ISSN 1725-5236 |
||
Úradný vestník Európskej únie |
C 39 |
|
![]() |
||
Slovenské vydanie |
Informácie a oznámenia |
Zväzok 52 |
Číslo oznamu |
Obsah |
Strana |
|
II Oznámenia |
|
|
OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE |
|
|
Komisia |
|
2009/C 039/01 |
Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad COMP/M.5436 – Citi Infrastructure Partners LP/Itinere Infraestructuras SA) ( 1 ) |
|
2009/C 039/02 |
Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad COMP/M.5418 – Blackfriars/Vink Holding) ( 1 ) |
|
|
III Prípravné akty |
|
|
RADA |
|
2009/C 039/03 |
||
|
IV Informácie |
|
|
INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE |
|
|
Komisia |
|
2009/C 039/04 |
||
|
INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV |
|
2009/C 039/05 |
||
2009/C 039/06 |
||
2009/C 039/07 |
Druhy plynov a príslušné prevádzkové tlaky podľa článku 2 ods. 2 smernice Rady 90/396/EHS |
|
2009/C 039/08 |
||
|
V Oznamy |
|
|
ADMINISTRATÍVNE POSTUPY |
|
|
Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) |
|
2009/C 039/09 |
||
|
INÉ AKTY |
|
|
Komisia |
|
2009/C 039/10 |
||
|
||
2009/C 039/11 |
||
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
SK |
|
II Oznámenia
OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Komisia
18.2.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 39/1 |
Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii
(Prípad COMP/M.5436 – Citi Infrastructure Partners LP/Itinere Infraestructuras SA)
(Text s významom pre EHP)
(2009/C 39/01)
Dňa 13. februára 2009 sa Komisia rozhodla neoponovať voči vyššie spomínanej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za kompatibilnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 odsek 1 písmeno b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplný text rozhodnutia je dostupný iba v španielčine a bude dostupný verejnosti po tom, ako budú odstránené akékoľvek obchodné tajomstvá, ktoré by mohol obsahovať. Prístupný bude na:
— |
webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách, vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov, |
— |
v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32009M5436. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva (http://eur-lex.europa.eu). |
18.2.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 39/1 |
Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii
(Prípad COMP/M.5418 – Blackfriars/Vink Holding)
(Text s významom pre EHP)
(2009/C 39/02)
Dňa 5. februára 2009 sa Komisia rozhodla neoponovať voči vyššie spomínanej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za kompatibilnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 odsek 1 písmeno b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplný text rozhodnutia je dostupný iba v angličtine a bude dostupný verejnosti po tom, ako budú odstránené akékoľvek obchodné tajomstvá, ktoré by mohol obsahovať. Prístupný bude na:
— |
webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách, vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov, |
— |
v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32009M5418. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva (http://eur-lex.europa.eu). |
III Prípravné akty
RADA
18.2.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 39/2 |
Podnet Českej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky, Slovenskej republiky a Švédskeho kráľovstva v súvislosti s rámcovým rozhodnutím Rady 2009/…/SVV o predchádzaní konfliktom jurisdikcií v trestných veciach a ich urovnávaní
(2009/C 39/03)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 31 ods. 1 písm. c) a d) a článok 34 ods. 2 písm. b),
so zreteľom na podnet Českej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky, Slovenskej republiky a Švédskeho kráľovstva,
so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),
keďže:
(1) |
Európska únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. |
(2) |
Podľa Haagskeho programu na posilnenie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii (2), ktorý Európska rada prijala na zasadnutí 4. a 5. novembra 2004, s cieľom zvýšiť účinnosť trestných stíhaní pri zaručení riadneho vykonávania spravodlivosti by sa osobitná pozornosť mala venovať možnosti sústredenia trestného stíhania v cezhraničných prípadoch s viacerými stranami v jednom členskom štáte, ako aj ďalším návrhom vrátane otázky konfliktov jurisdikcií s cieľom doplniť komplexný program opatrení na vykonávanie zásady vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí v trestných veciach (pozri Haagsky program, oddiel III body 3.3 a 3.3.1). |
(3) |
Opatrenia ustanovené v tomto rámcovom rozhodnutí by sa mali zamerať najmä na zabránenie konfliktom jurisdikcií a ich urovnávanie, zabezpečenie toho, aby jurisdikcia, kde sa vedie konanie, bola najvhodnejšia, vnášanie transparentnosti a objektivity do voľby trestnej jurisdikcie v situáciách, kedy skutok spadá do jurisdikcie dvoch alebo viacerých členských štátov. |
(4) |
V prípadoch, keď skutky spadajú do jurisdikcie niekoľkých členských štátov a môžu mať za následok konflikt jurisdikcie, nie je možné zaručiť, že jurisdikcia zvolená na vedenie trestného konania je najvhodnejšou, alebo že sa zvolila transparentným a objektívnym spôsobom vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu a charakteristiky každej z možných jurisdikcií. V spoločnom európskom priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je potrebné vykonať kroky na zabezpečenie toho, aby si vnútroštátne orgány už v počiatočnej fáze uvedomovali, že ide o skutky, ktoré môžu viesť ku konfliktu jurisdikcie, ako aj toho, že sa dospeje k dohode o tom, aby sa trestné konanie vo veci týchto skutkov do čo najväčšej možnej miery sústredilo v jednej jurisdikcii s ohľadom na spoločné a objektívne kritériá a transparentnosť. |
(5) |
Toto rámcové rozhodnutie by sa v podstate malo vzťahovať na dve situácie. V prvej ustanovuje postup výmeny informácií v prípade, keď príslušné orgány jedného členského štátu vedú trestné konanie vo veci konkrétneho skutku a potrebujú zistiť, či vo veci rovnakých skutkov neprebiehajú konania aj v iných členských štátoch. V druhej situácii príslušné orgány jedného členského štátu vedú trestné konanie vo veci konkrétnych skutkov a o tom, že vo veci rovnakých skutkov už vedú trestné konanie iné členské štáty, sa dozvedia iným spôsobom ako postupom oznamovania. V takejto situácii by sa postup oznamovania nemal uplatňovať a príslušný štát by mal začať hneď s priamymi konzultáciami. |
(6) |
Zámerom tohto rámcového rozhodnutia nie je riešiť negatívne konflikty jurisdikcie, to znamená, že ak v súvislosti so spáchaným trestným činom svoju jurisdikciu nezaložil žiaden členský štát. Situácia, keď členský štát svoju jurisdikciu založil, no nie je ochotný ju vykonávať, by sa na účely tohto rámcového rozhodnutia mala považovať za osobitnú kategóriu pozitívneho konfliktu jurisdikcie. |
(7) |
Žiaden z dotknutých členských štátov by nemal byť povinný vzdať sa jurisdikcie alebo ju prevziať, ak si to neželá. Ak nie je možné dospieť k dohode, členské štáty si ponechávajú svoje právo začať trestné konanie vo veci akéhokoľvek trestného činu, ktorý spadá do ich vnútroštátnej jurisdikcie. |
(8) |
Toto rámcové rozhodnutie nemá vplyv na zásadu legality a zásadu oportunity, ako ich upravuje vnútroštátne právo členských štátov. Keďže však samotným cieľom tohto rámcového rozhodnutia je predchádzať nepotrebnému súbehu trestných konaní, jeho uplatňovanie by nemalo viesť ku konfliktu jurisdikcií, ku ktorému by za iných okolností nedošlo. |
(9) |
Toto rámcové rozhodnutie nemá vplyv na zásadu ne bis in idem, ako sa uznáva v Dohovore, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda (3), a v príslušnej judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ani nie je jeho zámerom upravovať ju, a to ani nepriamym spôsobom. |
(10) |
Toto rámcové rozhodnutie nemá vplyv na postupy podľa európskeho Dohovoru o prevzatí trestného konania, podpísaného v Štrasburgu 15. mája 1972, ani na iné dohody týkajúce sa prevzatia trestného konania medzi členskými štátmi. |
(11) |
Ak je obvinená osoba štátnym príslušníkom iného členského štátu, alebo v ňom má pobyt, táto skutočnosť by sa ako taká nemala automaticky považovať za významnú väzbu. |
(12) |
Oznamujúci orgán by v oznámení do opisu skutkov, ktoré sú predmetom trestného konania, mal najmä presne uviesť to, kde, kedy a ako došlo k spáchaniu skutku, ako aj podrobné informácie o podozrivej alebo obvinenej osobe, aby tak odpovedajúci orgán mohol určiť, či sa trestné konanie v súvislosti s rovnakým skutkom vedie v jeho členskom štáte. |
(13) |
Priame konzultácie môže iniciovať ktorýkoľvek dotknutý členský štát akýmkoľvek prostriedkom komunikácie. |
(14) |
V tomto rámcovom rozhodnutí sa ustanovuje, kedy sa príslušným orgánom ukladá povinnosť začať s priamymi konzultáciami. Nič by však orgánom nemalo brániť v tom, aby v iných situáciách dobrovoľne začali s konzultáciami s cieľom dohodnúť sa na najvhodnejšej jurisdikcii. |
(15) |
Ak príslušné orgány jedného členského štátu zistia, že skutky, ktoré sú predmetom prebiehajúceho alebo očakávaného trestného konania v jednom členskom štáte, boli predmetom konania, ktoré bolo ukončené, v inom členskom štáte, malo by sa nabádať na následnú výmenu informácií. Účelom takejto výmeny informácií by malo byť to, aby sa príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa konanie ukončilo, poskytli informácie o dôkazoch, ktoré by im umožnili opätovne otvoriť konanie v súlade s ich vnútroštátnym právom. |
(16) |
Toto rámcové rozhodnutie by nemalo viesť k zbytočnej byrokracii, ak v prípade problémov, ktorými sa zaoberá, existujú vhodnejšie možnosti riešenia. V situácii, keď členské štáty majú k dispozícii pružnejšie nástroje alebo dohody, majú tieto nástroje alebo dohody prednosť pred týmto rámcovým rozhodnutím. |
(17) |
Toto rámcové rozhodnutie je doplnkového charakteru, nemá vplyv na rozhodnutie Rady 2008/…/SVV z … o posilnení Eurojustu a o zmene a doplnení rozhodnutia 2002/187/SVV (4) a malo by využívať mechanizmy, ktoré už v rámci Eurojustu existujú. |
(18) |
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (5) by sa malo vzťahovať na ochranu osobných údajov poskytnutých podľa tohto rámcového rozhodnutia. |
(19) |
Toto rámcové rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané článkom 6 Zmluvy o Európskej únii a vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie, |
PRIJALA TOTO RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE:
KAPITOLA 1
VŠEOBECNÉ ZÁSADY
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
1. Toto rámcové rozhodnutie ustanovuje:
a) |
procedurálny rámec, v rámci ktorého si vnútroštátne orgány vymieňajú informácie o prebiehajúcich trestných konaniach vo veci konkrétnych skutkov s cieľom zistiť, či v prípade rovnakých skutkov súbežne neprebiehajú konania v iných členských štátoch, a v rámci ktorého vnútroštátne orgány vedú priame konzultácie s cieľom dosiahnuť dohodu o najvhodnejšej jurisdikcii pre vedenie trestného konania vo veci konkrétnych skutkov, ktoré spadajú do jurisdikcie dvoch alebo viacerých členských štátov; |
b) |
pravidlá a spoločné kritériá, ktoré vnútroštátne orgány dvoch alebo viacerých členských štátov zohľadňujú pri hľadaní dohody o najvhodnejšej jurisdikcii pre vedenie trestného konania vo veci konkrétnych skutkov. |
2. Toto rámcové rozhodnutie sa vzťahuje na tieto situácie:
a) |
príslušné orgány jedného členského štátu vedú trestné konanie a zistia, že skutky, ktoré sú predmetom prebiehajúceho konania, preukazujú významnú väzbu na jeden alebo viacero členských štátov, a že je možné, že príslušné orgány tohto druhého členského štátu vedú trestné konanie vo veci rovnakého skutku; alebo |
b) |
príslušné orgány jedného členského štátu vedú trestné konanie a dozvedia sa, a to bez ohľadu na spôsob získania informácie, že vo veci rovnakých skutkov už vedú trestné konanie príslušné orgány iných členských štátov. |
3. Toto rámcové rozhodnutie sa nevzťahuje na situácie, kedy vo veci spáchaného trestného činu svoju jurisdikciu nezaložil žiaden členský štát.
4. Toto rámcové rozhodnutie sa nevzťahuje na konania vedené proti podnikom, ak takéto konania majú za cieľ uplatňovanie práva Európskeho spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže.
5. Týmto rámcovým rozhodnutím sa neudeľujú osobám žiadne práva, ktorých by sa mohli dovolávať u vnútroštátnych orgánov.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto rámcového rozhodnutia:
a) |
„oznamujúci štát“ je členský štát, ktorého príslušné orgány oznamujú príslušným orgánom iného členského štátu alebo vyzývajú príslušné orgány iného členského štátu, aby začali s priamymi konzultáciami; |
b) |
„odpovedajúci štát“ je členský štát, ktorého príslušným orgánom príslušné orgány iného členského štátu oznámili alebo ich vyzvali, aby začali s priamymi konzultáciami; |
c) |
„prebiehajúce konanie“ je trestné konanie vrátane predsúdneho konania vedené podľa vnútroštátneho práva príslušnými orgánmi členského štátu vo veci konkrétnych skutkov; |
d) |
„oznamujúci orgán“ je orgán určený podľa vnútroštátneho práva, aby orgánom iného členského štátu oznamoval, že prebiehajú konania vo veci trestného činu, aby prijímal odpovede na tieto oznámenia a aby rokoval a dosahoval dohodu s príslušným orgánom iného členského štátu o najvhodnejšej jurisdikcii pre vedenie trestného konania vo veci konkrétnych skutkov, ktoré spadajú do jurisdikcie týchto členských štátov; |
e) |
„odpovedajúci orgán“ je orgán určený podľa vnútroštátneho práva, aby prijímal oznámenia o prebiehajúcich konaniach vo veci trestného činu v inom členskom štáte, aby odpovedal na tieto oznámenia a aby viedol konzultácie a dosahoval dohodu s príslušným orgánom iného členského štátu o najvhodnejšej jurisdikcii pre vedenie trestného konania vo veci konkrétnych skutkov, ktoré spadajú do jurisdikcie týchto členských štátov. |
Článok 3
Určenie oznamujúcich a odpovedajúcich orgánov
1. Každý členský štát informuje Generálny sekretariát Rady o tom, ktorý orgán bol určený, aby konal ako oznamujúci orgán a odpovedajúci orgán. Členský štát môže rozhodnúť o určení jediného orgánu, aby konal ako oznamujúci orgán i odpovedajúci orgán.
2. Generálny sekretariát Rady sprístupní tieto informácie všetkým členským štátom a Komisii a uverejní ich v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 4
Možnosť poveriť úlohami určeného orgánu iný vnútroštátny orgán
1. V akejkoľvek fáze postupu ustanoveného v tomto rámcovom rozhodnutí oznamujúci alebo odpovedajúci orgán môže rozhodnúť, že svojimi úlohami, ktoré sú úlohami orgánu určeného podľa článku 3 ods. 1, poverí iný vnútroštátny orgán, napr. iný orgán so zodpovednosťou za vedenie trestného konania podľa vnútroštátneho práva.
2. Ak sa prijme rozhodnutie v súlade s odsekom 1, automaticky sa oznámi oznamujúcemu alebo odpovedajúcemu orgánu dotknutého členského štátu spolu s kontaktnými údajmi povereného orgánu.
3. Toto rozhodnutie uvedené v odseku 1 nadobúda účinnosť doručením oznámenia v súlade s odsekom 2.
KAPITOLA 2
VÝMENA INFORMÁCIÍ
Článok 5
Oznámenie
1. V prípade, že orgány členského štátu, ktoré majú právomoc podľa vnútroštátneho práva viesť trestné konanie, zistia, že skutky, ktoré sú predmetom prebiehajúceho konania, preukazujú významnú väzbu na jeden alebo viac členský štátov, oznamujúci orgán prvého členského štátu čo najskôr, ako je to prakticky možné, oznámi existenciu tohto konania odpovedajúcemu orgánu členského štátu, s ktorým majú skutky významnú väzbu, s cieľom zistiť, či odpovedajúci členský štát vedie trestné konanie vo veci rovnakých skutkov.
2. Povinnosť oznamovania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v prípade trestných činov, ktoré sa v oznamujúcom štáte trestajú odňatím slobody alebo opatrením obmedzujúcim osobnú slobodu s hornou hranicou najmenej jeden rok, a ako sú vymedzené v práve oznamujúceho členského štátu.
Článok 6
Významná väzba
1. Väzba sa vždy považuje za „významnú“, ak sa konanie alebo jeho podstatná časť, ktorá viedla k spáchaniu trestného, činu udiali na území iného členského štátu.
2. V konaní týkajúcom sa skutkov, ktoré majú väzbu na iný členský štát, ktorý nie je členským štátom uvedeným v odseku 1, sa rozhodnutie, či sa určitá väzba považuje za významnú, prijme na individuálnom základe, najmä odkazom na spoločné kritériá uvedené v článku 15 ods. 2.
Článok 7
Postup oznamovania
1. Oznamujúci orgán oznamuje skutočnosti odpovedajúcemu orgánu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, aby odpovedajúci štát mohol overiť pravosť oznámenia.
2. Ak odpovedajúci orgán nie je známy, oznamujúci orgán urobí všetky potrebné kroky vrátane využitia kontaktných miest Európskej justičnej siete alebo Eurojustu, aby od odpovedajúceho štátu získal informácie o odpovedajúcom orgáne.
3. Ak orgán v odpovedajúcom štáte, ktorý prijíma oznámenie, nie je príslušným orgánom podľa článku 3, automaticky postúpi oznámenie príslušnému orgánu a informuje o tom oznamujúci orgán.
Článok 8
Formálne a obsahové náležitosti oznámenia
1. Oznámenie obsahuje tieto informácie:
a) |
údaje o vnútroštátnom orgáne alebo orgánoch, ktoré sa zaoberajú prípadom; |
b) |
popis skutkov, ktoré sú predmetom oznamovaného prebiehajúceho konania, vrátane povahy významnej väzby; |
c) |
štádium dosiahnuté v prebiehajúcom konaní; a |
d) |
údaje o podozrivom a/alebo obvinenej osobe, ak sú známe, a prípadne o obetiach. |
2. Oznámenie môže obsahovať akékoľvek ďalšie príslušné dodatočné informácie súvisiace s prebiehajúcim konaním v oznamujúcom štáte, napr. akékoľvek problémy, ktoré sa vyskytli v oznamujúcom štáte.
3. Oznamujúci orgán používa formulár A, ktorý sa nachádza v prílohe.
Článok 9
Formálne a obsahové náležitosti odpovede
1. Odpoveď obsahuje tieto informácie:
a) |
údaje o vnútroštátnom orgáne alebo orgánoch, ktoré sa prípadom zaoberajú alebo zaoberali, ak existujú; |
b) |
či v odpovedajúcom štáte prebieha konanie vo veci niektorých alebo všetkých skutkov, ktoré sú predmetom oznámenia, a dosiahnuté štádium; |
c) |
či v odpovedajúcom štáte prebiehalo konanie vo veci niektorých alebo všetkých skutkov, ktoré sú predmetom oznámenia, vrátane charakteru konečného rozhodnutia; |
d) |
či orgány odpovedajúceho štátu majú v úmysle iniciovať vlastné trestné konanie vo veci konkrétnych skutkov, ktoré sú predmetom oznámenia, ak je to možné. |
2. Odpoveď môže obsahovať akékoľvek ďalšie dodatočné informácie, najmä o akýchkoľvek vzdialenejších, ale súvisiacich skutkoch, ktoré sú predmetom konania v odpovedajúcom štáte.
3. Pri odpovedi na oznámenie používa odpovedajúci orgán formulár B, ktorý sa nachádza v prílohe.
Článok 10
Lehoty a dodatočné informácie
1. Odpovedajúci orgán odpovedá na oznámenie v lehote (15 dní) odo dňa doručenia.
2. Ak je to potrebné, môže sa táto lehota predĺžiť až o ďalších (15 dní). Odpovedajúci orgán však takéto predĺženie oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.
3. Ak odpovedajúci orgán považuje informácie od oznamujúceho orgánu za nedostatočné na účely odpovede, môže v lehote ustanovenej v odseku 1 požiadať o poskytnutie dodatočných informácií a môže stanoviť primeranú lehotu na ich doručenie.
4. Lehota ustanovená v odseku 1 plynie odznova od doručenia dodatočných informácií.
Článok 11
Neposkytnutie odpovede
Ak odpovedajúci orgán neodpovie v lehote ustanovenej v článku 10, oznamujúci orgán môže prijať akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za vhodné, a to aj vrátane oznámenia Eurojustu, aby na túto skutočnosť upozornil odpovedajúci štát.
KAPITOLA 3
PRIAME KONZULTÁCIE
Článok 12
Priame konzultácie
1. Pri zasielaní odpovede alebo po jej zaslaní oznamujúci orgán a odpovedajúci orgán začnú s priamymi konzultáciami s cieľom dohodnúť sa na najvhodnejšej jurisdikcii pre vedenie trestného konania vo veci konkrétnych skutkov, ktoré môžu spadať do jurisdikcie obidvoch, ak:
a) |
v odpovedajúcom štáte prebieha konanie vo veci niektorých alebo všetkých skutkov, ktoré sú predmetom oznámenia; alebo |
b) |
orgány odpovedajúceho štátu majú v úmysle iniciovať trestné konanie vo veci niektorých alebo všetkých skutkov, ktoré sú predmetom oznámenia. |
2. Vnútroštátne orgány začnú s priamymi konzultáciami v súlade s odsekom 1, ak sa rovnaké prebiehajúce konanie oznámi odpovedajúcim orgánom viac ako jedného členského štátu. V takom prípade je príslušný oznamujúci orgán zodpovedný za koordinovanie týchto konzultácií.
3. V prípade nezaslania oznámenia dva alebo viaceré členské štáty začnú s priamymi konzultáciami, a to prostredníctvom svojich príslušných oznamujúcich alebo odpovedajúcich orgánov, s cieľom dohodnúť sa na najvhodnejšej jurisdikcii, ak získajú informácie, bez ohľadu na to, akým spôsobom, o tom, že vo veci rovnakých skutkov súbežne prebiehajú trestné konania, alebo sa takéto trestné konania očakávajú.
Článok 13
Poskytovanie informácií o dôležitých procesných aktoch alebo opatreniach
Oznamujúce a odpovedajúce orgány, ktoré začnú s priamymi konzultáciami, sa navzájom informujú o akýchkoľvek dôležitých procesných opatreniach, ktoré prijímajú po začatí konzultácií.
KAPITOLA 4
URČENIE NAJVHODNEJŠEJ JURISDIKCIE
Článok 14
Cieľ konzultácií
1. Všeobecným cieľom konzultácií o najvhodnejšej jurisdikcii je dohodnúť sa na tom, že príslušné orgány iba jedného členského štátu budú viesť trestné konanie vo veci všetkých skutkov, ktoré spadajú do jurisdikcie dvoch alebo viacerých členských štátov.
2. Ak prebieha konanie v akomkoľvek členskom štáte vo veci skutkov, ktoré súvisia so skutkami, ktoré sú predmetom konzultácií o najvhodnejšej jurisdikcii, ale nie sú s nimi totožné, alebo ak nemožno viesť trestné konanie iba v jednom členskom štáte najmä vzhľadom na zložitosť skutkov alebo počet zainteresovaných obvinených osôb, môže byť vhodnejšie viesť trestné konania v dvoch alebo viacerých členských štátoch, ktoré sa budú týkať rôznych skutkov alebo rôznych osôb.
Článok 15
Kritériá na určenie najvhodnejšej jurisdikcie
1. Všeobecným pravidlom je, že trestné konanie by sa malo viesť v rámci jurisdikcie členského štátu, v ktorom bola spáchaná väčšina trestnej činnosti, čo je miesto, kde bola spáchaná väčšina skutkového konania zo strany zainteresovaných osôb.
2. Ak všeobecné pravidlo uvedené v odseku 1 nie je možné uplatniť z dôvodu, že existujú ďalšie dostatočne významné faktory na vedenie trestného konania, ktoré jasne poukazujú na potrebu inej jurisdikcie, príslušné orgány členských štátov tieto faktory zvážia s cieľom dosiahnuť dohodu o najvhodnejšej jurisdikcii. Tieto ďalšie faktory zahŕňajú najmä:
— |
miesto, kde sa nachádza obvinená osoba alebo osoby po zatknutí, a možnosti zabezpečenia ich odovzdania alebo vydania v iných prípadných jurisdikciách, |
— |
štátna príslušnosť alebo pobyt obvinených osôb, |
— |
územie štátu, kde došlo k väčšine škôd, |
— |
dôležité záujmy obetí, |
— |
dôležité záujmy obvinených osôb, |
— |
miesto, kde sa nachádzajú významné dôkazy, |
— |
ochrana zraniteľných alebo zastrašovaných svedkov, ktorých svedectvo je významné pre predmetné konanie, |
— |
pobyt najdôležitejších svedkov a ich schopnosť cestovať do členského štátu, v ktorom bola spáchaná väčšina trestnej činnosti, |
— |
dosiahnuté štádium konania vo veci predmetného skutku, |
— |
existencia súvisiacich prebiehajúcich konaní, |
— |
finančná stránka konania. |
Článok 16
Spolupráca s Eurojustom
1. Akýkoľvek vnútroštátny orgán môže v ktoromkoľvek štádiu vnútroštátneho konania:
a) |
požiadať Eurojust o radu; |
b) |
prijať rozhodnutie o tom, že sa konkrétne prípady, ktoré nastoľujú otázku najvhodnejšej jurisdikcie, postúpia Eurojustu. |
2. Ak v prípadoch, ktoré spadajú do jurisdikcie Eurojustu, nebolo možné dosiahnuť dohodu o najvhodnejšej jurisdikcii členského štátu pre vedenie trestného konania vo veci konkrétnych skutkov, nezhody, ako aj situácie, v ktorých nebolo možné dosiahnuť dohodu do (10 mesiacov) po začatí priamych konzultácií, postúpi Eurojustu ktorýkoľvek zúčastnený členský štát.
Článok 17
Prípady, v ktorých sa nedosiahla dohoda
V týchto výnimočných situáciách, ak:
a) |
sa nedosiahla dohoda ani po intervencii Eurojustu v súlade s článkom 16; alebo |
b) |
v prípadoch, ktoré nespadajú do právomoci Eurojustu, sa priame konzultácie ukončili nezhodami alebo v situáciách, keď sa dohoda nedosiahla do šiestich mesiacov po začatí s priamymi konzultáciami, |
členské štáty informujú Eurojust o dôvodoch nedosiahnutia dohody.
KAPITOLA 5
RÔZNE
Článok 18
Iná výmena informácií
1. Ak príslušné orgány jedného členského štátu akýmkoľvek spôsobom zistia, že skutky, ktoré sú predmetom prebiehajúceho alebo očakávaného konania v tomto členskom štáte, boli predmetom konania, ktoré bolo ukončené, v inom členskom štáte, oznamujúci orgán prvého členského štátu môže informovať odpovedajúci orgán druhého členského štátu o tejto situácii a zaslať všetky príslušné informácie.
2. Ak odpovedajúci orgán prostredníctvom oznámenia alebo akýmkoľvek iným spôsobom zistí, že skutky, ktoré boli predmetom konania, ktoré bolo s konečnou platnosťou ukončené v jeho členskom štáte, sú predmetom prebiehajúceho alebo očakávaného konania alebo boli predmetom prebiehajúceho konania v inom členskom štáte, odpovedajúci orgán môže zvážiť, či požiada o dodatočné informácie, ktoré by mu umožnili náležite posúdiť možnosť opätovného otvorenia konania v rámci vnútroštátneho práva.
KAPITOLA 6
VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 19
Jazyky
Každý členský štát vo vyhlásení uloženom na Generálnom sekretariáte Rady uvedie jazyky, v ktorých akceptuje oznámenia uvedené v článku 5, a jazyky, v ktorých na oznámenie odpovedá.
Článok 20
Vzťah k právnym nástrojom a iným dohodám
1. Pokiaľ iné právne nástroje alebo dohody umožňujú rozšírenie cieľov tohto rámcového rozhodnutia alebo pomáhajú zjednodušovať postup, v rámci ktorého si vnútroštátne orgány vymieňajú informácie o svojich prebiehajúcich konaniach, začínajú s priamymi konzultáciami a snažia sa dosiahnuť dohodu o najvhodnejšej jurisdikcii pre vedenie trestného konania vo veci konkrétnych skutkov, ktoré spadajú do jurisdikcie dvoch alebo viacerých členských štátov, členské štáty môžu:
a) |
naďalej uplatňovať také dvojstranné alebo mnohostranné dohody alebo dojednania, ktoré sú platné v čase nadobudnutia účinnosti tohto rámcového rozhodnutia; |
b) |
uzatvárať dvojstranné alebo mnohostranné dohody alebo dojednania po nadobudnutí účinnosti tohto rámcového rozhodnutia. |
2. Dohody a dojednania podľa odseku 1 nemôžu v žiadnom prípade ovplyvniť vzťahy s členskými štátmi, ktoré nie sú ich zmluvnými stranami.
3. Členské štáty do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rámcového rozhodnutia oznámia Generálnemu sekretariátu Rady a Komisii existujúce dohody alebo dojednania podľa odseku 1 písm. a), v uplatňovaní ktorých si želajú pokračovať.
Členské štáty oznámia Generálnemu sekretariátu Rady a Komisii aj každú novú dohodu alebo dojednanie podľa odseku 1 písm. b) do troch mesiacov od ich podpísania.
4. Týmto rámcovým rozhodnutím nie je dotknuté rozhodnutie 2008/…/SVV.
Článok 21
Vykonávanie
Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia do ….
Do toho istého dátumu členské štáty doručia Generálnemu sekretariátu Rady a Komisii znenie ustanovení, ktorými do svojich vnútroštátnych právnych predpisov transponujú povinnosti uložené podľa tohto rámcového rozhodnutia.
Článok 22
Správa
Komisia do … predloží Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o tom, do akej miery členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým rozhodnutím, doplnenú prípadne ich legislatívnymi návrhmi.
Článok 23
Nadobudnutie účinnosti
Toto rámcové rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
V Bruseli …
Za Radu
predseda
(1) Stanovisko z … (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).
(2) Ú. v. EÚ C 53, 3.3.2005, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.
(4) Ú. v. EÚ … (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).
(5) Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.
PRÍLOHA
IV Informácie
INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Komisia
18.2.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 39/15 |
Výmenný kurz eura (1)
17. februára 2009
(2009/C 39/04)
1 euro=
|
Mena |
Výmenný kurz |
USD |
Americký dolár |
1,2634 |
JPY |
Japonský jen |
116,20 |
DKK |
Dánska koruna |
7,4520 |
GBP |
Britská libra |
0,88510 |
SEK |
Švédska koruna |
10,9780 |
CHF |
Švajčiarsky frank |
1,4813 |
ISK |
Islandská koruna |
|
NOK |
Nórska koruna |
8,7940 |
BGN |
Bulharský lev |
1,9558 |
CZK |
Česká koruna |
29,490 |
EEK |
Estónska koruna |
15,6466 |
HUF |
Maďarský forint |
307,15 |
LTL |
Litovský litas |
3,4528 |
LVL |
Lotyšský lats |
0,7076 |
PLN |
Poľský zlotý |
4,8795 |
RON |
Rumunský lei |
4,3050 |
TRY |
Turecká líra |
2,1209 |
AUD |
Austrálsky dolár |
1,9750 |
CAD |
Kanadský dolár |
1,5959 |
HKD |
Hongkongský dolár |
9,7966 |
NZD |
Novozélandský dolár |
2,4790 |
SGD |
Singapurský dolár |
1,9275 |
KRW |
Juhokórejský won |
1 850,88 |
ZAR |
Juhoafrický rand |
12,8734 |
CNY |
Čínsky juan |
8,6410 |
HRK |
Chorvátska kuna |
7,4736 |
IDR |
Indonézska rupia |
15 539,82 |
MYR |
Malajzijský ringgit |
4,5994 |
PHP |
Filipínske peso |
60,450 |
RUB |
Ruský rubeľ |
45,7558 |
THB |
Thajský baht |
44,554 |
BRL |
Brazílsky real |
2,9121 |
MXN |
Mexické peso |
18,4469 |
INR |
Indická rupia |
62,4560 |
Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.
INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
18.2.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 39/16 |
Aktualizovaný zoznam schválených laboratórií, ktoré sú podľa článku 8 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2004 o detergentoch (1) schopné vykonávať testy požadované nariadením
(2009/C 39/05)
[Poznámka: Tento zoznam a ďalšie aktualizované zoznamy budú takisto dostupné na internete (2)]
Členský štát |
Schválené laboratóriá |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Belgicko |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Bulharsko |
— |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Česká republika |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Dánsko |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nemecko |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Estónsko |
— |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Grécko |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Španielsko |
— |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Francúzsko |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Írsko |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Taliansko |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Cyprus |
— |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Lotyšsko |
— |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Litva |
— |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Luxembursko |
— |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Maďarsko |
— |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Malta |
— |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Holandsko |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rakúsko |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Poľsko |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portugalsko |
— |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rumunsko |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Slovinsko |
— |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Slovensko |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Fínsko |
— |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Švédsko |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Spojené kráľovstvo |
|
Členské štáty EZVO |
Schválené laboratóriá |
||||||||||
Nórsko |
|
(1) Ú. v. EÚ L 104, 8.4.2004, s. 1.
(2) http://ec.europa.eu/enterprise/chemicals/legislation/detergents/index_en.htm
18.2.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 39/23 |
Aktualizovaný zoznam príslušných vnútroštátnych úradov stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2004 o detergentoch (1)
(2009/C 39/06)
[Poznámka: Tento zoznam a ďalšie aktualizované zoznamy budú takisto dostupné na internete (2)]
Členský štát EÚ |
Príslušný úrad |
||||||||||||||||||||||||||
Belgicko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Bulharsko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Česká republika |
|
||||||||||||||||||||||||||
Dánsko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Nemecko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Estónsko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Grécko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Španielsko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Francúzsko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Írsko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Taliansko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Cyprus |
|
||||||||||||||||||||||||||
Lotyšsko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Litva |
|
||||||||||||||||||||||||||
Luxembursko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Maďarsko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Malta |
|
||||||||||||||||||||||||||
Holandsko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Rakúsko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Poľsko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Portugalsko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Rumunsko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Slovinsko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Slovensko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Fínsko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Švédsko |
|
||||||||||||||||||||||||||
Spojené kráľovstvo |
|
Členské štáty EZVO |
Príslušný úrad |
|||||||
Island |
|
|||||||
Nórsko |
|
(1) Ú. v. EÚ L 104, 8.4.2004, s. 1.
(2) http://ec.europa.eu/enterprise/chemicals/legislation/detergents/index_en.htm
18.2.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 39/29 |
Druhy plynov a príslušné prevádzkové tlaky podľa článku 2 ods. 2 smernice Rady 90/396/EHS
(2009/C 39/07)
(Toto oznámenie je založené na informáciách, ktoré dostali útvary Komisie od členských štátov)
Krajina |
Trieda plynu |
Wobbov index (celkový) v |
Prevádzkový tlak v mbar |
|||
MJ/m3 alebo kWh/m3 (0 °C) |
MJ/m3 alebo kWh/m3 (15 °C) |
min. |
menovitý |
max. |
||
CYPRUS |
TRETIA |
|
80,2 – 85,9 MJ/m3 |
20 |
28 – 30 |
35 |
RUMUNSKO |
DRUHÁ |
|
|
|
|
|
Skupina A (L) |
37,8 – 46,8 MJ/m3 |
35,9 – 44,4 MJ/m3 |
15 |
20 |
25 |
|
Skupina A (H) |
46,1 – 56,6 MJ/m3 |
43,7 – 53,7 MJ/m3 |
15 |
20 |
25 |
|
TRETIA |
|
|
|
|
|
|
Skupina P |
Min. 64,9 MJ/m3 |
|
20 |
29 |
35 |
|
Skupina B/P |
Min. 70,7 MJ/m3 |
|
20 |
29 |
35 |
18.2.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 39/30 |
Výňatok z rozhodnutia týkajúceho sa spoločnosti Kaupthing Bank Luxembourg S.A. vydaného na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií
(2009/C 39/08)
DOPLNENIE ÚLOH SPRÁVCOV SPOLOČNOSTI KAUPTHING BANK LUXEMBOURG S.A., KTOREJ BOL POVOLENÝ ODKLAD PLATOBNÉHO KONANIA
Rozsudkom vydaným 28. januára 2009 štvrtá komora luxemburského odvolacieho súdu, ktorá je príslušná na konanie v obchodných veciach (Cour d'appel de Luxembourg, quatrième chambre, siégeant en matière commerciale), rozhodujúc vo verejnom pojednávaní po vypočutí správcov a splnomocneného zástupcu akciovej spoločnosti Kaupthing Bank Luxembourg S.A., zástupcov Dozorného výboru finančného sektora (Commission de Surveillance du Secteur Financier) a zástupcov prokuratúry (Ministère Public) a ich záverov, zmenou rozsudku z 24. decembra 2008 vydaného luxemburským okresným súdom, ktorý je príslušný na konanie v obchodných veciach (Tribunal d'Arrondissement de Luxembourg, siègeant en matière commerciale), a doplnením úloh správcu stanovených rozsudkom z 9. októbra 2008, ktorým sa spoločnosti Kaupthing Bank Luxembourg S.A. povolil odklad platobného konania (sursis de paiement) podľa luxemburského práva, a rozsudkom z 31. októbra 2008 vydaným luxemburským okresným súdom, ktorý je príslušný na konanie v obchodných veciach (Tribunal d'Arrondissement de Luxembourg, siègeant en matière commerciale), rozhodla takto:
„správcovia musia požiadať veriteľov o odsúhlasenie ozdravného plánu, ktorý nepredpokladá úplné a okamžité odškodnenie veriteľov (‚reštrukturalizovaní veritelia‘) a ktorý sa považuje za schválený a platný pre veriteľov v prípade, že ho odsúhlasí viac ako polovica reštrukturalizovaných veriteľov, ktorí spoločne predstavujú viac ako polovicu pasív vo forme reštrukturalizovaných pohľadávok. Ak sa niektorý z veriteľov k ozdravnému plánu nevyjadrí, bude sa to považovať za jeho súhlas s týmto plánom; prijatie alebo odmietnutie ozdravného plánu predloženého reštrukturalizovaným veriteľom sa môže vykonať ľubovoľnou formou vrátane elektronickej;
ozdravný plán po definitívnom prijatí a predbežnom schválení podľa vyššie uvedeného postupu musí schváliť súd.“
Dozorný výbor finančného sektora
V Luxemburgu 28. januára 2009
V Oznamy
ADMINISTRATÍVNE POSTUPY
Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO)
18.2.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 39/31 |
OZNÁMENIE O VEREJNOM VÝBEROVOM KONANÍ EPSO/AD/158/09
(2009/C 39/09)
Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) organizuje verejné výberové konanie EPSO/AD/158/09 na obsadenie miest právnikov lingvistov (AD 7) pre švédsky jazyk.
Oznámenie o výberovom konaní je uverejnené výlučne vo švédskom jazyku v Úradnom vestníku Európskej únie C 39 A z 18. februára 2009.
Ďalšie informácie sú k dispozícii na internetovej stránke úradu EPSO: http://europa.eu/epso
INÉ AKTY
Komisia
18.2.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 39/32 |
Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín
(2009/C 39/10)
Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.
ZHRNUTIE
NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006
„HAJDÚSÁGI TORMA“
ES č.: HU-PDO-005-0391-21.10.2004
CHOP ( X ) CHZO ( )
Tento prehľad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.
1. Príslušný orgán v členskom štáte:
Názov: |
Földművelésügyi és Vidékfejlesztési Minisztérium – Élelmiszerlánc-elemzési Főosztály |
||
Adresa: |
|
||
Tel.: |
(36-1) 301 44 19 |
||
Fax: |
(36-1) 301 48 08 |
||
E-mail: |
zobore@fvm.hu |
2. Skupina:
Názov: |
Hajdúsági Torma Termékpálya Bizottság (Hajdúsági TOTEB) (Horseradish Product Line Committee) |
||
Adresa: |
|
||
Tel.: |
(36-52) 412 919 |
||
Fax: |
(36-52) 442 545 |
||
E-mail: |
parmen@parmen.hu |
||
Zloženie: |
výrobcovia/spracovatelia ( X ) ostatní ( X ) |
3. Druh výrobku:
Trieda 1.6 – Ovocie, zelenina a obilniny v pôvodnom stave alebo spracované
4. Špecifikácia:
[prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006]
4.1. Meno: „Hajdúsági torma“
4.2. Opis: Používanie chráneného označenia pôvodu „Hajdúsági torma“ je oprávnené v prípade koreňov regionálnych odrôd rastliny Armoracia rusticana (syn. A. lapathifolia) vyskytujúcich sa v hajduckom regióne, ktoré sa vyselektujú pri rozmnožovaní koreňovými odrezkami. Konzumuje sa koreň rastliny, ktorý sa vyvinie zhrubnutím hlavných koreňov, ktoré sa použili na účely rozmnožovania v predchádzajúcom roku. Obdobie od zasadenia po zber trvá približne 180 dní. Chren pestovaný v hajduckom regióne sa dá od ostatných odrôd ľahko odlíšiť vďaka charakteristickým znakom, ako sú: hrubé, bohaté listy tmavozelenej farby, ktoré sa vo vrchnej tretine stáčajú, a rovný valcovitý koreň s povrchom bledohnedej farby a s dužinou bielej farby. Chuť koreňa nie je nikdy drevnatá a nízky obsah alylizotiokyanátu môže za jeho typickú štipľavú chuť, ktorá sa podľa vzoru jemnej sladkej papriky (édesnemes paprika) nazýva jemnou štipľavou (csípős nemes).
Chren „Hajdúsági torma“ uvádzaný na trh má jednotný vzhľad, a to vďaka používaniu jednotnej pestovateľskej techniky hrobľovania, ktorá sa vyvinula na území pestovateľskej hajduckej oblasti.
Na odrezku sa nachádza 3 až 4 cm výrastok, tzv. „hlava“; jeho telo má tvar valca s priemerom 1,5 až 5 cm a dĺžku 20 až 35 cm. Pestovateľská metóda hrobľovania, ktorá sa vyvíjala v priebehu niekoľkých desaťročí, sa líši od mechanizovanej technológie šikmého sadenia používanej v iných regiónoch Európy. „Hajdúsági torma“ sa tak dá aj podľa vzhľadu jasne odlíšiť od chrenov dopestovaných inými pestovateľskými technikami.
Chren dopestovaný v hajduckej pestovateľskej oblasti obsahuje 30 – 32 % sušiny. Postrúhaný sušený chren obsahuje tieto množstvá hlavných minerálnych látok: (g/kg) P: 2,1; K: 25,3; S: 7,7; Ca: 5,9; Mg: 3,1. Ďalej obsahuje (vyjadrené v % hmotnosti): 3,68 surovej vlákniny, 0,34 surového tuku, 2,2 surového popola, 1,08 cukru, 7,63 škrobu a 3,77 dusíka. Celkový obsah glukózy, fruktózy a sacharózy predstavuje 11,8 % a priemerný obsah myrozínového horčičného oleja (alylizotiokyanátu) je 14,4 g/kg. Obsah vitamínu C kolíše v širokom rozpätí (26 až 150 mg/100 g) a závisí predovšetkým od klimatických podmienok v mieste pestovania, ako aj od toho, či predmetné druhy patria do severných alebo južných podtypov.
4.3. Zemepisná oblasť: „Hajdúsági torma“ sa pestuje v jasne ohraničenej a územne celistvej oblasti župy Hajdú-Bihar. Toto je hajducká pestovateľská oblasť, pričom do pestovania sú zapojené tieto obce: Debrecen (Debrecen-Haláp, Debrecen-Bánk), Létavértes, Újléta, Kokad, Álmosd, Bagamér, Vámospércs; Hosszúpályi, Monostorpályi, Nyírábrány, Nyíracsád, Nyírmártonfalva, Nyíradony.
4.4. Dôkaz o pôvode: Činnosť pestovateľov a obchodníkov koordinuje organizácia Hajdúsági-TOTEB. Vďaka vytvoreniu skupiny znalých pestovateľov je schopná zabezpečiť tovar v takej kvalite a v takom množstve, ktoré spĺňajú požiadavky trhu, a prostredníctvom účinnej kontroly zabezpečuje, aby mali produkty uvádzané na trh jednotný vzhľad.
Pestovatelia vedú počas celého pestovateľského cyklu aktualizovaný denník.
V pestovateľskom denníku sa musia zaznamenávať tieto údaje:
meno pestovateľa a jeho identifikačné údaje,
miesto pestovania (číslo parcely, rozloha atď.),
názov predchádzajúcej pestovanej plodiny,
pestovaný druh (pokiaľ je známy),
obdobie výsadby a zberu,
dátumy kontrol,
prípadná príslušnosť k niektorej obchodnej spoločnosti,
predávané množstvo, jeho odberateľ, prípadne nákupca.
Obchodné spoločnosti vedú aktualizované záznamy o prijatých dodávkach chrenu, z ktorých sa dá jasne stanoviť miesto pôvodu chrenu, ako aj množstvá chrenu uvedené na trh, a to na základe mena pestovateľa alebo jeho identifikačného čísla. Tieto záznamy sa sprístupnia príslušným orgánom povereným kontrolou.
Chren sa uvádza na trh v takom balení, na ktorom je uvedený identifikačný údaj odchodnej spoločnosti a identifikačné číslo každého tovaru.
Organizácia Hajdúsági-TOTEB vykoná na žiadosť pestovateľa alebo distribútora kontrolu celého postupu pestovateľskej technológie a v prípade, že sú splnené príslušné požiadavky, produkt sa môže označiť rozlišujúcou značkou „Hajdúsági Torma Termékpálya Bizottság által ellenőrzött minőség“ („Kvalita overená výborom pre produkty Hajdúsági Torma“) vydanou organizáciou Hajdúsági-TOTEB. Príslušným podkladom sú kontroly kvality, ktoré v spolupráci s orgánom na ochranu miestnych rastlín a pôdy pripravuje a vykonáva organizácia Hajdúsági-TOTEB a ktoré zahŕňajú odbery vzoriek a komplexné skúšky (fyzikálne, chemické a mikrobiologické).
Organizácia Hajdúsági-TOTEB sa zúčastňuje aj na kontrolách dodržiavania predpisov v súvislosti s oprávneným používaním chránených zemepisných označení a chránených označení pôvodu.
4.5. Spôsob výroby: „Hajdúsági torma“ je jedinečný produkt vďaka osobitnému spôsobu pestovania hrobľovaním. Pôda obohatená výživnými látkami sa obracia do hĺbky 50 až 60 cm a následne sa v závislosti od jej štruktúry buď za použitia pôdnej frézy, alebo hrobkovača kopcovito navŕši do 30 až 40 cm vysokých hroblí s 90 až 100 cm odstupom medzi riadkami, ktoré sa spevnia špeciálnymi valcami.
Do takto pripravených hroblí sa zasadí rozmnožovací materiál. Rozmnožovací materiál (odrezky) sú 25 až 30 cm dlhé a 5 až 10 mm hrubé, zdravé, rovné, na oboch stranách zrezané kusy koreňov bez vedľajších výhonkov, ktoré sa vyselektovali z hlavných koreňov dopestovaných v predchádzajúcom roku.
Odrezky sa zbierajú na jeseň alebo na jar, dôkladne sa vyselektujú, očistia, zrežú, pričom sa označí výhonkový koniec odrezku, a následne sa v 100 až 200 ks zväzkoch uchovávajú v debničkách, kde vyženú nové výhonky.
Výsadba prebieha v období od poslednej marcovej dekády až do konca mája. Sadenie sa vykonáva vždy manuálne: pomocou špeciálne vyhotoveného železného jamkovača sa odrezok umiestni vertikálne do zeme, do hĺbky 3 až 4 cm, výhonkovým koncom smerovaný nahor. Takto vysadená pôda sa potom chráni pred burinou pomocou chemikálií.
3 až 4 týždne po výsadbe, keď sa už odrezky zakorenia, vykoná sa selekcia výhonkov. Nakopená zemina sa z odrezkov odstráni do hĺbky 4 až 5 cm, najkrajší výhonok z jedného až piatich výhonkov, ktoré vyrástli na hornom konci odrezku, sa ponechá a ostatné sa spolu s prípadnými veľkými koreňmi odstránia. Týmto spôsobom sa dá zabezpečiť, aby mala každá rastlina len jednu „hlavu“ a aby podzemná časť výhonku rástla vertikálne k odrezku, čo je charakteristické pre tento región.
Počas nasledujúceho obdobia sa sadenice starostlivo ošetrujú a chránia pred chorobami, ako aj škodcami.
Primeraná kvalita a množstvo sa dajú dosiahnuť len zavlažovaním. Spôsob zavlažovania (počnúc zavlažovaním zaplavením až po najmodernejší systém kvapkového zavlažovania) je na slobodnom výbere pestovateľa.
Zber sa začína v polovici októbra a zvyčajne sa skončí do príchodu mrazov. Stáva sa, že z nejakých dôvodov sa chren nezozbiera na jeseň. To však nie je problém, pretože rastlina prezimuje až do jarného zberu bez toho, aby ju poškodili mrazy a stratila na kvalite.
Priebeh zberu: po odstránení listov sa pomocou zariadenia tvaru U, ktoré je pripevnené na traktor, zrežú hlavné korene v hĺbke 50 až 60 cm od vrcholu hroble. Takto nadvihnuté korene sa ručne vytiahnu a nechajú sa niekoľko dní sušiť.
Následne sa produkt upraví podľa požiadaviek nákupcu do podoby tovaru obchodovateľného na trhu. Počas čistenia sa hlina, ako aj iná nečistota prilepená na chren odstráni, listová koruna sa odreže a zozbierajú sa korene vhodné na rozmnožovanie. Na miesto odberu produktov odberateľmi sa môže dostať iba maximálne 5 % hlinou znečisteného chrenu zaradeného do niektorej triedy kvality.
Zaraďovanie chrenu „Hajdúsági torma“ do tried kvality, resp. jeho odber odberateľmi sa uskutočňuje na základe týchto podmienok kvality. Je dôležité zdôrazniť, že vnútorné charakteristiky jednotlivých tried sú rovnaké. Produkty jednotlivých tried sa líšia len zovňajškom. Produkty triedy I sú určené výlučne na spotrebu v čerstvom stave a produkty ostatných tried sú východiskovou surovinou pri priemyselnom spracovaní.
Trieda I: Chren je hladký, má tvar valca a je zbavený vedľajších koreňov, je neporušený a zdravý; má dĺžku viac ako 20 cm a priemer viac ako 25 mm. Nemôže byť zvädnutý, červivý, ani popraskaný. Hlavné korene sa získali odlomením. Listové pozostatky na hlave sa odrežú tak, aby sa telo chrenu poškodilo čo najmenej. Trieda II: Vo všetkých charakteristikách sa zhoduje s triedou I okrem priemeru, ktorý je väčší ako 20 mm. Trieda III: Do tejto triedy možno zaradiť tie korene, v ktorých vidieť rezy vzniknuté pri odstraňovaní vedľajších koreňov; sú mierne popraskané alebo červivé; majú dĺžku viac ako 15 cm a priemer viac ako 15 mm. Trieda IV: Slabo vyvinuté korene a hrubšie hlavné korene. Nemôžu byť postihnuté hnilobou, majú dĺžku 10 cm a priemer minimálne 10 mm. Odrezková kvalita: Chren triedy I a II, ktorý bol očistený od častí napadnutých hubami, červami, hnilobou. Vyrezaná časť nemôže celkovo predstavovať viac ako 1/3 povrchu chrenu. Dĺžka koreňa je minimálne 17 cm a jeho najväčší priemer je väčší ako 20 mm. Koreňová kvalita: na dĺžke a priemere nezáleží, avšak nesmú v ňom byť prítomné cudzorodé látky a nesmie byť plesnivý, ani hnilý.
Balenie chrenu „Hajdúsági torma“ sa podľa požiadaviek nákupcu uskutočňuje do predierkovaných fóliových vriec alebo do vriec Raschel. V zmysle požiadaviek trhu sa chren triedy I môže pred vianočnými a veľkonočnými sviatkami predávať aj jednotlivo, zabelený do zmršťovacej fólie.
4.6. Spojitosť so zemepisnou oblasťou: Historické súvislosti: Chren, ktorý do Karpatskej kotliny priniesli so sebou starí Maďari, ako aj chren, ktorý sa tu už nachádzal, boli hybridy divo rastúcich druhov. Záznamy o jeho pestovaní nachádzame od 17. storočia a do hajduckého regiónu sa mohol dostať začiatkom 19. storočia. Pestovanie chrenu v tomto regióne sa rozbehlo koncom 19. storočia a v prvých rokoch 20. storočia. Pred prelomom storočí zdobí chren takmer každú zeleninovú záhradu v hajduckom regióne, kde sa pestuje ako viacročná plodina či už vo väčšom alebo menšom množstve. Po prelome storočí, začiatkom 20-tych rokov 20. storočia, vincúr Bagaméru v kapitule Várad, Gábor Szilágyi, dal doviezť z Rakúska „chutný, jemný“ chren. Zdomácnil ho a následne ho roky rozmnožoval pomocou dôkladného výberu. Do pestovania sa zapojili aj miestne obce a v rokoch 1940 až 1950 nadobudol pestovateľský región súčasnú podobu.
Podmienky pestovania: Chren obľubuje nižšie položené miesta s dobrou vlhkosťou vzduchu a darí sa mu v ľahkých vlhkých pôdach bohatých na humus. Z prírodných faktorov je pre chren najdôležitejšia pôda. Čím je totižto pôda ľahšia, tým pravidelnejšie a rovnejšie sa vyvíja koreň. Naplavené piesočnaté pôdy, ako aj ľahká štruktúra lúčnych močaristých pôd v hajduckom regióne, ich vzdušnosť a vlhkosť vytvárajú mimoriadne dobré podmienky na pestovanie chrenu. Keď totiž hlavný koreň pokračuje v raste aj za základom hroble, v drobiacej sa pôde nenaráža na prekážky a môže tak ďalej rásť do dĺžky. Namiesto malého či krivého koreňa tak vždy získame rovný koreň. Vrstva humusu v naplavených lúčnych pôdach má 100 až 110 cm hrúbku, svetlú farbu a hodnota humusu je 1,5 % a tok podzemnej vody sa nachádza v hĺbke 120 až 140 cm pod povrchom. Na týchto pôdach možno začať sadenie chrenu skôr a aj v prípade väčších zrážok bude pôda dostatočne prevzdušnená. Vrstva humusu v močaristých lúčnych pôdach má 40 až 60 cm hrúbku, tmavú farbu a hodnota humusu je 1,5 – 2 % a tok podzemnej vody sa nachádza hneď pod humusom. Na týchto pôdach možno očakávať dobrú úrodu najmä v suchých rokoch. Tým sa dá vysvetliť, prečo v minulosti, keď bolo pre sedliakov zavlažovanie ešte nereálnou predstavou, pôda napriek tomu rodila: keď bolo počasie daždivé, chrenu sa darilo na naplavených lúčnych podlažiach, a keď bolo vo vegetačnom období sucho, darilo sa mu na močaristých lúčnych podlažiach. Aj tieto okolnosti prispeli k tomu, že už takmer 100 rokov sa v hajduckom regióne pokračuje v pestovaní chrenu.
Zalesnený a mierne zvlnený terén poskytuje nad poľami „pohyblivý tieň“ a ochranu pred silným slnečným žiarením, čím bráni tvorbe nadmerného horčičného oleja. Vďaka tomu je „Hajdúsági torma“ vždy štipľavej chuti, avšak nikdy sa nezmení na nepríjemnú štipľavú chuť.
Ľudské faktory: Pestovateľská metóda hrobľovania je jedinečná a je charakteristická pre oblasť Debrecen. Tým, že sa odrezky umiestnia do hroblí (kopcov) a do vertikálnej polohy, zabezpečí sa, že korene budú rovné. Táto technológia je výsledkom takmer 100 ročného úsilia. Pestovatelia sa vzhľadom na miestne podmienky vždy zaoberali tým, ako zmenšiť ťažkú manuálnu robotu spojenú s pestovaním chrenu zapojením konského záprahu a neskôr aj pomocou strojov. Priekopníci v pestovaní chrenu spomínajú obracanie pôdy až do hĺbky 80 až 100 cm, čo nebola jednoduchá úloha v prvých rokoch storočia. Pluhy na vytváranie hroblí a na vyberanie produktov nebolo možné kúpiť v obchodoch, museli sa vyhotoviť v miestnych kováčskych dielňach. Pestovateľská technológia, vďaka ktorej sa chren „Hajdúsági torma“ stal jedinečným, sa vyvíjala a zdokonaľovala z generácie na generáciu. Na základe neustálej selekcie založenej na skúsenostiach pestovateľov sa počas rozmnožovania koreňovými odrezkami vybrali tie miestne odrody, ktoré za daných klimatických a pôdnych podmienok poskytujú najlepšie nutričné hodnoty a najlepšiu výnosnosť.
4.7. Kontrolný orgán: Poľnohospodársky riadiaci úrad (Mezőgazdasági Szakigazgatási Hivatal) ako poverený orgán na kontrol kvality ovocia a zeleniny.
4.8. Označenie:
— |
„Hajdúsági torma“, |
— |
„chránené zemepisné označenie“ alebo jeho skratka (CHZO), |
— |
názov obchodnej spoločnosti, |
— |
identifikačné číslo položky a v prípade vykonania kontroly organizáciou Hajdúsági-TOTEB, |
— |
„Hajdúsági Torma Termékpálya Bizottság által ellenőrzött minőség“ („Kvalita overená výborom pre produkty Hajdúsági Torma“). |
V prípade balenia do vriec Raschel sa produkty triedy I balia do zelených vriec, produkty triedy II do červených vriec, triedy III do žltých vriec a triedy IV do zelených vriec. Produkty odrezkovej kvality sa balia do žltých vriec a balenie produktov koreňovej kvality sa neviaže na žiadnu farbu.
(1) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.
18.2.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 39/s3 |
POZNÁMKA PRE ČITATEĽA
Inštitúcie rozhodli, že vo svojich dokumentoch už nebudú uvádzať odkazy na posledné zmeny a doplnenia aktov, na ktoré sa odkazuje.
Pokiaľ nie je uvedené inak, odkazy na akty v uverejnených dokumentoch sa vzťahujú na akty v ich platnom znení.