5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/1

—

sa nazdáva, že je nevyhnutné zachovať pevný politický a hospodársky rámec vybavený v strednodobej až dlhodobej perspektíve dostatočnými prostriedkami, ktorý umožní vyjadriť kolektívnu vôľu prostredníctvom spoločných politík,

—

zastáva názor, že budúci rozpočet Spoločenstva musí vychádzať z kompetencií EÚ definovaných v Lisabonskej zmluve a zo zásady subsidiarity a odzrkadľovať obohatený právny základ zakotvený v Zmluve. Takisto odmieta možnosť konkurencie medzi existujúcimi politikami a novými oblasťami pôsobenia Spoločenstva alebo novými politikami, ktoré vznikli ako reakcia na nové globálne problémy,

—

navrhuje, aby sa vývoj rozpočtu posudzoval z hľadiska progresívnej dynamiky integrácie, aby sa v budúcom rozpočte EÚ našlo miesto aj pre aktivity Spoločenstva experimentálnej povahy a aby sme prestali sledovať súčasný trend v oblasti objemu rozpočtu,

—

požaduje, aby sa stratégia reformy európskeho rozpočtu riadila zámerom využívať všetky možnosti, ktoré poskytuje viacúrovňové riadenie a pripomína, že miestne a regionálne orgány môžu významne prispieť k tvorbe, plánovaniu, viaczdrojovému financovaniu a realizácii európskych politík,

—

sa obzvlášť obáva, že prípadný presun politík financovaných Úniou do kompetencií štátov by mohol viesť len k nedostatočným a neefektívnym postupom, bez nadväznosti medzi jednotlivými štátmi Európskej únie alebo že by mohol spôsobiť zánik pákového efektu finančných príspevkov Únie,

—

opakuje, že stabilný viacročný finančný rámec, jednoznačne dlhší ako 5 rokov, je základným predpokladom efektívnej činnosti Európskej únie a navrhuje teda, aby sa plánovacie obdobie predĺžilo na 10 rokov, pričom prostriedky by sa v plnej výške pridelili len na prvých 5 rokov a následne by sa v rámci strednodobého hodnotenia po piatich rokoch prerozdelili prostriedky z rezerv, ktoré by mohli tvoriť napr. 25 %. Týmto krokom by sa dosiahlo aj prispôsobenie sa funkčným obdobiam v európskych inštitúciách,

—

zastáva názor, že nový systém financovania rozpočtu Spoločenstva musí vychádzať z transparentnosti a z vlastných zdrojov a musí byť zárukou spravodlivosti, solidarity, stability, viditeľnosti, jasnosti, presnosti a jednoduchosti a musí v ňom existovať čo najmenej výnimiek.

Spravodajcovia

:

Michel DELEBARRE – primátor mesta Dunkerque (FR/SES)

Luc VAN DEN BRANDE – poslanec flámskeho parlamentu (BE/EĽS)

1.

Zastáva názor, že ak má európsky rozpočet dokázať primerane naplniť očakávania Európanov, jeho reforma musí viesť predovšetkým k posilneniu demokratického záväzku dôvery, ktorý viaže občanov k Únii. Týmto spôsobom by sa mal zároveň obnoviť partnerský zväzok medzi inštitúciami zodpovednými za opatrenia na rozličných úrovniach správy.

2.

Pripomína, že Európska únia sa usiluje vytvoriť celosvetovo uznávaný model v oblasti prosperity a súdržnosti, v ktorom sa európska politická vízia snúbi so zachovaním identít, podporou účasti občanov a miestnej a regionálnej demokracie.

3.

Je presvedčený, že prínos Európskej únie spočíva v tom, že svojim občanom zaručuje mier, ochranu a stabilitu, že Európanom ponúka možnosť plne rozvíjať ich individuálny potenciál v celoeurópskom priestore bez ohľadu na hranice štátov, že medzi ľuďmi z rôznych štátov a kultúr buduje európske povedomie a solidaritu prostredníctvom podpory hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, že vytvorila priestor, kde môžu Európania obchodovať na jednotnom trhu a v tom, že otázky 21. storočia rieši na základe spoločného prístupu.

4.

Konštatuje, že revízia rozpočtu musí viesť predovšetkým k vývoju tohto hospodársko-sociálneho modelu, bez ohrozenia jeho základov a s využitím bohatstva oblastí Európy a jej rôznorodosti, najmä kultúrnej, na podporu jej súdržnosti.

5.

Sa nazdáva, že je nevyhnutné zachovať pevný politický a hospodársky rámec vybavený v strednodobej až dlhodobej perspektíve dostatočnými prostriedkami, ktorý umožní vyjadriť kolektívnu vôľu naplniť stanovené ciele.

6.

Poukazuje na veľký význam rozpočtu Spoločenstva, ktorý je založený na zásadách solidarity, stability, viacročného finančného rámca a podmienenosti nadväzujúcej na výsledky a je neoddeliteľným prvkom efektívneho pôsobenia celej Európskej únie a zachovania jeho kontinuity v čase aj priestore.

7.

Je presvedčený, že viacročný finančný rámec rozpočtu Európskej únie zaručuje kontinuitu strategického smerovania v súlade s hlavnými politickými líniami EÚ a istotu v oblasti decentralizovaných investícií.

8.

Z tohto dôvodu opakovane vyjadruje podporu novej zmluve, ktorá predstavuje krok vpred v procese európskej integrácie, keďže posilňuje, aktualizuje či dokonca nanovo definuje politiky, ktoré sa už skoršie stali jadrom budovania spoločnej Európy a do právomocí Spoločenstva presúva ďalšie dôležité oblasti.

9.

Zastáva názor, že budúci rozpočet Spoločenstva musí vychádzať z kompetencií EÚ definovaných v Lisabonskej zmluve a zo zásady subsidiarity a musí v potrebnej miere odzrkadľovať obohatený právny základ zakotvený v Zmluve. Takisto odmieta možnosť konkurencie medzi existujúcimi politikami, ktorých ciele sú stále aktuálne a novými oblasťami pôsobenia Spoločenstva alebo novými politikami, ktoré vznikli ako reakcia na nové globálne problémy.

10.

Navrhuje, aby sa vývoj rozpočtu posudzoval aj z hľadiska progresívnej dynamiky integrácie a opieral sa o realizáciu opatrení na podporu sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti.

11.

Želá si preto, aby sa v budúcom rozpočte EÚ našlo miesto aj pre aktivity Spoločenstva experimentálnej povahy.

12.

Je pevne presvedčený, že je potrebné prijať celkovú víziu príspevkov a verejných financií v širšom kontexte rozpočtových obmedzení, a to na úrovni EÚ, jednotlivých štátov, ako aj miestnych a regionálnych samospráv. Bolo by do nej vhodné zahrnúť nielen dotácie, ale aj iné spôsoby financovania, napr. využitie daňových opatrení, a prihliadať na príspevky ďalších finančných partnerov, napr. Európskej investičnej banky.

13.

Zastáva názor, že cieľ reformy európskeho rozpočtu je jasný: vytvoriť pre Európsku úniu finančné nástroje, zodpovedajúce jej politickým, ekonomickým, sociálnym a územným úlohám a perspektívam vyplývajúcim zo zmlúv a jednoduchý a transparentný systém, ktorý poskytne európskym občanom jasný obraz o prínose spoločnej Európy.

14.

Nazdáva sa, že Európa musí využiť túto príležitosť vytvoriť súdržnejší politický celok, ku ktorému sa budú naši spoluobčania s hrdosťou hlásiť, ktorý im dodá dôveru v budúcnosť a pri nadväzovaní vzťahov s ostatnými časťami sveta.

15.

Prízvukuje skutočnosť, že nová zmluva rozširuje zásadu subsidiarity aj na miestnu a regionálnu úroveň a hovorí o územnom rozmere kohézie, čo predstavuje veľký krok vpred pre viacúrovňové európske riadenie. Táto perspektíva posilňuje prepojenie medzi Úniou a jej občanmi a je základom pre pokrok v rešpektovaní identity a rôznorodosti.

16.

Podčiarkuje, že partnerstvo medzi európskymi inštitúciami, členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi predstavuje model riadenia, ktorý skutočne lepšie zodpovedá našej dobe, nakoľko príležitosti a výzvy často vznikajú v regiónoch, ale ich dôsledky sa šíria ďalej.

17.

Pripomína, že miestne a regionálne orgány môžu významne prispieť k tvorbe, plánovaniu, z viaczdrojovému financovaniu a realizácii európskych politík, najmä vďaka svojim skúsenostiam z nadnárodného, medziinštitucionálneho a medzisektorového prostredia.

18.

Žiada preto kvalitný európsky rozpočet, ktorý umožní prispôsobiť veľkolepé európske ciele konkrétnym potrebám a pomerom v jednotlivých regiónoch.

19.

Poukazuje v tejto súvislosti na skutočnosť, že miestne a regionálne orgány získavajú čoraz viac významných právomocí a povinností v oblastiach, ktorých sa najväčšmi dotýkajú hlavné európske problémy, v súlade so všeobecným trendom decentralizácie prebiehajúcim vo viacerých členských štátoch.

20.

Takisto pripomína, že miestne a regionálne orgány sa stali poprednými verejnými finančnými subjektmi, pre ktoré môže európsky rozpočet znamenať značný pákový efekt, a to kvantitatívny aj kvalitatívny. Už v roku 2004 spravovali vyše 60 % celkového objemu verejných investícií v rozšírenej EÚ.

21.

Súhlasí s Európskou komisiou, ktorá vo Štvrtej správe o hospodárskej a sociálnej kohézii uviedla, že v mnohých členských štátoch nesú miestne a regionálne orgány rovnakú zodpovednosť za verejné investície ako centrálna vláda. Takisto majú právomoci v oblasti investícií do vzdelávania, bývania, výskumu a vývoja, dopravy, kolektívnej infraštruktúry a ochrany životného prostredia. Tento trend zosilnel v poslednom desaťročí.

22.

Poznamenáva, že miestne a regionálne orgány môžu reagovať na požiadavku integrovanej a pružnej realizácie európskych politík a v spolupráci s európskymi a národnými inštitúciami dokážu pretaviť európske stratégie na konkrétne činy.

23.

Poukazuje na skutočnosť, že často práve miestne a regionálne orgány musia zosúlaďovať rozličné národné a európske opatrenia kombináciou rozličných sektorových opatrení v regionálnom a mestskom meradle.

24.

Nástojí na tom, že je nevyhnutné splniť cieľ sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti vyčlenením potrebných finančných prostriedkov, vychádzajúc zo zásady solidarity, integrácie, viacúrovňového riadenia a územnej spolupráce, ktoré sa v Európe už uplatňujú, ako aj prostredníctvom zhodnocovania skúseností z oblasti širokého inštitucionálneho partnerstva.

25.

Nazdáva sa, že nový cieľ týkajúci sa územnej súdržnosti stanovený v zmluve poskytuje ďalší impulz pre vytváranie a uplatňovanie všetkých politík Európskej únie v regiónoch a mestách. Vedie nás na jednej strane k zhodnocovaniu rôznorodosti našich regiónov a na druhej strane k hľadaniu riešení ako znížiť rozdiely, ktoré pretrvávajú na rôznych úrovniach správy v Európskej únii.

26.

Požaduje, aby sa stratégia reformy európskeho rozpočtu riadila zámerom využívať všetky možnosti, ktoré poskytuje viacúrovňové riadenie a rôznorodý prínos regionálnych a miestnych orgánov.

27.

Zastáva názor, že Európska únia momentálne prechádza hlbokými spoločenskými a hospodárskymi zmenami, či už ako rozšírené a rozširujúce sa spoločenstvo alebo ako popredný aktér globálnej scény, a musí riešiť aj závažné otázky v oblasti životného prostredia, energetiky, demografickej situácie, technológií a bezpečnosti.

28.

Konštatuje, že členské štáty nie sú vždy schopné dostatočne reagovať na tieto zmeny a problémy len vlastnými prostriedkami.

29.

Poznamenáva, že vo väčšine odvetví sa zatiaľ nepreukázalo, že „otvorená metóda koordinácie“ dokáže preklenúť tieto nedostatky, a to ani ako doplnková metóda.

30.

Pripomína, že spoločné politiky či politiky Spoločenstva a „metóda Spoločenstva“ sú stále účinným prostriedkom na presadzovanie kolektívnej politickej vôle.

31.

Obzvlášť sa obáva, že prípadný (úplný alebo čiastočný) presun politík financovaných Úniou do kompetencií štátov by mohol viesť len k nedostatočným a neefektívnym postupom, bez nadväznosti medzi jednotlivými štátmi Európskej únie či dokonca zaostávajúcemu za globálnymi zmenami spojenými s nesúrodým vývojom v teréne.

32.

Okrem toho poukazuje na skutočnosť, že presun politík Spoločenstva do kompetencií štátov by spôsobil zánik pákového efektu finančných príspevkov Únie, ktorý zväčšuje priaznivý vplyv na financovanie konkrétnych aktivít.

33.

Pripomína, že presun politík Spoločenstva do kompetencií štátov by napokon skomplikoval aj súvislý a trvalo udržateľný vývoj cezhraničných aktivít.

34.

Potvrdzuje, že pákový efekt finančného príspevku Únie presahuje finančnú stránku, pri ktorej sa tradične uplatňuje systém spoločného financovania z verejných zdrojov. Z operatívneho a finančného hľadiska sa pákový efekt prejavuje aj v uľahčovaní vzniku verejno-súkromných partnerstiev.

35.

Ďalej zdôrazňuje, že pákový efekt financovania zo strany Spoločenstva napomáha strategickému nasmerovaniu ostatných opatrení financovaných z verejných prostriedkov v regiónoch. Prispieva k značnému zlepšeniu plánovacích a riadiacich schopností verejnej správy a súkromných subjektov a predstavuje zásadný prvok integrácie do štruktúr EÚ a jej zviditeľňovania medzi občanmi.

36.

Požaduje, aby sa vypracovalo hodnotenie prínosu, ktoré by zohľadnilo jednotlivé úrovne správy, t. j. európsku, národnú, regionálnu a miestnu.

37.

Zohľadňuje skutočnosť, že prínos finančných príspevkov EÚ sa môže prejaviť aj pri aktivitách, ktoré sa nutne nemusia považovať za prvoradé v celoštátnom alebo vnútroštátnom meradle, napríklad pri cezhraničnej spolupráci.

38.

Nazdáva sa, že tento prínos je úzko spojený s uplatňovaním zásady doplnkovosti, podľa ktorej nesmie byť účasť Spoločenstva zámienkou pre nezáujem národnej úrovne. Príkladom toho je kohézna politika.

39.

Napokon vyzýva na to, aby sa ocenil celkový motivačný dosah príspevkov z rozpočtu Spoločenstva, ktoré prinášajú prospech celému európskemu socio-ekonomickému systému, keďže pomáhajú najmenej rozvinutým krajinám a regiónom napredovať vo vývoji a v modernizácii.

40.

Uznáva, že Európa sa musí vyrovnať so zásadnými problémami, ako je súdržnosť a konkurencieschopnosť v inovatívnom prostredí, zlepšenie kvality a úrovne ľudských zdrojov a zamestnanosti, klimatické zmeny, modernizácia nášho energetického modelu, demografická nerovnováha a migračné tlaky, ako aj bezpečnosť vo svete a v Európe.

41.

Napriek tomu zdôrazňuje, že poslanie Únie sa nesmie obmedziť len na riešenie nových problémov, ale treba pokračovať aj v plnení cieľa integrácie.

42.

Považuje teda za prvoradé, aby Únia pokračovala v budovaní vnútorného trhu v duchu trvalo udržateľného rozvoja, spravodlivosti a začleňovania do spoločnosti a aby pri tom väčšmi využívala bohatstvo regiónov Európy a jej kultúrnu rozmanitosť.

43.

Žiada, aby Únia na šírenie svojich hodnôt a plnenie svojich politických cieľov demokraticky prehlbovala politický život Únie prostredníctvom rozvoja miestnej a regionálnej samosprávy a občianskej spoločnosti.

44.

Poznamenáva, že nové výzvy si žiadajú na jednej strane vyrovnať sa s globalizáciou a na druhej strane dosiahnuť územnú súdržnosť vo vnútri Európskej únie a na jeho hraniciach.

45.

Poukazuje na skutočnosť, že miestne a regionálne orgány a mestá musia bez ohľadu na svoju socio-ekonomickú situáciu riešiť podobné problémy, ktoré sa na rozličných územiach prejavujú v osobitných formách.

46.

Uznáva, že v rámci tohto procesu, ktorý by sa mal inšpirovať systémom viacúrovňového riadenia, si môžu aj miestne a regionálne orgány nájsť priestor na zhodnotenie svojich nevyužitých možností.

47.

Zastáva názor, že budúci rozpočtový rámec Spoločenstva musí dokázať zabezpečiť:

48.

Nazdáva sa, že Lisabonská zmluva môže Európskej únii poskytnúť efektívnejší rozhodovací mechanizmus pre určovanie štruktúry rozpočtu.

49.

Opakuje, že stabilný viacročný finančný rámec, jednoznačne dlhší ako 5 rokov, je základným predpokladom efektívnej činnosti Európskej únie, ako aj dlhodobého plánovania investícií a realizácie projektov v oblasti územného rozvoja.

50.

Navrhuje teda, aby sa plánovacie obdobie viacročného finančného rámca predĺžilo na 10 rokov, pričom prostriedky by sa nemuseli okamžite prerozdeľovať vo všetkých oblastiach. Jednou z možností, ktorou by sa dosiahlo aj prispôsobenie sa funkčným obdobiam v európskych inštitúciách, by bolo rozdeliť celé obdobie na dve časti: prostriedky by sa v plnej výške pridelili na prvých 5 rokov a následne by sa v rámci hodnotenia po piatich rokoch prerozdelili prostriedky z rezerv, ktoré by mohli tvoriť napr. 25 % a pokryli by výdavky na nové iniciatívy alebo na posilnenie politík, ktoré to budú najviac potrebovať.

51.

Zastáva názor, že pružnosť otvára zaujímavé perspektívy na dosiahnutie maximálneho účinku výdavkov Spoločenstva a je užitočná najmä pri prispôsobovaní sa prípadným zmenám situácie, no zároveň so sebou nesie riziko, že v prípade nesprávneho riadenia vytvorí základ pre viacrýchlostnú Európu.

52.

Nazdáva sa, že mechanizmy na určovanie priorít, ako napr. postupy, ktoré sa odskúšali v prípade kohéznej politiky na obdobie 2007 – 2013, môžu napomôcť lepšiemu rozdeleniu hlavných politických cieľov v rámci jednotlivých rozpočtových položiek.

53.

Žiada, aby do budúceho rozpočtu Spoločenstva bol zahrnutý určitý podiel na podporu experimentovania, ktorý by sa neprekrýval so zdrojmi na sprievodné kroky všeobecných opatrení.

54.

Podporuje vyjasnenie kontrolných mechanizmov a priamejšie a účinnejšie uplatňovanie sankcií v nutných prípadoch.

55.

Opakuje, že v praxi je potrebné postupovať podľa zásady partnerstva či už vo fáze prípravy rozpočtu Spoločenstva alebo pri jeho plnení.

56.

Pripomína, že Európska komisia vyvinula a zaviedla myšlienku trojstranných cieľových zmlúv a dohôd; opakuje svoj návrh zrevidovať tieto nástroje a na základe skúseností z pokusnej etapy ich využívania, ktorú iniciovala Európska komisia, navrhuje vytvorenie Európskych územných dohôd.

57.

Trvá na tom, že skutočné partnerstvo nemôže existovať bez finančnej účasti každej strany. Navrhuje, aby sa úvahy o otázke financovania Európskych územných dohôd zamerali na možnú synergiu (a jej možný prínos) medzi európskou úrovňou a jestvujúcimi rozpočtovými položkami v príslušných oblastiach a štrukturálnych fondoch na jednej strane a rozpočtovými položkami určenými pre miestnu, regionálnu a národnú úroveň na strane druhej. Pritom by sa nemal vytvárať ďalší finančný nástroj regionálnej politiky Spoločenstva ani žiadať ďalšie finančné prostriedky na tento účel.

58.

Predpokladá, že posilnením partnerstva „v teréne“ a zintenzívnením komunikácie na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ by sa mohla zvýšiť transparentnosť európskeho rozpočtu.

59.

Súhlasí s názorom, že EÚ musí prehodnotiť rámec svojej politickej činnosti a finančných zdrojov a zamerať sa na dostatočne dlhý časový horizont, až na obdobie rokov 2020 – 2030.

60.

Poznamenáva, že schválená horná hranica vlastných zdrojov momentálne dosahuje 1,24 % hrubého národného príjmu Únie.

61.

Konštatuje, že európsky rozpočet:

62.

Vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa zväčšuje rozdiel medzi výškou zdrojov reálne odvedených do rozpočtu a schválenou hornou hranicou vlastných zdrojov.

63.

Poukazuje na skutočnosť, že členské štáty sa zamerali na „primeranú návratnosť“ a začali uvažovať spôsobom, ktorý sa priveľmi vzdialil od európskeho ideálu a záujmov občanov.

64.

Odmieta vyhrotenie tejto logiky v mene zástupcov miestnych a regionálnych samospráv, ktoré sú hnacou silou vytvárania bohatstva na národnej úrovni a vo viacerých prípadoch sa ako inštitucionálne subjekty priamo zapájajú do definovania daňových systémov na národnej úrovni.

65.

Nazdáva sa, že nastal čas pre nevyhnutný kvalitatívny skok v systéme financovania rozpočtu Spoločenstva, aby sa k pokrokovej vízii tohto rozpočtu mohli prihlásiť rozličné inštitúcie.

66.

Zastáva názor, že nový systém financovania rozpočtu Spoločenstva musí vychádzať z transparentnosti a z vlastných zdrojov a musí byť zárukou spravodlivosti, solidarity, stability, viditeľnosti, jasnosti, presnosti a jednoduchosti.

67.

Žiada inštitúcie, ktoré majú rozpočtové právomoci, aby vyvinuli a začali používať nový model financovania, v ktorom by sa výnimky uplatňovali čo najmenej a ktorý by odrážal snahu naplniť ciele podpory hospodárskeho a sociálneho modelu.

68.

Oznamuje, že sa chce aj naďalej aktívne zapájať do úvah a do európskej diskusie o reforme rozpočtu, najmä v rámci posudzovania návrhu Európskej komisie na revíziu v tejto oblasti.

69.

Zastáva názor, že reforma rozpočtu Spoločenstva a jeho zdrojov financovania sa nezaobíde bez silnej a transparentnej komunikačnej politiky, ktorá by mala byť zameraná na širokú verejnosť a na inštitucionálnych a socio-ekonomických aktérov, ktorých sa táto problematika najviac dotýka. Týmto spôsobom by sa zabezpečila lepšia informovanosť občanov o využití ich peňazí a občania by sa tak väčšmi priblížili k inštitúciám zodpovedným za riadenie programov a projektov Spoločenstva. Výbor je pripravený zapojiť sa spolu s ostatnými inštitúciami do tohto demokratického procesu.

5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/7

—

sa domnieva, že stratégia pre najvzdialenejšie regióny ostane naďalej v plnej platnosti a keďže ešte nedosiahla stanovené ciele malo by sa v nej pokračovať, mala by sa naďalej rozvíjať a aktualizovať;

—

berie na vedomie, že otázky definované Komisiou ako budúce výzvy pre EÚ i pre najvzdialenejšie regióny – klimatické zmeny, demografický vývoj, riadenie migračných tokov, námorná politika a poľnohospodárstvo – predstavujú veľmi dôležité otázky, ktoré majú v európskej i svetovej agende prioritné postavenie a ktoré majú významná dosah na jednotlivé regióny EÚ;

—

pripomína však, že stratégia Spoločenstva pre najvzdialenejšie regióny, ktorú vytýčila Komisia vo svojom oznámení z mája 2004, sa zakladala na globálnom a jednotnom prístupe, ktorý sa zameriaval na to, aby sa do všetkých politík Spoločenstva zakomponovali tri hlavné ciele tejto stratégie: zlepšenie vnútornej i vonkajšej prístupnosti, posilnenie konkurencieschopnosti domáceho hospodárstva a regionálne začlenenie do okolitého geografického prostredia;

—

žiada Komisiu, aby v rámci blížiaceho hodnotenia stavu SPP, a tiež v rámci akýchkoľvek budúcich reforiem, zohľadňovala špecifické vlastnosti najvzdialenejších regiónov, pričom by ponechala ich výnimky v súvislosti s oddelením platieb a moduláciou, a aby pre ich poľnohospodárstvo zabezpečila adekvátnu úroveň pridelených finančných prostriedkov z rozpočtu;

—

žiada Komisiu, aby urýchlene prijala opatrenia zamerané na kompenzáciu negatívnych dôsledkov začlenenia leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, s cieľom zohľadniť špecifickú situáciu najvzdialenejších regiónov.

Spravodajca

:

pán Paulino RIVERO BAUTE, predseda vlády autonómnej oblasti Kanárske ostrovy, (ES/ALDE)

1.

Sedem najvzdialenejších regiónov – Azorské ostrovy, Kanárske ostrovy, Guadalupe, Francúzska Guayana, Madeira, Martinique, Reunión – sú právoplatnými členmi Európskej únie, ale zároveň ich situácia je špecifická a výnimočná, dosť odlišná od situácie iných regiónov Spoločenstva;

2.

Táto skutočnosť sa vyznačuje spolupôsobením celého radu nemenných činiteľov, a to predovšetkým mimoriadne okrajovou polohou, malou rozlohou a chýbajúcou diverzifikáciou hospodárstva, čo je príčinou ich izolácie a zraniteľnosti, ako je uvedené v článku 299 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

3.

Spomínané faktory sa premietajú do dodatočných nákladov a predstavujú špecifické prekážky rastu, konvergencie a udržateľného hospodárskeho rozvoja týchto regiónov, ktoré bránia ich plnej účasti na dynamike vnútorného trhu, obmedzujú možnosti ich obyvateľov a znižujú konkurencieschopnosť podnikov;

4.

Najvzdialenejšie regióny sú pre Európsku úniu tiež výhodou. Vzhľadom na svoju geografickú polohu sa môžu stať strategickými platformami pre rozvíjanie úlohy, ktorú chce Európska únia zohrávať vo svete;

5.

Tieto charakteristiky ich plne oprávňujú na špecifický prístup pri uplatňovaní politík Spoločenstva, aby mohli byť uspokojené špecifické potreby týchto regiónov a posilnené možnosti ich vnútorného rozvoja;

6.

Na základe vyššie uvedených dôvodov by bolo vhodné podporiť riešenie problematiky najvzdialenejších regiónov a ich vnútroštátnych orgánov, s cieľom upevniť, vylepšiť, dôkladne preskúmať a aktualizovať komplexnú a koherentnú stratégiu pre najvzdialenejšie regióny, aby mohla vyústiť do takej politiky Spoločenstva, ktorá bude pre najvzdialenejšie regióny skutočne prospešná.

7.

Teší sa skutočnosti, že už od roku 1986 sa Európska komisia snaží stanoviť vhodný rámec pre uplatňovanie práva Spoločenstva a spoločných politík v týchto regiónoch, a to na základe programov POSEI – programov na riešenie špecifických problémov súvisiacich so odľahlou a ostrovnou polohou týchto regiónov;

8.

Pripomína, že prijatie špecifického článku 299 ods. 2 Zmluvy, zohľadňujúceho situáciu v najvzdialenejších regiónoch Únie, je odpoveďou na celý súbor konkrétnych zámerov, napr.:

9.

V tejto súvislosti pripomína, že výbor prijal s uspokojením schválenie správy Európskej komisie zo 14. marca 2000 o opatreniach na uplatňovanie článku 299 ods. 2 Zmluvy, ktoré predstavovali „kvalitatívny skok vpred“ v prístupe Spoločenstva k najvzdialenejším regiónom a mali by byť začiatkom novej rozhodujúcej etapy v profilovaní komplexnej a koherentnej stratégie zameranej na udržateľný rozvoj najvzdialenejších regiónov.

10.

Pripomína, že v záveroch zasadania Európskej Rady v Seville v júni 2002 bolo konštatované, že je nevyhnutné dôkladne uplatňovať článok 299 ods. 2 Zmluvy a predložiť primerané návrhy na to, ako zohľadniť tieto špecifické potreby najvzdialenejších regiónov v rôznych politikách Spoločenstva, predovšetkým v regionálnej politike. V tejto istej súvislosti pripomína záväzok Komisie vypracovať novú správu o týchto regiónoch, ktorá by bola založená na komplexnom a koherentnom prístupe k ich výnimočnej situácii a zahŕňala by návrhy na jej riešenie.

11.

Vyjadruje preto svoje uspokojenie so schválením oznámenia Komisie z 26. mája 2004 na tému „Posilnenie partnerstva s najvzdialenejšími regiónmi“ (neoficiálny preklad) a „Oznámenia Komisie o posilnenom partnerstve pre najvzdialenejšie regióny: hodnotenie výsledkov činnosti a perspektívy“ zo 6. augusta 2004. Tieto dokumenty uznali výnimočnú situáciu najvzdialenejších regiónov, ktorá ich plne oprávňuje k tomu, aby mali v rámci rôznych politík Spoločenstva špecifický režim, i keď ponúkajú len čiastočnú a preto nedostatočnú odpoveď na poverenia Európskej Rady zo Sevilly a na potreby vyjadrené regiónmi a štátmi.

12.

Vyjadruje spokojnosť s tým, že Komisia vo svojom oznámení „Stratégia pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky“ [KOM(2007) 507 v konečnom znení] a v priloženom pracovnom dokumente, ktorý hodnotí pokrok v stratégii pre najvzdialenejšie regióny [SEC (2007) 1112] predstavila bilanciu svojej stratégie na podporu najvzdialenejších regiónov, ako aj víziu budúcich perspektív tejto stratégie;

13.

Domnieva sa, že táto stratégia je stále veľmi aktuálna a je potrebné na nej ďalej pracovať, hlbšie ju rozpracovať a aktualizovať, ako to vyplýva z konsolidovaného článku 299 nedávno podpísanej Lisabonskej zmluvy.

14.

V prvom rade gratuluje Komisii, pretože nové oznámenie svedčí o jej záujme o najvzdialenejšie regióny, keďže vyzdvihuje potrebu uznania špecifického charakteru týchto regiónov a kladie dôraz na uplatňovanie tohto špecifického prístupu aj v budúcnosti.

15.

Gratuluje Komisii k tomu, že tým, že uznáva potrebu, aby rôzne politiky Spoločenstva zohľadňovali výnimočný charakter najvzdialenejších regiónov, priznáva zároveň pridanú hodnotu týchto regiónov a príležitosti, ktoré ponúkajú Európskej únii v celosvetovom kontexte.

16.

Konštatuje, že bilancia opatrení na rozvoj stratégie z roku 2004 je pozitívna a že kľúčové politiky rozvoja najvzdialenejších regiónov boli revidované a znovu formulované s celkovým uspokojením.

17.

Upozorňuje na to, že nevýhody najvzdialenejších regiónov sú trvalého charakteru a sú spoločné pre všetky regióny, nezávisle od úrovne príjmov; pripomína, že problém odľahlosti sa nespája len s otázkou príjmov, ale že predstavuje komplexný štrukturálny problém, ktorý podstatne ovplyvňuje občanov a konkurencieschopnosť podnikov.

18.

Víta snahu Komisie hlbšie rozpracovať všetky časti stratégie Spoločenstva pre najvzdialenejšie regióny, jej snahu vypracovať doplňujúce opatrenia, ako aj úsilie aktualizovať a vylepšiť túto stratégiu a prispôsobiť ju tak budúcim celosvetovým výzvam. Už teraz dôrazne žiada Komisiu, aby pri vypracovávaní návrhov v týchto oblastiach uplatňovala náležitú súdržnosť.

19.

Domnieva sa, že opatrenia zamerané na zlepšenie dostupnosti najvzdialenejších regiónov, navrhnuté Komisiou, ktoré majú byť v krátkodobom horizonte realizované, sú v podstate dosť vágne alebo sa obmedzujú len na poskytnutie usmernení pre najúčinnejšie využitie zdrojov pridelených najvzdialenejším regiónom.

20.

Konštatuje, že opatrenia týkajúce sa regionálneho začlenenia sú konkrétnejšie a zaujímavejšie, i keď nie sú dostatočné a mali by byť doplnené ďalšími opatreniami, ktoré by prispeli k efektívnemu a praktickému naplneniu cieľa regionálneho začlenenia najvzdialenejších regiónov do ich geografického kontextu.

21.

Upozorňuje na skutočnosť, že najvzdialenejšie regióny čelia dvojitej výzve začlenenia: do vnútorného trhu a do okolitého geografického prostredia. Ich geografická poloha predstavuje okrem toho pre EÚ obrovský potenciál a mení tieto regióny na privilegované platformy, z ktorých môže EÚ realizovať svoje externé aktivity v týchto oblastiach.

22.

Gratuluje Komisii k tomu, že začala pracovať na akčnom pláne širšieho susedstva, ktorý iniciovala vo svojom oznámení v roku 2004; napriek tomu konštatuje, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie hlavne v súvislosti s lepším riadením Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho rozvojového fondu (ERF), aby bol zámer geografického začlenenia skutočne realizovaný v praxi.

23.

Vyjadruje uspokojenie s informovanosťou najvzdialenejších regiónov v súvislosti prípravou dohôd o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a krajinami AKT. Konštatuje však, že spomínané dohody predstavujú v momentálnom stave rokovaní pre najvzdialenejšie regióny bezprostredné ohrozenie a že príležitosti, ktoré ponúkajú, sa prejavia až v dlhom časovom horizonte a sú dokonca neisté.

24.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepredložila konkrétne návrhy činností na podporu investícií malých a stredných podnikov z najvzdialenejších regiónov v zahraničí, ako sama prisľúbila, ktoré by pomohli lepšiemu začleneniu týchto regiónov do svojho geografického kontextu.

25.

Berie na vedomie, že otázky definované Komisiou ako budúce výzvy pre EÚ i pre najvzdialenejšie regióny, o ktorých otvorila vo svojom oznámení diskusiu – klimatické zmeny, demografický vývoj, riadenie migračných tokov, námorná politika a poľnohospodárstvo – predstavujú veľmi dôležité otázky, ktoré majú v európskej i svetovej agende prioritné postavenie a ktorých dosah na rôzne územia EÚ je významný.

26.

Upozorňuje, že tento dosah môže byť ešte väčší v najvzdialenejších regiónoch, ktoré sú kvôli svojím osobitným špecifikám mimoriadne krehké a zraniteľné.

27.

Pripomína však, že stratégia Spoločenstva pre najvzdialenejšie regióny, ktorú vytýčila Komisia vo svojom oznámení z mája 2004, sa zakladala na globálnom a jednotnom prístupe, ktorý sa zameriaval na to, aby sa do všetkých politík Spoločenstva zakomponovali tri hlavné ciele tejto stratégie: zlepšenie vnútornej i vonkajšej prístupnosti, posilnenie konkurencieschopnosti domáceho hospodárstva a regionálne začlenenie do okolitého geografického prostredia.

28.

Veľmi pozitívne hodnotí a súhlasí s konštatovaním Komisie, že prístup Spoločenstva v stratégii pre najvzdialenejšie regióny má čoraz viac horizontálnejší charakter, a že k rozvoju týchto regiónov a ich začleneniu do vnútorného trhu musia prispieť všetky oblasti politiky Spoločenstva.

29.

Kladie dôraz na relevantnosť a aktuálnosť spomínaných troch hlavných strategických cieľov, ktoré sú naďalej hlavnými ťažiskami stratégie Spoločenstva pre najvzdialenejšie regióny, a tiež na to, že ďalší rozvoj jednotlivých politík Spoločenstva musí súčasný stav zohľadňovať a prispôsobiť sa mu.

30.

Nazdáva sa, že výskyt týchto nových výziev a priorít európskej agendy, ako aj revízia hlavných politík (napr. spoločnej poľnohospodárskej politiky) si vyžadujú vyhodnotenie dôsledkov, ktoré môžu mať tieto politiky na tri ciele stratégie Spoločenstva pre najvzdialenejšie regióny, s cieľom mať k dispozícii špecifickú analýzu umožňujúcu začleniť výnimočnosť najvzdialenejších regiónov do rámca všeobecných úvah o tom, ako by mala EÚ riešiť spomínané výzvy.

31.

Upozorňuje na to, že Komisia by mala uplatňovať spomínanú metódu vyhodnotenia dôsledkov štyroch uvedených oblastí na tri ciele stratégie a napríklad ľutuje, že Komisia nezohľadnila dostatočne tieto dôsledky v oblasti pre najvzdialenejšie regióny tak dôležitej a nevyhnutnej – v leteckej doprave, a že v rámci svojho návrhu nariadenia o začlenení leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov nenavrhla pre tieto regióny špecifický režim.

32.

Je presvedčený, že najvzdialenejšie regióny môžu výrazne obohatiť tieto štyri témy, ktoré sa ich veľmi týkajú vzhľadom na výnimočnú situáciu týchto regiónov.

33.

Pripomína, že najvzdialenejšie regióny majú výnimočnú námornú dimenziu, vďaka ktorej môžu EÚ poskytnúť neporovnateľné príležitosti v oblasti inovácií, výskumu, životného prostredia a biodiverzity.

34.

Znova podčiarkuje potrebu komplexného riešenia fenoménu rastúcej migrácie, ktorý sa veľmi týka najvzdialenejších regiónov, keďže predstavujú aktívne hranice EÚ. V tejto súvislosti pripomína závery z konferencie o „Úlohe regiónov a miest pri riadení migračných tokov“, ktorá sa konala 30. októbra 2007 v meste Adeje (Tenerife, Španielsko), a predovšetkým potrebu väčšej angažovanosti národných a európskych orgánov pri riadení migračných tokov, spoluúčasti na finančných nákladoch a vyhodnotení dôsledkov migrácie na hospodársku a sociálnu súdržnosť najvzdialenejších regiónov.

35.

Je presvedčený, že v oblasti migračných tokov je nevyhnutné upevniť dialóg a spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami. Takisto pripomína, že miestne a regionálne orgány najvzdialenejších regiónov by mali takúto spoluprácu významne podporiť, keďže by mohli pôsobiť ako platformy pre spoluprácu s nečlenskými krajinami susediacimi s EÚ. V tejto súvislosti treba využiť programy Európskej komisie. Výbor predovšetkým víta spoločnú pilotnú iniciatívu v oblasti plánovania územnej spolupráce medzi najvzdialenejšími regiónmi a s nimi susediacimi nečlenskými krajinami.

36.

Nazdáva sa, že treba riešiť príčiny nelegálneho prisťahovalectva priamo tam, kde vznikajú, a to zakotvením kvalitnej politiky legálneho prisťahovalectva, bojovať proti čiernej ekonomike a usmerniť prílev maloletých imigrantov bez sprievodu prostredníctvom podpory vzdelávania a zamestnanosti mladých.

37.

Súhlasí s Komisiou v tom, že je potrebné riešiť mimoriadne závažné výzvy vyvolané demografickým tlakom na tieto veľmi malé a rozdrobené územia a podčiarkuje potrebu čo najskôr vypracovať štúdie, ktoré by analyzovali dôsledky na územné plánovanie, pracovný trh, potrebu vzdelávania a odbornej prípravy a verejných služieb v týchto regiónoch a žiada aby v prípade potreby navrhla vhodné opatrenia.

38.

S Komisiou sa zhoduje v názore, že boj proti klimatickým zmenám a prispôsobenie sa ich dôsledkom predstavujú pre najvzdialenejšie regióny veľkú výzvu vzhľadom na ich geografickú polohu a zraniteľnosť. Špecifické opatrenia, ktoré je potrebné v tejto oblasti prijať s cieľom predísť negatívnym dôsledkom na prístupnosť, hospodárstvo a obyvateľstvo týchto regiónov, musia byť praktické a účinné.

39.

Súhlasí s názorom Komisie, že poľnohospodárstvo zohráva v hospodárstve najvzdialenejších regiónov, ktoré sú geograficky a klimaticky znevýhodnené, kľúčovú úlohu. Takisto sa nazdáva, že by sa mala navrhnúť stratégia rozvoja poľnohospodárstva v týchto regiónoch, aby sme dokázali čeliť problémom súvisiacim so stále silnejšou svetovou konkurenciou.

40.

Je presvedčený, že vzhľadom k tomu, že politika hospodárskej a sociálnej súdržnosti je hlavným nástrojom, o ktorý sa opiera stratégia Spoločenstva pre najvzdialenejšie regióny, je mimoriadne dôležité vyhodnotiť, či témy predložené na diskusiu, môžu mať dosah na hospodársku a sociálnu súdržnosť týchto regiónov.

41.

Myslí si, že výsledky tohto vyhodnotenia by mohli byť prínosom pri revízii kohéznej politiky Spoločenstva na obdobie po roku 2013. Rovnako by mohli byť príspevkom k zelenej knihe o územnej súdržnosti, ktorú plánuje Komisia prijať v roku 2008.

42.

Domnieva sa preto, že nová etapa rozvoja stratégie Spoločenstva pre najvzdialenejšie regióny, ktorú Komisia začne po ukončení diskusií, by sa nemala obmedziť na témy týchto diskusií, ale by mala tieto prvky začleniť do svojej stratégie, aby ju hlbšie rozpracovala, obohatila a aktualizovala.

43.

Myslí si, že partnerstvo medzi najvzdialenejšími regiónmi, zainteresovanými štátmi a Komisiou musí naďalej zohrávať rozhodujúcu úlohu v rozvoji dlhodobej stratégie Spoločenstva v prospech týchto regiónov.

44.

Je pevne presvedčený, že najvzdialenejšie regióny i naďalej potrebujú pomoc všetkých politík Spoločenstva, aby mohli zlepšiť svoju konkurencieschopnosť a zachovať proces konvergencie v oblasti hospodárskeho rozvoja a rovnosť príležitostí pre svojich občanov a občanov iných európskych regiónov.

45.

Na záver vyjadruje svoju podporu Rade Európy v tom zmysle, že prijíma a obnovuje svoj politický záväzok na najvyššej úrovni voči najvzdialenejším regiónom a potrebu rýchleho pokroku v prehlbovaní stratégie Spoločenstva na podporu týchto regiónov.

46.

Vyzýva Komisiu, aby naďalej pracovala na hlbšom rozpracovaní stratégie z roku 2004 podporujúcej najvzdialenejšie regióny, a aby uviedla do praxe opatrenia spomínané v jej oznámení, ktoré podporia väčšiu súdržnosť a lepšiu koordináciu rôznych politík Spoločenstva, aby nová etapa uvedenej stratégie bola skutočne globálna a jednotná.

47.

Žiada Komisiu, aby uskutočnila priebežné vyhodnotenie, ktoré umožní na jednej strane zhodnotiť dôsledky na hospodársky rozvoj najvzdialenejších regiónov, ktoré sa vzdali cieľa „konvergencie“ a na druhej strane dôsledky využívania európskych fondov v skutočnom procese konvergencie v ostatných najvzdialenejších regiónoch.

48.

Žiada Komisiu, aby po vyhodnotení dôsledkov reforiem na základe programov POSEI, ktoré zrealizuje v roku 2009, navrhla potrebné opatrenia zaručujúce primeranú podporu tradičným odvetviam v najvzdialenejších regiónoch, ktoré sú dôležité pre ich hospodársku životaschopnosť.

49.

Žiada Komisiu, aby v rámci blížiaceho hodnotenia stavu SPP, a tiež v rámci akýchkoľvek budúcich reforiem, zohľadňovala špecifické vlastnosti najvzdialenejších regiónov, pričom by ponechala ich výnimky v súvislosti s oddelením platieb a moduláciou, a aby pre ich poľnohospodárstvo zabezpečila adekvátnu úroveň pridelených finančných prostriedkov z rozpočtu.

50.

Žiada Komisiu, aby poľnohospodárskym výrobkom z najvzdialenejších regiónov poskytla väčšiu ochranu pred vážnou hrozbou spôsobenou postupujúcou liberalizáciou dovozu do Európskej únie, prostredníctvom prijatia vhodných opatrení, ktoré by zabránili destabilizácii poľnohospodárstva v týchto regiónoch spôsobenej väčším otvorením trhu Spoločenstva.

51.

Žiada Komisiu, aby v budúcich programovacích obdobiach navrhla konkrétne politiky rozvoja vidieka pre najvzdialenejšie regióny a pridelila im adekvátne rozpočtové prostriedky.

52.

Žiada Komisiu, aby mala na pamäti špecifické vlastnosti najvzdialenejších regiónov v rámci jej súčasných iniciatív, v súvislosti so štyrmi oblasťami predostretými na diskusiu.

53.

Pripomína, že najvzdialenejšie regióny jednoznačne dodávajú Európskej únii celosvetový námorný rozmer a predstavujú skutočné prírodné laboratóriá pre štúdium oblastí súvisiacich s morským prostredím. Preto zastáva názor, že treba čo najskôr vykonať prioritné kroky na ochranu a zveľadenie tohto potenciálu.

54.

Žiada Komisiu, aby urýchlene prijala opatrenia zamerané na kompenzáciu negatívnych dôsledkov začlenenia leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, s cieľom zohľadniť špecifickú situáciu najvzdialenejších regiónov.

55.

Upozorňuje na skutočnosť, že najvzdialenejšie regióny sú úplne odkázané na leteckú dopravu, pokiaľ ide o spojenie s vonkajším svetom aj spojenie medzi jednotlivými ostrovmi, pretože neexistujú iné alternatívy, a pretože celkové emisie CO2 na trasách, ktoré sa týkajú najvzdialenejších regiónov sú v porovnaní s celkovými emisiami EÚ zanedbateľné.

56.

Žiada Komisiu, aby témy demografického vývoja a riadenia migračných tokov riešila oddelene. Podčiarkuje, že ide o dve odlišné a komplexné problematiky, ktoré mimoriadne silno ovplyvňujú najvzdialenejšie regióny, a preto si obidve zasluhujú mimoriadnu pozornosť.

57.

Je potrebné urýchlene prijať konkrétne opatrenia na nápravu tragickej situácie spôsobenej príchodom maloletých imigrantov bez sprievodu. Žiada preto regionálne, vnútroštátne a európske orgány, aby si plnili povinnosti v súvislosti riešením tohto javu a s rozdelením s ním spojených finančných nákladov.

58.

Žiada, aby Komisia vypracovala hodnotenie dôsledkov spomínaných štyroch tém diskusií o troch cieľoch stratégie Spoločenstva na podporu najvzdialenejších regiónov.

59.

Žiada Komisiu, aby vyhodnotila, či môžu mať spomínané štyri témy dosah na hospodársku a sociálnu súdržnosť najvzdialenejších regiónov, majúc na pamäti, že politika hospodárskej a sociálnej súdržnosti je hlavným nástrojom o ktorý sa opiera stratégia Spoločenstva na podporu najvzdialenejších regiónov.

5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/12

—

Vyjadruje presvedčenie, že pretrvávajúce veľké rozdiely v oblasti IKT spôsobujú sociálne a ekonomické vylúčenie. Vytvorenie rovnosti príležitostí v digitálnej oblasti je preto zo sociálneho hľadiska nevyhnutné. Domnieva sa však, že je tu skrytý aj doposiaľ nevyužitý hospodársky potenciál. Používanie IKT ako nového „spoločenského nástroja“ má veľký význam pre vytvorenie prepojenia medzi stratégiou IKT a sociálnou politikou Spoločenstva.

—

VR preto upozorňuje členské štáty, že je potrebné zvýšiť úsilie o digitálnu integráciu a o vypracovanie konkrétnych, časovo vymedzených programov, ktoré by sa dali vyhodnotiť. Kladie dôraz na zapojenie miestnej a regionálnej úrovne do opatrení členských štátov a Spoločenstva na podporu digitálnej integrácie a považuje za potrebné nástojiť na tom, aby miestne a regionálne orgány vypracovali osobitné plány na podporu informačnej spoločnosti, ako aj miestneho digitálneho rozvoja.

—

Podporuje úsilie informovať lepšie verejnosť, posilniť výmenu skúseností medzi zúčastnenými stranami, a zabezpečiť aktívnu spoluprácu na miestnej a regionálnej úrovni medzi odvetviami IKT, verejnou správou, poskytovateľmi služieb a organizáciami konečných užívateľov a sociálnymi organizáciami, s cieľom zaručiť čo najväčšiu účinnosť.

—

Zdôrazňuje kľúčovú úlohu a zodpovednosť územných samospráv pri zabezpečovaní širokopásmového prístupu za primeranú cenu v regiónoch, kde trhové mechanizmy zlyhali, pri riadení pilotných projektov na odstránenie veľkých rozdielov v dostupnosti IKT a vytváraní nového prístupu k elektronickým verejným službám zameraným na občanov.

—

Zdôrazňuje význam odbornej prípravy a vzdelávania prispôsobených potrebám vyplývajúcim z neustáleho digitálneho vývoja v celej spoločnosti, s osobitným zohľadnením znevýhodnených skupín ako sú osoby vyššieho veku, osoby s nižšou kvalifikáciou, ekonomicky neaktívne osoby a osoby, ktoré nenadobudli dostatočné digitálne znalosti potrebné v pracovnom živote.

—

Vyzýva Komisiu, aby uplatnila ukazovatele šírenia a využívania IKT v regiónoch, čo by umožnilo vyvodiť užitočné a potrebné závery pre prijímanie opatrení na hospodársku, sociálnu a technologickú konvergenciu regiónov.

Spravodajca

:

András SZALAY (HU/ALDE), člen mestskej rady, Veszprém

1.

vzhľadom na to, že jeho poslaním je propagovať a v praxi uskutočňovať trvalo udržateľnú sociálnu a hospodársku regionálnu súdržnosť, víta oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Iniciatíva EÚ i2010 týkajúca sa digitálnej integrácie („e-Inclusion“) „Informačná spoločnosť pre všetkých“, ktoré podporuje digitálnu integráciu a dáva jej nový impulz. Nedostatok informačných a komunikačných technológií (IKT), spôsobuje, podobne ako aj uplatňovanie, využívanie a rozvoj týchto technológií, negatívny vedľajší efekt (spillover effect): zväčšuje a prehlbuje digitálne rozdiely.

2.

Oceňuje stručnosť a prehľadnosť analýzy a záverov oznámenia Komisie a strategický rámec pre budúce opatrenia. VR víta ochotu Komisie uplatniť v tejto problematike celoeurópsky prístup (1).

3.

Súhlasí s konštatovaním, že digitálna integrácia zohráva rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní hospodárskych a sociálnych cieľov iniciatívy „i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“ (2), a tým aj cieľov lisabonskej agendy.

4.

Súhlasí s názorom, podľa ktorého sú investície do IKT pre aktérov na regionálnej a miestnej úrovni významným nástrojom, pretože prispievajú k riešeniu problémov súvisiacich s rovnosťou príležitostí, s ktorými sa stretávajú v rôznych oblastiach. VR tiež upozorňuje na to, že je nutné aktívne zapájať regióny, miestne a regionálne samosprávy do prípravy stratégií a programov týkajúcich sa prideľovania a využívania prostriedkov Spoločenstva. Keďže tieto orgány sú riadiacou úrovňou, ktorá je najbližšej k občanovi, sú bezprostredne postavené pred problémy súvisiace s potrebami na miestnej úrovni a vnímajú potreby rozvoja.

5.

Oceňuje, že tento dokument zaviazal jednotlivých aktérov, ktorých sa digitálna integrácia týka – individuálnych užívateľov, priemysel IKT, dodávateľov služieb, úrady a mimovládne organizácie – prijímať k niektorým bodom rozhodné opatrenia a že im v tejto oblasti pridelil konkrétne úlohy.

6.

Podotýka, že táto iniciatíva je porovnateľná s odporúčaniami VR v jednom z jeho predošlých stanovísk o praktických opatreniach na podporu vytvorenia spravodlivej informačnej spoločnosti, kde ide hlavne o starnutie v informačnej spoločnosti (3), elektronickú verejnú správu a preklenutie širokopásmových rozdielov (4), demografickú budúcnosť Európy (5), výskum v oblasti IKT (6) a situáciu osôb so zdravotným postihnutím (7).

7.

Uznáva, že na základe súčasných ukazovateľov dosiahnutie cieľov z Rigy do roku 2010 nie je zaručené. Úsilie vyvíjané jednotlivými členskými štátmi je aj naďalej rozkúskované a chýba spolupráca. VR preto upozorňuje členské štáty, že je potrebné zvýšiť v budúcich rokoch úsilie o vypracovanie konkrétnych, časovo vymedzených programov, ktoré by sa dali vyhodnotiť.

8.

Pokladá za dôležité trvať na zapojení miestnej a regionálnej úrovne do opatrení členských štátov a Spoločenstva na podporu digitálnej integrácie, pretože práve na tejto úrovni sa môže digitálna spoločnosť dostupná všetkým stať raz skutočnosťou vďaka najnovátorskejším a najcielenejším opatreniam.

9.

Považuje za potrebné nástojiť na tom, aby miestne a regionálne orgány vypracovali osobitné plány na podporu informačnej spoločnosti, ako aj miestneho digitálneho rozvoja prostredníctvom uplatňovania „miestnej digitálnej agendy“.

10.

Žiada, aby ho Európska komisia v plnom rozsahu zapojila do iniciatív, ktorých úlohou by bolo prehodnotiť alebo upraviť prijatú a uplatňovanú stratégiu.

11.

Vyjadruje želanie, aby bol včas informovaný o výsledkoch a záveroch priebežnej hodnotiacej správy o uplatňovaní stratégie i2010 a aby sa mohol k veci vyjadriť.

12.

Víta kampaň Európskej komisie „Digitálna integrácia pre každého“, naplánovanú na rok 2008, pre ktorú bol prvým významným podnetom seminár na tému „Podpora aktívneho občianstva prostredníctvom vzdelávania na regionálnej a miestnej úrovni“, ktorý Výbor regiónov usporiadal v novembri 2007 vo fínskom Lahti. VR sa chce aktívne zapojiť do tejto kampani v roku 2008 a rád by pomohol zabezpečiť čo možno najširšiu účasť na verejnej konzultácii. V tejto súvislosti zdôrazňuje svoju vlastnú úlohu hnacej sily v príprave kampaní, stratégií a programov na miestnej a regionálnej úrovni.

13.

Víta ministerskú konferenciu o digitálnej intergrácii, ktorá sa uskutoční koncom roku 2008, a európsku cenu za digitálnu integráciu, ktorá bude udelená pri tejto príležitosti. Zdôrazňuje svoju ochotu aktívne sa podieľať na organizovaní tejto konferencie medzi iným aj na výbere kandidátov na uvedenú cenu.

14.

Vyjadruje presvedčenie, že pretrvávajúce veľké rozdiely v oblasti IKT prekážajú rozvoju sociálnej súdržnosti a prosperity a ich udržaniu a spôsobujú sociálne a ekonomické vylúčenie. Iniciatíva i2010 prispeje ku zlepšeniu kvality života občanov a vôbec k lepšej spoločnosti.

15.

Súhlasí s názorom, že vytvorenie rovnosti príležitostí v digitálnej oblasti je zo sociálneho hľadiska nevyhnutné. Domnieva sa však, že je tu skrytý aj nesmierny, doposiaľ nevyužitý, hospodársky potenciál.

16.

Navrhuje, aby Komisia venovala osobitnú pozornosť hospodársky menej rozvinutým regiónom, aby mohli lepšie využiť možnosti, ktoré poskytujú IKT, a tak dosiahli skutočnú konvergenciu a pritom sa vyhli riziku vylúčenia.

17.

Potvrdzuje svoj záväzok aktívne začleniť do plánov regionálneho rozvoja aj ciele integratívnej informačnej spoločnosti a efektívne sa zapájať do sietí v rámci iniciatívy „Regióny pre ekonomickú zmenu“ (8).

18.

Súhlasí s Európskou komisiou, že štrukturálne fondy a poľnohospodársky fond pre rozvoj vidiek musia napomáhať, hlavne v odľahlých a vidieckych oblastiach, rozvoju širokopásmovej infraštruktúry ako aj infraštruktúry elektronických služieb a aplikácií a tým zmierňovať rozvojové rozdiely medzi mestom a vidiekom.

19.

Domnieva sa, že dostupné širokopásmové pripojenie na celom území EÚ za prijateľné ceny predstavuje základný faktor pre zabezpečenie kvality služieb občanom, pre podporu hospodárskej súťaže a produktivity daných regiónov, ktorý umožňuje rozsiahly rozvoj informačnej spoločnosti založenej na vedomostiach.

20.

Zdôrazňuje kľúčovú úlohu a zodpovednosť územných samospráv, pokiaľ ide o poskytovanie rôznych druhov služieb a možností vzdelávania, a ich blízkosť k občanovi. Môžu pomôcť zabezpečiť širokopásmový prístup za primeranú cenu v regiónoch, kde sa ukázalo, že len trhové mechanizmy nepostačujú. Opatrenia verejných orgánov tým, že pomôžu rozvinúť digitálne zručnosti a vytvoriť prostredie priaznivé pre podniky odvetvia IKT a výskum v tejto oblasti, môžu byť príkladom pre riešenia elektronickej štátnej správy zamerané na užívateľa.

21.

Zdôrazňuje, že jednou z hlavných myšlienok cieľa modernizácie hospodárstva európskej kohéznej politiky pre obdobie rokov 2007 – 2013 je zvýšenie príťažlivosti členských štátov, regiónov a miest zabezpečením prístupových komunikácii a služieb zodpovedajúcej kvality a úrovne. Výbor sa domnieva, že rozvoj elektronických verejných služieb toto úsilie podporuje a pomáha rozširovať vedomosti tým, že stimuluje výskumné a inovačné kapacity.

22.

Pripomína, že IKT predstavujú základný faktor zlepšenia koordinácie a kooperácie v rôznych oblastiach medzi orgánmi na miestnej úrovni, orgánmi regiónov, členských štátov a Spoločenstva ako aj medzi inštitúciami a občanmi EÚ.

23.

Vzhľadom na Amsterdamskú zmluvu, ktorá zakazuje diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia, nalieha, aby boli verejné internetové stránky prístupné a zdôrazňuje, že podľa súčasných výsledkov sme ešte ďaleko od vytýčeného cieľa. Výbor regiónov upozorňuje, že regióny a obce môžu pomôcť túto situáciu zmierniť a to nielen zaobstaraním potrebných produktov a služieb, ich rozvojom a poskytovaním ale aj tým, že podnietia vytvorenie takého hospodárskeho prostredia, ktoré podnikom poskytne lepšie možnosti prístupu na trhy. Pritom môže byť pre miestne a regionálne orgány najmä v aglomeráciách nevyhnutné investovať do rozvoja IKT a infraštruktúry.

24.

Súhlasí s Komisiou v tom, že aj miestne a regionálne orgány by mali viesť pilotné projekty.

25.

Súhlasí s názorom, že pre uskutočnenie opatrení akčného plánu sú potrebné nové programy rozvoja praktických zručností aj pre osoby zodpovedné za riadenie a rozvoj verejných služieb.

26.

Nazdáva sa, že rozdiely v oblasti digitálnej spôsobilosti sú stále závažné. Rizikové skupiny tvoria osoby vyššieho veku, osoby s nižšou kvalifikáciou, ekonomicky neaktívne osoby a osoby, ktoré nenadobudli dostatočné digitálne znalosti na plné rozvinutie svojich digitálnych zručností v pracovnom živote.

27.

Víta návrh Komisie vykonať v roku 2008 prieskum o digitálnej spôsobilosti na území celej EÚ a do konca roka 2008 vypracovať usmernenia pre politickú stratégiu v oblasti digitálnej spôsobilosti ohrozených skupín.

28.

.Zdôrazňuje význam odbornej prípravy a vzdelávania prispôsobených potrebám vyplývajúcim z neustáleho digitálneho vývoja v celej spoločnosti, s osobitným zohľadnením znevýhodnených skupín.

29.

Súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o prvoradú úlohu a zodpovednosť orgánov na všetkých úrovniach verejnej správy pri zabezpečení digitálnej spôsobilosti. Podporuje tiež účasť a aktívnu spoluprácu priemyslu a sociálnych organizácií na uskutočnení tohto cieľa.

30.

IKT poskytujú veľmi dobré možnosti na zlepšenie kvality verejných služieb. Aj VR sa domnieva, že rozvoj a rozširovanie IKT je pre európske mestá príležitosťou potvrdiť ich úlohu hnacej sily rozvoja, stredísk poznatkov a skutočných inkubátorov inovatívnych služieb a príslušných poznatkov.

31.

Zastáva názor, že ak má dôjsť k prepojeniu rozvoja IKT s posilnením úlohy európskych miest, potom je v prvom rade potrebné upevniť postavenie orgánov miestnej a regionálnej verejnej správy, aby aj naďalej uplatňovali stratégiu udržiavania a oživovania konkurencieschopnosti.

32.

Zdôrazňuje, že dôležitý je nový prístup, ktorý umožní, aby sa elektronické verejné služby zamerali na občana, a podčiarkuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov zodpovedných za jeho vypracovanie. Táto úloha má osobitný význam pre odľahlé, najodľahlejšie a vidiecke regióny ako aj obce nachádzajúce sa na ostrovoch. Spoločenské a hospodárske výhody, ktoré prináša rozvoj IKT, sú tu nevyhnutné pre kohéziu a môžu byť veľkým prínosom.

33.

Uznáva, že podpora digitálnej integrácie na miestnej a regionálnej úrovni môže zlepšiť kvalitu života občanov, posilniť ich účasť na živote miestneho spoločenstva, stimulujúco pôsobiť na hospodársku súťaž, zakladanie nových podnikov a vznik lepších, efektívnejších a cielenejších verejných a súkromných služieb.

34.

Žiada posilniť a podporiť včasnú prevenciu, riešenie a odstraňovanie bezpečnostných problémov sietí a informácií, čo je úlohou Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA).

35.

Vzhľadom na nadchádzajúce demografické zmeny pokladá za želateľné a potrebné vytvoriť a rozvíjať podmienky pre liečbu na diaľku (9), ktorá pomôže zvýšiť úroveň zdravotníckych služieb, zvýšiť nezávislosť starších osôb, zlepšiť ich kvalitu života a posilniť ich sociálne začlenenie, čím bude spoločnosť môcť pri svojom rozvoji profitovať zo skúseností a odborných znalostí, ktoré nahromadili. Intenzívnejšie používanie informačných a komunikačných technológií môže okrem toho zlepšiť zdravotnícke služby založené na existujúcich IKT. Môžu vzniknúť nové výrobky a služby založené na týchto technológiách, ktoré môžu pomôcť zvýšiť úroveň zdravia obyvateľstva, uľahčiť prístup k zdravotníckym verejným službám a trvalo znížiť výdavky systémov sociálneho zabezpečenia.

36.

Zdôrazňuje, že je dôležité, pri zohľadnení záujmov trhu, vyvinúť a poskytovať výrobky a služby zodpovedajúce skutočným potrebám cieľových skupín. V súvislosti s uvedeným VR zdôrazňuje, že je nutné navzájom priblížiť rôzne regulačné systémy a z hľadiska technológií voliť riešenia v súlade s hlavným smerovaním.

37.

Odporúča, aby v iniciatíve „Regióny pre ekonomickú zmenu“ bola IKT službám pre osoby vyššieho veku priradená významnejšia úloha.

38.

Víta skutočnosť, že digitálna integrácia zohráva významnú úlohu vo výskumných programoch (7. rámcový program, Program podpory politiky informačných a komunikačných technológií) v oblasti starnutia obyvateľstva a osôb so zdravotným postihnutím.

39.

Zdôrazňuje, že je nutné zabezpečiť zachovanie kultúrnej a jazykovej rôznorodosti.

40.

Poznamenáva, že je nutné digitalizovať európske kultúrne písomné dedičstvo, aby sa zachovalo pre budúcich generácií. Táto operácia sa musí zrealizovať vo všetkých jazykoch, regiónoch a krajinách Európy (10).

41.

Kladie osobitný dôraz na úzku odbornú spolupráci a partnerstvo medzi zainteresovanými subjektmi.

42.

Zdôrazňuje, že je nutné zosúladene a koherentne zavŕšiť odstraňovanie prekážok regulačného, technického alebo iného charakteru, ktoré bránia uskutočniť digitálnu integráciu, s cieľom zabezpečiť jej trvalosť a maximálnu účinnosť.

43.

Zdôrazňuje, že územné samosprávy je potrebné zapojiť nielen do fázy realizácie ale tiež do fázy vytvárania stratégie. Umožnilo by to posilniť vzťahy a komunikáciu medzi zainteresovanými subjektmi a zvýšiť efektivitu programov.

44.

Plne podporuje stratégiu Európskej komisie na zvýšenie objemu a kvality výskumu zameraného na IKT v Európe. Okrem výskumu a rozvoja je potrebné klásť dôraz na mechanizmy, ktoré pomáhajú prenášať konkrétne výsledky výskumu do všetkých zložiek európskeho priemyslu.

45.

Vyjadruje uspokojenie nad tým, že bohatstvo digitálneho obsahu, interoperabilita a bezpečná výmena informácii majú v rámci výskumných programov svoje miesto.

46.

Súhlasí s názorom Komisie, že používanie IKT ako nového „spoločenského nástroja“ má veľký význam. K tomu je však potrebné vytvoriť prepojenie medzi stratégiou IKT a sociálnou politikou Spoločenstva.

47.

Zdôrazňuje, že je potrebné v súlade s horizontálnymi prioritami vypracovať základné opatrenia zamerané na podporu rovnosti príležitostí (napríklad bezbariérový prístup k verejným internetovým stránkam pre všetkých alebo vybudovanie širokopásmovej infraštruktúry). Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné zapojiť verejnú správu.

48.

Uznáva pridanú hodnotu, ktorú by mohla priniesť európska politika digitálnej integrácie (koordinácia, spolupráca, partnerstvo, financovanie). VR súhlasí s názorom, že je dôležité zvýšiť v tejto oblasti transparentnosť ako aj uvedomovanie si sociálnej zodpovednosti.

49.

Podporuje širokú a priebežnú výmenu informácií, osvedčených postupov a skúseností medzi zúčastnenými stranami, ako aj úsilie lepšie informovať verejnosť a zabezpečiť aktívnu spoluprácu na miestnej a regionálnej úrovni, ktorá by mala zahŕňať odvetvia IKT, verejnú správu, poskytovateľov služieb a organizácia zastupujúce konečných užívateľov s cieľom zaručiť čo najväčšiu účinnosť.

50.

Okrem toho pokladá za dôležité vytvoriť celoeurópsku sieť regiónov, prostredníctvom ktorej by bolo možné zvýšiť a zlepšiť možnosti účasti regiónov na projektoch spolupráce.

51.

Upozorňuje na trojnásobne výhodnú situáciu, ktorá by tu vznikla. Bola by na osoh tak odvetviu IKT ako aj užívateľom a spoločnosti ako celku.

52.

Odporúča Komisii, aby podporila vypracovanie a uplatňovanie ukazovateľov, ktoré by poskytli obraz a umožnili by komparatívne vyhodnotiť šírenie a využívanie IKT v regiónoch, čo by umožnilo vyvodiť užitočné a potrebné závery pre prijímanie opatrení na hospodársku, sociálnu a technologickú konvergenciu regiónov.

5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/17

—

vyzýva ku koordinovaným opatreniam na základe integrovaného prístupu na účinné riešenie problémov s dopravnými zápchami a znečistením životného prostredia, s ktorými musia bojovať všetky európske mestá. EÚ tu zohráva dôležitú úlohu, súčasne je však miestnym a regionálnym orgánom ponechaná voľnosť na nájdenie konkrétnych riešení;

—

vyzýva EÚ, aby povzbudila miestne a regionálne orgány k vytváraniu dlhodobých plánov mobility, ktoré sú založené na partnerstve medzi mestami a ich aglomeráciami, s cieľom nájsť riešenia prispôsobené miestnym pomerom (parkoviská na okraji mesta, vývoj ekologickejších dopravných prostriedkov, optimalizácia mestskej dopravy atď.) Tieto plány mobility by mohli zahŕňať „čisté zóny“ (t. j. oblasti s nízkou úrovňou znečistenia a zaťaženia dopravy), pričom investície do ich podpory by mali byť prioritou;

—

si je vedomý objemu potrebných finančných prostriedkov a preto navrhuje, aby sa tieto plány mobility mohli opierať o partnerstvá veľkého rozsahu, predovšetkým so súkromným sektorom, a vyzýva EÚ, aby v spolupráci s Európskou investičnou bankou rozvíjala inovačné finančné nástroje, pomocou ktorých by bolo možné financovať nevyhnutnú trvalo udržateľnú infraštruktúru a ekologickejšie technológie;

—

žiada, aby bol na úrovni EÚ vytvorený mechanizmus podávania správ o dosiahnutom pokroku. Tento proces by mala odštartovať porovnávacia štúdia financovaná Európskou úniou, ktorá by sa zamerala na situáciu v európskych mestách a na ich prístup k riešeniu týchto problémov.

Spravodajca

:

Sir Albert BORE (UK/SES), člen rady mesta Birmingham

1.

víta záväzok EÚ pokračovať v snahách o zvyšovanie konkurencieschopnosti európskej ekonomiky a riešiť otázky trvalo udržateľného rozvoja a klimatických zmien. Tieto kľúčové otázky uvedené v Lisabonskej stratégii, dohode z Göteborgu a akčnom pláne v oblasti klimatických zmien sú pre budúcnosť Európskej únie rozhodujúce. Zásadný význam konkurencieschopnosti pre hospodársky rast, predovšetkým v mestských centrách, ako aj jej prínos k územnej súdržnosti, ako je uvedené v lisabonských cieľoch, VR vo svojich politických prioritách uznáva;

2.

zdôrazňuje, že v rozdelení právomocí medzi miestnymi, regionálnymi a národnými orgánmi v jednotlivých členských štátoch sa vyskytujú odlišnosti. Je dôležité, aby opatrenia, ktoré Komisia stanovila v akčnom pláne, nestanovovali žiadne určité organizačné riešenia;

3.

zdôrazňuje, že týmto problémom rastu a životného prostredia čelia mestá každý deň. Zväčšujúce sa environmentálne problémy však budú tento rast brzdiť. Mestá a mestské oblasti ponúkajú potenciál na zvyšovanie konkurencieschopnosti a riešenie otázok klimatických zmien. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné, aby mestá a veľké mestské zóny prijali opatrenia s cieľom zlepšiť dostupnosť a riešili otázky životného prostredia. Možnosť v podstatnej miere oddeliť rast od negatívnych dôsledkov klimatických zmien sa bude dať uskutočniť predovšetkým v mestách a mestských oblastiach, keďže náhradné spôsoby dopravy sú realizovateľné najmä v husto osídlených mestských zónach;

4.

žiada koordinované opatrenia na účinné riešenie závažných problémov s dopravnými zápchami a životným prostredím, ktoré postihujú mestá, aby bola do roku 2050 dosiahnutá dekarbonizácia cestnej dopravy. V niektorých mestách boli opatrenia úspešné. Je potrebná komplexnejšia stratégia, ktorá sa bude riadiť zásadou subsidiarity a proporcionality;

5.

uznáva zásadnú úlohu, ktorú miestne a regionálne orgány hrajú v plánovaní a uplatňovaní politiky mestskej dopravy a súhlasí s Komisiou, že premyslieť novú koncepciu mestskej mobility zahŕňa zorganizovať kombinovanú dopravu všetkých verejných a súkromných druhov dopravy s cieľom prejsť k ekologickým druhom dopravy;

6.

Vyzýva EÚ, aby viedla integrovanú politiku zameranú na životné prostredie, územné plánovanie a mobilitu, ktorá sa na úrovni EÚ zameria na nasledujúce činnosti:

7.

vyzýva EÚ, aby podporila regióny a predovšetkým mestá pri vyrovnávaní sa s týmito problémami prostredníctvom vytvárania dlhodobých komplexných plánov mobility, ktoré by riešili otázky preťaženia ciest a zmierňovania účinkov klimatických zmien tým, že by ponúkli alternatívne spôsoby dopravy a poskytli možnosť voľby cestujúcim s cieľom dosiahnuť rovnováhu modalít v prospech udržateľnejších spôsobov dopravy. V rámci týchto plánov by mali byť podporované „čisté zóny“, t. j. novostanovené oblasti s nízkou úrovňou znečistenia a preťaženia dopravy (na rozdiel od zelených zón, ktoré sú oblasťami len s nízkou úrovňou znečistenia) prostredníctvom udelenia štatútu „čistá zóna“ a investície do ich podpory by mali byť prioritou;

8.

uznáva, že sprístupnenie množstva finančných prostriedkov potrebných na investovanie do takýchto čistých zón môže byť pre niektoré členské krajiny náročné. Úlohou EÚ, v úzkej spolupráci s Európskou investičnou bankou, je rozvíjať inovačné finančné nástroje schopné financovať nevyhnutnú trvalo udržateľnú infraštruktúru mobility a investovať do vozidiel s nízkymi emisiami CO2. Tie by sa mohli prezentovať ako rozšírenie programu Civitas alebo po ukončení programu Civitas v roku 2009 by mohli byť začlenené do nástupnického programu financovaného zo zdrojov EÚ;

9.

žiada, aby bol na úrovni EÚ vytvorený mechanizmus podávania správ o dosiahnutom pokroku v oblasti mestskej dopravy a o osvedčených postupoch, ktoré môžu slúžiť iným ako príklad. Tento proces by mala odštartovať porovnávacia štúdia financovaná Európskou úniou, ktorá by sa zamerala na mestá v celej EÚ a na ich prístup k znižovaniu preťaženosti dopravy, zlepšovaniu životného prostredia a poskytovaniu trvalo udržateľnejších spôsobov dopravy. Výročná správa o pokroku pri dosahovaní lisabonských cieľov, ktorá sa podáva na každoročnom jarnom zasadnutí Rady, by mala navrhnúť harmonogram pre spätné podávanie týchto správ;

10.

odporúča Komisii, aby ako základ pre podporu kombinovanej dopravy vydala usmernenia vo forme spoločných noriem pre metodiku výpočtu celkových nákladov a prínosov rôznych druhov dopravy (vrátane vedľajších účinkov ako je preťaženie dopravy, škody na životnom prostredí, sociálne začlenenie a dosah na zamestnanosť a sociálnu životaschopnosť mestských centier), a aby tiež zvážila vytvorenie ekologických noriem pre automobily, zohľadňujúce potreby spotrebiteľov, ktoré by odrážali environmentálne náklady počas celej doby ich životnosti;

11.

vyzýva Komisiu na podporovanie a oceňovanie sietí osvedčených postupov (do ktorých by VR mal byť zapojený) s cieľom rozšíriť ich zavádzanie v takých oblastiach ako sú viacprvkové balíky poskytujúce alternatívu k vlastníctvu automobilu a jeho aktívnemu používaniu a prostredníctvom šírenia iniciatív, ako je napr. iniciatíva „ukážkové mestá“, ktorá predstavuje inovatívne mechanizmy oceňovania a vytvárania čistých zón;

12.

vyzýva Komisiu, aby ťažila z úspechu systému udeľovania ocenení, ktorý uznáva potrebu financovať prezentáciu získaných skúseností, a aby toto ocenenie propagovala ako marketingový nástroj pre zúčastnené mestské oblasti a ako cieľ hodný snahy pre ostatné mestské oblasti;

13.

žiada, aby EÚ pomocou príkladných a ukážkových miest v rámci Európy a celosvetovo ukázala, ako hľadá a uskutočňuje inovačné a náročné riešenia našich súčasných problémov a príležitostí a žiada, aby mestá a regióny vypracovali v horizonte aspoň 20 rokov dobrovoľné programy mobility. Tieto programy by sa mohli týkať potrieb financovania, výskumu a overovania nových technológií, potrebnej infraštruktúry, novátorských metód obstarávania na podporu inovácií atď. Pomocou programového prístupu ku všetkým mestám EÚ a príkladných a ukážkových miest by prostredníctvom významne rozšíreného programu Civitas alebo nejakého nového programu EÚ mohla v rámci Európy a celosvetovo ukázať, ako hľadá a uskutočňuje inovačné a náročné riešenia našich súčasných problémov a príležitostí;

14.

vyzýva orgány všetkých úrovní vlády a správy, aby napomohli prijatiu opatrení na podporu spoločného verejného obstarávania (v rámci verejného sektora alebo medzi verejným a súkromným sektorom) pre čisté zóny (kde takéto obstarávanie nie je v rozpore so širším verejným záujmom). Systém spoločného verejného obstarávania je schopný vytvoriť trh pre výrobcov investujúcich do nových technológií a podnecovať inovácie. EÚ by mohla podporiť túto činnosť prostredníctvom presadzovania sietí osvedčených postupov pri verejnom obstarávaní zohľadňujúcom environmentálne hľadisko a na podporu inovácií v oblasti dopravnej technológie, ktorá by vychádzala od regiónov a územných oblastí, ktoré sa aktívne zúčastňujú na výrobe, výskume a podpore rozvoja dopravných technológií. Tieto dve činnosti by podporili dopyt a ponuku po nových technológiách, čo by bolo na osoh mestám;

15.

zdôrazňuje, že je nutné lepšie pochopiť úlohu súkromného sektora pri budúcom poskytovaní alternatívnych spôsobov dopravy a oddelenie zlepšenej dostupnosti od zvyšovania počtu najazdených kilometrov vozidiel, a preto by sa jedna časť uvedenej porovnávacej štúdie EÚ mala venovať významu súkromných finančných prostriedkov a spoločností pre súčasné inovačné riešenia a tomu, akými stimulmi je možné maximalizovať ich účinnosť;

16.

poukazuje na to, že zelená kniha prichádza v správnom čase, pretože na všetkých úrovniach budú potrebné ďalšie zdroje na riešenie týchto problémov. EÚ už vynakladá značné prostriedky na otázky mobility a dopravy v rámci transeurópskych dopravných sietí a prostriedky zo štrukturálnych fondov pre mestské oblasti v rámci konvergenčných regiónov. Mestá sú významnou a neoddeliteľnou súčasťou dopravných sietí, pretože sú dopravnými uzlami, kde sa stretávajú rôzne druhy dopravy a doprava v nich spravidla vzniká a končí. Z toho dôvodu je potrebné doprave v mestách venovať rovnakú pozornosť ako dopravným sieťam. Je potrebné uvažovať v dlhodobom časovom horizonte a dlhodobé plány sa musia dodržiavať. Mestá a regióny by nemali čakať, kým problémy prepuknú naplno, ale mali by konať proaktívne. Preto pri rozdeľovaní prostriedkov na všetkých úrovniach nestačí zohľadňovať potrebu riešenia existujúcich problémov, ale je potrebné uvoľniť dodatočné prostriedky pre mestá a regióny, ktoré riešia nadchádzajúce problémy už v ranom štádiu;

17.

zdôrazňuje význam podporovania aktivít mestskej mobility v rámci nových operačných programov pre konvergenčné regióny. Príslušné mestá a regióny potom budú musieť dokázať, že ich aktivity financované EÚ sa snažia tieto kľúčové otázky riešiť;

18.

EÚ by v súlade s konceptom EÚ „modrá vlajka“, čo je označenie udeľované na základe určitých ukazovateľov, mohla označovanie kombinovať so zavedením „plánu čistých zón“ – oblasti s nízkou úrovňou znečistenia a dopravného preťaženia. Projekty by mohli byť financované v „ukážkových mestách“ s rôznym počtom obyvateľov a rôznym historickým dedičstvom a prípadne s cieľom rozšíriť iniciatívu CIVITAS na opatrenia širšieho rozsahu (pozri otázku č. 21);

19.

Spolu s výročnou správou o pokroku pri dosahovaní lisabonských cieľov, ktorá sa podáva na každoročnom jarnom zasadnutí Rady, by sa mohla predkladať aj výročná správa o uplatňovaní osvedčených postupov;

20.

Jediná možnosť ako podporiť chôdzu a jazdu na bicykli ako skutočnú alternatívu k používaniu auta spočíva v dôslednom budovaní, resp. rozširovaní kvalitných celoplošných bezbariérových sietí chodníkov a cyklistických trás, ktoré spadá do pôsobnosti obcí a prispelo by k tomu, že by sa bicykel v EÚ oveľa viac používal ako dopravný prostriedok než dnes. To sa dá uskutočniť predovšetkým prostredníctvom realizácie koncepcií „kompaktných miest“. Funkčný prístup pri vypracovávaní nových územných plánov môže prispieť k tomu, aby sa dali obmedziť vzdialenosti pre chodcov a cyklistov. Vytvorenie mestských čistých zón s prísnymi opatreniami na boj proti preťaženiu dopravy a znečisťovaniu ovzdušia by výrazne zlepšilo priestor pre chôdzu a bicyklovanie. Existuje už mnoho príkladov osvedčených postupov v súvislosti s propagačnými kampaňami v školách a obciach a úlohou EÚ by mohlo byť podporovať profesionálne siete, prezentovať príklady a pripomínať úspechy. Európa by mohla stavať na úspechu programu TAPESTRY (1);

21.

dosiahnutie modálnej zmeny si vyžaduje integrovaný prístup k zlepšovaniu skúseností cestujúcich s trvalo udržateľnými spôsobmi dopravy zvyšovaním ich príťažlivosti, pričom je potrebné urobiť trvalo neudržateľné spôsoby dopravy menej atraktívnymi. Tento integrovaný prístup je potrebné uplatňovať aj pri plánovaní opatrení v oblasti akčných plánov na ochranu čistoty ovzdušia, ochranu pred hlukom a rozvoja dopravy. Pri pripravovaných novelizáciách príslušných smerníc EÚ treba mať na zreteli zásadu subsidiarity a zohľadniť integrovaný prístup k územnému plánovaniu. Prinesie to právnu istotu pre obce, ktoré sa týmto integrovaným prístupom riadia. Nediferencované uplatňovanie práva Spoločenstva najmä v oblasti štátnej pomoci a verejného obstarávania má pritom často nežiaduci a nepredvídateľný dosah. O tom, ako budú dopravné služby poskytované – na základe verejného obstarávania alebo priamo samosprávou – sa bude musieť v budúcnosti aj naďalej rozhodovať na regionálnej a miestnej úrovni;

22.

VR podporuje návrhy predložené v zelenej knihe, aby sa pokračovalo v stanovovaní čoraz náročnejších cieľov prostredníctvom postupne reštriktívnejších emisných noriem, ktoré by podporili zriaďovanie mestských zelených zón so spoločnými normami vo veľkom rozsahu. Bolo by tiež možné stanoviť európske ciele, ktoré by boli spojené s nižšími odvodmi v závislosti od toho, v akom rozsahu by bolo verejné obstarávanie v súlade s dohodnutým „ekologickým indexom“. Veľké subjekty súkromného sektora by sa mohli podporovať v tom, aby si vyberali zákazky spĺňajúce ekologické normy, pričom by využívali rôzne podnikateľské siete EÚ;

23.

usmernenie (nie však inštrukcie) EÚ k vymedzeniu zelených zón by bolo užitočnou pomôckou na objasnenie a zvýšenie konzistentnosti, najmä pokiaľ ide o stanovenie všeobecne uznávaných kategórií vozidiel podľa ich spotreby energie a emisných ratingov. Možno bude potrebné vytvoriť celoeurópsku internetovú stránku, ktorá zjednotí údaje pre mestá v EÚ v štandardnom formáte a vyznačí informácie pre príslušné mestské oblasti. Jednotné označovanie vozidiel pre vjazd do zelených zón na základe ich obsahu znečisťujúcich látok by znamenalo uľahčenie nielen pre vodičov vozidiel, ale aj pre tých, ktorí by zelené zóny v mestách zavádzali, pokiaľ by pre vozidlá v celej Európe platili rovnaké označenia;

24.

Je nevyhnutné vytvoriť rozsiahlejšie celoeurópske usmernenia týkajúce sa pravidiel cestnej premávky v súvislosti s ochranou životného prostredia a najslabších účastníkov cestnej premávky. Členské štáty by mali byť nabádané k tomu, aby tieto usmernenia začlenili do svojich vnútroštátnych pravidiel cestnej premávky, čo by prispelo k lepšej zrozumiteľnosti a väčšej jednotnosti v celej Únii;

25.

V súčasnosti zavádzajú mnohé mestá a regióny vlastnú zonáciu, pričom používajú vlastné dopravné značenie. EÚ by mala vytvoriť jednotné značenie, aby sa predišlo zmäteniu zahraničných vodičov a turistov. EÚ ponechá miestnym a regionálnym samosprávam čo najväčšiu možnú slobodu vytvárať zelené zóny;

26.

Cezhraničné presadzovanie miestnych pravidiel je možné už teraz (rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/JHA z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania finančných pokút).;

27.

VR vyjadruje obavy nad skutočnosťou, že Európska komisia – bez toho, aby počkala na výsledky konzultácií – v decembri predložila kompletne prepracovaný návrh smernice o podpore čistých a energeticky úsporných vozidiel v cestnej doprave ]KOM(2007) 817 v konečnom znení];

28.

je možné vo väčšej miere využívať program STEER (2) jeho spojením s novými európskymi ekologickými normami založenými na zásadách spoločenských nákladov počas celej životnosti, ktoré sú načrtnuté v zelenej knihe. Na úrovni EÚ by bolo možné podporiť partnerstvo tým, že sa bude pracovať s dodávateľmi, šíriť koncepciu nákladov počas celej životnosti prostredníctvom dodávateľských sietí a propagovať spoločné normy a ich prijatie, ako i prenos výsledkov príslušného akademického výskumu do inovačných, obchodne životaschopných produktov;

29.

prostredníctvom vypracovania pravidiel pre dobré a opatrné riadenie by bolo vhodné presadzovať sociálnu a finančnú hodnotu ekologického riadenia motorových vozidiel, ktorá by mala byť aj súčasťou dopravnej výchovy a testov na získanie vodičského oprávnenia v jednotlivých štátoch. Ide o zmenu správania a spôsobu jazdy. Úlohou EÚ by mohlo byť šírenie osvedčených postupov prostredníctvom kampaní a využitie marketingového mixu spolu so zásadami úspešnej iniciatívy EÚ s názvom TAPESTRY. Podpora inštalácie zariadení na meranie spotreby do vozidiel je ďalším spôsobom ako podporiť ekologickejšie riadenie.;

30.

lepšie informačné služby pre cestujúcich pred cestou aj počas nej môžu významne prispieť k trvalej udržateľnosti. Európske mestá už majú mnoho príkladov osvedčených postupov. Úlohou na úrovni EÚ by mala byť podpora rozširovania a vzájomného zosúlaďovania existujúcich systémov prostredníctvom zriaďovania spoločných systémov a symbolov. Úlohou EÚ je presadzovanie vzorových systémov. Ústredný význam má v tejto súvislosti satelitný navigačný systém Galileo;

31.

Je potrebné rozvinúť a zlepšiť informačné služby pre cestujúcich verejnej hromadnej dopravy. Informácie v reálnom čase a o prípadných poruchách prenášané cez internet alebo mobilný telefón a prispôsobené individuálnym informačným potrebám cestujúcich, by mohli podstatne prispieť k nárastu atraktívnosti a konkurencieschopnosti verejnej hromadnej dopravy osôb v porovnaní s druhmi dopravy, ktoré nie sú trvalo udržateľné. Navigačný systém Galileo bude plniť dôležitú úlohu pri rozvíjaní nových informačných služieb a EÚ by sa preto mala EÚ zasadzovať o to, aby bol systém Galileo čo najrýchlejšie dobudovaný;

32.

Prednostne podporovať tie projekty budovania informačných služieb, ktoré posilňujú sieťový efekt verejnej dopravy, t. j. informačné systémy podávajúce ucelené informácie o spojoch a situácii v celej sieti integrovaného dopravného systému mestskej aglomerácie a okolia (kraja, kantónu, štátu);

33.

doteraz uskutočnené kroky na zaistenie interoperability boli užitočné tým, že sa stanovili technické normy, a EÚ by mala v tejto oblasti i naďalej plniť svoju úlohu. Viac by sa mohlo urobiť pri presadzovaní spoločného postoja skupín miest a medzi členskými štátmi, napr. v prípade systémov online monitorovania a informačných systémov na predchádzanie závažnému dopravnému preťaženiu;

34.

Bolo by potrebné – nielen s ohľadom na informovanosť používateľov – vypracovať podľa možnosti jednotné celoeurópske systémy, napríklad: štatistické monitorovacie systémy účinnosti BACT (3) na vedecké a plánovacie účely;

35.

EÚ by mala podporovať rozvoj zariadenia a infraštruktúry spoločných noriem a podporovaných výskumom a vývojom zameraným na neustále zlepšovanie kvality služieb. Schopnosť reagovať na požiadavky je možné podporiť spojením verejných financií s vyššou mierou spokojnosti zákazníkov;

36.

opatrenia, ktoré odrážajú priame a nepriame náklady, tiež pomôžu v tomto ohľade vyrovnaním faktorov ovplyvňujúcich voľbu spôsobu dopravy;

37.

zastávame názor, že by sa malo podporovať vytváranie špeciálne určených pruhov pre hromadnú dopravu spolu s inteligentnými dopravnými systémami (ITS). Jednou z úloh EÚ je podporovať projekty realizácie ucelených koridorov pre autobusové a trolejbusové, ako aj električkové linky vedených vo vyhradených jazdných pruhoch alebo v spoločnom koridore s chodníkmi pre chodcov alebo cyklistov a vypracovať spoločný systém dopravného značenia a signalizácie. Vyčlenením jazdných pruhov pre verejnú hromadnú dopravu osôb je možné zabrániť dopravným obmedzeniam v rámci verejnej hromadnej dopravy osôb. Ak sa kvôli týmto jazdným pruhom zníži počet jazdných pruhov pre automobilovú dopravu, môže to viesť k zníženiu objemu dopravy osobnými automobilmi a zároveň vzrastie hustota zostávajúcej automobilovej dopravy. Niekedy môže byť náročné získať pochopenie pre takéto opatrenia a realizovať ich. V tejto súvislosti môžu EÚ a národná úroveň podporovať miestne orgány pomocou informácií a opatrení na zvyšovanie povedomia. Je možné vyvinúť sprostredkovateľské služby prostredníctvom internetu na vytváranie spoločného využívania automobilov a modelov, v rámci ktorých sa skupinám minimálne troch osôb na jeden osobný automobil ponúkne možnosť využívať v určitých denných hodinách aj jazdné pruhy vyhradené pre verejnú hromadnú dopravu osôb;

38.

podporujeme Európsku chartu práv a povinností cestujúcich využívajúcich hromadnú dopravu v záujme zlepšenia dostupnosti, a to najmä pre ľudí so zdravotným postihnutím;

39.

integrácia by mohla byť stimulovaná prostredníctvom finančných kritérií na výskumné a demonštračné projekty, najmä čo sa týka prijatia energeticky účinných, pre životné prostredie priaznivých dopravných prostriedkov vhodných pre mestské prostredie. Mohlo by sa uvažovať o stanovení špecifických kritérií na zníženie emisií v mestách v súvislosti so schémou „značiek“, na ktoré odkazuje odsek 18 (otázka č. 1);

40.

podporujeme využitie dobrovoľne vypracovaných plánov pre mobilitu, ktoré integrujú širšie metropolitné aglomerácie. Je dôležité zabezpečiť, aby boli vypracované zmysluplné koncepcie na odklonenie nákladnej dopravy z centra miest. Neexistuje jediné optimálne riešenie, ale aglomerácie by mali rozvíjať miestne riešenia zamerané na získanie takých výsledkov, ktoré predpisuje a iniciuje Európska únia. Tieto plány by mohli tvoriť základ zmluvných dohôd o mobilite medzi hlavnými zainteresovanými partnermi;

41.

VR sa domnieva, že s cieľom znížiť znečistenie prístupových ciest do veľkých miest je potrebné, aby sa v spolupráci s mestskými úradmi na predmestiach, a prípadne aj s mestskými dopravnými orgánmi, vybudovali pri vstupoch do miest veľké uzlové zastávky, kde by bol dostatočný počet parkovacích miest (zariadenia typu „park-and-ride“). Občania cestujúci do mesta autom by tu mohli svoje vozidlo zaparkovať a následne použiť verejnú dopravu, bez väčšej časovej straty. Považujeme za efektívne podporovať budovanie integrovaných dopravných systémov spolu s vytvorením konzorcií správnych orgánov alebo podobných zoskupení, ktoré by tieto systémy riadili, pričom systémy by rešpektovali prirodzené hranice mestských aglomerácií a dochádzku obyvateľov;

42.

je potrebné zosúladiť a prepojiť územné plánovanie na všetkých úrovniach (mestskej a vyššej) a plánovanie mobility s cieľom optimalizovať z environmentálneho, energetického a funkčného hľadiska obe oblasti pôsobenia, keďže úzko vzájomne súvisia;

43.

chodci a cyklisti sú v mestských oblastiach obzvlášť zraniteľní a ak majú byť podporované tieto spôsoby dopravy, je nevyhnutné ďalej zvyšovať bezpečnosť na cestách. K ďalším krokom by mohla patriť podpora demonštračných projektov, ktoré načrtnú inovatívne spôsoby udeľovania prednosti chodcom a cyklistom pred motorizovanou dopravou, a podporovať skoré prijatie technológií na zvyšovanie bezpečnosti. Obce a mestá treba motivovať k tomu, aby nadväzovali dobrovoľnú spoluprácu so súkromným sektorom s cieľom vyriešiť uvedené problémy – v tejto oblasti existuje už množstvo príkladov osvedčených postupov;

44.

zastávame názor, že vhodne presadzované demonštračné projekty sú najlepšími mechanizmami na vyjadrenie potenciálu tohto rozvoja. Oceňujeme prácu Európskeho observatória bezpečnosti cestnej premávky, ktoré uverejňuje nové vývojové trendy v tejto oblasti a existujúce príklady osvedčených postupov európskych regiónov;

45.

EÚ by mala podporovať rozvoj nových technológií. Opodstatnenou úlohou pre EÚ môže byť podpora ďalších meraní v Európe s cieľom podrobnejšie informovať o súvisiacich nákladoch a výhodách;

46.

domnievame sa, že tento užitočný model je potrebné nasledovať vzhľadom na úspechy pri znižovaní počtu nehôd v Európe. Zriadenie európskeho strediska na monitorovanie mestskej mobility možno len podporovať, ak bude mať skutočný prínos. Rovnako sa domnievame, že model postupných cieľov v súvislosti s financovaním bol významným prínosom pre pokrok zaznamenaný v znižovaní dopravných nehôd. Európske stredisko na monitorovanie mestskej mobility by mohlo prispieť k podpore osvedčených postupov, udeľovaniu statusu čistej zóny a vytvoreniu mechanizmu EÚ pre výročné podávanie správ v spojitosti s jarnými zasadnutiami Rady EÚ;

47.

Na aktivity zamerané na mobilitu sa už vynaložili značné prostriedky v rámci rôznych programov, najmä programu transeurópskych dopravných sietí, zo štrukturálnych fondov v rámci programov pre konvergenčné regióny a programu Civitas. Je zrejmé, že v konvergenčných regiónoch, kde finančné prostriedky EÚ smerujú do mestských oblastí, sa očakáva, že budú v súlade s cieľmi tejto zelenej knihy. Aktivity financované v rámci konvergenčných programov by sa mali vzhľadom na ich individuálny dosah na znečistenie a klímu usilovať o dosiahnutie vyváženého prístupu k rôznym druhom dopravy. Prostriedky poskytnuté v rámci konvergenčných a iných programov nestačia na to, aby podnietili radikálnu zmenu, ktorú potrebuje celá Európa. Okrem toho sa tieto fondy všeobecne nesústreďujú na oblasti, ktoré skutočne potrebujú pomoc, to znamená veľké mestské oblasti vystavené tlaku v dôsledku rastu a kde environmentálne otázky bránia konkurencieschopnosti. Zelená kniha odzrkadľuje potrebu konať. EÚ by mala zohrávať úlohu či už v značne rozšírenom prístupe založenom na programe „Civitas plus plus“ alebo v úplne novom programe, pričom oba by sa mali zamerať na to, aby sa dosiahla táto radikálna zmena. Tieto fondy by mali pomôcť pri rozvoji a financovaní čistých zón a zmenu k vyváženejšiemu prístupu k druhom dopravy tak, ako sa uvádza v tomto stanovisku. Zároveň by tiež pomohla získať prostriedky zo súkromného sektora a národných programov.

48.

kľúčovými otázkami sú systémy na riadenie dopravy a kontrolná činnosť v súvislosti s rozvojom hustoty zastavania pri strategicky dôležitých koridoroch verejnej dopravy. Predovšetkým je potrebné vypracovať koncepciu mestského rozvoja, ktorý by bol integrovaný a zosúladený so systémom komunikačnej infraštruktúry a iných systémov infraštruktúry,, čím by sa predišlo ich následnému prispôsobovaniu. Najdôležitejším výsledkom bude dosiahnutie kritického prahu dopytu pre vytvorenie a riadenie hromadnej dopravy;

49.

režimy vyberania mýta za vstup do mesta by mohli byť v právomoci mestských orgánov. Pre EÚ by bolo užitočné podporovať rozvoj modelov osvedčených postupov a vziať si z týchto už zavedených schém ponaučenie. Prospešný by bol všeobecný rámec a/alebo usmernenie. Štandardizácia by bola žiaduca, ale je ťažké ju dosiahnuť. Miestne a regionálne orgány musia mať k dispozícii účinné nástroje, aby mohli riešiť problémy v oblasti dopravného preťaženia a životného prostredia. Poplatky za dopravné preťaženie môžu byť veľmi účinným nástrojom. Preto musia mať miestne a regionálne orgány možnosť sami rozhodovať o zavedení poplatkov za dopravné preťaženie a o tom, ako tieto príjmy použijú. V mnohých členských štátoch to však nie je možné, pretože o takýchto otázkach sa rozhoduje na štátnej úrovni. Bolo by prospešné, keby EÚ podporovala vypracovanie modelov osvedčených postupov a učenie z existujúcich systémov. Podľa názoru Výboru regiónov Komisia môže prostredníctvom objasňovania a zvyšovania povedomia veľkou mierou prispieť k tomu, aby miestne a regionálne orgány mohli ľahšie zaviesť poplatky za dopravné preťaženie;

50.

cielená podpora by mohla priniesť lepšie výsledky pokiaľ ide o zníženie emisií oxidu uhličitého, rýchlejší rozvoj nových technologických aplikácií a väčšie šírenie a záber osvedčených postupov. Na druhej strane by to mohlo znížiť ekonomické náklady v súvislosti so zápchami v EÚ a zabezpečiť jej vedúce postavenie na svetovom trhu technológií a metodík trvalo udržateľného rozvoja a pri zlaďovaní hospodárskeho rastu s udržateľnou mestskou dopravou;

51.

ďalším prínosom EÚ by mohlo byť využívanie dohôd o mobilite na ľahšie vytvorenie pevného spojenectva zainteresovaných strán, ktoré by dokázalo niesť riziko spojené so značným objemom pôžičiek potrebných na vytvorenie trvalo udržateľnej dopravnej infraštruktúry vo veľkom meradle. Na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebná úzka spolupráca s EIB.

5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/24

—

zdôrazňuje, že regionálne a miestne orgány budú ako prvé uplatňovať európske právne predpisy spoločného európskeho azylového systému a nazdáva sa, že prostredníctvom spoločného azylového konania, ktoré predpokladá solidárnu a zodpovednú účasť každého členského štátu, sa uľahčí práca miestnych a regionálnych orgánov,

—

odporúča vytvoriť podľa potreby na národnej úrovni mechanizmus na zosúladenie činností centrálnych, regionálnych a miestnych orgánov, a tým uskutočniť integrované viacúrovňové riadenie,

—

odporúča prijať európske nariadenie, ktoré by upravovalo medzi členskými štátmi vzájomné uznávanie priznanej ochrany, postupy prenosu a jednotnosť právneho postavenia utečenca a osoby požívajúcej doplnkovú ochranu,

—

nazdáva sa, že rozšírenie pôsobnosti smernice 2003/109/ES na osoby požívajúce akúkoľvek formu medzinárodnej ochrany je zásadným krokom k odstráneniu prípadného rizika diskriminácie, ako aj integrujúcim nástrojom harmonizačného procesu Spoločenstva v otázkach azylu,

—

odporúča vypracovať spoločné usmernenia na realizáciu opatrení na uľahčenie prístupu žiadateľov o azyl a utečencov k sociálnym a zdravotníckym službám a k ubytovaniu pri rozsiahlom zapojení miestnych orgánov a naplánovať opatrenia na rozvoj programov zapojenia do miestnych komunít, stanoviť isté a presné pravidlá uznávania študijných titulov, odbornej rekvalifikácie a certifikácie znalostí a zručností, vyčleniť ekonomické prostriedky na podporu pracovných a/alebo podnikateľských zručností utečencov,

—

pre úspešnú integráciu utečencov pokladá za potrebné, aby sa utečenci cítili zapojení do diania mestských štvrtí, miest, krajín a Európskej únie, v ktorej sídlia. Zapojenie do miestneho politického života, počínajúc aktívnym a pasívnym volebným právom pri voľbách do miestnych zastupiteľstiev, má okrem symbolickej aj veľmi výraznú konkrétnu hodnotu,

—

odporúča, aby sa vypracovali usmernenia pre financovanie a verejné súťaže na posilnenie kompetentnosti vnútroštátnych a miestnych aktérov. Osobitnú pozornosť pritom treba venovať psycho-sociálnej sfére, legalizácii a zvládaniu týchto situácií zraniteľnosti.

Spravodajca

:

pán Savino Antonio SANTARELLA (IT/ÚEN-AE), starosta mesta Candela

1.

zdôrazňuje, že regionálne a miestne orgány budú ako prvé uplatňovať európske právne predpisy spoločného európskeho azylového systému. Územia regiónov a obcí prijímajú každý deň zmiešané toky migrantov, medzi ktorými sa nachádzajú žiadatelia o azyl, a často musia poskytovať lekársku starostlivosť a psychologickú pomoc migrantom, ktorí utrpeli fyzické a psychické zneužitie vrátane mučenia. Tieto služby, ktoré miestne a regionálne orgány a ich agentúry vždy bežne neposkytujú, sa musia významne podporovať, aby mohli byť na požadovanej výške po odbornej stránke ako aj potrebným vybavením;

2.

zdôrazňuje, že prostredníctvom spoločného azylového konania, ktoré predpokladá solidárnu a zodpovednú účasť každého členského štátu, sa uľahčí práca miestnych a regionálnych orgánov. V súčasnosti majú miestne a regionálne orgány v určitých krajinách neprimerane veľkú zodpovednosť, o. i. z dôvodu chýbajúceho azylového systému;

3.

upozorňuje na skutočnosť, že ak chýbajú projekty na prijímanie a integráciu a stále zamestnanie žiadateľov o azyl, môžu sa aj uznaní žiadatelia o azyl dostať pod vplyv zločineckých sietí, ktoré ich budú zneužívať, čo môže negatívne pôsobiť na bezpečnosť a sociálnu súdržnosť. Vytvorením možnosti pracovať za finančnú odmenu počas azylového konania je možné znížiť riziko a ochotu zapojiť sa do vykorisťovateľských a zločineckých sietí;

4.

odporúča v každom členskom štáte vytvoriť sieť miestnych orgánov, ktorá by prijímala opatrenia v oblasti sociálnej súdržnosti, a tým by vedome integrovala utečencov do projektov na miestnej úrovni, ktorých realizáciu by podporovali samotné miestne orgány. V krajinách, kde takáto sieť služieb už bola vyskúšaná v rámci činnosti teritoriálnych komisií, sa skrátili lehoty posudzovania žiadosti o azyl a zlepšili sa životné podmienky žiadateľov o azyl, pretože sa podporila ich integrácia do miestnych spoločenstiev prijímajúcich krajín, čo prinieslo aj značné výhody v oblasti bezpečnosti a kvality života;

5.

preto odporúča, aby jednotlivé európske, národné, regionálne a miestne zdroje mali komplementárny charakter a ich prostriedky primeraným spôsobom prúdili do týchto sietí v každom členskom štáte s cieľom prispieť k riešeniu problémov žiadateľov o azyl a utečencov;

6.

odporúča vytvoriť podľa potreby na národnej úrovni mechanizmus na zosúladenie činností centrálnych, regionálnych a miestnych orgánov a tým uskutočniť integrované viacúrovňové riadenie;

7.

odporúča, aby účasť na tejto sieti bola dobrovoľná a aby sa uzatvorili partnerstvá, v rámci ktorých by sa delili rozhodnutia a právomoc jednotlivých inštitucionálnych, verejných a súkromných aktérov na miestnej úrovni. Takto bude možné naplánovať opatrenia v oblasti prijímania a integrácie a rozvinúť potenciál existujúci v daných oblastiach. Tieto partnerstvá môžu prispieť k rozvoju poznatkov a následne k vedomému zapojeniu aktérov, ktorí dovtedy nemali nič spoločné s azylovou problematikou alebo váhali prevziať zodpovednosť v tejto oblasti;

8.

zdôrazňuje, že vďaka tomuto prístupu môžu inštitúcie, podniky, odbory, združenia tretieho sektoru, odborné školy, univerzity a samozrejme miestne a regionálne orgány nájsť svoje miesto v tomto systéme. Tým by sa tento fenomén stal viditeľný ak celok pre celú spoločnosť a každý aktér by mohol zohrať svoju vlastnú úlohu, čím by pochopiteľne pomohol zmierniť alebo odstrániť prípadné napätie;

9.

domnieva sa, že pri zavádzaní postupov na uznávanie medzinárodnej ochrany sa Európska únia nachádza v situácii, kde musí čeliť dvom odlišným požiadavkám, ktoré nemožno považovať za protikladné:

10.

navrhuje, aby postupy zisťovania totožnosti, povolenia vstupu na územie a prístupu k azylovému konaniu boli zosúladené na úrovni EÚ;

11.

žiada, aby sa naplánovali a preskúšali spoločné postupy na zisťovanie totožnosti migrantov, ktoré by mohli byť uplatňované v presných lehotách, spolu s presnými opatreniami, rešpektujúc základné ľudské práva a dôstojnosť;

12.

pokiaľ ide o postupy posudzovania žiadostí o medzinárodnú ochranu, pokladá za nevyhnutné stanoviť spoločné nástroje, ktoré by dokázali zaručiť jednotnosť posúdenia v rámci jednotlivých členských štátov, a teda umožniť zavedenie opatrení obsiahnutých v európskych smerniciach (predovšetkým v smernici 2005/85/ES) do praxe;

13.

ďalej navrhuje zabezpečiť možnosti pravidelnej odbornej prípravy, ďalšieho vzdelávania a monitorovania, ako aj stretnutí, výmeny informácií a dialóg medzi orgánmi poverenými posudzovaním žiadostí o medzinárodnú ochranu;

14.

odporúča na európskej úrovni vypracovať program odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania pre jednotky pohraničnej stráže alebo hraničnú políciu;

15.

odporúča, aby sa naplánovalo a podporovalo poskytovanie pomoci a usmerňovania cudzích štátnych príslušníkov, ktorí požiadajú o medzinárodnú ochranu na hraničných priechodoch (letiskových, námorných a pozemných) a v oblastiach vstupu na územie;

16.

nazdáva sa, že v súvislosti so zadržiavaním žiadateľov o azyl by bolo vhodné opätovne zdôrazniť, že títo žiadatelia nemôžu byť zadržiavaní len z dôvodu preskúmania ich prípadu. Obmedzovanie slobody pohybu možno prípadne zaviesť len ako obmedzené na dĺžku trvania postupov zisťovania totožnosti, ktoré musia byť predmetom ďalšej harmonizácie;

17.

žiada, aby Európska únia vypracovala chartu, ktorá by upravovala podmienky žiadateľov o medzinárodnú ochranu vystavených obmedzovaniu slobody pohybu;

18.

nazdáva sa, že sekundárne/podružné pohyby v rámci Európskej únie sú spôsobené hlavne rozdielnymi ekonomickými situáciami jednotlivých štátov a ich prevládajúcim/prevažným postojom k žiadateľom o azyl;

19.

preto pokladá za potrebné vypracovať štúdiu, ktorá by zhromaždila skúsenosti získané vo všetkých členských krajinách v uplynulých rokoch, predovšetkým pokiaľ ide o začlenenie z hľadiska zamestnania, ubytovania a po sociálnej stránke;

20.

navrhuje priložiť k tomuto stanovisku prílohu obsahujúcu zoznam osvedčených postupov zavedených do praxe v týchto oblastiach v spolupráci s európskymi miestnymi a regionálnymi orgánmi;

21.

v súvislosti so službami zavedenými do praxe miestnymi a regionálnymi orgánmi odporúča upustiť od pojmu „materiálnej pomoci“ a prikloniť sa k pojmu „integrovaného prijímania“ (ktoré zahŕňa služby pomoci a usmerňovania osôb a začiatok cesty vedúcej k ich začleneniu po hospodárskej a sociálnej stránke);

22.

pripomína, že pojem medzinárodnej ochrany je ešte stále veľmi obmedzovaný zúženou definíciou utečenca podľa článku 1 Ženevského dohovoru, aj keď sa od roku 1951 medzinárodná situácia radikálne zmenila a s ňou i profil osôb, ktoré vyhľadávajú ochranu a ktoré čoraz častejšie neutekajú kvôli osobnému prenasledovaniu, ale pred situáciami všeobecného násilia a ozbrojeným konfliktom, ale aj životné prostredie a životné podmienky zohrávajú stále väčšiu úlohu;

23.

konštatuje, že vzhľadom na uvedené možno rozhodne súhlasiť s ustanoveniami smernice 2004/83/ES, v ktorej sa upresňuje a zjednocuje subsidiárna (doplnková) ochrana, ktorú treba priznať osobám, na ktoré sa nemôže vzťahovať definícia utečenca v zmysle Ženevského dohovoru. Takúto ochranu treba pokladať za doplnkovú k právnemu postaveniu utečenca, a nie za neho zameniteľnú, ani mu podradenú alebo druhoradú;

24.

oceňuje úsilie Európskej komisie pri vymedzovaní postavenia osoby požívajúcej doplnkovú ochranu tým, že zahŕňa a rozširuje ustanovenia Ženevského dohovoru;

25.

zdôrazňuje, že týmto výkladom ustanovení Spoločenstva sa umožňuje vymedziť dve podoby medzinárodnej ochrany (postavenie utečenca a doplnkovú ochranu) s cieľom rozšíriť počet prípadov osôb, ktorým je ochrana určená;

26.

trvá na tom, aby oba druhy medzinárodnej ochrany priznané jedným členským štátom boli vzájomne uznávané všetkými ostatnými štátmi Európskej únie;

27.

odporúča, aby sa zaviedla možnosť prevodu zodpovednosti za ochranu medzi jednotlivými členskými štátmi v prípade, keď sa osoba požívajúca medzinárodnú ochranu presídli z jedného členského štátu do iného, čím sa zaručí voľný pohyb osôb (aj priamo kontrolovaný a monitorovaný) na území Európskej únie;

28.

pokladá za potrebné, aby Európska únia mala k dispozícii nástroje (legislatívne a operačné), ktoré by umožnili zasiahnuť v prípadoch, keď nemožno pristúpiť k odsunu z územia Spoločenstva;

29.

nazdáva sa, že zraniteľnosť sa musí stanovovať na základe osobitosti jednotlivca a toho, čo prežil, s výnimkou niektorých typov osôb, ktoré si samy osebe vyžadujú špecifické opatrenia v súvislosti s prijímaním a ochranou (maloleté osoby bez sprievodu, ženy sprevádzajúce utečenca alebo prichádzajúce za ním, prípadne utečenky, osoby s telesným alebo mentálnym postihnutím, na ktorých osobitnú situáciu v postupe a v rozhodovacej praxi treba brať primerane ohľad (napr. dodržiavanie práva na súkromný a rodinný život alebo práva na zlučovanie rodín);

30.

upozorňuje na skutočnosť, že najmä pokiaľ ide o obete mučenia, môže existovať neprimeranosť opatrení na podporu a rehabilitáciu, ak

31.

odporúča preto, aby procesu budovania spoločného azylového systému zahrnul rozsiahlu a štruktúrovanú diskusiu zameranú na vymedzenie jednotných štandardov pre stanovovanie jednotlivých prípadov zraniteľnosti;

32.

navrhuje, aby do nástrojov, ktoré Európska únia vypracuje s cieľom podporiť prácu rôznych aktérov zapojených do azylového systému (usmernenia, príručky, programy odbornej prípravy atď.) boli zahrnuté usmernenia a špecifické ukazovatele s cieľom uľahčiť rozpoznanie stavu zraniteľnosti, a tým uľahčiť zvládanie týchto situácií;

33.

považuje za nevyhnutné posilniť právomoci miestnych služieb sociálneho zabezpečenia na individuálne posúdenie a zaopatrenie osoby v zraniteľnom postavení. V tomto zmysle odporúča, aby Európska únia pôsobila tak prostredníctvom vyčlenenia zdrojov na podporu špecifických programov v rámci vytvárania kapacít (capacity building), ako aj prostredníctvom programov odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania, ktoré by propagovala v členských štátoch;

34.

zdôrazňuje, že integrácia je procesom, ktorého prvoradým cieľom je dosiahnutie vlastnej nezávislosti utečencov. Proces integrácie pozostáva z viacerých súbežných úrovní začlenenia (z hľadiska zamestnania, ubytovania a po sociálnej stránke) a prechádza rôznymi štádiami (poznávanie územia, prístup k službám, zapájanie);

35.

pokladá za nevyhnutné, aby sa pri zbieraní nepríjemných skúseností, ktoré môžu mať migranti druhej generácie s integračnou politikou v rôznych častiach Európy, (konkrétne) migranti nepovažovali vždy za „cudzincov“ alebo „hostí“, ale aby sa – vychádzajúc z uznania a rešpektovania hodnôt a platných právnych predpisov cieľovej krajiny – neočakávalo dištancovanie sa od kultúry pôvodu;

36.

pre úspešnú integráciu utečencov pokladá za potrebné, aby sa utečenci cítili zapojení do diania mestských štvrtí, miest, krajín a Európskej únie, v ktorej sídlia. Zapojenie do miestneho politického života, počínajúc aktívnym a pasívnym volebným právom pri voľbách do miestnych zastupiteľstiev, má okrem symbolickej aj veľmi výraznú konkrétnu hodnotu;

37.

nazdáva sa, že rozvoj tohto pocitu spolupatričnosti vzniká už v školách a že programy na prijímanie a začleňovanie žiakov a študentov utečencov môžu byť organicky rozpracované vo všetkých školských a vysokoškolských systémoch členských štátov;

38.

odporúča:

39.

navrhuje stanoviť právnu úpravu spoločných postupov zisťovania totožnosti štátnych príslušníkov tretej krajiny žiadajúcich o udelenie medzinárodnej ochrany;

40.

navrhuje vypracovať štruktúrované programy v oblasti odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania pre pohraničnú stráž a políciu, MVO, orgány poverené posudzovaním žiadostí o azyl, miestne zdravotnícke služby a služby sociálneho zabezpečenia, miestne orgány verejnej správy a riadiacich pracovníkov vnútroštátnych inštitúcií;

41.

navrhuje, aby sa vytvárali príležitosti na stretnutia a výmeny; napríklad európska plenárna konferencia o azyle, regionálne konferencie a zavedenie programu výmeny personálu, istá obdoba programu Erasmus pre pracovníkov pôsobiacich v oblasti azylu;

42.

navrhuje, aby členské štáty nadviazali užšiu spoluprácu v určitých otázkach týkajúcich sa práva na azyl;

43.

odporúča prijať európske nariadenie, ktoré by upravovalo medzi členskými štátmi vzájomné uznávanie priznanej ochrany, postupy prenosu a jednotnosť právneho postavenia utečenca a osoby požívajúcej doplnkovú ochranu;

44.

pokladá za nevyhnutné, aby sa rozšírili a vypracovali nástroje na konzultáciu rôznych aktérov a kľúčových partnerov dialógu pri zavádzaní spoločného azylového systému: vnútroštátne inštitúcie, miestne orgány verejnej správy, policajné zložky a MVO;

45.

odporúča, aby sa vypracovali usmernenia pre financovanie a verejné súťaže na posilnenie kompetentnosti vnútroštátnych a miestnych aktérov. Osobitnú pozornosť pritom treba venovať psycho-sociálnej sfére, legalizácii a zvládaniu týchto situácií zraniteľnosti;

46.

s uspokojením víta rámcový program „Solidarita a riadenie migračných tokov na roky 2007 - 2013“, ktorý bol predložený Európskej komisii.Tento program navrhuje štyri piliere a príslušné fondy, ktoré umožňujú integrovaný prístup k jednotlivým problémom fenoménu migrácie.Osobitne víta novú generáciu Európskeho fondu pre utečencov na obdobie 2008-2013 a Európskeho fondu pre návrat utečencov, ktoré presne zodpovedajú požiadavkám miestnych orgánov v súvislosti so žiadateľmi o azyl a s utečencami;

47.

nazdáva sa, že harmonizácia postupov prijímania, integrácie, zapojenia do miestnych spoločenstiev je prvou brzdou druhotných presunov žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo osôb, ktorým bola priznaná, na území Európskej únie;

48.

zdôrazňuje, že je potrebné vynaložiť veľké úsilie na dosiahnutie tejto harmonizácie, aby sa vytvoril účinný európsky azylový systém, hlavný nástroj na dosiahnutie úplného a celkového rozdelenia zodpovednosti a právomocí medzi všetkými členskými štátmi Európskej únie;

49.

pripomína, že dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje značné ekonomické prostriedky, ľudské zdroje ako aj čas, pokladá to však za potrebné na zavedenie modelu opatrení, ktorý by mohol pomôcť vyriešiť kritickú situáciu v oblasti riadenia zmiešaných migračných tokov vyskytujúcu sa v celej Európskej únii;

50.

zdôrazňuje, že na realizáciu uvedených opatrení a zaručenie ich vplyvu na úrovni jednotlivých členských štátov je nevyhnutné, aby bola istá časť prostriedkov určených na opatrenia európskej azylovej politiky vyčlenená na úrovni Spoločenstva a ostatné časti boli určené pre jednotlivé členské štáty;

51.

preto odporúča, aby štáty, v ktorých žiadosti o azyl pribúdajú alebo ich počet v priebehu času zostáva nezmenený, ako aj štáty na vonkajších hraniciach EÚ, dostávali financovanie v závislosti od opatrení, ktoré musia zaviesť. Realizácia spoločného azylového systému si bude vyžadovať značné ekonomické náklady a predovšetkým v prvých piatich rokoch sa bude musieť upustiť od požiadavky, podľa ktorej financovanie zo strany Spoločenstva dopĺňa financovanie jednotlivých štátov;

52.

v tejto súvislosti požaduje kvalitné a detailné plánovanie európskych finančných prostriedkov podľa finančných usmernení, ktoré by umožňovalo operatívne zasiahnuť predovšetkým v oblasti odbornej prípravy, výmeny pracovníkov a zapojenia partnerov na miestnej úrovni do európskeho konzultačného procesu;

53.

rovnako odporúča vyčleniť primerané prostriedky na podporu nových členských štátov, ako aj krajín s krátko trvajúcimi skúsenosťami s riadením migrácií, v podobe dodatočného financovania nahrádzajúceho prípadné štrukturálne nedostatky na vnútroštátnej úrovni. V takomto kontexte by sa stali zbytočnými programy presídľovania (resettlement) v rámci Európskej únie;

54.

s nadšením víta návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/109/ES na účely rozšírenia jej pôsobnosti aj na osoby, ktorým bola priznaná medzinárodná ochrana (utečenci alebo osoby požívajúce doplnkovú ochranu);

55.

nazdáva sa, že rozšírenie pôsobnosti smernice 2003/109/ES na osoby požívajúce akúkoľvek formu medzinárodnej ochrany je zásadným krokom k odstráneniu prípadného rizika diskriminácie, ako aj integrujúcim nástrojom harmonizačného procesu Spoločenstva v otázkach azylu;

56.

pokladá za zásadné, aby osoba požívajúca medzinárodnú ochranu mala možnosť získať právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom v tom členskom štáte, ktorý jej poskytol ochranu, a zároveň uplatniť svoje právo na pobyt v druhom členskom štáte;

57.

zdôrazňuje, že sa musí nevyhnutne zvažovať priznanie medzinárodnej ochrany pri posudzovaní následkov prípadného skončenia trvania právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom;

58.

z tohto dôvodu víta tie opatrenia, ktoré sú v predmetnom návrhu smernice zamerané na posilnenie rešpektovania zásady nevyhostenia (zásada, ktorá zakazuje násilnú repatriáciu osoby do krajiny, v ktorej by bol jej život alebo sloboda ohrozené), ako aj jej konkrétnej realizácie v súlade s legislatívou Spoločenstva a medzinárodnými predpismi. Pokiaľ však existujú ďalšie obmedzenia pri vypovedaní a odsune, zamietajú sa;

59.

v súlade s dodržiavaním zásady nenavracania pokladá za nutné takisto zabezpečiť, aby boli orgány druhého členského štátu plne informované o tom, že osobe s dlhodobým pobytom, ktorá žiada o pobyt na území tohto členského štátu, bola poskytnutá medzinárodná ochrana v inom členskom štáte. Toto ustanovenie je nevyhnutné pre zaručenie kontinuity ochrany v prípade pretrvávajúcej potreby medzinárodnej ochrany;

60.

pokladá za nevyhnutné, aby sa v prípadoch, keď sú na priznanie a odňatie právneho postavenia osoby pod medzinárodnou ochranou príslušné iné orgány, ako tie, ktoré sú príslušné na priznanie a odňatie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v každom prípade zohľadnil predchádzajúci vývoj v súvislosti s poskytovaním ochrany;

61.

s uspokojením víta ustanovenia zamerané na zaručenie plného uplatnenia podmienok platných pre uplatňovanie práva na pobyt v inom členskom štáte aj na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu s právnym postavením osôb s dlhodobým pobytom;

62.

na záver odporúča, aby v rámci Spoločenstva zavládla jednotnosť v súvislosti s priznávaním povolení na pobyt v druhom členskom štáte utečencom a osobám požívajúcim doplnkovú ochranu (na pracovné účely alebo z rodinných dôvodov) a predovšetkým, aby sa umožnil prenos zodpovednosti za priznanú medzinárodnú ochranu z jednej členskej krajiny na druhú.

5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/29

—

vyzdvihuje veľký význam prístavov pre hospodársky a spoločenský vývoj ako aj konkurencieschopnosť a prosperitu Európy, teda nielen pre pobrežné regióny;

—

konštatuje, že európsky prístavný priemysel je veľmi rôznorodý, a je presvedčený, že rozličné štruktúry posilňujú hospodársku súťaž o najefektívnejšie dopravné trasy;

—

zdôrazňuje, že riadenie prístavov sa logicky vykonáva na regionálnej a miestnej úrovni, a víta preto zámer Komisie neharmonizovať rôzne štruktúry správy prístavov v EÚ prostredníctvom zásahu zvonka;

—

zdôrazňuje, že navzájom si konkurujú nielen jednotlivé prístavy, ale celé dopravné reťazce;

—

zastáva názor, že usmernenia pre štátne dotácie avizované na rok 2008 sú vhodným nástrojom na spresnenie Zmluvy o ES v súvislosti s prístavmi, čo naďalej umožní spravodlivo a efektívne upraviť hospodársku súťaž v prístavnom priemysle;

—

konštatuje, že v Európe zatiaľ neexistuje skutočný vnútorný trh námornej dopravy a víta zjednodušenie administratívnych postupov, pokrok pri modernizácii colného systému a iniciatívu Komisie, avizovanú na rok 2008 a zameranú na vybudovanie európskeho priestoru námornej dopravy bez hraníc;

—

požaduje, aby sa pokračovalo vo vývoji a podpore projektov „čistých lodí“ a „čistých prístavov“ a považuje za nevyhnutné presadzovať – najmä na medzinárodnej úrovni – opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov lodí, napr. prostredníctvom napojenia na elektrické siete v prístavoch, aby európske prístavy netrpeli nevýhodami v globálnej hospodárskej súťaži.

Spravodajca

:

Rolf HARLINGHAUSEN, člen európskeho výboru snemu spolkovej krajiny Hamburg, (DE/EĽS)

1.

ďakuje Komisii za oznámenie o budúcej európskej prístavnej politike, ktorá je výsledkom rozsiahleho procesu reflexií a konzultácií uskutočnených od mája 2006 do júna 2007, v rámci ktorého boli spracované za spoluúčasti všetkých záujmových skupín rôzne aspekty európskej prístavnej politiky v šiestich tematických workshopoch;

2.

považuje oznámenie Komisie za rozšírenie skoršieho oznámenia Európskemu parlamentu a Rade „Zlepšenie kvality služieb v morských prístavoch: Centrálny aspekt európskej dopravy – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístupe trhu k prístavným službám“ (KOM(2001) 35 v konečnom znení), ku ktorému predložil Výbor regiónov stanovisko z 20. septembra 2001 (CdR 161/2001 fin) a „Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístupe trhu k prístavným službám“ (KOM(2004) 654 v konečnom znení), ku ktorému predložil Výbor regiónov stanovisko z 13. apríla 2005 (CdR 485/2004 fin);

3.

vníma oznámenie v úzkej súvislosti s inými podstatnými témami, najmä európskou námornou politikou a európskou dopravnou politikou a poukazuje na svoje stanovisko z vlastnej iniciatívy z 12. októbra 2005 na tému „Námorná politika EÚ: otázka trvalo udržateľného rozvoja pre miestne a regionálne orgány“ (CdR 84/2005 fin), stanovisko z 13. februára 2007 na tému „Budúcnosť námornej politiky Európskej únie“ (CdR 258/2006 fin) a stanovisko zo 14. februára 2007 na tému „Strednodobé preskúmanie bielej knihy Európskej komisie o doprave z roku 2001“ (CdR 119/2006 fin);

4.

zdôrazňuje, že tvorba a realizácia budúcej európskej prístavnej politiky musí byť založená na zásadách subsidiarity a proporcionality;

5.

vyzdvihuje veľký význam prístavov pre hospodársky a spoločenský vývoj ako aj konkurencieschopnosť a prosperitu Európy, teda nielen pre pobrežné regióny. Prístavy, námorná doprava a logistika, ktorá s tým súvisí, patria medzi hospodárske odvetvia, ktoré v Európe rastú najdynamickejšie. 90 % obchodu Európskej únie s tretími krajinami sa realizuje prostredníctvom prístavov. Pri doprave v rámci EÚ prechádza prístavmi 40 % prepraveného tovaru. V rámci EÚ sa okrem toho lodnou dopravou prepraví každoročne viac ako 200 miliónov cestujúcich;

6.

je presvedčený, že európska prístavná politika musí zohľadňovať tieto aspekty, ako aj čoraz intenzívnejšiu globalizáciu a nové podmienky rozšírenej Únie. Veľký význam pre trvalo udržateľný a vyvážený rast a úspech regiónov Európy majú pritom ochrana klímy a životného prostredia a zdravie občanov;

7.

konštatuje, že európsky prístavný priemysel je veľmi rôznorodý, a je presvedčený, že rozličné štruktúry posilňujú hospodársku súťaž o najefektívnejšie dopravné trasy;

8.

preto pozitívne hodnotí, že v prípade oznámenia a ďalších opatrení, ktoré sú v ňom avizované, po stroskotaní oboch návrhov smerníc o prístupe na trh prístavných služieb v Európskom parlamente, ktoré vnímal kriticky aj Výbor regiónov, ide o prevažne nezáväzné právo (soft law), a nie o nové legislatívne návrhy, pretože takto možno lepšie zohľadniť rôznorodé štruktúry;

9.

vyjadruje potešenie, že Komisia využila príležitosť a oznámenie zasadila do rozsiahleho kontextu, ktorý tematicky prekračuje prístup oboch návrhov smerníc obmedzených v podstate na prístup k prístavným službám a ktorý otvára množstvo tém;

10.

víta navrhnuté opatrenia na vyjasnenie príslušných právnych predpisov. Opatrenia musia pritom slúžiť ďalšiemu zlepšeniu efektívnej hospodárskej súťaže a slobodnému prístupu na trh. Výbor regiónov v tejto súvislosti konštatuje, že v mnohých oblastiach Únie už existuje intenzívna a efektívna hospodárska súťaž medzi európskymi prístavmi ako aj v ich rámci;

11.

zdôrazňuje, že navzájom si konkurujú nielen jednotlivé prístavy, ale celé dopravné reťazce, čo sa musí zohľadniť pri všetkých predpisoch pre prístavy, pretože také právne predpisy majú dôsledky pre celý logistický reťazec aj vo vnútrozemskej doprave;

12.

nazdáva sa, že opatrenia Spoločenstva, ktoré by mohli ovplyvniť tok dopravy, ako napríklad politika v oblasti transeurópskych sietí alebo usmernenia týkajúce sa uplatňovania legislatívy Spoločenstva v oblasti životného prostredia na rozvoj prístavného sektora, musia vychádzať z požiadaviek zachovania stabilného investičného prostredia a priaznivého sociálneho prostredia v prístavoch, trvalo udržateľného rozvoja prístavov, jednotného uplatňovania ustanovení Zmluvy a rokovaní s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi;

13.

v podstate súhlasí s Komisiou a jej analýzou zvýšenia výkonnosti prístavov a vyslovuje sa za uprednostnenie zvýšenia efektívnosti pred rozšírením infraštruktúry, žiada však, aby bola vytvorená stratégia na podporu intermodality a multimodality, ktoré zohľadnia rôzne regionálne osobitosti a zdôrazňuje, že racionálnejšie rozdelenie objemu dopravy v Európe sa musí realizovať prostredníctvom trhu v globálnom politickom rámci;

14.

poukazuje však na to, že prístav – teda spojenie medzi otvoreným morom a vnútrozemím – musí zahŕňať aj prístup k prístavu od mora (napr. využívanie ľadoborcov, bagrovanie);

15.

považuje za nutné ďalej rozvíjať prístavy pri zohľadnení environmentálnych otázok ako aj záujmov a potrieb ľudí žijúcich v prístavných mestách;

16.

preto podporuje zámer Komisie vydať usmernenia o uplatňovaní a výklade environmentálnych právnych predpisov na rozvoj prístavov. Je pritom nevyhnutné zaoberať sa opäť a v rozsiahlej miere problematikou prístavov a zapojiť do konzultačného procesu aj regionálne a miestne orgány rozhodujúce z hľadiska rozvoja prístavov. Je potrebné vyváženým spôsobom zosúladiť opatrenia na rozvoj prístavov s opatreniami na ochranu životného prostredia;

17.

víta plánované opatrenia týkajúce sa likvidácie odpadu a sedimentov a podporuje zámer Komisie zabezpečiť uplatňovanie príslušných právnych predpisov EÚ vo všetkých členských štátoch;

18.

podporuje zámer Komisie znížiť emisie v prístavoch, no zdôrazňuje v tejto súvislosti dôležitú úlohu Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) a vyslovuje sa za medzinárodnú dohodu namiesto samostatného európskeho postupu, ktorý by oslabil globálnu konkurencieschopnosť EÚ; domnieva sa však, že pokiaľ nedospeje IMO v primeranej lehote ku konkrétnym riešeniam, musí EÚ konať samostatne;

19.

konštatuje, že v Európe zatiaľ neexistuje skutočný vnútorný trh námornej dopravy a víta zjednodušenie administratívnych postupov, pokrok pri modernizácii colného systému a iniciatívu Komisie, avizovanú na rok 2008 a zameranú na vybudovanie európskeho priestoru námornej dopravy bez hraníc;

20.

dáva však na zváženie praktické problémy s realizáciou bezhraničnej námornej dopravy a odporúča presnú analýzu status quo pred prijatím ďalších opatrení;

21.

zdôrazňuje, že riadenie prístavov sa logicky vykonáva na regionálnej a miestnej úrovni, a víta preto zámer Komisie neharmonizovať rôzne štruktúry správy prístavov v EÚ prostredníctvom zásahu zvonka;

22.

zastáva názor, že usmernenia pre štátne dotácie avizované na rok 2008 sú vhodným nástrojom na spresnenie Zmluvy o ES v súvislosti s prístavmi, čo naďalej umožní spravodlivo a efektívne upraviť hospodársku súťaž v prístavnom priemysle;

23.

víta v tejto súvislosti rozšírenie ustanovení o transparentnosti v smernici 2006/111/ES na všetky prístavy bez ohľadu na ich veľkosť a ročný obrat;

24.

berie na vedomie vyjadrenia v oznámení, že pri udeľovaní koncesií je potrebné zohľadniť príslušnú judikatúru Európskeho súdneho dvora ako platného práva a pri udeľovaní koncesií, ktoré nespadajú pod právo týkajúce sa verejného obstarávania, je potrebné uskutočniť transparentné výberové konanie. Výbor regiónov tu vníma potrebu vyjasniť úlohu prístavných orgánov a ich možnosti primerane podporiť regionálne záujmy a rozvoj prístavov;

25.

vyjadruje obavy, že neflexibilné presadzovanie navrhovaných opatrení povedie k právnej neistote alebo zníženiu investičných stimulov v prípade už existujúcich záujemcov, čo by mohlo oslabiť konkurencieschopnosť Európy;

26.

vychádza z toho, že prístavy majú naďalej možnosť zrealizovať nevyhnutné opatrenia na modernizáciu, rozšírenie a zmeny v rámci efektívneho rozvoja prístavov aj bez výberového konania;

27.

zastáva názor, že je ešte potrebné objasniť otázku práv zamestnancov pre prípad prevzatia podniku, najmä vtedy, ak sa neuplatní uvedená smernica 2001/23/ES;

28.

berie na vedomie, že technické prístavné služby (ako služby lodivodov, ťažných lodí a uväzovanie lodí) sú zaradené do kategórie služby vo všeobecnom hospodárskom záujme (SVHZ), a preto podliehajú pravidlám článkov 86, 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. V súlade s týmito článkami a so zásadou subsidiarity majú členské štáty právomoc vymedziť vlastné služby vo všeobecnom hospodárskom záujme v súlade s podmienkami stanovenými v rozhodnutí z 28. novembra 2005. Ak sa členský štát rozhodne poveriť podnik poskytovaním SVHZ, tento má nárok na náhradu na pokrytie nákladov vzniknutých z plnenia záväzkov služby vo verejnom záujme, ak príjmy z poskytovania SVZH nepostačujú na pokrytie nákladov. Táto náhrada nesmie prekročiť sumu nevyhnutnú na pokrytie skutočných nákladov vrátane primeraného zisku. V tejto súvislosti ďalej pripomína, že náklady na poskytovanie technicko-námorných služieb nevyhnutných na zaručenie bezpečnosti navigácie v prístavných zónach predstavujú veľmi malú časť celkových nákladov na dopravu, a preto odmieta snahy o znižovanie nákladov týchto služieb s cieľom zvýšiť príťažlivosť námornej dopravy;

29.

považuje za potrebné vyjasniť problematiku lodivodov a bezpečnostných otázok, ktoré s ňou súvisia a ktoré spadajú do pôsobnosti regionálnych a miestnych orgánov;

30.

stotožňuje sa s názorom Komisie v jej hodnotení agentúr pre zamestnancov (tzv. „pools“) a zdôrazňuje ich význam pri zamestnávaní a vzdelávaní prístavných pracovníkov pri zohľadňovaní platného práva EÚ, najmä slobody založenia podniku a slobodného pohybu služieb;

31.

víta definíciu pojmu „prístavné poplatky“ a jeho obmedzenie na všeobecnú infraštruktúru a žiada v tejto súvislosti diferencovaný rozpis použitia prístavných poplatkov v avizovaných sprievodných usmernenia, aby sa zabránilo krížovým dotáciám, ktoré by boli proti predpisom hospodárskej súťaže;

32.

konštatuje, že v oblasti prístavných poplatkoch existuje už teraz veľká transparentnosť a považuje preto ďalšie predpisy v tejto oblasti za nepotrebné;

33.

víta zámer Komisie zaoberať sa bližšie hospodárskou súťažou európskych prístavov s tretími krajinami a podporovať prístavy, ktorých sa to týka, pretože mnohé z nich sú znevýhodnené nielen vzhľadom na svoju okrajovú geografickú polohu, ale aj vzhľadom na zostrenú hospodársku súťaž s tretími krajinami;

34.

obáva sa, že 100-procentná kontrola („scanning“) všetkých námorných kontajnerov určených pre USA tak, ako to požadujú predpisy „US Safe Port Act“ (2006) a „House Resolution No. 1“ (2007) je pre európske prístavy len ťažko realizovateľná a navyše spôsobuje vysoké náklady; vyzýva preto Komisiu, aby rokovala s úradmi USA o realizovateľných riešeniach;

35.

podporuje zámer Komisie zlepšiť celkový imidž prístavov a ich integráciu s mestami. Prístavy majú v mnohých regiónoch veľký význam, ktorý presahuje oblasť hospodárstva a zamestnanosti. Prístavy charakterizujú vzhľad mesta a majú podstatný podiel na rozvoji mesta alebo regiónu;

36.

požaduje preto inovatívny prístup, ktorý zohľadní potenciál prístavných miest v oblastiach kultúry, cestovného ruchu a voľného času a navrhuje podporiť projekty v oblasti výskumu a územnej spolupráce, ktoré lepšie zviditeľnia budúce trendy;

37.

víta plánované opatrenia Komisie zamerané na verejnosť, v tejto súvislosti však vníma problémy s platnými bezpečnostnými požiadavkami na obranu proti nebezpečenstvám a ochranu pred terorizmom a kriminalitou;

38.

považuje za potrebné objasniť plánované viacúčelové prístupové karty a ich význam;

39.

zastáva názor, že európska prístavná politika musí zohľadňovať aj rozmer zamestnanosti, aby zabezpečila a vytvárala kvalifikované pracovné miesta;

40.

preto víta zámer Komisie podporovať sociálny dialóg na európskej úrovni. To sa musí uskutočniť v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi. Dobré a bezpečné pracovné podmienky a neustále zlepšovanie vzdelávania a školení pracovníkov v prístavoch, napr. pomocou štandardného využívania simulátorov, sú rozhodujúce faktory ďalšieho pozitívneho a trvalo udržateľného rozvoja prístavov a regiónov, v ktorých sa nachádzajú;

41.

zdôrazňuje, že Európa môže obstáť v globálnej súťaži len vtedy, ak bude nadpriemerne inovatívna a v porovnaní s ostatnými regiónmi kvalitatívne lepšia a zdôrazňuje zásadný význam vysokoškolského vzdelávania a ďalšieho odborného vzdelávania pre dosiahnutie tohto cieľa;

42.

vyjadruje svoje obavy, že počet pracovných úrazov v prístavoch a na lodiach je stále ešte vysoký. Výbor regiónov poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány zohrávajú dôležitú úlohu pri kontrole a presadzovaní predpisov na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci v prístavoch.

43.

vyjadruje poľutovanie nad oneskorením pri vypracovaní infraštruktúry transeurópskej siete (TEN) a vyslovuje sa za to, aby Komisia lepšie informovala členské štáty a regióny a mestá o dostupných finančných prostriedkoch a tým ich podporovala pri rozvíjaní kapacít a infraštruktúry pre prístup k prístavom po súši (napojenie na vnútrozemie) i po vode (napojenie prístavu na trasy na otvorenom mori), ako aj pri rozvíjaní logistických distribučných sietí;

44.

považuje na potrebné formálne zohľadniť účasť regiónov pri budúcich úpravách týkajúcich sa poskytovania finančnej pomoci pre vysokorýchlostné morské trasy a vyslovuje sa v tejto súvislosti celkovo za zjednodušený postup, ktorý bude lepšie zodpovedať záujmom podnikov a prispeje tak k lepšiemu rozšíreniu a akceptovaniu ekologickej námornej dopravy;

45.

navrhuje, aby sa pri plánovaní prístupu po súši i po mori v budúcnosti výraznejšie využívali nástroje územného plánovania a komplexného riadenia pobrežných oblastí;

46.

požaduje plynulé zverejnenie usmernení týkajúcich sa podpory na základe konzultácií s členskými štátmi, regiónmi a zainteresovanými stranami;

47.

žiada, aby sa zaviedli finančné stimuly, ktoré by ostrovným regiónom a vzdialeným pobrežným oblastiam zabezpečili vhodnú prístavnú infraštruktúru a dostatočnú námornú dopravu s cieľom podporiť ich trvalo udržateľný rozvoj a zmierniť pôsobenie faktorov s negatívnym dosahom na ich podnikateľskú činnosť a možnosti rovného prístupu na veľké európske trhy;

48.

zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti znečisteniu ovzdušia a klimatickým zmenám, pričom je potrebné zapojiť aj prístavy a námornú dopravu, napr. prostredníctvom rýchleho prechodu na „čisté“ pohonné látky pre lode a plynulú implementáciu predpisov IMO týkajúcich sa zaobchádzania s odpadovými vodami na lodiach;

49.

požaduje, aby sa pokračovalo vo vývoji a podpore projektov „čistých lodí“ a „čistých prístavov“ a považuje za nevyhnutné presadzovať – najmä na medzinárodnej úrovni – opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov lodí, napr. prostredníctvom napojenia na elektrické siete v prístavoch, aby európske prístavy netrpeli nevýhodami v globálnej hospodárskej súťaži, ako aj ďalšie opatrenia na európskej úrovni, aby bola bezodkladne zlepšená kvalita života obyvateľov v prístavoch;

50.

považuje za nevyhnutné sprostredkovať verejnosti lepšie ako doteraz veľký význam prístavov a morí pre rast hospodárstva a vytvorenie pracovných miest v Európe. Túto úlohu treba v prevažnej miere prenechať členským štátom, regiónom a prístavom;

51.

očakáva s veľkým záujmom opatrenia Komisie, naplánované na rok 2008 a zamerané na vypracovanie komplexnej politiky EÚ týkajúcej sa morí, a ako do tejto politiky budú zahrnuté prístavy;

52.

uznáva, že vzhľadom na zásady subsidiarity a proporcionality sú potrebné mnohé opatrenia na úrovni EÚ, aby sa zohľadnili všetky aspekty politiky týkajúcej sa prístavov. Výbor regiónov sa však obáva, že nebude možné uskutočniť všetky opatrenia v rámci navrhovaného časového plánu, a preto mu chýba jasné zdôraznenie priority jednotlivých opatrení;

53.

navrhuje, aby sa pri prijímaní opatrení navrhovaných Komisiou zohľadnili malé prístavy miestneho a regionálneho významu, ktorých činnosť je prevažne nekomerčného rázu a je pre miestne obyvateľstvo zásadná a ktorých finančné i ľudské zdroje sú veľmi obmedzené na to, aby mohli uplatňovať legislatívu a usmernenia stanovené európskymi inštitúciami. Navrhuje, aby sa preskúmal vplyv nových legislatívnych nástrojov Spoločenstva na kapacity a objem činnosti týchto prístavov, aby sa tým neohrozila ich životaschopnosť;

54.

preto požaduje prepracovanie súboru opatrení v tom zmysle, aby boli jednotlivé ciele, ktoré sa majú dosiahnuť pomocou jednotlivých opatrení, zoradené podľa stupňa priority ako aj podľa predpokladaných právomocí na základe zásady subsidiarity a časového rámca;

55.

ponúka spoluprácu a podporu pri vypracovaní návrhov stanovenia priorít uvedených opatrení a budúcej prístavnej politiky a vyhlasuje, že chce byť pravidelne informovaný o vývoji v tejto politickej oblasti;

56.

odporúča zriadenie štruktúry, ktorá umožní pravidelne konzultovať všetky zainteresované strany, aby sa výsledky zohľadnili v ďalšom rozvoji európskej prístavnej politiky, aby sa eliminovali konflikty a umožnila výmena osvedčených postupov a v tejto súvislosti poukazuje na možnosť podporovať miestne a regionálne grémiá s cieľom zabezpečiť vysokú akceptovanosť;

57.

vyzýva Komisiu, aby do 31. decembra 2009 predložila priebežnú bilanciu európskej prístavnej politiky a návrh opatrení na odstránenie dopravných problémov medzi prístavmi a vnútrozemím.

5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/34

—

ľutuje, že podstatným aspektom ako je námorné vzdelávanie a odborná príprava, vytvorenie európskych fondov pre pobrežné oblasti a ochrana morského dna, nebola venovaná pozornosť;

—

ľutuje, že otázka využívania a ochrany morského dna nebola vôbec zahrnutá do tohto oznámenia, ktoré by podľa neho malo zahŕňať aj všeobecné strategické predpisy v oblasti vypúšťania odpadov na mori a kladenia potrubí a káblov na morskom dne a ich využívania;

—

opakuje požiadavku, ktorú vyslovil vo svojom stanovisku na tému „Budúcnosť námornej politiky Európskej únie“, preskúmať možnosti revízie finančného systému EÚ s cieľom vytvoriť jediný zjednodušený systém pre všetky alebo väčšinu otázok v oblasti námornej politiky v rámci európskeho pobrežného a ostrovného fondu;

—

žiada Komisiu, aby predložila plán hlavných strednodobých a dlhodobých cieľov, ktoré je v európskej námornej politike potrebné dosiahnuť do roku 2015 a 2020;

—

naďalej má pocit, že nie sú jasné súvislosti medzi modrou knihou o námornej politike a smernicou o námornej stratégii a preto žiada Komisiu, aby tieto súvislosti vyjasnila a podrobnejšie sa venovala obidvom témam;

—

opätovne vzýva na vytvorenie Európskej námornej platformy, ktorá by združovala aj miestne a regionálne orgány a zainteresovaných aktérov a slúžila ako prostriedok na zhromažďovanie odborných poznatkov a výmenu osvedčených postupov.

Spravodajkyňa

:

Dr. Saima KALEV, starostka mesta Jõgeva (EE/ÚEN-EA)

1.

víta a schvaľuje oznámenie Komisie na tému „Integrovaná námorná politika Európskej únie“. Výbor vyjadruje svoju radosť, že sa teraz konečne podniká úsilie o nájdenie uceleného prístupu v tejto dôležitej otázke, ktorý by pokrýval všetky aspekty vzťahu ľudí k moriam a oceánom. Tým sa vytvorí súvislý politický rámec, ktorý umožní optimálny, trvalo udržateľný rozvoj všetkých činností spojených s morom;

2.

oceňuje zapojenie mnohých zainteresovaných strán do konzultačného procesu, obáva sa však, že podstatným aspektom ako je námorné vzdelávanie a odborná príprava, vytvorenie európskych fondov pre pobrežné oblasti a ochrana morského dna, nebola venovaná pozornosť;

3.

súhlasí s názorom, že všetky otázky týkajúce sa oceánov a morí sú vzájomne prepojené, a preto musia byť riešené koordinovaným spôsobom. Pokiaľ majú byť dosiahnuté požadované výsledky, musia byť informácie o priebehu všetkých aktivít sprístupnené jednotným spôsobom (napr. na jednej internetovej stránke). Každé povinné opatrenie alebo nariadenie musí vychádzať z vedeckých faktov a hodnotení, ktoré zohľadňujú miestne odlišnosti v ekosystémoch a regionálne odlišnosti vo využívaní morských zdrojov ľuďmi;

4.

je presvedčený, že námorná politika EÚ by sa z dlhodobého hľadiska mohla stať veľmi silnou politikou, pretože viac ako 50 % územia EÚ pokrýva voda so všetkými svojimi biologickými, fyzickými a geologickými zdrojmi;

5.

upozorňuje na to, že otázka využívania a ochrany morského dna, ktorá je jednou z dôležitých súčastí morského životného prostredia a spadá do kompetencie jednotlivých členských krajín, nebola vôbec zahrnutá do oznámenia o integrovanej námornej politike. Podľa názoru výboru však do tejto politiky patria práve aj všeobecné strategické predpisy v oblasti vypúšťania odpadov na mori a kladenia potrubí a káblov na morskom dne a ich využívania;

6.

zdôrazňuje, že námorná politika presahuje hranice jednotlivých štátov, a preto vyžaduje si mnohovrstvový prístup a efektívne riadenie na viacerých úrovniach;

7.

schvaľuje integrovanú koncepciu nad rámec jednotlivých sektorov, ktorej realizácia si vyžaduje spoluprácu a koordináciu všetkých opatrení týkajúcich sa mora na jednotlivých úrovniach rozhodovania. Pritom je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi konkurencieschopnosťou, trvalou udržateľnosťou a ochranou životného prostredia;

8.

domnieva sa, že miestne a regionálne orgány zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe a uplatňovaní politiky, ako aj pri vytváraní právnych predpisov, a pri integrácii politických opatrení v tejto oblasti musia plniť jasnú úlohu a informovať širokú verejnosť o potenciáli morí a vplyve ľudskej činnosti na morské životné prostredie;

9.

poukazuje na to, že pre úspešné uplatňovanie integrovanej námornej politiky je nevyhnutné, aby miestne a regionálne orgány boli aj naďalej pripravené sa v tejto oblasti angažovať a účinne prispeli k priebehu procesu;

10.

súhlasí s názorom Komisie, že účasť Výboru regiónov v tomto procese môže byť prínosom. Výbor predloží koncepciu, ktorá podporí účasť miestnych a regionálnych orgánov na tomto procese a ich účinný príspevok v tejto oblasti;

11.

snaží sa nájsť spôsob, ako podporiť miestne a regionálne orgány pri vypracovaní implementačnej stratégie a pri realizácii naplánovaných opatrení, pričom zohľadňuje osobitosti členských štátov a jednotlivých prímorských regiónov, ktoré by mali navzájom užšie spolupracovať, vrátane ostrovov, súostroví a najvzdialenejších regiónov, ako i medzinárodný rozmer;

12.

odporúča zohľadniť rozdielne kapacity regiónov a názory vyjadrené v konzultačnom procese;

13.

súhlasí s názorom, vyjadreným v oznámení, že akékoľvek zmeny, vyvolané námornou politikou majú dosah najmä na pobrežné oblasti, s nimi prepojené vnútrozemské vodné plochy a ústia riek;

14.

neustále sa usiluje budovať kapacity miestnych a regionálnych orgánov a zaručiť záväznú dostupnosť prostriedkov. Preto sa snaží aj o zriadenie európskeho fondu pre pobrežné oblasti a ostrovy; opakuje požiadavku, ktorú vyslovil vo svojom stanovisku na tému „Budúcnosť námornej politiky Európskej únie“, preskúmať možnosti revízie finančného systému EÚ s cieľom vytvoriť jediný zjednodušený systém pre všetky alebo väčšinu otázok v oblasti námornej politiky v rámci európskeho pobrežného a ostrovného fondu. Prostriedky pritom musia byť využívané tak, aby to prospievalo ekologickej situácii morí a životnému prostrediu;

15.

naďalej trvá na svojom postoji, ktorý vyjadril v stanovisku CdR 84/2005, že rozhodujúci význam má podpora inovácie a rozvoja podnikov, najmä pokiaľ ide o rozvoj nových morských technológií;

16.

súhlasí s vyjadrením, že integrovaná námorná politika prispeje k riešeniu problémov súvisiacich s globalizáciou a konkurencieschopnosťou, klimatickými zmenami, ohrozením morského životného prostredia, bezpečnosťou námornej dopravy, ako aj s otázkami zabezpečenia zásobovania energiou a trvalej udržateľnosti;

17.

považuje tiež za dôležité, aby táto politika bola založená na špičkovom morskom výskume, technológiách a inováciách, ako aj na lisabonskom programe pre rast a zamestnanosť a v göteborskom programe pre trvalú udržateľnosť;

18.

súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o postoj k otázke prínosu, ktorou sa zaoberal vo svojom stanovisku CdR 258/2006. Integrovaný prístup totiž prispieva k predchádzaniu rozdielom v názoroch, pomáha vytvárať synergie a zaručuje vecnú výmenu informácií s občanmi a susediacimi regiónmi;

19.

oceňuje úsilie Komisie vytvoriť predkladaným oznámením základy riadiaceho rámca a medzisektorových nástrojov, ktoré sú pre integrovanú námornú politiku EÚ nevyhnutné, a predstaviť hlavné opatrenia, ktoré chce súčasná Komisia počas tohto funkčného obdobia zaviesť. V tejto súvislosti víta skutočnosť, že Politická stratégia na rok 2009, ktorú vypracovala Európska komisia [KOM(2008) 72] potvrdzuje, že námorná politika je jednou z politických priorít Komisie, ľutuje však, že finančné prostriedky, ktoré majú byť pridelené tejto oblasti v roku 2009, vrátane prerozdelenia 6 miliónov EUR z dostupných zdrojov v rámci politiky rybného hospodárstva, nie sú vyššie;

20.

víta skutočnosť, že sa Komisia chce pri prijímaní týchto opatrení riadiť princípmi subsidiarity a udržania konkurencieschopnosti, ekosystémovým prístupom a pravidlom účasti zainteresovaných strán;

21.

na základe uvedeného žiada Komisiu, aby predložila plán hlavných strednodobých a dlhodobých cieľov, ktoré je v európskej námornej politike potrebné dosiahnuť do roku 2015 a 2020;

22.

zastáva názor, že v prípade dokumentov, ktoré sú tak dôležité ako dokument o integrovanej námornej politike EÚ by mal byť vytýčený širší časový horizont, ktorý by mal presahovať aj súčasné funkčné obdobie;

23.

považuje za mimoriadne dôležité spolupracovať s regionálnymi pracovnými skupinami a organizáciami zainteresovanými v tejto oblasti, ktoré vyvíjajú svoju činnosť v rámci EÚ v regióne Atlantického oceánu, Severného ľadového oceánu, Stredozemného mora, Čierneho mora, Baltského mora a Severného mora, konzultovať s týmito skupinami a podporovať ich činnosť. Žiada Komisiu, aby zabezpečila vykonávanie integračnej námornej politiky v uvedených oblastiach;

24.

poukazuje na to, že oblasti kompetencií pre uplatnenie integrovaného prístupu sú jasne vymedzené. EÚ bude preto musieť využiť kompetencie stanovené zmluvou pre činnosti v príslušných oblastiach, ako sú životné prostredie, doprava, rybné hospodárstvo, regionálna a priemyselná politika, v úplnom súlade so zásadou subsidiarity;

25.

podporuje výzvu Komisie adresovanú členským štátom, aby v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami, najmä s pobrežnými regiónmi, vypracovali vnútroštátne usmernenia pre integrovanú námornú politiku a so záujmom očakáva usmernenia Komisie k tejto problematike a ku konzultácii zainteresovaných subjektov, ktoré uznávajú špecifické kompetencie regionálnych a miestnych orgánov vo vzťahu k integrovanej námornej politike;

26.

považuje za dôležité rozhodnutie navrhnúť v roku 2008 súbor usmernení pre vypracovanie týchto vnútroštátnych integrovaných námorných politík a od roku 2009 zverejňovať výročnú správu o opatreniach členských štátoch v tejto oblasti;

27.

odporúča zaviesť dodatočné podporné usmernenia aj pre miestne a regionálne orgány; žiada Komisiu, aby za základné zásady v rámci usmernení pre dobrú správu vecí verejných na vnútroštátnej a regionálnej úrovni považovala: návrhy hlavných námorných cieľov, metodológiu na dosiahnutie týchto cieľov integrovaným spôsobom, odporúčané lehoty na dosiahnutie cieľov;

28.

domnieva sa, že navrhovaná koordinácia nemôže zaručiť integráciu, že usmernenia by sa dali rôzne vykladať a že konzultačné štruktúry ešte nie sú štruktúrami pre prijímanie rozhodnutí;

29.

navrhuje vypracovať pre regióny prehľadný súhrn a zoznam osvedčených postupov;

30.

odporúča vytvoriť jasný systém, ktorý by zaručil, že regióny budú sústavne efektívne a účinne prispievať a že prípadné spory medzi regiónmi budú spravodlivo urovnané;

31.

zdôrazňuje, že bude potrebné vypracovať implementačné regionálne stratégie;

32.

navrhuje urýchliť rozhodovací proces v otázkach týkajúcich sa morí dialógom s miestnymi a regionálnymi orgánmi. Výbor regiónov poukazuje na to, že aj členské štáty musia byť, rovnako ako miestne a regionálne orgány, zapojené do vypracovávania implementačnej stratégie. Ciele tejto stratégie by mali byť stanovené v spolupráci s nimi, čím by sa potvrdilo, že všetky činnosti podporujú integráciu nad rámec jednotlivých oblastí. Rovnakým spôsobom by sa mali stanoviť aj úlohy a riešiť otázky finančných zdrojov;

33.

kladne prijíma myšlienku podporovať lepšiu spoluprácu medzi pobrežnými hliadkami členských štátov, ako aj rozhodnutie prijať opatrenia na užšie funkčné prepojenie systému dozoru monitorovacích a lokalizačných systémov používaných pre námornú bezpečnosť a ochranu, na ochranu morského životného prostredia, na kontrolu rybného hospodárstva a vonkajších hraníc a pre ďalšie činnosti na uplatňovanie práva na mori. Žiada Komisiu, aby v Stredomorí spustila prvý takýto pilotný projekt, ktorý by sa postupne mohol rozšíriť na celú Európu;

34.

víta rozhodnutie Komisie predložiť v roku 2008 plán, ktorý členským štátom uľahčí vývoj námorného územného plánovania;

35.

považuje za potrebné, aby Komisia v roku 2008 prijala opatrenia na vytvorenie európskej siete pre námorné pozorovanie a údaje a preskúmala potrebu viacrozmerného mapovania vôd členských štátov s cieľom zlepšiť prístup k vysokokvalitným údajom. Žiada Komisiu, aby v regióne Severného mora spustila prvý takýto pilotný projekt, ktorý by sa postupne mohol rozšíriť na celú Európu;

36.

súhlasí s postojom Komisie, že na zlepšenie efektivity námornej dopravy v Európe a zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti je potrebné v spolupráci s ostatnými aktérmi v oblasti dopravy vytvoriť európsky priestor námornej dopravy bez prekážok;

37.

podporuje prípravu rozsiahlej stratégie pre námornú dopravu na obdobie rokov 2008 – 2018, ktorá by mala podnietiť rozvoj námorných diaľnic a námornej príbrežnej dopravy. Táto stratégia by zohľadnila nielen veľké európske prístavy napojené na transeurópske dopravné siete, ale taktiež by mala venovať mimoriadnu pozornosť malým a stredne veľkým prístavom, pretože účinným spôsobom zabezpečujú služby v najvzdialenejších regiónoch a na ostrovoch, pričom pomáhajú predchádzať nepriechodnosti veľkých prístavov a ciest;

38.

žiada Komisiu a členské štáty, aby podnecovali spoluprácu medzi európskymi prístavmi a podporili tak lodnú prepravu čo najväčšieho množstva tovarov v rámci EÚ vrátane dovozu, vývozu a tranzitu, pretože ide o spôsob dopravy s najmenším dosahom na životné prostredie a nákladovú účinnosť a ekologickú účinnosť námorného obchodu, najmä vzhľadom na ďalší očakávaný nárast prepravy tovarov;

39.

berie na vedomie odpovede, ktoré dostal v rámci konzultačného procesu na svoje predchádzajúce otázky, týkajúce sa toho, ako budú Tematická stratégia o ochrane a zachovaní morského prostredia (1) a návrh smernice o námornej stratégii (2) integrované do budúcej spoločnej námornej politiky, keďže ich Komisia označila za súčasti integrovanej stratégie;

40.

zdôrazňuje, že uvedené stratégie tvoria základ integrovanej námornej politiky, pokiaľ ide o environmentálnu politiku, keďže uprednostňujú prístup z hľadiska ekosystémov, ktorý sa zameriava na rovnaké zaobchádzanie s ekologickými, sociálnymi a hospodárskymi otázkami. Ekologická časť je súčasne viazaná na časový cieľ (dosiahnutie dobrého stavu životného prostredia do roku 2020);

41.

návrh smernice o námornej stratégii stanovuje, že regióny, v ktorých je stav morského životného prostredia kritický, majú rýchlejšie pripraviť a uskutočniť opatrenia na dosiahnutie uspokojivého stavu. Je nevyhnutné, aby Európska komisia v týchto regiónoch koordinovala rôzne zainteresované sektory, ako aj programy a stratégie, a tiež aby poskytovala dostatočnú finančnú podporu. Na dosiahnutie skutočne integrovanej námornej politiky je potrebné sem začleniť aj vnútrozemské činnosti, ako sú poľnohospodárstvo, spracovanie odpadových vôd, doprava a výroba energie. Tieto regióny môžu slúžiť ako pilotné oblasti skutočnej a úplne integrovanej námornej politiky;

42.

naďalej má pocit, že nie sú jasné súvislosti medzi modrou knihou o námornej politike a smernicou o námornej stratégii a preto žiada Komisiu, aby tieto súvislosti vyjasnila a podrobnejšie sa venovala obidvom témam, čím by zabránila zdvojovaniu práce pri uvedenom úsilí;

43.

žiada Komisiu, aby predložila návrh ako prepojiť jednotlivé pobrežné oblasti EÚ, ktoré sú súčasťou siete Natura 2000;

44.

zastáva názor, že integrované riadenie pobrežných oblastí je založené na dobre premyslenej koncepcii, ktorá môže prispieť k vypracovaniu námornej politiky množstvom cenných a osvedčených postupov. Navrhuje navyše preskúmať, aké skúsenosti majú v tejto oblasti regióny a miestne orgány, osobitne existujúce miestne pobrežné partnerstvá, ktoré vytvorili miestne orgány a príslušné zainteresované strany s cieľom vypracovať integrovanú správu pobrežných oblastí s prístupom zdola nahor, ktorá by bola výhodná z hľadiska nákladov. Ďalej navrhuje nájsť spôsob, ako by sa dalo zosúladiť integrované riadenie pobrežných oblastí a námorná politika;

45.

odporúča vytvoriť úzke prepojenie s miestnymi a regionálnymi orgánmi na podporu spolupráce v technickej oblasti a pri administratívnych riadiacich otázkach. Tým by sa malo podariť dosiahnuť do roku 2015 dobrý ekologický stav povrchových vôd od pobrežia až do vzdialenosti jedného kilometra (3);

46.

postoj výboru k európskej prístavnej politike je podrobne vysvetlený v jeho stanovisku 237/2007 k oznámeniu Komisie o európskej prístavnej politike KOM(2007) 616;

47.

pripája sa k návrhu vytvoriť novú prístavnú politiku, ktorá bude zohľadňovať rôznorodé úlohy prístavov a širší kontext logistiky v Európe;

48.

odporúča využiť prostriedky zo štrukturálnych fondov na umožnenie investícií do regionálnych prístavných štruktúr a iných príslušných projektov;

49.

podporuje návrh na zníženie emisií spôsobených loďami v prístavoch, predovšetkým odstránením daňového znevýhodnenia elektrickej energie čerpanej z pevniny a návrh na vytvorenie a podporu technických noriem platných pre celú EÚ či celý svet, ktoré by sa týkali prenosu elektrickej energie z pevniny na lode;

50.

považuje tiež za potrebné pripraviť usmernenia na uplatňovanie príslušných právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia na rozvoj prístavov;

51.

zdôrazňuje, že je potrebné do budúcnosti zabezpečiť trvalo udržateľné zásobovanie energiou a žiada Komisiu a členské štáty, aby systematicky podporovali získavanie energie z obnoviteľných morských zdrojov, ako sú vietor, vlny, slapové a morské prúdy, a najmä považovať za prioritu a systematicky podporovať výskum a vývoj, a to aj prostredníctvom finančných prístupov, napr. dostatočnými vstupnými sadzbami. Okrem toho by mali byť odstránené administratívne prekážky brániace rozvoju získavania energie z obnoviteľných morských zdrojov;

52.

domnieva sa, že neziskové prístavy v miestnom vlastníctve by mali byť chránené pred zánikom, pretože ich sociálny a rekreačný prínos, ako aj prínos pre turistický ruch, prevyšuje ich pôvodnú ekonomickú funkciu;

53.

víta pozitívny postoj Komisie v otázke podpory vytvárania viacodvetvových zoskupení a regionálnych centier pre vynikajúcu kvalitu námorného odvetvia, ako aj presadzovania európskej siete námorných zoskupení;

54.

v tejto súvislosti vyzýva, aby boli vyjasnené štruktúry a formy subjektov, ktoré sa majú vytvoriť a stanovené, aký politický príspevok sa od ktorej z týchto štruktúr očakáva a akú úlohu má v tejto oblasti zohrávať Komisia a Výbor regiónov;

55.

podporuje rozhodnutie prehodnotiť v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi vyňatia postihujúce námorné sektory v oblasti pracovných právnych predpisov EÚ

56.

zastáva názor, že pokiaľ ide o zlepšenie bezpečnosti pri výkone povolaní spojených s morom, veľký podiel zodpovednosti majú členské štáty, ktoré by mali ratifikovať medzinárodné dohovory, ako napríklad konsolidované znenie Dohovoru MOP o pracovných normách v námornej doprave z februára 2006 alebo Dohovor MOP o práci v odvetví rybolovu z júna 2007;

57.

oceňuje rozhodnutie podporovať vytvorenie osvedčenia o námornej dokonalosti;

58.

odporúča zavedenie opatrení na zlepšenie námorného vzdelávania, aby bolo zaručené, že odborná príprava je medzinárodne uznávaná a boli zabezpečené aj možnosti ďalšieho vzdelávania sa, a tak bol k dispozícii dostatok odborných pracovníkov s požadovanou kvalifikáciou, ktorí sú potrební;

59.

je presvedčený, že pobrežné regióny sú klimatickými zmenami postihnuté najviac a preto odporúča nasledujúce prioritné opatrenia: zníženie emisií z lodí, rozvoj a rozšírenie obnoviteľných námorných zdrojov energie, zastavenie poklesu morskej biodiverzity, ochrana pobreží. Z tohto dôvodu víta rozhodnutie Komisie zaviesť pilotné opatrenia a zmierniť tak vplyv klimatických zmien na pobrežné oblasti a zaručiť prispôsobenie sa týmto zmenám;

60.

žiada, aby ho Komisia oboznámila s tým, aké sú jej odhady potreby týchto opatrení aj v nepobrežných regiónoch;

61.

súhlasí s názorom, že je potrebné podporiť medzinárodné úsilie na zmiernenie znečistenia morí ropou a ropnými produktmi z lodí;

62.

podporuje rozhodnutie aktívne sa podieľať na medzinárodnom úsilí zameranom na zníženie emisií skleníkových plynov z lodí;

63.

požaduje, aby smernica o zdaňovaní energie bola zmenená a doplnená tak, aby obsahovala povinnosť členských štátov nezdaňovať elektrickú energiu dodávanú lodiam z prístavov vyššou sadzbou ako ťažký palivový olej, pretože súčasný systém smernice podnecuje znečisťovanie ovzdušia, pričom v prístavných mestách je až 80 % znečistenia ovzdušia spôsobené spaľovaním ťažkého oleja v kotviacich lodiach;

64.

víta úsilie Komisie a členských štátov na zníženie emisií SO2, NOx a tuhých častíc z lodí v moriach EÚ, a predovšetkým v prístavoch. Pretože tieto opatrenia nebudú z dlhodobého hľadiska postačujúce, Výbor regiónov vyzýva na ďalšie zníženie a preto žiada Komisiu a členské štáty, aby najneskôr do roku 2030 znížili emisie z lodí na rovnakú úroveň, aká je povolená pre autá;

65.

vyzýva na zahrnutie emisií z lodí do systému EÚ na obchodovanie s emisiami;

66.

víta rozhodnutie Komisie vypracovať návrhy na demontáž zastaraných lodí účinným a bezpečným spôsobom, ktorý je z environmentálneho hľadiska trvalo udržateľný a riadne pri tom zohľadniť prebiehajúce práce na medzinárodnej úrovni;

67.

víta energický prístup zameraný na ukončenie praktík eliminácie odpadu z výlovu a deštruktívnych spôsobov rybolovu, akým je lov citlivých biotopov pri dne vlečnými sieťami na otvorenom mori. Pritom je potrebné podrobnejšie sa venovať otázke spolupráce medzi jednotlivými krajinami pri riešení otázky nadmerného rybolovu;

68.

víta prísne opatrenia proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu v regiónoch, kde sa na základe zistených skutočností a výskumu takéto opatrenia zdajú byť potrebné;

69.

poukazuje na potrebu podporovať a podnecovať spôsoby drobného rybolovu, ktorý má dlhodobé tradície v európskych moriach, je selektívnejší a vo väčšej miere rešpektuje životné prostredie;

70.

žiada Komisiu, aby vyjadrila svoj názor na to, ako sa dá integrovaná politika v dvoch posledne menovaných oblastiach uplatňovať efektívnejšie než doteraz;

71.

vyjadruje svoju podporu skutočnosti, že bude podporovaný rozvoj európskej akvakultúry, ktorá je bezpečná pre životné prostredie;

72.

víta zámer predložiť v roku 2008 základnú európsku stratégiu morského a námorného výskumu;

73.

žiada Komisiu, aby v rámci novej stratégie morského výskumu zvážila koncepciu siete európskych ústavov pre výskum oceánov;

74.

považuje tiež za potrebné zverejniť v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum spoločné viacodvetvové výzvy na podporu integrovaného prístupu a zlepšiť chápanie viacodvetvových otázok v rámci námorných záležitostí, ako napríklad vplyvu klimatických zmien a s ním súvisiaceho stúpania morskej hladiny a zmien poveternostných podmienok na využiteľnosť prístavov a lodnú dopravu vôbec;

75.

víta požiadavku realizácie výskumu v oblasti predpovedania a zmierňovania klimatických zmien a prispôsobovania sa ich vplyvom na námorné činnosti, morské životné prostredie, pobrežné zóny a ostrovy, a žiada Komisiu, aby vypracovala európsku stratégiu prispôsobovania sa vplyvom klimatických zmien v pobrežných regiónoch, ktorá by vychádzala zo spoľahlivých hodnotení rastúcich nákladov prispôsobovania sa klimatickým zmenám v pobrežných oblastiach, a ktorá by pomohla predísť tomu, aby brzdili hospodársky rast v pobrežných oblastiach;

76.

oceňuje rozhodnutie podporiť vytvorenie európskeho oceánografického partnerstva pre spoločný dialóg medzi vedeckou komunitou, priemyslom a tvorcami politiky;

77.

kladie si otázku, ako a do akej miery Komisia podporuje toto partnerstvo, ako sa bude táto podpora prejavovať, aký vzťah je medzi touto podporou a konzultačnou štruktúrou, ktorá má vzniknúť na podnet Komisie, a ako sa bude práve od tejto konzultačnej štruktúry líšiť;

78.

zdôrazňuje význam regionálnych údajov a ich vyhodnotenia z medziregionálneho hľadiska;

79.

štatistické porovnanie považuje za dôležité z hľadiska konkurencieschopnosti jednotlivých odvetví a na podporu reformnej činnosti (čo bolo vyjadrené v stanovisku výboru CdR 258/2006, avšak nebolo zohľadnené v modrej knihe);

80.

žiada informácie o tom, do akej miery budú regióny môcť ovplyvňovať pilotné projekty a vypísanie výberových konaní na vedecké a rozvojové projekty, ako aj projekty, ktoré majú byť príkladom; opätovne navrhuje vytvorenie európskej námornej platformy, ktorej súčasťou by boli aj miestne a regionálne orgány a zainteresované strany, ako nástroja na sústredenie odborných vedomostí v tejto oblasti a na výmenu osvedčených postupov;

81.

opätovne vzýva na vytvorenie Európskej námornej platformy, ktorá by združovala aj miestne a regionálne orgány a zainteresovaných aktérov a slúžila ako prostriedok na zhromažďovanie odborných poznatkov a výmenu osvedčených postupov; navrhuje čo najskôr vypracovať pre regióny predbežný zoznam osvedčených postupov, podľa možností na základe už existujúcich európskych zoznamov regionálnych námorných osvedčených postupov, s konkrétnymi príkladmi predovšetkým v nasledujúcich oblastiach: stanovenie všeobecných námorných cieľov, dobrá správa vecí verejných, odvetvové politiky a ich integrácia, regionálne námorné akčné plány;

82.

považuje za potrebné v rámci nadchádzajúcej iniciatívy v oblasti cestovného ruchu podporovať udržateľný pobrežný a námorný cestovný ruch;

83.

žiada vysvetlenie toho, akým spôsobom môžu miestne a regionálne orgány a pobrežné oblasti podľa názoru Komisie prispieť k zabezpečeniu lepšej kvality života v pobrežných oblastiach, a aké synergie by napríklad bolo možné dosiahnuť s inými oblasťami politiky EÚ;

84.

vyslovuje sa za to, aby Komisia urýchlene vytvorila databázu všetkých projektov v rámci regionálnej politiky, financovaných z prostriedkov EÚ, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti námornej politiky. Táto databáza by bola základom pre šírenie osvedčených postupov a zároveň by prispela k sprehľadneniu finančných prostriedkov Spoločenstva, dostupných pre námorné projekty a pobrežné regióny;

85.

podporuje návrh vytvoriť stratégiu Spoločenstva na prevenciu katastrof, ktorým sú vystavené pobrežné regióny, ktorá by zároveň stanovovala núdzové prístaviská, kam sa môžu uchýliť ropné tankery a lode s iným nebezpečným nákladom, ktoré sú v núdzi. Bezpečnostné opatrenia pre námornú dopravu musia zohľadňovať aj osobitné aspekty námornej plavby počas zimného obdobia;

86.

považuje za významné rozhodnutie Komisie podporovať rozvoj potenciálu najvzdialenejších regiónov a ostrovov. Špecifické problémy, ktorým čelia odľahlé pobrežné a ostrovné oblasti je potrebné riešiť spoločným úsilím, ktoré by zahŕňalo námornú politiku a aktivity v iných oblastiach politiky na úrovni EÚ;

87.

víta rozhodnutie zasadzovať sa za spoluprácu v rámci politiky rozširovania a európskej susedskej politiky, ako aj politiky severskej dimenzie;

88.

víta rozhodnutie navrhnúť stratégiu zahranično-politickej propagácie námornej politiky EÚ prostredníctvom štruktúrovaného dialógu s hlavnými partnermi;

89.

žiada vysvetlenie toho, ako by mohli byť v oblasti vonkajších vzťahov čo najlepšie systematicky využité odborné vedomosti, ktoré sú do určitej miery regionalizované (napríklad helsinská komisia (HELCOM) na ochranu Baltského mora);

90.

považuje rovnako ako Komisia za potrebné začať vypracovávať európsky atlas morí;

91.

podporuje návrh zaviesť od roku 2008 každoročný Európsky deň morí a zapojiť do tejto činnosti od samotného začiatku miestne a regionálne orgány, zainteresované strany a ich odborné znalosti;

92.

navrhuje čo najviac zintenzívniť a podporovať informovanosť verejnosti o všetkých otázkach týkajúcich sa morí, a to prostredníctvom vzdelávacieho systému, médií, internetu a iných informačných kanálov;

93.

je presvedčený, že morské národné parky by mohli predstavovať spôsob, ako zvýšiť povedomie verejnosti a zároveň chrániť morské oblasti;

94.

navrhuje vypracovať rozsiahly balík opatrení na zvýšenie viditeľnosti námornej Európy, ktorý by zohľadnil aj naše námorné dedičstvo.

5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/41

—

zastáva názor, že spoločná perspektíva v oblasti zdravia nesmie viesť k harmonizačným opatreniam a porušovaniu zásady subsidiarity;

—

žiada Komisiu, aby znižovanie nerovností v oblasti zdravia vyhlásila za jeden z prioritných cieľov;

—

poukazuje na to, že stratégia sa nezaoberá otázkou farmaceutických výrobkov, preto odporúča túto otázku podrobnejšie preskúmať;

—

zastáva názor, že preventívne vyšetrenie na zisťovanie rakoviny je špecifická zdravotná starostlivosť, a preto je v kompetencii jednotlivých štátov a nemalo by byť zahrnuté do stratégie v oblasti zdravia. Spolupráca a výmena osvedčených postupov medzi členskými štátmi EÚ sú však vítané;

—

sa domnieva, že zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do nového mechanizmu štruktúrovanej spolupráce na úrovni EÚ by sa dalo dosiahnuť takým konkrétnym spôsobom, že by niekoľko kresiel v nových výboroch pre zdravotnú politiku obsadili zástupcovia regionálnej a miestnej úrovne, žiada však, aby bol tento mechanizmus štruktúrovanej spolupráce podrobnejšie prerokovaný a aby bol otvorený a transparentný;

—

si myslí, že Komisia, by mala vypracovať prehľad príslušných formálnych a neformálnych sietí spolupráce a organizácií v oblasti zdravia a zorganizovať stretnutie týchto aktérov, aby sa s nimi poradila o účelných a účinných formách spolupráce.

Spravodajca

:

Karsten Uno PETERSEN (DK/SES) člen regionálnej rady regiónu Južné Dánsko

1.

víta bielu knihu Komisie, ktorá stanovuje stratégiu EÚ v oblasti zdravia do roku 2013, avšak s výhradou, že bude rešpektovaný článok 152 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorý určuje, že zdravotníctvo je v kompetencii jednotlivých štátov, a že nebude v tejto oblasti porušovaná zásada subsidiarity;

2.

pripája sa k názoru, že zdravie má v živote ľudí zásadný význam. Je potrebné ho podporovať účinnými politickými stratégiami a opatreniami v členských štátoch, na úrovni EÚ a vo svete. Pre Komisiu by mala byť oblasť verejného zdravia, v rámci ktorej disponuje právomocami a ktorá je pre zdravie veľmi prínosná, aj naďalej prioritou;

3.

uznáva a víta stúpajúci záujem o otázky v oblasti zdravia na úrovni EÚ. Tento záujem bol znovu potvrdený v reformnej zmluve 19. októbra 2007 v Lisabone, v ktorej sa navrhuje posilnenie politického významu zdravia. Výbor regiónov ale poukazuje na to, že spoločná perspektíva v oblasti zdravia nesmie viesť k harmonizačným opatreniam a porušovaniu zásady subsidiarity;

4.

uznáva nové potreby, ktoré vyžadujú vypracovanie prístupu na úrovni Spoločenstva, ktorý by bol viac strategicky zameraný. Takýto postup je odôvodnený starnutím obyvateľstva, novými hrozbami pre zdravie (pandémie, biologické nehody, biologický terorizmus a problémy spôsobené klimatickými zmenami) a novými technológiami, zdôrazňuje však, že treba dbať na to, aby EÚ neprekračovala obmedzené právomoci v oblasti zdravotníctva, ktoré sú stanovené v článku 152 Zmluvy o ES;

5.

podporuje hodnoty a zásady, ktoré sú základom bielej knihy, a to: solidaritu, zapojenie občanov do tvorby politiky, znižovanie nerovností v oblasti zdravia, podporu investícií v tejto oblasti, integráciu aspektu zdravia do všetkých politík a posilnenie hlasu EÚ v oblasti zdravia vo svete;

6.

schvaľuje tri hlavné ciele sformulované v bielej knihe: podpora dobrého zdravotného stavu v starnúcej Európe, ochrana občanov pred ohrozeniami zdravia a podpora dynamických systémov zdravotníctva a nových technológií a súhlasí s konkrétnymi opatreniami, ktoré boli v súvislosti s týmito cieľmi navrhnuté;

7.

poukazuje na to, že otvorenosť týkajúca sa úlohy regionálnych a miestnych aktérov, ich záujmov a skúseností, je predpokladom na to, aby mohli byť uplatňované hodnoty, zásady a ciele bielej knihy;

8.

žiada Komisiu, aby znižovanie nerovností v oblasti zdravia vyhlásila za jeden z prioritných cieľov a venovala pozornosť rozdielom týkajúcim sa zdravia medzi rôznymi spoločenskými skupinami. Členské štáty, ktoré majú pri vypracovaní opatrení v oblasti verejného zdravia a zlepšovaní zdravotného stavu obyvateľstva problémy, by mali byť podporované, aby bolo možné vyrovnať rozdiely a deformácie v oblasti zdravia, ktoré v EÚ existujú;

9.

víta systém zdravotných ukazovateľov za predpokladu, že budú rešpektované právomoci jednotlivých členských štátov v oblasti zdravotníctva;

10.

poukazuje na to, že stratégia sa nezaoberá otázkou farmaceutických výrobkov, hoci na pacientov a verejnosť má ďalekosiahly dosah, keď sú predpisy v tejto oblasti chápané iba ako jeden z aspektov hospodárskej politiky a nie v súvislosti so zdravím; odporúča preto podrobnejšie preskúmať otázku farmaceutických výrobkov. Východiskovým bodom tohto skúmania by mala byť skutočnosť, že v mnohých členských krajinách EÚ je táto oblasť zaradená do zdravotníctva a systému zdravotného poistenia;

11.

zastáva názor, že preventívne vyšetrenie na zisťovanie rakoviny je súčasťou zdravotníctva a preto je v kompetencii jednotlivých štátov a nemalo by byť zahrnuté do stratégie v oblasti zdravia;

12.

upozorňuje na to, že miestnych a regionálnych orgánov sa nová stratégia EÚ v oblasti zdravia priamo dotýka, pretože v mnohých členských štátoch nesú zodpovednosť za zdravotníctvo, resp. zdravotnú starostlivosť;

13.

pripomína, že plánovanie, riadenie, prevádzka a rozvoj zdravotníctva sú v právomoci regiónov a miestnych subjektov pôsobiacich v tejto oblasti a majúcich ekonomickú zodpovednosť. Keďže predstavujú úroveň verejnej správy, ktorá je najbližšie k občanom, sú v oblasti zdravia dôležitými aktérmi, ktorí majú aj príslušné odborné znalosti;

14.

víta, že biela kniha uznáva skutočnosť, že miestne a regionálne orgány zohrávajú nenahraditeľnú úlohu pri poskytovaní zdravotníckych služieb a očakáva preto, že vzhľadom na ich zodpovednosť v tejto oblasti budú v plnej miere zapojené do uskutočňovania tejto stratégie. Stratégia bude najúčinnejšia vtedy, keď ju miestne a regionálne orgány podporia pokiaľ možno už v ranom štádiu. Tým sa vytvoria aj lepšie možnosti pre vlastnú zodpovednosť regionálnej resp. miestnej úrovne za uskutočňovanie stratégie;

15.

vyjadruje svoje uspokojenie nad tým, že biela kniha uvádza možnosť účasti regionálnej a miestnej úrovne v rámci nového mechanizmu štruktúrovanej spolupráce na úrovni EÚ a že Komisia má v úmysle postupovať horizontálnym spôsobom a v súlade s ostatnými orgánmi pôsobiacimi v oblasti zdravia, žiada však, aby bol tento mechanizmus štruktúrovanej spolupráce podrobnejšie prerokovaný a aby bol otvorený a transparentný. V žiadnom prípade nesmie prekročiť koordináciu stanovenú v článku 152 ods. 2 Zmluvy o ES;

16.

v tejto súvislosti poukazuje na to, aké je dôležité, aby do prerokúvaných budúcich iniciatív EÚ v oblasti zdravia boli už v ranej fáze zapojené inštitúcie a siete, ktoré v tejto oblasti zastupujú miestne a regionálne orgány;

17.

podporuje nový mechanizmus štruktúrovanej spolupráce na úrovni EÚ, ktorý navrhuje Komisia, slúžiaci na poskytovanie poradenstva Komisii a na podporu koordinácie medzi členskými štátmi za predpokladu, že – ako Komisia sama navrhuje – bude zabezpečené dostatočné zapojenie miestnej a regionálnej úrovne v ranej fáze. Platí to aj pre zapojenie a účasť miestnych a regionálnych orgánov v rámci plánovanej novej štruktúry, v ktorej majú členské štáty nahradiť niektoré z existujúcich výborov;

18.

navrhuje, aby miestne a regionálne orgány boli do nového mechanizmu štruktúrovanej spolupráce na úrovni EÚ zapojené takým konkrétnym spôsobom, že by niekoľko kresiel v nových výboroch pre zdravotnú politiku obsadili zástupcovia regionálnej a miestnej úrovne, a nie výlučne členovia zastupujúci národnú úroveň. Tým by sa zabezpečila najširšia možná odborná kapacita pre poskytovanie poradenstva v otázkach zdravotníctva a regionálna úroveň by mala viac možností angažovať sa v iniciatívach EÚ v oblasti zdravia;

19.

odporúča, aby Výbor regiónov vymenoval zástupcov miestnej a regionálnej úrovne na určité obdobie. Regionálni a miestni zástupcovia v nových zdravotníckych výboroch EÚ môžu potom Výboru regiónov predložiť správu;

20.

domnieva sa, že návrh Komisie podporiť spoluprácu s aktérmi na úrovni EÚ môže byť pre opatrenia členských štátov prínosom a zastáva tiež názor, že na ďalší rozvoj partnerstiev s týmito aktérmi zo strany Komisie a na pokračovanie – príp. vytvorenie – nových zdravotníckych fór a sietí je podstatné, aby miestni a regionálni predstavitelia boli zapojení v oveľa väčšej miere než doteraz;

21.

v tejto súvislosti vyzýva na spoluprácu, a to v prvom rade s VR, s jediným zmluvne stanoveným poradným orgánom, ktorý zastupuje miestne a regionálne orgány, ale aj s rôznymi sieťami a organizáciami, v ktorých sú sústredené odborné znalosti miestnych a regionálnych orgánov v oblasti zdravia na úrovni EÚ. Je dôležité, aby pri výbere týchto sietí Komisia zabezpečila široké regionálne a miestne pokrytie, rovnoprávnu možnosť účasti všetkých regionálnych a miestnych orgánov a aby neexistovali žiadne vylučujúce prvky, ako napr. vysoké členské príspevky;

22.

odporúča Komisii, aby jednak vypracovala prehľad príslušných formálnych a neformálnych sietí spolupráce a organizácií v oblasti zdravia, ktoré spĺňajú menované kritériá a jednak zorganizovala stretnutie týchto aktérov, aby sa s nimi poradila o účelných a účinných formách spolupráce;

23.

s odvolaním sa na iniciatívu Komisie týkajúcu sa transparentnosti odporúča transparentný spôsob činnosti, v rámci ktorej Komisia verejne oznámi, s ktorými partnermi v oblasti zdravia spolupracuje a ktorí partneri majú byť v ranej fáze ustanovení do fór, výborov a orgánov, ktorých vytvorenie Komisia navrhuje;

24.

vyzýva ďalej členské štáty, aby stanovili postupy na včasné zapojenie svojich regiónov alebo miestnych orgánov do prerokúvania zdravotnej problematiky na úrovni EÚ;

25.

sa stotožňuje s názorom, že opatrenia stratégie majú byť do konca platnosti súčasného finančného rámca (2013) spolufinancované existujúcimi finančnými nástrojmi. S ohľadom na záväzky regiónov a miestnych partnerov má byť toto spolufinancovanie okrem iného rozpočtovo neutrálne;

26.

víta, že Komisia si uvedomila súvislosť medzi problémami v oblasti verejného zdravia a Lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť a v tomto kontexte vyzýva na to, aby sa v budúcnosti v kohéznej politike a spoločnej poľnohospodárskej politike viac zohľadňovali zdravotné aspekty;

27.

žiada predsedníctvo Rady EÚ, aby obsah bodov 7, 8, 15, 16, 19, 20 a 22 – 24 tohto stanoviska zapracovalo do záverov Rady týkajúcich sa stratégie EÚ v oblasti zdravia. Ide o tieto aspekty:

27.1

poukazuje na to, že otvorenosť týkajúca sa úlohy regionálnych a miestnych aktérov je predpokladom na to, aby mohli byť uplatňované hodnoty, zásady a ciele bielej knihy (bod 7);

27.2

žiada Komisiu, aby znižovanie nerovností v oblasti zdravia vyhlásila za jeden z prioritných cieľov. Je potrebné venovať pozornosť rozdielom týkajúcim sa zdravia medzi rôznymi spoločenskými skupinami. Členské štáty, ktoré majú pri vypracovaní opatrení v oblasti verejného zdravia problémy, by mali byť podporované (bod 8);

27.3

podporuje nový mechanizmus štruktúrovanej spolupráce na úrovni EÚ, ktorý navrhuje Komisia, za predpokladu, že bude zabezpečené dostatočné zapojenie miestnej a regionálnej úrovne a jej účasť v ranej fáze. Platí to aj pre zapojenie a účasť miestnych a regionálnych orgánov v rámci plánovanej novej štruktúry, žiada však, aby bol tento mechanizmus štruktúrovanej spolupráce podrobnejšie prerokovaný a aby bol otvorený a transparentný. V žiadnom prípade nesmie prekročiť koordináciu stanovenú v článku 152 ods. 2 Zmluvy o ES (bod 15);

27.4

navrhuje, aby miestne a regionálne orgány boli do nového mechanizmu štruktúrovanej spolupráce na úrovni EÚ zapojené takým konkrétnym spôsobom, že by niekoľko kresiel v nových výboroch pre zdravotnú politiku obsadili zástupcovia regionálnej a miestnej úrovne (bod 16);

27.5

v tejto súvislosti vyzýva na spoluprácu, a to v prvom rade s VR, s jediným zmluvne stanoveným poradným orgánom, ktorý zastupuje miestne a regionálne orgány, ale aj s rôznymi sieťami a organizáciami, v ktorých sú sústredené odborné znalosti miestnych a regionálnych orgánov v oblasti zdravia na úrovni EÚ (bod 19);

27.6

odporúča Komisii, aby vypracovala prehľad príslušných formálnych a neformálnych sietí spolupráce a organizácií v oblasti zdravia a zorganizovala stretnutie týchto aktérov, aby sa s nimi poradila o účelných a účinných formách spolupráce (bod 20);

27.7

vyzýva členské štáty, aby stanovili postupy na včasné zapojenie svojich regiónov alebo miestnych orgánov do prerokúvania zdravotnej problematiky na úrovni EÚ (bod 22);

27.8

sa stotožňuje s názorom, že opatrenia stratégie majú byť do konca platnosti súčasného finančného rámca (2013) spolufinancované existujúcimi finančnými nástrojmi. S ohľadom na záväzky regiónov a miestnych partnerov má byť toto spolufinancovanie okrem iného rozpočtovo neutrálne (bod 23);

27.9

vyzýva na to, aby sa v budúcnosti v kohéznej politike a spoločnej poľnohospodárskej politike viac zohľadňovali zdravotné aspekty (bod 24).

5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/45

—

zdôrazňuje, že Európska únia musí v súvislosti s rozširovaním naďalej presadzovať politiku otvorených dverí, aby mohla slúžiť ako zdroj stimulácie demokratických reforiem a hospodárskeho rozvoja aj za súčasnými hranicami EÚ,

—

pripomína, že splnenie Kodanských kritérií a požiadaviek stabilizačného a asociačného procesu je základnou podmienkou členstva v EÚ, pričom mimoriadny dôraz sa kladie na zásadu vlastných zásluh, ktorá zohrala kľúčovú úlohu aj pri predchádzajúcich rozšíreniach,

—

podotýka, že sa nesmie zabrzdiť európske smerovanie Turecka a že Európska únia musí dodržať záväzky, ktoré prijala v súvislosti so svojím rozhodnutím otvoriť rokovania. Súhlasí s Komisiou, že rokovania s Tureckom sú procesom s otvoreným koncom, ktorého výsledok nie je možné dopredu zaručiť,

—

víta veľký pokrok, ktorý Chorvátsko dosiahlo pri plnení kodanských politických kritérií a hospodárskych kritérií ako aj pri implementácii acquis communautaire a dohody o stabilizácii a pridružení,

—

domnieva sa, že bývalá juhoslovanská republika Macedónsko zaznamenala dosť veľký pokrok pri plnení kodanských politických kritérií a hospodárskych kritérií a vyzdvihuje pokrok dosiahnutý na konci roka 2007. Vyzýva preto Radu, aby prijala rozhodnutie o otvorení rokovaní s bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko.

Spravodajca

:

pán Alin Adrian NICA (RO/ALDE), starosta obce Dudeștii Noi, Rumunsko

1.

znovu potvrdzuje svoje presvedčenie, že rozširovanie Európskej únie je jedným z najúčinnejších prostriedkov na vyvíjanie politického vplyvu. Predstavuje totiž dôležitý krok smerom k zaručeniu mieru a stability na európskom kontinente a občanom kandidátskych krajín poskytuje novú šancu dosiahnuť nielen prosperitu, ktorú prináša spoločný hospodársky priestor, ale aj spoločné hodnoty EÚ, ako sú sloboda, demokracia a solidarita;

2.

zdôrazňuje, že Európska únia musí v súvislosti s rozširovaním naďalej presadzovať politiku otvorených dverí, aby mohla slúžiť ako zdroj stimulácie demokratických reforiem a hospodárskeho rozvoja aj za súčasnými hranicami EÚ;

3.

pripomína, že splnenie Kodanských kritérií a požiadaviek stabilizačného a asociačného procesu je základnou podmienkou členstva v EÚ, pričom mimoriadny dôraz sa kladie na zásadu vlastných zásluh, ktorá zohrala kľúčovú úlohu aj pri predchádzajúcich rozšíreniach;

4.

poznamenáva, že úspech integračného úsilia závisí predovšetkým od spôsobu, akým sa kandidátske krajiny pripravia na svoj vstup do EÚ, ako aj od stabilnosti reforiem a dôslednosti pri ich realizácii;

5.

pripomína, že monitorovanie pokroku a adaptabilita legislatívy sú zárukami úspešnej integrácie;

6.

upozorňuje na skutočnosť, že územné samosprávy musia zohrávať aktívnu úlohu v integračnom procese, pretože ide o štrukturálny a demokratický proces, ktorý sa nedá realizovať len centrálne bez aktívnej účasti všetkých úrovní riadenia a bez toho, aby sa plne rešpektovala zásada subsidiarity a blízkosti k občanom;

7.

považuje za nevyhnutné, aby ústredná štátna správa konzultovala so zastupiteľskými štruktúrami miestnej a regionálnej správy návrhy legislatívnych opatrení spadajúcich do oblasti právomocí územných samospráv;

8.

zdôrazňuje, že trvalo udržateľný rozvoj každej krajiny závisí v značnej miere od dodržiavania a uplatňovania hlavnej zásady decentralizácie vo všetkých jej formách: v rámci prijímania rozhodnutí, na úrovni administratívy a v oblasti financií;

9.

poukazuje na skutočnosť, že vojna z prvej polovice 90. rokov hlboko poznačila kolektívne vedomie balkánskych národov, a preto by mali miestni, regionálni a národní aktéri krajín tejto zóny spolupracovať s cieľom vyriešiť celý rad problémov, ktoré boli dôvodmi konfliktu v minulosti;

10.

podotýka, že je potrebné podporovať iniciatívy a úsilie zamerané na spoluprácu (obzvlášť v rámci projektu 2008 – roku dialógu medzi kultúrami) a výmenu skúseností ako aj osvedčených postupov (vrátane najlepších skúseností nadobudnutých pri uplatňovaní zásad Európskej charty miestnej samosprávy) medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami členských štátov a kandidátskych krajín prostredníctvom predvstupových programov a politík. Mal by v tomto smere zohrávať hlavnú úlohu pri podpore vzdelávacích seminárov zameraných na výmenu osvedčených postupov a skúseností získaných regionálnymi a miestnymi orgánmi v EÚ. Pri tejto podpore by sa malo vychádzať predovšetkým zo skúseností nových členských krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 a v roku 2007, a to hlavne preto, že viaceré z nich susedia s tromi novými kandidátskymi krajinami;

11.

zdôrazňuje, že je v záujme všetkých, aby sa Turecko podporovalo počas celého dlhého a náročného reformného procesu, ktorý spustilo. Základným princípom prístupového procesu je to, že tempo rokovaní závisí od pokroku dosiahnutého v týchto reformách. Vonkajšia podpora EÚ prostredníctvom jej finančných programov sa taktiež podieľa na tomto procese. Turecko aj Európska únia budú musieť v rámci celého procesu preukázať trpezlivosť a vytrvalosť;

12.

podotýka, že sa nesmie zabrzdiť európske smerovanie Turecka a že Európska únia musí dodržať záväzky, ktoré prijala v súvislosti so svojím rozhodnutím otvoriť rokovania. Súhlasí s Komisiou, že rokovania s Tureckom sú procesom s otvoreným koncom, ktorého výsledok nie je možné dopredu zaručiť. Dodržanie podmienok pristúpenia, ktoré EÚ stanovila, musí byť preto jediným kritériom, na ktoré sa bude prihliadať pri rozhodovaní o možnom vstupe Turecka do EÚ. Je tiež potrebné, aby sa Turecko zaviazalo podporovať dobré susedské vzťahy s okolitými štátmi v súlade s ustanoveniami predstavenými v rámci rokovaní. Výbor preto očakáva, že Turecko vo vzťahu k susedným krajinám ukončí akúkoľvek hospodársku blokádu a uzatvorenie hraníc a upustí od hrozieb alebo vojenských aktivít, ktoré môžu vyvolať napätie;

13.

vyjadruje potešenie nad zdarným priebehom parlamentných volieb a dúfa, že nová vláda urýchli zavádzanie reforiem potrebných na splnenie kritérií členstva a dosiahne výrazný pokrok v problematických oblastiach. Vyjadruje však znepokojenie nad opakovanými zásahmi tureckej armády do politického procesu a podčiarkuje, že sa musí vyvinúť ďalšie úsilie, ktorého cieľom bude zabezpečenie úplnej a účinnej kontroly armády;

14.

víta najnovšie opatrenia zamerané na zmeny v ústave a domnieva sa, že navrhnuté zmeny (za predpokladu, že budú prijaté) podporia smerovanie k splneniu kodanských politických kritérií. Pripomína, že článok 301 trestného zákonníka, podľa ktorého je urážka turectva a Turecka považovaná za trestný čin, musí byť zmenený s cieľom zabezpečiť úplnú slobodu prejavu;

15.

vyzdvihuje skutočnosť, že miestne a regionálne samosprávy, ktoré vykonávajú významnú časť právnych predpisov Spoločenstva, musia zohrávať hlavnú a rozhodujúcu úlohu v procese vnútornej demokratizácie ako aj v procese európskej integrácie. V tejto súvislosti odporúča Európskej komisii, aby kládla dôraz na úlohu územných samospráv pri rokovaniach s tureckou vládou;

16.

zasadzuje sa o revíziu komunálneho práva, v rámci ktorej by sa mala posilniť verejná správa na miestnej úrovni a zvýšiť jej efektívnosť;

17.

navrhuje, aby sa preskúmali možnosti vytvorenia viacerých modelov regionálneho rozvoja tureckých územných spoločenstiev podľa vzoru členských štátov EÚ, na základe ktorých by sa dala vypracovať a uplatňovať regionálna stratégia a politika, určovať priority v oblasti miestneho a regionálneho rozvoja a realizovať programy, ktoré čerpajú podporu z európskych predvstupových fondov a štrukturálnych fondov;

18.

pripomína, že je potrebné zriadiť zmiešaný poradný výbor, v ktorom by boli združení predstavitelia Výboru regiónov a tureckých územných samospráv. Odporúča preto tureckej vláde, aby Európskej komisii predložila žiadosť o jeho vytvorenie a Európsku komisiu žiada, aby v rámci rokovaní s Tureckom zdôraznila význam takéhoto orgánu;

19.

upozorňuje na skutočnosť, že Turecko by malo pokračovať vo svojich konkrétnych snahách o dosiahnutie finančnej decentralizácie miestnej verejnej správy, aby sa posilnila finančná nezávislosť územných samospráv a znížila ich závislosť od štátneho rozpočtu;

20.

zdôrazňuje skutočnosť, že v súvislosti s rozšírením administratívnych právomocí územných samospráv im musia byť poskytnuté finančné prostriedky potrebné na výkon nových povinností;

21.

poznamenáva, že Turecko v súčasnosti zavádza reformu verejného sektora s cieľom zvýšiť efektívnosť a administratívnu kapacitu verejných inštitúcií, ktorá by im mala umožniť efektívne spravovať štátne finančné prostriedky ako aj zdroje Spoločenstva.

22.

upozorňuje na pretrvávajúcu diskrimináciu v Turecku, pokiaľ ide o prístup žien k verejným funkciám v oblasti verejnej správy a justície, a to i napriek tomu, že právny rámec je už sčasti zosúladený s príslušnými európskymi právnymi predpismi. Poukazuje hlavne na diskrimináciu žien v súvislosti s prístupom k vzdelaniu, pretože mnohé ženy nemôžu pokračovať vo svojich štúdiách po ukončení základnej školy z dôvodu prísnych náboženských tradícií;

23.

poukazuje na skutočnosť, že v Turecku dochádza k diskriminácii etnických menšín, obzvlášť kurdskej menšiny;

24.

upozorňuje na problémy, ktorým musia v Turecku čeliť nemoslimské náboženské spoločenstvá, ktoré nemajú právnu subjektivitu. Tieto spoločenstvá majú problémy pri vykonávaní charitatívnej činnosti, ako aj v súvislosti s právom náboženskej slobody, výberom svojich vodcov a prípravou svojich duchovných. Okrem toho pozoruje opakované útoky a atentáty na predstaviteľov a veriacich nemoslimských náboženstiev. Záruku, že sa tieto situácie nebudú opakovať, musí poskytnúť štát, ktorý na tieto účely zapojí svoje zložky do kontroly extrémistických hnutí a potláčania podvratnej činnosti;

25.

víta veľký pokrok, ktorý Chorvátsko dosiahlo pri plnení kodanských politických kritérií a hospodárskych kritérií ako aj pri implementácii acquis communautaire a dohody o stabilizácii a pridružení. Chorvátsko môže byť najmä pre susedné krajiny príkladom toho, aké výhody môže so sebou priniesť pevné hospodárske a politické zakotvenie v štruktúrach a hodnotách Európskej únie. Víta, že v roku 2007 sa podarilo dosiahnuť skutočný prielom v prístupových rokovaniach a vyzýva novo vytvorenú chorvátsku vládu, aby zvýšila svoje úsilie o splnenie predpokladov pre otvorenie zostávajúcich kapitol;

26.

víta opatrenia, ktoré Chorvátsko prijalo v rámci decentralizácie verejnej správy na miestnej úrovni a podporuje ho v ďalšom rozvíjaní tohto úsilia. Domnieva sa, že v rámci uvedených opatrení by sa mal klásť dôraz na zásadu subsidiarity, aby sa rozhodovacie procesy priblížili k občanom;

27.

poukazuje na potrebu podporovať a posilňovať nepretržité zapojenie Chorvátska do regionálnych iniciatív, ktoré prispelo k ďalším zlepšeniam vzťahov s jeho susednými krajinami; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť cezhraničnú spoluprácu medzi miestnymi samosprávami chorvátskych pohraničných regiónov a pohraničných regiónov susedných krajín – Bosny a Hercegoviny, Srbska, Slovinska a Čiernej Hory;

28.

vyjadruje potešenie nad plnou spoluprácou medzi Chorvátskom a Medzinárodným trestným tribunálom a zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v úsilí vyvíjanom v súvislosti so stíhaním vojnových zločinov a hlavne posilniť ochranu svedkov;

29.

víta, že predsedovia vlád Chorvátska a Slovinska dosiahli neformálnu dohodu o postúpení sporu o hraniciach na rozhodnutie tretiemu arbitrovi. Chorvátska a slovinská vláda boli vyzvané, aby využili všetky možnosti na uskutočnenie tejto dohody. Víta tiež rozhodnutie chorvátskeho parlamentu, že Chorvátsko nebude uplatňovať ekologickú a rybársku ochrannú zónu, pokiaľ nebude dosiahnutá spoločná dohoda v duchu EÚ;

30.

domnieva sa, že sa v uplatňovaní ústavného zákona o národnostných menšinách dosiahol pokrok, a že sa postavenie rómskej menšiny v Chorvátsku zlepšuje. Napriek tomu považuje za potrebné zlepšiť situáciu v oblasti sociálneho začlenenia utečencov, etnických menšín a najmä rómskeho obyvateľstva, a to uľahčením ich prístupu k verejným službám a vyššiemu vzdelávaniu;

31.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné vytvoriť špecifické akčné prostriedky na zabezpečenie kvalitného riadenia, pričom by sa mala venovať mimoriadna pozornosť boju proti korupcii. V tejto súvislosti výslovne víta rozšírený mandát Úradu pre potláčanie korupcie a organizovaného zločinu (ÚPKOZ) a zvýšený počet korupčných prípadov, ktorými sa zaoberá chorvátske súdnictvo. Vyzýva chorvátsku vládu, aby zintenzívnila svoje úsilie v rámci národného programu boja proti korupcii na roky 2006 – 2008;

32.

víta pokrok vo výstavbe a obnove obydlí a infraštruktúry, ako aj program na riešenie bytovej otázky bývalých držiteľov nájomných práv, a zároveň vyzýva na jeho pokračovanie a urýchlenie;

33.

vyjadruje potešenie nad nedávno dosiahnutým pokrokom v oblasti regionálnej politiky a koordinácie štrukturálnych nástrojov; je však potrebné prijať ďalšie opatrenia na zvýšenie efektívnosti a administratívnej kapacity verejných orgánov v záujme efektívnejšieho spravovania prostriedkov Spoločenstva;

34.

konštatuje však, že pokrok dosiahnutý v oblasti reformy miestnej verejnej správy zostáva naďalej slabý, pretože nerovnomerné uplatňovanie viedlo k jej neefektívnosti;

35.

domnieva sa, že bývalá juhoslovanská republika Macedónsko zaznamenala dosť veľký pokrok pri plnení kodanských politických kritérií a hospodárskych kritérií a vyzdvihuje pokrok dosiahnutý na konci roka 2007. Vyzýva preto Radu, aby prijala rozhodnutie o otvorení rokovaní s bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko;

36.

víta skutočnosť, že Macedónsku sa podarilo splniť viacero ustanovení dohody o stabilizácii a pridružení;

37.

konštatuje, že pri uplatňovaní rámcovej Ohridskej dohody prešla spoločnosť bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko výraznými zmenami a v súčasnosti plne uznáva svoj multietnický a multikultúrny charakter, čo je dôležitým aspektom politických kritérií členstva v Európskej únii. Znovu pripomína, že je nevyhnutné plne dodržiavať Badinterovu zásadu a že všetky strany sa musia navzájom rešpektovať a spolupracovať v rámci demokratických inštitúcií, ktoré táto krajina vybudovala za cenu veľkého úsilia. Pokladá však za poľutovaniahodné, že k integrácii etnických menšín dochádza len v obmedzenej miere;

38.

vyzýva bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, aby sa inšpirovala európskymi skúsenosťami v oblasti verejnej správy a vzdelávaním, ktoré zohľadňuje etnickú a jazykovú rôznorodosť. Uvítal by, keby sa v budúcnosti uzavreli dohody, ktoré by umožnili rovnoprávne a harmonické spolunažívanie dvoch hlavných etnických spoločenstiev spolu s jednotlivými menšinami. V tejto súvislosti sa zasadzuje o účinné uplatňovanie ústavných ustanovení garantujúcich rovnoprávne zastúpenie menšinových spoločenstiev vo verejnej správe;

39.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v tejto krajine je naďalej v rozsiahlej miere rozšírená korupcia, čo predstavuje závažný a pretrvávajúci problém. Vzhľadom na danú skutočnosť odporúča verejným orgánom, aby prijali opatrenia na odstránenie tohto negatívneho javu;

40.

oceňuje úsilie vynaložené v rámci decentralizácie verejnej správy na miestnej úrovni a snahu o zvýšenie jej efektívnosti prostredníctvom zoskupenia viacerých samospráv v záujme racionálnosti a rozvoja. Pripomína však, že je naliehavo nutné, aby sa urýchlil proces finančnej decentralizácie v záujme posilnenia autority miestnych a regionálnych samospráv;

41.

vyjadruje sklamanie v súvislosti s nedostatočným pokrokom v otázke názvu krajiny; vyjadruje potešenie nad obnovením rokovaní pod záštitou osobitného splnomocnenca OSN, pána Matthewa Nimetza, a vyzýva bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, aby zintenzívnila úsilie pri vyriešení svojho názvu v rámci uznesení č. 817/93 a č. 845/93 Bezpečnostnej rady OSN a umožnila tak nastolenie dobrých susedských vzťahov a rozvoj regionálnej spolupráce;

42.

víta snahy o zaručenie prístupu občanov k verejným informáciám, ktorý prispeje k zvýšeniu transparentnosti verejnej správy; upozorňuje však na skutočnosť, že samotná verejná správa nie je pripravená alebo ochotná tento prístup uľahčiť;

43.

víta rozhodnutie svojho grémia zo 4. marca 2008 vytvoriť na oficiálnu žiadosť vlády bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko zmiešaný poradný výbor VR s bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a žiada, aby sa po administratívnej stránke urobilo všetko pre to, aby sa prvá schôdza tohto výboru mohla uskutočniť v prvej polovici roka 2008.

5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/49

—

si všíma znepokojenie regiónov a miestnych orgánov nad skutočnosťou, že tak v Stredomorskej oblasti, ako aj v strednej Európe či v Atlantickej oblasti boli zistené problémy súvisiace so suchom a také javy ako abnormálne suchá, vyčerpané vodné zdroje a nádrže, problémy s podzemnými zásobami vody, problémy so salinizáciou pobrežných vôd, zníženie hladiny podzemnej vody, zmeny vodného režimu spôsobené nedostatočne uváženými zásahmi človeka, zmeny zvyčajného režimu zrážok a vodného tlaku, spôsobené prirodzenými príčinami alebo zásahom ľudskej činnosti, dôsledky ktorých spomínala už Komisia vo svojich prípravných prácach;

—

je zástancom koherentného plánovania v členských štátoch a regiónoch, na základe ktorého by prostriedky z fondov Spoločenstva boli investované do infraštruktúr, ktoré by mali za cieľ zabezpečenie zachovania vody, ochrany mokradí, obnovy lesných plôch, úspory a energetickej účinnosti, prerozdeľovania vody medzi jednotlivými použitiami, a tiež zmiernenie situácií spôsobených veľkým suchom alebo nedostatkom vody prostredníctvom dodatočného presunu dodávok vody (presmerovania, nádrže, odsoľovanie) v súlade s bodom 32 a nasledujúcimi;

—

víta oznámenie Komisie o hodnotení stavu Spoločnej poľnohospodárskej politiky, čo sa týka zaradenia udržateľného riadenia vodného hospodárstva medzi povinné požiadavky na riadenie a medzi požiadavky dobrých poľnohospodárskych podmienok a dobrého životného prostredia, ako aj návrh na zaradenie iniciatív na správne riadenie vodného hospodárstva medzi opatrenia na rozvoj vidieka a povzbudzuje k tomu, aby sa zohľadnil a preskúmal význam poľnohospodársky obrábanej plochy pokiaľ ide o vlhkosť vzduchu a zrážky a spomalenie dezertifikácie spôsobenej klimatickými zmenami.

Spravodajca

:

Francisco CAMPS ORTIS, predseda vlády autonómnej oblasti Valencia (ES/EĽS)

1.

Víta oznámenie Komisie o nedostatku vody a suchách v súlade so smernicou 2000/60/ES (rámcová smernica o vode), ktorá musí byť základom pre akúkoľvek politiku v otázke vôd v Európskej únii.

2.

Oznámenie Komisie vhodne opisuje rozdiel medzi „suchom“ ako konjunktúrnym fenoménom a „nedostatkom vody“: „Zatiaľ čo ‚sucho‘ znamená dočasné zníženie dostupnosti vody kvôli napr. nedostatku zrážok, ‚nedostatok vody‘ znamená, že dopyt po vode prevyšuje využiteľnosť vodných zdrojov za trvalo udržateľných podmienok“.

3.

Konštatuje, že nedostatok vody a sucho sú javy, ktorými sú postihnuté časti územia EÚ a proti ktorým sa musí postupovať s ohľadom na miestne a regionálne podmienky.

4.

Povzbudzuje členské štáty, regióny a mestá Európy k tomu, aby pracovali na zachovaní vody, šetrili vodou, obmedzovali plytvanie a zvyšovali mieru opätovného využívania vody, čo predstavuje absolútne priority pred všetkými inými alternatívami, s cieľom bojovať proti nedostatku vody a suchu. Zároveň odporúča, aby sa prijali štrukturálne opatrenia, ktoré ponúknu dlhodobé riešenie problému nedostatku vody a súch.

5.

Zdôrazňuje, že v boji proti nedostatku vody a suchu je hlavnou prioritou snaha o budovanie takého hospodárstva, ktoré bude účinne a udržateľne využívať vodu a šetriť ňou. Šetriť vodou znamená navyše šetriť energiou. Podobne ako energia aj voda je potrebná pre všetky ľudské, hospodárske a sociálne činnosti.

6.

Podčiarkuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri uplatňovaní rámcovej smernice o vode, plánovaní využívania pôdy a vody, rozvoji jednotlivých hospodárskych odvetví, ochrane životného prostredia a dostatočnom zabezpečovaní dodávok vody dobrej kvality pre obyvateľstvo.

7.

Zdôrazňuje, že regióny majú čo povedať na tému rôznych opatrení, ktoré Komisia navrhla predovšetkým v oblastiach týkajúcich sa: zabezpečovania prístupu všetkých občanov ku kvalitnej vode, ochrany vodnej masy, povrchovej i podzemnej, rozumného plánovania využitia vody, krátkodobého, strednodobého a dlhodobého predvídania a riešenia stavov nedostatku vody, stanovovania konečnej ceny vody, rozdeľovania a prerozdeľovania vody medzi jednotlivými použitiami, úspory, opätovného využívania vody a hierarchizácie vody vo všetkých oblastiach hospodárstva, zabezpečenia pružnosti a mobility vodných tokov medzi rôznymi systémami využívania, internými či externými, rozvoji infraštruktúr na zvyšovanie kvality pôdy, vypracovania plánov na obdobia sucha, prehlbovania vedomostí a zlepšenia informovanosti, mobilizovania hospodárskych odvetví a zvyšovania povedomia u občanov a zabezpečovania ich účasti.

8.

Upozorňuje na to, že pokiaľ ide o problematiku vody, uplatňuje sa predovšetkým princíp subsidiarity a riadenia na rôznych úrovniach, pretože je v kompetencii Európskej únie, štátov, regiónov a miestnych orgánov zavádzať opatrenia na riešenie problematiky sucha a nedostatku vody, pričom sa samostatne rozhodnú o mechanizmoch lojálnej a solidárnej spolupráce medzi územiami.

9.

Poukazuje na skutočnosť, že hoci klimatické pomery a postihnutie nedostatkom vody alebo suchom sú rôznych oblastiach Európskej únie odlišné, prijaté riešenia musia byť v súlade s ekologickými zásadami európskej politiky v oblasti vodného hospodárstva. Preto je potrebné v súlade so zásadou subsidiarity uprednostniť miestne a regionálne riešenia.

10.

Apeluje na solidaritu v každom členskom štáte, ktorého sa tento problém týka, na zásadu subsidiarity a hlavnú úlohu regiónov a miest, s cieľom vyriešiť problémy týkajúce sa tohto životne dôležitého zdroja a jeho ochrany.

11.

Poukazuje na to, že členské štáty a regionálne a miestne orgány musia prioritne sledovať ciele stanovené existujúcou rámcovou smernicou o vode. Vyzýva preto Komisiu, aby dôrazne vyžadovala uplatňovanie tejto rámcovej smernice o vode.

12.

Všíma si znepokojenie regiónov a miestnych orgánov nad skutočnosťou, že tak v Stredomorskej oblasti, ako aj v strednej Európe či v Atlantickej oblasti boli zistené problémy súvisiace so suchom a také javy ako abnormálne suchá, vyčerpané vodné zdroje a nádrže, problémy s podzemnými zásobami vody, problémy so salinizáciou pobrežných vôd, zníženie hladiny podzemnej vody, zmeny vodného režimu spôsobené nedostatočne uváženými zásahmi človeka, zmeny zvyčajného režimu zrážok a vodného tlaku, spôsobené prirodzenými príčinami alebo zásahom ľudskej činnosti, dôsledky ktorých spomínala už Komisia vo svojich prípravných prácach.

13.

Prijíma záväzok Komisie naďalej čeliť problému nedostatku vody a sucha na medzinárodnej úrovni, predovšetkým prostredníctvom Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii a Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách.

14.

Upozorňuje na to, že súhrnný dokument zo štvrtej správy o medzivládnom paneli OSN pre klimatické zmeny (IPCC), ktorý bol prezentovaný vo Valencii 27. novembra 2007 predpovedá, že s vysokou pravdepodobnosťou budú mnohé polopúštne oblasti v povodí Stredozemného mora kvôli tomuto fenoménu trpieť stále väčším nedostatkom vody.

15.

Upozorňuje na to, že sú to práve regióny a mestá, ktoré kvôli svojej blízkosti ku konečnému užívateľovi musia ako prvé čeliť problému sucha a nedostatku vody, pričom často s nedostatočnými prostriedkami. Majú takisto znalosti o tom, ktoré opatrenia prichádzajú pre príslušné územie do úvahy, a ako ich môžu uskutočňovať v spolupráci s inými regiónmi, mestami a obcami s podporou štátov a EÚ.

16.

Poukazuje na to, že stanovenie ceny vody a poplatkov za odpadové vody je veľmi citlivou záležitosťou pre riadiace orgány, pretože musia zosúladiť primerané stimuly na účinné využívanie vodných zdrojov a dôsledky týchto cien na domáci rozpočet týchto užívateľov, keď si uvedomíme prírodné, klimatické a geografické rozdiely, rozdielny stav infraštruktúry a rôzne spôsoby organizácie služieb verejného záujmu v jednotlivých oblastiach.

17.

Upozorňuje, že princípy pokrytia nákladov a zásada, že ich spotrebiteľ platí, stanovené v rámcovej smernici o vode, nevylučujú zváženie sociálnych, environmentálnych a ekonomických dôsledkov pokrytia nákladov a geografické a klimatické podmienky príslušného regiónu alebo regiónov a to tak, že uplatňovanie týchto princípov prináleží orgánom, ktoré majú k občanom čo najbližšie.

18.

Odporúča, aby sa pri určovaní cien vody zvážila aj zásada „znečisťovateľ platí“, a to ako druhý pilier integrovaného využívania tohto zdroja. Táto zásada by všetkých používateľov viedla k lepšiemu nakladaniu s vodou a umožnila by prerozdeliť príjmy v závislosti od rozličných potrieb a vynaloženého úsilia.

19.

Uznáva, že je potrebné zovšeobecniť mechanizmy merania spotreby vody, aby sa podporila úspora vody a jej účinné a rozumné využívanie.

20.

Žiada Komisiu, aby v štúdiách o cenách vody prihliadala na názory, pripomienky a skúsenosti regionálnych a miestnych orgánov, najmä v otázkach ako napr. striktná cenová politika majúca za následok dostupnosť vody len pre sektor služieb a spotrebiteľov; právna úprava v oblasti dodávok, čistenia a úpravy vody; sociálne a hospodárske dôsledky cien vody a výpočet environmentálnych nákladov súvisiacich s týmto zdrojom.

21.

Uvedomuje si, že územné plánovanie, zamerané na zachovanie a trvalo udržateľný rozvoj, ktoré spadá do právomoci regionálnych a miestnych orgánov, je kľúčovým prvkom správneho riadenia vodného hospodárstva, ďalej si uvedomuje význam prísneho dodržiavania smernice o strategickom hodnotení environmentálneho vplyvu a vytýčenie európskych povodí, ktoré sú postihnuté problémami s vodou alebo štrukturálnym nedostatkom vody.

22.

Navrhuje, aby Európska únia podporovala spoluprácu a solidaritu regiónov v oblasti vody.

23.

Poukazuje na skutočnosť, že v záujme efektívneho využívania vody by sa mal tento zdroj v závislosti od okolností prerozdeľovať na rôzne účely. Členské štáty a regióny by v tomto smere mali vytvoriť potrebnú infraštruktúru ako aj legislatívne a správne mechanizmy podľa zásady trvalej udržateľnosti v sociálnej, hospodárskej a environmentálnej oblasti.

24.

Víta oznámenie Komisie o hodnotení stavu Spoločnej poľnohospodárskej politiky, čo sa týka zaradenia riadenia vodného hospodárstva medzi nové výzvy spoločnej poľnohospodárskej politiky. VR podporuje návrhy Komisie na preskúmanie či by otázky riadenia vodného hospodárstva mohli byť lepšie zohľadnené v programoch rozvoja vidieka a horských oblastí. VR odporúča preskúmať význam poľnohospodársky obrábanej plochy a horských oblastí bohatých na vodné a lesné zdroje pokiaľ ide o vlhkosť vzduchu a zrážky a spomalenie dezertifikácie spôsobenej klimatickými zmenami.

25.

Je presvedčený, že plánovanie vodného hospodárstva je tým správnym nástrojom na zhodnotenie disponibilných zásob vody pre udržateľný rozvoj územia.

26.

Žiada, aby boli začlenené opatrenia na ochranu horských oblastí, mokradí a zelených plôch na zmiernenie dôsledkov sucha a záplav spôsobených klimatickými zmenami, pretože chápe, že k tomu je nevyhnutne potrebné ekologické, udržateľné a úsporné využívanie vody.

27.

Prostredníctvom rámcovej smernice o vode uznáva, že správne územia povodí sú základom pre riadenie dopytu a plánovanie využitia vody v spolupráci s územnými orgánmi, ktoré sa na týchto územiach nachádzajú, avšak tento základný princíp nesmie spôsobiť, že niektoré problémy presahujúce hranice určitého regiónu alebo povodia budú považované za neriešiteľné.

28.

Je zástancom koherentného plánovania v členských štátoch a regiónoch, na základe ktorého by prostriedky z fondov Spoločenstva boli investované do infraštruktúr, ktoré by mali za cieľ zabezpečenie zachovania vody, ochrany horských oblastí, mokradí, obnovy lesných plôch, úspory a energetickej účinnosti, prerozdeľovania vody medzi jednotlivými použitiami, a tiež zmiernenie situácií spôsobených veľkým suchom alebo nedostatkom vody prostredníctvom dodatočného presunu dodávok vody (presmerovania, nádrže, odsoľovanie) v súlade s bodom 37 a nasledujúcimi.

29.

Berie na vedomie špecifické plánovanie vodného hospodárstva na ostrovoch a v regiónoch, ktoré sú v podobnej situácii, na ktorých môžu byť kvôli obmedzeným zásobám pitnej vody základné dodávky realizované pomocou odsoľovania morskej vody. V takýchto prípadoch odporúča ako najdôležitejšie opatrenie efektívne zaobchádzanie s vodou a okrem toho optimalizovať energetickú výkonnosť a využívať energiu z obnoviteľných zdrojov, ako aj zabezpečiť prístup k vode za pomoci systémov uskladnenia, ktoré by zaručovali adekvátne rezervy, a tiež podporiť a obnoviť tradičné infraštruktúry na zber a uskladovanie dažďovej vody.

30.

Integrované systémy vodného hospodárstva by mali zohľadňovať strategickú úlohu podzemných vodných zdrojov ako zásob, ktoré treba zahrnúť do plánov riadenia stavov sucha a do núdzových plánov zásobovania.

31.

Vyzýva na cezhraničnú spoluprácu medzi štátmi pri výmene osvedčených postupov a koordinácii politík, pretože územia povodí v južnej Európe nastávajú často stavy nedostatku vody, ktoré sa kvôli klimatickým zmenám stále zhoršuje a severná Európa čelí čoraz častejším výzvam – fenoménu záplav a nedostatku vody.

32.

Domnieva sa, že vypracovanie špecifických plánov pre stavy sucha je adekvátnym krokom na to, aby sa prešlo od riadenia krízového stavu na riadenie krízového stavu sucha a domnieva sa, že rámcová smernica o vode je dostatočne flexibilná na to, aby mohli byť v rámci nej rozpracované špecifické plány na riadenie stavu sucha v postihnutých oblastiach.

33.

Súhlasí s ďalším smerovaním vytýčeným v predchádzajúcich stanoviskách v oblasti výmeny informácií a vypracovania špecifického protokolu pre stavy sucha, alebo s vypracovaním špecifických plánov riadenia na vnútroštátnej úrovni. Uznáva významnú úlohu regionálnych a miestnych orgánov pri určovaní vlastných adaptačných stratégií pomocou integrovaného prístupu a vyzýva ich, aby spolupracovali s ostatnými aktérmi, vrátane užívateľov. V ére klimatických zmien bude potrebné, aby plány a nástroje boli flexibilné, a aby sa zjednodušila výmena znalostí a skúseností. Je potrebné zdôrazniť, že žiadna obec a žiadny región nemôže túto úlohu zvládnuť sám. Pre úspech je rozhodujúca podpora v podobe finančných prostriedkov, znalostí a údajov. Podpora môže mať tiež podobu príkladov osvedčených postupov iných obcí a regiónov, avšak členské štáty a EÚ by mali byť pripravené pri využívaní tejto podpory pomáhať.

34.

Žiada, aby sa hlbšie rozobrala problematika stanovísk o prírodných katastrofách a klimatických zmenách, predovšetkým v súvislosti s úlohou regiónov, ktoré sú „vykonávateľmi“ adaptačných politík a s ohľadom na výzvy ako sú migračné toky, úpravy legislatívy, zmeny správania sa užívateľov a posilnenie spolupráce medzi združenými regiónmi, napríklad podľa povodí. Predovšetkým upozorňuje na to, že európska mapa oblastí postihnutých suchom, nedostatkom vody a súvisiacimi katastrofami sa bude vplyvom klimatických zmien meniť.

35.

Navrhuje, aby sa na investície do vodohospodárskej infraštruktúry použili prostriedky Spoločenstva a aby sa tiež zriadil osobitný program pre vodohospodárstvo. Tento program by bol financovaný z existujúcich nástrojov rozpočtu Spoločenstva. Jeho cieľom by bolo viditeľne a dôsledne podporovať aktivity zamerané na prístup k najnovším technológiám, uplatňovaniu osvedčených postupov, opatrenia v oblasti komunikácie a lepšie riadenie, a tak vytvoriť „kultúru šetrenia vodou“.

36.

Trvá na tom, aby v prípade katastrofálneho sucha boli použité prostriedky z Fondu solidarity EÚ, a aby bolo katastrofálne sucho začlenené aj do pracovného plánu mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany, vrátane špecifických protokolov a v súčinnosti so stálym monitorovacím strediskom prostredníctvom mechanizmu včasného varovania.

37.

Doplňujúcu infraštruktúru na zásobovanie vodou môžu síce byť preventívnym prostriedkom na zvládnutie situácie v prípade veľkého sucha, nenahrádzajú však zodpovedné zaobchádzanie s existujúcimi zdrojmi..

38.

Odporúča, aby opatrenia na dodatočné zásobovanie vodou boli prijaté potom, čo budú realizované všetky preventívne opatrenia, v súlade s hierarchizáciou vody a podľa koherentného plánovania. Použitie rôznych infraštruktúr by malo zaručiť vyrovnaný a udržateľný environmentálny, sociálny a hospodársky rozvoj.

39.

Odporúča, aby opätovné využívanie prečistených odpadových vôd prostredníctvom adekvátnych regulačných a distribučných infraštruktúr bolo považované za opatrenie zamerané na riadenie dopytu. Zdôrazňuje, že je potrebné prijať všetky nevyhnutné opatrenia, aby sa voda získaná z čističiek odpadových vôd nevyužívala ako pitná voda, ale aby bola určená na presné účely, pričom musí spĺňať príslušné hygienické kritériá a nesmie znečisťovať životné prostredie.

40.

Domnieva sa, že národné, regionálne, resp. miestne plánovanie vodného hospodárstva vypracované v súlade s ustanoveniami rámcovej smernice o vode by malo zahŕňať štrukturálne nedostatky a zdroje, ktoré tieto regióny môžu ešte trvalo udržateľným spôsobom využívať, pričom je potrebné zohľadniť budúci potenciál oblastí plánovania a ekologické obmedzenia.

41.

Pozitívne hodnotí prevádzanie nadbytočných zdrojov vody a iné výmeny vody medzi členskými štátmi ako prejav solidarity pri riešení problematiky vody, pokiaľ bude zaručené zlepšenie životného prostredia, kvality vody, obnovenie vodných zdrojov a ekologické vodné toky.

42.

Domnieva sa, že v súvislosti s klimatickými zmenami je energetická účinnosť a trvalá udržateľnosť rozhodujúcim faktorom pri výbere medzi možnosťami externého prívodu vody do oblastí plánovania (presmerovanie tokov alebo odsoľovanie). Odsoľovanie je náročné na energiu, a teda znamená aj záťaž pre životné prostredie. Preto by sa o tejto možnosti malo uvažovať vtedy, ak jeho prínos preváži negatívne dôsledky.

43.

Domnieva sa, že pri rozhodovaní o realizovateľnosti a charaktere externého prívodu vody treba zohľadňovať dôsledky na životné prostredie, energetickú účinnosť a hospodárske náklady doplňujúcich infraštruktúr nevyhnutných na integráciu napojených tokov do oblastí plánovania.

44.

Prichádza k záveru, že pri budovaní ďalšej infraštruktúry na zásobovanie vodou (potrubia, odsoľovacie zariadenia) sa vďaka informovanosti a dodržiavaniu ekologických a hospodárskych podmienok podarí dosiahnuť sociálny konsenzus. Povodia, ktoré prijímajú dodatočné zásoby vody musia byť pri využívaní vody veľmi súdržné a zodpovedné.

45.

Pozorne bude sledovať štúdie Európskej komisie v oblasti doplňujúcej infraštruktúry na zásobovanie vodou, predovšetkým týkajúce sa presmerovania, nádrží a odsoľovania.

46.

Podporuje posilnenie výskumu s cieľom prispôsobiť hospodárske aktivity, mechanizmy rozhodovania a energetickú účinnosť výzvam súvisiacim s nedostatkom vody a so suchom. V tomto zmysle by adekvátnym riešením mohlo byť vytvorenie stimulov pre výrobcov sanitárnej techniky k výrobe hospodárnejších výrobkov šetriacich vodu, udeľovanie sankcií za bezdôvodné plytvanie, za nelegálne vrty a nelegálny odber vody, právomocí udeľovať daňové zaťaženie alebo daňové úľavy, stimuly k racionálnemu využívaniu vody vo všetkých oblastiach, podpora využívania čistých technológií v priemysle, stanovenie jasných s pevných pravidiel prenosu práv na užívanie vody medzi užívateľmi a na stanovenie príslušných kompenzácií a na vypracovanie dobrovoľných dohôd.

47.

Žiada regionálne a miestne orgány, aby pripravili informačné kampane s cieľom informovať a zvýšiť povedomie občanov o hodnote vody, a aby do vzdelávacích a výchovných programov zaradil význam ohľaduplného prístupu k vode. Bude treba venovať mimoriadnu pozornosť, zvyšovať informovanosť a osvetu medzi turistami a osobami, ktoré sa presúvajú z jedného územia na druhé.

48.

Domnieva sa, že vlastná účasť občanov pri uplatňovaní rámcovej smernice o vode a pri formovaní politiky v oblasti vodného hospodárstva by mala byť príležitosťou na šírenie osvety, informovanosti a zodpovednosti medzi obyvateľstvom za zodpovedné využívanie tohto zdroja, predovšetkým prípravou plánov na obdobia sucha a preto žiada zodpovedné orgány, aby takéto zapojenie občanov podporovali.

49.

Navrhuje rozvoj trhových mechanizmov pomocou spresnenia kritérií na šetrenie vodou počas životného cyklu výrobkov, pričom bude pri výrobných procesoch posudzovať systémy kvality a certifikácie, ako napr. EMAS, ekodizajn a označovanie výrobkov názvami „water friendly“ alebo „účinne využívajúci vodu“, aby občania, verejní i súkromní odberatelia boli informovaní o pôvode vody, ktorú používajú a prípadne zmeniť svoje spotrebiteľské správanie.

50.

Uvedomuje si potrebu podporovať ekologickú účinnosť infraštruktúr a zariadení prostredníctvom relevantných systémov kvality a certifikácie. Regionálne a miestne orgány môžu propagovať šetrenie vodou a recykláciu vody v mestských budovách a infraštruktúrach. Regióny môžu prostredníctvom investícií a dodatočných predpisov k smernici o budovách podporiť využívanie dažďovej vody a vody z chladiacich zariadení budov, ako aj používať doplnkové siete v meste a v budovách, ktoré by umožnili využívanie úžitkovej vody na upratovanie, zavlažovanie a do sanitačných zariadení. Turistické zariadenia, vrátane golfových ihrísk, ako aj poľnohospodárske podniky by mali v prvom rade opätovne využívať a recyklovať vodu, ktorú používajú.

51.

Vyzdvihuje významné postavenie regiónov a miestnych subjektov pri budovaní partnerstiev s občianskou spoločnosťou a s hospodárskymi aktérmi, a to prostredníctvom dobrovoľných dohôd, podnetov alebo postihov, s cieľom úspory vody a zlepšenia účinnosti.

52.

Upozorňuje na to, že voda je jednou z oblastí, do ktorej sú v rámci decentralizovanej spolupráce s tretími krajinami investované veľké finančné prostriedky a vyvíjané veľké úsilie, a sú to práve regióny a mestá, ktoré budujú pružnejšie, hustejšie a občanovi blízke siete na spoluprácu. Povzbudzuje k spolupráci a výmene informácii a skúseností medzi regiónmi s cieľom napĺňať Miléniové rozvojové ciele OSN za pomoci Európskej únie a členských štátov.

53.

Vyzýva na výmenu osvedčených postupov a na diskusie medzi regiónmi na tému vody, aby regióny mohli mať prístup k poznatkom z úspešných postupov v oblasti dobrého riadenia vodného hospodárstva.

54.

Uznáva platformu Európskeho informačného systému o vodách (WISE) a riadenie ukazovateľov ako spôsobu spoľahlivého zisťovania informácií o rozsahu, dôsledkoch a vývoji sucha v Európe.

55.

Podčiarkuje úlohu orgánov pri zbere údajov, podpore základného výskumu a sledovaní informácií. Podporuje rozvoj spoločných metodológií, ktoré by v prípade potreby smerovali k rozvoju kompatibilných a porovnateľných systémov ukazovateľov, ako aj k výmene skúseností a vedomostí a uprednostňuje posilnenie právomocí a spoluprácu správnych orgánov, aby mohli disponovať komplexnými údajmi o celom svojom území. Podporuje preto vytvorenie Európskeho monitorovacieho strediska pre suchá a dezertifikáciu na monitorovanie nedostatku vody a predpovedanie sucha v súvislosti s klimatickými zmenami.

56.

Rovnako má záujem šíriť výsledky vedeckého výskumu o nedostatku vody a o suchu a uľahčovať ich využívanie, ako aj posilniť a podporiť aktivity v oblasti výskumu a technologického rozvoja v rámci siedmeho rámcového programu Európskej únie.

57.

Podčiarkuje význam regiónov ako motora technologických inovácií v oblasti vody, keďže účinné využívanie vody bude čoraz častejšie faktorom konkurencieschopnosti, a preto navrhuje podporovať strategickú spoluprácu medzi územiami, výmenu informácií a strategické partnerstvá s technologickými platformami.

58.

Na záver dodáva, že v kontexte klimatických zmien môžu predložené návrhy na riešenie problémov nedostatku vody a sucha už v krátkej dobe priniesť pozitívne výsledky.

5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/55

—

zdôrazňuje, že v diskusiách o liberalizácii energetiky by mal byť spotrebiteľ prvoradý,

—

je teda priaznivo naklonený dodatočným opatreniam v oblasti oddelenia prenosu,

—

víta legislatívny balík, ktorý navrhuje dokončenie vnútorného trhu s elektrickou energiou prostredníctvom ďalších legislatívnych opatrení, ktoré novým účastníkom na trhu zabezpečia nediskriminačný prístup k prenosovým sústavám, a tak podnietia hospodársku súťaž, nastolia lepšiu koordináciu medzi regulačnými orgánmi a prevádzkovateľmi prenosových sústav, podporia investície do výroby elektriny a do sústav, zvýšia transparentnosť na trhu,

—

žiada Európsku komisiu, aby vhodnými opatreniami zabránila koncentrácii trhov a vhodnými opatreniami podporila pluralitu súkromných a verejných prevádzkovateľov. Členské štáty, ktoré vyjadria záujem, musia mať preto možnosť rozhodnúť sa, že nebudú uplatňovať pravidlá právneho oddelenia prevádzkovateľov rozvodných sústav na integrované elektroenergetické spoločnosti, ktoré zásobujú menej než 100 000 pripojených zákazníkov alebo zásobujú malé izolované sústavy,

—

vyzýva na podporu miestnej a regionálnej výroby energie založenej na obnoviteľných zdrojoch energie, ktoré budú v súlade s environmentálnymi podmienkami daného územia a súčasne umožnia znížiť náklady za prenos energie a emisie v celej EÚ. Na regionálnej úrovni je teda nevyhnutné podporovať špecifické energetické plány, ktoré budú musieť byť náležitým spôsobom skoordinované a začlenené do národných rámcov, ako aj do rámca Spoločenstva.

Spravodajca

:

pán Michel LEBRUN, poslanec Valónskeho parlamentu (BE/EĽS)

1.

pripomína, že miestne a regionálne samosprávy sa významným spôsobom podieľajú na úspechu európskych iniciatív a zohrávajú podstatnú úlohu v európskej energetickej politike,

2.

zdôrazňuje, že energia predstavuje základný tovar nielen pre každého občana, ale i pre konkurencieschopnosť podnikov. Miestne a územné samosprávy ako orgány blízke k občanom si želajú, aby mohli spotrebitelia využívať elektrickú energiu a plyn bez prerušení, za konkurencieschopné ceny a so službami na vysokej úrovni,

3.

zdôrazňuje, že v diskusiách o liberalizácii energetiky by mal byť spotrebiteľ prvoradý,

4.

konštatuje, že v mnohých členských štátoch sa zatiaľ očakávané výsledky v liberalizácii energetiky nedosiahli a že v rámci Európskej únie neexistuje skutočný jednotný trh s elektrickou energiou,

5.

súhlasí s analýzou Európskej komisie o pozorovaných poruchách fungovania trhu s elektrickou energiou a plynom: silná koncentrácia trhu, vysoký stupeň vertikálnej integrácie energetických podnikov, rozdrobenosť trhu, nedostatočná transparentnosť okrem iného aj pri tvorbe cien, nedostatočná koordinácia medzi prevádzkovateľmi prenosovej sústavy,

6.

víta legislatívny balík, ktorý navrhuje dokončenie vnútorného trhu s elektrickou energiou prostredníctvom ďalších legislatívnych opatrení, ktoré novým účastníkom na trhu zabezpečia nediskriminačný prístup k prenosovým sústavám, a tak podnietia hospodársku súťaž, nastolia lepšiu koordináciu medzi regulačnými orgánmi a prevádzkovateľmi prenosových sústav, podporia investície do výroby elektriny a do sústav, zvýšia transparentnosť na trhu,

7.

víta začlenenie rozvoja regionálnych trhov do legislatívneho balíka, pretože to považuje za podstatný krok na ceste k jednotnému trhu s elektrickou energiou a plynom v rámci EÚ.

8.

vyjadruje potešenie nad tým, že Európska komisia naďalej sleduje svoje ciele európskej energetickej politiky, ktorými sú konkurencieschopnosť, bezpečnosť zásobovania a trvalá udržateľnosť, a zároveň zdôrazňuje, že tieto tri ciele nie sú nutne vzájomne zlučiteľné, čo si vyžaduje vyvážený prístup,

9.

uznáva, že navrhovaný tretí legislatívny balík sa zameriava predovšetkým na zlepšenie fungovania európskych trhov s elektrickou energiou a plynom, ale zároveň dúfa, že tento balík podporí aj ďalšie ciele politík Spoločenstva, ako sú zvýšenie energetickej účinnosti alebo zmiernenie klimatických zmien, a preto by sa obnoviteľné zdroje energie mali stať najväčšmi podporovaným riešením,

10.

pripomína svoje predchádzajúce stanovisko, v ktorom sa Výbor regiónov zasadzoval za zahrnutie environmentálnych nákladov do spotrebiteľských cien (CdR 216/2005). Takáto iniciatíva by si vyžadovala zavedenie osobitných právnych predpisov v rámci EÚ, avšak v legislatívnom balíku sa o tejto otázke nehovorí, a preto VR vyzýva Komisiu, aby navrhla takýto systém. Pri tvorbe tohto systému je potrebné dozrieť na to, aby v jeho dôsledku nedošlo k nepomernému zvýšeniu cien energie a zároveň zohľadniť dosah na konkurencieschopnosť EÚ a realizáciu Lisabonskej stratégie,

11.

zastáva názor, že napriek celkovo kladnej analýze dosahu tretieho legislatívneho balíka v oblasti energetiky, ktorú vypracovala Európska komisia, je nevyhnutné sledovať sociálny, hospodársky a environmentálny dosah navrhovaných opatrení, najmä na miestnej a regionálnej úrovni.

12.

poukazuje na to, že liberalizácia trhov s elektrickou energiou a plynom mala ukončiť monopoly energetických podnikov v členských štátoch a priaznivo vplývať na hospodársku súťaž, ktorá totiž môže existovať jedine vtedy, ak si na trhu ponuky skutočne vzájomne konkuruje viacero dodávateľov,

13.

konštatuje, že v súčasnosti vnútroštátne trhy v oblasti výroby elektrickej energie fakticky ovládajú monopoly alebo oligopoly. V prípade zemného plynu je počet potenciálnych výrobcov nielen obmedzený, ale navyše výrobcovia pochádzajúci z krajín mimo Európskej únie nepodliehajú pravidlám EÚ, hoci zabezpečujú väčšinu zásobovania,

14.

žiada Európsku komisiu, aby vhodnými opatreniami zabránila koncentrácii trhov a podporila pluralitu súkromných a verejných prevádzkovateľov. Kľúčovú úlohu by pri tom mali zohrávať miestne a regionálne energetické podniky. Členské štáty, ktoré vyjadria záujem, musia mať preto možnosť rozhodnúť sa, že nebudú uplatňovať pravidlá právneho oddelenia prevádzkovateľov rozvodných sústav na integrované elektroenergetické spoločnosti, ktoré zásobujú menej než 100 000 pripojených zákazníkov alebo zásobujú malé izolované sústavy,

15.

zdôrazňuje, že noví účastníci na trhu musia mať možnosť investovať do nových kapacít na výrobu elektrickej energie a na dovoz zemného plynu tak, aby sa vyvinuli rovnaké podmienky priaznivé pre konkurenčný trh,

16.

poukazuje na skutočnosť, že konkurenčný trh umožňuje tiež miestnym a regionálnym výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie mať rovnaký prístup ku spotrebiteľom.

17.

konštatuje, že právne a organizačné oddelenie na úrovni prenosu (tzv. unbundling), ktoré sa povinne uplatňuje od 1. júla 2004, nestačí na zabezpečenie riadneho fungovania trhu, pretože neodstránilo konflikt záujmov vyplývajúci z vertikálnej integrácie,

18.

súhlasí s názorom, že vertikálne integrovaný podnik má tendenciu považovať sústavy za strategický majetok slúžiaci obchodným záujmom integrovaného subjektu, a nie záujmu zákazníkov sústav, a najmä má tendenciu v menšej miere investovať do nových sústav v obave, že takéto investície by pomohli konkurentom preniknúť na jeho domáci trh,

19.

je teda priaznivo naklonený dodatočným opatreniam v oblasti oddelenia prenosu,

20.

všíma si, že oddelenie vlastníctva, za ktoré sa zasadzuje Európska komisia, nemá podporu všetkých členských štátov, hoci je to spôsob, ako všetkým dodávateľom zaručiť rovnaký prístup ku sústavám a neutralitu investičnej politiky v prenosových sústavách,

21.

domnieva sa preto, že tie členské štáty, ktoré si prajú rozhodnúť sa pre koncepciu založenú na nezávislom prevádzkovateľovi sústavy, by mali mať túto možnosť, hoci táto voľba by mohla viesť k nežiaducim účinkom pre akcionárov (strata kontroly, privatizácia atď.). Členské štáty by mali mať preto ako ďalšiu alternatívu „efektívne a účinné oddelenie“, ktoré by bolo na jednej strane založené na faktickej nezávislosti prevádzkovateľov prenosných sietí a na druhej strane na jasnej úprave investícií do sietí,

22.

si želá, aby sa právne a organizačné oddelenie v oblasti rozvodných sietí, ktoré sa povinne uplatňuje len od 1. júla 2007, uplatňovalo nielen podľa litery zákona ale aj v duchu stanovených cieľov. Zároveň je potrebná stratégia na podporu malých a stredných energetických podnikov, aby sa v čo najväčšej miere pôsobilo proti koncentrácii na trhu. Výbor preto vyjadruje potešenie nad tým, že súčasná výnimka, ktorá existuje pre malých prevádzkovateľov rozvodných sústav (menej než 100 000 zákazníkov), sa zachováva,

23.

je toho názoru, že treba podporovať miestne a regionálne samosprávy, aby sa stali aktívnymi akcionármi v prevádzkovaní prenosovej a rozvodnej sústavy a skutočnými uzlami trhu s elektrickou energiou.

24.

zdôrazňuje nevyhnutnosť existencie nezávislých a zároveň kompetentných a účinných regulačných orgánov na trhu s monopolnými a/alebo dominantnými prevádzkovateľmi,

25.

s potešením víta harmonizáciu a posilnenie úlohy domácich regulačných orgánov. Regulačné orgány sa nesmú sústrediť výlučne na regulované činnosti, ale prostredníctvom svojich právomocí ex ante postupovať na základe vlastnej úvahy, by mali tiež dohliadať na riadne fungovanie celého trhu,

26.

poznamenáva, že regulačné orgány majú často príliš krátkodobý pohľad a za každú cenu sa usilujú o znižovanie sieťových sadzieb elektrickej energie a plynu, pričom nemyslia na dlhodobé ciele, ktorými sú optimálny rozvoj sústavy a zvyšovanie (alebo aspoň udržanie) kvality sústavy a služieb. Regulačné orgány by mali pristupovať komplexne ku svojej úlohe, ktorá sa nesmie obmedzovať len na regulovanie cien,

27.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby regulačné orgány mali potrebnú právomoc, na základe ktorej sa budú usilovať o vytváranie stimulov pre uskutočnenie nevyhnutných investícií do sústav vrátane investícií, ktoré si vyžadujú obnoviteľné zdroje energie,

28.

žiada, aby metodológie porovnávania sadzieb a nákladov za prístup k prenosovým a rozvodným sústavám, ktoré zriadili regulačné orgány, zahŕňali nielen kvantitatívne aspekty (náklady), ale tiež kvalitatívne (napr. kritéria spoľahlivosti pre kvalitu sústav) tak, aby sa udržiavala súčasná úroveň kvality sústav.

29.

konštatuje, že bezpečnosť zásobovania energiou ohrozujú nízke investície do nových elektrární, a ďalším podstatným prvkom pre jej zabezpečenie bude aj vytvorenie nových prenosových a rozvodných sústav a rozšírenie a zlepšenie už existujúcich sústav, ako aj ich vzájomných prepojení, čo si bude vyžadovať veľké investície, ale aj úsilie vyriešiť dôležité koncepčné a praktické problémy,

30.

zdôrazňuje význam stabilného a príťažlivého prostredia pre investorov,

31.

poukazuje na narastajúci význam diverzifikácie zdrojov energie pre zabezpečenie bezpečnosti zásobovania energiou,

32.

vyzýva na podporu miestnej a regionálnej výroby energie založenej na obnoviteľných zdrojoch energie, ktoré budú v súlade s environmentálnymi podmienkami daného územia a súčasne umožnia znížiť náklady za prenos energie a emisie v celej EÚ. Na regionálnej úrovni je teda nevyhnutné podporovať špecifické energetické plány, ktoré budú musieť byť náležitým spôsobom skoordinované a začlenené do národných rámcov, ako aj do rámca Spoločenstva,