9.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 257/1

—

Pre optimálnu politiku aktívneho začlenia je potrebný štvrtý pilier, ktorý by mal mať prierezový charakter: sociálna spoluúčasť.

—

Aktívna integrácia je najdôležitejším prvkom aktívneho začlenenia. Aktívne začlenenie sa opiera o princíp „najskôr práca“: každý občan bez práce by mal byť integrovaný do trhu práce alebo sa vzdelávať.

—

Súvislý mix politík by sa mal rozvíjať a uplatňovať predovšetkým na regionálnej a miestnej úrovni. Hlavnú zodpovednosť za vytváranie pracovných miest majú podniky a sociálni partneri ako hlavní aktéri v tejto oblasti, v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi.

—

Chápanie pojmu dostatočný príjem sa v jednotlivých krajinách, regiónoch alebo miestnom spoločenstve líši. Finančnú podporu možno považovať za dostatočnú, ak sa ňou dá potlačiť štrukturálna chudoba. Takúto úroveň možno považovať za „dostatočnú“. Nie je možné určiť všeobecné pravidlo v otázke finančnej úrovne, ktorá predstavuje dostatočnú výšku pre EÚ ako celok. Národné, regionálne a miestne orgány sú spoločne zodpovedné za politiku primeranej finančnej podpory. Na úrovni EÚ by sa o tom malo diskutovať v rámci otvorenej metódy koordinácie.

—

V prípade sociálne a ekonomicky znevýhodnených regiónov a miest v Európe si vykonávanie osvedčených postupov zmesi politík pre občanov, ktorí sú najväčšmi vylúčení z trhu práce, vyžaduje finančnú podporu EÚ. V oblasti politiky aktívneho začlenenia musia mať preto miestne a regionálne orgány priamy prístup k rozpočtu ESF.

—

Sociálna a subvencovaná práca a práca v chránených dielňach, sociálne podniky a družstvá sú nástroje, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri zmesi politík na miestnej a regionálnej úrovni. Tieto podniky by sa nemali posudzovať podľa bežných pravidiel hospodárskej súťaže na európskom trhu (sú potrebné napr. miernejšie pravidlá pri verejnom obstarávaní a pomoci od štátu).

Spravodajca

:

Henk KOOL (NL/SES), zástupca primátora Haagu, Holandsko

1.

V roku 2006 bolo v 25 krajinách Európskeho spoločenstva 80 miliónov ľudí (16 % obyvateľstva) ohrozených chudobou. Aktívne začlenenie a boj proti chudobe výrazne závisia od integrácie ľudí, ktorí sú najväčšmi vylúčení z trhu práce. Skutočnosť, že naďalej existuje veľké množstvo ľudí ohrozených chudobou a vylúčených z trhu práce, predstavuje závažný problém z hľadiska cieľa sociálnej súdržnosti zadefinovaného v Zmluve o EÚ.

2.

Európska komisia navrhla tri piliere podpory aktívneho začlenenia ľudí, ktorí sú najväčšmi vylúčení z trhu práce: 1) primeraná a dostatočná finančná podpora, 2) aktívna integrácia, 3) kvalitné sociálne služby.

3.

Pre optimálnu politiku aktívneho začlenia je potrebný štvrtý pilier, ktorý by mal mať prierezový charakter: sociálna spoluúčasť.

4.

Aktívne začlenenie si vyžaduje integrovaný a ucelený prístup k týmto štyrom pilierom.

5.

Aktívna integrácia (druhý pilier) je najdôležitejším prvkom aktívneho začlenenia. Aktívne začlenenie sa opiera o princíp „najskôr práca“: každý občan bez práce by mal byť integrovaný do trhu práce alebo sa vzdelávať. Prvý (primeraná a dostatočná finančná podpora) a tretí pilier (kvalitné sociálne služby) predstavujú podporné zložky. Štvrtý pilier (sociálna spoluúčasť) je poslednou súčasťou politiky aktívneho začlenenia. Občania, ktorí nemôžu pracovať, by mala byť poskytovaná finančná podpora a iné prostriedky na začlenenie do spoločnosti. Súhlasíme s Komisiou, že tieto piliere tvoria integrovaný a ucelený prístup. Všetky orgány by sa preto mali usilovať o rovnováhu medzi sociálnym zabezpečením, sociálnymi službami, obecnými službami a dosiahnutie finančnej a inej ako finančnej atraktívnosti práce.

6.

Členské štáty a ich miestne a regionálne orgány sú primárne zodpovedné za túto stratégiu a politiku. Avšak, na stimuláciu rozvoja a výmeny týchto politík boli navrhnuté spoločné princípy v súlade s cieľom EÚ týkajúcim sa sociálnej kohézie.

7.

Hlavnými aktérmi na rozvoj a uplatňovanie politík sú miestne a regionálne orgány. Úloha EÚ má podporný charakter. Táto definícia uceleného prístupu politiky aktívneho začlenenia vychádza z pomerného princípu a princípu subsidiarity.

8.

Štyri piliere (finančná podpora, aktívna politika začlenenia, prístup ku kvalitným sociálnym službám a sociálna spoluúčasť) spolu navzájom súvisia a mali by sa vzájomne podporovať. Pre každý dotknutý región, cieľovú skupinu a jednotlivca sa vyžaduje optimálna zmes politík z týchto štyroch pilierov. Politiky aktívneho začlenenia sú prispôsobené konkrétnym potrebám, aby zohľadňovali rozdiely medzi cieľovými skupinami a jednotlivcami. Relatívny význam týchto štyroch pilierov a politických nástrojov zvolených v rámci nich môže byť medzi jednotlivými členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi odlišný, v závislosti od národného hospodárskeho modelu.

9.

Výsledky politík v oblasti integrácie ľudí, ktorí sú najväčšmi vylúčení z trhu práce výrazne vplývajú na regionálne a miestne orgány. Vplývajú na ne aj problémové miesta týchto politík na miestnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni. Súvislý mix politík by sa mal preto rozvíjať a uplatňovať predovšetkým na regionálnej a miestnej úrovni. Miestne a regionálne orgány poznajú situáciu na miestnej úrovni, typické črty trhu práce a mnohých aktérov, ktorí môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri uplatňovaní komplexného prístupu aktívnej integrácie.

10.

Miestne orgány by preto mali vytvárať účinné partnerstvá s inými verejnými orgánmi, súkromnými podnikmi, sociálnymi partnermi, mimovládnymi organizáciami a zástupcami klientov s cieľom uplatňovať súvislý mix politík.

11.

Miestne a regionálne orgány potrebujú vysoký stupeň politickej slobody na rozvoj a uplatňovanie týchto politík, ktoré by sa mali pripravovať a uplatňovať v spolupráci s ďalšími verejnými a súkromnými subjektmi. Európske a vnútroštátne politiky (daňová, prisťahovalecká, vzdelávacia, politika v oblasti pracovných zmlúv atď.) by mali byť prispôsobené a vyhovovať potrebám rozvoja a vykonávania miestnej a regionálnej politiky.

12.

Mali by sa odstrániť prekážky a obmedzenia v európskej, národnej a regionálnej legislatíve a praxi.

13.

Najdôležitejším nástrojom aktívneho začlenenia je zlepšenie aktívnej integrácie. Na zapojenie všetkých jednotlivcov je potrebný komplexný prístup aktívnej integrácie. Pre každý región, cieľovú skupinu a jednotlivca je tiež potrebný mix integrovanej politiky. Miestne a regionálne orgány sú hlavnými aktérmi pre rozvoj a uplatňovanie súvislého mixu politík spoločne s ich partnermi (t.j. vládou, zamestnávateľmi, ostatnými verejnými orgánmi, mimovládnymi organizáciami. Základom komplexného a integrovaného mixu politík je odstránenie prekážok pre čo najväčší počet ľudí, aby sa umožnila ich integrácia do trhu práce. Môže sa tak urobiť prostredníctvom poradenstva, vedenia a školenia v oblasti platenej práce a vytváraním pracovných miest pre chránené skupiny. Chránené dielne sú pracovné miesta pre tých, ktorí sa ešte nemôžu zapojiť do bežnej práce.

14.

Optimálna politika a komplexný prístup k aktívnemu začleneniu zahŕňa tieto prvky:

15.

Využitie intenzívnych personalizovaných akčných plánov pomáha pri zlepšení aktívnej integrácie.

16.

Cieľové skupiny sú dôležitým prvkom komplexnej, integrovanej zmesi politík. Na miestnej a regionálnej úrovni by mali verejné orgány navrhovať a vykonávať také opatrenia, ktoré sú najúčinnejšie pre aktívne začleňovanie všetkých jednotlivcov bez ohľadu na ich pôvod, ale mali by riešiť špecifické prekážky, ktoré musia prekonávať.

17.

Hlavnú zodpovednosť za vytváranie pracovných miest majú podniky a sociálni partneri ako hlavní aktéri v tejto oblasti, v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi. Na vnútroštátnej a na regionálnej úrovni má vláda zodpovednosť za vytvorenie optimálnych hospodárskych rámcových podmienok, napr. poskytovanie kvalitného vzdelávania, účinné umiestňovanie pracovníkov, daňové opatrenia a flexiistota (sociálne zabezpečenie a flexibilné pracovné možnosti). Miestne a regionálne orgány, sociálne služby a mimovládne organizácie sú konečným ohnivkom reťaze, najmä pre osoby, ktoré sú najväčšmi vylúčené z trhu práce. Osobnú zodpovednosť majú však samozrejme aj jednotlivci.

18.

Verejní, sociálni a súkromní zamestnávatelia by mali cítiť silnú podporu, aby ďalej rozvíjali už existujúce pracovné miesta a vytvárali nové kvalitné pracovné miesta (ponúkajúce dostatočnú úroveň príjmov, dobré pracovné podmienky a odbornú prípravu/vzdelávanie). Obzvlášť potrebné sú praktické pracovné miesta (miesta s nízkou kvalifikáciou). Súkromní zamestnávatelia môžu byť prostredníctvom zlepšovania podnikateľského prostredia stimulovaní vnútroštátnymi, miestnymi a regionálnymi orgánmi, aby vytvárali pracovné miesta.

19.

Miestne a regionálne orgány sú tiež dôležitými zamestnávateľmi. Ako zamestnávatelia by mali tiež uplatňovať zásady stanovené v tomto dokumente.

20.

Pre ľudí, ktorí sú najväčšmi vylúčení z trhu práce z dôvodu telesného alebo mentálneho postihnutia, môže byť tiež potrebné vytvárať a financovať pracovné miesta v oblasti sociálnej, subvencovanej práce a práce pre chránené skupiny. Miestne a regionálne orgány môžu zohrávať dôležitú úlohu pri podpore sociálnych podnikov.

21.

Spoločná existencia všetkých typov pracovných miest (dočasných, flexibilných, na čiastočný a plný úväzok, ako aj možnosť práce doma) môže pomôcť ľuďom, ktorí sú najväčšmi vylúčení z trhu práce, pri vstupe na tento trh.

22.

Všetky typy formálnych a neformálnych spôsobov vzdelávania a školenia, systémy čiastočného vzdelávania, opatrenia v oblasti ďalšieho vzdelávania, akreditácia predchádzajúceho vzdelania (APV) a dôraz na celoživotné vzdelania by mali byť súčasťou koordinovaného úsilia o zlepšenie kvalifikácie ľudí, ktoré sú najväčšmi vylúčení z trhu práce.

23.

Národné vlády a regionálne a miestne orgány by mali vyvinúť väčšie úsilie pri zlepšovaní kvality vzdelávania v súlade s potrebami trhu práce. Miestne orgány by mali mať aktívnejšiu politiku zamestnanosti a potreby miestneho trhu by sa mali čo najlepšie zohľadniť. Vo všetkých členských štátoch, kde sú za politiku trhu práce zodpovedné orgány na miestnej úrovni, by vlády za pomoci EÚ mali podporovať miestne orgány, aby monitorovali miestny trh práce.

24.

Komplexná, integrovaná zmes politík aktívneho začlenenia by mala zahŕňať stimuly na uľahčenie vlastného podnikania pre ľudí, ktorí sú najväčšmi vylúčení z trhu práce.

25.

Ľudia, ktorí sú najväčšmi vylúčení z trhu práce, potrebujú dostatočnú úroveň finančnej podpory ako aj ďalšie formy pomoci, aby mohli žiť v dôstojných podmienkach a zachovali si určitú úroveň spôsobilosti opätovne sa integrovať do trhu práce. Je potrebné zdôrazniť, že toto je jedným zo základných princípov Európskej únie.

26.

Chápanie pojmu dostatočný príjem sa v jednotlivých krajinách, regiónoch alebo miestnom spoločenstve líši. Dostatočnú úroveň ovplyvňuje výška podpory, úroveň cien, typické znaky domácností, dane, dĺžka vylúčenia, kultúrne, sociálne a historické faktory atď. Finančná podpora by sa mala považovať za primeranú, pokiaľ sa ňou dá potlačiť štrukturálna chudoba. Takúto úroveň možno považovať za „dostatočnú“. Nie je možné určiť všeobecné pravidlo v otázke finančnej úrovne, ktorá predstavuje dostatočnú výšku pre EÚ ako celok. Národné, regionálne a miestne orgány sú spoločne zodpovedné za politiku primeranej finančnej podpory. Na úrovni EÚ by sa o tom malo diskutovať v rámci otvorenej metódy koordinácie.

27.

Na úrovni EÚ by mal byť sformulovaný spoločný princíp, v ktorom by sa uvádzalo, že rozdiel medzi minimálnymi príjmami na trhu práce a úrovňou finančnej podpory by mal byť dostatočne veľký na to, aby jednotlivci a cieľové skupiny mali chuť pracovať. Tento rozdiel je dôležitým finančným stimulom v komplexnej zmesi politík. „Práca sa oplatí“ je dôležitým princípom Komisie, mnohých členských štátov a miestnych a regionálnych riadiacich orgánov. Pri rozvíjaní a vykonávaní opatrení finančnej podpory by preto vnútroštátne, regionálne a miestne orgány mali zohľadňovať riziko pasce chudoby.

28.

Finančná podpora by sa mala poskytnúť ľuďom, ktorí nie sú schopní zabezpečiť si príjem prostredníctvom trhu práce, alebo ktorí sú schopní zabezpečiť si len príjem pod úrovňou životného minima (napr. kvôli ich nízkej produktivite alebo nutnosti prijať aj prácu s nízkym príjmom). Vnútroštátne, miestne a regionálne orgány by nemali obmedzovať fungovanie trhu práce a mali by sa zapojiť do dôsledného monitorovania a hodnotenia nárokov ako usmerňujúci orgán pre tých, ktorí žiadajú o finančnú podporu. Zároveň by mali existovať aktívne politiky pre tých, ktorí potrebujú sociálne poistenie, finančnú podporu a sociálnu spoluúčasť.

29.

Finančná podpora môže mať rôzne formy a je ideálne prispôsobená konkrétnym potrebám na miestnej a individuálnej úrovni. Príkladom finančnej podpory môže byť: finančná podpora na úrovni životného minima pre nezamestnaných a neštudujúcich členov pracovnej sily, materiálna podpora na zlepšenie výživy, odievania, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, finančná podpora ako doplnok pracovného príjmu (v prípade nízkeho príjmu), finančná podpora na prekonanie vysokých nákladov spojených s mobilitou, finančná podpora na zvýšenie kvalifikácie a zručností, podpora pri začiatku podnikateľskej činnosti atď.

30.

Niektoré osoby, ktoré sú najväčšmi vylúčené z trhu práce trpia viacerými osobnými a fyzickými hendikepmi. Pre nich nepredstavuje integrácia do trhu práce alebo chránené dielne reálnu možnosť. Súčasťou komplexného prístupu je, že sa miestne a regionálne orgány starajú aj o týchto občanov. Na ich sociálnu spoluúčasť by sa malo využiť niekoľko nástrojov.

31.

Miestne a regionálne orgány by mali využívať všetky typy finančných a materiálnych nástrojov na uľahčenie sociálnej spoluúčasti tých, ktorí nepracujú. Tieto nástroje stimulujú spoločenské, kultúrne, športové, verejnoprospešné a dobrovoľnícke aktivity u tých, ktorí by inak boli ohrození spoločenskou izoláciou.

32.

Je potrebné vypracovať personalizované akčné plány s cieľom maximálne zefektívniť finančnú podporu, aktívnu integráciu a sociálnu spoluúčasť. Zabezpečia, že sa zaručia nevyhnutné podporné opatrenia pre jednotlivca a včas sa naplánujú. Miestne a regionálne orgány potrebujú prostriedky na vybudovanie infraštruktúry kvalitných služieb a vypracovanie personalizovaných akčných plánov.

33.

Nutnosť a charakter personalizovaných akčných plánov si vyžadujú široké spektrum nástrojov pre miestne a regionálne orgány.

34.

Miestne a regionálne orgány by mali stimulovať použitie nástrojov a riadiacej praxe, ktoré môžu zlepšiť kvalitu sociálnych služieb (napr. všeobecný prístup k internetu, jedno miesto prvého kontaktu, lex silentio, záväzné a primerané termíny na rozhodnutie o finančnej alebo materiálnej podpore).

35.

Ak majú byť politiky aktívneho začlenenia úspešné, musia integrovať miestne, regionálne, národné a európske politiky. Musia zahŕňať a kombinovať minimálnu mzdu, opatrenia aktívneho trhu práce, vzdelávanie a sociálne služby. Existujú viaceré úskalia, ktoré môžu brániť vykonávaniu komplexnej integrovanej politiky na miestnej a regionálnej úrovni. Národné, miestne a regionálne orgány by mali spoločne stimulovať realizáciu komplexného prístupu.

36.

V prípade sociálne a ekonomicky znevýhodnených regiónov a miest v Európe si vykonávanie osvedčených postupov zmesi politík pre občanov, ktorí sú najväčšmi vylúčení z trhu práce, vyžaduje finančnú podporu EÚ. V oblasti politiky aktívneho začlenenia musia mať preto miestne a regionálne orgány priamy prístup k rozpočtu ESF. Je tiež potrebný európsky rozpočet na financovanie sociálnej spoluúčasti. Prístup Interret predstavuje dobrý príklad účinnej podpory zo strany Európskej únie.

37.

Sociálna a subvencovaná práca a práca v chránených dielňach, sociálne podniky a družstvá sú nástroje, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri zmesi politík na miestnej a regionálnej úrovni. Tieto podniky by sa nemali posudzovať podľa bežných pravidiel hospodárskej súťaže na európskom trhu (sú potrebné napr. miernejšie pravidlá pri verejnom obstarávaní a pomoci od štátu).

38.

Komplexný prístup realizujú miestne a regionálne orgány predovšetkým pre svojich miestnych obyvateľov. Tieto orgány by mali mať právne možnosti, aby mohli svoju politiku aktívneho začlenenia zamerať na miestnych obyvateľov.

39.

Miestne a regionálne orgány by mali zohrávať vedúcu úlohu pri vykonávaní politických opatreniach aktívneho začlenenia. Na základe európskeho princípu subsidiarity by mohol byť sformulovaný spoločný princíp EÚ, ktorý by uvádzal, že vnútroštátne a európske právne predpisy by mali sledovať potreby uvedené na miestnej a regionálnej úrovni (medzné dane, systémy výhod, stimuly pre celoživotné vzdelávanie, finančné stimuly pre zamestnávateľov, pracovné právo, antidiskriminačný zákon, diferencovanie úrovní minimálnej mzdy atď.)

40.

Otvorená metóda koordinácia poskytuje rámec politickej koordinácie bez právnych obmedzení. V rámci nej členské štáty súhlasia, že určia a podporia svoje najúčinnejšie politiky v oblasti aktívneho začlenenia s cieľom vzájomnej výmeny skúseností. Tieto politické odporúčania sú sformulované s cieľom posilniť otvorenú metódu koordinácie.

41.

Veľa politických opatrení zameraných na aktívne začlenenie a finančnú podporu pre ľudí, ktorí sú najväčšmi vylúčení z trhu práce, nie je dostatočne účinných. Sú potrebné kvalitné porovnávacie a hodnotiace štúdie regionálnych a miestnych politických opatrení zameraných na aktívne začlenenie, aby sa ich účinnosť a efektívnosť zlepšila. Európska komisia by tieto kvalitné štúdie mala stimulovať.

42.

Vzájomné hodnotenie miestnymi a regionálnymi orgánmi a sieťou miestnych a regionálnych pozorovateľov (Progress) môžu posilniť proces získavania poznatkov. Kvalita týchto hodnotení a kvalita činnosti siete miestnych a regionálnych pozorovateľov by mali byť jasne určené hneď od začiatku.

43.

Rozdiely medzi ponukou a dopytom v oblasti práce, rozdiely vo výške mzdy a finančnej podpory v Európe môžu vytvárajú robotnícke hnutia, ktoré môžu brániť aktívnemu začleneniu miestnych ľudí, ktorí sú najväčšmi vylúčení z trhu práce. OMK môže byť využitá počas diskusie o vplyve týchto hnutí na oblasť aktívneho začlenenia.

44.

Rozvoj a šírenie osvedčených postupov možno podporovať tým, že sa každoročne vyberú najlepšie miestne a regionálne orgány v oblasti aktívneho začlenenia a odmenia sa európskou cenou. Systematizácia osvedčených postupov by sa mohla uskutočňovať podľa vzoru tematických skupín ESF.

9.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 257/6

—

dôrazne pripomína, že toto úsilie nastoliť otázku chudoby a sociálneho vylúčenia bude úspešné iba vtedy, ak bude vnímané z dlhodobého hľadiska, a preto treba zdôrazniť, že je nevyhnutné v roku 2010 a skôr, uskutočňovať opatrenia, ktoré budú mať trvalý dosah;

—

vyzýva, aby sa prijali štruktúrované opatrenia, ktoré by vyvolali rozhodujúcu zmenu v boji proti chudobe a všetkým formám sociálneho vylúčenia, pretože oboje obmedzuje slobodu jednotlivcov a škodí spoločnosti ako takej; a je toho názoru, že by bolo určite užitočné umožniť účasť na podujatiach európskeho roka nielen členským štátom, ale i miestnym a regionálnym orgánom alebo ich združeniam, ktoré sú samostatnými subjektmi;

—

zdôrazňuje, že je nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť situácii detí, pretože deti vyrastajúce v chudobe a sociálnom vylúčení sa dostávajú do „cyklu“, ktorý sa prenáša z jednej generácie na druhú a má závažné dlhodobé dôsledky, pretože pripravuje deti o právo naplno rozvinúť svoj potenciál a ohrozuje ich osobný rozvoj, vzdelávanie a celkové blaho;

—

vyzýva inštitúcie Spoločenstva, aby venovali veľkú pozornosť zložitým a viacrozmerným formám chudoby a sociálneho vylúčenia a aby zaviedli koherentné stratégie a preventívne opatrenia, ktoré budú zamerané na proces upevňovania sociálneho postavenia („empowerment“).

Spravodajkyňa

:

Linetta SERRI (IT/SES), členka miestneho zastupiteľstva, Armungia (CA)

1.

sleduje s veľkým záujmom začatú iniciatívu, ktorá sa týka vyhlásenia roka 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

2.

tiež pociťuje obavy, ktoré motivovali rozhodnutie vyhlásiť Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, pretože problematiku chudoby a sociálneho vylúčenia 78 miliónov občanov Európskej únie musia riešiť najmä miestne a regionálne orgány;

3.

dôrazne pripomína, že toto úsilie nastoliť otázku chudoby a sociálneho vylúčenia bude úspešné iba vtedy, ak bude vnímané z dlhodobého hľadiska, a preto treba zdôrazniť, že je nevyhnutné v roku 2010 a skôr, uskutočňovať opatrenia, ktoré budú mať trvalý dosah;

4.

potvrdzuje, že miestne a regionálne orgány zohrávajú mimoriadnu úlohu pri rozpoznávaní a podporovaní podmienok účinného prístupu osôb žijúcich v chudobe alebo sociálne vylúčených osôb k sociálnym, hospodárskym a kultúrnym službám. Miestne, regionálne a ústredné orgány majú základnú zodpovednosť za stanovenie, financovanie a riadenie opatrení, ktoré sú zamerané na zabezpečenie integrácie sociálne vylúčených osôb;

5.

súhlasí s tým, že pri uskutočňovaní sociálnej politiky majú miestne, regionálne a ústredné orgány základnú zodpovednosť za stanovenie, financovanie a riadenie opatrení zameraných na zabezpečenie integrácie osôb, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce. Súkromní, verejní alebo súkromno-verejní poskytovatelia služieb sa podstatnou mierou podieľajú na uskutočňovaní týchto opatrení na miestnej úrovni;

6.

zdôrazňuje, že Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu musí viesť k širšiemu zapojeniu osôb žijúcich v chudobe, sociálne vylúčených osôb a organizácií, ktorých sú členmi. Európsky rok by mal potvrdiť zásadu inkluzívnej spoločnosti vytvárajúcej vo verejnej sfére priestor pre uplatnenie sociálne vylúčených osôb, zhodnocovaním zásadného prínosu organizácií, ktorých sú členmi;

7.

domnieva sa, že treba zintenzívniť výmenu skúseností medzi členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi a medzinárodnými organizáciami, ktoré sa zapájajú do boja proti chudobe, a to v rámci procesu vzájomného učenia sa;

8.

súhlasí s návrhom opätovne potvrdiť význam kolektívnej zodpovednosti, ktorá zaväzuje nielen tvorcov politiky na všetkých úrovniach, ale tiež subjekty verejného a súkromného sektora;

9.

poznamenáva, že záväzok bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu na všetkých úrovniach verejnej správy a najmä politický záväzok, ktorým je predchádzať týmto javom, sa musia opätovne potvrdiť a musí sa v nich pokračovať;

10.

vyzýva, aby sa prijali štruktúrované opatrenia, ktoré by vyvolali rozhodujúcu zmenu v boji proti chudobe a všetkým formám sociálneho vylúčenia, pretože oboje obmedzuje slobodu jednotlivcov a škodí spoločnosti ako takej;

11.

odporúča väčšie odhodlanie pri realizácii činností, ktoré dopĺňajú iné nástroje a činnosti Spoločenstva súvisiace so sociálnym začlenením ako sú program PROGRESS, štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, a tiež boj proti diskriminácii a podpora základných práv a rovnosti žien a mužov, ako i činnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, kultúry a dialógu medzi kultúrami, mladých ľudí, starostlivosti o deti a staršie osoby, občianstva, prisťahovalectva a azylu a výskumu;

12.

praje si, aby sa bojovalo proti všetkým formám diskriminácie, ktoré sa podieľajú na vzniku chudoby a na sociálnom vylúčení;

13.

je toho názoru, že by bolo určite užitočné umožniť účasť na podujatiach európskeho roka nielen členským štátom, ale i miestnym a regionálnym orgánom alebo ich združeniam, ktoré sú samostatnými subjektmi;

14.

domnieva sa, že treba posilniť otvorenú metódu koordinácie v oblasti sociálnej ochrany, sociálneho začlenenia a stratégie Európskej únie pre zamestnanosť s výraznejším zapojením regionálnej a miestnej úrovne. Jej účinnosť vo veľkej miere závisí od zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do vypracovania regionálnych akčných plánov boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a od presadzovania globálnejšieho prístupu, ktorý spája tri veľké oblasti aktívneho začlenenia;

15.

poznamenáva, že v súvislosti so zlepšovaním prístupu k službám sú vo väčšine členských štátov poskytovateľmi sociálnych služieb miestne a regionálne orgány. Tieto úrovne majú preto lepšie predpoklady na to, aby vypracovávali a uplatňovali nové pravidlá riadenia služieb s cieľom uľahčiť k nim prístup;

16.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť situácii detí, pretože deti vyrastajúce v chudobe a sociálnom vylúčení sa dostávajú do „cyklu“, ktorý sa prenáša z jednej generácie na druhú a má závažné dlhodobé dôsledky, pretože pripravuje deti o právo naplno rozvinúť svoj potenciál a ohrozuje ich osobný rozvoj, vzdelávanie a celkové blaho. Pri hodnotení možných rizikových faktorov sociálneho vylúčenia sa musí väčšia pozornosť venovať početným rodinám a mladým rodinám;

17.

pripomína, že plná účasť mladých generácií sa zabezpečí v prvom rade prístupom k vzdelávacím službám; posledný prieskum v rámci Programu medzinárodného hodnotenia študentov (PISA – Program for International Student Assessment) uskutočnený Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj upozornil na úzku spojitosť nízkej úrovne kvalifikácie a sociálneho vylúčenia. Zapojenie a účasť občanov Európskej únie sú zásadné pre sociálnu súdržnosť a rozvoj Európy;

18.

vyzýva inštitúcie Spoločenstva, aby venovali veľkú pozornosť zložitým a viacrozmerným formám chudoby a sociálneho vylúčenia a aby zaviedli koherentné stratégie a preventívne opatrenia, ktoré budú zamerané na proces upevňovania sociálneho postavenia („empowerment“);

19.

naliehavo žiada, aby sa vo väčšej miere zohľadnili problémy, ktorým sú v súvislosti so vstupom žiadateľov o azyl a s nelegálnymi prisťahovalcami vystavené miestne a regionálne orgány, a to predovšetkým tie, ktoré sa nachádzajú na hraniciach Európskej únie.

9.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 257/15

—

trvá na požiadavke rýchleho a jednotného uplatnenia nariadenia na celom území Únie v súlade s európskym charakterom nového nástroja,

—

zdôrazňuje, že EZÚS tým, že územnej spolupráci medzi inštitucionálnymi aktérmi na rôznych úrovniach dvoch alebo viacerých členských štátov prepožičiava komunitárny právny charakter, môže podnietiť proces horizontálnej európskej integrácie pri súčasnom uplatnení zásad subsidiarity a blízkosti k občanom,

—

zdôrazňuje, že možnosť zapojiť rôzne inštitucionálne úrovne do jedinej štruktúry zoskupenia pre spoluprácu otvára priestor novým podobám viacúrovňového riadenia, kde môžu európske miestne a regionálne orgány zohrať dôležitú úlohu iniciátora pri vypracovaní a uplatňovaní politík Únie, a tým prispieť k otvorenejšiemu, participatívnejšiemu, demokratickejšiemu, zodpovednejšiemu a transparentnejšiemu európskemu riadeniu,

—

potvrdzuje svoj zámer zohrávať zásadnú úlohu pri informovaní o nástroji EZÚS a jeho propagácii prostredníctvom politickej aktivizácie, iniciatív v oblasti komunikácie, vytvárania sietí na výmenu skúseností a osvedčených postupov, študijných činností,

—

vyzýva Európsku komisiu, aby iniciovala strategickú úvahu o EZÚS v nasledujúcej zelenej knihe o európskej územnej súdržnosti.

Spravodajkyňa

:

pani Mercedes BRESSO, predsedníčka regiónu Piemonte (IT/SES)

1.

s nadšením víta prijatie nariadenia o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS); ktoré je účinnou odpoveďou na zásadnú požiadavku prehĺbenia procesu európskej integrácie pri zachovaní regionálnej rozmanitosti prispôsobením súčasných modelov vládnutia výzvam, ktorým čelí Európska únia;

2.

berie na vedomie skutočnosť, že Európska únia čelí zmenám, ktoré majú zásadný význam pre jej budúcnosť: stačí pomyslieť na novú Lisabonskú zmluvu, podpísanú 13. decembra 2007, nedávne rozšírenie Schengenského priestoru o deväť nových krajín, prijatie eura Cyprom a Maltou na začiatku roku 2008, prebiehajúce preskúmanie rozpočtu;

3.

víta v podstate skutočnosť, že v novej Lisabonskej zmluve sa v článku 3 Zmluvy o Európskej únii územná súdržnosť začleňuje medzi ciele Únie a uznáva, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť potrebám cezhraničných regiónov; ide o otvorené uznanie skutočnosti, že pri vypracovávaní politických opatrení Únie je potrebné podporovať harmonický a vyvážený rozvoj polycentrického európskeho územia. Ďalej vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy aktivít a opatrení na európskej úrovni, ktoré by sa doň v budúcnosti dali zahrnúť;

4.

uznáva, že budúcnosť Európskej únie a jej územných celkov závisí od posilnenej synergie medzi opatreniami kohéznej politiky a stratégiou podpory konkurencieschopnosti ako aj od rozvoja odvetvových politík, ktoré by predovšetkým v znevýhodnených oblastiach umožnili čeliť výzvam globalizácie v súlade s cezhraničným, nadnárodným a medziregionálnym prístupom; konštatuje, že cezhraničná, nadnárodná a medziregionálna spolupráca bola a aj naďalej je prínosom – európskym, politickým, inštitucionálnym, hospodárskym a spoločensko-kultúrnym.

5.

pripomína, že územná súdržnosť je ústrednou témou Územnej agendy Európskej únie. Tá vyslovuje požiadavku, aby územná súdržnosť zohrávala výraznejšiu úlohu v rámci budúcej európskej kohéznej politiky a iných politík Spoločenstva;

6.

nazdáva sa, že územná súdržnosť je zásadným predpokladom pre dosiahnutie cieľov hospodárskeho rastu a solidarity ako aj pre vytvorenie sociálneho trhového hospodárstva s vysokou konkurencieschopnosťou s cieľom dosiahnuť plnú zamestnanosť, sociálny pokrok a trvalo udržateľný rozvoj;

7.

tvrdí, že územná súdržnosť môže zároveň posilniť konkurencieschopnosť a trvalú udržateľnosť regiónov Európy, v súlade s cieľmi novej Lisabonskej stratégie aktualizovanej členskými štátmi v roku 2008;

8.

považuje územnú spoluprácu a predovšetkým cezhraničnú spoluprácu za kľúčový prvok európskej integrácie a politickú prioritu EÚ a pripomína veľký význam územnej spolupráce v prípade najvzdialenejších regiónov, ostrovov a horských oblastí;

9.

vyzýva Európsku komisiu, aby iniciovala strategickú úvahu o EZÚS v nasledujúcej zelenej knihe o európskej územnej súdržnosti;

10.

vyjadruje svoju podporu územnej spolupráci ako základnému nástroju kohéznej politiky na riešenie otázok s výrazným územným rozmerom v kľúčových sektoroch z hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a environmentálneho hľadiska;

11.

zdôrazňuje, že územná spolupráca je vhodnou odpoveďou na požiadavku, aby prideľovanie prostriedkov v plánovacom období 2007 – 2013 bolo vyváženejšie z geografického hľadiska;

12.

víta skutočnosť, že sa plánovacom období 2007 – 2013 ráta s výrazným posilnením územnej spolupráce v rámci kohéznej politiky prostredníctvom:

13.

nazdáva sa, že nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) predstavuje významný právny nástroj na posilnenie spolupráce medzi územnými celkami v Európe prostredníctvom jednotnej právnej úpravy Spoločenstva, ktorá je priamo uplatniteľná vo všetkých členských štátoch;

14.

domnieva sa, že jeho predvídateľný potenciál sa navyše posilňuje priamou nadväznosťou na acquis communautaire, čo mu dáva väčšiu účinnosť a schopnosť právnej integrácie, väčšiu hĺbku a dynamiku než majú klasické nástroje spolupráce;

15.

poukazuje na skutočnosť, že predchádzajúci právny rámec, ktorý sa týmto nariadením ostatne neruší, často viedol k situáciám právnej neistoty;

16.

víta skutočnosť, že nariadenie o EZÚS obsahuje veľkú časť toho, čo acquis Rady Európy zaviedol v oblasti územnej spolupráce. Právo územných samospráv na spoluprácu presahujúcu hranice štátu bolo vlastne po prvýkrát uznané v rámci Rady Európy v Európskej rámcovej dohode o cezhraničnej spolupráci územných samospráv z roku 1980 a v doplňujúcich protokoloch k tejto dohode z rokov 1995 a 1998.

17.

poukazuje na skutočnosť, že EZÚS je nástrojom, ktorý vedie k vytvoreniu štruktúry európskej spolupráce, ktorej cieľom je umožniť zaoberať sa tradičnými legislatívno-administratívnymi problémami súvisiacimi uskutočňovaním a so spravovaním cezhraničných, nadnárodných a medziregionálnych programov a projektov ako aj s územnou spoluprácou všeobecne a riešiť ich;

18.

zdôrazňuje, že EZÚS prispieva k zvyšovaniu stability a istoty iniciatív v rámci územnej spolupráce prostredníctvom vytvárania zoskupení pre spoluprácu s právnou subjektivitou ako aj potrebnými prostriedkami na realizáciu projektov a opatrení s finančným príspevkom Spoločenstva alebo aj bez neho,

19.

opakovane zdôrazňuje, že EZÚS môže poskytnúť účinnú platformu na koordináciu a realizáciu európskych, vnútroštátnych a regionálnych politických opatrení v mnohorakých kľúčových oblastiach, ako sú napríklad infraštruktúra, konkurencieschopnosť podnikov, výskum a inovácia, vzdelávanie, ochrana životného prostredia a predchádzanie rizikám, energetické a dopravné siete, zdravotníctvo a sociálna oblasť, trvalo udržateľný a polycentrický mestský rozvoj,;

20.

pripomína, že európske programy ako INTERREG podnietili vytváranie mnohých štruktúr, dohovorov, dohôd, ktorých cieľom je dať reálnu podobu cezhraničnej a medziregionálnej spolupráci medzi územnými celkami v oblastiach spoločného záujmu;

21.

nazdáva sa, že EZÚS by mohlo poskytnúť novú príležitosť na právne štruktúrovanie a koherentný rozvoj európskych regiónov, ktoré v minulých rokoch v rámci iniciatív zameraných na spoluprácu rozhodnou mierou prispeli k posilneniu skutočnej spolupráce v širokom spektre činností, zlepšeniu susedských vzťahov medzi štátmi, zblíženiu národov, prenosu vedomostí a výmene osvedčených postupov;

22.

zdôrazňuje, že účelom nariadenia o EZÚS nie je obmedzovať existujúce európske regióny v ich činnosti či fungovať ako dodatočná administratívna štruktúra, ale ponúknuť spoľahlivú možnosť pre rozvoj transeurópskej územnej spolupráce;

23.

zdôrazňuje, že EZÚS predstavuje účinný nástroj na presadzovanie decentralizovanej spolupráce vo viacerých oblastiach politiky v celej Európskej únii, a to na základe stabilných štruktúr, ktoré dokážu podnietiť občanov angažovať sa a prijímať spoločné rozhodnutia, ktoré budú v plnej miere realizované, a dokonca môžu viesť k dlhodobej strategickej spolupráci;

24.

upozorňuje, že EZÚS by mohlo a malo byť operatívnym nástrojom prvej úrovne, keďže rôznym oblastiam EÚ umožňuje prístup na trh s úvermi, aby mohli financovať infraštruktúru alebo služby všeobecného záujmu, a aby mohli zároveň vytvárať potrebné príjmy na zlepšenie finančnej situácie týchto opatrení;

25.

zdôrazňuje, že prvé opatrenie, ktoré je na úrovni Spoločenstva potrebné implementovať, sa týka podpory prednostného využívania EZÚS ako nástroja spolupráce z dôvodov množstva výhod vďaka zjednodušeniu riadenia politík, plánov a projektov, ako aj vďaka zovšeobecneniu osvedčených administratívnych postupov v celej EÚ;

26.

nazdáva sa, že prijatie nástroja EZÚS môže viesť k tomu, že existujúce štruktúry spolupráce budú nielen pôsobiť zosúladenejšie a účinnejšie, aby sa dosiahla racionálnosť a neplytvalo sa prostriedkami; ale tiež zvýšia kvalitu dosiahnutých výsledkov;

27.

opakovane pripomína, že EZÚS môže výraznejším zapojením miestnych a regionálnych orgánov ako aj hospodárskych a sociálnych partnerov na regionálnej úrovni rozhodným spôsobom prispieť k efektívnejšiemu prideľovaniu a riadeniu finančných prostriedkov;

28.

zdôrazňuje, že EZÚS tým, že územnej spolupráci medzi inštitucionálnymi aktérmi na rôznych úrovniach dvoch alebo viacerých členských štátov prepožičiava komunitárny právny charakter, môže podnietiť proces horizontálnej európskej integrácie pri súčasnom uplatnení zásad subsidiarity a blízkosti k občanom;

29.

súhlasí, že prostredníctvom nástroja, ktorý predstavuje EZÚS, môžu európske miestne a regionálne orgány zohrať dôležitú úlohu iniciátora pri vypracovaní a uplatňovaní politík Únie, a tým prispieť k otvorenejšiemu, participatívnejšiemu, demokratickejšiemu, zodpovednejšiemu a transparentnejšiemu európskemu riadeniu;

30.

zdôrazňuje, že možnosť zapojiť rôzne inštitucionálne úrovne do jedinej štruktúry zoskupenia pre spoluprácu otvára priestor novým podobám viacúrovňového riadenia, kde zainteresované strany prispievajú v závislosti od svojich právomocí k celkovému úspechu projektu.

31.

Zdôrazňuje, že samotná forma právneho nástroja nariadenia zaručí jednotnú úpravu územnej spolupráce vo všetkých členských štátoch a zníži rozdiely spôsobené roztrieštenosťou predpisov, prvýkrát tak existuje spoločný nástroj s takýmto širokým geografickým dosahom;

32.

domnieva sa, že implementácia nariadenia by mala byť zároveň vhodne koordinovaná, aby jednotlivé právne akty vypracované členskými štátmi s cieľom uplatňovať nariadenie (ES) č. 1082/2006, mohli byť spojené dohromady bez toho, aby spôsobili nekompatibilitu alebo prekážky;

33.

trvá na požiadavke rýchleho a jednotného uplatnenia nariadenia na celom území Únie v súlade s európskym charakterom nového nástroja;

34.

konštatuje, že je dôležité vhodnou formou a hneď od začiatku zapojiť do uplatňovania nového nástroja Spoločenstva aj tretie krajiny v súlade s postupmi uvedenými v preambule nariadenia o EZÚS,

35.

berie na vedomie skutočnosť, že niektoré členské štáty už prijali ustanovenia na uplatňovanie nariadenia, ale si vyhradzuje právo analyzovať tieto opatrenia s cieľom zhodnotiť ich súlad s cieľmi zjednocovania predpisov a podpory územnej spolupráce;

36.

vyjadruje svoje poľutovanie nad skutočnosťou, že väčšina členských štátov zatiaľ neprijala ustanovenia na implementáciu nariadenia a vyzýva príslušné orgány, aby tak urobili bez ďalších prieťahov a bez administratívnych prekážok a administratívneho zaťaženia pri vytváraní EZÚS a zaisťovaní ich plnej funkčnosti;

37.

zdôrazňuje, že EZÚS bolo vytvorené aj s cieľom zjednodušiť postupy riadenia a realizácie iniciatív v rámci územnej spolupráce, a preto žiada rozsiahlejšiu spoluprácu medzi rôznymi národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi v rámci každého štátu a príslušných právomocí;

38.

preto pokladá spoluprácu a vzájomné poskytovanie informácií medzi členskými štátmi za nevyhnutné rovnako ako priame zapojenie miestnych a regionálnych orgánov;

39.

pripomína, že legislatíva Spoločenstva oznámením o EZÚS privádza do života novú kategóriu právnických osôb, ktorá by napriek výrazným odkazom na vnútroštátne práva mala byť posudzovaná v podstatne jednotne v jednotlivých členských štátoch v súlade so zásadami priamej uplatniteľnosti a priamej účinnosti;

40.

zdôrazňuje, že článok 2 nariadenia stanovuje presnú hierarchiu, na základe ktorej nielen právne predpisy Spoločenstva ale aj ustanovenia dohôd a stanov vznikajúcich EZÚS majú prednosť pred právom členského štátu, kde má sídlo EZÚS, ktoré je uplatniteľné len v prípadoch, ktoré nie sú upravené v nariadení alebo sú v ňom upravené len čiastočne;

41.

zdôrazňuje, že ustanovenia nariadenia, ktoré neodkazujú na vnútroštátne právo, sa uplatňujú priamo na každú žiadosť o zriadenie EZÚS;

42.

nazdáva sa, že nariadenie prisudzuje potenciálnym členom EZÚS, ktorí sa nachádzajú na území aspoň dvoch členských štátov, reálne okamžite uplatniteľné právo vytvoriť EZÚS v súlade s ustanoveniami nariadenia;

43.

pripomína, že nesplnenie povinnosti členských štátov prijať vhodné vykonávacie ustanovenia brzdí potenciál koncepcie EZÚS, a preto žiada Európsku komisiu, aby vyzvala členské štáty k plneniu ich záväzných povinností v tejto veci;

44.

nazdáva sa, že Európska komisia môže zohrávať rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní plnej funkčnosti EZÚS v súlade s pôvodným duchom nariadenia;

45.

vyzýva Európsku komisiu, aby nabádala členské štáty k prijatiu potrebných vykonávacích opatrení a zároveň poskytla vhodnú podporu zodpovedným vnútroštátnym orgánom prostredníctvom prijatia usmernení, pravidiel výkladu, technických pokynov. Na tento účel by Komisia mohla využiť výsledky činnosti skupiny expertov pre EZÚS vytvorenej Výborom regiónov;

46.

dúfa, že Európska komisia zvažuje možnosť začať potrebné konania o porušení proti členským štátom, ktoré bezdôvodne nesplnili svoju povinnosť prijať potrebné vykonávacie opatrenia na implementáciu nariadenia v prípade, že by naďalej pretrvávala takáto situácia.

47.

zastáva názor, že využívanie Európskeho zoskupenia územnej spolupráce možno podporiť špecifickými opatreniami Spoločenstva v oblasti komunikácie a vzdelávania ako aj každým iným vhodným opatrením vrátane právnych, ekonomických a finančných stimulov;

48.

v tejto súvislosti sa domnieva, že základné ekonomické a finančné stimuly možno rozdeliť do dvoch veľkých skupín. Preto navrhuje, aby prvá skupina predpokladala existenciu špecifického programu financovaného z fondov Spoločenstva, z ERDF, ktorý by prispieval k vytváraniu nových EZÚS alebo konverzii perspektívnych projektov spolupráce riadených podľa starých, konvenčných vzorov;

49.

uvádza, že druhá skupina ekonomických a finančných stimulov by vyžadovala, aby sa do verejných konaní vypísaných Komisiou začlenilo kritérium vyššej efektívnosti pri vyhodnocovaní predkladaných projektov, ktoré zahŕňajú vytvorenie EZÚS a tiež predpoklad trvalej udržateľnosti po ukončení projektu. Takto by sa mohla podporiť inštitucionalizácia strednodobej a dlhodobej kultúry spolupráce, ktorá by popri zdrojoch z rozpočtu Spoločenstva hľadala nové spôsoby financovania;

50.

domnieva sa, že pokiaľ ide o opatrenia právneho charakteru, ktoré by sa mali realizovať s cieľom dopomôcť tomuto nástroju k úspechu v rámci celej EÚ, najväčšiu zodpovednosť by mala niesť Komisia s technickou podporou Výboru regiónov;

51.

navrhuje Európskej komisii zintenzívniť interné informačné opatrenia zamerané na generálne riaditeľstvá s cieľom rozšíriť poznanie EZÚS ako nástroja pri uskutočňovaní sektorových politík Európskej únie;

52.

deklaruje svoju ochotu spolupracovať s inštitucionálnymi aktérmi v prospech uvedených podporných opatrení.

53.

pripomína, že má k dispozícii špecifické poradné právomoci v oblasti nadnárodnej spolupráce v zmysle článku 265 Zmluvy o ES:

54.

potvrdzuje svoj zámer zohrávať zásadnú úlohu pri informovaní o nástroji EZÚS a jeho propagácii prostredníctvom politickej aktivizácie, iniciatív v oblasti komunikácie, vytvárania sietí na výmenu skúseností a osvedčených postupov, študijných činností;

55.

zdôrazňuje, že bola vytvorená skupina územných expertov pre EZÚS s úlohou monitorovať prijímanie vnútroštátnych vykonávacích ustanovení a podporovať výmenu skúseností s vytváraním a riadením EZÚS na úrovni územných celkov;

56.

zaväzuje sa, že bude poukazovať na možnosti, ktoré núkajú legislatívy tak členských štátov ako aj tretích štátov susediacich s Úniou s cieľom maximálne využiť možnosti spolupráce medzi územnými celkami Európskej únie a tretích krajín;

57.

zintenzívni svoju spoluprácu s regionálnymi organizáciami z celej Európy s konkrétnymi a dlhodobými skúsenosťami v oblasti transeurópskej územnej spolupráce;

58.

zdôrazňuje, že úzka medziinštitucionálna spolupráca schopná zapojiť európske inštitúcie, vlády členských štátov a miestne a regionálne územné celky je základným predpokladom úspechu EZÚS a územnej spolupráce.

9.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 257/20

—

zastáva názor, že Európska únia by už čo najskôr mala disponovať skutočnou európskou imigračnou politikou. Mala by rešpektovať právomoci jednotlivých úrovní vlády, ale vykonávať tie, ktoré jej prináležia,

—

víta iniciatívy Komisie na stanovenie mechanizmov zjednodušujúcich regulárnu migráciu pracovnej sily, keďže existuje nerovnováha medzi reštriktívnymi opatreniami zameranými na boj proti neregulárnej migrácii a opatreniami zameranými na podporu regulárnej migrácie a žiada Komisiu, aby vypracovala komplexnú európsku politiku, pričom by zabezpečila, že opatrenia na európskej úrovni budú prínosom, ako napr. v prípade vysokokvalifikovaných pracovníkov,

—

súhlasí s tým, že nelegálna práca je hlavným faktorom, ktorý podporuje neregulárnu migráciu, a preto by mali členské štáty vynaložiť väčšie úsilie na prijatie všetkých potrebných opatrení na boj proti neregulárnemu pracovnému trhu,

—

ľutuje, že o úlohe Výboru regiónov sa nezmieňuje žiadny zo spomínaných dokumentov a vyjadruje svoje znepokojenie nad nedostatočným záujmom o územný rozmer, i keď do dnešného dňa bola úloha miestnych a regionálnych orgánov pri riadení migračných javov uznávaná, ako aj poradná úloha Výboru regiónov v tejto oblasti,

—

potvrdzuje, že súčasne s rozvojom vonkajšieho rozmeru politiky a európskych nástrojov na riadenie migrácie treba posilniť aj územný rozmer, a to zapojením miestnych a regionálnych orgánov do formovania globálneho postoja voči migrácii. V tomto zmysle by bolo potrebné zabezpečiť, aby Európska komisia podporovala proaktívnejšie zapojenie Výboru regiónov do prípravnej fázy krokov na úrovni Spoločenstva,

—

víta iniciatívu podporovať okružnú migráciu a nazdáva sa, že táto iniciatíva môže byť pre pracovné trhy členských štátov a rozvoj krajín pôvodu pozitívnym prínosom.

Spravodajkyňa

:

Anna TERRÓN I CUSÍ (ES/SES), štátna tajomníčka vlády autonómnej oblasti Katalánsko pre Európsku úniu

1.

zastáva názor, že Európska únia by už čo najskôr mala disponovať skutočnou európskou imigračnou politikou. Mala by rešpektovať právomoci jednotlivých úrovní vlády, ale vykonávať tie, ktoré jej prináležia;

2.

víta iniciatívy Komisie na stanovenie mechanizmov zjednodušujúcich regulárnu migráciu pracovnej sily, keďže existuje nerovnováha medzi reštriktívnymi opatreniami zameranými na boj proti neregulárnej migrácii a opatreniami zameranými na podporu regulárnej migrácie a žiada Komisiu, aby vypracovala komplexnú európsku politiku, pričom by zabezpečila, že opatrenia na európskej úrovni budú prínosom, ako napr. v prípade vysokokvalifikovaných pracovníkov;

3.

súhlasí s tým, že nelegálna práca je hlavným faktorom, ktorý podporuje neregulárnu migráciu, a preto by mali členské štáty vynaložiť väčšie úsilie na prijatie všetkých potrebných opatrení na boj proti neregulárnemu pracovnému trhu;

4.

zastáva názor, že opatrenia na boj proti ilegálnej práci sa musia zameriavať predovšetkým na tých zamestnávateľov alebo súkromné osoby, ktoré zamestnávajú osoby zdržiavajúce sa v krajine nelegálne. Samotní prisťahovalci sa často nachádzajú vo veľmi ťažkej situácii, ktorú možno ľahko zneužiť nemorálnym alebo nezákonným spôsobom;

5.

domnieva sa, že jednotné povolenie je dobrým nástrojom ako predchádzať vznikajúcej neregulárnej migrácii a upozorňuje na to, že článok 41 Charty základných práv EÚ zahŕňa aj právo na dobrú správu vecí verejných;

6.

domnieva sa, že spolupráca s tretími krajinami je základom pre globálny a koherentný prístup k problematike migrácie, ako to zaznamenala aj Európska rada vo svojich záveroch v roku 2005, v ktorých pripomína, že otázky súvisiace s migráciou predstavujú základný prvok vzťahov EÚ s mnohými tretími krajinami, najmä s regiónmi susediacimi s Európskou úniou (1);

7.

vyslovuje sa za to, aby sa pri vytváraní tzv. partnerstiev v oblasti mobility uprednostňovali tie tretie krajiny, ktoré sú ochotné podniknúť v rámci boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi významné opatrenia;

8.

víta návrhy na rozvoj intenzívnejšej spolupráce s tretími krajinami prostredníctvom „partnerstiev v oblasti mobility“ alebo finančnej a technickej pomoci a vyzýva Komisiu, aby hľadala nové formy spolupráce s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, založené na princípe rovnosti, aby sa vytvorila atmosféra vzájomnej dôvery umožňujúca vzájomnú spoluprácu týchto krajín v boji proti neregulárnej migrácii a pri zavádzaní mechanizmov na regulovanie regulárnej migrácie;

9.

opätovne vyzdvihuje kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri rokovaniach a vo vzťahoch s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, predovšetkým v oblasti rozvoja a spolupráce. Pripomína významný prínos miestnych a regionálnych orgánov, okrem iného, pri náležitom fungovaní programov AENEAS, MEDA a TACIS a upozorňuje na to, že vďaka komunitám migrantov boli s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami nadviazané vzťahy a prehĺbené o nich vedomosti;

10.

ľutuje, že o úlohe Výboru regiónov sa nezmieňuje žiadny zo spomínaných dokumentov a vyjadruje svoje znepokojenie nad nedostatočným záujmom o územný rozmer, i keď do dnešného dňa bola úloha miestnych a regionálnych orgánov pri riadení migračných javov uznávaná, ako aj poradná úloha Výboru regiónov v tejto oblasti;

11.

potvrdzuje, že súčasne s rozvojom vonkajšieho rozmeru politiky a európskych nástrojov na riadenie migrácie treba posilniť aj územný rozmer, a to zapojením miestnych a regionálnych orgánov do formovania globálneho postoja voči migrácii. V tomto zmysle by bolo potrebné zabezpečiť, aby Európska komisia podporovala proaktívnejšie zapojenie Výboru regiónov do prípravnej fázy krokov na úrovni Spoločenstva (2);

12.

vyzdvihuje prácu miestnych a regionálnych samospráv v rámci politík pre integráciu imigrantov a ich úlohu pri zabezpečovaní bezproblémového fungovania mechanizmov prístupu na trh práce a zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať pri vzdelávaní pracujúcich imigrantov, aby sa mohli začleniť do európskeho pracovného trhu a, v prípade návratu, do pracovného trhu v krajine pôvodu;

13.

pripomína, že miestne a regionálne orgány zohrávajú významnú úlohu pri poskytovaní verejných služieb migrantom (regulárnym aj neregulárnym), medzi ktorými treba spomenúť stratégie v oblasti prijímania migrantov, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a ubytovania. Podľa vyhlásenia z piatej konferencie parlamentov regiónov hlavných miest Európskej únie (apríl 2006) fenomén imigrácie predstavoval a naďalej predstavuje pre niektoré regióny a miestne samosprávy významnú položku v oblasti verejných služieb, a preto by bolo vhodné preskúmať nové postupy, ktoré by miestnym a regionálnym samosprávam umožňovali zohrávať významnejšiu úlohu pri vytváraní národných iniciatív a stratégií súvisiacich s prístupom a začlenením na pracovný trh;

14.

uvádza, že dáva prednosť slovnému spojeniu „neregulárna“ migrácia, pretože v mnohých úradných jazykoch výraz „nelegálny“ sa jasne spája s trestnou činnosťou a nabáda k tomu, aby sa výraz „nelegálny imigrant“ v žiadnom prípade nepoužíval;

15.

berie na vedomie zmienku o ďalších politikách EÚ, ktoré sa môžu týkať migrantov, ako napr. rozvojová politika, európska stratégia zamestnanosti alebo iné politiky v sociálnej a hospodárskej oblasti, a preto žiada o lepšiu koordináciu všetkých politík týkajúcich sa migrantov;

16.

žiada Komisiu, aby brala do úvahy odhady členských štátov pokiaľ ide o potrebu pracovnej sily na základe informácií, ktoré členské štáty poskytli Eurostatu a zoznamov povolaní s nedostatkom pracovnej sily, a to s cieľom podrobnejšie spoznať činnosť a odhady jednotlivých členských štátov. Pritom treba rešpektovať právomoc členských štátov povoliť štátnym príslušníkom tretích krajín vstup na trh práce;

17.

upozorňuje na význam spoľahlivých a aktualizovaných štatistík, ktoré by štátom umožňovali dobrovoľnú výmenu informácií a skúseností v oblasti pracovných politík a pracovného trhu, ako to stanovuje nariadenie (ES) č. 862/2007 o štatistikách Spoločenstva v oblasti migrácie a medzinárodnej ochrany (3);

18.

podčiarkuje významnú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri získavaní informácií a štatistických údajov a vyzdvihuje prínos miestnych a regionálnych orgánov, okrem iného, v súvislosti s európskym portálom pre migráciu alebo s rozšírením služieb siete EURES. Miestne a regionálne orgány samy spravujú niekoľko internetových portálov, ktoré môžu tieto iniciatívy dopĺňať;

19.

vyjadruje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že neexistuje výslovný odkaz na medzinárodné dohody, ktoré podpísali členské štáty v rámci Medzinárodnej organizácie práce a pripomína, že členské štáty musia konať v súlade s Deklaráciou o základných princípoch a právach pri práci (MOP, 2004), Akčným plánom migrujúcich pracovníkov (MOP, 2004) a vo všeobecnosti v súlade so základnými ľudskými právami, ktoré sú definované platnými medzinárodnými zmluvami;

20.

považuje za veľmi dôležité vytvorenie siete miestnych a regionálnych orgánov s cieľom vypracovať spoločné štatistické nástroje a ukazovatele, umožňujúce lepšie poznať skutočný stav v oblasti migrácie;

21.

poukazuje na význam podpory pri vytváraní permanentných pracovných skupín a organizovaní fór (konferencií, seminárov...) na výmenu skúseností a osvedčených postupov v oblasti prijímania a spoločenskej a pracovnej integrácie imigrantov;

22.

podporuje ratifikáciu medzinárodného dohovoru o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov zo strany členských štátov;

23.

víta iniciatívu podporovať okružnú migráciu a nazdáva sa, že táto iniciatíva môže byť pre pracovné trhy členských štátov a rozvoj krajín pôvodu pozitívnym prínosom;

24.

uznáva, že okružná migrácia môže vytvoriť pozitívny vzťah medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami a že môže fungovať ako nástroj na podporu dialógu, spolupráce a vzájomného porozumenia;

25.

upozorňuje na skutočnosť, že okružná migrácia by mala fungovať správne s cieľom zabrániť tomu, aby sa zmenila na neregulárnu migráciu, pričom by mali byť vytvorené efektívne spôsoby zaručujúce návrat migrantov a podporujúce cirkuláciu. Zároveň sa nazdáva, že okružná migrácia nemôže fungovať ako náhrada migrácie trvalého charakteru, ani obmedzovať iniciatívy členských štátov v oblasti politík pre integráciu imigrantov;

26.

uprednostňuje výraznejšie prepojenie medzi imigračnými politikami a ostatnými politikami na úrovni EÚ, a to s cieľom zlepšiť hospodársky a sociálny rámec krajín pôvodu a „prispieť k zníženiu stimulov na neregulárnu migráciu“ (4);

27.

pozitívne prijíma partnerstvá s tretími krajinami v oblasti mobility a uznáva význam podpory asociačných dohôd s krajinami pôvodu. Komisia vo svojom oznámení zdôrazňuje, že pri dohodách o partnerstvách v oblasti mobility je potrebné rešpektovať rozdelenie kompetencií medzi EÚ a členskými štátmi, ktoré by mali navrhnúť nástroje na spoločné riadenie migračných tokov, opatrenia na boj proti neregulárnej migrácii a zjednodušiť opätovné prijatie a návrat neregulárnych migrantov, ako aj mechanizmy na podporu hospodárskeho rozvoja týchto krajín;

28.

pripomína, že je dôležité uzatvoriť s tretími krajinami dohody o opätovnom prijímaní v rámci ich vlastných záväzkov a upozorňuje na potrebu zjednodušiť takéto návraty do vlasti, pričom budú dodržiavané práva imigrantov a platné medzinárodné práva;

29.

žiada, aby bola uznaná úloha miestnych a regionálnych orgánov v medzinárodnej cezhraničnej spolupráci a povzbudzuje k tomu, aby sa podporovala ich účasť v rámci Európskeho nástroja susedstva, pričom nabáda miestne a regionálne orgány, aby spolupracovali s orgánmi v krajinách pôvodu a využívali na tento účel programy Európskej komisie a predovšetkým pilotnú iniciatívu dohodnutého plánovaného programu pre územnú spoluprácu medzi najvzdialenejšími regiónmi a susediacimi tretími krajinami. Zároveň pripomína, že práve tieto správne orgány najlepšie poznajú hospodársky a sociálny dopad imigrácie a s tým súvisiace dôsledky v regiónoch pôvodu;

30.

pripomína, že by bolo potrebné analyzovať dôsledky okružnej migrácie v krajinách pôvodu a preskúmať dopad návratu migrantov do týchto krajín. Navrhuje, aby sa v súlade s týmito prieskumami uplatnili nástroje potrebné na zjednodušenie prevádzania finančných prostriedkov;

31.

žiada, aby boli preskúmané možnosti zapojenia do partnerstiev v oblasti mobility tých miest a regiónov, ktoré sú pôvodnými i cieľovými miestami migračných tokov, pretože môžu zjednodušiť mobilitu imigrantov a pozitívne prispieť k ich sociálnej integrácii;

32.

trvá na tom, že je potrebné podporiť tie nástroje, ktoré by v rámci EÚ zjednodušili mobilitu prisťahovalcov legálne sa zdržujúcich a pracujúcich v niektorom z členských štátov;

33.

zdôrazňuje, že tretie krajiny, ktoré vstúpia do partnerstva v oblasti mobility, musia zabezpečiť efektívne uľahčenie návratu a opätovného začlenenia migrantov prostredníctvom aktívnych opatrení na podporu produktívnych pracovných miest a dôstojných pracovných podmienok. Úrady prijímajúcej krajiny by mali krajiny pôvodu, s ktorými vytvorili partnerstvo v oblasti mobility, na to upozorniť a podporovať radami aj inými spôsobmi, ktoré nie sú spojené s finančnou záťažou;

34.

pozitívne hodnotí myšlienku zaviesť dlhodobé viacvstupové víza, ktoré by podporili okružnú migráciu a vyjadruje podporu iniciatívam umožňujúcim príslušníkom tretích krajín – ktorým bol predtým umožnený vstup ako študentom a ktorí sa zapojili do mechanizmov okružnej migrácie, pričom splnili svoju povinnosť návratu – aby sa začlenili do pracovných trhov členských štátov;

35.

žiada Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie a zabezpečila, aby si okružní migranti prostredníctvom svojho návratu mohli do krajiny pôvodu previesť svoje akumulované právo na dôchodkové zabezpečenie;

36.

pozitívne hodnotí vyšší počet iniciatív v oblasti spolupráce s tretími krajinami, ktoré fungujú v súčinnosti s ostatnými opatreniami a podporuje účasť miestnych a regionálnych orgánov na projektoch rozvoja;

37.

podporuje myšlienku vytvoriť v tretích krajinách spoločné centrá na podávanie žiadostí o víza a žiada, aby táto iniciatíva neznamenala nárast počtu byrokratických postupov, ale naopak, aby boli tieto postupy zjednodušené a urýchlené;

38.

podporuje zámer Komisie bojovať proti nelegálnej práci, ktorú vykonávajú osoby z tretích krajín. Uplatňovanie sankcií ekonomickej, administratívnej a v prípade potreby trestnej povahy s cieľom zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov EÚ je v kompetencii členských štátov, s výnimkou sankcií, ktoré majú zabezpečovať účinnosť práva EÚ;

39.

konštatuje potrebu zhodnotiť vhodnosť termínov „zamestnávateľ“ alebo „podnikateľ“ pre každú jazykovú verziu smernice a nazdáva sa, že ak v právnych predpisoch jednotlivých členských štátov existuje rozdiel medzi oboma termínmi, bolo by vhodnejšie používať termín „zamestnávateľ“ namiesto termínu „podnikateľ“, a to s cieľom odlíšiť podnikateľský zámer od trestnej činnosti a pokryť situácie, kedy možno regulárne zamestnávať bez toho, aby bol človek z právneho hľadiska podnikateľom;

40.

potvrdzuje, že boj proti neregulárnej práci by sa mal viesť za pomoci sankcií voči tým, ktorí nelegálne zamestnávajú, ale aj zintenzívnením pracovných inšpekcií a zlepšovaním spôsobov legálneho náboru a preskúmaním alternatívnych systémov, ktoré umožnia podporovať osvedčené postupy. Výsledky pracovných inšpekcií by sa mali zverejňovať, aby sa spotrebitelia a potenciálni zamestnanci mohli informovane rozhodnúť;

41.

potvrdzuje, že boj proti neregulárnej práci, ktorá je hlavným faktorom podporujúcim neregulárnu migráciu, by mal zastávať popredné miesto v činnosti EÚ týkajúcej sa imigračnej politiky. Nazdáva sa tiež, že právny základ smernice by sa mal sústrediť na boj proti neregulárnej práci a následne na znižovanie neregulárnej migrácie a nie naopak;

42.

pripomína, že miestne a regionálne orgány môžu v súlade s vnútroštátnou legislatívou zohrávať významnú úlohu pri uplatňovaní opatrení na kontrolu a dohľad na pracovnom trhu a že by sa mal prípadne zvýšiť objem ľudských zdrojov a materiálov, aby bolo možné zvýšiť frekvenciu inšpekcií;

43.

nazdáva sa, že v rámci boja proti neregulárnej práci by mala byť venovaná zvláštna pozornosť boju proti nelegálnemu prevádzaniu migrantov a obchodovaniu s ľuďmi. Zároveň odsudzuje činnosť mafie a organizovaných zločineckých sietí podporujúcich prežívanie fenoménu neregulárnej migrácie vo všeobecnosti a konkrétne pracovného vykorisťovania. Tento fenomén sa zmenil na výnosnú trestnú činnosť;

44.

podporuje iniciatívy zamerané na boj proti neregulárnej práci a vyzýva na podporu iniciatív vyvíjaných v tejto oblasti spoločne s jednotlivými administratívnymi úrovňami (národnými, regionálnymi a miestnymi) a sociálnymi aktérmi (najmä združeniami zamestnávateľov a odbormi, ale ja mimovládnymi organizáciami a združeniami na ochranu práv). Navrhuje spustiť v určitých pracovných odvetviach iniciatívy na zvyšovanie povedomia a informačnú činnosť zameranú na odradenie tých, ktorí neregulárne zamestnávajú pracovníkov a poskytovanie informácií o prínosoch legálneho zamestnávania;

45.

súhlasí s tým, že by nemalo význam vyradiť z rámca uplatňovania smernice súkromné osoby, ktoré zamestnávajú neregulárnych pracovníkov, ale upozorňuje na to, že tejto praxi nebude možno predísť, ak nevzniknú rýchle a doplňujúce alternatívy regulárneho zamestnávania pracovných síl, ktorých je na trhu práce nedostatok;

46.

pripomína, že je dôležité zlepšiť flexibilitu a rýchlosť zamestnávania na dobu určitú, a najmä sezónneho zamestnávania a zároveň určiť spôsoby sezónnej imigrácie, ako to stanovuje plán politiky v oblasti legálnej migrácie z roku 2005, čo by pomohlo zabrániť pretrvávaniu neregulárneho zamestnávania;

47.

upozorňuje na situáciu extrémnej pracovnej a osobnej zraniteľnosti mnohých žien imigrantiek v Európskej únii a vyzýva k tomu, aby sa tejto problematike venovalo viac pozornosti;

48.

podporuje rozhodnutie neuplatniť sankcie na príslušníkov tretích krajín, na ktoré sa návrh vzťahuje, aj keď rozhodnutie o návrate alebo vyhostení (5) možno chápať ako penalizáciu. Zároveň hodnotí pozitívne finančné sankcie voči porušovateľom, najmä pokiaľ ide o uhradenie nákladov na návrat, ku ktorým sa môžu pridať náklady na ubytovanie a diéty pre imigranta, až kým sa neukončí proces návratu. Opakuje, že Európska únia by mala zaručiť koherentnosť legislatívnych nástrojov, ktoré zahŕňajú opatrenia týkajúce sa návratu a jeho vhodnosti vzhľadom na základné práva;

49.

vyzýva na prijatie opatrení potrebných na zabezpečenie toho, aby bola pracovníkom vráteným do krajiny pôvodu uhradená celková dlžná suma odmeny;

50.

požaduje, aby príslušné orgány členských štátov poskytovali vyššiu ochranu zneužitým zamestnancom a žiada o zváženie možnosti udelenia dlhodobého povolenia k pobytu, a to najmä v extrémne závažných prípadoch, v súlade s ustanoveniami smernice 2004/81/ES o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi;

51.

víta iniciatívy, ktoré by podporovali legálne spôsoby migrácie v EÚ, ako aj pokusy zosúladiť rozdielne a komplexné mechanizmy prístupu na pracovné trhy v členských štátoch;

52.

považuje za potrebné ďalej rozvíjať opatrenia ako napr. „modrá karta“ s cieľom zvýšiť atraktívnosť Európskej únie ako cieľa migračných tokov kvalifikovaných a vysokokvalifikovaných pracovníkov, uspokojiť potreby európskych pracovných trhov a zaručiť plnenie Lisabonskej stratégie. Vyzývame Komisiu, aby predložila jednoznačnejšiu definíciu „kvalifikovaných“ a „vysokokvalifikovaných“ prisťahovalcov a odporúča, aby spomínaná definícia zohľadňovala úroveň vzdelania prisťahovalca, ako aj jeho pracovnú prax, jazykovú zdatnosť a ďalšie relevantné faktory;

53.

pripomína, že by sa nemal podceňovať prínos nekvalifikovaných alebo nízko kvalifikovaných pracovníkov na niektorých európskych pracovných trhoch a po preskúmaní a vyhodnotení možností zamestnania nekvalifikovaných alebo nízko kvalifikovaných pracovníkov pripomína Komisii záväzky Rady týkajúce sa aproximácie iných postupov prijímania z dôvodov súvisiacich so zamestnaním, tak ako bolo stanovené v pláne politiky pre oblasť legálnej migrácie;

54.

zastáva názor, že „modrá karta“ by nemala byť udelená len tým kvalifikovaným pracovníkom, ktorí žiadajú o prijatie na území EÚ, ale aj tým, ktorí už na území niektorého členského štátu žijú;

55.

považuje za nevyhnutné získavanie dôveryhodných a základných informácií o potrebnom počte kvalifikovanej pracovnej sily na pracovných trhoch členských štátov a žiada Komisiu, aby v súlade s nariadením č. 862/2007 vypracovala efektívnu homogénnu metódu na získavanie a predkladanie štatistických údajov v tejto oblasti;

56.

žiada členské štáty, aby podporovali účasť miestnych a regionálnych orgánov na určovaní počtu prijímaných príslušníkov tretích krajín na ponúkané vysokokvalifikované miesta a vyjadruje poľutovanie, že to nie je explicitne stanovené v návrhu smernice;

57.

kladie si otázku, či pracovná mobilita vysokokvalifikovaných pracovníkov môže byť ovplyvnená potrebou zotrvať, najmenej počas obdobia dvoch rokov, v prvom členskom štáte a vyzýva Komisiu, aby našla alternatívne spôsoby, ktoré by zaručili pracovnú mobilitu a uspokojili potreby pracovných trhov jednotlivých štátov;

58.

pozitívne hodnotí podmienky vstupu rodinných príslušníkov vysokokvalifikovaných pracovníkov. Tento prvok môže byť rozhodujúci pri nábore vysokokvalifikovaných zamestnancov, ako to preukazujú skúsenosti z iných krajín, napríklad z Austrálie, Kanady a USA;

59.

pripomína, že je dôležité zabrániť úniku mozgov v rozvíjajúcich sa krajinách a vyjadruje znepokojenie nad tým, že podľa Medzinárodnej organizácie práce programy prijímania kvalifikovaných pracovníkov (medzi ktorými sú uvedené aj nedávne iniciatívy Komisie o okružnej migrácii) majú za následok zhoršovanie problému úniku mozgov (6);

60.

žiada, aby bol dôveryhodným spôsobom na základe štatistických údajov preskúmaný fenomén úniku mozgov a jeho dôsledky v krajinách pôvodu s cieľom vypracovať spoločné postupy s jednotlivými krajinami pôvodu, aby sa v rámci možností zabránilo rizikám a následkom tohto fenoménu;

61.

vyzýva Komisiu, aby prijala všetky vhodné opatrenia na podporu „cirkulácie mozgov“ ako alternatívu „úniku mozgov“. Na základe takejto koncepcie by sa migranti vracali do krajiny pôvodu a delili sa o prínos zo schopností nadobudnutých v cieľovej krajine (7), čo umožní oživiť a prehĺbiť vzťahy medzi komunitami pôvodu a cieľovými komunitami;

62.

vyjadruje spokojnosť s návrhom jednotnej žiadosti o udelenie kombinovaného povolenia na pobyt a pracovného povolenia a žiada o zlepšenie administratívnych postupov na zjednodušenie udeľovania takéhoto povolenia;

63.

pozitívne prijíma všetky návrhy, ktoré by zjednodušili mechanizmy vstupu do EÚ z pracovných dôvodov a žiada o zrýchlenie procesov podávania a vybavovania žiadostí o udelenie povolenia s cieľom zaručiť účinnosť fungovania systému;

64.

jednotné povolenie hodnotí ako dobrý nástroj na boj proti vzniknutej neregulovanej situácii. Ide o problém veľkých rozmerov, ktorý sa vyskytuje v členských štátoch EÚ a ktorý ohrozuje právo na dobrú správu vecí verejných stanovené Chartou základných práv Európskej únie;

65.

vyjadruje spokojnosť s uznaním spoločného balíka práv pre všetkých držiteľov jednotného povolenia a pripomína, že tieto práva by mali byť uznané v prepojení na medzinárodný rámec pracovnej ochrany, ktorú zaručuje MOP;

66.

pripomína, ako to už bolo uvedené v stanovisku VR 233/2006 (8), že je dôležité zlepšiť mechanizmy uznávania a homologizácie profesijných titulov a diplomov imigrantov, ako aj odborných zručností vo všeobecnosti, s cieľom zjednodušiť začlenenie na pracovný trh, ktoré by lepšie zodpovedalo schopnostiam migrantov;

67.

pozitívne prijíma vytvorenie záruk v procese podávania jednotnej žiadosti o udelenie kombinovaného povolenia, najmä pokiaľ ide o potrebu zdôvodniť zamietnutie takejto žiadosti a možnosť podania odvolania proti jej zamietnutiu;

68.

trvá na tom, aby členské štáty, v súlade s princípom subsidiarity, začlenili miestne a regionálne orgány do procesu vypracovania imigračných politík, najmä v bodoch týkajúcich sa integrácie a pracovných trhov, aby sa samosprávy mohli podieľať na určovaní počtu cudzincov, ktorým bude umožnený vstup na ich územie a odborných predpokladoch týchto osôb.

9.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 257/26

—

je presvedčený, že hodnoty demokracie a ľudských práv tak, ako ich proklamuje Charta základných práv Európskej únie pripojená k Lisabonskej zmluve, sú základným kameňom procesu európskej integrácie, a že zlepšenie ochrany ľudských práv na území EÚ dodá podpore demokracie a ľudských práv v oblasti vonkajších vzťahov EÚ väčšiu dôveryhodnosť,

—

poukazuje na to, že demokracia a ľudské práva sú predovšetkým otázkami celosvetového záujmu a sú verejným majetkom. V mnohých spoločnostiach sú miestne samosprávy najbližším orgánom, ktorý má zodpovednosť voči jednotlivým občanom pokiaľ ide o uplatňovanie týchto práv. Keďže tento nástroj sa v prvom rade zameriava na vytváranie verejných inštitúcií, mal by klásť väčší dôraz na miestne a regionálne inštitúcie

—

poukazuje aj na možnosť začleniť stratégiu Výboru regiónov pre monitorovanie volieb do rámca cieľa 5 a tak podporiť budovanie demokracie na miestnej úrovni a pomôcť občanom stotožniť sa s demokratickým procesom,

—

domnieva sa, že podporiť pozorovanie volieb je dôležitou súčasťou rozvoja demokracie a nazdáva sa, že v budúcich stratégiách EÚ pre monitorovanie volieb je potrebné venovať osobitnú pozornosť monitorovaniu miestnych a regionálnych volieb v tretích krajinách,

—

domnieva sa, že v rámci pozorovania národných volieb by EÚ mala venovať väčšiu pozornosť hodnoteniu vplyvu podpory demokracie na miestnej a regionálnej úrovni.

Spravodajkyňa

:

pani Heini UTUNEN (FI/ALDE), členka mestského zastupiteľstva, Jyväskylä

1.

Poznamenáva, že VR je presvedčený, že hodnoty demokracie a ľudských práv tak, ako ich proklamuje Charta základných práv Európskej únie pripojená k Lisabonskej zmluve, sú základným kameňom procesu európskej integrácie, a že zlepšenie ochrany ľudských práv na území EÚ dodá podpore demokracie a ľudských práv v oblasti vonkajších vzťahov EÚ väčšiu dôveryhodnosť.

2.

Rozhodujúci význam pripisuje presvedčeniu Európskej únie, že demokracia a ľudské práva sú univerzálnymi hodnotami, ktoré by sa mali neustále presadzovať na celom svete a podporuje úsilie dosiahnuť tento cieľ v tretích krajinách.

3.

Pripomína, že nemenným postojom Výboru regiónov bolo a je, že skutočná demokratická správa vecí verejných nemôže existovať bez podstatného presunu právomocí a kompetencií na miestnu a regionálnu úroveň. Spoluprácou pri hľadaní praktických riešení konkrétnych každodenných problémov môžu miestne a regionálne orgány vytvoriť dôveru medzi národmi, dôveru v miestnu demokraciu a vieru v dialóg medzi kultúrami. Môžu umožniť občanom, aby si tieto hodnoty lepšie osvojili a pomôcť trvalejšie budovať kapacity na podporu demokracie a ľudských práv.

4.

Poukazuje na to, že demokracia a ľudské práva sú predovšetkým otázkami celosvetového záujmu a sú verejným majetkom. V mnohých spoločnostiach sú miestne samosprávy najbližším orgánom, ktorý má zodpovednosť voči jednotlivým občanom pokiaľ ide o uplatňovanie týchto práv. Keďže tento nástroj sa v prvom rade zameriava na vytváranie verejných inštitúcií, mal by klásť väčší dôraz na miestne a regionálne inštitúcie.

5.

Uznáva unikátnu úlohu EIDHR, ktorý prispieva k rozvoju a upevňovaniu demokracie a právneho štátu v tretích krajinách na celom svete, ako aj úlohu, ktorú zohráva pri stanovení jednotného a zosúladeného konania EÚ v tejto konkrétnej oblasti.

6.

Domnieva sa, že EIDHR je viditeľným prínosom pre Európu, čo posilňuje vplyv Európy v oblasti podpory demokracie a ľudských práv v tretích krajinách. VR zdôrazňuje, že zámer EÚ podporovať demokraciu neznamená, že by EÚ mala alebo chcela vyvážať svoj model a vnucovať ho tretím krajinám. EIDHR poskytuje len možnosť šíriť spoločné zásady individuálnych slobôd vo väčšej miere. Poukazuje na to, že Európska charta miestnej samosprávy, ktorú schválila Rada Európy poslúžila mnohým novým demokraciám v Európe ako hlavný zdroj inšpirácie a návod pri budovaní fungujúcich miestnych samospráv. Aj nový návrh Európskej charty regionálnej demokracie Kongresu obcí a regiónov Európy by mohol slúžiť tomuto cieľu.

7.

Vzhľadom na skutočnosť, že stratégia má za cieľ poskytovať pomoc bez ohľadu na súhlas vlád tretích krajín, VR zdôrazňuje, že podľa neho by demokraticky zvolené miestne a regionálne samosprávy v týchto krajinách mali byť považované za partnerov pri dosahovaní cieľov EIDHR a výslovne zahrnuté do zoznamu aktérov na rovnakej úrovni ako organizácie občianskej spoločnosti.

8.

Pripomína, že VR už vytvoril niekoľko nástrojov na uplatňovanie svojej politiky v krajinách, s ktorými nadviazal kontakty. Pravidelný politický dialóg a výmena osvedčených postupov so zástupcami miestnych a regionálnych orgánov tretích krajín môžu prebiehať najmä vďaka vytvoreniu troch pracovných skupín: pre západný Balkán, Turecko a Chorvátsko, ale aj vďaka cyklu konferencií o európskej susedskej politike.

9.

Uprednostňuje dlhodobejší strategický prístup k tomuto nástroju a jeho cieľom. Prioritné oblasti sa počas každého plánovacieho obdobia menia a preto sú dlhodobý rozvoj a hodnotenie programu a jeho iniciatív zložité. Podrobné hodnotenie a presné vypracovávanie správ po ukončení programov pomáha ďalej rozvíjať budúce programy.

10.

Upozorňuje, že je potrebné zosúladiť postupy predkladania žiadostí o pridelenie prostriedkov z EIDHR a vyzýva, aby bol praktický priebeh programu zjednodušený tak, aby mohli aj menej organizované štruktúry využiť tento nástroj a naplno a pružne s ním pracovať. Keďže EIDHR zostáva nástrojom pomerne malej veľkosti, pre jeho úspech je nesmierne dôležité, aby fungoval selektívnym a strategickým spôsobom.

11.

Odporúča, aby bola stratégia hodnotená a prehodnocovaná z perspektívy miestnych a regionálnych orgánov a z hľadiska subsidiarity v tretích krajinách. Spravovanie EIDHR nesmie zvyšovať administratívne zaťaženie do takej miery, že by sa stalo prekážkou najmä pre projekty, ktoré sú pre miestnych aktérov charakteristické. Mala by byť umožnená čo najväčšia flexibilita, aby sa zabránilo diskriminácii, ktorú by mohla spôsobovať príliš hutná štruktúra.

12.

Záväzky Výboru regiónov v oblasti demokracie, dobrej verejnej správy, európskych hodnôt a ľudských práv sú dôvodom pre jeho zapojenie do tejto stratégie ako celku. Medzi navrhovanými piatimi cieľmi by sa však vo viacročnom plánovacom období na roky 2010 – 2013 mohol klásť osobitný dôraz na zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do cieľa 2. Okrem toho VR poukazuje aj na možnosť začleniť stratégiu Výboru regiónov pre monitorovanie volieb do rámca cieľa 5 a tak podporiť budovanie demokracie na miestnej úrovni a pomôcť občanom stotožniť sa s demokratickým procesom.

13.

Zdôrazňuje, že hoci sa pomoc pri dosahovaní tohto cieľa zameriava hlavne na mimovládne organizácie, malo by byť uznané, že v niektorých krajinách a regiónoch môžu byť ochrancovia ľudských práv a aj úradníci miestnych orgánov vystavení istému riziku kvôli svojmu postaveniu a každodennej práci. Snahou by malo byť podporiť vo väčšej miere tieto osoby.

14.

Domnieva sa, že participatívna a inkluzívna demokracia na miestnej a regionálnej úrovni je najlepším spôsobom ako dlhodobo vybudovať dobre fungujúcu demokraciu zameranú na potreby občanov a založenú na dobrej správe vecí verejných, ktorá by mala dôveru a podporu občanov.

15.

Volá po inkluzívnom modeli demokracie, ktorý sa dá dosiahnuť napríklad zabezpečením politického zastúpenia mužov i žien, prípadne pôvodného obyvateľstva a miestnych menšín. Medzi ďalšie oblasti, kde sa zdá byť mimoriadne dôležité šíriť osvedčené postupy a podporovať miestne a regionálne orgány pri výraznejšom zapájaní občanov, patrí aj problematika miestnych menšín a osôb s postihnutím, ako aj detí a mládeže.

16.

Poznamenáva, že pre dobrú správu založenú na širokom politickom zastúpení a participácii je rozhodujúce uvedomiť si, že najlepšie rozhodnutia sú tie, ktoré sa prijímajú na úrovni čo najbližšie k občanom.

17.

Vyzdvihuje skutočnosť, že demokratický proces skladania účtov – počnúc miestnou a regionálnou úrovňou – je nevyhnutným predpokladom pre zabezpečenie transparentnosti verejnej správy a zohráva významnú úlohu v boji proti korupcii a chudobe.

18.

Domnieva sa, že miestne a regionálne orgány zohrávajú významnú úlohu pri posilňovaní miestnej spolupráce medzi skupinami s protichodnými záujmami tým, že pomáhajú rozvíjať kontakty medzi ľuďmi na menej formálnej úrovni a zameriavajú sa na hľadanie praktických riešení každodenných problémov občanov.

19.

Domnieva sa, že občianska spoločnosť, miestne MVO a občianske organizácie pre základné slobody a ľudské práva, ako aj miestni ochrancovia ľudských práv môžu dosiahnuť lepšie výsledky pri uplatňovaní politických hospodárskych a sociálnych práv na miestnej úrovni, pokiaľ bude ich práca uznaná a nebudú pri nej musieť čeliť rizikám, obťažovaniu a neistote, a že miestna úroveň má pre podporu demokratických hodnôt a politickej uvedomelosti občanov osobitný význam, pokiaľ môžu organizácie spolupracovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktoré majú určité právomoci.

20.

Zdôrazňuje prínos prístupu na miestnej úrovni pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu v rôznych oblastiach, vrátane urovnávania konfliktov. Osobitnú pozornosť si zasluhuje prínos miestnych iniciatív, ako napríklad „diplomacia miest“, ktoré zohrávajú vďaka podpore dialógu medzi kultúrami a opatreniam na budovanie dôvery na miestnej úrovni dôležitú úlohu v konfliktných situáciách. Preto by bolo vhodné zamerať sa v ešte väčšom rozsahu na celosvetovú kampaň za demokraciu a ľudské práva, napríklad prostredníctvom nadnárodného prístupu, ktorý by jednoznačne zohľadňoval miestnu a regionálnu úroveň.

21.

Pripomína, že hoci sa dialóg o ľudských právach vedie zväčša so štátnymi orgánmi, otázkam demokracie sa jednoznačne treba venovať aj na miestnej a regionálnej úrovni. Fungujúci demokratický systém nemožno vytvoriť a udržať bez toho, aby sa doň zapojila a osvojila si ho miestna a regionálna úroveň – obe úrovne prispievajú v každom ohľade k rozvíjaniu tohto systému.

22.

Keďže OSN definuje ochrancov ľudských práv ako osoby alebo organizácie, ktoré sa zapájajú do podpory a ochrany ľudských práv a základných slobôd, úloha rozhodujúcich činiteľov na miestnej úrovni a aktivistov je jasná.

23.

Naliehavo poukazuje na skutočnosť, že k veľkému počtu prípadov týrania dochádza v miestnych väzeniach a na miestnych policajných staniciach. Preto je potrebné vyvinúť veľké úsilie na uplatňovanie národných zákonov a dodržiavanie medzinárodných záväzkov na miestnej úrovni. Podporu si preto vyžadujú aj miestne MVO, ktoré monitorujú konanie orgánov, a príslušné školenia pracovníkov miestnych orgánov.

24.

Podporuje usmernenie týkajúce sa práv dieťaťa, a význam miestnych orgánov vidí v oblasti vzdelávania a zabezpečení prístupu k primeranému vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, vrátane práce v oblasti práv na reproduktívne zdravie, najmä v prípade dievčat.

25.

Víta oznámenie Komisie KOM(2008) 55 v konečnom znení, ktoré venuje deťom osobitné miesto v rámci vonkajších aktivít EÚ, a poukazuje na skutočnosť, že je potrebné propagovať zaradenie záujmov a práv detí do všetkých vonkajších aktivít EÚ.

26.

Víta dohody o spolupráci, ktoré boli uzatvorené s aktérmi ako Rada Európy, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe či Medzinárodný trestný tribunál, a bol by rád, keby sa kládol dôraz na podporu miestnej demokracie a zvyšovanie kapacity miestnych a regionálnych orgánov pri uplatňovaní občianskych, politických, hospodárskych a sociálnych práv.

27.

Zdôrazňuje právo detí podieľať sa na rozhodovaní o záležitostiach, ktoré sa ich dotýkajú a ovplyvňovať ich, pričom ich názorom sa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca ich veku a vyspelosti (v súlade s článkom 12 Dohovoru OSN o právach dieťaťa), najmä pri rozhodovaní o miestnych otázkach.

28.

Na základe svojich skúseností a aktívnej podpory miestnej a regionálnej demokracie, decentralizácie a rozvoja samospráv v Európe je presvedčený, že pre podporu skutočnej demokracie a ľudských práv vo svete je nevyhnutné zabezpečiť, aby štátne a európske orgány rešpektovali stanovené právomoci miestnych a regionálnych samospráv.

29.

Zdôrazňuje, že pozorovanie volieb sa počas uplynulých dvoch rokov stalo jedným z účinných nástrojov vonkajšej politiky VR. Výbor v tejto súvislosti oceňuje skúsenosť a angažovanosť Kongresu obcí a regiónov Európy (CLRAE) v tejto oblasti. VR víta, že mal možnosť zapojiť sa do práce CLRAE zameranej na podporu a ďalší rozvoj miestnej a regionálnej demokracie.

30.

Domnieva sa, že podporiť pozorovanie volieb je dôležitou súčasťou rozvoja demokracie a nazdáva sa, že v budúcich stratégiách EÚ pre monitorovanie volieb je potrebné venovať osobitnú pozornosť monitorovaniu miestnych a regionálnych volieb v tretích krajinách.

31.

Domnieva sa, že v rámci pozorovania národných volieb by EÚ mala venovať väčšiu pozornosť hodnoteniu vplyvu podpory demokracie na miestnej a regionálnej úrovni.

32.

Zdôrazňuje, že nadchádzajúca stratégia na obdobie 2010 – 2013 by mala vziať do úvahy úlohu, ktorú by miestne a regionálne orgány mohli zohrávať v tejto iniciatíve, najmä pokiaľ ide o proces miestnych volieb a európske odborné poznatky pri ich monitorovaní v tretích krajinách.

9.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 257/30

—

zdôrazňuje, že v celej Európskej únii hlavnú zodpovednosť za ochranu a podporu jazykovej rozmanitosti nesú miestne a regionálne orgány. Tieto orgány sa nachádzajú v ideálnej pozícii, pokiaľ ide o vytvorenie konštruktívneho partnerstva so zariadeniami pôsobiacimi v oblasti jazykovej prípravy na to, aby mohli stanoviť obsah kurzov na základe špecifických potrieb a požiadaviek danej lokality,

—

domnieva sa, že vzhľadom na veľký význam jazykovej rôznorodosti v Európskej únii by sa k vytvoreniu mnohojazyčnej spoločnosti malo pristupovať tak, aby sa maximalizovali pozitívne účinky tejto rozmanitosti a minimalizovali jej negatívne účinky,

—

zastáva názor, že každý občan EÚ musí mať právo zachovať si svoj materinský jazyk (alebo jazyky) ako identifikačný prvok svojho kultúrneho dedičstva, ale v rámci celoživotného vzdelávania by si mal aktívne a pasívne osvojiť ešte jeden spoločný jazyk okrem materinského jazyka ako aj druhý cudzí jazyk na základe kultúrnych preferencií alebo požiadaviek sociálnej a ekonomickej mobility krajiny alebo regiónu pôvodu,

—

zdôrazňuje, že v súvislosti s dosahovaním cieľa „materinský jazyk plus dva cudzie jazyky“ musí územný celok zohrávať hlavnú úlohu najmä pri uskutočňovaní učebných plánov,

—

navrhuje povzbudzovať všetky regióny k zriadeniu vlastného miestneho fóra o mnohojazyčnosti, aby bolo možné monitorovať miestne sociálne, hospodárske a vzdelávacie trendy a navrhovať potrebné iniciatívy na šírenie osvety a zvýšenie motivácie obyvateľstva k celoživotnému štúdiu materinského jazyka a dvoch cudzích jazykov.

Spravodajca

:

pán Roberto PELLA (IT/EĽS), člen rady provincie Biella a zástupca primátora mesta Valdengo

1.

Víta, že Európska komisia vyslala silný podnet, pokiaľ ide o tému mnohojazyčnosti, keď 1. januára 2007 vytvorila samostatné tematické portfólio komisára Leonarda Orbana. Vzhľadom na dôležitosť tohto portfólia a výzvu, ktorú so sebou prináša by ho bolo potrebné podporiť, aby mohlo účinne rozvíjať a plniť odporúčané ciele.

2.

Opakovane zdôrazňuje, že otázka mnohojazyčnosti je v európskej politickej agende prioritou, ktorá zahŕňa všetky oblasti činnosti spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života Európy.

3.

Súhlasí s pracovným plánom komisára Orbana, podľa ktorého mnohojazyčnosť slúži na posilnenie európskej integrácie a dialógu medzi kultúrami.

4.

Vzhľadom na veľký význam jazykovej rôznorodosti v Európskej únii by sa k vytvoreniu mnohojazyčnej spoločnosti malo pristupovať tak, aby sa maximalizovali pozitívne účinky tejto rozmanitosti a minimalizovali jej negatívne účinky, aby sa rozmanitosť účelovo nezneužívala.

5.

Poukazuje na analýzu skupiny na vysokej úrovni o mnohojazyčnosti zriadenej v roku 2005 a súhlasí so zameraním opatrení, ktoré možno zhrnúť takto:

6.

Poukazuje na výsledok konzultácie on-line uskutočnenej v septembri 2007, ktorý zhŕňa tieto hlavné body opatrení v oblasti mnohojazyčnosti:

7.

Vyzdvihuje a víta návrhy skupiny intelektuálov pre mnohojazyčnosť a dialóg medzi kultúrami pod predsedníctvom Amina Maaloufa, ktorej vznik iniciovala Európska komisia, a osobitne zdôrazňuje, že:

8.

Zdôrazňuje, že podpora a ochrana kultúrnej a jazykovej rozmanitosti je jednou z hlavných priorít. V Európskej únii by sa pod pojmom jazyková rozmanitosť mala rozumieť aj znalosť a používanie:

EÚ a jej členské štáty by mali vo svojich jednotlivých oblastiach činnosti podporovať jazykovú rozmanitosť.

9.

V celej Európskej únii zodpovednosť za ochranu a podporu jazykovej rozmanitosti nesú miestne a regionálne orgány. Tieto regionálne a miestne orgány majú právomoci aj v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a vzdelávania dospelých, sú súčasťou sociálneho partnerstva a koordinujú rast a rozvoj na regionálnej a miestnej úrovni.

10.

V odbornej príprave, pre ktorú je príznačné celoživotné vzdelávanie, nadobúdajú výrazne na význame pojmy ako „znalosti“ a „učenie sa“ aj preto, lebo vo svete práce, ktorý ponúka mnohoraké príležitosti sú požadované lepšie jazykové znalosti.

11.

Okresné a miestne orgány sa nachádzajú v ideálnej pozícii, pokiaľ ide o vytvorenie konštruktívneho partnerstva so zariadeniami pôsobiacimi v oblasti jazykovej prípravy a stanovenie obsahu kurzov všeobecného vzdelávania a odbornej prípravy na základe špecifických potrieb a požiadaviek danej lokality.

12.

Preto sa domnieva, že regionálne a miestne orgány majú najlepšie predpoklady na splnenie odlišných jazykových požiadaviek rôznych lokalít bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo podporu, ktorú by im mohli poskytnúť centrálne/štátne orgány.

13.

Domnieva sa, že Európa by mala položiť základy vlastnej sociálnej a hospodárskej súdržnosti tým, že poskytne čo najviac možností súvisiacich s mobilitou, globalizáciou, európskou kultúrou a povedomím európskeho občianstva.

14.

Jedným z hlavných spôsobov na uskutočnenie tohto procesu je odstrániť jazykové bariéry, na ktoré narážajú krajiny a jednotliví občania:

15.

Pokladá za potrebné, aby Komisia v súvislosti s otvorenou metódou koordinácie v oblasti mnohojazyčnosti venovala pozornosť zapojeniu nielen národnej úrovne správy, ale aj jej miestnej a regionálnej úrovne, pretože práve orgány na týchto úrovniach často nesú zodpovednosť za uplatnenie konkrétnych opatrení v teréne.

16.

V tejto súvislosti pokladá tiež za dôležité venovať pozornosť úcte a dôstojnosti neúradných jazykov menšinových skupín, ktoré sú rovnako ako úradné jazyky súčasťou rozmanitosti kultúry daného územia, ktorá musí mať svoje miesto v európskych integračných programoch.

17.

Pokladá z dôležité stanoviť cieľ „materinský jazyk plus dva cudzie jazyky“ ako cieľ európskej politiky mnohojazyčnosti.

18.

Každý občan EÚ musí mať právo zachovať si svoj materinský jazyk (alebo jazyky) ako identifikačný prvok svojho kultúrneho dedičstva, ale v rámci celoživotného vzdelávania by si mal aktívne a pasívne osvojiť ešte jeden spoločný jazyk okrem materinského jazyka ako aj druhý cudzí jazyk na základe kultúrnych preferencií alebo požiadaviek sociálnej a ekonomickej mobility krajiny alebo regiónu pôvodu.

19.

Zastáva názor, že druhý cudzí jazyk môže byť nielen jeden z úradných jazykov EÚ ale aj niektorý z jazykov európskych menšín a predovšetkým niektorý z neeurópskych jazykov, ktoré predstavujú významné kultúrne, hospodárske a sociálne príležitosti pre posilnenie konkurencieschopnosti Európy.

20.

Ako prioritné navrhuje tieto hlavné posolstvá, ktoré sa musia zapracovať do európskej politiky mnohojazyčnosti a pretransformovať do praktických opatrení, ktoré by dokázali motivovať občanov, zachovať rozmanitosť a pri voľbe možností vzdelávania dali hlavné slovo jednotlivým miestnym a regionálnym orgánom.

21.

Úloha územných orgánov má zásadný význam nielen preto, lebo mnohé z nich majú politickú a administratívnu právomoc v oblastí vzdelávania ale aj preto, lebo dokážu lepšie monitorovať stav mnohojazyčnosti občanov a sledovať jej vývoj počas uplatňovania smerníc a programov Spoločenstva. Práve na regionálnej a miestnej úrovni je možné najlepšie posúdiť nadobudnuté zručnosti a uplatňované opatrenia a na základe tohto hodnotenia vyslať silné podnety pre politickú činnosť EÚ.

22.

V súvislosti s dosahovaním cieľa „materinský jazyk plus dva cudzie jazyky“ musí územný celok zohrávať hlavnú úlohu najmä pri uskutočňovaní učebných plánov.

23.

V rámci jednej krajiny môžu byť rozdiely medzi regiónmi, pokiaľ ide o historické, kultúrne, spoločenské, sociálne a hospodárske dôvody.

24.

Treba podporovať územnú rozmanitosť alebo, inými slovami, regióny treba vyzvať, aby ponúkali vyučovanie cudzích jazykov na základe zisťovaní, výskumov a prieskumov vykonaných v regiónoch, mestách a obciach a zameraných na kultúrne tradície, vôľu občanov, hospodársko-sociálne požiadavky a perspektívy daného územia.

25.

Takto by bolo možné sledovať, či platné vzdelávacie programy sú v súlade s požiadavkami územia, a prostredníctvom flexibilného nástroja miestnej a regionálnej samosprávy meniť vzdelávacie iniciatívy, ktoré nesplnili očakávania.

26.

Druhý cudzí jazyk by malo byť možné si slobodne vybrať. Ak sa v danom členskom štáte používa viacero úradných jazykov EÚ, malo by sa podporovať aj štúdium ostatných uvedených jazykov.

27.

Domnieva sa, že politika mnohojazyčnosti musí mať aj dôležitú externú zložku. Podpora európskych jazykov v krajinách, ktoré nepatria do EÚ je v kultúrnom aj hospodárskom záujme Únie. EÚ by mala byť rovnako otvorená jazykom tretích krajín ako napríklad čínštine, arabčine, jazykom, ktorými sa hovorí v Indii, ruštine a pod.

28.

Preto sa navrhuje povzbudzovať všetky regióny k zriadeniu vlastného miestneho fóra o mnohojazyčnosti, aby bolo možné monitorovať miestne sociálne, hospodárske a vzdelávacie trendy a navrhovať potrebné iniciatívy na šírenie osvety a zvýšenie motivácie obyvateľstva k celoživotnému štúdiu materinského jazyka a dvoch cudzích jazykov.

29.

Okrem toho je potrebné výrazne podporiť programy na integráciu imigrantov. Je nutné ich podporovať a pomáhať im pri osvojovaní si príslušných jazykov, ktoré imigranti a ich deti potrebujú na plnohodnotné rozvíjanie potenciálu v európskej spoločnosti, no zároveň treba zaručiť plné rešpektovanie ich práva na zachovanie si pôvodného jazyka. Jazyky, ktoré by sa mali naučiť a osvojiť si, sú úradné jazyky EÚ, ktorým sa hovorí na danom území, ako aj ďalší úradný jazyk v oblastiach alebo regiónoch kde žijú, a to v súlade s príslušnými ústavnými požiadavkami.

30.

Školám sa skrátka musí dostať podpory zo strany vnútroštátnych, regionálnych a miestnych inštitúcií, ktorá by ich podnietila k tomu, aby do vzdelávacích a učebných plánov zaradili širokú škálu jazykov. Vzdelávacie systémy by mali zahŕňať široké spektrum jazykov vybratých na základe kultúrnych, sociálnych a hospodárskych požiadaviek daného územia.

31.

Osvojenie si jazykov je veľmi dôležitým faktorom konkurencieschopnosti. Štúdie ukázali, že európske podniky strácajú podiely na trhoch kvôli nedostatočným znalostiam jazykov.

32.

Vyzýva preto Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí v tejto oblasti.

33.

Treba pripomenúť skutočnosť, že malé jazyky a jazyky, ktorými hovorí určitá menšina, prispievajú k zvyšovaniu základnej hodnoty európskej kultúry, ktorou je rôznorodosť, a preto nielenže nesmú byť v tejto oblasti zaznávané, ale mali by byť osobitne chránené.

34.

Označenie „menšinový jazyk“ alebo „malý jazyk“ nemôže byť dôvodom na diskrimináciu založenú na hodnote jazyka.

35.

Navrhuje podnietiť diskusiu, aby sa našlo vhodnejšie označenie, ktoré by lepšie vystihovalo súčasnú situáciu.

36.

Je teda dôležité, aby sa aj naďalej tieto menšinové jazyky uznávali ako úradné jazyky, pretože sú nositeľmi tradícií a kultúr, ktoré sú oddávna pevnou súčasťou Európy.

37.

Umožnilo by to ich inštitucionálne uznanie na európskej úrovni, čo by viedlo k tomu, že EÚ by svoje texty dávala prekladať do väčšieho počtu jazykov než je súčasných 23, čím by sa podporil priamy kontakt medzi európskymi inštitúciami a občanmi.

38.

Proces oficiálneho uznania jazykov na európskej úrovni a územná rôznorodosť umožnia väčšie sociálne začlenenie.

39.

Víta závery zo zasadnutia Európskej rady z 13. júna 2005, ktoré umožňujú používať v orgánoch a inštitúciách Európskej únie aj iné jazyky ako jazyky uznané za oficiálne nariadením č. 1/1958.

40.

Aj jazyky, ktoré nebudú uznané za oficiálne ani na európskej ani miestnej alebo regionálnej úrovni, musia byť aj naďalej predmetom programov ochrany na zachovanie ich identity.

41.

Vzniká tu taktiež otázka, ako občanom pomáhať v procese celoživotného učenia.

42.

Aj keď pomerne jednoducho možno uplatniť jazykové vzdelávanie v čase školskej dochádzky a pomáhať mladým ľudom v súčasnosti, aby v budúcnosti nestratili interkultúrne cítenie a jazykové zručnosti, ktoré získali v školských laviciach, problém je zložitejší vo vzťahu ku generáciám, ktoré sa už dávno nachádzajú mimo vzdelávacích procesov a nikdy sa im nedostalo viacjazykového vzdelania. Dôležité je aj zabezpečiť vyučovanie jazykov pre starších ľudí, pretože mnohí z nich neprišli do kontaktu s cudzími jazykmi ani v súkromnom, ani v pracovnom živote. To by posilnilo ich možnosť vyjadriť sa vo vyššom veku a viedlo k angažovanejšiemu európskemu občianstvu z ich strany.

43.

Preto je potrebné podporovať vyučovacie mechanizmy, ktoré sú nielen cenovo prístupné (ceny jazykových kurzov predstavujú často prekážku v šírení vzdelávania starších občanov), ale sú tiež pasívne, čím sa predíde riziku nedostupnosti pre osoby, ktoré majú problémy s mobilitou alebo ich časové možnosti sú výrazne obmedzené.

44.

Okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť úsilie a naučiť sa cudzí jazyk čo najlepšie, najmä vzhľadom na neustále rastúcu komunitu prisťahovalcov.

45.

Pokladá teda za dôležité zdôrazniť, že existujú ľahšie formy štúdia umožňujúce jednotlivcom získať základné jazykové zručnosti postačujúce na to, aby sa v cudzom jazyku vyjadrili a boli porozumení. Štátne, regionálne a miestne vzdelávacie inštitúcie by mali tieto formy štúdia podporovať a EÚ by ich mala financovať, aby sa šírili možnosti osvojenia si cudzích jazykov a aby sa odstránili veľké generačné rozdiely v jazykových znalostiach.

46.

Okrem toho by sa mali podporiť alternatívne formy štúdia prostredníctvom väčšieho využívania multimediálnych systémov a mali by sa podporiť multimediálne učebné programy a televízne vysielanie v origináli s titulkami (televízne programy, filmy, správy) ako aj častejšie využívanie počítačových jazykových kurzov a on-line prekladateľov. Teda akýsi druh celoživotného samoštúdia.

47.

U detí a mládeže je zasa potrebné včas vzbudiť záujem o jazyky. S učením druhého jazyka by sa malo začať čo najskôr, aby si dieťa zvyklo na zvuky cudzieho jazyka, pretože to im umožní naučiť sa jazyk rýchlejšie a mnohostrannejšie.

48.

Treba zvýšiť úroveň znalosti jazykov dosahovanú na základnej škole a na stredných školách. Na základnej škole by mal vzdelávací proces poskytnúť viacej možností viesť rozhovor v cudzom jazyku a na strednej škole by sa mali žiaci oboznámiť s ďalším cudzím jazykom.

49.

Štúdium na vysokej škole by malo študentom poskytnúť možnosť zdokonaliť alebo rozšíriť jazykové vybavenie aj posilnením projektov Erasmus a Sokrates.

50.

Vysoké školy by však mali otvoriť dvere nielen „starším“ záujemcom, ktorí chcú odstrániť medzery vo svojich jazykových znalostiach, ale aj podnikom, ktorým sa musí dostať podpory, aby umožnili svojim zamestnancom a vedúcim pracovníkom štúdium nových „obchodných“ jazykov. Pritom by bolo potrebné podporovať partnerstvá medzi podnikmi a vysokými školami.

51.

Okrem toho je potrebné vytvoriť prekladateľské a tlmočnícke kurzy, do ktorých by sa zapojili nielen inštitúcie (od bežných občanov cez regióny až po Európsky parlament – podpora a odmena miest, ktoré dokážu vytvoriť vlastnú internetovú stránku a dokumentáciu o svojom meste vo viacerých jazykoch, predstavuje vhodnú formu inštitucionálnej podpory mnohojazyčnosti na miestnej úrovni) ale aj subjekty, ktoré sú v kontakte s verejnosťou.

52.

Mnohojazyčnosti sa môže dostať podpory nielen v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ale aj v oblasti trávenia voľného času.

53.

Učenie sa viacerých jazykov prostredníctvom športových alebo kultúrnych podujatí môže tiež pomôcť zvýšiť záujem rôznorodej skupiny divákov (od detí až po dospelých) o túto problematiku.

54.

Trh s hudbou a piesňami je sám o sebe globálny a mnohojazyčný. Pozitívnou v tejto súvislosti by bola napríklad podpora európskeho dňa otvorených dverí venovaného tejto problematike (Euro Music Open Day) so zameraním na texty piesní ako aj podpora podobných podujatí.

55.

Šírenie literárnych diel v dvojjazyčnom vydaní (originál a preklad) v rámci programu umeleckého prekladu by bolo treba podporiť, neponechať ho len na aktivity jednotlivých vydavateľstiev, ale podporiť ho aj vytvorením verejných partnerstiev, a tým podnietiť miestne a regionálne správne orgány k podpore súkromných mnohojazyčných iniciatív.

56.

Nespochybňuje nevyhnutnosť „inštitucionálnej“ mnohojazyčnosti v EÚ. Preto je potrebné bezodkladne zabezpečiť v inštitúciách EÚ aspoň pasívne tlmočenie z úradných jazykov Európskej únie, aby účastníci diskusie mohli vyjadrovať svoje myšlienky vo svojom materinskom jazyku.

57.

Domnieva sa, že zachovanie kultúrnej rozmanitosti znamená zabezpečiť systém formálneho a neformálneho prekladu do všetkých úradných jazykov EÚ. Pri podporovaní „inštitucionálnej“ mnohojazyčnosti je bezpodmienečne nutné, aby na všetkých miestach neformálnych stretnutí boli zabezpečené bilaterálne výmeny v jazykoch ich účastníkov.

58.

V prípade formálnych stretnutí a pracovných a oficiálnych dokumentov je nutný preklad do všetkých úradných jazykov členských krajín. Vzhľadom na to, že každá členská krajina sa považuje za jeden zo základných kameňov EÚ, je povinnosťou EÚ poskytnúť každej z nich v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami dokumenty, ktoré umožnia aktívnu účasť na občianstve EÚ.

59.

Mnohojazyčnosť sa nesmie obmedziť na rozvoj sociálnej a hospodárskej mobility vo vnútri EÚ, ale musí občanom EÚ tiež umožniť otvoriť sa trhom a kultúram mimo EÚ.

60.

Je to dôležité aj vzhľadom na súčasné trendy, ktoré nútia EÚ rozširovať stále užšie vzájomné hospodárske a kultúrne styky napríklad s Čínou, Ruskom a Japonskom.

61.

Väčšia vonkajšia konkurencieschopnosť EÚ teda predpokladá aj lepšiu ponuku kurzov neeurópskych jazykov v rámci odbornej prípravy a vzdelávania.

62.

Druhý cudzí jazyk si možno zvoliť spomedzi jazykov všetkých krajín, s ktorými má EÚ kontakty, pričom osobitnú pozornosť treba venovať jazykom tretích krajín s rýchle sa rozvíjajúcim hospodárstvom ako aj kultúrnym aspektom krajín, s ktorými EÚ rozvíja obchodné styky.

9.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 257/36

—

pripomína predbežné pozitívne stanovisko predsedu Barrosa k otázke, ktorú položilo Európske združenie volených predstaviteľov horských oblastí k zelenej knihe o európskej politike pre horské oblasti počas štruktúrovaného dialógu na plenárnom zasadnutí Výboru regiónov 7. decembra 2006;

—

konštatuje, že horské oblasti sú na jednej strane znevýhodnené prírodné a geografické územia a na druhej strane regióny s prírodnými a ľudskými výhodami pre rast a vytváranie pracovných miest;

—

požaduje zavedenie skutočnej integrovanej európskej politiky Európskej únie pre všetky horské oblasti pri rešpektovaní ich rôznorodosti;

—

podporuje aktívne využitie hlavných cieľov obnovenej Lisabonskej a Göteborgskej stratégie cez európsky akčný plán pre konkurencieschopnosť a trvalo udržateľný rozvoj horských oblastí zo strany Európskej komisie a členských štátov EÚ;

—

odporúča Európskej komisii, aby vzala do úvahy tri hlavné témy:

Spravodajca

:

Pán Luis DURNWALDER (IT/SES), člen regionálnej rady/predseda autonómnej provincie Bolzano

1.

pripomína predbežné pozitívne stanovisko predsedu Barrosa k otázke, ktorú položilo Európske združenie volených predstaviteľov horských oblastí k zelenej knihe o európskej politike pre horské oblasti počas štruktúrovaného dialógu na plenárnom zasadnutí Výboru regiónov 7. decembra 2006;

2.

zdôrazňuje, že by sa mala uznať potreba venovať horským regiónom osobitnú pozornosť, medziiným regiónom v trvalo prírodne a geograficky znevýhodnených oblastiach, v Lisabonskej zmluve (článok 158) pri definovaní cieľa územnej súdržnosti;

3.

pripomína, že horské oblasti sú podstatné pre život a aktivitu celého obyvateľstva Európskej únie, a to svojimi prírodnými zdrojmi, kultúrnymi zdrojmi ako jazyková rôznorodosť a pracovné skúsenosti, a svojimi hospodárskymi zdrojmi ako poľnohospodárstvo, priemysel a cestovný ruch;

4.

konštatuje, že horské oblasti sa nachádzajú v 21 členských štátoch Európskej únie, predstavujú 35,69 % rozlohy európskeho kontinentu a 17,73 % európskeho obyvateľstva (1);

5.

podotýka, že horské územia predstavujú 26 % pevniny na zemeguli a 10 % svetového obyvateľstva a sú základným prvkom trvalo udržateľného rozvoja na planéte, ako je uvedené v kapitole 13 Agendy 21 z Ria;

6.

konštatuje, že prístupnosť horských oblastí je rozhodujúcou výzvou pre zavŕšenie skutočného jednotného trhu a pre realizáciu voľného pohybu osôb, tovaru a služieb;

7.

zdôrazňuje, že horské územia sú veľmi rôznorodé, pretože možno pozorovať, že súdržnosť horských oblastí sa chápe v zmysle, že nadregionálne alebo nadnárodné cezhraničné priestory zoskupujú horské oblasti, údolia a úpätia hôr; mestské zóny a vidiecke zóny;

8.

potvrdzuje, že horské prostredie je neuveriteľne biologicky rozmanité, a tým aj veľmi krehké a mimoriadne citlivé na klimatické zmeny, kvôli čomu je skutočným systémom včasného varovania;

9.

prehlasuje, že horské územia sú tradične pokusné územia v oblasti trvalo potenciálne inovatívneho udržateľného rozvoja v súvislosti s trvalými prírodnými znevýhodneniami;

10.

pripomína, že územné samosprávy majú významné skúsenosti v oblasti trvalo udržateľného rozvoja hôr;

11.

pripomína snahy Európskeho parlamentu, Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o vyzdvihnutie významu horských regiónov v európskych politikách prostredníctvom stanovísk a štúdií;

12.

konštatuje, že do dnešného dňa nebola zrealizovaná európska politika a integrovaná stratégia Spoločenstva o horských územiach ako to bolo v prípade morských regiónov a mestských zón;

13.

pripomína, že územným samosprávam v horských oblastiach veľmi záleží na ich autonómii a rešpektovaní zásady subsidiarity v prístupe k európskemu riadeniu zhora nadol;

14.

konštatuje, že horské oblasti sú na jednej strane znevýhodnené prírodné a geografické územia a na druhej strane regióny s prírodnými a ľudskými výhodami pre rast a vytváranie pracovných miest;

15.

podotýka, že je potrebné spojiť európske politiky do integrovanej stratégie trvalo udržateľného rozvoja, ktorá by sa mohla prispôsobiť rozmanitej realite horských oblasti;

16.

konštatuje, že je nutné, aby bola práca EÚ v súvislosti so zhodnotením rôznorodosti európskych mestských a pobrežných území, území s nízkym osídlením a horských území, vyvážená a nestranná;

17.

pripomína význam úlohy a práce horských obyvateľov pri formovaní krajiny a rovnováhy horského prostredia;

18.

podporuje činnosť regiónov a miestnych orgánov, sietí, ktoré ich spájajú a pracujú na výmene osvedčených postupov v zmysle obnovených lisabonských a göteborských cieľov a s cieľom hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

19.

pripomína význam Lisabonskej stratégie a nasmerovaní kohéznej politiky 2007-2013 pre horské územia, ako aj pre ďalšie územia, ktoré sú hybnou silou celkovej európskej konkurencieschopnosti;

20.

pripomína ústrednú úlohu cezhraničnej a nadnárodnej dimenzie európskych politík pri integrácii európskeho priestoru;

21.

zdôrazňuje potrebu priblížiť politickú a administratívnu Európu každodennému životu občanov;

22.

zdôrazňuje prínos na európskej úrovni, ktorý ma práca na úrovni horských oblastí (Alpy, Pyreneje, Karpaty, Iberské vrchy, Balkán, stredomorské pohoria vrátane ostrovných, severných, centrálnych pohorí atď.) v ich cezhraničnom a nadnárodnom rozmere;

23.

vyzdvihuje výzvu, ktorú predstavujú horské územia v oblasti prírodných a kultúrnych zdrojov;

24.

pripomína významný počet integrovaných vnútroštátnych a regionálnych politík pre horské oblasti;

25.

berie do úvahy činnosť Alpského dohovoru a spustenie Karpatského dohovoru;

26.

valorizuje prácu Euroregiónov a pracovných spoločenstiev v ich úlohe sprostredkovateľa a organizátora hraničných regiónov;

27.

želá si skutočnú integrovanú stratégiu pre horské oblasti, aby sa mohli medzi jednotlivými odvetviami skompletizovať očakávané výdobytky pripravovanej zelenej knihy pre územnú súdržnosť;

28.

zdôrazňuje, že európska politika v oblasti hôr by sa mala týkať veľkého počtu sektorových politík, ktoré sú už čiastočne pokryté európskymi právnymi predpismi, ale ktoré neboli nikdy koordinované v rámci integrovaného prístupu;

29.

vymenováva významné oblasti politík, ktoré by mala aktívna politika horských oblastí vziať do úvahy:

30.

požaduje zavedenie skutočnej integrovanej európskej politiky Európskej únie pre všetky horské oblasti pri rešpektovaní ich rôznorodosti;

31.

podporuje aktívne využitie hlavných cieľov obnovenej Lisabonskej a Göteborgskej stratégie cez európsky akčný plán pre konkurencieschopnosť a trvalo udržateľný rozvoj horských oblastí zo strany Európskej komisie a členských štátov EÚ;

32.

radí európskym inštitúciám, aby vzali do úvahy osobitosti území v ich aktivite pre „lepšiu tvorbu právnych predpisov“;

33.

žiada Európsku komisiu, aby uznala pozitívny a rozmanitý prínos miestnych a regionálnych samospráv v oblasti trvalo udržateľného rozvoja horských oblastí a aby tento prínos zahrnula do novej európskej politiky pre horské oblasti;

34.

odporúča Európskej komisii, aby vzala do úvahy tri hlavné témy:

35.

odporúča Európskej komisii, aby spravila z horských oblastí skúšobné zóny v oblasti inovácie, vedomostnej spoločnosti a trvalo udržateľného rozvoja;

36.

želá si, aby horské regióny mohli naďalej rozvíjať inovatívne činnosti inšpirované ich tradíciami a zlepšiť konkurencieschopnosť ich malých a stredných podnikov;

37.

navrhuje, aby Európska komisia a členské štáty zvážili odlišné potreby území v oblasti zamestnanosti a odbornej prípravy;

38.

odporúča Európskej komisii, aby rozvinula na základe skúsenosti s prírodnými parkami metódu integrovaného riadenia vysokohorských oblastí a priemerne vysokých izolovaných hôr, ktorá by dokázala skombinovať opatrenia na zachovanie prírodných zdrojov, predovšetkým pomocou nástrojov v rámci siete „Natura 2000“, s opatreniami na zveľaďovanie a vyvážený rozvoj horských území;

39.

odporúča Európskej únii, aby integrovala územné osobitosti do rámca európskej organizácie občianskej bezpečnosti pri uvedomení si intenzity prírodných rizík a obmedzení, ako aj techník, ktoré sú pri civilnej ochrane a pomoci v horách veľmi odlišné;

40.

vyzýva, aby sa v rámci reformy SPP vzala do úvahy strategická úloha poľnohospodárstva, pastierstva a vinohradníctva pri udržovaní krajiny, pri kvalite vody a pri výrobe produktov vysokej kvality a vysokej územnej sledovateľnosti; táto nová spoločná poľnohospodárska politika má viac územný charakter a uprednostňuje kvalitnú výrobu s nízkymi výnosmi, čo sú základné zložky európskeho poľnohospodárstva a sú prvoradé pre životné prostredie;

41.

žiada Európsku komisiu, Európsky parlament a Radu Európskej únie, aby navrhli vyvážený balík opatrení, ktoré sú vhodné ako sprievodné opatrenia pri ukončovaní režimu kvót na mlieko najmä v horských a stredohorských oblastiach. Tieto opatrenia sa majú financovať z prostriedkov vyčlenených na opatrenia na riadenie trhu, ktoré sa už neuplatňujú, ale nie na úkor priamych platieb. Na zachovanie poľnohospodárstva, extenzívneho chovu dobytka a výroby mlieka v horách a stredohorských oblastiach sú aj naďalej potrebné hospodárnejšie kroky v druhom pilieri, okrem iného na vytvorenie obchodných odbytísk, a tým aj na podporu poľnohospodárov, ktorí pozitívne vplývajú na prírodu a životné prostredie v prírodne a geograficky znevýhodnených oblastiach;

42.

vyzýva európske inštitúcie, aby vo svojich politických opatreniach zohľadnili strategický význam horských lesov a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov v súvislosti s ich výrazne ochrannou funkciou pre príslušné územia a najmä obývané lokality, ako aj ich prínos z hľadiska zachovania prírodných zdrojov a biodiverzity pri boji proti klimatickým zmenám, zachovávaní kvality ovzdušia, ochrane krajiny a sociálnom a hospodárskom rozvoji horských území;

43.

tvrdí, že lesné hospodárstvo je v súčasnosti v Európe nedostatočne využívanou aktivitou, tak z hľadiska jeho environmentálnej úlohy, ako v hospodárskych produktoch (energia, stavebníctvo, materiály);

44.

vyzýva európske inštitúcie, aby zahrnuli do svojich analýz európskych území energetické výzvy a výrobné kapacity horských regiónov v súvislosti s obnoviteľnou energiou (vodné elektrárne, slnečná a veterná energia, biomasa a drevo) a s pasívnou výstavbou;

45.

vyzýva európske inštitúcie, národné a regionálne verejné banky, ako aj Európsky fond pre uhlík (Fonds Européen Carbone) alebo Bluenext, aby vzali do úvahy pozitívne príspevky kvality životného prostredia v horách (lesy, lúky, a vysokohorské pasienky) v zmysle pohlcovania CO2, ktoré by mohli byť finančne zhodnotené prostredníctvom systémov certifikátov alebo uhlíkových kreditov;

46.

pripomína, že transeurópske siete v oblasti energetiky, dopravy a informačných a komunikačných technológií by mali zahrnúť skutočný územný rozmer a vziať do úvahy geografické, environmentálne a ľudské skutočnosti regiónov, ktorými prechádzajú, aby sa stali skutočnými európskymi komunikačnými a výmennými sieťami na úrovni celého kontinentu za podpory miestneho obyvateľstva;

47.

navrhuje, aby sa vzbudil záujem o experimenty v integrovanej a trvalo udržateľnej miestnej doprave v horských mestách v európskych úvahách o trvalo udržateľnej mestskej mobilite;

48.

zdôrazňuje potrebu stáleho prepojenia medzi horským obyvateľstvom a obyvateľstvom veľkých kotlín na dosiahnutie obnovených európskych cieľov rastu a zamestnanosti;

49.

žiada, aby Európska komisia prijala všetky vhodné opatrenia na prekonanie „digitálnej priepasti“ a umožnila prístup všetkých území a všetkých európskych občanov k širokopásmovému pozemnému alebo vzdušnému vysielaniu a čoskoro aj k vysokorýchlostnému, hlavne v rámci európskej iniciatívy i2010 o „e-inclusion“ (digitálnej integrácii);

50.

odporúča zahrnúť do vonkajšej politiky a susedskej politiky horský rozmer v istom počte medzinárodných geopolitických otázok, a to otázok ako voda a prírodné zdroje, rešpektovanie kultúrnej rôznorodosti a vzdelávanie, trvalo udržateľný hospodársky rozvoj a migračné pohyby;

51.

radí Európskej komisii, aby teritorializovala komunikačnú stratégiu s cieľom priblížiť ju každodennému životu európskych občanov;

52.

radí, aby sa do európskych politík a do rozhodovacieho procesu Spoločenstva ako aj do komitologických postupov zahrnul silnejší územný rozmer s cieľom zlepšiť európsku demokraciu;

53.

vyzýva Európsky parlament, aby určil rozpočtový dosah činností Európskej únie v prípade horských oblastí;

54.

odporúča, aby sa kohézna politika na úrovni horských oblastí partnersky koordinovala, aby sa vyhlo roztriešteniu a zlepšil sa strategický rozmer štrukturálnych aktivít;

55.

navrhuje, aby sa operatívne programovanie územného vplyvu v ostatných politikách Spoločenstva dohodlo aj na tejto významnej úrovni horských oblastí, aby sa určili viacodborové, integrované a partnerské stratégie;

56.

podporuje krok Rady ministrov v oblasti územného plánovania, a to preskúmať vplyv klimatických zmien v horách v rámci akčného plánu o územnej agende a žiada Európsku komisiu, aby zahrnula túto otázku do svojich prác a návrhov právnych predpisov;

57.

podporuje ústrednú úlohu kohéznej politiky v tejto európskej stratégii horských oblastí a pokusnú úlohu cieľa územnej súdržnosti a programov Interreg;

58.

žiada členské štáty a ich parlamenty, aby pri postupe schvaľovania nariadenia o Európskom zoskupení cezhraničnej spolupráce (EZCS) zvážili rozhodujúci význam spoločného právneho nástroja pre územnú spoluprácu v horských oblastiach;

59.

zdôrazňuje nutnosť vziať do úvahy politiky konkurencieschopnosti a vnútorného trhu, závažnú úlohu služieb verejného záujmu, verejno-súkromných partnerstiev v hospodárstve hôr a zvýšenie stálych ekonomických a sociálnych nákladov v týchto územiach so stálym prírodným znevýhodnením, aby sa zabránilo vyľudňovaniu a aby sa zhodnotili výhody;

60.

žiada Európsku komisiu, aby sa poradila s príslušnými aktérmi a pozorovateľmi Alpského dohovoru a Karpatského dohovoru s cieľom preskúmať riadenie a prehodnotiť ciele a rozhodnúť sa na tomto základe o ratifikácii protokolov prvého dohovoru a podpísaní druhého, a ak je odpoveď kladná, byť hybnou silou nadnárodných dohovorov;

61.

navrhuje, aby bol jeden európsky rok venovaný horám a aby Komisia spolu s Výborom regiónov usporiadala každé dva roky európsku konferenciu o horských oblastiach, podľa vzoru konferencie z roku 2002;

62.

žiada Európsky parlament a Radu, aby zverili, rovnako ako počas predbežných verejných diskusií pred vymenovaním členov Komisie, kompetenciu súvisiacu s horami jednému členovi Komisie, ktorý by okrem iných kompetencií koordinoval aktivity kolégia v tejto viacodborovej územnej otázke;

63.

žiada Európsku komisiu, aby predložila návrhy na zelenú knihu o budúcnosti európskych politík pre horské oblasti, čo je predpoklad integrovanej a partnerskej európskej stratégie horských oblastí, ktorú riadi Európska komisia a členské štáty, regionálne a miestne orgány spolu so sociálno-hospodárskymi a environmentálnymi aktérmi, hlavne prostredníctvom zapojenia národných a európskych združení zastupujúcich miestne a regionálne samosprávy horských oblastí.

9.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 257/41

—

považuje za dôležité posilniť komunikáciu s európskymi občanmi tak, že ich zapojí do stáleho dialógu a tak nastolí demokratickú, dôveryhodnú a solidárnu diskusiu, ktorá podporí európskeho ducha a uľahčí osvojenie si aktívneho európskeho občianstva;

—

kladie dôraz na spoločnú zodpovednosť národných, regionálnych a miestnych volených zástupcov, ktorí by mali zahrnúť do svojich aktivít európsky rozmer; žiada preto, aby sa povzbudzovalo partnerstvo v oblasti komunikácie medzi inštitúciami EÚ, národnými vládami, národnými parlamentmi a územnými samosprávami, aby mohli svojim spoluobčanom poskytovať viac vedomostí o Európe a jasne a objektívne ich informovať o opatreniach prijatých v Európskej únii;

—

víta novú fázu Plánu D s názvom „Debate Europe“, ktorá sa naďalej riadi zásadou „going local“ (sprostredkovanie Európy na miestnej úrovni) a ktorá predstavuje ďalší spôsob ako osloviť ľudí a zapojiť ich do partnerstiev, a to v čase pred európskymi voľbami a v kontexte ratifikácie Lisabonskej zmluvy;

—

víta rozhodnutie Komisie spolufinancovať nový súbor projektov občianskej spoločnosti v rámci Plánu D a súhlasí s tým, že sa treba zamerať na decentralizované výzvy a aktivity na podporu miestnych projektov; s radosťou víta skutočnosť, že pri uvedených výzvach figuruje zapájanie členov Výboru regiónov a napomáhanie dialógu s miestnymi politickými činiteľmi medzi hlavnými cieľmi; vyzýva však Komisiu, aby zabezpečila, aby na tieto výzvy na predkladanie návrhov mohli reagovať aj samotné miestne a regionálne orgány;

—

navrhuje, aby Domy Európy neboli vyhradené len pre hlavné mestá každého štátu, ale aby sa na základe špecifikácie, ktorú treba rešpektovať, mohli vytvoriť aj na podnet územných samospráv a miest; v tomto zmysle víta zámer Komisie „ešte väčšmi sa priblížiť občanom“ podporovaním diskusií mimo hlavných miest členských štátov EÚ v spolupráci so zastúpeniami Komisie a „druhou generáciou“ centier Europe Direct, ktorá by mala začať fungovať v roku 2009;

—

je pripravený aktívne prispieť a zúčastniť sa na iniciatívach ostatných inštitúcií, vrátane stretnutí s občanmi, ktoré by mohli organizovať predsedníctva EÚ.

Spravodajkyňa

:

pani Claude DU GRANRUT (FR/EĽS), členka regionálnej rady Pikardie

1.

podporuje iniciatívu Európskej komisie vypracovať novú komunikačnú stratégiu s európskymi občanmi, v súlade so želaním Európskej rady, a to prostredníctvom užšieho zapojenia inštitúcií Spoločenstva a členských štátov a uznania významu aktivít, ktoré sa uskutočňujú na regionálnej a miestnej úrovni;

2.

považuje za dôležité posilniť komunikáciu s európskymi občanmi tak, že ich zapojí do stáleho dialógu a tak nastolí demokratickú, dôveryhodnú a solidárnu diskusiu, ktorá podporí európskeho ducha a uľahčí osvojenie si aktívneho európskeho občianstva;

3.

opakuje svoje presvedčenie o nevyhnutnosti podporovať prostredníctvom decentralizovaného dialógu reflexiu o spoločných hodnotách, výdobytkoch budovania spoločnej Európy a vplyve politík Spoločenstva na život občanov, ako aj o otázkach kľúčových pre budúcnosť Európskej únie; táto reflexia by zároveň pomohla rozšíriť vedomosti občanov EÚ o Európe;

4.

kladie dôraz na spoločnú zodpovednosť národných, regionálnych a miestnych volených zástupcov, ktorí by mali zahrnúť do svojich aktivít európsky rozmer; žiada preto, aby sa povzbudzovalo partnerstvo v oblasti komunikácie medzi národnými vládami, národnými parlamentmi a územnými samosprávami, aby mohli svojim spoluobčanom poskytovať viac vedomostí o Európe a jasne a objektívne ich informovať o opatreniach prijatých v Európskej únii;

5.

žiada preto Európsku komisiu, aby dala občanom k dispozícii nástroje na to, aby sa mohli skutočne zapojiť; zdôrazňuje v tomto zmysle význam komunikačných prostriedkov, a hlavne internetu, ktorý je pre občanov ľahko dostupný a je zároveň základným komunikačným nástrojom najmä pre miestne a regionálne orgány;

6.

oceňuje úsilie Európskej komisie posilniť zásadu partnerskej spolupráce medzi inštitúciami Európskej únie a členskými štátmi; kladie značný dôraz na potrebu uznať podstatnú úlohu výboru, ako aj regionálnych a miestnych orgánov v tejto súvislosti; konštatuje, že Komisia pripúšťa, že nedostatočná znalosť Únie je hlavne dôsledkom slabého zaangažovania sa členských štátov, zato však uznala pozitívne účinky decentralizovanej komunikácie a potrebu konať na miestnej a regionálnej úrovni;

7.

víta novú fázu Plánu D s názvom „Debate Europe“, ktorá sa naďalej riadi zásadou „going local“ (sprostredkovanie Európy na miestnej úrovni) a ktorá predstavuje ďalší spôsob ako osloviť ľudí a zapojiť ich do partnerstiev, a to v čase pred európskymi voľbami a v kontexte ratifikácie Lisabonskej zmluvy;

8.

vyzýva Európsku komisiu, aby zohľadňovala požiadavky komunikačnej politiky pri vypracúvaní všetkých opatrení európskej politiky, a hlavne v tých oblastiach politiky, ktoré majú priamy vplyv na územia, a to najmä v rámci štrukturálnych fondov; a nazdáva sa, že do revidovaného rozpočtu EÚ by sa mala zahrnúť kapitola o komunikácii s občanmi;

9.

nazdáva sa, že je vhodné využiť fázu ratifikácie Lisabonskej zmluvy a blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu na povzbudenie skutočnej diskusie o Európe; na tento účel bola vytvorená osobitná pracovná skupina VR s cieľom zoptimalizovať schopnosť členov výboru sprostredkovať Európu európskym občanom;

10.

pripomína obsah vyhlásení členky Komisie pani Wallström týkajúcich sa prístupu na úrovni územných celkov a významu úlohy regionálnych a miestnych orgánov, ktoré môžu vplývať na občanov a vysvetliť im pozitívne dôsledky Únie na hospodársky rozvoj, územnú súdržnosť, životné prostredie, bezpečnosť a sociálny pokrok prostredníctvom stoviek podujatí organizovaných v rámci plánu D na území celej Únie;

11.

v tomto smere opakuje, že chce vychádzať z ustanovení dohody o spolupráci s Európskou komisiou, hlavne z jej dodatku o komunikačnej politike, s cieľom usporiadať diskusie a podujatia na témy spojené s každodenným životom občanov, ako je zamestnanosť, bezpečnosť, migrácia, základné práva, ochrana životného prostredia, zásobovanie energiou, čím by sa poukázalo aj na prínos politiky Spoločenstva v spojení s právomocami miestnych volených zástupcov;

12.

žiada, aby kontaktné osoby na zastúpeniach Komisie, ktoré boli menované v súlade s dohodou o spolupráci medzi VR a Európskou komisiou a sú zodpovedné na regionálnej a miestnej úrovni za uskutočňovanie komunikačných aktivít, o ktorých rozhodla medziinštitucionálna informačná skupina, boli skutočnými „spojkami“ zabezpečujúcimi výmenu informácií medzi Komisiou a členmi VR. Mali by miestnym a regionálnym orgánom uľahčovať účasť na decentralizovaných podujatiach a na oficiálnych návštevách členov Komisie v členských štátoch;

13.

pripomína, že nová komunikačná stratégia si vyžaduje veľkú interaktivitu inštitúcií Únie a orgánov Spoločenstva, musí sa však inšpirovať aj reakciami z „terénu“, ktoré môžu analyzovať a sprostredkovať len kompetentné orgány, ktoré majú blízko k svojim spoluobčanom a zároveň poznajú proces rozhodovania EÚ; zdôrazňuje v tomto zmysle ustanovenia protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality zahrnuté v Lisabonskej zmluve, ktoré zaväzujú Európsku komisiu, aby vo svojich legislatívnych návrhoch a návrhoch právnych predpisov vzala do úvahy finančné a administratívne dôsledky pre územné samosprávy;

14.

konštatuje, že angažovanosť miestnych a regionálnych aktérov a zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do formálnych konzultácií Európskej komisie pred vypracovaním akýchkoľvek právnych predpisov posilňujú činnosť miest a regiónov ako nositeľov informácií a sprostredkovateľov Európskej únie a patria do rámca viacúrovňového riadenia. Túto dvojstrannú informačnú úlohu môžu vykonávať regionálne zastupiteľstvá, územné samosprávy v Bruseli, ale aj s národné a európske združenia miestnych a regionálnych volených zástupcov;

15.

upozorňuje na potrebu lepšie prispôsobiť informácie o Európskej únii rôznym cieľovým skupinám obyvateľstva, a realite konkrétnych území;

16.

žiada, aby sa z podujatí, ktoré v rámci plánu D usporiadali regionálne orgány a mestá a o ktorých sa píše v dvoch priebežných správach o uplatňovaní decentralizovanej komunikácie Výborom regiónov, vzalo ponaučenie;

17.

víta rozhodnutie Komisie spolufinancovať nový súbor projektov občianskej spoločnosti v rámci Plánu D a súhlasí s tým, že sa treba zamerať na decentralizované výzvy a aktivity na podporu miestnych projektov; s radosťou víta skutočnosť, že pri uvedených výzvach figuruje zapájanie členov Výboru regiónov a napomáhanie dialógu s miestnymi politickými činiteľmi medzi hlavnými cieľmi; vyzýva však Komisiu, aby zabezpečila, aby na tieto výzvy na predkladanie návrhov mohli reagovať aj samotné miestne a regionálne orgány;

18.

zdôrazňuje, že na efektívnu realizáciu fázy „Debate Europe“ Plánu D v každom členskom štáte treba vytvoriť väčšiu súčinnosť medzi poslancami EP, miestnymi a regionálnymi volenými zástupcami, hovorcami národných vlád, vedúcimi zastúpení Európskeho parlamentu a Komisie a zástupcami národných združení miestnych a regionálnych orgánov;

19.

navrhuje, aby Domy Európy, ktoré sú určené pre verejnosť a majú prilákať občanov širokou ponukou aktivít, neboli vyhradené len pre hlavné mestá každého štátu, ale aby sa na základe špecifikácie, ktorú treba rešpektovať, mohli vytvoriť aj na podnet územných samospráv a miest; v tomto zmysle víta zámer Komisie „ešte väčšmi sa priblížiť občanom“ podporovaním diskusií mimo hlavných miest členských štátov EÚ v spolupráci so zastúpeniami Komisie a „druhou generáciou“ centier Europe Direct, ktorá by mala začať fungovať v roku 2009;

20.

zdôrazňuje, že komunikácia s mladými ľuďmi musí byť zameraná na to, aby sa im vysvetlilo, že by bolo v ich záujme, aby sa zapojili do budovania Európskej únie;

21.

vyzýva všetky úrovne štátnej správy, aby zabezpečili, že počas školskej dochádzky budú mladým ľuďom poskytnuté základné znalosti, aby pochopili právomoci, fungovanie a činnosť Európskej únie a príležitosti, ktoré ponúka pre ich ďalší osobný a pracovný život tvárou v tvár výzvam 21. storočia;

22.

odporúča, aby komunikačné činnosti členských štátov prebiehali v spolupráci s národnými, regionálnymi a miestnymi volenými zástupcami, napríklad formou decentralizovaných podujatí na jednotlivých územiach, a pravidelných zasadnutí regionálnych a miestnych združení zameraných na politiku Európskej únie, ak je to možné za prítomnosti nejakého európskeho poslanca a zástupcu jedného z riaditeľstiev Európskej komisie, ako je tomu v národných parlamentoch;

23.

pripomína, že volení zástupcovia na jednotlivých územiach by mali mať rozhodujúcu úlohu pri uskutočňovaní obojstrannej komunikácie, ktorá umožní informovať občanov o úlohe a realite Európskej únie a prinúti ich na tieto informácie reagovať. Vďaka takejto komunikácii prenikne do území, kde boli títo zástupcovia zvolení, viac Európy, a reakcie z „terénu“, t.j. verejná mienka na miestnej a regionálnej úrovni, sa ich prostredníctvom dostane k zodpovedným činiteľom, ktorí sú poverení prípravou politickej činnosti EÚ a ktorí o nej rozhodujú;

24.

kladie dôraz na úlohu politických strán v oblasti komunikácie na miestnej a regionálnej úrovni pri podpore európskeho projektu a nabáda miestnych a regionálnych volených zástupcov, aby vzdelávali mladých politikov a političky v európskych otázkach, aby rozhodujúci činitelia zajtrajška boli schopní zahrnúť do svojej činnosti európsky rozmer;

25.

považuje za podstatné, aby bol text Lisabonskej zmluvy predmetom jasnej a dôveryhodnej prezentácie výdobytkov, ktoré predstavuje, odôvodnení, ktoré rešpektuje, a zlepšení, ktoré obsahuje z hľadiska transparentnosti, efektívnosti a legitímnosti činnosti Európskej únie a zapojenia občanov do vypracovávania jej politík;

26.

odporúča usporiadať mimoriadne zasadnutie regionálnych a miestnych rád prístupné členom Výboru regiónov a Európskeho parlamentu z toho istého volebného obvodu a zamerané na pokroky v procese európskej integrácie a na fungovanie inštitúcií Európskej únie, napríklad pri príležitosti Dňa Európy (9. mája);

27.

informuje o prioritných činnostiach Výboru regiónov v oblasti komunikácie naplánovaných na rok 2008:

28.

si želá úzko spolupracovať s Európskou komisiou pri vypracovávaní pracovného plánu na základe komunikačných iniciatív v rámci medziinštitucionálnej spolupráce, pričom rozšíri partnerstvá s členskými štátmi prostredníctvom bilaterálnych diskusií v oblasti operatívneho riadenia;

29.

je pripravený aktívne prispieť a zúčastniť sa na iniciatívach ostatných inštitúcií vrátane stretnutí s občanmi, ktoré by mohli organizovať predsedníctva EÚ;

30.

je presvedčený, že vytvorením medziinštitucionálneho rámca v oblasti informácií a komunikácie by sa posilnila zásada partnerskej spolupráce medzi inštitúciami a orgánmi Spoločenstva, členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi, tento rámec by však musel mať k dispozícii primerané finančné prostriedky;

31.

zdôrazňuje, že jeho účasť na práci medziinštitucionálnej informačnej skupiny (MIS) je veľkým prínosom, a plánuje predložiť každý rok svoj ročný program decentralizovanej komunikácie a preto žiada, aby bol zapojený do prípravy ročného medziinštitucionálneho programu v tejto oblasti;

32.

súhlasí s návrhom vyhodnotiť aktivity medziinštitucionálnej informačnej skupiny (MIS) a zistiť, či je možné niečo zlepšiť a či by mala byť vytvorená skupina poverená koordináciou vykonávania usmernení, ktoré stanovila MIS. Výbor je ochotný zúčastniť sa na tejto činnosti;

33.

víta príležitosť zúčastniť sa na medziinštitucionálnej výročnej diskusii o komunikácii a žiada preto, aby Európska komisia, Európsky parlament a Rada uznali výbor ako kľúčového partnera v rámci stratégie decentralizovanej komunikácie;

34.

zdôrazňuje skutočnosť, že na to, aby bolo možné dosiahnuť rozšírenie vedomostí občanov Únie o EÚ, je potrebné vytvoriť väčší počet účinnejších a ľahko dostupných komunikačných kanálov. Mala by sa zlepšiť spolupráca medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a médiami a mali by sa viac využívať nové technológie;

35.

vyjadruje spokojnosť so spustením projektu Európskej komisie týkajúceho sa skúšobných informačných sietí, ktorý sa má začať v roku 2008 a jeho cieľom je vo väčšej miere zapojiť národné parlamenty do európskej diskusie, a v tomto zmysle požaduje, aby sa na tejto iniciatíve zúčastnili aj regionálne parlamenty a miestni a regionálni volení zástupcovia;

36.

žiada Európsku komisiu, aby stránky jej zastúpení v 27 členských štátoch boli prepojené so stránkami národných združení miestnych a regionálnych orgánov, miest a regiónov a aby boli poskytované informácie prispôsobené miestnemu kontextu, a to hlavne pokiaľ ide o uplatňovanie európskych politík;

37.

odporúča, aby stránka Europa obsahovala osobitnú podstránku o úlohe miestnych a regionálnych orgánov v európskom rozhodovacom procese, ktorá by zdôraznila skutočnosť, že takmer 75 % európskych právnych predpisov sa uplatňuje na miestnej a regionálnej úrovni, pričom by sa na tejto podstránke nachádzal okrem iného odkaz na stránku Výboru regiónov a stránky európskych národných združení miestnych a regionálnych orgánov, ktoré si to želajú;

38.

zdôrazňuje význam iniciatívy Európskej komisie „e-participation“, ktorá má za cieľ zapojiť občanov do vypracúvania politík, hlavne na miestnej a regionálnej úrovni; a vyzýva v tejto súvislosti miestne a regionálne orgány, aby navrhovali internetové stránky svojich obcí tak, aby sa občania mohli v rámci konzultácií a interakcií vyjadriť on-line, hlavne pokiaľ ide o ich očakávania v súvislosti s európskou politikou;

39.

vyzýva Európsku komisiu, aby na stránku EU Tube pridala videá, ktoré vytvoril Výbor regiónov;

40.

žiada napokon Európsku komisiu, aby na stránke Europa poskytla platformu na diskusiu s volenými miestnymi a regionálnymi zástupcami, ktorí by odpovedali na otázky verejnosti, napríklad v rámci fóra Debate Europe, pretože táto iniciatíva by mohla zväčšiť interakciu medzi členmi výboru a občanmi v ich členských štátoch;

41.

poukazuje na význam rozmanitosti informačných a komunikačných kanálov, vďaka ktorej sa budú môcť všetci občania Únie zapojiť a mať možnosť získať vedomosti o EÚ za rovnakých podmienok.

9.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 257/46

—

víta iniciatívu Komisie, ktorou sa vyhlasuje Európsky rok tvorivosti a inovácie (2009). Realizácia lisabonských cieľov, ktorá má z Európy urobiť najinovatívnejšiu spoločnosť založenú na znalostiach, sa zakladá na tvorivom potenciáli Európy;

—

konštatuje, že v európskych mestách, regiónoch a na miestnej úrovni sú kultúra, tvorivosť a inovácia podstatným zdrojom rastu, investícií a nových pracovných miest;

—

poukazuje na osobitnú úlohu vzdelávania v predškolskom veku a vzdelávania na prvom stupni základných škôl pri vývoji základných schopností, ktoré sa chápu ako vedomosti, schopnosti a postoje umožňujúce človeku v modernej európskej spoločnosti úspešne žiť a pracovať, ako aj osvojovať si ďalšie vedomosti;

—

zdôrazňuje, že táto iniciatíva umožňuje vynikajúce napojenie na rok dialógu medzi kultúrami. Prepojenie tém viacerých európskych rokov prispieva k dosiahnutiu strednodobého a dlhodobého účinku aktivít;

—

berie na vedomie, že na realizáciu roka tvorivosti a inovácie neboli v rozpočte vyhradené žiadne osobitné prostriedky. Ak sa tvorivosť chápe ako zdroj rozvoja európskych spoločností, nie je správne obmedzovať ju len na vzdelávanie a kultúru. Nové, tvorivé myšlienky vznikajú na základe myslenia prekračujúceho hranice jednotlivých disciplín.

Spravodajca

:

Gerd HARMS (DE/SES), splnomocnenec spolkovej krajiny Brandenbursko pre spolkové a európske záležitosti a štátny tajomník úradu vlády spolkovej krajiny Brandenbursko

1.

víta iniciatívu Komisie, ktorou sa vyhlasuje Európsky rok tvorivosti a inovácie (2009). Tvorivosť, ktorá sa v návrhu Komisie právom chápe veľmi všeobecne ako schopnosť nachádzať nové riešenia v najrôznejších oblastiach ľudskej činnosti, je nevyhnutným predpokladom technickej, kultúrnej a spoločenskej inovácie. Realizácia lisabonských cieľov, ktorá má z Európy urobiť najinovatívnejšiu spoločnosť založenú na znalostiach, sa zakladá na tvorivom potenciáli Európy;

2.

súhlasí s analýzou základných podmienok rozvoja tvorivosti a inovácie, ktorú predložila Komisia. Zdôrazňuje pritom osobitnú úlohu vzdelávania v predškolskom veku a vzdelávania na prvom stupni základných škôl pri vývoji základných schopností, ktoré sa chápu ako vedomosti, schopnosti a postoje umožňujúce človeku v moderných európskych spoločnostiach úspešne žiť a pracovať, ako aj osvojovať si ďalšie vedomosti;

3.

podporuje názor Komisie, že vzdelávanie je pri podpore tvorivosti dôležité a nazdáva sa, že tvorivosť sa nesmie obmedzovať na vzdelávanie v predškolských zariadeniach a na prvom stupni základných škôl. Umelecké predmety by si mali zachovať svoj význam počas celého obdobia na základných školách. Tvorivosť sa nesmie obmedzovať na tzv. „tvorivé predmety“. Schopnosť nachádzať kreatívne riešenia problémov a schopnosť inovatívneho myslenia sa musí stať súčasťou všetkých formálnych vzdelávacích procesov. V tejto súvislosti výbor osobitne vyzdvihuje význam viacjazyčnosti;

4.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť okrem podpory špičkovosti a najlepších výkonov aj dobré vzdelanie a odbornú prípravu pre ľudí v každom regióne ako základ individuálneho a spoločenského blahobytu a inovačnej schopnosti regiónov;

5.

zdôrazňuje, že v európskych mestách, regiónoch a na miestnej úrovni sú kultúra, tvorivosť a inovácia podstatným zdrojom rastu, investícií a nových pracovných miest. Rozvoj tvorivého potenciálu a schopnosti regiónu inovovať je predpokladom jeho úspechu v európskej a globálnej hospodárskej súťaži. Regionálne a miestne samosprávy sú spravidla zodpovedné za organizáciu celoživotného vzdelávania, aktívnu politiku trhu práce, rozvoj regionálnych inovatívnych stratégií a podporu inovatívnych a tvorivých hospodárskych odvetví;

6.

opäť zdôrazňuje veľký význam miest a regiónov pri rozvoji inovačného prostredia. Dôležitá je miestna inovačná politika, technologické centrá, podnikateľské inkubátory, vedecké parky a podielový kapitál;

7.

poukazuje na to, že to neplatí len pre tvorivé hospodárstvo a moderný priemysel založený na znalostiach. Spoločenské, ekologické a hospodárske výzvy moderných spoločností si skôr vyžadujú tvorivé riešenia na všetkých úrovniach;

8.

osobitne víta, že Komisia vo svojom legislatívnom návrhu explicitne oceňuje úlohu regionálnych a miestnych samospráv, pričom sa zdôrazňuje, že

9.

stotožňuje sa s týmto hodnotením a zasadzuje sa za širokú účasť miestnych a regionálnych samospráv na Európskom roku tvorivosti a inovácie;

10.

podporuje ciele, ktoré sa sformulujú pre rok tvorivosti a inovácie (článok 2). Rozsiahly záber týchto cieľov umožňuje chápať rozvoj a využívanie tvorivého potenciálu Európy v celej šírke a neobmedzovať ich na umelecké a múzické aspekty. Považuje za nevyhnutné, aby sa počas roka tvorivosti a inovácie podporovali a zdôrazňovali najmä aktivity presahujúce rámec jednej oblasti a zapájajúce inštitúcie celoživotného vzdelávania, inštitúcie a subjekty z oblasti kultúry, hospodárstva, vedy a občianskej spoločnosti. Rovnako nevyhnutné je podporovať tvorivé učenie založené na vyhľadávaní a rozvoji poznatkov, na rozdiel od učenia imitovaním a memorovaním;

11.

zdôrazňuje, že táto iniciatíva umožňuje vynikajúce napojenie na rok dialógu medzi kultúrami. Prepojenie tém viacerých európskych rokov prispieva k dosiahnutiu strednodobého a dlhodobého účinku aktivít. Aktivity v rámci roka dialógu medzi kultúrami sa zameriavajú na otvorenejšiu, tolerantnejšiu a flexibilnejšiu európsku spoločnosť a úzko súvisia s tvorivosťou a inováciou. Práve vzájomná výmena a kontakty s inými kultúrnymi formami a orientáciami môže stimulovať tvorivosť a umožniť nový prístup k vlastným otázkam;

12.

berie na vedomie, že Komisia vo svojom návrhu odkazuje najmä na požiadavky, ktoré formuloval Európsky parlament a Rada a ktoré sa týkajú kľúčových kompetencií celoživotného vzdelávania. Poukazuje na svoje stanovisko k tomuto rozhodnutiu (1), v ktorom zdôraznil osobitný význam matematicko-prírodovedných schopností. VR zároveň vyzdvihol význam podpory žien v týchto oblastiach prostredníctvom nástrojov celoživotného vzdelávania. Európske spoločnosti budú v budúcnosti ešte viac odkázané na to, aby získali mladých ľudí, najmä mladé ženy, pre vedecko-technické vzdelávanie a inžiniersko-vedecké štúdium a kariéru;

13.

poznamenáva, že súhra medzi pracovným životom, spoločnosťou a vyšším vzdelaním je dôležitým predpokladom inovácií a rastu na miestnej a regionálnej úrovni. Potrebná je nediskriminujúca infraštruktúra slúžiaca všetkým, ktorá by podporovala aktívne občianstvo a spoločnú zodpovednosť za sociálnu súdržnosť a trvalo udržateľný rozvoj;

14.

podporuje kvalitnejšie vzdelávanie a odbornú prípravu, ktoré by zoptimalizovali hodnotu najväčšieho bohatstva Európy: jej mládeže. V rámci tohto vzdelávania by malo mať osobitné postavenie štúdium technológií s cieľom stimulovať európsky výskum, vývoj a inovácie, ale mala by sa venovať pozornosť aj získavaniu humanistického vzdelania a príslušných hodnôt a predovšetkým je potrebné, aby sa v rámci sústavy vzdelávania venovala zaslúžená pozornosť výučbe európskej kultúry a európskych dejín;

15.

opakovane poukázal na osobitný význam podpory výskumu, vzdelávania mladých vedcov, mobility vedcov a podpory vedeckej spolupráce na európskej úrovni. Rozvoj prostredia priaznivo nakloneného výskumu, podpora patentov a ich účinná ochrana pomáhajú inovatívnym procesom v spoločnosti a hospodárstve;

16.

zdôrazňuje nutnosť vytvorenia noriem a ochranných práv na zabezpečenie duševného vlastníctva a vypracovanie európskej charty na posudzovanie duševného vlastníctva;

17.

v tejto súvislosti zdôrazňuje podstatný význam štrukturálnych fondov, predovšetkým fondu pre regionálny rozvoj z hľadiska podpory uplatňovania vedeckých poznatkov pri inovácii výrobkov a postupov;

18.

ľutuje, že táto iniciatíva bola predložená až teraz. Krátky čas na prípravu európskeho roka ohrozuje jeho úspech. Je preto veľmi dôležité, aby Komisia teraz vyvinula maximálne úsilie a zapojila do tohto procesu čo najviac partnerov;

19.

vyzdvihuje osobitnú úlohu audiovizuálnych médií pri rozvoji tvorivého prostredia. Súvislosť medzi rozvíjaním talentov, vynikajúcimi vzdelávacími inštitúciami a mediálnymi subjektmi vedie v mnohých regiónoch Európy k vytváraniu úspešných hospodárskych centier. V rámci roka tvorivosti a inovácie by sa tieto trendy mali osobitne oceniť;

20.

ľutuje, že návrh Komisie nezohľadňuje rôznorodé možnosti európskych programov mobility. Mobilita vo vzdelávaní a skúsenosť výmeny medzi regiónmi Európy môže vo veľkej miere prispieť k tomu, aby sa uvoľnil tvorivý a inovatívny potenciál mladých ľudí;

21.

okrem toho ľutuje, že návrh neobsahuje postup pri vyhodnocovaní úspechu iniciatívy a že nie sú formulované predpoklady pre dosiahnutie cieľov;

22.

zastáva názor, že rok tvorivosti a inovácie môže byť úspešný len vtedy, ak sa Komisia celkovo ujme tejto úlohy a ak sa vyčerpajú možnosti všetkých generálnych riaditeľstiev. Okrem toho je potrebná výrazná podpora členských štátov, miest, regiónov a miestnych orgánov. Výbor preto žiada, aby sa do organizovania tohto roka popri politike vzdelávania aktívne zapojili aj iné politické oblasti;

23.

upozorňuje na to, že podpora tvorivosti a inovácie je súčasťou mnohých regionálnych a miestnych koncepcií rozvoja. Pri realizácii európskeho roka tvorivosti a inovácie je nutné zabrániť dojmu, že tieto zdroje sa musia objaviť výlučné prostredníctvom iniciatív Komisie. Práve v tomto roku by sa mali zdôrazniť úspešné postupy v mestách, regiónoch a členských štátoch a malo by sa podporovať šírenie príkladov osvedčených postupov. Pri všetkých iniciatívach Komisie by sa mala dodržiavať zásada subsidiarity;

24.

poukazuje na pestré skúsenosti miestnych a regionálnych orgánov a občianskych organizácií, ktoré sa prejavujú napríklad pri podujatiach v rámci komunálnej a regionálnej politiky a počas Dní otvorených dverí, ktoré usporadúva VR. Tieto skúsenosti rozmanitým spôsobom poukazujú na vývoj a podporu tvorivosti a inovácií, ktorými sú naše európske regióny a mestá charakteristické;

25.

berie na vedomie, že na realizáciu roka neboli v rozpočte vyhradené žiadne osobitné prostriedky. Návrh Komisie sa v prípade otázky financovania aktivít vzťahuje výslovne len na programy „Celoživotné vzdelávanie 2007 – 2013“ a „Kultúra 2007 – 2013“. Vyslovené otázky tvorivosti a inovácie však výrazne presahujú tieto programy. Témou diskusie by mala byť najmä oblasť vied, spolupráce hospodárstva a vedy, oblasť európskej mobility, otázka rozvoja vidieckych oblastí, sociálna politika, ale aj iné. Ak sa tvorivosť chápe ako zdroj rozvoja európskych spoločností, nie je správne obmedzovať ju len na vzdelávanie a kultúru. Nové, tvorivé myšlienky vznikajú na základe myslenia prekračujúceho hranice jednotlivých disciplín;

26.

v bode 4.4 svojho návrhu píše Komisia o „opätovnom zameraní činností v oblasti komunikácie na témy [európskeho] roka“. Toto opätovné zameranie sa v opatreniach bližšie neopisuje. VR považuje za nevyhnutné koordinovať tieto opatrenia medzi úrovňou Spoločenstva, národnou, regionálnou a miestnou úrovňou;

27.

ponúka Komisii svoju podporu a spoluprácu pri realizácii Európskeho roka tvorivosti a inovácie. Mestá, regióny a miestne orgány sú prirodzenými partnermi tohto zámeru a miestom vzniku množstva tvorivých riešení. VR od Komisie očakáva, že bude v plnom rozsahu zapojený do aktivít a že bude včas a úplne informovaný o všetkých akciách.

9.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 257/51

—

žiada, aby sa zabezpečilo, že nový regulačný rámec nebude v rozpore s politickými cieľmi členských štátov v oblasti kultúry a médií a že zohľadní špecifické potreby vidieckych oblastí, málo zaľudnených regiónov, najvzdialenejších regiónov a mestských aglomerácií ako aj potreby kultúrnych a etnických menšín;

—

nesúhlasí s harmonizačnými opatreniami v oblasti riadenia rádiového frekvenčného spektra, ktoré navrhuje Európska komisia. Členské štáty by i naďalej mali byť zodpovedné za túto oblasť a zabezpečovať súlad s medzinárodnými dohodami. Malo by sa tiež vyhradiť dostatočne široké pásmo pre prevádzkovateľov vysielania, aby mohli ďalej plniť svoje poslanie;

—

odmieta navrhované opatrenie týkajúce sa oddelenia funkcií podnikov a právo veta, ktoré môže uplatniť Komisia proti niektorým nápravným opatreniam zavádzaným vnútroštátnymi regulačnými orgánmi. Vyzýva vnútroštátne regulačné orgány, aby pri analýze a definovaní príslušných trhov prihliadali na miestne alebo regionálne kultúrne a jazykové rozdiely;

—

oceňuje snahu Komisie zlepšiť ochranu spotrebiteľov a práva užívateľov okrem iného tým, že sa spotrebiteľom poskytne viac informácií o cenách a podmienkach dodávok, zlepší ochrana údajov a bezpečnosť a uľahčí prístup k elektronickým komunikáciám, vrátane služieb tiesňového volania. Vyslovuje však obavy z toho, aké hospodárske a finančné dôsledky by tieto návrhy mohli mať na prevádzkovateľov miestnych a regionálnych služieb;

—

domnieva sa, že vytvorenie Európskeho úradu pre trh elektronických komunikácií, ktoré by sa spájalo s podstatným presunom právomocí v oblasti regulácie trhu z jednotlivých členských štátov na Európsku komisiu, by znamenalo zjavnú nerovnováhu v rozložení právomocí medzi vnútroštátne a európske regulačné orgány. Preto sa zasadzuje za vytvorenie Zoskupenia európskych regulačných orgánov pre telekomunikácie, čo by umožnilo ukotviť dnešnú Skupinu európskych regulačných orgánov v európskom práve.

Spravodajca

:

Marc SCHAEFER (LU/SES), člen miestneho zastupiteľstva, Vianden

1.

víta cieľ Komisie vo väčšej miere otvoriť trhy s telekomunikáciami hospodárskej súťaži a podporiť investície do vysokorýchlostných sietí (pre všetky technológie: pevné, mobilné a satelitné), ako aj snahu zabezpečiť v rámci vnútorného trhu, a to aj v súvislosti s digitalizáciou audiovizuálnych služieb, optimálnu správu frekvenčného spektra,

2.

si pokladá za povinnosť dohliadnuť na to, aby nový regulačný rámec neobsahoval opatrenia, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na ciele politiky v oblasti kultúry a médií v jednotlivých členských štátoch,

3.

musí tiež dohliadnuť na to, aby pri vytváraní nových regulačných mechanizmov (najmä pokiaľ ide o správu spektra) boli zohľadnené záujmy kultúrnych a etnických menšín, ako aj regionálne potreby,

4.

si želá, aby navrhovaný regulačný rámec zahŕňal aj mechanizmy na podporu rozvoja prístupu k širokopásmovému internetu vo vidieckych alebo málo zaľudnených oblastiach a v najvzdialenejších regiónoch, pričom je však potrebné mať na zreteli, že miestne a regionálne samosprávy budú najmä v mestských aglomeráciách možno musieť investovať do rozšírenia IKT a rozvoja infraštruktúry,

5.

oceňuje úsilie Komisie zamerané na lepšiu ochranu spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o ochranu údajov a bezpečnosť, ale aj o spravodlivejší prístup k službám elektronickej komunikácie a tiesňovým službám pre všetkých užívateľov, vrátane osôb so zdravotným postihnutím, znepokojujú ho však finančné a hospodárske dôsledky, ktoré by mohli mať tieto návrhy najmä pre regionálnych a miestnych prevádzkovateľov,

6.

oceňuje úsilie, ktoré Komisia vyvíja v prospech rozvoja celoeurópskych služieb, pokiaľ sa pri vytváraní týchto služieb budú zohľadňovať rozdiely medzi jednotlivými krajinami a regiónmi a technologické a hospodárske potreby slabších hospodárskych aktérov,

7.

upozorňuje Komisiu na geografickú rozmanitosť vnútroštátnych, regionálnych a miestnych trhov, v dôsledku ktorej môže byť nevyhnutné použiť odlišné a rôznorodé regulačné mechanizmy a postupy, ako napríklad geografickú segmentáciu,

8.

je skeptický, pokiaľ ide o predpokladaný prínos niektorých navrhovaných nových opatrení, ktoré by sa týkali všetkých členských štátov bez ohľadu na ich špecifickú situáciu a na pokroky, ktoré dosiahli na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Myšlienka presunúť v súvislosti s reguláciou trhov s telekomunikáciami a správou spektra väčšie právomoci na Spoločenstvo vyvoláva skutočne vo Výbore regiónov vážne obavy,

9.

zastáva názor, že návrhy Komisie otvárajú cestu jednotnejšiemu uplatňovaniu predpisov EÚ s cieľom dokončiť jednotný trh s elektronickými telekomunikáciami,

10.

víta odporúčanie Komisie (1) podstatne znížiť počet trhov, na ktorých sú zavedené povinnosti regulácie ex ante, aby sa tak regulácia, tam, kde je naďalej potrebná, stala účinnejšou a jednoduchšou nielen pre prevádzkovateľov, ale aj pre vnútroštátne regulačné orgány,

11.

oceňuje návrhy Komisie s cieľom vytvoriť lepšie mechanizmy, ktoré by umožnili skoordinovať a zosúladiť regulačné rámce jednotlivých členských štátov, a zaviesť postupy, ktoré by pomohli skoordinovať činnosť vnútroštátnych regulačných orgánov a uľahčili im vzájomnú dohodu a konzultácie,

12.

súhlasí s názorom Komisie, že efektívnejšia správa rádiového frekvenčného spektra je dôležitá, pretože uľahčí prístup prevádzkovateľom a podporí inovácie a kultúrnu rozmanitosť,

13.

súhlasí s názorom Komisie, že je potrebné zabezpečiť spoločné umiestňovanie a spoločné využívanie zariadení poskytovateľov elektronických komunikačných sietí, pokiaľ je to technicky uskutočniteľné a pokiaľ sa náklady na takúto operáciu dajú spravodlivo rozdeliť,

14.

podporuje názor Komisie, pokiaľ ide o význam harmonizácie pri prideľovaní čísel v rámci Spoločenstva, ak to prispieva k fungovaniu vnútorného trhu alebo sa tým podporuje rozvoj celoeurópskych služieb. VR sa však nazdáva, že členské štáty sú kompetentnejšie zavádzať akékoľvek opatrenia na dosiahnutie takejto harmonizácie, ktorá by sa mohla uskutočniť v rámci súčasnej Skupiny európskych regulačných orgánov (ERG),

15.

je toho názoru, že členské štáty by mali i naďalej zostať jedinou autoritou, ktorá má právomoc rozhodovať o prideľovaní spektra pre služby, čo by pomohlo zabezpečiť jazykovú a kultúrnu rozmanitosť a pluralitu médií,

16.

nazdáva sa, že oddelenie funkcií by sa nemalo nastoliť ako doplňujúce opatrenie v prospech liberalizácie trhov, a zastáva názor, že hospodárska súťaž vychádzajúca z infraštruktúry je najúčinnejšia a že existujúci regulačný rámec už umožňuje zaviesť rôzne opatrenia, medzi inými aj oddelenie funkcií,

17.

nazdáva sa, že by sa mali zachovať všetky zmienky o medzinárodných dohovoroch a o postupoch týkajúcich sa správy rádiového frekvenčného spektra, ktoré sa v nich uvádzajú, pretože tieto dohovory sa v súčasnosti uplatňujú a predstavujú širší regulačný rámec ako je rámec EÚ,

18.

podporuje snahu Komisie posilniť a zlepšiť ochranu spotrebiteľov a práva užívateľov v odvetví elektronických komunikácií, okrem iného tým, že sa spotrebiteľom poskytne viac informácií o cenách a podmienkach dodávok, a uľahčí prístup k elektronickým komunikáciám a ich využívaniu vrátane služieb tiesňového volania pre užívateľov so zdravotným postihnutím,

19.

oceňuje návrhy s cieľom zvýšiť ochranu súkromia jednotlivcov a osobných údajov v odvetví elektronických komunikácií, predovšetkým prostredníctvom posilnených opatrení súvisiacich s bezpečnosťou a zdokonalených mechanizmov na presadzovanie dodržiavania predpisov,

20.

upozorňuje Komisiu na potreby spotrebiteľov v hospodársky slabších oblastiach prípadne vidieckych regiónoch, ku ktorým je z geografického hľadiska ťažký prístup, v najvzdialenejších regiónoch alebo v málo zaľudnených oblastiach,

21.

upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že niektoré opatrenia zamerané na bezpečnosť sietí a ochranu spotrebiteľov by mali byť koordinované a zavádzané skôr na medzinárodnej úrovni než na úrovni Spoločenstva,

22.

upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že niektoré opatrenia navrhované v smernici si vyžadujú značné investície do technickej infraštruktúry (napr. pokiaľ ide o prístup, jednotné číslo tiesňového volania alebo určenie polohy volajúceho), ktoré by si menší prevádzkovatelia, napríklad miestni alebo regionálni, sotva mohli dovoliť,

23.

víta úsilie, ktoré Komisia vyvíja na podporu prenosnosti čísel medzi pevnými a mobilnými sieťami,

24.

chcel by upriamiť pozornosť Komisie na špecifické potreby vidieckych regiónov, ktoré majú často len veľmi obmedzenú infraštruktúru s jedným tradičným prevádzkovateľom, a vyslovuje želanie, aby boli vytvorené osobitné opatrenia v prospech týchto regiónov, napr. prostredníctvom štrukturálnych fondov. Takisto by chcel poukázať na štrukturálne obmedzenia a zvýšené náklady na elektronické komunikácie, s ktorými neustále zápasia najvzdialenejšie regióny. Preto by sa malo uvažovať o konkrétnych opatreniach, aby sa pre obyvateľov týchto území vytvorili rovnaké podmienky ako v ostatných oblastiach na európskom kontinente.

25.

zastáva názor, že pravidlá povinného prenosu pre vysielacie služby sa musia rozšíriť na všetky doplňujúce služby a pravidelne prehodnocovať,

26.

nazdáva sa, že vytvorenie Európskeho úradu pre trh elektronických komunikácií, ktorý by bol v skutočnosti ďalším prvkom súčasného inštitucionálneho systému pokiaľ ide o reguláciu trhov s elektronickými komunikáciami, nie je v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality, a proces, ktorého sa tento balík návrhov týka, by sa tým mohol skôr skomplikovať ako zjednodušiť.

27.

preto podporuje vytvorenie Zoskupenia európskych regulačných orgánov pre telekomunikácie. Zoskupenie by mohlo prevziať mnohé úlohy uvedené v návrhu na vytvorenie Európskeho úradu pre trh elektronických komunikácií a veľa prvkov, ktoré Komisia vo svojom návrhu pridelila do právomoci tomuto úradu, a pritom by nemalo charakter agentúry, čím by sa predišlo niektorým potenciálnym problémom, ktoré by mohli vzniknúť vytvorením spomínaného európskeho úradu.