|
ISSN 1725-5236 |
||
|
Úradný vestník Európskej únie |
C 123 |
|
|
||
|
Slovenské vydanie |
Informácie a oznámenia |
Zväzok 51 |
|
Číslo oznamu |
Obsah |
Strana |
|
|
IV Informácie |
|
|
|
INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE |
|
|
|
Komisia |
|
|
|
Dozorný výbor OLAF |
|
|
2008/C 123/01 |
Správa o činnosti Dozorného výboru OLAF-u (december 2005 – máj 2007) |
|
|
SK |
|
IV Informácie
INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Komisia
Dozorný výbor OLAF
|
20.5.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 123/1 |
Správa o činnosti Dozorného výboru OLAF-u
december 2005 – máj 2007
(2008/C 123/01)
Členovia Dozorného výboru OLAF-u
Rosalind WRIGHTOVÁ
predsedníčka
predsedníčka Poradného zboru pre boj proti podvodom, Spojené kráľovstvo
Kálmán GYÖRGYI
hlavný poradca ministra spravodlivosti a presadzovania práva,
najvyšší štátny zástupca Maďarskej republiky (na dôchodku), Maďarsko
Luis LÓPEZ SANZ-ARANGUEZ
štátny zástupca na Najvyššom súde, Španielsko
Peter STRÖMBERG
riaditeľ Dozornej rady autorizovaných účtovných revízorov, Švédsko
Diemut R. THEATOVÁ
bývalá poslankyňa Európskeho parlamentu, bývalá predsedníčka Výboru pre kontrolu rozpočtu, Nemecko
OBSAH
PREDSLOV PREDSEDNÍČKY K SPRÁVE O ČINNOSTI DOZORNÉHO VÝBORU
ÚVOD
|
I. |
VYTVORENIE SÚČASNÉHO DOZORNÉHO VÝBORU A JEHO PRACOVNÉ POSTUPY |
|
I – 1. |
Vytvorenie súčasného dozorného výboru |
|
I – 1.1. |
Vymenovanie sekretariátu |
|
I – 1.2. |
Rokovací poriadok |
|
I – 2. |
Pracovné metódy |
|
I – 2.1. |
Zasadnutia |
|
I – 2.2. |
Sekretariát |
|
I – 2.3. |
Spravodajcovia |
|
II. |
MONITOROVANIE VYŠETROVACEJ FUNKCIE OLAF-u |
|
II – 1. |
Pravidelné monitorovanie z iniciatívy dozorného výboru (článok 11 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1073/1999) |
|
II – 2. |
Pravidelné monitorovanie založené na informáciách zasielaných dozornému výboru generálnym riaditeľom OLAF-u (článok 11 ods. 7 nariadenia (ES) č. 1073/1999) |
|
III. |
VZŤAHY S OLAF-OM, INŠTITÚCIAMI A PARTNERMI A ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI OLAF-U |
|
III – 1. |
Vzťahy s OLAF-om |
|
III – 1.1. |
Reorganizácia OLAF-u |
|
III – 1.2. |
Príručka OLAF-u |
|
III – 1.3. |
Návšteva tímov OLAF-u |
|
III – 1.4. |
Právna teória európskych súdov |
|
III – 2. |
Vzťahy s inštitúciami Spoločenstva a s partnermi a zainteresovanými stranami OLAF-u |
|
IV. |
STANOVISKÁ DOZORNÉHO VÝBORU |
|
IV – 1. |
Stanovisko týkajúce sa reformy nariadenia (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) |
|
IV – 2. |
Stanovisko k ukazovateľom výkonnosti OLAF-u |
|
IV – 3. |
Stanovisko k správam OLAF-u o vyšetrovaniach trvajúcich dlhšie ako deväť mesiacov |
|
IV – 4. |
Stanoviská k predbežnému návrhu rozpočtu OLAF-u na roky 2007 a 2008 |
ZÁVERY A ODPORÚČANIA
|
PRÍLOHA 1 |
Kalendár zasadnutí dozorného výboru |
|
PRÍLOHA 2 |
Stanovisko 2/2006 týkajúce sa reformy nariadenia (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), Doplňujúce stanovisko |
|
PRÍLOHA 3 |
Stanovisko 3/2006 Ukazovatele výkonnosti OLAF-u |
|
PRÍLOHA 4 |
Stanovisko 1/2007 k správam OLAF-u o vyšetrovaniach, ktoré prebiehali dlhšie ako deväť mesiacov |
|
PRÍLOHA 5 |
Stanovisko 1/2006 Predbežný návrh rozpočtu OLAF-u na rok 2007 a Stanovisko 2/2007 Predbežný návrh rozpočtu OLAF-u na rok 2008 |
PREDSLOV PREDSEDNÍČKY K SPRÁVE O ČINNOSTI DOZORNÉHO VÝBORU
Novoutvorený Dozorný výbor OLAF-u sa ujal funkcie od decembra 2005 a táto správa, ktorú vám s potešením predkladám, zahŕňa prvých 18 mesiacov vo funkcii.
OLAF je určený na boj proti podvodom, korupcii a protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Európskeho spoločenstva. Dozorný výbor bezvýhradne podporuje úsilia OLAF-u a je odhodlaný pracovať na zabezpečení nezávislosti OLAF-u v súvislosti s jeho vyšetrovacími funkciami prostredníctvom pravidelného monitorovania jednotlivých prípadov, poradenstva a v prípade potreby aj poskytovania konštruktívnej kritiky.
S týmto cieľom sme počas obdobia vo funkcii pracovali na vytvorení komplexného obrazu o spôsobe, akým OLAF pristupuje k svojím vyšetrovacím funkciám. Preskúmali sme jeho organizačnú štruktúru a posúdili, či poskytuje optimálny priestor na to, aby OLAF vykonával prácu efektívne a hospodárne. Predložili sme niekoľko účinných stanovísk k navrhovanej reforme príslušných nariadení EÚ, k rozpočtu OLAF-u a k prípadom OLAF-u, ktorých vyšetrovanie trvá dlhšie ako deväť mesiacov od otvorenia vyšetrovacích spisov a k mnohým iným otázkam.
Aj keď nám je jasné, že vyšetrovatelia OLAF-u sú väčšinou obetaví a angažovaní odborníci na boj proti podvodom, aspekty personálnej politiky OLAF-u nám dávajú určité dôvody k obavám. Tieto obavy sa sústreďujú najmä na veľmi vysoký podiel pracovníkov, ktorí sú dočasnými zamestnancami. Túto otázku sme nastolili pri mnohých príležitostiach v samotnom OLAF-e a v Komisii, pričom sa dosiahol určitý úspech v tom, že niekoľkým zamestnancom boli nedávno ponúknuté zmluvy na dobu neurčitú. Zamerali sme sa tiež na odborné vzdelávanie vyšetrovateľov a budeme úzko spolupracovať s OLAF-om s cieľom pomôcť generálnemu riaditeľovi pri zvyšovaní úrovne odbornej prípravy v oblasti interných a externých vyšetrovaní podvodov v nastávajúcich mesiacoch. Radi by sme tiež zaznamenali zvýšenie vodcovských a riadiacich schopností OLAF-u, ktoré by veľmi podporilo ochabujúcu morálku v rámci vyšetrujúcich tímov.
Tešíme sa na vykonávanie konštruktívnej práce v budúcnosti s cieľom pomôcť OLAF-u pri zlepšovaní jeho výkonnosti a efektívnosti. OLAF už je celosvetovo uznávaným vyšetrujúcim orgánom; dúfame, že s našou pomocou a poradenstvom, ktoré mu poskytneme ako nezávislý dozorný výbor, sa dokáže posunúť vpred a dosiahnuť svoje ciele.
Osobitne by som rada poďakovala sekretariátu dozorného výboru za jeho neúnavnú prácu počas nášho funkčného obdobia.
Rosalind WRIGHT
ÚVOD
Dozorný úrad Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) bol zriadený na účely posilnenia nezávislosti OLAF-u pravidelným monitorovaním jeho vyšetrovacej funkcie, ale bez zasahovania do výkonu prebiehajúceho vyšetrovania.
Dozorný výbor tiež pomáha generálnemu riaditeľovi OLAF-u pri plnení jeho povinností. Cieľom výboru je pritom podporovať prácu OLAF-u a zabezpečovať, aby sa jeho vyšetrovacia činnosť vykonávala na najvyššej úrovni.
Svoju úlohu plní predovšetkým prostredníctvom predkladania správ inštitúciám Spoločenstva a poskytovania stanovísk generálnemu riaditeľovi; prostredníctvom diskusií, kladenia otázok a v prípade, že to pokladá za vhodné a potrebné, vydáva odporúčania na zlepšenie pre OLAF.
Nezávislosť výboru je kľúčovým ukazovateľom zabezpečenia vlastnej nezávislosti OLAF-u. Dozorný výbor bol vymenovaný na základe spoločnej dohody Európskeho parlamentu, Rady a Komisie a pozostáva z „piatich nezávislých externých osôb, ktoré majú vo svojich príslušných krajinách kvalifikáciu požadovanú na obsadenie vedúcich funkcií súvisiacich s oblasťami činnosti úradu“ (1). Neprijímajú pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, orgánu, úradu či agentúry a dôsledne sa vyhýbajú akémukoľvek konfliktu záujmov, ktorý by mohol ohroziť ich nezávislosť: najmä akýmkoľvek rodinným alebo finančným záujmom (2).
Od dozorného výboru sa vyžaduje, aby každoročne predkladal inštitúciám správy o svojich činnostiach. Vzhľadom na čas, ktorý si vyžiadalo v roku 2006 zriadenie súčasného výboru a sekretariátu, ktorý mu pomáha, sa predpokladalo, že pri tejto príležitosti by rozšírená správa lepšie odrážala úplný rozsah jeho činností a lepšie by spĺňala potreby inštitúcií Spoločenstva. Táto správa o činnosti má zdôrazniť kľúčovú úlohu, ktorú hrá OLAF pri ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev.
I. VYTVORENIE SÚČASNÉHO DOZORNÉHO VÝBORU A JEHO PRACOVNÉ POSTUPY
I – 1. Vytvorenie súčasného dozorného výboru
Súčasný dozorný výbor bol vymenovaný s účinnosťou od 30. novembra 2005. Na prvom zasadnutí v decembri roku 2005 v Bruseli bola pani Rosalind Wrightová zvolená za predsedníčku výboru na obdobie jedného roka. V decembri roku 2006 bola opätovne zvolená na druhé volebné obdobie.
Bezprostredne po vymenovaní si výbor stanovil priority svojich činností; predovšetkým bolo nevyhnutné, aby mal výbor a jeho sekretariát vhodné nástroje na plnenie svojich povinností. Prvé úlohy, ktoré dozorný výbor vykonal, zahŕňali vymenovanie nového sekretariátu, jeho premiestnenie z Luxemburgu do Bruselu a revíziu vlastného interného rokovacieho poriadku dozorného výboru.
I – 1.1. Vymenovanie sekretariátu
Dozorný výbor na svojom prvom zasadnutí v decembri 2005 uskutočnil rozhovory s generálnym riaditeľom OLAF-u o zabezpečení nového sekretariátu s osobitným zreteľom na požadované právomoci a kvalifikáciu jeho pracovníkov pred ich vymenovaním. Dozorný výbor vymenoval a schválil prvých pracovníkov sekretariátu v januári 2006.
V čase vymenovania súčasného dozorného výboru bol sekretariát umiestnený v Luxemburgu. Vzhľadom na povinnosť dozorného výboru vykonávať pravidelné monitorovanie vyšetrovaní OLAF-u, ktoré si vyžaduje vysokú úroveň ochrany údajov, bezpečné kancelárie a prístup do systému riadenia prípadov (CMS), dozorný výbor rozhodol o premiestnení kancelárií sekretariátu z Luxemburgu do bezpečnostnej zóny OLAF-u v priestoroch v Bruseli v rámci budovy OLAF-u, kde predtým sídlil predchádzajúci dozorný výbor. Sekretariátu by to umožnilo efektívne vykonávať jeho funkcie a mal by takto možnosť skúmať určité problémy a diskutovať o nich s pracovníkmi OLAF-u, hneď ako sa vyskytnú, a uľahčilo by mu to tiež každodenný styk s inými výbormi a zainteresovanými stranami. Umiestnením v Bruseli sa tiež predíde vysokým nákladom na pravidelné cestovanie členov dozorného výboru a sekretariátu medzi Bruselom a Luxemburgom.
V rovnakom čase sa presťahovali archívy bývalého dozorného výboru a bezpečne sa uložili v samostatnom archíve a vykonala sa inventarizácia spisov.
I – 1.2. Rokovací poriadok
So zreteľom na stanoviská generálneho riaditeľa Právneho servisu Komisie v roku 2006 a závery a odporúčania Osobitnej správy Dvora audítorov č. 1/2005 o riadení Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) (3) dozorný výbor rozhodol o prepracovaní Rokovacieho poriadku, aby odrážal povinnosti, ktoré mu ukladá nariadenie (ES) č. 1073/1999, a neukladal povinnosti tretím stranám alebo neposkytol dozornému výboru legislatívne právomoci. Výbor prepracoval a prijal Rokovací poriadok v auguste 2006 (4).
Cieľom Rokovacieho poriadku je uľahčiť organizáciu práce výboru. Okrem iného zahŕňa zásady, ktorými sa upravujú činnosti dozorného výboru, výkon jeho právomocí, pracovné metódy a predsedníctvo, postupy na prijímanie stanovísk a úloha sekretariátu.
I – 2. Pracovné metódy
I – 2.1. Zasadnutia
Dozorný výbor uskutočnil počas vykazovaného obdobia šestnásť plenárnych zasadnutí v Bruseli (5). Zasadnutia výboru nie sú verejné a všetky dokumenty, na ktorých sa zakladajú, majú dôverný charakter; z hľadiska transparentnosti a s cieľom poskytovať inštitúciám pravidelné informácie o práci dozorného výboru sa však výbor rozhodol, že sprístupní svoje zápisnice OLAF-u a generálnym sekretariátom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.
Výbor rozhodol, že od začiatku svojho mandátu bude pravidelne pozývať generálneho riaditeľa OLAF-u, ako aj iných zamestnancov OLAF-u na svoje zasadnutia, aby sa oboznámil s fungovaním a pracovnými postupmi OLAF-u a s jeho interným rozhodovacím procesom. V priebehu vykazovaného obdobia generálny riaditeľ OLAF-u, Výkonná rada pre vyšetrovania a operácie, všetci riaditelia, niekoľko vedúcich útvarov a úradníci operačných a podporných útvarov individuálne predstavili svoju prácu výboru.
V súlade s týmto prístupom dozorný výbor pravidelne pozýval na svoje zasadnutia strany zainteresované vo výbore, ako aj partnerov OLAF-u.
I – 2.2. Sekretariát
Stály sekretariát, ktorý pre dozorný výbor zabezpečuje OLAF, zodpovedá za uľahčenie všetkých úloh pridelených výboru a prispieva k ich vykonávaniu na účely posilnenia nezávislosti OLAF-u. Sekretariát zabezpečuje účinné vykonávanie úloh pridelených dozornému výboru, najmä v súvislosti s monitorovaním vyšetrovacej funkcie OLAF-u a podporovaním práce dozorného výboru (6).
Sekretariát predstavuje základný prvok vo vykonávaní povinností výboru: „Pomáha predsedovi pri prípravách zasadnutí a ich vedení. Vypracováva návrh programu rokovania pre každé zasadnutie, vypracováva zápisnice zo zasadnutí, poskytuje členom výboru informácie a dokumenty, ktoré súvisia so všetkými oblasťami ich činností, pomáha pod dohľadom predsedu pri vypracovávaní textov a pomáha členom výboru predovšetkým pri vykonávaní ich funkcie spravodajcov. Za týmto účelom sa členovia sekretariátu zúčastňujú na zasadnutiach spoločne so spravodajcami, pokiaľ je to nevyhnutné pre vykonávanie ich úloh“ (7).
Pridelenie dostatočného počtu zamestnancov s potrebnou kvalifikáciou a právomocami je pre sekretariát nevyhnutné, aby mohol dozorný výbor úplne nezávisle plniť svoj zákonný mandát.
Nedostatočný počet zamestnancov sekretariátu vyvolával obavy od začiatku funkčného obdobia výboru, ktorý opakovane informoval OLAF o svojich potrebách bez konkrétnych výsledkov až do konca júna 2007, keď OLAF konečne zabezpečil výboru plný stav pomocných pracovníkov. Dozorný výbor preto pracoval takmer osemnásť mesiacov so značným nedostatkom pracovníkov, ktorý nevyhnutne ovplyvnil pracovný plán navrhnutý výborom na obdobie jeho mandátu.
Výbor to viedlo k tomu, aby dôrazne odporúčal OLAF-u ustanoviť v rozpočte na rok 2008 ôsmich zamestnancov sekretariátu a vyhradiť tieto pracovné miesta konkrétne pre sekretariát tak, ako to bolo v minulosti. Výbor dúfa, že inštitúcie vezmú toto odporúčanie do úvahy.
I – 2.3. Spravodajcovia
Každý z členov dozorného výboru sa ujal úlohy spravodajcu s cieľom pripravovať jeho rokovania alebo zasadnutia, ako aj vypracovávať správy alebo stanoviská, ktoré výbor prijal (8). Spravodajcovia sa tiež zúčastňovali na bilaterálnych stretnutiach s generálnym riaditeľom OLAF-u a s inými vyššími úradníkmi o záležitostiach, ktoré im boli zverené.
II. MONITOROVANIE VYŠETROVACEJ FUNKCIE OLAF-u
II – 1. Pravidelné monitorovanie z iniciatívy dozorného výboru (článok 11 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1073/1999)
Dozorný výbor aktívne a pravidelne monitoruje spôsob, akým OLAF vykonáva vyšetrovania s cieľom posilniť nezávislosť OLAF-u. Dozorný výbor môže na základe vopred ním stanovených kritérií (9) nezávisle vybrať určitý počet prípadov z každého sektora a preskúmať uzavreté vyšetrovacie spisy, ako aj hodnotiace správy, záverečné správy alebo akékoľvek iné jednotlivé dokumenty. Monitorovacia činnosť sa vzťahuje na prípady OLAF-u, kde vyšetrovanie prebieha, na posudzované prípady, ako aj na uzavreté prípady.
Dozorný výbor sa zaoberá systémovými aspektmi vyšetrovacích postupov OLAF-u a skúma tiež situácie, v ktorých by mohla byť počas vyšetrovania ohrozená nezávislosť OLAF-u. Vzhľadom na zdĺhavosť určitých vyšetrovaní prioritou výboru bolo preskúmať staré prípady, ktoré ešte neboli uzavreté.
V priebehu vykazovaného obdobia sa uskutočnilo niekoľko rokovaní medzi dozorným výborom a generálnym riaditeľom OLAF-u s cieľom dohodnúť sa na pracovnom postupe v súvislosti s prístupom k spisom jednotlivých prípadov vrátane prebiehajúcich vyšetrovaní. OLAF vyjadril obavy, pokiaľ ide o neobmedzený prístup dozorného výboru k spisom z prebiehajúcich prípadov, odvolávajúc sa na možné obmedzenia vyplývajúce z predpisov o ochrane osobných údajov so zreteľom na nariadenie (ES) č. 45/2001. Táto diskusia s generálnym riaditeľom OLAF-u a s úradníkom OLAF-u pre ochranu údajov bola časovo veľmi náročná, pričom dozorný výbor si v plnom rozsahu uvedomuje svoje povinnosti v oblasti ochrany údajov, ako sú stanovené v nariadení (ES) č. 1073/1999 (10).
OLAF sprístupnil pracovníkom sekretariátu svoj elektronický systém riadenia prípadov (CMS) v apríli roku 2006, čo im poskytuje možnosť prezerať si väčšinu dokumentov z prípadov v týchto štádiách: následné opatrenia, ukončené následné opatrenia, žiadne následné opatrenia, monitorovanie prípadov a uzavreté prípady. K prípadom, ktorých vyšetrovanie nie je ukončené, nebol vôbec umožnený elektronický prístup. Na konci vykazovaného obdobia sa nakoniec dospelo k praktickému riešeniu spoločne s generálnym riaditeľom OLAF-u, ktorý umožnil výboru neobmedzený prístup na účely skúmania týchto požadovaných prípadov.
Vzhľadom na uvedené prekážky výbor nemal možnosť vykonávať svoje monitorovacie povinnosti v plnom rozsahu, ako by si želal. Niekoľko uzavretých spisov sa preskúmalo v roku 2006 a ďalšie štyri sa v súčasnosti hodnotia. Zámerom dozorného výboru je oznámiť stanovisko k týmto prípadom.
II – 2. Pravidelné monitorovanie založené na informáciách zasielaných dozornému výboru generálnym riaditeľom OLAF-u (článok 11 ods. 7 nariadenia (ES) č. 1073/1999)
Dozorný výbor sa domnieval, že OLAF-u by prospelo aktívnejšie využívať následné opatrenia a reakcie na informácie, ktoré mu pravidelne zasiela generálny riaditeľ OLAF-u (11). Preto sa v tejto súvislosti venovala osobitná pozornosť monitorovacej úlohe výboru.
Generálny riaditeľ OLAF-u zasielal dozornému výboru mesačné prehľady tých prípadov, kde vyšetrovanie trvalo dlhšie ako deväť mesiacov. Vzhľadom na to, že 75 % prípadov OLAF vyšetroval dlhší čas, ukázalo sa prospešné dôkladne preskúmať všetky prípady, ktoré OLAF v súčasnosti eviduje, a to podľa jednotlivých mesiacov a sektorov a zistiť dôvody akýchkoľvek mimoriadnych omeškaní v procese vyšetrovania a v predpokladanom termíne ukončenia. Dozorný výbor preskúmal všetkých 150 správ z vyšetrovaní tohto druhu počas obdobia január – december 2006 a 25. apríla 2007 vydal stanovisko s presnými a konkrétnymi odporúčaniami (12). Od januára do mája 2007 výbor preskúmal 65 správ, ktoré budú predmetom samostatného stanoviska zahŕňajúceho obdobie od januára do decembra 2007.
Generálny riaditeľ zaslal dozornému výboru počas vykazovaného obdobia správy o prípadoch OLAF-u, v ktorých sa informácie postúpili vnútroštátnym súdnym orgánom členského štátu. Väčšinu týchto prípadov predložili súdni úradníci OLAF-u z Jednotky súdneho a právneho poradenstva na zasadnutiach dozorného výboru, aby sa s výborom prerokovali materiálne a procesné aspekty vyšetrovaní (13).
V tejto oblasti výbor zameral svoju pozornosť na štyri hlavné oblasti: i) náležité zohľadnenie premlčacích lehôt vyšetrovaní, ktoré OLAF zasiela vnútroštátnym súdnym orgánom, ii) zjavne nedostatočný stupeň zapojenia jednotky sudcov počas vyšetrovaní, iii) potreba, aby sa vo vyšetrovacích správach zohľadnili procesné požiadavky stanovené vo vnútroštátnom práve príslušného členského štátu a iv) posúdenie kvality a užitočnosti vyšetrovacích správ OLAF-u pre vnútroštátne súdne orgány. Za týchto okolností výbor prejavil iniciatívu pravidelne pozývať zástupcov súdnych orgánov na najvyššej úrovni z členských štátov na budúce zasadnutia. Prvé pozvanie bolo riadne adresované generálnemu prokurátorovi Španielska, ktorý ho prijal.
Generálny riaditeľ je povinný informovať dozorný výbor o prípadoch, v ktorých inštitúcia, orgán alebo agentúra nekonala podľa jeho odporúčaní. V období, ktorým sa zaoberá táto správa, neboli výboru postúpené žiadne také prípady. Výbor potrebuje tieto informácie, aby mohol okamžite konať.
Výbor tiež pravidelne dostával mesačné štatistiky o operačných činnostiach OLAF-u, ktoré následne skúmal. Samotné štatistické informácie obsiahnuté v týchto správach mali pre výbor len malé praktické využitie a v stanovisku, ktoré bolo vydané, sa odporúčalo, aby generálny riaditeľ OLAF-u stanovil presné ukazovatele výkonnosti založené nielen na kvantitatívnych, ale aj na kvalitatívnych parametroch (14).
Výbor okrem toho dostal od OLAF-u ročný plán riadenia OLAF-u, v ktorom bola zahrnutá jeho operačná činnosť na rok 2006. Výbor vzal do úvahy, že aj keď ciele stanovené v pláne boli chvályhodné, neboli konkrétne a prevažne neboli merateľné alebo sa nedali uskutočniť v stanovenom časovom rámci.
Dozorný výbor na základe návrhu Európskeho parlamentu (15) analyzoval reprezentatívnu vzorku neodôvodnených obvinení (16) zahŕňajúcu všetky sektory, z ktorých veľký počet je ešte stále predmetom analýzy.
III. VZŤAHY S OLAF-OM, INŠTITÚCIAMI A PARTNERMI A ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI OLAF-U
III – 1. Vzťahy s OLAF-om
III – 1.1. Reorganizácia OLAF-u
Generálny riaditeľ na začiatku vykazovaného obdobia vysvetlil výboru plánované zmeny v štruktúre OLAF-u a budúce prijatie novej organizačnej schémy, ktoré sa uskutočnilo v septembri 2006. Dozorný výbor predtým odporúčal, aby pred prijatím novej štruktúry a ako východisko pre OLAF vykonal analýzu silných stránok, slabín, príležitostí a rizík (analýza SWOT) OLAF-u. Táto analýza, ktorú vypracoval OLAF, bola predložená výboru len vo forme návrhu v marci 2007.
Výbor vyslovil mnohé obavy, pokiaľ ide o spôsob, akým sa vykonala reorganizácia, a jej vplyv na efektívnosť OLAF-u. Výbor bol prekvapený a sklamaný, že OLAF nepovažoval za vhodné vykonať pred uskutočnením organizačných zmien vlastnú analýzu SWOT, pričom poukázal na riziko oslabenia účinnosti novej štruktúry a následného škodlivého vplyvu na výkon jeho vyšetrovacích právomocí. Výbor považoval za užitočné, aby sa riaditeľstvo pre vyšetrovanie a operácie rozdelilo na dve zložky, pretože by sa tým zdôraznila ústredná vyšetrovacia funkcia OLAF-u. Stála a úzka koordinácia medzi obidvomi riaditeľstvami je však nevyhnutná, aby bolo možné náležite implementovať požadovanú vyšetrovaciu politiku OLAF-u.
Výbor sa zvlášť obával, že zmena názvu jednotky sudcov na „Jednotku súdneho a právneho poradenstva“, a tým aj náznak zmeny vo funkcii spolu s jej odčlenením od generálneho riaditeľa by oslabil jej schopnosť podporovať nezávislosť OLAF-u prostredníctvom záruky zákonnosti prebiehajúcich postupov. Plný stav príslušníkov súdneho zboru alebo starších prokurátorov z členských štátov v rámci OLAF-u tiež uľahčuje pokračovanie vyšetrovaní zo strany vnútroštátnych súdnych orgánov. Výbor tiež s určitým znepokojením zaznamenal, že jednotku sudcov opustilo niekoľko sudcov z členských štátov, ktorí neboli nahradení. Chýbajúca jednoznačná účasť tejto jednotky v hodnotiacej a vyšetrovacej práci by tiež mohla prekážať v správnom posudzovaní procesných a dôkazných požiadaviek na zabezpečenie úspešného stíhania prípadov.
III – 1.2. Príručka OLAF-u
Dozorný výbor vzal do úvahy, že existujúce operačné kapitoly príručky OLAF-u nepredstavujú súbor presných procesných pravidiel vyšetrovania. Pravidlá sú vypracované príliš obšírne a stručne na to, aby ich vyšetrovatelia OLAF-u mohli okamžite prakticky využiť. Výbor bol presvedčený, že prijatie jasnej, praktickej a užitočnej príručky pre vyšetrovania vrátane presných termínov, v rámci ktorých sa musia ukončiť jednotlivé etapy vyšetrovania, by posilnilo nezávislosť OLAF-u v tejto oblasti. Výbor odporúčal, aby sa vypracovala nová príručka pre operácie.
Generálny riaditeľ zaslal výboru na konci vykazovaného obdobia revidované stručné znenie príručky OLAF-u, ktoré nespĺňalo očakávania výboru, avšak potvrdil svoj záväzok vypracovať revidovanú príručku v súlade s odporúčaniami výboru do konca roku 2007.
III – 1.3. Návšteva tímov OLAF-u
Počas dvoch dní v novembri 2006 sa predsedníčka stretla s pracovníkmi jednotiek pre vyšetrovanie a operácie OLAF-u, aby zistila ich stanovisko k vedeniu vyšetrovaní OLAF-u a ku všetkým problémom, ktoré sa vyskytujú v ich každodennej práci.
Predsedníčka sa počas svojej návštevy stretla s väčšinou členov tímov ôsmich jednotiek pre vyšetrovania a operácie v OLAF-e a so všetkými vedúcimi jednotiek. Body, o ktorých sa rokovalo, zahŕňali: i) obmedzenia právnej základne na prácu OLAF-u v niektorých sektoroch a jeho obmedzená právna spôsobilosť na to, aby mohol zastávať svoje postavenie; ii) veľké administratívne zaťaženie vyšetrovateľov; iii) preťaženosť, nedostatočné personálne vybavenie jednotiek a problém dočasných zamestnancov; iv) osobitné skúsenosti potrebné v oblasti podpory finančných vyšetrovaní; v) potrebu skrátenej procesnej príručky OLAF-u; vi) poradnú úlohu jednotky sudcov; vii) otázku zviditeľňovania OLAF-u v rámci inštitúcií, ako aj naliehavú potrebu silnej podpory riadenia a účinného vedenia. Oznámenie o návšteve sa prerokovalo s generálnym riaditeľom v marci 2007.
III – 1.4. Právna teória európskych súdov
Výbor počas vykazovaného obdobia podrobne sledoval rozsudky európskych súdov, ktoré sa týkali OLAF-u. Preskúmal najmä rozsudok vo veci T-309/3 a diskutoval o ňom s generálnym riaditeľom OLAF-u. Dozorný výbor vyjadril svoju obavu a odporúčal mu, aby znovu preskúmal postupy OLAF-u a zaviedol prísne mechanizmy vnútornej kontroly, aby sa predišlo akémukoľvek konfliktu záujmov, ktorý by mohol ohroziť nezávislé vedenie vyšetrovaní a povesť OLAF-u v budúcnosti.
III – 2. Vzťahy s inštitúciami Spoločenstva a s partnermi a zainteresovanými stranami OLAF-u
Dozorný výbor určil udržiavanie pravidelných kontaktov s inštitúciami Spoločenstva a s partnermi a zainteresovanými stranami OLAF-u ako prioritu. Keďže OLAF nemá právomoci na začatie trestného stíhania alebo administratívneho, či disciplinárneho konania, úzka spolupráca OLAF-u s inštitúciami a príslušnými orgánmi, ako aj náležitá následná kontrola odporúčaní OLAF-u sú aj naďalej nevyhnutné pre úspešný výsledok vyšetrovaní OLAF-u. Dozorný výbor si bol zvlášť vedomý dôležitosti zlepšenia toku informácií medzi inštitúciami a orgánmi členských štátov a OLAF-om prostredníctvom proaktívnejšej implementácie ustanovení týkajúcich sa povinnosti informovať OLAF (17). Úlohou dozorného výboru je tiež pomáhať OLAF-u zabezpečovať, aby všetky strany, ktoré sú povinné s ním spolupracovať, skutočne s OLAF-om spolupracovali a aby sa dodržiaval duch Medziinštitucionálnej dohody z 25. mája 1999. Členské štáty, ako aj inštitúcie a príslušné orgány potrebujú jasné signály s cieľom predchádzať takému konaniu, ktoré by mohlo aktívne brániť OLAF-u v práci.
V snahe uskutočniť tieto ciele, ako aj získať spätnú väzbu, pokiaľ ide o OLAF, dozorný výbor sa dva razy stretol s predstaviteľmi Výboru pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu (COCOBU) a Dvoru audítorov; s podpredsedom Komisie pánom Kallasom; s generálnou tajomníčkou Komisie pani Dayovou; s riaditeľom Vyšetrovacieho a disciplinárneho úradu Komisie (IDOC) pánom Van Lierom; s predsedom pracovnej skupiny Rady pre boj proti podvodom počas nemeckého predsedníctva pánom Wetzom a s prezidentom Eurojustu pánom Kennedym.
Na základe týchto diskusií dospel dozorný výbor k záveru, že je potrebná užšia spolupráca medzi generálnymi riaditeľstvami Komisie a OLAF-om; že komunikačná politika OLAF-u a inštitúcií, pokiaľ ide o vyšetrovania OLAF-u, by mala vychádzať zo spojených predpokladov transparentnosti a medziinštitucionálnej lojality, ktoré umožňujú koherentnejšie informovanie širokej verejnosti; že sa musia zaviesť vhodné mechanizmy, aby sa vylúčili prípady de minimis z právomoci OLAF-u, ktorá by sa mala obmedziť na závažné záležitosti v súlade s jasnou vyšetrovacou politikou (ktorú má definovať OLAF); politika „nulovej tolerancie“ v prípade podvodov a korupcie nutne neznamená, že OLAF sa musí ujať všetkých prípadov, ak existujú iné mechanizmy na riešenie menej závažných záležitostí. Nakoniec, je potrebné zlepšiť výmenu informácií medzi OLAF-om a Eurojustom; dozorný výbor je pripravený zjednodušiť všetky vzťahy medzi týmito dvomi inštitúciami.
IV. STANOVISKÁ DOZORNÉHO VÝBORU
IV – 1. Stanovisko týkajúce sa reformy nariadenia (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (18)
Dozorný výbor od začiatku svojho funkčného obdobia pozorne sledoval vývoj v oblasti návrhu reformy nariadenia (ES) č. 1073/1999. Výbor uvítal odhodlanosť Komisie podporiť prácu OLAF-u a zlepšiť jeho operačnú efektívnosť. Výbor na žiadosť podpredsedu Komisie pána Kallasa vyjadril svoje najvážnejšie obavy, pokiaľ ide o návrh reformy a určitý počet pripomienok zameraných na procesné práva vyšetrovaných osôb; skúmala sa tiež dĺžka trvania vyšetrovaní, inštitucionálne aspekty textu a úloha navrhovaného poradcu pre revíziu.
Vzhľadom na otázky nezávislosti v súvislosti s vyšetrovaniami sa osobitná pozornosť venovala plánovanému medziinštitucionálnemu výboru pre boj proti podvodom zloženému z politických zástupcov inštitúcií, ktorý by nahradil súčasný dozorný výbor. Výbor usúdil, že takéto usporiadanie by nebolo lepšie na zabezpečenie nezávislosti OLAF-u. Naopak, so zreteľom na pôsobnosť OLAF-u vykonávať administratívne vyšetrovania v rámci inštitúcií mohlo by tu byť riziko, že sa stane zdrojom napätia medzi inštitúciami. OLAF už podlieha dôkladnému inštitucionálnemu skúmaniu (19).
Výbor takisto spochybnil nezávislosť plánovaného poradcu pre revíziu vymenovaného generálnym riaditeľom ako kontrolóra kvality a poradcu pre sťažnosti, pokiaľ ide o vyšetrovania OLAF-u. Jeho úloha sa prekrýva s monitorovacími právomocami dozorného výboru a s funkciami kontroly kvality, ktoré už boli pridelené vyšším riadiacim pracovníkom OLAF-u.
Osobitne sa tiež uvádzajú práva vyšetrovaných osôb, ktoré vyžadujú ďalšiu ochranu de lege ferenda. Dozorný výbor sa nazdáva, že čas vymedzený na vyšetrovacie postupy by sa nemal predlžovať, a nakoniec uvádza, že trvanie vyšetrovaní by sa mohlo skrátiť obsadením voľných miest vyšetrovateľov a prísnejšou kontrolou riadiacich pracovníkov.
IV – 2. Stanovisko k ukazovateľom výkonnosti OLAF-u (14)
Dozorný výbor zameral svoju pozornosť na výsledky dosiahnuté prostredníctvom vyšetrovaní OLAF-u a aktívne nabádal OLAF, aby predložil príslušné ukazovatele výkonnosti.
Výbor odporúčal generálnemu riaditeľovi OLAF-u, aby OLAF zaviedol osobitné ukazovatele výkonnosti pre rôzne oblasti svojej činnosti, ktoré by neboli založené na kvantitatívnych, ale aj kvalitatívnych parametroch. Pokiaľ ide o pracovnú náplň vyšetrovaní, ktorá je priamo spojená s oblasťou vyšetrovacej politiky, výbor tiež odporúčal implementáciu osobitných mechanizmov hodnotenia včasnosti postupov. Dozorný výbor okrem toho odporúčal generálnemu riaditeľovi, aby OLAF vykonal užívateľský prieskum zainteresovaných strán založený na správach od rôznych partnerov. V prieskume by sa pravidelne a nepretržite mohla hodnotiť úroveň dosiahnutých zámerov a cieľov. Generálny riaditeľ súhlasil s vykonaním takého prieskumu, ktorý podľa plánu začne v septembri 2007.
IV – 3. Stanovisko k správam OLAF-u o vyšetrovaniach trvajúcich dlhšie ako deväť mesiacov (12)
Dozorný výbor preskúmal 150 správ z tohto druhu vyšetrovaní zahŕňajúcich obdobie od januára do decembra 2006 vo všetkých sektoroch vyšetrovaní a operácií. Cieľom tejto analýzy bolo overiť, či boli vyšetrovania vykonávané nepretržite počas obdobia úmerného okolnostiam a zložitosti prípadu a určiť dôvody potenciálnych neprimeraných omeškaní.
Dozorný výbor uznal, že aj keď tieto správy obsahovali závažné a užitočné informácie, podstatné informácie, ktoré by umožnili výboru náležite plniť jeho monitorovaciu funkciu, chýbali.
Výbor dal generálnemu riaditeľovi osobitné odporúčania týkajúce sa začlenenia do budúcich správ konkrétnych informácií, ktoré by mohli byť užitočné jednak na účely dozorného výboru a jednak pre interných riadiacich pracovníkov OLAF-u poverených vedením vyšetrovaní. Informácie sa týkajú vzniku vyšetrovaných skutočností; premlčacie doby vyšetrovaných aktov; právny opis nezrovnalosti, ktorá je predmetom vyšetrovania; možné sankcie alebo právne dôsledky aktov, ktoré sú predmetom vyšetrovania a predpokladaný čas ukončenia vrátane odôvodnenia. Dozorný výbor tiež odporúčal vypustiť „taktické zdržanie“ ako dôvod neukončenia vyšetrovania a vyjadril znepokojenie nad chýbajúcou jasnou vyšetrovacou politikou.
Generálny riaditeľ OLAF-u prijal tieto odporúčania. OLAF však ešte musí prijať opatrenia v súvislosti s odporúčaniami dozorného výboru, aby sa zaviedli jasnejšie vyšetrovacie postupy a lepší dohľad nad jednotlivými prípadmi.
IV – 4. Stanoviská k predbežnému návrhu rozpočtu OLAF-u na roky 2007 a 2008 (20)
Výbor si je vedomý toho, že nezávislosť OLAF-u v rozpočtových a administratívnych záležitostiach má priamy vplyv na oblasť vyšetrovaní a operácií. Generálny riaditeľ má uskutočniť konzultácie s dozorným výborom o predbežnom návrhu rozpočtu predtým, ako ho zašle generálnemu riaditeľovi zodpovednému za rozpočty (21).
Dozorný výbor vydal počas vykazovaného obdobia dve stanoviská k tejto záležitosti. So zreteľom na predbežný návrh rozpočtu OLAF-u na rok 2008 výbor odporúčal, aby OLAF požiadal o ďalšie pracovné miesta výhradne v rámci vyšetrovacej funkcie, ktorá sa musí posilniť v súlade s novou organizačnou štruktúrou. Výbor tiež odporúčal generálnemu riaditeľovi OLAF-u, aby vyhradil pracovné miesta pre zamestnancov sekretariátu s cieľom plniť svoj mandát s úplnou nezávislosťou. Generálny riaditeľ však nezahrnul ani jedno z týchto odporúčaní do predbežného návrhu rozpočtu na rok 2008.
Pokiaľ ide o pracovníkov na dobu určitú, ktorí tvoria približne 20 % zamestnancov OLAF-u a z ktorých väčšina pracuje v oblasti vedenia a podpory vyšetrovaní, výbor odporúčal skôr stále ako dočasné pracovné miesta v OLAF-e s cieľom zabezpečiť nepretržitosť, účinnosť a nezávislosť vyšetrovaní. Nedostatok pracovnej stability v tomto sektore ovplyvňuje lojalitu, motiváciu a angažovanosť zamestnancov vo vzťahu k OLAF-u.
Výbor adresoval svoju obavu týkajúcu sa tejto záležitosti podpredsedovi Komisie pánovi Kallasovi a uvítal dohodu, ktorá sa dosiahla v máji 2007 medzi OLAF-om, Generálnym riaditeľstvom Komisie pre správu a zástupcami zamestnancov a v ktorej sa predpokladá previerka na účely predĺženia zmlúv na dobu neurčitú pre dočasných zamestnancov. Dozorný výbor však zaznamenal, že OLAF z administratívneho hľadiska nepôsobí nezávisle, jeho politiku ľudských zdrojov vykonáva generálne riaditeľstvo pre správu. Výbor sa zaujíma o túto záležitosť, pretože priamo ovplyvňuje vyšetrovaciu funkciu OLAF-u.
V oblasti ľudských zdrojov výbor zaznamenal naliehavú potrebu OLAF-u viac investovať do riadenia, ktoré je základom podpornej funkcie vyšetrovaní a pre nezávislosť OLAF-u je kľúčové. Dozorný výbor dôrazne odporúča, aby OLAF prijal trvalú stratégiu ľudských zdrojov s cieľom čo najviac zvýšiť využívanie existujúcich zdrojov v oblasti vyšetrovaní, lepšie riadiť ich pracovnú náplň a v súlade s tým organizovať vyšetrovacie tímy. Predsedníčka, ktorá sa zúčastnila na odbornej príprave OLAF-u ako pozorovateľka, odporúčala, aby výbor venoval osobitnú pozornosť potrebám vyšetrovateľov so zreteľom na vhodné a nepretržité vzdelávanie.
ZÁVERY A ODPORÚČANIA
I. Prvoradým cieľom dozorného výboru je posilňovať nezávislosť OLAF-u pravidelným monitorovaním jeho vyšetrovacej funkcie. Nezávislosť výboru je preto kľúčovým faktorom pri zabezpečovaní vlastnej nezávislosti OLAF-u.
II. Dozorný výbor pri vykonávaní svojej funkcie požiadal o úplný prístup k vyšetrovacím spisom OLAF-u v elektronickom systéme riadenia prípadov (CMS). Tento prístup nebol umožnený v súvislosti s prípadmi, ktoré sa vyšetrovali počas obdobia, na ktoré sa zameriavala správa. Z hľadiska schopnosti výboru vykonávať svoju právomoc to predstavovalo vážnu prekážku.
III. Dozorný výbor monitoroval celý rad vyšetrovacích spisov v papierovej forme a posúdil 215 správ z prípadov, v ktorých vyšetrovanie presiahlo deväť mesiacov. Výbor v týchto prípadoch odporúčal radikálne zmeny informácií obsiahnutých v správach s cieľom uviesť podrobné dôvody mimoriadnych omeškaní vo vyšetrovaniach a upozorniť na potenciálne premlčacie doby.
IV. K uvedeným omeškaniam prispieva to, že chýbajú jasné vyšetrovacie postupy a štruktúrovaný dohľad nad vyšetrovaniami. Dozorný výbor odporúča, aby OLAF prijal jasnú vyšetrovaciu politiku. Výbor dôrazne odporúča úplné prepracovanie operačných kapitol procesnej príručky OLAF-u s cieľom poskytnúť zrozumiteľný a užitočný pracovný nástroj pre vyšetrovateľov, vrátane presných termínov, v rámci ktorých sa musia ukončiť jednotlivé etapy vyšetrovania.
V. Dozorný výbor dôrazne odporúčal, aby OLAF zaviedol dôsledné mechanizmy vnútornej kontroly s cieľom vyhnúť sa všetkým prípadným konfliktom záujmov, ktoré by mohli ohroziť nezávislé vedenie jeho vyšetrovaní.
VI. Morálku zamestnancov OLAF-u nepriaznivo ovplyvnila nedávna neistota vyplývajúca z dočasných pracovných zmlúv a dozorný výbor odporúčal, aby sa tento problém naliehavo vyriešil; do konca vykazovaného obdobia sa prijali čiastočné riešenia.
VII. Vzhľadom na naliehavú potrebu, ktorú dozorný výbor stanovil, pokiaľ ide o silnú podporu riadenia a účinné vedenie, výbor dôrazne odporúča zlepšenie postupov riadenia a vedenia s cieľom podporiť účinnú tímovú prácu a výkon vyšetrovaní.
VIII. Dozorný výbor nadviazal kontakty s inštitúciami Spoločenstva a s partnermi a so zainteresovanými stranami OLAF-u a odporúča užšiu spoluprácu medzi Komisiou a OLAF-om a zlepšenú výmenu informácií medzi OLAF-om a Eurojustom.
IX. Dozorný výbor pozorne sledoval plánované zmeny v reštrukturalizácii organizácie OLAF a návrhy na radikálnu zmenu a doplnenie nariadenia (ES) č. 1073/99, ktorým sa upravuje vyšetrovacia funkcia OLAF-u. Výbor sa obáva, aby organizačné zmeny neoslabili úlohu jednotky sudcov v rámci OLAF-u, ktorá s jej špecializovanými znalosťami uplatniteľných právnych predpisov a postupov a miestnych stykov dokáže uľahčiť pokračovanie vo vyšetrovaniach zo strany členských štátov. Dozorný výbor sa tiež obával, aby navrhované zmeny nariadenia neohrozili nezávislosť OLAF-u alebo úlohu, ktorú hrá samotný výbor.
X. Dozorný výbor dôrazne odporúča, aby sa vyšetrovacie tímy OLAF-u posilnili o ďalšie pracovné miesta; aby sa zaviedli zlepšenia do odborného vzdelávania vyšetrovateľov a aby sa na zabezpečenie účinnej práce samotného výboru poskytlo dostatočné personálne zabezpečenie sekretariátu dozorného výboru a vyhradil sa dostatočný počet pracovných miest pre sekretariát.
(1) Článok 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1073/1999.
(2) Článok 4 Rokovacieho poriadku Dozorného výboru OLAF-u (Ú. v. EÚ L 33, 7.2.2007) a článok 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie zo 4. novembra 2005, ktorým sa vymenúvajú členovia Dozorného výboru Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. EÚ L 312, 29.11.2005, s. 49).
(3) Ú. v. EÚ C 202, 18.8.2005.
(5) Pozri prílohu 1.
(6) Článok 12 rokovacieho poriadku Dozorného výboru OLAF (Ú. v. EÚ L 33, 7.2.2007).
(7) Článok 12 ods. 4 tamtiež (Ú. v. EÚ L 33, 7.2.2007).
(8) Článok 8 tamtiež (Ú. v. EÚ L 33, 7.2.2007).
(9) t. j. vyšetrovania, ktoré prebiehajú dlhšie ako deväť mesiacov, závažnosť údajnej nezrovnalosti, finančný vplyv, zdroj informácií atď.
(10) Článok 8 ods. 4.
(11) Osobitná správa Dvora audítorov č. 1/2005 (Ú. v. EÚ C 202, 18.8.2005, s. 1).
(12) Pozri prílohu 4.
(13) V období od decembra 2005 do mája 2006 bolo podľa tejto schémy celkove oznámených 34 prípadov, z ktorých je 10 prípadov v štádiu vyšetrovania.
(14) Pozri prílohu 3.
(15) 2005/2184/(INI), bod 22.
(16) Príručka OLAF-u, strana 99, Neodôvodnené obvinenia: ak sa získajú informácie, ktoré jasne a jednoznačne nepatria do pôsobnosti OLAF.
(17) Článok 7 nariadenia (ES) č. 1073/1999.
(18) Pozri prílohu 2.
(19) Článok 12 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1073/1999.
(20) Pozri prílohu 5.
(21) Článok 6 rozhodnutia Komisie z 28. apríla 1999 (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 20).
PRÍLOHA 1
KALENDÁR ZASADNUTÍ DOZORNÉHO VÝBORU
2005
|
Mesiac |
Dátum zasadnutia |
|
December |
streda 14. |
2006
|
Mesiac |
Dátum zasadnutia |
|
Január |
streda 25. – štvrtok 26. |
|
Február |
utorok 21. – streda 22. |
|
Marec |
pondelok 20. – utorok 21. |
|
Apríl |
utorok 25. – streda 26. |
|
Máj |
utorok 30. |
|
Jún |
utorok 13. – streda 14. |
|
Júl |
pondelok 3. – utorok 4. |
|
September |
pondelok 25. – utorok 26. |
|
Október |
utorok 17. – streda 18. |
|
November |
pondelok 13. – utorok 14. |
|
December |
streda 13. – štvrtok 14. |
2007
|
Mesiac |
Dátum zasadnutia |
|
Január |
pondelok 29. – utorok 30. |
|
Marec |
pondelok 5. |
|
pondelok 26. – utorok 27. |
|
|
Apríl |
utorok 24. – streda 25. |
PRÍLOHA 2
STANOVISKO č. 2/2006
k reforme nariadenia č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)
1. Dozorný výbor OLAF (ďalej len „výbor“) sa na svojich zasadnutiach 21. a 22. februára, 20. a 21. marca a 25. a 26. apríla 2006 zaoberal predbežným návrhom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (ďalej len „návrh“). Dr. D. Theatová a Prof. K. Györgyi boli pozvaní, aby predniesli správu.
Výbor veľmi víta pripravenosť Komisie podporiť úrad OLAF v jeho práci, a pokiaľ je to možné zlepšovať jeho operatívnu efektivitu a účinnosť.
Nasledujúci text sa zameriava na tie problematické oblasti, ktoré výbor označil za zvlášť dôležité:
|
— |
procesné práva osôb dotknutých vyšetrovaním, |
|
— |
lehoty na realizáciu vyšetrovaní, |
|
— |
a inštitucionálne aspekty návrhu. |
2. Procesné práva osôb dotknutých vyšetrovaním
V návrhu sa poukazuje na to, že je potrebné ujasniť záruky uplatňujúce sa na vyšetrovanie. Je to v záujme právnej istoty a v záujme osoby dotknutej vyšetrovaním. Výbor víta najmä novú podobu článku 7a. Uvádza sa v ňom, že vyšetrovania by mali odhaľovať priťažujúce, ako aj poľahčujúce okolnosti.
Každé vyšetrovanie úradu OLAF, ktoré sa neukončí iným spôsobom, sa napokon postúpi na niektorý nezávislý súd niektorého členského štátu, kde v súlade so zákonnými požiadavkami nadobudne podobu formálneho konania so zvyčajnými procesnými zárukami. Výbor zároveň zastáva názor, že práva dotknutých osôb z hľadiska pripravovaného právneho predpisu, nie sú tak, ako sú v návrhu uvedené, dostatočné, a je potrebné ich posilniť. Týka sa to najmä týchto skutočností:
|
— |
Konanie prebieha s uplatnením zásady spravodlivého procesu a prezumpcie neviny (článok 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach). |
|
— |
Dotknutým osobám by podľa návrhu mali byť oznámené iba závery a odporúčania uvedené v záverečnej správe. Tieto však na prípadné podanie sťažnosti u poradcu pre revíziu nemusia postačovať, pretože sťažnosť sa bude týkať spôsobu, ktorým úrad OLAF dospel k takýmto záverom. Sťažovateľ musí byť teda oboznámený s tým, ako úrad k tomuto rozhodnutiu dospel. Preto musí mať prístup k celej správe alebo ku všetkým dôkazom, ktoré sa ho týkajú, aby mohol uplatniť svoje právo na obhajobu. Vo výnimočných prípadoch môže generálny riaditeľ odmietnuť poskytnúť prístup k informáciám o dotknutej osobe, pokým nebudú postúpené príslušným orgánom. Ako tu funguje kontrolná funkcia poradcu pre revíziu, alebo sa tu vôbec neuplatňuje? |
|
— |
Ak má výbor odôvodnené podozrenie, že vyšetrovatelia nie sú pri výkone svojich povinností nestranní, mali by byť z dôvodu zaručenia objektívnosti konania z účasti na ňom vylúčení. |
|
— |
Dotknutá osoba by mala mať právo predložiť dôkazy. |
Posilnením procesných práv dotknutých osôb by sa zároveň posilnila dôveryhodnosť vyšetrovaní úradu OLAF a záverov z týchto vyšetrovaní.
3. Lehoty na realizáciu vyšetrovaní
V platnom nariadení o úrade OLAF sa v článku 6 uvádza, že vyšetrovania sa vykonávajú bez prerušenia; dĺžka ich trvania musí byť úmerná okolnostiam a zložitosti prípadu. Ak vyšetrovanie trvá dlhšie ako deväť mesiacov, musí riaditeľ úradu OLAF podľa článku 11 ods. 7 platného nariadenia o úrade OLAF informovať dozorný výbor o príčinách, pre ktoré ešte nebolo možné ukončiť vyšetrovanie.
V článku 6 ods. 7 pripravovaného právneho predpisu sa uvádza, že vyšetrovanie, ktoré nemohlo byť uzavreté v lehote dvanástich mesiacov, môže byť v prípade určitého konania predĺžené až o šesť mesiacov a po ich uplynutí predĺžené opäť za tých istých podmienok.
Výbor v tom vidí riziko: Už v súčasnosti platná deväťmesačná lehota je problematická. Hoci je pravdou, že trvanie jednotlivých vyšetrovaní sa z rôznych dôvodov môže predĺžiť, výbor je proti prijatiu dlhších lehôt pre konania a namiesto toho odporúča, aby sa v návrhu zakotvila zásada, že vyšetrovania je potrebné urýchliť (zásada urýchľovania). V tejto súvislosti zastáva výbor názor, že je aspoň v určitom počte prípadov možné skrátiť trvanie konania a to obsadením asi sedemdesiatich voľných pracovných miest alebo posilnením hierarchickej kontroly trvania konaní …
4. Inštitucionálne aspekty
|
— |
Dozorný výbor zastáva názor, že by nezávislosť úradu OLAF potrebná pri jeho vyšetrovaniach mala byť posilnená prostredníctvom právnych predpisov. Navrhuje, aby sa do pripravovaného návrhu zaniesli tieto zásady:
|
|
— |
Vzhľadom na doterajšie skúsenosti je vo všeobecnosti potrebné zlepšiť spoluprácu medzi úradom OLAF a členskými štátmi, aby sa zabezpečila účinná ochrana finančných záujmov Európskej únie. Spolupráca nemôže prebiehať len smerom od úradu OLAF k členským štátom, ale vyžaduje si aj potrebný informačný tok medzi členskými štátmi, najmä medzi jeho príslušnými súdnymi orgánmi a úradom OLAF. Pozornosť je pri tom potrebné venovať najmä možnej účasti úradu OLAF na externých vyšetrovaniach vykonávaných zo strany príslušných orgánov členských štátov. |
|
— |
Výbor víta najmä skutočnosť, že sa v návrhu počíta so zachovaním dozorného výboru ako nezávislého odborného výboru, ktorý iba v rámci takzvaného štruktúrovaného dialógu s inštitúciami pozostáva zo zástupcov Parlamentu, Rady a Komisie. Je potrebné uviesť, že zástupcovia týchto troch inštitúcií majú na rozdiel od nezávislých členov výboru z rozhodnutia inštitúcií, ktoré zastupujú v štruktúrovanom dialógu, viazaný mandát. Štruktúrovaný dialóg bude prínosom, hlavne pokiaľ ide o vzťahy s týmito inštitúciami, môže však viesť k určitej politizácii práce úradu OLAF. Štandardná politická kontrola úradu OLAF je zaručená aj bez tohto štruktúrovaného dialógu napríklad v rámci rozpočtového absolutória. V štruktúrovanom dialógu s inštitúciami, pri ktorom vždy len jediný zástupca reprezentuje Radu, Parlament a Komisiu, hrozí, že dozorný výbor stratí svoju nezávislosť v prípade dôležitých otázok, ktoré sa môžu dotknúť aj vypracovania správy o jeho činnosti. Nie je jasné, čo sa rozumie pod formuláciou „aby sa vypracovali spoločné usmernenia“. V článku 8 návrhu sa uvádza spoluzodpovednosť dozorného výboru za dodržiavanie ochrany údajov a zachovávanie služobného tajomstva bez udania akýchkoľvek dôvodov. V článku 11 návrhu boli práva dozorného výboru na informácie oklieštené. V dôsledku návrhov na zmenu a doplnenie ods. 1 a 7 bude dozorný výbor dostávať informácie týkajúce sa vyšetrovaní vykonaných úradom OLAF, ktoré budú menej konkrétne, než informácie, ktorá dostával doteraz. Článok 12 návrhu vyvoláva otázku interinštitucionálneho charakteru právomocí generálneho riaditeľa úradu OLAF. V súčasnosti je generálny riaditeľ menovaný so súhlasom Rady a Parlamentu. To dáva jeho pozícii osobitnú legitimitu. V budúcnosti má Komisia iba vyzvať dozorný výbor, aby v rámci „štruktúrovaného dialógu“ poskytol nezáväzné stanovisko a potom vymenovať generálneho riaditeľa. Podľa názoru dozorného výboru to prináša značné oslabenie legitimity pozície generálneho riaditeľa. Vzhľadom na ťažkosti s poskytnutím druhého mandátu súčasnému generálnemu riaditeľovi úradu OLAF po vypršaní jeho prvého mandátu, výbor víta skutočnosť, že v budúcnosti bude generálny riaditeľ menovaný na obdobie siedmich rokov, ktoré nebude možné predĺžiť. Tým sa má posilniť jeho nezávislosť a zabrániť vzniku problematického medzivládia. (V návrhu je potrebné zosúladiť terminológiu, pokiaľ ide o výraz riaditeľ úradu OLAF a výraz generálny riaditeľ úradu). Pokiaľ ide o sekretariát dozorného výboru, je súčasný návrh v porovnaní s návrhom Komisie z februára 2004 umiernenejší. V tomto návrhu sa plánovalo, že sekretariát bude z administratívneho hľadiska patriť pod Komisiu. Podľa súčasného návrhu má podliehať úradu OLAF. Táto skutočnosť sa takisto dotýka nezávislosti dozorného výboru. Výbor chápe dôvod, prečo sa v návrhu počíta s vytvorením pozície poradcu pre revíziu. Dozorný výbor si však kladie otázku, či môže takýto poradca pre revíziu vykonávať svoju funkciu „v plnej nezávislosti“, keďže je menovaný generálnym riaditeľom, prípadne môže byť znovu menovaný a z pracovnoprávneho hľadiska, najmä pokiaľ ide o hodnotenie a služobný postup, podlieha generálnemu riaditeľovi. V návrhu by takisto malo byť vysvetlené, že dozorný výbor nemusí vykonávať svoju činnosť iba na základe štatistických a analytických správ poradcu pre revíziu. Aby mohol plniť svoju funkciu, ktorou je pravidelná kontrola vyšetrovacej činnosti úradu OLAF, musí mať výbor prístup k prípadom a nielen štatistikám, analýzam a stanoviskám poradcu pre revíziu. Vo všeobecnosti je potrebné jasne vymedziť kompetencie a zachovať najdôležitejšiu úlohu výboru, ktorou je zabezpečenie nezávislosti úradu. Článok 16 návrhu so svojimi mnohými odkazmi na iné právne akty nie je práve vzorom jasného právneho ustanovenia. Vo všeobecnosti by do návrhu mali byť začlenené ustanovenia nariadenia č. 2185/96. Tým by sa všetky vyšetrovacie právomoci úradu OLAF stanovili v jedinom právnom predpise a uľahčilo sa tak uplatňovanie práva. |
5. Toto stanovisko sa opiera o znenie dokumentu, ktorý bol súčasťou medziútvarovej konzultácie. Dozorný výbor medzičasom získal 30. mája, 14. júna a 4. júla ďalšie ústne informácie. Vyhradzuje si právo vydať doplňujúce stanovisko ku konečnému písomnému návrhu Komisie.
DOPLŇUJÚCE STANOVISKO
k zmene nariadenia (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)
1. Dozorný výbor OLAF vo svojom stanovisku č. 2/2006 privítal rozhodnutie Komisie zlepšiť prevádzkovú výkonnosť a účinnosť OLAFu a uviedol určitý počet poznámok zameraných na procesné práva vyšetrovaných osôb, na dĺžku vyšetrovania a na inštitucionálne aspekty tohto návrhu.
Tieto pripomienky sa vzťahujú na text, ktorý bol predložený na konzultácie medzi útvarmi Komisie. Toto doplňujúce stanovisko sa týka konečného návrhu, ktorý Komisia medzičasom predložila Európskemu parlamentu a Rade (1).
2. Dozorný výbor sa na svojom zasadnutí v dňoch 25. a 26. septembra 2006 preskúmal predovšetkým problematiku funkcie revízneho poradcu. Výbor dospel k názoru, že vytvorenie takejto funkcie by znamenalo:
|
— |
pridanie ďalšieho monitorovacieho článku k tým, ktoré už sú k dispozícii, a to napriek skutočnosti, že sa nezdá, žeby existoval dôkaz o tom, že terajšie prostriedky nepostačujú, |
|
— |
skomplikovanie a predĺženie konania, keď tak Európsky parlament, ako aj Rada požiadali, aby vyšetrovanie bolo čo najkratšie, |
|
— |
nastolenie otázky, do akej miery by mandát revízneho poradcu oslabil zodpovednosť generálneho riaditeľa OLAFu, |
|
— |
isté prekrývanie sa s úlohou dozorného výboru, vznik rizika duplicity a oslabenie úlohy výboru vo všeobecnosti, pričom samotný tento výbor bol ustanovený na základe spoločnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, |
|
— |
udelenie revíznemu poradcovi dvojitej úlohy kontrolóra kvality a poradcu pre vybavovanie sťažností, pričom revízny poradca by podával správy generálnemu riaditeľovi OLAFu a zároveň by monitoroval jeho činnosť, čo sú úplne protichodné úlohy. V organizačnej schéme OLAFu, ktorú prijala Komisia 1. septembra 2006, je funkcia kontrolóra kvality už priradená dvom poradcom pracujúcim v tíme riaditeľov dvoch riaditeľstiev, ktoré majú na starosti všetky vyšetrovania, |
|
— |
hoci návrh Komisie neobsahuje analýzu finančných vplyvov, Komisia odhaduje, že tieto náklady budú neprimerané vzhľadom na veľmi nízky počet prípadov, ktoré boli doposiaľ predložené, a že teda budú nezlučiteľné so zásadou rozumného vynakladania finančných prostriedkov. |
(1) KOM (2006) 244, v konečnom znení.
PRÍLOHA 3
Dozorného výboru
STANOVISKO č. 3/2006
Ukazovatele výkonnosti pre OLAF
1. Dozorný výbor na svojich zasadnutiach v dňoch 21. a 22. februára, 20. a 21. marca a 25. a 26. apríla 2006 diskutoval o ukazovateľoch výkonnosti a je s úradom OLAF zajedno v tom, že bude aktívne prispievať k ďalšiemu vývinu týchto ukazovateľov.
2. Ukazovatele výkonnosti pre rozličné oblasti činnosti umožnia OLAF-u sústrediť sa viac na výsledky, zvýšiť vo všeobecnosti kvalitu služieb poskytovaných najmä európskym inštitúciám, súdnym orgánom členských štátov a verejnosti, chrániť pritom finančné záujmy Spoločenstiev a pokračovať v boji proti podvodom a inej protizákonnej činnosti, ktorá škodí finančným záujmom Spoločenstiev.
3. Ako sa uvádza v ozname generálneho riaditeľa dozornému výboru z 12. apríla 2006, OLAF už začal vyvíjať ukazovatele výkonnosti.
Existujúce ukazovatele súvisia s prevádzkovou „činnosťou a výstupmi“ a majú kvantitatívny, respektíve štatistický charakter. Tieto ukazovatele umožňujú úradu OLAF merať v číslach napr. počet vyšetrovaní či aktivít spravodajskej služby atď. Dozorný výbor si uvedomuje význam kvalitného štatistického základu a kvantitatívnych ukazovateľov a nabáda OLAF, aby pokračoval v práci na zvyšovaní spoľahlivosti štatistických údajov.
4. Dozorný výbor berie na vedomie, že „sa začalo uvažovať aj o kvalitatívnych ukazovateľoch“ (oznam OLAF-u z 12. apríla 2006).
Dozorný výbor v súlade s medzinárodne uznanou metodikou na meranie výkonnosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa výkonnosť OLAF-u v rozličných oblastiach jeho pôsobnosti v budúcnosti merala tak kvalitatívnymi, ako aj kvantitatívnymi parametrami, ktoré umožnia merať nielen aktivity či výstupy, ale aj výsledky a efekt činnosti.
5. Kvalita sa zvyčajne meria posúdením toho, nakoľko organizácia splnila ciele v oblasti výstupov a výsledkov. To sa bežne meria zhodnotením tých stránok služieb, ktoré možno vyjadriť kvantitatívne. Pri určovaní kvantitatívnych cieľov sa vedenie rozhoduje, čo je dôležité, napr. ako dlho trvá poskytnúť službu, počet sťažností atď … (bod 6). Pri vyšetrovaniach, výsledkom ktorých je vyhotovenie spisu preukazujúceho, že nie je potrebné ďalej konať, alebo naopak obsahujúceho informácie dostatočné na to, aby na ich základe prokurátor alebo disciplinárny orgán mohli začať konať, sa kvalitatívne ciele vymedzujú ťažšie a najlepšie sa dajú merať prieskumami spokojnosti „klientov“ (bod 7).
6. Dozorný výbor berie na vedomie, že OLAF je „pod tlakom skrátiť priemerné trvanie prípadov“ (oznam OLAF-u z 12. apríla 2006) a že Európsky dvor audítorov odporučil zaviesť maximálnu lehotu pre trvanie vyšetrovania (správa Dvora, ods. 80).
Pokiaľ ide o trvanie vyšetrovania, dozorný výbor odporúča merať dodržiavanie zásady včasného uskutočňovania postupov a porovnávať pritom dĺžku vyšetrovania jednotlivých prípadov so štandardnými časovými lehotami, ktoré by malo vedenie stanoviť.
V tejto súvislosti sú všeobecne akceptované dva ukazovatele:
|
— |
miera vybavenia |
|
— |
a ukazovateľ neobjasnenosti. |
Miera vybavenia: mierou vybavenia sa meria, či si organizácia dokáže poradiť s pracovným zaťažením. Je to pomer počtu prípadov uzavretých v sledovanom období a počtu prípadov otvorených v tom istom období.
Ukazovateľ neobjasnenosti: ukazovateľ neobjasnenosti umožňuje organizácii merať pomocou noriem, ktoré vedenie stanoví pre dodržiavanie zásady včasného uskutočňovania postupov, vek vyšetrovacej agendy na pozadí tejto normy efektívnosti.
V tejto súvislosti sa ako dobrý príklad, ktorý by mohol OLAF primeraným spôsobom použiť, ponúka austrálsky federálny súd, ktorý pred časom rozhodol, že:
|
— |
podiel nevybavených prípadov starších ako šesť mesiacov môže byť najviac 10 %, |
|
— |
prípady musia byť vybavené do 24 mesiacov. |
7. Vo všeobecnosti sa pokladá za správne, že do stanovovania noriem by mali byť zapojení aj „klienti“, ktorí by mali ovplyvňovať posudzovanie kvality a hodnotenie poskytovania služieb.
Dozorný výbor zastáva názor, že OLAF by mal pravidelne robiť prieskumy spokojnosti európskych inštitúcií a vnútroštátnych orgánov a mal by týchto svojich „klientov“ nabádať, aby mu navrhovali zlepšenia, ktoré považujú za potrebné.
Prieskumy by sa mali sústreďovať na:
|
— |
technickú kvalitu práce, |
|
— |
relevantnosť poskytnutých informácií |
|
— |
a včasnosť poskytovania informácií. |
PRÍLOHA 4
STANOVISKO č. 1/2007
Správy úradu OLAF z vyšetrovaní, ktoré prebiehajú dlhšie ako deväť mesiacov
V Bruseli 25. apríla 2007
ÚVOD
Úloha dozorného výboru
Dozorný výbor Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) posilňuje nezávislosť úradu OLAF pravidelným monitorovaním jeho vyšetrovacej funkcie. V rámci tejto úlohy výbor dohliada aj na trvanie vyšetrovaní úradu OLAF, aby skontroloval, či sa vykonávajú nepretržite po celé obdobie, ktoré je úmerné okolnostiam a zložitosti prípadu (1).
Preto v prípade, že vyšetrovanie trvá dlhšie ako deväť mesiacov, je Generálne riaditeľstvo OLAF povinné informovať dozorný výbor o dôvodoch, pre ktoré ho nie je možné ukončiť a o predpokladanom čase na jeho ukončenie.
Novozvolenému dozornému výboru od začiatku jeho funkčného obdobia v decembri 2005 sa každý mesiac doručujú zhrnutia uvedených vyšetrovaní (ďalej len „deväťmesačné správy“), ktoré sa dôkladne preskúmajú, ako je stanovené v jeho vlastnom rokovacom poriadku (2).
Zámerom tohto preskúmania je analyzovať informácie poskytnuté generálnym riaditeľom s cieľom posúdiť trvanie vyšetrovaní a dôvody prípadných neprimeraných oneskorení. Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti 75 % vyšetrovaní, ktoré úrad OLAF začal, trvá dlhšie ako deväť mesiacov (3), však táto činnosť teraz nadobúda inú perspektívu. Prekročenie tejto lehoty nie je zriedkavé a v dôsledku toho sa zdá, že charakter „deväťmesačných správ“ ako varovného systému na kontrolu dĺžky vyšetrovaní sa zmenil a stratil svoj vplyv.
Pri preskúmaní „deväťmesačných správ“ zaslaných výboru sa hodnotili dve odlišné hľadiská:
|
— |
miera, v akej obsahujú primerané informácie umožňujúce dozornému výboru vykonávať monitorovaciu funkciu, najmä pokiaľ ide o potenciálnu existenciu neprimeraných oneskorení, |
|
— |
miera, v akej ich úrad OLAF môže použiť ako riadiaci nástroj na dovedenie vyšetrovania do úspešného konca v rámci primeranej lehoty. |
Metodika
Generálny riaditeľ úradu OLAF zaslal dozornému výboru mesačné zhrnutia vyšetrovaní pod názvom „Informácie pre DV OLAF, prípady otvorené dlhšie ako deväť mesiacov“, ktoré obsahovali tieto hlavné prvky (4):
|
— |
právny základ, |
|
— |
opis prípadu, |
|
— |
dátum začatia prípadu, |
|
— |
finančno-hospodársky vplyv, |
|
— |
dôvody neukončenia prípadu pripísané jednému (alebo viacerým) z týchto kritérií: boli pridelené značné zdroje, ale napriek tomu si rozsah vyšetrovacej práce vyžaduje viac času; taktické pozastavenie vyšetrovania; nedostatok zdrojov; nízka priorita spojená s pridelením obmedzených zdrojov; nedostatočná spolupráca, |
|
— |
ďalšie kroky, |
|
— |
predpokladaný čas na ukončenie vyšetrovania. |
Dozorný výbor sa na základe týchto informácií poskytnutých úradom OLAF snažil určiť prvky, ktoré by umožnili výboru posúdiť, či sa vyšetrovania robia nepretržite počas celého obdobia, ktoré je úmerné okolnostiam a zložitosti prípadu:
|
— |
predmet vyšetrovania, ktorým je právny opis nezrovnalosti, |
|
— |
referenčné dátumy: dátum alebo obdobie, kedy sa spáchali vyšetrované činy, dátum, kedy úrad OLAF získal informácie, a trvanie „štádia posudzovania“ prípadu pred prijatím rozhodnutia o začatí vyšetrovania, |
|
— |
potenciálne sankcie alebo právne dôsledky vyšetrovaných činov: disciplinárne, administratívne, finančné alebo trestnoprávne sankcie, |
|
— |
premlčacie lehoty vyšetrovaných činov: v rámci vnútroštátneho právneho systému aj právneho systému Spoločenstva, |
|
— |
závažnosť spôsobených dôvodov neukončenia prípadu, |
|
— |
odôvodnený predpokladaný čas na dokončenie vyšetrovania. |
SPRÁVY ÚRADU OLAF
Na účely predloženia tohto stanoviska dozorný výbor preskúmal „deväťmesačné správy“ zaslané úradom OLAF za obdobie od januára do decembra 2006, ktoré sa týkali 150 vyšetrovaní vo všetkých sektoroch: 19 vnútorných vyšetrovaní: Európske inštitúcie, deväť vnútorných/vonkajších vyšetrovaní: orgány EÚ, 30 vyšetrovaní týkajúcich sa priamych výdavkov a vonkajšej pomoci, 21 vyšetrovaní týkajúcich sa vonkajšej pomoci, 27 vyšetrovaní v oblasti poľnohospodárstva, 19 vyšetrovaní v oblasti ciel a 25 vyšetrovaní v oblasti štrukturálnych opatrení (5).
Vzhľadom na osobitný charakter každého sektora a rôzne procesné pravidlá vzťahujúce sa na každý sektor sa analýza uskutočnila s využitím prístupu podľa sektora. Cieľom je však dosiahnuť komplexné závery.
Vnútorné vyšetrovania: Európske inštitúcie
Úrad OLAF plní v týchto druhoch vyšetrovaní vedúcu úlohu a využíva jasné procesné právomoci (6).
Zistilo sa, že predmet vyšetrovania, ktorým je právny opis nezrovnalosti, sa uviedol iba vo veľmi malom počte prípadov (7). V takýchto prípadoch sa používajú rôzne právne opisy, a to „konflikt záujmov (článok 14 služobného poriadku)“, „porušenie článku 22 služobného poriadku a článku 57 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách“ alebo „únik tajných informácií (článok 86 ods. 2 služobného poriadku)“, pričom takýto opis umožňuje zhodnotiť závažnosť prijatých vyšetrovacích opatrení a primerané trvanie vyšetrovaní.
Osobitná pozornosť sa venovala posúdeniu premlčacích lehôt vyšetrovaných činov. Nikdy sa však neuvádza dátum spáchania týchto činov (8), ani trvanie „štádia posudzovania“ vykonaného úradom OLAF pred prijatím rozhodnutia o začatí vyšetrovania, hoci niekedy sa uvádza dátum získania informácií úradom OLAF. Nikdy sa neuvádza odkaz na potenciálne sankcie alebo právne dôsledky vyšetrovaných činov.
Dôkladne sa preskúmala závažnosť dôvodov neukončenia prípadu; dôvody zaškrtnuté vo vzorovej správe vo všeobecnosti často nezodpovedajú dôvodom vysvetleným v nasledujúcich správach. Osobitná pozornosť sa venovala „taktickému pozastaveniu vyšetrovania“, ako často uvádzanému dôvodu. Tento dôvod nie je jasne vysvetlený a odôvodnený; „operatívne dôvody“, zložitosť prípadu alebo chýbajúca odpoveď od iných útvarov boli uvádzané ako odôvodnenia prístupu „taktického pozastavenia“, ktorý často vedie k dlhým obdobiam nečinnosti (9). Tento druh nečinnosti sa zistil aj pri iných vyšetrovaniach (10).
Rovnako sa overilo, že sa uvádza predpokladaný čas na dokončenie vyšetrovaní, neuvádzajú sa však žiadne osobitné podrobnosti, ktorými by sa odôvodnila navrhnutá lehota. To obvykle nezávisí od uskutočnenia vyšetrovacích činností úradom OLAF, ale od vonkajších faktorov.
Vnútorné/vonkajšie vyšetrovania: orgány EÚ
Úrad OLAF zohráva v týchto druhoch vyšetrovaní (11) vedúcu úlohu.
Overilo sa, že nie vždy sa uvádza predmet vyšetrovania, ktorý je právnym opisom nezrovnalosti.
Často sa uvádza dátum získania informácií úradom OLAF. Neuvádza sa však dátum spáchania vyšetrovaných činov, ani trvanie obdobia posudzovania. V dôsledku toho sa v „deväťmesačných správach“ neuvádzajú potenciálne sankcie, ani premlčacie lehoty.
Najbežnejšími uvádzanými dôvodmi nedokončenia prípadov sú „nízka priorita spojená s nedostatkom zdrojov“ a „rozsah vyšetrovaní“.
Je potrebné poznamenať, že takmer nikdy sa neuvádza predpokladaný čas na dokončenie vyšetrovania (12).
Priame výdavky a vonkajšia pomoc
Úrad OLAF plní vedúcu úlohu v tejto oblasti, v ktorej sú pravidlá vykonávania vyšetrovaní založené aj „na platných dohodách s tretími krajinami“ (13).
Zaznamenalo sa systematické a podrobné uvádzanie právneho základu, na ktorom sú založené vyšetrovania. Predmet vyšetrovaní je jasne vysvetlený, hoci sa neuvádza právny opis príslušných nezrovnalostí. V tejto súvislosti sa potenciálne sankcie alebo právne dôsledky nezrovnalostí uvádzajú iba vtedy, keď sú trestnoprávneho charakteru. V niekoľkých prípadoch sa uvádza odkaz na premlčacie lehoty (14).
Pokiaľ ide o referenčné dátumy, v správach nie je vždy viditeľne uvedený dátum získania informácií úradom OLAF (15). Podobne sa neuvádza trvanie „štádia posudzovania“, ani dátum alebo obdobie, kedy došlo k spáchaniu vyšetrovaných činov.
Za osobitnú zmienku stoja „rozsah vyšetrovacej práce“ a „nízka priorita spojená s pridelením obmedzených zdrojov“, ako aj „nedostatok zdrojov“, ktoré sú bežne používanými dôvodmi nedokončenia vyšetrovaní.
Predpokladaný čas na dokončenie vyšetrovania sa uvádza vždy a ďalšie opatrenia, ktoré sa majú prijať pri vyšetrovaniach, sú dobre vysvetlené.
Vonkajšia pomoc
Ako bolo uvedené v predošlom oddiele, úrad OLAF plní v tejto oblasti vedúcu úlohu (16). Zistilo sa, že nie vždy sa uvádzajú právne odkazy na dohody s tretími krajinami, v ktorých prebieha vyšetrovanie.
Zistilo sa, že trvanie „štádia posudzovania“ pred prijatím rozhodnutia o začatí vyšetrovania je dlhé (17). Dátumy získania informácií úradom OLAF sa uvádzajú správne. Neuvádza sa však dátum spáchania vyšetrovaných činov, ani potenciálne sankcie alebo právne dôsledky. V správach sa neuvádzajú žiadne zmienky o premlčacích lehotách.
Osobitná pozornosť sa venovala dôvodom neukončenia vyšetrovaní: dôvody, medzi ktoré patrí „taktické pozastavenie vyšetrovania“ a „rozsah vyšetrovacej práce“, často zodpovedajú tomu, že úrad OLAF čaká na dokončenie auditov, ktoré vykonávajú vonkajšie audítorské firmy, bez akejkoľvek aktívnej účasti alebo dôkladnej následnej kontroly zo strany úradu OLAF. Z obsahu „deväťmesačných správ“ nie je jasná pridaná hodnota práce úradu OLAF v tejto oblasti.
Vždy sa uvádza predpokladaný čas na ukončenie vyšetrovania a často sa uvádzajú jasné ďalšie opatrenia vo vyšetrovaniach.
Poľnohospodárstvo
Úrad OLAF má silné a osvedčené zákonné právomoci vykonávať vyšetrovania v tejto oblasti (18). Tento sektor však zahŕňa aj colné prípady, ktoré sa týkajú poľnohospodárskych produktov a v ktorých úrad OLAF plní najmä koordinačnú a pomocnú úlohu. Väčšina „deväťmesačných správ“ zaslaných dozornému výboru patrí do druhej spomenutej kategórie.
V colnej oblasti je právny základ, ako aj právny opis nezrovnalosti obvykle dobre vymedzený. Chýba však odkaz na právne dôsledky nezrovnalostí, ako aj na skončenie premlčacích lehôt na prijatie opatrení proti tým, ktorí sa vyhýbajú plateniu ciel. Okrem toho sa zriedkavo uvádza dátum získania informácií úradom OLAF a neuvádza sa trvanie obdobia posudzovania.
Zistilo sa, že do týchto druhov prípadov bolo často zapojených niekoľko členských štátov a tieto štáty neodpovedajú včas na žiadosť o pomoc zaslanú úradom OLAF. Hoci v mnohých zhrnutiach sa ako dôvod neukončenia vyšetrovania uvádza „rozsah vyšetrovacej práce“, tento dôvod sa často spája s „dlhými oneskoreniami pri získavaní odpovedí od členských štátov“. Je možné, že v dôsledku toho sa neuvádza predpokladaný čas na ukončenie vyšetrovania (19) a ak sa uvádza, neuvádza sa jasné odôvodnenie vysvetľujúce uvedený dátum.
V oblasti vyšetrovaní týkajúcich sa výlučne poľnohospodárstva sa zistilo, že finančný vplyv so zreteľom na financovanie Spoločenstva nie je v „deväťmesačných správach“ niekedy jasne určený (20). To má potom vplyv na skutočnosť, že sa neuvádza právny opis nezrovnalosti, ani prípadné administratívne alebo trestnoprávne dôsledky. Chýba aj jasný odkaz na dátumy alebo obdobie, kedy boli spáchané vyšetrované činy, a na premlčaciu lehotu.
Clá
Úrad OLAF vykonáva v tejto oblasti koordinačnú a pomocnú úlohu a trvanie prípadov značne závisí od opatrení členských štátov alebo príslušných tretích krajín. To je dôvod, ktorý sa neustále uvádza v „deväťmesačných správach“ ako dôvod nevyriešenia prípadov.
Ťažšie bolo určiť, do akej miery bolo pre tieto druhy prípadov stanovené „deväťmesačné“ obdobie, vzhľadom na to, že je to základná povinnosť členských štátov.
Zistilo sa, že právny základ je dobre vysvetlený a zhrnutie prípadu je podrobné a hodnotné. Neuvádzajú sa však dátumy, kedy sa vyšetrované činy stali, ani premlčacie lehoty.
Zistilo sa tiež, že predpokladaný čas na dokončenie vyšetrovania uvedený v „deväťmesačných správach“ sa týka aj opatrení, ktoré majú byť prijaté členskými štátmi.
Štrukturálne opatrenia
Úrad OLAF využíva stabilný základ na vykonávanie vyšetrovaní v tejto oblasti (21). V prípade mnohých zaslaných „deväťmesačných správ“ však úrad OLAF nevykonáva vyšetrovanie, ale skôr poskytuje pomoc vnútroštátnym súdnym alebo administratívnym orgánom (22).
Predmet vyšetrovania, ktorým je právny opis nezrovnalosti, sa uvádza. Chýba však jasný prehľad o procese financovania Komisiou charakteristický pre rozpočet Spoločenstva pre daný prípad v „deväťmesačných správach“.
Uvádza sa dátum získania informácií úradom OLAF a v niektorých prípadoch sa uvádza odkaz na „štádium posudzovania“, hoci dátum spáchania vyšetrovaných činov sa nikdy neuvádza.
Potenciálne sankcie alebo právne dôsledky vyšetrovaných činov sa osobitne neuvádzajú a premlčacie lehoty v rámci právnych systémov Spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych systémov sa nikdy neanalyzujú, napriek tomu, že v niekoľkých vyšetrovaniach existujú jasné zmienky o potenciálnych trestných činoch (23).
„Nedostatok zdrojov“ alebo „rozsah vyšetrovacej práce“ sú často uvádzané dôvody neukončenia prípadu, hoci niekedy úplne nezodpovedajú dôvodom vysvetleným v nasledujúcich správach, alebo sa týkajú osobitných úloh vyšetrovateľov v tejto oblasti (24).
V oblasti poskytovania pomoci vnútroštátnym súdnym orgánom sa ako dôvod uvádza „charakter prípadu (pomoc v trestnoprávnej oblasti)“ (25).
Predpokladaný čas na ukončenie prípadu je obvykle stanovený, hoci bez uvedenia akýchkoľvek presných podrobností.
ZÁVERY A ODPORÚČANIA
Informácie, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v „deväťmesačných správach“ zasielaných dozornému výboru, sú výstižné a užitočné. Prvky, medzi ktoré patrí opis prípadu, prijaté opatrenia, finančný vplyv a ďalšie navrhnuté opatrenia, sú naďalej dôležitými pre pochopenie posudzovaného vyšetrovania. Pri preskúmaní „deväťmesačných správ“ sa však ukázalo, že chýbajú rozhodujúce prvky, ktoré dozorný výbor potrebuje na vykonanie svojej monitorovacej úlohy, pokiaľ ide o trvanie vyšetrovaní. Dozorný výbor sa okrem toho domnieva, že začlenenie týchto prvkov do „deväťmesačných správ“ bude prospešné aj pre zlepšenie riadenia prebiehajúceho vyšetrovania v danom štádiu prípadu.
Monitorovacia funkcia dozorného výboru
|
— |
Súčasná forma „deväťmesačnej správy“ neobsahuje všetky dôležité informácie, ktoré dozorný výbor potrebuje, aby určil, či sa vyšetrovania vykonávajú po celé obdobie, ktoré je primerané okolnostiam a zložitosti prípadu. Forma zhrnutia „deväťmesačných správ“ by sa mala zmeniť tak, aby zahŕňala doplňujúce prvky, ktoré by umožnili účinne posúdiť priebeh vyšetrovaní. Medzi tieto prvky by mali patriť: právny opis nezrovnalosti, dátum alebo obdobie, kedy boli spáchané vyšetrované činy, trvanie „štádia posudzovania“ pred prijatím rozhodnutia o začatí prípadu, potenciálne sankcie alebo právne dôsledky vyšetrovaných činov a premlčacie lehoty pre vyšetrované činy. |
|
— |
Neuvádzanie premlčacích lehôt v „deväťmesačných správach“ nedovoľuje dozornému výboru posúdiť primerané trvanie opatrení, ktoré boli prijaté a navrhnuté na vykonanie vyšetrovaní. V zhrnutiach „deväťmesačných správ“ by sa mali osobitne zdôrazniť a analyzovať premlčacie lehoty. |
|
— |
Informácie uvádzané v „deväťmesačných správach“ v niektorých sektoroch nie sú dostatočné na vytvorenie jasnej predstavy o cieli vyšetrovaní, dôvodoch oneskorení a ich právnych dôsledkoch. Najmä „taktické pozastavenie vyšetrovania“ ako dôvod neukončenia vyšetrovania nie je vo väčšine prípadov dostatočne opodstatnený, ani vysvetlený. Okrem toho by sa časté využívanie dôvodu „nízka priorita spojená s nedostatkom zdrojov“ mohlo považovať za chýbajúcu jasnú politiku vyšetrovania. Pojem „taktické pozastavenie vyšetrovania“, ktorý sa používa v „deväťmesačných správach“ by sa mal buď presne vymedziť alebo vypustiť. Tento dôvod neukončenia vyšetrovania by sa mal využívať obozretne a presne. Odporúča sa aj zamyslieť sa nad dôsledkami dôvodu „nízka priorita spojená s nedostatkom zdrojov“. |
|
— |
V „deväťmesačných správach“ sa presne neuvádza predpokladaný čas na dokončenie vyšetrovaní. Nie je uvedený v jednej tretine prípadov a keď je uvedený, nikdy sa nedodržiava. Uvedenie a odôvodnené vysvetlenie predpokladaného času na ukončenie vyšetrovania sú nevyhnutné. Lepšie by sa mali vysvetliť ďalšie opatrenia týkajúce sa vyšetrovania. |
Riadenie vyšetrovaní úradu OLAF
|
— |
„Deväťmesačné správy“ zasielané dozornému výboru už nie sú varovným systémom, pokiaľ ide o dĺžku vyšetrovaní, ale skôr informačnou činnosťou vykonávanou v tomto štádiu prípadu. Prevažná väčšina vyšetrovaní úradu OLAF prebieha dlhšie obdobie. V mnohých prípadoch sa zistili dlhé obdobia nečinnosti. Dozorný výbor verí, že súčasná „deväťmesačná správa“ nepredstavuje pre úrad OLAF riadiaci nástroj, ktorý je zameraný na nové preskúmanie stratégie vyšetrovania a objasnenie jeho cieľov. Skutočnosť, že 75 % vyšetrovaní prebieha už dlhšie ako deväť mesiacov, je jasným ukazovateľom naliehavej potreby prijať opatrenia v oblasti riadenia. Odporúča sa vykonávanie systému kontroly riadenia, ktorý by účinne zabránil stagnácii vyšetrovaní. Pravidelná dôkladná kontrola nepretržitého priebehu vyšetrovania vykonávaná vedúcimi útvaru by potom mala byť primeranou. |
ĎALŠIE OPATRENIA
Dozorný výbor bude naďalej skúmať „deväťmesačné správy“ za rok 2007 prijaté od generálneho riaditeľa. Preskúmajú sa aj dôvody neukončenia vyšetrovaní v rámci stanovenej lehoty a osobitná pozornosť sa bude venovať spolupráci s členskými štátmi. Výbor bude pozorne sledovať aj vytvorenie jasnej politiky vyšetrovania a zdokonaleného systému spracovania prípadov.
Je potrebné uviesť, že rýchla reakcia úradu OLAF na zlepšenie obsahu „deväťmesačných správ“ po jeho stretnutí s dozorným výborom (26) vedie výbor k očakávaniu, že úrad OLAF bude rovnako rýchlo reagovať aj na uvedené odporúčania. Začlenenie opísaných navrhnutých zmien by vytvorilo základ pre všetky budúce preskúmania „deväťmesačných správ“ dozorným výborom.
(1) Článok 6 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1073/1999.
(2) Ú. v. EÚ L 33, 7.2.2007, článok 13 ods. 3 rokovacieho poriadku Dozorného výboru OLAF.
(3) Štatistické údaje vybraté zo systému spracovania prípadov [Case Management System (CMS)].
(4) Pozri prílohu 1.
(5) Pozri prílohu 2. Celkový počet prebiehajúcich vyšetrovaní pripadajúcich na sektor v decembri 2006: 62 vnútorných vyšetrovaní: Európske inštitúcie, 24 vnútorných/vonkajších vyšetrovaní: orgány EÚ, 69 vyšetrovaní v oblasti priamych výdavkov a vonkajšej pomoci, 49 vyšetrovaní v oblasti vonkajšej pomoci, 65 vyšetrovaní v oblasti poľnohospodárstva, 83 vyšetrovaní v oblasti ciel a 52 vyšetrovaní v oblasti štrukturálnych opatrení.
(6) Článok 4 nariadenia (ES) č. 1073/1999.
(7) Pozri prílohu 2: prípady č. 25, 24 a 125.
(8) Pozri prílohu 2: iba v prípade č. 59 je odkaz na obdobie, v ktorom sa mohli spáchať vyšetrované činy.
(9) Pozri prílohu 2: prípady č. 20, 21, 22, 25, 59 a okrem iného prípad č. 101.
(10) Pozri prílohu 2: prípady č. 1, 2 a okrem iného prípad č. 101.
(11) Článok 3 nariadenia (ES) č. 1073/1999.
(12) Pozri prílohu 2: iba v prípadoch č. 77 a 87.
(13) Článok 3 nariadenia (ES) č. 1073/1999 a „platné dohody s tretími krajinami“.
(14) Pozri prílohu 2: prípady č. 31 a 92.
(15) Pozri prílohu 2: prípady č. 64, 92, 93 a okrem iného prípad č. 106.
(16) Článok 3 nariadenia (ES) č. 1073/1999 a „platné dohody s tretími krajinami“.
(17) Pozri prílohu 2: prípady č. 9, 27, 28, 29 a okrem iného prípad č. 120.
(18) Článok 3 nariadenia (ES) č. 1073/1999, nariadenie (ES, Euratom) č. 2988/95, nariadenie (Euratom, ES) č. 2185/96 a okrem iného nariadenie (ES) č. 515/97.
(19) Pozri prílohu 2: prípady č. 32, 33, 34, 35 okrem iného prípad č. 36.
(20) Pozri prílohu 2: prípady č. 12, 36 a 70.
(21) Článok 3 nariadenia (ES) č. 1073/1999, nariadenie (ES, Euratom) č. 2988/95, nariadenie (Euratom, ES) č. 2185/96.
(22) Pozri prílohu 2: prípady č. 41, 42, 55, 57, 75 a okrem iného prípad č. 112.
(23) Pozri prílohu 2: prípad č. 17.
(24) Pozri prílohu 2: prípady č. 54 a 75.
(25) Pozri prílohu 2: prípady č. 41, 55, 57 a 112.
(26) Pozri oznámenie I/01068 5.2.2007.
PRÍLOHA 5
STANOVISKO č. 1/2006
Predbežný návrh rozpočtu Európskeho úradu pre boj proti podvodom na rok 2007
V Bruseli 28. apríla 2006
Dozorný výbor Európskeho úradu pre boj proti podvodom na svojich zasadnutiach 20. a 21. marca a 25. a 26. apríla 2006 rokoval o „Predbežnom návrhu rozpočtu Európskeho úradu pre boj proti podvodom na rok 2007“ a prijal toto stanovisko:
Stanovisko
Predbežný návrh rozpočtu Európskeho úradu pre boj proti podvodom na rok 2007 je v podstate pokračovaním jeho rozpočtu na rok 2006 s určitými menšími dodatočnými požiadavkami kvôli zohľadneniu rozšírenia (EÚ 10, Bulharsko a Rumunsko).
V oblasti ľudských zdrojov výbor poznamenáva, že existuje veľký podiel dočasných zamestnancov v porovnaní s priemerom v Komisii a vysoký počet voľných miest, ktoré úrad zamýšľa znížiť náborom dočasných zamestnancov z rezervného zoznamu prebiehajúceho výberového konania a z rezervného zoznamu uchádzačov Európskeho úradu pre výber pracovníkov o miesta stálych zamestnancov. Nábor nových úradníkov si bude vyžadovať dodatočné úsilie pri odbornej príprave.
Pri zamestnávaní dočasných zamestnancov je potrebná stabilita a kontinuita v oblasti ľudských zdrojov a Európsky úrad pre boj proti podvodom plánuje dosiahnuť celkovú rovnováhu v určitom množstve služieb, medzi ktoré patrí aj komunikácia.
Dozorný výbor žiada, aby sa obnovilo prideľovanie pracovných miest pre sekretariát dozorného výboru Európskeho úradu pre boj proti podvodom podľa predchádzajúcej úrovne v rámci predošlého rozpočtu.
Európsky úrad pre boj proti podvodom sa usiluje o to, aby uspokojil všetky potreby dozorného výboru a jeho sekretariátu týkajúce sa ľudských a finančných zdrojov a takto mu umožnil, aby svoj zákonný mandát plnil úplne nezávisle.
Generálny riaditeľ Európskeho úradu pre boj proti podvodom sa v prospech dozorného výboru pevne zaviazal, že mu poskytne k dispozícii ľudské a finančné zdroje, ktoré dozorný výbor požaduje pre plnenie zákonného mandátu a pracovného plánu.
Za týchto okolností dozorný výbor podporuje návrh rozpočtu Európskeho úradu pre boj proti podvodom.
STANOVISKO č. 2/2007
Predbežný návrh rozpočtu Európskeho úradu pre boj proti podvodom na rok 2008
V Bruseli 25. apríla 2007
Dozorný výbor Európskeho úradu pre boj proti podvodom na svojich zasadnutiach 24. a 25. apríla 2007 rokoval o „Predbežnom návrhu rozpočtu Európskeho úradu pre boj proti podvodom na rok 2008“ a prijal toto stanovisko:
a) Riadenie ľudských zdrojov a vyšetrovacia činnosť
Dozorný výbor v súvislosti s otázkou dočasných zamestnancov víta dohodu, ktorá bola nedávno uzatvorená medzi GR ADMIN a zástupcami zamestnancov, a na základe ktorej sa uskutoční zisťovacie konanie v súvislosti s predĺžením zmlúv na dobu neurčitú dočasným zamestnancom, ktorí boli prijatí do pracovného pomeru pred 1. februárom 2006. Táto dohoda zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní kontinuity a zachovania činnosti interných expertov Európskeho úradu pre boj proti podvodom a očakáva sa, že sa zlepší pracovné nasadenie zamestnancov pri plnení cieľov Európskeho úradu pre boj proti podvodom a zvýši účinnosť tohto úradu ako celku.
Dozorný výbor je presvedčený, že na to, aby sa z pozitívnych výsledkov dohody vyťažilo maximum, je nevyhnutné, aby bola prijatá silná stratégia riadenia ľudských zdrojov. Európsky úrad pre boj proti podvodom by mal zabezpečiť, aby sa riadenie ľudských zdrojov ako aj odborná príprava plne prispôsobili potrebám organizácie, a aby rozdelenie zdrojov medzi jednotlivými oddeleniami odrážalo prioritné potreby. Riadenie ľudských zdrojov by sa malo vo všeobecnosti považovať za kľúčový faktor podpory vyšetrovania, ktorým by sa zvýšila výkonnosť a účinnosť vyšetrovacej činnosti. Jediným spôsobom ako zlepšiť výkonnosť a kvalitu služieb Európskeho úradu pre boj proti podvodom je rozvíjať a udržať si kvalifikovaných, všestranne zameraných a schopných vyšetrovateľov, pričom toto úsilie je potrebné považovať za hlavnú výhodu celkovej stratégie Európskeho úradu pre boj proti podvodom.
Dozorný výbor sa preto domnieva, že jasne definovaná stratégia ľudských zdrojov môže pomôcť úradu maximalizovať využitie existujúcich zdrojov v oblasti vyšetrovania a takto lepšie riadiť pracovnú záťaž v budúcnosti a adekvátne zostaviť vyšetrujúce tímy. Toto zahŕňa minimálne predbežné plánovanie krátkodobých a strednodobých prioritných potrieb (na základe strategickej analýzy), vypracovanie prehľadu existujúcich zdrojov a kapacít a tiež určenie oblastí, kde je zmena najviac potrebná. V tejto súvislosti je dôležité, aby bola vyšetrovateľom poskytnutá adekvátna a neustála odborná príprava, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri zvyšovaní motivácie a spokojnosti so zamestnaním.
Odporúčanie: Európsky úrad pre boj proti podvodom by mal vypracovať stratégiu ľudských zdrojov, ktorá by sa zaoberala krátkodobými a strednodobými záležitosťami týkajúcimi sa ľudských zdrojov (posúdenie potrieb, nábor, odborná príprava, mobilita a profesionálny rast). Rozhodnejší prístup k riadeniu ľudských zdrojov zlepší prevádzkovú účinnosť.
b) Rozdelenie zdrojov na podporu vyšetrovacej činnosti
Európsky úrad pre boj proti podvodom žiada 9 ďalších pracovných pozícií na úrovni AD. Dve pozície by boli pridelené prevádzkovým oddeleniam a zvyšné pozície rôznym administratívnym a politickým úlohám. Dozorný výbor súhlasí s pridelením zdrojov, aby sa podporila vyšetrovacia funkcia Európskeho úradu pre boj proti podvodom. Spochybňuje však, aby boli bez existencie ďalších dôkazov o naliehavej potrebe ďalšie zdroje doplnené v oblastiach administratívy a politiky, ktoré nie sú priamo zapojené do vyšetrovacích činností, a to najmä preto, že vo vyšetrovacích tímoch Európskeho úradu pre boj proti podvodom v súčasnosti chýbajú zamestnanci vzhľadom na veľkosť ich pracovnej záťaže.
Dozorný výbor si ďalej uvedomuje, že Európsky úrad pre boj proti podvodom nebol v predchádzajúcich rokoch schopný obsadiť pracovné pozície, ktoré si od rozpočtových orgánov vyžiadal, a že aj v súčasnosti zostáva veľa pozícií neobsadených. Vedenie úradu OLAF by malo preto predovšetkým podniknúť kroky, aby predtým, ako požiada o ďalšie pracovné pozície, obsadilo tieto voľné pozície.
Počas nedávnej štrukturálnej reorganizácie sa vyšetrovacia činnosť stala pre Európsky úrad pre boj proti podvodom prioritou. Ak existuje naliehavá potreba, aby Európsky úrad pre boj proti podvodom doplnil svoje zdroje v určitých oblastiach, ktoré sa netýkajú prevádzkovej činnosti, vedenie by malo ako alternatívnu možnosť zvážiť opatrenie ako napríklad presun zamestnancov samozrejme z iných oblastí, akou je oblasť prevádzky.
Odporúčanie: Nové pozície by mali byť predovšetkým pridelené pre oblasť prevádzkovej činnosti Európskeho úradu pre boj proti podvodom a pozície, ktoré sa netýkajú prevádzkovej činnosti, by mali byť obsadené prostredníctvom interného presunu zamestnancov. Takto by sa posilnila vyšetrovacia činnosť Európskeho úradu pre boj proti podvodom.
c) Zamestnanci sekretariátu
Generálny riaditeľ Európskeho úradu pre boj proti podvodom sa v prospech dozorného výboru pevne zaviazal, že mu poskytne k dispozícii všetky ľudské a finančné zdroje, ktoré dozorný výbor požaduje pre plnenie zákonného mandátu a pracovného plánu. Dozorný výbor by uvítal, keby Európsky úrad pre boj proti podvodom vyčlenil v rozpočte na rok 2008 prostriedky pre 8 zamestnancov sekretariátu a prostredníctvom poznámok pod čiarou tieto pozície špeciálne vyhradil pre sekretariát, ako tomu bolo aj v minulosti. Toto opatrenie by umožnilo dozornému úradu, aby svoj zákonný mandát plnil úplne nezávisle.
Odporúčanie: Európsky úrad pre boj proti podvodom by mal do plánu pracovných miest vložiť poznámku pod čiarou týkajúcu sa vyčlenenia prostriedkov pre 8 zamestnancov sekretariátu.
d) Záver
Dozorný výbor súhlasí s návrhom rozpočtu Európskeho úradu pre boj proti podvodom na rok 2008 pod podmienkou, že v ňom Európsky úrad pre boj proti podvodom zohľadní uvedené odporúčania.