18.10.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 265/6

Usmernenia o posudzovaní nehorizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi spoločnosťami

(2008/C 265/07)

I. ÚVOD

V článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi z 20. januára 2004 (1) (ďalej len „nariadenie o fúziách“) sa stanovuje, že Komisia je povinná posúdiť koncentrácie patriace do rozsahu pôsobnosti nariadenia o fúziách s cieľom zistiť, či sú, alebo nie sú zlučiteľné so spoločným trhom. Na tento účel musí Komisia v súlade s článkom 2 ods. 2 a 3 posúdiť, či by koncentrácia značne nenarušila účinnú hospodársku súťaž, najmä ako dôsledok vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia na spoločnom trhu alebo v jeho podstatnej časti.

2.	V tomto dokumente sa stanovujú pravidlá, podľa ktorých Komisia posudzuje koncentrácie (2), ak sú účastníci koncentrácie aktívni na rôznych relevantných trhoch (3). V tomto dokumente sa tieto koncentrácie budú nazývať „nehorizontálne fúzie“.

3.	Možno rozlíšiť dva druhy nehorizontálnych fúzií: vertikálne fúzie a fúzie konglomerátneho typu.

4.	Vertikálne fúzie sa týkajú spoločností pôsobiacich na rôznych úrovniach dodávateľského reťazca. Ak sa napríklad výrobca určitého výrobku („spoločnosť na dodávateľskom trhu“) spojí s jedným z distribútorov („spoločnosť na odberateľskom trhu“), hovorí sa o vertikálnej fúzii (4).

Fúzie konglomerátneho typu sú fúzie medzi spoločnosťami, ktoré sú vo vzťahu, ktorý nie je ani horizontálny (ako konkurenti na tom istom relevantnom trhu) ani vertikálny (ako dodávatelia alebo zákazníci) (5). V praxi sa tieto usmernenia sústreďujú na fúzie medzi spoločnosťami, ktoré sú aktívne na úzko prepojených trhoch (napr. fúzie týkajúce sa dodávateľov komplementárnych výrobkov alebo výrobkov, ktoré patria do toho istého sortimentu výrobkov).

Všeobecné pravidlá stanovené v oznámení o horizontálnych fúziách sú dôležité aj pre nehorizontálne fúzie. Účelom tohto dokumentu je sústrediť sa na aspekty hospodárskej súťaže, ktoré sú relevantné pre špecifický kontext nehorizontálnych fúzií. V tejto súvislosti sa v ňom ďalej stanoví prístup Komisie k podielom na trhu a prahovým kritériám koncentrácie.

Fúzie môžu mať v praxi za následok horizontálne, ako aj nehorizontálne účinky. To môže napríklad nastať, ak účastníci fúzie nie sú len vo vertikálnom alebo konglomerátnom vzťahu, ale sú aj vzájomne skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi na jednom trhu alebo na viacerých príslušných relevantných trhoch (6). V tom prípade Komisia bude posudzovať horizontálne, vertikálne a/alebo konglomerátne účinky v súlade s pravidlami stanovenými v príslušných oznámeniach (7).

Pravidlá stanovené v tomto dokumente čerpajú z rastúcich skúseností Komisie s posudzovaním nehorizontálnych fúzií podľa nariadenia (ES) č. 4064/89 od jeho nadobudnutia účinnosti 21. septembra 1990, v súčasnosti platného nariadenia o fúziách, ako aj judikatúry Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev, a rozvíjajú ich. Komisia bude uplatňovať, ďalej rozvíjať a vylepšovať zásady uvedené v tomto dokumente v jednotlivých prípadoch. Komisia môže oznámenie o nehorizontálnych fúziách príležitostne revidovať z hľadiska budúceho vývoja a vyvíjajúcich sa poznatkov.

9.	Výklad nariadenia o fúziách Komisiou, pokiaľ ide o posudzovanie nehorizontálnych fúzií, nemá vplyv na výklad, ktorý môže uplatniť Súdny dvor alebo Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

II. PREHĽAD

10.

Účinná hospodárska súťaž prináša spotrebiteľom prospech v podobe nízkych cien, výrobkov vysokej kvality, širokého výberu tovaru a služieb a inovácií. Kontrolou fúzií Komisia predchádza tvorbe fúzií, ktoré by viedli k výraznému nárastu trhovej sily spoločností a s najväčšou pravdepodobnosťou by zbavili zákazníkov tohto prospechu. Pod „nárastom trhovej sily“ sa v tejto súvislosti myslí schopnosť jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností výhodne zvyšovať ceny, znižovať objem výroby, výber alebo kvalitu výrobkov a služieb, obmedzovať zavádzanie inovácií alebo inak ovplyvňovať parametre hospodárskej súťaže (8).

11.	Vo všeobecnosti je menší predpoklad, že nehorizontálne fúzie budú v značnom rozsahu brániť účinnej hospodárskej súťaži, ako horizontálne fúzie.

12.

Po prvé, vertikálne fúzie alebo fúzie konglomerátneho typu, na rozdiel od horizontálnych fúzií, nespôsobujú stratu priamej hospodárskej súťaže medzi účastníkmi fúzie na tom istom relevantnom trhu (9). V dôsledku toho nie je vo vertikálnych fúziách a fúziách konglomerátneho typu prítomný hlavný zdroj účinku, ktorý narúša hospodársku súťaž, prítomný v horizontálnych fúziách.

13.

Po druhé, vertikálne fúzie a fúzie konglomerátneho typu poskytujú značný priestor na pozitívne vplyvy. Znakom vertikálnych fúzií a niektorých fúzií konglomerátneho typu je, že činnosti a/alebo výrobky príslušných spoločností sú vzájomne komplementárne (10). Integrácia komplementárnych činností alebo výrobkov v jednej spoločnosti môže priniesť výrazné pozitívne vplyvy a pôsobiť v prospech hospodárskej súťaže. Vo vertikálnych vzťahoch bude v dôsledku komplementárnosti pokles zvýšenia cien na odberateľskom trhu viesť k vyššiemu dopytu aj na dodávateľskom trhu. Časť výhod z tohto zvýšenia dopytu vznikne pre dodávateľov na dodávateľskom trhu. Integrovaná spoločnosť zakalkuluje túto výhodu. Vertikálna integrácia môže preto poskytnúť vyššiu motiváciu pre úsilie znižovať ceny a zvyšovať produkciu, keďže integrovaná spoločnosť dokáže získať väčšiu časť výhod. To sa často nazýva ako „internalizácia dvojitého zvýšenia cien“. Podobne aj ďalšie úsilie na zvýšenie predaja na jednej úrovni (napr. zlepšenie služieb alebo zvýšenie inovácie) môže poskytnúť väčší prospech integrovanej spoločnosti, ktorá zakalkuluje výhody vznikajúce na ostatných úrovniach.

14.

Integrácia môže tiež znížiť transakčné náklady a umožniť lepšiu koordináciu z hľadiska návrhu výrobkov, organizácie výrobného procesu a spôsobu predaja výrobkov. Podobne fúzie, ktoré sa týkajú výrobkov patriacich do sortimentu alebo portfólia výrobkov, ktoré sa vo všeobecnosti predávajú tomu istému okruhu zákazníkov (bez ohľadu na to, či ide o komplementárne výrobky), môžu dať podnet na výhody pre zákazníkov, akými je napríklad jedno kontaktné miesto.

15.

Existujú však okolnosti, v ktorých môžu nehorizontálne fúzie značne narušiť účinnú hospodársku súťaž, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia. Dôvodom toho v podstate je, že nehorizontálna fúzia môže zmeniť schopnosť a motiváciu účastníkov fúzie a ich konkurentov súťažiť spôsobmi, ktoré môžu poškodiť zákazníkov.

16.

V kontexte práva hospodárskej súťaže zahŕňa pojem „spotrebitelia“ medzispotrebiteľov a konečných spotrebiteľov (11). Ak sú medzispotrebitelia skutoční alebo potenciálni konkurenti účastníkov fúzie, Komisia sa sústredí na vplyvy fúzie na zákazníkov, ktorým subjekt po fúzii a títo konkurenti predávajú. Fakt, že fúzia má vplyv na konkurentov, teda nie je problém sám o sebe. Záleží na účinnej hospodárskej súťaži, nie na samotnom vplyve na konkurentov na niektorej úrovni dodávateľského reťazca (12). Najmä fakt, že konkurenti môžu byť poškodení z dôvodu, že fúzia vedie k vytvoreniu pozitívnych vplyvov, nemôže byť sám o sebe podnetom na vznik obáv v súvislosti s hospodárskou súťažou.

17.	Existujú dva hlavné spôsoby, akými môžu nehorizontálne fúzie značne narušiť účinnú hospodársku súťaž: jednostranné výhody a viacstranné výhody (13).

18.

Jednostranné výhody môžu v zásade vzniknúť, keď nehorizontálne fúzie vyvolávajú zabránenie prístupu na trh. V tomto dokumente sa termín „zabránenie prístupu na trh“ bude používať na opis prípadu, pri ktorom je prístup skutočných alebo potenciálnych konkurentov k dodávkam alebo na trhy obmedzený alebo zamedzený v dôsledku fúzie, čím sa znižuje schopnosť a/alebo motivácia týchto spoločností súťažiť. V dôsledku tohto zabránenia prístupu na trh môžu byť účastníci fúzie – prípadne aj niektorí ich konkurenti – schopní výhodne zvýšiť cenu (14) účtovanú spotrebiteľom. Tieto prípady spôsobujú značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže, a v tomto dokumente sa preto označujú ako „zabránenie prístupu na trh zamerané proti hospodárskej súťaži“.

19.

Viacstranné výhody vznikajú, ak fúzia mení povahu hospodárskej súťaže tak, že spoločnosti, ktoré predtým nekoordinovali svoje správanie, sa teraz s výrazne väčšou pravdepodobnosťou skoordinujú s cieľom zvýšiť ceny alebo inak poškodiť účinnú hospodársku súťaž. Fúzia môže tiež uľahčiť, upevniť alebo zefektívniť zosúladený postup spoločností, ktoré svoje správanie koordinovali už aj pred fúziou.

20.

Pri posudzovaní vplyvov fúzie na hospodársku súťaž Komisia porovnáva podmienky hospodárskej súťaže, ktoré by nastali v dôsledku ohlásenej fúzie, s podmienkami, ktoré by existovali, ak by fúzia nenastala (15). Pri takomto porovnaní, a teda hodnotení vplyvov fúzie, možno vo väčšine prípadov vychádzať z podmienok hospodárskej súťaže existujúcich v momente fúzie. Za istých okolností však Komisia môže vziať do úvahy budúce zmeny trhu, ktoré je možné primerane predvídať. V snahe o relevantné porovnanie môže Komisia vziať do úvahy najmä pravdepodobný vstup na trh alebo ukončenie činnosti spoločností v prípade, že by sa fúzia neuskutočnila. Komisia môže vziať do úvahy budúci vývoj trhu, ktorý vyplýva z nastávajúcich legislatívnych zmien (16).

21.

Pri posudzovaní bude Komisia skúmať možné účinky narušujúce hospodársku súťaž, ktoré vyplývajú z fúzie, a možné účinky podporujúce hospodársku súťaž, ktoré vyplývajú z dokázaných pozitívnych vplyvov prospievajúcich spotrebiteľom (17). Komisia skúma rôzne reťaze príčin a účinkov s cieľom zistiť, ktorá z nich je najpravdepodobnejšia. Čím sú vnímané účinky fúzie, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, bezprostrednejšie a priamejšie, tým skôr možno predpokladať, že Komisia vysloví obavy v súvislosti s hospodárskou súťažou. Podobne, čím sú účinky fúzie v prospech hospodárskej súťaže bezprostrednejšie a priamejšie, tým skôr možno predpokladať, že Komisia rozhodne, že pôsobia proti akýmkoľvek účinkom narušujúcim hospodársku súťaž.

22.	V tomto dokumente sa opisujú hlavné scenáre obmedzenia hospodárskej súťaže a zdroje pozitívnych vplyvov v súvislosti s vertikálnymi fúziami, a následne v súvislosti s fúziami konglomerátneho typu.

III. PODIEL NA TRHU A ÚROVNE KONCENTRÁCIE

23.	Nehorizontálne fúzie nepredstavujú hrozbu pre účinnú hospodársku súťaž, ak subjekt po fúzii nemá významnú úroveň trhovej sily (ktorá nemusí nutne znamenať dominanciu) aspoň na jednom z príslušných trhov. Komisia preskúma túto záležitosť skôr, ako začne posudzovať účinok fúzie na hospodársku súťaž.

24.	Podiel na trhu a úrovne koncentrácie poskytujú vhodný prvý obraz o štruktúre trhu a dôležitosti účastníkov fúzie, ako aj ich konkurentov (18).

25.	Možno sa domnievať, že Komisia nebude mať obavy z nehorizontálnych fúzií bez ohľadu, či sú koordinované alebo nekoordinované, ak podiel nového subjektu na trhu po fúzii je v každom z príslušných trhov nižší ako 30 % (19) a HHI po fúzii je nižší ako 2000.

26.

Komisia nebude rozsiahle skúmať takéto fúzie, okrem prípadov, kde sú prítomné osobitné okolnosti, napríklad jeden alebo viaceré z nasledujúcich faktorov:

a)	fúzia sa týka spoločnosti, ktorá by sa mohla v blízkej budúcnosti výrazne rozširovať, napr. v dôsledku inovácie v poslednom období;

b)	medzi účastníkmi na trhu existuje významné vzájomné vlastníctvo akcií alebo vzájomné obsadzovanie riadiacich funkcií;

c)	jedným z účastníkov fúzie je spoločnosť s vysokou pravdepodobnosťou narušenia zosúladeného postupu;

d)	existujú náznaky o minulom alebo pretrvávajúcom zosúladenom postupe alebo uľahčenom postupe.

27.

Komisia bude používať uvedený podiel na trhu a prahové hodnoty HHI ako prvotný ukazovateľ absencie obáv z obmedzenia hospodárskej súťaže. Tieto prahové hodnoty však nedávajú podnet na vznik právnej domnienky. Komisia zastáva názor, že v tomto kontexte je menej vhodné uvádzať úrovne podielu na trhu a trhovej koncentrácie, po prekročení ktorých sa obavy v súvislosti s hospodárskou súťažou budú považovať za pravdepodobné, keďže existencia významného stupňa trhovej sily aspoň na jednom z príslušných trhov predstavuje nutnú podmienku obmedzenia hospodárskej súťaže, nie však dostatočnú podmienku (20).

IV. VERTIKÁLNE FÚZIE

28.

V tomto oddiele sa stanoví rámec analýzy Komisie v súvislosti s vertikálnymi fúziami. Komisia bude v svojom posudzovaní skúmať možné účinky narušujúce hospodársku súťaž, vyplývajúce z vertikálnych fúzií, a možné účinky podporujúce hospodársku súťaž, ktoré vyplývajú z pozitívnych vplyvov zdôvodnených účastníkmi.

A. Jednostranné výhody – zabránenie prístupu

29.

Fúzia sa považuje za vedúcu k zabráneniu prístupu, ak sa v dôsledku fúzie obmedzí alebo zamedzí prístup skutočných alebo potenciálnych konkurentov k dodávkam alebo trhom, čím sa zníži schopnosť a/alebo motivácia týchto spoločností súťažiť. Toto zabránenie prístupu môže odradiť konkurentov od vstupu na trh alebo jeho rozširovania, alebo viesť ich k odchodu z trhu. Zabránenie prístupu sa môže vyskytnúť aj vtedy, keď konkurenti, ktorým sa bráni v prístupe, nie sú nútení odísť z trhu a ďalej v tomto prípade je dostačujúce, ak sú konkurenti znevýhodnení, a v dôsledku toho vedení k menej účinnej hospodárskej súťaži. Takéto zabránenie prístupu sa považuje za narušujúce hospodársku súťaž, ak účastníci fúzie – a prípadne aj niektorí ich konkurenti – sú v dôsledku toho schopní výhodne zvyšovať cenu účtovanú spotrebiteľom (21).

30.

Možno rozlišovať dve formy zabránenia prístupu. Prvou formou je, ak by fúzia mohla zvýšiť náklady konkurentov na odberateľskom trhu obmedzením ich prístupu k dôležitým vstupom (zabránenie prístupu k vstupom). Druhou formou je, ak by fúzia mohla zabrániť prístup konkurentom na dodávateľskom trhu obmedzením ich prístupu k dostatočnej základni zákazníkov (zabránenie prístupu k zákazníkom) (22).

1. Zabránenie prístupu k vstupom

31.

Zabránenie prístupu k vstupom vzniká, ak možno predpokladať, že po fúzii bude nový subjekt obmedzovať prístup k výrobkom alebo službám, ktoré by inak dodával, ak by sa neuskutočnila fúzia, a tým zvyšovať náklady konkurentov na odberateľskom trhu sťažením získavania dodávok vstupov za podobné ceny a pri podobných podmienkach ako v prípade, keby by sa fúzia neuskutočnila. To môže viesť k situácii, že subjekt po fúzii bude výhodne zvyšovať cenu účtovanú spotrebiteľom, čo bude viesť k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže. Ako sa uvádza vyššie, na to, aby zabránenie prístupu k vstupom viedlo k poškodeniu spotrebiteľa, nie je nutné, aby boli konkurenti spoločnosti po fúzii nútení odísť z trhu. Relevantným referenčným kritériom je, či zvýšené náklady na vstupy budú viesť k vyšším cenám pre spotrebiteľov. Akékoľvek pozitívne vplyvy vyplývajúce z fúzie však môžu viesť subjekt po fúzii k zníženiu ceny, takže celkový pravdepodobný účinok na spotrebiteľov bude neutrálny alebo pozitívny. Grafická prezentácia tohto mechanizmu sa uvádza na obrázku 1.

Obrázok 1

Zabránenie prístupu k vstupom

32.

Pri posudzovaní pravdepodobnosti scenára zabránenia prístupu k vstupom zameraného proti hospodárskej súťaži Komisia skúma, po prvé, či subjekt po fúzii bude mať schopnosť závažným spôsobom brániť prístupu k vstupom, po druhé, či bude mať motiváciu uskutočniť to, a po tretie, či stratégia zabránenia prístupu bude mať výrazný škodlivý účinok na hospodársku súťaž na odberateľskom trhu (23). V praxi sa tieto faktory často skúmajú spolu, keďže sú vzájomne prepletené.

A. Schopnosť zabrániť prístupu k vstupom (24)

33.

Zabránenie prístupu k vstupom môže nastať v rôznych formách. Subjekt po fúzii sa môže rozhodnúť neobchodovať so svojimi skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi na vertikálne prepojenom trhu. V inom prípade sa spoločnosť po fúzii môže rozhodnúť obmedziť dodávky a/alebo zvýšiť cenu, ktorú účtuje pri dodávkach konkurentom, a/alebo inak vytvoriť menej výhodné podmienky dodávania, ako keby sa fúzia neuskutočnila (25). Subjekt po fúzii sa môže ďalej rozhodnúť v novej firme pre špecifickú voľbu technológie, ktorá nie je kompatibilná s technológiami zvolenými konkurenčnými spoločnosťami (26). Zabránenie prístupu môže nadobudnúť aj miernejšie formy, ako zhoršenie kvality dodávaných vstupov (27). Vo svojom posudzovaní môže Komisia skúmať rad možných alternatívnych alebo komplementárnych stratégií.

34.

Zabránenie prístupu k vstupom môže vyvolať problémy v súvislosti s hospodárskou súťažou, len ak sa týka dôležitého vstupu pre výrobok pre odberateľský trh (28). To napríklad nastane, ak príslušný vstup predstavuje významný nákladový faktor súvisiaci s cenou výrobku pre odberateľský trh. Vstup môže byť, bez ohľadu na jeho náklady, dostatočne dôležitý z iných dôvodov. Môže napríklad predstavovať rozhodujúci prvok, bez ktorého by sa výrobok pre odberateľský trh nemohol vyrobiť alebo efektívne predávať na trhu (29), alebo môže predstavovať významný zdroj výrobkovej diferenciácie pre výrobok pre odberateľský trh (30). Môže nastať aj situácia, že náklady prechodu na alternatívne vstupy sú relatívne vysoké.

35.

Na to, aby zabránenie prístupu k vstupom predstavovalo predmet obavy, musí mať vertikálne integrovaná spoločnosť, ktorá je účastníkom fúzie, značný stupeň trhovej sily na dodávateľskom trhu. Jedine za týchto okolností možno očakávať, že spoločnosť po fúzii bude mať významný vplyv na podmienky hospodárskej súťaže na dodávateľskom trhu, a tým prípadne na ceny a podmienky dodávok na odberateľskom trhu.

36.

Subjekt po fúzii bude len vtedy schopný zabrániť prístupu konkurentom na odberateľskom trhu, ak by obmedzením prístupu k svojim výrobkom alebo službám na dodávateľskom trhu mohol negatívne ovplyvniť celkovú dostupnosť vstupov pre odberateľský trh z hľadiska ceny alebo kvality. To môže nastať, ak sú zostávajúci dodávatelia na dodávateľskom trhu menej efektívni, ponúkajú menej preferované alternatívy, alebo nie sú schopní rozšíriť objem produkcie pri obmedzení dodávok, napríklad z dôvodu, že sú vystavení kapacitným obmedzeniam, alebo zo všeobecnejšieho pohľadu, že sú vystavení klesajúcim výnosom z rozsahu (31). Prítomnosť zmlúv o výhradnej kúpe a výhradnom predaji medzi subjektmi po fúzii a nezávislými dodávateľmi vstupov môže tiež obmedziť schopnosť konkurentov na odberateľskom trhu mať primeraný prístup k vstupom.

37.

Pri určení, v akom rozsahu môže prísť k zabráneniu prístupu k vstupom, sa musí zobrať do úvahy, že rozhodnutie subjektu po fúzii spoliehať sa na dodávky vstupov od svojej vlastnej dodávateľskej časti môže tiež uvoľniť kapacitu zostávajúcich dodávateľov vstupov, od ktorých predtým zvykla nakupovať odberateľská časť. Fúzia môže v skutočnosti len pretransformovať profil nákupov medzi konkurenčnými spoločnosťami.

38.

Ak je hospodárska súťaž na trhu vstupov oligopolistická, rozhodnutie subjektu po fúzii obmedziť prístup k svojim vstupom znižuje konkurenčný tlak vyvíjaný na zostávajúcich dodávateľov vstupov, čo im môže umožniť zvýšiť ceny vstupov, ktoré účtujú neintegrovaným konkurentom na odberateľskom trhu. Zabránenie prístupu k vstupom zo strany subjektu po fúzii môže v podstate vystaviť jeho konkurentov na odberateľskom trhu vplyvu vertikálne integrovaných dodávateľov so zvýšenou trhovou silou (32). Toto zvýšenie trhovej sily tretích strán bude vyššie, čím nižší bude stupeň výrobkovej diferenciácie medzi subjektom po fúzii a ostatnými dodávateľmi na dodávateľskom trhu a čím vyšší bude stupeň koncentrácie na dodávateľskom trhu. Pokus zvýšiť cenu vstupov však môže byť neúspešný, ak nezávislí dodávatelia vstupov, vystavení zníženiu dopytu po svojich výrobkoch (od odberateľskej časti subjektu po fúzii alebo od nezávislých spoločností na odberateľskom trhu), reagujú agresívnejšou tvorbou cien (33).

39.

Pri posudzovaní bude Komisia skúmať na základe dostupných informácií, či existujú účinné a včasné protistratégie, ktoré by konkurenčné spoločnosti mohli využiť. Medzi takéto protistratégie patrí možnosť zmeniť svoj výrobný proces tak, aby bol menej odkázaný na príslušný vstup, alebo podpora vstupu nových dodávateľov na dodávateľský trh.

B. Motivácia zabránenia prístupu k vstupom

40.

Motivácia zabránenia prístupu závisí od stupňa, v akom bude toto zabránenie výhodné. Vertikálne integrovaná spoločnosť bude kalkulovať, ako jej dodávky vstupov pre konkurentov na odberateľskom trhu budú vplývať nielen na zisk jej dodávateľskej časti, ale aj jej odberateľskej časti. Subjekt po fúzii je v podstate vystavený kompromisnému vzťahu medzi stratou zisku na dodávateľskom trhu v dôsledku zníženia predaja vstupov (skutočným alebo potenciálnym) konkurentom a nárastom zisku v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte z rozšírenia predaja na odberateľskom trhu, respektíve zo schopnosti zvýšiť ceny spotrebiteľom.

41.

Tento kompromisný vzťah by mohol závisieť od úrovne ziskov, ktoré subjekt po fúzii získava na dodávateľskom trhu a odberateľskom trhu (34). Ak sú ostatné veci konštantné, platí, že čím sú nižšie rozpätia zisku na dodávateľskom trhu, tím je nižšia strata z obmedzovania predaja vstupov. Podobne, čím sú vyššie rozpätia zisku na odberateľskom trhu, tým je vyšší nárast zisku zo zvyšujúceho sa podielu na odberateľskom trhu na úkor konkurentov, ktorým bol zabránený prístup (35).

42.

Motivácia integrovanej spoločnosti zvyšovať náklady konkurentov závisí ďalej od miery pravdepodobnosti, že sa dopyt odberateľského trhu odkloní od konkurentov, ktorým bol zabránený prístup k trhu, a od podielu tohto odkloneného dopytu, ktorý odberateľská časť integrovanej spoločnosti dokáže získať (36). Tento podiel bude zvyčajne tým vyšší, čím menej sa obmedzenie kapacity subjektom po fúzii bude týkať konkurentov na odberateľskom trhu, ktorým nebol zabránený prístup, a čím viac sú výrobky subjektu po fúzii a konkurentov, ktorým bol zabránený prístup, blízke substitúty. Účinok na dopyt na odberateľskom trhu bude tiež vyšší, ak príslušný vstup predstavuje významnú časť nákladov konkurentov na odberateľskom trhu, alebo ak príslušný vstup predstavuje rozhodujúci prvok výrobku pre odberateľský trh (37).

43.

Motivácia zabrániť prístupu skutočným alebo potenciálnym konkurentom môže závisieť aj od miery, v akej môže odberateľská časť integrovanej spoločnosti očakávať, že bude profitovať z vyšších cenových úrovní na odberateľských trhoch na základe stratégie zvyšovania nákladov konkurentov (38). Čím sú podiely subjektu na trhu po fúzii na odberateľskom trhu vyššie, tým je vyššia základňa predajov, z ktorých sa môžu získavať vyššie rozpätia zisku (39).

44.

Monopolný subjekt na dodávateľskom trhu, ktorý je už schopný plne využívať všetky dostupné zisky na vertikálne prepojených trhoch, nemusí mať po vertikálnej fúzii žiadnu motiváciu brániť prístupu konkurentov na trh. Schopnosť získať dostupné zisky od spotrebiteľov nevyplýva bezprostredne z veľmi vysokého podielu na trhu. (40) Takýto záver bude vyžadovať dôkladnejšiu analýzu skutočných a budúcich obmedzení, v rámci ktorých monopolný subjekt pôsobí. Ak nemožno získať všetok dostupný zisk, vertikálna fúzia – aj keď sa týka monopolného subjektu na dodávateľskom trhu – môže poskytnúť subjektu po fúzii motiváciu zvyšovať náklady konkurentov na odberateľskom trhu, a tým zmenšiť obmedzenie hospodárskej súťaže, ktoré uplatňujú na subjekt po fúzii na odberateľskom trhu.

45.	Pri posudzovaní pravdepodobnej motivácie spoločnosti po fúzii môže Komisia brať do úvahy rôzne faktory, ako vlastnícku štruktúru subjektu po fúzii (41), druh stratégií prijatých na trhu v minulosti (42) alebo obsah interných strategických dokumentov, napríklad obchodného plánu.

46.

Okrem toho, ak prijatie osobitného druhu správania subjektom po fúzii predstavuje dôležitý krok v zabránení prístupu, Komisia skúma motiváciu prijatia takéhoto správania, ako aj faktory, ktoré by mohli zmenšiť, či dokonca odstrániť túto motiváciu, vrátane možnosti, že toto správanie je protiprávne. Správanie môže byť protiprávne okrem iného z dôvodu pravidiel hospodárskej súťaže alebo sektorových pravidiel na úrovni EÚ alebo na vnútroštátnej úrovni. Toto posudzovanie však nevyžaduje vyčerpávajúce a podrobné skúmanie pravidiel rôznych právnych poriadkov, ktoré môžu byť uplatniteľné, a politiky presadzovania, ktorá sa uplatňuje medzi nimi (43). Okrem toho možno predpokladať, že protiprávnosť správania poskytne subjektu po fúzii len za určitých okolností výraznú demotivujúcu stimuláciu pre angažovanie sa v takomto správaní. Komisia bude na základe súhrnnej analýzy skúmať najmä: i) pravdepodobnosť, či toto správanie bude jasne alebo s vysokou pravdepodobnosťou protiprávne podľa práva Spoločenstva (44); ii) pravdepodobnosť, že by sa toto protiprávne správanie mohlo odhaliť (45); a iii) sankcie, ktoré by sa mohli uložiť.

C. Celkový pravdepodobný vplyv na účinnú hospodársku súťaž

47.	Fúzia vo všeobecnosti vyvolá obavy v súvislosti s hospodárskou súťažou na základe zabránenia prístupu k vstupom, ak by viedla k zvýšeniu cien na odberateľskom trhu, a tým značne narušila účinnú hospodársku súťaž.

48.

Po prvé, zabránenie prístupu na trh zamerané proti hospodárskej súťaži môže nastať, ak vertikálna fúzia umožní účastníkom fúzie zvýšiť náklady konkurentov na odberateľskom trhu, a tým viesť k zvýšeniu tlaku na ich predajné ceny. Významné narušenie účinnej hospodárskej súťaže zvyčajne vyžaduje, aby spoločnosti, ktorým bol zabránený prístup, hrali dostatočne dôležitú úlohu v procese hospodárskej súťaže na odberateľskom trhu. Čím je vyšší podiel konkurentov, ktorým bude zabránený prístup na odberateľský trh, s tým väčšou pravdepodobnosťou možno očakávať, že fúzia bude viesť k významnému zvýšeniu cien na odberateľskom trhu, a tým bude výrazne brániť účinnej hospodárskej súťaži na ňom (46). Napriek relatívne malému podielu na trhu v porovnaní s inými spoločnosťami môže konkrétna spoločnosť hrať významnú úlohu z hľadiska hospodárskej súťaže v porovnaní s inými spoločnosťami (47), napríklad z dôvodu, že je silným konkurentom vertikálne integrovanej spoločnosti alebo že je mimoriadne agresívnym konkurentom.

49.

Po druhé, účinná hospodárska súťaž môže byť značne narušená vytvorením prekážok vstupu potenciálnych konkurentov na trh (48). Vertikálna fúzia môže zabrániť potenciálnej hospodárskej súťaži na odberateľskom trhu, ak sa možno domnievať, že subjekt po fúzii nebude zásobovať potenciálnych nových účastníkov na odberateľskom trhu, alebo len za menej priaznivých podmienok ako v prípade, že by sa neuskutočnila fúzia. Už samotná pravdepodobnosť, že subjekt by po fúzii uplatňoval stratégiu bránenia prístupu, môže vytvoriť silný odrádzajúci účinok na potenciálnych nových účastníkov na trhu (49). Účinná hospodárska súťaž na odberateľskom trhu môže byť značne narušená vytvorením prekážok vstupu na trh, najmä ak by zabránenie prístupu k vstupom znamenalo pre takýchto potenciálnych konkurentov potrebu vstúpiť na odberateľskú, ako aj dodávateľskú úroveň s cieľom efektívne súťažiť na jednom alebo druhom trhu. Obava z vytvorenia prekážok vstupu je osobitne relevantná v tých odvetviach, ktoré sa otvárajú hospodárskej súťaži, alebo sa očakáva, že sa otvoria v dohľadnej budúcnosti (50).

50.

Ak zostáva dostatok spoľahlivých konkurentov na odberateľskom trhu, ktorých náklady sa, zrejme, nebudú zvyšovať, napríklad z dôvodu, že sú sami vertikálne integrovaní (51) alebo sú schopní prejsť na primerané alternatívne vstupy, hospodárska súťaž týchto spoločností môže predstavovať dostatočné obmedzenie pre subjekt po fúzii, a tým bráni zvýšeniu cien produkcie nad úrovne existujúce pred fúziou.

51.	Účinok na hospodársku súťaž na odberateľskom trhu sa musí posudzovať aj z hľadiska vyrovnávacích faktorov, napríklad prítomnosti kúpnej sily (52) alebo pravdepodobnosti, že vstup na dodávateľský trh zachová účinnú hospodársku súťaž (53).

52.

Po ďalšie, účinok na hospodársku súťaž je potrebné posudzovať z hľadiska pozitívnych vplyvov zdôvodnených účastníkmi fúzie (54). Komisia môže rozhodnúť, že v dôsledku pozitívnych vplyvov, ktoré fúzia prináša, neexistujú dôvody vyhlásiť fúziu za nezlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 2 ods. 3 nariadenia o fúziách. To sa stane, ak je Komisia schopná dospieť na základe dostatočných dôkazov k záveru, že pozitívne vplyvy vytvorené fúziou podľa predpokladu zvýšia schopnosť a motiváciu subjektu po fúzii konať prokonkurenčne na úžitok spotrebiteľov, a tým vyrovnávať negatívne vplyvy na hospodársku súťaž, ktoré by inak fúzia mohla mať.

53.

Pri posudzovaní pozitívnych vplyvov v kontexte nehorizontálnych fúzií uplatňuje Komisia zásady stanovené v oddiele VII oznámenia o horizontálnych fúziách. Na to, aby Komisia prihliadala pri posudzovaní fúzie na argumenty pozitívnych vplyvov, musia byť pozitívne vplyvy prospešné spotrebiteľom, musia sa týkať fúzie a musia byť overiteľné. Tieto podmienky sú kumulatívne (55).

54.	Vertikálne fúzie môžu prinášať niektoré špecifické zdroje pozitívnych vplyvov, ktorých zoznam nie je vyčerpávajúci.

55.

Vertikálna fúzia predovšetkým umožňuje subjektu po fúzii internalizovať akékoľvek predtým existujúce dvojité zvýšenia cien vyplývajúce z toho, že účastníci si pred fúziou nezávisle určovali svoje ceny (56). V závislosti od podmienok na trhu môže zníženie dvojitého zvýšenia cien (v situácii, keď rozhodnutia v cenovej oblasti na oboch úrovniach nie sú zosúladené) umožniť vertikálne integrovanej spoločnosti výnosne rozšíriť objem produkcie na odberateľskom trhu (57).

56.	Vertikálna fúzia môže ďalej umožniť účastníkom lepšie koordinovať výrobný a distribučný proces, a tým ušetriť náklady na zásoby.

57.

Vertikálna fúzia môže vo všeobecnosti zosúladiť motiváciu účastníkov v súvislosti s investíciami do nových výrobkov, nových výrobných procesov a do marketingu výrobkov. Kým napríklad pred fúziou sa mohol distribútor na odberateľskom trhu zdráhať investovať do reklamy a informovania zákazníkov o kvalitách výrobkov spoločnosti na dodávateľskom trhu, keď by takáto investícia bola prospešná aj pre predaj ostatných spoločností na odberateľskom trhu, subjekt po fúzii môže obmedziť takéto problémy s motiváciou.

2. Zabránenie prístupu k zákazníkom

58.

Zabránenie prístupu k zákazníkom môže nastať, keď sa dodávateľ integruje s dôležitým zákazníkom na odberateľskom trhu (58). Na základe tejto prítomnosti na odberateľskom trhu môže subjekt po fúzii zabrániť svojim skutočným alebo potenciálnym konkurentom na dodávateľskom trhu (trhu vstupov) v prístupe k dostatočnej základni zákazníkov a znížiť ich schopnosť alebo motiváciu súťažiť. To zas môže zvýšiť náklady konkurentov na odberateľskom trhu sťažením získavania dodávok vstupov za podobných cien a podmienok ako v prípade, že by sa neuskutočnila fúzia. To môže umožniť subjektu po fúzii výhodne stanoviť vyššie ceny na odberateľskom trhu. Akékoľvek pozitívne vplyvy vyplývajúce z fúzie však môžu viesť k tomu, aby subjekt po fúzii znížil cenu, takže celkovo nenastáva negatívny vplyv na spotrebiteľov. Na to, aby zabránenie prístupu k zákazníkom viedlo k poškodeniu spotrebiteľov, nie je preto nutné, aby konkurenti spoločnosti po fúzii boli nútení odísť z trhu. Relevantným referenčným kritériom je, či zvýšené náklady na vstupy budú viesť k vyšším cenám pre spotrebiteľov. Grafické znázornenie tohto mechanizmu sa uvádza na obrázku 2.

Obrázok 2

Zabránenie prístupu k zákazníkom

59.

Pri posudzovaní pravdepodobnosti scenára zabránenia prístupu k zákazníkom zameraného proti hospodárskej súťaži Komisia skúma, po prvé, či subjekt po fúzii bude mať schopnosť zabrániť prístupu k odberateľským trhom znížením svojich nákupov od svojich konkurentov na dodávateľskom trhu, po druhé, či bude mať motiváciu na zníženie svojich nákupov na dodávateľskom trhu, a po tretie, či stratégia zabránenia prístupu na trh bude mať značný škodlivý vplyv na spotrebiteľov na odberateľskom trhu (59).

A. Schopnosť zabrániť prístupu k odberateľským trhom

60.

Vertikálna fúzia môže nepriaznivo ovplyvniť konkurentov na dodávateľskom trhu zvýšením ich nákladov na získanie prístupu k zákazníkom na odberateľskom trhu alebo obmedzením prístupu k významnej základni zákazníkov. Zabránenie prístupu k zákazníkom môže nadobúdať rôzne formy. Subjekt po fúzii sa môže napríklad rozhodnúť zabezpečovať všetok svoj požadovaný tovar alebo služby od svojej dodávateľskej časti a v dôsledku toho môže zastaviť nákup od svojich konkurentov na dodávateľskom trhu. Môže tiež znížiť svoje nákupy od konkurentov na dodávateľskom trhu alebo kupovať od týchto konkurentov za menej priaznivých podmienok, ako by kupoval, ak by sa neuskutočnila fúzia (60).

61.

Pri skúmaní, či subjekt po fúzii bude mať schopnosť zabrániť prístupu k odberateľským trhom, Komisia skúma, či na odberateľskom trhu existujú pre konkurentov na dodávateľskom trhu (skutočných alebo potenciálnych) dostatočné ekonomické alternatívy pre predaj ich produkcie (61). Na to, aby zabránenie prístupu k zákazníkom predstavovalo predmet obavy, sa musí vertikálna fúzia týkať spoločnosti, ktorá je dôležitým zákazníkom s významným stupňom trhovej sily na odberateľskom trhu (62). Ak naopak existuje v súčasnosti alebo budúcnosti dostatočne veľká základňa zákazníkov, ktorá by sa mohla zmeniť na nezávislých dodávateľov, Komisia zrejme nevysloví na tomto základe obavy v súvislosti s hospodárskou súťažou (63).

62.

Zabránenie prístupu k zákazníkom môže viesť k vyšším cenám vstupov, najmä ak na trhu vstupov nastávajú výrazné úspory z rozsahu alebo sortimentu, alebo ak je dopyt charakterizovaný sieťovými efektmi (64). Schopnosť skutočných alebo potenciálnych konkurentov na dodávateľskom trhu súťažiť možno narušiť najmä za takýchto okolností.

63.

Zabránenie prístupu k zákazníkom môže viesť k vyšším cenám vstupov, napríklad ak existujúci konkurenti na dodávateľskom trhu pôsobia na úrovni svojho minimálneho efektívneho rozsahu alebo blízko neho. Ak zabránenie prístupu k zákazníkom a zodpovedajúca strata objemu produkcie konkurentov na dodávateľskom trhu zvyšuje ich variabilné výrobné náklady, môže to viesť k tlaku na zvyšovanie cien, ktoré účtujú svojim zákazníkom pôsobiacim na odberateľskom trhu.

64.

Ak sú prítomné úspory z rozsahu alebo sortimentu, zabránenie prístupu k zákazníkom môže mať tiež za následok, že vstup nových potenciálnych účastníkov na dodávateľský trh sa stane nezaujímavý z dôvodu výrazného zníženia vyhliadok príjmov potenciálnych nových účastníkov na trhu. Ak zabránenie prístupu k zákazníkom vedie de facto k odradeniu od vstupu na trh, ceny vstupov môžu zostať na vyššej úrovni, čím sa zvýšia náklady na dodávku vstupov konkurentom na odberateľskom trhu spoločnosti po fúzii.

65.

Po ďalšie, ak zabránenie prístupu k zákazníkom má predovšetkým vplyv na toky príjmov konkurentov na dodávateľskom trhu, môže významne znížiť ich schopnosť a motiváciu investovať do znižovania nákladov, výskumu a vývoja a kvality výrobkov (65). To môže v dlhodobom horizonte znížiť ich schopnosť súťažiť a potenciálne tiež spôsobiť ich odchod z trhu.

66.

Pri posudzovaní môže Komisia brať do úvahy existenciu rôznych trhov zodpovedajúcich rôznemu použitiu vstupu. Ak je zabránený prístup na podstatnú časť odberateľského trhu, dodávateľ na dodávateľskom trhu nemusí dosiahnuť efektívny rozsah výroby a môže tiež pôsobiť s vyššími nákladmi na inom(-ých) trhu(-och). Dodávateľ na dodávateľskom trhu môže naopak naďalej efektívne pôsobiť, ak nájde pre svoj vstup iné použitia alebo sekundárne trhy bez vynaloženia výrazne vyšších nákladov.

67.

Pri posudzovaní bude Komisia skúmať na základe dostupných informácií, či existujú dlhodobo udržateľné účinné a včasné protistratégie, ktoré by konkurenčné spoločnosti mohli využiť. Medzi tieto protistratégie patrí možnosť, že sa konkurenti na dodávateľskom trhu rozhodnú agresívnejšie tvoriť ceny s cieľom udržať úrovne predaja na odberateľskom trhu v záujme tlmenia vplyvu zabránenia prístupu (66).

B. Motivácia zabránenia prístupu k odberateľským trhom

68.

Motivácia zabránenia prístupu závisí od stupňa jeho výhodnosti. Subjekt po fúzii stojí pred kompromisným vzťahom medzi možnými nákladmi spojenými s neobstarávaním výrobkov od konkurentov na dodávateľskom trhu a možným ziskom z toho, napríklad z dôvodu, že to umožní subjektu po fúzii zvýšiť cenu na dodávateľskom alebo odberateľskom trhu.

69.

Náklady spojené so znížením nákupov od konkurenčných dodávateľov na dodávateľskom trhu sú vyššie, ak dodávateľská časť integrovanej spoločnosti je menej efektívna ako dodávatelia, ktorým bol zabránený prístup na trh. Tieto náklady sú tiež vyššie, ak dodávateľská časť spoločnosti po fúzii je kapacitne obmedzená alebo ak sú výrobky konkurentov atraktívnejšie v dôsledku výrobkovej diferenciácie.

70.

Motivácia k účasti v zabránení prístupu k zákazníkom ďalej závisí od miery, v akej môže mať dodávateľská časť subjektu po fúzii prospech z potenciálne vyšších cenových úrovní na dodávateľskom trhu vyplývajúcich zo zabránenia prístupu k zákazníkom konkurentov na dodávateľskom trhu. Motivácia k účasti v zabránení prístupu k zákazníkom sa tiež stáva vyššou, čím viac možno predpokladať, že odberateľská časť integrovanej spoločnosti bude využívať výhody vyšších cenových úrovní na odberateľskom trhu vyplývajúcich zo stratégie zabránenia prístupu. V tejto súvislosti platí, čím vyššie sú podiely transakcií subjektu po fúzii na odberateľskom trhu, tým je väčšia základňa predajov, z ktorých možno získať zvýšené rozpätia zisku (67).

71.	Ak prijatie osobitného konania subjektom po fúzii predstavuje dôležitý krok v zabránení prístupu, Komisia skúma motiváciu prijatia takéhoto konania, ako aj faktory, ktoré by mohli znížiť či dokonca odstrániť túto motiváciu vrátane možnosti, že toto konanie je protiprávne (68).

C. Celkový pravdepodobný vplyv na účinnú hospodársku súťaž

72.

Zabránenie prístupu konkurentov na dodávateľskom trhu k zákazníkom môže mať negatívny vplyv na odberateľskom trhu a poškodiť spotrebiteľov. Zabránením prístupu, ktorý sa zakladá na hospodárskej súťaži, k významnej základni zákazníkov pre výrobky konkurentov (na dodávateľskom trhu), ktorým bol zabránený prístup, môže fúzia v dohľadnej budúcnosti znížiť schopnosť konkurovať. V dôsledku toho je pravdepodobné, že konkurenti na odberateľskom trhu sa môžu dostať do konkurenčnej nevýhody, napríklad vo forme zvýšených nákladov na vstupy. To zas môže umožniť subjektu po fúzii výhodne zvýšiť ceny alebo znížiť celkovú produkciu na odberateľskom trhu.

73.

Keď zabránenie prístupu k zákazníkom vplýva hlavne na toky príjmov konkurentov na dodávateľskom trhu, čím znižuje ich motiváciu investovať do znižovania nákladov, kvality výrobkov alebo do iných aspektov hospodárskej súťaže s cieľom zostať konkurencieschopný, môže trvať určitý čas, kým sa negatívny účinok prejaví na spotrebiteľoch.

74.

Fúzia môže značne narušiť účinnú hospodársku súťaž na dodávateľskom trhu, len ak zníženie príjmov vyplývajúce z vertikálnej fúzie má vplyv na dostatočne veľkú časť produkcie dodávateľského trhu. Ak zostáva mnoho konkurentov na dodávateľskom trhu, ktorí nie sú ovplyvnení, hospodárska súťaž zo strany týchto spoločností môže byť dostatočná, aby zabránila rastu cien na dodávateľskom trhu, a tým následne na odberateľskom trhu. Dostatočná hospodárska súťaž týchto spoločností na dodávateľskom trhu, ktorým nebol zabránený prístup, vyžaduje, aby neboli vystavené prekážkam rozširovania napr. prostredníctvom kapacitných obmedzení alebo výrobkovej diferenciácie (69). Ak zníženie hospodárskej súťaže na dodávateľskom trhu má vplyv na závažnú časť produkcie pre odberateľský trh, možno predpokladať, že fúzia, tak ako pri zabránení prístupu k vstupom, bude viesť k podstatnému zvýšeniu cenovej úrovne na odberateľskom trhu, a tým značne naruší účinnú hospodársku súťaž (70).

75.

Účinná hospodárska súťaž na dodávateľskom trhu môže byť tiež značne narušená vytvorením prekážok pre vstup potenciálnych konkurentov. To môže nastať, najmä ak by zabránenie prístupu k zákazníkom znamenalo pre týchto potenciálnych konkurentov potrebu vstúpiť na odberateľskú, ako aj dodávateľskú úroveň s cieľom efektívne konkurovať na oboch trhoch. V tomto rámci môže byť preto zabránenie prístupu k zákazníkom a zabránenie prístupu k vstupom súčasťou tej istej stratégie. Obava zo zvýšenia prekážok vstupu na trh je osobitne relevantná v tých sektoroch, ktoré sa otvárajú hospodárskej súťaži, alebo sa očakáva, že sa jej otvoria v dohľadnej budúcnosti (71).

76.	Účinok na hospodársku súťaž sa musí posudzovať z hľadiska vyrovnávacích faktorov, akými je prítomnosť vyrovnávacej kúpnej sily (72) alebo pravdepodobnosť, že vstup na trh udrží účinnú hospodársku súťaž na dodávateľskom trhu alebo odberateľskom trhu (73).

77.	Po ďalšie, účinok na hospodársku súťaž je potrebné posudzovať z hľadiska pozitívnych vplyvov zdôvodnených účastníkmi fúzie (74).

B. Ďalšie jednostranné výhody

78.

Subjekt po fúzii môže vertikálnou integráciou získať prístup k citlivým obchodným informáciám týkajúcich sa činností konkurentov na dodávateľskom alebo odberateľskom trhu (75). Spoločnosť môže napríklad získať zásadné informácie tým, že sa stane dodávateľom konkurenta na odberateľskom trhu, čo jej umožní tvoriť menej agresívne ceny na odberateľskom trhu na úkor spotrebiteľov (76). Môže tiež dostať konkurentov do konkurenčnej nevýhody, a tým ich odradiť od vstupu na trh alebo rozširovania sa.

C. Viacstranné výhody

79.

Ako sa uvádza v oddiele IV oznámenia o horizontálnych fúziách, fúzia môže zmeniť povahu hospodárskej súťaže tak, že pri spoločnostiach, ktoré predtým nekoordinovali svoje správanie, je teraz oveľa väčší predpoklad, že budú koordinovať a zvyšovať ceny alebo inak narúšať účinnú hospodársku súťaž. Fúzia môže tiež uľahčiť, upevniť alebo zefektívniť zosúladený postup spoločností, ktoré svoje správanie koordinovali už aj pred fúziou (77).

80.

Koordinácia trhu môže nastať, ak sú konkurenti schopní bez uzatvorenia dohody alebo použitia zosúladených postupov v zmysle článku 81 zmluvy stanoviť a sledovať spoločné ciele, a tým sa vyhýbať štandardnému vzájomnému konkurenčnému tlaku súvislým systémom implicitných hrozieb. V štandardnom prostredí hospodárskej súťaže má každá spoločnosť stále motiváciu k súťaži. Táto motivácia je v konečnom dôsledku to, čo drží ceny nízko, a čo bráni spoločnostiam spoločne maximalizovať zisk. Koordinácia znamená odklon od štandardných podmienok hospodárskej súťaže v tom, že spoločnosti sú schopné udržať ceny nad úrovňou toho, čo by mohla priniesť nezávislá krátkodobá maximalizácia zisku. Spoločnosti budú koordinovane odmietať predaj pod vysoké ceny účtované ich konkurentmi, pretože očakávajú, že takéto správanie by ohrozilo koordináciu v budúcnosti. Na to, aby nastali viacstranné výhody, musí byť zisk, ktorý môžu spoločnosti dosiahnuť agresívnou hospodárskou súťažou v krátkodobom horizonte („odchýlka“), nižší ako očakávané zníženie príjmov, ktoré by toto správanie znamenalo v dlhodobom horizonte, keďže sa bude očakávať, že iniciuje agresívnu odpoveď konkurentov („sankcia“).

81.

Možno predpokladať, že sa koordinácia objaví skôr na trhoch, na ktorých je relatívne jednoduché dosiahnuť spoločný dohovor o podmienkach koordinácie. Na to, aby koordinácia bola trvalo udržateľná, sú okrem toho potrebné tri podmienky. Po prvé, koordinujúce spoločnosti musia byť schopné v dostatočnej miere monitorovať, či sa dodržujú podmienky koordinácie. Po druhé, na zabezpečenie disciplíny musí existovať nejaký vierohodný zastrašovací mechanizmus pre prípad zistenia odchýlenia sa od podmienok koordinácie. Po tretie, reakcie zákazníkov, ako aj reakcie tretích strán, napríklad súčasných alebo budúcich konkurentov, ktorí sa nezúčastňujú na koordinácii, nemôžu ohroziť výsledky, ktoré má koordinácia priniesť (78).

Dosiahnutie podmienok koordinácie

82.	Vertikálna fúzia môže uľahčiť spoločnostiam na dodávateľskom alebo odberateľskom trhu dosiahnuť spoločnú dohodu o podmienkach koordinácie (79).

83.	Ak vertikálna fúzia vedie napríklad k zabráneniu prístupu na trh (80), vedie k zníženiu počtu efektívnych konkurentov na trhu. Všeobecne povedané, zníženie počtu aktérov na trhu uľahčuje koordináciu medzi zostávajúcimi aktérmi.

84.

Vertikálne fúzie môžu tiež zvýšiť stupeň symetrie medzi spoločnosťami aktívnymi na trhu (81). To môže zvýšiť pravdepodobnosť koordinácie uľahčením dosiahnutia spoločnej dohody o podmienkach koordinácie. Vertikálna integrácia môže podobne zvýšiť úroveň transparentnosti trhu, a tým uľahčiť koordináciu medzi zostávajúcimi aktérmi na trhu.

85.

Po ďalšie, fúzia môže znamenať odstránenie nezávislej spoločnosti na trhu. Nezávislá spoločnosť je dodávateľ, ktorý nie je z vlastných dôvodov ochotný akceptovať koordinovaný výsledok, a tak vedie agresívnu hospodársku súťaž. Vertikálna integrácia nezávislej spoločnosti môže zmeniť jej motiváciu v tej miere, že už nie je možné zabrániť koordinácii.

Monitorovanie odchýlok

86.

Vertikálna integrácia môže uľahčiť koordináciu zvýšením úrovne transparentnosti trhu medzi spoločnosťami prostredníctvom prístupu k citlivým informáciám o konkurentoch alebo uľahčením monitorovania tvorby cien. Takéto obavy môžu vzniknúť, napríklad ak je úroveň cenovej transparentnosti vyššia na odberateľskom trhu ako na dodávateľskom trhu. To by mohlo nastať, ak sú ceny pre konečných spotrebiteľov verejné, kým transakcie na sprostredkovateľskom trhu sú tajné. Vertikálna integrácia môže poskytnúť výrobcom na dodávateľskom trhu kontrolu nad konečnými cenami, a tým efektívnejšie monitorovať odchýlky.

87.	Ak vertikálna fúzia vedie k zabráneniu prístupu na trh, môže spôsobiť aj zníženie počtu efektívnych konkurentov na trhu. Zníženie počtu spoločností môže uľahčiť vzájomné monitorovanie činností na trhu.

Zastrašovacie mechanizmy

88.

Vertikálne fúzie môžu mať vplyv na motiváciu koordinujúcich spoločností dodržiavať podmienky koordinácie. Vertikálne integrovaná spoločnosť môže byť napríklad schopná efektívne sankcionovať konkurenčné spoločnosti, ak sa rozhodnú odchýliť od podmienok koordinácie, pretože je pre nich buď rozhodujúcim zákazníkom alebo dodávateľom (82).

Reakcie tretích strán

89.	Vertikálne fúzie môžu znížiť priestor tretích strán na destabilizáciu koordinácie zväčšením prekážok vstupu na trh alebo inak obmedzovať schopnosť tretích strán súťažiť s koordinujúcimi spoločnosťami.

90.

Vertikálna fúzia môže znamenať aj odstránenie narušujúceho odberateľa na trhu. Ak spoločnosti na dodávateľskom trhu považujú predaj konkrétnemu odberateľovi za dostatočne dôležitý, môže ich lákať odchýliť sa od podmienok koordinácie v úsilí realizovať svoj obchod. Veľký odberateľ môže byť podobne schopný lákať koordinujúce spoločnosti, aby sa odchýlili od týchto podmienok, koncentrovaním veľkého množstva svojich požiadaviek na jedného dodávateľa alebo ponúkaním dlhodobých zmlúv. Nadobudnutie takéhoto odberateľa môže zvýšiť riziko koordinácie na trhu.

V. FÚZIE KONGLOMERÁTNEHO TYPU

91.

Fúzie konglomerátneho typu sú fúzie medzi spoločnosťami, ktoré sú vo vzťahu, ktorý nie je ani čisto horizontálny (ako konkurenti na tom istom relevantnom trhu) ani vertikálny (ako dodávateľ a zákazník). V praxi sa pozornosť sústredí na fúzie medzi spoločnosťami, ktoré sú aktívne na úzko prepojených trhoch (83) (napr. fúzie týkajúce sa dodávateľov komplementárnych výrobkov alebo výrobkov, ktoré patria do škály výrobkov, ktoré vo všeobecnosti kupuje ten istý okruh zákazníkov na to isté konečné použitie).

92.

Hoci sa uznáva, že fúzie konglomerátneho typu nebudú vo väčšine okolností viesť k problémom v súvislosti s hospodárskou súťažou, v určitých špecifických prípadoch môže nastať narušenie hospodárskej súťaže. Pri posudzovaní bude Komisia skúmať možné účinky narušujúce hospodársku súťaž, ktoré vyplývajú z fúzie konglomerátneho typu, ako aj možné účinky podporujúce hospodársku súťaž, ktoré vyplývajú z pozitívnych vplyvov zdôvodnených účastníkmi.

A. Jednostranné výhody – zabránenie prístupu

93.

Hlavnou obavou v súvislosti s fúziami konglomerátneho typu je obava zo zabránenia prístupu. Kombinovanie výrobkov na prepojených trhoch môže poskytnúť subjektu po fúzii schopnosť a motiváciu prenášať (84) svoju trhovú silu z jedného trhu na druhý prostredníctvom viazania alebo balíčkovania, respektíve prostredníctvom iných vylučovacích praktík (85). Samotné viazanie a balíčkovanie sú bežné postupy, ktoré často nemajú dôsledky zamerané proti hospodárskej súťaži. Spoločnosti využívajú viazanie a balíčkovanie s cieľom poskytnúť svojim zákazníkom lepšie výrobky alebo ponuku spôsobom zabezpečujúcim efektivitu nákladov. Za určitých okolností však môžu tieto postupy viesť k zníženiu schopnosti alebo motivácie skutočných alebo potenciálnych konkurentov súťažiť. To môže znížiť konkurenčný tlak na subjekt po fúzii, čo mu umožní zvyšovať ceny.

94.

Pri posudzovaní pravdepodobnosti tohto scenára Komisia skúma, po prvé, či spoločnosť po fúzii bude schopná zabrániť prístupu svojim konkurentom, po druhé, či bude mať ekonomickú motiváciu na to, a po tretie, či stratégia zabránenia prístupu bude mať výrazný škodlivý účinok na hospodársku súťaž, a tým poškodí spotrebiteľov (86). V praxi sa tieto faktory často skúmajú spolu, keďže sú úzko prepletené.

A. Schopnosť zabrániť prístupu

95.	Najbezprostrednejší spôsob, akým môže byť subjekt po fúzii schopný využívať svoju trhovú silu na jednom trhu s cieľom zabrániť prístupu konkurentom na inom trhu je podmieniť predaj spôsobom, ktorý spája spolu výrobky na samostatných trhoch. To sa najpriamejšie vykonáva viazaním alebo balíčkovaním.

96.

„Balíčkovanie“ zvyčajne znamená spôsob, akým subjekt po fúzii ponúka a oceňuje výrobky. V súvislosti s tým možno rozlišovať medzi čistým balíčkovaním a zmiešaným balíčkovaním. V prípade čistého balíčkovania sa výrobky predávajú len spolu v pevnom pomere. Pri zmiešanom balíčkovaní sú výrobky k dispozícii aj samostatne, ale súčet samostatných cien je vyšší ako cena za balíček (87). Zľavy možno považovať za formu zmiešaného balíčkovania, ak sa poskytujú v závislosti od nákupu iného tovaru.

97.

„Viazanie“ zvyčajne znamená situácie, keď zákazníci, ktorí kupujú jeden tovar (viažuci tovar), sú povinní kúpiť aj iný tovar od výrobcu (viazaný tovar). Viazanie sa môže uskutočniť na technickom alebo zmluvnom základe. Technické viazanie nastáva, ak je napríklad viažuci výrobok navrhnutý tak, že funguje len s viazaným výrobkom (a nie s alternatívami ponúkanými konkurentmi). Zmluvné viazanie vyžaduje, aby sa zákazník pri kúpe viažuceho výrobku zaviazal kúpiť len viazaný výrobok (a nie alternatívy ponúkané konkurentmi).

98.

Pri určení, či akékoľvek z týchto prostriedkov spájania predajov medzi rôznymi trhmi sú k dispozícii pre subjekt po fúzii, môžu byť relevantné špecifické charakteristiky výrobkov. Je napríklad veľmi nepravdepodobné, aby sa čisté balíčkovanie uskutočnilo, ak sa výrobky nekupujú zároveň alebo ich nekupujú tí istí zákazníci (88). Podobne technické viazanie je možné len v niektorých odvetviach.

99.

Na to, aby bol nový subjekt schopný zabrániť prístupu konkurentom, musí mať značný stupeň trhovej sily, ktorý nemusí nevyhnutne znamenať dominanciu, na jednom z príslušných trhov. Možno očakávať, že vplyvy balíčkovania alebo viazania budú závažné, len ak mnoho zákazníkov považuje výrobky jedného z účastníkov fúzie za mimoriadne dôležité a tento výrobok má málo relevantných alternatív, napríklad z dôvodu výrobkovej diferenciácie (89) alebo kapacitných obmedzení konkurentov.

100.

Po ďalšie, aby zabránenie prístupu na trh predstavovalo potenciálny zdroj obavy, musí existovať veľká spoločná skupina zákazníkov pre príslušné jednotlivé výrobky. Čím viac zákazníkov má tendenciu kupovať oba výrobky (namiesto len jedného z výrobkov), tým viac môže byť balíčkovaním alebo viazaním ovplyvnený dopyt po jednotlivých výrobkoch. Takáto súvzťažnosť nákupného správania bude s väčšou pravdepodobnosťou významná, ak sú príslušné výrobky komplementárne.

101.

Vo všeobecnosti možno viac očakávať, že vplyvy balíčkovania a viazania znamenajúce zabránenie prístupu na trh budú výraznejšie v odvetviach, v ktorých existujú úspory z rozsahu výroby a vývoj dopytu v ktoromkoľvek čase má dynamické dôsledky na podmienky dodávok na trhu v budúcnosti. Najmä ak dodávateľ komplementárneho tovaru má trhovú silu v jednom z výrobkov (výrobok A), rozhodnutie balíčkovať alebo viazať môže viesť k zníženiu predaja neintegrovaných dodávateľov komplementárneho tovaru (výrobok B). Ak ďalej pôsobia sieťové efekty (90), výrazne to znižuje priestor týchto konkurentov rozširovať predaj výrobku B v budúcnosti. Ak v inom prípade o vstupe na trh komplementárneho výrobku uvažujú potenciálni noví účastníci na trhu, rozhodnutie subjektu po fúzii robiť balíčkovanie môže mať účinok odradenia od takéhoto vstupu. Obmedzená dostupnosť komplementárnych výrobkov, s ktorými ich možno kombinovať, môže zas odradiť potenciálnych nových účastníkov na trhu od vstupu na trh A.

102.	Možno tiež poznamenať, že priestor pre zabránenie prístupu na trh má sklon byť menší, ak sa účastníci fúzie nemôžu zaviazať k trvalosti svojej stratégie viazania alebo balíčkovania, napríklad prostredníctvom technického viazania alebo balíčkovania, ktorého zrušenie je nákladné.

103.

Pri posudzovaní Komisia skúma na základe dostupných informácií, či existujú účinné a včasné protistratégie, ktoré môžu konkurenčné spoločnosti využiť. Jedným z takýchto príkladov je, ak by stratégiu balíčkovania prekazili jednovýrobkové spoločnosti kombinujúce svoje ponuky tak, aby sa stali atraktívnejšie pre zákazníkov (91). Balíčkovanie bude ďalej s menšou pravdepodobnosťou viesť k zabráneniu prístupu, ak by určitá spoločnosť na trhu nakupovala balíčkované výrobky a výhodne ich predávala ďalej nebalíčkované. Konkurenti sa môžu ďalej rozhodnúť tvoriť ceny agresívnejšie s cieľom zachovať podiel na trhu a tlmiť účinok zabránenia prístupu (92).

104.

Zákazníci môžu mať silnú motiváciu kupovať sortiment príslušných výrobkov z jedného zdroja (jedno kontaktné miesto) namiesto od mnohých dodávateľov, napríklad z dôvodu úspor transakčných nákladov. Fakt, že subjekt po fúzii bude mať širokú škálu alebo portfólio výrobkov, nevyvoláva ako taký obavy v súvislosti s hospodárskou súťažou (93).

B. Motivácia zabránenia prístupu

105.

Motivácia zabránenia prístupu konkurentom prostredníctvom balíčkovania alebo viazania závisí od miery, v akej je táto stratégia výhodná. Subjekt po fúzii stojí pred kompromisným vzťahom medzi možnými nákladmi spojenými s balíčkovaním alebo viazaním svojich výrobkov a možným ziskom zo zväčšenia podielov na príslušnom(-ých) trhu(-och), respektíve zo schopnosti zvýšiť cenu na tomto (týchto) trhu(-och) na základe svojej trhovej sily.

106.

Čisté balíčkovanie a viazanie môže znamenať straty pre samotnú spoločnosť po fúzii. Ak napríklad značný počet zákazníkov nemá záujem o kúpu balíčku, ale namiesto toho uprednostňuje nákup len jedného výrobku (napr. výrobku používaného na prenášanie trhovej sily), predaj tohto výrobku (obsiahnutého v balíčku) môže výrazne klesnúť. Straty z výrobku pochádzajúceho z trhu s trhovou silou môžu ďalej vzniknúť, ak sa zákazníci, ktorí pred fúziou zvykli „zmiešať a zladiť“ výrobok pochádzajúci z trhu s trhovou silou spoločnosti po fúzii s výrobkom inej spoločnosti, rozhodnú kúpiť balíček ponúkaný konkurentmi alebo ho vôbec nekupovať (94).

107.	V tejto súvislosti môže byť preto vhodné posúdiť relatívnu hodnotu rôznych výrobkov. Ako príklad uvedieme, že nemožno predpokladať, že subjekt po fúzii by bol ochotný vzdať sa predaja na vysoko výnosnom trhu s cieľom získať podiely na inom trhu, na ktorom je obrat relatívne malý a zisky sú mierne.

108.	Rozhodnutie balíčkovať a viazať však môže zvýšiť zisky získaním trhovej sily na trhu viazaných výrobkov, ochranou trhovej sily na trhu viazaných výrobkov alebo kombináciou oboch (pozri oddiel C).

109.	Pri posudzovaní pravdepodobnej motivácie spoločnosti po fúzii môže Komisia brať do úvahy ďalšie faktory, ako vlastnícku štruktúru subjektu po fúzii (95), druh stratégie na trhu prijatej v minulosti alebo obsah interných strategických dokumentov, napríklad obchodného plánu.

110.	Ak prijatie špecifického správania subjektom po fúzii predstavuje dôležitý krok v zabránení prístupu, Komisia skúma motiváciu prijatia takéhoto správania, ako aj faktory, ktoré by mohli znížiť či dokonca odstrániť túto motiváciu, vrátane možnosti, že toto správanie je protiprávne (96).

C. Celkový pravdepodobný vplyv na ceny a možnosť voľby

111.

Balíčkovanie alebo viazanie môže spôsobiť značné zníženie perspektív predaja konkurentov na trhu, ktorí ponúkajú samostatné komponenty. Zníženie predaja konkurentov ako také nepredstavuje problém. Ak je však toto zníženie v určitých odvetviach dostatočne výrazné, môže viesť k zníženiu schopnosti alebo motivácie konkurentov súťažiť. To môže následne umožniť subjektu po fúzii získať trhovú silu (na trhu zviazaného alebo balíčkovaného tovaru) a/alebo zachovať trhovú silu (na trhu viažuceho tovaru alebo tovaru pochádzajúceho z trhu s trhovou silou).

112.

Osobitne treba uviesť, že metódy zabránenia prístupu na trh môžu odradiť potenciálnych konkurentov od vstupu na trh. Môžu viesť k odradeniu vstupu na konkrétny trh znížením perspektív predaja pre potenciálnych konkurentov na tom trhu na úroveň, ktorá nedosahuje minimálny rentabilný rozsah. V prípade komplementárnych výrobkov odradenie od vstupu na jeden trh prostredníctvom balíčkovania alebo viazania môže tiež umožniť subjektu po fúzii odradiť od vstupu na iný trh, ak balíčkovanie alebo viazanie núti potenciálnych konkurentov vstúpiť na oba výrobkové trhy súčasne namiesto vstupu len na jeden trh alebo vstupu na oba postupne. Posledne uvedený faktor môže mať významný účinok najmä v tých odvetviach, v ktorých má vývoj dopytu v ktoromkoľvek časovom momente dynamické dôsledky na podmienky dodávok na trhu v budúcnosti.

113.

Fúzia môže značne narušiť účinnú hospodársku súťaž, len ak zabránenie prístupu v dôsledku fúzie má vplyv na dostatočne veľkú časť trhovej produkcie. Ak na jednom alebo druhom trhu zostávajú účinné jednovýrobkové spoločnosti, možno sa domnievať, že po fúzii konglomerátneho typu sa hospodárska súťaž nezhorší. To isté platí, ak zostáva málo jednovýrobkových konkurentov, ale títo majú schopnosť a motiváciu rozširovať produkciu.

114.	Účinok na hospodársku súťaž je potrebné posudzovať z hľadiska vyrovnávacích faktorov, akými je prítomnosť vyrovnávacej kúpnej sily (97) alebo pravdepodobnosť, že vstup na trh zachová účinnú hospodársku súťaž na dodávateľskom trhu alebo odberateľskom trhu (98).

115.	Po ďalšie, účinok na hospodársku súťaž je potrebné posudzovať z hľadiska pozitívnych vplyvov zdôvodnených účastníkmi fúzie (99).

116.	Mnoho z pozitívnych vplyvov zistených v súvislosti s vertikálnymi fúziami sa môže obdobne vzťahovať na fúzie konglomerátneho typu týkajúce sa komplementárnych výrobkov.

117.

Ak výrobcovia komplementárneho tovaru tvoria ceny nezávisle, nebudú brať do úvahy pozitívny vplyv poklesu ceny svojho výrobku na predaj druhého výrobku. V závislosti od podmienok na trhu môže spoločnosť po fúzii internalizovať tento účinok a môže mať určitú motiváciu znížiť rozpätie zisku, ak to vedie k vyšším celkovým ziskom (táto motivácia sa často nazýva „Cournotov efekt“). Vo väčšine prípadov spoločnosť po fúzii zužitkuje väčšinu z tohto efektu prostredníctvom zmiešaného balíčkovania, t. j. podmienením poklesu ceny tomu, či zákazník kúpi obidva výrobky subjektu po fúzii (100).

118.

Pre fúzie konglomerátneho typu je špecifické, že môžu vytvárať úsporu nákladov vo forme úspor zo sortimentu (buď na strane výroby alebo spotreby), pričom prinášajú vnútorné výhody spojené so spoločnou dodávkou tovaru namiesto samostatných dodávok (101). Môže byť napríklad efektívnejšie, ak sa niektoré komponenty predávajú spolu ako balíček, a nie samostatne. Zvýšenie hodnoty pre zákazníka môže vyplývať z lepšej kompatibility a zabezpečovania kvality komplementárnych komponentov. Takéto úspory zo sortimentu sú však nutné, ale nie postačujúce na stanovenie opodstatnenosti balíčkovania alebo viazania z dôvodu pozitívnych vplyvov. Výhody týchto úspor zo sortimentu však možno v skutočnosti často realizovať bez potreby technického alebo zmluvného balíčkovania.

B. Viacstranné výhody

119.

Fúzie konglomerátneho typu môžu za určitých okolností uľahčiť protisúťažnú koordináciu na trhu, a to aj keď neexistuje dohoda alebo zosúladené postupy v zmysle článku 81 zmluvy. V tomto kontexte sa uplatňuje aj rámec uvedený v oddiele IV oznámenia o horizontálnych fúziách. Osobitne treba uviesť, že koordinácia sa môže vyskytnúť skôr na trhoch, na ktorých možno pomerne ľahko zistiť podmienky koordinácie a na ktorých je takáto koordinácia trvale udržateľná.

120.

Jeden zo spôsobov, akým môže fúzia konglomerátneho typu ovplyvniť pravdepodobnosť koordinovanej produkcie na danom trhu, je zníženie počtu efektívnych konkurentov v takej miere, že tichá koordinácia sa stáva reálnou možnosťou. Takisto, ak nie sú konkurenti vylúčení z trhu, môžu sa ocitnúť v zraniteľnejšej situácii. V dôsledku toho sa konkurenti, ktorým bol zabránený prístup, môžu rozhodnúť nebrániť sa koordinácii, ale môžu namiesto toho uprednostniť pôsobenie pod záštitou vyššej cenovej úrovne.

121.	Po ďalšie, fúzia konglomerátneho typu môže zvýšiť rozsah a dôležitosť hospodárskej súťaže na viacerých trhoch. Súťažná interakcia na viacerých trhoch môže zvýšiť rozsah a pozitívne vplyvy mechanizmov sankcionovania pri zabezpečení dodržiavania podmienok koordinácie.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(2) Výraz „koncentrácia“ používaný v nariadení o fúziách zahŕňa rôzne druhy transakcií ako fúzie, nadobudnutia, prevzatia a niektoré druhy spoločných podnikov. Ak sa nestanoví inak, v ďalšej časti tohto dokumentu sa termín „fúzia“ bude používať ako synonymum koncentrácie, a preto zahŕňa všetky uvedené druhy transakcií.

(3) Pravidlá posudzovania fúzií týkajúcich sa spoločností, ktoré sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi na tom istom relevantnom trhu („horizontálne fúzie“), sa stanovujú v oznámení Komisie „Usmernenia na posudzovanie horizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi podnikmi“ (Ú. v. EÚ C 31, 5.2.2004, s. 5) (ďalej len „oznámenie o horizontálnych fúziách“).

(4) V tomto dokumente sa termíny „na odberateľskom trhu“ a „na dodávateľskom trhu“ používajú na opis (potenciálneho) obchodného vzťahu, ktorý majú účastníci fúzie medzi sebou. Obchodný vzťah je vo všeobecnosti vzťah, keď spoločnosť „na odberateľskom trhu“ nakupuje produkciu od spoločnosti „na dodávateľskom trhu“ a využíva ju ako vstup pre svoju produkciu, ktorú potom predáva svojim zákazníkom. Trh, na ktorom sa uskutočňuje prvá transakcia, sa nazýva sprostredkovateľský trh (dodávateľský trh). Druhý uvedený trh sa nazýva odberateľský trh.

(5) Rozdiel medzi fúziami konglomerátneho typu a horizontálnymi fúziami môže byť nepatrný, napr. ak sa fúzia konglomerátneho typu týka výrobkov, ktoré sú vzájomnými neadekvátnymi substitútmi. To isté sa vzťahuje na rozdiel medzi fúziami konglomerátneho typu a vertikálnymi fúziami. Niektoré spoločnosti môžu napríklad dodávať výrobky s už integrovanými vstupmi (vertikálny vzťah), kým iní výrobcovia ponechávajú na zákazníkov, aby vyberali a kompletizovali vstupy sami (konglomerátny vzťah).

(6) Na niektorých trhoch majú dodávateľské alebo odberateľské spoločnosti napríklad často dobré predpoklady stať sa potenciálnymi novými účastníkmi trhu. Pozri napríklad v sektore elektrickej energie a plynu prípad COMP/M.3440 – EDP/ENI/GDP (2004). To isté platí pre výrobcov komplementárnych výrobkov. Pozri napríklad v sektore obalov na tekutiny prípad COMP/M.2416 – TetraLaval/Sidel (2001).

(7) Pravidlá posudzovania fúzií s potenciálnym konkurentom sa stanovujú v oznámení o horizontálnych fúziách, najmä v jeho odsekoch 58 až 60.

(8) V tomto dokumente sa výraz „zvýšenie cien“ často používa ako skratka pre rôzne spôsoby, akými môže fúzia viesť k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Tento výraz by sa mal chápať ako zahŕňajúci aj situácie, ak sa napríklad ceny znížia menej alebo s menšou pravdepodobnosťou ako bez fúzie a ak sa ceny zvýšia viac alebo s väčšou pravdepodobnosťou ako bez fúzie.

(9) Táto strata priamej hospodárskej súťaže však napriek tomu nastáva, ak jeden z účastníkom fúzie je potenciálnym konkurentom na relevantnom trhu, na ktorom pôsobí ďalší účastník fúzie. Pozri odsek 7.

(10) V tomto dokumente sa výrobky alebo služby nazývajú „komplementárne“ (alebo „ekonomické komplementy“), ak sú pre zákazníka hodné viac, keď sa používajú alebo spotrebúvajú spolu, ako keď sa používajú alebo spotrebúvajú samostatne. Fúzia medzi činnosťami na dodávateľskom a odberateľskom trhu sa môže tiež považovať za kombináciu komplementov, ktoré vstupujú do konečného výrobku. Pri uvedení výrobku na trh komplementárnu úlohu plní napríklad výroba aj distribúcia.

(11) Pozri článok 2 ods. 1 písm. b) nariadenia o fúziách a odsek 84 oznámenia Komisie – oznámenie – usmernenia o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy (Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2004, s. 97).

(12) Jeden príklad tohto prístupu možno nájsť v prípade COMP/M.3653 – Siemens/VA Tech (2005), v ktorom Komisia posudzovala vplyv transakcie na dva komplementárne trhy elektrických koľajových vozidiel a elektrických trakčných systémov pre koľajové vozidlá, z ktorých sa skladá celé koľajové vozidlo. Hoci fúzia údajne znížila nezávislú dodávku elektrických trakčných systémov, stále by zostali viacerí integrovaní dodávatelia, ktorí by mohli dodávať koľajové vozidlá. Komisia preto dospela k záveru, že aj keby fúzia mala negatívne dôsledky na nezávislých dodávateľov elektrických koľajových vozidiel, „na príslušnom odberateľskom trhu koľajových vozidiel by zostala dostatočná súťaž“.

(13) Pozri oddiel II oznámenia o horizontálnych fúziách.

(14) Význam výrazu „zvýšenie cien“ sa uvádza v poznámke pod čiarou č. 8.

(15) V prípade fúzie, ktorá sa uskutočnila bez oznámenia, bude Komisia analogicky posudzovať fúziu z hľadiska podmienok hospodárskej súťaže, ktoré by existovali, ak by sa fúzia neuskutočnila.

(16) To môže byť dôležité najmä v prípadoch, ak sa očakáva, že účinná hospodárska súťaž sa v budúcnosti zvýši v dôsledku otvárania trhu. Pozri napr. prípad COMP/M.3696 – E.ON/MOL (2005), v bodoch 457 až 463.

(17) Pozri oddiel VII o pozitívnych vplyvoch v oznámení o horizontálnych fúziách.

(18) Pozri aj oddiel III oznámenia o horizontálnych fúziách. Výpočet podielov na trhu zásadne závisí od definície trhu (pozri oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže) (Ú. v. ES C 372, 9.12.1997). Osobitnú pozornosť je potrebné venovať prípadom, ak vertikálne integrované spoločnosti dodávajú výrobky interne.

(19) Analogicky s informáciami uvedenými v nariadení Komisie (ES) č. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (Ú. v. ES L 336, 29.12.1999, s. 21). Ak by mal subjekt po fúzii podiel na trhu tesne prevyšujúci 30 %-nú prahovú hodnotu na jednom trhu, ale výrazne nižší na iných prepojených trhoch, obavy v súvislosti so súťažou budú menej pravdepodobné.

(20) Pozri oddiely IV a V.

(21) Význam výrazu „zvýšenie cien“ sa uvádza v poznámke pod čiarou č. 8. Význam „spotrebiteľov“ sa uvádza v odseku 16.

(22) Pokiaľ ide o „prístup k dodávkam“, respektíve „prístup k […] trhom“, pozri nariadenie o fúziách, článok 2 ods. 1 písm. b).

(23) Pozri napr. prípad COMP/M.4300 – Philips/Intermagnetics, COMP/M.4314 – Johnson & Johnson/Pfizer Consumer Healthcare, COMP/M.4389 – WLR/BST, COMP/M.4403 – Thales/Finmeccanica/Alcatel Alenia Space a Telespazio, COMP/M.4494 – Evraz/Highveld, a COMP/M.4561 – GE/Smiths Aerospace.

(24) Termín „vstupy“ sa tu používa ako širší termín a môže zahŕňať služby, prístup k infraštruktúre a prístup k právam duševného vlastníctva.

(25) Pozri napr. prípad COMP/M.1693 – Alcoa/Reynolds (2000), prípad COMP/M.4403 – Thales/ Finmeccanica/ Alcatel Alenia Space/Telespazio, body 257 – 260.

(26) Pozri napr. prípad COMP/M.2861 – Siemens/Drägerwerk/JV (2003), prípad COMP/M.3998 Axalto, bod 75.

(27) Pozri napr. prípad COMP/M.4314 – Johnson & Johnson/Pfizer Consumer Healthcare, body 127 – 130.

(28) Pozri napr. prípad COMP/M.3868 – Dong/Elsam/Energi E2, prípad COMP/M.4094 – Ineos/BP Dormagen, body 183 – 184, prípad COMP/M.4561 – GE/Smiths Aerospace, body 48 – 50.

(29) Štartér motora možno napríklad považovať za rozhodujúci prvok motora (prípad T-210/01, General Electric/Komisia, [2005] Zb., s. II-000); pozri napr. aj prípad COMP/M.3410 – Total/GDF, body 53 – 54 a 60 – 61.

(30) Osobné počítače sa napríklad často predávajú s osobitným odkazom na typ mikroprocesora, ktorý obsahujú.

(31) Pozri napr. prípad COMP/M.4494 – Evraz/Highveld, bod 92 a body 97 – 112.

(32) Analýza možného účinku odstránenia obmedzenia hospodárskej súťaže je podobná analýze jednostranných výhod pri horizontálnych fúziách (pozri oddiel IV oznámenia o horizontálnych fúziách).

(33) V tomto ohľade môže byť dôležitá aj povaha dodávateľských zmlúv medzi dodávateľmi na dodávateľskom trhu a nezávislými spoločnosťami na odberateľskom trhu. Ak sa v týchto zmluvách využíva napríklad systém cien kombinujúci pevný poplatok a jednotkovú dodaciu cenu, účinok na hraničné náklady konkurentov na odberateľskom trhu môže byť ovplyvnený menej ako v prípade, ak sa tieto zmluvy týkajú len jednotkových dodacích cien.

(34) Pozri napr. prípad COMP/M.4300 – Philips/Intermagnetics, body 56 – 62, prípad COMP/M.4576 – AVR/Van Gansewinkel, body 33 – 38.

(35) Je potrebné vziať do úvahy, že rozpätia zisku na dodávateľskom a odberateľskom trhu sa môžu zmeniť v dôsledku fúzie. To môže mať vplyv na motiváciu subjektu po fúzii angažovať sa v bránení prístupu na trh.

(36) Pozri napr. prípad COMP/M.3943 – Saint-Gobain/BPB (2005), bod 78. Komisia konštatovala, že by bolo veľmi nepravdepodobné, aby BPB, hlavný dodávateľ sadrokartónových dosiek v Spojenom kráľovstve, znížil dodávky konkurenčnému distribútorovi Saint-Gobain, sčasti z dôvodu, že rozšírenie distribučnej kapacity Saint-Gobain by bolo ťažké.

(37) Naopak, ak vstup predstavuje len malý podiel na výrobku pre odberateľský trh, a nepredstavuje rozhodujúci prvok, ani vysoký podiel na dodávateľskom trhu nemusí poskytnúť subjektu po fúzii motiváciu zabrániť prístupu konkurentom na odberateľskom trhu, keďže len málo predajov, prípadne žiadne, by bolo presmerovaných na odberateľskú časť integrovanej spoločnosti. Pozri napr. prípad COMP/M.2738 – GEES/Unison; prípad COMP/M.4561 – GE/Smiths Aerospace, body 60 – 62.

(38) Pozri napr. prípad COMP/M.4314 – Johnson & Johnson/Pfizer Consumer Healthcare, body 131 – 132.

(39) Je potrebné konštatovať, že čím menej sa spoločnosť po fúzii dokáže zameriavať na konkrétny odberateľský trh, tým je nižšia pravdepodobnosť, že bude zvyšovať svoje ceny vstupov, ktoré dodáva, keďže by musela vynakladať náklady obetovaných príležitostí na iných odberateľských trhoch. V tejto súvislosti možno vziať do úvahy aj mieru, v akej môže subjekt po fúzii robiť cenovú diskrimináciu, keď dodáva pre viaceré odberateľské trhy a/alebo vedľajšie trhy (napr. náhradné diely).

(40) Situáciou, v ktorej to nemusí platiť, bude, ak monopolný subjekt má takzvaný záväzkový problém, ktorý nie je schopný vyriešiť. Kupujúci na odberateľskom trhu môže byť napríklad ochotný platiť vysokú cenu monopolnému subjektu na dodávateľskom trhu, ak tento následne nepredá ďalšie množstvá konkurentovi. Ak sú však podmienky dodávky pevne stanovené s jednou spoločnosťou na odberateľskom trhu, dodávateľ na dodávateľskom trhu môže mať motiváciu zvyšovať dodávky ostatným spoločnostiam na odberateľskom trhu, čím sa prvý nákup stane nevýhodný. Keďže spoločnosti na odberateľskom trhu budú predvídať tento druh oportunistického správania, dodávateľ na dodávateľskom trhu nebude schopný úplne využiť svoju trhovú silu. Vertikálna integrácia môže obnoviť schopnosť dodávateľa na dodávateľskom trhu zaviazať sa nerozširovať predaj vstupov, keďže by to poškodilo jeho vlastnú odberateľská časť. Ďalší prípad, keď monopolný subjekt nemôže získať svoje dostupné monopolné zisky, môže nastať, keď spoločnosť nemôže diferencovať svoje ceny podľa zákazníkov.

(41) Napríklad v prípadoch, ak dve spoločnosti majú spoločnú kontrolu nad spoločnosťou aktívnou na dodávateľskom trhu, a len jedna z nich je aktívna na odberateľskom trhu, podnik bez činností na odberateľskom trhu môže mať malý záujem vzdať sa predaja vstupov. V takých prípadoch je motivácia bránenia prístupu menšia, ako keď je spoločnosť aktívna na dodávateľskom trhu plne kontrolovaná spoločnosťou aktívnou na odberateľskom trhu. Pozri napr. prípad COMP/M.3440 – EDP/ENI/GDP (2004), prípad COMP/M.4403 – Thales/Finmeccanica/Alcatel Alenia Space/Telespazio, body 121 a 268.

(42) Skutočnosť, že v minulosti konkurent s podobnou trhovou pozíciou ako subjekt po fúzii prestal dodávať vstupy, môže dokazovať, že je komerčne racionálne prijať takúto stratégiu [pozri napr. prípad COMP/M.3225 – Alcan/Pechiney, (2004), bod 40].

(43) Prípad C-12/03 P, Komisia/Tetra Laval BV, [2003] Zb., s. I-000, body 74 – 76. Prípad T-210/01, General Electric/Komisia, [2005] Zb., s. II-000, bod 73.

(44) Prípad T-210/01, General Electric/Komisia, [2005] Zb., s. II-000, osobitne v bodoch 74 – 75 a 311 – 312.

(45) Napríklad v prípade COMP/M.3696 – E.ON/MOL (2005), body 433 a 443 – 446 Komisia prisúdila dôležitosť faktu, že vnútroštátny maďarský regulačný úrad pre sektor plynu uviedol, že v mnohých situáciách, hoci má právo kontrolovať a nútiť aktérov na trhu konať bez diskriminácie, nebude schopný získať primerané informácie o komerčnom správaní hospodárskych subjektov. Pozri aj prípad COMP/M.3440 – EDP/ENI/GDP (2004), bod 424.

(46) Pozri napr. prípad COMP/M.4494 – Evraz/Highveld, body 97 – 112.

(47) Pozri napr. prípad COMP/M.3440 – EDP/ENI/GDP (2004).

(48) Pozri napr. prípad COMP/M.4180 – Gaz de France/Suez, body 876 – 931, prípad COMP/M.4576 – AVR/Van Gansewinkel, body 33 – 38.

(49) Pozri prípad COMP/M.3696 – E.ON/MOL (2005), bod 662 a nasl.

(50) Pozri odsek 20. Je dôležité, aby sa regulačné opatrenia zamerané na otváranie trhu nestali neúčinné na základe fúzie vertikálne spojených v danom čase hlavných spoločností na trhu, a tým uzatvorili trh alebo sa vzájomne vylúčili ako potenciálni noví účastníci na trhu.

(51) Pozri napr. prípad COMP/M.3653 – Siemens/VA Tech (2005), bod 164.

(52) Pozri oddiel V o vyrovnávacej odberateľskej sile v oznámení o horizontálnych fúziách.

(53) Pozri oddiel VI o vstupe na trh v oznámení o horizontálnych fúziách.

(54) Pozri oddiel VII o pozitívnych vplyvoch v oznámení o horizontálnych fúziách.

(55) Pozri bližšie odseky 79 až 88 oznámenia o horizontálnych fúziách.

(56) Pozri aj odsek 13.

(57) Je však dôležité uvedomiť si, že problém dvojitého zvýšenia cien nie je vždy prítomný alebo významný pred fúziou, napríklad z dôvodu, že účastníci fúzie už uzatvorili dohodu o dodávkach s cenovým mechanizmom umožňujúcim objemové zľavy odstraňujúce zvýšenie cien. Pozitívne vplyvy spojené s odstránením dvojitého zvýšenia cien nemusia preto vždy súvisieť s fúziou, keďže vertikálna spolupráca alebo vertikálne dohody môžu, ešte pred fúziou, dosiahnuť podobné výhody s menšími účinkami narušujúcimi hospodársku súťaž. Fúzia nemusí ďalej úplne odstrániť dvojité zvýšenie cien, ak je dodávka vstupov obmedzená kapacitnými obmedzeniami a na vstup existuje rovnako výhodné alternatívne použitie. Za týchto okolností pre vertikálne integrovanú spoločnosť znamená interné použitie vstupov náklady obetovanej príležitosti: vyššie využívanie vstupov interne na zvýšenie produkcie na odberateľskom trhu znamená predávať menej na alternatívnom trhu. V dôsledku toho je motivácia používania vstupov interne a zvýšenia produkcie na odberateľskom trhu nižšia, ako v prípade, že neexistujú náklady obetovaných príležitostí.

(58) Definícia „odberateľského trhu“ a „dodávateľského trhu“ sa uvádza v poznámke pod čiarou č. 4.

(59) Pozri napr. prípad COMP/M.4389 – WLR/BST.

(60) V prípadoch týkajúcich sa distribúcie je napríklad menší predpoklad, že subjekt po fúzii poskytne prístup k svojim odbytovým miestam za rovnakých podmienok ako v prípade, že sa fúzia neuskutoční.

(61) Strata integrovanej spoločnosti ako zákazníka je zvyčajne menej závažná, ak pred fúziou predstavujú nákupy tejto spoločnosti od neintegrovaných spoločností malý podiel zo základne predajov dostupnej pre tieto spoločnosti. V tom prípade je pravdepodobnejšie, že bude k dispozícii dostatok alternatívnych zákazníkov. Prítomnosť zmlúv o výhradnej kúpe a výhradnom predaji medzi subjektom po fúzii a ostatnými odberateľskými spoločnosťami môže obmedziť schopnosť konkurentov na dodávateľskom trhu dosiahnuť dostatočný objem predaja.

(62) Pozri napr. prípad COMP/M.2822 – ENBW/ENI/GVS (2002) v bodoch 54 – 57.

(63) Pozri napr. prípad COMP/M.81 – VIAG/Continental Can (1991), bod 51. Pozri napr. prípad COMP/M.4389 – WLR/BST, body 33 – 35.

(64) Úspora z rozsahu výroby alebo sortimentu existuje, ak zvýšenie rozsahu výroby alebo sortimentu vedie k zníženiu priemerných jednotkových nákladov. Sieťové efekty nastávajú, ak sa hodnota výrobku pre zákazníka zvyšuje, ak sa zvyšuje aj počet ďalších zákazníkov, ktorí ho tiež používajú. Medzi príklady patria komunikačné zariadenia, osobitné softvérové programy, výrobky vyžadujúce normalizáciu a platformy združujúce kupujúcich a predávajúcich.

(65) Dodávateľ vstupov, ktorému bol zabránený prístup k dôležitému zákazníkovi, môže dať prednosť zostaniu mimo trhu, ak po investícii nedosiahne určitý minimálny realizovateľný rozsah. Takýto minimálny realizovateľný rozsah však možno dosiahnuť, ak potenciálny nový účastník na trhu má prístup k širšej základni zákazníkov vrátane zákazníkov na ostatných relevantných trhoch. Pozri prípad COMP/M.1879 – Boeing/Hughes (2000); prípad COMP/M.2978 – Lagardère/Natexis/VUP (2003).

(66) V prípade COMP/M.1879 – Boeing/Hughes (2000), bod 100, sa napríklad dospelo k záveru, že z hľadiska vysokých príslušných fixných nákladov, okrem viacerých ďalších faktorov, v prípade, že by sa konkurenční dodávatelia vozidiel pre vypúšťanie satelitov mali stať menej konkurencieschopní v porovnaní so subjektom po fúzii, pokúsili by sa skôr znížiť ceny s cieľom zachrániť objem a nahradiť aspoň časť svojich fixných nákladov, než stratiť zákazku a utrpieť vyššiu stratu. Najpravdepodobnejším vplyvom by preto bola skôr vyššia cenová súťaž ako monopolizácia trhu.

(67) Ak vertikálne integrovaná spoločnosť čiastočne dodáva vstupy konkurentom na odberateľskom trhu, môže profitovať zo schopnosti rozširovať predaj, respektíve zvyšovať ceny vstupov.

(68) Analýza tejto motivácie sa vykoná, ako sa uvádza v odseku 46.

(69) Analýza týchto jednostranných výhod je podobná analýze jednostranných výhod v horizontálnych fúziách (pozri oddiel IV oznámenia o horizontálnych fúziách).

(70) Pozri odseky 47 – 50 tohto oznámenia.

(71) Je dôležité, aby sa regulačné opatrenia zamerané na otváranie trhu nestali neúčinné na základe fúzie vertikálne spojených v danom čase hlavných spoločností na trhu, a tým uzatvorili trh alebo sa vzájomne vylúčili ako potenciálni noví účastníci na trhu.

(72) Pozri oddiel V o vyrovnávacej odberateľskej sile v oznámení o horizontálnych fúziách.

(73) Pozri oddiel VI o vstupe na trh v oznámení o horizontálnych fúziách.

(74) Podrobnejšie údaje o posudzovaní pozitívnych vplyvov v kontexte vertikálnych fúzií sa uvádzajú v oddiele V.A.1.

(75) Pozri prípad COMP/M.1879 – Boeing/Hughes (2000); prípad COMP/M.2510 – Cendant/Galileo, bod 37; prípad COMP/M.2738 – Gees/Unison, bod 21; prípad COMP/M.2925 – Charterhouse/CDC/Telediffusion de France, body 37 – 38; prípad COMP/M.3440 – EDP/ENL/GDP (2004).

(76) Pozri napr. prípad COMP/M.2822 – ENBW/ENI/GVS (2002), bod 56; prípad COMP/M.3440 – EDP/ENI/GDP (2004), body 368 – 379; prípad COMP/M.3653 – Siemens/VA Tech (2005), body 159 – 164.

(77) Pozri prípad COMP/M.3101 – Accor/Hilton/Six Continents, body 23 – 28.

(78) Pozri prípad T-342/99, Airtours/Komisia, [2002] Zb., s. II-2585, bod 62.

(79) Pozri napr. prípad COMP/M.3314 – Air Liquide/Messer Targets, body 91 – 100.

(80) Zabránenie prístupu bude musieť Komisia preukázať v súlade s líniami časti A tohto oddielu.

(81) Pozri prípad COMP/M.2389 – Shell/DEA; prípad COMP/M.2533 – BP/EON. Vertikálna integrácia môže alternatívne tiež znížiť mieru symetrie medzi spoločnosťami aktívnymi na trhu, čo sťažuje koordináciu.

(82) Napríklad v prípade, ktorý bol následne stiahnutý [prípad COMP/M.2322 – CRH/Addtek (2001)], bol vo fúzii zapojený dominantný dodávateľ na dodávateľskom trhu cementu a výrobca prefabrikovaných betónových výrobkov na odberateľskom trhu, obaja pôsobiaci vo Fínsku. Komisia predbežne prijala stanovisko v správnom konaní, že nový subjekt bude schopný sankcionovať konkurentov na odberateľskom trhu využívaním skutočnosti, že budú vysoko závislí od dodávok cementu od subjektu po fúzii. V dôsledku toho bude spoločnosť na odberateľskom trhu schopná zvyšovať ceny svojich prefabrikovaných betónových výrobkov, a súčasne sa ubezpečovať, či konkurenti nasledujú tieto zvýšenia cien, a brániť, aby sa preorientovali na dovoz cementu z pobaltských štátov a Ruska.

(83) Pozri aj tlačivo CO, oddiel IV, 6.3 písm. c).

(84) Neexistuje žiadna prijatá definícia „prenášania trhovej sily“, ale v neutrálnom zmysle znamená schopnosť zvyšovať predaj výrobku na jednom trhu („viazaný trh“ alebo „balíčkovaný trh“) na základe silnej trhovej pozície výrobku, s ktorým je zviazaný alebo zbalíčkovaný ( „viažuci trh“ alebo „trh s trhovou silou“).

(85) Tieto praktiky sú bližšie vymedzené ďalej.

(86) Pozri prípad T-210/01, General Electric/Komisia, [2005] Zb., s. II-000, odseky 327, 362 – 363, 405; prípad COMP/M.3304 – GE/Amersham (2004), bod 37, a prípad COMP/M.4561 – GE/Smiths Aerospace, body 116 – 126.

(87) Rozlíšenie medzi zmiešaným balíčkovaním a čistým balíčkovaním nie je jasne stanovené. Zmiešané balíčkovanie sa môže približovať k čistému balíčkovaniu, ak ceny účtované za individuálne ponuky sú vysoké.

(88) Pozri napr. prípad COMP.M.3304 – GE/Amersham (2004), bod 35.

(89) V súvislosti so značkovými výrobkami sa mimoriadne dôležité výrobky niekedy označujú ako výrobky, ktoré musia byť na sklade. Pozri napr. prípad COMP/M.3732 – Procter & Gamble/Gillette (2005), bod 110.

(90) Ak výrobok má sieťové efekty, znamená to, že zákazníci alebo výrobcovia získavajú výhody zo skutočnosti, že tie isté výrobky využívajú aj iní zákazníci alebo výrobcovia. Medzi príklady patria komunikačné zariadenia, zvláštne softvérové programy, výrobky vyžadujúce normalizáciu a platformy, ktoré spájajú kupujúcich a predávajúcich.

(91) Pozri napr. prípad COMP/M.3304 – GE/Amersham (2004), bod 39.

(92) Pozri napr. prípad COMP/M.1879 – Boeing/Hughes (2000), bod 100; prípad COMP/M.3304 – GE/Amersham (2004), bod 39. Výsledná strata príjmov však môže za určitých okolností mať vplyv na schopnosť konkurentov súťažiť. Pozri oddiel C.

(93) Pozri napr. prípad COMP/M.2608 – INA/FAG, bod 34.

(94) Pozri napr. prípad COMP/M.3304 – GE/Amersham (2004), bod 59.

(95) Napríklad v prípadoch, ak dve spoločnosti majú spoločnú kontrolu nad spoločnosťou pôsobiacou na jednom trhu, a len jedna z nich pôsobí na susednom trhu, spoločnosť, ktorá nepôsobí na druhom trhu, môže mať malý záujem vzdať sa predaja na prvom trhu. Pozri napr. prípad T-210/01, General Electric/Komisia, [2005] Zb., s. II-000, bod 385 a prípad COMP M.4561 – GE/Smiths Aerospace, bod 119.

(96) Analýza tejto motivácie sa vykoná, ako sa uvádza v odseku 46.

(97) Pozri oddiel V o vyrovnávacej odberateľskej sile v oznámení o horizontálnych fúziách.

(98) Pozri napr. prípad COMP/M.3732 – Procter & Gamble/Gillette (2005), bod 131. Pozri aj oddiel VI o vstupe na trh v oznámení o horizontálnych fúziách.

(99) Pozri oddiel VII o pozitívnych vplyvoch v oznámení o horizontálnych fúziách.

(100) Je však dôležité si uvedomiť, že problém dvojitého zvýšenia cien nie je vždy prítomný alebo významný pred fúziou. V súvislosti so zmiešaným balíčkovaním treba ďalej poznamenať, že hoci subjekt po fúzii môže mať motiváciu znížiť cenu za balíček, účinok na ceny jednotlivých výrobkov je menej zreteľný. Motivácia subjektu po fúzii zvýšiť svoje ceny jednotlivých výrobkov môže vyplývať z faktu, že sa namiesto toho spolieha na vyšší predaj zbalíčkovaných výrobkov. Cena za balíček od spoločnosti po fúzii a ceny eventuálnych jednotlivo predávaných výrobkov budú ďalej závisieť od cenových reakcií konkurentov na trhu.

(101) Pozri napr. prípad COMP/M.3732 – Procter & Gamble/Gillette (2005), bod 131.

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 265

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 51 18. októbra 2008

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
	Komisia
2008/C 265/01	Oznámenie podľa článku 19 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 980/2005 o začatí prešetrovania, pokiaľ ide o účinné vykonávanie určitých dohovorov o ľudských právach na Srí Lanke	1

2008/C 265/02	Oznámenie Komisie o konečnom percente využitia dovozných kvót na ryžu, ustanovených nariadením (ES) č. 1529/2007, v priebehu roka 2008	2

2008/C 265/03	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad COMP/M.5336 – Allianz/Generali/TopTorony a Shaza/JV) ( 1 )	3

2008/C 265/04	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad COMP/M.5299 – Goldman Sachs/Deutsche Bank/Befraco) ( 1 )	3

2008/C 265/05	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad COMP/M.5325 – Alliance Boots/Megapharm) ( 1 )	4

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
	Komisia
2008/C 265/06	Výmenný kurz eura	5

2008/C 265/07	Usmernenia o posudzovaní nehorizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi spoločnosťami	6

	INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
2008/C 265/08	Zoznam členských štátov, ktoré majú v úmysle odložiť implementáciu smernice 2008/6/ES do 31. decembra 2012 s cieľom naďalej vyhradzovať služby pre poskytovateľa (poskytovateľov) univerzálnych služieb ( 1 )	26

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Komisia
2008/C 265/09	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.5362 – SHV/Vanderlande) — Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )	27

2008/C 265/10	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.5233 – APMM/Swift Tankers Pool) — Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )	28

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,3404
JPY	Japonský jen	135,57
DKK	Dánska koruna	7,4523
GBP	Britská libra	0,7751
SEK	Švédska koruna	10,0191
CHF	Švajčiarsky frank	1,5213
ISK	Islandská koruna	305
NOK	Nórska koruna	8,895
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,232
EEK	Estónska koruna	15,6466
HUF	Maďarský forint	268,5
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,7093
PLN	Poľský zlotý	3,57
RON	Rumunský lei	3,713
SKK	Slovenská koruna	30,515
TRY	Turecká líra	2,0321
AUD	Austrálsky dolár	1,9617
CAD	Kanadský dolár	1,5936
HKD	Hongkongský dolár	10,3971
NZD	Novozélandský dolár	2,1852
SGD	Singapurský dolár	1,9848
KRW	Juhokórejský won	1 742,52
ZAR	Juhoafrický rand	13,7626
CNY	Čínsky juan	9,1603
HRK	Chorvátska kuna	7,1664
IDR	Indonézska rupia	13 139,27
MYR	Malajzijský ringgit	4,7269
PHP	Filipínske peso	64,21
RUB	Ruský rubeľ	35,3465
THB	Thajský baht	45,922
BRL	Brazílsky real	2,8745
MXN	Mexické peso	17,2979


2008/C 265/11	Poznámka pre čitateľa(pozri vnútornú stranu zadnej obálky)	s3


	(1) Text s významom pre EHP