16.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/1

1.1

Výbor považuje za nevyhnutne nutné výrazne posilniť doterajšie opatrenia pre výskum a vývoj (VaV) v Európe, zlepšiť potrebné rámcové podmienky a vytvoriť finančné predpoklady.

Okrem silných programov Spoločenstva, národných a priemyselných programov pre výskum a vývoj potrebujeme pre výskum a vývoj aj jednotný európsky trh, aby sme mohli lepšie využiť a uvoľniť potenciál nachádzajúci sa v Európskom spoločenstve a potenciál, ktorý bude vybudovaný – a práve to je Európsky výskumný priestor.

1.2

Výbor preto víta zámer Komisie posilniť a rozšíriť Európsky výskumný priestor. Uvedené ciele a návrhy sú do veľkej miery správne a hodné podpory. Je však potrebné ich doplniť a v niektorých prípadoch aj objasniť a pozmeniť.

1.3

Výbor podporuje cieľ vytvoriť atraktívny európsky pracovný trh pre výskumných pracovníkov, ktorý umožňuje a oceňuje mobilitu. V popredí stoja otázky formulácie zmlúv, atraktívnej úrovne príjmov, celoeurópskej sociálnej istoty a prenosu práv a spolupatričnosti rodín. V tejto oblasti majú najmä členské štáty obrovské medzery! Preto výbor vyzýva najmä členské štáty a príslušných sociálnych partnerov, aby tieto nedostatky odstránili a najmä aj mladým výskumným pracovníkom ponúkli atraktívne možnosti zamestnania, ktoré by mohli konkurovať s alternatívnymi možnosťami zamestnania pre vysoko nadaných pracovníkov v akademickom svete. Vtedy bude opäť viac nadaných mladých ľudí ochotných investovať svoju energiu a čas do zodpovedajúco veľmi ťažkého, náročného a selektívneho štúdia a tak prispieť k odstráneniu hrozivého nedostatku kvalifikovaných vedecko-technických odborných pracovníkov v Európe.

1.4

Výbor podporuje cieľ z Barcelony, ktorý formulovala Európska rada. Podľa súčasného stavu rozhodnutí sa Spoločenstvo bude podieľať len približne 2 % (teda iba jednou päťdesiatinou!) na celkových investíciách do výskumu a rozvoja, o ktorých dosiahnutie sa snaží cieľ z Barcelony. Najväčšia politická zodpovednosť za dosiahnutie cieľa z Barcelony je teda na členských štátoch, hospodársku zodpovednosť nesie priemysel. Odporúčania výboru sú preto určené najmä Rade, Parlamentu a členským štátom, ktoré by mali podniknúť všetky možné kroky na to, aby výskum a vývoj v Európe znovu patrili medzi svetovú špičku a podniknúť všetky potrebné opatrenia.

1.5

Výbor preto opakuje svoje odporúčanie zvýšiť príspevok Európskeho spoločenstva v oblasti celkových výdavkov na VaV na aspoň 3 % a posilniť tak silu pákového efektu finančnej podpory výskumu zo strany Spoločenstva na potrebné investície do výskumu zo strany členských štátov a priemyslu. Okrem toho by mala byť časť finančných prostriedkov štrukturálnych fondov využitá na opatrenia v oblasti infraštruktúry vo VaV a posilnené možnosti podpory prostredníctvom EIB. Toto odporúčanie je ešte naliehavejšie vzhľadom na dlho podceňovaný, závažný problém v oblasti energetiky a klimatických zmien.

1.6

Výbor podporuje cieľ vytvorenia vedecko-technickej výskumnej infraštruktúry na svetovej úrovni, ktorú však potom bude potrebné trvalo a spoľahlivo podporovať. Základnými predpokladmi pre úspech a zmysluplnosť je zapojenie príslušných inštitútov, ktoré majú sídlo v členských štátoch a univerzitných skupín, v prípade technických projektov aj angažované zapojenie priemyslu. Až toto prepojenie skompletizuje úsilie a povedie k prínosu pre Európu.

1.7

Výbor podporuje dôležitý cieľ posilniť postavenie výskumných inštitúcií – ale aj im nadradených zastrešujúcich organizácií – ako významných iniciátorov a nositeľov výskumu a vývoja. Tieto inštitúcie potrebujú stabilnú dlhodobejšiu istotu pre plánovanie, zodpovedajúce vybavenie a dostatočné rozhodovacie právomoci. Predpokladmi sú vyššia kompetencia a vlastná zodpovednosť za využívanie finančných zdrojov, spoľahlivý, dostatočne vysoký relatívny podiel na základnom financovaní, celkovom financovaní projektov, prevoditeľnosť rozpočtu, odstraňovanie nadmernej administratívnej záťaže výkonných pracovníkov vo výskume a vzdelávaní, ktorá ochromuje pokrok, podnety a podpora špičkovosti poskytovaním dodatočných prostriedkov pre výskum prostredníctvom súťaží atď.

1.8

Výbor považuje spoločné technologické iniciatívy a technologické platformy za dôležité nástroje na vytváranie technickej inovácie v strategicky dôležitých oblastiach výskumu. V rámci potrebných partnerstiev verejného a súkromného sektora a spoločných výskumných programov je potrebné primerane zapojiť aj malé a stredné podniky (MSP). Znalostné a inovačné komunity (KIC) Európskeho technologického inštitútu (ETI), ktoré je ešte potrebné vytvoriť, by mali využívať takto získané skúsenosti. Skúsenosti s projektmi ERA-Net a CORNET, ako aj so zoskupeniami EUREKA by mohli byť v tejto oblasti taktiež dôležitým prínosom.

1.9

Výbor podporuje cieľ otvorenia Európskeho výskumného priestoru celému svetu. Rozhodujúcim kritériom pre dosiahnutie tohto cieľa je však jeho atraktivita: až keď sa nielen kvantitatívne ale aj kvalitatívne – z hľadiska celosvetovo najvýkonnejších a najúspešnejších výskumných pracovníkov – podarí prekonať fenomén brain-drain, na ktorý sa dnes sťažujeme, bude možné túto úlohu pokladať za splnenú. Na dosiahnutie tohto cieľa však musia byť splnené všetky podstatné faktory: úroveň, vybavenie, pracovné podmienky, politické rámcové podmienky, možnosti rozvoja a voľnosť, osobný finančný príjem a spoločenské uznanie.

1.10

Výbor podporuje metódu otvorenej koordinácie, prostredníctvom ktorej sa hodnotia strategické ciele a príslušné opatrenia členských štátov a dajú vymieňať skúsenosti, aby sa tak dosiahol väčší súlad a optimalizovaná európska výskumná politika. Naopak je potrebné odmietnuť koordináciu európskeho výskumu zhora (top-down) s cieľom všeobecného zjednotenia až do posledného detailu a so zasahovaním do organizácie výskumu alebo organizačnej štruktúry firiem. Preto je potrebné zabrániť tomu, aby vznikol dojem, že sa Komisia usiluje o centrálne riadenie európskeho výskumu. V skutočnosti ide o vyvážený pomer medzi rámcom Spoločenstva, autonómiou jednotlivých členských štátov, ako aj inštitucionálnymi a individuálnymi iniciatívami a tvorivými schopnosťami. Len z pluralizmu metód, prístupov a voľby zamerania môžu vzniknúť vždy tie najlepšie výsledky, postupy a inovácie.

1.11

Výbor opakuje svoje upozornenia týkajúce sa odbúravania byrokracie. Preto výbor odporúča začleniť odbúravanie byrokracie ako ďalší dôležitý politický cieľ do programu Európskeho výskumného priestoru. To znamená, že je potrebné v spolupráci s členskými štátmi a výskumnými organizáciami vyvinúť koncepcie na zjednodušenie nadradenej nadmernej regulácie a množstva európskych, vnútroštátnych, regionálnych a inštitucionálnych povinností predkladania správ, postupov predkladania žiadostí, postupov na posudzovanie, hodnotenie a udeľovanie povolení a pod. a ich zníženie na nevyhnutné minimum. Už aj samotná súťaž o podporu na základe špičkovosti zvyšuje v oblasti administratívnych postupov nároky na výskumných pracovníkov. Preto je o to dôležitejšie dospieť odbúravaním a zjednodušovaním celkovo k prijateľnému riešeniu. Obavy z nesprávneho konania jednotlivcov nesmú viesť k nadmernej regulácii a ochromeniu všetkých.

1.12

Výbor považuje za nutné, aby v organizáciách na podporu, najmä aj v Komisii, pracovali vedecky výborne vyškolení odborní pracovníci, ktorí by boli podrobne a dlhodobo oboznámení s príslušnou oblasťou, jej osobitosťami a špecifickou „community“ a ktorí na svojom mieste aj zotrvajú (pravidelná rotácia pracovných miest je v tomto prípade kontraproduktívna!).

1.13

Výbor odporúča doplniť Európsky výskumný priestor o Európsky priestor vedomostí s cieľom vytvoriť európsku spoločnosť založenú na vedomostiach. Toto si vyžaduje dobré, široké vzdelanie všetkých občanov, ako aj dodatočné potrebné vysokokvalitné osobitné vzdelanie pre vedeckých a technických pracovníkov. Z toho vyplýva aj prepojenie s primeraným „riadením vedomostí“. Výskum a vývoj sú založené na už existujúcich poznatkoch, na základe ktorých vytvárajú nové poznatky.

1.14

Výbor odporúča vytvorenie jasných a zrozumiteľných ustanovení pre mnohoraké nástroje podpory a koordinácie VaV v rámci Spoločenstva, vrátane súhrnného zoznamu (a možností použitia) všetkých nástrojov a foriem Komisie, ktoré sú k dispozícii na podporu a koordináciu pre ciele VaV. To má zároveň aj ukázať, či ich neustále rastúci počet ešte stále má jasné úlohy a ohraničenie, a či zostávajú aj naďalej pre potenciálnych užívateľov ako aj pre úradníkov Komisie prehľadné a ľahko dostupné alebo či je potrebné ich nanovo zoradiť.

1.15

Mnohé z tém, ktorými sa zaoberá zelená kniha si vyžadujú diferencovanejší prístup. V tejto otázke ako aj v otázke ďalších aspektov odkazuje výbor na úplný text svojho stanoviska.

2.1

Oznámenie Komisie sa zakladá na už ukončených diskusiách a schválení v súčasnosti platného 7. rámcového programu pre výskum a vývoj (VaV), témach výskumu stanovených pre tento program (tzv. špecifické programy), nástrojoch, ktoré sú k dispozícii na ich realizáciu a pravidlách účasti. V súčasnom oznámení Komisie preto už nejde o samotný výskum, ale výlučne o strategické ciele Európskeho výskumného priestoru (EVP).

2.2

Z tohto dôvodu sú najskôr po krátkom historickom úvode zhrnuté úlohy a ciele Európskeho výskumného priestoru a na základe zistenej aktuálnej situácie rozdiskutované, prehodnotené a prispôsobené novému vývoju. Východiskom oznámenia je význam európskeho výskumu a vývoja pre Lisabonskú stratégiu, ako aj otázka jeho konkurencieschopnosti v celosvetovom meradle.

2.3

Ako osobitné úlohy a ciele sú zdôraznené tieto body:

2.4

Na základe zhrnutia doterajších úspechov sú odôvodňované opatrenia do budúcnosti, ktoré sa týkajú konsolidácie a ďalšieho budovania EVP. Súčasný rámcový program EÚ pre výskum a vývoj bol podľa názoru Komisie sformulovaný tak, aby tieto opatrenia výslovne podporoval. Objem prostriedkov na jeho financovanie sa výrazne zvýšil, aj keď v menšom rozsahu ako Európska komisia pôvodne navrhovala (a ako výbor odporúčal!). Nové iniciatívy, ktoré sa začali v súvislosti so 7. rámcovým programom (2007-2013), ako je napríklad vytvorenie Európskej rady pre výskum, budú mať citeľný významný vplyv na prostredie európskeho výskumu. Budúci Európsky technologický inštitút tiež môže prispieť k vytváraniu„znalostných a inovačných komunít“ svetovej úrovne.

2.5

Súčasne Komisia poukazuje na – zo svojho pohľadu – slabiny, ktoré treba odstrániť, ako napríklad (skrátený výpočet):

2.6

Ďalšími prvkami zelenej knihy sa zaoberá výbor vo svojich pripomienkach ďalej v texte.

2.7

S cieľom dosiahnuť rozsiahlu diskusiu na základe tejto zelenej knihy v nej Komisia sformulovala 35 konkrétnych otázok. Odpovede na ne, ktoré majú poskytnúť Európsky parlament, Rada, EHSV, Výbor regiónov, členské štáty, ako aj výskumní pracovníci a výskumné inštitúcie majú byť v roku 2008 využité na prípravu návrhov opatrení. Mnohé z týchto otázok sú už nepriamo zodpovedané v časti 3. K niektorým špecifickým otázkam zaujíma výbor postoj v časti 4.

3.1

Význam vedeckej špičkovosti. Výbor už viackrát (1) poukázal na to, že vedecké a technické výkony ako aj ich premietnutie do konkurencieschopného hospodárstva sú rozhodujúcimi predpokladmi pre zabezpečenie našej budúcnosti v celosvetovom meradle a pre to, aby sme neohrozili európsky sociálny model.

Preto je nevyhnutne nutné výrazne posilniť doterajšie opatrenia pre výskum a vývoj v Európe, stanoviť potrebné politické priority, ako aj zlepšiť potrebné rámcové podmienky a vytvoriť finančné predpoklady. Dôležité je využitie súťažného prístupu na základe kritérií špičkovosti. Výbor sa už viackrát vyjadril k pravidlám pre prideľovanie potrebnej štátnej pomoci (2).

3.2

Jednotný európsky trh pre výskum a vývoj. Okrem silných programov Spoločenstva, národných a priemyselných programov pre výskum a vývoj potrebujeme pre výskum a vývoj aj jednotný európsky trh, aby sme mohli lepšie využiť a uvoľniť potenciál nachádzajúci sa v Európskom spoločenstve a potenciál, ktorý bude vybudovaný – a práve to je Európsky výskumný priestor.

3.3

Zásadný súhlas. Výbor preto víta zámer Komisie, vyjadrený v zelenej knihe, konsolidovať, posilňovať a ďalej rozvíjať Európsky výskumný priestor a nadviazať na celkovo pozitívny vývoj. Vidí v tom aj obraz dôležitých prvkov svojich predchádzajúcich odporúčaní (3). Ciele, ktoré Komisia vymenúva sú správne, a návrhy na ich dosiahnutie sú vo veľkej miere považované za vhodné a hodné podpory. Je však potrebné ich doplniť a v niektorých prípadoch aj objasniť a zlepšiť.

3.4.1

Vedecká spoločnosť („scientific community“) Už pred viac ako 50 rokmi bola založená Európska organizácia pre jadrový výskum (4) (CERN). Tomuto vlastnému projektu medzinárodnej „scientific community“, t. j. vlastnej organizácie vedúcich vedeckých pracovníkov na medzinárodnej úrovni (5), sa dostalo potrebnej podpory vedúcich politických predstaviteľov v Európe. Viedlo to k vytvoreniu špičkového pracoviska pre pokusy, ktoré by presahovalo možnosti, resp. ochotu jednotlivých krajín, pokiaľ ide o jeho financovanie a využívanie. Z podobných dôvodov boli neskôr vytvorené ďalšie nadnárodné európske organizácie (6) ako ECMWF, EMBO ESRF, ESO, ESA a ILL.

3.4.2

Európske spoločenstvo. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM), ktorá bola podpísaná 25. marca 1957 v Ríme, je jednou z troch zmlúv, ktorými sa zakladajú Európske spoločenstvá. Touto zmluvou sa zároveň Spoločenstvo začalo angažovať v oblasti výskumu a vývoja  (7). V roku 1968 boli vstúpením 1. rámcového programu pre výskum a vývoj do platnosti položené základy všeobecnej politiky Spoločenstva v oblasti výskumu, ktorá presahovala ciele EURATOM-u. Rozhodnutím z roku 2000 – v súvislosti s formulovaním Lisabonskej stratégie – o Európskom výskumnom priestore potvrdila európska politika vôľu vytvoriť formálny rámec pre európsky výskum. Európsky výskumný priestor by mal byť zároveň symbolickou značkou s odôvodnením a cieľmi zameranými na Lisabonskú stratégiu.

3.4.3

Cieľ z Barcelony. Ako už bolo viackrát zdôraznené, výbor podporuje cieľ z Barcelony formulovaný pred piatimi rokmi Európskou radou v dôsledku Lisabonskej stratégie. Tento cieľ hovorí, že celkové výdavky na VaV v Únii majú byť zvýšené tak, aby v roku 2010 dosiahli úroveň takmer 3 % HDP. Investície potrebné na dosiahnutie tohto cieľa by malo z dvoch tretín financovať súkromné hospodárstvo. Podľa súčasného stavu rozhodnutí sa Spoločenstvo bude podieľať len približne 2 % (teda iba jednou päťdesiatinou!) na celkových investíciách do výskumu a rozvoja, o ktorých dosiahnutie sa snaží cieľ z Barcelony.

3.5

Politické záväzky členských štátov. Najväčšia politická zodpovednosť za dosiahnutie cieľa z Barcelony je teda na členských štátoch, hospodársku zodpovednosť nesie priemysel a súkromné hospodárstvo. Nasledujúce odporúčania a výzvy výboru sú preto určené najmä Rade, Parlamentu a členským štátom, ktoré by mali podniknúť všetky možné kroky na podporu cieľov stanovených v zelenej knihe, aby tak výskum a vývoj v Európe znovu patrili medzi svetovú špičku. Ako prvý krok je potrebné zabezpečiť dosiahnutie cieľa z Barcelony a podniknúť všetky na to potrebné opatrenia.

3.6

Lepšie využitie pákového efektu podpory výskumu zo strany Spoločenstva. Aj podpora výskumu zo strany Spoločenstva má však obrovský význam. Nie je len integrujúcou a koordinujúcou silou, ale vyvoláva predovšetkým pákový efekt pri investíciách členských štátov a priemyslu do výskumu. Preto je potrebné výraznejšie posilniť účinok tohto pákového efektu, aby bol konečne dosiahnutý celkový rozsah investícií členských štátov a priemyslu, ktorý je potrebný na dosiahnutie doteraz nesplneného cieľa z Barcelony. Európa si musí uvedomiť svoju tradíciu kedysi vedúceho priestoru vo výskume a inováciách a túto tradíciu znovu obnoviť.

3.6.1

Zvýšenie príspevku Spoločenstva. V tejto otázke výbor konštatoval (8), že súčasný stav rozpočtu Spoločenstva v oblasti VaV nie je dostatočný na využitie tohto pákového efektu. Znovu preto opakuje svoje naliehavé odporúčanie zvýšiť príspevok Spoločenstva v oblasti celkových plánovaných výdavkov na VaV v Európskom výskumnom priestore zo súčasných podstatne menej ako 2 % na aspoň 3 % v rámci nadchádzajúceho prehodnotenia rozpočtu v roku 2008, a využiť (9) okrem toho aj podstatnú časť prostriedkov zo štrukturálnych fondov na opatrenia v oblasti infraštruktúry v oblasti VaV (10), ako aj výrazne posilniť možnosti podpory zo strany EIB.

3.6.2

Nutnosť politického rozhodnutia. Štatistiky (11), ktoré nedávno uverejnila Komisia o súčasnom stave európskeho výskumu a jeho financovania v porovnaní s medzinárodnými konkurentmi potvrdzuje mimoriadnu naliehavosť, ktorá by mala byť pripisovaná realizácii uvedenej požiadavky výboru politickým rozhodnutím. Dlho podceňovaný, veľmi závažný problém v oblasti energetiky a klimatických zmien situáciu ešte zhoršuje!

3.7

Kritická masa, sústreďovanie zdrojov a odborných vedomostí, európsky prínos. Spoločenstvo by sa malo prednostne zameriavať na úlohy výskumu a projekty, ktoré majú veľký význam pre vedecký a technický pokrok a ktorých realizácia prekračuje ochotu a hranice možností jednotlivých členských štátov a ich hospodárske sily alebo ktoré môžu celoeurópskym prepojením dosiahnuť väčší účinok, a podporovať ich. Dosiahne sa tak podstatné zvýšenie prínosu v porovnaní s úsilím jednotlivých štátov.

3.8

Infraštruktúra a výskumné inštitúcie špičkovej úrovne. V mnohých osobitne dôležitých oblastiach výskumu sú finančne náročné opatrenia v oblasti infraštruktúry a veľké prístroje materiálno-technickými predpokladmi pre získavanie zásadných nových poznatkov a dosahovanie technického pokroku, a poskytujú technickému rozvoju (v štádiu pred vstupom do hospodárskej súťaže) nové možnosti zdokonaľovania a inovácie. Preto výbor pripisuje výnimočný význam cieľu vytvorenia výskumných infraštruktúr svetovej úrovne, ktorý je uvedený v zelenej knihe. Práve tieto infraštruktúry sú základom a kondenzačným jadrom špičkového výskumu. Sú veľkým lákadlom pre najlepších vedeckých a technických pracovníkov sveta a slúžia tak aj na dosiahnutie ďalšieho dôležitého cieľa, ktorý by sa mal podporovať, a to vytvorenia špičkových výskumných inštitúcií, ktoré by značke Európsky výskum a Európsky výskumný priestor prepožičali dobré meno.

3.8.1

Zoznam ESFRI  (12). Výbor preto víta zoznam ESFRI, ktorý bol zostavený za účasti členských štátov a Komisie a ktorý ocenila a podporuje Rada (13). Súčasne poukazuje na to, že okrem primárneho zapojenia členských štátov tu aj v budúcnosti bude potrebné silnejšie, spoľahlivé a trvalé zapojenie Komisie, keďže práve tu sa jasne ukáže politická vôľa dosahovať vynikajúce vedecko-technické priekopnícke výsledky. Preto výbor dôrazne podporuje ďalšie dôsledné uplatňovanie stanoveného plánu („road map“), ako aj podstatného finančného zapojenie Spoločenstva pri stavbe a dlhodobom prevádzkovaní týchto zariadení. Zdôrazňuje význam vhodného uzatvárania zmlúv, ktoré by umožňovali otvoriť tieto zariadenia pre partnerov alebo užívateľov z celého Európskeho výskumného priestoru a prilákať ich do nich, a podporuje aj úsilie o zabezpečenie mimoeurópskych partnerstiev alebo zapojenia (14).

3.8.2

Sústavnosť podpory. Práve v prípade projektov, ktoré sú kvôli svojej náročnosti na investície plánované dlhodobo, je obzvlášť dôležité, aby ich podpora bola až do dosiahnutia cieľov spoľahlivo stabilná a zaručená, pokiaľ projekty spĺňajú kritériá vedeckej špičkovosti. Silné výkyvy, neistota alebo dokonca prerušenie financovania vedú práve v tejto oblasti nielen k mrhaniu náročnými investíciami a mareniu vedecko-technickej vývojovej práce, ale dokonca ničia aj vytvorené prepojenia, medzinárodnú spoluprácu a dôveru v budúce prísľuby. Tým poškodzujú aj európsky pracovný trh pre vedeckých a technických pracovníkov.

3.8.3

Zapojenie univerzít a inštitútov. Základným predpokladom pre úspech týchto značných investícií do projektov infraštruktúry, ako aj potrebného rozšírenia základne špičkového výskumu, je zodpovedné zapojenie príslušných skupín univerzít, inštitútov a výskumných organizácií, ktoré majú sídlo v členských štátoch do rozvoja a využívania príslušných zariadení na pokusy. Až toto prepojenie vytvára jeden celok a vedie k európskemu prínosu. Preto je taktiež nutné toto prepojenie primerane podporovať a príslušne finančne vybaviť špecifické programy Spolupráca a Myšlienky. Na to musia byť k dispozícii dostatočné prostriedky na cesty a pobyty na danom mieste ako aj na komunikačné systémy a pomocné prístroje. Výbor poukazuje na tomto mieste okrem toho na veľký význam podpory mobility.

3.8.4

Mobilita bez prekážok. Výbor podporuje cieľ zaručiť v rámci Európskeho výskumného priestoru medzi členskými štátmi, medzi organizáciami, ako aj medzi verejným a súkromným sektorom mobilitu bez prekážok. Mobilita neslúži len na profesionálny rozvoj, výmenu vedomostí a získavanie odborných skúseností, ale vo všeobecnosti rozširuje obzory, posilňuje úsudok a podporuje porozumenie medzi kultúrami. Preto je potrebné prekonať resp. odstrániť všetky prekážky a nesprávne opatrenia, ktoré ešte stoja v ceste mobilite bez prekážok. Medzi ne patria okrem vnútroštátnych prekážok, nedostatočného uznávania/prenosnosti získaných nárokov v oblasti sociálneho zabezpečenia napríklad aj daňové znevýhodnenie/zaťaženie pri sťahovaní rodín v prípade zmeny bývania/nehnuteľnosti.

3.8.5

Situácia v nových členských štátoch. Je však potrebné mať na zreteli a vytvoriť podnety na to, aby žiaduca vnútroeurópska mobilita výskumných pracovníkov z nových členských krajín neviedla k dlhodobému výskytu fenoménu „brain-drain“ v rámci Európy. Výbor už vo svojich predchádzajúcich stanoviskách poukázal na to, že vybudovanie atraktívnych výskumných zariadení v nových členských štátoch je aj z tohto dôvodu obzvlášť dôležité.

3.9

Hodnota európskeho výskumného priestoru. V prípade úspešnej a efektívnej medzinárodnej spolupráce, najmä na veľkých európskych spoločných projektoch, vzniká u zainteresovaných aktérov pocit spolupatričnosti, ktorý má priaznivý vplyv na vnímanie hodnoty Európskeho výskumného priestoru a symboliku Európy.

3.10

Vlastná organizácia a odborné konferencie. Príklad CERN, ale napríklad aj vytvorenie európskych zariadení na výskum jadrovej fúzie, ukazujú vôľu a schopnosť „scientific community“ vyhľadávať z vlastnej iniciatívy partnerov pre spoluprácu, ako aj získať vlády tretích krajín pre medzinárodné financovanie. Nevyhnutným predpokladom je však aj poskytovanie prostriedkov na realizáciu osobitne významných vedecko-technických konferencií v Európe, ako aj prostriedky na zabezpečenie účasti najmä mladých európskych vedeckých pracovníkov na medzinárodných konferenciách.

3.10.1

Vedecko-technické spoločnosti – organizácie občianskej spoločnosti. Odborné konferencie tvoria hlavné fórum pre šírenie výsledkov a ich hodnotenie, výmenu poznatkov a názorov, začatie spolupráce a vývoj nových a vylepšených koncepcií. Takéto konferencie sú zväčša organizované príslušnými vedecko-technickými odbornými spoločnosťami (15) ako typickými organizáciami občianskej spoločnosti. Preto výbor odporúča viac zohľadniť a uznať výsledky, ktoré dosiahli, ako aj viac využívať a podporovať ich aktivity pri šírení vedomostí, hodnotení výsledkov a koordinácii výskumu.

3.11

Rámcové programy. Výbor sa domnieva, že hlavnými nástrojmi Spoločenstva na realizáciu Európskeho výskumného priestoru sú rámcový program Spoločenstva pre výskum a vývoj a rámcový program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

Dopĺňajúc špecifické programy Infraštruktúry a Myšlienky poskytujú aj špecifické programy Spolupráca a Ľudia dôležité podnety pre koordinovanú spoluprácu (pozri bod 3.13) a s tým spojené opatrenia na podporu. Ich správna realizácia je preto dôležitým prvkom nadnárodného vytvárania identity európskeho výskumu a Európskeho výskumného priestoru, ktoré bude vytvárať nové synergie.

3.11.1

Základný výskum a jeho využitie. Vyzdvihnúť treba explicitné začlenenie základného výskumu a uznanie jeho zásadného významu pre pokrok a inováciu. Z toho vyplýva aj nevyhnutnosť vyváženého prístupu k zamýšľanej podpore základného výskumu na strane jednej a aplikovaného výskumu a výskumu orientovaného na výrobky a technologické postupy na strane druhej. Ako už bolo viackrát zdôraznené (16), medzi týmito oblasťami neexistujú jasne vymedzené hranice ale práve naopak, vzájomne na seba pôsobia a podmieňujú sa.

3.11.2

Spoločné technologické iniciatívy, technologické platformy a ETI. Výbor zdôrazňuje osobitnú úlohu spoločných technologických iniciatív a technologických platforiem. Tieto platformy majú za cieľ vytváranie strategických partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom v strategických oblastiach výskumu a realizáciu spoločných výskumných programov. Výbor odporúča využiť v prípade znalostných a inovačných komunít (Knowledge and Innovation Communities, KIC) Európskeho technologického inštitútu (ETI), ktoré je ešte potrebné vytvoriť, aj takto získané skúsenosti. Aj skúsenosti s projektmi ERA-Net, ako aj so zoskupeniami EUREKA by mohli byť cenným príspevkom.

3.11.3

MSP. Zvlášť dôležitú úlohu zohráva pri partnerstvách verejného a súkromného sektora, ale aj v prípade priemyselných partnerstiev, dostatočné zapojenie malých a stredných podnikov (MSP). Výbor víta skutočnosť, že Komisia podniká a aj v budúcnosti plánuje vyvíjať v tejto oblasti osobitné úsilie. V tejto oblasti môže byť vítaným príspevkom aj projekt CORNET (17) (Collective Research Networking), ktorý bol odštartovaný v rámci siete ERA-Net.

3.11.4

Utajovanie informácií. Voľné šírenie informácií o nových poznatkoch bolo a je jedným z faktorov úspechu modernej vedy (pozri tiež bod 4.4.2 Open Access). Problematika obmedzovania informácií sa okrem aspektu duševného vlastníctva týka aj otázky, od akého stupňa vývoja novátorskej/inovatívnej technológie bráni otázka utajovania informácií – kvôli súťaži na hospodárskom trhu (18) – potrebnej výmene informácií a ďalšej spolupráci s a medzi priemyselnými partnermi. Výbor odporúča, aby tieto dôležité body boli podrobnejšie preskúmané, keďže od nich závisí úspech spolupráce najmä medzi verejným a súkromným sektorom.

3.12

Posilňovanie výskumných inštitúcií. Výbor podporuje cieľ posilniť postavenie výskumných inštitúcií – ale aj im nadradených zastrešujúcich organizácií – ako iniciátorov a nositeľov výskumu a vývoja. Tam sa koordinuje, plánuje a skúma, a pracovná klíma, ktorá tam vzniká, rozvíjajúca sa voľnosť a výskumný štýl určujú meno a úspechy príslušnej výskumnej organizácie a výskumnej inštitúcie. Preto tieto výskumné organizácie a inštitúcie potrebujú spoľahlivú, dlhodobejšiu istotu pre plánovanie, dostatočné vybavenie a primerané rozhodovacie právomoci. Predpokladmi sú teda vyššia kompetencia a vlastná zodpovednosť za využívanie finančných zdrojov, spoľahlivý, dostatočne vysoký (obvykle minimálne 75 až 80 %) podiel inštitúcií na základnom financovaní, celkovom financovaní projektov, prevoditeľnosť rozpočtu, odstraňovanie nadmernej administratívnej záťaže výkonných pracovníkov, podnety a podpora špičkovosti poskytovaním dostatočných dlhodobo zameraných dodatočných prostriedkov prostredníctvom súťaží a na základe dosiahnutých úspechov.

3.13

Otvorená koordinácia. Významné impulzy pre vzájomnú otvorenú koordináciu a hodnotenie výskumnej politiky a strategických cieľov členských štátov vychádzajú z osvedčených postupov prijímania rozhodnutí, ktoré prebiehajú na európskej úrovni a týkajú sa iniciatív Komisie v oblasti výskumnej politiky, ako aj z poradných krokov, ktoré im predchádzajú. Výbor považuje za dôležité a zmysluplné aj ďalšie opatrenia na zosúladenie a koordináciu s členskými štátmi a regiónmi a medzi nimi, týkajúce sa špecifického zamerania alebo projektov infraštruktúry, aby sa tak dosiahol väčší súlad a optimalizácia európskej výskumnej politiky. Preto je koordinácia zmysluplná aj pri vytváraní Európskej medzivládnej výskumnej organizácie pre veľké projekty a zariadenia infraštruktúry (pozri bod 3.8). Koordinácia zo strany Komisie okrem toho vychádza z opatrení na podporu v rámci 7. rámcového programu (pozri bod 3.11).

3.14

Bez nadmernej koordinácie. Naopak však treba zamietnuť možný zámer samovoľnej koordinácie európskeho výskumu zhora (top-down) alebo koordinácie s cieľom všeobecného zjednotenia, ktorá by zasahovala do organizácie výskumu alebo organizačnej štruktúry firiem až do posledného detailu. Táto koordinácia by mohla – napr. pod zámienkou zabraňovať duplicitnému výskumu (19) a jeho triešteniu – obmedzovať nutnú pluralitu výskumných prístupov a metód (pozri tiež najmä bod 4.7.1) a viesť k odmietavému postoju u výskumníkov, inštitúcií a zainteresovaných odvetví priemyslu.

V každom prípade by bolo vhodné zabrániť tomu, aby vznikol dojem, že sa Komisia usiluje o centrálne riadenie európskeho výskumu, keďže v opačnom prípade by to bol ďalší bod už aj tak existujúcich obáv občanov (20) v členských štátoch pred prílišnou centralizáciou v Bruseli. V skutočnosti ide o vyvážený pomer medzi rámcom Spoločenstva, autonómiou a schopnosťou rozhodovania jednotlivých členských štátov, ako aj inštitucionálnymi a individuálnymi iniciatívami a tvorivými schopnosťami.

3.14.1

Pluralizmus metód, prístupov a voľba zamerania. Len z pluralizmu metód, prístupov a voľby zamerania môžu vzniknúť vždy tie najlepšie výsledky, postupy a inovácie. Pluralizmus nie je plytvaním, ale prostriedkom na optimalizáciu a vývoj pri hľadaní nových vedomostí a schopností. Výbor odporúča vypočuť si v tejto dôležitej hraničnej otázke najmä aj názor Európskej rady pre výskum.

3.15

Ďalší cieľ: odbúravanie byrokracie. Bez ohľadu na to odporúča výbor, opakujúc svoje predchádzajúce upozornenia, aby Komisia začlenila odbúravanie byrokracie ako ďalší dôležitý cieľ do budúceho politického programu Európskeho výskumného priestoru. V spolupráci s členskými štátmi a výskumnými organizáciami je potrebné vyvinúť koncepcie na zjednodušenie nadradenej nadmernej regulácie a množstva európskych, vnútroštátnych, regionálnych a inštitucionálnych povinností predkladania správ, postupov predkladania žiadostí, postupov na posudzovanie resp. hodnotenie a udeľovanie povolení a pod., resp. na ich zhrnutie a zníženie ich množstva na nevyhnutné minimum. Už aj samotná súťaž o dosiahnutie špičkovosti, získanie finančných prostriedkov atď., ktorú podporuje aj výbor, zvyšuje v oblasti administratívnych a posudzovacích postupov nároky na výskumných pracovníkov. Preto je o to dôležitejšie dospieť odbúravaním a zjednodušovaním všetkých procesov k prijateľnému riešeniu. Výbor už poukázal (21) na to, že obavy z chýb alebo nesprávneho konania jednotlivcov nesmú viesť k nadmernej regulácii a ochromeniu všetkých. Toto platí rovnako aj pre pracovné postupy organizácií na podporu a pre pracovné postupy výskumných pracovníkov.

3.16

Atraktívny trh práce a lepšie kariérne možnosti. Výbor podporuje dôležitý cieľ vytvorenia atraktívneho trhu práce pre vedeckých pracovníkov. Na jeho dosiahnutie je potrebné vytvárať a zlepšovať formy zmlúv, sociálne zabezpečenie a dávky a podporu spolupatričnosti rodín tak, aby vedeckí pracovníci nemali napr. kvôli nízkemu platu, dlhým vyjednávaniam zmlúv a nadmernej miere neistoty, pokiaľ ide o budúci pracovný rast, pocit, že ich idealizmus je vykorisťovaný, a nedospeli preto k názoru, že ich investície do náročného a selektívneho štúdia sa nedajú v Európe pretaviť do úspešnej a výhodnej kariéry.

3.16.1

Nedostatky v členských štátoch. V tejto oblasti majú najmä členské štáty obrovské medzery, a aj naďalej je možno pozorovať, že sa vývoj uberá nesprávnym smerom (22)! Preto tu výbor vyzýva najmä členské štáty a príslušných sociálnych partnerov, aby tieto nedostatky odstránili a najmä aj mladým vedeckým pracovníkom ponúkli atraktívne pracovné príležitosti s možnosťou ďalšieho rozvoja, ktoré by mohli konkurovať s alternatívnymi možnosťami zamestnania pre vysoko nadaných pracovníkov v akademickom svete. Len v takom prípade bude opäť viac nadaných mladých ľudí ochotných investovať svoju energiu a čas do zodpovedajúceho náročného a selektívneho štúdia, a tak prispieť k odstráneniu hrozivého nedostatku vedecko-technických odborných pracovníkov – a zodpovedajúcich absolventov vysokých škôl – v Európe.

3.16.2

Rovnosť pohlaví. Výbor zdôrazňuje, že je zástancom rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami. Potrebujeme najlepšie talenty spomedzi zástupcov oboch pohlaví – čo zaváži, sú schopnosti a výsledky. (Pojmy „vedecký pracovník“ resp. „technický pracovník“ sa v tomto texte používajú na označenie osôb oboch pohlaví).

3.16.3

Mobilita medzi inštitúciami, odbornými zameraniami, odvetviami a krajinami. Výbor podporuje tiež cieľ výrazného zlepšenia mobility medzi inštitúciami, odbornými zameraniami, odvetviami a krajinami, ktorý je formulovaný v zelenej knihe. Odkazuje tak na už uvedené odporúčania k tejto otázke, ako aj na svoje predchádzajúce odporúčania týkajúce sa atraktívneho systému štipendií (Sabbatical) na výmenu pracovníkov medzi akademickou obcou a priemyslom.

3.16.4

Spolupatričnosť rodín. Výbor už viackrát poukázal na osobitne dôležitý aspekt podpory mobility, ktorým je umožnenie a podpora spolupatričnosti rodín. To sa týka najmä zamestnania manžela/manželky (napríklad tzv. „dual career couples“), vhodných škôl pre deti, pomoci pri zmene ubytovania resp. predaji a kúpe nehnuteľnosti (kompenzácia nákladov s tým spojených, daní) a pod.

3.17

Otvorenie Európskeho výskumného priestoru svetu. Zelená kniha ako jeden z osobitne dôležitých cieľov uvádza otvorenie Európskeho výskumného priestoru celému svetu. S týmto výbor v plnom rozsahu súhlasí. Dosiahnutie tohto cieľa bude jedným z hlavných míľnikov na ceste k úspechu Lisabonskej stratégie.

3.17.1

Rozhodujúcim kritériom je atraktívnosť. Pre dosiahnutie tohto cieľa je – okrem formálnejšieho a často už zrealizovaného aspektu zásadnej otvorenosti – rozhodujúcim kritériom atraktívnosť Európskeho výskumného priestoru: pozývanie špičkových medzinárodných výskumných pracovníkov je prvým potrebným krokom, ale potom je potrebné dosiahnuť ich skutočnú prítomnosť, a v prípade európskych vedcov, ktorí pracujú v krajinách mimo Európy, je potrebné dosiahnuť ich neskorší návrat späť do Európy.

3.17.2

Prekonanie fenoménu „brain-drain“. Až keď sa podarí nielen kvantitatívne ale aj kvalitatívne, t. j. z hľadiska celosvetovo najvýkonnejších a najúspešnejších vedeckých a technických pracovníkov, prekonať dnes taký zjavný negatívny fenomén brain-drain, budeme môcť túto úlohu považovať za splnenú. Na dosiahnutie tohto cieľa však musia byť splnené všetky podstatné faktory: úroveň, vybavenie, pracovné podmienky, stabilné rámcové podmienky, možnosti rozvoja a voľnosť, osobný finančný príjem (vrátane sociálneho zabezpečenia) a spoločenské uznanie.

3.18

Pokračovať v prvých úspechoch. Napriek pretrvávajúcim nedostatkom a úlohami, ktoré je ešte potrebné vyriešiť, výbor s uspokojením konštatuje, že doterajšie úsilie európskej výskumnej politiky o vytvorenie Európskeho výskumného priestoru prináša prvé ovocie a všeobecne sa uberá správnym smerom. Preto je dôležité pokračovať – bez nadmernej regulácie a centralizácie – v nastolenom vývoji prostredníctvom rýchlo rastúceho európskeho potenciálu v oblasti VaV, opatrení na podporu zameraných na hospodársku súťaž, prostredníctvom jeho prepojenia integračného účinku, ako aj najmä prostredníctvom vytvárania atraktívnych a stabilných rámcových podmienok a pracovných príležitostí. Európsky výskumný priestor sa musí stať celosvetovým pojmom.

3.19

Európsky priestor vedomostí. Výbor už viackrát zdôraznil, že Európsky výskumný priestor by mal byť doplnený „Európskym priestorom vedomostí“ (23). Hlavným dôvodom je cieľ vytvoriť európsku spoločnosť založenú na vedomostiach, na dosiahnutie ktorého je potrebné tak dobré vzdelanie všetkých občanov, ako aj potrebné kvalitné špecializované vzdelanie pre vedeckých a technických pracovníkov. Pritom má obrovský význam aj celoživotné a autodidaktické vzdelávanie. V stanovisku k Európskemu výskumnému priestoru sa okrem toho poukazuje aj na potrebu primeraného „riadenia vedomostí“, ktoré musí zabezpečovať dokumentovanie, zaradenie, šírenie, dostupnosť a zachovanie už získaných vedomostí. Výskum a vývoj sú založené na už existujúcich poznatkoch, na základe ktorých vytvárajú nové poznatky.

3.19.1

Riadenie vedomostí a technika. Riadenie vedomostí je okrem toho dôležité aj pre bezpečné využívanie (24) technických postupov, aby sa umožnilo optimálne a bezpečné využitie, minimalizovali riziká a nebolo ohrozené obyvateľstvo. V tejto oblasti by mala Komisia v spolupráci s príslušnými medzinárodnými organizáciami aj v budúcnosti vyvíjať zodpovedajúce iniciatívy a podporovať potrebné programy podpory.

3.19.2

Učebnice a encyklopedické diela. Dôležitú úlohu pre zachovanie, objasnenie a zatriedenie vedomostí a najmä pre kvalitné vzdelanie majú dobré učebnice, encyklopedické diela a príručky. Ich vypracovanie si vyžaduje skúsenosti, predstavuje námahu, je náročné na čas a vyžaduje si aj oslobodenie od iných povinností. Výbor odporúča, aby bola táto činnosť zahrnutá do zoznamu úloh, ktoré môžu byť podporované, najmä preto, že táto náročná práca obvykle autorom neprináša žiadny komerčný zisk.

4.1

K otázkam 1 až 3. Prvky vízie Európskeho výskumného priestoru. Základným predpokladom je spoločenské prostredie priaznivo naklonené výskumu a vývoju, ktoré si uvedomuje a oceňuje jeho rozhodujúci význam pre blahobyt, konkurencieschopnosť, pokrok a kultúru. Dôležitá je aj dostatočná komunikácia medzi rôznymi vedeckými disciplínami, najmä medzi prírodnými a humanitnými vedami, vrátane úsilia o zjednotenie ich metodických základov. To je zároveň aj nevyhnutným predpokladom pre to, aby na všetkých úrovniach politiky mohli byť vytvorené potrebné rámcové podmienky a stanovené priority. Komisia a členské štáty môžu okrem toho podporovať viac ako doteraz prostredníctvom sympózií a konferencií aj výmenu skúseností medzi scientific community a občianskou spoločnosťou všeobecne a robiť reklamu pre Európsky výskumný priestor. Dôležitú úlohu musia v tejto oblasti zohrať aj médiá, pričom by sa mali zamerať na informácie, a nie na názory. Výbor podporuje Komisiu v jej úsilí o verejnú debatu a ďalšie kroky.

4.2

K otázkam 8 a 10: doktorandi. To začína už pri mladých vedeckých pracovníkoch s úplným univerzitným vzdelaním, teda pri doktorandoch. Nie sú to študenti alebo učni (25), ale podstatní výkonní pracovníci vo výskume a vzdelávaní. Výskum a vzdelávanie samotné, ako aj publikačná činnosť, účasť na konferenciách, semináre a tzv. „letné školy“ sú najlepším spôsobom ďalšieho vzdelávania. Účasť na nich však musí byť so všetkou vážnosťou podporovaná a umožňovaná. Vlastná iniciatíva a samostatnosť musia byť umožňované, podnecované a oceňované, nevznikajú automaticky v škole.

4.3

K otázke 12 a ďalším: Začínať Európskym technologickým inštitútom (ETI) a jeho jednotlivými „znalostnými a inovačnými komunitami“ a učiť sa od nich.

4.3.1

K otázke 18: Nazbierať najskôr skúsenosti s jednotlivými prípadmi. Vyjasniť riziko a otázku ručenia napríklad pri výpadku jedného z partnerov.

4.3.2

K otázke 19: najskôr využiť skúsenosti s už existujúcimi „virtuálnymi inštitútmi“ vo výskumných organizáciách členských krajín, a inak prístup zdola nahor!

4.3.3

K otázke 20 i): K tomuto bodu by bolo dobré získať návrhy príslušných inštitúcií.

4.3.4

K otázke 20 ii): Žiadne objektívne merateľné kritériá. Tu výbor vyjadruje veľké obavy. Obáva sa totiž, že kvantitatívne a „objektívne merateľné“ kritériá – ktoré vo výskume prakticky takmer neexistujú (26) – by stáli v popredí. Tieto kritériá môžu byť užitočné pri vývoji orientovanom na produkty, v prípade výskumu by však podporovali krátkodobé zmýšľanie a povrchnosť (akvizičný marketing). Aj samotné inštitúty pre priemyselný výskum majú voľnosť na dlhodobejší výskum a výskum zameraný na základy, ktorých význam ukazujú práve najúspešnejšie inštitúcie (27). Takýto výskum sa však v prípade predpísaných hodnotiacich postupov zameraných najmä na „kvantitatívne merateľné“ kritériá nedá ľahko zdôvodniť. Výbor okrem toho poukazuje na svoje výroky v predchádzajúcich stanoviskách na túto tému (28).

4.4

K otázke 21 – Výmena vedomostí: tu nespracované prvotné údaje. Táto otázka je ťažká a veľmi citlivá. V oblasti nespracovaných prvotných údajov (v ktorom momente merania vznikajú „nespracované prvotné údaje“? Ich správnosť musí pôvodný experimentátor často ešte overovať resp. vyhodnotiť) sa týka najmä individuálnej vzájomnej dôvery medzi výskumníkmi (29). Táto otázka ukazuje, že chýba pochopenie pre postupy realizácie experimentov a pre medziľudské vzťahy (schopnosť pracovať v kolektíve, konkurencia, priority atď.) medzi výskumnými pracovníkmi. Užitočné sú podnety na bezprostrednú výmenu vedomostí. Reprodukovateľnosť dosiahnutých výsledkov je kľúčovým pojmom. Výbor dôrazne odporúča upustiť od akejkoľvek regulácie zhora alebo dokonca na európskej úrovni. Vhodné by bolo prípadne odporúčanie zamerané na to, ako dlho majú byť uchovávané nespracované prvotné údaje, a kto je za to zodpovedný. Bez ohľadu na túto skutočnosť (pozri bod 3.19.1) sa vynára aj otázka všeobecného „riadenia vedomostí“ s cieľom zabezpečiť, že sa poznatky nestratia. Európska rada pre výskum by sa prípadne mala zaoberať aj touto otázkou.

4.4.1

Ešte raz k otázke 21: Sťažený prístup k informáciám a sťažená výmena informácií. Tento okruh otázok sa však zaoberá ešte jedným problémom, a to otázkou voľného a rýchleho prístupu k informáciám, ktoré už boli uverejnené v odborných časopisoch vedeckých vydavateľstiev. Vzhľadom na súčasný výklad ochrany „autorských práv“ (copyright) neexistujú voľne prístupné on-line knižnice minulosťou a je zakázané šíriť elektronické kópie. Rýchly prístup k fondu dôležitej vedecko-technickej literatúry je tým masívne obmedzený, čím je významne brzdená aj vedecká výmena a pokrok.

4.4.2

Open Access. O to viac povzbudzuje výbor Komisiu k tomu, aby sa zaoberala touto témou a hľadala nové, lepšie riešenia. Jednou z možností by boli informačné systémy „Open Access“ (30), napr. v uznávaných odborných časopisoch na báze Open Access so vzájomným hodnotením (pozri aj ďalej v texte).

4.4.3

K otázke 23. Ochranná lehota pre nové prvky. V tejto oblasti sa výbor už viackrát vyjadril za zavedenie ochrannej lehoty pre nové prvky, aby sa tak zmiernil konflikt medzi požiadavkou čo najrýchlejšie zverejniť – výskumní pracovníci sú hodnotení podľa zverejňovania svojich prác – a požiadavkou najskôr nahlásiť ako patent.

4.5

K otázkam 25 až 29 tu: Optimalizácia výskumných programov a priorít: Všeobecne by sa tu mali využiť doterajšie skúsenosti s ERA-Net.

4.5.1

K otázke 25: Zásady hodnotenia. Otázka spoločných – či skôr jednotných – zásad vzájomného hodnotenia, zabezpečovania kvality a hodnotenia je zložitou otázkou, keďže na jednej strane neexistuje žiadny dokonalý, len lepšie alebo menej dobré postupy posudzovania, na strane druhej však rôzne výskumné organizácie postupujú (prinajmenšom v rôznych detailoch) odlišne, a preto je potrebné použiť ako kritérium (relatívny) úspech jednotlivých postupov. Preto výbor v zásade považuje ich zamýšľané zjednotenie za povážlivé. Vzájomné (odborné) hodnotenie je síce bezpochyby najlepším postupom (31), jeho kvalita a efektívnosť však do veľkej miery závisia od detailov (32). Predovšetkým je potrebné zabrániť povrchnosti, ktorá sa dnes kvôli často vynúteným dlhodobým hodnoteniami resp. viacnásobným hodnoteniam ľahko vyskytne; preto platí zásada: hodnotiť menej často, avšak dôkladne.

4.5.2

Ešte raz k otázke 25, ale aj nad rámec tejto otázky: odborne dobre pripravení úradníci. V tejto oblasti je najmä nevyhnutne nutné, aby v organizáciách na podporu, teda aj v Komisii, pracovali vedecky výborne vyškolení odborní pracovníci, ktorí by boli podrobne a dlhodobo oboznámení s príslušnou oblasťou, jej osobitosťami, hlavnými osobnosťami („Peers“) a špecifickou „community“ – aj vďaka vlastnej predchádzajúcej činnosti v oblasti výskumu –, a ktorí na svojom mieste aj zotrvajú (pravidelná rotácia pracovných miest je v tomto prípade kontraproduktívna!). Aj v tomto prípade platí: Obavy z chýb alebo nesprávneho konania jednotlivcov nesmú viesť k nadmernej regulácii alebo oslabeniu postavenia všetkých. Ako príklad by tu mohli slúžiť obzvlášť úspešné výskumné organizácie.

4.5.3

K otázke 26. Zjednodušenie Často pripomínaným cieľom je ďalej zjednodušovať príslušné pravidlá a postupy, aby boli výskumní pracovníci odbremenení od nadmerného administratívneho zaťaženia a pod. Výbor si však uvedomuje, že jeho všeobecné vystupovanie za pluralizmus a prístup zdola nahor je do určitej miery možné považovať za rozpor s požiadavkou zjednodušovania a odbúravania nadmernej byrokracie. Preto podporuje koordinovaný prístup (pozri aj bod 3.15) so spoločným hodnotením tých aktivít, do ktorých sa významným podielom zapája alebo má zapojiť aj Spoločenstvo prostredníctvom svojich programov podpory. O otázke výberu postupu hodnotenia by sa mala vyjadriť Európska rada pre výskum.

4.5.4

K otázke 29: Podiel na medzinárodných výskumných inštitúciách. Je potrebné upresniť pojem „podiel“. Členstvo v poradnom grémiu sa zdá byť zmysluplné, a v prípade financovania Spoločenstvom samozrejme aj v príslušných dozorných grémiách. Od členstva priamo vo výkonných orgánoch však výbor jasne odrádza.

4.6

K otázkam 30 a 31: Otvorenie sa svetu: medzinárodná spolupráca v oblasti vedy a technológií. Cieľ výskumnej politiky výbor v plnej miere podporuje. Pokiaľ ide o dostupné nástroje, je potrebné rozlišovať medzi programami, ktoré potrebujú veľké prístroje, ako napríklad urýchľovače častíc, zariadenia na fúzie, satelit, aerodynamický tunel a pod. na strane jednej, a programami, ktoré sú rozdelené do mnohých centier alebo na mnohé prístroje na strane druhej. V čo najväčšej možnej miere by sa mali využívať už existujúce príklady a skúsenosti s nimi, pričom pri stanovovaní zovšeobecňujúcich výrokov hrozí nebezpečenstvo toho, že tieto pravidlá nebudú vhodné pre jednotlivé prípady. Všeobecne sa výbor domnieva, že v tejto oblasti už existujú fungujúce mechanizmy a precedensy, takže nie je potrebné vytvárať ďalšie nástroje.

4.7

Všeobecné pripomienky k otázkam zelenej knihy. Otázky Komisie vyvolávajú dojem, že neustále hľadá všeobecné pravidlá, ktoré by potom mali platiť pre každý jednotlivý prípad. K takémuto prípadnému zámeru by sa výbor staval veľmi povážlivo (pozri aj bod 3.14.1).

4.7.1

Žiadne zjednocovanie, ale voľnosť a prístup zdola nahor. Preto je potrebné odmietať akékoľvek snahy o veľké zjednocovanie. Jednotnosť bráni tomu, aby boli empiricky zistené príslušné najlepšie postupy („best practices“) prostredníctvom – pri uplatnení prístupu zdola nahor v zásade možnej – konkurencie jednotlivých postupov, metód a kultúrnych prístupov a pritom aj využitá výhoda revolučného vývoja. Len tak sa ukáže, ktoré postupy sú najúčinnejšie a zasluhujú ďalšiu podporu a môžu slúžiť ako príklad.

4.7.2

Existujúce mechanizmy sú dostačujúce. Už existujúce opatrenia tak na politickej, ako aj na programovej a projektovej úrovni poskytujú dostatočný a rozumný priestor. Ďalšie opatrenia a pravidlá by mohli byť v určitom okamihu a rozsahu zavedené alebo prispôsobené neskôr, pokiaľ by vyplynula odôvodnená potreba.

4.8

Doterajšie nástroje podpory a koordinácie zo strany Spoločenstva. Naproti tomu výbor odporúča vytvoriť všeobecné, jasné a zrozumiteľné ustanovenia pre množstvo nástrojov podpory a koordinácie VaV zo strany Spoločenstva. Pritom by bolo užitočné, keby Komisia vypracovala zoznam a popis – t. j. zrozumiteľný návod na použitie – všetkých nástrojov a foriem podpory a koordinácie VaV, ktoré sú k dispozícii. Takto by sa zároveň ukázalo, či ich neustále rastúci počet ešte stále má jasné úlohy a ohraničenie, a či zostávajú aj naďalej pre potenciálnych užívateľov ako aj pre samotných úradníkov Komisie prehľadné a ľahko dostupné, alebo či je potrebné ich prepracovať a sprehľadniť.

ILL

:

Institut Laue-Langevin

ECMWF

:

European Centre for Medium-Range Weather Forecasts

ESRF

:

European Synchrotron Radiation Facility

ESO

:

European Southern Observatory

EMBO

:

European Molecular Biology Organization

ESA

:

European Space Agencypozri aj internetovú stránku

16.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/11

1.1

Farmaceutický priemysel sa právom považuje za základné odvetvie strategického významu a jeho výrobky zásadným spôsobom prispievajú k zdraviu a pohodlnejšiemu životu európskych občanov. Takisto zohráva dôležitú úlohu z hľadiska zamestnanosti.

1.2

V tejto situácii, keď farmaceutický výskum v Európe upadá, je zámer založiť spoločný podnik iniciatívy pre inovačné lieky (SP IIL) nanajvýš opodstatnený. Výbor toto rozhodnutie víta a súhlasí s ním, predovšetkým kvôli skutočnému spojeniu verejného a súkromného sektora.

1.3

SP IIL by sa v rámci svojho poslania mal zamerať najmä na nasledujúce oblasti:

1.4

EHSV s potešením konštatuje, že pred prípravou posudzovaného nariadenia prebehli rozsiahle konzultácie a súhlasí s oznámeným zámerom predkladať výročnú správu o výsledkoch SP IIL. Výbor naopak vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýba podrobné vyhodnotenie činnosti a výsledkov bývalých európskych technologických platforiem.

1.5

Podľa výboru by bolo kvôli spôsobu financovania, množstvu zúčastnených strán a značnému objemu vynaložených zdrojov Spoločenstva vhodné vyjasniť, ako sa bude rozhodovať o vlastníctve konečných produktov výskumu, a najmä otázky súvisiace s duševným vlastníctvom a patentmi.

1.6

EHSV sa nazdáva, že by bolo potrebné uvažovať o tom, ako zabezpečiť návratnosť európskych investícií. Takisto by sa malo stanoviť, že zisky z výskumu sa využijú na investície na území Spoločenstva.

2.1

Návrh posudzovaného nariadenia sa zameriava na vytvorenie prvých verejno-súkromných partnerstiev v oblasti výskumu a vývoja. Definuje jednu z prvých dvoch spoločných technologických iniciatív (STI), ktorá sa zaoberá inovačnými liekmi (1).

2.2

STI majú za cieľ, či už v plnom alebo čiastočnom rozsahu, umožniť priemyselným odvetviam, výskumným organizáciám, členským štátom a Komisii spojiť svoje zdroje v prospech presne zameraných výskumných programov.

2.3

Na rozdiel od tradičnej stratégie, pri ktorej sa verejné financie prideľujú na konkrétne projekty, STI sa zameriavajú na rozsiahle výskumné programy, ktoré majú spoločné strategické ciele. Vďaka tomuto novému prístupu by sa mala vytvoriť kritická masa v európskom výskume a inováciách, posilniť vedecká obec v hlavných strategických oblastiach a zosúladiť financovanie projektov, aby sa výsledky výskumu mohli rýchlejšie využiť. STI sa sústreďujú na rozhodujúce oblasti, kde súčasné nástroje nemajú požadovaný rozsah a nepracujú dostatočne rýchlo na to, aby Európa dokázala udržať vedúce postavenie v celosvetovom meradle. Ide o oblasti, kde by mohlo financovanie na národnej a európskej úrovni spolu so súkromnými financiami znamenať pre výskum značný prínos, najmä ak sa budú podporovať väčšie výdavky súkromnej sféry na výskum a vývoj.

2.4

STI týkajúca sa iniciatívy pre inovačné lieky (IIL) má za úlohu podporiť rozvoj nových znalostí, nových nástrojov a nových metód, ktoré urýchlili vývin nových, účinnejších a bezpečnejších liekov.

2.5

Prostredníctvom novátorského spôsobu financovania by iniciatíva pre inovačné lieky mala prispieť k zvýšeniu súkromných investícií do výskumu a vývoja, k zintenzívneniu prenosu poznatkov medzi univerzitami a podnikmi a mala by podnietiť malé a stredné podniky, aby sa zapojili do európskeho výskumu.

3.1

Farmaceutický výskum v Európe začal počas posledných desiatich až pätnástich rokov strácať na význame. Kým investície do výskumu a vývoja v období rokov 1990-2005 vzrástli v USA 4,6-násobne, v Európe sa zvýšili len 2,8-krát. Podniky čoraz viac presúvajú svoj špičkový výskum do krajín mimo Európskej únie, najmä do Spojených štátov a najnovšie aj do Ázie.

3.1.1

Táto situácia môže mať pre konkurencieschopnosť Európy vážne dôsledky, keďže inovácie a špičkové technológie sú jedným z rozhodujúcich prvkov dlhodobého hospodárskeho rastu. Toto bol jeden z dôvodov, ktorý viedol k rozhodnutiu vytvoriť STI zameranú na inovačné lieky.

3.2

Kým vlády pri plánovaní svojej činnosti uvažujú vo vnútroštátnom meradle, v priemysle sa pracuje s celosvetovou víziou. Veľké krajiny ako Spojené štáty a Čína si vyvinuli jednotnú investičnú stratégiu, ktorá umožňuje podnikom lepšie plánovanie a získavanie zdrojov. Správne orgány jednotlivých štátov v Európe svoje investície do výskumu a vývoja navzájom nekoordinujú a farmaceutické spoločnosti musia vynakladať prostriedky na to, aby svoju činnosť prispôsobili miestnym podmienkam.

3.3

Legislatívna iniciatíva na úrovni Spoločenstva by mohla vytvoriť cielený a súvislý program pre výskum a vývoj, ktorý by sa opieral o všetky zdroje investícií do výskumu a vývoja (verejné aj súkromné) v európskom meradle, čím by situáciu pozitívne zmenil v prospech Európskej únie. Takýto cieľ sleduje aj posudzované nariadenie.

4.1

Návrh nariadenia ktorým sa zakladá spoločný podnik iniciatívy pre inovačné lieky [KOM(2007) 241] vychádza z ustanovení siedmeho rámcového programu, ktorým sa zaoberá rozhodnutie č. 1982/2006/ES. Uvádza sa v ňom, že Spoločenstvo prispeje k vytváraniu dlhodobých verejno-súkromných partnerstiev v oblasti výskumu na európskej úrovni.

4.2

Tieto partnerstvá prebiehajú formou tzv. spoločných technologických iniciatív (STI) a nadväzujú na činnosť bývalých európskych technologických platforiem (ETP).

4.3

Rada vo svojom rozhodnutí č. 971/2006/ES o osobitnom programe Spolupráca zdôraznila potrebu vytvárať verejno-súkromné partnerstvá a vytýčila šesť oblastí, v ktorých by bolo vhodné ustanoviť spoločné technické iniciatívy na oživenie európskeho výskumu. Ide o nasledujúce oblasti:

4.4

V súvislosti s touto všeobecnou stratégiou sa v nariadení, ktorého sa týka posudzovaný návrh KOM(2007) 241, hovorí o ustanovení spoločnej technologickej iniciatívy pre inovačné lieky (STI IIL) prostredníctvom založenia spoločného podniku iniciatívy pre inovačné lieky (SP IIL).

4.5

Podľa cieľov Komisie by založenie spoločného podniku v oblasti inovačných liekov malo viesť k zapojeniu subjektov, ktoré dnes nie sú schopné uskutočňovať zložité a nákladné výskumné programy (univerzity, malé a stredné podniky (MSP), klinické centrá, verejné orgány, atď).

4.6

SP IIL vytvoria zakladajúci členovia Európska komisia (EK) a Európska federácia farmaceutického priemyslu a združení (EFPIA) formou spoločného podniku. Bude spravovaný ako orgán Spoločenstva, nariadením Rady podľa článku 171 zmluvy. Vstúpiť doň budú môcť členské štáty a krajiny zapojené do 7. rámcového programu, ako aj všetky právne subjekty pôsobiace v oblasti výskumu a vývoja pod podmienkou, že prispejú na jeho financovanie.

4.7

Na program bude vyčlenený rozpočet vo výške 2 miliardy EUR, ktorý pokryje sedemročné obdobie a rovnakým dielom doň prispeje Komisia (zdroje zo 7. rámcového programu v súlade s ustanoveniami článku 54 nariadenia Rady č. 1605/2002) a podniky, ktoré sú členmi EFPIA. Tie poskytnú predovšetkým pracovníkov, vybavenie, spotrebný tovar, atď.

4.8

SP IIL bude podporovať konkrétne výskumné činnosti v členských štátoch a v pridružených krajinách 7. rámcového programu. Príspevok Spoločenstva vo výške jednej miliardy EUR bude určený výlučne pre MSP a univerzity, a to na výskum, ktorý je možné využiť vo farmaceutickej oblasti. Veľké zúčastnené podniky investujú rovnakú sumu, ktorou podporia náklady na svoju časť výskumu a zapoja doň aj MSP a univerzity.

4.9

Spoločný podnik IIL sa považuje za medzinárodnú organizáciu s právnou subjektivitou v zmysle článku 2 smernice 2004/17/ES a článku 15 smernice 2004/18/ES. Bude sídliť v Bruseli a jeho činnosť sa skončí v decembri 2017, pokiaľ Rada toto obdobie nepredĺži.

5.1

Farmaceutický priemysel sa v správe s názvom „Vytvorenie inovačnej Európy“ právom považuje za základné odvetvie strategického významu a jeho výrobky zásadným spôsobom prispievajú k zdraviu a pohodlnejšiemu životu európskych občanov. Možno povedať, že racionálne a správne využitie farmaceutických výrobkov prispieva k zvýšeniu kvality života.

5.2

Farmaceutický priemysel okrem toho v Európe vytvára mnoho pracovných miest. V roku 2004 v tomto sektore pracovalo 612 000 zamestnancov, z toho 103 000 vysoko kvalifikovaných osôb vo vedeckom výskume.

5.3

Dôvodom na založenie SP IIL je najmä uznaná potreba vyriešiť zaostávanie Európy v oblasti farmaceutického výskumu a zvrátiť tento trend, na ktorý už Komisia poukázala vo svojom oznámení z 1. júla 2003 s názvom „Silnejší európsky farmaceutický priemysel v prospech pacienta – výzva na činnosť“.

5.4

Ak chceme dosiahnuť tento cieľ, treba zmeniť tradičné formy bilaterálnej spolupráce. Súčasná situácia si žiada nový celoeurópsky prístup, ktorý by podnietil priamu spoluprácu medzi univerzitami, príslušnými MSP, verejnými orgánmi a farmaceutickým sektorom, v nadväznosti na finančné ustanovenia 7. rámcového programu.

5.5

SP IIL by sa v rámci svojho poslania mal zamerať najmä na nasledujúce oblasti:

6.1

EHSV s uspokojením konštatuje, že pred prípravou tohto nariadenia prebehli široké konzultácie a podporuje realizáciu vhodných školiacich programov, ktoré majú za cieľ dosiahnuť potrebnú profesionálnu úroveň v tomto odvetví nevyhnutnom pre európske hospodárstvo a kvalitu života občanov.

6.2

Ako sa uvádza v bode 4.2, STI nadväzujú na činnosť bývalých európskych technologických platforiem (ETP). Týmto sa však len v zriedkavých prípadoch podarilo dosiahnuť ich cieľ, a síce strategické oživenie výskumu v Európe. Vytvorenie STI vychádza z priznania čiastočného neúspechu pôsobenia ETP, ktoré mali znamenať zásadný prínos pre priemysel v oblasti konkurencieschopnosti.

6.2.1

EHSV zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu Komisie chýba podrobnejší opis práce, ktorú uskutočnili európske technologické platformy (ETP). Neuvádza sa v ňom žiadne hodnotenie, nehovorí sa o dosiahnutých výsledkoch a nie sú priložené žiadne bibliografické údaje.

6.2.2

Z tohto dôvodu výbor v súvislosti s STI schvaľuje zámer predkladať každý rok hodnotiacu správu o dosiahnutých výsledkoch a pokroku.

6.3

EHSV však kladne hodnotí založenie spoločného podniku iniciatívy pre inovačné lieky. Vo všeobecnosti možno povedať, že má všetky základné predpoklady na oživenie farmaceutického výskumu v Európe, a to vďaka vytvoreniu skutočného spojenia verejného a súkromného sektora. Táto iniciatíva je v súlade s cieľmi Lisabonskej stratégie, podľa ktorých by sa do výskumu a vývoja mali investovať 3 % HDP, z toho dve tretiny zo súkromného sektora.

6.3.1

Avšak, nakoľko sa tu používa systém financovania z viacerých zdrojov a keďže Spoločenstvo poskytne veľký objem prostriedkov, výbor sa nazdáva, že by bolo vhodné lepšie vymedziť použitie a vlastníctvo konečných produktov výskumu. Otázka patentov a duševného vlastníctva, ktorej definícia v nariadení a jeho prílohe sa obmedzuje len na uvedenie zásad, by si preto zaslúžila presnejšie a konkrétnejšie spracovanie, pretože tento bod by sa mohol stať prekážkou pri hladkom uplatňovaní SP IIL.

6.3.2

Veľké farmaceutické spoločnosti pôsobiace v Európe majú väčšinou celosvetový rozmer. Keďže Spoločenstvo prispeje vysokou finančnou sumou, bolo by potrebné uvažovať o mechanizmoch podporujúcich návratnosť európskych investícií. V tejto súvislosti by sa do nariadenia mohli zaradiť ustanovenia o tom, že všetky fázy výskumu ako aj výroba molekúl, ktoré vďaka tomuto výskumu vzniknú, budú prebiehať na území Únie, pričom by sa však nemali vytvárať prekážky voči použitiu inovačných liekov v krajinách mimo Spoločenstva. V tých istých ustanoveniach by sa tiež malo stanoviť, že zisky z výskumu, ktorý bol finančne iniciovaný zo strany SP IIL, sa využijú na investície na území Spoločenstva.

16.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/15

1.1

EHSV vo všeobecnosti schvaľuje stratégiu Komisie. Podľa jeho názoru je oživenie investícií do výskumu a vývoja primeraný spôsob ako poskytnúť európskym podnikom bezpečný referenčný rámec v podobe nového nástroja, ktorý umožní prekonať súčasnú roztrieštenosť v prideľovaní finančných prostriedkov Spoločenstva a zabráni nesúrodému rozdeleniu programov, ktoré takmer znemožňovalo posudzovanie dosiahnutých výsledkov.

1.2

Výbor schvaľuje zámer predložiť každý rok výsledky podniku ARTEMIS. Výbor naopak vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýba podrobné vyhodnotenie činnosti a výsledkov bývalých európskych technologických platforiem.

1.3

Podľa výboru predstavuje spoločný podnik ARTEMIS, ktorý spočíva na verejno-súkromnom partnerstve, pevný základ pre vytvorenie európskeho priestoru pre výskum a veľký prínos pre konkurencieschopnosť európskych podnikov.

1.4

EHSV schvaľuje predložený návrh nariadenia, čím zdôrazňuje význam novátorskej stratégie navrhovanej v oblasti investícií, podľa ktorej by sa mali spojiť finančné prostriedky Spoločenstva, podnikov, rôznych členských štátov a zúčastnených výskumných a vývojových štruktúr.

1.5

Vzhľadom na toto novátorské spojenie, ktoré sa môže ukázať ako zložité z hľadiska použitia nových výrobkov, ktoré budú výsledkami výskumu, EHSV oceňuje, že článok 24 nariadenia o spoločnom podniku prikladá veľký význam otázke duševného vlastníctva a podrobne sa ňou zaoberá.

1.6

Výbor považuje za potrebné:

2.1

Návrh posudzovaného nariadenia Rady sa zameriava na vytváranie prvých verejno-súkromných partnerstiev v oblasti výskumu a vývoja. Definuje jednu z dvoch prvých spoločných technologických iniciatív (STI), ktorá sa týka vstavaných počítačových systémov (1).

2.2

STI majú za cieľ, či už v plnom alebo čiastočnom rozsahu, umožniť priemyselným odvetviam, výskumným organizáciám, členským štátom a Komisii spojiť svoje zdroje v prospech presne zameraných výskumných programov.

2.3

Na rozdiel od tradičnej stratégie, pri ktorej sa verejné financie prideľujú na konkrétne projekty, STI sa zameriavajú na rozsiahle výskumné programy, ktoré majú spoločné strategické ciele. Vďaka tomuto novému prístupu by sa mala vytvoriť kritická masa v európskom výskume a inováciách, posilniť vedecká obec v hlavných strategických oblastiach a zosúladiť financovanie projektov, aby sa výsledky výskumu mohli rýchlejšie využiť.

2.4

Týmto návrhom sa ustanovuje právny rámec pre vytvorenie ARTEMIS, spoločnej technologickej iniciatívy pre vstavané počítačové systémy.

2.5

STI ARTEMIS sa zaoberá neviditeľnými počítačmi (integrovanými systémami), vďaka ktorým fungujú mnohé stroje, od áut až po lietadlá a telefóny, vrátane energetických sietí a množstva domácich elektrospotrebičov, ako sú práčka, televízor, atď.

2.6

Odhaduje sa, že do roku 2010 bude vo svete viac ako 16 miliárd integrovaných procesorov a v roku 2020 viac ako 40 miliárd. V roku 2010 budú tieto neviditeľné vstavané zariadenia a softvéry predstavovať 30-40 % hodnoty nových výrobkov: v spotrebnej elektronike (41 %), v telekomunikáciách (37 %), v automobiloch (36 %) a v zdravotníckych prístrojoch (33 %).

2.7

Rozpočet spoločného podniku ARTEMIS určený pre výskum bude za sedem rokov predstavovať celkovo 2,7 miliárd eur, z toho 60 % by malo pochádzať z priemyslu, 410 miliónov eur poskytne Komisia a 800 miliónov eur zabezpečia programy členských štátov.

3.1

Informačné a komunikačné technológie (IKT) majú zásadný hospodársky a sociálny význam a zohrávajú kľúčovú úlohu pri uplatňovaní revidovanej Lisabonskej stratégie, ktorá zdôrazňuje, že vedomosti a inovácia prispievajú k zvyšovaniu hospodárskeho rastu a zamestnanosti.

3.2

Zatiaľ čo celkové výdavky na výskum a vývoj vo svetovom meradle by sa mali v najbližších desiatich rokoch zvýšiť približne o 170 %, investície do vstavaných systémov by sa mali zvýšiť o 225 %, to znamená z 58 miliárd eur v roku 2002 na 132 miliárd eur v roku 2015 (2).

3.3

V Európskej únii predstavujú náklady na výskum a vývoj informačných a komunikačných technológií približne 18 % celkových nákladov určených na výskum a vývoj, zatiaľ čo v USA je to 34 % a v Japonsku 35 % (3). Z hľadiska počtu obyvateľov sú náklady EÚ približne 80 eur na osobu, zatiaľ čo v USA je to 350 eur a v Japonsku 400 eur. Výskum v oblasti vstavaných systémov je pre výskum zameraný na IKT veľkou položkou: v Európe naň verejný sektor vynakladá 380 miliónov a podniky viac ako 50 % svojho rozpočtu na výskum v oblasti informačných a komunikačných technológií.

3.4

Ak má mať EÚ aj zajtra svoje miesto v tomto odvetví so silným potenciálom rozvoja, musí zvýšiť svoje investície do tejto strategickej oblasti a použiť ich lepšie, a nie sa opierať o štruktúru výskumu, ktorá rozptyľuje úsilie a vedie k duplicite. V súčasnosti nemajú podniky v EÚ žiaden rámec, ktorý by im umožňoval vyvíjať nové technológie a potrebné účinné normy.

3.4.1

Nezosúladené ciele podnikov v oblasti výskumu a vývoja, duplicita a nie najlepšie použitie obmedzených finančných príspevkov na výskum vo všeobecnosti brzdia pokroky v tejto oblasti.

3.4.2

Cieľom návrhu Komisie je zmeniť túto situáciu.

4.1

Rozhodnutie vytvoriť spoločný podnik ARTEMIS, ktorým sa zaoberá dokument KOM(2007) 243 v konečnom znení, vychádza z rozhodnutia č. 1982/2006/ES o 7. rámcovom programe, v ktorom sa uvádza, že Spoločenstvo prispeje k vytváraniu dlhodobých verejno-súkromných partnerstiev v oblasti vedeckého výskumu v európskom meradle.

4.2

Tieto partnerstvá prebiehajú formou tzv. spoločných technologických iniciatív (STI) a nadväzujú na činnosť bývalých európskych technologických platforiem (ETP).

4.3

Komisia vo svojom rozhodnutí č. 971/2006/ES o osobitnom programe Spolupráca (4) zdôraznila potrebu vytvárať verejno-súkromné partnerstvá a vytýčila šesť oblastí, v ktorých by bolo vhodné ustanoviť spoločné technické iniciatívy na oživenie európskeho výskumu. Ide o nasledujúce oblasti:

4.4

V súvislosti s touto všeobecnou stratégiou sa v nariadení, ktorého sa týka posudzovaný návrh KOM(2007) 243, hovorí o uplatňovaní nariadenia rady o vytvorení spoločného podniku ARTEMIS, ktorým sa realizuje spoločná technologická iniciatíva pre vstavané počítačové systémy.

4.5

Rozhodnutie vytvoriť podnik, ktorého základnou témou by bola „integrácia inteligencie“, patrí do strategickej oblasti, ktorá zahŕňa odvetvie automobilového priemyslu, domáce spotrebiče, zariadenia na komunikáciu, regulačné systémy a kancelárske stroje.

4.6

Predpokladá sa, že význam vstavaných systémov na ovládanie zariadení v týchto odvetviach, ktorý je už dnes veľký, sa v nasledujúcich piatich rokoch podstatne zvýši: podiel vstavaných systémov v hodnote finálneho výrobku by mal dosiahnuť 35-40 % a celkový počet týchto zariadení by mal byť v roku 2010 okolo 16 miliárd a v roku 2020 viac než 40 miliárd.

4.7

Rozhodnutie vytvoriť STI motivovala najmä snaha o vytvorenie európskeho programu výskumu a vývoja, ktorý má pomôcť európskemu hospodárstvu dosiahnuť vedúce svetové postavenie v oblasti vstavaných počítačových technológiách, ktoré predstavujú pre konkurencieschopnosť a rozvoj európskych podnikov nevyhnutnú inováciu v kľúčových odvetviach.

4.8

Úloha iniciatívy ako je ARTEMIS má podľa Komisie zásadný význam, aby sa zabránilo tomu, čo sa v európskom priemysle stalo v oblasti osobných počítačov a internetu, kde sa práve kvôli nedostatku investícií do výskumu a inovácie výroba presunula za hranice Európy (Spojené štáty, Japonsko …).

4.9

Vytvorenie STI ARTEMIS je výsledkom rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami a série dôležitých iniciatív a konferencií na úrovni Spoločenstva. Ciele a úlohy tejto iniciatívy najprv posúdili univerzity a podniky, ktoré obohatili návrh nariadenia svojimi znalosťami z oblasti vstavaných systémov. Členské štáty uznali, že problémy budúcnosti sa dajú riešiť len na úrovni Spoločenstva.

—

finančný príspevok od združenia ARTEMISIA do výšky maximálne 20 miliónov eur alebo do 1 % celkových nákladov na projekty, ktorý však neprevyšuje 30 miliónov eur;

—

finančný príspevok Spoločenstva do výšky 10 miliónov eur;

—

nefinančné príspevky členských štátov ARTEMIS.

—

finančný príspevok Spoločenstva do výšky 410 miliónov eur;

—

finančné príspevky členských štátov ARTEMIS, ktoré sa vyplácajú priamo výskumným a vývojovým organizáciám zúčastňujúcim sa na výskumných a vývojových projektoch;

—

nefinančné príspevky výskumných a vývojových organizácií.

4.12.1

Maximálny príspevok Komisie v období do 31. decembra 2013 bude 420 miliónov eur. Tieto finančné prostriedky pochádzajú z osobitného programu „Spolupráca“, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program v oblasti výskumu a technického rozvoja v súlade s ustanoveniami článku 54 ods. 2 nariadenia Rady č. 1605/2002. V roku 2008 bude takto investovaných 42,5 miliónov eur.

4.12.2

Táto veľká investícia je odôvodnená tým, že budúce výsledky ARTEMIS v daných oblastiach budú zároveň predstavovať dôležité oporné body pre celkovú politiku Spoločenstva, najmä v oblasti životného prostredia, dopravy, energetiky a vnútorného trhu. Takto konkrétne prispejú k plneniu lisabonského cieľa konkurencieschopnosti a barcelonských cieľov z hľadiska výdavkov na výskum. Navrhovaná iniciatíva je súčasťou ambicióznej stratégie Spoločenstva, ktorá okrem iného zahŕňa návrh na zriadenie Európskeho technologického inštitútu (ETI).

4.14

Podľa Komisie poskytne založenie spoločného podniku ARTEMIS Spoločenstvu tieto objektívne výhody:

5.1

EHSV vo všeobecnosti schvaľuje stratégiu Komisie. Podľa jeho názoru oživiť investície do výskumu a vývoja je primeraný spôsob, ako poskytnúť európskym podnikom bezpečný referenčný rámec v podobe nového nástroja, ktorý umožní prekonať súčasnú roztrieštenosť v prideľovaní finančných prostriedkov Spoločenstva a zabráni nesúrodému rozdeleniu programov, ktoré takmer znemožňovalo posudzovanie dosiahnutých výsledkov.

5.2

Ako sa však uvádza v bode 4.2, STI nadväzujú na činnosť bývalých európskych technologických platforiem (ETP). Týmto sa však len v zriedkavých prípadoch podarilo dosiahnuť strategické oživenie výskumu v Európe, ktoré bolo ich cieľom, a to najmä z dôvodu nedostatočnej zodpovednosti zúčastnených aktérov. Vytvorenie STI vychádza z priznania čiastočného neúspechu pôsobenia ETP, ktoré mali znamenať zásadný prínos pre priemysel v oblasti konkurencieschopnosti.

5.2.1

EHSV zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu Komisie chýba podrobnejší opis práce, ktorú uskutočnili európske technologické platformy (ETP). Neuvádza sa v ňom žiadne hodnotenie, nehovorí sa o dosiahnutých výsledkoch a nie sú priložené žiadne bibliografické údaje.

5.2.2

Z tohto dôvodu výbor v súvislosti s STI schvaľuje zámer predkladať každý rok hodnotiacu správu o dosiahnutých výsledkoch a pokroku.

5.3

Podľa výboru predstavuje spoločný podnik ARTEMIS, ktorý spočíva na verejno-súkromnom partnerstve, pevný základ pre vytvorenie európskeho priestoru pre výskum a veľký prínos pre konkurencieschopnosť európskych podnikov.

5.4

Skutočnosť, že v budúcnosti budú existovať čoraz inteligentnejšie systémy môže výrazne prispieť k tomu, aby sa vyrábali čoraz bezpečnejšie výrobky. Zároveň sa tento podnik môže podieľať na zavádzaní školení a kvalifikačných programov na vysokej úrovni a tak podporiť vytváranie a rozvoj nových pracovných miest.

5.5

EHSV schvaľuje predložený návrh, čím chce predovšetkým zdôrazniť význam novátorskej stratégie navrhovanej v oblasti investícií.

5.5.1

Výskumné a rozvojové programy po prvýkrát nebudú financované len z prostriedkov Spoločenstva a podnikov – čo nie je zvykom –, ktoré zastupuje ARTEMISIA, ale aj z príspevkov rôznych členských štátov a zúčastnených výskumných a vývojových štruktúr.

5.5.2

Vzhľadom na toto novátorské spojenie, ktoré sa môže ukázať ako zložité z hľadiska používania výrobkov, ktoré budú výsledkami výskumu, EHSV oceňuje, že článok 24 nariadenia o spoločnom podniku prikladá veľký význam otázke duševného vlastníctva a podrobne sa ňou zaoberá.

5.6

Avšak na to, aby sa mohli uskutočniť všetky ciele a čo najviac využiť všetky možnosti, ktoré táto nová štruktúra ponúka, EHSV považuje za potrebné:

16.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/19

1.1

Výbor schvaľuje rozhodnutie zriadiť spoločný podnik Čistá obloha. Podľa jeho názoru oživenie investícií do výskumu a vývoja prostredníctvom financovania z verejno-súkromných prostriedkov môže poskytnúť európskym podnikom bezpečný referenčný rámec, ktorý umožní prekonať súčasnú roztrieštenosť v prideľovaní finančných prostriedkov Spoločenstva a zosúladiť príliš často roztrúsené výskumné projekty, ktorých účinnosť sa tým zvýši.

1.2

EHSV vyjadruje svoju spokojnosť s výberom sektora, ktorý umožňuje stotožniť sa s Lisabonskou stratégiou, zdynamizovať technicky novátorské priemyselné odvetvie, ktoré je bohaté na pracovné miesta vyžadujúce vysokú kvalifikáciu, a zároveň umožňuje prispieť k nevyhnutnému pokroku, ktorý treba dosiahnuť v oblasti kvality životného prostredia.

1.3

Výbor schvaľuje predložený návrh, čím chce predovšetkým zdôrazniť, aký význam má táto stratégia navrhovaná v oblasti investícií a koordinácie výskumu pre EÚ. Podľa jeho názoru predstavuje táto stratégia pevný základ pre vytvorenie európskeho priestoru pre výskum a veľký prínos pre konkurencieschopnosť európskych podnikov v tomto odvetví.

1.4

Avšak kvôli spôsobu financovania, množstvu zúčastnených strán a značnému objemu vynaložených zdrojov Spoločenstva by bolo vhodné lepšie vymedziť použitie a vlastníctvo konečných produktov výskumu, a najmä otázky súvisiace s duševným vlastníctvom a patentmi.

1.5

Výbor považuje za potrebné:

2.1

Posudzovaný návrh nariadenia sa zameriava na vytváranie prvých verejno-súkromných partnerstiev v oblasti výskumu a vývoja. Definuje jednu z prvých spoločných technologických iniciatív (STI), ktorá sa týka leteckej dopravy a dostala názov Čistá obloha.

2.2

STI majú za cieľ, či už v plnom alebo čiastočnom rozsahu, umožniť priemyselným odvetviam, výskumným organizáciám, členským štátom a Komisii spojiť svoje zdroje v prospech presne zameraných výskumných programov.

2.3

Na rozdiel od tradičnej stratégie, pri ktorej sa verejné financie prideľujú na konkrétne projekty, STI sa zameriavajú na rozsiahle výskumné programy, ktoré majú spoločné strategické ciele. Vďaka tomuto novému prístupu by sa mala vytvoriť kritická masa v európskom výskume a inováciách, posilniť vedecká obec v hlavných strategických oblastiach a zosúladiť financovanie projektov, aby sa výsledky výskumu mohli rýchlejšie využiť. STI sa sústreďujú na rozhodujúce oblasti, kde súčasné nástroje nemajú požadovaný rozsah a nepracujú dostatočne rýchlo na to, aby Európa dokázala udržať alebo zaujať vedúce postavenie v celosvetovom meradle. Ide o oblasti, kde by mohlo financovanie na národnej a európskej úrovni spolu so súkromnými financiami znamenať pre výskum značný prínos, najmä ak sa budú podporovať väčšie výdavky súkromnej sféry na výskum a vývoj.

2.4

Hlavným cieľom STI nazvanej Čistá obloha a zameranej na oblasť letectva a leteckej dopravy je urýchliť v EÚ vývoj čistých technológií pre leteckú dopravu, aby sa mohli čo najrýchlejšie používať v praxi. Tieto technológie by okrem naplnenia požiadavky udržať konkurencieschopnosť sektora mali prispieť k uskutočňovaniu strategických priorít EÚ z hľadiska životného prostredia a v sociálnej oblasti, ako aj k trvalo udržateľnému hospodárskemu rastu.

3.1

Nevyhnutnosť a oprávnenosť tohto programu vychádza z predpokladu, že v najbližších dvadsiatich rokoch sa objem leteckej dopravy zdvojnásobí, a z názoru, že vytvorenie systému dopravy, ktorý by neohrozoval životné prostredie, je dôležitým prvkom na zabezpečenie európskeho hospodárskeho a sociálneho rastu, pokiaľ ide o osobnú dopravu, ako aj o prepravu tovaru.

3.2

Európska úroveň by mohla byť v súvislosti s touto problematikou vhodným rozmerom, pretože zainteresované strany nemajú na zasahovanie v rámci jednotlivých členských štátov optimálne možnosti z hľadiska finančných zdrojov a potrebného vedeckého prínosu.

3.3

Priame zapojenie členských štátov predstavuje dôležitý prvok z hľadiska mobilizácie potrebných financií a tiež preto, že mnohé rozhodnutia sa budú aj naďalej robiť na národnej úrovni, či už ide o predkladanie výziev na účasť v programoch, o stálu kontrolu všetkých programových fáz alebo o vyhodnocovanie výsledkov.

3.4

Oblasť letectva bude musieť čoskoro čeliť zložitým problémom, ako je vplyv na životné prostredie, ktorý by mohol spomaliť jej rozvoj.

3.5

Obmedzenie vplyvu leteckej dopravy na klimatické zmeny a zníženie hluku sú absolútnymi prioritami. Vyžadujú si, aby sa v blízkej budúcnosti uskutočnili ozajstné technologické zmeny s cieľom dosiahnuť zníženie stanovené právnymi predpismi Spoločenstva. (Platforma európskej leteckej technológie ACARE stanovila vo svojom strategickom výskumnom programe cieľ znížiť do roku 2020 emisie CO2 50 %, emisie NOx o 80 % a vonkajší hluk o 50 %).

3.6

Európsky letecký priemysel, ktorý dnes zamestnáva v európskom meradle tri milióny pracovníkov, musí tiež čeliť silnej konkurencii vyplývajúcej z verejných investícií v iných zemepisných oblastiach, najmä v USA, kde sú prostriedky určené na výskum v tomto odvetví trojnásobne vyššie ako v súčasnosti v Európe.

3.7

Okrem toho je verejný príspevok potrebný, pretože návratnosť investícií v tomto odvetví je veľmi dlhá, čo môže spôsobiť zlyhanie trhu v dôsledku nedostatku investícií do výskumu a vývoja v letectve.

3.8

Rozhodnutie zaradiť letectvo a leteckú dopravu do špecifického programu „Spolupráca“ (pozri bod 4.3) je odôvodnené snahou zlepšiť zdravie a kvalitu života súčasných a budúcich generácií, a to vďaka zníženiu vplyvu lietadiel na životné prostredie na minimum, zlepšeniu miestnej kvality vzduchu, zníženiu vonkajšieho hluku v blízkosti letísk a zlepšeniu dopravných podmienok pre cestujúcich.

4.1

Návrh nariadenia ktorým sa zakladá spoločný podnik Čistá obloha [KOM(2007) 315 v konečnom znení] vychádza z ustanovení siedmeho rámcového programu, ktorým sa zaoberá rozhodnutie č. 1982/2006/ES. Uvádza sa v ňom, že Spoločenstvo prispeje k vytváraniu dlhodobých verejno-súkromných partnerstiev v oblasti výskumu na európskej úrovni.

4.2

Tieto partnerstvá prebiehajú formou tzv. spoločných technologických iniciatív (STI) a nadväzujú na činnosť bývalých európskych technologických platforiem (ETP).

4.3

Rada vo svojom rozhodnutí č. 971/2006/ES o osobitnom programe „Spolupráca“ zdôraznila potrebu vytvárať verejno-súkromné partnerstvá a vytýčila šesť oblastí, v ktorých by bolo vhodné ustanoviť spoločné technické iniciatívy na oživenie európskeho výskumu. Ide o nasledujúce oblasti:

4.4

V súvislosti s touto všeobecnou stratégiou sa v nariadení, ktorého sa posudzovaný návrh [KOM(2007) 315 v konečnom znení] týka, hovorí o ustanovení spoločnej technologickej iniciatívy (STI) týkajúcej sa letectva a leteckej dopravy prostredníctvom založenia spoločného podniku nazvaného Čistá obloha.

4.5

Ciele spoločného podniku Čistá obloha sú jasne a podrobne vysvetlené v článku 3 stanov, ktoré tvoria prílohu k predloženému nariadeniu. Tieto ciele pokrývajú široké a ambiciózne pole pôsobnosti a sú zhrnuté v článku 3 nariadenia. Ide najmä o:

4.5.1

STI Čistá obloha takto zabezpečuje integráciu a spoluprácu medzi rôznymi výskumnými činnosťami, ktoré využívajú úspory z rozsahu a veľkosti a bude sa rozvíjať v šiestich rôznych technických oblastiach nazvaných integrované technologické modely (ITM), a síce:

Technologické ciele, ktoré musí každý ITM dosiahnuť, už boli stanovené.

4.6

Spoločný podnik Čistá obloha sa považuje za medzinárodnú organizáciu s právnou subjektivitou v zmysle článku 22 smernice 2004/17/ES a článku 15 písm. c) smernice 2004/18/ES. Bude sídliť v Bruseli a jeho činnosť sa skončí 31. decembra 2017, pokiaľ Rada toto obdobie nepredĺži.

4.7.1

Návrh vychádza z nariadenia Rady, ktorého prílohou sú stanovy spoločného podniku. Jeho základom je článok 171 zmluvy. Spoločný podnik bude orgánom Spoločenstva a hoci jeho rozpočet spadá pod článok 185 nariadenia Rady č. 1605/2002, bude musieť prihliadať na osobitosti tejto iniciatívy, nakoľko ide o verejno-súkromné partnerstvá s výrazným príspevkom súkromného sektora, ktorý bude aspoň taký vysoký ako príspevok verejného sektora.

—

Európske spoločenstvo, zastúpené Komisiou,

—

12 lídrov ITM a až 74 pridružených členov prijatých podľa pravidiel uvedených v článku 2 stanov, ktoré tvoria prílohu k predloženému nariadeniu,

—

Akýkoľvek verejný alebo súkromný subjekt so sídlom v členskom štáte alebo krajine pridruženej k siedmemu rámcovému programu môže požiadať o členstvo v spoločnom podniku za predpokladu, že: sa ako lídri ITM zaviažu prispievať zdrojmi primeranými a zodpovedajúcimi celkovým činnostiam STI, ako pridružení členovia, ich záväzok bude primeraný rozpočtu ITM, na ktorom sa zúčastňujú a bude zodpovedať požiadavkám tohto ITM.

4.9.1

Prevádzkové náklady spoločného podniku Čistá obloha budú financované rovnakým dielom v hotovosti z prostriedkov Spoločenstva a ostatných členov do výšky 50 %.

4.9.2

Maximálny príspevok Spoločenstva do spoločného podniku Čistá obloha, pokrývajúci prevádzkové náklady a výskumné činnosti, bude 800 miliónov EUR a bude vyplatený z rozpočtových prostriedkov určených na oblasť „Doprava“ v rámci osobitného programu „Spolupráca“, ktorým sa v súlade s ustanoveniami článku 54 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 vykonáva siedmy rámcový program.

5.1

EHSV schvaľuje rozhodnutie zriadiť spoločný podnik Čistá obloha, ktoré vychádza z ustanovení siedmeho rámcového programu. Podľa jeho názoru oživiť investície do výskumu a vývoja je primeraný spôsob, ako poskytnúť európskym podnikom bezpečný referenčný rámec v podobe nového nástroja, ktorý umožní prekonať súčasnú roztrieštenosť v prideľovaní finančných prostriedkov Spoločenstva a zabráni nesúrodému rozdeleniu programov, ktoré takmer znemožňovalo posudzovanie dosiahnutých výsledkov.

5.2

Predložená iniciatíva je v súlade s politikou a cieľmi EÚ, ako aj s usmerneniami stanovenými v rámci Lisabonskej stratégie, ktorá zdôrazňuje, že poznatky a inovácia v Spoločenstve pomáhajú stimulovať rast a zamestnanosť. Iniciatíva zahŕňa opatrenia týkajúce sa systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva a mala by pomôcť dosiahnuť výrazný pokrok v uskutočňovaní strategického výskumného programu ACARE v oblasti životného prostredia.

5.3

Spoločný podnik Čistá obloha založený na verejno-súkromnom partnerstve predstavuje podľa výboru, presne tak ako ostatné STI vychádzajúce zo siedmeho rámcového programu, pevný základ pre vytvorenie európskeho priestoru pre výskum a rozhodujúci prínos pre konkurencieschopnosť európskych podnikov.

5.4

EHSV schvaľuje predložený návrh, čím chce predovšetkým zdôrazniť, aký význam má táto stratégia navrhovaná v oblasti investícií a koordinácie výskumu pre EÚ.

5.5

Avšak, nakoľko sa tu používa systém financovania z viacerých zdrojov a keďže Spoločenstvo poskytne veľký objem prostriedkov, výbor sa nazdáva, že by bolo vhodné lepšie vymedziť použitie a vlastníctvo konečných produktov výskumu. Otázka patentov a duševného vlastníctva, ktorej definícia v článku 20 nariadenia sa obmedzuje len na uvedenie zásad, by si preto zaslúžila presnejšie a jasnejšie spracovanie, nakoľko pri zavádzaní a fungovaní STI Čistá obloha by sa táto otázka mohla stať jedným z chúlostivých miest.

5.6

Avšak na to, aby sa mohli uskutočniť všetky ciele a čo najviac využiť všetky možnosti, ktoré táto nová štruktúra ponúka, EHSV považuje za potrebné:

16.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/22

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor schvaľuje rozhodnutie vytvoriť spoločný podnik ENIAC (1).

1.1.1

Nazdáva sa totiž, že takéto oživenie investícií do výskumu a rozvoja prostredníctvom verejno-súkromného financovania môže poskytnúť podnikom spoľahlivý referenčný rámec na prekonanie súčasného roztriešteného financovania Spoločenstva a koordinovať výskum, ktorý veľmi často nie je zosúladený, čím sa podporí jeho efektívnosť.

1.2

Výbor s potešením víta výber tohto sektoru. Môže totiž svojim rozvojom – okrem svojho technicky inovatívneho charakteru, ktorý má potenciál pre budúcnosť a pre vysoko kvalifikované pracovné miesta – priamo prispieť k realizácii lisabonských cieľov o konkurencieschopnosti, barcelonským cieľom o % HDP venovanom výskumu, ale aj k iným oblastiam politík Spoločenstva, ako je životné prostredie, doprava, energia a zdravie.

1.3

EHSV schvaľuje predložený návrh, čím chce predovšetkým zdôrazniť význam stratégie navrhovanej v oblasti investícií a koordinácie výskumu pre EÚ. Nazdáva sa, že táto stratégia bude predstavovať dôležitý bod pre vytvorenie európskeho výskumného priestoru a významne prispeje ku konkurencieschopnosti európskych podnikov v tomto sektore.

1.4

Vzhľadom na toto novátorské spojenie, ktoré sa však môže ukázať ako zložité z hľadiska využívania výrobkov, ktoré budú výsledkami výskumu ENIAC a z hľadiska štádia ich industrializácie, EHSV oceňuje, že sa prikladá význam pravidlám v oblasti duševného vlastníctva.

1.5

Výbor s potešením konštatuje, že sa prikladá mimoriadna pozornosť riziku relokácie výroby nanoelektroniky do iných regiónov sveta. EHSV podporuje myšlienku špecializovaného sektorového prístupu.

1.6

Nakoniec na to, aby sa čo najviac využili možnosti, ktoré predstavuje toto novátorské spojenie, výbor považuje za potrebné:

2.1

Návrh posudzovaného nariadenia Rady sa zameriava na vytváranie prvých verejno-súkromných partnerstiev v oblasti výskumu a vývoja. Definuje jednu z prvých spoločných technologických iniciatív (STI), ktorá sa týka oblasti nanotechnológií. Nazýva sa ENIAC.

2.2

STI majú za cieľ, či už v plnom alebo čiastočnom rozsahu, umožniť priemyslu, členským štátom a Komisii spoločne využiť ich zdroje na presne zamerané výskumné programy.

2.3

Na rozdiel od tradičnej stratégie, pri ktorej sa verejné financie prideľujú na konkrétne projekty, STI sa zameriavajú na rozsiahle výskumné programy, ktoré majú spoločné strategické ciele. Vďaka tomuto novému prístupu by sa mala vytvoriť kritická masa v európskom výskume a inováciách, utužiť vedecká obec v hlavných strategických oblastiach a zosúladiť financovanie projektov, aby sa výsledky výskumu mohli rýchlejšie využiť. STI sa sústreďujú na rozhodujúce oblasti, kde súčasné nástroje nemajú požadovaný rozsah a nedisponujú dostatočnou rýchlosťou na to, aby Európa dokázala udržať vedúce postavenie v celosvetovom meradle. Ide o oblasti, kde môže financovanie na vnútroštátnej a európskej úrovni spolu so súkromnými financiami predstavovať pre výskum významnú pridanú hodnotu, najmä ak sa budú podporovať väčšie výdavky súkromnej sféry na výskum a vývoj.

2.4

STI týkajúce sa nanoelektroniky s názvom ENIAC majú za všeobecný cieľ prispieť k rozvoju rozhodujúcich kompetencií pre nanoelektroniku s cieľom posilniť európsku konkurencieschopnosť. Na tento účel vytvára predložený návrh právny rámec ustanovujúci ENIAC.

3.1

Trvalé zvyšovanie pomeru elektronických súčiastok v inovatívnych produktoch moderných technológií umiestňuje sektor nanotechnológií medzi strategické sektory pre konkurencieschopnosť a priemyselný rast v Európe.

3.2

Sektor nanotechnológií vytvára zariadenia nevyhnutné pre hlavné priemyselné sektory v rôznych oblastiach ako napríklad telekomunikácie, spotrebiteľské produkty, multimediálne služby, vzdelávanie, doprava, zdravotná starostlivosť, bezpečnosť a životné prostredie.

3.3

Podľa odhadov by mal trh vytvorený priemyselným sektorom nanotechnológií (ktorý okrem priamych výrobcov predstavuje aj dodávateľov výrobných zariadení a materiálov) zaznamenať ročnú mieru rastu približne o 15 %. Na podporu takto vysokej miery rastu je potrebné, aby sa jej odteraz venovala všetka potrebná pozornosť.

3.4

Iniciatíva na úrovni Spoločenstva musí teda dbať na to, aby sa udržalo a posilnilo celosvetové vedúce postavenie v zastúpených sektoroch, prostredníctvom výskumných a vývojových programov, ktoré umožnia dosiahnuť potrebné ciele v oblasti priemyselnej prevádzky. Budú sa pritom sledovať ambicióznejšie technologické ciele smerom k stále väčšej konkurencieschopnosti a budú sa vytvárať nové pracovné miesta, ktoré vyžadujú väčšie profesionálne schopnosti a kvalifikácie na vysokej úrovni.

3.5

Voľba verejno-súkromného podniku by mala umožniť uskutočniť kvalitatívny skok vo výskume a vývoji v tomto sektore. Zdá sa to nevyhnutné na prekonanie súčasného roztrieštenia platných výskumných programov v rôznych členských štátoch, ktoré nemôžu dosiahnuť kritický objem a nemajú k dispozícii potrebné zdroje na financovanie primeraných programov.

3.6

Voľba európskeho rozmeru sa odteraz javí ako nutná, pretože predstavuje jedinú možnosť, ako si poradiť so zložitými výzvami, ktorým musí sektor nanotechnológií čeliť.

3.7

Upevnenie rozmeru Spoločenstva by umožnilo okrem toho zjednodušenie byrokracie a administratívy s cieľom nahradiť rôzne vnútroštátne postupy postupmi Spoločenstva a znížiť dobu na získanie zmluvy pre výskum a vývoj v porovnaní so súčasnou situáciou na úrovni Spoločenstva (pozri EUREKA), pričom by sa okrem toho vyhlo hodnotiacim postupom a rôznym kontrolám.

3.8

Vytvorenie verejno-súkromného podniku, ktorý priamo zahŕňa členské štáty a podniky zúčastnených sektorov, predstavuje inováciu v porovnaní so súčasnými postupmi pre účasť na programoch Spoločenstva v oblasti európskeho výskumu a vývoja. Okrem toho značné finančné prostriedky, ktoré sa navrhujú programu udeliť na úrovni Spoločenstva, umožnia vytvorenie nevyhnutného hospodárskeho kritického objemu, s cieľom dosiahnuť ambiciózne ciele, ktoré si program určil.

3.9

Prítomnosť členských štátov a podnikov, ako aj ich priame zapojenie finančným vkladom vo výške najmenej 50 % nákladov spojených s výskumom, bude mať mnohonásobný účinok vo forme podnetu na pritiahnutie nových financií a výrazne prispeje k rozvoju európskeho výskumného priestoru.

3.10

Priama účasť členských štátov je nevyhnutná pre uvoľnenie investícií, ale aj a hlavne preto, že sa ďalej budú prijímať rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni, hlavne výzvy k predloženiu návrhov a stála priama kontrola všetkých fáz procesu.

3.11

Ďalším nevyhnutným faktorom je priama účasť priemyslu, keďže výsledky tohto ambiciózneho programu výskumu a vývoja môžu prispieť k realizácii dôležitých a závažných cieľov v oblasti konkurencieschopnosti európskeho priemyslu tohto sektoru a následne môžu pozitívne vplývať na zamestnanosť v sektore.

4.1

Referenčným bodom pre výskumné programy je siedmy rámcový program (7PC). Vychádza z pevne zakotveného povedomia, podľa ktorého je oživenie investícií do výskumu a vývoja nevyhnutné pre konkurencieschopnú a dynamickú ekonomiku.

4.2

Vytvorenie spoločného podniku STI-ENIAC priamo prispeje k realizácii lisabonských cieľov o konkurencieschopnosti a barcelonských cieľov o výdavkoch na výskum. Nepriamo prispeje k ďalším oblastiam politík Spoločenstva, ako je životné prostredie, doprava, energia a zdravie.

4.3

Referenčný rámec politík Spoločenstva, na ktorom je založená iniciatíva STI-ENIAC, je založený hlavne na európskej aktivite „Nanovedy a nanotechnológie: akčný plán pre Európu 2005-2009“ [KOM(2005) 243 v konečnom znení] a na prácach vedeckého výboru pre vznikajúce a novo objavené zdravotné riziká (SCENHIR).

5.1

Rozhodnutie vytvoriť spoločný podnik ENIAC, ktorým sa zaoberá dokument KOM(2007) 356 v konečnom znení, vychádza z rozhodnutia č. 2006/1982/ES o 7. rámcovom programe, v ktorom sa uvádza, že Spoločenstvo prispeje k vytváraniu dlhodobých verejno-súkromných partnerstiev v oblasti vedeckého výskumu v európskom meradle.

5.2

Tieto partnerstvá prebiehajú formou tzv. spoločných technologických iniciatív (STI) a nadväzujú na činnosť bývalých európskych technologických platforiem (ETP).

5.3

Rada vo svojom rozhodnutí č. 2006/971/ES o osobitnom programe „Spolupráca“ (2) zdôraznila potrebu vytvárať verejno-súkromné partnerstvá a vytýčila šesť oblastí, v ktorých by bolo vhodné ustanoviť spoločné technické iniciatívy na oživenie európskeho výskumu. Ide o nasledujúce oblasti:

5.4

V kontexte tejto všeobecnej stratégie sa v nariadení, ktoré je predmetom návrhu [KOM(2007) 356 v konečnom znení] predpokladá vytvorenie spoločného podniku ENIAC v oblasti nanoelektroniky.

5.5

Spoločný podnik ENIAC sa považuje za medzinárodnú organizáciu s právnou subjektivitou v zmysle článku 22 smernice 2004/17/ES a článku 15, písmeno c) smernice 2004/18/ES. Bude sídliť v Bruseli a jeho činnosť sa skončí v 31. decembra 2017, pokiaľ Rada toto obdobie nepredĺži.

5.8.1

Prevádzkové náklady spoločného podniku ENIAC, ktoré sú podrobne uvedené v článku 4, sa pokrývajú z týchto príspevkov:

Výskumné a vývojové činnosti spoločného podniku ENIAC na obdobie končiace 31. decembra 2017 sa podporujú z týchto príspevkov:

5.8.2

Maximálny príspevok Komisie v období do 31. decembra 2013 bude 450 miliónov EUR. Tieto finančné prostriedky pochádzajú z osobitného programu „Spolupráca“, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program v oblasti výskumu a technického rozvoja v súlade s ustanoveniami článku 54 ods. 2 nariadenia Rady č. 1605/2002.

—

vymedziť a realizovať plán výskumu pre vývoj kľúčových kompetencií pre nanoelektroniku, aby sa posilnila konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov Spoločenstva a umožnil sa vznik nových trhov;

—

podporovať realizáciu výskumných a vývojových činností poskytovaním finančných prostriedkov účastníkom vybraných projektov;

—

podporovať verejno-súkromné partnerstvá, ktoré majú za cieľ zmobilizovať a spojiť snahy Spoločenstva, členských štátov a súkromných spoločností a povzbudiť spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom;

—

zabezpečiť účinnosť a trvalosť spoločnej technologickej iniciatívy pre nanoelektroniku;

—

dosiahnuť synergický efekt a koordináciu európskych výskumných a vývojových činností a hlavne postupnú integráciu súvisiacich činností v tejto oblasti, ktoré sa v súčasnosti vykonávajú prostredníctvom medzivládnych programov výskumu a vývoja (EUREKA), do spoločného podniku ENIAC.

6.1

EHSV schvaľuje rozhodnutie týkajúce sa vytvorenia spoločného podniku ENIAC a návrhu nariadenia, ktorý ho sprevádza. EHSV schvaľuje predložené rozhodnutie, čím chce predovšetkým zdôrazniť význam stratégie navrhovanej v oblasti investícií a koordinácie výskumu.

6.2

EHSV sa nazdáva, že podobne ako v prípade, keď vyjadril stanovisko k iným nariadeniam vyplývajúcich z rozhodnutia Rady č. 971/2006/EHS o „Osobitnom programe spolupráce“, je oživenie investícií do výskumu a vývoja primeraný spôsob, ako poskytnúť európskym podnikom spoľahlivý referenčný rámec, ktorý umožní prekonať súčasnú roztrieštenosť v prideľovaní finančných prostriedkov Spoločenstva a zabráni nesúrodému rozdeleniu programov.

6.3

Predložená iniciatíva je v súlade s politikami a cieľmi Únie a s nasmerovaniami určenými v rámci lisabonskej stratégie, ktoré zdôrazňujú, že vedomosti a inovácia v Spoločenstve prispievajú k stimulácii rastu a zamestnanosti. Nanotechnológia je teda veľmi dôležitá, pretože je v súčasnosti hybnou silou pre inováciu v mnohých sektoroch, ktoré sú citlivé a strategické pre rozvoj a rast Únie (mobilná komunikácia, doprava, výpočty, automatizácia výroby, zdravotná starostlivosť …). Vytvorenie spoločného podniku môže byť nástrojom, ktorý umožní Európe zachovať, ba i rozvinúť jej schopnosť zostavovať a vyrábať produkty, ktoré budú zodpovedať jej vlastným normám vysokej kvality, udržateľnosti a ochrany životného prostredia. Jeho vytvorenie je základom pre ustanovenie európskeho priestoru výskumu a rozhodujúcim príspevkom ku konkurencieschopnosti európskych podnikov.

6.4

Výbor s potešením konštatuje, že sa v analýze vplyvu, ktorá sprevádza návrh nariadenia tohto STI, prikladá mimoriadna pozornosť riziku relokácie výroby nanotechnológií do iných regiónov sveta. Tento bod je dôležitý, pretože táto výroba predstavuje vysokú pridanú hodnotu k rastu a aj zamestnanosti, ktoré vytvára a zároveň umožňuje čiastočné navrátenie investovaných prostriedkov, ktoré Únia navrhuje vynaložiť na rozvoj tohto sektora. EHSV pritom podporuje vyslovenú myšlienku zaviesť špecializovaný sektorový prístup na podporu tohto kľúčového priemyselného sektoru.

6.5

Vzhľadom na toto novátorské spojenie, ktoré sa však môže ukázať ako zložité z hľadiska používania výrobkov, ktoré budú výsledkami výskumu ENIAC a z hľadiska štádia ich industrializácie, EHSV oceňuje, že v článku 23 stanov sa prikladá veľký význam definícii pravidiel v oblasti duševného vlastníctva. Výbor takisto víta skutočnosť, že akčný plán nariadenia berie významne do úvahy problematiku zdravia a bezpečnosti.

6.6

Avšak na to, aby sa mohli uskutočniť ciele spoločného podniku a čo najviac využiť všetky možnosti, ktoré táto nová štruktúra ponúka, výbor považuje za potrebné:

16.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/27

1.1

EHSV v súlade so svojimi stanoviskami k zelenej knihe o acquis communautaire  (1) a k oznámeniu Komisie o uplatňovaní smernice týkajúcej sa predaja na diaľku (2), podporuje iniciatívu Komisie pristúpiť k revízii smernice 94/47/ES (3) z 26.10.1994 v navrhovanej podobe (4), pričom berie do úvahy predložené pripomienky a odporúčania.

1.2

Výbor vo všeobecnosti súhlasí s hlavnými bodmi návrhu Komisie týkajúcimi sa rozšírenia rámca uplatňovania tejto smernice, definovania a označenia nových produktov, posilnenia povinnosti poskytovania predbežných informácií a informácií o zmluve, ako aj zjednotenia lehoty na odstúpenie od zmluvy a zákazu akejkoľvek platby z akéhokoľvek dôvodu počas tejto lehoty.

1.3

Hoci výbor súhlasí s minimálnou aproximáciou tohto návrhu, pričom v oblasti ochrany spotrebiteľa ponecháva členským štátom možnosť ísť ešte ďalej, a to za predpokladu, že budú rešpektovať princípy stanovené v Zmluve, nazdáva sa však, že ak by z pohľadu Komisie v súlade s ustanoveniami zelenej knihy týkajúcej sa acquis communautaire existovala oblasť, v ktorej by sa na základe povahy sui generis práva na odstúpenie od zmluvy a vzhľadom na výrazné rozdiely medzi členskými štátmi pri vytváraní a charakterizovaní jeho mnohotvárnej právnej povahy s výrazne odlišnými dôsledkami v jednotlivých národných právnych systémoch, najmä čo sa týka maximálneho a minimálneho trvania, anulovania alebo neplatnosti, ukončenia alebo zrušenia zmluvy, preukázala opodstatnenosť maximálnej harmonizácie, bolo by to práve v tomto prípade.

1.4

EHSV vyjadruje nesúhlas s tým, že hoci Komisia uznáva, že väčšina problémov v tejto oblasti má často cezhraničnú povahu a členské štáty ich vzhľadom na rozdiely v národných legislatívach samostatne nedokážu vhodným spôsobom vyriešiť, v konečnom dôsledku venuje pozornosť len niektorým aspektom tohto práva. Celý rad situácií tak znova prenecháva na rozhodnutie členským štátom, čím sa súčasný stav spomenutých problémov nemení.

1.5

Napriek tomu, že výbor súhlasí s prijatím systému „minimálnej harmonizácie“, v súlade s ostatnými inštitúciami Spoločenstva (5) sa nazdáva, že úroveň opatrení na ochranu práv spotrebiteľa bola stanovená príliš nízko. Skúsenosti pritom dokazujú, že veľká väčšina členských štátov túto klauzulu nevyužila, naopak, doslovne prevzala stanovenú formuláciu (6). Následne nebola dosiahnutá adekvátna úroveň ochrany spotrebiteľa a výbor preto vyzýva Komisiu, aby v súlade s princípom subsidiarity pristúpila v návrhu smernice k riešeniu ostatných aspektov, ktoré sú rovnako dôležité, a to s cieľom dosiahnuť zvýšenú úroveň ochrany spotrebiteľa.

1.6

EHSV v tejto súvislosti navrhuje, aby boli zlepšené niektoré ustanovenia týkajúce sa právneho systému spomínaných práv, obsahu hlavnej zmluvy a jej vzťahu s doplnkovými zmluvami, najmä nevinkulovanými zmluvami o poskytovaní úveru s cieľom posilniť a zaručiť adekvátnu ochranu spotrebiteľov.

1.7

EHSV potvrdzuje, ako to už urobil v predchádzajúcich stanoviskách (7), potrebu poskytovať zmluvným stranám, a to najmä menej zasväteným, adekvátne informácie a zároveň sa nazdáva, že členským štátom by nemala byť bez ďalšieho zváženia odopretá možnosť prijať primerané a odrádzajúce trestné sankcie v prípade praktík, ktoré závažne ohrozujú práva stanovené a podrobne opísané smernicou.

1.8

EHSV nalieha na Komisiu, aby vykonala podrobnú analýzu odpovedí získaných na základe konzultačného dokumentu (8), najmä čo sa týka členských štátov konzultovaných prostredníctvom tohto dokumentu, na ktoré sa nevzťahovali výsledky správy (9) o uplatňovaní smernice len v 15 členských štátoch, ako aj na základe komparatívnej analýzy, ktorá sa už týka 25 členských štátov (10), pričom by sa zamerala na rozdiely existujúce vo všetkých členských štátoch.

1.9

EHSV konkrétne navrhuje niekoľko úprav (11) a predkladá súbor odporúčaní zameraných na zlepšenie právnych aspektov návrhu, ako aj konsolidovanie a zosúladenie pojmov, konceptov alebo postupov, ktoré už boli prijaté v iných smerniciach, najmä v smernici o nekalých obchodných praktikách (12). Túto smernicu by bolo vhodné vziať do úvahy pri zaisťovaní bezpečnosti a dôvery spotrebiteľov v tomto type zmlúv, ktoré sú často terčom agresívnych marketingových a predajných kampaní (13).

2.1

Týmto návrhom chce Komisia pristúpiť k revízii smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/47/ES z 26. októbra 2004 týkajúcej sa ochrany kupujúcich v súvislosti s niektorými prvkami zmlúv o kúpe práva na časovo vymedzené užívanie nehnuteľností, a to na základe záverov o uplatňovaní smernice 94/47/ES, prijatých Radou 13. apríla 2000, týkajúcich sa správy o uplatňovaní spomínanej smernice (14) ako aj na základe odporúčaní vyplývajúcich z ustanovenia Európskeho parlamentu zo 4. júla 2002 (15).

2.2

Revízia tejto smernice sa očakáva už od vydania oznámenia Komisie o stratégii spotrebiteľskej politiky na obdobie 2002-2006 (16). Smernica zároveň patrí do takzvaného acquis communautaire v oblasti práv spotrebiteľa vyplývajúceho z príslušnej zelenej knihy (17).

2.3

Komisia venuje pozornosť identifikácii niektorých problematických situácií pri uplatňovaní tejto smernice a zároveň sa nazdáva, že vzhľadom na vývoj trhu v tejto oblasti došlo k podstatnému zvýšeniu počtu nových produktov. Aj napriek tomu, že medzi ne patrí využívanie dovolenkového ubytovania, nespadajú do pôsobnosti smernice.

2.4

Správa, ktorú Komisia vypracovala v roku 1999 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/47/ES (18) už spomenula viaceré nedostatky pri jej transpozícii. Závery tejto správy schválila Rada v apríli 2000 (19), pričom zostavila súbor prvkov, ktoré je potrebné brať do úvahy pri revízii smernice.

2.5

Rovnako aj stanovisko výboru EP pre životné prostredie, zdravie a ochranu spotrebiteľa vypracované v roku 2001 (20) upozornilo na „nižšiu prijateľnú úroveň opatrení na ochranu spotrebiteľa“, ktorú stanovila smernica.

2.6

Európsky parlament v uznesení zo 4. júla 2002 odporučil, aby Komisia prijala opatrenia na zabezpečenie zvýšenej úrovne ochrany spotrebiteľa.

2.7

Z týchto dôvodov považuje Komisia samostatnú revíziu smernice za naliehavú, dokonca ju označuje za prioritu vzhľadom na problémy, ktorým spotrebitelia čelia, a to najmä v súvislosti s ďalším predajom a novými produktmi, akými sú napríklad dovolenkové kluby poskytujúce zľavy a zmluvy o ďalšom predaji, ktoré sa uvádzajú na trh a sú ekonomicky vo veľkej miere podobné časovo vymedzenému užívaniu nehnuteľností.

2.8

Spomedzi hlavných príčin, ktoré odôvodňujú predkladaný návrh na revíziu Komisia vyzdvihuje potrebu aktualizovať požiadavky týkajúce sa poskytovania predbežných informácií a informácií o zmluve, zjednotiť systém zákazu depozitných alebo zálohových platieb počas lehoty na odstúpenie od zmluvy, harmonizovať lehotu na odstúpenie od zmluvy a zvážiť možnosť zavedenia trestných sankcií.

2.9

Konzultačné stretnutia s hlavnými zainteresovanými stranami sa uskutočnili v období rokov 2004-2006.

2.10

Na základe sťažností na časovo vymedzené užívanie nehnuteľností, a to najčastejšie v prípade nových produktov, konkrétne dovolenkových klubov, dovolenkových zmlúv so zľavou alebo ich výmeny či ďalšieho predaja, vydala Komisia konzultačný dokument (21). Tieto otázky boli tiež predmetom diskusie na schôdzi stálej pracovnej skupiny odborníkov členských štátov v oblasti revízie acquis v marci 2006.

2.11

Návrh na revíziu je začlenený do programu Komisie pre aktualizáciu a zjednodušenie acquis communautaire  (22).

2.12

Komisia si myslí, že právny základ pre tento návrh by mal byť aj naďalej vymedzený článkom 95 Zmluvy (vytváranie vnútorného trhu) a nazdáva sa, že vzhľadom na princíp subsidiarity by sa nemala vyjadrovať k právnej povahe práva na časovo vymedzené užívanie nehnuteľností, ale mala by ju prenechať na posúdenie jednotlivým členským štátom.

2.13

Na druhej strane, kladúc dôraz na cezhraničné aspekty a berúc do úvahy skutočnosť, že väčšina sťažností spotrebiteľov má cezhraničný charakter, Komisia zameriava svoj návrh len na vyjadrenia o aspektoch, ktoré boli označené ako najproblematickejšie, a preto si vyžadujú príslušné opatrenia zo strany Spoločenstva, pričom všetky ostatné otázky ponecháva na národné legislatívy. Vypúšťa dokonca všetky zmienky o práve na ukončenie alebo zrušenie zmluvy, ktoré upravovala smernica 94/47/ES, a to aj v prípade, keď sú spojené s právom na odstúpenie od zmluvy.

3.1.1

EHSV kladne hodnotí iniciatívu Komisie, avšak konštatuje jej oneskorenie vzhľadom na skutočnosť, že problémy boli odhalené už v roku 1999 a teda príslušné riešenia už mohli byť poskytnuté dávno.

3.1.2

EHSV tiež pripomína, že niektoré z kritizovaných otázok už výbor spomenul vo svojich stanoviskách, a to stanovisku vydanom 24. februára 1993, ešte počas fázy vypracovávania smernice (23).

3.1.3

EHSV sa nazdáva, že právnym základom by nemal byť článok 95 Zmluvy, ale skôr článok 153, keďže nejde o problematiku týkajúcu sa výlučne jednotného trhu, ale naopak politiky ochrany spotrebiteľa.

3.1.4

EHSV súhlasí s rozšírením uplatňovania návrhu o určitý hnuteľný majetok, čo by adekvátnou formou zodpovedalo neustálemu vývoju na trhu.

3.1.5

EHSV súhlasí so zmenami v definíciách (24) v tomto návrhu, pretože sa preukázali byť adekvátnejšie voči novým produktom ponúkaným v tejto oblasti.

3.1.6

EHSV súhlasí so zachovaním zákazu akejkoľvek platby alebo zálohy, pretože tento zákaz predstavuje účinnú formu, ako umožniť spotrebiteľovi uplatniť si právo na odstúpenie od zmluvy, a to bez akéhokoľvek ekonomického tlaku, a zároveň sa nazdáva, že rozšírenie tejto normy na tretie strany vhodným spôsobom zahŕňa zmluvy o výmene a ďalšom predaji.

3.1.7

EHSV súhlasí s predĺžením lehoty na rozmyslenie na dobu 14 dní, čím sa príslušná lehota zjednotí, avšak uprednostnil by, keby sa táto doba počítala na pracovné a nie kalendárne dni, ako to už pripomenul vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (25). Bolo by potrebné pripomenúť, že Rada po schválení smernice 97/7/ES vydala vyhlásenie, v ktorom naliehala na Komisiu, aby preskúmala možnosť harmonizovať spôsob vypočítania lehoty na rozmyslenie, ktorý je stanovený v smerniciach o ochrane spotrebiteľa.

3.1.8

Ako to už uviedol v predchádzajúcich stanoviskách (26) a v súlade so znením článku 1 ods. 3 smernice, EHSV považuje za nevyhnutné, aby Komisia presnejšie charakterizovala povahu, zistila nedostatky a dôsledky práva na odstúpenie od zmluvy a na ukončenie a zrušenie zmluvy, pretože inak nebude možné dosiahnuť zamýšľanú aproximáciu legislatívy vzhľadom na to, že každý členský štát prijme svoje vlastné pravidlá, čo bude mať negatívny vplyv na rozvoj cezhraničných vzťahov.

3.1.9

Keďže cieľom tejto smernice je aproximácia národných právnych predpisov týkajúcich sa tohto typu práv, EHSV na nazdáva, na rozdiel od znenia 4. bodu návrhu smernice a napriek rozdielom existujúcim v jednotlivých členských štátoch, že Komisia by mala ísť aj ďalej a definovať právnu povahu (27) týchto práv, či už budú považované za majetkové alebo veriteľské práva. V opačnom prípade tento návrh neprispeje k riešeniu zistených problémov pri určovaní základných požiadaviek pre uplatnenie si tohto práva a najmä, ak ide o majetkové právo, dôsledkov súvisiacich s registráciou.

3.1.9.1

EHSV teda vyzýva Komisiu, aby vytvorila definíciu právnej povahy práva na časovo vymedzené užívanie nehnuteľností, či už ako majetkového práva alebo osobného práva záväzného charakteru (práva na poskytovanie služieb), a to s nevyhnutnými dôsledkami na aplikovateľné princípy bruselského nariadenia a nariadenia Rím I. V opačnom prípade nebude možné dosiahnuť harmonizáciu a získať dôveru spotrebiteľov a podnikov. EHSV vo svojom spomínanom stanovisku (28) už prispel k tejto definícii, keď konkrétne uviedol, že zmluva o časovo vymedzenom užívaní nehnuteľností je právom majetkovým alebo osobným a nikdy nie nájomným vzťahom, pretože pri prenájme nedochádza k prevodu. Prenesené právo sa vzťahuje na neoddeliteľnú súčasť určitej veci (nerozdeliteľného bytu) a berie (alebo môže brať) na seba podobu skutočného vlastníckeho práva.

3.1.10

V súlade s nevyhnutnou právnou podobou tohto práva, ktoré by mohlo mať povahu sui generis, alebo dokonca práve preto, EHSV súhlasí s niektorými zásadnými prvkami návrhu smernice týkajúcimi sa hnuteľného alebo nehnuteľného majetku a zároveň práva na užívanie ubytovania (pobyt a prenocovanie) za kompenzáciu na obdobie minimálne jedného roka.

3.1.11

EHSV nalieha na Komisiu, aby okrem produktov už vymenovaných v článku 2 návrhu, stanovila klauzulu (obsahujúcu definíciu zásadných prvkov), čím umožní jednoduchšie sa prispôsobiť prípadným a budúcim produktom (29), ktoré sa dostanú do predaja po tom, ako smernica vstúpi do platnosti a ktoré nebudú schopné spĺňať požiadavky stanovené týmito definíciami nových produktov.

3.1.12

EHSV sa nazdáva, že možnosť, aby spotrebiteľ musel uhradiť alebo zaplatiť akúkoľvek sumu za využitie práva na odstúpenie od zmluvy v rámci riadnej lehoty, stojí v protiklade k tomuto právu, na základe ktorého spotrebiteľ nemusí uviesť žiaden dôvod ani zaplatiť žiadnu sumu. Článok 5 ods. 5 a 6 by mali byť preto zrušené.

3.1.13

EHSV upozorňuje Komisiu na odkaz na nedávno schválenú smernicu o nekalých obchodných praktikách (30), s ktorým súhlasí, ale upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v článkoch 14 a 15 spomenutej smernice sa nenachádza odkaz na platnú smernicu, ani sa takýto odkaz nepredpokladá v predkladanom návrhu, ktorý je teraz analyzovaný.

3.1.14

Napriek tomu, že EHSV súhlasí s minimálnou harmonizáciou, nazdáva sa, že návrh smernice je reštriktívnejší ako platná smernica. Hoci umožňuje členským štátom, aby prijali opatrenia s vyšším stupňom ochrany práv spotrebiteľov, pripúšťa to len v prípade práva na odstúpenie od zmluvy (zahájenie, podmienky a vykonávanie), zatiaľ čo platná smernica, konkrétne v článku 11 (31), uvádza túto možnosť v širšom rozsahu, a preto by Komisia mala zachovať podobné ustanovenie.

3.1.15

EHSV sa nazdáva, že Komisia by mala stanoviť účinný sankčný režim zameraný nielen na predchádzanie postupov porušujúcich záväzky vyplývajúce zo smernice, ale aj z dôvodu zabezpečenia právnej istoty a bezpečnosti (32). EHSV súhlasí s tým, aby v rámci štruktúry predbežne stanovenej Komisiou (33) mohli členské štáty, nie Komisia, zaviesť primerané ale dostatočne odrádzajúce trestné sankcie za obzvlášť závažné postupy porušujúce pravidlá.

3.1.16

EHSV podporuje začlenenie klauzuly o pravidelnej revízii, ktorá v súčasne platnej smernici neexistuje a zabráni tak jej rýchlemu zastaraniu.

3.1.17

Napriek snahe zakročiť voči niektorým členským štátom (34) za porušenie správnej transpozície niektorých ustanovení smernice, EHSV vyjadruje prekvapenie nad nečinnosťou Komisie, a to konkrétne pokiaľ ide o neplnenie stanoveného konečného termínu na transpozíciu príslušnej smernice (30.4.1997), pričom je isté, že len 2 členské štáty (35) spomínanú lehotu splnili. Výbor preto žiada Komisiu, aby bola pri novej smernici menej benevolentná v prípade takých závažných porušení pri implementácii právnych predpisov Spoločenstva.

3.2.1

EHSV sa nazdáva, že definícia uvedená v článku 2 ods. 1 písm. g, súvisiaca s ustanovením článku 7, je príliš reštriktívna, pretože prvok, ktorý charakterizuje doplňujúcu povahu zmlúv je vzťah komplementarity medzi nimi. Preto by bolo vhodnejšie zvážiť skôr vzťah komplementarity a nie podradenia, keďže u väčšiny nevinkulovaných zmlúv o poskytovaní úveru ide o externé zväzky zmlúv, ktoré vo svojej právnej podstate požívajú určitú právnu autonómiu a ako také nie sú kompatibilné s navrhovanou definíciou.

3.2.2

EHSV nesúhlasí so znením článku 3 ods. 2, najmä čo sa týka informačného dokumentu, ktorý má byť doručený spotrebiteľovi len v prípade, že tento si ho vyžiada a iba ak to bude potrebné. Berúc do úvahy, že tento článok hovorí o predbežných zmluvných informáciách, na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhodne, či chce uzavrieť zmluvu, si EHSV myslí, že doručenie tohto dokumentu by malo byť povinné a žiada Komisiu, aby v tomto zmysle zakročila.

3.2.3

EHSV žiada Komisiu, aby nahradila článok 3 ods. 2, článok 4 ods. 1 a prílohu I písm. l, prílohu III písm. f a prílohu IV písm. d podobným ustanovením ako v článku 4 súčasne platnej smernice (36), pretože toto ustanovenie poskytuje vyšší stupeň ochrany, a to nielen pokiaľ ide o povinné stanovenie jazyka podľa národnosti spotrebiteľa, ale aj čo sa týka povinného poskytnutia overeného prekladu do jazyka členského štátu, v ktorom sa nachádza predmet záujmu, najmä z dôvodu otázok súvisiacich s prípadnými registračnými formalitami.

3.2.3.1

EHSV predpokladá, že zo strany obchodníkov budú vo všeobecnosti prijaté predbežne formulované štandardné zmluvy, v ktorých spotrebiteľ len prehlási, ktorý jazyk si zvolil, a to bez akejkoľvek možnosti dohody alebo jednania, čo môže potenciálne vážne ohroziť jeho ekonomické záujmy.

3.2.4

EHSV nalieha na Komisiu, aby zmenila znenie článku 4 ods. 2, a konkrétne, aby vypustila formuláciu „pokiaľ sa strany výslovne nedohodnú inak,“ vzhľadom na to, že ide o podstatné informácie, ktoré nemožno ponechať na samostatné rozhodnutie strán. Prax preukázala, že zachovanie takejto formulácie privedie obchodníkov k tomu, aby jednostranne navrhli predbežne formulované štandardné zmluvy, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť odmietnuť.

3.2.4.1

EHSV sa ďalej nazdáva, že Komisia by z dôvodu právnej istoty a bezpečnosti mala objasniť/normalizovať okolnosti, nezávislé od vôle obchodníka, ktoré budú súčasťou zmluvy, a to v rámci článku 4 ods. 2.

3.2.4.2

EHSV ešte v súvislosti s tým istým článkom žiada Komisiu, aby stanovila spôsob poskytovania týchto informácií. Mali by byť podávané adekvátnou, objektívnou a jasnou formou (37), pričom by sa malo použiť písmo vo veľkosti, ktorá umožňuje jednoducho si text prečítať (38).

3.2.5

EHSV navrhuje Komisii, aby objasnila formuláciu „obchodník výslovne upriami“ v článku 4 ods. 3, pretože jej odborno-právny význam nie je jasný.

3.2.6

Ak možno článok 5 ods.1 pochopiť tak, že stanovuje dve lehoty na uplatnenie si práva na odstúpenie od zmluvy, EHSV žiada Komisiu, aby stanovila opatrenie, ktoré by spotrebiteľovi udelilo právo na odstúpenie od zmluvy v lehote 14 dní po podpísaní definitívnej zmluvy, ak tomu predchádzalo podpísanie predbežnej záväznej zmluvy, za predpokladu, že nehnuteľnosť nebola medzičasom využívaná.

3.2.7

EHSV vyzýva Komisiu, ako to už urobil v predchádzajúcich stanoviskách, aby stanovila povahu oznámenia o uplatnení si práva na odstúpenie od zmluvy a tým zabezpečila, aby mali obe strany dôkaz o tomto oznámení. Formulácia použitá v platnej smernici je vhodnejšia (39).

3.2.8

EHSV sa nazdáva, že názov článku 8 by mal byť nahradený znením „Povinný charakter práv“, vzhľadom na to, že účelom tohto článku nie je spôsobiť imperatívnu povahu smernice, ale skôr zakázať, aby boli tieto práva vyčlenené alebo obmedzené, a to nezávisle od príslušnej legislatívy.

3.2.9

EHSV sa nazdáva, že ustanovenia smernice o nekalých obchodných praktikách (40) týkajúce právnych a administratívnych krokov, stanovené v článkoch 11 a12 sú vhodnejšie, pretože sú všeobecnejšie a komplexnejšie. Výbor preto žiada Komisiu, aby nahradila článok 9 súčasného návrhu podobnými pravidlami.

3.2.10

EHSV upozorňuje Komisiu na znenie jednotlivých jazykových verzií tohto návrhu, pretože niektorým pasážam by mala byť venovaná väčšia pozornosť (41).

4.1

EHSV sa nazdáva, že okrem vynechaných otázok, ktoré už boli spomenuté, existujú ešte aj iné otázky, ktoré nie sú v oznámení spomenuté a mali by byť pri preskúmaní smernice prehodnotené:

Ide najmä o:

—

Zmluva a dokument uvedené v článku 3 ods. 1 boli spísané v jazyku alebo v jednom z jazykov členského štátu, v ktorom má kupujúci bydlisko alebo v jazyku alebo v jednom z jazykov členského štátu, ktorého je príslušníkom, ktorý je úradným jazykom alebo ktoré sú úradnými jazykmi Spoločenstva, podľa výberu kupujúceho. Členský štát, v ktorom má kupujúci bydlisko, môže však požadovať, aby bola zmluva spísaná vo všetkých prípadoch prinajmenšom v jeho jazyku alebo jazykoch, ktorý musí byť úradným jazykom alebo ktoré musia byť úradnými jazykmi Spoločenstva a predávajúci musí poskytnúť kupujúcemu úradný preklad zmluvy v jazyku alebo v jednom z jazykov členského štátu,

—

v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, ktorý je úradným jazykom alebo ktoré sú úradnými jazykmi Spoločenstva.“

16.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/33

16.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/33

16.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/34

16.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/34

1.1

Výbor venuje témam spojeným s energetickou účinnosťou, klimatickými zmenami a so znižovaním emisií skleníkových plynov veľkú pozornosť a vo všeobecnosti súhlasí so závermi z jarného zasadnutia Európskej rady z 8. a 9. marca, v ktorých boli potvrdené tri piliere európskej energetickej politiky:

1.2

V správe o pokroku v oblasti biopalív Komisia konštatuje, že bez záväzných cieľov nie je možné dosiahnuť uspokojivý podiel biopalív. Poukazuje na to, že cieľ, ktorým je trhový podiel 5,75 % do roku 2010 sa nedá uskutočniť a preto by sa mala uplatniť možnosť podľa článku 4 ods. 2 smernice 2003/30/ES, teda takzvaná doložka o preskúmaní, a na splnenie požiadaviek Rady by sa mal stanoviť cieľ 10 % do roku 2020, ktorý Komisia považuje za dosiahnuteľný. Je zvláštne, že Komisia vyzdvihuje výhody scenára s podielom biopalív 14 %, keď vyhlásený cieľ je 10 %, a zdôrazňuje nerealistické výsledky, ktoré slúžia na akési skrášlenie oznámenia.

1.3

Mnohé však hovorí proti používaniu biopalív prvej generácie, ktoré celkom nezodpovedajú európskym cieľom. Ich výrobné a ekologické náklady sú totiž vysoké a okrem toho tým ľudia a zvieratá prídu o obilniny ako potravinu a podľa Organizácie OSN pre poľnohospodárstvo a výživu (FAO) sú tieto biopalivá spoluzodpovedné za rast cien obilia na svetových trhoch.

1.4

Používanie biopalív prvej generácie preto v sebe skrýva etické problémy, napríklad konkurenciu potravín a palív, ktoré, ako sa zdá, Komisia zľahčuje. Výbor podčiarkuje, že je potrebná užšia spolupráca s medzinárodnými inštitúciami a agentúrami pracujúcimi v oblasti poľnohospodárstva a výživy (napr. FAO a Svetový program výživy – WFP).

1.5

Ani oznámenie Komisie, ani príslušné hodnotenie dosahu neobsahuje žiadne závažnejšie odkazy na rizikové činitele.

Pokiaľ ide o motorovú bionaftu, zdôrazňujú sa predovšetkým tieto problémy:

Pokiaľ ide o bioetanol, konštatujú sa naopak tieto problémy:

1.6

Výbor zdôrazňuje, že sa musia starostlivo preverovať nielen sociálne, ekologické a hospodárske účinky, ale aj technické problémy spojené s vývojom biopalív. Osobitnú pozornosť si zasluhuje otázka výdatnosti surovín používaných na výrobu biopalív: z jednej tony cukrovej repy je možné získať asi 400 litrov bioetanolu (cca 1 500 Mcal). Tento pomer sa javí ako málo výhodný a efektívnosť je nízka, keď zoberieme do úvahy energiu potrebnú na premenu biomasy na biopalivo. Oveľa väčší zmysel by malo použitie biomasy priamo pri produkcii elektrickej energie alebo vykurovacieho tepla napr. v námornej doprave alebo v mestskej hromadnej doprave.

1.7

Výbor zdôrazňuje, že prísne z ekologického hľadiska sa musia zvážiť riziká spojené s výrubom drevín a skladovaním surovín. Bude potrebné jasne a starostlivo preskúmať súvisiace biologické a biochemické riziká.

1.8

Okrem toho výbor upozorňuje na otázku „vedeckej etiky“ Planéta Zem je otvorená sústava, ktorá neúprosne smeruje k rovnovážnemu stavu, ktorý zároveň bude znamenať jej koniec. Úlohou vedy je zabrzdiť tento zánik a vecou politiky je podporovať zodpovedajúce činnosti a štúdie.

1.9

Výbor odporúča vykonať rozbor v oblasti chemických procesov spaľovania, aby sa overilo, či pri spaľovaní, na ktorom sa zúčastňujú iné molekuly než uhľovodík, nevznikajú resp. neuvoľňujú sa voľné radikály zodpovedné za oxidačný stres, ktorý je patologickým predstupňom vážnych ochorení. Toto odporúčanie je preto odôvodnené, lebo je k dispozícii iba málo príslušných údajov.

1.10

Výbor považuje za nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť starostlivosti o pôdu a ochrane pôdy. Pôda sa musí chrániť, pretože zaisťuje naše prežitie. Stále klesajúca hladina podzemnej vody a postupujúce zhoršovanie jej akosti sú spôsobené nerozumnými stratégiami využívania pôdy, ktoré spôsobujú jej degeneráciu. Malo by sa zabezpečovať striedanie plodín, aby sa podporovala revitalizácia pôdy.

1.11

Výbor odporúča Komisii a všetkým európskym inštitúciám, aby osobitnú pozornosť venovali potrebe vody pri výrobe biopalív. Spomedzi početných negatívnych následkov klimatických zmien môže zmenšenie zdrojov vody dosiahnuť v niektorých regiónoch dramatické rozmery. Podľa výpočtov v najnovších štúdiách Medzinárodného ústavu vodného hospodárstva (International Water Management Institute – IWMI) je na výrobu jedného litra biopaliva podľa jeho druhu a podľa výrobnej oblasti potrebných najmenej 1 000 a niekedy až 4 000 litrov vody.

1.12

Odhliadnuc od týchto problémov, ktoré by sa mohli zmierniť opatreniami na sledovanie a certifikovanie postupov výroby biopalív, prípadne pomocou systémov sledovateľnosti produktov, zastáva výbor názor, že sa musí urýchliť výskum a vývoj v oblasti biopalív druhej i tretej generácie, napríklad biobutanolu. Nízky tlak pár biobutanolu a jeho veľká tolerancia voči znečisteniu vodou v palivách pre zážihové motory umožňujú jeho použitie v existujúcich sústavách na dodávky a distribúciu palív. Biobutanol sa môže do benzínu primiešavať vo vyššej koncentrácii než doterajšie biopalivá bez toho, aby boli potrebné úpravy vozidla. Okrem toho je spotreba paliva nižšia ako pri zmesiach benzínu s etanolom a zlepšuje sa teda energetická účinnosť a spotreba na liter. Vďaka využívaniu odpadov a komplexných a nákladovo náročných biochemických procesov na podporu prirodzených procesov rozkladu celulózy sú palivá novej generácie energeticky účinné a ekologicky vhodné.

1.13

Výbor zvažuje aj možnosti, ktoré by mohli z rozvoja v oblasti biopalív a jeho príspevku k splneniu cieľov lisabonského programu vyplynúť pre európske hospodárstvo. S touto oblasťou opatrení sa síce výslovne počíta v 7. rámcovom programe, avšak mala by sa zabezpečiť lepšia súhra rozličných strán zainteresovaných na tejto téme: poľnohospodárov, spracovateľského priemyslu, ale aj organizácií na ochranu životného prostredia a krajiny a zamestnaneckých zväzov, ktoré prejavujú stále väčší záujem o spojenie otázok udržateľného rozvoja so stále pokrokovejšími modelmi sociálnej zodpovednosti podnikov.

1.14

Možnosti, ktoré vidí v rozvoji biopalív poľnohospodárstvo, sa musia aj preto podporovať, lebo poľnohospodári prispievajú k ochrane nášho prírodného bohatstva a šetreniu našich spoločných zdrojov, napríklad vody a potravy pre človeka a zvieratá. Úlohou poľnohospodárskych zväzov je, aby sa v poľnohospodárstve postarali o šírenie pravidiel, ktoré medzinárodné spoločenstvo stanoví pre výrobu biopalív a obchodovanie s nimi. Rozšírenie postupov certifikácie a sledovateľnosti, ako aj kontroly zhody sú témy, pri ktorých sa rozhodujúci prínos očakáva od rozličných poľnohospodárskych organizácií, ako na európskej, tak aj na národnej a miestnej úrovni. Výbor je pripravený spolupracovať v tejto otázke a iných otázkach súvisiacich s energetickou účinnosťou, znižovaním emisií skleníkových plynov a klimatickými zmenami s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami, ktoré už viackrát prejavili značný záujem a aktívne sa podieľajú na vypracovávaní niektorých stanovísk EHSV.

1.15

Pokiaľ ide o daňové posudzovanie, predovšetkým v oblasti spotrebných daní z biopalív a v oblasti úľav, ktoré sa poskytujú poľnohospodárom a automobilovému priemyslu na financovanie potrebných výskumných prác, spotrebiteľom na potrebné úpravy vozidiel, ktoré neboli konštruované na pohon biopalivami, i samotným výrobcom biopalív, hneď vidíme, že zoznam uchádzačov o štátnu podporu je nekonečný. Nemecko prednedávnom daňové úľavy výrazne zredukovalo, čo ihneď viedlo k poklesu spotreby a takisto k okamžitým protestom priemyslu. Na investovanie je potrebná istota a stabilita, v oblasti biopalív však zatiaľ nie sú takmer žiadne trhy. Prípadné podporné opatrenia určite nesmú spôsobovať narúšanie hospodárskej súťaže.

1.16

Odvetvie dopravy nepatrí do systému obchodovania s emisnými kvótami. Výbor Komisii odporúča overiť možnosť rozšírenia systému emisných certifikátov na toto odvetvie, pretože môžu poskytnúť ďalší stimul na účinnejšie hľadanie riešení na zníženie škodlivých emisií. V príslušnom prieskumnom stanovisku, o vypracovanie ktorého požiadal podpredseda Jacques Barrot, sa výbor chystá predložiť pracovnú hypotézu.

1.17

Výbor súhlasí s rozhodnutím Európskeho parlamentu o stratégii pre biomasu a biopalivá, v ktorej Komisiu vyzýva, aby zaviedla rozsiahlu certifikáciu, ktorá vo všetkých fázach umožňuje udržateľnú výrobu biopalív, a aby podporovala rozvoj a používanie systému GMES na globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti slúžiaceho na sledovanie využívania pôdy na výrobu bioetanolu, aby sa zabránilo zničeniu dažďových pralesov a iným negatívnym dopadom na životné prostredie.

1.18

Vzhľadom na problémy, na ktoré poukazuje toto stanovisko, výbor vyzýva Komisiu, aby cieľ 10 % podielu na trhu neustále revidovala a aby bola pripravená predložiť návrhy na jeho zmenu, ak problémy nebude možné vyriešiť uspokojivým a trvalo udržateľným spôsobom.

2.1

V úvode svojej správy o pokroku v oblasti biopalív Komisia podčiarkuje, že ročné emisie skleníkových plynov vzrastú v období rokov 2005 až 2020 len v odvetví dopravy o 77 miliónov ton ročne (v tomto prípade výlučne CO2), čo je viac ako 60 % celkového nárastu emisií odhadovaného na 126 mil. ton ročne.

2.2

Ako ďalší kritický činiteľ sa vyzdvihuje takmer úplná závislosť odvetvia dopravy od dovozov ropy. Ropa je zdrojom energie, pri ktorom je z hľadiska bezpečnosti dodávok najväčšie riziko. Výrazne väčším používaním biopalív by sa táto závislosť mohla zmenšiť.

2.3

Výhody rozvoja biopalív, pokiaľ ide o znižovanie emisií skleníkových plynov sa strácajú, ak sa napríklad menia už jestvujúce kultúry alebo ak sa na pestovanie využívajú plochy s osobitne bohatou rozmanitosťou druhov, napríklad dažďové pralesy.

2.4

V roku 2001 predstavoval trhový podiel biopalív iba 0,3 % a iba 5 členských štátov malo skúsenosti s používaním biopalív. Smernica 2003/30/ES neobsahuje žiadne požiadavky týkajúce sa biopalív, uvádza sa v nej však cieľ dosiahnuť do roku 2010 podiel 5,75 % na trhu s benzínom a motorovou naftou a ako priebežný cieľ trhový podiel 2 % do roku 2005.

2.5

V spomenutej smernici sa Komisii v zodpovedajúcej doložke o preskúmaní (článok 4 ods. 2) poskytuje možnosť predložiť v prípade veľkej a neopodstatnenej odchýlky od cieľa 2 % návrh so záväznými cieľmi pre jednotlivé členské štáty.

2.6

Spoločná poľnohospodárska politika zohráva podstatnú úlohu, predovšetkým od reformy v roku 2003, pretože odstránením závislosti platieb poľnohospodárom od pestovaných plodín sa umožnilo využívanie ladom ležiacich plôch na technické plodiny, ktoré často slúžia na výrobu biopalív.

2.7

Popri opatreniach na podporu získavania energie z dreva a opatreniach na podporu obnoviteľných zdrojov energie, s ktorými sa počíta v rámci politiky rozvoja vidieka, sa bude v roku 2007 udeľovať príspevok za takzvané „energetické rastliny“ (1).

2.8

Pri používaní biopalív sa síce dosiahli značné pokroky, avšak iba dve krajiny dosiahli stanovený cieľ, z čoho vyplýva za rok 2005 celkový výsledok 1 %, s podielom 1,6 % v prípade bionafty a 0,4 % v prípade bioetanolu. Na základe toho dospela Komisia k záveru, že cieľ 5,75 % sa do roku 2010 nedosiahne.

2.9

Skúsenosti ukázali, že konkrétne výsledky sa dajú dosiahnuť buď daňovými stimulmi bez obmedzenia množstiev alebo tým, že sa na dodávateľov uvalí povinnosť predávať určitý percentuálny podiel biopalív. Komisia považuje uvalenie povinnosti za najúčinnejšie riešenie.

2.10

Komisia vo svojom oznámení vyhlasuje toto: „Existuje naliehavá potreba, aby Únia vyslala jasný signál o svojom odhodlaní znížiť svoju závislosť od používania ropy v doprave.“ Používanie biopalív považuje za jedinú schodnú cestu. Sú zabezpečením proti vysokým cenám ropy.

2.11

Tento signál musí mať formu právne záväzných cieľov, aby sa dôveryhodným spôsobom vytváral tlak na producentov ropy, ktorí len v odvetví dopravy majú na trhu EÚ odbyt 300 mil. ton.

2.12

Najväčšie vyhliadky na úspech má stratégia podpory spoločného výskumu a technologického vývoja v 27 členských štátoch. Podiel na trhu vo výške 10 % do roku 2020 je realistický cieľ.

2.13

Aby výrobcovia motorových vozidiel mohli upraviť svoje konštrukcie, je potrebný istý právny rámec s malými administratívnymi nákladmi, ktorý stanovuje priebežné ciele, napríklad do roku 2015.

2.14

Pri rozbore hospodárskych a ekologických účinkov sú predstavené rozličné scenáre, ktoré na jednej strane závisia od cien ropy, dovozov a konkurencieschopnosti cien v poľnohospodárstve a na druhej strane od vývoja nových technológií, vďaka ktorým by sa mohli podporovať biopalivá tzv. druhej generácie, ktoré by prispeli k zníženiu ekologických nákladov.

2.15

Pokiaľ ide o náklady, mohlo by hypotetické zvýšenie používania biopalív na 14 % pri cene ropy 48 USD za barel spôsobiť v roku 2020 dodatočné náklady 11,7 až 17,2 mld. EUR. Pri cene ropy 70 USD za barel by náklady predstavovali 5,2 až 11,4 mld. EUR. Rovnovážny bod bionafty a bioetanolu na úrovni 69 až 76 EUR resp. 63 až 85 EUR za barel (pozn. autora: 92,76-102,18 a 84,76-114,28 USD/barel, výmenný kurz z 25.5.2007: 1 EUR = 1,3444 USD).

2.16

Zníženie nákladov na skladovanie zásob prinesie pri scenári so 14 % do roku 2020 ušetrenie do výšky 1 mld. EUR (pozn. autora: 720 mil. EUR pri scenári s 10 %). Popri želanom predaji biopalív druhej generácie predstavuje najlepšie riešenie kombinácia zdrojov zásobovania z tretích krajín a členských štátov EÚ.

2.17

Uvedený scenár by mal kladné účinky jednak na zamestnanosť (v prípade prevažne domácej výroby bioetanolu by sa vytvorilo 144 000 nových pracovných miest (pozn. autora: 100 000 pracovných miest pri scenári s 10 %) a jednak na HDP EÚ (nárast o 0,23 %). Kladný účinok výsledkov výskumu, osobitne v oblasti biopalív druhej generácie by pri obnoviteľných zdrojoch energie nakoniec mohol zaistiť konkurencieschopnosť na vysokej úrovni.

2.18

Na základe výpočtovej metódy „od zdroja po vozidlo“ Komisia vypočítala, že vďaka lepším a hospodárnejším technikám používaným v súčasnosti sa emisie skleníkových plynov znížia o približne 35 až 50 %. Získavanie etanolu z cukrovej trstiny v Brazílii umožňuje zníženie týchto emisií o 90 %. Výroba bionafty z palmového oleja a zo sóje prinesie zníženie emisií skleníkových plynov o 50 resp. 30 %. Výroba biopalív druhej generácie by mohla priniesť zníženie emisií o 90 %. Podľa scenára so 14 % podielom biopalív by zníženie emisií skleníkových plynov mohlo byť 101 až 103 mil. ton ekvivalentu CO2 (pozn. autora: 71-75 mil. ton ekvivalentu CO2 pri scenári s 10 %).

2.19

Pokiaľ ide o ekologické účinky, v oznámení sa vychádza z toho, že 14 % podiel biopalív je zvládnuteľný, pokiaľ sa na pestovanie nepoužijú neprimerané plochy, napríklad tropický prales alebo biotopy s veľkou prírodnou hodnotou.

2.20

Komisia svoju správu zakončuje konštatovaním, že rozvoj v oblasti biopalív prinesie značné výhody pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov a vyššiu istotu dodávok. Pomocou cielenej stimulačnej resp. podpornej politiky by sa zabránilo riziku využívania plôch s veľkou biologickou rozmanitosťou a používania nevhodných systémov výroby biopalív a môže sa podporovať vývoj biopalív druhej generácie.

2.21

Na uskutočnenie plánovaných cieľov bude potrebné:

2.22

Nakoniec Komisia navrhuje prepracovanie smernice o biopalivách, stanovenie minimálnych noriem podielu biopalív v roku 2020 na 10 % a zabezpečenie ekologicky vhodných biopalív s dobrou bilanciou účinnosti.

3.1

Bionafta sa vyrába lisovaním olejnatých semien repky, sóje a slnečnice a chemickou reakciou, takzvanou esterizáciou, pri ktorej pôvodné alkoholové súčasti (glycerín) nahradí metylalkohol (metanol) Bioetanol je alkohol (etanol alebo etylalkohol), ktorý sa získava kvasením rôznych poľnohospodárskych surovín s vysokým obsahom uhľohydrátov a cukru, napríklad obilia (kukurica, proso, pšenica, jačmeň), rastlín obsahujúcich cukor (cukrová repa a cukrová trstina), ovocia, zemiakov a hroznových výliskov. Do kategórie biopalív patria aj výrobky získané chemickou syntézou molekúl biologického a fosílneho pôvodu. Najdôležitejším príkladom je etyltercbutyléter (ETBE), ktorý vzniká reakciou bioetanolu a izobuténu.

3.2

Etanol má vynikajúce vlastnosti ako palivo: má vysoké oktánové číslo a môže sa bez väčších konštrukčných úprav motora pridávať do iných palív (E5, E10), kým pri vyššom podiele etanolu (E85) sú potrebné špeciálne navrhnuté motory.

3.3

Najväčšie riziká vznikajú pri primiešavaní etanolu do benzínu. Už pri malom podiele etanolu stúpa napätie pár (cca 10 kPa), čím podstatne stúpajú emisie odparovaním Kvôli afinite etanolu k vode môže dôjsť k ovplyvneniu akosti konečného výrobku. Treba sa vyvarovať zmiešavaniu bežných benzínov získavaných z uhľovodíkov a benzínov s obsahom etanolu. Pri benzínoch s etanolom by sa mali využívať samostatné logistické a dodávateľské reťazce.

3.4

Bionafta sa môže pri vznetových motoroch používať v zmesi s motorovou naftou. V európskych krajinách sa bionafta do motorovej nafty bežnej akosti pridáva s podielom až do 5 % (B5) a táto zmes nespôsobuje žiadne problémy so znášanlivosťou. Motorová nafta s vyšším podielom bionafty (nad 8-10 %) môže vo vozidlách s tesneniami z nevhodných polymérov spôsobovať problémy. Najväčšie problémy vznikajú pri filtroch jemných tuhých častíc, pri ktorých by sa mali urobiť rozsiahle a nákladné modifikácie. Z tohto dôvodu už niektorí výrobcovia vozidiel vlastnosti vozidiel prispôsobili a iní obmedzujú záruku na vozidlo na zmesi B5. Keďže bionafta je hygroskopická, správa sa ako rozpúšťadlo a má nízku skladovaciu stálosť, môže byť pri zmesiach s vysokým podielom bionafty potrebná opatrnosť pri vozidle i pri distribučnom systéme.

3.5

Komisia uvádza presvedčivé argumenty hovoriace v prospech nevyhnutnosti rozhodnejšie sa zasadiť za rozvoj biopalív. Realisticky nezvažuje možnosť, že by sa súčasná výroba benzínov (celosvetovo 1,2 mld. ton v roku 2004) mohla nahradiť biopalivami (46 mil. ton v roku 2005 z toho 3 mil. ton v EÚ), ale sleduje cieľ dosiahnuť prostredníctvom smernice a stanovenia cieľov pre jednotlivé členské štáty za menej ako 13 rokov podiel biopalív na súčasných palivách najmenej 10 %.

3.6

Vodík, ktorý už niektorí európski výrobcovia vozidiel používajú ako zdroj energie aspoň pokusne, sa ešte stále najčastejšie získava elektrolýzou pri vysokej spotrebe energie, pričom sa využíva predovšetkým elektrická energia získaná spaľovaním fosílnych palív, alebo sa získava odlučovaním zo zemného plynu alebo iných fosílnych palív. Pri týchto spôsoboch nedochádza k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Vo výskume sa síce urobili pokroky v oblasti získavania vodíka z biomasy (aj biotechnologickou cestou) alebo pomocou obnoviteľných zdrojov energie, možnosť distribúcie a predaja vozidiel poháňaných vodíkom však závisí aj od vysokých nákladov na obstaranie palivových článkov. Aby sa však vodík vyvinul na hospodársky prijateľný alternatívny zdroj energie, musia sa znížiť výrobné náklady. Výskumný projekt, ktorý v súčasnosti realizuje Univerzita v Novom Južnom Walese ukazuje možnosť, že sa tento cieľ môže dosiahnuť používaním osobitných slnečných kolektorov s povlakom z keramiky z oxidov titánu. Titán je v oblasti solárneho získavania vodíka veľmi rozšírený. Má správne polovodičové vlastnosti a je odolný voči vode. Bez zodpovedajúcej úpravy však v prirodzenom stave nie je dostatočne efektívny.

4.1

Komisia síce uvádza možné výhody, nevenuje však pozornosť problémom a rizikám spojeným s vývojom biopalív, aj keď miestami vidno určité náznaky. Výbor naopak zastáva názor, že návrh Komisie by sa mal starostlivo a pozorne analyzovať, aby sa zabránilo tomu, že na vyriešenie jedného problému sa vytvoria iné závažnejšie problémy, resp. že sa bude poukazovať iba na výhody a nie na nevýhody. Je zvláštne, že sa vychádza z nerealistického scenára dosiahnuť do roku 2020 podiel 14 %, aby sa dokladovala užitočnosť návrhu. V prípade realizácie cieľa 10 % by bol úžitok objektívne skromnejší.

4.2

Ani oznámenie Komisie, ani príslušné hodnotenie dosahu neobsahuje žiadne závažnejšie odkazy na problémové body. Napríklad by sa mala aktualizovať otázka likvidácie odpadových produktov vznikajúcich pri výrobe biopalív vo všeobecnosti a v súvislosti s modernými systémami biopalivových článkov a overiť otázka elektronických technológií používaných pri výrobe.

4.3

Pokiaľ ide o motorovú bionaftu, zdôrazňuje sa predovšetkým:

4.4

Pokiaľ ide o bioetanol, zdôrazňuje sa zasa:

Výhody však spočívajú v možnosti rozšírenia striedania plodín tým, že sa tradičné potravinové a krmovinové plodiny budú pestovať striedavo s inými špecifickými plodinami určenými na výrobu biomasy, ktorá sa použije na výrobu energie. Pri tomto vývoji sa osobitná pozornosť musí venovať regionálnemu pestovaniu. V každom prípade podlieha európske pestovanie predpisom o ochrane pôdy a používaní hnojív.

4.5

Na výrobu biopalív sú potrebné vhodné kultúrne rastliny, ktoré sa musia pestovať vo veľkých množstvách. Ich obeťami sa stávajú iné úžitkové rastliny, ktoré sú dôležitejšie na pokrývanie potravinových potrieb najchudobnejších krajín, podľa možnosti za nízke ceny. Domnienka, že je možné pri výrobe biopalív využiť ako východiskovú surovinu celulózu je zaujímavá, ale treba vyzdvihnúť, že výrobe musí predchádzať predbežná chemická a fyzikálna úprava (istý druh rozloženia celulózovej hmoty), aby sa dosiahla reakčná schopnosť celulózy na biologickú premenu. Nakoniec treba upozorniť na odpad vznikajúci pri týchto postupoch a na staré katalyzátory, ktoré problém následnej likvidácie odpadov ešte prehlbujú.

4.6

Na použitie vo veľkej miere možno uvažovať s používaním glycerínu ako paliva, buď v surovom alebo čistom stave, alebo v zmesi s inými palivami. Táto alternatíva má predovšetkým tieto nevýhody: náklady na glycerín pri používaní v čistom stave, náklady na premenu pri používaní v surovom stave, nízku výhrevnú hodnotu a v každom prípade nevyhnutnosť zneškodňovať jedovaté látky, ktoré vznikajú pri jeho spaľovaní (v prvom rade akroleín, známy aj ako akrylaldehyd).

4.7

Iná možnosť riešenia by spočívala v genetickom modifikovaní organizmov, ktoré by určité úžitkové rastliny urobili osobitne vhodnými na biologickú premenu, čím by sa zvýšila výnosnosť a tým znížila energetická potreba pri výrobe. Genetické inžinierstvo by sa takisto mohlo použiť na genetickú modifikáciu organizmov, ktoré zjednodušujú použitie celulózy.

4.8

Z technického hľadiska vyvstáva aj otázka výdatnosti surovín používaných na výrobu biopalív: z jednej tony cukrovej repy je možné získať asi 400 litrov bioetanolu (cca 1 500 Mcal). Môže sa takýto výsledok považovať za dostatočný pre celkovo kladnú bilanciu, keď sa zvážia možné riziká a nevýhody, ktoré z tohto zdroja energie vyplývajú pre životné prostredie?

4.9

Ďalší aspekt, ktorý sa nesmie podceňovať, sa týka postupov získavania biopaliva a ich selektivity, ako aj kvasných procesov, ktoré sú pomerne nákladné, ak ich výsledkom má byť kvalitný konečný produkt. Na druhej strane by prípadné nečistoty v palive mohli pri jeho používaní následkom druhotných reakcií a kvalitatívnych strát, ako aj vzhľadom na vlastnosti odpadov a zvyškov spôsobiť oveľa väčšie hospodárske škody.

4.10

Z prísne ekologického hľadiska sa musia zohľadňovať riziká spojené s výrubmi drevín (napríklad v Malajzii a Indonézii na výrobu palmového oleja alebo v Malawi a Ugande na pestovanie jatrofy v oblastiach určených na výrobu potravín alebo v oblastiach tropického pralesa hodných mimoriadnej ochrany) a so skladovaním surovín. Bude potrebné rozhodne a starostlivo zvládnuť súvisiace biologické a biochemické riziká.

4.11

Do hry sa dostáva aj „etický“ aspekt, ktorý by sa mal presnejšie posúdiť. Ide o konkurenciu medzi potravinami a palivami. Cena vzácnych surovín, ako je pšenica, kukurica a ryža nezadržateľne stúpa kvôli stúpajúcemu dopytu zo strany výrobcov biopalív (správa FAO a WFP 2007). Cena tortilly v Mexiku stúpla o 60 %, čo spôsobilo značné nepokoje a protestné demonštrácie. Stúpajúce ceny sóje ženú v Číne do výšky cenu mäsa, ktorá od začiatku roka stúpla o 43 %, ako aj cenu vajec, ktorá sa zvýšila o 16 %. Kukurica zdražela o 40 %, ovos o 20 %. V Indii obilie zdraželo o 10 % a pšenica o 11 %. Aj v USA sa bude zdražovať. Podľa amerického ministerstva poľnohospodárstva bude hydina drahšia o 10 %, ceny vajec sa zvýšia o 21 % a mlieko bude stáť o 14 % viac. Ak bude v budúcnosti hodnota obilia ako paliva vyššia než hodnota obilia ako potraviny, obráti sa trh na odvetvie energetiky. Ceny potravín budú ďalej stúpať spolu s cenami ropy, čím aj v Európe stúpne nebezpečenstvo nedostatku potravín.

4.12

Rast počtu výrobných prevádzok (len v USA je vo výstavbe ďalších 79 závodov, ktoré doplnia súčasných 116 prevádzkovaných) povedie k exponenciálnemu nárastu spotreby obilia, ktorú organizácia Earth Policy Institute (EPI) odhaduje na približne 139 mil. ton, čo je dvakrát toľko ako odhaduje americké ministerstvo poľnohospodárstva. Ak vezmeme do úvahy, že z tony kukurice sa vyrobí 110 galónov (416,19 litrov) etanolu (menej ako štyri plné nádrže športovo-úžitkového vozidla), nadobúda tento problém skutočne znepokojujúce rozmery.

4.13

Výbor v nedávno schválenom stanovisku (2) tiež podčiarkol nevyhnutnosť podpory biologickej rozmanitosti, osobitne dažďových pralesov, ktoré nielenže poskytujú životný priestor zvieratám inak odsúdeným na vyhynutie, ale sú aj jedinými a poslednými zelenými pľúcami Zeme. Musí za zabrániť intenzívnemu pestovaniu cukrovej trstiny v Brazílii a paliem v Malajzii a Indonézii, ktorému sa denne obetujú stovky hektárov lesa, len aby sa tieto monokultúry mohli pestovať.

4.14

Okrem toho vyvstáva otázka „vedeckej etiky.“ Planéta Zem je otvorená sústava, ktorá neúprosne smeruje k rovnovážnemu stavu, ktorý zároveň bude znamenať jej koniec. Úlohou vedy je zabrzdiť tento zánik a vecou politiky je podporovať zodpovedajúce činnosti a štúdie.

4.15

Vznikajúce náklady sa musia zisťovať presne, a to nielen náklady ekonomické, ale aj ekologické a zdravotné. Musia sa podniknúť významné kroky, aby sa tieto účinky čo najdôkladnejšie vyhodnocovali a skúmali.

4.16

Pokiaľ ide o chemické procesy pri spaľovaní, musí sa overiť, či pri procesoch spaľovania, na ktorých sa podieľajú iné molekuly než molekuly vodíka, na základe oxidačného stresu nevznikajú ani sa neuvoľňujú voľné radikály, ktoré patria k hlavným príčinám rakovinových ochorení. Nemáme jednoznačné dôkazy o súvislosti medzi ich pribúdaním a výrobou biopalív.

4.17

Základný význam má starostlivosť o pôdu a jej ochrana. Pôda sa musí chrániť, pretože zaisťuje naše prežitie. Stále klesajúca hladina podzemnej vody a postupujúce zhoršovanie jej akosti sú spôsobené nerozumnými stratégiami využívania pôdy, ktoré spôsobujú jej degeneráciu. Malo by sa zabezpečovať striedanie plodín, aby sa podporovala revitalizácia pôdy.

4.18

Pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, venoval príslušný výbor FAO na svojom 33. zasadnutí v Ríme 7. až 10. mája 2007 tejto otázke dôležitú kapitolu v bode 45 svojej správy, kde sa hovorí: „Bioenergia prináša zároveň príležitosti i riziká s ohľadom na štyri rozmery potravinovej bezpečnosti, ktorými sú disponibilita, dostupnosť, stabilita a používanie. Účinky bioenergie na potravinovú bezpečnosť budú závisieť od veľkosti a druhu zvažovaného systému, od štruktúry surovinových a energetických trhov a poľnohospodárskych, energetických, ekologických a obchodno-politických rozhodnutí. Technologické zmeny v odvetví bioenergetiky rýchlo napredujú a predstavujú ďalší zdroj neistoty.“

4.19

V tejto správe FAO okrem toho podčiarkuje, že v roku 2006 skokom vzrástli ceny obilia, predovšetkým pšenice a kukurice, ktoré v novembri dosiahli najvyšší stav za posledných desať rokov. Najdôležitejšími činiteľmi ovplyvňujúcimi trhy s obilím boli nízke výnosy v hlavných výrobných krajinách v spojení s rýchlo rastúcim dopytom po biopalivách. Aj odvetvie výroby ryže sa vyznačovalo znížením ponuky.

4.20

Aj Čína nedávno urobila opatrenia na zníženie výroby etanolu z kukurice, ako sa o tom písalo na stránkach Asia Times Online 21. decembra 2006. „Pre Čínu je najdôležitejšie zásobovať 1,3 mld. obyvateľov krajiny potravinami, až potom budeme podporovať výrobu biopaliva“, vyhlásil Wang Xiaobing, čínsky minister poľnohospodárstva.

4.21

V Taliansku bol 20. júla 2007 v novinách La Repubblica zverejnený článok s titulkom „Vojna medzi biopalivami a špagetami“. Stúpanie ceny kukurice určenej na výrobu biopalív zdražuje cestoviny o 20 %. Cena pšenice tvrdej, hlavnej prísady talianskych cestovín sa zvýšila o viac ako 30 % potom, čo poľnohospodári prestali túto kultúrnu rastlinu pestovať a prešli na pestovanie kukurice na výrobu bioetanolu. Cena za bušel pšenice (27 kg) stúpla na burze v Chicagu z 3,6404 USD 3. apríla 2007 na 5,6400 USD 14. júna 2007. Taliani ako najväčší spotrebitelia (28 kg na obyvateľa a rok) a výrobcovia (3,2 mil. ton) na svete veľmi citlivo reagujú na takéto cenové výkyvy.

4.22

Aj problém potreby vody na výrobu biopalív sa zanedbával. Podľa najnovších štúdií IWMI zverejnených 10. mája 2007 je napríklad na Srí Lanke podľa druhu rastliny a použitých výrobných postupov potrebných na výrobu jedného litra etanolu 1 000 až 4 000 litrov vody. V Brazílii sa množstvo vody potrebnej na výrobu jedného litra etanolu odhaduje na 2 200 litrov, kým v Indii, kde nie sú také bohaté zrážky a musí sa využívať umelé zavlažovanie, je na ten istý liter etanolu potrebných 3 500 litrov vody. Tieto údaje potvrdzuje medzinárodný inštitút UNESCO-IHE Institute for Water Education založený v roku 2003 v Delfte, ktorý spolupracuje s miestnou univerzitou, ako aj posledné štúdie poľnohospodárskej fakulty Univerzity v Colorade, ktorá v súčasnosti vyvíja zvláštny druh kukurice s nízkou potrebou vody. Uvádzané údaje sú dostupné aj na internetovej stránke www.waterfootprint.org.

4.23

V Európe postihujú problémy s vodou predovšetkým južné regióny, kde už mnohé roky vládnu suchá a kvôli stúpajúcim teplotám a tým aj zvyšujúcemu sa odparovaniu sa v budúcnosti problémy ešte zostria, kým severné regióny, ako sa zdá, tým zatiaľ postihnuté nie sú.

4.24

Nasledujúca tabuľka [ktorú Ing. Mario Marchionna zo spoločnosti ENI predložil na nedávnom kongrese talianskeho združenia chemického inžinierstva (AIDIC)] ukazuje porovnanie nákladov medzi fosílnymi palivami a biopalivami pri rovnakej energetickej hodnote.

4.25

Aby sa v EÚ mohlo vyrobiť dostatočné množstvo biopalív na dosiahnutie cieľa 10 % do roku 2020, musí sa podľa odhadov Komisie na to poskytnúť 18 mil. hektárov pestovateľských plôch, a to

4.26

Komisia uvádza, že zintenzívnenie používania biopalív by mohlo priniesť veľké výhody, predovšetkým v rozvojových krajinách, ktoré by mohli zvýšiť svoju výrobu určenú na vývoz. Africkí poľnohospodári si však robia starosti, pokiaľ ide o ekonomickú rentabilitu doterajších investícií. Vo vydaní novín African Agriculture z mája 2007 sa v článku pod nadpisom „Je vzruch okolo jatrofy ilúziou?“ objavujú citlivé otázky (jatrofa je nenáročný krík s olejnatými semenami pre človeka jedovatými, z ktorých sa však dá vyrábať bionafta prijateľnej akosti).

4.27

Hlásia sa aj africké organizácie na ochranu životného prostredia, ako o tom píše týždenník The East African Business (internetové noviny najväčšieho kenského vydavateľstva Nation media group) vo svojom vydaní zo 7. mája 2007. V Ugande sa každoročne o 2,2 % zväčšuje výrub drevín, kým celosvetový priemer je 0,2 % za rok. Pri tomto tempe existuje riziko úplného odlesnenia do roku 2040. Skupina aktivistov občianskej spoločnosti vytvorila koalíciu „Save Mabira“ pomenovanej podľa lesa, ktorý ugandská vláda plánuje prenechať spoločnosti Sugar Corporation of Uganda Ltd., aby táto disponovala väčšími plochami na pestovanie cukrovej trstiny na výrobu bioetanolu. Štvrtina najväčšieho pralesa v krajine, t. j. 7 100 ha sa obetuje výrobe niekoľkých ton bioetanolu, ktorý bude možno práve určený pre európske ekologické autobusy.

4.28

Komisia sa v tomto smere takmer vôbec nevyjadruje, iba krátko poznamenáva, že sa nejakým spôsobom musí zabrániť využívaniu kultúr určených na výrobu potravín a plôch s veľkou prírodnou hodnotou, a riešenie vidí v opatreniach na vytváranie negatívnych hospodárskych stimulov. Otvorene povedané, je v tejto súvislosti ťažké pochopiť optimizmus Komisie. Výbor si robí veľké starosti pokiaľ ide o tieto ekologické riziká sprevádzané šírením kultúr GMO, ktoré by sa mohli javiť ako prijateľné, ak by sa používali na tieto účely. Jestvuje skutočné nebezpečenstvo šírenia GMO a o ich používaní sa môže uvažovať až po ukončení všetkých vedeckých skúmaní ich nebezpečnosti, pričom sa musí chrániť biologická rozmanitosť, ktorá v EÚ ešte zostáva.

4.29

Výbor považuje za nevyhnutnú úzku spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, ktoré sa celosvetovo zasadzujú za boj proti hladu, osobitne s FAO a v rámci Svetového programu výživy. Ľutuje, že Komisia v hodnotení dosahu neuvažovala o nadviazaní vzťahov s týmito medzinárodnými organizáciami, ktoré sa danou témou vážne zaoberajú bez toho, aby zamlčiavali všetky problémy a riziká spojené s rozvojom biopalív, osobitne vzhľadom na spotrebu vody.

4.30

Výbor berie na vedomie závery z jarného rokovania Európskej rady z 8. a 9. marca 2007, v ktorých sa venuje veľká pozornosť energetickej politike pre Európu, ktorá sleduje tieto tri ciele:

4.31

Európska rada súhlasí s návrhmi Komisie v oblasti energetiky vo všeobecnosti a zvlášť pokiaľ ide o biopalivá a nadväzuje na ne, aj keď formulácia týkajúca sa záväzku splniť cieľ 10 % necháva priestor na pochybnosti: „Záväzný charakter tohto cieľa je primeraný pod podmienkou, že výroba bude trvalo udržateľná, že postupne budú komerčne dostupné biopalivá druhej generácie a že sa zodpovedajúcim spôsobom bude meniť a dopĺňať smernica o kvalite palív, aby sa umožnila dostatočná miera miešania.“

4.32

Je mimoriadne dôležité pochopiť, do akej miery môžu členské štáty naozaj využiť podmienky spojené s touto povinnosťou. Predovšetkým odkaz na dostupnosť biopalív druhej generácie sa v súčasnosti javí ako skutočne problematický. Pretransformovanie jestvujúcich priemyselných zariadení, ktoré sú v pokročilom štádiu výstavby alebo plánované na najbližšie roky a využívajú postupy na výrobu biopalív prvej generácie, pričom tieto postupy sa veľmi odlišujú od postupov na výrobu biopalív druhej generácie, je mimoriadne nákladné. Ak nie sú dostupné biopalivá druhej generácie, znamená to, že rozhodnutie Rady nie je záväzné. Z hľadiska trvalej udržateľnosti sa okrem jestvujúcich smerníc musia vydať ďalšie európske právne predpisy, aby sa zabezpečilo, že pri výrobe biomasy sa presne budú plniť stanovené požiadavky a že pestovanie plodín na výrobu biopalív nebude konkurovať pestovaniu potravinových plodín a krmovín. Pokiaľ ide o nevyhnutné zmeny smernice o kvalite palív, je postup dosť komplexný a je úlohou ústavov normalizácie, aby sa o ne postarali, predovšetkým úlohou Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN), ktorý musí zanalyzovať problémy spojené so špecifickými technikami.

4.33

Pokiaľ ide o biopalivá druhej generácie, už teraz sa núkajú viaceré možnosti výroby etanolu: biologický kvasný a destilačný postup alebo tepelno-chemické splyňovanie biomasy na získanie syntetického plynu (H2 a CO), z ktorého sa fermentáciou a prostredníctvom kombinovaného kolobehu alebo kogenerácie dá získavať energia. Prvé zariadenie s kapacitou 180 000 t/rok bude uvedené do prevádzky ešte tento rok vo fínskom Porvoo a s ďalším sa v tej istej lokalite počíta na konci roku 2008. Tieto postupy však vykazujú veľmi nízku energetickú účinnosť, ak nie dokonca zápornú, k čomu v niektorých prípadoch dochádza. Preto sa skúmala možnosť využitia fotochemických procesov s využitím slnečného svetla ako zdroja energie pri použití vhodných katalyzátorov na zlepšenie jeho vlastností. Biobutanol je možným riešením, pokiaľ ide o biopalivá novej generácie. Nízky tlak pár biobutanolu a jeho veľká tolerancia voči znečisteniu vodou v palivách pre zážihové motory umožňujú jeho použitie v existujúcich sústavách na dodávky a distribúciu palív. Biobutanol sa môže do benzínu primiešavať vo vyššej koncentrácii než doterajšie biopalivá bez toho, aby boli potrebné úpravy vozidla. Okrem toho je spotreba paliva nižšia ako pri zmesiach benzínu s etanolom a zlepšuje sa teda energetická účinnosť a spotreba na liter. Na jeho výrobu sa môže využívať infraštruktúra a zariadenia na výrobu bioetanolu.

4.34

Siedmy rámcový program poskytuje na vývoj týchto technológií rozsiahle prostriedky, ktoré majú veľmi zaujímavý charakter a umožňujú výrobu čistých biopalív, ktoré:

EHSV je presvedčený, že Európa musí poskytnúť viacej finančných zdrojov na výskum biopalív druhej generácie.

5.1

Výbor súhlasí s cieľmi Energetickej politiky pre Európu. Na jej uskutočnenie sa musia zaobstarať finančné prostriedky potrebné na investície, pričom je treba zapojiť európske peňažné ústavy.

5.2

Podľa názoru výboru sa musí osobitná pozornosť venovať výskumu v oblasti biopalív, osobitne biopalív druhej generácie bez toho, aby sa zabúdalo na iné možnosti, napríklad na vývoj tzv. solárneho vodíka alebo spracovanie biomasy.

5.3

Výbor odporúča, aby sa zvlášť dbalo na zachovávanie biologickej rozmanitosti a výlučné využívanie technických plodín na výrobu biopalív, aby sa vzhľadom na milióny ľudí, ktorí majú nedostatok potravín a musia zomrieť hladom, zabránilo konkurencii medzi potravinami a palivami. V záveroch vyššie uvedenej správy FAO sa konštatuje, že celosvetovo najmenej 854 miliónov ľudí trpí podvýživou, čo svedčí o tom, že pokroky dosiahnuté pri uskutočňovaní cieľov summitu o svetovej výžive a miléniových rozvojových cieľov zatiaľ nepostačujú. Mnohé krajiny, predovšetkým subsaharskej Afriky sú síce schopné zmenšovať počet hladujúcich ľudí, avšak táto možnosť je ohrozená stúpajúcimi cenami potravín, možným zmenšením ponuky na trhoch s obilím, konfliktmi, chorobami a klimatickými zmenami. Americkí vedci Ford Runge a Benjamin Senauer z Univerzity v Minnesote počítajú vzhľadom na vývoj cien potravinárskeho obilia s tým, že počet hladujúcich ľudí sa do roku 2025 nie zníži na 600 miliónov ako sa očakáva, ale že sa zdvojnásobí na 1,2 miliardy.

5.4

Na dosiahnutie cieľov ochrany životného prostredia a znižovania emisií skleníkových plynov, optimalizácie energetickej spotreby a využívania alternatívnych zdrojov energie, ako aj nezávislosti a istoty energetického zásobovania výbor navrhuje diferencované posudzovanie výrobkov (daňové stimuly, administratívne stimuly atď.), ktoré viac ako iné a v podstatnej miere prispievajú k dosiahnutiu týchto cieľov.

5.5

Výbor zastáva názor, že technológie dostupné v súčasnosti majú zatiaľ príliš vysoké energetické nároky a nároky na vodu a plochy (výsledkom pestovania repky olejnej na jednej tretine plochy celého Talianska by bolo také množstvo bionafty z hektára, ktoré by stačilo iba na pokrytie 10 % celkovej spotreby výrobkov z ropy a 40 % spotreby motorovej nafty v krajine).

5.6

Výbor zastáva názor, že návrh novej smernice by malo sprevádzať dôkladné a rozsiahle ekonomické, ekologické a sociálne hodnotenie, ktoré sa aspoň zatiaľ nezdá byť štruktúrované tak, ako by si to daná téma zasluhovala.

5.7

Aby sa nezmarili úspechy dosiahnuté v boji proti znečisťovaniu životného prostredia, má zásadný význam vyrábať biopalivá z miestne vyrábaných poľnohospodárskych produktov, ktoré sa nesmú prevážať na veľké vzdialenosti z krajiny do krajiny, čo by bolo spojené so zodpovedajúcou spotrebou fosílnych palív. Získavanie energie z poľnohospodárskych odpadov je problematické, pretože odpad vzniká na miestach, ktoré sú veľmi ďaleko od seba vzdialené, čo prináša nevyhnutnosť nákladovo náročnej dopravy do spracovateľských závodov, a pretože majú vysoký obsah vody, ktorý vyvoláva potrebu spracovávať veľké objemy. Z týchto dôvodov by sa tento druh biomasy mal prednostne spracovávať lokálne.

5.8

Výbor považuje za potrebné podporovať výskum v oblasti technológií biopalivových článkov, pri ktorých sa používajú biokatalyzátory na premenu chemickej energie na energiu elektrickú. Tento postup získavania energie umožňuje znovu získať všetky elektróny, ktoré rastlina, z ktorej sa biomasa získava, prijala počas fotosyntézy (24 elektrónov na jednu molekulu glukózy zoxidovanej na CO2 a vodu).

5.9

Výbor súhlasí s úvahami Európskeho parlamentu, ktoré vyzdvihuje v odôvodnení rozhodnutia o stratégii pre biomasu a biopalivá zo 14. decembra 2006, že odvetvie dopravy je zodpovedné za viac ako 20 % emisií skleníkových plynov, pričom nie je zapojené do mechanizmu obchodovania s emisnými kvótami. V tejto súvislosti výbor odporúča, aby sa preskúmala možnosť rozšíriť model bielych certifikátov na automobilový priemysel.

5.10

V tejto súvislosti Európsky parlament Komisiu vyzýva, aby zaviedla povinnú a rozsiahlu certifikáciu, ktorá vo všetkých fázach umožňuje udržateľnú výrobu biopalív a zahŕňa normy pestovania a spracovania, ako aj normy na bilancovanie emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu a platí pre biopalivá vyrábané v Európskej únii i dovážané, a zároveň aby podporovala vývoj a používanie systému globálneho monitorovania životného prostredia a bezpečnosti (GMES) na sledovanie využívania pôdy na výrobu bioetanolu, aby sa zabránilo ničeniu dažďových pralesov a iným negatívnym ekologickým následkom. Výbor návrhy Európskeho parlamentu schvaľuje a podporuje.

5.11

Výbor zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch, ktoré len nedávno vstúpili do EÚ je vozový park mimoriadne zastaraný a pozostáva z technicky zastaraných ojazdených vozidiel z bohatých trhov. Príjem na obyvateľa je v týchto krajinách značne nízky, čo rovnako platí pre veľké časti obyvateľstva krajín s vyššími príjmami na obyvateľa. Preto vôbec nie je mysliteľné, aby sa na týchto občanov EÚ, pre ktorých je auto neodmysliteľným pracovným nástrojom, uvalili povinnosti a náklady.

5.12

Podľa názoru výboru môžu byť biopalivá v súčasnosti síce oporou trhu s palivami, a to za predpokladu, že sa ich výroba bude prísne kontrolovať, aby sa odstránili ekologické a sociálne riziká uvedené v tomto stanovisku, avšak neponúkajú žiadnu štruktúrovanú odpoveď na jeho potreby. Vzhľadom na potenciálne problémy, na ktoré poukazuje toto stanovisko, si výbor myslí, že Komisia by cieľ 10 % podielu na trhu mala neustále revidovať a byť pripravená navrhnúť jeho úpravu, ak problémy nebude možné vyriešiť uspokojivo a trvalo udržateľným spôsobom.

16.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/44

1.1

EHSV podporuje iniciatívu Európskej komisie zameranú na preskúmanie stratégie Spoločenstva na zníženie emisií CO2 spôsobených cestnou premávkou.

1.2

Komisia navrhla – a Rada mieni potvrdiť tento návrh – zníženie emisií CO2 automobilov na úroveň 130 g CO2/km do roku 2012 prostredníctvom technologických zlepšení motorov vozidiel. Zníženie o ďalších 10 g CO2/km sa bude musieť dosiahnuť, ak to bude technicky možné, inými technologickými zlepšeniami a zvýšeným používaním biopalív, aby sa tak do roku 2012 podarilo dosiahnuť celkový cieľ 120 g CO2/km.

1.3

EHSV sa nazdáva, že táto ambiciózna iniciatíva môže mať úspech len vtedy, ak sa uskutoční prostredníctvom vyvážených a rôznorodých opatrení ako aj podľa časového rozvrhu, ktorý zohľadní potrebu výrobcov prispôsobiť všetky vyrábané modely zvoleným technologickým riešeniam, čo je zložitý proces s nejednotnými nákladmi. Inak povedané, zlepšenie výkonu automobilov z hľadiska emisií CO2 musí byť zlučiteľné tak so schopnosťou výrobcov včleniť ho do technologického kontextu a udržať náklady v medziach ako aj kúpnou silou potenciálnych zákazníkov.

1.4

V tomto ohľade EHSV opakovanie zdôrazňuje dôležitosť nabádania výrobcov k ďalšiemu zrýchleniu zníženia spotreby a emisií a zároveň poukazuje na potrebu vydať sa ďalšími cestami umožňujúcimi dosiahnuť cieľ prostredníctvom čo najúčinnejšej a najvýkonnejšej legislatívnej štruktúry zo sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho hľadiska.

1.5

EHSV preto odporúča vykonanie rozsiahleho a podrobného posúdenia vplyvu, ktorým by sa dali stanoviť prínosy a náklady rozličných možných riešení, počínajúc zásahmi do technológie automobilov až po ďalšie použiteľné nástroje: prispôsobenie infraštruktúry, alternatívne pohonné látky, daňové stimuly, informovanosť prostredníctvom rôznych foriem vzdelávania o ekologickom spôsobe jazdenia (čo je obzvlášť potrebné v mestských aglomeráciách (1)) a usmerňovanie dopytu pomocou cieleného zdaňovania v závislosti od emisií CO2. EHSV sa ďalej nazdáva, že medzi žiaducimi opatreniami je potrebné zohľadniť aj používanie pneumatík s nízkou hodnotou valivého odporu schopných znížiť podľa údajov priemyslu spotrebu o 3 % až 4 %. Rovnakým smerom sa uberá návrh Komisie vo veci vytvorenia systémov monitorovania tlaku v pneumatikách.

1.6

Inteligentná a uvážená zmes všetkých dostupných opatrení môže umožniť dosiahnutie cieľov zníženia emisií CO2 bez toho, aby sa spomalila obnova vozového parku v prevádzke vďaka udržaniu finančného zaťaženia v medziach ako aj jeho prerozdeleniu, čím by sa predišlo znevýhodneniu potenciálnych nákupcov nových áut.

1.7

EHSV okrem toho dúfa, že sa zvolený legislatívny nástroj ukáže byť čo najneutrálnejší, pokiaľ ide o hospodársku súťaž medzi výrobcami, bez stanovovania záväzných obmedzení trhovej ponuky modelov zo strany samotných výrobcov, ale usmerňovaním dopytu zákazníkov na modely s nižšími hodnotami emisií. Požadované zníženie emisií CO2 by malo súvisieť s existujúcimi rozlíšeniami v palete výrobkov, pri využití parametrov pokladaných za najindikatívnejšie a pomerné k spotrebe emisií CO2.

1.8

Pokiaľ potom ide o možné parametre, je nesmierne dôležité, aby ten zvolený slúžil ako nástroj na usmernenie spotrebiteľov k istému typu vozidla, ktoré zodpovedá ich skutočným potrebám, čím by sa predišlo spotrebe a emisiám, ktoré nie sú nevyhnutné pri bežnom používaní.

1.9

Z tohto hľadiska EHSV vyslovuje svoje rozpaky nad zámerom Komisie zahrnúť do legislatívneho opatrenia aj ľahké komerčné (úžitkové) vozidlá. Potenciálni nákupcovia pozorne posudzujú tieto vozidlá, určené na pracovné využitie, keďže spotreba, a tým i emisie CO2 výrazne vplývajú na výšku prevádzkových nákladov. Z tohto dôvodu vozidlá ponúkané na trhu už teraz ponúkajú efektívnejšie riešenia, t. j. skoro výlučne vybavenie naftovými motormi. V každom prípade a ešte skôr, než sa prijme rozhodnutie v tejto veci, EHSV odporúča Komisii, aby vypracovala hodnotenie vplyvu založené na aktualizovanom zhromažďovaní údajov o emisiách ľahkých úžitkových vozidiel, keďže takéto údaje v súčasnosti nie sú k dispozícii.

1.10

EHSV sa napokon nazdáva, že členské štáty by mali pôsobiť vo viacerých oblastiach okrem tých, ktoré boli spomenuté (cesty, inteligentné semafory, …), v neposlednom rade prostredníctvom iniciatív vo forme ekologických nákupov pri vytváraní svojho služobného vozového parku a vyvíjaním úsilia tak pri budovaní sietí infraštruktúry schopných umožniť prístup k distribúcii menej znečisťujúcich pohonných látok, ako napríklad zemný plyn, ako aj pri uľahčovaní nákupu vozidiel na zemný plyn, resp. LPG, o čom sa EHSV už vyjadril vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (2).

2.1

V roku 1995 bola vytýčená stratégia na zníženie emisií CO2, ktorá mala zahŕňať opatrenia zamerané na ponuku výrobcov automobilov a dopyt spotrebiteľov.

2.2

Konkrétnejšie pokiaľ ide o ponuku, v roku 1998 európski výrobcovia podpísali dobrovoľnú dohodu, ktorej cieľom bolo znížiť do roku 2008 priemerné hodnoty emisií CO2 automobilov na 140 g CO2/km. Rovnaký záväzok prijali pre rok 2009 japonskí a kórejskí výrobcovia o rok neskôr.

2.3

Zároveň v oblasti dopytu stratégia Európskej komisie rátala s informovaním spotrebiteľov na tému emisií CO2, ktorá by ich usmernila k chvályhodným rozhodnutiam, ako aj cieleným využívaním systému zdaňovania automobilových vozidiel.

2.4

Na strane ponuky sa v praxi zaznamenalo výrazné zlepšenie, ale nie také, ktoré by samo postačovalo na dosiahnutie cieľa, keďže ho nepodporili ďalšie dva nástroje (informovanie/usmerňovanie spotrebiteľov a zdaňovanie), ako uznáva samotná Európska komisia, keď vo svojom oznámení konštatuje, že „k najväčšiemu zníženiu emisií CO2 došlo v dôsledku zdokonalení v technológii automobilov“.

2.5

Od roku 1995 do roku 2005 sa priemerný objem emisií CO2 automobilových vozidiel znížil zo 186 g CO2/km na 161 g CO2/km, čo predstavuje zníženie o približne 13 %, zatiaľ čo 30 % vozového parku uvedeného na trh v roku 2004 produkuje emisie nižšie než 140 g CO2/km.

2.6

Na druhej strane v tom istom období spotrebitelia začali uprednostňovať väčšie, ťažšie, výkonnejšie a univerzálnejšie vozidlá, jednak kvôli tomu, že ich vnímali ako bezpečnejšie, jednak v dôsledku presunu veľkej časti obyvateľstva mimo miest. Z tohto dôvodu ovplyvňovali informácie o emisiách, tzv. označovanie štítkom s informáciami o spotrebe paliva a emisiách CO2, voľbu spotrebiteľov len nevýrazne.

2.7

Ďalší nástroj na usmerňovanie dopytu, t. j. zdaňovanie zamerané na zníženie emisií CO2, nenadobudol ešte celoeurópsky rozmer (3), ale prejavil sa len v podobe vnútroštátnych iniciatív menej než polovice členských štátov s opatreniami, ktoré v niektorých prípadoch paradoxne negatívne ovplyvnili znižovanie emisií CO2. Jedným z príkladov je zvýšenie daňového zaťaženia nafty, ktoré obmedzilo proces „prechodu na naftu“ v posledných rokoch v mnohých členských štátoch, kde je početnejší vozový park vozidiel na naftový pohon v prevádzke.

2.8

Nakoniec, či už kvôli externým faktorom, ktoré spomalili proces znižovania emisií CO2 spustený prehodnotením technológie v oblasti motorov v dôsledku dobrovoľných dohôd, či už kvôli chýbajúcemu použitiu ostatných plánovaných nástrojov, sa ciele vytýčené pre roky 2008-2009 zdajú byť nedosiahnuteľné. Z toho pramení rozhodnutie Komisie prehodnotiť stratégiu a navrhnúť oznámenie, ku ktorému sa má EHSV vyjadriť a ktoré načrtáva hlavné usmernenia, po ktorých by mal nasledovať konkrétny legislatívny návrh najneskôr v prvom polroku 2008.

3.1

Vo svojom oznámení Komisia navrhuje dosiahnuť do roku 2012 cieľ EÚ v hodnote 120 g CO2/km, ktorý je možné realizovať skombinovaním opatrení EÚ a členských štátov.

3.2

S týmto zámerom Komisia navrhne najneskôr v prvom polroku 2008 legislatívny rámec, pričom sa sústredí na povinné zníženie emisií CO2 na priemernú cieľovú úroveň 130 g CO2/km pre nový vozový park prostredníctvom technologických zlepšení motorov vozidiel.

3.3

Zníženie o ďalších 10 g CO2/km, alebo jeho ekvivalent, sa bude musieť dosiahnuť, ak to bude technicky možné, inými technologickými zlepšeniami a zvýšeným používaním biopalív. Konkrétne pôjde o tieto opatrenia:

3.4

Komisia súhlasí s tým, že legislatívny rámec implementujúci priemerný cieľ pre nový vozový park bude navrhnutý tak, aby zabezpečil, že ciele zníženia budú z hľadiska hospodárskej súťaže neutrálne a zo sociálneho hľadiska spravodlivé a udržateľné, a že tieto ciele budú objektívne odrážať rôznorodosť európskych výrobcov automobilov a vyhnú sa nespravodlivému narušeniu hospodárskej súťaže medzi výrobcami automobilov.

3.5

V tejto súvislosti Komisia vyzýva členské štáty, aby čo najskôr prispôsobili svoju daňovú politiku v automobilovom sektore tak, aby sa podporoval nákup automobilov s nízkou spotrebou paliva v celej EÚ, a aby sa pomohlo výrobcom rešpektovať pripravované predpisy o palivovej účinnosti, ktoré vstúpia do platnosti.

3.6

Komisia tiež navrhuje zavedenie diferenciácie daní pre všetky druhy automobilov na trhu, ktoré by postupne stimulovalo prechod na automobily s nižšími emisiami, ako účinné riešenie na zníženie nákladov výrobcov na splnenie uvalených požiadaviek.

3.7

Spomína sa aj úloha daňových stimulov, ktoré by boli tiež výrazným povzbudením nákupu najmenej znečisťujúcich tried ľahkých úžitkových vozidiel existujúcich na trhu. Rovnaký dôraz sa kladie na požiadavku zlepšenia efektívnosti, pokiaľ ide o informovanosť potenciálnych nákupcov o spotrebe automobilov (Komisia v roku 2007 prijme zmenený a doplnený návrh smernice 1999/94/ES o označovaní palivovej účinnosti).

3.8

Komisia zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty podporovali ekologické jazdenie prostredníctvom nácvikov a kampaní na zvýšenie ekologického povedomia smerom k štýlu jazdenia zameranému na znižovanie spotreby (eco-driving).

3.9

Výrobcovia automobilov sa vyzývajú, aby do konca roku 2007 podpísali dobrovoľnú dohodu o osvedčených postupoch v oblasti marketingu a reklamy zameranú na podporu trvalo udržateľných modelov spotreby.

4.1

EHSV plne súhlasí s potrebou preskúmania stratégie Spoločenstva na zníženie emisií CO2 spôsobených cestnou premávkou, ktoré tvoria približne 20 % všetkých emisií.

4.2

EHSV tiež upozorňuje na zložitosť tohto preskúmania, ktoré musí mať na zreteli zníženie emisií CO2, nesmie však znížiť konkurencieschopnosť odvetvia výroby motorových vozidiel, ktoré pôsobí na mimoriadne konkurenčnom svetovom trhu.

4.3

Nesmieme zabudnúť, že automobilový priemysel zamestnáva len v Európe dva milióny ľudí. K nim treba pripočítať ďalších desať miliónov pracovníkov zamestnaných v subdodávateľských firmách. Tento priemysel predstavuje 3,5 % HDP Európskej únie. Čistý vývoz dosahuje 33,5 miliárd EUR a zdaňovanie automobilov prináša do pokladní členských štátov ročne 365 miliárd EUR.

4.4

Nie náhodou chcela Komisia oznámením CARS 21 (4) načrtnúť hlavné usmernenia hospodárskej politiky práve v odvetví, akým je automobilový priemysel, ktorý zohráva podstatnú úlohu v európskom hospodárstve.

Tento dokument je odpoveďou Komisie na záverečnú správu a odporúčania z decembra 2005 skupiny na vysokej úrovni CARS 21, ktorú okrem zástupcov Komisie tvorili aj zástupcovia podnikateľskej obce a hlavných zložiek občianskej spoločnosti. Dokument zdôrazňuje, že na to, aby sa dosiahli ambiciózne ciele v týchto „zložitých oblastiach“, ku ktorými patrí práve aj zníženie emisií CO2, a pritom nedošlo k ohrozeniu konkurencieschopnosti podnikov a zamestnanosti, je potrebný integrovaný prístup, ktorý by dokázal zlúčiť prínos všetkých zainteresovaných subjektov v záujme dosiahnutia toho istého verejne prospešného cieľa.

4.5

Aj EHSV je znepokojený možným mimoriadne výrazným dosahom na výrobne náklady, čo by mohlo viesť k rozhodnutiam, ktoré by priamo alebo nepriamo ohrozili mieru zamestnanosti v automobilovom priemysle, keď by mohlo dôjsť k strategickým voľbám s následným presunom priemyselnej výroby mimo územia EÚ.

4.6

Vzhľadom na tieto úvahy EHSV súhlasí, že je dôležité, aby výrobcovia automobilov boli nabádaní k ďalšiemu zrýchleniu zníženia spotreby a emisií, a zároveň poukazuje na potrebu vydať sa ďalšími cestami umožňujúcimi dosiahnuť cieľ zníženie emisií CO2 prostredníctvom čo najúčinnejšej a najvýkonnejšej legislatívnej štruktúry zo sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho hľadiska.

4.6.1

EHSV by chcel predložiť tieto odporúčania s cieľom optimalizovať výsledky budúcej právnej úpravy Spoločenstva v oblasti zníženia emisií CO2 spôsobených cestnou premávkou:

4.6.2

Výsledkom všetkých týchto opatrení by tiež bolo, že by nedochádzalo k spomaľovaniu procesu obnovy vozového parku, pretože finančné bremeno za zníženie miery emisií CO2 by sa rozložilo. EHSV mimochodom zdôrazňuje, že podľa programu ECCP (6) by potenciálne zníženie emisií CO2 vďaka ekologickému jazdeniu (eco-driving) by mohlo predstavovať 50 miliónov ton v Európe do roku 2010 (2006-2010) a v spoločnej štúdie TNO/TEEP (7) sa tvrdí, že ekologické jazdenie je nielen realizovateľné ale aj efektívne a merateľné.

4.6.3

Na druhej strane priemerná predajná cena automobilov by stúpla približne o 3 600 EUR, ak by sa mal cieľ zníženia emisií CO2 na 120 g/km dosiahnuť len prostredníctvom automobilovej technológie. Pre úplnosť je potrebné doplniť, že tie isté zdroje (8) uvádzajú, že na dosiahnutie zníženia emisií CO2 na 130 g/km by boli vedľajšie náklady pre kupujúceho predsa len vysoké, a predstavovali by sumu okolo 2 500 EUR.

4.6.4

Je zrejmé, že v Európe, kde dochádza k obnove vozového parku v priemere raz za 12 rokov, ako uvádza Komisia, by takéto veľké zvýšenie cien ešte viac spomalilo cyklus výmeny automobilu. Pokiaľ ide o sociálny dosah tohto zvýšenia, je tiež zrejmé, že vyššie ceny by menej majetným vrstvám spoločnosti ešte sťažili kúpu nového vozidla.

4.7

EHSV nesúhlasí s postojom Komisie, podľa ktorej by doplnkové technológie priniesli zníženie emisií CO2 o 10g/km, keďže schopnosť biopalív preniknúť na trh je stále neistá a nemožno pokladať za samozrejmé, že ich prínos sa potvrdí na očakávanej úrovni zníženia emisií o 5g CO2/km. V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že je nevyhnutné zaviesť systém opatrení, ktorý by sa dal s istotou monitorovať, ako to je v prípade ekologického jazdenia (eco-driving) a infraštruktúr.

5.1

EHSV v súlade s uvedenými všeobecnými pripomienkami a na základe prebiehajúcej parlamentnej diskusie dúfa, že budúci právny nástroj okrem toho, že nezníži kúpyschopnosť potenciálnych záujemcov o nové automobily s cieľom zabezpečiť obnovu vozového parku, dokáže tiež rozhodne nasmerovať dopyt na modely s modely s nižšími hodnotami emisií CO2.

5.2

Vzhľadom na to, že neexistuje rozsiahle a podrobné hodnotenie vplyvu, ktoré by poukázalo na náklady a úžitok jednotlivých možných riešení, EHSV si vyhradzuje právo vyjadriť v niektorom ďalšom stanovisku svoj názor na primerané a dosiahnuteľné hraničné hodnoty zníženia emisií CO2, ale už teraz odporúča, aby sa v plánovanom právnom nástroji náležite zohľadnila skutočnosť, že výrobný cyklus v automobilovom priemysle je veľmi zložitý a potrebuje určitý lead time  (9), ktorý môže trvať až sedem rokov.

5.3

Vzhľadom na čas potrebný na prípravu právnych predpisov v spolurozhodovacom procese odhaduje, že konečný text s požiadavkami, ktoré bude potrebné splniť, nebude hotový pred rokom 2009. V súvislosti s tým, čo bolo povedané o typických výrobných cykloch uvedeného sektora, prvý reálny dátum sa odhaduje na rok 2015 aj preto, lebo vtedy nadobudne platnosť nariadenie EURO 6 o znížení znečisťujúcich látok, ktoré si vyžadujú štrukturálne zmeny na vozidle, tak ako v prípade zníženia emisií CO2.

5.4

Zdá sa však, že cieľ stanovený na rok 2012 nebude možné technicky zvládnuť, teda nie bez rozhodne negatívnych vplyvov na konkurencieschopnosť európskeho automobilového priemyslu a miery zamestnanosti jeho odvetví.

5.5

Už odteraz EHSV vyjadruje svoju podporu legislatívnemu nástroju, ktorý sa ukáže byť čo najneutrálnejší, pokiaľ ide o hospodársku súťaž medzi výrobcami, bez stanovovania záväzných obmedzení trhovej ponuky modelov zo strany samotných výrobcov, ale usmerňovaním dopytu zákazníkov na modely s nižšími hodnotami emisií. Požadované zníženie emisií CO2 by malo súvisieť s existujúcimi rozlíšeniami v palete výrobkov, pri využití parametrov pokladaných za najindikatívnejšie a pomerné k spotrebe emisií CO2.

5.6

V tomto ohľade výbor zastáva názor, že zvolený parameter by mal zaručiť, aby prínos v oblasti zníženia emisií rôznych odvetví a následné nevyhnutné zvýšenie ceny vozidiel neboli limitujúce pre schopnosť spotrebiteľa kúpiť si nové vozidlo v súlade s jeho kúpnou silou.

5.6.1

Možný parameter predstavuje váha vozidla (ako navrhlo Európske združenie výrobcov motorových vozidiel ACEA), pretože priamo ovplyvňuje na úroveň emisií CO2. EHSV pripomína, že od roku 1996 do roku 2005 sa váha vozidiel zvýšila o 32 kg, s príslušným nárastom emisií CO2 o 6,6 g/km. Vplyv váhy sa používa ako referenčný parameter v stratégii znižovania emisií CO2 v Japonsku, kde sa rozhodli dosiahnuť hodnotu 138 g CO2/km do roku 2015. Združenie ACEA je teda priaznivo naklonené tomuto parametru, pretože prispieva k harmonizácii politík zameraných na zníženie emisií CO2 na celom svete.

5.6.2

Rovnako treba uviesť, že v súčasnosti prebieha diskusia o ďalších parametroch, ktoré by mohli byť použité na stanovenie a odlíšenie jednotlivých kategórií výrobkov. Konkrétne treba spomenúť návrh, ktorý predniesol spravodajca EP pán Chris DAVIES odvolávajúc sa na „stopu vozidla“ (priestor, ktorý zaberá vozidlo v závislosti od rázvoru a rozchodu kolies (10)).

5.6.3

EHSV sa zo svojho hľadiska nazdáva, že by mohlo byť zaujímavé a vhodné zaviesť ako parameter napríklad „box volume“ (v praxi ide o dĺžku krát šírku krát výšku vozidla), čo by mohlo byť prípadným nástrojom na usmernenie spotrebiteľov k istému typu vozidla, ktoré zodpovedá ich skutočným potrebám, čím by sa predišlo emisiám CO2, ktoré sú zbytočné vzhľadom na nepomer medzi potrebou používania a objemom vozidla. Inak povedané, kto potrebuje športovo-úžitkové vozidlo (SUV) schopné prepraviť viacero osôb a väčší náklad, bude ochotný zaplatiť viac, pretože naozaj potrebuje takéto vozidlo, inak, ak nemá tieto požiadavky, bude preňho výhodnejšie zamerať sa na nižší segment.

5.7

Pokiaľ ide o návrh, ktorý predložil pán Chris DAVIES, spravodajca EP, zameraný na potrebu vytvoriť mechanizmus nazvaný Systém na znižovanie kvót CO2 (Carbon Allowance Reductions System – CARS), ktorý by odmeňoval a trestal v závislosti od prekročenia alebo dodržiavania stanovených hraničných hodnôt emisií CO2, EHSV pokladá za nerealizovateľné zavedenie systému obchodovania s kvótami emisií CO2 na trhu obmedzenom na automobilový sektor.

Vzhľadom na ciele sa zdá byť nepravdepodobné, že sa vytvoria objemy kvót na obchodovanie dostatočne veľké na to, aby sa zaručilo fungovanie systému.

5.7.1

EHSV však pokladá za možné zaviesť „otvorený“ systém obchodovania s emisiami (t. j. taký, ktorý by umožnil obchodovanie s inými sektormi) s výhodou zaistenia celkového zníženia emisií CO2 v rámci primeranej pružnosti, pričom by sa však stanovili hraničné hodnoty nákupu pre automobilových výrobcov. EHSV teda podporuje otvorený systém, ktorý by mal byť definovaný a z hľadiska svojho hospodárskeho vplyvu prispôsobený v závislosti od zmien, ku ktorým dôjde na trhu s emisiami odteraz do roku 2015, pričom treba pripomenúť, že je potrebné, aby sa tento hospodársky vplyv negatívne neodrazil na schopnosti konečného spotrebiteľa kúpiť si nové vozidlo v súlade s jeho kúpnou silou.

5.8

Pokiaľ ide o odsek oznámenia týkajúci sa zavedenia morálneho kódexu v oblasti marketingu automobilov a príslušnej reklamy, EHSV konštatuje, že už v takmer všetkých členských štátoch existujú dohody, ktoré sú vo väčšine prípadov veľmi prísne, vo veci stanovovania pravidiel správania sa v tomto zmysle. V zásade je však EHSV priaznivo naklonený harmonizácii pravidiel správania sa, a preto nie je proti definovaniu kódexu správnej praxe EÚ tak, ako to navrhuje Komisia výrobcom automobilov.

5.9

EHSV ďalej konštatuje, že Komisia vo svojom oznámení zamýšľa zahrnúť do legislatívneho nástroja na zníženie emisií CO2aj ľahké úžitkové vozidlá.

5.9.1

EHSV sa domnieva, že ľahké úžitkové vozidlá (kategória N1 a od nich odvodené vozidlá na prepravu osôb) si nevyžadujú takéto opatrenie, keďže sú určené na pracovné využitie, a tým ich spotreba ako aj emisie CO2 sú už samy osebe rozhodujúcim faktorom pri výbere kupujúceho, keďže výrazne vplývajú na výšku prevádzkových nákladov jeho podnikateľskej činnosti. Z tohto dôvodu vozidlá ponúkané na trhu už teraz uplatňujú efektívnejšie riešenia, t. j. takmer výlučne pohon naftovými motormi.

5.9.2

Jednako, a ešte skôr, než sa prijme akékoľvek rozhodnutie v tejto veci, EHSV odporúča Komisii, aby vypracovala hodnotenie vplyvu založené na aktualizovanom zhromažďovaní údajov o emisiách ľahkých úžitkových vozidiel, keďže takéto údaje v súčasnosti nie sú k dispozícii.

5.9.3

Stanovovanie cieľov vo forme g/km pre úžitkové vozidlá bez presnej znalosti príslušných údajov je navyše spojené s rizikom, že sa zníži prepravná kapacita jednotlivých vozidiel, čo by viedlo k ich neefektívnosti, ktorá by si vyžadovala buď zvýšenie počtu vozidiel potrebných na prepravu rovnakého objemu tovaru, alebo vozidlo vyššej kategórie a väčších rozmerov, čo by celkovo zvýšilo objem emisií.

5.10

EHSV sa okrem toho nazdáva, že by sa tematika CO2 vypúšťaného do ovzdušia osobnými automobilmi a ľahkými úžitkovými vozidlami mala posudzovať vo svojej komplexnosti pri zohľadnení celého „životného cyklu“ týchto výrobkov, od výrobných procesov cez používanie až po koniec prevádzky. So zreteľom na uvedené EHSV rovnako zdôrazňuje potrebu koordinácie a súladu iniciatív v oblasti legislatívy a predpisov pre automobilový priemysel pôsobiace na emisie CO2, s cieľom predísť tomu, aby sa iniciatívy v rôznych oblastiach dostávali navzájom do rozporu a spôsobovali oneskorenia pri implementácii samotných iniciatív.

5.11

EHSV sa nazdáva, že budúce rámcové programy pre výskum by sa mali prioritne a bezodkladne zamerať hlavne na projekty technicky uskutočniteľných a trvalo udržateľných riešení zníženia celkových emisií CO2 (teda nielen emisií v doprave), ktoré by zohľadnili vplyv celého životného cyklu rôznych zdrojov emisií. Podľa názoru EHSV výskumné projekty by mali mať široký záber, ale pritom by sa mali zamerať na definovanie krátkodobých, strednodobých a dlhodobých riešení, ktoré by boli finančné dostupné tak pre výrobcu ako aj konečného spotrebiteľa, a tým motivovali obnovu vozového parku smerujúcu k trvalo udržateľnej mobilite.

5.12

EHSV sa napokon nazdáva, že členské štáty by mali pôsobiť vo viacerých oblastiach okrem tých, ktoré boli uvedené (cesty, inteligentné semafory, …), v neposlednom rade prostredníctvom iniciatív vo forme ekologických nákupov pri vytváraní svojho služobného vozového parku a vyvíjaním úsilia tak pri budovaní sietí infraštruktúry schopných umožniť prístup k distribúcii menej znečisťujúcich pohonných látok, ako napríklad zemný plyn, ako aj pri uľahčovaní nákupu vozidiel na zemný plyn, resp. LPG.

16.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/49

16.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/50

1.1

EHSV súhlasí s návrhom rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o výbere a povolení systémov zabezpečujúcich mobilné satelitné služby a odporúča, aby bol prijatý a okamžite nadobudol účinnosť.

1.2

Výbor dôrazne podporuje hlavný cieľ návrhu rozhodnutia predloženého k rozprave uvedený v hlave I článku 1 ods. 1, ktorým je vytvorenie jednotného, na úrovni Spoločenstva koordinovaného postupu v oblasti výberu prevádzkovateľov mobilných satelitných komunikačných systémov v členských štátoch a udeľovania povolení týmto prevádzkovateľom.

1.3

EHSV sa domnieva, že okamžité prijatie tohto rozhodnutia je nevyhnutné vzhľadom na:

1.4

EHSV poukazuje na to, že realizácia a využívanie satelitných komunikačných systémov predstavuje vďaka samotnému rozsahu pokrytia územia zásadnú iniciatívu pre rozmach európskeho vesmírneho priemyslu a rozvoj špecifických aplikácií v oblasti komunikácií a že je plne v súlade s Lisabonskou stratégiou na podporu trvalo udržateľného rozvoja, najmä tým, že priamo prispieva k vytváraniu nových pracovných miest v súvislosti so zvýšenou konkurencieschopnosťou.

1.5

EHSV s potešením konštatuje, že EÚ disponuje v tejto oblasti značným technickým vybavením, čo podporuje navrhované rozhodnutie. Traja z najväčších prevádzkovateľov satelitných systémov na svete totiž pochádzajú z Európy a satelitné komunikácie predstavujú 40 % bežných príjmov európskeho vesmírneho priemyslu.

1.6

EHSV víta konsenzus, ktorý sa Komisii podarilo dosiahnuť pri propagácii tohto návrhu, ktorý už v tomto štádiu získal podporu všetkých konzultovaných strán: predstaviteľov satelitného priemyslu, prevádzkovateľov telekomunikačných sietí, Európskej vesmírnej agentúry a národných regulačných orgánov členských štátov.

1.7

Výbor sa zároveň domnieva, že posudzovaná konečná verzia rozhodnutia predstavuje rovnováhu medzi rozdielnymi názormi vyjadrenými v priebehu konzultácií. Rozdiely prevládali predovšetkým v názoroch na metódy a kritéria výberu, potrebu lepšej flexibility na vnútroštátnej úrovni pokiaľ ide o lehotu potrebnú na získanie povolenia a dobu platnosti povolenia, ako i na užšiu koordináciu vnútroštátnych postupov vydávania povolení.

1.8

EHSV odporúča prijať rozhodnutie v navrhovanej podobe a zároveň sa domnieva, že v súvislosti s uplatňovaním ustanovení o výbere a povolení treba stanoviť právne predpisy, ktoré budú chrániť súkromné záujmy občanov a zaručovať rešpektovanie súkromia užívateľov konečných zariadení mobilných satelitných systémov.

2.1

Vypracovanie a realizácia celoeurópskeho satelitného komunikačného systému predstavuje alternatívny a inovačný základ pre rozličné typy telekomunikačných a vysielacích/multicastingových služieb bez ohľadu na polohu koncových užívateľov a služby ako vysokorýchlostný prístup k internetu či intranetu, mobilné multimédiá, civilnú ochranu, riešenie krízy, ktorú nespôsobila vojna (prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené činnosťou človeka), zaručenie bezpečnosti a vnútorného poriadku, aplikácie riadenia flotily („fleet management“), lekárska pomoc na diaľku atď.

2.2

Systém je vytvorený tak, aby prispel k rozvoju vnútorného trhu, pomohol zlepšiť konkurencieschopnosť zvýšením dostupnosti celoeurópskych služieb a podporil účinné investície, najmä zavedením inovačných služieb zameraných na pokrytie okrajových pozemných oblastí a morského priestoru z hľadiska komunikácie.

2.3

Predovšetkým v prípade celoeurópskych systémov je nevyhnutné vytvoriť postup Spoločenstva pre výber prevádzkovateľov mobilných satelitných systémov a zaviesť ustanovenia pre koordinované vydávanie povolení vybraným prevádzkovateľom na vnútroštátnej úrovni. Harmonizácia kritérií výberu pre mobilné satelitné komunikačné systémy umožní uplatňovanie spoločnej politiky EÚ v tejto oblasti. Ak o výbere rôznych prevádzkovateľov mobilných satelitných komunikačných systémov využívajúcich rôzne satelity rozhodujú členské štáty, môžu interferencie spôsobiť vznik zložitých rušivých polí, a dokonca v prípade, že jednému prevádzkovateľovi budú v každom členskom štáte pridelené rôzne rádiové frekvencie, môže to ohroziť dobré fungovanie celého systému. Vzhľadom na tieto možné hrozby je v záujme zabezpečenia koherencie prístupov v rôznych členských štátoch v oblasti vydávania povolení nevyhnutné stanoviť na úrovni Spoločenstva ustanovenia o synchronizovanom prideľovaní rádiových frekvencií a harmonizované podmienky udeľovania povolení bez toho, aby boli dotknuté špecifické vnútroštátne podmienky zlučiteľné s právom Spoločenstva.

2.4

Satelitné komunikácie tvoria podstatný prvok vnútorného trhu, presahujú hranice jednotlivých štátov a preto by sa mali riadiť medzinárodnými právnymi predpismi, najmä vzhľadom na ich významný prínos k realizácii niektorých cieľov Európskej únie týkajúcich sa rozšírenia geografickej oblasti pokrytej širokopásmovým spektrom.

3.1

Rozhodnutie navrhnuté na základe článku 95 Zmluvy o ES by zabezpečilo právny rámec výberu a povolenia mobilných satelitných komunikačných služieb. Takýto výber by sa mal uskutočňovať v súlade so všeobecnými cieľmi a podľa konkurenčného postupu výberu opísaného v návrhu. Zaoberala by sa ním Komisia za pomoci Komunikačného výboru. Povolenia (práva na využívanie rádiového frekvenčného spektra) by sa vybraným prevádzkovateľom udeľovali na vnútroštátnej úrovni na základe minimálneho súboru harmonizovaných podmienok stanovených v návrhu.

4.1

Komisia navrhuje, aby sa rozhodnutie implementovalo na základe zhodnotenia týchto aspektov: