20.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 66/1

—

so zreteľom na závery predsedníctva prijaté po zasadnutí Európskej rady z 8. a 9. marca 2007, týkajúce sa prijatia akčného plánu Európskej rady na roky 2007 – 2009 pod názvom Energetická politika pre Európu (7224/1/07),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Oznámenie o európskej prístavnej politike (KOM(2007)0616),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Smerom k železničnej sieti s prioritou nákladnej dopravy (KOM(2007)0608),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Akčný plán pre logistiku nákladnej dopravy (KOM(2007)0607),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Program EÚ v oblasti nákladnej dopravy: Zvýšenie efektívnosti, integrácie a udržateľnosti nákladnej dopravy v Európe (KOM(2007)0606),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie pod názvom Za novú kultúru mestskej mobility (KOM(2007)0551),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík (KOM(2007)0140),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Konkurenčný regulačný rámec pre automobilový priemysel pre 21. storočie – Postoj Komisie k záverečnej správe skupiny na vysokej úrovni CARS 21 – Príspevok k stratégií rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2007)0022),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Výsledky preskúmania stratégie Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z osobných automobilov a ľahkých komerčných vozidiel (KOM(2007)0019),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Obmedzenie globálnej klimatickej zmeny na 2 stupne Celzia – Postup do roku 2020 a neskôr (KOM(2007)0002),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Energetická politika pre Európu (KOM(2007)0001),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Cestovná mapa pre obnoviteľnú energiu – Obnoviteľná energia v 21. storočí: budovanie udržateľnejšej budúcnosti (KOM(2006)0848),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Správa o pokroku v oblasti biopalív: Správa o pokroku dosiahnutom v používaní biopalív a ostatných obnoviteľných palív v členských štátoch Európskej únie (KOM(2006)0845),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu (KOM(2006)0545),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Udržujte Európu v pohybe – Trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent – Strednodobé preskúmanie bielej knihy Európskej komisie o doprave z roku 2001 (KOM(2006)0314),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2007 o stratégii Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z osobných automobilov a ľahkých komerčných vozidiel (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. septembra 2007 o logistike prepravy nákladov v Európe – kľúč k udržateľnej mobilite (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o Európe v pohybe – trvalo udržateľná mobilita pre náš kontinent (3),

—

so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní z 5. septembra 2006 o návrhu smernice Rady o daniach z osobných áut (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (5) (smernica Eurovignette),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0014/2008),

A.

keďže trvalo udržateľný rozvoj – tento všade sa uplatňujúci cieľ EÚ – má priniesť trvalé zlepšenie kvality života a blaho na našej planéte pre súčasné aj budúce generácie,

B.

keďže približne jedna tretina celkovej spotreby energie v EÚ 25 súvisí s odvetvím dopravy, pričom neberieme do úvahy lodnú a potrubnú prepravu, a keďže cestná doprava, ktorá samotná predstavuje 83 % celej dopravy, spotrebúva najvyšší objem energie,

C.

keďže odvetvie dopravy sa podieľa na 70 % ropného dopytu v EÚ 25; a keďže toto odvetvie sa z hľadiska zdrojov energie spolieha v 97 % na fosílne palivá a len 2 % ponecháva na elektrinu (z ktorej sa väčšina vyrába v jadrových elektrárňach) a ešte menej – 1 % – na biopalivá,

D.

keďže energetická účinnosť rôznych spôsobov dopravy sa za posledné roky výrazne zvýšila a keďže tento fakt umožnil značné zníženie emisií CO2/km; keďže tieto zlepšenia sú však marené vplyvom čoraz viac rastúceho dopytu v odvetví dopravy,

E.

keďže emisie ako také sa v odvetví dopravy naďalej zvyšujú: len v roku 2005 sa odvetvie dopravy podieľalo na 24,1 % celkových emisií skleníkových plynov (CO2, CH4, N2O) v EÚ 27 a podľa predpovedí Komisie sa energetický dopyt do roku 2030 ešte zvýši v porovnaní s dneškom o minimálne 30 %,

F.

keďže škodlivé emisie spôsobené cestnou dopravou sa v dôsledku technologických inovácií a značného úsilia automobilového priemyslu znížili; keďže k tomuto výsledku sa konkrétne dospelo zavedením výmenných katalyzátorov, filtrov jemných častíc a ďalších technológií, ktoré prispeli k 30 % až 40 % zníženiu oxidov dusíka a emisií znečisťujúcich tuhých častíc za posledných 15 rokov; keďže však napriek týmto zlepšeniam boli dobrovoľné ciele znižovania emisií CO2 pochádzajúcich z výroby motorov splnené len čiastočne,

G.

keďže mestská doprava vyrába 40 % emisií CO2 a 70 % emisií ostatných škodlivých látok a keďže preťaženosť ciest, ktorá sa sústreďuje najmä vo veľkých mestách, spôsobuje EÚ náklady rovnajúce sa približne 1 % HDP,

H.

keďže 70 % prioritných transeurópskych projektov v oblasti dopravy schválených v roku 2004 sa týka železničnej a lodnej dopravy, ktoré sa považujú najmenej znečisťujúce,

I.

keďže EÚ sa v uvedených záveroch predsedníctva Európskej rady pevne a jednostranne zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov o minimálne 20 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990,

1.

je presvedčený, že mobilita bola jedným z najväčších úspechov a jednou z najväčších výziev 20. storočia a že trvalo udržateľná doprava by mala nájsť rovnováhu medzi rôznymi a často protikladnými záujmami pri súčasných snahách o zosúladenie základného práva občanov na mobilitu, významu odvetvia dopravy z hľadiska hospodárstva a zamestnanosti, zodpovednosti za miestne a globálne životné prostredie a práva občanov na bezpečnosť, kvalitný život a ochranu zdravia;

2.

zdôrazňuje, že aj odvetvie dopravy musí plniť ciele EÚ, ktoré sa týkajú zníženia spotreby ropy a emisií skleníkových plynov do roku 2020 aspoň o 20 % oproti roku 1990;

3.

poukazuje na význam odvetvia dopravy pre zamestnanosť, rast a inováciu a považuje zaručenú, bezpečnú a cenovo prístupnú mobilitu za predpoklad nášho životného štýlu; v dôsledku toho je presvedčený, vzhľadom na prioritu, ktorá by sa mala pripisovať požiadavkám trvalo udržateľnej mobility z hľadiska životného prostredia, že občania pravdepodobne podporia opatrenia, ktoré zaručia ich dlhodobú mobilitu (6);

4.

zastáva názor, že na dosiahnutie cieľa trvalo udržateľnej európskej dopravy z energetického a ekologického hľadiska je potrebné zlúčiť viacero vzájomne sa podporujúcich a korigujúcich politík, a tým zabezpečiť zapojenie čoraz väčšieho počtu zainteresovaných subjektov zastupujúcich odvetvie dopravy, štát a občanov; je presvedčený, že len vhodnou kombináciou opatrení bude možné zmierniť nepriaznivé účinky jednotlivých opatrení, ako aj presvedčiť občanov, aby tieto opatrenia akceptovali;

5.

domnieva sa, že takáto kombinácia politík by mala predovšetkým zahŕňať:

6.

tvrdí, že EÚ a jej členské štáty musia zamerať svoje úsilie na kľúčové prvky tohto systému, konkrétne na:

7.

zdôrazňuje význam podpísania dopravného protokolu k Alpskému dohovoru Radou v decembri 2006; zdôrazňuje, že ratifikáciou tohto protokolu musí Komisia bezodkladne prijať konkrétne vykonávacie opatrenia na podporu trvalo udržateľnej dopravy v citlivých horských oblastiach a v husto obývaných oblastiach;

8.

zdôrazňuje, že na podporu vozidiel s nízkou spotrebou paliva a nízkymi emisiami by sa mali využívať aj trhové nástroje, ako sú napríklad daňové úľavy, reforma spotrebnej dane z vozidiel zohľadňujúca emisie znečisťujúcich látok a účinnosť pohonných hmôt, teda stimulov, ktoré by mali prispieť k vyradeniu vysoko znečisťujúcich vozidiel a nákupu nových automobilov s nízkymi emisiami; domnieva sa, že ide o dôležité opatrenia, ktoré by výrobcom motorov pomohli kompenzovať náklady spojené s dodržiavaním povinností vyplývajúcich z nového legislatívneho rámca;

9.

nalieha preto na Radu a členské štáty, aby sa pridali k odhodlaniu preukázanému na zasadnutí Európskej rady z 8. a 9. marca 2007 tým, že:

10.

súhlasí s otázkou, ktorú položila Komisia v uvedenej zelenej knihe o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík, čo sa týka možnosti využívania koordinačného postupu a výmeny skúseností a osvedčenej praxe s cieľom podporovať národné reformy systémov spoplatňovania dopravy a ekologickej dane, a zároveň podriadiť tieto systémy väčšej aktívnej kontrole; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa;

11.

vyzýva Radu a členské štáty, aby zvýšili investície do infraštruktúry a inteligentných dopravných systémov, najmä vzhľadom na:

12.

nalieha na Komisiu, aby najneskôr v júni 2008 predložila komplexný, transparentný všeobecne použiteľný model na vyhodnotenie externých nákladov pre všetky spôsoby dopravy, na ktorom bude spočívať budúci výpočet poplatkov za využívanie infraštruktúry; poznamenáva, že na základe smernice o Eurovignette musí byť k tomuto modelu priložená analýza vplyvu internalizácie externých nákladov všetkých spôsobov dopravy a stratégia zavádzania modelu pre všetky druhy dopravy; očakáva od Komisie, že spolu s uvedenou iniciatívou predloží legislatívne návrhy počínajúc revíziou smernice o Eurovignette;

13.

je presvedčený, že problém dopravnej nepriechodnosti miest, ktorý sa podieľa 40 % na emisiách CO2 a 70 % na emisiách iných znečisťujúcich látok, ktoré produkujú motorové vozidlá, by sa mal riešiť ambicióznejšie uplatnením stratégie spolupráce a koordinácie na celoeurópskej úrovni bez porušenia zásady subsidiarity;

14.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zanalyzovali aký vplyv má dopravná infraštruktúra a platné cenové sadzby na rozvoj miest a budúci dopyt po dopravných službách;

15.

zastáva názor, že efektívna politika mestskej mobility by mala zohľadňovať osobnú, ako aj nákladnú dopravu a že preto musí byť založená na čo najintegrovanejšom prístupe, ktorý bude združovať najvhodnejšie riešenia každého jednotlivého problému; je pevne presvedčený, že mestské oblasti majú dostatočný ekonomický potenciál, ktorý umožní uskutočnenie politík zameraných na prechod k iným druhom dopravy v prospech verejnej dopravy, pešej chôdze a používania bicyklov a nový prístup k mestskej logistike; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné zamerať sa na technologické inovácie (širšie využívanie inteligentných dopravných systémov (ITS)), lepšie využívanie existujúcej infraštruktúry, najmä prostredníctvom opatrení na riadenie dopytu (poplatkami za vjazd do centier miest a spoplatnením používania ciest), a na inovačné riešenia optimálnej integrácie toku nákladnej dopravy v mestách; a nakoniec na nové možnosti optimalizácie využívania súkromných motorových vozidiel, ako sú napr. zdieľané využívanie motorového vozidla (car-sharing), zvýšenie obsadenosti automobilov (carpooling) a opatrenia pre prácu doma;

16.

upozorňuje na dôležitosť „mäkkých“ opatrení pri dosahovaní cieľa trvalo udržateľnejšej dopravy a považuje za dôležité, aby občania mohli rozhodovať na základe informácií o dopravnom prostriedku a spôsobe jazdy; vyzýva k lepšej informovanosti spotrebiteľov a k aktívnejším vzdelávacím a propagačným kampaniam, ktoré by podporovali udržateľnejšie spôsoby dopravy a dopravné modely;

17.

je presvedčený, že železničná doprava — spôsob dopravy s nižšou spotrebou energie a úrovňou emisií CO2 - má značný nevyužitý potenciál, nielen pokiaľ ide o logistiku nákladnej dopravy, ale aj v prípade osobnej dopravy na krátke a stredné vzdialenosti;

18.

vyzýva Komisiu, členské štáty a železničný priemysel, aby:

19.

domnieva sa, že hoci letecké spoločnosti počas posledných desiatich rokov znížili spotrebu paliva o 1 - 2 % na osobokilometer a významne sa znížili aj hlukové emisie, celkový vplyv civilnej leteckej dopravy na životné prostredie sa zvýšil v dôsledku podstatného nárastu objemu dopravy; požaduje preto,

20.

konštatuje, že zohľadnenie skutočných nákladov v leteckej doprave a transparentnosť cien leteniek sú veľmi dôležité pre záujem cestujúcich a spravodlivú hospodársku súťaž v odvetví dopravy, a preto podporuje Komisiu v prijímaní ďalších opatrení v tejto oblasti;

21.

poznamenáva, že dochádza k neustálemu zvyšovaniu emisií v oblasti lodnej dopravy a hlavne odporúča, aby

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do modernizácie prístavísk, tak v morských prístavoch EÚ, ako aj v prístavoch na vnútrozemských vodných cestách, s cieľom umožniť rýchly prenos tovaru a presun cestujúcich medzi dopravnými systémami a prispieť tak k znižovaniu spotreby energie v oblasti dopravy;

23.

považuje za nevyhnutné zlepšiť logistiku, koeficienty zaťaženia nákladnej a intermodálnej dopravy; je preto silným zástancom úplného zavŕšenia tvorby vnútorného dopravného trhu a nalieha na Komisiu, aby čo najskôr vychádzala z vyššie uvedeného akčného plánu pre logistiku nákladnej dopravy v Európe osobitne zdôrazňujúc rozvoj koncepcie „zelených koridorov“;

24.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby viac investovali do výskumu v oblasti dopravy s cieľom umožniť vývoj technológií, ktoré sú energeticky účinnejšie a prispievajú k znižovaniu emisií CO2; vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie viacročného finančného rámca v roku 2009 podstatne zvýšila celkové financovanie výskumu a vývoja týkajúceho sa životného prostredia, energetiky a dopravy;

25.

podporuje Komisiu v iniciatívach, ktoré efektívnejšie prepájajú trvalo udržateľnú dopravu a cestovný ruch, ako používanie ekologickejších dopravných prostriedkov, napr. kombinovanie verejnej dopravy a bicyklovania;

26.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

20.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 66/6

—

so zreteľom na článok 116 rokovacieho poriadku,

A.

keďže je dôležité mať účinný systém včasného varovania občanov v prípade bezprostredne hroziacich alebo už existujúcich núdzových situácií, s cieľom čo najviac zamedziť utrpeniu a stratám na ľudských životoch,

B.

keďže zriadenie systémov včasného varovania a výstražných systémov je upravené vo viacerých už existujúcich i pripravovaných právnych predpisoch a keďže oň opakovane žiadal Európsky parlament,

C.

keďže do systémov včasného varovania sú zapojené zodpovedné orgány prostredníctvom regionálnych sietí na prevenciu rizík (prírodných, technických, spoločenských) a súčasťou týchto systémov je upovedomenie občanov o nebezpečenstve prostredníctvom telekomunikačných sietí (rozhlas, televízia, sirény, mobilné telefóny, atď.),

D.

keďže EÚ chýba všeobecný viacjazyčný zjednodušený a účinný systém umožňujúci varovanie občanov pred bezprostredne hroziacimi alebo už existujúcimi núdzovými situáciami a keďže zavedenie takéhoto systému priamo súvisí s viacerými oblasťami politiky EÚ (telekomunikácie, životné prostredie, zdravie, vnútorná bezpečnosť a civilná ochrana) a zasahuje tiež do ďalších oblastí (doprava, energetika a cestovný ruch),

E.

keďže EÚ by mala zriadiť takýto systém, ktorý by v kombinácii s vhodnými informačnými a školiacimi kampaňami prispel k takému správaniu ohrozených občanov, ktoré by viedlo k záchrane ľudských životov,

1.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa v rámci celej EÚ zaviedli postupy potrebné pre vytvorenie účinného systému včasného varovania občanov v bezprostredne hroziacich alebo už existujúcich závažných núdzových situáciách;

2.

vyzýva Komisiu, aby predložila príslušný legislatívny návrh v tejto oblasti, pričom zoberie do úvahy všetky prípadné riziká a príslušné oblasti politiky;

3.

poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov postúpil Rade a Komisii.

20.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 66/9

—

so zreteľom na oznámenie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Príprava na „kontrolu zdravotného stavu“ reformy SPP (KOM(2007)0722), ktoré predložila Komisia 20. novembra 2007,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (1),

—

so zreteľom na svoju pozíciu 11. decembra 2007 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 a nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (2),

—

zo zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o zvyšovaní cien krmív a potravín (3),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 26. septembra 2007 k návrhu nariadenia Rady k odchýleniu sa od nariadenia (ES) č. 1782/2003, pokiaľ ide o vyňatie pôdy z produkcie stanovené na rok 2008 (4),

—

so zreteľom na svoju pozíciu zo 14. februára 2007 o návrhu nariadenia Rady ktorým sa stanovujú pravidlá dobrovoľnej modulácie priamych platieb ustanovených v nariadení (ES) č. 1782/2003 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1290/2005 (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2005 o politických výzvach a rozpočtových prostriedkoch rozšírenej Únie v rokoch 2007 – 2013 (6),

—

so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (7), a najmä na jej prílohy I a III a vyhlásenia č. 3 a 9,

—

so zreteľom na Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej Republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (8),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady z 22. marca 2004, ktorým sa v dôsledku reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky upravuje Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (9),

—

so zreteľom na mandát, ktorý Európska rada udelila Komisii na rokovania v oblasti poľnohospodárstva, ako sa uvádza v záveroch Európskej rady s ohľadom na prípravu tretej ministerskej konferencie WTO z 26. októbra 1999,

—

so zreteľom na článok 33 ods. 2 Zmluvy o ES, ktorý bol v nezmenenej podobe prevzatý do návrhu Lisabonskej zmluvy,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0047/2008),

A.

keďže poľnohospodárstvo je spolu s potravinárskym priemyslom jedným z najväčších hospodárskych odvetví v EÚ, zohráva rozhodujúcu úlohu v oblasti bezpečnosti dodávky potravín v EÚ a má tiež čoraz významnejší podiel na budovaní energetickej bezpečnosti EÚ,

B.

keďže Spoločná poľnohospodárska politika (SPP), založená na hospodárskom, ekologickom a sociálnom modeli európskeho poľnohospodárstva zaručujúceho trvalú udržateľnosť a bezpečnosť dodávky potravín, bude potrebná aj v budúcnosti; keďže sa však musí pokračovať v úspešnom zavádzaní reforiem a takisto v ďalšom posilňovaní rozvoja vidieka,

C.

keďže SPP bude musieť v budúcnosti odstrániť súčasné prekážky, ktoré mladým ľuďom bránia vstúpiť do odvetvia poľnohospodárstva, a to tým, že stanoví ako jednu zo svojich priorít prechod od jednej generácie k druhej,

D.

keďže zníženie byrokracie v odvetví poľnohospodárstva zavedením transparentných, jednoduchších a menej ťažkopádnych ustanovení by viedlo k nižším nákladom pre poľnohospodárske podniky a výrobcov a k nižším administratívnym nákladom,

E.

keďže SPP sa musí ďalej rozvíjať, ak má umožňovať riešiť veľké rozdiely v poľnohospodárskej a regionálnej štruktúre a zároveň musí reagovať na nové výzvy, ako sú zmena klímy, ochrana pôdy a vôd, výraznejšie otvorenie sa svetovému trhu a zásobovanie biomasou, surovinami a obnoviteľnou energiou; keďže musí mať dostatok zdrojov na zachovanie svojich pôvodných cieľov tak, ako sa to nedávno potvrdilo v Lisabonskej zmluve, ktoré možno zhrnúť ako výroba zdravých vysokokvalitných potravinových produktov, a tým zabezpečiť dodávky pre všetkých Európanov za prijateľné ceny a umožniť poľnohospodárom zachovať si úroveň príjmov,

F.

keďže akékoľvek budúce zmeny SPP by mali zohľadňovať osobitnú situáciu rozvojových krajín a najmä najmenej rozvinutých krajín, pričom by sa malo v týchto krajinách predchádzať ohrozovaniu produkcie poľnohospodárskych produktov a obchodovania s nimi,

G.

keďže systém priamej podpory podstúpil od roku 1992 už trikrát zásadnú a úspešnú reformu a rovnako podstúpili od roku 2004 takúto reformu všetky významné trhové organizácie s výnimkou mliekarenského sektora,

H.

keďže všetky rozvinuté štáty majú poľnohospodársku politiku; keďže nové okolnosti, ako narastajúci počet obyvateľov na svete, zmena klímy, rastúci dopyt po energii, zníženie cenových dotácií a výraznejšie otvorenie sa svetovému trhu, vedú na jednej strane k zvyšovaniu trhových cien poľnohospodárskych výrobkov v EÚ a na druhej strane k oveľa výraznejším výkyvom v úrode a cenách, a je preto viac ako kedykoľvek predtým potrebné pokračovať v spoločnej poľnohospodárskej politike,

I.

keďže bezpečnosť dodávky potravín (v kvantitatívnom aj kvalitatívnom zmysle) ostáva aj naďalej jedným z kľúčových cieľov SPP popri zásade zachovania ekosystémov, bez ktorej nemôže existovať zdravotne vyhovujúca a trvalo udržateľná výroba, ako aj zásade využívania území celej EÚ,

J.

keďže EÚ značne znížila výdavky na poľnohospodárstvo, pričom ich podiel na celkovom rozpočte klesol z 80 % v sedemdesiatych rokoch 20. storočia na 33 % na konci súčasného finančného rámca, zatiaľ čo podiel celkovej poľnohospodárskej plochy vzrástol od roku 2003 v dôsledku pristúpenia nových členských štátov o 37 %,

K.

keďže hlavy štátov a predsedovia vlád prisľúbili na samite v Berlíne záruky týkajúce sa celkových výdavkov na 1. pilier SPP do roku 2013,

L.

keďže akt o pristúpení z roku 2004 stanovuje výnimky z uplatňovania určitých pravidiel SPP na nové členské štáty, s cieľom vyrovnať nižšiu úroveň priamych platieb,

M.

keďže v niektorých regiónoch neexistuje žiadna alternatíva k niektorým tradičným poľnohospodárskym spôsobom výroby, ktoré často predstavujú kľúčovú poľnohospodársku činnosť týchto regiónov a ktoré musia byť nevyhnutne zachované a podporované z naliehavých dôvodov environmentálnej a regionálnej politiky, ako aj s cieľom zachovať hospodársku a sociálnu štruktúru, najmä vzhľadom na úlohu SPP v tzv. konvergenčných regiónoch, v ktorých sa poľnohospodárstvo a chov dobytka javia ako najvýznamnejšie nástroje pre hospodársky rozvoj a vytváranie pracovných miest,

N.

keďže európskym poľnohospodárom treba poskytnúť záruku stability, aby sa splnili ich očakávania a nepoškodili ich investície, a keďže v niektorých odvetviach musia systémy regulácie umožňovať strednodobé a dlhodobé plánovanie,

O.

so zreteľom na to, že zákonodarca EÚ musí zabrániť diskriminácii poľnohospodárov a chovateľov dobytka v rámci EÚ a voči ich konkurentom z tretích krajín alebo zabezpečiť rovnosť príležitostí pre poľnohospodárov a chovateľov dobytka v rámci EÚ (rovnaké východiskové podmienky); keďže by sa malo predovšetkým zabezpečiť, aby normy kvality, zdravotné normy, normy životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a ostatné normy, ktoré musia plniť poľnohospodári EÚ, plnili aj všetky subjekty dovážajúce poľnohospodárske výrobky do EÚ,

P.

so zreteľom na ciele SPP uvedené v článku 33 Zmluvy o ES a na skutočnosť, že po úplnej ratifikácii Lisabonskej zmluvy bude na všetky dôležité právne a rozpočtové rozhodnutia v súvislosti s SPP potrebný súhlas Európskeho parlamentu,

Q.

keďže zaručenie bezpečnosti dodávky potravín pre občanov EÚ je prioritou a keďže sa to dá dosiahnuť kombináciou podporovania potravinovej produkcie EÚ a dovozom v rámci pravidiel WTO; táto bezpečnosť dodávky potravín tiež závisí od podielu EÚ na budovaní svetových zásob (v súčasnosti sú dramaticky nízke), ktoré by EÚ umožnili nielen chrániť samu seba pred nedostatkom potravín, ale tiež prevziať zodpovednosť vo vzťahu k celosvetovej bezpečnosti dodávky potravín,

R.

keďže sa treba hlbšie zamyslieť nad vývojom na trhoch a jeho dôsledkami na vnútornom trhu vzhľadom na medzinárodný charakter cien a výroby surovín,

1.

trvá na zachovaní konceptu trvalo udržateľného, konkurencieschopného a multifunkčného poľnohospodárstva, ktoré si zachová osobitný charakter v každom sektore a oblasti výroby a ktorého cieľom je zásobovanie obyvateľstva zdravými a bezpečnými potravinárskymi výrobkami v dostatočnom množstve a za prijateľné ceny pre spotrebiteľov;

2.

domnieva sa, že reforma SPP z roku 2003 bola z podstatnej časti úspešná, pretože výrazne zvýšila transparentnosť a účinnosť SPP, ako aj zodpovednosť a trhovú orientáciu poľnohospodárov, a zároveň je toho názoru, že v tomto procese treba pokračovať a rešpektovať prísľubov hláv štátov a vlád z decembra 2002 o plnom zachovaní prvého piliera poľnohospodárskych fondov do roku 2013; poukazuje na to, že na druhej strane treba ďalej výrazne zjednodušiť administratívu SPP a množstvo smerníc a nariadení EÚ s dosahom na poľnohospodárov, a odbremeniť tak poľnohospodárov, hoci toto zjednodušenie nesmie viesť k opätovnému prenášaniu SPP na národnú úroveň ani k výrazným kráteniam finančnej pomoci pre poľnohospodárov zo strany EÚ;

3.

domnieva sa, že z politického hľadiska nie je žiaduce, aby sa upustilo od akýchkoľvek foriem regulácie v rámci spoločnej organizácie trhu, pretože, ako to dokazuje aj súčasná situácia, európske a svetové zásoby sú na dramaticky nízkych úrovniach, čo sa negatívne odráža na kúpnej sile spotrebiteľov a na príjmoch poľnohospodárov a súčasne podporuje špekulácie; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné mať k dispozícii nástroje proti prípadnému odvráteniu hospodárskeho poklesu a rizikám spôsobeným zdravotnými incidentmi a prírodnými katastrofami, ku ktorým dochádza čoraz častejšie, spôsobenými klimatickými výkyvmi;

4.

víta preto technické úpravy vyplývajúce z vyššie uvedeného oznámenia Komisie zamerané na zabezpečenie toho, aby bola reforma z roku 2003 úspešná a vyzýva Komisiu, aby v SPP zaručila základnú ekonomickú zásadu stability;

5.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na budúce reformy uskutočnila analýzu nákladov a prínosov SPP v zmysle bezpečnosti dodávania potravín, sebestačnosti dodávok a zachovania vidieckych komunít; vyzýva Komisiu, aby porovnala náklady, ktoré môžu spotrebiteľom vzniknúť v súvislosti s vyššími cenami potravín v dôsledku zvýšeného svetového dopytu, s výdavkami, ktoré predstavuje poľnohospodárska politika pre verejnosť dnes;

6.

vyjadruje presvedčenie, že výzva pre EÚ, pokiaľ ide o rokovania WTO, spočíva vo vykonávaní činnosti spôsobom, ktorý bude v súlade so všetkými budúcimi obmedzeniami, a to tak, aby sa maximalizoval blahobyt v EÚ; zdôrazňuje, že je úlohou EÚ, aby čo najlepšie využila dostupnú flexibilitu napríklad v prípade tzv. citlivých výrobkov; zdôrazňuje však, že podmienkou uzatvorenia akejkoľvek dohody WTO o poľnohospodárstve je dosiahnutie dohody o duševnom vlastníctve vzťahujúcom sa na geografické označenia a uznanie neobchodných záujmov ako kritérií pre dovoz;

7.

žiada Komisiu, aby v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami v rámci WTO zohľadnila osobitné vlastnosti poľnohospodárskej produkcie ako odvetvia potravinárskej produkcie a nosného prvku územnej rovnováhy, ochrany životného prostredia a zabezpečenia vhodných kvantitatívnych a kvalitatívnych úrovní potravinovej bezpečnosti;

8.

domnieva sa však, že EÚ musí mať aj v budúcnosti k dispozícii dostatok nástrojov na to, aby sa dokázala zabezpečiť v prípade trhovej alebo zásobovacej krízy tak v poľnohospodárskom sektore, ako aj v zdravotníctve;

9.

zdôrazňuje potrebu efektívnym spôsobom a primeranými (finančnými a inými) prostriedkami uznať funkcie poľnohospodárstva v oblasti výroby, životného prostredia a rozvoja vidieka;

10.

v zásade podporuje integráciu všeobecných cieľov do SPP, predovšetkým tých, ktoré sa týkajú bezpečnosti dodávania potravín, teritoriálnej súdržnosti, ochrany spotrebiteľov, životného prostredia, boja proti zmene klímy, dobrých životných podmienok zvierat, obnoviteľných zdrojov energie a biodiverzity; upozorňuje však na to, že k tomu musí dôjsť v rámci politiky trvalo udržateľného rozvoja spájajúc hospodársku výkonnosť, zachovanie prírodných prostredí a zdrojov, využívanie území a sociálnu spravodlivosť; zdôrazňuje však, že hlavy štátov a predsedovia vlád potvrdili ciele SPP zachovaním podstaty článku 33 Zmluvy o ES v Lisabonskej zmluve, ktorá bola podpísaná 13. decembra 2007;

11.

zdôrazňuje, že zaradením všeobecných cieľov do SPP by sa nemala spochybniť ani rastlinná ani živočíšna výroba v horských, znevýhodňovaných, odľahlých a ostrovných oblastiach EÚ, ktoré používajú systém extenzívnej výroby a ktorých výrobky rastlinnej a živočíšnej výroby sú z veľkej časti určené pre miestny trh, pričom uvedené výrobky sa predávajú aj na národných trhoch členských štátov;

12.

domnieva sa, že ak EÚ zavedie vysoké požiadavky voči svojim poľnohospodárom a výrobcom, mala by zároveň zabezpečiť dodržiavanie takých istých požiadaviek zo strany subjektov, ktoré dovážajú svoje poľnohospodárske výrobky do EÚ, a tiež, že EÚ sa musí zasadzovať za začlenenie týchto všeobecných cieľov do rokovaní WTO;

13.

odmieta diskusiu o znížení celkového rozpočtu prvého piliera na obdobie do roku 2013 a upozorňuje na to, že v období náhlych zmien na poľnohospodárskych trhoch a na trhoch dobytka a uprostred prebiehajúcich reforiem sú pre poľnohospodárov najdôležitejšie spoľahlivosť, bezpečnosť a najmä dodržiavanie rozhodnutí z roku 2003;

14.

odmieta akúkoľvek diskrimináciu na základe veľkosti podniku alebo jeho právnej formy v prípade priamych platieb, no zároveň uznáva, že každá redistribúcia pomoci v rámci prvého piliera musí byť založená na posúdení jej celkového vplyvu na sociálnu a regionálnu súdržnosť, zamestnanosť, životné prostredie, hospodársku súťaž a inovácie;

15.

žiada o vyhradenie pomoci výlučne pre poľnohospodárov, ktorí aktívne pôsobia v poľnohospodárstve;

16.

upozorňuje na to, že vo vyššie uvedenom oznámení Komisie sa venuje málo pozornosti problémom, potrebám a výzvam, ktorým čelí poľnohospodárske odvetvie dvanástich nových členských štátov, a žiada, aby sa táto skutočnosť zohľadnila pri budúcich reformách a aby sa uvažovalo aj o účelovom poskytovaní ďalších finančných prostriedkov na reštrukturalizáciu a modernizáciu;

17.

domnieva sa, že priame platby budú aj v budúcnosti nevyhnutné nielen ako základná záruka príjmu poľnohospodárov v prípade zlyhania trhu, ale tiež ako kompenzácia za mimoriadne prísne európske normy v oblasti životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a sociálne normy v porovnaní s normami na medzinárodnej úrovni;

18.

poznamenáva však, že, ako sa zdá, výška platieb nie je vždy v rovnováhe s úsilím dotknutých poľnohospodárov o dodržiavanie požiadaviek, pretože platby stále do značnej miery závisia od výdavkov v minulosti;

19.

žiada preto od Komisie správu, ktorou by sa mali posúdiť dodatočné náklady, ktorým sú poľnohospodári vystavení v súvislosti s dodržiavaním spoločných noriem v oblasti životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a potravinovej bezpečnosti v porovnaní s ich hlavnými konkurentmi na svetovom trhu; správa by mala navyše obsahovať porovnanie týchto nákladov so skutočnou sumou priamych platieb, ktoré poľnohospodári dostávajú; mala by byť dostatočne konkrétna vzhľadom na rôzne typy poľnohospodárov v jednotlivých členských štátoch a mala by sa zverejniť predtým, ako začnú rozhodovacie postupy týkajúce sa SPP po roku 2013;

20.

víta návrh Komisie, ktorý členským štátom umožní na dobrovoľnom základe viac flexibility pri prechode k oddeleniu priamych platieb od historických referenčných hodnôt smerom k jednotnému systému a vyzýva Komisiu, aby pri predložení legislatívneho návrhu objasnila, či so zreteľom na pozitívne skúsenosti v členských štátoch nie je možný dobrovoľný rýchlejší prechod na jednotnú regionálnu alebo vnútroštátnu prémiu oddelených platieb na plochu, pokiaľ možno do roku 2013; tieto členské štáty s úplným (alebo čiastočným) oddelením založeným na platbách v minulosti by sa však mali môcť rozhodnúť vystúpiť zo systému systém do roku 2013; žiada Komisiu, aby vykonala štúdiu o možnom vplyve prémie na plochu, najmä pokiaľ ide o farmy s vysokou hustotou živočíšnej výroby na relatívne malej ploche;

21.

zdôrazňuje, že ak sa zvolí prechod na regionálne modely, mali by sa vziať do úvahy problémy spojené s osobitosťou zvláštnych práv na chov, to znamená zohľadniť skutočnosť, že niektorí chovatelia nemajú žiadnu alebo takmer žiadnu poľnohospodársku pôdu, ako aj skutočnosť, že extenzívny chov spočíva v mnohých regiónoch EÚ v spoločnom využívaní nedeliteľných pasienkov, ktoré patria obciam, spoločenstvám alebo štátnym subjektom;

22.

domnieva sa, že vzhľadom na rastúci počet odvetví, v ktorých sa uplatňuje režim jednotnej platby, a so zreteľom na skúsenosti s realizáciou tohto režimu, možno považovať niektoré rozhodnutia a vykonávacie predpisy za zbytočne prísne a zložité, a že je teda nutné upraviť pravidlá, rozsah a vhodné spôsoby riadenia jeho realizácie v tých členských štátoch, ktoré si to budú želať;

23.

domnieva sa, že oddelenie priamych platieb v zásade viedlo k úspešnej orientácií poľnohospodárstva EÚ na trh vzhľadom na zvýšenie vplyvu na príjem a väčšiu slobodu v rozhodovaní poľnohospodárov, ako aj na s tým súvisiace zjednodušenie SPP; a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne urýchlila politiku oddeľovania platieb, ak to v niektorých regiónoch, najmä najmenej zvýhodnených, nebude mať výrazné sociálno-ekonomické alebo environmentálne negatívne dôsledky; konštatuje však, že sa má pripraviť ďalšie hodnotenie vplyvu, aby sa dal komplexne určiť vplyv oddelenia platieb na určité regióny, výrobu a trh s pôdou;

24.

vyjadruje presvedčenie, že oddelenie priamej pomoci od poľnohospodárskej výroby môže z dlhodobého hľadiska prispieť vo všeobecnosti k zníženiu negatívneho environmentálneho vplyvu poľnohospodárstva EÚ za predpokladu, že sa bude vyznačovať výraznejšou podporou trvalo udržateľných postupov rozvoja vidieka;

25.

zdôrazňuje, že ďalšiemu oddeľovaniu platieb by malo predchádzať dôkladné zváženie prípadných dôsledkov, okrem iného aj rovnováhy medzi rôznymi poľnohospodárskymi odvetviami, zvýšeného nebezpečenstva monokultúr a ohrozenia poľnohospodárskych odvetví náročných na pracovnú silu;

26.

uznáva, že situácia v prípade prémií na zvieratá vrátane mliečnych prémií nie je porovnateľná vzhľadom na vážne narušenia trhu spôsobené o. i. nárastom cien za krmivo, ktorý výrazne vplýva na určité systémy živočíšnej výroby v EÚ;

27.

domnieva sa, že v prípade úplného oddelenia platieb prémií na zvieratá môže po zmene vstupných cien hroziť – v niektorých oblastiach, napr. v horských a iných oblastiach s osobitnými problémami (ostrovy, suché a vlhké oblasti, najodľahlejšie regióny atď.) kde nie sú žiadne alternatívy k živočíšnej výrobe, ktorá je intenzívna z hľadiska pracovnej sily – nepriaznivá situácia z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska, čo nie je v súlade s cieľmi zmluvy; žiada, aby sa ako základ udelenia nároku na platby v prípade, že sa vykoná ich (čiastočné) oddelenie, používali presné referenčné údaje;

28.

uvedomuje si, že živočíšna výroba má v európskom poľnohospodárstve kľúčové postavenie, najmä v určitých krajinách a regiónoch s rozsiahlym chovom hospodárskych zvierat, a ako preto považuje za opodstatnené čiastočné zachovanie väzby platieb prémií na zvieratá s produkciou; uznáva, že tieto veľmi úspešné poľnohospodárske podniky zohrávajú pre regionálnu ekonomiku dôležitú úlohu; pripomína, že články 47 až 50 nariadenia (ES) č. 1782/2003 poskytujú riešenie pre intenzívnu živočíšnu výrobu, ktoré treba ďalej preskúmať so zreteľom na obdobie po roku 2013;

29.

zastáva však názor, že to nebude stačiť; víta preto ohlásenú zmenu článku 69 nariadenia (ES) č. 1782/2003 (ďalej iba „článok 69“) ako prvý krok správnym smerom; poznamenáva však, že tento nástroj by sa nemal používať ako skrytý spôsob zavádzania dobrovoľnej modulácie a dvojitého posilnenia druhého piliera; okrem toho by tento nástroj nemal viesť k opätovnému presunu SPP na vnútroštátnu úroveň a mali by sa v čo najväčšej miere rešpektovať rovnaké východiskové podmienky členských štátov;

30.

žiada, aby sa finančné prostriedky uvedené v článku 69 vyčlenili prednostne na opatrenia na podporu územnej súdržnosti a posilnenie jednotlivých odvetví, najmä opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby sa poľnohospodárska výroba a predovšetkým živočíšna výroba zastavili v oblastiach, v ktorých by to malo značný negatívny vplyv na prírodu, krajinu alebo na regionálny rozvoj (predovšetkým v prípade horských oblastí, mokradí alebo oblastí ohrozených nedostatkom vody, iných osobitne znevýhodnených oblastí a pastvín v extrémnych polohách), na opatrenia, ktorých úlohou je reštrukturalizácia a posilnenie kľúčových poľnohospodárskych oblastí (napríklad mliekarenského sektora a chovu hovädzieho dobytka a oviec), na plošné environmentálne opatrenia (napríklad ekologická poľnohospodárska výroba), ktoré doteraz neboli obsiahnuté v druhom pilieri, a na riadenie rizika;

31.

zastáva názor, že prostriedky vyčlenené na revidovaný článok 69 by v závislosti od hodnotenia vplyvu a na základe dobrovoľnosti mohli pokryť až 12 % priamych platieb na každý členský štát;

32.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy spoločných pravidiel na uplatňovanie článku 69 v členských štátoch, aby sa čo najviac zabránilo vzniku prekážok obchodu a narušeniu hospodárskej súťaže a aby boli v prípade potreby začlenené do spoločnej organizácie trhu; žiada aj o to, aby boli všetky opatrenia, ktoré si vyžadujú uplatnenie článku 69, oznámené Komisii; vyzýva napokon Komisiu, aby vypracovala analýzu vplyvu, ktorú by mala priložiť k svojmu legislatívnemu návrhu;

33.

domnieva sa, že opatrenia na posilnenie jednotlivých odvetví by sa z dlhodobého hľadiska mali financovať výhradne z prvého piliera; preto sa domnieva, že Komisia musí dôkladne vyhodnotiť výsledky uplatňovania revidovaného článku 69 pri príprave na reformu po roku 2013;

34.

vyzýva okrem toho Komisiu, aby do 30. júna 2010 predložila správu, ktorá sa bude komplexne zaoberať tým, ako sa dá z dlhodobého hľadiska zabezpečiť výroba rastlinných produktov, bezpečnosť živočíšnej výroby v Európe so zreteľom na rôzne výrobné systémy v rámci EÚ, multifunkčnosť a regionálne aspekty (horské oblasti, znevýhodnené oblasti a malé ostrovy); domnieva sa, že správa by mala riešiť aj otázku, do akej miery je možné účinnejším a cielenejším spôsobom dosiahnuť ciele SPP vrátane ich súvislosti s trvalou udržateľnosťou a sociálnymi aspektmi, prostredníctvom oddelenej a nepriamej podpory, napr. prémií na rozsiahle pastviny alebo pasienky a osobitných platieb na výrobu mlieka a mäsa, prémií na maštale, ktoré sú postavené a zariadené v súlade so spoločnými normami týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat a životného prostredia, alebo osobitných nástrojov krízového riadenia; zdôrazňuje, že správa musí zodpovedať otázku, či vôbec alebo do akej miery, v závislosti od osobitných potrieb regiónov s intenzívnymi chovom zvierat, sú viazané platby na zvieratá alebo riešenia v súlade s líniami navrhnutými v článkoch 47 až 50 nariadenia (ES) č. 1782/2003, potrebné aj po roku 2013;

35.

odporúča, aby tie nové členské štáty, ktoré si to vyžadujú, mohli do roku 2013 uplatňovať režim jednotných platieb na plochu (SAPS) a vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by bolo možné ešte viac zjednodušiť uplatňovanie SAPS úpravou pravidiel týkajúcich sa oblastí, ktoré majú nárok na poskytnutie pomoci;

36.

je presvedčený, že všetky rozpočtové prostriedky určené na realizáciu SPP, ktoré sa ušetrili alebo neboli použité, by sa mali využiť v jej rámci;

37.

domnieva sa, že priame platby bude treba aj po roku 2013, ale že musia vychádzať z nových objektívnych kritérií, a to z pracovných miest priamo vytvorených v poľnohospodárskych podnikoch, alebo že musia byť stanovené jasnejšie smerom k odmenám pre poľnohospodárov za spravovanie pôdy alebo k náhradám za určité efektívne služby vo verejnom záujme alebo za dodržiavanie určitých noriem vrátane noriem ochrany zvierat, a že by sa mal zistiť rozsah, do akej miery majú zmysel výrazne odlišné regionálne platby na plochu v rámci Európy a rôzne financovanie druhého piliera; vyzýva Komisiu, aby navrhla vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, že plné priame platby dostanú len osoby a podniky, ktoré aj naozaj pracujú v poľnohospodárstve;

38.

podporuje po príslušnom období postupného ukončovania postupné zapojenie platobných systémov orientovaných na výrobu, ktoré sú menšie a preto aj veľmi ťažkopádne na riadenie (sušené krmivo, konope, ľan, zemiakový škrob) do režimu jednotných platieb na plochu, ak to v určitých regiónoch nebude mať výrazné sociálne, ekonomické alebo environmentálne negatívne dôsledky; pokiaľ je to potrebné z dôvodov regionálnej politiky, mali by sa prijať sprievodné opatrenia v súlade s článkom 69; vyzýva Komisiu, aby jednotlivo analyzovala ich hospodársky a regionálny vplyv a preukázala tak, že sú správnym riešením, a aby určila potrebný harmonogram ich vykonávania; zdôrazňuje, že oddelenie platieb by nemalo ohroziť existenciu príslušných výrobných foriem;

39.

podporuje okamžité odstránenie povinnosti vyňať pôdu z produkcie, ktorá v systéme oddelených priamych platieb stratila svoj význam ako nástroj regulácie množstva a ktorá je navyše príliš náročná na administratívu, a podporuje premenu platobných nárokov za pôdu vyňatú z produkcie na štandardné platobné nároky;

40.

domnieva sa, že v rámci zmenšovania plôch vyňatých z produkcie v dôsledku zvyšovania dopytu po poľnohospodárskych výrobkoch by členské štáty prostredníctvom opatrení 2. piliera a zmeny definície udržania dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok, ktoré uľahčujú rozvoj biodiverzity fauny a jej biotopov, mohli lepšie a cielenejšie dosiahnuť výhody v oblasti životného prostredia získané vyňatím pôdy z produkcie, ako napríklad v prípade opeľovania plodín včelami;

41.

žiada postupné zrušenie prémií na energetické plodiny v priebehu obdobia postupného ukončovania, lebo prémie na energetické plodiny sú administratívne veľmi náročné a v súčasnom trhovom prostredí prinášajú iba malé alebo žiadne výhody pre súčasné trhové prostredie;

42.

žiada, aby sa rozpočtové prostriedky, ktoré neboli použité v dôsledku zrušenia prémie na energetické plodiny, uvoľnili najmä, na sprievodné opatrenia vyplývajúce z organizácie trhu s mliekom, najmä v horských oblastiach a v oblastiach, ktoré majú osobitné ťažkosti;

43.

vyzýva Komisiu, aby sprístupnila nevyužité rozpočtové prostriedky z rozpočtu na poľnohospodárstvo, ktoré boli vyčlenené na opatrenia na riadenie trhu, akými sú intervencie, vývozné dotácie alebo skladovanie, v prvom rade na základe článku 69 na posilnenie hospodárstva vo vidieckych oblastiach, najmä poľnohospodárskych podnikov, v súlade s cieľmi rozvoja vidieka;

44.

domnieva sa, že priame platby bez krížového plnenia sa už nedajú odôvodniť; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že EÚ musí počas prechodného obdobia pomáhať novým členským štátom pri uplatňovaní pravidiel krížového plnenia;

45.

odmieta rozšírenie rozsahu pôsobnosti krížového plnenia so zreteľom na pokles priamych platieb, kým členské štáty a Komisia nedosiahnu výrazný pokrok pri zjednodušovaní a harmonizovaní kontrolných predpisov a kým Komisia nepredloží prehľad nákladov, ktoré vznikajú poľnohospodárom v súvislosti s krížovým plnením; poukazuje v tejto súvislosti na svoju pozíciu z 11. decembra 2007;

46.

domnieva sa, že krížové plnenie by sa malo obmedziť na kontrolu dôležitých noriem európskeho modelu výroby a noriem, pri ktorých je možné v jednotlivých členských štátoch uplatniť systematické a harmonizované kontroly;

47.

žiada o vyššiu efektívnosť krížového plnenia vo vzťahu k jeho cieľom a o jednotnejšie uplatňovanie vo všetkých členských štátoch; vyzýva ďalej Komisiu, aby vypracovala jasnejšie usmernenia na pomoc členským štátom pri implementácii;

48.

žiada, aby sa skončilo s neúmerným zaťažovaním živočíšnej výroby krížovým plnením; žiada najmä o kritické posúdenie určitých hygienických a identifikačných noriem, (napr. týkajúcich sa ušných príveskov);

49.

vedel by si predstaviť mierne prispôsobenie požiadaviek na udržanie dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok a trvalo udržateľné nakladanie s pôdou vzhľadom na zmenené environmentálne a výrobné podmienky (zmena klímy, biomasa), ak sa zabezpečí, že tieto nové požiadavky sa budú realizovať v celej Európe v porovnateľnom rozsahu;

50.

domnieva sa, že členské štáty, ktoré uplatňujú SAPS, by mali mať nárok na progresívne uplatnenie zásady krížového plnenia, aby boli schopné náležite sa pripraviť na zavedenie potrebných systémov kontroly a aby mohli presvedčiť poľnohospodárov o potrebe plniť stanovené normy;

51.

vyzýva Komisiu, aby trvala na zjednodušení SPP a aby pritom pravidelne prehodnocovala jednotlivé právne predpisy s cieľom určiť či sú potrebné a to, ktoré z platných ustanovení sú účelné; v tejto súvislosti uvádza, že by komisia mala predložiť návrh dodatočných opatrení, akými sú napr. zjednodušené pravidlá prevodu pre platobné nároky v prípade neaktivovania, zlúčenia minimálnych platobných nárokov, v prípade zavedenia jednotnej prémie pre malých prijímateľov, zjednodušenia, obmedzenia alebo zrušenia pravidiel týkajúcich sa štátnej rezervy v závislosti od prechodu na regionálny/vnútroštátny systém jednotnej platby na plochu, zabránenia zániku platobných nárokov v prípade neuplatnenia nároku, zrušenia rukou písaných registrov dobytka a iných hospodárskych zvierat;

52.

vyzýva ďalej členské štáty, aby zabezpečili včasné platby a Komisiu, aby umožnila vyplácanie preddavkov poľnohospodárom;

53.

vyzýva Komisiu, aby zriadila potrebný mechanizmus na zabezpečenie toho, aby dovoz z tretích krajín spĺňal rovnaké normy ako výrobky zo Spoločenstva z hľadiska podmienenosti, potravinovej bezpečnosti atď.;

54.

domnieva sa, že so zreteľom na očakávaný nárast environmentálnych, klimatických a epidemiologických hrozieb a na veľké cenové výkyvy na poľnohospodárskych trhoch je nevyhnutne potrebná dodatočná prevencia rizík v podobe bezpečnostnej siete;

55.

poukazuje na to, že trhovo orientovaná výroba, vhodné striedanie plodín, diverzifikácia, nástroje finančného trhu, zmluvy dodávateľského reťazca a poistenie sú všetko významnými spôsobmi, ako sa poľnohospodári môžu chrániť pred rizikom, a že za primeranú prevenciu rizík sú zodpovední v zásade sami;

56.

nazdáva sa, že na riešenie zlyhaní trhu by sa mal zachovať systém intervencií a mal by sa reformovať na prísnu bezpečnostnú sieť pre výnimočné situácie s pravidlami založenými na trendoch svetového trhu;

57.

podporuje preto návrh Komisie znížiť intervenčný prah v oblasti trhových plodín na nulu, pričom sa výrazne oslabená intervencia zachová iba v prípade pšenice;

58.

domnieva sa, že so zreteľom na narastajúce riziká treba nutne vytvoriť systémy poistenia súkromného sektora prípadne zmiešané poistenie, ako napr. poistenie pre prípad viacnásobného rizika; uvedomuje si skutočnosť, že sa to nemôže podariť bez verejných príspevkov; zdôrazňuje, že zavedenie týchto systémov nesmie v žiadnom prípade ohroziť rovnaké východiskové podmienky jednotlivých členských štátov; vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti zvážila zavedenie alebo podporu systému zaistenia na úrovni celého Spoločenstva s cieľom riešiť problémy spôsobené klimatickými alebo environmentálnymi katastrofami;

59.

poukazuje na to, že v takmer všetkých významných tretích krajinách existujú takéto štátom financované systémy;

60.

domnieva sa preto, že v prvom rade treba vytvoriť zdroje financovania na národné alebo regionálne financovanie systémov prevencie rizík počnúc rokom 2009, ktoré zohľadnia rôzne potenciálne riziká v Európe; Komisia musí preskúmať, do akej miery je možné do týchto systémov zahrnúť skupiny výrobcov, odvetvové a profesijné združenia a súkromné poisťovacie spoločnosti;

61.

domnieva sa, že vzhľadom na úplne odlišné podmienky v jednotlivých sektoroch sú rôzne odvetvové riešenia (porovnateľné s riešením v odvetví ovocia a zeleniny) pravdepodobne vhodnejšie než horizontálne prístupy;

62.

domnieva sa, že tieto opatrenia by mali byť čiastočne financované v rámci prvého piliera na základe článku 69, pretože patria do pôsobnosti politiky trhu;

63.

žiada Komisiu, aby zvážila možnosť zavedenia nástrojov riadenia kríz na trhu, ako aj klimatických kríz, ktoré sú zamerané na skupiny výrobcov a družstvá s cieľom pomôcť im lepšie znášať náklady spojené s poklesom celkového príspevku ich členov;

64.

domnieva sa, že opatrenia riadenia rizík a prevencie rizík nesmú viesť k znovuzavedeniu podporných opatrení vychádzajúcich z výroby;

65.

domnieva sa preto, že Komisia musí vyvinúť spoločný rámec na financovanie systémov riadenia rizík členskými štátmi vychádzajúci z rešpektovania systémov využívaných v praxi alebo systémov, ktoré Komisia schválila v minulosti, aby sa tým dali čo najviac vylúčiť vplyvy narúšajúce hospodársku súťaž a obchod, a to aj stanovením spoločných pravidiel v organizáciách jednotného trhu, ak je to potrebné;

66.

vyzýva Komisiu, aby do 30. júna 2010 predložila komplexnú analýzu existujúcich systémov riadenia rizík a možností ich ďalšieho rozvoja na úrovni Spoločenstva po roku 2013;

67.

poukazuje na to, že zavedenie degresívnych limitov, modulácie a rozpočtovej disciplíny môže mať v niektorých regiónoch významný redistribučný vplyv, ak sa návrhy Komisie implementujú;

68.

domnieva sa, že akúkoľvek zmenu rozpočtových prostriedkov pre rozvoj vidieka, ktorá nie je zlučiteľná so schválenými (pod)stropmi v prílohe III medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006, musia schváliť všetky tri signatárske strany;

69.

poukazuje na to, že dosiaľ nebolo uskutočnené hodnotenie vplyvov ďalšej modulácie, degresie a minimálnych prahov na trh práce vo vidieckych oblastiach a na regionálnu súdržnosť; poznamenáva, že z tohto dôvodu sa musí uskutočniť hodnotenie prvého piliera;

70.

zdôrazňuje skutočnosť, že nižšie limity navrhované Komisiou by mohli mať nezanedbateľné dôsledky v niektorých členských štátoch a mohli by ovplyvniť rozdeľovanie platieb SPP medzi členské štáty, keďže vrchný limit predpokladá presun približne 500 miliónov eur z prvého do druhého piliera; pripomína, že možno stále oprávnene pochybovať o súčasnej nákladovej efektívnosti opatrení druhého piliera; domnieva sa preto, že úspory z možného uplatňovania tohto opatrenia by mali zostať v prvom pilieri;

71.

odmieta návrh Komisie týkajúci sa degresie (so znížením až do 45 %) v jeho súčasnej forme, pretože neexistuje priama súvislosť medzi veľkosťou a majetkom poľnohospodárskeho podniku a návrh nezohľadňuje pracovnú silu, ktorá je potrebná na udržiavanie veľkého poľnohospodárskeho holdingu; návrh Komisie by neoprávnene znevýhodnil veľké poľnohospodárske podniky alebo združenia a viedol k zníženiu pracovnej sily a rozpadu dobre zabehnutých konkurencieschopných štruktúr a spôsobil rozpad podnikov len z dôvodu podporných opatrení, čo by zapríčinilo štrukturálne narušenie v niektorých regiónoch Európy;

72.

domnieva sa, že opodstatnenie má len degresia a/alebo stanovenie maximálnych limitov založené na komplexnom hodnotení vplyvu na trh práce a na regionálnu politiku a iba ak sa umožní zníženie degresie na základe počtu pracovníkov zamestnaných na plný pracovný úväzok povinných odvádzať príspevky na sociálne zabezpečenie alebo niektorých podnikových štruktúr (podnikov, ktoré vedie niekoľko rodín, družstevných organizácií a. i.) alebo celkových nákladov podniku; žiada Komisiu, aby mala na zreteli, že menšie podniky združené v jednej právnickej osoby s cieľom lepšej hospodárnosti a konkurencieschopnosti by nemali byť znevýhodňované;

73.

žiada, aby sa prípadné finančné prostriedky vyplývajúce z degresie ponechali v príslušnom regióne alebo členskom štáte, v ktorom by sa použili napríklad na opatrenia v zmysle článku 69 alebo v rámci druhého piliera; požaduje, aby boli tieto opatrenia zamerané priamo na poľnohospodárov;

74.

podporuje navrhované zvýšenie minimálnych prahov, ktoré by mohlo byť stanovené na úrovni jedného hektára alebo zodpovedajúcej sumy 250 eur a spojené so zavedením jednotnej prémie alebo minimálnej dávky pre malých prijímateľov; uvádza však, že členské štáty by mali mať možnosť stanoviť minimálne prahy v oprávnených prípadoch existencie veľkých rozdielov medzi poľnohospodárskymi štruktúrami;

75.

podporuje však úsilie Komisie o primerané financovanie trvalo udržateľnej politiky pre vidiecke oblasti v druhom pilieri SPP, tento cieľ sa však nesmie dosahovať na úkor prvého piliera;

76.

poukazuje na to, že so zreteľom na už aj tak dosť radikálne individuálne zníženie nie je možné súhlasiť s ďalším znížením priamych platieb o 8 % bez toho, aby sa nepredložilo hodnotenie vplyvu;

77.

domnieva sa, že so zreteľom na to, že sa v širokej miere požaduje zníženie veľkých platieb, by sa mohlo počítať s progresívnou moduláciou vychádzajúcou z dostupných informácií a hodnotenia vplyvov s prihliadnutím na štruktúru poľnohospodárskych podnikov (združenia a pod.), poľnohospodársku pracovnú silu a/alebo náklady na prácu a osobitné produkčné typy v rozličných systémoch priamych platieb (napr. osobitné problémy podnikov a regiónov s veľkou hustotou živočíšnej výroby na pomerne malých plochách);

Zdroje z progresívnej modulácie sa musia rozdeľovať podľa platných pravidiel pre finančné prostriedky z modulácie a zostať v regiónoch alebo členských štátoch, v ktorých vznikli;

Európsky parlament si predstavuje progresívnu moduláciu v nasledovnej forme:

78.

žiada, aby sa dobrovoľná modulácia nahradila povinnou moduláciou;

79.

domnieva sa, že modulačné prostriedky treba poskytovať prednostne tak, že sa využije metóda programu LEADER, a na opatrenia určené na potláčanie ubúdania biodiverzity, prevenciu rizík, prispôsobenie sa zmene klímy, opatrenia na trvalo udržateľné využívanie biomasy, sprievodné opatrenia pri štrukturálnych reformách (napr. organizácia trhu s mliekom), zabezpečenie výroby v horských a malých ostrovných oblastiach a iných podobne znevýhodnených oblastiach, na zabezpečenie kvality vrátane opatrení na ochranu zvierat, na ekologické poľnohospodárstvo a opatrení týkajúcich sa likvidácie a prispôsobenia technickému pokroku; požaduje, aby boli všetky tieto opatrenia zamerané priamo na poľnohospodárov;

80.

je si vedomý toho, že súčasný systém kvót na mlieko sa po roku 2015 pravdepodobne nebude využívať vo svojej terajšej podobe a vyzýva Komisiu, aby uskutočnila komplexnú analýzu toho, ako by mohla v budúcnosti vyzerať organizácia trhu s mliekom; žiada Komisiu, aby pre odvetvie mlieka predložila presvedčivý plán na obdobie po roku 2015 zabezpečujúci pokračovanie výroby mlieka v Európe vrátane horských oblastí, odľahlých oblastí a iných oblastí s osobitnými problémami;

81.

upriamuje pozornosť Komisie na svoje rozhodnutie (10) v súvislosti s mini balíkom pre oblasť mlieka, ktorý sa týka opatrení pre tento trh a mliečneho fondu;

82.

vyzýva všetky zúčastnené strany, aby využili čas do roku 2015 na stabilizáciu alebo posilnenie trhových pozícií a aby zabezpečili „mäkké pristátie“ pre odvetvie európskeho mliekarenstva, pokiaľ možno zvýšením štrukturálnych kvót;

83.

žiada, aby sa kvóty na mlieko primeraným spôsobom upravovali v závislosti od dopytu na svetových trhoch; domnieva sa preto, že kvóty by sa v hospodárskom roku mliekarenského odvetvia 2008/2009 mali zvýšiť každému členskému štátu na dobrovoľnom základe o 2 %; žiada Komisiu, aby rast pričlenila k štátnej rezerve; žiada každoročný prieskum kvót;

84.

ďalej žiada výrazné zníženie poplatku za nadprodukciu v hospodárskom roku mliekarenského odvetvia 2009/2010 a ďalší pokles v nasledujúcich rokoch, ktorý by vyrovnal nárast cien kvót a žiada dodatočnú kompenzáciu kvót v celej Európe s cieľom ich lepšieho využitia;

85.

požaduje osobitné sprievodné opatrenia, ktoré by horským oblastiam a iným oblastiam s individuálnymi ťažkosťami zabránili v tom, aby sa vzdali mliekarenského priemyslu, pokiaľ v týchto oblastiach neexistujú žiadne alternatívy k tradičnému mliekarenskému priemyslu alebo ak by viedlo zrieknutie sa poľnohospodárstva k strate dôležitých prírodných oblastí;

86.

zastáva názor, že predovšetkým prostredníctvom článku 69 treba zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na zachovanie mliekarenského odvetvia najmä v horských oblastiach, najodľahlejších oblastiach (ako napríklad na Azorských ostrovoch) alebo v iných oblastiach s podobnými ťažkosťami, napr. formou zvýšenia platieb na plochu (podobne ako pri opatreniach v odvetví cukru), vo forme platieb na dojnice, pastviny alebo extenzívne spásanie, formou platieb na mlieko alebo osobitných regionálnych programov na posilnenie alebo reštrukturalizáciu tohto odvetvia a podporu osobitných výrobkov vysokej kvality;

87.

domnieva sa, že posilnenie združení výrobcov, odvetvových a profesijných organizácií by mohlo predstavovať ďalší prvok revidovaného článku 69;

88.

žiada Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosti nelineárneho zvýšenia národných kvót vzhľadom na zavedenie dodatočného zvyšovania pre členské štáty, v ktorých výrobné kvóty bývali zvyčajne v mínuse;

89.

domnieva sa, že na financovanie týchto opatrení treba vytvoriť osobitný fond (mliečny fond), ktorý by sa čiastočne financoval z úspor vyplývajúcich z reformy odvetvia;

90.

poukazuje na to, že silné stránky a budúcnosť európskeho poľnohospodárstva treba hľadať v regionálnych, tradičných a ďalších uznávaných kvalitných výrobkoch a výrobkoch s pridanou hodnotou;

91.

v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zaviedla európsku značku na označovanie kvality poľnohospodárskej a potravinárskej výroby EÚ na európskom trhu, ako aj na medzinárodných trhoch, a určila prísne normy pre výrobu, pokiaľ ide o životné prostredie, dobré životné podmienky zvierat a potravinovú bezpečnosť;

92.

preto vyzýva Komisiu, aby predložila podrobný plán na zlepšenie uvádzania vysokokvalitných európskych výrobkov doma aj v zahraničí, napríklad pomocou informačných a propagačných kampaní, podpory vytvárania a rozvoja aktivít výrobných organizácií alebo iných foriem odvetvovej organizácie a zavádzaním cieleného označovania, ktoré vysvetľuje predovšetkým pôvod používaných poľnohospodárskych surovín a ktoré je pre spotrebiteľa jasnejšie a transparentnejšie;

93.

vyzýva Komisiu, aby v rámci postupu úpravy rozpočtu zvýšila rozpočtové prostriedky vyčlenené na informačné a propagačné kampane na vnútornom trhu, ako aj na vonkajších trhoch;

94.

vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu ozajstnej komunikačnej politiky zameranej na SPP, ktorá by sa mala zameriavať na zmenšovanie rozdielov medzi poľnohospodárskym svetom a spoločnosťou a ktorá by nefungovala iba ako propagačný a reklamný mechanizmus;

95.

domnieva sa, že treba ďalej posilňovať a podporovať organizácie výrobcov a medziprofesné organizácie, najmä v tých členských štátoch, kde existuje iba niekoľko takýchto organizácií, aby poľnohospodári získali lepšie postavenie na trhu s ohľadom na maloobchod a veľkoobchod, a zároveň by sa mali podporovať systémy zabezpečovania kvality v reťazci výroby potravín vrátane alternatív k existujúcim výrobným postupom;

96.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zabránenie špekulatívnym činnostiam, ovládnutiu trhu s potravinárskymi produktmi a vytváraniu kartelov potravinárskymi podnikmi, ktoré využívajú súčasné medzery v právnych predpisoch či neexistenciu kontroly, nedostatočnú organizovanosť výrobcov a spotrebiteľov a neexistenciu vhodnej infraštruktúry, ktorých jediným cieľom je zvýšiť zisk, znížiť platby výrobcom a vnútiť spotrebiteľom vysoké ceny;

97.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nevyužila príležitosť na dôkladnejšie riešenie problémov spojených so zvýšeným dovozom potravín a krmiva, ktoré nezodpovedajú normám EÚ a predstavujú nebezpečenstvo oslabenia úspechov EÚ, čo sa týka podmieňovania verejnej pomoci dodržiavaním predpisov týkajúcich sa životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a sociálnej oblasti; žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia na čo najrýchlejšie riešenie tejto situácie a na zabezpečenie dodržiavanie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia a zdravia;

98.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vypracovala podrobný plán na presadzovanie európskych mimoobchodných záujmov na rokovaniach o svetovom obchode, najmä otázok uznávania a ochrany geografických označení, dobrých životných podmienok zvierat, zdravotného stavu dovážaných zvierat a rastlinných produktov, s cieľom predchádzať nespravodlivej konkurencii voči európskym výrobcom a zabraňovať vývozu problémov životných podmienok zvierat a ekologických problémov do tretích krajín; vyzýva Komisiu, aby na rokovaniach WTO aktívne obhajovala koncepciu kvalifikovaného prístupu k trhu s cieľom podporovať trvalo udržateľné normy v poľnohospodárstve;

99.

poukazuje na to, že európske poľnohospodárstvo sa ani v budúcnosti nezaobíde bez vhodnej vonkajšej ochrany; preto požaduje, aby sa uplatňovali rovnaké akostné a bezpečnostné normy na výrobky z tretích krajín, ako aj na výrobky z EÚ;

100.

domnieva sa, že zrušenie vývozných dotácií by sa nemalo spájať s propagačnými aktivitami organizovanými v tretích krajinách;

101.

pripomína, že v súvislosti so zmenou klímy sa objavujú dve hlavné politické úlohy pre poľnohospodárstvo: znižovanie emisií skleníkových plynov spôsobujúcich zmenu klímy a prispôsobovanie sa následkom zmeny klímy; zdôrazňuje, že to znamená, že poľnohospodárstvo očakáva dvojaká úloha: znižovať vlastné emisie a zároveň prispôsobovať sa očakávaným následkom globálneho otepľovania;

102.

zdôrazňuje, že zmena klímy nie je len ekologickým, ale aj sociálnym a hospodárskym problémom, a preto by mali environmentálne obavy a snahy v poľnohospodárskom odvetví, v jednom z najohrozenejších odvetví, ktoré priamo závisí od klimatických faktorov, zohľadňovať potrebu zaručenia hospodárskej a sociálnej životaschopnosti vidieckych oblastí;

103.

pripomína, že príspevok poľnohospodárstva ku skleníkovému efektu ako zdroja dvoch významných skleníkových plynov – metánu a oxidu dusného – je v EÚ obmedzený a zmenšuje sa vďaka vykonávania opatrení, ktoré boli prijaté už v rámci SPP, akými sú krížové plnenie, agro-ekologické systémy a iné opatrenia týkajúce sa rozvoja vidieka;

104.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery možno ďalej zlepšovať výsledky dosiahnuté zahrnutím poľnohospodárstva do kjótskych mechanizmov;

105.

domnieva sa, že dodávka obnoviteľných energií z poľnohospodárstva by nemala byť jednostranná na úkor živočíšnej výroby a bezpečnosti dodávky potravín pre obyvateľov Európy a celého sveta, trvalej udržateľnosti a biodiverzity; preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotenie vplyvov podporných opatrení v oblasti obnoviteľnej energie v kontexte bezpečnosti dodávky potravín a životného prostredia; požaduje primerané financovanie výskumu a zavádzanie najnovších a najúčinnejších energetických technológií, ktoré v plnej miere využívajú biomasu (napr. biopalivá 2. generácie); dôrazne pripomína skutočnosť, že zariadenia na výrobu bioplynu na báze rezíduí živočíšneho pôvodu majú z krátkodobého hľadiska najudržateľnejší potenciál rastu, čo sa týka zabezpečovania dodatočnej energie z biomasy;

106.

zdôrazňuje úzky vzťah medzi poľnohospodárskou činnosťou a kvalitou a kvantitou vody a zdôrazňuje, že tlaky poľnohospodárstva na vodné prostredie treba zvládať udržateľným spôsobom; domnieva sa, že právne predpisy v oblasti životného prostredia v kombinácii so zásadou „znečisťovateľ platí“ by mali byť hlavnou zásadou efektívneho dosahovania trvalo udržateľného vodného hospodárstva a ekologických cieľov;

107.

domnieva sa, že rozvoj systému poľnohospodárskych platieb musí pokračovať aj po roku 2013, a vyzýva Komisiu, aby aj vzhľadom na skutočnosť, že európski poľnohospodári potrebujú mať z hľadiska dlhodobého plánovania istotu, do 30. júna 2010 vypracovala podrobnú analýzu možných spôsobov prepracovania systému, najmä stanovením strategických cieľov, ktoré odrážajú rozvoj európskeho poľnohospodárstva ako prostriedkov na využívanie inovácie, dobrým využívaním pôdy, zabezpečovaním kvality produkcie, zachovávaním príjmov poľnohospodárov a zaisťovaním ekologickej bezpečnosti a bezpečnosti dodávania potravín; vyzýva Komisiu, aby pripravila analýzu dôkladného administratívneho zjednodušenia, najmä v oblasti ročných platieb nižších ako 20 000eur na prijímateľa;

108.

upozorňuje, že poľnohospodárstvo ovplyvňuje, vytvára, ale aj ohrozuje biodiverzitu; domnieva sa, že na ochranu hodnotných ekosystémových služieb, ktoré prináša biodiverzita, ako je čistenie vzduchu a vody, opeľovanie plodín a ochrana pred eróziou, treba úsilie na globálnej a miestnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

109.

upozorňuje, že rozvoj vidieka (a nástroj na jeho financovanie – EPRRF) ako druhý pilier SPP má v súčasnom programovom období 2007 – 2013 významné regionálne dôsledky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby využívala možnosti na koherentnejšie vykonávanie vo vzťahu k programom regionálnej politiky (štrukturálne fondy) s cieľom dosiahnuť jednotný prístup v oblastiach, v ktorých možno dosiahnuť synergický efekt;

110.

je presvedčený, že rozvoj vidieka nie je mysliteľný bez poľnohospodárskej činnosti a že ciele musia zabezpečovať hospodársku životaschopnosť obyvateľov vidieckych oblastí a zvyšovať kvalitu ich života;

111.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila ucelený súbor návrhov s cieľom zachovať a rozvíjať trvalo udržateľnú poľnohospodársku činnosť, najmä v znevýhodnených oblastiach a v oblastiach s prírodnými prekážkami, pretože tieto majú kľúčový význam z hľadiska ochrany poľnohospodárskych systémov vyznačujúcich sa biodiverzitou a zachovania ekosystémov;

112.

vyzýva Komisiu, aby posilňovala opatrenia na výskum a prenos technológií s cieľom podporovať najmä výrobné metódy, ktoré sú vhodnejšie z hľadiska ochrany životného prostredia a ekosystémov v záujme zabezpečenia trvalo udržateľného poľnohospodárstva;

113.

upriamuje pozornosť na úspešné projekty v celej EÚ, v rámci ktorých sa vďaka miestnej a regionálnej spolupráci medzi poľnohospodármi, ekologickými subjektmi a orgánmi podarilo obmedziť environmentálne dôsledky poľnohospodárstva;

114.

domnieva sa predovšetkým, že budúci systém sa musí viac zameriavať na hľadiská sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a integrovaného vývoja vidieckych oblastí, ako aj prímestských oblastí, čím sa posilnia kľúčové poľnohospodárske odvetvia, ocení úsilie a kompenzuje osobitná záťaž, a riadenie rizík; domnieva sa, že na tento účel sa musí v plnom rozsahu znovu definovať vzťah prvého a druhého piliera;

115.

zastáva názor, že európske poľnohospodárstvo môže zabezpečovať environmentálne priaznivé riešenia najpálčivejších problémov, ktoré musí riešiť aj mestská spoločnosť v prímestských regiónoch, a tak môže prispievať k dosahovaniu tak lisabonskej, ako aj göteborskej stratégie;

116.

upriamuje pozornosť na osobitnú úlohu, ktorú majú poľnohospodári v prímestských oblastiach; poľnohospodári a pôdohospodári v prímestských oblastiach môžu podporovať riešenia, ktoré zodpovedajú lisabonským (poznatky, výskum, inovácie) a göteborským (trvalá udržateľnosť) cieľom;

*

**

117.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

20.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 66/23

—

so zreteľom na Zmluvu o ES, a najmä na jej články 3 a 13,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/144/ES z 20. februára 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva pre politiku rozvoja vidieka (programové obdobie 2007 – 2013) (1),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka (EPFRV) (2),

—

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1974/2006 z 15. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (3),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (4),

—

so zreteľom na smernicu Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (5),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (6),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (7),

—

so zreteľom na uznesenie Rady z 2. decembra 1996 o zahrnutí rovnakých príležitostí pre mužov a ženy do európskych štrukturálnych fondov (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2003 o cieľoch rovnosti príležitostí pre mužov a ženy vo využívaní štrukturálnych fondov (9),

—

so zreteľom na závery Rady z 22. júla 2003 o zamestnanosti vo vidieckych oblastiach v rámci Európskej stratégie zamestnanosti (10),

—

so zreteľom na dokument s názvom „Preskúmanie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ (STUR EÚ) – Obnovená stratégia“ (11),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie pre jarné zasadnutie Európskej rady s názvom „Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti. Nový začiatok lisabonskej stratégie“ (KOM(2005)0024),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Boj proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov“ (KOM(2007)0424),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Zamestnanosť vo vidieckych oblastiach: odstránenie rozdielov v oblasti zamestnanosti“ (KOM(2006)0857) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2006)1772),

—

so zreteľom na publikáciu „Ženy aktívne vo vidieckom rozvoji: Zaistenie budúcnosti vidieckej Európy“ (12),

—

so zreteľom na štúdiu SERA – Štúdia zamestnanosti vo vidieckych oblastiach 2006,

—

so zreteľom na správu z roku 2006 s názvom „Rozvoj vidieka v Európskej únii – štatistické a hospodárske informácie“,

—

so zreteľom na závery Európskej rady v Lisabone z 23. a 24. marca 2000 o Lisabonskej stratégii pre zamestnanosť a rast,

—

so zreteľom na závery druhej Európskej konferencie o rozvoji vidieka z 12. – 14. novembra 2003 v Salzburgu s názvom „Sejeme zrná pre budúcnosť vidieka – budovanie politiky, ktorou by sa dosiahli naše ambície“,

—

so zreteľom na správy Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) o „Prvom európskom prieskume o kvalite života: Rozdiely vidiek – mesto“, „Sociálny kapitál a tvorba pracovných miest vo vidieckej Európe“, „Podnikanie žien vo vidieckych oblastiach“,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/600/ES z 12. júla 2005 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (13),

—

so zreteľom na Spoločnú správu o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení 2007 (14),

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť, prijatý Európskou radou v Bruseli 23. a 24. marca 2006,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. júna 1993 o hodnotení neplatenej práce žien (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2003 o ženách vo vidieckych regiónoch Európskej únie v kontexte hodnotenia spoločnej poľnohospodárskej politiky SPP v polovici obdobia (16) a na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o ceste k rovnosti žien a mužov (2006 – 2010) (17),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0031/2008),

A.

keďže z európskeho pohľadu sa vidieckymi oblasťami (18) zaoberá spoločná poľnohospodárska politika (SPP); keďže toto uznesenie sa týka druhého piliera SPP, t. j. rozvoja vidieka, a keďže je potrebné zohľadniť aj sociálnu a hospodársku politiku,

B.

keďže jedným z hlavných cieľov EÚ v oblasti politiky rozvoja vidieka je zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach a podpora rôznorodosti hospodárskych činností,

C.

keďže zatraktívnenie vidieckych oblastí si vyžaduje podporu udržateľného, integrovaného rastu a vytvorenie nových možností zamestnania, najmä pre ženy a mladých ľudí, rovnako ako poskytovanie vysoko kvalitných zdravotníckych a sociálnych služieb,

D.

keďže momentálne hospodárske a sociálne zmeny vo vidieckych oblastiach neovplyvňujú všetky ženy rovnako, ale niektorým poskytujú možnosti a iným spôsobujú značné výzvy a problémy,

E.

keďže lisabonské ciele týkajúce sa tvorby rastu a podpory sociálneho trhového hospodárstva môžu byť splnené len prostredníctvom plného využitia značného potenciálu žien na pracovnom trhu vo vidieckych aj mestských oblastiach,

F.

keďže práca žien sa často považuje za neobmedzený prírodný zdroj, ktorý možno využívať, a keďže nespravodlivé rozdelenie pracovného trhu je čoraz nepružnejšie,

G.

keďže miery zamestnanosti mužov a žien sú nižšie vo vidieckych oblastiach, a navyše, veľa žien sa nikdy nestane aktívnou súčasťou oficiálneho trhu práce, a preto nie sú registrované ako nezamestnané, ani nie sú zahrnuté do štatistík nezamestnanosti, keďže vidiecke oblasti sú nepriaznivo ovplyvnené nedostatkom vysoko kvalitných pracovných miest,

H.

keďže vykonávanie smernice 86/613/ΕHS až doteraz nebolo účinné, ani nesplnilo pôvodné ciele smernice, najmä tie ciele, ktoré sa týkali zlepšenia postavenia pomáhajúceho manželského partnera,

I.

keďže veľa žien vo vidieckych oblastiach sa zaoberá prácou porovnateľnou s profesionálnou činnosťou, za ktorú však nemajú uznanie, ochranu, ani plat,

J.

keďže len malý počet žien vlastní poľnohospodárske podniky – typicky malé hospodárske prevádzky s nízkou ziskovosťou – a väčšina žien vo vidieckych oblastiach pracuje po boku svojich mužských spoločníkov (otcovia, bratia alebo manželia), ktorí majú výlučné vlastnícke práva na podnik (zameraný na poľnohospodársku alebo živočíšnu produkciu),

K.

keďže existujú veľké rozdiely v situáciách vo vidieckych oblastiach medzi členskými štátmi a v rámci členských štátov, a preto vidiecke oblasti s rôznym rozvojovým potenciálom musia dostať adekvátnu podporu, tak ako aj ľudia, ktorí v nich žijú,

L.

keďže vidiecke oblasti poskytujú vysokú kvalitu života pre rodiny s deťmi a pre starších ľudí, ale ešte stále čelia širokej škále výziev ako je nedostatok možností vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach, nedostatok sietí sociálnych služieb, napríklad dostatočného počtu vhodných zariadení pre starostlivosť o deti, podporných služieb a starostlivosti pre starších, chorých alebo zdravotne postihnutých ľudí a napätie pochádzajúce z pretrvávajúcej reštrukturalizácie poľnohospodárstva a opatrení na ochranu životného prostredia,

M.

keďže značný príspevok žien k lokálnemu a komunálnemu rozvoju sa primerane neodráža na ich účasti v príslušných rozhodovacích procesoch,

N.

keďže ženy väčšinou dobrovoľne pracujú v rámci ich rodiny alebo v súvislosti s ich rodinou a rodina predstavuje základnú spoločenskú jednotku,

O.

keďže vidiecke oblasti sú mimoriadne ovplyvnené starnutím obyvateľstva, nízkou hustotou obyvateľstva a v niektorých oblastiach i vyľudňovaním,

P.

keďže vysťahovalectvo žien v ekonomicky aktívnych vekových skupinách naďalej spôsobuje určitú mieru „maskulinizácie“ vidieckeho obyvateľstva s negatívnym dopadom na kvalitu života spoločnosti a na demografické trendy,

Q.

keďže ženy najmä vo vidieckych oblastiach trávia veľa času vozením svojich detí a iných členov rodiny k lekárom, do škôl a na športy, a keďže mladí ľudia sú znevýhodnení nedostatkom lokálnych služieb verejnej dopravy, a preto majú menej možností nájsť odborné vzdelanie alebo prácu,

R.

so zreteľom na väčšie prekážky v prístupe k informačným a komunikačným technológiám vo vidieckych oblastiach, najmä pre ženy,

S.

keďže vidiecke oblasti poskytujú reálne možnosti pokiaľ ide o ich potenciál rastu v nových sektoroch a poskytovanie vidieckych rekreačných služieb, remeselných činností a cestovného ruchu, ktoré väčšinou prevádzkujú ženy, a že tento potenciál je dôležitým ekonomickým faktorom pre málo rozvinuté oblasti, ktoré sú ale zaujímavé z hľadiska krajiny,

T.

keďže viac pozornosti by sa malo venovať rodovému zameraniu rozpočtu s cieľom efektívnej správy vidieckych rozvojových programov a najmä lepšiemu zameraniu financovania na osobitné potreby žien v týchto oblastiach,

U.

keďže odstránenie nerovností a podpora rovnakých príležitostí mužov a žien sú hlavnými cieľmi nariadenia (ES) č. 1260/1999,

1.

je presvedčený, že začlenenie rodového hľadiska do sektora vidieka je kľúčovou stratégiou nielen pre podporu rovnosti medzi ženami a mužmi, ale aj pre hospodársky rast a pre udržateľný rozvoj vidieka;

2.

vyzýva Komisiu, aby vylepšila štatistické údaje a informácie týkajúce sa tohto fenoménu a aby analyzovala typy, hlavné dôvody a dôsledky vysťahovalectva z vidieckych oblastí v EÚ; vyzýva členské štáty, aby vytvorili stratégie zamerané na obmedzenie vysťahovalectva žien, najmä tých s vysokým vzdelaním, z vidieckych oblastí;

3.

vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi verejnej správy a podnikmi vytvorili stimuly na zlepšenie úrovne vzdelávania a odborného vzdelávania žien a na podporu ich účasti na pracovnom procese, najmä odstránením akejkoľvek diskriminácie žien na pracovnom trhu, s cieľom zaoberať sa problémom chudoby a sociálneho vylúčenia vo vidieckych oblastiach; konštatuje, že chudoba je rozšíreným problémom vidieckych komunít, najmä v nových členských štátoch;

4.

vyzýva členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia pre samostatne zárobkovo činné ženy, pokiaľ ide o materskú dovolenku a práceneschopnosť;

5.

vyzýva Komisiu, aby poskytla štatistiky chudoby a sociálneho vylúčenia, rozdelené nielen podľa pohlavia a veku, ale aj so zohľadnením vidieckych a mestských oblastí;

6.

vyzýva členské štáty, aby podporili prechod z poľnohospodársky založených vidieckych oblastí na vidiecke oblasti so širším hospodárskym zameraním;

7.

vyzýva členské štáty, aby vykonávali politiky vedúce k zlepšeniu všeobecných životných podmienok žien vo vidieckych oblastiach s osobitným dôrazom na ženy so zdravotným postihnutím, ženy, ktoré sú obeťami rodovo podmieneného násilia, prisťahovalkyne, ženy z etnických menšín a ženy trpiace rôznymi formami diskriminácie a k zabezpečeniu budúcnosti vidieckych oblastí poskytovaním dostupných služieb, t. j. poštových služieb, širokopásmových služieb a nových služieb aplikovanej technológie, kultúrnych a športových centier, požiarnych zborov a všeobecných verejných služieb;

8.

vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby uľahčili prístup k informačným a komunikačným technológiám na vidieku a podporovali rovnosť príležitostí v tejto oblasti prostredníctvom politík a činností zameraných na ženy žijúce na vidieku;

9.

vyzýva členské štáty, aby podporili podnikanie žien, siete podnikov vedených ženami, ako napríklad modely konzultácií a trénovania, alebo združenia podnikateliek a aby navrhli iniciatívy zamerané na zlepšenie podnikateľského vnímania, zručností a schopností žien vo vidieckych oblastiach a aby podporili zastúpenie žien v riadiacich štruktúrach podnikov a združení;

10.

vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podporovali projekty týkajúce sa podpory a poradenstva pri vytváraní inovačných podnikov primárnej poľnohospodárskej výroby na vidieku, ktoré by mohli vytvoriť nové pracovné miesta najmä pre ženy, keďže hlavnými oblasťami činnosti, ktorých sa to týka, sú zhodnocovanie nepoužívaných alebo nedostatočne využívaných produktov, zhodnocovanie poľnohospodárskych produktov a hľadanie obchodných odbytísk pre tieto produkty, používanie nových technológií a podpora hospodárskej diverzifikácie v tejto oblasti a poskytovanie služieb, ktoré uľahčia zosúladenie pracovného a rodinného života;

11.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zvýšili financovanie inovačných opatrení pre ženy vo vidieckych oblastiach; vyzýva Komisiu, aby zriadila projekt vytvárania sietí LEADER na výmenu skúseností a najlepších postupov;

12.

zdôrazňuje, že treba v čo najväčšej miere zhodnotiť prácu žien vrátane práce prisťahovalkýň, ktoré nie sú členmi rodín vlastniacich poľnohospodárske podniky a pracujú na poliach a sú obzvlášť postihnuté problémami spojenými s ich postavením žien v poľnohospodárstve;

13.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zohľadnili významnú skupinu – zvyčajne ženských – partnerov pomáhajúcich v poľnohospodárstve a v malých a stredných podnikoch (MSP), ktoré v mnohých členských štátoch nemajú dostatočný právny štatút, čo vedie k osobitným finančným a právnym problémom, čo sa týka práva na materskú dovolenku a práceneschopnosť, nadobudnutia práva na dôchodok a prístup k sociálnemu zabezpečeniu, ako aj v prípade rozvodu;

14.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali právny model spoločného vlastníctva s cieľom plne uznať práva žien v odvetví poľnohospodárstva, primeranú ochranu v oblasti sociálneho zabezpečenia a hodnotu ich práce;

15.

vyzýva členské štáty, aby ideologicky a finančne podporili neplatenú prácu alebo dobrovoľnícku prácu; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam činnosti v sociálnej oblasti, ktorú vykonávajú ženské združenia; žiada však štrukturálnu zmenu s cieľom umožniť ženám lepší prístup k platenému zamestnaniu;

16.

zdôrazňuje, že ženy vo vidieckych oblastiach sú viac ovplyvnené skrytou nezamestnanosťou ako muži, a to z dôvodu modelov tradičnej úlohy a nedostatočným výskytom primeranej infraštruktúry v mnohých oblastiach, ako sú zariadenia starostlivosti o deti;

17.

vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s regionálnymi orgánmi povzbudili zriaďovanie regionálnych stredísk správy zdrojov pre ženy, najmä nezamestnané ženy vo veku 25 až 60 rokov, a podporili ich úsilie k samostatnej zárobkovej činnosti alebo pri rozvíjaní služieb v rámci vlastných komunít prostredníctvom konzultácie na najnižšej úrovni a vyhodnocovania potrieb;

18.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili vzdelávacie a školiace zariadenia a aby podporovali rozvoj sietí sociálnych služieb pre starostlivosť o deti, ako aj starostlivosť o starších, chorých a zdravotne postihnutých ľudí, čo by umožnilo zosúladiť pracovný, rodinný a osobný život mužov a žien na vidieku; takisto ich žiada, aby zlepšili zdravotnícke služby, najmä zlepšením dostupnosti primárnej zdravotnej starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby zaistili poskytovanie zdravotníckych a pohotovostných služieb vo vidieckych oblastiach;

19.

upozorňuje na hlboké tabu v súvislosti so sexuálnym a/alebo domácim násilím na ženách a dievčatách vo vidieckych oblastiach, vyzýva členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na zabezpečenie lepšej ochrany a podpory obetí a osôb, ktoré sa môžu stať obeťami takéhoto násilia;

20.

nalieha na členské štáty, aby riešili nedostatok dobrej dopravnej infraštruktúry vo vidieckych oblastiach a vypracovali pozitívne politiky na zlepšenie dostupnosti dopravy pre všetkých, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím, keďže doprava naďalej zostáva faktorom udržujúcim sociálne vylúčenie a nerovnosť v spoločnosti, ktorý ovplyvňuje najmä ženy;

21.

vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie programov rozvoja vidieka pozorne sledovala začlenenie perspektívy rodovej rovnosti do programov rozvoja vidieka predkladaných členskými štátmi;

22.

v tejto súvislosti víta projekty ESF/EQUAL, ktorých cieľom je objasniť a zlepšiť postavenie žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci EÚ podporovali takéto projekty;

23.

vyzýva členské štáty, aby podporili spoločnosti, ktoré investujú do vidieckych oblastí a poskytujú ženám vysokokvalitné pracovné miesta;

24.

vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podporovali konanie fór na výmenu poznatkov alebo podobné činnosti, a to na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni s osobitným zreteľom na situáciu žien vo vidieckych oblastiach;

25.

poukazuje na skutočnosť, že ženy sú nedostatočne zastúpené vo formálnych vedúcich pozíciách na vidieku alebo v regióne, napriek skutočnosti, že zohrávajú dôležitú úlohu v tzv. neformálnej komunite, kde ženy často hrajú významnú spoločenskú úlohu tým, že ovplyvňujú vznik sociálneho kapitálu prostredníctvom zapojenia sa do neformálnych sociálnych sietí (napr. v rámci dobrovoľnej činnosti v komunitách alebo rôznych tematických združení);

26.

vyzýva príslušné vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby povzbudili účasť žien v miestnych akčných skupinách a rozvoj miestnych partnerstiev v rámci osi LEADER a zabezpečili rodovo vyváženú účasť v ich správnych radách;

27.

ľutuje skutočnosť, že Komisia nereagovala na vyššie uvedené uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2003 uskutočnením radikálnej revízie smernice 86/613/ΕHS, a to i napriek tomu, že sama Komisia uznala, že doterajšie uplatňovanie tejto smernice nebolo účinné a že sa dosiahol len minimálny pokrok v oblasti uznania práce a poskytovania primeranej ochrany pre pomáhajúcich manželských partnerov osôb vykonávajúcich samostatnú zárobkovú činnosť alebo poľnohospodársku činnosť v členských štátoch; opäť vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2008 predložila návrh revidovanej smernice zabezpečujúcej ženám pomáhajúcim v poľnohospodárskych podnikoch a v MSP samostatné sociálne a dôchodkové práva;

28.

navyše, hlboko ľutuje skutočnosť, že sa Komisia ešte konkrétne nezaoberala predchádzajúcimi uzneseniami Európskeho parlamentu o situácii manželských partnerov, ktorí pomáhajú osobám so samostatnou zárobkovou činnosťou, ktoré obsahovali žiadosť o:

29.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov a výkonným a voleným orgánom zodpovedným za rovnosť príležitostí na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni v členských štátoch.

—

Prevažne vidiecky región (VR): ak viac ako 50 % obyvateľstva regiónu žije vo vidieckych obciach (menej ako 150 obyvateľov/km2)

—

Medziregión (MR): ak 15 % až 50 % obyvateľstva regiónu žije vo vidieckych obciach

—

Prevažne mestský región (MR): ak menej ako 15 % obyvateľstva žije vo vidieckych obciach.

20.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 66/29

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2005 s názvom Akčný plán o biomase (KOM(2005)0628),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie pre Radu a Európsky parlament z 10. januára 2007 s názvom Cestovná mapa pre obnoviteľnú energiu – Obnoviteľná energia v 21. storočí: budovanie udržateľnejšej budúcnosti (KOM(2006)0848),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 1997 s názvom Energia pre budúcnosť: obnoviteľné zdroje energie – Biela kniha o stratégii a akčnom pláne Spoločenstva (KOM(1997)0599),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 26. mája 2004 s názvom Podiel obnoviteľnej energie v EÚ Správa Komisie v súlade s článkom 3 smernice 2001/77/ES, vyhodnotenie účinku legislatívnych nástrojov a ostatných politík Spoločenstva na rozvoj príspevku zdrojov obnoviteľnej energie v EÚ a návrhy konkrétnych opatrení (KOM(2004)0366),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1230/2003/ES z 26. júna 2003, ktorým sa prijíma viacročný akčný program pre oblasť energetiky: Inteligentná energia – Európa (2003 – 2006) (2) a na oznámenie Komisie z 8. februára 2006 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biopalív (KOM(2006)0034),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/30/ES z 8. mája 2003 o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave (3),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (4), a nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (5),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu (6),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o podiele obnoviteľnej energie v EÚ a návrhoch konkrétnych opatrení (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o podpore pestovania plodín určených na nepotravinové účely (9),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0034/2008),

A.

keďže vyššie uvedené oznámenie Komisie z 26. novembra 1997 stanovuje cieľ zvýšiť energiu z obnoviteľných zdrojov zo 6 % v roku 1995 na 12 % do roku 2010,

B.

keďže Komisia vo svojom vyššie uvedenom oznámení zo 7. decembra 2005 uviedla, že na dosiahnutie tohto cieľa sa objem energie z biomasy bude musieť viac než zdvojnásobiť,

C.

keďže poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo v EÚ výrazne prispieva k zmierneniu účinkov klimatických zmien, čoho dôkazom je pokles emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva o 10 % v období rokov 1990 až 2004 v EÚ-15 a o 14 % v EÚ-25; keďže sa očakáva, že do roku 2010 bude objem emisií z poľnohospodárstva EÚ o 16 % nižší v porovnaní s úrovňou v roku 1990,

D.

keďže existuje významný potenciál na podstatné zvýšenie výroby bioplynu, najmä vzhľadom na potenciálne príspevky živočíšnej výroby (živočíšny hnoj), kalov, odpadu a rastlín nevhodných na výrobu potravín a krmív ako uprednostňovaných materiálov na výrobu bioplynu; keďže však treba zohľadniť vplyv energetického využívania hospodárskych hnojív na pôdnu štruktúru a pôdny život,

E.

keďže doposiaľ sa s využitím živočíšneho hnoja, energetických rastlín, kalov a organického odpadu vyrába len 50 PJ bioplynu, hoci potenciál samotného hnoja predstavuje 827 PJ,

F.

keďže výroba bioplynu a zariadení na bioplyn je v Európe rozmiestnená nerovnomerne, čo je ďalším dôkazom toho, že potenciál sa nevyužíva v plnom rozsahu,

G.

keďže bioplyn možno využívať rôznymi užitočnými spôsobmi vrátane výroby elektrickej energie, vykurovania, chladenia a ako palivo pre motorové vozidlá atď.,

H.

keďže využívanie biomasy na výrobu elektrickej energie môže prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov a považuje sa za jeden z najlacnejších energetických zdrojov pre vykurovanie,

I.

keďže vývoj zariadení na bioplyn využívajúcich energetické rastliny sa výrazne spomalil z dôvodu rýchlo rastúcich cien obilnín, zásobovania potravinami a z environmentálnych dôvodov,

J.

keďže obavy týkajúce sa prepojenia medzi výrobou bioenergie (predovšetkým bioetanolu a bionafty) a rastúcimi cenami obilia a potravín na svetovom trhu nie sú opodstatnené pri výrobe bioplynu zo živočíšneho hnoja, kalov, organického odpadu a vedľajších poľnohospodárskych produktov nevhodných na výrobu potravín a krmív, pričom sa tieto materiály musia spracovávať v každom prípade bezpečným spôsobom,

K.

keďže pre živočíšny hnoj v nových členských štátoch je typické najmä zmiešané zloženie s najmenej 20 % slamy a medzi vznikom hnoja a jeho odstránením môže uplynúť dlhšia doba, čo nie je vhodné pre žiadnu formu kvasenia,

1.

uznáva, že bioplyn je rozhodujúcim zdrojom energie, ktorý prispieva k trvalo udržateľnému hospodárskemu a poľnohospodárskemu rozvoju a rozvoju vidieka a k ochrane životného prostredia;

2.

zdôrazňuje prínos, ktorý môže bioplyn znamenať pre zníženie energetickej závislosti EÚ;

3.

zdôrazňuje, že výroba bioplynu zo živočíšneho hnoja, kalu, komunálneho, živočíšneho a organického odpadu slúži na diverzifikáciu energetických zdrojov a v rastúcej miere tak prispieva nielen k bezpečnosti, konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti energetického zásobovania, pričom zároveň otvára poľnohospodárom nové príjmové perspektívy;

4.

je presvedčený, že využívanie bioplynu najmä na výrobu tepla a elektrickej energie by mohlo významne prispieť k dosiahnutiu záväzného cieľa 20 % podielu obnoviteľných energií na celkovej spotrebe energie v EÚ do roku 2020;

5.

zdôrazňuje, že z dlhodobého hľadiska a pod podmienkou ďalšieho intenzívnejšieho úsilia v oblasti výskumu môžu obnoviteľné zdroje energie ako bioplyn a biopalivá v kombinácii so slnečnou a veternou energiou viesť k väčšej nezávislosti od fosílnych zdrojov energie;

6.

podporuje EÚ a členské štáty, aby využívali obrovský potenciál bioplynu vytváraním priaznivého prostredia a udržiavaním a rozvíjaním podporných systémov s cieľom podporiť investície do zariadení na výrobu bioplynu a ich údržby;

7.

zdôrazňuje, že bioplyn vyrobený zo živočíšneho hnoja predstavuje pre životné prostredie množstvo výhod, akými sú zníženie emisií metánu a CO2, zníženie emisií častíc a oxidov dusíka, omnoho znesiteľnejšia vôňa, hygienizácia kalov a lepšie vlastnosti hnojenia dusíkom v spracovanom hnoji, čo znamená, že na dosiahnutie rovnakého účinku hnojenia treba menej dusíka;

8.

zdôrazňuje, že výroba agropalív z odpadov by sa nemala stať cieľom samým o sebe; poznamenáva, že prioritou environmentálnej politiky EÚ a členských štátov by malo naďalej zostať znižovanie množstva odpadov;

9.

žiada, aby sa ako surovina pri výrobe bioplynu vo zvýšenej miere využívala hnojovka, pretože sa tým otvárajú veľmi široké možnosti a zároveň sa posilňuje decentralizácia zariadení na výrobu bioplynu ako výrobcov energie; konštatuje, že rozsiahlejším využívaním hnojovky na tento cieľ možno podstatne znížiť uvoľňovanie metánu pri skladovaní hnojovky;

10.

zdôrazňuje, že živočíšny hnoj, komunálne odpadové vody a poľnohospodársko-priemyselný odpad môžu obsahovať látky (baktérie, vírusy, parazity, ťažké kovy, škodlivé organické látky), ktoré môžu byť potenciálnou hrozbou pre verejné zdravie alebo životné prostredie; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila prijatie vhodných opatrení s cieľom zabrániť znečisteniu a šíreniu týchto látok a akýchkoľvek chorôb, ktoré spôsobujú;

11.

zastáva názor, že využívaním kalov a živočíšneho alebo organického odpadu sa zlepší účinnosť zariadení na bioplyn; zastáva názor, že problémy spojené s hygienou pri využívaní živočíšneho odpadu možno vo väčšine prípadov pomerne jednoducho udržať pod kontrolou;

12.

rovnako žiada, aby sa ako biomasa pre zariadenia na výrobu bioplynu využívali spracovateľské výrobky prvého stupňa, napríklad zemiakové šupky alebo ovocná dužina;

13.

zdôrazňuje, že v blízkej budúcnosti sa očakáva technický vývoj a vývoj riadenia, ktorým sa ďalej zvýšia environmentálne a zdravotné výhody v súvislosti so zariadeniami na výrobu bioplynu využívajúcimi živočíšny hnoj, kaly a organický odpad;

14.

domnieva sa, že pre zariadenia na výrobu bioplynu je takisto ako pre poľnohospodárske podniky so živočíšnou výrobou nevyhnutná udržateľnosť a veľkosť prispôsobená danému regiónu, aby výhody pre životné prostredie mohli viesť aj k zlepšeniu pohľadu na poľnohospodárske podniky so živočíšnou výrobou, ktoré sa stretávajú s mnohými problémami vzhľadom na vysoký počet sťažností susedov a širokej verejnosti;

15.

upozorňuje, že zariadenia na bioplyn využívajúce živočíšny hnoj, kaly alebo organický odpad môžu viesť k vyššej miere lúhovania čpavku, zastáva však názor, že tento vedľajší účinok možno pomerne jednoducho potlačiť a že preventívne opatrenia sa majú začleniť do vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa zariadení na bioplyn a tiež do grantov na podporu takýchto zariadení;

16.

naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, aby zo zariadení na bioplyn neunikal metán, keďže by to mohlo oslabiť ich pozitívny vplyv na globálne otepľovanie;

17.

znovu pripomína, že každá finančná podpora zariadení na bioplyn má byť založená na účinnosti, technickom rozvoji a pozitívnej bilancii skleníkových plynov, vytváraní pridanej hodnoty pre poľnohospodárske podniky so živočíšnou výrobou a vidiecke regióny a na iných hospodárskych a environmentálnych výhodách takýchto zariadení; zdôrazňuje, že zabezpečenie zásobovania obyvateľstva potravinami sa nesmie ohroziť;

18.

s hlbokým znepokojením berie na vedomie, že v mnohých členských štátoch rastie hospodárska súťaž medzi využitím niektorých poľnohospodárskych produktov, napríklad kukurice, na výrobu energie a ich využitím v potravinovom a krmivovom reťazci; zdôrazňuje skutočnosť, že takáto hospodárska súťaž spôsobila značný nárast cien krmív;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v budúcnosti pri návrhoch na reguláciu odvetvia bioplynu nezohľadňovali len hľadiská životného prostredia, ale aby zahrnuli aj vplyvy na kvalitnú a trvalo udržateľnú výrobu potravín;

20.

zdôrazňuje, že výroba bioplynu založená na živočíšnom hnoji, kaloch a živočíšnom a organickom odpade sa má stať prioritou, keďže výhody týchto metód z hľadiska trvalej udržateľnosti a životného prostredia sú nesporné;

21.

pripomína, že optimálna veľkosť zariadenia na výrobu bioplynu závisí od rôznych okolností podmieňujúcich hospodárenie, ktoré treba dôkladne preskúmať; domnieva sa, že okrem hospodárskeho hodnotenia a bilancie skleníkových plynov je predovšetkým nevyhnutné vyhodnotiť vplyv veľkosti zariadenia na okolité prostredie so zreteľom na šírenie monokultúry určitých druhov plodín;

22.

zdôrazňuje, že pre prevádzkovateľov zariadení na výrobu bioplynu by z hospodárskeho i environmentálneho hľadiska bolo najlepšie kombinovať a využívať všetky dostupné organické hmoty;

23.

domnieva sa, že mladé a inovačné odvetvie bioplynu síce potrebuje počiatočnú podporu, ale takáto podpora by sa mala poskytovať len dovtedy, kým sa toto odvetvie stane z obchodného hľadiska životaschopným;

24.

zastáva názor, že financovanie zariadení na bioplyn využívajúcich výlučne rastliny sa má naďalej pozorne sledovať a treba sa pritom sústrediť na najpokročilejšie a najúčinnejšie zariadenia alebo systémy s cieľom zabezpečiť hospodársku a technickú výhodu EÚ v tejto oblasti a preskúmať možnosti do budúcnosti;

25.

žiada Komisiu, aby predložila správu o tom, ako možno pre energetické plodiny zaviesť kritériá hospodárskej a environmentálnej účinnosti a trvalej udržateľnosti, ktoré by viedli k lepšiemu zohľadňovaniu životného prostredia v rámci tejto pomerne novej metódy a ktoré by zabezpečili náležité riešenie otázok týkajúcich sa výroby a dodávky potravín;

26.

žiada zvýšené úsilie pri výskume a podpore nových technológií využívania bioplynu, najmä využívania biomasy (druhá generácia bioplynu) ako biopaliva, ako aj pri zvyšovaní výnosnosti zariadení na výrobu bioplynu, ktoré ponúkajú z ekologického hľadiska najväčšie výhody, pretože úžitkový efekt takýchto zariadení možno výrazne zvýšiť len prostredníctvom inovačných technológií, napríklad metód rekuperácie plynu;

27.

pripomína členským štátom a Komisii, že ďalší pokrok v oblasti bioplynu nie je možný bez ďalšieho financovania; pripomína, že finančné prostriedky treba poskytnúť na výskum a vývoj, propagáciu výsledkov vyplývajúcich z osobitných projektov, na zariadenia a zvýšenie podpory „zelenej elektrickej energie“ a „zeleného plynu“;

28.

pripomína, že tie členské štáty, ktoré poskytujú mimoriadne stimuly pre „zelenú energiu“ prostredníctvom vhodného dotovania cien alebo iných opatrení, majú najväčší úspech aj pri presadzovaní využívania bioplynu;

29.

domnieva sa, že výroba „zeleného plynu“ sa má dotovať rovnakým spôsobom ako „zelená elektrická energia“;

30.

žiada, aby Komisia a členské štáty zabezpečili, že finančné zdroje z programov EÚ a z vnútroštátnych programov budú smerovať do najúčinnejších a najudržateľnejších zariadení, najmä do zariadení, ktoré vyrábajú elektrickú energiu a teplo, alebo do montáže zariadení a sústav na úpravu a dodávanie bioplynu do siete zemného plynu;

31.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dodávka elektrického prúdu, tepla a zemného plynu do sietí musí prebiehať nediskriminačným spôsobom, a žiada, aby sa s bioplynom zaobchádzalo rovnako ako so zemným plynom s cieľom bezprostredne po jeho dodávke do siete zemného plynu zabezpečiť jeho plnohodnotné využitie;

32.

domnieva sa, že zjednodušenie postupov obchodovania s CO2 môže významne prispieť k hospodárskej životaschopnosti a udržateľnosti zariadení na výrobu bioplynu;

33.

zdôrazňuje, že zariadenia na bioplyn môžu poľnohospodárom, ktorí zatiaľ nemajú dostatočné skladovacie priestory na živočíšny hnoj, pomôcť riešiť tento problém hospodársky životaschopným spôsobom;

34.

žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že zriaďovaniu zariadení na výrobu bioplynu a tiež schvaľovaniu využívania organického odpadu a kalov nebudú prekážať zbytočne zdĺhavé administratívne postupy a predpisy;

35.

poukazuje na veľké rozdiely v dĺžke a obsahu vnútroštátnych postupov jednotlivých členských štátov týkajúcich sa schvaľovania zariadení na bioplyn a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že požiadavky jednotlivých štátov v oblasti regionálneho plánovania, udeľovania licencií a schvaľovania nebudú vytvárať zbytočné prekážky;

36.

žiada, aby sa na výstavbu zariadení na výrobu bioplynu zaviedol zjednodušený postup vydávania stavebných povolení;

37.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločný zoznam produktov, ktorých používanie je v zariadeniach na bioplyn povolené, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre poľnohospodárov v rôznych členských štátoch;

38.

podporuje poľnohospodárov, aby spolupracovali na zakladaní a prevádzkovaní zariadení na výrobu bioplynu;

39.

žiada, aby Komisia a členské štáty vypracovali koherentnú politiku v oblasti bioplynu; žiada Komisiu, aby predložila osobitnú správu o bioplyne a jeho podpore v EÚ, v ktorej uvedie zmeny nevyhnutné v právnych predpisoch Spoločenstva a vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré uľahčia ďalší rozmach v odvetví bioplynu, poukážu na najúčinnejšie spôsoby využívania fondov a programov EÚ a poskytnú príklady najlepších postupov; v tejto súvislosti takisto žiada, aby sa vyhodnotil vplyv rôznych spôsobov výroby bioplynu na podnebie, ekológiu krajiny, vidiecke príjmy a celosvetovú bezpečnosť dodávok potravín;

40.

navrhuje, aby sa podpora používania bioplynu plne zahrnula do rámca navrhovanej smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (KOM(2008)0019), s osobitným dôrazom na:

41.

naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh smernice o biologickom odpade, ktorá má zahŕňať normy kvality; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť spoločnej smernice o bioplyne a biologickom odpade;

42.

žiada Komisiu, aby predložila návrhy právnych predpisov o využívaní rezíduí zo zariadení na bioplyn; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že v zariadeniach na bioplyn sa bude môcť využívať len organický materiál, ktorý umožňuje využívanie rezíduí bez toho, aby sa ohrozilo životné prostredie; žiada Komisiu, aby zvážila zákaz látok na podporu rastu v krmive obsahujúcich ťažké kovy, ak sa ukáže, že to v celej EÚ predstavuje problém pre následné využívanie rezíduí bioplynu na poliach;

43.

žiada Komisiu, aby zabezpečila účinné presadzovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (10), smernice o dusičnanoch (11), smernice o kaloch z čističiek odpadových vôd (12), rámcovej smernice o vode (13), smernice o vtákoch (14), smernice o biotopoch (15) a právnych predpisov o ťažkých kovoch vo všetkých členských štátoch a ich regiónoch, a tým zvýšila atraktívnosť zariadení na bioplyn využívajúcich živočíšny hnoj a kaly;

44.

žiada, aby Komisia čo najskôr predložila stratégiu začlenenia zariadení na bioplyn do kjótskeho mechanizmu, napríklad prostredníctvom zelených osvedčení, osobitných prémií alebo daňových úľav pre elektrickú energiu a teplo vyrobené v zariadeniach na bioplyn, alebo prostredníctvom iných opatrení; zdôrazňuje, že by sa tým posilnila nákladová účinnosť zariadení na bioplyn a zároveň by sa zvýšila transparentnosť úsilia vynaloženého v poľnohospodárstve na boj proti klimatickým zmenám;

45.

vyzýva, aby sa po úplnom vykonaní rámcovej smernice o vodách posúdilo, či smernica o dusičnanoch je alebo nie je nadbytočná;

46.

opätovne zdôrazňuje, že v právnych predpisoch EÚ by sa nemalo uprednostňovať používanie umelých hnojív pred živočíšnym hnojom a vedľajšími produktmi zo zariadení na bioplyn; naliehavo preto vyzýva, aby sa ako prvý krok prehodnotilo vymedzenie pojmu živočíšny hnoj v smernici o dusičnanoch;

47.

žiada Komisiu, aby podporila dodávanie bioplynu do sietí zemného plynu prostredníctvom odporúčaní alebo smernice;

48.

žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila návrhy na ďalšiu podporu využívania vedľajších produktov živočíšnej výroby a výroby poľnohospodárskych plodín na výrobu bioplynu, ako sa uvádza vo vyššie uvedenom oznámení Komisie zo 7. decembra 2005;

49.

žiada, aby členské štáty, ktoré do svojich súčasných vnútroštátnych rozvojových programov nezahrnuli žiadne opatrenia alebo zahrnuli len nedostatočné opatrenia, začlenili bioplyn do strednodobého hodnotenia súčasných programov regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka a navrhli opatrenia do budúcnosti;

50.

žiada Komisiu, aby zabezpečila spoluprácu a koordináciu členských štátov vrátane tých štátov, ktoré dosiaľ nemajú žiadne zariadenia na výrobu bioplynu alebo ich majú len v malom množstve, aby mohli prostredníctvom prenosu poznatkov a technológií získavať vedomosti o osvedčených postupoch, ktoré sa týkajú zariadení na výrobu bioplynu;

51.

žiada Komisiu, aby mu najneskôr do 15. decembra 2008 predložila komplexnú správu o výrobe bioplynu v EÚ a o jej budúcich výhľadoch vrátane hodnotenia vplyvu, v ktorej sa zohľadnia vyššie uvedené návrhy a dosiahnutý pokrok;

52.

vyzýva súčasné a budúce predsedníctva Rady Európskej únie, aby rozvíjali ďalšie diskusie o spôsoboch podpory trvalo udržateľnej výroby bioplynu; v tejto súvislosti by trvalo udržateľná podpora zariadení na výrobu bioplynu mala zahŕňať aj kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie;

*

**

53.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

20.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 66/35

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o mobilizácii verejných a súkromných finančných prostriedkov, pokiaľ ide o globálny prístup k dostupným a bezpečným energetickým službám, ktoré neškodia klíme: Fond globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie (KOM(2006)0583),

—

so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 8. a 9. marca 2007,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. septembra 2007 o pláne pre obnoviteľnú energiu v Európe (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o energetickej účinnosti alebo menej znamená viac – Zelená kniha (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2006 o stratégii pre biomasu a biopalivá (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o podiele obnoviteľnej energie v EÚ a návrhoch konkrétnych opatrení (4),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0006/2008),

A.

keďže sa v rámci procesu obmedzovania zvyšovania priemerných svetových teplôt, ktoré by sa nemali zvýšiť o viac než 2 °C, musí zintenzívniť využívanie obnoviteľných energií a energetická účinnosť, aby sa globálne emisie začali po kulminácii v roku 2015 znižovať,

B.

keďže Sternova správa z októbra 2006 o hospodárskych dôsledkoch klimatických zmien a správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy naznačujú, že najchudobnejšie krajiny a obyvateľstvo budú trpieť dôsledkami klimatických zmien najskôr a najviac,

C.

keďže obnoviteľné zdroje energie a úspory energie sú kľúčovými prvkami udržateľného prístupu k energetickým službám, pričom prispievajú k:

D.

keďže svetoví lídri sa na Svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji v roku 2002 dohodli, že o polovicu znížia počet obyvateľov, ktorým je v súčasnosti odopretý prístup k základným energetickým službám a ktorých počet v súčasnosti dosahuje 1,6 miliardy; keďže pri pokračovaní súčasného trendu sa tento cieľ nikdy nedosiahne,

E.

keďže udržateľné riešenia energetických výziev, ktorým čelia rozvojové krajiny, by sa mali dosiahnuť intenzívnejším využívaním obnoviteľných zdrojov energie, významnými zlepšeniami energetickej účinnosti a úsporami energie,

F.

keďže transparentnosť a zodpovednosť voči verejným a súkromným investorom bude mať zásadný význam pri hodnotení a prípadnom ďalšom zvýšení podpory poskytovanej Fondom globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie a keďže kontrola bude predovšetkým v prvých rokoch realizácie tohto fondu veľmi dôkladná,

1.

víta návrh Komisie týkajúci sa Fondu globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie (GEEREF);

2.

domnieva sa, že trvalo udržateľný rozvoj najmä v rozvojových a rozvíjajúcich sa krajinách s nízkymi emisiami skleníkových plynov, čistým vzduchom a trvalo udržateľnými dodávkami energie je možné dosiahnuť len zabezpečením rozmiestnenia obnoviteľných technológií, ktoré čerpajú z miestnych energetických zdrojov, a zlepšením prístupu k energiám uprednostnením investícií do vzdialených a decentralizovaných zásob;

3.

je presvedčený, že základnými cieľmi fondu by mala byť podpora energetickej účinnosti, úspor energie a obnoviteľných energií, zníženie emisií skleníkových plynov a ďalších rizík, zlepšovanie prístupu k energetickým službám v najchudobnejších krajinách a diverzifikácia zdrojov energie v rozvojom svete;

4.

víta predovšetkým zameranie fondu na zabezpečovanie súkromných investícií poskytovaním rizikového kapitálu, keďže tento bude nesmierne dôležitý pre úspešnú realizáciu projektov udržateľnej energie v rozvojom svete v dlhodobom horizonte;

5.

žiada Komisiu o zabezpečenie toho, aby každé poskytnutie podpory projektom a výber technológie záviseli od splnenia rozsiahlych kritérií udržateľnosti a od príspevku k trvalo udržateľnému rozvoju, ako aj od geografického hľadiska a dostupných zdrojov v regióne;

6.

vyzýva Komisiu, aby sa pri využívaní prostriedkov fondu sústredila na malé projekty, pre ktoré je najťažšie získať súkromné investície; je presvedčený, že Komisia by mala pravidelne prehodnocovať horný limit pre investície vo výške 10 miliónov eur pre jednotlivé projekty a prinajmenšom jednu tretinu dostupných prostriedkov prideľovať malým projektom vyžadujúcimi menej ako 1 milión eur;

7.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že podpora všetkých projektov týkajúcich sa biomasy vrátane projektov týkajúcich sa úpravy vody a čistenia odpadových vôd v rozvojových krajinách bude závisieť od splnenia prísnych kritérií udržateľnosti, ktoré zaručia podporu len pre najudržateľnejšie technológie, a zohľadnila pritom účinky celého životného cyklu biomasy na emisie skleníkových plynov, kvalitu vzduchu, správu vidieka, sociálno-ekonomické podmienky a biologickú rozmanitosť vrátane ochrany prírodných lesov a zabezpečenia dodávok potravín pre všetkých na základe zlepšenia miestnych osvedčených postupov v oblasti poľnohospodárskej výroby;

8.

vyzýva Komisiu, aby zaručila, že fond GEEREF bude podporovať projekty týkajúce sa fotovoltaiky a vyzýva ju, aby podporila vývoj technológií v oblasti inteligentných sietí; podporuje predovšetkým investície vhodné pre chudobné vidiecke obyvateľstvo, ako je elektrifikácia s využitím obnoviteľnej energie (vrátane energie z vodných, solárnych a veterných elektrární a biomasy), solárne ohrievače, solárne pasterizátory, solárne variče, veterné čerpadlá a kvalitnejšie sporáky na varenie, ako aj programy mikroúverov s cieľom zvýšiť účasť miestneho obyvateľstva na energetických projektoch;

9.

trvá na tom, že fond GEEREF nesmie podporovať veľké projekty vyžadujúce viac než 1 milión eur na konvenčné energetické zdroje a na kombinované spaľovanie biomasy v existujúcich alebo nových uhoľných elektrárňach, využívanie fosílnych palív v menšom rozsahu (napr. v naftových generátoroch) ani projekty týkajúce sa veľkovýroby agropalív; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaručila, že na podporu týchto typov technológií sa nebudú používať prostriedky z čiastkových fondov, ktoré podporuje fond GEEREF; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že príslušné zmluvy o riadení a kritériá výberu projektov vylúčia výber týchto projektov;

10.

domnieva sa, že podpora by sa mala sústrediť predovšetkým na projekty, v ktorých sú technológie obnoviteľnej energie kombinované so zvýšenou energetickou účinnosťou, ako napr. projekty na zlepšenie stavieb, osvetľovania a chladiarenského reťazca;

11.

požaduje úplnú koordináciu medzi fondom GEEREF a budúcou prácou v rámci platformy pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti energetickej účinnosti, ktorú navrhla Komisia, aby sa tým zlepšila spolupráca v oblasti výskumu a vývoja a porovnávania;

12.

nalieha na Komisiu, aby zabezpečila, že fond bude podporovať rozvoj miestnych trhov, výroby a kapacít v rozvojovom svete napr. podporovaním miestnych MSP, aby tieto mohli prevziať zodpovednosť za predaj nových technológií v príslušnom regióne;

13.

domnieva sa, že fond by sa mal tiež používať na vytváranie príležitostí, aby najmä MSP z členských štátov mohli poskytnúť svoje technické know-how na rozvoj technológií trvalo udržateľnej energie a ich používanie v rozvojových krajinách;

14.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že fond bude v súlade s rozvojovou politikou a energetickými iniciatívami ostatných členských štátov a EÚ, ktoré sú zamerané na rozvojové krajiny, a že ich bude dopĺňať;

15.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že fond bude dopĺňať a účinne fungovať popri mnohých ďalších medzinárodných iniciatívach a fondoch, ktoré v súčasnosti podporujú projekty udržateľnej energie v rozvojovom svete vrátane tých, ktoré realizuje Svetová banka a banky pre regionálny rozvoj, a tiež tých, ktoré boli spustené na Svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji v roku 2002;

16.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že fond pomôže zredukovať prekážky v používaní mechanizmu čistého rozvoja v určitých krajinách, najmä v najmenej rozvinutých krajinách, a že bude naďalej podporovať tie projekty mechanizmu čistého rozvoja, ktoré predstavujú skutočný prínos, majú pozitívny vplyv na trvalo udržateľný rozvoj a spĺňajú kritériá zlatého štandardu;

17.

vyzýva Komisiu, aby hľadala možnosti, ako rozšíriť fond v budúcom kontexte režimu po roku 2012 v rámci Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách, berúc do úvahy, že udržateľná energia v rozvojových krajinách bude kľúčová na dosiahnutie cieľov tohto dohovoru;

18.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že navrhovaná minimálna suma finančnej pomoci vo výške 100 miliónov eur – pričom v rokoch 2007 a 2008 sa každoročne uvoľní len 15 miliónov eur – je preto ako príspevok fondu GEEREF žalostne nízka, ak je cieľom „zvýšiť počet projektov zameraných na energetickú účinnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov a významne prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju“, a že doteraz sa len niekoľko krajín rozhodlo finančne prispievať do fondu; nalieha preto na Komisiu, aby zvýšila svoj príspevok, a zároveň vyzýva členské štáty, ako aj multilaterálne finančné inštitúcie, aby spojili sily v záujme výrazného zvýšenia objemu fondu; vyzýva, aby finančnú pomoc poskytli mnohé ďalšie členské štáty;

19.

domnieva sa, že v prvých rokoch by mala byť jedným z kľúčových cieľov časovo neobmedzeného fondu GEEREF tvorba príkladov, ktoré môžu byť inšpiráciou pre ďalšie príspevky, čím sa zvýši prílev investícií do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti v rozvojových krajinách a transformujúcich sa hospodárstvach a pred nedostatkom elektrickej energie sa uchráni omnoho viac ľudí, než predpokladané 1 – 3 milióny;

20.

zdôrazňuje, že fond GEEREF sa musí prednostne zamerať na plnenie osobitných potrieb najmenej rozvinutých krajín a na činnosti, pri ktorých sa preukázala výrazná súvislosť so znižovaním chudoby; konštatuje, že do rozsahu pôsobnosti fondu GEEREF patrí podpora regionálnych čiastkových fondov pre subsaharskú Afriku, karibské a tichomorské ostrovné štáty, krajiny Európskej susedskej politiky (vrátane severnej Afriky a krajín východnej Európy nepatriacich do EÚ), Latinskú Ameriku a Áziu; vyzýva však, aby sa osobitný dôraz kládol na zabezpečenie potrieb krajín AKT; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že finančné prostriedky sa pri rozdeľovaní nepridelia len jednému alebo dvom čiastkovým fondom; dôrazne odporúča, aby žiadne čiastkové fondy pre Čínu a Rusko v prípade, ak sú zahrnuté do portfólia, nespotrebovali všetky dostupné zdroje a aby mali ako pilotné projekty osobitný význam;

21.

uznáva však, že v takto navrhnutej podobe môže byť pre fond GEEREF problémom splniť kritériá stanovené pre oficiálnu rozvojovú pomoc Výboru OECD pre rozvojovú pomoc, keďže investície sa budú riadiť podľa výhľadu finančnej návratnosti, a nie podľa rozvojových potrieb; uznáva riziko, že zmierňovanie chudoby, ktoré je osobitým cieľom fondu GEEREF, by sa mohlo stať druhoradou prioritou fondu; zdôrazňuje preto, že okrem stanovenia jasných rozvojových kritérií pre výber projektov, na ktoré bude možné čerpať prostriedky z fondu GEEREF, musí Komisia aj výrazne zvýšiť grantovú rozvojovú pomoc s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné energetické služby najchudobnejším obyvateľom;

22.

vyzýva Komisiu, aby poskytovala pravidelné správy o pokroku vo využívaní prostriedkov fondu a o podporovaných projektoch, a najmä, aby poskytovala Európskemu parlamentu výročnú správu o pokroku;

23.

vyzýva Komisiu, aby navrhla spôsoby, akými by sa dala uľahčiť intenzívna komunikácia a výmena skúseností, pokiaľ ide o rôzne projekty, ich konkrétne výsledky a ich príspevok k trvalo udržateľnému rozvoju;

24.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

20.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 66/38

—

so zreteľom na články 177 až 181 Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (1), v znení zmien a doplnení dohody, ktorou sa mení a dopĺňa dohoda o partnerstve, podpísanej v Luxemburgu 25. júna 2005 (2),

—

so zreteľom na miléniovú deklaráciu prijatú OSN v roku 2000, správu OSN z roku 2005 s názvom „Investovanie do rozvoja“ a rozvojové ciele milénia,

—

so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci prijatú 2. marca 2005,

—

so zreteľom na Konsenzus z Monterrey z roku 2002 o financovaní rozvoja,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: Európsky konsenzus (Európsky konsenzus o rozvoji) (3),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a predstaviteľov vlád členských štátov, ktorí sa stretli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie s názvom Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci (4),

—

so zreteľom na závery Rady a predstaviteľov vlád členských štátov z 15. mája 2007 na zasadnutí Rady o kódexe správania EÚ v oblasti komplementárnosti a deľby práce v rozvojovej politike,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Koherencia politiky pre rozvoj: urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov (KOM(2005)0134),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov – financovanie rozvoja a účinnosť pomoci (KOM(2005)0133),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Pomoc EÚ: Dávať viac, lepšie a rýchlejšie (KOM(2006)0087) a z neho vychádzajúce závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 11. apríla 2006,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Výročná správa za rok 2006 o rozvojovej politike Európskeho spoločenstva a o realizácii vonkajšej pomoci (KOM(2006)0326),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Správa v európskom konsenze o rozvojovej politike: K harmonizovanému prístupu v Európskej únii (KOM(2006)0421),

—

so zreteľom na politiku medzinárodnej rozvojovej spolupráce Českej republiky vrátane plánu bilaterálnej rozvojovej spolupráce 2007 a dokumenty o stratégii krajiny pre Angolu a Zambiu,

—

so zreteľom na maďarskú politiku medzinárodnej rozvojovej spolupráce,

—

so zreteľom na lotyšský politický program rozvojovej spolupráce na roky 2006 – 2010,

—

so zreteľom na litovskú politiku rozvojovej spolupráce na roky 2006 – 2010,

—

so zreteľom na estónsku stratégiu pre rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc na roky 2006 – 2010,

—

so zreteľom na stratégiu poľskej rozvojovej spolupráce uverejnenú v roku 2003 a na poľský program pomoci na rok 2007,

—

so zreteľom na rumunskú národnú stratégiu medzinárodnej rozvojovej spolupráce,

—

so zreteľom na strednodobú stratégiu slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2003 – 2008 a na národný program oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenska na rok 2006,

—

so zreteľom na slovinskú rozvojovú spoluprácu na roky 2002 – 2004,

—

so zreteľom na správu mimovládnej organizácie Aid Watch z roku 2007 s názvom „Zadržte potlesk! vládam EÚ hrozí nesplnenie sľubov pomoci“ vypracovanú konfederáciou európskych mimovládnych organizácií pre pomoc a rozvoj (CONCORD), ktorá zahŕňa hodnotenie činnosti každého členského štátu EÚ zo strany mimovládnych organizácií v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci,

—

so zreteľom na stratégiu EÚ pre strednú Áziu (stratégia pre nové partnerstvo) 2007 – 2013,

—

so zreteľom na rámcovú stratégiu Európsky konsenzus o rozvoji: prínos rozvojového vzdelávania a zvyšovania povedomia, ktorú vypracovali predstavitelia inštitúcií EÚ, členských štátov, občianskej spoločnosti a ďalšie zúčastnené strany a ktorú predstavili počas Európskych rozvojových dní v Lisabone v novembri 2007,

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o komunikácii mimovládnych organizácií, ktorý sa konal 7. až 9. novembra 2006,

—

so zreteľom na vyhlásenie Rady pre rozvoj z 8. novembra 2001 o rozvojovom vzdelávaní a zvyšovaní povedomia európskej verejnosti o rozvojovej spolupráci,

—

so zreteľom na maastrichtské vyhlásenie celoeurópskeho kongresu o globálnom vzdelávaní z 15. až 17. novembra 2002, ktorého sa zúčastnili poslanci, miestne a regionálne orgány a organizácie občianskej spoločnosti z členských štátov Rady Európy, o európskom strategickom rámci pre zlepšenie a nárast globálneho vzdelávania v Európe do roku 2015,

—

so zreteľom na palermský proces v roku 2003, ktorý začal s cieľom vytvoriť neformálne fórum, v ktorom by mohla prebiehať diskusia o významnom pokroku a otázkach európskej rozvojovej pomoci, aby sa neformálne doplnil oficiálny konzultačný postup Komisie,

—

so zreteľom na európsku konferenciu o zvyšovaní povedomia a rozvojovom vzdelávaní týkajúcu sa solidarity sever – juh, ktorá sa konala 19. a 20. mája 2005 v Bruseli,

—

so zreteľom na helsinskú konferenciu o európskom rozvojovom vzdelávaní, ktorá sa konala 3. a 4. júla 2006,

—

so zreteľom na 18-mesačný program rozvojovej politiky predsedníctiev Nemecka, Portugalska a Slovinska,

—

so zreteľom na článok 49 Zmluvy o EÚ,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Širšia Európa – susedstvo: nový rámec vzťahov s našimi východnými a južnými susedmi (KOM(2003)0104) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2003 o širšej Európe – susedstve: novom rámci vzťahov s našimi východnými a južnými susedmi (6),

—

so zreteľom na dokument s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete – Európska bezpečnostná stratégia, ktorý schválila Európska rada 12. decembra 2003 v Bruseli,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska susedská politika – strategický dokument (KOM(2004)0373),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom o návrhoch akčných plánov Komisie v rámci Európskej susedskej politiky (ESP) – (KOM(2004)0795),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska susedská politika – odporúčania pre Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Egypt a Libanon (KOM(2005)0072),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o posilňovaní európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726),

—

so zreteľom na akčný plán pre južný Kaukaz (Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko), ktorý prijala Komisia 14. novembra 2006,

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie sprevádzajúci vyššie uvedené oznámenie o posilňovaní európskej susedskej politiky (SEK(2006)1504),

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie (SEK(2007)0840) sprevádzajúci jej oznámenie s názvom Výročná správa za rok 2007 o rozvojovej politike Európskeho spoločenstva a implementácii vonkajšej pomoci v roku 2006 (KOM(2007)0349),

—

so zreteľom na správy o pokroku Európskej susedskej politiky týkajúce sa Ukrajiny (SEK(2006)1505) a Moldavska (SEK(2006)1506),

—

so zreteľom na publikáciu Komisie z 24. novembra 2005 s názvom Európska susedská politika: rok pokroku (IP/05/1467),

—

so zreteľom na oznámenie členky Komisie, pani Ferrero-Waldnerovej, kolégiu s názvom Realizácia a podpora Európskej susedskej politiky (SEK(2005)1521),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva (7),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/62/ES z 23. januára 2006, ktorým sa umožňuje krajinám, na ktoré sa vzťahuje Európska susedská politika, ako aj Rusku, využívať program technickej pomoci a výmeny informácií (TAIEX) (8),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/47/ES z 22. decembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2000/24/ES s cieľom zohľadniť rozšírenie Európskej únie a Európsku susedskú politiku (9),

—

so zreteľom na správu s názvom Nástroj európskeho susedstva a partnerstva Bielorusko Moldavsko/Ukrajina/Arménsko/Azerbajdžan/Gruzínsko (samostatne): dokument o stratégii krajiny na roky 2007 – 2013 a národný indikatívny program na roky 2007 – 2010,

—

so zreteľom na strategický dokument pre východný región ES – nástroj európskeho susedstva a partnerstva na roky 2007 – 2013, ktorý dopĺňa strategické dokumenty krajín prijaté Komisiou,

—

so zreteľom na východný regionálny indikatívny program nástroja európskeho susedstva a partnerstva na roky 2007 – 2010, ktorý podrobnejšie vymedzuje zameranie intervencie v rámci nového programu nástroja európskeho susedstva a partnerstva pre východný región,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Čiernomorská synergia – nová iniciatíva regionálnej spolupráce (KOM(2007)0160),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom O všeobecnom prístupe, ktorý umožní partnerským krajinám Európskej susedskej politiky účasť v agentúrach Spoločenstva a programoch Spoločenstva (KOM(2006)0724),

—

so zreteľom na dokument s názvom Európska susedská politika: Hospodárske preskúmanie krajín Európskej susedskej politiky, ktorý bol súčasťou občasníka Generálneho riaditeľstva pre hospodárske a finančné záležitosti z júna 2006,

—

so zreteľom na systém budovania kapacít II, ktorý zaviedla Komisia v júli 2007 s cieľom podporiť nové členské štáty a kandidátske krajiny v oblasti rozvojovej spolupráce,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2006 o európskej politike susedských vzťahov (10),

—

so zreteľom na dohody o partnerstve a spolupráci,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A6-0036/2008),

A.

keďže v roku 2006 poskytla EÚ v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci 47 524 miliónov eur, čo predstavuje 57 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci a táto hodnota podľa očakávania narastie do roku 2010 na 78 626 miliónov eur,

B.

keďže nové členské štáty sa zaviazali, že do roku 2010 dosiahnu cieľ oficiálnej rozvojovej pomoci 0,17 % a do roku 2015 0,33 % HND, pričom ich budúce príspevky posilnia úlohu EÚ v medzinárodnej rozvojovej spolupráci,

C.

keďže rozvojová pomoc nových členských štátov sa týka európskej politiky rozvojovej spolupráce, ako aj Európskej susedskej politiky,

D.

keďže prioritnými krajinami, ktorých sa týka rozvojová spolupráca nových členských štátov, sú krajiny Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), krajiny západného Balkánu, ako aj niektoré krajiny, ktoré sú členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských krajín (AKT),

E.

keďže inštitucionálny rámec je naďalej jednou z najdôležitejších výziev účinnej rozvojovej spolupráce pre nové členské štáty,

F.

keďže jednu z hlavných výziev, ktorej čelia nové členské štáty, predstavuje potreba vytvoriť podporu rozvojovej spolupráce zo strany všetkých politických strán a verejnosti vrátane podpory najmenej rozvinutých krajín sveta,

G.

keďže vo väčšine členských štátov je potrebné ďalej zvyšovať povedomie o otázkach rozvojovej spolupráce,

H.

keďže právo členských štátov vykonávať rozvojové stratégie vytvorené v súlade s ich vnútroštátnymi prioritami je plne legitímnym vyjadrením ich suverenity a ako také by malo byť vždy uznávané a rešpektované,

I.

keďže hlavná časť dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci Estónska a Lotyšska sa zameriava na krajiny SNŠ, najmä Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu, a na Afganistan; keďže v roku 2005 predstavovali výdavky na oficiálnu rozvojovú pomoc v prípade Estónska 0,08 % a v prípade Lotyšska 0,07 %,

J.

keďže hlavná časť dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci Litvy sa zameriava na Bielorusko, Ukrajinu, Moldavsko, krajiny južného Kaukazu, Afganistan (provincia Ghor), na Irak a len na jednu krajinu AKT, Mauretániu, a v roku 2005 vynaložila Litva na oficiálnu rozvojovú pomoc 0,06 %,

K.

keďže hlavná časť dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci Poľska sa zameriava na Bielorusko, Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko a v roku 2005 dosiahla oficiálna rozvojová pomoc Poľska výšku 0,07 %,

L.

keďže hlavná časť dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci Maďarska sa zameriava na západný Balkán (Čierna Hora, Srbsko, Bosna a Hercegovina) a v roku 2005 predstavovali výdavky Maďarska na oficiálnu rozvojovú pomoc 0,11 %,

M.

keďže hlavná časť dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci Rumunska sa zameriava na Moldavsko, Srbsko a Gruzínsko a v roku 2006 dosiahla oficiálna rozvojová pomoc Rumunska výšku 0,04 %,

N.

keďže hlavná časť dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci Slovinska sa zameriava na západný Balkán (Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko, Bývala juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM), Albánsko) a Moldavsko a v roku 2005 vynaložilo Slovinsko na oficiálnu rozvojovú pomoc 0,11 %,

O.

keďže hlavná časť dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenska sa zameriava na Srbsko, Čiernu Horu, Kirgizsko, Kazachstan, Ukrajinu a Bielorusko a v roku 2005 vynaložilo Slovensko na oficiálnu rozvojovú pomoc 0,12 %,

P.

keďže hlavná časť dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci Českej republiky sa zameriava na Bosnu a Hercegovinu, Moldavsko, Mongolsko, Srbsko, Čiernu Horu a Vietnam a v roku 2005 vynaložila Česká republika na oficiálnu rozvojovú pomoc 0,11 %,

Q.

keďže Bulharsko prijalo svoju národnú stratégiu rozvojovej spolupráce len koncom roka 2007 a jeho prioritami sú Albánsko, FYROM, Bosna a Hercegovina, Ukrajina a Moldavsko a v roku 2005 sa výdavky na oficiálnu rozvojovú pomoc Bulharska odhadujú na 0,04 %, čo predstavuje príspevok Bulharska do mnohostranných inštitúcií,

R.

keďže Estónsko, Lotyšsko a Rumunsko sa v rámci európskej politiky rozvojovej spolupráce nezameriavajú na žiadnu krajinu AKT, hoci Estónsko nevylúčilo možnosť, že v budúcnosti vytvorí dvojstrannú spoluprácu s jedným najmenej rozvinutým štátom subsaharskej Afriky,

S.

keďže Bulharsko sa plánuje zamerať na tie africké krajiny, s ktorými malo dvojstranné dohody pred rokom 1989, ako napr. Ghana,

T.

keďže Česká republika sa zameriava na Angolu a Zambiu, pričom Angola dostáva 8 % (956 000 eur v roku 2007) a Zambia 4 % (775 000 eur v roku 2007) pridelených prostriedkov; keďže v Angole financuje aj programy v odvetví poľnohospodárstva a rozvoja vidieka a vzdelávania a prierezové programy ako likvidácia mín, posilňovanie kapacít verejného sektora, podpora občianskej spoločnosti a rodovej rovnosti, ako aj životné prostredie; keďže v Zambii financuje aj programy v sektore zdravia s cieľom dosiahnuť rozvojové ciele milénia, ako sú zníženie úmrtnosti detí, zlepšenie zdravia matiek, boj proti HIV/AIDS a iným chorobám, pričom sa zameriava na západnú provinciu, ktorej prírodné prostredie je výnimočne nehostinné,

U.

keďže Maďarsko sa zameriava na Etiópiu a Poľsko hlavne na Angolu a Tanzániu,

V.

keďže Slovensko sa zameriava na Keňu, Sudán a Mozambik, na sektor obchodu a zdravotníctva v Keni a ponúka podporu pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie; keďže jeho rozvojová spolupráca so Sudánom zahŕňa znižovanie dlhu a zameriava sa na technickú infraštruktúru, ako vodné hospodárstvo, sociálny sektor, najmä posilnenie základného vzdelávania a základnej zdravotníckej starostlivosti,

W.

keďže Slovinsko sa plánuje zamerať na Madagaskar, Niger, Mali, Burkinu Faso, Ugandu a Malawi prostredníctvom slovinských mimovládnych rozvojových organizácií a pomáha miestnym spoločenstvám v oblastiach ako infraštruktúra, vzdelávanie, voda, hygiena a trvalo udržateľná dodávka energie,

X.

keďže Litva začala v roku 2006 svoj prvý dvojstranný projekt v Mauretánii (pomoc pri rozvoji v oblasti prírodných zdrojov),

Y.

keďže vo všetkých nových členských štátoch sa vedie veľký podiel rozvojovej pomoci mnohostrannými kanálmi vrátane EÚ a všetky tieto krajiny tak nepriamo prispievajú k rozvoju krajín AKT,

Z.

keďže Európska susedská politika je jednou z najvyšších priorít vonkajších vzťahov EÚ s cieľom podporovať dobrú správu vecí verejných a hospodársky rozvoj vo svojom susedstve, a tým znižovať politické, hospodárske a sociálne rozdiely medzi členskými štátmi a ich susedmi,

AA.

keďže 14. novembra 2006 boli predložené akčné plány Európskej susedskej politiky pre tri štáty južného Kaukazu (Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan) napriek skutočnosti, že začlenenie krajín južného Kaukazu medzi krajiny Európskej susedskej politiky bolo najskôr v poznámke pod čiarou vyššie uvedeného oznámenia Komisie o širšej Európe zamietnuté,

AB.

keďže sa predpokladá, že akčné plány budú osobitne vytvorené pre každú krajinu,

AC.

keďže EÚ už tradične uprednostňuje regionálny prístup v jej vonkajších vzťahoch,

AD.

keďže gruzínska vláda vyjadruje nádej, že Gruzínsko bude zahrnuté do čiernomorského regiónu spolu s Ukrajinou a Moldavskom, a nie do regiónu južného Kaukazu, čo bolo tiež uvedené v akčnom pláne,

AE.

keďže akčný plán EÚ – Gruzínsko uvádza, že EÚ je pripravená ponúknuť zvýšenú politickú podporu Gruzínsku v oblasti riešenia konfliktov, čo doteraz odmietala,

AF.

keďže nové členské štáty boli zapojené do rozvoja Európskej susedskej politiky pred ich členstvom v EÚ,

AG.

keďže nové členské štáty nemali vplyv na akčné plány, ani neboli zahrnuté do procesu rozhodovania pred ich členstvom v EÚ,

AH.

keďže na účasť v Európskej susedskej politike musia mať susedné krajiny v platnosti zmluvné vzťahy, ako dohoda o partnerstve a spolupráci alebo asociačná dohoda; preto sú Bielorusko, Líbya a Sýria vyňaté z Európskej susedskej politiky, lebo nemajú v platnosti takéto zmluvné vzťahy,

AI.

keďže cieľom EÚ je vyrovnaný bilaterálny a regionálny prístup k Strednej Ázii,

AJ.

keďže vzťahy medzi Kazachstanom, Kirgizskom, Ruskou federáciou, Tadžikistanom, Turkménskom, Uzbekistanom a EÚ sú založené na dohodách o partnerstve a spolupráci, rámcoch o spolupráci ako iniciatíva BAKU, ako aj na rôznych nástrojoch Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky,

AK.

keďže všetky susedné krajiny EÚ, bez ohľadu na otázku možného členstva, majú rovnakú príležitosť na vytvorenie privilegovaného partnerstva s EÚ, ktoré je založené na spoločných záujmoch a hodnotách, podľa svojich ambícií,

AL.

keďže hlavná výhoda akčných plánov je pomáhať danej krajine určovať priority a riadiť podporu EÚ zameranú na jej úsilie,

AM.

keďže Bulharsko a Rumunsko sú už zahrnuté v cezhraničnej spolupráci s príslušnými partnermi Európskej susedskej politiky,

AN.

keďže sa využije úloha nových členských štátov v podieľaní sa na skúsenostiach z transformácie a prispeje k odborným znalostiam starých členských štátov prostredníctvom programu TAIEX a partnerských programov,

AO.

keďže vo väčšine krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dosahuje súčasná úroveň výdavkov na zvyšovanie povedomia verejnosti o rozvojových otázkach približne 190 miliónov eur alebo 0,25 % celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci,

AP.

keďže všetky nové členské štáty s výnimkou Poľska a Malty považujú rozvojové vzdelávanie za prioritu národných platforiem mimovládnych organizácii pre rozvoj,

AQ.

keďže žiaden z nových členských štátov zatiaľ nemá národnú stratégiu rozvojového vzdelávania,

AR.

keďže len 12 % občanov krajín OECD počulo o rozvojových cieľoch milénia, 62 % z tých, ktorí o nich počuli, nevedia, čo znamenajú, 17 % občanov Európy nevie, či má pomoc význam vzhľadom na korupciu a pocit, že nie je prínosom pre chudobných (v Portugalsku tento údaj dosahuje 34 %, v Taliansku 24 %, v Írsku 23 % a v Španielsku 22 %),

AS.

keďže len 29 % občanov Európy si myslí, že do roku 2015 sa dosiahne zníženie extrémnej chudoby a hladu, pričom najčastejšie uvádzanými prekážkami je nedostatok peňazí alebo zdrojov (18 %), nedostatočná vôľa (18 %) a stupeň závažnosti úlohy (14 %),

AT.

keďže v správe Rozvojového programu OSN (UNDP) sa navrhlo, aby sa Komisia a členské štáty posunuli smerom alebo za hranicu 3 % oficiálnej rozvojovej pomoci ako minimálny cieľ na zvyšovanie povedomia verejnosti a výdavkov na rozvojové vzdelávanie,

1.

zdôrazňuje, že rozvojová politika ako celok je súčasťou acquis communautaire a pripomína medzinárodné záväzky nových členských štátov v tejto oblasti; zdôrazňuje, že EÚ musí pomáhať novým členským štátom pri integrovaní acquis communautaire;

2.

pripomína, že desať nových členských štátov v roku ich pristúpenia podpísalo Európsky konsenzus o rozvoji, čím súhlasili s uplatňovaním náročných rozvojových modelov a uskutočňovaním činnosti zameranej na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia v stanovenom časovom rámci;

3.

vyjadruje obavu, že viaceré nové členské štáty nepostupujú tak, aby mohli dosiahnuť cieľ, ktorým je do roku 2010 vynaložiť 0,17 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc, a niektorým hrozí zníženie oficiálnu rozvojovú pomoci v dôsledku krátenia rozpočtu vzhľadom na potrebu znížiť vládny dlh;

4.

zdôrazňuje skúsenosti nových členských štátov, najmä počas procesu transformácie, a konštatuje, že dobrá správa vecí verejných a podpora demokracie musia pre EÚ predstavovať priority v oblasti rozvojovej spolupráce; vyzýva inštitúcie EÚ, aby v záujme obohatenia svojej rozvojovej politiky využila skúsenosti, ktoré v tejto oblasti nadobudli nové členské štáty;

5.

domnieva sa, že vďaka aktívnej politike spolupráce prispejú nové členské štáty k podpore dodržiavania ľudských práv a solidarity s novými generáciami v tretích krajinách spadajúcich do oblasti pôsobnosti Európskej susedskej politiky;

6.

zdôrazňuje konkrétny prínos účasti na politike rozvojovej spolupráce pre nové členské štáty, najmä v oblastiach hospodárskeho rozvoja a obchodu;

7.

víta nový prístup Komisie zameraný na prekročenie rámca tradičných rozvojových politík a vytváranie nových partnerských vzťahov s rozvojovými krajinami;

8.

víta skutočnosť, že medzinárodné spoločenstvo je ochotné prijať zásadu spoločnej zodpovednosti v prípade núdzových humanitárnych situácií;

9.

navrhuje, aby nové a staré členské štáty aktívnejšie spolupracovali v rámci EÚ na zabezpečenie toho, aby bola situácia v určitých krajinách zahrnutých do Európskej susedskej politiky včasne monitorovaná, aby tak EÚ mohla reagovať s väčšou flexibilitou v rámci politiky voči týmto krajinám;

10.

zdôrazňuje súvislosť medzi rozvojom a migráciou, ktorá je veľkým problémom pre väčšinu nových členských štátov, ktorých hranice sú vonkajšími hranicami EÚ;

11.

uznáva, že nové členské štáty dosiahli pokrok a z postavenia krajín prijímajúcich pomoc prešli do postavenia krajín, ktoré pomoc poskytujú, a uvedomuje si výzvy, ktorým bude treba čeliť;

12.

poznamenáva, že priority nových členských štátov sú po prechodnom období stanovené ich historickými vzťahmi a väzbami s ich susedmi a že rozhodujúca časť rozpočtu nových členských štátov na rozvojovú spoluprácu sa sústredí na ich bezprostredných susedov a na krajiny SNŠ; vyzýva EÚ, aby využila príležitosť pristúpenia týchto nových členských štátov a posilnila svoju strategickú prítomnosť vo východnej Európe, Strednej Ázii a na Kaukaze, t. j. v regiónoch, na ktoré sa doposiaľ menej vzťahovala európska pomoc, ale ktoré museli čeliť mnohým výzvam v súvislosti s rozvojom;

13.

zdôrazňuje, že prostredníctvom účinných opatrení na podporu demokracie a právneho štátu, ktoré sú kľúčovými oblasťami činnosti nových členských štátov, je taktiež možné z dlhodobého hľadiska konať v záujme zmierňovania chudoby, ktoré je prioritným cieľom rozvojovej politiky EÚv rámci nástroja rozvojovej spolupráce;

14.

pripomína východnú dimenziu vonkajších vzťahov EÚ a zastáva názor, že nové zhromaždenie EÚ a susedných krajín (podobne ako Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ, Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie (Euromed) a Euro-latinskoamerické parlamentné zhromaždenie (Eurolat)) by mohlo budovať na skúsenostiach z minulosti, podporiť prínos nových členských štátov do politík EÚ, pomôcť pri formovaní Európskej susedskej politiky a informovať susedné krajiny o nových politických oblastiach;

15.

uznáva skutočnosť, že väčšina členských štátov má v rámci svojich ministerstiev zahraničných vecí oddelenia zamerané osobitne na rozvojovú spoluprácu, odporúča však, aby posilnili koordináciu v rámci svojich vlastných ministerstiev, navzájom medzi sebou a s ostatnými členskými štátmi v rozsahu stanovenom národnými parlamentmi a miestnymi orgánmi v procese rozhodovania;

16.

uznáva, že vytváranie príslušných inštitúcií a vykonávanie politík je z časového hľadiska náročné;

17.

uznáva, že v nasledujúcich rokoch budú najväčšou výzvou pre nové členské štáty zvyšovanie rozpočtov pre túto oblasť a činnosti zamerané na zvyšovanie povedomia;

18.

víta vyššie uvedený strategický rámec „Európsky konsenzus o rozvoji: prínos rozvojového vzdelávania a zvyšovania povedomia“ a zdôrazňuje, že Európsky parlament má významnú úlohu pri zdôrazňovaní súčasnej a potenciálnej úlohy rozvojového vzdelávania a zvyšovania povedomia v rámci formálneho aj neformálneho vzdelávania v nových členských štátoch;

19.

zastáva názor, že dlhodobé projekty zamerané na partnerov a oblasti, v ktorých majú nové členské štáty komparatívnu výhodu a môžu poskytnúť svoje skúsenosti, sú nanajvýš užitočné pri odstraňovaní celosvetovej chudoby;

20.

vyzýva k deľbe práce medzi členskými štátmi so zreteľom na pridanú hodnotu vkladu každej strany a s cieľom účinne spolupracovať;

21.

domnieva sa, že veľká väčšina nových členských štátov by mohla prisúdiť väčší význam svojej rozvojovej politike a zabezpečiť koordinovanejší prístup na vnútroštátnej úrovni k strategickému plánovaniu (s výnimkou Litvy, kde je ministerstvo zahraničných vecí hlavným ministerstvom pre plánovanie a riadenie oficiálnej rozvojovej pomoci);

22.

oznamuje, že pokiaľ ide o nové členské štáty, cieľom EÚ nie je iba využiť ich skúsenosti, ale tiež pomôcť im pri posilňovaní ich úlohy nových poskytovateľov pomoci; vyzýva preto staré a nové členské štáty, aby spolu stanovili realistický harmonogram na postupné prispôsobenie sa nových členských štátov cieľom EÚ v oblasti rozvojovej pomoci, pričom sa zohľadnia možnosti a medze partnerstva medzi starými a novými členskými štátmi;

23.

zdôrazňuje, že nové členské štáty treba plne zapojiť do systému výmeny skúseností a špecifického vzdelávania v oblastiach súvisiacich s plánovaním, vykonávaním a hodnotením politiky rozvojovej spolupráce; zohľadňuje jednotlivé skúsenosti so systémom budovania kapacít a vyzýva k ďalším zlepšeniam, napríklad s cieľom zastaviť fluktuáciu štátnych zamestnancov;

24.

pripomína význam nepretržitého dialógu s úradníkmi zodpovednými za nové členské štáty a pristupujúce či kandidátske krajiny; zdôrazňuje dôležitosť technickej pomoci zo strany úradu EuropeAid pri organizácii školení, seminárov, konferencií alebo osobitnej technickej pomoci s cieľom naplniť potreby týchto krajín; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam činností financovaných generálnym riaditeľstvom Komisie pre rozvoj;

25.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že osobitná pracovná skupina na posilnenie kapacít nových členských štátov sa v roku 2007 už nestretla, napriek tomu, že existuje naliehavá potreba zvýšiť kapacity nových členských štátov v oblasti rozvojovej spolupráce a že proces rozširovania EÚ naďalej trvá;

26.

žiada reaktiváciu tejto pracovnej skupiny, a aby sa na jej práci zúčastňovali aj zástupcovia Výboru pre rozvoj Európskeho parlamentu (alebo jeho sekretariátu), ako aj zástupcovia pracujúci na projekte TRIALOG (ktorý úzko spolupracuje s európskymi mimovládnymi organizáciami pre rozvoj) a aby sa mandát pracovnej skupiny rozšíril na zohľadňovanie osobitných problémov nových členských štátov v oblasti rozvojovej spolupráce;

27.

zdôrazňuje význam družobných projektov a jednoduchých družobných projektov na školenie personálu nových členských štátov prostredníctvom kvalitnej technickej pomoci, o ktorých prostriedky požiadalo iba Maďarsko a Slovensko;

28.

vyzýva, aby sa dvakrát do roka organizovali medziparlamentné stretnutia medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi nových členských štátov, ktoré by boli zamerané na problémy súvisiace s rozvojom a spoluprácou, a aby sa v tejto súvislosti vytvorila osobitná sieť;

29.

zastáva názor, že účasť nových členských štátov vo výbore pre Európsky rozvojový fond by priniesla diskusiám dodatočný rozmer a prispela by k budovaniu ich technických kapacít;

30.

poukazuje na nedostatok priznania priorít v oblasti rozvojovej spolupráce zo strany verejnosti v niektorých nových členských štátoch a vyzýva na vypracovanie súhrnnej komunikačnej a vzdelávacej stratégie v záujme nápravy tohto deficitu; zdôrazňuje význam zvyšovania povedomia o rozvojových otázkach v školských osnovách, ako aj úlohu médií pri utváraní povedomia obyvateľstva a rozvíjaní tradície medzinárodného dobrovoľníctva;

31.

s kladným postojom vníma dôležitosť správy o zvyšovaní povedomia o rozvojovom vzdelávaní a jeho úlohe pri vykonávaní Európskeho konsenzu o rozvoji, pričom zdôrazňuje súčasnú a potenciálnu úlohu rozvojového vzdelávania a zvyšovania povedomia vo formálnom a neformálnom vzdelávaní v Európe, najmä v nových členských štátoch;

32.

domnieva sa, že obyvateľstvo nových členských štátov už má povedomie o otázkach humanitárnej pomoci, čo bolo preukázané celoplošnou mobilizáciou v roku 2004 v prípade cunami, a predstavuje to dobrý základ pre zvyšovanie povedomia obyvateľstva o tom, že je potrebné zapájať sa dlhodobejšie do účinnej rozvojovej politiky;

33.

vyzýva Komisiu, aby začala osobitnú kampaň na zvyšovanie povedomia, ktorá sa zameria na komparatívne výhody a prínos nových členských štátov s ohľadom na otázky spolupráce a rozvoja;

34.

vyzýva na významnejšiu koordináciu medzi príslušnými národnými zúčastnenými stranami a na vhodné zapojenie zo strany mimovládnych organizácií a miestnych orgánov do procesu vytvárania národnej politiky;

35.

vyzýva Komisiu, aby aktívne zapájala nové členské štáty do prípravy akčných plánov, rokovaní o nich a do sledovania ich vykonávania;

36.

poznamenáva, že nové členské štáty by úplným uvoľnením svojej rozvojovej pomoci mohli byť dobrým príkladom pre všetky členské štáty;

37.

poznamenáva, že všetky členské štáty by si mali stanoviť konečné termíny na uvoľnenie svojej rozvojovej pomoci, pretože dlhodobo viazaná rozvojová pomoc neslúži dobrej správe vecí verejných, ani neumožňuje účinné prideľovanie prostriedkov a neprispieva ani k plneniu cieľov rozvojovej spolupráce;

38.

poznamenáva, že väzby medzi súkromným sektorom a rozvojovou spoluprácou predstavujú novú sľubnú cestu pre nové členské štáty a že aktívnejšia účasť zo strany súkromných spoločností z týchto členských štátov v obstarávaní na úrovni EÚ týkajúcom sa projektov rozvojovej spolupráce by mohla zvýšiť povedomie o rozvojovej spolupráci;

*

**

39.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

20.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 66/48

—

so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v roku 2008 uplynie desať rokov od prijatia Kódexu správania Európskej únie pri vývoze zbraní (ďalej len „kódex“),

B.

keďže 30. júna 2005 COREPER schválil na technickej úrovni znenie spoločnej pozície, ktorá bola výsledkom dôkladného postupu revízie kódexu, s cieľom urobiť z neho účinný nástroj kontroly vývozu zbraní z územia EÚ spoločnosťami EÚ,

C.

keďže v dôsledku prijatia uvedenej spoločnej pozície sa z kódexu stane právne záväzný nástroj kontroly vývozu zbraní pre všetky členské štáty EÚ,

D.

keďže Európsky parlament túto pozíciu vrelo privítal pri niekoľkých príležitostiach, okrem iného vo svojom uznesení z 18. januára 2007 o siedmej a ôsmej výročnej správe Rady v súlade s operačným ustanovením č. 8 Kódexu správania Európskej únie pri vývoze zbraní (1),

E.

keďže Rada napriek tomu od roku 2005 nebola schopná prijať uvedenú spoločnú pozíciu na politickej úrovni,

F.

keďže dôvody tohto konania sa nikdy oficiálne nevysvetlili, ale očividne súvisia s tým, že zámerom niektorých členských štátov EÚ je zrušiť súčasné embargo EÚ na vývoz zbraní do Čínskej ľudovej republiky,

G.

keďže naliehavosť tejto otázky nanovo zdôraznili tieto skutočnosti:

H.

keďže napriek pozitívnemu úsiliu COARM (Pracovná skupiny Rady pre kontrolu vývozu zbraní) o ďalšie zlepšenie kódexu a jeho uplatňovanie je jej činnosť oslabovaná vývozom zbraní z členských štátov do krajín zmietaných konfliktami, nestabilných krajín a krajín nedodržiavajúcich ľudské práva, ktoré treba podľa kódexu vnímať ako tzv. nezodpovedné cieľové krajiny,

I.

keďže nedostatok politickej vôle pretvoriť kódex na spoločnú pozíciu je v rozpore s vedúcou úlohou EÚ a jej členských štátov pri podpore právnych nástrojov zameraných na kontrolu všetkých medzinárodných verejných a súkromných transferov zbraní, najmä zmluvy o obchodovaní so zbraňami,

1.

vzhľadom na desiate výročie prijatia kódexu vyjadruje hlboké poľutovanie nad súčasnou bezvýchodiskovou politickou situáciou v súvislosti s prijatím uvedenej spoločnej pozície;

2.

vyzýva slovinské predsedníctvo, aby až do vyriešenia tejto otázky zaradilo prijatie spoločnej pozície ako stály bod programu každého zasadania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti;

3.

naliehavo vyzýva tie členské štáty EÚ, ktoré nesúhlasia s právne záväzným kódexom, aby prehodnotili svoju pozíciu;

4.

je presvedčený, že EÚ bude v rámci podpory medzinárodne právne záväznej zmluvy o obchodovaní so zbraňami pôsobiť vierohodnejšie, hneď ako sa jej vlastný režim kontroly zbraní stane právne záväzným;

5.

je tiež presvedčený, že súčasne s prijatím spoločnej pozície by sa mali podniknúť akcie, zamerané okrem iného na:

6.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

20.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 66/49

—

so zreteľom na články 6 a 7 Zmluvy o EÚ a článok 4 Charty základných práv Európskej únie, podpísanej 12. decembra 2007 (1), ktoré sa týkajú ochrany ľudských práv,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, najmä na jej článok 5, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, najmä jeho článok 7, Európsky dohovor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (Európsky dohovor na zabránenie mučeniu) z roku 1987 a opčný protokol k tomuto dohovoru o zriadení systému pravidelných návštev vo väzenských zariadeniach nezávislými medzinárodnými a vnútroštátnymi orgánmi,

—

so zreteľom na článok 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, protokoly k tomuto dohovoru a judikatúru Európskeho dvora pre ľudské práva,

—

so zreteľom na vyššie uvedený Európsky dohovor na zabránenie mučeniu, na základe ktorého bol vytvorený Európsky výbor Rady Európy na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ako aj na správy tohto výboru,

—

so zreteľom na Štandardné minimálne pravidlá OSN pre zaobchádzanie s väzňami z roku 1957 a na deklarácie a zásady prijaté Generálnym zhromaždením OSN v tejto oblasti,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989,

—

so zreteľom rezolúcie a odporúčania prijaté Výborom ministrov Rady Európy, najmä na rezolúciu (73)5 o štandardných minimálnych pravidlách pre zaobchádzanie s väzňami, na odporúčania R(87)3 a R(2006)2 o európskych väzenských pravidlách,

—

so zreteľom na odporúčania prijaté Parlamentným zhromaždením Rady Európy, najmä na odporúčanie R(2006)1747 o vytvorení Európskej väzenskej charty, ako aj na odporúčanie R(2000)1469 o matkách a novonarodených deťoch vo väzení,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 1989 o ženách a deťoch vo väzení (2), uznesenie z 18. januára 1996 o zlých podmienkach vo väzenských zariadeniach Európskej únie (3), uznesenie zo 17. decembra 1998 o väzenských podmienkach v Európskej únii: podmienečné opatrenia a alternatívne sankcie (4) a na svoje odporúčanie Rade z 9. marca 2004 o právach väzňov v Európskej únii (5),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0033/2008),

A.

keďže v zmysle medzinárodných (6) a európskych dohovorov sa pri zaobchádzaní s každou uväznenou osobou musia dodržiavať ľudské práva a väzenské podmienky musia byť v súlade so zásadami ľudskej dôstojnosti, nediskriminácie a rešpektovania súkromného a rodinného života, pričom ich musia pravidelne vyhodnocovať nezávislé orgány,

B.

keďže je potrebné, aby sa osobitné potreby a situácie žien vo väzení zohľadňovali v súdnych rozhodnutiach, v trestnoprávnych predpisoch, ako aj vo väzenských zariadeniach členských štátov,

C.

keďže je potrebné prijať konkrétne opatrenia prispôsobené osobitným potrebám žien, najmä uplatňovanie alternatívnych trestov,

D.

keďže tehotným ženám sa musí zabezpečiť podpora, informácie a základné podmienky pre zdravé tehotenstvo a materstvo, najmä vyvážená strava, primerané hygienické podmienky, čerstvý vzduch, fyzická aktivita, ako aj starostlivosť pred a po pôrode,

E.

keďže všetci väznení muži aj ženy musia mať rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti, pričom však väzenské politiky musia venovať osobitnú pozornosť prevencii, monitorovaniu a liečbe fyzických aj psychických zdravotných problémov, ktoré sú špecifické pre ženy,

F.

keďže fyzické a duševné zdravie matky a dieťaťa sú navzájom prepojené,

G.

keďže veľké množstvo uväznených žien je alebo bolo závislých od drog alebo iných látok, ktoré môžu byť príčinou psychických porúch a porúch správania, a tieto ženy si preto vyžadujú liečbu, ako aj primeranú sociálnu a psychologickú podporu v rámci globálnej väzenskej zdravotnej politiky,

H.

keďže v súčasnosti je známe, že uväznené ženy boli v minulosti často obeťou násilia, sexuálneho zneužívania, týrania v rodine a v rámci partnerského vzťahu, že sú hospodársky a psychicky veľmi závislé a že tieto skutočnosti majú priamu súvislosť s ich trestnou činnosťou a fyzickými a psychickými následkami, ako je posttraumatický stres,

I.

keďže väzenský personál musí byť dostatočne vyškolený a oboznámený, pokiaľ ide o zohľadňovanie rozmeru rovnosti medzi ženami a mužmi, ako aj o osobitné potreby a situácie žien vo väzení; keďže najzraniteľnejšie spomedzi nich, t. j. mladistvé ženy a ženy so zdravotným postihnutím, si vyžadujú mimoriadnu pozornosť,

J.

keďže zachovávanie rodinných väzieb je základným nástrojom na prevenciu recidívy a na opätovné začlenenie do spoločnosti a tiež právom všetkých väzňov, ich detí a ostatných členov rodiny, pričom je uplatňovanie tohto práva často obzvlášť zložité pre ženy z dôvodu zriedkavého výskytu ženských väzenských zariadení, a preto aj z dôvodu ich prípadnej geografickej odľahlosti,

K.

keďže sa pri rozhodnutiach týkajúcich sa odlúčenia dieťaťa od väzneného rodiča alebo ponechania dieťaťa s týmto rodičom musí vždy zohľadňovať najvyšší záujem dieťaťa, pričom treba vo všetkých prípadoch zabezpečiť, aby druhý rodič mohol vykonávať svoje rodičovské povinnosti a aby boli zavedené primerané postupy, ktoré umožnia zachovanie citových väzieb s pôvodnou rodinou (súrodenci, starí rodičia a ostatní členovia rodiny),

L.

keďže podpísaním vyššie uvedeného Dohovoru o právach dieťaťa (ako aj ďalších medzinárodných nástrojov) sa štáty, ktoré tento dohovor podpísali, zaviazali zabezpečiť všetkým deťom bez akejkoľvek formy diskriminácie a nezávisle od právneho štatútu ich rodičov všetky práva stanovené v tomto dohovore, predovšetkým právo na primeranú zdravotnú starostlivosť, voľný čas a vzdelanie, pričom tento záväzok sa musí vzťahovať aj na deti, ktoré bývajú so svojím väzneným rodičom,

M.

keďže cieľom väzenských zariadení by malo byť okrem stíhania nezákonného činu aj opätovné sociálne a profesionálne začlenenie vzhľadom na situácie sociálneho vylúčenia a chudoby, ktorými sa často vyznačuje minulosť veľkého množstva väznených mužov a žien,

N.

keďže mnohé z uväznených žien sú stále účastníčkami prebiehajúcich súdnych konaní (konania vo veci opustenia dieťaťa, dočasného osvojenia či adopcie neplnoletých detí, rozvodu alebo odlúčenia, vysťahovania atď.), ktoré vo chvíli uväznenia ostávajú nevyriešené, čo ich robí bezbrannými a vyvoláva v nich neustály pocit neistoty a stres,

O.

keďže väznené osoby často nevedia o existencii sociálnych zdrojov a keďže v mnohých prípadoch, keď nemajú, stratili alebo majú neplatné úradné dokumenty (osobné doklady, preukaz poistenca, rodinné záznamy atď.), nemôžu v praxi uplatniť svoje práva, ktoré prináležia všetkým štátnym príslušníkom členských štátov,

P.

keďže rovnaký prístup väznených mužov a žien k zamestnaniu, odbornej príprave a voľnému času počas ich uväznenia má zásadný význam pre ich psychickú rovnováhu a ich opätovné začlenenie do spoločnosti a pracovného trhu,

Q.

keďže príležitosti na vzdelávanie, odbornú prípravu, prácu, voľný čas a osobné poradenstvo, ktoré môžu väznení muži a ženy využívať, nie sú samy o sebe dostačujúce, nech sú akokoľvek rozmanité, a je potrebné navrhnúť doplnkové programy, ktoré by uľahčili ich zapojenie do prípravy a priebehu ich opätovného začleňovania do spoločnosti,

R.

keďže uväznené ženy musia mať možnosť získať bez akejkoľvek diskriminácie platené zamestnanie a dobrovoľnú prácu, ako aj prístup k rozmanitému odbornému a občianskemu vzdelávaniu prispôsobenému požiadavkám trhu práce a podporujúcemu ich opätovné začlenenie po ukončení výkonu trestu,

S.

keďže úspešné opätovné začlenenie väznených mužov a žien do spoločnosti, ako aj prevencia recidívy závisia od kvality vedenia poskytovaného počas uväznenia, a to najmä od partnerstiev so spoločnosťami a zariadeniami sociálnej pomoci, ako aj od monitorovania a odbornej sociálnej pomoci po výkone trestu,

T.

keďže je potrebné zabezpečiť aktuálne, rodovo diferencované, komplexné a porovnateľné údaje a štatistiky,

1.

vyzýva členské štáty, aby investovali dostatočné prostriedky do modernizácie a úpravy svojich väzenských infraštruktúr a vykonali vyššie uvedené odporúčanie Rady Európy R(2006)2 s cieľom zabezpečiť vo väzeniach podmienky, ktoré budú rešpektovať ľudskú dôstojnosť a základné práva, predovšetkým pokiaľ ide o ubytovanie, zdravie, hygienu, stravovanie, vetranie a svetlo;

2.

opätovne žiada Komisiu a Radu o prijatie rámcového rozhodnutia o minimálnych štandardných pravidlách ochrany práv väzňov na základe článku 6 Zmluvy o EÚ (ako to odporúča aj Rada Európy vo vyššie uvedenom odporúčaní R(2006)2) a vyzýva Radu, aby rozširovala a presadzovala vykonávanie väzenských pravidiel Rady Európy a umožnila zosúladenie podmienok vo väzení v Európe, najmä lepšie zohľadňovanie rozdielnych potrieb väznených žien a jasné potvrdenie práv a povinností väznených žien a mužov;

3.

vyzýva Komisiu, aby do svojej výročnej správy o ľudských právach začlenila hodnotenie rešpektovania práv väznených mužov a žien a osobitných podmienok pre väznené ženy;

4.

naliehavo vyzýva členské štáty a kandidátske krajiny, aby ratifikovali opčný protokol k Európskemu dohovoru na zabráneniu mučeniu, na základe ktorého sa zriaďuje nezávislý systém kontroly väzenských zariadení, a vyzýva Radu a Komisiu, aby presadzovali ratifikáciu tohto dohovoru a protokolu v rámci zahraničnej politiky EÚ;

5.

pripomína, že súlad spôsobu vedenia väzníc s vnútroštátnymi a medzinárodnými právnymi normami sa má zabezpečiť pravidelnými inšpekciami príslušných orgánov;

6.

vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie poriadku vo väzenských zariadeniach, ako aj bezpečnosť personálu a všetkých väzňov a zamedzili tak násiliu a zneužívaniu, ktorému sú väčšinou vystavené ženy a príslušníci sociálnych alebo etnických menšín;

7.