20.2.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 42/1

Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k návrhu rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2008/…/SVV

(2009/C 42/01)

EURÓPSKY DOZORNÝ ÚRADNÍK PRE OCHRANU ÚDAJOV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 286,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 8,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov, a najmä na jeho článok 41,

so zreteľom na žiadosť o stanovisko v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001, ktorá bola zaslaná európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov (EDPS) 27. mája 2008,

PRIJAL TOTO STANOVISKO:

I. ÚVODNÉ POZNÁMKY

1.	Komisia 27. mája 2008 prijala návrh rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2008/…/SVV (ďalej len „návrh“) (1). Komisia zaslala návrh EDPS na konzultáciu v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001.

Cieľom návrhu je vykonanie článku 11 rámcového rozhodnutia Rady o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi (2) (ďalej len „rámcové rozhodnutie Rady“) na vybudovanie a vývoj počítačového systému výmeny informácií o odsudzujúcich rozsudkoch medzi členskými štátmi (3). Ako je ustanovené v článku 1, zriaďuje sa ním Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS – European Criminal Records Information System) a ustanovujú sa v ňom prvky normalizovaného formátu elektronickej výmeny informácií, ako aj ďalšie všeobecné a technické aspekty vykonávania na účely organizácie a uľahčenia výmeny informácií.

3.	EDPS víta skutočnosť, že je konzultovaný a odporúča, aby sa v citáciách návrhu uviedol odkaz na túto konzultáciu podobne ako vo viacerých iných legislatívnych textoch, ku ktorým bol EDPS konzultovaný v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

II. POZADIE A SÚVISLOSTI

EDPS pripomína, že 29. mája 2006 zaujal stanovisko k rámcovému rozhodnutiu Rady. Je preto vhodné v tejto súvislosti pripomenúť niektoré prvky uvedeného stanoviska:

—	dôraz na význam normalizovaného formátu ako prostriedku predchádzania nejasností týkajúcich sa obsahu informácií z registra trestov,

—	podpora možností zvolených v rámcovom rozhodnutí Rady nezriadiť centralizovanú európsku databázu a neumožniť priamy prístup do databáz, na ktorý by bolo náročné dohliadať,

—	uplatňovanie rámcového rozhodnutia Rady o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach na informácie z registrov trestov, ako aj na prenos osobných údajov do tretích krajín,

—	efektívnosť výmeny informácií, na ktorej fungovanie sa v súvislosti s veľkými rozdielmi medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi o registroch trestov vyžadujú dodatočné ustanovenia,

—	rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty a z neho vyplývajúce ťažkosti primeraného dohľadu; určenie ústredného orgánu na vnútroštátnej úrovni bolo hodnotené pozitívne,

—	široký rozsah pôsobnosti rámcového rozhodnutia Rady, ktoré sa vzťahuje na všetky odsúdenia zapísané do registra trestov.

Tieto prvky stanoviska z roku 2006 sú naďalej relevantné v kontexte, v ktorom sa bude analyzovať predložený návrh. Pre kontext je osobitne rozhodujúca rozdielnosť vnútroštátnych právnych predpisov o registroch trestov. Táto rozdielnosť si vyžaduje dodatočné opatrenia, aby výmenný systém fungoval. Návrh týkajúci sa systému ECRIS je takýmto dodatočným opatrením. Kontext sa však tiež rozvíja.

V prvom rade je rámcové rozhodnutie Rady a jeho vykonávanie prostredníctvom návrhu týkajúceho sa systému ECRIS súborom nových právnych nástrojov zameraných na uľahčenie výmeny informácií medzi členskými štátmi Európskej únie na účely presadzovania práva. Sú zhmotnením zásady dostupnosti zavedenej v Haagskom programe z roku 2004 (4). Hoci väčšina týchto nástrojov sa sústreďuje na policajnú spoluprácu, tento nástroj je prostriedkom justičnej spolupráce v trestných veciach v zmysle článku 31 Zmluvy o EÚ (5). Má však rovnaký cieľ: uľahčiť výmenu informácií na účely presadzovania práva. Takéto nástroje v mnohých prípadoch zahŕňajú alebo sú podporované výpočtovými systémami a/alebo normalizáciou výmenných postupov. Návrh týkajúci sa systému ECRIS nie je v tomto ohľade jedinečný. Pri hodnotení tohto návrh vychádza EDPS z predchádzajúcich skúseností s podobnými nástrojmi.

V druhom rade, právny rámec EÚ na ochranu údajov sa vyvíja. Prijatie rámcového rozhodnutia Rady o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, na ktoré sa v odôvodnení 14 odkazuje ako na všeobecný rámec vzťahujúci sa na elektronickú výmenu údajov z registrov trestov, sa očakáva do konca roku 2008. Toto rámcové rozhodnutie Rady ustanoví minimálne záruky ochrany údajov v prípadoch prenosu alebo sprístupnenia osobných údajov medzi členskými štátmi (6). To povedie k ďalšiemu zblíženiu vnútroštátnych právnych predpisov o podmienkach používania osobných údajov (podľa článku 9 rámcového rozhodnutia Rady o výmene výmeny informácií z registra trestov).

V tejto súvislosti by sa malo poukázať na to, že rokovania o rámcovom rozhodnutí o ochrane údajov viedli k určitým zmenám, ktoré nevyhnutne ovplyvnia právny rámec, v ktorom sa uskutočňuje výmena informácií z registrov trestov:

—	obmedzenie rozsahu pôsobnosti, ktorý sa v súčasnosti vzťahuje len na osobné údaje, ktoré sa prenášajú medzi členskými štátmi, a nevzťahuje sa údaje spracúvané výlučne v rámci jedného členského štátu,

—	nie sú ustanovené žiadne mechanizmy účinnej koordinácie medzi orgánmi na ochranu údajov.

Vzhľadom na uvedené treba článok 9 rámcového rozhodnutia o výmene informácií z registrov trestov, ktorým sa ustanovujú určité „podmienky používania osobných údajov“, považovať za lex specialis o ochrane údajov, ktorý ustanovuje dodatočné záruky k zárukám ustanoveným v lex generalis – rámcovom rozhodnutí o ochrane údajov. Tento článok, najmä jeho odseky 2 a 4, vymedzuje zásadu obmedzenia účelu vo vzťahu k výmene informácií z registrov trestov. Výnimky z tejto zásady povoľuje iba za okolností, ktoré sú výslovne uvedené v týchto ustanoveniach.

10.

V treťom rade Komisia predložila oznámenie o európskej stratégii v oblasti elektronickej justície (7), ktoré úzko súvisí s predmetným návrhom. Zámerom Európskej komisie je prispieť týmto oznámením k posilneniu a vývoju nástrojov elektronickej justície na európskej úrovni. Oznámenie obsahuje viacero podnetov s významným vplyvom na ochranu osobných údajov ako napríklad vytvorenie zabezpečenej siete na výmenu informácií medzi justičnými orgánmi a európskej databázy súdnych prekladateľov a tlmočníkov. EDPS má v úmysle reagovať na toto oznámenie v samostatnom dokumente.

III. VÝMENA INFORMÁCIÍ PODĽA RÁMCOVÉHO ROZHODNUTIA RADY

11.

Článok 11 rámcového rozhodnutia Rady opisuje, aké informácie sa musia alebo môžu poskytovať (v odseku 1); v odseku tiež poskytuje právny základ pre predmetný návrh. V prílohe II rámcového rozhodnutia Rady sa ustanovuje tlačivo, ktoré sa má pri výmene používať. Obsahuje informácie, ktoré má poskytnúť žiadajúci členských štát, a informácie, ktoré sa majú uviesť v odpovedi na žiadosť. Tlačivo sa môže zmeniť rozhodnutím Rady, ako to v súčasnosti navrhuje Komisia.

12.

Článok 11 ods. 1 rozlišuje povinné informácie, nepovinné informácie, dodatočné informácie a akékoľvek ďalšie informácie. Tlačivo v prílohe II toto rozlišovanie nezohľadňuje. Napríklad informácia o menách rodičov odsúdeného sa v článku 11 označuje za nepovinnú informáciu, ktorá sa má poskytnúť iba, ak je zapísaná v registri trestov. Príloha II túto nepovinnú povahu nezohľadňuje.

13.

EDPS navrhuje využiť túto príležitosť na úplné prispôsobenie tlačiva článku 11. To obmedzí prenos údajov na tie, ktoré sú skutočne potrebné na účely výmeny. V spomenutom prípade sa nejaví automatické poskytovanie mien rodičov odsúdených osôb ako potrebné. Takýto postup by mohol zbytočne poškodiť dotknuté osoby, najmä rodičov.

IV. SYSTÉM ECRIS

Všeobecné poznámky

14.	Článok 3 predstavuje jadro návrhu. Ustanovuje systém ECRIS založený na decentralizovanej architektúre informačnej technológie a pozostáva z troch prvkov: databáz registrov trestov v členských štátoch, spoločnej komunikačnej infraštruktúry a prepojovacieho softvéru.

15.	EDPS podporuje súčasný návrh zriadiť systém ECRIS za podmienky, že sa zohľadnia pripomienky vyjadrené v tomto stanovisku.

16.

V tejto súvislosti zdôrazňuje, že na jednej strane sa nevytvára žiadna ústredná európska databáza a nepredpokladá sa priamy prístup do databáz registrov trestov iných členských štátov, na druhej strane sa právomoci na vnútroštátnej úrovni sústreďujú v ústredných orgánoch členských štátoch určených podľa článku 3 rámcového rozhodnutia Rady. Tento mechanizmus obmedzuje uchovávanie a výmenu údajov na minimum, pričom tiež jasne stanovuje povinnosti ústredných orgánov. Členské štáty v rámci tohto mechanizmu nesú zodpovednosť za prevádzku vnútroštátnych databáz registrov trestov a za účinné vykonávanie výmen. Rovnako zodpovedajú za prepojovací softvér (článok 3 ods. 2 návrhu).

17.

Počíta sa so spoločnou infraštruktúrou. Na začiatku ňou bude sieť S-TESTA (8), ktorú potom možno nahradiť inou zabezpečenou sieťou prevádzkovanou Komisiou (článok 3 ods. 4 návrhu). EDPS sa domnieva, že za spoločnú infraštruktúru je zodpovedná Komisia, hoci to v článku 3 nie je výslovne uvedené. Z dôvodu právnej istoty navrhuje EDPS, aby sa táto otázka zodpovednosti vyjasnila v samotnom texte.

Prvý prvok: databázy registrov trestov v členských štátoch

18.

EDPS vo svojom stanovisku z 29. mája 2006 vyjadril podporu decentralizovanej štruktúre. Tým sa okrem iného predíde duplicite osobných údajov v ústrednej databáze. Z voľby decentralizovanej štruktúry automaticky vyplýva zodpovednosť členských štátov za databázy registrov trestov a spracúvanie osobných údajov v rámci týchto databáz. Konkrétnejšie sú ústredné orgány členských štátov prevádzkovateľov týchto databáz. Ako prevádzkovatelia sú zodpovední za obsah databáz a za obsah informácií, ktoré sú predmetom výmeny. Rámcové rozhodnutie Rady ustanovuje povinnosti odsudzujúceho členského štátu a členského štátu štátnej príslušnosti odsúdeného.

19.

V rámci toho je systém ECRIS je sieťou „peer to peer“ určenou na výmenu informácií medzi týmito vnútroštátnymi databázami. Sieť „peer to peer“ ako ECRIS nesie so sebou určité riziká, ktorými sa treba zaoberať:

—

rozdelenie zodpovednosti medzi ústredné orgány členských štátov v praxi nefunguje samo od seba; sú potrebné ďalšie opatrenia, napríklad na zabezpečenie toho, aby sa informácie v držbe odosielajúceho a prijímajúceho členského štátu (odsudzujúceho štátu a štátu štátnej príslušnosti) aktualizovali a boli identické,

—	táto štruktúra vedie k veľkej rôznorodosti v spôsobe uplatňovania jednotlivými členskými štátmi, čo sa ešte viac prejavuje v súvislosti s veľkými rozdielmi medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi (ako to je v prípade registrov trestov).

20.

Harmonizácia používania samotnej siete a postupy súvisiace s jej používaním majú preto mimoriadny význam. EDPS osobitne poukazuje na význam toho, že sieť sa musí používať harmonizovaným spôsobom s vysokými štandardmi ochrany údajov. Vykonávajúce opatrenia, ktoré sa majú prijať podľa článku 6 návrhu, sú preto osobitne dôležité. EDPS odporúča, aby sa v článku 6 ako podmienka pre prijatie akýchkoľvek vykonávajúcich opatrení uviedla vysoká úroveň ochrany údajov.

21.

Vnútroštátne orgány pre ochranu údajov môžu v tejto súvislosti zohrávať významnú úlohu, ak je ich činnosť harmonizovaná. EDPS navrhuje, aby sa doplnilo odôvodnenie, ktoré zdôrazní úlohu orgánov pre ochranu údajov, podobne ako sa v odôvodnení 11 a článku 3 ods. 5 uvádza, že Komisia pomáha členským štátom. Toto nové odôvodnenie by malo nabádať orgány pre ochranu údajov k spolupráci.

22.

EDPS víta ustanovenie v článku 3 ods. 3 na podporu využívania najlepších dostupných technológií na zabezpečenie dôvernosti a integrity údajov z registrov trestov zasielaných do iných členských štátov. Bolo by však vhodné, aby sa do identifikovania týchto techník zapojili aj príslušné orgány pre ochranu údajov – spolu s členskými štátmi (ich ústrednými orgánmi) a Komisiou.

Druhý prvok: spoločná komunikačná infraštruktúra

23.

Zo zodpovednosti Komisie za spoločnú komunikačnú infraštruktúru vyplýva, že treba Komisiu musí považovať za prevádzkovateľa siete. Na účely ochrany údajov možno Komisiu označiť za prevádzkovateľa v zmysle článku 2 písm. i) rámcového rozhodnutia Rady o ochrane osobných údajov, hoci s obmedzenou úlohou: prevádzkovať sieť a zabezpečovať jej bezpečnosť. Pri spracúvaní osobných údajov v súvislosti s prevádzkovaním siete alebo pri vzniku problémov s ochranou údajov v súvislosti s bezpečnosťou siete bude Komisia zodpovedná ako prevádzkovateľ. Túto úlohu Komisie možno prirovnať k jej úlohe v prípade systémov SIS, VIS a Eurodac, a to k zodpovednému za operačné riadenie (a nie za obsah osobných údajov). Táto úloha bola označená ako „kontrolór sui generis“ (9).

24.

Spoločná komunikačná infraštruktúra bude aspoň na krátke obdobie založená na systéme S-TESTA. Cieľom systému S-TESTA je prepojenie orgánov EÚ s vnútroštátnymi orgánmi ako napríklad správnymi orgánmi a agentúrami v rámci Európy. Ide o telekomunikačnú sieť na osobitné účely. Servisné a operačné stredisko sa nachádza v Bratislave. Tvorí zároveň chrbticovú sieť informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti ako napríklad Schengenského informačného systému. EDPS podporuje výber systému S-TESTA, ktorý sa preukázal ako spoľahlivý systém pre výmenu.

25.

Zodpovednosť Komisie ako prevádzkovateľa sui generis má tiež vplyv na to, ktoré právne predpisy o ochrane údajov sa budú uplatňovať, a na dozor. Článok 3 nariadenia (ES) č. 45/2001 ustanovuje, že toto nariadenie „sa uplatňuje na spracovávanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva, pokiaľ sa takéto spracovávanie realizuje pri výkone činností, z ktorých všetky alebo časť spadajú pod pôsobnosť práva spoločenstva“.

26.

Ak by všetky činnosti spracúvania Komisiou alebo ich časť patrili do pôsobnosti práva Spoločenstva, nevznikli by žiadne pochybnosti o uplatniteľnosti nariadenia (ES) č. 45/2001. Konkrétne článok 1 tohto nariadenia ustanovuje, že inštitúcie a orgány Spoločenstva chránia základné práva a slobody fyzických osôb, a najmä ich právo na súkromie vzhľadom na spracúvanie osobných údajov. Podľa článku 22 nariadenia Komisia „vykonáva primerané technické a organizačné opatrenia, aby zabezpečila úroveň bezpečnosti primeranú rizikám, ktoré predstavuje spracovanie a povaha osobných údajov, ktoré sa majú chrániť“. Tieto činnosti sa uskutočňujú po dozorom EDPS.

27.

V tomto prípade a na rozdiel od Schengenského informačného systému (10) však treba poznamenať, že právny základ činností spracúvania tvorí hlava VI Zmluvy o EÚ (tretí pilier). To znamená, že na činnosti spracúvania Komisiou sa automaticky nevzťahuje nariadenie (ES) č. 45/2001 ani iný právny rámec o ochrane údajov a dozor. To je poľutovaniahodné zo zrejmého dôvodu nedostatočnej ochrany dotknutých osôb, najmä preto, že spracúvanie osobných údajov súvisiacich s odsúdeniami za trestné činy je veľmi citlivé, ako to dokazuje článok 10 ods. 5 nariadenia (ES) č. 45/2001, ktorý označuje spracúvanie údajov v súvislosti s odsúdeniami za trestné činy za činnosti spracúvania, ktoré môžu predstavovať osobitné riziko. Okrem toho je to poľutovaniahodné aj preto, že EDPS je na základe iných právnych nástrojov zapojený do dozoru nad systémom S-TESTA. EDPS preto navrhuje doplniť do rozhodnutia (11) ustanovenie, podľa ktorého sa na činnosti spracúvania údajov v rámci zodpovednosti Komisie vzťahuje nariadenie (ES) č. 45/2001.

Tretí prvok: prepojovací softvér

28.

Návrh rozlišuje medzi bežnou technickou infraštruktúrou na prepojenie databáz a prepojovacím softvérom. Ako sa už uviedlo, za prepojovací softvér zodpovedajú členské štáty. Podľa odôvodnenia 11 môže tento softvér poskytnúť Komisia, ale zdá sa, že členské štáty sa môžu rozhodnúť, či ho použijú namiesto vlastného prepojovacieho softvéru.

29.

Vyvstáva otázka, prečo by sa malo rozlišovať medzi zodpovednosťou za technickú infraštruktúru a za prepojovací softvér a prečo by nemala byť za obe zodpovedná Komisia. Oba prípady sa skutočne týkajú siete medzi ústrednými orgánmi členských štátov (vnútroštátne prístupové miesta do siete) a nie výmeny informácií medzi členskými štátmi.

30.

Prenesením tejto dodatočnej zodpovednosti na Komisiu by nebola dotknutá decentralizovaná povaha architektúry informačnej technológie, pričom na druhej strane by efektívnosť výmeny mala byť optimálna. Zlepšenie efektívnosti je dôležité z hľadiska ochrany údajov z hľadiska kvality údajov: musia sa vymieňať iba dôležité údaje, ďalšie informácie sú nežiaduce vzhľadom na nedostatky systému. Okrem toho sústredenie zodpovednosti za spoločnú telekomunikačnú infraštruktúru a prepojovací softvér na jednom mieste umožňuje lepšie vykonávanie dozoru nad systémom.

31.

Ešte väčší význam to má vzhľadom na funkciu softvéru ako nástroja výmeny. Dôležitým znakom prepokovacieho softvéru je, že musí byť schopný overiť totožnosť odosielateľa, ako aj kompatibilitu a integritu žiadostí a v dôsledku toho umožňovať overenie žiadostí. Interoperability softvéru používaného členskými štátmi je preto nevyhnutnou podmienkou. Členské štáty nemusia všetky bezpodmienečne používať rovnaký softvér (hoci by to bola najpraktickejšia možnosť), ale používaný softvér musí byť plne interoperabilný.

32.

Návrh uznáva potrebu harmonizácie v otázkach súvisiacich s prepojovacím softvérom. Vykonávacie opatrenia uvedené v článku 6, ktoré má prijať Komisia v rámci komitologického postupu, zahŕňajú napríklad „postupy overovania zhody softvérových aplikácií s technickými špecifikáciami“. V článku 6 sa tiež spomína spoločný súbor protokolov. Takýto spoločný súbor protokolov sa však nevyžaduje pre prepojovací softvér. V článku 6 sa neustanovuje ani identifikácia softvérového systému.

33.

EDPS z uvedených dôvodov na účely zlepšenia efektívnosti a bezpečnosti výmeny odporúča:

—	aspoň prijatie vykonávacích opatrení, ktorými sa zabezpečí interoperabilita softvéru,

—	ako vhodnejšie opatrenie by sa v texte mala Komisii a členským štátom – pravdepodobne v rámci komitologického postupu – uložiť povinnosť vyvinúť alebo určiť softvér, ktorý spĺňa všetky uvedené požiadavky,

—	v texte by sa malo ustanoviť, že za prepojovací softvér bude zodpovedná Komisia.

V. ĎALŠIE OTÁZKY

Príručka

34.

V článku 6 písm. b) sa ustanovuje, že komitologickým postupom sa prijme príručka, v ktorej sa vymedzí postup výmeny informácií a ktorá sa bude zaoberať „najmä modalitami identifikácie páchateľov“. EDPS sa zaujíma o to, čo presne bude táto príručka obsahovať a či napríklad ustanoví identifikáciu prostredníctvom biometrických identifikačných znakov.

35.	EDPS zdôrazňuje, že identifikácia páchateľov by nemala viesť k výmene osobných údajov, ktoré nie sú výslovne uvedené v rámcovom rozhodnutí. Okrem toho by sa mali v príručke ustanoviť primerané záruky vo vzťahu k spracúvaniu a prenosu osobitných kategórií údajov, napríklad biometrických údajov.

Zber štatistických údajov

36.

V článku 6 písm. c) a článku 8 sa uvádza zber štatistických údajov, ktoré sú kľúčovým prvkom nielen pri hodnotení efektívnosti systému výmeny údajov, ale aj pri vykonávaní dozoru nad dodržiavaním záruk ochrany údajov. EDPS preto odporúča, aby sa v súlade s inými právnymi nástrojmi týkajúcimi sa výmeny osobných údajov (12) presnejšie vymedzili štatistické údaje, ktoré sa majú zbierať, a aby sa náležite zohľadnila potreba zabezpečiť dozor nad ochranou údajov. Štatistické údaje môžu napríklad výslovne obsahovať údaje o počte žiadostí o prístup k osobným údajom alebo ich opravu, dĺžke a úplnosti procesu aktualizácie, druhu osôb, ktoré majú prístup k týmto údajom, ako aj o prípadoch narušenia bezpečnosti/porušenia bezpečnostnej ochrany. Okrem toho by sa mali štatistické údaje a na nich založené správy v plnej miere sprístupniť príslušným orgánom pre ochranu údajov.

Koordinácia dozoru nad spracúvaním údajov

37.

EDPS už vo svojom stanovisku z 29. mája 2006 k rámcovému rozhodnutiu o výmene informácií z registrov trestov zdôraznil, že návrh by sa nemal zaoberať iba spoluprácou ústredných orgánov, ale aj spoluprácou medzi rôznymi príslušnými orgánmi pre ochranu údajov. Táto potreba sa stala o naliehavejšou vzhľadom na to, že rokovania o rámcovom rozhodnutí o ochrane údajov viedli k vypusteniu ustanovenia, ktorým sa mala zriadiť pracovná skupina orgánov EÚ pre ochranu údajov, ktorej úlohou mala byť koordinácia ich činnosti v súvislosti so spracúvaním údajov v rámci policajnej a bezpečnostnej spolupráce v trestných veciach.

38.

Na účely zabezpečenia efektívneho dozoru a vysokej kvality cezhraničného pohybu údajov z registrov trestov by preto bolo potrebné vytvoriť vhodné mechanizmy koordinácie medzi príslušnými orgánmi pre ochranu údajov. Tieto mechanizmy by tiež mali zohľadniť dozornú právomoc EDPS vo vzťahu k infraštruktúre S-TESTA. Mohli by sa zahrnúť do osobitného ustanovenia alebo do vykonávacích opatrení, ktoré by sa prijali na základe článku 6 návrhu.

Preklady

39.

V odôvodneniach 6 a 8 a v dôvodovej správe Komisie sa odkazuje na rozsiahle používanie automatického prekladu. Hoci EDPS víta akékoľvek opatrenia zamerané na zlepšenie vzájomného porozumenia odovzdávaných informácií, poukazuje na to, že je dôležité jasne vymedziť používanie automatického prekladu a jeho rozsah. Používanie spoločných kódov po presnom predpreložení kategórií protiprávnych konaní v prílohe k rozhodnutiu naozaj umožní vnútroštátnym orgánom čítať tento automatický preklad týchto kategórií v ich štátnom jazyku. Používanie automatického prekladu je užitočným nástrojom a môže prispieť k vzájomnému porozumeniu dotknutých protiprávnych konaní.

40.

Automatický preklad na účely prenosu informácií, ktoré neboli presne predpreložené, ako napríklad dodatočných poznámok alebo upresnení doplnených v jednotlivých prípadoch, však môže mať vplyv na kvalitu prenesených informácií, a tým na rozhodnutia prijaté na ich základe, a mal by sa v zásade vylúčiť. EDPS odporúčať upresniť túto otázku v odôvodneniach rozhodnutia Rady.

VI. ZÁVERY

41.	EDPS odporúča, aby sa by sa v citáciách návrhu uviedol odkaz na túto konzultáciu.

42.	Navrhuje, aby sa pri tejto príležitosti tlačivo plne prispôsobilo článku 11 rámcovému rozhodnutiu Rady o registroch trestov, ktoré rozlišuje povinné informácie, nepovinné informácie, dodatočné informácie a akékoľvek ďalšie informácie.

43.

EDPS podporuje súčasný návrh zriadiť systém ECRIS za podmienky, že sa zohľadnia pripomienky vyjadrené v tomto stanovisku, a to okrem iného:

—	z dôvodu právnej istoty by sa zodpovednosť Komisie za spoločnú komunikačnú infraštruktúru mala vyjasniť v samotnom texte,

—	malo by sa doplniť ustanovenie, podľa ktorého sa na činnosti spracúvania údajov v rámci zodpovednosti Komisie vzťahuje nariadenie (ES) č. 45/2001,

—	v článku 6 sa musí ako podmienka pre prijatie akýchkoľvek vykonávajúcich opatrení uviesť vysoká úroveň ochrany údajov,

—	v odôvodnení by sa mala zdôrazniť úloha orgánov pre ochranu údajov v súvislosti s vykonávacími opatreniami a orgány pre ochranu údajom by sa mali nabádať k spolupráci,

—	je potrebné prijať vykonávacie opatrenia, ktorými sa zabezpečí interoperabilita softvéru,

—	Komisii a členským štátom by sa – pravdepodobne v rámci komitologického postupu – mala uložiť povinnosť vyvinúť alebo určiť softvér, ktorý spĺňa všetky požiadavky,

—	v texte by sa malo ustanoviť, že za prepojovací softvér bude zodpovedať Komisia.

44.	Je potrebné presnejšie vymedziť štatistické údaje, ktoré sa majú zbierať, a náležite zohľadniť potrebu zabezpečiť dozor nad ochranou údajov.

45.	Mali by sa vytvoriť vhodné mechanizmy koordinácie medzi príslušnými orgánmi pre ochranu údajov, ktoré by zároveň zohľadnili dozornú právomoc EDPS vo vzťahu k infraštruktúre S-TESTA.

46.	V odôvodneniach rozhodnutia Rady by sa malo uviesť, že automatický preklad by sa nemal vzťahovať na prenos informácií, ktoré neboli presne predpreložené.

V Bruseli 16. septembra 2008

Peter HUSTINX

európsky dozorný úradník pre ochranu údajov

(1) KOM(2008) 332 v konečnom znení.

(2) Zatiaľ neprijaté; najaktuálnejšia verzia prepracovaná Radou, prístupná vo verejnom registri Rady (dokument 5968/08).

(3) Odôvodnenie 6 návrhu.

(4) Ú. v. EÚ C 53, 3.3.2005, s. 1.

(5) Ďalším príkladom je výmena informácií prostredníctvom Eurojustu. Právny rámec tejto výmeny sa zmení prijatím rozhodnutia Rady o posilnení Eurojustu a o zmene a doplnení rozhodnutia 2002/187/SVV (pozri podnet uverejnený v Ú. v. EÚ C 54, 27.2.2008, s. 4).

(6) Pozri článok 1 návrhu tohto rámcového rozhodnutia Rady (posledná verzia z 24. júna 2008 prístupná v registri Rady, dokument 9260/08).

(7) Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Na ceste k európskej stratégia v oblasti elektronickej justície [KOM(2008) 0329 v konečnom znení].

(8) Transeurópske služby pre telematiku medzi správami (Trans European Services for Telematics between Administrations).

(9) Pozri stanovisko z 19. októbra 2005 k trom návrhom týkajúcim sa Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) (Ú. v. EÚ C 91, 19.4.2006, s. 38, bod 5.1).

(10) Ako aj systémy VIS a Eurodac, ktoré v plnej miere patria do pôsobnosti práva Spoločenstva.

(11) Pozri v rovnakom zmysle v rámci tretieho piliera článok 39 ods. 6 rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol), ktorým sa zabezpečuje, že na spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa zamestnancov Europolu sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 45/2001 (znenie z 24. júna 2008, dokument Rady 8706/08).

(12) Pozri napríklad článok 3 ods. 3 a 4 nariadenia Rady (ES) č. 2725/2000 z 11. decembra 2000, ktoré sa týka zriadenia systému Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru.

20.2.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 42/11

Výmenný kurz eura (1)

19. februára 2009

(2009/C 42/05)

1 euro=

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,2705
JPY	Japonský jen	118,99
DKK	Dánska koruna	7,4504
GBP	Britská libra	0,88230
SEK	Švédska koruna	10,8987
CHF	Švajčiarsky frank	1,4922
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	8,6790
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	28,587
EEK	Estónska koruna	15,6466
HUF	Maďarský forint	300,39
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,7068
PLN	Poľský zlotý	4,6749
RON	Rumunský lei	4,2733
TRY	Turecká líra	2,1361
AUD	Austrálsky dolár	1,9597
CAD	Kanadský dolár	1,5868
HKD	Hongkongský dolár	9,8521
NZD	Novozélandský dolár	2,4653
SGD	Singapurský dolár	1,9389
KRW	Juhokórejský won	1 874,24
ZAR	Juhoafrický rand	12,6859
CNY	Čínsky juan	8,6844
HRK	Chorvátska kuna	7,4745
IDR	Indonézska rupia	15 347,64
MYR	Malajzijský ringgit	4,6437
PHP	Filipínske peso	60,870
RUB	Ruský rubeľ	45,6970
THB	Thajský baht	45,179
BRL	Brazílsky real	2,9520
MXN	Mexické peso	18,4667
INR	Indická rupia	63,1248

(1)

Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 42

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 52 20. februára 2009

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	STANOVISKÁ
	Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov
2009/C 042/01	Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k návrhu rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2008/…/SVV	1

	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
	Komisia
2009/C 042/02	Povolenie štátnej pomoci v rámci ustanovení článkov 87 a 88 Zmluvy o ES — Prípady, ku ktorým nemá Komisia námietky ( 1 )	7

2009/C 042/03	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec COMP/M.4835 – Hexion/Huntsman) ( 1 )	8

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada
2009/C 042/04	Zoznam osôb vymenovaných Radou — December 2008 (sociálna oblasť)	9

	Komisia
2009/C 042/05	Výmenný kurz eura	11

	INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
2009/C 042/06	Oznámenie Komisie podľa článku 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve — Záväzky služby vo verejnom záujme v súvislosti so službami pravidelnej leteckej dopravy ( 1 )	12

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Komisia
2009/C 042/07	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.5451 – CNP Assurances/CNP Unicredit Life) — Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )	13

2009/C 042/08	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.5474 – Lagardère/Sumitomo/HFG) — Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )	14

	Korigendum
2009/C 042/09	Korigendum k oznámeniu Komisie podľa článku 17 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve – Výzva na predkladanie ponúk v súvislosti s prevádzkou služieb pravidelnej leteckej dopravy v súlade so záväzkami služby vo verejnom záujme (Ú. v. EÚ C 29, 5.2.2009)	15

2009/C 042/10	Korigendum k oznámeniu Komisie podľa článku 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve – Záväzky služby vo verejnom záujme v súvislosti so službami pravidelnej leteckej dopravy (Ú. v. EÚ C 29, 5.2.2009)	15


2009/C 042/11	Poznámka pre čitateľa(pozri vnútornú stranu zadnej obálky)	s3

Výbor	Koniec funkčného obdobia	Uverejnenie v Ú. v. EÚ	Nahradená osoba	Odstúpenie/vymenovanie	Člen/náhradník	Kategória	Krajina	Vymenovaná osoba	Príslušnosť	Dátum rozhodnutia Rady
Poradný výbor pre slobodu pohybu pracovníkov	24. 9. 2010	C 253, 4.10.2008	Stefan HOEHL	Odstúpenie	Náhradník	Zamestnávatelia	Nemecko	Anna ROBRAOVÁ	Bundesvereinigung der Deutschen Arbeitgeberverbände	19. 12. 2008
Poradný výbor pre slobodu pohybu pracovníkov	24. 9. 2010	C 253, 4.10.2008	Åsa CARLANDEROVÁ	Odstúpenie	Členka	Vláda	Švédsko	Helen LINDQUISTOVÁ	Justitiedepartementet	19. 12. 2008
Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci	28. 2. 2010	L 64, 2.3.2007	Gerry DUFFY	Odstúpenie	Náhradník	Zamestnávatelia	Spojené kráľovstvo	Robert CUMMINGS	CBI	19. 12. 2008
Riadiaca rada Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci	7. 11. 2010	C 271, 14.11.2007	Thomas HOLTMANN	Odstúpenie	Člen	Zamestnávatelia	Nemecko	Eckhard METZE	KAN	19. 12. 2008
Správna rada Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť	31. 5. 2010	C 128, 9.6.2007	Bianca BECCALLIOVÁ	Odstúpenie	Členka	Vláda	Taliansko	Isabella RAUTIOVÁ	Presidenza del Consiglio dei Ministri	19. 12. 2008
Správna rada Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť	31. 5. 2010	C 128, 9.6.2007	Alfonsina RINALDIOVÁ	Odstúpenie	Náhradníčka	Vláda	Taliansko	Antonella GRAZIADEIOVÁ	Presidenza del Consiglio dei Ministri	19. 12. 2008


	(1) Text s významom pre EHP