16.5.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/1

—

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh“

—

a na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom rámci pre uvádzanie výrobkov na trh“

—

a na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania niektorých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES“

1.1

Výbor je v plnej miere presvedčený o tom, že musí byť zabezpečené rozsiahle uplatňovanie zásady voľného pohybu tovaru, ktorá je zakotvená v zmluve a ktorá bola potvrdená početnými rozsudkami Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, aby mohli byť výrobky zákonne uvedené na trh v jednom členskom štáte bez problémov distribuované na celom území EÚ.

1.2

Podľa názoru výboru je prvoradou úlohou zabezpečiť bezpečné, transparentné a efektívne obchodovanie prostredníctvom odstránenia viacnásobných kontrol a skúmaní, ako aj prostredníctvom zaručenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, a zaručiť aktívne a jednotné uplatňovanie predpisov Spoločenstva v oblasti bezpečnosti výrobkov prostredníctvom koordinácie a posilnenia dohľadu nad trhom.

1.3

Výbor zdôrazňuje to, že voľný pohyb tovaru je jedným z najdôležitejších motorov konkurencieschopnosti a hospodárskeho a sociálneho rozvoja európskeho vnútorného trhu a že spresnenie a modernizácia podmienok uvádzania bezpečných kvalitných produktov na trh zohrávajú pre spotrebiteľov, podniky a občanov Únie centrálnu rolu.

1.4

Výbor sa domnieva, že modernizácia a zjednodušenie právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa tovaru sa už ďalej nedá odkladať vzhľadom na

1.5

Výbor preto podporuje iniciatívu Komisie zameranú na balík opatrení, pokiaľ budú vo veľkom rozsahu splnené tieto body:

1.6

Pre výbor je prioritou v oblasti vzájomného uznávania zabezpečiť vysokú úroveň transparentnosti a istoty pri uplatňovaní postupov stanovených na úrovni Spoločenstva, a to prostredníctvom

1.7

Výbor súhlasí so základnými zásadami návrhov, ktoré vychádzajú z pozitívnych skúseností s novým prístupom v kombinácii s celkovým prístupom. Mali by byť uplatňované v celom súčasnom i budúcom práve v EÚ a týkať sa všetkých aspektov výrobkov uvádzaných na trh, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť, zdravie a ochranu životného prostredia.

1.8

Výbor zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetci hospodárski aktéri, ktorí sú súčasťou zásobovacieho a distribučného reťazca, prijali vhodné opatrenia a rovným dielom prevzali zodpovednosť za zaručenie toho, že sa na trh dostanú len výrobky zodpovedajúce normám – a to nezávisle od toho, či sú týmito aktérmi výrobcovia, splnomocnení zástupcovia alebo dovozcovia.

1.9

Sledovanie pôvodu výrobkov, aby sa dala určiť zodpovednosť hospodárskych aktérov, ktorí uvádzajú tovar na európsky trh, musí umožňovať jednoznačnú identifikáciu, aby bolo možné účinne uplatňovať predpisy Spoločenstva.

1.10

Výbor sa domnieva, že je potrebné zaoberať sa aj problematikou uvádzania výrobkov na trh prostredníctvom internetu, Vzhľadom na skutočnosť, že trh obchodovania prostredníctvom internetu ešte nie je úplne regulovaný.

1.11

Výbor považuje za nutné presnejšie údaje, ktoré by zlepšili súčasný rámec nového prístupu vzhľadom na tieto aspekty:

1.12

Výbor súhlasí s tým, že štatút a význam označenia CE je potrebné z právneho hľadiska posilniť prostredníctvom jeho zaregistrovania ako kolektívnej značky. To umožní úradom rýchlo reagovať a prijať opatrenia v prípade jeho zneužívania.

1.13

Výbor zdôrazňuje podstatnú úlohu, ktorú v celej oblasti zohráva proces technickej normalizácie. Nový prístup je totiž založený na úzkom prepojení medzi základnými legislatívnymi požiadavkami a európskymi technickými normami, ktoré je potrebné podporovať a doceniť.

1.14

Európsky akreditačný systém – chápaný ako služba všeobecného záujmu – musí zabezpečiť na jednej strane rozsiahle uznanie výsledkov posudzovania zhody a zabrániť zbytočnému viacnásobnému posudzovaniu, a na strane druhej musí byť založený na medzinárodne uznávaných normách a jednoznačných vymedzeniach.

1.15

Ustanovenia nariadenia týkajúce sa akreditačných orgánov musia platiť pre všetky takéto orgány a všetky nimi vykonávané úlohy v Európskom hospodárskom priestore, a to bez ohľadu na druh posudzovania zhody, ktorý pre svojich klientov vykonávajú.

1.16

Tieto ustanovenia musia zaručiť:

1.17

Výbor považuje za potrebné vytvorenie jednoznačného právneho základu pre Európsku spoluprácu pre akreditáciu (EA), ktorej funkcie by mali byť rozšírené a lepšie definované: všetky vnútroštátne akreditačné orgány sa musia podieľať na EA, aby mohla byť zaručená ekvivalentnosť, transparentnosť, spoľahlivosť a účinnosť. Okrem toho je potrebné, aby sieť EA podporovali aj členské štáty.

1.18

Keďže akreditačné orgány musia dokázať, že dôveru, ktorú dostávajú, si naozaj zaslúžia, mali by podľa názoru výboru predkladať dôkazy o tom, že sa úspešne zapájajú do vzájomného hodnotenia (peer review).

1.19

Okrem toho sa výbor domnieva, že zapojenie všetkých zainteresovaných aktérov je dôležité, a preto by mali byť zastúpení v príslušných akreditačných orgánoch. Tieto ustanovenia by mali byť neoddeliteľnou súčasťou nového nariadenia.

1.20

V tejto súvislosti je výbor presvedčený, že práva spotrebiteľov by na vnútornom trhu mali byť známe a uznávané, a na dosiahnutie toho je potrebné prijať vhodné opatrenia.

1.21

Pri dohľade nad trhom musia byť zohľadnené aj tie výrobky, ktoré spadajú do pôsobnosti smernice o bezpečnosti výrobkov, keďže množstvo výrobkov je určených tak na podnikateľské účely, ako aj na použitie pre konečného spotrebiteľa. Výbor v tejto súvislosti považuje súčasný systém na rýchlu výmenu informácií RAPEX, ktorý je účinnou pomocou pri dohľade nad trhom, za úplne oprávnený.

1.22

Je potrebné, aby colné orgány spolupracovali v rámci európskej siete s orgánmi pre dohľad nad trhom, aby bolo možné zabezpečiť účinné kontroly výrobkov ešte pred tým, ako sa tieto dostanú do obehu na vnútornom trhu.

1.23

Aj preto musia mať colné orgány k dispozícii kvalifikovaný personál a zodpovedajúce finančné prostriedky a právomoci, aby mohli účinne plniť im uložené úlohy. Musia disponovať vhodnými prostriedkami na to, aby mohli rýchlo zasiahnuť v prípade sezónnych výrobkov alebo výrobkov s časovo obmedzeným uvádzaním na trh.

1.24

Nakoniec je podľa názoru výboru potrebné jednoznačne špecifikovať, že opatrenia prijaté na odstránenie preukázaného nedostatku v zhode musia byť v súlade so zásadou proporcionality.

2.1

Jednotný trh s tovarom nie je len najdôležitejším katalyzátorom rastu v Európskej únii, ale vo veľkej miere tiež ovplyvňuje konkurencieschopnosť EÚ na svetovom trhu. Ako už výbor viackrát zdôraznil, „faktorom, ktorého význam […] vzrástol, je globalizácia, ktorá je zároveň výzvou aj príležitosťou. Túto výzvu je možné zvládnuť, len ak sa naplno využije potenciál jednotného trhu.“ (2)

2.2

Voľný pohyb tovaru je základným pilierom jednotného trhu: vďaka uplatňovaniu článkov 28 až 30 (3) zmluvy sa dosiahli veľké pokroky pri harmonizácii technických noriem na úrovni Spoločenstva a podarilo sa odstrániť technické prekážky obchodovania, najmä prostredníctvom smerníc „nového prístupu“ (ktoré sa tiež označujú ako smernice o označení CE).

2.3

Predovšetkým v oblastiach, kde nie sú predpisy týkajúce sa výrobkov harmonizované, sa však prejavili nedostatky, pokiaľ ide o uplatňovanie a presadzovanie ustanovení Zmluvy o ES: vnútroštátne technické predpisy spôsobujú – predovšetkým MSP – značné problémy s voľným pohybom tovaru v EÚ, právny rámec pre pohyb tovaru je ešte stále rozkúskovaný a členské štáty nemajú žiadnu koherentnú koncepciu dohľadu nad trhom.

2.4

Výbor už zdôraznil, že „členské štáty nesú vysokú zodpovednosť za to, aby boli opatrenia EÚ správne transponované do ich národného práva a uvedené do platnosti“ a že je dôležité, „aby výsledný regulačný rámec na národnej úrovni bol pre podniky, zamestnancov, spotrebiteľov a všetkých aktérov občianskej spoločnosti obsahovo čo najvyváženejší a súčasne čo najjednoduchší“ (4).

2.5

Výbor dôrazne podporuje úsilie o dosiahnutie väčšej transparentnosti a účinnosti noriem a rozšírenie a modernizáciu podmienok uvádzania na trh, pokiaľ ide o bezpečné kvalitné výrobky, aby tak mohli byť zabezpečené:

2.6

Výbor už vo svojom stanovisku na tému „Stratégia vnútorného trhu – Hlavné úlohy na obdobie 2003 – 2006“ (5) poukázal na to, že objem obchodu s tretími krajinami rástol rýchlejšie než objem obchodu medzi členskými krajinami. Jedným z dôvodov tohto smerovania je aj zlyhanie vzájomného uznávania, ktoré malo poskytnúť spotrebiteľom pocit dôvery vo výrobky vyrobené v inom štáte. Členské štáty by mali aj ostatným systémom dôverovať. Solídny právny systém, vysoké požiadavky týkajúce sa kvality a iniciatívy zamerané na zmenu správania spotrebiteľov sú najlepšími predpokladmi na zvýšenie objemu obchodovaného tovaru medzi členskými krajinami.

2.7

Výbor okrem toho vyzdvihol aj skutočnosť, že práva spotrebiteľov na vnútornom trhu nie sú dostatočne známe a viackrát poukázal na tento nedostatok, ako aj na spôsob (6), najmä v prípade okrajových krajín EÚ a krajín, ktoré len nedávno do Únie vstúpili, akým tieto medzery v informovanosti často využívajú orgány verejnej správy na národnej i miestnej úrovni.

2.8

Výbor okrem toho poukazuje aj na skutočnosť, že hladkému fungovaniu jednotného trhu bránia v prvom rade tieto štyri problémy, ktoré identifikovalo stredisko pre monitorovanie jednotného trhu v roku 2007:

2.9

Výbor už s poľutovaním konštatoval, že „po mnohých rokoch európskej integrácie neboli právne predpisy a politiky EÚ vo viacerých členských štátoch dostatočne integrované ako politický a administratívny faktor do tvorby ich národných politík v tých oblastiach, v ktorých sa zaviazali realizovať spoločné politiky a výsledky spoločného rozhodovania“ (7).

2.10

Okrem toho je „efektívny a transparentný prístup k záležitostiam EÚ na národnej úrovni […] nevyhnutný, pretože 25 členských štátov – pričom každý z nich má vlastnú kultúru a tradíciu správy, ako aj vlastné riadenie procesov – musí rešpektovať rovnaké acquis, ktoré zahŕňa podobné požiadavky týkajúce sa tvorby právnych predpisov EÚ, ich transpozície, implementácie a vykonávania“ (8).

2.11

Podľa Kokovej správy (9) voľný pohyb tovaru v rámci EÚ naďalej brzdia viaceré miestne predpisy, ktoré sa často uplatňujú svojvoľne a evidentne v rozpore so zásadou vzájomného uznávania (10).

2.12

Na základe uvedených skutočností považuje výbor – s cieľom zabezpečiť budúcnosť európskej integrácie, ochranu spotrebiteľov a občanov, ako aj rozvoj európskych podnikov – za bezpodmienečne nutné

3.1

Komisia vychádza z konštatovania, že jednotný trh ešte nie je dokončený:

3.2

Na odstránenie týchto problémov predkladá Komisia tieto návrhy dokumentov:

3.3

Návrh nariadenia [KOM(2007) 36 v konečnom znení], ktorým sa ruší súčasný postup na výmenu informácií o vnútroštátnych opatreniach, sa venuje niektorým aspektom dosiaľ neharmonizovaného sektora:

3.4

Návrhom rozhodnutia má byť vytvorený spoločný zosúladený právny rámec pre budúce právne predpisy v tejto oblasti, ktorý by zahŕňal tieto súčasti:

3.5

Návrhom nariadenia [KOM(2007) 37 v konečnom znení] sa posilňujú už existujúce požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom, aby mohli byť rýchlo odhalené a rýchlo stiahnuté z trhu nevyhovujúce výrobky. Hlavným cieľom návrhu je zabezpečiť voľný pohyb tovaru v harmonizovanej oblasti prostredníctvom:

4.1

Výbor je v plnej miere presvedčený o tom, že voľný pohyb tovaru je jednou z najdôležitejších hnacích síl konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu na európskom vnútornom trhu, a že posilnenie a modernizácia podmienok uvádzania bezpečných kvalitných produktov na trh zohrávajú pre spotrebiteľov, podnik a občanov Únie centrálnu rolu.

4.2

Jednotný trh s tovarom viedol za posledných 50 rokov k neustálemu zbližovaniu európskych národných hospodárstiev: obchod medzi členskými štátmi EÚ-27 dnes predstavuje dve tretiny celkového objemu obchodovaného tovaru EÚ.

4.3

Článok 28 a článok 30 (13) Zmluvy o ES a ich uplatňovanie, proces harmonizácie technických predpisov starého a nového prístupu a správne uplatňovanie zásady vzájomného uznávania sú kľúčovými prvkami rozvoja obchodu v rámci Spoločenstva.

4.4

Ťažkosti pri uplatňovaní a presadzovaní ustanovení zmluvy, neexistencia zosúladených systémov dohľadu nad trhom jednotlivých členských štátov, nedostatky, pokiaľ ide o orgány posudzovania zhody, ako aj nedostatky v oblasti právnej ochrany označenia CE, nesúlad a komplexnosť európskych nariadení, ktoré sa často prekrývajú a sú spojené s množstvom rôznych postupov, ako aj nedostatočné vedomosti podnikov, verejnej správy a občanov o právach a povinnostiach viedli k tomu, že sa už nedá ďalej odkladať modernizácia a nové usporiadanie predpisov Spoločenstva v oblasti tovaru.

4.5

Výbor preto v plnom rozsahu súhlasí s iniciatívou Komisie, ako už mimochodom viackrát zdôraznil vo svojich stanoviskách k jednotnému trhu (14) a podporuje návrhy, pokiaľ budú zohľadnené body uvedené v tomto stanovisku.

4.6

Výbor sa domnieva, že pre posúdenie predkladanej iniciatívy je potrebné stanoviť tieto štyri základné kritériá na zaručenie toho, že iniciatíva zapadne do rámca existujúcej regulácie na úrovni Spoločenstva:

4.7

Výbor zastáva názor, že návrhy Komisie umožňujú dosiahnuť výrazný pokrok, keďže zahŕňajú:

4.8

Výbor úplne súhlasí s tým, že je potrebné zvýšiť kvalitu akreditačného systému pre notifikované orgány, a že je potrebné stanoviť prísnejšie kritériá pre výber, riadenia a monitorovanie týchto orgánov, ktoré sa musia začleniť do právneho rámca zaručujúceho súlad, kompatibilitu a monitorovanie tohto centrálneho systému, a zaručiť jeho spoľahlivosť a posilniť vzájomnú dôveru.

4.9

Systém pre dohľad nad trhom musí mať, predovšetkým vzhľadom na narastajúcu globalizáciu, k dispozícii spoločný právny rámec, aby bolo zaručené účinné a zosúladené uplatňovanie predpisov na celom území Únie.

4.10

Ako ukazuje výročná správa 2006 pre systém RAPEX (15), systém rýchleho varovania v prípade nebezpečných výrobkov pre konečných spotrebiteľov, je potrebné zabrániť tomu, aby sa na trh dostávali nevyhovujúce a prípadne nebezpečné výrobky.

4.11

Pokiaľ ide o označenie CE – chápané ako označenie zhody a nie označenie kvality – považuje výbor za jednu z hlavných priorít opäť získať dôveru v toto označenie zhody. Je potrebné, aby označenie CE znovu nadobudlo svoju pôvodnú hodnotu, aby mohlo byť stíhané prípadné porušovanie ustanovení a zabezpečená právna ochrana prvku, ktorý má zásadný význam pre právny systém všetkých smerníc „nového prístupu“, ktoré v súčasnosti pokrývajú už viac ako 20 oblastí výroby.

4.12

Pokiaľ ide o súčasný právny rámec, považuje výbor nesúlad a prekrývanie sa predpisov, ako aj právnu neistotu za pravdepodobne najzjavnejšie nedostatky celého systému, ktoré spôsobujú vážne škody spotrebiteľom, MSP a občanom.

4.13

Množstvo postupne vydávaných právnych predpisov a nedostatočné zosúladenie iniciatív a iných cieľov a priorít v ostatných oblastiach politiky EÚ viedli k nadmernému byrokratickému zaťaženiu a prílišnej časovej náročnosti, ktoré sú spojené s efektívnym začatím rôznych postupov. To má negatívny vplyv najmä na spotrebiteľov, MSP a jednotlivcov.

4.14

Výbor preto výslovne podporuje návrh na vytvorenie spoločného vzťažného rámca pre uvádzanie výrobkov na trh (16): Tento rámec by mal zahŕňať spoločné vymedzenia, postupy a prvky pre budúce nové vyhotovenie a prispôsobenie jednotlivých smerníc, aby sa dali odstrániť nedostatky súčasného právneho rámca a zbytočné administratívne zaťaženie.

4.15

Výbor považuje za potrebné vytvoriť praktickú on-line príručku pre uvádzanie výrobkov na trh v rámci jednotného európskeho trhu (17), ktoré by sprostredkovali všetky predpisy a postupy v zrozumiteľnej forme a prehľadne, ako aj podľa nadradených odvetví spolu s príslušnými právami a povinnosťami, podmienkami pre vstup na trh, časovým rámcom a počiatočnými nákladmi.

5.1.1

Zásada vzájomného uznávania obsiahnutá v článkoch 28 a 30 Zmluvy o ES je kľúčovým prvkom voľného pohybu tovaru a služieb na vnútornom trhu. Výbor sa nazdáva, že po päťdesiatich rokov trvania EÚ a vzhľadom na jej postupné rozšírenie ako aj na narastajúcu globalizáciu trhov by bolo potrebné posilniť jej úlohu a ochranu, zaručiť väčšiu právnu istotu a jednotnosť pri uplatňovaní predpisov, naplno využiť celý jej potenciál pre hospodárske subjekty a európske podniky, ako aj vnútroštátne orgány.

5.1.2

Návrh Komisie je pozitívnym pokrokom v tomto smere, pretože:

5.1.3

Výbor sa však nazdáva, že existuje viacero problematických bodov, ktoré by sa mali v návrhu nariadenia upresniť:

5.1.4

Výbor sa nazdáva, že by bolo vhodné explicitne sa v texte odvolať na legislatívny základ zmluvy, ktorý stanovuje zásadu vzájomného uznávania, pričom je potrebné zdôrazniť, že zachovanie bežných vnútroštátnych požiadaviek je iba výnimkou.

5.1.5

Pre výbor je prioritou zabezpečenie vysokej úrovne transparentnosti, právnej istoty a zjednodušenia pri uplatňovaní a implementácii zásady vzájomného uznávania:

5.1.6

Podľa názoru výboru je potrebné, aby sa stanovili maximálne lehoty pre využitie opravných prostriedkov s cieľom vyriešiť záležitosť v prvej inštancii.

5.1.7

Členské štáty musia vybudovať výkonné a kompetentné technické štruktúry na rýchle zhromažďovanie dôkazov – aj v rámci postupu uplatňovaného v naliehavých prípadoch – na prípadné uplatnenie výnimky zo zásady vzájomného uznávania v súlade s článkom 30 Zmluvy o ES, ktorý umožňuje členským štátom zaviesť opatrenia s účinkom, aký majú kvantitatívne obmedzenia odôvodnené všeobecným záujmom neekonomického charakteru: princípmi verejnej morálky, verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou, ochranou zdravia a života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, ochranou národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného vlastníctva (19).

5.1.8

Kontaktné miesta pre výrobky by mali využívať mechanizmus SOLVIT s cieľom pokúsiť sa o predbežné mimosúdne urovnanie sporov a umožniť podnikom, ktorých výrobky sú zablokované na hraniciach využiť tento mimosúdny postup v rámci administratívnej spolupráce medzi orgánmi členských štátov s odpoveďami do 10 týždňov (20).

5.1.9

Podľa názoru výboru je dôležité, aby KMV zohrávali proaktívnu úlohu poskytnutím praktických procedurálnych príručiek a vnútroštátnych internetových stránok, ktoré by sa zapojili do európskej siete a internetovej stránky EÚ s cieľom zhromaždiť rozhodnutia v predchádzajúcich vyriešených prípadoch; ako aj zoznamu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje zásada vzájomného uznávania a databázy otvorenej pre potenciálnych užívateľov napojenej na telematickú sieť na výmenu informácií medzi kontaktnými miestami pre výrobky v rámci interoperabilnej platformy IDABC (21).

5.1.10

Vypracovanie a fungovanie týchto nástrojov nemôže byť dobrovoľné, ale musí byť povinnosťou začlenenou do návrhu. KMV by mali pravidelne spoločne s Komisiou organizovať spoločné informačné a vzdelávacie semináre pre hospodárske subjekty, pracovníkov orgánov verejnej správy a colníc, ako aj spotrebiteľov, s cieľom zabezpečiť primerané šírenie a objasnenie informácií o právach a povinnostiach zaručených v Zmluve o ES.

5.1.11

Ďalej by bolo potrebné vypracovať on-line príručku, ktorá by umožnila vyhľadať na celom území EÚ všetky existujúce platné právne predpisy podľa organizačnej schémy koncipovanej podľa horizontálneho rozdelenia a členenia na veľké sektory.

5.1.12

Vypracovanie zoznamu vyhovujúcich výrobkov, na ktoré by sa vzťahovalo nariadenie, sa nezdá byť vhodné, rovnako ako je nenáležité aj vylúčenie postupu uplatňovaného v naliehavých prípadoch, ktorý je obsiahnutý v smernici o všeobecnej bezpečnosti výrobkov.

5.1.13

Komisia si musí zachovať priamy prehľad o oznamovacích mechanizmoch, aby dokázala kontrolovať ich fungovanie: preto musí byť zavedená povinnosť členského štátu zaslať kópiu každého oznámenia a výročnú správu o vykonávaní opatrení prijatých podľa tohto nariadenia, ktoré by umožnili Komisii predložiť Európskemu parlamentu, Rade a EHSV – SMJT správu v tomto ohľade.

5.2.1

Výbor víta základné zásady návrhov, ktoré sú postavené na pozitívnych skúsenostiach s novým prístupom v kombinácii s celkovým prístupom (22) pri posudzovaní zhody. Tieto zásady by mali byť uplatňované vo všetkých súčasných i budúcich právnych predpisoch Spoločenstva a týkať sa všetkých aspektov výrobkov uvádzaných na trh, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť, zdravie a ochranu životného prostredia. Základný princíp vnútorného trhu – nediskriminácia hospodárskych aktérov – musí byť v predpisoch zohľadnený a v členských štátoch bezvýhradne uplatňovaný.

5.2.2

Výbor zdôrazňuje význam toho, že „všetky hospodárske subjekty, ktoré zasahujú do dodávateľského a distribučného reťazca, by mali prijať primerané opatrenia, aby sa uistili, že na trhu sprístupnia iba výrobky, ktoré sú v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi“ (23), a to bez ohľadu na to, či ide o výrobcov, autorizovaných predajcov alebo dovozcov (24).

5.2.3

Možnosť sledovať pôvod výrobkov s cieľom stanoviť zodpovednosť hospodárskych aktérov, ktorí uvádzajú výrobky na európsky trh, má zásadný význam pre efektívnu účinnosť všetkých príslušných európskych predpisov, a nemala by sa, ako to navrhuje Komisia, v oblasti záväzku, aby výrobok spĺňal dané požiadavky, „obmedziť na určité kontrolné opatrenia“ (25).

5.2.4

Pokiaľ ide o predmet a oblasť pôsobnosti rozhodnutia, výbor sa domnieva, že by bolo vhodné zabrániť uvedeným výnimkám, a že všeobecný rámec pre uvádzanie výrobkov na trh by mal – v súlade s pripomienkami k návrhu nariadenia o požiadavkách akreditácie a dohľadu nad trhom uvedenými v bode 5.3.3 – platiť pre všetky príslušné predpisy Spoločenstva a výnimky by nemali byť prípustné ani v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, ani v oblasti ochrany životného prostredia. Nový rámec sa musí uplatňovať na celý súbor právnych predpisov Spoločenstva v tejto oblasti, a to bez toho, aby sa muselo čakať na možné všeobecné preskúmanie každej smernice alebo nariadenia.

5.2.5

Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré smernice používajú pre rovnaké výrobky rôzne vymedzenia, zohrávajú pre operátorov na trhu rozhodujúcu rolu vymedzenia pojmov v kapitole 1.

5.2.6

Výbor považuje za nevyhnutné nasledujúce body:

5.2.7

Záväzky hospodárskych aktérov musia byť oprávnené, primerané a nesmú byť spojené s nadmernými administratívnymi a správnymi nákladmi. To platí tak pre reprezentatívne vzorky výrobkov, ktoré sú už v obehu a register sťažností (článok 7 ods. 2 druhý pododsek), ako aj pre informačnú povinnosť, ktorá by mala byť obmedzená na nebezpečné výrobky definované smernicou o bezpečnosti výrobkov.

5.2.7.1

Európsky akreditačný systém sa musí vyznačovať primeranosťou prostriedkov využívaných orgánmi pre posudzovanie zhody, ktoré musia využívať v prípade MSP ako aj výrobkov vyrábaných nesériovo resp. len v obmedzenom počte vhodné postupy.

5.2.8

Výbor zdôrazňuje, že notifikované orgány v celom EHP musia byť kompetentné, nestranné a účinné, aby mohli zaručiť rovnaké podmienky v rámci hospodárskej súťaže pre všetkých výrobcov. Je potrebné, aby hodnotenie akreditácie – v súlade s akreditačnou povinnosťou podľa bodu 3 a ďalej uvedenej smernice – vykonávali národné akreditačné orgány a tieto hodnotenia boli akceptované notifikovanými orgánmi, aby sa tak zabránilo nákladnej duplicite.

5.2.9

Pri posudzovaní zhody by mal byť ako štandardný postup uprednostňovaný modul A na vnútornú kontrolu výroby, ktorý lepšie zodpovedá skutočnosti, že každý výrobca alebo dovozca, v rámci EHP (Európskeho hospodárskeho priestoru), nesie plnú zodpovednosť za svoje výrobky. Okrem toho by mala existovať možnosť voľby rôznych zjednodušených modulov – najmä pre MSP a v prípade výrobkov vyhotovovaných v obmedzenom počte kusov.

5.2.10

Jadrom predpisov je nariadenie o označení CE, ktorým sa má potvrdzovať zhoda výrobku s príslušnými predpismi. Členské štáty by mali podporiť ochranu tohto označenia a trestať jeho zneužívanie vhodnými a primeranými – aj trestnoprávnymi – sankciami. Ako už v predchádzajúcich nariadeniach, aj v tomto sa zdôrazňuje, že zhoda výrobku potvrdená označením CE nezbavuje výrobcu povinnosti ručiť za prípadné škody spôsobené chybným výrobkom.

5.2.11

Výbor v plnej miere podporuje názor, že strata dôvery v označenie CE znamená stratu dôvery v celý systém, a týka sa preto aj orgánov poverených dohľadom nad trhom, výrobcov, skúšobných laboratórií a certifikačných orgánov, a v konečnom dôsledku spochybňuje aj primeranosť právnych predpisov založených na novom prístupe (26).

5.2.12

Zvýšiť štatút a význam označenia CE je podľa rozhodnutia 93/465/EHS (27) možné tým, že bude podniknuté úsilie na rozsiahlu reformu označovania, ktorá by zohľadňovala tieto body:

5.2.13

Pokiaľ ide o mechanizmy dohľadu nad trhom, so zreteľom na všeobecné aspekty sa odkazuje na bod 5.3.13 a nasledujúce. Výbor však zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia bola zainteresovaná nielen vo všetkých prípadoch vyhovujúcich výrobkov, ktoré sú možným nebezpečenstvom, pokiaľ ide o bezpečnosť a zdravie, ale aj vo všetkých prípadoch formálneho nevyhovenia požiadavkám pre posúdenie zhody podľa článku 38 rozhodnutia.

5.2.14

Výbor zdôrazňuje kľúčovú rolu procesu technickej normalizácie v celej oblasti, keďže nový prístup je založený na úzkom prepojení medzi minimálnymi zákonnými požiadavkami a európskymi technickými štandardmi, ktoré musia byť podporované a rozvíjané. V prípade, že existuje formálna námietka voči harmonizovanej norme (29), musí byť bezodkladne informované príslušné normalizačné grémium, aby túto námietku v procese vypracovávania noriem patrične zohľadnilo.

5.3.1

Výbor považuje návrhy na vytvorenie európskeho akreditačného systému za chvályhodné. Tento systém by mal byť založený na vzájomnej dôvere a spolupráci, keďže stanovuje záväzné predpisy tak pre hospodárskych aktérov ako aj verejné ustanovizne. Tým by sa malo zabezpečiť, aby všetky výrobky, ktoré sa dostanú na trh zodpovedali zvýšeným požiadavkám v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti a súčasne zaručiť všetkým európskym spotrebiteľom a hospodárskym aktérom rovnakú úroveň operability a predpisov – ako zjednodušený rámec bez veľkého administratívneho zaťaženia.

5.3.2

Európsky akreditačný systém musí zaručiť, že výsledky posudzovania zhody budú všeobecne uznávané a zabráni sa zbytočným viacnásobným hodnoteniam. Aby bol tento systém akceptovaný aj na medzinárodnej úrovni, musí byť kompetencia orgánov posudzovania zhody založená na medzinárodne uznávaných štandardoch a vymedzenia pojmov „posudzovanie zhody“, „orgán posudzovania zhody“, „určovanie orgánov posudzovania zhody“ a „notifikácia“ musia byť explicitne začlenené do nariadenia.

5.3.3

Ustanovenia nariadenia musia platiť pre všetky akreditačné orgány a všetky nimi vykonávané služby v EHP, a to bez ohľadu na druh posudzovania zhody, ktorý pre jednotlivých klientov vykonávajú. Musia zaručiť:

5.3.4

Vymedzenie pojmu „akreditácia“ by malo byť zmenené a pokrývať aj aktivity ako kalibrácia, kontrola, certifikácia a inšpekcia, ako aj činnosti na posudzovanie zhody.

5.3.5

Okrem toho by na zjednotenie regulácie tejto oblasti, ktorá musí pokrývať aj všetky postupy posudzovania zhody, zabezpečovania kvality, kalibrácie a vykonávania pokusov podľa normy ISO 43, nemali byť povolené žiadne výnimky. Všetky akreditačné orgány a všetky nimi vykonávané služby v EHP by mali spadať do platnosti tohto nariadenia, a to bez ohľadu na druh posudzovania zhody, ktorý pre jednotlivých klientov vykonávajú.

5.3.6

Národné akreditačné orgány by mali fungovať, ako je navrhnuté v článku 4 ods. 6, na neziskovom základe. Súčasná formulácia však skrýva v sebe nebezpečenstvo toho, že zabráni vytvoreniu vlastného kapitálu, ktorý by mal zaručiť solídne finančné pomery na poskytovanie kvalitných služieb. Výbor sa domnieva, že národné akreditačné orgány by mali fungovať ako neziskové zariadenia v tom zmysle, že prebytky v rozpočte, ako je to medzinárodne dohodnuté v rámci ISO/IES 17011 (30), nemusia rozdeľovať.

5.3.7

Systém Európskej spolupráce pre akreditáciu (EA) by mal fungovať ako najvyšší povoľovací orgán, a preto by ako verejná služba všeobecného záujmu nemal podliehať hospodárskej súťaži. Výbor víta ustanovenie, podľa ktorého musí byť v členských štátoch len jediný akreditačný orgán, ktorého kompetencie, objektívnosť a nestrannosť podliehajú vzájomnému hodnoteniu (peer review). Za určitých podmienok (31) majú výnimku menšie členské štáty, pokiaľ chcú využiť možnosti poskytované národným akreditačným orgánom niektorého zo susedných členských štátov.

5.3.8

Výbor považuje za potrebné vytvorenie jednoznačného právneho základu pre EA, ktorej úloha by mala byť posilnená a lepšie definovaná: všetky vnútroštátne akreditačné orgány sa musia zapojiť do EA, aby mohla byť zaručená ekvivalentnosť, transparentnosť, spoľahlivosť a účinnosť. Sieť EA musia podporovať aj členské štáty.

5.3.9

Výbor zastáva názor, že akreditačné orgány musia na ďalšie posilnenie EA podpísať multilaterálne dohody, v rámci ktorých pôsobí. Okrem toho by sa nemali finančné mechanizmy navrhované v nariadení vzťahovať len na EA, ale mali by byť rozšírené aj na opatrenia na podporu dohľadu nad trhom a na spoločné ďalšie odborné vzdelávanie rôznych zainteresovaných národných orgánov verejnej správy.

5.3.10

Na uľahčenie a zlepšenie fungovania vnútorného trhu a posilnenie dôvery v tento trh je podľa výboru potrebné organizovať vzájomné hodnotenia podľa článku 9 ods. 1 v rámci európskeho akreditačného systému a vykonávať ich podľa harmonizovaných ustanovení v rámci EA. Výsledky vzájomného hodnotenia musia byť uverejnené a oznámené všetkým členským štátom a Komisii.

5.3.11

Keďže akreditačné orgány musia aktívne dokázať, že dôveru, ktorú dostávajú, si naozaj zaslúžia, musia podľa názoru výboru predkladať dôkazy o tom, že sa úspešne zapájajú do vzájomného hodnotenia.

5.3.12

Okrem toho sa výbor domnieva, že zapojenie zainteresovaných aktérov je dôležité: mali by byť zastúpení v akreditačných orgánoch; tieto ustanovenia by mali byť začlenené do nového nariadenia.

5.3.13

Výbor zdôrazňuje význam ekvivalentných, koherentnejších a účinných mechanizmov členských štátov pre dohľad nad trhom v rámci harmonizácie právnych predpisov Spoločenstva, ktorá zahŕňa aj posilnenie cezhraničnej spolupráce. Je potrebné prepracovanie predpisov v oblasti všeobecnej bezpečnosti výrobkov – smernice o bezpečnosti výrobkov 2001/59/ES – a iných príslušných smerníc, aby tak bolo zaručené uplatňovanie zásady lepšej tvorby právnych predpisov na fungovanie vnútorného trhu. Činnosti súvisiace s dohľadom nad trhom musia zahŕňať aj tie výrobky, ktoré spadajú do pôsobnosti smernice o bezpečnosti výrobkov, keďže množstvo výrobkov je určených tak na podnikateľské účely, ako aj na použitie pre konečného spotrebiteľa. Výbor považuje vylúčenie z pôsobnosti smernice o bezpečnosti výrobkov – uvedené v článku 13 ods. 1 – za neopodstatnené: táto skutočnosť spôsobuje zmätok a komplikuje prácu hospodárskych aktérov, namiesto aby viedla k väčšej súdržnosti pri dohľade nad vnútorným trhom.

5.3.14

Výbor v tejto súvislosti považuje súčasný systém na rýchlu výmenu informácií RAPEX (32) za úplne oprávnený, keďže predstavuje účinný príspevok k dohľadu nad trhom. Musí však byť členskými štátmi a colnými orgánmi a orgánmi verejnej správy jednotnejšie a koordinovanejšie využívaný.

5.3.15

Je potrebné, aby colné orgány spolupracovali v rámci európskej siete s orgánmi pre dohľad nad trhom, aby bolo možné zabezpečiť účinné kontroly výrobkov ešte pred tým, ako sa tieto dostanú na európsky vnútorný trh. Na to musia mať colné orgány k dispozícii kvalifikované ľudské zdroje, zodpovedajúce finančné prostriedky a právomoci, aby mohli účinne plniť im uložené úlohy.

5.3.16

Mechanizmy pre dohľad nad trhom a colnej kontroly musia obsahovať možnosti rýchleho zásahu vzhľadom na sezónne výrobky alebo len krátkodobo distribuované predmety v rámci mimoriadneho predaja, ktoré sa často predávajú pod rýchlo zabudnutými vymyslenými menami. Orgány musia mať pre takéto prípady k dispozícii oprávnenia a prostriedky na rýchle zasiahnutie, a dovozcovia zo Spoločenstva sa musia bezvýhradne postarať o to, aby spĺňali základné požiadavky EÚ, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu životného prostredia.

5.3.17

Nakoniec je podľa názoru výboru potrebné v nariadení jednoznačne špecifikovať, že opatrenia prijaté v prípade nepreukázania zhody musia byť v súlade so zásadou proporcionality, bez ohľadu na využitie usmernení stanovených v článku 19 ods. 1. Výbor sa domnieva, že článok 17 by mal byť patrične zmenený.

1)

„Preskúmanie jednotného trhu“, spravodajca: pán CASSIDY, Ú. v. EÚ C 93, 27.4.2007;

2)

Stanovisko na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Presadzovanie lisabonského programu Spoločenstva: Stratégia pre zjednodušenie regulačného prostredia“ [KOM(2005) 535 v konečnom znení], spravodajca: pán CASSIDY, Ú. v. EÚ C 309, 16.12.2006;

3)

Prieskumné stanovisko z 28.9.2005 na žiadosť britského predsedníctva Rady EÚ na tému „Lepšia tvorba právnych predpisov“, spravodajca: pán RETUREAU, Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006;

4)

Stanovisko z vlastnej iniciatívy z 28.9.2005 na tému „Ako zlepšovať implementáciu a vykonávanie právnych predpisov EÚ“, spravodajca: pán van IERSEL, Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006;

5)

Stanovisko z 31.3.2004 k oznámeniu Komisie o aktualizácii a zjednodušení acquis communautaire, [KOM(2003) 71 v konečnom znení], spravodajca: pán RETUREAU, Ú. v. EÚ C 112, 30.4.2004;

6)

Stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému „Zjednodušenie“, spravodajca: pán SIMPSON, Ú. v. EÚ C 133, 6.6.2003;

7)

Prieskumné stanovisko z 21.3.2002 k oznámeniu Komisie o zjednodušení a zlepšení regulačného prostredia, [KOM(2001) 726 v konečnom znení], spravodajca: pán WALKER, Ú. v. ES C 125, 27.5.2002;

8)

Stanovisko z vlastnej iniciatívy z 29.11.2001 na tému „Zjednodušenie“, spravodajca: pán WALKER, Ú. v. ES C 48, 21.2.2002;

9)

Stanovisko z vlastnej iniciatívy z 19.10.2000 na tému „Zjednodušenie predpisov na vnútornom trhu“, spravodajca: pán VEVER, Ú. v. ES C 14, 16.1.2001;

10)

Doplňujúce stanovisko zo 7.4.2005 na tému „Priority jednotného trhu 2005 – 2010“, spravodajca: pán CASSIDY, Ú. v. EÚ C 255, 14.10.2005;

11)

Stanovisko zo 16.7.2003 k oznámeniu „Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Stratégia vnútorného trhu – Hlavné úlohy na obdobie 2003-2006“ [KOM(2003) 238 v konečnom znení], spravodajca: pán CASSIDY, Ú. v. EÚ C 234, 30.9.2003;

12)

Informačná správa na tému „Zjednodušenie“;

13)

Informačná správa z 11.1.2005 na tému „Súčasný stav koregulácie a samoregulácie na jednotnom trhu“, spravodajca: pán VEVER (CESE 1182/2004).

16.5.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/14

1.1

EHSV s predloženým návrhom súhlasí bez výhrad.

1.2

Smernica uvádza koniec roku 2009 ako termín ukončenia používania „doplnkových označení“, t. j. iných ako metrických údajov. Dodržanie tejto lehoty by spôsobilo náklady všetkým podnikom EÚ, ktoré sa zúčastňujú na transatlantických obchodoch.

1.3

Smernica takisto požaduje, aby Spojené kráľovstvo a Írsko stanovili lehotu týkajúcu sa výnimiek na používanie pinty, míle a trójskej unce.

1.4

Komisia navrhuje odstrániť tieto lehoty a nenahrádzať ich novými.

1.5

Smernica definuje ako zákonné meracie jednotky v EÚ metrické jednotky alebo jednotky SI, teda jednotky podľa medzinárodnej sústavy jednotiek (Système international d'unités), ktorá je celosvetovou sústavou prijatou v roku 1960 na Všeobecnej konferencii o mierach a váhach (Conférence générale des poids et mesures – CGPM). Aj keď samotná Európska únia nie je signatárom, signatármi sú všetky členské štáty. Pravidelná aktualizácia jednotiek SI kvôli technickému pokroku primäla Komisiu, aby navrhla jednotku „katal“ ako jednotku SI na vyjadrenie katalytickej aktivity.

1.6

EHSV víta návrh Komisie ako súčasť snáh o zjednodušenie a zlepšenie právnych predpisov a víta citlivosť Komisie pri uznávaní dôležitosti zachovania princípu subsidiarity pokiaľ ide o Írsko a Spojené kráľovstvo.

16.5.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/15

16.5.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/15

1.1

EHSV berie na vedomie zelenú knihu o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky zverejnenú s veľkým časovým oneskorením.

1.2

Stotožňuje sa s úvahami o rôznych fiškálnych a ekologických dôsledkoch rozličných trhovo orientovaných nástrojov v oblasti životného prostredia (dane, odvody, poplatky, subvencie, práva/certifikáty, atď.).

1.3

EHSV konštatuje, že trhovo orientované nástroje sú už dávno súčasťou politických opatrení, Preto nejde v prvom rade o to, či sa majú využívať, ale o to, ako.

1.4

Ako správne konštatovala Komisia, trhovo orientované nástroje sú dobrou možnosťou na dosiahnutie nákladovo efektívnych riešení pri ochrane životného prostredia, no nie sú všeliekom. Z toho vyplýva, že predmetom politickej diskusie a zelenej knihy by malo byť skoordinovanie a vzájomné vzťahy medzi príkazmi, zákazmi, správnym právom a trhovo orientovanými nástrojmi (ako sú dane, poplatky, cielené subvencie a obchodovateľné povolenia. No v tomto prípade zelená kniha Komisie ponúka príliš málo orientácie, nad čím EHSV vyjadruje poľutovanie.

1.5

Výbor preto žiada Komisiu, aby využila diskusiu iniciovanú zelenou knihou a predstavila na konkrétnych príkladoch možnosti a dôsledky, ale aj medze rôznych nástrojov na ochranu životného prostredia.

2.1

Komisia predložila 28.8.2007 Zelenú knihu o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík (1), ktorá je predmetom tohto stanoviska.

2.2

Komisia chce touto zelenou knihou otvoriť diskusiu o intenzívnejšom používaní trhovo orientovaných nástrojov v spoločnosti.

2.3

Komisia v zelenej knihe poukazuje na ciele v oblasti životného prostredia dohodnuté na európskej úrovni, o. i. na novú energetickú a klimatickú politiku, ktorá podľa jej názoru „neznamená nič menej ako novú priemyselnú revolúciu v nasledujúcich 10 až 15 rokoch“.

2.4

Komisia zdôrazňuje: „Tieto náročné ciele nie je možné dosiahnuť bez účasti verejnosti a silného záväzku všetkých zúčastnených.“ Podľa názoru Komisie by sa mali v čoraz väčšej miere využívať ako nástroj politiky životného prostredia trhovo orientované nástroje. Tieto nástroje majú byť „dôležitými časťami úsilia na dosiahnutie skutočnej zmeny prostredníctvom zmeny stimulov pre podnikanie a spotrebiteľov“.

2.5

Komisia zároveň konštatuje, že trhovo orientované nástroje „nie sú všeliek na všetky problémy“.

2.6

Ako „trhovo orientované nástroje“ sa uvádzajú dane, poplatky, cielené subvencie a obchodovateľné povolenia.

2.7

Podľa názoru Komisie možno používanie nástrojov založených na trhu odôvodniť tak, že dokážu „upravovať zlyhania trhu nákladovo efektívnym spôsobom. Zlyhanie trhu sa vzťahuje na situáciu, v ktorej trhy úplne chýbajú (napríklad environmentálne aktíva, ktoré majú povahu verejného majetku) alebo len nedostatočne zohľadňujú“ skutočné „alebo sociálne náklady hospodárskej činnosti.“

2.8

Ako výhody sa uvádzajú tieto skutočnosti:

2.9

Komisia však zároveň zdôrazňuje, že trhovo orientované nástroje neslúžia len na dosahovanie cieľov v oblasti environmentálnej politiky, ale aj „s cieľom vyhnúť sa narušeniu vnútorného trhu zapríčineného rozdielnymi prístupmi v jednotlivých členských štátoch, aby zabezpečila, že podobné bremeno padne na ten istý sektor v celej EÚ a aby zdolala možné nepriaznivé účinky hospodárskej súťaže v rámci EÚ.“

2.10

Ďalej poukazuje na to, že rôzne trhovo orientované nástroje sa odlišujú svojim účinkom. Kvantitatívne systémy, ako napríklad systémy obchodovateľných povolení, poskytujú viac istoty v oblasti dosahovania špecifických cieľov politiky, napríklad limitov emisií, v porovnaní s čisto cenovo orientovanými nástrojmi, napríklad daňami. Cenovo orientované nástroje však poskytujú istotu vzhľadom na náklady alebo cenu cieľa politiky a ich správa zvykne byť jednoduchšia.

2.11

Komisia okrem toho poukazuje na ďalší dôležitý rozdiel: dane (a poplatky) sa nepoužívajú len ako nástroj na ovplyvnenie správania, ale takisto tvoria verejné príjmy. V súvislosti s obchodovateľnými povoleniami to platí len „v prípade, že sa kvóty dražia štátnymi orgánmi“.

2.12

Zelená kniha sa zaoberá aj problematikou rastu a zamestnanosti a uvádza dôvody pre reformu environmentálnych daní. Európska rada spomenula na svojej vrcholnej schôdzke v júni 2006 v novej stratégii trvale udržateľného rozvoja otázku nového daňového systému založeného na kritériách trvalej udržateľnosti a Komisia v tejto súvislosti uvádza: „Reforma environmentálnej dane (RED) presunutím daňového bremena z negatívnych daní z blahobytu (napríklad dane z práce) na kladné dane z blahobytu (napríklad činnosti, ktoré poškodzujú životné prostredie, ako napríklad využívanie zdrojov alebo znečistenie) môže byť dvojitou šancou riešení environmentálnych otázok ako aj otázok zamestnanosti.  (2) Zároveň si dlhodobý daňový posun bude vyžadovať relatívne stabilné výnosy z daňovej základne súvisiacej so životným prostredím.“

2.13

V dokumente sa spomína aj niekoľko príkladov trhovo orientovaných nástrojov, ktoré už boli zavedené (zdanenie energie, európska cestná nálepka, miestne systémy poplatkov na odbremenenie centier miest od premávky) a sformulovala množstvo otázok, od konkrétnych až po veľmi všeobecné, určených pre širokú verejnosť s cieľom vyvolať spoločenskú diskusiu.

2.14

Komisia vidí možnosť využitia trhovo orientovaných nástrojov aj v oblasti ochrany biodiverzity.

3.1

EHSV sa často vyslovoval za to, aby sa rôzne politické nástroje zamerané na životné prostredie využívali optimálne, pričom trhovo orientované nástroje môžu zohrávať dôležitú úlohu. Čo sa týka tohto zámeru, existuje medzi výborom a Komisiou zhoda.

3.2

Aj keď výbor považuje predložené argumenty za zrozumiteľné a správne, bol by si od zelenej knihy, ktorá sa vyvíjala dlho a ktorej zverejnenie sa neustále presúvalo, želal viac jasnosti pokiaľ ide o plánované využívanie trhovo orientovaných nástrojov. Dlhé vnútorné zosúlaďovacie postupy Komisie pri vypracovaní dokumentu boli možno nevyhnutné, ale pre politický proces tvorby dokumentu však podľa názoru EHSV neznamenali žiaden badateľný prínos.

3.3

Skôr sa zdá, že politická realita sa niekedy vyvíja rýchlejšie než vnútorné postupy pri vypracovávaní dokumentov.

3.4

EHSV konštatuje, že trhovo orientované nástroje v oblasti životného prostredia sú už dávno realitou, aj keď sa v jednotlivých členských štátoch využívajú veľmi rôznorodo. Podľa Eurostatu pochádza napríklad priemerne 7 % príjmov štátnych rozpočtov členských krajín EÚ z príjmových zdrojov s ekologickým aspektom.

3.5

V zelenej knihe a politickej diskusii preto nemôže ísť o možné zavedenie trhovo orientovaných nástrojov v oblasti životného prostredia. Otázkou nie je či majú byť zavedené, ale ako: V akom rozsahu, v akom pomere k príkazom a zákazom a iným nástrojom sa majú trhovo orientované nástroje využívať?

3.6

Výroky uvedené v zelenej knihe nepresahujú rámec toho, čo je v podnikoch a spoločenských skupinách už dávno známe a o čom sa v nich diskutuje. Rovnako chýba zamyslenie sa nad otázkou, kto musí primárne konať. Ako je známe, EÚ nemá rovnaké kompetencie v prípade všetkých nástrojov. Napríklad v oblasti daňového práva má len veľmi obmedzené právomoci. Nejasné zostáva aj to, čo sa má udiať v politickej oblasti po predložení zelenej knihy, či – ako je to bežné – bude neskôr nasledovať biela kniha, resp. aké dôsledky treba vyvodiť.

3.7

Najväčším nedostatkom je fakt, že zostáva nejasné, v ktorej politickej situácii má politika uprednostniť ktorý nástroj. Zamýšľané ohraničenie, resp. potenciálne vytvorenie sietí, napr. správneho práva a trhovo orientovaných nástrojov je naďalej nejasné.

3.8

EHSV preto môže zelenú knihu zobrať na vedomie, no konštatuje, že spoločenská diskusia o efektívnejších nástrojoch v oblasti environmentálnej politiky by sa mala viesť s väčším nasadením a pomocou čo najkonkrétnejších príkladov, aby sa popísané ambiciózne ciele EÚ, napr. v oblasti klimatickej a energetickej politiky, stali naozaj skutočnosťou.

3.9

Podľa EHSV platí, že by sa trhovo orientované nástroje mali zameriavať na princíp „znečisťovateľ platí“ a tým poskytovať stimuly pre tých, ktorí životné prostredie aktívne chránia.

4.1

EHSV vždy zdôrazňoval, aké dôležité je internalizovať tzv. „externé náklady“. V tejto súvislosti sa ponúkajú – a to píše aj samotná Komisia – trhovo orientované nástroje. No najprv je potrebné jasné politické rozhodnutie, akou sumou možno vyčísliť tieto externé náklady, ktoré sa majú internalizovať.

4.2

„Trhovo orientovaný“ nástroj popísaný v zelenej knihe – európska nálepka v oblasti cestnej premávky – je dobrým príkladom toho, že nástroj vnímaný z hľadiska integrácie externých nákladov ako vhodný sa v skutočnosti využíva len veľmi neochotne. Samotná Komisia píše, že „priemerné poplatky môžu pokryť len náklady na infraštruktúru a vylúčiť tak vonkajšie náklady“. Preto sú potrebné iniciatívy zamerané na integráciu externých nákladov napr. prostredníctvom európskej cestnej nálepky.

4.3

EHSV žiada Komisiu, Radu a Parlament, aby pojmom trhovo orientované nástroje zamerané na ochranu životného prostredia označovali nástroje len vtedy, ak majú skutočný a zreteľný environmentálny cieľ. Čo sa týka spomenutej európskej cestnej nálepky, možno takýto cieľ odvodiť len čiastočne, pretože externé náklady zostávajú naďalej vylúčené. V prípade európskej cestnej známky ide v prvom rade o to, aby sa náklady na infraštruktúru nefinancovali výlučne zo zdrojov štátnych rozpočtov, ale aby sa na financovaní podieľali priamo užívatelia. Tento postup má samozrejme nepriamo aj dôsledky pre životné prostredie, napr. keď vďaka zvýšeniu nákladov začne užívateľ uvažovať, či má využiť dopravu po ceste alebo po železnici (alebo či musí vôbec cestovať). Ale až potom, keď sa integrujú (ekologické) náklady, ktoré doteraz nemali „trh“ a neboli zohľadňované, možno európsku cestnú nálepku považovať za „environmentálny nástroj“.

4.4

Zo strany politiky je teda potrebné stanoviť, čo sa vôbec má určitým politickým opatrením dosiahnuť. Až po definovaní cieľa by mala nasledovať diskusia o vhodnom nástroji.

4.5

Aj prostredníctvom intenzívnejšieho používania trhovo orientovaných nástrojov sa politika nevyhne čiastočne veľmi ťažkým rozhodnutiam o kontroverzných otázkach, ako je definovanie jasných cieľov v oblasti environmentálnej politiky, napr. emisných limitov atď. Práve v tejto oblasti sa doteraz často vyskytovali nedostatky. Trhovo orientované nástroje nie sú náhradou takýchto rozhodnutí, ale – ako naznačuje ich názov – nástroje na dosiahnutie stanovených politických cieľov.

4.6

Komisia musí čo najskôr rozptýliť neistotu, ktorú zanechala zelená kniha. Musí jasne popísať svoje predstavy o využívaní rôznych politických nástrojov v budúcnosti. EHSV preto Komisii odporúča, aby už v rámci plánovanej širšej diskusie na túto tému demonštrovala na niekoľkých praktických príkladoch z rôznych politických oblastí, napr. z oblasti energetiky a dopravy, rôzne možné politické alternatívy postupov (s trhovo orientovanými nástrojmi, resp. bez nich).

4.7

Pritom by isto mohla napr. jasne povedať, že nezamýšľa vyriešiť problém rakovinotvorných látok – aby sme uviedli jeden príklad – prostredníctvom zavedenia trhovo orientovaných nástrojov.

4.8

Trhovo orientované nástroje by ale mohli byť zaujímavé napr. v prípade stále aktuálnejšej otázky, ako sa majú v budúcnosti etablovať uhoľné elektrárne s nulovými emisiami oxidu uhličitého, keď budú dostupné príslušné zariadenia. Budú tieto zariadenia povinne presadzované ako „súčasný stav techniky“ (teda správne právo) alebo sa privedú do rentabilnej prevádzky pomocou trhovo orientovaných nástrojov? Takéto otázky by mali byť v budúcnosti viac v centre pozornosti spoločenských diskusií.

4.9

Keby bolo prepojenie, resp. oddelenie správneho práva a trhovo orientovaných nástrojov s demonštrovaním zodpovedajúcich konkrétnych alternatív celkovo zreteľnejšie, tak by boli zrozumiteľnejšie aj úvahy uvedené v zelenej knihe týkajúce sa využitia trhovo orientovaných nástrojov v oblasti zachovania biodiverzity. Výboru sa tieto úvahy javia ako doteraz málo presvedčivé a nevyvolávajú nádej, že by boli schopné efektívne zabrániť hrozivému negatívnemu vývoju v oblasti biodiverzity.

4.10

Výbor už vo svojom stanovisku na tému „Dvojročná správa o dosiahnutých výsledkoch stratégie EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja“ (3) vyzval Komisiu, aby konkretizovala svoje veľmi neurčité úvahy o novej daňovej sústave založenej na ukazovateľoch trvalej udržateľnosti. Podľa Eurostatu predstavujú príjmy z daní súvisiacich s ekologickými aspektmi zhruba 7 %.

4.11

EHSV považuje diskusiu o znížení zdanenia práce a zodpovedajúcej kompenzácii prostriedkov prostredníctvom príjmov zo zdanenia aktivít škodlivých pre životné prostredie už dlhý čas za potrebnú a mala by sa rozprúdiť čo najskôr po predložení zelenej knihy. Pritom ale musí byť zjavné, ako si EÚ príslušné zmeny predstavuje, keďže podľa zmlúv o EÚ má len minimálny vplyv na príslušnú daňovú politiku členských štátov.

4.12

EHSV považuje za mimoriadne dôležité predložiť podľa možnosti čo najskôr sľúbený prehľad o subvenciách pre projekty škodiace životnému prostrediu a čo najrýchlejšie tieto subvencie zrušiť. Výbor vníma takéto subvencie ako výrazné narúšanie hospodárskej súťaže a ako úplne neakceptovateľné nesprávne pridelenie verejných prostriedkov. Trhovo orientované nástroje na podporu ochrany životného prostredia môžu naozaj zabrať až vtedy, keď budú úplne odbúrané subvencie pre projekty škodiace životnému prostrediu.

16.5.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/19

1.1

Pracovná migrácia v Európe má ekonomický pôvod a je dôsledkom voľného pohybu pracovných síl, pričom medzi jednotlivými členskými štátmi existujú značné rozdiely v životnej úrovni. Vysoká miera nezamestnanosti v niektorých nových členských štátoch a dopyt po lacných, nízko-kvalifikovaných pracovníkoch v pätnástich starých členských štátoch zabezpečujú trvalý príliv uchádzačov o zamestnanie.

1.2

V roku 2004 a 2007 boli prijaté prechodné opatrenia, ktoré umožnili starým členským štátom regulovať migráciu z nových členských štátov. Jedným z dôvodov na vytvorenie týchto opatrení bola snaha starých členských štátov predísť možným napätiam na trhu práce, ktoré by vznikli v dôsledku veľkého prílivu migrujúcich pracovníkov a ktoré by mohli vyústiť do nelegálnej zamestnanosti.

1.3

Dôsledkom prechodných opatrení je však práve to, čomu sa chcelo predísť. Vo svojej správe o fungovaní prechodných opatrení Európska komisia konštatuje, že obmedzenia možností legálnej práce pre migrantov z nových členských krajín v skutočnosti viedli k rozšíreniu nelegálnej práce, zdanlivej samostatnej zárobkovej činnosti, fiktívneho poskytovania služieb a fiktívneho subdodávania.

1.4

V poľnohospodárstve členských štátoch EÚ-15 vznikla paradoxná situácia, že je potrebné veľké množstvo sezónnych pracovných síl, avšak na miestnom pracovnom trhu ich nie je možné získať. Pritom je dostatok migrujúcich pracovníkov z nových členských štátov, ktorí túto prácu chcú vykonávať, ale mnohým z nich v tom bránia obmedzenia vyplývajúce z prechodných opatrení. Toky pracovných síl v poľnohospodárstve sa líšia tak z pohľadu krajín pôvodu, ako aj z pohľadu prijímajúcich krajín v závislosti od toho, či daná krajina uplatňuje prechodné opatrenia, a ak áno, v akom rozsahu.

1.5

V dôsledku tejto situácie sa voľné pracovné miesta často dostávajú na trh nelegálnej práce. Je ťažké získať presné informácie o uvedenej problematike, pretože všetky tri zainteresované strany majú svoje dôvody na to, aby takéto informácie nezverejnili: zamestnávatelia, ktorí chcú platiť menej ako sú povinní podľa zákona alebo platných kolektívnych dohôd; zamestnanci, ktorí sa uspokoja s menšou sumou, ako im prislúcha podľa zákona alebo kolektívnej dohody, ako aj neseriózni sprostredkovatelia práce, ktorí sa veľmi radi zapoja do tohto procesu, pretože zarobia veľké peniaze.

1.6

Mnohí sprostredkovatelia sa snažia zaujať nízkymi cenami, ktoré však v konečnom dôsledku zaplatia migrujúci pracovníci. Tí sa musia uspokojiť s príjmami pod hladinou sociálneho minima. Stáva sa aj to, že zamestnávatelia zaplatia sprostredkovateľom za sezónnych pracovníkov trhové ceny, ale sprostredkovatelia za nich neodvedú daň z príjmu a sociálne príspevky. Navyše si takíto sprostredkovatelia, mnohokrát dajú časť mzdy migrujúceho pracovníka do vlastného vrecka. Okrem toho existujú internetové stránky s telefónnymi číslami z východnej i západnej Európy, ktoré ponúkajú samostatne zárobkovo činných zamestnancov, za ktorých nie je potrebné platiť žiadne dane, zamestnávateľské odvody, ba ani sociálne príspevky.

1.7

Táto situácia je nežiaduca z viacerých hľadísk. Základným východiskom musí byť po všetkých stránkach rovnaké zaobchádzanie s migrujúcimi pracovníkmi ako s ich domácimi kolegami, s ktorými pracujú bok po boku. Za rovnakú prácu musí byť poskytnutá rovnaká odmena a rovnako tak musia byť zabezpečené podmienky na prístup k sociálnemu zabezpečeniu. Nie je to len v záujme zamestnanca. Pre zamestnávateľov je to dôležité z ekonomického hľadiska (rovnaké pravidlá pre všetkých znamenajú spravodlivú hospodársku súťaž) a pre členské štáty z hľadiska finančného (dane).

1.8

Je pripravený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorý stanovuje sankcie proti zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt. Návrh ustanovuje harmonizované sankcie voči zamestnávateľom a preventívne opatrenia, ako aj identifikáciu osvedčených postupov pri uplatňovaní uvedených sankcií a ich výmenu medzi členskými štátmi.

1.9

Pokiaľ nebudú odstránené obmedzenia pre migrantov z nových členských štátov, EHSV vyzýva na to, aby sa predkladaná smernica vzťahovala aj na zamestnávateľov, ktorí nelegálne zamestnávajú pracovníkov z tých krajín EÚ, na ktoré sa obmedzenia naďalej vzťahujú. V záujme EÚ EHSV považuje za mimoriadne dôležité dôsledne dohliadnuť na to, aby táto smernica nebola v členských štátoch iba prijatá v právnych predpisoch, ale aj vykonávaná v praxi.

1.10

Boju proti nelegálnej práci by prospela jednoznačná európska definícia pracovného vzťahu, kde by bol jasný rozdiel medzi prijatím úkolu (dodaním služieb) a vykonávaním pracovnej činnosti vo vzťahu závislej činnosti (pracovnou zmluvou). ILO (Medzinárodná organizácia práce) k tomu predložila jednoznačné odporúčania. Samostatne zárobkové osoby v dobrej viere, ktoré ponúkajú viac ako len lacnú nekvalifikovanú prácu, by tak získali jasné miesto vo svete práce a zamestnanci by získali ochranu, na ktorú majú nárok. EHSV vzal s potešením na vedomie rozhodnutie Európskej Komisie schváliť návrh na preskúmanie situácie okolo (zdanlivo) samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré vykonajú európski sociálni partneri v stavebníctve. EHSV víta skutočnosť, že Komisia bude spomenuté skúmanie financovať.

1.11

Vzhľadom na dosah obmedzení legálnej práce bude zrejme lepšie, ak sa pri budúcich rozšíreniach podobné prechodné opatrenia vynechajú. EHSV tiež vyzýva Európsku komisiu na to, aby preskúmala možnosti odstránenia všetkých obmedzení pre pracovníkov z dvanástich členských štátov, ktoré pristúpili v rokoch 2004 a 2007. Veľká časť európskych sociálnych partnerov súhlasí s týmto stanoviskom pod podmienkou, že konkrétne kroky na monitorovanie rovnakého zaobchádzania s migrujúcimi pracovníkmi budú prijímané na európskej a národnej úrovni, ako aj na úrovni sociálnych partnerov.

2.1

Podľa Lisabonskej stratégie musí byť Európska únia v budúcnosti vysoko konkurencieschopnou znalostnou ekonomikou, založenou na trvalo udržateľnej výrobe a spotrebe a so značnou mierou sociálnej súdržnosti.

2.2

V súčasnosti je EÚ pomerne konkurencieschopnou znalostnou ekonomikou s modelmi spotreby, ktoré nie sú dostatočne trvalo udržateľné a s neuspokojivou úrovňou sociálnej súdržnosti.

2.3

Toto stanovisko sa zameriava predovšetkým na posledný aspekt, na sociálnu súdržnosť. EÚ venuje veľkú pozornosť ekonomickému rozvoju a trvalej udržateľnosti, predovšetkým vo výrobe. Nedostatok politickej pozornosti pre tretí pilier Lisabonskej stratégie vedie k poklesu sociálnej súdržnosti, namiesto jej zvyšovania.

2.4

Dôsledky tejto skutočnosti sú jasne viditeľné na pracovnom trhu. Zvyšuje sa podiel práce na čierno a znovu sa objavuje aj druh pracovníka, ktorý sa donedávna považoval za dávno vyhynutý: nádenník.

2.5

Novodobí nádenníci ponúkajú svoje služby na ulici, na miestach známych tým, že tam chodievajú pochybní sprostredkovatelia. Sú najímaní na deň, bez daňových odvodov či sociálnych príspevkov. Denne musia odpracovať neúmerne veľa hodín, sú platení príliš málo na hodinu a nie sú chránení žiadnym pracovným právom – pokiaľ vôbec nejaké existuje.

2.6

Pracovný trh pre predovšetkým nekvalifikované a nízko kvalifikované pracovné sily mal donedávna vnútroštátny charakter. Po rozšírení EÚ v roku 2004 sa pre tento segment pracovného trhu vytvoril európsky pracovný trh. Od rozšírenia v roku 2007 sa príchodom rumunských a bulharských pracovníkov na trh prudko zvyšuje ponuka pracovných síl.

2.7

Tento trend sa výrazne prejavuje v poľnohospodárskom odvetví. Navyše, ľudia, ktorí si hľadajú prácu v zahraničí, si takmer vždy nájdu svoje prvé zamestnanie práve v tomto odvetví.

2.8

Cieľom tohto stanoviska EHSV je uviesť tento problém do agendy EÚ tak, aby mohli relevantné európske inštitúcie spolu s členskými štátmi a sociálnymi partnermi hľadať riešenia tohto veľkého a zložitého problému, ktorý nanešťastie naďalej rastie.

3.1

Poľnohospodárstvo je súhrn ekonomických aktivít, ktorými je životné prostredie prispôsobované na využívanie rastlinnej a živočíšnej výroby (1) pre ľudskú spotrebu. V závislosti od výrobku, výrobnej metódy a úrovne blahobytu sa využíva množstvo rozličných techník, od práce s jednoduchými nástrojmi až po prácu s veľkými mechanizmami, ktoré čoraz viac nahrádzajú ľudskú prácu.

3.2

Poľnohospodárstvo je v rámci EÚ veľkým odvetvím. V EÚ sa na poľnohospodárstvo využíva viac ako 160 miliónov hektárov pôdy. Jedenásť miliónov európskych poľnohospodárskych podnikov poskytuje prácu pätnástim miliónom pracovníkov. Väčšinu z nich tvoria samotní farmári a členovia ich rodín, ale približne milión fariem zamestnáva spolu 6,5 milióna pracovníkov. Z nich 4,5 milióna pracuje ako sezónni robotníci, pričom z nich bližšie neurčený počet v inej krajine, ako je krajina ich pôvodu (2). Mnohí takíto sezónni robotníci pochádzajú z Poľska, Bulharska a Rumunska.

3.3

Poľnohospodárstvo je možné rozdeliť na viacero činností. Chov dobytka (živočíšna výroba) a akvakultúra (chov rýb), záhradníctvo (malovýrobné pestovanie plodín s krátkym cyklom pestovania, ako napr. pestovanie zeleniny, okrasných rastlín, ovocia a húb) a poľná výroba (líši sa od záhradníctva tým, že plodiny sú pestované na väčšej ploche a s menším podielom ľudskej práce). Lesné hospodárstvo (komerčné) nie je v celej EÚ považované za časť poľnohospodárskeho odvetvia, v niektorých krajinách sa považuje za samostatné odvetvie.

3.4

Poľnohospodárstvo neprodukuje iba potraviny, ale čoraz viac aj iné tovary ako kvety, kožušiny, kožu, biopalivá (bionafta, etanol, plyn, rýchlo rastúce dreviny) enzýmy, vlákna atď. Z geneticky modifikovaných plodín sa vyrábajú aj špeciálne liečivá.

3.5

Poľnohospodárstvo je podľa údajov ILO (3) a Eurofound (4) jedným z najnebezpečnejších odvetví pre zamestnancov. Ročne sa stane približne 335 000 pracovných úrazov, ktoré sa skončia úmrtím. Viac ako polovica z nich, 170 000 smrteľných úrazov, sa stane v poľnohospodárstve.

4.1

Kvôli mnohým právnym komplikáciám nie je možné vytvoriť v EÚ jednoznačnú definíciu nelegálnej práce. Postupy, ktoré sú zaužívané v jednej krajine (ak pre určitú oblasť neexistujú žiadne predpisy, nie je čo dodržiavať), sú v inej krajine považované za nezvyčajné, ba až za prekročenie platných právnych ustanovení a predpisov.

4.2

Definície nelegálnej práce sa v jednotlivých členských štátoch navzájom líšia. Ide o pracovné aktivity, ktoré nie sú zahrnuté v oficiálnych hospodárskych štatistikách. Existujú o nich údaje, tie však nezriedka pochádzajú iba z jedného zdroja, nedajú sa vždy overiť a teda často nie sú spoľahlivé. Skutočnosť, že nelegálna práca sa vyskytuje vo veľkej miere, je však neodškriepiteľná.

4.3

Takmer všetky definície nelegálnej práce v jednotlivých členských štátoch zdôrazňujú neplnenie daňových povinností. Neplnenie povinností spojených so sociálnym poistením je tiež spomenuté skoro vo všetkých definíciách. Napodiv sa neplnenie ostatných povinností v oblasti pracovného práva (pracovné podmienky, pracovný čas, záväzné kolektívne zmluvy) v národných definíciách objavuje len zriedka.

4.4

Nelegálna práca je vykonávaná neregistrovanými zamestnancami. To však neznamená, že vždy ide o migrujúcich pracovníkov bez pracovného povolenia, či bez povolenia na pobyt. Aj ľudia, ktorí potrebné dokumenty majú, resp. ich nepotrebujú, pretože sú občanmi danej krajiny, vykonávajú nelegálnu prácu. Ľudia bez platných dokladov sú zraniteľnejší a je preto jednoduchšie ich zneužiť, ako ľudí s platnými dokladmi. Druhá spomenutá skupina má možnosť získať legálnu prácu, prvá skupina túto možnosť nemá.

4.5

Popri klasickej forme práce v rámci zamestnania existuje aj tzv. samostatne zárobkovo činná osoba bez zamestnancov. Tieto samostatne zárobkovo činné osoby sú považované za podnikateľov a nemusia byť za nich platené dane ani sociálne odvody. Sami sú zodpovední za platenie uvedených odvodov.

4.6

Takisto nie sú chránení pracovným právom, ktoré sa vzťahuje na zamestnancov. Neplatí pre nich minimálna mzda ani maximálna dĺžka pracovnej doby, bezpečnostné a zdravotné predpisy. Vzhľadom na vysoké riziko vážnych pracovných úrazov v poľnohospodárskom odvetví (pozri bod 3.5) je to neprijateľné. Samostatne zárobkovo činné osoby môžu pracovať za akúkoľvek mzdu a za akýchkoľvek podmienok podľa dohody so zákazníkom.

4.7

Kedysi boli súkromní podnikatelia skúsenými odborníkmi, ktorí sa dlho zdokonaľovali vo svojej profesii. Zvyčajne im trvalo roky, kým dosiahli takú odbornú úroveň, aby sa uplatnili ako samostatne zárobkovo činné osoby.

4.8

V dôsledku outsourcingu a narastajúceho zadávania úloh, ktoré netvoria podstatu podnikania subdodávateľom, sa v súčasnosti zadáva viac ako len úzko špecializované úlohy. Postačuje len malé jadro tvorené stálymi a dobre zaškolenými pracovníkmi, jednoduchá práca je čoraz častejšie vykonávaná subdodávateľmi. Dopyt po tomto druhu práce je uspokojený veľkou skupinou nových samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré vstupujú na trh práce. Najvýznamnejšou špecializáciou mnohých nových samostatne zárobkovo činných osôb je predovšetkým poskytovanie lacnej, nekvalifikovanej pracovnej sily.

4.9

V skutočnosti je to forma zdanlivého súkromného podnikania, ktorá sa na konci 80-tych rokov minulého storočia používala na export nezamestnaných z Írska a Spojeného kráľovstva. Dovtedy existovalo v anglickom zákonodarstve niekoľko záruk, prostredníctvom ktorých sa overovalo, či samostatne zárobkovo činné osoby skutočne spĺňajú určité podmienky. Jednou z podmienok bolo, že boli skúsenými odborníkmi v konkrétnej oblasti. Vtedajšia anglická vláda zrušila tieto overovacie kritéria, vďaka čomu sa zrazu omnoho viac ľudí mohlo zaregistrovať ako samostatne zárobkovo činné osoby a zamestnať sa na kontinente bez toho, aby museli brať do úvahy pracovné právo v danom členskom štáte (5).

4.10

Už to však nie je výhradne anglosaský fenomén. Hovorca poľskej vlády povedal počas konferencie o voľnom pohybe pracovných síl, že jeho vláda vyzýva poľských nezamestnaných, aby sa zaregistrovali ako samostatne zárobkovo činné osoby (6). Tým sa vyhnú všetkým obmedzeniam platným pre zamestnancov v ostatných členských štátoch a môžu pracovať všade. Štatút samostatne zárobkovo činných osôb je týmto spôsobom systematicky a vedome zneužívaný na obchádzanie zákonných a pracovno-právnych noriem prostredníctvom subdodávateľského reťazca a outsourcingu. Zodpovednosť za plnenie povinností súvisiacich s daňou z príjmu a sociálnym zabezpečením je prostredníctvom nevýhodných zmlúv so zdanlivo samostatne zárobkovo činnými osobami, ktoré zabezpečila sprostredkovateľská agentúra, posunutá nadol.

4.11

Tento jav sa veľmi často vyskytuje v stavebníctve, v ktorom sa však vykonalo viac preskúmaní zdanlivej samostatnej zárobkovej činnosti ako v poľnohospodárstve. Medzi stavebným a poľnohospodárskym odvetvím existuje mnoho paralel. Pre obe odvetvia sú charakteristické tri najvýznamnejšie rizikové faktory nelegálnej práce: vysoký podiel manuálnej práce, ktorú na obmedzené časové obdobie vykonávajú cezpoľní pracovníci. Európski sociálni partneri v stavebníctve si uvedomujú toto riziko a požiadali Európsku Komisiu o dotáciu na preskúmanie zdanlivej samostatnej zárobkovej činnosti v 18 členských štátoch. Komisia tejto žiadosti vyhovela a ešte pred koncom roka 2007 bude uverejnená výzva na predloženie ponúk na vykonanie tohto preskúmania.

4.12

Keďže európska rámcová legislatíva pre pracovné vzťahy naďalej chýba, vytvára sa tu priestor pre pochybný obchod s lacnou pracovnou silou. Na európskej úrovni to má neblahé vedľajšie účinky. K tomuto záveru prišla Európska Komisia vo svojej Správe o fungovaní prechodných opatrení ustanovených v Zmluve o pristúpení z roku 2003, v ktorej sa konštatuje, že „obmedzenia mohli nabádať štátnych príslušníkov členských štátov EÚ-8, aby hľadali iné spôsoby umožňujúce hospodársku činnosť v členských štátoch EÚ-15, čo sa odrazilo v neobvykle vysokom náraste vyslaných pracovníkov a pracovníkov, ktorí uviedli, že sú samostatne zárobkovo činné osoby“ (7).

4.13

V tej istej správe Komisie sa uvádza: „Sociálni partneri uznali, že migrácia z EÚ-8 do členských štátov EÚ-15 bola malá, a zdôraznili, že je potrebné vyhnúť sa zľavovaniu z pracovných noriem a tzv. sociálnemu dumpingu. Tiež poukázali na to, že obmedzenia týkajúce sa legálnej práce v skutočnosti viedli k rozšíreniu nelegálnej práce, falošnej samostatnej zárobkovej činnosti, fiktívneho poskytovania služieb a fiktívneho subdodávania.“ Komisia ďalej poopravuje názor, že migračné toky neboli také veľké, tvrdením, že: „skutočná migrácia v rozšírenej EÚ môže byť väčšia ako by vyplývalo z údajov uvedených v tejto správe, keďže fenomén nelegálnej práce nie je úplne zachytený v oficiálnych štatistikách“. Komisia uvádza, že obmedzenia prístupu na trh práce môžu vo všeobecnosti spôsobiť nárast nelegálnej práce.

4.14

Napríklad záhradníctvo v Holandsku, poľnohospodárske odvetvie s najväčším počtom pracovníkov, zaznamenalo v roku 1992 spolu 54 200 pracovných miest zodpovedajúcich plnému úväzku. Takmer 87 % pracovníkov bolo v trvalom pracovnom pomere, približne 13 % malo iný druh zmluvy so zamestnávateľom (práca cez sprostredkovateľskú agentúru, zmluva na dobu určitú, (zdanlivo) samostatne zárobkovo činná osoba). V roku 2005 bolo v odvetví zaznamenaných 59 000 pracovných miest na plný úväzok, pričom viac ako 61 % pracovníkov bolo v trvalom pracovnom pomere a 39 % malo iný druh zmluvy so zamestnávateľom. Treba si uvedomiť, že to sú údaje z legálneho hospodárstva. Odhaduje sa, že v prvej polovici roku 2007 pracovalo v odvetví nelegálne ďalších 40 000 pracovníkov na plný pracovný úväzok (8). Existujú však náznaky, že od odstránenia obmedzujúcich opatrení pre občanov krajín, ktoré pristúpili v roku 2004, podiel nelegálnej práce v záhradníctve neustále klesá.

5.1

Skúsenosti z ostatných rokov ukazujú, že opatrenia obmedzujúce prístup na trh práce sú často kontraproduktívne. Môže to viesť k obchádzaniu pracovného práva a predpisov. Do 31. decembra 2008 neplatia žiadne obmedzenia pre uchádzačov o zamestnanie z Rumunska a Bulharska v Estónsku, Litve, Lotyšsku, Poľsku, Slovensku, Českej Republike, Švédsku, Fínsku, na Cypre a v Slovinsku, hoci v posledných troch z týchto krajín sa uchádzači o zamestnanie z Rumunska a Bulharska musia zaregistrovať. Zvyšných 15 členských štátov EÚ uplatňuje obmedzenia (9) pre uchádzačov o zamestnanie z Rumunska a Bulharska. Pre uchádzačov o zamestnanie z 10 členských štátov, ktoré pristúpili v roku 2004, ešte takisto platia obmedzenia, ale v menšom počte krajín a v menšej miere ako pre občanov Bulharska a Rumunska (10).

5.2

Pracovná migrácia v EÚ má ekonomický pôvod a je dôsledkom voľného pohybu pracovných síl v rámci Európskej Únie, kde medzi jednotlivými členskými štátmi existujú značné rozdiely v životnej úrovni. Vysoká miera nezamestnanosti v niektorých nových členských štátoch a dopyt po lacnej, nízko-kvalifikovanej pracovnej sile v pätnástich starých členských štátoch zabezpečujú trvalý príliv uchádzačov o zamestnanie.

5.3

Mnohí uchádzači o zamestnanie nachádzajú prácu v poľnohospodárskom odvetví, pretože v čase zberu tu existuje veľký dopyt po dočasných pracovníkoch. V tomto odvetví je riziko sociálneho dumpingu väčšie ako v iných odvetviach. Je to okrem iného preto, že v niektorých členských štátoch v poľnohospodárskom odvetví nie sú v platnosti žiadne kolektívne dohody, alebo v mnohých prípadoch nie sú existujúce dohody všeobecne záväzné.

5.4

Sezónna práca je štrukturálnym prvkom európskeho poľnohospodárstva. Trvalo udržateľná a efektívna poľnohospodárska výroba nie je možná bez nasadenia pružnej pracovnej sily. Sezónna práca v poľnohospodárskom odvetví je v prevažnej miere vykonávaná migrujúcimi pracovníkmi. V niektorých prípadoch to vedie k vzniku problémov, ktoré ohrozujú sociálnu súdržnosť.

5.5

Migranti, ktorí pracujú legálne, sú často lacnejší, pretože zamestnávateľ za nich nemusí platiť niektoré odvody. Platí to napríklad pre odvetvové fondy vzdelávania a fondy dôchodkového sporenia. Migranti z krajín EÚ-10, ktoré pristúpili do EÚ v roku 2004, pre ktorých sa v niekoľkých starých členských štátoch ešte stále uplatňujú obmedzenia na trhu práce, často pracujú čiastočne nelegálne, aby daňovým úradom neboli nahlásené všetky odpracované hodiny. Migranti z Rumunska a Bulharska, pre ktorých platí viac obmedzení, sú vo všeobecnosti úplne odkázaní na nelegálnu prácu. V nelegálnej oblasti nebývajú zaplatené všetky odpracované hodiny, hodinová mzda býva príliš nízka, alebo sú pracovníci nevýhodnými zmluvami donútení pracovať ako (zdanlivo) samostatne zárobkovo činné osoby.

5.6

ILO venovala problematike, ktorej sa týka toto stanovisko, niekoľko dohovorov. Ide o dohovor 97 (Migrácia za zamestnaním, 1949), 143 (Migrujúci pracovníci, doplňujúce ustanovenia, 1975), 181 (Súkromné zamestnávateľské agentúry, 1997) a 184 (Bezpečnosť a zdravie v poľnohospodárstve, 2001). Dohovory 97 a 181 neboli ratifikované sedemnástimi z 27 členských štátov EÚ. Dohovor 143 nebol ratifikovaný 22 členskými štátmi, dohovor 184 neratifikovalo 24 členských štátov. Ani jeden zo súčasných 27 členských štátov neratifikoval všetky štyri dohovory (11). V roku 2006 vydalo ILO odporúčanie o pracovných pomeroch (12). Jadro odporúčania tvoril návrh zlepšiť právne normy na úrovni jednotlivých krajín určením jednoznačného a spoločného spôsobu odlišovania samostatne zárobkovo činných osôb od zamestnancov. Je to potrebné na ukončenie rozmachu podvodných praktík, ktoré sa zameriavajú na zahalenie skutočnosti, že daná osoba je zamestnancom a snažia sa vytvoriť zdanie, že je samostatne zárobkovo činnou osobou (13).

6.1

Základným východiskom musí byť po všetkých stránkach rovnaké zaobchádzanie s migrujúcimi pracovníkmi ako s ich domácimi kolegami, s ktorými pracujú bok po boku. Za rovnakú prácu musí byť poskytnutá rovnaká odmena a takisto musia byť zabezpečené podmienky na prístup k sociálnemu zabezpečeniu. Nie je to len v záujme zamestnanca. Pre zamestnávateľov je to dôležité z ekonomického hľadiska (rovnaké pravidlá pre všetkých znamenajú spravodlivú hospodársku súťaž) a pre členské štáty z hľadiska finančného (dane). Táto zásada sa však neuplatňuje všade. Sociálni partneri v Holandsku vyslovili pri odstránení prechodných opatrení pre občanov krajín, ktoré pristúpili v roku 2004, zámer spolupracovať od 1. mája 2007 na kontrole dodržiavania sociálneho a pracovného práva. Vláda prisľúbila vypracovať podporné opatrenia. Doteraz to však neprinieslo žiadne hmatateľné výsledky.

6.2

Je pripravený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorý stanovuje sankcie proti zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt (14). Návrh ustanovuje harmonizované sankcie proti zamestnávateľom a preventívne opatrenia, ako aj identifikáciu osvedčených postupov pri uplatňovaní sankcií voči zamestnávateľom a ich výmenu medzi členskými štátmi.

6.3

Dôvodom pre tento návrh je vysoký počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí pobývajú v EÚ nelegálne (odhaduje sa 4,5 až 8 miliónov). To vedie k ilegálnemu zamestnávaniu, pričom poľnohospodárstvo je popri ubytovacích, stravovacích a upratovacích službách jedným zo štyroch odvetví, v ktorých sa tento jav najviac vyskytuje. Európsky parlament a Rada sa vo svojom návrhu vyjadrili, že nelegálne zamestnávanie migrantov, „ako aj nelegálna práca vykonávaná občanmi EÚ, vedie k stratám vo verejných financiách, môže spôsobiť zníženie miezd a zhoršenie pracovných podmienok, narušiť hospodársku súťaž medzi podnikmi a znamená, že neprihlásení pracovníci nemôžu využívať zdravotné poistenie a dôchodkové zabezpečenie“.

6.4

Vo svojej Správe o fungovaní prechodných opatrení ustanovených v Zmluve o pristúpení z roku 2003 (obdobie od 1. mája 2004 do 30. apríla 2006) poukázali európski sociálni partneri na to, že „obmedzenia týkajúce sa legálnej práce v skutočnosti viedli k rozšíreniu nedeklarovanej práce, zdanlivej samostatnej zárobkovej činnosti, fiktívneho poskytovania služieb a fiktívneho subdodávania“. Predchádzajúce skúsenosti ukazujú, že by bolo lepšie odstrániť obmedzenia pre pracovníkov z 12 členských štátov, ktoré pristúpili v rokoch 2004 a 2007, a vytvoriť tak rovnaké podmienky pre všetkých. Prevažná väčšina európskych sociálnych partnerov súhlasí s týmto názorom pod podmienkou, že konkrétne kroky na monitorovanie rovnakého zaobchádzania s prisťahovaleckými pracovníkmi budú prijímané tak na európskej a národnej úrovni, ako aj na úrovni sociálnych partnerov.

6.5

Pokiaľ obmedzenia nebudú odstránené, EHSV vyzýva, aby sa navrhovaná smernica o sankciách proti zamestnávateľom, ktorí nelegálne zamestnávajú štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich v EÚ, vzťahovala aj na tých zamestnávateľov, ktorí nelegálne zamestnávajú pracovníkov z krajín EÚ, na ktoré sa obmedzenia stále vzťahujú. V záujme EÚ EHSV považuje za mimoriadne dôležité dôsledne dohliadnuť na to, aby táto smernica nebola v členských štátoch iba prijatá v právnych predpisoch, ale aj vykonávaná v praxi.

6.6

Smernica môže okrem toho pomôcť odstrániť veľké rozdiely pokiaľ ide o kvalitu a intenzitu kontrol a výškou postihov medzi jednotlivými členskými štátmi. Zamestnávateľ v Holandsku, ktorý zamestnáva pracovníkov nelegálne, môže dostať pokutu do výšky maximálne 6 700 eur na pracovníka. Belgicku je to 20 000 eur a v Luxembursku 50 000 eur. Sú však aj také členské štáty, v ktorých neexistujú žiadne postihy pre zamestnávateľov zamestnávajúcich nelegálnych pracovníkov.

6.7

Výmena osvedčených postupov je neodlučiteľnou súčasťou procesu, ktorý má viesť k rastu sociálnej súdržnosti. Počas verejnej diskusie v Plovdive (15) bolo spomenutých niekoľko osvedčených postupov, ako napríklad:

6.8

Situácie, spomenuté v niektorých z uvedených príkladov sa nedajú vždy úplne porovnať so situáciou rumunských a bulharských pracovníkov hľadajúcich zamestnanie v starých členských štátoch EÚ-15. Maďarskí pracovníci zamestnaní v Burgenlande sa napríklad každý večer jednoducho vrátia domov, kým pracovníci z Rumunska a Bulharska sú preč z domova celé mesiace. Aj v takýchto situáciách sa ešte stretneme so zneužívaním. Má však oveľa menší rozsah a pri aktívnom uplatňovaní existujúcich opatrení je jednoducho zistiteľné a sankcionovateľné. Avšak všeobecne prevláda dojem, že pracovné podmienky, v ktorých pracujú ľudia v Burgenlande, sú sociálne prijateľné.

16.5.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/25

1.1

Oznámením „Zamestnanosť vo vidieckych oblastiach: odstránenie rozdielov v oblasti zamestnanosti“ (1) položila Komisia dôležitý základ pre diskusiu o zamestnanosti v poľnohospodárstve ako jednom z dôležitých faktorov pri vytváraní a zabezpečovaní pracovných miest vo vidieckych oblastiach.

1.2

Štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve pokračujú. Postihnú státisíce zamestnancov v sektore poľnohospodárstva, ktorí prídu o svoje pracovné miesto resp. ktorých životná situácia sa zmení. Podstatnú časť zamestnaní v poľnohospodárstve, a to síce pracovné miesta zamestnancov a najmä sezónnych pracovníkov a migrujúcich pracovníkov však oznámenie takmer vôbec nezohľadňuje.

1.3

To je poľutovaniahodné najmä vzhľadom na snahy Komisie pri príležitosti roka mobility pracovníkov (2006). Približne 4 milióny sezónnych pracovných síl a pracovníkov na čiastočný úväzok, z toho cca 2 milióny migrujúcich pracovníkov, sú jasným dôkazom vysokej mobility a pružnosti v sektore poľnohospodárstva.

1.4

Sezónna práca, najmä pri pestovaní ovocia a zeleniny, je štrukturálnym prvkom poľnohospodárstva. Bez neho nie je efektívne a trvalo udržateľné obhospodarovanie pôdy možné. Keďže dopyt po sezónnych pracovníkoch často nie je možné pokryť len z miestnych zdrojov pracovných síl, prispieva aj množstvo migrujúcich pracovníkov svojim dielom k rozvoju poľnohospodárstva v Európe.

1.5

Výroba zdravých potravín je cenným príspevkom pre náš život. K tomu patrí aj spravodlivé finančné ohodnotenie.

1.6

Napriek vysokej miere nezamestnanosti v mnohých európskych regiónoch sa čoraz výraznejšie ozývajú hlasy žiadajúce dodatočných sezónnych pracovníkov z Bieloruska, Ukrajiny a iných krajín. Pracovný trh v EÚ musí byť rozvíjaný trvalo udržateľným spôsobom, t. j. každý musí dostať príležitosť zarábať si na svoje živobytie prácou. Tieto možnosti sú však obmedzované dodatočnými lacnými pracovnými silami z tretích krajín.

1.7

Ciele rastu, ktoré si stanovila Európska únia sa dajú dosiahnuť len spravodlivou hospodárskou súťažou. Pracovníci v poľnohospodárstve musia mať vo všetkých ohľadoch rovnaké postavenie, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú.

1.8

Na trhu práce v oblasti poľnohospodárstva vládne vysoká mobilita. To zodpovedá cieľom Komisie. Pre mobilných pracovníkov však z toho nesmú vyplývať žiadne znevýhodnenia. Preto musí po politickej a hospodárskej integrácii nasledovať aj sociálna integrácia. Z krátkodobého hľadiska je podľa EHSV potrebné konať v týchto oblastiach:

1.9

V európskom poľnohospodárstve chýba transparentnosť v oblasti rozsahu zamestnanosti a sociálnych noriem. Tým dochádza k narúšaniu hospodárskej súťaže. Jedným z nástrojov na dosiahnutie spravodlivej hospodárskej súťaže je udeľovanie certifikátov podnikom na základe sociálnych kritérií.

2.1.1

Situácia v oblasti práce v poľnohospodárstve bola už častejšie predmetom stanovísk EHSV. Diskusia o migrujúcich a sezónnych pracovníkoch nadobúda na európskej úrovni i na úrovni jednotlivých štátov na význame. V mnohých oblastiach a aktivitách sa už zapájajú traja hlavní aktéri: zástupcovia zamestnávateľov, odborové organizácie a zástupcovia politiky resp. verejnej správy. Príklady:

2.1.2

Opätovne bolo požadované, aby bolo zriadené centrum pre monitorovanie sezónnej práce a práce vykonávanej migrujúcimi pracovníkmi. Táto požiadavka však zostala bez odozvy. Práve získavanie a prezentácia pochopiteľných údajov o zamestnaní v poľnohospodárstve a ich vyhodnotenie sú dôležitým základom pre zlepšenie situácie pracovníkov.

2.2.1

Zdráhavá diskusia o otázkach sezónnej práce v poľnohospodárstve má svoj pôvod v nedostatočnej transparentnosti a nedostatočnom zobrazovaní skutočnej situácie. Ešte stále nie sú k dispozícii pochopiteľné podrobné údaje o rozsahu sezónnej práce v poľnohospodárstve.

2.2.2

Poľnohospodárstvo zamestnáva v Európskej únii približne 2 milióny pracovníkov na plný úväzok. Zhruba 4 milióny osôb sú zamestnané v nestálych pracovných pomeroch. Časť z nich na čiastočný úväzok, časť ako sezónni pracovníci na obdobie od niekoľkých dní až do ôsmich mesiacov ročne. Väčšina týchto sezónnych pracovníkov sú migrujúci pracovníci, ktorí nepracujú v mieste svojho bydliska a musia sa do práce často presúvať cez hranice krajín.

2.2.3

Pri analýze údajov o pracovníkoch je nutné vyjasniť ohraničenia, napríklad veľkosť podnikov, príslušnosť k určitým odvetviam a sektorom, najmä odlíšenie od odvetvia záhradníctva a poľnohospodárstvo, ktoré poskytuje služby.

3.1

Stanovisko je naliehavé hneď z niekoľkých dôvodov:

4.1

Dôvody takéhoto migrovania za prácou spočívajú najmä v rozdielnej životnej úrovni európskych regiónov. Odliv pracovných síl z vysielajúcich krajín vedie z dlhodobého hľadiska aj vo vysielajúcich krajinách k nedostatku, najmä kvalifikovaných, pracovných síl. V týchto regiónoch sa nesnažia zabrániť nedostatku pracovných síl zvýšením príjmov alebo zvyšovaním vzdelávania, ale prijímaním pracovníkov z ešte chudobnejších oblastí, v čoraz väčšej miere aj z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ.

4.2

Príčinou nedostatku pracovných síl sú pritom miestami ťažké a neobvyklé pracovné podmienky v jednotlivých odvetviach. Migrujúci pracovníci konajú v súlade s trhovým mechanizmom. Na voľnom trhu práce sa presúvajú tam, kde majú najlepšie podmienky.

4.3

Stále znovu sa vyskytujú v prípade zamestnávania migrujúcich pracovníkov problémy:

5.1.1

EHSV víta úsilie Komisie o dosiahnutie väčšej zamestnanosti vo vidieckych oblastiach. K tomu patrí aj vyvíjanie ďalšieho úsilia na podporu transparentnosti v zamestnávaní v poľnohospodárstve. Patrí sem aj štatistické podchytenie zamestnávania pracovníkov, ale aj široké informovanie pracovníkov o pracovných a životných podmienkach v jednotlivých krajinách.

5.1.2

Doterajšia poľnohospodárska politika sa v podstate vzťahovala na kvalitatívne a kvantitatívne aspekty výrobkov. To, akým spôsobom je zariadená práca zamestnancov, je a aj naďalej zostáva do veľkej miery bez povšimnutia.

5.1.3

Ciele Lisabonskej stratégie a Göteborskej stratégie je potrebné aj naďalej upresňovať. Pri vytváraní koncepcie trvalo udržateľného rozvoja musí byť okrem hospodárskeho a ekologického rozmeru zohľadnený aj sociálny rozmer.

5.1.4

Prednostným cieľom všetkých aktérov musí byť odstránenie nerovnováhy na európskom pracovnom trhu. To však nie je možné dosiahnuť tým, že sa budú najímať lacné pracovné sily z čoraz vzdialenejších regiónov Európy. K európskemu modelu patrí najmä aj vytvorenie spoločného sociálneho života v Európe. Nepatria k nemu getá so zlými podmienkami bývania a životnými podmienkami pre migrujúcich pracovníkov, bez kultúrneho a sociálneho začlenenia do miestneho života.

5.1.5

Pri ďalších výskumoch týkajúcich sa možných prístupov k riešeniu týchto problémov musí zohrávať podstatnejšiu úlohu aj aspekt príslušnosti k pohlaviu.

5.1.6

Podmienky ešte nie sú dobré! Teraz je potrebné, aby všetci aktéri prispeli svojím dielom.

5.1.7

Migrujúci pracovníci musia byť postavení na rovnakú úroveň ako miestni pracovníci. Komisia musí v rámci svojich možností tiež prispieť k tomuto procesu. Prvým krokom vpred je sformulovanie minimálnych noriem. Tieto minimálne normy tvoria dobrý základ pre diskusiu o kvalite pracovných miest.

5.2.1

EHSV víta úsilie sociálnych partnerov podporovať v rámci sociálneho dialógu rozvoj odbornej prípravy v poľnohospodárstve a najmä vzájomné uznávanie osvedčení o ukončenom vzdelaní inštitúciami splnomocnenými členskými štátmi. Európsky pas pre pracovníkov v poľnohospodárstve (agripas), ktorý sa má v súčasnosti vytvoriť, má podnietiť mobilitu pracovných síl v sektore poľnohospodárstva v rámci európskeho priestoru. Tento agripas však nesmie viesť k znevýhodňovaniu pracovníkov, ktorí takýto pas nemajú, ale mal by byť len podnetom pre získanie tohto dokladu o kvalifikácii.

5.2.2

Súčasne môže transparentnosť certifikátov ukončenej kvalifikácie zlepšiť mobilitu a možnosti pracovníkov pracovať v iných krajinách a usadiť sa tam. EHSV víta iniciatívu Komisie zaviesť v prípade podpory sociálnymi partnermi pas pre pracovníkov v poľnohospodárstve (agripas).

5.2.3

Spoločne s Európskou komisiou a vládami jednotlivých členských krajín majú sociálni partneri vytvoriť a zaviesť nové koncepcie proti nelegálnemu zamestnávaniu.

5.3.1

Sociálne zabezpečenie sezónnych zamestnancov je vecou osobitného významu. Pracovníci, ktorí po viac rokov vykonávajú sezónnu prácu nesmú mať v rámci sociálneho zabezpečenia horšie postavenie ako ostatní zamestnanci, a s tým súvisí aj to, aby:

5.3.2

Pracovníci musia byť vo svojom materinskom jazyku informovaní o zákonoch, dohodách a bežnej praxi týkajúcej sa napríklad platu a mzdy, organizácií, sociálneho zabezpečenia, daní, ako aj ustanovení o bezpečnosti práce. Súčasne musí EÚ rešpektovať úlohu jednotlivých partnerov v kolektívnych vyjednávaniach a nevydávať právne predpisy v oblastiach, ktoré spadajú do rámca pôsobnosti národných kolektívnych dohôd.

5.4.1

Migrujúci pracovníci majú v cieľovej krajine nárok na dôstojné ubytovanie. Je potrebné vytvoriť na európskej úrovni rámec, ktorý by stanovoval základné normy pre ubytovanie migrujúcich pracovníkov.

5.5.1

Už roky sa výbor v rôznych svojich stanoviskách zasadzuje za trvalo udržateľné hospodárenie. Takéto hospodárenie má nielen ekologický rozmer, ale týka sa aj manažmentu a sociálnych aspektov. Neštátny dobrovoľný systém udeľovania certifikátu „Sezónna práca za spravodlivých podmienok“ by mohol napomôcť spravodlivejšej hospodárskej súťaži. Kritériami pre takéto dobrovoľné hodnotenie by mohli byť:

Toto označenie kvality má:

5.6.1

V európskom poľnohospodárstve existuje množstvo zaujímavých zámerov a projektov na zlepšenie mobility v poľnohospodárstve a na zlepšenie situácie sezónnych pracovníkov. EHSV vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zhodnotenia a šírenie skúseností osvedčených postupov.

16.5.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/29

1.1

Národné rady pre trvalo udržateľný rozvoj môžu byť dôležitou a významnou hnacou silou trvalo udržateľného rozvoja, pretože môžu poskytovať nezávislé poradenstvo a podnecovať dialóg s občianskou spoločnosťou a zainteresovanými stranami v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

1.2

Z prehľadu národných rád pre trvalo udržateľný rozvoj v rámci EÚ je zrejmé, že ide o veľmi rôznorodé orgány. Niektoré členské štáty nemajú žiadne rady, alebo ich rady nie sú aktívne. Na druhej strane rady, ktoré sú aktívne, sa navzájom veľmi odlišujú oblasťou pôsobnosti, zložením, stupňom nezávislosti, zdrojmi, a predovšetkým dosahom svojej práce.

1.3

Vzhľadom na dobré skúsenosti z členských štátov, v ktorých majú rady silnú pozíciu, Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyzýva členské štáty na to, aby posilnili úlohu svojich rád alebo vytvorili operatívne a účinné rady v prípade, že ešte neexistujú.

1.4

Výbor odporúča, aby rady:

2.1

Trvalo udržateľný rozvoj znamená uspokojovanie potrieb súčasnej generácie bez ohrozenia schopnosti budúcich generácií uspokojiť svoje potreby. Je jedným zo všeobecných cieľov EÚ, ktorý sa odráža vo všetkých jej politikách a krokoch. Je založený na princípoch demokracie, rodovej rovnosti, solidarity, zásade právneho štátu a rešpektovania základných slobôd, vrátane slobody a rovnakých príležitostí pre všetkých.

2.2

Trvalo udržateľný rozvoj sa po konferencii Organizácie spojených národov v Riu v roku 1992 stal medzinárodne uznávanou politickou témou. Myšlienka vytvoriť poradné orgány, ako sú národné rady pre trvalo udržateľný rozvoj, pochádza takisto z konferencie v Riu. Výsledkom konferencie v Riu je aj Agenda 21, v ktorej sa uvádza, že národná stratégia pre trvalo udržateľný rozvoj by mala byť vytvorená za čo najširšej účasti všetkých zainteresovaných. Aj Johannesburské dohovory z roku 2002 vyzývajú na to, aby za zakladali rady pre trvalo udržateľný rozvoj.

2.3

Prvá stratégia pre trvalo udržateľný rozvoj v EÚ bola prijatá v Göteborgu v roku 2001. V roku 2004 Komisia zahájila proces prehodnotenia s cieľom vytvoriť komplexnejšiu a účinnejšiu stratégiu. V júni 2006 potom Rada prijala obnovenú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja pre rozšírenú Európu (1)Cieľom obnovenej stratégie je uskutočniť dlhodobý záväzok Európy naplniť cieľ trvalo udržateľného rozvoja.

2.4

Na základe odporúčaní Záverov OSN, a následne aj EÚ, sa v deväťdesiatych rokoch v mnohých krajinách začínajú zakladať orgány nazývané národné rady pre trvalo udržateľný rozvoj. Ich hlavnou úlohou je zabezpečiť, aby bola Agenda 21 skutočne uplatnená a aby boli princípy trvalo udržateľného rozvoja uvedené do praxe. Niektoré vlády zriadili vládne medzirezortné koordinačné orgány (napr. maďarská Komisia pre trvalo udržateľný rozvoj, 1993), ďalšie sa rozhodli pre zmiešané orgány ako fínska Národná Komisia pre trvalo udržateľný rozvoj (1993) a iné vytvorili rady zložené z predstaviteľov občianskej spoločnosti, ako napr. belgická Národná rada (1993) a Okrúhly stôl pre trvalo udržateľný rozvoj (1992) v Spojenom kráľovstve. Ďalšie krajiny nasledovali krátko po nich, niektoré už existujúce orgány boli zreorganizované, resp. ich činnosť bola pozastavená.

2.5

V obnovenej stratégii EÚ sa hovorí: „Členské štáty by mali zvážiť posilnenie národných poradných rád pre trvalo udržateľný rozvoj, alebo ak ešte neexistujú, ich vytvorenie s účasťou zainteresovaných strán na účely stimulácie fundovanej diskusie a pomoci pri príprave národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja a/alebo prispievania k skúmaniu pokroku na vnútroštátnej a EÚ úrovni. Národné rady pre trvalo udržateľný rozvoj majú zvýšiť účasť občianskej spoločnosti vo veciach trvalo udržateľného rozvoja a prispievať k lepšiemu prepojeniu rozličných politík a politických úrovní aj s využitím ich siete Európskych poradných rád pre životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj (EEAC).“

2.6

Množstvo členských štátov už v súčasnosti oficiálne vytvorilo národné rady pre trvalo udržateľný rozvoj, avšak vzhľadom na odlišný historický vývoj sa národné rady členských štátov v rámci EÚ dosť líšia. V 24 členských štátoch existujú rôzne formy rád pre trvalo udržateľný rozvoj alebo politiku životného prostredia, v ôsmich z nich sú národné rady výhradne pre trvalo udržateľný rozvoj. Ďalších šesť členských štátov zriadilo rady pre životné prostredie zložené z predstaviteľov zainteresovaných strán a odborníkov, ktorí sú aktívne činní aj v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. V iných krajinách existujú vládne koordinačné orgány, ktoré sa nazývajú rady, pričom v niektorých z nich má zastúpenie aj občianska spoločnosť. Niektoré z uvedených orgánov nie sú aktívne. V niekoľkých krajinách, v ktorých majú regióny veľké právomoci, boli okrem národných rád založené aj regionálne rady. Rýchly nárast počtu národných rád ukazuje, že majú veľký potenciál a mohli by byť prínosom pre zákonodarcov a občiansku spoločnosť vo všeobecnosti.

2.7

Cieľom tohto stanoviska je preskúmať úlohu národných rád pre trvalo udržateľný rozvoj, ich oblasť pôsobnosti, zloženie, zdroje, pracovné postupy a predovšetkým to, ako zapájajú do svojej činnosti občiansku spoločnosť. Stanovisko sa do určitej miery snaží zistiť účinnosť národných rád s vedomím, že podobné hodnotenie bude vždy skôr subjektívne. Spomenuté hodnotenie vychádza predovšetkým z výskumu, ktorý uskutočnila sieť EEAC (2), z výsledkov dotazníka, ktorý rozoslal EHSV niektorým národným kontaktným miestam a národným radám pre trvalo udržateľný rozvoj, ako aj niektorým organizáciám občianskej spoločnosti. Okrem toho prebehlo niekoľko rozhovorov s predstaviteľmi národných rád pre trvalo udržateľný rozvoj a so zástupcami občianskej spoločnosti.

3.1

Z nasledujúceho prehľadu národných rád pre trvalo udržateľný rozvoj je zrejmé, že ide o veľmi rôznorodé orgány:

3.2

Úlohy národných rád je možné rozdeliť do štyroch skupín:

3.2.1

Nie všetky rady v členských štátoch plnia tieto štyri úlohy. V niektorých prípadoch majú omnoho obmedzenejšiu oblasť pôsobnosti a v iných prípadoch nie sú ich úlohy čiastočne alebo vôbec vykonávané, aj napriek tomu, že boli stanovené. Odráža sa to aj na skutočnosti, že niektoré rady sa stretávajú veľmi zriedka (dvakrát až trikrát za rok). Iné rady sa zase schádzajú častejšie a majú doplňujúce pracovné skupiny (zdá sa, že pracovné skupiny zostavené z projektových tímov, ktoré pracujú na konkrétnom projekte sú oveľa účinnejšie ako statické skupiny zameriavajúce sa na jednu oblasť). V niektorých členských štátoch majú rady možnosť prispievať k tvorbe národnej stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj už v ranných štádiách, zatiaľ čo v iných členských štátoch sú požiadané o príspevok príliš neskoro, alebo vôbec nie. Počet vypracovaných správ je rôzny – od nuly až po viac ako 10 správ ročne. Dobre fungujúce rady sú v úzkom kontakte so zainteresovanými stranami a pravidelne organizujú verejné podujatia alebo stretnutia s odborníkmi.

3.3

Národné rady pre trvalo udržateľný rozvoj sa navzájom líšia veľkosťou a zložením. Počet členov sa pohybuje od 15 v Nemecku až po 78 v Belgicku, 81 vo Fínsku a 90 vo Francúzsku. Vo väčšine rád sú zahrnutí predstavitelia občianskej spoločnosti (podnikov, odborových zväzov, mimovládnych organizácií a výskumných ústavov). V ďalších sú členmi aj predstavitelia rôznych vládnych orgánov. V určitých prípadoch sa vládny koordinačný orgán nazýva „rada“ a v malom počte v nej môžu byť zastúpené zainteresované strany. V radách majú často zastúpenie aj miestne a regionálne samosprávy. Niektorí predstavitelia občianskej spoločnosti vyjadrili svoju nespokojnosť s nedostatočným zapojením občianskej spoločnosti v rade svojej krajiny a v procese tvorby trvalo udržateľného rozvoja vo všeobecnosti.

3.4

Pretože rady sú zakladané a financované vládami, sú v tomto ohľade od nich závislé. Ak majú rady získať rešpekt zo strany vládnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti, musia dosiahnuť správnu mieru nezávislosti. Nájsť túto rovnováhu však nie je jednoduché. Spôsob výberu členov rád sa líši. Vo všeobecnosti ich vymenúva vláda, väčšinou na základe návrhov organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sú zastúpené v rade. Ďalším faktorom sú zamestnanci rady. Vo viacerých krajinách pochádzajú zamestnanci z orgánov vlády. Miera nezávislosti rady tým môže byť ovplyvnená. Niektorým radám dokonca predsedá člen vlády.

3.5

Rady disponujú veľmi rozdielnymi prostriedkami, a to tak z hľadiska ľudských, ako aj rozpočtových zdrojov. V niektorých krajinách, v ktorých je sekretariát súčasťou ministerstva, je k dispozícii iba jeden administrátor a ani ten často nepracuje pre radu na plný úväzok. Celkový počet zamestnancov sa pohybuje od menej ako 1 po približne 20. Najväčšou radou je rada v Spojenom kráľovstve, ktorá má 58 zamestnancov. Nie všetky rady majú vlastný rozpočet. Veľkosť rozpočtu sa pohybuje od menej ako 0,1 do približne 1 milióna eur s výnimkou rady Spojeného kráľovstva, ktorá má k dispozícii rozpočet vo výške 5,5 miliónov eur.

3.6

Nie je jednoduché hodnotiť činnosť rád, avšak zo získaných informácií je možné urobiť niekoľko záverov. Zdá sa napríklad, že v niektorých krajinách, v ktorých má rada značné právomoci, bola veľká časť odporúčaní rady zapracovaná do vládnych opatrení, predovšetkým v oblasti stratégie trvalo udržateľného rozvoja. Niektoré rady sú evidentne v úzkom kontakte s ministerstvami a útvarmi vlády, ktoré s nimi tvorbu opatrení pravidelne konzultujú. V iných krajinách si vlády udržujú od rád odstup. Tiež možno konštatovať, že sa niektorým radám podarilo nadviazať kontakt s veľkým počtom zainteresovaných osôb a so širokou verejnosťou tým, že na svoje podujatia prilákali množstvo účastníkov. Zabezpečili tak výrazné zapojenie občianskej spoločnosti v procesoch trvalo udržateľného rozvoja.

3.7

Národné rady pre trvalo udržateľný rozvoj môžu byť dôležitou a významnou hnacou silou trvalo udržateľného rozvoja. Môžu poskytovať nezávislé poradenstvo a široký okruh poznatkov, posilňovať dialóg s občianskou spoločnosťou a zainteresovanými stranami a hrať dôležitú úlohu v procese monitorovania dosahovania dlhodobých cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

3.8

Niektoré členské štáty nemajú žiadne rady, alebo ich rady nie sú aktívne. Na druhej strane rady, ktoré sú aktívne, sa navzájom veľmi odlišujú oblasťou pôsobnosti, zložením, stupňom nezávislosti, zdrojmi, a predovšetkým dosahom ich práce. Je to dôsledkom niekoľkých faktorov, ako sú: veľkosť a politické usporiadanie krajiny, úloha, ktorú vláda prisudzuje tvorbe opatrení v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, tradícia v zapájaní občianskej spoločnosti, existencia iných orgánov, ktoré čiastočne pokrývajú oblasť pôsobnosti rady, vôľa vlády prijímať odporučenia iného orgánu, atď.

3.9

Nie všetky členské štáty naplno využívajú potenciál národných rád. V niektorých členských štátoch nie je úmyslom skutočne zapojiť občiansku spoločnosť, skôr sa zdá, že rady sa zakladajú iba „na ozdobu“. V mnohých krajinách však rady fungujú dobre, plnia svoju úlohu a majú ozajstný vplyv.

3.10

Zdá sa, že väčšina rád nemá dostatok zdrojov na naplnenie všetkých zverených úloh. Na zber dát, analýzu politík a ich dosahu, organizáciu schôdzí rady a podujatí zapájajúcich verejnosť, vypracovávanie podložených a hodnoverných správ a na ich aktívne predkladanie vláde a iným inštitúciám je potrebné značné množstvo ľudských a finančných zdrojov.

3.11

V niektorých členských štátoch má vláda podstatné právomoci, týka sa to najmä vymenúvania členov rád, počtu vládnych predstaviteľov v rade a zamestnancov rady. V takýchto prípadoch existuje určité riziko, že činnosť rady bude ovplyvňovaná názorom vlády. Znížilo by to pravdepodobnosť, že by rada mohla vláde významne pomôcť preorientovať sa z krátkodobých politických záujmov na dosahovanie dlhodobých cieľov trvalej udržateľnosti.

3.12

Rady majú rôzne skúsenosti s propagáciou zapojenia občianskej spoločnosti do problematiky trvalo udržateľného rozvoja. Vzájomným porovnávaním skúseností z rôznych častí Európy by sa mohli mnoho naučiť, najmä čo sa týka identifikácie osvedčených postupov v tejto oblasti.

3.13

Členské štáty sa v mnohých otázkach trvalo udržateľného rozvoja delia o kompetencie s Európskou úniou. Rady však väčšinou nemajú dostatočné zdroje na to, aby sa zameriavali na európske hľadisko problematiky, alebo aby sa pokúšali vplývať na Brusel. Čiastočným riešením spomenutého problému bolo založenie siete EEAC, ktorá sa postupne stáva významným hlasom v podpore trvalo udržateľného rozvoja v Európe.

4.1

Vzhľadom na dobré skúsenosti z členských štátov, v ktorých majú rady silnú pozíciu, EHSV vyzýva členské štáty na to, aby posilnili úlohu svojich národných rád pre trvalo udržateľný rozvoj alebo vytvorili silné rady v prípade, že ešte neexistujú.

4.2

Zloženie, právomoci a funkcie národných rád pre trvalo udržateľný rozvoj sa budú medzi členskými štátmi líšiť v závislosti od miestnych podmienok a politického usporiadania. EHSV odporúča členským štátom venovať pozornosť nasledujúcim všeobecným odporúčaniam pre kľúčové aspekty rád:

4.2.1

Členstvo: Národné rady pre trvalo udržateľný rozvoj majú väčšiu autoritu a dôveryhodnosť ak v nich majú zastúpenie aj predstavitelia hlavných odvetví v spoločnosti, ktorých sa týkajú otázky trvalo udržateľného rozvoja. Čím širšie bude členstvo, tým väčšia bude pravdepodobnosť, že prijaté riešenia budú všeobecne akceptované.

4.2.2

Mandát a vízia: Dosahovanie trvalej udržateľnosti si vyžaduje, aby si tvorcovia stratégií utvorili dlhodobú víziu a zobrali do úvahy potreby budúcich generácií a planéty ako celku, avšak zároveň aj okamžité a krátkodobé politické záujmy. Národné rady pre trvalo udržateľný rozvoj môžu hrať významnú úlohu pri formulovaní takejto dlhodobej vízie. Na to, aby sa svojej úlohy mohli skutočne zhostiť, potrebujú členov s víziou, autoritou a uznaním v spoločnosti, ktorí si dokážu vytvoriť nezávislé stanovisko a kriticky posúdiť existujúce politiky a postupy.

4.2.3

Nezávislosť: Národné rady pre trvalo udržateľný rozvoj by mohli silnejšie ovplyvňovať napredovanie k trvalo udržateľnejšiemu rozvoju, ak by boli v dostatočnej miere nezávislé od vlády a ak by sa venovali zložitým politickým otázkam, v ktorých môže nastať rozpor medzi krátkodobými politickými potrebami a dlhodobými požiadavkami trvalo udržateľného rozvoja.

4.2.4

Rozsah pôsobnosti: Národné rady pre trvalo udržateľný rozvoj by mali hrať dôležitú úlohu od počiatku tvorby stratégií trvalo udržateľného rozvoja (a s tým súvisiacich stratégií) a pri monitorovaní ich zavádzania do praxe. To znamená zaoberať sa širokým okruhom otázok trvalej udržateľnosti, ako sú napríklad klimatické zmeny, energetická a dopravná politika, problematika vidieka a poľnohospodárstva a celkové riadenie hospodárstva trvalo udržateľným spôsobom. Národné rady pre trvalo udržateľný rozvoj budú zrejme najproduktívnejšie, ak dokážu na požiadanie vlády preskúmať určitú problematiku a tiež ak sa samy budú venovať oblastiam, ktoré pokladajú za dôležité.

4.2.5

Prístup k informáciám: ak majú národné rady správne fungovať, potrebujú kapacity na zber dát z relevantných zdrojov a predovšetkým jednoduchý prístup k vládnym informáciám a zámerom.

4.2.6

Podpora zapojenia občianskej spoločnosti do problematiky trvalo udržateľného rozvoja: jednou z významných úloh národných rád je pomáhať zvyšovať informovanosť verejnosti. Národné rady môžu do veľkej miery pomôcť príslušným inštitúciám zaviesť perspektívu trvalo udržateľného rozvoja do formálneho a neformálneho vzdelávania. Môžu podporovať širšie porozumenie tejto problematiky v médiách. Národné rady by publikovaním výročných správ o stave trvalej udržateľnosti mohli pritiahnuť viac pozornosti k tejto problematike a podporiť verejnú diskusiu.

4.2.7

Zdroje: EHSV vyzýva členské štáty na to, aby zabezpečili dostatočné financovanie národných rád, aby tak mohli plniť svoje úlohy a predstavovať skutočnú pridanú hodnotu v diskusiách a rozhodovacom procese v otázkach trvalo udržateľného rozvoja.

4.2.8

Európska spolupráca: Výbor vyzýva národné rady na to, aby spájali svoje skúsenosti, vymieňali si navzájom osvedčené postupy a udržiavali otvorený dialóg medzi radami, predovšetkým prostredníctvom posilňovania siete EEAC. Trvalo udržateľný rozvoj by tak získal silný európsky hlas.

4.3

EHSV rovnako odporúča, aby sa rady usilovali rozvíjať svoju schopnosť samostatne a kolektívne spolupracovať s európskymi inštitúciami na európskej stránke politiky trvalo udržateľného rozvoja z hľadiska občianskej spoločnosti. EHSV (a predovšetkým Stredisko pre monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja) by mohol zohrávať dôležitú úlohu pri sprostredkovaní silnejšieho zapojenia národných rád do európskej problematiky trvalo udržateľného rozvoja. EHSV by sa mohol pravidelne schádzať s EEAC a jeho členmi a rokovať o nadchádzajúcich otázkach. Mohol by podporovať porovnávacie štúdie o tejto problematike v rámci celej EÚ so zreteľom na prínos a úlohu občianskej spoločnosti. Ďalej by sa mohol snažiť vyzdvihovať a zverejňovať príklady osvedčených postupov.

4.4

EHSV zdôrazňuje, že široká účasť verejnosti na problematike trvalo udržateľného rozvoja je nevyhnutná aj mimo rámca činnosti národných rád. Vyzýva preto správne orgány na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni na zapojenie predstaviteľov občianskej spoločnosti do všetkých politických rozhodnutí, ktoré sa do značnej miery týkajú trvalej udržateľnosti. Neexistuje žiadna metodika, ktorá by stanovila minimálne kritériá pre osvedčené postupy v oblasti zapájania verejnosti. Na podporu procesu zapájania EHSV navrhuje pravidelne vykonávať referenčné porovnávanie alebo oceňovať osvedčené postupy. Národné rady by mali takisto úzko spolupracovať s ďalšími organizáciami a inštitúciami, ktoré sa zaoberajú trvalo udržateľným rozvojom v ich členskom štáte, vrátane s hospodárskych a sociálnych rád v krajinách, v ktorých existujú.

4.5

EHSV na záver zdôrazňuje, že práca národných rád pre trvalo udržateľný rozvoj môže priniesť výsledky iba vtedy, ak ich budú vlády ochotné počúvať a brať na zreteľ ich odporúčania a ak uskutočnia konkrétne kroky, vrátane pridelenia zodpovedajúcich finančných zdrojov, ktoré posunú politiku v členských štátoch bližšie smerom k trvalej udržateľnosti.

16.5.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/33

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta návrh Komisie na opatrenia na medzinárodnej ako aj regionálnej úrovni s cieľom čo najskôr zmeniť súčasné neprijateľné postupy pri demontáži lodí.

1.2

V súčasnosti medzinárodné odvetvie demontáže lodí zahŕňa v sebe rozličné miesta, od bezpečných, náležite vybavených suchých dokov až po pláže, kde sa plavidlá demontujú ručne s minimálnym zreteľom na ochranu zdravia, bezpečnosť a ochranu životného prostredia. V súčasnosti väčšina obchodných lodí končí na niektorej z takýchto pláži v južnej Ázii. Na celom svete je závažný nedostatok zariadení na demontáž lodí, ktorý by vyhovoval zásadám trvalej udržateľnosti v oblasti životného prostredia a sociálnej oblasti.

1.3

Výbor sa obáva, že táto situácia sa zhorší výrazným nárastom počtu lodí, ktoré budú v najbližších rokoch vyradené z prevádzky kvôli celkovému vyraďovaniu ropných cisternových lodí s jednoduchým trupom; súčasným objemom lodí určených na demontáž, ktoré zodpovedajú približne 15 miliónom ton výtlaku prázdnej lode (light displacement tonnage LDT) (1) a nedávnemu rozmachu v odvetví stavby lodí. Časť z prebytku lodí bude potrebné vyradiť v nasledujúcich rokoch z prevádzky v dôsledku opatrení prijatých Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) a podporovaných EÚ na ochranu jej vlastného životného prostredia, EÚ má preto povinnosť konať.

1.4

Niektorí vlastníci lodí nepočítajú v prevádzkových nákladoch s bezpečnou, uváženou demontážou lodí po dobe životnosti, zatiaľ čo veľká skupina (2) považuje za potrebné konať a začína zavádzať dobrovoľné opatrenia.

1.5

Je tiež známe, že hoci v EÚ existuje právny predpis, ktorý by mal zabrániť demontáži lodí na miestach, ktoré na to nemajú vhodné zariadenia, takémuto predpisu sa ľahko vyhýba. EHSV dôrazne argumentoval, naposledy v marci 2007 v stanovisku na tému „Zelená kniha: Budúcnosť námornej politiky“ (3), že členské štáty by mali urýchlene ratifikovať medzinárodné dohovory o námornej bezpečnosti a ochrane životného prostredia a zabezpečiť ich správne uplatňovanie.

1.6

Demontáž plavidiel po dobe životnosti je nepochybne zložitou otázkou, ktorá má významný prínos v oblasti zamestnanosti a znamená aj prísun zdrojov surovín do rozvojových krajín ponúkajúcich demontáž za nízke náklady. Výbor zároveň uznáva, že štrukturálna chudoba a iné sociálne a právne problémy v niektorých oblastiach južnej Ázie sú úzko spojené s chýbajúcimi aspoň minimálnymi normami bezpečnosti pri práci, pracovnými normami a normami pre ochranu životného prostredia, alebo s ich neuplatňovaním.

1.7

Mal by byť stanovený pevný medzinárodný režim na identifikáciu, kontrolu a demontáž lodí po dobe životnosti prostredníctvom IMO. Tento režim musí mať primeraný stupeň kontroly, aký je obsiahnutý v Bazilejskom dohovore: zahŕňať všetky príslušné normy Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a zároveň neumožňovať výnimky a zabraňovať, aby sa lode po dobe životnosti s nebezpečným odpadom dostali do krajín, ktoré nie sú zmluvnými stranami dohovoru a ktoré nemajú primerané zariadenia.

1.8

Avšak vykonávanie tejto dohody IMO bude trvať niekoľko rokov, a preto:

1.9

EHSV podporuje uplatňovanie osvedčených postupov v oblasti recyklácie lodí a ich predbežného čistenia od plynov a toxického odpadu v EÚ. Prvotnými kľúčovými krokmi pri tomto prístupe sú záväzok členských štátov postupovať v prípade všetkých lodí vo vlastníctve štátu týmto spôsobom a záväzné klauzuly o dobe životnosti pri predaji týchto lodí tretím stranám. Predbežne vyčistenie plavidiel pred vývozom poskytne možnosť na dovoz čistej druhotnej ocele do miest v južnej Ázii, kde je vysoký dopyt. Na tento účel by malo byť vypracované usmernenie o predbežnom čistení.

1.10

Poskytovanie finančnej a technickej pomoci krajinám južnej Ázie, aby vylepšili svoje zariadenia – minimálne tým, že operácie, ktoré sa vykonávajú na pláži, sa budú vykonávať na zabezpečených mólach alebo v suchých dokoch, a tým, že poskytnú vyššiu bezpečnosť a zariadenia odpadového hospodárstva – zmierni niektoré z najzávažnejších problémov.

1.11

EHSV uznáva, že účinné kroky v tejto oblasti budú znamenať dodatočné náklady. Podporuje návrhy Komisie na mechanizmy, ktoré by zabezpečili, aby sa rezerva pre takéto náklady stala súčasťou normálnych prevádzkových nákladov lodného priemyslu. Predovšetkým, IMO ako aj vlastníci lodí vyžadujú, aby každá loď mala recyklačný fond či už vytvorený počas prevádzky alebo zriadený ako finančná záruka pri uvedení do prevádzky. Rozličné finančné inštitúcie majú dobré predpoklady na to, aby vytvorili štruktúru týchto opatrení a zaviedlo ich do praxe. Ak založenie takéhoto fondu nebude možné, EÚ by mala preskúmať regionálne mechanizmy, akými sú štátne prístavné poplatky a pod.

1.12

Dizajn zohľadňujúci recykláciu, označenie jestvujúcich rizík a nahradenie čo najväčšieho množstva toxického materiálu pri stavbe lodí bude mať z dlhodobého hľadiska pozitívny efekt a EHSV podporuje snahy EÚ, IMO, ako aj vlastníkov a staviteľov lodí.

2.1

Stanovisko sa zaoberá medzinárodnou lodnou dopravou a medzinárodným zasielaním odpadu. Každoročne je 200 až 600 lodí rozobratých a recykluje sa z nich oceľ a iné suroviny. Väčšinou sa tak deje na plážach v juhoázijských krajinách, pričom sa berie len malý ohľad na bezpečnosť pracovníkov alebo ochranu životného prostredia. Odhaduje sa, že počas nasledujúcich 8 rokov príde do týchto demontážnych prevádzok približne 5,5 milióna ton nebezpečného materiálu obsiahnutého v lodiach po dobe životnosti, najmä ropný kal, ropa, nátery, PVC a azbest.

2.2

Žiadna z prevádzok, ktoré sa využívajú na demontáž lodí na indickom subkontinente, nemá bezpečnostné zariadenia zabraňujúce znečisteniu pôdy a odpad sa iba zriedkavo spracováva v súlade s minimálnymi environmentálnymi normami. Z dôvodu nízkej úrovne bezpečnostných opatrení je tu vysoký počet nehôd a robotníci, ktorí pracujú s toxickým materiálom bez primeranej ochrany (4), sú vystavení dlhodobým zdravotným rizikám.

2.3

Na presun lodí po dobe životnosti z priemyselných do rozvojových krajín sa vzťahujú medzinárodné právne predpisy o zasielaní odpadu, pričom vývoz lodí z EÚ, ktoré obsahujú nebezpečný materiál, je zakázaný nariadením EÚ o zasielaní odpadu. Avšak kvôli presunu do demontážnych prevádzok a zmene vlajky lode sa otázky vlastníctva a zodpovednosti stávajú neprehľadnými, a tým sa komplikuje vykonávanie existujúcich právnych predpisov a nezodpovední vlastníci lodí majú možnosť vyhnúť sa svojim povinnostiam.

2.4

Súčasťou riešenia je podpora väčšej kapacity v EÚ. Avšak hoci by to bol pozitívny krok a mohli by k nemu pristúpiť námorné lode a lode vo vlastníctve štátu, bude sa týkať len malého percenta z približne 105 miliónov LDT, ktoré budú demontované do roku 2020 (5).

2.5

Zelená kniha preto vytrvalo hľadá možnosti, ktoré by ucelene a z hľadiska nákladov efektívne zlepšili normy v súlade s existujúcimi uvedenými európskymi a medzinárodnými právnymi predpismi.

3.1

V záveroch Rady zo zasadnutia v novembri 2006 sa uvádza, že ekologické riadenie demontáže lodí predstavuje pre Európsku úniu prioritu. Komisia už vyjadrila svoje stanovisko v Zelenej knihe o námornej politike z júna 2006 (6), kde sa uvádza, že budúca námorná politika EÚ by mala podporovať iniciatívy na medzinárodnej úrovni s cieľom dosiahnuť záväzné minimálne normy pre recykláciu lodí a podporiť zriadenie ekologických recyklačných zariadení.

3.2

Táto Zelená kniha prináša nové nápady s cieľom pokračovať v dialógu a zintenzívniť dialóg s členskými štátmi a zainteresovanými stranami a pripraviť pôdu pre budúce opatrenia a žiada odpovede na viaceré kľúčové otázky, ktoré sa týkajú hlavných problémov.

3.3

Hlavným cieľom tejto činnosti je ochrana životného prostredia a verejného zdravia. Cieľom nie je umelo preniesť obchodné objemy recyklácie lodí späť do EÚ, čím by sa krajiny južnej Ázie pripravili o hlavný zdroj príjmov a potrebné suroviny. Konečným cieľom je dosiahnuť trvalo udržateľné riešenia v globálnom meradle.

3.4

V súčasnosti kapacita recyklácie lodí, ktorá je v súlade s environmentálnymi a bezpečnostnými normami predstavuje spracovanie najviac 2 miliónov ton výtlaku prázdnej lode za rok na celom svete, čo je približne 30 % predpokladaného celkového dopytu po demontáži v bežných rokoch. Väčšina týchto zariadení – najmä v Číne, ale aj v niektorých členských štátoch EÚ nedokáže ponúknuť rovnaké ceny za šrot a ich náklady sú oveľa vyššie ako náklady ich konkurentov v južnej Ázii. Tieto (ako aj všetky ostatné) zariadenia sa onedlho ocitnú pod tlakom, keďže až 1300 ropných cisternových lodí s jednoduchým trupom bude musieť byť do roku 2015 vyradených z prevádzky na základe opatrení prijatých po nehodách cisternových lodí Erika a Prestige  (7). Hlavnú obavu predstavuje myšlienka, že nábor nekvalifikovaných robotníkov, ktorí musia spracovať oveľa väčší objem lodí, ešte viac zníži bezpečnostné a environmentálne normy. Dopyt dosiahne vrchol v roku 2010, kedy má byť demontovaných približne 800 cisternových lodí s jednoduchým trupom, čiže musíme naliehavo konať.

—

miernejšie alebo neuplatňované regulačné podmienky v oblasti odpadu, a bezpečnosti a zdravia pri práci,

—

výrazne nižšie mzdové náklady. Demontáž na pláži neumožňuje použitie ťažkých mechanizmov, a preto manuálna práca predstavuje podstatnú časť nákladov,

—

dodávky lodí na demontáž sú nepravidelné a rôznorodé. Lode sú zvyčajne vyraďované z prevádzky vtedy, keď sú prepravné sadzby nízke a plavidlá sa veľmi líšia v dizajne a zložení,.

—

kvôli regulačným požiadavkám v krajinách OECD prakticky neexistuje trh s použitou oceľou a opotrebovaným lodným zariadením.

3.11.1

Vzhľadom na veľké množstvo lodí, ktoré tvoria obchodnú flotilu, sú potrebné iniciatívy na uskutočnenie zmien v súčasnej praxi v oblasti lodného priemyslu. Napr., ako už bolo uvedené, systém financovania, kde vlastníci lodí a iné subjekty prispievajú k bezpečnej a ekologickej demontáži lodí vo svete.

3.14.1

Pozitívnym krokom by mohlo byť aj zriadenie fondu na trvalo udržateľnú demontáž lodí ako povinnej súčasti medzinárodného systému demontáže lodí prostredníctvom IMO. Obdobným prípadom sú existujúce fondy zamerané na problém znečisťovania ropou v rámci dohovoru MARPOL.

a)

právne predpisy EÚ, najmä predpisy týkajúce sa ropných cisternových lodí s jednoduchým trupom;

b)

zefektívnenie pomoci pre lodný priemysel spojením s ekologickou demontážou lodí;

c)

zavedenie európskeho certifikačného systému pre ekologickú demontáž lodí a cien za príkladnú ekologickú recykláciu;

d)

zintenzívnenie medzinárodného výskumu v oblasti demontáže lodí.

4.1

Recyklácia lodí sa vo veľkej miere uskutočňuje spôsobom, ktorý nie je súlade s medzinárodne prijatými normami v oblasti ochrany zdravia, bezpečnosti a životného prostredia.

4.2

Je dôležité, aby EÚ zabezpečila, že opatrenia, ktoré zaviedla v námornej oblasti a oblasti bezpečnosti, napr. pre cisternové lode s jednoduchým trupom, sa nebudú vykonávať tak, že sa problém jednoducho presunie na rozvojové krajiny, ale aby dohliadala na úplné uplatňovanie nariadenia o zasielaní odpadu, ktoré vychádza z Bazilejského dohovoru a jeho zásad, vrátane zmien a doplnení bazilejského zákazu.

4.3

Okrem technickej a finančnej pomoci na zlepšenie podmienok v zariadeniach na demontáž lodí v rozvojových krajinách budú potrebné fondy na revitalizáciu kontaminovanej pôdy a vody a nápravu iných škôd, ktoré boli zapríčinené nekontrolovanou činnosťou pri demontovaní lodí. Je však potrebné zdôrazniť, že problémy, ktoré trápia rozvojové krajiny nemôže vyriešiť len samotná modernizácia technológií.

4.4

EHSV sa stotožňuje s obavami Komisie v súvislosti s touto otázkou a tiež s jej prístupom, ktorý v sebe zahŕňa realizáciu rozličných opatrení. Kvôli naliehavej potrebe zmodernizovať zariadenia a zlepšiť podmienky, najmä v Bangladéši, by sa mali čo najrýchlejšie určiť najefektívnejšie formy pomoci, právny rámec a stimuly, aby bolo možné zapracovať návrhy do bielej knihy a vykonať vhodné vyhodnotenie vplyvov. Lodný priemysel rovnako uznáva potrebu zlepšiť zdravotné a bezpečnostné normy v recyklačných zariadeniach na celom svete (11) a víta úlohu, ktorú môže v tomto procese a pri ovplyvňovaní IMO zohrať EÚ.

5.1

Kvôli jasnosti a stručnosti konkrétnych pripomienok vyplývajúcich z práce výboru na túto tému boli tieto pripomienky zhrnuté do bodov týkajúcich sa praktickej činnosti a sú uvedené v záveroch a odporúčaniach (body 1.1 až 1.12) v úvode tohto stanoviska.

16.5.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/38

1.1

Klimatické zmeny sú jednou z najväčších výziev, ktorým čelí svet v 21. storočí. Hlavnou prioritou je obmedzenie týchto zmien znížením emisií skleníkových plynov. Rovnako dôležité však je aj včas plánovať možnosti prispôsobenia sa takýmto zmenám, ktoré sú už v súčasnosti neodvratné. Zelená kniha je prvým a vítaným krokom pre Európu pri čelení tejto výzve.

1.2

EHSV odporúča ustanovenie zastrešujúcej európskej stratégie na prispôsobovanie sa, ktorá by tvorila rámec pre opatrenia, ktoré budú musieť byť prijaté na európskej úrovni, na úrovni jednotlivých štátov a ktoré budú musieť prijať aj iní aktéri.

1.3

Podľa názoru EHSV by pri vytváraní európskych a národných stratégií na prispôsobovanie sa mali byť zohľadnené tieto hlavné body:

2.1

Klimatické zmeny sú jednou z najväčších výziev, ktorým svet v 21. storočí čelí.

2.2

Celosvetové úsilie sa doteraz zameriavalo najmä na snahy o zmiernenie vplyvu zmien klímy znižovaním emisií skleníkových plynov. Je však čoraz jasnejšie, že už len emisie z minulých rokov spôsobia ďalšie významné otepľovanie atmosféry a svetových morí počas nasledujúceho storočia a aj neskôr. Táto skutočnosť bude mať významný vplyv na udalosti spojené s klímou a počasím, ako aj na fyzické a prírodné prostredie na celom svete. Preto sa musíme teraz viac sústrediť na tieto nevyhnutné vplyvy globálneho otepľovania a zmien klímy a na možnosti, ako sa im čo najlepšie prispôsobiť.

2.3

Takéto aktivity nesmú oslabiť snahy o zníženie emisií s cieľom zmierniť ďalšie klimatické zmeny. Naopak, dôkladné pochopenie toho, aké zložité môže byť prispôsobovanie sa by malo pomôcť posilniť odhodlanie každého jednotlivca dosiahnuť podstatné zníženie emisií. Dovoliť nekontrolovaný nárast emisií by odsúdilo budúce generácie k ešte bolestivejšiemu a nákladnejšiemu prispôsobovaniu sa.

2.4

Stratégie na zmierňovanie vplyvu a na prispôsobovanie sa musia byť zosúladené a navzájom sa dopĺňať. Musíme vytvoriť vierohodné a realizovateľné stratégie na obmedzenie emisií skleníkových plynov na prijateľnú úroveň alebo rozsah v splniteľnom časovom rámci. Stratégie na prispôsobovanie sa musia potom ukazovať, ako sa svet môže čo najlepšie prispôsobiť pravdepodobnému rozsahu nezvratných zmien klímy, ktoré vyplývajú z týchto cieľov zmierňovania následkov. Predpovedanie rizík a ich zvládanie bude nevyhnutným nástrojom pre stanovovanie úrovne potrebnej činnosti, ako poradia priorít.

2.5

Zelená kniha Komisie uvádza, čo je veľká pomoc, výpočet mnohých sektorov, ktoré budú zmenou klímy postihnuté, ako aj s tým spojené otázky, ktoré budú aktuálne v budúcnosti.

2.6

EHSV sa domnieva, že teraz existujú silné argumenty pre vytvorenie zastrešujúcej európskej rámcovej stratégie, ktorá by sa zaoberala celým okruhom problematiky prispôsobovania sa a ktorá by stanovovala opatrenia, ktoré budú musieť byť prijaté na európskej úrovni, na úrovni jednotlivých štátov a ktoré budú musieť prijať iní aktéri.

2.7

Táto európska stratégia prispôsobovania sa by sama mala vyzývať na vytvorenie národných stratégií na prispôsobovanie sa do určitého vhodného dátumu a následné pravidelné národné správy o jej uplatňovaní.

2.8

Európska stratégia na prispôsobovanie sa bude musieť mať široký vonkajší rozsah, ktorý bude určovať spôsob, ktorým chce Európa pomôcť ostatným častiam sveta vyrovnať sa so svojimi problémami prispôsobovania sa.

2.9

Európa bude potrebovať silné a nezávislé inštitucionálne dohovory na zorganizovanie potrebného výskumu a monitorovania a na branie politických orgánov na zodpovednosť pokiaľ ide o včasné zavádzanie potrebných opatrení. Občianska spoločnosť musí byť plne zapojená do práce týchto inštitúcií.

3.1

EHSV sa domnieva, že konkrétne oblasti, v ktorých je potrebné konať sú v širšom zmysle práve tie, ktoré uvádza Komisia vo svojej zelenej knihe. Vzhľadom na zelenú knihu EHSV odporúča, aby Európska únia a jej členské štáty teraz vytvorili v rámci svojich všeobecných stratégií konkrétne programy a opatrenia ku každej z týchto oblastí. Je potrebné vypracovať harmonogramy a plány a zabezpečiť primerané finančné zdroje.

3.2

Vo väčšine oblastí budú mať hlavnú zodpovednosť za organizovanie potrebných prác národné a miestne orgány. Dôležitú úlohu by však mala zohrávať aj EÚ, a to vytvorením rámca a podnecovaním a podporovaním úsilia jednotlivých štátov v oblasti prispôsobovania sa. Výbor konkrétne navrhuje, aby EÚ:

4.1

Ochrana pobrežných oblastí – Hladina morí bude stúpať ako sa budú topiť ľadovce a teplota svetových morí sa bude zvyšovať. Niekde môže byť potrebné vybudovať alebo posilniť fyzické bariéry na ochranu pôdy a sídiel. Na iných miestach môže byť vhodnejšou stratégiou riadený ústup a nové vybudovanie ochranných morských hrádzí, spolu s presídlením obyvateľov ohrozených území.

4.2

Povodne – Zmeny klímy pravdepodobne povedú k premenlivejšiemu počasiu s dlhými obdobiami sucha prerušovanými krátkymi obdobiami intenzívnejších dažďov, ktoré povedú k rýchlemu stekaniu vody a vzniku povodní. Plány ochrany proti povodniam musia byť aktualizované tak, aby zohľadňovali tieto nové meteorologické podmienky. V niektorých prípadoch bude treba vypracovať nové programy aktivít na ochranu proti povodniam. V iných prípadoch môže byť potrebné vytvoriť alebo obnoviť vhodné záplavové územia a záchytné oblasti na zadržanie povodňových vôd. Je možné, že bude potrebné zastaviť ďalší rozvoj v takýchto oblastiach a zvažovať presídlenie.

4.3

Vodné zdroje a ich nedostatok – Vodné zdroje sú už teraz v niektorých oblastiach Európy pod veľkým tlakom a tento tlak sa pravdepodobne ešte vystupňuje, keďže zmeny klímy vedú k dlhším obdobiam s nízkym výskytom zrážok a suchám. Môže byť potrebné priviesť do takto postihnutých oblastí nové zdroje vody (napr. prostredníctvom opatrení ako odsoľovanie morskej vody alebo dodávky vody na dlhé vzdialenosti) a riadenie efektívnejšieho využívania vody. Podnety na podporu efektívnejšieho využívania vody (vrátane stanovovania ceny vody) musia byť posilnené. Taktiež môže byť nutné upustiť od činností ako intenzívne poľnohospodárstvo alebo cestovný ruch v oblastiach, ktoré sú najviac postihnuté. (EHSV v súčasnosti pripravuje osobitné stanovisko zaoberajúce sa podrobnejšie otázkou nedostatku vodných zdrojov a sucha.)

4.4

Nebezpečenstvo vzniku vážnych požiarov a ich výskyt sa už zvyšujú v oblastiach, ako je napríklad juh Európy, v ktorých je čoraz teplejšie a suchšie počasie, a toto nebezpečenstvo sa môže ešte prehĺbiť ďalším nárastom teploty. Bude potrebné posilniť a lepšie koordinovať opatrenia na ochranu a možnosti rýchleho zásahu. (EHSV pripravuje osobitné stanovisko, ktoré sa bude podrobnejšie zaoberať problematikou prírodných katastrof a ochrany obyvateľstva.)

4.5

Zdravie občanov – Zmeny klímy môžu zanechávať v mnohých smeroch následky na zdraví občanov. Môžu spôsobovať rozsiahle šírenie prenášačov chorôb, vrátane najmä posunu mnohých chorôb, ktorých výskyt bol doteraz obmedzený na tropické oblasti smerom na sever. Extrémne výkyvy teplôt môžu mať oveľa priamejší vplyv. Je potrebné vypracovať plány na prípravu na tieto zmeny.

4.6

Poľnohospodárstvo – Poľnohospodárstvo bude zmenami klímy postihnuté vo veľkej miere. Zmeny ročnej teploty a úhrnu zrážok budú mať vplyv na vhodnosť využitia pôdy na rôzne poľnohospodárske účely a povedú k rozsiahlym zmenám v kvalite a kvantite produkcie, ktorú je možné dosiahnuť, a tým budú vplývať aj na existenciu rôznych poľnohospodárskych modelov v jednotlivých častiach Európy.

4.6.1

Kontrola stavu SPP, ktorá má byť zrealizovaná v roku 2008 by mala poskytnúť príležitosť na ďalšie zmeny s cieľom podnietiť poľnohospodárov k tomu, aby prispôsobovali svoje postupy zmenám klímy, ktoré sa teraz črtajú na obzore.

4.6.2

Poľnohospodársky výskum nových plodín a postupov pestovania, ktoré sú vhodnejšie pre vznikajúce klimatické podmienky musí byť rozšírený. Rovnako je potrebné zhodnotiť aj vplyv zmien klímy na možnosti chovu úžitkových zvierat v rôznych častiach Európy, ako aj spôsoby riešenia problému rozširovania sa chorôb, spôsobeného zmenami klímy. (EHSV v blízkej budúcnosti vypracuje osobitné stanovisko zaoberajúce sa podrobnejšie otázkou klimatických zmien a poľnohospodárstva.)

4.7

Biodiverzita – Zmeny klímy so sebou prinesú aj značné zmeny biotopov rastlín a zvierat v celej Európe. V niektorých prípadoch nebudú niektoré konkrétne druhy schopné prežiť v takto zmenených biotopoch alebo budú vážne ohrozené. Niektoré druhy sa možno dokážu premiestniť do nových biotopov prostredníctvom prirodzených procesov. Iným bude v záujme ich prežitia potrebné pri prechode pomáhať. Existujúce stratégie a programy na zachovanie biodiverzity budú musieť byť aktualizované a na ich uplatňovanie budú musieť byť vyčlenené zdroje, pokiaľ má byť tento prechod zrealizovaný bez veľkého úbytku druhov.

4.8

Stromy a lesné porasty budú tiež v podstatnej miere ovplyvnené zmenou klímy. Životné podmienky v určitých oblastiach sa môžu pre niektoré druhy stať nevyhovujúcimi, iné oblasti môžu naopak nadobudnúť podmienky priaznivejšie. Programy výsadby, obnovovania porastu, ochrany lesa a správy lesov budú musieť byť primerane prispôsobené.

4.9

Plánovanie využívania pôdy – Plánovanie mestských alebo iných sídiel a dopravy a infraštruktúry bude musieť čoraz viac zohľadňovať zmeny teploty a poveternostných podmienok. Tieto úvahy musia byť pretavené do noriem navrhovania a do profesionálnych skúseností a odbornej prípravy. Individuálne programy a projekty rozvoja budú tiež musieť zohľadniť tieto zmeny klímy. Postupy hodnotenia vplyvu budú tiež musieť byť vhodne prispôsobené.

4.10

Budovy – Budovy a stavebné firmy budú zmenami klímy tiež postihnuté vo veľkom rozsahu. Budú potrebné prísnejšie minimálne požiadavky týkajúce sa energetickej účinnosti budov, lepšie normy pre budovy a pod. Rovnako je potrebné zabezpečiť lepšiu informovanosť občanov pokiaľ ide o osvedčené postupy, metódy, materiály a príspevky na renováciu starších budov a stavbu nových budov s cieľom znížiť spotrebu energie a vhodnejšie ich prispôsobiť zmenám teploty a poveternostných podmienok.

4.11

Rozpočet EÚ – V ročnom rozpočte navrhuje EHSV doplnenie položky „prispôsobenie sa“ pri všetkých oblastiach politiky, kde budú potrebné bezprostredné investície (napr. energetika, výskum, poľnohospodárstvo, doprava, normy týkajúce sa budov, pomoc v prípade prírodných katastrof, ochrana biodiverzity, zdravie občanov a pod.). Najbližší finančný rámec by mal vyčleniť oveľa väčší podiel dostupných zdrojov na programy, ktoré za zaoberajú zmierňovaním zmien klímy a prispôsobovaním sa. Členské štáty by mali rovnaké úpravy urobiť vo svojich vlastných národných rozpočtoch a plánoch výdavkov.

4.12

Štrukturálne fondy – V rámci Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, Kohézneho fondu a IPA (nástroja predvstupovej pomoci) existujú podmienky pre podporu projektov v oblasti životného prostredia, avšak nikde nie je explicitne uvedené prispôsobovanie sa zmenám klímy a samotné hodnotenia vplyvu sú často neprimerané (mnoho projektov v oblasti dopravy a energetiky zjavne škodí životnému prostrediu a podnebiu). V najbližšej revízii všetkých týchto programov by mal byť oveľa väčší percentuálny podiel dostupných prostriedkov vyčlenený na podporné opatrenia na zmiernenie zmien klímy a prispôsobovanie sa týmto zmenám.

4.13

Európska investičná banka (EIB) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) by mali zmeny klímy zahrnúť do svojich rozpočtových postupov a medzi kritériá hodnotenia projektov a programov.

4.14

Poisťovníctvo sa o zmeny klímy veľmi živo zaujíma a úvahy týkajúce sa zmien klímy sú v čoraz väčšom rozsahu súčasťou jeho rozhodnutí o tom, proti akým udalostiam je ochotné poskytovať poistenie a za akých podmienok. EÚ a jej členské krajiny by mali zaviesť neustály dialóg s poisťovníctvom, aby tak zabezpečili, že tento sektor bude zohrávať v plnom rozsahu svoju úlohu pri pomoci podnikom a ostatným prispôsobiť sa zmenám klímy.

4.15

Rozvojové krajiny – Mnohé z rozvojových krajín budú mať oveľa vážnejšie problémy s prispôsobovaním sa zmenám klímy než Európa a nepomerne menšie zdroje na vyrovnanie sa s nimi. Niektoré z najmenej rozvinutých krajín prispeli veľmi malým dielom k vzniku problému zmien klímy, ale budú patriť medzi najviac postihnuté krajiny a z hľadiska spravodlivosti majú opodstatnený nárok na spoluprácu a podporu. Budú potrebovať pomoc rozvinutého sveta, vrátane ľudských, technických a finančných zdrojov, aby sa mohli patrične prispôsobiť. Európa by mala zaujať vedúcu úlohu tak pri poskytovaní dodatočných zdrojov na opatrenia na prispôsobovanie sa v rámci zbierok a národných programov na podporu rozvoja, ako aj pri pomáhaní medzinárodnému hospodárskemu spoločenstvu vyrovnať sa s výzvou prispôsobovania sa.

4.16

Niektoré časti sveta sa stanú oveľa menej obývateľnými pre ľudí (a v niektorých prípadoch dokonca úplne neobývateľnými) buď v dôsledku zvyšovania hladiny morí alebo v dôsledku extrémnych klimatických podmienok. Zmeny klímy môžu viesť k rastúcemu migračnému tlaku nárastom migrácie z iných častí sveta do Európy, ako aj presunmi populácie v rámci samotnej Európy. Rozvojové agentúry a ostatné príslušné vládne orgány budú musieť byť pripravené pomôcť rozvojovým krajinám rozpoznať takéto situácie včas a pomôcť vypracovať plán nutných programov presídlení.

4.17

Ešte stále si v plnej miere neuvedomujeme potenciálny dosah klimatických zmien na miestnej a regionálnej úrovni v Európe, ani pravdepodobnú rýchlosť týchto zmien. Na zlepšenie a spresnenie týchto predpovedí bude potrebný ďalší rozsiahly výskum a analýzy. Európska agentúra pre životné prostredie môže zohrávať užitočnú úlohu ako koordinátor všetkého príslušného výskumu, monitorovania, analýz a predpovedí v tejto oblasti, ako aj ako šíriteľ najlepších dostupných informácií pre rozhodujúcich činiteľov a ostatné strany zainteresované do podrobného uplatňovania stratégií na prispôsobovanie sa. EHSV je pripravený zohrať svoju úlohu pri podpore hlbšieho a širšieho pochopenia vplyvov zmien klímy v rôznych častiach Európy a potrebných opatrení na prispôsobovanie sa.

4.18

Do procesov prispôsobovania sa zmenám klímy je potrebné intenzívne zapojiť občiansku spoločnosť. Miestne spoločenstvá, podniky a ostatné organizácie budú v čoraz väčšej miere postihnuté zmenami klímy a budú musieť na ne reagovať. Občania a všetky typy organizácií potrebujú hlbšie pochopiť zmeny, ktoré už prebiehajú a zmeny, ktoré pravdepodobne nastanú v budúcnosti počas ich života a života ich detí. Rovnako potrebujú väčšmi pochopiť, čo pre nich znamená zapojiť sa do zmierňovania zmien klímy a prispôsobovania sa im. Zvyšovanie poznatkov v tejto oblasti by sa malo stať aj základnou súčasťou učebných osnov vo formálnom i neinštitucionálnom vzdelávaní.

4.19

EHSV zdôrazňuje význam zapojenia občianskej spoločnosti na všetkých úrovniach a informovania spotrebiteľov a širokej verejnosti. V plnom rozsahu podporuje návrhy obsiahnuté v zelenej knihe, aby sektorálne pracovné skupiny pomáhali pri vytváraní konkrétnych reakcií jednotlivých sektorov, ktoré budú potrebné. Jednou z dôležitých úloh takýchto skupín by malo byť vypracovanie metód na hodnotenie úrovne rizík a kontrola pripravenosti organizácií a spoločenstiev reagovať na extrémne udalosti súvisiace s počasím a iné katastrofy, ktoré sa môžu ešte zhoršiť a ktorých frekvencia sa môže s postupujúcimi zmenami klímy ešte zvýšiť.

4.20

Dôležitými úlohami pre regionálne a miestne samosprávne orgány bude koordinácia a podnecovanie činnosti na ich úrovni a mobilizácia reakcií a zapojenia verejnosti. Orgány verejnej správy môžu tiež zohrávať zásadnú úlohu ako vzor, a to vhodným(náležitým) plánovaním v prípade svojich vlastných budov a rozvoja a svojou vlastnou politikou v oblasti verejného obstarávania.

4.21

V zelenej knihe Komisia navrhuje vytvoriť európsku poradnú skupinu pre prispôsobenie sa zmene klímy, ktorej členmi by boli zástupcovia občianskej spoločnosti, rozhodujúci politickí činitelia a vedeckí pracovníci, ktorí by fungovali ako skupina odborných poradcov pri formulovaní stratégie. Výbor podporuje myšlienku vytvorenia takejto skupiny.

4.22

Okrem toho výbor navrhuje, aby EÚ zvážila vytvorenie nezávislého monitorovacieho orgánu s nezávislým predsedom. Tento orgán by bol poverený dohľadom nad pokrokom dosiahnutým v oblasti komplexnej stratégie týkajúcej sa klimatických zmien (prispôsobovanie sa im a opatrenia na zmiernenie ich vplyvu). Zároveň by mal pravidelne uverejňovať správy o pokroku a včas varovať v prípadoch, keď sa činnosti v porovnaní so záväzkami alebo vzhľadom na požiadavky danej situácie oneskorujú. EHSV tiež zamýšľa pravidelne kontrolovať pokrok dosiahnutý v tejto oblasti.

16.5.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/42

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta skutočnosť, že Európska komisia vo svojom návrhu reformy európskej organizácie trhu s vínom v podstate navrhuje zachovanie organizácie trhu zohľadňujúcej špecifiká vína. Bol by si býval želal, aby Komisia EÚ zohľadnila viaceré z jeho návrhov, ktoré rozvinul vo svojom stanovisku zo 14.12.2006 na tému „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Smerom k trvalo udržateľnému európskemu sektoru vína“ (1).

1.2

Výbor opätovne trvá na tom, že najdôležitejším cieľom reformy musí byť zlepšenie konkurencieschopnosti európskych vín a znovuzískanie podielov na trhu. Komisia by pritom pri reforme a pravidlách zahraničného obchodu mala viacej zohľadňovať postoje európskeho vinohradníctva a vinárstva, ktoré majú vedúce postavenie na svetovom trhu.

1.3

EHSV podčiarkuje, že víno a vinohradníctvo sú dôležitou a integrálnou súčasťou európskej kultúry a európskeho spôsobu života. V mnohých európskych vinohradníckych oblastiach vinohradníctvo dotvára spoločenské a hospodárske prostredie. Výbor preto pripisuje dôležitosť tomu, aby sa pri reforme, pokiaľ ide o ciele, ale aj o opatrenia, nebrali do úvahy iba ekonomické dôsledky, ale aj vplyv na zamestnanosť, sociálnu štruktúru, životné prostredie (predovšetkým programami klčovania) i na ochranu spotrebiteľov a zdravie. V návrhu Komisie sa týmto aspektom nevenuje dostatočná pozornosť.

1.4

EHSV poukazuje na to, že vinohradníctvo v Európskej únii poskytuje existenčný základ 1,5 mil. prevažne malých rodinných podnikov a aspoň sezónne dáva zamestnanie viac ako 2,5 mil. pracovníkom. Výbor preto osobitne dbá na to, aby sa pri reforme uprednostnili opatrenia, ktoré budú mať kladné účinky na príjmy vinohradníkov a možnosti zamestnávania v európskom vinohradníctve.

1.5

EHSV považuje návrh Európskej komisie poskytnúť členským štátom produkujúcim víno národný finančný rámec za dôležitý prínos k väčšej subsidiarite a väčšiemu zohľadňovaniu regionálnych rozdielov. Na dosiahnutie cieľov reformy sa však musí viacej rozvinúť zoznam podporných nástrojov.

1.6

EHSV hodnotí návrhy na opatrenia týkajúce sa informovania spotrebiteľov predložené Európskou komisiou ako nedostatočné. Víta návrhy na podporu odbytu na vývozných trhoch, považuje však za nevyhnutné rozšírenie vnútorného trhu.

2.1

Európska komisia navrhuje reformu organizácie trhu s vínom predovšetkým v týchto oblastiach:

3.1

EHSV môže ciele návrhu Európskej komisie z veľkej časti podporiť. Myslí si však, že sú potrebné úpravy a vylepšenia pokiaľ ide o navrhované opatrenia.

3.2

EHSV opakovane vyslovuje svoju požiadavku zlepšiť konkurencieschopnosť európskych výrobcov vína na vnútornom trhu a na vývozných trhoch, posilniť význam EÚ ako producenta vína, podporiť snahy pokiaľ ide o kvalitu a viacej sa orientovať podľa vývoja na trhu a želaní zákazníkov. Komisia v predloženom návrhu dokumentu tieto požiadavky dostatočne nezohľadňuje.

3.3

EHSV okrem toho považuje za dôležité, aby sa ekonomické ciele skonkretizovali a doplnili o sociálne ciele a ciele v oblasti zamestnanosti. Patrí sem zlepšenie príjmovej situácie vinohradníckych podnikov, lepšie možnosti rozvoja pre mladých vinárov, trvalo udržateľné možnosti zamestnávania a primerané odmeňovanie zamestnancov na plný úväzok i sezónnych pracovníkov.

3.4

EHSV má aj naďalej kritický postoj k prenosu kompetencií z Rady na Komisiu, napr. pri schvaľovaní novších postupov výroby vína, pretože Komisia pri rokovaniach o dvojstranných dohodách nedostatočne zastupovala záujmy európskych výrobcov vína.

3.5

EHSV potvrdzuje svoj názor, že súčasné finančné prostriedky sa musia navýšiť, aby sa zohľadnil vstup dvoch nových krajín, ktoré sú výrobcami vína, do EÚ.

3.6

EHSV opätovne žiada lepšie a rozsiahlejšie sledovanie trhu, aby sa získali lepšie údaje o výrobe, obchode a spotrebe ako základ organizácie trhu s vínom. Doteraz používané celkové údaje sú dôležité, ale nedostatočné. Nevyhnutné sú aj aktuálne informácie o zmenách štruktúry výroby, zmenách odbytových kanálov a správania spotrebiteľov.

3.7

EHSV podporuje názor Komisie, že nová organizácia trhu s vínom musí začať platiť čo najskôr. Považuje však za potrebné prechodné obdobie, aby sa podnikom podľa potreby umožnilo postupne sa prispôsobiť novým rámcovým podmienkam.

3.8

EHSV víta to, že Komisia zmenila svoj návrh programu klčovania. Považuje však za vhodné, aby sa tieto opatrenia vykonávali v rámci regionálnych resp. národných štruktúrnych programov, aby sa zamedzilo negatívnym účinkom ojedinelého klčovania (napr. plochy ležiace úhorom obkolesené vinohradmi) a aby sa zaručila ich usmerňovaná realizácia.

3.9

EHSV opätovne odmieta úplnú liberalizáciu pravidiel výsadby, pretože to ohrozuje ekonomické, sociálne a ekologické ciele reformy trhu s vínom, ako aj ciele zachovania rázu krajiny.

4.1.1

EHSV víta skutočnosť, že jeho požiadavka viacej zohľadňovať regionálne rozdiely a dôslednejšie uplatňovať princíp subsidiarity v sektore vína bude v zásade zohľadnená zavedením národného finančného rámca. Ponúkané podporné opatrenia však považuje za nedostatočné.

4.1.2

EHSV súhlasí s Komisiou v tom, že sa musí zachovať dôsledný a primeraný rámec Spoločenstva. Tento rámec má zahŕňať kompetencie členských štátov pri určovaní opatrení pre ich vinohradnícke oblasti. Pritom sa môže pripisovať veľký význam organizáciám výrobcov, odvetvovým združeniam, regulačným organizáciám a iným inštitúciám s príslušným cieľom.

4.1.3

EHSV sa prihovára za rozsiahlejší katalóg opatrení na dosiahnutie cieľov organizácie trhu. Odkazuje na svoje staršie stanoviská k reforme spoločnej organizácie trhu s vínom (2), v ktorých už okrem iného žiadal programy na podporu kvalitných vinohradníckych a vinárskych výrobkov, podporu pri ich uvádzaní na trh a pri informovaní spotrebiteľov, opatrenia v prospech znevýhodnených oblastí, ako aj o možnosť priamej podpory na plochu.

4.1.4

EHSV opakovane požaduje zosúladené a integrované opatrenia na dosiahnutie čo najväčšieho účinku. Preto musia byť tieto opatrenia začlenené do rozsiahlych plánov pre celý výrobný reťazec, počnúc vinohradníctvom, cez spracovanie, až po uvádzanie výrobkov na trh. Patria sem aj opatrenia na preniknutie na alternatívne odbytiská pre všetky výrobky z hrozna.

4.1.5

EHSV opätovne dôrazne žiada osobitný program na podporu znevýhodnených vinohradníckych oblastí, napr. na strmých svahoch a na svahoch vôbec, ako aj oblastí s extrémnymi klimatickými podmienkami.

4.1.6

EHSV víta to, že Komisia v rámci národného rámca financovania priznala podstatný význam opatreniam na podporu vývozu. Okrem toho sú potrebné opatrenia na informovanie spotrebiteľov na vnútornom trhu o vinohradníctve a vinárstve a je potrebné ich oboznámiť predovšetkým s výhodami umiernenej konzumácie vína a s nebezpečenstvom jeho zneužívania. Opakuje svoju požiadavku podporovať zavedenie sledovania trhu na európskej úrovni.

4.1.7

EHSV považuje okamžité zrušenie intervenčných opatrení za nevhodné. Odporúča preto, aby sa v rámci národného finančného rámca v prechodnom období rokov 2008 – 2010 mohla poskytovať pomoc pri „destilátoch na výrobu pálenkových nápojov a na súkromné uskladňovanie“.

4.1.8

EHSV zastáva názor, že národný finančný rámec musí počítať aj s opatreniami na zvládanie krízových situácií založenými na spoluzodpovednosti výrobcov. Doterajšie plánované opatrenia (poistenie úrody a vzájomné fondy) sú na zvládnutie kríz konjunktúry nedostatočné. Malo by sa preto overiť, či sa doterajšie krízové destilovanie osvedčilo a či môže byť zohľadnené v národnom finančnom rámci.

4.1.9

Platný zákaz úplného vylisovania hrozna, rmutu a sedimentov sa osvedčil pri zaručovaní kvality vinárskych produktov a pri zabraňovaní prípadnému zneužívaniu. Zákaz by sa preto mal zachovať. Členským štátom by sa mala udeliť právomoc zvyšovať v určitých rokoch percentuálne hodnoty pri výrobe.

4.1.10

EHSV berie na vedomie, že Komisia vypracovala návrh týkajúci sa rozdelenia rozpočtu pre národný finančný rámec. Pre nové členské štáty EÚ, pri ktorých nie sú historické referencie, by sa mal stanoviť vlastný finančný kľúč zodpovedajúci podielom plôch vinohradov.

4.2.1

EHSV v rozličných stanoviskách zdôrazňoval význam 2. piliera pri budúcom rozvoji vidieckych oblastí, ku ktorým patria aj európske vinohradnícke oblasti. Ale aj pri zohľadnení tohto zásadného smerovania sa v záujme riešenia špeciálnych problémov vinohradníctva a vinárstva vyslovuje za to, aby sa opatrenia diskutované v rámci reformy trhu s vínom celkovo financovali z rozpočtu pre tento sektor. Preto sa tento rozpočet nesmie zmenšovať ani krátením ani prevodom prostriedkov.

4.3.1

EHSV považuje za bezpodmienečne nevyhnutnú medzinárodne uznávanú definíciu výrobku označovaného ako „víno“. Vyžaduje si to aj stanovenie uznávaných postupov výroby. Malo by sa objasniť, že takzvané ovocné vína nie sú predmetom organizácie trhu s vínom.

4.3.2

EHSV sa vyslovuje za to, aby sa postupy výroby vína, ktoré dodržiavajú normy Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno (OIV) dôslednejšie zapracovávali do strategického smerovania dvojstranných a medzinárodných obchodných zmlúv. Schválenie akýchkoľvek postupov pri dovozových vínach, ktoré sú niekde vo svete akceptované, odporuje intenzívnejšiemu dodržiavaniu noriem OIV pri európskych vínach a spôsobilo by ďalšie narušenie hospodárskej súťaže. Rovnako je EHSV proti návrhu, aby boli pri vývoze vína prípustné enologické postupy, ktoré sú pri uvádzaní na vnútorný trh zakázané.

4.3.3

EHSV sa vyslovuje za vytvorenie zoznamu povolených enologických postupov, ktorý by bol prílohou k nariadeniu a Rada by si mala zachovať kompetencie na aktualizáciu týchto postupov a schvaľovanie nových postupov.

4.3.4

EHSV víta, že Komisia upustila od plánovaného umožnenia výroby vína v Európe z dovážaného hroznového muštu alebo muštového koncentrátu a od dovolenia miešať výrobky z tretích krajín s európskymi výrobkami.

4.3.5

EHSV vyzýva Komisiu, aby pri svojich návrhoch pravidiel výroby zohľadňovala rozdielne danosti lokalít a klimatické a poveternostné podmienky v Európskej únii. Poukazuje na to, že táto tematika je veľmi citlivá a nesmie spôsobiť rozkol v európskom sektore vína alebo dokonca viesť k zablokovaniu reformných návrhov. EHSV sa pripája k požiadavke väčšej kontroly všetkých enologických postupov, aby sa podporila a zabezpečila akosť vín.

4.3.6

EHSV preto pri hodnotení návrhov Komisie zohľadňuje svoje doterajšie stanoviská, predložené analýzy Komisie, navrhovanú liberalizáciu postupov výroby vína, uznanie postupov výroby vína v dvojstranných zmluvách, ako aj zmysel cieľov reformy, osobitne zvyšovania konkurencieschopnosti a znižovania výrobných nákladov. Po zohľadnení kladov a záporov návrhu Komisie sa vyslovuje za zásadné zachovanie platných pravidiel používania sacharózy a za pomoc pri muštových koncentrátoch.

4.4.1

EHSV víta skutočnosť, že Komisia spresnila svoje návrhy na označovanie vína podľa jeho pôvodu. Rovnako ako Komisia zastáva názor, že koncepcia akostných vín Spoločenstva sa okrem iného zakladá na osobitých charakteristikách vína, ktoré sa pripisujú jeho zemepisnému pôvodu. Ochrana označení pôvodu i zemepisných označení má vysokú prioritu. Preto by aj používanie určitého označenia pôvodu alebo zemepisného označenia malo byť viazané na víno vyrobené na určitom zemepisne obmedzenom území.

4.4.2

EHSV víta to, že Komisia medzičasom svoje návrhy vysvetlila a spresnila v tom zmysle, že osvedčené systémy zachovávania akosti, ktoré nie sú založené výlučne na zásade označenia pôvodu, sa môžu naďalej používať. Osobitne sa v mnohých krajinách pre výrobcov, ale najmä pre spotrebiteľov, osvedčilo overovanie akostných vín.

4.4.3

Napriek tomu zostávajú mnohé otázky týkajúce sa súladu s nariadením Komisie (ES) č. 753/2002 z 29. apríla 2001, ktorým sa stanovujú určité pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999, pokiaľ ide o popis, označovanie, prezentáciu a ochranu určitých vinárskych výrobkov (3). EHSV preto žiada predložiť korelačnú tabuľku, aby sa mohli určiť účinky zemepisných a tradičných označení.

4.5.1

EHSV hodnotí návrhy ako veľmi komplexné a očakáva od Európskej komisie presný popis očakávaných dôsledkov navrhovaných zmien.

4.5.2

EHSV poukazuje na to, že právo označovania bolo zmenené len nedávno po dlhoročných diskusiách. Vyzýva Európsku komisiu, aby vysvetlila, aké nové hľadiská sa objavili, t. j. hľadiská, ktoré ešte neboli prerokované počas diskusií, ktoré sa len nedávno skončili.

4.5.3

EHSV víta zjednodušenia pravidiel označovania etiketami, ak slúžia na lepšie informovanie spotrebiteľov. Takéto zmeny však nesmú viesť k tomu, že bude rásť nebezpečenstvo narušenia hospodárskej súťaže alebo zavádzania spotrebiteľov, ktoré spôsobí vlnu súdnych sporov. Z tohto hľadiska treba považovať aj návrh Európskej komisie na nepovinné označovanie druhu viniča (odrody) a ročníka vín bez označenia pôvodu, resp. zemepisného údaju za problematický. Tento návrh je možné akceptovať iba vtedy, ak sa v zmysle ochrany spotrebiteľov a na zamedzenie zavádzania spotrebiteľov a nekalej konkurencii zabezpečí kontrolný a certifikačných systém na zaistenie zistenia pôvodu týchto vín.

4.5.4

EHSV poukazuje na to, že pri stále sa zväčšujúcej Európskej únii rastie rečová rozmanitosť, z čoho môžu vyplynúť obchodné prekážky, ako to bolo v prípade uvádzania sulfitov. Preto treba pri uvádzaní povinných údajov na etiketách vytvoriť možnosť ich uvádzania všeobecne zrozumiteľnými symbolmi.

4.6.1

EHSV víta skutočnosť, že Komisia zmenila svoje návrhy týkajúce sa pravidiel klčovania a že plánovaný rozpočet skrátila. Uznáva význam klčovania ako nástroja organizácie trhu, ktorý sa má ako súčasť regionálnych alebo národných štrukturálnych programov v celkovom rámci Spoločenstva ponúkať s časovým obmedzením na tri až päť rokov. Klčovanie by sa malo ponúkať ako dobrovoľné opatrenie na odstraňovanie viniča na plochách, ktoré na jeho pestovanie nie sú vhodné, a na sociálnu podporu pri skončení činnosti podnikov, ktoré nemajú budúcnosť.

4.6.2

EHSV víta, že Komisia zmenila svoje pôvodné časové plány liberalizácie pravidiel výsadby. Výbor však naďalej odmieta aj prípadnú neskoršiu úplnú liberalizáciu, pretože ohrozuje ekonomické, sociálne a ekologické ciele reformy trhu s vínom, ako aj ciele zachovania rázu krajiny. Vzhľadom na celkovú zodpovednosť za zamestnanosť, ekonomiku a infraštruktúru vinohradníckych oblastí, za sociálnu štruktúru, životné prostredie a ochranu prírody nie je možné podporovať presun vinohradníckej činnosti z kultúrne hodnotných vinohradníckych oblastí na plochy, na ktorých je pestovanie nákladovo výhodnejšie.

4.6.3

Ak sa nemá pokračovať v uplatňovaní európskych pravidiel výsadby spojených so zákazom vysádzania nových plôch, musí sa vytvoriť kompetenčný rámec, aby vinohradnícke regióny mohli svoje práva výsadby a pravidlá pestovania ďalej uplatňovať v zmysle cieľov európskej organizácie trhu s vínom alebo ich s týmito cieľmi zosúladiť.

4.7.1

EHSV považuje návrhy Komisie za nedostatočné na znovuzískanie podielov na vnútornom trhu v porovnaní s vínami z tretích krajín, predovšetkým z Nového sveta.

4.7.2

EHSV vyzýva Komisiu, aby v národnom finančnom rámci počítala s podporou opatrení na informovanie spotrebiteľov a podporou odbytu nielen na vývozných trhoch, ale aj na vnútornom trhu. Pritom sa osobitná pozornosť musí venovať rozsiahlemu informovaniu o výhodách umiernenej konzumácie vína ako súčasti zdravého stravovania a moderného spôsobu života.

4.7.3

EHSV zdôrazňuje, že opatrenia informovanosti a podpory odbytu majú zohľadňovať všetky výrobky získavané spracovaním hrozna.

4.7.4

EHSV odporúča, aby sa komunikačné opatrenia pre vínne produkty spájali s cestovným ruchom, gastronómiou a inými výrobkami vinohradníckych regiónov.

16.5.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/47

1.1

EHSV prijal 13. septembra 2006 stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému „Perspektívy poľnohospodárstva v osobitne znevýhodnených prírodných oblastiach (horské oblasti, ostrovy a najvzdialenejšie oblasti)“ (1).

1.1.1

V tomto stanovisku EHSV venoval celú 4. kapitolu problematike horských regiónov, pričom okrem iného zdôraznil potrebu

1.2

Pri príležitosti schôdze o politickom dialógu dňa 7. decembra 2006, ktorá uzavrela plenárne zasadnutie Výboru regiónov, sa predseda Európskej komisie José Manuel BARROSO vyjadril kladne k vypracovaniu Zelenej knihy o budúcnosti politík pre horské oblasti.

1.3

Z tohto dôvodu EHSV považuje za vhodné vypracovať doplňujúce stanovisko, aby mohol zaujať stanovisko k zásadám realizácie takejto zelenej knihy.

1.4

Všetci občania Európy majú v skutočnosti k dispozícii verejné a hospodárske výhody a služby, ktoré poskytujú horské oblasti. To zahŕňa hlavne:

1.5

Bez primeranej správy horských oblastí ľuďmi, ktorí v nich žijú, je produkcia týchto výhod a služieb ohrozená.

1.6

V súčasnosti musíme čeliť novým dôležitým súčasným aj budúcim výzvam, ako je posilnenie hospodárskej konkurencie, demografické presuny, klimatické zmeny, atď. Tieto výzvy sa týkajú všetkých území, ich vplyv na horské oblasti je však výraznejší a vyžaduje si preto osobitné reakcie.

1.7

Väčšina politík v oblasti horských oblastí má však sektorový charakter a často sa uplatňuje aj mimo týchto zón, pričom primerane neberie do úvahy osobitosti týchto regiónov. Verejné politiky venované horským oblastiam sa často banalizujú a rozširujú na iné oblasti a menej zohľadňujú ich osobitosti. Európske a vnútroštátne verejné politiky sa zároveň stále viac a viac zameriavajú na komparatívne výhody území, či už ide o ich podporu alebo rozvoj.

1.8

Napriek ich významu na európskej úrovni sa horské oblasti často presúvajú na okraj európskych politík a dostatočne sa neuznáva ich významný potenciál pre rast v Európe a pre jej rôznorodosť, ktorý majú hlavne vďaka svojmu novátorskému prístupu.

1.9

EHSV sa preto vyjadruje za súdržnejší a oveľa celistvejší politický prístup. Horské oblasti si vyžadujú viacodborový a územný prístup k trvalo udržateľnému rozvoju.

1.10

Európska zelená kniha o budúcnosti politiky pre horské oblasti by umožnila zracionalizovať a upevniť existujúce politiky a iniciatívy na európskej úrovni, čím by ich zefektívnila v osobitnom kontexte horských oblastí. To je mimoriadne podstatné pre poľnohospodárstvo horských oblastí, ako sa spomína v tomto stanovisku. V skutočnosti vo väčšine európskych horských regiónov je poľnohospodárstvo základom, na ktorom sa rozvíjajú ostatné sociálno-ekonomické, poľnohospodársko-priemyselné a turistické činnosti, atď., a na ktorom sa vytvára príťažlivosť území. Spoločná poľnohospodárska politika zohráva teda významnú úlohu a mala by byť zahrnutá do bilancie európskych politík o horských oblastiach, požadovaných v zelenej knihe.

1.11

EHSV teda požaduje, aby bola zelená kniha o budúcnosti politiky pre horské oblasti čo najskôr začlenená do pracovného programu Európskej komisie s cieľom upresniť strategicky významné témy pre horské oblasti v členských štátoch Európskej únie, objasniť úlohy týkajúce sa rôznych úrovní moci a odvetví hospodárstva, ako aj koordinácie medzi nimi, konsolidovať osobitné štatistické údaje, o ktoré sa môžu oprieť politiky v týchto oblastiach, preskúmať sprievodné a podporné opatrenia, ktoré treba v týchto oblastiach zaviesť s ohľadom na strategické ciele Európskej únie a pokračovať v návrhoch, ktoré môžu rozvinúť európske a vnútroštátne verejné politiky.

1.12

Zelená kniha o budúcnosti politiky pre horské oblasti uľahčí využitie komparatívnych výhod horských oblastí, čím sa stane súčasťou obnovenej lisabonskej stratégie a göteborgskej stratégie. Takto prispeje k cieľu rastu a zamestnanosti a pomôže Európskej únii stať sa ekonomikou založenou na vedomostiach, ktorá sa stane v nasledujúcich rokoch najkonkurencieschopnejšou na svete. Horské oblasti môžu významne obohatiť celú Európu a bolo by vhodné čo najlepšie využiť ich potenciál inovácie a rastu.

1.13

Pani Danuta HÜBNER, členka Európskej komisie zodpovedná za regionálnu politiku, na plenárnom zasadnutí EHSV 11. a 12. júla 2007 pripomenula „územnú agendu EÚ“ a na rok 2008 ohlásila správu o územnej súdržnosti, v ktorej sa preskúmajú následky hlavných budúcich výziev na tieto oblasti a prostriedky a ako si s nimi poradiť. EHSV žiada, aby sa územné osobitosti horských oblastí, ako aj ostrovov a najvzdialenejších oblastí, primerane zobrali do úvahy pri prebiehajúcom definovaní politiky súdržnosti Európskej únie a pri vytváraní územnej agendy.

16.5.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/49

16.5.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/50

—

„Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 76/768/EHS, 88/378/EHS, 1999/13/ES a smernice 2000/53/ES, 2002/96/ES a 2004/42/ES s cieľom prispôsobiť ich nariadeniu (ES) … o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 67/548/EHS a nariadenie (ES) č. 1907/2006“ a

—

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 648/2004 s cieľom prispôsobiť ho nariadeniu (ES) … o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 67/548/EHS a nariadenie (ES) č. 1907/2006“

16.5.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/51

A.

Európska ekonomika je vo veľkej miere súčasťou svetového hospodárstva. Stupeň začlenenia sa líši v závislosti od odvetví, pričom obzvlášť vysoký je pri odvetviach hospodárskej činnosti, ktoré sú najviac otvorené voči globalizácii. Preto je potrebné, aby sa aj hospodárska a daňová politika Európskej únie (EÚ) definovali vo vzťahu k celosvetovému vývoju. Hoci toto stanovisko posudzuje vplyv územného princípu daňového práva na priemyselné zmeny v EÚ, Únia by sa nemala vnímať mimo svetového kontextu.

B.

EÚ a každý členský štát sú zodpovedné za riadenie hospodárskej, finančnej, sociálnej a environmentálnej politiky, ktorých požiadavky presahujú dynamiku trhu. Treba preto dbať na to, aby územný princíp daňového práva pozitívne ovplyvňoval priemyselné zmeny v európskom meradle, ktoré síce musia reagovať na meniace sa podmienky trhu, no zároveň im prospieva, ak sa vyvíjajú v širšom kontexte vyššie uvedených politík. Lisabonský proces je vo svojej podstate založený na rovnováhe medzi jeho jednotlivými zložkami (konkurencieschopnosť, sociálny rozmer, ochrana životného prostredia), ktoré sa musia starostlivo rozvíjať, a to aj v súvislosti s daňovou súťažou medzi členskými štátmi (1).

C.

Výbor konštatuje, že daňová súťaž je jednou zo skutočností vnútorného trhu, ktorá môže viesť k vytváraniu prekážok hospodárskej súťaže. Mala by sa riadiť transparentnými pravidlami a takisto by sa mali odhaľovať prípady ich nedodržiavania a škodlivé postupy (2). Takisto by mali existovať príslušné ukazovatele, ktoré by slúžili ako referenčné údaje pri hodnotení stavu daňovej konkurencie. EHSV napriek tomu poznamenáva, že pre malé a stredné podniky nie sú daňové podmienky rozhodujúcim faktorom pri rozhodovaní o investíciách. Oveľa väčšiu úlohu zohrávajú v prípade nadnárodných spoločností, ktoré sú mobilnejšie.

D.

Daňová súťaž sa netýka len zdaňovania podnikov. S narastajúcou mobilitou finančných aktív sa táto súťaž týka aj príjmov z kapitálu fyzických osôb a zdaňovania majetku.

E.

Výbor zastáva názor, že koordinácia daňových predpisov v rámci rozličných správ by mohla vyvolať pákový efekt a posilniť fungovanie vnútorného trhu. Zároveň by mohla odstrániť prekážky a náklady na prispôsobovanie sa rozličným daňovým pravidlám, najmä v pohraničných regiónoch. EHSV opakuje odporúčania, ktoré uviedol vo svojom nedávnom stanovisku na tému Fiscalis 2013 (3).

F.

Chýbajúca koordinácia priamych vnútroštátnych daní medzi členskými krajinami vedie podľa výboru k nezdaneniu (4), zneužívaniu situácie, či narúšaniu fungovania jednotného trhu. Takýto stav globálne destabilizuje, či dokonca znižuje celkové daňové príjmy EÚ.

G.

Neobmedzená daňová súťaž vo vnútri Spoločenstva by na jednej strane mohla zaťažiť faktory daňového základu najmenej mobilných daňových subjektov (malé podniky alebo služby, ktoré nemožno relokovať) a na druhej strane by mohla viesť k prerozdeleniu daňového bremena smerom na daňových poplatníkov a spotrebiteľov, aby bolo možné pokryť verejné výdavky a sociálne transfery. Posledná možnosť by mala za následok narušenie sociálnej súdržnosti.

H.

MSP a podniky poskytujúce služby sú najslabšie vybavené na to, aby dokázali využiť daňovú súťaž vo svoj prospech. Výbor navrhuje, aby boli na pomoc týmto podnikom na ich ceste na medzinárodné trhy vytvorené asistenčné služby, programy odbornej prípravy pre riadiacich pracovníkov takýchto podnikov (ako aj pre úradníkov verejnej správy) a vhodné databázy, najmä pre pohraničné a okrajové regióny EÚ.

I.

Výbor sa nazdáva, že boj proti daňovým podvodom by mal byť prioritou a pripomína závery zo svojho nedávneho stanoviska v tejto oblasti (5).

J.

Kvôli presunu daňového bremena na výrobné faktory s najnižšou mobilitou sa môže znížiť konkurencieschopnosť dotknutých podnikov a ich pracovných miest voči zahraničným konkurentom. Uvedený presun povedie k poklesu miery rastu HDP jednotlivých štátov, a ak sa nenájdu nové rozpočtové zdroje, môže zároveň vyvolať pokles objemu verejných investícií.

K.

Daňová súťaž núti každý štát lepšie spravovať svoje verejné výdavky. Výbor žiada, aby sa tieto kroky neuskutočňovali na úkor ponuky či kvality verejných služieb príslušného štátu. Verejné služby sú nevyhnutné na udržanie a prilákanie nových výrobných aktivít, vďaka ktorým sa vytvárajú finančné zdroje, pracovné miesta, a napokon aj daňový základ. Daňová súťaž nesmie ohroziť financovanie alebo rozsah kolektívnej sociálnej ochrany.

L.

Výbor podporuje snahu členských štátov vykoreniť škodlivú daňovú konkurenciu, ako aj ich úsilie odstrániť do roku 2010 rad škodlivých daňových režimov, podľa ich charakteristiky uvedenej v kódexe prijatom v roku 1997 (6). Vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí, ktoré vyvíja od toho istého roku.

M.

Výbor takisto podporuje prístup Komisie zameraný na to, aby sa štátna pomoc, vrátane daňových výhod selektívne udeľovaných podnikom, využívala na plnenie dlhodobých cieľov v oblasti priemyselných zmien a územného rozvoja a zároveň bola v súlade s politikou hospodárskej súťaže v EÚ.

N.

Výbor žiada, aby sa zaviedol spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb (CCCTB) (7) vychádzajúci zo zásady zjednodušenia, spravodlivosti a transparentnosti daňových postupov v členských krajinách. To by umožnilo maximálne využiť potenciál vnútorného trhu, pričom by ostala zachovaná zvrchovanosť členských štátov v rozpočtovej a daňovej oblasti a štáty by sa vyhli riziku porušenia Zmluvy. Keďže by sa spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb zaviedol pravdepodobne na základe posilnenej spolupráce, výbor by si želal, aby ho schválil čo najvyšší počet štátov.

O.

Výbor žiada viac informácií o obsahu, podmienkach a vývoji projektu v oblasti CCCTB, aby mohol prepracovať svoje stanovisko na túto zložitú tému strategického významu. Zatiaľ pripomína svoje prieskumné stanovisko z roku 2006, vypracované na žiadosť člena Komisie Kovácsa (8).

P.

Napriek tomu by chcel výbor k CCCTB vysloviť viacero otázok a pripomienok. Považuje za vhodné, aby sa do tohto dobrovoľného projektu zapojilo čo najviac štátov (aj keď sa budú musieť vytvoriť prechodné opatrenia) a aby po uplynutí obdobia, počas ktorého by boli v platnosti oba systémy, členské štáty nakoniec začali uplatňovať jediný systém daňového základu na všetkých poplatníkov. Okrem toho by bolo potrebné posúdiť, či spoločný základ uplatňovaný na podniky pôsobiace na vonkajších trhoch bude mať na starosti nadnárodný orgán. Napokon sa treba zamyslieť nad tým, ako by takýto základ mohol ovplyvniť výšku sadzieb, keďže tie by sa mohli ešte väčšmi rozptýliť. V takomto prípade by sa mohla stanoviť určitá maximálna sadzba, ktorá by sa nachádzala tesne pod hodnotou aktuálnej priemernej sadzby členských krajín.

Q.

Výbor odporúča Komisii, aby intenzívnejšie sledovala daňové praktiky v niektorých „daňových rajoch“, ktoré sa usilujú získať zdaniteľné zdroje z daňových systémov členských krajín.

1.1

Daňové podmienky (úroveň daňového zaťaženia a výška odvádzaných daní) sa často uvádzajú ako jedno z kritérií pri hodnotení príťažlivosti určitého územia ako miesta pre priemyselnú, finančnú a obchodnú činnosť. Avšak neexistuje zhoda pokiaľ ide o relatívny význam tohto kritéria vo vzťahu k ostatným podmienkam, ako je napríklad vzdialenosť od obchodného potenciálu, náklady na výrobu, dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, infraštruktúra a vybavenosť, štátna pomoc atď.

1.2

Daňové systémy sú zložité a nie je jednoduché ich navzájom porovnávať. Napriek tomu je potrebné vedieť určiť, či daňové stimuly jednotlivých orgánov skutočne dosahujú stanovené ciele a dokázať odhadnúť vplyv rozhodnutí, ktoré majú podporiť pozitívne priemyselné zmeny, na príslušnú oblasť a porovnať ich s odhadovanými nákladmi.

1.3

Stanovisko výboru by chcelo navrhnúť smerovanie pre predvídanie a riadenie priemyselných zmien, pre ďalšie zvyšovanie európskej konkurencieschopnosti (v rámci plnenia cieľov Lisabonskej stratégie) a pre vytvorenie skutočného vnútorného trhu charakterizovaného zdravou a nenarušenou, alebo prinajmenšom „prijateľnou“, hospodárskou súťažou, ktorá je v súlade s pravidlami vnútorného trhu).

2.1

Mobilita hospodárskych faktorov sa vo vnútri EÚ zvyšuje z nasledujúcich dôvodov:

2.2

Každý členský štát využíva všetky prvky svojho daňového systému, či už špecifické alebo štrukturálne, na získavanie investícií a aktivít pre svoje územie, čím sa usiluje zvýšiť počet pracovných miest a základ pre svoje daňové príjmy.

Na druhej strane daňoví poplatníci (právnické a fyzické osoby) hľadajú mimo svojej krajiny možnosti, ako si zlepšiť hospodársku situáciu. Neoddeliteľnou súčasťou stratégií sú aj daňové odvody využívajúce rozdiely medzi daňovými systémami jednotlivých štátov.

2.3

Takáto daňová konkurencia pri získavaní investícií je realitou, s ktorou sa stretávame aj vo vnútri každého štátu.