27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/1

1.

Komisia 7. marca 2007 zaslala európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov (EDPS) oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o pokračovaní pracovného programu pre lepšiu implementáciu smernice o ochrane údajov (3). V súlade s článkom 41 nariadenia (ES) č. 45/2001 predkladá EDPS toto stanovisko.

2.

Oznámenie opätovne zdôrazňuje dôležitosť smernice 95/46/ES (4) ako medzníka v ochrane osobných údajov a pojednáva o smernici a jej vykonávaní v troch kapitolách: minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Hlavným záverom oznámenia je, že smernica by sa nemala meniť a dopĺňať. Vykonávanie smernice by sa malo naďalej zlepšovať prostredníctvom iných nástrojov politiky, pričom väčšina z nich má nezáväznú povahu.

3.

Toto stanovisko EDPS má rovnakú štruktúru ako oznámenie. Čo je dôležitejšie, EDPS súhlasí s hlavným záverom Komisie, že smernica by sa nemala meniť a dopĺňať.

4.

EDPS však zastáva toto stanovisko aj z pragmatických dôvodov. Východiskové body EDPS sú tieto:

5.

Tieto východiskové body sú podstatné, keďže je potrebné mať na mysli, že smernica sa uplatňuje v dynamickom kontexte. V prvom rade, mení sa Európska únia: voľný tok informácií medzi členskými štátmi – a medzi členskými štátmi a tretími krajinami – sa stal dôležitou realitou a jeho význam sa ešte zvýši. Ďalej, mení sa spoločnosť. Informačná spoločnosť sa vyvíja a má stále viac vlastností monitorovanej spoločnosti (5). To znamená rastúcu potrebu účinnej ochrany osobných údajov s cieľom vysporiadať sa s týmito novými skutočnosťami v plnom rozsahu uspokojivým spôsobom.

6.

V tomto zhodnotení oznámenia sa EDPS vyjadrí najmä k týmto hľadiskám, ktoré sú vzhľadom na uvedené zmeny relevantné:

7.

Prvá správa o vykonávaní smernice o ochrane údajov z 15. mája 2003 obsahovala pracovný program pre lepšie vykonávanie smernice o ochrane údajov so zoznamom 10 iniciatív, ktoré sa mali vykonať v rokoch 2003 a 2004. Oznámenie opisuje, ako sa každá z týchto akcií vykonala.

8.

Na základe analýzy práce vykonanej v rámci pracovného programu oznámenie kladne hodnotí zlepšenia dosiahnuté pri vykonávaní smernice. Hodnotenie Komisie zhrnuté v úvodnej časti kapitoly 2 („súčasnosť“) oznámenia v podstate uvádza, že: vykonávanie sa zlepšilo, aj keď niektoré členské štáty zatiaľ nevykonávajú smernicu primeraným spôsobom; určité odchýlky stále existujú, ale sú zväčša v rámci manévrovacieho priestoru, ktorý smernica poskytuje, a v každom prípade pre vnútorný trh nepredstavujú skutočný problém. Právne riešenia ustanovené v smernici sa ukázali byť v podstate vhodné na to, aby zaručovali základné právo na ochranu údajov a pritom sa vyrovnali s vývojom v oblasti technológie a s požiadavkami vyplývajúcimi z verejného záujmu.

9.

EDPS súhlasí s hlavnými bodmi tohto kladného hodnotenia. EDPS uznáva najmä značnú prácu, ktorá sa vykonala v oblasti cezhraničných tokov údajov: informácie o existencii primeranej ochrany v tretích krajinách, nové štandardné zmluvné ustanovenia, prijatie záväzných firemných pravidiel, dôraz na jednotnejší výklad článku 26 ods. 1 smernice a zlepšenie oznamovania podľa článku 26 ods. 2 – to všetko smeruje k uľahčeniu medzinárodných prenosov osobných údajov. Z judikatúry Súdneho dvora (6) však vyplýva, že je ešte stále potrebné ďalej napredovať v tejto kľúčovej oblasti s cieľom vyrovnať sa s technologickým rozvojom, aj s rozvojom v oblasti presadzovania práva.

10.

Z oznámenie tiež vyplýva, že presadzovanie práva a zvyšovanie informovanosti sú zásadnými otázkami pri podpore lepšieho vykonávania smernice a že by sa mohli ďalej využívať. Okrem toho výmena najlepších postupov a zosúlaďovanie v oblasti ustanovení o poskytovaní oznámení a informácií predstavuje úspešný precedens pre obmedzenie byrokracie a znižovanie nákladov firiem.

11.

Naviac analýza minulého vývoja potvrdila, že zlepšenie nie je možné dosiahnuť bez zapojenia širokej škály zúčastnených strán. Komisia, orgány na ochranu údajov a členské štáty sú ústrednými aktérmi väčšiny uskutočňovaných opatrení. Rastie však dôležitosť úlohy súkromných subjektov, najmä pokiaľ ide o podporu samoregulácie a európske kódexy správania alebo vývoj technológií zvyšujúcich úroveň súkromia.

12.

Existuje niekoľko dôvodov na podporu záveru Komisie, že za súčasných okolností a v krátkodobom časovom horizonte by sa nemal očakávať žiadny návrh na úpravu smernice.

13.

Komisia uvádza v podstate dva dôvody na podporu tohto záveru. Po prvé, potenciál smernice ešte nebol využitý v celom svojom rozsahu. Stále je možné značne zlepšiť vykonávanie smernice v judikatúrach členských štátov. Po druhé, Komisia uvádza, že aj keď smernica ponecháva členským štátom manévrovací priestor, neexistuje dôkaz, že odchýlky v rámci tohto priestoru spôsobujú skutočné problémy vnútornému trhu.

14.

Komisia na základe týchto dvoch dôvodov formuluje svoj záver nasledovne: vysvetľuje ciele smernice s dôrazom na zabezpečenie dôvery a potom uvádza, že smernica stanovuje štandard, je technologicky neutrálna a naďalej poskytuje spoľahlivé a primerané odpovede (7).

15.

EDPS víta spôsob formulácie tohto záveru, ale je toho názoru, že uvedený záver by sa mal ešte zvýrazniť pridaním ďalších dvoch dôvodov, ktorými sú:

16.

Základné právo fyzických osôb na ochranu ich osobných údajov sa uznáva v článku 8 Charty základných práv Únie a okrem iného sa ustanovuje v Dohovore Rady Európy č. 108 z 28. januára 1981 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov. Smernica tvorí v podstate rámec obsahujúci hlavné prvky ochrany tohto základného práva tým, že predstavuje jej základ a zvýrazňuje práva a slobody zahrnuté v dohovore (8).

17.

Cieľom základného práva v demokratickej spoločnosti je chrániť občana za každých okolností. Hlavné prvky takéhoto základného práva by sa nemali jednoducho meniť z dôvodu vývoja v spoločnosti alebo politických preferencií vlád, ktoré sú pri moci. Napríklad hrozby, ktoré pre spoločnosť znamenajú teroristické organizácie, môžu v konkrétnych prípadoch viesť k odlišným dôsledkom, pretože môžu byť potrebné výraznejšie zásahy do základného práva osoby, ale nesmú nikdy ovplyvniť základné prvky samotného práva, ani zbaviť súkromnú osobu jeho výkonu alebo ju vo výkone tohto práva nevhodne obmedziť.

18.

Druhou charakteristikou smernice je, že predpokladá podporu voľného toku informácií na vnútornom trhu. Aj tento druhý cieľ sa môže pokladať za základný v rámci stále sa rozvíjajúceho vnútorného trhu bez vnútorných hraníc. Zosúlaďovanie základných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov je jedným z hlavných nástrojov na zabezpečenie vytvárania a fungovania vnútorného trhu. Členským štátom poskytuje základ pre vzájomnú dôveru v ich vnútroštátne právne systémy. Aj z týchto dôvodov by sa mali zmeny riadne zvážiť. Zmeny by mohli ovplyvniť vzájomnú dôveru.

19.

Treťou charakteristikou smernice je, že je potrebné vnímať ju ako všeobecný rámecpre tvorbu osobitných právnych nástrojov. Tieto osobitné nástroje zahŕňajú vykonávacie opatrenia všeobecného rámca, ako aj špecifické rámce pre konkrétne sektory. Takýmto špecifickým rámcom je smernica o súkromí a elektronických komunikáciách 2002/58/ES (9). Meniaci sa vývoj v spoločnosti by mal podľa možnosti viesť k zmenám vykonávacích opatrení alebo špecifických právnych rámcov, ale nie všeobecného rámca, na ktorom sú postavené.

20.

Podľa EDPS je záver, aby sa smernica teraz nemenila, aj logickým dôsledkom všeobecných zásad dobrej správy a legislatívnej politiky. Legislatívne návrhy – bez ohľadu na to, či zahŕňajú nové oblasti opatrení Spoločenstva alebo menia a dopĺňajú existujúce právne predpisy – by sa mali predkladať, iba ak sa dostatočne preukáže potreba a proporcionalita. Nemal by sa predkladať žiaden legislatívny návrh, ak by sa rovnaký výsledok mohol dosiahnuť využitím iných nástrojov, ktoré nemajú také ďalekosiahle účinky.

21.

Za súčasných okolností sa nepreukázala potreba a proporcionalita úpravy smernice. EDPS pripomína, že smernica poskytuje všeobecný rámec pre ochranu údajov podľa právnych predpisov Spoločenstva. Na jednej strane musí zabezpečovať ochranu práv a slobôd jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov, konkrétne právo na súkromie, a na strane druhej voľný tok osobných údajov v rámci vnútorného trhu.

22.

Takýto všeobecný rámec by sa nemal meniť a dopĺňať, pokiaľ sa v celom rozsahu nevykonáva v členských štátoch, ak sa jasne nepreukáže, že ciele smernice v medziach súčasného rámca nie je možné dosiahnuť. Podľa názoru EDPS Komisia za súčasných okolností primerane odôvodnila, že potenciál smernice sa nevyužil v celom rozsahu (pozri kapitolu III tohto stanoviska). Rovnako neexistuje dôkaz, že by sa uvedené ciele nemohli dosiahnuť v medziach súčasného rámca.

23.

Aj v budúcnosti sa musí zabezpečiť, aby zásady ochrany údajov ponúkali účinnú ochranu fyzickým osobám berúc do úvahy dynamický kontext, v ktorom sa smernica uplatňuje (pozri bod 5 tohto stanoviska), a hľadísk podľa bodu 6 tohto stanoviska: zlepšenie vykonávania smernice, vzájomné pôsobenie s technológiou, globálne súkromie a jurisdikciu, ochranu údajov a presadzovanie práva a reformnú zmluvu. Táto potreba plného uplatňovania zásad ochrany údajov stanovuje normy pre budúce zmeny smernice. EDPS znovu pripomína, že z dlhodobejšieho hľadiska sa zdajú byť zmeny smernice nevyhnutné.

24.

Pokiaľ ide o podstatu všetkých budúcich opatrení, EDPS už v tejto etape uvádza niektoré prvky, ktoré považuje za zásadné v akomkoľvek budúcom systéme ochrany údajov v rámci Európskej únie. Tieto prvky zahŕňajú:

25.

V oznámení sa vo vzťahu k výzvam spojeným s novými technológiami uvádza zmienka o prebiehajúcom prehodnocovaní smernice 2002/58/ES a možnej potrebe konkrétnejších pravidiel zameraných na otázky ochrany údajov vyvolané novými technológiami, ako napríklad internetom a RFID (10). EDPS víta toto prehodnotenie a ďalšie kroky, aj keď by sa podľa jeho názoru nemali týkať len technologického rozvoja, ale mali by zohľadňovať dynamický kontext v jeho celistvosti a z dlhodobého hľadiska by mali zahŕňať aj smernicu 95/46/ES. Okrem toho je v tejto súvislosti potrebné vyvinúť väčšie úsilie. Oznámenie však nanešťastie ponecháva otvorené niektoré otázky:

EDPS navrhuje, aby Komisia tieto prvky upresnila.

26.

Každej budúcej zmene musí predchádzať úplné vykonávanie súčasných ustanovení smernice. Úplné vykonávanie začína dosiahnutím súladu s právnymi požiadavkami smernice. Oznámenie uvádza (11), že niektoré členské štáty neprevzali viaceré dôležité ustanovenia smernice a v tejto súvislosti poukazuje najmä na ustanovenia o nezávislosti dozorných orgánov. Je úlohou Komisie monitorovať dodržiavanie smernice, a ak to považuje za vhodné, použiť svoje právomoci podľa článku 226 Zmluvy o ES.

27.

Oznámenie predpokladá výkladové oznámenie k niektorým ustanoveniam, najmä k tým, ktoré môžu viesť k formálnemu postupu pri porušení právnych predpisov podľa článku 226 Zmluvy o ES.

28.

Okrem toho smernica zavádza ďalšie mechanizmy zlepšenia vykonávania. Na tento účel sú zamerané najmä úlohy pracovnej skupiny článku 29 uvedené v článku 30 smernice. Ich účelom je stimulovať vykonávanie ochrany údajov v členských štátoch na vysokej a harmonizovanej úrovni nad rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na plnenie povinností vyplývajúcich zo smernice. Pri plnení tejto úlohy pracovná skupina vypracovala za niekoľko rokov veľký počet stanovísk a iných dokumentov.

29.

Podľa názoru EDPS úplné vykonávanie smernice zahŕňa tieto dva prvky:

EDPS zdôrazňuje, že oba prvky by sa mali jasne rozlišovať, pretože majú rôzne právne dôsledky a súvisí s nimi rôzna zodpovednosť. Z praktického hľadiska: Komisia by mala prevziať plnú zodpovednosť za prvý prvok, zatiaľ čo pracovná skupina by mala niesť hlavnú zodpovednosť, pokiaľ ide o druhý prvok.

30.

Ďalšie, presnejšie rozlišovanie by sa malo týkať nástrojov, ktoré sú k dispozícii na dosiahnutie lepšieho vykonávania smernice. Patria sem:

31.

EDPS navrhuje Komisii, aby jasne uviedla, ako bude využívať tieto rôzne nástrojepri vypracúvaní svojich politík na základe tohto oznámenia. Komisia by v tej súvislosti mala tiež jasne odlíšiť svoju vlastnú zodpovednosť od zodpovednosti pracovnej skupiny. Okrem toho by malo byť samozrejmosťou, že dobrá spolupráca Komisie a pracovnej skupiny je za každých okolností podmienkou úspechu.

32.

Východiskovým bodom je skutočnosť, že ustanovenia smernice sú formulované technologicky neutrálnym spôsobom. Oznámenie spája dôraz na technologickú neutralitu s viacerými výsledkami technologického rozvoja, akými sú internet, prístup k službám poskytovaným v tretích krajinách, RFID a kombinácia zvukových a obrazových údajov s automatickým rozoznávaním. Rozlišuje dva druhy opatrení: Po prvé, osobitné usmernenie, pokiaľ ide o zásady ochrany údajov v meniacom sa technologickom prostredí, pričom dôležitú úlohu hrá pracovná skupina a jej osobitná skupina pre internet (13). Po druhé, samotná Komisia by mohla navrhnúť právne predpisy podľa sektorov.

33.

EDPS víta tento prístup ako prvý dôležitý krok. Z dlhodobejšieho hľadiska by však mohli byť potrebné iné a zásadnejšie kroky. Toto oznámenie by sa malo využiť ako príležitosť na začatie takého dlhodobého prístupu. EDPS navrhuje ako pokračovanie tohto oznámenia začať diskusiu o tomto prístupe. Ako možné prvky takéhoto prístupu je možné uviesť nasledujúce body.

34.

Po prvé, vzájomné pôsobenie s technológiami funguje dvojako. Na jednej strane vplyvom nových rozvíjajúcich sa technológií môžu vznikať požiadavky na úpravu právneho rámca pre ochranu údajov. Na strane druhej si potreba účinnej ochrany osobných údajov jednotlivcov môže vyžadovať nové obmedzenia alebo vhodné záruky týkajúce sa využívania určitých technológií, čo predstavuje ešte ďalekosiahlejší dôsledok. Aj nové technológie by sa však mohli využívať efektívnym a spoľahlivým spôsobom zvyšujúcim úroveň súkromia.

35.

Po druhé, ak technológie využívajú vládne inštitúcie pri výkone svojich verejných úloh, môžu byť potrebné určité osobitné obmedzenia. Dobrým príkladom sú diskusie o interoperabilite a prístupe, ktoré sa vedú v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v súvislosti s vykonávaním Haagskeho programu (14).

36.

Po tretie, existuje tendencia širšieho využívania biometrického materiálu, akým je okrem iného napríklad DNA. Špecifické výzvy súvisiace s využívaním osobných údajov získaných z tohto materiálu by mohli mať dôsledky pre právne predpisy o ochrane údajov.

37.

Po štvrté, je potrebné si uvedomiť, že spoločnosť samotná sa mení a nadobúda stále viac prvkov monitorovanej spoločnosti (15). O tomto vývoji je potrebné viesť zásadnú diskusiu. Ústredné otázky takejto diskusie by boli, či je tento vývoj nevyhnutný, či je úlohou európskeho zákonodarcu zasahovať do tohto vývoja a obmedzovať ho, či a ako by mohol európsky zákonodarca prijímať účinné opatrenia atď.

38.

Hľadisko globálneho súkromia a jurisdikcie má v oznámení obmedzenú úlohu. Jediným zámerom v tomto kontexte je, aby Komisia naďalej monitorovala medzinárodné fóra a prispievala k nim, zabezpečovala súdržnosť záväzkov členských štátov s ich povinnosťami podľa tejto smernice. Okrem toho oznámenie vymenúva viacero činností vykonaných s cieľom zjednodušiť požiadavky na medzinárodné prenosy (pozri kapitolu III tohto stanoviska).

39.

EDPS vyjadruje ľútosť, že tomuto hľadisku nebolo v oznámení pridelené významnejšie miesto.

40.

Kapitola IV smernice (články 25 a 26) v súčasnosti okrem všeobecných pravidiel ochrany údajov zavádza osobitný režim pre prenos údajov do tretích krajín. Tento osobitný režim bol vypracovaný v priebehu rokov so zámerom dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi ochranou jednotlivcov, ktorých údaje sa majú prenášať do tretích krajín a, okrem iného, potrebami medzinárodného obchodu a realitou globálnych telekomunikačných sietí. Komisia a pracovná skupina (16), ale napríklad aj Medzinárodná obchodná komora, vynaložili veľké úsilie na fungovanie tohto systému prostredníctvom informácií o primeranej ochrane, štandardných zmluvných ustanovení, záväzných firemných pravidiel atď.

41.

Pre uplatniteľnosť systému na internet má osobitný význam rozsudok Súdneho dvora vo veci Lindqvist  (17). Súd poukázal na všadeprítomný charakter informácií na internete a rozhodol, že načítanie údajov na internetovú stránku ako také, aj keď sú týmto spôsobom predmetné údaje sprístupnené osobám v tretích krajinách, ktoré majú technické prostriedky na prístup k týmto údajom, nespĺňa podmienky na to, aby ho bolo možné považovať za prenos do tretej krajiny.

42.

Tento systém, logický a nevyhnutný dôsledok územného obmedzenia Európskej únie, nebude poskytovať dotknutej osobe s občianstvom v krajine EÚ plnú ochranu v spoločnosti prepojenej sieťami, v ktorej fyzické hranice strácajú význam (pozri príklady uvedené v bode 6 tohto stanoviska): informácie na internete sú svojou povahou všadeprítomné, ale jurisdikcia európskeho zákonodarcu nie je.

43.

Výzvou bude nájsť praktické riešenia, ktoré zosúlaďujú potrebu ochrany dotknutých osôb s občianstvom v krajine EÚ a územné obmedzenia Európskej únie a jej členských štátov. EDPS vo svojich pripomienkach k oznámeniu Komisie o stratégii pre vonkajšie vzťahy v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti už vyzval Komisiu, aby plnila aktívnu úlohu pri podpore ochrany osobných údajov na medzinárodnej úrovni presadzovaním dvojstranných a mnohostranných prístupov vo vzťahu s tretími krajinami a spoluprácou s inými medzinárodnými organizáciami (18).

44.

Takéto praktické riešenia zahŕňajú:

45.

Žiadne z týchto riešení nie je nové. Je však potrebné mať predstavu, ako čo najefektívnejšie využívať tieto metódy a ako zabezpečiť, aby aj normy na ochranu údajov, ktoré sa v Európskej únii považujú za základné práva, pôsobili efektívne v globálnej spoločnosti prepojenej sieťami. EDPS vyzýva Komisiu, aby začala rozvíjať takúto víziu spoločne s najvýznamnejšími zainteresovanými stranami.

46.

Oznámenie venuje veľkú pozornosť požiadavkám vyplývajúcim z verejných záujmov, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť. Vysvetľuje článok 3 ods. 2 smernice a výklad, ktorý poskytol Súdny dvor k tomuto ustanoveniu v rozsudku o PNR (19), ako aj článok 13 smernice, týkajúci sa okrem iného jurisdikcie Európskeho súdu pre ľudské práva. Oznámenie ďalej zdôrazňuje, že keď Komisia dosiahne rovnováhu medzi opatreniami na zaistenie bezpečnosti a nescudziteľnými základnými právami, zabezpečí, že osobné údaje sa budú ochraňovať tak, ako to zaručuje článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP). Tento východiskový bod sa týka aj transatlantického dialógu so Spojenými štátmi americkými.

47.

Podľa EDPS je dôležité, že Komisia opätovne tak jasne zdôrazňuje záväzky Únie podľa článku 6 ZEÚ dodržiavať základné práva, ako ich zaručuje EDĽP. Toto vyhlásenie je ešte dôležitejšie teraz, keď Európska rada rozhodla, že Charta základných práv Európskej únie by sa mala stať právne záväznou v rámci reformnej zmluvy. Článok 8 charty ustanovuje právo každého človeka na ochranu jeho osobných údajov.

48.

Je všeobecne známe, že požiadavky súvisiace s presadzovaním práva týkajúce sa stále rozsiahlejšieho používania osobných údajov na boj proti trestnej činnosti – nehovoriac o boji proti terorizmu – prinášajú riziko znižovania úrovne ochrany občanov dokonca pod úroveň zaručenú článkom 8 EDĽP a/alebo Dohovorom Rady Európy č. 108 (20). Tieto obavy boli hlavným prvkom tretieho stanoviska, ktoré EDPS vydal 27. apríla 2007 k návrhu rámcového rozhodnutia Rady o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

49.

V tejto súvislosti je podstatné, aby sa úroveň ochrany ustanovená smernicou považovala za základ ochrany občanov, a to aj vo vzťahu k požiadavkám vyplývajúcim z presadzovania práva. EDĽP a Dohovor 108 ustanovujú minimálnu úroveň ochrany, ale neustanovujú potrebné upresnenie. Nad rámec toho boli potrebné ďalšie opatrenia, ktoré by občanovi poskytovali vhodnú ochranu. Táto potreba bola jedným z hlavných faktorov prijatia smernice v roku 1995 (21).

50.

Rovnako dôležité je aj to, aby bola táto úroveň ochrany efektívne zaručená vo všetkých situáciách, keď sa osobné údaje spracúvajú na účely presadzovania práva. Hoci sa toto oznámenie nezaoberá spracovaním údajov v treťom pilieri, správne sa zaoberá situáciou, keď sa údaje zhromaždené (a spracované) na komerčné účely používajú na účely presadzovania práva. Ide o situáciu, ktorá je stále častejšia, keďže práca polície sa opiera stále viac o dostupnosť informácií, ktoré majú tretie strany. Smernicu 2006/24/ES (22) možno považovať za najlepšiu ilustráciu tohto trendu: táto smernica zaväzuje poskytovateľov elektronickej komunikácie, aby na účely presadzovania práva (dlhšie) uchovávali údaje, ktoré zhromaždili (a uchovávajú) na komerčné účely. Podľa EDPS by sa malo plne zabezpečiť, aby sa osobné údaje zhromaždené a spracované v rámci uplatňovania tejto smernice primerane ochraňovali, keď sa používajú na účely vo verejnom záujme, a najmä na účely bezpečnosti a boja proti terorizmu. V niektorých prípadoch však účely boja proti terorizmu môžu spadať mimo pôsobnosti smernice.

51.

Tieto poznatky vedú k nasledujúcim návrhom pre Komisiu:

52.

V oznámení sa Komisia dotýka vplyvu ústavnej zmluvy na oblasť ochrany údajov, ktorý je mimoriadne veľký. Zmluva, ktorá sa teraz nazýva reformnou zmluvou, bude mať skutočne kľúčový význam v tejto oblasti. Zmluva ukončí existenciu štruktúry založenej na pilieroch, ustanovenie o ochrane údajov (v súčasnosti článok 286 Zmluvy o ES) sa vyjasní a Charta základných práv Únie, ktorá vo svojom článku 8 zahŕňa ustanovenie o ochrane údajov, sa stane záväzným nástrojom.

53.

V mandáte pre medzivládnu konferenciu (MVK) sa venuje osobitná pozornosť ochrane údajov. Bod 19 písm. f) uvádza v podstate tri veci. Po prvé, všeobecné pravidlá o ochrane údajov sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté osobitné pravidlá prijaté v hlave o SZBP (v súčasnosti druhý pilier). Po druhé, prijme sa vyhlásenie o ochrane údajov v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (v súčasnosti tretí pilier), a po tretie, prijmú sa osobitné úpravy v príslušných protokoloch, pokiaľ ide o postavenie jednotlivých členských štátov (tento prvok sa týka hlavne osobitného postavenia Spojeného kráľovstva, pokiaľ ide o policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach).

54.

V rámci MVK bude potrebné vyjasniť hlavne druhý prvok (vyhlásenie). Dôsledky ukončenia štruktúry založenej na pilieroch a možnosť uplatňovania smernice v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach sa musia náležite posúdiť, aby sa zabezpečilo čo možno najširšie uplatňovanie zásad ochrany údajov uvedených v smernici. Toto stanovisko nie je miestom pre uvádzanie ďalších podrobností k tejto otázke. EDPS predložil návrhy k vyhláseniu v liste predsedníctvu MVK (25).

55.

V oznámení sa uvádza viacero nástrojov a opatrení, ktoré sa môžu využívať na lepšie vykonávanie smernice v budúcnosti. EDPS sa k nim chce vyjadriť, pričom zároveň skúma ďalšie nástroje, ktoré sa v oznámení neuvádzajú.

56.

V niektorých prípadoch môže byť potrebné osobitné legislatívne opatrenie na úrovni EÚ. Ako nevyhnutné sa môžu ukázať najmä sektorové právne predpisy na účely prispôsobenia zásad smernice otázkam súvisiacim s niektorými technológiami, ako to bolo v prípade smernice o súkromí v telekomunikačnom sektore. Uplatnenie osobitných právnych predpisov by sa malo dôkladne posúdiť v takých oblastiach, ako je používanie technológií RFID.

57.

Najúčinnejším nástrojom, ktorý sa uvádza v oznámení, je postup pri porušení právnych predpisov. Oznámenie uvádza iba jednu osobitnú oblasť, konkrétne nezávislosť orgánov na ochranu údajov a ich právomocí, a iba všeobecne sa zmieňuje o ostatných oblastiach. EDPS súhlasí s názorom, že postupy pri porušení právnych predpisov predstavujú základný a nevyhnutný nástroj, ak členské štáty nezabezpečia úplné vykonávanie smernice, najmä ak sa berie do úvahy, že od lehoty na transpozíciu smernice uplynulo už takmer deväť rokov a že sa už uskutočnil štruktúrovaný dialóg ustanovený v pracovnom programe. K dnešnému dňu však Súdnemu dvoru nebol predložený žiadny prípad porušenia smernice 95/46.

58.

Porovnávacia analýza všetkých prípadov, u ktorých je podozrenie (26), že v nich došlo k nesprávnej alebo neúplnej transpozícii, ako aj výkladové oznámenie by určite mohli prehĺbiť celostný charakter úlohy Komisie ako ochrankyne zmlúv. Príprava týchto nástrojov, ktorá si môže vyžadovať určitý čas a úsilie, by však nemala spôsobovať meškanie postupov pri porušení právnych predpisov v tých oblastiach, kde už Komisia jasne identifikovala nesprávnu transpozíciu alebo prax.

59.

EDPS preto nabáda Komisiu, aby sa tam, kde je to potrebné, usilovala o lepšie vykonávanie smernice prostredníctvom postupov pri porušení právnych predpisov. V tomto kontexte EDPS využije svoje intervenčné právomoci na Súdnom dvore na to, aby podľa okolností zasiahol do postupov pri porušení právnych predpisov týkajúcom sa vykonávania smernice 95/46 alebo iných právnych nástrojov v oblasti ochrany osobných údajov.

60.

Oznámenie odkazuje aj na výkladové oznámenie k niektorým ustanoveniam, v ktorom Komisia vyjasní svoje chápanie ustanovení smernice, ktorých vykonávanie sa považuje za problematické, a môže preto viesť k postupom pri porušení právnych predpisov. EDPS víta, že Komisia v tejto súvislosti zohľadní prácu na výklade, ktorú odviedla pracovná skupina. Je skutočne dôležité, aby sa pri príprave očakávaného výkladového oznámenia náležite zohľadnilo stanovisko pracovnej skupiny a aby sa s pracovnou skupinou riadne konzultovalo s cieľom využiť jej skúsenosti s uplatňovaním smernice na vnútroštátnej úrovni.

61.

EDPS ďalej potvrdzuje, že bude Komisii k dispozícii ako poradca vo všetkých záležitostiach súvisiacich s ochranou osobných údajov. Týka sa to aj tých nástrojov, ktoré nie sú záväzné, ako napríklad oznámení Komisie, ale napriek tomu sú zamerané na vymedzenie politiky Komisie v oblasti ochrany osobných údajov. Aby sa v prípade oznámení táto poradenská úloha plnila efektívne, mali by sa konzultácie s EDPS uskutočniť pred prijatím výkladového oznámenia (27). Poradenská úloha pracovnej skupiny článku 29 aj EDPS bude pre toto oznámenie znamenať pridanú hodnotu a zároveň zachová nezávislosť Komisie v samostatnom rozhodovaní o formálnom otvorení postupov pri porušení právnych predpisov v súvislosti s vykonávaním smernice.

62.

EDPS víta, že oznámenie sa zaoberá iba obmedzeným počtom článkov, čo umožňuje sústrediť sa na citlivejšie otázky. Z toho hľadiska EDPS upozorňuje Komisiu na nasledujúce otázky, ktoré si zasluhujú osobitnú pozornosť vo výkladovom oznámení:

63.

Inými, nezáväznými nástrojmi by sa mal aktívne podporovať súlad so zásadami ochrany údajov, najmä v nových technologických prostrediach. Tieto opatrenia by mali vychádzať z koncepcie „prihliadania k požiadavkám na súkromie od projektu (privacy by design)“, ktorá by zabezpečila, aby sa architektúra nových technológií vyvíjala a budovala pri náležitom zohľadnení zásad ochrany údajov. Podpora technologických produktov, ktoré vyhovujú požiadavkám na ochranu súkromia, je kľúčovým prvkom v kontexte rýchleho rozvoja všadeprítomných počítačových systémov.

64.

S tým je úzko spojená potreba rozšíriť spektrum zainteresovaných strán pri presadzovaní právnych predpisov na ochranu údajov. Na jednej strane EDPS rozhodne podporuje základnú úlohu orgánov na ochranu údajov pri presadzovaní zásad smernice prostredníctvom plného využívania ich právomocí, ako aj rozsahu koordinácie v rámci pracovnej skupiny článku 29. Účinnejšie vykonávanie smernice je tiež jedným z cieľov „londýnskej iniciatívy“.

65.

Na druhej strane EDPS zdôrazňuje potrebu podpory súkromného presadzovania zásad ochrany údajov prostredníctvom samoregulácie a konkurencie. Podnikateľská sféra by sa mala povzbudzovať k zavádzaniu zásad ochrany údajov a súťaženiu vo vývoji výrobkov a služieb, ktoré vyhovujú požiadavkám na ochranu súkromia, ako spôsobu zlepšovania svojej pozície na trhu lepším plnením očakávaní spotrebiteľov, ktorým záleží na ochrane súkromia. V tejto súvislosti sú dobrým príkladom osvedčenia o zachovaní dôverného charakteru informácií, ktoré sa môžu pripojiť k výrobkom alebo poskytnúť spolu so službami, ktoré prešli certifikačným postupom (29).

66.

EDPS by chcel zameral pozornosť Komisie na ostatné nástroje, ktoré, aj keď sa neuvádzajú v oznámení, by sa mohli ukázať ako užitočné pre lepšie vykonávanie smernice. Príkladmi takých nástrojov, ktoré by pomohli orgánom na ochranu údajov lepšie presadzovať právne predpisy na ochranu údajov, sú:

67.

Ako posledný bod EDPS uvádza ostatné nástroje, o ktorých sa oznámenie nezmieňuje, na ktoré by sa ale mohlo prihliadnuť pri budúcej zmene smernice alebo ktoré by mohli byť zahrnuté do iných horizontálnych právnych predpisov, najmä:

68.

V súvislosti s vykonávaním smernice majú zodpovednosť rôzni inštitucionálni aktéri. Dozorné orgány v členských štátoch majú podľa článku 28 smernice zodpovednosť za monitorovanie uplatňovania vnútroštátnych ustanovení transponujúcich smernicu v členských štátoch. Článok 29 ustanovuje zriadenie pracovnej skupiny dozorných orgánov, zatiaľ čo článok 30 vymenúva jej úlohy. Podľa článku 31 výbor zástupcov vlád členských štátov pomáha Komisii v súvislosti s vykonávacími opatreniami na úrovni Spoločenstva (komitologický výbor).

69.

Potreba lepšie vymedziť zodpovednosť rôznych aktérov existuje, najmä pokiaľ ide o pracovnú skupinu (jej činnosť). Článok 30 ods. 1 uvádza štyri úlohy pracovnej skupiny, ktoré možno zhrnúť ako preskúmavanie uplatňovania smernice na vnútroštátnej úrovni so zreteľom na jednotnosť a poskytovanie stanovísk k jej rozvoju na úrovni Spoločenstva: úroveň ochrany, legislatívne návrhy a kódex správania. Z tohto zoznamu úloh vyplýva široká zodpovednosť pracovnej skupiny v oblasti ochrany údajov, čo navyše ilustrujú dokumenty, ktoré pracovná skupina pripravila počas uplynulých rokov.

70.

V oznámení sa uvádza, že pracovná skupina „je kľúčovým prvkom pri zabezpečovaní lepšej a koherentnejšej implementácie“. EDPS plne súhlasí s týmto vyhlásením, ale zároveň považuje za potrebné vyjasniť niektoré osobitné prvky tejto zodpovednosti.

71.

Po prvé, v oznámení sa naliehavo vyzýva k zlepšeniu príspevku pracovnej skupiny, keďže vnútroštátne orgány by sa mali usilovať prispôsobiť svoje vnútroštátne postupy spoločnému základu (30). EDPS víta zámer tohto vyhlásenia, ale varuje pred zamieňaním zodpovednosti. Podľa článku 211 Zmluvy o ES je úlohou Komisie monitorovať dodržiavanie právnych predpisov v členských štátoch vrátane ich dodržiavania dozornými orgánmi. Pracovná skupina ako nezávislý poradca nemôže byť zodpovedná za uplatňovanie svojich stanovísk vnútroštátnymi orgánmi.

72.

Po druhé, Komisia si musí uvedomiť svoje rôzne úlohy v pracovnej skupine, pretože nie je iba členom pracovnej skupiny, ale poskytuje aj služby ako sekretariát. Pri vykonávaní svojej druhej úlohy ako sekretariátu musí podporovať pracovnú skupinu takým spôsobom, aby táto mohla vykonávať svoju prácu nezávisle. To znamená v podstate dve veci: Komisia musí poskytovať potrebné zdroje a sekretariát musí pracovať na základe pokynov pracovnej skupiny a jej predsedu, pokiaľ ide o obsah a rozsah činností pracovnej skupiny, ako aj povahu výsledkov jej činnosti. Všeobecnejšie vyjadrené, činnosti Komisie pri plnení jej ostatných povinností vyplývajúcich z práva ES by nemalo obmedzovať pôsobenie Komisie ako sekretariátu.

73.

Po tretie, hoci o výbere priorít rozhoduje samotná pracovná skupina, Komisia by mohla naznačiť, čo očakáva od pracovnej skupiny a aké použitie dostupných zdrojov považuje za najlepšie.

74.

Po štvrté, EDPS vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie jasne neuvádza rozdelenie úloh medzi Komisiu a pracovnú skupinu. Vyzýva Komisiu, aby pracovnej skupine predložila dokument, v ktorom sa toto rozdelenie uvedie. EDPS predkladá tieto návrhy bodov, ktoré by mal tento dokument zahŕňať:

75.

EDPS súhlasí s hlavným záverom Komisie, že smernica by sa z krátkodobého hľadiska nemala meniť a dopĺňať. Tento záver by sa mohol zvýrazniť aj tým, že by vychádzal z povahy smernice a legislatívnej politiky Únie.

76.

Východiskové body EDPS sú tieto:

77.

Hlavné prvky budúcej zmeny zahŕňajú tieto body:

78.

EDPS navrhuje, aby Komisia upresnila: harmonogram činností podľa kapitoly 3 oznámenia; lehotu následnej správy o uplatňovaní smernice; referenčný rámec pre meranie vykonávania očakávaných činností; určenie spôsobu, ako postupovať v dlhšom časovom horizonte.

79.

EDPS víta prístup k technológii ako významný dôležitý krok a navrhuje začať diskusiu o dlhodobom prístupe okrem iného aj vrátane základnej diskusie o rozvoji monitorovanej spoločnosti. Víta aj prebiehajúce prehodnocovanie smernice 2002/58/ES a možnú potrebu konkrétnejších pravidiel zameraných na otázky ochrany údajov vyvolané novými technológiami, ako napríklad internetom a RFID. Tieto opatrenia by mali zohľadniť dynamický kontext v jeho celistvosti a z dlhodobého hľadiska zahŕňať aj smernicu 95/46/ES.

80.

EDPS vyjadruje poľutovanie nad tým, že hľadisko globálneho súkromia a jurisdikcie má v oznámení obmedzenú úlohu a požaduje praktické riešenia, ktoré by zosúladili potrebu ochrany dotknutých európskych osôb s územnými obmedzeniami Európskej únie a jej členských štátov, ako napríklad: ďalší rozvoj globálneho rámca pre ochranu údajov; ďalší rozvoj osobitného režimu prenosu údajov do tretích krajín; medzinárodné dohody o jurisdikcii alebo podobné dohody s tretími krajinami; investovanie do mechanizmov všeobecného dodržiavania predpisov, ako napríklad využívania záväzných firemných pravidiel nadnárodnými spoločnosťami.

EDPS vyzýva Komisiu, aby začala rozvíjať víziu tohto hľadiska spoločne s najvýznamnejšími zainteresovanými stranami.

81.

Pokiaľ ide o presadzovanie práva, EDPS navrhuje Komisii:

82.

Úplné vykonávanie smernice znamená: (1) že by sa malo zabezpečiť, aby členské štáty plne dodržiavali svoje záväzky vyplývajúce z európskych právnych predpisov a (2) že by sa využívali iné, nezáväzné nástroje, ktoré by mohli napomôcť ochrane údajov na vysokej a harmonizovanej úrovni. EDPS žiada Komisiu, aby jasne uviedla, ako bude využívať rôzne nástroje a ako odlíši svoje povinnosti od povinností pracovnej skupiny.

83.

Pokiaľ ide o tieto nástroje:

84.

EDPS vyzýva Komisiu, aby pracovnej skupine predložila dokument, v ktorom sa jasne uvedie rozdelenie úloh medzi Komisiu a pracovnú skupinu vrátane týchto otázok:

85.

Dôsledky reformnej zmluvy sa musia náležite posúdiť, aby sa zabezpečilo čo možno najširšie uplatňovanie zásad ochrany údajov uvedených v smernici. EDPS predložil návrhy v liste predsedovi MVK.

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/13

1.

Komisia v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia 45/2001/ES zaslala návrh rozhodnutia Rady o Európskom policajnom úrade (EUROPOL) na konzultáciu európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov. Toto stanovisko by sa podľa EDPS malo spomenúť v preambule rámcového rozhodnutia (3).

2.

Cieľom tohto návrhu nie je výrazne meniť mandát alebo činnosti Europolu, ale hlavne poskytnúť Europolu nový a pružnejší právny základ. Europol bol zriadený v roku 1995 na základe dohovoru medzi členskými štátmi, ako sa uvádza v článku K. 6 EÚ (teraz článok 34) (4). Pokiaľ ide o pružnosť a efektívnosť, nevýhodou takýchto dohovorov je potreba ratifikácie všetkými členskými štátmi, čo ako sa ukázalo na základe nedávnych skúseností, môže trvať niekoľko rokov. Ako sa uvádza v dôvodovej správe tohto návrhu, tri protokoly, ktorými sa mení a dopĺňa dohovor o Europole prijaté v rokoch 2000, 2002 a 2003, nenadobudli účinnosť ani do konca roka 2006 (5).

3.

Návrh však obsahuje aj podstatné zmeny s cieľom ďalej zlepšiť fungovanie Europolu. Rozširuje mandát Europolu a obsahuje niekoľko nových ustanovení s cieľom ďalej uľahčiť prácu Europolu. Z tohto hľadiska sa výmena údajov medzi Europolom a ostatnými (ako napríklad orgánmi Európskeho spoločenstva/Európskej únie, orgánmi členských štátov a tretích krajín) stáva dôležitou otázkou. Návrh stanovuje, že Europol vynaloží všetko úsilie na zabezpečenie interoperability svojich systémov na spracovanie údajov so systémami členských štátov a orgánov Európskeho spoločenstva/Európskej únie (článok 10 ods. 5 návrhu). Priamy prístup do systému Europolu poskytuje aj národným ústredniam.

4.

Postavenie Europolu ako orgánu podľa hlavy VI Zmluvy o Európskej únii (tretí pilier) má, okrem toho, dôsledky na uplatňovanie práva o ochrane údajov, keďže nariadenie (ES) č. 45/2001 sa vzťahuje len na spracovanie, ktoré sa uskutočňuje pri výkone činností spadajúcich do rozsahu práva Spoločenstva, a preto sa v zásade nevzťahuje na operácie spracovania, ktoré vykonáva Europol. Kapitola V návrhu obsahuje konkrétne pravidlá ochrany a bezpečnosti údajov, ktoré je možné považovať za lex specialis a ktoré poskytujú pravidlá navyše k pravidlám lex generalis, všeobecnému právnemu rámcu o ochrane údajov. Tento všeobecný právny rámec pre tretí pilier sa však ešte neprijal (pozri body 37 – 40 nižšie).

5.

Posledným bodom, ktorý treba uviesť, je to, že niektoré ďalšie zmeny viac zosúladia postavenie Europolu s postavením ostatných orgánov Európskej únie, zriadených na základe Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Aj keď sa týmto zásadne nemení postavenie Europolu, môže sa považovať za prvý, povzbudzujúci vývoj. Europol sa bude financovať z rozpočtu Spoločenstva a zamestnanci Europolu budú spadať do pôsobnosti služobného poriadku úradníkov Spoločenstva. Týmto sa posilňuje kontrola Európskeho parlamentu (vďaka jeho postaveniu pri zostavovaní rozpočtu) a európskeho Súdneho dvora (pri sporoch týkajúcich sa rozpočtu a zamestnancov). EDPS bude mať právomoci v súvislosti so spracovaním osobných údajov zamestnancov Spoločenstva (pozri bod 47 nižšie).

6.

Toto stanovisko sa zaoberá postupne podstatnými zmenami (časť III), platným právom o ochrane údajov (časť IV) a stále väčším počtom podobných čŕt medzi Europolom a orgánmi Spoločenstva (časť V).

7.

V stanovisku sa venuje osobitná pozornosť rastúcemu významu výmeny údajov medzi Europolom a ostatnými orgánmi Európskej únie, nad ktorou má, vo väčšine prípadov, dozor EDPS. V tejto súvislosti sa konkrétne môžu uviesť články 22, 25 a 48 návrhu. Zložitosť tejto otázky vedie k obavám s ohľadom na zásadu obmedzenia účelu a s ohľadom na platné právo ochrany údajov a dozor v prípadoch, keď sú rôzne dozorné orgány oprávnené vykonávať dozor nad rôznymi európskymi orgánmi v závislosti od piliera, na ktorom sa zakladajú. Ďalšia obava sa týka interoperability informačného systému Europolu s ostatnými informačnými systémami.

8.

Legislatívne prostredie tohto návrhu sa rýchlo mení.

9.

Po prvé, tento návrh je jedným z mnohých legislatívnych iniciatív v oblasti policajnej a justičnej spolupráce, ktorý sa zameriava na zjednodušenie možných spôsobov uchovávania a výmeny osobných údajov na účely trestného konania. Rada prijala niektoré z týchto návrhov – napríklad rámcové rozhodnutie Rady z 18. decembra 2006 o výmene informácií a spravodajských informácií (6), pričom ostatné návrhy sa ešte spracovávajú.

10.

Hlavnou zásadou týchto legislatívnych iniciatív je zásada dostupnosti, ktorá sa ako dôležitá nová právna zásada zaviedla v Haagskom programe v novembri 2004. Znamená, že informácie potrebné pre boj proti trestnej činnosti by mali bez prekážok prekračovať vnútorné hranice EÚ.

11.

Sama osebe zásada dostupnosti nestačí. Potrebné sú ďalšie legislatívne opatrenia s cieľom umožniť účinnú výmenu informácií medzi policajnými a justičnými orgánmi. Nástroj na zjednodušenie tejto výmeny znamená v niektorých prípadoch aj založenie alebo zlepšenie informačného systému na európskej úrovni. Takýmto systémom je informačný systém Europolu. EDPS riešil základné otázky takýchto systémov vzhľadom na Schengenský informačný systém a bude riešiť niektoré z nich aj v súvislosti s týmto návrhom. Tieto otázky zahŕňajú podmienky pre poskytnutia prístupu do systému, vzájomné prepojenie a interoperabilitu a pravidlá platné pre ochranu údajov a dozor (7).

12.

Návrh by sa mal ďalej preskúmať na základe najnovšieho vývoja, ktorým je napríklad iniciatíva, ktorú predložilo nemecké predsedníctvo Európskej únie a ktorá sa týka transponovania Prümského dohovoru do právneho rámca EÚ.

13.

Po druhé, rámec pre ochranu údajov v treťom pilieri – čo je nevyhnutná podmienka výmeny osobných údajov – (ako už bolo povedané) ešte nebol prijatý. Naopak, rokovania v Rade o návrhu jej rámcového rozhodnutia o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach sa ukázali ako dosť zložité. Nemecké predsedníctvo Rady oznámilo, že sa navrhne nové znenie (8) s niektorými zásadnými rozdielmi voči prístupu, ktorý sa uvádza v návrhu Komisie.

14.

Po tretie, tento návrh priamo súvisí s vývojom Zmluvy o Ústave pre Európu. Predpokladá sa, že článok III-276 ústavnej zmluvy bude významným krokom v procese, v ktorom sa na jednej strane rozširuje poslanie a úlohy Europolu a na druhej sa Europol postupne začleňuje do európskeho inštitucionálneho rámca. Ako sa uvádza v dôvodovej správe k tomuto návrhu, tento článok zahŕňa víziu, ktorá vznikla v súvislosti s budúcnosťou Europolu. Súčasné rozhodnutie preberá časť tejto vízie, pričom zohľadňuje neistotu v súvislosti s tým, či a kedy ustanovenia ústavnej zmluvy nadobudnú účinnosť.

15.

Články 4 a 5 a príloha I návrhu určujú mandát Europlu. Tento mandát sa teraz rozširuje o trestnú činnosť, ktorá výslovne nesúvisí s organizovanou trestnou činnosťou, a vzťahuje sa na rovnaký zoznam závažných trestných činov, aký je zahrnutý v rámcovom rozhodnutí Rady o európskom zatykači (9). Druhé rozšírenie úlohy Europolu spočíva v tom, že jeho databázy budú teraz obsahovať aj informácie a spravodajské informácie, ktoré zašlú súkromné subjekty.

16.

Prvý typ rozšírenia je logickým krokom vo vývoji policajnej spolupráce v trestných veciach. EDPS uznáva, že to vedie k lepšiemu zosúladeniu právnych nástrojov zameranému na zjednodušenie policajnej spolupráce. Zosúladenie je užitočné nielen preto, že sa tým ľahšie dosiahne lepšia spolupráca, ale aj preto, že zvyšuje právnu istotu občanov a umožňuje účinnejšiu kontrolu policajnej spolupráce, keďže sa rozsah rôznych nástrojov rozširuje o rovnaké kategórie trestných činov. EDPS predpokladá, že toto rozšírenie mandátu sa navrhuje pri zohľadnení zásady proporcionality.

17.

Druhý typ rozšírenia zapadá do najnovších trendov policajnej spolupráce, podľa ktorých sa využívanie údajov zhromaždených súkromnými firmami na účely trestného konania stáva viac a viac dôležitým. EDPS uznáva, že môže byť potrebné takto využívať údaje. Najmä pre boj proti terorizmu a ostatnej závažnej trestnej činnosti môže byť potrebné mať pri trestnom konaní prístup k všetkým dôležitým informáciám vrátane informácií, ktoré majú súkromné subjekty (10). Povaha informácií a spravodajských informácií pochádzajúcich od súkromných subjektov si však vyžaduje ďalšie záruky okrem iného aj preto, aby sa zabezpečila presnosť týchto informácií, keďže ide o osobné údaje, ktoré sa v komerčnom prostredí zhromažďovali na komerčné účely. Malo by sa tiež zabezpečiť, aby sa tieto informácie zhromažďovali a spracovávali v súlade so zákonom podľa vnútroštátneho práva, ktorým sa vykonáva smernica 95/46/ES, skôr než sa zašlú do Europolu, a aby mal Europol povolený prístup k nim len za veľmi dobre definovaných podmienok a obmedzení: prístup by sa mal povoliť len v jednotlivých prípadoch a na osobitné účely a mal by byť pod kontrolou súdov v členských štátoch (11). EDPS preto navrhuje zahrnúť tieto podmienky a obmedzenia do znenia rozhodnutia.

18.

Článok 6 dohovoru o Europole je pri zhromaždených informáciách spracovaných Europolom reštriktívny. Spracovanie sa obmedzuje na tieto tri zložky: informačný systém Europolu, analytické pracovné súbory a indexový systém. Článkom 10 ods. 1 návrhu sa nahrádza tento prístup všeobecným ustanovením, ktorým sa umožňuje Europolu spracovávať informácie a spravodajské informácie, pokiaľ je to nevyhnutné na splnenie jeho cieľov. Článok 10 ods. 3 návrhu však stanovuje, že spracovanie osobných údajov mimo informačného systému a analytických pracovných súborov Europolu podlieha podmienkam stanoveným v rozhodnutí Rady po konzultácii s Európskym parlamentom. Podľa EDPS je toto ustanovenie dostatočne presné na to, aby sa ochránili oprávnené záujmy dotknutých osôb. Do článku 10 ods. 3 by sa mali doplniť konzultácie s orgánmi pre ochranu údajov pred prijatím takéhoto rozhodnutia Radou, ako sa navrhuje v bode 55.

19.

Zdá sa, že v článku 10 ods. 2 je možnosť Europolu „spracovávať údaje za účelom určenia, či takéto údaje sú relevantné pre jeho úlohy“, v rozpore so zásadou proporcionality. Toto znenie nie je veľmi presné a v praxi znamená riziko spracovania pre všetky druhy nedefinovaného účelu.

20.

EDPS chápe potrebu spracovania osobných údajov v etape, keď sa ešte nestanovil ich význam pre vykonávanie úloh Europolu. Malo by sa však zabezpečiť, aby sa spracovanie údajov, ktorých význam sa ešte neposúdil, prísne obmedzilo na účel posúdenia ich významu, aby sa toto posúdenie vykonalo v rámci primeranej lehoty a aby sa, pokiaľ sa neskontroluje ich význam, tieto údaje nespracovali na účely trestného konania. Akékoľvek iné riešenie by nielen zasiahlo do práv dotknutých osôb, ale by aj prekážalo účinnému trestnému konaniu.

V záujme dodržania zásady proporcionality preto EDPS navrhuje doplniť do článku 10 ods. 2 ustanovenie, ktorým by sa stanovila povinnosť uchovávať údaje v samostatných databázach, pokiaľ sa nestanoví ich význam pre konkrétnu úlohu Europolu. Ďalej, lehota, počas ktorej sa údaje môžu spracovávať, sa musí prísne obmedziť a v žiadnom prípade nesmie trvať dlhšie ako 6 mesiacov (12).

21.

Podľa článku 10 ods. 5 návrhu sa musí vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie interoperability so systémami na spracovanie údajov používanými v členských štátoch a so systémami používanými v orgánoch Spoločenstva a Únie. Týmto prístupom sa mení prístup v dohovore o Europole (článok 6 ods. 2), ktorý zakazuje pripojenie na iné automatizované systémy spracovania údajov.

22.

EDPS vo svojich poznámkach k oznámeniu Komisie o interoperabilite európskych databáz (13) nesúhlasil s názorom, že interoperabilita je hlavne technickou záležitosťou. Ak dokážu databázy technicky spolupracovať (sú interoperabilné) – čo znamená, že je možný prístup k údajom a ich výmena – vznikne tlak na skutočné využívanie tejto možnosti. Toto osobitne ohrozuje zásadu obmedzenia účelu, pretože údaje sa môžu ľahko využívať na iný účel ako zhromažďovanie. EDPS trvá na tom, aby sa pri reálnom vzájomnom prepojení s databázou uplatňovali prísne podmienky a záruky.

23.

EDPS preto odporúča doplniť do návrhu ustanovenie, v ktorom by sa vyžadovalo, aby sa vzájomné prepojenie povolilo len po prijatí rozhodnutia, ktorým sa preň stanovia podmienky a záruky, a to najmä s ohľadom na nevyhnutnosť mať toto vzájomné prepojenie a na účely, na ktoré sa tieto osobné údaje použijú. Toto rozhodnutie by sa malo prijať po konzultácií s EDPS a spoločným dozorným orgánom. Takéto ustanovenie by malo súvisieť s článkom 22 návrhu, ktorý sa týka vzťahov s inými orgánmi alebo agentúrami.

24.

Vzhľadom na článok 11 ods. 1 EDPS konštatuje, že sa vypustila existujúca možnosť národných ústrední obmedziť prístup k osobným údajom súvisiacim s prípadnými zločincami, ktorí (ešte) nespáchali trestný čin. Toto obmedzenie, ktoré sa teraz uvádza v článku 7 ods. 1 dohovoru, obmedzuje priamy prístup k podrobným údajom o totožnosti dotknutých osôb.

25.

Pre túto podstatnú úpravu podľa názoru EDPS neexistuje žiadne odôvodnenie. Naopak, tieto osobitné záruky pre túto kategóriu osôb sú úplne v súlade s prístupom Komisie v jej návrhu rámcového rozhodnutia Rady o ochrane osobných údajov spracovaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. EDPS odporúča, aby sa poskytlo viac záruk pre prístup k údajom týchto osôb, ktoré (ešte) nespáchali trestný čin, a aby sa v žiadnom prípade neoslabila ochrana zabezpečená dohovorom o Europole.

26.

Podľa zmeneného a doplneného znenia článku 21 ods. 3 dohovoru o Europole (14) sa potreba ďalšieho uchovávania osobných údajov osôb uvedených v článku 10 ods. 1 každý rok preverí a toto preverenie sa zdokumentuje. Článok 20 ods. 1 návrhu však vyžaduje len preskúmanie do troch rokov po vložení údajov. EDPS nie je presvedčený, že je potrebná takáto mimoriadna pružnosť, a preto odporúča vložiť do návrhu povinnosť ročného preskúmania. Úprava návrhu je ešte dôležitejšia, keďže návrh by mal obsahovať povinnosť uchovávanie prehodnocovať pravidelne a nielen raz za tri roky.

27.

Článok 21 je všeobecným ustanovením, ktorým sa Europolu umožňuje získať automatizovaný prístup a vyhľadávať údaje z iných vnútroštátnych alebo medzinárodných informačných systémov. Tento prístup by sa mal za prísnych podmienok povoliť len v jednotlivých prípadoch. Článok 21 však umožňuje príliš široký prístup, ktorý pre plnenie úloh Europolu nie je potrebný. EDPS sa v tejto súvislosti odvoláva na svoje stanovisko z 20. januára 2006 o prístupe orgánov zodpovedných za vnútornú bezpečnosť do VIS (15). EDPS odporúča, aby sa znenie návrhu upravilo podľa toho.

28.

Je dôležité pamätať na to, že toto ustanovenie, pokiaľ sa týka prístupu do národných databáz, zahŕňa viac ako len poskytovanie informácií medzi Europolom a národnými ústredňami, o čom sa hovorí okrem iného v článku 12 ods. 4 návrhu. Tento prístup nielenže podlieha ustanoveniam súčasného rozhodnutia Rady, ale je upravený aj vnútroštátnym právom o prístupe k údajom a ich používaní. EDPS víta názor uvedený v článku 21 o platnosti prísnejšieho pravidla. Okrem toho, dôležitosť poskytovania osobných údajov medzi Europolom a národnými databázami vrátane prístupu Europolu k týmto národným databázam je ďalším dôvodom pre prijatie rámcového rozhodnutia Rady o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, ktoré ponúka primeranú úroveň ochrany.

29.

Článok 24 ods. 1 stanovuje dve podmienky pre poskytovanie údajov verejným orgánom tretích krajín a medzinárodným organizáciám: a) údaje sa môžu poskytnúť len v jednotlivých prípadoch, ak je to potrebné pre boj proti trestnej činnosti, a b) na základe medzinárodnej dohody, ktorá zaručuje, že tretí orgán zabezpečil primeranú úroveň ochrany údajov. Článok 24 ods. 2 umožňuje vo výnimočných prípadoch výnimku, pričom sa zohľadňuje úroveň ochrany údajov dotknutého orgánu. EDPS chápe potrebu týchto výnimiek a zdôrazňuje potrebu ich prísneho uplatňovania, a to za veľmi výnimočných podmienok a len v jednotlivých prípadoch. Znenie článku 24 ods. 2 uspokojivo premieta tieto podmienky.

30.

Článok 29 sa zaoberá právom prístupu k osobným údajom. Ide o jedno zo základných práv dotknutej osoby, ktoré je obsiahnuté v článku 8 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie a ktoré je zaručené aj v Dohovore Rady Európy 108 z 28. januára 1981 a v odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy č. R (87) 15 zo 17. septembra 1987. Toto právo, ktoré je súčasťou zásady spravodlivého a zákonného spracovania osobných údajov, je určené na ochranu základných záujmov dotknutého subjektu. Podmienky v článku 29 však obmedzujú toto právo spôsobom, ktorý je na základe uvedeného neprijateľný.

31.

Po prvé, článok 29 ods. 3 stanovuje, že žiadosť o prístup – ktorú podľa článku 29 ods. 2 podal členský štát – sa spracuje v súlade s článkom 29 a v súlade so zákonmi a postupmi členského štátu, v ktorom bola žiadosť podaná. Výsledkom je, že vnútroštátnym zákonom sa môže obmedziť rozsah a podstatu práva prístupu a môžu sa uložiť procesné obmedzenia. Takýto výsledok by mohol byť nedostatočný. Žiadosti o prístup k osobným údajom môžu podávať napríklad aj osoby, ktorých údaje Europol nespracováva. Dôležité je, aby sa právo prístupu rozšírilo aj na tieto žiadosti. Musí sa preto zabezpečiť, aby vnútroštátny zákon neobmedzoval do väčšej miery právo prístupu.

32.

Odkaz na vnútroštátne právo v článku 29 ods. 3 by sa mal podľa EDPS vypustiť a nahradiť najlepšie v rámcovom rozhodnutí Rady o ochrane osobných údajov alebo v prípade potreby v rozhodnutí Rady harmonizovanými pravidlami o rozsahu, podstate a postupe.

33.

Článok 29 ods. 4 ďalej uvádza zoznam dôvodov na zamietnutie prístupu k osobným údajom, ktoré spracoval Europol, ak chce dotknutá osoba uplatniť svoje právo prístupu k svojim osobným údajom. Podľa článku 29 ods. 4 sa prístup zamietne, ak by mohol ohroziť určité konkrétne záujmy. Toto znenie je oveľa všeobecnejšie ako znenie článku 19 ods. 3 dohovoru o Europole, ktorým sa môže zamietnuť prístup, len „ak je to nevyhnutné z týchto dôvodov“.

34.

EDPS odporúča zachovať prísnejšie znenie dohovoru o Europole. Musí sa tiež zabezpečiť povinnosť prevádzkovateľa uviesť dôvody zamietnutia tak, aby sa využívanie tejto výnimky dalo skutočne skontrolovať. Táto zásada je výslovne uvedená v odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy č. R (87) 15. Znenie návrhu Komisie nie je prijateľné, pretože nevystihuje základný charakter práva prístupu. Výnimky z tohto práva sa môžu akceptovať len vtedy, ak sú nevyhnutné na ochranu iného základného záujmu, ak by teda inými slovami prístup poškodil tento iný záujem.

35.

V neposlednom rade, konzultačný mechanizmus stanovený v článku 29 ods. 5 veľmi obmedzuje právo prístupu. Týmto mechanizmom sa prístup podmieňuje konzultáciou so všetkými príslušnými orgánmi, a pokiaľ ide o analytické súbory, súhlasom Europolu a všetkých členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na analýze alebo ktorých sa poskytnutie takýchto údajov priamo týka. Tento mechanizmus vlastne vyvracia základný charakter práva prístupu. Mal by sa povoliť všeobecný prístup, ktorý by sa mohol obmedziť len za určitých okolností. Namiesto toho sa, podľa znenia návrhu, poskytuje prístup len po konzultácii a dosiahnutí súhlasu.

36.

Europol bude orgánom Európskej únie, ale nie inštitúciou alebo orgánom Spoločenstva v zmysle článku 3 nariadenia (ES) č. 45/2001. Preto sa toto nariadenie, okrem osobitných situácií, zvyčajne nevzťahuje na spracovanie osobných údajov Europolom. Kapitola V návrhu preto zavádza režim sui generis pre ochranu údajov, ktorý sa tiež spolieha na platný všeobecný právny rámec ich ochrany.

37.

Návrh uznáva potrebu všeobecného právneho rámca ochrany údajov. Europol podľa článku 26 návrhu ako lex generalis uplatňuje zásady rámcového rozhodnutia Rady o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Tento odkaz na (navrhované) rámcové rozhodnutie Rady nahrádza odkaz v článku 14 ods. 3 dohovoru o Europole na Dohovor Rady Európy 108 z 28. januára 1981 a odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (87) 15 zo 17. septembra 1987.

38.

EDPS víta článok 26 návrhu. Toto ustanovenie je dôležité pre účinnosť a súlad ochrany údajov, keďže zjednodušuje výmenu osobných údajov, čo je tiež na prospech vynútiteľnosti práva. Mala by sa však zaručiť zlučiteľnosť týchto dvoch nástrojov, čo nie je samozrejmé, majúc na pamäti, že:

V závislosti od výsledku rokovaní o tomto rámcovom rozhodnutí v Rade, pravdepodobne na základe nemeckého návrhu, by v súčasnom návrhu mohli byť potrebné dodatočné záruky. Tento bod sa musí posúdiť neskôr, keď bude výsledok rokovaní o rámcovom rozhodnutí Rady jasnejší.

39.

EDPS zdôrazňuje, že súčasné rozhodnutie Rady by sa nemalo prijať pred prijatím rámca ochrany údajov v Rade, pričom by sa zaručila primeraná úroveň ochrany údajov v súlade so závermi dvoch stanovísk EDPS k návrhu Komisie pre rámcové rozhodnutie Rady (16).

40.

EDPS v tejto súvislosti zdôrazňuje dva konkrétne prvky návrhu Komisie pre rámcové rozhodnutie Rady, ktoré sú osobitne vhodné pre zvýšenie ochrany poskytovanej dotknutým osobám, ak ich údaje spracováva Europol. Návrh v prvom rade prináša možnosti rozlišovania spracovania údajov v súlade s ich mierou presnosti a spoľahlivosti. Údaje založené na názoroch sa odlišujú od údajov založených na faktoch. Takéto jasné odlíšenie mäkkých od tvrdých údajov je dôležitou metódou pre dodržiavanie zásady kvality údajov. Návrh v druhom rade prináša rozlíšenie údajov rôznych kategórií osôb podľa ich možnej účasti na trestnej činnosti.

41.

Toto vedie k uplatniteľnosti nariadenia (ES) č. 45/2001 na činnosti Europolu. Toto nariadenie č. 45/2001 sa v prvom rade uplatňuje na zamestnancov Europolu, o čom sa hovorí v bode 47. Po druhé, a toto je predmetom časti IV tohto stanoviska, nariadenie sa bude vzťahovať na výmenu údajov s orgánmi Spoločenstva, aspoň pokiaľ ich tieto orgány zasielajú Europolu. Orgány uvedené v článku 22 ods. 1 návrhu sú dôležitými príkladmi orgánov Spoločenstva.

42.

Dá sa očakávať, že sa od týchto orgánov bude požadovať, aby dosť pravidelne zasielali osobné údaje Europolu. Na inštitúcie a orgány Spoločenstva sa pritom budú vzťahovať všetky povinnosti uvedené v nariadení č. 45/2001, najmä s ohľadom na zákonnosť spracovania (článok 5 nariadenia), predbežnú kontrolu (článok 27) a konzultácie s EDPS (článok 28). Týmto vzniká otázka uplatniteľnosti článkov 7, 8 a 9 nariadenia č. 45/2001. Na Europol, ktorý je „inou (inštitúciou), ako sú inštitúcie a orgány Spoločenstva“, a nepodlieha smernici 95/46/ES, sa môže vzťahovať článok 9. V takom prípade by sa primeranosť ochrany, ktorú poskytuje Europol, mala posúdiť na základe článku 9 ods. 2 nariadenia č. 45/2001 rovnakým spôsobom ako v prípade ostatných medzinárodných organizácií alebo tretích krajín. Toto riešenie by prinieslo neistotu a navyše by nebolo v súlade so základnou myšlienkou návrhu, ktorou je viac zosúladiť postavenie Europolu s inštitúciami a orgánmi podľa Zmluvy o ES. Lepším riešením by bolo považovať Europol za orgán Spoločenstva, pokiaľ spracováva údaje pochádzajúce z orgánov Spoločenstva. EDPS navrhuje doplniť do článku 22 odsek, ktorý znie takto: „Ak osobné údaje zasielajú inštitúcie alebo orgány Spoločenstva, Europol sa považuje za orgán Spoločenstva v zmysle článku 7 nariadenia č. 45/2001.“

43.

Osobitnú pozornosť je potrebné venovať výmene osobných údajov s Európskym úradom pre boj proti podvodom (Olaf). V súčasnosti sa výmena informácií medzi Europolom a Olafom vykonáva na základe administratívnej dohody medzi týmito dvoma orgánmi. Táto dohoda stanovuje výmenu strategických a technických informácií, ale vylučuje výmenu osobných údajov.

44.

Návrh rozhodnutia Rady má iný charakter. Článok 22 ods. 3 ustanovuje výmenu informácií vrátane osobných údajov tým istým spôsobom, akým sa vymieňajú medzi Olafom a orgánmi členských štátov (17). Táto výmena sa obmedzuje na účely sprenevery, aktívnej a pasívnej korupcie a na pranie špinavých peňazí. Olaf aj Europol v konkrétnych prípadoch zohľadnia požiadavky na utajenie vyšetrovania a na ochranu údajov. Pre Olaf toto znamená, že musí zabezpečiť úroveň ochrany uvedenú v nariadení č. 45/2001.

45.

Okrem toho, článok 48 návrhu stanovuje, že na Europol sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1073/1999 (18). Olaf má právomoc vykonávať administratívne vyšetrovania v rámci Europolu a z tohto dôvodu má právo na okamžitý a neohlásený prístup ku všetkým informáciám, ktoré má Europol (19). Podľa EDPS rozsah tohto ustanovenia nie je jasný:

46.

Ustanovenie sa však nevzťahuje, a ani by sa nemalo vzťahovať, na vyšetrovanie podvodov mimo Europolu, ktoré by údaje spracovávané Europolom mohlo viac osvetliť. Ustanovenia o výmene informácií vrátane výmeny osobných údajov podľa článku 22 ods. 3 pre tieto prípady postačujú. EDPS odporúča v tomto zmysle vyjasniť rozsah článku 48 návrhu.

47.

Na zamestnancov Europolu sa vzťahuje Služobný poriadok. Na spracovanie údajov, ktoré súvisí so zamestnancami Europolu, by sa z dôvodu súladu a nediskriminácie mali vzťahovať pravidlá hmotného práva aj pravidlá dozoru v nariadení č. 45/2001. Odôvodnenie č. 12 návrhu uvádza uplatniteľnosť nariadenia pri spracovaní osobných údajov, hlavne pokiaľ ide o osobné údaje, ktoré sa týkajú zamestnancov Europolu. Podľa EDPS nestačí vyjasniť túto koncepciu len v odôvodneniach. Odôvodnenia v akte Spoločenstva nie sú záväzné a neobsahujú normatívne ustanovenia (20). S cieľom zabezpečiť uplatňovanie nariadenia 45/2001 v plnej miere by sa do znenia samotného rozhodnutia, napríklad do článku 38, mal doplniť odsek stanovujúci, že nariadenie č. 45/2001 sa vzťahuje na spracovanie osobných údajov, ktoré sa týkajú zamestnancov Europolu.

48.

Cieľom tohto návrhu nie je základná zmena systému dozoru nad Europolom, pri ktorom by hlavnú úlohu mal spoločný dozorný orgán. Tento dozorný orgán sa podľa navrhovaného právneho rámca zriadi v súlade s článkom 33 návrhu. Niektoré zmeny v postavení a činnostiach Europolu však spôsobia, že okrem úloh týkajúcich sa zamestnancov Europolu sa EDPS zúčastní len v malej miere. Z tohto dôvodu článok 33 ods. 6 návrhu stanovuje, že spoločný dozorný orgán musí spolupracovať s EDPS a s inými dozornými orgánmi. Toto ustanovenie odzrkadľuje povinnosť EDPS spolupracovať podľa článku 46 písm. f) bodu (ii) nariadenia č. 45/2001 so spoločným dozorným orgánom. EDPS víta toto ustanovenie ako užitočný nástroj na podporu konzistentného prístupu k údajom o dozore v celej EÚ nezávisle od príslušného piliera.

49.

Ako bolo už uvedené, v tomto návrhu sa nepredpokladajú žiadne základné zmeny systému dozoru. Širšie súvislosti tohto návrhu však môžu vyžadovať zásadnejšie úvahy o budúcom systéme dozoru nad Europolom. Môžu sa uviesť dva konkrétne trendy. Po prvé, články 44 – 47 nariadenia (ES) č. 1987/2006 (21) ustanovujú novú štruktúru dozoru nad SIS II. Po druhé, v súvislosti s rámcovým rozhodnutím Rady o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach nemecké predsedníctvo oznámilo, že zvažuje novú štruktúru dozoru nad európskymi informačnými systémami vrátane systému Europolu v treťom pilieri.

50.

Podľa EDPS toto stanovisko nie je vhodným miestom, na ktorom by sa malo hovoriť o základných zmenách v systéme dozoru. Systém dozoru nad SIS II ako sieťový systém je zakotvený v prvom pilieri a nebol by vhodný pre Europol, ktorý ma ako orgán v rámci tretieho pilieru obmedzené právomoci inštitúcií Spoločenstva, najmä Komisie a Súdneho dvora. Ak v rámci tretieho piliera chýbajú záruky, bude ešte potrebný osobitný systém dozoru. Napríklad článok 31 hovorí o odvolaniach. Okrem toho sú úvahy o novej štruktúre dozoru nad európskymi informačnými systémami, ako ju ohlásilo nemecké predsedníctvo, ešte vo veľmi ranom štádiu. Na záver, súčasný systém funguje dobre.

51.

EDPS preto zameria svoje poznámky na svoju úlohu v súvislosti s výmenou osobných údajov medzi Europolom a ostatnými orgánmi na úrovni Európskej únie. Ustanovenia, ktoré sa týkajú tejto výmeny, sú novým, dôležitým prvkom v návrhu. Článok 22 ods. 1 uvádza Frontex, Európsku centrálnu banku, EMCDDA (22) a aj Olaf. Na všetky tieto orgány sa vzťahuje rozsah dozoru EDPS. Článok 22 ods. 2 stanovuje, že Europol môže s týmito orgánmi uzavrieť pracovné dohody, ktoré môžu zahŕňať výmenu osobných údajov. Táto výmena sa v prípade Olafu môže uskutočňovať aj bez pracovných dohôd (článok 22 ods. 3). V tomto ohľade je dôležitý aj článok 48 návrhu, o ktorom hovoria body 45 a 46.

52.

Malo by sa zabezpečiť, aby EDPS mohol vykonávať právomoci, ktoré dostal na základe nariadenia 45/2001 vzhľadom na údaje poskytované orgánmi Spoločenstva. Toto všetko je ešte dôležitejšie vtedy, keď sa pri prenose osobných údajov považuje Europol za orgán Spoločenstva v zmysel článku 7 nariadenia č. 45/2001, ako sa navrhovalo predtým. Týmto sa úzka spolupráca so spoločným dozorným orgánom podľa článku 33 stáva ešte dôležitejšou.

53.

EDPS má dve ďalšie odporúčania týkajúce sa práv dotknutých osôb v súvislosti s týmito údajmi:

54.

EDPS by na základe uvedených úvah mal so spoločným dozorným orgánom úzko spolupracovať aspoň vtedy, keď sa zavedú mechanizmy výmeny údajov s orgánmi Spoločenstva. Toto je jedna z hlavných oblastí, kde bude vzájomná povinnosť spolupracovať účinná.

55.

Článok 10 ods. 3 ustanovuje, že o podmienkach vytvorenia určitých systémov na spracovanie osobných údajov Europolom, rozhoduje Rada. EDPS odporúča pridať povinnosť pred prijatím takéhoto rozhodnutia konzultovať s EDPS a spoločným dozorným orgánom.

56.

Článok 22 hovorí o vzťahoch Europolu s inými orgánmi alebo agentúrami Spoločenstva alebo Únie. Spolupráca uvedená v tomto článku sa môže dosiahnuť prostredníctvom pracovných dohôd a môže zahŕňať výmenu osobných údajov. Preto by sa pri prijímaní dohôd podľa článku 22 malo konzultovať s EDPS a spoločným dozorným orgánom, pokiaľ sú tieto dohody dôležité pre ochranu osobných údajov, ktoré spracovávajú inštitúcie alebo orgány Spoločenstva. EDPS odporúča, aby sa návrh podľa toho zmenil a doplnil.

57.

Článok 25 ods. 2 uvádza, že sa ustanovia vykonávacie predpisy na výmenu osobných údajov s ostatnými orgánmi a agentúrami Spoločenstva a Únie. EDPS odporúča, aby sa pred prijatím týchto pravidiel konzultovalo nielen so spoločným dozorným orgánom, ale aj s EDPS, čo je v súlade s praxou v rámci práva Spoločenstva, že orgány Spoločenstva podľa článku 28 ods. 1 nariadenia č. 45/2001 konzultujú s EDPS.

58.

EDPS víta článok 27, ktorý obsahuje ustanovenie o úradníkovi pre ochranu údajov (DPO), ktorého úlohou bude okrem iného nezávislým spôsobom zabezpečiť zákonnosť a súlad s ustanoveniami o spracovaní osobných údajov. Táto funkcia sa v rámci inštitúcií a orgánov na úrovni Spoločenstva úspešne zaviedla nariadením (ES) č. 45/2001. Funkcia DPO sa vykonáva aj v rámci Europolu, avšak zatiaľ nemá primeraný právny základ.

59.

Ak má DPO pracovať úspešne, je dôležité, aby jeho nezávislosť účinne zaručovalo právo. Článok 24 nariadenia (ES) č. 45/2001 preto obsahuje niekoľko ustanovení na zabezpečenie tohto cieľa. DPO je vymenovaný na určité obdobie a môže byť odvolaný len za veľmi výnimočných okolností. Poskytne sa mu potrebný personál a rozpočet. Pri výkone svojich povinností nesmie prijímať pokyny.

60.

Tieto ustanovenia, okrem ustanovenia o prijímaní pokynov, nanešťastie nie sú zahrnuté v tomto návrhu. EDPS preto dôrazne odporúča, aby sa zahrnuli záruky nezávislosti DPO, ako napríklad osobitné záruky týkajúce sa vymenovania a odvolania DPO a jeho nezávislosti od správnej rady. Tieto ustanovenia sú potrebné na zabezpečenie nezávislosti DPO. Tieto ustanovenia by okrem toho viac zosúladili postavenie úradníka pre ochranu údajov Europolu s postavením týchto úradníkov v rámci inštitúcií Spoločenstva. Na záver, EDPS zdôrazňuje, že článok 27 ods. 5 návrhu, ktorý nabáda správnu radu Europolu, aby prijala vykonávacie predpisy k niektorým aspektom práce DPO, nie je svojou povahou vhodný, aby bol zárukou nezávislosti DPO. Treba mať na pamäti, že predovšetkým je potrebná nezávislosť od vedenia Europolu.

61.

Existuje ešte jeden dôvod pre harmonizáciu ustanovenia o DPO v rozhodnutí Rady s článkom 24 nariadenia (ES) č. 45/2001. Toto nariadenie sa vzťahuje na osobné údaje zamestnancov Europolu (pozri bod 47), čo znamená, že sa v týchto veciach bude vzťahovať aj na DPO Europolu. V každom prípade by sa mal DPO vymenovať v súlade s požiadavkami nariadenia.

62.

Okrem toho, EDPS odporúča uplatňovanie systému predbežnej kontroly, ako je pre orgány Spoločenstva ustanovené v článku 27 nariadenia č. 45/2001. Systém predbežnej kontroly sa osvedčil ako účinný nástroj a má zásadný význam pri ochrane údajov v rámci inštitúcií a orgánov Spoločenstva.

63.

Na záver, bolo by užitočné, keby sa DPO Europolu zapojil do existujúcej siete úradníkov pre ochranu údajov v prvom pilieri, aj keď je to nad rámec činností DPO týkajúcich sa zamestnancov Europolu. Týmto by sa ďalej zabezpečilo, že prístup k otázkam ochrany údajov bude zodpovedať prístupu, ktorý prijali orgány Spoločenstva, a bude v dokonalom súlade s cieľom sformulovaným v 16. odôvodnení návrhu, najmä so spoluprácou s európskymi orgánmi a agentúrami zabezpečujúcimi primeranú úroveň ochrany údajov v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001. EDPS odporúča doplniť do odôvodnení návrhu vetu, v ktorej sa stanoví cieľ tohto spoločného prístupu. Táto veta by mohla znieť takto: „Pri plnení svojich úloh bude úradník pre ochranu údajov spolupracovať s úradníkmi pre ochranu údajov vymenovanými podľa práva Spoločenstva.“

64.

EDPS chápe potrebu nového a pružnejšieho právneho základu pre Europol, ale venuje osobitnú pozornosť podstatným zmenám, platnému právu o ochrane údajov a stále väčšiemu počtu podobných čŕt medzi Europolom a orgánmi Spoločenstva.

65.

Pokiaľ ide o podstatné zmeny, EDPS odporúča:

66.

Súčasné rozhodnutie Rady by sa nemalo prijať pred prijatím rámca o ochrane údajov v Rade, pričom by sa zaručila primeraná úroveň ochrany údajov v súlade so závermi dvoch stanovísk EDPS k návrhu Komisie pre rámcové rozhodnutie Rady. Údaje založené na názoroch sa odlišujú od údajov založených na faktoch. Podľa ich možnej účasti na trestnej činnosti by sa malo rozlišovať medzi údajmi rôznych kategórií osôb.

67.

EDPS navrhuje vložiť do článku 22 odsek, ktorý znie takto: „Ak osobné údaje zasielajú inštitúcie alebo orgány Spoločenstva, Europol sa považuje za orgán Spoločenstva v zmysle článku 7 nariadenia č. 45/2001.“

68.

Článok 48 návrhu o vyšetrovaniach, ktoré vykonáva Olaf, by sa nemal vzťahovať na vyšetrovanie podvodov mimo Europolu, ktoré by údaje spracovávané Europolom mohlo viac osvetliť. EDPS odporúča vyjasniť rozsah článku 48 návrhu.

69.

S cieľom zabezpečiť uplatňovanie nariadenia č. 45/2001 v plnej miere by sa mal do znenia rozhodnutiam doplniť odsek stanovujúci, že nariadenie č. 45/2001 sa vzťahuje na spracovanie osobných údajov, ktoré sa týkajú zamestnancov Europolu.

70.

Rozsah dvoch ustanovení, ktoré sa týkajú práv dotknutých subjektov (článok 30 ods. 2 a článok 32 ods. 2), by sa mal rozšíriť na údaje, ktoré poskytuje orgán Spoločenstva, nad ktorým má dozor EDPS, aby sa zabezpečilo, že Europol a tento orgán Spoločenstva konajú podobne.

71.

Článok 10 ods. 3, článok 22 a článok 15 ods. 2 by mali obsahovať (presnejšie) ustanovenie o konzultáciách s orgánmi pre ochranu údajov.

72.

EDPS preto dôrazne odporúča, aby sa v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001 zahrnuli záruky nezávislosti DPO, ako napríklad osobitné záruky týkajúce sa vymenovania a odvolania DPO a jeho nezávislosti od správnej rady.

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/22

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/24

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/31

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32007M4889. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva. (http://eur-lex.europa.eu)

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/31

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32007M4885. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva. (http://eur-lex.europa.eu)

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/32

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32007M4836. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva. (http://eur-lex.europa.eu)

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/32

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32007M4822. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva. (http://eur-lex.europa.eu)

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/33

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/34

1.

Poradný výbor súhlasí s Európskou komisiou, pokiaľ ide o hodnotenie výrobkov a geografickej oblasti, ktorej sa kartel týkal, v jej návrhu rozhodnutia.

2.

Poradný výbor súhlasí s Európskou komisiou vo veci posudzovania skutkovej podstaty ako dohody a/alebo zosúladeného postupu v zmysle článku 81 Zmluvy a článku 53 Dohody o EHP.

3.

Poradný výbor súhlasí so stanoviskom Európskej komisie, že predmetné porušovanie práva bolo jediné a pokračujúce porušovanie práva, najmä čo sa týka obdobia po kontrolách v marci/apríli 2001.

4.

Poradný výbor súhlasí s návrhom rozhodnutia Európskej komisie týkajúcim sa adresátov rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o prisúdenie zodpovednosti materským spoločnostiam dotknutých skupín.

5.

Poradný výbor súhlasí so stanoviskom Európskej komisie, pokiaľ ide o posúdenie žiadostí o zhovievavosť a ich triedenie.

6.

Poradný výbor súhlasí s ukončením konania proti spoločnosti FNAS.

7.

Poradný výbor odporúča uverejniť jeho stanovisko v Úradnom vestníku Európskej únie.

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/34

1.

Poradný výbor súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o základnú výšku pokút.

2.

Poradný výbor súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o zvýšenie základnej výšky pokút z dôvodu priťažujúcich okolností.

3.

Poradný výbor súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o zníženie základnej výšky pokút z dôvodu poľahčujúcich okolností.

4.

Poradný výbor súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o sumy, o ktoré sa pokuta zníži na základe oznámenia Komisie z roku 1996 o neukladaní pokút alebo znížení pokút v prípadoch kartelov.

5.

Poradný výbor súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o konečnú výšku pokút.

6.

Poradný výbor odporúča uverejniť jeho stanovisko v Úradnom vestníku Európskej únie.

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/35

1.

Zástupca štátov EZVO súhlasí s Európskou komisiou, pokiaľ ide o hodnotenie výrobkov a geografickej oblasti, ktorej sa kartel týkal, v jej návrhu rozhodnutia.

2.

Zástupca štátov EZVO súhlasí s Európskou komisiou vo veci posudzovania skutkovej podstaty ako dohody a/alebo zosúladeného postupu v zmysle článku 81 Zmluvy a článku 53 Dohody o EHP.

3.

Zástupca štátov EZVO súhlasí s názorom Európskej komisie, že predmetné porušovanie práva bolo jediné a pokračujúce porušovanie práva, najmä čo sa týka obdobia po kontrolách v marci/apríli 2001.

4.

Zástupca štátov EZVO súhlasí s návrhom rozhodnutia Európskej komisie týkajúcim sa adresátov rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o prisúdenie zodpovednosti materským spoločnostiam dotknutých skupín.

5.

Zástupca štátov EZVO súhlasí so stanoviskom Európskej komisie, pokiaľ ide o posúdenie žiadostí o zhovievavosť a ich triedenie.

6.

Zástupca štátov EZVO súhlasí s ukončením konania proti spoločnosti FNAS.

7.

Zástupca štátov EZVO odporúča uverejniť jeho názor v Úradnom vestníku Európskej únie.

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/36

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/38

—

technické prostriedky a ľudské zdroje, ktoré uchádzač pridelí na prevádzku príslušnej trasy,

—

počet, kvalifikácia a určenie zamestnancov a prípadne plánované nábory pracovníkov,

—

typy používaných lietadiel a, ak to bude potrebné, ich evidenčné číslo,

—

kópiu leteckej prevádzkovej licencie predkladateľa ponuky,

—

ak prevádzkovú licenciu vydal iný členský štát Európskej únie ako Francúzsko, predkladateľ ponuky je okrem iného povinný uviesť tieto konkrétne údaje:

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/42

—

technické prostriedky a ľudské zdroje, ktoré uchádzač pridelí na prevádzku príslušnej trasy,

—

počet, kvalifikácia a určenie zamestnancov a prípadne plánované nábory pracovníkov,

—

typy používaných lietadiel a, ak to bude potrebné, ich evidenčné číslo,

—

kópiu leteckej prevádzkovej licencie predkladateľa ponuky,

—

ak prevádzkovú licenciu vydal iný členský štát Európskej únie ako Francúzsko, predkladateľ ponuky je okrem iného povinný uviesť tieto konkrétne údaje:

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/45

1.

Komisii bolo dňa 19. októbra 2007 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou spoločnosť Goldman Sachs Group, Inc. (Goldman Sachs, USA) získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady prostredníctvom nákupu cenných papierov kontrolu nad celou spoločnosťou LOMO Group (LOMO, Nemecko).

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky možno zaslať faxom (fax.: (32-2) 296 43 01 alebo 296 72 44) alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.4911 – Goldman Sachs/LOMO na túto adresu:

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/46

1.

Komisii bolo dňa 22. októbra 2007 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik SAP AG („SAP“, Nemecko) získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady kontrolu nad celým podnikom Business Objects S.A. („BO“, Francúzsko/USA) prostredníctvom kúpy akcií.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať Komisii faxom (fax. č.: (32-2) 296 43 01 alebo 296 72 44) alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.4944 – SAP/Business Objects na túto adresu:

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/47

1.

Komisii bolo dňa 19. októbra 2007 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik SC-Beteiligungsgesellschaft mbH („SCB“, Nemecko) kontrolovaný podnikom JP Morgan Chase & Co. („JPMorgan Chase“, USA) získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady prostredníctvom nákupu akcií kontrolu nad celým podnikom Süd-Chemie AG („Süd-Chemie“, Nemecko).

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky možno zaslať faxom (fax.: (32-2) 296 43 01 alebo 296 72 44) alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.4899 – SCB/Süd-Chemie na túto adresu:

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/48

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES (3), stanovuje pravidlá týkajúce sa účasti dotknutých strán na takomto konaní.

(2)

Strany konania môžu byť ochotné priznať svoju účasť na karteli, ktorý je v rozpore s článkom 81 zmluvy, ako aj svoju zodpovednosť za takúto účasť v prípade, ak dokážu dôvodne predvídať zamýšľané zistenia Komisie, pokiaľ ide o ich účasť na protiprávnom konaní a výšku možných pokút, a ak súhlasia s týmito zisteniami. V prípade potreby by malo byť Komisii umožnené sprístupniť týmto stranám námietky, ktoré má v úmysle proti nim vzniesť na základe dôkazov nachádzajúcich sa v spise, ako aj pokuty, ktoré by im mohli byť uložené. Prostredníctvom takéhoto včasného sprístupnenia by sa malo dotknutým stranám umožniť vyjadriť sa k námietkam, ktoré má Komisia v úmysle proti nim vzniesť, ako aj k ich možnej zodpovednosti za porušenie.

(3)

Ak Komisia schváli písomné návrhy strán na urovnanie v oznámení o námietkach a strany vo svojich odpovediach potvrdia, že vyhlásenie o námietkach zodpovedá obsahu ich písomných návrhov, Komisii by malo byť po konzultácii s Poradným výborom pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie v súlade s článkom 14 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 umožnené bezodkladne pristúpiť k prijatiu rozhodnutia podľa článku 7 a článku 23 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003.

(4)

Malo by sa preto zaviesť konanie na urovnanie, aby Komisia mohla rýchlejšie riešiť prípady kartelov dosiahnutím dohody s dotknutými stranami.

(5)

Skúsenosti ukázali, že systematické poskytovanie nedôvernej verzie vyhlásenia o námietkach sťažovateľom môže mať negatívny vplyv na vôľu strán konania spolupracovať s Komisiou. Zatiaľ čo sťažovatelia by mali byť aj naďalej úzko zainteresovaní do konania, mali by byť o ňom písomne informovaní a byť schopní písomne vyjadriť svoje stanoviská, pokiaľ ide o povahu a predmet konania, Komisia by mala stanoviť, akým spôsobom sa majú takéto písomné informácie v konkrétnom prípade predkladať.

(6)

Nariadenie (ES) č. 773/2004 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Článok 2 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Komisia môže rozhodnúť začať konanie o začatí konania s cieľom prijať rozhodnutie podľa kapitoly III nariadenia (ES) č. 1/2003 kedykoľvek, avšak najneskôr k dátumu kedy, vydá predbežné posúdenie uvedené v článku 9 ods. 1 daného nariadenia, vyhlásenie o námietkach alebo žiadosť, aby strany vyjadrili svoj záujem zapojiť sa do rozhovorov o urovnaní, alebo k dátumu uverejnenia oznámenia podľa článku 27 ods. 4 daného nariadenia, podľa toho, ktorý z týchto úkonov nastane skôr.“

2.

V článku 6 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Ak Komisia vydá vyhlásenie o námietkach týkajúce sa záležitosti, pre ktorú obdržala sťažnosť, písomne informuje sťažovateľa o povahe a predmete konania a určí lehotu, v ktorej sťažovateľ môže písomne oznámiť svoje stanoviská. Komisia môže sťažovateľovi poskytnúť aj kópiu nedôvernej verzie vyhlásenia o námietkach.“

3.

V článku 10 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Komisia informuje dotknuté strany o námietkach, ktoré boli proti nim vznesené. Vyhlásenie o námietkach sa oznámi písomne každej zo strán, voči ktorej boli námietky vznesené.“

4.

Vkladá sa tento článok 10a:

„Článok 10a

Konanie o urovnaní v prípadoch kartelov

1.   Po začatí konania podľa článku 11 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1/2003, Komisia stanoví lehotu, v rámci ktorej strany môžu písomne uviesť, že sú ochotné zapojiť sa do rozhovorov o urovnaní za účelom možného predloženia návrhu na urovnanie. Komisia nie je povinná zohľadniť žiadne ďalšie návrhy na urovnanie doručené po uplynutí stanovenej lehoty.

V prípade, že dve alebo viac strán patriacich k tomu istému podniku uvedie, že sú ochotné zapojiť sa do rozhovorov o urovnaní podľa prvého odseku, tieto strany vymenujú spoločných zástupcov, ktorí ich budú v rozhovoroch s Komisiou zastupovať.

2.   Komisia môže stranám, ktoré sú ochotné predložiť návrhy na urovnanie, oznámiť:

V prípade, že sa v rozhovoroch o urovnaní pokročí do štádia, v ktorom sa uvedené informácie sprístupnia dotknutým stranám na základe žiadosti alebo iným spôsobom, Komisia môže stanoviť lehotu, v rámci ktorej sa strany môžu zaviazať, že sa podrobia konaniu na urovnanie, čo znamená, že predložia písomné návrhy na urovnanie, v ktorých budú uvedené výsledky rozhovorov o urovnaní, a v ktorých strany priznajú svoju účasť na porušení článku 81 zmluvy, ako aj svoju zodpovednosť za porušenie. Komisia nie je povinná zohľadniť žiadne písomné návrhy na vyrovnanie doručené po uplynutí stanovenej lehoty.

3.   Ak vyhlásenie o námietkach oznámené stranám zodpovedá obsahu návrhov strán na urovnanie, písomné odpovede dotknutých strán na vyhlásenie o námietkach v lehote stanovenej Komisiou potvrdia, že vyhlásenie o námietkach, ktoré im bolo adresované zodpovedá obsahu ich písomných návrhov na urovnanie. Komisia potom môže po konzultácii s Poradným výborom pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie v súlade s článkom 14 nariadenia Rady č. 1/2003 bezodkladne pristúpiť k prijatiu rozhodnutia podľa článku 7 a článku 23 nariadenia č. 1/2003.“

5.

Článok 11 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Komisia poskytne stranám, ktorým adresuje vyhlásenie o námietkach, príležitosť byť vypočuté ešte pred konzultáciou s poradným výborom uvedeným v článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003.“

6.

Článok 12 sa nahrádza takto:

„1.   Komisia poskytne stranám, ktorým adresuje vyhlásenie o námietkach, príležitosť rozviesť svoje argumenty v rámci ústneho vypočutia, pokiaľ o to strany vo svojich písomných podaniach požiadajú.

2.   Pri predkladaní svojich písomných návrhov na urovnanie však strany Komisii potvrdia, že budú žiadať o možnosť rozviesť svoje argumenty v rámci ústneho vypočutia len v prípade, ak vyhlásenie o námietkach nebude zodpovedať obsahu ich písomných návrhov na urovnanie.“

7.

V článku 15 sa dopĺňa tento odsek 1a:

„1a.   Po začatí konania podľa článku 11 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1/2003 Komisia v prípade, ak to považuje za vhodné, sprístupní dôkazy, na ktorých sú založené zamýšľané námietky, stranám, ktoré sú ochotné predložiť návrhy na urovnanie, s cieľom umožniť im tieto návrhy predložiť. Následne strany pri predkladaní svojich návrhov na urovnanie potvrdia Komisii, že budú žiadať o o prístup k spisu po obdržaní vyhlásenia o námietkach len v prípade, že vyhlásenie o námietkach nebude zodpovedať obsahu písomných návrhov na urovnanie.“

8.

Článok 17 ods. 1 a článok 17 ods. 3 sa nahrádzajú takto:

„1.   Pri stanovovaní lehôt uvedených v článku 3 ods. 3, článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 1, článku 7 ods. 1, článku 10 ods. 2, článku 10a ods. 1, článku 10a ods. 2, článku 10a ods. 3 a článku 16 ods. 3, Komisia zohľadní tak čas potrebný na vypracovanie návrhu, ako aj naliehavosť prípadu.

3.   Lehoty uvedené v článku 3 ods. 3, článku 4 ods. 3, článku 10a ods. 1, článku 10a ods. 2 a článku 16 ods. 3 trvajú minimálne dva týždne. Lehota uvedená v článku 10a ods. 3 trvá minimálne jeden týždeň.“

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/51

1.

V tomto oznámení sa stanovuje rámec pre odmeňovanie spolupráce pri vedení konaní začatých s cieľom uplatniť článok 81 Zmluvy o ES (1) v kartelových prípadoch. Konanie o urovnaní umožní Komisii riešiť viac prípadov pri využití rovnakých zdrojov, čím sa posilní verejný záujem na tom, aby Komisia ukladala účinné a včasné tresty, a zároveň zvýši celkový odstrašujúci účinok. Spolupráca, na ktorú sa vzťahuje toto oznámenie, sa líši od dobrovoľného predkladania dôkazov, ktoré má za cieľ začať vyšetrovanie Komisie alebo v ňom pokročiť a je upravené v oznámení Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch (2) (oznámenie o zhovievavosti). V prípade, že podnik ponúkne spoluprácu, ktorá spĺňa podmienky stanovené v obidvoch oznámeniach Komisie, možno ju v súlade s týmito oznámeniami odmeniť súbežne (3).

2.

Keď sú strany konania pripravené priznať svoju účasť na karteli, ktorý je v rozpore s článkom 81 Zmluvy o ES a prijmú z toho plynúcu zodpovednosť, môžu tým zároveň prispieť k zrýchleniu konania, čo vedie k prijatiu príslušného rozhodnutia podľa článku 7 a článku 23 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (4) spôsobom uvedeným v tomto oznámení a v súlade so zárukami uvedenými v tomto oznámení. Zatiaľ čo Komisia ako vyšetrujúci orgán a strážkyňa Zmluvy s právomocou prijímať rozhodnutia donucovacej povahy, ktoré podliehajú súdnej kontrole súdov Spoločenstva, nevyjednáva o otázke existencie porušenia práva Spoločenstva a o príslušných sankciách, môže odmeniť spoluprácu opísanú v tomto oznámení.

3.

V nariadení Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES (5), sa stanovujú základné praktické pravidlá týkajúce sa vedenia konania v antitrustových prípadoch vrátane tých, ktoré sa týkajú alternatívy urovnania. V tomto ohľade nariadenie (ES) č. 773/2004 oprávňuje Komisiu, aby zvážila, či v prípadoch kartelov bude postupovať prostredníctvom konania o urovnaní alebo nie, a zároveň zabezpečuje, aby sa konanie o urovnaní nemohlo stranám nariadiť.

4.

Účinné presadzovanie právnych predpisov Spoločenstva o hospodárskej súťaži je zlučiteľné s plným rešpektovaním práv strán na obhajobu, čo predstavuje základnú zásadu práva Spoločenstva, ktorá sa má rešpektovať pri každej okolnosti, a predovšetkým pri antitrustových konaniach, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút. Z toho vyplýva, že prostredníctvom pravidiel upravujúcich vedenie konania Komisie s cieľom presadzovať článok 81 Zmluvy o ES by sa malo zabezpečiť, aby príslušné podniky a združenia podnikov mali príležitosť účinne sa vyjadrovať k pravdivosti a relevancii skutočností, námietok a okolností predložených Komisiou (6) počas správneho konania.

5.

Komisia si ponecháva rozsiahlu diskrečnú právomoc stanoviť, v ktorých prípadoch možno považovať za vhodné preskúmať záujem strán zúčastniť sa rozhovorov o urovnaní, a takisto má právomoc rozhodnúť o tom, či sa do rozhovorov zapojí, ukončí ich,alebo uzavrie urovnanie s konečnou platnosťou. V tejto súvislosti sa môže zohľadňovať pravdepodobnosť dosiahnutia spoločného stanoviska týkajúceho sa rozsahu prípadných námietok so zúčastnenými stranami v primeranom časovom rámci vzhľadom na faktory, akými sú napríklad počet zúčastnených strán, predvídateľné sporné stanoviská v súvislosti s prisudzovaním zodpovednosti a rozsah, v akom sa napádajú fakty. Okrem toho sa budú zohľadňovať vyhliadky na dosiahnutie procesnej efektívnosti vzhľadom na celkový pokrok dosiahnutý počas konania o urovnaní. Takisto sa môžu zohľadňovať aj ostatné úvahy ako napríklad prijatie možného precedentného rozhodnutia. Komisia môže vstúpiť do rozhovorov o urovnaní len na základe písomnej žiadosti dotknutých strán.

6.

Zatiaľ čo strany konania nemajú nárok na urovnanie, ak Komisia usúdi, že prípad je v zásade vhodný pre urovnanie, preskúma záujem všetkých strán toho istého konania o urovnanie.

7.

Strany konania a ich právni zástupcovia nesmú zverejniť obsah rozhovorov alebo dokumentov, ku ktorým majú vzhľadom na urovnanie prístup, inému podniku alebo tretej strane v akejkoľvek jurisdikcii, pokiaľ im na to Komisia neudelila predchádzajúci výslovný súhlas. Akékoľvek porušenie tejto povinnosti môže viesť k tomu, že Komisia nezohľadní žiadosť podniku o urovnanie a môže predstavovať priťažujúcu okolnosť v zmysle bodu 28 Usmernení Komisie k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1/2003 (7) (usmernenia o pokutách).

8.

V prípade, že Komisia zvažuje prijať rozhodnutia podľa článku 7 a/alebo článku 23 nariadenia (ES) č. 1/2003, požaduje sa, aby s časovým predstihom označila a uznala za strany konania právne subjekty, ktorým môže byť v prípade porušenia článku 81 Zmluvy o ES uložená pokuta.

9.

Na tieto účely sa vzhľadom na prijatie takéhoto rozhodnutia môže kedykoľvek začať konanie podľa článku 11 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1/2003, ale nesmie sa začať neskôr ako v deň, kedy Komisia vydá oznámenie námietok proti zúčastneným stranám. Ustanovenie článku 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 773/2004 ďalej upresňuje, že v prípade ak by Komisia považovala za vhodné preskúmať záujem strán zúčastniť sa rozhovorov o urovnaní, začne konanie najneskôr v deň, kedy buď vydá oznámenie námietok alebo v deň, kedy požiada strany, aby písomne vyjadrili svoj záujem zúčastniť sa rozhovorov o urovnaní, podľa toho, ktorý dátum je skorší.

10.

Po začatí konania podľa článku 11 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1/2003 má Komisia výlučnú právomoc uplatňovať článok 81 Zmluvy o ES v predmetnom prípade (8).

11.

Ak by Komisia považovala za vhodné prešetriť záujem strán zúčastniť sa rozhovorov o urovnaní, stanoví podľa článkov 10a ods. 1 a 17 ods. 3 nariadenia (ES) č. 773/2004 lehotu minimálne dva týždne, v priebehu ktorej by mali strany toho istého konania písomne potvrdiť, či sa zamýšľajú zúčastniť rozhovorov o urovnaní za účelom prípadného predloženia návrhov na urovnanie v neskoršom štádiu.

12.

Všetky strany konania, ktoré sú súčasťou toho istého podniku a predpokladajú možné predloženie návrhu na urovnanie, v ktorom by požadovali účasť na rozhovoroch o urovnaní, by mali kedykoľvek, najneskôr však do uplynutia lehoty uvedenej v bode 11, menovať spoločných zástupcov náležite splnomocnených na konanie v mene strán konania.

13.

Komisia je oprávnená nezohľadniť žiadosť o oslobodenie od pokút alebo zníženie pokút podľa oznámenia o zhovievavosti v prípade, že sa žiadosť predložila po uplynutí lehoty uvedenej v bode 11.

14.

Ak niektoré zo strán konania požiadajú o konanie rozhovorov o urovnaní a ak splnia podmienky uvedené v bodoch 11 a 12, Komisia sa môže rozhodnúť uskutočniť konanie o urovnaní prostredníctvom dvojstranných kontaktov medzi Generálnym riaditeľstvom Komisie pre hospodársku súťaž a záujemcami o urovnanie.

15.

Komisia si ponecháva právomoc rozhodovať počas konania o primeranosti a tempe dvojstranných rozhovorov o urovnaní s každým podnikom. V súlade s článkom 10a ods. 2 nariadenia (ES) č. 773/2004 (9) je súčasťou tejto právomoci stanoviť poradie a usporiadanie dvojstranných rozhovorov o urovnaní vzhľadom na celkový pokrok dosiahnutý počas konania, a takisto časový sled zverejňovania informácií, súčasťou ktorých sú dôkazy v spise, na ktorých sú založené zamýšľané námietky a prípadná pokuta (10). V priebehu rozhovorov o urovnaní budú informácie sprístupňované včasným spôsobom.

16.

Toto včasné sprístnupňovanie informácií v súvislosti s rozhovormi o urovnaní podľa článku 10a ods. 2 a článku 15 ods. 1a nariadenia (ES) č. 773/2004 umožní stranám, aby boli informované o základných aspektoch, ktoré sa dovtedy zohľadnili a ktoré zahŕňajú napríklad namietané skutočnosti, ich právnu kvalifikáciu, závažnosť a dobu trvania údajného kartelu, prisudzovanie zodpovednosti, odhadovaný rozsah pravdepodobných pokút (11) a takisto dôkazy, na ktorých sú založené prípadné námietky (12). Strany sa tak budú môcť účinne vyjadriť k prípadným námietkam, ktoré boli proti nim vznesené, a rozhodnúť sa na základe získaných informácií, či budú s urovnaním súhlasiť alebo nie.

17.

V prípade, že sa vďaka pokroku počas rozhovorov o urovnaní dosiahne spoločné stanovisko týkajúce sa rozsahu prípadných námietok a odhadovaného rozsahu pravdepodobných pokút uložených Komisiou, Komisia môže podniku poskytnúť konečnú lehotu minimálne XXX pracovných dní na predloženie konečného písomného návrhu na urovnanie podľa článku 10a ods. 2 a článku 17 ods. 3 nariadenia (ES) č. 773/2004. Lehota sa môže predĺžiť na základe odôvodnenej žiadosti. Predtým, ako Komisia poskytne takúto lehotu, strany budú mať na základe žiadosti oprávnenie na prístup k informáciám uvedeným v bode 16. Na základe odôvodnenej žiadosti strany jej útvary Komisie umožnia prístup aj k verziám všetkých dokumentov, ktoré nie sú dôverného charakteru a ktoré sú v tom čase uvedené na zozname dokumentov uložených v spise, a to do takej miery, do akej to považujú za odôvodnené s cieľom umožniť strane, aby potvrdila svoje stanovisko vzhľadom na akékoľvek iné aspekty týkajúce sa kartelu a za predpokladu, že sa tým neohrozí procesná efektívnosť (13) uvedená v bode 5.

18.

Strany sa kedykoľvek počas konania o urovnaní môžu obrátiť na vypočúvajúceho úradníka s otázkami, ktoré sa môžu objaviť v súvislosti s právom na riadny proces. Povinnosťou vypočúvajúceho úradníka je zabezpečiť, aby sa v konaniach vo veciach hospodárskej súťaže dodržiavalo účinné vykonávanie práva na obhajobu.

19.

Ak dotknuté strany nepredložia návrh na urovnanie, potom sa bude postup, výsledkom ktorého je prijatie konečného rozhodnutia týkajúceho sa dotknutých strán, realizovať na základe všeobecných ustanovení článku 10 ods. 2, článku 12 ods. 1 a článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 773/2004, a nie na základe ustanovení, ktorými sa spravuje konanie o urovnaní.

20.

Strany, ktoré si zvolili konanie o urovnaní, musia predložiť formálnu žiadosť o urovnanie vo forme písomného návrhu na urovnanie. Písomný návrh na urovnanie uvedený v článku 10a ods. 2 nariadenia (ES) č. 773/2004 by mal obsahovať:

21.

Priznania a potvrdenia strán poskytnuté v súvislosti s urovnaním predstavujú vyjadrenie ich záväzku spolupracovať na urýchlenom vybavení prípadu v konaní o urovnaní. Tieto priznania a potvrdenia sú však podmienené tým, že Komisia schváli žiadosti strán o urovnanie vrátane predpokladanej maximálnej výšky pokuty.

22.

Strany, ktoré poskytli písomné žiadosti o urovnanie, ich preto nemôžu jednostranne odvolať, okrem prípadu, kedy Komisia nevyhovie žiadosti o schválenie urovnania a potvrdí písomné návrhy na urovnanie najprv v oznámení námietok a nakoniec v konečnom rozhodnutí (v tejto súvislosti pozri body 27 a 29). Na oznámenie o námietkach sa bude hľadieť tak, že schválilo písomné návrhy na urovnanie, ak odráža ich obsah,, a to vzhľadom na opis kartelu, účasť podniku na ňom a právnu kvalifikáciu tohto konania., Naviac, na to, aby sa na konečné rozhodnutie hľadelo ako na rozhodnutie, ktorým sa schválili písomné návrhy na urovnanie, musí toto rozhodnutie uložiť pokutu, ktorá neprekračuje maximálnu výšku uvedenú v týchto návrhoch.

23.

Podľa článku 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 773/2004 oznámenie písomného vyhlásenia o námietkach každej zo strán, voči ktorej sa vznášajú námietky, predstavuje povinný prípravný krok pred schválením každého konečného rozhodnutia (15). Komisia preto vydá výhlásenie o námietkach aj v konaní o urovnaní (16).

24.

Aby mohli strany účinne vykonávať právo na obhajobu, Komisia by sa mala oboznámiť s ich stanoviskami v súvislosti s námietkami vznesenými proti nim a s dôkazmi pred prijatím konečného rozhodnutia a v prípade potreby ich zohľadniť pri zmene a doplnení svojej predbežnej analýzy (17). Komisia musí mať možnosť nielen prijať alebo zamietnuť príslušné argumenty strán uvedené počas správneho konania, ale aj analyzovať predložené otázky, aby buď upustila od námietok, pretože sa preukázali ako nepodložené, alebo aby doplnila a opätovne prehodnotila svoje argumenty skutkovej a právnej povahy podporujúce námietky, na ktorých trvá (18).

25.

Prostredníctvom podania formálnej žiadosti o urovnanie v podobe písomného návrhu na urovnanie ešte pred oznámením vyhlásenia o námietkach dotknuté strany umožnia Komisii, aby účinne zohľadnila ich stanoviská (19) už pri príprave návrhu vyhlásenia o námietkach, a nie až predtým, ako uskutoční konzultácie s Poradným výborom pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie (ďalej len „poradný výbor“) alebo pred prijatím konečného rozhodnutia (20). Preto sa vyhlásenie o námietkach oznámené stranám môže v prípade potreby opierať o obsah návrhov na urovnanie a výška prípadnej pokuty môže byť v ich svetle znížená (21).

26.

Ak vyhlásenie o námietkach potvrdí návrhy strán na urovnanie, dotknuté strany na vyhlásenie o námietkach odpovedia tak, že v lehote stanovenej Komisiou v trvaní minimálne jedného týždňa v súlade s článkom 10a ods. 3 a článkom 17 ods. 3 nariadenia (ES) č. 773/2004 potvrdia (jednoznačným spôsobom), že vyhlásenie o námietkach zodpovedá obsahu ich návrhov na urovnanie a že strany sú aj naďalejviazané postupovať v konaní o urovnaní. V prípade, že Komisia takúto odpoveď nedostane, môže sa rozhodnúť žiadosť podniku o konanie o urovnaní nezohľadniť.

27.

Komisia je oprávnená prijať vyhlásenie o námietkach, ktorým návrhy strán na urovnanie neodsúhlasí. V takom prípade sa uplatňujú všeobecné ustanovenia článkov 10 ods. 2, 12 ods. 1 a 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 773/2004. V tomto prípade sa bude mať za to, že došlo k späťvzatiu priznania, ktoré strany poskytli v návrhoch na urovnanie a tieto priznania nemožno použiť proti žiadnej zo strán konania. Zúčastnené strany by tak už neboli viazané svojimi návrhmi na urovnanie a poskytla by sa im lehota, počas ktorej by mohli znova predložiť svoju obhajobu vrátane možnosti žiadať ústne vypočutie a prístup k spisu, ak si tak želajú.

28.

Na základe odpovedí strán na vyhlásenie o námietkach, v ktorých strany potvrdzujú svoj záväzok o urovnaní, nariadenie (ES) č. 773/2004 umožňuje Komisii prikročiť bez ďalších procesných krokov k prijatiu následného konečného rozhodnutia podľa článkov 7 a/alebo 23 nariadenia (ES) č. 1/2003 po uskutočnení konzultácií s poradným výborom podľa článku 14 nariadenia (ES) č. 1/2003. To predovšetkým znamená, že strany nesmú žiadať o ústne vypočutie alebo prístup k spisu po tom, ako sa ich návrhy na urovnanie odsúhlasili vo vyhlásení o námietkach (22) v súlade s článkom 12 ods. 2 (23) a článkom 15 ods. 1a (24) nariadenia (ES) č. 773/2004.

29.

Komisia je oprávnená prijať konečné stanovisko, ktoré sa líši od jej predbežného stanoviska vyjadreného v súpise námietok, v ktorom sa odsúhlasili písomné návrhy strán na urovnanie, a to buď vzhľadom na argumenty poradného výboru alebo v iných otázkach vzhľadom na základnú autonómiu zboru Komisie v tejto súvislosti (25). Ak by však Komisia zamýšľala konať takýmto spôsobom, o svojom zámere informuje strany a oznámi im nové vyhlásenie o námietkach, aby sa im umožnil výkon práva na obhajobu v súlade s všeobecnými procesnými pravidlami (26). Z toho vyplýva, že strany by potom mali oprávnenie žiadať o prístup k spisu, požadovať ústne vypočutie a vyjadriť sa k vyhláseniu o námietkach. Priznania, ktoré strany poskytli v návrhoch na urovnanie, budú považované za späťvzaté a nemohli by sa použiť proti žiadnej zo strán konania.

30.

Konečná výška pokuty v konkrétnom prípade sa stanovuje v rozhodnutíktorým sa zisťuje porušenie a ktorým sa uloží sankcia podľa článku 7 a článku 23 nariadenia (ES) č. 1/2003.

31.

V súlade s postupom Komisie sa skutočnosť, že podnik spolupracoval počas správneho konania s Komisiou podľa tohto oznámenia, uvedie v rozhodnutí v súvislosti s odôvodnením výšky pokuty.

32.

Ak by sa Komisia rozhodla odmeniť stranu za urovnanie podľa tohto oznámenia, zníži výšku pokuty o XX % po tom, ako sa uplatní 10 % strop so zreteľom na Usmernenia Komisie k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1/2003 (27) a so zreteľom na to, že žiadne konkrétne zvýšenie pokuty kvôli zabezpečeniu odstrašujúceho účinku (28) použité v súvislosti s týmito usmerneniami nepresiahne dvojnásobok.

33.

V prípadoch, v ktorých dôjde k urovnaniu so žiadateľmi o zhovievavosť bude zníženie pokuty, ktoré sa im schváli, súčtom odmeny poskytnutej na základe zhovievavosti a odmeny za urovnanie.

34.

Toto oznámenie sa uplatňuje na každý prípad prejednávaný pred Komisiou v čase uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku alebo po tomto uverejnení.

35.

Komisia je toho názoru, že za bežných okolností by sa zverejnením dokumentov a písomných vyhlásení alebo vyhlásení vo forme záznamu prijatých v kontexte tohto oznámenia porušila ochrana verejných alebo súkromných záujmov, napríklad ochrana účelu inšpekcií a vyšetrovania, v zmysle článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (29), a to dokonca aj po prijatí rozhodnutia.

36.

Konečné rozhodnutia prijaté Komisiou podľa nariadenia (ES) č. 1/2003 podliehajú súdnemu preskúmaniu v súlade s článkom 230 Zmluvy o ES. Okrem toho článok 229 Zmluvy o ES a článok 31 nariadenia (ES) č. 1/2003 stanovujú, že Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc preskúmať rozhodnutia o sankciách prijaté podľa článku 23 nariadenia (ES) č. 1/2003.

—

„Komisia umožní stranám, ktorým zaslala vyhlásenie o námietkach, aby boli vypočuté ešte pred konzultáciou s poradným výborom podľa článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003.“ (článok 11 ods. 1 nariadenia (ES) č. 773/2004).

—

„Pred prijatím rozhodnutí podľa článkov 7, 8, 23 a 24 ods. 2 poskytne Komisia podnikom alebo združeniam podnikov, proti ktorým smeruje konanie Komisie, možnosť byť vypočutí v záležitostiach, voči ktorým má Komisia námietky. Komisia svoje rozhodnutia založí len na námietkach, ku ktorým sa príslušné strany mohli vyjadriť. Sťažovatelia sú úzko zapojení do postupov.“ (článok 27 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003).

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/58

Názov výrobku

Opis

Zemepisná oblasť

Dôkaz o pôvode

Spôsob výroby

Spojenie

Označenie

Vnútroštátne požiadavky