8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/1

INFORMÁCIE

o podávaní návrhov na začatie prejudiciálnych konaní vnútroštátnymi súdmi

DOPLNENIE

v nadväznosti na nadobudnutie účinnosti naliehavého prejudiciálneho konania o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

(2008/C 64/01)

Tieto informácie dopĺňajú existujúce informácie o podávaní návrhov na začatie prejudiciálnych konaní vnútroštátnymi súdmi (1) poskytnutím praktických pokynov o novom naliehavom prejudiciálnom konaní o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Toto konanie upravuje článok 23a Protokolu o Štatúte Súdneho dvora a článok 104b jeho rokovacieho poriadku (2).

2.	Tieto pokyny sú určené na pomoc vnútroštátnym súdom, ktoré majú v úmysle podať návrh na začatie naliehavého prejudiciálneho konania, a na uľahčenie jeho vybavenia Súdnym dvorom. Rovnako ako predošlé informácie ani tieto nemajú záväzný charakter.

Podmienky použitia naliehavého prejudiciálneho konania

Naliehavé prejudiciálne konanie sa môže použiť iba v oblastiach upravených v hlave VI (články 29 až 42) Zmluvy o Európskej únii týkajúcej sa policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach a v hlave IV (články 61 až 69) tretej časti Zmluvy ES o vízovej, azylovej a prisťahovaleckej politike a iných politikách, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb vrátane justičnej spolupráce v občianskych veciach.

Aj keď podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania v zásade prerušuje vnútroštátne konanie až do rozhodnutia Súdneho dvora, vnútroštátny súd je naďalej oprávnený prijať dočasné opatrenia na ochranu záujmov účastníkov konania až do rozsudku Súdneho dvora, najmä keď ide o vnútroštátny správny akt založený na akte Spoločenstva, posúdenie platnosti ktorého je predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

5.	O použití naliehavého konania rozhoduje Súdny dvor a jeho rozhodnutie sa v zásade prijíma na základe odôvodneného návrhu vnútroštátneho súdu. O tom, že návrh bude prejednaný v naliehavom prejudiciálnom konaní, môže výnimočne rozhodnúť Súdny dvor aj z úradnej moci.

6.	Hoci naliehavé konanie zjednodušuje rôzne štádiá konania pred Súdnym dvorom, zahŕňa aj dôležité záväzky pre Súdny dvor, ako aj pre účastníkov konania a iné dotknuté osoby, ktoré sa zúčastňujú konania, osobitne členské štáty.

O takéto konanie možno požiadať len vtedy, keď je absolútne nevyhnutné, aby Súdny dvor rozhodol o návrhu v čo najkratšej lehote. Nakoľko pre rozmanitý a neustále sa vyvíjajúci charakter pravidiel Spoločenstva upravujúcich priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti nie je možné poskytnúť úplný výpočet situácií, v ktorých prichádza do úvahy použitie naliehavého konania, vnútroštátny súd môže podať návrh napríklad: v prípade osoby, ktorej sloboda bola obmedzená, ak je odpoveď na položenú otázku rozhodujúca pre posúdenie jej právnej situácie, alebo v spore týkajúcom sa rodičovských práv a povinností alebo styku s dieťaťom, ak právomoc súdu, ktorý koná a rozhoduje na základe práva Spoločenstva, závisí od odpovede na prejudiciálnu otázku.

Návrh na naliehavé prejudiciálne konanie

8.	K tomu, aby mohol Súdny dvor čo najrýchlejšie rozhodnúť o tom, či je naliehavé prejudiciálne konanie potrebné, treba, aby návrh obsahoval skutkové a právne okolnosti odôvodňujúce naliehavosť konania a najmä riziká hroziace v prípade, ak by sa postupovalo podľa normálneho prejudiciálneho konania.

V rámci možností vnútroštátny súd stručne zhrnie svoj náhľad na odpoveď, ktorú má Súdny dvor poskytnúť na otázku alebo otázky, ktoré mu položil. Takýto náhľad uľahčuje prijatie stanoviska účastníkov konania a iných dotknutých osôb, ktoré sa zúčastňujú konania, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora, a prispieva k urýchleniu konania.

10.

Návrh na naliehavé prejudiciálne konanie treba predložiť vo forme, ktorá kancelárii Súdneho dvora umožní okamžite zistiť, že vec si vyžaduje osobitný prístup. Z tohto dôvodu treba návrh predložiť buď oddelene od rozhodnutia vnútroštátneho súdu o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, alebo v sprievodnom liste, ktorý sa výslovne na takýto návrh odvoláva.

11.

Pokiaľ ide o rozhodnutie vnútroštátneho súdu o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, treba pripomenúť, že potrebné pokyny sú už uvedené v bodoch 20 až 24 informácií o podávaní návrhov na začatie prejudiciálnych konaní vnútroštátnymi súdmi. Vzhľadom na naliehavosť situácie by malo byť rozhodnutie vnútroštátneho súdu čo najstručnejšie, aby sa prispelo k urýchleniu konania.

Komunikácia medzi Súdnym dvorom, vnútroštátnym súdom a účastníkmi konania

12.

Pokiaľ ide o komunikáciu medzi vnútroštátnym súdom a účastníkmi konania pred ním, vnútroštátne súdy, ktoré podávajú návrh na použitie naliehavého prejudiciálneho konania, musia uviesť svoju elektronickú adresu, prípadne číslo faxu, ktoré bude môcť Súdny dvor použiť, ako aj elektronické adresy, prípadne čísla faxov zástupcov účastníkov konania.

13.

Kópia podpísaného rozhodnutia vnútroštátneho súdu spolu s návrhom na naliehavé prejudiciálne konanie môže byť vopred zaslaná Súdnemu dvoru elektronickou poštou (ECJ-Registry@curia.europa.eu) alebo faxom (+352 43 37 66). Spracovanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania a takéhoto návrhu tak bude možné od okamihu prijatia tejto kópie. Originál dokumentu však musí byť zaslaný kancelárii Súdneho dvora v čo najkratšej lehote.

(1) Pozri Ú. v. EÚ C 143, z 11. júna 2005, s. 1 až 4.

(2) Pozri Ú. v. EÚ L 24, z 29. januára 2008, s. 39 až 43.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/4

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 17. januára 2008 – Komisia Európskych spoločenstiev/Spolková republika Nemecko

(Vec C-152/05) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Články 18 ES, 39 ES a 43 ES - Vnútroštátna právna úprava - Podmienky poskytnutia podpory na výstavbu alebo nadobudnutie nehnuteľnosti určenej na bývanie pre vlastnú potrebu - Nehnuteľnosť určená na bývanie, ktorá sa musí nachádzať na území dotknutého členského štátu)

(2008/C 64/03)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: R. Lyal a K. Gross, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: M. Lumma a C. Schulze-Bahr, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom – Porušenie článkov 18, 39 a 43 ES – Vnútroštátna právna úprava, ktorá upravuje poskytnutie podpory bývania (Eigenheimzulage) na výstavbu alebo nadobudnutie nehnuteľnosti určenej na bývanie pre vlastnú potrebu výlučne pre daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou v tomto členskom štáte a výlučne na nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v tomto štáte

Výrok rozsudku

Spolková republika Nemecko si tým, že v § 2 ods. 1 prvej vete zákona o podpore bývania (Eigenheimzulagengesetz) v znení uverejnenom v roku 1997, zmeneného a doplneného dodatkom k zákonu o rozpočte na rok 2004 (Haushaltsbegleitgesetz 2004), vylúčila nehnuteľnosti určené na bývanie nachádzajúce sa v inom členskom štáte z podpory bývania priznávanej daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou z dane z príjmu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 18 ES, 39 ES a 43 ES.

2.	Spolková republika Nemecko je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 132, 28.5.2005.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/4

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 18. októbra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Európsky parlament, Rada Európskej únie

(Vec C-299/05) (1)

(Žaloba o neplatnosť - Sociálne zabezpečenie - Nariadenie (EHS) č. 1408/71 - Článok 4 ods. 2a a článok 10a - Príloha IIa - Nariadenie (ES) č. 647/2005 - Osobitné nepríspevkové peňažné dávky)

(2008/C 64/04)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: M.-J. Jonczy, D. Martin a V. Kreuschitz, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaní: Európsky parlament (v zastúpení: G. Ricci a A. Troupiotis, splnomocnení zástupcovia), Rada Európskej únie (v zastúpení: M. Veiga, J. Leppo a G. Curmi, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovaných: Fínska republika (v zastúpení: T. Pynnä, J. Heliskoski a E. Bygglin, splnomocnení zástupcovia), Švédske kráľovstvo (v zastúpení: A. Kruse a R. Sobocki, splnomocnení zástupcovia), Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: E. O'Neill a C. Vajda, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Zrušenie ustanovení bodu 2 prílohy I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 z 13. apríla 2005, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, a (EHS) č. 574/72, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 1408/71 (Ú. v. EÚ L 117, s. 1) – Osobitné nepríspevkové peňažné dávky

Výrok rozsudku

Ustanovenia bodu 2 prílohy I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 z 13. apríla 2005, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, a (EHS) č. 574/72, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 1408/71, uvedené pod položkou s názvom „Fínsko“ písm. b), „Švédsko“ písm. c), a „Spojené kráľovstvo“ písm. d) až f), sa zrušujú.

Účinky zápisu prídavku na živobytie pre zdravotne postihnuté osoby v položke s názvom „Spojené kráľovstvo“ písm. d) prílohy IIa nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva v zmenenom, doplnenom a aktualizovanom znení nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, ktoré bolo zmenené a doplnené nariadením č. 647/2005, sa zachovávajú, pokiaľ ide o časť „pohyblivosť“ tejto dávky, aby sa mohli v primeranej lehote prijať príslušné opatrenia na zabezpečenie jej zápisu do uvedenej prílohy.

3.	Európsky parlament a Rada Európskej únie znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné rovným dielom nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii Európskych spoločenstiev.

4.	Fínska republika, Švédske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 243, 1.10.2005.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/5

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 22. novembra 2007 – Cofradía de pescadores „San Pedro“ de Bermeo a i./Rada Európskej únie, Komisia Európskych spoločenstiev, Francúzska republika

(Vec C-6/06 P) (1)

(Odvolanie - Mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva - Zásady relatívnej stability, právnej istoty a legitímnej dôvery - Prípustnosť - Odvolanie čiastočne nedôvodné a čiastočne neprípustné - Vzájomné odvolanie - Návrh na čiastočné zrušenie rozsudku Súdu prvého stupňa v časti, v ktorej sa rozhodlo, že nie je nevyhnutné rozhodnúť o námietke neprípustnosti vznesenej voči žalobe, ktorú súd zamietol ako nedôvodnú - Nedostatok záujmu na konaní - Právna sila rozhodnutej veci)

(2008/C 64/05)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolatelia: Cofradía de pescadores „San Pedro“ de Bermeo a i. (v zastúpení: M. Troncoso Ferrer, abogado)

Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie (v zastúpení: F. Florindo Gijón a M. Balta, splnomocnení zástupcovia), Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: F. Jimeno Fernándéz, splnomocnený zástupca), Francúzska republika

Predmet veci

Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa (tretia komora) z 19. októbra 2005, Cofradía de pescadores „San Pedro“ de Bermeo a i./Rada (T-415/03), ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu o náhradu škody, ktorou sa žalobcovia domáhajú náhrady škody, ktorú Rada údajne spôsobila tým, že povolila prevod časti kvóty na ančovičky z Portugalskej republiky na Francúzsku republiku

Výrok rozsudku

1.	Hlavné odvolanie, ktoré podali Cofradía de pescadores „San Pedro“ de Bermeo a iní žalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 19. októbra 2005, Cofradía de pescadores „San Pedro“ de Bermeo a i./Rada (T-415/03), sa zamieta.

2.	Incidenčné odvolanie, ktoré podala Rada Európskej únie, sa zamieta.

3.	Cofradía de pescadores „San Pedro“ de Bermeo a iní žalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 19. októbra 2005, Cofradía de pescadores „San Pedro“ de Bermeo a i./Rada (T-415/03), a Rada Európskej únie znášajú svoje vlastné trovy konania.

4.	Komisia Európskych spoločenstiev znáša vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 60, 11.3.2006.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/6

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 17. januára 2008 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Finanzgericht Hamburg – Nemecko) – Viamex Agrar Handels GmbH (C-37/06), Zuchtvieh-Kontor GmbH (ZVK) (C-58/06)/Hauptzollamt Hamburg-Jonas

(Spojené veci C-37/06 a C-58/06) (1)

(Nariadenie (ES) č. 615/98 - Smernica 91/628/EHS - Vývozné náhrady - Ochrana hovädzieho dobytka počas prepravy - Podmienenie platby vývozných náhrad na hovädzí dobytok dodržiavaním ustanovení smernice 91/628/EHS - Zásada proporcionality - Strata nároku na náhradu)

(2008/C 64/06)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Finanzgericht Hamburg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Viamex Agrar Handels GmbH (C-37/06), Zuchtvieh-Kontor GmbH (ZVK) (C-58/06)

Žalovaný: Hauptzollamt Hamburg-Jonas

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Finanzgericht Hamburg – Platnosť článkov 1 a 5 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 615/98 z 18. marca 1998, ktorým sa stanovujú osobitné pravidlá uplatňovania režimu vývozných náhrad vzhľadom na blaho živého hovädzieho dobytka počas prepravy (Ú. v. ES L 82, s. 19) – Podmienenie platby vývozných náhrad na hovädzí dobytok dodržiavaním ustanovení smernice Rady 91/628/EHS z 19. novembra 1991 o ochrane zvierat počas prepravy, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 90/425/EHS a 91/496/EHS (Ú. v. ES L 340, s. 17; Mim. vyd. 03/012, s. 133 ) – Strata nároku na náhradu z dôvodu nedodržania predpísanej doby odpočinku počas prepravy hovädzieho dobytka

Výrok rozsudku

1.	Preskúmanie prvej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 1 nariadenia Komisie (ES) č. 615/98 z 18. marca 1998, ktorým sa stanovujú osobitné pravidlá uplatňovania režimu vývozných náhrad vzhľadom na blaho živého hovädzieho dobytka počas prepravy.

Preskúmanie druhej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 5 ods. 3 nariadenia č. 615/98 v súvislosti so zásadou proporcionality. Úlohou vnútroštátneho súdu bude overiť, či príslušné orgány uplatnili relevantné ustanovenia nariadenia č. 615/98 v súlade s touto zásadou.

(1) Ú. v. EÚ C 96, 22.4.2006.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/6

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 10. januára 2008 – Komisia Európskych spoločenstiev/Portugalská republika

(Vec C-70/06) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Rozsudok Súdneho dvora o určení nesplnenia povinnosti - Nevykonanie - Peňažná sankcia)

(2008/C 64/07)

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: X. Lewis, A. Caeiros a A. Andrade, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Portugalská republika (v zastúpení: L. Fernandes, P. Fragoso Martins a J. A. de Oliveira, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom – Článok 228 ES – Nevykonanie rozsudku Súdneho dvora zo 14. októbra 2004 vo veci C-275/03 – Nesprávne prebratie smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246) – Návrh na stanovenie pokuty

Výrok rozsudku

Portugalská republika si tým, že nezrušila zákonný dekrét č. 48 051 z 21. novembra 1967, ktorým podmieňuje poskytnutie náhrady škody osobám, ktoré boli poškodené porušením práva Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania alebo porušením vnútroštátnych predpisov, ktoré toto právo preberajú, predložením dôkazu o vine alebo úmysle, neprijala potrebné opatrenia, ktoré vyžaduje vykonanie rozsudku zo 14. októbra 2004, Komisia/Portugalsko (C-275/03), a z tohto dôvodu si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 228 ods. 1 ES.

Portugalská republika je povinná zaplatiť Komisii Európskych spoločenstiev na účet „Vlastné zdroje Európskeho spoločenstva“ penále vo výške 19 392 eur za každý deň omeškania s vykonaním opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s už citovaným rozsudkom zo 14. októbra 2004, Komisia/Portugalsko, odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku až do dňa vykonania uvedeného rozsudku zo 14. októbra 2004.

3.	Portugalská republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 86, 8.4.2006.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/7

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 24. januára 2008 – Herta Adam/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-211/06) (1)

(Odvolanie - Úradníci - Odmena - Príspevok na expatriáciu - Podmienka stanovená článkom 4 ods. 1 písm. a) druhá zarážka prílohy VII Služobného poriadku - Pojem „práca vykonávaná pre iný štát“)

(2008/C 64/08)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Herta Adam (v zastúpení: S. Orlandi a J. N. Louis, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: J. Currall a L. Lozano Palacios, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvá komora) z 22. februára 2006, Herta Adam/Komisia (T-342/04), ktorým sa zamieta žaloba o zrušenie rozhodnutia Komisie z 22. septembra 2003, ktorým sa zamietol žalobkyni príspevok na expatriáciu stanovený článkom 4 prílohy VII Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Pani Adam je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 165, 15.7.2006.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/7

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 17. januára 2008 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Social Único de Algeciras – Španielsko) – Josefa Velasco Navarro/Fondo de Garantía Salarial (Fogasa)

(Vec C-246/06) (1)

(Sociálna politika - Ochrana zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa - Smernica 80/987/EHS zmenená a doplnená smernicou 2002/74/ES - Priamy účinok - Náhrada za neplatnú výpoveď danú zamestnávateľom dohodnutá v rámci súdneho zmieru - Platba zabezpečená záručnou inštitúciou - Platba podmienená prijatím súdneho rozhodnutia)

(2008/C 64/09)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Social Único de Algeciras

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Josefa Velasco Navarro

Žalovaný: Fondo de Garantía Salarial (Fogasa)

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Juzgado de lo Social Único de Algeciras – Výklad smernice Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (Ú. v. ES L 283, s. 23; Mim. vyd. 05/001, s. 217), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002 (Ú. v. ES L 270, s. 10; Mim. vyd. 05/004, s. 261) – Rozsah záruky ponúknutej záručnou inštitúciou – Odškodnenie v prípade skončenia pracovného pomeru – Vnútroštátna právna úprava, ktorá vyžaduje rozsudok alebo správne rozhodnutie na toto odškodnenie – Priamy účinok zmenenej a doplnenej smernice, pokiaľ ide o situáciu platobnej neschopnosti vyhlásenej medzi dňom nadobudnutia účinnosti smernice 2002/74 a uplynutím lehoty na jej prebratie

Výrok rozsudku

V prípade neprebratia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa do vnútroštátneho práva 8. októbra 2005, sa v nijakom prípade nemožno odvolať na prípadný priamy účinok článku 3 prvého odseku smernice Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o ochrane zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, zmenenej a doplnenej smernicou 2002/74, vo vzťahu k platobnej neschopnosti, ktorá nastala pred uvedeným dátumom.

Ak dotknutá vnútroštátna právna úprava patrí do pôsobnosti smernice 80/987, zmenenej a doplnenej smernicou 2002/74, vnútroštátny súd má povinnosť, pokiaľ ide o platobnú neschopnosť vzniknutú medzi dňom nadobudnutia účinnosti tejto poslednej uvedenej smernice a dňom uplynutia lehoty na jej prebratie, zabezpečiť uplatnenie tejto vnútroštátnej právnej úpravy, ktoré je v súlade so zásadou zákazu diskriminácie tak, ako je uznaná právnym poriadkom Spoločenstva.

(1) Ú. v. EÚ C 212, 2.9.2006.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/8

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 17. januára 2008 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof – Nemecko) – Theodor Jäger/Finanzamt Kusel-Landstuhl

(Vec C-256/06) (1)

(Voľný pohyb kapitálu - Články 73b a 73d Zmluvy ES (teraz články 56 ES a 58 ES) - Daň z dedičstva - Ohodnotenie majetku predstavujúceho dedičstvo - Poľnohospodársky a lesnícky majetok nachádzajúci sa v inom členskom štáte - Menej výhodná metóda ohodnotenia majetku a výpočtu splatnej dane)

(2008/C 64/10)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesfinanzhof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Theodor Jäger

Žalovaný: Finanzamt Kusel-Landstuhl

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Bundesfinanzhof – Výklad článku 56 Zmluvy ES – Vnútroštátna právna úprava týkajúca sa dane z dedičstva – Uplatnenie metód ohodnotenia rôznych poľnohospodárskych a lesných pozemkov podľa toho, či sa tieto pozemky nachádzajú na vnútroštátnom území alebo v inom členskom štáte, ako aj sumy oslobodenej od dane v prípade nadobudnutia pozemkov nachádzajúcich sa na vnútroštátnom území, čo spôsobuje vznik väčšieho daňového zaťaženia v prípade, že majetok pozostáva z poľnohospodárskych a lesných pozemkov nachádzajúcich sa v inom členskom štáte v porovnaní v prípadom, keď sa celý majetok nachádza na vnútroštátnom území

Výrok rozsudku

Článok 73b ods. 1 Zmluvy ES (teraz článok 56 ods. 1 ES), v spojení s článkom 73d Zmluvy ES (teraz článok 58 ES), sa má vykladať v tom zmysle, že je v rozpore s ním právna úprava členského štátu, ktorá na účely výpočtu dane z dedičstva, pozostávajúceho z majetku nachádzajúceho sa na území uvedeného členského štátu a poľnohospodárskeho a lesného majetku nachádzajúceho sa v inom členskom štáte stanovuje, že:

—

majetok nachádzajúci sa v tomto inom členskom štáte je ohodnocovaný podľa svojej skutočnej trhovej hodnoty, kým v prípade takého istého majetku nachádzajúceho sa na vnútroštátnom území platí osobitný spôsob ohodnocovania, ktorého výsledky dosahujú v priemere len 10 % skutočnej trhovej hodnoty tohto majetku, a

—	v prípade poľnohospodárskeho a lesného majetku nachádzajúceho sa na vnútroštátnom území sa uplatní osobitná suma oslobodená od dane a zostávajúca hodnota sa zohľadní len do výšky 60 %.

(1) Ú. v. EÚ C 224, 16.9.2006.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/9

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 24. januára 2008 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte suprema di cassazione – Taliansko) – Roby Profumi Srl/Comune di Parma

(Vec C-257/06) (1)

(Článok 28 ES - Smernica 76/768/EHS - Ochrana zdravia - Kozmetické výrobky - Dovoz - Ohlasovanie informácií týkajúcich sa kozmetických výrobkov orgánom štátu dovozu)

(2008/C 64/11)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Corte suprema di cassazione

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Dovolateľ: Roby Profumi Srl

Odporca: Comune di Parma

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Corte suprema di cassazione – Výklad článku 28 ES a článku 7 smernice Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov (Ú. v. ES L 262, s. 169; Mim. vyd. 13/003, s. 285), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 93/35/EHS zo 14. júna 1993 (Ú. v. ES L 151, s. 32; Mim. vyd. 13/012, s. 75) – Výrobky pripravené na predaj pochádzajúce z iných členských štátov – Vnútroštátne predpisy, ktoré dovozcovi ukladajú povinnosť ohlasovať podrobný a úplný zoznam látok obsiahnutých vo výrobku

Výrok rozsudku

Článok 7 smernice Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 93/35/EHS zo 14. júna 1993, nebráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré v záujme rýchleho a náležitého lekárskeho ošetrenia v prípade ťažkostí, ukladá dovozcovi kozmetických výrobkov povinnosť ohlasovať ministerstvu zdravotníctva a príslušnému regiónu meno alebo názov podniku, jeho sídlo a sídlo výrobného závodu, ako aj podrobný a úplný zoznam použitých látok a látok obsiahnutých v uvedených výrobkoch.

(1) Ú. v. EÚ C 212, 2.9.2006.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/9

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 29. januára 2008 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Mercantill no 5 de Madrid – Španielsko) – Productores de Música de España (Promusicae)/Telefónica de España SAU

(Vec C-275/06) (1)

(Informačná spoločnosť - Povinnosti poskytovateľov služieb - Uchovávanie a zverejnenie určitých údajov o prenose dát - Povinnosť zverejnenia - Obmedzenia - Ochrana dôverného charakteru elektronických komunikácií - Zlučiteľnosť s ochranou autorských práv a s nimi súvisiacich práv - Právo na účinnú ochranu duševného vlastníctva)

(2008/C 64/12)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Mercantill no 5 de Madrid

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Productores de Música de España (Promusicae)

Žalovaný: Telefónica de España SAU

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Juzgado de lo Mercantill – Výklad článku 15 ods. 2 a článku 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (Ú. v. ES L 178, s. 1; Mim. vyd. 13/025, s. 399), článku 8 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230) a článku 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, s. 45, a oprava v Ú. v. EÚ L 195, 2004, s. 16; Mim. vyd. 17/002, s. 32) – Spracovanie údajov, ktoré vznikli pri komunikácii uskutočnenej v rámci poskytovania služby informačnej spoločnosti – Povinnosť prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb, poskytovateľov prístupu k telekomunikačným sieťam a poskytovateľov služieb uchovávania údajov, uchovávať a poskytnúť uvedené údaje – Vylúčenie občianskoprávnych konaní z tohto rámca

Výrok rozsudku

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), neukladajú členským štátom, aby v takej situácii ako v konaní vo veci samej stanovili povinnosť oznámiť osobné údaje na účely zabezpečenia účinnej ochrany autorského práva v rámci občianskoprávneho konania. Právo Spoločenstva však od uvedených štátov pri preberaní týchto smerníc požaduje, aby vychádzali z ich výkladu, ktorý umožňuje zabezpečiť náležitú rovnováhu medzi rôznymi základnými právami chránenými právnym poriadkom Spoločenstva. Ďalej je potrebné, aby orgány a súdy členských štátov pri vykonávaní opatrení na prebratie uvedených smerníc nielen vykladali svoje vnútroštátne právo v súlade s týmito smernicami, ale takisto, aby nevychádzali z výkladu týchto smerníc, ktorý by kolidoval s uvedenými základnými právami alebo s inými všeobecnými zásadami práva Spoločenstva, ako je zásada proporcionality.

(1) Ú. v. EÚ C 212, 2.9.2006.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/10

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 24. januára 2008 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal – Spojené kráľovstvo) – The Queen, Ezgi Payir, Burhan Akyuz, Birol Ozturk/Secretary of State for the Home Department

(Vec C-294/06) (1)

(Dohoda o pridružení medzi EHS a Tureckom - Voľný pohyb pracovníkov - Rozhodnutie Asociačnej rady č. 1/80 - Článok 6 ods. 1 prvá zarážka - Pracovník, ktorý patrí do legálneho trhu práce - Povolenie na vstup v postavení študenta alebo osoby „au pair“ - Vplyv na právo na pobyt)

(2008/C 64/13)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Court of Appeal

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: The Queen, Ezgi Payir, Burhan Akyuz, Birol Ozturk

Žalovaný: Secretary of State for the Home Department

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Court of Appeal – Výklad článku 6 ods. 1 rozhodnutia Asociačnej rady EHS/Turecko č. 1/80 – Pojem pracovník, ktorý patrí do legálneho trhu práce členského štátu – Turecká štátna príslušníčka zamestnaná ako „au pair“, ktorá získala povolenie na pobyt na obdobie dvoch rokov, aby mohla pokračovať v tejto činnosti – Tureckí štátni príslušníci majúci povolenie na pobyt na účely navštevovania vzdelávacieho programu a pracovné povolenie umožňujúce odpracovať najviac 20 pracovných hodín týždenne počas školského roku

Výrok rozsudku

Okolnosť, že tureckému štátnemu príslušníkovi bolo povolené vstúpiť na územie členského štátu ako osobe „au pair“ alebo ako študentovi, ho nepozbavuje postavenia „pracovníka“ ani nebráni tomu, aby patril do „legálneho trhu práce“ tohto členského štátu v zmysle článku 6 ods. 1 rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/80 z 19. septembra 1980 o rozvoji asociácie. Táto okolnosť preto nemôže brániť tomuto štátnemu príslušníkovi, aby sa dovolával tohto ustanovenia s cieľom získať obnovenie svojho pracovného povolenia a práva na pobyt, ktoré mu zodpovedá.

(1) Ú. v. EÚ C 237, 30.9.2006.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/10

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 10. januára 2008 – Komisia Európskych spoločenstiev/Fínska republika

(Vec C-387/06) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Odvetvie telekomunikácií - Článok 8 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. c) smernice 2002/21/ES („rámcová smernica“) - Článok 8 ods. 1 a 4 smernice 2002/19/ES („prístupová smernica“) - Elektronické komunikačné siete a služby - Pevné telefónne siete a mobilné telefónne siete - Ukončovanie hovorov - Prichádzajúca doprava - Obmedzenie právomocí vnútroštátneho úradu pre reguláciu komunikácií)

(2008/C 64/14)

Jazyk konania: fínčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: M. Huttunen a M. Shotter, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Fínska republika (v zastúpení: A. Guimaraes-Purokoski, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom – Nesplnenie povinností, ktoré mu prináležia na základe článku 8 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349) a na základe článku 8 ods. 1 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) (Ú. v. ES L 108, s. 7; Mim. vyd. 13/029, s. 323)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Komisia Európskych spoločenstiev a Fínska republika znášajú každá svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 294, 2.12.2006.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/11

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 24. januára 2008 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Symvoulio tis Epikrateias – Grécko) – Emm. G. Lianakis AE, Sima Anonymi Techniki Etaireia Meleton kai Epivlepseon, Nikolaos Vlachopoulos/Dimos Alexandroupolis, Planitiki AE, Aikaterini Georgoula, Dimitrios Vasios, N. Loukatos kai Synergates AE Meleton, Eratosthenis Meletitiki AE, A. Pantazis – Pan. Kyriopoulou kai syn/tes os „Filon“ OE, Nikolaos Sideris

(Vec C-532/06) (1)

(Smernica 92/50/EHS - Verejné zmluvy na poskytnutie služieb - Vyhotovenie plánu o urbanistickom súpise, súpise nehnuteľností a aplikačnom akte obytnej štvrte - Kritériá, ktoré možno prijať ako „kvalitatívne kritériá výberu účastníkov“ alebo „kritériá hodnotenia ponúk“ - Ekonomicky najvýhodnejšia ponuka - Dodržanie kritérií hodnotenia ponúk uvedených v súťažných podkladoch alebo v oznámení o ponuke - Následné stanovenie koeficientov váženia a vedľajších kritérií pre kritériá hodnotenia ponúk - Zásada rovnosti zaobchádzania s hospodárskymi subjektami a povinnosť transparentnosti)

(2008/C 64/15)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Symvoulio tis Epikrateias

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Emm. G. Lianakis AE, Sima Anonymi Techniki Etaireia Meleton kai Epivlepseon, Nikolaos Vlachopoulos

Žalovaní: Dimos Alexandroupolis, Planitiki AE, Aikaterini Georgoula, Dimitrios Vasios, N. Loukatos kai Synergates AE Meleton, Eratosthenis Meletitiki AE, A. Pantazis- Pan. Kyriopoulou kai syn/tes os „Filon“ OE, Nikolaos Sideris

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Symvoulio tis Epikrateias – Výklad článku 36 ods. 2 smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322) – Kritériá hodnotenia ponúk – Stanovenie a posteriori, počas hodnotenia ponúk, osobitného koeficientu váženia pre každé kritérium

Výrok rozsudku

Článku 36 ods. 2 smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/52/ES z 13. októbra 1997, s ohľadom na zásadu rovnosti zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi a z nej vyplývajúcu povinnosť transparentnosti odporuje, ak v rámci postupu verejného obstarávania obstarávateľ až následne stanoví koeficienty váženia a vedľajšie kritériá pre kritériá hodnotenia ponúk uvedené v súťažných podkladoch alebo v oznámení o ponuke.

(1) Ú. v. EÚ C 56, 10.3.2007.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/11

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 17. januára 2008 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation – Francúzsko) – Paul Chevassus-Marche/Groupe Danone, Société Kro beer brands SA (BKSA) a Société Évian eaux minérales d'Évian SA (SAEME)

(Vec C-19/07) (1)

(Aproximácia právnych predpisov - Smernica 86/653/EHS - Samostatní obchodní zástupcovia - Nárok obchodného zástupcu na províziu v prípade, keď je mu zverená určitá geografická oblasť - Transakcie uzatvorené bez účasti zastúpeného)

(2008/C 64/16)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Dovolateľ: Paul Chevassus-Marche

Odporcovia: Groupe Danone, Société Kro beer brands SA (BKSA) a Société Évian eaux minérales d'Évian SA (SAEME)

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Cour de cassation – Výklad článku 7 ods. 2 smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (Ú. v. ES L 382, s. 17; Mim. vyd. 06/001, s. 177) – Skončenie zmluvy o zastúpení – Provízia splatná obchodnému zástupcovi, ktorému je zverená určitá geografická oblasť alebo skupina zákazníkov – Nárok na túto províziu v prípade, že kontrola zastúpeného nemala priamy alebo nepriamy dosah na transakcie uzatvorené medzi treťou osobou a zákazníkmi, ktorí patria do tejto oblasti zverenej zástupcovi

Výrok rozsudku

Článok 7 ods. 2 prvá zarážka smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov sa má vykladať v tom zmysle, že obchodný zástupca, ktorému je zverená určitá geografická oblasť, nemá nárok na províziu z transakcií uzatvorených medzi zákazníkmi, ktorí patria do tejto oblasti, a treťou osobou, ak sú tieto transakcie uzatvorené bez priamej či nepriamej účasti zastúpeného.

(1) Ú. v. EÚ C 69, 24.3.2007.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/12

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 17. januára 2008 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank van eerste aanleg te Antwerpen – Belgicko) – N.V. Lammers & Van Cleeff/Belgické kráľovstvo

(Vec C-105/07) (1)

(Sloboda usadiť sa - Voľný pohyb kapitálu - Daňová právna úprava - Daň z príjmov právnických osôb - Úroky zaplatené dcérskou spoločnosťou ako odplata za finančné prostriedky požičané materskou spoločnosťou usadenou v inom členskom štáte - Prekvalifikovanie úrokov na zdaniteľné dividendy - Neprekvalifikovanie v prípade úrokov zaplatených spoločnosti rezidentovi)

(2008/C 64/17)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank van eerste aanleg te Antwerpen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: N. V. Lammers & Van Cleeff

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Rechtbank van eerste aanleg te Antwerpen – Výklad článkov 12, 43, 48, 56 a 58 ES – Vnútroštátna daňová právna úprava rekvalifikujúca úroky zaplatené dcérskou spoločnosťou ako odplata za finančné prostriedky požičané materskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte na zdaniteľné dividendy, ale nie v prípade úrokov zaplatených spoločnosti rezidentovi

Výrok rozsudku

Článkom 43 ES a 48 ES odporuje taká vnútroštátna práva úprava, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej sú úroky zaplatené spoločnosťou so sídlom v jednom členskom štáte členovi štatutárneho orgánu, ktorý je spoločnosťou usadenou v inom členskom štáte, prekvalifikované na dividendy, a preto podliehajú zdaneniu, pokiaľ na začiatku zdaňovacieho obdobia celková suma pôžičiek, z ktorých pochádzajú úroky, prevyšuje splatený kapitál zvýšený o zdaňované rezervy, zatiaľ čo pokiaľ sú tieto úroky za rovnakých okolností zaplatené členovi štatutárneho orgánu, ktorý je spoločnosťou usadenou v rovnakom členskom štáte, nie sú prekvalifikované na dividendy, a preto nepodliehajú zdaneniu.

(1) Ú. v. EÚ C 95, 28.4.2007.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/12

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) zo 17. januára 2008 – Komisia Európskych spoločenstiev/Helénska republika

(Vec C-342/07) (1)

(Nesplnenie povinnosti štátom - Smernica 2002/91/ES - Energetická politika - Energetické hospodárstvo - Neprebratie v stanovenej lehote)

(2008/C 64/18)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: M. Patakia a B. Schima, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Helénska republika (v zastúpení: N. Dafniou, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti štátom – Neprijatie v stanovenej lehote všetkých ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou č. 2002/91/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. ES L 1, s. 65; Mim. vyd. 12/002 s. 168)

Výrok rozsudku

1.	Helénska republika si tým, že neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou č. 2002/91/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2.	Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 211, 8.9.2007.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/13

Uznesenie Súdneho dvora z 8. novembra 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cinsiglio di Stato – Taliansko) – Fratelli Matrini & C. SpA, Cargill Srl/Ministero delle Politiche Agricole e Forestali, Ministero della Salute, Ministero delle Attività Produttive

(Vec C-421/06) (1)

(Článok 104 ods. 3 prvý pododsek rokovacieho poriadku - Rozsudok Súdneho dvora, ktorý konštatuje neplatnosť ustanovenia Spoločenstva - Povinnosti inštitúcií - Politika hygieny - Kŕmne zmesi - Uvedenie percentuálnych hmotnostných podielov krmných surovín použitých v kŕmnej zmesi s toleranciou 15 % od deklarovanej hodnoty na etikete - Zákaz uviesť spotrebiteľa do omylu)

(2008/C 64/19)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cinsiglio di Stato

Účastníci konania

Žalobca: Fratelli Matrini & C. SpA, Cargill Srl

Žalovaní: Ministero delle Politiche Agricole e Forestali, Ministero della Salute, Ministero delle Attività Produttive

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Consiglio di Stato – Účinky rozsudku Súdneho dvora v spojených veciach C-453/03, C-11/04, C-12/04 a C-194/04 (ABNA a i.), ktorý konštatuje čiastočnú neplatnosť smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/2/ES z 28. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 79/373/EHS o uvádzaní kŕmnych zmesí do obehu a ktorou sa zrušuje smernica Komisie 91/357/EHS (Ú. v. ES L 63, s. 23; Mim. vyd. 3/035, s. 245) – Povinnosť inštitúcií prijať nový akt

Výrok uznesenia

Článok 1 bod 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/2/ES z 28. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 79/373/EHS o uvádzaní kŕmnych zmesí do obehu a ktorou sa zrušuje smernica Komisie 91/357/EHS, v ktorom sa stanovuje povinnosť uviesť na etikete kŕmnych zmesí percentuálny hmotnostný podiel kŕmnych surovín použitých v kŕmnej zmesi s toleranciou ± 15 % od deklarovanej hodnoty, pokiaľ ide o tento percentuálny podiel, je potrebné vykladať v tom zmysle, že nie je v rozpore s článkami 8 a 16 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, ktorých cieľom je predovšetkým zabrániť tomu, aby etiketa a spôsob, akým sú krmivá propagované, viedli k uvedeniu spotrebiteľa do omylu.

Vzhľadom na to, že v článku 1 bode 1 písm. b) smernice 2002/2 sa stanovuje samostatná povinnosť, ktorá nesúvisí s povinnosťami stanovenými v ostatných ustanoveniach tejto smernice, vyhlásenie neplatnosti uvedeného ustanovenia zo strany Súdneho dvora v rozsudku zo 6. decembra 2005, ABNA a i. (C-453/03, C-1/04, C-12/04 a C-194/04) nevytvorilo právne vákuum, resp. nekonzistentnosť, v prípade ktorých sa vyžaduje, aby inštitúcie Spoločenstva prijali vecné zmeny smernice 2002/2.

V každom prípade neplatnosť ustanovenia Spoločenstva vyplýva priamo z rozsudku Súdneho dvora, ktorý ju konštatuje a tak orgánom, ako aj súdom členského štátu prináleží, aby z toho vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku vyvodili dôsledky.

(1) Ú. v. EÚ C 326, 30.12.2006.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/14

Uznesenie Súdneho dvora zo 7. decembra 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Commissione tributaria regionale di Genova – Taliansko) – Agenzia Dogane Circoscrizione Doganale di Genova/Euricom SpA

(Vec C-505/06) (1)

(Článok 104 ods. 3 prvý pododsek rokovacieho poriadku - Colný kódex Spoločenstva - Aktívne zušľachťovanie - Dohoda o pridružení - Vývoz ryže, uskutočnený skôr, ako bolo stanovené, do tretej krajiny, ktorú zaväzuje dohoda o colnom uprednostnení - Článok 216 colného kódexu)

(2008/C 64/20)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Commissione tributaria regionale di Genova

Účastníci konania

Žalobkyňa: Agenzia Dogane Circoscrizione Doganale di Genova

Žalovaná: Euricom SpA

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Commissione tributaria regionale di Genova – Výklad článkov 114, 115 ods. 1 a 3 a 216 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 19.10.1992; Mim. vyd. 02/004, s. 307) – Ryža vyvezená v režime aktívneho zušľachťovania do tretej krajiny, ktorú zaväzuje dohoda o colnom uprednostnení

Výrok uznesenia

Článok 216 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, zmenený a doplnený nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 2700/2000 zo 16. novembra 2000, je uplatniteľný na postupy aktívneho zušľachťovania, ktoré sú uvedené v článku 115 ods. 1 písm. b) zmieneného nariadenia, kedy kompenzačné tovary boli vyvezené mimo Európskeho spoločenstva prv, ako boli dovezené tovary.

(1) Ú. v. EÚ C 42, 24.2.2007.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/14

Uznesenie Súdneho dvora z 29. novembra 2007 – Eurostrategies SPRL/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-122/07 P) (1)

(Odvolanie - Uznesenie o výmaze - Späťvzatie - Trovy konania)

(2008/C 64/21)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Eurostrategies SPRL (v zastúpení: R. Lang a S. Crosby, solicitor)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: P. Costa de Oliveira a M. I. Hadjiyiannis, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie podané proti uzneseniu predsedu štvrtého senátu Súdu prvého stupňa z 1. decembra 2006 vo veci T-203/06, Eurostrategies/Komisia Európskych spoločenstiev, ktorým bola vec vymazaná z registra Súdu prvého stupňa a žalobkyni uložená náhrada trov konania

Výrok uznesenia

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Eurostrategies SPRL je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 95, 28.4.2007.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/15

Uznesenie Súdneho dvora (piata komora) z 10. decembra 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Rejonowy w Jaworznie – Poľská republika) – Piotr Kawala/Gmina Miasta Jaworzna

(Vec C-134/07) (1)

(Článok 104 ods. 3 prvý pododsek rokovacieho poriadku - Vyššie vnútroštátne zdanenie v prípade výrobku dovezeného z iného členského štátu ako v prípade výrobku kúpeného na vnútroštátnom území - Článok 90 ods. 1 ES - Daň z uvedenia dovezených ojazdených automobilových vozidiel do premávky)

(2008/C 64/22)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sąd Rejonowy w Jaworznie

Účastníci konania

Žalobca: Piotr Kawala

Žalovaná: Gmina Miasta Jaworzna

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sąd Rejonowy w Jaworznie – Výklad článku 90 ES – Poplatok vyberaný za vydanie technického preukazu pri príležitosti uvedenia do premávky v členskom štáte, ktorého výška vo veľkej miere prevyšuje poplatok vyberaný pri vydaní duplikátu technického preukazu – Zásada neutrality vnútroštátneho zdanenia vzhľadom na hospodársku súťaž medzi výrobkami nachádzajúcimi sa už na vnútroštátnom trhu a dovezenými výrobkami

Výrok uznesenia

Článok 90 ods. 1 ES sa má vykladať v tom zmysle, že je v rozpore s ním daň, taká aká je uvedená v § 1 ods. 1 nariadenia poľského ministerstva infraštruktúr z 28. júla 2003 o sume poplatku za vydanie technického preukazu vozidla, ktorý sa v praxi vzťahuje na vydanie prvého technického preukazu pre ojazdené automobilové vozidlo dovezené z iného členského štátu a nie na nadobudnutie ojazdeného automobilového vozidla v Poľsku, ktorému tam už bol vydaný technický preukaz.

(1) Ú. v. EÚ C 95, 28.4.2007.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/15

Odvolanie podané 19. novembra 2007: Saint-Gobain Glass Deutschland GmbH proti uzneseniu Súdu prvého stupňa (tretia komora) z 11. septembra 2007 vo veci T-28/07, Fels-Werke GmbH, Saint-Gobain Glass Deutschland GmbH, Spenner-Zement GmbH & Co. KG/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-503/07 P)

(2008/C 64/24)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Saint-Gobain Glass Deutschland GmbH (v zastúpení: H. Posser a S. Altenschmidt, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Fels-Werke GmbH, Spenner-Zement GmbH & Co. KG, Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť uznesenie tretej komory Súdu prvého stupňa z 11. septembra 2007 vo veci T-28/07 (Fels-Werke a i./Komisia Európskych spoločenstiev), pokiaľ sa týka odvolateľky,

—

zrušiť článok 1 bod 2 rozhodnutia Komisie z 29. novembra 2006 o národnom alokačnom pláne emisných kvót skleníkových plynov, ktorý Nemecko oznámilo podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (číslo dokumentu neuverejnené), v rozsahu, v akom vyhlasuje v kapitole 6.2 národného alokačného plánu Nemecka s názvom „Pridelenia podľa § 8 ZuG [Zuteilungsgesetz] 2007“ uvedené záruky pridelenia z prvého obchodného obdobia ako nezlučiteľné so smernicou 2003/87/ES,

—

zrušiť článok 2 bod 2 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom dáva Nemecku normatívy na uplatnenie záruk pridelenia z prvého obchodného obdobia uvedené v kapitole 6.2 národného alokačného plánu s názvom „Pridelenia podľa § 8 ZuG 2007“ a pritom nariaďuje použiť rovnaký faktor ako pre ostatné porovnateľné zariadenia,

—	subsidiárne zrušiť v bode 1 označené rozhodnutie a vrátiť vec späť na rozhodnutie Súdu prvého stupňa,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Vo svojom napadnutom uznesení neuznal Súd prvého stupňa, že odvolateľka je osobne dotknutá a v dôsledku toho zamietol jej žalobu o neplatnosť proti častiam rozhodnutia Komisie z 29. novembra 2006 o národnom alokačnom pláne prideľovania emisných kvót skleníkových plynov, ktorý oznámilo Nemecko, ako neprípustnú.

Na odôvodnenie odvolania uviedla odvolateľka porušenie procesného práva slúžiaceho jej záujmom ako aj hmotno-právneho ustanovenia práva Spoločenstva, článku 230 štvrtého odseku ES.

Po prvé porušil Súd prvého stupňa zásadu spravodlivého súdneho konania, ako aj zásadu práva byť vypočutý pred súdom. Chýbajúcu osobnú dotknutosť odvolateľky totiž v podstate odôvodnil tým, že nepreukázala údajnú príslušnosť k uzatvorenému okruhu prevádzkovateľov, a najmä nepredložila zoznam prevádzkovateľov, v prospech ktorých sa uplatnil článok 8 ods. 1 ZuG 2007. Súd prvého stupňa však nikdy v rámci konania nevyzval odvolateľku na predloženie zoznamu podnikov, na ktoré sa vzťahuje záruka pridelenia. Odvolateľka nemusela byť presvedčená o závažnosti predloženia takéhoto zoznamu aj z iných dôvodov, keďže ohraničenie a uzatvorenosť okruhu prevádzkovateľov zahrnutých do záruky pridelenia vyplýva už z kogentnej právnej štruktúry ZuG 2007. Navyše Súd prvého stupňa predložením takéhoto zoznamu požaduje niečo, čo odvolateľka v skutočnosti nemôže poskytnúť.

Po druhé porušil Súd prvého stupňa článok 230 štvrtý odsek ES, keďže neprávom neuznal skutočnosť, že sa rozhodnutie týka odvolateľky osobne a priamo. Okruh osôb, pre ktoré platí napadnuté rozhodnutie, totiž nie je, ako uviedol Súd prvého stupňa, len „viac alebo menej presne“ určený, ale je výlučne definovaný podľa práva prostredníctvom udalostí, ku ktorým došlo v minulosti a logicky nie je možné ho rozšíriť. V súvislosti s prevádzkovateľmi zahrnutými do záruky pridelenia § 8 ZuG 2007 sa môže napadnuté rozhodnutie hodnotiť navyše aj ako zväzok jednotlivých rozhodnutí, keďže pre každého z nich je zakázaná ďalšia platnosť záruky pridelenia.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/16

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Social de Madrid (Španielsko) 3. decembra 2007 – Evangelina Gómez-Limón Sánchez-Camacho/Instituto Nacional de la Seguridad Social (INSS), Tesorería General de la Seguridad Social (TGSS), Alcampo SA

(Vec C-537/07)

(2008/C 64/25)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Social de Madrid

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Evangelina Gómez-Limón Sánchez-Camacho

Žalované: Instituto Nacional de la Seguridad Social (INSS), Tesorería General de la Seguridad Social (TGSS), Alcampo SA

Prejudiciálne otázky

Ak zoberieme do úvahy charakter opatrenia na podporu rovnosti, ktorým by sa malo vyznačovať priznanie rodičovskej dovolenky spôsobom a v dĺžke, ktorú slobodne stanovil každý štát v rámci minimálnych štandardov stanovených smernicou 1996/34/ES (1), je možné, aby využívanie tohto obdobia rodičovskej dovolenky v prípade skrátenia pracovného času a zodpovedajúceho zníženia mzdy z dôvodu starostlivosti o maloleté deti malo vplyv na práva, ktoré nadobudol zamestnanec alebo zamestnankyňa využívajúca túto rodičovskú dovolenku, a či sa jednotlivci môžu dovolávať pred verejnými inštitúciami štátu zásady nedotknuteľnosti získaných alebo získavaných nárokov?

Zahŕňa pojem „práva, na ktoré pracovník mal alebo na ktoré sa mu tvoril nárok“ [získané alebo získavané nároky] (doložka 2 bod 6 tej istej smernice) iba práva súvisiace s pracovnými podmienkami a vzťahuje sa iba na pracovnoprávny vzťah so zamestnávateľom, alebo naopak sa vzťahuje aj na zachovanie získaných alebo získavaných nárokov v oblasti sociálneho zabezpečenia, ako aj či sa môže požiadavka „zachovania nárokov na ochranu zo sociálneho zabezpečenia v rámci rozličných systémov“ stanovená v doložke 2 bode 8 smernice 1996/34/ES považovať za splnenú prostredníctvom posudzovaného mechanizmu, ktorý uplatnili vnútroštátne orgány, a prípadne, či je možné dovolávať sa pred verejnými orgánmi členského štátu tohto práva na zachovanie nárokov na ochranu zo sociálneho zabezpečenia, keďže je dostatočne presné a konkrétne?

Je toto ustanovenie práva Spoločenstva zlučiteľné s vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá počas doby skrátenia pracovného času pri rodičovskej dovolenke znižuje invalidný dôchodok v porovnaní s dôchodkom, ktorý by bol vyplácaný pred uvedenou rodičovskou dovolenkou, a znižuje nárok na budúce dávky podľa miery skrátenia pracovného času a zníženia mzdy?

Za predpokladu, že existuje povinnosť vnútroštátnych súdov vykladať právo Spoločenstva vo svetle povinností uložených smernicou, aby bolo v čo najväčšej možnej miere možné dosiahnuť ciele, o ktoré sa snaží právna norma Spoločenstva, treba tiež uplatniť túto požiadavku na zachovanie nárokov v oblasti sociálneho zabezpečenia počas čerpania rodičovskej dovolenky a konkrétne v prípade čiastočného uvoľnenia z práce alebo skrátenia pracovného času, ako je to aj v tomto prípade?

Je možné v konkrétnych podmienkach tohto sporu považovať zníženie nároku na dávky sociálneho zabezpečenia počas rodičovskej dovolenky za priamu alebo nepriamu diskrimináciu, ktorá je zakázaná smernicou Rady 1979/7/EHS (2) z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením a ktorá je taktiež v rozpore s požiadavkou rovnosti a zákazu diskriminácie medzi mužmi a ženami v súlade so spoločnými tradíciami členských štátov v rozsahu, v akom sa táto zásada sa nevzťahuje len na pracovné podmienky, ale aj na verejnú činnosť v oblasti sociálnej ochrany zamestnancov?

(1) Smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Ú. v. ES L 145, s. 4; Mim. vyd. 05/002, s. 285).

(2) Ú. v. ES L 6, s. 24; Mim. vyd. 05/001, s. 215.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/17

Žaloba podaná 5. decembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Spolková republika Nemecko

(Vec C-546/07)

(2008/C 64/26)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: E. Traversa a P. Dejmek, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že si Spolková republika Nemecko tým, že:

a)	vo svojej administratívnej praxi vykladá pojem „podnik druhej strany“ v článku 1 ods. 1 nemecko-poľskej medzivládnej dohody z 31. januára 1990 o vysielaní pracovníkov poľských podnikov na výkon zmlúv o dielo ako „nemecký podnik“ a

na základe takzvanej doložky o ochrane trhu práce rozšírila regionálne obmedzenia pre prístup pracovníkov po 16. apríli 2003, to znamená po dni podpísania Zmluvy o pristúpení Poľskej republiky, nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 49 ES, a porušila doložku „stand-still“ v kapitole 2 „Sloboda pohybu osôb“, bod 13 prílohy XII podľa článku 24 Aktu o podmienkach pristúpenia zo 16. apríla 2003,

—	zaviazať Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Vysielanie poľských pracovníkov na výkon zmlúv o dielo do Nemecka je upravené v dohode z 31. januára 1990 medzi vládou Spolkovej republiky Nemecko a poľskou vládou o vysielaní pracovníkov poľských podnikov na výkon zmlúv o dielo. Podľa nemeckej správnej praxe sa pojem „podnik druhej strany“ uvedený v článku 1 ods. 1 uvedenej dohody vykladá ako „nemecký podnik“.

Z toho vyplýva, že iba nemecké podniky môžu uzatvárať zmluvy o dielo na základe dohody. Podnikom iných členských štátov, ktoré v Nemecku chcú vykonávať práce, by tak zostala iba možnosť založiť v Nemecku dcérsky podnik. Podnikom iných členských štátov by tak bolo znemožnené vykonávať voľný pohyb služieb podľa článku 49 ES, aby mohli pre práce, ktoré sa majú vykonať v Spolkovej republike Nemecko, uzatvárať zmluvy o dielo s poľskými podnikmi podľa nemecko-poľskej dohody. Podľa žalobkyne ide o priamu diskrimináciu podnikov z iných členských štátov než Nemecka, založenú na štátnej príslušnosti, resp. sídle podniku.

Podľa článku 46 ES v spojení s článkom 55 ES môžu byť diskriminačné zvláštne úpravy odôvodnené iba z dôvodu verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a ochrany zdravia. Podľa ustálenej judikatúry je podmienkou odvolania sa na odôvodnenie verejného poriadku upravené v článku 46 ES to, že zachovanie diskriminačného opatrenia je nevyhnutné na to, aby sa mohlo čeliť skutočnému a dostatočne závažnému ohrozeniu, ktoré sa dotýka základného záujmu spoločnosti.

Tieto predpoklady nie sú v tomto prípade splnené. Riadne vykonanie dohody nevyžaduje obmedzenie sa na podniky so sídlom v Nemecku, pretože všetky ponuky sa tak či onak musia predložiť nemeckým úradom. Pokiaľ ide o výkon zodpovednosti objednávateľa za zaplatenie príspevkov na sociálne poistenie, ktoré sa nezaplatili, a sankcií za protiprávne konanie, nie sú tieto otázky podľa žalobkyne špecificky spojené so zmluvami o dielo, ale vznikajú všeobecne pri poskytovaní služieb v Nemecku podnikmi z iných členských štátov. Nič údajne nenaznačuje, v čom by otvorenie dvojstrannej dohody pre podniky z iných členských štátov mohlo viesť k nesprávnemu použitiu alebo obchádzaniu prechodných ustanovení zmluvy o pristúpení. Obavy z nesprávneho použitia prechodných ustanovení podľa žalobkyne v žiadnom prípade nepredstavujú dostatočne závažné ohrozenie verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, ktoré by mohlo odôvodňovať diskriminačné obmedzenie voľného pohybu služieb.

Zo znenia klauzuly „stand-still“ uvedenej v kapitole 2 bode 13 prílohy XII Aktu o podmienkach pristúpenia zo 16. apríla 2003 vyplýva, že povinnosť „stand-still“ je absolútna a každé zhoršenie prístupu na nemecký pracovný trh pre poľských pracovníkov na základe zmluvy o dielo v porovnaní so situáciou existujúcou dňa 16. apríla 2003 je zakázané. Podľa takzvanej doložky o ochrane trhu práce, ktorá sa sústavne používa v správnej praxi Bundesagentur für Arbeit (Spolkový úrad práce), však zmluvy o dielo v zásade nie sú prípustné, pokiaľ sa majú uskutočniť v obvode úradu práce, v ktorom priemerná miera nezamestnanosti za posledných 6 mesiacov bola najmenej o 30 % vyššia než miera nezamestnanosti v Spolkovej republike Nemecko. Zoznam obvodov úradu práce patriacich do tejto právnej úpravy je podľa žalobkyne štvrťročne aktualizované. Z toho podľa Komisie vyplýva, že doložka o ochrane trhu práce porušuje doložku „stand-still“ Aktu o pristúpení, keďže po 16. apríli 2003 sa do zoznamu zatvorených obvodov zaradili nové obvody úradu práce.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/18

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Handelsgericht Wien (Rakúsko) 11. decembra 2007 – Friederike Wallentin-Hermann/Alitalia – Linee Aeree Italiane SpA

(Vec C-549/07)

(2008/C 64/27)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Handelsgericht Wien

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Friederike Wallentin-Hermann

Žalovaná: Alitalia – Linee Aeree Italiane SpA

Prejudiciálne otázky

Ide o mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (1) zo zreteľom na odôvodnenie č. 14 preambuly tohto nariadenia aj v prípade technickej poruchy lietadla, predovšetkým poškodenia hnacieho mechanizmu, ktorá má za následok zrušenie letu a majú sa dôvody oslobodenia podľa článku 5 ods. 3 nariadenia interpretovať v zmysle ustanovení Montrealského dohovoru (článku 19 tohto dohovoru)?

2.	V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Ide v prípade leteckých dopravcov, ktorí odôvodňujú nadpriemerne časté zrušenia letov technickými poruchami len na základe ich častého výskytu, o mimoriadne okolnosti v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Prijal letecký dopravca všetky „primerané opatrenia“ podľa článku 5 ods. 3 nariadenia, ak preukáže uskutočnenie zákonom predpísaných minimálnych požiadaviek na údržbu lietadla, a postačuje to na to, aby bol letecký dopravca oslobodený od povinnosti zaplatiť náhradu podľa článku 5 v spojení s článkom 7 nariadenia?

4.	V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Sú mimoriadnymi okolnosťami v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia prípady vyššej moci alebo prírodné udalosti, ktoré nespočívajú v technickej poruche, a teda letecký dopravca nemá na ne vplyv?

(1) Ú. v. ES L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko) 11. decembra 2007 – Deniz Sahin/Bundesminister für Inneres

(Vec C-551/07)

(2008/C 64/28)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Deniz Sahin

Žalovaný: Bundesminister für Inneres

Prejudiciálne otázky

Majú sa článok 3 ods. 1, článok 6 ods. 2, ako aj článok 7 ods. 1 písm. d) a ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (1) (ďalej len „smernica“) vykladať v tom zmysle, že zahŕňa aj tých rodinných príslušníkov v zmysle článku 2 bodu 2 smernice, ktorí sa dostali do hostiteľského členského štátu nezávisle od občana Únie (článok 2 bod 3 smernice) a až tam získali postavenie rodinného príslušníka alebo založili s občanom Únie rodinný vzťah?

Ak je tomu tak, je doplňujúco relevantné, že sa rodinný príslušník v okamihu vzniku postavenia rodinného príslušníka alebo založenia rodinného vzťahu zdržiaval v hostiteľskom členskom štáte legálne? Ak áno, postačuje pre legálny pobyt skutočnosť, že rodinný príslušník má právo na pobyt len na základe svojho postavenia ako žiadateľa o azyl?

Ak na základe odpovedí na otázky č. 1 a) a b) nevyplýva zo smernice právo oprávneného rodinného príslušníka na pobyt, ktorý je „len“ žiadateľom o azyl a ktorý sa dostal do hostiteľského členského štátu nezávisle od občana Únie a až tam získal postavenie rodinného príslušníka alebo založil s občanom Únie rodinný vzťah: Je možné odvodiť z článku 18 ES, respektíve článku 38 ES vo svetle základného práva na rešpektovanie rodinného života právo na pobyt bez zreteľa na situáciu, ktorá sa vyznačuje tým, že sa rodinný príslušník zdržiava v hostiteľskom členskom štáte už skoro štyri roky a je tam rok zosobášený s občanom Únie, s ktorým žije spolu už asi tri a pol roka a s ktorým má spoločné 20-mesačné dieťa?

Je v rozpore s článkom 9 ods. 1 a článkom 10 ods. 1 smernice vnútroštátna úprava, podľa ktorej nemôžu rodinní príslušníci občana Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu a ktorí majú na základe práva Spoločenstva, predovšetkým podľa článku 7 ods. 2 smernice právo na pobyt, získať pobytový preukaz („pobytový preukaz rodinných príslušníkov občana Únie“) z toho dôvodu, že majú podľa zákonných ustanovení hostiteľského členského štátu týkajúcich sa azylu právo na (predbežný) pobyt v tomto štáte?

(1) Ú. v. ES L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 14. decembra 2007 – LSG-Gesellschaft zur Wahrnehmung von Leistungsschutzrechten GmbH/Tele2 Telecommunication GmbH

(Vec C-557/07)

(2008/C 64/30)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: LSG-Gesellschaft zur Wahrnehmung von Leistungsschutzrechten GmbH

Žalovaný: Tele2 Telecommunication GmbH

Prejudiciálne otázky

Má sa pojem „sprostredkovateľ“ použitý v článku 5 ods. 1 písm. a) a v článku 8 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (1) vykladať v tom zmysle, že zahŕňa aj poskytovateľa prístupu, ktorý umožňuje užívateľovi prostredníctvom pridelenia dynamickej IP adresy len prístup k sieti, sám mu však neposkytuje žiadne služby („services“) ako e-mail, FTP alebo výmenu súborov po sieti (služba „file sharing“) a ani nevykonáva nijakú právnu alebo faktickú kontrolu služby využívanej užívateľom?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

Má sa článok 8 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (2) vzhľadom na článok 6 a článok 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (zužujúco) vykladať tak, že neumožňuje osobné údaje o prenose dát poskytnúť súkromnej tretej osobe za účelom občiansko-právneho stíhania dokázaných porušení výhradných autorských práv (majetkové právo autora voľne používať svoje dielo a právo na použitie diela tretími subjektami so súhlasom autora)?

(1) Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230.

(2) Ú. v. ES L 157, s. 45; Mim. vyd. 17/002, s. 32.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tallinna Halduskohus (Estónsko) 18. decembra 2007 – Balbiino AS/EV Põllumajandusminister a maksu- ja Tolliameti Põhja maksu- ja tollikeskus

(Vec C-560/07)

(2008/C 64/31)

Jazyk konania: estónčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tallinna Halduskohus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Balbiino AS

Žalovaní: EV Põllumajandusminister a Maksu- ja Tolliameti Põhja maksu- ja tollikeskus

Prejudiciálne otázky

Bráni právo Európskej únie, predovšetkým článok 6 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 60/2004 (1) v spojení s odôvodnením č. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 832/2005 (2), ako aj článkom 4 ods. 1 a 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1972/2003 (3), tomu, aby sa rozsah nadbytočných zásob prevádzkovateľa určil tak, že sa od nadbytočných zásob (ako zásoby prenášanej do nasledujúceho obdobia) automaticky odpočítajú priemerné zásoby prevádzkovateľa k 1. máju za posledné – nie viac ako štyri – roky činnosti pred 1. májom 2004, zvýšené o koeficient 1,2?

V prípade kladnej odpovede na túto otázku, bude odpoveď vyzerať inak, pokiaľ pri určení rozsahu zásoby prenášanej do nasledujúceho obdobia a nadbytočných zásob môže byť zohľadnený nárast výrobných, spracovateľských alebo predajných objemov prevádzkovateľa, doba dozrievania príslušného poľnohospodárskeho výrobku, doba vytvorenia stavu zásob, ako aj iné, od prevádzkovateľa nezávislé okolnosti?

2.	Je v súlade s cieľom práva Európskej únie, predovšetkým s cieľom nariadenia Komisie (ES) č. 1972/2003, považovať celé zásoby poľnohospodárskeho výrobku, ktoré sa k 1. máju 2004 nachádzali v držbe prevádzkovateľa, za jeho nadbytočné zásoby?

Vylučuje právo Európskej únie, predovšetkým článok 4 nariadenia Komisie (ES) č. 1972/2003, ako aj článok 6 nariadenia Komisie (ES) č. 60/2004 v prípade, že prevádzkovateľ začal svoju činnosť s príslušným poľnohospodárskym výrobkom menej než jeden rok pred 1. májom 2004, aby tento prevádzkovateľ musel sám preukázať, že rozsah zásob poľnohospodárskeho výrobku, ktoré sa k 1. máju 2004 nachádzali v jeho držbe, zodpovedá rozsahu zásob poľnohospodárskeho výrobku, ktorý by obvykle vyrábal, predával alebo iným spôsobom za odplatu alebo bezodplatne prevádzal alebo nadobúdal?

V prípade kladnej odpovede na túto otázku, bude odpoveď vyzerať inak, pokiaľ je orgán nezávisle od dôkaznej povinnosti prevádzkovateľa povinný na základe týmto prevádzkovateľom podaného vyhlásenia o príslušnom poľnohospodárskom výrobku zohľadniť pri určovaní zásoby prenášanej do nasledujúceho obdobia a nadbytočných zásob prevádzkovateľa nárast jeho výrobných, spracovateľských alebo predajných objemov, ako aj jeho zásob po 1. máji 2004?

Je v súlade s cieľom nariadenia Komisie (ES) č. 1972/2003, ako aj nariadenia Komisie (ES) č. 60/2004, vyberať poplatok z nadbytočných zásob aj vtedy, ak sa u prevádzkovateľa k 1. máju 2004 zistia nadbytočné zásoby, ale tento prevádzkovateľ preukáže, že z uvedenia nadbytočných zásob na trh po 1. máji 2004 nemal žiadnu skutočnú výhodu v podobe cenového rozdielu?

Môže sa článok 6 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 60/2004, podľa ktorého sa pri zisťovaní nadbytočných množstiev cukru, izoglukózy a fruktózy zohľadní okrem iného kapacita skladovacích zariadení, vykladať v tom zmysle, že pokiaľ sa kapacita skladovacích zariadení prevádzkovateľa v priebehu roka pred pristúpením zväčší, predstavuje to základ pre nižšie stanovenie nadbytočných zásob poľnohospodárskeho výrobku, ktoré sa k 1. máju 2004 nachádzali v držbe prevádzkovateľa, nezávisle od hospodárskej činnosti prevádzkovateľa, ako aj rozsahu ním vykonaného spracovania poľnohospodárskeho výrobku a od príslušných zásob v rokoch činnosti pred 1. májom 2004, ako aj v dvoch rokoch po 1. máji 2004?

Bráni článok 10 nariadenia Komisie (ES) č. 1972/2003 tomu, aby sa vyžadoval poplatok z nadbytočných zásob od prevádzkovateľa daňovým výmerom, pokiaľ síce tento daňový výmer bol vydaný 30. apríla 2007, teda v čase platnosti nariadenia, ale podľa vnútroštátneho práva nadobudol voči prevádzkovateľovi účinnosť až po strate účinnosti nariadenia Komisie a vnútroštátne právo nestanovuje na vyžadovanie poplatku zo zásob žiadnu lehotu?

(1) Nariadenie zo 14. januára 2004, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia v sektore cukru z dôvodu pristúpenia Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska (Ú. v. EÚ L 9, s. 8; Mim. vyd. 03/042, s. 125).

(2) Nariadenie z 31. mája 2005 o určení nadbytočných množstiev cukru, izoglukózy a fruktózy pre Českú republiku, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovinsko a Slovensko (Ú. v. EÚ L 138, s. 3).

(3) Nariadenie z 10. novembra 2003 o prechodných opatrenia prijatých v súvislosti s pristúpením Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska s ohľadom na obchod s poľnohospodárskymi výrobkami (Ú. v. EÚ L 293, s. 3; Mim. vyd. 03/040, s. 474).

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/21

Žaloba podaná 18. decembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Talianska republika

(Vec C-561/07)

(2008/C 64/32)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: J. Enegren a L. Pignataro, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika

Návrhy žalobkyne

—

Talianska republika si tým, že zachovala účinnosť ustanovení článku 47 ods. 5 a 6 zákona č. 428 z 29. decembra 1990 v prípade hospodárskej krízy podniku v spojení s pravidlom zakotveným v článku 2 ods. 5 písm. c) zákona z 12. augusta 1977 č. 675, v dôsledku čoho práva zamestnancov uvedených v článku 3 a 4 smernice 2001/23/ES nie sú zachované v prípade prevodu podniku, v ktorom bola zistená „krízová situácia“, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice,

—	zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia tvrdí, že ustanovenia zákona č. 428/1990 (článok 47 ods. 5 a 6) sú v rozpore so smernicou Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (1), a to z toho dôvodu, že zamestnancom podniku, ktorý je v režime začlenenia mimoriadnych príjmov, ktoré prešli na nadobúdateľa, zanikajú práva zakotvené v článku 2112 občianskeho zákonníka, ktorý zachováva prípadné záruky zakotvené v kolektívnej zmluve („zaobchádzanie s najvyššou výhodou“ zakotvené v článku 47 ods. 5).

Z toho vyplýva, že zamestnanci podniku v režime Začlenenia príjmov („ZP“) v krízovej situácii nemajú v prípade prevodu podniku nárok na záruky zakotvené v článkoch 3 a 4 smernice.

Pokiaľ ide o článok 47 ods. 6, tento stanovuje, že zamestnanci, ktorí neprejdú k nadobúdateľovi, k nájomcovi alebo k právnemu nástupcovi, majú právo na prednostné prijatie do zamestnania posledne uvedenými subjektami, a to v lehote jedného roka od prevodu, alebo v dlhšej lehote, tak ako jej dĺžku stanovuje kolektívna zmluva. V prípade vyššie uvedených zamestnancov, ktorí prešli na nadobúdateľa, na nájomcu alebo na právneho nástupcu po prevode podniku, sa nepoužije článok 2112 občianskeho zákonníka.

Talianska vláda nespochybnila právny rozbor, ktorý urobila Komisia a na základe ktorého sa na zamestnancov podniku, ktorý je v režime ZP v krízovej situácii, nevzťahujú záruky zakotvené v článku 3 a 4 smernice v prípade prevodu podniku. Tvrdila však, že v osobitnom prípade sa uplatní článok 5 ods. 3 smernice.

V žalobe Komisia zdôraznila, že v prípade prevodu podniku, keď je prevádzateľ v situácii závažnej hospodárskej krízy, uvedené ustanovenie umožňuje zmeniť pracovné podmienky zamestnancov za účelom zachovania pracovných možností, ktoré zaručuje prežitie podniku, závodu alebo častí podnikov alebo závodov. Toto ustanovenie splnomocňuje členský štát len umožniť prevádzateľovi a zástupcom zamestnancov dohodnúť sa na zmene pracovných podmienok za takýchto okolností a nie vylúčiť, tak ako to robí článok 47 ods. 5 a 6 zákona č. 428/90, uplatnenie článkov 3 a 4 smernice.

(1) Ú. v. ES L 82, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 98.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/22

Žaloba podaná 19. decembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Španielske kráľovstvo

(Vec C-562/07)

(2008/C 64/33)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: R. Lyal a I. Martinez del Peral Cagigal, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—	určiť, že Španielske kráľovstvo si tým, že rozdielne zaobchádza s kapitálovými výnosmi nerezidentov získanými v Španielsku a kapitálovými výnosmi rezidentov získanými do 31. decembra 2006, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 39 a 56 Zmluvy ES a článkov 28 a 40 dohody o EHP,

—	zaviazať Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa španielskej právnej úpravy platnej k 31. decembru 2006 podliehali kapitálové výnosy nerezidentov pomernej dani vo výške 35 %, zatiaľ čo kapitálové výnosy rezidentov podliehali progresívnej dani, ak kapitál zostal v ich majetku po dobu menej ako jeden rok, a pomernej dani vo výške 15 %, ak doba zotrvania tohto kapitálu presahovala jeden rok. V dôsledku toho daňové zaťaženie, ktoré znášali nerezidenti, bolo vždy väčšie, ak predali svoj majetok po uplynutí jedného roku po jeho nadobudnutí. V prípade scudzenia majetku počas roku nasledujúceho po jeho nadobudnutí, nerezidenti taktiež znášali väčšie daňové zaťaženie s výnimkou prípadov, keď priemerná sadzba uplatňovaná na daňovníkov – rezidentov presiahla 35 % (čo by si vyžadovalo veľmi významné kapitálové výnosy).

Komisia sa nazdáva, že neexistuje žiadny objektívny rozdiel medzi situáciou týchto dvoch kategórií daňovníkov, takže vyššie daňové zaťaženie nerezidentov predstavuje diskrimináciu, ktorá protiprávne obmedzuje voľný pohyb pracovníkov a voľný pohyb kapitálu stanovené v článkoch 39 a 56 Zmluvy ES a článkoch 28 a 40 dohody o EHP.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/23

Odvolanie podané 31. decembra 2007: AMS Advanced Medical Servicies GmbH proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) z 18. októbra 2007vo veci T-425/03, AMS Advanced Medical Servicies GmbH/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec C-565/07)

(2008/C 64/34)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: AMS Advanced Medical Servicies GmbH (v zastúpení: S. Schäffler, advokátka)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), American Medical Systems, Inc.

Návrhy odvolateľa

—	zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. októbra 2007,

—	zaviazať žalovaného a odporcu v konaní o opravnom prostriedku na náhradu trov tohto konania a trov konania pred Súdom prvého stupňa.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolanie sa zakladá na porušení práva Spoločenstva zo strany Súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa nepripustil žiadosť odvolateľa podanú už v konaní pred odvolacím senátom a smerujúcu voči osobe, ktorá podala námietky, aby predložila dôkaz o používaní ochrannej známky. Týmto konaním sa nedostatočne zohľadňuje zásada funkčnej kontinuity medzi inštanciami Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu a porušuje sa článok 43 ods. 2 a 3, ako aj článok 74 nariadenia č. 40/94.

Podľa zásady funkčnej kontinuity medzi inštanciami ÚHVT by odvolací senát musel oprieť svoje rozhodnutie o všetky tvrdenia odvolateľa predložené jednak v konaní pred námietkovým oddelením a jednak v konaní pred odvolacím senátom.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/23

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 21. decembra 2007 – Staatssecretaris van Financiën/Stadeco B.V.

(Vec C-566/07)

(2008/C 64/35)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ kasačného opravného prostriedku: Staatssecretaris van Financiën

Účastník konania, proti ktorému bol podaný kasačný opravný prostriedok: Stadeco B.V.

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 21 ods. 1 písm. c) šiestej smernice (1) vykladať v tom zmysle, že v členskom štáte, v ktorom býva alebo je usadený vystavovateľ faktúry, neexistuje povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty, pokiaľ vystavovateľ faktúry uvádza v tejto faktúre čiastku dane z pridanej hodnoty za činnosť, u ktorej sa na základe spoločného systému dane z pridanej hodnoty predpokladá, že bola poskytnutá v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

V prípade zápornej odpovede, môžu členské štáty v prípade, že bola vystavená faktúra v zmysle článku 21 ods. 1 písm. c) šiestej smernice príjemcovi, ktorý nemá nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (a nehrozí teda žiadne ohrozenie daňových výnosov), opravu omylom vyfakturovanej, a preto na základe tohto ustanovenia dlžnej dane z pridanej hodnoty, podmieniť tým, že zdaniteľná osoba svojmu odberateľovi dodatočne vystaví opravenú faktúru, v ktorej nie je uvedená žiadna čiastka dane z pridanej hodnoty?

(1) Šiesta smernica Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (77/388/EHS) (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23).

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/24

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State (Holandsko) 27. decembra 2007 – Minister voor Wonen, Wijken en Integratie/Woningstichting Sint Servatius

(Vec C-567/07)

(2008/C 64/36)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: Minister voor Wonen, Wijken en Integratie

Druhý účastník v odvolacom konaní: Woningstichting Sint Servatius

Prejudiciálne otázky

Ide o obmedzenie voľného pohybu kapitálu v zmysle článku 56 ES, ak podnik, ktorý je registrovaný zo zákona na zabezpečovanie záujmov v oblasti bývania v Holandsku, na čo môže získať verejné prostriedky, ktorý podľa zákona smie vykonávať svoju činnosť výlučne v tomto záujme a ktorý svoju činnosť vykonáva v zásade v Holandsku (registrovaná organizácia), nesmie bez predchádzajúceho povolenia ministerstva vykonávať cezhraničné činnosti?

2. a)

Je možné záujmy v oblasti bývania členského štátu považovať za záujem verejného poriadku v zmysle článku 58 ES?

b)	Je možné záujmy v oblasti bývania členského štátu považovať za naliehavý dôvod verejného záujmu, ktorý je uznaný judikatúrou Súdneho dvora?

c)	Možno najmä záujem o efektivitu a financovanie systému bývania členského štátu považovať za záujem verejného poriadku v zmysle článku 58 ES alebo za naliehavý dôvod verejného záujmu uznaný judikatúrou Súdneho dvora?

3. a)

Je požiadavka predchádzajúceho povolenia uložená registrovanej organizácii v zmysle prvej otázky nevyhnutná a primeraná za predpokladu, že predstavuje obmedzenie, ktoré je možné odôvodniť v zmysle otázok 2a), 2b) a 2c)?

Disponuje členský štát odvolávajúci sa na toto odôvodnenie, pri stanovení rozsahu dotknutého verejného záujmu a spôsobu, akým sa tento záujem bude realizovať, širokou mierou voľnej úvahy? Je pritom relevantná aj skutočnosť, že Spoločenstvu v oblasti bytovej výstavby neprináleží žiadna alebo takmer žiadna právomoc?

4. a)

Môže sa členský štát s cieľom odôvodniť obmedzenie voľného pohybu kapitálu okrem alebo v spojení s naliehavými dôvodmi verejného záujmu, uvedenými v článku 58 ES a uznanými judikatúrou Súdneho dvora, odvolávať súčasne na článok 86 ods. 2 ES, ak sú dotknutým podnikom priznané osobitné práva a tieto podniky sú poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu?

b)	Zhodujú sa obsahovo verejný záujem v zmysle článku 58 ES a naliehavé dôvody verejného záujmu uznané judikatúrou Súdneho dvora so všeobecným hospodárskym záujmom v zmysle článku 86 ods. 2 ES?

Je významnejšie odvolávanie sa príslušného členského štátu na článok 86 ods. 2 ES s tvrdením, že dotknuté podniky, ktorým sú priznané osobitné práva, vykonávajú úlohy vo všeobecnom hospodárskom záujme, v porovnaní s odvolávaním sa na verejný záujem v zmysle článku 58 ES a na naliehavé dôvody verejného záujmu uznané judikatúrou Súdneho dvora?

5. a)

Možno podniky ako registrované organizácie v zmysle prvej otázky, ktoré sú jednak povinné použiť všetky svoje prostriedky na potreby bývania, ktoré však okrem toho vykonávajú tiež hospodárske činnosti v oblasti bývania, pokiaľ ide o všetky alebo časť ich úloh, považovať za podniky, ktoré sú poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 86 ods. 2 ES?

Je pre kladnú odpoveď na otázku 5a) nevyhnutné, aby dotknuté podniky viedli samostatné účtovníctvo, na základe ktorého je možné jednoznačne zistiť, ktoré výdavky a ktoré príjmy sú spojené jednak s ich sociálnymi činnosťami a jednak s ich hospodárskymi činnosťami, a aby táto povinnosť bola zakotvená vo vnútroštátnom právnom predpise? Musí byť pritom zabezpečené, aby finančné prostriedky poskytnuté členským štátom sa použili výlučne na sociálne činnosti a ich plynulosť?

6. a)

V prípade, ak registrovanú organizáciu v zmysle prvej otázky je potrebné so zreteľom na všetky alebo časť jej činností považovať za podnik, ktorý je poverený poskytovaním služieb verejného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 86 ods. 2 ES, môže poverenie poskytovaním takýchto služieb odôvodniť obmedzenie voľného pohybu kapitálu uloženého registrovanej organizácii v zmysle článku 56 ES?

Disponuje členský štát odvolávajúci sa na toto odôvodnenie, pri stanovení rozsahu dotknutého všeobecného hospodárskeho záujmu a spôsobu, akým sa tento záujem bude realizovať, širokou mierou voľnej úvahy? Je pritom relevantnou skutočnosť, že Spoločenstvu neprináležia v oblasti bývania žiadne alebo takmer žiadne právomoci?

7. a)

Môže skutočnosť, že členský štát poskytne určitým podnikom v zmysle článku 86 ods. 2 ES finančné prostriedky, mať za následok nevyhnutnosť územne obmedziť ich činnosti a tak zabrániť, aby tieto finančné prostriedky predstavovali nedovolenú štátnu pomoc a aby tieto podniky použijúc tieto prostriedkov v inom členskom štáte konkurovali podnikom tohto členského štátu v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže?

Môže členský štát, v tomto prípade Holandsko, uložiť registrovaným organizáciám v zmysle prvej otázky, ktoré zamýšľajú vykonávať činnosti sociálnej a hospodárskej povahy v oblasti bývania v inom členskom štáte, požiadavku zadovážiť si predchádzajúce povolenie, ak v prvom členskom štáte zatiaľ neexistuje zákonná povinnosť rozlišovať medzi týmito dvoma druhmi činností? Je požiadavka predchádzajúceho povolenia v tomto prípade nevyhnutným a primeraným prostriedkom so zreteľom na články 87 ES a 88 ES?

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/25

Žaloba podaná 21. decembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Helénska republika

(Vec C-568/07)

(2008/C 64/37)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: G. Zavvos a E. Traversa, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Helénska republika

Návrhy žalobkyne

—	určiť, že Helénska republika si tým, že neprijala opatrenia za účelom vykonania rozsudku vyhláseného Súdnym dvorom 21. apríla 2005 vo veci C-140/03, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 43 ES a 48 ES,

—	uložiť Helénskej republike povinnosť zaplatiť Komisii penále vo výške 70 956 eur za každý deň omeškania s plnením rozsudku, ktorým sa skončilo konanie vo veci C-140/03 odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto právnej veci až do dňa vykonania rozsudku vo veci C-140/03,

—	uložiť Helénskej republike povinnosť zaplatiť Komisii paušálnu sumu, ktorej výška sa určí tak, že sa vynásobí denná suma počtom dní, počas ktorých žalovaná je omeškaní s vykonaním rozsudku, počínajúc dňom vyhlásenia rozsudku vo veci C-140/03 až do dňa vyhlásenia rozsudku v tejto právnej veci,

—	zaviazať Helénsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Vo svojom rozsudku z 21. apríla 2005, ktorým sa rozhodlo vo veci C-140/03, Komisia/Helénska republika, ktorá sa týkala obmedzení uložených, v rozpore s článkami 43 ES a 48 ES, zriadeniu a prevádzkovaniu očnej optiky, Súdny dvor Európskych spoločenstiev rozhodol takto:

„(1)

Prijatím a zachovaním v platnosti zákona č. 971/79 o výkone povolania optika a o obchodoch s optickými potrebami, ktorý nedovoľuje optikovi – fyzickej osobe s vysokoškolským vzdelaním prevádzkovať viac ako jednu očnú optiku, si Helénska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 43 ES.

(2)

Prijatím a zachovaním v platnosti zákona č. 971/79 a zákona č. 2646/98 o rozvoji štátneho systému sociálnej starostlivosti a iné ustanovenia, ktoré stanovujú nasledujúce podmienky pre právnickú osobu, ktorá si chce otvoriť očnú optiku v Grécku:

—

povolenie na zriadenie a prevádzkovanie očnej optiky sa vydá na meno optika – fyzickej osoby s licenciou, pričom osoba, ktorá má povolenie na prevádzkovanie očnej optiky, musí mať aspoň 50 % účasť na imaní spoločnosti, ako aj na jej ziskoch a stratách, a spoločnosť musí mať právnu formu verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a

—	predmetný optik môže byť spoločníkom najviac ešte jednej spoločnosti, ktorá je vlastníkom očnej optiky, s podmienkou, že povolenie na zriadenie a prevádzkovanie očnej optiky sa vydá na meno iného optika s licenciou,

si Helénska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 43 ES a 48 ES.

(3)	Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.“

2.	Podľa článku 228 ods. 1 ES, ak Súdny dvor zistí, že členský štát nesplnil povinnosť, ktorá vyplýva z tejto zmluvy, tento štát je povinný urobiť potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora.

Listom z 9. júna 2005 Komisia Európskych spoločenstiev vyzvala grécku vládu na prijatie opatrení potrebných na vykonanie už zmieneného rozsudku Súdneho dvora. V tomto liste Komisia tiež pripomenula, že zákon č. 3204/2003 nie je primeranou odpoveďou na rozsudok Súdneho dvora prinajmenšom, pokiaľ ide o druhý dôvod, keďže v rámci tohto zákona právo zriadiť a prevádzkovať očnú optiku zostáva vyhradené v širokej miere optikom.

Grécka vláda odpovedala listom z 11. augusta 2005 tak, že viaceré ustanovenia zákona 971/1979 boli zmenené a že ods. 4 článku 27 zákona 2646/1998 bol zrušený. Najmä nový odsek 6 zákona č. 971/1979 poskytuje možnosť prevádzkovať očnú optiku fyzickým osobám, ktoré majú licenciu vykonávať povolanie optika, ako aj spoločnostiam, pokiaľ očnú optiku riadi optik s takouto licenciou.

Nový ods. 1 článku 7 zákona č. 971/1979 umožňuje spoločnostiam, bez ohľadu na ich právnu formu, zriadiť očnú optiku za splnenia týchto podmienok: 1. v prípade osobných spoločností – väčšina spoločníkov a osoba poverená riadením alebo väčšina osôb poverených riadením sú optici majúci licenciu na výkon tohto povolania; 2. v prípade s.r.o. – viac ako polovica spoločníkov predstavujúcich viac ako polovicu základného imania sú optici majúci licenciu na výkon tohto povolania; 3. v prípade a.s. – aspoň 51 % základného imania patrí optikom občanom krajín Európskej únie, ktorí majú schopnosti stanovené ustanoveniami zákona č. 971/1979, prezidentského dekrétu č. 231/1998 a prezidentského dekrétu 165/2000, zmeneného a doplneného dekrétom 373/2001.

6.	Podľa žalobkyne nový odsek 1 článku 7 zákona 971/1979 nie je primeranou odpoveďou na druhý dôvod. Tento článok totižto naďalej vyhradzuje vlastníctvo očných optík schváleným očným optikom, pretože títo musia byť buď väčšinovými vlastníkmi alebo vlastniť väčšinu základného imania spoločnosti.

Takto naďalej pretrváva obmedzenie slobody usadiť sa spoločností z iných členských štátov v Grécku, pretože tieto nemôžu byť nikdy len jedinými vlastníkmi očnej optiky. Takéto obmedzenie nemožno odôvodniť nevyhnutnosťou zabezpečenia vysokej úrovne ochrany verejného zdravia. Ako uviedol Súdny dvor vo svojom rozsudku C-140/03 z 21. apríla 2005, tento „cieľ ochrany verejného zdravia uvádzaný gréckou vládou sa dá dosiahnuť prostredníctvom opatrení, ktoré obmedzujú slobodu usadiť sa tak fyzických osôb, ako aj právnických osôb v menšej miere, napríklad požadovaním prítomnosti vysokoškolsky vzdelaného optika – zamestnanca alebo spoločníka – v každej očnej optike, alebo pomocou predpisov o občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú použitou osobou, ako aj pomocou predpisov ukladajúcich povinné poistenie pre osoby vykonávajúce určité povolanie“ (bod 35).

8.	Preto sa Komisia domnieva, že prostredníctvom odseku 1 článku 7 zákona č. 971/1979 Helénska republika pokračuje v neplnení povinností, ktoré jej vyplývajú z článkov 43 ES a 48 ES. Ustanovenia, ktoré prijala Helénska republika teda vykonávajú len čiastočne rozsudok uvedený v bode 1.

Preto Komisia musí konštatovať, že Helénska republika ešte neprijala všetky opatrenia, ktoré sú potrebné pre vykonanie rozsudku vyhláseného Súdnym dvorom 21. apríla 2005 vo veci C-140/03, Komisia/Helénska republika, ktorá sa týkala obmedzení uložených, v rozpore s článkami 43 ES a 48 ES, zriadeniu a prevádzkovaniu očnej optiky.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/27

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Special Commissioners, London (Spojené kráľovstvo) 24. decembra 2007 – HSBC Holdings plc, Vidacos Nominees Ltd/The Commissioners forHer Majesty's Revenue & Customs

(Vec C-569/07)

(2008/C 64/38)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Special Commissioners, London

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolatelia: HSBC Holdings plc, Vidacos Nominees Ltd

Odporca: The Commissioners for Her Majesty's Revenue & Customs

Prejudiciálne otázky

Bráni článok 10 alebo 11 smernice Rady 69/335 (1), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 85/303/EHS z 10. júna 1985 (2), alebo článok 43, 49 alebo 56 Zmluvy o ES alebo akékoľvek iné ustanovenie práva Európskeho spoločenstva členskému štátu („prvý členský štát“) vyrubiť daň z prevodu alebo emisie akcií v prospech depozitára cenných papierov so sadzbou 1,5 %, ak:

spoločnosť („spoločnosť A“) so sídlom v prvom členskom štáte ponúka na nadobudnutie kótované a obchodované akcie spoločnosti („spoločnosť B“) so sídlom v inom členskom štáte („druhý členský štát“) výmenou za akcie spoločnosti A, ktoré sa majú prijať na burzu cenných papierov v druhom členskom štáte;

ii)

akcionári spoločnosti B majú možnosť získať nové akcie spoločnosti A:

a)	buď v listinnej podobe, alebo

b)	v dematerializovanej podobe prostredníctvom systému zúčtovania v prvom členskom štáte alebo

c)	v dematerializovanej podobe prostredníctvom depozitára cenných papierov v druhom členskom štáte;

iii)

v stručnosti, právo prvého členského štátu stanovuje, že:

a)	pri emisii akcií v listinnej podobe (alebo v dematerializovanej podobe v systéme zúčtovania pre dematerializované akcie prvého členského štátu) nie je predmetom dane emisia akcií, ale každý následný predaj akcií, pri ktorom je sadzba dane 0,5 % z odplaty za prevod, ale

pri prevode alebo emisii akcií v dematerializovanej podobe v prospech depozitára cenných papierov je sadzba dane 1,5 % z emisnej ceny (pri emisii akcií), alebo z výšky alebo hodnoty odplaty (pri prevode akcií za odplatu) alebo z hodnoty akcií (v ostatných prípadoch), pričom predaj akcií v rámci depozitára (alebo práv súvisiacich s akciou) nie je predmetom ďalšej dane;

so súhlasom príslušného daňového orgánu si môže depozitár cenných papierov zvoliť, aby sa daň nevyrubovala pri prevode alebo emisii akcií v prospech tohto depozitára, ale aby sa namiesto toho vyrubila pri každom predaji akcií v rámci tohto depozitára so sadzbou 0,5 % z odplaty. Príslušný daňový orgán môže na účely udelenia súhlasu vyžadovať (a v súčasnosti vyžaduje), aby depozitár uzatvoril a udržiaval v platnosti dohody (ktoré daňový orgán považuje za dostatočné) pre výber dane depozitárom a pre dodržiavanie a zabezpečenie dodržiavania príslušných právnych predpisov;

iv)

podľa postupov platných na burze cenných papierov v druhom členskom štáte musia byť všetky akcie, emitované v rámci jurisdikcie tohto štátu, uschovávané v dematerializovanej podobe u jediného depozitára cenných papierov so sídlom v tomto členskom štáte, pričom tento depozitár neurobil vyššie uvedenú voľbu?

(1) Smernica Rady 69/335/EHS zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania (Ú. v. ES L 249, s. 25; Mim. vyd. 09/001, s. 11).

(2) Ú. v. ES L 156, s. 23; Mim. vyd. 09/001, s. 122.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/27

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia (Taliansko) 28. decembra 2007 – Sea s.r.l./Comune di Ponte Nossa

(Vec C-573/07)

(2008/C 64/39)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Sea s.r.l.

Žalovaný: Comune di Ponte Nossa

Prejudiciálna otázka

Sú priame zverenie prevádzkovania služby zberu, odvozu a likvidácie pevného komunálneho odpadu a podobného odpadu akciovej spoločnosti s výlučne verejnou kapitálovou účasťou a stanovy – na účely článku 113 legislatívneho dekrétu č. 267 z 18. augusta 2000 – ako sú uvedené v odôvodnení, zlučiteľné s právom Spoločenstva, osobitne so slobodou usadiť sa, ako aj slobodným poskytovaním služieb, so zákazom diskriminácie a povinnosťou rovnosti zaobchádzania, s transparentnosťou a s voľnou hospodárskou súťažou podľa článkov 12, 43, 45, 46, 49 a 86 Zmluvy?

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/28

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte suprema di cassazione (Taliansko) 2. januára 2008 – Athesia Druck Srl/Ministero delle Finanze, Agenzia delle Entrate

(Vec C-1/08)

(2008/C 64/40)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Corte suprema di cassazione

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Dovolateľ: Athesia Druck Srl

Odporcovia: Ministero delle Finanze, Agenzia delle Entrate

Prejudiciálna otázka

Čo sa na účely DPH v zmysle článku 9 ods. 2 písm. e) šiestej smernice Rady 77/388/EHS (1) zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, rozumie miestom poskytovania reklamných služieb, ktoré osoba, ktorá má sídlo na území členského štátu Európskeho spoločenstva poskytuje adresátovi, ktorý je usadený mimo územia Spoločenstva, ale ktorý má daňového zástupcu na území členského štátu, a najmä, či je takým miestom miesto adresáta odkazu, miesto, kde má sídlo spoločnosť, ktorá je daňovým zástupcom pre Taliansko spoločnosti, ktorá nepatrí do Spoločenstva, miesto, kde má sídlo spoločnosť, ktorá nepatrí do Spoločenstva, ktorá žiada o reklamné služby alebo miesto zákazníka spoločnosti, ktorá nepatrí do Spoločenstva?

(1) Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/28

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Højesteret (Dánsko) 4. januára 2008 – Infopaq International A/S/Danske Dagblades Forening

(Vec C-5/08)

(2008/C 64/41)

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Højesteret

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Infopaq International A/S

Žalovaný: Danske Dagblades Forening

Prejudiciálne otázky

i)	Môže uloženie a následná tlač výpisu z textu článku v novinách pozostávajúceho z hľadaného slova a piatich pred ním a piatich po ňom nasledujúcich slov predstavovať rozmnožovanie, ktoré je autorsky chránené (článok 2 smernice Infosoc) (1)?

ii)	Sú okolnosti, za akých rozmnoženina vznikne, relevantné pre posúdenie skutočnosti, či dočasné rozmnožovania možno považovať za „prechodné“ (článok 5 ods. 1 smernice Infosoc)?

iii)	Môže sa dočasné rozmnožovanie považovať za „prechodné“ v prípade, že rozmnoženina je spracovaná, napríklad vytvorením textového súboru na základe obrazového súboru alebo vyhľadávaním pasáží textu na základe textového súboru?

iv)	Môže sa dočasné rozmnožovanie považovať za „prechodné“, keď je uložená časť rozmnoženiny pozostávajúca z jedného alebo viacerých výpisov z textov v rozsahu 11 slov?

v)	Môže sa dočasné rozmnožovanie považovať za „prechodné“, keď je vytlačená časť rozmnoženiny pozostávajúca z jedného alebo viacerých výpisov z textov v rozsahu 11 slov?

vi)	Je štádium technologického procesu, v akom vznikli rozmnoženiny, relevantné pre posúdenie skutočnosti, či dočasné rozmnožovania možno považovať za „integrálnu alebo podstatnú časť technologického procesu“ (článok 5 ods. 1 smernice Infosoc)?

vii)	Môžu byť dočasné rozmnožovania považované za „integrálnu alebo podstatnú časť technologického procesu“, keď pozostávajú z manuálneho naskenovania celých novinových článkov a pri naskenovaní sú transformované z tlačeného média na digitálne médium?

viii)

Môžu byť dočasné rozmnožovania považované za „integrálnu alebo podstatnú časť technologického procesu“, keď pozostávajú z vytlačenej časti rozmnoženiny pozostávajúcej z jedného alebo viacerých výpisov z textov v rozsahu 11 slov?

ix)	Zahŕňa „oprávnené použitie“ (článok 5 ods. 1 smernice Infosoc) akúkoľvek formu použitia, ktorá nevyžaduje súhlas majiteľa autorského práva?

Zahŕňa „oprávnené použitie“ (článok 5 ods. 1 smernice Infosoc) naskenovanie celých novinových článkov, následné spracovanie rozmnoženiny, ako aj uloženie a akékoľvek vytlačenie časti rozmnoženiny pozostávajúcej z jedného alebo viacerých výpisov z textov v rozsahu 11 slov zo strany podniku na účely napísania výťahu z textu, aj keď majitelia práv nedali na tieto úkony svoj súhlas?

xi)	Aké kritériá sa majú zohľadniť pri posúdení skutočnosti, či dočasné rozmnožovania majú „samostatný ekonomický význam“ (článok 5 ods. 1 smernice Infosoc) pokiaľ sú splnené ostatné podmienky upravené v tomto ustanovení?

xii)	Môže sa hospodársky zisk používateľa dosiahnutý z dočasného rozmnožovania zohľadniť pri posúdení otázky, či tieto úkony majú „samostatný ekonomický význam“ (článok 5 ods. 1 smernice Infosoc)?

xiii)

Môže sa naskenovanie celých novinových článkov, následné spracovanie rozmnoženiny, ako aj uloženie a akékoľvek vytlačenie časti rozmnoženiny pozostávajúcej z jedného alebo viacerých výpisov z textov v rozsahu 11 slov zo strany podniku bez súhlasu majiteľov autorských práv považovať za „niektoré osobitné prípady, pri ktorých nedochádza ku konfliktu s bežným využívaním“ novinových článkov a „ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľa práv“ (článok 5 ods. 5)?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/29

Odvolanie podané 2. januára 2008: U. S. Steel Košice, s.r.o. proti uzneseniu Súdu prvého stupňa (tretia komora) z 1. októbra 2007 vo veci T-27/07, U.S. Steel Košice, s.r.o./Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-6/08 P)

(2008/C 64/42)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: U. S. Steel Košice, s.r.o. (v zastúpení: C. Thomas, solicitor, E. Vermulst, advocaat)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľa

—	zrušiť uznesenie Súdu prvého stupňa z 1. októbra 2007 vo veci T-27/07 U. S. Steel Košice, s.r.o./Komisia,

—	vrátiť vec na konanie pred Súdom prvého stupňa na rozhodnutie vo veci samej,

—	zaviazať Komisiu nahradiť trovy konania odvolateľa.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ uvádza, že odvolanie sa zakladá na právnych vadách, ktorých sa dopustil Súd prvého stupňa vo vzťahu k jeho výkladu zásad upravujúcich prípustnosť žalôb a výkladu smernice 2003/87 (1), ako aj skreslenie (nesprávne pochopenie) napadnutého rozhodnutia Súdom prvého stupňa.

1.	Súd prvého stupňa mylne opomenul uznať, že napadnuté rozhodnutie zamieta plán Slovenskej vlády udeliť odvolateľovi určité množstvo kvót.

2.	Súd prvého stupňa mylne opomenul uznať, že napadnuté rozhodnutie nevyhnutne viedlo a skutočne výslovne žiadalo obmedzenie kvót odvolateľa.

Súd prvého stupňa mylne opomenul uznať procesnú podobnosť napadnutého rozhodnutia s rozhodnutím o štátnej pomoci alebo rozhodnutím o kontrole zlučovania podnikov:

—	základné aspekty konania podľa článku 9 ods. 3 smernice 2003/87 sú podobné štátnej pomoci a kontrole zlučovania podnikov,

—	napadnuté rozhodnutie v skutočnosti robí kvóty odvolateľa predmetom posúdenia štátnej pomoci.

4.	Súd prvého stupňa nesprávne identifikoval „právomoc úvahy“ pri „vykonávaní“ napadnutého rozhodnutia.

V súhrne odvolateľ uvádza, že je napadnutým rozhodnutím, zamietajúcim formálny plán udelenia kvót emisií odvolateľovi, nevyhnutne obmedzujúcim kvóty, ktoré by odvolateľovi mali byť udelené a skutočne výslovne požadujúcim obmedzenie týchto kvót, priamo dotknutý.

(1) Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 2003, s. 32; Mim. vyd. 15/07, s. 631).

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/30

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kammarrätten i Stockholm (Švédsko) 21. januára 2008 – Migrationsverket/Edgar Petrosian, Nelli Petrosian, Svetlana Petrosian, David Petrosian, Maxime Petrosian

(Vec C-19/08)

(2008/C 64/43)

Jazyk konania: švédčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Kammarrätten i Stockholm

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Migrationsverket

Žalovaní: Edgar Petrosian, Nelli Petrosian, Svetlana Petrosian, David Petrosian, Maxime Petrosian

Prejudiciálna otázka

Má sa článok 20 ods. 1 písm. d) a článok 20 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 (Dublinské nariadenie) (1) vykladať v tom zmysle, že zodpovednosť za posúdenie žiadosti o azyl má členský štát, v ktorom bola podaná žiadosť, ak sa odovzdanie nevykoná v lehote šiestich mesiacov odo dňa prijatia dočasného rozhodnutia o odklade výkonu odovzdania a bez ohľadu na to, kedy sa prijme konečné rozhodnutie o tom, či sa odovzdanie uskutoční?

(1) Ú. v. EÚ L 50, 25.2.2003, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 109.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/31

Odvolanie podané 22. januára 2008: Sunplus Technology Co. Ltd proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) z 15. novembra 2007 vo veci T-38/04, Sunplus Technology Co. Ltd/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

(Vec C-21/08)

(2008/C 64/44)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Sunplus Technology Co. Ltd (v zastúpení: H. Eichmann, G. Barth, U. Blumenröder, C. Niklas-Falter, M. Kinkeldey, K. Brandt, A. Franke, U. Stephani, B. Allekotte, K. Lochner, B. Ertle, C. Neuhierl, S. Prückner, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Sun Microsystems, Inc.

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok napadnutý odvolaním,

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie,

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa pochybil pri uplatňovaní a výklade článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 (1) tým, že porovnal jednoduché časti dvoch ochranných známok a neposúdil ich celkový dojem na spotrebiteľa.

Podľa názoru odvolateľky Súd prvého stupňa skutkové skreslil okolnosti a dôkazy, keď skonštatoval, že rozlišovacia časť požadovanej ochrannej známky obsahuje zobrazenie skôr slnka ako symbolu „hviezdy“ a keď nezohľadnil písmeno „S“ pri porovnávaní celkového dojmu obchodných známok.

Odvolateľka tiež uvádza, že odôvodnenie Súdu prvého stupňa je rozporné v bode 39 rozsudku, keď sa v ňom konštatuje, že ďalšie zložky vytvárajú rozdiel medzi obchodnými známkami, ale neberie do úvahy tieto zložky pri porovnávaní ochranných známok z fonetického hľadiska.

Nakoniec odvolateľka uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil omylu, keď nevzal do úvahy predmetný druh tovarov a služieb a okolnosti, za ktorých boli označené pri určovaní pravdepodobnosti zámeny.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/33

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. januára 2008 – Strack/Komisia

(Vec T-85/04) (1)

(„Verejná služba - Úradníci - Hodnotenie - Hodnotenie služobného postupu - Hodnotené obdobie 2001/2002 - Správnosť hodnotiaceho konania“)

(2008/C 64/51)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Guido Strack (Wasserliesch, Nemecko) (v zastúpení: pôvodne J. Mosar, neskôr F. Gengler a P. Goergen, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: H. Krämer a A. Manville, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie hodnotenia za obdobie 2001/2002 v časti, v ktorej sa týka žalobcu, a rozhodnutia, ktorým sa prijíma hodnotenie služobného postupu žalobcu za toto hodnotené obdobie

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie, ktorým sa prijíma hodnotenie služobného postupu pána Guido Strack za hodnotené obdobie 2001/2002, sa zrušuje.

2.	Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 106, 30.4.2004.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/33

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. januára 2008 – Terezakis/Komisia

(Vec T-380/04) (1)

(„Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) č. 1049/2001 - Dokumenty týkajúce sa výstavby nového medzinárodného letiska Atén v Spate - Zamietnutie prístupu - Výnimka vzťahujúca sa na ochranu obchodných záujmov - Výnimka vzťahujúca sa na predmety audítorských činností - Čiastočný prístup“)

(2008/C 64/52)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Ioannis Terezakis (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: pôvodne L. Defalque, G. Xanthoulis, A. Tsamis, A. Georgiadis, E. Stefanakis, É. Koeune a G. Stylianakis, advokáti, neskôr G. Stylianakis, B. Keane, solicitor, a P. Koutsoukos, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: L. Flynn a P. Aalto, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie z 12. júla 2004, ktorým sa zmietol prístup žalobcu k niektorým dokumentom tykajúcim sa výstavby nového medzinárodného letiska Atén v Spate

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie Komisie z 12. júla 2004 sa zrušuje v tej časti, ktorou sa zamieta prístup k zmluve zo 14. júna 1996 podpísanej medzi Athens International Airport SA a konzorciom spoločností riadenej Hochtief AG.

2.	Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

3.	Pán Ioannis Terezakis znáša polovicu svojich trov konania.

4.	Komisia znáša svoje trovy konania, ako aj polovicu trov konania pána Terezakisa.

(1) Ú. v. EÚ C 300, 4.12.2004.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/34

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. januára 2008 – Strack/Komisia

(Vec T-394/04) (1)

(„Verejná služba - Úradníci - Povýšenie - Hodnotené obdobie 2003 - Pridelenie prednostných bodov - Zamietnutie povýšenia“)

(2008/C 64/53)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Guido Strack (Wasserliesch, Nemecko) (v zastúpení: pôvodne J. Mosar, neskôr F. Gengler a P. Goergen, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: G Berscheid a H. Krämer, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie konania o povýšení týkajúce sa žalobcu za hodnotené obdobie 2003, návrh na zrušenie pridelenia bodov uskutočneného v rámci tohto konania, ako aj na zrušenie z toho vyplývajúceho rozhodnutia žalobcu nepovýšiť

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie o pridelení počtu prednostných bodov pánovi Guido Strack za hodnotené obdobie 2003, ako aj rozhodnutie ho v tomto období nepovýšiť, sa zrušuje.

2.	Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 300, 4.12.2004.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/34

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. januára 2008 – Komisia/Environmental Management Consultants

(Vec T-46/05) (1)

(„Arbitrážna doložka - Vrátenie preddavkov - Úroky z omeškania - Rozsudok pre zmeškanie“)

(2008/C 64/54)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: D. Triantafyllou, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci N. Korogiannakis, advokát)

Žalovaný: Environmental Management Consultants (Nikózia, Cyprus)

Predmet veci

Žaloba podaná Komisiou podľa článku 238 ES na účely získania náhrady sumy 31 965,28 eur, ktorá boli zaplatená v rámci vykonania zmluvy IC18-CT98-0273, zvýšená o zákonné úroky

Výrok rozsudku

Environmental Management Consultants Ltd je povinný zaplatiť Komisii sumu 31 965,28 eur zvýšenú o úroky:

—	vo výške 9,26 % ročne od 1. do 31. augusta 2001,

—	vo výške 8,62 % ročne od 1. septembra do 31. decembra 2001,

—	vo výške 10,57 % ročne od 1. januára do 30. júna 2002,

—	vo výške 10,47 % ročne od 1. júla do 31. decembra 2002,

—	vo výške 9,97 % ročne od 1. januára do 30. júna 2003,

—	vo výške 9,22 % ročne do 1. júla do 31. decembra 2003,

—	vo výške 9,14 % ročne od 1. januára do 30. júna 2004,

—	vo výške 9,13 % ročne od 1. júla do 31. decembra 2004,

—	vo výške 9,21 % ročne od 1. januára do 31. januára 2005,

—	v zákonnej výške stanovenej podľa § 288 Bürgerliches Gesetzbuch (nemeckého občianskeho zákonníka), pričom táto sadzba nesmie prevyšovať 9,21 % ročne od 1. februára 2005 do úplného splatenia dlhu.

2.	Environmental Management Consultants je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 108, 6.5.2006.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/35

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. januára 2008 – Dorel Juvenile Group/ÚHVT (SAFETY 1ST)

(Vec T-88/06) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva SAFETY 1ST - Absolútny dôvod zamietnutia - Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti - Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94“)

(2008/C 64/55)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Dorel Juvenile Group, Inc. (Canton, Spojené Štáty) (v zastúpení: G. Simon, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: Ó. Mondéjar Ortuño, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 11. januára 2006 (vec R 616/2004-2) o prihláške slovnej ochrannej známky SAFETY 1ST ako ochrannej známky Spoločenstva

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Dorel Juvenile Group, Inc. je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 108, 6.5.2006.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/35

Uznesenie Súdu prvého stupňa z 31. januára 2008 – Federación de Cooperativas Agrarias de la Comunidad Valenciana/CPVO – Nador Cott Protection (Nadorcott)

(Vec T-95/06) (1)

(„Odrody rastlín - Odvolanie na odvolaciu komisiu Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín - Neprípustnosť - Nedostatok osobnej dotknutosti - Účinná súdna ochrana - Povinnosť odôvodnenia“)

(2008/C 64/56)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Federación de Cooperativas Agrarias de la Comunidad Valenciana (Valencia, Španielsko) (v zastúpení: S. Roig Girbes, R. Ortega Bueno a M. Delgado Echevarría, advokáti)

Žalovaný: Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) (v zastúpení: M. Ekvad, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci D. O'Keefe, solicitor, J. Rivas de Andrés a M. Canal Fontcuberta, advokáti)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom CPVO a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa: Nador Cott Protection SARL (Saint-Raphaël, Francúzsko) (v zastúpení: M. Fernández Mateos, S. González Malabia a M. Marín Bataller, advokáti)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu odvolacej komisie CPVO z 8. novembra 2005 (vec A 001/2005) týkajúcemu sa poskytnutia právnej ochrany rastlinných odrôd v rámci Spoločenstva pre odrodu mandarínky Nadorcott

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Federación de Cooperativas Agrarias de la Comunidad Valenciana je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 131, 3.6.2006.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/36

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. januára 2008 – Demp/ÚHVT – BAU HOW (BAU HOW)

(Vec T-106/06) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva BAU HOW - Skoršie obrazové ochranné známky BAUHAUS - Relatívny dôvod zamietnutia - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. a) a b) a článok 73 nariadenia (ES) č. 40/94“)

(2008/C 64/57)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Demp BV, predtým Demp Holding BV (Maastricht, Holandsko) (v zastúpení: R.-D. Härer, C. Schultze, J. Ossing a C. Weber, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: G. Schneider, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: BAU HOW GmbH (Hattersheim/Okriftel, Nemecko)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 31. januára 2006 (vec R 92/2004-4) o námietkovom konaní medzi Demp BV a BAU HOW GmbH

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Demp BV je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 143, 17.6.2006.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/36

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. januára 2008 – Japan Tobacco/ÚHVT – Torrefacção Camelo (CAMELO)

(Vec T-128/06) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva CAMELO - Skoršia národná obrazová ochranná známka CAMEL - Relatívny dôvod zamietnutia - Neexistencia nebezpečenstva nedôvodného profitovania z rozlišovacej spôsobilosti a dobrého mena skoršej ochrannej známky a neexistencia nebezpečenstva poškodenia skoršej ochrannej známky - Článok 8 ods. 5 nariadenia (ES) č. 40/94 - Neexistencia porušenia procesných predpisov o odvolaní - Článok 74 nariadenia č. 40/94“)

(2008/C 64/58)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Japan Tobacco, Inc. (Tokio, Japonsko) (v zastúpení: A. Ortiz López, S. Ferrandis Gonzáles a E. Ochoa Santamaría, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa: Torrefacção Camelo Lda (Campo Maior, Portugalsko) (v zastúpení: A. De Sampaio, I. Carvalho Franco a C. de Almeida Carvalho, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 22. februára 2006 (vec R 669/2003-2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Japan Tobacco, Inc. a Torrefacção Camelo Lda.

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Japan Tobacco, Inc. znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT).

3.	Torrefacção Camelo Lda znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 154, 1.7.2006.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/37

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. januára 2008 – Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada

(Vec T-206/07) (1)

(„Dumping - Dovoz žehliacich dosiek s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Ukrajine - Štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve - Právo na obranu - Článok 2 ods. 7 písm. c) a článok 20 ods. 5 nariadenia (ES) č. 384/96“)

(2008/C 64/59)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware Co. Ltd (Foshan, Čína) (v zastúpení: J.-F. Bellis, advokát, a G. Vallera, barrister)

Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: J.-P. Hix, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci pôvodne B. O'Connor, solicitor, a P. Vergano, advokát, neskôr B. O'Connor a E. McGovern, barrister)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: H. van Vliet a K. Talabér-Ricz, splnomocnení zástupcovia), Vale Mill (Rochdale) Ltd (Rochdale, Spojené kráľovstvo), Pirola SpA (Mapello, Taliansko), Colombo New Scal Spa (Rovagnate, Taliansko) (v zastúpení: G. Berrisch a G. Wolf, advokáti), a Talianska republika (v zastúpení: I. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci W. Ferrante, avvocato dello Stato)

Predmet veci

Návrh na zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 452/2007z 23. apríla 2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberanie dočasného cla uloženého na dovoz žehliacich dosiek s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 109, 2007, s. 12), v rozsahu, v akom ukladá antidumpingové clo na dovoz žehliacich dosiek vyrábaných žalobcom

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware Co. Ltd znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade, Vale Mill (Rochdale) Ltd, Pirola SpA a Colombo New Scal SpA.

3.	Komisia a Talianska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 170, 21.7.2007.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/37

Uznesenie Súdu prvého stupňa zo 7. januára 2008 – Marmara Import-Export/ÚHVT – Marmara Zeytin Tarim Satis (marmara)

(Vec T-403/03) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietka - Späťvzatie námietky - Zastavenie konania“)

(2008/C 64/60)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Marmara Import-Export GmbH (Düsseldorf, Nemecko) (v zastúpení: A. von Arnswaldt a G. Rother, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: J. Weberndorfer, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa: Marmara Zeytin Tarim Satis Kooperatifleri Birligi (Bursa, Turecko) (v zastúpení: A. Andorfer-Erhard, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 1. októbra 2003 (vec R 515/2002-1), ktoré sa týkalo námietkového konania medzi Marmara Import-Export GmbH a Marmara Zeytin Tarim Satis Kooperatifleri Birligi

Výrok rozsudku

1.	Konanie sa zastavuje.

2.	Žalobca a vedľajší účastník konania znášajú svoje vlastné trovy konania a každý z nich polovicu trov konania žalovaného.

(1) Ú. v. EÚ C 71, 20.3.2004.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/38

Uznesenie Súdu prvého stupňa z 20. decembra 2007 – Dascalu/Komisia

(Vec T-430/03) (1)

(„Verejná služba - Úradníci - Medzitýmny rozsudok - Zastavenie konania“)

(2008/C 64/61)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Iosif Dascalu (Kraainem, Belgicko) (v zastúpení: N. Lhoёst, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: pôvodne C. Berardis-Kayser a L. Lozano Palacios, neskôr C. Berardis-Kayser a H. Krämer, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Na jednej strane návrh na zrušenie rozhodnutí Komisie z 23. decembra 2002 a 14. apríla 2003, ktorými došlo k zmene zaradenia žalobcu do platovej triedy v rozsahu, v akom stanovujú jeho zaradenie do platového stupňa ku dňu jeho menovania do platovej triedy A6 prvého platového stupňa, v akom stanovujú deň začiatku ich finančných dosahov na 5. októbra 1995 a v akom neumožnili služobný postup žalobcu v platovej triede, a, v prípade potreby, návrh na zrušenie rozhodnutí, ktorými bola zamietnutá sťažnosť žalobcu, a na druhej strane návrh na náhradu škody údajne spôsobenej týmito rozhodnutiami

Výrok uznesenia

1.	V prejednávanej veci už nie je potrebné rozhodnúť.

2.	Komisia znáša všetky trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 47, 21.2.2004.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/38

Uznesenie Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2007 – Atlantic Container Line a i./Komisia

(Vec T-113/04) (1)

(„Vykonanie rozsudku Súdu prvého stupňa - Náhrada trov bankovej záruky vytvorenej na oddialenie platby pokuty uloženej Komisiou a neskôr zrušenej Súdom prvého stupňa - Žaloba o neplatnosť a žaloba o náhradu škody - Mimozmluvná zodpovednosť Spoločenstva - Neexistencia priamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním inštitúcie a uvádzanou škodou“)

(2008/C 64/62)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Atlantic Container Line AB (Göteborg, Švédsko), Transportación Marítima Mexicana SA de CV (Mexiko, Mexiko), Hanjin Shipping Co. Ltd (Soul, Južná Kórea), Hyundai Merchant Marine Co. Ltd (Soul), Mediterranean Shipping Co. SA (Ženeva, Švajčiarsko), Neptune Orient Lines Ltd (Singapúr, Singapúr), Orient Overseas Container Line (UK) Ltd (Suffolk, Spojené kráľovstvo), P & O Nedlloyd Container Line Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo) a Sea-Land Service, Inc. (Jacksonville, Florida, Spojené Štáty) (v zastúpení: pôvodne J. Pheasant, M. Levitt a K. Nicholson, neskôr M. Levitt a K. Nicholson, solicitors)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: P. Oliver, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Na jednej strane žaloba smerujúca k zrušeniu listu Komisie zo 6. januára 2004, ktorým bola odmietnutá náhrada trov bankovej záruky, vynaložených žalobcami v nadväznosti na pokuty určené rozhodnutím Komisie 1999/243/ES zo 16. septembra 1998 o konaní podľa článkov 85 a 86 Zmluvy ES [teraz články 81 ES a 82 ES] (Vec IV/35.134 – Trans-Atlantic Conference Agreement) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 95, 1999, s. 1), zrušené rozsudkom Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia (T-191/98 a T-212/98 až T-214/98, Zb. s. II-3275), a na druhej strane žaloba o náhradu škody smerujúca k získaniu náhrady týchto trov bankovej záruky

Výrok uznesenia

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Žalobcovia sú povinní nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 118, 30.4.2004.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/39

Uznesenie Súdu prvého stupňa z 8. januára 2008 – Komisia/Lior a i.

(Vec T-245/04) (1)

(„Arbitrážna doložka - Právomoc Súdu prvého stupňa - Žaloba smerujúca proti Európskemu zoskupeniu hospodárskych záujmov a proti jeho členom a bývalým členom - Čiastočný nedostatok právomoci“)

(2008/C 64/63)

Jazyky konania: francúzština a gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: pôvodne H. Støvlbæk, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Bra, advokát, neskôr H. Støvlbæk a M. Konstantinidis, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Wägenbaur, advokát)

Žalovaní: Lior GEIE (Brusel, Belgicko), Lior International NV (Hoeilaart, Belgicko), Deira SA (Hoeilaart), Eutec Srl (Forli, Taliansko), Mindshare Bvba (Sint-Martens-Latem, Belgicko), Società politecnica italiana ricerche e progetti Srl (Città di Castello, Taliansko), RPA SpA (Pérouse, Taliansko), Carmen eV (Straubing, Nemecko) (v zastúpení: V. Marien, advokát), University College Dublin – Energy Research Group (Dublin, Írsko) (v zastúpení: F. Herbert et L. Demeyere, advokáti), Beneport SA (Brusel), Europe Information Service SA (Brusel), Managium Sprl (Brusel) (v zastúpení: J.-P. Brusseleers, advokát) a Aris Hellas EPE (Kifissia, Grécko) (v zastúpení: K. Sakellariadis, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná podľa článku 238 ES, smerujúca k určeniu solidárnej zodpovednosti žalovaných za vrátenie preddavkov vyplatených Spoločenstvom pri výkone šiestich zmlúv uzavretých v rámci programu Thermie a zmluvy uzavretej v rámci programu Altener II

Výrok uznesenia

Žaloba sa zamieta ako neprípustná v rozsahu, v akom smeruje proti Deira SA, Eutec Srl, Mindshare BVBA, Società politecnica italiana ricerche e progetti Srl, RPA SpA, Carmen eV, University College Dublin – Energy Research Group, Beneport SA, Europe Information Service SA, Managium SPRL a Aris Hellas EPE.

Komisia znáša svoje vlastné trovy konania, ktoré jej vznikli v konaniach o žalobách podaných proti spoločnostiam Deira, Eutec, Mindshare, Società politecnica italiana ricerche e progetti, RPA, Carmen, University College Dublin – Energy Research Group, Beneport, Europe Information Service, Managium a Aris Hellas, ako aj trovy konania, ktoré vznikli spoločnostiam Deira, Eutec, Mindshare, Società politecnica italiana ricerche e progetti, RPA, Carmen, University College Dublin – Energy Research Group, Beneport, Europe Information Service, Managium.

3.	Aris Hellas znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 213, 6.9.2003 (predtým vec C-280/03).

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/39

Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa zo 7. januára 2008 – Pellegrini/Komisia

(Vec T-375/07 R)

(„Konanie o nariadení predbežného opatrenia - Mimozmluvná zodpovednosť Spoločenstva - Nečinnosť Komisie - Platba náhrady škody požadovanej vo veci samej vopred - Neexistencia fumus boni juris“)

(2008/C 64/64)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Rosario Maria Pellegrini (Janov, Taliansko) (v zastúpení: L. Sulfaro, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Predmet veci

Návrh na zaviazanie Komisie na predbežnú náhradu finančnej ujmy utrpenej žalobkyňou z dôvodu skutočnosti, že predmetná inštitúcia opomenula dbať o úplné uplatnenie a správny výklad ustanovení Spoločenstva upravujúcich činnosti finančných sprostredkovateľov

Výrok uznesenia

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania bude rozhodnuté neskôr.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/40

Žaloba podaná 16. novembra 2007 – DJEBEL/Komisia

(Vec T-422/07)

(2008/C 64/65)

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Žalobca: DJEBEL, SGPS, SA (Funchal, Portugalsko) (v zastúpení: M. Andrade Neves a S. Castro Caldeira)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Komisie z 10. mája 2007, uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 24. augusta 2007, o štátnej pomoci C 4/06 (ex N 180/05) – Portugalsko – Pomoc pre Djebel [oznámené pod číslom K(2007) 1959] (Ú. v. EÚ L 219, s. 30),

—

žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa určil, že:

—	žiadaná pomoc bola a je nevyhnutná pre uskutočnenie investičného projektu nadobudnutia kapitálu RASH a následne na nadobudnutie hotela Rio Atlàntico,

—	žiadosť o pomoc bola podaná ešte pred uskutočnením investície,

—	projekt Djebel je skutočne prvou skúsenosťou s internacionalizáciou v skupine Pestana,

—	vývoj tohto projektu nenarušil podmienky hospodárskej súťaže európskych podnikov, a to tak podnikov na území Spoločenstva ako ani podnikov pôsobiacich v zahraničí,

—	vývoj tohto projektu nepredstavuje pre skupinu Pestana žiadnu výhodu, ktorá by jej umožnila narušiť obchod medzi členskými štátmi

—	pomoc, o ktorú žiada Djebel, má tie isté črty ako pomoc, o ktorú žiadal Vila Galé a ktorú Komisia schválila v rozhodnutí z 15. októbra 2003,

—	určiť, že priznanie pomoci spoločnosti Djebel nie je za podmienok a na základe uvedených dôvodov nezlučiteľné so žiadnym ustanovením Zmluvy o ES ani žiadnym právnym predpisom, ktorý ju vykonáva,

—	nariadiť, aby rozhodnutie prijaté Komisiou 10. mája 2007 o pomoci pre Djebel bolo zmenené v tom zmysle, že toto rozhodnutie schváli priznanie tejto pomoci za podmienok navrhnutých spoločnosťou Djebel a portugalskými orgánmi.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Štátna pomoc, o ktorú žiada žalobca, nie je nezlučiteľná s relevantnými ustanoveniami Zmluvy ES.

Spoločnosť Djebel splnila zákonné podmienky na zaradenie svojej žiadosti do systému SIME a Komisia musí rešpektovať požiadavky pre prijatie žiadostí, ktoré sú stanovené v zákone Portugalskej republiky uplatniteľnom na tento prípad.

Relevantná portugalská právna úprava stanovovala, že žiadosti podané do 31. januára 2001 môžu obsahovať ako oprávnené náklady investičné výdavky vynaložené do 1. júla 1999.

Sporná štátna pomoc mala za cieľ stimulovať a podporiť internacionalizáciu skupiny Pestana a bolo o ňu požiadané pred začiatkom investície.

Žalobca nemôže byť poškodený preto, že príslušné orgány projekt neposúdili včas.

Pomoc žiadaná žalobkyňou sa nemôže posudzovať vo svetle súčasného hospodárskeho a finančného kontextu.

Bez spornej pomoci by žalobkyňa neuskutočnila investíciu zodpovedajúcu predmetnému projektu.

Prvú skúsenosť v oblasti internacionalizácie, ktorú podnikla skupina Pestana, prestavuje akvizícia, ktorú žalobkyňa uskutočnila v rámci tohto investičného projektu.

V roku 1999 skupina Pestana nedisponovala finančnými prostriedkami na to, aby samostatne realizovala investíciu v Brazílii.

Uskutočnenie tejto investície nemalo žiadny účinok na podmienky obchodu v EÚ.

Medzi akvizíciou, ktorú žalobkyňa uskutočnila v Brazílii, a expanziou skupiny Pestana v Portugalsku neexistuje žiadna súvislosť.

Investičný projekt predložený žalobkyňou a pomoc, ktorá jej bola priznaná, sú zlučiteľné s ustanoveniami Zmluvy ES, najmä s článkom 87 ES ods. 3 písm. c).

Pomoc, ktorá bola udelená žalobkyni, podporila rozvoj hospodárskej činnosti, a preto spadá pod výnimku stanovenú v článku 87 ods. 3 písm. c) ES.

Nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení Zmluvy o ES, alebo sekundárnej legislatívy, ani k žiadnemu narušeniu hospodárskej súťaže na spoločnom trhu.

Na základe zásady rovnosti zaobchádzania sa žalobkyňa nazdáva, že vzhľadom na to, že sporný investičný projekt obsahuje všetky črty projektu Vila Galé, ktorý bol predmetom rozhodnutia Komisie z 15. októbra 2003, rozhodnutie Komisie o štátnej pomoci C 4/2006 malo byť prijaté za tých istých podmienok ako toto druhé rozhodnutie.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/41

Žaloba podaná 20. decembra 2007 – Salej a Technologie Buczek/Komisia

(Vec T-465/07)

(2008/C 64/66)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobcovia: Emilian Salej, správca konkurznej podstaty Technologie Buczek SA (Sosnowiec, Poľsko) a Technologie Buczek SA (Sosnowiec, Poľsko) (v zastúpení: D. Szlachetko-Reiter, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcov

—	zrušiť článok 1, článok 3 ods. 1 a článok 3 ods. 3 rozhodnutia Komisie z 23. októbra 2007 o štátnej pomoci č. K 23/2006 (ex NN 35/2006), ktorú Poľsko poskytlo oceliarenskému koncernu Grupa Technologie Buczek,

—	zrušiť článok 4 a článok 5 rozhodnutia Komisie z 23. októbra 2007 o štátnej pomoci č. K 23/2006 (ex NN 35/2006), ktorú Poľsko poskytlo oceliarskemu koncernu Grupa Technologie Buczek v rozsahu, v ktorom sa týkajú vrátenia štátnej pomoci uvedenej v článku 1 rozhodnutia,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca na podporu svojej žaloby uvádza dôvody, ktoré sú totožné s dôvodmi uvádzanými vo veci Huta Buczek/Komisia, T-440/07 (1).

(1) Ú. v. EÚ C 22, 2008, s. 50.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/41

Žaloba podaná 19. decembra 2007 – Dow Agrosciences BV a i./Komisia

(Vec T-470/07)

(2008/C 64/67)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Dow Agrosciences BV (Rotterdam, Holandsko), Dow AgroSciences Ltd (Hitchin, Spojené kráľovstvo), Dow AgroSciences SAS (Mougins, Francúzsko), Dow AgroSciences Export SAS (Mougins, Francúzsko), Dow AgroSciences Italia Srl (Miláno, Taliansko), Dow AgroSciences Iberica SA (Madrid, Španielsko), Dow AgroSciences Vertriebsgesellschaft mbH (Neusiedl am See, Rakúsko), Dow AgroSciences LLC (Indianapolis, Spojené Štáty) (v zastúpení: K. Van Maldegem, C. Mereu, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcov

—	zrušiť rozhodnutie Komisie 2007/619/ES,

—	zaviazať žalovanú na náhradu všetkých trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobcovia sa domáhajú zrušenia rozhodnutia Komisie 2007/619/ES z 20. septembra 2007 o nezaradení 1,3-dichlórpropénu do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS (1) („smernica 91/414“) a odobratí povolení pre prípravky na ochranu rastlín obsahujúce túto látku.

Podľa žalobkyne je napadnuté rozhodnutie protiprávne z nasledujúcich dôvodov:

porušuje základné procesné požiadavky, pretože je založené na správe Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín („EFSA“), ktoré údajne porušuje článok 8 ods. 7 nariadenia Komisie 451/2000 (2); vzhľadom na to, že žalovaná porušila článok 8 ods. 8 vyššie uvedeného nariadenia a napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s platným legislatívnym postupom, došlo k porušeniu článku 5 ES, článku 7 ES a článku 5 rozhodnutia 1999/468 (3);

obsahuje zjavne nesprávne posúdenia, pretože rozhoduje o nezaradení 1,3-dichlórpropénu do prílohy I smernice Rady 91/414/EHS bez toho, aby bolo preukázané, že uvedená látka predstavuje neprijateľné riziko pre ľudské zdravie či životné prostredie a že nespĺňa požiadavky článku 5 ods. 1 a 2 smernice 91/414, pokiaľ ide o zaradenia do prílohy I;

c)	porušuje základné zásady práva Spoločenstva a najmä: i) zásadu právnej istoty a zásadu ochrany legitímnej dôvery; ii) zásadu proporcionality; iii) zásadu rovnosti zaobchádzania; iv) zásadu riadnej správy vecí verejných a v) práva žalobcov na obranu a právo žalobcov byť vypočutí;

d)	porušuje Zmluvu o ES a právne normy týkajúce sa jej výkladu a najmä: i) článok 13 smernice 91/414, ako aj ii) článok 95 ES a články 4 a 5 uvedenej smernice.

Žalobcovia tiež uplatňujú na základe článku 241 ES námietku nezákonnosti proti článku 20 nariadenia Komisie 1490/2002 (4), ktorý podľa ich tvrdení podstatným spôsobom zasiahol do ich legitímnej dôvery, pretože prostredníctvom zmeny nariadenia č. 451/2000 zaviedol povinnú účasť EFSA pri preskúmaní dotknutej látky.

(1) Smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, s. 1; Mim. vyd. 03/011, s. 332).

(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 451/2000 z 28. februára 2000, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre vykonanie druhej a tretej etapy pracovného programu podľa článku 8 (2) smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. ES L 55, s. 25; Mim. vyd. 03/028, s. 292).

(3) Rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, s. 23; Mim. vyd. 01/003, s. 124).

(4) Nariadenie Komisie (ES) č. 1490/2002 zo 14. augusta 2002 stanovujúce ďalšie podrobné pravidlá na vykonanie tretej etapy pracovného programu uvedeného v článku 8 ods. 2 smernice Rady 91/414/EHS, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 451/2000 (Ú. v. ES L 224, s. 23; Mim. vyd. 03/036, s. 524).

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/42

Odvolanie podané 21. decembra 2007: Komisia Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 10. októbra 2007 vo veci F-107/06, Berrisford/Komisia

(Vec T-473/07 P)

(2008/C 64/68)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: D. Martin a K. Herrmann, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Michael Berrisford (Brusel, Belgicko)

Návrhy odvolateľky

—

zrušiť rozsudok Súdu pre verejnú službu z 10. októbra 2007 vo veci F-107/06 v rozsahu, v akom po preskúmaní prvej časti druhého žalobného dôvodu založeného na nezohľadnení postavenia „dvojnásobného zostatku“ žalobcu v prvostupňovom konaní konštatuje, že menovací orgán nesprávne právne posúdil komparatívne skúmanie vhodnosti žalobcu v prvostupňovom konaní a v dôsledku toho došlo v prejednávanej veci k zjavnej chybe v posúdení,

—	vrátiť vec na konanie pred Súdom pre verejnú službu,

—	rozhodnutie o trovách konania vyhradiť na neskôr.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Týmto odvolaním Komisia navrhuje čiastočne zrušiť rozsudok z 10. októbra 2007 vyhlásený vo veci F-107/06, Berrisdorf/Komisia, ktorým Súd pre verejnú službu zrušil jej rozhodnutie nezahrnúť meno žalobcu na zoznam úradníkov povyšovaných v roku 2005 a v zostávajúcej časti žalobných návrhov žalobcu žalobu zamietol.

Komisia na podporu svojho odvolania uvádza dva odvolacie dôvody založené na nesprávnom právnom posúdení vykonanom zo strany Súdu pre verejnú službu v rámci napadnutého rozsudku.

Po prvé Komisia uvádza, že Súd pre verejnú službu porušil článok 45 ods. 1 služobného poriadku v rozsahu, v akom menovaciemu orgánu stanovil povinnosť zohľadniť, udelením dodatočných bodov pri skúmaní vhodnosti žalobcu, skutočnosť, že žalobca bol pri dvoch príležitostiach svojím generálnym riaditeľstvom navrhovaný v rámci takzvaného konania „v druhom postupe“.

Druhé nesprávne právne posúdenie, ktoré Komisia vytýka napadnutému rozsudku, spočíva v porušení článku 13 ods. 1 a ods. 3 písm. b) DGE-45 tým, že Súd pre verejnú službu neuznal, že situácia žalobcu v rokoch 2003 a 2004 bola konkludentne zohľadnená pri pridelení bodov zo strany menovacieho orgánu ako prvok jeho pracovných zásluh počas zotrvávania v jeho platovej triede.

Nakoniec Komisia uvádza odvolací dôvod založený na údajne protichodnom odôvodnení napadnutého rozsudku.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/43

Žaloba podaná 21. decembra 2007 – Deltalinqs a SVZ/Komisia

(Vec T-481/07)

(2008/C 64/72)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobcovia: Deltalinqs a SVZ, Havenondernemersvereniging Rotterdam (Rotterdam, Holandsko) (v zastúpení: M. Meulenbelt, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcov

—	zrušiť rozhodnutie Komisie,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobcovia napádajú rozhodnutie Komisie z 10. mája 2007 (Ú. v. EÚ C 227, s. 4) týkajúce sa flámskej schémy štátnej pomoci pre intermodálnu prepravu na vnútrozemských vodných cestách (štátna pomoc N 682/2006 – Belgicko). V napadnutom rozhodnutí Komisia považovala štátnu pomoc za zlučiteľnú so Zmluvou o ES a rozhodla sa nepodať námietky.

Žalobcovia svoju žalobu opierajú po prvé o porušenie zákazu diskriminácie uvedeného v nariadení Rady (EHS) č. 1107/70 zo 4. júna 1970 o poskytnutí pomoci pre železničnú, cestnú a vnútrozemskú vodnú dopravu (Ú. v. ES L 130, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 39), ako aj o porušenie článkov 12 ES a 73 ES. Žalobcovia poukazujú na to, že štátna pomoc pre preklad kontajnerov vo flámskych vnútrozemských prístavoch je poskytnutá vtedy, ak sa kontajnery dostanú do Európskej únie cez flámsky morský prístav alebo ju opúšťajú, nie však vtedy, ak ide o morský prístav v inom členskom štáte. Žalobcovia zastávajú názor, že to má za následok diskrimináciu z dôvodu štátnej príslušnosti.

Žalobcovia okrem toho tvrdia, že uvedená štátna pomoc narušuje hospodársku súťaž, pretože vedie k vážnemu znevýhodňovaniu všetkých prístavov v severozápadnej Európe, z ktorých sa uskutočňuje obchod s flámskym obchodným regiónom, a najmä prístavu Rotterdam.

Napokon žalobcovia vytýkajú porušenie povinnosti preskúmania a odôvodnenia. Tvrdia, že Komisia nepreskúmala možné dôsledky tejto schémy pre hospodársku súťaž a že navyše neuviedla vo svojom rozhodnutí žiadne dôvody, pre ktoré sa hospodárske preskúmanie neuskutočnilo.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/44

Žaloba podaná 20. decembra 2007 – Cabel Hall Citrus/ÚHVT – Casur (EGLÉFRUIT)

(Vec T-488/07)

(2008/C 64/73)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Cabel Hall Citrus Ltd (Grand Cayman, Kaimanské ostrovy) (v zastúpení: C. Rogers, barrister)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Casur S. Coop. Andaluza (Viator, Španielsko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 19. septembra 2007 vo veci R 293/2007-1,

—	nariadiť príslušnému výmazovému oddeleniu ÚHVT vyhlásiť neplatnosť zápisu ochrannej známky Spoločenstva č. 3 517 431 EGLÉFRUIT,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: slovná ochranná známky „EGLÉFRUIT“ pre výrobky a služby zaradené do tried 29, 30 a 31 – ochranná známka Spoločenstva č. 3 517 431.

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: Casur S. Coop. Andaluza.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Práva z ochrannej známky účastníka, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: národné slovné a obrazové ochranné známky a slovné a obrazové ochranné známky Spoločenstva „UGLI“ pre výrobky zaradené do tried 29, 31 a 32.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: zamietnutie návrhu na vyhlásenie neplatnosti.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady č. 40/94, pretože odvolací senát nesprávne uplatnil preskúmanie pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/44

Žaloba podaná 21. decembra 2007 – Insight Direct USA/ÚHVT – Net Insight (Insight)

(Vec T-489/07)

(2008/C 64/74)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Insight Direct USA, Inc. (Tempe, Spojené Štáty) (v zastúpení: M. Gilbert a M. Moore, solicitors)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Net Insight AB (Štokholm, Švédsko)

Návrhy žalobcu

—

zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu z 20. septembra 2007 vo veci R 1428/2006-2, zrušiť zamietnutie prihlášky pre všetky služby zaradené do tried 37 a 42 aj pre zamietnuté služby zaradené do triedy 35 a umožniť pokračovanie konania o zápise pokiaľ ide o všetky služby, pre ktoré bola prihláška uverejnená,

—	rozhodnúť, že Úrad a ďalší účastníci konania znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania žalobcu.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka: obrazová ochranná známka „Insight“ pre služby zaradené do tried 35, 36, 37 a 42 – prihláška č. 3 309 002.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Net Insight AB.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: slovná ochranná známka Spoločenstva a národná slovná ochranná známka „NET INSIGHT“ pre výrobky a služby zaradené do tried 9, 37 a 41.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: čiastočné vyhovenie námietke a čiastočné zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: podľa žalobcu odvolací senát nesprávne určil dominantné a rozlišujúce prvky skoršej ochrannej známky a nezohľadnil všetky relevantné faktory pri posudzovaní podobnosti príslušných výrobkov a služieb. Navyše odvolací senát nezohľadnil všetky relevantné faktory, pokiaľ ide o celkové posúdenie pri určení, či existuje pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/45

Žaloba podaná 21. decembra 2007 – Notartel/ÚHVT – SAT.1 SatellitenFernsehen (R.U.N.)

(Vec T-490/07)

(2008/C 64/75)

Jazyk žaloby: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Notartel SpA – società informatica del Notariato (Rím, Taliansko) (v zastúpení: M. Bosshard a M. Balestriero, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: SAT.1 SatellitenFernsehen GmbH (Berlín, Nemecko)

Návrhy žalobcu

—	v prvom rade čiastočne zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 22. októbra 2007 vo veci R 1267/2006-4 v rozsahu, v akom vyhovuje námietke,

—	subsidiárne čiastočne zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 22. októbra 2007 vo veci R 1267/2006-4 v rozsahu, v akom vyhovuje námietke vo vzťahu k požadovanej ochrannej známke zaradenej do triedy 38,

—	v každom prípade zamietnuť všetky prípadné budúce protichodné žiadosti alebo prihlášky a na tento účel potvrdiť rozhodnutie v častiach, ktoré v tomto konaní neboli napadnuté,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka: slovná ochranná známka „R.U.N.“ (prihláška ochrannej známky Spoločenstva č. 1 069 863 pre služby v triedach 35, 38 a 42, pokiaľ sú v tomto konaní relevantné).

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: SAT.1 – SatellitenFernsehen GmbH.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: národná slovná ochranná známka a slovná ochranná známka Spoločenstva „ran“ pre tovary a služby v triedach 9, 35, 38, 41 a 42.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky

Rozhodnutie odvolacieho senátu: námietke sa čiastočne vyhovuje vo vzťahu k službám v triedach 38 a 42.

Dôvody žaloby: napadnuté rozhodnutie obsahuje logický rozpor, ktorý spočíva v tom, že pri posudzovaní podobnosti znakov a tovarov/služieb na účely určenia, či je daný dôvod zamietnutia v zmysle článku 73 ods. 1 nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva, bola uvedená séria správnych záväzných právnych zásad, avšak pri následnom posúdení konkrétneho skutkového stavu sa uplatnili iné kritériá. Tento logický rozpor tak vedie ako k nesprávnemu právnemu posúdeniu, ktoré spočíva v tom, že sú uvedené iné právne zásady ako tie (správne), ktoré boli uvedené v úvodných poznámkach k rozhodnutiu, tak aj k rozpornému a nedostatočnému odôvodneniu.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/46

Žaloba podaná 27. decembra 2007 – CB/Komisia

(Vec T-491/07)

(2008/C 64/76)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Groupement des Cartes Bancaires (CB) GIE (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: A. Georges, J. Ruiz Calzado, É. Barbier de La Serre, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou žalobca navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie K(2007) 5060 v konečnom znení zo 17. októbra 2007, ktorým sa upravuje konanie podľa článku 81 ES (vec COMP/D1/38606 – GROUPEMENT DES CARTES BANCAIRES „CB“), týkajúceho sa tarifných opatrení pristúpenia ku Groupement uplatniteľných na nových členov, ako aj mechanizmu nazvaného „prebudenie spiacich“ uplatniteľného na členov Groupement, ktorí po svojom pristúpení nerozvinuli v oblasti bankových kariet významnú činnosť.

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobca šesť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 81 ES a zásady rovnosti zaobchádzania, ako aj nedostatku odôvodnenia z dôvodu údajných vád v metóde analýzy opatrení a trhov uplatnenej Komisiou v rozsahu, v akom nezohľadnila celkový prehľad, všetky relevantné údaje a ani konkrétny rámec, v ktorom boli prijaté a v ktorom prejavujú svoje účinky.

Po druhé žalobca uplatňuje žalobný dôvod založený na porušení článku 81 ods. 1 ES, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, skutkových omylov a nesprávneho posúdenia, ktorých sa Komisia dopustila pri skúmaní predmetu opatrení, ktoré jej boli oznámené. Domnieva sa, že Komisia nedodržala povinnosť preskúmať predmet rozhodnutia združenia podnikov a nepreukázala, že tento predmet je protisúťažný.

Tretím žalobným dôvodom žalobca uplatňuje, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 81 ods. 1 ES takisto z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, skutkových omylov a nesprávneho posúdenia, ktorých sa Komisia dopustila pri preskúmaní účinkov opatrení, ktoré jej boli oznámené.

Subsidiárne žalobca tvrdí, že Komisia porušila článok 81 ods. 3 ES pri preskúmaní uplatniteľnosti štyroch podmienok potrebných na uplatnenie výnimky.

Piaty žalobný dôvod uvádzaný žalobcom je založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných, ktoré vyplýva z údajných opomenutí, rozporov a skreslení niektorých z jeho tvrdení v napadnutom rozhodnutí.

Posledný žalobný dôvod je založený na porušení zásad proporcionality a právnej istoty.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/47

Odvolanie podané 28. decembra 2007: Carlos Sanchez Ferriz a i. proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu zo 17. októbra 2007 vo veci F-115/06, Sanchez Ferriz a i./Komisia

(Vec T-492/07 P)

(2008/C 64/77)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolatelia: Carlos Sanchez Ferriz (Brusel, Belgicko), Isabelle Chantraine (Brusel, Belgicko), José De Viana Costa Ribeiro (Meise, Belgicko), Brigitte Housiaux (Ramillies, Belgicko), Chantal Vellemans (Brusel, Belgicko), Sylvie Schaack (Remich, Luxemburské veľkovojvodstvo), Andrea Losito (Sandweiler, Luxemburské veľkovojvodstvo), Alain Hertert (Scheidgen, Luxemburské veľkovojvodstvo), Marie-Josée Gaspar-Lis (Luxemburg, Luxemburské veľkovojvodstvo), Otilia Ferreira-Nielsen (Gostingen, Luxemburské veľkovojvodstvo) (v zastúpení: F. Frabetti, advokát)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľov

—	zrušiť uznesenie Súdu pre verejnú službu zo 17. októbra 2007 vo veci F-115/06,

—	vyhovieť návrhom žalobcov v prvostupňovom konaní a vyhlásiť žalobu vo veci F-115/06 za prípustnú a dôvodnú,

—	subsidiárne vrátiť vec na konanie pred Súdom pre verejnú službu,

—	rozhodnúť o trovách konania a zaviazať Komisiu na ich úhradu.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolatelia vo svojom odvolaní navrhujú zrušenie uznesenia Súdu pre verejnú službu, ktorým bola ako neprípustná zamietnutá ich žaloba, ktorej hlavným predmetom bolo zrušenie zoznamu úradníkov povyšovaných za hodnotiace obdobie roku 2005, v rozsahu, v akom tento zoznam nezahŕňa mená žalobcov, a subsidiárne zrušenie rozhodnutí o pridelení prioritných bodov, ktoré sa ich v uvedenom hodnotiacom období týkajú.

Na podporu svojho odvolania odvolatelia uvádzajú, že na rozdiel od toho, čo bolo uvedené v napadnutom uznesení, všeobecné vykonávacie ustanovenia z 26. apríla 2002, ktorých nezákonnosť bola namietaná v prvostupňovom konaní, majú priamy právny vzťah s týmto konaním.

Okrem toho odvolatelia uvádzajú, že Súd pre verejnú službu sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď žalobný dôvod založený na porušení všeobecných vykonávacích ustanovení 45 z 23. decembra 2004 vyhlásil za neprípustný z dôvodu jeho oneskoreného uvedenia v štádiu repliky. Odvolatelia uvádzajú, že tento žalobný dôvod bol uvedený v sťažnosti, ako aj v žalobe a replika obsahuje iba jeho rozšírenie.

Nakoniec navrhovatelia uvádzajú, že v rozpore s tým, čo konštatoval Súd pre verejnú službu, boli konkrétne a individuálne dotknutí porušením článku 6 prvého odseku a porušením článku 10 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku a že ich právny záujem na podaní žaloby bol teda zjavný.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/47

Žaloba podaná 28. decembra 2007 – Taliansko/Komisia

(Vec T-494/07)

(2008/C 64/78)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: P. Gentili, avvocato dello Stato)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť oznámenie Európskej komisie č. 011140 z 18. októbra 2007 Generálneho riaditeľstva regionálnej politiky – Programy a projekty na Cypre, v Grécku, Maďarsku, Taliansku, na Malte a v Holandsku, ktorého predmetom sú náhrady Komisiou inej ako požadovanej sumy. Sp. zn. DOCUP Toscana Ob. 2 (č. CCI 2000 IT 16 2DO 001),

—

zrušiť oznámenie Európskej komisie č. 011538 z 29. októbra 2007, Generálneho riaditeľstva regionálnej politiky – Programy a projekty na Cypre, v Grécku, Maďarsku, Taliansku, na Malte a v Holandsku – ktorého predmetom sú náhrady Komisiou inej ako požadovanej sumy. Sp. zn. Regionálny operačný program „Campanie“ 2000-2006 (č. CCI 1999 IT 16 1PO 007),

—

zrušiť oznámenie Európskej komisie č. 011869 z 8. novembra 2007, Generálneho riaditeľstva regionálnej politiky – Programy a projekty na Cypre, v Grécku, Maďarsku, Taliansku, na Malte a v Holandsku – ktorého predmetom sú náhrady Komisiou inej ako požadovanej sumy. Sp. zn. DOCUP Piemonte 2000-2006 (č. CCI 2000 IT 16 2DO 007),

—

zrušiť oznámenie Európskej komisie č. 011871 z 8. novembra 2007, Generálneho riaditeľstva regionálnej politiky – Programy a projekty na Cypre, v Grécku, Maďarsku, Taliansku, na Malte a v Holandsku – ktorého predmetom sú náhrady Komisiou inej ako požadovanej sumy. Sp. zn. DOCUP Ob. 2 „Lazio“ 2000-2006 (č. CCI 2000 IT 16 2DO 009),

—

zrušiť oznámenie Európskej komisie č. 012137 z 15. novembra 2007, Generálneho riaditeľstva regionálnej politiky – Programy a projekty na Cypre, v Grécku, Maďarsku, Taliansku, na Malte a v Holandsku – ktorého predmetom je potvrdenie a vyhlásenie predbežných výdavkov, ako aj žiadosť o náhradu výdavkov. Sp. zn. DOCUP Veneto Ob. 2 2000-2006 (č. CCI 2000 IT 16 2DO 005),

—

zrušiť oznámenie Európskej komisie č. 012139 z 15. novembra 2007, Generálneho riaditeľstva regionálnej politiky – Programy a projekty na Cypre, v Grécku, Maďarsku, Taliansku, na Malte a v Holandsku – ktorého predmetom sú náhrady Komisiou inej ako požadovanej sumy. Sp. zn. Regionálny operačný program „Campania“ 2000-2006 (č. CCI 1999 IT 16 1PO 007),

—

zrušiť oznámenie Európskej komisie č. 012212, zo 16. novembra 2007, Generálneho riaditeľstva regionálnej politiky – Programy a projekty na Cypre, v Grécku, Maďarsku, Taliansku, na Malte a v Holandsku – ktorého predmetom sú náhrady Komisiou inej ako požadovanej sumy. Sp. zn. PON Rozvoj miestnych podnikov 2000-2006 (č. CCI 1999 IT 16 1PO 002),

—

zrušiť oznámenie Európskej komisie č. 012567, z 26. novembra 2007, Generálneho riaditeľstva regionálnej politiky – Programy a projekty na Cypre, v Grécku, Maďarsku, Taliansku, na Malte a v Holandsku – ktorého predmetom sú náhrady Komisiou inej ako požadovanej sumy. Sp. zn. Regionálny operačný program „Sardínia“ 2000-2006 (č. CCI 1999 IT 16 1PO 010),

—	zrušiť tiež všetky súvisiace a predchádzajúce akty a zaviazať Komisiu Európskych spoločenstiev na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Dôvody a hlavné tvrdenia sú zhodné s tými, ktoré sú uvedené vo veci T-345/04, Talianska republika/Komisia (1).

(1) Ú. v. EÚ C 262, 23.10.2004, s. 55.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/48

Žaloba podaná 20. decembra 2007 – Productos Asfálticos/Komisia

(Vec T-495/07)

(2008/C 64/79)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Productos Asfálticos (Proas), SA (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: C. Fernandez Vicién,. P. Carmona Botana a A. Pereda Miquel, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie Komisie,

—	subsidiárne znížiť pokutu uloženú Productos Asfálticos a

—	zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žaloba smeruje proti rozhodnutiu Komisie K(2007) 4441 v konečnom znení z 3. októbra 2007 vo veci COMP/38710 – Bitúmen Španielsko. V napadnutom rozhodnutí Komisia určila, že žalobkyňa spolu s inými podnikmi porušila článok 81 ES tým, že sa počas určitého obdobia zúčastňovala na sérii dohôd a zosúladených postupov v obchode s penetračným bitúmenom, ktoré spočívali v dohodách o rozdelení trhu a cenovej koordinácii. Za tieto porušenia Komisia uložila žalobkyni pokutu, za ktorú zodpovedá spoločne a nerozdielne s inými podnikmi.

Na podporu svojich návrhov Komisia po prvé uvádza nesprávne posúdenie skutkového stavu zo strany Komisie. V tejto súvislosti sa žalobkyňa domnieva, že Komisia nesprávne posúdila závažnosť porušenia a postavenie žalobkyne v karteli, najmä pokiaľ ide o jej špecifickú váhu na trhu a jej vnímanie ako jedného z vodcov kartelu.

Po druhé žalobkyňa vytýka Komisii porušenie platného práva. Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že je v ňom nesprávne aplikované oznámenie o spolupráci z roku 2002 (1), ďalej porušuje zásadu riadnej správy vecí verejných tým, že sa konanie neuskutočnilo v primeranej lehote, a určuje pokutu vo výške, ktoré presahuje hornú hranicu stanovenú v nariadení (ES) č. 1/2003 (2), čím porušuje zásadu proporcionality.

Okrem toho sa žalobkyňa domnieva, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia.

(1) Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES]a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/49

Žaloba podaná 18. decembra 2007 – Repsol YPF Lubricantes y especialidades a i./Komisia

(Vec T-496/07)

(2008/C 64/80)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobcovia: Repsol YPF Lubricantes y especialidades, SA (Madrid, Španielsko), Repsol Petróleo, SA (Madrid, Španielsko), Repsol YPF, SA (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: L. Ortiz Blanco, J. Buendía Sierra a M. Muñoz de Juan, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcov

—

zrušiť rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka:

—	konštatovania spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti spoločnosti Repsol Petróleo, S.A. za protiprávne konanie,

—	konštatovania spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti a subsidiárnej zodpovednosti spoločnosti Repsol YPF, S.A.,

—	určenia základnej sumy spôsobom, ktorý je v rozpore so zásadou proporcionality, pretože sa nezohľadnil obmedzený geografický dosah a ekonomická hodnota dotknutého trhu, ani existencia účinkov na trh (prípadne minimálny účinok),

—	nesprávneho uplatnenia oznámenia o zhovievavosti, najmä čo sa týka percentuálneho zníženia pokuty, ktoré bolo priznané spoločnosti Repsol, a

—	uplatnenia priťažujúcej okolnosti za vedúcu úlohu,

—	na základe uvedených dôvodov náležite znížiť výšku pokuty uloženej spoločnosti Repsol,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žaloba smeruje proti rozhodnutiu Komisie K(2007) 4441 v konečnom znení z 3. októbra 2007 vo veci COMP/38710 – Bitúmen Španielsko. Komisia v napadnutom rozhodnutí určila, že žalobcovia spolu s ďalšími podnikmi porušili článok 81 ES tým, že sa počas určitého obdobia zúčastňovali na sérii dohôd a zosúladených postupov na trhu penetračného bitúmenu, ktoré spočívali v dohodách o rozdelení trhu a cenovej koordinácii. Za tieto porušenia Komisia uložila žalobcom pokutu, za ktorú sú spoločne a nerozdielne zodpovední.

Na podporu svojich návrhov žalobcovia v prvom rade uvádzajú nesprávne posúdenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie spočívajúce v nesprávnom konštatovaní zodpovednosti materskej spoločnosti Repsol YPF Lubricantes y especialidades, S.A. V tomto kontexte žalobcovia usudzujú, že konštatovanie subsidiárnej zodpovednosti je v rozpore s judikatúrou Spoločenstva.

Po druhé žalobcovia uvádzajú, že Komisia porušila zásadu proporcionality pri výpočte základnej sumy.

Po tretie žalobcovia uvádzajú zjavné nesprávne posúdenie, alebo subsidiárne porušenie všeobecných právnych zásad legitímnej dôvery, proporcionality a rovnosti zaobchádzania, pri stanovení percentuálneho zníženia pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 (1).

Na záver sa žalobcovia nazdávajú, že Komisia sa dopustila zjavného nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o konštatovanie priťažujúcej okolnosti spočívajúcej vo vedúcej úlohe v karteli spoločne s iným podnikom.

(1) Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155).

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/50

Žaloba podaná 20. decembra 2007 – Compañía Española de Petróleos/Komisia

(Vec T-497/07)

(2008/C 64/81)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Compañía Española de Petróleos (Cepsa), SA (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: P. Pérez-Llorca Zamora, O. Armengol i Gasull a A. Pascual Morcillo, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť články 1 až 4 rozhodnutia Komisie v rozsahu, v akom sa v nich určuje, že Compañía Española de Petróleos, SA, porušila článok 81 ES, ukladá sa jej pokuta, nariaďuje sa jej okamžite ukončiť protiprávne správanie a označuje sa ako adresát rozhodnutia,

—	subsidiárne znížiť výšku pokuty, ktorá bola uložená Compañía Española de Petróleos (Cepsa), SA, a

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojich návrhov žalobkyňa uvádza predovšetkým nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že sa jej na základe judikatúry o „hospodárskej jednotke“ pripisuje porušenie spáchané iným podnikom. Okrem toho sa žalobkyňa domnieva, že Komisia zjavne nesprávne posúdila skutkové okolnosti, keď zamietla ňou predložené dôkazné prostriedky preukazujúce nezávislosť podniku, ktorý sa dopustil porušenia, ako aj vtedy, keď usúdila, že existuje viacero faktorov nasvedčujúcich tomu, že daný podnik nie je nezávislý. V tejto súvislosti sa žalobkyňa tiež domnieva, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia tým, že bezdôvodne odmietla argumenty žalobkyne týkajúce sa nezávislosti podniku, ktorý sa dopustil porušenia.

Subsidiárne, pokiaľ ide o výšku pokuty, žalobkyňa Komisii vytýka porušenie zásady riadnej správy vecí verejných a práva žalobkyne na riadny proces bez zbytočných prieťahov tým, že vzhľadom na dostupné informácie neprijala oznámenie o výhradách v primeranej lehote, ďalej porušenie zásady proporcionality a zjavné nesprávne posúdenie, keď Komisia nezohľadnila skutočnosť, že žalobkyňa už zaviedla program na uvedenie správania do súladu s právom.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/50

Žaloba podaná 27. decembra 2007 – Bulharská republika/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec T-499/07)

(2008/C 64/82)

Jazyk konania: bulharčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Bulharská republika (v zastúpení: Anani Ananiev, Daniela Drambozova a Elina Petranova)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—

na základe článku 230 ES zrušiť v celom rozsahu rozhodnutie Komisie K(2007) 5255 v konečnom znení z 26. októbra 2007, ktoré sa týka národného alokačného plánu prideľovania emisných kvót skleníkových plynov na roky 2008 až 2012 oznámeného Bulharskom v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES,

subsidiárne,

—

na základe článku 230 ES zrušiť rozhodnutie Komisie K(2007) 5255 v konečnom znení z 26. októbra 2007, ktoré sa týka národného alokačného plánu prideľovania emisných kvót skleníkových plynov na roky 2008 až 2012 oznámeného Bulharskom v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES v časti, v ktorej sa stanovuje celkové množstvo pridelených kvót,

—	zaviazať Komisiu Európskych spoločenstiev na náhradu trov konania, ktoré vzniknú Bulharskej republike.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa uvádza, že napadnuté rozhodnutie Komisie K(2007) 5255 v konečnom znení z 26. októbra 2007, ktoré sa týka národného alokačného plánu (ďalej len „NAP“) prideľovania emisných kvót skleníkových plynov na roky 2008 až 2012, sa má v celom rozsahu alebo čiastočne zrušiť z týchto dôvodov:

Závažná procesná chyba

Komisia zamietla bulharský NAP bez toho, aby dostatočne odôvodnila svoje závery, že NAP nespĺňa kritériá 1, 2, 3 a 10 prílohy III smernice 2003/87/ES (1), a tým porušila článok 253 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Komisia prijala napadnuté rozhodnutie po uplynutí lehoty stanovenej v článku 9 ods. 3 smernice 2003/87/ES.

Pred prijatím rozhodnutia Komisia neumožnila Bulharsku vzniesť námietky v súvislosti s faktom, že NAP sa posudzuje podľa najnovšej verzie modelu PRIMES, a tým porušila právo byť vypočutý.

Porušenie Zmluvy ES alebo ustanovení prijatých na jej vykonanie

Podľa článku 9 ods. 1 a 3, ako aj článku 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES by mali byť výlučne členské štáty príslušné na stanovenie celkového množstva kvót. Komisia kontroluje uplatnenie kritérií prílohy III smernice, nie je však oprávnená stanoviť celkové množstvo kvót bez toho, aby sa zohľadnil NAP vypracovaný členskými štátmi. Komisia prekročila svoje právomoci zverené smernicou tým, že namiesto metodológie uplatňovanej Bulharskom, ktorá je v súlade s kritériami prílohy III, použila metodológiu, ktorá nie je vhodná na posúdenie bulharského hospodárstva a porušuje niektoré kritériá.

Komisia posudzovala bulharský NAP podľa najnovšej verzie modelu PRIMES, ktorý poskytla Bulharsku až po prijatí napadnutého rozhodnutia. Ďalej Komisia porušila zásadu lojálnej spolupráce.

V rámci posudzovania NAP podľa modelu PRIMES Komisia dostatočne nepreskúmala bulharský NAP s ohľadom na ciele smernice 2003/87/ES. Tým, že posudzovala bulharský NAP podľa modelu PRIMES, dospela Komisia k nesprávnemu záveru, že plán je v rozpore s kritériami 1, 2 a 3 prílohy III smernice. Zamietnutie plánu a zníženie celkového množstva pridelených kvót o 37 % viedlo k tomu, že s bulharským prevádzkovateľom zariadenia nie je zaobchádzané rovnako ako s ostatnými prevádzkovateľmi v obchodnom systéme. Týmto spôsobom Komisia porušila zásadu proporcionality a zásadu rovnosti zaobchádzania.

Vzhľadom na rozsudok Súdu prvého stupňa vo veci T-374/04 porušila Komisia zásadu legitímnej dôvery a zásadu právnej istoty, lebo v rámci posudzovania bulharského NAP neuplatnila v celom rozsahu právne predpisy prijaté v súvislosti so smernicou 2003/87/ES. Zásada legitímnej dôvery bola porušená, lebo bulharský NAP sa posudzoval podľa najnovšej verzie modelu PRIMES, ktorý bol Bulharsku poskytnutý až po prijatí napadnutého rozhodnutia.

Zásada právnej istoty bola porušená z toho dôvodu, že Komisia v rámci posudzovania bulharského NAP uplatnila vlastný dokument.

Zásada riadnej správy vecí verejných bol porušená z toho dôvodu, že Komisia v rámci posudzovania bulharského NAP vzhľadom na jeho zlučiteľnosť s kritériami 1, 2 a 3 prílohy III smernice 2003/87/ES nepreskúmala pozorne a objektívne všetky relevantné hospodárske a ekologické faktory.

Komisia v rámci posudzovania bulharského NAP nesprávne uplatnila právne akty, ktoré prijala v súvislosti so smernicou 2003/87/ES a ktoré ju zaväzujú, a tým porušila kritériá 1, 2, 3, 4, 6 a 10 prílohy III smernice 2003/87/ES.

(1) Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. ES L 275, 25.10.2003, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631).

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/51

Žaloba podaná 27. decembra 2007 – Bulharská republika/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec T-500/07)

(2008/C 64/83)

Jazyk konania: bulharčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Bulharská republika (v zastúpení: Anani Ananiev, Daniela Drambozova a Elina Petranova)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—

na základe článku 230 ES zrušiť v celom rozsahu rozhodnutie Komisie K(2007) 5256 v konečnom znení z 26. októbra 2007, ktoré sa týka národného alokačného plánu prideľovania emisných kvót skleníkových plynov na rok 2007 oznámeného Bulharskom v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES,

subsidiárne,

—

na základe článku 230 ES zrušiť rozhodnutie Komisie K(2007) 5256 v konečnom znení z 26. októbra 2007, ktoré sa týka národného alokačného plánu prideľovania emisných kvót skleníkových plynov na rok 2007 oznámeného Bulharskom v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES v časti, v ktorej sa stanovuje celkové množstvo pridelených kvót,

—	zaviazať Komisiu Európskych spoločenstiev na náhradu trov konania, ktoré vzniknú Bulharskej republike.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa uvádza, že napadnuté rozhodnutie Komisie K(2007) 5256 v konečnom znení z 26. októbra 2007, ktoré sa týka národného alokačného plánu (ďalej len „NAP“) prideľovania emisných kvót skleníkových plynov na rok 2007, sa má v celom rozsahu alebo čiastočne zrušiť z týchto dôvodov:

Závažná procesná chyba

Komisia prijala napadnuté rozhodnutie po uplynutí lehoty stanovenej v článku 9 ods. 3 smernice 2003/87/ES.

Porušenie Zmluvy ES alebo ustanovení prijatých na jej vykonanie

Komisia posudzovala bulharský NAP podľa najnovšej verzie modelu PRIMES, ktorý poskytla Bulharsku až po prijatí napadnutého rozhodnutia. Ďalej Komisia porušila zásadu lojálnej spolupráce.

V rámci posudzovania NAP podľa modelu PRIMES Komisia dostatočne nepreskúmala bulharský NAP s ohľadom na ciele smernice 2003/87/ES. Tým, že posudzovala bulharský NAP podľa modelu PRIMES, dospela Komisia k nesprávnemu záveru, že plán je v rozpore s kritériami 1, 2 a 3 prílohy III smernice. Zamietnutie plánu a zníženie celkového množstva pridelených kvót o 20 % viedlo k tomu, že s bulharským prevádzkovateľom zariadenia nie je zaobchádzané rovnako ako s ostatnými prevádzkovateľmi v obchodnom systéme. Týmto spôsobom Komisia porušila zásadu proporcionality a zásadu rovnosti zaobchádzania.

Zásada právnej istoty bola porušená z toho dôvodu, že Komisia v rámci posudzovania bulharského NAP uplatnila vlastný dokument.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/53

Žaloba podaná 24. decembra 2007 – RS Arbeitsschutz/ÚHVT – RS Components (RS)

(Vec T-501/07)

(2008/C 64/84)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: R. S. Arbeitsschutz Bedarfshandesgesellschaft mbH (Kaltenkirchen, Nemecko) (v zastúpení: M. Ivens, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: RS Components Ltd (Corby, Spojené kráľovstvo)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu vo veci R 531/2007–2 zo 16. októbra 2007, ktoré bolo žalobcovi oznámené 26. októbra 2007, a rozhodnutie námietkového oddelenia z 13. februára 2007, ktorým bolo rozhodnuté o námietke č. B 902 660.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka: obrazová ochranná známka Spoločenstva zložená zo znaku štylizovanej rukavice alebo ruky a tučných veľkých písmen „RS“ pre výrobky zaradené do tried 9, 17 a 25 – prihláška č. 4 113 981.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: RS Components Ltd.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: obrazová ochranná známka Spoločenstva „RS“ pre výrobky zaradené do tried 9, 17 a 25.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke v plnom rozsahu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 40/94.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/53

Žaloba podaná 8. januára 2008 – Buczek Automotive/Komisia

(Vec T-1/08)

(2008/C 64/85)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Buczek Automotive sp. z o.o. (Sosnowiec, Poľsko) (v zastúpení: T. Gackowski, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť článok 1, ako aj článok 3 rozhodnutia Komisie z 23. októbra 2007 o štátnej pomoci č. C 23/2006 (ex NN 35/2006), ktorú Poľská republika poskytla producentovi ocele Grupa Technologie Buczek,

—

subsidiárne, zrušiť článok 1, ako aj článok 3 rozhodnutia Komisie z 23. októbra 2007 o štátnej pomoci č. C 23/2006 (ex NN 35/2006), ktorú Poľská republika poskytla producentovi ocele Grupa Technologie Buczek v rozsahu, v ktorom Komisia nariaďuje vrátenie sumy vo výške 7 183 528 PLN od spoločnosti Buczek Automotive sp. z o.o.,

—	zrušiť článok 4 a článok 5 rozhodnutia Komisie z 23. októbra 2007 o štátnej pomoci č. C 23/2006 (ex NN 35/2006), ktorú Poľská republika poskytla producentovi ocele Grupa Technologie Buczek v rozsahu, v ktorom sa týka vrátenia pomoci od Buczek Automotive sp. z o.o.,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza žalobné dôvody, ktoré uviedla vo veci T-440/07, Huta Buczek/Komisia (1).

(1) Ú. v. EÚ C 22, 2008, s. 50.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/54

Žaloba podaná 2. januára 2008 – Landesanstalt für Medien Nordrhein-Westfalen/Komisia

(Vec T-2/08)

(2008/C 64/86)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Landesanstalt für Medien Nordrhein-Westfalen (LfM) (Düsseldorf, Nemecko) (v zastúpení: A. Rosenfeld a G.-B. Lehr, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Komisie K(2007) 5109 v konečnom znení z 23. októbra 2007 o štátnej pomoci, ktorú chce Spolková republika Nemecko poskytnúť na zavedenie digitálneho terestriálneho televízneho vysielania (DVB-T) v Severnom Porýní-Vestfálsku,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca napáda rozhodnutie Komisie K(2007) 5109 v konečnom znení z 23. októbra 2007 o štátnej pomoci C 34/2006 (ex N 29/2005 a ex CP 13/2004), v ktorom Komisia rozhodla, že štátna pomoc, ktorú chce Spolková republika Nemecko poskytnúť pre komerčných poskytovateľov v rámci zavedenia digitálneho terestriálneho televízneho vysielania v Severnom Porýní-Vestfálsku a ktorá bola oznámená Komisii, je nezlučiteľná so spoločným trhom.

Na odôvodnenie žaloby žalobca uvádza na prvom mieste, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 87 ods. 1 ES, pretože Komisia nesprávne dospela k záveru, že opatrenie má povahu pomoci. V tejto súvislosti žalobca vytýka aj porušenie článku 253 ES.

Okrem toho žalobca tvrdí, že v rámci preskúmania podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES bol použitý neprípustný postup skúmania. V tejto súvislosti žalobca ďalej uplatňuje omyl pri voľnej úvahe a nesprávne posúdenie, ako aj porušenie článku 253 ES.

Z dôvodu omylu pri voľnej úvahe a nesprávneho posúdenia žalobca vytýka aj porušenie článku 87 ods. 3 písm. b) a d) ES.

Žalobca uvádza nakoniec, že na dotknuté opatrenie sa v každom prípade vzťahuje odvetvová výnimka podľa článku 86 ods. 2 ES. Porušenie článku 253 ES uplatňuje aj v tejto súvislosti.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/54

Žaloba podaná 2. januára 2008 – Coedo Suárez/Rada

(Vec T-3/08)

(2008/C 64/87)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Angel Coedo Suárez (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: S. Rodrigues a C. Bernard-Glanz, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobcu

—	vyhlásiť túto žalobu za prípustnú,

—

zrušiť rozhodnutie Rady z 30. októbra 2007 v rozsahu, v akom sa ním žalobcovi zamieta požadovaný prístup k niekoľkým dokumentom Rady týkajúcim sa incidentu, ku ktorému došlo medzi žalobcom a jednou z jeho kolegýň 19. februára 2004 (zápisnice z interných zasadnutí, závery vyšetrovania a správa bezpečnostnej služby),

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca sa touto žalobou domáha zrušenia rozhodnutia z 30. októbra 2007, ktoré prijalo GR F Generálneho sekretariátu Rady, ktorým sa zamieta jeho žiadosť, ktorou potvrdil svoj záujem o prístup k dokumentom týkajúcim sa incidentu medzi žalobcom a jednou z jeho kolegýň.

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobca dva žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 (1) a porušení povinnosti odôvodniť uplatnenie tohto ustanovenia.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 5 nariadenia č. 45/2001 (2) a zjavne nesprávnom uplatnení tohto nariadenia.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102).

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/55

Žaloba podaná 4. januára 2008 – Nestlé/ÚHVT – Master Beverage Industries (Golden Eagle)

(Vec T-5/08)

(2008/C 64/88)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Société des Produits Nestlé SA (Vevey, Švajčiarsko) (v zastúpení: A. von Mühlendahl, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Master Beverage Industries Pte Ltd (Singapur, Singapur)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie žalovaného druhého odvolacieho senátu z 1. októbra 2007, vec R 563/2006-2 (ochranná známka Spoločenstva 3 157 005),

—	rozhodnúť, že sporná ochranná známka Spoločenstva, prihláška č. 3 157 005 RED MUG s rozlišovacím prvkom „Golden Eagle“ a so znázornením jastraba, sa musí zamietnuť,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania, vrátane trov konania pred odvolacím senátom,

—	zaviazať Master Beverage, ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom, na náhradu trov konania, vrátene trov konania, ktoré vznikli žalobcovi v konaní pred odvolacím senátom, v prípade, že sa mu povolí vstup ako vedľajšiemu účastníkovi do konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: Master Beverage Industries Pte Ltd.

Prihlasovaná ochranná známka: obrazová ochranná známka „Golden Eagle“ pre tovary zatriedené do triedy 30 – prihláška č. 3 157 005.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobkyňa.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: vnútroštátne a medzinárodné obrazové a slovné ochranné známky a obrazové a slovné ochranné známky Spoločenstva „Red Cup“, „Gold Blend“ a vyobrazenia pohára na, inter alia, kávu.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky v celom rozsahu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia Rady č. 40/94, keďže kolidujúce ochranné známky majú vysoký stupeň vizuálnej podobnosti v dôsledku zhodného usporiadania deviatich prvkov vyskytujúcich sa v oboch ochranných známkach, o ktorých zápis žiada, a vo väčšine skorších známok, ktoré sú v samotnej podstate odlišné.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/55

Žaloba podaná 4. januára 2008 – Nestlé/ÚHVT – Master Beverage Industries (Golden Eagle Deluxe)

(Vec T-6/08)

(2008/C 64/89)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Société des Produits Nestlé SA (Vevey, Švajčiarsko) (v zastúpení: A. von Mühlendahl, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Master Beverage Industries Pte Ltd (Singapur, Singapur)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie žalovaného druhého odvolacieho senátu z 1. októbra 2007, vec R 568/2006-2 (ochranná známka Spoločenstva 3 156 924),

—	rozhodnúť, že sporná ochranná známka Spoločenstva, prihláška č. 3 156 924 RED MUG s rozlišovacím prvkom „Golden Eagle Deluxe“, sa musí zamietnuť,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania, vrátane trov konania pred odvolacím senátom,

—	zaviazať Master Beverage, ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom, na náhradu trov konania, vrátene trov konania, ktoré vznikli žalobcovi v konaní pred odvolacím senátom, v prípade, že sa mu povolí vstup ako vedľajšiemu účastníkovi do konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: Master Beverage Industries Pte Ltd.

Prihlasovaná ochranná známka: obrazová ochranná známka „Golden Eagle Deluxe“ pre tovary zatriedené do triedy 30 – prihláška č. 3 156 924.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobkyňa.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: vnútroštátne a medzinárodné obrazové a slovné ochranné známky a obrazová a slovná ochranná známka Spoločenstva „Red Cup“, „Gold Blend“ a vyobrazenia pohára na, inter alia, kávu.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky v celom rozsahu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/56

Žaloba podaná 4. januára 2008 – Nestlé/ÚHVT – Master Beverage Industries (Golden Eagle Deluxe)

(Vec T-7/08)

(2008/C 64/90)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Société des Produits Nestlé SA (Vevey, Švajčiarsko) (v zastúpení: A. von Mühlendahl, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Master Beverage Industries Pte Ltd (Singapur, Singapur)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie žalovaného druhého odvolacieho senátu z 1. októbra 2007, vec R 1312/2006-2 (ochranná známka Spoločenstva 3 157 534),

—	rozhodnúť, že sporná ochranná známka Spoločenstva, prihláška č. 3 157 534 RED MUG s rozlišovacím prvkom „Golden Eagle Deluxe“, sa musí zamietnuť,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania, vrátane trov konania pred odvolacím senátom,

—	zaviazať Master Beverage, ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom, na náhradu trov konania, vrátene trov konania, ktoré vznikli žalobcovi v konaní pred odvolacím senátom, v prípade, že sa mu povolí vstup ako vedľajšiemu účastníkovi do konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: Master Beverage Industries Pte Ltd.

Prihlasovaná ochranná známka: obrazová ochranná známka „Golden Eagle Deluxe“ pre tovary zatriedené do triedy 30 – prihláška č. 3 157 534.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobkyňa.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky v celom rozsahu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia Rady č. 40/94, keďže kolidujúce ochranné známky majú vysoký stupeň vizuálnej podobnosti v dôsledku zhodného usporiadania deviatich prvkov vyskytujúcich sa v oboch ochranných známkach, o ktorých zápis sa žiada, a vo väčšine skorších známok, ktoré sú v samotnej podstate odlišné.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/57

Žaloba podaná 2. januára 2008 – Piccoli/ÚHVT (Zobrazenie mušle)

(Vec T-8/08)

(2008/C 64/91)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: G.M. Piccoli Srl (Alzano Lombardo, Taliansko) (v zastúpení: S. Giudici, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobcu

—

zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu z 28. septembra 2007, oznámené 23. októbra 2007, o zapísaní trojrozmernej ochrannej známky Spoločenstva č. 4 522 892 tvorenej štylizovanou formou mušle (lastúra) tiež pre označenie „briošky, briošky plnené krémom, marmeládou, čokoládou a medom“,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka: trojrozmerná ochranná známka zobrazujúca mušľu zo štyroch rôznych pohľadov (prihláška č. 4 522 892 pre tovary triedy 30).

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie prihlášky pre „prípravky z obilovín, zákusky, cukrárenské výrobky a zmrzliny“.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 4 a článku 7 ods. 1 písm. e) nariadenia (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, ako aj nesprávny výklad niektorých ustanovení smernice 89/104/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok. V tomto ohľade sa tvrdí, že ako článok 2 smernice, tak aj článok 4 nariadenia výslovne a jednoznačne pripúšťajú vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť nielen balenia výrobku, ale aj jeho vlastnej formy.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/57

Žaloba podaná 7. januára 2008 – Volkswagen/ÚHVT (CAR SILHOUETTE III)

(Vec T-9/08)

(2008/C 64/92)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Volkswagen AG (Wolfsburg, Nemecko) (v zastúpení: H.-P. Schrammek, C. Drzymalla, S. Risthaus, R. Jepsen, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zo 6. novembra 2007, doručené 9. novembra 2007, vo veci odvolania R 1306/2007-4,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka: medzinárodná obrazová ochranná známka „CAR SILHOUETTE III“ pre výrobky zaradené do triedy 12 (medzinárodný zápis, v ktorom je uvedené Európske spoločenstvo, č. W 878 349).

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: odmietnutie ochrany.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby:

—	porušenie článku 74 ods. 1 prvej vety nariadenia (ES) č. 40/94 (1) z dôvodu, že nebol z úradnej povinnosti riadne zistený skutkový stav,

—	porušenie článku 73 nariadenia č. 40/94, totiž práva byť vypočutý,

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 neuznaním rozlišovacej spôsobilosti.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/58

Žaloba podaná 7. januára 2008 – Kwang Yang Motor/ÚHVT – Honda Giken Kogyo (Vyobrazenie motora s vnútorným spaľovaním)

(Vec T-10/08)

(2008/C 64/93)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Kwang Yang Motor Co. Ltd (Kaohsiung City, Taiwan) (v zastúpení: P. Rath a W. Festl-Wietek, laywers)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Honda Giken Kogyo Kabushiki Kaisha Co. Ltd (Tokio, Japonsko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu ÚHVT z 8. októbra 2007, ktoré bolo zástupcom žalobcu oznámené 30. októbra 2007, vo veci R 1337/2006-3,

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania pred Súdnym dvorom a odvolacím senátom.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaný vzor Spoločenstva, ktorý je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: zapísaný vzor Spoločenstva pre „motor s vnútorným spaľovaním“ – vzor Spoločenstva č. 000 163 290 – 0001.

Majiteľ vzoru Spoločenstva: žalobca.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti vzoru Spoločenstva: Honda Giken Kogyo Kabushiki Kaisha Co. Ltd.

Vzor účastníka, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: vzor zapísaný v Spojených štátoch pre „motor s vnútorným spaľovaním“ – patent č. D 367 070.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: zamietnutie návrhu na vyhlásenie neplatnosti v plnom rozsahu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie rozhodnutia výmazového oddelenia a vyhlásenie neplatnosti vzoru.

Dôvody žaloby: porušenie článkov 4 a 6 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 o dizajnoch spoločenstva.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/58

Žaloba podaná 7. januára 2008 – Kwang Yang Motor/ÚHVT – Honda Giken Kogyo (Vyobrazenie motora s vnútorným spaľovaním)

(Vec T-11/08)

(2008/C 64/94)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Kwang Yang Motor Co. Ltd (Kaohsiung City, Taiwan) (v zastúpení: P. Rath a W. Festl-Wietek, laywers)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Honda Giken Kogyo Kabushiki Kaisha Co. Ltd (Tokio, Japonsko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu ÚHVT z 8. októbra 2007, ktoré bolo zástupcom žalobcu oznámené 30. októbra 2007, vo veci R 1380/2006-3,

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania pred Súdnym dvorom a odvolacím senátom.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Majiteľ vzoru Spoločenstva: žalobca.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti vzoru Spoločenstva: Honda Giken Kogyo Kabushiki Kaisha Co. Ltd.

Vzor účastníka, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: vzor zapísaný v Spojených štátoch pre „motor s vnútorným spaľovaním“ – patent č. D 282 071.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: zamietnutie návrhu na vyhlásenie neplatnosti v plnom rozsahu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie rozhodnutia výmazového oddelenia a vyhlásenie neplatnosti vzoru.

Dôvody žaloby: porušenie článkov 4 a 6 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 o dizajnoch spoločenstva.

Žalobca tvrdí, že sloboda dizajnérov spaľovacích motorov sa obmedzuje na vzory, ktoré spĺňajú podmienku funkčnosti. Keďže hranice technologického rozvoja boli v odvetví prakticky dosiahnuté, je pre dizajnérov čoraz ťažšie navrhnúť v tejto oblasti alternatívu, ktorá by vyvolávala celkový odlišný dojem bez toho, aby bola zoslabená funkčnosť vzoru. Preto musia byť podľa žalobcu pri posudzovaní individuálneho charakteru vzoru zohľadnené aj najmenšie detaily.

Žalobca sa okrem toho domnieva, že sa mu aj napriek tomu podarilo zachovať funkčnosť, ako aj technické vlastnosti sporného vzoru a zároveň dať jeho základným prvkom individuálny charakter.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/59

Odvolanie podané 4. januára 2008: M proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu z 19. októbra 2007 vo veci F-23/07, M/EMEA

(Vec T-12/08 P)

(2008/C 64/95)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: M (Broxbourne, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: S. Orlandi, A. Coolen, J.-N. Louis a E. Marchal, advokáti)

Ďalší účastník: Európska agentúra pre hodnotenie liekov

Návrhy odvolateľa

—	zrušiť uznesenie Súdu pre verejnú službu z 19. októbra 2007, M/Európska agentúra na hodnotenie liekov, vo veci F-23/07,

—	zrušiť rozhodnutie uvedenej agentúry z 25. októbra 2006 v rozsahu, v akom zamieta žiadosť z 8. augusta 2006 o predloženie veci posudkovej komisii pre invaliditu,

—	zrušiť rozhodnutie uvedenej agentúry o zamietnutí žiadosti o náhradu škody,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania v prvostupňovom aj v druhostupňovom konaní.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Vo svojom odvolaní odvolateľ žiada zrušiť uznesenie Súdu pre verejnú službu, ktoré ako neprípustnú odmieta žalobu, ktorej predmetom je zrušenie rozhodnutia z 25. októbra 2006, ktorým Európska agentúra na hodnotenie liekov zamietla jeho žiadosť o vytvorenie posudkovej komisie pre invaliditu, ako aj rozhodnutia z 31. januára 2007 o zamietnutí jeho žiadosti o náhradu škody.

Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza jediný odvolací dôvod založený na nerešpektovaní práva Spoločenstva Súdom pre verejnú službu. Odvolateľ uvádza, že Súd pre verejnú službu sa dopustil chyby vo výklade rozsahu jeho žaloby v prvostupňovom konaní a v dôsledku toho rozhodol ultra petita. Odvolateľ rovnako uvádza, že Súd pre verejnú službu okrem iného porušil článok 33 ods. 1 a 2 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/59

Žaloba podaná 11. januára 2008 – Perfetti Van Melle/ÚHVT – Cloetta Fazer (CENTER SHOCK)

(Vec T-16/08)

(2008/C 64/96)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Perfetti Van Melle SpA (Lainate, Taliansko) (v zastúpení: P. Perani a P. Pozzi, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Cloetta Fazer AB (Ljungsbro, Švédsko)

Návrhy žalobcu

—	úplne zmeniť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT vo veci R 149/2006-4, ktoré bolo vydané 7. novembra 2007 a oznámené 9. novembra 2007,

—	zrušiť rozhodnutie výmazového oddelenia ÚHVT vydané 24. novembra 2005, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe o neplatnosť č. 941 C 973 065,

—	potvrdiť platnosť zápisu ochrannej známky Spoločenstva spoločnosti Perfetti č. 973 065 CENTER SHOCK,

—	zaviazať žalobcu na náhradu trov tohto konania, ako aj konania pred ÚHVT týkajúceho sa neplatnosti a odvolania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: slovná ochranná známka „CENTER SHOCK“ pre výrobky zaradené do triedy 30 – ochranná známka Spoločenstva č. 973 065.

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: Cloetta Fazer AB.

Práva z ochrannej známky účastníka, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: národné slovné ochranné známky „CENTER“ a „CLOETTA CENTER“ pre výrobky zaradené okrem iného do triedy 30.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady č. 40/94, pretože napriek tomu, že kolidujúce ochranné známky majú spoločný prvok, sú z fonetického a koncepčného hľadiska a z hľadiska celkového dojmu celkovo odlišné. Navyše podľa žalobcu pôsobia Cloetta a Perfetti na rôznych trhoch, pretože ich výrobky sa týkajú rôznych potrieb a rôznych spotrebiteľov.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/60

Odvolanie podané 14. januára 2008: Marta Andreasen proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 8. novembra 2007 vo veci F-40/05, Andreasen/Komisia

(Vec T-17/08 P)

(2008/C 64/97)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Marta Andreasen (Barcelona, Španielsko) (v zastúpení: B. Marthoz, advokát)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok Súdu pre verejnú službu z 8. novembra 2007 vo veci F-40/05 a rozhodnúť vo veci, vyhovieť návrhom uvádzaným žalobkyňou v prvostupňovom konaní vrátane návrhu na náhradu škody,

—	zaviazať ďalšieho účastníka odvolacieho konania na náhradu trov konania,

—	zaviazať Európsku Komisiu na náhradu všetkých trov konania,

—	subsidiárne zrušiť rozsudok Súdu pre verejnú službu z 8. novembra 2007 vo veci F-40/05, vrátiť vec na konanie pred Súdom pre verejnú službu a rozhodnutie o trovách konania vyhradiť na neskôr.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Vo svojom odvolaní odvolateľka žiada zrušiť rozsudok Súdu pre verejnú službu o zamietnutí žaloby, ktorej predmetom je na jednej strane zrušenie rozhodnutia z 30. októbra 2004, ktorým Komisia voči nej vyslovila disciplinárnu sankciu odvolania bez obmedzenia dôchodkových nárokov, a, na druhej strane, návrh na náhradu škody.

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza päť odvolacích dôvodov.

Na úvod uvádza, že Súd pre verejnú službu porušil článok 10 prílohy IX služobného poriadku v rozsahu, v akom nevykonal kontrolu zákonnosti a proporcionality rozhodnutia napádaného v prvostupňovom konaní vo vzťahu k uplatneniu tohto ustanovenia so zohľadnením okolností daného prípadu a osobitnej situácie odvolateľky spojenej s povahou vykonávaných funkcií.

Druhý žalobný dôvod je založený na uvádzanom porušení zásad zákonnosti aktov Spoločenstva, časového uplatnenia aktov Spoločenstva a právnej istoty v rozsahu, v akom Súd pre verejnú službu neodôvodnil svoj rozsudok v bodoch týkajúcich sa uplatnenia v danom prípade predpisov, uvádzaných v starom a novom služobnom poriadku úradníkov.

Okrem toho odvolateľka vytýka Súdu pre verejnú službu skreslenie skutkových dôkazov, ktoré boli predložené na jeho posúdenie.

Odvolateľka sa rovnako dovoláva nesprávneho právneho posúdenia a porušenia článkov 11, 12, 17 a 21 služobného poriadku, v rozsahu v ako Súd pre verejnú službu neodôvodnil svoj rozsudok, keď schválil uplatnenie týchto ustanovení, tak ako bolo vykonané v rozhodnutí napádanom v prvostupňovom konaní.

Nakoniec odvolateľka uvádza, že Súd pre verejnú službu tiež porušil zásady uznané článkom 6 ods. 1 a článkom 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článkov 41 a 47 Charty základných práv Európskej únie.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/61

Žaloba podaná 8. januára 2008 – Evets/ÚHVT (DANELECTRO)

(Vec T-20/08)

(2008/C 64/98)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Evets Corporation (Irvine, Spojené štáty) (v zastúpení: S. Ryan, solicitor)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu z 5. novembra 2007 R 603/2007-4,

—	nahradiť ho uznesením, že žiadosť o restitutio in integrum bola podaná v lehote stanovenej v článku 78 ods. 2,

—	vrátiť vec štvrtému odvolaciemu senátu, aby meritórne rozhodol o otázke, či bola na účely obnovy zápisu dotknutej ochrannej známky dodržaná náležitá starostlivosť,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka: obrazová ochranná známka Spoločenstva „DANELECTRO“ pre výrobky a služby zaradené do tried 9 a 15 – prihláška č. 117 937.

Rozhodnutie oddelenia pre správu ochranných známok a právne otázky: zamietnutie žiadosti o restitutio in integrum a vyhlásenie ochrannej známky za vymazanú.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania a vyhlásenie, že žiadosť o restitutio in integrum sa považuje za nepodanú.

Dôvody žaloby: porušenie článku 78 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 40/94.

Žalobca tvrdí, že otázka dodržania lehoty dvoch mesiacov stanovenej v uvedených ustanoveniach na podanie žiadosti na obnovu zápisu a zaplatenie poplatku za obnovu nebola predmetom odvolania. Pokiaľ Súd prvého stupňa rozhodne, že odvolací senát bol oprávnený preskúmať túto otázku, žalobca subsidiárne navrhuje, že lehota bola vypočítaná nesprávnym spôsobom.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/61

Žaloba podaná 8. januára 2008 – Evets/ÚHVT (QWIK TUNE)

(Vec T-21/08)

(2008/C 64/99)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Evets Corporation (Irvine, Spojené štáty) (v zastúpení: S. Ryan, solicitor)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu z 5. novembra 2007 R 604/2007-4,

—	nahradiť ho uznesením, že žiadosť o restitutio in integrum bola podaná v lehote stanovenej v článku 78 ods. 2,

—	vrátiť vec štvrtému odvolaciemu senátu, aby meritórne rozhodol o otázke, či bola na účely obnovy zápisu dotknutej ochrannej známky dodržaná náležitá starostlivosť,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka: obrazová ochranná známka Spoločenstva „QWIK TUNE“ pre výrobky a služby zaradené do tried 9 a 15 – prihláška č. 117 994.

Rozhodnutie oddelenia pre správu ochranných známok a právne otázky: zamietnutie žiadosti o restitutio in integrum a vyhlásenie ochrannej známky za vymazanú.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania a vyhlásenie, že žiadosť o restitutio in integrum sa považuje za nepodanú.

Dôvody žaloby: žalobné dôvody a hlavné tvrdenia uvádzané žalobcom sú zhodné alebo podobné ako žalobné dôvody a hlavné tvrdenia uvádzané vo veci T-20/08, Evets/ÚHVT (DANELECTRO).

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/62

Žaloba podaná 16. januára 2008 – Weldebräu/ÚHVT – Kofola Holding (Tvar fľaše)

(Vec T-24/08)

(2008/C 64/100)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Weldebräu GmbH & Co. KG (Plankstadt, Nemecko) (v zastúpení: W. Göpfert, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Kofola Holding a.s. (Ostrava, Česká republika)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie R 1096/2006-4 štvrtého odvolacieho senátu z 15. novembra 2007,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: Kofola Holding a.s.

Prihlasovaná ochranná známka: trojrozmerná ochranná známka „tvar fľaše“ pre výrobky zaradené do tried 30, 32 a 33 (prihláška č. 3 367 539).

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Žalobkyňa.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: trojrozmerná ochranná známka „tvar fľaše“ pre výrobky zaradené do tried 21, 32 a 33 (ochranná známka Spoločenstva č. 690 016).

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 (1), pretože medzi spornými ochrannými známkami existuje pravdepodobnosť zámeny.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/62

Žaloba podaná 11. januára 2008 – Katjes Fassin/ÚHVT (Yoghurt-Gums)

(Vec T-25/08)

(2008/C 64/101)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Katjes Fassin GmbH & Co. KG (Emmerich, Nemecko) (v zastúpení: R. Uecker, splnomocnený zástupca)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu z 25. októbra 2007 (vo veci odvolania R 1322/2006-4),

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania o žalobe, ako aj konania o odvolaní.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka: obrazová ochranná známka „Yoghurt-Gums“ pre výrobky zaradené do tried 29, 30, 32 (prihláška č. 4 929 808).

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: čiastočné zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 40/94 (1), pokiaľ ide o výrobky triedy 30, ktoré sú ešte predmetom konania.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/65

Žaloba podaná 8. októbra 2007 – Tomas/Parlament

(Vec F-116/07)

(2008/C 64/107)

Jazyk konania: litovčina

Účastníci konania

Žalobca: Stanislovas Tomas (Kerkrade, Holandsko) (v zastúpení: M. Michalauskas, advokát)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie menovacieho orgánu o prepustení žalobcu v rozsahu, v ktorom nebolo zrušené rozhodnutím o zamietnutí sťažnosti, alebo zrušiť rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti v rozsahu, v ktorom nezrušilo rozhodnutie o prepustení,

—	zaviazať žalovaného, aby žalobcovi zaplatil sumu 125 000 eur z titulu náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca navrhuje jednak zrušiť rozhodnutie, ktorým menovací orgán rozhodol o jeho prepustení, a jednak priznať náhradu spôsobenej škody. Na podporu svojej žaloby uvádza zneužitie právomoci menovacím orgánom, porušenie viacerých ustanovení služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev, ako aj porušenie článku 19 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe, porušenie zásad dodržiavania práva na obranu a riadnej správy vecí verejných a porušenie povinnosti starostlivosti zo strany Parlamentu.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/65

Žaloba podaná 25. októbra 2007 – Marcucio/Komisia

(Vec F-122/07)

(2008/C 64/108)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Luigi Marcucio (Tricase, Taliansko) (v zastúpení: G. Cipressa, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť oznámenie z 30. novembra 2006 č. RELEX.K.4 D(2006)522434,

—	zrušiť oznámenie z 15. februára 2007 č. D(2007) 502458,

—	zrušiť rozhodnutie o ukončení vyšetrovania udalosti zo 6. septembra 2001, keď žalobca požiadal o pomoc bezpečnostné služby delegácie Európskej komisie v Angole na účely výmeny pneumatiky na jeho osobnom automobile,

—	zrušiť rozhodnutie, v akejkoľvek forme, ktorým žalovaná zamietla žiadosť z 1. septembra 2006, ktorú žalobca zaslal menovaciemu orgánu,

—	zrušiť v rozsahu, v akom je to nevyhnutné, oznámenie zo 16. júla 2007 č. ADMIN.B.2/MB/nb D(07) 16072;

—	zrušiť v rozsahu, v akom je to nevyhnutné, rozhodnutie, v akejkoľvek forme, o zamietnutí sťažnosti z 26. marca 2007 zaslanej menovaciemu orgánu,

—

uložiť žalovanej povinnosť, aby vykonala vyšetrovanie na účely zistenia udalostí z 5. mája 2003, keď vedúci ad interim administratívneho oddelenia delegácie Európskej komisie v Angole riadil osobný automobil žalobcu z miesta, kde boli ubytovaní, do miesta vzdialeného približne štyri kilometre, udalostí zo 6. septembra 2001 a či existuje medzi týmito udalosťami akýkoľvek vzťah, ako aj povinnosť, aby bezodkladne oznámila žalobcovi výsledky vyšetrovania a na niekoľkých príslušných a viditeľných miestach vyvesila oznámenia obsahujúce výňatok zo záverov vyšetrovania a zabezpečila prístup k týmto zisteniam; alebo podporne uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku rozhodnutia o zamietnutí žiadosti z 1. septembra 2006, sumu 100 000 eur alebo vyššiu alebo nižšiu sumu, ktorú Súd pre verejnú službu bude považovať za primeranú a spravodlivú, a s ohľadom na ujmu, ktorá vznikne po dni, keď bola podaná predmetná žaloba, sumu 20 eur alebo vyššiu alebo nižšiu sumu, ktorú Súd pre verejnú službu bude považovať za primeranú a spravodlivú, za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni podania tejto žaloby do dňa, keď po ukončení vyšetrovania bude žalobca oboznámený so zisteniami a tieto zistenia budú primerane zverejnené,

—

uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady ujmy, ktorá mu už vznikla v dôsledku odmietnutia zaslať mu preklad do taliančiny oznámenia z 30. novembra 2006, sumu 20 000 eur alebo vyššiu alebo nižšiu sumu, ktorú Súd pre verejnú službu bude považovať za primeranú a spravodlivú; ako aj s ohľadom na ujmu, ktorá mu vznikne po dni podania tejto žaloby, sumu vo výške 2 eur alebo vyššiu alebo nižšiu sumu, ktorú Súd pre verejnú službu bude považovať za primeranú a spravodlivú, za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni podania tejto žaloby do dňa, keď budú prijaté všetky opatrenia na vykonanie rozhodnutia o neplatnosti odmietnutia,

—

uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi bezodkladne po vydaní rozsudku v tejto veci z titulu náhrady ujmy, ktorá mu už vznikla, ako aj ujmy, ktorá mu môže vniknúť v budúcnosti, v dôsledku rozhodnutia o ukončení vyšetrovania, pokiaľ ide o ujmu, ktorá mu už vznikla, sumu 20 000 eur alebo vyššiu alebo nižšiu sumu, ktorú Súd pre verejnú službu bude považovať za primeranú a spravodlivú; s ohľadom na ujmu, ktorá mu vznikne po dni podania tejto žaloby, sumu vo výške 25 eur alebo vyššiu alebo nižšiu sumu, ktorú Súd pre verejnú službu bude považovať za primeranú a spravodlivú za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni podania tejto žaloby do dňa, keď žalovaná prijme všetky opatrenia na vykonanie rozhodnutia o neplatnosti rozhodnutia o ukončení vyšetrovania,

—	potvrdiť nezákonnosť skutočnosti, že prinajmenšom do dňa, keď mu bolo doručené oznámenie z 30. novembra 2006, nebol žalobca oboznámený s rozhodnutím o ukončení vyšetrovania,

—	určiť, že skutočnosť, že žalobca nebol oboznámený s ukončením vyšetrovania, je protiprávna,

—	uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady ujmy v dôsledku toho, že nebol oboznámený s ukončením vyšetrovania, sumu 50 000 eur alebo vyššiu alebo nižšiu sumu, ktorú Súd pre verejnú službu bude považovať za primeranú a spravodlivú,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca na podporu svojich tvrdení uvádza tieto tri žalobné dôvody: 1. absolútny nedostatok odôvodnenia aj okrem iného z dôvodu nelogickosti, nesúvislosti, neprimeranosti, nejasnosti a predstieraných dôvodov a nedostatočné alebo neprimerané vyšetrovanie; 2. závažné a zjavné porušenie zákona; 3. porušenie povinnosti starostlivosti a riadnej správy vecí verejných.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/66

Žaloba podaná 3. decembra 2007 – Adjemian a i./Komisia

(Vec F-134/07)

(2008/C 64/109)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Vahan Adjemian (Angera, Taliansko) a iní (v zastúpení: S. Orlandi, A. Coolen, J.-N. Louis a E. Marchal, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutí Komisie, ktorými bolo jednak zamietnuté predĺženie zmlúv žalobcov ako zmluvných zamestnancov na dobu určitú alebo neurčitú, a jednak stanovené podmienky zamestnávania. Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú porušenie zásady stability pracovno-právnych vzťahov a najmä nezákonnosť článku 88 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov (PZOZ) v rozsahu, v akom obmedzuje dobu trvania zmlúv zmluvných zamestnancov.

Návrhy žalobcov

—	zrušiť po sebe vydané rozhodnutia Komisie a najmä rozhodnutie z 28. apríla 2004, týkajúce sa maximálnej doby zamestnávania dočasných zamestnancov v službe,

—	určiť, že článok 88 PZOZ je protiprávny v rozsahu, v akom obmedzuje dobu trvania zmlúv zmluvných zamestnancov,

—	zrušiť rozhodnutia Komisie z 23. augusta 2007 a 31. októbra 2007, ktorými boli zamietnuté sťažnosti R/263/07, R/492/07 a R/390/07 proti rozhodnutiam Komisie o uzatvorení zmluvy alebo predĺžení zmlúv žalobcov ako zmluvných zamestnancov iba na dobu určitú,

—	zrušiť rozhodnutie Komisie z 5. septembra 2007, ktorým boli zamietnuté žiadosti žalobcov z 31. mája 2007 a 20. júla 2007 o predĺženie zmluvy zmluvných zamestnancov na dobu neurčitú,

—	zrušiť rozhodnutia Komisie stanovujúce podmienky zamestnávania žalobcov v rozsahu, v akom je ich pracovná zmluva alebo jej predĺženie obmedzené na dobu určitú,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/67

Žaloba podaná 29. decembra 2007 – Marcuccio/Komisia

(Vec F-146/07)

(2008/C 64/110)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Luigi Marcuccio (Tricase, Taliansko) (v zastúpení: G. Cipressa, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Predmet a opis sporu

Žaloba podaná proti zamietnutiu žalovanou žiadosti žalovaného o vykonanie alebo ukončenie vyšetrovania týkajúceho sa skutočnosti, že 29. októbra 2001 v budove delegácie Európskej komisie v Angole, kde vykonával svoju pracovnú činnosť v postavení úradníka žalovanej, a v pracovnej dobe prišiel žalobca náhodne do kontaktu s belavým práškom neznámej povahy, a žiadosti o to, aby mu bola poskytnutá akákoľvek informácia o tom, ako bolo so vzorkou uvedeného prášku naložené, a o postupoch na zachovanie vzorky a prístupu k nej.

Žalobca na podporu svojej argumentácie uvádza tieto tri žalobné dôvody: 1. absolútny nedostatok odôvodnenia aj okrem iného z dôvodu nelogickosti, nesúvislosti, neprimeranosti, nejasnosti a predstieraných dôvodov, ktoré je založené na nedostatočnom alebo neprimeranom vyšetrovaní; 2. závažné a zjavné porušenie zákona; 3. porušenie povinnosti starostlivosti a riadnej správy vecí verejných.

Návrhy žalobcu

—	zrušiť v rozsahu, v akom je to nevyhnutné, oznámenie z 23. februára 2007 č. ADMINB.2/MB/nb D(07) 4623,

—	zrušiť rozhodnutie, v akejkoľvek forme, ktorým žalovaná zamietla žiadosť z 10. októbra 2006, ktorú žalobca zaslal menovaciemu orgánu,

—	zrušiť v rozsahu, v akom je to nevyhnutné, rozhodnutie, v akejkoľvek forme, o zamietnutí sťažnosti z 27. apríla 2007 zaslanej menovaciemu orgánu,

—	zrušiť v rozsahu, v akom je to nevyhnutné, oznámenie zo 4. septembra 2007 č. ADMINB.2/MB/ls D(07) 19393,

—

určiť, že žalovaná nevykonala alebo neukončila žiadne potrebné vyšetrovanie a neprijala žiadne prípravné opatrenia alebo opatrenia vyplývajúce z takéhoto vyšetrovania na účely zistenia okolnosti, ktorá predchádzala alebo nasledovala a ktorá by súvisela so skutočnosťou, že žalobca 29. októbra 2001 v budove delegácie Európskej komisie v Angole, kde vykonával svoju pracovnú činnosť v postavení úradníka žalovanej, a v pracovnej dobe prišiel náhodne do kontaktu s belavým práškom neznámej povahy,

—	určiť, že nevykonanie vyšetrovania je protiprávne,

—	uložiť žalovanej povinnosť vykonať alebo ukončiť vyšetrovanie, prijať celú sériu relevantných aktov, ktoré vyplývajú z tohto vyšetrovania, poskytnúť žalobcovi informácie týkajúce sa udalosti z 29. októbra 2001 a zaručiť žalobcovi prístup ku vzorke prášku,

—	uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady ujmy, ktorá mu už do dnešného dňa vznikla v dôsledku nevykonania vyšetrovania, sumu 3 000 000 eur alebo vyššiu alebo nižšiu sumu, ktorú Súd pre verejnú službu bude považovať za primeranú a spravodlivú,

—

uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady tej časti ujmy, ktorá mu vznikne po dni podania tejto žaloby v dôsledku nevykonania vyšetrovania, sumu 300 eur alebo vyššiu alebo nižšiu sumu, ktorú Súd pre verejnú službu bude považovať za primeranú a spravodlivú za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni podania tejto žaloby do dňa, keď bude vyšetrovanie ukončené, budú prijaté všetky prípravné opatrenia alebo opatrenia vyplývajúce z takéhoto vyšetrovania a žalobcovi budú oznámené výsledky vyšetrovania, ktoré budú primerane zverejnené v budove delegácie a tiež v sídle generálneho riaditeľstva pre rozvoj a generálneho riaditeľstva pre vnútorné vzťahy ES,

—	posúdiť konanie žalovanej pred, počas a po udalosti z 29. októbra 2001 a v každom prípade súvisiace s touto udalosťou, okrem nevykonania vyšetrovania,

—	určiť, že dotknuté konanie je protiprávne,

—	uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady ujmy v dôsledku dotknutého konania sumu 5 000 000 eur alebo vyššiu alebo nižšiu sumu, ktorú Súd pre verejnú službu bude považovať za primeranú a spravodlivú,

—

uložiť ES povinnosť nahradiť žalobcovi všetky trovy konania, vrátane trov konania na prípravu znaleckej správy, ktorá bude prípadne vypracovaná na účely zistenia, či sú splnené podmienky na to, aby bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi vyššie uvedené sumy, ako aj všeobecnejšie zistenie akejkoľvek relevantnej skutočnosti na účely vydania rozsudku v tejto veci.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/68

Žaloba podaná 2. januára 2008 – Nijs/Dvor audítorov

(Vec F-1/08)

(2008/C 64/111)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Bart Nijs (Bereldange, Luxemburg) (v zastúpení: F. Rollinger, advokát)

Žalovaný: Dvor audítorov Európskych spoločenstiev

Predmet a opis sporu

Na jednej strane zrušenie rozhodnutia odvolacieho výboru o tom, že žalobca nebude povýšený do platovej triedy A*11 za rok 2005, a na druhej strane návrh na náhradu škody

Návrhy žalobcu

—	zrušenie hodnotiacej správy č. 2005/016 žalobcu, vrátane rozhodnutia č. 01/2007 odvolacieho výboru o potvrdení tejto správy, ktorá bola žalobcovi doručená 2. marca 2007,

—	zrušiť súvisiace a nasledujúce rozhodnutia, najmä rozhodnutie o tom, že žalobca nebude povýšený do platovej triedy A*11 v roku 2007,

—	zrušiť rozhodnutie zúženého zasadnutia Dvora audítorov z 8. marca 2007 o predĺžení mandátu pána Michel Hervé k 1. júlu 2007 na obdobie šiestich rokov,

—

zaviazať Dvor audítorov na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur, ako aj na náhradu majetkovej ujmy spočívajúcej v rozdiele medzi mzdou vyplatenou žalobcovi odo dňa nadobudnutia účinnosti posledných rozhodnutí o povýšení, oznámených 3. apríla 2007, a mzdou, na ktorú by mal nárok v prípade povýšenia ku dňu nadobudnutia účinnosti týchto rozhodnutí,

—	zaviazať Dvor audítorov Európskych spoločenstiev na náhradu trov konania.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/68

Žaloba podaná 3. januára 2008 – Marcuccio/Komisia

(Vec F-3/08)

(2008/C 64/112)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Luigi Marcuccio (Tricase, Taliansko) (v zastúpení: G. Cipressa, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Predmet a opis sporu

Žaloba podaná vo vzťahu k rozhodnutiu žalovanej o zamietnutí žiadosti žalobcu o obdržanie prekladu oznámenia do taliančiny, ktoré mu bolo určené a spísané v angličtine

Návrhy žalobcu

—	zrušiť oznámenie z 15. februára 2007 č. RELEX.K7/PL/dg D(2007)502497,

—	zrušiť rozhodnutie, v akejkoľvek forme, ktorým žalovaná zamietla žiadosť z 27. januára 2007, ktorú žalobca zaslal menovaciemu orgánu,

—	zrušiť prípadne rozhodnutie, v akejkoľvek forme, o zamietnutí sťažnosti z 26. mája 2007, ktorú žalobca zaslal menovaciemu orgánu,

—	uložiť žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku aktov, ktorých zrušenia sa domáha, vo výške 1 000 eur alebo akúkoľvek vyššiu alebo nižšiu sumu, ktorú Súd pre verejnú službu bude považovať za primeranú a spravodlivú,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/69

Žaloba podaná 10. januára 2008 – Brune/Komisia

(Vec F-5/08)

(2008/C 64/113)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Markus Brune (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: H. Mannes, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia žalovanej o nezapísaní žalobcu kvôli nedosiahnutému počtu bodov do zoznamu úspešných kandidátov výberového konania EPSO AD/26/05

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie žalovanej z 10. mája 2007 a rozhodnutie o sťažnosti z 2. októbra 2007 o zrušení zoznamu úspešných kandidátov v konaní EPSO AD/26/05,

—	subsidiárne zrušiť rozhodnutie žalovanej z 10. mája 2007 a rozhodnutie o sťažnosti z 2. októbra 2007 a uložiť žalovanej povinnosť zapísať žalobcu do zoznamu úspešných kandidátov EPSO AD/26/05,

—

v krajnom prípade subsidiárne zrušiť rozhodnutie žalovanej z 10. mája 2007 a rozhodnutie o sťažnosti z 2. októbra 2007 a uložiť žalovanej povinnosť stanoviť žalobcovi nový dátum pre ústnu časť výberového konania s primeraným časom na prípravu a posúdiť možnosť zapísania žalobcu do zoznamu úspešných kandidátov podľa primeraných hodnotiacich kritérií,

—	uložiť žalovanej povinnosť odôvodniť rozhodnutie z 10. mája 2007 a umožniť nahliadnuť do protokolu o ústnej časti výberového konania zo 6. marca 2007,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania,

—	preventívne vydať rozsudok pre zmeškanie.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/70

Žaloba podaná 18. januára 2008 – Rosenbaum/Komisia

(Vec F-9/08)

(2008/C 64/115)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Eckehard Rosenbaum (Bonn, Nemecko) (v zastúpení: H.-J. Rüber, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia žalovanej, ktorým bol žalobca v rámci prijatia do zamestnania zaradený do platovej triedy AD 6/2

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie menovacieho orgánu Európskej Komisie z 13. februára 2007, ktorým bol žalobca v rámci prijatia do zamestnania zaradený do platovej triedy AD 6/2,

—	určiť, že sa musí uskutočniť zaradenie do platovej triedy AD 9,

—	subsidiárne určiť, že sa musí uskutočniť zaradenie do platovej triedy AD 8,

—	v krajnom prípade subsidiárne určiť, že sa musí uskutočniť zaradenie do platovej triedy AD 7,

—	zaviazať žalovanú, aby žalobcu uviedla do finančnej situácie, v ktorej by sa nachádzal, pokiaľ by bol riadne zaradený do správnej platovej triedy,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/70

Žaloba podaná 21. januára 2008 – Aayhan a i./Parlament

(Vec F-10/08)

(2008/C 64/116)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Laleh Aayhan (Štrasburg, Francúzsko) a iní (v zastúpení: R. Blindauer, advokát)

Žalovaný: Európsky parlament

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia Európskeho parlamentu z 25. októbra 2007 o zamietnutí sťažnosti podanej žalobcami 21. júna 2007 s cieľom dosiahnuť rekvalifikáciu všetkých zmlúv, uzatvorených s touto inštitúciou na dobu určitú, na samostatnú zmluvu na dobu neurčitú

Návrhy žalobcov

—	zrušiť explicitné rozhodnutie z 25. októbra 2007, ktorým Generálny tajomník Európskeho parlamentu ako orgán s udelenou menovacou právomocou (AIPN), zamietol sťažnosť doručenú Parlamentu 27. júna 2007,

—	považovať všetky zmluvy na dobu určitú, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcami a Európskym parlamentom, za jedinú zmluvu na dobu neurčitú, ktorá je platná aj po 1. januári 2007,

—	prijať všetkých zamestnancov, ktorí sú žalobcami, naspäť do služieb Európskeho parlamentu na dobu neurčitú,

—	priznať každému zamestnancovi, ktorý je žalobcom, náhradu zodpovedajúcu nároku na platené voľno, ktorý nadobudli za vykonanú prácu za celú dobu zamestnania od ich nástupu,

—	potvrdiť vo vzťahu k žalobcom, že rozhodnutie z 20. apríla 2007 je zamietnutím ich sťažnosti a už bolo napadnuté na Súde pre verejnú službu.

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 64

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 51 8. marca 2008

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor
2008/C 064/01	Informácie o podávaní návrhov na začatie prejudiciálnych konaní vnútroštátnymi súdmi — Doplnenie v nadväznosti na nadobudnutie účinnosti naliehavého prejudiciálneho konania o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti	1

2008/C 064/02	Posledná publikácia Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únie Ú. v. EÚ C 51, 23. 2. 2008	3