30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/1

1.1

Výbor podporuje iniciatívy zamerané na rozvoj politiky Spoločenstva v oblasti trvalo udržateľnej výroby a spotreby, plne zohľadňovanej aj v iných oblastiach politiky Spoločenstva. Cieľom týchto iniciatív je:

1.2

Výbor odporúča vymedziť v rámci trvalo udržateľného rozvoja a spotreby presné definície pojmov „eko-výrobok/služba“ a „eko-spotreba“, ktoré budú platiť na celom území EÚ a budú akceptované na medzinárodnej úrovni, pričom treba použiť jasné environmentálne kritériá a ukazovatele a normy, ktoré ponechávajú priestor pre inováciu a zlepšovanie.

1.3

Výbor vyzýva európsky priemysel a oblasť distribúcie a služieb, aby si dali jasný záväzok, že zaujmú integrovaný odvetvový prístup, a stanovili si aj harmonogram plnenia overiteľných cieľov s ohľadom na tri piliere trvalej udržateľnosti – environmentálny, hospodársky a sociálny. Environmentálne požiadavky by mali byť zohľadnené už vo vývojovej fáze výrobku a malo by sa na ne prihliadať počas celého jeho životného cyklu, pričom nároky z hľadiska kvality, inovácie a spokojnosti spotrebiteľa by sa mali neustále zvyšovať.

1.4

Výbor odporúča, aby podniky a verejné a súkromné subjekty lepšie využívali dostupné nástroje Spoločenstva a jednotlivých štátov, aby sa v čo najvyššej možnej miery mohol rozvíjať výskum čistých technológií a výrobkov.

1.5

Výbor vyzdvihuje potrebu posilniť a urýchliť vytvorenie technických noriem pre ekologické výrobky a výrobné postupy.

1.6

Výbor požaduje jasné kritériá a jednotné minimálne požiadavky pokiaľ ide o systémy označovania eko-výrobkov na celom vnútornom trhu, ktorých cieľom by bolo zabezpečiť pre spotrebiteľa spravodlivú možnosť výberu ekologických výrobkov, jednotné kontroly v celej EÚ a dodržiavanie zásady voľného pohybu skutočne ekologických výrobkov. Európske označenie pre ekologické výrobky (kvetina) by sa malo ďalej rozširovať a malo by koexistovať s národnými a sektorovými systémami označovania.

1.7

Výbor sa domnieva, že je dôležité zamerať systémy environmentálneho riadenia viac na výrobok, aby sa propagovalo ich šírenie medzi výrobcami a distribútormi, mohli sa účinnejšie prispôsobiť riadiacim systémom miestnych samospráv a pomohli im ľahšie rozprúdiť synergie s inými nástrojmi na podporu trvalo udržateľného rozvoja.

1.8

Výbor zastáva názor, že by sa malo podporovať rozšírenie systému EMAS (Európska schéma pre environmentálne manažérstvo a audit). Tento cieľ by sa dal dosiahnuť pomocou finančných a daňových opatrení, účinnejšej administratívy, propagačných a marketingových iniciatív, uznaním EMAS ako normy špičkovej kvality, a to aj na medzinárodnej úrovni, a prijatím opatrení na pomoc malým podnikom pri postupnom zavádzaní tohto systému.

1.9

Výrobok musí byť posudzovaný na základe všetkých svojich vlastností, to znamená nielen na základe environmentálneho kritéria, ale aj podľa ďalších dôležitých aspektov, ako sú napr. výhody, ktoré ponúka pre spotrebiteľa aj pre výrobcu po finančnej stránke a z hľadiska bezpečnosti, funkčnosti a ochrany zdravia, racionálne využívanie zdrojov a materiálov, logistika, inovačné prvky, marketing, schopnosť výrobku umožniť spotrebiteľovi širší výber, životný cyklus a sociálne aspekty.

1.10

EHSV odporúča presadzovať rozvoj zeleného (ekologického) verejného obstarávania prostredníctvom definovania technických kritérií ekologických výrobkov, počnúc výrobkami, ktoré majú najmenej nepriaznivý vplyv na životné prostredie, zohľadnením nákladov na životný cyklus výrobku alebo služby so všetkými jeho špecifikami, vytvorením databázy na tento účel, ktorá by bola prístupná na internete, aktualizáciou smerníc Európskeho spoločenstva týkajúcich sa verejného obstarávania, do ktorých by sa mali doplniť informácie o normách, systémoch certifikácie EMS, environmentálnych značkách a ekodizajne, a napokon uverejnením národných akčných plánov zameraných na zelené verejné obstarávanie.

1.11

Výbor opätovne zdôrazňuje, že je dôležité použiť ako právny základ článok 153 Zmluvy o ES, pretože je najvhodnejší pokiaľ ide o zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa a zaručuje mu právo na úplné, správne, primerané, zrozumiteľné a včasné informácie.

1.12

Výbor sa nazdáva, že na účely samoregulácie by jednou z možných ciest mohlo byť vytvorenie kódexu správania, ako sa uvádza v smernici 2005/29/ES, aby sa zabránilo zneužívaniu ekologických tvrdení v reklame a, v každom prípade, aby sa predišlo zavádzajúcej reklame. Tieto opatrenia by mali sprevádzať opatrenia v oblasti daní a poplatkov za znečisťovanie životného prostredia a príslušných právnych predpisov. EHSV sa nazdáva, že ekologické tvrdenia by sa mali opierať o dôveryhodné a uznávané označenie.

1.13

Výbor sa tiež prikláňa k názoru, že okrem súdnych postupov, ktoré by mali byť dostupné pre všetkých, by mali byť vymenované mimosúdne monitorovacie a arbitrážne orgány pre spotrebiteľov, ktoré by boli pružné, účinné, málo nákladné a vierohodné a umožnili by zabezpečiť, aby sa dodržiavali environmentálne normy pre výrobky a aby výrobky uvedené na trh spĺňali zásady trvalej udržateľnosti životného prostredia.

1.14

Vzhľadom na legislatívnu roztrieštenosť pokiaľ ide o informácie podávané spotrebiteľovi ako aj o požiadavky, ktoré musia spĺňať trvalo udržateľné výrobky, výbor sa domnieva, že treba bezodkladne začať pracovať na vytvorení jednotného, presne vymedzeného rámca v podobe „Európskej charty pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu na vnútornom trhu“.

2.1

Cieľom systému udeľovania environmentálnej značky Spoločenstva (1) je podporovať výrobky so zníženým vplyvom na životné prostredie a poskytovať spotrebiteľom presné a vedecky správne informácie. Táto značka sa nepoužíva pri potravinách a nápojoch, farmaceutických výrobkoch, zdravotníckych pomôckach (2) alebo nebezpečných a toxických výrobkoch alebo látkach (3).

2.1.1

Navrhovanie, výroba, distribúcia a spotreba ekologických výrobkov sú neoddeliteľnou súčasťou politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia, ako to bolo stanovené v cieľoch a prioritách šiesteho akčného programu pre životné prostredie (4), ktoré majú byť dosiahnuté do roku 2010. Tento program, ku ktorému sa výbor vyjadril už viackrát, podrobne opisuje návrhy opatrení, ktoré pomáhajú pri vytváraní stratégie trvalo udržateľného rozvoja.

2.1.2

Rozhodujúce postavenie medzi hlavnými iniciatívami Spoločenstva v tomto smere má integrovaná politika výrobkov (5). Výbor vypracoval na túto tému stanovisko (6), v ktorom sa zameral na všetky výrobky a služby, ktoré nejakým spôsobom vplývajú na životné prostredie.

2.1.3

Ak má byť integrovaná politika výrobkov účinná, treba nabádať výrobcov, aby vyrábali ekologickejšie výrobky, a spotrebiteľov, aby takéto výrobky kupovali. Na tento účel by sa mohli použiť napríklad tieto nástroje:

2.1.4

Ďalším pozitívnym krokom vpred bol nový regulačný rámec v oblasti požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu, ktorý zaviedla rámcová smernica z roku 2005 (8).

2.1.5

Pokiaľ ide o uplatňovanie rámcovej smernice, prvé ustanovenia nadobúdajú účinnosť v roku 2008. Opatrenia pre 20 skupín výrobkov sa momentálne skúmajú (vrátane osvetlenia, počítačových systémov a práčok), pre ďalších 14 z nich (vrátane osvetlenia ulíc a kancelárií) by mali byť stanovené do konca roka 2008, a pre ostatné, ako napríklad domáce osvetlenie, do roku 2009.

2.1.6

Šiesty akčný program pre životné prostredie (9) stanovil päť prioritných strategických línií: zlepšiť uplatňovanie existujúcej legislatívy, zohľadniť environmentálne obavy aj v iných oblastiach politiky, pracovať v súlade s požiadavkami trhu, pomôcť ľuďom zmeniť svoje správanie a návyky tým, že sa budú podporovať ich požiadavky, a pri rozhodovaní o územnom plánovaní a riadení prihliadať na životné prostredie.

2.1.7

Všeobecne povedané, európska stratégia trvalo udržateľného rozvoja, po revízii Európskou radou v roku 2006, definuje trvalo udržateľnú výrobu a rozvoj ako jednu z kľúčových otázok, ktoré sa dajú riešiť tak, že sa hospodársky a sociálny rozvoj zameria na formy, ktoré sú zlučiteľné s ekosystémom. Stratégia tiež navrhuje nový akčný plán v tejto oblasti.

2.1.8

Správa o implementácii (10) z roku 2007 ukázala, že mieru trvalo udržateľnej spotreby a výroby je ťažké spoľahlivo a celoplošne určiť. Hoci sa zdá, že množstvo trvalo udržateľných výrobkov a služieb na trhu rýchlo rastie, úspory súčasných nákladov na energiu sa odhadujú približne na 60 miliárd EUR ročne, zatiaľ čo množstvo výrobkov s environmentálnou značkou zostáva dosť obmedzené, rovnako ako počet podnikov zaregistrovaných pod hlavičkou EMAS. Iba desať členských štátov prijalo národné programy zeleného verejného obstarávania a iba 21 splnilo harmonogram realizácie akčného plánu pre environmentálne technológie (ETAP) (11).

2.2

Na druhej strane v oblasti technických noriem sa nedávno začalo so zavádzaním opatrení zameraných na začlenenie environmentálnych aspektov do nových technických noriem a bol vytvorený „environmentálny rámec“ pre Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), podľa ktorého môžu jeho technické orgány stanoviť environmentálne kritériá. Ak sa norma vzťahuje na „nový prístup“, predpokladá sa, že tento spĺňa základné požiadavky príslušnej smernice EÚ. Ďalším krokom vpred v tejto oblasti bolo prijatie normy ISO 14001 pre systém environmentálneho označovania.

2.3

Európska environmentálna agentúra zverejnila 10. októbra 2007 svoju štvrtú správu o životnom prostredí v Európe (12), v ktorej venovala celú jednu kapitolu trvalo udržateľnej spotrebe a výrobe.

2.4

Okrem toho správa Komisie za rok 2007 o dosiahnutom pokroku v rámci Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť zdôraznila význam klimatických zmien, ekologických inovácií, obnoviteľných zdrojov energie a trhov s energiou.

2.5

Na zasadnutí Európskej rady 8. a 9. marca 2007 v Bruseli bola venovaná osobitná pozornosť otázkam životného prostredia a klimatických zmien. Rada ministrov životného prostredia, ktorá sa zišla vo februári 2007, zase zdôraznila komplementaritu stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ a Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť, pričom tá druhá podstatnou mierou prispieva k plneniu hlavného cieľa tej prvej, a tiež opätovne vyzdvihla potrebu zohľadniť environmentálne aspekty vo všetkých oblastiach politiky. Toto všeobecné smerovanie dôrazne podčiarkla aj Európska rada v decembri 2007 (13).

2.6

Medzi hlavné ciele pracovného programu Komisie na rok 2008 (14) jednoznačne patrí úsilie o to, aby sa stredobodom európskeho projektu stal občan. Prvým krokom k tomu je zhodnotenie sociálnej situácie a revízia vnútorného trhu, pričom ustavične treba prihliadať na potrebu európskej verejnosti čo najlepšie využiť jednotný trh.

2.7

EHSV často žiadal a žiada, aby bol ako právny základ (15) použitý článok 153 Zmluvy o ES, pretože sa v ňom píše o zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a presadzovaní práva spotrebiteľov na úplné (16), správne, primerané, zrozumiteľné a včasné informácie.

2.7.1

Pokiaľ ide o odvodené právo, práva spotrebiteľov sa riadia smernicou 2005/29/ES (17) o nekalých obchodných praktikách, ktoré by mohli poškodiť ekonomické záujmy spotrebiteľov. V prílohe k smernici je uvedený zoznam obchodných praktík, ktoré možno považovať za nekalé, bez hodnotenia jednotlivých prípadov. Medzi takéto praktiky patrí napríklad „zobrazenie známky dôveryhodnosti, známky kvality alebo ich ekvivalentu bez získania potrebného povolenia“.

2.8

Výbor je však presvedčený, že legislatíva na úrovni Spoločenstva je do určitej miery roztrieštená pokiaľ ide o základné požiadavky spotrebiteľa na informácie ako aj o požiadavky, ktoré musia spĺňať trvalo udržateľné výrobky, a preto považuje za dôležité vypracovať „Európsku chartu pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu na vnútornom trhu“.

2.8.1

Keby uplatňovanie tejto charty a samoregulačné predpisy stanovené smernicou 2005/29/ES nepriniesli dostatočné výsledky, výbor sa domnieva, že by mali byť preskúmané ďalšie možnosti, ako napríklad lepšia harmonizácia alebo vytvorenie osobitného systému Spoločenstva, ktorý by bol operatívny.

3.1

Výbor sa nazdáva, že je dôležité začať vymedzením jasných a presných definícií pre pojmy ako „trvalo udržateľný výrobok“, „trvalo udržateľné navrhovanie výrobkov, spotreba a distribúcia“ a „trvalo udržateľná spotreba“, čo umožní sledovať, či sa na území EÚ a v Európskom hospodárskom priestore dodržiavajú všetky právne, regulačné alebo dobrovoľné rámce Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na takéto definície v rôznych vnútroštátnych alebo regionálnych sférach.

3.2

Tieto definície, bežne akceptované na medzinárodnej úrovni, nie sú nemenné, ale už svojou podstatou volajú po ustavičnom vylepšovaní. Podľa názoru výboru ich však musí dopĺňať:

3.2.1

Výbor zastáva názor, že vyššie navrhované definície, ktoré by podporili vhodné ukazovatele a normy, sú nevyhnutné pre účinnú politiku Spoločenstva, ktorá by umožnila informovaným spotrebiteľom, aby vo svojich rozhodnutiach a správaní prihliadali na trvalú udržateľnosť, zatiaľ čo vo výrobných procesoch by sa odrážala snaha chrániť životné prostredie.

3.3

Ako to zdôraznila Komisia „Európsky priemysel má už teraz všetky predpoklady, aby mohol stavať na svojej silnej pozícii na trhu nových výrobkov, služieb a postupov založených na environmentálnych technológiách. Európske podniky sú okrem toho čím ďalej tým viac vnímavé k tomu, ako si počínajú z environmentálneho hľadiska – je to súčasť ich podnikového prístupu k spoločenskej zodpovednosti“ (21).

3.3.1

Výbor súhlasí s troma oblasťami rozvoja, ktoré boli v tejto súvislosti určené: podnecovať rozvoj a komerčné využívanie nízkouhlíkových a energeticky účinných technológií, výrobkov a služieb, vytvorenie dynamického vnútorného trhu, vytváranie celosvetových trhov pre nízkouhlíkové a energeticky účinné technológie, výrobky a služby.

3.3.2

Výbor opakuje svoj názor, ktorý už vyslovil v jednom zo svojich nedávnych stanovísk: „Vedecké a technické výkony a ich premietnutie do konkurencieschopného hospodárstva sú rozhodujúcimi predpokladmi pre zabezpečenie – napríklad v oblasti energetickej problematiky a problematiky klimatických zmien – našej budúcnosti, zachovanie a zlepšenie nášho postavenia v celosvetovom meradle, pre to, aby sme neohrozili európsky sociálny model, ale naopak, aby sme ho mohli ďalej rozvíjať“ (22).

3.3.3

Výbor sa nazdáva, že by bolo potrebné zaujať integrovanejší prístup, ktorý by pomohol prekonať ťažkosti a prekážky, ktoré stoja v ceste spoločnému, skoordinovanému využívaniu všetkých dostupných finančných nástrojov (23) na európskej, vnútroštátnej, regionálnej či miestnej úrovni pre jednotlivých prevádzkovateľov, čo by umožnilo vyvíjať čisté a účinné technológie a inovačné aplikácie, ktoré by výrobným procesom, výrobkom a službám zabezpečili vysokú úroveň trvalej udržateľnosti.

3.3.4

Výbor sa domnieva, že je potrebné, aby GR spoločne rozbehli iniciatívu Spoločenstva v oblasti koordinácie a technickej pomoci s cieľom zoptimalizovať spoločné využívanie dostupných nástrojov Spoločenstva, ako aj európskych a vnútroštátnych nástrojov, aby podniky, ale aj verejné a súkromné subjekty, mohli v rámci Európskeho výskumného a inovačného priestoru vyvíjať čo najviac úsilia v oblasti výskumu a inovácie so zameraním na ochranu životného prostredia.

3.3.5

Ako už výbor (24), Komisia, Rada aj Európsky parlament viackrát uviedli, je nevyhnutné odstrániť byrokraciu, ktorá brzdí podniky (najmä MSP), a tak uvoľniť hospodársky a sociálny potenciál podnikov a viesť ich k modernizácii výroby, organizačného kontextu a štruktúr v duchu trvalej udržateľnosti.

3.4

V roku 1997 vytvorila EÚ systém udeľovania environmentálnych značiek, aby tak podporila ekologický spôsob výroby. Neskôr sa tento systém rozšíril na služby a v priebehu niekoľkých rokov sa rozrástol. Zahŕňa aj značky s viacerými kritériami používané v jednotlivých štátoch, ktoré sa uplatňujú na rôzne skupiny výrobkov alebo služieb (25).

3.4.1

Výbor sa nazdáva, že táto situácia môže medzi výrobcami, a najmä medzi európskymi spotrebiteľmi, vyvolať zmätok, a že by sa tomu dalo zabrániť vytvorením jednotného systému na európskej úrovni s minimálnymi spoločnými kritériami a stanovením povinnej registrácie a overovania environmentálnych značiek, ktoré by vykonával nezávislý certifikačný orgán.

3.4.2

Európska environmentálna značka by nemala konkurovať značkám používaným v rôznych odvetviach v jednotlivých štátoch, ktoré spotrebiteľ často pozná lepšie než európske označenie, ale mala by s nimi koexistovať. Okrem toho by malo byť udeľovanie značiek skoordinované na medzinárodnej úrovni so značkami, ktoré sa osvedčili, ako napríklad „Energy Star“.

3.4.3

Environmentálnym značkám musí spotrebiteľ veriť a musia v ňom vzbudzovať dôveru. Preto by stanovením noriem pre takéto označenia a monitorovaním trhu mala byť poverená zainteresovaná strana (všetky zainteresované strany), aby tieto postupy mali väčšiu vierohodnosť.

3.4.4

V označení výrobkov a služieb by sa tiež mohla začať uvádzať výška emisií CO2, ktoré produkujú.

3.5

Pokiaľ ide o dobrovoľný systém EMAS, ktorý umožňuje tým, ktorí chcú ukázať, že zlepšujú svoje výsledky v oblasti ochrany životného prostredia, aby si zvolili európsky systém environmentálneho manažérstva a auditu a tak ukázali, že sú ochotní dodržiavať environmentálne normy a odhodlaní prijať systém ekologického riadenia, výbor sa nazdáva, že po prijatí normy ISO 14001 bude možné zamerať systémy environmentálneho manažmentu viac na výrobok, aby sa systém EMAS ľahšie a vo väčšej miere rozšíril medzi výrobcami a distribútormi a mohol prispôsobiť spôsobu riadenia miestnych orgánov, ktoré by sa tak stali prístupnejšími synergii s nástrojmi na propagovanie trvalo udržateľného rozvoja.

3.5.1

Výbor sa domnieva, že by stálo za to podporovať rozširovanie systému EMAS pomocou finančných, daňových, racionalizačných a administratívnych opatrení, reklamných a marketingových iniciatív, a prostredníctvom uznania EMAS ako „normy špičkovej kvality“ aj na medzinárodnej úrovni, s možnosťou pomôcť MSP, aby sa postupne zapojili, nielen vo sfére priemyselných zoskupení.

3.6

Výbor považuje za absolútne nevyhnutné vytvoriť ekologický („zelený“) trh výrobkov a služieb, a to tak, že sa zavedú rôzne stimuly a nástroje na strane ponuky s cieľom podporiť inováciu, a že na strane dopytu budú spotrebiteľom poskytované vhodné informácie alebo stimuly, aby kupovali viac ekologických výrobkov.

3.6.1

Aby vznikol konkurencieschopný vnútorný trh, mali by sa pravidelne hodnotiť vlastnosti výrobku, a to nielen na základe environmentálnych kritérií, ale aj na základe ďalších dôležitých aspektov, ako sú hospodárske výhody pre spotrebiteľa aj pre výrobcu, bezpečnosť a funkčnosť, využitie zdrojov, logistiky, marketingu, vlastnosti z hľadiska zdravia a inovácie, jeho schopnosť umožniť spotrebiteľovi širší výber, jeho životný cyklus a likvidácia, a napokon aj sociálne aspekty.

3.6.2

Skutočné odhodlanie podporovať výskum, vývoj a inováciu v oblasti ekologickej výroby a služieb je nevyhnutnosťou.

3.7

Výbor zastáva názor, že CEN, CENELEC a ETSI by mali zohrávať rozhodujúcu úlohu pri vypracúvaní technických noriem týkajúcich sa trvalej udržateľnosti výrobku (26).

3.7.1

Výbor už zdôraznil, že „používanie technických environmentálnych noriem musí byť podporované nie prostredníctvom rozhodnutí zhora nadol, ale skôr širšou akceptáciou eko-kompatibilných produktov, čo možno najlepšie orientujú záujmy a potreby spotrebiteľov“ (27).

3.8

V oblasti verejného obstarávania je dôležité pripomenúť smernicu 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (28) a výkladové oznámenie Komisie k právu Spoločenstva vzťahujúcemu sa na verejné obstarávanie a k možnostiam zaradenia environmentálnych záležitostí do verejného obstarávania (29).

3.8.1

Výbor sa nazdáva, že oblasť verejného obstarávania, ktorá predstavuje približne 16 % HDP Spoločenstva, má zásadný význam pre podporu šírenia ekologických výrobkov a vyžaduje si opatrenia, ktoré by povzbudili zadávateľov zákaziek, aby využívali dostupné možnosti v oblasti zeleného verejného obstarávania.

3.8.2

V záverečnej správe o zelenom obstarávaní v Európe z roku 2006 (30) sa medzi hlavnými prekážkami pri jeho rozširovaní uvádzajú: vyššie ceny ekologických výrobkov, najmä preto, že neexistujú ukazovatele pokiaľ ide o náklady na celý ich životný cyklus, nedostatočné poznatky v oblasti životného prostredia a skutočnosť, že neexistuje primeraná ľahko prístupná elektronická databáza, nejasné kritériá a špecifikácie verejného obstarávania a nejednoznačné definície a normy pre ekologické výrobky, nedostatočná podpora na riadiacej a politickej úrovni a nedostatok informácií a nástrojov odbornej prípravy.

3.8.3

Výbor preto odporúča: stanoviť pre ekologické výrobky pevné kritériá, v ktorých budú uvedené dôležité špecifikácie z hľadiska ochrany životného prostredia, vrátane nákladov na celý životný cyklus výrobku alebo služby, vytvoriť Európsku databázu s poznatkami o zelenom verejnom obstarávaní (31), začleniť do smerníc ES týkajúcich sa verejného obstarávania požiadavky na splnenie normy ISO 14004, informácie týkajúce sa systémov environmentálneho manažmentu – EMS, udeľovania environmentálnych značiek a ekodizajnu, šíriť medzi verejnosťou informácie o národných akčných plánoch zameraných na zelené verejné obstarávanie, zamerať sa na výrobky, ktoré majú najväčší vplyv na životné prostredie.

3.9

Ďalším veľmi rozšíreným pojmom v Európe je pojem spravodlivého obchodu. EHSV sa istý čas veľmi zaujímal o problematiku spravodlivého a etického obchodu, ktorej sa podrobne venoval v stanovisku REX/196 (32). Podľa názoru výboru je spravodlivý a etický obchod kľúčom k trvalo udržateľnej spotrebe.

3.10

Rozhodujúcim prvkom pre dosiahnutie trvalo udržateľnej spotreby je výchova a EHSV zdôrazňuje, že by sa s ňou malo začať už v školách. Spotrebitelia by tiež mali mať bezprostredný prístup k informáciám o výrobkoch a službách, ktoré si vybrali a o ich možných účinkoch na životné prostredie. Tieto informácie musia byť spotrebiteľovi poskytované formou, ktorá je preňho zaujímavá, aby im mohol ľahko porozumieť a pochopiť ich.

3.11

EHSV sa nazdáva, že legislatíva Spoločenstva v súvislosti s trvalo udržateľnou výrobou a spotrebou by sa mala skonsolidovať a zjednodušiť, aby bola pre spotrebiteľov a výrobcov zrozumiteľnejšia a prístupnejšia, napríklad „zásada“ menej právnych predpisov ale lepšej kvality „sa musí prejaviť konsolidovanými a koherentnými environmentálnymi normami, ktoré dodajú právnu istotu a transparentnosť procesu prispôsobovania priemyselných zmien a budú lepšie chrániť zdroje a životné prostredie a budú podporovať uplatňovanie trvalo udržateľných technológii, ktoré budú konkurencieschopné na svetových trhoch“ (33).

3.12

V súvislosti s ekologickými výrobkami by sa mali zefektívniť opatrenia Spoločenstva zamerané na nezákonné a zavádzajúce spôsoby reklamy a nekalé obchodné praktiky  (34): pojmy „eko“ a „bio“ sa často používajú len ako marketingové pomôcky na zvýšenie predaja výrobkov a služieb, ktoré v skutočnosti nie sú vôbec odlišné od ostatných a neponúkajú nič navyše.

3.12.1

V tomto ohľade sa výbor domnieva, že vytvorením kódexu správania, ako sa uvádza v smernici 2005/29/ES, ktorý by mohol byť mimoriadne dôležitým prvkom samoregulácie, by sa zabránilo zneužívaniu falošných ekologických tvrdení v reklame, pričom by sa mali uplatniť nasledujúce kritériá:

3.12.2

Výbor zastáva názor, že by sa mali podporovať pružné, účinné a málo nákladné, mimosúdne kontrolné a arbitrážne orgány pre spotrebiteľské otázky, ktoré môžu spoľahlivo konať a zaručiť, že výrobky spĺňajú environmentálne normy a že trvalo udržateľné výrobky na trhu zodpovedajú požiadavkám trvalej udržateľnosti životného prostredia, kvôli ktorej si ich spotrebiteľ vybral. Tieto orgány by nemali nahrádzať súdne postupy, ktoré by mali byť dostupné pre všetkých.

3.13

Výbor prikladá mimoriadny význam vytvoreniu Európskej charty pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu, ktorá by prispela k ochrane práva spotrebiteľov na ekologické výrobky. Takáto charta by mala obsahovať nasledujúce prvky:

3.13.1

EHSV navrhuje usporiadať konferenciu na tému Európska charta pre spotrebu a výrobu, nakoľko ide o dôležitú tému, do ktorej by sa mohli zapojiť aj Európsky parlament a Európska komisia.

30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/8

1.1

EHSV víta návrh Komisie zameraný na zvýšenie kvality života starších ľudí pomocou využívania nových informačných a komunikačných technológií (IKT). Program AAL (bývanie s podporou okolia) môže byť jedným z nástrojov, ktorého cieľom je účinne zabezpečiť kvalitu života nielen starších ľudí, ale všetkých osôb, ktoré v súčasnosti nemôžu zo zdravotných dôvodov žiť vo vlastnom obydlí.

1.2

EHSV je presvedčený, že tento prístup k výskumu a vývoju v oblasti IKT by mal v prvom rade zabezpečiť, aby boli potreby cieľovej skupiny skutočne pochopené, riešené a naplnené. Malo by ísť preto o prístup zdola nahor, pri ktorom sa najprv zistia potreby používateľov a potom sa uskutoční príslušný výskum a vývoj.

1.3

EHSV zastáva názor, že dôležitými účastníkmi programu AAL sú koneční užívatelia technológie. Preto je dôležité nielen pochopiť potreby týchto ľudí, ale ich aj pripraviť na využívanie tejto technológie a zapojiť ich do jej vytvárania a testovania.

1.3.1

Z tohto dôvodu považuje EHSV za dôležité politické opatrenia EÚ týkajúce sa celoživotného vzdelávania a začlenenia do informačnej spoločnosti (eInclusion). Výbor v tejto súvislosti zastáva názor, že Komisia by mala zvoliť komplexný prístup, ktorý by prepojil program AAL s týmito opatreniami.

1.4

EHSV zastáva názor, že tento program možno vnímať predovšetkým ako veľmi „humánny“ program, a nie ako ďalší program z oblasti vývoja a výskumu. Tento program je skutočne výskumným programom, ale zameriava sa na sociálne okolnosti, ku ktorým často prichádza v ťažkých životných fázach.

1.5

Ako sa uvádza nižšie, EHSV zastáva názor, že v rámci programu AAL je potrebné zamerať sa na štyri hlavné oblasti: potreby užívateľov, ich bezpečnosť, organizácie zdravotnej a sociálnej starostlivosti (spolu so združeniami, ktoré zastupujú odborníkov zamestnaných v týchto odvetviach) a využívaná technológia.

1.6

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné patrične zohľadňovať možné otázky etiky a súkromia v súlade s medzinárodnými usmerneniami. Preto žiada, aby sa tieto otázky zohľadnili aj v oznámení Komisie.

2.1

Návrh Komisie má tieto konkrétne ciele:

2.2

Tento návrh nadväzuje na ďalšiu iniciatívu Komisie – akčný plán pre dôstojné starnutie v informačnej spoločnosti. Tento akčný plán sa považuje za kľúčový prvok pri riešení sociálnych a hospodárskych výziev, ktorým Európa čelí v súvislosti s demografickými zmenami. Predpokladá sa, že počet obyvateľov Európy vo veku od 65 do 80 rokov sa v období rokov 2010 až 2030 zvýši približne o 40 % (1). IKT sa považujú za prostriedok zlepšenia kvality života v uvedenom veku, zvýšenia nezávislosti a zachovania dobrého zdravotného stavu.

2.3

Zámerom Komisie je iniciovať šesťročný program bývanie s podporou okolia (Ambient Assisted Living – AAL), ktorý dopĺňa témy IKT a starnutie v rámci 7. rámcového programu a programu konkurencieschopnosti a inovácií. Program AAL bude v období rokov 2008 až 2013 financovaný sumou okolo 300 mil. EUR, ktorú poskytnú rovnakým dielom Európska únia a členské štáty.

2.4

Právny rámec, na ktorom je založený program AAL, predstavuje článok 169 Zmluvy o ES. Článok 169 umožňuje Európskemu spoločenstvu zapojiť sa do výskumných programov, ktoré spoločne realizujú viaceré členské štáty, vrátane účasti v štruktúrach vytvorených na realizáciu vnútroštátnych programov. Tento osobitný právny rámec bol zvolený pre program AAL, aby sa dosiahla vyššia efektívnosť v tejto výskumnej oblasti prostredníctvom sústredenia medzinárodných odborných kapacít, aby sa zabezpečilo spolufinancovanie výskumu zo strany členských štátov a zosúladený postup na európskej úrovni a aby sa tiež zaistil vývoj skutočných interoperabilných riešení IKT na vnútornom trhu pre dôstojné starnutie.

3.1

Jedna z minulých iniciatív podľa článku 169, ktorú návrh Komisie uvádza ako klinické testy v Afrike (Partnerstvo európskych a rozvojových krajín na realizáciu klinických testov – EDCTP) zdôraznila dôležitosť jednoznačnej, viacročnej finančnej podpory projektu zo strany zúčastnených členských štátov. Program AAL má byť financovaný zo zdrojov EÚ a zdrojov členských štátov v pomere 50: 50.

3.2

Prípravné práce v súvislosti s týmto programom sa zrealizovali prostredníctvom osobitného podporného akčného projektu bývania s podporou okolia (Ambient Assisted Living – AAL) v rámci priority IST (technológie informačnej spoločnosti) 6. rámcového programu výskumu a vývoja od 1. septembra 2004 do 31. decembra 2006. Konzorcium bolo zložené z partnerov z týchto členských štátov: Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko a Taliansko. Partneri boli zástupcami súkromného sektoru, verejného sektoru a vysokoškolských inštitúcií.

3.3

Právnym subjektom spoločného programu AAL je Združenie AAL. Toto združenie sa v súčasnosti skladá zo zástupcov 21 členských štátov. Keďže ide o program, v rámci ktorého sa postupuje zdola nahor, v členských štátoch sa zriadili viaceré kontaktné miesta združenia.

4.1

EHSV víta túto iniciatívu AAL na základe článku 169 Zmluvy o ES. Osobitne uznávame, že iniciatíva v plnej miere berie na vedomie demografický vývoj v Európe.

4.1.1

EHSV zastáva názor, že na zlepšenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti členských štátov, ktoré nedisponujú dostatočnou infraštruktúrou na realizáciu súčasného návrhu je potrebné prijať „osobitné opatrenia“, ako napr. tie, ktoré sú uvedené v článku 159 Zmluvy o ES, s cieľom napraviť najzávažnejšie regionálne rozdiely v rámci Európskej únie.

4.2

EHSV zastáva názor, že iniciatíva by sa nemala považovať len za príležitosť zaviesť pilotný systém, ktorý by slúžil ako model celej koncepcie. Je veľmi dôležité, aby sa do celého procesu zapojilo široké spektrum zainteresovaných strán a aby sa tak zabezpečilo trvalé pôsobenie iniciatívy.

4.2.1

Hlavnou zainteresovanou stranou sú koneční príjemcovia programu AAL. Primárnym cieľom AAL je predĺžiť nezávislosť starších ľudí a zabezpečiť tak, aby táto skupina obyvateľstva bola schopná čo najdlhšie žiť doma. Treba si uvedomiť, že tento cieľ sa neobmedzuje len na starších ľudí, ale na všetky osoby, ktoré vzhľadom na ich zdravotný stav v danej životnej fáze nemôžu viesť nezávislý život vo svojej domácnosti. Táto iniciatíva má zabezpečiť, aby potreby tejto cieľovej skupiny boli skutočne v centre pozornosti výskumu.

4.3

Ďalšou dôležitou zainteresovanou stranou sú zariadenia zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Iniciatíva musí zohľadniť aj ich organizačné potreby. Pre dosiahnutie úspechu tejto iniciatívy EHSV odporúča, aby sa týmto organizáciám poskytla možnosť komunikácie o takých otázkach, ako napr. integrácia alebo interoperabilita systémov s inými zainteresovanými stranami.

4.4

Je veľmi dôležité, aby sa užívatelia systémov, ktoré sa vyvinú v rámci tejto iniciatívy, zapojili do práce už od úvodných fáz ako kľúčoví aktéri. EHSV odporúča, aby konzorciá podľa možnosti využívali metódy zamerané na užívateľov, ako napr. tzv. participačný dizajn, predovšetkým preto, aby sa dosiahlo lepšie prispôsobenie zariadení a užívateľských rozhraní potrebám užívateľov. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zodpovedajúco zohľadňovať otázky etiky a súkromia v súlade s medzinárodnými usmerneniami.

4.5

EHSV sa stotožňuje s podporou pre MSP uvedenou v návrhu rozhodnutia a uznaním hospodárskych organizácií ako dôležitých zainteresovaných strán, ktorí môžu podporiť inovatívne podnikateľské postupy zamerané na trh s jasnými riešeniami pre ďalšie využívanie. Predovšetkým by sa malo zohľadniť, že MSP môžu prispieť najmä k výskumu s kratším obdobím uvedenia na trh (2 roky a viac).

4.5.1

Podľa EHSV by sa tiež malo uznať, že MSP sú často technologicky flexibilné a niekedy majú potenciál rýchlejšie zavádzať nové technológie a obchodné modely do praxe než veľké podniky alebo organizácie zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Táto vlastnosť MSP má pre uvedenú iniciatívu osobitný význam. Koordinované partnerstvo veľkých organizácií a MSP je preto na prospech obom zúčastneným stranám.

4.6

Cieľom programu AAL je podporiť ľudí, aby mohli dlhšie žiť doma. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zabezpečiť široké spektrum senzorov, ovládačov, užívateľských rozhraní, procesorov a komunikačných zariadení, ktoré môžu často poskytnúť len mnohé rozličné európske MSP.

4.7

Vo všetkých uvedených skupinách zainteresovaných strán podporujeme opatrenia v rámci tejto iniciatívy, ktoré slúžia vytváraniu multidisciplinárnych sietí technológov, lekárov a ostatných odborníkov organizácií zdravotnej a sociálnej starostlivosti a – predovšetkým – užívateľov, t. j. ľudí žijúcich doma a ich opatrovateľov alebo rodinných príslušníkov.

4.8

V súvislosti s európskym inovačným systémom ponúka táto iniciatíva možnosť prijať nové inovačné modely, odrážajúce súčasný pokrok v otvorených a interaktívnych inováciách, ktoré pomáhajú prepojiť Lisabonskú stratégiu s novými európskymi inovačnými systémami výraznejšie zameranými na užívateľov.

4.9

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby organizácie rozličných typov vo všetkých členských štátoch mali k tejto iniciatíve zabezpečený rovnaký prístup.

4.10

Okrem toho je potrebné vyzvať vlády všetkých členských štátov, aby sa zapojili do tejto iniciatívy. Na koordinácii a spoločnej realizácii činností s cieľom prispieť k spoločnému programu AAL sa doteraz dohodli Belgicko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko, ako aj Izrael, Nórsko a Švajčiarsko.

4.11

EHSV sa obáva, že niektoré krajiny sa do iniciatívy nezapojili kvôli nákladom spojeným so spolufinancovaním výskumu. Týmto krajinám by sa malo umožniť zapojiť sa do ktorejkoľvek fázy programu, keď splnia príslušné požiadavky (predovšetkým spolufinancovanie).

4.12

EHSV uznáva, že program AAL môže viesť k zníženiu nákladov v systéme sociálnej starostlivosti. Výbor však opakuje, že cieľom AAL nie je zníženie nákladov, ale efektívnosť v zabezpečovaní kvality života cieľovej skupiny občanov. Zníženie nákladov je vítaný vedľajší dôsledok iniciatívy.

5.1

EHSV je presvedčený, že program AAL by sa mal zameriavať na špecifiká týchto troch oblastí: užívateľa, organizácií pre zdravotnú starostlivosť a používanú technológiu.

5.2

Príjemcom programu a jeho hlavnou zainteresovanou stranou budú niekedy starší ľudia. Je veľmi dôležité, aby v centre pozornosti programu boli potreby konečných užívateľov. Treba sa vyvarovať toho, aby boli užívatelia využití v tzv. „výskumnom prostredí“ na testovanie výskumu, pretože to by viedlo k inováciám, ktoré by v skutočnosti nezodpovedali požiadavkám hlavnej cieľovej skupiny. Z tohto dôvodu je potrebné zohľadňovať potreby užívateľov, ako napr. minimálne zmeny chovania, mobilita, možnosť výberu, zlepšená kvalita života a rešpektovanie súkromia.

5.3

Treba si uvedomovať, že starší ľudia sú zrejme skupinou obyvateľstva, ktorá trpí vylúčením z informačnej spoločnosti (tzv. eExclusion), a preto je potrebné prekonať tento hendikep v technologickej oblasti. Okrem toho je potrebné pripojenie na internet – a preto je potrebné vyvinúť úsilie, aby všetky regióny, najmä vidiecke oblasti, mali zabezpečený prístup k pripojeniu na internet (prístup v oboch významoch – fyzický i cenovo primeraný).

5.3.1

Najpodstatnejšie teda je, aby:

5.3.2

EHSV je preto presvedčený, že v rámci programu AAL treba postupovať zdola nahor. Celý proces by sa mal zameriavať prednostne na potreby užívateľov, a nie na samotnú technológiu. Je potrebné vypracovať štúdiu s cieľom identifikovať celé spektrum potrieb, z ktorých niektoré sú napríklad: potreba byť v kontakte s inými staršími ľuďmi (efektívne a lacné nástroje na dosiahnutie tohto cieľa sú systémy na volanie cez internet, ako napr. program Skype, a e-mail), nezáujem prispôsobovať sa rýchlym technologickým zmenám, schopnosť vyrovnať sa s technologickými zmenami, ochota využívať tieto technológie. Okrem toho by mali byť užívatelia zapojení do tvorby, zavádzania a vyhodnocovania týchto technológií.

5.4

Organizácie zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ich zástupcovia a rodiny užívateľov sú v každom prípade tými subjektmi, ktoré majú využívať technológiu s cieľom poskytovať starostlivosť o cieľovú skupinu. Je dôležité, aby tieto organizácie boli zapojené do rôznych etáp výskumu, čím sa zabezpečí, aby bol výsledný produkt vhodne začlenený do systému ich prevádzky. Možno predpokladať, že pri zavádzaní nových technológií pre program AAL budú potrebné organizačné zmeny, a preto je podstatné, aby zariadenia sociálnej starostlivosti boli na tieto zmeny pripravené a aby ich realizovali čo najplynulejšie a maximalizovali tak potenciál technológií pre program AAL.

5.4.1

Poskytovatelia sociálnej starostlivosti sú naozaj dôležitým faktorom v celom procese starostlivosti, aj v rámci programu AAL. Zmena paradigmy by sa mala uskutočniť nielen na organizačnej úrovni, ale aj na úrovni opatrovateľského personálu, čím sa má zabezpečiť, aby osoba, ktorá má priamy kontakt s užívateľom programu AAL, nielen efektívne ovládala používanú technológiu, ale aby bola aj skutočne presvedčená o zmysluplnosti jej využívania, čo ďalej podporí dôveru užívateľov voči tejto technológii ako prostriedku na zlepšenie kvality života.

5.4.2

EHSV tiež zastáva názor, že je potrebné dôkladne preskúmať aj systém zdravotníctva, aby sa zabezpečilo, že organizácie zdravotnej a sociálnej starostlivosti budú nielen organizačne pripravené na program AAL, ale že zvládnu aj vyšší počet osôb, ktoré túto starostlivosť budú využívať doma.

5.4.3

V súvislosti so schválením programu AAL je veľmi dôležité, aby sa zlepšila spolupráca a koordinácia organizácií zdravotníckej a sociálnej starostlivosti. Aj v tomto prípade môže byť technika nástrojom, ktorý pomôže túto spoluprácu zlepšiť, no oveľa dôležitejšie je uvedomovať si tieto potreby a ochota spolupracovať.

5.5

Predpokladá sa, že systémy AAL budú komplexné, a preto bude interoperabilita patriť medzi kľúčové ciele programu. Použité inovácie a technológie by mali mať široký rozsah, mali by byť vypracované na mieru, komplexné a aktívne.

5.6

Výbor zastáva názor, že Komisia by mala zvoliť komplexný prístup k programu AAL a politickým opatreniam, ako je napr. program celoživotného vzdelávania. V rámci týchto opatrení je zároveň potrebné zaškoliť zainteresované strany programu AAL, pretože zaškolenie je predpokladom úspechu tejto technológie.

30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/11

1.1

EHSV chváli Komisiu za disciplinovanú rekodifikáciu viacerých zložitých smerníc do jedného prehľadného dokumentu, pričom zobrala do úvahy pravidlá pre rekodifikované časti tejto práce. Keďže by sa legislatívny rámec nemal zameriavať len na politiku obozretnosti, ktorá sa zaoberá tým, akú úlohu zohráva kapitál pri poskytovaní poisťovacích služieb, ktoré sú dôležité pre podnikanie a občanov Európy vo viacerých iných ohľadoch, EHSV si zachováva právo vyjadriť v primeranom čase svoj názor na nové aspekty vzťahu medzi spotrebiteľmi a poisťovňami/zaisťovňami, osobitne v rámci nedávnych iniciatív Komisie týkajúcich sa retailových finančných služieb.

EHSV vyzýva Komisiu, aby sa naďalej zaoberala harmonizáciou právnych aspektov vzťahu medzi poistencami a poisťovňami, keďže sa táto otázka v súčasnosti skúma v rámci prác na „spoločnom referenčnom rámci“ (CFR) uskutočnených pod vedením GR Sanco.

1.2

EHSV z veľkej časti podporuje navrhovanú rámcovú smernicu Komisie Solventnosť II a víta rozsiahle konzultácie, ktoré jej predchádzali. Prístup Komisie bol v súlade so zásadami lepšej právnej úpravy, ktoré si Komisia sama stanovila. Pri konzultáciách o takýchto reformách by sa však mala venovať primeraná pozornosť zamestnancom a spotrebiteľom, ktorí majú očividný záujem na výsledku procesu. EHSV vyzýva Komisiu, aby na uskutočnenie týchto konzultácií založila vlastné fóra, ako je napr. FINUSE (fórum pre používateľov finančných služieb).

1.3

EHSV víta prijatie ekonomického prístupu založenom na riziku na zhodnotenie požiadaviek kapitálovej solventnosti poisťovacích spoločností a prístup k celkovej súvahe, založený na celkovom ekonomickom zhodnotení aktív a pasív, na zhodnotenie ich finančnej situácie. To má za cieľ správne vyjadriť skutočné skryté vystavenie riziku a nástroje na zmierňovania rizika poisťovní/zaisťovní. Tento prístup – okrem toho, že je hospodársky správny – má výhodu v tom, že vylučuje akúkoľvek možnosť regulačnej arbitráže a zároveň zabezpečuje tú istú primeranú úroveň ochrany všetkým poistencom v celej Európe, nezávisle od právneho postavenia, veľkosti alebo sídla spoločnosti.

1.4

EHSV srdečne víta zavedenie prístupu založeného na troch pilieroch k dohľadu nad obozretnosťou, ktorý je v súlade s kapitálovými požiadavkami v rámci dohody Bazilej II, ako sú zavedené v bankovom sektore, pričom by sa vzali do úvahy osobitosti poisťovacieho sektora. EHSV by chcel zdôrazniť význam, ktorý má pre dostatočný dohľad nad obozretnosťou poisťovacích spoločností pridanie kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu a kvalitatívnych požiadaviek (pilier II), ako aj zavedenie zásad na podávanie správ orgánu dohľadu a uverejňovanie informácií (pilier III), spolu s definíciou kvantitatívnych požiadaviek zohľadňujúcich riziká.

1.5

EHSV víta zavedenie systému solventnosti založenom na kapitálových požiadavkách, požiadavke kapitálovej solventnosti (SCR) a minimálnej kapitálovej požiadavke (MCR), pričom každá z nich má iný cieľ. SCR by mala vyjadrovať cieľovú úroveň kapitálu, ktorú by sa mal subjekt snažiť splniť za normálnych pracovných podmienok, zatiaľ čo MCR by mala vyjadrovať úroveň kapitálu, pod ktorou by sa mohlo iniciovať krajné opatrenie dohľadu. EHSV by privítal nariadenie na úrovni II, ktoré by viac objasnilo podmienky, upravujúce zjednodušený výpočet SCR (článok 108), ako aj to, za akých okolností by sa iniciovala požiadavka o dodatočnú kapitálovú solventnosť.

1.6

EHSV zastáva názor, že výpočty MCR a SCR by mali byť úzko prepojené, a preto by mali byť obe založené na prístupe zohľadňujúcom riziko, aby sa mohla náležite uplatňovať škála dozorných opatrení, ktoré zabezpečia, že príslušná poisťovacia spoločnosť, ako aj orgán dohľadu, budú mať dostatok času na prijatie primeraných opatrení na vyriešenie situácie pri porušení SCR.

1.7

EHSV víta zásadu proporcionality zahrnutú v navrhovanej smernici, ktorá by umožnila, aby Solventnosť II uplatňovali všetky poisťovne/zaisťovne. EHSV by privítal nariadenie na úrovni II, ktoré by viac objasnilo túto všeobecnú zásadu proporcionality (článok 28.3), aby sa mohla primeranosť požiadaviek – a v prípade potreby opravných opatrení – spoľahlivejšie interpretovať; to by však nemalo viesť k nadmernej regulácii. EHSV odporúča, aby sa táto zásada uplatňovala efektívne a dôsledne po celej Európe a aby na zabezpečenie jej uplatňovania boli k dispozícii účinné spôsoby odvolania sa na administratívnej úrovni alebo v prípade potreby pred súdom.

1.8

EHSV dôrazne odporúča Komisii, aby zachovala rôznorodosť poisťovacieho trhu, pričom by zohľadnila úlohu malých a stredných podnikov v oblasti poisťovníctva, ako aj vzájomné a kooperatívne poisťovacie spoločnosti. Keďže veľa z nich zapĺňa dieru na trhu, EHSV sa nazdáva, že je veľmi dôležité, aby tu v štandardnom prístupe existovala istá flexibilita, ktorá by napríklad umožnila využiť vlastné, relevantnejšie údaje a všeobecne uznávané metodológie bez toho, aby sa akokoľvek narušila spravodlivá hospodárska súťaž medzi poisťovacími spoločnosťami. Mali by sa uskutočniť patričné analýzy a úvahy, pokiaľ ide o možnosť vzájomných poisťovacích spoločností požadovať od svojich členov podporiť ich platobnú schopnosť, ako to možno pozorovať v praxi.

1.9

EHSV uznáva význam dozoru nad poisťovacími skupinami, ktorých je síce relatívne málo, ale predstavujú značný podiel na poisťovacom trhu v rámci EÚ. EHSV preto považuje zavedenie dohľadu nad skupinami za významný krok vpred, ktorý umožní všetkým orgánom dohľadu nad skupinami a ostatným zapojeným orgánom dohľadu zlepšiť porozumenie rizikového profilu skupiny ako celku. Odporúča sa maximálna harmonizácia a transparentnosť týchto orgánov dohľadu a jasné rozdelenie zodpovedností medzi nimi.

1.10

EHSV víta zavedenie dobrovoľného režimu, ktorý umožňuje skupinám uľahčiť ich kapitálový manažment na úrovni skupín, a to zlepšením pohyblivosti kapitálu v rámci skupiny a poskytnutím praktického a transparentného systému pre skupinu, aby mohla mať skupina úžitok z uznania účinkov rozdelenia na úrovni skupiny bez toho, aby to ovplyvnilo úroveň kapitálových požiadaviek pobočiek skupiny. Bude potrebné zvážiť skutočnú výšku kapitálu pobočiek skupiny, keďže časť z nich bude pokrytá vyhláseniami o podpore skupiny, a nie dostupnými likvidnými alebo ekvivalentnými aktívami. EHSV upozorňuje, že účinky rozdelenia na skupiny budú uznané iba vtedy, ak sa pre výpočet SCR použije štandardná metóda, a že návrh by mal tiež umožniť, aby boli účinky rozdelenia na skupiny uznané aj bez využitia podpory skupiny.

1.11

Výbor odporúča zhodnotiť vplyv navrhovaného dobrovoľného režimu o hospodárskej súťaži na hospodársku súťaž na miestnej úrovni, úroveň ochrany spotrebiteľa v normálnych a aj krízových situáciách, ktorá by nemala byť nižšia, ako úroveň poskytnutá v rámci štandardného režimu, a objasnenie právnych a praktických otázok vrátane bezpečnosti cezhraničných finančných prevodov medzi rôznymi spoločnosťami v rámci jednej skupiny, menovite možných právnych obmedzení na národnej úrovni pre kapitálové prevody (podpora skupiny) pobočkám umiestneným v inom členskom štáte.

1.12

EHSV očakáva, že orgány úrovne II vezmú do úvahy výsledky štvrtej fázy kvantitatívnej dopadovej štúdie (QIS4), ktorá ešte nebola v čase schvaľovania tohto stanoviska ukončená.

1.13

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné harmonizovaným spôsobom uplatňovať túto smernicu, zamedziť pridávaniu zbytočných prekážok alebo rozchádzajúcim sa politikám prostredníctvom využitia alternatív, ktoré by ohrozili jednotnú politiku obozretnosti na celom jednotnom trhu.

1.14

EHSV vyzýva Komisiu, aby zaistila predvídateľnosť politiky obozretnosti, s cieľom poskytnúť poisťovacím spoločnostiam úroveň istoty, ktorú potrebujú pri rozvoji ich politiky rizika a solventnosti.

1.15

EHSV uznáva, že pre Solventnosť II sú významné aspekty zmierňovania rizika, ako zdieľanie údajov medzi poisťovateľmi a poisťovacími poolmi. Uľahčujú prístup na trh pre nováčikov na trhu a menších podnikateľov a umožňujú im rozšíriť dostupné kapacity, ako aj znížiť mieru neistoty ich poistného. EHSV preto naliehavo žiada Komisiu, aby zvážila tento vzájomný vzťah v revízii nariadenia o skupinovej výnimke pre poisťovací sektor.

1.16

EHSV blahoželá Komisii a zúčastneným Lamfalussyho výborom za vedúcu úlohu, ktorú zaujali v tomto reformnom procese, a to uplatňovaním osvedčených postupov a zvyšovaním povedomia na celom európskom trhu. Navrhovaná smernica stanovuje skutočný referenčný rámec pre ďalšie jurisdikcie a sektory finančných služieb. Pri konzultáciách o takýchto reformách by sa však mala venovať primeraná pozornosť zamestnancom a spotrebiteľom, ktorí majú očividný záujem na výsledku procesu. EHSV vyzýva Komisiu, aby na uskutočnenie týchto konzultácií založila vlastné fóra, ako napr. FINUSE (fórum pre používateľov finančných služieb).

1.17

EHSV naliehavo žiada Komisiu, aby prijala ustanovenia týkajúce sa solventnosti aj pre iných poskytovateľov podobných finančných služieb, bez ohľadu na ich charakter, na úrovni smernice o Solventnosti II, podľa zásady „rovnaké riziká, rovnaké pravidlá“. Vzhľadom na nestálosť finančných trhov sa spotrebitelia a príjemcovia poistného plnenia musia spoliehať na tak isto vyspelú ochranu solventnosti. Takisto podmienky týkajúce sa kapitálových požiadaviek sú nevyhnutné na podporu prostredia pre spravodlivú hospodársku súťaž na finančnom trhu.

1.18

Zásady Solventnosti II by mali byť kritériom pre zavedenie nových noriem pre solventnosť, napríklad v rámci revízie smernice IORP (2) z roku 2008, hlavne vzhľadom na rozšírenie povinností poskytovateľov súkromných dôchodkových fondov v celej Únii.

2.1

Tento návrh smernice pre nový rámec solventnosti pre súkromné poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti s názvom Solventnosť II zavádza revidovaný režim s cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu poistencov a príjemcov poistného plnenia, prehĺbiť integráciu na jednotnom trhu poisťovníctva EÚ a zlepšiť medzinárodnú konkurencieschopnosť poisťovníctva EÚ ako celku, ako aj jednotlivých poisťovateľov a zaisťovateľov. Zároveň návrh zjednocuje niekoľko generácií smerníc o poistení do jednej rekodifikovanej smernice. Tento rámec sa bude uplatňovať na poisťovne aj zaisťovne.

2.2

Prostredníctvom podrobných a neustálych konzultácií so zúčastnenými stranami prebrala Komisia a Lamfalussyho výbory zložené z regulačných orgánov a orgánov dohľadu vedúcu úlohu pri stanovení špičkových postupov v globálnom kontexte, obzvlášť v oblasti finančných služieb. Výsledkom je, že Solventnosť II je najviac prepracovanou skupinou pravidiel solventnosti v oblasti poisťovníctva na svete a umiestňuje Európu pred väčšinu iných jurisdikcií. Pri konzultáciách o takýchto reformách by sa však mala venovať primeraná pozornosť zamestnancom a spotrebiteľom, ktorí majú očividný záujem na výsledku procesu. EHSV vyzýva Komisiu, aby na uskutočnenie týchto konzultácií založila vlastné fóra, ako napr. FINUSE (fórum pre používateľov finančných služieb).

3.1

Navrhovaný rámec solventnosti má za cieľ zlepšiť finančnú stabilitu a spoľahlivosť európskeho poisťovacieho trhu. To by prospelo konkurencieschopnosti poisťovníctva EÚ ako celku, ako aj jednotlivým poisťovateľom a zaisťovateľom a spotrebiteľom v zmysle bezpečnosti. Spoľahlivé poisťovacie trhy majú kľúčový význam pre sociálnu a hospodársku štruktúru Európskej únie.

3.2

Poistenie zohráva v prvom rade úlohu nástroja individuálnej a aj kolektívnej ochrany. Medzi zákazníkov poisťovníctva patria súkromné domácnosti, MSP, veľké hospodárske subjekty, združenia a verejné orgány. Záväzky poisťovacích spoločností sa týkajú závislých osôb a tretích strán, ako aj súčasných zákazníkov a poisťovacích služieb. EHSV si obzvlášť uvedomuje tento vplyv na každodenný život európskych občanov. Okrem jeho významu na trhoch so zabezpečením pre prípad smrti, sa poistenie stalo významným poskytovateľom produktov sporenia. Poistenie zohráva úlohu v riadení projektov sociálneho zabezpečenia, ako sú dôchodkové fondy (severské krajiny), úrazové poistenie pracujúcich (BE, FI, PT) a národné systémy zdravotnej starostlivosti (IE, NL), často v rámci štruktúr zahŕňajúcich zástupcov pracovníkov. Poistenie poskytuje výhody pre zamestnancov, ktoré sú pre pracovníkov – významnú zainteresovanú stranu – čoraz dôležitejšie. Poskytuje ochranu pred novými rizikami ako sú prírodné katastrofy, neúroda a aj terorizmus, niekedy prostredníctvom partnerstiev medzi poisťovateľmi/zaisťovateľmi a vládami.

3.3

Trh poisťovníctva predstavuje hybnú silu pre ekonomiku ako celok, pričom podporuje iniciatívu a buduje dôveru a je sám o sebe významným hospodárskym faktorom, keďže vytvára takmer milión pracovných miest v Európe (3). Komisia odhaduje, že navrhovaná smernica bude mať za následok dodatočné investície vo výške 2 až 3 miliardy eur pre poisťovateľov a orgány dohľadu. Očakáva sa, že vysoká miera týchto investícií sa využije na ľudský kapitál a vytvoria sa dlhodobé vysoko kvalifikované pracovné miesta (medzi nimi v oblastiach riadenia rizika, poistnej matematiky, expertov na IKT a tzv. compliance officers – manažérov podnikovej etiky). EHSV zastáva názor, že tieto investície by mali byť prínosom pre všetky zúčastnené strany, vrátane spotrebiteľov a príjemcov poistného plnenia.

3.4

Okrem tohto priameho zamestnávania, poskytovanie poistenia prostredníctvom agentov a sprostredkovateľov prináša ďalších milión pracovných miest.

Prostredníctvom investícií, ktoré dosahujú viac ako 6 500 miliárd eur (4), sú poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti dôležitými inštitucionálnymi investormi. Sú preto zodpovedné za transformovanie poistného a zaistného na sumár aktív v primeranej miere k riziku a za strednodobú a dlhodobú bezpečnosť poistencov a príjemcov poistného plnenia.

3.5

Domácnosti, MSP, väčšie hospodárske subjekty, združenia a verejné orgány vynakladajú prostriedky, ktoré predstavujú viac ako 5 % HDP na životné poistenie (5) a viac ako 3 % na neživotné poistenie. Dokonca aj na vyspelých trhoch je zvyčajne rast poisťovníctva rýchlejší ako rast celkovej ekonomiky. Investície poisťovateľov predstavujú viac ako 50 % HDP (6), pričom polovicu tvoria aktíva s pevným výnosom a pôžičky (7), zatiaľ čo investície s variabilným výnosom poisťovateľov predstavujú približne štvrtinu kapitálu na európskych finančných trhoch (8).

3.6

Hoci nedávno došlo v odvetví poisťovníctva k početným fúziám spoločností, ešte stále je v Európe približne 5 000 poisťovacích spoločností (9). Veľké finančné skupiny môžu mať rôzne dcérske poisťovacie spoločnosti v rôznych krajinách. Štruktúry skupín v odvetví poisťovníctva môžu zahŕňať rôzne typy činnosti v rámci tohto odvetvia (zaistenie, životné a/alebo neživotné poistenie, sprostredkovanie poistenia) alebo v širšom kontexte finančné služby (vrátane bankovníctva – kombinácia bankovníctva a poisťovníctva – a hypoték). Navyše môžu jednotlivé skupiny pozostávať z materskej spoločnosti a dcérskych spoločností, ale tiež joint venture, holdingov atď. Dvadsať najväčších skupín pokrýva približne polovicu európskeho príjmu z poistného (10). Významný podiel na trhu majú vzájomné a družstevné poisťovacie spoločnosti. Družstevné poisťovne sú často prepojené s mnohými organizáciami občianskej spoločnosti a ich podiel predstavuje 30 % celkového príjmu z poistného v Európe (11).

3.7

Súčasná finančná kríza vyvolaná postupmi v oblasti vysoko rizikových hypoték v USA zdôrazňuje význam správnych a dôsledných noriem solventnosti, ktoré umožnia poisťovacím spoločnostiam splniť ich záväzky aj v krízových situáciách. Predpisy, metódy riadenia a záťažové testy prispievajú k naplneniu tohto cieľa.

4.1

V súlade so zlepšovaním tvorby právnych predpisov pripravila Komisia smernicu Solventnosť II v dĺžke a rozsahu, ktoré zohľadňujú predpisy zahŕňajúce prepracované časti. Séria viacerých kvalitatívnych a kvantitatívnych hodnotení vplyvov, ako aj konzultácie zabezpečili, že boli zohľadnené mnohé pripomienky odvetvia a orgánov dohľadu. Čoskoro sa objavia nové podrobné skúmania a konzultácie.

4.2

Návrh smernice sa nazýva tzv. Lamfalussyho smernicou, ktorá je založená na štyroch úrovniach Lamfalussyho architektúry finančných služieb. Ustanovenia smernice na úrovni 1 sú založené na princípoch, poskytujú základ pre vykonávacie opatrenia na úrovni 2 a inštrukcie pre konvergenciu v oblasti dohľadu na úrovni 3 celého procesu. Tento prístup je zvolený s cieľom umožniť, aby mohol byť nový režim rýchlo prispôsobený a reagoval tak na zmeny na trhu, medzinárodný vývoj v oblasti účtovníctva a regulácie poisťovní/zaisťovní, technologický vývoj, skúsenosti a nové metodiky. Stanovenie podrobných výpočtových špecifikácií v článkoch smernice by ohrozilo samotnú podstatu tohto inovačného legislatívneho procesu. Na tento účel sú vhodnejšie úrovne 2 a 3.

4.3

Nový režim je vo forme troch pilierov, podobnej kapitálovým požiadavkám bankového sektora z dohody Bazilej II, ale zahŕňa osobitosti poisťovníctva. Pilier I (články 74-142) určuje kvantitatívne finančné požiadavky, pilier II (články 27-34, 36-38, 40-49, 181-183) sa zaoberá kontrolným procesom vykonávaným orgánom dohľadu a kvalitatívnymi požiadavkami a pilier III (články 35, 50-55) upravuje poskytovanie a uverejňovaním informácií na účely dohľadu. Tri piliere nie sú nezávislé, ale vzájomne sa dopĺňajú pri plnení cieľov režimu. Mali by byť preto náležite zohľadnené interakcie medzi ustanoveniami v rozličných pilieroch.

4.4

Revízia súčasného režimu solventnosti bola tiež príležitosťou na prepracovanie 13 smerníc o poistení a zaistení do jednej zjednodušenej smernice, do ktorej boli zahrnuté nové pravidlá o solventnosti. Obsahuje viaceré zmeny a doplnenia, ktoré nemajú zásadný význam, s cieľom zlepšiť navrhované znenie smernice. Články, alebo ich časti, ktoré už nie sú v platnosti, boli vypustené.

5.1

Za posledných 30 rokov séria smerníc EÚ postupne vytvorila európsky trh poistenia a zaistenia, ktorý je riadený predpismi, medzi inými aj zásadami vzájomného uznávania a kontroly domácej krajiny. Vytvorili trh, ktorý je otvorený subjektom z krajín mimo EÚ a podporili poisťovateľov z EÚ, aby expandovali na trhy mimo EÚ, najmä do severnej Ameriky, Ázie a krajín, ktoré sa v budúcnosti možno stanú súčasťou EÚ.

5.2

Navrhované predpisy týkajúce sa solventnosti zabezpečia, že poisťovatelia budú finančne zabezpečení a schopní odolávať aj nepriaznivým okolnostiam, aby mohli splniť svoje zmluvné záväzky voči príjemcom poistného plnenia a zabezpečili stabilný finančný systém. Je však dôležité zdôrazniť, že všetci, ktorí využívajú tieto finančné služby si zaslúžia takúto posilnenú ochranu. Na niektoré subjekty na trhu sa však nevzťahuje nariadenie o poistení, napr. poskytovateľov dôchodkového poistenia zamestnancov alebo sporiteľne a investičné inštitúcie.

5.3

Harmonizované predpisy v oblasti solventnosti vytvárajú dôveru nielen medzi spotrebiteľmi, ale aj medzi orgánmi dohľadu. Táto dôvera je základným faktorom pre fungovanie európskeho trhu so vzájomným uznávaní, kontrolami domácej krajiny. Súčasné predpisy EÚ o solventnosti (Solventnosť I) sú však zastarané. Nezohľadňujú špecifické riziká, ktoré nesie subjekt poskytujúci poistné krytie, preto vedie k rovnakým požiadavkám solventnosti pre spoločnosti, ktoré majú rozličné rizikové profily. Navyše sa súčasné pravidlá solventnosti zameriavajú skôr na finančný súlad na základe stanovených pravidiel ako na správne riadenie a nezaoberajú sa náležite dohľadom nad skupinami. Okrem toho súčasný legislatívny rámec EÚ naďalej ponecháva príliš veľa priestoru pre vnútroštátne odchýlky jednotlivých členských štátov, a tým oslabuje účinnosť dohľadu pri multinárodných operáciách a úroveň realizácie. Tieto nedostatky súčasného režimu boli odstránené vývojom, ktorý sa udial v rámci odvetvia, ako aj na medzinárodnej úrovni a v iných odvetviach. Inými slovami – nové normy solventnosti stanovené v návrhu smernice reagujú na trend udaný subjektmi, ktoré zohľadňujú riziko a orgánmi dohľadu z rozličných krajín.

5.4

V protiklade s rámcom Solventnosť I sa reforma zameriava skôr na skutočnú kvalitu riadenia rizika v poisťovni a na zásady a ciele, ako na pravidlá, ktoré nezohľadňujú špecifické rizikové profily jednotlivých spoločností.

Zameriava sa tiež na zosúladenie dohľadu v rámci EHP.

5.5

V zásade bude nový systém poskytovať orgánom dohľadu a poisťovateľom dômyselné nástroje solventnosti, nielen na odolávanie nepriaznivým udalostiam vzhľadom na poistenie rizík, akým sú záplavy, búrky alebo hromadné dopravné nehody, ale tiež trhové riziko, úverové riziko a prevádzkové riziko. Na rozdiel od súčasnej legislatívy sa od poisťovacích a zaisťovacích spoločností bude vyžadovať, aby disponovali kapitálom úmerne k celkovému riziku platobnej schopnosti a zohľadnili nielen kvantitatívne prvky, ale tiež kvalitatívne aspekty, ktoré ovplyvňujú rizikový profil spoločnosti.

5.6

Systém je založený na citlivom prístupe k ekonomickému riziku, ktorý má za cieľ zabezpečiť náležité zohľadnenie skutočného vystavenia riziku a prostriedkov na zmiernenie rizika, a tým eliminuje príležitosti na regulačnú arbitráž, ktorá môže narušiť a oslabiť ochranu príjemcu poistného plnenia. Znamená to tiež, že kapitálové požiadavky by mali umožniť optimálne prerozdelenie kapitálu a podnecovať k lepšiemu vnútornému riadeniu rizika.

5.7

Okrem toho smernica Solventnosť II zdôrazňuje zodpovednosť manažmentu poisťovateľov pri zabezpečovaní správneho riadenia rizika a usiluje sa o posilnenie osvedčených postupov v odvetví. Bude sa od nich vyžadovať, aby sa zameriavali na aktívnu identifikáciu, meranie a riadenie rizík, a aby mysleli na neskorší vývoj, ako napr. nové obchodné plány alebo prípadné katastrofy, ktoré môžu ovplyvniť ich finančnú situáciu. Navyše navrhovaná reforma bude od nich vyžadovať, aby zhodnotili svoje kapitálové potreby vzhľadom na všetky riziká prostredníctvom „vlastného posúdenia rizika a solventnosti“ (ORSA – Own Risk and Solvency Assessment), zatiaľ čo v rámci „kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu“ (SRP – Supervisory Review Process) sa pozornosť orgánov dohľadu presunie z oblasti právneho súladu a monitorovania kapitálu na hodnotenie skutočných rizikových profilov poisťovateľov a na ich kvalitu riadenia rizika a riadiace systémy prostredníctvom napr. systémov včasného varovania a záťažových testov. Zároveň podporí spoluprácu a súlad pri dohľade napr. posilnením úlohy CEIOPS (Výboru európskych orgánov dohľadu pre poistenie a dôchodkové poistenia zamestnancov) ako krok k väčšej jednote v oblasti dohľadu nad finančnými službami, ktorú podporuje EHSV.

5.8

Tretím dôležitým aspektom je snaha o zlepšenie účinnosti dohľadu nad poisťovacími skupinami prostredníctvom „orgánu zodpovedného za dohľad nad skupinami“ v domácej krajine. Dohľad nad skupinami zabezpečí, že sa neprehliadnu skupinové riziká a umožní skupinám, aby zároveň lepšie fungovali, pričom príjemcom poistného plnenia poskytne vysokú úroveň ochrany. Orgán dohľadu nad skupinami bude mať osobitnú zodpovednosť, ktorú bude vykonávať v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Zároveň bude zodpovedný za riešenie niektorých otázok. Miestne orgány dohľadu sú podporované, aby sa aktívne zapojili činnosti vyšších orgánov dohľadu, keďže majú právo spolurozhodovať, pokiaľ je možné dosiahnuť dohodu. Vyžaduje si to iný prístup, ktorý sa musí využiť, aby sa zohľadnili ekonomické skutočnosti a potenciál diverzifikácie rizika týchto skupín.

5.9

Po štvrté smernica Solventnosť II zavádza väčšiu transparentnosť a objektivitu z hľadiska informácií, ktoré poskytujú spoločnosti o svojej finančnej situácii a súvisiacich rizikách a z hľadiska kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu. V súčasnosti sa postupy dohľadu naďalej v jednotlivých členských štátoch líšia, čo dáva priestor regulačnej arbitráži. Pre politické opatrenia EÚ v tejto oblasti, ako aj pre poisťovateľov, ktorí by radi vstúpili na nový národný trh, je dôležité, aby postupy dohľadu boli nielen objektívne a transparentné, ale tiež predvídateľné a dobre zdokumentované.

6.1.1

Pri určovaní kvantitatívnych požiadaviek pre poisťovne uplatňuje nový systém komplexný prístup „na základe celkovej bilancie“, podľa ktorého sa aktíva (12) a pasíva hodnotia v súlade s trhom a všetky merateľné riziká s nimi spojené sú explicitne vyjadrené podľa kapitálových požiadaviek. Oceňovanie aktív a pasív na úrovni, ktorá zodpovedá ich podmienkam obchodovania zabezpečí, že ich ocenenie bude objektívne a vzájomne zosúladené. Zabezpečí tiež určenie správnej hodnoty pre každú z alternatív. Realistické oceňovanie, ktoré sa orientuje na budúcnosť, je najúčinnejšou ochranou proti možnému ohrozeniu práv všetkých zúčastnených strán.

6.1.2

V súvislosti s týmto oceňovaním sa osobitná pozornosť venuje výpočtom technických rezerv, t.j. záväzkov voči poistencom a iným príjemcom poistného plnenia. Oceňovanie technických rezerv v súlade s trhom sa dosiahne prostredníctvom výpočtu „najlepšieho odhadu“, ktorý predstavuje pravdepodobný priemer budúcich peňažných tokov so zohľadnením časovej hodnoty peňazí, vrátane rizikovej marže. Tento prístup by mal zaručiť, že celková hodnota technických rezerv je rovnaká ako suma, ktorú by žiadala tretia strana s cieľom prevziať poistný kmeň a splniť súvisiace záväzky. Výpočet musí vychádzať z informácií, ktoré poskytli finančné trhy a všeobecne dostupné údaje o poistných rizikách, a musí byť s nimi v súlade.

6.1.3

Pokiaľ ide o kapitálové požiadavky, nový systém solventnosti obsahuje dve kapitálové požiadavky – požiadavku kapitálovej solventnosti (SCR) a minimálnu kapitálovú požiadavku (MCR) na odlišné účely a podľa nich sú vypočítané.

6.1.4

SCR určuje cieľovú úroveň kapitálu, ktorú by mal poisťovateľ spĺňať pri bežných prevádzkových podmienkach. V prípade, že bude táto úroveň nižšia, zásahy orgánov dohľadu budú intenzívnejšie. Umožňuje progresívne zásahy orgánu dozoru predtým, ako by kapitál dosiahol výšku MCR, a tým zaručuje poistencom a prijímateľom poistného plnenia a plnenie záväzkov, keď sa stanú splatnými. Odborne vyjadrené, SCR má byť naplánovaná a vypočítaná tak, aby určila hladinu kapitálu, ktorá spoločnosti umožní vyrovnať sa so značnými nepredvídanými stratami na základe určitej pravdepodobnosti zlyhania počas určitého obdobia (0,5 % za obdobie jedného roka).

6.1.5

MCR uvádza výšku kapitálu, pri ktorej sa v prípade potreby začnú bezprostredné zásahy orgánov dohľadu. Výpočet MCR by mal v porovnaní s SCR poskytovať primeraný rozsah, aby sa zabezpečil dostatočný priestor pre primeranú škálu zásahov orgánov dohľadu.

6.1.6

V praxi si môže poisťovateľ vypočítať SCR buď prostredníctvom štandardného vzorca alebo prostredníctvom vlastného vnútorného modelu, ktorý schválili orgány dohľadu. Štandardný vzorec má odrážať postupy na zmierňovanie rizika a účinky diverzifikácie, ako aj všetky formy pokrytia strát tých prvkov súvahy, ktoré nie sú zahrnuté v dostupnom kapitáli. Prístup orientovaný na riziko navrhovanej smernice znamená, že štandardný vzorec môže byť – po schválení orgánom dohľadu – nahradený vnútorným modelom (čiastočne alebo úplne), ak lepšie odráža rizikový profil spoločnosti. Je to dôležitým podnetom pre správne vnútorné uznanie a riadenia rizika, ako aj pre odbornú prípravu a dočasné zamestnanie vysoko kvalifikovaného personálu.

6.1.7

Ďalší prvok, ktorý je v súlade s cieľom podporovať dobré vnútorné riadenie, je uplatňovanie „zásady obozretnej osoby“ v oblasti investične politiky, ktorá by neumožnila stanoviť umelé limity pre investície, pričom by vyžadovala vysoké kvalitatívne normy a riadne zdôvodnenie akéhokoľvek rizika pri výpočte kapitálových záväzkov.

6.1.8

Vzhľadom na zložitosť požiadaviek je dôležité uviesť, že súčasný návrh zahŕňa ustanovenia umožňujúce proporčné a zvládnuteľné uplatňovanie požiadaviek piliera I. Obzvlášť dôležité je to pre malé a stredne veľké podniky (MSP). Tento proporčný princíp nevychádza z rozsahu, ale z povahy a zložitosti rizík, s ktorými sa spoločnosti musia vyrovnať. Na MSP sa vzťahujú podobné všeobecné princípy obozretnosti ako pri rovnakých rizikových profiloch iných spoločností. Ich klienti a príjemcovia poistného plnenia využívajú rovnakú úroveň ochrany.

6.2.1

Návrh Komisie Solventnosť II určuje postupy a nástroje pre činnosti v oblasti dohľadu a preskúmania, vrátane určenia právomocí orgánov dohľadu, ustanovení o spolupráci medzi národnými orgánmi dohľadu a tiež o konvergencii dohľadu. Ustanovenia piliera II sa venujú aj kvalitatívnym požiadavkám na spoločnosti, t. j. na ich systém riadenia vrátane účinného vnútorného kontrolného systému, riadenie rizika, poistno-matematickú funkciu, vnútorný audit, funkciu súladu a pravidlá externého zabezpečovania činností.

6.2.2

Nástroje dohľadu majú za cieľ určiť inštitúcie s finančnými, organizačnými a inými prvkami, ktoré sú schopné vyvolať profil vyššieho rizika, ktoré by mohli byť vo výnimočných prípadoch požiadané, aby disponovali vyšším kapitálom solventnosti ako podľa SCR a/alebo prijať opatrenia na zníženie vzniknutého rizika.

6.2.3

Vyššie uvedený princíp proporcionality sa vzťahuje aj na kontrolný proces vykonaný orgánmi dohľadu. Orgány dohľadu musia vykonávať svoje právomoci pri zohľadnení rozsahu, povahy a zložitosti rizika jednotlivých spoločností, aby sa vyhli prílišnému dohľadu, najmä pri tých malých a stredných poisťovniach, ktoré sú vystavené len nízkej miere rizika.

6.2.4

Solventnosť II je vypracovaná s cieľom zvýšiť kvalitatívne hodnotenie, ktoré vykonávajú orgány dohľadu pri rizikových situáciách spoločnosti. Je dôležité, aby boli orgány dohľadu zosúladené pri svojej činnosti a rozhodnutiach v rozličných krajinách, pri rozličných spoločnostiach a čase. Je dôležité zopakovať význam transparentnosti, objektivity a predvídateľnosti činností dohľadu. Týka sa to predovšetkým prípadov schvaľovania vnútorných modelov.

6.3.1

Transparentnosť a uverejňovanie informácií spoločnosťami o ich finančných podmienkach a rizikách slúžia na posilnenie trhovej disciplíny. Navyše poisťovne by mali orgánom dohľadu poskytovať (informácie odovzdávané orgánom dohľadu) kvantitatívne a kvalitatívne informácie, ktoré potrebujú na vykonávanie účinnej kontroly a usmerňovania.

6.3.2

Harmonizácia uverejňovania informácií a podávania správ orgánu dohľadu je dôležitou súčasťou nového režimu. Objavuje sa preto nevyhnutnosť konvergencie, aby sa formát a obsah dali porovnávať v celej Európe. Tento faktor má mimoriadny význam pri multinárodných skupinách.

6.4.1

Súčasná legislatíva EÚ považuje dohľad nad skupinou len za doplnok k individuálnemu dohľadu. Individuálny dohľad nezohľadňuje, či je právnická osoba súčasťou skupiny (napr. ako dcérska spoločnosť) alebo nie. Dohľad nad skupinou je preto jednoducho pripojený k individuálnemu dohľadu len na účel zhodnotenia vplyvu skupinových vzťahov na konkrétnu spoločnosť. V dôsledku toho súčasný európsky režim solventnosti neuznáva ekonomickú realitu poisťovní a zanedbáva skutočnosť, že v mnohých prípadoch sa riadenie rizika vykonáva skôr na úrovni skupiny ako individuálnej. Návrh Solventnosť II sa usiluje nájsť vhodnejší spôsob pre dohľad nad skupinami prostredníctvom zmeny spôsobu vykonávania individuálneho dohľadu a dohľadu nad skupinami, na základe súboru podmienok.

6.4.2

Pre každú poisťovaciu skupinu bude vymenovaný orgán ako „orgán dohľadu nad skupinou“ a bude mať primárnu zodpovednosť za hlavné aspekty dohľadu nad skupinou (solventnosť skupiny, transakcie vnútri skupiny, koncentrácia rizika, riadenie rizík a vnútorná kontrola). Orgán dohľadu nad skupinou a orgán individuálneho dohľadu si však majú vymieňať podstatné informácie automaticky a iné dôležité informácie na základe žiadosti. Okrem toho má orgán skupinového dohľadu uskutočňovať konzultácie s príslušným orgánom individuálneho dohľadu pred dôležitým rozhodnutím a príslušné orgány dohľadu majú urobiť všetko pre to, aby dospeli k spoločnému riešeniu, hoci v prípade schvaľovania vnútorného modelu skupiny, ako aj v prípade predpisov týkajúcich sa bankovníctva, prijme konečné riešenie orgán dohľadu nad skupinou. Tieto ustanovenia by mali zabezpečiť, aby orgány dohľadu nad skupinou ako aj orgány individuálneho dohľadu lepšie porozumeli rizikovému profilu celej skupiny, a následne aby sa na príjemcov poistného plnenia vzťahovala vyššia ochrana.

6.4.3

Okrem zlepšeného konceptu dohľadu nad skupinou, zavádza návrh inovatívny režim podpory skupiny. Skupiny, ktoré by si chceli uľahčiť riadenie kapitálu na úrovni skupiny môžu požiadať o dovolenie byť riadené v rámci režimu podpory skupiny. Skupiny, ktoré dostanú povolenie byť riadené v rámci režimu podpory skupiny, budú môcť na základe presne stanovených podmienok pokryť časť SCR (nie však MCR) dcérskych spoločností prostredníctvom vyhlásenia o skupinovej podpore (finančný, právne vymáhateľný záväzok materskej spoločnosti voči dcérskej spoločnosti poskytnúť v prípade potreby kapitál). S cieľom umožniť efektívne fungovanie režimu podpory skupiny je k individuálnemu dohľadu pripojených niekoľko odchýlok. Pri režime podpory skupiny je plánovaný osobitný postup v prípade krízových podmienok (nerešpektovanie individuálnej SCR), ktorý si vyžaduje koordinovanú činnosť orgánov individuálneho dohľadu a dohľadu nad skupinou. Tento režim by sa mal uplatňovať jednotne v celej EÚ.

6.4.4

Nakoľko režim podpory skupiny umožňuje, aby bol kapitál SCR v rukách inej dcérskej spoločnosti v rámci skupiny, poskytuje poisťovacím skupinám praktické a transparentné opatrenia profitovať z uznania účinkov diverzifikácie skupiny, zatiaľ čo individuálne dcérske spoločnosti spĺňajú rovnakú úroveň kapitálových požiadaviek, ako keby neboli súčasťou skupiny. Z tohto dôvodu by sa mal zaviesť primeraný dohľad, ktorý by zaručil rýchly prevod kapitálu v prípade potreby. Existencia a používanie vyhlásení o skupinovej podpore uverejňuje príslušná dcérska aj materská spoločnosť.

30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/18

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje ciele spoločného programu Eurostars, zdôrazňuje však, že pri navrhovaní nových opatrení EÚ v oblasti výskumu, rozvoja a inovácie či programov určených pre MSP a zameraných na ich skutočné potreby v oblasti inovácie je potrebné zohľadniť aj rôzne druhy a veľkosti MSP, ako aj rôznorodosť odvetví, v ktorých tieto podniky pôsobia.

1.2

EHSV víta návrh členských krajín prijať spoločný program Eurostars na podporu tzv. „MSP vykonávajúcich VaV“ a poznamenáva, že tento program by mal byť prístupný pre všetky MSP z krajín, ktoré sa do programu zapoja a sú ochotné podieľať sa na procese inovácie.

1.3

EHSV zdôrazňuje, že je nutné nájsť spôsob ako do tohto programu zapojiť všetky členské štáty podieľajúce sa na iniciatíve EUREKA, ktoré nie sú zapojené do spoločného programu Eurostars.

1.4

EHSV vyjadruje svoje obavy pokiaľ ide o kritérium (1) pre zapojenie do spoločného programu Eurostars, ktorým sa účasť MSP vykonávajúcich VaV obmedzuje na podniky, ktoré investujú minimálne 10 % ekvivalentu plného pracovného času (full-time equivalent resp. človekorok) alebo ročného obratu do výskumných aktivít. Hoci sa toto obmedzenie uplatňuje len na MSP vykonávajúce VaV, ktoré sú navrhovateľmi projektu (vedúci projektu), definícia MSP vykonávajúcich VaV sa zakladá na kodifikovaných ukazovateľoch a zámerne neberie do úvahy všetky rôzne druhy „nekodifikovaných vedomostí“ (2), zatiaľ čo inovatívne procesy na najvyššej úrovni sú často charakterizované najmä „tichými vedomosťami“ (3).

1.5

EHSV preto opätovne potvrdzuje zásadu, že na to, aby bola súťaž o najlepšie projekty naozaj spravodlivá, by projekty mali byť vyberané na základe výnimočnej kvality ich obsahu, odborných poznatkov v oblasti riadenia VaV a súladu s cieľmi programu, a to bez toho, aby bola vylúčená veľká časť MSP, ktoré by sa chceli uchádzať sa o účasť v programe Eurostars. Ďalej by sa mali poskytnúť prostriedky na financovanie prípravných programov zameraných na prípravu odborných manažérov, vďaka ktorým sa technológie z výskumu budú môcť účinne premeniť na produkty vhodné na trh.

1.6

V tejto súvislosti EHSV požaduje, aby bola v súlade s príslušnými postupmi v rámci spoločného programu Eurostars vytvorená osobitná rozpočtová položka pre nadnárodné iniciatívy, ktoré by rozbehli členské štáty v spolupráci s MSP, ktoré by boli ochotné podporovať šírenie informácií o výsledkoch projektov Eurostars medzi MSP. Ďalšou možnosťou ako dosiahnuť lepšie zapojenie všetkých MSP, ktoré majú záujem o úspech programu Eurostars, by bolo vytvorenie spoločnej databázy a viacjazyčných internetových platforiem pre jednotlivé odvetvia, ktoré by vytvorili a spravovali organizácie MSP a sociálni partneri.

1.7

EHSV zdôrazňuje svoje obavy týkajúce sa kritéria, ktoré stanovuje podiel príspevku MSP na celkových nákladoch projektu pokiaľ ide o aktivity v oblasti VaV. Je potrebné objasniť, že v súčasnej situácii by v rámci programu Eurostars musel celkový príspevok MSP predstavovať minimálne 50 % nákladov projektu, ktoré sa týkajú VaV. Vzhľadom na to, že toto kritérium vylúči väčšinu trhovo založených MSP, bolo by vhodné počas priebežného hodnotenia programu Eurostars (4) zvážiť možné zníženie tejto hranice na 25 %.

1.8

V ďalších fázach hodnotenia vplyvu a šírenia výsledkov by potom príslušné členské štáty a národné orgány EÚ mali zohľadniť pripomienky, ktoré vyslovili európske a vnútroštátne organizácie MSP a iné zainteresované strany z oblasti výskumu. Pravidelná kontrola, ktorú by vykonávala poradná skupina EÚ pre MSP a VaV by mala byť pre členské štáty a ostatné orgány na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni stálym nástrojom technickej konzultácie. V tejto súvislosti by Stredisko pre monitorovanie jednotného trhu EHSV v spolupráci s kategóriou „MSP“ mohlo fungovať aj ako konzultačný člen tejto poradnej skupiny počas monitorovania, zavádzania do praxe a šírenia informácií o výsledkoch.

1.9

EHSV zdôrazňuje, že spoločný program Eurostars by mal byť zrealizovaný transparentným a čo najmenej byrokratickým spôsobom, čo by MSP uľahčilo prístup k informáciám, zapojenie do programu a najmä účasť na následných aktivitách spolu s inštitúciami zaujímajúcimi sa o VaV. Projekty by teda mali byť financované úhrnnou platbou, a v prípade, že takéto financovanie je nezlučiteľné s národnými programami, mali by sa uskutočniť formou paušálnych platieb.

1.10

Aby bola realizácia programu Eurostars účinná, mali by byť posilnené regionálne inovačné siete, aby mohli slúžiť ako kontaktné miesta a pomáhať inovatívnym MSP tým, že im poskytnú účinný prístup k európskemu financovaniu v oblasti VaV. Aby sa zvýšila informovanosť o osobitných programoch financovania MSP vykonávajúcich VaV, mali by sa napríklad upevniť a lepšie skoordinovať prepojenia medzi sieťami iniciatívy EUREKA, inými existujúcimi verejnými/súkromnými organizáciami a organizáciami MSP na európskej, národnej či regionálnej úrovni. Reprezentatívnym MSP by mali byť poskytnuté finančné prostriedky na podujatia zamerané na zvyšovanie informovanosti MSP a iných zainteresovaných organizácií pokiaľ ide o význam a dôležitosť inovácie a úlohu, ktorú bude inovácia zohrávať pre EÚ v budúcnosti.

1.11

Výsledok výberu projektov v jednotlivých odvetviach MSP v rámci programu Eurostars (5) by mal byť zverejnený na internete prostredníctvom siete Eureka. Okrem toho by mal byť uverejnený aj stručný zoznam projektov, ktoré spĺňali požiadavky a z hľadiska obsahu boli vysoko inovatívne, avšak nebudú financované. Tento zoznam by vnútroštátnym verejným/súkromným investorom umožnil zistiť, či je potrebné rozšíriť financovanie programu.

1.12

Účinná koordinácia medzi národnými orgánmi zaoberajúcimi sa MSP a aktivitami v oblasti VaV a iniciatívou EUREKA musí byť zosúladená a musí zodpovedať potrebám, ktoré vyjadrili organizácie MSP a ďalšie zainteresované strany (vrátane verejných a súkromných orgánov v oblasti výskumu). EHSV vyzýva zainteresované európske inštitúcie, členské štáty a slovinské a francúzske predsedníctvo Rady EÚ, aby zabezpečili, že koordinácia bude prebiehať v súlade s očakávaniami MSP a cieľmi programu.

1.13

EHSV vyzýva, aby bol v súvislosti so zapojením MSP do programov financovania VaV a do spoločného programu Eurostars skrátený dlhý časový úsek, ktorý uplynie od predloženia návrhu po jeho schválenie Európskou úniou, čo by povzbudilo MSP, aby predkladali projekty.

1.14

EHSV zdôrazňuje, že na zlepšenie a zvýšenie čerpania prostriedkov na VaV pre MSP musí EK preskúmať možnosť presunutia nevyužitých prostriedkov vyčlenených pre MSP v rámci programu „Spolupráca“ 7RP (čo je 15 % rozpočtu „Tematických priorít“ 6RP) do programu „Kapacity“ (CRAFT a pod.), ktorý sa zameriava účinnejšie na MSP.

1.15

EHSV žiada, aby sa viac pozornosti venovalo neúmerne vysokému regulačnému zaťaženiu MSP, ktoré je niekedy až desaťkrát vyššie ako v prípade veľkých podnikov (6). Mali by sa tiež znížiť náklady spojené s riadením a zjednodušiť postup predkladania návrhov pre MSP, ktoré sa púšťajú do programov VaV s inými európskymi a medzinárodnými partnermi. EHSV by tiež bol rád, keby sa vyriešila otázka práv duševného vlastníctva a európskeho patentu (7), keďže súčasná situácia je prekážkou konkurencieschopnosti a inovácie v Európe. Okrem toho lepšia dostupnosť patentovania a ochrana práva duševného vlastníctva (8) by mohli byť významným nefinančným prínosom pokiaľ ide o upevňovanie partnerstva medzi podnikmi, ktoré sa zapájajú do medzinárodných projektov.

2.1

V európskej charte malých podnikov, ktorú schválili vedúci predstavitelia EÚ v roku 2000, sa uvádza, že malé podniky sú hnacou silou inovácie a zamestnanosti, ako aj sociálnej a miestnej integrácie v Európe (9). Okrem toho EK oznámila v októbri 2007, že pripravuje iniciatívu s názvom „Small Business Act for Europe“ (Zákon o drobnom podnikaní pre Európu) (10), ktorá stanoví rad opatrení zameraných na podporu podnikania, podnikateľskej kultúry a prístup ku kompetenciám (11). V priebehu roka 2008 sa Komisia bude tiež zaoberať iniciatívami týkajúcimi sa MSP (12) s cieľom zvýšiť ich zapojenie do programov EÚ.

2.2

Na základe tejto situácie bol vypracovaný návrh osobitného spoločného programu Eurostars. Program, ktorý vychádza z článku 169 Zmluvy o ES by mal dopĺňať a zameriavať sa na aktivitu „Výskum v prospech MSP“ v rámci Siedmeho rámcového programu pre výskum (7RP) je riadený sieťou EUREKA a spoločne ho iniciovalo 22 členských krajín a päť iných krajín, ktoré patria do siete EUREKA (Island, Izrael, Nórsko, Švajčiarsko a Turecko). V súčasnosti je do programu Eurostars zapojených 30 účastníckych krajín: Belgicko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Island, Izrael, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a Turecko.

2.3

7RP zavádza mnohé opatrenia navrhnuté počas prehodnocovania 6RP (13) zamerané na preklenutie rozdielov v opatreniach v prospech MSP: 7RP zahŕňa stratégiu pre MSP, ktorá obsahuje kvalitatívne i kvantitatívne opatrenia na podporu aktivít na národnej i regionálnej úrovni. Jej cieľom je vytvoriť zoskupenia a siete podnikov, zlepšiť celoeurópsku spoluprácu medzi malými podnikmi za pomoci informačných technológií, šíriť osvedčené postupy týkajúce sa dohôd o spolupráci a podporovať spoluprácu medzi malými podnikmi (14).

2.4

V EÚ je registrovaných 23 miliónov MSP, čo predstavuje 99 % všetkých podnikov a dve tretiny obratu Európy. Tieto MSP taktiež podporujú kľúčových aktérov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (15). Na to, aby sa stali konkurencieschopnejšími však tieto podniky musia byť racionalizované a preskupené a vytvoriť tak koherentný celok, ktorý dosiahne potrebnú kritickú masu na to, aby mohol využiť osobitné fondy rizikového kapitálu, vedecké parky, inkubátory a opatrenia zamerané na regionálnu inováciu (16).

2.5

Okrem toho správa „Flash Eurobarometra“ zdôrazňuje, že rastu MSP môže brániť aj to, že Európania, ktorí nemajú podnikateľského ducha sa boja rizika (17). Ide však predovšetkým o to, aby boli podniknuté kroky na zlepšenie vnímania podnikateľa ako profesie a aby sa tento pojem lepšie zakotvil v spoločnosti vzhľadom na jeho rozhodujúci význam pre inovácie, hospodársky pokrok a všeobecný blahobyt. Ciele z Lisabonu sa podarí dosiahnuť iba pomocou zodpovedného, dynamického a výkonného podnikateľského sektora oplývajúceho nápadmi, ktorý sa dokáže slobodne rozvíjať (18).

2.6

Osobitné opatrenia, ktoré prijímajú členské štáty na podporu MSP však nie vždy podnecujú a podporujú nadnárodnú spoluprácu v oblasti výskumu a prenosu technológií. Vzhľadom na zmeny na trhoch a na skutočnosť, že hodnotové reťazce nadobúdajú medzinárodný rozmer, sa teraz európske MSP musia prispôsobiť silnej celosvetovej hospodárskej súťaži a zapojiť sa do trvalého inovačného procesu v ešte širšom medzinárodnom kontexte. Spoločný program Eurostars by mal odmeniť tie MSP a verejné a/alebo súkromné výskumné inštitúcie, ktoré sa obzvlášť usilujú podporovať projekty v oblasti VaV, šíriť ich výsledky a prenášať a sprístupňovať poznatky. Osobitne by mal odmeňovať projekty, do ktorých sú zapojené aj inštitúcie a skupiny a/alebo jednotlivé MSP, ktoré sa za normálnych okolností podieľajú na týchto programoch v menšej miere alebo sa k nim ťažko dostávajú. EHSV zdôrazňuje význam rozšírenia spoločného programu Eurostars na všetky členské štáty iniciatívy EUREKA, najmä tie, ktoré nedávno vstúpili do EÚ a môžu využiť nadnárodný prístup.

2.7

Spoločný program Eurostars sa zameriava na MSP vykonávajúce VaV s osobitným dôrazom na trhovo orientované projekty v oblasti VaV a nadnárodné projekty, do ktorých sa zapájajú viacerí partneri (s najmenej dvoma nezávislými účastníkmi z rôznych účastníckych krajín). Dôležitým aspektom programu je prístup zdola nahor, ktorý umožňuje MSP vykonávajúcim VaV lepšie zapojenie a strategickú inováciu podniku. Za týchto okolností rozhodujú MSP a majú možnosť ovplyvňovať výsledky prebiehajúceho výskumu v súlade s obchodnými príležitosťami.

3.1

Účasť na programoch výskumu a vývoja v súlade s článkom 169 Zmluvy o ES znamená, že účastnícke členské krajiny sa zaviažu dodržiavať spoločný výskumný program a začlenia doň svoj národný program výskumu. Komisia určila na základe článku 169, ktorý slúži ako právny základ, štyri potenciálne iniciatívy. Jednou z nich je program Eurostars, spoločný výskumný program pre MSP a ich partnerov.

3.2

Program Eurostars pozostáva z projektov navrhovaných jedným alebo viacerými MSP, ktoré majú sídlo v niektorom z účastníckych štátov a aktívne pôsobia v oblasti VaV. Projekty môžu byť realizované v akejkoľvek oblasti vedy a technológie (musia však byť na civilné účely). Musia sa zakladať na spolupráci a musia byť do nich zapojení najmenej dvaja účastníci z rôznych štátov, ktoré sa zúčastňujú na programe Eurostars, zaoberajúci sa rôznymi aktivitami spojenými s výskumom, technologickým rozvojom, demonštračnými činnosťami, odbornou prípravou a šírením poznatkov. V súlade s povahou MSP je projektový cyklus krátky. Projekty môžu mať maximálnu dĺžku trvania tri roky, a do dvoch rokov od skončenia projektu by výsledný produkt výskumu mal byť pripravený na uvedenie na trh.

3.3

Spoločný program Eurostars môže zabezpečiť výrazný pákový efekt pokiaľ ide o financovanie Spoločenstva: členské krajiny a 5 ďalších krajín siete EUREKA (Island, Izrael, Nórsko, Švajčiarsko a Turecko) prispejú 300 miliónmi EUR. Spoločenstvo k tejto sume pridá tretinu príspevkov členských krajín, teda program bude mať rozpočet vo výške 400 miliónov EUR z verejných financií. Za predpokladu, že financovanie projektov dosiahne výšku 50 – 75 % by sa programu Eurostars mohlo podariť zmobilizovať ďalších 133 – 400 miliónov EUR zo súkromných zdrojov počas trvania programu (pákový efekt). Očakávaná účasť je počítaná na základe predpokladaných priemerných nákladov vo výške 1,4 milióna EUR na projekt. V prípade, že sa podarí dosiahnuť priemerný podiel financovania 50 %, pri financovaní vo výške 0,7 milióna EUR z verejných financií na projekt a celkovom rozpočte programu približne 400 miliónov EUR by bolo možné financovať 565 projektov.

3.4

Príspevok Spoločenstva preto pomôže preklenúť nedostatok financovania na začiatku VaV, kedy sú inovačné aktivity dosť rizikové a nemusí sa im podariť prilákať len súkromných investorov (19). Intervencia Spoločenstva s verejnými finančnými prostriedkami v prospech programu Eurostars podnieti viac MSP vykonávajúcich VaV, aby sa snažili získať súkromné investície na vývoj inovačných produktov alebo služieb.

3.5

Pokiaľ ide o financovanie, je potrebné uvažovať aj o zavedení daňových prázdnin pre investície do VaV v členských štátoch, ktoré by boli pre investorov zaujímavé aj v najhoršom možnom prípade, keďže by mohli využiť aspoň tieto úľavy. MSP tým získajú alternatívnu formu financovania.

3.6

Existujú však aj obavy, že veľké množstvo MSP sa nebude môcť zapojiť do iniciatívy EÚ v oblasti konkurencieschopnej inovácie. V rámci programu Eurostars je kritériom pre MSP vykonávajúce VaV to, že MSP, ktorý návrh predkladá investuje minimálne 10 % ročného obratu alebo ekvivalentu plného pracovného času do výskumných aktivít. Aj keby sa toto obmedzenie uplatňovalo len na pilotného partnera projektu, napriek tomu to môže zabrániť mnohým malým podnikom navrhovať inovatívne projekty. Môže sa stať, že program bude zaujímavý len pre už skonsolidované podniky v oblasti high-tech, ktoré by si mohli nájsť aj vhodnejšie formy financovania.

3.7

Okrem toho sú v niektorých členských krajinách náklady na VaV často začlenené do iných prevádzkových nákladov a preto sa nedajú jednoznačne identifikovať (20). Preto definícia ukazovateľov VaV, ktorú používa OECD vedie k určitému nesúladu pokiaľ sa uplatňuje na inovatívne malé podniky, keďže nedokážu vykázať časť aktivít, ktorá sa označuje ako nekodifikované vedomosti a ktorá sa ťažko vyčísluje (21).

3.8

Podľa OECD je „odvetvie high-tech“ definované ako priemysel, ktorého podiel investícií do VaV presahuje 4 %. Toto odvetvie dosahuje aj vo vysoko rozvinutých hospodárstvach len okolo 3 % HDP, čo znamená, že 97 % všetkých hospodárskych aktivít a väčšina novátorských procesov prebieha v odvetviach, ktoré OECD definuje ako „mid-tech“ alebo „low-tech“ (22). Už samotné čísla naznačujú, že veľká časť inovatívnych podnikov by bola vylúčená, pokiaľ by podmienkou prístupu k programom financovania bol minimálne 10 % podiel VaV, čo by znamenalo, že sa nepodarí vyvolať pozitívny postoj k inovácii na základe európskej iniciatívy.

3.9

Preto zastáva EHSV názor, že projekty by sa mali vyberať na základe výnimočnej kvality a súladu s cieľmi programu a že hranica 10 % podielu VaV by mala byť zrušená.

3.10

Ďalšou požiadavkou programu Eurostars je, aby účastnícke MSP vykonávajúce VaV boli schopné vykonať väčšinu práce v oblasti VaV. Táto požiadavka by nemala vylučovať spoluprácu s inými partnermi, ktorými môžu byť iné MSP, miestne zoskupenia, veľké podniky, ktoré by chceli spolupracovať na dosahovaní cieľov programu, výskumné inštitúcie alebo univerzity. Okrem toho by označenie zoskupenie malo zahŕňať aj potrebu umiestniť MSP založené na VaV do areálov univerzít alebo inštitúcií terciárneho vzdelávania, aby sa zvýšila ich vzájomná interakcia prospešná pre obe strany.

3.11

Vzhľadom na príslušné príspevky inovatívnych MSP, ktoré sa zapoja do programu Eurostars je dôležité ujasniť, že MSP vykonávajúce VaV musia spoločne pokryť minimálne 50 % nákladov na VaV v rámci daného projektu. Toto kritérium však môže ešte stále vylúčiť mnoho trhovo založených MSP, a preto by bolo vhodné zvážiť počas prechodného hodnotenia programu Eurostars možné zníženie tejto hranice na 25 % (23).

3.12

Ďalšie objasnenie si vyžaduje aj vzájomný vzťah s inými finančnými nástrojmi v rámci CIP (rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu). Program financovania musí byť pružnejší a prispôsobený potrebám MSP, a zároveň zohľadňovať pozitívne skúsenosti so záručným fondom pre výskum a vývoj, aby tak mohli podniky dlhodobo plánovať.

3.13

Lepším regulačným rámcom, ktorého súčasťou by boli systematické konzultácie s organizáciami zastupujúcimi MSP a ďalšími zainteresovanými stranami, by sa prispelo k zníženiu prevádzkových nákladov aj rizika, dosiahli by sa vyššie výnosy, zvýšil tok rizikového kapitálu a zlepšilo fungovanie trhov rizikového kapitálu. To bude na prospech najmä inovatívnym MSP. Toto financovanie doplní verejné dotácie počas prvých štádií premeny výsledkov výskumu na obchodnú ponuku.

3.14

Komisia sa zaviazala, že bude podporovať opatrenia na zvýšenie cezhraničných investícií z fondov rizikového kapitálu (24). Trh rizikového kapitálu v Európe je roztrieštený, v súčasnosti sa skladá z 27 rôznych operačných prostredí. To má negatívny vplyv na získavanie finančných prostriedkov aj na investície.

3.15

Treba preto zlepšiť prostredie pre investície v oblasti rizikového kapitálu a členské krajiny musia vytvoriť podnety pre súkromných investorov, aby sa podieľali na medzinárodnom výskume založenom na spolupráci (25), a podporiť rozvoj služieb na pomoc podnikaniu pre MSP zameraných na podporu podnikov, ktoré úspešne prešli počiatočnou fázou.

4.1

Cieľom programu Eurostars je pomôcť MSP v akejkoľvek oblasti – technologickej, priemyselnej, právnej, organizačnej – potrebnej pre dosiahnutie širokej európskej spolupráce medzi členskými krajinami v oblasti aplikovaného výskumu a inovácií. Tým sa zvýši schopnosť MSP vykonávajúcich VaV uvádzať na trh nové a konkurencieschopné výrobky, postupy a služby.

4.2

Internacionalizácia projektu umožní zabrániť duplicite úsilia v oblasti inovácie a preto by mohla byť príležitosťou na prijatie spoločných opatrení a zavedenie urýchlených opatrení na zníženie administratívnej záťaže (26). Pomocou programu Eurostars sa by sa mohlo podariť podnietiť mnohé MSP, aby využili medzinárodnú spoluprácu, pokiaľ sú schopné navrhnúť a priamo viesť projekt. Zapojenie do integrovaných projektov a siete špičkovosti by malo byť dôkladne naplánované, aby sa zabránilo nevyváženej účasti na projektoch.

4.3

Podobne ako podporu pre VaV musíme zvažovať aj spôsoby, ako by mohli vlády podporiť inováciu priamejšie, zabezpečením primeranej infraštruktúry. Existuje veľká komunita výskumných „inštitúcií“, z ktorých niektoré môžu byť združenia alebo výskumné podniky, ktorých úlohou je podporovať inováciu, najmä v MSP. Existujú tiež vedecké parky a vedecké obchody, inkubátory, orgány miestnych a regionálnych samospráv a organizácie zaoberajúce sa prenosom vedomostí. Poskytujú dôležitú podporu pre mladé high-tech MSP a aj pre tradičné podniky, ktoré uvažujú o prechode na stratégie založené na inovácii. Slovinské predsedníctvo Rady EÚ a po ňom nasledujúce francúzske predsedníctvo by mali monitorovať, ako by sa dala rozvinúť koordinácia programu Eurostars na úrovni EÚ aj na národnej úrovni tak, aby smerovala k optimálnej úrovni a zabránilo sa zdvojeniu úloh a vypuknutiu chaosu medzi už existujúcimi agentúrami MSP.

4.4

EHSV už viackrát odporúčal, aby bola oveľa väčšia časť prostriedkov štrukturálnych fondov Spoločenstva využitá na vybudovanie spoločnej vedeckej infraštruktúry a osobitnej infraštruktúry vhodnej pre MSP. Tu by mohli byť s veľkým úžitkom uplatnené aj prostriedky Európskej investičnej banky (27).

30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/23

1.1

Od roku 2001 sa Európska komisia venuje negatívnym následkom neúspechu v podnikaní. Vyzdvihla predovšetkým potrebu zlepšiť postupy uplatňované v konkurznom konaní. Komisia má v tejto oblasti obmedzené právomoci, a preto sa zamerala na získavanie údajov o právnych a sociálnych dôsledkoch neúspechu v podnikaní, hľadanie a šírenie osvedčených postupov a vytváranie nástrojov na včasné varovanie, ktoré majú obmedziť stigmatizáciu neúspechu.

1.2

EHSV podporuje snahu Komisie o prekonanie stigmy spojenej s neúspechom v podnikaní. Dobré národné rámcové podmienky na podnikanie sú rozhodujúce pre plné využívanie podnikateľského potenciálu EÚ a pre vytváranie dynamických spoločností. Spoločenské uznanie úspešného podnikania je preto veľmi dôležité a malo by ísť ruka v ruke s politikou podpory druhej šance pre tých podnikateľov, ktorí neuspeli.

1.3

Komisia oprávnene tvrdí, že tak vznik a úspech, ako aj neúspech podnikania sú súčasťou trhového hospodárstva. Správne zdôrazňuje, že spoločnosť vo všeobecnosti nedoceňuje podnikanie a nerozumie mu, a preto nevníma ťažkosti a neúspech v podnikaní ako normálny hospodársky vývoj, či ako príležitosť na nový začiatok. EÚ musí toto zmýšľanie zmeniť. Čím viac sa stigmatizuje bankrot v minulosti, o to viac sú ohrozené akékoľvek ďalšie pokusy o podnikanie. Toto riziko sa vzťahuje na všetkých zainteresovaných aktérov v podniku.

1.4

Zákony platné v Spojených štátoch amerických sa usilujú o vytvorenie rovnováhy medzi záujmami dlžníkov, veriteľov a spoločnosti ako celku. EHSV zastáva názor, že zákony v členských štátoch by mali byť zamerané na dosiahnutie podobnej rovnováhy. Platobná neschopnosť a nesplácanie dlhov prinášajú veriteľom nesmierne ťažkosti a dovádzajú ich do druhotnej platobnej neschopnosti. Dať podniku šancu začať odznova odpustením dlhov môže byť veľmi nespravodlivé voči veriteľom. Právne pravidlá v oblasti platobnej neschopnosti majú vytvárať správnu rovnováhu.

1.5

Zachrániť celý podnik alebo jeho časť môže byť z hľadiska celej spoločnosti najlepším riešením. Ak je podnik potenciálne životaschopný, bude jeho prežitie prínosom pre všetky zainteresované strany. Zároveň ak odborník v oblasti platobnej neschopnosti dokáže zachrániť podnik, zamestnanci neprídu o svoje zamestnanie Pokiaľ podnikateľ začne po krachu opäť podnikať, vytvorí nové pracovné miesta. Vznik nových pracovných miest i zachovanie existujúcich je jednoznačne prínosom pre celú spoločnosť.

1.6

Existuje veľa príčin, ktoré môžu doviesť podnik k bankrotu, a to aj napriek najlepším úmyslom podnikateľa. V začiatočnej fáze nemusí byť možné vytvoriť životaschopný podnik. Po prekonaní tejto fázy môže budúcnosť podniku ohroziť chybný podnikový model. Na druhej strane môžu neúspech potenciálne životaschopných podnikov spôsobiť tak chyby podnikateľov, ako aj príčiny, ktoré podnikatelia nemôžu ovplyvniť. Takéto podniky, a zároveň väčšinu pracovných miest, by mohli a dokonca mali zachrániť nútení správcovia.

1.7

Je dôležité rozlišovať medzi podnikom a jeho vedením. Vedenie podniku môže zbankrotovať, zatiaľ čo nútený správca môže zachrániť podnik a jeho zamestnancov. Neúspech v podnikaní môže pre podnikateľa znamenať bankrot, ak si banka uplatní nárok na majetok, ktorým bol úver zaručený, a to aj prípade, ak podnikateľ nekonal podvodným spôsobom. Práve o týchto bezúhonných podnikateľov sa Komisia zaujíma. Ak vytvorili dobre fungujúci podnik, ale nakoniec neuspeli kvôli nedostatku skúseností alebo smole, zaslúžia si druhú šancu, pretože hospodárstvo potrebuje ich zručnosti. Iní, ktorí neuspejú kvôli svojej neschopnosti a nemajú jasnú víziu do budúcnosti, pravdepodobne nemajú hospodárstvu čo ponúknuť, aj keby dokázali získať finančnú podporu. Nie všetci zbankrotovaní podnikatelia si zaslúžia druhú šancu.

1.8

Iniciatíva Komisie pomohla spustiť reformy v celej EÚ. Mnoho členských štátov sa už inšpirovalo osvedčenými postupmi a politickými závermi zozbieranými na úrovni EÚ. Približne v jednej tretine členských štátov boli predložené plány na reformu národných právnych predpisov týkajúcich sa platobnej neschopnosti. Takmer polovica členských štátov však ešte len musí urobiť prvé kroky týmto smerom. Hoci Komisia má v tejto oblasti politiky obmedzenú právomoc, EHSV ju vyzýva, aby využila všetky dostupné prostriedky a povzbudila ministrov financií členských štátov k činu. Podľa názoru EHSV je vývoj v členských štátoch vo všeobecnosti neuspokojivý.

1.9

EHSV plne podporuje všetky pripomienky a návrhy v oznámení súvisiace s právnou úpravou platobnej neschopnosti. Jeho konečné hodnotenie bude samozrejme závisieť od znenia zákonov, ktoré budú nakoniec zavedené. Ide predovšetkým o oficiálne uznávanie bankrotov bezúhonných podnikateľov, krátka lehota na oddlženie a odstránenie množstva právnych obmedzení, vylúčení a zákazov a umožnenie zrýchlených konaní. Strednodobým cieľom by mali byť konania, ktoré netrvajú dlhšie ako 12 mesiacov.

1.10

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné, aby všetky členské štáty čo najrýchlejšie dokončili revíziu svojich právnych predpisov týkajúcich sa platobnej neschopnosti. Popri zmenách v právnych predpisoch je veľmi dôležité, aby súdy riešili konkurzné konania bezodkladne. Tento proces musí byť dobre zorganizovaný. Navrhované zmeny sú súčasťou programu na podporu druhej šance.

1.11

Aktívna podpora ohrozených podnikov je druhou hlavnou myšlienkou oznámenia. Nie je vyslovene súčasťou programu na podporu druhej šance. Ide o program zameraný na predchádzanie bankrotom a ochranu podnikov a pracovných príležitostí. V časti 4 predloženého dokumentu je uvedených niekoľko príkladov neúspechu v podnikaní, ktorým bolo možné predísť. Z tohto hľadiska je zámerom oznámenia predísť vďaka včasnému varovaniu odvrátiteľným bankrotom, poskytovať dočasné financovanie a poradenské služby.

1.12

Program nie je veľmi praktický pre malé a stredné podniky vo všeobecnosti, pretože obsahuje iba niekoľko mechanizmov, vďaka ktorým by bolo možné proaktívne rozpoznať ohrozené podniky spomedzi desiatok tisíc malých a stredných podnikov v každom členskom štáte. Členské štáty by napriek tomu mali maximálne využívať dostupné možnosti, napr. vo Francúzsku poskytujú orgány zodpovedné za výber DPH včasné varovanie podnikom v prípadoch hroziacich problémov v oblasti cash-flow. Podporné opatrenia by mali byť zamerané na predchádzanie bankrotu, odborné poradenstvo a včasnú intervenciu. Problém vzniká vtedy, ak si vedenie neuvedomuje, že jeho podnik je ohrozený. Vlády členských štátov budú musieť spolupracovať s odborníkmi na účtovníctvo a organizáciami podporujúcimi MSP na vytvorení proaktívnych opatrení, ktoré by boli primerané spôsobu fungovania MSP v jednotlivých členských štátoch.

1.13

Najdôležitejšie odporúčanie oznámenia sa týka reformy právnej úpravy v oblasti platobnej neschopnosti. Bez tohto kľúčového opatrenia sa program na podpory druhej šance nepohne ďalej.

1.14

Niektoré odporúčania nelegislatívneho charakteru uvedené v oznámení sa dajú uplatniť bez zmien v legislatíve v oblasti platobnej neschopnosti. Po zmene legislatívy je možné zrealizovať ďalšie nelegislatívne opatrenia navrhnuté v oznámení. Ak nebudú prijaté zmeny v právnych predpisoch týkajúcich sa platobnej neschopnosti, minie sa hlavný odkaz oznámenia Komisie účinkom.

1.15

EHSV sa domnieva, že každý členský štát by mal v rámci reakcie na oznámenie Komisie zahrnúť návrhy z oznámenia do svojho národného plánu v rámci Lisabonskej stratégie (usmernenie 15).

2.1

Od roku 2001 sa Európska komisia venuje negatívnym následkom neúspechu v podnikaní. Vyzdvihla predovšetkým potrebu zlepšiť postupy uplatňované v konkurznom konaní. Komisia má v tejto oblasti obmedzené právomoci, a preto sa zamerala na získavanie údajov o právnych a sociálnych dôsledkoch neúspechu v podnikaní, hľadanie a šírenie osvedčených postupov a vytváranie nástrojov na včasné varovanie, ktoré majú obmedziť stigmatizáciu neúspechu.

2.2

Tieto kroky pomohli spustiť reformy v celej EÚ. Mnoho členských štátov sa už inšpirovalo osvedčenými postupmi a politickými závermi zozbieranými na úrovni EÚ. Približne v jednej tretine členských štátov boli predložené plány na reformu národných právnych predpisov týkajúcich sa platobnej neschopnosti. Takmer polovica členských štátov však ešte len musí urobiť prvé kroky týmto smerom. Hoci Komisia má v tejto oblasti politiky obmedzenú právomoc, EHSV ju vyzýva, aby využila všetky dostupné prostriedky a povzbudila ministrov financií členských štátov k činu. Podľa názoru EHSV je vývoj v členských štátoch vo všeobecnosti neuspokojivý.

Áno

Opatrenia existujú

(Áno)

Opatrenia sú plánované/čiastočne existujú

Nie

Opatrenia neexistujú

2.3

Tabuľka A pochádza z oznámenia. Stĺpce 4 až 6 sa týkajú reformy zákonov o platobnej neschopnosti. Je zrejmé, že členské štáty sa aktívne zaoberajú tvorbou legislatívy, zatiaľ čo len vo veľmi málo krajinách sa pozmenené a doplnené zákony uplatňujú. Ak by sa súčty pod stĺpcami vzťahovali na zákony v platnosti, ich stav by nebol 12 – 15 – 17 – 17 ale skôr 6 – 6 – 5 – 10. Za 27 členských štátov je to slabý výsledok. Pomalé prijímanie opatrení, resp. nečinnosť poškodzuje podnikateľskú činnosť v členských štátoch. Kým sa neuskutočnia nevyhnutné zmeny, možnosť úpadku bude pre podniky významnou prekážkou.

2.4

V tabuľke ďalej vidíme, že stĺpce vpravo a vľavo od stĺpcov týkajúcich sa legislatívy sú viac-menej prázdne. Do určitej miery je to prekvapujúce, pretože aj keď sa právne predpisy týkajúce sa platobnej neschopnosti vo väčšine členských štátov nezmenili, napriek tomu mohli byť prijaté opatrenia nelegislatívneho charakteru.

2.5

EHSV požiadal Komisiu, aby na porovnanie poskytla údaje zo Spojených štátov amerických pre jednotlivé kategórie uvedené v tabuľke. Bližšie objasnenie údajov uvedených v tabuľke pre USA je nasledovné:

2.6

Americký zákon ukazuje úplne odlišné zmýšľanie ako vo väčšine, ak nie všetkých, členských štátoch. Právne stanovisko väčšiny členských štátov v súčasnosti naznačuje, že táto problematika je hlboko nepochopená. Množstvo času, ktoré je potrebné na zmenu právnych pravidiel v oblasti platobnej neschopnosti, ukazuje, že EÚ to – ľudovo povedané – proste „nedošlo“. Zmena zmýšľania urýchli zavádzanie nových právnych predpisov. Bez takejto zmeny sa ďalej nepohne ani prijímanie opatrení nelegislatívneho charakteru.

2.7

V 19. storočí bola stigma spojená s úpadkom taká veľká, že dohnala neúspešných podnikateľov k samovražde. Zatiaľ čo je v 21. storočí menej samovrážd, stigmatizácia pretrváva. Občania EÚ by mali v podnikateľovi vidieť niekoho, kto robí niečo veľmi užitočné, aj keď neuspeje. Niektorým neúspechom sa nedá predísť. O čosi menej ako tri štvrtiny (73,0 %) z 931 435 podnikov, ktoré boli v roku 1998 založené v hospodárstvach Španielska, Fínska, Talianska, Luxemburska, Švédska a Spojeného kráľovstva sa udržali viac ako dva roky. Menej ako polovica (49,1 %) z tejto skupiny podnikov vydržala 5 rokov, teda do roku 2003.

2.8

Komisia oprávnene tvrdí, že tak vznik a úspech, ako aj neúspech podnikania sú súčasťou trhového hospodárstva. Správne zdôrazňuje, že spoločnosť vo všeobecnosti nedoceňuje podnikanie a nerozumie mu, a preto nevníma ťažkosti a neúspech v podnikaní ako normálny hospodársky vývoj, resp. ako príležitosť na nový začiatok. EÚ musí toto zmýšľanie zmeniť. Čím viac sa stigmatizuje bankrot v minulosti, o to viac sú ohrozené akékoľvek ďalšie pokusy o podnikanie. Toto riziko sa vzťahuje na všetkých zainteresovaných aktérov v podniku.

2.9

Zákony platné v Spojených štátoch amerických sa usilujú o vytvorenie rovnováhy medzi záujmami dlžníkov, veriteľov a spoločnosti ako celku. EHSV zastáva názor, že zákony v členských štátoch by mali byť zamerané na dosiahnutie podobnej rovnováhy. Ako sa ďalej uvádza v časti 4 tohto dokumentu, platobná neschopnosť a nesplácanie dlhov prinášajú veriteľom nesmierne ťažkosti a dovádzajú ich do druhotnej platobnej neschopnosti. Dať podniku šancu začať odznova odpustením dlhov môže byť veľmi nespravodlivé voči veriteľom. Právne pravidlá v oblasti platobnej neschopnosti majú vytvoriť správnu rovnováhu.

2.10

Zachrániť celý podnik, alebo jeho časť, môže byť z hľadiska celej spoločnosti najlepším riešením. Ak je podnik potenciálne životaschopný, bude jeho prežitie prínosom pre všetky zainteresované strany.

2.11

Záujmy zamestnancov sú chránené viacerými spôsobmi. Členské štáty implementovali smernicu o platobnej neschopnosti, ktorá ustanovuje platby zamestnancom v prípade platobnej neschopnosti. Ak odborník v oblasti platobnej neschopnosti môže zachrániť podnik, zamestnanci neprídu o svoje zamestnanie. Pokiaľ podnikateľ po krachu opäť začne podnikať, vytvorí nové pracovné miesta. Vznik nových pracovných miest i zachovanie existujúcich je jednoznačne prínosom pre celú spoločnosť.

3.1.1

Prvým krokom k vyrovnaniu sa s negatívnymi následkami neúspechu v podnikaní je verejne o ňom diskutovať. V EÚ široká verejnosť často vníma bankrot ako kriminálnu záležitosť bez ohľadu na to, čo ho zapríčinilo. Médiá by mali zohrať pozitívnu úlohu pri odstraňovaní tohto nesprávneho chápania. Odporúčania, ktoré možno využiť:

3.2.1

Z právneho hľadiska môže byť opätovný začiatok po bankrote náročný. V mnohých krajinách sa v konkurznom práve zaobchádza so všetkými rovnako bez ohľadu na to, či bol bankrot podvodom alebo bol zapríčinený nezodpovednosťou podnikateľa alebo či neúspech nezavinila žiadna zrejmá chyba vlastníka alebo manažéra, t. j. že postupoval čestne a podľa pravidiel.

3.2.2

Početné pravidlá ukladajú subjektom v konkurze obmedzenia, zákazy a vylúčenia len na základe existencie vyhláseného konkurzného konania. Automatickosť tohto prístupu vôbec neberie do úvahy riziká, ktoré k podnikaniu neodmysliteľne patria, a navodzuje dojem, že človek, ktorý zbankrotoval, si už nezaslúži dôveru spoločnosti. V základných princípoch právnych predpisov týkajúcich sa platobnej neschopnosti je v EÚ potrebný radikálny posun. Hlavné pripomienky sú nasledovné:

3.3.1

Stigma neúspechu v podnikaní je jedným z dôvodov, prečo mnohé malé a stredné podniky, ktoré majú finančné ťažkosti, skrývajú svoje problémy, až kým nie je príliš neskoro. Na zabránenie bankrotu je rozhodujúca včasná reakcia a v mnohých prípadoch je záchrana výhodnejšia ako likvidácia. Hlavné ponaučenia sú:

3.4.1

Hlavným obmedzeniam, s ktorými sa podnikatelia zakladajúci svoj druhý podnik stretávajú, t. j. zdrojom, zručnostiam a psychickej podpore, sa nevenuje dostatočná verejná podpora. Novým začiatkom vo všeobecnosti bráni nedostatok zdrojov, najmä finančných prostriedkov, potrebných na založenie nového podniku. Odporúčania, ktoré možno využiť:

3.5

Vcelku možno povedať, že dobré národné rámcové podmienky na podnikanie majú rozhodujúci význam pre plné využívanie podnikateľského potenciálu EÚ a pre vytváranie dynamických spoločností. Spoločenské uznanie úspešného podnikania je preto veľmi dôležité a malo by ísť ruka v ruke s politikou podpory druhej šance pre tých podnikateľov, ktorí neuspeli.

4.1

EHSV podporuje snahu Komisie o prekonanie stigmy spojenej s neúspechom v podnikaní. Komisia oprávnene tvrdí, že tak vznik a úspech, ako aj neúspech podnikania sú súčasťou trhového hospodárstva. Správne zdôrazňuje, že spoločnosť vo všeobecnosti nedoceňuje a nerozumie podnikaniu, a preto nevníma ťažkosti a neúspech v podnikaní ako normálny hospodársky vývoj, resp. ako príležitosť na nový začiatok.

4.2

Hoci EHSV zastáva názor, že väčšina usmernení uvedených v oznámení je nevyhnutných, časť z nich sa nezdá byť veľmi presvedčivá. Výhrady výboru sú zdôraznené v bodoch 4 a 5 tohto stanoviska.

4.3

Účelom a cieľom podnikateľskej činnosti je vytvoriť podnikateľskú jednotku, ktorá prináša zisk a je dostatočne pružná. Podnikatelia prinášajú inovácie s cieľom uspokojiť potreby zákazníkov, ktorých potreby sú buď neuspokojené, alebo nie sú uspokojované najúčinnejším možným spôsobom.

4.4

Podnikateľ môže rozpoznať obchodnú príležitosť. Napríklad, podnikateľ z Londýna videl príležitosť v oblasti dovozu a vývozu medzi Spojeným kráľovstvom a Indiou, ktorá by uspokojovala potreby v obidvoch krajinách. Zaplnil tak medzeru na trhu. Iní podnikatelia zapĺňajú medzery na trhu napríklad tak, že otvárajú reštaurácie alebo kaderníctva zamerané na skupiny obyvateľstva, ktorých potreby nie sú dostatočne uspokojované.

4.5

Amazon je najlepším príkladom uspokojenia potreby čo najefektívnejším spôsobom. Kníhkupectvá prežijú vďaka tým, ktorí radi listujú v knihách a majú a to čas. Amazon uspokojuje potreby inej časti záujemcov o knihy.

4.6

Niektorí podnikatelia začnú podnikať, aby tak využili vývoj vo vede a technológii. Niektoré podniky sa vyvinú z vedľajších aktivít univerzít, výskumných ústavov alebo vedeckých spoločností, od ktorých sa po určitom čase odlúčia a osamostatnia sa. Štyria profesori z Londýnskej univerzity založili spoločnosť, ktorá s využitím licencovaného softvéru poskytuje obrazovú analýzu umožňujúcu zlepšenie spôsobov merania liečebného účinku liečiv vo fáze vývoja. Srdcom tohto podnikania je softvér, ktorý je duševným vlastníctvom. Jeden z týchto profesorov bol vymenovaný za riaditeľa a momentálne si kladie otázku či je podnikateľom alebo nie.

4.7

Ak má podnikateľ uspieť, potrebuje predovšetkým tri veci. V prvom rade, musí mať potrebné znalosti a skúsenosti, aby dokázal správne zhodnotiť trhové príležitosti, a know-how na to, aby zrealizoval podnikateľský zámer, či už ide o novú reštauráciu, internetovú cestovnú kanceláriu alebo prelomovú vedeckú aplikáciu. Prvým krokom v každom podnikaní je uskutočnenie zámeru. Znamená to vytvoriť taký výrobok alebo službu, za ktorý sú zákazníci ochotní zaplatiť cenu potrebnú na pokrytie nákladov a vytvorenie zisku. Mnoho nádejných podnikateľov stroskotá na tomto bode. Niektorí sa dokážu poučiť zo svojich chýb a začať odznova. Iní sa nepoučia nikdy.

4.8

Druhou nevyhnutnou požiadavkou sú finančné prostriedky. Niektoré začínajúce podniky sú dostatočne príťažlivé na to, aby už na začiatku prilákali poskytovateľov rizikového kapitálu. Väčšina poskytovateľov rizikového kapitálu nezačne s podnikateľom spolupracovať skôr, ako on uskutoční svoj zámer. Program EIB pre oblasť rizikového kapitálu je už známy, no opäť bude jeho kapacita obmedzená. Finančné prostriedky sú zvyčajne poskytované v tranžiach alebo kolách. Ak finančné prostriedky poskytnuté v prvej fáze prinesú dobré výsledky, je oveľa jednoduchšie získať ďalšie finančné prostriedky.

4.9

V začiatočnej fáze pochádzajú finančné prostriedky najčastejšie od príbuzných a priateľov. Bankové úvery sú síce dostupné, ale banky požadujú zabezpečenie. Ak podnik nemá aktíva, banky použijú ako záruku majetok podnikateľa. Ručenie osobným majetkom podnikateľa, príbuzných a priateľov odrádza. Podobné záruky budú zvyčajne potrebné v priebehu celej začiatočnej fázy podnikania, pretože kým sa súkromné podniky netransformujú na akciové spoločnosti, musia sa spoliehať na podporu zo strany bánk. Ak banka siahne na majetok, ktorým bol úver zaručený, môže podnikateľ prísť o svoj domov. Za takýchto okolností môžu záväzky voči daňovému úradu a sociálnej poisťovni situáciu ešte zhoršiť.

4.10

V stanovisku na tému „Daňové stimuly v prospech výskumu a vývoja“ (1) výbor povzbudil členské štáty k tomu, aby udeľovali daňové úľavy fyzickým osobám, ktoré investujú do začínajúcich podnikov. Takéto daňové stimuly by podnikateľom jednoznačne uľahčili získavanie kapitálu pre ich nové podnikanie.

4.11

Po dovŕšení začiatočnej fázy závisí úspech podnikania od jeho tretieho nenahraditeľného prvku: životaschopného podnikateľského modelu. Je kľúčom k rastu podniku. Model je založený na niekoľkých pomeroch, v ktorých sú zhrnuté základné prvky podnikania. Ak od objemu predaja odpočítame variabilné náklady, získame príspevkovú maržu. Z nej po odrátaní fixných nákladov vyrátame zisk pred zdanením, z ktorého sa splácajú bankové úvery. V prípade, že podnikový model nefunguje podľa očakávaní, alebo ak vedenie podniku nemá dostatočné schopnosti alebo skúsenosti na riadenie predaja, resp. na dosiahnutie úspechu, pravdepodobne to povedie k bankrotu tých, ktorí poskytli záruku na bankový úver. Z takéhoto bankrotu treba jednoznačne vyvodiť ponaučenie. Ak podnikateľ pochopil podstatu podnikového modelu, existuje možnosť začať odznova.

4.12

Podnikové modely, ktoré už preukázali svoju úspešnosť, sú neustále ohrozované zmenami zamestnancov, zákazníkov, trhov, technológií a konkurentov. Zmeny, najmä v podnikaní v oblasti technológií, podrobujú podnikateľov skúškam aj ďalej po úspešnom založení podniku. Podnikatelia, ktorí neprejdú úspešne skúškou zmeny, sa môžu z tejto skúsenosti poučiť. Iní, predovšetkým druhá a tretia generácia majiteľov, sa možno nepoučia.

4.13

Pri uskutočňovaní podnikového modelu je rozhodujúca úloha podnikateľa a jeho tímu. Predovšetkým znalosti v oblasti finančného manažmentu sú nevyhnutné. Dobrý podnik sa môže stať príliš úspešným a preinvestovať do takej miery, že nebude schopný platiť svoje účty. Podnik sa tak môže ocitnúť pod správou veriteľov. Takéto podniky majú všetky predpoklady na úspešný nový začiatok.

4.14

Ďalšiu finančnú pascu predstavuje situácia, keď dôležitý odberateľ nesplatí svoje záväzky, čím privedie podnikateľa do druhotnej platobnej neschopnosti, a banka bude chcieť uzavrieť úver uplatnením nároku na majetok v záruke. Štatistiky Komisie ukazujú, že jeden zo štyroch prípadov platobnej neschopnosti je zapríčinený oneskoreným splatením záväzkov. Aj v takomto prípade môže znovu založený podnik prežiť. Komisia a vlády členských štátov si uvedomujú zraniteľnosť malých a mladých podnikov. Uvedenou problematikou sa zaoberá smernica o boji proti oneskoreným platbám a pripravovaná právna úprava problematiky malých podnikov sa k nej znovu vráti.

4.15

Niektoré podniky nezbankrotujú z vlastnej viny. Dôvodom ich neúspechu môžu byť nepredvídané okolnosti, ako napríklad hospodársky otras, ktorý nasledoval po teroristických útokoch z 11. septembra 2001, alebo extrémne poveternostné podmienky. Pri určitej dávke prezieravosti sa dopad dal zmierniť prostredníctvom poistenia. Preto vyzývame organizácie, ktoré podporujú malé podniky, aby oboznámili podnikateľov s výhodami nástrojov obozretného podnikania.

4.16

Existuje skrátka mnoho príčin, ktoré môžu doviesť podnik k bankrotu, a to aj napriek najlepším úmyslom podnikateľa. V začiatočnej fáze nemusí byť možné vytvoriť životaschopný podnik. Po prekonaní tejto fázy môže budúcnosť podniku ohroziť chybný podnikový model. Na druhej strane môžu neúspech potenciálne životaschopných podnikov spôsobiť rovnako tak chyby podnikateľov, ako aj príčiny, ktoré podnikatelia nemôžu ovplyvniť. Takéto podniky, a zároveň väčšinu pracovných miest, by mohli a dokonca mali zachrániť nútení správcovia.

4.17

Je dôležité rozlišovať medzi podnikom jeho vedením. Vedenie podniku môže zbankrotovať, zatiaľ čo nútený správca môže zachrániť podnik a jeho zamestnancov. Neúspech v podnikaní môže pre podnikateľa znamenať bankrot, ak si banka uplatní nárok na majetok, ktorým bol úver zaručený, a to aj prípade, ak podnikateľ nekonal podvodným spôsobom. Práve o týchto bezúhonných podnikateľov sa Komisia zaujíma. Iní, ktorí neuspejú kvôli svojej neschopnosti a nemajú jasnú víziu do budúcnosti, pravdepodobne nemajú hospodárstvu čo ponúknuť, aj keby dokázali získať finančnú podporu. Nie všetci zbankrotovaní podnikatelia si zaslúžia druhú šancu.

5.1.1

Najsilnejší odkaz, aký vlády členských štátov môžu dať verejnosti, vyplynie zo zmien v právnych predpisoch týkajúcich sa platobnej neschopnosti. Ak bude zákon jednoznačne podporovať druhú šancu pre podnikateľov, odrazí sa to aj v médiách.

5.1.2

Vlády môžu spojiť svoje sily s organizáciami a inštitúciami, ktoré úzko spolupracujú s podnikateľským odvetvím. Najzainteresovanejšou skupinou sú predstavitelia účtovníckej profesie, no organizácie zastupujúce MSP a SZČO môžu takisto zohrať dôležitú úlohu.

5.1.3

Oznámenie uvádza myšlienku udeľovania ocenenia podnikateľom, ktorí začali odznova a uspeli. Ak by spomenuté organizácie prijali takéto opatrenia, pozitívna reakcia zo strany médií by na seba nenechala čakať.

5.2.1

EHSV plne podporuje všetky pripomienky a návrhy v oznámení súvisiace s právnou úpravou platobnej neschopnosti. Jeho konečné hodnotenie bude samozrejme závisieť od znenia zákonov, ktoré budú potom zavedené. Body, ktoré by mali byť zahrnuté v znení týchto zákonov sú uvedené v časti 3.2 a ide predovšetkým o oficiálne uznanie bankrotov bezúhonných podnikateľov, krátku lehotu na oddlženie a odstránenie množstva právnych obmedzení, vylúčení a zákazov a umožnenie zrýchlených konaní. Strednodobým cieľom by mali byť konania v lehote menej ako 12 mesiacov.

5.2.2

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné, aby všetky členské štáty čo najrýchlejšie dokončili revíziu svojich právnych predpisov týkajúcich sa platobnej neschopnosti. Popri zmenách v právnych predpisoch je veľmi dôležité, aby súdy riešili konkurzné konania bezodkladne. Tento proces musí byť dobre zorganizovaný. Navrhované zmeny sú súčasťou programu na podporu druhej šance.

5.3.1

Aktívna podpora ohrozených podnikov je druhou hlavnou myšlienkou oznámenia. Nie je vyslovene súčasťou programu pre podnikateľov, ktorí začínajú odznova. Ide o program zameraný na predchádzanie bankrotom a ochranu podnikov a pracovných príležitostí. Z tohto hľadiska je zámerom oznámenia predísť vďaka včasnému varovaniu odvrátiteľným bankrotom a poskytovať dočasné financovanie a služby poradcov.

5.3.2

Jediným nedostatkom tohto programu je, že nie je veľmi praktický pre malé a stredné podniky vo všeobecnosti, pretože obsahuje iba niekoľko mechanizmov, vďaka ktorým by bolo možné proaktívne rozpoznať ohrozené podniky spomedzi desiatok tisíc malých a stredných podnikov v každom členskom štáte. Členské štáty by napriek tomu mali maximálne využívať dostupné možnosti, napr. vo Francúzsku poskytujú orgány zodpovedné za výber DPH včasné varovanie podnikom v prípadoch hroziacich problémov v oblasti cash-flow. Podporné opatrenia by mali byť zamerané na predchádzanie bankrotu, odborné poradenstvo a včasnú intervenciu. Problém vzniká vtedy, ak si vedenie neuvedomuje, že jeho podnik je ohrozený. Vlády členských štátov budú musieť spolupracovať s predstaviteľmi účtovníckej profesie a podpornými organizáciami MSP na vytvorení proaktívnych opatrení, ktoré by boli primerané spôsobu fungovania MSP v jednotlivých členských štátoch.

5.3.3

EHSV nepodceňuje ťažkosti spojené s poskytovaním takejto podpory. Ovplyvňovanie trhových síl zo stany vlády môže byť nebezpečné a môže oslabiť fungovanie trhu.

5.3.4

V akciových spoločnostiach existuje dvojitá povinnosť: včas sa musia predkladať účtovné výkazy a audítori potvrdzujú spolu s vedením podniku dobrý stav podniku, t. j. že podnik dokáže splácať svoje záväzky. Ak by sa takáto disciplína, najmä čo sa týka včasného predkladania účtovných výkazov, presadila pri všetkých právnych formách podnikov, pomohlo by to zlepšiť systém včasného varovania.

5.3.5

EHSV víta zameranie na ohrozené podniky, pretože prináša vyhliadky na ochranu pracovných miest a na nadväznosť v zamestnanosti.

5.4.1

Dvanásť až sedemnásť členských štátov pozmenilo, alebo práve mení, svoje právne predpisy týkajúce sa platobnej neschopnosti, avšak čo sa týka odporúčaní Komisie v oblasti aktívnej podpory podnikateľov, ktorí začínajú odznova, nebadať zo strany členských štátov žiadnu aktivitu.

5.4.2

Dôvodom uvedenej nečinnosti je, že určité návrhy je opäť možné považovať za protichodné s trhovými silami. Platí to predovšetkým pre návrhy, podľa ktorých by banky mali byť menej obozretné a príslušné orgány by mali vytvárať siete na podporu podnikateľov, ktorí začínajú odznova.

5.4.3

Návrhy, ktoré patria do právomoci členských štátov (verejná finančná podpora, prístup bezúhonných zbankrotovaných podnikateľov k úverom a verejné obstarávanie), by mohli byť zrealizované bez väčších problémov ešte pred zmenou právnych predpisov v oblasti platobnej neschopnosti.

5.4.4

Rovnako tak by mohli poskytovatelia odbornej prípravy pre podnikateľov ponúkať prípravu pre tých, ktorí začínajú odznova, ak bude o to záujem.

5.5.1

EHSV s potešením podporuje plán Komisie vytvoriť internetovú stránku, zameranú na politiku druhej šance (http://ec.europa.eu/sme2chance). Táto stránka pomôže najmä organizáciám, ktoré podporujú iniciatívy zamerané na politiku podpory druhej šance v jednotlivých členských štátoch.

5.5.2

Hlavnou témou podujatia Komisie zameraného na MSP, ktoré sa uskutoční na jar roka 2009, bude nový začiatok a ďalšie otázky súvisiace s druhou šancou. EHSV očakáva, že uvedená iniciatíva povzbudí nelegislatívne opatrenia v rámci programu podpory druhej šance.

30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/32

1.1

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby naďalej vytrvalo pokračovala vo svojom cieli čoraz viac sprístupňovať verejné obstarávanie a presadzovať princípy transparentnosti, rovnakého zaobchádzania, spoločenskej zodpovednosti a zodpovednosti voči životnému prostrediu.

1.2

V rámci opätovných rokovaní o dohode o vládnych zákazkách, EHSV odporúča Komisii, aby sa rozhodne postavila proti protekcionistickým postupom niektorých krajín pristupujúcich k dohode.

1.3

Pokiaľ ide o pomoc od štátu pri rozvoji, EHSV sa vyslovuje za postupné a recipročné zrušenie systémov „viazanej pomoci“ a domnieva sa, že v tomto prípade musia byť hlavnými kritériami efektívnosť a transparentnosť.

1.4

Na úrovni Európskej únie sa EHSV vyslovuje za transparentnosť a moderné ustanovenia v oblasti verejného obstarávania a zverejňovania ponúk. V tejto súvislosti sa bude EHSV plne zasadzovať proti zvýšeniu prahových hodnôt stanovených európskymi smernicami, ktoré predstavujú záruku transparentnosti. EHSV podporuje oznámenie Komisie, ktoré má za cieľ zvýšiť transparentnosť verejného obstarávania v prípadoch obstarávaní pod prahovými hodnotami uvedenými v smerniciach.

1.5

EHSV nepodporuje systém zavedenia kvót v rámci EÚ pre malé a stredné podniky podľa vzoru zákona Small Business Act v USA, ale uznáva záujem európskeho orientačného plánu zlepšiť postavenie MSP, a najmä VMP (veľmi malých podnikov) s konkrétnymi projektmi s časovým harmonogramom a viacročným rozpočtom a ktorý by sa zameriaval na inováciu a vytváranie podnikov, predovšetkým v kľúčových oblastiach energetickej účinnosti a ochrany životného prostredia.

1.6

Orientačný plán by preto mohol byť účinnejší a ľahšie vykonateľný, ak by bol doplnený informačnými systémami, ktoré sa opierajú o prirodzené kontakty MSP, fungujúce transparentné a rovnocenné konzultačné mechanizmy a jednoduché európske právne nástroje.

1.7

Tieto konkrétne projekty a ustanovenia by mali pri každej možnej príležitosti uplatňovať zásadu „myslieť najskôr na malé podniky“, napríklad zásadu jediného kontaktného miesta v prípade vybavovania administratívnych formalít, a to prostredníctvom administratívnych postupov a techník prispôsobených veľkosti malých podnikov, ich typológii, s cieľom znižovať záťaž, ktorú musia znášať.

2.1

Budúce francúzske predsedníctvo v Rade EÚ požiadalo EHSV prostredníctvom oficiálneho listu štátneho tajomníka pre európske záležitosti Francúzskej republiky o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému „medzinárodné verejné obstarávanie“.

2.1.1

Táto žiadosť uvádza odkaz na prebiehajúce rokovania v rámci revízie dohody o vládnych zákazkách (GPA) Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá spája 12 krajín (1) a Európsku úniu (a tiež 18 krajín so štatútom pozorovateľa).

2.1.2

Francúzska vláda na jeseň 2007 so znepokojením reagovala na veľkorysú ponuku Európskej únie, ak vezmeme do úvahy, že niektoré štáty (USA, Kórea, Japonsko) uplatňujú obmedzujúce klauzuly pri prístupe k verejnému obstarávaniu v ich krajinách, pričom k niektorým obstarávaniam majú prístup výhradne národné malé a stredné podniky.

2.2

Francúzsko, ktorého postoj podporili viaceré členské štáty, žiadalo buď lepší prístup na verejné trhy týchto štátov v rámci revidovanej GPA alebo uplatňovanie podobných obmedzení v Európskej únii v prospech európskych MSP.

2.3

V súčasnosti sa GPA týka podobných prahových hodnôt obstarávaní, ako sú platné prahové hodnoty pre plnenie požiadaviek stanovené smernicami Európskej únie (2). Podniky z 12 iných štátov, ktoré sa zúčastňujú na dohode, sa teda môžu zúčastniť na verejnom obstarávaní v EÚ, pokiaľ ide o čiastku vyššiu, ako sú uvedené prahové hodnoty.

2.4

EHSV sa už vyslovil k otázke otvárania verejného obstarávania v Európskej únii, pričom vyjadril poľutovanie predovšetkým nad nízkou cezhraničnou účasťou podnikov na verejnom obstarávaní v Európskej únii (3).

3.1

Na medzinárodnej úrovni môžeme považovať trhy Európskej únie za mimoriadne otvorené medzinárodnej konkurencii. Rovnako je to pri čoraz väčšom počte obstarávaní, ktoré financuje Európska únia v rámci rozvojovej pomoci (EÚ je najvýznamnejším poskytovateľom pomoci vo svete). EHSV však vyslovuje poľutovanie nad konaním niektorých členských štátov, ktoré spájajú rozvojovú pomoc s vynútením si kontraktov pre podniky z krajiny poskytujúcej pomoc (4).

3.2

Niektorí naši partneri uplatňujú systémy rôznej ochrany (napr. ustanovenie „Buy American“ alebo zákon „Small Business Act“ v USA) a tiež programy „viazanej“ pomoci. Otvorenie verejného obstarávania medzinárodnej konkurencii musí pre Európsku úniu predstavovať výhodu, ak si uvedomíme skutočnosť, že viacero jej subjektov, medzi nimi aj MSP, sú lídrami v odvetviach stavebníctva, verejných prác, alternatívnych zdrojov energie a ochrany životného prostredia.

3.3

Americký zákon „Small Business Act“ obsahuje okrem podporných opatrení pre MSP ustanovenie, ktoré vyhradzuje 25 % federálnych verejných obstarávaní pre americké MSP.

3.4

Pokiaľ ide o obnovenie rokovaní o dohode o vládnych zákazkách (GPA), EHSV sa domnieva, že hoci je potrebné zdôrazniť zásadu reciprocity, nemali by sa prijímať protekcionistické opatrenia podobné tým, ktoré uplatňujú naši konkurenti, pretože by to neuľahčilo celkový cieľ Európskej únie – otvoriť oblasť verejného obstarávania.

3.5

Tento cieľ sa navyše nemá vzťahovať len na zúčastnené strany dohody o vládnych zákazkách, ale tiež iné krajiny, kde nie sú postupy pri verejnom obstarávaní veľmi transparentné a sú vo všeobecnosti nedostupné pre európske podniky.

3.6

Myšlienka vylúčiť dočasne z dohody o vládnych zákazkách verejné obstarávanie financované z európskych fondov pre podniky z krajín uplatňujúcich vnútroštátne protekcionistické opatrenia je zaujímavým nápadom, ktorú už EHSV rozoberal vo svojich predchádzajúcich stanoviskách.

3.7

EHSV zdôrazňuje, že pri rokovaniach musia byť zohľadnené otázky rešpektovania životného prostredia a minimálnych sociálnych noriem, ktoré sú stanovené v dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP) (ako aj v kolektívnych medzisektorových, sektorových a podnikových dohodách, ktoré uzatvorili sociálni partneri a uplatňujú sa v príslušných krajinách), najmä pri bilaterálnych dohodách s krajinami, ktoré neratifikovali Kjótsky protokol alebo dohovory MOP, prípadne ich neuplatňujú vôbec alebo nedostatočne.

4.1

Podľa amerického príkladu Európska komisia oznámila, že by mohla zaviesť „Small Business Act“ na európsky spôsob, ktorý by nezavádzal osobitné kvóty pre MSP v oblasti verejného obstarávania, ako je to v USA, ale uľahčoval by ich účasť na ňom a, v širšom meradle, navrhol konkrétne opatrenia v prospech MSP.

4.2

Otázka prijať kvóty v prospech MSP nie je v rámci EÚ na mieste, nakoľko okolo 42 % (podľa Európskej komisie) celkového objemu verejného obstarávania (zdroj z roku 2005) tvorili podniky, ktoré sú v rámci terminológie Spoločenstva (5) označené ako MSP.

4.3

V rámci EÚ ide o zhodnotenie európskeho rozmeru verejného obstarávania s cieľom lepšie využiť verejné financie. Napriek výraznému zvýšeniu podielu podnikov z iných členských štátov EÚ na verejnom obstarávaní, sa podniky sťažujú na nedostatok transparentnosti a užitočných informácií v súvislosti s ich účasťou na cezhraničných verejných obstarávaniach. Tieto sťažnosti sa týkajú predovšetkým verejných obstarávaní, ktoré sú pod prahovými hodnotami uvedenými v európskych smerniciach, a preto pre ne neplatí povinnosť uverejnenia výzvy na európskej úrovni. Podnikatelia tiež s poľutovaním konštatujú, že európske smernice sa komplikujú transpozičnými postupmi, ktoré nie sú vždy transparentné (odklady, omeškania....) a ku ktorým sú často pripojené špecifické vnútroštátne predpisy, ktoré sa navzájom dopĺňajú. EHSV uznáva oprávnenosť predpisov v oblasti verejného obstarávania, ale požaduje viac transparentnosti a právnej istoty.

4.4

EHSV sa domnieva, že stanovenie prahových hodnôt, pri ktorých sa uplatňujú zásady otvorenosti, transparentnosti a uverejňovania výziev, sú najlepším možným spôsobom zabezpečenia, aby sa hospodárske subjekty, najmä veľmi malé podniky, mohli zúčastniť na verejnom obstarávaní. V samotnej EÚ je predmetom mnohých sťažností na nedostatok otvorenosti zo strany MSP verejné obstarávanie, ktoré sa vykonáva pod týmito prahovými hodnotami, kde by sa však mali uplatňovať zásady rovnosti zaobchádzania a nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti.

4.5

Hoci európske podnikateľské združenia nesúhlasia s myšlienkou zaviesť kvóty, podobne ako je to v USA, uznávajú dôležitosť aktívnej podpornej politiky, predovšetkým pre verejné obstarávania pod prahovými hodnotami stanovenými v európskych smerniciach a verejné obstarávania spojené s novými technológiami, energetickou účinnosťou alebo ochranou životného prostredia.

4.6

EHSV plne podporuje orientačný plán pre európske MSP, ktorý obsahuje celý rad presných a záväzných ustanovení doplnených o harmonogram a plán financovania. Opiera sa o 20 rokov existencie európskej politiky v prospech malých podnikov, predovšetkým o Európsku chartu malých podnikov prijatú na európskom samite v Santa Maria de Feira v júni 2000 a tiež o závery konferencie v Štutgarte o živnostníkoch a malých podnikov v apríli 2007.

4.7

Za najvhodnejšie opatrenia možno považovať:

—

Pravidlá pre orgány rozhodujúce o výsledkoch verejného obstarávania s cieľom umožniť najmenším podnikom zúčastniť sa na verejnom obstarávaní a osvedčené postupy pri zjednodušení a uľahčení postupu.

—

Jednotné európske opatrenia ako napr. Patent Spoločenstva alebo Európsky štatút malého a stredného podnikania (iniciatíva Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Prístup MSP k európskemu právnemu štatútu“ z 21. 3. 2002), ktoré majú za cieľ zjednodušenie právneho rámca Európskej únie a potvrdenie „európskej identity“ podnikov.

—

Posilnenie smernice o „lehotách splatnosti“, ako to EHSV požadoval (6).

—

Podpora a rozvoj informačných systémov a sprostredkovania spojených s cezhraničným verejným obstarávaním, a vytváranie sietí podnikov s efektívnym využitím novej európskej siete Enterprise Europe Network ako aj podpora miestnych iniciatív, ktoré realizujú združenia MSP.

—

Podpora pilotných projektov elektronického verejného obstarávania, vytváranie siete podnikov, informačných portálov a jednotných kontaktných miest o cezhraničnom verejnom obstarávaní, ktoré by čerpali z existujúcich sietí, ktoré uznávajú ekonomické subjekty.

—

Zavedenie systému financovania pre účasť MSP na verejnom obstarávaní vo forme garančných fondov, záručného a úverového poistenia, pričom by sa na tento účel využili európske štrukturálne fondy.

—

Spustenie európskych školiacich a pilotných programov pre MSP na podporu energetickej účinnosti a ochrany životného prostredia (najmä v stavebníctve). Toto nové opatrenie by mohlo využiť nevyčerpané európske fondy, ktoré sú každoročne opätovne vyplácané členským štátom.

—

Rozšírenie mechanizmov na podporu účasti MSP na aktivitách a výskumných programoch Európskej únie (dotácie na realizáciu, spoločný výskum) a podnecovanie členských štátov k zavádzaniu rovnakých opatrení na vnútroštátnej úrovni, najmä v oblastiach spojených s novými technológiami, vrátane obrany a zdravia.

—

Preskúmať konzultačné a hodnotiace postupy Európskej komisie, ktoré často nezohľadňujú situáciu európskeho hospodárskeho prostredia, ktoré sa z veľkej časti skladá z MSP: skonsolidovať hodnotiace správy MSP, systematickejšie využívať prieskumné stanoviská EHSV, viac sa opierať o organizácie občianskej spoločnosti.

—

Posilniť úlohu siete EEN (Enterprise Europe Network) zloženej z viac ako 600 subjektov v miestnych štruktúrach a uznaných miestnymi hospodárskymi subjektmi v Európskej únii, a tiež existujúcimi podnikateľskými organizáciami s cieľom rozvinúť skutočnú európsku sieť slúžiacu na upozornenie, sprostredkovateľskú činnosť a podporu malých a stredných podnikov.

30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/35

—

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prispôsobení určitých aktov, na ktoré sa vzťahuje postup uvedený v článku 251 zmluvy, rozhodnutiu Rady 1999/468/ES zmenenému a doplnenému rozhodnutím 2006/512/ES, pokiaľ ide o regulačný postup s kontrolou – Časť I“

—

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prispôsobení určitých aktov, na ktoré sa vzťahuje postup uvedený v článku 251 zmluvy, rozhodnutiu Rady 1999/468/ES zmenenému a doplnenému rozhodnutím 2006/512/ES, pokiaľ ide o regulačný postup s kontrolou – Časť II“

—

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prispôsobení určitých aktov, na ktoré sa vzťahuje postup uvedený v článku 251 zmluvy, rozhodnutiu Rady 1999/468/ES zmenenému a doplnenému rozhodnutím 2006/512/ES, pokiaľ ide o regulačný postup s kontrolou – Časť III“

—

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prispôsobení určitých aktov, na ktoré sa vzťahuje postup uvedený v článku 251 zmluvy, rozhodnutiu Rady 1999/468/ES zmenenému a doplnenému rozhodnutím 2006/512/ES, pokiaľ ide o regulačný postup s kontrolou – Časť IV“

1.1

Výbor víta zavedenie regulačného postupu s kontrolou do systému konzultácií vo výboroch a zosúladenie štyroch balíkov navrhovaných smerníc a nariadení s týmto postupom.

1.2

Výbor berie na vedomie, že návrh Komisie bezodkladne zmeniť a doplniť určité akty (1) je v súlade s rozhodnutím 1999/468/ES a spoločným vyhlásením o zozname aktov, ktoré je potrebné čo najskôr zmeniť a doplniť, ako aj o zrušení časového obmedzenia pre výkon vykonávacích právomocí Komisie.

1.3

Výbor odporúča, aby nariadenia o zosúladení s rozhodnutím 2006/512/ES boli prijaté včas ešte pred nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy.

1.4

Výbor pripomína, že Lisabonská zmluva zavádza novú hierarchiu pravidiel, keď rozlišuje medzi legislatívnymi, delegovanými a vykonávacími aktmi, pričom Európsky Parlament a Rada majú rovnaké právomoci pri stanovení spôsobov kontroly týchto aktov.

1.5

Výbor zdôrazňuje, že je dôležité:

1.6

Výbor zdôrazňuje, že je dôležité, aby postupy výboru boli maximálne transparentné a zrozumiteľné pre obyvateľov EÚ, obzvlášť pre osoby, ktorých sa tieto akty priamo týkajú.

1.7

Výbor pripomína, že je potrebné v plnom rozsahu uplatniť článok 8A Lisabonskej zmluvy, podľa ktorého musia byť rozhodnutia prijímané čo najbližšie k občanom a musí byť zaručené, aby občania a občianska spoločnosť mali plný prístup k informáciám.

1.8

Výbor na záver žiada, aby bol posúdený dosah uplatňovania nového postupu a aby bola Európskemu parlamentu, Rade a výboru predkladaná pravidelná správa o účinnosti, transparentnosti a šírení informácií.

2.1

Rada 17. júla 2006 (2) zmenila a doplnila rozhodnutie, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (3), zavedením regulačného postupu s kontrolou. Vďaka tomuto postupu sa môže zákonodarca postaviť proti prijatiu „kvázi-legislatívnych“ opatrení, t.j. opatrení všeobecného charakteru zameraných na zmenu alebo doplnenie nepodstatných prvkov základného aktu, ktorý bol prijatý postupom spolurozhodovania, vždy keď sa bude domnievať, že návrh opatrení presahuje vykonávacie právomoci uvedené v základnom akte alebo že návrh nie je zlučiteľný s cieľom alebo obsahom základného aktu alebo že nerešpektuje zásadu subsidiarity alebo proporcionality.

2.2

Ide tu o typické opatrenie v rámci procesu komitológie, ktorým sa označujú postupy, prostredníctvom ktorých Komisia na základe článku 202 zmluvy o ES vykonáva právomoci, ktorými bola poverená, aby uplatňovala „legislatívne“ akty Spoločenstva, teda akty, ktoré prijal Európsky parlament a Rada alebo iba Rada v súlade s niektorým z rozhodovacích postupov uvedených v zmluve o ES (konzultácia, spolurozhodovanie, spolupráca, súhlasné stanovisko).

2.3

V rámci piatich komitologických postupov (konzultácia, riadenie, regulácia, regulácia s kontrolou a ochrana), ktoré upravuje rozhodnutie číslo 1999/468/ES Rady zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES, Komisia musí predložiť návrhy vykonávacích opatrení výborom zložených z úradníkov správnych orgánov členských štátov.

2.4

Európsky parlament, Rada a Komisia prijali v októbri 2006 spoločné vyhlásenie (4), v ktorom predložili zoznam rôznych už platných aktov, ktoré bude potrebné prednostne prispôsobiť novému postupu, a vyjadrili uspokojenie s tým, že Rada prijala rozhodnutie číslo 2006/512/ES, ktorým sa do rozhodnutia 1999/468/ES začleňuje nový postup (nazývaný „regulačný postup s kontrolou“) umožňujúci zákonodarcovi vykonávať kontrolu prijímania „kvázi-legislatívnych“ vykonávacích opatrení daného aktu prijatého v procese spolurozhodovania.

2.5

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci legislatívnych orgánov, Parlament a Rada uznávajú, že zásady dobrej legislatívy si vyžadujú, aby vykonávacie právomoci boli Komisii udelené bez časového obmedzenia. Zastávajú však názor, že v prípade potreby prispôsobenia by kontrolnú funkciu zákonodarcu mohla posilniť klauzula, na základe ktorej by Komisia prekladala návrh revízie alebo zrušenia ustanovení o delegovaní vykonávacích kompetencií.

2.6

Tento nový postup sa od nadobudnutia platnosti uplatňuje na „kvázi-legislatívne“ opatrenia uvedené v aktoch, ktoré budú prijímané postupom spolurozhodovania vrátane opatrení uvedených v aktoch, ktoré budú prijímané v budúcnosti v oblasti finančných služieb („Lamfalussyho“ akty (5)).

2.7

Na druhej strane však preto, aby nový postup bol uplatniteľný aj na už platné akty prijaté v rámci postupu spolurozhodovania, sa musia tieto akty prispôsobiť v súlade s uplatniteľnými postupmi s cieľom nahradiť postup stanovený v článku 5 rozhodnutia 1999/468/ES regulačným postupom s kontrolou vždy, keď ide o opatrenia spadajúce do jeho rozsahu pôsobnosti.

2.8

Komisia v decembri 2006 prijala 25 zodpovedajúcich návrhov (6), ku ktorým mal výbor možnosť vyjadriť sa (7).

2.8.1

Pokiaľ základný právny akt prijatý v rámci postupu stanoveného v článku 251 Zmluvy predpokladá prijatie opatrení všeobecnej pôsobnosti zameraných na zmenu nepodstatných prvkov tohto aktu aj vypustením niektorých prvkov alebo doplnením nových nepodstatných prvkov, tieto opatrenia sú schvaľované v rámci regulačného postupu s kontrolou.

2.8.2

Zástupca Komisie predloží regulačnému výboru s kontrolou, ktorý je zložený zo zástupcov členských štátov a ktorému predsedá zástupca Komisie, návrh opatrení, ktoré by mali byť prijaté.

2.8.3

Ak sú opatrenia navrhované Komisiou v súlade so stanoviskom výboru, uplatní sa tento postup:

2.8.4

Ak opatrenia navrhované Komisiou nie sú v súlade so stanoviskom výboru alebo ak stanovisko chýba, uplatní sa tento postup:

2.9

Predložené návrhy nariadení zodpovedajú potrebe prispôsobiť už prijaté právne akty v rámci postupu stanoveného v článku 251 Zmluvy v súlade s postupmi uplatniteľnými v oblasti poľnohospodárstva, zamestnanosti, humanitnej pomoci, podnikateľskej politiky, životného prostredia, európskych štatistísk, vnútorného trhu, zdravia a ochrany spotrebiteľov, energetiky a dopravy, informačnej spoločnosti.

3.1

Návrhy Európskej komisie sa týkajú zmien a doplnení nariadení a smerníc (8), pre ktoré platí postup stanovený v článku 251 Zmluvy, s cieľom prispôsobiť ich novým postupom stanoveným daným rozhodnutím rozhodnutiu Rady číslo 1999/468/ES zmeneným a doplneným rozhodnutím 2006/512/ES.

3.2

Pritom tu v súlade s prioritami politiky Spoločenstva v oblasti tvorby lepších právnych predpisov (9) ide v princípe len o potrebné prispôsobenie a aktualizáciu, ktoré si vyžaduje riadne uplatňovanie daného právneho aktu v súlade s článkom 251 Zmluvy o ES.

4.1

Výbor v plnom rozsahu podporuje rozlíšenie medzi legislatívnymi a výkonnými nástrojmi, ktoré v zmysle Lisabonskej zmluvy prinesie nové definície delegovaných právnych aktov, čím bude možné zjednodušiť a zracionalizovať tvorbu legislatívy a regulačných pravidiel Spoločenstva (10) a zachovať parlamentárny demokratický systém kontroly vykonávacích právomocí Komisie.

4.2

Výbor teda víta začlenenie regulačného postupu s kontrolou do systému konzultácií vo výboroch, ktorý umožní Rade a Európskemu parlamentu kontrolovať a prípadne meniť a dopĺňať vykonávacie nariadenia, ktoré prijíma Komisia v prípadoch, keď jej právny akt priznáva právo vykonávať vykonávacie právomoci v niektorých odvetviach, ale nedáva jej právo meniť a dopĺňať obsah.

4.3

Výbor odporúča, aby nariadenia o zosúladení štyroch balíkov smerníc a nariadení s rozhodnutím 2006/512/ES boli prijaté včas ešte pred nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy.

4.4

Výbor pripomína, že Lisabonská zmluva zavádza novú hierarchiu pravidiel, keď rozlišuje medzi legislatívnymi, delegovanými a vykonávacími aktmi (11), hoci pritom zachováva aktuálnu terminológiu (smernice, nariadenia a rozhodnutia): Európsky Parlament a Rada budú mať rovnaké právomoci pri stanovení spôsobov kontroly delegovaných aktov a vykonávacích aktov (komitológia) (12).

4.5

Výbor zdôrazňuje, že je dôležité:

4.6

Výbor opakovane zdôrazňuje, že „Európsky hospodársky a sociálny výbor zastával vždy názor, že komitologický postup, do ktorého boli zapojení len zástupcovia Komisie a členských štátov, a ktorý sa podľa zloženia výboru zameriava na riadenie, konzultácie alebo na reguláciu vyplývajúcu z uplatňovania právnych predpisov, musí byť transparentnejší a pochopiteľnejší pre európskych občanov a najmä pre tých, ktorých sa príslušné právne predpisy priamo týkajú“ (13).

4.7

Výbor v tejto súvislosti poukazuje na to, že je že je potrebné v plnom rozsahu uplatniť článok 8A Lisabonskej zmluvy, podľa ktorého musia byť rozhodnutia prijímané čo najbližšie k občanom a musí byť zaručené, aby občania a občianska spoločnosť mali plný prístup k informáciám.

4.8

Nakoniec je podľa názoru výboru potrebné, aby sa posúdil dosah uplatňovania nového postupu a Európskemu parlamentu, Rade a výboru sa pravidelne predkladala správa o účinnosti, transparentnosti a šírení užívateľom ľahko prístupných informácií o delegovaných aktoch Spoločenstva, aby bola možná kontrola uplatňovania tohto postupu, ktorý zlučuje regulačné a čisto výkonné opatrenia.

—

Prvá úroveň predstavuje legislatívnu činnosť v úzkom slova zmysle (prijímanie nariadení alebo smerníc postupom spolurozhodovania). V tejto fáze v prípade cenných papierov Komisia konzultuje Európsky výbor cenných papierov zložený zo zástupcov každého členského štátu.

—

Druhá úroveň sa týka vykonávacích opatrení vypracovaných Komisiou na základe poverenia obsiahnutého v legislatívnom akte v súlade s regulačným postupom (teraz regulačného postupu s kontrolou). V tejto fáze Komisia na základe odborného stanoviska Výboru európskych regulačných orgánov cenných papierov (CESR), zloženého zo zástupcov regulačných a dozorných orgánov členských štátov v danej oblasti, vypracuje návrh vykonávacích opatrení a predloží Európskemu výboru pre cenné papiere (ESC), ktorý sa k vypracuje stanovisko.

—

Tretia úroveň predstavuje v oblasti cenných papierov neformálnu koordináciu v rámci CESR činnosti národných regulačných a dozorných orgánov cenných papierov s cieľom zaručiť jednotné a koherentné prijímanie opatrení prijatých na prvých dvoch úrovniach.

—

Štvrtá úroveň rozhodovania zahŕňa uplatňovanie predpisov Spoločenstva v oblasti legislatívy a správy v členských štátoch a príslušnú kontrolu Európskej komisie.

30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/39

30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/39

1.1

EHSV sa domnieva, že v politike mestskej dopravy je potrebné stanoviť priority, a to predovšetkým v oblasti mestského územného plánovania, informačnej spoločnosti, informačných technológií a osvedčených postupov, hlavne v súvislosti s vytváraním verejných peších zón, cyklistických trás a s úmyslom zaviesť integrovaný prístup k infraštruktúre.

1.2

EHSV súhlasí s Komisiou a očakáva, že podporí opatrenia Spoločenstva zamerané na podporu mobility, predovšetkým na pozdvihnutie významu kvalitnej hromadnej dopravy a ochrany jej užívateľov, ako aj na podporu využívania cyklistickej dopravy a pešej chôdze.

1.3

Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné primerané a komplexné plánovanie miest a obmedzenie súkromnej automobilovej dopravy na základe jednotného a racionálneho územného plánovania a plánovania miest.

1.4

EHSV sa domnieva, že nezávisle od prijatia iného druhu opatrení je potrebné zmeniť smernice č. 85/377/EHS a 2001/42/ES v zmysle tohto stanoviska.

1.5

EHSV sa prikláňa k využívaniu „zelených nákupov“ pri verejnom obstarávaní v súvislosti s infraštruktúrami financovanými pomocou európskych programov a k odstráneniu existujúcich prekážok.

1.6

Vytvorenie Európskeho strediska pre monitorovanie udržateľnej mestskej mobility by prinieslo pridanú hodnotu, pretože by zhromažďovalo údaje a podporovalo výmenu existujúcich skúseností.

1.7

EHSV sa domnieva, že je potrebný všeobecný predpis na európskej úrovni, na základe ktorého by sa harmonizovali pravidlá pre výpočet poplatkov i štatistické údaje.

2.1

V posledných rokoch objem dopravy v mestách i okrajových štvrtiach podstatne narástol a často sme svedkami veľkých zmien v druhovom rozdelení dopravy: automobilová doprava postupne narastala a používanie verejnej dopravy klesalo, a to v absolútnych číslach i pri vzájomnom porovnaní.

2.2

Z príležitosti zverejnenia strednodobého preskúmania bielej knihy o doprave (1) v roku 2006 Európska komisia oznámila svoj úmysel vypracovať zelenú knihu o mestskej doprave a v posledných mesiacoch realizovala široké konzultácie s verejnosťou, pri ktorých vyjadril svoj postoj aj EHSV (2).

2.2.1

EHSV považuje opatrenia Spoločenstva v oblasti mestskej mobility za potrebné a užitočné a domnieva sa, že prijímanie rozhodnutí na úrovni Spoločenstva (3) predstavuje európsku pridanú hodnotu, ktorá môže mať podobu rôznorodých záväzných či nezáväzných opatrení.

3.1

Konzultačný proces, ktorý zorganizovala Komisia, naplnil veľké očakávania v súvislosti s vypracovaním skutočnej európskej politiky mestskej mobility.

3.2

Nová koncepcia mestskej mobility predstavuje optimalizáciu využívania všetkých dopravných prostriedkov a zavedenie kombinovanej dopravy medzi rôznymi druhmi hromadnej dopravy (vlak, električka, metro, autobus, taxi) a rôznymi spôsobmi individuálnej dopravy (automobil, motocykel, bicykel, chôdza, atď.).

3.3

Mestská mobilita sa považuje za dôležitý prvok umožňujúci rast a zamestnanosť s veľkým vplyvom na trvalo udržateľný rozvoj EÚ.

3.4

Európska pridaná hodnota môže mať rôzne podoby: podpora výmeny osvedčených postupov na všetkých úrovniach (miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej), pomoc pri stanovovaní spoločných štandardov a v prípade potreby pri harmonizácii noriem, poskytnutie finančnej podpory tým, ktorí ju najviac potrebujú, podpora výskumu, ktorého výsledky pomáhajú zlepšovať kvalitu životného prostredia a zvyšovať bezpečnosť mobility, zjednodušenie právnych predpisov a v niektorých prípadoch zrušenie starých právnych predpisov alebo zavedenie nových.

3.5

Zelená kniha sa formou 25 otázok zaoberá tým, ako čeliť problémom niektorých miest s plynulou premávkou, problematikou ekologickejších miest, inteligentnejšou a dostupnejšou mestskou dopravou, ktorá bude bezpečná a chránená, vytvorením novej kultúry mestskej mobility a zdrojmi, ktoré sú na to potrebné. Komisia však nenavrhuje žiadne konkrétne opatrenia pre mestskú dopravu vertikálneho a horizontálneho charakteru, ako by bolo žiaduce.

4.1.1

EHSV si myslí, že by sa mohol zaviesť taký systém udeľovania environmentálnych značiek, ktorý by zohľadňoval už jestvujúce systémy a bol by s nimi kompatibilný.

4.1.2

Prínosom by bolo, keby na úrovni Spoločenstva Komisia stanovila konkrétne ukazovatele výkonnosti, plánovania a rozvoja tým, že by vytvorila harmonizovaný referenčný rámec.

4.1.3

Skôr než finančné stimuly by mohli byť vytvorené dobrovoľné značky kvality, ako sú napr. systémy používané v oblasti politiky cestovného ruchu.

4.1.4

V každom prípade, zavádzané systémy budú musieť byť založené na objektívnych a transparentných kritériách, budú musieť podliehať periodickému vyhodnocovaniu a v prípade potreby revízii a budú musieť byť náležite propagované.

4.2.1

Na základe podielu, ktorým prispievajú k mobilite nemôžu byť chôdza a bicyklovanie vo všeobecnosti považované za alternatívu používania osobného automobilu okrem prípadov, kedy je vzdialenosť medzi pracoviskom a domovom veľmi malá a kedy sú priaznivé meteorologické podmienky. Používanie bicykla navyše nie je univerzálne, pretože vylučuje osoby s obmedzenou pohyblivosťou, postihnutých ľudí, maloletých a starých ľudí. V kombinácii s hromadnou dopravou sa však v niektorých mestách môže chôdza a bicyklovanie stať alternatívou.

4.2.2

Obce by mali vypracovať také plány trvalo udržateľnej mestskej dopravy, ktoré by zahŕňali aj trasy pre cyklistov, s pridruženým zámerom dosiahnuť posun smerom k dopravným prostriedkom kompatibilným so životným prostredím, ktoré by spĺňali minimálne európske podmienky, ktoré treba stanoviť. Tieto plány sa musia zaoberať situáciami ohrozenia bezpečnosti chodcov a snažiť sa o predchádzanie konfliktom medzi rôznymi druhmi dopravy.

4.2.3

Za týmto účelom je potrebné v rámci dopravy stanoviť kvantitatívny cieľ zvýšenia podielu verejnej osobnej dopravy a využívania bicyklov alebo chôdze. Pokiaľ nebudú vypracované takto charakterizované plány, nemali by dostávať finančnú podporu z európskych fondov. Komisia by mala v spomínaných plánoch tiež preveriť údaje týkajúce sa zelených zón a cyklistických trás.

4.3.1

Možnosti závisia vo veľkej miere od dôležitosti mesta (veľkosti a počtu obyvateľstva), pričom je potrebné poznamenať, že znečistenie je problémom spôsobeným tiež nedostatočným územným plánovaním a nielen dopravou.

4.3.2

Pri územnom a urbanistickom plánovaní treba zohľadniť tento problém a hľadať možné riešenia, pred vstupom do miest treba budovať bezpečné verejné parkoviská, siete dopravných tepien vyhradených výlučne pre hromadnú dopravu prepojenú na rôzne druhy dopravy (parkoviská, železnice, metro) prostredníctvom vybudovania prestupných staníc, ktoré by napomáhali intermodalite, s cieľom uľahčiť prestupy, zvýšiť kvalitu služieb a zatraktívniť cestujúcim používanie hromadnej dopravy.

4.3.3

Pokiaľ ide o prepravu tovarov, Komisia by mala podporovať výmenu osvedčených skúseností v oblasti mestskej logistiky, ako je tomu napríklad v talianskom meste Siena, kde sa povolenie na prepravu tovarov udeľuje výlučne dočasne.

4.4.1

Stanovením daňovej politiky v doprave, ktorá by zvýhodňovala získavanie, zavádzanie a využívanie nových technológií schopných znižovať znečistenie a zvyšovať energetickú úsporu.

4.4.2

Zhromažďovaním informácií o environmentálnom správaní sa miest: meraním emisií spôsobených dopravou na obyvateľa a kampaňami na každoročné oznámenie výsledkov.

4.5.1

Podporovaním využívania „zelených nákupov“ pri obstarávaní infraštruktúry financovanej cez európske projekty a prekonávaním existujúcich prekážok (4).

4.5.2

Vhodné by bolo, aby boli na úrovni Spoločenstva definované spoločné pravidlá a aby boli v prípade potreby harmonizované.

4.6.1

EHSV sa domnieva, že vstup do týchto zón by mal byť značne obmedzený. Harmonizácia je však potrebná, aby sa zabránilo tomu, aby nejednotné právne predpisy obmedzili voľný pohyb osôb, a aby sa zbytočne neobmedzovala mestská mobilita.

4.7.1

Ekologické šoférovanie by malo byť hlavným cieľom primerane rozšírených povinných vzdelávacích programov v rámci základnej kvalifikácie a neustáleho výcviku vodičov, ako aj pri stanovovaní daňových úľav podnikom, ktoré realizujú opatrenia na kontrolu a meranie spôsobu jazdy. Bolo by vhodné upraviť smernicu o vodičskom výcviku v autoškolách, aby sa do nej začlenili tieto kritériá.

4.8.1

Áno, a to v súvislosti s problematikou bezpečnosti počas cesty, časom čakania a časom cestovania, správaním sa cestujúcich v núdzových situáciách, ako aj možnými spôsobmi dopravy a ich podmienkami.

4.9.1

Medzi rôznymi ITS musí byť plná kompatibilita, aby bolo možné využívať rôznu technológiu, predovšetkým v oblasti cestovných lístkov, a tým umožniť prestupy a skrátiť čas prístupu k doprave, čo prinesie prospech v podobe zrýchlenia cestovania hromadnými dopravnými prostriedkami. Dôležité je, aby ITS udržiavali tempo s technologickým pokrokom, aby sa behom krátkeho času nestali zastarané a aby ich cena mohla byť náležite splatená.

EHSV sa domnieva, že je potrebné využívať informačné a komunikačné technológie s cieľom zlepšiť dopravu a jej organizáciu.

4.10.1

Prostredníctvom publikovania digitálneho katalógu osvedčených postupov v oblasti ITS, ktorý by bol neustále aktualizovaný a sprístupnený na internete.

4.11.1

Vytvorením orgánov, ktoré by koordinovali rôzne dopravné služby, stanovením tarifných integračných systémov a vyžadovaním lepšej kvality vozového parku (menej znečisťujúceho a vhodného pre ľudí s obmedzenou pohyblivosťou), zvýšením frekvencie odchodov alebo skrátením intervalov (medzi jednotlivými spojmi), aby sa cestujúcim skrátila doba čakania, vybudovaním nástupíšť vyhradených pre autobusy (väčšia bezpečnosť, komfort, rýchlosť, nižšia energetická spotreba, čo znamená menšie znečistenie), vybudovaním prestupných staníc na urýchlenie prestupov, zlepšením vzdelávania odborníkov v tomto odvetví, informovaním a zvyšovaním povedomia užívateľov, vybudovaním infraštruktúry pre adekvátne rozdelenie tranzitnej dopravy v mestách, vybudovaním záchytných parkovísk a zavedením opatrení podporujúcich ich využívanie, stanovením prioritnej svetelnej signalizácie pre hromadnú dopravu, vybudovaním vhodných a bezpečných nástupíšť a výstupíšť.

4.11.2

Jedným z efektívnych nástrojov na tento účel by bolo vyhodnotenie dôsledkov špecifických plánov, programov a projektov na mobilitu.

4.11.3

V tomto zmysle treba pripomenúť rozhodnutie ESD (vo veci C-332/04) o zanedbaní environmentálneho hodnotenia projektu na výstavbu obchodného strediska a centra voľného času v rámci mestskej zóny; konkrétne išlo o odhad počtu užívateľov, ktorí by do tohto centra prichádzali súkromným automobilom, čo by malo dôsledky na životné prostredie a preto si vyžadovalo zhodnotenie.

4.11.4

Úprava existujúcich smerníc je preto trojaká:

4.11.4.1

Smernica Rady 85/337/EHS týkajúca sa odhadu vplyvu niektorých verejných a súkromných projektov na životné prostredie stanovuje v Prílohe III kritériá, ktoré musia členské štáty aplikovať, aby mohli určiť či majú určité projekty podstatný vplyv na životné prostredie.

Navrhuje sa, aby sa v spomínanej Prílohe III do bodu 1 pridala nová zarážka, v ktorej by sa výslovne uviedol vplyv na mapu mobility (predpokladaný odhad počtu užívateľov daného zariadenia, miesto bydliska ...).

4.11.4.2

Po druhé, v Prílohe IV smernica určuje informácie, ktoré sa nevyhnutne musia zahrnúť do správy o životnom prostredí.

EHSV navrhuje:

V konečnom dôsledku by smernica Rady 85/337/EHS mala byť vo vyššie uvedenom zmysle pozmenená aj v Prílohe III, v bode 1 a v prílohe IV v bodoch 4 a 5.

4.11.4.3

Po tretie, pokiaľ ide o smernicu 2001/42/ES o vyhodnotení vplyvu určitých plánov a programov na životné prostredie, bolo by potrebné zrealizovať podobné doplnenia (povinné kritériá a informácie o mobilite a dopravných prostriedkoch, ktoré majú byť uvedené v informačnej správe). V tomto prípade by malo význam zaradiť informácie o dôsledkoch plánov na mobilitu v navrhovanom zmysle predovšetkým pod písmeno f) v Prílohe I a do bodu 2 v Prílohe II.

4.12.1

Áno, toto opatrenie je nevyhnutné a má pre mobilitu veľký vplyv. Vyčlenené jazdné pruhy alebo nástupištia znamenajú vyššiu bezpečnosť a rýchlosť, menšie znečistenie, energetickú spotrebu, ako aj väčšie pohodlie pre cestujúcich. Toto opatrenie by pomohlo prilákať tých, ktorí využívajú osobné vozidlá.

4.13.1

Posilniť práva a povinnosti užívateľov je veľmi dôležité, aby jednotlivé druhy hromadnej dopravy zlepšili kvalitu svojich služieb (frekvenciu, presnosť, pohodlie pre všetky kategórie užívateľov, bezpečnosť, cenovú politiku, atď.) Výbor vyzýva k čo najrýchlejšiemu zavádzaniu týchto zmien, pričom vždy treba rešpektovať osobitosti jednotlivých druhov dopravy, predovšetkým tých, ktoré využívajú spoločnú infraštruktúru.

4.13.2

Vzhľadom na existujúcu legislatívnu nejednotnosť predpisov v rôznych právnych dokumentoch a rôznych druhov dopravy, práva všetkých užívateľov hromadnej dopravy by mali byť zosúladené v „charte práv“. Je potrebné ponechať priestor na prípadné doplnenie zo strany členských štátov a samoreguláciu prostredníctvom etických noriem (5) dodržiavaných hospodárskymi subjektmi a organizovanou občianskou spoločnosťou (združenia spotrebiteľov, environmentálne združenia, združenia podnikateľov, odbory …). EHSV vyzdvihuje význam dialógu medzi týmito združeniami a podnikmi poskytujúcimi hromadnú dopravu, predovšetkým s cieľom zlepšenia služieb.

Na úrovni Spoločenstva by bolo by potrebné podniknúť aktivity s cieľom prepracovať a konsolidovať existujúce práva v rôznych právnych textoch, doplnené aktivitami členských štátov a organizácií občianskej spoločnosti. EHSV trvá na tom, že sú potrebné pružné a jednoduché mechanizmy a nástroje na skutočné uplatňovanie práv užívateľov.

4.14.1

Plány mestskej mobility v metropolách by mali zohľadňovať tak prepravu cestujúcich ako i prepravu tovarov, aby sa logistika nákladnej dopravy mohla rozvíjať bez toho, aby ohrozovala mobilitu osôb.

4.14.2

Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zvýšiť počet pracovníkov, ktorí sa budú venovať monitorovaniu miest určených na nakladanie alebo vykladanie.

4.14.3

Potrebné je vytvoriť mechanizmy na uľahčenie a zrýchlenie systémov podávania sťažností na porušovateľov, aby vozidlo, ktoré sa dopustilo porušenia, bolo z vyhradeného miesta odstránené čo najskôr a miesto tak ostalo disponibilné.

4.14.4

Vytvorenie účinných mechanizmov sankcií voči porušovateľom, od odtiahnutia vozidla až po výber pokút.

4.14.5

Informačná kampaň a zvýšenie povedomia u občanov, aby sa dosiahlo pozitívne prijatie u ľudí a ich spolupráca pri napĺňaní stanovených cieľov. Jedným z cieľov tejto kampane je získať spoluprácu miestnych majiteľov obchodných priestorov pri monitorovaní priestorov vyhradených na nakladanie a vykladanie tovaru tým, že sa im poukáže na to, že neoprávnené obsadzovanie týchto priestorov môže poškodiť ich obrat.

4.14.6

Obmedzenie povoleného času státia na miestach vyhradených na náklad a výklad tovarov vo väčšom súlade so skutočným časom potrebným na realizáciu úkonov nakladania a vykladania. Bolo by možné žiadať o špeciálne povolenie na zvýšenie času povoleného na státie, aby sa nenarušil určitý druh dopravy, napríklad sťahovacích vozidiel, ktoré vyžadujú dlhší čas na realizáciu nakladania a vykladania tovaru. Mohli by byť tiež stanovené konkrétne časové pásma pre nakladanie a vykladanie.

a)

Koordinácia medzi jednotlivými orgánmi:

b)

Koordinácia s nástrojmi plánovania

4.16.1

Bezpečnosť na cestách: na európskej úrovni propagovať osvedčené skúsenosti a intenzívnejší štruktúrovaný dialóg s miestnymi a regionálnymi aktérmi i s členskými štátmi o nových technológiách (predovšetkým o ITS) s cieľom zvýšiť bezpečnosť. Taktiež zvýšiť kvalitu vzdelávania vodičov. Rovnako by bolo potrebné upraviť zavedenie odrádzajúcich opatrení, aby neostávali nepotrestané dopravné priestupky cezhraničného charakteru.

4.16.2

Osobná ochrana: v rámci podpory osvedčených postupov by sa mala zintenzívniť fyzická prítomnosť policajtov v prostriedkoch hromadnej dopravy, hlavne v nočných hodinách alebo na spojoch do štvrtí s vyšším percentom výskytu konfliktov a sociálneho vylúčenia a tiež zvýšiť využívanie informačných technológií a informovanie cestujúcich.

4.17.1

Zvyšovaním povedomia občanov pomocou vzdelávacích a informačných kampaní, zameraných predovšetkým na mladých ľudí. Tiež prostredníctvom aktivít na zovšeobecnenie použitia prostriedkov na presadzovanie práva v mestách u všetkých užívateľov ciest. EHSV považuje vo všeobecnosti za mimoriadne dôležité prijatie opatrení, ktoré by boli zamerané na posilnenie kultúrneho aspektu, ako aj aspektu občianskej osvety vo všetkých oblastiach súvisiacich s mestskou mobilitou.

4.18.1

V závislosti od stanovených cieľov, tieto zariadenia musia byť vždy zamerané na zlepšenie mobility a optimalizáciu rýchlosti dopravy. Osvedčené postupy by mali zvyšovať bezpečnosť a mali by sa využívať inteligentné zariadenia.

4.19.1

Potrebná je inštalácia pohotovostných systémov v prostriedkoch hromadnej dopravy, založených na nových technológiách tak, aby v prípadoch vandalizmu alebo nehody bolo možné informovať pohotovostné služby o stave vozidla, ako aj zabezpečiť prenos obrazu a zvuku z vozidla z miesta činu.

4.19.2

Musia sa prijať primerané opatrenia, aby sa predišlo zásahom do súkromného života, ktorý je základným právom osôb.

4.20.1

Nová kultúra mestskej mobility predpokladá spoluprácu európskych inštitúcií, inštitúcií členských štátov, regiónov, obcí, ako aj organizácií organizovanej občianskej spoločnosti.

4.20.2

Európske stredisko pre monitorovanie udržateľnej mestskej mobility by bolo užitočnou iniciatívou a prinieslo by pridanú hodnotu, pretože by mohlo zhromažďovať údaje, rozpoznať zmeny dopytu v doprave a podporovať výmenu získaných skúseností. Pomohlo by taktiež prehĺbiť vedomosti o problémoch súvisiacich s mobilitou a uplatňovať primerané politiky na ich riešenie.

Na európskej úrovni by bolo potrebné pristúpiť k harmonizácii mestských hodnotiacich systémov a EHSV by uvítal, keby sa v tejto oblasti zosúladili kritériá.

4.21.1

Stanovením zlepšenia mestskej mobility ako cieľa týchto fondov a postupným prechodom na používanie čistých prostriedkov hromadnej dopravy (nízka spotreba, nízke emisie), a aby každé investované euro prinieslo vyšší zisk.

EHSV súhlasí s tým, aby väčší počet fondov bol vyčlenený na vzdelávanie a výskum.

4.21.2

Zároveň je však potrebné znížiť finančné príspevky stanovením objektívnych stupníc umožňujúcich aby boli pre každú komunitu vyberané tie najrentabilnejšie riešenia, aby bola občanovi ponúknutá kvalitná doprava za prijateľnú cenu. Prednosť by mala mať efektívnosť a súlad s požiadavkami služieb verejného záujmu.

4.22.1

Požadovaním zaradenia zelených klauzúl do zmlúv pri obstarávaní zariadení súvisiacich s projektmi infraštruktúry, ktoré sú financované európskymi programami.

4.22.2

Ďalšou možnosťou by bolo zaradenie kritérií z „Buying green. Príručka o environmentálnom verejnom obstarávaní“ [SEC (2004) 1050] do dokumentu KOM zaradením zelených verejných nákupov dopravných zariadení.

Trh s osobnými automobilmi ako aj s vozidlami hromadnej dopravy sa vyvíja smerom k väčšej ohľaduplnosti voči životnému prostrediu. Mal by sa podporovať nákup čistejších vozidiel (typ paliva a pohonu) a finančné náklady, ktoré majitelia vynaložili, by sa mali uznať prostredníctvom odlišného prístupu k ich vozidlám pri opatreniach pre vstup do centra miest.

4.23.1

Jasným stanovením kategórie projektov oprávnených získať verejnú pomoc zo Spoločenstva a vyžadovaním (pomocou potrebnej kontroly) súladu (v rámci stanoveného obdobia) s cieľmi týchto projektov, aby v opačnom prípade mohla byť poskytnutá pomoc vrátená.

4.24.1

Chýbajú spoločné pravidlá na európskej úrovni, ktoré treba vytvoriť harmonizovaním kritérií na výpočet poplatkov a na stanovenie užitočných limitov pre hustotu siete hromadnej dopravy.

4.24.2

Napriek tomu sa EHSV domnieva, že systémy stanovovania poplatkov alebo mýto vyberané za vstup do centra mesta treba aplikovať vo všeobecnom záujme a majú okamžité prijateľné výsledky, môžu sa však zdať diskriminujúce pre ľudí s nižšími prímami a u ľudí s vyššími príjmami môžu mať slabý odrádzajúci efekt.

Miestne orgány by mali prijať opatrenia na zmiernenie prípadných negatívnych dôsledkov, napríklad podporou využívania hromadnej dopravy alebo poskytnutím cestovných lístkov za zníženú cenu.

4.24.3

Alternatívou s horizontálnymi účinkami pri všetkých druhoch príjmov by bolo „mýto“ na vstupných bodoch, ale nie na výber stanovenej čiastky peňazí, ale na výpočet disponibilnej kvóty kilometrov v mestách, ktorá by bola pridelená každému vodičovi. Znamenalo by to „racionalizovaný“ vstup (počet kilometrov na jednotku času), čo by znamenalo „selektovať“ a riadiť prepravu v mestách súkromnými vozidlami; treba však pouvažovať nad tým, že to môže predstavovať určitú diskrimináciu v súvislosti s miestom bydliska, pôvodu či destinácie.

4.24.4

Predstavovalo by to ďalšie delenie podľa zón v už navrhnutých „zónach nízkej hustoty premávky“, v ktorých by bola doprava obmedzená prakticky len na hromadnú dopravu a miestnych obyvateľov.

4.25.1

Pridaná hodnota je veľká a ťažko sa dá vypočítať keď vezmeme do úvahy zdravotnícke alebo zdravotné faktory, fyzické i psychické, ako aj cenu času pre ľudí (prvok, ktorý sa mení v závislosti od času potrebného na cestu z domu do práce a naspäť, ktorý keď sa pripočíta k pracovnému času môže vytvoriť širokú škálu negatívnych faktorov).

30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/46

1.1

Výbor súhlasí s akčným plánom, ktorý navrhuje Komisia, a chcel by byť požiadaný o konzultáciu v súvislosti s priebežnou správou, ktorá má byť vypracovaná v roku 2010, aby sa zistilo, aké pokroky boli dosiahnuté, prípadne aké problémy stále pretrvávajú.

1.2

EHSV súhlasí, že je výhodné uskutočňovať porovnávacie hodnotenia intermodálnych terminálov, vrátane prístavov a letísk, v úzkej spolupráci s celým odvetvím. Súbor všeobecných európskych porovnávacích ukazovateľov, ktoré by sa dali ešte zdokonaliť so zreteľom na miestnu úroveň, by umožnil zohľadniť odlišné vlastnosti pozemných terminálov, morských prístavov, letísk, a riečnych prístavov.

1.3

Určovanie cien v doprave podľa druhu dopravy neodráža v dostatočnej miere skutočný vplyv jednotlivých druhov dopravy na infraštruktúru, životné prostredie, energetickú účinnosť a ani sociálne, územné a spoločenské náklady s nimi spojené.

1.4

Nástroje na porovnávanie a hodnotenie, ktoré boli určené, budú teda musieť porovnávať použiteľné dopravné reťazce na základe ich trvalej udržateľnosti, aby sa mohol zaviesť vyvážený mechanizmus určovania cien a vypracovať tiež systém regulácie, podľa ktorého by sa logistika zamerala na výber najefektívnejšieho druhu dopravy, ktorý sa vyznačuje aj najväčšou trvalou udržateľnosťou, v závislosti od prepravovaného tovaru a dostupných druhov dopravy.

1.5

Väčšia efektívnosť logistiky dopravy, ktorá by zodpovedala potrebám užívateľov a celej spoločnosti, si nevyhnutne vyžaduje rýchle zavádzanie dostupných nových špičkových technológií a ďalší rozvoj výskumu, ako aj nepretržité úsilie v oblasti vzdelávania a kvalifikácie zamestnancov a zároveň aj zlepšenie pracovných podmienok. Zároveň by bolo treba zoptimalizovať využívanie existujúcej infraštruktúry, lepšie využiť ľudské, materiálne a finančné prostriedky vynaložené na dopravu a logistiku. Takisto treba rehabilitovať povolania v tejto oblasti a zvýšiť ich príťažlivosť. Nevyhnutné sú však aj nové investície, vďaka ktorým by sa urýchlila integrácia nových členov a ľahšie rozvíjala európsko-stredomorská a susedská politika. Avšak skôr než sa začne s investíciami s dlhodobou návratnosťou treba zhodnotiť dlhodobé perspektívy, pokiaľ ide o vývoj dopytu.

1.6

Je potrebné posilniť bezpečnosť a ochranu na cestách, a to najmä v pohraničných oblastiach susediacich s tretími krajinami.

1.7

EÚ rozšírila svoju morskú základňu a odteraz má prístup aj k Baltskému moru a Čiernemu moru spojenému s Dunajskou vodnou cestou, ktorú treba oživiť. Európskymi prístavnými platformami prechádza 90 % obchodu s tretími krajinami a 40 % obchodu v rámci krajín EÚ. Logistika a aktivity s ňou spojené sa tu rozvíjajú vo veľkom. Je však nevyhnutné mnohé vylepšiť. Konkrétne by bolo treba zmodernizovať pozemné dopravné spojenie tak, aby sa využívalo viac druhov dopravy a aby sa častejšie používali intermodálne techniky. Mali by sa tiež zlepšiť techniky prekládky a jej organizácia. Ďalej by bolo potrebné usilovať sa o lepšiu rovnováhu medzi jednotlivými prístavmi, ktoré by sa mali lepšie dopĺňať s pozemnými platformami.

1.8

Výbor podporuje využívanie nových technológií a výskum zameraný na všetky aspekty jednotlivých druhov dopravy, ktoré sa dajú vylepšiť (infraštruktúra, prepravné a manipulačné zariadenia, organizácia práce a pracovné podmienky atď.), ako i aktívnu pomoc pri vypracovaní technických noriem a tiež noriem pre odosielanie správ a komunikáciu, aby sa zlepšil rozvoj komodality a plynulosť dopravy, ale aj vzájomná spätosť rastu výroby a obchodu na jednej strane s rastom dopravy na druhej strane, ktoré sa môžu len ďalej rozvíjať. Väčšia efektívnosť logistických reťazcov je v tomto ohľade dôležitým faktorom.

1.9

Je nevyhnutné pokračovať vo výskume zameranom na motory a ich energetickú účinnosť, na nefosílne palivá pre vozidlá individuálnej osobnej dopravy ako aj pre vozidlá určené na hromadnú prepravu cestujúcich a pre nákladné vozidlá.

1.10

Logistika mestskej dopravy si vyžaduje naliehavé opatrenia a väčšie úsilie, aby sa zabránilo postupnému uduseniu hospodárstva vo veľkých mestách a značným stratám účinnosti v dôsledku toho, že človek strávi veľa času v dopravných zápchach, čo je pre obyvateľov a pre podniky neproduktívne a navyše to prispieva k znečisťovaniu životného prostredia. V mestských oblastiach je nevyhnutné zaujať globálny prístup, ktorý by prihliadal na potreby individuálnej osobnej dopravy, hromadnej prepravy cestujúcich a tiež na potreby nákladnej dopravy, s cieľom dosiahnuť lepšie spolunažívanie na cestách a zvrátiť tendenciu obyvateľov a mnohých aktivít utekať z mesta na rozrastajúcu sa perifériu a do vzdialených končín.

1.11

Energetická udržateľnosť a účinnosť a intermodalita sú hlavnými cieľmi tohto akčného plánu a navrhovaný harmonogram zdôrazňuje naliehavosť plánovaných opatrení. Komisia sa vo svojich návrhoch nesnaží nastoliť obmedzenia, uprednostňuje spoluprácu a dialóg. Treba dokázať, že tento prístup bude fungovať v praxi. Jeho úspech bude závisieť od aktérov v oblasti dopravy a od ich schopnosti prispôsobiť sa týmto požiadavkám, ktorých sa dožaduje občianska spoločnosť.

2.1.1

Komisia vydala 28. júna 2006 oznámenie nazvané „Logistika prepravy nákladov v Európe – kľúč k udržateľnej mobilite (1)“. Toto oznámenie ukázalo, že logistika má veľkú úlohu v úsilí o väčšiu udržateľnosť dopravy, o to, aby doprava menej znečisťovala životné prostredie a bola k nemu skutočne ohľaduplnejšia. Po oznámení nasledovali konzultácie, ktoré vyústili do vytvorenia európskeho akčného plánu pre logistiku nákladnej dopravy (2) zverejneného 18. októbra 2007.

2.1.2

Zámerom Komisie bolo vniesť do politiky EÚ v oblasti dopravy ďalší rozmer – logistiku – s cieľom zredukovať pretrvávajúce problematické miesta, znížiť spotrebu energie, lepšie využiť komodalitu alebo multimodalitu dopravných infraštruktúr a prostriedkov, chrániť životné prostredie a obmedziť škodlivé účinky a podporovať celoživotné vzdelávanie pracovníkov.

2.1.3

Výbor bol požiadaný o vypracovanie stanoviska k tomuto plánu, ktorý obsahuje vytýčené ciele a harmonogram ich plnenia a podporuje využívanie nových informačných technológií, ktoré majú zvýšiť účinnosť logistiky dopravy pokiaľ ide o náklad (jednotlivé predmety, balíky, kontajnery). Uvažuje sa tiež o vytvorení systému osvedčení na dobrovoľnej báze pre pracovníkov v logistike, ako aj o zabezpečení kvalifikácie a odbornej prípravy týchto zamestnancov, ktoré sú nevyhnutné pre výkon ich povolania a zvýšenie ich mobility.

2.1.4

Už v roku 2006 však Komisia zdôrazňovala, že získať spoľahlivý obraz o európskom trhu logistiky je ťažké, pretože príslušné štatistické informácie sú nedostatočné. Vo všeobecnosti náklady na logistiku predstavujú v priemere 10 – 15 % konečných nákladov na dokončený prepravený produkt.

2.1.5

Komisia vo svojom oznámení navrhovala vytvoriť európsky rámec pre logistiku nákladnej dopravy a zamerať sa na niekoľko konkrétnych oblastí. Akčný plán prináša spresnenia a stanovuje termíny na realizáciu v období od roku 2008 do roku 2012, teda veľmi krátke termíny:

2.1.6

V akčnom pláne z roku 2007 sú plánované akcie usporiadané do podrobnejšieho programu cieľov s harmonogramom ich realizácie.

2.1.7

V oznámení (4)„Udržujte Európu v pohybe – Trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent“ (5) zverejnenom v rámci strednodobého preskúmania a zároveň revízie bielej knihy o doprave z roku 2001 Komisia zdôrazňovala pojem „inteligentnej pohyblivosti“, ktorý zahŕňa logistiku dopravy a inteligentné dopravné systémy a ktorý sa mimochodom v akčnom pláne opäť dostáva do popredia.

2.2.1

Všeobecne rozšírené využívanie v súčasnosti dostupných a budúcich informačných a komunikačných technológií môže podstatne zlepšiť logistiku nákladnej dopravy, avšak predstavuje ešte niekoľko problémov, ktoré treba vyriešiť, ako je štandardizácia, kompetencie užívateľov, prekážky v podobe právnych predpisov alebo iného druhu, ktoré stoja v ceste digitalizácii dokumentov, bezpečnosť údajov a ochrana súkromia.

2.2.2

Od koncepcie „e-Freight“ je blízko k pojmu „internet vecí“ (náklad, jednotlivé predmety, balíky a zásielky, kontajnery, pričom každá z týchto zložiek sa dá chápať jednotlivo, pomenovať a určiť na základe pasívneho alebo aktívneho označenia štítkom, ktoré sa aktivuje rádiofrekvenčnou čítačkou). Tento nový „internet vecí“ umožní zautomatizovať a zjednodušiť prenos údajov týkajúcich sa nákladu (zemepisná poloha, informácie o druhu a veľkosti nákladu, colné a iné informácie). Aby táto nová oblasť internetu založená na identifikácii vecí mohla nadobudnúť reálnu podobu, je potrebné plne využiť súčasné systémy.

2.2.3

Komisia pripravuje v roku 2008 veľký výskumný projekt na základe harmonogramu zavádzania inteligentných dopravných systémov a technológií určených pre logistiku dopravy.

2.3.1

Cieľom tohto akčného plánu je zvyšovaním efektívnosti prispieť k riešeniu niektorých problémov, ako sú preťaženie, znečisťovanie a hluk, emisie CO2 a závislosť na fosílnych palivách. Tieto opatrenia musí sprevádzať dlhodobé plánovanie v spolupráci s členskými štátmi s cieľom vytvoriť spoločný základ pre investície do budúcich systémov nákladnej dopravy.

2.3.2

Európska komisia predloží správu o pokroku dosiahnutom pri implementácii akčného plánu v roku 2010.

3.1

Rozširovanie EÚ, narastajúca globalizácia obchodu, nové hospodárske veľmoci (nielen Čína), relokácia výroby, to všetko sú silné faktory pre rozvoj obchodu, ktorého objem rastie rýchlejšie ako výroba. V bielej knihe z roku 2001 Komisia uvažovala o tom, ako prerušiť vzájomnú spätosť medzi dopravou a rastom. Je nevyhnutné pokračovať v týchto úvahách, aspoň preto, aby sme znovu určili, v čom táto spätosť spočíva, aby sme našli v týchto oblastiach istý paralelizmus. V rámci revízie bielej knihy z roku 2006 (6) logistika spája rôzne spôsoby dopravy a rôznych aktérov (operátorov, dopravcov, užívateľov, vnútroštátne, európske a medzinárodné orgány) a s pomocou nových informačných technológií a nových techník balenia a nakladania tovaru môže byť rozhodujúcim faktorom pre racionalizáciu a väčšiu efektívnosť obchodu a nákladnej dopravy.

3.2

Logistické reťazce celosvetových rozmerov si vyžadujú, aby boli fyzické a zároveň elektronické prepojenia medzi modálnymi systémami napokon úplne integrované, a umožnili by tak použiť najefektívnejší spôsob dopravy alebo kombináciu viacerých druhov dopravy, čím by sa zlepšila logistika, ktorej cieľom by potom bolo dosiahnuť naraz trojakú účinnosť: hospodársku, sociálnu a environmentálnu (vrátane zníženia nákladov na energiu).

3.3

Plánovanie dopravy si vo väčšine prípadov vyžaduje dlhý čas a spoluprácu rôznych činiteľov. Investície do dopravnej infraštruktúry a logistických platforiem majú dlhodobý charakter a sú veľmi nákladné, najmä pokiaľ ide o námorné a vnútrozemské prístavy alebo letiská, ale aj o tzv. suché prístavy alebo sklady s kombinovanou dopravou. A práve tieto platformy predstavujú najviac problémov, pre ktoré treba nájsť rýchle, spoľahlivé a trvalé riešenia. Podľa názoru výboru by teda bolo potrebné predovšetkým zoptimalizovať využívanie existujúcej infraštruktúry, čomu by mohla v značnej miere napomôcť výmena informácií a skúseností. Lepšie využívať existujúce infraštruktúry a používať vyspelé technológie však nestačí. Pre nové investície je nevyhnutné strednodobé a dlhodobé plánovanie.

3.4

Novú infraštruktúru s dlhou životnosťou možno vybudovať na základe dlhodobého odhadu potrieb a v prípade, že neexistuje alternatívna možnosť komodality, napríklad s existujúcou infraštruktúrou. Napríklad pozemná kombinovaná doprava môže byť alternatívou k rozširovaniu existujúcej cestnej siete alebo budovaniu nových ciest. Vyžaduje si to plánovanie, do ktorého musia byť zapojení všetci aktéri logistických reťazcov: orgány Spoločenstva, vnútroštátne a regionálne orgány, výrobcovia, distribútori, ďalší zasielatelia, pracovníci v logistike, dopravcovia aj sociálni partneri. Obyvateľstvo, ktorého sa toto plánovanie týka musí mať možnosť zúčastniť sa na predbežných diskusiách a na rôznych konzultáciách o týchto otázkach a na jeho názory by sa malo skutočne prihliadať.

3.5

Toto plánovanie musí viesť k vzniku dlhodobých partnerstiev, ktoré umožnia zabezpečiť trvalú životaschopnosť (hospodársku, ekologickú, ako aj sociálnu) infraštruktúry. Malo by sa stať súčasťou Schémy rozvoja územia Spoločenstva a pomôcť lepšie rozdeliť, skoordinovať a ustáliť investície do dopravy pomocou priemyselných a obchodných aktivít a programov územného plánovania a úprav mestských priestranstiev (najmä zamedziť tomu, aby sa množili logistické platformy a zabrániť unáhleným a nákladným relokáciám, preťaženiu niektoré trás a oblastí a úpadku a izolácii iných v dôsledku nedostatočného alebo nekvalitného dopravného spojenia).

3.6

Navrhované nové normy pre nakladacie jednotky by mali rozhodne uľahčiť prípadnú prekládku z hľadiska maximálnej povolenej manipulačnej hmotnosti a rozmerov. Avšak vzhľadom na problémy spôsobené skutočnosťou, že na pozemnú prepravu tovaru sa používajú takmer výlučne cesty, by tieto normy nemali viesť k preťaženiu, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k poškodzovaniu infraštruktúry a k ďalšiemu zníženiu bezpečnosti cestnej dopravy. Nové normy musia podporovať využívanie komodality.

3.7

Vo vzťahu k návrhu z roku 2003 týkajúceho sa nových dobrovoľných intermodálnych nákladových jednotiek výbor opakuje, že kombinácia nákladových jednotiek s rozličnými rozmermi je logistickou nočnou morou. Tieto dve uvedené prekážky (rozmery pevných vodiacich koľajníc a nejednoznačnosť v tom, kto bude znášať náklady tohto systému) vzbudzujú obavy, že sa tento systém nebude používať.

4.1

Výbor by chcel byť požiadaný o konzultáciu v súvislosti so správou o výsledkoch akčného plánu a prípadných problémoch pri jeho realizácii, ktorú vypracuje Komisia v roku 2010.

4.2

„Internet vecí“ určite pomôže zlepšiť efektívnosť logistiky dopravy, ako aj služby poskytované zákazníkom. Výbor však na základe skúseností s „internetom mien“ uvažuje o tom, aké postupy a nástroje kontroly treba zaviesť pre „pomenovanie“. Z historických dôvodov je „internet mien“ pod kontrolou federálneho ministerstva obchodu Spojených štátov amerických (USDoC). Výbor podporuje možnosť európskeho riadenia pri pomenúvaní a správe databáz, ako aj pri vypracúvaní technických noriem.

4.2.1

Výbor oceňuje, že Komisia zaradila rozvoj logistiky do obnovenej lisabonskej agendy pre rast a zamestnanosť. Napriek tomu na základe skúseností vyzýva Komisiu, aby rýchlo dohnala veľký časový sklz, ktorý vznikol v súvislosti so zavádzaním nových technológií, najmä pokiaľ ide o systém Galileo.

4.3

Podľa názoru výboru by mal „internet vecí“ vzhľadom na svoj hospodársky význam a na to, že obchodné výmeny prebiehajú prevažne v rámci regiónu, spočívať na multipolarite (napríklad regionálne inštitúcie alebo inštitúcie na nižšej ako regionálnej úrovni zodpovedné za pomenovanie) a nepodliehať v konečnom dôsledku jedinému orgánu, ktorý je navyše mimo územia EÚ.

4.4

Treba tiež jasne predostrieť problém ochrany súkromia a dôverného charakteru obchodných činností, ktorý je spojený s diverzifikáciou informačných nástrojov používaných na zistenie obsahu nákladu (zvážiť otázky spojené s clom a poistením), s cieľom predchádzať prenikaniu informácií k zločincom, najmä v tretích štátoch, na sledovanie nákladu a na zistenie jeho odosielateľov, prostredníkov a adresátov v kontexte presadzovania inteligentných dopravných systémov a pridružených informačných technológií.

4.5

Platí to najmä pre jemnú logistiku spojenú s elektronickým obchodom.

4.6

Výbor oceňuje, že Komisia má v úmysle pomocou systému „vymedzenia“ operátorov a udeľovania osvedčení „zmodernizovať“ povolania v logistike, a praje si, aby bol tento systém skutočne prínosom.

4.7

Výbor takisto potešilo, že Komisia navrhuje vypracovať požiadavky na kvalifikáciu a vzdelanie v spolupráci so sociálnymi partnermi a aj v tomto prípade by chcel, aby sa požadovaná kvalifikácia a vzdelanie rozvíjali po celý aktívny život a postupne sa obohacovali o nové poznatky a technológie. Výbor tiež víta, že Komisia chce dosiahnuť vzájomné uznávanie týchto dobrovoľných osvedčení.

4.8

Je nevyhnutné zlepšiť výkonnosť logistiky prostredníctvom intenzívnejšieho využívania nových technológií, zjednodušením administratívnych postupov, výmenou skúseností, rozvojom kvalifikácie a odbornej prípravy a využívaním komodality. Výbor by však chcel zdôrazniť, že pozitívne účinky tohto pokroku sa budú môcť v plnej miere prejaviť len vtedy, keď sa v oblasti dopravy a logistiky, ako to odporúčala Komisia vo svojej bielej knihe z roku 2001, vytvorí nová rovnováha medzi intermodálnou a intramodálnou dopravou a nastolí regulovaná hospodárska súťaž, ktorej predpokladom je relatívna revalorizácia cien dopravy a skutočná harmonizáciu intramodálnych a intermodálnych podmienok hospodárskej súťaže priamo vo vnútri EÚ.

30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/50

—

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe k elektronickým komunikačným sieťam a príslušným zariadeniam a o ich prepojení, a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby“