2.7.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 167/1

Oznámenie Komisie o vedení konania o urovnaní s cieľom prijať rozhodnutia podľa článku 7 a článku 23 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 v prípadoch kartelov

(Text s významom pre EHP)

(2008/C 167/01)

1. ÚVOD

V tomto oznámení sa stanovuje rámec pre odmeňovanie spolupráce pri vedení konaní začatých s cieľom uplatniť článok 81 Zmluvy o ES (1) v prípadoch kartelov (2). Konanie o urovnaní umožní Komisii riešiť viac prípadov pri využití rovnakých zdrojov, čím sa posilní verejný záujem na tom, aby Komisia ukladala účinné a včasné tresty, a zároveň sa zvýši celkový odstrašujúci účinok. Spolupráca, na ktorú sa vzťahuje toto oznámenie, sa líši od dobrovoľného predkladania dôkazov, ktoré má za cieľ začať vyšetrovanie Komisie alebo v ňom pokročiť a je upravené v oznámení Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch (3) (oznámenie o zhovievavosti). V prípade, že podnik ponúkne spoluprácu, ktorá spĺňa podmienky stanovené v obidvoch oznámeniach Komisie, možno ju v súlade s týmito oznámeniami odmeniť súbežne (4).

Keď sú strany konania pripravené priznať svoju účasť na karteli, ktorý je v rozpore s článkom 81 Zmluvy a prijmú z toho plynúcu zodpovednosť, môžu tým zároveň prispieť k zrýchleniu konania, čo vedie k prijatiu príslušného rozhodnutia podľa článku 7 a článku 23 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (5) spôsobom uvedeným v tomto oznámení a v súlade so zárukami uvedenými v tomto oznámení. Zatiaľ čo Komisia ako vyšetrujúci orgán a strážkyňa Zmluvy s právomocou prijímať rozhodnutia donucovacej povahy, ktoré podliehajú súdnej kontrole súdov Spoločenstva, nevyjednáva o otázke existencie porušenia práva Spoločenstva a o príslušných sankciách, môže odmeniť spoluprácu opísanú v tomto oznámení.

V nariadení Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES (6), sa stanovujú základné praktické pravidlá týkajúce sa vedenia konania v antitrustových prípadoch vrátane tých, ktoré sa týkajú alternatívy urovnania. V tomto ohľade nariadenie (ES) č. 773/2004 oprávňuje Komisiu, aby zvážila, či v prípadoch kartelov bude postupovať prostredníctvom konania o urovnaní alebo nie, a zároveň zabezpečuje, aby sa konanie o urovnaní nemohlo stranám nariadiť.

Účinné presadzovanie právnych predpisov Spoločenstva o hospodárskej súťaži je zlučiteľné s plným rešpektovaním práv strán na obhajobu, čo predstavuje základnú zásadu práva Spoločenstva, ktorá sa má rešpektovať pri každej okolnosti, a predovšetkým pri antitrustových konaniach, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút. Z toho vyplýva, že prostredníctvom pravidiel upravujúcich vedenie konania Komisie s cieľom presadzovať článok 81 Zmluvy by sa malo zabezpečiť, aby príslušné podniky a združenia podnikov mali príležitosť účinne sa vyjadrovať k pravdivosti a relevancii skutočností, námietok a okolností predložených Komisiou (7) počas správneho konania.

2. POSTUP

Komisia si ponecháva rozsiahlu diskrečnú právomoc stanoviť, v ktorých prípadoch možno považovať za vhodné preskúmať záujem strán zúčastniť sa rozhovorov o urovnaní, a takisto má právomoc rozhodnúť o tom, či sa do rozhovorov zapojí, ukončí ich, alebo uzavrie urovnanie s konečnou platnosťou. V tejto súvislosti sa môže zohľadňovať pravdepodobnosť dosiahnutia spoločného stanoviska týkajúceho sa rozsahu prípadných námietok so zúčastnenými stranami v primeranom časovom rámci vzhľadom na také faktory, akými sú napríklad počet zúčastnených strán, predvídateľné sporné stanoviská v súvislosti s prisudzovaním zodpovednosti a rozsah, v akom sa napádajú fakty. Budú sa zohľadňovať vyhliadky na dosiahnutie procesnej efektívnosti vzhľadom na celkový pokrok dosiahnutý počas konania o urovnaní a záťaž pri poskytovaní verzií dokumentov zo spisu, ktoré nemajú dôverný charakter. Takisto sa môžu zohľadniť aj iné faktory ako napríklad prijatie možného precedentného rozhodnutia. Komisia môže rovnako rozhodnúť o ukončení rozhovorov o urovnaní ak strany konania spolu koordinujú narušenie alebo zničenie dôkazov relevantných pre určenie porušenia alebo akejkoľvek jeho časti alebo na pre výpočet pokuty. Narušenie alebo zničenie dôkazov relevantných pre určenie porušenia alebo akejkoľvek jeho časti môžu byt tiež považované za priťažujúcu okolnosť v zmysle bodu 28 Usmernení Komisie k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1/2003 (8)(usmernenia o pokutách) a môžu byť považované za nedostatok spolupráce v zmysle bodov 12 a 27 oznámenia o zhovievavosti. Komisia môže vstúpiť do rozhovorov o urovnaní len na základe písomnej žiadosti dotknutých strán.

6.	Zatiaľ čo strany konania nemajú nárok na urovnanie, ak Komisia usúdi, že prípad je v zásade vhodný pre urovnanie, preskúma záujem všetkých strán toho istého konania o urovnanie.

Strany konania nesmú zverejniť obsah rozhovorov alebo dokumentov, ku ktorým majú v súvislosti s urovnaním prístup, tretej strane v akejkoľvek jurisdikcii, pokiaľ im na to Komisia neudelila predchádzajúci výslovný súhlas. Akékoľvek porušenie tejto povinnosti môže viesť k tomu, že Komisia nezohľadní žiadosť podniku o urovnanie. Takéto zverejnenie môže tiež predstavovať priťažujúcu okolnosť v zmysle bodu 28 usmernenia o pokutách a tiež môže byť považované za nedostatok spolupráce v zmysle bodov 12 a 27 oznámenia o zhovievavosti.

2.1. Začatie konania a prieskumné úkony smerujúce k urovnaniu

8.	V prípade, že Komisia zvažuje prijať rozhodnutie podľa článku 7 a/alebo článku 23 nariadenia (ES) č. 1/2003, požaduje sa, aby s časovým predstihom označila a uznala za strany konania právne subjekty, ktorým môže byť v prípade porušenia článku 81 Zmluvy uložená pokuta.

Na tieto účely sa vzhľadom na prijatie takéhoto rozhodnutia môže kedykoľvek začať konanie podľa článku 11 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1/2003, ale nesmie sa začať neskôr ako v deň, kedy Komisia vydá vyhlásenie o námietkach proti dotknutým stranám. Ustanovenie článku 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 773/2004 ďalej spresňuje, že v prípade ak by Komisia považovala za vhodné preskúmať záujem strán zúčastniť sa rozhovorov o urovnaní, začne konanie najneskôr v deň, kedy buď vydá vyhlásenie o námietkach alebo v deň, kedy požiada strany, aby písomne vyjadrili svoj záujem zúčastniť sa rozhovorov o urovnaní, podľa toho, ktorý dátum je skorší.

10.	Po začatí konania podľa článku 11 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1/2003 sa Komisia stane jediným orgánom hospodárskej súťaže, ktorý má právomoc uplatňovať článok 81 Zmluvy v predmetnom prípade.

11.

Ak by Komisia považovala za vhodné prešetriť záujem strán zúčastniť sa rozhovorov o urovnaní, stanoví podľa článku 10a ods. 1 a článku 17 ods. 3 nariadenia (ES) č. 773/2004 lehotu minimálne dva týždne, v priebehu ktorej by mali strany toho istého konania písomne potvrdiť, či sa zamýšľajú zúčastniť rozhovorov o urovnaní za účelom prípadného predloženia návrhov na urovnanie v neskoršom štádiu. Toto písomné vyhlásenie neznamená, že strany uznávajú svoju účasť na porušení alebo že zaň nesú zodpovednosť.

12.

Ak Komisia začne konanie proti dvom alebo viacerým stranám v rámci toho istého podniku, informuje každú stranu o iných právnych subjektoch, ktoré určila v rámci toho istého podniku a na ktoré sa takisto vzťahuje predmetné konanie. V takomto prípade dotknuté strany, ktoré si želajú zapojiť sa do rozhovorov o urovnaní, musia najneskôr do uplynutia lehoty uvedenej v bode 11, vymenovať spoločných zástupcov náležite splnomocnených na konanie v mene strán konania. Cieľom vymenovania spoločných zástupcov je len zjednodušiť rokovania o urovnaní. Toto vymenovanie nemá žiadny vplyv na pripísanie zodpovednosti za porušenie jednotlivým stranám.

13.	Komisia je oprávnená nezohľadniť žiadosť o oslobodenie od pokút alebo zníženie pokút podľa oznámenia o zhovievavosti v prípade, že žiadosť bola predložená po uplynutí lehoty uvedenej v bode 11.

2.2. Začatie konania o urovnaní: rozhovory o urovnaní

14.

Ak niektoré zo strán konania požiadajú, aby sa uskutočnili rozhovory o urovnaní a ak splnia podmienky uvedené v bodoch 11 a 12, Komisia sa môže rozhodnúť uskutočniť konanie o urovnaní prostredníctvom dvojstranných kontaktov medzi Generálnym riaditeľstvom Komisie pre hospodársku súťaž a záujemcami o urovnanie.

15.

Komisia si ponecháva právomoc rozhodovať o primeranosti a tempe dvojstranných rozhovorov o urovnaní s každým podnikom. V súlade s článkom 10a ods. 2 nariadenia (ES) č. 773/2004 je súčasťou tejto právomoci stanoviť poradie a usporiadanie dvojstranných rozhovorov o urovnaní vzhľadom na celkový pokrok dosiahnutý počas konania, a takisto časový sled zverejňovania informácií, súčasťou ktorých sú dôkazy v spise, na ktorých sú založené zamýšľané námietky a prípadná pokuta (9). V priebehu rozhovorov o urovnaní budú informácie sprístupňované včasným spôsobom.

16.

Toto včasné sprístnupňovanie informácií v súvislosti s rozhovormi o urovnaní podľa článku 10a ods. 2 a článku 15 ods. 1a nariadenia (ES) č. 773/2004 umožní stranám, aby boli informované o základných aspektoch, ktoré sa dovtedy zohľadnili a ktoré zahŕňajú napríklad namietané skutočnosti, ich právnu kvalifikáciu, závažnosť a dobu trvania údajného kartelu, prisudzovanie zodpovednosti, odhadovaný rozsah pravdepodobných pokút a takisto dôkazy, na ktorých sú založené prípadné námietky. Strany sa tak budú môcť účinne vyjadriť k prípadným námietkam, ktoré boli proti nim vznesené, a rozhodnúť sa na základe získaných informácií, či budú s urovnaním súhlasiť alebo nie. Na základe žiadosti strany útvary Komisie umožnia prístup aj k verziám všetkých dokumentov, ktoré nemajú dôverný charakter a ktoré sú v tom čase uvedené na zozname dokumentov uložených v spise, a to do takej miery, do akej je to odôvodnené s cieľom umožniť strane, aby potvrdila svoje stanovisko vzhľadom na časové obdobie alebo akékoľvek iné aspekty týkajúce sa kartelu (10).

17.

V prípade, že sa vďaka pokroku počas rozhovorov o urovnaní dosiahne spoločné stanovisko týkajúce sa rozsahu prípadných námietok a odhadovaného rozsahu pravdepodobných pokút uložených Komisiou a Komisia zaujme predbežné stanovisko, že sa vzhľadom na celkový pokrok podľa všetkého dosiahne procesná efektívnosť, Komisia môže podniku poskytnúť konečnú lehotu minimálne 15 pracovných dní na predloženie konečného návrhu na urovnanie podľa článku 10a ods. 2 a článku 17 ods. 3 nariadenia (ES) č. 773/2004. Lehota sa môže predĺžiť na základe odôvodnenej žiadosti. Predtým, ako Komisia poskytne takúto lehotu, strany budú mať na základe žiadosti oprávnenie na prístup k informáciám uvedeným v bode 1.

18.

Strany sa kedykoľvek počas konania o urovnaní môžu obrátiť na vypočúvajúceho úradníka s otázkami, ktoré sa môžu objaviť v súvislosti s právom na riadny proces. Povinnosťou vypočúvajúceho úradníka je zabezpečiť, aby sa v konaniach vo veciach hospodárskej súťaže dodržiavalo účinné vykonávanie práva na obhajobu.

19.

Ak dotknuté strany nepredložia návrh na urovnanie, potom sa bude postup, výsledkom ktorého je prijatie konečného rozhodnutia týkajúceho sa dotknutých strán, realizovať na základe všeobecných ustanovení, najmä článku 10 ods. 2, článku 12 ods. 1 a článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 773/2004, a nie na základe ustanovení, ktorými sa spravuje konanie o urovnaní.

2.3. Návrhy na urovnanie

20.

Strany, ktoré si zvolili konanie o urovnaní, musia predložiť formálnu žiadosť o urovnanie vo forme návrhu na urovnanie. Návrh na urovnanie uvedený v článku 10a ods. 2 nariadenia (ES) č. 773/2004 by mal obsahovať:

jasné a jednoznačné priznanie zodpovednosti strán za porušenie, ktoré sa súhrnne opisuje vzhľadom na jeho predmet, prípadný spôsob porušenia, hlavné skutočnosti, ich právnu kvalifikáciu vrátane úlohy strany a časové obdobie, počas ktorého sa dopustili porušenia, v súlade s výsledkami rozhovorov o urovnaní;

b)	orientačnú (11) maximálnu výšku pokuty, ktorú podľa predpokladov strán uloží Komisia a ktorú by strany v rámci konania o urovnaní mali akceptovať;

c)	potvrdenie strán o tom, že ich Komisia dostatočne informovala o námietkach, ktoré proti nim zamýšľa vzniesť, a že mali postačujúci priestor na to, aby oznámili Komisii svoje stanoviská;

d)	potvrdenie strán o tom, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nezamýšľajú požadovať prístup k spisu alebo opätovné ústne vypočutie, pokiaľ Komisia zohľadní ich návrhy na urovnanie vo vyhlásení o námietkach a v rozhodnutí;

e)	súhlas strán s tým, že vyhlásenie o námietkach a konečné rozhodnutie podľa článkov 7 a 23 nariadenia (ES) č. 1/2003 im budú doručené v dohodnutom úradnom jazyku Európskeho spoločenstva.

21.

Priznania a potvrdenia strán poskytnuté v súvislosti s urovnaním predstavujú vyjadrenie ich záväzku spolupracovať na urýchlenom vybavení prípadu v konaní o urovnaní. Tieto priznania a potvrdenia sú však podmienené tým, že Komisia schváli žiadosti strán o urovnanie vrátane predpokladanej maximálnej výšky pokuty.

22.

Strany, ktoré predložili žiadosti o urovnanie, ich preto nemôžu jednostranne odvolať, okrem prípadu, kedy Komisia nevyhovie žiadostiam o urovnanie tým, že nezohľadní návrhy na urovnanie najprv vo vyhlásení o námietkach a nakoniec v konečnom rozhodnutí (v tejto súvislosti pozri body 27 a 29). Na vyhlásenie o námietkach sa bude hľadieť tak, že schválilo návrhy na urovnanie, ak odráža ich obsah o skutočnostiach uvedených v bode 20 písm. a). Naviac, na to, aby sa na konečné rozhodnutie hľadelo ako na rozhodnutie, v ktorom sa zohľadnili návrhy na urovnanie, musí toto rozhodnutie uložiť pokutu, ktorá neprekračuje maximálnu výšku uvedenú v týchto návrhoch.

2.4. Vyhlásenie o námietkach a odpoveď

23.	Podľa článku 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 773/2004 oznámenie písomného vyhlásenia o námietkach každej zo strán, voči ktorej sa vznášajú námietky, predstavuje povinný prípravný krok pred schválením každého konečného rozhodnutia. Komisia preto vydá vyhlásenie o námietkach aj v konaní o urovnaní (12).

24.

Aby mohli strany účinne vykonávať právo na obhajobu, Komisia by sa mala oboznámiť s ich stanoviskami v súvislosti s námietkami vznesenými proti nim a s dôkazmi pred prijatím konečného rozhodnutia a v prípade potreby ich zohľadniť pri zmene a doplnení svojej predbežnej analýzy (13). Komisia musí mať možnosť nielen prijať alebo zamietnuť príslušné argumenty strán uvedené počas správneho konania, ale aj analyzovať predložené otázky, aby buď upustila od námietok, pretože sa preukázali ako nepodložené, alebo aby doplnila a opätovne prehodnotila svoje argumenty skutkovej a právnej povahy podporujúce námietky, na ktorých trvá.

25.

Prostredníctvom predloženia formálnej žiadosti o urovnanie v podobe návrhu na urovnanie ešte pred oznámením vyhlásenia o námietkach dotknuté strany umožnia Komisii, aby účinne zohľadnila ich stanoviská (14) už pri príprave návrhu vyhlásenia o námietkach, a nie až predtým, ako uskutoční konzultácie s Poradným výborom pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie (ďalej len „poradný výbor“) alebo pred prijatím konečného rozhodnutia (15).

26.

Ak vyhlásenie o námietkach zohľadňuje návrhy strán na urovnanie, dotknuté strany by mali na vyhlásenie o námietkach reagovať tak, že v lehote stanovenej Komisiou v trvaní minimálne dvoch týždňov v súlade s článkom 10a ods. 3 a článkom 17 ods. 3 nariadenia (ES) č. 773/2004 potvrdia (jednoznačným spôsobom), že vyhlásenie o námietkach zodpovedá obsahu ich návrhov na urovnanie a že sa budú aj naďalej riadiť konaním o urovnaní. V prípade, že Komisia takúto odpoveď nedostane, pokladá to za porušenie záväzku dotknutej strany a nemusí zohľadniť žiadosť strany o ďalšiu účasť v konaní o urovnaní.

27.

Komisia má právo prijať vyhlásenie o námietkach, ktoré nezohľadňuje návrhy strán na urovnanie. V takom prípade sa uplatňujú všeobecné ustanovenia článku 10 ods. 2, článku 12 ods. 1 a článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 773/2004. V tomto prípade sa bude mať za to, že došlo k späťvzatiu priznania, ktoré strany poskytli v návrhoch na urovnanie a tieto priznania nemožno použiť ako dôkaz proti žiadnej zo strán konania. Dotknuté strany by tak už neboli viazané svojimi návrhmi na urovnanie a poskytla by sa im lehota, počas ktorej by mohli na základe žiadosti znova predložiť svoju obhajobu, mať prístup k spisu a požiadať o ústne vypočutie.

2.5. Rozhodnutie Komisie a odmena za urovnanie

28.

Na základe odpovedí strán na vyhlásenie o námietkach, v ktorých strany potvrdzujú svoj záväzok o urovnaní, nariadenie (ES) č. 773/2004 umožňuje Komisii prikročiť bez ďalších procesných krokov k prijatiu následného konečného rozhodnutia podľa článku 7 a/alebo článku 23 nariadenia (ES) č. 1/2003 po uskutočnení konzultácií s poradným výborom podľa článku 14 nariadenia (ES) č. 1/2003. To predovšetkým znamená, že strany nesmú žiadať o ústne vypočutie alebo prístup k spisu po tom, ako sa ich návrhy na urovnanie zohľadnili vo vyhlásení o námietkach v súlade s článkom 12 ods. 2 a článkom 15 ods. 1a nariadenia (ES) č. 773/2004.

29.

Komisia má právo prijať konečné stanovisko, ktoré sa líši od jej predbežného stanoviska vyjadreného vo vyhlásení o námietkach, v ktorom sa odsúhlasili návrhy strán na urovnanie, a to buď vzhľadom na stanovisko poradného výboru alebo v iných príslušných otázkach vzhľadom na základnú rozhodovaciu autonómiu Komisie v tejto súvislosti. Ak by sa však Komisia rozhodla konať takýmto spôsobom, o svojom zámere informuje strany a oznámi im nové vyhlásenie o námietkach, aby sa im umožnil výkon práva na obhajobu v súlade s príslušnými uplatniteľnými procesnými pravidlami. Z toho vyplýva, že strany by potom mali oprávnenie žiadať o prístup k spisu, požadovať ústne vypočutie a vyjadriť sa k vyhláseniu o námietkach. Priznania, ktoré strany poskytli v návrhoch na urovnanie, by sa považovali za späťvzaté a nemohli by sa použiť ako dôkaz proti žiadnej zo strán konania.

30.	Konečná výška pokuty v konkrétnom prípade sa stanovuje v rozhodnutí, ktorým sa zisťuje porušenie podľa článku 7 a ktorým sa uloží pokuta v súlade s článkom 23 nariadenia (ES) č. 1/2003.

31.	V súlade s postupom Komisie sa skutočnosť, že podnik spolupracoval počas správneho konania s Komisiou podľa tohto oznámenia, uvedie v konečnom rozhodnutí v súvislosti s odôvodnením výšky pokuty.

32.

Ak by sa Komisia rozhodla odmeniť stranu za urovnanie podľa tohto oznámenia, zníži výšku pokuty, ktorá sa má uložiť, o 10 % po tom, ako sa uplatní 10 % strop so zreteľom na usmernenia Komisie k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1/2003 (8). Akékoľvek zvýšenie pokuty kvôli zabezpečeniu odstrašujúceho účinku (16) použité v súvislosti s týmito usmerneniami nepresiahne dvojnásobok.

33.	Ak v prípadoch urovnania vystupujú aj žiadatelia o zhovievavosť, bude zníženie pokuty, ktoré sa im poskytne, pripočítané k ich odmene poskytnutej na základe zhovievavosti.

3. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

34.	Toto oznámenie sa uplatňuje na každý prípad prejednávaný pred Komisiou v čase uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo po tomto uverejnení.

35.

Prístup k návrhom na urovnanie budú mať len adresáti vyhlásenia o námietkach, ktorí nepožiadali o urovnanie – spolu so svojimi právnymi poradcami, ktorí budú mať prístup v ich mene – sa však musia zaviazať, že nevyhotovia žiadnu mechanickú ani elektronickú kópiu informácií uvedených v návrhoch na urovnanie, ku ktorým im bol umožnený prístup, a že zabezpečia, že informácie z návrhov na urovnanie sa použijú výlučne na účely súdneho alebo správneho konania pri uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže Komisie po ukončení súvisiaceho konania. Iným stranám, napr. sťažovateľom, sa prístup k návrhom na urovnanie neposkytne.

36.

Použitie týchto informácií na iný účel počas konania možno pokladať za prejav nedostatočnej spolupráce v zmysle bodov 12 a 27 oznámenia o zhovievavosti. Navyše, ak podnik použije tieto informácie takýmto spôsobom po tom, čo Komisia v rámci príslušného konania už prijala rozhodnutie o zákaze, Komisia môže v prípadnom právnom konaní pred súdmi Spoločenstva žiadať, aby súd zvýšil pokutu uloženú predmetnému podniku. Ak by boli informácie použité v ktoromkoľvek čase na iný účel zapojením externého poradcu, Komisia to môže nahlásiť súdu, pod ktorý tento poradca patrí, s cieľom začať disciplinárne konanie.

37.

Návrhy na urovnanie podané v súlade s týmto oznámením budú postúpené iba orgánom pre hospodársku súťaž členských štátov podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 1/2003 za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v oznámení o spolupráci v rámci Siete orgánov pre hospodársku súťaž (17) a že stupeň ochrany údajov pred vyzradením, ktorý udeľuje prijímajúci orgán pre hospodársku súťaž, sa musí zhodovať so stupňom udeleným Komisiou.

38.

Na žiadosť žiadateľa Komisia môže súhlasiť s tým, aby sa návrh na urovnanie uskutočnil ústne. Ústne návrhy na urovnanie sa zaznamenajú a prepíšu v priestoroch Komisie. V súlade s článkom 19 nariadenia (ES) č. 1/2003 a článkom 3 ods. 3 a článkom 17 ods. 3 nariadenia (ES) č. 773/2004 dostanú podniky, ktoré predložia ústne návrhy na urovnanie, možnosť skontrolovať technickú presnosť záznamu, ktorý bude k dispozícii v priestoroch Komisie, a bez meškania opraviť obsah a presnosť svojich ústnych návrhov na urovnanie.

39.	Komisia nepostúpi návrhy na urovnanie vnútroštátnym súdom bez súhlasu príslušných žiadateľov v súlade s ustanoveniami oznámenia Komisie o spolupráci medzi Komisiou a súdmi členských štátov pri uplatňovaní článkov 81 a 82 Zmluvy o ES (18).

40.

Komisia je toho názoru, že za bežných okolností by sa zverejnením dokumentov a písomných vyhlásení alebo vyhlásení vo forme záznamu (vrátane návrhov na urovnanie) prijatých v kontexte tohto oznámenia porušila ochrana určitých verejných alebo súkromných záujmov, napríklad ochrana účelu inšpekcií a vyšetrovania, v zmysle článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (19), a to dokonca aj po prijatí rozhodnutia.

41.

Konečné rozhodnutia prijaté Komisiou podľa nariadenia (ES) č. 1/2003 podliehajú súdnemu preskúmaniu v súlade s článkom 230 Zmluvy. Okrem toho článok 229 Zmluvy a článok 31 nariadenia (ES) č. 1/2003 stanovujú, že Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc preskúmať rozhodnutia o pokutách prijaté podľa článku 23 nariadenia (ES) č. 1/2003.

Prehľad konania vedúceho k prijatiu rozhodnutia (o urovnaní) podľa článku 7 a článku 23 nariadenia (ES) č. 1/2003

I. Vyšetrovanie ako obyčajne

—	Strany môžu vyjadriť svoj záujem o účasť na možnom urovnaní.

II. Prieskumné úkony týkajúce sa urovnania

—	List všetkým spoločnostiam (a členským štátom) informujúci o rozhodnutí začať konanie s cieľom dosiahnuť urovnanie (článok 11 ods. 6) a vyzývajúci spoločnosti (a členské štáty), aby vyjadrili svoj záujem zúčastniť sa na urovnaní.

III. Dvojstranné kolá rozhovorov o urovnaní

—	Zverejnenie a výmena stanovísk k možným námietkam, zodpovednosti a výške pokút.

—	Zverejnenie dôkazov použitých na stanovenie možných námietok, zodpovednosti a pokút.

—	Zverejnenie iných dokumentov v spise, ktoré nemajú dôverný charakter, ak existujú dôvody.

IV. Urovnanie

—	Podmienečné návrhy na urovnanie zo strany spoločností, predložené spoločne, ak je to potrebné.

—	GR COMP vydá potvrdenie o prijatí.

V. „Urovnané“ vyhlásenie o námietkach

—	Oznámenie vyhlásenia o námietkach upraveného o návrhy spoločnosti na urovnanie, ak je to potrebné.

—	Odpoveď spoločnosti na vyhlásenie o námietkach, ktorá jasne potvrdzuje, že vyhlásenie o námietkach obsahuje jej návrhy na urovnanie.

VI. Rozhodnutie „o urovnaní“ podľa článkov 7 a 23 nariadenia (ES) č. 1/2003

—	Poradný výbor pre návrh upraveného konečného rozhodnutia.

Ak kolégium komisárov súhlasí:

—	Prijatie upraveného konečného rozhodnutia.

(1) Odkazy v tomto texte na článok 81 sa vzťahujú tiež na článok 53 Dohody o EHP, ak je uplatňovaný Komisiou podľa pravidiel stanovených v článku 56 Dohody o EHP.

(2) Kartely sú dohovory a/alebo zosúladené postupy medzi dvoma alebo viacerými konkurentmi, ktorých cieľom je skoordinovať svoje konkurenčné správanie na trhu a/alebo ovplyvniť dôležité parametre hospodárskej súťaže prostredníctvom takých praktík, ako je stanovenie nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok, prideľovanie výrobných alebo predajných kvót, vzájomné rozdelenie trhu vrátane koordinovaného postupu pri predkladaní súťažných návrhov („bid-rigging“), obmedzenie dovozu alebo vývozu a/alebo také konanie voči ostatným konkurentom. Takéto praktiky patria medzi najzávažnejšie porušenia článku 81 Zmluvy o ES.

(3) Ú. v. EÚ C 298, 8.12.2006, s. 17.

(4) Pozri bod 33.

(5) Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1419/2006 (Ú. v. EÚ L 269, 28.9.2006, s. 1).

(6) Ú. v. EÚ L 123, 27.4.2004, s. 18. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 622/2008 (Ú. v. EÚ L 171, 1.7.2008, s. 3).

(7) Vec 85/76 Hoffmann-La Roche/Komisia, Zb. 1979, s. 461, body 9 a 11.

(8) Ú. v. EÚ C 210, 1.9.2006, s. 2.

(9) Prostredníctvom odkazu na „prípadné pokuty“ v článku 10a ods. 2 nariadenia (ES) č. 773/2004 sa útvarom Komisie umožňuje oznámiť príslušným stranám rozhovorov o urovnaní odhadovanú výšku ich prípadnej pokuty vzhľadom na usmernenia o pokutách, ustanovenia tohto oznámenia a oznámenia o zhovievavosti použité v prípade potreby.

(10) Na tento účel sa stranám poskytne zoznam všetkých dokumentov, ku ktorým majú oprávnenie na prístup a ktoré sú v tom čase uvedené v spise.

(11) Stanovila by sa na základe rozhovorov, tak ako sa to uvádza v bodoch 16 a 17.

(12) V kontexte konaní o urovnaní by mali vyhlásenia o námietkach obsahovať informácie, na základe ktorých môžu strany dosvedčiť, že sa zohľadnili ich návrhy na urovnanie.

(13) V súlade s ustálenou judikatúrou Komisia pri prijímaní svojich rozhodnutí vychádza výhradne z námietok, ku ktorým mali zúčastnené strany možnosť vyjadriť sa, a za týmto účelom majú oprávnenie na prístup k spisu Komisie s prihliadnutím na oprávnené záujmy podnikov chrániť svoje obchodné tajomstvo.

(14) V tejto súvislosti sa v odôvodnení 2 nariadenia (ES) č. 622/2008 uvádza: „(…). Prostredníctvom takéhoto včasného oznámenia by sa malo umožniť zúčastneným stranám vyjadriť sa k námietkam, ktoré Komisia proti nim zamýšľa vzniesť, a takisto aj k otázke miery ich prípadnej zodpovednosti“.

(15) Ako sa požaduje v článku 11 ods. 1 nariadenia (ES) č. 773/2004 a v článku 27 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003.

(16) Bod 30 usmernení o pokutách.

(17) Oznámenie Komisie o spolupráci v rámci Siete orgánov pre hospodársku súťaž (Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2004, s. 43).

(18) Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2004, s. 54, bod 26.

(19) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

2.7.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 167/14

ŠTÁTNA POMOC – SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Štátna pomoc C 12/08 (ex NN 74/07) – Údajná nezákonná štátna pomoc: Zmluva medzi bratislavským letiskom a spoločnosťou Ryanair

Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 88 ods. 2 Zmluvy o ES

(Text s významom pre EHP)

(2008/C 167/06)

Listom z 11. marca 2008, ktorý je uvedený v autentickom jazyku na stranách nasledujúcich za týmto zhrnutím, Komisia oznámila Slovenskej republike svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o uvedenú štátnu pomoc/opatrenia.

Zúčastnené strany môžu predložiť svoje pripomienky k štátnej pomoci, vo veci ktorej Komisia začína konanie, v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto zhrnutia a listu, ktorý nasleduje, na adresu:

European Commission

Directorate-General for Energy and Transport

Directorate A – General Affairs and Resources

Unit A2: Internal Market and Competition

Rue De Mot 28

B-1040 Brussels

Fax: (32-2) 296 41 04

Tieto pripomienky sa oznámia Slovenskej republike. O dôverné zaobchádzanie s informáciami o totožnosti zúčastnenej strany, ktorá predkladá pripomienky, možno požiadať písomne s uvedením dôvodov takejto žiadosti.

TEXT ZHRNUTIA

POSTUP

Komisia dostala v decembri 2006 sťažnosť na údajnú nezákonnú štátnu pomoc, ktorú poskytla Slovenská republika írskej leteckej spoločnosti Ryanair.

OPIS POMOCI

Predmet sťažnosti

Na základe informácií, ktoré predložil sťažovateľ a ktoré uviedli médiá (1), bratislavské letisko poskytlo spoločnosti Ryanair na základe uvedenej zmluvy zníženie letiskových poplatkov na nové plánované a existujúce destinácie. Zmluva bola uzatvorená v decembri 2005 a platí do roku 2016.

Bratislavské letisko je hlavným medzinárodným letiskom Slovenskej republiky. V roku 2006 letisko vybavilo 1 937 642 cestujúcich. Prevádzkuje ho akciová spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. (ďalej len „BTS“ alebo „letisko“). Akcionármi BTS sú Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (34 %) a Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „Fond“) (66 %).

Údajné zľavy z letiskových poplatkov

Na základe informácií, ktoré poskytol sťažovateľ a ktoré uverejnili médiá (2), letisko poskytuje spoločnosti Ryanair všetky letiskové služby za cenu v jednom „balíku“. Táto cena údajne zahŕňa vybavenie lietadla (handling) a súvisiace služby, použitie letiska cestujúcimi, služby na vybavovacej ploche, riadenie uloženia nákladu, komunikáciu a letové činnosti, podporné služby a terminálové a infraštruktúrne služby, za ktoré musí Ryanair platiť „odplatu za služby“.

Výška odplaty za služby sa údajne líši v závislosti od toho, či letecká spoločnosť prevádzkuje novú plánovanú destináciu alebo existujúcu destináciu. Na základe informácií, ktoré má Komisia, sa zmluva vo vymedzení pojmu nová plánovaná destinácia odvoláva na letisko, a nie na mesto. Celkové zľavy poskytnuté spoločnosti Ryanair v porovnaní s odplatami podľa AIP počas prvého roku platnosti zmluvy predstavujú:

—	1 460 EUR na jeden let (t. j. zľava 48 %) pre nové plánované destinácie, a

—	960 EUR na jeden let (t. j. zľava 31 %) pre existujúce destinácie.

Táto zľava nezahŕňa výhody vyplývajúce z toho, že odplata za parkovanie lietadla je zahrnutá v dohodnutej odplate za služby. Prípadné zavedenie nových odplát v budúcnosti, ktoré by Ryanair nemusel platiť, by ešte viac zväčšilo rozdiel medzi zľavnenou sadzbou a sadzbou podľa AIP.

Pripomienky slovenských orgánov

Slovenské orgány pripúšťajú, že zmluva medzi letiskom a spoločnosťou Ryanair existuje. Odmietajú však poskytnúť Komisii podmienky zmluvy. Slovenské orgány argumentujú, že BTS sa ako prevádzkovateľ letiska správa ako každý iný podnikateľ na trhu, t. j. odplaty za služby poskytované leteckým prepravcom na letisku určuje vo vzťahu ku každému leteckému prepravcovi individuálne na základe negociácie, t. j. dohodou strán a v súlade so svojou obchodnou politikou. Ministerstvo neočakáva, že by zmluva mala akýkoľvek dosah na prevádzku iných leteckých prepravcov na letisku.

Slovenské orgány argumentujú, že letecká informačná príručka AIP, ktorú vydávajú Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, nemá v tejto súvislosti povahu všeobecne záväzného právneho predpisu, a preto nie je pre BTS záväzná a môže mať len odporúčajúci charakter.

POSÚDENIE OPATRENIA

Štátne zdroje

Komisia poznamenáva, že:

—

Fond, ktorý je väčšinovým akcionárom BTS, bol zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje rozpočet Fondu. Prezident, viceprezident a ďalší siedmi členovia prezídia (hlavný orgán Fondu) sú menovaní, na návrh vlády Slovenskej republiky alebo výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej republiky. Členov dozornej rady Fondu taktiež vymenúva Národná rada Slovenskej republiky (3),

—	ako sa uvádza v jeho štatúte, existuje „vzájomná súčinnosť Fondu, ministerstva, zakladateľov a vlády pri výkone jeho funkcie zakladateľa obchodných spoločností založených podľa rozhodnutí o privatizácii a pri výkone jeho ďalších činností“ (4),

—

akcionári BTS vymenovali 22. októbra 2007 na návrh Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky nového predsedu predstavenstva BTS. V tlačovej správe uverejnenej na internetovej stránke letiska sa uvádza, že (5): „Cieľom týchto zmien je najmä zvýšiť priechodnosť kľúčových rozhodnutí akcionárov – Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT) a Fondu národného majetku SR (FNM) – ako i oddeliť riadenie bežnej prevádzky letiska od riadenia rozvojových procesov“,

—

pokiaľ ide o prevádzku letiska, sú to činnosti, ktoré zohrávajú základnú úlohu vo viacerých politikách: v dopravnej politike, politike regionálneho alebo celoštátneho hospodárskeho rozvoja či politike územného plánovania. Verejné orgány vo všeobecnosti „nechýbajú“, keď manažér letiska prijíma rozhodnutia, ktoré určujú dlhodobý rozvoj takejto infraštruktúry.

Na základe uvedených okolností Komisia nemôže v tomto štádiu vylúčiť, že rozhodnutie týkajúce sa uzavretia uvedenej zmluvy je pripísateľné verejným orgánom a predstavuje štátne zdroje.

Selektívna ekonomická výhoda

Komisia musí posúdiť, či sa letisko pri uzatváraní zmluvy riadilo perspektívami rentability. Komisia poznamenáva, že:

—

zdá sa, že zmluva bola uzavretá v čase privatizácie letiska, a to údajne v posledný deň lehoty na predkladanie ponúk. Úspešní uchádzači informovali médiá, že neboli o zmluve informovaní (2). Z uvedeného dôvodu počas prípravy svojich ponúk na privatizáciu nezohľadnili vo svojich podnikateľských plánoch záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Dá sa preto vyvodiť, že keby boli podmienky zmluvy pre letisko priaznivé, boli by dôvodom vyšších cien v privatizácii,

—	okrem toho systém zliav nie je údajne podmienený generovaním ďalšieho objemu cestujúcich,

—

v ročnej správe z roku 2006 uverejnenej na internetovej stránke letiska sa okrem toho uvádza, že: „Manažment spoločnosti v období pred ukončením zmluvy o predaji akcií dlhodobo neriešil závažné dopady vyplývajúce zo zmlúv s leteckými spoločnosťami (SkyEurope) a uzatváral nové zmluvy (Ryanair) bez náležitého rozboru služieb, alebo posúdenia ich postavenia z hľadiska súťaže“ (6),

—

slovenské médiá okrem toho informovali, že Ryanair zaujal veľmi negatívny postoj k privatizácii letiska (7). Niektoré médiá údajne spájali tento negatívny postoj spoločnosti Ryanair k privatizácii s jeho zmluvou s letiskom. Existujú náznaky, že uzavretie zmluvy bolo možné iba s letiskom v štátnom vlastníctve a nebolo by možné, keby bolo letisko v súkromnom vlastníctve.

Komisia preto pochybuje o tom, či sa správanie BTS riadilo perspektívami rentability. Nemožno tak vylúčiť, že uzavretím zmluvy bola spoločnosti Ryanair poskytnutá výhoda, ktorú by za normálnych trhových podmienok nemohla využívať,

Vplyv na obchod a hospodársku súťaž medzi členskými štátmi

V tomto prípade je trh pre poskytovanie letiskových služieb otvorený a preto dané opatrenie môže mať vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

Záver

Komisia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že jej slovenské orgány neposkytli podmienky zmluvy, ani podrobné informácie o okolnostiach, za ktorých sa zmluva uzatvorila, usúdila na základe informácií, ktoré má k dispozícii, že spoločnosť Ryanair bola zvýhodnená štátnou pomocou v podobe zliav na letiskových poplatkoch, ktoré by jej za normálnych trhových podmienok neboli poskytnuté.

Pokiaľ slovenské orgány neposkytnú ekonomické zdôvodnenie zmluvy alebo akékoľvek iné informácie, ktoré by vylučovali poskytnutie takejto pomoci spoločnosti Ryanair, Komisia musí posúdiť opatrenie s cieľom určiť, či je zlučiteľné so spoločným trhom.

ZLUČITEĽNOSŤ OPATRENIA SO SPOLOČNÝM TRHOM

Komisia usudzuje, že článok 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES a Oznámenie Komisie týkajúce sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (ďalej len „usmernenia z roku 2005“) (8) tvoria právny základ pre posúdenie zlučiteľnosti daného opatrenia. V usmerneniach o letectve z roku 2005 sa stanuje súbor podmienok (v odseku 79), ktoré treba splniť, aby bola pomoc na začatie činnosti považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom. V tomto prípade má Komisia pochybnosti, najmä preto, lebo nemá k dispozícii informácie o podmienkach zmluvy, pokiaľ ide o tieto body:

—

zdá sa, že preferenčné letiskové poplatky sa údajne vzťahujú skôr na nové letisko ako na novú destináciu. Od slovenských orgánov sa požaduje, aby poskytli informácie o trasách, ktoré sa považujú za „novú destináciu“. Taktiež sa od nich požaduje, aby poskytli zoznam trás prevádzkovaných inými leteckými spoločnosťami z Bratislavy a do Bratislavy,

—

zdá sa, že zľavy poskytnuté spoločnosti Ryanair na existujúce destinácie zostanú v platnosti počas obdobia desiatich rokov (čo zodpovedá trvaniu zmluvy). V prípade nových plánovaných destinácií sa plánuje každoročné zvyšovanie letiskových poplatkov s cieľom dosiahnuť úroveň letiskových poplatkov pre existujúce destinácie o šesť rokov. Slovenské orgány neposkytli informácie o rentabilite trás,

—	nie je zrejmé, či údajné zľavy na letiskových poplatkoch súvisia s kompenzáciou dodatočných nákladov spojených s otvorením nových trás. Navyše sa zdá, že tieto zľavy sa uplatňujú aj na existujúce destinácie,

—	nezdá sa, že by údajná pomoc bola v súlade s maximálnymi percentuálnymi podielmi a maximálnym trvaním pomoci v zmysle ods. 79 písm. f),

—	zdá sa, že žiadni iní leteckí dopravcovia nedostali ponuku využívať rovnaké poplatky, ani neboli informovaní o prebiehajúcom uzatváraní zmluvy,

—

napriek skutočnosti, že slovenské orgány argumentujú, že spoločnosť prevádzkujúca letisko sa pri uzatváraní zmluvy správala ako trhový investor, Komisii nebol poskytnutý obchodný plán preukazujúci životaschopnosť príslušných trás. Slovenské orgány nepredložili žiadnu analýzu preukazujúcu dosah nových trás na konkurenčné trasy,

—	Komisia nemá dôkaz, že informácie o údajnej štátnej pomoci plánovanej pre trasy z bratislavského letiska a na bratislavské letisko sú verejne dostupné. Zdá sa, že príjemca pomoci bol vybraný bez otvoreného konania. Komisii nie sú známe žiadne sankčné mechanizmy.

Komisia preto pochybuje o tom, či podmienky zlučiteľnosti stanovené v usmerneniach z roku 2005 boli v danom prípade splnené.

ZÁVER

Na základe vyššie uvedeného posúdenia zlučiteľnosti Komisia pochybuje o tom, či možno opatrenie štátnej pomoci vyhlásiť za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. Komisia sa preto rozhodla začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súlade s článkom 6 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999.

Na základe uvedených úvah a v súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 659/1999, Komisia nariaďuje Slovenskej republike, aby do jedného mesiaca od prijatia tohto listu predložila všetky dokumenty, informácie a údaje potrebné na posúdenie pomoci/opatrenia a najmä podmienky zmluvy, ktorú bratislavské letisko uzavrelo s leteckou spoločnosťou Ryanair. V opačnom prípade Komisia prijme rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii. Komisia vyzýva slovenské orgány, aby bezodkladne predložili kópiu tohto listu potenciálnemu príjemcovi pomoci.

Komisia si dovoľuje pripomenúť Slovenskej republike, že článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES má odkladný účinok, a upozorňuje na článok 14 nariadenia (ES) č. 659/1999, ktorý stanovuje, že akúkoľvek neoprávnenú pomoc možno od príjemcu vymáhať.

Komisia upozorňuje Slovenskú republiku, že bude informovať zainteresované strany prostredníctvom uverejnenia tohto listu a jeho zmysluplného zhrnutia v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia bude tiež informovať zainteresované strany v krajinách EZVO, ktoré sú signatármi dohody o EHP, uverejnením oznamu v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie, ako aj Dozorný orgán EZVO zaslaním kópie tohto listu. Všetky tieto zainteresované strany Komisia vyzve, aby predložili svoje pripomienky do jedného mesiaca od dátumu uverejnenia uvedených informácií.

TEXT LISTU

„1.	Komisia oznamuje Slovenskej republike, že po preskúmaní informácií o uvedenom opatrení, ktoré poskytli slovenské orgány, sa rozhodla začať konanie stanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

2.	Komisia ukladá Slovenskej republike, aby poskytla informácie, o ktoré Komisia požiadala listom z 9. januára 2007, na ktorý, napriek upomienke zo 6. júna 2007, nedostala uspokojivú odpoveď.

1. POSTUP

3.	Komisia dostala listom z 11. decembra 2006, ktorý zaevidovala 13. decembra 2006, sťažnosť na údajnú nezákonnú štátnu pomoc, ktorú poskytla Slovenská republika írskej leteckej spoločnosti Ryanair. Sťažnosť bola pôvodne zaevidovaná pod referenčným označením CP22/2007.

Komisia požiadala listom z 9. januára 2007 o objasnenia údajnej nezákonnej pomoci, najmä pokiaľ ide o podmienky zmluvy v súvislosti s poplatkami za poskytovanie letiskových služieb uzatvorenej medzi bratislavským letiskom a spoločnosťou Ryanair (ďalej len ‚zmluva‘). Slovenské orgány listom z 3. januára 2007, ktorý Komisia zaevidovala 9. januára 2007, odmietli Komisii poskytnúť podmienky zmluvy.

5.	Komisia zaslala listom zo 6. júna 2007 slovenským orgánom upomienku, pričom upriamila ich pozornosť na ustanovenia článku 10 ods. 3 (‚príkaz na poskytnutie informácie‘) a na ustanovenia článku 6 ods. 1 (‚konanie vo veci formálneho zisťovania‘) nariadenia (ES) č. 659/1999 (9).

6.	Slovenské orgány listom z 3. júla 2007 požiadali o predĺženie mesačnej lehoty na odpoveď do 15. augusta 2007. Komisia listom z 12. júla 2007 s predĺžením lehoty súhlasila.

Slovenské orgány listom zo 17. augusta 2007, ktorý Komisia zaevidovala 21. augusta 2007, potvrdili svoje odmietnutie poskytnúť požadované informácie na základe toho, že Ryanair nesúhlasí so sprístupnením obsahu zmluvy. Slovenské orgány zároveň informovali, že ‚vyvíjajú ďalšie úsilie o bezodkladné zabezpečenie … informácií‘. Komisia dosiaľ žiadne informácie nedostala.

2. OPIS OPATRENIA

2.1. Úvod

8.	Na základe informácií, ktoré predložil sťažovateľ a ktoré uviedli médiá (10), bratislavské letisko poskytlo spoločnosti Ryanair na základe uvedenej zmluvy zníženie letiskových poplatkov na nové plánované a existujúce destinácie. Zmluva bola uzatvorená v decembri 2005 a platí do roku 2016.

2.2. Informácie o bratislavskom letisku

9.	Bratislavské letisko je hlavným medzinárodným letiskom Slovenskej republiky. V roku 2006 letisko vybavilo 1 937 642 cestujúcich.

10.

Prevádzkuje ho akciová spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. (ďalej len ‚BTS‘ alebo ‚letisko‘). Akcionármi BTS sú:

—	Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (34 %),

—	Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len ‚Fond národného majetku‘) (66 %).

11.

Fond národného majetku je právnickou osobou a bol zriadený v roku 1991 zákonom Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky (11). Účelom jeho existencie a jeho hlavnou činnosťou je prevod štátneho majetku určeného na privatizáciu na neštátne subjekty.

12.	Fond je pod priamym dohľadom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorej sa predkladá na schválenie rozpočet Fondu spolu s návrhmi na použitie majetku Fondu v zmysle par. 28 ods. 3 písm. b) zákona, ročná účtovná závierka a výročná správa o činnosti Fondu (12).

13.

Proces plánovanej privatizácie letiska sa neukončil. Konzorcium TwoOne pozostávajúce zo subjektov Flughafen Wien AG (prevádzkovateľ viedenského letiska Schwechat), Austrian Raiffeisen Zentralbank a slovenskej skupiny Penta Investments podnikajúcej v oblasti private equity zvíťazilo vo februári 2006 vo výberovom ponukovom konaní na 66-percentný podiel prevádzkovateľa letiska. Transakcia však v polovici augusta 2006 nezískala súhlas Protimonopolného úradu Slovenskej republiky s odôvodnením, že by sa tým vytvoril regionálny monopol a negatívne by to ovplyvnilo ceny a kvalitu služieb na letisku.

14.	Za posledné tri roky sa objem cestujúcich na letisku zvýšil o 400 %. Očakáva sa, že za rok 2007 tento počet vzrastie o 20 %. Z týchto dôvodov letisko plánuje rozvoj svojej infraštruktúry s cieľom reagovať na zvýšenie prepravy.

15.

Kým projektová štúdia o ‚rozšírení kapacity bratislavského letiska s prihliadnutím na zákony a iné právne predpisy Európskej únie, ako aj na zvýšené bezpečnostné požiadavky Európskej únie‘ bola spolufinancovaná z grantu TEN-T (13), v súčasnosti nie je jasné, z akých zdrojov sa táto plánovaná investícia do infraštruktúry bude financovať.

2.3. Podmienky zmluvy medzi letiskom a spoločnosťou Ryanair

2.3.1. Informácie, ktoré poskytli sťažovateľ a médiá

16.

Na základe informácií, ktoré poskytol sťažovateľ a ktoré uverejnili médiá (14), letisko poskytuje spoločnosti Ryanair všetky letiskové služby za cenu v jednom ‚balíku‘. Táto cena údajne zahŕňa vybavenie lietadla (handling) a súvisiace služby, použitie letiska cestujúcimi, služby na vybavovacej ploche, riadenie uloženia nákladu, komunikáciu a letové činnosti, podporné služby, terminálové a infraštruktúrne služby, za ktoré musí Ryanair platiť ‚odplatu za služby‘.

17.

Výška odplaty za služby sa údajne líši v závislosti od toho, či letecká spoločnosť prevádzkuje novú plánovanú destináciu alebo existujúcu destináciu. Na základe informácií, ktoré má Komisia, sa zmluva vo vymedzení pojmu nová plánovaná destinácia odvoláva na letisko, a nie na mesto (t. j. let na letisko, na ktoré predtým nelietal iný dopravca, sa bude posudzovať ako nová plánovaná destinácia, a to aj v prípade, ak iný dopravca už prevádzkuje lety do toho istého mesta, ale na iné letisko).

18.

Uplatňované odplaty sú údajne výrazne nižšie ako v sadzobníku odplát uverejnenom v leteckej informačnej príručke (ďalej len ‚AIP‘). Sťažovateľ poskytol Komisii sadzobník odplát uverejnený v AIP a platný od decembra 2005 (15):

—	odplata za pristátie: 425 SKK (približne 11,20 EUR) na tonu (maximálna vzletová hmotnosť – MTOM),

—	odplata za parkovanie lietadiel: 9 SKK (približne 0,237 EUR) na tonu na hodinu,

—	odplata za použitie letiska cestujúcimi: 490 SKK (približne 12,90 EUR) na cestujúceho,

—	odplata za približovacie riadenie a riadenie letovej prevádzky: 230 SKK (približne 6,07 EUR) na tonu.

19.

Ak by sa spoločnosti Ryanair vyrubili odplaty podľa AIP, musela by letisku platiť tieto odplaty (16) na jednu obrátku lietadla:

—	odplata za pristátie: 780 EUR,

—	odplata za použitie letiska cestujúcimi: 2 030 EUR,

—	odplaty za pozemnú obsluhu sa riadia samostatnou zmluvou medzi letiskom a leteckou spoločnosťou. Veľmi konkurencieschopný poplatok za handling predstavuje podľa sťažovateľa sumu približne 250 EUR za jedno lietadlo.

20.	Celková suma odplát, ktoré by Ryanair musel zaplatiť, by predstavovala približne 3 060 EUR na jednu obrátku lietadla.

21.	Podľa sťažovateľa však zmluva údajne poskytuje výrazné zníženie odplát – s daným percentuálnym využitím kapacity lietadla (157 cestujúcich) Ryanair platí letisku celkový poplatok […] (17) EUR na jedného cestujúceho ([…] EUR/157) (odlet + prílet) (18) na novej plánovanej destinácii.

22.

Podľa sťažovateľa sa bude táto odplata za služby uplatňovať počas prvých 12 mesiacov trvania zmluvy. Za každý nasledujúci rok sa odplata za služby pre nové plánované destinácie zvýši o […] EUR. Po prvých šiestich rokoch trvania zmluvy sa odplata za služby platná pre nové plánované destinácie bude rovnať odplate za služby platnej pre existujúce destinácie. Odplata za služby pre existujúce destinácie predstavuje údajne […] EUR/na jeden Boeing 737-800 (odlet + prílet).

23.

Celkové zľavy poskytnuté spoločnosti Ryanair v porovnaní s odplatami podľa AIP počas prvého roku platnosti zmluvy potom predstavujú:

—	[…] EUR na jeden let (t. j. zľava 48 %) pre nové plánované destinácie, a

—	[…] EUR na jeden let (t. j. zľava 31 %) pre existujúce destinácie.

24.	Táto zľava nezahŕňa výhody vyplývajúce z toho, že odplata za parkovanie lietadla je zahrnutá v dohodnutej odplate za služby. Prípadné zavedenie nových odplát v budúcnosti, ktoré by Ryanair nemusel platiť, by ešte viac zväčšili rozdiel medzi zľavnenou sadzbou a sadzbou podľa AIP.

2.3.2. Informácie uverejnené na internetovej stránke spoločnosti Ryanair

25.

Na základe informácií uverejnených na internetovej stránke (www.ryanair.com) sa ukazuje, že Ryanair vyberá od všetkých cestujúcich s odletom z Bratislavy tieto poplatky:

—	13,74 EUR letiskové poplatky,

—	5 EUR poplatok za použitie letiska cestujúcimi,

—	5,79 EUR poistenie a poplatok za invalidný vozík.

26.	Poplatky sú totožné pre všetkých deväť destinácií, ktoré Ryanair v súčasnosti prevádzkuje do/z Bratislavy – Štokholm (Skavsta), Miláno, Londýn (Stansted), Gerona, Hahn, East Midlands, Dublin, Bristol a Brémy.

2.3.3. Pripomienky slovenských orgánov

27.	Slovenské orgány pripúšťajú, že zmluva medzi letiskom a spoločnosťou Ryanair existuje. Odmietajú však poskytnúť Komisii podmienky zmluvy.

28.

Po prvé, slovenské orgány argumentujú, že väčšinový akcionár, Fond, nie je orgánom štátnej správy. Po druhé, argumentujú, že ‚zmluva obsahuje dojednania zmluvných strán, podľa ktorých celý obsah zmluvy je prísne dôverný‘ a nemôžu ‚bez súhlasu spoločností BTS a Ryanair detailne odpovedať na otázku týkajúcu sa konkretizácie poplatkov‘ (19). Vo svojom liste zo 17. augusta 2007 objasnili, že podmienky zmluvy nemožno poskytnúť ‚vzhľadom na stanovisko spoločnosti Ryanair, ktorá nesúhlasí so sprístupnením obsahu zmluvy vzhľadom na jej dôvernosť‘.

29.

Z týchto dôvodov slovenské orgány odmietli sprístupniť podmienky zmluvy a uvádzajú, že ministerstvu ako akcionárovi spoločnosti BTS ‚nie je známe, že by leteckej spoločnosti Ryanair bola v porovnaní s jej konkurentmi poskytnutá značná zľava pri letiskových poplatkoch na nové plánované a existujúce destinácie pre spoje na bratislavské letisko a z bratislavského letiska‘ (20).

30.

Slovenské orgány argumentujú, že BTS sa ako prevádzkovateľ letiska správa ako každý iný podnikateľ na trhu, t. j. odplaty za služby poskytované leteckým prepravcom na letisku určuje vo vzťahu ku každému leteckému prepravcovi individuálne na základe negociácie, t. j. dohodou strán a v súlade so svojou obchodnou politikou. V súvislosti s týmito odplatami nevykonáva ministerstvo, ako menšinový akcionár prevádzkovateľa letiska, voči prevádzkovateľovi letiska žiadnu priamu ani nepriamu regulačnú kompetenciu z pozície verejnej autority. Domnievajú sa, že poskytovanie zliav vo všeobecnosti je vo vzťahu k všetkým leteckým spoločnostiam bežnou praktikou, keďže zľavy ‚motivujú leteckých prepravcov na letisko privádzať vyšší objem pasažierov, čím umožňujú prevádzkovateľovi letiska – BTS, generovať vyššie príjmy, a to jednak z odplát za služby poskytované leteckým prepravcom a jednak z iných komerčných činností BTS na letisku nesúvisiacich s leteckou prepravou a smerujúcich k zatraktívneniu letiska pre cestujúcich, t. j. podpora činností leteckých prepravcov prináša priamo podporu pre rozvoj samotného letiska‘.

31.	Slovenské orgány argumentujú, že letecká informačná príručka AIP, ktorú vydávajú Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, nemá v tejto súvislosti povahu všeobecne záväzného právneho predpisu, a preto nie je pre BTS záväzná a môže mať len odporúčajúci charakter.

32.

Avšak slovenské orgány tiež uvádzajú, že ministerstvo ako akcionár BTS očakáva prínos zo zmluvy v nasledovnom:

—	‚časovou obmedzenou podporou otvorenia poskytovaniu služieb na nových trasách alebo nových termínov odletov sa umožní zvýšenie počtu cestujúcich prepravených z letiska, zvýšenie počtu cestujúcich na letisku bude mať pozitívny dopad na ziskovosť BTS a tým na celkový ekonomický rozvoj letiska,

—

podpora rozvoja konkurencieschopnej a kvalitnej leteckej dopravy na nových destináciách, ktoré pri ich zavedení nie sú ziskové, avšak sú kľúčové z hľadiska ich dôležitosti dostupnosti pre verejnosť. Tieto je potrebné zabezpečiť dostatočnou mierou stability, kontinuity a pravidelnosti, čo zmluva umožňuje. Tieto letecké spojenia sú podľa akcionára – ministerstva dôležité z hľadiska ekonomického rozvoja regiónu a možného prílevu investícií a iných sekundárnych a terciárnych ekonomických efektov, v čom vidí ďalší prínos zmluvy‘ (20).

33.	Ministerstvo neočakáva, že by zmluva mala akýkoľvek dosah na prevádzku iných leteckých prepravcov na letisku.

3. POSÚDENIE

3.1. Existencia pomoci

34.

V zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES ‚pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi‘.

35.

Kritériá ustanovené v článku 87 ods. 1 sú kumulatívne. Preto na určenie toho, či oznámené opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, musia byť splnené všetky nasledujúce podmienky. Konkrétne, finančná podpora:

—	je udeľovaná štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov,

—	uprednostňuje určité podniky alebo výrobu určitých tovarov,

—	narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, a

—	ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

3.1.1. Štátne zdroje

36.	Pojem štátna pomoc sa vzťahuje na každú výhodu, ktorá sa udeľuje priamo či nepriamo, je financovaná zo štátnych zdrojov, udeľuje ju samotný štát alebo akýkoľvek sprostredkovateľský subjekt konajúci na základe právomocí, ktoré mu boli zverené.

37.

Po prvé, slovenské orgány argumentujú, že FNM nie je orgánom štátnej správy a že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií je iba menšinovým akcionárom BTS. Zastávajú preto názor, že ‚orgány štátnej správy nie sú priamo zainteresované na zmluvách uzavieraných medzi BTS a leteckými prepravcami‘ (19).

38.

Súdny dvor však uviedol, že ‚existencia pravidiel zabezpečujúcich, že verejný orgán zostáva nezávislý od iných orgánov, nespochybňuje samotnú zásadu verejného charakteru tohto orgánu. Právne predpisy Spoločenstva nepripúšťajú, aby samotný fakt vytvorenia samostatných inštitúcií poverených prideľovaním pomoci umožňoval obchádzanie pravidiel štátnej pomoci‘ (21).

39.

V súvislosti s charakterom činností Fondu (ktorý vlastní 66 % podiel v BTS) Komisia podotýka, že:

—	Fond, ktorý je väčšinovým akcionárom BTS, bol zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky,

—	Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje rozpočet Fondu,

—	prezident, viceprezident a ďalší siedmi členovia prezídia (hlavný orgán Fondu) sú menovaní, na návrh vlády Slovenskej republiky alebo výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej republiky,

—	členov dozornej rady Fondu taktiež vymenúva Národná rada Slovenskej republiky (22),

—	ako sa uvádza v jeho štatúte, existuje ‚vzájomná súčinnosť Fondu, ministerstva, zakladateľov a vlády pri výkone jeho funkcie zakladateľa obchodných spoločností založených podľa rozhodnutí o privatizácii a pri výkone jeho ďalších činností‘ (23).

40.	Dá sa preto vyvodiť, že Fond má verejnú povahu a jeho zdroje je možné považovať za verejné zdroje.

41.	Po druhé, slovenské orgány argumentujú, že letisko nie je prevádzkované orgánom štátnej správy, ale akciovou spoločnosťou BTS a.s. konajúcou podľa obchodného zákonníka.

42.

V rozsudku v prípade Stardust Marine Súdny dvor uviedol, že: ‚samotný fakt, že verejný podnik bol zriadený vo forme kapitálovej spoločnosti v zmysle súkromného práva, sa nemôže, so zreteľom na autonómiu, ktorú by mu táto právna forma mohla zverovať, považovať za dostatočný na to, aby sa vylúčila možnosť, že opatrenie pomoci, ktoré takáto spoločnosť prijme, by bolo pripísateľné štátu‘ (24).

43.

Avšak ‚… samotný fakt, že verejný podnik je pod kontrolou štátu, nepostačuje na to, aby sa opatrenia, ktoré tento podnik prijíma, ako napríklad predmetné opatrenia finančnej pomoci, pripisovali štátu. Je tiež potrebné preskúmať, či sa verejné orgány majú považovať za zaangažované akýmkoľvek spôsobom do schvaľovania týchto opatrení …‘ (25).

44.

Súdny dvor uviedol, že: ‚pripísateľnosť opatrenia pomoci, ktoré prijal verejný podnik, štátu, možno dedukovať zo súboru ukazovateľov vyplývajúcich z okolností prípadu a z kontextu, v ktorom sa dané opatrenie prijalo‘, ako napríklad:

‚jeho začlenenie do štruktúr verejnej správy, charakter jeho činností a ich vykonávanie na trhu v bežných podmienkach hospodárskej súťaže so súkromnými prevádzkovateľmi, právny štatút podniku (v zmysle jeho podliehania verejnému právu alebo súkromnému právu obchodných spoločností), intenzita dohľadu verejných orgánov nad riadením podniku, alebo akýkoľvek iný ukazovateľ, ktorý by v konkrétnom prípade poukazoval na zaangažovanie verejných orgánov alebo nepravdepodobnosť ich nezaangažovania do prijímania opatrenia, aj so zreteľom na jeho rozsah, obsah alebo podmienky, ktoré obsahuje‘ (26).

45.

Pokiaľ ide o činnosť samotnej BTS, Komisia podotýka, že 22. októbra 2007 akcionári BTS vymenovali na návrh Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky nového predsedu predstavenstva BTS. V tlačovej správe uverejnenej na internetovej stránke letiska sa uvádza, že (27):

‚Cieľom týchto zmien je najmä zvýšiť priechodnosť kľúčových rozhodnutí akcionárov – Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT) a Fondu národného majetku SR (FNM) – ako i oddeliť riadenie bežnej prevádzky letiska od riadenia rozvojových procesov‘.

46.

Pokiaľ ide vo všeobecnosti o prevádzku letiska, sú to činnosti, ktoré zohrávajú základnú úlohu vo viacerých politikách: v dopravnej politike, politike regionálneho alebo celoštátneho hospodárskeho rozvoja či politike územného plánovania. Verejné orgány vo všeobecnosti ‚nechýbajú‘, keď manažér letiska prijíma rozhodnutia, ktoré určujú dlhodobý rozvoj takejto infraštruktúry.

47.	Na základe týchto skutočností sa zdá, že štát je schopný kontrolovať činnosť BTS. V tomto štádiu preto Komisia nemôže vylúčiť, že rozhodnutie týkajúce sa uzavretia uvedenej zmluvy je pripísateľné verejným orgánom a predstavuje štátne zdroje.

3.1.2. Selektívna ekonomická výhoda

48.	V tomto prípade nie je verejné financovanie všeobecným opatrením, keďže je nasmerované jedinému podniku – leteckej spoločnosti Ryanair. Iné letecké spoločnosti prevádzkujúce lety z bratislavského letiska a na bratislavské letisko podľa všetkého nemajú tie isté podmienky.

49.

Slovenské orgány argumentujú, že BTS ‚sa správa ako každý iný podnikateľ na trhu, t. j. odplaty za služby poskytované leteckým prepravcom na letisku určuje vo vzťahu ku každému leteckému prepravcovi individuálne na základe negociácie, t. j. dohodou strán a v súlade so svojou obchodnou politikou‘ (28).

50.	Komisia preto musí preskúmať, či v tomto konkrétnom prípade bolo správanie BTS a.s. správaním subjektu verejného sektora, alebo správaním investora v trhovej ekonomike.

Zásada investora v trhovom hospodárstve

51.

Súdny dvor uviedol vo svojom rozsudku, že: ‚V tejto súvislosti by sa malo zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry môžu investície verejných orgánov do kapitálu podnikov, nech majú akúkoľvek podobu, predstavovať štátnu pomoc, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v článku 87 (predtým článok 92)‘ (29).

52.

V tom istom rozsudku Súdny dvor uviedol, že ‚S cieľom určiť, či majú takéto opatrenia povahu štátnej pomoci, je potrebné posúdiť, či by za podobných okolností súkromný investor, ktorý má veľkosť porovnateľnú s veľkosťou orgánov spravujúcich verejný sektor, mohol poskytnúť kapitál v tejto výške‘. Súdny dvor dodal, že: ‚Je potrebné dodať, že hoci správanie súkromného investora, s ktorým treba porovnať intervenciu verejného investora sledujúceho ciele hospodárskej politiky, nemusí zodpovedať správaniu bežného investora, ktorý umiestňuje svoj kapitál s cieľom realizácie zisku v pomerne krátkom čase, musí zodpovedať aspoň správaniu súkromnej holdingovej spoločnosti alebo súkromnej skupiny podnikov, ktorá sleduje štrukturálnu politiku, či už všeobecnú alebo sektorovú, a riadi sa perspektívou rentability z dlhodobého hľadiska‘ (30).

53.	Komisia preto musí preskúmať, či sa v tomto danom prípade správanie bratislavského letiska riadilo perspektívou rentability a či výhoda, ktorú údajne spoločnosť Ryanair využíva, predstavuje výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nemohla využívať.

54.

Zdá sa, že zmluva bola uzavretá v čase privatizácie letiska, a to údajne v posledný deň lehoty na predkladanie ponúk. Úspešní uchádzači informovali médiá, že neboli o zmluve informovaní (31). Z uvedeného dôvodu počas prípravy svojich ponúk na privatizáciu nezohľadnili vo svojich podnikateľských plánoch záväzky vyplývajúce zo zmluvy.

55.

V ročnej správe z roku 2006 uverejnenej na internetovej stránke letiska sa okrem toho uvádza, že:

‚Manažment spoločnosti v období pred ukončením zmluvy o predaji akcií dlhodobo neriešil závažné dopady vyplývajúce zo zmlúv s leteckými spoločnosťami (SkyEurope) a uzatváral nové zmluvy (Ryanair) bez náležitého rozboru služieb, alebo posúdenia ich postavenia z hľadiska súťaže‘ (32).

56.

Slovenské médiá okrem toho informovali, že Ryanair zaujal veľmi negatívny postoj k privatizácii letiska (33). Niektoré médiá údajne spájali tento negatívny postoj spoločnosti Ryanair k privatizácii s jeho zmluvou s letiskom. Existujú náznaky, že uzavretie zmluvy bolo možné iba s letiskom v štátnom vlastníctve a nebolo by možné, keby bolo letisko v súkromnom vlastníctve.

57.	Samotné slovenské orgány uvádzajú hľadisko ‚ekonomického rozvoja regiónu a možného prílevu investícií‘ a ‚iných sekundárnych a terciárnych ekonomických efektov‘ ako jednu z výhod plynúcich zo zmluvy (pozri odsek 32 rozhodnutia).

58.	Komisia preto pochybuje o tom, či sa správanie BTS riadilo perspektívami rentability. Nemožno tak vylúčiť, že uzavretím zmluvy bola spoločnosti Ryanair poskytnutá výhoda, ktorú by za normálnych trhových podmienok nemohla využívať.

3.1.3. Vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi

59.

Ak pomoc, ktorú poskytne členský štát podniku, posilní jeho postavenie v porovnaní s ostatnými podnikmi konkurujúcimi si v obchodovaní v rámci Spoločenstva, takéto podniky sa musia považovať za podniky ovplyvnené touto pomocou. Podľa ustálenej judikatúry (34) na to, aby opatrenie narušilo hospodársku súťaž, stačí, aby príjemca pomoci súťažil s inými podnikmi na trhoch, ktoré sú otvorené hospodárskej súťaži (35).

60.	Súbor liberalizačných opatrení známy ako ‚tretí balík‘, ktorý je v platnosti od roku 1993, umožnil všetkým leteckým dopravcom s licenciou Spoločenstva, aby mali od apríla 1997 prístup na vnútorný trh Spoločenstva bez akýchkoľvek obmedzení vrátane tarifných (36).

61.

Komisia uviedla v usmerneniach z roku 2005, že ‚Finančná pomoc vyplatená na začatie činnosti poskytuje … leteckej spoločnosti výhody, a môže mať teda za následok porušenie rovnováhy medzi spoločnosťami, pretože príjemcovi pomoci umožňuje znížiť jeho prevádzkové náklady. Pomoc rovnako môže nepriamo narušiť hospodársku súťaž medzi letiskami tým, že podporuje rozvoj určitých letísk a prípadne tým, že nabáda určitú spoločnosť »premiestniť sa« z jedného letiska na druhé letisko a premiestniť linku z letiska Spoločenstva na regionálne letisko. V takomto prípade predstavuje daná pomoc obvykle štátnu pomoc a musí byť oznámená Komisii‘ (odseky 77 a 78).

62.	Je preto pravdepodobné, že dané opatrenie má vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

3.1.4. Záver

63.

Komisia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že jej slovenské orgány neposkytli podmienky zmluvy, ani podrobné informácie o okolnostiach, za ktorých sa obchod uzatvoril, usúdila na základe informácií, ktoré má k dispozícii, že spoločnosť Ryanair bola zvýhodnená štátnou pomocou v podobe zliav na letiskových poplatkoch, ktoré by jej za normálnych trhových podmienok neboli poskytnuté.

64.	Pokiaľ slovenské orgány neposkytnú ekonomické zdôvodnenie zmluvy alebo akékoľvek iné informácie, ktoré by vylučovali poskytnutie takejto pomoci spoločnosti Ryanair, Komisia musí posúdiť opatrenie s cieľom určiť, či je zlučiteľné so spoločným trhom.

3.2. Právny základ hodnotenia

65.

3.3. Zlučiteľnosť pomoci

3.3.1. Ciele pomoci na začatie činnosti

66.	Malé letiská obvykle nemajú taký počet cestujúcich, ktorý je nutný na dosiahnutie kritického objemu a prahu ziskovosti.

67.

Aj keď sa určitým regionálnym letiskám môže dariť celkom dobre, pokiaľ im letecké spoločnosti, ktoré plnia záväzok služby vo verejnom záujme, zabezpečujú dostatočný počet cestujúcich, alebo ak štátne orgány uplatňujú programy pomoci sociálnej povahy, letecké spoločnosti uprednostňujú overené a vhodne situované centrálne letiská, ktoré umožňujú rýchle spojenia, majú ustálenú základňu cestujúcich a na ktorých letecké spoločnosti disponujú prevádzkovými intervalmi, ktoré nechcú stratiť. Okrem toho letiskové a letové politiky a investície sústreďovali po dlhé roky dopravu do významných národných metropol.

68.

Letecké spoločnosti preto často nie sú pripravené, aby bez náležitých stimulov riskovali otvorenie nových leteckých trás s odletom z neznámych a nevyskúšaných letísk. Z tohto dôvodu Komisia môže akceptovať, aby sa leteckým spoločnostiam za istých podmienok dočasne vyplácala verejná pomoc, ak ich táto pomoc motivuje otvoriť nové dopravné trasy alebo zaviesť nové termíny odletov z regionálnych letísk a prilákať väčší počet cestujúcich, čo by malo v stanovenom časovom horizonte umožniť dosiahnuť prah rentability. Komisia zabezpečí, aby takáto pomoc nezvýhodňovala veľké letiská, ktoré sú už z veľkej časti otvorené medzinárodnej doprave a hospodárskej súťaži (odseky 71 a 74 usmernení z roku 2005).

69.	V usmerneniach o letectve z roku 2005 sa stanuje súbor podmienok (v odseku 79), ktoré treba splniť, aby bola pomoc na začatie činnosti považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c).

3.3.2. Podmienky posúdenia zlučiteľnosti

70.

Vzhľadom na podmienky stanovené v odseku 79 usmernení z roku 2005 Komisia podotýka, že:

príjemca pomoci je držiteľom platnej prevádzkovej licencie vydanej členským štátom v zmysle nariadenia Rady (EHS) č. 2407/92 o licenciách leteckých dopravcov (38).

V danom prípade sa pomoc udelí leteckému prepravcovi (Ryanair), ktorý je držiteľom prevádzkovej licencie v súlade s vyššie uvedeným nariadením;

pomoc sa vypláca na trasy spájajúce regionálne letisko kategórie C a D s iným letiskom Únie.

Podľa informácií, ktoré poskytli slovenské orgány, bolo v roku 2006 na letisku odbavených celkovo 1 937 642 cestujúcich. To by znamenalo, že letisko patrí do kategórie C na účely usmernení z roku 2005. Spojenia s inými letiskami EÚ ako také v zásade spĺňajú toto kritérium.

Komisia však nemá žiadne informácie o tom, či sa ostatné letiská na príslušných trasách nachádzajú v EÚ alebo mimo nej. Komisia preto vyzýva slovenské orgány, aby jej poskytli informácie o súčasných a plánovaných trasách z Bratislavy a do Bratislavy, ktoré prevádzkuje Ryanair;

pomoc vyplatená leteckým spoločnostiam sa uplatňuje iba na spustenie nových dopravných ciest alebo nových termínov odletov. Pomoc nesmie mať za následok iba premiestnenie premávky cestujúcich z jednej linky na druhú alebo od jednej spoločnosti k druhej. Pomoc najmä nesmie spôsobiť presmerovanie premávky cestujúcich, ktoré nie je odôvodnené vzhľadom na frekvenciu a životaschopnosť existujúcich služieb s odletom z iného letiska v rovnakom meste, v rovnakej mestskej aglomerácii (39) alebo v rovnakom letiskovom systéme (40), ktorý zabezpečuje dopravu do rovnakej alebo porovnateľnej destinácie za rovnakých podmienok.

V danom prípade sa ukazuje, že preferenčné letiskové poplatky sa údajne vzťahujú skôr na nové letisko ako na novú destináciu (pozri časť 2.3.1 tohto rozhodnutia Informácie, ktoré poskytli sťažovateľ a médiá).

Od slovenských orgánov sa požaduje, aby poskytli informácie o všetkých trasách prevádzkovaných spoločnosťou Ryanair spolu s podrobnými údajmi o tom, ktoré sa považujú sa ‚nové destinácie‘ a ktoré sa považujú za ‚existujúce destinácie‘ na účely zmluvy s BTS. Taktiež sa od nich požaduje, aby poskytli zoznam trás prevádzkovaných inými leteckými spoločnosťami z Bratislavy a do Bratislavy;

trasa, na ktorú sa poskytne pomoc, sa musí ukázať byť v dlhodobom horizonte životaschopná, teda musí pokryť minimálne svoje náklady a to bez verejného financovania. Pomoc na začatie činnosti preto musí byť zostupná a časovo obmedzená.

Zdá sa, že zľavy poskytnuté spoločnosti Ryanair na existujúce destinácie zostanú v platnosti po dobu desiatich rokov (čo zodpovedá trvaniu zmluvy). V prípade nových plánovaných destinácií sa plánuje každoročné zvyšovanie letiskových poplatkov s cieľom dosiahnuť úroveň letiskových poplatkov pre existujúce destinácie o šesť rokov (pozri časť 2.3.1 tohto rozhodnutia Informácie, ktoré poskytli sťažovateľ a médiá). Zľavy sú preto degresívne a majú obmedzené trvanie.

Slovenské orgány však neposkytli informácie o rentabilite trás.

Na základe uvedených skutočností Komisia pochybuje o tom, či je toto kritérium splnené;

výška pomoci musí byť striktne spojená s dodatočnými nákladmi na začatie činnosti súvisiacimi s otvorením novej dopravnej cesty alebo nového termínu odletu, ktoré by prevádzkovateľ nemusel niesť za bežných prevádzkových podmienok.

Nezdá sa, že by údajné zľavy na letiskových poplatkoch súviseli s kompenzáciou dodatočných nákladov spojených s otvorením nových trás. Navyše sa ukazuje, že tieto zľavy sa uplatňujú aj na existujúce destinácie. Keďže Komisia nemá k dispozícii podmienky zmluvy, nemôže posúdiť, či je toto kritérium splnené;

výška a trvanie pomoci: zostupná pomoc sa môže poskytovať najviac tri roky. Výška pomoci nesmie v žiadnom roku prekročiť 50 % celkových oprávnených nákladov v danom roku a za celé obdobie trvania pomoci nesmie v priemere prekročiť 30 % oprávnených nákladov. Výška pomoci nesmie v žiadnom roku prekročiť 50 % celkových oprávnených nákladov v danom roku a za celé obdobie trvania pomoci nesmie v priemere prekročiť 40 % oprávnených nákladov. Ak je pomoc skutočne poskytnutá na obdobie 5 rokov, môže sa počas prvých troch rokov udržať na úrovni 50 % celkových oprávnených nákladov.

V danom prípade bola zmluva údajne uzavretá na desať rokov. V prípade nových plánovaných destinácií sa zľavy budú údajne znižovať s cieľom dosiahnuť úroveň poplatku pre existujúce destinácie v lehote šiestich rokov.

Keďže Komisia nemá k dispozícii podmienky zmluvy, nemôže posúdiť, či je kritérium maximálneho percentuálneho podielu a maximálneho trvania pomoci splnené.

‚V každom prípade však obdobie poskytovania pomoci na začatie činnosti leteckej spoločnosti musí byť podstatne kratšie ako obdobie, pre ktoré sa táto spoločnosť zaväzuje vykonávať svoje aktivity s odletom z daného letiska‘.

Zdá sa, že údajné zníženie letiskových poplatkov, ktoré je predmetom zmluvy, sa zhoduje s obdobím, na ktoré spoločnosť Ryanair uzavrela zmluvu. Ak sa to potvrdí, tak táto podmienka nebude splnená;

vyplatenie pomoci musí byť spojené so skutočným rastom počtu prepravených cestujúcich. V snahe zachovať stimulačný charakter pomoci a zabrániť zmene limitov by napr. jednotková suma na cestujúceho mala klesať so skutočným rastom počtu prepravených cestujúcich.

V danom prípade sa ukazuje, že existuje prepojenie medzi zľavami poskytnutými spoločnosti Ryanair a počtom prepravených cestujúcich;

nediskriminačné prideľovanie pomoci: každý verejný orgán, ktorý zvažuje poskytnúť podniku, prostredníctvom letiska alebo inak, pomoc na spustenie novej dopravnej cesty, musí svoj úmysel zverejniť s dostatočným časovým predstihom a s dostatočnou reklamou, aby sa všetkým zainteresovaným leteckým spoločnostiam umožnilo ponúknuť ich služby.

Nezdá sa, že by sa ktorémukoľvek inému leteckému prepravcovi ponúkli rovnaké poplatky alebo poskytli informácie o prebiehajúcom uzatváraní zmluvy;

obchodný plán, ktorý dokazuje dlhodobú životaschopnosť trasy aj po ukončení pomoci, a analýza dosahu novej trasy na konkurenčné trasy pred udelením pomoci na začatie činnosti.

Slovenské orgány neposkytli Komisii podnikateľský plán, ktorý by preukazoval životaschopnosť predmetných trás. Slovenské orgány nepredložili žiadnu analýzu vykazujúcu dosah nových trás na konkurenčné trasy. Komisia preto musí skonštatovať, že toto kritérium nie je splnené;

štáty dohliadajú na uverejnenie zoznamu dotovaných trás každý rok a pre každé letisko, pričom pre každú pomoc musí byť spresnený zdroj verejného financovania, príjemca pomoci, výška vyplatenej pomoci a počet cestujúcich, ktorých sa to týka.

Komisia nepreukázala, že informácie o údajnej štátnej pomoci plánovanej pre trasy z bratislavského letiska a na bratislavské letisko sú verejne dostupné;

odvolania: okrem odvolaní ustanovených smernicami nazývanými ‚verejné obstarávanie‘ 89/665/EHS a 92/13/EHS (41), v prípadoch, keď sa tieto smernice uplatňujú, je potrebné stanoviť mechanizmy odvolania sa na úrovni členských štátov na účely odstránenia akejkoľvek diskriminácie pri poskytovaní pomoci.

Týmto si dovoľujeme vyzvať slovenské orgány, aby poskytli Komisii informácie o odvolávacích postupoch platných v slovenskom právnom systéme, ktoré by mohli využiť tretie strany (iní leteckí prepravcovia), ktoré by chceli napadnúť zmluvu uzavretú medzi bratislavským letiskom a spoločnosťou Ryanair;

l)	sankčné mechanizmy sa musia uplatňovať v prípadoch, keď dopravca nedodržiava záväzky, ktoré prijal voči letisku pri vyplácaní pomoci. Komisii nie sú známe žiadne sankčné mechanizmy.

71.	Komisia preto pochybuje o tom, či podmienky zlučiteľnosti stanovené v usmerneniach z roku 2005 boli v danom prípade splnené.

3.3.3. Záver

72.	Na základe vyššie uvedeného posúdenia zlučiteľnosti Komisia pochybuje o tom, či možno opatrenie štátnej pomoci vyhlásiť za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

4. ROZHODNUTIE

Na základe uvedených skutočností sa Komisia rozhodla začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 659/1999.

V súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 659/1999, Komisia nariaďuje Slovenskej republike, aby do jedného mesiaca od prijatia tohto listu predložila všetky dokumenty, informácie a údaje potrebné na posúdenie pomoci/opatrenia a najmä:

—	podmienky zmluvy, ktorú bratislavské letisko uzavrelo s leteckým prepravcom Ryanair,

—	štúdie, interné dokumenty alebo iné písomnosti, na základe ktorých sa dojednala zmluva so spoločnosťou Ryanair,

—	podnikateľský plán letiska a všetky ostatné strategické dokumenty spolu s podnikateľskou stratégiou voči spoločnosti Ryanair,

—	pravidlá/okolnosti, na základe ktorých sú/boli dojednané poplatky s inými leteckými spoločnosťami a politika, na základe ktorej sa uplatňovali poplatky na iné spoločnosti prevádzkujúce lety na bratislavské letisko a z bratislavského letiska (Air Slovakia, ČSA, Lufthansa, SkyEurope),

—	akékoľvek existujúce zmluvy akcionárov medzi Fondom národného majetku a Slovenskou republikou týkajúce sa bratislavského letiska,

—	informácie požadované v odseku 70 tohto rozhodnutia.

V opačnom prípade Komisia prijme rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii. Komisia vyzýva slovenské orgány, aby bezodkladne predložili kópiu tohto listu potenciálnemu príjemcovi pomoci.

(1) ETREND, 31. marec 2006,

http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu; Pravda.sk.

(2) http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu

(3) http://www.natfund.gov.sk/

(4) Zákon č. 92/1991, par. 27 ods. 4.

(5) http://www.airportbratislava.sk/63/44.html

(6) http://www.airportbratislava.sk/files/docs/VS %20BTS %202006.pdf

(7) http://www.tvojepeniaze.sk/urad-neodsuhlasi-predaj-letisk-dmm-/sk_pludia.asp?c=A060813_194625_sk_pludia_p04

(8) Ú. v. EÚ C 312, 9.12.2005, s. 1.

(9) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).

(10) ETREND, 31. marec 2006,

http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu; Pravda.sk.

(11) Podrobné informácie o FNM sa nachádzajú na stránke:

http://www.natfund.gov.sk/

(12) Výročná správa za rok 2006 je uverejnená na stránke:

http://www.natfund.gov.sk/index.html

(13) Projekt 2004-SK-92801. Celkové náklady 2,2 milióna EUR, grant TEN-T 1,1 milióna EUR.

(14) http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu

(15) Odplata za pristátie, odplata za parkovanie lietadiel a odplata za použitie letiska cestujúcimi sa platí letisku. Odplaty za približovacie a letiskové riadenie vyberajú Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky.

(16) Dôverné obchodné tajomstvo. Pri výpočtoch sa použil príklad lietadla Boeing 737-800 so 189 sedadlami, MTOM – 69,9 s percentuálnym využitím kapacity lietadla 83 %.

(17) Dôverné informácie.

(18) Odlet + prílet.

(19) List z 9. marca 2007.

(20) Tamtiež.

(21) Rozsudok súdu z 12. decembra 1996, T-358/94, Air France/Komisia, Zb. s. II-2109, ods. 62.

(22) http://www.natfund.gov.sk/

(23) Zákon č. 92/1991, par. 27 ods. 4.

(24) Rozsudok súdu zo 16. mája 2002, C-482/99, Francúzsko/Komisia, Zb. 2002, s. I-04397, ods. 57.

(25) Tamtiež, ods. 52.

(26) Tamtiež, ods. 55 a 56.

(27) http://www.airportbratislava.sk/63/44.html

(28) List zo 7. marca 2007.

(29) Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003 v spojených veciach T-228/99 a T-233/99 Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia Európskych spoločenstiev, C-305/89, ods. 18.

(30) Tamtiež, ods. 19 – 20.

(31) http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu

(32) http://www.airportbratislava.sk/files/docs/VS %20BTS %202006.pdf

(33) http://www.tvojepeniaze.sk/urad-neodsuhlasi-predaj-letisk-dmm-/sk_pludia.asp?c=A060813_194625_sk_pludia_p04

(34) Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 1998 vo veci T-214/95 Het Vlaamse Gewest/Komisia, Zb. 1998, s. II-717.

(35) V usmerneniach z roku 2005 Komisia uznala, že verejné financie poskytnuté letisku sa môžu použiť na udržanie letiskových poplatkov na umelo nízkej úrovni s cieľom zatraktívniť dopravu a môžu výrazne narušiť hospodársku súťaž (odsek 38).

(36) Nariadenie Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 1), nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8) a nariadenie Rady (EHS) č. 2409/92 z 23. júla 1992 o cestovnom a sadzbách v leteckých dopravných službách (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 15).

(37) Ú. v. EÚ C 312, 9.12.2005, s. 1.

(38) Nariadenie Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992).

(39) Nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8).

(40) V zmysle článku 2 písm. m) nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8).

(41) Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 33). Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 76, 23.3.1992, s. 14).

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 167

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 51 2. júla 2008

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
	Komisia
2008/C 167/01	Oznámenie Komisie o vedení konania o urovnaní s cieľom prijať rozhodnutia podľa článku 7 a článku 23 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 v prípadoch kartelov ( 1 )	1

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
	Komisia
2008/C 167/02	Úroková miera použitá Európskou centrálnou bankou pri hlavných refinančných operáciách: 4,07 % dňa 1. júla 2008 — Výmenný kurz eura	7

	INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
2008/C 167/03	Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 70/2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom	8

2008/C 167/04	Súhrnné informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1857/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a odbyte poľnohospodárskych výrobkov, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001	10

	V Oznamy
	ADMINISTRATÍVNE POSTUPY
	Komisia
2008/C 167/05	Výzva k predkladaniu žiadostí Spotrebiteľská politika	13

	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Komisia
2008/C 167/06	Štátna pomoc – Slovenská republika — Štátna pomoc C 12/08 (ex NN 74/07) – Údajná nezákonná štátna pomoc: Zmluva medzi bratislavským letiskom a spoločnosťou Ryanair — Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 88 ods. 2 Zmluvy o ES ( 1 )	14

2008/C 167/07	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.5211 – Outokumpu/Sogepar) ( 1 )	25

2008/C 167/08	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.5198 – Ramius/Morgan Stanley/Phoenix Dichtungstechnik) — Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )	26

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,5775
JPY	Japonský jen	166,57
DKK	Dánska koruna	7,4574
GBP	Britská libra	0,79090
SEK	Švédska koruna	9,4578
CHF	Švajčiarsky frank	1,6055
ISK	Islandská koruna	125,64
NOK	Nórska koruna	8,0040
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	23,825
EEK	Estónska koruna	15,6466
HUF	Maďarský forint	235,96
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,7051
PLN	Poľský zlotý	3,3611
RON	Rumunský lei	3,6476
SKK	Slovenská koruna	30,196
TRY	Turecká líra	1,9569
AUD	Austrálsky dolár	1,6519
CAD	Kanadský dolár	1,6063
HKD	Hongkongský dolár	12,3023
NZD	Novozélandský dolár	2,0740
SGD	Singapurský dolár	2,1466
KRW	Juhokórejský won	1 661,03
ZAR	Juhoafrický rand	12,4690
CNY	Čínsky juan	10,8155
HRK	Chorvátska kuna	7,2388
IDR	Indonézska rupia	14 544,55
MYR	Malajzijský ringgit	5,1529
PHP	Filipínske peso	71,153
RUB	Ruský rubeľ	36,9910
THB	Thajský baht	52,830
BRL	Brazílsky real	2,5371
MXN	Mexické peso	16,3177