24.8.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 197/1

—

zdôrazňuje naliehavú nutnosť vnímať demografický vývoj na úrovni regiónov, miest a obcí veľmi diferencovane, pretože aj v rámci členských štátov prebieha súčasne veľmi odlišný a sčasti protichodný vývoj a na druhej strane je možné v rôznych regiónoch Európy pozorovať určité typické modely vývoja. V budúcnosti budú regióny, mestá a obce musieť mať vlastné politické stratégie a usmernenia vychádzajúce z realistických populačných prognóz;

—

zastáva názor, že demografický vývoj musí byť prierezovou témou politiky, aby bolo možné včas čeliť dlhodobým rizikám a rozpoznať príležitosti a využiť ich; K tomu je potrebné čeliť aj nepríjemnej pravde a vo verejnej diskusii vziať na vedomie všetky fakty. Primerane reagovať bude možné až potom, keď politika a verejnosť prijmú okrem starnutia celej spoločnosti aj zmenšujúce sa počty obyvateľstva ako nezvratnú štrukturálnu skutočnosť;

—

zdôrazňuje, že demografická výzva nie je dôvodom na jednostranný negatívny pohľad; Na jednej strane sa rodí menej detí, než je potrebné na reprodukciu počtu obyvateľstva. To bude v dlhodobej perspektíve predstavovať problém pre európske spoločnosti, na ktorý bude potrebné nájsť riešenie. Súčasne sa však ľudia dožívajú vyššieho veku a zostávajú dlhšie zdraví – a to je dobrá správa. Okrem toho treba pripustiť, že starší ľudia môžu byť významným prínosom pre spoločnosť, a to sa musí v rámci tejto diskusie uznať. Ekonomicky prosperujúce aglomerácie aj naďalej profitujú z prílivu obyvateľov, ktorý zatiaľ dokáže vyrovnať nedostatok pôrodnosti.

1.

výslovne víta iniciatívu Komisie pokračovať v diskusii o zelenej knihe „Demografické zmeny a nová solidarita medzi generáciami“ a zdôrazniť zmenu prístupu z výzvy na príležitosť. Prístup Komisie založený na výmene skúseností a organizovaní európskej diskusie o reakciách na demografické zmeny, ktorých výsledky majú byť zhrnuté každé dva roky na „Fóre o demografickom vývoji Európy“, je dôležitým prínosom k podpore členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov. Vytvorenie a podpora regionálnych sietí na európskej úrovni a využívanie a propagovanie osvedčených postupov významne prispeje ku konštruktívnej a na budúcnosť orientovanej diskusii o tejto téme;

2.

podporuje všeobecné stratégie Komisie vytvoriť Európu,

3.

zastáva názor, že demografický vývoj musí byť prierezovou témou politiky, aby bolo možné včas čeliť dlhodobým rizikám a rozpoznať príležitosti a využiť ich; K tomu je potrebné čeliť aj nepríjemnej pravde a vo verejnej diskusii vziať na vedomie všetky fakty. Primerane reagovať bude možné až potom, keď politika a verejnosť prijmú okrem starnutia celej spoločnosti aj zmenšujúce sa počty obyvateľstva ako nezvratnú štrukturálnu skutočnosť;

4.

zdôrazňuje, že demografická výzva nie je dôvodom na jednostranný negatívny pohľad; Na jednej strane sa rodí menej detí, než je potrebné na reprodukciu počtu obyvateľstva. To bude v dlhodobej perspektíve predstavovať problém pre európske spoločnosti, pre ktorý bude potrebné nájsť riešenie. Súčasne sa však ľudia dožívajú vyššieho veku a zostávajú dlhšie zdraví – a to je dobrá správa. Okrem toho treba pripustiť, že starší ľudia môžu byť významným prínosom pre spoločnosť a to sa musí v rámci tejto diskusie uznať. Ekonomicky prosperujúce aglomerácie aj naďalej profitujú z prílivu obyvateľov, ktorý zatiaľ dokáže vyrovnať nedostatok pôrodnosti. Na druhej strane však demografické zmeny prebiehajú v mnohých vidieckych oblastiach výrazne rýchlejšie v dôsledku hromadného odchodu mladých ľudí a sčasti v dôsledku prisťahovalectva starších ľudí na dôchodku. Tento vývoj však zostruje problémy v regiónoch, odkiaľ prichádzajú;

5.

sa stotožňuje s názorom Komisie, že je potrebné chrániť práva každej generácie, ako sa to výslovne uvádza aj v oznámení Komisie „Podpora solidarity medzi generáciami“ z 10. mája 2007. Deti a mladí ľudia potrebujú mať možnosť zapojiť sa do spoločnosti v širokom zmysle. K tomu patrí podpora ich rodín, vytvorenie a udržiavanie kvalitných opatrovateľských a vzdelávacích zariadení, odborné vzdelávanie a pracovné vyhliadky. Stredné generácie potrebujú pomoc a podporu pri starostlivosti o deti a ich výchove, ale aj pri starostlivosti a opatere staršej generácie. Staršia generácia potrebuje pomoc pre nezávislú a aktívnu účasť na spoločenskom živote v starobe;

6.

považuje Komisiou menované faktory, ktoré určujú demografický vývoj, za podstatné. Úbytok priemerného počtu detí na ženu, stúpajúci podiel starých a veľmi starých ľudí na celkovom počte obyvateľstva, zvýšená a ďalej sa zvyšujúca predpokladaná dĺžka života a len čiastočná kompenzácia týchto zmien v štruktúre obyvateľstva imigráciou sú všeobecnými znakmi európskeho vývoja. Údaje zhromaždené na úrovni členských štátov len obmedzene vypovedajú o skutočnom vývoji;

7.

zdôrazňuje naliehavú nutnosť vnímať demografický vývoj na úrovni regiónov, miest a obcí veľmi diferencovane, pretože aj v rámci členských štátov prebieha súčasne veľmi odlišný a sčasti protichodný vývoj a na druhej strane je možné v rôznych regiónoch Európy pozorovať určité typické modely vývoja. Vlastné politické stratégie a usmernenia regiónov ako aj miest a obcí sa v budúcnosti budú musieť opierať o realistické prognózy obyvateľstva vzťahujúce sa na malé oblasti, aby sa zabezpečila rovnosť príležitostí pre všetkých;

8.

znovu opakuje svoje názory, ktoré vyjadril vo svojom stanovisku k zelenej knihe „Demografické zmeny a nová solidarita medzi generáciami“. Vidí, že Komisia do svojich oznámení „Demografická budúcnosť Európy – pretvorme výzvu na príležitosť“ a „Podpora solidarity medzi generáciami“ začlenila dôležité aspekty jeho stanoviska;

9.

súhlasí s názorom Komisie, že je na členských štátoch, aby dali konkrétne odpovede na demografickú výzvu. Zdôrazňuje však osobitnú zodpovednosť regionálnych a miestnych orgánov pri zvládaní demografických výziev. Miest a obcí sa dôsledky demografických zmien mimoriadne dotýkajú;

10.

dôrazne podporuje Európsku komisiu v jej úsilí o dosiahnutie novej dohody medzi generáciami. To znamená:

11.

považuje za nutné poukázať na reformy, ktoré už boli na národnej a európskej úrovni začaté prostredníctvom obnovenej Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť, Paktu stability a rastu, stratégie trvalo udržateľného rozvoja, politiky súdržnosti a otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia. Upozorňuje však na skutočnosť, že na vytvorenie rámcových podmienok pre potrebné prístupy na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni aj v súvislosti so stanovením piatich základných politických smerov zďaleka nepostačuje poukazovať na to, že je potrebné aj naďalej pokračovať v angažovanom úsilí;

12.

ľutuje, že v oznámení Komisie nie je popis úlohy národnej ani regionálnej a miestnej politiky. Demografický vývoj je predovšetkým regionálny a miestny vývoj. Dojem vytvorený v oznámení zhromaždením údajov na národnej a európskej úrovni, že tieto otázky sa majú riešiť v prvom rade na týchto úrovniach, je z pohľadu VR mylný. Skôr sa tým zabráni vnímaniu rastúcich regionálnych rozdielov, vrátane tých, ktoré sú spôsobené vnútornou migráciou v rámci členských štátov;

13.

víta zámer Komisie usporadúvať každé dva roky európske demografické fórum, ktorého výsledky majú byť zahrnuté do jednej kapitoly výročnej správy o pokroku. Nepovažuje však jednostranné zameranie na otázku dlhšej priemernej dĺžky života za primerané. Je skôr nutné rovným dielom brať do úvahy rôzne aspekty demografických zmien;

14.

zdôrazňuje, že demografické zmeny ponúkajú aj veľké možnosti zlepšiť vďaka novým produktom a službám kvalitu života starších ľudí a vytvoriť tak v Európe nové pracovné miesta a hospodársky rast a zlepšiť konkurencieschopnosť Európy. Týka sa to všetkých oblastí činnosti, ktoré podporujú sebestačný a aktívny život starších ľudí: v remeslách, priemysle, obchode a sociálnych zväzoch, teda okrem iných aj v odvetví cestovného ruchu, kultúry, služieb pre domácnosti, služieb v oblasti mobility a finančných služieb;

15.

podporuje väčšiu integráciu potrieb starších ľudí a možností tzv. „seniorskej ekonomiky“ (silver economy) aj na európskej úrovni, k čomu patrí aj začlenenie do Lisabonskej stratégie;

16.

konštatuje, že všeobecné demografické trendy na európskej úrovni majú veľmi odlišnú regionálnu formu. Pritom sa trendy vývoja prekrývajú a vedú k tomu, že medzi regiónmi Európy existujú víťazi (napr. aglomerácia Londýna a Mníchova) a porazení (napr. východné Nemecko alebo regióny na západe Poľska). Výsledkom týchto tendencií je ohrozenie územnej súdržnosti. Okrem demografických zmien ovplyvňujú vývoj obyvateľstva aj migračné toky smerujúce z oblastí mimo Spoločenstva. Vnútorná migrácia v rámci EÚ posilňuje trendy aglomerácií, pričom sú najmä prosperujúce mestské aglomerácie stále príťažlivejšie. Dôsledkom tohto odlišného vývoja sú paralelné procesy rastu a poklesu;

17.

súhlasí s názorom Komisie, že súvislosti medzi inovačnou schopnosťou a kvalifikáciou v procese demografických zmien nadobúdajú ešte väčší význam. Ženám, najmä matkám, by sa v budúcnosti malo umožniť, aby využili svoju kvalifikáciu v súlade so svojimi prianiami a potrebami. Okrem toho sa vzdelávacie systémy a podniky už teraz musia postupne prispôsobovať rastúcemu počtu starších osôb a ľudí s prisťahovaleckým pozadím, a vo vzájomnej úzkej spolupráci musia zaviesť do praxe nové formy celoživotného vzdelávania;

18.

vníma zlučiteľnosť rodiny a práce ako dôležitú rámcovú podmienku konkurencieschopnosti lokalít, ktorá by mala byť posilnená aj európskou politikou zamestnanosti a ktorá zohráva dôležitú úlohu práve v rámci formulovania stratégie pre Európu, ktorá pozitívne ovplyvňuje demografický vývoj;

19.

víta v tejto súvislosti oznámenie Komisie „Podpora solidarity medzi generáciami“, varuje však pred tým, aby sa opatrenia na podporu rodín a zosúladenie súkromného a pracovného života nepresadzovali ako jediná politická reakcia na demografické zmeny. Mnohé regióny musia reagovať na demografický vývoj veľmi konkrétne prispôsobením poskytovaných služieb alebo infraštruktúry – opatrenia rodinnej politiky ovplyvňujú demografický vývoj len pomaly, hoci sú samozrejme nevyhnutné. Okrem toho je v mnohých regiónoch odchádzanie kvalifikovaných mladých ľudí väčším problémom než samotná miera pôrodnosti obyvateľstva, ktoré v regióne zostáva;

20.

víta návrh na vytvorenie „Aliancie pre rodiny“ uvedenej v oznámení „Podpora solidarity medzi generáciami“ s cieľom podporiť nevyhnutnú výmenu osvedčených postupov a rozsiahlych informácií; naliehavo však odporúča, aby sa táto „Aliancia pre rodiny“ nevnímala výlučne z hľadiska zvýšenia miery pôrodnosti, ale ako nástroj komplexnej reakcie na demografický vývoj. Výbor regiónov a miestne a regionálne orgány, ktoré sú s ním spojené, by mali byť v plnej miere zapojené do prác aliancie a zdôrazňujú pripravenosť konštruktívne spolupracovať a predkladať návrhy na ďalší rozvoj európskych politických opatrení pre otázky generácií;

21.

zdôrazňuje regionálnu nerovnosť demografického vývoja. Narastajúce regióny získavajú predovšetkým mladých ľudí a ženy a ľudí s migračným pozadím. V týchto regiónoch pritom v dôsledku procesov segregácie narastajú sociálne rozdiely, čo na jednej strane vedie k zvýšenej potrebe integrácie a na druhej strane k zvýšenému úsiliu vybudovať a zlepšiť infraštruktúru zohľadňujúcu potreby starších ľudí, aby sa predišlo nadmernému sociálnemu vylúčeniu;

22.

uznáva, že integrácia prisťahovalcov má pre budúcnosť spoločnosti rozhodujúci význam. Výbor vychádza z predpokladu, že napriek nevyhnutnému zvýšeniu úsilia v oblasti vzdelávania o využitie potenciálu nastávajúcich generácií bude dopyt po vysoko kvalifikovaných pracovných silách z mimoeurópskych štátov. Dôležitý konkurenčný boj o vysoko kvalifikované pracovné sily však bude mať len obmedzený vplyv na demografický vývoj;

23.

upozorňuje na to, že zmenšujúce sa regióny nestrácajú iba obyvateľstvo, prichádzajú najmä o mladých ľudí (predovšetkým 20- až 30-ročných) a ženy a strácajú vzdelaných ľudí. Zmenšujúce sa regióny na rozdiel od narastajúcich regiónov nie sú cieľom migrácie. Tým vznikajú v európskych regiónoch na makroúrovni v rámci rovnakých trendov veľmi odlišné problémy;

24.

upozorňuje v tejto súvislosti na problém budúcnosti týkajúci sa starostlivosti. Zmenšujúce sa regióny nadmerne strácajú aktívne obyvateľstvo. Závislosť starých ľudí nenarastá rovnomerne. Práve v súvislosti s poskytovaním súkromných služieb v oblasti domácej starostlivosti problematika odchodu mladých ľudí zhoršuje problematiku budúcej starostlivosti o ľudí odkázaných na opateru. Tým bude práve v zmenšujúcich sa regiónoch narastať význam sociálnych služieb poskytovaných verejnými alebo nezávislými poskytovateľmi;

25.

považuje za nutné zamerať sa na veľmi protikladný vývoj na regionálnej úrovni a vypracovať príslušné dátové podklady na posúdenie tohto vývoja. Miestne, regionálne a národné údaje musia byť pritom prezentované porovnateľným spôsobom. Malo by sa to stať stálou úlohou vo forme „sociálno-demografického monitoringu“;

26.

zdôrazňuje zvláštny vývoj v členských štátoch strednej a východnej Európy a v nových spolkových krajinách Nemecka. V týchto regiónoch sú dôsledky znižovania pôrodnosti a štrukturálnych zmien demografických faktorov momentálne najvýraznejšie, okrem toho vývoj prebieha takmer krkolomným tempom. V týchto regiónoch prebieha vývoj, ktorý vo väčšine európskych regiónov nastane až neskôr alebo nebude taký vážny. VR vidí v podpore týchto regiónov, napr. v rámci iniciatívy Komisie „Regióny za ekonomickú zmenu“, možnosť vyvinúť primerané nástroje na riešenie demografických zmien pre celú Európu;

27.

upozorňuje na problémy, s ktorými sú v rámci členských štátov konfrontované menšinové kultúry obzvlášť citlivé na problémy spojené s pohybom obyvateľstva a demografickými zmenami v súvislosti s ich kultúrou a ďalšou existenciou ich jazykov. Zmeny v zložení spoločenstiev a rodiny vedú k zmenám zvyklostí a používania jazykov, s čím musia spoločenstvá počítať a na čo sa musia pripraviť;

28.

vyzdvihuje, že súčasný demografický problém je v európskych dejinách jedinečný. Neexistuje preto žiadny hotový a vyskúšaný recept, ako by európske spoločnosti mali na tento vývoj primerane reagovať. V celosvetovom meradle má zatiaľ iba Japonsko podobnú skúsenosť. Preto VR víta otvorený prístup Komisie k tejto téme;

29.

vidí v oznámení Komisie prílišné zameranie na otázku zvyšovania predpokladanej dĺžky života ľudí a jeho následkov. Rovnako dôležitá téma riešenia následkov ubúdania počtu obyvateľstva a tým spojených otázok prestavby v postihnutých regiónoch tu nie je popísaná. Aj keď sa tieto otázky musia riešiť skôr na národnej a regionálnej úrovni, sú predmetom nevyhnutnej diskusie o využití štrukturálnych fondov aj tam, kde sa to dotýka infraštruktúry;

30.

považuje v tejto súvislosti za nutné preveriť jednostranné zameranie európskych stratégií na rast. Regióny so zmenšujúcim sa počtom obyvateľov sa musia pripraviť na zmenené koncepcie rozvoja, musí byť aj naďalej možné zaplatiť a udržiavať infraštruktúru pre menej obyvateľov, regionálne koncepcie rozvoja musia primerane zohľadňovať potreby menšieho počtu ľudí. To však neznamená, že sa musí menej investovať, skôr sa musí investovať inak. Otázky vývoja hospodárstva a spoločnosti pri znižujúcom sa počte obyvateľov a veľkých regionálnych rozdieloch sú otázkami kvalitatívnymi a nie v prvom rade kvantitatívnymi; To znamená, že doterajšie chápanie politiky zamerané výhradne na rast musí byť doplnené o paradigmu úbytku a prestavby;

31.

konštatuje, že na úspešné riešenie demografických zmien sú nevyhnutné nasledujúce politické rámcové podmienky:

32.

považuje preto za nutné podporovať regionálne prispôsobené a diferencované stratégie, ktoré obyvateľstvu zabezpečujú čo najlepšiu dostupnosť služieb verejného záujmu, služieb IKT a vzdelávania;

33.

zdôrazňuje, že demografické zmeny si vyžadujú nový pohľad na históriu zárobkovej činnosti. Bude dôležité, aby hospodárstvo a správy viac využívali skúsenosti starších pracovníkov. Je nutné, aby starší ľudia mali v posledných rokoch svojho pracovného života väčšiu flexibilitu. Musia byť ponúknuté také iniciatívy ako práca doma, pružný pracovný čas a postupný odchod do dôchodku ako dôležité možnosti, ktoré môžu starších pracovníkov podnietiť k tomu, aby zostali dlhšie zamestnaní. Európske spoločnosti a predovšetkým partneri pri kolektívnom vyjednávaní by mali vypracovať nové modely rozvrhnutia pracovného života s cieľom umožniť lepšie perspektívy zamestnanosti pre mladších pracovníkov a podporiť zamestnanosť primeranú veku;

34.

požaduje posilniť celoživotné vzdelávanie ako právo občanov a požiadavku na občanov, aby mohli čeliť stále sa meniacim požiadavkám hospodárstva a spoločnosti;

35.

konštatuje, že v regiónoch s klesajúcim počtom obyvateľov vzniká nutnosť prispôsobiť služby verejného záujmu, infraštruktúru a spoločenský život počtu obyvateľstva a meniacemu sa a klesajúcemu dopytu. Problémy v stredoeurópskych a východoeurópskych štátoch poslednej vlny rozširovania a na východe Nemecka ukazujú, že politické koncepcie orientované na odstraňovanie a prestavbu infraštruktúry sa stávajú otázkou budúcej konkurencieschopnosti regiónov;

36.

považuje za nevyhnutné všeobecne preveriť štrukturálne fondy a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka s ohľadom na riešenie následkov demografických zmien. Víta preto vyjadrenie Komisie, že v oznámení, ktoré má prijať do konca roka 2008 a v ktorom navrhne spôsoby ako lepšie zohľadniť potreby starnúceho obyvateľstva, bude osobitnú pozornosť venovať možnej úlohe štrukturálnych fondov v tejto oblasti;

37.

v tejto súvislosti nabáda na preverenie úlohy štrukturálnych fondov a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka aj z toho hľadiska, či vo svojich nástrojoch dostatočne zohľadňujú potreby rastúcich a zmenšujúcich sa regiónov. VR ďalej žiada, aby toto preverovanie bolo načasované tak, aby výsledky boli k dispozícii ešte v prvej polovici podporného obdobia. VR od Komisie očakáva, že téma demografických zmien sa objaví v prioritách programu cieľ 3/Interreg IV C na poprednom mieste;

38.

upozorňuje na to, že mestské regióny s vysokou úrovňou prisťahovalectva stoja pred značnými problémami spojenými s integráciou rôznych skupín obyvateľstva. Demografické dôsledky sa dotýkajú rôznych skupín obyvateľstva rôznou mierou. Otázka integrácie mladých ľudí, ktorí sa prisťahovali, sa stane otázkou budúcnosti európskych spoločností. Predovšetkým mestské regióny sú pritom konfrontované so skutočnosťou, že demografické zloženie rôznych skupín obyvateľstva sa razantne mení;

39.

v kontexte týchto výsledkov navrhuje identifikovať na európskej úrovni typické regionálne a miestne problematické oblasti a vývoj, ktoré si vyžadujú príslušné odlišné riešenia a stratégie. Tejto identifikácii majú napomôcť príklady uvedené v prílohe.

24.8.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 197/7

—

sa domnieva, že schopnosť intergácie je podmienkou pre určovanie tempa rozširovania, ktorú treba náležite zohľadniť, a nie je zámienkou na nepristúpenie/odmietanie členstva v k Európskej únii alebo doplňujúcim kritériom. Považuje ju skôr za základný prvok transparentnosti týkajúci sa v prvom rade EÚ a potom kandidátskych krajín;

—

zastáva názor, že rozširovanie EÚ znamená hlavne zdieľanie spoločného politického projektu založeného na spoločných hodnotách a princípoch ako aj spoločných politikách a inštitúciách, a preto je potrebné schopnosť integrácie chápať ako nástroj na zachovanie týchto princípov a hodnôt, jej politík a fungovania inštitúcií Spoločenstva. Aby sa spoločný politický projekt neoslabil, mal by sa ďalšími rozširovaniami posilniť;

—

pripomína, že pri rozširovaní si musí EÚ zachovať vlastnú schopnosť konať a robiť rozhodnutia uplatňovaním účinných spoločných politických opatrení. Preto musí svoju politiku rozširovania podriadiť schopnosti zachovať svoju osobitnú inštitucionálnu, finančnú a politickú štruktúru, ktorá sa nesmie z dôvodu rozširovania oslabiť alebo vystaviť nebezpečenstvu, že dôjde k zmene pôvodného významu a cieľa;

—

upozorňuje na skutočnosť, že v rámci každého procesu rozšírenia, ktorý sa ťažko môže uskutočniť na základe doterajších zmlúv, najmä nie bez zmeny Zmluvy z Nice a bez nezmenených finančných výhľadov, by mali všetky európske inštitúcie a orgány prispieť k hodnoteniu prípadných zmien;

—

okrem iného sa nazdáva, že je konštruktívne zapojiť ho do reformy systému financovania EÚ, ktorá sa má uskutočniť súčasne s procesom inštitucionálnej reformy a nemôže sa oddeliť od politiky rozširovania. V tejto súvislosti znovu vyslovuje svoje presvedčenie, že nie je možné požadovať „viac Európy“ s menšími finančnými prostriedkami a opakuje, že koncentrácia finančných prostriedkov do oblastí, ktoré prinášajú pridanú európsku hodnotu, má mimoriadny význam pre budúcu finančnú štruktúru.

1.

Zastáva názor, že „schopnosť integrácie“ je podmienkou pre určovanie tempa procesu rozšírenia, ktorú treba náležite zohľadniť, a nie je zámienkou na nepristúpenie k Európskej únii alebo doplňujúcim kritériom. Považuje ju skôr za základný prvok transparentnosti týkajúci sa v prvom rade EÚ a potom kandidátskych krajín.

2.

Preto súhlasí so závermi Európskej rady z decembra 2006, ktoré schopnosť integrácie považujú za jeden zo základných prvkov na zabezpečenie obnovy konsenzu občanov ohľadom politiky rozširovania.

3.

Pripomína, že schopnosť integrovať nové krajiny do Európskej únie sa vyjadruje najmä finančnou schopnosťou EÚ uplatniť svoje politiky, najmä spoločnú poľnohospodársku politiku a kohéznu politiku, alebo schopnosťou trhu práce prijať nových pracovníkov z nových členských krajín, schopnosťou jej inštitúcií úspešne pracovať s väčším počtom členských krajín v súlade s usmerneniami zasadnutia Európskej rady v Kodani.

4.

Pripomína, že pri rozširovaní si musí EÚ zachovať vlastnú schopnosť konať a robiť rozhodnutia uplatňovaním účinných spoločných politických opatrení. Preto musí svoju politiku rozširovania podriadiť schopnosti zachovať svoju inštitucionálnu, finančnú a politickú štruktúru, ktorá sa nesmie z dôvodu rozširovania oslabiť alebo vystaviť nebezpečenstvu, že dôjde k zmene pôvodného významu a cieľa.

5.

Zastáva názor, že rozširovanie EÚ znamená hlavne zdieľanie spoločného politického projektu založeného na spoločných hodnotách a princípoch ako aj politikách a inštitúciách, a preto je potrebné schopnosť integrácie chápať ako nástroj na zachovanie týchto princípov a hodnôt, jej politík a fungovania inštitúcií Spoločenstva. Aby sa spoločný politický projekt neoslabil, mal by ďalšími rozširovaniami zosilnieť.

6.

Zastáva názor, že aktuálna diskusia o schopnosti integrácie prišla neskoro, pretože by bolo bývalo vhodnejšie uskutočniť ju počas rokovaní o Agende 2000 a neskôr bezprostredne pred každým novým rozšírením ako aj počas rokovaní o finančnom výhľade na roky 2007-2013.

7.

Konštatuje, že v dokumente Komisie existuje nevyváženosť pokiaľ ide o prezentáciu diskusie o schopnosti integrácie, ktorá sa skôr chápe ako záležitosť kandidátskych krajín než samotnej EÚ.

8.

Upozorňuje na tú skutočnosť, že v rámci každého procesu rozšírenia, ktorý sa ťažko môže uskutočniť na základe doterajších zmlúv, najmä nie bez zmeny Zmluvy z Nice a bez nezmenených finančných výhľadov, by mali všetky európske inštitúcie a orgány prispieť k hodnoteniu prípadných zmien (napríklad v rámci pravidiel vnútorného trhu, rozpočtu a financií EÚ ako aj fungovania jej inštitúcií) potrebných pre zabezpečenie úspešného rozšírenia. Regionálne a miestne orgány, rovnako aj národné parlamenty a občianska spoločnosť musia v tomto hodnotení zohrávať dôležitú úlohu pokiaľ ide o spoločenskú akceptáciu (schopnosť spoločnosti integrovať nových európskych občanov, ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty a vytvárajú spoločnú identitu a spoločné občianstvo s cieľom vytvoriť stále užší zväzok medzi národmi Európy).

9.

Zastáva názor, že EÚ by mala byť schopná počas rokovaní s kandidátskou krajinou kontrolovať, či je zachovaná schopnosť integrácie, a súčasne monitorovať dodržiavanie kodanských kritérií pri jednotlivých kandidátskych krajinách. Súhlasí preto s kritikou Európskeho parlamentu, ktorý pokladá odpoveď Komisie za nedostatočnú, pretože neobsahuje podrobnosti prebiehajúcich rokovaní z hľadiska schopnosti integrácie a neuvádza princípy, z ktorých by mala vychádzať takáto definícia.

10.

Očakáva, že Komisia vo fáze pred budúcimi rozšíreniami vykoná analýzu dôsledkov rozšírenia pre jednotlivé európske politiky a financovanie ako aj pre príslušnú inštitucionálnu štruktúru EÚ. Táto analýza by mala byť zameraná na jednotlivé reformné procesy, ktoré sa uskutočňujú v kandidátskych krajinách, a to hlavne z hľadiska väčšej účasti občanov na prístupovom procese a procese administratívnej decentralizácie.

11.

Navrhuje, aby inštitúcie Spoločenstva podporovali opatrenia, ktoré umožnia občanom a združeniam, v ktorých sú aktívni, verejne vyjadrovať svoje názory a diskutovať o procese rozširovania.

12.

V tejto súvislosti považuje za nevyhnutnú osobitnú analýzu budúcnosti kohéznej politiky a zdôrazňuje, že je užitočné vykonať simulácie vzhľadom na rôzne možné scenáre rozšírenia. Táto analýza schopnosti integrácie jednej z najdôležitejších politík EÚ z hospodárskeho a sociálneho hľadiska a z hľadiska vnímania európskej pridanej hodnoty zo strany občanov by sa mala vykonať v spolupráci s ním.

13.

Na druhej strane si uvedomuje, že je ťažké odmerať schopnosť integrácie vzhľadom na to, že táto schopnosť nie je statickej povahy, pretože prostriedky poskytnuté Európskou úniou na jej dosiahnutie sa môžu v priebehu rokov meniť; žiada preto jasnejšiu definíciu schopnosti integrácie a spôsobu jej merania.

14.

Zdôrazňuje, že regionálne a miestne orgány by sa mali priamo podieľať na hodnotení dôsledkov jednotlivých európskych politík, ktoré sa ich týkajú, keď tieto politiky sú predmetom zmien v dôsledku rozšírenia. Toto má osobitný význam pre regióny v blízkosti hraníc s kandidátskymi krajinami.

15.

Podporuje požiadavku Európskeho parlamentu mať možnosť vyjadriť svojho súhlas nielen na konci rokovaní, ale aj pred otvorením týchto rokovaní.

16.

Pripomína svoje rozhodnutie zriadiť pracovné skupiny (pre krajiny západného Balkánu, Chorvátsko a Turecko) ako vhodný nástroj na pomoc regionálnym a miestnym orgánom kandidátskych krajín v ich úsilí pri budovaní kapacít na rozvoj potrebného politického dialógu medzi EÚ a kandidátskymi krajinami. Okrem toho vyjadruje želanie, aby sa tieto pracovné skupiny pretransformovali na spoločné poradné výbory tam, kde to je uvedené v jednotlivých asociačných dohodách, a aby sa stali hovorcami regionálnych a miestnych orgánov kandidátskych krajín počas celej fázy rokovania.

17.

Zdôrazňuje, že úvaha o schopnosti integrácie by tiež mala pomôcť zlepšiť aj alternatívne riešenia v prípade nerozšírenia smerom k určitej kandidátskej krajine alebo iným krajinám, ktoré o členstvo požiadali, ale bolo im zamietnuté, ako napríklad posilnenie európskej politiky susedstva alebo zavedenie funkčných postupov (napríklad slobodného obchodovania alebo územnej spolupráce), ktoré napomáhajú dotvoreniu foriem diferencovanej integrácie a/alebo privilegovaných partnerstiev.

18.

Súhlasí so závermi Európskej rady z decembra 2006 a zdôrazňuje potrebu vyriešiť inštitucionálne otázky pred akýmkoľvek ďalším rozšírením a pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2009; znovu opakuje svoju výzvu, aby sa v reformnom procese našli riešenia na zabezpečenie lepšieho fungovania rozhodovacích postupov EÚ a aby sa tiež posilnila účasť občanov a regionálnych a miestnych orgánov v európskom legislatívnom procese, pričom uznáva možnosť viacúrovňovej správy v rozšírenej Európe.

19.

Okrem iného sa nazdáva, že je konštruktívne zapojiť Výbor regiónov do reformy systému financovania EÚ, ktorá sa má uskutočniť súčasne s procesom inštitucionálnej reformy a nemôže sa oddeliť od politiky rozširovania. V tejto súvislosti znovu vyslovuje svoje presvedčenie, že nie je možné požadovať „viac Európy“ s menšími finančnými prostriedkami a opakuje, že koncentrácia finančných prostriedkov do oblastí, ktoré prinášajú pridanú európsku hodnotu, má mimoriadny význam pre budúcu finančnú štruktúru.

20.

Kladne hodnotí návrhy Komisie o transparentnosti prístupových rokovaní kandidátskych krajín s cieľom posilniť demokratickú legitímnosť procesu rozšírenia a znížiť rozdiely, ktoré existujú medzi občanmi a ich vedúcimi politickými predstaviteľmi, zapojenými do rozhodovania o pristúpení a rozšírení a nazdáva sa, že na dosiahnutie tohto istého cieľa a zlepšenie kvality rokovaní je vhodné aktívne zapojiť občiansku spoločnosť, miestne a regionálne samosprávy kandidátskych krajín do rôznych fáz prístupového procesu a Výbor regiónov do analytického preskúmania kapitol týkajúcich sa kohéznej politiky a decentralizácie.

21.

Zdôrazňuje, že Komisia by v súlade so svojím prístupom transparentnosti a otvorenosti voči občanom mala zverejniť text svojej výročnej správy o kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách na členstvo v EÚ v jazykoch týchto krajín s cieľom skvalitniť prístupový proces tým, že občanom umožní účasť na diskusiách, ktoré sa v ich krajinách vedú o vstupe do EÚ.

22.

Okrem iného zdôrazňuje, že prístupový proces je v svojej súčasnej podobe určený zhora a počas celého trvania nepodlieha nevyhnutne demokratickej kontrole parlamentov a regionálnych a miestnych samospráv kandidátskych krajín a nezapája priamo občanov, politické strany a občiansku spoločnosť, ani miestne a regionálne orgány. Z tejto skutočnosti vyplýva, že:

23.

Nazdáva sa preto, že by bolo potrebné navrhnúť participatívnejší prístup zahŕňajúci aj partnerstvá, ktoré sa ukázali zásadné pre vzájomné spoznávanie obyvateľov, a tak pomôcť v boji proti korupcii vo verejnej správe a podporiť miestne a regionálne samosprávy a národné vlády pri potrebných reformách v oblasti správy a súdnictva.

24.

Súhlasí s Európskym parlamentom a Komisiou, ktoré zdôrazňujú význam regionálnych a miestnych samospráv v oblasti komunikácie. Táto politika by mala byť viacej decentralizovaná a otvorená príspevkom občianskej spoločnosti a tým pomáhať dosiahnuť konsenzus verejnej mienky tak v členských krajinách ako aj v kandidátskych krajinách a posilniť transparentnosť a zodpovednosť v procese rozšírenia, s ktorým by malo súhlasiť čo najviac subjektov. Schvaľuje preto návrhy Komisie, pričom sa nazdáva, že by sa Komisia nemala vzdať svojej zodpovednosti v oblasti komunikačnej politiky pre rozšírenie a vyzýva ju týmto, aby podporovala potrebné nástroje, pomocou ktorých by regionálne a miestne samosprávy doviedli toto úsilie do úspešného konca.

25.

Vyzýva rozpočtový orgán EÚ, aby prispel k úsiliu, ktoré budú musieť vyvinúť regionálne a miestne orgány kandidátskych krajín, uvoľnením finančných prostriedkov určených na organizáciu informačných kampaní o rozšírení na regionálnej a miestnej úrovni a rovnako ho vyzýva, aby podporil regionálne a miestne správy členských štátov a kandidátskych krajín pri propagovaní európskej myšlienky.

24.8.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 197/12

—

pripomína, že rozšírenie je mimoriadnym úspechom Európskej únie ako aj celej Európy a

—

zdôrazňuje, že je dôležité vnímať otázku rozširovania aj z regionálneho a miestneho hľadiska, aby sa dala zabezpečiť vnútorná stabilita, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je demokracia na úrovni najbližšej k občanovi;

—

zdôrazňuje, že je dôležité, aby Turecko naďalej plnilo Kodanské politické kritériá, pričom by sa malo zamerať hlavne na potrebu posilnenia slobody prejavu a vierovyznania, práv žien, menšín a odborových zväzov a tiež na potrebu ďalšej aktualizácie inštitucionálneho rámca ľudských práv;

—

zdôrazňuje, že politické monitorovanie procesu rozšírenia na národnej, regionálnej a miestnej úrovni je veľmi dôležité vzhľadom na význam tejto otázky pre budúcnosť Európskej únie. VR sa preto rozhodol vytvoriť pracovnú skupinu pre Chorvátsko a Turecko, zameranú na podporenie dialógu so všetkými dotknutými stranami, ktorý výboru pomôže pri formovaní jeho politických postojov;

—

víta pokrok, ktorý Chorvátsko dosiahlo pri plnení politických a hospodárskych kritérií a acquis ako aj pri uplatňovaní stabilizačnej a asociačnej dohody; víta taktiež skutočnosť, že táto krajina naďalej plní Kodanské politické kritériá;

—

vyjadruje potešenie nad rozsiahlymi reformami, ktoré Turecko doposiaľ zrealizovalo, ale naďalej vyjadruje obavy nad skutočnosťou, že ich realizácia sa spomalila a pripomína, že zriadenie zmiešaného poradného výboru s Tureckom zostáva aj naďalej jeho politickým cieľom;

—

víta pokrok, ktorý Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko už dlhší čas dosahuje v otázke reforiem ako aj skutočnosť, že táto krajina úspešne speje k naplneniu Kodanských politických kritérií; postrehol však spomalenie týchto reforiem v roku 2006.

1.

pripomína, že postupné rozširovania boli od začiatku významnou kapitolou projektu budovania Európy;

2.

uznáva vysoký význam procesu rozširovania pre demokratický a stabilný rozvoj pristupujúcich krajín, pre stabilitu celého európskeho regiónu a pre bezpečnosť Európskej únie;

3.

pripomína, že rozšírenie je mimoriadnym úspechom Európskej únie ako aj celej Európy. Vďaka nemu sa Európu podarilo znovu zjednotiť a zároveň sa posilnil mier aj stabilita na celom kontinente;

4.

zdôrazňuje, že je dôležité vnímať otázku rozširovania aj z regionálneho a miestneho hľadiska a vyzdvihuje význam regionálnych a miestnych politík v tejto súvislosti, pretože zabezpečujú vnútornú stabilitu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je demokracia na úrovni najbližšej k občanovi;

5.

zdôrazňuje, že každá krajina usilujúca sa o vstup do Európskej únie musí byť hodnotená podľa vlastných zásluh v závislosti od výsledkov dosiahnutých pri plnení prísnych kritérií, ktoré si členstvo v únii vyžaduje;

6.

zdôrazňuje, že dobré európske riadenie, založené na princípe subsidiarity a proporcionality je možné dosiahnuť prostredníctvom decentralizácie bez vnucovania jednotného vzoru;

7.

upozorňuje, že rovnomerný presun právomocí a finančných prostriedkov na decentralizované orgány je veľmi dôležitý pre účinný výkon miestnej a regionálnej demokracie;

8.

vyzýva, aby bolo vyvinuté úsilie v oblasti spolupráce a výmeny skúseností a overených postupov, ktoré sa získali pri zavádzaní predvstupových politických opatrení s miestnymi a regionálnymi orgánmi členských štátov EÚ a kandidátskych krajín;

9.

víta pokrok, ktorý Chorvátsko dosiahlo pri plnení politických a hospodárskych kritérií a acquis ako aj pri uplatňovaní stabilizačnej a asociačnej dohody; víta taktiež skutočnosť, že táto krajina naďalej plní Kodanské politické kritériá;

10.

zdôrazňuje, že politické monitorovanie procesu rozšírenia na národnej, regionálnej a miestnej úrovni je veľmi dôležité vzhľadom na význam tejto otázky pre budúcnosť Európskej únie. VR sa preto rozhodol vytvoriť pracovnú skupinu pre Chorvátsko, zameranú na podporenie dialógu so všetkými dotknutými stranami, ktorý výboru pomôže pri formovaní jeho politických postojov;

11.

prostredníctvom tejto skupiny plánuje rozvíjať neustály dialóg s politickými predstaviteľmi Chorvátska a stimulovať a podporovať uskutočňovanie informačných a komunikačných kampaní o procese rozširovania v mestách a regiónoch Európskej únie a Chorvátska;

12.

pripomína, že jedným zo spôsobov zvyšovania prosperity a posilňovania stability v Chorvátsku a na západnom Balkáne je cezhraničná spolupráca miestnych a regionálnych orgánov;

13.

víta skutočnosť, že Chorvátsko pripravuje reformu verejnej správy, ale upozorňuje na potrebu riešiť aj otázky kapacity miestnej a regionálnej správy;

14.

považuje za dôležité, že vláda začala uplatňovať stratégie na reformu súdnictva a na boj proti korupcii a víta pokrok, ktorý Chorvátsko dosiahlo pri riešení otázky menšín a návratu utečencov. Zdôrazňuje však, že je potrebné v tomto úsilí naďalej pokračovať a odporúča, aby sa urýchlil hlavne proces riešenia problémov v posledných dvoch menovaných oblastiach;

15.

zdôrazňuje, že kvalitné demokratické a decentralizované riadenie zohráva významnú úlohu pri napĺňaní potrieb občanov a poukazuje na vysoký význam miestnych a regionálnych orgánov pri uplatňovaní reformných politík;

16.

víta skutočnosť, že Chorvátsko plne spolupracuje s Medzinárodným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY); zdôrazňuje však, že je potrebné ďalej vylepšovať postupy pri súdnych konaniach týkajúcich sa vojnových zločinov vrátane ochrany svedkov;

17.

odporúča tiež, aby sa Chorvátsko podrobnejšie zaoberalo otázkou verejného obstarávania a zabezpečilo transparentné postupy na všetkých úrovniach správy;

18.

víta pokrok, ktorý Chorvátsko nedávno dosiahlo v oblasti regionálnej politiky a koordinácie štrukturálnych nástrojov; upozorňuje však na potrebu zvýšiť administratívnu kapacitu v oblasti zavádzania systému financovania zo zdrojov EÚ;

19.

vyjadruje potešenie nad rozsiahlymi reformami, ktoré Turecko doposiaľ zrealizovalo, ale naďalej vyjadruje obavy nad skutočnosťou, že ich realizácia sa spomalila;

20.

zdôrazňuje, že politické monitorovanie procesu rozšírenia na národnej, regionálnej a miestnej úrovni je veľmi dôležité vzhľadom na význam tejto otázky pre budúcnosť Európskej únie. VR sa preto rozhodol vytvoriť pracovnú skupinu pre Turecko, zameranú na podporenie dialógu so všetkými dotknutými stranami, ktorý výboru pomôže pri formovaní jeho politických postojov;

21.

pripomína, že zriadenie zmiešaného poradného výboru s Tureckom zostáva aj naďalej jeho politickým cieľom;

22.

prostredníctvom tejto skupiny plánuje rozvíjať neustály dialóg s politickými predstaviteľmi Turecka a stimulovať a podporovať uskutočňovanie informačných a komunikačných kampaní o procese rozširovania a v mestách a regiónoch Európskej únie a Turecka;

23.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby Turecko naďalej plnilo Kodanské politické kritériá, pričom by sa malo zamerať hlavne na potrebu posilnenia slobody prejavu a vierovyznania, práv žien, menšín a odborových zväzov a tiež na potrebu ďalšej aktualizácie inštitucionálneho rámca ľudských práv;

24.

vyzdvihuje význam demokracie na úrovni najbližšej k občanovi ako aj úlohu, ktorú by mali miestne a regionálne orgány zohrávať pri uplatňovaní týchto politík;

25.

vyzdvihuje dôležitý význam miestnej správy a kľúčovú úlohu mestských rád;

26.

víta pokrok, ktorý Turecko nedávno dosiahlo zriadením postu ombudsmana pre spory vo verejnej správe;

27.

zdôrazňuje, že Turecko musí vylepšiť svoj právny rámec pre verejné obstarávanie, aby mohlo zabezpečiť transparentné a zodpovedné riadenie na miestnej úrovni, prostredníctvom ktorého by sa občanom poskytovali základné služby;

28.

víta skutočnosť, že Turecko schválilo zákon o zriadení regionálnych rozvojových agentúr a odporúča, aby sa zvýšila transparentnosť a zodpovednosť v otázke ich riadenia;

29.

víta pokrok, ktorý Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko už dlhší čas dosahuje v otázke reforiem ako aj skutočnosť, že táto krajina úspešne speje k naplneniu Kodanských politických kritérií; postrehol však spomalenie týchto reforiem v roku 2006;

30.

s potešením konštatuje, že voľby v júli 2006 vo všeobecnosti prebehli v súlade s medzinárodnými štandardami. Podotýka však, že Macedónsko musí vyvinúť značné úsilie na to, aby odstránilo pretrvávajúce nedostatky a aby pri budúcich voľbách úplne splnilo tieto medzinárodné štandardy;

31.

odporúča Macedónsku posilniť boj proti korupcii, aby mohlo zabezpečiť transparentnosť a demokratickú zodpovednosť na všetkých úrovniach. Navrhuje tiež, aby Macedónsko zrealizovalo reformu polície a súdnictva;

32.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby Macedónsko v plnom rozsahu implementovalo Ohridskú dohodu;

33.

vyzdvihuje význam demokracie na úrovni najbližšej k občanovi a poukazuje na významnú úlohu, ktorú môžu miestne a regionálne orgány zohrávať najmä pri dohliadaní na správne uplatňovanie zákonov o ochrane menšín a pri rozvíjaní vzťahov medzi jednotlivými etnickými skupinami;

34.

víta skutočnosť, že Macedónsko implementovalo zákon o štátnych zamestnancoch z roku 2000 ako aj vyvinuté decentralizačné úsilie a vyzýva miestne orgány, aby proaktívnejšie obhajovali svoje práva a právomoci;

35.

podotýka, že v tejto krajine je potrebné zaručiť nezávislosť a profesionalitu v oblasti správy;

36.

vyzýva vládu Macedónska, aby sa intenzívne usilovala zosúladiť legislatívu v oblasti regionálneho rozvoja s acquis Spoločenstva ako aj posilniť administratívne kapacity, pretože tieto opatrenia jej umožnia zabezpečiť efektívnu implementáciu regionálnej politiky;

37.

vyjadruje potešenie nad otvorením rokovaní o zjednodušenom vízovom styku a o opätovnom prijatí utečencov a vysídlených osôb so všetkými krajinami dotknutého regiónu, rovnako ako aj úsilie zavŕšiť tieto vyjednávania čo najskôr. Podpísaním takýchto dohôd sa podporí rozvíjanie kontaktov medzi občanmi EÚ a krajín západného Balkánu a taktiež sa rozšíria možnosti na cestovanie, hlavne pre mladú generáciu;

38.

vyzýva Európsku komisiu, aby prijala opatrenia potrebné na stanovenie právneho základu pre vytvorenie zmiešaného poradného výboru VR a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko..

24.8.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 197/16

—

vychádza z toho, že budúcnosť západných balkánskych štátov leží v Európskej únii a uznáva pokrok, ktorý potenciálne kandidátske krajiny dosiahli pri implementácii plánu na konkretizáciu ich európskej perspektívy;

—

sa súčasne domnieva, že pri realistickom pohľade na dané predpoklady a pri pokroku, ktorý už bol dosiahnutý, sa aj naďalej vyskytujú ďalekosiahle problémy v kľúčových politických a hospodárskych oblastiach a v súvislosti s občianskou spoločnosťou, ktorých riešenie si ešte vyžiada značné úsilie zo strany všetkých zúčastnených;

—

by tiež chcel zdôrazniť, že tempo vstupu potenciálnych kandidátskych krajín do EÚ závisí najmä od výsledkov reformného procesu v jednotlivých krajinách. Zároveň je tiež potrebné zohľadniť integračnú schopnosť EÚ;

—

v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje, že toto nie je iba „technická“ otázka: integračná kapacita nezahŕňa iba inštitucionálnu funkčnosť EÚ, ale vždy aj podporu rozhodnutí zo strany obyvateľstva v členských štátoch;

—

pripomína, že zatiaľ čo spolupráca medzi EÚ a západným Balkánom bola vytvorená z dôvodu reformných opatrení ako liberalizácia obchodu, privatizácia, reforma regulačného prostredia a podpora zahraničných investícií, jasný rámec spolupráce na regionálnej a miestnej úrovni zatiaľ chýba; pracovnou skupinou pre západný Balkán, ktorú vytvoril Výbor regiónov vo februári 2006, sa má vytvoriť takýto rámec a sociálny a hospodársky rozvoj na miestnej a regionálnej úrovni sa má dostať do popredia politickej agendy EÚ;

—

pripomína, že monitorovanie procesu rozširovania na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni predstavuje vzhľadom k svojmu veľkému významu pre budúcnosť Európskej únie a nutnosti stabilizácie západného Balkánu veľkú výzvu; preto bolo pre Výbor regiónov dôležité, aby vytvoril politické fórum, ktoré by podporovalo rozvoj tohto procesu, ktorý zahŕňa podporu dialógu so všetkými zainteresovanými stranami s cieľom stanoviť svoje politické postoje.

1.

vychádza z toho, že budúcnosť západných balkánskych štátov leží v Európskej únii a uznáva pokrok, ktorý potenciálne kandidátske krajiny dosiahli pri implementácii plánu na konkretizáciu ich európskej perspektívy;

2.

sa súčasne domnieva, že pri realistickom pohľade na dané predpoklady a pri pokroku, ktorý už bol dosiahnutý, sa aj naďalej vyskytujú ďalekosiahle problémy v kľúčových politických a hospodárskych oblastiach a v súvislosti s občianskou spoločnosťou, ktorých riešenie si ešte vyžiada značné úsilie zo strany všetkých zúčastnených;

3.

sa dôrazne zasadzuje za pokračovanie reformných procesov nevyhnutných na stabilizáciu celého regiónu. Uvedomuje si však dilemu, ktorá pre potenciálne kandidátske krajiny vzniká z dlhodobej perspektívy vstupu: čím je cieľ vstupu menej hmatateľný, tým skôr existuje nebezpečenstvo, že reformný proces stratí na dynamike. Nesmie to však viesť k oslabovaniu kritérií na vstup ani k upusteniu od zásady striktnej podmienenosti. Výbor poukazuje na to, že je potrebné vytvoriť dostatočné množstvo podnetov a poskytovať pomoc, čo prispeje k tomu, že reformný proces bude na všetkých úrovniach pokračovať;

4.

víta všetky vhodné opatrenia EÚ, ktoré slúžia na to, aby stabilizovali vývoj jednotlivých krajín predovšetkým v súvislosti s bojom proti korupcii a organizovanej kriminalite ako aj prostredníctvom pomoci pri budovaní efektívnejších administratívnych štruktúr, ktoré nutne musia zahŕňať aj regionálnu a miestnu úroveň; rovnako v tejto súvislosti víta všetky príslušné zámery, ktoré prispievajú k podpore budovania politickej a hospodárskej spolupráce v regióne vo vlastnej zodpovednosti;

5.

by tiež chcel zdôrazniť, že tempo vstupu potenciálnych kandidátskych krajín do EÚ závisí najmä od výsledkov reformného procesu v jednotlivých krajinách. Zároveň je tiež potrebné zohľadniť integračnú schopnosť EÚ;

6.

v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje, že toto nie je iba „technická“ otázka: integračná kapacita nezahŕňa iba inštitucionálnu funkčnosť EÚ, ale vždy aj podporu rozhodnutí zo strany obyvateľstva v členských štátoch; pričom pripomína najvyšším predstaviteľom EÚ, že je veľmi dôležité načúvať verejnosti, no upozorňuje tiež na význam vedenia, ktoré má zabezpečiť podporu verejnosti pre ďalšie rozšírenia, ak bude celkové hodnotenie rozšírenia kladné;

7.

navrhuje, aby inštitúcie podporovali opatrenia v prospech občanov a ich združení a mohli tak verejne sformulovať a vymieňať si názory na proces rozširovania;

8.

uznáva súčasne význam, bohatstvo a hodnoty, ktorými západný Balkán, jeho jednotlivé krajiny a občania prispejú k Európskej únii ako celku;

9.

podporuje v tomto kontexte všetky snahy uskutočňovať predvstupové a prístupové procesy pri prísnom dodržiavaní stanovených kritérií a robiť ich transparentne, aj s ohľadom na možné následné účinky na spoločné politiky, s cieľom umožniť širokú politickú diskusiu o budúcom rozširovaní. Iba na tomto základe bude možné dosiahnuť potrebnú akceptáciu vo verejnosti. VR rovnako ako jeho členovia sa na tejto diskusii budú zúčastňovať aktívne a s vedomím, že práve budúcnosť západných balkánskych štátov predstavuje dôležitú skúšku spoločnej európskej myšlienky;

10.

vyzýva všetkých zúčastnených v regióne, aby sa aktívne a konštruktívne zúčastňovali na riešení sporných otázok, ktoré v súčasnosti ešte stoja spoločnej perspektíve v ceste; otázka Kosova má pritom mimoriadny význam, pretože sa týka celého regiónu;

11.

na obdobie do vstupu do EÚ dôrazne žiada o vhodné opatrenia, ktoré na jednej strane prispejú k trvalej podpore možností konštruktívneho rozvoja príslušných štátov západného Balkánu a na druhej strane zlepšia prostredníctvom praktických krokov priblíženie k EÚ, pričom bezpodmienečne zostane zachovaná možnosť vstupu;

12.

uznáva v tejto súvislosti význam, ktorý má pre obyvateľov západného Balkánu perspektíva zjednodušeného vízového režimu a veľmi dôrazne podporuje želanie, aby sa priame kontakty podporovali aj tým, že sa bude poskytovať viac štipendií pre študentov a mladých pracujúcich z tohto regiónu;

13.

podporuje vhodné opatrenia na cezhraničnú a medziregionálnu spoluprácu s miestnymi a regionálnymi samosprávami v členských štátoch ako aj podnety na medzištátnu spoluprácu v regióne západného Balkánu, ktorá by sa mala týkať pokiaľ možno čo najviac oblastí politiky;

14.

pripomína, že zatiaľ čo spolupráca medzi EÚ a západným Balkánom bola vytvorená z dôvodu reformných opatrení ako liberalizácia obchodu, privatizácia, reforma regulačného prostredia a podpora zahraničných investícií, jasný rámec spolupráce na regionálnej a miestnej úrovni zatiaľ chýba; pracovnou skupinou pre západný Balkán, ktorú vytvoril Výbor regiónov vo februári 2006, sa má vytvoriť takýto rámec a sociálny a hospodársky rozvoj na miestnej a regionálnej úrovni sa má dostať do popredia politickej agendy EÚ;

15.

pripomína, že monitorovanie procesu rozširovania na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni predstavuje vzhľadom k svojmu veľkému významu pre budúcnosť Európskej únie a nutnosti stabilizácie západného Balkánu veľkú výzvu; preto bolo pre Výbor regiónov dôležité, aby vytvoril politické fórum, ktoré by podporovalo rozvoj tohto procesu, ktorý zahŕňa podporu dialógu so všetkými zainteresovanými stranami s cieľom stanoviť svoje politické postoje;

16.

zdôrazňuje, že prostredníctvom tejto pracovnej skupiny chce VR podporovať stály dialóg s miestnymi a regionálnymi politickými predstaviteľmi západného Balkánu. Tiež posilní a podporí organizovanie informačných a oznamovacích kampaní o procese rozširovania v miestnych orgánoch a regiónoch Európskej únie a západného Balkánu;

17.

poukazuje na to, že je naďalej potrebné vynaložiť značné úsilie na posilňovanie decentralizovaných štruktúr, a tým podmienok pre rozvoj miestnej demokracie; prestavba a modernizácia administratívy by nemala viesť k obmedzovaniu regionálnych a miestnych administratívnych kapacít, ale prispieť k ich posilneniu;

18.

víta pokrok dosiahnutý v oblasti ochrany menšín a vyjadruje zároveň svoje obavy v súvislosti s príliš nízkym objemom zdrojov nasadených do boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Najmä pre najslabších členov spoločnosti, napr. rómske deti, je potrebné rýchlo dosiahnuť zlepšenie situácie; poukazuje na dôležitú úlohu zodpovedných činiteľov na miestnej a regionálnej úrovni pri uplatňovaní právnych rámcových podmienok práve v tejto oblasti;

19.

víta s ohľadom na aktuálny návrh zákona o financovaní obcí všetky opatrenia, ktoré prispejú k zlepšeniu financovania miestnej a regionálnej úrovne a k rozšíreniu jej možností konania pri podporovaní investícií na miestnej a regionálnej úrovni;

20.

víta zlepšenia vo verejnej správe najmä v oblasti verejného obstarávania (aj tu bol predložený nový návrh zákona, o ktorom sa v súčasnosti rokuje v parlamente), ktoré bolo doteraz málo transparentné a navrhuje väčšie zapojenie miestnej a regionálnej úrovne pri ďalšej tvorbe legislatívy;

21.

víta viditeľné zlepšenie hospodárskej situácie a očakáva ďalšie úsilie zamerané na splnenie záväzkov vyplývajúcich z asociačnej a stabilizačnej dohody podpísanej v roku 2006;

22.

si vzhľadom na výsledky komunálnych volieb z 18. februára 2007všíma záverečnú správu monitorovacej misie OBSE a vyzýva, aby sa v budúcnosti kládol väčší dôraz na zabezpečenie priebehu volieb v súlade s medzinárodnými normami;

23.

víta pokrok v boji proti korupcii a v ochrane ľudských práv a očakáva ďalšie úsilie zamerané na zlepšenie v týchto oblastiach;

24.

konštatuje, že je nevyhnutné uskutočniť ústavné reformy a splniť záväzky vyplývajúce zo stabilizačnej a asociačnej dohody s EÚ, aby sa aj prístupový proces mohol v nadchádzajúcich mesiacoch viacej urýchliť;

25.

podporuje všetky opatrenia, ktoré môžu prispieť k tomu, aby sa dosiahol pokrok pri stabilizácii Bosny a Hercegoviny, pričom posilneniu miestnej demokracie v oboch entitách pripisuje osobitný význam. S tým spojené zlepšenie miestnych politických pomerov by mohlo značne prispieť k stabilizácii celkovej situácie;

26.

víta pokrok dosiahnutý v boji proti korupcii a v oblasti ľudských práv a ochrany menšín a vyslovuje sa za ďalšie posilnenie úsilia, ktoré sa v týchto oblastiach vyvinulo. Vitálna miestna demokracia a posilnenie občianskej spoločnosti môžu byť v tejto súvislosti dôležitým prínosom;

27.

sa dôrazne zasadzuje za intenzívnu spoluprácu s Medzinárodným trestným tribunálom v Haagu;

28.

podporuje všetky opatrenia, ktoré môžu prispieť k vytvoreniu skutočného jednotného trhu v rámci krajiny, pričom sa domnieva, že aktivity miestnej úrovne k tomu môžu výrazne prispieť;

29.

sa aj z tohto dôvodu vyslovuje za inštitucionálne a finančné posilnenie tejto úrovne, ktoré musí byť spojené s vybudovaním efektívnej správy;

30.

vyzýva na úprimnú snahu oboch entít o konštruktívnu spoluprácu a víta výsledky práce mimovládnych orgánov a neziskových organizácií súvisiacu s novou stratégiou rozvoja miestnej samosprávy.

31.

uznáva úsilie, ktoré krajina po získaní svojej nezávislosti vynaložila na vybudovanie štátnych štruktúr a víta pokrok, ktorý v tomto smere už urobila;

32.

víta predovšetkým uplatňovanie reformy miestnych orgánov, ktorá sa začala celým radom legislatívnych návrhov s cieľom posilniť miestne správne jednotky v súlade s pracovným programom pre lepšiu samosprávu;

33.

víta tiež zámer vlády vytvoriť koordinačný orgán na monitorovanie procesu decentralizácie, ktorého úloha bude spočívať aj v upresňovaní kompetencií a ich finančného krytia;

34.

víta napokon aj nový etický kódex pre štátnych zamestnancov, ktorý platí aj pre zamestnancov miestnych administratívnych jednotiek. Tento kódex prispeje k tomu, že sa v rámci reformy verejnej správy odstránia ešte existujúce nedostatky v oblasti boja proti korupcii;

35.

uznáva pokrok dosiahnutý v boji proti korupcii a víta spoluprácu s Medzinárodným trestným tribunálom v Haagu;

36.

vyslovuje sa za posilnenie opatrení na ochranu práv menšín. Najmä situácia Rómov a utečencov si vyžaduje osobitnú pozornosť.

37.

s odkazom na svoje stanovisko o západnom Balkáne z októbra 2006 uvádza, že všetky tieto krajiny sú vítané v Európskej únii a znova zdôrazňuje, že bude aj naďalej viesť dialóg so srbskými miestnymi a regionálnymi orgánmi;

38.

ľutuje rozhodnutie srbského parlamentu odmietnuť návrh vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho o budúcom štatúte Kosova a dúfa, že v priebehu ďalších rozhovorov sa dosiahne konštruktívne riešenie, ktoré bude prijateľné pre všetky strany; vyzýva Belehrad, aby sa aktívne a konštruktívne zúčastnil na konzultáciách týkajúcich sa riešenia otázok Kosova;

39.

víta dosiahnutý pokrok pri budovaní a zvyšovaní efektívnosti verejnej správy a súčasne vyzýva na vynaloženie príslušného úsilia o vybudovanie decentralizovaných a miestnych administratívnych štruktúr podľa zásady subsidiarity;

40.

odporúča, aby pomoc Komisie pri budovaní inštitúcií brala zvláštny ohľad na kapacitu miestnych orgánov, najmä čo sa týka zavádzania právnych predpisov a zlepšenia komunikácie medzi centrálnou vládou a miestnymi orgánmi;

41.

zasadzuje sa za to, aby Srbsko čo najskôr ratifikovalo Európsku konvenciu o miestnej samospráve;

42.

víta pokrok dosiahnutý v boji proti korupcii a vyzýva na vynaloženie ďalšieho úsilia v týchto oblastiach;

43.

vyslovuje sa za bezvýhradnú spoluprácu s Medzinárodným trestným tribunálom v Haagu;

44.

víta výrazný pokrok pri rokovaniach o dohodách o zjednodušení vydávania víz a readmisných dohodách.

45.

víta úsilie osobitného vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho stanoviť budúci štatút Kosova a zdôrazňuje, že v blízkej budúcnosti sa bude musieť nájsť vhodné riešenie otázky štatútu, ktoré zabezpečí práva všetkých obyvateľom Kosova;

46.

vyzýva Prištinu, aby sa aktívne a konštruktívne zúčastnila na konzultáciách týkajúcich sa riešenia otázok Kosova;

47.

víta pokrok dosiahnutý v boji proti korupcii, uznáva doterajšie úsilie v oblasti ľudských práv a ochrany menšín a požaduje vynakladanie ďalšieho úsilia;

48.

víta skutočnosť, že inštitúcie Kosova vypracovali rámcový program reformy miestnej správy s cieľom zlepšiť bezpečnosť a životné podmienky v obciach;

49.

zdôrazňuje, že administratívne kapacity na miestnej úrovni napriek všetkému pokroku ešte nie sú postačujúce, čo platí tak pre administratívnu ako aj pre strategicko-plánovaciu oblasť.

24.8.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 197/21

—

aby stratégia pre trvalo udržateľný rozvoj v praxi potvrdila horizontálny a nadradený charakter trvalo udržateľného rozvoja, odporúča, aby ustanovenia článkov 99 a 128 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktoré sú základom trojročného cyklu politických opatrení a stanovenia integrovaných usmernení pre politiku hospodárskeho rastu a zamestnanosti, boli uplatňované v celkovom rámci, ktorý by v balíku smerníc okrem ekonomických a sociálnych aspektov zohľadnil aj aspekty environmentálne a inštitucionálne,

—

navrhuje Európskej komisii, aby vybudovala posilnenú spoluprácu zameranú na hodnotenie prínosu miestnych a regionálnych orgánov k politike trvalej udržateľnosti ako súčasti viacročného inštitucionálneho partnerstva,

—

vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla politické opatrenia, napríklad stanovenie horných hraníc pre produkciu niektorých znečisťujúcich látok alebo pre využívanie niektorých zdrojov, vrátane postupov používaných v poľnohospodárstve a rybolove, ktoré by doplnili regulačné mechanizmy trhu a opatrenia daňovej politiky v oblasti životného prostredia; pokiaľ ide o daňovú politiku v oblasti životného prostredia je neodkladne potrebné odstrániť deformácie trhu spôsobené subvenciami pre výrobné postupy alebo výrobky s výraznými dôsledkami alebo vysokým rizikom pre životné prostredie,

—

domnieva sa, že v stratégii musí byť uvedené, že základný cieľ, ktorým je prerušenie prepojenia medzi hospodárskym rastom a znehodnocovaním životného prostredia, si vyžaduje kontrolu, zníženie a stabilizovanie energetického a materiálového toku a s ním spojeného odpadu, ktorý udržuje pri živote hospodársky systém a potom sa vracia do ekosystému v menej využiteľných podobách,

—

zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrať miestne a regionálne orgány pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja; odporúča podporiť Miestnu agendu 21 aj pri využívaní európskych fondov ako hlavného nástroja na uskutočňovanie procesov so širokou účasťou verejnosti; odporúča podporiť na všetkých úrovniach úplné uplatnenie a rozšírenie ustanovení dohovoru z Aarhusu o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch a práve na spravodlivosť vo veciach týkajúcich sa všetkých oblastí trvalo udržateľného rozvoja.

1.1

víta schválenie novej stratégie Európskej únie pre trvalo udržateľný rozvoj;

1.2

vyjadruje potešenie nad tým, že nová stratégia len potvrdzuje horizontálny charakter cieľa trvalo udržateľného rozvoja, ktorý je základný (1) a určujúci pre celú politiku a všetky aktivity EÚ;

1.3

v súlade so závermi Európskej rady zo 16. a 17. júna 2006zdôrazňuje, že pokrok, ktorý sa dosiahol od schválenia stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj v Göteborgu v roku 2001, je zatiaľ nepostačujúci, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že príčiny tohto nedostatočného pokroku, ako aj negatívnych trendov hlavných premenných životného prostredia neboli podrobené hĺbkovej analýze;

1.4

súhlasí s názorom Komisie, že by bolo potrebné zamerať sa na proaktívny prístup k trvalo udržateľnému rozvoju a na konkrétne aktivity v tejto oblasti, ako aj na rozhodujúcu úlohu, ktorú môžu zohrať miestne a regionálne orgány pri budovaní trvalo udržateľnej spoločnosti tak v EÚ, ako aj ostatných krajinách;

1.5

zdôrazňuje, ako to už urobil aj vo svojom predchádzajúcom stanovisku, že je dôležité, aby bol trvalo udržateľný rozvoj objasnený a integrovaný do všetkých oblastí politiky EÚ; ešte aj dnes treba upozorniť na to, že je potrebné, aby politika súdržnosti podporila hospodársky, ekologický, inštitucionálny a sociálny rozmer a aby sa náležite zvážili dlhodobé dôsledky všetkých politických opatrení;

1.6

zdôrazňuje, že pocit bezpečnosti vzhľadom na nebezpečenstvá rôzneho druhu je dôležitým predpokladom dobrej kvality života. Vytvoriť tento pocit bezpečnosti a ochrany je popri dobrej verejnej zdravotnej starostlivosti základným cieľom úsilia v rámci trvalo udržateľného rozvoja. Potreba bezpečnosti a ochrany sa vzťahuje na všetky oblasti, a to od dôsledkov klimatických zmien, vojen až po násilie voči ženám a deťom; okrem toho zdôrazňuje, že pri úsilí o trvalo udržateľný rozvoj je potrebné mať na zreteli hľadisko rovnoprávnosti;

1.7

pripomína, že úloha miestnych a regionálnych orgánov je rozhodujúca v rôznych oblastiach, jednou z ktorých je územné plánovanie, kde sa mnohé z opatrení na podporu rozvoja (v oblasti využívania pôdy, vodných zdrojov, odvozu a likvidácie komunálneho odpadu a spravovania mestského prostredia) týkajú hlavne miestnych a regionálnych orgánov, a zastáva názor, že tieto orgány by mali zohrávať kľúčovú úlohu v procese implementácie, monitorovania a revízie stratégie;

1.8

potvrdzuje, že treba klásť dôraz na začlenenie environmentálnych kritérií do verejného obstarávania technológií, najmä v oblasti odpadového hospodárstva, energetiky, dopravy, dodávok vody a kanalizačných sietí, ciest a ďalšej infraštruktúry, a podporovať verejné obstarávanie, ktoré rešpektuje životné prostredie, ako aj na to, aby sa na celé územie a na verejné orgány rozšíril systém environmentálneho riadenia a auditov (EMAS), ktorý by sa mal zdokonaliť a prispôsobiť problémom a požiadavkám trvalo udržateľného rozvoja tým, že by sa zohľadnil hospodársky, ekologický a sociálny rozmer; v tejto súvislosti by bolo ďalej potrebné zvážiť možnosť zohľadnenia výhod pre životné prostredie, ktoré majú lokálne poskytované služby a lokálne vyrábaný tovar;

1.9

zastáva názor, že možnosť výmeny skúseností a získavania nových poznatkov prostredníctvom spolupráce a vzájomného pôsobenia medzi rôznymi subjektmi je dôležitým aspektom úsilia zameraného na trvalo udržateľný rozvoj;

1.10

vyjadruje súhlas s kľúčovými cieľmi stanovenými v novej stratégii, ktoré by sa mali ešte rozšíriť a spresniť;

1.11

nazdáva sa, že je potrebné uviesť, že ak chceme prerušiť súvislosť medzi hospodárskym rastom a znehodnocovaním životného prostredia, musíme dosiahnuť, aby miera regenerácie obnoviteľných zdrojov bola na rovnakej úrovni alebo vyššia ako celková miera využívania obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov spolu a aby miera produkcie odpadu bola pod úrovňou miery ich regenerácie prírodnými systémami; teda je potrebné, aby sa stratégie nezameriavali len na predchádzanie degradácii ekosystémov, ale predovšetkým na posilnenie plnej obnovy ich funkcií, čo by v rámci riadenia podnietilo prijatie opatrení zameraných na prinavrátenie a ochranu ich zdravia a neporušenosti a zaručilo by zosúladenie využitia a spotreby environmentálneho tovaru a služieb, ktoré majú socioekologický územný význam;

1.12

nazdáva sa, že k ekologicky účinnému hospodárstvu nestačí vyzývať, ale že je nutné spresniť, že táto „ekologická účinnosť“ znamená, že blahobyt vytvorený rastom musí zodpovedať sociálnym a ekologickým nákladom, ktoré sú s tým spojené, resp. nesmie ich prevyšovať

1.13

pokladá za potrebné objasniť, že trvalá udržateľnosť si v tomto kontexte vyžaduje spravodlivosť pri využívaní zdrojov a produkcii látok znečisťujúcich životné prostredie; nie je udržateľná situácia našej planéty, kde si bohatý svet (11 % svetovej populácie) privlastňuje viacej než 80 % prírodných zdrojov a zodpovedajúci podiel celosvetového príjmu;

1.14

vyjadruje súhlas s hlavnými princípmi stanovenými v novej stratégii, ktoré by sa mali ešte rozšíriť a spresniť;

1.15

nazdáva sa, že pokiaľ ide o účasť občanov, podnikov a sociálnych partnerov, je potrebné presnejšie stanoviť formy participatívnej a poradnej demokracie, teda spôsoby a mechanizmy účasti a rozhodovania, ktoré v rôznych situáciách dopĺňajú formy tradičnej zastupiteľskej demokracie, pričom podpora sociálnej zodpovednosti podnikov by mala zahŕňať pokusné zásahy do vlastníckej štruktúry podnikov ako sú napríklad družstevné podniky a programy šírenia akcií medzi zamestnancov alebo zainteresované spoločenstvá;

1.16

súhlasí s tým, že je potrebné zabezpečiť súlad politík dobrej správy, integráciu politických opatrení a využívanie najlepších dostupných poznatkov, ale nazdáva sa, že v súčasnej situácii takýto súlad nejestvuje, integrácia je nedostačujúca, najlepšie znalosti sa týkajú v prvom rade konkurencieschopnosti a inovácií zameraných na hospodársky rast a získavanie nových trhov a oveľa menej na požiadavky trvalo udržateľného rozvoja;

1.17

pokladá tu za potrebné objasniť, že trvalo udržateľný rozvoj sa týka kvality života a bytia, ktorú možno dosiahnuť aj bez hospodárskeho rastu chápaného ako vyššia produkcia tovarov a služieb alebo rast hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa; V prvom rade pritom ide o trvalo udržateľný rozvoj, ktorý sa zameriava na súčasné požiadavky, no ktorý súčasne zohľadňuje potreby budúcich generácií;

1.18

súhlasí s tým, že všetky európske inštitúcie a členské krajiny musia na každej úrovni zaručiť, aby hlavné politické rozhodnutia vychádzali z návrhov, ktoré boli podrobené veľmi kvalitnému posúdeniu dosahu na základe analýzy sociálnych, environmentálnych, inštitucionálnych a hospodárskych aspektov trvalo udržateľného rozvoja;

1.19

pripomína v súvislosti s možnou synergiou medzi Lisabonskou stratégiou a Göteborgom to, čo už zdôraznil v jednom zo svojich stanovísk, teda že Lisabonská stratégia je východiskom pre odpoveď EÚ na dosah globalizácie na hospodársku súťaž, hospodárstvo a pracovné sily v Európe, ale že by mala odrážať tiež dôsledky na trvalo udržateľný rozvoj v Európe a na medzinárodnej úrovni;

1.20

hodlá zdôrazniť, že vzťah medzi týmito dvoma stratégiami neutralizoval pôvodné usmernenia, podľa ktorých mala Göteborská stratégia zlúčiť Lisabonskú stratégiu s revíziou piateho akčného plánu a vymedzením šiesteho akčného plánu v oblasti životného prostredia;

1.21

vyjadruje poľutovanie, že k tomuto zlúčeniu nedošlo, že tieto dve stratégie sa uplatňujú v rámci dvoch rozdielnych rozhodovacích procesov a že trvalá udržateľnosť sa vlastne zredukovala na rozmer životného prostredia, pričom Lisabonská stratégia a jej kľúčové slová ako rast, hospodárska súťaž a inováciu posunuli stratégiu pre trvalo udržateľný rozvoj do pozadia Lisabonskej stratégie;

1.22

konštatuje, že výzva na väčšiu synergiu je nevýrazná a nie je v súlade s riadením týchto dvoch procesov; prvý, teda lisabonský proces, je založený na postupoch uvedených v článkoch 99 a 128 zmluvy a vplýva na proces tvorby hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti členských krajín, ako aj na rozhodnutia Rady, ktoré sú rozhodujúce pre politiku EÚ;

1.23

vyjadruje poľutovanie na tým, že jarné zasadnutie Rady, ktoré malo byť príležitosťou na preverenie plnenia interných a externých záväzkov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (2), je venované len cyklu hospodárskych a sociálnych opatrení Lisabonskej stratégie;

1.24

berie na vedomie zámer Komisie predložiť ročnú správu o životnom prostredí, ktorá by bola užitočná pri práci Rady na tému životného prostredia v prípravnej fáze jarného zasadnutia.

1.25

berie na vedomie sedem hlavných výziev uvedených v stratégii a príslušné všeobecné ciele, operatívne ciele a opatrenia; zastáva však názor, že hrozí nebezpečenstvo, že toto rozdelenie môže nakoniec viesť k hlbokému zanedbaniu vzájomného pôsobenia rôznych oblastí opatrení a znížiť význam základnej otázky integrovanej a komplexnej kontroly toku materiálu a energie v hospodárskom systéme;

1.26

so znepokojením konštatuje, že všeobecné ciele a operačné ciele sa nevzťahujú na konkrétne ciele, čo by bolo bývalo želateľné, ale skôr na princípy a usmernenia; poznamenáva, že ciele vzťahujúce sa na klimatické zmeny by sa mali preveriť na základe výsledkov pracovných skupín I a II Medzivládnej skupiny pre klimatické zmeny (IPCC) a usmernení prijatých na zasadnutí Európskej rady v marci 2007;

1.27

zastáva názor, že podpora používania biomasy na diverzifikáciu zdrojov zásobovania palivami v EÚ by sa mala prehodnotiť na základe najnovších štúdií;

1.28

berie na vedomie výsledky posledného prieskumu verejnej mienky Eurobarometra, z ktorých vyplýva, že 61 % európskej populácie sa domnieva, že podiel energie z jadrových zdrojov sa musí znížiť; zastáva názor, že stratégia by mala poukázať na to, že je nutné odstrániť skreslenie trhu spôsobené podporou jadrovej energie z rozpočtu Európskej únie (vyše 550 miliónov EUR ročne), čo štyrikrát prevyšuje sumu vyčlenenú na obnoviteľné zdroje energie a energetickú účinnosť (168 miliónov EUR);

1.29

vyjadruje poľutovanie na tým, že kvantifikované ciele v oblasti dopravy sú obmedzené na charakteristiky vozidiel a nezahŕňajú aj druhy dopravy. Je nutné stanoviť špecifické ciele pre vzťah medzi rôznymi druhmi dopravy a zaviesť trhové pravidlá, ktoré by zvýšili konkurencieschopnosť železničnej dopravy a to aj zavedením inovatívnych nástrojov, ako napríklad stanovenie hornej hranice najazdených kilometrov za rok pre každý dopravný prostriedok a vymeniteľné povolenia na dopravu tovaru. Pri stanovení cieľov je potrebné brať do úvahy špecifickú situáciu jednotlivých osôb, rodín, podnikov a hospodárskych odvetví ako aj rôzne typy území a aktuálnu ponuku možností dopravy a ostanej infraštruktúry.

1.30

so záujmom zvažuje úlohu, ktorú môžu zohrávať miestne orgány pri vytváraní a uplatňovaní plánov a systémov dopravy v rámci tematickej stratégie pre mestské prostredie;

1.31

vyjadruje uspokojenie nad tým, že celosvetovej výzve týkajúcej sa chudoby a rozvoja sa pripisuje význam, ale vyjadruje znepokojenie nad meškaním pri dosahovaní objemu pomoci rozvojovým krajinám; zastáva názor, že stratégia by mala zvážiť prístup k tejto pomoci a k obchodnej politike tak z dôvodu narastajúcich rozdielov medzi bohatými a chudobnými, ako aj dôvodu hroziacej ekologickej krízy;

1.32

vyjadruje súhlas s tým, že vzdelanie je základným predpokladom podpory zmien v modeloch spotreby a teda v správaní vôbec, a uvedomuje si, že tieto modely sa môžu odchýliť od požiadaviek trvalej udržateľnosti, ak sa neprijmú opatrenia v oblastiach, ktoré ich ovplyvňujú alebo dokonca určujú. Je potrebné presadiť systém hodnôt, ktorý by sa primeranejšie preniesol na životné štýly (teda aj na modely výroby a spotreby);

1.33

vyjadruje uspokojenie nad prebiehajúcou iniciatívou v rámci desaťročia vzdelávania k trvalo udržateľnému rozvoju, ktoré vyhlásila OSN; zároveň si však uvedomuje, že vzdelávanie samotné nestačí na zabezpečenie trhového správania v súlade s požiadavkami trvalej udržateľnosti a že ho musia sprevádzať regulačné mechanizmy a spoločenská kontrola;

1.34

zastáva názor, že je potrebné rozlišovať medzi oblasťou výchovy a vzdelávania a oblasťou odbornej prípravy a považuje celoživotné vzdelávanie za jeden z najdôležitejších nástrojov na zabezpečenie rovnosti príležitostí pre všetkých v rámci trhovej spoločnosti posilnením sociálneho piliera pre trvalo udržateľný rozvoj;

1.35

súhlasí s tým, že výskum zameraný na trvalo udržateľný rozvoj musí zahrnúť tak krátkodobé projekty na podporu rozhodnutí, ako aj dlhodobé projekty a musí sa zaoberať aj regionálnymi a celosvetovými problémami;

1.36

pokladá za potrebné urýchlene vyvinúť nové technológie šetrnejšie k životnému prostrediu; V tejto súvislosti by mohli byť užitočné ciele siedmeho rámcového výskumného programu, ako aj opatrenia, na podporu iniciatív, ktoré by bolo potrebné ešte rozšíriť a ktoré by sa mohli využiť na podporu trvalo udržateľného rozvoja na miestnej úrovni a na podporu rozvoja podnikov s pozitívnym postojom k životnému prostrediu, najmä malých a stredných podnikov;

1.37

súhlasí s požiadavkou podporiť interdisciplinárne usmernenia na základe trvalého rozvoja vzájomného pôsobenia rôznych systémov: hospodárskeho, sociálneho a inštitucionálneho. zastáva názor, že vzhľadom na stupeň neistoty v oblasti vývoja systémov, mnohé záujmy, ktoré sú súčasťou rozhodovacích procesov, nutnosť dať odpoveď na otázky o predmete vedeckého bádania, ako aj ochrane zdravia a zachovaní kvality životného prostredia, a súlad rozhodovacích procesov s vlastnými hodnotami a etickými princípmi, si vyžadujú maximálnu mieru transparentnosti a účasti;

1.38

súhlasí s tým, že je nutné lepšie pochopiť vzťahy medzi vytváraním zisku, účtovníctvom a blahobytom. Najmä pri výpočte národného dôchodku by sa podľa názoru výboru mali použiť aj ukazovatele určené na výpočet energetických a materiálových tokov v sústave hospodárstva a meranie celkového rozsahu hospodárskej aktivity.

1.39

zastáva názor, že škálu nástrojov pre politiku trvalej udržateľnosti nemožno obmedziť len na opatrenia týkajúce sa regulovania trhu, aj keď sú tieto opatrenia užitočné a nevyhnutné. Hľadanie „správnej ceny“ pomocou transparentnosti a nápravných opatrení, teda tvorba ceny, ktorá by odrážala sociálne a environmentálne náklady, je operácia, ktorá neberie ohľad na skutočnosť, že nie je možné s dostatočnou presnosťou stanoviť dynamiku vývoja jednotlivých systémov;

1.40

súhlasí s tým, že na lepšie využívanie európskych fondov je nutná lepšia koordinácia medzi členskými štátmi a Komisiou a vyjadruje v tejto súvislosti znepokojenie nad tým, že štrukturálne fondy na roky 2007-2013 môžu prispieť k zvýšeniu emisií CO2, ako bolo nedávno uvedené v jednej správe EHS Bankwatch Network;

1.41

súhlasí s tým, že je potrebné pomocou primeraných opatrení v oblasti komunikácie zvýšiť informovanosť a povedomie verejnosti o otázkach trvalej udržateľnosti a že je potrebné, aby boli v súlade s dlhodobou koherentnou a realistickou víziou EÚ smerujúcou k trvalo udržateľnému rozvoju;

1.42

súhlasí s tým, že miestne a regionálne orgány môžu vďaka činnosti spoločenstiev v mestských a vidieckych oblastiach zohrať významnú úlohu pri zabezpečovaní trvalo udržateľného rozvoja. Miestna agenda 21 je hlavným nástrojom na zrealizovanie politických opatrení stanovených a uplatňovaných prostredníctvom rozsiahlych procesov so širokou účasťou občanov; VR sa však nazdáva, že táto účasť sa nemôže plne uplatniť, pretože nie je jasný význam týchto procesov pri riadení rozpočtu na príslušnej úrovni rozhodovania, najmä keď ide o prostriedky z rozpočtu Spoločenstva;

1.43

domnieva sa, že monitorovanie by sa malo zamerať nielen na definíciu a kontrolu vývoja ukazovateľov, ale aj na politiky a opatrenia Európskej únie a jednotlivých členských štátov až po regionálnu a miestnu úroveň.

1.44

domnieva sa, že toto úsilie si vyžaduje určité zmeny v súčasnom priebehu rozhodovacích procesov v oblasti európskeho riadenia trvalo udržateľného rozvoja;

1.45

vyjadruje presvedčenie, že to si vyžaduje výrazný obrat vo vzťahu medzi lisabonským a göteborským procesom, ktoré sa musia vrátiť k svojim pôvodným zámerom. Uvedieme príklad: nie výsledky stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj EÚ majú prispieť k prácam v rámci Lisabonskej stratégie, ako je uvedené v bode 38 stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj, ale skôr výsledky Lisabonskej stratégie by mali prispieť k cieľom trvalo udržateľného rozvoja. To preto, lebo trvalo udržateľný rozvoj je všeobecne považovaný za nadradený všetkým ostatným politikám EÚ;

1.46

zdôrazňuje, že opatrenia na podporu trvalo udržateľného rozvoja, ktoré navrhla Komisia, musia byť prijaté a stanovené tak, aby sa dali zrealizovať na miestnej a regionálnej úrovni v 27 členských štátoch. Je dôležité, aby sa navrhované opatrenia dali zrealizovať nezávisle od podmienok na miestnej a regionálnej úrovni, ktoré sú v rôznych členských štátoch rôzne;

1.47

vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia zamýšľa presunúť zostavenie plánu riadenia stratégie trvalo pre udržateľný rozvoj na decembrové zasadnutie Rady. Toto riešenie by len zväčšilo vzdialenosť medzi Göteborskou a Lisabonskou stratégiou a spôsobilo by, že trvalá udržateľnosť by sa dostala v európskom riadení ešte viacej na okraj.

1.48

pripomína v tejto súvislosti, že Rada na svojom jarnom zasadnutí v roku 2005 pri príležitosti oživenia Lisabonskej stratégie opätovne vyhlásila, že túto stratégiu je potrebné vnímať v širšom kontexte požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja.

2.1

vyjadruje presvedčenie, že prístup k trvalo udržateľnému rozvoju, ktorý by zahŕňal hospodárske, ekologické, sociálne a inštitucionálne aspekty, je predpokladom pre rastúci blahobyt, väčší počet a vyššiu kvalitu pracovných miest a hospodársky rast, ktorý nespôsobuje zvýšené náklady v oblasti životného prostredia a tým len zdanlivý blahobyt. Uplatnenie tohto prístupu si vyžaduje hĺbkovú reformu európskeho riadenia trvalej udržateľnosti.

2.2

aby stratégia pre trvalo udržateľný rozvoj v praxi potvrdila horizontálny a nadradený charakter trvalo udržateľného rozvoja, odporúča, aby ustanovenia článkov 99 a 128 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktoré sú základom trojročného cyklu politických opatrení a stanovenia integrovaných usmernení pre politiku hospodárskeho rastu a zamestnanosti, boli uplatňované v celkovom rámci, ktorý by v balíku smerníc okrem ekonomických a sociálnych aspektov zohľadnil aj aspekty environmentálne a inštitucionálne.

2.3

odporúča tiež, aby v jednotlivých fázach tohto reformovaného cyklu mali svoje miesto aj miestne a regionálne orgány ako hlavní partneri pri stanovení a uskutočňovaní (aj z miestnej úrovne) globálnych cieľov a zmien potrebných na vytvorenie trvalo udržateľnej spoločnosti. Vzhľadom na uvedené bude potrebné stanoviť, aby k správam o hospodárskej politike a politike zamestnanosti, ktoré je každý členský štát povinný predložiť do októbra každého roku, pribudla správa o uskutočňovaní Šiesteho akčného plánu pre životné prostredie. Tieto tri správy sa musia navzájom dopĺňať a musia preukázať koherenciu a prínos každej z nich k cieľom stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj.

2.4

domnieva sa, že v stratégii musí byť uvedené, že základný cieľ, ktorým je prerušenie prepojenia medzi hospodárskym rastom a znehodnocovaním životného prostredia, si vyžaduje kontrolu, zníženie a stabilizovanie energetického a materiálového toku a s ním spojeného odpadu, ktorý udržuje pri živote hospodársky systém a potom sa vracia do ekosystému v menej využiteľných podobách;

2.5

odporúča, aby k programovým dokumentom bola pripojená analýza týchto tokov, ktorá by preskúmala ich prínos k prerušeniu prepojenia medzi hospodárskym rastom a jeho dôsledkami na životné prostredie; ďalej odporúča, aby sa opatrenia v oblasti súdržnosti prednostne zamerali na uskutočnenie cieľov stratégie trvalo udržateľného rozvoja a len v rámci a pri dodržaní tejto stratégie aj na integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť Lisabonskej stratégie;

2.6

vyzýva preto Komisiu, aby v tomto zmysle predložila návrh, a Radu a Európsky parlament, aby sa ním urýchlene zaoberali;

2.7

vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla politické opatrenia, napríklad stanovenie horných hraníc pre produkciu niektorých znečisťujúcich látok alebo pre využívanie niektorých zdrojov, vrátane postupov používaných v poľnohospodárstve a rybolove, ktoré by doplnili regulačné mechanizmy trhu a opatrenia daňovej politiky v oblasti životného prostredia; pokiaľ ide o daňovú politiku v oblasti životného prostredia je neodkladne potrebné odstrániť deformácie trhu spôsobené subvenciami pre výrobné postupy alebo výrobky s výraznými dôsledkami alebo vysokým rizikom pre životné prostredie;

2.8

odporúča presne stanoviť ciele stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj tak z hľadiska množstva, ako aj z hľadiska termínov a vyzýva členské štáty, aby vypracovali stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj, ktoré by boli v súlade s európskou stratégiou pre trvalo udržateľný rozvoj a podporili by ju; v tejto súvislosti žiada miestne a regionálne orgány, aby stanovili vlastné stratégie, ktoré budú v súlade s cieľmi prijatými na národnej a európskej úrovni a budú mať primerané mechanizmy spätnej väzby;

2.9

vyzýva Komisiu, aby uvažovala o pláne prispôsobenia sa klimatickým zmenám, ktorý by zahŕňal aspekty dôsledkov globálneho otepľovania pre rybolov a ochranu pobrežia a vnútrozemských vodných plôch ako aj dôsledkov výkyvov v množstve zrážok a iné javy s negatívnym účinkom na poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat, rybolov a chov rýb, lesné požiare, suchá, biodiverzitu a lesy, cestovný ruch, ochranu pobrežia, zdravie atď.;

2.10

odporúča stanoviť postupy a posilniť inštitucionálne kapacity na uplatnenie postupov hodnotenia trvalej udržateľnosti plánov, programov a projektov, ktoré umožňujú efektívnu informovanosť a účasť verejnosti; domnieva sa, že hlavným cieľom uvedených postupov by malo byť vyhodnotenie súladu plánovaných opatrení a ich prínosu k dosiahnutiu cieľov stratégie pre trvalú udržateľnosť na príslušných úrovniach;

2.11

zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrať miestne a regionálne orgány pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby vypracovala iniciatívy na podporu sociálnej, urbanistickej a environmentálnej reštrukturalizácie okrajových mestských oblastí; odporúča podporiť Miestnu agendu 21 aj pri využívaní európskych fondov ako hlavného nástroja na uskutočňovanie procesov so širokou účasťou verejnosti; preto pokladá za nutné rozšíriť procesy so širokou účasťou verejnosti, jednak aby sa zabezpečil súlad príslušných rozhodovacích procesov so systémom hodnôt jednotlivých spoločenstiev – funkcia, ktorú trh vzhľadom na svoju povahu nemôže plniť – ale tiež aby sa zvýšila kvalita vedeckej praxe; odporúča podporiť na všetkých úrovniach úplné uplatnenie a rozšírenie ustanovení dohovoru z Aarhusu o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch a práve na spravodlivosť vo veciach týkajúcich sa všetkých oblastí trvalo udržateľného rozvoja: hospodárstva, životného prostredia a inštitúcií;

2.12

pokiaľ ide o účasť občanov, podnikov a sociálnych partnerov, odporúča viacej odkazovať na formy participatívnej a poradnej demokracie, experimentovať s opatreniami v oblasti vlastníckych štruktúr, akými sú napríklad programy šírenia akcií medzi zamestnancov alebo obce, a venovať zvýšenú pozornosť družstvám;

2.13

vyzýva, aby sa znovu zvážili nasledovné aspekty: i) rozsah a formy rozvojovej pomoci tam, kde už nie je možné uplatniť prístup „trickle down“ vzhľadom na zväčšujúce sa rozdiely medzi bohatými a chudobnými krajinami a vzhľadom na hranice hospodárskeho rastu dané hranicami samotného ekosystému; ii) model rastu zavedený globalizáciou a jeho udržateľnosť; iii) vzťahy a priority medzi európskym regionálnym trhom a jeho kapitálom a medzinárodnými trhmi a ich kapitálom; iv) v rámci rokovaní WTO nárast privatizácie verejných služieb a spoločného majetku (napríklad vody), od ktorej treba podľa názoru výboru jednoznačne upustiť; v) subvencie, stimuly a iné opatrenia, ktoré vytvárajú obchodné prekážky pre rozvojové krajiny;

2.14

verí, že v rámci prebiehajúceho hodnotenia stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj a pri práci na akčnom programe Komisia rozvinie a prehĺbi dialóg s orgánmi na miestnej a regionálnej úrovni; zdôrazňuje, že mieni zohrať aktívnu úlohu v úsilí o vybudovanie trvalo udržateľnej spoločnosti tak v rámci Európskej únie, ako aj inde vo svete;

2.15

navrhuje Európskej komisii, aby vybudovala posilnenú spoluprácu zameranú na hodnotenie prínosu miestnych a regionálnych orgánov k politike trvalej udržateľnosti ako súčasti viacročného inštitucionálneho partnerstva. V rámci tejto spolupráce Výbor regiónov vypracuje okrem iného (pozri prílohu I) špecifické stanoviská na niektoré témy z pracovného programu Komisie na roky 2007-2009, ktoré miestne a regionálne orgány považujú za osobitne dôležité pre trvalo udržateľný rozvoj. Predloží tiež konkrétne návrhy na uskutočnenie spoločných iniciatív.

24.8.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 197/30

—

podporuje predsedníctvo Únie pri plnení jeho záväzku v súvislosti s reformou Európskej únie a potrebou zachovať podstatu Zmluvy o Ústave pre Európu, ktorú podpísali 29. októbra 2004 v Ríme hlavy štátov alebo predsedovia vlád všetkých členských krajín EÚ;

—

vyzýva hlavy štátov a predsedov vlád, aby sa na zasadnutí Európskej rady 21. a 22. júna 2007 zasadili za skoré zavŕšenie reformy zmlúv bez okliešťovania výdobytkov územných samospráv, najmä v oblasti dodržiavania princípu subsidiarity, dobrej správy a územnej súdržnosti Európskej únie, a žiada, aby sa v každom prípade v budúcej zmluve zachovali všetky tieto ustanovenia;

—

žiada, aby sa mohol vysloviť k plánu pokračovania reformného procesu Únie, ktorý predloží Európska rada, a želá si byť zapojený do rokovacej fázy, nakoľko prostredníctvom jeho zapojenia by sa na procese viac podieľali aj občania;

—

nazdáva sa, že neschválenie Zmluvy o Ústave by bolo na ujmu uznania kvalít modelu európskej integrácie, ktorý sa usiluje napomáhať zachovaniu a posilneniu rôznorodosti v Európskej únii, a podotýka, že neprijatím Zmluvy o Ústave by sa Európska únia vzdala oficiálneho uznania regionálnej a miestnej samosprávy ako opory svojho demokratického systému a tiež možnosti účinne konať a zabezpečiť tak územnú súdržnosť a posilniť solidaritu v rámci Spoločenstva;

—

opätovne vyjadruje svoje presvedčenie o nevyhnutnosti podporovať prostredníctvom decentralizovanej komunikačnej politiky reflexiu o spoločných hodnotách, výdobytkoch budovania spoločnej Európy a politikách Spoločenstva, ako aj o otázkach, ktoré sú kľúčové pre budúcnosť Európskej únie. Opakovane zdôrazňuje potrebu nastoliť dvojsmerný prístup, nakoľko komunikácia s miestnymi a regionálnymi orgánmi momentálne prebieha príliš jednostranne zhora nadol;

—

nazdáva sa však, že komunikačná politika Európskej únie získa na celistvosti a efektívnosti, ak európske inštitúcie nájdu právny rámec alebo základ na to, aby dokázali zabezpečiť realizáciu skutočného osobitného programu vychádzajúceho z tejto politiky, s primeraným finančným zabezpečením.

1.

podporuje predsedníctvo Únie pri plnení jeho záväzku v súvislosti s reformou Európskej únie a potrebou zachovať podstatu Zmluvy o Ústave pre Európu, ktorú podpísali 29. októbra 2004 v Ríme hlavy štátov alebo predsedovia vlád všetkých členských krajín EÚ;

2.

priaznivo prijíma Berlínske vyhlásenie z 25. marca 2007, v ktorom sa päťdesiat rokov po podpísaní Rímskych zmlúv uznáva cieľ postaviť Európsku úniu na obnovené spoločné základy pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2009 a víta skutočnosť, že potvrdzuje uznanie územného rozmeru Únie a zásad a hodnôt, ku ktorým sa hlási;

3.

opakuje svoje odhodlanie vyslovené vo Vyhlásení pre Európu z 23. marca 2007 pri príležitosti osláv päťdesiateho výročia Rímskych zmlúv neustále približovať občanom EÚ, ktorá posilňuje slobody, hodnoty a princípy solidarity ako aj zodpovednosť, inými slovami, Európu, ktorá popri rozvíjaní spoločných politík a činností bude chrániť rôznorodosť obcí, miest a regiónov ako aj ich identitu v súlade s princípom subsidiarity a dobrej správy;

4.

vyzýva hlavy štátov a predsedov vlád, aby sa na zasadnutí Európskej rady 21. a 22. júna 2007 zasadili za skoré zavŕšenie reformy zmlúv bez okliešťovania výdobytkov územných samospráv, najmä v oblasti dodržiavania princípu subsidiarity, dobrej správy a územnej súdržnosti Európskej únie;

5.

je teda priaznivo naklonený návrhu zvolať čo najskôr novú medzivládnu konferenciu, ktorá by pracovala v rámci presne stanoveného mandátu a časového harmonogramu, a vytvorila pre Európsku úniu novú zmluvu, v ktorej by sa zachoval obsah a vyvážené usporiadanie dosiahnuté počas Konventu a v Zmluve o Ústave podpísanej v roku 2004 a ktorej by sa v Únii dostalo čo možno najväčšej podpory;

6.

Uznáva, že pre mnohých občanov už nie je také jasné, aký význam má EÚ v 21. storočí a v duchu plánu D sa domnieva, že EÚ musí uznať, že sa nedá od občanov očakávať, aby čítali dlhé a odborné zmluvy, a že EÚ musí byť schopná vysvetľovať dnešným občanom a budúcim generáciám dôvod svojej existencie jasným a výstižným spôsobom. Z tohto dôvodu vyzýva predstaviteľov EÚ, aby vypracovali pre Úniu oficiálne jednostranové vyhlásenie zámerov EÚ, ktoré by bolo dlhodobo platné, dopĺňalo by akúkoľvek budúcu zmluvu a s ktorým by inštitúcie EÚ mohli proaktívne oboznamovať občanov v súčasnosti i budúcnosti;

7.

žiada, aby sa mohol vysloviť k plánu pokračovania reformného procesu Únie, ktorý predloží Európska rada, a želá si byť zapojený do rokovacej fázy budúcej medzivládnej konferencie, nakoľko prostredníctvom jeho zapojenia by sa na procese viac podieľali aj občania;.

8.

podporuje prístup Komisie k symbolickému významu „Ústavy“ pre posilnenie osvojenia si európskeho občianstva, založeného na spoločných hodnotách a cieľoch, občanmi Únie;

9.

nazdáva sa, že neprijatím Zmluvy o Ústave by sa Európska únia pripravila o významný pokrok v oblasti zastupiteľskej a participatívnej demokracie v Európskej únii a chýbal by jej či už vhodný právny rámec alebo rozhodovacie mechanizmy posilňujúce schopnosť Únie konať a jej schopnosť prijímať medzi seba nové kandidátske krajiny, predovšetkým rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou;

10.

zdôrazňuje, že bez Zmluvy o Ústave by Únia nemala právnu subjektivitu ani spoločný pilier svojich základných práv, ktoré sú zakotvené v záväznej charte poskytujúcej občanom Európskej únie skutočnú právnu a demokratickú záruku;

11.

podotýka, že neprijatím Zmluvy o Ústave by sa Európska únia vzdala oficiálneho uznania regionálnej a miestnej samosprávy ako opory svojho demokratického systému;

12.

nazdáva sa, že neschválenie Zmluvy o Ústave by bolo na ujmu uznania kvalít modelu európskej integrácie, ktorý sa usiluje napomáhať zachovaniu a posilneniu rôznorodosti v Európskej únii;

13.

pripomína, že neprijatím Zmluvy o Ústave by sa Únia pripravila o prehľadnejšie vymedzenie právomocí a politicko-právny mechanizmus, ktorý posilňuje uplatňovanie a dodržiavanie princípov subsidiarity a proporcionality, najmä pokiaľ ide o výslovné uznanie regionálneho a miestneho rozmeru, čím by sa vzdala lepšieho zohľadnenia právomocí regionálnych a miestnych orgánov zo strany Únie a ich intenzívnejšieho zapojenia do rozhodovacieho procesu prostredníctvom systematickejšej účasti vo fáze predlegislatívnych konzultácií ako aj právnej záruky uvedenej účasti, ktorá bola dosiahnutá najmä tým, že Výboru regiónov bolo priznané právo žaloby na Súdnom dvore, čo by posilnilo transparentnosť a demokraciu v rámci Únie;

14.

konštatuje, že vďaka Zmluve o Ústave by Európska únia získala možnosť účinne konať a tak zabezpečiť regionálnu a miestnu súdržnosť a posilniť solidaritu v rámci Spoločenstva;

15.

zdôrazňuje, že neprijatím Zmluvy o Ústave by Únia prišla o spoločnú azylovú politiku a o konkrétne nástroje na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, ktoré sú obzvlášť dôležité pre miestne a regionálne orgány, nakoľko práve ony zabezpečujú prijatie imigrantov vo svojich regiónoch a mestách;

16.

pripomína, že bez Zmluvy o Ústave by Európska únia nedokázala vytvoriť silnú energetickú politiku, na čo by doplatili najmä územné samosprávy, ktoré sa usilujú o využívanie obnoviteľných zdrojov energie a zvýšenie energetickej účinnosti, a tak prispievajú k zníženiu výskytu javov súvisiacich s klimatickými zmenami.

17.

žiada, aby sa v každom prípade v budúcej zmluve zachovali nasledujúce ustanovenia:

18.

žiada preto, aby bol protokol o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality začlenený do akejkoľvek novej zmluvy alebo zachovaný ako protokol č. 2 bezprostredne nasledujúci za protokolom č. 1 o úlohe národných parlamentov;

19.

uznáva potrebu zohľadniť nasledujúce oblasti: klimatické zmeny, energetika, európsky sociálney model v kontexte demografických zmien a globalizácie (1), migračná politika – najmä v oblasti boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a ekonomická politika v eurozóne a zdôrazňuje, že činnosť EÚ v týchto oblastiach môže byť účinná len vtedy, ak bude úzko spojená s konaním miestnych a regionálnych orgánov. Žiada preto, aby sa v akejkoľvek novej zmluve zakotvili konzultácie s výborom v týchto nových oblastiach aktivít Spoločenstva;

20.

poukazuje na to, že EÚ nemá len problémy s komunikáciou, na ktoré sa stále poukazuje, ale že občania očakávajú od Inštitúcií EÚ a členských štátov politiku, ktorá sa bude viac zameriavať na ich záujmy. Otázka občanov: „Čo mám z EÚ?“ je oprávnená a na takéto otázky musí európska politika poskytnúť presvedčivé odpovede

21.

v prípade, ak by mandát medzivládnej konferencie navrhoval prehodnotiť právne základy zakotvené v časti III Zmluvy o Ústave, žiada, aby konzultácie s výborom boli uvedené v ustanoveniach o civilnej ochrane (článok III-284), cestovnom ruchu (článok III-281) a administratívnej spolupráci (článok III-285);

22.

konštatuje, že od začiatku obdobia reflexie zavládol konsenzus o nevyhnutnosti diskutovať o spoločnej Európe na úrovni čo najbližšie k občanom, prispôsobovať informácie regionálnym a miestnym potrebám a zameriavať ich presnejšie na prijímateľov;

23.

opätovne vyjadruje svoje presvedčenie o nevyhnutnosti podporovať prostredníctvom decentralizovanej komunikačnej politiky reflexiu o spoločných hodnotách, výdobytkoch budovania spoločnej Európy a politikách Spoločenstva, ako aj o otázkach, ktoré sú kľúčové pre budúcnosť Európskej únie;

24.

zdôrazňuje, že pridaním tretieho „D“ ako decentralizácia k plánu D Európskej komisie pre demokraciu, dialóg a diskusiu chcel poukázať na význam verejnej a politickej diskusie založenej na blízkosti k občanom ako aj na potrebu podporiť decentralizovanú komunikačnú politiku na celom území EÚ;

25.

pripomína, že vytvára program veľkolepých podujatí v Bruseli (tzv. „OPEN DAYS“ – dni otvorených dverí, európsky týždeň regiónov a miest, fóra, tematické týždne), čím poskytuje európskym inštitúciám zapojeným do ich organizovania skutočnú platformu pre komunikáciu so zástupcami regionálnych a miestnych orgánov, s regionálnymi a miestnymi médiami a redaktormi publikácií európskych a národných združení územných samospráv;

26.

pritom víta všetky iniciatívy svojich politických skupín a miestnych a regionálnych orgánov v oblasti komunikácie na tému spoločnej Európy, ktorých prehľad podáva vo svojich prvých dvoch priebežných správach o realizácii plánu D pre decentralizáciu (2), čím podporuje vytvorenie verejného miesta pre dialóg a diskusiu, ktoré by boli ďalej šírené miestnymi a regionálnymi periodikami;

27.

opakovane preto zdôrazňuje potrebu nastoliť dvojsmerný prístup, ktorý vo svojej bielej knihe o európskej komunikačnej politike navrhuje Európska komisia, nakoľko komunikácia s miestnymi a regionálnymi orgánmi momentálne prebieha príliš jednostranne zhora nadol;

28.

zaväzuje sa v aktuálnom kontexte následných aktivít Komisie zachovať prístup vytvorený v rámci plánu D pre decentralizáciu a podporuje nasledovné činnosti na upevnenie decentralizovanej komunikačnej politiky:

29.

víta prístup Európskej komisie, ktorý sa vyvinul popri organizovaní berlínskej konferencie 18. a 19. januára 2007 a je zameraný na rozvoj partnerských vzťahov medzi európskymi inštitúciami a miestnymi a regionálnymi orgánmi v oblasti komunikácie;

30.

upriamuje pozornosť najmä na návrhy uvedené v záveroch z tejto konferencie, konkrétne na nevyhnutnosť:

31.

súhlasí s názorom Komisie, že v budúcnosti bude treba komunikáciu presnejšie zamerať na konkrétne skupiny obyvateľstva, najmä na ženy a mládež;

32.

nazdáva sa, že komunikačná politika Európskej únie získa na celistvosti a efektívnosti, ak európske inštitúcie nájdu právny rámec alebo základ na to, aby dokázali zabezpečiť realizáciu skutočného osobitného programu vychádzajúceho z tejto politiky, s primeraným finančným zabezpečením. Regionálne a miestne orgány a ich siete by mali mať právo zúčastniť sa na takýchto budúcich programoch financovaných z prostriedkov Spoločenstva. V tomto kontexte víta usmernenia pre rozpočtový proces Európskeho parlamentu na rok 2008, ktoré vyzývajú k intenzívnejšiemu zapojeniu a novým akčným plánom v oblasti komunikácie zameraným na miestne a regionálne médiá;

33.

berie na vedomie skutočnosť, že Komisia (3) ako aj Európsky parlament (4) uznávajú, že je potrebné, aby inštitúcie Európskej únie navzájom spolupracovali a vyslali občanom jednotné posolstvo o Európe, a vyjadruje potešenie, že sa opätovne začala spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi inštitúciami, ktorá má za cieľ poukázať na význam a dosah rozhodnutí Únie v živote občanov;

34.

podporuje návrh Európskeho parlamentu v súvislosti s medziinštitucionálnou dohodou, ktorá by definovala spoločné zásady spolupráce medzi inštitúciami v oblasti komunikácie a žiada, aby bol zapojený do jej prípravy a realizácie (5);

35.

súhlasí s návrhom Európskeho parlamentu vyhodnotiť aktivity medziinštitucionálnej informačnej skupiny (GII) a zistiť, či je možné niečo zlepšiť a či by mala byť vytvorená skupina poverená koordináciou vykonávania usmernení, ktoré stanovila GII. Výbor je ochotný zúčastniť sa na aktivitách v súvislosti s touto problematikou (6);

36.

víta prílohu k dohode o spolupráci s Európskou komisiou, podpísanej v novembri 2005, ktorá sa týka informačnej a komunikačnej politiky a posilňuje smerovanie medziinštitucionálnej spolupráce k ozajstnej decentralizovanej komunikácii;

37.

podporuje komunikačné aktivity regionálnych parlamentov a požaduje účasť svojich členov, ako aj regionálnych parlamentov a ich reprezentatívnych združení na medziparlamentnom fóre o budúcnosti Únie;

38.

víta iniciatívu Európskeho parlamentu navrhujúcu zriadiť Európsky fond pre žurnalistiku, ktorý by mal pomáhať pri prenose európskych tematík na rozličné regionálne a miestne situácie (7);

39.

poveruje svojho predsedu, aby toto stanovisko postúpil členom Európskej rady, Rady EÚ, Európskeho parlamentu, Komisie a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.

24.8.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 197/37

—

je toho názoru, že plánovaný dátum dokončenia vnútorného trhu poštových služieb v roku 2009, ako to navrhuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES vzhľadom na ďalšiu liberalizáciu trhu poštových služieb Spoločenstva, by sa mal posunúť na 31. decembra 2010 a členským štátom, ktoré to budú považovať za potrebné, je potrebné umožniť prechodné obdobie do roku 2012. Komisia musí vopred preskúmať právne otázky spojené s navrhovanými možnosťami financovania povinnosti poskytovania univerzálnych služieb. Vo svojej ďalšej správe a najneskôr do 31. decembra 2010 Komisia na základe rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami a na základe zodpovedajúceho prieskumu vyhodnotí efektívnosť metód financovania navrhovaných v smernici a preskúma, či je rozsah univerzálnych služieb schopný uspokojiť potreby zákazníkov;

—

verí, že sieť poštových služieb ako celok, vrátane poštových koncesií, bude môcť poskytovať nielen poštové služby, ale zároveň bude platformou na poskytovanie ďalších služieb pre verejnosť, čo umožní zohľadňovať všeobecné potreby vo vidieckych, horských alebo odľahlých oblastiach a poskytovať elektronický prístup k dôležitým službám;

—

konštatuje, že noví konkurenti vytvorili na liberalizovaných trhoch nové pracovné miesta, a, nepriamo, aj v odvetviach, ktoré závisia od sektoru poštových služieb; no spolu s liberalizáciou v oblasti doručovania listových zásielok vzniká na poštovom trhu, ktorý bol predtým regulovaný prostredníctvom sociálnych záruk v oblasti zamestnanosti a príjmov, riziko, že sa bude poskytovať nižšia úroveň istoty pracovného miesta a nižšie mzdy.

1.

sa domnieva, že dobré poštové služby sú nevyhnutné pre všetky hospodárske a spoločenské činnosti a sú dôležitou súčasťou komunikácie v rámci EÚ;

2.

zdôrazňuje, že poštové služby a najmä poskytovanie univerzálnych služieb, ktoré zabezpečujú kvalitné. spoľahlivé a dostupné poštové služby, bez ohľadu na zemepisnú polohu alebo finančnú situáciu, zohrávajú kľúčovú úlohu pri upevňovaní územnej a sociálnej súdržnosti Európskej únie;

3.

opätovne vyjadruje svoju podporu a prísľub pomôcť pri dokončovaní jednotného európskeho trhu prostredníctvom kontrolovanej liberalizácie trhu poštových služieb, ktorý trvalo zaručí poskytovanie univerzálnych služieb;

4.

je toho názoru, že plánovaný dátum dokončenia vnútorného trhu poštových služieb v roku 2009, ako to navrhuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES vzhľadom na ďalšiu liberalizáciu trhu poštových služieb Spoločenstva, by sa mal posunúť na 31. decembra 2010 a členským štátom, ktoré to budú považovať za potrebné, je potrebné umožniť prechodné obdobie do roku 2012. Komisia musí vopred preskúmať právne otázky spojené s navrhovanými možnosťami financovania povinnosti poskytovania univerzálnych služieb. Vo svojej ďalšej správe a najneskôr do 31. decembra 2010 Komisia na základe rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami a na základe zodpovedajúceho prieskumu vyhodnotí efektívnosť metód financovania navrhovaných v smernici a preskúma, či je rozsah univerzálnych služieb schopný uspokojiť potreby zákazníkov;

5.

zastáva názor, že európska a vnútroštátna regulácia poštových služieb musí pozostávať z právnych predpisov, ktoré pre spotrebiteľov zabezpečia univerzálne služby a súčasne zaručia poštovým podnikom možnosť pružne fungovať, aby sa mohli prispôsobovať zmenám na trhu a potrebám zákazníkov;

6.

súhlasí s tým, že pod vplyvom globalizácie, dopytu trhu po kvalitných službách a technologického pokroku sa oblasť poštových služieb rýchlo mení. VR zdôrazňuje, že kvalitné, moderné a technologicky vyspelé univerzálne poštové služby sú podmienkou pre dokončenie jednotného trhu, pre ďalší hospodársky rast a sociálne začlenenie. Najmä spotrebitelia a malé podniky v odľahlých a znevýhodnených mestských oblastiach sa spoliehajú na poštové služby. Nová moderná technológia však zároveň priniesla nové spôsoby prenosu správ, čo by sa malo zohľadniť v rozsahu požadovaných univerzálnych služieb;

7.

upozorňuje na to, že tradičné poštové zásielky nahrádzajú v niektorých členských štátoch nové formy komunikácie. Prevádzkovatelia poštových služieb preto zaznamenali podstatné zníženie objemu zásielok, čo treba vziať do úvahy pri určovaní rozsahu a možností financovania povinnosti poskytovania univerzálnych služieb;

8.

odporúča, aby sa venovalo viac pozornosti možným stratám pracovných miest v procese liberalizácie, a to napriek tomu, že vstup nových konkurentov na trh by navyše mohol so sebou priniesť aj veľký príliv pracovných príležitostí;

9.

navrhuje, aby členské štáty a Európska komisia ďalej skúmali možnosti zavádzania rekvalifikačných programov pre zamestnancov súčasných prevádzkovateľov poštových služieb, ktorí by sa v hospodárskej súťaži monopolov s novou konkurenciou na trhu mohli stať nadbytočnými;

10.

konštatuje, že noví konkurenti vytvorili na liberalizovaných trhoch nové pracovné miesta, a, nepriamo, aj v odvetviach, ktoré závisia od sektoru poštových služieb; no spolu s liberalizáciou v oblasti doručovania listových zásielok vzniká na poštovom trhu, ktorý bol predtým regulovaný prostredníctvom sociálnych záruk v oblasti zamestnanosti a príjmov, riziko, že sa bude poskytovať nižšia úroveň istoty pracovného miesta a nižšie mzdy;

11.

žiada, aby členské štáty a Komisia preskúmali príležitosti, ktoré vznikajú pri udeľovaní koncesií na prevádzkovanie siete poštových stredísk, ktoré prinieslo v niektorých severských štátoch veľmi pozitívne výsledky. V týchto krajinách sa novovzniknuté poštové koncesie, ktoré zároveň vykonávajú inú obchodnú činnosť, osvedčili ako veľmi jednoduchý spôsob poskytovania poštových služieb;

12.

verí, že sieť poštových služieb ako celok, vrátane poštových koncesií, bude môcť poskytovať nielen poštové služby, ale zároveň bude platformou na poskytovanie ďalších služieb pre verejnosť, čo umožní zohľadňovať všeobecné potreby vo vidieckych, horských alebo odľahlých oblastiach a poskytovať elektronický prístup k dôležitým službám;

13.

podotýka, že nie je jasné, či sa text uvedený v článku 6, týkajúci sa poskytovaných informácií o univerzálnych službách, vzťahuje na konkrétnu charakteristiku univerzálnych služieb, ako ju stanovili príslušné orgány, alebo na všeobecné podmienky pre prevádzkovateľa univerzálnych služieb. Spomínaný článok by sa mal zmeniť, aby bolo jasné, ktorých strán sa opatrenia členských štátov týkajú;

14.

poukazuje na to, že v novom v článku 7 smernice sa uvádzajú možnosti financovania, vrátane kompenzácie prostredníctvom priamych štátnych dotácií alebo nepriameho financovania, prostredníctvom verejného obstarávania;

15.

žiada lepšie vysvetliť možnosti financovania navrhované v článku 7:

16.

zastáva názor, že v článku 9 sa neberú dostatočne do úvahy rozdielne pomery v jednotlivých členských štátoch a tým sa obmedzujú alternatívne riešenia. VR preto navrhuje, aby smernica umožnila kombinovať a koordinovať rôzne postupy udeľovania licencií a povolení, pričom by sa zohľadnili miestne pomery v každom členskom štáte;

17.

sa domnieva, že od podniku, ktorý je prevádzkovateľom univerzálnych služieb by sa nemala požadovať väčšia bezpečnosť a operačná istota, ako sa zvyčajne požaduje od poštových podnikov. Ak sa pre prevádzkovateľa univerzálnych služieb zavedú prísnejšie pravidlá, výsledkom budú dodatočné náklady;

18.

súhlasí s tým, že v prostredí, ktoré je úplne otvorené hospodárskej súťaži je pre finančnú rovnováhu univerzálnych služieb ako aj pre obmedzenie narušení trhu dôležité, aby sa od zásady, že ceny odrážajú bežné obchodné podmienky a náklady upustilo iba vtedy, keď ide o ochranu alebo podporu povinnosti verejnej služby definovanej v príslušných právnych predpisoch jednotlivých štátov. Toto zdôrazňuje fakt, že členské štáty by mali, pokiaľ je to možné, udržať jednotné sadzby pre kusové poštové zásielky, službu, ktorú najčastejšie využívajú spotrebitelia a malé podniky. Navyše by tieto zásady nemali brániť poskytovateľom univerzálnych služieb v tom, aby dobrovoľne uplatňovali jednotné sadzby v oblasti univerzálnych služieb;

19.

považuje za mimoriadne dôležité, aby boli zásady určovania cien univerzálnych služieb v súlade s článkom 12 a aby bola ich regulácia dostatočne jasná a jednoznačná;

20.

odporúča vysvetliť, čo znamená nákladová orientácia cien a fakt, že ceny musia podporovať dosiahnutie efektívnosti. V smernici a jej preambule by sa ďalej malo výslovne upozorniť na to, že požiadavky určovania cien spojené s univerzálnymi službami by nemali poštové podniky nútiť, aby znižovali ceny len preto, že zvýšená efektívnosť umožnila dosiahnuť väčšie zisky;

21.

považuje za mimoriadne dôležité, aby sa požiadavka rozumnosti a nákladovej orientácie cien univerzálnych služieb regulovali dosť jasne, aby nemohli byť použité ako nástroj cenovej kontroly, ale boli pochopené v duchu princípov zákona hospodárskej súťaže;

22.

zastáva názor, že určovanie cien v iných ako univerzálnych službách by nemalo byť podriadené priamej regulácii;

23.

upozorňuje na to, že článok 14 ods. 2, ktorý sa zaoberá navrhovaným nákladovým účtovníctvom je jednotnejší ako súčasná regulácia, pretože nie je nevyhnutné viesť pre univerzálne služby oddelené účtovníctvo alebo ich rozlišovať v nákladovom účtovníctve, ak poštový podnik nedostáva na poskytovanie univerzálnych služieb externé financovanie;

24.

zastáva názor, že smernica by mala jasne vyjadriť princíp, že poštový podnik nie je zodpovedný za rozlišovanie nákladov na univerzálne služby, ak členský štát nezaviedol systém financovania univerzálnych služieb alebo ak bolo riadenie univerzálnych služieb ponechané na trhové sily;

25.

zastáva názor, že princíp uvedený v článku 14 ods. 8, podľa ktorého by vnútroštátne regulačné orgány mali sami rozhodnúť o uplatňovaní článku 14, napríklad, stanoviť povinnosť oddeleného nákladového účtovníctva; nie je potrebný; a tiež sa domnieva, že regulačné orgány jednotlivých štátov by nemali mať možnosť rozhodnúť, že nebudú uplatňovať požiadavky uvedené v článku 14. Namiesto toho by sa v tomto odseku malo jasne vysvetliť, že požiadavka oddeleného nákladového účtovníctva by sa nemala uplatňovať, ak členský štát nevytvoril finančný mechanizmus, ktorý je v súlade s článkom 7, alebo ak nebol určený prevádzkovateľ univerzálnych služieb;

26.

považuje za dôležité prideliť a zohľadniť náklady na univerzálne služby, keď je podnik určený za prevádzkovateľa univerzálnych služieb povinný uplatňovať nákladovú orientáciu cien.

24.8.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 197/48

—

ďalej víta, že výslovným zámerom Komisie nie je nahradiť vnútroštátne opatrenia zavedené vo väčšine členských štátov opatreniami Spoločenstva alebo vypracovať harmonizované právne predpisy v oblasti prevencie škôd súvisiacich s požívaním alkoholu; stotožňuje sa s názorom Komisie, že vnútroštátne opatrenia, ktoré sa už zaviedli vo väčšine členských štátov patria v súlade s článkom 152 Zmluvy o ES a s princípom subsidiarity do kompetencie vnútroštátnych orgánov;

—

v tejto súvislosti poukazuje na to, že úmysel Komisie porovnať opatrenia, ktoré už členské štáty zaviedli a určiť osvedčené postupy, predovšetkým však určiť oblasti, v ktorých by sa podľa názoru Komisie mohli dosiahnuť ďalšie pokroky, sa smie pohybovať iba v medziach cieľov a právomocí stanovených v zmluvách;

—

potvrdzuje názor Komisie, že článok 152 Zmluvy o ES v oblasti zdravotnej politiky stanovuje jasné rozdelenie úloh medzi Európskou úniou a členskými štátmi v tom zmysle, že pole pôsobnosti Únie sa obsahovo obmedzuje na doplnenie politík členských štátov;

—

nesúhlasí s názorom Komisie, že na prevenciu a obmedzenie návykov týkajúcich sa ťažkého a extrémneho pitia alkoholu je potrebné spoločne definovať pojem „alkoholové záťahy“;

—

silne pochybuje, či Komisiou navrhované preskúmanie odlišných návykov týkajúcich sa požívania alkoholu podľa jednotlivých krajín, veku a pohlavia bude užitočné. To platí aj pre navrhovaný systém pre flexibilné, ale normalizované definície údajov o alkohole a opakované a komparatívne prieskumy súvisiace s požívaním alkoholu, ktorých informačný prínos by bol vzhľadom na odlišné kultúrne zvyky spojené s požívaním alkoholu, ktoré pripúšťa aj Komisia, veľmi obmedzený.

1.

poukazuje na to, že zdravotné riziká škodlivého a nebezpečného požívania alkoholu sú už dlho predmetom spoločenských a politických diskusií. V tejto súvislosti je pochopiteľné, že sa Európska komisia tejto téme venuje a zameriava sa najmä na aspekty prevencie a obmedzenia ťažkého a extrémneho pitia alkoholu, na požívanie alkoholu neplnoletými osobami, ako aj na dopravné nehody spôsobené riadením pod vplyvom alkoholu a fetálny alkoholový syndróm;

2.

považuje z dôvodu rozdielnych kultúrnych zvyklostí spojených s požívaním alkoholu v členských štátoch za dôležité, že oznámenie sa nezaoberá alkoholom ako takým, ale jeho zneužívaním a jeho škodlivými následkami;

3.

ďalej víta, že výslovným zámerom Komisie nie je nahradiť vnútroštátne opatrenia zavedené vo väčšine členských štátov opatreniami Spoločenstva alebo vypracovať harmonizované právne predpisy v oblasti prevencie škôd súvisiacich s požívaním alkoholu; stotožňuje sa s názorom Komisie, že vnútroštátne opatrenia, ktoré sa už zaviedli vo väčšine členských štátov patria v súlade s článkom 152 Zmluvy o ES a s princípom subsidiarity do kompetencie vnútroštátnych orgánov;

4.

v tejto súvislosti poukazuje na to, že úmysel Komisie porovnať opatrenia, ktoré už členské štáty zaviedli a určiť osvedčené postupy, predovšetkým však určiť oblasti, v ktorých by sa podľa názoru Komisie mohli dosiahnuť ďalšie pokroky, sa smie pohybovať iba v medziach cieľov a právomocí stanovených v zmluvách;

5.

oceňuje, že Komisia pri prerokúvaní opatrení, ktoré podporujú a dopĺňajú politiky členských štátov, výslovne zohľadňuje veľké rozdiely v návykoch týkajúcich sa pitia alkoholu a v kultúrach v EÚ;

6.

potvrdzuje názor Komisie, že článok 152 Zmluvy o ES v oblasti zdravotnej politiky stanovuje jasné rozdelenie úloh medzi Európskou úniou a členskými štátmi v tom zmysle, že pole pôsobnosti Únie sa obsahovo obmedzuje na doplnenie politík členských štátov;

7.

stotožňuje sa s názorom Komisie, že mnohé členské štáty disponujú rozsiahlymi stratégiami boja proti negatívnym vplyvom škodlivého a nebezpečného požívania alkoholu a že väčšina členských štátov prijala opatrenia na zníženie rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu;

8.

víta stratégiu Komisie na podporu členských štátov pri zamedzovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu, nenazdáva sa však z hľadiska subsidiarity, ale aj v súvislosti s odlišnými kultúrnymi zvyklosťami spojenými s požívaním alkoholu, ktoré Komisia vo svojom oznámení pripúšťa, že podobné problémy v členských štátoch by si nutne vyžadovali riešenie v rámci celej EÚ.

9.

súhlasí s postojom Komisie, že škodlivé a nebezpečné požívanie alkoholu má významný vplyv na verejné zdravie a v dôsledku toho vznikajú náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, zdravotným poistením, represívnymi opatreniami a verejným poriadkom, ako aj náklady na pracoviskách, čo negatívne ovplyvňuje hospodársky rozvoj a spoločnosť ako celok. Obzvlášť ohrození sú mladí ľudia. V tejto súvislosti sú stratégie zamerané na prevenciu a liečbu škodlivého požívania alkoholu v každom prípade užitočné;

10.

rovnako ako Komisia zastáva názor, že škodlivé požívanie alkoholu hlavne medzi mladými ľuďmi má negatívny vplyv nielen na zdravie a sociálny blahobyt, ale aj na dosiahnuté vzdelanie a na ich účasť na spoločenskom a demokratickom živote ich komunity; navyše pozoruje medzi mladými ľuďmi v mnohých členských štátoch EÚ narastajúci trend „alkoholových záťahov“. V tejto súvislosti je obzvlášť dôležité, aby sa v členských štátoch diskutovalo aj o zákonných opatreniach, ktoré by obmedzili požívanie alkoholu medzi neplnoletými osobami a škodlivé návyky týkajúce sa pitia alkoholu, pričom treba veľmi starostlivo zvážiť a pripraviť legislatívne návrhy v členských štátoch, aby sa na základe represívneho charakteru nesťažil prístup k ľuďom, ktorí potrebujú pomoc;

11.

súhlasí s názorom Komisie, že účinným uplatňovaním národných a regionálnych opatrení zameraných na proti jazde pod vplyvom alkoholu by sa podstatne mohol znížiť počet úmrtí, zranení a prípadov invalidity;

12.

víta, že Komisia sa chce pokúsiť prostredníctvom vývoja všeobecnej informačnej bázy na úrovni EÚ, ako o tom uvažuje vo svojom oznámení, odhadnúť následky mierneho požívania alkoholu a dospieť ku spoločnej definícii „škodlivého a nebezpečného požívania alkoholu“;

13.

nesúhlasí s názorom Komisie, že na prevenciu a obmedzenie návykov týkajúcich sa ťažkého a extrémneho pitia alkoholu je potrebné spoločne definovať pojem „alkoholové záťahy“;

14.

víta, že sa má začať s prieskumom zameraným na odhad nákladov a ziskov na základe jednotlivých možností v rámci danej politiky, pretože to môže prispieť k hodnoteniu úspešnosti rôznych kampaní určených na zamedzenie škôd súvisiacich s požívaním alkoholu;

15.

silne pochybuje, či Komisiou navrhované preskúmanie odlišných návykov týkajúcich sa požívania alkoholu podľa jednotlivých krajín, veku a pohlavia bude užitočné. To platí aj pre navrhovaný systém pre flexibilné, ale normalizované definície údajov o alkohole a opakované a komparatívne prieskumy súvisiace s požívaním alkoholu, ktorých informačný prínos by bol vzhľadom na odlišné kultúrne zvyky spojené s požívaním alkoholu, ktoré pripúšťa aj Komisia, veľmi obmedzený;

16.

nezávisle od toho výslovne zdôrazňuje, že uskutočňovanie stratégie EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu nesmie regionálne a miestne orgány finančne zaťažovať;

17.

v súvislosti s právomocami, ktoré majú členské štáty v plnom rozsahu a ktoré Komisia výslovne uznáva, víta zámer Komisie iniciovať a podporiť opatrenia proti negatívnym vplyvom škodlivého a nebezpečného požívania alkoholu na troch rôznych úrovniach;

18.

v zásade víta, že sa najmä v spolupráci s členskými štátmi majú podporovať stratégie zamerané na obmedzenie pitia medzi neplnoletými osobami, v tejto súvislosti odporúča, aby sa vytvorenie Fóra pre problematiku alkoholu a zdravia, ktoré plánuje Komisia, uskutočnilo ako súčasť platformy EÚ pre opatrenia v súvislosti s výživou, fyzickou aktivitou a zdravím, aby tak bola zaručená koherencia opatrení a súčasne aby sa zohľadnila požiadavka Komisie na odbúravanie byrokracie a úradov; práca vykonaná na úrovni EÚ v súvislosti s alkoholom a zdravím by sa mala – vychádzajúc z opatrení prijatých na národnej, regionálnej a miestnej úrovni – sústrediť na výmenu príslušných poznatkov a osvedčených postupov;

19.

víta návrh Komisie preskúmať v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum a technický rozvoj, ako môže byť výskum na európskej úrovni užitočný pre stratégiu EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu;

20.

výslovne víta, že sa Komisia vo svojom oznámení dôkladne zaoberala opatreniami a návrhmi riešení členských štátov na zníženie zneužívania alkoholu a že ich aj zohľadnila; stotožňuje sa v tejto súvislosti s názorom Komisie, že osobitné opatrenia prijaté v členských štátoch na zníženie rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu s cieľom chrániť verejné zdravie vychádzajú z ich konkrétneho kultúrneho kontextu;

21.

je rovnako ako Komisia presvedčený, že vnútroštátne stratégie budú účinnejšie, ak sa podporia prostredníctvom miestnych a komunálnych činností; víta v tejto súvislosti, že EÚ v rámci svojej činnosti v súlade s článkom 152 Zmluvy o ES zapája regionálnych a miestnych činiteľov, ktorí majú rozhodovacie právomoci;

22.

spolu s Komisiou zastáva názor, že obce môžu prispieť k prevencii a podpore stratégií zameraných na ochranu občanov pred škodami súvisiacimi s požívaním alkoholu, zdôrazňuje však, že na mnohých miestach sa tak už deje a víta preto stratégiu Komisie týkajúcu sa podpory miestnych a regionálnych orgánov;

23.

pokiaľ ide o koordináciu opatrení na úrovni EÚ, odkazuje na záverečné ustanovenie článku 152 Zmluvy o ES, ktorý v oblasti zdravotnej politiky stanovuje jasné rozdelenie úloh medzi Európskou úniou a členskými štátmi v tom zmysle, že pole pôsobnosti Únie sa obsahovo obmedzuje na doplnenie politík členských štátov. Pokus Komisie zlepšiť spojitosť politických rozhodnutí nesmie viesť k tomu, že toto jednoznačné rozdelenie právomocí nebude rešpektované; preto odmieta aj zavedenie jednotných varovných označení, ktoré Komisia vo svojom oznámení nevylučuje; výslovne však podporuje samoregulačné prístupy v reklamnom priemysle;

24.

rovnako ako Komisia zastáva názor, že hlavný príspevok Komisie k stratégii súvisiacej s alkoholom by mal spočívať v podpore vnútroštátnych politík a stratégií v tejto oblasti. Toto napokon prikazuje aj článok 152 Zmluvy o ES; výslovne víta, že Komisia na základe jasného rozdelenia právomocí medzi EÚ a členskými štátmi nezamýšľa predložiť žiadne nové legislatívne návrhy;

25.

okrem toho víta, že Komisia pri uskutočňovaní stratégie výslovne vyzdvihuje zásadu subsidiarity a lepšiu reguláciu.

24.8.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 197/52

—

Sa nazdáva, že demokratická správa je základom realizácie miléniových rozvojových cieľov a musí vychádzať zo širokého prístupu a že lepšia správa spoločnosti je kľúčom k úspešnej rozvojovej politike. Kľúčovým prvkom takejto správy je uznanie skutočnosti, že najlepšie rozhodnutia sa prijímajú na úrovni čo najbližšie k občanom.

—

Podotýka, že nestačí len zdôrazniť „rozhodujúcu úlohu, ktorú môžu zohrávať miestne orgány pri realizácii miléniových rozvojových cieľov“, nakoľko realizácia správy zároveň predpokladá, že sa na všetkých úrovniach správy v danej krajine uplatňujú spôsoby správy vychádzajúce zo zásad transparentnosti a účasti obyvateľstva pri dodržaní princípu subsidiarity.

—

Preto považuje v tejto situácii za nevyhnutné pripomenúť, a to najmä v súvislosti s krajinami ležiacimi pri Stredozemnom mori (z ktorých viaceré patria zároveň do stratégie pre Afriku), odporúčania uvedené už vo svojom stanovisku z 13. októbra 2005 pri príležitosti 10. výročia euro-stredomorského partnerstva a zopakované v záveroch zo seminára vo Valencii z 10. apríla 2007, ustanoviť euro-stredomorské fórum miestnych samospráv.

—

Poukazuje na finančnú podporu, ktorú si zaslúži miestna správa. Vyhradiť (tak ako sa uvádza v predpisoch 10. Európskeho rozvojového fondu) maximálne 15 % rozpočtovej pomoci celkovo na podporu občianskej spoločnosti, odbornú spoluprácu a správu spoločnosti v prípadoch, keď správa spoločnosti nefiguruje medzi sektormi koncentrácie, sa výboru javí ako výrazne nedostatočné. Príspevok by sa mal zvýšiť najmenej na 25 % tak, aby pokryl zároveň národný aj miestny rozmer.

—

Žiada Európsku komisiu, aby v súlade s cieľmi dohody o spolupráci pre rozvoj a zhodnotenie decentralizovanej spolupráce poskytla technickú a finančnú podporu a spolupracovala s ním na vytvorení burzy decentralizovanej spolupráce, ktorá umožní, aby sa aktivity decentralizovanej spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi EÚ a ich partnermi v tretích rozvojových krajinách ľahšie rozvíjali a lepšie koordinovali.

1.

Sa stotožňuje s viacerými všeobecnými líniami oznámenia Komisie, podľa ktorých:

2.

Opätovne poukazuje na zásadu, ktorú vyjadril v odporúčaniach v stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému decentralizovanej spolupráce v reforme rozvojovej politiky (CdR 224/2005), podľa ktorej je lepšia správa spoločnosti kľúčom k úspešnej rozvojovej politike a kľúčovým prvkom takejto správy je uznanie skutočnosti, že najlepšie rozhodnutia sa prijímajú na úrovni čo najbližšie k občanom.

3.

Nazdáva sa teda, že účinná realizácia demokratickej správy si vyžaduje, aby sme sa pri zásadách, ktoré vydala Komisia, neobmedzili iba na národnú a medzivládnu úroveň a uvedomili si úlohu decentralizácie a výkonu demokracie na miestnej úrovni. Odporúča teda, aby sa neplánovali len kontakty medzi jednotlivými sektormi vnútroštátneho života, ale aby sme sa zamerali aj na hľadanie vhodného prepojenia národnej úrovne s miestnou správou.

4.

Podotýka, že nestačí len zdôrazniť „rozhodujúcu úlohu, ktorú môžu zohrávať miestne orgány pri realizácii miléniových rozvojových cieľov“, nakoľko realizácia správy zároveň predpokladá, že sa na všetkých úrovniach správy v danej krajine uplatňujú spôsoby správy vychádzajúce zo zásad transparentnosti a účasti obyvateľstva pri dodržaní princípu subsidiarity. Preto treba pri uplatňovaní oznámenia Komisie v praxi vychádzať z nasledovných zásad:

5.

Odporúča zamerať sa na určité ťažkosti, s ktorými sa môže stretnúť zásada osvojovania uvedená v rozvojovej stratégii Európskej únie, pokiaľ ide o jej vzťahy s vládami krajín prijímajúcich pomoc pri zohľadňovaní nižších úrovní správy než je štátna úroveň.

6.

Odporúča zamerať sa najprv na plné uplatňovanie nového článku 4 revidovanej Dohody z Cotonou a zorganizovať riadne konzultácie s decentralizovanými miestnymi orgánmi v oblasti doladenia programov pomoci EÚ, o ktorých prebehli rokovania s vládami dotknutých krajín.

7.

Považuje za nevyhnutné, aby boli združeniam miestnych volených zástupcov občanov v príslušnej krajine poskytnuté informácie o priebehu a dôsledkoch daných konzultácií.

8.

V tomto smere víta zaslanie usmernení na zastúpenia Komisie v súlade s odporúčaním uvedenom v jeho stanovisku CdR 224/2005, s cieľom upriamiť ich pozornosť na miestny rozmer aktivít Európskej únie, najmä v oblasti správy spoločnosti, no s poľutovaním podotýka, že v záujme lepšej informovanosti mohol byť o týchto dokumentoch informovaný.

9.

Považuje za potrebné upraviť štruktúru tzv. „profilu správy“, ktorého koncepcia nedostatočne vychádza zo zásady osvojovania a ktorý neprispieva k pokroku v oblasti podpory demokratickej správy na miestnej úrovni. Tá tu totiž nepredstavuje plnohodnotný a samostatný rozmer, ale objavuje sa v ňom v oklieštenej forme a rozdrobená vo viacerých z deviatich oblastí (1). A naopak, decentralizovaný rozmer, ktorý sa vyskytuje vo viacerých rubrikách (napr. právny štát, hospodárska správa) by si zaslúžil samostatné miesto.

10.

Napriek tomu odporúča, aby sa iniciatíva v oblasti správy, teda finančná rezerva určená na cieľ „podnietiť reálne zmeny a rozhodujúci pokrok v oblasti demokratickej správy“, v rozsiahlej miere využila na podporu spolupráce medzi národnou a miestnou úrovňou správy, pri dodržaní zásad rovnoprávnosti, transparentnosti a účasti obyvateľstva. Prostriedky z nej by sa mali udeľovať iba tým vládam, ktoré sa zaviažu, že na samosprávy prevedú prostriedky súvisiace s právomocami, ktoré im podľa príslušných textov prislúchajú.

11.

Poukazuje na finančnú podporu, ktorú si zaslúži miestna správa. Vyhradiť (tak ako sa uvádza v predpisoch 10. Európskeho rozvojového fondu) maximálne 15 % rozpočtovej pomoci celkovo na podporu občianskej spoločnosti, odbornú spoluprácu a správu spoločnosti v prípadoch, keď správa spoločnosti nefiguruje medzi sektormi koncentrácie, sa výboru javí ako výrazne nedostatočné. Príspevok by sa mal zvýšiť najmenej na 25 % tak, aby pokryl zároveň národný aj miestny rozmer.

12.

Víta skutočnosť, že vzťahy nadviazané vďaka mechanizmu rovnocenného hodnotenia (MARP), ktorý africké krajiny samé vytvorili v rámci partnerstva NEPAD, môže slúžiť ako základ pre profil správy.

13.

Vyjadruje želanie, aby pozornosť a podpora, ktoré je Európska únia pripravená venovať tomuto národnému samohodnoteniu, prispeli k posilneniu účasti miestnych orgánov na správe a k pokroku v decentralizácii a vyústili do národného akčného programu na nápravu zistených nedostatkov.

14.

Opätovne zdôrazňuje, že posilnenie kapacít miestnych samospráv predstavuje najdôležitejší prvok pri realizácii decentralizácie moci v rozsahu, ktorý budú občania vnímať ako skutočný pokrok. Opatrenia v tejto oblasti môžu mať rozličné formy, ako napríklad:

15.

Odporúča prepojiť organizácie združujúce členov miestnych samospráv, v rámci ktorých diskutujú o svojich problémoch, s orgánmi politického dialógu medzi EÚ a príslušnými krajinami, najmä v súvislosti so summitom EÚ-Afrika, ktorý by sa mal konať v druhom polroku 2007.

16.

S uspokojením konštatuje, že v Latinskej Amerike sa decentralizácia prezentuje ako prvok modernizácie štátu a žiada, aby bol informovaný o pokrokoch pri realizácii programu na podporu správy spoločnosti na rok 2008 v regióne Ázie.

17.

Víta skutočnosť, že „nástroj správy“, uvedený v oznámení Komisie, sa objavuje vo finančnom nástroji, ktorý dopĺňa európsku politiku susedských vzťahov a žiada, aby bol od roku 2008 zapojený do realizácie programu spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v partnerských krajinách a EÚ, ktorý presahuje cezhraničné zóny a uvádza sa v medziregionálnom pláne na roky 2007-2010.

18.

Vyjadruje napriek tomu poľutovanie, že v rozličných dohodách medzi EÚ a jednotlivými štátmi zapojenými do politiky susedských vzťahov sa opomína otázka miestneho rozmeru správy.

19.

V tejto situácii považuje za nevyhnutné pripomenúť, a to najmä v súvislosti s krajinami ležiacimi pri Stredozemnom mori (z ktorých viaceré patria zároveň do stratégie pre Afriku), odporúčania uvedené už vo svojom stanovisku CdR 142/2005 z 13. októbra 2005 na tému 10. výročia euro-stredomorského partnerstva a zopakované v záveroch zo seminára vo Valencii z 10. apríla 2007 (CdR 59/2007), ustanoviť euro-stredomorské fórum miestnych samospráv.

20.

Pripomína úvodom svoje skoršie stanovisko (CdR 224/2005) a žiada, aby sa na samosprávy v plnom rozsahu prihliadalo v európskej rozvojovej politike. Zároveň žiada, aby mali organizácie, ktoré zastupujú samosprávy na medzinárodnej a európskej úrovni, možnosť efektívne viesť dialóg s európskymi inštitúciami.

21.

Zamýšľa v rámci európskych inštitúcií v plnom rozsahu plniť svoju úlohu zástupcu miestnych samospráv, ktoré sú zároveň garantom a nositeľom správy medzi občanmi. Želá si byť zapojený do politického dialógu EÚ s rozličnými časťami sveta, najmä Afrikou a nazdáva sa, že prvou príležitosťou na takéto kroky by mal byť nasledujúci summit EÚ-Afrika.

22.

Želá si zapojiť sa do dialógu s miestnymi orgánmi dotknutých krajín s cieľom nadviazať kontakty v oblasti realizácie decentralizácie a postupov podporujúcich pokrok demokratickej správy v praxi. Preto sa pri príležitosti nasledujúcej revízie Dohody z Cotonou nazdáva, že v inštitucionálnom usporiadaní by sa orgánom decentralizovanej správy mala venovať rovnaká pozornosť ako hospodárskym a sociálnym kruhom a že by sa naň preto mali uplatňovať podmienky obdobné ustanoveniam protokolu č. 1.4, ktoré sa vzťahujú na Európsky hospodársky a sociálny výbor.

23.

Potvrdzuje, že európske miestne samosprávy si želajú podeliť sa o skúsenosti a know-how so svojimi náprotivkami z iných častí sveta. Takéto kontakty už prebiehajú, a to aj v oblasti mierových snáh, napríklad prostredníctvom tzv. „diplomacie miest“, avšak politika správy spoločnosti by mala využiť ich príspevok rozličnými spôsobmi:

24.

Žiada Európsku komisiu, aby v súlade s cieľmi dohody o spolupráci pre rozvoj a zhodnotenie decentralizovanej spolupráce poskytla technickú a finančnú podporu a spolupracovala s ním na vytvorení burzy decentralizovanej spolupráce, ktorá umožní, aby sa aktivity decentralizovanej spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi EÚ a ich partnermi v tretích rozvojových krajinách ľahšie rozvíjali a lepšie koordinovali. Táto burza spolupráce by mohla mať formu elektronickej služby, kde by sa stretli na jednej strane potreby alebo žiadosti o pomoc a na druhej strane by sa tu vyjadroval záujem a predkladali ponuky.

24.8.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 197/57

—

zdôrazňuje, že napriek tomu, že iniciatíva „Regióny pre ekonomickú zmenu“ od svojho zverejnenia 8. novembra 2006 dosiahla nový rozmer, totiž že Európska komisia sa vzdala svojho prístupu zhora nadol v prospech prístupu zdola nahor, ktorý uplatňujú územne samosprávy, nikdy nebola táto skutočnosť predmetom oficiálneho oznámenia Európskej komisie. Tento vývoj je v tomto stanovisku náležite zohľadnený,

—

zdôrazňuje, že Výbor regiónov by sa mohol v rámci programov Interregg IV a Urbact II aktívne podieľať na monitorovaní operačných programov tým, že by zohral konzultačnú úlohu v príslušných monitorovacích výboroch,

—

vyslovuje želanie dosiahnuť synergiu medzi platformou na monitorovanie Lisabonskej stratégie a iniciatívou „Regióny pre ekonomickú zmenu“ a pritom zachovať ich špecifické hodnoty. Platforma na monitorovanie Lisabonskej stratégie je príležitosťou na odovzdávanie skúseností s cieľom prispieť k posilneniu kohéznej politiky a zdôrazneniu významu lisabonskej agendy,

—

zdôrazňuje význam komunikácie a šírenia informácii na úrovni EÚ ako základného prvku úspechu iniciatívy „Regióny pre ekonomickú zmenu“. V tejto súvislosti je dôležitou úlohou Výboru regiónov konať v súlade s Európskou komisiou,

—

žiada, aby táto iniciatíva bola organizovaná tak, aby uľahčila vyhľadávanie osvedčenej praxe na úrovni regiónov a vytváranie jednoduchých mechanizmov na jej šírenie do iných regiónov Európskej únie. Iniciatíva „Regióny pre ekonomickú zmenu“ musí byť pákou, katalyzátorom dobrých nápadov a iniciatív tak ako niektoré iniciatívy v minulosti.

1.

víta snahu Európskej komisie zefektívniť v rámci iniciatívy „Regióny pre ekonomickú zmenu“ opatrenia na podporu miestneho a regionálneho rozvoja tým, že budú vo veľkej miere v praxi využívané osvedčené postupy, a ich ďalšie šírenie, vzájomná výmena a prispôsobovanie iným podmienkam bude podporované prostredníctvom sietí, ktorým musí byť opäť dodaná nová dynamika ako nástroj politiky Spoločenstva na modernizáciu hospodárstva a zvýšenie konkurencieschopnosti;

2.

uznáva, že táto iniciatíva sa týka samotného inštitucionálneho poslania Výboru regiónov, a preto sa v tejto súvislosti domnieva, že by mal byť požiadaný o spoluprácu a zapojený do jej realizácie; žiada, aby bola využitá jeho úloha jednotného zastupiteľského orgánu miestnych a regionálnych samosprávnych systémov Európskej únie;

3.

zdôrazňuje, že vo Výbore regiónov bola vytvorená monitorovacia platforma pre Lisabonskú stratégiu zložená z miestnych a regionálnych orgánov, ktorých úlohou je hodnotiť a zdôrazňovať uplatňovanie tejto stratégie na teritoriálnej úrovni;

4.

pripomína, že ide o jediný program výslovne venovaný podpore tematickej spolupráce medzi samosprávami bez predbežných geografických podmienok: nemusia patriť do tej istej hraničnej zóny, ani do toho istého nadnárodného priestoru. Ide o potenciálne najpružnejší nástroj európskej integrácie pre regióny; musí byť ale koordinovaný a neustále podporovať čoraz integrovanejšiu, ambicióznejšiu a účinnejšiu regionálnu politiku;

5.

stotožňuje sa so zámerom Komisie usilovať sa prostredníctvom programu „Regióny pre ekonomickú zmenu“ o dosiahnutie ozajstnej výmeny a šírenia skúseností a osvedčených postupov v oblasti rozvoja a súdržnosti medzi európskymi územnými celkami v kontexte Lisabonskej stratégie. V tejto súvislosti zdôrazňuje význam efektívneho a priameho zapojenia riadiacich orgánov regionálnych operačných programov do sietí podporovaných iniciatívou;

6.

berie na vedomie, že iniciatíva Európskej komisie „Regióny pre ekonomickú zmenu“ rešpektuje princíp subsidiarity a je formulovaná ako učebný a výmenný proces, ktorý má za cieľ vyzdvihnúť najlepšie výsledky opatrení územnej spolupráce na regionálnej/miestnej úrovni pri dosahovaní cieľov z Lisabonu a Göteborgu. Zároveň však podľa jeho názoru môže byť európska regionálna politika úspešne realizovaná len vtedy, keď bude táto úroveň politicky posilnená;

7.

navrhuje preto Európskej komisii, aby v rámci spoločnej každoročnej konferencie s Výborom regiónov prediskutovala pokroky a tematické oblasti iniciatívy;

8.

poukazuje na to, že iniciatívu „Regióny pre ekonomickú zmenu“ je potrebné chápať ako doplnenie existujúcich foriem medziregionálnej spolupráce, zvlášť keď bola posilnená v rámci nového cieľa európskej územnej spolupráce regionálnej politiky. Pritom je potrebné zabezpečiť, aby podpora spolupráce medzi regiónmi, mestami a inými miestnymi a regionálnymi orgánmi Európy, ktorá sa začala v rámci programu Interreg III C, pokračovala aj v budúcnosti na dostatočnej úrovni;

9.

považuje za nutné objasniť všetky podrobnosti spolupráce medzi regiónmi a mestami. V dostupných dokumentoch Komisie sa síce uvádzajú a zohľadňujú obe inštitucionálne úrovne, v ďalšom priebehu sa však dôraz kladie najmä na regionálne siete. V tejto súvislosti sa oplatí zdôrazniť, že tak regióny ako aj mestá majú nárok na podporu v rámci programov „Interreg IV C“ a „Urbact 2007-2013“, pričom sa bude musieť priznať dominantná úloha ako hnacej sily regiónom v rámci prvého programu a mestám v rámci druhého programu. Navyše sa domnieva, že by bolo veľmi užitočné a konštruktívne podporovať účasť orgánov a inštitúcií – dynamických aktérov v regiónoch a mestách – ako partnerov;

10.

žiada Komisiu o väčšiu transparentnosť než doteraz. Pracovný program sietí, ktoré už fungujú, by mal byť na internete sprístupnený rovnako ako prehľad rôznych doteraz uskutočnených stretnutí, výsledkov, správnej praxe z minulosti a informácie o subjekte, ktorý zodpovedá za sieť tak, aby k nim mohli mať prístup záujemcovia a mohli využiť získané výsledky. Bolo by tiež užitočné, aby Komisia zvážila vytvorenie internetovej stránky, kde by si zainteresovaní aktéri mohli vyhľadávať partnerov v rámci iniciatívy a iné potrebné informácie;

11.

konštatuje, že Európska komisia po stretnutiach a diskusiách v komisii COTER 31. januára a 16. marca 2007 a vzhľadom na návrh stanoviska tejto komisie schválený na jej poslednej schôdzi už aktualizovala a objasnila svoj postoj k iniciatíve „Regióny pre ekonomickú zmenu“. Zvlášť poukazuje na to, že je jasné, že pri rozhodovaní o úkonoch, ktoré sa majú použiť v rámci rýchleho výberu, bude uplatnený prístup zhora nadol, aj keď to ešte nie je uvedené v žiadnom oficálnom dokumente Európskej komisie. Tieto úkony budú realizované v súlade s operačným programom Interreg IV C a Urbact II a príslušnými platnými nariadeniami. Tým by sa mali zabezpečiť rovnaké podmienky prístupu k tejto iniciatíve pre všetky európske regióny a mestá a želanú transparentnosť celej iniciatívy;

12.

taktiež odporúča paralelné uverejňovanie predložených projektov na internetovej stránke Komisie a na stránke Výboru regiónov a zaslanie oznamu kanceláriám regiónov v Bruseli, ako aj osobám zodpovedným za regionálne otázky na stálych zastúpeniach členských štátov EÚ, aby sa informácie šírili a rýchlo sa dostali do regiónov a miest. Nakoniec, je možné využiť sieť poskytovania informácií, ktorou disponuje Komisia v takmer všetkých regiónoch EÚ, a ako aj podpornú a informačnú sieť, ktorá bola zavedená v členských štátoch pre potreby rámcov podpory Spoločenstva (RPS);

13.

okrem toho navrhuje vytvoriť pre Výbor regiónov možnosť aktívnej spolupráce (verejná diskusia na požiadanie/návrh Komisie?) na tvorbe operačných programov alebo alternatívne vytvoriť komunikačný kanál, ktorý by umožnil, aby sa pripomienky výboru dostali k tým útvarom, ktoré majú ich vytváranie na starosti;

14.

chápe, že Komisia si uvedomuje nutnosť otvorenia už existujúcich sietí a že tematický prístup je nadradený geografickému prístupu. Domnieva sa však, že oba prístupy predstavujú v skutočnosti komplementárny prínos, ktorý je potrebné využiť: keďže potreba zachovania a manifestácie rôznorodosti nie sú spochybňované, mala by byť pri stanovovaní tém zohľadnená územná prenosnosť. Okrem toho by bolo vhodné snažiť sa o dosiahnutie synergických efektov medzi jednotlivými sieťami – čo by zvýraznilo ich tematickú a územnú komplementaritu – ako jedného z hlavných cieľov. V tejto súvislosti preto pripomína, že by sa pozornosť mala venovať slabým oblastiam a oblastiam s okrajovým charakterom;

15.

zdôrazňuje, že je potrebné ponechať viac priestoru miestnym iniciatívam. Členovia VR ako predstavitelia miestnych a regionálnych samospráv by to mali privítať a mali by sa usilovať, aby sa tento otvorený prístup nezmenil na národnej úrovni na uzavretý. VR by mal pôsobiť tak, aby zaistil, že iniciatíva skutočne podporí a uzná siete vytvorené regiónmi a mestami, ktoré chcú spolupracovať s cieľom podporiť najlepšie inovácie v oblasti hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja;

16.

poukazuje na otázku opodstatnenosti týchto sietí do budúcnosti, ktorá pozostáva tak z možnosti zachovania už existujúcej výmeny v dostatočne dlhom časovom horizonte (čo evokuje otázku zdrojov), ako aj zo schopnosti integrovať inštitúcie (skutočne zapájať príslušných inštitučných aktérov) a oblasti (zohľadniť rozdielne regionálne a miestne pomery v Európe a jednotlivých územných aktérov, ktorí môžu skutočne profitovať z týchto spoločných skúseností) a uľahčovať ich vzájomnú interakciu;

17.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zapojenie rôznych regiónov a územných samosprávnych oblastí s cieľom zvýrazniť rozmanitosť, osobitosti a hodnotu jednotlivých konceptov rozvoja. Skúsenosti, ktoré budú nadobudnuté v rámci iniciatívy „Regióny pre ekonomickú zmenu“ a možnosti rýchleho výberu, by mali tieto rozdielne poznatky zohľadňovať rovnako ako interakcie medzi regionálnym a miestnym rozmerom pri stanovovaní tém. Výbor regiónov sa usiluje o dosiahnutie úlohy efektívneho zástupcu pri súhre oboch rozmerov, a to tak pri stanovovaní spoločných strategických hlavných bodov iniciatívy a postupoch ich realizácie, ako aj pri vytváraní a realizácii jednotlivých referenčných programov („Interreg IV C“ a „Urbact 2007-2013“);

18.

Obáva sa, že postupy pre jednoznačný výber uprednostňovaných tém, i keď dostatočne rozsiahlych a jasne začleniteľných do obnovenej Lisabonskej agendy, by sa mohli ukázať ako príliš prísne (1), ako v prípade úlohy priemyslu v rámci regionálneho rozvoja, ktorá, zdá sa, chýba medzi témami navrhovanými v súčasnosti. Preto by mal byť spresnený a zadefinovaný postup, ktorým by tieto témy mohli byť doplnené alebo prepracované, a to pri súčasnom zaručení najvyššej možnej transparentnosti v rozhodovacom procese a v súlade a spolupráci s regiónmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi. Okrem toho musí zostať nedotknutá miestna a regionálna samospráva v oblasti vlastných sietí, a to aj v prípade, že sa musia zaoberať najmä témami, ktoré stanoví Komisia. V súvislosti s koherenciou medzi niektorými uvádzanými témami a prioritami stanovenými Európskym fondom pre regionálny rozvoj (2) výbor vyjadruje isté pochybnosti. V tejto súvislosti by bolo treba spresniť hlavne prijateľnosť tém, ktoré sa priamo týkajú Európskeho sociálneho fondu.

19.

uznáva, že vo všeobecnom záujme efektívneho a účinného využívania finančných prostriedkov vyčlenených na kohéznu politiku je nevyhnutné, aby na jednej strane vnútroštátne a regionálne orgány vyvíjali príslušné úsilie, a na strane druhej aby bola aktívna aj Európska komisia, a to tým, že vytvorí nové spôsoby interakcie, výmeny a spolupráce na dobrovoľnom základe medzi regiónmi, územnými samosprávami a Komisiou;

20.

považuje okrem toho za účelné, aby bol finančný rámec navrhovaný pre túto iniciatívu podrobnejšie definovaný a najmä aby bola zohľadnená skutočnosť, že prostriedky by mali pochádzať z rôznych zdrojov: napríklad z prípadných prostriedkov, ktoré neboli využité v programoch 2002 – 2006, z dvoch nových operačných programov (určitý percentuálny podiel, ktorý ešte nebol stanovený v príslušných návrhoch ich rozpočtov), regionálnych hlavných programov a prostriedkov technickej pomoci Komisie, ktoré sú priamo dostupné. V tejto súvislosti môžu prostriedky poskytnuté z nástrojov „Interreg IV C“ a „Urbact 2007-2013“ slúžiť iba ako podnet na uskutočňovanie hlavných programov. Hlavná záťaž financovania iniciatív musí spočívať na hlavných programoch. Navyše by mala byť vopred určená výška národného financovania s prihliadnutím na limity stanovené potrebou zachovať rozpočtovú stabilitu v členských štátoch;

21.

nazdáva sa, že iniciatíva by sa mala organizovať tak, aby uľahčila vytypovanie osvedčených postupov na regionálnej úrovni a vytvorila jednoduché mechanizmy na ich šírenie v ďalších regiónoch Únie. Iniciatíva „Regióny pre ekonomickú zmenu“ by skrátka mala byť hybnou silou a katalyzátorom dobrých nápadov a iniciatív, ako to bolo v prípade niektorých iniciatív Spoločenstva v minulosti;

22.

zdôrazňuje význam demonštračného efektu a šírenia pri zaručovaní realizovateľnosti iniciatívy. Aby bolo možné zabezpečiť financovanie, musí byť iniciatíva „Regióny pre ekonomickú zmenu“ dynamická a najmä dokázať, že najlepšie projekty sa skutočne dokážu začleniť do hlavných programov kohéznej politiky (main stream);

23.

víta v rámci komunikačnej politiky iniciatívy informáciu, ktorú počas schôdze komisie COTER 31. januára 2006 poskytlo GR pre regionálnu politiku, že Výbor regiónov bude mať jedného zástupcu v hodnotiacom výbore pre každoročné ocenenie inovácií, ako je to navrhované v iniciatíve „Regióny pre ekonomickú zmenu“;

24.

zdôrazňuje, že komunikácia a rozširovanie informácií sú pre šírenie iniciatívy základným predpokladom. Hlavnou témou plánovaných výročných konferencií by malo byť predstavenie vzorových osvedčených postupov a ich možný prenos na regióny a mestá v Európe. Výbor regiónov je pripravený v tejto oblasti spolupracovať s Komisiou, najmä pokiaľ ide o výmenu údajov s monitorovacou platformou Lisabonskej stratégie. Považuje za zmysluplné šíriť už v súčasnej prípravnej fáze viac informácií o iniciatíve. Niektoré referenčné dokumenty – ako napríklad pracovný dokument útvarov Komisie s navrhovanými témami (3) – sú v súčasnosti k dispozícii len v anglickom a francúzskom jazyku. Odporúča sa preto sprístupniť tento dokument aj v iných jazykoch Spoločenstva;

25.

víta tri konferencie, ktoré už Komisia zorganizovala v rámci iniciatívy „Regióny pre ekonomickú zmenu“ a odporúča okrem už spomínanej aktivity začať aj iné iniciatívy v oblasti komunikácie a výmeny skúseností (skutočné a virtuálne stretnutia, konferencie a fóra atď.). Predovšetkým by mali byť opatrenia v oblasti komunikácie, podpory a šírenia navzájom zosúladené v rámci koordinovaného komunikačného plánu, ktorý by umožnil plánovanie opatrení na viacročné obdobia a stanovenie koordinačného rámca pre potrebné zapojenie informačných útvarov Komisie a zúčastnených aktérov, pričom medzi týmito by mala pripadnúť osobitná úloha Výboru regiónov, ktorý je k dispozícii pre prípadné potrebné bližšie informácie;

26.

navrhuje, aby riadiace orgány programov Cieľ 3 dostali k dispozícii ďalšie finančné prostriedky, aby iniciatíva mohla zhodnotiť činnosť siete územnej spolupráce pri uskutočňovaní Lisabonskej stratégie v rámci Plánu D Európskej komisie (4), čo bude hlavne v prospech občanov;

27.

podporuje návrhy Európskej komisie uskutočňovať v rámci tejto iniciatívy pravidelné tematické konferencie a v rámci rýchleho výberu zahrnúť obzvlášť vydarené myšlienky týkajúce sa štrukturálnej politiky do hlavných programov štrukturálnych fondov;

28.

kladie si otázku v súvislosti s časovým plánom pre začatie tejto iniciatívy. Je potrebné konštatovať, že iniciatíva sa v plnom rozsahu začne až v druhom polroku 2007. Komisia oznamuje, že chce začať niektoré aktivity v rámci rýchleho výberu, na ktoré majú byť prípadne použité dostupné prostriedky v rámci prebiehajúcich programov „Interreg III C“ a „Urbact“, aby sa tak znížil čas potrebný na rozbehnutie nových programov. Preto by sa mali spresniť celkové navrhované lehoty;

29.

navrhuje poradnú spoluprácu jedného z členov Výboru regiónov v monitorovacích výboroch programov „Interreg IV C“ a „Urbact 2007-2013“ s cieľom zabezpečiť korektnú a dobre fungujúcu interakciu a spoluprácu pri realizácii iniciatívy „Regióny pre ekonomickú zmenu“ a uznať osobitné postavenie Výboru regiónov ako zástupcu miestnych a regionálnych orgánov na európskej úrovni;

30.

navrhuje, aby inštitúcie udržiavali stály dialóg so združeniami občanov a s občianskou spoločnosťou, a tým posilnili participatívnu demokraciu;

31.

vyzýva Komisiu, aby predložila viac informácií týkajúcich sa riadenia iniciatívy. Malo by byť presnejšie stanovené, akým spôsobom by mohli príslušné generálne riaditeľstvá Komisie a regióny a mestá spolupracovať a ako by mohla vyzerať spolupráca Komisie s Výborom regiónov;

32.

vyzýva, aby monitorovací výbor rozhodoval o všetkých inovačných akciách v súvislosti s operačným programom vykonávaným v rámci siete, ktorá zahŕňa daný región;

33.

zdôrazňuje cieľ iniciatívy, ktorým je prevzatie myšlienok vznikajúcich v sieťach do hlavných programov. Požaduje preto vyjasnenie výberu najlepších osvedčených postupov a ich následnú kontrolu v rámci podávania správ. Navrhuje, aby mali regióny, mestá a iné regionálne orgány okrem možnosti dobrovoľného zapojenia sa aj možnosť predkladať Komisii – v súlade s jednoduchým a pružným postupom, ktorý by bol stanovený – aj odporúčania a odkazy na zvlášť zaujímavé skúsenosti, ktoré by mohli byť užitočné pri vytváraní resp. rozširovaní sietí v rámci tém stanovených iniciatívou;

34.

vyzýva Komisiu, aby predložila objasňujúce poznámky aj k organizačnému vytvoreniu a financovaniu technickej podpory pre iniciatívu, ktorá je potrebná pre účinné zhodnotenie osvedčených postupov. Domnieva sa najmä, že je potrebná metodologická podpora pre ohodnotenie skutočných inovácií a určenie tých, ktoré sú prenositeľné a schopné rozvoja. Výbor preto navrhuje, aby Komisia prevzala túto úlohu v spolupráci s externými hodnotiteľmi pre každú tematickú akciu v súlade s rozhodnutiami hodnotiaceho výboru;

35.

pýta sa, či je názov iniciatívy výstižný a úplný. Ďalej si kladie otázku, či označenie „Regióny pre ekonomickú zmenu“ je skutočne vhodné, a či nevzniká nebezpečenstvo zámeny s inými iniciatívami (napr. „Regióny poznatkov“ alebo Lisabonskou skupinou). Zastáva názor, že kvôli komunikatívnemu účinku by bolo vhodné iniciatívu nazvať „Regióny a mestá pre ekonomickú zmenu“; uznáva však, že obsažný termín „regióny“ bol použitý práve preto, lebo zahŕňa rôzne inštitucionálne úrovne územného rozmeru.

36.

poukazuje na skutočnosť, že Výbor regiónov zriadil monitorovaciu platformu pre Lisabonskú stratégiu, ktorú považuje za pracovný nástroj miestnych a regionálnych orgánov, s cieľom zdôrazniť prínos týchto úrovní správy k Lisabonskej stratégii a k realizácii tejto stratégie priamo na území. Interaktívna platforma je v prevádzke od roku 2006.. Momentálne je do nej zapojených 100 regiónov a miest.. Hlavnou úlohou tejto platformy je podporovať regióny pri snahe o prispôsobenie sa aktuálnym modernizačným trendom v Európe a pri otváraní výlučne vnútroštátnych horizontov. Prostriedkami, ktoré využíva, sú monitorovanie (hodnotenie potrieb), porovnávacie prieskumy (transparentnosť na európskej úrovni) výmena v pracovných skupinách a interaktivita (výmena informácií prostredníctvom internetu);

37.

obracia sa na Európsku komisiu s prianím, aby vzhľadom na veľké riziko komplikácií práce prebiehali v duchu najväčšej možnej jednoduchosti. Odporúča snažiť sa o vytváranie synergií a komplementarít s regionálnou politikou. To znamená, že by mali byť hľadané podobnosti medzi iniciatívou „Regióny pre ekonomickú zmenu“ a monitorovacou platformou Lisabonskej stratégie Výboru regiónov;

38.

navrhuje hlavne vhodne a účinne uľahčiť vzájomné pôsobenie medzi iniciatívou a monitorovacou platformou pre Lisabonskú stratégiu, pretože táto platforma predstavuje pre európske regióny a mestá fórum na diskusiu a výmenu skúseností. Tým by sa mal uľahčiť a udržať, pokiaľ ide o nápady a návrhy, proces výberu medziregionálnych sietí iniciatívy Regióny pre ekonomickú zmenu, najmä pokiaľ ide o možnosť rýchleho výberu. Platforma by zároveň mala udržať a zhodnotiť vlastnú úlohu monitorovania aspektov riadenia a politického smerovania v oblasti plánovania a uplatňovania Lisabonskej stratégie. Výbor regiónov je preto pripravený vytvoriť potrebné synergie s Komisiou a programami „Interreg IV C“ e „Urbact 2007-2013“na inštitucionálnej a operačnej úrovni;

39.

navrhuje – s cieľom na záver zhrnúť už uvedené skutočnosti a úlohu a význam „Regiónov pre ekonomickú zmenu“ –, že Výbor regiónov zohráva v súlade so svojimi zakladajúcimi ustanoveniami pri realizácii iniciatívy zastupiteľskú, doplňujúcu a podpornú úlohu, ktorá môže mať rozhodujúci význam. Poukazuje preto najmä na tieto osobitné prostriedky, ktoré v tomto stanovisku navrhuje na vykonávanie tejto funkcie: