21.8.2007

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 193/1

---

SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 9/2007

prijatá Radou 21. mája 2007

na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2007 z … , ktorým sa zriaďuje spoločný rámec pre registre ekonomických subjektov na štatistické účely a zrušuje sa nariadenie Rady (EHS) č. 2186/93

(2007/C 193 E/01)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 285 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (1),

keďže:

(1)

Nariadením Rady (EHS) č. 2186/93 z 22. júla 1993 (2) sa zriadil spoločný rámec na vytvorenie registrov ekonomických subjektov na štatistické účely s harmonizovanými vymedzeniami pojmov, charakteristikami, rozsahom a postupmi aktualizácie. S cieľom udržať vývoj registrov ekonomických subjektov v harmonizovanom rámci by sa mala prijať nová právna úprava.

(2)

Nariadenie Rady (EHS) č. 696/93 z 15. marca 1993 o štatistických jednotkách na účely pozorovania a analýzy výrobného systému v Spoločenstve (3) obsahuje vymedzenia pojmov štatistických jednotiek, ktoré sa majú použiť. Vnútorný trh si vyžaduje zlepšenú štatistickú porovnateľnosť, aby sa splnili požiadavky Spoločenstva. S cieľom dosiahnuť zlepšenie pre podniky a ďalšie príslušné štatistické jednotky, ktoré sa majú pokryť, by sa mali prijať spoločné vymedzenia pojmov a charakteristiky.

(3)

Nariadením Rady (ES, Euratom) č. 58/97 z 20. decembra 1996 o štrukturálnej podnikovej štatistike (4) a nariadením Rady (ES) č. 1165/98 z 19. mája 1998 o krátkodobej štatistike (5) sa zriadil spoločný rámec na zbieranie, získavanie, prenos a hodnotenie štatistík Spoločenstva o štruktúre, činnostiach, konkurencieschopnosti a produkcii podnikov v Spoločenstve. Registre ekonomických subjektov na štatistické účely predstavujú základný prvok takéhoto spoločného rámca a umožňujú organizovať a koordinovať štatistické zisťovania pomocou poskytovania harmonizovaného rámca na výber vzoriek.

(4)

Registre ekonomických subjektov sú jedným zo spôsobov riešenia protikladných požiadaviek na zvýšenú informovanosť o podnikoch na jednej strane a odľahčenia ich administratívnej záťaže na strane druhej, predovšetkým používaním existujúcich informácií v administratívnych a právnych evidenciách, najmä v prípade mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ako je to vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 (6).

(5)	Nariadením Rady (ES) č. 322/97 zo 17. februára 1997 o štatistike Spoločenstva (7) sa zriadil rámec pre vytvorenie štatistického programu Spoločenstva a spoločný rámec pre dôvernosť štatistických údajov.

(6)	Osobitné predpisy na spracovanie údajov v rámci štatistického programu Spoločenstva nemajú vplyv na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (8).

(7)

Registre ekonomických subjektov na štatistické účely predstavujú tiež hlavný zdroj pre demografiu podnikov, keďže sledujú vznik a zánik podnikov, ako aj štrukturálne zmeny v hospodárstve v dôsledku koncentrácie alebo dekoncentrácie, ku ktorým došlo v dôsledku operácií, akými sú fúzie, prevzatia, rozdelenia, vyčlenenia a reštrukturalizácie.

(8)

Registre ekonomických subjektov poskytujú základné informácie potrebné na napĺňanie významného politického záujmu v oblasti rozvoja vidieka, a to nielen pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, ale aj o jeho rastúce prepojenie s ďalšími činnosťami, na ktoré sa nevzťahuje poľnohospodárska štatistika založená na produktoch.

(9)

Verejné podniky zohrávajú v národných hospodárstvach členských štátov dôležitú úlohu. Smernica Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a verejnými podnikmi (9) sa vzťahuje na jednotlivé druhy verejných podnikov. Verejné podniky a verejné korporácie by preto mali byť identifikované v registroch ekonomických subjektov, čo je možné pomocou inštitucionálnej sektorovej klasifikácie.

(10)

Informácie o kontrolných väzbách medzi právnymi jednotkami sú potrebné na vymedzenie skupín podnikov, na správne opísanie podnikov, na analýzu veľkých a zložitých jednotiek a na skúmanie stupňa koncentrácie na jednotlivých trhoch. Informácie o skupinách podnikov zlepšujú kvalitu registrov ekonomických subjektov a môžu sa použiť na zníženie rizika zverejnenia dôverných údajov. Určité finančné údaje majú často väčší význam na úrovni skupiny alebo podskupiny podnikov ako na úrovni jednotlivého podniku, pričom môžu byť dostupné len na úrovni skupiny alebo podskupiny. Zaznamenávanie údajov skupín podnikov umožňuje v prípadoch potreby priame zisťovania o skupine namiesto podnikov, ktoré ju tvoria, čo môže významne znížiť zaťaženie respondentov. Aby sa mohli skupiny podnikov registrovať, registre ekonomických subjektov by sa mali ďalej harmonizovať.

(11)

Rastúca hospodárska globalizácia je výzvou pre súčasné vypracúvanie viacerých štatistík. Zaznamenávaním údajov z nadnárodných skupín podnikov vytvárajú registre ekonomických subjektov základný nástroj na zlepšenie mnohých štatistík súvisiacich s globalizáciou: medzinárodný obchod s tovarom a službami, platobné bilancie, priame zahraničné investície, zahraničné pridružené podniky, výskum, rozvoj a inovácia a medzinárodný trh práce. Väčšina týchto štatistík pokrýva celé hospodárstvo, a teda požaduje pokrytie všetkých sektorov hospodárstva registrami ekonomických subjektov.

(12)

Podľa článku 3 ods. 2 nariadenia Rady (Euratom, EHS) č. 1588/90 z 11. júna 1990 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev (10) vnútroštátne pravidlá o štatistickej dôvernosti sa nemôžu uplatňovať s cieľom zabrániť prenosu údajov, ktoré sú predmetom štatistickej dôvernosti orgánu Spoločenstva (Eurostat), keď právny akt Spoločenstva ustanovuje prenos takýchto údajov.

(13)

S cieľom zaručiť splnenie povinností určených v tomto nariadení môžu inštitúcie členských štátov zodpovedné za zbieranie takýchto údajov potrebovať prístup k zdrojom administratívnych údajov, akými sú napr. registre v správe daňových úradov a správ sociálneho zabezpečenia, centrálnych bánk, iných verejných inštitúcií a ďalšie databázy, ktoré obsahujú informácie o cezhraničných transakciách a pozíciách, kedykoľvek sú takéto údaje potrebné na vypracovanie štatistík Spoločenstva.

(14)	Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 184/2005 z 12. januára 2005 o štatistike Spoločenstva v oblasti platobnej bilancie, medzinárodného obchodu so službami a priamych zahraničných investícií (11) sa zriadil spoločný rámec na zber, prenos a hodnotenie príslušných štatistík Spoločenstva.

(15)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (12).

(16)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená aktualizovať zoznam charakteristík v registroch v prílohe, súvisiace vymedzenia pojmov a pravidlá kontinuity, rozhodovať o pokrytí najmenších podnikov a plne rezidentných skupín podnikov, prijímať pravidlá aktualizácie registrov, ako aj stanoviť spoločné normy kvality a obsah a periodicitu správ o kvalite. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky alebo doplniť toto nariadenie novými nepodstatnými prvkami, mali by byť prijaté v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(17)	Nariadenie (EHS) č. 2186/93 by sa preto malo zrušiť.

(18)	Uskutočnili sa konzultácie s Výborom pre štatistický program zriadeným rozhodnutím Rady 89/382/EHS, Euratom (13),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Účel

Týmto nariadením sa vytvára spoločný rámec pre registre ekonomických subjektov na štatistické účely v Spoločenstve.

Členské štáty vytvoria jeden alebo viac harmonizovaných registrov na štatistické účely ako nástroj na prípravu a koordináciu zisťovaní, ako zdroj informácií pre štatistickú analýzu aglomerácie podnikov a jej demografie, na použitie administratívnych údajov a na zisťovanie a vytváranie štatistických jednotiek.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto pojmy:

a)	„právna jednotka“, „podnik“, „miestna jednotka“ a „skupina podnikov“ tak, ako sú vymedzené v prílohe k nariadeniu (EHS) č. 696/93;

b)	„vnútroštátne orgány“ tak, ako sú vymedzené v článku 2 nariadenia (ES) č. 322/97;

c)	„štatistické účely“ tak, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 4 nariadenia (EHS) č. 1588/90;

d)	„nadnárodná skupina podnikov“ znamená skupinu podnikov, ktorá má najmenej dva podniky alebo právne jednotky umiestnené v rôznych krajinách;

e)	„neúplná skupina podnikov“ znamená podniky a právne jednotky nadnárodnej skupiny podnikov, ktoré sídlia v rovnakej krajine. Môže obsahovať len jednu jednotku, ak tam ostatné jednotky sídlo nemajú. Podnik môže byť neúplnou skupinou podnikov alebo jej časťou.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.   V súlade s vymedzeniami pojmov uvedenými v článku 2 a s výhradou obmedzení spresnených v tomto článku sa do registrov zapisujú:

a)	všetky podniky, ktoré vykonávajú hospodárske činnosti, ktoré prispievajú k hrubému domácemu produktu (HDP) a ich miestne jednotky;

b)	právne jednotky, z ktorých tieto podniky pozostávajú;

c)	neúplné skupiny podnikov a nadnárodné skupiny podnikov a

d)	plne rezidentné skupiny podnikov.

2.   Požiadavka uvedená v odseku 1 sa však neuplatňuje na domácnosti v takom prípade, keď tovar a služby, ktoré poskytujú, sú pre ich vlastnú potrebu alebo zahŕňajú prenájom ich vlastného majetku.

3.   Na miestne jednotky, ktoré nepredstavujú samostatné právne subjekty (pobočky), ktoré závisia od zahraničných podnikov a ktoré sa klasifikujú ako kvázi korporácie v súlade s Európskym systémom účtov 1995 ustanoveným nariadením Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v Spoločenstve (14) a systémom národných účtov Organizácie Spojených národov z roku 1993, sa na účely registrov ekonomických subjektov hľadí ako na podniky.

4.   Skupiny podnikov sa môžu zistiť pomocou kontrolných väzieb medzi ich právnymi jednotkami. Na vymedzenie skupiny podnikov sa použije vymedzenie kontroly uvedené v bode 2.26 prílohy A k nariadeniu (ES) č. 2223/96.

5.   Toto nariadenie sa uplatňuje len na jednotky, ktoré úplne alebo čiastočne vykonávajú hospodársku činnosť. Činnosť, ktorá pozostáva z ponuky tovaru a služieb na danom trhu, je hospodárskou činnosťou. Netrhové služby, ktoré prispievajú k HDP, ako aj priame a nepriame vlastníctvo aktívnych právnych jednotiek sa na účely registrov ekonomických subjektov považujú za hospodárske činnosti. Hospodársky neaktívne právne jednotky sú súčasťou podniku len v kombinácii s ekonomicky aktívnymi právnymi jednotkami.

6.   Opatrenia zamerané na úpravu nepodstatných prvkov tohto nariadenia týkajúce sa rozsahu, v ktorom sa majú podniky s menej ako polovicou zamestnanej osoby a plne rezidentné skupiny podnikov, ktoré nemajú pre členské štáty žiadny štatistický význam, zahrnúť do registrov a o vymedzení jednotiek konzistentných s jednotkami používanými v poľnohospodárskych štatistikách sa rozhodne v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 16 ods. 3.

Článok 4

Zdroje údajov

1.   Členské štáty môžu pri plnení podmienok týkajúcich sa kvality, ktoré sú uvedené v článku 6, zbierať informácie požadované na základe tohto nariadenia využívajúc akékoľvek zdroje, ktoré považujú za relevantné. Vnútroštátne orgány sú oprávnené v rámci ich sféry pôsobnosti zbierať na štatistické účely informácie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a ktoré sú obsiahnuté v administratívnych a právnych evidenciách.

2.   Ak sa požadované údaje nemôžu zozbierať za prijateľné náklady, vnútroštátne orgány môžu použiť postupy štatistického odhadu, pričom rešpektujú potrebu presnosti a kvality.

Článok 5

Charakteristika registrov

1.   Jednotky uvedené v registroch sa charakterizujú pomocou identifikačného čísla a podrobných opisných údajov spresnených v prílohe.

2.   Opatrenia zamerané na úpravu nepodstatných prvkov tohto nariadenia ich doplnením týkajúce sa aktualizácie zoznamu charakteristík a vymedzenia charakteristík a pravidiel kontinuity sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 16 ods. 3.

Článok 6

Normy kvality a správy o kvalite

1.   Členské štáty uskutočňujú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie kvality registrov ekonomických subjektov.

2.   Členské štáty poskytujú Komisii (Eurostatu) na požiadanie správu o kvalite registrov ekonomických subjektov (ďalej len „správy o kvalite“).

3.   Opatrenia týkajúce sa spoločných noriem kvality, ako aj obsahu a periodicity správ o kvalite sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 16 ods. 3 a so zreteľom na implikácie v súvislosti s nákladmi na zber údajov.

4.   Členské štáty informujú Komisiu (Eurostat) o významnejších metodických alebo iných zmenách, ktoré by ovplyvnili kvalitu registrov ekonomických subjektov, hneď ako sú známe a najneskôr šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti akejkoľvek takejto zmeny.

5.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia, zameranú najmä na náklady štatistického systému, zaťaženie podnikania a prínosy.

Článok 7

Príručka odporúčaní

Komisia vydá príručku odporúčaní pre registre ekonomických subjektov. Príručka sa aktualizuje v úzkej spolupráci s členskými štátmi.

Článok 8

Harmonogram a periodicita

1.   Vložené a odstránené položky z registrov sa aktualizujú minimálne raz ročne.

2.   Častosť aktualizácie závisí od druhu jednotky, premennej, ktorá sa berie do úvahy, veľkosti jednotky a zdroja, ktorý sa všeobecne používa na aktualizáciu.

3.   Opatrenia týkajúce sa pravidiel pre aktualizáciu sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 16 ods. 3.

4.   Členské štáty každoročne urobia kópiu, ktorá odráža stav registrov na konci každého roku a evidujú ju na obdobie najmenej 30 rokov na účely analýzy.

Článok 9

Odovzdávanie správ

1.   Členské štáty uskutočňujú štatistické analýzy registrov a odovzdávajú informácie Komisii (Eurostatu) na základe formátu a postupu vymedzeného Komisiou v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 16 ods. 2.

2.   Členské štáty odovzdajú Komisii (Eurostatu) na požiadanie všetky príslušné informácie so zreteľom na vykonávanie tohto nariadenia v členských štátoch.

Článok 10

Výmena dôverných údajov medzi členskými štátmi

Výmena dôverných údajov sa môže uskutočňovať medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi rôznych členských štátov výlučne na štatistické účely v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, keď je výmena nevyhnutná na zabezpečenie kvality informácií o nadnárodnej skupine podnikov v Európskej únii. Na výmene sa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi môžu zúčastňovať centrálne banky členských štátov.

Článok 11

Výmena dôverných údajov medzi Komisiou (Eurostatom) a členskými štátmi

1.   Vnútroštátne orgány odovzdávajú údaje o nadnárodnej skupine podnikov a jednotkách, ktoré ju tvoria, ako je vymedzené v prílohe, s cieľom poskytnúť Komisii (Eurostatu) výlučne na štatistické účely informácie o nadnárodných skupinách v Európskej únii.

2.   S cieľom zabezpečiť konzistentné zaznamenávanie údajov výlučne na štatistické účely Komisia (Eurostat) odovzdáva príslušným vnútroštátnym orgánom každého členského štátu údaje o nadnárodnej skupine podnikov vrátane jednotiek, ktoré ju tvoria, keď sa minimálne jedna právna jednotka tejto skupiny nachádza na území tohto členského štátu.

3.   S cieľom zabezpečiť, aby sa údaje odovzdávané podľa tohto článku využívali výlučne na štatistické účely, účel, rozsah, formát, opatrenia na zaistenie bezpečnosti a dôvernosti a postup pre odovzdávanie údajov o konkrétnych jednotkách Komisii (Eurostatu) a pre odovzdávanie údajov o nadnárodných skupinách podnikov príslušným vnútroštátnym orgánom sa prijmú v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 16 ods. 2.

Článok 12

Výmena dôverných údajov medzi Komisiou (Eurostatom) a centrálnymi bankami

1.   Na účely tohto nariadenia sa môže výlučne na štatistické účely uskutočniť výmena dôverných údajov medzi Komisiou (Eurostatom) a centrálnymi bankami členských štátov a medzi Komisiou (Eurostatom) a Európskou centrálnou bankou, ak cieľom výmeny je zabezpečenie kvalitných informácií o nadnárodnej skupine podnikov v Európskej únii a ak výmenu výslovne povolí príslušný vnútroštátny orgán.

2.   S cieľom zabezpečiť, aby sa údaje odovzdávané podľa tohto článku využívali výlučne na štatistické účely, sa účel, rozsah, formát, opatrenia na zaistenie bezpečnosti a dôvernosti a postup pre odovzdávanie údajov o nadnárodnej skupine podnikov centrálnym bankám členských štátov a Európskej centrálnej banke prijmú v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 16 ods. 2.

Článok 13

Dôvernosť a prístup k identifikovateľným údajom

1.   Keď Komisia (Eurostat), vnútroštátne orgány, centrálne banky členských štátov a Európska centrálna banka dostanú dôverné údaje podľa článkov 10, 11 a 12, zaobchádzajú s týmito informáciami dôverne v súlade s nariadením (ES) č. 322/97.

2.   Na účely tohto nariadenia a bez ohľadu na článok 14 nariadenia (ES) č. 322/97 akékoľvek odovzdávanie dôverných údajov medzi vnútroštátnymi orgánmi a Komisiou (Eurostatom) sa môže uskutočniť v takom rozsahu, ktorý je nevyhnutný na vypracovanie osobitných štatistík Spoločenstva. Akékoľvek ďalšie odovzdávanie musí výslovne schváliť vnútroštátny orgán, ktorý údaje zozbieral.

Článok 14

Prechodné obdobie a výnimky

Keď si registre ekonomických subjektov vyžadujú významnejšie prepracovanie, Komisia môže členskému štátu na požiadanie udeliť výnimku na prechodné obdobie, ktoré nepresiahne … (15).

Pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov, verejnú správu a obranu a povinné sociálne zabezpečenie a pre dodatočné charakteristiky týkajúce sa skupín podnikov môže Komisia na žiadosť členských štátov udeliť výnimku na prechodné obdobie, ktoré nepresiahne … (16).

Článok 15

Vykonávacie opatrenia

1.   Nasledujúce opatrenia určené na úpravu nepodstatných prvkov tohto nariadenia okrem iného jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 16 ods. 3:

a)	pokrytie najmenších podnikov a plne rezidentných skupín podnikov, ako sa ustanovuje v článku 3 ods. 6;

b)

aktualizácia zoznamu charakteristík v registroch v prílohe, súvisiacich vymedzení pojmov a pravidiel kontinuity, ako sa ustanovuje v článku 5, pričom sa zohľadní zásada, že prínosy aktualizácie musia prevážiť nad ich nákladmi, a zásada, že dodatočné zdroje, ktoré členské štáty alebo podniky musia vynaložiť, zostanú primerané;

c)	stanovenie spoločných noriem kvality, ako aj a obsahu a periodicity správ o kvalite, ako sa ustanovuje v článku 6 ods. 3, a

d)	pravidlá pre aktualizáciu registrov, ako sa ustanovuje v článku 8 ods. 3.

2.   V súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 16 ods. 2 sa prijmú opatrenia týkajúce sa:

a)	odovzdávania informácií vyplývajúcich zo štatistických analýz registrov, ako sa ustanovuje v článku 9;

b)	odovzdávania údajov o konkrétnych jednotkách pre nadnárodné skupiny podnikov medzi Komisiou (Eurostatom) a členskými štátmi, ako sa ustanovuje v článku 11, a

c)	odovzdávania údajov nadnárodných skupín medzi Komisiou (Eurostatom) a centrálnymi bankami, ako sa ustanovuje v článku 12.

Článok 16

Výbor

1.   Komisii pomáha Výbor pre štatistický program.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 17

Zrušenie

Nariadenie (EHS) č. 2186/93 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 18

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 1. júna 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 21. mája 2007 a pozícia Európskeho parlamentu z … (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Rozhodnutie Rady z … (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. ES L 196, 5.8.1993, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(3)  Ú. v. ES L 76, 30.3.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1882/2003.

(4)  Ú. v. ES L 14, 17.1.1997, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).

(5)  Ú. v. ES L 162, 5.6.1998, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1893/2006.

(6)  Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

(7)  Ú. v. ES L 52, 22.2.1997, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1882/2003.

(8)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.

(9)  Ú. v. ES L 195, 29.7.1980, s. 35. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/81/ES (Ú. v. EÚ L 312, 29.11.2005, s. 47).

(10)  Ú. v. ES L 151, 15.6.1990, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1882/2003.

(11)  Ú. v. EÚ L 35, 8.2.2005, s. 23. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 602/2006 (Ú. v. EÚ L 106, 19.4.2006, s. 10).

(12)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(13)  Ú. v. ES L 181, 28.6.1989, s. 47.

(14)  Ú. v. ES L 310, 30.11.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1267/2003 (Ú. v. EÚ L 180, 18.7.2003, s. 1).

(15)  Dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(16)  Päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

---

---

---

21.8.2007

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 193/13

---

SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 10/2007

prijatá Radou 28. júna 2007

na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2007 z … o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000

(2007/C 193 E/02)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 61 písm. c) a článok 67 ods. 5 druhú zarážku,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Únia si stanovila za cieľ zachovať a rozvíjať sa ako priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Na vytvorenie tohto priestoru má Spoločenstvo prijať medzi iným také opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré sú potrebné na správne fungovanie vnútorného trhu.

(2)	Správne fungovanie vnútorného trhu si vyžaduje potrebu zlepšiť a zrýchliť odosielanie súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych alebo obchodných veciach určených na doručenie medzi členskými štátmi.

(3)

Rada aktom z 26. mája 1997 (3) vypracovala Dohovor o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych alebo obchodných veciach v členských štátoch Európskej únie a členským štátom ho odporučila prijať v súlade s ich ústavnými princípmi. Tento dohovor nenadobudol platnosť. Je potrebné zabezpečiť kontinuitu výsledkov rokovaní dosiahnutých pri dojednávaní tohto dohovoru.

(4)	Dňa 29. mája 2000 Rada prijala nariadenie (ES) č. 1348/2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (4). Hlavný obsah uvedeného nariadenia vychádza z dohovoru.

(5)

Dňa 1. októbra 2004 Komisia prijala správu o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1348/2000. V správe sa konštatuje, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1348/2000 v sa vo všeobecnosti zlepšilo jeho uplatňovanie a urýchlilo sa odosielanie a doručovanie písomností medzi členskými štátmi, uplatňovanie niektorých ustanovení však nie je celkom uspokojivé.

(6)

Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania v občianskych veciach si vyžaduje odosielanie súdnych a mimosúdnych písomností medzi miestnymi orgánmi, ktoré sú určené členskými štátmi, priamo a rýchlymi prostriedkami. Členské štáty však môžu vyjadriť svoj zámer určiť iba jeden odosielajúci alebo prijímajúci orgán alebo jeden orgán, ktorý bude plniť obidve tieto funkcie, a to na obdobie piatich rokov. Toto určenie však možno každých päť rokov obnoviť.

(7)

Rýchlosť pri odoslaní odôvodňuje použitie všetkých vhodných prostriedkov za predpokladu, že sa dodržia určité podmienky týkajúce sa čitateľnosti a spoľahlivosti doručených písomností. Bezpečnosť odosielania vyžaduje, aby sa k odosielanej písomnosti pripojilo vzorové tlačivo, ktoré sa vyplní v úradnom jazyku miesta alebo v jednom z úradných jazykov miesta, kde sa má doručenie vykonať, alebo v inom jazyku, ktorý predmetný členský štát prijíma.

(8)	Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na doručovanie písomností splnomocnenému zástupcovi strany v tom členskom štáte, v ktorom sa uskutočňuje konanie, a to bez ohľadu na miesto pobytu tejto strany.

(9)	Doručenie písomností by sa malo uskutočniť čo najskôr, v každom prípade do jedného mesiaca od prijatia prijímajúcim orgánom.

(10)	S cieľom zabezpečiť účinnosť tohto nariadenia by sa možnosť odmietnuť doručenie písomností mala obmedziť len na výnimočné situácie.

(11)	S cieľom uľahčiť odosielanie a doručovanie písomností medzi členskými štátmi by sa mali používať vzorové tlačivá uvedené v prílohách k tomuto nariadeniu.

(12)

Prijímajúci orgán by mal adresáta písomne na vzorovom tlačive informovať, že môže písomnosť, ktorá má byť doručená, odmietnuť prevziať v čase jej doručenia alebo ju môže do jedného týždňa vrátiť prijímajúcemu orgánu, ak nie je v jazyku, ktorému rozumie, ani v úradnom jazyku miesta doručenia alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia. Toto pravidlo by malo platiť aj pre ďalšie doručenie, ak si už adresát uplatnil svoje právo na odmietnutie. Tieto pravidlá týkajúce sa odmietnutia by sa taktiež mali vzťahovať na doručenie prostredníctvom diplomatických zástupcov alebo konzulárnych úradníkov, doručenie poštou a priame doručenie. Malo by sa stanoviť, že doručenie odmietnutej písomnosti je možné nahradiť doručením prekladu písomnosti adresátovi.

(13)

Rýchlosť odoslania zaručuje, že písomnosti sa doručia v priebehu niekoľkých dní od prijatia písomnosti. Ak sa však doručenie neuskutoční ani po uplynutí jedného mesiaca, prijímajúci orgán informuje odosielajúci orgán. Uplynutie tejto lehoty by nemalo znamenať, že sa žiadosť vráti odosielajúcemu orgánu, ak je zrejmé, že doručenie možno v primeranej lehote zabezpečiť.

(14)

Prijímajúci orgán by mal naďalej uskutočňovať všetky kroky potrebné na uskutočnenie doručenia písomnosti aj v prípadoch, keď ju nebolo možné doručiť do jedného mesiaca, napríklad ak sa odporca nenachádzal v mieste svojho bydliska z dôvodu dovolenky alebo na pracovisku z dôvodu pracovných povinností. S cieľom zabrániť tomu, aby mal prijímajúci orgán časovo neobmedzenú povinnosť uskutočňovať kroky na uskutočnenie doručenia písomnosti, odosielajúci orgán by mal mať možnosť určiť na vzorovom tlačive lehotu, po uplynutí ktorej sa doručenie už nevyžaduje.

(15)

Keďže medzi členskými štátmi existujú rozdiely v procesných pravidlách, dátum doručenia, ktorý sa zohľadňuje, sa v jednotlivých členských štátoch líši. So zreteľom na túto skutočnosť a na možné ťažkosti, ktoré z toho môžu vyplynúť, by sa v tomto nariadení mal ustanoviť systém, podľa ktorého je pre určenie dátumu doručenia rozhodujúce právo prijímajúceho členského štátu. V prípadoch, keď sa v súlade s právom členského štátu písomnosť musí doručiť do určitej lehoty, dátum, ktorý sa vezme do úvahy vo vzťahu k žiadateľovi, by mal byť ten, ktorý je stanovený právnym poriadkom tohto členského štátu. Tento systém dvojakého dátumu existuje len v niektorých členských štátoch. Tie členské štáty, na ktoré sa tento systém vzťahuje, by to mali oznámiť Komisii, ktorá by mala túto informáciu uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a sprístupniť prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci zriadenej rozhodnutím Rady 2001/470/ES (5).

(16)

S cieľom zlepšiť prístup k spravodlivosti by náklady, ktoré vzniknú v súvislosti so zapojením súdneho úradníka alebo osoby príslušnej podľa právneho poriadku prijímajúceho členského štátu, mali zodpovedať jednorazovému fixnému poplatku, ktorý vopred stanoví tento členský štát a ktorý spĺňa zásadu proporcionality a zákazu diskriminácie. Požiadavka jednorazového fixného poplatku by nemala zamedziť možnosti členských štátov určiť rôzne poplatky za rôzne druhy doručenia, pokiaľ dodržia tieto zásady.

(17)	Každý členský štát by mal mať možnosť doručiť písomnosti osobám bývajúcim v inom členskom štáte priamo poštou doporučeným listom s potvrdením o doručení alebo s iným rovnocenným dokladom.

(18)

Akejkoľvek osobe, ktorá má právny záujem na súdnom konaní, by sa malo umožniť uskutočniť doručenie písomností priamo prostredníctvom súdnych úradníkov, úradných osôb alebo iných príslušných osôb z prijímajúceho členského štátu, pokiaľ takéto priame doručenie povoľuje právny poriadok tohto členského štátu.

(19)

Komisia by mala vypracovať príručku obsahujúcu informácie týkajúce sa riadneho uplatňovania tohto nariadenia, ktorá by mala byť k dispozícii prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci. Komisia a členské štáty by mali vyvinúť maximálne úsilie, aby zabezpečili aktuálnosť a úplnosť týchto informácií, najmä pokiaľ ide o kontaktné údaje prijímajúceho a odosielajúceho orgánu.

(20)	Pri určovaní lehôt a termínov ustanovených v tomto nariadení by sa malo uplatňovať nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (6).

(21)	Opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7).

(22)

Komisiu by predovšetkým mala byť splnomocnená aktualizovať alebo technicky meniť a dopĺňať vzory tlačív ustanovené v prílohách. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť a doplniť alebo vypustiť nepodstatné prvky tohto nariadenia, mali by byť prijaté v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(23)

Toto nariadenie má prednosť pred ustanoveniami dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo dojednaní s rovnakým rozsahom pôsobnosti, ktoré uzavreli členské štáty, a najmä pred protokolom, ktorý je prílohou Bruselského dohovoru z 27. septembra 1968 (8), a Haagskym dohovorom z 15. novembra 1965 (9), a to vo vzťahoch medzi členskými štátmi, ktoré sú ich zmluvnými stranami. Toto nariadenie nebráni členským štátom naďalej uplatňovať alebo uzatvárať dohody alebo dojednania na urýchlenie alebo zjednodušenie odosielania písomností za predpokladu, že sú zlučiteľné s týmto nariadením.

(24)

Na informácie zaslané podľa tohto nariadenia sa vzťahuje primeraná ochrana. Táto otázka patrí do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (10) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (11).

(25)	Komisia by mala najneskôr do 1. júna 2011 a potom každých päť rokov preskúmať uplatňovanie tohto nariadenia a podľa potreby navrhnúť jeho zmeny a doplnenia.

(26)

Keďže ciele tohto nariadenia nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, pričom z dôvodov jeho rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(27)	Aby boli ustanovenia lepšie dostupné a čitateľnejšie, nariadenie (ES) č. 1348/2000 by sa malo v členských štátoch zrušiť a nahradiť týmto nariadením.

(28)	V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Spojené kráľovstvo a Írsko sa zúčastňujú na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(29)	V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach, keď sa má odoslať súdna alebo mimosúdna písomnosť z jedného členského štátu do iného, aby sa tam doručila. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone jeho verejnej moci (acta iure imperii).

2.   Toto nariadenie sa neuplatní, ak nie je známa adresa osoby, ktorej sa má písomnosť doručiť.

3.   V tomto nariadení pojem „členský štát“ znamená členské štáty okrem Dánska.

Článok 2

Odosielajúce a prijímajúce orgány

1.   Každý členský štát určí úradné osoby, orgány alebo iné osoby, ďalej len „odosielajúce orgány“, príslušné na odosielanie súdnych alebo mimosúdnych písomností určených na doručenie v inom členskom štáte.

2.   Každý členský štát určí úradné osoby, orgány alebo iné osoby, ďalej len „prijímajúce orgány“, príslušné na prijímanie súdnych alebo mimosúdnych písomností z iného členského štátu.

3.   Členský štát môže určiť jeden odosielajúci a jeden prijímajúci orgán alebo jeden orgán na vykonávanie obidvoch funkcií. Federálny štát, štát, v ktorom sa uplatňujú viaceré právne systémy, alebo štát so samostatnými územnými celkami môže určiť viac takýchto orgánov. Určenie platí na päť rokov a môže sa obnoviť v päťročných intervaloch.

4.   Každý členský štát poskytne Komisii tieto údaje:

a)	názvy a adresy prijímajúcich orgánov uvedených v odsekoch 2 a 3;

b)	ich miestnu príslušnosť;

c)	prostriedky, ktoré majú k dispozícii na prijímanie písomností, a

d)	jazyky, ktoré sa môžu používať na vyplnenie vzorového tlačiva uvedeného v prílohe I.

Členské štáty oznámia Komisii všetky následné zmeny týchto údajov.

Článok 3

Ústredný orgán

Každý členský štát určí ústredný orgán zodpovedný za:

a)	poskytovanie informácií odosielajúcim orgánom;

b)	hľadanie riešenia pri akýchkoľvek ťažkostiach, ktoré môžu vzniknúť pri odosielaní písomností určených na doručenie;

c)	vo výnimočných prípadoch odoslanie žiadosti o doručenie písomnosti príslušnému prijímajúcemu orgánu na žiadosť odosielajúceho orgánu.

Federálny štát, štát, v ktorom sa uplatňujú viaceré právne systémy, alebo štát so samostatnými územnými celkami môže určiť viac ústredných orgánov.

KAPITOLA II

SÚDNE PÍSOMNOSTI

ODDIEL 1

Odosielanie a doručovanie súdnych písomností

Článok 4

Odosielanie písomností

1.   Súdne písomnosti sa odosielajú priamo a čo najrýchlejšie medzi orgánmi určenými podľa článku 2.

2.   Odosielanie písomností, žiadostí, potvrdení, potvrdení prijatia, osvedčení a iných písomností medzi odosielajúcimi orgánmi a prijímajúcimi orgánmi možno vykonať akýmkoľvek vhodným spôsobom za predpokladu, že prijatá písomnosť obsahovo presne zodpovedá odoslanej písomnosti a že všetky v nej obsiahnuté informácie sú ľahko čitateľné.

3.   K odosielanej písomnosti sa pripojí žiadosť vypracovaná na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I. Tlačivo sa vyplní v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu, alebo ak je v danom členskom štáte viac úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, kde sa má doručiť, alebo v inom jazyku, ktorý tento členský štát označil za prijateľný. Každý členský štát určí úradný jazyk alebo úradné jazyky inštitúcií Európskej únie okrem svojho vlastného, ktorý je alebo ktoré sú preň prijateľné na účely vyplnenia tlačiva.

4.   Písomnosti na doručenie a všetky ostatné odosielané písomnosti nepodliehajú úradnému overeniu ani inej podobnej formalite.

5.   Ak odosielajúci orgán požaduje, aby sa mu spolu s osvedčením podľa článku 10 vrátilo aj jedno vyhotovenie doručovanej písomnosti, zašle písomnosť vo dvoch vyhotoveniach.

Článok 5

Preklad písomností

1.   Odosielajúci orgán, ktorému žiadateľ predloží písomnosť na odoslanie, žiadateľa poučí, že adresát môže odmietnuť písomnosť prijať, ak nie je vyhotovená v jednom z jazykov podľa článku 8.

2.   Žiadateľ znáša všetky náklady na preklad pred odoslaním písomnosti bez toho, aby bola dotknutá možnosť neskoršieho rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu o tom, kto tieto náklady uhradí.

Článok 6

Prijatie písomností prijímajúcim orgánom

1.   Po prijatí písomnosti prijímajúci orgán čo najskôr a najneskôr do siedmich dní od prijatia zašle potvrdenie prijatia odosielajúcemu orgánu na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I najrýchlejším možným prostriedkom prenosu.

2.   Ak nie je možné vybaviť žiadosť o doručenie na základe odoslaných údajov alebo písomností, prijímajúci orgán sa spojí najrýchlejším možným spôsobom s odosielajúcim orgánom, aby si zabezpečil chýbajúce údaje alebo písomnosti.

3.   Ak žiadosť o doručenie zjavne nespadá do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia alebo ak je doručenie nemožné pre nedodržanie požadovaných formálnych náležitostí, odoslaná žiadosť a písomnosti sa po prijatí obratom vrátia odosielajúcemu orgánu spolu s oznámením o vrátení na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I.

4.   Ak prijímajúci orgán, ktorý prijal písomnosť na doručenie, nie je miestne príslušný na jej doručenie, postúpi ju spolu so žiadosťou prijímajúcemu orgánu v tomto členskom štáte, ktorý je miestne príslušný, ak žiadosť spĺňa náležitosti článku 4 ods. 3, a informuje o tom odosielajúci orgán na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I. Príslušný prijímajúci orgán informuje o prijatí písomnosti odosielajúci orgán spôsobom ustanoveným v odseku 1.

Článok 7

Doručovanie písomností

1.   Prijímajúci orgán sám doručí alebo zabezpečí doručenie písomnosti buď podľa právneho poriadku prijímajúceho členského štátu, alebo osobitným spôsobom, o ktorý požiadal odosielajúci orgán, pokiaľ je tento spôsob zlučiteľný s právnym poriadkom tohto členského štátu.

2.   Prijímajúci orgán prijme všetky potrebné kroky na doručenie písomnosti čo najskôr, najneskôr však do jedného mesiaca od prijatia. Ak však nebolo možné doručiť do jedného mesiaca od prijatia, prijímajúci orgán:

a)	okamžite informuje odosielajúci orgán osvedčením na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I, ktoré sa vyplní spôsobom uvedeným v článku 10 ods. 2, a

b)	pokiaľ odosielajúci orgán neuvedie inak a doručenie sa javí ako možné v primeranej časovej lehote, naďalej prijíma všetky kroky potrebné na uskutočnenie doručenia písomnosti.

Článok 8

Odmietnutie prevzatia písomnosti

1.   Prijímajúci orgán na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe II informuje adresáta o tom, že môže doručovanú písomnosť odmietnuť prevziať pri jej doručení alebo ju môže vrátiť prijímajúcemu orgánu v lehote jedného týždňa, pokiaľ písomnosť nie je napísaná v jednom z týchto jazykov alebo k nej nie je pripojený preklad do niektorého z týchto jazykov:

a)	jazyk, ktorému adresát rozumie, alebo

b)	úradný jazyk prijímajúceho členského štátu alebo, ak je v danom členskom štáte niekoľko úradných jazykov, úradný jazyk alebo jeden z úradných jazykov miesta, kde sa má doručiť.

2.   Ak bol prijímajúci orgán informovaný, že adresát odmietol podľa odseku 1 prevziať písomnosť, okamžite o tom informuje odosielajúci orgán osvedčením podľa článku 10 a vráti žiadosť a písomnosti, ktorých preklad sa vyžaduje.

3.   Ak adresát odmietol podľa odseku 1 písomnosť prevziať, doručenie písomnosti možno napraviť tak, že písomnosť s prekladom do jazyka uvedeného v odseku 1 sa adresátovi doručí v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. V takom prípade je dňom doručenia písomnosti deň, keď sa písomnosť s prekladom doručí v súlade s právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu. Ak sa podľa právneho poriadku členského štátu písomnosť musí doručiť v určitej lehote, dátum, ktorý sa vezme do úvahy vo vzťahu k žiadateľovi, je deň doručenia pôvodnej písomnosti určený podľa článku 9 ods. 2.

4.   Odseky 1, 2 a 3 sa tiež uplatnia na spôsoby odosielania a doručovania súdnych písomností podľa oddielu 2.

5.   Na účely odseku 1 diplomatickí zástupcovia alebo konzulárni úradníci, ak sa doručuje podľa článku 13, alebo orgány alebo osoby, ak sa doručuje podľa článku 14, informujú adresáta, že môže odmietnuť prijať písomnosť a že všetky odmietnuté písomnosti sa musia vrátiť späť týmto zástupcom, úradníkom alebo orgánom či osobám.

Článok 9

Dátum doručenia

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 8, sa za dátum doručenia písomnosti podľa článku 7 považuje deň, v ktorý bola písomnosť doručená v súlade s právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu.

2.   V prípadoch, keď sa podľa právneho poriadku členského štátu musí písomnosť doručiť v určitej lehote, dátum, ktorý sa vezme do úvahy vo vzťahu k žiadateľovi, sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu.

3.   Odseky 1 a 2 sa tiež uplatnia na spôsoby odosielania a doručovania súdnych písomností podľa oddielu 2.

Článok 10

Osvedčenie o doručení a vyhotovenie doručenej písomnosti

1.   Po splnení všetkých náležitostí doručenia písomnosti sa na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I vyhotoví osvedčenie o doručení a zašle sa odosielajúcemu orgánu, v prípadoch uvedených v článku 4 ods. 5 spolu s jedným vyhotovením doručenej písomnosti.

2.   Osvedčenie sa vyplní v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov odosielajúceho členského štátu alebo v inom jazyku, ktorý tento členský štát označil za prijateľný. Každý členský štát označí iný úradný jazyk alebo úradné jazyky inštitúcií Európskej únie, okrem svojho vlastného, ktorý je alebo ktoré sú preň prijateľné na účely vyplnenia tlačiva.

Článok 11

Náklady doručenia

1.   Z vykonania doručenia súdnych písomností vyhotovených v členskom štáte nemôže vzniknúť povinnosť zaplatiť alebo uhradiť poplatky alebo náklady za služby poskytnuté prijímajúcim členským štátom.

2.   Žiadateľ však zaplatí alebo uhradí náklady, ktoré vznikli:

a)	zapojením súdneho úradníka alebo osoby príslušnej podľa právneho poriadku prijímajúceho členského štátu;

b)	použitím osobitného spôsobu doručenia.

Náklady vynaložené na zapojenie súdneho úradníka alebo osoby príslušnej podľa právneho poriadku prijímajúceho členského štátu zodpovedajú jednorazovému fixnému poplatku, ktorý vopred stanoví tento členský štát a ktorý spĺňa zásadu proporcionality a zákazu diskriminácie. Členské štáty oznámia tieto fixné poplatky Komisii.

ODDIEL 2

Iné spôsoby odosielania a doručovania súdnych písomností

Článok 12

Odosielanie konzulárnou alebo diplomatickou cestou

Každý členský štát môže použiť za výnimočných okolností konzulárnu alebo diplomatickú cestu na postúpenie súdnych písomností orgánom iného členského štátu určeným podľa článku 2 alebo 3 na účely doručenia týchto písomností.

Článok 13

Doručovanie diplomatickými zástupcami alebo konzulárnymi úradníkmi

1.   Každý členský štát môže doručenie súdnych písomností osobám bývajúcim v inom členskom štáte vykonať bez použitia donucovacích prostriedkov, priamo prostredníctvom svojich diplomatických zástupcov alebo konzulárnych úradníkov.

2.   Každý členský štát môže podľa článku 23 ods. 1 oznámiť, že namieta proti takémuto spôsobu doručovania na jeho území; to neplatí, ak písomnosti nie sú určené na doručenie štátnym príslušníkom členského štátu, v ktorom sa písomnosti vyhotovili.

Článok 14

Doručovanie poštou

Každý členský štát môže doručovať súdne písomnosti osobám bývajúcim v inom členskom štáte priamo poštou doporučeným listom s potvrdením o doručení alebo iným rovnocenným dokladom.

Článok 15

Priame doručenie

Akákoľvek osoba, ktorá má právny záujem na súdnom konaní, môže vykonať doručenie súdnych písomností priamo prostredníctvom súdnych úradníkov, úradných osôb alebo iných príslušných osôb prijímajúceho členského štátu, pokiaľ takéto priame doručenie povoľuje právny poriadok tohto členského štátu.

KAPITOLA III

MIMOSÚDNE PÍSOMNOSTI

Článok 16

Odosielanie

Mimosúdne písomnosti sa môžu odosielať na účely doručenia v inom členskom štáte v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 17

Vykonávacie pravidlá

Opatrenia určené na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tohto nariadenia, ktoré súvisia s aktualizáciou alebo technickými zmenami a doplneniami vzorových tlačív uvedených v prílohách I a II, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 2.

Článok 18

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 19

Neprítomnosť odporcu v konaní

1.   Ak sa do iného členského štátu malo odoslať predvolanie alebo iná rovnocenná písomnosť podľa ustanovení tohto nariadenia a odporca sa nedostavil, nemožno vydať rozsudok, pokiaľ sa nezistí, že:

a)	písomnosť sa doručila spôsobom predpísaným vnútroštátnym právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu pre doručovanie písomností vo vnútroštátnych konaniach osobám na jeho území, alebo

b)	písomnosť sa skutočne odovzdala odporcovi alebo doručila do jeho bydliska iným spôsobom ustanoveným týmto nariadením

a že v každom z týchto prípadov sa doručenie alebo odovzdanie uskutočnilo v dostatočnom časovom predstihu, aby sa odporca mohol hájiť.

2.   Každý členský štát môže v súlade s článkom 23 ods. 1 vyhlásiť, že napriek ustanoveniu odseku 1 môže sudca vydať rozsudok, aj ak nedostal žiadne osvedčenie o doručení alebo odovzdaní, ak sa splnili všetky tieto podmienky:

a)	písomnosť sa odoslala jedným zo spôsobov ustanovených týmto nariadením;

b)	uplynula lehota, ktorú sudca považuje za primeranú v konkrétnom prípade, najmenej však šesť mesiacov odo dňa odoslania písomnosti;

c)	nedošlo žiadne osvedčenie o doručení napriek všetkému účelne úsiliu získať ho prostredníctvom príslušných orgánov alebo úradov prijímajúceho členského štátu.

3.   Bez ohľadu na odseky 1 a 2 sudca môže v naliehavých prípadoch nariadiť akékoľvek predbežné alebo ochranné opatrenia.

4.   Ak sa do iného členského štátu malo odoslať predvolanie alebo iná rovnocenná písomnosť podľa ustanovení tohto nariadenia a vydal sa rozsudok proti odporcovi, ktorý sa nedostavil, sudca má právo odpustiť dôsledky uplynutia lehoty na odvolanie proti rozsudku, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	odporca sa bez svojho zavinenia nedozvedel o tejto písomnosti v dostatočnom časovom predstihu, aby sa mohol hájiť, alebo o rozsudku včas, aby sa mohol odvolať, a

b)	odporca uviedol na svoju obhajobu skutočnosti, ktoré zjavne spochybňujú vecnú stránku návrhu.

Žiadosť o odpustenie dôsledkov uplynutia odvolacej lehoty sa môže podať iba v primeranom čase od okamihu, keď sa odporca o rozsudku dozvedel.

Každý členský štát môže vyhlásiť podľa článku 23 ods. 1, že takáto žiadosť sa neprijme, ak sa podá po uplynutí lehoty, ktorú vymedzí vo svojom vyhlásení, ale táto lehota nesmie byť kratšia ako jeden rok odo dňa vydania rozsudku.

5.   Odsek 4 sa neuplatní na rozsudky o osobnom stave alebo právnej spôsobilosti osôb.

Článok 20

Vzťah k dohodám alebo dojednaniam, ktorými sú členské štáty zmluvnou stranou

1.   Toto nariadenie má v otázkach, na ktoré sa uplatňuje, prednosť pred ustanoveniami dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo dojednaní prijatých členskými štátmi, a najmä pred článkom IV Protokolu k Bruselskému dohovoru z roku 1968 a Haagskym dohovorom z 15. novembra 1965.

2.   Toto nariadenie nebráni jednotlivým členským štátom naďalej uplatňovať alebo uzatvárať dohody alebo dojednania na ďalšie urýchlenie alebo zjednodušenie odosielania písomností za predpokladu, že sú zlučiteľné s týmto nariadením.

3.   Členské štáty zašlú Komisii:

a)	kópiu dohôd alebo dojednaní podľa odseku 2 uzatvorených medzi členskými štátmi, ako aj návrhy takýchto dohôd alebo dojednaní, ktoré členské štáty zamýšľajú prijať, a

b)	každú výpoveď alebo zmeny a doplnenia týchto dohôd alebo dojednaní.

Článok 21

Právna pomoc

Toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie článku 23 Dohovoru o civilnom konaní zo 17. júla 1905, článku 24 Dohovoru o civilnom konaní z 1. marca 1954 ani článku 13 Dohovoru o uľahčení prístupu k justičným orgánom v cudzine z 25. októbra 1980 v rámci právnych vzťahov medzi členskými štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou uvedených dohovorov.

Článok 22

Ochrana odosielaných informácií

1.   Informácie, najmä osobné údaje, odosielané podľa tohto nariadenia použije prijímajúci orgán výlučne na účel, na ktorý sa odoslali.

2.   Prijímajúce orgány zabezpečia ochranu týchto informácií podľa ich vnútroštátneho právneho poriadku.

3.   Odseky 1 a 2 nemajú vplyv na vnútroštátne právne predpisy, ktoré dovoľujú, aby osoby, ktorých sa údaje týkajú, boli informované o použití informácií odoslaných podľa tohto nariadenia.

4.   Toto nariadenie nemá vplyv na smernice 95/46/ES a 2002/58/ES.

Článok 23

Oznámenia a uverejnenie

1.   Členské štáty oznámia Komisii informácie uvedené v článkoch 2, 3, 4, 10, 11, 13, 15 a 19. Členské štáty oznámia Komisii, či sa podľa ich právneho poriadku musí písomnosť doručiť v určitej lehote, ako sa uvádza v článku 8 ods. 3 a v článku 9 ods. 2.

2.   Informácie oznámené v súlade s odsekom 1, okrem adries a ďalších kontaktných údajov orgánov a ústredných orgánov a zemepisných oblastí, v ktorých majú súdnu právomoc, Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.   Komisia vypracuje a pravidelne aktualizuje príručku, ktorá obsahuje informácie uvedené v odseku 1 a je dostupná v elektronickej podobe, najmä prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci.

Článok 24

Preskúmanie

Najneskôr 1. júna 2011 a potom každých päť rokov Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tohto nariadenia s osobitným dôrazom na výkonnosť orgánov určených podľa článku 2 a na praktické uplatňovanie článku 3 písm. c) a článku 9. V prípade potreby sa k správe pripoja návrhy na úpravu tohto nariadenia v súlade s vývojom oznamovacích systémov.

Článok 25

Zrušenie

1.   Nariadenie (ES) č. 1348/2000 sa zrušuje s účinnosťou odo dňa uplatňovania tohto nariadenia.

2.   Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

Článok 26

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od … (12) s výnimkou článku 23, ktorý sa uplatňuje od … (13).

---

(1)  Ú. v. EÚ C 88, 11.4.2006, s. 7.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu zo 4. júla 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 28. júna 2007 a pozícia Európskeho parlamentu z … (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(3)  Ú. v. ES C 261, 27.8.1997, s. 1. V rovnaký deň, keď bol vypracovaný dohovor, Rada vzala na vedomie dôvodovú správu k dohovoru, ktorá sa nachádza na strane 26 uvedeného úradného vestníka.

(4)  Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 37.

(5)  Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25.

(6)  Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(8)  Bruselský dohovor z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 299, 31.12.1972, s. 32; konsolidovaná verzia, Ú. v. ES C 27, 26.1.1998, s. 1).

(9)  Haagsky dohovor z 15. novembra 1965 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach.

(10)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(11)  Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37. Smernica zmenená a doplnená smernicou 2006/24/ES (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 54).

(12)  Dvanásť mesiacov po prijatí tohto nariadenia.

(13)  Deväť mesiacov po prijatí tohto nariadenia.

---

---

---

---

---