18.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 307/1

(1)

V smernici Rady 89/552/EHS (4) sa koordinujú určité ustanovenia zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúce sa vykonávania činností televízneho vysielania. Nové technológie prenosu audiovizuálnych mediálnych služieb si však vyžadujú úpravu regulačného rámca, ktorý by zohľadnil vplyv štrukturálnych zmien, rozširovania informačných a komunikačných technológií („ICT“) a technologického rozvoja na obchodné modely, najmä na financovanie komerčného vysielania, a ktorý by zabezpečil optimálne podmienky konkurencieschopnosti a právnej istoty pre európske informačné technológie, mediálny priemysel a služby, ako aj rešpektovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti.

(2)

Zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia v členských štátoch, ktoré sa týkajú vykonávania činností televízneho vysielania, už koordinuje smernica 89/552/EHS, kým pravidlá uplatniteľné na činnosti, ako sú audiovizuálne mediálne služby na požiadanie, obsahujú rozdielnosti, z ktorých niektoré by mohli brániť slobodnému pohybu týchto služieb v rámci Európskeho spoločenstva a narušiť hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu.

(3)

Audiovizuálne mediálne služby sú rovnako kultúrnymi, ako aj hospodárskymi službami. Ich narastajúci význam pre spoločnosť, demokraciu – najmä prostredníctvom zabezpečenia slobody informácií, rozmanitosti názorov a plurality médií – vzdelávanie a kultúru odôvodňuje uplatňovanie osobitných pravidiel na tieto služby.

(4)

Článok 151 ods. 4 zmluvy vyžaduje, aby Spoločenstvo pri svojich činnostiach podľa iných ustanovení tejto zmluvy zohľadňovalo kultúrne aspekty, najmä s cieľom rešpektovať a podporovať rozmanitosť svojich kultúr.

(5)

Vo svojich uzneseniach z 1. decembra 2005 (5) a 4. apríla 2006 (6) o kole rokovaní v Dohe a o ministerských konferenciách WTO Európsky parlament vyzval na to, aby sa základné služby verejnosti, ako napríklad audiovizuálne služby, vyčlenili z liberalizácie v rámci rokovaní o Všeobecnej dohode o obchode so službami (GATS). Európsky parlament vo svojom uznesení z 27. apríla 2006 (7) podporil Dohovor Unesco o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, v ktorej sa okrem iného uvádza, že „kultúrne aktivity, tovary a služby, ktoré sú nositeľmi identít, hodnôt a zmyslu, majú dvojakú povahu, ekonomickú a kultúrnu, a nemalo by sa teda s nimi zaobchádzať, akoby mali len obchodnú hodnotu“. V rozhodnutí Rady z 18. mája 2006 o uzavretí Dohovoru o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov (8) sa v mene Spoločenstva schválil dohovor Unesco. Dohovor nadobudol platnosť 18. marca 2007. Táto smernica rešpektuje zásady uvedeného dohovoru.

(6)

Tradičné audiovizuálne mediálne služby, ako napríklad televízia, a nastupujúce audiovizuálne mediálne služby na požiadanie ponúkajú významné pracovné príležitosti v Spoločenstve, najmä v malých a stredných podnikoch, a podporujú hospodársky rast a investície. So zreteľom na dôležitosť rovnakých podmienok a skutočný európsky trh pre audiovizuálne mediálne služby by sa mali dodržiavať základné zásady vnútorného trhu, ako je napríklad zásada slobodnej hospodárskej súťaže a zásada rovnakého zaobchádzania, s cieľom zabezpečiť transparentnosť a predvídateľnosť trhov s audiovizuálnymi mediálnymi službami a nízke prekážky pre vstup.

(7)

Európske spoločnosti poskytujúce audiovizuálne mediálne služby čelia právnej neistote a nerovnakým podmienkam, čo sa týka právneho režimu, ktorým sa riadia nastupujúce audiovizuálne mediálne služby na požiadanie. Preto je potrebné zlepšiť právnu istotu s cieľom vyhnúť sa narušovaniu hospodárskej súťaže, pomôcť dobudovať vnútorný trh a uľahčiť vytvorenie jednotného informačného priestoru, aby sa uplatnil aspoň základný stupeň koordinovaných pravidiel na všetky audiovizuálne mediálne služby, tak na televízne vysielanie (napr. lineárne audiovizuálne mediálne služby) ako aj na audiovizuálne mediálne služby na požiadanie (napr. nelineárne audiovizuálne mediálne služby). Základná zásada smernice 89/552/EHS, konkrétne zásada krajiny pôvodu a spoločných minimálnych noriem, dokázali svoju hodnotu a mali by sa zachovať.

(8)

Komisia 15. decembra 2003 prijala oznámenie o budúcnosti európskej regulačnej politiky v audiovizuálnej oblasti, v ktorom zdôrazňuje, že regulačná politika v tomto sektore musí teraz aj v budúcnosti zabezpečovať isté verejné záujmy, ako sú kultúrna rozmanitosť, právo na informácie, pluralita médií, ochrana maloletých a ochrana spotrebiteľov, a činnosti na zvýšenie povedomia verejnosti a mediálnej gramotnosti.

(9)

V rezolúcii Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa stretli 25. januára 1999 v Rade o verejnoprávnom vysielaní (9) sa potvrdzuje, že pri plnení poslania verejnoprávneho vysielania je aj naďalej potrebné využívať prínosy technického pokroku. Európsky audiovizuálny mediálny trh sa vyznačuje spolužitím súkromných a verejných poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb.

(10)

Komisia prijala iniciatívu „i2010: Európska informačná spoločnosť“, aby podporila rast a pracovné miesta v informačnej spoločnosti a mediálnom priemysle. Ide o komplexnú stratégiu navrhnutú s cieľom povzbudiť produkciu európskeho obsahu, rozvoj digitálnej ekonómie a preberanie ICT, v kontexte konvergencie služieb informačnej spoločnosti a mediálnych služieb, sietí a zariadení modernizáciou a využitím všetkých nástrojov politiky EÚ: regulačných nástrojov, výskumu a partnerstva s priemyslom. Komisia sa zaviazala vytvoriť konzistentný rámec vnútorného trhu pre služby informačnej spoločnosti a mediálne služby modernizáciou právneho rámca pre audiovizuálne služby, počnúc návrhom Komisie z roku 2005 modernizovať smernicu o televízii bez hraníc a pretransformovať ju na smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách. Cieľ iniciatívy i2010 sa v zásade dosiahne tak, že sa príslušným odvetviam umožní rásť len s takou reguláciou, ktorá je potrebná, a zároveň sa malým začínajúcim podnikom, ktoré sú tvorcami pracovných príležitostí a bohatstva budúcnosti, umožní prosperovať, zavádzať inovácie a vytvárať zamestnanosť na voľnom trhu.

(11)

Európsky parlament prijal 4. septembra 2003 (10), 22. apríla 2004 (11) a 6. septembra 2005 (12) uznesenia, ktoré vyzvali na úpravu smernice 89/552/EHS, aby odrážala štrukturálne zmeny a technologický rozvoj pri plnom rešpektovaní základných zásad, ktoré zostávajú v platnosti. Okrem toho v zásade podporuje všeobecný prístup základných pravidiel pre všetky audiovizuálne mediálne služby a ďalších pravidiel pre televízne vysielanie.

(12)

Táto smernica zlepšuje dodržiavanie základných práv a v plnej miere uplatňuje zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie (13), najmä jej článkom 11. V tomto ohľade by táto smernica nemala žiadnym spôsobom brániť členským štátom uplatňovať ich ústavné predpisy súvisiace so slobodou tlače a slobodou prejavu v médiách.

(13)

Táto smernica by nemala mať vplyv na povinnosti členských štátov vyplývajúce z uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov a pravidiel služieb informačnej spoločnosti (14). Návrh vnútroštátnych opatrení, ktoré sa vzťahujú na audiovizuálne mediálne služby na požiadanie a ktoré sú prísnejšie alebo podrobnejšie ako opatrenia požadované len na účely transpozície tejto smernice, by preto podliehal procedurálnym povinnostiam ustanoveným v článku 8 smernice 98/34/ES.

(14)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (15) sa v zmysle jej článku 1 ods. 3 nedotýka opatrení prijatých na úrovni Spoločenstva alebo vnútroštátnych opatrení na účely dosiahnutia cieľov všeobecného záujmu, najmä vo vzťahu k regulácii obsahu a audiovizuálnej politike.

(15)

V žiadnom ustanovení tejto smernice by sa od členských štátov nemalo vyžadovať, a ani by sa nemali povzbudzovať, aby zavádzali nový systém vydávania licencií alebo administratívneho oprávňovania pre akýkoľvek typ audiovizuálnej mediálnej služby.

(16)

Na účely tejto smernice by definícia audiovizuálnych mediálnych služieb mala zahŕňať iba audiovizuálne mediálne služby, či už televízne vysielanie, alebo audiovizuálne mediálne služby na požiadanie, ktoré sú masmediálne, t. j. určené na prijímanie, a ktoré by mohli ovplyvňovať významnú časť širokej verejnosti. Jej rozsah by sa mal obmedziť na služby, ako ich definuje zmluva, a preto by sa mal vzťahovať na všetky formy hospodárskych činností vrátane výkonov verejnej služby, ale nemal by sa vzťahovať na činnosti, ktoré sú pôvodne nehospodárske a ktoré nekonkurujú televíznemu vysielaniu, ako napr. súkromné internetové stránky a služby pozostávajúce z poskytovania a šírenia audiovizuálneho obsahu vyrobeného užívateľmi na účely spoločného používania a výmeny v rámci záujmových spoločenstiev.

(17)

Pre audiovizuálne mediálne služby na požiadanie je charakteristické, že sa „podobajú televízii“, t. j. že sa uchádzajú o tých istých divákov ako televízne vysielanie, a povaha a spôsob prístupu k týmto službám vedú užívateľa odôvodnene k očakávaniu regulačnej ochrany v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice. V tomto zmysle by sa pojem program mal vykladať dynamicky a mal by zohľadňovať vývoj v oblasti televízneho vysielania, aby sa predišlo rozdielom v súvislosti s voľným pohybom a hospodárskou súťažou.

(18)

Na účely tejto smernice by definícia audiovizuálnych mediálnych služieb mala zahŕňať masovokomunikačné prostriedky v ich funkcii informovať, zabávať a vzdelávať širokú verejnosť a mala by zahŕňať audiovizuálny komerčný oznam, ale nemala by zahŕňať žiadnu formu súkromnej korešpondencie, napríklad na e-maily odosielané obmedzenému počtu adresátov. Táto definícia by sa nemala vzťahovať ani na všetky služby, ktorých hlavný účel nie je poskytovanie programov, čiže také, kde audiovizuálny obsah je len vedľajším doplnkom služby, a nie jej hlavným účelom. Príkladmi sú internetové stránky, ktoré obsahujú audiovizuálne prvky slúžiace len na doplnenie; sú to napríklad animované grafické prvky, krátke reklamné spoty alebo informácie týkajúce sa nejakého produktu či neaudiovizuálnej služby. Z týchto dôvodov by mali byť z rozsahu tejto smernice vylúčené hazardné hry s vkladmi predstavujúcimi peňažnú sumu vrátane lotérií, stávok a iných foriem stávkových služieb, ako aj hry online a vyhľadávacie systémy, nie však vysielania venované stávkovým alebo hazardným hrám.

(19)

Na účely tejto smernice by definícia poskytovateľa mediálnej služby nemala zahŕňať fyzické alebo právnické osoby, ktoré iba vysielajú programy, za ktoré nesú redakčnú zodpovednosť tretie strany.

(20)

Televízne vysielanie v súčasnosti zahŕňa najmä analógovú a digitálnu televíziu, živé vysielanie cez internet (live-streaming), vysielanie cez internet (webcasting) a video na požiadanie s obmedzenou účasťou používateľa na jeho ovládaní (near-video-on-demand), zatiaľ čo napríklad video na požiadanie je audiovizuálnou mediálnou službou na požiadanie. Vo všeobecnosti sa v prípade televízneho vysielania alebo televíznych programov, ktoré ten istý poskytovateľ mediálnych služieb ponúka aj ako audiovizuálne mediálne služby na požiadanie, za splnenie požiadaviek tejto smernice by sa malo považovať splnenie požiadaviek vzťahujúcich sa na televízne vysielanie napr. lineárny prenos. Avšak v prípade, že sa paralelne ponúkajú rôzne druhy služieb, ktoré sú jednoznačne oddelenými službami, by sa táto smernica mala vzťahovať na každú z dotknutých služieb.

(21)

Rozsah pôsobnosti tejto smernice by sa nemal vzťahovať na elektronické verzie novín a časopisov.

(22)

Na účely tejto smernice by sa pojem „audiovizuálny“ mal vzťahovať na pohybujúce sa obrazy so zvukom alebo bez zvuku, takže zahŕňa nemé filmy, ale nevzťahuje sa na zvukové prenosy alebo rozhlasové služby. Zatiaľ čo hlavným účelom audiovizuálnej mediálnej služby je poskytovanie programov, definícia takejto služby by mala zahŕňať aj textový obsah, ktorý takéto programy sprevádza, ako napríklad titulkovanie alebo elektronické prehľady programov. Samostatné služby textového obsahu by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, čo by nemalo ovplyvňovať nezávislosť členských štátov regulovať ich na vnútroštátnej úrovni v súlade so zmluvou.

(23)

Pre definíciu úlohy poskytovateľa mediálnych služieb, a tým aj pre definíciu audiovizuálnych mediálnych služieb je najpodstatnejší pojem redakčnej zodpovednosti. Aspekty definície redakčnej zodpovednosti, konkrétne pojem „účinná kontrola“, môžu členské štáty pri prijímaní opatrení na účely vykonávania tejto smernice ďalej spresniť. Touto smernicou by nemali byť dotknuté výnimky zo zodpovednosti ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (16).

(24)

V kontexte televízneho vysielania by pojem simultánne sledovanie mal zahŕňať aj kvázi-simultánne sledovanie kvôli rozdielom v krátkom časovom oneskorení medzi prenosom a prijatím vysielania spôsobeným technickými dôvodmi súvisiacimi s procesom prenosu.

(25)

Všetky charakteristiky audiovizuálnej mediálnej služby stanovené v jej definícii a vysvetlené v odôvodneniach 16 až 23 by mali byť splnené súčasne.

(26)

Okrem televíznej reklamy a telenákupu by sa mala zaviesť širšia definícia audiovizuálnych komerčných oznamov v tejto smernici, ktorá by však nemala zahŕňať verejnoprávne oznamy a výzvy na dobročinnosť vysielané bezplatne.

(27)

Kľúčovým prvkom tejto smernice by mala zostať zásada krajiny pôvodu, keďže je nevyhnutná pre vytvorenie vnútorného trhu. Táto zásada by sa preto mala uplatňovať na všetky audiovizuálne mediálne služby, aby sa pre poskytovateľov mediálnych služieb zabezpečila právna istota ako potrebný základ nového obchodného modelu a nasadenia takýchto služieb. Je nevyhnutná aj na zabezpečenie slobodného toku informácií a audiovizuálnych programov na vnútornom trhu.

(28)

S cieľom podporovať silný, konkurencieschopný a integrovaný európsky audiovizuálny priemysel a posilniť pluralitu médií v Európskej únii by sa na poskytovateľa audiovizuálnych mediálnych služieb mala vzťahovať právomoc iba jedného členského štátu a jednou zo základných zásad Európskej únie by mala byť pluralita informácií.

(29)

Technologický rozvoj, najmä pokiaľ ide o digitálne satelitné programy, znamená, že vedľajšie kritériá by sa mali upraviť tak, aby sa zaistila vhodná regulácia a účinné vykonávanie a aby zainteresované strany získali skutočný vplyv na obsah audiovizuálnej mediálnej služby.

(30)

Keďže sa táto smernica týka služieb ponúkaných širokej verejnosti v Európskej únii, mala by sa vzťahovať len na audiovizuálne mediálne služby, ktoré môže verejnosť priamo alebo nepriamo prijímať v jednom alebo viacerých členských štátoch pomocou štandardného vybavenia spotrebiteľa. Definícia „štandardného vybavenia spotrebiteľa“ by sa mala ponechať na príslušné vnútroštátne orgány.

(31)

Články 43 až 48 zmluvy ustanovujú základné právo na slobodu usadiť sa. Preto by poskytovatelia mediálnych služieb vo všeobecnosti mali mať možnosť slobodne si vybrať členský štát, v ktorom sa usadia. Súdny dvor tiež zdôraznil, že „zmluva nezakazuje podniku uplatňovať slobodu poskytovania služieb, ak neponúka služby v členskom štáte, v ktorom je usadený“ (17).

(32)

Členské štáty by však mali mať možnosť uplatniť podrobnejšie alebo prísnejšie pravidlá v oblastiach koordinovaných touto smernicou voči poskytovateľom audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorí patria pod ich právomoc, a zároveň zabezpečiť, aby boli tieto pravidlá v súlade so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva. Pre prípady, keď vysielateľ, na ktorého sa vzťahuje právomoc jedného členského štátu, poskytuje televízne vysielanie, ktoré celkom alebo z väčšej časti smeruje na územie iného členského štátu, by bola vhodným riešením, ktoré zohľadňuje obavy členských štátov bez toho, aby spochybnilo riadne uplatňovanie zásady krajiny pôvodu, požiadavka, aby členské štáty v prípade obchádzania pravidiel navzájom spolupracovali, kodifikácia judikatúry Súdneho dvora (18), spolu s účinnejším postupom. Pojem pravidlá v záujme širokej verejnosti sa v judikatúre Súdneho dvora vytvoril v súvislosti s článkami 43 a 49 zmluvy a zahŕňa okrem iného pravidlá ochrany spotrebiteľov, ochrany maloletých a kultúrnu politiku. Členský štát žiadajúci o spoluprácu by mal zabezpečiť, aby osobitné vnútroštátne pravidlá boli objektívne nevyhnutné, uplatňované nediskriminačným spôsobom a primerané.

(33)

Členský štát sa môže pri posudzovaní toho, či konkrétne vysielanie poskytovateľa mediálnej služby usadeného v inom členskom štáte celkom alebo z väčšej časti smeruje na jeho územie, odvolávať na ukazovatele, ako napríklad príjmy z televíznej reklamy a/alebo predplatného, hlavný jazyk služby alebo existenciu programov alebo komerčných oznamov zameraných konkrétne na verejnosť v členskom štáte, v ktorom sa prijímajú.

(34)

Podľa tejto smernice môžu členské štáty napriek uplatneniu zásady krajiny pôvodu prikročiť k opatreniam obmedzujúcim slobodu pohybu televízneho vysielania, ale len za istých podmienok ustanovených v tejto smernici a pri dodržaní postupu ustanoveného v tejto smernici. Podľa Súdneho dvora je však akékoľvek obmedzenie slobody poskytovania služieb, ako napríklad výnimku z niektorej základnej zásady zmluvy, potrebné vykladať obmedzujúcim spôsobom (19).

(35)

Obmedzenia slobodného poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie by mali byť možné len v súlade s podmienkami a postupmi, ktoré kopírujú podmienky a postupy ustanovené v článkoch 3 ods. 4, 5 a 6 smernice 2000/31/ES.

(36)

Komisia vo svojom oznámení Európskemu parlamentu a Rade o lepšej regulácii pre rast a zamestnanosť v Európskej únii zdôraznila, že je potrebná dôkladná analýza vhodného regulačného prístupu, najmä na účely stanovenia, či je v prípade príslušného odvetvia a problému vhodnejšie uprednostniť právne predpisy alebo či by sa malo uvažovať o iných možnostiach ako koregulácia alebo samoregulácia. Navyše skúsenosti ukázali, že pri poskytovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov zohrávajú úlohu koregulačné aj samoregulačné nástroje vykonávané v súlade s rozličnými právnymi tradíciami členských štátov. Opatrenia zamerané na dosiahnutie cieľov verejného záujmu v odvetví nastupujúcich audiovizuálnych mediálnych služieb sú účinnejšie, ak sa prijímajú s aktívnou podporou samotných poskytovateľov služieb.

Samoregulácia teda predstavuje druh dobrovoľnej iniciatívy, ktorá hospodárskym subjektom, sociálnym partnerom, mimovládnym organizáciám alebo združeniam umožňuje navzájom a pre svoje potreby prispôsobiť spoločné usmernenia. Členské štáty by v súlade so svojimi rozličnými právnymi tradíciami mali uznať úlohu, ktorú môže účinná samoregulácia zohrávať pri dopĺňaní existujúcich právnych a justičných a/alebo administratívnych mechanizmov a jej užitočný príspevok k dosahovaniu cieľov tejto smernice. Samoregulácia môže byť doplnkovou metódou vykonávania určitých ustanovení tejto smernice, nemala by však predstavovať náhradu povinností vnútroštátneho zákonodarcu.

Koregulácia vo svojej minimálnej podobe predstavuje „právne prepojenie“ medzi samoreguláciou a vnútroštátnym zákonodarcom v súlade s právnymi tradíciami členských štátov. Koregulácia by mala umožniť, aby štát zasiahol v prípade, že sa neplnia jeho ciele. Bez toho, aby boli dotknuté formálne povinnosti členských štátov týkajúce sa transpozície, táto smernica nabáda na používanie koregulácie a samoregulácie. To by členské štáty nemalo zaväzovať, aby vytvorili koregulačné a/alebo samoregulačné režimy, a nemalo by narúšať alebo ohroziť súčasné koregulačné a/alebo samoregulačné iniciatívy, ktoré už v členských štátoch existujú a účinne fungujú.

(37)

Mediálna gramotnosť predstavuje zručnosti, znalosti a pochopenia, ktoré spotrebiteľom umožnia využívať médiá účinne a bezpečne. Mediálne gramotné osoby majú možnosť vyberať si na základe informácií, pochopiť povahu obsahu a služieb a využívať celú škálu príležitostí, ktoré ponúkajú nové komunikačné technológie. Sú schopné lepšie chrániť seba a svoje rodiny pred škodlivým alebo urážlivým materiálom. Preto by sa mal podporovať rozvoj mediálnej gramotnosti vo všetkých sférach spoločnosti a pozorne sledovať jeho pokrok v tejto oblasti.

Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra 2006 o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a o práve na vyjadrenie vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb (20) už obsahuje súbor možných opatrení na podporu mediálnej gramotnosti, ako napríklad nepretržité vzdelávanie učiteľov a školiteľov, špecifickú odbornú prípravu pre oblasť internetu zameranú na deti od útleho veku vrátane hodín prístupných pre rodičov alebo organizovanie vnútroštátnych kampaní zameraných na občanov a zahŕňajúcich všetky komunikačné médiá s cieľom poskytovať informácie o zodpovednom využívaní internetu.

(38)

Vysielatelia môžu získať výhradné práva na televízne vysielania pre udalosti veľkého záujmu verejnosti. Je však dôležité podporovať pluralizmus rozmanitosťou produkcie spravodajstva a programov v rámci celej Európskej únie a dodržiavať zásady uznané v článku 11 Charty základných práv Európskej únie.

(39)

S cieľom zabezpečiť základnú slobodu prijímania informácií a postarať sa o úplnú a riadnu ochranu záujmov divákov v Európskej únii, mali tí, ktorí uplatňujú výhradné práva na televízne vysielanie týkajúce sa udalosti veľkého záujmu verejnosti, uznať právo ostatných vysielateľov na zaradenie krátkych sekvencií do všeobecných spravodajských programov za spravodlivých, rozumných a nediskriminačných podmienok pri patričnom zohľadnení výhradných práv. Takéto podmienky by sa mali oznámiť s istým predstihom pred udalosťou veľkého záujmu verejnosti, aby ostatní mali dostatok času na uplatnenie takéhoto práva. Vysielateľ by mal mať možnosť vykonávať takéto právo prostredníctvom sprostredkovateľa, ktorý koná osobitne v jeho mene na individuálnom základe. Takéto krátke sekvencie by mohli použiť všetky kanály vrátane špecializovaných športových kanálov na vysielanie v rámci celej EÚ, pričom takéto krátke sekvencie by nemali presiahnuť 90 sekúnd.

Právo prístupu ku krátkym sekvenciám by sa malo uplatňovať cezhranične len ak je to potrebné. Vysielateľ by sa preto mal najskôr usilovať o získanie prístupu od vysielateľa, ktorý je usadený v rovnakom členskom štáte a má výhradné práva na udalosť veľkého záujmu pre verejnosť.

Pojem všeobecné spravodajské programy by nemal zahŕňať súbor krátkych sekvencií, ktoré slúžia na zábavné účely.

Zásada krajiny pôvodu by sa mala vzťahovať na prístup ku krátkym sekvenciám, ako aj na ich vysielanie. V cezhraničnom prípade to znamená, že jednotlivé zákony by sa uplatňovali postupne: Po prvé, v prípade prístupu ku krátkych sekvencií by sa malo uplatňovať právo členského štátu, v ktorom je usadený vysielateľ poskytujúci pôvodný signál (t. j. poskytujúci prístup). Zvyčajne je to členský štát, v ktorom sa príslušná udalosť koná. Ak členský štát ustanovil rovnocenný systém prístupu k príslušnej udalosti, v každom prípade by sa malo uplatňovať právo tohto členského štátu. Po druhé, v prípade vysielania krátkych sekvencií by sa malo uplatňovať právo členského štátu, v ktorom je usadený vysielateľ vysielajúci krátke sekvencie.

(40)

Požiadavky tejto smernice týkajúce sa prístupu k udalostiam veľkého záujmu verejnosti na účely krátkeho spravodajstva by sa nemali dotýkať smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (21) a príslušných medzinárodných dohovorov v oblasti autorských a súvisiacich práv. Členské štáty by mali umožniť prístup k udalostiam veľkého záujmu pre verejnosť umožnením prístupu k signálu vysielateľa v zmysle tejto smernice. Môžu si však vybrať iné rovnocenné spôsoby v zmysle tejto smernice. Patrí medzi ne okrem iného umožnenie prístupu na miesto udalostí pred umožnením prístupu k signálu. Vysielateľom by sa nemalo brániť uzavrieť podrobnejšie zmluvy.

(41)

Malo by sa zabezpečiť, aby poskytovatelia mediálnych služieb mohli naďalej poskytovať živé televízne spravodajské programy na požiadanie po živom prenose bez toho, aby jednotlivý program prispôsobovali (vynechaním krátkych sekvencií). Táto možnosť by mala byť obmedzená na poskytovanie identického televízneho programu na požiadanie tým istým poskytovateľom mediálnych služieb, takže sa nemôže použiť na vytvorenie nových obchodných modelov na požiadanie založených na krátkych sekvenciách.

(42)

Audiovizuálne mediálne služby na požiadanie sa od televízneho vysielania líšia, pokiaľ ide o možnosti výberu a ovládania, ktoré má používateľ, a z hľadiska svojho vplyvu na spoločnosť (22). To oprávňuje použitie miernejšej regulácie v prípade audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktoré by mali spĺňať len základné pravidlá ustanovené v tejto smernici.

(43)

Z dôvodu špecifickej povahy audiovizuálnych mediálnych služieb, najmä ich vplyvu na spôsob, akým si ľudia vytvárajú názory, je nevyhnutné, aby používatelia presne vedeli, kto je za obsah týchto služieb zodpovedný. Je preto potrebné, aby členské štáty zabezpečili, aby mali užívatelia kedykoľvek jednoduchý a priamy prístup k informáciám o poskytovateľovi mediálnej služby. Je na každom členskom štáte, aby rozhodol o praktických podrobnostiach spôsobu dosiahnutia tohto cieľa bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek ďalšie príslušné ustanovenia práva Spoločenstva.

(44)

Dostupnosť škodlivého obsahu v audiovizuálnych mediálnych službách aj naďalej znepokojuje zákonodarcov, mediálne odvetvie a rodičov. Možné budú aj nové výzvy, najmä v spojitosti s novými platformami a novými produktmi. Je preto potrebné, aby sa vo všetkých audiovizuálnych mediálnych službách vrátane audiovizuálnych komerčných oznamov zaviedli pravidlá na ochranu telesného, duševného a mravného vývoja maloletých a na ochranu ľudskej dôstojnosti.

(45)

Opatrenia prijaté na ochranu fyzického, duševného a morálneho vývoja maloletých a ľudskej dôstojnosti by sa mali starostlivo vyvážiť so základným právom na slobodu prejavu ustanovenom v Charte základných práv Európskej únie. Cieľom týchto opatrení, ako napríklad využívanie osobných identifikačných čísiel (PIN kódy), systémov filtrovania alebo označovania, by teda malo zabezpečiť primeranú úroveň ochrany fyzického, duševného a morálneho vývoja maloletých a ľudskej dôstojnosti, najmä pokiaľ ide o audiovizuálne mediálne služby na požiadanie.

Odporúčanie o ochrane maloletých a ľudskej dôstojnosti a o práve na vyjadrenie už uznáva dôležitosť systémov filtrovania a označovania a obsahuje niekoľko možných opatrení v prospech maloletých, ako napríklad systematické poskytovanie účinného, aktualizovateľného a jednoducho ovládateľného systému filtrovania užívateľom pri predplatení si prístupu od poskytovateľa prístupu alebo prístupu k službám osobitne určených deťom s automatickými systémami filtrovania.

(46)

Poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb, na ktorých sa vzťahuje právomoc členských štátov, by v každom prípade mali podliehať zákazu šírenia detskej pornografie v súlade s ustanoveniami rámcového rozhodnutie Rady 2004/68/SVV z 22. decembra 2003 o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii (23).

(47)

Žiadne z ustanovení zavedených touto smernicou, ktoré sa vzťahuje na ochranu fyzického, duševného a morálneho vývoja maloletých a ľudskej dôstojnosti, bezpodmienečne nevyžaduje, aby sa opatrenia na ochranu týchto záujmov uskutočňovali formou predbežného overenia audiovizuálnych mediálnych služieb zo strany verejných orgánov.

(48)

Audiovizuálne mediálne služby na požiadanie majú potenciál čiastočne nahradiť televízne vysielanie. Preto by mali podľa možností podporovať produkciu a distribúciu európskych diel a aktívne tak prispievať k podpore kultúrnej rozmanitosti. Takáto podpora európskych diel by mohla mať napríklad formu finančných príspevkov zo strany takýchto služieb na produkciu európskych diel a nadobudnutie práv na ne, minimálny podiel európskych diel v katalógoch videa na požiadanie alebo atraktívnu prezentáciu európskych diel v elektronických prehľadoch programov. Je dôležité pravidelne preskúmavať uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa podpory európskych diel audiovizuálnymi mediálnymi službami. V rámci oznámení ustanovených v tejto smernici by členské štáty mali zohľadniť predovšetkým finančné príspevky takýchto služieb na produkciu európskych diel a nadobúdanie práv na ne, podiel európskych diel v katalógu audiovizuálnych mediálnych služieb, ako aj podiel na skutočnej zákazníckej spotrebe európskych diel ponúknutý takými službami.

(49)

Pri definovaní pojmu „producenti, ktorí sú nezávislí od prevádzkovateľov vysielania“, ako sa uvádza v článku 5 smernice 89/552/EHS, by členské štáty mali primerane zohľadniť najmä kritériá ako sú vlastníctvo produkčnej spoločnosti, množstvo programov, ktoré sa poskytujú tomu istému vysielateľovi a vlastníctvo odvodených práv.

(50)

Pri vykonávaní ustanovení článku 4 smernice 89/552/EHS by členské štáty mali vysielateľov nabádať k tomu, aby zaradili primeraný podiel koprodukčných európskych diel alebo európskych diel zahraničného pôvodu.

(51)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa kinematografické diela vysielali v rámci časových intervalov dohodnutých medzi majiteľmi práv a poskytovateľmi mediálnych služieb.

(52)

Dostupnosť audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie zvyšuje možnosť výberu spotrebiteľa. Podrobné pravidlá upravujúce audiovizuálne komerčné oznamy pre audiovizuálne mediálne služby na požiadanie sa takto javia neopodstatnené a nedávajú zmysel ani z technického hľadiska. Napriek tomu by všetky audiovizuálne komerčné oznamy mali dodržiavať nielen pravidlá identifikácie, ale aj základný stupeň kvalitatívnych pravidiel, aby sa splnili ciele jasného verejného záujmu.

(53)

Právo na vyjadrenie je v prípade televízneho vysielania primeraným právnym opravným prostriedkom a mohlo by sa vzťahovať aj na internetové prostredie. Odporúčanie o ochrane maloletých a ľudskej dôstojnosti a o práve na vyjadrenie už zahŕňa vhodné usmernenia týkajúce sa vykonávania opatrení vo vnútroštátnom práve alebo praxi s cieľom dostatočne zabezpečiť právo na vyjadrenie alebo rovnocenné opravné prostriedky vo vzťahu k online médiám.

(54)

Ako Komisia uznala vo svojom výkladovom oznámení o istých aspektoch ustanovení o reklame v smernici o televízii bez hraníc (24), rozvoj nových reklamných techník a inovácie v oblasti marketingu vytvorili nové účinné príležitosti pre audiovizuálne komerčné oznamy v tradičných vysielacích službách, ktoré im potenciálne umožňujú lepšie súťažiť za rovnakých podmienok s inováciami v oblasti služieb na požiadanie.

(55)

Komerčný a technologický rozvoj dáva používateľom audiovizuálnych mediálnych služieb možnosť väčšieho výberu a väčšiu zodpovednosť. Smernica by mala pripustiť istý stupeň flexibility, pokiaľ ide o televízne vysielanie, aby zostala úmerná cieľom všeobecného záujmu. Zásada oddeľovania by sa mala obmedziť na televíznu reklamu a telenákup, umiestňovanie produktov by sa malo za istých okolností povoliť, pokiaľ členský štát nerozhodne inak, a mali by sa zrušiť niektoré kvantitatívne obmedzenia. Ak je však umiestňovanie produktov skryté, malo by sa zakázať. Zásada oddeľovania by nemala brániť používaniu nových reklamných techník.

(56)

Okrem postupov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, sa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (25) uplatňuje na nečestné obchodné postupy, ako napríklad zavádzajúce a agresívne postupy, ktoré sa vyskytujú v audiovizuálnych mediálnych službách. Navyše, vzhľadom na to, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/33/ES z 26. mája 2003 aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa reklamy a sponzorstva tabakových výrobkov (26), ktorá zakazuje reklamu a sponzorstvo pri cigaretách a iných tabakových výrobkoch v tlačených médiách, službách informačnej spoločnosti a rozhlasovom vysielaní, sa nedotýka smernice 89/552/EHS by na účely osobitnej povahy audiovizuálnych mediálnych služieb mal vzťah medzi smernicou 2003/33/ES a smernicou 89/552/EHS zostať rovnaký aj po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Článok 88 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (27), ktorý zakazuje reklamu pre širokú verejnosť na isté lieky, sa uplatňuje, ako sa ustanovuje v odseku 5 uvedeného článku, bez toho, aby bol dotknutý článok 14 smernice 89/552/EHS; vzťah medzi smernicou 2001/83/ES a smernicou 89/552/EHS by mal zostať rovnaký aj po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Navyše by sa táto smernica nemala dotýkať nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (28).

(57)

Vzhľadom na väčšie možnosti vyhnúť sa reklame, ktoré majú diváci vďaka využívaniu nových technológií, ako napríklad digitálne osobné videorekordéry a väčší výber kanálov, podrobná regulácia týkajúca sa vkladania reklamných spotov, ktorej cieľom je ochrana divákov, už nie je odôvodnená. Keďže táto smernica by nemala zvyšovať prípustné hodinové množstvo reklamy a vysielateľom by mala ponechať pružnosť, pokiaľ ide o jej vkladanie, ak to neprimerane nenarúša integritu programov.

(58)

Cieľom tejto smernice je chrániť špecifický charakter európskej televízie, kde sa reklama prednostne vkladá medzi programy, a preto obmedzuje možné prerušovania kinematografických diel a televíznych filmov, ako aj prerušovania niektorých programových kategórií, ktoré si naďalej vyžadujú osobitnú ochranu.

(59)

Obmedzenie, ktoré existovalo na množstvo dennej televíznej reklamy, bolo vo veľkej miere teoretické. Hodinové obmedzenie je dôležitejšie, keďže sa uplatňuje aj počas vysielacej špičky. Denné obmedzenie by sa preto malo zrušiť, pričom by sa malo zachovať hodinové obmedzenie na televízne reklamné spoty a telenákupné spoty. Množstevné obmedzenia týkajúce sa času určeného na telenákup alebo reklamu vzhľadom na narastajúce možnosti výberu, ktoré spotrebitelia majú. Obmedzenie televíznych reklamných a telenákupných spotov na 20 % v rámci jednej hodiny sa však uplatňuje naďalej. Pojem televízny reklamný spot by sa mal chápať ako televízna reklama v zmysle článku 1 písm. i) smernice 89/552/EHS zmenenej a doplnenej touto smernicou s trvaním najviac dvanásť minút.

(60)

Táto smernica zakazuje postup skrytého audiovizuálneho komerčného oznamu pre jeho negatívny vplyv na spotrebiteľov. Zákaz skrytej audiovizuálnych komerčných oznámení by sa nemal vzťahovať na legitímne umiestnenie produktu v rámci tejto smernice, ak je divák o existencii umiestnenia produktu primerane informovaný; možno tak urobiť naznačením, že v konkrétnom programe sa používa umiestňovanie produktov, napríklad prostredníctvom neutrálneho loga.

(61)

Umiestňovanie produktov je realitou v kinematografických dielach aj v audiovizuálnych dielach vyrobených pre televíziu, ale členské štáty regulujú tento postup rozlične. Je potrebné prijať pravidlá pre umiestňovanie produktov, aby sa vytvorili rovnaké podmienky a zlepšila sa tak konkurencieschopnosť európskeho mediálneho priemyslu. Definícia umiestňovania produktov, ktorá sa zavádza touto smernicou by mala zahŕňať každú formu audiovizuálneho komerčného oznamu pozostávajúcu z uvedenia produktu, služby či príslušnej obchodnej značky alebo zmienky o nich v programe, výmenou za platbu alebo za podobnú náhradu. Poskytovanie tovarov alebo služieb zadarmo, ako napríklad produkčných rekvizít alebo cien, by sa malo považovať za umiestňovanie produktov, iba ak majú príslušné tovary alebo služby významnú hodnotu. Umiestňovanie produktov by malo podliehať rovnakým kvalitatívnym pravidlám a obmedzeniam, aké platia pre audiovizuálny komerčný oznam. Rozhodujúcim kritériom pre rozlišovanie sponzorovania od umiestňovania produktov je fakt, že pri umiestňovaní produktov je odkaz na produkt zakomponovaný do deja programu, kvôli čomu obsahuje definícia v článku l písm. m) smernice 89/552/EHS zmenenej a doplnenej touto smernicou výraz „v“. Na rozdiel od toho, odkazy na sponzorov sa môžu objaviť počas programu, avšak nie sú súčasťou deja.

(62)

Umiestňovanie produktov by sa malo v zásade zakázať. V prípade určitých druhov programov sú však odchýlky vhodné na základe zoznamu povolených produktov. Členský štát by mal mať možnosť tieto odchýlky vôbec alebo čiastočne neuplatňovať, napríklad povolením umiestňovania produktu iba v programoch, ktoré neboli produkované výhradne v tomto členskom štáte.

(63)

Okrem toho by sa sponzorstvo a umiestňovanie produktov malo zakázať v prípadoch, v ktorých ovplyvňujú obsah programov takým spôsobom, že to má dopad na zodpovednosť a redakčnú nezávislosť poskytovateľa mediálnej služby. Toto je prípad, pokiaľ ide o tematické umiestňovanie.

(64)

Právo osôb s postihnutím a starších osôb zapájať sa a začleňovať sa do spoločenského a kultúrneho života Spoločenstva je neoddeliteľne späté s poskytovaním prístupných audiovizuálnych mediálnych služieb. Prostriedky na dosiahnutie prístupu by mali zahŕňať, ale nemali by sa obmedzovať na posunkovú reč, titulkovanie, zvukové popisy a zrozumiteľné orientovanie sa v ponuke.

(65)

Medzi povinnosti, ktoré členským štátom ukladá zmluva, patrí ich zodpovednosť za transpozíciu a účinné vykonávanie tejto smernice. Vhodné nástroje si môžu vybrať podľa svojich právnych tradícií a zavedených štruktúr a najmä formu príslušných nezávislých regulačných orgánov, aby mohli pri vykonávaní tejto smernice pracovať nestranne a transparentne. Konkrétnejšie, nástroje, ktoré si členské štáty vyberú by mali prispievať k podpore plurality médií.

(66)

Zabezpečenie správneho uplatňovania tejto smernice si vyžaduje úzku spoluprácu medzi príslušnými regulačnými orgánmi členských štátov a Komisiou. Obdobne úzka spolupráca medzi členskými štátmi a regulačnými orgánmi členských štátov je potrebná najmä pokiaľ ide o vplyv, ktorý by vysielatelia usadení v jednom členskom štáte mohli mať na druhý členský štát. Ak licenčné konania prebiehajú podľa vnútroštátneho práva a pokiaľ je dotknutý viac ako jeden štát, je žiaduce, aby sa nadviazanie kontaktov medzi príslušnými orgánmi uskutočnilo ešte pred pridelením takýchto licencií. Táto spolupráca by sa mala vzťahovať na všetky oblasti, ktoré koordinuje smernica 89/552/EHS zmenená a doplnená touto smernicou a najmä jej články 2, 2a a 3.

(67)

Keďže ciele tejto smernice, a to vytvorenie priestoru bez vnútorných hraníc pre audiovizuálne mediálne služby pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne ochrany cieľov všeobecného záujmu, najmä ochrany maloletých a ľudskej dôstojnosti ako aj podpory práv osôb s postihnutím, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tejto smernice ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(68)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (29) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu,

1.

názov sa nahrádza takto:

2.

článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Na účely tejto smernice:

3.

článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

1.   Každý členský štát zabezpečí, aby všetky audiovizuálne mediálne služby vysielané poskytovateľmi mediálnej služby, na ktorých sa vzťahuje jeho právomoc, boli v súlade s pravidlami právneho systému, ktorý sa uplatňuje na audiovizuálne mediálne služby určené pre verejnosť v tomto členskom štáte.

2.   Na účely tejto smernice poskytovatelia mediálnej služby, na ktorých sa vzťahuje právomoc členského štátu, sú:

3.   Na účely tejto smernice sa poskytovateľ mediálnej služby považuje za usadeného v členskom štáte v týchto prípadoch:

4.   Poskytovatelia mediálnej služby, na ktorých sa ustanovenia odseku 3 neuplatňujú, sa považujú za poskytovateľov, na ktorých sa vzťahuje právomoc členského štátu v týchto prípadoch:

5.   V prípade, že sa podľa odsekov 3 a 4 nedá určiť, ktorý členský štát má právomoc, je príslušným členským štátom ten štát, v ktorom je poskytovateľ mediálnej služby usadený v zmysle článkov 43 až 48 zmluvy.

6.   Táto smernica sa nevzťahuje na audiovizuálne mediálne služby určené výlučne pre príjem v tretích krajinách, ani na tie, ktoré verejnosť jedného alebo viacerých členských štátov neprijíma priamo alebo nepriamo pomocou štandardného užívateľského vybavenia.“;

4.

článok 2a sa týmto mení a dopĺňa takto:

5.

článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

1.   Členské štáty majú naďalej možnosť požadovať od poskytovateľov mediálnych služieb, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, aby dodržiavali podrobnejšie alebo prísnejšie pravidlá v oblastiach koordinovaných touto smernicou, za predpokladu, že tieto pravidlá sú v súlade s právom Spoločenstva.

2.   V prípadoch, kde členský štát:

3.   V prípade, že prvý členský štát usúdi:

4.   Členský štát môže prijať opatrenia podľa odseku 3 iba vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

5.   Komisia rozhodne do troch mesiacov po oznámení v zmysle odseku 4 písm. a), či sú opatrenia v súlade s právom Spoločenstva. Ak Komisia rozhodne, že opatrenia sú nezlučiteľné s právom Spoločenstva, príslušný členský štát nesmie prijať navrhované opatrenia.

6.   Členské štáty vhodnými prostriedkami v rámci svojich právnych predpisov zabezpečia, aby poskytovatelia mediálnej služby, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, účinne dodržiavali ustanovenia tejto smernice.

7.   Členské štáty podporia koregulačné a/alebo samoregulačné režimy na vnútroštátnej úrovni v oblastiach, ktoré koordinuje táto smernica v takom rozsahu, ako to umožňujú ich právne systémy. Takéto režimy sú všeobecne prijateľné pre hlavné zainteresované strany v dotknutom členskom štáte a poskytujú možnosť účinného presadzovania.

8.   Ak táto smernica neustanovuje inak, v plnom rozsahu sa uplatňuje smernica 2000/31/ES. Ak táto smernica neustanovuje inak, v prípade konfliktu medzi ustanovením smernice 2000/31/ES a ustanovením tejto smernice prevážia ustanovenia tejto smernice.“;

6.

článok 3 sa vypúšťa;

7.

za článok 3 sa vkladá táto kapitola:

„KAPITOLA IIa

Ustanovenia uplatniteľné na všetky audiovizuálne mediálne služby

Článok 3a

Členské štáty zabezpečia, aby sa poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, postarali o ľahký, priamy a stály prístup prijímateľov služby aspoň k týmto informáciám:

Článok 3b

Členské štáty primeranými prostriedkami zabezpečia, aby audiovizuálne mediálne služby poskytované poskytovateľmi mediálnych služieb, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, neobsahovali žiadne podnecovanie nenávisti na základe rasy, pohlavia, náboženstva alebo národnosti.

Článok 3c

Členské štáty nabádajú poskytovateľov mediálnych služieb, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc k tomu, aby sa ich služby postupne sprístupňovali osobám so zrakovým alebo sluchovým postihnutím.

Článok 3d

Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia mediálnej služby, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, nevysielali kinematografické diela mimo časových lehôt dohodnutých s majiteľmi práv.

Článok 3e

1.   Členské štáty zabezpečia, aby audiovizuálne komerčné oznamy poskytované poskytovateľmi mediálnych služieb, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, spĺňali tieto podmienky:

2.   Členské štáty a Komisia nabádajú poskytovateľov audiovizuálnych služieb na vypracovanie kódexu správania týkajúceho sa neprimeraných audiovizuálnych komerčných oznamov, ktoré sprevádzajú detské programy alebo sa v nich uvádzajú, o potravinách a nápojoch obsahujúcich živiny a látky s výživovým alebo fyziologickým účinkom, najmä tuky, transmastné kyseliny, soľ/sodík a cukry, ktorých nadmerný príjem v celkovej strave sa neodporúča.

Článok 3f

1.   Audiovizuálne mediálne služby alebo programy, ktoré sú sponzorované, spĺňajú tieto požiadavky:

2.   Audiovizuálne mediálne služby alebo programy nesmú byť sponzorované podnikmi, ktorých hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj cigariet a iných tabakových výrobkov.

3.   Sponzorovanie audiovizuálnych mediálnych služieb alebo programov podnikmi, ktorých činnosti zahŕňajú výrobu alebo predaj liekov a liečebné postupy, môže propagovať názov alebo dobré meno podniku, ale nesmie propagovať určité lieky alebo liečené postupy, ktoré sú dostupné iba na základe lekárskeho predpisu v členskom štáte, ktorého právomoc sa vzťahuje na poskytovateľa mediálnej služby.

4.   Spravodajské a publicistické programy sa nesmú sponzorovať. Členské štáty sa môžu rozhodnúť zakázať zobrazovanie loga sponzora počas detských programov, dokumentárnych filmov a náboženských programov.

Článok 3g

1.   Umiestňovanie produktov sa zakazuje.

2.   Odchylne od odseku 1 je umiestňovanie produktov prípustné, pokiaľ členský štát nerozhodne inak:

Odchýlka v prvej zarážke sa nevzťahuje na programy pre deti.

Programy, ktoré obsahujú umiestňovanie produktov, spĺňajú aspoň všetky tieto požiadavky:

Výnimočne sa členské štáty môžu rozhodnúť neuplatňovať požiadavky ustanovené v písmene d) za predpokladu, že príslušný program nebol produkovaný ani objednaný poskytovateľom mediálnych služieb, alebo spoločnosťou pridruženou k poskytovateľovi mediálnej služby.

3.   Programy v žiadnom prípade nesmú obsahovať umiestňovanie produktov:

4.   Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa vzťahujú len na programy vyrobené po … (30)“;

8.

vkladá sa táto kapitola:

„KAPITOLA IIb

Ustanovenia, ktoré sa vzťahujú iba na audiovizuálne mediálne služby na požiadanie

Článok 3h

Členské štáty prijmú vhodné opatrenia, aby audiovizuálne mediálne služby na požiadanie, ktoré by mohli vážne narušiť telesný, duševný alebo morálny vývoj maloletých, poskytované poskytovateľmi mediálnej služby, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, boli sprístupnené iba takým spôsobom, ktorý zabezpečí, aby maloletí nemohli takéto audiovizuálne mediálne služby na požiadanie za bežných okolností počuť ani sledovať.

Článok 3i

1.   Členské štáty zabezpečia, aby audiovizuálne mediálne služby na požiadanie poskytované poskytovateľmi mediálnych služieb patriacich do ich právomoci podporovali v prípadoch, pokiaľ je to možné, a vhodnými prostriedkami, tvorbu európskych diel a prístup k nim. Táto podpora by sa mohla okrem iného týkať finančného príspevku týchto služieb na tvorbu európskych diel a nadobúdaniu práv k týmto dielam alebo na podielu zastúpenia či zdôraznenia európskych diel v ponuke katalógov programov v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

2.   Členské štáty podajú Komisii správu o vykonávaní odseku 1, najneskôr … (31) a potom každé štyri roky.

3.   Komisia na základe informácií poskytnutých členskými štátmi a na základe nezávislej štúdie podá Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní odseku 1, pričom zohľadní vývoj trhu, technologický rozvoj a cieľ kultúrnej rozmanitosti.“;

9.

vkladá sa táto kapitola:

„KAPITOLA IIc

Ustanovenia o výhradných právach a krátkom spravodajstve v televíznom vysielaní

Článok 3j

1.   Každý členský štát môže prijať opatrenia v súlade s právom Spoločenstva, aby zabezpečil, že vysielatelia, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, nebudú exkluzívne vysielať udalosti, ktoré tento členský štát považuje za udalosti veľkého významu pre spoločnosť, takým spôsobom, že pripravia podstatnú časť verejnosti v tomto členskom štáte o možnosť takéto udalosti sledovať prostredníctvom priameho prenosu alebo prostredníctvom záznamu vo voľne dostupnej televízii. V takom prípade dotknutý členský štát vypracuje zoznam stanovených vnútroštátnych alebo vonkajších udalostí, ktoré považuje za udalosti veľkého významu pre spoločnosť. Vypracuje ho zrozumiteľným a prehľadným spôsobom v dostatočnom časovom predstihu. Zároveň dotknutý členský štát určí, či by tieto udalosti mali byť dostupné prostredníctvom úplného alebo čiastočného priameho prenosu alebo, ak je to nevyhnutné alebo z objektívnych dôvodov v záujme verejnosti vhodné, vysielaním úplného alebo čiastočného záznamu.

2.   Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii prijaté opatrenia alebo opatrenia, ktoré sa prijmú podľa odseku 1. Komisia do troch mesiacov od oznámenia overí, či sú takéto opatrenia v súlade s právom Spoločenstva a oznámi ich ostatným členským štátom. Požiada o stanovisko výbor zriadeného podľa článku 23a. Prijaté opatrenia bezodkladne uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a aspoň raz do roka uverejní konsolidovaný zoznam opatrení, ktoré prijali členské štáty.

3.   Členské štáty v rámci svojich právnych predpisov vhodnými prostriedkami zabezpečia, aby vysielatelia, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, neuplatňovali výhradné práva, ktoré si zakúpili po dátume uverejnenia tejto smernice, takým spôsobom, aby podstatná časť verejnosti v inom členskom štáte bola pripravená o možnosť sledovať udalosti, ktoré si tento druhý členský štát vyhradil v súlade s odsekmi 1 a 2, prostredníctvom úplného alebo čiastočného priameho prenosu alebo, kde je to nevyhnutné alebo vhodné z objektívnych dôvodov v záujme verejnosti, celého alebo čiastočného záznamu na voľne dostupnej televízii, ako si tento druhý členský štát vyhradil v súlade s odsekom 1.

Článok 3k

1.   Členské štáty zabezpečia, aby na účely krátkeho spravodajstva mal každý vysielateľ usadený v Spoločenstve na spravodlivom, primeranom a nediskriminujúcom základe prístup k udalostiam, ktoré vyvolávajú veľký záujem verejnosti, ktoré exkluzívne vysiela vysielateľ, na ktorého sa vzťahuje ich právomoc.

2.   Ak výhradné práva na vysielanie dotknutej udalosti veľkého záujmu pre verejnosť nadobudol iný vysielateľ usadený v rovnakom členskom štáte ako vysielateľ, ktorý sa usiluje o získanie prístupu, musí sa o prístup uchádzať u tohto vysielateľa.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa takýto prístup zaručil tým, že sa vysielateľom umožní voľne vyberať krátke sekvencie zo signálu primárneho vysielateľa, pričom prinajmenšom uvedú svoj zdroj, pokiaľ to nie je z praktických dôvodov nemožné.

4.   Ako alternatívu k odseku 3 môže členský štát zriadiť rovnocenný systém, v ktorom sa prístup na spravodlivom, primeranom a nediskriminujúcom základe dosiahne inými spôsobmi.

5.   Krátke sekvencie sa použijú výlučne na všeobecné spravodajské programy a môžu sa použiť na audiovizuálne mediálne služby na požiadanie len ak sa rovnaký program ponúka zo záznamu rovnakým poskytovateľom mediálnych služieb.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté uvedené odseky 1 až 5, členské štáty v súlade s ich právnymi systémami a postupmi zabezpečia, aby sa vymedzili formy a podmienky poskytnutia takýchto krátkych sekvencií, konkrétne akéhokoľvek dojednania o honorári, maximálna dĺžka krátkych sekvencií a časové limity týkajúce sa ich vysielania. Ak sa poskytuje honorár, tento neprevýši výšku dodatočných nákladov spôsobených zaobstaraním prístupu.“;

10.

v článku 4 ods. 1 sa slovné spojenie „v zmysle článku 6“ vypúšťa;

11.

články 6 a 7 sa vypúšťajú;

12.

názov kapitoly IV sa nahrádza takto:

13.

článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

1.   Televízna reklama a telenákup sú ľahko odlíšiteľné a oddelené od redakčného obsahu. Bez toho, aby bolo dotknuté používanie nových reklamných techník, televízna reklama a telenákup sú celkom oddelené od ostatných častí programovej služby, a to vizuálnymi a/alebo akustickými a/alebo priestorovými prostriedkami.

2.   Samostatné reklamné a telenákupné spoty okrem tých, ktoré sú vo vysielaniach športových udalostí, zostávajú výnimkou.“;

14.

článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

1.   Členské štáty zabezpečia, aby pri zaraďovaní televíznej reklamy alebo telenákupu do programov nebola pri zohľadnení prirodzených prestávok, dĺžky a povahy programu narušená integrita programov a neboli dotknuté práva držiteľov práv.

2.   Vysielanie filmov vyrobených pre televíziu (okrem viacdielnych sérií, seriálov a dokumentárnych programov), kinematografických diel a spravodajských programov možno prerušovať televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované obdobie v dĺžke najmenej tridsať minút. Vysielanie detských programov možno prerušovať televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút v prípade, že plánovaná dĺžka trvania tohto programu je viac ako tridsať minút. Počas bohoslužieb nie je možné zaraďovať do vysielania televíznu reklamu ani telenákup.“;

15.

články 12 a 13 sa vypúšťajú;

16.

článok 14 ods. 1 sa vypúšťa;

17.

články 16 a 17 sa vypúšťajú;

18.

článok 18 sa nahrádza takto:

„Článok 18

1.   Podiel televíznych reklamných spotov a telenákupných spotov v rámci príslušnej hodiny neprekročí 20 %.

2.   Odsek 1 sa nevzťahuje na oznamy, ktoré vysielateľ vysiela v súvislosti so svojimi vlastnými programami, na doplnkové produkty, ktoré sa od nich priamo odvodzujú, na sponzorské odkazy ani na umiestňovanie produktov.“;

19.

článok 18a sa nahrádza takto:

„Článok 18a

Telenákupné spoty sa jasne označujú vizuálnymi a akustickými prostriedkami a majú neprerušenú minimálnu dĺžku 15 minút.“;

20.

článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

Ustanovenia tejto smernice sa primerane uplatňujú na televízne kanály venované výlučne reklame a telenákupu, ako aj na televízne kanály venované výlučne vlastnej propagácii. Kapitola III, ako aj článok 11 a článok 18 sa na tieto kanály nevzťahujú.“;

21.

článok 19a sa vypúšťa;

22.

článok 20 sa nahrádza takto:

„Článok 20

Bez toho, aby bol dotknutý článok 3, môžu členské štáty s náležitým ohľadom na právo Spoločenstva ustanoviť iné podmienky, ako sú podmienky ustanovené v článku 11 ods. 2 a v článku 18, pokiaľ ide o televízne vysielanie určené výlučne pre vnútroštátne územie, ktoré verejnosť v jednom alebo vo viacerých iných členských štátoch nemôže priamo alebo nepriamo prijímať.“;

23.

názov kapitoly V sa nahrádza takto:

24.

články 22a a 22b sa vypúšťajú;

25.

názov kapitoly VI sa nahrádza takto:

26.

v článku 23a ods. 2 sa písmeno e) nahrádza takto:

27.

vkladá sa táto kapitola:

„KAPITOLA VIb

Spolupráca medzi regulačnými orgánmi členských štátov

Článok 23b

Členské štáty prijmú primerané opatrenia, aby si navzájom a Komisii poskytli informácie potrebné na uplatňovanie ustanovení tejto smernice, najmä jej článkov 2, 2a a 3, najmä prostredníctvom svojich príslušných nezávislých regulačných orgánov.“;

28.

články 25 a 26 sa vypúšťajú;

29.

článok 26 sa nahrádza takto:

„Článok 26

Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru najneskôr do … (31), a potom každé tri roky, správu o uplatňovaní tejto smernice v znení zmien a doplnení a v prípade potreby podá ďalšie návrhy na jej prispôsobenie vývoju v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb, najmä vzhľadom na najnovší technický rozvoj, konkurencieschopnosť sektora a úroveň mediálnej gramotnosti vo všetkých členských štátoch.

Táto správa tiež hodnotí otázku televíznej reklamy, ktorá sprevádza detské programy alebo je do nich včlenená, a najmä to, či množstevné a kvalitatívne pravidlá zahrnuté v tejto smernici poskytujú požadovanú úroveň ochrany.“.

—

bod 4 prílohy „Smernice a nariadenia“, na ktoré sa vzťahuje článok 3 písm. a) sa nahrádza takto:

18.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 307/22

(1)

Rada vo svojom uznesení zo 7. februára 1994 o rozvoji poštových služieb Spoločenstva (4) označila za jeden z hlavných cieľov poštovej politiky Spoločenstva zosúladenie medzi postupným, riadeným otvorením poštového trhu hospodárskej súťaži a udržateľným zaručením poskytovania univerzálnych služieb.

(2)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (5) sa vytvoril regulačný rámec pre poštový sektor na úrovni Spoločenstva vrátane opatrení na zaručenie poskytovania univerzálnych služieb a stanovenia maximálnych limitov pre poštové služby, ktoré členské štáty môžu vyhradiť svojmu (-im) poskytovateľovi (-om) univerzálnych služieb s ohľadom na zachovanie univerzálnych služieb a ktoré sa majú postupným a progresívnym spôsobom znižovať a časový harmonogram pre rozhodovanie o ďalšom otváraní trhu hospodárskej súťaži na účely vytvorenia vnútorného trhu poštových služieb.

(3)

Článok 16 zmluvy zdôrazňuje miesto, ktoré majú služby všeobecného hospodárskeho záujmu v spoločných hodnotách Európskej únie, ako aj ich význam pri podpore sociálnej a územnej súdržnosti. Uvádza sa v ňom, že by sa malo dbať na to, aby takéto služby fungovali na základe zásad a podmienok, ktoré im umožňujú splnenie ich poslania.

(4)

Pozitívnu úlohu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu zdôraznili výsledky osobitného eurobarometra 219 z októbra 2005, v ktorom sa zistilo, že spomedzi služieb všeobecného hospodárskeho záujmu užívatelia v celej EÚ najviac oceňujú práve poštové služby, keď 77 % respondentov odpovedalo kladne.

(5)

Keďže poštové služby predstavujú hlavný nástroj komunikácie a výmeny informácií, plnia životne dôležitú úlohu, ktorá prispieva k cieľom sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti v Únii. Poštové siete sa vyznačujú významným územným a sociálnym rozmerom, keďže umožňujú univerzálny prístup k základným miestnym službám.

(6)

Opatrenia v oblasti poštových služieb by sa mali navrhnúť takým spôsobom, aby Spoločenstvo splnilo svoje úlohy podľa článku 2 zmluvy spočívajúce v dosiahnutí stanovených cieľov, ktorými sú najmä podporovať v celom Spoločenstve harmonický, vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj hospodárskych činností, vysokú úroveň zamestnanosti a sociálnej ochrany, trvalý a neinflačný rast, vysokú úroveň konkurencieschopnosti a zbližovania hospodárskej výkonnosti, zvyšovanie životnej úrovne a kvality života, hospodársku a sociálnu súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi.

(7)

Európske poštové trhy prešli v poslednom období dramatickými zmenami; tento vývoj bol poháňaný technickým pokrokom a zvýšenou konkurenciou v dôsledku deregulácie. Vzhľadom na globalizáciu je nutné zaujať proaktívny a prorozvojový postoj, aby občania Únie neprišli o výhody, ktoré z týchto zmien vyplývajú.

(8)

Európska rada z 22. a 23. marca 2005 vo svojich záveroch o preskúmaní lisabonskej stratégie v polovici jej trvania opätovne zdôraznila význam dokončenia vnútorného trhu ako nástroja na podporu rastu a vytvorenie väčšieho počtu lepších pracovných príležitostí a dôležitú úlohu, ktorú efektívne služby všeobecného hospodárskeho záujmu musia zohrávať v konkurencieschopnom a dynamickom hospodárstve. Tieto závery sa naďalej uplatňujú na poštové služby, ktoré sú základným nástrojom komunikácie, obchodu a sociálnej a územnej súdržnosti.

(9)

V uznesení Európskeho parlamentu z 2. februára 2006 o uplatňovaní poštovej smernice (6) sa zdôrazňuje sociálny a hospodársky význam efektívnych poštových služieb a ich významná úloha v rámci lisabonskej stratégie a uvádza sa, že doteraz prijaté reformné opatrenia významnou mierou pozitívne ovplyvnili vývoj sektora poštových služieb a súčasne zvýšili ich kvalitu a efektívnosť a posilnili ich orientáciu na požiadavky užívateľov. V uvedenom uznesení vyzval Európsky parlament Komisiu, aby sa vzhľadom na niekedy zreteľne odlišné vývojové trendy v oblasti požiadaviek na povinnosti univerzálnych služieb v členských štátoch zamerala pri vypracovávaní štúdie budúceho vývoja predovšetkým na kvalitu poskytovania univerzálnych služieb a ich budúce financovanie a aby v rámci tejto štúdie navrhla definíciu, rozsah a vhodný spôsob financovania univerzálnych služieb.

(10)

V súlade so smernicou 97/67/ES sa vypracovala štúdia budúceho vývoja, v ktorej sa hodnotil vplyv úplného dokončenia vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva v roku 2009 na univerzálne služby v každom členskom štáte. Komisia tiež dôkladne preskúmala poštový sektor Spoločenstva, pričom si objednala vypracovanie štúdií o hospodárskom, sociálnom a technologickom rozvoji v sektore, a vo veľkom rozsahu konzultovala so zainteresovanými stranami.

(11)

V štúdii budúceho vývoja sa uvádza, že základný cieľ, ktorým je zabezpečenie udržateľného poskytovania univerzálnych služieb spĺňajúcich normy kvality definované členskými štátmi v súlade so smernicou 97/67/ES, sa môže zabezpečiť v celom Spoločenstve do roku 2009 bez potreby vyhradenej oblasti.

(12)

Postupné a progresívne otváranie poštových trhov hospodárskej súťaži poskytlo poskytovateľom univerzálnych služieb dostatočný čas na to, aby prijali modernizačné a reštrukturalizačné opatrenia potrebné na zabezpečenie ich dlhodobej životaschopnosti v nových trhových podmienkach, a umožnilo členským štátom, aby prispôsobili ich regulačné systémy otvorenejšiemu prostrediu. Okrem toho členské štáty môžu naďalej využívať príležitosť, ktorú ponúka lehota na transpozíciu a dostatočne dlhé obdobie potrebné na zavedenie účinnej hospodárskej súťaže, aby pokračovali podľa potreby v ďalšej modernizácii a reštrukturalizácii poskytovateľov univerzálnych služieb.

(13)

Štúdia budúceho vývoja ukazuje, že vyhradená oblasť by už nemala predstavovať uprednostňovaný spôsob financovania univerzálnych služieb. V tomto hodnotení sa zohľadňuje záujem Spoločenstva a jeho členských štátov na dokončení vnútorného trhu a jeho potenciál pre zaručenie rastu a zamestnanosti, ako aj zabezpečenie dostupnosti efektívnych služieb všeobecného hospodárskeho záujmu pre všetkých užívateľov. Z tohto dôvodu je vhodné, aby sa potvrdil konečný dátum dokončenia vnútorného trhu poštových služieb.

(14)

Existuje množstvo faktorov, ktoré podporujú zmenu v poštovom sektore, najmä dopyt a meniace sa potreby užívateľov, organizačné zmeny, automatizácia a zavádzanie nových technológií, nahrádzanie elektronickými komunikačnými prostriedkami a otváranie trhu. S cieľom dosiahnuť konkurencieschopnosť, reagovať na nové požiadavky spotrebiteľov a zabezpečiť nové zdroje financovania môžu poskytovatelia poštových služieb diverzifikovať svoje aktivity a poskytovať služby elektronického obchodu či iné služby informačnej spoločnosti.

(15)

Poskytovatelia poštových služieb vrátane určených poskytovateľov univerzálnych služieb sa nabádajú, aby v dôsledku nových konkurenčných výziev (ako napríklad digitalizácia alebo elektronická komunikácia), ktoré sa líšia od tradičných poštových služieb, zvyšovali efektívnosť, čo prispeje k výraznému zvýšeniu konkurencieschopnosti.

(16)

Úplné otvorenie trhu pomôže zväčšiť celkovú veľkosť poštových trhov; prispeje aj k zachovaniu trvalo udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti u poskytovateľov univerzálnych služieb, ako aj k uľahčeniu tvorby nových pracovných príležitostí u ostatných prevádzkovateľov, nových účastníkov a v súvisiacich hospodárskych odvetviach. Touto smernicou nie sú dotknuté právomoci členských štátov regulovať podmienky zamestnávania v sektore poštových služieb, ktoré by však nemali viesť k nespravodlivej hospodárskej súťaži. Pri príprave otvorenia poštového trhu by sa mali náležite zvážiť sociálne faktory.

(17)

Samotná preprava by sa nemala považovať za poštovú službu. Priame zásielky, ktoré pozostávajú výlučne z reklamného, marketingového alebo propagačného materiálu s rovnakou správou okrem mena adresáta, adresy a identifikačného čísla, sa môžu považovať za písomnosť.

(18)

Zvýšená konkurencieschopnosť by mala ďalej umožniť prepojenie poštového sektora s alternatívnymi spôsobmi komunikácie a umožniť zlepšenie kvality služieb poskytovaných stále náročnejším užívateľom.

(19)

Poštové siete na vidieku, okrem iného aj v hornatých a ostrovných regiónoch, zohrávajú dôležitú úlohu pri integrácii podnikov do národného/celosvetového hospodárstva a pri udržiavaní sociálnej súdržnosti a súdržnosti z hľadiska zamestnanosti. Miesta poskytovania poštových služieb v odľahlých regiónoch môžu okrem toho poskytovať dôležitú sieť infraštruktúry na všeobecný prístup k novým službám elektronickej komunikácie.

(20)

Vývoj na susedných komunikačných trhoch rôznym spôsobom ovplyvnil rôzne regióny Spoločenstva, skupiny obyvateľstva a používanie poštových služieb. Mala by sa zachovať územná a sociálna súdržnosť a vzhľadom na to, že členské štáty môžu na základe flexibility, ktorú poskytuje smernica 97/67/ES, prispôsobiť niektoré špecifické charakteristiky služieb, aby uspokojili miestny dopyt, je vhodné v plnej miere zachovať univerzálne služby a súvisiace požiadavky na kvalitu ustanovené v smernici 97/67/ES. V súlade so súčasnou praxou je vhodné objasniť, že členské štáty by mali zabezpečovať vyberanie a doručovanie zásielok len počas tých pracovných dní v týždni, ktoré nie sú vnútroštátnymi právnymi predpismi vymedzené ako dni pracovného pokoja. S cieľom zabezpečiť, aby otvorenie trhu naďalej prinášalo prospech všetkým užívateľom, najmä spotrebiteľom a malým a stredným podnikom, by členské štáty mali monitorovať vývoj trhu a dohliadať nad ním. Mali by prijať vhodné regulačné opatrenia, ktoré sú k dispozícii na základe smernice 97/67/ES, aby sa zabezpečilo, že prístup k poštovým službám naďalej uspokojuje potreby užívateľov, a to v prípade potreby aj zaručením minimálneho počtu služieb na jednom prístupovom mieste a predovšetkým primeranou hustotou prístupových miest k poštovým službám vo vidieckych a odľahlých regiónoch.

(21)

Univerzálne služby v zásade zaručuje jedno vybratie poštovej zásielky a jedno jej doručenie domov alebo do priestorov každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby každý pracovný deň, dokonca aj vo vzdialených alebo riedko obývaných oblastiach.

(22)

Poskytovanie vysoko kvalitných poštových služieb výrazne prispieva k dosiahnutiu cieľa sociálnej a územnej súdržnosti. Elektronický obchod ponúka predovšetkým odľahlým a riedko osídleným oblastiam nové možnosti, ako sa zúčastňovať na hospodárskom živote, čoho dôležitým predpokladom je práve poskytovanie spoľahlivých poštových služieb.

(23)

V smernici 97/67/ES sa za prioritu považuje poskytovanie univerzálnych služieb prostredníctvom určenia poskytovateľov univerzálnych služieb. Členské štáty môžu požadovať, aby sa univerzálne služby poskytovali na celom ich území. Širšia hospodárska súťaž a väčšie možnosti výberu znamenájú, že by sa mala členským štátom poskytnúť ešte väčšia flexibilita pri stanovovaní najúčinnejšieho a najvhodnejšieho mechanizmu na zaručenie dostupnosti univerzálnych služieb, pričom sa zachovajú zásady objektivity, transparentnosti, nediskriminácie, proporcionality a najmenšieho narušenia trhu, ktoré sú potrebné na zabezpečenie voľného poskytovania poštových služieb na vnútornom trhu. Členské štáty môžu uplatňovať jeden z týchto mechanizmov alebo ich kombináciu: poskytovanie univerzálnych služieb trhovými silami, určenie jedného alebo viacerých podnikov na poskytovanie rôznych zložiek univerzálnych služieb alebo na pokrytie rôznych častí územia a verejné obstarávanie služieb.

V prípade, že sa členský štát rozhodne určiť jeden alebo viaceré podniky na poskytovanie univerzálnych služieb alebo na poskytovanie rôznych zložiek univerzálnych služieb, musí zabezpečiť, aby sa na poskytovateľov univerzálnych služieb transparentne a primerane uplatňovali požiadavky na kvalitu, ktorá prináleží univerzálnym službám. Ak členský štát určí viac ako jeden podnik, mal by zabezpečiť, aby nedochádzalo k prekrývaniu povinností univerzálnych služieb.

(24)

Je dôležité, aby boli užívatelia v plnom rozsahu informovaní o poskytovaných univerzálnych službách a poskytovatelia poštových služieb o právach a povinnostiach poskytovateľa (-ov) univerzálnych služieb. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli užívatelia stále v plnom rozsahu informovaní o charakteristikách konkrétnych poskytovaných služieb a prístupe k nim. Členské štáty by mali zabezpečovať dostupnosť všetkých takýchto informácií. V súlade s väčšou flexibilitou poskytnutou v prospech členských štátov pri zabezpečovaní poskytovania univerzálnych služieb iným spôsobom ako určením poskytovateľa (-ov) univerzálnych služieb je však vhodné poskytnúť členským štátom flexibilitu pri rozhodovaní, ako takéto informácie sprístupniť verejnosti.

(25)

Na základe uskutočnených štúdií a vzhľadom na uvoľnenie celého potenciálu vnútorného trhu poštových služieb je vhodné, aby sa ukončilo používanie vyhradenej oblasti a osobitných práv ako spôsobu zabezpečovania financovania univerzálnych služieb.

(26)

V niektorých členských štátoch môže byť naďalej potrebné vonkajšie financovanie čistých zostatkových nákladov na univerzálne služby. Je preto vhodné explicitne objasniť dostupné alternatívy na zabezpečenie financovania univerzálnych služieb v rozsahu, ktorý je potrebný a náležite odôvodnený, pričom sa výber mechanizmov financovania, ktoré sa majú používať, ponechá na členské štáty. Medzi tieto alternatívy patrí verejné obstarávanie vrátane súťažného dialógu alebo rokovacieho konania s uverejnením alebo bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení súťaže, ako sa ustanovujú v smerniciach o verejnom obstarávaní, a ak povinnosti univerzálnych služieb spôsobujú čisté náklady na univerzálne služby a predstavujú neprimerané zaťaženie pre určeného poskytovateľa univerzálnych služieb, aj štátna kompenzácia a spoločné znášanie nákladov poskytovateľmi služieb a/alebo užívateľmi transparentným spôsobom prostredníctvom príspevkov do kompenzačného fondu. Členské štáty môžu využívať iné spôsoby financovania, ktoré povoľuje právo Spoločenstva, ako je v prípade, že je to potrebné a nevyhnutné, rozhodnutie o tom, že zisky vzniknuté z iných činností poskytovateľa (-ov) univerzálnych služieb mimo rámca týchto univerzálnych služieb sa musia v plnej výške alebo čiastočne použiť na financovanie čistých nákladov na univerzálne služby, pokiaľ je to v súlade so zmluvou. Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť členských štátov dodržiavať ustanovenia zmluvy o štátnej pomoci vrátane osobitných požiadaviek na oznamovanie, v tomto zmysle členské štáty môžu Komisii oznamovať mechanizmy používané na financovanie čistých nákladov na univerzálne služby, ktoré by sa mali nachádzať v pravidelných správach o uplatňovaní smernice 97/67/ES, ktoré by Komisia mala predkladať Európskemu parlamentu a Rade.

(27)

Od poskytovateľov poštových služieb sa môže požadovať, aby prispievali na financovanie univerzálnych služieb v prípadoch, keď je ustanovený kompenzačný fond. Pri určovaní podnikov, od ktorých možno požadovať príspevok do kompenzačného fondu, by členské štáty mali zvážiť, či sa služby poskytované týmito podnikmi môžu z hľadiska užívateľov považovať za služby, ktoré patria do rámca univerzálnych služieb, pretože sa v dostatočnej miere vyznačujú zameniteľnosťou za univerzálne služby, pričom sa zohľadňujú charakteristiky služieb vrátane ich pridanej hodnoty, ako aj ich zamýšľané používanie a tvorba cien. Tieto služby sa nemusia nevyhnute vyznačovať všetkými vlastnosťami univerzálnych služieb, ako sú každodenné doručovanie alebo pokrytie celého územia štátu.

(28)

S cieľom dodržiavať zásadu proporcionality pri určovaní príspevku týchto podnikov na náklady súvisiace s poskytovaním univerzálnych služieb v členskom štáte by mali členské štáty používať transparentné a nediskriminačné kritériá, ako je podiel týchto podnikov na činnostiach patriacich do rámca univerzálnych služieb v tomto členskom štáte. Členské štáty môžu od tých poskytovateľov, od ktorých sa požaduje, aby prispievali do kompenzačného fondu, požadovať zavedenie primeraného oddelenia účtov, aby zabezpečili fungovanie tohto fondu.

(29)

Zásady transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality stanovené v smernici 97/67/ES by sa mali naďalej uplatňovať na každý finančný mechanizmus a každé rozhodnutie prijaté v tejto oblasti by sa malo zakladať na transparentných, objektívnych a overiteľných kritériách. Predovšetkým, čisté náklady na univerzálne služby by sa mali vypočítať pod dohľadom národného riadiaceho orgánu ako rozdiel medzi čistými nákladmi určeného poskytovateľa univerzálnych služieb, ktorý funguje s povinnosťou univerzálnych služieb a bez nej. Pri výpočte by sa mali zohľadniť všetky ostatné relevantné prvky vrátane všetkých trhových výhod, ktoré vzniknú poskytovateľovi poštových služieb určenému na poskytovanie univerzálnych služieb, práva na primeraný zisk a stimulov spojených s nákladovou efektívnosťou.

(30)

Ak sa členské štáty rozhodnú sprístupniť verejnosti v rámci svojho územia dodatočné alebo doplnkové služby, napríklad doručovanie dôchodkov a poštových poukážok vo vidieckych oblastiach, s výnimkou služieb súvisiacich s povinnosťami univerzálnych služieb vymedzenými v tejto smernici, tieto služby by nemali podliehať žiadnym kompenzačným mechanizmom, ktoré vyžadujú príspevok od určitých podnikov. Členské štáty môžu, ak je to vhodné, poskytnúť financovanie takýchto dodatočných alebo doplnkových služieb v súlade s pravidlami zmluvy o štátnej pomoci. Udeľovanie povolení nesmie byť podmienené povinnosťou poskytovať takého dodatočné služby okrem prípadu poskytovateľa (-ov) univerzálnych služieb.

(31)

Je vhodné, aby sa členským štátom, ktoré pristúpili k Únii po nadobudnutí účinnosti smernice 2002/39/ES Európskeho parlamentu a Rady z 10. júna 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (7) a ktoré mohli čeliť osobitným ťažkostiam, pokiaľ ide o hladkú adaptáciu ich poštových trhov, pretože do procesu poštovej reformy vstúpili neskoro, a určitým členským štátom s malým počtom obyvateľstva a malým geografickým územím so špecifickými charakteristikami, ktoré sa osobitne týkajú poštových služieb, alebo s osobitne náročnými topografickými charakteristikami, s veľkým počtom ostrovov, poskytla možnosť odložiť na obmedzené časové obdobie začatie vykonávania tejto smernice, aby mohli naďalej vyhradzovať služby pre svojho (-ich) poskytovateľa (-ov) univerzálnych služieb s tým, že o tom musia informovať Komisiu. Vzhľadom na výnimočnú povahu takejto možnosti je tiež vhodné, aby sa v tomto obmedzenom časovom období a pre obmedzený počet služieb umožnilo tým členským štátom, ktoré úplne otvorili svoje trhy, odmietnuť udeliť povolenie na vykonávanie činnosti na ich vlastnom území monopolom, ktoré vykonávajú činnosť v inom členskom štáte.

(32)

Komisia by mala poskytnúť pomoc členským štátom v rôznych aspektoch implementácie tejto smernice, vrátane výpočtu akýchkoľvek čistých nákladov. K harmonizovanému uplatňovaniu tejto smernice by mala prispieť aj spolupráca medzi národnými riadiacimi orgánmi pri vypracovávaní referenčných hodnôt a poskytovaní usmernení v tejto oblasti.

(33)

Členským štátom by sa naďalej malo umožniť používanie všeobecných povolení a individuálnych licencií, ak je to odôvodnené a primerané sledovaným cieľom. Ako sa však zdôraznilo v tretej správe o uplatňovaní smernice 97/67/ES, ďalšia harmonizácia podmienok, ktoré sa môžu zaviesť, sa zdá potrebná na zníženie neodôvodnených prekážok pre poskytovanie služieb na vnútornom trhu. V tomto kontexte môžu členské štáty napríklad umožniť poskytovateľom poštových služieb, aby si vybrali medzi povinnosťou poskytovať služby alebo finančne prispievať na náklady na tieto služby poskytované iným poskytovateľom, ale nemali by mať možnosť uložiť povinnosť prispievať do mechanizmu spoločného znášania nákladov a zároveň uložiť povinnosti univerzálnych služieb alebo povinnosti súvisiace s kvalitou, ak tieto povinnosti majú slúžiť na rovnaký účel. Je tiež potrebné objasniť, že niektoré ustanovenia o všeobecných povoleniach a udeľovaní licencií by sa nemali vzťahovať na určených poskytovateľov univerzálnych služieb.

(34)

V prostredí, kde viacero poštových podnikov poskytuje služby v rámci univerzálnych služieb, je vhodné požadovať, aby všetky členské štáty posúdili, či by sa niektoré súčasti poštovej infraštruktúry alebo niektoré služby vo všeobecnosti poskytované poskytovateľmi univerzálnych služieb, nemali sprístupniť ostatným prevádzkovateľom, ktorí poskytujú podobné služby, s cieľom podporiť efektívnu hospodársku súťaž a/alebo chrániť všetkých užívateľov zabezpečením celkovej kvality poštových služieb. V prípade viacerých poskytovateľov univerzálnych služieb s regionálnymi poštovými sieťami by mali členské štáty s cieľom vyhnúť sa prekážkam v rýchlej preprave poštových zásielok tiež vyhodnotiť a podľa potreby zabezpečiť ich interoperabilitu. Keďže právna a trhová situácia v prípade týchto súčastí alebo služieb je medzi členskými štátmi rozdielna, je vhodné od nich žiadať len to, aby prijali podložené rozhodnutie o potrebnosti, rozsahu a druhu regulačného nástroja, a ak je to vhodné, o spoločnom znášaní nákladov. Týmto ustanovením nie je dotknuté právo členských štátov prijať opatrenia na zabezpečenie prístupu k poštovej sieti za podmienok transparentnosti a nediskriminácie.

(35)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia poštových služieb pri spracúvaní osobných údajov podľa smernice 97/67/ES uplatňovali ustanovenia Spoločenstva a vnútroštátne ustanovenia o ochrane osobných údajov, najmä tie, ktoré sa uvádzajú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (8).

(36)

Ustanovenia tejto smernice by sa nemali dotýkať vnútroštátnych ustanovení, ktoré upravujú podmienky vyvlastňovania na organizovanie poskytovania univerzálnych služieb.

(37)

Vzhľadom na význam poštových služieb pre nevidiace osoby a čiastočne zrakovo postihnuté osoby je vhodné potvrdiť, že otváranie trhu by nemalo brániť stálemu poskytovaniu niektorých bezplatných služieb pre nevidiace osoby a čiastočne zrakovo postihnuté osoby zo strany poskytovateľa (-ov) univerzálnych služieb, ktoré členské štáty zaviedli v súlade s platnými medzinárodnými záväzkami.

(38)

V úplne konkurenčnom prostredí je dôležité, tak pre finančnú rovnováhu univerzálnych služieb, ako aj na obmedzenie narušení trhu, aby sa od zásady, že ceny odrážajú bežné obchodné podmienky a náklady, odchýlilo iba v prípade ochrany verejných záujmov. Tento cieľ by sa mal dosiahnuť tým, že sa členským štátom povolí naďalej uplatňovať jednotné sadzby pre zásielky, pri ktorých je určená sadzba za kus, ktoré spotrebitelia vrátane malých a stredných podnikov využívajú najčastejšie. Členské štáty môžu zachovať jednotné sadzby aj pre niektoré iné poštové zásielky, napríklad tlač a knihy, s cieľom chrániť všeobecný verejný záujem, ako je prístup ku kultúre, zabezpečenie účasti na demokratickej spoločnosti (sloboda tlače) alebo regionálna a sociálna súdržnosť.

(39)

Pri poskytovaní služieb všetkým užívateľom vrátane podnikov, odosieľateľov hromadne podávaných poštových zásielok a subjektov, ktoré zhromažďujú poštové zásielky od rôznych užívateľov môžu poskytovatelia univerzálnych služieb využívať pružnejšiu cenovú politiku v súlade so zásadou zamerania sa na náklady. Tieto sadzby by mali zohľadňovať ušetrené náklady, v porovnaní so štandardnou službou zahŕňajúcou všetky ponúkané možnosti pri vyberaní, triedení, preprave a distribúcii jednotlivých poštových zásielok.

(40)

Vzhľadom na vnútroštátne špecifiká regulácie podmienok, za ktorých tradičný poskytovateľ univerzálnych služieb musí pôsobiť v plne konkurenčnom prostredí, je vhodné ponechať členským štátom slobodu rozhodovať, ako najlepšie monitorovať krížové dotácie.

(41)

Vzhľadom na prechod k úplne konkurenčnému trhu a s cieľom zabezpečiť, aby krížové dotácie nepriaznivo nevplývali na hospodársku súťaž, je vhodné naďalej požadovať, aby členské štáty zachovali povinnosť poskytovateľov univerzálnych služieb viesť oddelené a transparentné účty, ktoré budú predmetom potrebných úprav.

Na základe tejto povinnosti by sa národným riadiacim orgánom, orgánom hospodárskej súťaže a Komisii poskytli informácie potrebné na prijatie rozhodnutí týkajúcich sa univerzálnych služieb a na monitorovanie spravodlivých trhových podmienok, kým nezačne hospodárska súťaž fungovať efektívne. Spolupráca medzi národnými riadiacimi orgánmi pri vypracovávaní referenčných hodnôt a usmernení v tejto oblasti by mala prispieť k harmonizovanému uplatňovaniu týchto pravidiel.

Zachovanie oddelených a transparentných účtov by malo členským štátom a ich národným riadiacim orgánom poskytnúť dostatočne podrobné účtovné informácie na:

(42)

V súlade s pravidlami existujúcimi v iných oblastiach služieb a s cieľom zvýšiť ochranu spotrebiteľov je vhodné rozšíriť uplatňovanie minimálnych zásad týkajúcich sa vybavovania sťažností aj na iné subjekty, než sú poskytovatelia univerzálnych služieb. S cieľom zvýšiť efektívnosť vybavovania sťažností je vhodné, aby sa podporovali postupy mimosúdneho riešenia sporov, ako sa uvádza v odporúčaní Komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov (9) a v odporúčaní Komisie 2001/310/ES zo 4. apríla 2001 o zásadách pre mimosúdne orgány, ktoré sa zaoberajú urovnaním sporov spotrebiteľov vzájomnou dohodou (10). Záujmy spotrebiteľov by sa posilnili aj prostredníctvom väčšej interoperability medzi prevádzkovateľmi vyplývajúcej z prístupu k niektorým súčastiam infraštruktúry a službám a prostredníctvom požiadavky na spoluprácu medzi národnými riadiacmi orgánmi a orgánmi na ochranu spotrebiteľov.

S cieľom ochrániť záujmy užívateľov v prípade krádeže, straty či poškodenia poštových zásielok by členské štáty mali zaviesť, ak je to odôvodnené, systém náhrad a/alebo odškodnenia.

(43)

Smernica 97/67/ES ustanovuje, že niektoré opatrenia sa majú prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa stanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (11).

(44)

Rozhodnutie 1999/468/ES bolo zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES, ktorým sa zaviedol regulačný postup s kontrolou pre prijímanie opatrení so všeobecnou pôsobnosťou zameraných na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov základného nástroja prijatého podľa postupu uvedeného v článku 251 zmluvy, okrem iného vypustením niektorých z týchto prvkov alebo doplnením tohto nástroja o nepodstatné prvky.

(45)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prijatie opatrení, pokiaľ ide o budúce úpravy noriem týkajúcich sa kvality služieb vzhľadom na technický pokrok alebo vývoj na trhu, ako aj vzhľadom na normalizované podmienky nezávislého monitorovania činnosti zo strany externých orgánov. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť a doplnniť nepodstatné prvky tejto smernice a doplniť túto smernicu doplnením nových nepodstatných prvkov, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(46)

Výbor, ktorému pomáha Komisia v súlade so smernicou 97/67/ES by mal sledovať vývoj v poskytovaní univerzálnych služieb v členských štátoch.

(47)

Úloha národných riadiacich orgánov zostane pravdepodobne rozhodujúcou, najmä v tých členských štátoch, kde je potrebné ešte dokončiť prechod na hospodársku súťaž. V súlade so zásadou oddelenia riadiacich a prevádzkových funkcií by členské štáty mali zaručiť nezávislosť národných riadiacich orgánov, čím sa zabezpečí nestrannosť ich rozhodnutí. Táto požiadavka nezávislosti sa nedotýka inštitucionálnej autonómie a ústavných povinností členských štátov, ani zásady neutrality so zreteľom na pravidlá uvedené v článku 295 zmluvy, ktorými sa v členských štátoch upravuje systém vlastníctva majetku. Národné riadiace orgány by mali mať na plnenie svojich úloh k dispozícii všetky potrebné zdroje, pokiaľ ide o zamestnancov, odborné znalosti a finančné prostriedky.

(48)

V dôsledku častého zapojenia rôznych národných orgánov do výkonu regulačných funkcií je vhodné zaviesť do prideľovania úloh transparentnosť a požadovať, aby rôzne relevantné orgány poverené regulovaním sektoru, uplatňovaním pravidiel hospodárskej súťaže a riešením spotrebiteľských záležitostí spolupracovali s cieľom zabezpečiť efektívne splnenie svojich úloh.

(49)

Akákoľvek strana, ktorá podlieha rozhodnutiu národného riadiaceho orgánu, by mala mať právo odvolať sa na orgán nezávislý od riadiaceho orgánu. Takýmto orgánom môže byť súd. Uvedené odvolacie konanie nemá vplyv na rozdelenie právomocí v rámci vnútroštátnych súdnych systémov, ani na práva právnických osôb alebo fyzických osôb podľa vnútroštátneho práva. Kým sa tieto konania neukončia, je potrebné zabezpečiť, aby rozhodnutia národných riadiacich orgánov zostali dočasne v platnosti s cieľom zaručiť právnu istotu a bezpečnosť trhu.

(50)

Pri výkone úloh vyplývajúcich zo smernice 97/67/ES by národné riadiace orgány mali v prípade potreby spolupracovať s inými riadiacimi orgánmi členských štátov a Komisiou. Týmto spôsobom by sa podporil rozvoj vnútorného trhu poštových služieb a pomohlo zabezpečiť jednotné uplatňovanie ustanovení uvedenej smernice vo všetkých členských štátoch, najmä v tých oblastiach, v ktorých vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa vykonávajú právne predpisy Spoločenstva, poskytujú národným riadiacim orgánom plnú moc pri uplatňovaní príslušných pravidiel. Táto spolupráca by sa okrem iného mohla uskutočňovať vo výbore, ktorému pomáha Komisia v súlade s uvedenou smernicou alebo v skupine, ktorú by tvorili európske riadiace orgány. Členské štáty by mali rozhodnúť o tom, ktoré orgány sú národnými riadiacimi orgánmi na účely uvedenej smernice.

(51)

Národné riadiace orgány potrebujú od účastníkov trhu získať informácie, aby mohli účinne vykonávať svoje úlohy. Žiadosti o informácie by mal byť primerané a nemali by pre podniky predstavovať neprimerané zaťaženie. Takéto informácie bude možno musieť získať aj Komisia, aby splnila svoje povinnosti podľa práva Spoločenstva. Príjemca informácií by mal zaručiť dôvernosť v súlade s platnými predpismi.

(52)

S cieľom informovať Európsky parlament a Radu o rozvoji vnútorného trhu poštových služieb by Komisia mala týmto inštitúciám pravidelne predkladať správy o uplatňovaní smernice 97/67/ES.

(53)

Táto smernica nemá vplyv na pracovné právo, to znamená na nijaké právne alebo zmluvné ustanovenia o podmienkach zamestnávania, pracovných podmienkach vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a vzťahy medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi, ktoré členské štáty uplatňujú v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré je v súlade s právom Spoločenstva. Táto smernica rovnako nemá vplyv na právne predpisy členských štátov o sociálnom zabezpečení. Členské štáty môžu v súlade s požiadavkami transparentnosti a proporcionality v povoľovacích postupoch podľa potreby zohľadňovať pracovné podmienky.

(54)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa zriadili dostatočné prístupové miesta, ktoré zohľadňujú potreby používateľov vo vidieckych a riedko osídlených oblastiach. Členské štáty by mali v týchto oblastiach zabezpečiť vhodnú hustotu prístupových miest s cieľom splniť povinnosť univerzálnych služieb.

(55)

S cieľom zachovať rámec na reguláciu poštového sektora by sa mal vypustiť dátum, kedy smernica 97/67/ES stratí účinnosť. Ustanovenia, ktoré nie sú zmenené a doplnené touto smernicou, sa uplatňujú naďalej. Služby, ktoré si členské štáty môžu počas prechodného obdobia naďalej vyhradiť, sú služby uvedené v smernici 97/67/ES.

(56)

Keďže ciele tejto smernice, a to dosiahnutie vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva, zabezpečenie spoločnej úrovne univerzálnych služieb pre všetkých užívateľov a stanovenie harmonizovaných zásad pre reguláciu poštových služieb, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(57)

Smernica 97/67/ES by sa mala preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(58)

Táto smernica je v súlade s ostatnými nástrojmi Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na služby. V prípade rozporu medzi ustanovením tejto smernice a niektorým ustanovením iného nástroja Spoločenstva, najmä so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (12), budú mať ustanovenia tejto smernice prednosť a v plnej miere sa budú uplatňovať v poštovom sektore.

(59)

Touto smernicou nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel zmluvy o hospodárskej súťaži a o slobode poskytovania služieb. Pokiaľ mechanizmy na financovanie univerzálnych služieb zahŕňajú pomoc poskytnutú členským štátom alebo zdroje poskytnuté prostredníctvom štátnej pomoci v akejkoľvek forme v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, touto smernicou nie sú dotknuté povinnosti členských štátov dodržiavať pravidlá zmluvy o štátnej pomoci.

(60)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (13) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky zhody, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu,

1.

článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Táto smernica ustanovuje spoločné pravidlá, ktoré sa týkajú:

2.

článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

3.

článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

4.

článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

1.   Každý členský štát zabezpečí, že poskytovanie univerzálnych služieb sa zaručí a oznámi Komisii opatrenia, ktoré prijal na splnenie tejto povinnosti. O opatreniach prijatých členskými štátmi na zabezpečenie poskytovania univerzálnych služieb sa informuje aj výbor uvedený v článku 21.

2.   Členské štáty môžu určiť jeden alebo viaceré podniky za poskytovateľov univerzálnych služieb tak, aby sa pokrylo celé územie členského štátu. Členské štáty môžu určiť rôzne podniky, aby poskytovali rôzne súčasti univerzálnych služieb a/alebo pokrývali rôzne časti územia štátu. V takomto prípade vymedzia v súlade s právom Spoločenstva povinnosti a práva, ktoré sa týmto podnikom udelili, a uverejnia ich. Členské štáty prijmú najmä opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sa podmienky, za ktorých sa zveruje poskytovanie univerzálnych služie, zakladali na zásadách transparentnosti, nediskriminácie a primeranosti, čím sa zabezpečí nepretržitosť poskytovania univerzálnych služieb vzhľadom na ich dôležitú úlohu, ktorú zohráva v rámci sociálnej a územnej súdržnosti.

Členské štáty oznámia Komisii totožnosť určeného (-ých) poskytovateľa (-ov) univerzálnych služieb. Určenie poskytovateľa univerzálnych služieb má podliehať pravidelnému preskúmaniu a má byť prehodnocované podľa podmienok a zásad ustanovených v tomto článku. Členské štáty však zabezpečia, aby bol tento poskytovateľ určený na dostatočne dlhé obdobie pre návratnosť investícií.“;

5.

v článku 5 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Ustanovenia odseku 1 nevylučujú opatrenia, ktoré členské štáty prijmú v súlade s požiadavkami týkajúcimi sa verejného záujmu, ktoré sa uznávajú na základe zmluvy, najmä jej článkov 30 a 46, ktoré sa okrem iného vzťahujú na verejnú morálku, verejnú bezpečnosť vrátane vyšetrovania trestných činov a verejný poriadok.“;

6.

článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

Členské štáty prijmú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby užívatelia a poskytovatelia poštových služieb od poskytovateľa (-ov) univerzálnych služieb pravidelne dostávali dostatočne podrobné a aktuálne informácie o osobitných charakteristikách ponúkaných univerzálnych služieb s osobitným odkazom na všeobecné podmienky prístupu k týmto službám, ako aj na ceny a úrovne noriem kvality. Tieto informácie sa vhodným spôsobom uverejňujú.

Členské štáty oznámia Komisii, akým spôsobom sa sprístupňujú informácie, ktoré sa majú uverejniť v súlade s prvým odsekom.“;

7.

nadpis kapitoly 3 sa nahrádza takto:

8.

článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

1.   Členské štáty neudelia ani neponechajú v účinnosti výhradné alebo osobitné práva usadiť sa a poskytovať poštové služby. Členské štáty môžu financovať poskytovanie univerzálnych služieb v súlade s jedným alebo s viacerými zo spôsobov ustanovených v odsekoch 2, 3 a 4 alebo v súlade s akýmikoľvek inými spôsobmi zlučiteľnými so zmluvou.

2.   Členské štáty môžu zabezpečiť poskytovanie univerzálnych služieb obstarávaním týchto služieb v súlade s platnými pravidlami a predpismi o verejnom obstarávaní vrátane, ako sa ustanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (14), súťažného dialógu alebo rokovacieho konania s uverejnením alebo bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení súťaže.

3.   Ak členský štát stanoví, že povinnosti univerzálnych služieb, ako sú ustanovené v tejto smernici, spôsobujú čisté náklady vypočítané s prihliadnutím na prílohu I a predstavujú neprimerané finančné zaťaženie pre poskytovateľa (-ov) univerzálnych služieb, môže zaviesť:

4.   Ak sa čisté náklady znášajú spoločne v súlade s odsekom 3 písm. b), môžu členské štáty zriadiť kompenzačný fond, ktorý sa môže financovať z poplatkov poskytovateľov služieb a/alebo užívateľov a ktorý na tento účel spravuje orgán nezávislý od príjemcu alebo príjemcov finančných prostriedkov. Členské štáty môžu udeľovanie povolení poskytovateľom služieb podľa článku 9 ods. 2 podmieniť povinnosťou finančne prispievať do tohto fondu alebo plniť povinnosti univerzálnych služieb. Týmto spôsobom sa môžu financovať povinnosti univerzálnych služieb poskytovateľa (-ov) univerzálnych služieb v zmysle článku 3.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pri zriaďovaní kompenzačného fondu a pri stanovení výšky finančných príspevkov uvedených v odsekoch 3 a 4 dodržiavali zásady transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality. Rozhodnutia prijaté v súlade s odsekmi 3 a 4 sa zakladajú na objektívnych a overiteľných kritériách a uverejňujú sa.

9.

nadpis kapitoly 4 sa nahrádza takto:

10.

článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

1.   Pre služby, ktoré nepatria do rozsahu univerzálnych služieb, môžu členské štáty zaviesť všeobecné povolenia v rozsahu potrebnom na zabezpečenie dodržiavania podstatných požiadaviek.

2.   Pre služby, ktoré sú v rozsahu univerzálnych služieb, môžu členské štáty zaviesť povoľovacie postupy vrátane individuálnych licencií, a to v rozsahu potrebnom na zabezpečenie dodržiavania podstaných požiadaviek a zabezpečiť poskytovanie univerzálnych služieb.

Udeľovanie povolení:

Povinnosti a požiadavky uvedené v prvej zarážke a v článku 3 sa môžu ukladať iba určeným poskytovateľom univerzálnych služieb.

S výnimkou podnikov, ktoré boli určené ako poskytovatelia univerzálnych služieb v súlade s článkom 4, povolenia nesmú:

3.   Postupy, povinnosti a požiadavky uvedené v odsekoch 1 a 2 sú transparentné, dosiahnuteľné, nediskriminačné, primerané, presné a jednoznačné, uverejňujú sa vopred a zakladajú sa na objektívnych kritériách. Členské štáty zabezpečia, aby sa dôvody celkového alebo čiastočného odmietnutia alebo odňatia povolenia oznámili žiadateľovi a ustanovia odvolacie konanie.“;

11.

v článku 10 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Európsky parlament a Rada, konajúc na návrh Komisie a na základe článku 47 ods. 2, článku 55 a článku 95 zmluvy, prijmú opatrenia potrebné na harmonizáciu postupov uvedených v článku 9, ktoré upravujú komerčné poskytovanie poštových služieb verejnosti.“;

12.

článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Európsky parlament a Rada, konajúc na návrh Komisie a na základe článku 47 ods. 2, článku 55 a článku 95 zmluvy prijmú také harmonizačné opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie toho, aby užívatelia a poskytovateľ (-lia) poštových služieb mali prístup k poštovej sieti za podmienok, ktoré sú transparentné a nediskriminačné.“;

13.

vkladá sa tento článok:

„Článok 11a

Vždy, keď je potrebné ochrániť záujem užívateľov a/alebo podporiť efektívnu hospodársku súťaž, a s ohľadom na vnútroštátne podmienky a vnútroštátne právne predpisy, členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii transparentné nediskriminačné podmienky prístupu k súčastiam poštovej infraštruktúry alebo službám poskytovaným v rámci univerzálnych služieb, akými sú systém poštových smerovacích čísel, databáza adries, poštové priečinky, poštové schránky, informácie o zmene adresy, služba doposielanie a služba vrátenie zásielky odosielateľovi. Týmto ustanovením nie je dotknuté právo členských štátov prijať opatrenia na zabezpečenie prístupu k poštovej sieti za transparentných, primeraných a nediskriminačných podmienok.“;

14.

článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Členské štáty prijmú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sadzby za každú službu, ktorá je súčasťou univerzálnych služieb, boli v súlade s týmito zásadami:

15.

Článok 14 sa mení a dopĺňa takto:

16.

článok 16 sa mení a dopĺňa takto:

17.

v článku 18 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   Normy kvality pre cezhraničné služby v rámci Spoločenstva sú v súlade s článkom 16 ustanovené v prílohe II.

2.   Ak si to vyžadujú výnimočné situácie týkajúce sa infraštruktúry alebo geografických podmienok, národné riadiace orgány môžu stanoviť výnimky z noriem kvality ustanovených v prílohe II. V prípade, že národné riadiace orgány stanovia výnimky týmto spôsobom, bezodkladne o tom informujú Komisiu. Komisia predloží výboru uvedenému v článku 21 na vedomie výročnú správu o oznámeniach, ktoré dostala počas predchádzajúcich 12 mesiacov.“;

18.

článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetci poskytovatelia poštových služieb vytvorili transparentné, jednoduché a nenákladné postupy na vybavovanie sťažností užívateľov poštových služieb, najmä v prípadoch týkajúcich sa straty, krádeže, poškodenia alebo nesúladu s normami kvality služieb (vrátane postupov na stanovenie zodpovednosti v prípadoch, v ktorých sú zapojení viacerí prevádzkovatelia), a to bez toho, aby boli dotknuté príslušné medzinárodné a vnútroštátne ustanovenia o systémoch náhrad.

Členské štáty prijmú opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby postupy uvedené v prvom pododseku umožnili spravodlivé a včasné vyriešenie sporov a aby bol v oprávnených prípadoch zabezpečený systém odškodnenia a/alebo náhrady.

Členské štáty povzbudzujú aj vytvorenie nezávislých mimosúdnych systémov na riešenie sporov medzi poskytovateľmi poštových služieb a užívateľmi.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté iné možnosti odvolania alebo opravné prostriedky podľa vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov Spoločenstva, členské štáty zabezpečia, aby užívatelia, ktorí konajú samostatne alebo v prípadoch povolených vnútroštátnymi právnymi predpismi spoločne s organizáciami, ktoré zastupujú záujmy užívateľov a/alebo spotrebiteľov, mohli príslušným národným orgánom predložiť prípady, keď sťažnosti užívateľov proti podnikom poskytujúcim poštové služby v rozsahu univerzálnych služieb neboli uspokojivo vyriešené.

Členské štáty v súlade s článkom 16 zabezpečia, aby poskytovatelia univerzálnych služieb a prípadne podniky, ktoré poskytujú služby v rozsahu univerzálnych služieb, spolu s výročnou správou o monitorovaní vykonávania služieb uverejňovali aj informácie o počte sťažností a spôsobe, akým sa riešili.“;

19.

článok 21 sa nahrádza takto:

„Článok 21

1.   Komisii pomáha výbor.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.“;

20.

článok 22 sa nahrádza takto:

„Článok 22

1.   Každý členský štát určí pre sektor poštových služieb jeden alebo viaceré národné riadiace orgány, ktoré sú právne oddelené a prevádzkovo nezávislé od prevádzkovateľov poštových služieb. Členské štáty, ktoré zostanú vlastníkmi poskytovateľov poštových služieb, alebo si ponechajú nad nimi kontrolu, zabezpečia účinné štrukturálne oddelenie regulačných funkcií od činností súvisiacich s vlastníctvom alebo kontrolou.

Členské štáty oznámia Komisii, ktoré národné riadiace orgány určili na vykonávanie úloh vyplývajúcich z tejto smernice. Úlohy, ktoré národné riadiace orgány majú vykonávať, uverejnia v ľahko dostupnej podobe, najmä ak sú tieto úlohy pridelené viacerým orgánom. Členské štáty prípadne zabezpečia, aby tieto orgány konzultovali a spolupracovali medzi sebou ako aj s vnútroštátnymi orgánmi poverenými vykonávaním práva hospodárskej súťaže a práva ochrany spotrebiteľa v záležitostiach spoločného záujmu.

2.   Osobitnou úlohou národných riadiacich orgánov je zabezpečovať plnenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice, a to najmä vytvorením postupov na monitorovanie a regulovanie poskytovania univerzálnych služieb. Môžu byť tiež poverené zabezpečovaním dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže v poštovom sektore.

Národné riadiace orgány úzko spolupracujú a poskytujú si vzájomnú pomoc s cieľom uľahčiť uplatňovanie tejto smernice v rámci príslušných existujúcich orgánov.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby na vnútroštátnej úrovni existovali účinné mechanizmy, na základe ktorých každý užívateľ alebo poskytovateľ poštových služieb, ktorého sa týka rozhodnutie národného riadiaceho orgánu, mal právo odvolať sa proti rozhodnutiu na odvolací orgán, ktorý je nezávislý od zúčastnených strán. Kým sa čaká na výsledok takéhoto odvolania, rozhodnutie národného riadiaceho orgánu zostáva v platnosti, pokiaľ odvolací orgán nerozhodne inak.“;

21.

vkladá sa táto kapitola:

„KAPITOLA 9a

Poskytovanie informácií

Článok 22a

1.   Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia poštových služieb poskytovali najmä národným riadiacim orgánom všetky informácie vrátane finančných informácií a informácií o poskytovaní univerzálnych služieb, a to na tieto účely:

2.   Poskytovatelia poštových služieb poskytujú tieto informácie rýchlo na požiadanie, v lehotách a s podrobnosťami, ktoré požaduje národný riadiaci orgán, pričom v prípade potreby zachovávajú dôvernosť. Informácie, ktoré národný riadiaci orgán požaduje, musia byť primerané výkonu jeho úloh. Národný riadiaci orgán uvedie dôvody, ktoré oprávňujú jeho žiadosť o informácie.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby národné riadiace orgány poskytovali Komisii na jej žiadosť vhodné a relevantné informácie, ktoré potrebuje na plnenie svojich úloh vyplývajúcich z tejto smernice.

4.   Ak národný riadiaci orgán považuje informáciu za dôvernú v súlade s pravidlami obchodného tajomstva Spoločenstva a vnútroštátnymi pravidlami obchodného tajomstva, Komisia a príslušné národné riadiace orgány toto tajomstvo zachovajú.“;

22.

článok 23 sa nahrádza takto:

„Článok 23

Komisia predkladá každé štyri roky a prvýkrát najneskôr do 31. decembra 2013 Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice vrátane príslušných informácií o vývoji v sektore, najmä pokiaľ ide o hospodárske a sociálne aspekty, zamestnanosť a technologické aspekty, ako aj o kvalitu služieb. K správe sa v prípade potreby pripoja návrhy určené Európskemu parlamentu a Rade.“;

23.

vkladá sa tento článok:

„Článok 23a

Komisia pomáha členským štátom pri implementácii tejto smernice, vrátane výpočtu všetkých čistých nákladov na univerzálne služby.“;

24.

články 24, 25, 26 a 27 sa vypúšťajú;

25.

nasledujúci text sa vkladá ako príloha I:

26.

príloha sa stáva prílohou II.

—

Česká republika

—

Grécko

—

Cyprus

—

Lotyšsko

—

Litva

—

Luxembursko

—

Maďarsko

—

Malta

—

Poľsko

—

Rumunsko

—

Slovensko