|
ISSN 1725-5236 |
||
|
Úradný vestník Európskej únie |
C 311 |
|
|
||
|
Slovenské vydanie |
Informácie a oznámenia |
Zväzok 50 |
|
Číslo oznamu |
Obsah |
Strana |
|
|
I Uznesenia, odporúčania a stanoviská |
|
|
|
STANOVISKÁ |
|
|
|
Komisia |
|
|
2007/C 311/01 |
||
|
|
II Oznámenia |
|
|
|
OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE |
|
|
|
Komisia |
|
|
2007/C 311/02 |
Povolenie štátnej pomoci v rámci ustanovení článkov 87 a 88 Zmluvy o ES — Prípady, ku ktorým nemá Komisia námietky ( 1 ) |
|
|
2007/C 311/03 |
Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad COMP/M.4908 – STV Fund/Smith/@Balance) ( 1 ) |
|
|
2007/C 311/04 |
Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad COMP/M.4981 – AT&T/IBM) ( 1 ) |
|
|
2007/C 311/05 |
Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad COMP/M.4902 – Yamaha Motor Europe/Yamaha Distribution Companies) ( 1 ) |
|
|
|
IV Informácie |
|
|
|
INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE |
|
|
|
Európsky parlament |
|
|
2007/C 311/06 |
||
|
|
Rada |
|
|
2007/C 311/07 |
||
|
|
Komisia |
|
|
2007/C 311/08 |
||
|
2007/C 311/09 |
||
|
2007/C 311/10 |
||
|
|
INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV |
|
|
2007/C 311/11 |
Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 68/2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc pre vzdelávanie ( 1 ) |
|
|
2007/C 311/12 |
Rozšírenie a doplnenie záväzkov služby vo verejnom záujme uložených na tri pravidelné letecké služby v rámci Grécka v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 2408/92 ( 1 ) |
|
|
2007/C 311/13 |
Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1628/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy o ES na národnú regionálnu investičnú pomoc ( 1 ) |
|
|
|
V Oznamy |
|
|
|
ADMINISTRATÍVNE POSTUPY |
|
|
|
Komisia |
|
|
2007/C 311/14 |
||
|
|
KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE |
|
|
|
Komisia |
|
|
2007/C 311/15 |
Štátna pomoc – Španielsko — Štátna pomoc C 45/07 (ex NN 51/07) – Odpisovanie finančného goodwillu na daňové účely pri nadobúdaní podstatného podielu v zahraničných subjektoch — Výzva na predloženie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o založení ES ( 1 ) |
|
|
2007/C 311/16 |
Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.4975 – Mitsui/Rubis/JV) — Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 ) |
|
|
|
Korigendum |
|
|
2007/C 311/17 |
||
|
|
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
|
SK |
|
I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
STANOVISKÁ
Komisia
|
21.12.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 311/1 |
STANOVISKO KOMISIE
z 20. decembra 2007,
týkajúce sa zmeneného a doplneného plánu likvidácie rádioaktívneho odpadu z jadrovej elektrárne v Penly vo Francúzsku v súlade s článkom 37 Zmluvy o Euratome
(Len znenie vo francúzštine je autentické)
(2007/C 311/01)
Európska komisia 6. júla 2007 dostala od vlády Francúzska v súlade s článkom 37 Zmluvy o Euratome všeobecné údaje týkajúce sa zmeneného a doplneného plánu likvidácie rádioaktívneho odpadu z jadrovej elektrárne v Penly vo Francúzsku.
Na základe týchto údajov a po porade so skupinou odborníkov Komisia vypracovala toto stanovisko:
|
1. |
Vzdialenosť medzi objektom a najbližším bodom na území iného členského štátu, v tomto prípade Spojeného kráľovstva, je 106 km. |
|
2. |
Plánovaná úprava vedie k všeobecnému zníženiu prípustných hodnôt vypúšťania plynných a tekutých látok okrem tekutého trícia, u ktorého sa predpokladá zvýšenie. |
|
3. |
Pri bežných prevádzkových podmienkach plánovaná zmena nespôsobí vystavenie žiareniu, ktoré by mohlo ohroziť zdravie obyvateľstva v iných členských štátoch. |
|
4. |
V prípade neplánovaného uvoľnenia rádioaktívnych látok následkom havárie typu a rozsahu, ktoré sú uvedené v počiatočných všeobecných údajoch, nepovedie plánovaná úprava systému riadenia paliva k zvýšeniu dávok v inom členskom štáte, ktoré by mohlo mať zo zdravotného hľadiska dosah na jeho obyvateľstvo. |
Komisia teda zastáva názor, že implementácia zmeneného a doplneného plánu likvidácie rádioaktívneho odpadu v akejkoľvek forme z jadrovej elektrárne v Penly vo Francúzsku, a to za bežnej prevádzky, ako aj v prípade havárie typu a rozsahu, ktoré sú uvedené vo všeobecných údajoch, nespôsobí rádioaktívnu kontamináciu vody, pôdy alebo ovzdušia iného členského štátu.
II Oznámenia
OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Komisia
|
21.12.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 311/2 |
Povolenie štátnej pomoci v rámci ustanovení článkov 87 a 88 Zmluvy o ES
Prípady, ku ktorým nemá Komisia námietky
(Text s významom pre EHP)
(2007/C 311/02)
|
Dátum prijatia rozhodnutia |
30. 10. 2007 |
|
Číslo pomoci |
N 495/06 |
|
Členský štát |
Maďarsko |
|
Región |
— |
|
Názov (a/alebo názov príjemcu) |
Adódifferenciálás a bioüzemanyagok elterjesztése érdekében |
|
Právny základ |
Az adókról, járulékokról és egyéb költségvetési befizetésekről szóló törvények módosításáról szóló 2005. évi CXIX. törvény |
|
Druh opatrenia |
Schéma pomoci |
|
Účel |
Ochrana životného prostredia |
|
Forma pomoci |
Zníženie daňovej sadzby |
|
Rozpočet |
Celková výška plánovanej pomoci: 650 mil. EUR |
|
Intenzita |
— |
|
Trvanie |
1. 1. 2008-31. 12. 2014 |
|
Sektory hospodárstva |
Výrobcovia biopalív |
|
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc |
— |
|
Ďalšie informácie |
— |
Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:
http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/
|
Dátum prijatia rozhodnutia |
25. 9. 2007 |
||||
|
Číslo pomoci |
N 571/06 |
||||
|
Členský štát |
Írsko |
||||
|
Región |
— |
||||
|
Názov (a/alebo názov príjemcu) |
RES-E support programme |
||||
|
Právny základ |
The Electricity Regulation Act 1999 |
||||
|
Druh opatrenia |
Schéma pomoci |
||||
|
Účel |
Ochrana životného prostredia |
||||
|
Forma pomoci |
Priama dotácia |
||||
|
Rozpočet |
Ročné plánované výdavky: 10 mil. EUR; Celková výška plánovanej pomoci: 150 mil. EUR |
||||
|
Intenzita |
— |
||||
|
Trvanie |
1. 1. 2007-31. 12. 2024 |
||||
|
Sektory hospodárstva |
Dodávka elektriny, vody a plynu |
||||
|
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc |
|
||||
|
Ďalšie informácie |
— |
Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:
http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/
|
21.12.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 311/4 |
Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii
(Prípad COMP/M.4908 – STV Fund/Smith/@Balance)
(Text s významom pre EHP)
(2007/C 311/03)
Dňa 17. decembra 2007 sa Komisia rozhodla neoponovať voči vyššie spomínanej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za kompatibilnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 odsek 1 písmeno b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplný text rozhodnutia je dostupný iba v angličtine a bude dostupný verejnosti po tom, ako budú odstránené akékoľvek obchodné tajomstvá, ktoré by mohol obsahovať. Prístupný bude na:
|
— |
webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov, |
|
— |
v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32007M4908. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva. (http://eur-lex.europa.eu) |
|
21.12.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 311/4 |
Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii
(Prípad COMP/M.4981 – AT&T/IBM)
(Text s významom pre EHP)
(2007/C 311/04)
Dňa 14. decembra 2007 sa Komisia rozhodla neoponovať voči vyššie spomínanej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za kompatibilnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 odsek 1 písmeno b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplný text rozhodnutia je dostupný iba v angličtine a bude dostupný verejnosti po tom, ako budú odstránené akékoľvek obchodné tajomstvá, ktoré by mohol obsahovať. Prístupný bude na:
|
— |
webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov, |
|
— |
v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32007M4981. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva. (http://eur-lex.europa.eu) |
|
21.12.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 311/5 |
Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii
(Prípad COMP/M.4902 – Yamaha Motor Europe/Yamaha Distribution Companies)
(Text s významom pre EHP)
(2007/C 311/05)
Dňa 28. novembra 2007 sa Komisia rozhodla neoponovať voči vyššie spomínanej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za kompatibilnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 odsek 1 písmeno b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplný text rozhodnutia je dostupný iba v angličtine a bude dostupný verejnosti po tom, ako budú odstránené akékoľvek obchodné tajomstvá, ktoré by mohol obsahovať. Prístupný bude na:
|
— |
webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov, |
|
— |
v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32007M4902. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva. (http://eur-lex.europa.eu) |
IV Informácie
INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Európsky parlament
|
21.12.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 311/6 |
ROZHODNUTIE
(2007/C 311/06)
GENERÁLNY TAJOMNÍK EURÓPSKEHO PARLAMENTU,
so zreteľom na Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev stanovené nariadením Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68, naposledy zmenenom a doplnenom nariadením Rady (ES, Euratom) č. 723/2004, a najmä článok 30 služobného poriadku,
so zreteľom na rozhodnutie predsedníctva o menovaní menovacieho orgánu, naposledy zmenené a doplnené 26. októbra 2004,
so zreteľom na oznámenia o verejnom výberovom konaní
PE/90/A, PE/91/A, PE/94/A, PE/95/A, PE/96/A, PE/97/A, PE/98/A, PE/99/A, PE/66/S, PE/67/S, PE/68/S, PE/72/S, PE/80/S, PE/87/S, PE/88/S, PE/89/S, A/94, A/95;
EUR/A/155, EUR/A/158, EUR/A/159, EUR/A/161, EUR/A/167, EUR/A/169;
EUR/LA/156, EUR/LA/157;
PE/32/B, PE/34/B, PE/69/S;
PE/132/C, PE/133/C, PE/134/C, EUR/C/153, EUR/C/160;
so zreteľom na stanovisko spoločného výboru predložené na schôdzi dňa 14. novembra 2007,
ROZHODOL:
Článok 1
Doba platnosti rezervných zoznamov verejných výberových konaní č.:
|
|
PE/90/A, PE/91/A, PE/94/A, PE/95/A, PE/96/A, PE/97/A, PE/98/A, PE/99/A, PE/66/S, PE/67/S, PE/68/S, PE/72/S, PE/80/S, PE/87/S, PE/88/S, PE/89/S, A/94, A/95; |
|
|
EUR/A/155, EUR/A/158, EUR/A/159, EUR/A/161, EUR/A/167, EUR/A/169; |
|
|
EUR/LA/156, EUR/LA/157; |
|
|
PE/32/B, PE/34/B, PE/69/S; |
|
|
PE/133/C, PE/134/C; |
sa predlžuje do 31. decembra 2008.
Článok 2
Doba platnosti rezervných zoznamov verejných výberových konaní č.:
|
|
PE/132/C, EUR/C/153, EUR/C/160; |
sa nepredlžuje.
V Luxemburgu dňa 3. decembra 2007
Harald RØMER
generálny tajomník
Rada
|
21.12.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 311/7 |
Závery Rady z 24. mája 2007 o príspevku sektorov kultúry a tvorivej činnosti k plneniu lisabonských cieľov
(2007/C 311/07)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
|
1) |
So zreteľom na článok 151 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, |
|
2) |
So zreteľom na obnovenie lisabonskej stratégie na zasadnutí Európskej rady 22. a 23. marca 2005 v Bruseli, zameriavajúc sa na hospodársky rast a vytváranie väčšieho počtu kvalitnejších pracovných miest, ako aj na závery Európskej rady z 8. a 9. marca 2007 o potrebe venovať osobitnú pozornosť stimulácii potenciálu MSP, a to aj v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti, pretože sú hnacími silami rastu, tvorby pracovných miest a inovácie, (1) |
|
3) |
Pripomínajúc, že kultúra a tvorivosť majú mnohoraké spoločenské, politické a ekonomické funkcie, |
|
4) |
Poznamenávajúc, že Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov zdôrazňuje, že kultúrne činnosti, tovary a služby majú ekonomickú aj kultúrnu povahu, |
|
5) |
Berúc na vedomie štúdiu o ekonomike kultúry v Európe vypracovanú pre Komisiu a zverejnenú 14. novembra 2006, a najmä jej dôraz na mimoriadnu dôležitosť sektora kultúry a tvorivej činnosti pre dosiahnutie lisabonských cieľov a obrovského potenciálu európskej kultúry, |
|
6) |
V presvedčení, že vzhľadom na to, že sa čoraz viac potvrdzuje, že kultúra leží v srdci európskeho projektu, v ktorom zohráva jedinečnú a nevyhnutnú úlohu, je potrebné pri rozvoji lisabonského programu posilniť pozíciu kultúry a tvorivých činností, |
|
7) |
Berúc na vedomie, že úsilie vynaložené na tento účel musí byť súčasťou širšej stratégie, ktorá sa prerokuje a vymedzí okrem iného na základe nadchádzajúceho oznámenia Komisie o kultúre, ktoré má v úmysle vymedziť ústrednú úlohu kultúry a tvorivej činnosti v rámci európskeho projektu s cieľom dosiahnuť pokrok v európskom programe v oblasti kultúry, |
|
8) |
Uvedomujúc si, že úspech tejto stratégie bude závisieť od pevnej operačnej základne; čo si vyžaduje niekoľko naliehavých opatrení, ktoré by sa mali a mohli realizovať hlavne v týchto oblastiach: podpora tvorby politiky založenej na overených poznatkoch v oblasti zhromažďovania údajov a výmeny najlepších postupov, upevňovanie prepojenia medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a kultúrou a lepšie využívanie potenciálu malých a stredných podnikov, existujúcich štruktúr a programov, |
|
9) |
Potvrdzujúc svoj zámer pokračovať, vzhľadom na pozitívne výsledky vyplývajúce zo spolupráce medzi členskými štátmi v konkrétnych otázkach súvisiacich s kultúrou a kultúrnymi činnosťami v rámci pracovných plánov Rady pre kultúru na roky 2002 – 2007 (2), v takejto forme spolupráce medzi členskými štátmi a vo vhodnom čase rozhodnúť o novom pracovnom pláne na obdobie od roku 2008, |
POZNAMENÁVA, že výsledky uvedenej štúdie o ekonomike kultúry v Európe dokazujú, že:
|
— |
kultúrna tvorivosť a súvisiace hospodárske odvetvia už priamo a významnou mierou prispievajú k hospodárskemu rastu a zamestnanosti, pričom sektor kultúry dosahuje rast, ktorý je vyšší ako hospodársky rast vo všeobecnosti a rast zamestnanosti, ktorý je vyšší ako zamestnanosť v širšom hospodárstve, |
|
— |
kultúrne činnosti a tvorivé odvetvia, ako napríklad výtvarné a divadelné umenie, kultúrne dedičstvo, film a video, televízia a rádio, nové a vznikajúce médiá, hudba, knihy a tlač, dizajn, architektúra a reklama tiež zohrávajú rozhodujúcu úlohu v podpore inovácií a technológií a sú kľúčovými hnacími motormi trvalo udržateľného rastu v budúcnosti, |
|
— |
najmä dostupnosť vysoko kvalitného tvorivého obsahu je kľúčovou hybnou silou pre preberanie nových technológií, hlavne širokopásmového internetu, digitálnej televízie a mobilnej komunikácie, |
|
— |
samostatne zárobkovo činné osoby, mikropodniky a malé a stredné podniky v kultúrnom sektore zohrávajú ešte dôležitejšiu úlohu pri dosahovaní vlastného rozvoja ako takéto osoby a podniky v iných sektoroch, |
|
— |
produkcia tovaru a služieb v sektore kultúry vzhľadom na svoje úzke prepojenie s konkrétnym kultúrnym a jazykovým prostredím a silnými regionálnymi koreňmi nie je ľahko prenosná, a vytvára tak stabilný a udržateľný základ miestnych a regionálnych stratégií pre hospodársky rast a sociálnu súdržnosť. |
ZDÔRAZŇUJE, že sektor kultúry a tvorivej činnosti predstavuje osobitný a mnohotvárny príspevok k posilneniu globálnej konkurencieschopnosti Európy, berúc do úvahy, že:
|
— |
bohatý kultúrny život Európy zvyšuje atraktivitu jej miest a regiónov ako globálnych centier hospodárskej činnosti, |
|
— |
Európa je vďaka svojmu kultúrnemu bohatstvu, dedičstvu a rozmanitosti atraktívnou destináciou pre turistov z celého sveta cestujúcich za kultúrou, |
|
— |
kultúrny obsah a tvorivá činnosť budú zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu v globálnej konkurencieschopnosti Európy. |
UZNÁVA, že:
|
— |
na úrovni členských štátov a Spoločenstva pretrváva nedostatok presvedčivých porovnateľných dôkazov, ktoré by umožnili vhodne posúdiť ekonomický prínos sektorov kultúry a tvorivej činnosti pre hospodárstvo EÚ, najmä ako výsledok politických opatrení, |
|
— |
neexistuje dostatok informácií, špecializovanej odbornej prípravy a poradenstva, ktoré by profesionálom v sektore kultúry a tvorivej činnosti pomohli premietnuť ich tvorivé výstupy do úspešných hospodárskych tovarov a služieb, |
|
— |
nedostatočná pozornosť venovaná sektorom kultúry a tvorivej činnosti v súvislosti s vykonávaním hlavných podporných programov a iniciatív Spoločenstva by mohla ohroziť pokrok v dosahovaní cieľov lisabonského programu, |
|
— |
na vnútornom trhu naďalej existujú prekážky, ktoré bránia voľnému pohybu tvorivých ľudí, kultúrnych činností a digitálnej distribúcii tovaru a služieb, |
|
— |
MSP v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti naďalej čelia množstvu problémov, napríklad pri prístupe k finančným prostriedkom. |
BERIE NA VEDOMIE
aktivity na úrovni expertov, ktoré sa začali v prvej polovici roku 2007 na účely posúdenia konkrétnych otázok, vrátane štatistiky, súvisiacich s príspevkom sektora kultúry a tvorivej činnosti k hospodárskemu rastu a zamestnanosti, do ktorých sú zapojení príslušní profesionáli/zainteresované strany.
VYZÝVA
A. S CIEĽOM PODPORIŤ TVORBU POLITIKY ZALOŽENÚ NA OVERENÝCH POZNATKOCH
Komisiu, aby:
|
— |
zintenzívnila svoju prácu, vychádzajúc z práce uskutočnenej v rámci EUROSTAT-u v nadväznosti na uznesenie Rady z 20. novembra 1995 o podpore štatistiky v oblasti kultúry a hospodárskeho rastu (3), |
|
— |
pokračovala v práci v oblasti štatistiky kultúry, pokiaľ ide o definície a metodiky, a zhodnotila prácu, ktorá sa vykonala, s hlavným cieľom informovať o vykonávaní kultúrneho prvku v navrhovanom štatistickom programe Spoločenstva na roky 2008 až 2012 (4), |
|
— |
spolupracovala podľa potreby s inými dôležitými medzinárodnými inštitúciami, |
členské štáty, aby:
|
— |
plne podporili úsilie zamerané na zhromažďovanie údajov najmä prostredníctvom účinného vykonávania alebo, podľa potreby, formulácie metodík zhromažďovania údajov bez toho, aby na spoločnosti a organizácie kládli vyššiu administratívnu záťaž, |
|
— |
podľa potreby vypracovali prípadové štúdie a štúdie vplyvu, |
členské štáty a Komisiu, aby:
|
— |
rozhodli o ďalších prioritách a určili nové oblasti zhromažďovania údajov na zhodnotenie príspevku kultúry a tvorivých odvetví k lisabonskému programu, |
|
— |
podporili a zabezpečili pravidelnú výmenu najlepších postupov v oblasti ekonomiky sektorov kultúry a tvorivej činnosti. |
B. S CIEĽOM POSILNIŤ PREPOJENIE MEDZI VZDELÁVANÍM, ODBORNOU PRÍPRAVOU A SEKTORMI KULTÚRY A TVORIVEJ ČINNOSTI
členské štáty, aby:
|
— |
zhodnotili, či sa štúdium a projekty odbornej prípravy v oblasti kultúry a kultúrneho dedičstva dostatočným spôsobom zaoberajú aspektmi manažmentu, aby podporili dostupnosť kapacít odbornej prípravy v oblasti manažmentu, obchodu a podnikania upravených osobitne na mieru profesionálom v odvetví kultúry a tvorivej činnosti a aby posilnili kultúrny rozmer v štúdiách ekonómie a obchodu, |
členské štáty a Komisiu, aby:
|
— |
podporovali styky a spoluprácu medzi sektorom tvorivej činnosti a svetom obchodu, aby si obchodný svet viac uvedomoval potenciál sektora kultúry a tvorivej činnosti. |
|
— |
podporovali súčinnosť kultúry a vzdelávania s cieľom rozvíjať tvorivé zručnosti. |
C. S CIEĽOM MAXIMALIZOVAŤ POTENCIÁL MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV V SEKTOROCH KULTÚRY A TVORIVEJ ČINNOSTI
členské štáty a Komisiu, aby:
|
— |
stimulovali činnosti zamerané na maximalizovanie ekonomického potenciálu kultúry a tvorivej činnosti zo strany MSP, ktoré podporia spoluprácu medzi nimi a vytváranie sietí, |
|
— |
uľahčovali prístup MSP k finančným prostriedkom, |
|
— |
zlepšili vyrovnanú vzájomnú výmenu tovarov a služieb v oblasti kultúry s tretími krajinami s cieľom podporiť kultúrnu rozmanitosť a zlepšiť dialóg medzi kultúrami, |
|
— |
zabezpečili ochranu práv duševného vlastníctva a zintenzívnili boj proti falšovaniu a pirátstvu výrobkov v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti na medzinárodnej úrovni. |
D. S CIEĽOM LEPŠIE VYUŽÍVAŤ EXISTUJÚCE ŠTRUKTÚRY, PROGRAMY A INICIATÍVY
Komisiu, aby:
|
— |
posilnila koordináciu činností v oblasti kultúry a tvorivých odvetví, keďže sa uskutočňujú v rôznych oblastiach politiky EÚ s cieľom maximalizovať ich vplyv na plnenie lisabonského programu a zabezpečiť, aby sa sektory kultúry a tvorivej činnosti zohľadnili v plnej miere, |
|
— |
kládla väčší dôraz na sektory kultúry a tvorivej činnosti v súvislosti s ostatnými programami a iniciatívami Spoločenstva, |
|
— |
lepšie posúdila vplyv jednotlivých programov a iniciatív Spoločenstva na sektory kultúry a tvorivej činnosti. |
členské štáty a Komisiu, aby:
|
— |
efektívnejšie využívali Kohézny fond a štrukturálne fondy s cieľom dosiahnuť optimálnu podporu pre MSP v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti. |
(1) Dokument 7224/07, s. 4.
(2) Uznesenie Rady z 25. júna 2002 o novom pracovnom pláne zameranom na európsku spoluprácu v oblasti kultúry a závery Rady zo 16. novembra 2004 o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2005 – 2006 (ktorý sa predĺžil do konca roku 2007).
(3) Ú. v. ES C 327, 7.12.1995, s. 1.
(4) Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o štatistickom programe Spoločenstva na roky 2008 až 2012, dokument 15536/06.
Komisia
|
21.12.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 311/10 |
Výmenný kurz eura (1)
20. decembra 2007
(2007/C 311/08)
1 euro=
|
|
Mena |
Výmenný kurz |
|
USD |
Americký dolár |
1,4349 |
|
JPY |
Japonský jen |
162,3 |
|
DKK |
Dánska koruna |
7,462 |
|
GBP |
Britská libra |
0,7215 |
|
SEK |
Švédska koruna |
9,461 |
|
CHF |
Švajčiarsky frank |
1,6603 |
|
ISK |
Islandská koruna |
91,68 |
|
NOK |
Nórska koruna |
8,03 |
|
BGN |
Bulharský lev |
1,9558 |
|
CYP |
Cyperská libra |
0,585274 |
|
CZK |
Česká koruna |
26,372 |
|
EEK |
Estónska koruna |
15,6466 |
|
HUF |
Maďarský forint |
253,98 |
|
LTL |
Litovský litas |
3,4528 |
|
LVL |
Lotyšský lats |
0,6969 |
|
MTL |
Maltská líra |
0,4293 |
|
PLN |
Poľský zlotý |
3,6198 |
|
RON |
Rumunský lei |
3,519 |
|
SKK |
Slovenská koruna |
33,624 |
|
TRY |
Turecká líra |
1,7152 |
|
AUD |
Austrálsky dolár |
1,672 |
|
CAD |
Kanadský dolár |
1,4338 |
|
HKD |
Hongkongský dolár |
11,195 |
|
NZD |
Novozélandský dolár |
1,8978 |
|
SGD |
Singapurský dolár |
2,0969 |
|
KRW |
Juhokórejský won |
1 354,55 |
|
ZAR |
Juhoafrický rand |
10,0489 |
|
CNY |
Čínsky juan |
10,5744 |
|
HRK |
Chorvátska kuna |
7,302 |
|
IDR |
Indonézska rupia |
13 531,11 |
|
MYR |
Malajzijský ringgit |
4,8098 |
|
PHP |
Filipínske peso |
59,728 |
|
RUB |
Ruský rubeľ |
35,535 |
|
THB |
Thajský baht |
43,98 |
Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.
|
21.12.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 311/11 |
Oznámenie Komisie, týkajúce sa dátumu začatia uplatňovania protokolov o pravidlách pôvodu na zabezpečenie diagonálnej kumulácie medzi Spoločenstvom, Alžírskom, Egyptom, Faerskými ostrovmi, Islandom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Nórskom, Švajčiarskom (vrátane Lichtenštajnska), Sýriou, Tuniskom, Tureckom a západným brehom Jordánu a pásmom Gazy
(2007/C 311/09)
Na účely vytvorenia diagonálnej kumulácie pôvodu medzi Spoločenstvom, Alžírskom, Egyptom, Faerskými ostrovmi, Islandom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Nórskom, (vrátane Lichtenštajnska), Sýriou, Tuniskom, Tureckom a západným brehom Jordánu a pásmom Gazy Spoločenstvo a príslušné krajiny sa prostredníctvom Európskej komisie navzájom informujú o pravidlách pôvodu, platných s ostatnými krajinami.
Na základe oznámení príslušných krajín priložená tabuľka ponúka prehľad protokolov o pravidlách pôvodu na zabezpečenie diagonálnej kumulácie s určením dátumu, od ktorého bude táto kumulácia uplatniteľná. Táto tabuľka nahrádza predchádzajúcu tabuľku (Ú. v. EÚ C 271, 14.11.2007).
Pripomína sa, že kumulácia sa môže uplatňovať iba v prípade, ak krajiny finálnej výroby a konečného určenia uzavreli dohody o voľnom obchode, obsahujúce identické pravidlá pôvodu, so všetkými krajinami zúčastnenými na získaní štatútu pôvodu, t. j. so všetkými krajinami, v ktorých majú všetky materiály zvyčajne svoj pôvod. Materiály s pôvodom v krajine, ktorá neuzavrela dohodu s krajinami finálnej výroby a konečného určenia, sa považujú za materiály bez pôvodu. Špecifické príklady sú uvedené vo vysvetlivkách týkajúcich sa paneurostredomorských protokolov o pravidlách pôvodu (1).
Taktiež sa pripomína, že:
|
— |
Švajčiarsko a Lichtenštajnské kniežatstvo tvoria colnú úniu; |
|
— |
v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý tvorí EÚ, Island, Lichtenštajnsko a Nórsko, je dátum začatia uplatňovania protokolov 1. november 2005. |
Kódy ISO alfa 2 pre krajinu v tabuľke sú uvedené nižšie.
|
DZ |
||
|
EG |
||
|
FO |
||
|
IS |
||
|
IL |
||
|
JO |
||
|
LB |
||
|
LI |
||
|
MA |
||
|
NO |
||
|
CH |
||
|
SY |
||
|
TN |
||
|
TR |
||
|
PS |
Dátum začatia uplatňovania protokolov o pravidlách pôvodu na zabezpečenie diagonálnej kumulácie v paneurostredomorskej zóne
|
|
EU |
DZ |
CH (EFTA) |
EG |
FO |
IL |
IS (EFTA) |
JO |
LB |
LI (EFTA) |
MA |
NO (EFTA) |
PS |
SY |
TN |
TR |
|
EU |
|
1.11.2007 |
1. 1. 2006 |
1. 3. 2006 |
1. 12. 2005 |
1. 1. 2006 |
1. 1. 2006 |
1. 7. 2006 |
|
1. 1. 2006 |
1. 12. 2005 |
1. 1. 2006 |
|
|
1. 8. 2006 |
|
|
DZ |
1.11.2007 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
CH (EFTA) |
1. 1. 2006 |
|
|
1. 8. 2007 |
1. 1. 2006 |
1. 7. 2005 |
1. 8. 2005 |
17. 7. 2007 |
1. 1. 2007 |
1. 8. 2005 |
1. 3. 2005 |
1. 8. 2005 |
|
|
1. 6. 2005 |
1. 9. 2007 |
|
EG |
1. 3. 2006 |
|
1. 8. 2007 |
|
|
|
1. 8. 2007 |
6. 7. 2006 |
|
1. 8. 2007 |
6. 7. 2006 |
1. 8. 2007 |
|
|
6. 7. 2006 |
1. 3. 2007 |
|
FO |
1. 12. 2005 |
|
1. 1. 2006 |
|
|
|
1. 11. 2005 |
|
|
1. 1. 2006 |
|
1. 12. 2005 |
|
|
|
|
|
IL |
1. 1. 2006 |
|
1. 7. 2005 |
|
|
|
1. 7. 2005 |
9. 2. 2006 |
|
1. 7. 2005 |
|
1. 7. 2005 |
|
|
|
1. 3. 2006 |
|
IS (EFTA) |
1. 1. 2006 |
|
1. 8. 2005 |
1. 8. 2007 |
1. 11. 2005 |
1. 7. 2005 |
|
17. 7. 2007 |
1. 1. 2007 |
1. 8. 2005 |
1. 3. 2005 |
1. 8. 2005 |
|
|
1. 3. 2006 |
1. 9. 2007 |
|
JO |
1. 7. 2006 |
|
17. 7. 2007 |
6. 7. 2006 |
|
9. 2. 2006 |
17. 7. 2007 |
|
|
17. 7. 2007 |
6. 7. 2006 |
17. 7. 2007 |
|
|
6. 7. 2006 |
|
|
LB |
|
|
1. 1. 2007 |
|
|
|
1. 1. 2007 |
|
|
1. 1. 2007 |
|
1. 1. 2007 |
|
|
|
|
|
LI (EFTA) |
1. 1. 2006 |
|
1. 8. 2005 |
1. 8. 2007 |
1. 1. 2006 |
1. 7. 2005 |
1. 8. 2005 |
17. 7. 2007 |
1. 1. 2007 |
|
1. 3. 2005 |
1. 8. 2005 |
|
|
1. 6. 2005 |
1. 9. 2007 |
|
MA |
1. 12. 2005 |
|
1. 3. 2005 |
6. 7. 2006 |
|
|
1. 3. 2005 |
6. 7. 2006 |
|
1. 3. 2005 |
|
1. 3. 2005 |
|
|
6. 7. 2006 |
1. 1. 2006 |
|
NO (EFTA) |
1. 1. 2006 |
|
1. 8. 2005 |
1. 8. 2007 |
1. 12. 2005 |
1. 7. 2005 |
1. 8. 2005 |
17. 7. 2007 |
1. 1. 2007 |
1. 8. 2005 |
1. 3. 2005 |
|
|
|
1. 8. 2005 |
1. 9. 2007 |
|
PS |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
SY |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
TN |
1. 8. 2006 |
|
1. 6. 2005 |
6. 7. 2006 |
|
|
1. 3. 2006 |
6. 7. 2006 |
|
1. 6. 2005 |
6. 7. 2006 |
1. 8. 2005 |
|
|
|
1. 7. 2005 |
|
TR |
|
1. 9. 2007 |
1. 3. 2007 |
|
1. 3. 2006 |
1. 9. 2007 |
|
|
1. 9. 2007 |
1. 1. 2006 |
1. 9. 2007 |
|
|
1. 7. 2005 |
|
(1) Ú. v. EÚ C 83, 17.4.2007, s. 1.
(2) Pre tovar, ktorý patrí do rozsahu colnej únie ES – Turecko je dátum uplatňovania 27. júl 2006.
V prípade poľnohospodárskych výrobkov sa uplatňuje dátum 1. január 2007.
V prípade výrobkov z uhlia a ocele sa ešte diagonálna kumulácia neuplatňuje.
|
21.12.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 311/13 |
Závery Rady z 25. mája 2007 o jednotnom rámci ukazovateľov a referenčných hodnôt na monitorovanie pokroku pri dosahovaní lisabonských cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave
(2007/C 311/10)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
SO ZRETEĽOM NA:
|
1. |
výzvu z jarného zasadnutia Európskej rady v roku 2000 v Lisabone, aby sa modernizovali európske systémy vzdelávania a odbornej prípravy na základe požiadaviek znalostnej ekonomiky a množiacich sa výziev sociálno-ekonomického a demografického charakteru, ktorým čelí Únia v globalizovanom svete (1); |
|
2. |
závery Európskej rady z marca 2002 z Barcelony, ktoré stanovili za všeobecný cieľ premenu európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy „do roku 2010 na svetový štandard kvality“ a v ktorých sa so zreteľom na tento cieľ schválil súbor spoločných cieľov pre skvalitňovanie týchto systémov (2); |
|
3. |
podrobný pracovný program nadviazania na stanovené spoločné ciele – všeobecne nazývaný pracovný program „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“, ktorý obsahuje orientačný zoznam ukazovateľov určených na meranie pokroku vo vykonávaní trinástich konkrétnych cieľov prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie; |
|
4. |
závery Rady z 5. mája 2003, ktoré stanovili súbor referenčných úrovní európskej priemernej výkonnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (referenčné hodnoty), ktoré sa majú používať ako „jeden z nástrojov na monitorovanie vykonávania podrobného pracovného programu“ (3); |
|
5. |
maastrichtské komuniké zo 14. decembra 2004 v kontexte kodanského procesu, v ktorom sa za prioritu stanovuje rozšírenie rozsahu a zvýšenie presnosti a spoľahlivosti štatistických údajov z oblasti odborného vzdelávania a odbornej prípravy, a to na základe toho, že primerané údaje a ukazovatele sú kľúčom k porozumeniu procesov v oblasti odborného vzdelávania a odbornej prípravy a že zo strany všetkých zainteresovaných strán sú potrebné ďalšie zásahy a rozhodnutia (4); |
|
6. |
bergenské komuniké z 19. – 20. mája 2005 v kontexte bolonského procesu, ktoré vyzýva, aby sa ako východisko pre budúce zhodnotenie zhromaždili porovnateľné údaje o mobilite zamestnancov a študentov, ako aj o sociálnej a ekonomickej situácii študentov v účastníckych krajinách (5); |
|
7. |
závery Rady z 24. mája 2005, v ktorých sa Komisia vyzýva, aby okrem iného podala Rade správu, v ktorej sa bude „hodnotiť pokrok vzhľadom na vytvorenie jednotného rámca ukazovateľov a referenčných hodnôt na kontrolu lisabonských cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy“ (6); |
|
8. |
závery Rady z 19. mája 2006, v ktorých Rada vyzvala Komisiu, aby jej podala správu o pokroku v zostavovaní európskeho ukazovateľa jazykovej kompetencie (7); |
|
9. |
závery Rady z 13. novembra 2006, v ktorých sa Komisia vyzýva, aby venovala „pozornosť vývoju zložiek OVP v rámci uceleného rámca ukazovateľov a referenčných hodnôt“; |
|
10. |
kľúčové posolstvá Rady v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2007, v ktorých sa zdôrazňuje, že „vzdelávacie politiky a postupy si vyžadujú silnejšiu základňu poznatkov“ a že „je potrebné rozvíjať kultúru hodnotenia a podporovať ďalší výskum“ (8); |
|
11. |
oznámenie Komisie z 22. februára 2007 s názvom „Jednotný rámec ukazovateľov a referenčných kritérií na monitorovanie pokroku pri dosahovaní lisabonských cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave“, v ktorom sa navrhuje 20 hlavných ukazovateľov, ktoré sú podľa Komisie v súlade s cieľmi politiky pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 (9); |
BERIE NA VEDOMIE:
správu o pokroku dosiahnutom v zostavovaní európskeho ukazovateľa jazykovej kompetencie, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 13. apríla 2007 nazvanom „Rámec na európsky prieskum jazykových kompetencií“ (10), ktoré obsahuje aj zámer Komisie zabezpečiť, aby sa do uskutočnenia ďalších kôl testov prieskum vzťahoval na všetky úradné európske jazyky, ktoré sa vyučujú v Európskej únii;
DOMNIEVA SA, že:
pracovný program Vzdelávanie a odborná príprava 2010 predstavuje strategický rámec pre prácu Rady v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy,
diskusie o budúcom politickom smerovaní v rámci nadviazania na pracovný program Vzdelávanie a odborná príprava 2010 sa práve začínajú a v nasledujúcich rokoch by sa mali zintenzívniť;
určenie, vymedzenie a uplatňovanie jednotného rámca ukazovateľov je trvalým procesom, ktorý sa musí zosúladiť so strategickým rámcom stanoveným v pracovnom programe 2010 a v programe, ktorý naň prípadne nadviaže;
OPÄTOVNE POTVRDZUJE, že:
pri zostavovaní nových ukazovateľov sa v plnej miere rešpektuje zodpovednosť členských štátov za organizáciu ich vzdelávacích systémov a dotknutým organizáciám a inštitúciám by sa nemala spôsobiť nenáležitá administratívna ani finančná záťaž;
pravidelné monitorovanie výkonnosti a pokroku s využitím ukazovateľov a referenčných hodnôt je základnou súčasťou lisabonského procesu a umožňuje určiť silné a slabé stránky s cieľom poskytnúť strategické usmernenie pre pracovný program Vzdelávanie a odborná príprava 2010,
v usmerňovaní politickej činnosti v rámci tohto pracovného programu je naďalej aktuálnych päť referenčných hodnôt, ktoré Rada prijala v máji 2003,
je potrebné naďalej zvyšovať kvalitu údajov, ktoré poskytuje európsky štatistický systém, a to najmä zabezpečiť platné, medzinárodne porovnateľné údaje, ktoré sa v prípade potreby týkajú samostatne mužov a žien;
zároveň je potrebné pokračovať v posilňovaní spolupráce s inými medzinárodnými organizáciami aktívnymi v tejto oblasti s cieľom zvýšiť medzinárodnú jednotnosť a porovnateľnosť údajov, zamedziť duplicite a zabezpečiť tie potreby EÚ v oblasti údajov, ktoré nie je možné zabezpečiť v rámci európskeho štatistického systému (ESS);
UZNÁVA, že:
je dôležité vyvíjať jednotné a trvalé úsilie o vývoj jednotného rámca ukazovateľov a referenčných hodnôt v úzkej spolupráci členských štátov a Komisie;
oznámenie Komisie s názvom „Jednotný rámec ukazovateľov a referenčných kritérií na monitorovanie pokroku pri dosahovaní lisabonských cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave“ je významným krokom k vytvoreniu takéhoto rámca;
vymedzenie jednotného rámca ukazovateľov a referenčných hodnôt je trvalým a konzultačným procesom z hľadiska výberu nových ukazovateľov, ako aj z hľadiska vymedzenia jednotlivých konkrétnych ukazovateľov;
Z tohto dôvodu VYZÝVA KOMISIU, aby:
|
— |
využila alebo ďalej rozvinula šestnásť z navrhnutých hlavných ukazovateľov, ako sa uvádza nižšie:
Pred uskutočnením akýchkoľvek ďalších prieskumov v súvislosti s ukazovateľmi uvedenými v písmene c) a d) predloží Komisia Rade na zváženie príslušné správy. Tieto správy by mali podľa potreby zahŕňať tieto aspekty:
|
|
— |
pokračovala v práci na vývoji jednotného rámca ukazovateľov a referenčných hodnôt na základe skúseností stálej skupiny pre ukazovatele a referenčné hodnoty, poradného výboru pre európsky ukazovateľ jazykovej kompetencie a ďalších príslušných expertných skupín národných zástupcov a pravidelne podávala správy Rade. |
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY:
|
— |
úzko spolupracovali pri vývoji a uplatňovaní jednotného rámca ukazovateľov a referenčných hodnôt, čo zahŕňa aj zlepšenie štatistického základu, |
|
— |
pracovali na dosiahnutí toho, aby sa ukazovatele v tomto rámci vzťahovali na všetky členské štáty. |
(1) Závery predsedníctva, 23. – 24. marec 2000 Lisabon (SN 100/00, odsek 2).
(2) Závery predsedníctva, 15. – 16. marec 2002 Barcelona (SN 100/02, odsek 43).
(3) Závery Rady o referenčných úrovniach európskej priemernej výkonnosti vo vzdelávaní a odbornej príprave (referenčné hodnoty), Ú. v. EÚ C 134, 7.6.2003, s. 3.
(4) Komuniké konferencie ministrov zodpovedných za odborné vzdelávanie a odbornú prípravu o budúcich prioritách posilnenej európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní a odbornej príprave (kodanský proces), Maastricht 14. december 2004.
(5) Komuniké z konferencie európskych ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelávanie – „Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania – dosahovanie cieľov“ (bolonský proces), Bergen 19. – 20. máj 2005.
(6) Závery Rady z 24. mája 2005 o nových ukazovateľoch vo vzdelávaní a odbornej príprave, Ú. v. EÚ C 141, 10.6.2005, s. 7.
(7) Závery Rady o európskom ukazovateli jazykovej kompetencie, Ú. v. EÚ C 172, 25.7.2006, s. 1.
(8) Príspevok Rady (v oblasti vzdelávania) na jarné zasadnutie Európskej rady, dokument 5625/07, s. 3.
(9) (1) Účasť na predškolskom vzdelávaní; (2) vzdelávanie osôb s osobitnými potrebami; (3) študenti, ktorí predčasne opúšťajú školský systém; (4) porozumenie písanému textu, matematike a vedám; (5) jazykové zručnosti; (6) schopnosti pracovať s informačnými a komunikačnými technológiami; (7) občianske schopnosti; (8) schopnosti učiť sa; (9) miera ukončeného vyššieho stredoškolského vzdelania u mladých ľudí; (10) riadenie škôl; (11) školy ako viacúčelové miestne vzdelávacie strediská; (12) profesionálny rozvoj učiteľov a školiteľov; (13) stratifikácia systémov vzdelávania a odbornej prípravy; (14) absolventi vysokých škôl; (15) medzinárodná mobilita vysokoškolských študentov; (16) účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní; (17) schopnosti dospelých; (18) dosiahnuté vzdelanie obyvateľstva; (19) investície do vzdelávania a odbornej prípravy; (20) návrat k vzdelávaniu a odbornej príprave.
(10) Dokument 8387/07 – KOM (2007) 184, konečné znenie.
INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
|
21.12.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 311/16 |
Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 68/2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc pre vzdelávanie
(Text s významom pre EHP)
(2007/C 311/11)
|
Číslo pomoci |
XT 88/07 |
||||||||
|
Členský štát |
Francúzsko |
||||||||
|
Región, v ktorom sa schéma uplatňuje (NUTS II) |
Toutes les régions de France métropolitaine et les départements d'outre-mer |
||||||||
|
Názov schémy štátnej pomoci alebo názov podniku prijímajúceho doplnok pomoci poskytovanej ad hoc |
Régime cadre d'aides publiques à la formation |
||||||||
|
Právny základ (schémy štátnej pomoci alebo pomoci poskytovanej ad hoc) |
Règlement d'exemption (CE) no 68/2001, modifié par le règlement (CE) no 363/2004, prolongé par le règlement (CE) no 1976/2006. Pour l'État: articles L 2251-1, L 3231-1, L 4211-1 du CGCT; programmes opérationnels national et régionaux des fonds structurels au titre de l'objectif «compétitivité et emploi» ainsi qu'au titre de l'objectif «convergences» une fois adoptés par la Commission européenne pour la période 2007-2013. Pour les collectivités territoriales: articles L 1511-2 à L 1511-5 du Code général des collectivités territoriales (CGCT) |
||||||||
|
Ročné výdavky plánované v rámci schémy štátnej pomoci alebo celková výška individuálnej štátnej pomoci poskytnutej podniku |
Schéma štátnej pomoci |
50 mil. EUR |
|||||||
|
Individuálna štátna pomoc |
— |
||||||||
|
Maximálna intenzita pomoci |
V súlade s článkom 4 nariadenia |
||||||||
|
Dátum implementácie |
1. septembra 2007 |
||||||||
|
Trvanie |
Do 30. júna 2008 (alebo v prípade potreby neskôr, ak Európska komisia príjme rozhodnutie, ktorým sa povolí predĺženie tejto schémy alebo nariadení, na ktorých je schéma založená) |
||||||||
|
Účel pomoci |
Verejná pomoc na projekty všeobecného a špecifického vzdelávania |
||||||||
|
Príslušné odvetvia hospodárstva |
Schéma sa vzťahuje na všetky odvetvia hospodárstva za podmienok stanovených v platných právnych predpisoch Spoločenstva, vrátane činností súvisiacich s výrobou, spracovaním a marketingom výrobkov uvedených v prílohe I k zmluve, okrem:
|
||||||||
|
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc |
Soit le ministère de l'écologie, de l'aménagement et du développement durable, délégation interministérielle à l'aménagement et à la compétitivité des territoires (DIACT) pour l'État, soit les collectivités territoriales, chacun en ce qui le concerne. Correspondant: Pour l'État:
Correspondant: Pour les collectivités locales:
Site: http://www.dgcl.interieur.gouv.fr/Orga_territoriale/Organisation%20territoriale/Interv_econo_col_ter.html |
||||||||
|
Číslo pomoci |
XT 90/07 |
||||||||
|
Členský štát |
Belgicko |
||||||||
|
Región |
Région wallonne |
||||||||
|
Názov schémy štátnej pomoci |
Plan d'actions prioritaires pour l'Avenir wallon Axe 1: Créer des pôles de compétitivité Volet 1.4: Formation |
||||||||
|
Právny základ |
Décision du gouvernement conjoint Région wallonne/Communauté française du 30 août 2005 |
||||||||
|
Ročné výdavky plánované v rámci schémy štátnej pomoci |
EUR |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
Spolu |
|||
|
Vzdelávacie činnosti |
4 150 000 |
8 840 000 |
12 240 000 |
16 270 000 |
41 500 000 |
||||
|
Investície súvisiace so vzdelávacími činnosťami |
1 350 000 |
4 500 000 |
5 000 000 |
2 650 000 |
13 500 000 |
||||
|
Spolu |
5 500 000 |
13 340 000 |
17 240 000 |
18 920 000 |
55 000 000 |
||||
|
Maximálna intenzita pomoci |
50 % regionálnej pomoci |
||||||||
|
Dátum implementácie |
Valónska vláda vzala na vedomie rozpočty týkajúce sa prvých vzdelávacích projektov vopred zaregistrovaných 7. júla 2006 a 14. septembra 2006 |
||||||||
|
Trvanie schémy štátnej pomoci |
Do 31. decembra 2009 |
||||||||
|
Príslušné odvetvia hospodárstva |
Vedy o živej prírode (farmácia – zdravie) Agropriemysel Mechanické inžinierstvo Doprava a logistika Letecká a raketová technika |
||||||||
|
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc |
|
||||||||
|
21.12.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 311/18 |
Rozšírenie a doplnenie záväzkov služby vo verejnom záujme uložených na tri pravidelné letecké služby v rámci Grécka v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 2408/92
(Text s významom pre EHP)
(2007/C 311/12)
|
1. |
Grécka vláda rozhodla čiastočne revidovať od 1. mája 2008 záväzky verejnej služby uložené na tri pravidelné letecké služby v rámci Grécka podľa článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie C 321 zo 17. decembra 2004 a C 164 z 10. júla 2002, s. 16. |
|
2. |
Záväzky služby vo verejnom záujme sa menia nasledovne:
A. Sadzby Cena jednosmerného cestovného v ekonomickej triede nesmie prekročiť nasledujúce sadzby:
Tieto ceny je možné zvýšiť v prípade nepredvídaného zvýšenia nákladov na prevádzkovanie letovej trasy, za ktoré nie je letový dopravca zodpovedný. Letecký dopravca prevádzkujúci letovú trasu toto zvýšenie zverejní a zvýšenie nadobudne platnosť po uverejnení Európskou komisiou v Úradnom vestníku Európskej únie. B. Zabezpečenie plynulosti letov Podľa článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia (EHS) č. 2408/92, letecký dopravca, ktorý má záujem prevádzkovať pravidelné letecké služby na týchto letových trasách by mal predložiť záruku, že bude letovú trasu prevádzkovať bez prerušenia počas obdobia aspoň 12 mesiacov. Počet letov zrušených z dôvodu viny leteckého dopravcu nesmie presiahnuť 2 % celkového počtu letov, s výnimkou prípadov vyššej moci. Akýkoľvek zámer skončiť prevádzkovanie na ktorejkoľvek z vyššie uvedených letových trasách je letecký dopravca povinný oznámiť gréckemu úradu civilného letectva, Riaditeľstvu leteckej prevádzky, oddeleniu B, najneskôr 6 mesiacov pred ukončením. |
3. Užitočné informácie
V prípade, že bude letecký dopravca Spoločenstva prevádzkovať lety na týchto letových trasách bez toho, aby spĺňal uložené záväzky služby vo verejnom záujme môžu mu byť uložené administratívne a/alebo iné sankcie.
Čo sa týka druhu používaného lietadla, leteckí dopravcovia sa môžu obrátiť na Grécke letecké informačné publikácie (AIP Greece) v súvislosti s technickými a prevádzkovými údajmi a postupmi na letiskách.
V súvislosti s letovým harmonogramom, prílety – odlety lietadiel sa musia uskutočňovať v rámci otváracích hodín letiska v súlade s príslušným rozhodnutím Ministra dopravy a komunikácií.
Ak žiaden letecký dopravca nevyjadrí záujem gréckemu úradu civilného letectva, Riaditeľstvu leteckej prevádzky o prevádzkovanie pravidelných letov od 1. mája 2008 na jednej alebo viacerých z vyššie uvedených letových trasách bez finančnej úhrady, Grécko rozhodlo v súlade s postupom uvedeným v článku 4 ods. 1 ods. d) nariadenia (EHS) č. 2408/92 obmedziť prístup k príslušnej letovej trase na obdobie troch rokov len pre jedného leteckého dopravcu pre jednu alebo viacero uvedených letových trás a poskytnúť právo prevádzkovať tieto letové trasy po výzve na predloženie ponúk od 1. mája 2008.
Záväzky služby vo verejnom záujme v súvislosti s cestovným nahrádzajú záväzky, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie C 321 zo 17. decembra 2004 a C 164 z 10. júla 2002, s. 16, pre uvedené letové trasy.
Vo všetkých ostatných súvislostiach platia pre uvedené letové trasy záväzky služby vo verejnom záujme uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie C 321 zo 17. decembra 2004 a C 164 z 10. júla 2002, s. 16.
|
21.12.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 311/19 |
Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1628/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy o ES na národnú regionálnu investičnú pomoc
(Text s významom pre EHP)
(2007/C 311/13)
|
Číslo pomoci |
XR 184/07 |
|||||
|
Členský štát |
Malta |
|||||
|
Región |
Malta |
|||||
|
Názov schémy štátnej pomoci alebo názov podniku prijímajúceho doplnok pomoci poskytovanej ad hoc |
Encouragement of Tourism Activities |
|||||
|
Právny základ |
Administrative Measure as part of Malta's Rural Development Programme (CCI no 2007MT06RPO001) based on Articles 52(a)(iii) and 55 of Council Regulation (EC) No 1698/2005 |
|||||
|
Druh opatrenia |
Schéma pomoci |
|||||
|
Ročné plánované výdavky |
5 mil. MTL |
|||||
|
Maximálna intenzita pomoci |
30 % |
|||||
|
V súlade s článkom 4 nariadenia |
||||||
|
Dátum implementácie |
1. 1. 2008 |
|||||
|
Trvanie |
31. 12. 2013 |
|||||
|
Sektory hospodárstva |
Pomoc obmedzená na špecifické sektory |
|||||
|
NACE H055 and O092 |
||||||
|
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc |
|
|||||
|
Internetová adresa, na ktorej je schéma štátnej pomoci uverejnená |
www.agric.gov.mt |
|||||
|
Ďalšie informácie |
— |
V Oznamy
ADMINISTRATÍVNE POSTUPY
Komisia
|
21.12.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 311/20 |
MEDIA 2007
VÝZVA NA PREDKLADANIE PREDBEŽNÝCH NÁVRHOV – EACEA/28/07
Podpora nadnárodnej distribúcie európskych filmov a vytváranie siete distribútorov – „Výberová“ podpora
(2007/C 311/14)
1. Ciele a opis
Táto výzva na predkladanie návrhov vychádza z rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zakladá jednotný viacročný program pre opatrenia Spoločentva v oblasti audiovizuálnej tvorby na obdobie 2007 – 2013.
2. Oprávnení žiadatelia
Súčasné oznámenie je adresované európskym organizáciám alebo spoločnostiam, ktoré sú zaregistrované alebo vlastnené občanmi členských štátov Európskej únie a krajín Európskej ekonomickej dohody, ktoré sa zúčastňujú na programe MEDIA 2007 (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko) a Švajčiarsko.
Táto výzva je adresovaná európskym spoločnostiam, ktoré sa špecializujú na medzinárodnú distribúciu európskych filmov.
3. Rozpočet a dĺžka projektov
Maximálna výška rozpočtu, ktorý je k dispozícii v rámci tejto Výzvy na predkladanie návrhov je 12 250 000 EUR s prihliadnutím na dostupné prostriedky v rozpočtovom roku 2008.
Finančná podpora Komisie nemôže prekročiť 50 % celkových prípustných nákladov.
Maximálna dĺžka trvania projektov je 16 mesiacov.
4. Uzávierka
Žiadosti musia byť zaslané EACEA najneskôr do 1. apríla 2008 a 1. júla 2008.
5. Ďalšie informácie
Úplný text výzvy na predloženie návrhov ako aj formuláre prihlášky sú k dispozícii na:
http://ec.europa.eu/media
Prihlášky musia spĺňať požiadavky uvedené v úplnom texte a musia byť predložené na uvedenom formulári.
KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
Komisia
|
21.12.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 311/21 |
ŠTÁTNA POMOC – ŠPANIELSKO
Štátna pomoc C 45/07 (ex NN 51/07) – Odpisovanie finančného goodwillu na daňové účely pri nadobúdaní podstatného podielu v zahraničných subjektoch
Výzva na predloženie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o založení ES
(Text s významom pre EHP)
(2007/C 311/15)
Listom zo dňa 10. októbra 2007, ktorý je uvedený v autentickom jazyku za týmto zhrnutím, Komisia oznámila Španielsku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o uvedené opatrenie.
Zainteresované strany môžu predložiť svoje pripomienky k opatreniu, vo veci ktorého Komisia začína konanie, v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto zhrnutia a nasledujúceho listu. Kontaktné údaje:
|
Commission européenne |
|
Direction générale de la concurrence |
|
Direction D |
|
Rue de la Loi/Wetstraat, 200 |
|
B-1049 Bruxelles |
|
Fax. č.: (32-2) 296 95 80 |
Tieto pripomienky sa oznámia Španielsku. Zainteresované strany môžu písomne s uvedením dôvodov požiadať o dôverné zaobchádzanie s údajmi o ich totožnosti.
TEXT ZHRNUTIA
Opis
Článok 12 ods. 5 španielskeho zákona o dani z príjmu právnických osôb („Real Decreto Legislativo 4/2004, de 5 de marzo, por el que se aprueba el texto refundido de la Ley del Impuesto sobre Sociedades“ – B.O.E. 11-03-2004, ďalej len TRLIS) poskytuje daňové zvýhodnenie vo forme možnosti odpisovať finančný goodwill (to znamená rozdiel medzi nákladmi na nadobudnutie príslušného podielu v cieľovej spoločnosti a trhovou hodnotou hmotných a nehmotných aktív nadobudnutej spoločnosti), ktorý je výsledkom nadobudnutia podstatného podielu v zahraničných subjektoch, a to na obdobie 20 rokov od jeho nadobudnutia.
Posúdenie
Komisia sa domnieva, že uvedený daňový systém spĺňa všetky dôležité podmienky na to, aby ho bolo možné považovať za štátnu pomoc. Predovšetkým sa zdá, že toto opatrenie predstavuje výnimku v španielskom daňovom systéme, pretože finančný goodwill sa odpisuje aj vtedy, keď nie je zaevidovaný v účtovných záznamoch nadobúdateľa, a to z toho dôvodu, že medzi nadobúdateľom a nadobudnutým podnikom nejde o podnikovú kombináciu. Poskytuje teda hospodársku výhodu v podobe zníženia daňového zaťaženia podnikov, ktoré nadobúdajú podstatný podiel v zahraničných podnikoch. Toto opatrenie podľa všetkého zahŕňa štátne zdroje a je opatrením špecifickým, pretože zvýhodňuje tie podniky, ktoré uskutočňujú určité investície.
Zdá sa, že toto opatrenie ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, pretože posilňuje obchodnú pozíciu jeho príjemcov, ktorí sa zaoberajú určitými holdingovými aktivitami, čo môže mať nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž tým, že v dôsledku podpory španielskych podnikov, ktoré sa uchádzajú o nadobudnutie zahraničných spoločností, sú účastníci hospodárskej súťaže z ostatných krajín postavení do relatívne znevýhodnenej pozície, ak majú na príslušnom trhu predložiť porovnateľné ponuky.
Podľa všetkého tu nemožno uplatniť žiadnu z výnimiek ustanovených v článku 87 ods. 2 a ods. 3 a táto pomoc nie je zlučiteľná so spoločným trhom. Na základe toho sa Komisia domnieva, že implementáciou príslušného opatrenia španielske orgány možno poskytli štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.
Vzhľadom na svoje pochybnosti o zlučiteľnosti tejto pomoci Komisia navrhuje začať konanie vo veci formálneho zisťovania ustanovené v článku 88 ods. 2.
TEXT LISTU
«Por la presente, la Comisión tiene el honor de comunicar a España que, tras haber examinado la información facilitada por sus autoridades sobre la medida arriba indicada, ha decidido incoar el procedimiento previsto en el artículo 88, apartado 2, del Tratado CE.
PROCEDIMIENTO
|
1. |
Mediante numerosas preguntas escritas dirigidas a la Comisión (no E-4431/05, E-4772/05 y E-5800/06) varios diputados del Parlamento Europeo indicaron que España había introducido un régimen especial que ofrecía presuntamente un incentivo fiscal irregular para las empresas españolas que adquirieran participaciones significativas en empresas extranjeras, de conformidad con el artículo 12.5 de la Ley del impuesto de sociedades española (“Real Decreto Legislativo no 4/2004, de 5 de marzo, por el que se aprueba el Texto refundido de la Ley del Impuesto sobre Sociedades” — B.O.E. 11.3.2004, denominado en lo sucesivo el TRLIS). |
|
2. |
Mediante la pregunta escrita no P-5509/06, el diputado del Parlamento Europeo David Martin (PSE) se quejó ante la Comisión por la OPA hostil mediante la compra de acciones del generador y distribuidor británico de energía ScottishPower por parte del productor español de energía Iberdrola, que, según dicho diputado del Parlamento Europeo, se habría beneficiado irregularmente de una ayuda estatal en forma de prima fiscal aplicable a la adquisición. El diputado del Parlamento Europeo pidió a la Comisión que examinara todos los problemas de competencia que planteaba la adquisición, notificada el 12 de enero de 2007 para su examen por la Comisión de conformidad con el artículo 4 del Reglamento (CE) no 139/2004 del Consejo, de 20 de enero de 2004, sobre el control de las concentraciones entre empresas (1) (denominado en lo sucesivo el “Reglamento de concentraciones”). Mediante la Decisión de 26 de marzo de 2007 (Asunto COMP/M.4517 — Iberdrola/Scottishpower, SG-Greffe (2007) D/201696) (2), la Comisión decidió no oponerse a la operación notificada y declararla compatible con el mercado común en aplicación del artículo 6, apartado 1, letra b), del Reglamento de concentraciones. Tal como se recoge en la decisión de la Comisión (3), la Comisión pidió a Iberdrola que calculara el valor actual neto del posible incentivo fiscal máximo que ofrecía el artículo 12.5 del TRLIS. El resultado de este cálculo oscilaba entre […] (4) y […] EUR. |
|
3. |
Por carta de 15 de enero de 2007 (D/50164), la Comisión pidió a las autoridades españolas que proporcionaran información para evaluar el alcance y los efectos del artículo 12.5 del TRLIS en cuanto a su posible calificación de ayuda estatal y su compatibilidad con el mercado común. |
|
4. |
Por carta de 16 de febrero de 2007 (A/31454), las autoridades españolas proporcionaron la información requerida. |
|
5. |
Por carta de 26 de marzo de 2007, la Comisión invitó a las autoridades españolas a proporcionar información adicional con objeto de concluir su evaluación preliminar del régimen y su posible justificación por la naturaleza del sistema fiscal español. |
|
6. |
Tras la carta de la Comisión de 19 de abril de 2007 (D/51706) que ampliaba el plazo de respuesta pedido por las autoridades españolas mediante carta de 17 de abril de 2007 (A/33224), las autoridades españolas proporcionaron la información adicional solicitada mediante carta de 4 de junio de 2007 (A/34596). |
|
7. |
Por fax con fecha de 28 de agosto de 2007, la Comisión recibió una denuncia oficial de un operador privado según la cual el sistema instaurado por el artículo 12.5 de la Ley del Impuesto sobre Sociedades españolas constituía ayuda estatal y era por lo tanto incompatible con el mercado común. El denunciante pidió quedar en el anonimato. |
DESCRIPCIÓN DETALLADA DEL RÉGIMEN
|
8. |
El artículo 2.5 de la Sección segunda de la Ley no 24/2001 de 27 de diciembre de 2001 modificó la Ley del Impuesto sobre Sociedades española no 43/1995 de 27 de diciembre de 1995, añadiendo el artículo 12.5. La Ley no 4/2004 de 5 de marzo de 2005 consolidó las modificaciones introducidas hasta esa fecha en la Ley del Impuesto sobre Sociedades en una versión refundida (del TRLIS). |
|
9. |
El artículo 12.5 del TRLIS, titulado “Correcciones de valor: pérdida de valor de los elementos patrimoniales” entró en vigor el 1 de enero de 2002. Establece que una empresa imponible en España puede deducir de su renta imponible el fondo de comercio financiero que resulta de la adquisición de una participación de por lo menos un 5 % de una empresa extranjera, en tramos anuales iguales, durante los 20 años siguientes a la adquisición. |
|
10. |
Según los principios contables generales, el fondo de comercio consiste en la diferencia entre el precio de adquisición pagado por un activo y su valor de mercado o su valor contable. El concepto de fondo de comercio incluye el de “fondo de comercio financiero”, que consiste en la diferencia entre el coste de adquisición de una acción y el valor de mercado de los activos que componen las empresas cuyas acciones se adquieren. Dado que los principios contables españoles no aceptan la referencia al valor contable, esta distinción carece de importancia a efectos de la evaluación del régimen que nos ocupa y concepto de fondo de comercio financiero establecido en el artículo 12.5 es coherente con el concepto de fondo de comercio aceptado generalmente en España. |
|
11. |
El artículo 12.5 del TRLIS establece que el importe del fondo de comercio financiero se determina deduciendo el valor corriente o de mercado de los activos materiales e inmateriales de la empresa adquirida imputados de conformidad con los criterios establecidos en el Real Decreto no 1815/1991, de 20 de diciembre de 1991, por el que se aprueban las normas para la formulación de cuentas anuales consolidadas, y el precio de adquisición pagado por la participación. |
|
12. |
El artículo 12.5 del TRLIS establece que la amortización del fondo de comercio financiero se condiciona al cumplimiento de las siguientes condiciones, establecidas en el artículo 21 del TRLIS:
|
VALORACIÓN DE LA MEDIDA
Ayuda estatal en el sentido del artículo 87, apartado 1
|
13. |
Para determinar si la medida en cuestión constituye ayuda estatal en el sentido del artículo 87, apartado 1, CE, la Comisión tiene que evaluar si la medida confiere una ventaja económica al favorecer a determinadas empresas o a la producción de ciertas mercancías mediante recursos del Estado y si tal ventaja falsea o amenaza falsear la competencia y puede afectar a los intercambios comerciales entre los Estados miembros. |
Ventaja económica
|
14. |
Para determinar si el régimen fiscal que nos ocupa confiere a sus beneficiarios una ventaja económica que reduce las cargas fiscales que debería soportar normalmente en el marco de sus actividades empresariales, el principal criterio consiste en probar que el régimen establece una excepción a la aplicación del sistema fiscal. Para ello, habría que definir en primer lugar el régimen fiscal en cuestión. A continuación habría que decidir si se ha concedido una ventaja y si tal ventaja se justifica por la naturaleza o el sistema general del régimen, es decir, si la excepción se deriva directamente de los principios básicos o fundacionales del régimen fiscal en cuestión. |
|
15. |
Según se ha indicado anteriormente, la ventaja proporcionada por el sistema en cuestión consiste en una reducción fiscal que es proporcional a una parte del precio de adquisición pagado por la participación comprada. La intensidad de la ventaja con respecto al precio de adquisición pagado corresponde al valor descontado neto de la amortización deducible durante los 20 años siguientes a la adquisición y por lo tanto depende del tipo del impuesto aplicable a la empresa en los años correspondientes y del tipo de interés de descuento aplicable. Por ejemplo, una participación adquirida en 2002 supondría una ventaja que correspondería a un 20,6 % del importe del fondo de comercio financiero, si se aplica un tipo de interés de descuento del 5 % (5) y se toma en cuenta la actual estructura de los tipos del impuesto sobre las empresas hasta el año 2022 tal y como se establece en la actualidad en la Ley no 35/2006 (6). El argumento de que la ventaja fiscal que resulta de la amortización del fondo de comercio financiero se recupera en el momento de la venta de las participaciones adquiridas previamente no altera la conclusión de que en todo caso el régimen proporciona una ventaja temporal en el momento de la adquisición de participaciones extranjeras y que sus beneficiarios pueden aplazar el pago de una parte del impuesto sobre la empresa al que de otro modo estarían inmediatamente sujetos en el momento de la adquisición de las participaciones. |
|
16. |
La Comisión considera que la medida en cuestión se sale del alcance ordinario del sistema español del impuesto sobre sociedades, que es el que nos ocupa, y no está vinculada al objetivo de evitar la doble imposición previsto en el artículo 21 del TRLIS que fija las condiciones de aplicación del artículo 12.5 del TRLIS. |
|
17. |
El régimen es una excepción a la regla general contenida en el artículo 12.3 del TRLIS que sólo permite la deducción parcial de las participaciones nacionales y extranjeras por las depreciaciones ocurridas entre el inicio y el cierre de cualquier ejercicio fiscal. Según los principios contables aceptados generalmente, la naturaleza excepcional del régimen en cuestión parece evidente. |
|
18. |
En principio, el precio pagado por la adquisición de una entidad que se sitúe por encima del valor de mercado de los activos que integran la empresa se denomina fondo de comercio y puede consignarse como activo inmaterial separado. Se entiende que el fondo de comercio representa el valor de la buena reputación del nombre comercial, las buenas relaciones con los clientes, la cualificación de los empleados y otros factores similares que permiten esperar que darán lugar en el futuro a unas ganancias superiores a las aparentes. |
|
19. |
El fondo de comercio sólo puede consignarse por separado tras una combinación de empresas, que se materializa en caso de adquisición o contribución de los activos integrantes de empresas independientes o tras una fusión o una operación de escisión. En estos casos, el fondo de comercio consiste en la diferencia contable entre el coste de adquisición y el valor de mercado de los activos que componían las empresas adquiridas o poseídas por la empresa fusionada. |
|
20. |
Cuando la adquisición de las actividades empresariales de una empresa se efectúa mediante adquisición de sus acciones, como ocurre en el presente caso, el fondo de comercio sólo puede aparecer si la empresa adquirente se fusiona con la adquirida, teniendo así su control. Sin embargo, según el régimen que nos ocupa, no son necesarios ni el control ni la fusión entre las dos empresas. Basta con la simple adquisición de una participación de por lo menos el 5 % de una empresa extranjera. Así pues, al permitir que el fondo de comercio financiero exista por separado incluso aunque no exista una combinación de las empresas, parece que el régimen en cuestión constituye una excepción a las normas contables ordinarias aplicables en España. Sin embargo, este régimen no puede considerarse una nueva norma contable general porque el fondo de comercio financiero resultante de la adquisición de participaciones nacionales no puede amortizarse. |
|
21. |
Según los principios contables españoles, en el caso de empresas no combinadas, el fondo de comercio solamente puede computarse en abstracto consolidando las cuentas de la empresa participada con las de la empresa que posee la participación. Sin embargo, la consolidación de las cuentas sólo es posible en algunas situaciones para presentar la situación global de un grupo de empresas sujetas a control unitario. En estos casos limitados, se consolidan las cuentas de cualesquiera empresas controladas del grupo, no solamente las de las empresas extranjeras participadas directamente, y se toma en cuenta todo el activo y el pasivo y no únicamente el fondo de comercio financiero. También a este respecto, el régimen que nos ocupa parece constituir una excepción a las normas contables ordinarias aplicables en España. |
|
22. |
También en virtud del sistema español de fiscalidad de las empresas, la amortización del fondo de comercio sólo es posible en caso de absorción de los activos de la empresa adquirida por la empresa adquirente [artículo 11.4 del TRLIS]. Sin embargo el régimen español que nos ocupa parece sustraerse a este principio. Efectivamente para que se produzca dicha absorción, se exige que la empresa que incorpore a otra empresa controle esta última, mientras que en el régimen que nos ocupa basta con que posea una participación significativa. |
|
23. |
Así pues, en la fase actual del procedimiento la Comisión concluye que la amortización fiscal del fondo de comercio financiero que es fruto de la adquisición de una participación del 5 % en una entidad extranjera parece constituir un incentivo excepcional, que se aparta de la lógica y del régimen general de los sistemas contable y fiscal de España, proporcionando una ventaja a sus beneficiarios al eximirles de las cargas fiscales que deberían soportar normalmente. |
Presencia de recursos estatales
|
24. |
La Comisión observa que la medida implica el uso de recursos del Estado ya que supone la renuncia a ingresos tributarias por parte de la Hacienda española por un importe que corresponde a una reducción de la deuda fiscal de las empresas imponibles en España que adquieran una participación significativa en empresas extranjeras durante el período de amortización de los 20 años siguientes a la adquisición. |
|
25. |
La renuncia a los ingresos fiscales es equivalente a gastos de Hacienda y en este sentido afecta a los recursos del Estado. |
Favorecer a determinadas empresas o producciones
|
26. |
Para establecer si constituye ayuda estatal el régimen español que permite la amortización extraordinaria del fondo de comercio financiero que es fruto de la adquisición de una participación significativa en una empresa extranjera, es necesario determinar si implica efectivamente ventajas que benefician exclusivamente a ciertas empresas o ciertos sectores. Por lo tanto, para que una medida se considere ayuda estatal, lo que cuenta es que las empresas beneficiarias pertenezcan a una categoría específica determinada por la aplicación, de derecho o de hecho, de los criterios previstos en el régimen en cuestión. |
|
27. |
La Comisión considera que el régimen que nos ocupa parece cumplir esta condición puesto que sólo puede beneficiarse de la amortización fiscal una categoría de empresas, a saber las que adquieren ciertas participaciones, de por lo menos un 5 % del capital social de una empresa participada, y sólo de empresas extranjeras a condición de que se cumplan los criterios previstos por el artículo 21.1 del TRLIS. |
|
28. |
Por consiguiente, la Comisión estima que las medidas en cuestión parecen selectivas en la medida en que proporcionan ventajas reservadas a empresas que realizan inversiones de explotación en empresas extranjeras que realizan directamente actividades económicas en el extranjero. Al parecer, no se conceden las mismas ventajas directas para las inversiones similares en empresas españolas. |
|
29. |
La Comisión considera bien establecida la anterior conclusión provisional según la jurisprudencia reiterada del Tribunal de Justicia. De conformidad con dicha jurisprudencia, una reducción fiscal que favorece solamente la exportación de productos nacionales constituye ayuda estatal (7). Además, según el tribunal, ni el elevado número de empresas beneficiarias ni la diversidad e importancia de los sectores industriales a los que pertenecen dichas empresas permiten considerar que las medidas analizadas constituyen una medida general de política económica (8). |
|
30. |
La Comisión observa que la ventaja que ofrece el régimen en cuestión parece permitir el pago de un precio adicional para adquirir una participación significativa y por lo tanto se dirige particularmente a las inversiones de capital. El argumento de que la ventaja fiscal que resulta de la amortización del fondo de comercio financiero se recupera en el momento de la venta de las participaciones adquiridas previamente no puede alterar la conclusión de que en todo caso el régimen puede proporcionar una ventaja temporal en el momento de la adquisición de participaciones extranjeras y que sus beneficiarios pueden aplazar el pago de una parte del impuesto sobre la empresa al que de otro modo estarían inmediatamente sujetos hasta el momento de la venta de las participaciones. |
|
31. |
En conclusión, en la fase actual de su examen, la Comisión alberga dudas en cuanto al carácter general del régimen establecido en el artículo 12.5 del TRLIS. Este régimen parece establecer una ventaja fiscal selectiva que solamente favorece a las empresas españolas que invierten en el extranjero mediante la adquisición de participaciones significativas de empresas extranjeras. |
Justificación por la lógica del sistema
|
32. |
En sus observaciones preliminares, España explicó que el régimen constituía una medida fiscal general que no suponía una excepción a la lógica inherente del sistema fiscal español y que en cualquier caso se justificaba por el principio de neutralidad impositiva. Concretamente, España señaló que el régimen sería considerado como una medida general por la Comisión según su respuesta a la Pregunta escrita no E-4431/05 y sostuvo que fijaba deducciones fiscales equivalentes (para el fondo de comercio) en los dos casos posibles de adquisición directa e indirecta de empresas; a saber. la adquisición directa de los activos de una empresa (combinación de empresas — normalmente el fondo de comercio es deducible), y la adquisición indirecta de sus participaciones (el fondo de comercio solamente es deducible en caso de fusión). |
|
33. |
La Comisión sin embargo considera que, conforme a la jurisprudencia establecida del Tribunal, no constituyen ayuda estatal únicamente aquellas medidas que establecen una diferencia entre las empresas cuando dicha diferencia resulta de la naturaleza y la estructura global del sistema de cargas del que forman parte. Esta justificación basada en la naturaleza o la estructura global del sistema fiscal refleja la coherencia de una determinada medida fiscal con la lógica interna del sistema fiscal en general. En el presente caso la Comisión observa que una diferencia fiscal como la que resulta de la medida en cuestión no puede ser dictada simplemente por las finalidades y los objetivos generales perseguidos por el Estado (9), sino debe responder a una diferencia objetiva que se refleje efectivamente en el sistema fiscal. |
|
34. |
La Comisión tampoco puede aceptar la justificación alegada del régimen de amortización como un mecanismo previo para evitar la doble imposición de los futuros dividendos que se gravarían cuando se realizaran los futuros beneficios y que no deberían ser gravados dos veces cuando se reparten a la empresa que posee una participación significativa por cuya adquisición se pagó el fondo de comercio financiero. El régimen en cuestión no requiere en modo alguno que los beneficios actuales o futuros estén gravados efectivamente en España o en el extranjero para poder amortizar el fondo de comercio financiero, tal como se establece en el artículo 89 del TRLIS para amortizar el fondo de comercio financiero resultante de la fusión de dos empresas. |
|
35. |
Además, los dividendos recibidos procedentes de una participación significativa en una empresa extranjera ya se benefician tanto de la exención prevista por el artículo 21 del TRLIS como del crédito fiscal directo previsto en el artículo 32 del TRLIS para evitar la doble imposición internacional. A este respecto, la amortización del fondo de comercio financiero aún daría lugar a una ventaja adicional por lo que respecta a la adquisición de participaciones significativas en empresas extranjeras. |
|
36. |
En segundo lugar, no parece que el régimen que nos ocupa pretenda eliminar dobles imposiciones internacionales. En realidad el régimen no establece ninguna condición para probar que se ha gravado efectivamente al vendedor por el beneficio resultante de la transferencia de la participación, aunque esta condición se haya impuesto para amortizar el fondo de comercio que sea fruto de una combinación entre empresas en España. |
|
37. |
Finalmente, se podría considerar que el régimen en cuestión pretende evitar una diferencia en el tratamiento fiscal entre una adquisición seguida de una combinación de empresas y una adquisición de participaciones sin combinación de empresas y que el alcance del régimen se limita a la adquisición de participaciones extranjeras porque sería más difícil realizar una combinación de empresas transfronteriza que una local, a la que solamente se aplican las normas fiscales españolas. |
|
38. |
La Comisión observa, en primer lugar, que una combinación de empresas y una compra de participaciones son objetivamente diferentes y no pueden tratarse como si fueran lo mismo a efectos fiscales, que implican un tratamiento fiscal diferente para situaciones materialmente diferentes. Un mismo tratamiento fiscal del fondo de comercio financiero correspondiente a las adquisiciones de participaciones y del fondo de comercio correspondiente a las combinaciones de empresas constituye una diferencia material que el régimen que nos ocupa pretende eliminar. Sin embargo, la Comisión considera que esta equiparación fiscal no es adecuada para garantizar que se alcanzan los objetivos de neutralidad perseguidos por el sistema fiscal español dado que se limitan exclusivamente a la adquisición de participaciones significativas en empresas extranjeras. |
|
39. |
En cuanto al tratamiento diferenciado de las adquisiciones de participaciones extranjeras y nacionales, la Comisión observa, en línea con la jurisprudencia del Tribunal (10), que si bien las normas comunitarias de armonización están incompletas en muchos aspectos, ya facilitan las fusiones transfronterizas y el hecho de que dichas normas de armonización estén inacabadas no puede justificar la medida española. |
|
40. |
A este respecto la Comisión observa que el fondo de comercio financiero que procede de la adquisición de participaciones nacionales no puede amortizarse mientras que la amortización del fondo de comercio financiero de las empresas extranjeras se amortiza cuando se cumplen ciertas condiciones. El tratamiento fiscal diferente del fondo de comercio financiero de las empresas extranjeras y de las nacionales constituye una diferencia establecida por el régimen en cuestión que no es necesaria ni proporcional para garantizar el logro de los objetivos de neutralidad supuestamente perseguidos por el citado régimen. |
|
41. |
En la fase actual de su investigación, la Comisión concluye por lo tanto que el carácter selectivo del régimen fiscal que nos ocupa no parece justificarse por la naturaleza del sistema impositivo. En su jurisprudencia previa (11), el Tribunal de Justicia ha dictaminado que el criterio de selectividad se cumple si hay empresas en una situación comparable que se ven afectadas de forma desproporcionada por una medida fiscal sin justificación objetiva derivada del objetivo general del régimen. En opinión de la Comisión, resulta desproporcionado que el régimen imponga una tributación nominal y efectiva substancialmente diferente a empresas que se hallan en situación comparable por el mero hecho de que unas de ellas persigan oportunidades de inversión en el extranjero. En consecuencia, la Comisión concluye que el régimen es selectivo puesto que sólo favorece a ciertas empresas que realizan determinadas inversiones en el extranjero y que este carácter específico del régimen no está justificado por la naturaleza del mismo. |
Falseamiento de la competencia y los intercambios entre Estados miembros
|
42. |
Según jurisprudencia reiterada (12), para concluir que una medida falsea la competencia es suficiente con que su beneficiario compita con otras empresas en mercados abiertos a la competencia. |
|
43. |
La Comisión considera que, al conceder una ventaja económica a las empresas en España que se dedican a la adquisición de una participación significativa en empresas extranjeras, el régimen puede falsear la competencia en el mercado de la adquisición de empresas europeas, situando a los competidores no españoles en una desventaja relativa a la hora de realizar ofertas comparables en los mercados de referencia. |
|
44. |
A juicio de la Comisión, cabe la posibilidad de que los beneficiarios del régimen ejerzan varias actividades económicas y operen en varios mercados abiertos a la competencia. En particular, parece que la medida afecta al comercio entre Estados miembros, tanto en el mercado interno como internacional, ya que puede mejorar las condiciones comerciales de los beneficiarios que se dedican directamente a la gestión de participaciones y participan indirectamente en las actividades de empresas extranjeras. |
Compatibilidad
|
45. |
La Comisión alberga dudas en cuanto a la compatibilidad de la ayuda estatal analizada con el mercado único. Las autoridades españolas no han presentado argumentos que indiquen que, en el presente asunto, cabe aplicar alguna de las excepciones previstas en el artículo 87, apartados 2 y 3, del Tratado CE, en virtud de las cuales una ayuda estatal puede considerarse compatible con el mercado común. |
|
46. |
En el presente asunto, no parecen aplicables las excepciones previstas en el artículo 87, apartado 2, del Tratado CE, que se refieren a las ayudas de carácter social concedidas a consumidores individuales, las ayudas destinadas a reparar el daño causado por desastres naturales u otros acontecimientos excepcionales y las concedidas en determinadas regiones de la República Federal de Alemania. |
|
47. |
Tampoco es de aplicación la excepción prevista en el artículo 87, apartado 3, letra a), en virtud de la cual pueden autorizarse las ayudas destinadas a favorecer el desarrollo económico de regiones en las que el nivel de vida sea anormalmente bajo o en las que exista una grave situación de subempleo. Del mismo modo, no parece que el régimen pueda considerarse un proyecto de interés común europeo ni que las ayudas estén destinadas a poner remedio a una grave perturbación de la economía española, tal y como establece el artículo 87, apartado 3, letra b) del Tratado CE. Las ayudas tampoco tienen por objeto promover la cultura y la conservación del patrimonio, tal y como establece al artículo 87, apartado 3, letra d) del Tratado CE. |
|
48. |
El régimen que nos ocupa ha de examinarse a la luz del artículo 87, apartado 3, letra c) del Tratado CE. Esta disposición permite que se autoricen las ayudas destinadas a facilitar el desarrollo de determinadas actividades o de determinadas regiones económicas, siempre que no alteren las condiciones de los intercambios en forma contraria al interés común. La Comisión considera que las ventajas fiscales concedidas por el régimen no se refieren a inversiones específicas que puedan acogerse a ayuda en virtud de la normativa y de las Directrices comunitarias, a la creación de empleo o a proyectos concretos y parecen constituir una reducción de los costes que en una situación normal deberían soportar las empresas en cuestión en el ejercicio de su actividad y, por consiguiente, deben considerarse ayuda estatal de funcionamiento. De conformidad con la práctica habitual de la Comisión, esta ayuda no puede considerarse compatible con el mercado único ya que no facilita el desarrollo de determinadas actividades ni de determinados ámbitos económicos, y los incentivos en cuestión no están limitados en el tiempo, no se reducen progresivamente ni son proporcionales a lo que es necesario para remediar una desventaja económica específica en los ámbitos en cuestión. |
|
49. |
Finalmente, la Comisión considera que el régimen falsea el mercado de las adquisiciones de empresas al favorecer a los adquirentes españoles frente a los competidores extranjeros, incluidos los establecidos en otros Estados miembros, por lo que se refiere a las ofertas de adquisición de participaciones significativas fuera de España. La Comisión considera en particular que, en la medida en que el régimen de ayudas en cuestión implica una condonación de impuestos para las inversiones en el extranjero realizadas en España, dicho régimen altera la competencia leal al captar la localización de sociedades de cartera internacionales en España, al tiempo que excluye de la medida las inversiones locales tales como la adquisición de empresas nacionales en España. Además, al fomentar la adquisición española de empresas extranjeras el régimen en cuestión altera las decisiones normales de inversión de las empresas españolas, motivo por el cual parece ser incompatible con el mercado común. |
CONCLUSIONES
|
50. |
Habida cuenta de las anteriores consideraciones, la Comisión ha decidido iniciar el procedimiento formal de investigación de conformidad con el artículo 88, apartado 2, del Tratado CE en relación con el régimen previsto en el artículo 12.5 del TRLIS, un régimen fiscal excepcional que favorece la adquisición de participaciones significativas en empresas extranjeras por parte de empresas españolas. |
|
51. |
La Comisión insta a España para que, en un plazo de un mes a partir de la recepción de la presente, le facilite toda la información necesaria para evaluar la compatibilidad de la ayuda. |
|
52. |
La Comisión desea recordar a España el efecto suspensivo del artículo 88, apartado 3, del Tratado CE y llama su atención sobre el artículo 14 del Reglamento (CE) no 659/1999 del Consejo, que prevé que toda ayuda concedida ilegalmente podrá recuperarse de su beneficiario. La Comisión insta a sus autoridades para que informen inmediatamente a los beneficiarios potenciales de la ayuda. |
|
53. |
Por la presente, la Comisión comunica a España que informará a los interesados mediante la publicación de la presente carta y de un resumen significativo en el Diario Oficial de la Unión Europea. Asimismo, informará a los interesados en los Estados miembros de la AELC signatarios del Acuerdo EEE mediante la publicación de una comunicación en el suplemento EEE del citado Diario Oficial, y al Órgano de Vigilancia de la AELC mediante copia de la presente. Se invitará a todos los interesados mencionados a presentar sus observaciones en un plazo de un mes a partir de la fecha de dicha publicación. |
|
54. |
En especial, la Comisión invita a España y a los beneficiarios potenciales como partes interesadas y a las demás partes interesadas a presentar sus observaciones en cuanto a la posible existencia de expectativas legítimas o de cualquier otro principio general de Derecho comunitario que permitiría a la Comisión renunciar excepcionalmente a la recuperación de conformidad con el artículo 14, apartado 1, segunda frase, del Reglamento (CE) no 659/1999, en caso de que el régimen en cuestión se considere finalmente incompatible con el mercado único.». |
(2) Véase: http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/decisions/m4517_20070326_20310_en.pdf
(3) Punto 43.
(4) Cubierta por la obligación de secreto profesional.
(5) Tal como se recoge en el TRLIS modificado por la Ley no 35/2006, el tipo general de gravamen del Impuestos sobre Sociedades utilizado para el cálculo ha sido el 35 % de 2002 a 2006, el 32,5 % en 2007, y en lo sucesivo el 30 %.
(6) Disposición adicional octava, Ley no 35/2006, de 28 de noviembre, del Impuesto sobre la Renta de las Personas Físicas y de modificación parcial de las leyes de los Impuestos sobre Sociedades, sobre la Renta de no Residentes y sobre el Patrimonio, B.O.E. no 285, de 29.11.2006.
(7) Asuntos acumulados 6/69 y 11/69, Comisión/Francia, Rec. 1969, p. 523. Edición especial española página 437. Véase también el punto 18 de la Comunicación de la Comisión citada más adelante.
(8) Asunto C-75/97, Bélgica/Comisión, Rec. 1999, p. I-3671.
(9) Sentencia en el asunto España/Comisión, apartados 52 y 53, y sentencia en el asunto Comisión/Diputación Foral de Álava, apartado 60, y la jurisprudencia citada en ésta. Esta jurisprudencia fue reproducida por la Comisión en su Comunicación de 10 de diciembre de 1998 relativa a la aplicación de las normas sobre ayudas estatales a las medidas relacionadas con la fiscalidad directa de las empresas (DO C 384 de 1998, p. 3).
(10) Sentencia de 13 de diciembre de 2005 en el asunto C-411/03, SEVIC Systems, apartados 22 a 31, Rec. 2005, p. I-10805.
(11) Asunto C-143/99, Adria-Wien Pipeline, Rec. 2001, p. I-8365.
(12) Asunto T-214/95, Vlaams Gewest/Comisión, Rec. 1998, p. II-717.
|
21.12.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 311/28 |
Predbežné oznámenie o koncentrácii
(Vec COMP/M.4975 – Mitsui/Rubis/JV)
Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní
(Text s významom pre EHP)
(2007/C 311/16)
|
1. |
Komisii bolo dňa 13. decembra 2007 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podniky Mitsui & Co, Ltd. („Mitsui“, Japonsko) a Rubis group („Rubis“, Francúzsko) získavajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady spoločnú kontrolu nad podnikom Rubis Terminal Antwerp (Belgicko) prostredníctvom kúpy akcií v novozaloženej spoločnosti tvoriacej spoločný podnik. |
|
2. |
Predmet činnosti dotknutých podnikov:
|
|
3. |
Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení. |
|
4. |
Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii. Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (fax: (32-2) 296 43 01 alebo 296 72 44) alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.4975 – Mitsui/Rubis/JV, na túto adresu:
|
(1) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 56, 5.3.2005, s. 32.
Korigendum
|
21.12.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 311/29 |
Korigendum k informáciám oznámeným členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 70/2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom
( Úradný vestník Európskej únie C 78 z 11. apríla 2007 )
(2007/C 311/17)
Na strane 13 v čísle pomoci XS 160/06 v kolónke Trvanie schémy štátnej pomoci:
namiesto:
„Do 31. 12. 2007“
má byť:
„Do 30. 6. 2008“.