16.12.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 320/1

UZNESENIE RADY

z 21. novembra 2008

o európskej stratégii pre viacjazyčnosť

(2008/C 320/01)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

ODVOLÁVAJÚC SA:

na uznesenie Rady zo 14. februára 2002 o podpore jazykovej rozmanitosti a učenia sa jazykov (1), v ktorom sa zdôraznilo, že znalosť jazykov je jednou zo základných kompetencií, ktoré každý občan potrebuje, aby sa mohol účinne zúčastňovať na európskej znalostnej spoločnosti, a tým uľahčuje začlenenie do spoločnosti, ako aj sociálnu súdržnosť;

2.	na závery zo zasadnutia Európskej rady v Barcelone z 15. a 16. marca 2002, v ktorých sa vyzvalo na ďalšie kroky s cieľom zdokonaliť ovládanie základných kompetencií, najmä všeobecnou výučbou dvoch cudzích jazykov od útleho veku (2);

3.	na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1983/2006/ES z 30. decembra 2006 o Európskom roku medzikultúrneho dialógu (2008) (3);

na závery Rady z 19. mája 2006 o Európskom indikátore jazykovej kompetencie (4), v ktorých sa opätovne potvrdilo, že znalosť cudzích jazykov, ktorá napomáha vzájomnému porozumeniu medzi národmi, je predpokladom mobilnej pracovnej sily a prispieva ku konkurencieschopnosti hospodárstva Európskej únie;

5.	na závery Rady z 22. mája 2008 o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2008 – 2010 (5), v ktorých sa zdôrazňuje kultúrny rozmer viacjazyčnosti a najmä jej úloha pri sprístupňovaní kultúry a jej príspevok k tvorivosti;

6.	na závery Rady z 22. mája 2008 o medzikultúrnych kompetenciách, ktoré uznávajú význam štúdia jazykov a prekladu pri nadobúdaní medzikultúrnych kompetencií;

7.	na závery Rady z 22. mája 2008 o mnohojazyčnosti, ktoré okrem iného vyzývajú Komisiu, aby do konca roka 2008 pripravila návrhy komplexného politického rámca v oblasti mnohojazyčnosti.

VÍTAJÚC:

—	oznámenie Komisie z 18. septembra 2008 nazvané „Viacjazyčnosť: devíza pre Európu a spoločný záväzok“ (6).

BERÚC NA VEDOMIE:

—	zelenú knihu Komisie z 3. júla 2008 s názvom „Migrácia a mobilita: výzvy a príležitosti pre európske systémy vzdelávania“ (7),

a na základe zborníka z konferencie o viacjazyčnosti, ktorá sa uskutočnila 26. septembra 2008 v Paríži.

ZASTÁVA NÁZOR, ŽE:

—	jazyková a kultúrna rozmanitosť vytvárajú európsku identitu; zároveň sú spoločným dedičstvom, bohatstvom, výzvou i prínosom pre Európu,

—	viacjazyčnosť je významnou prierezovou témou, ktorá sa týka sociálnej, kultúrnej a hospodárskej sféry, a teda i sféry vzdelávania,

—	podpora menej používaných európskych jazykov je významným prínosom k viacjazyčnosti,

—	malo by sa stále vyvíjať značné úsilie na podporu štúdia jazykov a na oceňovanie kultúrnych aspektov jazykovej rozmanitosti na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy, pričom by sa mala tiež zlepšiť informovanosť o rôznych európskych jazykoch a ich rozšírení vo svete,

—

viacjazyčnosť má mimoriadny význam aj pri podpore kultúrnej rozmanitosti, okrem iného aj v oblasti médií a obsahu online, ako aj medzikultúrneho dialógu v Európe a s ostatnými regiónmi sveta; zvlášť významnú úlohu v tomto procese zohráva preklad, keďže spája jazyky a kultúry a otvára široký prístup k dielam a myšlienkam,

—	jazyková rozmanitosť v rámci Európy predstavuje pridanú hodnotu pre rozvoj hospodárskych a kultúrnych vzťahov medzi Európskou úniou a zvyškom sveta,

—	viacjazyčnosť prispieva k rozvoju tvorivosti tým, že otvára cestu k odlišným spôsobom myslenia, výkladu sveta a vyjadrovania predstavivosti.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ A V PLNOM SÚLADE SO ZÁSADOU SUBSIDIARITY:

1. Podporovali viacjazyčnosť s cieľom posilniť sociálnu súdržnosť, medzikultúrny dialóg a budovanie Európy

a)	zvyšovali povedomie o výhodách jazykovej rozmanitosti a štúdia jazykov medzi verejnosťou a najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí začínajú študovať na všeobecných a odborných školách;

b)	ponúkali výučbu jazyka hostiteľskej krajiny migrantom, najmä mladým ľuďom, ako prvok zásadnej dôležitosti pre úspešnú integráciu a zamestnateľnosť pri rešpektovaní jazykov ich krajín pôvodu.

2. Posilnili celoživotné vzdelávanie v oblasti jazykov

usilovali sa poskytovať mladým ľuďom od najútlejšieho veku a pokračovať aj po skončení všeobecného vzdelania na odborných a vyšších školách v rôznorodej a kvalitnej výučbe jazykov a kultúr, ktorá im dovolí zvládnuť aspoň dva cudzie jazyky, čo je faktor dôležitý pre integráciu do znalostnej spoločnosti;

b)	vynaložili úsilie na podporu získavania a pravidelného zdokonaľovania jazykových kompetencií pre všetkých, vo formálnom, neformálnom a informálnom kontexte;

c)	usilovali sa rozšíriť ponuku jazykov vyučovaných na rôznych úrovniach vzdelávania – vrátane uznávaných jazykov, ktoré sa menej používajú, aby sa žiakom umožnil výber na základe ich osobných záujmov alebo zemepisnej polohy;

d)	podporovali štúdium a šírenie európskych jazykov využívaním inovatívnych nástrojov, ako sú napríklad digitálna komunikačná technológia a diaľkové vzdelávanie, a prístupov založených napríklad porozumení príbuzných jazykov;

e)	podporovali hodnotenie študentov na základe uznávaných nástrojov – ako napríklad Spoločného európskeho rámca Rady Európy pre jazyky a jazykového pasu Europass – a podľa potreby Európskeho indikátora jazykovej kompetencie;

f)	venovali zvláštnu pozornosť ďalšiemu vzdelávaniu učiteľov jazykov a posilňovaniu jazykových kompetencií učiteľov všeobecne, aby sa tak podporila výučba nejazykových predmetov v cudzích jazykoch (CLIL – obsahovo a jazykovo integrované vzdelávanie);

g)	podporovali mobilitu a výmeny učiteľov jazykov v rámci Európy s cieľom, aby čo najviac z nich strávilo určitý čas v krajine, kde sa hovorí jazykom, ktorý vyučujú;

využívali program pre celoživotné vzdelávanie a príslušné národné programy na podporu mobility všetkých cieľových skupín, najmä študujúcej mládeže a vyučujúcich, čo by im umožnilo zlepšiť ich jazykové kompetencie, a iniciatívy, ako sú napríklad Európska jazyková značka na vytváranie učebných materiálov pre výučbu jazykov.

3. Lepšie podporovali viacjazyčnosť ako pozitívny faktor v oblasti konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva, mobility a zamestnateľnosti

a)	podporovali poskytovanie a štúdium širokej škály jazykov s cieľom umožniť podnikom, najmä MSP, aby rozšírili svoj prístup na svetové trhy, a najmä na rozvíjajúce sa trhy;

b)	podporili zvyšovanie dôležitosti jazykových kompetencií pri profesionálnom raste zamestnancov, najmä v malých a stredných podnikoch;

c)	využívali európske štrukturálne fondy podľa potreby na to, aby sa v rámci pokračujúceho odborného vzdelávania a vzdelávania dospelých poskytovali jazykové kurzy zamerané na zamestnanie;

d)	cenili si a využívali jazykové kompetencie občanov z prostredia migrantov ako prostriedok posilňovania medzikultúrneho dialógu a ekonomickej konkurencieschopnosti.

4. Presadzovali jazykovú rozmanitosť a medzikultúrny dialóg posilňovaním podpory pre preklad s cieľom uľahčiť distribúciu diel a šírenie myšlienok a vedomostí v Európe a vo svete

V rámci existujúcich politík a programov:

a)	zlepšili informovanosť verejnosti, a najmä európskych odborníkov v tejto oblasti, o vnútroštátnych a európskych programoch podpory pre preklad literárnych, vedeckých alebo technických textov vrátane kultúrneho a tvorivého obsahu online, titulkovanie predstavení, audiovizuálnych diel a filmov;

b)	koordinovali a posilnili pomoc poskytovanú v rámci európskych programov na podporu prekladu;

c)	rozšírili možnosti a kvalitu vzdelávania v oblasti prekladateľstva a zlepšili informovanosť o možnostiach práce a štúdia v tejto oblasti medzi príslušnými cieľovými skupinami (žiaci, študenti univerzít, podniky atď.);

d)	podporovali vytváranie sietí viacjazyčných terminologických databáz s cieľom uľahčiť prácu prekladateľov a tlmočníkov;

podporovali vývoj technológií v oblasti jazykov, najmä v oblasti prekladu a tlmočenia, podporou spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi, miestnymi orgánmi, výskumnými inštitúciami a priemyselnými podnikmi na strane jednej, a zabezpečením konvergencie výskumných programov, vymedzením oblastí uplatňovania a využívania technológii vo všetkých jazykoch EÚ na strane druhej.

B.	Začali diskusiu o význame a uskutočniteľnosti osobitného programu podpory pre preklad v dlhodobom horizonte, ktorý by zodpovedal kultúrnym, technologickým a profesionálnym výzvam spojeným s prekladom.

5. Podporovali jazyky EÚ vo svete

a)	posilnili spoluprácu medzi členskými štátmi a ich kultúrnymi inštitúciami alebo inými zastupiteľskými orgánmi v tretích krajinách a podporovali jazykové partnerstvá a medzikultúrny dialóg s tretími krajinami;

b)	čo najlepšie využili potenciál európskych jazykov na rozvíjanie kultúrneho a hospodárskeho dialógu so zvyškom sveta a posilnenie úlohy EÚ na medzinárodnej scéne;

c)	zlepšili spoluprácu s národnými aj medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy a UNESCO-m, ktoré pôsobia v oblasti jazykovej výučby a jazykovej a kultúrnej rozmanitosti.

VYZÝVA KOMISIU, ABY:

1.	podporovala členské štáty v ich úsilí dosiahnuť ciele stanovené v tomto uznesení plným využitím potenciálu európskej spolupráce vo vzdelávaní, kultúre a iných príslušných oblastiach politiky;

v kontexte nového komplexného rámca politiky viacjazyčnosti a v rámci svojich právomocí prijala opatrenia zamerané na náležité zohľadnenie jazykových potrieb občanov a inštitúcií s osobitným dôrazom na:

—	vzťahy medzi európskymi inštitúciami a verejnosťou,

—	vzťahy medzi európskymi inštitúciami a vnútroštátnymi inštitúciami, a s osobitným dôrazom na poskytovanie informácií vo všetkých úradných jazykoch a na podporu viacjazyčnosti na webových stránkach Komisie;

3.	do polovice roka 2011 podala správu o vykonávaní tohto uznesenia v spolupráci s členskými štátmi, pričom sa obzvlášť zdôraznia príklady osvedčených postupov;

4.	pravidelne uskutočňovala preskúmanie situácie v Európe, pokiaľ ide o jazykové kompetencie, najmä na základe akýchkoľvek existujúcich výskumov uskutočnených v členských štátoch, Spoločného európskeho rámca Rady Európy pre jazyky a podľa potreby aj Európskeho indikátora jazykovej kompetencie.

(1) Ú. v. ES C 50, 23.2.2002.

(2) Dokument SN 100/02, bod 44, s. 19.

(3) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 44.

(4) Ú. v. EÚ C 172, 25.7.2006, s. 1.

(5) Ú. v. EÚ C 143, 10.6.2008.

(6) Dokument 13253/08 + ADD 1 + ADD 2 + ADD 3.

(7) Dokument 11631/08 + ADD 1 [KOM(2008) 423 v konečnom znení].

16.12.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 320/6

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 21. novembra 2008, o mobilite mladých

(2008/C 320/03)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

KEĎŽE:

Európska rada, ktorá sa zišla v marci 2000 v Lisabone a v marci 2002 v Barcelone, prijala strategický cieľ spraviť z Európskej únie do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku na svete, zabezpečiť, aby sa systémy vzdelávania a odbornej prípravy Európskej únie stali do roku 2010 svetovými značkami kvality, a vytvoriť Európsky výskumný a inovačný priestor.

2.	Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2008 v Bruseli prijala cieľ odstrániť prekážky pre voľný pohyb znalostí vytvorením „piatej slobody“, ktorá bude okrem iného zahŕňať cezhraničnú mobilitu výskumných pracovníkov, ako aj študentov, vedcov a vysokoškolských pedagógov.

Cieľom všetkých rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady, ktorými sa ustanovujú akčné programy na obdobie rokov 2007 – 2013 v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy počas celého života a mladosti, je rozvíjať mobilitu. Na druhej strane aj európske programy a činnosti v oblasti výskumu a politiky pre podnikanie a štrukturálne fondy sa zameriavajú na ten istý cieľ.

4.	V odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady o Európskej charte kvality mobility (2006) sú navrhnuté kľúčové zásady zabezpečenia najlepších možných podmienok na prípravu, podporu a hodnotenie obdobia mobility mladého človeka v inom členskom štáte.

Cieľom bolonského procesu pre európske vysokoškolské vzdelávanie a kodanského procesu pre odborné vzdelávanie a prípravu je vytvoriť európsky priestor, ktorý študentom a učiteľom poskytne väčšiu mobilitu, väčšiu transparentnosť pri uznávaní vzdelania a obdobia štúdia a odbornej prípravy a lepšiu spoluprácu medzi inštitúciami.

Cieľom rôznych európskych nástrojov tak existujúcich (EQF, ECTS, Europass), ako aj budúcich (ECVET), je umožniť európskym občanom, aby sa ich kvalifikácie a zručnosti lepšie uznávali a posilňovali, ako aj poskytnúť im informácie o vzdelávacích príležitostiach v celej Európe (portály PLOTEUS a „Štúdium v Európe“) (1).

7.	Závery Rady o medzikultúrnych kompetenciách z mája 2008 vyzdvihujú príspevok mobility k nadobúdaniu takýchto kompetencií.

8.	V odporúčaní Rady o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci Európskej únie z 20. novembra 2008 sa riešia otázky, ktoré sa týkajú konkrétne mobility mladých dobrovoľníkov.

VÍTA správu fóra expertov na vysokej úrovni pre mobilitu, ktorú Európska komisia zverejnila v júni 2008 (2) na základe žiadosti Rady o podporu a rozšírenie mobility tak, aby ju využívali nielen študenti, ale aj ďalšie skupiny mladých, ako aj správu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29. mája 2008 s názvom „Lepšie podporovať mobilitu mladých v Európe: praktické otázky a časový harmonogram“.

S VEDOMÍM, že:

mobilita mladých v Európe založená na zásade voľného pohybu, na ktorý má právo každý občan Európy, ako ústredný prvok európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, či už formálnej, informálnej alebo neformálnej, a kľúčová výzva pre znalostnú Európu, predstavuje základný nástroj na:

—	vytvorenie pocitu spolupatričnosti k Európe,

—	podporu sociálneho a pracovného začlenenia,

—	zabezpečenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva v globalizovanom prostredí.

KONŠTATUJE, že:

Hoci je program Erasmus úspešný, mobilita mladých je napriek tomu ešte príliš často výnimkou. Je to tak aj v prípade študentov, z ktorých iba malá časť odchádza do iného členského štátu, aby tam študovali alebo absolvovali stáž v podniku. Toky mobility v Európe sú nevyrovnané, v závislosti od typu sektora a odbornej prípravy, študijných odborov, krajín a sociálneho prostredia, čo je výsledkom najmä nedostatku informácií, problémov s financovaním a nedostatočného uznávania obdobia štúdia v zahraničí. Pre nedostatok kvalitných informácií a spoľahlivých a porovnateľných štatistických údajov mobilitu mimo rámca programov Spoločenstva ešte stále dostatočne nepoznáme.

ZDÔRAZŇUJE TIETO ZÁSADY:

1.	mobilita sa týka všetkých mladých Európanov, či sú to žiaci, študenti, učni, dobrovoľníci, učitelia, mladí výskumní pracovníci, školitelia, mládežnícki pracovníci, podnikatelia, alebo mladí uchádzači o zamestnanie;

mobilita sa má chápať v prvom rade ako fyzická mobilita, čo znamená pobyt v inej krajine na účely štúdia, stáže, dobrovoľníckej práce v prospech spoločnosti alebo doplnkovej odbornej prípravy v rámci celoživotného vzdelávania. „Virtuálna mobilita“, t. j. využívanie IKT na rozvíjanie partnerstiev alebo diaľkových výmen s mladými ľuďmi v iných krajinách ako súčasti štruktúrovaného projektu v oblasti vzdelávania alebo odbornej prípravy, však tiež môže významne prispieť k mobilite, najmä v kontexte škôl;

mobilitu nemožno chápať ako cieľ sám o sebe, ale ako najlepší spôsob posilnenia európskeho občianstva a konkurencie v Európe, rozšírenia a obohatenia odbornej prípravy a skúseností mladých, posilnenia ich schopnosti prispôsobiť sa a zlepšenia ich zamestnateľnosti, ako aj ich medzikultúrneho chápania prostredníctvom znalosti jazyka a spoznávania iných kultúr;

aby mohla ambiciózna a horizontálna politika mobility v Európe uspieť, musí u všetkých mladých vzbudiť o mobilitu záujem, zamerať sa na to, aby sa obdobie mobility v inej európskej krajine postupne stalo pravidlom pre všetkých, a musí mať k dispozícii primerané finančné prostriedky, aby sa s touto výzvou vyrovnala. Osobitná pozornosť by sa mala venovať študentom, ktorí vzhľadom na svoju sociálno-ekonomickú situáciu alebo osobitné potreby vyžadujú dodatočnú finančnú podporu. Takáto politika by sa tiež mala zamerať na opatrenia na prípravu a podporu mobility, ako aj na uznávanie výsledkov vzdelávania spojených s obdobím mobility, a mala by podporovať rozvíjanie mobility učiteľov a školiteľov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci týchto opatrení;

5.	táto politika v oblasti mobility sa zameriava predovšetkým na mobilitu v rámci Európy, ale môže prispieť aj k rozvoju mobility medzi Európou a tretími krajinami.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:

prijali cieľ, že sa zvýšením počtu príležitostí cezhraničnej mobility v rôznych oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy a pri riadnom zohľadnení ich vnútroštátnych rámcov a právnych predpisov, v oblasti dobrovoľníckej činnosti, zabezpečí, že obdobie štúdia v zahraničí bude postupne pre všetkých mladých Európanov skôr pravidlom než výnimkou;

2.	na tento účel dosiahli ciele stanovené na obdobie rokov 2007 – 2013 v programoch Európskej únie v oblasti vzdelávania, mládeže, kultúry, občianstva a výskumu;

sa na základe rokovaní fóra expertov na vysokej úrovni, pokiaľ je to možné, snažili dosiahnuť po roku 2013 tieto ciele:

3.1.

všetci mladí ľudia by mali mať možnosť zúčastniť sa na niektorej z foriem mobility, či už počas štúdia alebo odbornej prípravy, vo forme pracovného zaradenia alebo v kontexte dobrovoľníckej činnosti. Najmä:

—	všetci žiaci v rámci všeobecného vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy by mali mať možnosť zúčastniť sa počas svojho štúdia na programe mobility,

—	všetci študenti v rámci vysokoškolského vzdelávania by mali mať možnosť stráviť časť štúdia alebo odbornej prípravy alebo stáže v zahraničí. Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania by mali podporovať takéto obdobia mobility ako súčasť ich štúdia buď v prvom, alebo v druhom cykle,

—	mali by sa podstatným spôsobom rozšíriť príležitosti pre mobilitu v rámci odborného vzdelávania a prípravy;

3.2.	mala by sa zvýšiť mobilita učiteľov, školiteľov a iných vzdelávacích pracovníkov, najmä v rámci existujúcich programov;

realizovali tieto ciele na rôznych úrovniach, aby sa zvýšil počet príležitostí na mobilitu pre mladých a uskutočňovali partnerstvá pre mobilitu za účasti všetkých zainteresovaných strán – orgánov verejnej moci, podnikov, vzdelávacích inštitúcií a inštitúcií odbornej prípravy, ako aj občianskej spoločnosti.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A EURÓPSKU KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ prijali opatrenia, ktoré zohľadňujú vnútroštátne situácie a vnútroštátne právne predpisy s cieľom odstrániť prekážky mobility v rôznych oblastiach a zabezpečiť uznanie obdobia štúdia a odbornej prípravy v zahraničí. V rámci rôznych činností otvorenej metódy koordinácie pre vzdelávanie a odbornú prípravu, kultúru a mládež by sa mali usilovať predovšetkým:

1. Rozvíjať rozsah mobility pre všetkých mladých ľudí

1.1.	lepšie riadiť verejnú podporu mobility prostredníctvom presadzovania koordinovanej činnosti zainteresovaných strán, tak politických (Európska únia, štát, regionálne a miestne orgány), ako aj administratívnych (najmä národné úrady, ktoré spravujú programy Spoločenstva);

1.2.	plne využívať všetky príležitosti mobility, ktoré v súčasnosti ponúkajú programy Európskej únie, vrátane virtuálnej mobility určené pre mladých ľudí, ale všeobecnejšie aj pre pedagogických pracovníkov;

1.3.	zohľadňovať potreby znevýhodnených študentov, najmä pokiaľ ide o financovanie, ktorí by inak programy mobility využívať nemohli;

1.4.

podporovať rozvoj nových príležitostí mobility, najmä:

—	rozšírením partnerstiev, ktoré zahŕňajú uznanie obdobia mobility v iných inštitúciách alebo štruktúrach, predovšetkým združeniach,

—	zvýšením počtu dvojitých či spoločných diplomov,

—	posilnením podpory mobility mladých ľudí vrátane učňov v oblasti odbornej prípravy,

—	rozšírením využívania jazykových a kultúrnych pobytov,

—	podporovaním združovania študentov vrátane študentov z európskych umeleckých škôl na účely realizácie spoločných projektov,

—	vytvorením modulov doplnkovej odbornej prípravy, ktoré ponúkajú inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, napríklad letné kurzy,

—	zvýšením mobility medzi podnikmi, ako aj medzi podnikmi a akademickou a vedeckou obcou a inštitúciami odbornej prípravy,

—	vytváraním príležitostí pre výmeny v rámci dobrovoľníckych činností.

2. Lepšie informovať o všetkých existujúcich programoch mobility

2.1.

zvyšovať povedomie o výhodách mobility medzi mladými ľuďmi, ako aj medzi osobami, ktoré s nimi pracujú alebo sa s nimi stretávajú, najmä ich rodín, učiteľov a pedagogických pracovníkov, ako aj mládežníckych pracovníkov a na tento účel uľahčiť týmto cieľovým skupinám prístup k informáciám všetkými dostupnými prostriedkami;

2.2.	ďalej posilňovať presadzovanie a vykonávanie programov Európskej únie v oblastiach vzdelávania, mládeže, kultúry a občianskej uvedomelosti a výskumu.

3. Zjednodušiť postupy

3.1.

pokračovať v zjednodušovaní podmienok realizácie programov Európskej únie s prihliadnutím predovšetkým na rozšírenie používania viacročných dohôd, najmä v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Takéto dohody sú predpokladom pre vytvorenie trvalých partnerstiev medzi zariadeniami odbornej prípravy a podnikmi;

3.2.	rozvíjať alebo podporiť rozvoj stratégie finančného stimulu pre orgány a zainteresované strany, predovšetkým učiteľov, školiteľov a mládežníckych pracovníkov, ktorí organizujú mobilitu mladých, s ktorými pracujú, v Európe;

3.3.

zlepšiť uznávanie výsledkov spojených s mobilitou čo najširším uznávaním výsledkov vzdelávania za celé obdobie mobility v Európe – cieľ, ktorému napomôže vytvorenie do roku 2010 korelácie medzi kvalifikačnými systémami členských štátov a európskym kvalifikačným rámcom a európske nástroje, ako Europass, Youthpass, kredity ECTS a systém ECTEV.

4. Rozšíriť a diverzifikovať zdroje financovania pre mobilitu mladých

4.1.

podporovať mobilitu mladých vhodným financovaním zo strany Spoločenstva, v rámci stropov finančného rámca, najmä zo štrukturálnych fondov – a predovšetkým lepším využívaním možností, ktoré poskytuje Európsky sociálny fond – a z dlhodobého hľadiska úpravou ich usmernení a riadenia v súlade s prioritami členských štátov tak, aby sa zohľadňoval cieľ mobility;

4.2.

podporovať väčšiu diverzifikáciu a lepšiu komplementárnosť metód financovania projektov mobility mladých využívaním verejných a súkromných zdrojov financovania v rámci ich príslušných spôsobilostí (štát, regionálne a miestne orgány, podniky, bankové inštitúcie vrátane Európskej investičnej banky, nadácie, európske profesné združenia atď.);

4.3.	zohľadniť osobitné finančné potreby študentov, ktorí majú nepriaznivejšiu sociálno-ekonomickú situáciu alebo osobitné potreby, a umožniť im tak účasť na programoch mobility.

5. Uplatňovať zásady Európskej charty kvality mobility v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na všetky formy mobility mladých, najmä pokiaľ ide o podmienky prípravy, podpory a hodnotenia obdobia mobility

5.1.	podporovať výmenu najlepších postupov na zvýšenie kapacity a zlepšenie kvality prijímania mladých Európanov do programov mobility;

5.2.	vyzvať zodpovedné zainteresované strany, aby zlepšili ubytovanie, životné a pracovné podmienky mladých Európanov v programoch mobility, najmä vo vysokoškolských mestečkách;

5.3.	zlepšiť podmienky jazykovej a kultúrnej prípravy na mobilitu mladých.

6. Lepšie poznať mobilitu mladých

6.1.	zhodnotiť toky mobility v Európe konsolidovaním a v prípade potreby vypracovaním spoľahlivých a porovnateľných štatistických údajov;

6.2.	efektívnejšie rozširovať a spoločne využívať existujúce výsledky prieskumov;

6.3.	podľa potreby vypracovať štúdie o vplyve, ktoré zhodnotia konkrétny prínos mobility pre mladých Európanov z kultúrneho, vzdelávacieho a profesionálneho hľadiska.

VYZÝVA EURÓPSKU KOMISIU, ABY:

vypracovala pracovný plán začlenenia činností na podporu cezhraničnej mobility do všetkých európskych programov, najmä vytvorením mechanizmov na propagáciu programov medzi mladými ľuďmi a uľahčením vytvárania jednotných kontaktných miest, ako aj portálu o európskej mobilite mladých, v spolupráci s príslušnými orgánmi, s cieľom lepšie šíriť informácie medzi mladými ľuďmi a príslušnými inštitúciami, využitím možnosti virtuálnej mobility v rámci každého programu, a zabezpečením súčinnosti rôznych programov;

2.	do konca roku 2010 uverejnila správu o rozvoji európskej mobility mladých zo strednodobého hľadiska a aby každé 4 roky vypracúvala pravidelné správy, ktoré sa zahrnú v spoločnej predbežnej správe, o stave mobility mladých a učiteľov v Európskej únii;

vypracovala príručku pre členské štáty, regionálne a miestne orgány, vzdelávacie inštitúcie, inštitúcie odbornej prípravy a aktérov zapojených do mládežníckej politiky, ktorej cieľom bude pomôcť im využívať iné európske politiky podporujúce mobilitu, ako napr. štrukturálne fondy a politiku a programy v oblasti výskumu;

4.	preskúmala uskutočniteľnosť rozvoja nových spôsobov finančnej podpory s cieľom pomôcť mladým ľuďom zúčastniť sa istú dobu na cezhraničnej mobilite na vzdelávacie účely vrátane možnosti „európskych študentských pôžičiek“ a informovala Radu o dosiahnutom pokroku.

(1) http://www.ec.europa.eu/ploteus, http://www.study-in-europe.org

(2) http://ec.europa.eu/education/doc/2008/mobilityreport en.pdf

16.12.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 320/10

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o presadzovaní kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu vo vonkajších vzťahoch Únie a jej členských štátov

(2008/C 320/04)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÍ SA ZIŠLI NA ZASADNUTÍ RADY,

SO ZRETEľOM NA:

—	Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

—	Dohovor UNESCO z 20. októbra 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov (1),

—	Dohovor UNESCO zo 14. novembra 1970 o opatreniach zakazujúcich a zabraňujúcich nedovolený dovoz, vývoz a prevod vlastníctva kultúrnych hodnôt,

—	rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1983/2006/ES z 18. decembra 2006 o Európskom roku medzikultúrneho dialógu (2008) (2).

VÍTAJÚC:

—	závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo 19. a 20. júna 2008 v Bruseli (3), podľa ktorých sa spolupráca v oblasti kultúry a medzikultúrny dialóg považujú za neoddeliteľnú súčasť všetkých vonkajších politík.

ODVOLÁVAJÚC SA NA:

—	uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru (4),

—	závery Rady z 21. mája 2008 o medzikultúrnych kompetenciách (5),

—	a závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 21. mája 2008 o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2008 – 2010 (6).

VÍTAJÚC SO ZÁUJMOM:

—	oznámenie Komisie z 10. mája 2007 o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete (7).

KEĎŽE:

—	medzikultúrny dialóg môže prispieť k zblíženiu jednotlivcov a národov, predchádzaniu konfliktov a k procesom zmierenia, a to najmä v politicky nestabilných regiónoch,

—

kultúrna výmena a činnosti v rámci kultúrnej spolupráce, okrem iného aj v audiovizuálnej oblasti, môžu prispieť k rozvoju partnerských vzťahov, posilneniu postavenia a úlohy občianskej spoločnosti, k procesom demokratizácie a dobrej správy vecí verejných, ako aj k presadzovaniu ľudských práv a základných slobôd,

—	kultúra, nenahraditeľná zložka znalostnej ekonomiky, je aj odvetvím s veľkým ekonomickým potenciálom, najmä pokiaľ ide o kultúrne a tvorivé odvetvia a trvalo udržateľný cestovný ruch zameraný na kultúru,

—	miesto Európy vo svete z umeleckého, intelektuálneho a vedeckého hľadiska závisí vo veľkej miere od dynamiky jej kultúrnej tvorby a kultúrnej výmeny s tretími krajinami,

—	kultúrne väzby medzi Európou a ostatnými regiónmi sveta môžu mať význam pre rozvoj medzikultúrneho dialógu a vypracovanie spoločných projektov v oblasti kultúry; Únia by sa mala okrem iného snažiť podporovať svoju kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ A V SÚLADE SO ZÁSADOU SUBSIDIARITY:

A. Plnili tieto politické ciele:

posilniť postavenie a úlohu kultúry v politikách a programoch realizovaných v rámci vonkajších vzťahov a podporovať spoluprácu s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblasti kultúry, najmä UNESCO-m a Radou Európy, v záujme zvýšenia kvality a rozmanitosti uskutočňovaných kultúrnych činností a zo všeobecnejšieho hľadiska v záujme prispenia k splneniu cieľov vonkajšej politiky a k trvalo udržateľnému rozvoju;

presadzovať Dohovor UNESCO z 20. októbra 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov:

—	podporovať ratifikáciu a vykonávanie tohto dohovoru, ktorý je ústredným prvkom kultúrnych vzťahov Únie a jej členských štátov s tretími krajinami a jedným z pilierov riadenia na globálnej úrovni,

—	vo vonkajších vzťahoch plne zohľadňovať osobitnosť kultúrnych činností, diel a služieb, ktoré majú dvojakú povahu – hospodársku a kultúrnu,

—	nadväzovať alebo rozvíjať politický dialóg s tretími krajinami zameraný najmä na legislatívne a regulačné rámce s cieľom podporovať úlohu kultúry v ich politikách,

—

presadzovať vonkajšie politiky v oblasti kultúry podporujúce dynamiku a rovnováhu výmeny kultúrnych diel a služieb s tretími krajinami, najmä krajinami s rozvíjajúcim sa hospodárstvom, s cieľom zachovať a podporiť kultúrnu rozmanitosť vo svete a prispieť k životaschopnosti európskeho kultúrneho priemyslu,

—	zlepšiť prínos kultúry k trvalo udržateľnému rozvoju a podporovať spoluprácu a solidaritu s rozvojovými krajinami v partnerskom duchu s prvoradým cieľom zlepšiť schopnosť týchto krajín chrániť a podporovať rozmanitosť kultúrnych prejavov vrátane produktov kultúrneho priemyslu a súčasnej tvorby;

podporovať medzikultúrny dialóg vykonávaním konkrétnych projektov, činností na zvýšenie povedomia a výmeny osvedčených postupov, ktoré sa osvedčia v členských štátoch a mimo Únie v rámci Európskeho roka medzikultúrneho dialógu (2008), a to najmä na základe vyhodnotenia tohto roka, ktoré vypracuje Komisia.

B. Vymedzili globálne a ucelené prístupy:

—	vypracovaním európskej stratégie zameranej na ucelené a systematické začlenenie kultúry do vonkajších vzťahov Únie a na podporu komplementárnosti činností Únie s činnosťami členských štátov,

—

zavedením špecifických stratégií pre regióny a tretie krajiny s cieľom upresniť ciele a prostriedky činnosti zameranej na vzťahy v oblasti kultúry; tieto stratégie sa prispôsobia najmä povahe a perspektíve udržateľného rozvoja ich odvetví kultúry, stavu kultúrnej výmeny s Úniou, ako aj ich hospodárskej a sociálnej situácii,

—	konkrétne stratégie bude možno vymedziť pri zohľadnení rozdelenia právomocí stanoveného zmluvou v rámci procesu odborného poradenstva a konzultácií s dotknutými krajinami a regiónmi.

C. V tomto rámci zvýšili podporu:

—

činností v rámci kultúrnej spolupráce s tretími krajinami na miestnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni s prvoradým cieľom podporiť kultúrnu a umeleckú výmenu a koprodukciu, prispieť k odbornej príprave a mobilite umelcov a odborníkov z oblasti kultúry, ako aj v prípade potreby zvyšovať rozvojové kapacity kultúrnych odvetví partnerských krajín, a to najmä výmenou odborných znalostí,

—	medzinárodnej propagácie európskych kultúrnych činností, diel a služieb, okrem iného aj v audiovizuálnej oblasti, ako napríklad vonkajších audiovizuálnych služieb, a mobility európskych umelcov a odborníkov v oblasti kultúry mimo Únie,

—	viacjazyčnosti, najmä prostredníctvom výučby jazykov, prekladu a rozvíjania potenciálu všetkých európskych jazykov nadviazať kultúrny a hospodársky dialóg so zvyškom sveta, a rozvoja medzikultúrnych kompetencií,

—	mobility mladých ľudí v rámci príslušných iniciatív a programov Spoločenstva, ich kultúrneho a umeleckého vzdelávania vrátane mediálneho vzdelávania, ako aj ich prístupu k rozmanitým umeleckým prejavom,

—	ochrany autorských práv a súvisiacich práv a zabraňovania a boja proti falšovaniu a pirátstvu na medzinárodnej úrovni, a to v rámci príslušných dvojstranných a viacstranných dohôd, ako aj politického dialógu a spolupráce s tretími krajinami,

—

ochrany, zachovania a zhodnocovania kultúrneho dedičstva, či už hmotného alebo nehmotného, a medzinárodnej spolupráce aj prostredníctvom výmeny skúseností vzhľadom na uvedený dohovor UNESCO z roku 1970 v oblasti prevencie a boja proti krádežiam kultúrnych diel a nedovolenému obchodovaniu s nimi, najmä ak boli získané nelegálnymi vykopávkami a drancovaním pamiatok.

D. V tejto súvislosti rozvinuli tieto pracovné metódy a nástroje:

—	analyzovať kultúrne odvetvia tretích krajín vrátane perspektívy ich rozvoja a regulačného rámca, aby sa mohli lepšie vymedziť potrebné stratégie a činnosti, k tejto analýze prispeje aj Komisia v spolupráci s členskými štátmi a tretími krajinami,

—

využiť skúsenosti členských štátov a podnecovať k synergii, aby sa zlepšila komplementárnosť činností Únie s činnosťami členských štátov a aby sa podnietil rozvoj spoločných kultúrnych činností a projektov na medzinárodnej úrovni, k čomu by mohla prispieť otvorená metóda koordinácie v oblasti kultúry,

—

zabezpečiť, aby sa v rámci existujúcich finančných nástrojov vymedzovali programy, ktoré sú operatívne a prispôsobené odvetviu kultúry, najmä malým štruktúram výroby a vysielania, ako aj osobitostiam jednotlivých členských štátov a partnerských krajín: zlepšenie prístupu odborných pracovníkov k informáciám o podporných programoch a činnostiach, zjednodušenie postupov získavania podpory, registrácia dlhodobej finančnej pomoci atď.,

—	v rámci rokovaní o medzinárodných dohodách s regionálnymi organizáciami alebo partnerskými krajinami zohľadniť stratégie pre týchto partnerov,

—	podnecovať umelcov, odborníkov z oblasti kultúry a vo všeobecnejšej rovine z občianskej spoločnosti, členské štáty a zároveň partnerské krajiny k účasti na príprave a vykonávaní vonkajších politík v oblasti kultúry,

—	napokon podporovať zintenzívnenie spolupráce medzi kultúrnymi inštitúciami členských štátov Únie etablovanými v tretích krajinách vrátane kultúrnych inštitútov a ich partnermi v týchto krajinách, a to najmä prostredníctvom vytvorenia siete.

(1) Rozhodnutie Rady 2006/515/ES z 18. mája 2006 o uzavretí Dohovoru o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov (Ú. v. EÚ L 201, 25.7.2006, s. 15).

(2) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 44.

(3) Dokument 11018/08.

(4) Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 1.

(5) Dokument 9021/08.

(6) Ú. v. EÚ C 143, 10.6.2008, s. 9.

(7) KOM(2007) 242 v konečnom znení.

16.12.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 320/13

Výmenný kurz eura (1)

15. decembra 2008

(2008/C 320/05)

1 euro=

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,351
JPY	Japonský jen	122,42
DKK	Dánska koruna	7,4502
GBP	Britská libra	0,8994
SEK	Švédska koruna	10,865
CHF	Švajčiarsky frank	1,5789
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	9,322
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	26,157
EEK	Estónska koruna	15,6466
HUF	Maďarský forint	266,74
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,7092
PLN	Poľský zlotý	3,9949
RON	Rumunský lei	3,94
SKK	Slovenská koruna	30,161
TRY	Turecká líra	2,1172
AUD	Austrálsky dolár	2,0246
CAD	Kanadský dolár	1,6555
HKD	Hongkongský dolár	10,4703
NZD	Novozélandský dolár	2,4441
SGD	Singapurský dolár	1,992
KRW	Juhokórejský won	1 859,35
ZAR	Juhoafrický rand	13,816
CNY	Čínsky juan	9,2544
HRK	Chorvátska kuna	7,1781
IDR	Indonézska rupia	15 117,69
MYR	Malajzijský ringgit	4,8129
PHP	Filipínske peso	64,38
RUB	Ruský rubeľ	37,5615
THB	Thajský baht	47,123
BRL	Brazílsky real	3,2481
MXN	Mexické peso	18,4344

(1)

Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

16.12.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 320/16

Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec COMP/M.5415 – Telenet/Concentra/VAR/JV)

Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní

(Text s významom pre EHP)

(2008/C 320/08)

Komisii bolo dňa 8. decembra 2008 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik Telenet NV („Telenet“, Belgicko) kontrolovaný podnikom Liberty Global, Inc. („Liberty Global“, USA), podniky Concentra Media NV („Concentra“, Belgicko) a Vlaamse Audiovisuele Regie NV („VAR“, Belgium), kontrolované podnikom Vlaamse Radio- en Televiesieomroep („VRT“, Belgicko), získavajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady spoločnú kontrolu nad podnikom Pebble Media NV („JV“, Belgicko) prostredníctvom kúpy akcií v novozaloženej spoločnosti tvoriacej spoločný podnik.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

—	Liberty Global: poskytovanie televíznych, telefonických a internetových prístupových služieb prostredníctvom káblových sietí pre súkromných a firemných predplatiteľov v 17 krajinách vrátane Belgicka a Holandska,

—	Telenet: poskytovanie televíznych, telefonických a internetových prístupových služieb prostredníctvom káblových sietí pre súkromných a firemných predplatiteľov v Belgicku,

—	Concentra: vydávanie novín a časopisov, publikovanie cez internet, nekódované televízne a rozhlasové vysielanie v Belgicku,

—	VRT: nekódované televízne a rozhlasové vysielanie v Belgicku,

—	VAR: predaj reklamného priestoru v televízii, rozhlase a pre online inzerciu v Belgicku,

—	JV: sprostredkovateľské služby pri predaji priestoru pre online inzerciu v Belgicku a susedných krajinách.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom [fax: (32-2) 296 43 01 alebo 296 72 44] alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.5415 – Telenet/Concentra/VAR/JV na túto adresu:

European Commission

Directorate-General for Competition

Merger Registry

J-70

B-1049 Brussels

(1) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ C 56, 5.3.2005, s. 32.

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 320

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 51 16. decembra 2008

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Rada
2008/C 320/01	Uznesenie Rady z 21. novembra 2008 o európskej stratégii pre viacjazyčnosť	1

	V Oznamy
	ADMINISTRATÍVNE POSTUPY
	Európsky parlament
2008/C 320/06	Oznámenie o výberovom konaní PE/115/S	14

	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA SPOLOČNEJ OBCHODNEJ POLITIKY
	Komisia
2008/C 320/07	Oznámenie o uplynutí platnosti určitých antidumpingových opatrení	15

	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Komisia
2008/C 320/08	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.5415 – Telenet/Concentra/VAR/JV) — Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )	16

Výrobok	Krajina(-y) pôvodu alebo vývozu	Opatrenia	Odkaz	Dátum uplynutia platnosti
Kremík	Rusko	Antidumpingové clo	Nariadenie Rady (ES) č. 2229/2003 (Ú. v. EÚ L 339, 24.12.2003, s. 3), naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 821/2004 (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2004, s. 1)	25. 12. 2008
Kremík	Rusko	Záväzok	Rozhodnutie Komisie 2004/445/ES (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2004, s. 114)	25. 12. 2008

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada
2008/C 320/02	Rozhodnutie Rady z 27. novembra 2008, ktorým sa vymenovávajú traja členovia riadiacej rady Európskej chemickej agentúry	4

2008/C 320/03	Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 21. novembra 2008, o mobilite mladých	6

2008/C 320/04	Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o presadzovaní kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu vo vonkajších vzťahoch Únie a jej členských štátov	10

	Komisia
2008/C 320/05	Výmenný kurz eura	13


2008/C 320/09	Poznámka pre čitateľa(pozri vnútornú stranu zadnej obálky)	s3