Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Prípad COMP/M.4737 – Sabic/GE Plastics)

(Text s významom pre EHP)

(2007/C 249/01)

Dňa 2. augusta 2007 sa Komisia rozhodla neoponovať voči vyššie spomínanej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za kompatibilnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 odsek 1 písmeno b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplný text rozhodnutia je dostupný iba v angličtine a bude dostupný verejnosti po tom, ako budú odstránené akékoľvek obchodné tajomstvá, ktoré by mohol obsahovať. Prístupný bude na:

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Prípad COMP/M.4744 – Ineos/Borealis)

(Text s významom pre EHP)

(2007/C 249/02)

Dňa 24. augusta 2007 sa Komisia rozhodla neoponovať voči vyššie spomínanej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za kompatibilnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 odsek 1 písmeno b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplný text rozhodnutia je dostupný iba v angličtine a bude dostupný verejnosti po tom, ako budú odstránené akékoľvek obchodné tajomstvá, ktoré by mohol obsahovať. Prístupný bude na:

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Prípad COMP/M.4623 – Vinci Construction/Solétanche)

(Text s významom pre EHP)

(2007/C 249/03)

Dňa 24. júla 2007 sa Komisia rozhodla neoponovať voči vyššie spomínanej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za kompatibilnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 odsek 1 písmeno b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplný text rozhodnutia je dostupný iba vo francúzštine a bude dostupný verejnosti po tom, ako budú odstránené akékoľvek obchodné tajomstvá, ktoré by mohol obsahovať. Prístupný bude na:

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Prípad COMP/M.4798 – BP/Associated British Foods/JV)

(Text s významom pre EHP)

(2007/C 249/04)

Dňa 30. augusta 2007 sa Komisia rozhodla neoponovať voči vyššie spomínanej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za kompatibilnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 odsek 1 písmeno b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplný text rozhodnutia je dostupný iba v angličtine a bude dostupný verejnosti po tom, ako budú odstránené akékoľvek obchodné tajomstvá, ktoré by mohol obsahovať. Prístupný bude na:

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Prípad COMP/M.4785 – Russian Machines/Magna)

(Text s významom pre EHP)

(2007/C 249/05)

Dňa 30. augusta 2007 sa Komisia rozhodla neoponovať voči vyššie spomínanej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za kompatibilnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 odsek 1 písmeno b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplný text rozhodnutia je dostupný iba v angličtine a bude dostupný verejnosti po tom, ako budú odstránené akékoľvek obchodné tajomstvá, ktoré by mohol obsahovať. Prístupný bude na:

Zoznam osôb vymenovaných Radou

mesiace: júl, august a september 2007 (sociálna oblasť)

(2007/C 249/06)

ROZHODNUTIE RADY,

z 15. októbra 2007,

ktorým sa vymenúvajú talianski členovia a náhradníci Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci

(2007/C 249/07)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 202,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 22. júla 2003, ktorým sa zriaďuje Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (1), a najmä na jeho článok 3,

so zreteľom na zoznam kandidátov, ktorý Rade predložili vlády členských štátov,

keďže:

ROZHODLA TAKTO:

Jediný článok

Za členov a náhradníkov Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sa na obdobie, ktoré sa končí 28. februára 2010, vymenúvajú:

I.   ZÁSTUPCOVIA VLÁDY

II.   ZÁSTUPCOVIA ORGANIZÁCIÍ ZAMESTNANCOV

III.   ZÁSTUPCOVIA ORGANIZÁCIÍ ZAMESTNÁVATEĽOV

(1)  Ú. v. EÚ C 218, 13.9.2003, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 64, 2.3.2007, s. 30.

Výmenný kurz eura (1)

23. októbra 2007

(2007/C 249/08)

1 euro=

(1)  

Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 70/2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom

(Text s významom pre EHP)

(2007/C 249/09)

Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 70/2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom

(Text s významom pre EHP)

(2007/C 249/10)

ŠTÁTNA POMOC – FRANCÚZSKO

Štátna pomoc C 38/07 (ex NN 45/07) – Pomoc v prospech spoločnosti Arbel Fauvet Rail

Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 88 ods. 2 Zmluvy o ES

(Text s významom pre EHP)

(2007/C 249/11)

Listom z dňa 12. septembra 2007, ktorý je uvedený v autentickom jazyku za týmto zhrnutím, Komisia oznámila Francúzsku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES pokiaľ ide o uvedené opatrenie.

Zainteresované strany môžu predložiť svoje pripomienky k opatreniam, vo veci ktorých Komisia začína konanie, v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto zhrnutia a nasledujúceho listu. Kontaktné údaje:

Tieto pripomienky sa oznámia Francúzsku. Zainteresované strany môžu písomne s uvedením dôvodov požiadať o dôverné zaobchádzanie s údajmi o ich totožnosti.

TEXT ZHRNUTIA

Tento postup sa týka nenotifikovanej štátnej pomoci, ktorú Francúzsko implementovalo v prospech spoločnosti Arbel Fauvet Rail (AFR), výrobcu železničných vozidiel so sídlom v Douai (Francúzsko). Spoločnosť AFR už niekoľko rokov čelí finančným problémom.

Dňa 4. júla 2005 región Nord-Pas-de-Calais a Spoločenstvo aglomerácie Douaisis poskytli spoločnosti AFR spoločnú vratnú zálohu vo výške 2 miliónov EUR s ročnou úrokovou sadzbou 4, 08 %, ktorú mala ARF splácať každý polrok počas obdobia troch rokov so začiatkom od 1. januára 2006. Splatenie zálohy nebolo zaistené žiadnou zárukou.

Komisia sa domnieva, že v čase poskytnutia zálohy bola spoločnosť ARF podnikom v ťažkostiach v zmysle usmernení Spoločenstva o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu. Komisia sa takisto domnieva, že spoločnosť ARF nebola schopná získať finančné prostriedky na súkromnom úverovom trhu za rovnako výhodných podmienok, a preto sa táto vratná záloha považuje za štátnu pomoc.

Komisia má pochybnosti o tom, že táto pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom, najmä vzhľadom na usmernenia o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu. Komisia predovšetkým podotýka, že Francúzsko nepredložilo plán reštrukturalizácie a že spoločnosť ARF neprijala žiadne kompenzačné opatrenia na zmiernenie účinkov tejto pomoci. Vzhľadom na to, že záloha bola poskytnutá na viac ako šesť mesiacov, nie je zlučiteľná s pomocou na záchranu.

V súlade s článkom 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 neoprávnenú pomoc možno každú od príjemcu vymáhať.

TEXT LISTU

(1)  Le 29 juin 2007, AFR a été reprise par la société IGF Industries et a changé sa raison sociale en “IGF Industries — Arbel Fauvet Rail”.

(2)  Voir la communication de la Commission concernant la méthode de fixation des taux de référence et d'actualisation (JO C 273 du 9.9.1997, p. 3).

(3)  Voir la décision de la Commission 2 mars 2005 dans le cas “Chemische Werke Piesteritz” (JO L 296 du 12.11.2005, p. 19, aux points 107-108) et la décision de la Commission du 24 janvier 2007 dans le cas C 38/2005 “Biria ” (JO L 183 du 13.7.2007, pts 27; 83 et suivants).

(4)  JO C 242 du 1.10.2004, p. 2.

ŠTÁTNA POMOC – RUMUNSKO

Štátna pomoc C 41/07 (ex NN 49/07) – Privatizácia podniku Tractorul

Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 88 ods. 2 Zmluvy o ES

(Text s významom pre EHP)

(2007/C 249/12)

Listom z dňa 25. septembra 2007, ktorý je uvedený v autentickom jazyku za týmto zhrnutím, Komisia oznámila Rumunsku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o uvedené opatrenie pomoci.

Zainteresované strany môžu predložiť svoje pripomienky k opatreniu, vo veci ktorého Komisia začína konanie, v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto zhrnutia a nasledujúceho listu. Kontaktné údaje:

Tieto pripomienky sa oznámia Rumunsku. Zainteresované strany môžu písomne s uvedením dôvodov požiadať o dôverné zaobchádzanie s údajmi o ich totožnosti.

TEXT ZHRNUTIA

POSTUP

Listom z dňa 17. januára 2007 Komisia požiadala rumunské orgány o informácie týkajúce sa procesu privatizácie niekoľkých podnikov, vrátane podniku Tractorul. Následnou výmenou listov Komisia v listoch z dňa 5. júla 2007 a z 30. júla 2007 vyzvala rumunské orgány, aby zrušili osobitné podmienky priložené k zmluve o privatizácii podniku Tractorul a súčasne poukázala na to, že neúspešné pozastavenie akejkoľvek neoprávnenej pomoci môže viesť Komisiu k prijatiu rozhodnutia na základe článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES a na základe článku 11 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (príkaz o pozastavení).

OPIS

Tractorul je veľkým podnikom zaoberajúcim sa výrobou traktorov a iných poľnohospodárskych zariadení. Kvôli vysokým stratám a zadlženiu v minulých rokoch vstúpil podnik do dobrovoľnej likvidácie pod dozorom rumunskej privatizačnej agentúry AVAS. Bola identifikovaná životaschopná činnosť (nepretržitosť pokračovania v činnosti) a predaná dňa 5. júla 2007 prostredníctvom verejnej súťaže. Svoju účasť ohlásilo niekoľko podnikov, avšak iba tri akceptovali východiskovú cenu 77 mil. EUR. Podnik Flavus Investments SRL zvíťazil vo verejnej súťaži. Krátko potom bola podpísaná rámcová kúpna zmluva a kúpna zmluva.

AVAS priložila k zmluve o privatizácii osobitné podmienky, z pohľadu štátnej pomoci je najviac relevantné pokračovanie v súčasnej činnosti podniku počas nasledujúcich 10 rokov a prednostné (znovu)zamestnanie bývalých pracovníkov podniku Tractorul.

POSÚDENIE

Privatizácia podniku Tractorul prostredníctvom verejnej súťaže so stanovenými podmienkami bola pravdepodobne príčinou nižšej predajnej ceny, v porovnaní s predajnou cenou, aká by bola pri verejnej súťaži bez stanovených podmienok, a preto je formou štátnej pomoci. Príjemcami tejto pomoci sú hospodárska činnosť, ktorá je predmetom privatizácie, a pravdepodobne kupujúci. Podmienky ako napr. pokračovanie vo výrobe počas nasledujúcich 10 rokov zabezpečia určitý stupeň udržania hospodárskej činnosti novým majiteľom a znamenajú preto výhodu pre privatizovaný podnik. Okrem toho, ak je predajná cena nižšia ako trhová hodnota, bolo by to tiež výhodou pre nového majiteľa. V obidvoch prípadoch sú tieto výhody kompenzované ušlým príjmom štátu pri predaji.

Komisia je toho názoru, že nenotifikované opatrenie pomoci, ktoré je spojené s podmienkami v zmluve o privatizácii, predstavuje štátnu pomoc. Je poskytnuté zo štátnych zdrojov, zabezpečuje výhodu pre príjemcov, je selektívne a má vplyv na obchod.

Zmluva o privatizácii vrátane priložených podmienok nebola oznámená Komisii. Zdá sa, že uvedená pomoc bola poskytnutá v rozpore s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Z uvedeného vyplýva, že opatrenie predstavuje neoprávnenú pomoc.

Komisia rozhodla začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES s cieľom posúdiť zlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom a vydať príkaz o pozastavení opatrenia, ktorý od Rumunska v súlade s článkom 11 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 vyžaduje pozastaviť akúkoľvek neoprávnenú pomoc, pokiaľ Komisia neprijme rozhodnutie o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom.

TEXT LISTU

(1)  Al XXIII-lea Raport privind politica în domeniul concurenței, 1993, p. 255.

(2)  Vezi de exemplu Cauza C-344/99 Germania v. Comisia (Gröditzer Stahlwerke), hotărârea Curții din 28 ianuarie 2003; Cauza conexă C-278/92, C-279/92 și C-280/92 Spania v. Comisia (Hytasa), hotărârea Curții din 14 septembrie 1994.

(3)  JO L 83, 27.3.1999, p. 1.

(4)  JO C 244, 1.10.2004, p. 2.

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

(2007/C 249/13)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1) . Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„SLOVENSKÁ PARENICA“

ES č. SK/PGI/005/0485/19.07.2005

CHOP ( ) CHZO ( X )

Tento prehľad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.

1.   Príslušný orgán v členskom štáte:

2.   Skupina:

3.   Druh výrobku:

Trieda 1.3. – Syry

4.   Špecifikácia:

(prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006)

4.1.   Meno: „Slovenská parenica“

4.2.   Opis: Slovenská parenica je parený jemne údený syr zvinutý do dvoch v tvare S prepojených zvitkov syrovej stuhy s priemerom 6 – 8 cm, vysokých 5 – 8 cm. Zvitky sú zviazané syrovou niťou alebo retiazkou. Syrová stuha pred zvinutím má hrúbku 2 – 3 mm, šírku 5 – 8 cm a dĺžku 4 – 6 m. Slovenská parenica má jemnú chuť a vôňu po ovčom mlieku a údení. Charakteristickým znakom je výrazná zvláknená štruktúra syroviny. Minimálny obsah sušiny je 53 % a tuku v sušine 50 %.

Ako surovina na výrobu sa používa čerstvo nadojené surové, neupravené ovčie mlieko od pasúcich sa oviec plemien Valaška, Zošľachtená valaška, Cigája a Východofrízska ovca alebo zmes čerstvého surového neupraveného ovčieho a čerstvého surového neupraveného kravského mlieka, s podielom ovčieho mlieka minimálne 50 %.

Na trhu sa ponúka jednotlivo balená s hmotnosťou 450 – 500 g. Balená je v potravinárskej priesvitnej fólii alebo celofáne medzi dvomi oválmi z hrubšej drevenej dyhy.

Vlastnosti:

Forma: Slovenská parenica má formu dvoch prepojených zvitkov syrovej stuhy vysokej 5 – 8 cm s priemerom 6 – 8 cm. Tradične sa dva kotúčiky zviažu syrovou niťou.

Vôňa: Slovenská parenica má charakteristickú vôňu po ovčom mlieku a dymovú vôňu získanú údením dymom z tvrdého dreva.

Chuť: Jemná, príjemne slano syrová po ovčom mlieku.

Konzistencia: Pružná, so zvláknenou štruktúrou, pri roztrhnutí sa tvoria nitky.

Farba: Na povrchu žltá až hnedá po údení, vnútri biela až maslovožltá.

Zloženie: Obsah sušiny minimálne 53 %; tuk v sušine minimálne 50 %, NaCl max. 3 %

Mikrobiologické požiadavky: Obsahuje prirodzené mikroorganizmy mlieka rodov Lactobacillus, Enterecocus, Lactococcus a Streptococcus. Nesmie obsahovať patogénne mikroorganizmy (Listeria monocytogenes a Salmonella). Parením pri teplote 60 – 70 °C nastáva čiastočná pasterizácia, pri ktorej sa zníži obsah prirodzenej mikroflóry rádovo z 105 na 102.

4.3.   Zemepisná oblasť: Podľa historických prameňov sa parenica začala vyrábať v okolí Zvolena a Brezna na začiatku 19. storočia. Postupne sa jej výroba rozšírila takmer na celé územie Slovenska. Po druhej svetovej vojne sa výroba Slovenskej parenice realizuje iba vo vymedzenej hornatej časti Slovenska s nadmorskou výškou od 200 m. Ovce sú pasené skoro na jar (marec – apríl) na nižšie položených častiach vymedzeného územia. V máji a cez letné mesiace sa presúvajú na vyššie položené pasienky.

Západnú hranicu tvoria západné svahy pohorí Bielych Karpát, Považského Inovca, Tríbeču, Vtáčnika, Štiavnických vrchov, Krupinskej vrchoviny.

Južnú hranicu tvoria južné svahy pohorí Krupinskej vrchoviny, Cerovej vrchoviny, Stolických vrchov, Slovenského krasu, Volovských vrchov, Slanské vrchy.

Východnú hranicu tvoria svahy pohorí Vihorlatskej vrchoviny, Popriečin, Beskydských predhorí a Bukovských vrchov – štátna hranica Ukrajina.

Severná hranica je tvorená štátnou hranicou s Poľskom a svahmi pohorí – Laborecká vrchovina – Ondavská vrchovina – Ľubovnianska vrchovina – Pieniny – Spišská Magura – Tatry – Skorušinské vrchy – Podbeskydská vrchovina – Oravské Beskydy – Kysucké Beskydy – štátna hranica s Českou republikou – svahy pohorí Turzovská vrchovina – Javorníky – Biele Karpaty – hraničný prechod Skalica.

Žiadosť obsahuje názov celej krajiny, pretože vymedzená zemepisná oblasť tvorí viac ako 80 % z celkového územia Slovenska. Slovenská republika má rozlohu 49 035 km2, ide o jednu z najmenších krajín EÚ, ktorej rozloha je porovnateľná s niektorými regiónmi krajín EÚ.

Slovensko bolo súčasťou Československej republiky, ktorá bola dňa 1. januára 1993 rozdelená na samostatnú Českú republiku a samostatnú Slovenskú republiku.

Z uvedeného vyplýva aj použitie názvu „Slovenská parenica“, nešlo o názov krajiny, ale len časti územia, ktorý sa až v dôsledku historických udalostí 1. januára 1993 stal názvom krajiny a keďže išlo už o zaužívaný názov, medzinárodne chránený, spotrebiteľovi všeobecne známy, Slovenská republika žiada o ochranu predmetného názvu i naďalej, aj na úrovni Európskeho spoločenstva.

Slovenská parenica sa vyrába na celom vymedzenom území rovnakým spôsobom. Na vymedzenom území sa pasie rovnaké plemeno oviec – Valaška, Zošľachtená valaška, Cigája, Východofrízska ovca na pastvinách s rovnakou flórou a rovnakými klimatickými podmienkami, z čoho vyplýva rovnaká kvalita základnej suroviny – ovčieho mlieka.

Výroba Slovenskej parenice sa historicky viaže k danému územiu, o čom svedčia aj zmienky v literatúre.

4.4.   Dôkaz o pôvode: Produkcia ovčieho a kravského mlieka ako i samotná výroba Slovenskej parenice sa uskutočňuje výhradne vo vymedzenom hornatom území Slovenskej republiky. Surové mlieko sa spracováva na hrudku a následne výroba parenice prebieha priamo na farmách a salašoch alebo sa mlieko zváža na spracovanie do bryndziarní a mliekarní. Jednotlivé bryndziarne vykupujú surové ovčie a kravské mlieko v priľahlých regiónoch vymedzeného územia.

Kontrola a dokumentácia v prípade, že výrobca nakupuje mlieko je realizovaná v dvoch stupňoch. V prvom stupni sú kontrolovaní dodávatelia ovčieho a/alebo kravského mlieka. Kontrolovaný je súlad miesta chovu a lokalizácie pasienkov s vymedzeným územím a chované plemená oviec.

Farmy, chovatelia a dodávatelia, ktorí vyhovujú podmienkam špecifikácie sú zaradení do zoznamu dodávateľov, ktorí vedie a aktualizuje Cech bryndziarov.

V druhom stupni kontroly sú kontrolovaní výrobcovia Slovenskej parenice. Kontroluje sa:

pôvod použitých surovín na základe dokladov o nákupe mlieka a ich porovnaním so zoznamom povolených dodávateľov,

dodržiavanie minimálneho obsahu podielu ovčieho mlieka pri výrobe na základe dokladov o objeme nakúpených surovín a objeme predaja Slovenskej parenice,

súlad podmienok výroby a kvalitatívnych parametrov produktu so špecifikáciou na základe evidenčných záznamov výroby a výsledkov analýz.

V prípade, že výrobca pri výrobe Slovenskej parenice spracováva mlieko z vlastnej produkcie je kontrola iba jednostupňová.

Kontrolovaný je:

súlad miesta chovu a lokalizácie pasienkov s vymedzeným územím,

chované plemená oviec,

dodržiavanie minimálneho obsahu podielu ovčieho mlieka pri výrobe na základe dokladov o produkcii mlieka a objeme predaja Slovenskej parenice,

súlad podmienok výroby a kvalitatívnych parametrov produktu so špecifikáciou na základe evidenčných záznamov výroby a výsledkov analýz.

Identifikácia výrobku je zabezpečená uvedením názvu Slovenská parenica, mena výrobcu a adresy výrobnej prevádzky na obale. Garancia pôvodu výrobku z chráneného zemepisného územia je daná zemepisnou príslušnosťou miesta prevádzky výrobcu v presne ohraničenom zemepisnom území, na ktorom sa môže Slovenská parenica vyrábať.

4.5.   Spôsob výroby: Parenica bola pôvodne vyrábaná v kuchyniach chovateľov oviec, kde boli na tento účel vytvorené teplotné a priestorové podmienky, a kde bol priestor na údenie a skladovanie. Keď sa pastieri naučili stavať uzavretejšie a priestrannejšie obydlia – koliby, výroba pareníc sa preniesla aj na salaše. Pôvodný salašnícky spôsob výroby sa zachoval v niektorých domácnostiach dodnes. Nadojené čerstvé ovčie mlieko alebo zmes ovčieho a kravského mlieka s minimálnym podielom 50 % ovčieho mlieka sa syrí pri teplote 29 – 32 oC. Približne po hodine od pridania syridla sa mlieko zrazí. Takto zrazená syrovina sa mieša harfovým miešadlom a krája syrárskym nožom tak, aby vzniklo zrno veľkosti 0,5 až 1 cm. Rozdrobená syrovina sa nechá sadnúť a následne sa ručne formuje do tvaru hrudky. Hrudka sa pomocou syrárskej plachietky vyzdvihne zo srvátky a nechá sa odkvapkať. Zrážanie syroviny je realizované v drevenej putere alebo v antikorovej nádobe s dvojitým dnom. Hmotnosť ovčej hrudky po vytiahnutí zo syrárskej plachietky je od 3 do 5 kg.

Po odkvapkaní a stuhnutí (4 až 10 hodín) sa hrudka uloží na drevenú alebo antikorovú policu, kde prebieha kysnutie. Kysnutie trvá cca 24 hodín pri teplote 20 – 23 °C tak, aby pH syra dosiahlo hodnotu cca 5,3.

Správne prekysnutý hrudkový syr sa pokrája na menšie kúsky a naváži cca kg na výrobu jednej parenice. Navážený syr sa vloží do drevenej geletky s teplou vodou (60 – 70 oC) a začne sa roztierať o vnútornú stranu geletky pomocou drevenej lopatky až vznikne jemné syrové cesto. Spracované syrové cesto sa vyberie do rúk a stláčaním sa zbaví zbytočného množstva vody, niekoľkonásobne sa preťahuje a prekladá. Vyťahovanie a skladanie sa viac ráz opakuje. Z takto pripraveného syrového cesta sa vytiahne stuha, ktorá sa hranou ruky formuje na drevenej doske na dĺžku 4 – 6 m, šírku cca 6 cm a hrúbku 2 – 3 mm. Vytiahnutá stuha sa vloží do pripraveného chladného nasýteného soľného roztoku. Po vytiahnutí sa zotrie zvyšok soľného roztoku, stuha sa na doske v prostriedku preloží a z dvoch koncov proti sebe sa zvinie do tvaru plného „S“. Previaže sa syrovými niťami alebo retiazkou a uloží na drevenú dosku. Po osušení sa vložia do udiarne a údia cca 2 hodiny dymom z tvrdého dreva.

4.6.   Spojenie: Parenica sa začala vyrábať na domácu potrebu v rodinách majiteľov oviec v priebehu 18. storočia. V 19. storočí sa dostávajú na trh nielen na území dnešného Slovenska, ale i vo Viedni a v iných európskych mestách.

Písomné správy o Slovenskej parenici siahajú do 19. storočia. Profesor Otakar Laxa, známy mliekar žijúci na prelome 19. a 20. storočia, pokladá parenicu za vrchol umenia parených syrov. V knihe Syrařství, I. vydanie, rok 1908, autor spomína Slovenskú parenicu ako unikátny syr, opisuje jej výrobu a zaujímavý tvar. Na záver o Slovenskej parenici píše:

„Na žiadnom inom syre nie je taký slovenský ráz ako na pareniciach a treba ich považovať za unikát syrárstva vôbec.“

Parenici dal názov „kráľovná syrov“ a uvádza že parenica má podivný tvar pripomínajúci motív, opakujúci sa na ozdobách starých Slovanov.

V Kódexe Alimentarius Austricus z roku 1917; III. diel; Viedeň – sa v časti Syry, strana 180, píše: „Parenica je parený ťahaný syr, z horúcej vody do pásikov a nití vyťahovaný, ďalej navinutý a vyúdený. Pričom pôvod je určený jednoznačne Oberungarn, teda Slovensko, a názov tak, ako znie v slovenčine, je ‚Parenica‘.“

Žiadosť o zápis zemepisného označenia „Slovenská parenica“ je založená tak na reputácii, ako aj výnimočnosti výrobku, originálnom postupe výroby, zvláštnom tvare, zručnosti výrobcov a tradícii. Zvláštny charakter Slovenskej parenice je daný kvalitou mlieka dojeného od pasúcich sa oviec (viď bod 4.2), ale hlavne špecifickým postupom výroby, ktorý spočíva v preťahovaní a prekladaní syrového cesta a jeho následným, niekoľkokrát opakovaným, vyťahovaním a skladaním. Z takto pripraveného cesta sa vytiahne stuha, ktorá sa hranou ruky formuje na drevenej doske, vloží do pripraveného roztoku a po vytiahnutí sa na doske v prostriedku preloží a z dvoch koncov proti sebe zvinie do tvaru plného „S“. Previaže sa syrovými niťami alebo retiazkou. Tento špecifický postup vznikol a realizuje sa na celom vymedzenom území. Slovenská parenica sa vyznačuje nielen špecifickým spôsobom výroby, ale aj zvláštnym tvarom plného „S“ nezvyčajným pre syry. Kvalita výrobku je daná zručnosťou a skúsenosťami výrobcov.

O špecifickej a výnimočnej kvalite „Slovenskej parenice“ svedčí i ochrana názvu „Slovenská parenica“ prostredníctvom bilaterálnych dohôd: Dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Portugalskej republiky o ochrane údajov o pôvode, označení pôvodu a iných zemepisných a obdobných označení z 18. mája 1987 a Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o ochrane údajov o pôvode, označení pôvodu a iných označení poľnohospodárskych a priemyselných výrobkov odkazujúcich na pôvod z 20. januára 1981.

Vývoz Slovenskej parenice významne ovplyvňuje a posilňuje aj cestovný ruch. Charakteristický ráz Slovenska dopĺňajú aj naše typické ovčiarske potraviny. Aj náročný zahraničný hosť prestáva vyhľadávať klasické ponuky cestovných kancelárií a uprednostňuje niečo nezvyčajné, rázovité.

Turisti tradične spájajú Slovensko s ovčiarskymi výrobkami, ktoré prispievajú k reputácií Slovenska, opakovane navštevujú Slovensko, vyhľadávajú koliby a salaše aj kvôli Slovenskej parenici, aj ostatným ovčiarskym výrobkom.

V slovenských mestách sa každoročne organizujú jarmoky (výročné trhy), a na žiadnom z nich tento artikel nikdy nechýba.

4.7.   Kontrolný orgán: Kontrolu kvality a dodržiavania špecifikácie „Slovenská parenica“ vykonáva pravidelne firma BEL/NOVAMANN International s.r.o., Certifikačný orgán CERTEX, akreditovaný podľa EN 45 011, autorizovaný Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

4.8.   Označenie: Výrobca vyrábajúci Slovenskú parenicu v súlade s touto špecifikáciou môže pri označovaní výrobku, propagácii a marketingu používať názov „Slovenská parenica“ a v súlade s čl. 12 ods. 2 a čl. 22 odsek 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 uviesť, že ide o chránené zemepisné označenie resp. symbol Spoločenstva.

Na etiketách označujúcich výrobok musí byť názov „Slovenská parenica“ zvýraznený.

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

(2007/C 249/14)

Týmto uverejnením vzniká právo vzniesť námietky voči žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„JIHOČESKÁ ZLATÁ NIVA“

ES č.: CZ/PGI/005/0406/20.10.2004

CHOP ( ) CHZO ( X )

Tento prehľad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.

1.   Príslušný orgán v členskom štáte:

2.   Skupina:

Ide o výnimku podľa článku 5 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006, pretože v oblasti existuje jediný výrobca. Požiadavky ustanovené v článku 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1898/2006 boli splnené.

3.   Druh výrobku:

Trieda: 1.3 Syry

4.   Špecifikáca:

(prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006)

4.1.   Názov: „Jihočeská Zlatá Niva“

4.2.   Opis: Základnou surovinou na výrobu tohto prírodného syra s plesňou vo vnútri cesta je mliekarensky ošetrené kravské mlieko. Používa sa mlieko pochádzajúce výlučne z vymedzenej oblasti.

Vonkajší vzhľad: Syr má tvar valca s priemerom 180 – 200 mm a výškou cca 10 cm (hmotnosť cca 2,8 kg) so známkami ošetrenia povrchu umývaním, alebo škrabaním, prerastanie modrozelenej vnútornej plesne a čiastočný výskyt mazu na povrchu syra nie sú chybou. Farba povrchu syra môže byť krémová až svetlohnedá.

Vnútorný vzhľad: Hmota syra má smotanovú až krémovú farbu, s pravidelným zeleným až modrozeleným mramorovitým porastom plesne v ceste syra a s viditeľnými stopami po vpichoch.

Konzistencia syra: Jemnejšia než konzistencia syra „Jihočeská Niva“ (s obsahom 50 % tuku v sušine), mazľavá, rovnomerne prezrievajúca, neprípustný je výskyt cudzej plesne.

Chuť a vôňa: slaná, výrazná, aromatická, s pikantným doznievaním, charakteristická pre činnosť ušľachtilej plesne Penicillium roqueforti.

Forma, v akej je výrobok uvádzaný na trh: Syr sa do predajnej siete uvádza výlučne ako valec s hmotnosťou približne 2,8 kg.

Fyzikálne a chemické požiadavky:

Obsah sušiny: 52 %

Obsah tuku v sušine: 60 %

Obsah soli: 2,5 – 6 %

Mikrobiologické vlastnosti: Syr obsahuje ušľachtilú pleseň Penicillium roqueforti PY alebo PV, CB, PR1 (až PR4). Okrem toho syr z hľadiska mikrobiologických požiadaviek spĺňa obvyklé kritériá bezpečnosti potravín a hygieny výrobného procesu.

Balenie: Obal je čistý, neporušený, pokrývajúci celý povrch a je správne označený.

4.3.   Zemepisná oblasť: Zemepisnou oblasťou je Juhočeský kraj s hranicami stanovenými podľa zákona č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu v platnom znení.

4.4.   Dôkaz o pôvode: Každá cisterna dodávaného mlieka sa okrem štandardných testov kontroluje na negatívnu prítomnosť RIL (reziduá inhibičných látok). Jednotlivé výrobné šarže sú označené v celom procese dozrievania a balenia. Priebeh každej výrobnej šarže sa laboratórne kontroluje počnúc mliekom, až po syr pripravený na expedíciu (t. j. medzioperačná a výstupná kontrola). O všetkých kontrolách sa vedú záznamy, ktoré sa riadne evidujú.

Vedie sa centrálna evidencia dodávateľov mlieka a odberateľov hotových výrobkov.

Všetky suroviny vstupujúce do výrobného procesu musia zodpovedať špecifikácii od príslušného výrobcu (dodávateľa), tieto špecifikácie sa udržujú v aktuálnom stave. Od dodávateľov surovín sa vyžaduje prehlásenie o neprítomnosti geneticky modifikovaných organizmov a prehlásenie o prítomných alergénoch.

Používané obaly výrobkov sú špecifikované ako obaly vhodné pre styk s potravinami.

Výroba plesňového syra „Jihočeská Zlatá Niva“ je riadená systémom HACCP a podlieha kontrolnému systému Pravidiel správnej hygienickej a výrobnej praxe, o všetkých uskutočnených kontrolách sú vedené evidované záznamy (laboratórne denníky, technologické záznamy, elektronická podoba evidencie v systéme LAB, skúšobné protokoly).

Po hygienickej stránke musí konečný produkt vyhovovať príslušným predpisom.

Celá výrobná činnosť a dodržovanie špecifikácie je pod trvalým dozorom kontrolného orgánu, t. j. Krajskej veterinárnej správy pre Juhočeský kraj.

Na obaloch je okrem iných údajov uvedená informácia o výrobcovi, t. j. názov spoločnosti a adresa.

4.5.   Spôsob výroby: Do výrobníka syra sa napustí mliekarensky ošetrené mlieko s obsahom tuku 5,35 % a pridajú sa bežne používané kultúry, ktoré zaručujú dobré prekyslenie syra v priebehu celej výroby a dozrievania syra. Charakteristickú chuť syra „Jihočeská Zlatá Niva“ zabezpečuje použitie ušľachtilej plesne Penicillium roqueforti (pozri časť 4.2), ktorá sa používa už niekoľko desaťročí (sfarbovacia kultúra je bežne dostupná na použitie v potravinárskom priemysle). Po pridaní syridla a vyzrážaní mlieka sa vzniknuté syrové zrno formuje vo formách valcovitého tvaru. Odkvapkanie srvátky a rozvoj kultúrnej mikroflóry prebieha pri vymedzenej teplote. Syry sa solia v dvoch fázach: najprv v soľnom kúpeli a ručným dosolením hrubšou soľou. V minulosti prebiehalo dozrievanie syrov len v prírodných dozrievacích pivniciach, ktoré boli vyhĺbené vo vápencových skalách. V roku 2005 sa vzhľadom k vzrastajúcej výrobe plesňových syrov vybudovali klimatizované dozrievacie pivnice s regulovanou teplotou a vlhkosťou. Syry v pivniciach dozrievajú približne 6 týždňov. Povrch vyzretých syrov sa ošetrí umytím alebo oškriabaním, nasleduje zabalenie syrov do hliníkovej fólie. Obal výrobku musí byť neporušený, čistý, správne označený.

S ohľadom na biotechnologické vlastnosti výrobku sa musí plesňový syr baliť priamo vo výrobni. Je to potrebné tiež z dôvodu zachovania kvality a hygienickej čistoty výrobku, ďalej aby sa zabránilo zámene so syrom vyrobeným v inej oblasti a v neposlednom rade tento postup umožňuje lepšiu sledovateľnosť výrobku.

4.6.   Spojenie: Plesňové syry sa v závode Český Krumlov vyrábajú už od roku 1951 nemenným výrobným postupom. Výroba plesňových syrov s obsahom 60 % tuku v sušine sa v Českom Krumlove zaviedla o niekoľko rokov neskôr než výroba syrov s obsahom 50 % tuku v sušine. Syr sa tiež nazýva podľa šumavských lúk a pastvín, odkiaľ pochádza jeho základná surovina – kravské mlieko, ktoré sa do závodu Český Krumlov zváža z oblasti južných Čiech, najmä z podhoria Šumavy. Mlieko pochádza z ekologicky najmenej zaťaženej oblasti. Pastviny sú umiestnené v chránených oblastiach Novohradských Hôr, Blanského lesa a Šumavy a jedinečnosťou svojej flóry priaznivo ovplyvňujú chuťové vlastnosti mlieka.

Ide o druhovo bohaté pastviny s flórou špecifickou pre dané oblasti. Typické sú krátkosteblové porasty (psica, kostrava atď.) s vysokou druhovou diverzitou a výskytom niektorých vzácnych druhov typických pre tieto oblasti. Špecifickou endemickou rastlinou je Phyteuma nigrum. Medzi ďalšie zvláštnosti patrí Gentiana pannonica, Ligusticum mutellina, Arnica montana, Gentianella precox subsp. Bohemica, niektoré druhy terestrických orchideí a ďalšie.

Táto pestrá, členitá krajina je charakteristická veľmi vysokou úrovňou čistoty životného prostredia, najmä českokrumlovský región a pohorie Šumavy (Biosférická rezervácia UNESCO, vyhlásená v roku 1990). Dôkazom vysokej hodnoty prírodného prostredia južných Čiech je množstvo oficiálne vyhlásených chránených území, z ktorých dve sú dokonca pod ochranou UNESCO.

Nezanedbateľný vplyv na kvalitu a vlastnosti syra „Jihočeská Zlatá Niva“ majú samozrejme aj skúsenosti miestnych ľudí s výrobou tohto plesňového syra, ktoré sa po celé roky predávajú z generácie na generáciu.

Plesňový syr „Jihočeská Zlatá Niva“ je na českom trhu veľmi dobre hodnotený laickou verejnosťou, ako aj odborníkmi mliekarenského priemyslu. Na celoštátnych prehliadkach syrov sa v kategórii „syry s plesňou v ceste“ umiestnil (hodnotenie odbornej komisie):

rok 2003 – 2. miesto,

rok 2004 – 2. miesto,

rok 2006 – 2. miesto,

rok 2007 – 3. miesto.

Rovnako úspešný je syr „Jihočeská Zlatá Niva“ aj pri hodnotení laickou verejnosťou.

Plesňové syry sú všeobecne obľúbené u zákazníkov. Objemy výroby a predaja syra „Jihočeská Zlatá Niva“ sú nižšie než predaja syra „Jihočeská Niva“, avšak od roku 2004 sú vyrovnané (podľa informácií evidenčného systému výrobcu):

rok 2003 – predaných 126 680 kg,

rok 2004 – predaných 115 703 kg,

rok 2005 – predaných 117 314 kg,

rok 2006 – predaných 112 400 kg.

4.7.   Kontrolný orgán:

4.8.   Označenie: –

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.