13.12.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 319/1

Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady z 20. novembra 2008, o zdraví a pohode mladých ľudí

(2008/C 319/01)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÍ SA ZIŠLI NA ZASADNUTÍ RADY,

PRIPOMÍNAJÚ:

—

že v bielej knihe Európskej komisie z 21. novembra 2001 s názvom „Nový impulz pre európsku mládež“ (1), ktorú Rada schválila vo svojich záveroch zo 14. februára 2002, sa uvádza, že zdravie treba považovať za faktor sociálneho začlenenia a posilnenia postavenia mladých ľudí a za nevyhnutný predpoklad rozvoja ich aktívneho občianstva,

—	v uznesení Rady z 27. júna 2002 (2) sa v súvislosti s mládežou vytvára rámec európskej spolupráce, pričom jednou z jej troch vetiev je začlenenie aspektu mládeže do iných významných európskych politík,

—	Európsky pakt pre mládež, prijatý na zasadnutí Európskej rady 22. a 23. marca 2005, je jedným z nástrojov, ktorý prispieva k dosiahnutiu lisabonských cieľov rastu a zamestnanosti,

—

uznesenie Rady z novembra 2005 o „riešení problémov mladých ľudí v Európe – vykonávanie Európskeho paktu pre mládež a presadzovanie aktívneho občianstva“ (3), v ktorom sa dohodlo, že v rámci zaradenia problematiky mládeže do iných významných európskych politík sa bude klásť dôraz na zdravý životný štýl mladých ľudí,

—	v uznesení Rady z mája 2007 o vytváraní rovnakých príležitostí pre všetkých mladých ľudí – plná účasť na spoločenskom dianí (4) Rada naliehala na členské štáty, aby venovali prioritnú pozornosť problémom mladých ľudí v politikách, ktoré sa týkajú kvality ich života, napríklad v oblasti zdravia,

—	v oznámení Komisie zo septembra 2007 „Podpora plnohodnotnej účasti mladých ľudí na vzdelávaní, zamestnanosti a dianí v spoločnosti“ (5) sa členské štáty vyzývajú, aby prijali iniciatívy v oblasti zdravia mladých ľudí,

—	vo svojich záveroch zo 16. novembra 2007 o prierezovom prístupe k politike pre mládež (6) Rada uvádza, že Komisia od roku 2009 pripraví každé tri roky správu EÚ o mládeži,

—

Rada vo svojich záveroch zo 6. decembra 2007 o bielej knihe Komisie „Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ na obdobie 2008 – 2013“ (7) zdôraznila potrebu riešenia kľúčových determinantov zdravia, akými sú výživa, fyzická aktivita, alkohol, drogy, spotreba tabaku a environmentálne riziká, a zohľadnenia úlohy pohlavia, pričom podčiarkla potrebu podpory zdravia v rámci každodenného života, to znamená v rámci rodiny, školy, pracoviska a voľného času,

—

vo svojom uznesení z 22. mája 2008 o účasti mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami (8) Rada zdôraznila, že zdravotné problémy brzdia aktívnu účasť mladých ľudí, a naliehavo vyzvala členské štáty a Komisiu, aby prostredníctvom svojich stratégií v oblasti zdravia podporovali u mladých ľudí zdravý životný štýl.

UZNÁVAJÚ, ŽE:

1.	hoci je zdravotný stav mladých ľudí v Európe celkovo uspokojujúci, niektoré oblasti, ako napríklad výživa, fyzická aktivita, zneužívanie alkoholických nápojov, sexuálne a duševné zdravie, sú mimoriadne znepokojujúce;

osobitná pozornosť by sa mala venovať propagácii zdravého životného štýlu a preventívnym opatreniam, a to najmä v kontexte sexuálnej aktivity, zneužívania alkoholických nápojov, užívania drog, porúch stravovania, obezity, násilia, hazardných hier a závislosti od informačných a komunikačných technológií;

množstvo faktorov týkajúcich sa životných podmienok, ako napríklad problémy spojené s chudobou, nezamestnanosťou, nestálosťou zamestnania, bývaním, predčasným ukončením školskej dochádzky a diskrimináciou môžu ohrozovať zdravie a pohodu mladých ľudí, ako aj brániť tomu, aby sa mladí ľudia obracali na preventívne zariadenia a systémy bezplatnej zdravotnej starostlivosti na vysokej úrovni, alebo k nim mali plný prístup, čo na druhej strane môže ovplyvňovať ich zdravotný stav a kvalitu života;

4.	mladí muži a ženy sú v súvislosti s ich zdravím a pohodou konfrontovaní s rôznymi situáciami a preto by sa pri riešení problémov týkajúcich sa zdravia mladých ľudí mali zohľadňovať aj rodové otázky;

5.	pre zdravý vývoj má zásadný význam zdravé fyzické a sociálne prostredie. Malo by sa vynaložiť úsilie na zvyšovanie kvality prostredia, v ktorom mladí ľudia žijú, pracujú a vzdelávajú sa;

6.	rodičia zohrávajú dôležitú úlohu v rámci prostredia pohody a zdravia mladých ľudí a preto by sa mali vykonať ďalšie opatrenia na ich podporu.

ZDÔRAZŇUJÚ, ŽE:

1.	zdravie a pohoda mladých ľudí na jednej strane a ich sociálne začlenenie a úroveň vzdelania na strane druhej sú vzájomne výrazne prepojené;

2.	je potrebné pomáhať mladým ľuďom pri preberaní väčšej zodpovednosti za ich zdravie, pri posilňovaní ich sebaúcty a zväčšovaní ich samostatnosti, najmä zvyšovaním ich povedomia o pozitívnych účinkoch zdravého životného štýlu a o rizikách súvisiacich s ich zdravím.

SÚHLASIA, ŽE:

presné poznatky o stave, potrebách a očakávaniach mladých žien a mužov v oblasti zdravia, ako aj náležite zhodnotené existujúce postupy, skúsenosti a acquis v tejto oblasti sú potrebné na to, aby sa prispelo k zabezpečeniu účinnosti a efektívnosti politiky v oblasti zdravia mladých ľudí a aby sa v prispôsobených stratégiách zároveň vyvíjalo úsilie lepšie zohľadniť osobitný charakter tejto skupiny, pričom pozornosť treba venovať prípadným rozdielom v tejto skupine, okrem iného vzhľadom na vek, pohlavie, miesto bydliska alebo sociálno-ekonomickú situáciu, a zamerať sa najmä na mladých ľudí, ktorí majú menej príležitostí;

prístup k zdraviu a pohode mladých ľudí musí byť komplexný a prierezový, zahŕňajúci všetky vhodné oblasti a osobitne systém verejného zdravotníctva, formálne a neformálne vzdelávanie, zamestnanosť a sociálne začlenenie, deti a rodinu, šport, kultúrne aktivity, výskum, životné prostredie, médiá, ochranu spotrebiteľa;

3.	podpora fyzickej aktivity a vyváženej stravy je nevyhnutná na osvojenie si zdravého životného štýlu;

4.	osobitnú pozornosť je potrebné venovať duševnému zdraviu mladých ľudí, najmä podporovaním dobrého duševného zdravia, a to predovšetkým prostredníctvom práce zo strany škôl a práce s mládežou, ako aj predchádzaniu sebapoškodzovaniu a samovraždám;

politika v oblasti zdravia musí pri zohľadňovaní aspektu mládeže zahŕňať miestne, regionálne, národné a európske stupne verejnej činnosti a opierať sa o silné partnerstvo medzi aktérmi formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania, odbornými zdravotníckymi pracovníkmi, hospodárskymi a sociálnymi partnermi, najmä združeniami mládeže, a médiami.

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:

1.	podporovali aspekt mládeže v iniciatívach týkajúcich sa zdravia a vykonávanie opatrení v oblasti zdravia mladých ľudí, ktoré sú vhodné, prierezové, náležite koordinované a systematicky hodnotené;

2.	prizvali mladých ľudí a všetky zainteresované strany, ktorých sa týkajú politiky v oblasti mládeže, k vypracovaniu iniciatív v oblasti zdravia a ich vykonávaniu, najmä prostredníctvom partnerského učenia;

3.	podporovali prístup všetkých mladých ľudí k rekreačným, kultúrnym a fyzickým aktivitám;

4.	zohľadnili zdravie a pohodu mladých ľudí v programoch a politikách týkajúcich sa informácií a médií;

5.	podporovali odbornú prípravu pracovníkov s mládežou a mimovládnych organizácií v oblasti ochrany a zdravia a pohody mladých ľudí, základného poradenstva, skorej starostlivosti, zisťovania ťažkostí mladých ľudí a odkazovania na iné služby.

VYZÝVAJÚ KOMISIU, ABY:

1.	zabezpečila zohľadnenie aspektu mládeže vo svojich iniciatívach týkajúcich sa zdravia;

2.	zapojila mladých ľudí a príslušné zainteresované strany na všetkých úrovniach do svojej činnosti v tejto oblasti.

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY:

1.	zlepšili poznatky a výskum tejto otázky, pravidelne ich aktualizovali a zohľadnili pritom rozdiely v oblasti zdravia a pohody mladých ľudí okrem iného vzhľadom na pohlavie, vek, geografické a sociálno-ekonomické faktory, sexuálnu orientáciu alebo zdravotné postihnutie;

2.	postupne integrovali údaje o zdraví a pohode do trojročnej správy Komisie o situácii mladých ľudí v Európe a využívali pritom existujúce zdroje;

3.	rozvíjali osvetové činnosti o faktoroch ovplyvňujúcich zdravie mladých ľudí;

4.	podporovali výmenu najlepších postupov v otázke zdravia a pohody mladých ľudí na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni najmä za pomoci existujúcich štruktúr;

5.	čo najlepšie využívali možnosti, ktoré ponúkajú už existujúce politiky, programy a iné nástroje Európskej únie, najmä európske štrukturálne fondy a program „Mládež v akcii“, na účely vypracovania projektov týkajúcich sa zdravia a pohody mladých ľudí;

6.	posilnili partnerstvo s mladými ľuďmi a ich organizáciami, stranami zainteresovanými v oblasti mládeže a občianskou spoločnosťou, pokiaľ ide o zdravie mladých ľudí.

(1) 14441/01 – KOM (2001) 681 v konečnom znení.

(2) Ú. v. ES C 168, 13.7.2002, s. 2.

(3) Ú. v. EÚ C 292, 24.11.2005, s. 5.

(4) Ú. v. EÚ C 314, 22.12.2007, s. 1.

(5) KOM(2007) 498 v konečnom znení.

(6) Ú. v. EÚ C 282, 24.11.2007, s. 16.

(7) Dokument 15611/07.

(8) Ú. v. EÚ C 141, 7.6.2008, s. 1.

13.12.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 319/4

Návrh uznesenia Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady z 21. novembra 2008 – „Lepšie začlenenie poradenstva do stratégií celoživotného vzdelávania“

(2008/C 319/02)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÍ SA ZIŠLI NA ZASADNUTÍ RADY,

VZHĽADOM NA TO, ŽE:

1.	Rastúca globalizácia obchodu a predlžovanie aktívneho života si viac ako kedykoľvek predtým vyžadujú nepretržité prispôsobovanie individuálnych kompetencií s cieľom lepšie sa pripraviť na predvídateľný, či nevyhnutný vývoj, aby sa takto umožnilo zabezpečenie profesijných dráh.

2.	Rozšírenie Európskej únie zvýšilo potenciál mobility vo vzdelávaní a odbornej príprave, ako aj na trhu práce, čím vyvolalo potrebu pripraviť občanov Únie na rozvíjanie ich vzdelávacích a profesijných dráh v širšom geografickom rámci.

Život občanov stále viac charakterizujú mnohoraké zmeny: konkrétne je to prechod medzi školou, vzdelávaním a odbornou prípravou (OVP), vysokoškolským vzdelávaním alebo zamestnaním, alebo medzi zamestnaním a nezamestnanosťou, ďalšou odbornou prípravou alebo odchodom z trhu práce. Poradenstvo zohráva určujúcu úlohu pri dôležitých rozhodnutiach, ktorým jednotlivci čelia po celý život. Vzhľadom na to môže tiež prispieť k väčšej zodpovednosti jednotlivcov za istejšie riadenie svojej profesijnej dráhy v rámci súčasného trhu práce a za dosahovanie lepšej rovnováhy medzi ich pracovným a osobným životom.

4.	Trh práce charakterizuje aj nerovnováha medzi pretrvávajúcou nezamestnanosťou a problémami s náborom v určitých odvetviach a poradenstvo je prostriedkom, ako lepšie reagovať na potreby trhu práce.

5.	Sociálne začlenenie a rovnosť príležitostí ešte stále predstavujú kľúčové výzvy pre politiky vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti,

POTVRDZUJÚ:

vymedzenie poradenstva ako pokračujúceho procesu, ktorý občanom každého veku a počas celého života umožní určiť ich schopnosti, kompetencie a záujmy, prijať rozhodnutia týkajúce sa vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania a riadiť ich individuálnu dráhu vo vzdelávaní, v práci a v iných oblastiach, kde je možné získať a/alebo využívať tieto schopnosti a kompetencie. Poradenstvo zahŕňa širokú škálu individuálnych alebo skupinových činností týkajúcich sa poskytovania informácií, poradenstva, posúdenia kompetencií, poskytovania pomoci, výučba kompetencií potrebných pre prijímanie rozhodnutí o svojej kariére a pre jej riadenie.

PRIPOMÍNAJÚ, ŽE:

1.	v uznesení Rady z 28. mája 2004 (1) o posilnení politík, systémov a postupov v oblasti celoživotného poradenstva sa špecifikujú hlavné ciele politiky celoživotného poradenstva pre všetkých občanov Európskej únie;

v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (2) sa v súvislosti s niekoľkými kľúčovými kompetenciami zdôrazňuje, že schopnosť vyhľadávať ponuky na vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj poradenstvo a/alebo dostupnú pomoc, má pre osobný rozvoj jednotlivca, jeho profesionálny rozvoj a sociálnu integráciu zásadný význam;

v uznesení Rady z 15. novembra 2007 o „nových zručnostiach pre nové pracovné miesta“ (3) sa členské štáty a Komisia vyzývajú k príprave pracovníkov na nové pracovné miesta v rámci znalostnej spoločnosti vďaka službám profesionálneho poradenstva, ktoré žiadateľom o zamestnanie umožnia určiť moduly potrebných kompetencií pre prístup k novým pracovným miestam v odvetviach, kde existujú nedostatky v zručnostiach;

4.	v spoločnej správe Rady a Komisie o pokroku vo vykonávaní pracovného programu „Poskytovanie celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inováciu“ za rok 2008 (4) sa pripomína, že „osobitnú pozornosť je potrebné venovať celoživotnému poradenstvu“;

závery Rady o jednotnom rámci ukazovateľov a referenčných hodnôt na monitorovanie pokroku pri dosahovaní lisabonských cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave z 25. mája 2007 (5) predstavujú dôležitý nástroj, ktorý umožní zhodnotiť stav napĺňania cieľov stanovených Lisabonskou stratégiou a monitorovať pokrok členských štátov v oblasti poradenstva v ich stratégii celoživotného vzdelávania;

odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (6) zavádza spoločný rámec, ktorý slúži ako konverzný nástroj medzi rôznymi kvalifikačnými systémami a ich úrovňami. Mal by uľahčiť mobilitu pracovníkov a integrovať poradenstvo do politík a praxe členských štátov v oblasti vzdelávania a zamestnanosti;

závery Rady z 22. mája 2008 o vzdelávaní dospelých (7) poukazujú na hospodárske a sociálne prínosy, ako aj výhody pre jednotlivca, ktoré vyplývajú z posilnenia vzdelávania dospelých, a zdôrazňujú, že je na orgánoch verejnej moci, aby zavádzali kvalitné informačné a poradenské systémy založené na prístupe, ktorý sa viac zameriava na jednotlivcov, aby sa ako vzdelávajúce sa osoby bez akejkoľvek diskriminácie stali aktívnejšími a samostatnejšími.

KONŠTATUJÚ, ŽE:

nedávne hodnotiace správy, najmä správa Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) za rok 2008 o vykonávaní uznesenia z roku 2004, podčiarkujú, že ak aj došlo k pokroku, stále je potrebné zvýšiť úsilie zamerané na poskytovanie poradenských služieb vyššej kvality, rovnocennejší prístup zameraný na ambície a potreby jednotlivcov, ako aj na koordináciu a vytváranie partnerstiev medzi existujúcimi formami poskytovaného poradenstva.

V roku 2007 členské štáty vytvorili európsku sieť pre rozvoj politík celoživotného poradenstva (ELPGN) zloženú zo zástupcov každého členského štátu, ktorý sa rozhodol zapojiť do siete, čím sa zvýšili možnosti partnerskej výmeny skúseností a spolupráce medzi členskými štátmi v rozvoji politík, systémov a postupov v oblasti celoživotného poradenstva.

3.	Je nevyhnutné potvrdiť priority zamerané na aktívne vykonávanie poradenskej politiky v rámci vnútroštátnych stratégií celoživotného vzdelávania. Je potrebné premietnuť tieto priority do skutočných aktivít a využívať európske nástroje.

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:

—	posilnili úlohu celoživotného poradenstva v rámci vnútroštátnych stratégií celoživotného vzdelávania v súlade s lisabonskou stratégiou a strategickým rámcom európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy,

—	v prípade potreby uskutočnili preskúmania politík a postupov v oblasti poradenstva na vnútroštátnej úrovni,

—

využívali – podľa vnútroštátneho kontextu a právnych predpisov a ako celoživotnú pomoc pri prechodných situáciách u občanov – tieto hlavné zásady (uvedené v „prioritných oblastiach“ v prílohe):

1.	podporovať nadobudnutie schopnosti riadiť svoju kariéru po celý život;

2.	uľahčiť prístup všetkých občanov k poradenským službám;

3.	rozvinúť záruky kvality poradenských služieb;

4.	podporovať koordináciu a spoluprácu rôznych aktérov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni,

—	využívali možnosti, ktoré ponúka Program celoživotného vzdelávania a európske štrukturálne fondy, v súlade s prioritami členských štátov.

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ:

posilnili európsku spoluprácu v oblasti celoživotného poradenstva, a to najmä prostredníctvom európskej siete pre rozvoj politík celoživotného poradenstva, ktorú podporuje Program celoživotného vzdelávania, a v spolupráci s Cedefop-om.

Konkrétne:

—	uľahčili výmenu informácií medzi členskými štátmi o zavedených politikách, o svojich postupoch a ich hodnotení, aby sa mohli inšpirovať úspešnými príkladmi,

—	zabezpečili monitorovanie vykonávania štyroch prioritných oblastí uvedených v tomto uznesení na vnútroštátnej aj európskej úrovni, a to anketami, štúdiami, správami, aktivitami v rámci partnerskej výmeny skúseností vrátane prípadových štúdií a konferencií na európskej úrovni,

—	usilovali sa zabezpečiť súdržnosť a skĺbenie celoživotného poradenstva s jednotlivými oblasťami európskych politík, najmä tými, ktoré sa týkajú zamestnanosti a sociálneho začlenenia,

—	zvážili, či by sa mala na európskej úrovni vytvoriť politika v oblasti poradenstva, ktorá by viac vychádzala z overených poznatkov;

2.	poskytli občanom a aktérom v oblasti poradenstva spoľahlivé informačné zdroje, ktoré zahŕňajú všetky systémy vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov, ako aj ich poradenské služby, a to najmä prostredníctvom siete Euroguidance;

3.	podporovali rozvoj celoživotného poradenstva v tretích krajinách, pričom sa budú rešpektovať štyri prioritné oblasti tohto uznesenia, a to najmä prostredníctvom aktivít Európskej nadácie pre odborné vzdelávanie.

(1) Dokument 9286/04.

(2) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.

(3) Ú. v. EÚ C 290, 4.12.2007, s. 1.

(4) Dokument 5723/08.

(5) Ú. v. EÚ C 311, 21.12.2007, s. 13.

(6) Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.

(7) Ú. v. EÚ C 140, 6.6.2008, s. 10.

PRÍLOHA

PRIORITNÉ OBLASTI

PRIORITNÁ OBLASŤ 1: PODPOROVAŤ NADOBUDNUTIE SCHOPNOSTI RIADIŤ SVOJU KARIÉRU PO CELÝ ŽIVOT

Schopnosť riadiť svoju kariéru je rozhodujúca pre to, aby občania mohli získať nástroje, vďaka ktorým sa stanú tvorcami vlastného procesu vzdelávania, odbornej prípravy, začlenenia a profesionálneho života. Táto schopnosť, ktorá by sa mala udržiavať po celý život, sa opiera o kľúčové kompetencie, najmä kompetenciu „naučiť sa učiť“, spoločenské a občianske kompetencie – vrátane medzikultúrnych kompetencií – a iniciatívnosť a podnikavosť. Schopnosť riadenia vlastnej kariéry zahŕňa, najmä vo fáze prechodu, tieto prvky:

—	oboznámiť sa s hospodárskym prostredím, podnikmi a profesiami,

—	vedieť sa sám ohodnotiť, poznať sa a byť schopný opísať kompetencie získané v rámci formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania,

—	spoznať systémy vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj kvalifikačné systémy.

Aby členské štáty dosiahli pokrok v rámci tejto prioritnej oblasti, podľa svojej osobitej situácie by mali zvážiť:

—	začlenenie vyučovacích a učebných aktivít zameraných na rozvoj schopnosti riadiť svoju kariéru do všeobecných programov, programov odbornej prípravy a vysokoškolského vzdelávania,

—	prípravu učiteľov a školiteľov na vykonávanie takýchto aktivít a pomoc pri ich príprave,

—	nabádanie rodičov k zapájaniu sa do otázok poradenstva,

—	väčšie zapájanie organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do tejto oblasti,

—	uľahčenie prístupu k informáciám o rôznych vzdelávacích príležitostiach a ich prepojení s profesiami, o predbežných potrebách zručností v danom regióne,

—	rozvoj schopnosti riadiť svoju kariéru v rámci vzdelávacích programov pre dospelých,

—	začlenenie poradenstva medzi ciele škôl, poskytovateľov OVP a vysokého školstva. Osobitne je potrebné zohľadniť profesionálne začlenenie a fungovanie trhu práce na miestnej, národnej a európskej úrovni.

PRIORITNÁ OBLASŤ 2: UĽAHČIŤ PRÍSTUP VŠETKÝCH OBČANOV K PORADENSKÝM SLUŽBÁM

Poradenské služby, ako služby všeobecného záujmu, musia byť prístupné všetkým občanom nezávisle od ich úrovne informovanosti a počiatočných schopností a musia poskytovať čitateľnú a relevantnú ponuku. Osobitné úsilie je potrebné venovať zlepšeniu prístupu k týmto službám pre najviac znevýhodnené skupiny a osoby s osobitnými potrebami.

Aby členské štáty dosiahli pokrok v rámci tejto prioritnej oblasti, podľa svojej osobitej situácie by mali zvážiť:

—	aktívnu propagáciu poradenských služieb medzi občanmi zabezpečením ich zviditeľnenia všetkými informačnými a komunikačnými prostriedkami,

—	poskytovanie čitateľnej ponuky ľahko dostupných služieb vychádzajúcej z hodnotenia ambícií a potrieb občanov a vzhľadom na ich životné a pracovné podmienky,

—	podať občanom pomocnú ruku pri uplatňovaní a uznávaní získaného formálneho, neformálneho a informálneho vzdelania na trhu práce s cieľom ochrániť ich profesionálnu dráhu a udržať ich zamestnateľnosť, najmä v druhej polovici kariéry,

—	podporiť voľný prístup k dokumentačným zdrojom, poskytnúť pomoc pri vyhľadávaní, osobné poradenstvo a inštitucionálnu podporu.

PRIORITNÁ OBLASŤ 3: ROZVINÚŤ ZÁRUKY KVALITY PORADENSKÝCH SLUŽIEB

Rozvoj kvalitných poradenských služieb je cieľom všetkých členských štátov.

Aby členské štáty dosiahli pokrok v rámci tejto prioritnej oblasti, podľa svojej osobitej situácie by mali zvážiť:

—	zlepšenie kvality a zabezpečenie objektivity informácií a rád o profesionálnych dráhach, pričom sa zohľadňujú očakávania používateľov a realita na trhu práce,

—	zabezpečenie toho, že takto predkladané informácie, rady a pomoc sú prispôsobené úrovni každej skupiny, ktorej sú určené,

—	rozvoj prognózy pracovných miest a zručností, opierajúc sa o vnútroštátne zdroje, ako aj o spoločné prostriedky, ktorými disponuje Európska únia a najmä Cedefop,

—	šírenie informácií v rámci danej oblasti o ponuke vzdelávania a fungovaní trhu práce,

—

zvyšovanie profesionalizácie a úrovne poradenského personálu, aj prostredníctvom počiatočného vzdelávania a ďalšej odbornej prípravy, a prehlbovanie jeho kompetencií a zručností, najmä v oblasti informovania, poradenstva a pomoci, aby vedel lepšie reagovať na potreby a očakávanie občanov a tvorcov politík,

—	meranie účinnosti poradenstva v prípade potreby aj prostredníctvom zberu spoľahlivých údajov, pokiaľ ide o názor používateľov na tieto služby, ako aj na úžitok, ktoré z nich majú v strednodobom horizonte,

—	vytvorenie takých noriem kvality pre poradenské služby, ktoré vymedzia ich ponuku a budú sa týkať tak cieľov a výsledkov z pohľadu používateľov služieb, ako aj metód a postupov.

PRIORITNÁ OBLASŤ 4: PODPOROVAŤ KOORDINÁCIU A SPOLUPRÁCU RÔZNYCH AKTÉROV NA NÁRODNEJ, REGIONÁLNEJ A MIESTNEJ ÚROVNI

Poradenstvo je rozčlenené podľa skupín verejnosti: poradenstvo v školách, na univerzitách, poradenstvo pre záujemcov o zamestnanie a študentov v odbornom vzdelávaní, ako aj poradenstvo pre zamestnancov, čo vytvára diferenciáciu v systémoch. Tieto oblasti by sa mali lepšie dopĺňať a mala by medzi nimi byť väčšia koordinácia s národnými a miestnymi orgánmi verejnej moci, podnikmi, príslušnými agentúrami, sociálnymi partnermi a jednotkami územnej samosprávy s cieľom zefektívniť kontaktnú sieť prístupnú celej verejnosti.

Aby členské štáty dosiahli pokrok v rámci tejto prioritnej oblasti, podľa svojej osobitej situácie by mali zvážiť:

—	rozvoj účinných dlhodobých národných a regionálnych mechanizmov koordinácie a spolupráce medzi hlavnými aktérmi v poskytovaní celoživotného poradenstva,

—	uľahčenie takejto koordinácie a spolupráce vytvorením zložky pre poradenstvo v rámci národných stratégií celoživotného vzdelávania a trhu práce, v súlade s koncepciou, ktorú prijal každý členský štát,

—	podporu partnerskej politiky a miestneho prepojenia služieb celoživotného poradenstva vrátane iniciatív na spoločné využívanie služieb všade tam, kde je to efektívne, s cieľom zjednodušiť prístup používateľom,

—	rozvoj spoločnej kultúry aj zabezpečovaním kvality v rámci jednotlivých príslušných služieb na miestnej, regionálnej a národnej úrovni.

13.12.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 319/8

ODPORÚČANIE RADY

z 20. novembra 2008

o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci Európskej únie

(2008/C 319/03)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 149 ods. 4,

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

(1)	Mobilita mladých dobrovoľníkov je neoddeliteľnou súčasťou slobody pohybu osôb, ktorá je chránená článkom 18 zmluvy.

(2)

Spoločenstvo môže v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy prijať opatrenia na podporu mobility mladých dobrovoľníkov posilnením spolupráce medzi organizátormi dobrovoľníckych činností. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto odporúčanie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(3)

Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva (1), a súvisiace ustanovenia sa vzťahujú len na tých dobrovoľníkov, ktorí sú poistení na základe vnútroštátnych právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, v dôsledku čoho môžu otázky spojené so sociálnou ochranou niekedy odrádzať od zapájania sa do dobrovoľníckych činností v inom členskom štáte.

(4)

V odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady 2001/613/ES z 10. júla 2001 o mobilite v rámci Spoločenstva pre študentov, účastníkov odbornej prípravy, dobrovoľníkov, učiteľov a školiteľov (2) sa členské štáty vyzývajú, aby prijali opatrenia v súlade s právom Spoločenstva a v rámci vnútroštátneho práva s cieľom zabezpečiť, aby dobrovoľníci a ich rodiny neboli z dôvodu svojej mobility diskriminovaní v oblasti príslušnej sociálnej ochrany, napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia.

(5)	Dobrovoľníkov sa výslovne týka odporúčanie 2001/613/ES a odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/961/ES z 18. decembra 2006 týkajúce sa medzinárodnej mobility v rámci Spoločenstva na účely vzdelávania a odbornej prípravy: Európska charta kvality mobility (3).

(6)

V smernici Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (4) sa stanovuje možnosť vydať osobitné povolenia na pobyt štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie na územie členského štátu s cieľom vykonávať dobrovoľnícku prácu.

(7)

V uznesení Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 15. novembra 2004 o spoločných cieľoch pre dobrovoľnícku činnosť mladých ľudí a v uznesení Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, zo 16. novembra 2007 o plnení spoločných cieľov pre dobrovoľnícku činnosť mladých ľudí (5) sa stanovujú spoločné ciele dobrovoľníckych činností mladých ľudí a na účely posilnenia ich plnenia sa navrhuje výmena osvedčených postupov a aktivít partnerského učenia, pričom sa členské štáty vyzývajú, aby zvážili praktické spôsoby merania pokroku. V uznesení zo 16. novembra 2007 sa Komisia súčasne vyzvala, aby predložila ďalšie návrhy týkajúce sa podpory a uznávania dobrovoľníckych činností mladých ľudí.

(8)

Európsky parlament prijal v apríli 2008 správu o prínose dobrovoľníckej práce pre hospodársku a sociálnu súdržnosť v ktorej sa členské štáty a regionálne a miestne orgány vyzývajú, aby uznali hodnotu dobrovoľníckej činnosti pri podpore sociálnej a hospodárskej súdržnosti a v ktorej odporúčal podporu cezhraničných dobrovoľníckych projektov,

UZNÁVA, ŽE:

V rámci tohto odporúčania sú cezhraničné dobrovoľnícke činnosti vymedzené takto: sú prístupné pre všetkých mladých ľudí, ktorí ich vykonávajú z vlastnej slobodnej vôle vo všeobecnom záujme, počas dlhšieho obdobia, v rozsahu jasného rámca a mimo krajiny trvalého pobytu, bezodplatne alebo len za symbolickú odmenu a/alebo úhradu výdavkov. Dobrovoľnícke činnosti by nemali mať nepriaznivý vplyv na potencionálne alebo existujúce platené pracovné miesta, ani sa nesmú považovať za ich náhradu.

Dobrovoľnícke činnosti sú zdrojom bohatých skúseností v kontexte neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ktoré rozširujú profesijné zručnosti a kompetencie mladých ľudí, prispievajú k ich zamestnateľnosti a zmyslu pre solidaritu, rozvíjajú ich sociálne zručnosti, uľahčujú ich začlenenie do spoločnosti a napomáhajú rozvoj aktívneho občianstva.

3.	V celej Európe prebieha množstvo rôznych dobrovoľníckych činností organizovaných občianskou spoločnosťou a orgánmi verejnej moci. Tieto činnosti by sa mali zachovať a ďalej rozvíjať, pričom by sa spolupráca medzi ich organizátormi mala uľahčiť.

Cezhraničná mobilita v Európe môže byť dôležitým nástrojom na podporu vzdelávania, zamestnanosti a regionálnej a sociálnej súdržnosti a na poskytovanie pomoci pri zlepšovaní vzájomného porozumenia a aktívnej účasti na spoločenskom živote. To platí najmä v prípade mladých ľudí na trhu práce, na ktorom sa čoraz väčšmi cení prispôsobivosť a flexibilita.

Mladí dobrovoľníci svojou činnosťou prinášajú miestnym komunitám, ktoré ich prijmú, veľký prospech v širokej škále oblastí, ako sú napríklad podpora sociálneho začleňovania, zachovanie kultúrneho dedičstva, podpora solidarity medzi generáciami a ochrana životného prostredia. Tieto činnosti súčasne obohacujú kultúrnu rozmanitosť miestnych komunít, ktoré ich prijmú.

Dobrovoľnícke činnosti sú prioritou v rámci otvorenej metódy koordinácie v oblasti mládeže, ktorou sa už určilo veľké množstvo osvedčených postupov. Európska dobrovoľnícka služba (EVS) – od roku 1996 jedna z činností programu EÚ pod názvom Mládež – v tejto súvislosti umožnila mladým ľuďom zapojiť sa do dobrovoľníckej služby v rôznych oblastiach. Prostredníctvom súčasného programu Mládež v akcii sa táto činnosť posilňuje.

Napriek týmto snahám ešte stále môžu existovať prekážky cezhraničnej mobility mladých dobrovoľníkov v rámci Európy, a preto je cieľom tohto odporúčania predovšetkým poskytnúť členským štátom rámec na zintenzívnenie vzájomnej spolupráce bez toho, aby bola dotknutá rôznorodosť situácií, v ktorých sa jednotlivé štáty nachádzajú.

8.	Lepšia spolupráca organizátorov dobrovoľníckych činností v rôznych krajinách a väčšia výmena informácií môžu motivovať všetkých mladých Európanov bez ohľadu na štátnu príslušnosť k tomu, aby sa ďalej zapájali do dobrovoľníckych činností v tretích krajinách.

9.	Mimoriadna pozornosť by sa mala venovať mladým ľuďom s obmedzenými príležitosťami, pretože dobrovoľnícke činnosti predstavujú obzvlášť cennú príležitosť na mobilitu pre týchto mladých ľudí, ktorí by inak mali menší alebo nemali vôbec žiadny prospech z programov mobility.

TÝMTO ODPORÚČA, ABY ČLENSKÉ ŠTÁTY:

podporovali mobilitu mladých dobrovoľníkov v celej Európe prostredníctvom zlepšenia podmienok spolupráce organizátorov dobrovoľníckych činností, či sa už jedná o občiansku spoločnosť alebo orgány verejnej moci, a to v rôznych krajinách tak, aby mal každý mladý človek príležitosť vykonávať dobrovoľnícku prácu v Európe, ak si to želá;

s primeraným ohľadom na svoje vnútroštátne rámce a právne predpisy v oblasti dobrovoľníckych činností a na svoje vlastné celkové vnútroštátne priority, existujúce miestne príležitosti a pri dodržiavaní režimov verejných výdavkov uľahčovali na tento účel rozvoj činností v týchto smeroch:

1.	zlepšovanie úrovne poznatkov o dobrovoľníckych činnostiach na svojom štátnom území a zasielanie týchto informácií Európskej komisii na účel ich ďalšieho šírenia;

2.	zabezpečenie toho, aby informácie o príležitostiach na dobrovoľnícke činnosti v zahraničí boli ľahko dostupné pre mladých ľudí a tých, ktorí sa aktívne zapájajú do práce s mládežou a v mládežníckych organizáciách;

3.	sprístupnenie informácií všetkým príslušným aktérom o právach a príležitostiach, ktoré vyplývajú z platných európskych a vnútroštátnych ustanovení o cezhraničných dobrovoľníckych činnostiach;

4.	podpora výmeny informácií o príležitostiach na dobrovoľnícke činnosti v iných členských štátoch a zjednodušenie postupov, aby sa mladí dobrovoľníci z jedného členského štátu mohli ľahšie zúčastňovať na dobrovoľníckych činnostiach v iných členských štátoch;

podľa potreby prijatie flexibilného prístupu k vytváraniu príležitostí na cezhraničné dobrovoľnícke činnosti v Európe, napríklad podporou:

—	rozvoja hostiteľských kapacít pre cezhraničných dobrovoľníkov,

—	vytvárania kontaktných miest pre mladých európskych dobrovoľníkov, ak je to možné, v súčinnosti s vnútroštátnymi agentúrami programu Mládež v akcii,

—	využívania existujúcich európskych mechanizmov, ktoré môžu podporiť mobilitu mládeže, ako sú napríklad preukazy mobility,

—	cezhraničnej mobility tých, ktorí sa aktívne zapájajú do práce s mládežou a v mládežníckych organizáciách,

—	rozvoja informovanosti a odborného vzdelávania tých, ktorí sa aktívne zapájajú do práce s mládežou a v mládežníckych organizáciách, miestnych orgánoch a občianskych službách, o cezhraničných dobrovoľníckych činnostiach mladých ľudí;

6.	zvýšenie povedomia o význame medzikultúrnych kompetencií a výučby jazykov u mladých ľudí s cieľom zmenšiť prekážky cezhraničnej mobility;

7.	podpora organizátorov dobrovoľníckych činností pri rozvoji nástrojov vlastného hodnotenia pri zohľadnení skúseností v EVS s cieľom zabezpečiť kvalitu cezhraničných dobrovoľníckych činností, na ktorých sa zúčastňujú;

podpora organizátorov vo vysielajúcich aj prijímajúcich členských štátoch zameraná na ich spoluprácu pri zabezpečovaní uistenia týkajúceho sa ochrany mladých dobrovoľníkov a prijímateľov služieb. To by malo zahŕňať dostatočné informácie o dobrovoľníckej činnosti, jej organizátoroch, ako aj o dobrovoľníkovi, aby mohli obe strany prijať podložené rozhodnutie o vhodnosti činnosti a splniť všetky právne požiadavky;

9.	preskúmanie ďalších príslušných ustanovení v oblasti sociálnej ochrany prostredníctvom vhodných existujúcich fór EÚ s cieľom úplne využiť možnosti, ktoré poskytujú právne predpisy EÚ;

10.	podpora náležitého uznávania výsledkov vzdelávania získaných z dobrovoľníckych činností v súlade s ustanoveniami Spoločenstva a v rámci príslušných vnútroštátnych kvalifikačných systémov alebo rámcov, pokiaľ existujú;

11.	podpora využívania nástrojov na úrovni EÚ, ktoré môžu uľahčiť cezhraničné dobrovoľnícke činnosti zabezpečením transparentnosti kvalifikácií, akými sú napríklad Europass, Youthpass a európsky kvalifikačný rámec;

12.	venovanie osobitnej pozornosti mladým ľuďom s obmedzenými príležitosťami s cieľom zlepšiť ich prístup k dobrovoľníckym činnostiam a najmä cezhraničným dobrovoľníckym činnostiam.

TÝMTO SCHVAĽUJE ZÁMER KOMISIE:

1.	podporovať členské štáty pri uskutočňovaní uvedených úloh využívaním rámca EÚ na spoluprácu v oblasti mládeže, a najmä otvorenej metódy koordinácie a programu Mládež v akcii;

2.	v spolupráci s členskými štátmi podporovať a organizovať výmenu informácií a skúseností o spolupráci organizátorov dobrovoľníckych činností v rôznych krajinách, či ide o občiansku spoločnosť alebo orgány verejnej moci;

3.	rozvíjať Európsky portál pre mladých dobrovoľníkov o dobrovoľníckych činnostiach, na základe vnútroštátnych portálov, databáz alebo špecifických internetových stránok o dobrovoľníctve mládeže, ak existujú;

4.	štyri roky po prijatí tohto odporúčania podať Rade správu s cieľom posúdiť účinnosť navrhovaných opatrení a potrebu ďalších opatrení.

V Bruseli 20. novembra 2008

(1) Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2.

(2) Ú. v. ES L 215, 9.8.2001, s. 30.

(3) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 5.

(4) Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004, s. 12.

(5) Ú. v. EÚ C 241, 20.9.2008, s. 1.

13.12.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 319/11

Závery Rady o vytvorení značky „Európske dedičstvo“ Európskou úniou

(2008/C 319/04)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

ODVOLÁVAJÚC SA:

—	na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

—	na uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 (1) o európskom programe pre kultúru a na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 21. mája 2008 o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2008 – 2010 (2), ktorý má okrem iného za cieľ propagáciu kultúrneho dedičstva.

SO ZÁUJMOM VÍTAJÚC:

—	oznámenie Komisie z 10. mája 2007 o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete (3),

—

a uznesenie Európskeho parlamentu z 10. apríla 2008 o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete (4), v ktorom Európsky parlament podporuje vytvorenie značky „Európske dedičstvo“„s cieľom zdôrazniť európsky rozmer kultúrneho tovaru, pamätníkov, pamiatok a pamätných miest, ktoré svedčia o európskej histórii a dedičstve“.

BERÚC DO ÚVAHY:

—	medzivládny návrh značky „Európske dedičstvo“ predložený viacerými členskými štátmi v apríli 2006 v Grenade.

ZDÔRAZŇUJÚC NAJMÄ:

—	význam zvýšenia povedomia mladých o spoločnom kultúrnom dedičstve a v tejto súvislosti potrebu podporovať ich prístup k európskemu kultúrnemu dedičstvu.

1. DOMNIEVA SA, ŽE VYTVORENIE ZNAČKY „EURÓPSKE DEDIČSTVO“ EURÓPSKOU ÚNIOU,

a)	ktorej cieľom by bolo konkrétne zviditeľniť spoločné dejiny Európy prostredníctvom zhodnotenia európskeho rozmeru jej kultúrneho dedičstva;

by mohlo prispieť:

—	k lepšiemu zhodnoteniu a zvýšeniu vplyvu dedičstva členských štátov a spoločného kultúrneho dedičstva,

—	k tomu, že občania si prehĺbia poznatky o svojom spoločnom, a predsa rozmanitom kultúrnom dedičstve a histórii, ako aj úctu k nim,

—	k ekonomickej príťažlivosti a udržateľnému rozvoju regiónov, najmä prostredníctvom cestovného ruchu zameraného na kultúru,

—	k vzdelávaniu v oblasti umenia, kultúry a histórie a prostredníctvom toho k ďalšiemu rozvoju medzikultúrneho dialógu najmä medzi mladými ľuďmi,

—	k podeleniu sa so skúsenosťami a k výmene osvedčených postupov v Európe, pokiaľ ide o zhodnocovanie jej kultúrneho dedičstva,

—	všeobecnejšie k podpore hodnôt demokracie a ľudských práv, na ktorých je založené budovanie Európy a európske občianstvo.

2. DOMNIEVA SA, ŽE ZNAČKA „EURÓPSKE DEDIČSTVO“ EURÓPSKEJ ÚNIE BY SA MALA UDEĽOVAŤ NA ZÁKLADE SPOLOČNÝCH, JASNÝCH A TRANSPARENTNÝCH KRITÉRIÍ:

túto značku by mohli získať:

—	pamätníky, prírodné krásy alebo mestá, typy kultúrnej krajiny a pamätné miesta, ako aj kultúrne objekty a nehmotné dedičstvo, ak je spojené s miestom, vrátane dedičstva súčasnosti, ďalej len „pamiatka“ (5),

—	ak sú, najmä svojím cezhraničným alebo celoeurópskym charakterom, svedkami histórie, spoločných hodnôt a kultúrneho dedičstva Európy, najmä budovania Európy;

kandidáti na túto značku by mali predložiť dlhodobý projekt, ktorý by ich zaviazal k:

—	zdôrazňovaniu európskej dimenzie pamiatky: jej miesto a úlohy v európskych dejinách; kultúrnych, umeleckých, vedeckých a technických prúdov, osobností a udalostí spojených s danou pamiatkou, ktoré zohrali dôležitú úlohu v dejinách a pri budovaní Európy atď.,

—	zviditeľňovaniu danej pamiatky, napríklad organizovaním rôznych vzdelávacích, umeleckých, kultúrnych a vedeckých aktivít (podujatí, festivalov, pobytov umelcov, atď.),

—	zabezpečeniu riadnej správy pamiatky,

—	zabezpečeniu kvalitného prijímania návštevníkov: politika prístupu k pamiatke pre čo najširšiu verejnosť, podpora mnohojazyčnosti a pod.,

—	venovaniu osobitnej pozornosti mladým návštevníkom najmä tým, že budú mať zvýhodnený prístup k danej pamiatke,

—	zviditeľňovaniu a zvyšovaniu atraktivity pamiatky na európskej úrovni: vhodné značenie, využívanie moderných technológií atď.,

—	zapojeniu sa do činností sietí označených pamiatok, prípadne v rámci skupín podľa určitej tematiky európskeho dedičstva alebo v súvislosti s určitým spoločným aspektom dejín Európy.

3. DOMNIEVA SA, ŽE:

a)	členské štáty by sa zúčastňovali tejto iniciatívy dobrovoľne;

tento projekt by mal byť založený na týchto zásadách:

—	riadny výberový proces založený na spoločných, jasných a transparentných kritériách najprv na vnútroštátnej úrovni a v druhom kole na európskej úrovni, ktorý by vychádzal z odbornosti kandidatúr a vždy pokrýval primeraný a reprezentatívny počet pamiatok,

—	pružné a jednoduché modality riadenia dodržiavajúce zásadu subsidiarity,

—	dôkladné dodržiavanie kritérií uvedených v bode 2 týchto záverov, hľadanie synergií a spolupráce s určitými iniciatívami, ako sú zoznam pamiatok UNESCO a „Európske kultúrne cesty“ Rady Európy, a uplatňovanie jednotného prístupu pri uvádzaní pamiatok označených touto značkou;

c)	tento projekt by mohol čerpať z existujúcich finančných zdrojov Spoločenstva bez toho, aby boli dotknuté podporné politiky, ktoré vykonávajú jednotlivé členské štáty;

d)	táto iniciatíva by mohla byť prístupná aj tretím krajinám, ktoré sa zúčastňujú na programe Kultúra Európskej únie;

e)	kvalita „Európskeho dedičstva“ by závisela od dodržiavania záväzkov zo strany pamiatok označených touto značkou a mohla by sa pravidelne kontrolovať;

f)	mali by sa zohľadniť pamiatky, ktorým už bola udelená táto značka v rámci medzivládneho projektu o značke „Európske dedičstvo“, a vymedziť ich postavenie.

4. VYZÝVA KOMISIU, ABY:

—	jej v primeranej lehote predložila vhodný návrh na vytvorenie značky „Európske dedičstvo“ Európskou úniou, v ktorom by sa zohľadnili tieto závery a upresnili praktické podrobnosti realizácie tohto projektu.

(1) Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ C 143, 10.6.2008, s. 9.

(3) KOM(2007) 242 v konečnom znení – dokument 9496/07.

(4) Dokument 2007/2211 (INI).

(5) Rada používa vymedzenia pojmov prípustné podľa medzinárodného práva alebo európskeho práva (Dohovor UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov zo 14. novembra 1970; Dohovor UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva zo 16. novembra 1972; Dohovor UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva zo 17. októbra 2003; Európsky dohovor o krajine z 20. októbra 2000).

13.12.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 319/13

Závery Rady o architektúre: prínos kultúry pre trvalo udržateľný rozvoj

(2008/C 319/05)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

1. ODVOLÁVAJÚC SA NA:

—	Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

—	uznesenie Rady z 12. februára 2001 (1) o architektonickej kvalite v mestskom a vidieckom prostredí, v ktorom sa potvrdzuje, že architektúra je v každej krajine základným prvkom kultúry a prostredia na život,

—

závery Rady z 24. mája 2007 o príspevku sektorov kultúry a tvorivej činnosti k plneniu lisabonských cieľov (2), v ktorých sa zdôrazňuje, že kultúrne činnosti a tvorivé odvetvia, medzi ktoré patrí aj architektúra, zohrávajú rozhodujúcu úlohu v podpore inovácií a technológií a sú kľúčovými hnacími motormi trvalo udržateľného rastu v budúcnosti,

—	ako aj na uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru (3), v ktorom sa v nadväznosti na oznámenie Komisie z 10. mája 2007 (4) vyzdvihuje medziodvetvová úloha kultúry.

2. BERÚC NA VEDOMIE:

—

obnovenú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie (5), ktorú prijala Európska rada 15. a 16. júna 2006 a ktorej všeobecným cieľom je preskúmať a zintenzívniť opatrenia, ktoré EÚ umožnia neustále zlepšovať kvalitu života súčasných i budúcich generácií vytvorením trvalo udržateľných komunít schopných efektívne využívať zdroje a hospodáriť s nimi a využiť potenciál hospodárstva pre ekologickú a sociálnu inováciu, a tým zabezpečiť prosperitu, ochranu životného prostredia a sociálnu súdržnosť,

—

Lipskú chartu o trvalej udržateľnosti európskych miest, ktorú prijali 24. mája 2007 (6) ministri zodpovední za urbánny rozvoj a ktorá zdôrazňuje význam architektonickej kultúry a vyzýva na prijatie integrovanej stratégie pre urbánny rozvoj, ktorá by zahŕňala hospodársky, sociálny, ekologický a kultúrny rozmer miest a opierala by sa o spoluprácu medzi rôznymi úrovňami administratívnej a politickej zodpovednosti, ako aj o spoluprácu medzi verejnými a súkromnými aktérmi.

3. VÍTAJÚC:

—	prácu európskeho fóra pre politiku v oblasti architektúry zameranú na architektonickú kvalitu a trvalo udržateľný rozvoj.

4. ZDÔRAZŇUJÚC, ŽE:

—	architektúra, disciplína zahŕňajúca kultúrnu tvorbu a inováciu vrátane technologickej inovácie, je vzhľadom na svoj vplyv na kultúrny rozmer miest, ako aj na hospodárstvo, sociálnu súdržnosť a životné prostredie, pozoruhodným príkladom prínosu kultúry pre trvalo udržateľný rozvoj,

—	architektúra je aj príkladom medziodvetvovej povahy kultúry, pretože ju ovplyvňuje viacero verejných politík, a nielen politika v oblasti kultúry.

5. BERÚC DO ÚVAHY, ŽE:

—

európske mestá dnes čelia veľkým výzvam, ako sú demografické zmeny a ich dôsledky v podobe rozširovania miest, environmentálne otázky a boj proti zmene klímy, zachovanie sociálnej súdržnosti najmä v súvislosti s hospodárskymi a kultúrnymi zmenami, ochrana a zhodnocovanie architektonického a kultúrneho dedičstva,

—	odpoveďou na tieto výzvy je trvalo udržateľný urbánny rozvoj, integrovaná a kreatívna stratégia, v ktorej zohrávajú rovnocennú úlohu kultúra, hospodárstvo, sociálne otázky a životné prostredie,

—

trvalo udržateľný urbánny rozvoj znamená:

—	venovať osobitnú pozornosť architektonickej kvalite a rozmanitosti, ktoré sú zložkami kultúrnej rozmanitosti, ochrane a zhodnocovaniu dedičstva a osobitnej povahe prírodnej alebo mestskej krajiny,

—	podporovať riadenie projektov, ktoré presadzuje využívanie a pretváranie pozemkov a existujúcich budov, najmä nevyužívaných priemyselných plôch, zvládanie energetických zdrojov v kontexte boja proti zmene klímy a znižovanie znečistenia,

—	zohľadniť v novátorských architektonických a urbanistických prístupoch vývoj životného štýlu obyvateľov, najmä otázky mobility a demografické zmeny, a ciele v oblasti sociálnej súdržnosti a sociálnej rozmanitosti, medzikultúrneho dialógu a účasti občanov,

—	podporovať kvalitnú architektonickú tvorbu ako faktor hospodárskej dynamiky a turistickej atraktívnosti miest,

—

architektúra zohráva integračnú a inovačnú úlohu pri uskutočňovaní trvalo udržateľného urbánneho rozvoja, pretože umožňuje najmä:

—	zosúladiť niekedy protichodné požiadavky na zachovanie budov a krajiny so súčasnou tvorbou, ako aj legitímne túžby obyvateľov s kontrolou rozširovania miest,

—	a svojou rozmanitosťou, kvalitou a tvorivosťou prispievať ku kultúrnemu obohacovaniu a kvalite života obyvateľov miest, ako aj k hospodárskej, obchodnej a turistickej dynamike miest, a to najmä vďaka tomu, že podporuje tvorbu malých a stredných podnikov,

—	trvalo udržateľný urbánny rozvoj je napokon aj príležitosťou na tvorbu, inováciu a obnovu architektonických slohov a na opätovné osvojenie si a novú interpretáciu tradičných postupov.

6. SO ZÁUJMOM BERÚC NA VEDOMIE:

—	iniciatívy mnohých európskych miest, ktoré najmä v rámci podujatia „európske hlavné mesto kultúry“ chcú využiť kultúru, a osobitne architektúru, ako významný prostriedok svojej obnovy,

—	nástup tvorivých miest, ktorých trvalo udržateľný urbánny rozvoj vychádza z nových faktorov konkurencieschonosti, ako je kvalita mestskej infraštruktúry a interakcia medzi kultúrou a priemyslom.

7. VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ A SO ZRETEĽOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY:

—	zohľadnili architektúru a jej osobitosti, najmä jej kultúrny rozmer, vo všetkých relevantných politikách, najmä v politike výskumu, hospodárskej a sociálnej súdržnosti, trvalo udržateľného rozvoja a vzdelávania,

—	pre architektúru okrem technických noriem vytvorili stratégiu zahrňujúcu globálne, hospodárske, sociálne, kultúrne a environmentálne ciele,

—	podporovali inováciu a experimentovanie v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom v oblasti architektúry, urbanizmu a krajinárstva, a to najmä v rámci európskych politík a programov alebo pri verejných zákazkách,

—	zlepšili najmä štatistickú znalosť odvetvia architektúry a jeho prínosu k trvalo udržateľnému rozvoju,

—	oboznámili verejnosť s úlohou architektúry a urbanizmu pri tvorbe kvalitného životného priestoru a podporovali jej zapájanie do trvalo udržateľného urbánneho rozvoja,

—	v spolupráci s odborníkmi a na základe skúseností niekoľkých členských štátov preskúmali možnosť každoročne uskutočňovať celoeurópske podujatia s dôrazom na architektúru,

—	spoločne zabezpečili, aby sa nadviazalo na tieto závery, a do roku 2012 zhodnotili ich vykonávanie.

8. VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:

—	sa usilovali o to, aby architektúra zohrávala integračnú a inovačnú úlohu v procese trvalo udržateľného rozvoja, a to od počiatočnej fázy architektonického, urbanistického alebo krajinárskeho projektu alebo obnovy určitej lokality,

—	prispievali k zvyšovaniu potenciálu hospodárskeho rastu a zamestnanosti v oblasti architektúry, kultúrneho a tvorivého odvetvia,

—	podporovali vzdelávanie v oblasti architektúry vrátanie dedičstva a prostredia na život, a to najmä prostredníctvom umeleckého a kultúrneho vzdelávania,

—	podporovali úvodnú a ďalšiu odbornú prípravu architektov, urbanistov a krajinárov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja,

—	architektúre venovali pozornosť v rámci realizácie „Európskeho roku tvorivosti a inovácie (2009)“,

—	v prípade potreby využili otvorenú metódu koordinácie v oblasti kultúry.

9. VYZÝVA KOMISIU, ABY:

—	zohľadnila architektúru pri príprave svojej zelenej knihy o kultúrnych a tvorivých odvetviach,

—	zapájala siete expertov a odborných pracovníkov z oblasti architektúry vo verejnom i súkromnom sektore, ako napríklad „európsku sieť pre politiku v oblasti architektúry“, do prác a konzultácií súvisiacich s architektúrou,

—

v spolupráci s týmito sieťami a európskou sieťou škôl architektúry podporovala:

—	informovanie a výmenu osvedčených postupov medzi architektmi, hlavnými dodávateľmi a užívateľmi, ako aj výskumné práce, do ktorých by sa všetky tri strany zapájali,

—	odbornú prípravu mladých odborných pracovníkov z oblasti architektúry, urbanizmu a krajinárstva v otázkach trvalo udržateľného rozvoja, ohodnotenie ich prác, ako aj ich prístup k verejným alebo súkromným zákazkám.

(1) Ú. v. ES C 73, 6.3.2001, s. 6.

(2) Ú. v. EÚ C 311, 21.12.2007, s. 7.

(3) Ú. v. EÚ C 143, 10.6.2008, s. 9.

(4) 9496/07 a ADD 1.

(5) 10117/06.

(6) http://www.eu2007.de/en/News/download_docs/Mai/0524-N/075DokumentLeipzigCharta.pdf

13.12.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 319/15

Závery Rady z 20. novembra 2008 o rozvoji legálnej ponuky kultúrneho a tvorivého obsahu online a o zabraňovaní a boji proti pirátstvu v digitálnom prostredí

(2008/C 319/06)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

ODKAZUJÚC najmä na:

—	Chartu základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000, ktorá zaručuje ochranu osobných údajov, slobodu vyjadrovania a informácií a ochranu duševného vlastníctva,

—	Dohovor UNESCO z 20. októbra 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov (1),

—	smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007 o audiovizuálnych mediálnych službách (2), ktorou sa stanovuje niekoľko požiadaviek v oblasti kultúrnej rozmanitosti a presadzovania európskych diel lineárnymi a nelineárnymi audiovizuálnymi mediálnymi službami,

—	smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (3),

—

smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (4), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (5) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (6).

BERÚC so záujmom NA VEDOMIE:

—

oznámenie Komisie z 3. januára 2008 o kreatívnom obsahu online na jednotnom trhu, výslednú konzultáciu so zainteresovanými stranami a vytvorenie európskej platformy tvorivého obsahu online, ako aj zámer Komisie prispieť v spolupráci s členskými štátmi k nájdeniu odpovedí na výzvy identifikované v tomto rámci,

—	Európsku chartu pre rozvoj a rozširovanie filmov online z 23. mája 2006,

—	memorandum o porozumení týkajúce sa usmernení o svedomitom vyhľadávaní v súvislosti s osirotenými dielami, ktoré podpísali 4. júna 2008 pod záštitou Komisie zástupcovia knižníc, archívov, audiovizuálnych archívov a držiteľov práv,

—

iniciatívy, ktoré v niektorých členských štátoch a mimoeurópskych partnerských krajinách začali orgány verejnej moci alebo odborníci z príslušných odvetví a ktorých cieľom je vytvoriť konkrétne a jednotné riešenia zamerané na podporu legálnej ponuky online a zabraňovanie a boj proti pirátstvu, ako napríklad: informačné kampane, organizovanie spolupráce medzi odborníkmi z príslušných odvetví, dohody o samoregulácii alebo spoločnej regulácii, zavádzanie mimosúdnych, vzdelávacích a postupných mechanizmov atď.

KONŠTATUJE, že:

—	šírenie kultúrnych a tvorivých materiálov online, najmä prostredníctvom internetu, je výbornou príležitosťou poskytnúť všetkým prístup ku kultúre, ekonomickému rozvoju, zamestnaniu a kultúrnej rozmanitosti,

—	legálna ponuka kultúrneho a tvorivého obsahu online má v Európe ešte značný potenciál rozvoja,

—

pirátstvo online, ktoré dosahuje v niektorých kultúrnych a tvorivých odvetviach kritickú úroveň, môže trvalo ohroziť primerané odmeňovanie držiteľov autorských práv a práv s nimi súvisiacich; okrem dôsledkov, ktoré pirátstvo má na predaj tradičných nosičov (CD, DVD atď.), je aj výraznou brzdou rozvoja legálnej ponuky kultúrneho a tvorivého obsahu online, od ktorého vo veľkej miere závisí dynamika európskeho odvetvia kultúrneho a tvorivého obsahu, a ohrozuje kultúrnu tvorbu a rozmanitosť,

—

hoci využívanie systémov technickej ochrany (opatrenia technickej ochrany – TPM) alebo informácií o systéme práv (digitálna správa práv – DRM) môže v niektorých prípadoch a pri dodržiavaní zásady ochrany osobných údajov prispieť k ochrane a správe práv v digitálnej sfére, absencia súčinnosti a transparentnosti týchto systémov zneisťuje spotrebiteľov a obmedzuje využívanie obsahu ponúkaného rôznymi platformami.

sa v tejto súvislosti NAZDÁVA, že:

—

na rozvoj informačnej a komunikačnej spoločnosti, ako aj na presadzovanie kultúrnej rozmanitosti v digitálnej sfére je na jednej strane potrebný rozvoj legálnej ponuky online, ktorá je pestrá, kvalitná, dostupná, jednoduchá na používanie a atraktívna pre spotrebiteľov, a na strane druhej je potrebné zabraňovať a bojovať proti pirátstvu,

—	na podporu tvorby a rozmanitosti v oblasti kultúry je nevyhnutné zabezpečenie primeraného odmeňovania držiteľov práv.

SA NAZDÁVA, že pri plnení týchto cieľov je potrebné zohľadniť:

—

potrebu zabezpečiť správnu rovnováhu medzi rôznymi základnými právami, najmä ochranou osobných údajov, slobodou vyjadrovania a informácií a ochranou duševného vlastníctva, a hľadať pri vykonávaní práva Spoločenstva riešenia, ktoré sú v súlade so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva, najmä zásadou proporcionality (7),

—	očakávania spotrebiteľov týkajúce sa prístupu k službám a ich jednoduchého využívania, ako aj rozmanitosti a kvality obsahu ponúkaného online,

—	rozmanitosť a zmeny podnikateľských modelov podnikov v tomto odvetví, najmä malých a stredných podnikov, a neustály a rýchly rozvoj technológií,

—	rozmanitosť zmien v digitálnej sfére, stav legálnej ponuky online a rozsah problému pirátstva v členských štátoch, ako aj právne tradície v každom z nich,

—	potrebu presadzovať kultúrnu rozmanitosť v Európe, a to najmä iniciovaním služieb online zameraných na podporu rozvoja európskeho kultúrneho a tvorivého obsahu.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, aby:

—	čo najskôr zaviedli alebo podporili zosúladené postupy zainteresovaných strán s cieľom nájsť konkrétne, účinné, spravodlivé a primerané riešenia na podporu rozvoja legálnej ponuky online a zabraňovania a boja proti pirátstvu,

—

vo vhodných prípadoch a v súlade so svojimi právnymi tradíciami podnecovali zainteresované strany k prehodnoteniu lehôt na sprístupnenie kinematografických diel (časové lehoty pre mediálne služby ustanovené v článku 3d smernice 2007/65/ES), aby sa podporila rozmanitosť a atraktívnosť kinematografických diel legálne ponúkaných online,

—	aktívne prispievali k podpore ponuky európskych audiovizuálnych a kinematografických diel zo strany lineárnych a nelineárnych služieb v rámci transponovania smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, a to najmä výmenou osvedčených postupov.

VYZÝVA KOMISIU, aby:

—

v úzkej spolupráci s členskými štátmi a príslušnými odborníkmi prispievala najmä tvorbou a združovaním štatistických údajov k zlepšovaniu znalostí o ekonomike digitálnej kultúry v celej jej rozmanitosti, najmä legálnej ponuke online, a o pirátstve, jeho rozsahu, príčinách a dôsledkoch na ekonomiku kultúrnej tvorby a kultúrnu rozmanitosť,

—	šírila informácie o osvedčených postupoch a novátorských riešeniach výziev identifikovaných v rámci konzultácie z 3. januára 2008, a to najmä informácie získané z uvedenej platformy,

—	predložila v lehote 18 mesiacov správu založenú na príspevkoch členských štátov a venovanú rôznym iniciatívam zameraným na podporu legálnej ponuky online a na zabraňovanie a boj proti pirátstvu,

—	preskúmala možnosti podpory digitalizácie kinematografických a audiovizuálnych diel a ich šírenia online v rámci vykonávania programov Spoločenstva, najmä programu MEDIA,

—	vo všeobecnejšej rovine prispela prostredníctvom všetkých súvisiacich politík k rozvoju legálnej ponuky online a k boju proti pirátstvu.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, aby v rámci svojich právomocí:

—

najmä pomocou objektívnych komunikačných kampaní zlepšili informovanosť spotrebiteľov o autorských právach a právach s nimi súvisiacich a dôsledkoch ich nedodržiavania a vo všeobecnejšej rovine zvyšovali povedomie všetkých aktérov vrátane odborníkov z príslušných odvetví o dôsledkoch pirátstva na kultúrnu tvorbu a rozmanitosť,

—	prispeli k informovaniu spotrebiteľov o podmienkach používania obsahu na rôznych zariadeniach a platformách a o obmedzeniach súvisiacich s používaním technických opatrení na ochranu a správu práv,

—	začali alebo podporili spoluprácu medzi odvetvím, držiteľmi práv a spotrebiteľmi s cieľom zlepšiť súčinnosť a zabezpečiť transparentnosť technických opatrení na ochranu a správu práv, napríklad prostredníctvom systému identifikácie/označovania,

—	sledovali cieľ kultúrnej rozmanitosti, najmä v rámci svojich politík v oblasti autorských práv a práv s nimi súvisiacich, ktoré sa vzťahujú na kultúrny a tvorivý obsah online,

—	aktívne prispievali k lepšiemu dodržiavaniu a ochrane autorských práv a práv s nimi súvisiacich na medzinárodnej úrovni, a to v rámci príslušných dvojstranných a viacstranných dohôd a politického dialógu a spolupráce s tretími krajinami.

VYZÝVA ZAINTERESOVANÉ STRANY, aby v konštruktívnom duchu začali proces konzultácií alebo sa k nemu pridali s cieľom:

—	dospieť ku konkrétnym, účinným a spravodlivým riešeniam na podporu rozvoja legálnej ponuky online a zabraňovania a boja proti pirátstvu,

—	zlepšiť súčinnosť a zabezpečiť transparentnosť technických opatrení na správu a ochranu práv.

(1) Rozhodnutie Rady 2006/515/ES z 18. mája 2006 o uzavretí Dohovoru o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov (Ú. v. EÚ L 201, 25.7.2006, s. 15).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 27).

(3) Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10.

Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45.

(4) Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1.

(5) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(6) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.

(7) Rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 29. januára 2008 vo veci C-275/06 Productores de Música de Espańa (Promusicae)/Telefónica de Espańa SAU.

13.12.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 319/18

Závery Rady z 20. novembra 2008 o európskej digitálnej knižnici EUROPEANA

(2008/C 319/07)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

KEĎŽE:

—

vytvorenie európskej digitálnej knižnice EUROPEANA, umožňujúcej spoločný prístup online k digitálnemu kultúrnemu materiálu z celej Európy v mnohých jazykoch (knihy, tlač, fotografie, filmové a audiovizuálne diela, archívne dokumenty, muzeálne zbierky, architektonické a archeologické dedičstvo atď.), je výbornou príležitosťou zhodnotiť kultúrne dedičstvo členských štátov a sprístupniť ho celej verejnosti,

—

zo všeobecnejšieho hľadiska sú digitalizácia kultúrneho materiálu členských štátov a jeho dostupnosť online, ako aj digitálne uchovávanie podstatné pre zhodnotenie kultúrneho dedičstva, pre dynamiku vo vytváraní obsahov a vznik nových služieb online; prispievajú k demokratizácii prístupu ku kultúre a znalostiam, ako aj k rozvoju informačnej spoločnosti a znalostnej ekonomiky,

PODČIARKUJE:

—	svoju angažovanosť v súvislosti s cieľmi, činnosťami a harmonogramami vymedzenými na základe odporúčania Komisie z 24. augusta 2006 (1) vo svojich záveroch z 13. novembra 2006 o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o digitálnom uchovávaní (2),

—	význam uskutočnenia prác v oblasti digitalizácie, uchovávania a zverejňovania obsahu, a to v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva a medzinárodnými právnymi predpismi súvisiacimi s duševným vlastníctvom.

So záujmom VÍTA:

—	uznesenie Európskeho parlamentu z 27. septembra 2007 s názvom „i2010: na ceste k európskej digitálnej knižnici“ (3),

—	oznámenie Komisie z 3. januára 2008 o kreatívnom obsahu online na jednotnom trhu,

—

a oznámenie Komisie z 11. augusta 2008 s názvom „Európske kultúrne dedičstvo sprístupnené jedným kliknutím myšou – pokrok pri digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a pri uchovávaní digitálnych záznamov na celom území EÚ“ (4), v ktorom sa zdôrazňuje dosiahnutý pokrok pri vykonávaní odporúčania Komisie a záverov Rady z roku 2006 a zároveň sa upozorňuje na závažné rozdiely v napredovaní pri vykonávaní postupov, ktoré prebiehajú v jednotlivých členských štátoch.

S uspokojením BERIE NA VEDOMIE:

—	postupné vytváranie európskej digitálnej knižnice EUROPEANA, ktoré sa prejavilo 8. novembra 2007 vytvorením nadácie holandského práva „európska digitálna knižnica“ a spustením skúšobnej prevádzky 20. novembra 2008,

—	účasť členských štátov, kultúrnych inštitúcií a odborných pracovníkov z tejto oblasti vo všeobecnosti na procese digitalizácie kultúrneho materiálu a jeho sprístupňovania online a digitálneho uchovávania,

—

podporu Komisie tomuto projektu a procesu digitalizácie vo všeobecnosti najmä prostredníctvom programu eContent+ a siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja, ustanovenia skupiny expertov členských štátov pre digitalizáciu a digitálne uchovávanie v roku 2007 (5), skupiny expertov na vysokej úrovni v roku 2006 (6), ako aj začatia štúdií (7),

—	uzatvorenie dohody zo 4. júna 2008 o usmerneniach o usilovnom pátraní, pokiaľ ide o diela, ktorých majitelia práv nie sú známi, zo strany zástupcov knižníc, archívov, audiovizuálnych archívov a majiteľov práv, pod záštitou Komisie.

ZASTÁVA NÁZOR, že predpokladom úspechu a dlhodobého trvania projektu EUROPEANA a všeobecnejšie procesu digitalizácie kultúrneho materiálu a jeho sprístupňovania online a digitálneho uchovávania, ktorý sa začal v členských štátoch, je:

—	aktívna a trvalo udržateľná podpora digitalizácie kultúrneho materiálu a jeho dostupnosti online a digitálneho uchovávania, aby sa zabezpečila rôznorodá a kvalitná ponuka, ktorá by reprezentovala kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a bohatosť duchovného dedičstva Únie,

—	pokračovanie v hľadaní spoločných praktických riešení, ktoré sú v súlade s autorskými a súvisiacimi právami, s cieľom zlepšiť dostupnosť čo najširšej ponuky kultúrneho materiálu online,

—	vývoj technológií na zabezpečenie dlhodobého digitálneho uchovávania, interoperability systémov na prístup k obsahu, viacjazyčného vyhľadávania a dostupnosti obsahu a rozmanitých a kvalitných služieb verejnosti,

—	vymedzenie dlhodobého ekonomického modelu pre knižnicu EUROPEANA a trvalo udržateľná podpora všetkých zainteresovaných strán – kultúrnych inštitúcií, odborných pracovníkov, členských štátov a Komisie.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, aby:

—

aktívne a vytrvalo pokračovali vo vykonávaní svojich vnútroštátnych stratégií a cieľov vypracovaných v súlade so závermi Rady z 13. novembra 2006 o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o digitálnom uchovávaní, a to najmä vymedzením príslušných kvantitatívnych a kvalitatívnych cieľov a mobilizáciou zodpovedajúcich zdrojov,

—	presadzovali synergiu medzi sebou, ako aj medzi rôznymi inštitúciami zapojenými do procesu digitalizácie kultúrneho materiálu a jeho sprístupňovania online a digitálneho uchovávania, aby sa obohatila ponuka digitálneho kultúrneho materiálu,

—

pokračovali v rámci svojich vnútroštátnych stratégií v podpore integrácie digitálneho kultúrneho materiálu do knižnice EUROPEANA, najmä presadzovaním noriem interoperability, zavádzaním alebo vylepšovaním portálov združujúcich vnútroštátny obsah, prípadne aj vymedzením európskych tém pre výber materiálu v súlade s prioritami kultúrnych inštitúcií zúčastnených na projekte,

—

zvážili cieľ zahrnúť do knižnice EUROPEANA chránené diela a aby v záujme toho pri rešpektovaní platných systémov členských štátov a Spoločenstva pre autorské a súvisiace práva presadzovali uzatváranie dohôd, ktoré budú účinné v cezhraničom kontexte, medzi zainteresovanými stranami s cieľom prispieť k digitalizácii týchto diel a ich dostupnosti online,

—	zabezpečili mechanizmy uľahčujúce digitalizáciu diel, ktorých majitelia nie sú známi, a diel, ktoré sa prestali vydávať a distribuovať, ako aj prístup online k ním, a to pri plnom dodržiavaní práv a záujmov vlastníkov práv.

VYZÝVA KOMISIU, aby:

—

podnecovala a koordinovala práce zamerané na zlepšenie dlhodobého digitálneho uchovávania a interoperability systémov na prístup k obsahu, a to najmä výmenou osvedčených postupov a šírením noriem, a aby podporovala výskum a vývoj inovačných technológií najmä s cieľom zabezpečiť dlhodobé uchovávanie digitálneho kultúrneho materiálu, jeho viacjazyčné vyhľadávanie a dostupnosť, ako aj rozvoj nových možností využitia,

—

preskúmala s náležitým ohľadom na vnútroštátne stratégie a ciele možnosť zvýšenia finančnej podpory digitalizácie kultúrneho materiálu z členských štátov, ktorý je pridanou hodnotou pre Európu a prispieva do knižnice EUROPERANA, v rámci existujúcich programov Spoločenstva a aktuálneho finančného výhľadu,

—

najmä na základe správ členských štátov zhodnotila pokrok a ekonomické, finančné i ďalšie perspektívy vývoja knižnice EUROPEANA, ako aj pokrok dosiahnutý v rámci členských štátov, pokiaľ ide o digitalizáciu kultúrneho materiálu a jeho dostupnosť online a digitálne uchovávanie, a aby o tom predložila v roku 2010 správu Európskemu parlamentu a Rade.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, aby v rámci svojich právomocí:

—	podporovali rozvoj knižnice EUROPEANA a spolupracovali so zainteresovanými stranami, najmä za pomoci skupiny expertov členských štátov pre digitalizáciu a digitálne uchovávanie, pri vymedzovaní ekonomického a riadiaceho modelu, ktorý zabezpečí úspech a dlhodobé trvanie projektu,

—	aktívne podporovali knižnicu EUROPEANA v Európe a v celom svete a nabádali k vytváraniu verejno-súkromných partnerstiev, ktoré by mohli podporiť jej rozvoj, najmä pokiaľ ide o digitalizáciu kultúrneho materiálu a jeho dostupnosť online a digitálne uchovávanie.

VYZÝVA NADÁCIU „EURÓPSKA DIGITÁLNA KNIŽNICA“, aby:

—	úzko spolupracovala s členskými štátmi, Komisiou a kultúrnymi inštitúciami pri rešpektovaní ich právomoci s cieľom vymedziť ekonomický a riadiaci model, ktorý zabezpečí úspech a dlhodobé trvanie knižnice EUROPEANA.

(1) Ú. v. EÚ L 236, 31.8.2006, s. 28.

(2) Ú. v. EÚ C 297, 7.12.2006, s. 1.

(3) 2006/2040(INI).

(4) Dokument 12580/08.

(5) Rozhodnutie Komisie z 22. marca 2007 (Ú. v. EÚ L 119, 9.5.2007, s. 45).

(6) Rozhodnutie Komisie z 27. februára 2006 (Ú. v. EÚ L 46, 16.2.2006, s. 32).

(7) Štúdie o napredovaní digitalizácie v kultúre v Európskej únii, o socio-ekonomických dôsledkoch dlhodobého uchovávania digitálnych zdrojov a o socio-ekonomických dôsledkoch verejných zdrojov.

13.12.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 319/20

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady z 21. novembra 2008, o príprave mladých ľudí na 21. storočie: agenda pre európsku spoluprácu v školstve

(2008/C 319/08)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÍ SA ZIŠLI NA ZASADNUTÍ RADY,

KEĎŽE:

1.	V záveroch zo zasadnutia Európskej rady v Lisabone 23. a 24. marca 2000 (1) sa zdôraznilo, že v európskej znalostnej ekonomike mimoriadne dôležitú úlohu zohráva investovanie do vzdelávania a odbornej prípravy.

2.	V odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z 12. februára 2001 o európskej spolupráci pri hodnotení kvality školského vzdelávania (2) sa členské štáty vyzvali k podpore zlepšovania hodnotenia kvality školského vzdelávania.

V záveroch Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, zo 14. novembra 2006 o účinnosti a spravodlivosti vo vzdelávaní a odbornej príprave (3) sa členské štáty vyzvali, aby zabezpečili účinné zacielenie na reformy vzdelávania a odbornej prípravy a investovanie do zlepšovania kvality a spravodlivosti, a to najmä zameraním sa na predškolské vzdelávanie, programy skorej intervencie a spravodlivé systémy vzdelávania a odbornej prípravy.

4.	V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES z 15. novembra 2006 (4) sa ustanovil akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania.

V odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (5) sa ustanovili minimálne znalosti, zručnosti a prístupy, ktoré by si mali osvojiť všetci žiaci pred ukončením počiatočného vzdelávania a odbornej prípravy, aby sa mohli stať súčasťou znalostnej spoločnosti, a ktoré si vzhľadom na svoju prierezovú povahu vyžadujú prístup k učeniu presahujúci hranice tradičných predmetov.

V uznesení Rady z 15. novembra 2007 (6) sa zdôraznila potreba vybaviť ľudí novými zručnosťami pre nové zamestnania a zvýšiť celkovú úroveň zručností poskytovaním počiatočného a ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom dosiahnuť osvojenie si zručností najvyššej kvality, aby si ľudia mohli udržať a posilniť svoje inovačné schopnosti, ktoré sú potrebné pre väčšiu konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť.

V záveroch Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 15. novembra 2007 o zlepšovaní kvality vzdelávania učiteľov (7), sa zdôraznilo, že je potrebné zabezpečiť, aby bolo počiatočné vzdelávanie učiteľov, ich podpora na začiatku kariéry a ďalší odborný rozvoj koordinovaným, uceleným procesom s dostatkom zdrojov a zabezpečením kvality.

V záveroch zo zasadnutia Európskej rady v marci 2008 (8) sa zdôraznilo, že kľúčovým faktorom budúceho rastu je úplný rozvoj potenciálu európskych občanov v oblasti inovácií a tvorivosti, ktorý vychádza z európskej kultúry a excelentnosti vo vede, a členské štáty sa vyzvali k tomu, aby podstatne znížili počet mladých ľudí, ktorí nevedia riadne čítať, a počet tých, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, a zlepšili úspešnosť žiakov z prostredia migrantov alebo znevýhodnených skupín.

V záveroch Rady z 22. mája 2008 o podpore tvorivosti a inovácie prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy (9) sa uvádza, že ak školy majú pripraviť žiakov na dôležité výzvy a problémy rýchlo sa meniaceho sveta, vzniká stále väčšia potreba podniknúť kroky na vnútroštátnej úrovni a spolupracovať na úrovni EÚ s cieľom priniesť zmeny,

VÍTAJÚ oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 3. júla 2008 s názvom Zlepšovanie spôsobilostí pre 21. storočie: Agenda pre európsku spoluprácu v školstve, v ktorom sa navrhuje program spolupráce medzi členskými štátmi zameraný na zintenzívnenie a posilnenie rozvoja školských systémov.

OPÄTOVNE POTVRDZUJÚ, ŽE:

1.	bezplatné povinné vzdelávanie predstavuje základné právo pre všetkých občanov, poskytovanie ktorého je povinnosťou orgánov verejnej moci a jeho organizácia je zodpovednosťou členských štátov;

2.	školské vzdelávanie – vrátane všetkých foriem školského vzdelávania až po koniec stredoškolského vzdelávania – kladie základy celoživotného vzdelávania tým, že žiakom umožňuje získať potrebné kľúčové kompetencie, ktoré im pomôžu nájsť správny smer v osobnom a pracovnom živote;

školské vzdelávanie nie je len dôležitým prostriedkom na nadväzovanie sociálnych vzťahov a odovzdávanie hodnôt, zručností, znalostí a postojov potrebných pre demokraciu, občiansku uvedomelosť, medzikultúrny dialóg a osobný rozvoj, ale zároveň zohráva aj zásadnú úlohu pri získavaní kľúčových kompetencií potrebných na úspešné zapojenie sa do hospodárskeho života;

školy majú povinnosť poskytovať svojim žiakom vzdelanie, ktoré im umožní prispôsobiť sa stále globalizovanejšiemu, súťaživejšiemu, rôznorodejšiemu a komplexnejšiemu prostrediu, kde tvorivosť, zmysel pre inováciu a iniciatívu, podnikateľský duch a odhodlanie vzdelávať sa ďalej, sú rovnako dôležité ako konkrétna znalosť určitého predmetu;

napriek tomu, že zodpovednosť za organizáciu a obsah systémov vzdelávania a odbornej prípravy leží v rukách jednotlivých členských štátov a v niektorých prípadoch majú školy značnú mieru nezávislosti, dôležitú úlohu zohráva aj európska spolupráca. Členským štátom môže pomôcť riešiť spoločné problémy, a to najmä prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie;

6.	spolupráca predstavuje pre členské štáty spoločný záujem, pretože vďaka nej môžu využívať výhody množstva inovatívnych a vysokokvalitných postupov, ktoré sa uplatňujú v rôznych školských systémoch EÚ.

ZDÔRAZŇUJÚ, ŽE:

1.	keďže vzdelávanie a odborná príprava významne prispievajú k budúcemu rastu, dlhodobej konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti Únie, ako aj k podporovaniu aktívnej občianskej uvedomelosti, mali by ostať kľúčovou prioritou aj v ďalšom cykle lisabonského procesu;

2.	na zabezpečenie udržania sociálnej súdržnosti a toho, že zlepšením prístupu a príležitostí môže každý mladý človek naplno rozvíjať svoj potenciál a môže sa stať aktívnym členom vznikajúcej znalostnej spoločnosti, je potrebné ďalej rozvíjať školský systém;

školy musia viesť k tvorivosti a vštepovať svojim žiakom inovačného a podnikavého ducha tak, že im poskytnú stimulujúce prostredie na štúdium. Na dosiahnutie tohto cieľa musia aj samotné školy byť kreatívnym a dynamickým miestom otvoreným spolupráci a partnerstvu so širšou verejnosťou, ktoré rozvíja kultúru vnútorného a vonkajšieho hodnotenia aj za účasti rodiny, aby sa mohli vymedziť perspektívne zmeny a zlepšenia;

4.	ešte stále sa v priemere nedosiahol uspokojivý pokrok, pokiaľ ide o tri európske referenčné kritériá prijaté Radou na rok 2010, ktoré priamo súvisia so školským vzdelávaním, a to: predčasné ukončovanie školskej dochádzky, gramotnosť v čítaní a dosiahnutie úplného stredoškolského vzdelania;

ucelený prístup k rozvoju kompetencií založený na európskom referenčnom rámci pre kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie (10) znamená, že je potrebné vynaložiť väčšie úsilie na zvýšenie gramotnosti v čítaní a zlepšenie iných základných zručností, a rovnako je potrebné pracovať na personalizovanejších prístupoch k vzdelávaniu, ktoré reagujú na osobitné potreby každého žiaka, ktorých súčasťou sú vhodné formy hodnotenia, a ktoré zvyšujú motiváciu študovať;

zabezpečenie vysokokvalitných, spravodlivých a účinných (11) systémov vzdelávania a odbornej prípravy si vyžaduje lepšie a dostupnejšie predškolské vzdelávanie, ako aj ambiciózne školy, ktoré poskytujú spravodlivé príležitosti všetkým žiakom bez ohľadu na to, z akého prostredia pochádzajú, ako aj vyváženú kombináciu bežnej a špecializovanej starostlivosti pre deti s osobitými potrebami;

rovnako je potrebné vynaložiť väčšie úsilie na vykonávanie záverov Rady z novembra 2007 (12), v ktorých sa členské štáty vyzvali zabezpečiť vysoký štandard počiatočného vzdelávania učiteľov, ich podporu na začiatku kariéry a ďalší odborný rozvoj koordinovaným, uceleným spôsobom s dostatkom zdrojov a zabezpečením kvality, pritiahnuť do učiteľského povolania najschopnejších ľudí, a udržať ich tam, riešiť prípady slabého výkonu, podporovať žiakov, aby naplno využili svoj potenciál a vytvoriť školské prostredia, kde sa učitelia budú navzájom od seba učiť a v ktorých sa zlepší možnosť žiakov učiť sa.

SÚHLASIA S TÝMITO PRIORITAMI EURÓPSKEJ SPOLUPRÁCE V ŠKOLSTVE:

1.	zaručiť a zlepšiť získavanie kľúčových kompetencií, najmä schopnosti písať, čítať a počítať;

2.	posilniť dôležitú úlohu škôl pri podpore inkluzívnych spoločností a posilňovaní sociálnej súdržnosti zabezpečením vysokokvalitného vzdelávania pre všetkých žiakov, a to v súlade so zásadou spravodlivosti;

3.	podporovať učiteľstvo ako povolanie a zlepšiť počiatočnú odbornú prípravu učiteľov a vedenia škôl, ako aj ich odbornú prípravu počas zamestnania.

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY S PODPOROU KOMISIE:

1.	v rámci otvorenej metódy koordinácie spolupracovali na posilnení európskej spolupráce s cieľom podporiť priority politiky vymedzené v týchto záveroch;

pri činnosti nadväzujúcej na odporúčanie o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie, spoluprácu zamerali na:

—	zvyšovanie úrovne gramotnosti a schopnosti počítať, ako aj na podporu učenia sa minimálne dvoch ďalších jazykov okrem materinského,

—	motivovanie k väčšiemu záujmu o matematiku, prírodné vedy a technológie, aby sa tak už v ranom veku deťom vštepoval vedecký spôsob myslenia,

—	podporovanie nie len kompetencií v osobitnom predmete, ale aj prierezových kompetencií, a to najmä schopnosti „naučiť sa učiť sa“ a sociálnych a občianskych kompetencií,

—	zlepšovanie metód hodnotenia v súvislosti s personalizovaným vzdelávaním;

pri činnosti nadväzujúcej na závery Rady o účinnosti a spravodlivosti vo vzdelávaní a odbornej príprave spoluprácu zamerali na:

—	zabezpečenie dostupného vysokokvalitného predškolského vzdelávania,

—	znižovanie počtu prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky,

—	boj proti nerovnosti a podporu sociálneho začlenenia prostredníctvom snahy o zníženie neprospievania žiakov a zlepšenie výkonu škôl,

—	zabezpečenie úspešného prechodu medzi rôznymi typmi škôl a rôznymi úrovňami, ako aj prechodu k celoživotnému vzdelávaniu a odbornej príprave, najmä zlepšením prístupu k informáciám a zvýšením kvality služieb poskytujúcich tieto informácie, usmernenia a poradenstvo,

—

zabezpečenie prístupu k vysokokvalitnému vzdelávaniu a vzdelávacím službám najmä pre tie deti a mladých ľudí, ktorí sú znevýhodnení na základe svojej osobnej, sociálnej, kultúrnej a/alebo ekonomickej situácie, a ktorí potrebujú osobitnú podporu, aby dosiahli svoj plný potenciál v oblasti vzdelávania,

—	včasné zistenie poruchy učenia u dieťaťa a následné poskytnutie riešenia formou personalizovanejších pedagogických prístupov, vytvorených na základe potrieb a schopností každého žiaka,

—	zabezpečenie včasnej a dostatočnej podpory pri štúdiu pre všetkých žiakov s osobitnými potrebami na bežných ako aj špecializovaných školách,

—	zlepšenie vedenia škôl a ich otvorenosť voči spoločnosti ako takej;

pri činnosti nadväzujúcej na závery Rady o zlepšovaní kvality vzdelávania učiteľov spoluprácu zamerali na:

—	zvýšenie príťažlivosti učiteľstva ako povolania,

—	vytvorenie možnosti, aby všetci začínajúci učitelia mohli ťažiť zo štruktúrovaných programov podpory na začiatku kariéry,

—	zlepšenie ponuky a kvality nadväzujúcich programov odborného rozvoja učiteľov a účasti na týchto programoch,

—	revíziu politík náboru, umiestňovania, udržania a mobility učiteľov, s cieľom aby mali čo najväčší vplyv na kvalitu školského vzdelávania,

—	rozšírenie možnosti učiteľov stráviť istý čas v inom členskom štáte, aby mohli prehlbovať vlastné vzdelávanie a odbornú prípravu, získať ďalšie pracovné skúsenosti a rozvíjať si znalosti cudzích jazykov,

—	zlepšovanie náboru a odbornej prípravy vedenia škôl s cieľom zlepšiť riadiace a učiteľské schopnosti týchto osôb;

5.	na podporu uvedených cieľov využívali všetky relevantné nástroje, ako napríklad tie, ktoré sú súčasťou otvorenej metódy koordinácie, program celoživotného vzdelávania, siedmy rámcový program v oblasti výskumu a technického rozvoja a v súlade s vnútroštátnymi prioritami Európsky sociálny fond;

6.	viedli pravidelný dialóg o otázkach školstva vrátane podpory tvorivosti a schopnosti inovácie v školskom vzdelávaní a jeho prostredníctvom za účasti najvyšších tvorcov politík z členských štátov.

VYZÝVAJÚ KOMISIU, ABY:

navrhla vhodné formy spolupráce a výmeny osvedčených postupov v oblastiach vymedzených v týchto záveroch v rámci príprav nového strategického rámca pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy po roku 2010.

(1) Dokument SN 100/1/00 REV 1, odsek 25.

(2) Ú. v. ES L 60, 1.3.2001.

(3) Ú. v. EÚ C 298, 8.12.2006.

(4) Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006.

(5) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006.

(6) Ú. v. EÚ C 290, 4.12.2007.

(7) Ú. v. EÚ C 300, 12.12.2007.

(8) Dokument 7652/08 odsek 15, s. 10.

(9) Ú. v. EÚ C 141, 7.6.2008, s. 17.

(10) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006.

(11) Závery Európskej rady, marec 2006 (dokument 7775/06 odsek 23, s. 6).

(12) Ú. v. EÚ C 300, 12.12.2007.

13.12.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 319/23

Výmenný kurz eura (1)

12. decembra 2008

(2008/C 319/09)

1 euro=

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,3340
JPY	Japonský jen	120,21
DKK	Dánska koruna	7,4499
GBP	Britská libra	0,89235
SEK	Švédska koruna	10,6625
CHF	Švajčiarsky frank	1,5746
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	9,2110
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,990
EEK	Estónska koruna	15,6466
HUF	Maďarský forint	264,50
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,7095
PLN	Poľský zlotý	3,9592
RON	Rumunský lei	3,9290
SKK	Slovenská koruna	30,170
TRY	Turecká líra	2,0987
AUD	Austrálsky dolár	2,0291
CAD	Kanadský dolár	1,6598
HKD	Hongkongský dolár	10,3384
NZD	Novozélandský dolár	2,4500
SGD	Singapurský dolár	1,9876
KRW	Juhokórejský won	1 833,58
ZAR	Juhoafrický rand	13,5835
CNY	Čínsky juan	9,1282
HRK	Chorvátska kuna	7,1805
IDR	Indonézska rupia	15 074,20
MYR	Malajzijský ringgit	4,7791
PHP	Filipínske peso	64,230
RUB	Ruský rubeľ	37,0077
THB	Thajský baht	46,710
BRL	Brazílsky real	3,1993
MXN	Mexické peso	17,8723

(1)

Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 319

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 51 13. decembra 2008

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Rada
2008/C 319/01	Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady z 20. novembra 2008, o zdraví a pohode mladých ľudí	1

2008/C 319/02	Návrh uznesenia Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady z 21. novembra 2008 – Lepšie začlenenie poradenstva do stratégií celoživotného vzdelávania	4

	ODPORÚČANIA
	Rada
2008/C 319/03	Odporúčanie Rady z 20. novembra 2008 o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci Európskej únie	8

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Komisia
2008/C 319/10	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.5310 – Jysk Stålindustrie/Volgo-Balt) — Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )	24

2008/C 319/11	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.5435 – Nexans/SEI/Opticable) — Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )	25

2008/C 319/12	Opätovné oznámenie predbežného oznámenia o koncentrácii (Vec COMP/M.5253 – Sanofi-Aventis/Zentiva) ( 1 )	26

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada
2008/C 319/04	Závery Rady o vytvorení značky Európske dedičstvo Európskou úniou	11

2008/C 319/05	Závery Rady o architektúre: prínos kultúry pre trvalo udržateľný rozvoj	13

2008/C 319/06	Závery Rady z 20. novembra 2008 o rozvoji legálnej ponuky kultúrneho a tvorivého obsahu online a o zabraňovaní a boji proti pirátstvu v digitálnom prostredí	15

2008/C 319/07	Závery Rady z 20. novembra 2008 o európskej digitálnej knižnici EUROPEANA	18

2008/C 319/08	Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady z 21. novembra 2008, o príprave mladých ľudí na 21. storočie: agenda pre európsku spoluprácu v školstve	20

	Komisia
2008/C 319/09	Výmenný kurz eura	23


2008/C 319/13	Poznámka pre čitateľa(pozri vnútornú stranu zadnej obálky)	s3


	(1) Text s významom pre EHP