19.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 41/1

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Konkurenčný regulačný rámec pre automobilový priemysel pre 21. storočie: Postoj Komisie k záverečnej správe skupiny na vysokej úrovni CARS 21 – Príspevok k stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2007)0022),

—

so zreteľom na závery predsedníctva Rady pre hospodársku súťaž z 21. a 22. mája 2007,

—

so zreteľom na záverečnú správu skupiny na vysokej úrovni s názvom CARS 21 – Konkurenčný regulačný rámec pre automobilový priemysel pre 21. storočie,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre právne veci (A6-0494/2007),

A.

keďže Komisia reagovala na správu skupiny na vysokej úrovni CARS 21, do ktorej sa zapojili všetky zúčastnené strany s cieľom preskúmať hlavné politické oblasti, ktoré majú vplyv na automobilový priemysel v EÚ, a navrhnúť odporúčania pre budúci regulačný rámec,

B.

keďže automobilový priemysel EÚ je jedným z jej najdôležitejších hospodárskych odvetví, ktoré vyrába 19 miliónov vozidiel ročne a priamo poskytuje 2,3 milióna pracovných miest a ďalších 10 miliónov pracovných miest v pridružených odvetviach,

C.

keďže trh s automobilovými náhradnými dielmi viacerých značiek a trhy so službami a servisnými službami pre vozidlá má dôležitú úlohu pri poskytovaní dostupnej mobility, pri zlepšovaní výberu 270 miliónov vodičov v EÚ ako spotrebiteľov v oblasti popredajného servisu pre ich vozidlá, pri zabezpečení toho, že vozidlá budú na európskych cestách bezpečné a čisté, a tiež preto, že zamestnáva 3,5 milióna osôb v malých a stredných podnikoch (MSP) za súčasného zachovania zdravého prostredia MSP v Európe,

D.

keďže Komisia presadzuje integrovanú stratégiu na zabezpečenie toho, aby podniky v EÚ boli naďalej konkurencieschopné v rámci rastúceho globálneho prostredia, a keďže táto stratégia je predložená v jej oznámení s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia – Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)0567), v jej dokumente nazvanom Globálna Európa: pevnejšie partnerstvo na zabezpečenie prístupu na trh pre európskych vývozcov – Hodnotenie vplyvu (SEK(2007)0452) a v jej oznámení s názvom Globálna Európa: Európske nástroje na ochranu obchodu v meniacom sa globálnom hospodárstve – Zelená kniha na verejnú konzultáciu (KOM(2006)0763),

E.

keďže stratégia stanovená v týchto dokumentoch sa v súčasnosti realizuje na rokovaniach o niekoľkých dvojstranných a regionálnych dohodách o voľnom obchode,

F.

keďže automobilový priemysel sa medzi členskými štátmi výrazne líši, a to pokiaľ ide o stratégie, štruktúry a globálny dosah, a keďže tieto rozdiely sa musia pri príprave novej a globálnejšie orientovanej obchodnej stratégie v plnej miere zohľadniť,

G.

keďže v roku 2006 automobilový priemysel v EÚ vyviezol asi 20 % motorových vozidiel, ktoré vyrobil, a v roku 2004 vývoz motorových vozidiel a súčiastok a príslušenstva pre motorové vozidlá predstavoval v uvedenom poradí 8,7 % a 2,8 % priemyselného vývozu EÚ, čo poukazuje na mimoriadnu citlivosť automobilového priemyslu na vývozné podmienky, a keďže v roku 2004 mal prebytok obchodnej bilancie voči nečlenským krajinám EÚ v oblasti dopravných zariadení hodnotu 60,2 miliárd EUR; keďže EÚ vďačí za svoje význačné postavenie vo svete najmä tomu, že je najväčším svetovým výrobcom automobilov a druhým najväčším výrobcom nákladných automobilov, ako aj veľkosti a rozsahu konsolidácie svojho vnútorného trhu, rastúcej internacionalizácii odvetvia motorových vozidiel, dobrému menu európskych značiek a kvalite európskych služieb, silnému exportnému postaveniu, ktoré sa podarilo dosiahnuť európskym výrobcom, a ich významnému postaveniu na trhoch s veľkým potenciálom rastu,

1.

víta záverečnú správu skupiny na vysokej úrovni CARS 21 a oznámenie Komisie, ktoré načrtávajú smerovanie budúcej politiky pre automobilový priemysel;

2.

verí, že parlamenty členských štátov a ich regióny budú mať záujem byť spájané s výsledkom procesu CARS 21; vyslovuje názor, že medziparlamentná sieť na účely posudzovania otázok súvisiacich s automobilmi, ktorú by koordinoval Európsky parlament, by bola skutočným prínosom pre bezpečnosť na cestách, ochranu životného prostredia, inovácie a konkurencieschopnosť;

3.

vyzýva orgány členských štátov, aby úzko spolupracovali s Komisiou pri vykonávaní odporúčaní CARS 21; upozorňuje predovšetkým na to, že je potrebné zabezpečiť, aby nová regulácia ovplyvňujúca odvetvie automobilového priemyslu bola zavedená koordinovaným spôsobom, aby sa predišlo narušeniu vnútorného trhu;

4.

zdôrazňuje potrebu zdokonaliť systém EÚ pre typové schvaľovanie vzťahujúci sa na všetky motorové vozidlá;

5.

potvrdzuje svoju podporu efektívnemu postupu typového schvaľovania, tak ako uvádza vo svojej pozícii prijatej v druhom čítaní 10. mája 2007 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (1);

6.

vyzýva Komisiu, aby každoročne informovala Európsky parlament o fungovaní postupov typového schvaľovania a o jej monitorovaní postupu vo výbore;

7.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne vykonávanie jej nariadenia (ES) č. 1400/2002 z 31. júla 2002 (2)(nariadenie o blokových výnimkách) na distribúciu motorových vozidiel v rámci EÚ; verí, že po preskúmaní uvedeného nariadenia by sa malo Generálne riaditeľstvo Komisie pre hospodársku súťaž považovať za súčasť integrovaného prístupu k právnym predpisom v príslušnom odvetví;

8.

navrhuje, aby sa na zvýšenie konkurencieschopnosti automobilového priemyslu v EÚ zladilo preskúmanie nariadenia o blokových výnimkách so strednodobým preskúmaním CARS 21, čím by sa uľahčila spolupráca medzi subjektmi pôsobiacimi v tomto odvetví, predišlo by sa zneužívaniu štátnej pomoci a podporila by sa politika hospodárskej súťaže na medzinárodnej úrovni;

9.

vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia, ktoré zaručia taký registračný postup, ktorý umožní ľahší cezhraničný predaj najmä ojazdených vozidiel; podporuje stanoviská Komisie týkajúce sa postupov pri registrácii motorových vozidiel (3) a problémov, ktoré predstavujú niektoré vnútroštátne pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu; vníma vplyv týchto vnútroštátnych pravidiel na odvetvia hospodárstva ako je lízing a prenájom vozidiel; vyzýva členské štáty, aby čo najskôr vykonali potrebné zmeny týchto pravidiel;

10.

upozorňuje predovšetkým na nedávno prijaté legislatívne ustanovenia týkajúce sa náhradných dielov, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť a environmentálny výkon, a konštatuje, že vykonávaním týchto ustanovení sa vytvorí jednotný trh s danými náhradnými dielmi;

11.

víta začlenenie ustanovení do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (4) a do nariadenia (ES) č. 1400/2002, ktoré požadujú neobmedzený prístup k náležitým technickým informáciám o oprave vozidiel, a vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o presadenie ustanovení práva hospodárskej súťaže, ktoré platia pre odvetvie motorových vozidiel, v celom Spoločenstve;

12.

vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala účinnú hospodársku súťaž na automobilovom popredajnom trhu, a to zahrnutím možnosti voľby spotrebiteľov a účinného prístupu nezávislých subjektov na trhu k technickým informáciám, odbornej príprave, náhradným dielom, diagnostickým nástrojom a testovaciemu zariadeniu viacerých značiek do svojej budúcej politiky v oblasti automobilového priemyslu a do každého následného právneho predpisu k nariadeniu (ES) č. 1400/2002, ktorého platnosť skončí 31. mája 2010;

13.

pripomína význam, ktorý majú informácie o spoľahlivosti a životnosti založené na komplexných zákazníckych prieskumoch; pripomína, že verejné orgány by mohli uľahčiť vykonávanie týchto prieskumov, ak by registračným orgánom povolili poskytovať kontaktné údaje o majiteľoch vozidiel, ktorí s účasťou na prieskumoch súhlasia;

14.

nalieha na Komisiu, aby sa náležite zaoberala otázkou otvorenej opraviteľnosti vozidiel vo všetkých nových legislatívnych iniciatívach s účasťou všetkých príslušných generálnych riaditeľstiev v záujme zabezpečiť spotrebiteľovi možnosť voľby a hospodársku súťaž na popredajnom trhu; domnieva sa, že je potrebné uplatniť tento prístup aj v nasledujúcich opatreniach týkajúcich sa propagácie informácií o nových vozidlách, komunikačných technológiách a inteligentných dopravných systémoch;

15.

nalieha na Komisiu, aby predložila návrhy na vytvorenie vnútorného trhu s vybavením a doplnkami automobilov, napr. špeciálnymi pneumatikami, volantmi a inými doplnkami a náhradnými dielmi, keďže súčasná rôznorodosť vnútroštátnych predpisov prekáža ďalšiemu rozvoju tohto odvetvia, pre ktoré by harmonizované právne predpisy a primeraná ochrana duševného a priemyselného vlastníctva znamenali prínos;

16.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila boj proti dovozu falšovaných náhradných dielov;

17.

zdôrazňuje význam odstránenia zbytočnej byrokracie vrátane zdvojenia regulačných predpisov z dôvodu existencie medzinárodných dohovorov;

18.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú zásady lepšej právnej úpravy (t.j. primerané hodnotenie vplyvu, zásada efektívnosti nákladov, primeraná doba medzi vypracovaním návrhu a jeho realizáciou atď.) pri tvorbe konkurenčného regulačného rámca pre automobilový priemysel, ako to bolo schválené v procese CARS 21; pripomína, že regulačný plán je neoddeliteľnou súčasťou záverečnej správy CARS 21 a je potrebné ho dodržať;

19.

uznáva, že lepšie navrhnuté a transparentné pravidlá môžu spolu so súčasnými sociálnymi a environmentálnymi potrebami, ktoré sa uplatňujú bez výnimky a integrujú sa do medzinárodného automobilového regulačného prostredia, prispieť k väčšej konkurencieschopnosti a spravodlivej hospodárskej súťaži v automobilovom priemysle;

20.

domnieva sa, že strategická normalizácia je základnou hybnou silou hospodárskej súťaže; žiada preto Komisiu, aby pracovala na uznaní európskych noriem vo svete;

21.

víta plán Komisie nahradiť 38 smerníc Spoločenstva súčasnými predpismi EHK/OSN a zaviesť možnosť vlastného alebo virtuálneho testovania a vyzýva Komisiu, aby pokračovala v procese zjednodušovania legislatívy; trvá na tom, že spomínané návrhy podporí len pod podmienkou jednoznačného rešpektovania skutočnosti, že Európsky parlament si vyhradzuje právo požadovať prijatie právnych predpisov nezávisle od systému EHK/OSN v prípade, že verí, že je to potrebné na splnenie záväzkov EÚ;

22.

víta návrh Komisie, ktorý navrhuje predkladať Európskemu parlamentu výročnú správu o pokroku dosiahnutom na úrovni EHK/OSN a postupe vo výboroch;

23.

víta želanie Komisie zaviesť mechanizmus revízie a preskúmania vzhľadom na to, že odvetvie automobilového priemyslu je náročné na technológie a vývoj; zároveň sa domnieva, že v právnych predpisoch by sa mala viac využívať doložka o zániku platnosti, aby sa zabezpečilo, že legislatíva nebude brániť alebo odporovať technickému rozvoju, ktorý neustále napreduje vďaka výskumu, vývoju a trhovým silám;

24.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr začala proces zjednodušovania smerníc 74/297/EHS (5), 76/115/EHS (6) a 78/932/EHS (7), ako aj predpisu EHK/OSN č. 122;

25.

poznamenáva, že právo Spoločenstva reguluje trh, na ktorom sa ročne predá 17 až 18 miliónov vozidiel a ktorý sa rovná trhu s osobnými vozidlami v USA; očakáva, že ambiciózna politika znižovania emisií bude mať pozitívny vplyv na celom svete v súvislosti so znižovaním emisií z dopravy;

26.

domnieva sa, že mobilita jednotlivcov a automobilový priemysel by sa mali posudzovať v širších súvislostiach trvalo udržateľnej mobility; je presvedčený, že mobilita a ochrana životného prostredia sa nevyhnutne navzájom nevylučujú a že automobilová technológia budúcnosti sa bude musieť podieľať na zosúladení týchto dvoch oblastí; domnieva sa dokonca, že výzva týkajúca sa klimatických zmien predstavuje predovšetkým príležitosti pre technický rozvoj a inovácie;

27.

uvedomuje si význam vozidiel pre mobilitu starších ľudí, najmä na vidieku, a osôb so zdravotným postihnutím;

28.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila prostredie, ktoré zabezpečí environmentálne udržateľnú cestnú dopravu, ktorá podporí pružnosť výrobných systémov a zvýši odbornú úroveň pracovnej sily v EÚ;

29.

zastáva názor, že normy pre emisie znečisťujúcich látok sú skutočnými úspechmi, ktoré už viedli k ekologicky veľmi čistým osobným vozidlám; zdôrazňuje význam dosahovania tohto úspechu v prípade ťažkotonážnych vozidiel; domnieva sa, že prínos environmentálnej regulácie EÚ v oblasti automobilového odvetvia by mohol presiahnuť i hranice trhu EÚ;

30.

víta rýchle zavedenie noriem Euro 5 a Euro 6 na zníženie emisií znečisťujúcich látok z osobných vozidiel;

31.

domnieva sa, že lepšiu kvalitu ovzdušia je možné dosiahnuť len prostredníctvom rýchlejšej obnovy vozidlového parku a zavedením vozidiel menej znečisťujúcich životné prostredie; domnieva sa, že je potrebné zaviesť finančné opatrenia s cieľom prinútiť spotrebiteľov, aby vymenili svoje staré vozidlá za vozidlá, ktoré menej znečisťujú životné prostredie;

32.

víta návrh revízie smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív (8)(smernica o kvalite palív) s cieľom zohľadniť životný cyklus emisií skleníkových plynov pochádzajúcich z palív používaných v cestnej doprave;

33.

v kontexte legislatívy Spoločenstva vyzýva Komisiu, aby začala proces prehodnocovania a revízie postupov testovania emisií tak, aby lepšie odrážali skutočné podmienky používania bez toho, aby bola dotknutá pokračujúca diskusia o emisiách CO2 z vozidiel;

34.

je veľmi znepokojený neharmonizovaným vykonávaním smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (9); túto smernicu považuje za nedostatočne ambicióznu;

35.

víta plány Komisie na zníženie emisií CO2 osobných vozidiel; domnieva sa, že najvhodnejšou formou je integrovaný prístup, ktorý zohľadňuje všetky možnosti zníženia emisií CO2, ako sú infraštruktúra, správanie vodičov, systém stimulov podporujúcich ľudí, aby používali ekologicky čistejšie vozidlá, biopalivá a technológia vozidiel; nabáda Komisiu, aby uvažovala o vytvorení jednotného rámca pre koordinované uplatňovanie technologicky neutrálnych a prípadne harmonizovaných finančných stimulov súvisiacich s CO2, ktoré majú významný potenciál na zníženie CO2 a zároveň nenarúšajú hospodársku súťaž; nalieha na Radu, aby uzatvorila dohodu týkajúcu sa návrhu Komisie s cieľom uviesť do súvislosti dane z osobných vozidiel so znečisťujúcimi emisiami ako CO2, aby sa zabránilo ďalšej fragmentácii vnútorného trhu v dôsledku rozličného uplatňovania zo strany členských štátov;

36.

nalieha na Komisiu, aby stanovila náročné, ale realistické ciele so zreteľom na skutočnú situáciu na trhu EÚ, na ktorom je miera obnovy vozidlového parku v súčasnosti nižšia ako 10 % ročne; preto zdôrazňuje skutočnosť, že dostupnosť nových vozidiel hrá kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov Spoločenstva; zdôrazňuje, že čím náročnejšie budú záväzné ciele pre emisie CO2, tým viac času sa má poskytnúť automobilovému priemyslu na prispôsobenie sa;

37.

pripomína Komisii, že vývoj nových typov osobných vozidiel trvá približne päť až sedem rokov; domnieva sa, že stanovenie povinných cieľov by malo automobilovému priemyslu umožniť dostatočný čas na reakciu; žiada preto Komisiu, aby nestanovila žiadne konečné povinné ciele pre emisie CO2 s termínom pred rokom 2015;

38.

domnieva sa, že priemerný cieľ 125 g/km emisií CO2 pre nové osobné vozidlá pre rok 2015 by mal byť dosiahnuteľný; zdôrazňuje, že Komisia by mala vypracovať náročnejšie dlhodobé ciele znižovania emisií CO2 v automobilovom odvetví; domnieva sa, že v tejto súvislosti je podstatné, aby boli cieľové hodnoty odstupňované podľa hmotnosti vozidla;

39.

berie na vedomie plán Komisie stanoviť záväzné ciele pre agropalivá a vyzýva Komisiu, aby vypracovala záväzný, komplexný systém certifikácie, uplatniteľný na agropalivá uvedené na trh EÚ; domnieva sa, že by sa mali vytvoriť certifikačné kritériá, aby sa okrem enviromentálnych a spoločenských kritérií zabezpečilo počas celého životného cyklu minimálne 50 % zníženie skleníkových plynov v porovnaní s tradičnými palivami;

40.

poznamenáva, že je dôležité, aby sa na dosiahnutie rastúceho využívania biopalív a vodíka s cieľom maximalizovať ich environmentálne vlastnosti presadzovala potrebná miestna sieť, ktorá umožní občanom získavať pohonné látky;

41.

zastáva názor, že opatrenia na zníženie emisií CO2 by mali klásť väčší dôraz na zvyšovanie informovanosti v oblasti techník hospodárneho riadenia vozidiel a najlepšieho využitia nových technológií;

42.

domnieva sa, že k dosiahnutiu zníženia úrovne CO2 prispeje zvýšená informovanosť spotrebiteľov prostredníctvom lepšieho označovania palivovej účinnosti a lepších údajov o znečisťujúcich emisiách; vyzýva preto na revíziu smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/94/ES z 13. decembra 1999 o dostupnosti spotrebiteľských informácií o spotrebe paliva a emisiách CO2 pri predaji nových osobných automobilov (10), pričom sa zohľadnia dosiahnuté najlepšie postupy;

43.

pripomína, že zníženie emisií CO2 z vozidiel sa dá najľahšie dosiahnuť reštrukturalizáciou systémov verejnej dopravy;

44.

uznáva vedúcu úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná automobilová federácia (Federation Internationale de l'Automobile, FIA) na čele inovatívnych zmien environmentálnej technológie ponúkajúcich potenciálne zníženie CO2 a energetickú účinnosť ako vedľajší produkt pre všetky nové vozidlá;

45.

nalieha na FIA, aby ďalej zintenzívnila svoje úsilie na presadzovanie inovatívneho výskumu spojeného s cestnou dopravou, určeného okrem iného na zlepšenie energetickej účinnosti vozidiel;

46.

uznáva úlohu, ktorú môže zohrávať automobilový šport pri zmene postoja a správania zákazníkov v súvislosti s ekologickou technológiou; žiada preto FIA a ostatných účastníkov Formuly 1, aby podľa toho zmenili svoje pravidlá tak, aby sa jednoduchšie uplatňovali ekologické technológie ako sú biopalivá, štvorvalcové motory a hybridné pohonné jednotky;

47.

žiada vypracovať štúdiu s cieľom zahrnúť doplnkové netechnické opatrenia, ktoré sa realizujú s cieľom znížiť CO2 v EÚ;

48.

víta úsilie Komisie zamerané na zníženie počtu nehôd v cestnej doprave vrátane významných nových technológií; nalieha na Komisiu, aby zabezpečila zavedenie všetkých požiadaviek týkajúcich sa bezpečnostného vybavenia vozidiel v súlade so zásadami lepšej regulácie schválenými skupinou na vysokej úrovni CARS 21; zdôrazňuje, že je potrebný integrovaný prístup zahŕňajúci zlepšenie technológie vozidiel, opatrenia v oblasti infraštruktúry a vzdelávanie, informácie a presadzovanie s cieľom hospodárnym spôsobom dosiahnuť ciele bezpečnosti na cestách;

49.

uznáva podpornú úlohu prémiového trhu, na ktorom sa nové technológie všeobecne zavádzajú ako prvé; upozorňuje však, že dodatočné bezpečnostné systémy môžu ďalej zvýšiť hmotnosť osobných vozidiel, čo povedie k vyšším emisiám CO2;

50.

vyjadruje znepokojenie nad negatívnym vplyvom na bezpečnosť na cestách vyplývajúcim zo zvyšovania rýchlosti vozidiel; v tejto súvislosti odporúča vykonávanie odporúčaní štúdie pre budúce podmienky spôsobilosti k jazde v Európskej únii, ktorú v roku 2007 uverejnil Medzinárodný výbor pre technické prehliadky motorových vozidiel (CITA); odporúča podporovať kampaň za bezpečné automobilové doplnky a kroky zamerané na čo najrýchlejšie začlenenie elektronických stabilizačných systémov (ESC) do základnej výbavy;

51.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila systém bezpečnosti na cestách tak, že bude nástojiť na tom, aby členské štáty sprísnili požiadavky týkajúce sa vyučovania vodičov v autoškole, rozšírili povinné školenia a zaviedli predpisy zabezpečujúce pravidelné školenia pre profesionálnych vodičov;

52.

vyzýva Komisiu, aby vykonala oznámené hodnotenie 2007-2009 týkajúce sa enviromentálnych požiadaviek na opatrenia na zníženie počtu obetí nehôd na cestách;

53.

žiada Komisiu, aby vytvorila systém umožňujúci výrobcom áut vyrábať bez pokút vozidlá, ktoré vypúšťajú viac emisií CO2, ak sú tieto ďalšie emisie výsledkom právne záväzných bezpečnostných opatrení prijatých na úrovni Spoločenstva;

54.

nedomnieva sa, že celodenné svietenie by malo byť povinné v celej EÚ;

55.

vyzýva Komisiu, aby prednostne zlepšila systém cezhraničnej kontroly vozidiel a cezhraničné vymáhanie pokút uložených za porušenie dopravných predpisov v inom členskom štáte;

56.

domnieva sa, že automobilový priemysel EÚ je jedným z najkonkurenčnejších odvetví na svete; domnieva sa však, že nespravodlivá hospodárska súťaž a porušovanie práv duševného a priemyselného vlastníctva túto pozíciu ohrozujú;

57.

zdôrazňuje význam Svetovej obchodnej organizácie (WTO) pre automobilový priemysel v neustále globálnejšom obchodnom prostredí; pokladá za veľmi dôležité, aby sa v prebiehajúcom kole rokovaní o rozvojových otázkach z Dohy dosiahol čo najlepší prístup automobilových výrobcov na trh tretích krajín, najmä na veľké, rýchlo sa rozvíjajúce trhy v tretích krajinách;

58.

zdôrazňuje dôležitosť mechanizmu WTO na urovnávanie sporov pri riešení problémov týkajúcich sa vývozu do tretích krajín; pripomína priaznivý výsledok sporov predložených vo WTO v prípadoch Kanady, Indie a Indonézie;

59.

vyzýva na obozretnosť v prípade snahy Komisie o principiálne prehodnotenie nástrojov na ochranu obchodu; pripomína, že automobilový priemysel môže byť vystavený praktikám zo strany tretích krajín, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, a vyzýva Komisiu, aby v rámci ochrany priemyslu EÚ pred nekalými praktikami zachovala základnú filozofiu nástrojov na ochranu obchodu;

60.

pripomína, že úspešné uzavretie viacstranných obchodných rokovaní by malo pre EÚ zostať prioritou; podporuje však ochotu Komisie rokovať o nových dvojstranných obchodných dohodách predovšetkým v Ázii s cieľom zlepšiť podmienky prístupu na trh; zdôrazňuje, že cieľom dohôd o voľnom obchode by mala vždy byť vysoká miera prístupu na trh partnerskej krajiny; trvá na tom, aby politika EÚ zabezpečila konkurencieschopnosť automobilových výrobcov z EÚ, ktorí podnikajú v EÚ i mimo nej; je presvedčený o tom, že pre automobilový priemysel je dôležité uzatvárať dvojstranné dohody medzi EÚ a krajinami ASEAN, Indiou a Mercosurom;

61.

nalieha na Komisiu, aby v rámci súčasných rokovaní medzi EÚ a Kóreou týkajúcich sa dohôd o voľnom obchode zabezpečila, aby Kórea zrušila všetky existujúce colné a necolné prekážky a nevytvárala nové, a aby vykonávala viac predpisov EHK/OSN; žiada, aby Komisia vzala do úvahy stratégiu postupného rušenia dovozných ciel EÚ s ochrannými opatreniami, a preto odporúča, aby bolo toto postupné rušenie spojené s odstránením necolných prekážok zo strany Kórey;

62.

znovu zdôrazňuje, že Kórea podpísala a ratifikovala dohodu EHK/OSN z roku 1958 a zaviazala sa tak k vykonávaniu predpisov EHK/OSN; nalieha na Komisiu, aby to zdôraznila počas budúcich rokovaní a aby trvala na rýchlom vykonávaní; konštatuje, že v dohode o voľnom obchode by v každom prípade malo byť jasne požadované, aby Kórea povolila, aby vozidlá dovezené z EÚ, ktoré spĺňajú normy EHK/OSN, boli umiestnené na kórejský trh;

63.

vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila možnosť vytvorenia pracovnej skupiny pre vozidlá a postupu osobitného urýchleného urovnávania sporov v prípade opatrení súvisiacich s vozidlami, ako ho zavádza dohoda o voľnom obchode medzi USA a Kóreou;

64.

zdôrazňuje význam úzkeho partnerstva s Čínou pri rozvoji regulačného rámca, ktorý poskytuje rovnaké podmienky pre všetkých; vyhlasuje, že predpokladom takéhoto partnerstva je účinná ochrana práv duševného a priemyselného vlastníctva;

65.

víta žiadosť Komisie o zriadenie pracovnej skupiny WTO na riešenie nevyriešených sporov, pokiaľ ide o zaobchádzanie s dovezenými náhradnými dielmi Čínou, pričom Komisia tvrdí, že je to v rozpore s niekoľkými článkami rôznych dohôd WTO;

66.

podporuje úsilie Komisie vzťahujúce sa na čínske rámcové predpisy, ktoré majú podnikom z EÚ pôsobiacim na tomto trhu zabezpečiť spravodlivé normy a právnu istotu;

67.

poukazuje na priemysel EÚ v oblasti pneumatík ako na odvetvie, ktoré významne prispieva k úspešnému európskemu automobilovému odvetviu; žiada preto Komisiu, aby podrobne preskúmala problematiku neodôvodnených technických prekážok obchodu, ako sú miestne technické regulácie, ktorým priemysel v oblasti pneumatík čelí na nových kľúčových ázijských trhoch;

68.

je povzbudený tým, čo sa už dosiahlo prostredníctvom financovania výskumu a vývoja zo strany Spoločenstva a spolupráce v rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, vývoja a demonštračných činností, rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie a programu i2010; podporuje Komisiu, aby zamerala pracovné programy konkrétnejšie na potreby automobilového odvetvia vyplývajúce z budúcej legislatívy alebo zo záväzných cieľov;

69.

vyzýva Komisiu, aby do roku 2012 prijala stratégiu na podstatné a dostatočné zvýšenie financovania výskumu a vývoja pre automobilové odvetvie, a zároveň venovala pozornosť predovšetkým dodávateľským odvetviam;

70.

nalieha na členské štáty, aby zvýšili budúce financovanie výskumu a vývoja pre automobilové odvetvie s podmienkou záväzného charakteru cieľov v oblasti emisií CO2;

71.

zdôrazňuje význam zmeny vo využívaní vozidiel v mestách; domnieva sa, že spolu s vozidlami účinnejšími z hľadiska paliva je nevyhnutné zavedenie elektrických mestských vozidiel; preto žiada o podporu pre výskum a vývoj v súvislosti s potrebnými technológiami;

72.

vyzýva všetky členské štáty a inštitúcie EÚ, aby poskytli potrebnú podporu výskumu a vývoju prelomových technológií, ako napríklad vodíkových motorov, palivových článkov alebo hybridných motorov;

73.

zdôrazňuje potenciál ponúkaný informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) v súvislosti so zabraňovaním pôsobeniu škodlivých vplyvov na životné prostredie a verejné zdravie, nehodám a plytvaniu energiou, ktoré, ak sa v EÚ využijú na celoplošnom základe v inteligentných systémoch riadenia dopravy vytvorených tak, aby umožňovali plynulú cestnú premávku; zastáva názor, že na zabezpečenie účinnej komunikácie smerom od vozidiel k infraštruktúre vo všetkých členských štátoch by mali komunikačné zariadenia zodpovedať norme EÚ;

74.

zastáva názor, že iniciatíva Inteligentné vozidlo (11), systém Galileo a iné nástroje prispievajúce k inteligentnému systému dopravy sú nanajvýš dôležité; vyzýva preto Komisiu, aby dôrazne podporovala vývoj v tomto smere;

75.

výrazne podporuje pokračovanie výskumu a vývoja IKT založených na inováciách; domnieva sa, že výsledky nového technického vývoja by sa mohli zaviesť v rámci iniciatívy Inteligentné vozidlo s cieľom napomôcť racionalizácii premávky, ktorá bude energeticky prijateľnejšia tým, že sa pre vodičov vytvoria jednoduchšie podmienky na to, aby sa mohli správne rozhodnúť a zvoliť si najrýchlejšiu cestu do cieľa; vyzýva všetky zúčastnené strany, najmä členské štáty, aby vykonali nevyhnutné opatrenia na realizáciu systému eCall;

76.

považuje prácu na inteligentných dopravných systémoch za kľúč k úspechu automobilového priemyslu a k úsiliu znižovať vplyv tohto odvetvia na životné prostredie; domnieva sa, že Galileo by sa mal uvádzať ako príklad, a preto musí byť prioritou nájdenie riešenia pre financovanie Galilea v rámci konzorcia, v ktorom sa zainteresovaní členovia zaviažu k vývoju projektu;

77.

domnieva sa, že jedno z prvých znalostných a inovačných spoločenstiev Európskeho inovačného a technologického inštitútu by sa malo venovať zníženiu CO2 v technológii vozidiel;

78.

považuje za nevyhnutné vytvoriť všeobecné podmienky pre udržateľnosť automobilového priemyslu v EÚ a umožniť, aby bol aj naďalej v popredí technologickej, ekologickej a sociálnej inovácie s podporou vysoko kvalifikovaných pracovných síl;

79.

uznáva, že výrobcovia aj dodávatelia automobilového priemyslu v EÚ majú k dispozícii vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, čo je faktor, ktorý sa významne podieľa na vysokej výkonnosti automobilového priemyslu v EÚ;

80.

upozorňuje na význam automobilového priemyslu pre zamestnanosť, rast, inovácie a konkurencieschopnosť; domnieva sa, že hoci automobilový priemysel bude musieť podstúpiť podstatnú zmenu, bude potrebné vykonať tiež politické úpravy s cieľom zabezpečiť, aby predpisy Spoločenstva neviedli k strate pracovných miest;

81.

zastáva názor, že z právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia, bezpečnosti na cestách a energetickej účinnosti vyplýva potreba primeraného vzdelávania a školenia zamestnancov, aby sa mohli jednoduchšie prispôsobiť technickým a regulatívnym zmenám a mali rovnaké alebo dokonca i lepšie pracovné perspektívy;

82.

vyzýva Komisiu, aby koordinovala účinné využívanie štrukturálnych fondov a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v automobilovom priemysle;

83.

žiada, aby sa zastavila pomoc Spoločenstva pre spoločnosti, ktoré po jej prijatí v členskom štáte presunú svoju výrobnú činnosť do inej krajiny bez toho, aby úplne splnili dohody uzatvorené s príslušným členským štátom;

84.

zdôrazňuje, že v súvislosti s ďalšou reštrukturalizáciou sa EÚ a členské štáty musia zamerať aj na to, ako zabezpečiť jej hladký priebeh a zmierniť jej vplyv, a na ponúknutie nových možností pre zamestnancov;

85.

domnieva sa, že informačné a konzultačné prostriedky a zariadenia dostupné pracovníkom by sa mali posilniť prostredníctvom potrebnej revízie smernice Rady 94/45/EC z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi (12)(smernica o Európskej zamestnaneckej rade);

86.

domnieva sa, že konzultácie s pracovníkmi a ich právo na informácie musia byť posilnené na celoeurópskej úrovni s cieľom umožniť pracovníkom ich zapojenie sa do rozhodovacieho procesu v skoršej fáze a tým znížiť nepriaznivé účinky reštrukturalizácie; v súlade s tým poukazuje na dôležitosť návrhu o reštrukturalizačnom fóre, ktorý sa uvádza vo vyššie uvedenom oznámení Komisie o správe CARS 21;

87.

vyzýva sociálnych partnerov, aby vykonávali primerané politiky v prospech tých, ktorí sú ohrození reštrukturalizáciou tohto odvetvia;

88.

žiada lepšiu informovanosť zamestnancov a konzultácie s nimi v procese prispôsobovania odvetvia novým výzvam vyplývajúcim z návrhu a výroby ekologickejších vozidiel;

89.

poukazuje na skutočnosť, že je potrebné preskúmať súčasný vzťah medzi výrobcami a obchodníkmi, ktorých vplyv na konkurencieschopnosť automobilového priemyslu v EÚ vážne poškodzuje mnohé malé a stredné poniky (MSP) v tomto odvetví; domnieva sa, že je potrebné podporovať spoluprácu v oblastiach výskumu a vývoja a priemyselných stratégií na stabilnejšom základe; vzhľadom na to nalieha na Komisiu a členské štáty, aby prijali nevyhnutné politiky alebo vytvorili rámec potrebný na stabilizáciu uvedeného vzťahu a prekonanie s tým spojených problémov;

90.

poukazuje na význam systematickejšieho využitia zdrojov Európskej investičnej banky s cieľom podporiť MSP v automobilovom priemysle a pomôcť im získať prístup k rizikovému kapitálu;

91.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

19.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 41/10

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o daňovom zaobchádzaní so stratami v cezhraničných prípadoch (KOM(2006)0824),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o prínose daňových a colných politík pre lisabonskú stratégiu (KOM(2005)0532),

—

so zreteľom na príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (Súdny dvor), najmä na veci C-250/95, Futura Participations SA a Singer/Administration des contributions (1), C-141/99, AMID/Belgicko (2), spojené veci C-397/98 a C-410/98 Metallgesellschaft Ltd. a iní/Commissioners of Inland Revenue and HM Attorney General (3), C-446/03, Marks & Spencer plc/David Halsey (daňový inšpektor ministerstva financií) (4) a C-231/05, Oy AA (5),

—

so zreteľom na smernicu Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2005 o zdaňovaní právnických osôb v Európskej únii: jednotný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o vykonávaní programu Spoločenstva pre vyšší rast a zamestnanosť a zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov v EÚ: Ďalší pokrok v roku 2006 a nasledujúce kroky smerom k návrhu o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb (CCCTB) (KOM(2007)0223),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2007 o preskúmaní jednotného trhu: riešenie prekážok a neefektívnosti prostredníctvom lepšieho vykonávania a presadzovania predpisov (8),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A6-0481/2007),

A.

keďže je potrebné, aby vnútroštátne daňové systémy členských štátov v čoraz väčšej miere zohľadňovali globalizáciu hospodárstva a vyrovnávali sa s pravidlami a fungovaním vnútorného trhu, aby splnili ciele lisabonskej stratégie v oblasti hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti,

B.

keďže globalizácia hospodárstva zvýšila daňovú súťaž takým spôsobom, že v posledných tridsiatich rokoch došlo v priemyselných krajinách k drastickému zníženiu priemerných sadzieb dane z príjmu právnických osôb,

C.

keďže sa od posledného rozšírenia EÚ intenzívnejšie znižujú daňové sadzby a keďže v členských štátoch existuje jasný trend uplatňovať konkrétne daňové programy, ktoré majú prilákať najmä mobilné spoločnosti,

D.

keďže existencia 27 rôznych daňových systémov v EÚ je prekážkou hladkému fungovaniu vnútorného trhu, spôsobuje značné dodatočné náklady pre cezhraničný obchod a podnikanie z hľadiska administratívy a zhody, bráni reštrukturalizácii podnikov a vedie k prípadom dvojitého zdaňovania,

E.

keďže zníženie nákladov na zabezpečenie zhody v súvislosti s rozdielnymi vnútroštátnymi zákonmi v oblasti dane z príjmu právnických osôb, transparentnosť pravidiel, odstránenie daňových prekážok brániacich cezhraničným činnostiam a vytvoreniu rovnakých podmienok pre podniky EÚ, ktoré pôsobia na vnútornom trhu môžu celej EÚ prinášať hospodárske zisky prostredníctvom dynamického podnikového prostredia,

F.

keďže primeraná koordinácia daní na úrovni EÚ, ktorej cieľom nie je harmonizácia daňových sadzieb, môže prispieť k predchádzaniu narušeniam hospodárskej súťaže a môže priniesť výhody, ktoré budú môcť v rozsiahlej miere spoločne využívať podniky, ich zamestnanci, spotrebitelia, členské štáty a občania,

G.

keďže dosahovanie cieľov lisabonskej stratégie si vyžaduje zvýšenú koordináciu fiškálnej politiky členských štátov,

H.

keďže členské štáty sa tradične pokúšajú o koordináciu svojich daňových systémov prostredníctvom rozsiahlej siete dvojstranných daňových dohôd, ktoré sa v plnej miere nezaoberajú otázkami, ako je vyrovnávanie cezhraničných strát; keďže v rámci EÚ je dvojstranný prístup menej účinný a vedie k nižšej úrovni súdržnosti ako viacstranný a koordinovaný prístup; keďže spoločný prístup EÚ ku konsolidovanému základu dane z príjmu právnických osôb – napríklad návrh CCCTB – je najvhodnejším riešením cezhraničného vyrovnávania strát a ziskov na vnútornom trhu a povedie k vyššej miere transparentnosti, investícií a konkurencieschopnosti,

I.

keďže členské štáty uplatňujú rozdielne pravidlá, pokiaľ ide o poskytovanie daňovej úľavy v prípade strát, ktoré vznikli pobočkám, dcérskym spoločnostiam a skupinám spoločností, čo viedlo k deformácii podnikateľských rozhodnutí a investičných politík na vnútornom trhu, čo má dosah na vhodné dlhodobé priemyselné stratégie a príjmy z daní,

J.

keďže prakticky všetky daňové systémy v EÚ zdaňujú zisky a straty asymetricky, čiže zisky sa zdaňujú za rok, v ktorom sa nadobudnú, ale ak spoločnosti vznikne strata, daňová hodnota tejto straty sa spoločnosti nenahrádza automaticky v čase jej vzniku; poznamenáva, že nedávna judikatúra Súdneho dvora náležite neanalyzuje tento časový faktor a jeho význam z hľadiska narastajúcich cezhraničných investícií v EÚ,

K.

keďže v niektorých členských štátoch bez určitých právnych záruk by zavedenie cezhraničného systému daňových úľav za straty malo podobný účinok, ako keby sa tieto štáty vzdali príjmov z dane z príjmu právnických osôb,

L.

keďže straty vnútroštátnych pobočiek sa automaticky zohľadnia v čistom výsledku materskej spoločnosti, situácia je však menej jednoznačná v prípade strát vzniknutých zahraničným pobočkám, ako aj vnútroštátnym a zahraničným členom skupiny,

M.

keďže neexistencia cezhraničného vyrovnávania strát je prekážkou vstupu na niektoré trhy, čím dochádza k zvýhodňovaniu usadenia sa vo veľkých členských štátoch, ktorých vnútroštátne trhy sú dostatočne veľké na to, aby pomohli absorbovať prípadné straty,

N.

keďže uvedená situácia znevýhodňuje MSP, pretože majú obmedzené kapacity na uskutočňovanie cezhraničných investícií vzhľadom na neisté vyrovnávanie strát a často im vznikajú počiatočné straty,

1.

vyjadruje rastúce znepokojenie nad negatívnym vplyvom, ktorý na fungovanie vnútorného trhu majú rôzne systémy uplatňované členskými štátmi pri cezhraničných stratách;

2.

poznamenáva, že každé opatrenie, ktorým sa obmedzuje sloboda usadenia sa, je v rozpore s článkom 43 Zmluvy o ES, a preto cielený postup by sa mal zamerať na zrušenie takéhoto opatrenia; pripomína, že rozdielne daňové systémy spoločností vytvárajú prekážky vstupu na rôzne vnútroštátne trhy a riadne fungovanie vnútorného trhu, narúšajú hospodársku súťaž a na úrovni EÚ bránia zachovaniu rovnakých podmienok pre podniky, a preto si zasluhujú takúto pozornosť;

3.

domnieva sa, že opatrenia na úrovni EÚ zamerané na daňový odpočet strát v cezhraničných prípadoch môžu značne prispieť k fungovaniu vnútorného trhu;

4.

vyjadruje svoju podporu oznámeniu Komisie o daňovom zaobchádzaní so stratami v cezhraničných prípadoch ako významnému kroku pri riešení situácie a žiada dostatočnú koordináciu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o načasovanie a riešenia;

5.

zdôrazňuje, že všetky cielené opatrenia zavádzajúce cielené opatrenia na zavedenie cezhraničných úľav za straty mali byť definované a vykonávané na základe viacstranného, spoločného prístupu a koordinovanej akcie členských štátov, aby sa zaručil súdržný rozvoj vnútorného trhu; pripomína, že takéto cielené opatrenia predstavujú prechodné riešenie dovtedy, kým bude prijatý CCCTB; domnieva sa, že CCCTB predstavuje komplexné dlhodobé riešenie daňových prekážok spojených s cezhraničným vyrovnávaním strát a ziskov, ako aj transferového oceňovania a cezhraničných zlúčení a akvizícií a reštrukturalizačných operácií a zavŕši úspechy vnútorného trhu spravodlivou hospodárskou súťažou;

6.

upozorňuje, že niektoré členské štáty uplatňujú rôzne metódy odstraňovania dvojitého zdanenia, a to buď započítaním daní zaplatených v zahraničí (metóda započítania) alebo vyňatím zahraničných príjmov z daňového základu (metóda vyňatia); poznamenáva, že iba niektoré z členských štátov, uplatňujúcich metódu vyňatia, neposkytujú úľavu za straty, ktoré utrpeli zahraničné pobočky;

7.

upozorňuje na to, že v prípadoch, keď straty vzniknuté stálym prevádzkam nemožno započítať oproti ziskom hlavného sídla spoločnosti, dochádza v porovnaní s čisto vnútroštátnou situáciou k rozdielnemu zaobchádzaniu, čo vytvára prekážku slobode usadiť sa;

8.

považuje za prvoradé zasiahnuť v prospech skupín spoločností, ktoré vyvíjajú činnosť vo viacerých členských štátoch, a to z toho dôvodu, že práve oni trpia nerovnakým zaobchádzaním, čo sa týka strát v cezhraničných prípadoch v porovnaní so skupinami spoločností, ktoré vyvíjajú činnosť v jednom členskom štáte;

9.

nazdáva sa, že skreslenia vyplývajúce z rôznych národných systémov znevýhodňujú predovšetkým MSP voči ich potenciálnym konkurentom, a preto žiada Komisiu, aby v tejto oblasti prijala konkrétne opatrenia;

10.

pripomína, že na účely cezhraničného vyrovnávania strát medzi dcérskymi a materskými spoločnosťami (skupinami spoločností) existuje len malé množstvo všeobecných opatrení a že straty v rámci skupiny spoločností sa preto nezohľadňujú automaticky rovnako ako straty v rámci jednej spoločnosti;

11.

upozorňuje, že väčšina členských štátov poskytuje vnútroštátne vyrovnávanie strát v prípade skupín spoločností, pričom sa s nimi zaobchádza efektívne ako s jedným subjektom, ale len málo z nich tak postupuje v cezhraničných prípadoch; pripomína, že neexistencia cezhraničného vyrovnávania skupín spoločností môže narušiť investičné rozhodnutia týkajúce sa voľby ich sídla a právnej formy (pobočka alebo dcérska spoločnosť);

12.

uznáva, že je zložité jednoducho rozšíriť vnútroštátne systémy na cezhraničné situácie, pretože daňové základy sú rozdielne;

13.

naliehavo žiada, aby bol uznaný význam cezhraničných úľav za straty, napriek tomu, že je potrebné upozorniť na to, že systém týchto úľav treba ešte zdokonaliť; navrhuje, aby sa prijalo rozhodnutie, či by sa cezhraničné úľavy za straty mali obmedziť na dcérske spoločnosti vo vzťahu k materskej spoločnosti, alebo naopak, a aby sa dôkladne posúdilo, aký rozpočtový vplyv by mal systém, v ktorom by zisky dcérskych spoločností vyrovnávali straty materskej spoločnosti;

14.

vidí v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci Marks & Spencer podriadenie sa právu členských štátov zachovať si svoje daňové systémy, najmä v súvislosti s obavami z vyhýbania sa daňovej povinnosti;

15.

poznamenáva, že z rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Oy AA vyplýva, že v rámci rôznych vnútroštátnych daňových systémov sa so stratami zaobchádza rozdielnym spôsobom a teda nie je jasné, či možno konsolidovať straty vo všetkých cezhraničných prípadoch v rámci skupiny spoločností, aj keď sú konečné a vedú k neprimeranej situácii, ako vyplýva z veci Marks & Spencer;

16.

domnieva sa, že so skupinami spoločností by sa malo zaobchádzať podľa možnosti rovnako, či pôsobia vo viacerých členských štátoch alebo len v jednom členskom štáte; zdôrazňuje, že v prípadoch cezhraničných strát vzniknutých zahraničným dcérskym spoločnostiam sa musí predchádzať dvojitému zdaňovaniu materskej spoločnosti, právomoci v oblasti fiškálnej politiky sa musia spravodlivo rozdeliť medzi členské štáty, straty sa nesmú vyrovnávať dvakrát a musí sa predchádzať vyhýbaniu sa daňovej povinnosti;

17.

domnieva sa, že by bolo užitočné začať diskusiu o definícii a charakteristikách skupín spoločností v EÚ, pričom sa zohľadní existencia spoločných európskych inštitúcií, ako je napríklad európska spoločnosť a európske družstvo, avšak bez zámeru obmedziť rozsah opatrení na cezhraničné úľavy za straty výlučne pre tieto spoločnosti;

18.

opakuje význam vymedzenia pojmu „skupina spoločností“, aby sa zabránilo podnikom v oportunistickom rozdeľovaniu ziskov a strát medzi členskými štátmi; domnieva sa, že na účely definície skupiny spoločností môže byť užitočné určiť konkrétne kľúčové charakteristiky v rámci podniku, ako to napríklad uvádza smernica Rady 94/45/ES o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi;

19.

víta tri možnosti navrhované v oznámení Komisie o daňovom zaobchádzaní so stratami v cezhraničných prípadoch; prejavuje svoju podporu cieleným opatreniam, ktoré by umožňovali efektívne a okamžité odpočítavanie strát zahraničných dcérskych spoločností (na ročnom, nielen konečnom základe, ako vo veci Marks & Spencer), ktoré by sa znovu nadobudli primeraným dodatočným zdanením materskej spoločnosti, len čo sa dcérska spoločnosť opäť stane ziskovou;

20.

odporúča posúdiť, či by bolo vhodné vytvoriť automatický systém výmeny informácií, podobne ako VIES pre DPH, prostredníctvom ktorého by členské štáty mohli kontrolovať existenciu záporných daňových základov vykazovaných dcérskymi spoločnosťami v iných členských štátoch, aby bolo možné realizovať tieto návrhy spôsobom, ktorý by bránil únikom;

21.

nalieha na Komisiu, aby preskúmala ďalšie možnosti poskytovania konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb spoločnostiam, čo sa týka činností v rámci celej EÚ;

22.

poznamenáva, že pre posúdenie, do akej miery by mohol navrhovaný systém cezhraničných úľav za straty podporovať cezhraničnú činnosť MSP, má veľký význam ďalšia dôkladná analýza;

23.

upozorňuje, že žiadne cielené opatrenie týkajúce sa daňového zaobchádzania pri stratách v cezhraničných prípadoch uplatňované jednotlivými členskými štátmi samo osebe nevyrieši problém narušenia hospodárskej súťaže a vysokých nákladov na zabezpečenie zhody podnikov EÚ fungujúcich na vnútornom trhu, ktorý je spôsobený zachovávaním 27 rôznych daňových systémov;

24.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty postupovali koordinovaným spôsobom pri zavádzaní cielených opatrení týkajúcich sa cezhraničných úľav za straty v rámci jednej spoločnosti alebo skupiny; pripomína potrebu väčšej koordinácie medzi členskými štátmi v daňových otázkach a vyzýva Komisiu, aby hrala aktívnu úlohu;

25.

podporuje úsilie Komisie o vytvorenie celoeurópskeho a jednotného CCCTB; poznamenáva, že konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb bude viesť k väčšej transparentnosti a efektívnosti, pretože umožní spoločnostiam, aby vykonávali svoju činnosť v zahraničí podľa tých istých pravidiel ako doma, vytvorí rovnaké podmienky a zvýši konkurencieschopnosť podnikov EÚ, zvýši objem cezhraničného obchodu a investícií, a tak vytvoriť podmienky pre využitie všetkých prínosov vnútorného trhu vzhľadom na investície a rast, ako aj významne obmedzí administratívnu záťaž a náklady na zabezpečenie zhody a možnosť daňových únikov a podvodov;

26.

pripomína, že CCCTB si vyžaduje spoločné pravidlá týkajúce sa základu dane a v žiadnom prípade nemá vplyv na členské štáty a ich slobodu naďalej si stanovovať vlastné daňové sadzby;

27.

víta zámer Komisie zaviesť CCCTB dokonca aj v rámci rozšírenej spolupráce; poukazuje však na to, že v tomto prípade ide o druhé najlepšie riešenie, pretože pri neexistencii komplexného systému na úrovni celej EÚ môžu byť prínosy transparentnosti a nižších administratívnych nákladov menej výrazné;

28.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

19.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 41/14

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zlepšenie kvality a produktivity práce: stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012 (KOM(2007)0062) a sprievodné pracovné dokumenty Komisie (SEK(2007)0214), (SEK(2007)0215) a (SEK(2007)0216),

—

so zreteľom na Zmluvu o ES, a najmä na jej články 2, 136, 137, 138, 139, 140, 143 a 152,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (1), a najmä na jej články 27, 31 a 32,

—

so zreteľom na dohovory a odporúčania Medzinárodnej organizácie práce (MOP) v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci,

—

so zreteľom na smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (2)(rámcová smernica) a ďalšie samostatné smernice,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/391/EHS, jej samostatné smernice, ako aj smernice Rady 83/477/EHS, 91/383/EHS, 92/29/EHS a 94/33/ES s cieľom zjednodušiť a zracionalizovať správy o vykonávaní v praxi (4),

—

so zreteľom na závery predsedníctva po stretnutí Európskej rady 8. a 9. marca 2007,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2002 o stratégii Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2002 – 2006 (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. februára 2005 o podpore zdravia a bezpečnosti na pracovisku (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 s odporúčaniami pre Komisiu o ochrane pracovníkov v európskom zdravotníctve pred infekciami prenášanými krvou v dôsledku poranení injekčnou ihlou (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2007 o štatistike Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (9),

—

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 29. marca 2007 o hepatitíde typu C (10),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0518/2007),

A.

keďže existuje pozitívna vzájomná súvislosť medzi kvalitatívnymi normami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a finančnou výkonnosťou v zmysle celkovej výkonnosti, absentizmu, úrovne fluktuácie zamestnancov, motivácie zamestnancov, lepšej povesti spoločností a vyššej produktivity,

B.

keďže najkonkurenčnejšie ekonomiky majú najlepšie výsledky v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a že vysoká úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia kladne vplýva na verejné financie, čo sa týka úspor sociálneho zabezpečenia a vyššej produktivity; keďže ochrana zdravia a bezpečnosť neprispieva len k produktivite, výkonu a celkovým dobrým podmienkam pre pracovníkov, ale prináša aj úspory ekonomike a vo všeobecnom meradle spoločnosti,

C.

keďže treba ďalej skúmať dlhodobé účinky niektorých pracovných činností na zdravie, aby bolo možné lepšie chrániť pracovníkov, pretože niektoré choroby sa objavujú až po niekoľkých rokoch od skončenia činnosti, ktoré ich spôsobili,

D.

keďže je znepokojujúce, že zníženie počtu pracovných úrazov a chorôb z povolaní sa neprejavilo rovnomerne, keďže určité kategórie pracovníkov (napr. migrujúci pracovníci, pracovníci s neistými zmluvami, ženy, mladší a starší pracovníci), určité typy podnikov (predovšetkým malé a stredné podniky (MSP) a mikropodniky), určité odvetvia (najmä stavebníctvo, rybné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a doprava) a určité členské štáty vykazujú oveľa vyššiu mieru pracovných úrazov a chorôb z povolania ako je priemer EÚ,

E.

keďže ochranné opatrenia v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci by mali byť neustále súčasťou firemnej kultúry a keďže táto kultúra by mala ísť ruka v ruke s celoživotným vzdelávaním pracovníkov a manažérov,

F.

keďže kultúra ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, konzistentne uplatňovaná v podnikoch, môže napomôcť uplatneniu postupov ochrany zdravia a bezpečnosti nebyrokratickým spôsobom a zabezpečiť tým účinnú ochranu zdravia a bezpečnosti,

G.

keďže doby odpočinku majú rozhodujúci význam pre vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov,

H.

keďže podľa odhadov MOP zomrelo v EÚ v roku 2006 na následky pracovných úrazov alebo chorôb z povolania približne 167 000 ľudí a v oznámení Komisie o zlepšovaní kvality a produktivity práce sa odhaduje, že každý rok trpí 300 000 trvalou invaliditou rôzneho stupňa,

I.

keďže účinná stratégia ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci by mala vychádzať zo správnej kombinácie nasledujúceho: dostatočná informovanosť všetkých, cielené vzdelávanie a školenie, primerané služby a kampane v oblasti prevencie, sociálny dialóg a zapojenie pracovníkov, zodpovedajúca legislatíva a jej uplatňovanie, osobitná pozornosť zameraná na konkrétne skupiny, odvetvia a typy podnikov, účinné kontroly a efektívne a primerané sankcie s odrádzajúcim účinkom,

J.

keďže starší pracovníci by si mali čo najdlhšie udržať svoje zdravie, schopnosť pracovať a zamestnateľnosť a podľa toho by sa mali prijať opatrenia,

K.

keďže inšpekcie zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní súčasnej legislatívy a tým aj pri predchádzaní vykorisťovaniu na pracoviskách, čím pomáhajú podporiť koncepciu dôstojnej práce; keďže je potrebné inšpektorov podporovať prostredníctvom užšej spolupráce a výmeny informácií medzi inšpektormi z členských štátov,

L.

keďže vyhodnocovanie rizík na úrovni podnikov sa nesmie považovať za jednorazovú akciu, ale musí sa uskutočňovať pravidelne a prispôsobovať novým okolnostiam a/alebo rizikám; keďže nevyhodnocovanie rizík alebo nedostatočné vyhodnocovanie rizík je protizákonné a je jednou z hlavných príčin pracovných úrazov a chorôb z povolania,

M.

keďže nie sú k dispozícii žiadne štatistické údaje týkajúce sa negatívnych vplyvov požiarov na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci,

N.

keďže pracovníci v zdravotníctve sa môžu nakaziť viac než dvadsiatimi vírusmi, ktoré ohrozujú život, vrátane hepatitídy B, hepatitídy C a HIV/AIDS,

O.

keďže jedným z cieľov lisabonskej stratégie je do roku 2010 dosiahnuť 70 % celkovú úroveň zamestnanosti a zároveň 60 % úroveň zamestnanosti žien a 50 % úroveň starších pracovníkov a keďže zamestnanci trpiaci chronickými ochoreniami alebo ktorí sú dlhodobo chorí sa často nevrátia do práce aj napriek tomu, že im to zdravotný stav umožňuje a tí, ktorí sa vrátia, sú častokrát viacnásobne diskriminovaní, a to napríklad nižšou mzdou, a keďže to platí predovšetkým v prípade onkologických pacientov, čo je podložené na základe najnovších štúdií, ktoré uvádzajú, že jedna pätina pacientok, ktoré sa liečili na rakovinu prsníka, sa do práce nevráti, aj keď by mohli,

P.

keďže viac žien ako mužov je na pracovnom trhu zamestnaných načierno a bez poistenia, čo je skutočnosť, ktorá má nevyhnutne závažné následky, pokiaľ ide o podmienky v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti, na základe ktorých sú zamestnávané,

Q.

keďže muži a ženy netvoria homogénnu skupinu, a preto sa stratégie a opatrenia na zlepšenie ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci musia prispôsobiť konkrétnym pracoviskám a musí sa pritom zohľadniť skutočnosť, že niektoré činitele môžu mať iný vplyv na ženy a iný na mužov,

1.

víta ambiciózny cieľ Komisie, ktorým je znížiť pracovné úrazy v rámci EÚ v priemere o 25 %; uznáva, že táto hodnota sa môže medzi rôznymi krajinami líšiť vzhľadom na rozličné východiská, avšak domnieva sa, že je napriek tomu dôležité použiť jednoznačné a správne cielené opatrenia spolu s časovým rozvrhom a finančnými záväzkami, ktoré možno merať a vyhodnocovať; keďže tieto opatrenia, časové rozvrhy a záväzky neexistujú, vyzýva Komisiu, aby podala Európskemu parlamentu správu o pokroku v polovici jej stratégie na roky 2007 – 2012;

2.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riadne zohľadnili nielen nerovnosti medzi členskými štátmi, ale aj nerovnosti v rámci jednotlivých členských štátov a aby sa ich zaviazali znižovať;

3.

berie na vedomie návrhy Komisie na využívanie nezáväzných nástrojov v prípadoch, ak nie je možné ani vhodné využiť záväznú legislatívu, čím členské štáty získajú priestor na využitie riešení, ktoré v konkrétnych podmienkach prinesú najlepšie výsledky z pohľadu zdravia a bezpečnosti;

4.

víta skutočnosť, že Komisia kladie väčší dôraz na zjednodušovanie regulačného prostredia a znižovanie administratívneho zaťaženia a zdôrazňuje, že pokým zjednodušovanie poskytuje veľké prínosy občanom, umožňuje zamestnávateľom a zamestnancom sústrediť sa na praktické riadenie ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a dosiahnuť lepšie výsledky; považuje za veľmi dôležité zabezpečiť, aby takéto zjednodušenie v žiadnom prípade neviedlo k zníženiu úrovne ochrany pracovníkov;

5.

vyzýva Komisiu, aby sa vo svojej stratégii prednostne zaoberala činnosťami a/alebo odvetviami, ktoré so sebou prinášajú osobitné riziká, napr. obrábanie kovov, stavebníctvo, práca s elektrinou či lesníctvo;

6.

vyzýva Komisiu, aby do tohto procesu zapojila vo väčšej miere Európsku agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, a aby ju predovšetkým požiadala o predloženie hodnotenia o tom, v ktorom odvetví hrozí najväčšie riziko pracovných úrazov a chorôb z povolania, a aby navrhla účinné riešenie týchto rizík;

7.

považuje osobitné zameranie Komisie na pomoc MSP pri plnení ich povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci za vynikajúce a plne podporuje jej prístup;

8.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie sa nevyjadruje k cieľom znižovania výskytu chorôb z povolania, ale je si vedomý obtiažnosti pri meraní ich výskytu; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala využívanie a uplatňovanie platných štatistických postupov, aby mohla správne určiť a vyčísliť výskyt chorôb z povolania, predovšetkým onkologických ochorení, a stanoviť ciele znižovania ich výskytu; navrhuje Komisii, aby zvážila možnosť nahradenia odporúčania Komisie 2003/670/ES týkajúceho sa európskeho výskytu chorôb z povolania (11) smernicou;

9.

zdôrazňuje potrebu brať pri riešení otázok týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti pri práci väčší ohľad na problematiku rodu a víta iniciatívu Komisie za prípravu špecifických metód hodnotenia vplyvu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so zreteľom na rodové aspekty; kritizuje však Komisiu, pretože vo svojom oznámení ani v „Cieľoch stratégie Spoločenstva na obdobie 2007 – 2012“či v „Hodnotení vplyvu“ primerane nezohľadnila rodové hľadisko;

10.

vyzýva Komisiu, aby na úrovni Spoločenstva vyhodnotila dostupnosť štatistík členených podľa rodu o smrteľných chorobách z povolania, ako aj o chorobách z povolania, ktoré nie sú smrteľné;

11.

vyzýva členské štáty, aby platné smernice o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci implementovali rodovo citlivejším spôsobom a aby vykonali hodnotenie vplyvu týchto smerníc z rodového hľadiska;

12.

zdôrazňuje, že rehabilitácia a znovuzačleňovanie pracovníkov po vyliečení z ochorenia alebo úrazu na pracovisku sú veľmi dôležité, a chváli osobitné zameranie na rehabilitáciu a znovuzačleňovanie, čo sa požadovalo v národných stratégiách; považuje za dôležité, aby vlády vo svojich stratégiách ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci zabezpečili podmienku zachovania pracovných miest (prostredníctvom školení, prerozdelenia úloh atď.) pre ľudí, ktorých počas pracovného života postihlo fyzické alebo duševné ochorenie;

13.

vyzýva Komisiu, aby zhromaždila viac číselných údajov a informácií o pracovníkoch trpiacich chronickými ochoreniami, aby vykonala analýzu ich pracovných podmienok a vypracovala chartu na ochranu práv onkologických pacientov a osôb s inými chronickými chorobami na pracovisku s cieľom zaviazať spoločnosti k tomu, aby umožnili pacientom pokračovať počas liečby v pracovnej činnosti a vrátiť sa po jej ukončení na pracovný trh;

14.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad neúnosne vysokou mierou úrazovosti pracovníkov v dočasnom pracovnom pomere, pracovníkov s krátkodobými pracovnými zmluvami a pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, ktorá je v niektorých členských štátoch prinajmenšom dvojnásobná v porovnaní s inými pracovníkmi, pričom berie na vedomie spojitosť medzi týmito kategóriami zamestnancov a ich zamestnávaním vo vysoko rizikových odvetviach, ako je stavebníctvo; poukazuje na to, že smernica Rady 91/383/EHS z 25. júna 1991, doplňujúca opatrenia na podporu zlepšení v bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci pracovníkov s pracovným pomerom na dobu určitú alebo s dočasným pracovným pomerom (12), ustanovuje všeobecné pravidlo, že zamestnanci v pracovnom pomere na dobu určitú majú rovnaké práva pokiaľ ide o choroby z povolania ako zamestnanci s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú, ale nevytvára konkrétne mechanizmy na presadzovanie tejto zásady v praxi; vyzýva Komisiu, aby urýchlene zabezpečila nápravu týchto nedostatkov;

15.

všíma si aj nárast počtu netypických pracovných zmlúv a zdôrazňuje, že ich podmienky nesmú predstavovať riziko pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov a zmluvných partnerov;

16.

žiada prijatie opatrení na dodržiavanie práv žien v oblasti bezpečnosti a zdravia na netypických pracovných miestach, ako je ošetrovanie chorých osôb v domácnosti;

17.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne zohľadnili vplyv demografických zmien na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; vyzýva Komisiu a členské štáty predovšetkým k tomu, aby sprísnili preventívne opatrenia a prijali opatrenia zamerané na vyváženie únavy organizmu, predovšetkým prostredníctvom ergonómie a úpravy pracovného prostredia a tiež využitím opatrení a stimulov zameraných na udržanie motivácie, schopností a zdravia starších pracovníkov;

18.

všíma si vedecky dokázané prepojenie medzi nárastom stresu na pracovisku a chorobami, ktoré stres vyvoláva, predovšetkým chronickými ochoreniami, kardiovaskulárnymi ochoreniami a poruchami podporno-pohybovej sústavy;

19.

domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť dôslednejšie uplatňovanie existujúcich právnych nástrojov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby na to využívali všetky dostupné prostriedky; opatrenia, ktoré prichádzajú do úvahy, by mali obsahovať:

20.

domnieva sa, že Komisia má výrazný nedostatok zdrojov a nedokáže riadne kontrolovať efektívnosť transpozície a implementácie prijatých smerníc o bezpečnosti na pracovisku; zastáva názor, že Komisia by mala využiť všetky dostupné prostriedky a mala by tiež viac využívať konania o porušení právnych predpisov;

21.

konštatuje, že bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci by sa mala rovnako vzťahovať na všetkých pracovníkov v EÚ, že táto ochrana je v konečnom dôsledku založená na základnom práve na fyzickú integritu a že výnimky z uplatňovania právnych predpisov z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ohrozujú zdravie pracovníkov, narúšajú rovnosť príležitostí a môžu viesť k neustálemu zhoršovaniu ochrany;

22.

žiada Komisiu, aby hodnoteniam vplyvu na zdravie a bezpečnosť pri práci venovala rovnaké úsilie ako hodnoteniam vplyvu na životné prostredie;

23.

pracovné inšpekcie považuje za veľmi dôležitú súčasť uplatňovania právnych predpisov o ochrane zdravia a bezpečnosti;

24.

uznáva, že prevencia má hlavný význam, a vyzýva Komisiu, aby vo svojej stratégii:

25.

zdôrazňuje dôležitosť toho, aby členské štáty zabezpečili, že technická dokumentácia a normy, ktoré sa týkajú zdravia a bezpečnosti pri práci na vnútroštátnej úrovni, sú dostupné zdarma;

26.

blahoželá Komisii k jej návrhu o výchove a vzdelávaní obsiahnutý v jej oznámení a považuje ho za kľúčový faktor v rozvoji preventívnej kultúry; okrem toho sa domnieva, že by to mal byť nepretržitý a pokračujúci proces prispôsobený novej technologickej situácii na pracovisku, čo sa vzťahuje aj na pracovníkov, ktorí sa vracajú do práce po chorobe alebo prerušení pracovnej kariéry pre povinnosti súvisiace so starostlivosťou o rodinu;

27.

domnieva sa, že zamestnancom a zástupcom z oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti sa musí poskytnúť prispôsobená odborná príprava a preškoľovanie v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, pričom sa bude venovať osobitná pozornosť subdodávateľom, dočasným pracovníkom, pracovníkom na čiastočný úväzok, ženám a pracovníkom spomedzi migrantov; zastáva názor, že v tomto smere sa naďalej musia využívať vnútroštátne fondy a fondy EÚ;

28.

domnieva sa, že zamestnávatelia by mali podporovať zdravotné prehliadky pre príležitostných zamestnancov a osoby s dohodou na čiastočný pracovný úväzok;

29.

vyzýva Komisiu, aby plne využívala súčasné fondy Spoločenstva (predovšetkým Európsky sociálny fond) na oblasti, ktoré sa vzťahujú k ochrane zdravia a bezpečnosti (prevencia a rozvoj preventívneho prístupu, zvyšovanie informovanosti, odborná príprava, celoživotné vzdelávanie, rehabilitácia a reintegrácia pracovníkov, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo mali chorobu z povolania) a ktoré sa týkajú najmä MSP; vyzýva Komisiu, aby na výskum chorôb z povolania vyčlenila ďalšie finančné prostriedky Spoločenstva (napríklad zo 7. rámcového programu na výskum) a vnútroštátne prostriedky;

30.

vzhľadom na zvýšené riziká, ktorým sú vystavení zamestnanci v banskom priemysle, v metalurgickom, oceliarskom a lodiarskom priemysle, považuje za dôležité, aby členské štáty a Komisia zabezpečili potrebné finančné prostriedky na investície nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

31.

žiada členské štáty a Komisiu, aby pri rozvíjaní národných stratégií a stratégií Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a pri zhromažďovaní štatistických údajov, uskutočňovaní prieskumov a výskumu ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci uplatňovali systematický prístup zohľadňujúci rodový aspekt; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby využili možnosti financovania z programu PROGRESS poskytované na tento účel, najmä v rámci sekcie týkajúcej sa rodovej rovnosti;

32.

vyzýva členské štáty, aby zhodnotili zavedenie finančných podnetov na podporu ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, najmä daňových úľav či uprednostňovania pri výzvach na výberové konanie pre bezpečné podniky a firmy vlastniace certifikát ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, zavádzanie systému bonus-malus v rámci poisťovacích politík a príspevkov na sociálne zabezpečenie, a finančných podnetov na výmenu zastaraného či nebezpečného zariadenia;

33.

okrem toho navrhuje, aby členské štáty zvážili, či je možné zahrnúť požiadavky na určité normy v oblasti zdravia a bezpečnosti do udeľovania verejných zákaziek;

34.

vzhľadom na neustále sociálne a hospodárske zmeny, ktoré vplývajú aj na trh práce a menia ho, vyzýva Komisiu, aby podporovala dobré politiky zamestnanosti a dôstojné pracovné podmienky a aby podnecovala zamestnávateľov k podpore zdravého životného štýlu na pracovisku prostredníctvom kampaní na podporu ochrany zdravia pri práci, presadzovaním zákazu fajčenia na pracovisku a programami na podporu fajčiacich zamestnancov, aby prestali fajčiť, a aby zabezpečila zodpovednosť a politickú súdržnosť s ďalšími oblasťami politiky, najmä s oblasťou verejného zdravia;

35.

vyzýva Komisiu, aby začala pracovať na revízii smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (13);

36.

domnieva sa, že zdravotné problémy, ktoré súvisia s vystavovaním sa azbestu, sú dobre známe a že európska úprava je primeraná; podčiarkuje fakt, že výskyt ochorení spôsobených azbestom bude v budúcich rokoch v Európe podľa prognóz veľmi vysoký; vyzýva preto Komisiu, aby zorganizovala vypočutie na tému, ako riešiť obrovské problémy ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ktoré súvisia s azbestom v budovách a iných konštrukciách, ako sú lode, vlaky a strojové zariadenia; vyzýva aj členské štáty, aby pripravili národné akčné plány na postupné odstránenie azbestu vrátane povinností zmapovať azbest v budovách a urobiť opatrenia na bezpečné odstránenie azbestu;

37.

vyjadruje poľutovanie, že napriek opakovaným a konkrétnym požiadavkám Európskeho parlamentu má Komisia ešte predložiť návrh na zmenu a doplnenie smernice 2000/54/ES, ktorý by riešil závažné riziko zdravotníckych pracovníkov, ktoré prináša práca s ihlami a ostrými lekárskymi nástrojmi; vyzýva Komisiu, aby urýchlila dokončenie hodnotenia vplyvu prostredníctvom verejnej súťaže (2007/S 139-171103) a vyzýva na to, aby bol vyhovujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k smernici prijatý dostatočne včas pred koncom legislatívneho obdobia v polovici roku 2009, v súlade so svojím hore uvedeným uznesením o ochrane pracovníkov v európskom zdravotníctve pred infekciami prenášanými krvou v dôsledku poranení injekčnou ihlou; vyzýva Komisiu, aby zaviedla primerané opatrenia na prevenciu a monitorovanie s cieľom znížiť riziko nákaz chorobami prenášanými krvou, ako je hepatitída C;

38.

vyzýva Komisiu, aby sa ujala iniciatívy v príprave a schvaľovaní kódexu EÚ o postupoch prevencie infekcií súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou;

39.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila ochranu zdravia a bezpečnosť v prostredí zdravotnej starostlivosti vrátane opatrovateľských domovov, a to zavedením opatrení na podporu bežných prehliadok zdravotníckeho personálu s cieľom umožniť včasné zistenie ochorenia a liečbu, aby sa znížil výskyt infekcií získaných alebo prenášaných pri výkone povolania, napríklad MRSA;

40.

víta požiadavku členských štátov na vypracovanie národných stratégií; zdôrazňuje, že tieto stratégie by sa mali týkať rovnakého časového obdobia a mali by sa začínať v tom istom roku, aby sa zjednodušilo porovnávanie národných stratégií, ako aj ich výsledkov, a mali by si stanoviť aj jasné a merateľné ciele a osobitne sa zameriavať na MSP a na ohrozené skupiny, ako sú migrujúci pracovníci, mladí a starší pracovníci, ženy, pracovníci v pracovnom pomere na čas určitý vysielaní cez agentúry a pracovníci s postihnutiami;

41.

zdôrazňuje skutočnosť, že je zásadne dôležité, aby pracovisko bolo prístupné a bezpečné pre pracovníkov s postihnutiami tak, že sa poskytne primerané prispôsobenie, osobitné vybavenie prispôsobené individuálnym potrebám a zdravotnícke služby potrebné pre osoby s postihnutiami, špeciálne na ich postihnutie, vrátane služieb, ktoré znížia na minimum problémy postihnutia a zabránia vzniku ďalších;

42.

žiada Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali a presadzovali rámcovú smernicu a platné opatrenia ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci v plnej miere a bez ohľadu na právne postavenie pri všetkých pracovníkoch a aby zmenili a doplnili súčasnú legislatívu pre určité rizikové povolania, ak sa ukázala byť neúčinná, vrátane povolaní, ktoré sa často zanedbávajú, ako sú poľnohospodárski robotníci, zdravotnícki pracovníci, vodiči z povolania, zamestnanci v domácnostiach, pracujúci doma a prípadne vojaci z povolania; žiada aj zabezpečenie úplného vykonávania a presadzovania smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (14); zároveň žiada Komisiu a členské štáty, aby zvážili všetky dostupné možnosti na rozšírenie ustanovení EÚ o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci pre samostatne zárobkovo činné osoby a pre služby chránenej práce, ktoré sú ponúkané osobám s postihnutím;

43.

vyzýva členské štáty, aby starostlivo zvážili rozličné riziká pre zamestnankyne a zamestnancov týkajúce sa bezpečnosti a zdravia pri práci a aby podnikli opatrenia pre rôznu sociálnu a fyzickú infraštruktúru s cieľom čeliť týmto rizikám;

44.

zdôrazňuje, že potreba analýzy rizík, s ktorými sa ženy a muži stretajú, a potreba prijať vhodné opatrenia neznamenajú znovuzavedenie ochranných a výlučných politík ani vytváranie odlišných pracovných pozícií pre mužov a ženy;

45.

domnieva sa, že zatiaľ čo je zodpovednosť zamestnávateľa za bezpečnosť prísne obmedzená na osoby, s ktorými je právne viazaný pracovnou zmluvou, mali by sa zamestnávatelia podporovať, ak to bude možné, aby skúmali politiky ochrany zdravia a bezpečnosti ich subdodávateľov a subdodávateľského reťazca s cieľom zahrnúť politiku bezpečnosti a ochrany zdravia do politiky sociálnej zodpovednosti podnikov;

46.

očakáva výsledky druhej fázy konzultácií sociálnych partnerov o ochoreniach podporno-pohybovej sústavy a žiada Komisiu, aby zvážila predloženie návrhu smernice vzhľadom na to, že rastie výskyt uvedených ochorení a že súčasná legislatíva zjavne nepostačuje, pretože sa nezaoberá všetkými pracovnými situáciami ani sa nevzťahuje na všetky riziká súvisiace s ochoreniami podporno-pohybovej sústavy z povolania; vyzýva na to, že je nevyhnutné v plnej miere vziať do úvahy vedecké zásady;

47.

očakáva výsledky druhej fázy konzultácií so sociálnymi partnermi o revízii smernice o karcinogénoch z roku 2004 a domnieva sa, že lepšou možnosťou by mohlo byť upravenie tejto smernice jej doplnením o látky toxické pre reprodukciu, navrhnutie revízie záväzných hraničných hodnôt expozície v práci pre karcinogény a mutagény uvedené v smernici a stanovenie nových hraničných hodnôt pre niektoré karcinogény, mutagény a reprotoxíny, ktoré ešte nie sú zahrnuté v smernici;

48.

pripomína, že zdravie a bezpečnosť pri práci sú ohrozené nielen pri manuálnej práci; žiada, aby sa väčšia pozornosť venovala príčinám, ktoré spôsobujú vznik duševných ochorení, duševnému zdraviu, závislostiam a psychologickým rizikám na pracovisku, akými sú napríklad stres, obťažovanie a zastrašovanie (mobing), ako aj násilie, a ďalej žiada, aby sa kládol väčší dôraz na politiku zamestnávateľov v oblasti podpory dobrého telesného a duševného zdravia;

49.

považuje za nevyhnutné, aby existovala väčšia koordinácia s novou Európskou chemickou agentúrou v Helsinkách a aby sa objasnilo niekoľko problémov vyplývajúcich zo vzťahu medzi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) (15) a ostatnými smernicami, ktoré sa týkajú ochrany zdravia pri práci;

50.

žiada Komisiu a členské štáty, aby náležite dbali na súbežné uplatňovanie stratégie Spoločenstva a nariadenia REACH: stratégia by sa mala snažiť o dopĺňanie nariadenia REACH o ochrane pred chemickými rizikami a mala by v spojitosti s vykonávaním nariadenia REACH využiť možnosť na zlepšenie preventívnych opatrení proti chemickým rizikám na pracovisku;

51.

víta nedávne uzavretie rámcovej dohody medzi sociálnymi partnermi o obťažovaní a násilí na pracovisku; vyjadruje však poľutovanie, že táto dohoda jasne nehovorí o problematike násilia z tretej strany; preto vyzýva sociálnych partnerov, aby spolu konzultovali o tejto problematike;

52.

upozorňuje, že mnohí vodiči nákladných vozidiel, ktorí jazdia po Európe, majú veľmi ťažké pracovné podmienky v dôsledku nedostatočného prístupu k primeraným zariadeniam na odpočinok: článok 12 nariadenia (ES) č. 561/2006 (16) o časoch jazdy a dobách odpočinku výslovne uznáva význam dostatočného počtu bezpečných a zabezpečených odpočinkových zariadení v sieti diaľnic EÚ pre vodičov z povolania; preto naliehavo žiada Komisiu, aby sledovala pilotný projekt v oblasti zabezpečených parkovísk iniciovaný Európskym parlamentom a zohľadnila pritom odporúčané opatrenia v stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru TEN/290-CESE o bezpečných a zabezpečených parkoviskách (17);

53.

vyzýva Komisiu, aby urobila prieskum realizovateľnosti a o výhodách pre ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci a spoločnosť ako celok, keby sa požadovalo vo všetkých budovách určených za pracoviská inštalovanie hasiaceho zariadenia, v prípade, že je to bezpečné;

54.

zdôrazňuje význam pokračujúceho dialógu medzi všetkými zainteresovanými stranami vrátane verejných orgánov, zamestnávateľov, zamestnancov, ich zástupcov a občianskej spoločnosti ako rozhodujúceho nástroja pri účinnom vypracúvaní kvalitných noriem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tento dialóg by mal viesť k lepšiemu poznaniu skutočných rizík pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov, ako aj osobitných potrieb a požiadaviek určitých skupín pracovníkov v obchode i v priemysle, a k výmene najlepších postupov;

55.

dôrazne vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané zastúpenie žien v procese rozhodovania o otázkach zdravia a bezpečnosti pri práci na všetkých úrovniach;

56.

považuje sociálnu zodpovednosť podnikov za jeden z účinných nástrojov na zlepšenie konkurencieschopnosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a lepšieho pracovného prostredia a v tomto smere podporuje výmenu dobrých postupov na miestnej, národnej a európskej úrovni medzi členskými štátmi a celosvetovo na medzinárodnej úrovni, ako aj ďalšie uplatňovanie podnikovej sociálnej zodpovednosti na základe dobrovoľnosti, ale ako integrovanej súčasti obchodných stratégií pre rozvoj;

57.

domnieva sa, že zastúpenie zamestnancov má hlavný význam pre každú politiku v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku; domnieva sa, že kladný vzájomný vzťah medzi prítomnosťou zástupcov pre bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku a vyšším výkonom nemožno podceňovať, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali participatívny prístup a zabezpečovali prístup čo najväčšieho počtu pracovníkov k zástupcom pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

58.

domnieva sa, že príliš dlhý pracovný čas/nedostatok času na odpočinok sú rozhodujúcim faktorom zvyšujúceho sa počtu úrazov na pracoviskách a chorôb z povolania, a požaduje správnu vyváženosť medzi prácou a rodinným životom;

59.

blahoželá Európskej agentúre pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a Európskej nadácii pre zlepšenie životných a pracovných podmienok k práci, ktorú doteraz vykonali, a je toho názoru, že odborné znalosti a schopnosti týchto orgánov sa musia plne využívať; zastáva názor, že tieto organizácie by sa mali naďalej využívať ako nástroje na zvyšovanie informovanosti, zhromažďovania, analýzy a výmeny informácií, výmeny dobrých postupov a skúmania na predvídanie nových a vynárajúcich sa rizík, či už spôsobených spoločenskými zmenami alebo technickou inováciou;

60.

domnieva sa, že mimoriadnu pozornosť treba venovať včasnej identifikácii a monitorovaniu nových a objavujúcich sa rizík – napríklad psychosociálnym rizikám; preto blahoželá pozorovaciemu stredisku pre riziká Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci za jeho prácu a vyzýva Komisiu, aby postupovala na základe jeho zistení a predkladala potrebné návrhy, keď sa zistia nové riziká;

61.

odporúča členským štátom prijať opatrenia potrebné na to, aby pre prácu v ťažkých alebo nebezpečných podmienkach existovali príslušné práva sociálnej ochrany, ktoré môžu zainteresovaní pracovníci uplatňovať počas obdobia zárobkovej činnosti, ako aj v dôchodku;

62.

odporúča Európskej agentúre pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, aby konkrétne skúmala problémy a riziká, s ktorými sa stretávajú pracovníci v dočasnom pracovnom pomere a pracovníci vysielaní cez agentúry, ako aj pracovníci v subdodávateľských podnikoch, aby tak Komisii a členským štátom pomohla riešiť existujúce riziká a vykonávať platné právne predpisy týkajúce sa týchto skupín ľudí, pričom bude identifikovať typ práce, ktorú tieto skupiny vykonávajú, ako napríklad v stavebníctve sa vďaka jeho povahe vyskytuje v určitých členských štátoch viac nehôd;

63.

zaujíma stanovisko, že v globálnom prostredí treba spolupracovať s medzinárodnými organizáciami ako sú WTO, Svetová zdravotnícka organizácia a MOP a treba zabezpečovať, aby všetky zmluvné strany prijímali a vykonávali medzinárodné dohovory a dohody v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; domnieva sa, že toto je dôležitým faktorom zachovania konkurencieschopnosti EÚ a zabránilo sa presídľovaniu podnikov EÚ do tretích krajín pri hľadaní právneho prostredia, ktoré je pre oblasť ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci liberálnejšie; ďalej sa domnieva, že je to otázka ochrany ľudských práv, a preto by sa jej mala počas rokovaní s tretími krajinami venovať pozornosť;

64.

vyzýva preto členské štáty, aby dodržiavali medzinárodné ustanovenia o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci, a najmä aby ratifikovali dohovor MOP C-187 a vykonali odporúčanie R-197;

65.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

19.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 41/24

—

so zreteľom na článok 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 21. a 22. júna 2007 o procese reformy zmluvy,

—

so zreteľom na znenie nového článku 3 Zmluvy o Európskej únii, zavedenom článkom 1 ods. 4 Lisabonskej zmluvy, v ktorom sa hovorí, že „Únia bojuje proti […] diskriminácii a podporuje […] ochranu práv dieťaťa“, a ktorý ďalej stanovuje, že „Únia vo vzťahoch so širším svetom […] prispieva k […] ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa“,

—

so zreteľom na rozhodnutie hláv štátov a predsedov vlád z medzivládnej konferencie, ktorá sa konala 19. októbra 2007 v Lisabone, o tom, že Charta základných práv Európskej únie (1), ktorej článok 24 sa odvoláva výslovne na „práva dieťaťa“ a stanovuje najmä to, že „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“, bude právne záväzná,

—

so zreteľom na rozhodnutie EÚ pristúpiť k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950, ktorý stanovuje sankcie v prípade jeho nedodržiavania,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorý schválilo Valné zhromaždenie OSN 20. novembra 1989, ako aj na jeho opčné protokoly,

—

so zreteľom na Akčný program OSN prijatý na Medzinárodnej konferencii o populácii a rozvoji v Káhire v septembri 1994,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 168/2007 z 15. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre základné práva (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. júla 2006 s názvom „K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa“(KOM(2006)0367),

—

so zreteľom na správu o pokroku, vypracovanú mediátorkou Európskeho parlamentu pre medzinárodné únosy detí rodičmi z 1. marca 2007, ktorá upozorňuje Komisiu, Európsky parlament a ostatné inštitúcie na dramatický nárast prípadov únosov detí ich rodičmi,

—

so zreteľom na výsledky konzultácie, ktorú v súvislosti s vyššie uvedeným oznámením Komisie s názvom „K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa“ usporiadali organizácie Save the Children a Plan international (3),

—

so zreteľom na Európske fórum o právach dieťaťa, ktoré Komisia zriadila po zverejnení uvedeného oznámenia, a ktoré sa konalo prvýkrát 4. júna 2007 v Berlíne,

—

so zreteľom na politické vyhlásenie prijaté v Berlíne 4. júna 2007 v rámci prvého Fóra, v ktorom sa opakovane uvádza pripravenosť EÚ systematicky zohľadňovať práva dieťaťa v jej interných, ako aj externých politikách,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2006 o nediskriminácii a rovnakých príležitostiach pre všetkých – rámcovej stratégii (4),

—

so zreteľom na tematickú poznámku č. 4 z 25. mája 2006 s názvom „Výkon práv dieťaťa v Európskej únii“, ktorú vypracovala sieť nezávislých odborníkov v oblasti ľudských práv v rámci EÚ (5),

—

so zreteľom na štúdiu generálneho tajomníka OSN o násilí páchanom na deťoch predloženú na Valnom zhromaždení OSN 11. októbra 2006,

—

so zreteľom na usmernenia UNICEF-u o ochrane detských obetí obchodovania s ľuďmi, zo septembra 2006,

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV z 22. decembra 2003 o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii (6),

—

so zreteľom na články 34 a 35 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktoré sa týkajú ochrany detí pred všetkými formami sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania a ktoré majú za cieľ zabrániť únosom detí, ich predaju či obchodovaniu s nimi,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. mája 2007 s názvom „Smerovanie k všeobecnej politike boja proti počítačovej trestnej činnosti“(KOM(2007)0267),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre právne veci (A6-0520/2007),

A.

keďže prvoradým cieľom vyššie uvedeného oznámenia Komisie nazvaného „K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa“ je podporovať pozitívne potvrdenie práv dieťaťa, a to predovšetkým práva na vlastnú identitu, práva vyrastať v bezpečných podmienkach/práva na starostlivosť, práva na rodinu, práva vyrastať v atmosfére lásky, práva na hru, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, sociálne začlenenie, rovnosť príležitostí, šport, ako aj čisté a bezpečné životné prostredie a práva na informáciu o týchto záležitostiach, s cieľom vytvoriť základy spoločnosti, ktorá sa vyznačuje láskavým prístupom k deťom a vyhovuje ich potrebám, a v ktorej sa deti cítia bezpečne a sú predmetom jej záujmu,

B.

keďže článok 24 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie (Charta základných práv) stanovuje, že „každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvomi svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom“,

C.

keďže v súlade s článkom 24 Charty základných práv a s článkom 12 Dohovoru OSN o právach dieťaťa je dôležité zaručiť všetkým deťom právo na „účasť“ v snahe systematicky zohľadňovať ich skúsenosti a názory súvisiace so všetkými otázkami, ktoré sa ich dotýkajú, pričom by sa mal náležite zohľadňovať vek, vyspelosť a duševný vývoj dieťaťa; keďže uvedené právo je absolútne a nemôže byť obmedzené, a keďže je potrebné nájsť spôsoby komunikácie so všetkými deťmi, aj s deťmi, ktoré sa vyjadrujú spôsobom pre dospelých ťažko zrozumiteľným, napríklad veľmi malými deťmi, postihnutými deťmi a deťmi, ktoré hovoria iným jazykom,

D.

keďže základom je začleniť práva detí do všetkých politík EÚ (mainstreaming), ktoré sa ich priamo či nepriamo dotýkajú, a ochraňovať ich,

E.

keďže pre deti predstavujú chudoba a sociálne vylúčenie ich rodičov závažné prekážky pre uplatňovanie ich práv, a keďže v dosahovaní ich práv bránia deťom aj mnohé ďalšie faktory, ako napríklad rodičia, ktorí svoju rodičovskú úlohu plnia neuspokojivo, ďalej potreba, aby deti boli v právnych veciach zastupované dospelými, alebo skutočnosť, že právo na zdravotnú starostlivosť možno uplatniť len so súhlasom osoby, ktorá sa o dieťa stará,

F.

keďže dospelí by mali vytvoriť priaznivé podmienky na to, aby deti mohli vyjadriť svoj názor a byť vypočuté; keďže dospelí by mali podnecovať pokojné a priateľské správanie detí a podporovať ich v tom, aby sa stýkali s inými deťmi; keďže čas je dôležitým faktorom pri vytváraní podmienok vedúcich k otvorenému postoju a k tomu, aby deti mohli vyjadriť svoj názor, a to nielen pri osobitných podujatiach, a keďže financovanie verejných programov musí túto skutočnosť vziať do úvahy,

G.

keďže porušovanie práv detí, násilie páchané na deťoch a obchodovanie s deťmi na účely nezákonných osvojení, prostitúcie, nelegálnej práce, vynútených manželstiev, pouličného žobrania či na akýkoľvek iný účel sú v EÚ naďalej problémom,

H.

keďže stále viac detí trpí chronickými chorobami, ako napríklad neurodermitídou, alergiami, chorobami dýchacích ciest a hlukom,

I.

keďže v Dohovore OSN o právach dieťaťa sú zahrnuté environmentálne práva dieťaťa,

J.

keďže rodinné prostredie je vhodným rámcom na ochranu práv dieťaťa, ktorý zabezpečuje zdravý vývoj osobnosti dieťaťa, rozvoj schopnosti detí a umožňuje im nadobúdať poznatky, ktoré sú potrebné na uplatňovanie ich práv a uvedomenie si ich povinností, a preto je nutné vynaložiť všetko úsilie na podporu rodín prostredníctvom vhodných verejných politík, ale v prípade, že tento rámec chýba, musia mať všetky deti vrátane sirôt, bezdomovcov a utečencov v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa zabezpečenú náhradnú ochranu, ktorá zaručí ich vývoj bez akejkoľvek formy diskriminácie,

K.

keďže stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa by mala byť založená na hodnotách a zásadách ustanovených v Dohovore OSN o právach dieťaťa,

L.

keďže práva detí ako svojprávnych bytostí sa majú uznávať, no napriek vnútroštátnym a medzinárodným právnym predpisom sú ženy a dievčatá často obeťami právnej, sociálnej a hospodárskej nerovnosti, ktorá postihuje uplatňovanie ich pozitívnych a základných práv, ako je prístup k vzdelaniu, odbornej príprave a zdravotnej starostlivosti, bezpečným potravinám a čistej vode a reprodukčné práva mladistvých,

M.

keďže základné práva a hodnoty vrátane rodovej rovnosti by mali byť základnou zložkou vzdelávania v detstve a mali by tvoriť základ všetkých ďalších etáp života,

N.

keďže uplatňovanie rodového hľadiska sa musí vzťahovať na všetky oblasti politiky týkajúce sa detí, pretože rodová rovnosť začína uznaním rovnakých práv detí mužského a ženského pohlavia počínajúc prvými rokmi života,

O.

keďže porušovanie ľudských práv žien a dievčat prisťahovalkýň vo forme tzv. zločinov cti, vynútených manželstiev, mrzačenia pohlavných orgánov, alebo iného porušovania nemožno ospravedlniť na žiadnom kultúrnom či náboženskom základe a nemá sa za žiadnych okolností tolerovať,

P.

keďže deti v Európe sú od raného veku vystavené zobrazovaniu hrôzy, pornografie a násilia v médiách, čo môže mať na deti ničivé psychologické a sociálne účinky, ako sú úzkosť, depresia, zvýšená agresivita a problémy v škole,

1.

víta iniciatívu Komisie, ktorá pomerne jasne ukazuje, že všetky dohovory o základných ľudských právach sa týkajú rovnako detí aj dospelých, a práve tak aj množstvo ďalších práv vrátane práv zahrnutých v Dohovore OSN o právach dieťaťa, ktorý bol vypracovaný so špecifickým zreteľom na osobitnú situáciu detí a mladých ľudí;

2.

víta rozhodnutie medzivládnej konferencie z 19. októbra 2007 začleniť práva detí ako jeden z cieľov EÚ do Lisabonskej zmluvy, a tak zabezpečiť nový právny rámec pre práva detí;

3.

víta vypracovanie akčného plánu Komisie o deťoch v rámci vonkajších vzťahov, ktorý sa zahrnie do schváleného rámca a záväzkov ustanovených stratégiou EÚ v oblasti práv dieťaťa;

4.

konštatuje, že stále väčší počet oblastí spadajúcich do pôsobnosti EÚ sa priamo alebo nepriamo dotýka práv dieťaťa a vyzýva Komisiu, aby do svojej štúdie hodnotenia vplyvu, o ktorej sa hovorí v jej oznámení z 27. apríla 2005 s názvom „Dodržiavanie Charty základných práv v legislatívnych návrhoch Komisie – Metodika systematickej a prísnej kontroly“(KOM(2005)0172), zaradila časť venovanú miere zohľadňovania práv detí z právnického hľadiska;

5.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na vytvorenie osobitného rozpočtového riadku pre oblasť práv dieťaťa, ktorý by umožnil financovať vykonávanie vyššie uvedeného oznámenia Komisie s názvom „K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa“, projekty zamerané na deti, ako napríklad európsky systém rýchleho varovania týkajúci sa únosov detí, a koordinačný orgán tvorený zástupcami ústredných orgánov členských štátov, ktorý bude poverený tým, aby znížil počet prípadov únosov detí; rozpočtový riadok by mal zahŕňať aj dotácie pre siete mimovládnych organizácií pôsobiacich v tejto oblasti a zabezpečiť účasť detí na realizácii uvedeného oznámenia a projektov;

6.

žiada účinný monitorovací systém podporený dostatočnými finančnými prostriedkami, ako aj výročné správy, aby sa zabezpečila realizácia záväzkov stanovených vo vyššie uvedenom oznámení Komisie nazvanom „K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa“, a v budúcej stratégii o právach dieťaťa;

7.

pripomína, že účinnosť budúcej stratégie si vyžaduje prijatie dlhodobých záväzkov a opatrení, zvýšené a účinné monitorovanie uplatňovania práv detí prostredníctvom rozvoja ukazovateľov a zapojenia mimovládnych organizácií a rodičovských a výchovno-vzdelávacích združení a koordinácie s národnými a medzinárodnými iniciatívami a politikami v oblasti práv dieťaťa;

8.

vyzýva Komisiu, aby v roku 2008 a potom každé dva roky vypracovala komplexnú správu EÚ o deťoch a mládeži;

9.

víta plán Komisie zaviesť v celej EÚ detskú linku dôvery a poukazuje na to, že je potrebné, aby táto služba bola bezplatná a dostupná 24 hodín denne; vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom informačných opatrení informovali deti o možnosti využívania tejto služby;

10.

so záujmom očakáva správu Komisie o tom, ako členské štáty vykonávajú vyššie uvedené rámcové rozhodnutie z roku 2003 o boji proti sexuálnemu vykorisťovaniu detí a detskej pornografii;

11.

žiada, aby bola ochrana práv detí, ako je stanovená v Dohovore OSN o právach dieťaťa, zaradená medzi priority viacročného rámca Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „agentúra“) a aby agentúra čo najskôr zriadila sieť umožňujúcu spoluprácu s medzinárodnými inštitúciami, najmä s verejnými ochrancami práv detí a s mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v tejto oblasti s cieľom naplno využívať ich získané skúsenosti a informácie;

12.

vyzýva Komisiu, agentúru a členské štáty, aby v spolupráci s príslušnými agentúrami OSN, medzinárodnými organizáciami a výskumnými centrami pracovali na zlepšovaní zhromažďovania porovnateľných štatistických údajov o situácii detí v rámci EÚ, pričom by sa v prípade potreby právomoci Eurostatu rozšírili tak, aby sa vypracoval a zvýšil počet ukazovateľov týkajúcich sa osobitne detí, napríklad v oblasti detskej chudoby a sociálneho vylúčenia; mala by sa zabezpečiť účasť detí na zhromažďovaní údajov;

13.

žiada Komisiu, aby zbierala údaje, roztriedené na základe pohlavia a veku, o všetkých formách diskriminácie a násilia voči deťom s cieľom začleniť rozmer rovnosti medzi ženami a mužmi do všetkých politík a nástrojov svojej budúcej stratégie, a to aj do činností fóra pre práva dieťaťa, a aby zabezpečila dohľad nad týmito politikami a ich hodnotenie, okrem iného aj prostredníctvom uplatňovania rodového hľadiska v rozpočtovom procese;

14.

žiada, aby sa práva detí dostali do popredia politík a krokov v oblasti vonkajších vzťahov EÚ, a to vrátane európskej politiky susedstva a strategického partnerstva s Ruskom, ako je to vymedzené v pripravovanom pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Akčný plán EÚ pre práva detí v oblasti vonkajších vzťahov, ako aj v procese rozširovania, pričom uznáva, že tieto politiky sú mocnými nástrojmi, ktoré poskytujú možnosti presadzovania práv detí; vyzýva Komisiu, aby tieto možnosti premenila na konkrétne ciele vo vonkajších opatreniach Spoločenstva a členských štátov;

15.

žiada Komisiu, aby predložila správu o možnosti zahrnúť do všetkých medzinárodných dohôd uzavretých medzi ES a tretími krajinami osobitnú, právne záväznú doložku o dodržiavaní práv dieťaťa, ako sú vymedzené na medzinárodnej úrovni;

16.

vyzýva Komisiu, aby zdvojnásobila úsilie o pomoc rozvojovým krajinám pri prevádzaní ustanovení Dohovoru OSN o právach dieťaťa a jeho opčných protokolov do ich vnútroštátnych právnych predpisov;

17.

žiada, aby sa uvažovalo o pristúpení EÚ k Dohovoru OSN o právach dieťaťa a k obom jeho opčným protokolom, ako aj k dohovorom Rady Európy týkajúcim sa práv detí vrátane Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k dohovorom o uplatňovaní práv detí, o osvojení, o vykorisťovaní alebo o pohlavnom zneužívaní detí, a vyzýva Radu, aby prijala zásadné stanovisko, na základe ktorého by sa EÚ mohla v budúcnosti zúčastňovať na rokovaniach o dohovoroch zameraných najmä na práva detí;

18.

upozorňuje, že stratégia v oblasti práv dieťaťa má byť založená na hodnotách a štyroch hlavných zásadách Dohovoru OSN o právach dieťaťa: ochrana pred všetkými formami diskriminácie; najlepší záujem dieťaťa ako prvotné hľadisko; právo na život a vývoj; a právo na vyjadrenie názoru a jeho zohľadnenie v súvislosti s akoukoľvek záležitosťou alebo postupom týkajúcim sa dieťaťa;

19.

považuje za poľutovaniahodné, že nie všetky členské štáty zriadili funkciu verejného ochrancu práv detí, ako to požaduje Výbor OSN pre práva dieťaťa, na podporu dodržiavania práv detí a na dôslednejšiu realizáciu Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989, a vyzýva členské štáty, ktoré túto funkciu ešte nevytvorili, aby tak urobili čo najskôr; domnieva sa, že EÚ by mala Európskej sieti ombudsmanov pre deti (ENOC) poskytnúť finančné zdroje, aby sa ENOC mohla intenzívnejšie a v rámci celej EÚ zaoberať otázkami, ktoré sa týkajú práv dieťaťa;

20.

poukazuje na to, že uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (7) zo strany národných orgánov poskytuje priestor pre rôzne interpretácie; nalieha na Komisiu, aby vypracovala usmernenia a súbor osvedčených postupov na objasnenie uvedeného nariadenia a uľahčenie jeho vykonávania;

21.

zdôrazňuje význam úplnej implementácie existujúcich medzinárodných záväzkov členských štátov a kandidátskych krajín, najmä záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach zdravotne postihnutých osôb, ktoré obsahujú osobitné ustanovenia týkajúce sa zdravotne postihnutých detí, a dohovorov Medzinárodnej organizácie práce o detskej práci;

22.

nalieha na členské štáty, ktoré ešte neratifikovali Haagsky dohovor z 19. októbra 1996 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní, výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, aby tak učinili; naliehavo žiada inštitúcie EÚ, aby povzbudzovali tretie krajiny k ratifikácii hlavných medzinárodných nástrojov na ochranu práv dieťaťa, najmä tých, ktoré by mohli zlepšiť situáciu maloletých prisťahovalcov;

23.

naliehavo vyzýva EÚ, aby využívala svoj vplyv a aktívne sa podieľala na podpore znalosti Dohovoru o právach dieťaťa a jej šírení v rámci a mimo EÚ;

24.

pripomína členským štátom potrebu okamžite dodržiavať svoje európske a medzinárodné záväzky v súvislosti s ochranou práv dieťaťa;

25.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby usporiadali výmenné programy pre učiteľov a žiakov s krajinami mimo EÚ, predovšetkým s krajinami na Blízkom východe a s rozvojovými krajinami a aby šírili a podporovali práva dieťaťa s osobitným zohľadnením práva na vzdelanie, ako aj rodovú rovnosť;

26.

zdôrazňuje nutnosť diferencovaného posudzovania potrieb detí; dobrým príkladom takejto diferencovanej stupnice je Report Card 7 výskumného centra UNICEF INNOCENTI, ktorá delí blahobyt detí na 6 oblastí vrátane materiálneho blahobytu, zdravia a bezpečnosti, vzdelania, vzťahov v rodine a medzi vrstovníkmi, správania a rizík a subjektívneho blahobytu;

27.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie dodržiavania práv mentálne postihnutých detí, s osobitným dôrazom na ich právo na slobodu, vzdelanie a prístup k súdom, a aby ich chránili pred mučením a krutým, neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním;

28.

vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili účinné, nezávislé zastúpenie detí v každom súdnom či obdobnom konaní, ktoré sa ich týka, ako aj to, aby deti mali zákonne stanoveného opatrovníka v prípade, že neexistuje zodpovedný, kompetentný a vhodný dospelý člen rodiny schopný niesť túto zodpovednosť;

29.

zdôrazňuje, že keďže o väčšinu detí, najmä malých detí, sa stará rodina, musí stratégia v oblasti práv dieťaťa obsahovať ustanovenia na podporu starostlivosti o rodiny;

30.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala politiky a prijala komplexné, prierezové opatrenia zamerané na ochranu práv detí s cieľom dosiahnuť spravodlivosť medzi rôznymi územnými oblasťami a rovnosť príležitostí pre deti;

31.

navrhuje, aby EÚ vymedzila pojem „deti vystavené riziku“ ako všetky deti, ktoré sú obeťami sociálnej situácie, ktorá ohrozuje ich psychické a fyzické zdravie a/alebo ich vystavuje riziku kriminality, a to ako páchateľov aj ako obete;

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli opatrenia (informačné kampane, výmenu osvedčených postupov atď.) s cieľom zabrániť tomu, aby boli deti vystavené riziku, čo zahŕňa aj prevenciu kriminality mládeže;

33.

pripomína, že právo na vzdelanie a odbornú prípravu je základným sociálnym právom, a vyzýva všetky členské štáty a kandidátske krajiny, aby toto právo zaručili, a to bez ohľadu na sociálny či etnický pôvod, fyzický stav či právny štatút dieťaťa či jeho rodičov;

34.

žiada, aby budúca stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa zahrnula opatrenia na prevenciu násilia založeného na rodovej nerovnosti, ktoré budú, okrem iného, zamerané na osvetové kampane na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami, určené dievčatám a chlapcom, rodičom, výchovno-vzdelávacím pracovníkom a zraniteľným spoločenstvám, s cieľom umožniť emancipáciu dievčat, zabezpečiť im rovnaké príležitosti a lepšiu ochranu ich práv; žiada podporu aktívnej účasti chlapcov a mužov na uvedených preventívnych opatreniach; vyzýva Komisiu, aby svoju politiku rozvojovej pomoci, ako aj svoje obchodné dohody, podmieňovala zavádzaním právnych predpisov, ktoré zaisťujú rovnosť medzi ženami a mužmi a odstraňujú všetky druhy násilia na ženách a deťoch;

35.

vyzýva Komisiu, aby vo svojich vzťahoch s tretími krajinami podporovala ratifikáciu medzinárodných zmlúv o skončení diskriminácie žien a podporovala účasť žien na hospodárskom, spoločenskom a politickom živote a tým podporila blahobyt ich detí;

36.

víta skutočnosť, že Komisia vytvorila fórum združujúce predstaviteľov členských štátov, Európskeho parlamentu a Komisie, mimovládnych organizácií, národných a medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti práv detí, a samotné deti; je presvedčený, že účasť detí by mala byť jedným z hlavných cieľov fóra; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účasť detí, ako aj verejných ochrancov práv detí v členských štátoch, a tiež združení rodičov a rodín;

37.

víta krok Komisie, ktorým vytvorila koordinačné oddelenie a ustanovila koordinátora pre oblasť práv dieťaťa, a žiada, aby takéto koordinačné oddelenie bolo v súlade s Lisabonskou zmluvou zriadené aj v rámci Európskeho parlamentu a aby úzko spolupracovalo s koordinačným oddelením Komisie s cieľom prepojiť a zracionalizovať všetky iniciatívy a činnosti Európskeho parlamentu v oblasti práv detí; zastáva názor, že tieto štruktúry by mali taktiež zabezpečiť sieť na výmenu informácií a osvedčených postupov v súvislosti s národnými strategickými plánmi týkajúcimi sa detí, ktoré realizujú niektoré členské štáty; žiada, aby tieto štruktúry nadviazali priamy kontakt s organizáciami vedenými mládežou a deťmi s cieľom rozvíjať, realizovať, monitorovať a zabezpečovať zmysluplnú a účinnú účasť detí na rozhodovaní o všetkom, čo sa ich týka;

38.

pripomína, že deti a mladí ľudia majú bez ohľadu na vek právo vyjadriť svoje názory; domnieva sa, že dievčatá a chlapci majú rovnako nárok na názor a že toto právo sa má zaručiť pri práci na rozvoji stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa, pričom treba zabezpečiť rovnakú účasť dievčat a chlapcov;

39.

uznáva, že aktívna účasť je úzko spätá s informáciami; víta vytvorenie komunikačnej a informačnej stratégie, vďaka ktorej sa budú opatrenia EÚ uverejňovať formou zrozumiteľnou pre deti a budú všetkým dostupné;

40.

so záujmom očakáva, že Komisia v roku 2008 zverejní štúdiu, ktorá má vyhodnotiť vplyv súčasných činností EÚ na práva detí, a konzultačný dokument, cieľom ktorého je definovať hlavné priority budúcich činností EÚ v oblasti práv dieťaťa s úmyslom prijať bielu knihu; vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy výsledky vyššie uvedenej konzultácie, ktorú organizácie Save the Children a Plan International uskutočnili v spolupráci s tisíckou detí začiatkom roku 2007 a ktorá ukázala, že medzi témy s najvyššou prioritou zaradili deti násilie, ktoré sa na nich pácha, diskrimináciu, sociálne vylúčenie a rasizmus, vplyv užívania drog, alkoholu a fajčenia, prostitúciu a obchodovanie s deťmi, ako aj ochranu životného prostredia; je presvedčený, že okrem týchto špecifických prioritných oblastí musí byť komplexným cieľom danej stratégie právo detí na účasť a vplyv; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala postup, v rámci ktorého sa budú môcť všetky zainteresované strany vrátane detí zúčastniť na konzultáciách vedúcich k vymedzeniu stratégie EÚ pre práva dieťaťa;

41.

považuje za veľmi dôležité, aby sa informácie o právach detí podávali deťom vhodným spôsobom a primeranými prostriedkami; vyzýva Komisiu, aby:

42.

potvrdzuje, že žiadne formy násilia páchaného na deťoch v akomkoľvek prostredí vrátane domáceho prostredia nemožno ospravedlniť a je nutné odsúdiť každé násilie; preto požaduje právne predpisy Spoločenstva zakazujúce všetky formy násilia, sexuálneho zneužívania, ponižujúceho trestania a neprípustných tradičných praktík; odsudzuje všetky formy násilia na deťoch vrátane telesného, psychického a sexuálneho násilia, ako je napríklad mučenie, zneužívanie a vykorisťovanie detí, únosy detí, obchodovanie s deťmi alebo predaj detí a ich orgánov, domáce násilie, detská pornografia, detská prostitúcia, pedofília a neprípustné tradičné praktiky, napr. zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov, vynútené manželstvá a zločiny cti;

43.

pripomína odporúčania uvedené vo vyššie uvedenej štúdii generálneho tajomníka OSN o násilí páchanom na deťoch, spočívajúce v prevencii a reakcii na všetky formy násilia páchaného na deťoch – predovšetkým uznáva potrebu uprednostniť preventívne politiky a posilniť sociálne služby s osobitným zreteľom na mediačné služby pre rodiny, zlepšiť podporu obetiam násilia, brať páchateľov na zodpovednosť a zintenzívniť zhromažďovanie a analýzu údajov o tomto skrytom probléme; požaduje, aby sa v rámci politík na predchádzanie násiliu voči deťom podporovali kampane na zvýšenie povedomia, informačné a vzdelávacie kampane a budovanie kapacít pre profesionálne skupiny pracujúce s deťmi a pre deti;

44.

vyzýva členské štáty, aby realizovali osobitné právne ustanovenia o mrzačení ženských pohlavných orgánov, alebo aby prijali zákony, podľa ktorých môže byť každá osoba, ktorá sa dopustí mrzačenia pohlavných orgánov, trestne stíhaná;

45.

vyzýva členské štáty, aby zasiahli proti zločinom cti, a to bez ohľadu na ich príčinu – či už ňou je homosexualita, náboženská alebo rodová identita, vopred dohodnutým manželstvám alebo manželstvám s mladistvými;

46.

nalieha na členské štáty, aby zvýšili informovanosť lekárov o neprípustných tradičných praktikách a aby zabezpečili dôsledné trestanie trestných činov podľa platných právnych predpisov, pričom mimoriadnu pozornosť treba venovať zraniteľným skupinám, ako sú dievčatá a ženy prisťahovalkyne pochádzajúce prípadne z etnických menšín a dievčatá so zdravotným postihnutím;

47.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli povinné záznamy, ktoré majú viesť zdravotnícki zamestnanci o všetkých prípadoch mrzačenia ženských pohlavných orgánov, a aby zaznamenávali aj všetky prípady, v ktorých existuje podozrenie, že sa môže vykonať zmrzačenie pohlavných orgánov;

48.

vyzýva členské štáty, aby sa vyjadrili proti násiliu voči ženám založenom na tradíciách, odsúdili porušovanie ľudských práv dievčat prisťahovalkýň zo strany rodiny a aby preskúmali, ktoré zákony možno uplatniť na vyvodenie zodpovednosti voči rodinným príslušníkom, najmä v prípadoch tzv. zločinov cti;

49.

zastáva názor, že ak sa má násilie voči deťom a zneužívanie detí včas určiť a zamedziť, musí sa zaviesť osobitný procesný protokol na registráciu a riešenie takýchto prípadov, spolu s opatreniami odbornej prípravy pre lekárov a zdravotníckych zamestnancov zodpovedných za záležitosti týkajúce sa telesného a duševného zdravia detí;

50.

podporuje menovanie osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre odstránenie násilia páchaného na deťoch, ktorý by mal mandát a zdroje potrebné na presadenie celosvetových záväzkov k ukončeniu násilia páchaného na deťoch;

51.

zdôrazňuje, že by sa mal vytvoriť právny rámec pre oblasť sexuálneho vykorisťovania a zneužívania detí a že by sa mala posilniť justičná spolupráca medzi členskými štátmi, Europolom, Eurojustom a príslušnými medzinárodnými orgánmi;

52.

vyzýva členské štáty, aby vyčlenili prostriedky na výchovno-vzdelávacie a mediálne kampane zamerané na rodičov a profesionálnych pracovníkov a aby zabezpečili poskytovanie právnych, zdravotných a psychologicko-sociálnych služieb primeraných deťom;

53.

žiada, aby sa všetky inštitúcie a členské štáty zapojili do boja proti sexuálnemu vykorisťovaniu detí, obchodovaniu s deťmi, pedofílii, sexuálnemu zneužívaniu detí prostredníctvom internetu, detskej prostitúcii a sexuálnemu turizmu, do ktorého sú zapojené deti, tým, že prijmú všetky potrebné opatrenia na dokončenie aproximácie vnútroštátnych právnych predpisov na základe spoločných minimálnych zásad prijatých vo vyššie uvedenom rámcovom rozhodnutí 2004/68/SVV, ale aj ostatnými legislatívnymi nástrojmi, ktoré ustanovujú účasť všetkých zainteresovaných subjektov verejného aj súkromného sektora, ako sa uvádza aj vo vyššie uvedenom oznámení Komisie s názvom „Smerovanie k všeobecnej politike boja proti počítačovej trestnej činnosti“;

54.

potvrdzuje, že na sexuálne vykorisťovanie detí by sa mali vzťahovať rovnaké trestné sankcie ako na zločin znásilnenia; domnieva sa, že priťažujúce okolnosti by sa mali vziať do úvahy, keď je dieťa obeťou sexuálneho násilia alebo zneužitia;

55.

vyzýva členské štáty, aby uvažovali o rodovo neutrálnych právnych predpisoch vzťahujúcich sa na sexuálne násilie a aby rozhodli, že kupovanie sexu od dieťaťa (t. j. od neplnoletej osoby) sa bude považovať za trestný čin v súlade s článkom 1 opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach dieťaťa týkajúceho sa predaja detí, detskej prostitúcie a detskej pornografie, ktorý prijalo Valné zhromaždenie 25. mája 2000; zdôrazňuje, že v boji proti detskej prostitúcii a detskej pornografii a pri znižovaní dopytu po nich zohráva kľúčovú úlohu informovanosť verejnosti;

56.

pripomína svoje odporúčanie Rade zo 16. novembra 2006 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi – integrovaný prístup a návrhy pre akčný plán (8), ktorého odôvodnenie E navrhuje cieľ znížiť o polovicu počet obetí obchodovania s ľuďmi v nasledujúcich desiatich rokoch, pričom konečným cieľom má byť čo najrýchlejšie a najúplnejšie odstránenie tohto trestného činu;

57.

nalieha na členské štáty, aby prijali účinné legislatívne a iné opatrenia vrátane zberu údajov rozdelených podľa veku a pohlavia, aby sa na ich území v súkromnej i verejnej oblasti zabránilo všetkým druhom násilia a aby sa tiež odstránili všetky druhy násilia;

58.

zároveň vyzýva Komisiu, aby podporila rýchlu ratifikáciu vyššie uvedeného opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach dieťaťa a opčného protokolu k tomuto dohovoru, ktorý sa týka účasti detí v ozbrojených konfliktoch;

59.

vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zabezpečili plnú mieru ochrany a pomoc pre obete obchodovania s ľuďmi a aby kládli osobitný dôraz na nájdenie vhodného trvalého riešenie pre detské obete obchodovania s ľuďmi;

60.

vyzýva všetky inštitúcie a členské štáty, aby sa aktívne zapojili do boja proti obchodovaniu s deťmi, pokiaľ ide o všetky formy vykorisťovania vrátane práce (napr. detskej práce (9), nútenej práce, domáceho nevoľníctva, otroctva, odpracúvania dlhu a žobrania), vynútených manželstiev, nezákonného osvojenia a protiprávnych činností (napr. deti ako díleri drog, vreckoví zlodeji), sexuálneho vykorisťovania a prostitúcie atď.;

61.

vyzýva Komisiu, aby bezodkladne urýchlila hodnotenie vnútroštátnych vykonávacích opatrení prijatých na základe rámcového rozhodnutia 2004/68/SVV s cieľom predložiť návrh na okamžitú zmenu a doplnenie vnútroštátnych ustanovení, ktoré sú v rozpore s týmto rozhodnutím, a podporuje záväzok Komisie, ktorá na základe dohody s významnými spoločnosťami vydávajúcimi kreditné karty hodnotí technické možnosti vylučovať z elektronického platobného systému internetové stránky, ktoré umožňujú elektronický predaj materiálov týkajúcich sa detskej pornografie, alebo zaviesť iné obmedzenia; vyzýva tiež ostatné hospodárske subjekty ako banky, zmenárne, poskytovateľov internetových služieb a prevádzkovateľov vyhľadávačov, aby sa aktívne zapojili do snahy o boj proti detskej pornografii a iným formám komerčného vykorisťovania detí; vyzýva Radu a Komisiu, aby so zreteľom na prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (10) vydali zákaz detskej pornografie a násilia na deťoch vo všetkých audiovizuálnych mediálnych službách; domnieva sa, že jednou zo základných priorít Komisie by malo byť posilnenie cezhraničných operácií proti internetovým stránkam s detskou pornografiou a zlepšenie spolupráce medzi verejnými orgánmi a subjektmi súkromného sektora s cieľom presadiť záväzok zastaviť činnosť nezákonných internetových stránok;

62.

upozorňuje na vykorisťovanie detí a mladistvých vo svete módy, hudby, filmu a športu;

63.

požaduje, aby sa v záujme ochrany práv detí a na základe dialógu s poskytovateľmi prístupových práv, médiami (verejné a súkromné televízne spoločnosti, reklamné spoločnosti, tlač, videohry, prevádzkovatelia mobilných telefónov a internet) a priemyselnými odvetviami vytvoril adekvátny, účinný a primeraný regulačný systém zameraný okrem iného na zakazovanie prenosu škodlivých záberov a obsahu (vrátane virtuálneho obťažovania), ako aj obchodovania s videohrami násilného charakteru, ktoré, nakoľko podporujú násilie a sexizmus, môžu škodiť fyzickému a psychickému vývinu detí; so znepokojením navyše poukazuje na rastúci problém výmeny pornografických materiálov a materiálov týkajúcich sa zneužívania detí prostredníctvom MMS správ; vyjadruje podporu programu bezpečnejšieho používania internetu (Safer Internet Plus Programme) prostredníctvom vykonávania operačných a technických opatrení, a to najmä na ochranu detí; v tejto súvislosti tiež vyzýva členské štáty a poskytovateľov internetových služieb, aby v spolupráci s prevádzkovateľmi vyhľadávačov a políciou zaviedli blokovaciu technológiu, ktorá by užívateľom internetu zabránila v prístupe na nelegálne stránky týkajúce sa sexuálneho zneužívania detí a verejnosti by zabránila v prístupe k materiálu zobrazujúcemu sexuálne zneužívanie detí;

64.

víta začiatok realizácie európskeho rámca pre bezpečnejšie používanie mobilných telefónov mladistvými a deťmi, ktorý bol prijatý ako samoregulačný kódex medzi vedúcimi spoločnosťami pôsobiacimi v tomto sektore v EÚ a po ktorom bude nasledovať prijatie príslušných národných samoregulačných kódexov; zdôrazňuje, že tento rámec predstavuje prvý dôležitý krok na zabezpečenie ochrany maloletých pred špecifickým nebezpečenstvom, ktoré vyplýva z používania mobilných telefónov, je však dôležité, aby Komisia neustále monitorovala a vyhodnocovala jeho vykonávanie na vnútroštátnej úrovni s cieľom vyhodnotiť jeho výsledky a preskúmať potrebu pristúpiť k legislatívnej iniciatíve na úrovni Spoločenstva;

65.

podporuje vytvorenie jednotného systému klasifikácie a značenia v oblasti predaja a šírenia audiovizuálnych obsahov a videohier neplnoletým osobám v EÚ, aby sa európske normy mohli stať vzorom pre krajiny mimo EÚ;

66.

pripomína, že do jestvujúceho európskeho systému klasifikácie počítačových hier a videohier podľa veku (PEGI) bolo nedávno pridané osobitné označenie pre online hry; domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali presadzovať a väčšmi podporovať samoreguláciu tohto typu pri označovaní hier s cieľom lepšie chrániť maloletých pred nevhodným obsahom a informovať rodičov o možných rizikách spojených s hrami, ako aj upozorňovať ich na dobré príklady;

67.

vyzýva členské štáty, aby sprísnili svoj dohľad nad obsahom televíznych programov vysielaných v čase, keď je počet detských divákov najvyšší, a aby pomáhali rodičovskej kontrole tým, že budú poskytovať primerané, homogénne informácie o televíznych programoch; zdôrazňuje, že informačná technológia poskytuje deťom ďalšie možnosti prístupu k televíznym programom v akomkoľvek čase z každého počítača s pripojením na internet; poukazuje na to, že je nutné venovať väčšiu pozornosť revízii neobmedzeného práva masmédií na prístup k deťom a práva dieťaťa na plný prístup k masmédiám;

68.

pripomína, že vo všetkých členských štátoch došlo k znepokojujúcemu zvýšeniu počtu prípadov fenoménu kriminality mládeže s mladistvými páchateľmi a – vo väčšine prípadov – aj obeťami, čo je situácia, ktorá si vyžaduje integrovanú politiku, a to nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aj na úrovni Spoločenstva; preto ako nevyhnutný krok odporúča, aby sa neodkladne vypracoval autoritatívny prieskum tohto problému a následne pripravil rámcový program integrovaný na úrovni Spoločenstva, ktorý by spájal opatrenia sústredené okolo troch usmernení: preventívne opatrenia, opatrenia v oblasti sociálnej integrácie pre mladistvých páchateľov a justičné a mimosúdne intervenčné opatrenia;

69.

zdôrazňuje, že treba posilniť podporu „detskej kultúry“ prostredníctvom európskych programov Media a Kultúra a vyzýva Radu a Komisiu, aby prostredníctvom inovačných programov vyvolali v deťoch radosť z európskej kultúry a z európskych jazykov, a to formou vhodnou pre deti, a aby v nich v ranom veku vzbudili vôľu učiť sa; zároveň vyzdvihuje význam mediálnej gramotnosti tým, že sa bude v rôznych médiách vedome podporovať zavádzanie výchovno-vzdelávacích obsahov;

70.

žiada členské štáty a Komisiu, aby v rámci svojej budúcej stratégie vypracovali komplexný plán na prevenciu kriminality mládeže a šikanovania na školách, ďalších foriem škodlivého správania a špecifického problému mládežníckych gangov, do ktorého budú zapojené predovšetkým rodiny a školy, sociálne služby podporujúce rodiny, športové a mládežnícke centrá, samotní mladí ľudia a ktorý bude zameraný na poskytovanie príležitostí a na aktívne zapojenie mladých ľudí do spoločnosti; odporúča, aby sa členské štáty navzájom podelili o svoje osvedčené postupy;

71.

vyzýva na zriadenie bezpečných, dobre propagovaných, dôverných a dostupných mechanizmov pre deti, ich zástupcov a iné osoby s cieľom informovať o násilí páchanom na deťoch; všetky deti, a to aj tie, ktoré sú umiestnené v ústavoch zdravotnej starostlivosti a v nápravnovýchovných zariadeniach, by mali byť informované o existencii mechanizmov podávania sťažností;

72.

vyjadruje želanie, aby členské štáty vytvorili systém umožňujúci prístup k informáciám o odsúdeniach v dôsledku zneužívania detí, aby tak osoby, ktoré musia byť na základe predchádzajúceho odsúdenia za pohlavné zneužívanie detí považované za nespôsobilé práce s deťmi, nemohli, a to v zásade v celej EÚ, vykonávať určité profesie zahŕňajúce kontakt s deťmi, v súlade s jeho pozíciou z 1. júna 2006 o podnete Belgického kráľovstva na prijatie rámcového rozhodnutia Rady o uznaní a vykonaní v Európskej únii zákazov vyplývajúcich z odsúdení za sexuálne delikty spáchané na deťoch (11); považuje za nevyhnutné zaviesť opatrenia na predchádzanie recidívam, napríklad v prípade, keď osoba odsúdená za sexuálne delikty spáchané na deťoch vycestuje do zahraničia; v tejto súvislosti víta pokroky, ktoré Rada dosiahla v oblasti výmeny informácií medzi členskými štátmi o vnútroštátnych rozsudkoch za trestné činy, a želá si, aby Rada urýchlene zabezpečila vzájomné prepojenie vnútroštátnych trestných registrov vytvorením európskej siete;

73.

žiada, aby sa vyvinulo úsilie o riešenie problému predaja drog a alkoholu vo vzdelávacích inštitúciách a v ich okolí, a o informovanie detí o nebezpečenstve, ktoré drogy a alkohol predstavujú;

74.

žiada, aby členské štáty dospeli k spoločnému porozumeniu toho, čo je obsahom pojmu zneužívanie detí, keďže ich právne predpisy sa líšia napríklad v otázke vekovej hranice;

75.

požaduje účinnú ochranu detí pred sexuálnym vykorisťovaním vrátane toho, že sexuálna turistika, do ktorej sú zapojené deti, bude považovaná za trestný čin vo všetkých členských štátoch a budú sa na ňu vzťahovať extrateritoriálne trestnoprávne predpisy; žiada, aby sa ku každému občanovi EÚ, ktorý spácha trestný čin v tretej krajine, pristupovalo podľa jednotného súboru extrateritoriálnych trestnoprávnych predpisov platných v celej EÚ v súlade s opčným protokolom k Dohovoru OSN o právach dieťaťa týkajúcim sa predaja detí, detskej prostitúcie a detskej pornografie;

76.

žiada, aby bol Europolu poskytnutý riadny mandát na spoluprácu s policajnými zbormi členských štátov a krajín, ktorých sa týka tento druh cestovného ruchu, aby bolo možné viesť vyšetrovania zamerané na odhaľovanie osôb zodpovedných za tieto trestné činy a v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie postov európskych styčných úradníkov; požaduje príslušné opatrenia na rehabilitáciu a integráciu obetí sexuálneho vykorisťovania, ktoré boli oslobodené od svojich vykorisťovateľov, do spoločnosti; žiada tiež komplexnejšie informácie o sexuálnej turistike zameranej na deti v členských štátoch;

77.

povzbudzuje členské štáty, aby vytvorili legislatívny rámec, ktorý umožní postihovať sexuálnych turistov zameraných na deti a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby preskúmali možnosť prijatia spoločnej stratégie EÚ proti sexuálnej turistike zameranej na deti a aby v oblastiach hotelierstva a cestovného ruchu podpísali a podporovali kódexy správania, napríklad kódex ECPAT (12) – Kódex správania na ochranu detí pred sexuálnym vykorisťovaním pri cestovaní a v cestovnom ruchu z 21. apríla 2004;

78.

zdôrazňuje skutočnosť, že veľká väčšina detských obetí obchodovania s ľuďmi z dôvodov sexuálneho vykorisťovania na komerčné účely, ako sú prostitúcia a výroba detskej pornografie, a tiež v prípade vynútených manželstiev, sú mladistvé dievčatá, čo spôsobuje, že obchodovanie s ľuďmi je významnou rodovou otázkou; ďalej zdôrazňuje, že dokonca aj v skupinách, ktoré sa snažia o kontrolu a zastavenie obchodovania s ľuďmi, sú stále prítomné konvenčné postoje k vzťahu medzi pohlaviami a tradičné vnímanie úloh žien a dievčat;

79.

vyzýva členské štáty, aby dieťa, ktoré bolo svedkom domáceho násilia, považovali za obeť trestného činu;

80.

vyzýva všetky členské štáty, ktoré tak zatiaľ neurobili, aby ratifikovali Protokol o predchádzaní, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, obzvlášť so ženami a deťmi, ktorý dopĺňa Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a ktorý bol prijatý v Palerme v roku 2000, a aby prijali všetky potrebné opatrenia na poskytnutie ochrany detským obetiam obchodovania s ľuďmi, okrem iného prostredníctvom umožnenia obetiam obchodovania s ľuďmi zostať dočasne alebo natrvalo na ich území;

81.

odporúča, aby budúca stratégia EÚ zohľadňujúc najlepšie záujmy dieťaťa a rodový rozmer priznala osobitnú dôležitosť lekárskej, psychologickej a sociálnej starostlivosti o deti, ktoré sa stali obeťami zanedbávania, zneužívania, zlého zaobchádzania, vykorisťovania a priameho a/alebo nepriameho násilia; pripomína, že práca Komisie by mala obsiahnuť aj vplyv nepriameho násilia na kvalitu života detí a prevenciu tohto násilia; zdôrazňuje, že tieto otázky sú často spojené s chudobou a spoločenským vylúčením rodín a že na riešenie týchto problémov sú potrebné nové sociálne politiky s väčším dôrazom na solidaritu;

82.

žiada Komisiu a členské štáty, aby preskúmali, akú úlohu hrá dopyt po sexuálnom vykorisťovaní detí a po iných formách vykorisťovania detí; žiada, aby potom, ako sa to zistí, boli prijaté opatrenia na zníženie tohto dopytu, okrem iného prostredníctvom kampaní zameraných na verejnosť; obchodovanie s deťmi považuje za formu organizovaného zločinu a preto požaduje spoločné úsilie členských štátov v boji proti takýmto zločinom; vyzýva členské štáty, aby právo detí na ochranu považovali za prioritu;

83.

vyzýva všetky členské štáty, aby uznali, že dievčatá majú medzi sexuálne vykorisťovanými osobami neprimerané zastúpenie a že snahy o ukončenie sexuálneho vykorisťovania detí musia preto obsiahnuť rodový prístup;

84.

domnieva sa, že rodové vzťahy medzi dievčatami a chlapcami v raných etapách života sú určujúce pre rodovú rovnosť v ďalších etapách životného cyklu;

85.

žiada, aby sa pre mladistvých zaviedli primerane podľa závažnosti spáchaného činu alternatívne tresty k odňatiu slobody a aby sa zaručila existencia reedukačných opatrení, ako napríklad všeobecne prospešných prác mládeže, na ich budúcu spoločenskú a pracovnú reintegráciu, berúc do úvahy potrebu vštepiť mladistvým to, že sú nositeľmi práv, ale zároveň aj povinností, pričom podotýka, že zadržiavanie mladistvých páchateľov by malo byť len krajným riešením a malo by trvať čo najkratšiu dobu; požaduje tiež výchovné opatrenia na zabezpečenie spoločenskej a pracovnej reintegrácie; domnieva sa, že reedukačné opatrenia by sa okrem iného mali zameriavať na to, aby mladému človeku poskytli vedomosti a nástroje potrebné na riešenie skutočnej situácie, v ktorej musí žiť, čo znamená dať mu zodpovednosť za rešpektovanie práv druhých, ako aj za dodržiavanie zákonov a pravidiel stanovených spoločnosťou; pre možnosť rozvoja mladých ľudí na zodpovedné osoby považuje za zásadné, aby sa zapojili a aby mali právo ovplyvňovať svoju vlastnú situáciu a otázky, ktoré sa ich dotýkajú;

86.

poznamenáva, že vek trestnej zodpovednosti v súčasnosti nie je vo všetkých členských štátoch rovnaký a požaduje, aby Komisia vypracovala štúdiu o rozdielnych názoroch členských štátov na hraničný vek trestnej zodpovednosti, ich zaobchádzaní s mladými páchateľmi a ich účinných stratégiách prevencie kriminality mládeže;

87.

zdôrazňuje potrebu poskytnúť osobitnú odbornú prípravu osobám vykonávajúcim právnické povolanie a pôsobiacim v sektore justície pre mládež (sudcovia, právnici, sociálni pracovníci a policajti);

88.

vyjadruje želanie, aby sa v rámci Európskeho súdu pre ľudské práva zriadila špecializovaná sekcia pre práva detí;

89.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli seriózne opatrenia týkajúce sa zákazu rôznych foriem vykorisťovania detí vrátane prostitúcie či iných foriem sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce či služieb, otroctva či praktík podobných otroctvu alebo nevoľníctvu, využívania detí na žobranie, nezákonné činnosti, športu a s ním spojených činností, nezákonného osvojenia dieťaťa, vynútených manželstiev či akýchkoľvek iných foriem vykorisťovania;

90.

žiada, aby sa začal riešiť problém medzinárodných únosov detí, ktoré sú často predmetom sporov medzi rodičmi následkom rozchodov alebo rozvodov, pričom najlepší záujem dieťaťa by za každých okolností mal byť prvoradým hľadiskom;

91.

zdôrazňuje, že v článku 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa sa uvádza: „Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi“; podľa Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z roku 1980 (Haagsky dohovor) sa záujmom dieťaťa rozumie jeho rýchly návrat po únose; záujmy dieťaťa však zahŕňajú viac než len jeho rýchly návrat, napríklad bezpečné priame fyzické prostredie, prostredie lásky a pozornosti, podporujúcu a flexibilnú rodinnú štruktúru, primerané utváranie rodičovských modelov, kontinuitu vo výchove a starostlivosti, ako aj slušné životné podmienky; Haagsky dohovor tieto kritériá nezohľadňuje, napr. nezaoberá sa tým, kto je rodič, ktorý uniesol dieťa, či má takýto rodič rodičovskú zodpovednosť, koľko má dieťa rokov, aký dlhý čas už dieťa strávilo v inej krajine, či dieťa navštevuje školu a či tam má priateľov atď.; možno teda zhrnúť, že napriek dobrým úmyslom Haagskeho dohovoru a nariadenia (ES) č. 2201/2003 nie sú práva dieťaťa často dobre chránené; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na ochranu práv dieťaťa aj v tejto oblasti, a naliehavo ju žiada, aby v tomto smere predložila návrhy;

92.

žiada urýchlené prijatie primeraných opatrení na vyhľadávanie a identifikáciu zmiznutých a unesených detí, a to aj s použitím Schengenského informačného systému s cieľom zabrániť tomu, aby prekročili hranice; víta európsku horúcu linku pre zmiznuté deti a príslušné kroky mimovládnych organizácií a vyzýva Komisiu, aby podporila vytvorenie európskej otvorenej telefónnej agentúry pre deti a mladých ľudí s problémami;

93.

vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby uplatňovali rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. A/RES/46/121, A/RES/47/134 a A/RES/49/179 o ľudských právach a extrémnej chudobe, č. A/RES/47/196 o medzinárodnom dni boja za odstránenie chudoby a č. A/RES/50/107 o medzinárodnom roku za odstránenie chudoby a o vyhlásení prvého desaťročia OSN za odstránenie chudoby, ako aj dokumenty Hospodárskej a sociálnej rady OSN č. E/CN.4/Sub.2/1996/13, E/CN4/1987/NGO/2, E/CN4/1987/SR.29 a E/CN.4/1990/15 o ľudských právach a extrémnej chudobe, č. E/CN.4/1996/25 o práve na rozvoj, a č. E/CN.4/SUB.2/RES/1996/25 o realizácii hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv;

94.

upozorňuje, že v rámci EÚ žije 19 % detí pod hranicou chudoby a že je preto nevyhnutné prijať náležité opatrenia pomoci zamerané na potreby detí vrátane opatrení na podporu ich rodín, a vyzýva členské štáty, aby prijali ambiciózne a dosiahnuteľné ciele v oblasti znižovania – a prípadne odstránenia – chudoby detí;

95.

presadzuje vytvorenie vhodných štruktúr v členských štátoch na pomoc deťom a rodičom prispôsobiť sa zmeneným rodinným pomerom;

96.

vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré deťom umožnia užívať si detstvo a zúčastňovať sa detských aktivít bez sociálnej diskriminácie alebo vylúčenia;

97.

vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o integráciu stratégií špecificky sa venujúcich chudobe detí, nezamestnanosti mládeže a sociálnemu začleňovaniu menšín v rámci všetkých relevantných rozvojových stratégií vrátane strategických dokumentov o znižovaní chudoby a orientačných programov;

98.

vyzýva príslušné inštitúcie, aby deťom poskytli príležitosť skutočne prispieť k boju proti chudobe; s cieľom účinnejšie bojovať proti chudobe detí žiada, aby všetky zúčastnené strany vrátane najchudobnejších detí dostali skutočne aktívnu úlohu v plánovaní, vytváraní a vyhodnocovaní takýchto projektov na odstránenie extrémnej chudoby;

99.

zdôrazňuje, že boj proti komerčnému sexuálnemu vykorisťovaniu detí – t. j. obchodovaniu s deťmi na sexuálne účely, detskej pornografie a sexuálnej turistiky zameranej na deti – by sa mal stanoviť ako jeden z hlavných cieľov tejto stratégie pre aktivity v EÚ aj mimo nej, najmä vzhľadom na rozvojové ciele milénia; pripomína, že chudoba je často jednou z mnohých príčin sociálneho vylúčenia, diskriminácie a ohrozovania detí a ďalej ich posilňuje; domnieva sa však, že skutočnou príčinou komerčného sexuálneho vykorisťovania detí je dopyt po sexe s deťmi a organizovaný zločin, ktorý je pripravený ťažiť zo situácií, ktoré deti vystavujú riziku;

100.

požaduje, aby sa zvážilo poskytovanie psychologicko-sociálnej starostlivosti a emocionálnej podpory deťom žijúcim v zložitých životných podmienkach ako sú napríklad ozbrojené konflikty a krízové situácie, vysídleným deťom a deťom žijúcim v extrémnej chudobe;

101.

vyzýva členské štáty, aby plnili svoju povinnosť a pomáhali deťom a chránili ich pred rizikom podvýživy, chorôb a zlého zaobchádzania a zneužívania, a to bez ohľadu na spoločenské a/alebo právne postavenie detí alebo ich rodičov;

102.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh smernice zahŕňajúcej všetky formy diskriminácie uvedené v článku 13 Zmluvy o ES, ako aj všetky oblasti, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (13);

103.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť všetkým formám diskriminácie týkajúcej sa detí, vrátane diskriminácie detí s poruchami učenia (napr. dyslexiou, dyskalkúliou, dyspraxiou) alebo rôznymi inými postihnutiami;

104.

víta existenciu mnohých mimovládnych organizácií a dobrovoľných pracovníkov, ktorí vytvárajú vzťahy priateľstva a solidarity medzi deťmi v najnevýhodnejších situáciách a deťmi z rozdielneho spoločenského prostredia s cieľom bojovať proti extrémnej chudobe a sociálnemu vylúčeniu; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zabezpečili, že aj najchudobnejšie deti budú mať prospech z projektov Spoločenstva a že projekty Európskej dobrovoľníckej služby poskytnú takýmto organizáciám viac príležitostí nabrať mladých dobrovoľníkov;

105.

žiada, aby sa konkrétne opatrenia zameriavali predovšetkým na rómske deti a deti patriace k iným národnostným menšinám, cieľom čoho má byť najmä zastaviť diskrimináciu, segregáciu, sociálne vylúčenie a vylúčenie zo vzdelávania, ako aj vykorisťovanie, ktorého sú častou obeťou; vyzýva tiež členské štáty, aby sa usilovali o odstránenie neprimerane vysokého zastúpenia rómskych detí v zariadeniach pre mentálne postihnutých; vyjadruje želanie, aby sa podporovali kampane na zaradenie týchto detí do školskej dochádzky, opatrenia na boj proti ich častému predčasnému ukončeniu školskej dochádzky ako aj projekty prevencie a pomoci v oblasti zdravia vrátane očkovania;

106.

domnieva sa, že EÚ by si mala stanoviť za cieľ zabezpečenie toho, aby na jej území neexistovali deti bez domova alebo deti žijúce na ulici; žiada, aby boli prijaté vhodné a cielené opatrenia na pomoc deťom bez domova a deťom žijúcim na ulici, keďže väčšina z nich je silne traumatizovaná a sociálne vylúčená, nedostáva formálne vzdelanie ani zdravotnú starostlivosť, je mimoriadne náchylná stať sa obeťou obchodovania s ľuďmi (vrátane prostitúcie, obchodovania s orgánmi a nezákonného osvojenia), drogovej závislosti či kriminality, a je často nútená žobrať;

107.

žiada Komisiu a členské štáty, aby problém tisícov detí žijúcich na ulici a detí, ktoré sú nútené žobrať, uznali za vážny spoločenský problém a problém v oblasti ľudských práv, ktorý je porušením Dohovoru OSN a právach dieťaťa, a zároveň vyzýva členské štáty, aby zaviedli sankcie voči tým, ktorí sú zodpovední za poníženie detí, ktoré sú nútené žobrať;

108.

vyzýva EÚ, členské štáty a organizácie občianskej spoločnosti, aby zabezpečili, že každé dieťa dostane príležitosť byť súčasťou skupiny či združenia detí, kde môže stretávať iné deti a vymieňať si s nimi myšlienky; na základe toho požaduje, aby boli prijaté podporné opatrenia, ktoré uskutočnia dospelí v snahe o to, aby sa každé dieťa cítilo súčasťou skupiny a mohlo sa v rámci nej vyjadrovať; vyzýva preto členské štáty a príslušné miestne orgány, aby podporovali projekty, ktoré sa zameriavajú na to, aby deti mali možnosť sa týmto spôsobom vyjadriť, ako sú miestne rady či parlamenty detí, pričom by sa malo zabezpečiť, že sa do nich zapojí väčšina vylúčených detí;

109.

žiada, aby sa preskúmala možnosť vypracovať nástroj na úrovni Spoločenstva týkajúci sa osvojenia detí, ktorý by bol vypracovaný v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa a inými relevantnými medzinárodnými normami a ktorý by zvýšil kvalitu starostlivosti týkajúcu sa informačných služieb, prípravy medzinárodných osvojení detí, spracúvania žiadostí o medzinárodné osvojenia detí a následných služieb, keďže všetky medzinárodné dohovory o ochrane práv dieťaťa priznávajú opusteným deťom a sirotám právo na rodinu a na ochranu;

110.

vyzýva členské štáty, aby postupovali tak, aby zaručili základné právo dieťaťa žiť v rodine; nalieha na členské štáty, aby stanovili účinné riešenia na zabránenie opúšťaniu detí a zníženie počtu opustených detí a sirôt umiestňovaných do ústavov; pri hľadaní nového východiska pre dieťa by sa mal vždy prednostne zohľadniť najlepší záujem dieťaťa, ako ustanovuje Dohovor OSN o právach dieťaťa;

111.

zastáva názor, že k osvojeniu môže dôjsť v krajine pôvodu dieťaťa alebo po nájdení rodiny formou medzinárodného osvojenia v súlade s vnútroštátnou legislatívou a medzinárodnými dohovormi, a že umiestnenie do ústavu by malo byť iba dočasným riešením; mala by sa zohľadniť alternatívna rodinná starostlivosť v podobe napríklad pestúnskych rodín; nalieha na členské štáty a Komisiu, aby v spolupráci s Haagskou konferenciou, Radou Európy a detskými organizáciami vytvorili rámec na zabezpečenie transparentnosti, účinného monitorovania rozvoja osvojených detí a na koordináciu ich aktivít s cieľom predchádzať obchodovaniu s deťmi; nalieha v tejto súvislosti na členské štáty, aby osobitne posúdili deti so špecifickými potrebami, napr. deti, ktoré potrebujú lekársku starostlivosť a deti so zdravotným postihnutím;

112.

vyzýva členské štáty, aby so zreteľom na dospelú mládež, ktorá bola vychovávaná v sirotincoch alebo iných zariadeniach starostlivosti o deti, prijali kroky, ktoré jej umožnia využívať podporné opatrenia s cieľom pomáhať týmto mladým ľuďom pri plánovaní ich profesionálnej budúcnosti a uľahčiť im ich začlenenie sa do spoločnosti;

113.

zdôrazňuje, že sociálne vylúčenie, v ktorom žijú mladí delikventi, často znemožňuje ich normálne opätovné začlenenie do spoločnosti; preto vyzýva členské štáty, aby definovali sprievodné stratégie pre týchto rizikových mladistvých alebo mladých dospelých ľudí, s cieľom pomáhať im pri plánovaní ich profesionálnej budúcnosti a uľahčiť im ich začlenenie sa do spoločnosti;

114.

podotýka, že deti, ktoré sa starajú o rodičov alebo súrodencov s osobitnými potrebami, by mali mať nárok na osobitnú cielenú podporu;

115.

upozorňuje, že budúca stratégia EÚ by mala uznať dôležitú úlohu rodiny ako základnej jednotky spoločnosti z hľadiska prežitia, ochrany a vývoja dieťaťa; zastáva názor, že práva dieťaťa by sa mali v plnej miere zohľadniť v otázkach týkajúcich sa zosúladenia pracovného a rodinného života a v otázkach pracovného času, s osobitným dôrazom na situáciu matiek so zdravotným postihnutím a matiek detí so zdravotným postihnutím, ako aj pri vytváraní politík v oblasti verejnej a/alebo súkromnej podpory pre deti a ich rodičov, aby obaja rodičia boli schopní znášať a rozdeliť si zodpovednosť za výchovu detí a starostlivosť o ne; domnieva sa, že si treba uvedomiť skutočnosť, že čoraz väčší počet ľudí dnes žije v alternatívnom rodinnom zázemí nezodpovedajúcom tradičnému vnímaniu základnej rodiny, ktorú tvorí matka, otec a ich biologické deti;

116.

naliehavo žiada členské štáty, aby zrušili všetky obmedzenia práva rodičov na stýkanie sa so svojimi deťmi, ktoré vyplývajú z národnostných rozdielov, predovšetkým v súvislosti s rozhodnutím hovoriť jazykom, ktorý nie je úradným jazykom príslušnej krajiny; domnieva sa, že zrušenie obmedzení týkajúcich sa mnohonárodnostných rodín, v ktorých existuje konflikt medzi rodičmi, by malo priniesť neobmedzenú slobodu hovoriť jazykom, ktorý si vyberie dieťa a rodič, a to pri plnom dodržiavaní všetkých podmienok dohľadu nad stretnutiami, ak takú povinnosť uložil súd;

117.

víta zavedenie verejných ochrancov práv detí a vyzýva všetky členské štáty, aby uľahčili ich zavedenie na národnej a miestnej úrovni;

118.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby tieto deti, ktoré sú z právneho hľadiska dosť staré na to, aby mohli mať zamestnanie, boli odmeňované na základe zásady rovnakej práce za rovnakú odmenu;

119.

vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa rokovania výborov a podskupín pre ľudské práva vytvorených v rámci dohôd o obchode a spolupráci zamerali na problém detskej práce a na ochranu detí pred všetkými formami zneužívania, vykorisťovania a diskriminácie;

120.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby všetky politiky, vnútorné i vonkajšie, na úrovni členských štátov i na úrovni EÚ, brali na zreteľ odstránenie detskej práce vo všetkých jej formách; je presvedčený, že riadna školská dochádzka je najlepším prostriedkom riešenia tohto problému, pokiaľ ide o dievčatá i o chlapcov, rovnako pri predchádzaní porušovania tejto zásady i v úsilí prerušiť cyklus negramotnosti a chudoby v budúcnosti;

121.

dôrazne odsudzuje všetky formy detskej práce, otroctva, odpracovávania dlhu a iné formy práce, ktoré vplývajú nepriaznivo na zdravie a bezpečnosť detí; vyzýva Komisiu a Radu, aby viac spojili obchod EÚ a rozvojovú pomoc pre tretie krajiny s podmienkou, že tieto krajiny implementujú dohovor MOP o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce;

122.

poukazuje na skutočnosť, že výrobky predávané v EÚ môžu byť produktom detskej práce; vyzýva Komisiu, aby zaviedla mechanizmus, prostredníctvom ktorého môžu obete detskej práce žiadať náhradu od spoločností z EÚ na vnútroštátnych súdoch členských štátov; vyzýva Komisiu, aby presadzovala súlad dodávateľských reťazcov s týmito požiadavkami a najmä aby predložila mechanizmus, podľa ktorého by sa hlavný kontrahent v EÚ zodpovedal za prípady porušovania dohovorov OSN o detskej práci v dodávateľskom reťazci; z týchto dôvodov vyzýva EÚ, aby využila postup v rámci všeobecného systému preferencií ako jeden zo spôsobov účinnejšieho boja s vykorisťovaním detskej práce, ku ktorej dochádza v rôznych oblastiach sveta, a zaviedla osobitné opatrenia v prípadoch nebezpečnej práce, ktorú je nútený vykonávať veľký počet detí;

123.

žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala v najlepšom záujme detí situácii detských utečencov, detí žiadajúcich o azyl a migrujúcich detí a detí, ktorých rodičia žiadajú o azyl alebo majú štatút utečencov alebo ilegálnych prisťahovalcov, aby sa zabezpečilo, že môžu požívať svoje práva bez ohľadu na právne postavenie ich rodičov, že nebudú vystavované negatívnym dôsledkom situácie, za ktorú nenesú žiadnu zodpovednosť, a že sa budú riešiť ich osobitné potreby pri osobitnej snahe zachovať jednotu rodiny v prípade, že je to v najlepšom záujme dieťaťa;

124.

požaduje, aby sa v kontexte všetkých foriem prisťahovalectva venovala osobitná pozornosť mladistvým bez sprievodu, pretože organizovaný zločin využíva každú príležitosť na privezenie dieťaťa do krajiny na účel jeho vykorisťovania; domnieva sa, že členské štáty by preto mali byť ostražité a zabezpečiť existenciu politiky na ochranu detí pre každú predstaviteľnú situáciu;

125.

požaduje prístup detí prisťahovalcov k vzdelaniu a vytvorenie programov a prostriedkov z medzikultúrnej perspektívy s osobitným dôrazom na situácie zraniteľnosti a na mladistvých bez sprievodu;

126.

pripomína, že medzinárodné normy týkajúce sa ochrany detí je možné uplatniť aj v prípade mladistvých bez sprievodu, ktorí vstupujú na územie EÚ prostredníctvom nezákonných prisťahovaleckých postupov; žiada všetky miestne, regionálne a národné orgány, ako aj inštitúcie EÚ, aby čo najviac spolupracovali pri ochrane mladistvých bez sprievodu; žiada Komisiu, aby s tretími krajinami pôvodu vypracovala postupy medzinárodnej spolupráce a pomoci, ktoré zaručia návrat mladistvých do ich krajiny pôvodu za vhodných podmienok, a žiada vytvorenie mechanizmov na ochranu týchto mladistvých po ich návrate do ich krajín pôvodu v rámci ich biologickej rodiny alebo prostredníctvom mechanizmov alebo inštitúcií, ktoré ich účinne ochránia;

127.

žiada, aby ochrana práv dieťaťa stála v popredí spolurozhodovacieho postupu pri schvaľovaní nových nástrojov, o ktoré sa bude opierať spoločný azylový systém, a aby sa vypracovali osobitné opatrenia pre deti zohľadňujúce ich zraniteľnosť a poskytujúce najmä primeraný prístup detí k azylovému systému, poradenstvu ohľadom postupov týkajúcich sa detí, ohľad na individuálne azylové dôvody dieťaťa v rámci rodiny žiadajúcej o azyl a väčšie príležitosti pre zjednocovanie rodín v rámci azylového konania;

128.

upozorňuje na osobitnú situáciu detí migrantov oddelených od oboch svojich rodičov či od svojho predchádzajúceho zákonného alebo obvyklého priameho opatrovníka a žiada, aby sa zvážila potreba cieleného opatrenia EÚ, ktoré by riešilo právo osamotených detí na pomoc, právo na prístup na územie, menovanie a úlohu poručníkov, právo byť vypočutý, podmienky prijímania a vyhľadávania rodiny a iné trvalé riešenia;

129.

upozorňuje na skutočnosť, že deti bez sprievodu rodičov, deti bez štátnej príslušnosti a deti, ktoré neboli pri pôrode zaregistrované, sú mimoriadne ohrozené, a žiada členské štáty, aby prijali osobitné opatrenia na základe toho, čo je pre konkrétne dieťa najlepšie, ako je uvedené najmä v Dohovore OSN o právach dieťaťa a ako bolo uvedené Vysokým komisárom OSN pre utečencov;

130.

upozorňuje na úlohu vzdelávania, ktoré by malo byť rovnostárske a nemalo by sa pri ňom používať násilie alebo telesné tresty; naliehavo žiada Komisiu, aby vyčlenila zdroje potrebné na prevenciu všetkých druhov násilia v spoločenstvách utečencov, predovšetkým rodovo podmieneného násilia a sexuálneho vykorisťovania, prostredníctvom vytvorenia vzdelávacích programov a programov na zvyšovanie povedomia v oblasti rodovej problematiky, ľudských práv, sexuálneho a reprodukčného zdravia, o mrzačení ženských pohlavných orgánov a o HIV/AIDS, ktoré budú určené pre mladistvých oboch pohlaví;

131.

zdôrazňuje, že medzi zákonom a praxou vládne veľká priepasť, pokiaľ ide o realizáciu európskych nástrojov v oblasti azylu, a že taktiež pretrvávajú veľké rozdiely v spôsobe, akým sa v jednotlivých členských štátoch zaobchádza s deťmi so štatútom utečenca;

132.

zdôrazňuje skutočnosť, že 5 % žiadateľov o azyl sú mladiství bez sprievodu, čo poukazuje na potrebu ustanoviť kvalitne školených zákonných poručníkov pre deti bez dozoru, ktorí budú ochraňovať ich najlepšie záujmy od ich príchodu do hostiteľskej krajiny; vyzýva na zlepšenie životných podmienok detí v prijímajúcich zariadeniach; je sklamaný nedostatkom azylových postupov prispôsobených potrebám detí;

133.

poznamenáva, že deti utečencov čelia často podobným rizikám ako deti, ktoré boli násilne vysídlené v rámci vnútorných hraníc vlastnej krajiny;

134.

zdôrazňuje, že deti by sa mali do svojej krajiny pôvodu vrátiť len vtedy, ak je zaručená ich bezpečnosť a ochrana, a podčiarkuje nutnosť pátrať po rodinných príslušníkoch a zlučovať rodiny; zdôrazňuje, že ich návrat sa musí zakázať, ak im hrozí vážna ujma, napríklad v podobe detskej práce, sexuálneho vykorisťovania, násilia alebo rizika zmrzačenia ženských pohlavných orgánov, sociálneho vylúčenia alebo zapojenia do ozbrojeného konfliktu;

135.

zdôrazňuje potrebu zlepšiť zhromažďovanie údajov o deťoch, ktoré žiadajú o štatút utečenca, o deťoch, ktoré sa nezákonne zdržiavajú na území iného štátu a pritom v ňom nežiadajú o štatút utečenca, a o výsledkoch azylových konaní a o budúcnosti týchto detí po prijatí konečného kladného či záporného rozhodnutia o ich žiadosti o azyl s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto deti nestratili v anonymite alebo sa nestali obeťami trestných činov;

136.

zdôrazňuje negatívne dôsledky emigrácie a kritickú situáciu detí, ktorých rodičia emigrovali a nechali ich v krajine samé; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť úplnú starostlivosť, integráciu a vzdelávanie týchto detí, ako aj ich opätovné začlenenie do rodiny vždy, keď to bude možné;

137.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu o možnosti udeliť občianstvo EÚ deťom narodeným v EÚ bez ohľadu na právne postavenie ich rodičov;

138.

pripomína, že administratívne zadržiavanie detí by malo byť výnimočným opatrením; zdôrazňuje, že deti v sprievode svojich rodín by mali byť zadržiavané len v krajnom prípade, na čo najkratšiu možnú dobu a len ak je to v ich najlepšom záujme, ako vyplýva z článku 37 písm. b) Dohovoru OSN o právach dieťaťa, a že mladiství bez sprievodu by nemali byť zadržiavaní ani posielaní späť;

139.

pripomína, že migrujúce deti majú právo na vzdelanie a na zábavu;

140.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali účinný systém, ktorý zabezpečí, že deti budú informované o svojich právach a že ich môžu využívať, a to doma a v školách a na úrovni primeranej ich veku a intelektuálnemu vývoju;

141.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili prístup mladých dievčat k informáciám a vzdelávaniu o reprodukčnom zdraví a o službách v oblasti reprodukčného zdravia;

142.

nalieha na členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie kvality svojich zariadení detskej starostlivosti, a to aj ďalšie odborné vzdelávanie a informovanie o právach detí, dobré pracovné podmienky a primeranú mzdu pre osoby, ktoré sa profesionálne starajú o deti, keďže tieto zariadenia a ich zamestnanci poskytujú deťom pevný základ pre budúcnosť a sú zároveň prospešné pre rodičov, najmä vzhľadom na pracovné zaťaženie pracujúcich a osamelých rodičov, čo prispieva k znižovaniu chudoby žien a následne aj detí;

143.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spojili úsilie o pomoc partnerským krajinám pri plnení cieľa, ktorým je bezplatné a všeobecné základné vzdelávanie (2. rozvojový cieľ milénia), a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli potrebné finančné prostriedky na zrýchlenú iniciatívu Vzdelávanie pre všetkých;

144.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa osobitná pozornosť venovala 3. rozvojovému cieľu milénia, ktorý sa týka rodovej rovnosti, a vzdelávaniu dievčat, náboru a odbornému vzdelávaniu miestnych učiteliek, odstráneniu predsudkov zo strany mužov v učebných osnovách, umiestneniu škôl bližšie ku komunitám, ktorým sú k dispozícii, a zabezpečeniu náležitých hygienických zariadení; zdôrazňuje, že školy by mali byť bezpečné miesta, kde sa dodržiavajú práva detí, a že je potrebné dôrazne sa zamerať na prevenciu a riešenie prípadov sexuálneho obťažovania a násilia v školách a v ich okolí;

145.

vyzýva členské štáty, aby presadzovali projekty viacgeneračného komunálneho spolužitia (napr. viacgeneračné domy), ktoré deťom umožnia vyrastať so staršími ľuďmi, a starším ľuďom zase poskytnú výhody siete sociálnej podpory a možnosť prispieť k rozvoju detí tým, že sa s nimi podelia o svoje vedomosti a skúsenosti;

146.

zdôrazňuje, že právo na vzdelanie je základným predpokladom pre spoločenský vývoj detí a musia mať k nemu prístup všetky deti na základe svojich individuálnych schopností a nezávisle od svojho etnického a spoločenského pôvodu alebo stavu rodín, z ktorých pochádzajú;

147.

domnieva sa, že deti by mali mať prístup k vzdelaniu nezávisle od ich postavenia a/alebo od postavenia ich rodičov; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť tento prístup deťom migrantov a/alebo utečencov;

148.

zdôrazňuje, že budúca stratégia EÚ by mala uznať právo na vzdelanie na základe rovnakých príležitostí a nediskriminácie;

149.

vyzýva členské štáty, aby za prioritu považovali začlenenie materiálu týkajúceho sa ľudských práv a spoločných hodnôt, ktoré sú základom demokratického občianstva, do učebných osnov;

150.

žiada, aby sa prijatie jednotného súboru opatrení, ktoré deťom so zdravotným postihnutým zaručia, že budú vždy môcť vykonávať svoje práva, stalo jednou z priorít stratégie EÚ s cieľom ukončiť akúkoľvek formu diskriminácie a podporiť ich začlenenie do vzdelávania, spoločnosti a pracovného prostredia vo všetkých fázach ich života;

151.

Komisii a členským štátom navyše odporúča, aby preskúmali osobitné potreby žiakov so zdravotným postihnutím a realizovali vzdelávacie programy prispôsobené ich potrebám, ktoré by podporovali ich integráciu do spoločnosti;

152.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť integrovanému vzdelávaniu detí so zdravotným postihnutím a tým zaistili ich hladké začlenenie do spoločnosti už na škole a zvýšili toleranciu zdravých detí bez zdravotného postihnutia voči zdravotnému postihnutiu a sociálnym nerovnostiam;

153.

žiada účinnejšie riešenie otázok súvisiacich s diskrimináciou, sociálnou diverzitou, výučbou tolerancie v školách, vzdelávaním v oblasti zdravého života, náukou o stravovaní, prevenciou nadmerného požívania alkoholu, drog, liekov, psychotropných a iných intoxikačných látok a vhodným vzdelávaním týkajúcim sa sexuálneho zdravia;

154.

konštatuje, že poskytovanie starostlivosti v ranom detstve v kolektívnych zariadeniach (napr. jasliach, škôlkach, školách) je jedným z najlepších spôsobov riešenia problému zosúladenia pracovného a rodinného života a je aj prostriedkom na zabezpečenie toho, aby mohli deti v ranom štádiu vývoja využívať rovnaké príležitosti a socializovali sa;

155.

upozorňuje, že zakazovanie účasti dievčat na školskom vyučovaní a telesnej výchove, napr. na plávaní, z kultúrnych dôvodov nie je odôvodnené žiadnou kultúrou či náboženstvom a nesmie sa tolerovať;

156.

žiada členské štáty, aby všetkým deťom umožnili slobodný alebo cenovo dostupný prístup k herným a športovým zariadeniam primeraným ich veku;

157.

upozorňuje na znepokojivú skutočnosť, že obezita, najmä medzi deťmi, je v Európe na vzostupe; zdôrazňuje, že podľa odhadov má v EÚ nadváhu viac než 21 miliónov detí, pričom tento počet rastie o 400 000 detí ročne; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na reguláciu agresívnej a zavádzajúcej reklamy a na zlepšenie ustanovení o výživových tvrdeniach spracovaných potravín s cieľom riešiť rastúci problém obezity;

158.

vyzýva členské štáty a ich príslušné orgány, aby sa čo najviac vynasnažili o to, aby deti žili v zdravom fyzickom prostredí, a to najmä kvôli neblahým dôsledkom, ktoré má na mládež znečistenie prostredia a zlé životné podmienky; náležitá pozornosť by sa tiež mala venovať podmienkam vzdelávacieho prostredia detí a mali by sa zaviesť primerané normy;

159.

pripomína právo detí na zdravie a najmä právo dospievajúcich na sexuálne a reprodukčné zdravie a zdôrazňuje, že ochrana zdravia matiek musí byť neoddeliteľnou časťou budúcej stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa a že táto stratégia musí pozdvihnúť životné a pracovné podmienky tehotných a dojčiacich žien a trvať na dodržiavaní existujúcich právnych predpisov na ochranu práv pracujúcich žien, ako aj na rovnom a všeobecnom prístupe pre všetky ženy ku kvalitnej predpôrodnej a popôrodnej zdravotnej starostlivosti vo verejnom sektore, aby sa znížila úmrtnosť matiek a detí, ako aj prenášanie chorôb z matky na dieťa; zdôrazňuje zásadný význam materskej dovolenky na vývoj dieťaťa, najmä vzhľadom na puto dieťaťa s matkou nielen počas prvých mesiacov po narodení, ale aj počas prvých rokov života;

160.

víta skutočnosť, že Komisia uznáva, že deti, a to od narodenia až po dospelosť, majú v rozličných vývojových etapách svojho života veľmi rôznorodé potreby; pripomína právo detí na najvyšší dosiahnuteľný zdravotný štandard a osobitne právo dospievajúcej mládeže na vzdelanie a služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a plánovania rodiny a pripomína, že toto právo preto musí byť neoddeliteľnou časťou budúcej stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa;

161.

konštatuje, že práva detí, ako sú uvedené v Dohovore OSN o právach dieťaťa, sa týkajú všetkých ľudských bytostí do veku 18 rokov a že je potrebné uznať osobitné potreby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv dospievajúcej mládeže;

162.

zdôrazňuje význam podpory politík v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia s cieľom znížiť výskyt pohlavne prenosných chorôb (vrátane HIV/AIDS), neželaných tehotenstiev a nezákonných a riskantných potratov u mladých žien a zabrániť im, ako aj zamedziť nedostatočnému chápaniu vlastných potrieb týkajúcich sa reprodukčného zdravia zo strany mladých ľudí;

163.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na ochranu detí, ktorých rodičia majú HIV/AIDS, a zdôrazňuje potrebu plniť 5. rozvojový cieľ milénia (zlepšenie zdravia matiek), 4. rozvojový cieľ milénia (zníženie úmrtnosti detí) a 6. rozvojový cieľ milénia (boj proti HIV/AIDS, malárii a iným chorobám); taktiež naliehavo žiada o investície do výskumu a vývoja pediatrických antiretrovírusových prípravkov, do zabezpečovania sietí na postele na ochranu pred maláriou a do podpory imunizácie prostredníctvom Združenia GAVI (predtým známe ako Globálne združenie pre vakcíny a imunizáciu);

164.

vyzýva členské štáty, aby poskytovali sexuálnu výchovu, informácie a poradenstvo s cieľom zvýšiť informovanosť a rešpektovanie sexuality a predísť neželaným tehotenstvám a šíreniu HIV/AIDS a iných pohlavných chorôb, a aby uľahčili prístup k antikoncepcii a informáciám o jej rôznych formách;

165.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetky deti a dospievajúca mládež dostanú v škole a mimo školy primerané a zrozumiteľné vedecké informácie o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, aby sa mohli informovane rozhodovať o otázkach týkajúcich sa ich osobného blaha vrátane prevencie pohlavných chorôb a HIV/AIDS;

166.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v EÚ i mimo nej presadzovali rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti pre deti oboch pohlaví, s osobitným dôrazom na znevýhodnené deti a deti z etnických alebo sociálnych menšín;

167.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie na boj proti škodám, ktoré ženám a deťom spôsobuje alkohol, a to:

168.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili vytvorenie podmienok, ktoré každému dieťaťu umožnia prístup ku všetkým druhom a úrovniam zdravotníckych služieb, a aby v prípade potreby prijali pozitívne opatrenia s cieľom umožniť prístup znevýhodnených skupín k takým možnostiam zdravotníckych služieb, ktoré by im inak boli nedostupné;

169.

pripomína, že smernica Rady 92/85/EHS; z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (14) ustanovuje zamestnanecké práva tehotných a dojčiacich žien, požadujúc, aby zamestnávateľ vykonal všetky potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby ženy a nenarodené deti neboli vystavené zdravotnému riziku na pracovisku;

170.

požaduje výskum a posúdenie účinkov znečisťovania životného prostredia na hormonálny, neurologický, psychologický a imunitný systém, zavedenie skúšok únosnosti územného a dopravného plánovania pre deti a pozitívne označovanie dovezených hračiek, ktoré neboli vyrobené s použitím práce detí;

171.

uznáva právo každého dieťaťa na zaregistrovanie po narodení ako legálne uznanie jeho existencie a jeho práva na získanie národnosti a totožnosti, a to bez ohľadu na jeho pohlavie alebo etnický pôvod, prípadne na národnosť jeho rodičov či ich postavenie utečenca, prisťahovalca alebo žiadateľa o azyl;

172.

uznáva, že rodné listy pomáhajú chrániť dieťa proti porušovaniu jeho práv, ktoré pramení z pochybností o jeho veku alebo totožnosti; domnieva sa, že spoľahlivé systémy registrácie narodení sťažujú obchodovanie s deťmi a ich orgánmi, obmedzujú nezákonné osvojenie a znemožňujú nadhodnotenie veku detí na účely predčasného sobáša, odvodu príliš mladých ľudí do armády, sexuálneho vykorisťovania, detskej práce (15) a súdne zaobchádzanie s mladistvými ako s dospelými;

173.

zdôrazňuje skutočnosť, že „neviditeľnosť“ nezaregistrovaných detí zvyšuje ich zraniteľnosť, ako aj pravdepodobnosť, že porušovanie ich práv ostane bez povšimnutia;

174.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v niektorých krajinách existuje rodovo podmienená diskriminácia pri registrácii narodení a právne predpisy a zvyklosti, ktoré sú v rozpore s Dohovorom OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám, a medzi ktoré patrí aj odopieranie registrácie detí slobodných matiek, odmietanie národnosti matky a diskriminácia pri registrácii dievčat bez školského vzdelania, ak je prístup k registru založený na vzdelávacom systéme;

175.

vyzýva Komisiu a organizácie na ochranu práv detí aj humanitárne organizácie, aby sa spojili v snahe o zvýšenie povedomia, pokiaľ ide o potrebu registrácie narodení v tretích krajinách; poznamenáva, že chýbajúci rodný list môže dieťaťu zabrániť v získaní uznania možných dedičských práv, v získaní prístupu ku vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a materiálnej pomoci od štátu; žiada o podporu opatrení na zabezpečenie, aby sa takéto služby poskytovali všeobecne až do ukončenia postupu úradnej registrácie;

176.

vyzýva Komisiu, aby požadovala od štátov vytvorenie stálych registračných systémov fungujúcich od celoštátnej úrovne až po obce, ku ktorým bude mať bezplatný prístup celé obyvateľstvo vrátane obyvateľov odľahlých oblastí, a to okrem iného napríklad prostredníctvom poskytovania mobilných registračných jednotiek, ďalej aby zabezpečila príslušné školenia pre matrikárov a vyhradila dostatočné zdroje na financovanie týchto iniciatív;

177.

žiada inštitúcie Spoločenstva a členské štáty, aby vyvinuli väčšie úsilie na zabezpečenie účinnej koordinácie politík zameraných na podporu registrácie narodení, a to predovšetkým s účasťou OSN a príslušných podriadených agentúr s cieľom dohodnúť sa na spoločnom programe, ktorý povedie k účinnej univerzálnej reakcii;

178.

zdôrazňuje kľúčovú potrebu plniť usmernenia EÚ týkajúce sa detí a ozbrojených konfliktov;

179.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu do svojich vnútroštátnych zákonov a vyšetrovali, stíhali a trestali každého, kto nezákonne odvádza deti do ozbrojených síl alebo skupín alebo ich zneužíva na aktívnu účasť v konfliktných situáciách, a tak zabezpečili, že sa vyvinie maximálne úsilie skoncovať s beztrestnosťou vzťahujúcou sa na tieto trestné činy;

180.

víta prijatie Parížskych záväzkov na ochranu detí pred nezákonným odvodom alebo ich zneužívaním ozbrojenými silami alebo ozbrojenými skupinami z roku 2007, ktoré sú aktualizáciou zásad z Kapského mesta z roku 1997, a vyzýva všetky štáty, aby ich prijali;

181.

domnieva sa, že je potrebné prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, že s deťmi, ktoré sú zbavené slobody, sa bude zaobchádzať v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva a zohľadní sa pritom ich osobitný štatút dieťaťa, a ktoré zakážu držanie detí v zajatí spolu s dospelými, okrem rodičov s malými deťmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné podporiť vzdelávacie programy určené na zvyšovanie povedomia úradníkov a zamestnancov súdnych a policajných systémov krajín, v ktorých bolo zistené využívanie chlapcov a dievčat ako vojakov;

182.

zdôrazňuje potrebu zaobchádzať s deťmi v súlade s pravidlami súdneho systému pre mladistvých, ako aj potrebu hľadať alternatívy k súdnym konaniam; žiada, aby boli deťom na súde k dispozícii prokurátori špecializovaní na mladistvých a právnici, ktorí sú odborníkmi na sociálne právo; požaduje ustanovenie komisií pre pravdu a zmierenie;

183.

požaduje reintegráciu a fyzickú, sociálnu a psychologickú rehabilitáciu detí, ktoré boli vojakmi, a ďalších detí postihnutých ozbrojenými konfliktami, opätovné zjednotenie s ich rodinami, alternatívnu starostlivosť pre tých, pre ktorých možnosť opätovného zjednotenia rodiny neprichádza do úvahy, vzdelávacie kurzy na doplnenie zmeškaného učiva a šírenie informácií o HIV/AIDS; zdôrazňuje potrebu riešiť osobitné zlyhania v rámci reintegrácie dievčat, ktoré boli vojačkami, ktoré niekedy spoločnosť odmieta a odsúva na okraj, a to prostredníctvom vyčlenenia osobitných zdrojov na vytvorenie programov v oblasti vzdelávania, sexuálneho zdravia, psychologickej podpory a sprostredkovania stretnutia s rodinou;

184.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty prijali spoločné diplomatické opatrenie vždy, keď sa zistia prípady odvádzania detí do vojenských jednotiek alebo ozbrojených skupín;

185.

poznamenáva, že núdzové ustanovenia pre deti v štátoch s nestálou situáciou, ktoré sú zasiahnuté konfliktami, sa len zriedkavo vzťahujú na náležité vzdelávanie, a vyzýva Komisiu, aby podporovala vzdelávacie aktivity vrátane implementácie minimálnych noriem, ktoré navrhla Medziagentúrna sieť pre vzdelávanie v núdzových situáciách tak v núdzových situáciách, ako aj v štádiách prechodu od krízového stavu k rozvoju;

186.

zdôrazňuje, že absencia konečného usporiadania zmrazených konfliktov vedie k situácii, keď sa v príslušných oblastiach zanedbáva právny štát a dochádza v nich k porušeniam ľudských práv, a že to predstavuje významnú prekážku v zabezpečení dodržiavania všetkých práv dieťaťa; vyzýva, aby sa prijali kroky s cieľom riešiť osobitné potreby detí a ich rodín v oblastiach zmrazeného konfliktu;

187.

zdôrazňuje právo detí dospievať v slobodnej a otvorenej spoločnosti, v ktorej sa dodržiavajú ľudské práva a sloboda prejavu a kde sa už neudeľuje trest smrti, najmä v prípade mladistvých;

188.

zdôrazňuje, že postavenie detí v nedemokratických štátoch je veľmi neisté, a vyzýva Komisiu, aby tejto skupine ľudí venovala osobitnú pozornosť;

189.

žiada Komisiu, aby venovala pozornosť zvyšovaniu politického povedomia detí a mladých ľudí v tretích krajinách, kde je obmedzená demokracia, aby sa z týchto mladých ľudí mohli stať politicky uvedomelí občania;

190.

žiada Komisiu, aby zdôraznila význam toho, aby mladí ľudia mohli na základe dobrovoľnosti vyjadriť svoje názory prostredníctvom (politických) mládežníckych organizácií;

191.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom, európskej sieti národných monitorovacích inštitúcií ChildONEurope, Rade Európy, Výboru OSN pre práva dieťaťa, UNICEF-u, Medzinárodnej organizácii práce, Vysokému komisárovi OSN pre utečencov a Svetovej zdravotníckej organizácii.

19.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 41/46

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vzdelávanie dospelých: Na vzdelávanie sa nikdy nie je neskoro (KOM(2006)0614),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania (1),

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o demokratických výzvach a solidarite medzi generáciami (3),

—

so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Lisabone z 23. a 24. marca 2000,

—

so zreteľom na články 149 a 150 Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní z 25. septembra 2007 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady týkajúceho sa tvorby a rozvoja štatistiky vzdelávania a celoživotného vzdelávania (4),

—

so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní z 24. októbra 2007 k návrhu odporúčania Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2007 o účinnosti a rovnosti v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov (2006 – 2010) (7) a uznesenie z 27. septembra 2007 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2007 (8),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0502/2007),

A.

keďže sa vzdelávanie dospelých stáva politickou prioritou a vyžaduje si konkrétne a primerané programy, zviditeľňovanie, prístup, zdroje a metódy hodnotenia,

B.

keďže vzdelávanie a odborná príprava sú rozhodujúcimi faktormi pri plnení cieľov Lisabonskej stratégie zvyšovať hospodársky rast, konkurencieschopnosť a sociálne začlenenie,

C.

keďže ďalšie 4 milióny dospelých by sa museli zapojiť do celoživotného vzdelávania, aby sa dosiahla referenčná úroveň účasti, ktorú členské štáty schválili v rámci programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010,

D.

keďže účinný systém vzdelávania dospelých s jasnými prioritami, ktorého plnenie sa monitoruje a ktorý je začlenený do stratégií celoživotného vzdelávania, môže podporiť jazykové, sociálne a kultúrne začlenenie okrajových skupín, ako napríklad prisťahovalcov a Rómov, z ktorých mnohí tiež predčasne zanechávajú školskú dochádzku,

E.

keďže investície do vzdelávania dospelých zvyšujú sociálnu a kultúrnu návratnosť v podobe väčšieho osobného blaha, ako aj sebarealizácie a aktívnej občianskej účasti,

F.

keďže zásadný príspevok vzdelávania dospelých prostredníctvom osvojovania si kľúčových spôsobilostí je nevyhnutný pre zamestnateľnosť a mobilitu na modernom trhu práce a pre sociálne začlenenie,

G.

keďže na sledovanie, porovnávanie a hodnotenie rozmanitosti možností vzdelávania dospelých sú v záujme tvorby politických opatrení potrebné spoľahlivé údaje,

H.

keďže informovanie o systémoch vzdelávania dospelých a prístup k nim sú v jednotlivých členských štátoch značne rozdielne,

I.

keďže uznávanie a validácia formálneho, neformálneho a informálneho (neinštitucionálneho) vzdelávania tvoria základný prvok v stratégii celoživotného vzdelávania,

J.

keďže je naliehavo potrebné prepojiť vzdelávanie dospelých s európskym kvalifikačným rámcom a zvýšiť jeho potenciál, pokiaľ ide o kľúčové kompetencie, ako aj sociálne a osobné schopnosti,

1.

víta návrh Komisie na akčný plán pre vzdelávanie dospelých;

2.

uznáva, že by sa na rôznych úrovniach mali prijať opatrenia s cieľom podporiť, posilniť a podnietiť nárast kultúry vzdelávania, najmä u dospelých, na ktorých vykonávaní sa okrem členských štátov musí podieľať aj EÚ;

3.

nalieha na členské štáty, aby budovali kultúru celoživotného vzdelávania a sústredili sa prednostne na vzdelávanie a odbornú prípravu dospelých prostredníctvom vykonávania politických opatrení a činností na podporu osvojovania znalostí, na zvýšenie ich príťažlivosti a dostupnosti a na trvalú aktualizáciu kvalifikácií;

4.

zdôrazňuje dôležitosť rodovej rovnosti v súvislosti s programami, ktoré sa týkajú celoživotného vzdelávania, aby muži i ženy mohli rovnakou mierou využívať možnosti, aké toto vzdelávanie ponúka; vyzýva Komisiu, aby pri príprave vzdelávania dospelých využívala všetky dostupné nástroje na monitorovanie citlivej politiky rodovej rovnosti a aby pritom spolupracovala s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť;

5.

naliehavo žiada, aby sa zvýšila podpora vzdelávania dospelých s cieľom motivovať viac ľudí, aby sa do neho zapojili; domnieva sa, že vzdelávanie dospelých by malo zohrávať rozhodujúcu úlohu v politike na podporu všeobecnej kultúry vzdelávania prostredníctvom kampaní v médiách, informačných a poradenských služieb a predovšetkým informačných a poradenských služieb pre znevýhodnené skupiny; zastáva názor, že na to, aby bola táto podpora účinná, musia ju sprevádzať aktívne politické opatrenia členských štátov, ktoré podporujú zlučiteľnosť vzdelávania s rodinným a pracovným životom;

6.

súhlasí s tým, že špeciálne telefonické linky a internetové stránky predstavujú veľmi úspešný prostriedok na podporu vzdelávania dospelých;

7.

domnieva sa, že podpora zručností v oblasti médií zohráva vo všeobecnom a odbornom vzdelávaní dôležitú úlohu pri prekonávaní priepastných rozdielov medzi generáciami pokiaľ ide o digitálne technológie;

8.

zastáva názor, že na tvorbu, kontrolu a hodnotenie politických opatrení v oblasti vzdelávania dospelých, ako aj na poskytovanie signálov a smerov pre integrovaný program celoživotného vzdelávania sú potrebné porovnateľné štatistické údaje;

9.

domnieva sa, že je potrebné podporiť prieskum európskeho vzdelávania dospelých ako prostriedku, pomocou ktorého možno zbierať porovnateľné údaje o vzdelávaní dospelých a podporovať spoločné koncepcie;

10.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporovali výmenu osvedčených postupov;

11.

pripomína ciele zasadnutia Európskej rady v Barcelone z 15. a 16. marca 2002 a zdôrazňuje pokrok dosiahnutý členskými štátmi v plnení cieľa, ktorým je zabezpečenie miest v detských jasliach, materských školách a zariadeniach predškolského vzdelávania a zriadenie tzv. Dňa starostlivosti o deti a starostlivosti o ďalšie nezaopatrené osoby; zároveň poukazuje na skutočnosť, že niektoré členské štáty ďaleko zaostávajú v plnení barcelonských cieľov;

12.

poukazuje na to, že zosúladenie rodinného života, pracovného života a celoživotného vzdelávania si vyžaduje nielen väčšiu flexibilitu pri hospodárení s časom a priestorom, ale aj sociálne, hospodárske a daňové podnety s cieľom podporiť prístup dospelých k programom odbornej prípravy a vzdelávania;

13.

zdôrazňuje potrebu zlepšiť používanie nových technológií a v tejto súvislosti poznamenáva, že by sa malo podporovať rozvíjanie prístupu k internetu, ako aj programov pre digitálnu integráciu s cieľom prekonať priepastné rozdiely v znalosti digitálnych technológií a podnietiť nové zdroje poznatkov a vzdelávacie metódy, napríklad programy diaľkového vzdelávania a poskytnutie miest na výučbu;

14.

zdôrazňuje potrebu zvýšiť prístup žien k novým technológiám vrátane tých žien, ktoré žijú vo vzdialených a vidieckych oblastiach, ako aj starších žien, a dať im tak rovnakú možnosť uchádzať sa o miesto na pracovnom trhu; ďalej zdôrazňuje potrebu podporovať kroky zamerané na zníženie rozdielu medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o technickú a vedeckú kvalifikáciu;

15.

upozorňuje na to, že je nutné rozšíriť ponuku verejných a súkromných zariadení starostlivosti o deti a zapojiť a podporiť zamestnávateľov, ktorí by mohli zabezpečiť podnikové zariadenia starostlivosti o deti a priestor pre rodičov, najmä matky, aby sa mohli vrátiť do práce a zároveň mali možnosť pokračovať v celoživotnom vzdelávaní popri práci; ďalej považuje za mimoriadne dôležité, aby sa zlepšila ponuka verejných opatrovateľských služieb pre ľudí závislých na opatere a starších ľudí;

16.

pripomína, že demografická zmena predstavuje pre členské štáty zložitý súbor navzájom súvisiacich úloh a že naše spoločnosti budú musieť vytvoriť nové formy solidarity medzi kultúrami a generáciami;

17.

navrhuje preto, aby sa zlepšil prenos i výmena poznatkov, spôsobilostí a skúseností dospelých, najmä medzi generáciami, a to prostredníctvom školiacich systémov na podporu rôznych podnikateľských a remeselných činností; domnieva sa tiež, že je potrebné, aby boli školitelia navzájom prepojení sieťou, prostredníctvom ktorej by si mohli poskytovať informácie;

18.

podčiarkuje význam „prístupu rodinného vzdelávania“, keď sú rodičia motivovaní vrátiť sa k vzdelávaniu, lebo chcú svojim deťom pomôcť pri dosahovaní dobrých výsledkov v škole;

19.

podporuje vytváranie dobrovoľníckych programov vzhľadom na úlohu, ktorú zohrávajú v oblasti solidarity medzi generáciami a pri uznávaní skúseností a kvalifikácií;

20.

zdôrazňuje, že v rámci mobility a sociálneho začlenenia je potrebné zabezpečiť, najmä pre prisťahovalcov, flexibilné príležitosti pre programy vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj vhodné podmienky na ich vykonávanie;

21.

domnieva sa, že zriadenie národných a miestnych centier podpory pre prisťahovalcov je rozhodujúcim nástrojom, pomocou ktorého sa sprístupnia užitočné informácie a objasnia otázky týkajúce sa úplného začlenenia prisťahovalcov do spoločnosti;

22.

znovu zdôrazňuje význam výraznejšej podpory jazykových kurzov, najmä tých, ktoré sú určené pre prisťahovalcov, ako aj podpory výučby jazykov pre celú populáciu;

23.

podporuje myšlienku vytvorenia „auditov schopností“ pre prisťahovalcov, nízko kvalifikované a zdravotne postihnuté osoby; je presvedčený, že takéto audity schopností môžu popri hospodárskych výhodách, ktoré prinesú, prispieť aj k zníženiu rasizmu, xenofóbie, diskriminácie a vylúčenia;

24.

domnieva sa, že prístup k vyššiemu vzdelávaniu by mal zahŕňať širšiu verejnosť vrátane dospelých s pracovnými skúsenosťami a starších ľudí a že vzdelávacie systémy by sa tomuto účelu mali prispôsobiť a zároveň spružniť; a že treba podporovať príslušné opatrenia v oblasti infraštruktúry, ako aj zabezpečenie ľudských zdrojov;

25.

poukazuje na to, že je potrebné modernizovať systémy stredoškolského vzdelávania, aby boli konkurencieschopnejšie, pružnejšie, prístupnejšie a účinnejšie;

26.

zdôrazňuje potrebu vysoko kvalitného personálu v oblasti vzdelávania dospelých; je presvedčený, že by sa mali podporiť osobitné programy zamerané na učiteľov pre dospelých a podporuje zriadenie programov vysokoškolského štúdia s možnosťou získania diplomu v oblasti vzdelávania dospelých;

27.

podporuje opatrenia na zvýšenie prenosu kompetencií a mobility v oblasti vzdelávania dospelých, ako sú:

28.

súhlasí s názorom, že celoživotné vzdelávanie je v prvom rade veľmi dôležité z hľadiska lepšieho začleňovania do spoločnosti a zamestnateľnosti, ale aj osobného rozvoja a prekonania nesúladov na trhu práce a splnenia lisabonského cieľa vyššej miery účasti osôb vo veku nad 50 rokov, ako aj z hľadiska konkurencieschopnosti;

29.

zdôrazňuje význam vzdelávania dospelých s cieľom vytvoriť v Európe lepšie pracovné miesta, ako aj zlepšiť kvalitu života a podporiť osobný rozvoj, sebarealizáciu a aktívne občianstvo; upozorňuje na to, že pre podniky je dôležité vopred odhadovať potreby nových kvalifikácií a požiadaviek pracovného trhu tak, aby vzdelávanie dospelých zodpovedalo dopytu po danej kvalifikácii; poukazuje na to, že obsah vzdelávania sa musí prispôsobiť profesijným a praktickým požiadavkám; zdôrazňuje význam, aký má v tejto súvislosti sociálne partnerstvo;

30.

poukazuje na to, že celoživotné vzdelávanie zlepšuje nielen zamestnateľnosť pracovníkov, ale aj ich prispôsobivosť, ako aj geografickú a profesijnú mobilitu, čo je dôležité pre fungovanie vnútorného trhu; zdôrazňuje dôležitosť podpory štúdia druhého (ako aj tretieho) jazyka pri uľahčovaní mobility pracovníkov;

31.

zdôrazňuje skutočnosť, že nízka úroveň kvalifikácie, ktorá sa v súčasnosti týka jednej tretiny európskej pracovnej sily (72 miliónov pracovníkov), znamená vysoké riziko nezamestnanosti a že jednotlivci si prostredníctvom odbornej prípravy zachovajú alebo získajú kvalifikáciu potrebnú na získanie zamestnania a zlepšenie kvality vykonávanej práce; zdôrazňuje dôležitosť uznávania a validácie kvalifikácie nadobudnutej prostredníctvom neformálneho a informálneho vzdelávania, ktoré je základom rozvoja celoživotného vzdelávania vo vnútroštátnych odborných kvalifikačných rámcoch, ako aj v európskom kvalifikačnom rámci;

32.

zdôrazňuje dôležitosť toho, aby všetci občania mali rovnaký prístup k programom celoživotného vzdelávania a rovnakú možnosť zúčastňovať sa na nich, a v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že osoby s najnižšou úrovňou základného vzdelania, ženy, prisťahovalci, starší ľudia, ľudia z vidieckych oblastí a zdravotne postihnutí ľudia sa pravdepodobne zúčastňujú najmenej; musia sa im ponúknuť odlišné vhodné programy a metódy; v tejto súvislosti zastáva názor, že by sa mal osobitný dôraz klásť na vzdelávanie a odbornú prípravu pracovníkov a nezamestnaných v oblasti nových technológií a vyzýva členské štáty, aby podporili využívanie nových informačných a komunikačných technológií na vzdelávanie, keďže sú kľúčovým prvkom pri zabezpečovaní rovnakých príležitostí pre všetkých, pričom im uľahčujú účasť na celoživotnom vzdelávaní, a aby zabezpečili poskytovanie osobitnej podpory a financovanie pre osoby s najnižšou úrovňou vzdelania;

33.

podčiarkuje dôležitosť vzdelávania dospelých vrátane jazykového a odborného vzdelávania pre integráciu migrantov, zlepšenie ich zamestnateľnosti, zvýšenie ich aktívnej účasti na pracovnom trhu, ako aj pre ich lepšie začlenenie do spoločnosti;

34.

zdôrazňuje dôležitosť aktívneho zapojenia sociálnych partnerov a ďalších zúčastnených strán vrátane mimovládnych organizácií pôsobiacich v sociálnej oblasti, keďže len prostredníctvom funkčného sociálneho partnerstva môžu zamestnávatelia a zamestnanci konať na rovnakej úrovni; domnieva sa, že v členských štátoch, kde chýba rozvinutá štruktúra sociálneho partnerstva, by sa malo podporovať jej vytvorenie;

35.

vyzdvihuje význam Európskeho sociálneho fondu (ESF) a ďalších štrukturálnych fondov pre dosiahnutie cieľa celoživotného vzdelávania pre všetkých a naliehavo žiada, aby sa štrukturálne fondy sledovali s cieľom zaručiť, že viac prostriedkov dostanú tí, ktorí potrebujú celoživotné vzdelávanie najviac; ľutuje, že sa v niektorých členských štátoch nevenuje dostatočná pozornosť a financie zlepšovaniu prístupu k vzdelávacím príležitostiam, najmä pre starších a nízko kvalifikovaných pracovníkov; vyzýva členské štáty, aby aktívnejšie využívali štrukturálne fondy, a to najmä ESF; vyzýva Komisiu, aby posilnila špecifické programy v tejto oblasti;

36.

zdôrazňuje, že zlepšenie vzdelávania dospelých, poskytovania informácií a uľahčenie zosúladenia pracovného života s rodinným sú nevyhnutné na zvýšenie účasti na pracovnom živote a motivujúce, ak sú spojené so stimulmi; zdôrazňuje, že opatrenia na podporu účinného vzdelávania dospelých zahŕňajú dostupnosť vzdelávacích inštitúcií, uľahčenie vzdelávania na pracovisku upravením pracovného času, poskytovanie miestnych zariadení starostlivosti o deti, služby dištančného vzdelávania pre zdravotne postihnuté alebo znevýhodnené osoby v odľahlých oblastiach, informácie a poradenstvo o opatreniach týkajúcich sa celoživotného vzdelávania a pracovných príležitostí, cielene prispôsobené programy a flexibilné vyučovacie opatrenia; zdôrazňuje, že takéto opatrenia musia byť všeobecne uznané a mali by prispieť ku postupu v zamestnaní;

37.

nalieha na členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na riešenie nízkej miery zamestnanosti starších pracovníkov, najmä tých s neobvyklou profesijnou dráhou alebo nedostatkom kvalifikácie v oblasti informačných a komunikačných technológií, a aby vytvorili nevyhnutné podmienky na poskytovanie služieb v oblasti celoživotného vzdelávania na všetkých úrovniach, aby sa uľahčil postup v zamestnaní, či už ide o prvé zamestnanie, návrat do zamestnania alebo snahu predĺžiť pracovný život; domnieva sa, že je rovnako dôležité podporovať podniky a vytvárať príslušné stimuly s cieľom zamestnávať alebo vymenúvať starších zamestnancov na dlhšie obdobie, keďže sú zvyčajne veľmi schopní, skúsení, spoľahliví a vysokokvalifikovaní;

38.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že pracovníci, ktorí sú nútení zmeniť prácu po pracovnom úraze alebo chorobe, sa budú môcť ďalej vzdelávať a zlepšovať svoje kariérne vyhliadky;

39.

povzbudzuje členské štáty, aby poskytovali ekonomické a ďalšie stimuly, ktoré by pracovníkom umožnili dlhší pracovný život, a povzbudzovali zamestnávateľov na zamestnávanie a udržanie starších pracovníkov prostredníctvom poskytovania možností na celoživotné vzdelávanie a prostredníctvom zlepšenia pracovných podmienok a kvality zamestnania;

40.

žiada Komisiu, aby zabezpečila, že každý členský štát prijme právne a finančné kroky potrebné na to, aby sa všetkým zamestnancom a uchádzačom o zamestnanie ponúkla možnosť celoživotného vzdelávania a zabezpečil prístup k nemu;

41.

vyzýva investorov, aby zamerali pozornosť na rozvoj takých programov, zručností a kvalifikácie, ktoré ženám umožnia získať základy v manažérskych a podnikateľských zručnostiach a zvýšiť si kvalifikáciu zameranú na postup na riadiace funkcie;

42.

požaduje, aby sa prax financovania a organizovania školení zamestnávateľmi pre svojich zamestnancov rozšírila a aby ju podporili daňové úľavy, pretože kvalifikácie a schopnosti zamestnancov sú kľúčovým hľadiskom inovácie, produktivity a konkurencieschopnosti;

43.

domnieva sa, že vzdelávanie dospelých by malo vo všetkých odvetviach dosahovať vysokú úroveň kvalifikácie, a to vďaka kvalitným vzdelávacím a kultúrnym opatreniam, ako aj modelom vzdelávania, ktoré zabezpečia, že vedomosti a zručnosti jednotlivcov budú zodpovedať meniacim sa požiadavkám na profesijný profil, organizáciu práce a pracovné metódy;

44.

vyzýva na koordináciu, spoluprácu, účinnosť a transparentnosť medzi legislatívnymi opatreniami a inštitucionálnymi rámcami, sieťami a partnerstvami orgánov a združení zahrnutých do vzdelávania dospelých prostredníctvom využitia miestnych, regionálnych, vnútroštátnych, európskych (verejných alebo súkromných) finančných zdrojov;

45.

domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa poskytli finančné podnety, ktoré umožnia ľudom slobodný prístup k odbornej príprave a vzdelávaniu a z toho vyplývajúcim výhodám; poukazuje na to, že takéto finančné podnety by mohli mať podobu daňových úľav, príspevkov, grantov, spolufinancovania, zníženia daní alebo nákladov sociálneho zabezpečenia pre zamestnávateľov, ktorí vytvoria vhodné pracovné podmienky na vzdelávanie dospelých;

46.

uznáva význam vnútropodnikového vzdelávania a zdôrazňuje, že hlavnú prioritu musia predstavovať malé a stredné podniky, ako aj mikropodniky a nové podniky, pretože tieto si vzdelávanie zamestnancov z finančného hľadiska môžu dovoliť najmenej;

47.

povzbudzuje zamestnávateľov, aby v súvislosti so sociálnou zodpovednosťou podnikov financovali dobrovoľné školiace programy, ktoré podporia celoživotné vzdelávanie, najmä pre svoje zamestnankyne, s cieľom predĺžiť ich aktívny pracovný život a zvýšiť možnosť ich účasti na pracovnom trhu a možnosť ich odborného rastu;

48.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

19.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 41/53

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o južnom Kaukaze a najmä na svoje uznesenie z 26. februára 2004, ktoré obsahovalo odporúčanie Európskeho parlamentu Rade o politike EÚ voči južnému Kaukazu (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Čiernomorská synergia – nová iniciatíva regionálnej spolupráce (KOM(2007)0160),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o posilnení európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726),

—

so zreteľom na akčné plány európskej susedskej politiky (ESP) prijaté s Arménskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom,

—

so zreteľom na nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI), úzko prepojený s implementáciou spoločne prijatých akčných plánov, ktorými sa nahrádzajú programy technickej pomoci TACIS a MEDA,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Energetická politika pre Európu (KOM(2007)0001),

—

so zreteľom na konferenciu Komisie o európskej susedskej politike, ktorá sa uskutočnila 3. septembra 2007,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o posilňovaní európskej susedskej politiky, (2)

—

so zreteľom na odporúčanie parlamentného zhromaždenia Rady Európy 1771 (2006) a uznesenie 1525 (2006) o zriadení Paktu stability pre južný Kaukaz,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2007 o smerovaní k spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2008 o koncepcii čiernomorskej regionálnej politiky (4),

—

so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady zo 14. – 15. decembra 2006 a 21. – 22. júna 2007 a na správu nemeckého predsedníctva s názvom Posilňovanie európskej susedskej politiky z 15. júna 2007,

—

so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád a členských štátov, ktorí sa zišli v rámci Rady 19. a 20. novembra 2007, týkajúce sa bezpečnosti a rozvoja, a na záväzok EÚ v oblasti vykonávania rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti,

—

so zreteľom na dohody o partnerstve a spolupráci uzavreté s Arménskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom,

—

so zreteľom na konečné vyhlásenie a odporúčania z deviateho zasadnutia parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – Arménsko, ktoré sa uskutočnilo 30. januára 2007,

—

so zreteľom na konečné vyhlásenie a odporúčania z ôsmeho zasadnutia parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – Azerbajdžan, ktoré sa uskutočnilo 12. septembra 2007,

—

so zreteľom na konečné vyhlásenie a odporúčania z deviateho zasadnutia parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – Gruzínsko, ktoré sa uskutočnilo 26. júna 2007,

—

so zreteľom na nedávne parlamentné voľby v Arménsku a Azerbajdžane a na správy pozorovateľských misií organizácie OBSE a úradu ÚDIĽP,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1781 (2007) z 15. októbra 2007 o gruzínsko-abcházskom konflikte a na rozšírenie mandátu pozorovateľskej misie OSN v Gruzínsku,

—

so zreteľom na vyhlásenia predsedníctva Rady 14818/07 o súčasnej situácii v Gruzínsku a 14809/07 o odsúdení Ejnullu Fatullajeva v Azerbajdžane,

—

so zreteľom na iniciatívu z Baku pre rozvoj energetickej spolupráce a na memorandum o porozumení medzi EÚ a Azerbajdžanom o strategickom partnerstve v oblasti energetiky, podpísané 7. novembra 2006 v Bruseli,

—

so zreteľom na záväzok EÚ podporovať dosiahnutie rozvojových cieľov milénia OSN a na Európsky konsenzus o rozvoji (5),

—

so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, schválenú Európskou radou 12. decembra 2003,

—

so zreteľom na monitorovacie správy parlamentného zhromaždenia Rady Európy,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0516/2007),

A.

keďže na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti z 26. februára 2001 EÚ prejavila ochotu zohrávať aktívnejšiu politickú úlohu v regióne južného Kaukazu, hľadať spôsoby, ako podporovať úsilie zamerané na predchádzanie a riešenie konfliktov v tomto regióne a zúčastňovať sa nápravy situácie po skončení konfliktu,

B.

keďže otvorením železničnej trate Baku – Tbilisi – Kars sa vytvorí nový priestor medzi regiónom južného Kaukazu, Tureckom a západnou Európou, ale zároveň sa prehĺbi izolácia Arménska, čo je v rozpore s cieľmi ESP; keďže sa však odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre dopravu budú uplatňovať a os dopravného koridoru Európa – Kaukaz – Ázia (TRACECA) bude aj naďalej hlavnou nadnárodnou osou pre Kaukaz, spájajúcou všetky krajiny v regióne,

C.

keďže rozšírenie ESP na Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko predstavuje dôležitý krok vpred v oblasti angažovanosti EÚ v tomto regióne, čím sa vytvára nevyhnutý predpoklad na proaktívnu angažovanosť EÚ v južnom Kaukaze a krajinám tohto regiónu sa ponúka príležitosť bližšie spolupracovať s EÚ; keďže treba viac stimulov, ktoré budú motivovať Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko, aby nastúpili cestu reforiem,

D.

keďže ESP sa zakladá na spoločných hodnotách a účinnej realizácii politických, hospodárskych a inštitucionálnych reforiem a jej cieľom je vytvorenie oblasti s priateľskými vzťahmi medzi susedmi s pevným demokratickým režimom založeným na funkčnom trhovom hospodárstve a zásade právneho štátu,

E.

keďže ESP sa musí ďalej vyvíjať, ak má byť politika EÚ vo vzťahu k tomuto regiónu lepšia a účinnejšia, a ak má EÚ zohrávať úlohu bezpečnostného a stabilného subjektu; keďže EÚ si musí v regióne vybudovať jasný profil a silnejšie zastúpenie;

F.

keďže začlenenie krajín južného Kaukazu do ESP znamená pre tieto krajiny aj väčšiu zodpovednosť a viac záväzkov; keďže dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca sú základnými prvkami ESP,

G.

keďže mierové urovnanie konfliktu v Náhornom Karabachu, ktorým sa zhoršili vzťahy medzi Arménskom a Azerbajdžanom, a vnútorných konfliktov v gruzínskom Abcházsku a Južnom Osetsku je nevyhnutné na stabilitu v susedných krajinách EÚ, ako aj na hospodársky rozvoj regiónu južného Kaukazu,

H.

keďže otázka ďalšej internacionalizácie týchto nevyriešených konfliktov z obdobia po rozpade Sovietskeho zväzu sa musí stať jednou z najdôležitejších tém v rámci vzťahov medzi EÚ a Ruskom, aby sa účinnejšie riešili problémy susedných krajín,

I.

keďže význam regiónu pre konštruktívnu angažovanosť EÚ súvisí nielen s jeho geografickou polohou, keďže ide o oblasť, ktorou prechádzajú dodávky energií zo strednej Ázie do Európy, ale sa tiež zakladá na spoločnom záujme všetkých zúčastnených strán rozvíjať región so zámerom posilňovať demokraciu, prosperitu a právny štát, čím sa vytvára životaschopný rámec regionálneho a medziregionálneho rozvoja a spolupráce v oblasti južného Kaukazu,

J.

keďže tento región sa stal oblasťou, v ktorej sa stretávajú strategické záujmy niekoľkých veľkých geopolitických hráčov; keďže jednotlivé akčné plány partnerstva, ktoré všetky tri krajiny realizujú s NATO, poskytujú NATO postavenie nového subjektu v regióne,

K.

keďže diskusiami a koordináciou medzi EÚ, Ruskom a Spojenými štátmi sa môže podporiť demokracia, zvýšiť energetická bezpečnosť a posilniť regionálna bezpečnosť v regióne južného Kaukazu,

L.

keďže Gruzínsko a Arménsko v ostatných rokoch zažili veľký hospodársky rast a Azerbajdžan patrí medzi najrýchlejšie rastúce hospodárstva sveta s 34,5 % rastom HDP v roku 2006, najmä vďaka svojim zásobám ropy a plynu; keďže bez ohľadu na uvedené miery rastu je v týchto troch krajinách stále rozšírená chudoba a nezamestnanosť, prístup k základným sociálnym službám je obmedzený, príjmy obyvateľstva sú nízke a rozdeľujú sa nerovnomerne,

M.

keďže v regióne južného Kaukazu prebiehajú preteky v zbrojení, ktoré destabilizujú región, a je pre ne charakteristická neobyčajne vysoká miera hromadenia zásob zbraní;

1.

víta zaradenie Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska do ESP a schválenie dvojstranných akčných plánov ESP príslušnými radami pre spoluprácu 14. novembra 2006 a vyjadruje svoju podporu pretrvávajúcemu úsiliu o ich realizáciu, ktoré by malo zahŕňať všetky zainteresované strany;

2.

zdôrazňuje, že v rámci politického prístupu k týmto trom krajinám južného Kaukazu by sa nemali prehliadať osobité črty každého národa; podporuje principiálne rozličné uplatňovanie ESP voči každej z týchto krajín a zdôrazňuje potrebu posilniť vzťahy EÚ s nimi podľa jednotlivých zásluh pri vykonávaní príslušných akčných plánov ESP;

3.

zdôrazňuje geopolitické postavenie Arménska, Gruzínska a Azerbajdžanu vo vzťahu k Rusku, Iránu a Turecku a rastúci záujem o túto oblasť zo strany ďalších hospodárskych mocností ako sú Rusko, Spojené štáty a Čína; domnieva sa preto, že prisúdenie najvyššej priority spolupráci s južným Kaukazom má zásadný význam nielen v otázkach týkajúcich sa energie;

4.

znovu potvrdzuje, že zásadným cieľom EÚ v regióne je povzbudzovať rozvoj krajín južného Kaukazu, aby sa stali otvorenými, mierovými, bezpečnými a stabilnými štátmi schopnými prispievať k dobrým susedským vzťahom v regióne a k regionálnej stabilite a pripravenými zdieľať európske hodnoty a operatívne spolupracovať na inštitucionálnej aj právnej úrovni medzi sebou, ako aj s EÚ; na dosiahnutie týchto cieľov vyzýva EÚ na vypracovanie regionálnej politiky pre južný Kaukaz, ktorá sa bude vykonávať spolu s krajinami regiónu a bude doplnená o jednotlivé dvojstranné politiky;

5.

zdôrazňuje, že zámerom ESP bolo prostredníctvom postupného rozširovania oblasti demokracie, prosperity a bezpečnosti prekročiť deliace čiary v Európe; vyzýva EÚ a krajiny južného Kaukazu, aby prostredníctvom dohodnutých partnerstiev, dočasného vysielania pracovníkov a iných dostupných programov pomoci využívali rozsiahle vedomosti a skúsenosti, ktoré nové členské štáty získali počas reforiem svojich spoločností a hospodárstiev pri procese integrácie do EÚ, najmä pokiaľ ide o posilňovanie orgánov na ochranu hraníc a colných orgánov a rozvoj regionálnej spolupráce medzi nimi;

6.

zdôrazňuje, že hodnotenie a financovanie ESP sa musí využívať na podporu budovania inštitúcií, dodržiavanie ľudských práv, právneho štátu, demokratického procesu a regionálnej spolupráce; znovu potvrdzuje potrebu ďalších rozhodných krokov zo strany EÚ na povzbudenie jedinečnej regionálnej spolupráce a integrácie; vyzýva Komisiu na pravidelné podávanie správ o pokroku v procese regionálnej spolupráce a prijatie príslušných politík a nástrojov; vyjadruje potešenie nad budovaním čoraz konštruktívnejších vzťahov medzi EÚ a rôznymi zúčastnenými stranami v partnerských krajinách, najmä s občianskou spoločnosťou, a to s cieľom zdynamizovať a sprehľadniť proces vykonávania ESP;

7.

poznamenáva, že vzhľadom na rýchly a silný rast HDP sa Azerbajdžan stal poskytovateľom pomoci, zatiaľ čo medzinárodní poskytovatelia pomoci postupne ukončujú svoju činnosť v krajine; navrhuje, aby sa EÚ zamerala na prenos know-how a najlepších postupov v rámci programov partnerstiev, programov TAIEX a Sigma (v rámci ENPI);

8.

zastáva názor, že obchodná politika je kľúčovou zložkou zabezpečovania politickej stability a hospodárskeho rozvoja, ktorý vedie k znižovaniu chudoby na južnom Kaukaze, a že je rozhodujúca pre ďalšie zbližovanie EÚ a južného Kaukazu; zdôrazňuje, že v obchodnej politike sa musí zohľadniť sociálny rozmer;

9.

podporuje iniciatívu Komisie realizovať štúdiu uskutočniteľnosti s cieľom preskúmať možnosť dohody o voľnom obchode s Gruzínskom a Arménskom; verí, že takáto dohoda by priniesla osoh všetkým stranám; súčasne vyzýva Komisiu a Radu, aby vykonali opatrenia s cieľom zabezpečiť, že Arménsko, Gruzínsko a Azerbajdžan budú mať čo najväčší osoh zo všeobecného systému preferencií, pričom zároveň zdôrazňuje význam azerbajdžanského členstva v Svetovej obchodnej organizácii (WTO) pre ďalšie zlepšenie dvojstranných obchodných vzťahov; nabáda azerbajdžanské úrady, aby ďalej bojovali proti posledným prekážkam vstupu krajiny do WTO, ako sú vysoké colné sadzby, slabá transparentnosť a neschopnosť presadzovať obchodné právo, korupcia a neschopnosť presadzovať práva duševného vlastníctva, a vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala Azerbajdžan v procese vstupu do organizácie WTO;

10.

poznamenáva, že Gruzínsko sa pre hospodárske embargo Ruska uvalené pred viac než rokom ocitá pod obrovským tlakom, čo spôsobilo zatvorenie tradičných trhov s gruzínskymi výrobkami, čím bolo množstvo občanov pripravených o živobytie; zdôrazňuje, že rovnako dôležité je rýchle uzatvorenie dohody o voľnom obchode s Gruzínskom na posilnenie vzťahov medzi EÚ a Gruzínskom a zbavenie krajiny dôsledkov vyplývajúcich z ruského embarga;

11.

zdôrazňuje, že všetky tri štáty budú musieť pokračovať vo svojich snahách o znižovanie chudoby a dodržiavať zásadu trvalo udržateľného rozvoja; navrhuje prijatie efektívnych politík na zníženie sociálnej polarizácie, ako aj zabezpečenie úplného prístupu k systémom sociálneho zabezpečenia; vyzýva Komisiu, aby pomohla týmto trom krajinám posilniť vnútroštátne kapacity na zlepšenie a vykonávanie politík na znižovanie chudoby;

12.

domnieva sa, že ESP poskytuje kvalitný rámec pre miestnu a regionálnu spoluprácu, ktorého cieľom je vytvoriť skutočný priestor bezpečnosti, demokracie a stability tak v regióne južného Kaukazu, ako aj Čierneho mora; zastáva názor, že diferencovaný dvojstranný prístup k trom krajinám južného Kaukazu musí zahŕňať globálny viacstranný rozmer, ktorého súčasťou bude rozvoj regionálnej spolupráce; preto:

13.

chváli vnútorné politiky a inštitucionálne reformy uskutočnené Arménskom po ústavnej reforme a v súvislosti s vykonávaním akčného plánu ESP; nabáda arménske úrady, aby v tejto ceste pokračovali a ďalej pokročili pri posilňovaní demokratických štruktúr, právneho štátu a ochrane ľudských práv; vyzýva najmä na to, aby sa pokračovalo v úsilí o vytvorenie nezávislého súdnictva, pri presadzovaní reforiem polície, štátnej služby a miestnej správy, v boji proti korupcii a pri vytváraní fungujúcej občianskej spoločnosti; berie na vedomie vyhlásenie medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie o tom, že parlamentné voľby, ktoré sa konali v máji 2007, boli do veľkej miery v súlade s medzinárodnými záväzkami; verí, že arménske úrady budú úzko spolupracovať s Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Radou Európy pri riešení zostávajúcich problémov s cieľom ďalej zlepšovať už dosiahnutú úroveň a úplne zabezpečovať slobodný a spravodlivý priebeh prezidentských volieb, ktoré sa budú konať 19. februára 2008; vo všeobecnosti podporuje vytvorenie konštruktívneho dialógu medzi vládou a opozíciou s cieľom posilniť pluralizmus ako základný prvok demokracie; ďalej vyzýva arménske úrady, aby vyšetrili obvinenia z násilného alebo zlého zaobchádzania s osobami v policajnej väzbe a nápravných zariadeniach, z korupcie a z porušovania slobody prejavu;

14.

opätovne vyjadruje vážne obavy spojené so zhoršovaním stavu ľudských práv a slobody médií v Azerbajdžane; vyzýva azerbajdžanské úrady, aby zaručili slobodu médií ; v tejto súvislosti víta udelenie milosti prezidentom z 28. decembra 2007, vďaka ktorej bolo z väzenia prepustených šesť novinárov a vyzýva azerbajdžanské orgány, aby okamžite prepustili všetkých zostávajúcich uväznených novinárov, prestali zastrašovať novinárov, a to najmä formou zneužívania trestného činu ohovárania, a vyhlásili moratórium na uplatňovanie zákonov o trestnom čine ohovárania prostredníctvom tlače ako dôkaz rešpektovania slobody prejavu; očakáva od azerbajdžanských úradov, že budú postupovať podľa odporúčaní Benátskej komisie Rady Európy s cieľom zaručiť slobodu zhromažďovania a zrušenie obmedzení činnosti politických strán v súvislosti s voľbami v roku 2008, ako aj plný súlad s normami OBSE; žiada tiež azerbajdžanské úrady, aby zabránili policajnému násiliu a vyšetrili všetky obvinenia zo zlého zaobchádzania s osobami vo väzbe; znovu opakuje pripravenosť EÚ na pomoc Azerbajdžanu pri realizácii reforiem v oblasti ľudských práv a demokracie;

15.

berie na vedomie ďalekosiahle reformy uskutočnené gruzínskou vládou po ružovej revolúcii; podporuje ďalší pokrok, ktorý je potrebný v oblasti pluralitnej vlády a dialógu medzi vládou a opozíciou, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv, najmä pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, nulovú toleranciu policajného násilia, reforiem trestného súdnictva a zlepšenie podmienok väzby; žiada gruzínske úrady, aby rešpektovali vlastnícke právo, slobodu zhromažďovania, slobodu prejavu, práva menšín v súlade s rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín a slobodu médií; očakáva od Gruzínska, že splní ciele akčného plánu ESP a dodrží odporúčania Rady Európy s cieľom zabezpečiť dlhodobú stabilitu demokratickej vlády s osobitným dôrazom na rešpektovanie plurality a opozície, zabudované mechanizmy vzájomnej kontroly a vyváženia medzi zložkami moci a inštitucionálne reformy;

16.

znovu opakuje svoju pretrvávajúcu podporu gruzínskym snahám o zavedenie politických a hospodárskych reforiem a o posilnenie jeho demokratických inštitúcií vrátane reformy volebného kódexu, a tým aj budovanie mierového a prosperujúceho Gruzínska, ktoré môže prispievať k stabilite v regióne, ako aj v celej Európe; vyjadruje hlboké znepokojenie nad vývojom politickej situácie v Gruzínsku v novembri 2007, ktorá sa vystupňovala do násilného zásahu polície proti pokojným demonštrantom, zákazu činnosti nezávislých médií a vyhlásenia výnimočného stavu; vyjadruje spokojnosť s celkovým hodnotením medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie, podľa ktorého boli prezidentské voľby, ktoré sa uskutočnili 5. januára 2008 v zásade v súlade s väčšinou povinností a noriem pre demokratické voľby, stanovených OBSE a Radou Európy; domnieva sa, že napriek odhaleniu závažných problémov, ktoré si vyžadujú bezodkladné riešenie, boli tieto voľby prvými skutočne konkurenčnými prezidentskými voľbami a umožnili gruzínskemu ľudu vyjadriť jeho politické preferencie; vyzýva všetky politické sily v Gruzínsku, aby sa usilovali o demokratickú politickú kultúru, v rámci ktorej sa politická opozícia rešpektuje a kde cieľom konštruktívneho dialógu je podpora a upevnenie krehkých demokratických inštitúcií Gruzínska; vyzýva gruzínske orgány, aby sa zaoberali nedostatkami uvedenými v predbežnej správe medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie ešte pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia na jar 2008;

17.

víta pokojný priebeh prezidentských volieb, ktoré sa konali 5. januára 2008 a pokladá túto skutočnosť za ďalší krok na ceste k ďalšej demokratizácii gruzínskej spoločnosti a budovaniu a upevňovaniu demokratických inštitúcií Gruzínska; od novozvoleného prezidenta očakáva, že s týmto cieľom prijme kroky nevyhnutné na konštruktívny dialóg s opozíciou; vyjadruje však obavy v súvislosti s celkovým priebehom volebnej kampane, ktorá sa konala v názorovo veľmi rozdelenom prostredí poznačenom nedôverou a neustálymi obvineniami z porušovania predpisov a úmyselným prekrývaním činností bývalého prezidenta s volebnou kampaňou, čo prispelo k nespravodlivým podmienkam kampane; vyzýva gruzínske orgány, aby primerane a urýchlene riešili všetky sťažnosti týkajúce sa volebného postupu; naliehavo žiada gruzínske orgány, aby náležite zohľadnili pripomienky medzinárodných pozorovateľov s cieľom riešiť všetky problémy, na ktoré poukázali, a primerane a dôkladne pripraviť blížiace sa všeobecné voľby; vyzýva opozičné sily, aby konali zodpovedne, rešpektujúc výsledky volieb, a aby sa konštruktívne zapojili do politickej diskusie s demokratickými inštitúciami Gruzínska;

18.

zdôrazňuje, že jasný záväzok Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska rešpektovať ľudské práva a základné slobody má nesmierny význam pre formovanie ich budúcich vzťahov s EÚ; očakáva, že v súvislosti s tým tieto krajiny splnia ciele akčného plánu ESP a dodržia odporúčania Rady Európy; žiada Komisiu, aby začala rokovať o zriadení podvýborov pre ľudské práva so všetkými troma krajinami;

19.

očakáva, že pred konaním volieb v roku 2008 zaručia arménske, azerbajdžanské a gruzínske úrady slobodu prejavu, zhromažďovania a médií; zdôrazňuje, že schopnosť týchto krajín umožniť spravodlivý a vyvážený prístup k verejnoprávnym aj súkromným médiám a uskutočniť voľby v súlade s medzinárodnými normami je nevyhnutná pre ďalšie prehlbovanie ich vzťahov s EÚ;

20.

víta rozhodnutie v mene EÚ vymenovať Poľsko za sprostredkovateľa medzi gruzínskou vládou a opozičnými médiami v prípravách na voľby, ktoré sa konali v januári 2008; domnieva sa, že zapojenie nových členských štátov, ktoré majú s touto oblasťou blízke kultúrne a historické väzby, má veľký význam;

21.

vyzdvihuje význam podpory a posilňovania občianskej spoločnosti a rozvoja medziľudských vzťahov pri presadzovaní demokracie a právneho štátu; nabáda Komisiu, aby v plnej miere využívala všetky možnosti, ktoré ponúka Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, okrem iného na monitorovanie vykonávania ESP; zdôrazňuje, že ESP a najmä monitorovanie jej vykonávania musia byť otvorené spolupráci a konzultáciám s občianskou spoločnosťou; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podnecovala k takýmto krokom prostredníctvom vytvorenia konkrétnych mechanizmov konzultácií s občianskou spoločnosťou; zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia spravodlivého rozdelenia prostriedkov bez politicky motivovaných zásahov štátu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre miestne a regionálne orgány o ich osobitnej úlohe pri vykonávaní akčných plánov ESP;

22.

zdôrazňuje význam spolupráce v oblasti voľného pohybu cez hranice EÚ a jej susedov; žiada Komisiu a Radu, aby čím skôr ustanovili podvýbor EÚ – Gruzínsko pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť a aby prijali kroky potrebné na začatie rokovaní o readmisných dohodách a dohodách o zjednodušení vízového režimu medzi EÚ a Gruzínskom a na podpísanie dohody o partnerstve v oblasti mobility s EÚ, pričom zdôrazňuje negatívny vplyv oneskorenia na riešenie vnútorných konfliktov v Gruzínsku a poukazuje na problémy, ktoré zapríčinilo rozhodnutie ruských úradov udeliť osobám žijúcim v Abcházsku a Južnom Osetsku ruské pasy; podporuje začatie rokovaní o podobných dohodách s Arménskom a Azerbajdžanom; povzbudzuje členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu s cieľom zlepšiť účinnosť konzulárnych služieb v krajinách južného Kaukazu a urýchliť vytvorenie spoločných stredísk na podávanie žiadostí o víza; podporuje preskúmanie dodatočných iniciatív v rámci vývoja globálneho prístupu k migrácii v južnej a juhovýchodnej Európe;

23.

vyzýva Komisiu, aby finančne podporila prítomnosť európskych mimovládnych organizácií v Arménsku, Azerbajdžane a Gruzínsku s cieľom šíriť ich znalosti a skúsenosti s vytváraním organizovanej občianskej spoločnosti;

24.

vyzýva Komisiu, aby vyvinula čo najväčšie úsilie a s cieľom uľahčiť dialóg spojila mimovládne organizácie a zástupcov občianskej spoločnosti troch krajín južného Kaukazu, aby napomáhala vzájomnému porozumeniu a dôkladne pristupovala k problémom v regióne; vyzýva orgány príslušných krajín, aby takejto iniciatíve nebránili;

25.

zdôrazňuje, že zjednodušenie pohybu osôb súvisí so zabezpečením hraníc a víta iniciatívu Komisie podporovať regionálnu spoluprácu v južnom Kaukaze v oblasti integrovaného riadenia hraníc; zdôrazňuje potrebu účinného zjednodušenia vízovej povinnosti v malom pohraničnom styku; uvedomuje si, že predpokladom spolupráce pozdĺž celej gruzínskej hranice s Ruskom je obojstranná dobrá vôľa; zdôrazňuje význam transparentnosti rozpočtu a príjmov pre zabezpečenie toho, že vláda bude za svoje výdavky niesť pred radovými občanmi zodpovednosť;

26.

žiada všetky tri krajiny, aby zintenzívnili svoje úsilie v boji proti korupcii, ako aj úsilie o vytvorenie priaznivého investičného a podnikateľského prostredia; zdôrazňuje význam transparentnosti rozpočtu, ktorá je zárukou zodpovednosti vlády za verejné výdavky; zdôrazňuje, že rozvoj vlastníckych práv je základom pre rast malých a stredných podnikov a pre trvalo udržateľný hospodársky rozvoj; vyzýva na podporu reforiem trhového hospodárstva zameraných na zvýšenie konkurencieschopnosti a posilnenie súkromného sektoru; podporuje harmonizáciu a ďalšie zintenzívnenie opatrení na liberalizáciu v súlade so zásadami WTO; poukazuje na to, že je dôležité zabezpečiť, aby hospodárske reformy sprevádzali aj primerané sociálne opatrenia;

27.

žiada úrady všetkých troch krajín, aby zabezpečili, že opatrenia prijaté v rámci boja proti korupcii nebudú použité na politické účely a že vyšetrovania, trestné stíhania a súdne konania budú prebiehať spravodlivým a transparentným spôsobom;

28.

poznamenáva, že nevyriešené konflikty z obdobia po rozpade Sovietskeho zväzu a nimi vyvolávaná neistota viedli v štátoch tohto regiónu k zvýšeniu výdavkov na vojenské účely, čo negatívne ovplyvnilo ich hospodársky a sociálny rozvoj; preto vyzýva štáty tohto regiónu, aby svoje výdavky na vojenské účely prestali zvyšovať;

29.

domnieva sa, že dosiahnutie mierového urovnania nevyriešených konfliktov z obdobia po rozpade Sovietskeho zväzu je kľúčom k dosiahnutiu politickej stability a hospodárskeho rozvoja v južnom Kaukaze, ako aj v širšom regionálnom kontexte; zdôrazňuje, že EÚ môže zohrávať dôležitú úlohu v tom, že prispeje ku kultúre dialógu a k porozumeniu v tomto regióne a zabezpečí vykonanie uvedenej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325 (2000); podporuje používanie cezhraničných programov a dialógu medzi občianskou spoločnosťou ako nástroja transformácie konfliktov a budovania dôvery naprieč deliacimi čiarami; víta najmä úsilie Komisie poskytovať Abcházsku a Južnému Osetsku pomoc a šíriť informácie; podporuje iniciatívu osobitného zástupcu EÚ pre južný Kaukaz, pána Petra Semnebyho, otvoriť informačné kancelárie v oboch regiónoch; žiada Komisiu a pána Semnebyho, aby tento druh pomoci a šírenie informácií rozšírili aj na Náhorný Karabach;

30.

odmieta všetky snahy zahraničných mocností o vytvorenie výhradnej sféru vplyvu; vyzýva na konštruktívny kontakt so všetkými krajinami v spoločnom susedstve a naliehavo vyzýva Rusko, aby nebránilo zapojeniu EÚ do riešenia konfliktov a do operácií na zachovanie mieru v južnom Kaukaze;

31.

poznamenáva, že k pretrvávaniu nevyriešených konfliktov z obdobia po rozpade Sovietskeho zväzu v regióne južného Kaukazu prispieva rozpor medzi zásadami sebaurčenia a územnej celistvosti; domnieva sa, že tento problém možno vyriešiť len prostredníctvom rokovaní na základe zásad zakotvených v Charte OSN a Helsinskom záverečnom akte a v rámci regionálnej integrácie; poznamenáva, že tento proces sa nemôže uskutočniť bez podpory medzinárodného spoločenstva a vyzýva EÚ, aby v tomto smere iniciovala opatrenia; okrem toho sa domnieva, že základným predpokladom na dosiahnutie dohody o riešení konfliktov v regióne je zlepšenie vzťahov medzi etnikami na základe európskych štandardov a rozšírenie práv menšín tak, aby sa posilnila občianska súdržnosť štátov južného Kaukazu;

32.

opätovne vyjadruje svoju bezvýhradnú podporu územnej celistvosti a nedotknuteľnosti medzinárodne uznaných hraníc Gruzínska a podporuje úsilie o urovnanie vnútorných konfliktov v Abcházsku a Južnom Osetsku, ktoré neustále vyvíjajú gruzínske úrady; vyslovuje však poľutovanie nad pretrvávajúcou agresívnou rétorikou, ktorú zúčastnené strany v súvislosti s týmito konfliktami používajú, a podporuje výzvu generálneho tajomníka OSN, pána Ban Ki-moona, o zdvojnásobenie úsilia o zabránenie takým činom, ktoré by viedli k obnoveniu prejavov nepriateľstva v Abcházsku; nabáda strany, aby v plnej miere využili dialóg a rokovania na dosiahnutie konečného urovnania konfliktu v Južnom Osetsku; žiada de facto úrady, aby zaručili bezpečné podmienky na návrat osôb vysídlených v rámci štátu a aby rešpektovali nescudziteľnosť vlastníckych práv v zónach konfliktu v súlade s vyššie uvedenou rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1781 (2007); zdôrazňuje, že nájdenie uspokojivého riešenia v otázkach základných ľudských práv, ako je napríklad návrat osôb vysídlených v rámci štátu a vrátenie ich vlastníctva a riadne vyšetrenie vojnových zločinov všetkými stranami, zohrá kľúčovú úlohu pri dosahovaní trvalého riešenia; vyzýva všetky strany, aby sa vrátili k rokovaciemu stolu; víta prvé stretnutie na vysokej úrovni medzi gruzínskymi a abcházskymi predstaviteľmi, ktoré sa uskutočnilo nedávno po dlhej odmlke;

33.

zastáva názor, že ďalšie omeškanie pri riešení konfliktu v Náhornom Karabachu neprospeje ani jednej zo zúčastnených strán, ale ohrozí stabilitu regiónu a zabrzdí regionálny a hospodársky pokrok; opakovane vyjadruje svoj rešpekt a podporu územnej celistvosti a nedotknuteľnosti medzinárodne uznávaných hraníc Azerbajdžanu, ako aj právu na sebaurčenie v súlade s Chartou OSN a Helsinským záverečným aktom; naliehavo vyzýva Arménsko a Azerbajdžan, aby využili všetky príležitosti na mierové urovnanie konfliktu v Náhornom Karabachu; opätovne vyjadruje svoju pevnú podporu Minskej skupine OBSE, vyjadruje však zároveň poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v rokovaniach; vyzýva zúčastnené strany, aby uplatňovali príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, a najmä aby umožnili všetkým utečencom a osobám vysídleným v rámci štátu bezpečný a dôstojný návrat do svojich domovov; varuje pred akoukoľvek radikálnou či provokatívnou rétorikou, ktorá by mohla naštrbiť proces rokovaní;

34.

s poľutovaním konštatuje, že pretrvávanie nevyriešených konfliktov z obdobia po rozpade Sovietskeho zväzu spôsobených územnými nárokmi a separatizmom narúša snahy o zblíženie týchto troch krajín; zdôrazňuje, že zóny konfliktu sa často využívajú ako bezpečné útočisko pre organizovaný zločin, pranie špinavých peňazí, obchodovanie s drogami a pašovanie zbraní;

35.

pripomína úradom, že utečenci a osoby vysídlené v rámci štátu by sa v konfliktoch nemali využívať ako nástroj; žiada o uskutočnenie ráznych krokov s cieľom zlepšiť životné podmienky a sociálnu situáciu osôb vysídlených v rámci štátu ešte pred tým, než sa im skutočne zabezpečí ich ľudské právo na návrat domov;

36.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej finančne podporovali úsilie Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska riešiť situáciu utečencov a vysídlených osôb tým, že pomôžu pri oprave budov, výstavbe ciest a infraštruktúry pre zásobovanie vodou a elektrickou energiou, budovaní nemocníc a škôl, aby sa týmto spoločenstvám umožnila účinnejšia integrácia, a zároveň sa podporil rozvoj regiónov, v ktorých žijú, pričom nemožno zabúdať na miestne obyvateľstvo, ktoré často tiež žije pod hranicou chudoby; zdôrazňuje, že problém množstva nášľapných mín pochádzajúcich z konfliktu v Náhornom Karabachu je nevyhnutné riešiť, pretože míny neustále spôsobujú zranenia a niekedy i smrť;

37.

žiada kľúčových aktérov v tejto oblasti, aby pri urovnávaní nevyriešených konfliktov z obdobia po rozpade Sovietskeho zväzu v regióne zohrávali konštruktívnu úlohu a aby prijali kroky smerujúce k normalizácii svojich vzťahov so susedmi; znovu opakuje svoju výzvu Turecku, aby sa skutočne a intenzívne usilovalo o vyriešenie neurovnaných sporov so všetkými susedmi v súlade s Chartou OSN, príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN a ďalšími príslušnými medzinárodnými dohovormi vrátane čestnej a otvorenej diskusie o udalostiach z minulosti; opätovne vyzýva vlády Turecka a Arménska, aby začali proces urovnania súčasných aj minulých sporov a vyzýva Komisiu, aby tento proces podporovala a využila pritom regionálnu spoluprácu, ktorá sa uskutočňuje v rámci ESP a politiky čiernomorskej synergie; vyzýva Komisiu a Radu, aby sa spolu s orgánmi Turecka a Arménska zaoberali otázkou otvorenia turecko-arménskej hranice;

38.

navrhuje usporiadanie konferencie 3 + 3 o bezpečnosti a spolupráci v južnom Kaukaze, ktorej sa na jednej strane zúčastnia tri štáty južného Kaukazu a na druhej strane EÚ, Spojené štáty a Rusko, s cieľom prediskutovať otázku bezpečnosti a regionálnej spolupráce v južnom Kaukaze, pričom by sa pozornosť mala upriamiť najmä na vytvorenie vhodného prostredia na urovnanie nevyriešených konfliktov z obdobia po rozpade Sovietskeho zväzu v tomto regióne;

39.

prikladá veľký význam otvoreniu plynovodu na trase Baku – Tbilisi – Erzurum a ropovodu na trase Baku – Tbilisi – Ceyhan a zdôrazňuje význam projektu transkaspického energetického koridoru, ktorý by prispel k hospodárskemu a obchodnému rozvoju v regióne a posilnil by bezpečnosť, istotu a diverzifikáciu dodávok energie a tranzitného systému z Azerbajdžanu a Kaspickej panvy na trh EÚ; dôrazne však vyzýva zúčastnené krajiny a Komisiu, aby v súlade s cieľom regionálnej spolupráce, o ktorý sa zasadzuje ESP, zahrnuli do plynovodu na trase Baku-Tbilisi-Erzerum a do projektov transkaspického energetického koridoru aj Arménsko;

40.

zdôrazňuje dôležitosť prehlbovania energetického partnerstva medzi EÚ a Azerbajdžanom zakotveného v uvedenom memorande o porozumení zo 7. novembra 2006 a víta pripravenosť azerbajdžanskej a gruzínskej vlády naďalej zohrávať aktívnu úlohu pri podpore energetických dodávok založených na trhu a tranzitnej diverzifikácie v regióne, a tým podstatne prispievať k energetickej bezpečnosti v Európe;

41.

víta správu uvedenej skupiny na vysokej úrovni pre dopravu, ktorá bola nazvaná Sieť pre mier a rozvoj, a víta oznámenie Komisie s názvom Rozšírenie hlavných transeurópskych dopravných osí na susedné krajiny (KOM(2007)0032); potvrdzuje svoju podporu vytvoreniu novej infraštruktúry a životaschopných dopravných koridorov, ktoré diverzifikujú dodávateľov i trasy, ako napríklad transkaspického/transčiernomorského energetického koridoru a plynovodu Nabucco, ako aj projektom INOGATE (Medzištátna preprava ropy a plynu do Európy) a TRACECA spájajúcim čiernomorský a kaspický región;

42.

upozorňuje, že sa objavili nové skutočnosti, v ktorých zohráva najdôležitejšiu úlohu zmena klímy a bezpečnosť dodávok; uznáva, že vytvorenie diverzity dodávok je nesmierne dôležité a dá sa dosiahnuť iba prostredníctvom posilnenej spolupráce so susednými štátmi, najmä štátmi južného Kaukazu a regiónov strednej Ázie, a podporuje regionálny a medziregionálny rozvoj medzi susedmi v tejto oblasti; domnieva sa, že realizácia projektov energetickej diverzifikácie by mala byť jednou z priorít posilnenej ESP a vyzýva na intenzívnejšiu podporu zlepšovania investičného prostredia a regulačného rámca na základe zásad Zmluvy o energetickej charte v energetickom odvetví výrobných a tranzitných krajín;

43.

konštatuje, že zásoby plynu a ropy Azerbajdžanu sa odhadujú na nasledujúcich pätnásť až dvadsať rokov; konštatuje, že podľa najnovších odhadov obsahujú ropné polia v Kaspickom mori približne 14 miliárd barelov ropy a približne 850 až 1 370 miliárd metrov kubických zemného plynu; priznáva, že treba vyvinúť ďalšie úsilie, aby sa krajina vyhla dôsledkom vyplývajúcim z hrozby nedostatku zdrojov; zdôrazňuje preto dôležitosť trvalo udržateľných alternatív z hľadiska politického aj hospodárskeho; vyzýva azerbajdžanskú vládu, aby prijala kroky potrebné na prijatie nevyhnutného právneho a operačného rámca s cieľom umožniť, aby bola pomoc EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti čo najlepšie využitá;

44.

so záujmom víta návrh Komisie vypracovať analýzu uskutočniteľnosti možnej susedskej dohody o energetike a v tejto súvislosti vyzýva partnerské krajiny ESP, aby dodržiavali medzinárodné právo a záväzky, ktoré prijali na svetových trhoch;

45.

podporuje úsilie arménskej vlády o skoré vyradenie reaktora jadrovej elektrárne v Medzamori z prevádzky a o nájdenie reálneho alternatívneho riešenia dodávky energie tak, ako to požaduje EÚ, vyjadruje však znepokojenie nad rozhodnutím vlády vybudovať nový reaktor v tej istej elektrárni nachádzajúcej sa v seizmickej oblasti a nabáda arménske úrady, aby našli alternatívne riešenie dodávok energie;

46.

odporúča, aby sa v rámci energetickej spolupráce zohľadňovali aj energetické potreby jednotlivých krajín a výhody, ktoré z toho pre ne vyplývajú, a to v súvislosti s prístupom k energiám; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že energetické projekty financované z oficiálnej rozvojovej pomoci v rámci ENPI budú mať priamy vplyv na zníženie chudoby a zlepšenie situácie miestneho obyvateľstva; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju podporu snahám týchto troch krajín v boji so zmenami klímy a pri hľadaní konkrétnych riešení otázok neúčinnej výroby energie a spotrebiteľských vzorcov vrátane prenosu technológií;

47.

poukazuje na medziregionálne iniciatívy, akým je projekt železničného prepojenia miest Baku – Tbilisi – Kars; domnieva sa, že touto iniciatívou sa otvára cesta k zlepšeniu hospodárskej a politickej integrácie tejto časti sveta do európskeho a medzinárodného hospodárstva, a že sa tým prispeje k hospodárskemu a obchodnému rozvoju v regióne; zdôrazňuje však, že projekt neberie do úvahy existujúcu a plne funkčnú železničnú sieť v Arménsku; naliehavo vyzýva juhokaukazské republiky a Turecko, aby účinne presadzovali politiky regionálnej hospodárskej integrácie a vyhli sa krátkozrakým a politicky motivovaným regionálnym energetickým a dopravným projektom, ktorými by sa porušili zásady ESP týkajúce sa stabilného rozvoja;

48.

znovu opakuje svoju žiadosť, aby boli pravidelné správy osobitného zástupcu EÚ pre južný Kaukaz, vrátane záverečnej súhrnnej správy predloženej na konci misie poskytnuté Európskemu parlamentu;

49.

víta rozhodnutie Komisie z 10. mája 2007 posilniť svoju delegáciu v Jerevane a do konca roka 2007 otvoriť delegáciu v Baku; žiada Komisiu, aby zaručila, že tieto delegácie budú bez ďalšieho oneskorenia funkčné;

50.

domnieva sa, že zviditeľnenie osobitného zástupcu EÚ pre južný Kaukaz je veľmi dôležité z hľadiska zlepšenia komunikácie EÚ s príslušnými krajinami a ich občanmi; domnieva sa, že v tomto smere má aktívne začlenenie občianskej spoločnosti mimoriadny význam;

51.

vyzýva Komisiu a Radu, aby na základe dosiahnutých úspechov jednotlivých krajín zvážili nové rozšírené dohody so zúčastnenými krajinami;

52.

vyzýva parlamenty príslušných krajín, aby posilnili zastúpenie parlamentnej opozície vo svojich delegáciách pri parlamentných výboroch pre spoluprácu a podporuje zintenzívnenie spolupráce regionálnych parlamentov vrátane parlamentného zhromaždenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora a parlamentnej iniciatívy pre južný Kaukaz;

53.

zdôrazňuje potrebu využiť existujúce mnohostranné organizácie na posilňovanie interakcie medzi EÚ a krajinami južného Kaukazu;

54.

znovu zdôrazňuje, že činnosť inštitúcií EÚ sa musí koordinovať s činnosťami iných dvojstranných a viacstranných subjektov s cieľom zaručiť súdržnosť medzi akčnými plánmi a záväzkami Rade Európy, OBSE, NATO a OSN;

55.

vyzdvihuje význam regiónu južného Kaukazu pre EÚ a zdôrazňuje potrebu dôsledného sledovania vykonávania jednotlivých akčných plánov ESP zo strany Európskeho parlamentu;

56.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov, Arménska, Azerbajdžanu, Gruzínska a vládam Turecka, Spojených štátov a Ruskej federácie a generálnemu tajomníkovi OSN.