ISSN 1725-5236

Úradný vestník

Európskej únie

C 164

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 50
18. júla 2007


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania, usmernenia a stanoviská

 

ODPORÚČANIA

 

Rada

2007/C 164/01

Odporúčanie Rady z 31. mája 2007 o prevencii úrazov a zvyšovaní bezpečnosti ( 1 )

1

 

II   Oznámenia

 

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Komisia

2007/C 164/02

Jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry (KN) (Zatrieďovanie tovarov)

3

 

IV   Informácie

 

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Komisia

2007/C 164/03

Výmenný kurz eura

5

 

V   Oznamy

 

SPRÁVNE POSTUPY

 

Cedefop

2007/C 164/04

Otvorená výzva na predkladanie návrhov – GP/D/ReferNet-FPA/001/07 — ReferNet – Európska sieť referencií a odborných vedomostí v oblasti odborného vzdelávania a prípravy (OVP)

6

 

POSTUPY TÝKAJÚCE SA UPLATŇOVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

 

Komisia

2007/C 164/05

Štátna pomoc – Francúzsko — Štátna pomoc č. C 17/07 (ex NN 19/07) – Regulované poplatky za elektrickú energiu vo Francúzsku — Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 88 ods. 2 Zmluvy o ES ( 1 )

9

2007/C 164/06

Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.4742 – Oxbow/SSM) ( 1 )

20

2007/C 164/07

Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.4677 – Thornwood/Federal-Mogul) — Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )

21

 

INÉ AKTY

 

Komisia

2007/C 164/08

Oznam pre dovozcov, ktorí navrhujú v roku 2008 dovoz kontrolovaných látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, do Európskej únie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2037/2000 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu

22

2007/C 164/09

Oznam pre navrhnutých vývozcov kontrolovaných látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, z Európskej únie v roku 2008, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2037/2000 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu

30

2007/C 164/10

Oznam používateľom kontrolovaných látok v Európskej únii, ktorých používanie je povolené na základné účely v Spoločenstve v roku 2008 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2037/2000 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu

37

 

Korigendum

2007/C 164/11

Korigendum k informáciám podľa článku 34 Kódexu schengenských hraníc (Ú. v. EÚ C 153, 6.7.2007)

45

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

 


I Uznesenia, odporúčania, usmernenia a stanoviská

ODPORÚČANIA

Rada

18.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/1


ODPORÚČANIE RADY

z 31. mája 2007

o prevencii úrazov a zvyšovaní bezpečnosti

(Text s významom pre EHP)

(2007/C 164/01)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na druhý pododsek jej článku 152 ods. 4,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

V Spoločenstve každoročne zomrie približne 235 000 občanov následkom nehody alebo násilia. Úrazy sú po srdcovo-cievnych ochoreniach, rakovine a ochoreniach dýchacieho ústrojenstva štvrtou najčastejšou príčinou úmrtí v členských štátoch.

(2)

U detí, dospievajúcich a mladých dospelých sú úrazy hlavnou príčinou úmrtí.

(3)

Mnohí, ktorí prežili ťažké úrazy, trpia celoživotnými následkami. Nehody a úrazy sú hlavnou príčinou trvalého zdravotného postihnutia mladších ľudí, ktorých v podstatnej miere a zväčša zbytočne oberajú o roky života, ktoré mohli prežiť v dobrom zdravotnom stave.

(4)

V priemere sú úrazy príčinou okolo 6,8 milióna hospitalizácií, čo predstavuje 11 % všetkých hospitalizácií v Európskej únii.

(5)

Úrazy predstavujú obrovské finančné zaťaženie systémov zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, zapríčiňujú 20 % práceneschopností a sú hlavným činiteľom zníženej produktivity.

(6)

Riziko úrazu je v rámci členských štátov, ako aj spoločenských skupín rozložené nerovnomerne; rovnako sa líši aj podľa veku a pohlavia. Riziko úmrtia z dôvodu úrazu je päťkrát vyššie v členských štátoch s najvyššou mierou úrazov ako v tých, ktoré majú najnižšiu mieru úrazov.

(7)

Na rozdiel od mnohých iných príčin, ktoré vedú k chorobám alebo predčasnej smrti, úrazom možno predchádzať, ak zvýšime bezpečnosť prostredia, v ktorom žijeme, výrobkov a služieb, ktoré využívame. Existujú dostatočné dôkazy o účinnosti opatrení na predchádzanie nehodám, ktoré sa ešte stále v rámci Spoločenstva neuplatňujú bežne.

(8)

Väčšina týchto opatrení sa osvedčila ako nákladovo efektívna, pretože prínosy prevencie pre systémy zdravotníctva často mnohonásobne presahujú náklady na následný zásah.

(9)

Malo by sa pokračovať v dosahovaní významného pokroku v množstve oblastí s bezpečnostnými rizikami ako sú doprava alebo pracovisko. Okrem toho by sa mala venovať pozornosť ďalším oblastiam, ako sú úrazy, ku ktorým dochádza v domácom prostredí, vo voľnom čase a pri športe a prevencia úrazov detí a starších občanov, ktorým sa doteraz venovala menšia pozornosť.

(10)

Treba tiež prihliadať na prepojenie medzi konzumáciou alkoholu a drog a počtom úrazov a nehôd, ako aj na úmyselne zavinené úrazy, najmä domáce násilie na ženách a deťoch.

(11)

Zdá sa byť preto nevyhnutné, aby sa zlepšilo využívanie existujúcich údajov a prípadne aby sa vyvinul mechanizmus sledovania a vykazovania úrazov, prostredníctvom ktorého by sa mohol dosiahnuť koordinovaný prístup členských štátov k tvorbe a zavádzaniu národných politík v oblasti prevencie úrazov, ktorý by zahŕňal aj výmenu najlepších postupov. Takýto mechanizmus by sa mohol vytvoriť v rámci programu Spoločenstva v oblasti verejného zdravia (2), nástupníckych programov a ďalších príslušných programov Spoločenstva a mal by sa vybudovať na základe reprezentatívnych národných nástrojov na sledovanie a vykazovanie úrazov, ktoré treba vytvoriť tak, že budú navzájom prepojené a budú sa dopĺňať.

(12)

V záujme efektívneho využívania zdrojov programu Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a iných príslušných programov Spoločenstva a v záujme čo najefektívnejšieho prístupu k prevencii úrazov sa vymedzili tieto prioritné oblasti: bezpečnosť detí a dospievajúcich, bezpečnosť starších občanov, bezpečnosť zraniteľných účastníkov cestnej premávky, prevencia úrazov pri športe a oddychu, prevencia úrazov zapríčinených výrobkami alebo službami, prevencia sebapoškodzovania a prevencia násilia, najmä domáceho násilia na ženách a deťoch. Tieto prioritné oblasti boli vymedzené s ohľadom na spoločenský dosah úrazov (počet prípadov a závažnosť úrazov), dôkazy o efektívnosti zásahov a možnosť úspešnej realizácie v členských štátoch,

TÝMTO ODPORÚČA:

Členské štáty by v záujme dosiahnutia vyššej úrovne verejného zdravia mali:

1.

zlepšiť využívanie existujúcich údajov a prípadne vyvinúť reprezentatívne nástroje na sledovanie a vykazovanie úrazov, ktoré by poskytli informácie porovnateľného druhu a dovolili sledovať vývoj v rizikách úrazov a účinky preventívnych opatrení v priebehu určitého časového obdobia, ako aj posúdiť potrebu ďalších iniciatív v oblasti bezpečnosti výrobkov, služieb a v ďalších oblastiach;

2.

ako prevenciu pred úrazmi a nehodami vytvoriť vnútroštátne plány alebo rovnocenné opatrenia vrátane zvyšovania povedomia verejnosti o bezpečnostných problémoch. Takéto plány a opatrenia by mali podnietiť a podporovať medzirezortnú a medzinárodnú spoluprácu a mali by efektívne využívať možnosti na financovanie preventívnych činností a zvyšovania bezpečnosti. Pri ich realizácii treba zvlášť venovať pozornosť aspektom rodovej rovnosti a zraniteľným skupinám, ako sú deti, starší občania, zdravotne postihnuté osoby, zraniteľní účastníci cestnej premávky, a rovnako úrazom pri športe a oddychu, úrazom zapríčineným výrobkami alebo službami, násiliu a sebapoškodzovaniu;

3.

podporovať zavádzanie prevencie úrazov a zvyšovania bezpečnosti v školách a pri príprave zdravotníckych a iných pracovníkov, aby tieto skupiny boli spôsobilými účastníkmi a poradcami pri prevencii úrazov.

TÝMTO VYZÝVA KOMISIU, ABY:

1.

zbierala, spracovávala a poskytovala informácie o úrazoch v Spoločenstve na podklade národných nástrojov na sledovanie úrazov;

2.

uľahčovala výmenu informácií o osvedčených postupoch a politických opatreniach vo vyznačených prioritných oblastiach, ako aj šírenie informácií pre príslušné zainteresované strany;

3.

podporovala členské štáty v uvádzaní poznatkov o úrazovej prevencii do odbornej prípravy zdravotníckych a iných pracovníkov;

4.

uskutočňovala opatrenia Spoločenstva uvedené vyššie zo zdrojov, ktoré stanovuje program Spoločenstva v oblasti verejného zdravia, nástupnícke programy, všeobecný systém financovania opatrení Spoločenstva na podporu spotrebiteľskej politiky (3), rámcový program v oblasti výskumu (4) a iné príslušné programy Spoločenstva;

5.

štyri roky po prijatí tohto odporúčania vypracovala hodnotiacu správu s cieľom posúdiť účinnosť navrhovaných opatrení a zhodnotiť potrebu ďalších opatrení.

V Bruseli 31. mája 2007

Za Radu

F. MÜNTEFERING

predseda


(1)  Ešte neuverejnené v úradnom vestníku.

(2)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1786/2002/ES o akčnom programe Spoločenstva v oblasti verejného zdravia (2003 – 2008), (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 1).

(3)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 20/2004/ES z 8. decembra 2003, ktorým sa stanovuje všeobecný systém financovania opatrení Spoločenstva na podporu spotrebiteľskej politiky na roky 2004 až 2007, (Ú. v. EÚ L 5, 9.1.2004, s. 1).

(4)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1513/2002/ES z 27. júna 2002, ktoré sa týka šiesteho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností prispievajúcich k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru a k inovácii (2002 až 2006), (Ú. v. ES L 232, 29.8.2002, s. 1).


II Oznámenia

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Komisia

18.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/3


JEDNOTNÉ UPLATŇOVANIE KOMBINOVANEJ NOMENKLATÚRY (KN)

(Zatrieďovanie tovarov)

(2007/C 164/02)

Vysvetlivky prijaté v súlade s postupom definovaným v článku 10 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (1)

Vysvetlivky ku kombinovanej nomenklatúre Európskych spoločenstiev (2) sa menia a dopĺňajú nasledovne:

Na strane 354 vložte tento text:

„8701 90 11 až 8701 90 90

Ostatné

Do týchto podpoložiek patria tzv. ‚terénne vozidlá’ (all terrain vehicles – ATV), ktoré sú konštrukčne riešené ako traktory s týmito charakteristikami:

jedno sedadlo pre vodiča;

štandardné ťažné zariadenie;

riadené pomocou riadidla s dvoma držadlami s pripojenými ovládačmi;

riadenie sa zabezpečuje otáčaním dvoch predných kolies a je založené na automobilovom riadiacom systéme (Ackermanov princíp);

brzdy na všetkých kolesách;

automatická spojka a spiatočka;

motor je špeciálne konštrukčne riešený na používanie v ťažkých terénoch, schopný pri nízkych otáčkach vyvinúť dostatočnú silu na ťahanie pripojeného zariadenia;

náhon sa na kolesá prenáša hriadeľmi a nie reťazou;

pneumatiky namontované na všetkých týchto vozidlách majú dezén s hlbokou vzorkou vhodnou do ťažkého terénu;

ťažná sila na nebrzdený príves je najmenej dvojnásobkom jeho vlastnej hmotnosti.

Ak tieto vozidlá spĺňajú všetky uvedené charakteristiky a sú v súlade s vysvetlivkami k podpoložkám 8701 90 11 až 8701 90 50, zatrieďujú sa ako poľnohospodárske alebo lesné traktory. V ostatných prípadoch patria do podpoložky 8701 90 90.

Ak nevyhovujú uvedeným charakteristikám, tzv. ‚terénne vozidlá’ sa zatrieďujú do položky 8703.

Do týchto podpoložiek tiež nepatria takzvané ‚terénne štvorkolky’ (‚quads’) (položka 8703 alebo podpoložka 9503 00 10 (pozri vysvetlivky k tejto podpoložke)).“

Na strane 372 sa vkladá tento text:

„9403

Ostatný nábytok a jeho časti a súčasti

Stoly vyrobené z rôznych materiálov sa zatrieďujú na základe materiálu, z ktorého je vyrobená nosná časť (nohy a rám), s výnimkou, ak uplatnením všeobecného pravidla č. 3 b) pre interpretáciu kombinovanej nomenklatúry materiál, z ktorého je vyrobený vrch stola, dáva stolu jeho podstatný charakter, napríklad tým, že jeho cena je vyššia (môže ísť o prípady, ak je vrch stola vyrobený z drahého kovu, skla, mramoru, vzácneho dreva).“

Na strane 375 sa vkladá tento text:

„9505

Výrobky na slávnosti, karnevaly alebo na ostatné zábavy, vrátane kúzelníckych rekvizít a žartovných predmetov.

Okrem uvedených príkladov vo Vysvetlivkách HS k položke 9505 (A), aby sa predmety dali zatriediť ako výrobky na slávnosti, musia mať dekoratívnu hodnotu (na základe dizajnu a ozdôb) a musia byť výlučne navrhnuté, vyrobené a rozpoznateľné ako predmety určené na slávnosti. Tieto výrobky sa používajú počas konkrétneho dňa alebo obdobia v roku.

Tieto výrobky sú na základe svojej konštrukcie a dizajnu (potlač, ornamenty, symboly alebo nápisy) určené na použitie pri konkrétnej slávnosti.

‚Slávnosť’ je konkrétny deň alebo obdobie počas roka vyhradené spoločnosťou, spojené s charakteristickými symbolmi a konkrétnymi zvykmi. Niektoré z týchto sviatkov pochádzajú zo staroveku a sú spojené s obradnými oslavami náboženských sviatkov; iné sa oslavujú vo veľkom meradle a majú dôležitú úlohu v národnom živote. Príkladmi takýchto udalostí sú Vianoce, Veľká noc, ‚Halloween’, Sv. Valentín, narodeniny a svadby.

Za predmety určené na slávnosti sa pokladajú aj tieto výrobky:

figúrky v slávnostnom odeve predstavujúce témy jednotlivých ročných období alebo vykonávajúce činnosti spojené s daným ročným obdobím;

umelé tekvice na ‚Halloween’ (aj s úsmevom);

predmety tradične používané počas veľkonočných sviatkov (napríklad umelé veľkonočné vajíčka (nepoužívané na účely balenia), žlté veľkonočné kuriatka a veľkonočné zajačiky);

tlačené papierové ozdoby spojené s konkrétnou slávnostnou príležitosťou, ktoré sa umiestňujú okolo zákuskov;

keramické predmety, ktoré majú slávnostný vzhľad a dekoratívnu funkciu.

Predmety s úžitkovou funkciou sú vyňaté, aj keď ich dizajn alebo zdobenie sú spojené s konkrétnou slávnostnou príležitosťou.

Do tejto položky nepatria:

a)

hračky, vrátane vypchatých zvierat a hier;

b)

permanentné ozdobné magnety (tzv. ‚magnety na chladničku’);

c)

rámy na fotografie;

d)

umelé veľkonočné vajíčka používané ako obaly;

e)

sochy anjelov;

f)

miniatúrne dekorácie (napríklad v podobe taštičky alebo zvončeka) používané ako obal na čokoládu alebo cukrovinky;

g)

nádoby a krabice (napríklad v podobe vianočného stromčeka alebo Svätého Mikuláša);

h)

svietniky so slávnostnými ozdobami;

ij)

keramické predmety, ktoré majú slávnostný dizajn a plnia úžitkové funkcie;

k)

obrusy, prestierania a servítky so slávnostnou ozdobou;

l)

odevy a kostýmy.“


(1)  Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 580/2007. (Ú. v. EÚ L 138, 30.5.2007, s. 1).

(2)  Ú. v. ES C 50, 28.2.2006, s. 1.


IV Informácie

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Komisia

18.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/5


Výmenný kurz eura (1)

17. júla 2007

(2007/C 164/03)

1 euro=

 

Mena

Výmenný kurz

USD

Americký dolár

1,3771

JPY

Japonský jen

168,07

DKK

Dánska koruna

7,4412

GBP

Britská libra

0,6732

SEK

Švédska koruna

9,1613

CHF

Švajčiarsky frank

1,6554

ISK

Islandská koruna

82,8

NOK

Nórska koruna

7,8845

BGN

Bulharský lev

1,9558

CYP

Cyperská libra

0,5842

CZK

Česká koruna

28,271

EEK

Estónska koruna

15,6466

HUF

Maďarský forint

245,83

LTL

Litovský litas

3,4528

LVL

Lotyšský lats

0,6973

MTL

Maltská líra

0,4293

PLN

Poľský zlotý

3,7511

RON

Rumunský lei

3,1279

SKK

Slovenská koruna

33,161

TRY

Turecká líra

1,7617

AUD

Austrálsky dolár

1,5755

CAD

Kanadský dolár

1,438

HKD

Hongkongský dolár

10,7682

NZD

Novozélandský dolár

1,7398

SGD

Singapurský dolár

2,0895

KRW

Juhokórejský won

1 264,45

ZAR

Juhoafrický rand

9,6166

CNY

Čínsky juan

10,4149

HRK

Chorvátska kuna

7,2925

IDR

Indonézska rupia

12 469,64

MYR

Malajzijský ringgit

4,7441

PHP

Filipínske peso

62,217

RUB

Ruský rubeľ

35,073

THB

Thajský baht

41,588


(1)  

Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.


V Oznamy

SPRÁVNE POSTUPY

Cedefop

18.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/6


OTVORENÁ VÝZVA NA PREDKLADANIE NÁVRHOV – GP/D/ReferNet-FPA/001/07

ReferNet – Európska sieť referencií a odborných vedomostí v oblasti odborného vzdelávania a prípravy (OVP)

(2007/C 164/04)

1.   Ciele a opis

Súčasťou Európskej siete referencií a odborných vedomostí v oblasti OVP (ReferNet) sú národné konzorciá, v každom členskom štáte, na Islande a v Nórsku pozostávajúce z organizácií pôsobiacich v oblasti OVP. Každé konzorcium má na čele vedúceho národného konzorcia.

V záujme uľahčenia tejto činnosti táto výzva vyzýva na predkladanie návrhov od národných konzorcií alebo kľúčových organizácií pôsobiacich v oblasti OVP. Pre každý členský štát, Nórsko a Island sa vyberie jeden príjemca. Národné konzorcium bude spolupracovať s národným zástupcom ReferNet a Cedefopom pri realizácii a schvaľovaní činností.

Celkovým cieľom tejto výzvy je vybrať a uzavrieť štvorročnú rámcovú partnerskú zmluvu s jedným úspešným uchádzačom (jednou organizáciou alebo jedným konzorciom) v každej z oprávnených krajín na zriadenie a vedenie reprezentačného národného konzorcia kľúčových organizácií v oblasti OVP. Cieľom je poskytovať podporu Cedefop-u a vykonávať spolu s partnerskými konzorciami činnosti dohodnuté každý rok v ročnom akčnom pláne (pozri časť 3). Realizácia rámcovej partnerskej zmluvy ReferNet podlieha prispôsobeniu ročného pracovného programu na základe rozhodnutia správnej rady Cedefop-u v poslednom štvrťroku 2007.

Okrem zriadenia rámcového partnerstva, táto výzva požaduje od uchádzačov, aby predložili aj akčný plán na rok 2008.

Činnosti v akčnom pláne každého konzorcia sa vyberú z činností uvedených v „rozsahu činností“. Hoci vedúci konzorcia musí preukázať, že konzorcium má kapacitu na vykonávanie všetkých uvedených činností, je potrebné si uvedomiť, že nie všetky uvedené činnosti musia byť vykonávané konzorciom každý rok.

Ročná činnosť konzorcia bude financovaná na základe špecifickej grantovej zmluvy uzatvorenej každý rok. Grant sa bude líšiť podľa veľkosti krajiny a vykonávanej činnosti (súboru činností).

2.   Rozpočet a trvanie projektu

Odhadovaný rozpočet, ktorý je k dispozícii pre štvorročné trvanie rámcových partnerských zmlúv, dosahuje až 4 000 000 EUR v závislosti od rozhodnutia rozpočtového orgánu.

Celkový rozpočet, ktorý je k dispozícii pre ročnú činnosť na rok 2008 (trvanie projektu: 12 mesiacov), je 925 000 EUR pre 27 členských štátov, Island a Nórsko.

Celkový rozpočet, ktorý je k dispozícii, sa bude rozdeľovať na základe troch skupín krajín podľa počtu obyvateľov krajiny:

Skupina krajín 1: Cyprus, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Slovinsko a Island. Maximálna výška grantu: 22 580 EUR.

Skupina krajín 2: Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovenská republika, Švédsko a Nórsko. Maximálna výška grantu: 32 590 EUR.

Skupina krajín 3: Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Poľsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo. Maximálna výška grantu: 42 585 EUR.

Grant Spoločenstva je finančným príspevkom na náklady príjemcu (a/alebo spoločných príjemcov), ktoré musia byť doplnené vlastným finančným príspevkom a/alebo miestnymi, regionálnymi a/alebo súkromnými príspevkami. Celkový príspevok Spoločenstva neprekročí 70 % oprávnených nákladov.

Cedefop si vyhradzuje právo neprideliť celkový rozpočet, ktorý je k dispozícii.

3.   Kritériá oprávnenosti

Žiadosti, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti, budú predmetom hodnotenia.

3.1.   Oprávnené organizácie

Aby bol uchádzač (vedúci národného konzorcia) oprávnený, musí splniť nasledujúce požiadavky:

musí byť štátnou alebo súkromnou organizáciou s právnym postavením a právnou subjektivitou (takže fyzické osoby – t. j. jednotlivci – nemôžu predkladať žiadosti);

musí viesť národné konzorcium, ktorého zloženie reprezentuje rôznorodosť účastníkov v rámci krajiny;

musí byť schopný vykonávať činnosti v rámci rozsahu činností podrobne uvedených v časti 3 úplného textu výzvy na predkladanie návrhov (zhromažďovanie a analýza informácií, výskum, dokumentácia a databázy, šírenie a podpora).

3.2.   Oprávnené krajiny

Oprávnené sú žiadosti z týchto krajín:

EÚ 27 (Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo);

Nórsko a Island.

Organizácie v iných krajinách, ako sú vyššie uvedené krajiny, nie sú oprávnené

3.3.   Oprávnené návrhy

Konečný termín na predkladanie návrhov a všetky ďalšie formálne kritériá oprávnenosti špecifikované v časti 13 úplného textu výzvy na predkladanie návrhov musia byť dodržané.

Cedefop si vyhradzuje právo zamietnuť návrhy, ktoré budú do konečného termínu ešte stále neúplné. Vyhradzuje si tiež právo požiadať o ďalšie informácie potrebné na prijatie konečného rozhodnutia o poskytnutí finančnej podpory.

4.   Konečný termín

Žiadosti o rámcovú partnerskú zmluvu a akčný plán na rok 2008 musia byť zaslané najneskôr 14. septembra 2007.

Navrhovaný akčný plán na rok 2008 pre poskytnutie špecifickej grantovej zmluvy na rok 2008 (pozri prílohu I k úplnému textu výzvy na predkladanie návrhov) sa musí začať v januári 2008, aby trval 12 mesiacov.

5.   Ďalšie informácie

Podrobné špecifikácie výzvy na predkladanie návrhov, formulár žiadosti a jej prílohy sú dostupné na internetovej stránke Cedefopu na adrese:

http://www.cedefop.europa.eu/index.asp?section=3&sub=2.

Žiadosti musia spĺňať požiadavky stanovené v úplnom texte výzvy a musia byť predložené na poskytnutých oficiálnych formulároch.

Hodnotenie návrhov bude založené na princípoch transparentnosti a rovnosti zaobchádzania.

Všetky oprávnené žiadosti bude hodnotiť výbor podľa kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií pre udelenie grantu definovaných v úplnom znení výzvy. Na účasť v hodnotiacom procese budú prizvaní externí odborníci.


POSTUPY TÝKAJÚCE SA UPLATŇOVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

Komisia

18.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/9


ŠTÁTNA POMOC – FRANCÚZSKO

Štátna pomoc č. C 17/07 (ex NN 19/07) – Regulované poplatky za elektrickú energiu vo Francúzsku

Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 88 ods. 2 Zmluvy o ES

(Text s významom pre EHP)

(2007/C 164/05)

Listom z dňa 13. júna 2007, ktorý je uvedený v autentickom jazyku za týmto zhrnutím, Komisia oznámila Francúzsku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o uvedené opatrenia.

Zainteresované strany môžu predložiť svoje pripomienky k pomoci, vo veci ktorej Komisia začína konanie, v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto zhrnutia a nasledujúceho listu na adresu:

Commission européenne

Direction générale de la Concurrence

Greffe des Aides d'Etats

B-1049 BRUXELLES

Fax. č.: (32-2) 296 12 42

Tieto pripomienky sa oznámia Francúzsku. Zainteresované strany môžu písomne s uvedením dôvodov požiadať o dôverné zaobchádzanie s údajmi o ich totožnosti.

TEXT ZHRNUTIA

1.   OPIS OPATRENIA

Koneční spotrebitelia môžu vo Francúzsku nakupovať elektrickú energiu prostredníctvom dvoch hlavných kanálov: liberalizovaného trhu a regulovaného trhu.

Na liberalizovanom trhu nakupujú spotrebitelia elektrickú energiu od dodávateľov, ktorými môžu byť buď etablovaní prevádzkovatelia alebo prevádzkovatelia, ktorí nedávno vstúpili na trh. Časť ceny za elektrickú energiu je výsledkom slobodnej dohody medzi zákazníkom a dodávateľom. Často odráža náklady dodávateľa súvisiace s nákupom elektrickej energie na veľkoobchodnom trhu. Do ceny pre spotrebiteľa sa započítavajú aj náklady na dodávku elektrickej energie a použitie siete, ktoré zahŕňajú najmä výdavky na prenos a distribúciu elektrickej energie.

Na regulovanom trhu nakupujú spotrebitelia elektrickú energiu výlučne od distributérov určených štátom. Najčastejšie ide o spoločnosť Electricité de France. Ceny predstavujú konečné ceny úplne regulované štátom, ktorý ich stanovuje ministerskou vyhláškou. Tieto regulované ceny sa takisto nazývajú „tarifami“.

Za posledných pár rokov trhové ceny elektrickej energie výrazne stúpli, zatiaľ čo tarify ostali viac menej nezmenené. Dôsledkom toho sú regulované tarify zreteľne nižšie ako trhové ceny. Ide konkrétne o tzv. „žlté“ a „zelené“ tarify.

Do začiatku roka 2007 sa zákazníci, ktorí opustili regulovaný trh, nemohli na tento trh vrátiť. Výber liberalizovaného trhu bol nezvratný. Francúzske orgány nedávno sčasti umožnili takýto návrat za určitých podmienok tým, že vytvorili systém „návratných taríf“.

V rámci tohto systému môžu zákazníci, ktorí prešli z regulovaného trhu na liberalizovaný trh, požiadať o opätovné využívanie regulovanej tarify na nákup elektrickej energie po dobu dvoch rokov. V súvislosti s touto tarifou sú však penalizovaní sankciou, ktorá môže predstavovať od 10 % do 23 %. Napriek tejto sankcii sú uplatniteľné tarify, pokiaľ ide o „žlté“ a „zelené“ tarify, aj naďalej oveľa nižšie ako trhové ceny.

Na financovanie tohto systému zaviedlo Francúzsko dva príspevky. Jeden sa vzťahuje na všetkých francúzskych spotrebiteľov a druhý na veľkovýrobcov atómovej a vodnej energie.

2.   POSÚDENIE OPATRENIA

Komisia analyzovala prvok pomoci prítomný v týchto dvoch systémoch regulovaných taríf, pokiaľ ide o ich uplatnenie na spotrebiteľov, ktorí nespadajú do kategórie domácností. Zistila, že tieto regulované tarify boli aspoň z časti financované zo štátnych zdrojov. Navyše, Komisia dospela k záveru, že pokiaľ ide o „žlté“ a „zelené“ tarify, poskytovali selektívnu výhodu určitým spotrebiteľom, ktorí nespadajú do kategórie domácností, a ovplyvňovali obchod medzi členskými štátmi. Tieto závery sa vzťahujú aj na tarify uplatniteľné na zákazníkov, ktorí nevyužili svoje právo na návratné tarify.

Komisia preskúmala pomoc s cieľom stanoviť, či sa môže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom. V tomto štádiu svojej analýzy predpokladá, že sa nemôže uplatniť žiadna z výnimiek stanovených v článku 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES.

Komisia následne analyzovala pomoc s cieľom stanoviť, či by mohlo ísť o kompenzáciu za službu vo všeobecnom hospodárskom záujme v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 96/92/ES (1) (ďalej len „smernica“).

V článku 3 tejto smernice sa stanovujú pravidlá uplatniteľné na služby vo všeobecnom hospodárskom záujme. Jeho odsek 3 stanovuje, že „Členské štáty zabezpečia, aby všetci zákazníci v domácnostiach, a ak to členské štáty uznajú za vhodné, aj malé podniky (predovšetkým podniky s menej ako 50 zamestnancami a s ročným obratom alebo súvahou nepresahujúcou 10 miliónov EUR) využívali univerzálnu službu, čo znamená na svojom území právo na dodávku elektrickej energie v stanovenej kvalite za primerané, jednoducho a jasne porovnateľné a transparentné ceny“.

Vzhľadom na uvedené sa Komisia v tomto štádiu svojej analýzy domnieva, že regulované tarify sa nemôžu považovať za službu vo všeobecnom hospodárskom záujme, ak sa uplatňujú na spotrebiteľov, ktorí nespadajú do kategórie domácností, iných ako malé podniky. Poznamenáva tiež, že povinnosť dodávať elektrickú energiu za regulované tarify nie je časovo obmedzená a nepodlieha špecifickým podmienkam. Má preto pochybnosti o ich zlučiteľnosti so spoločným trhom v prípade, že sa uplatňujú na spotrebiteľov, ktorí nespadajú do kategórie domácností, iných ako malé podniky.

3.   ZÁVER

Komisia začína konanie vo veci formálneho zisťovania v zmysle článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o uvedené opatrenia.

Žiada Francúzsko, aby poskytlo všetky informácie, ktoré môžu napomôcť k posúdeniu tohto opatrenia.

V súlade s článkom 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 akúkoľvek neoprávnene poskytnutú pomoc možno od príjemcu žiadať späť.

Všetky zainteresované strany môžu predložiť svoje pripomienky do jedného mesiaca od dátumu uverejnenia tohto oznámenia.

TEXT LISTU

„Par la présente, la Commission a l'honneur d'informer la France qu'après avoir examiné les informations fournies par les autorités françaises sur les mesures citées en objet, elle a décidé d'ouvrir la procédure prévue à l'article 88, paragraphe 2, du traité CE.

1.   PROCÉDURE

1.

Dans le cadre de l'examen de mesures d'aides d'État dans le secteur de l'électricité concernant d'autres États membres, la Commission est venue à connaître des modalités du régime de tarifs réglementés de l'électricité en France. La Commission a ouvert un dossier à cet égard le 9 novembre 2006 sous le numéro de registre CP 245/2006.

2.

Par courrier réf. D/59883 du 24 novembre 2006 la Commission a demandé aux autorités françaises des informations sur les mesures en objet. Les autorités françaises ont transmis ces informations par courrier du 26 décembre 2006, enregistré par la Commission le même jour.

2.   DESCRIPTION DES MESURES EN EXAMEN

3.

Le fonctionnement du secteur de l'électricité en France est régi par la loi no 2000-108 du 10 février 2000 relative à la modernisation et au développement du service public de l'électricité (2) (ci-après dénommée “loi no 2000-108”).

4.

Deux catégories de clients finaux coexistent dans ce secteur. les clients éligibles et les clients non éligibles. Les clients éligibles peuvent choisir leur fournisseur d'électricité. En application des dispositions de la directive 2003/54/CE du Parlement européen et du Conseil du 26 juin 2003 concernant des règles communes pour le marché intérieur de l'électricité et abrogeant la directive 96/92/CE (3), tous les clients non résidentiels (4) sont éligibles depuis le 1er juillet 2004. A compter du 1er juillet 2007, tous les clients, y compris les clients résidentiels (5), seront éligibles.

5.

L'article 22 de la loi no 2000-108 dispose que les clients éligibles peuvent choisir librement leur fournisseur d'électricité. Les clients éligibles ayant exercé ce droit (ci-après dénommés “les clients ayant exercé leur éligibilité”) achètent leur électricité dans des conditions de marché, à un prix final dont la part correspondant à l'énergie fournie est le résultat d'une libre négociation entre client et fournisseur. Le prix final contient également une part correspondant à l'acheminement de l'électricité et aux charges d'utilisation du réseau. Le montant de cette part demeure réglementé par l'État.

6.

Pour les clients non éligibles, ainsi que les clients éligibles n'ayant pas exercé leur éligibilité, la loi instaure un “service public de l'électricité”. Le service public de l'électricité est un système de fourniture d'électricité aux clients finaux qui reste intégralement réglementé par l'État. Dans ce système, les clients achètent l'électricité à un fournisseur désigné par l'État et à des prix réglementés, appelé “tarifs réglementés de vente d'électricité”.

7.

L'État désigne les fournisseurs chargés de la distribution d'électricité dans le cadre du service public de l'électricité selon des zones de compétence géographique. Il s'agit dans la très grande majorité des cas (6) de l'entreprise Électricité de France (ci-après dénommée “EDF”). Dans certaines zones d'étendue limitée, d'autres entreprises qu'EDF sont désignées. Ces entreprises sont généralement connues sous le nom de Distributeurs Non Nationalisés (ci-après “DNNs”) ou parfois d' “entreprises locales de distribution”, les deux appellations recouvrant la même notion. Les DNNs sont le plus souvent des régies, des sociétés d'économie mixte ou des sociétés d'intérêt collectif agricole d'électricité.

8.

EDF possède sa propre branche de génération d'électricité. Les DNNs, quant à eux, s'approvisionnent le plus souvent en électricité auprès d'EDF, à des prix eux-mêmes réglementés, appelés “tarifs de cession de l'électricité aux distributeurs non nationalisés”.

9.

Les tarifs réglementés de vente d'électricité sont fixés par arrêté ministériel. Ils font l'objet d'un avis de la Commission de Régulation de l'Énergie (ci-après dénommée “CRE”). La périodicité de leur révision n'est pas systématique. Le dernier arrêté de fixation des tarifs en date est l'arrêté du 10 août 2006 relatif aux prix de l'électricité (7). Les tarifs y étaient augmentés de 1,7 % en moyenne par rapport aux tarifs précédents, qui n'avaient pas été modifiés depuis 2004.

10.

Les tarifs réglementés de vente d'électricité sont segmentés par catégories d'utilisateurs, dites “options tarifaires”. Les options tarifaires sont fonction de paramètres tels que la puissance de raccordement, la durée d'utilisation ou la possibilité d'effacement du client. Certains clients peuvent être couverts par plusieurs options tarifaires et doivent alors choisir entre celles-ci.

11.

Les options sont regroupées en trois grands groupes, appelés tarifs “bleus”, “jaunes” et “verts”.

Les tarifs bleus regroupent les clients raccordés au réseau en basse tension, et dont la puissance souscrite est inférieure ou égale à 36 kVA. Il s'agit généralement des clients résidentiels et des petits clients non résidentiels.

Les tarifs jaunes regroupent les clients raccordés au réseau en basse tension et dont la puissance souscrite est strictement supérieure à 36 kVA. Il s'agit généralement de clients non résidentiels de taille moyenne.

Les tarifs verts regroupent les clients raccordés au réseau en haute tension. Il s'agit généralement de grands clients non résidentiels.

12.

Les tarifs réglementés de vente d'électricité sont des prix intégrés qui incluent le prix de la fourniture d'énergie ainsi que l'ensemble des charges d'acheminement et d'utilisation des réseaux. Selon les autorités françaises, ces prix sont en moyenne de:

Option

Tarif bleu

Tarif jaune

Tarif vert

Du 1.1.2004 au 15.8.2006

87 EUR/MWh

68 EUR/MWh

50 EUR/MWh

Depuis le 16.8.2006

88 EUR/MWh

69 EUR/MWh

52 EUR/MWh

13.

La version originale de la loi no 2000-108 prévoyait que les clients ayant exercé leur éligibilité ne puissent par la suite revenir dans le cadre des tarifs réglementés de vente d'électricité. Le choix du marché libéralisé était donc irréversible.

14.

La loi no 2006-1537 du 7 décembre 2006 relative au secteur de l'énergie (8) a modifié cet état de fait en instaurant le système du “tarif réglementé transitoire d'ajustement du marché” (ci-après dénommé “tarif de retour”).

15.

Le système du tarif de retour permet aux clients ayant exercé leur éligibilité de bénéficier à nouveau de conditions tarifaires réglementées, sous certaines conditions.

16.

Les clients ayant exercé leur éligibilité doivent signaler leur intention de bénéficier des tarifs de retour avant le 1er juillet 2007. Ils bénéficient alors des tarifs de retour pour une période de deux ans à compter de la date de la demande. La loi prévoit qu'un rapport envisageant la prolongation du dispositif au-delà de cette période de deux ans doit être présenté au parlement avant le 31 décembre 2008.

17.

Les clients bénéficiant du tarif de retour gardent le fournisseur qu'ils avaient choisi en application des dispositions de l'article 22 de la loi no 2000-108. Le contrat de fourniture qu'ils avaient conclu avec ce fournisseur reste d'application dans toutes ses dispositions, à l'exception du prix, qui est remplacé par le tarif réglementé transitoire d'ajustement du marché (9).

18.

Comme les tarifs réglementés de vente d'électricité, les tarifs de retour sont des prix intégrés qui incluent le prix de la fourniture d'énergie ainsi que l'ensemble des charges d'acheminement et d'utilisation des réseaux. Leur valeur est fixée par arrêté ministériel, par référence au tarif réglementé de vente d'électricité qui serait applicable à un consommateur présentant les mêmes caractéristiques et qui n'aurait pas exercé son éligibilité. L'arrêté du 3 janvier 2007 fixant le niveau du tarif réglementé transitoire d'ajustement du marché (10) fixe les valeurs relatives suivantes.

pour le tarif bleu, 10 % de plus que le tarif réglementé de vente d'électricité,

pour le tarif jaune, 20 % de plus que le tarif réglementé de vente d'électricité,

pour le tarif vert, 23 % de plus que le tarif réglementé de vente d'électricité.

Il en résulte les valeurs moyennes suivantes:

Tarif bleu

Tarif jaune

Tarif vert

96,8 EUR/MWh

82,8 EUR/MWh

63,96 EUR/MWh

19.

Les fournisseurs d'électricité qui alimentent leurs clients au tarif de retour et qui établissent qu'ils ne peuvent produire eux-mêmes ou se procurer l'électricité en question à un prix inférieur à la part des tarifs de retour correspondant à la fourniture d'énergie bénéficient d'une compensation entre leurs coûts et les recettes provenant du tarif de retour. Cette compensation est plafonnée.

20.

La compensation est financée par le revenu de deux prélèvements.

Une part de la “contribution au service public de l'électricité”, charge payable par l'ensemble des clients et instaurée par le I de l'article 5 de la loi no 2000-108. Cette part ne peut excéder 0,55 EUR/MWh.

Une contribution due par les producteurs d'électricité exploitant des installations d'une puissance installée totale de plus de 2 GW. Cette contribution est assise sur leur production d'électricité d'origine nucléaire et hydraulique au cours de l'année précédente. Elle ne peut excéder 1,3 EUR/MWh d'origine nucléaire ou hydraulique. Cette contribution est versée à la Caisse des dépôts et consignations.

21.

Dans le cas où les prélèvements ci-dessus ne suffiraient pas à payer la totalité des compensations pour une année donnée, le manque à collecter est ajouté au montant des charges à prélever l'année suivante.

3.   EVALUATION DES MESURES — EXISTENCE D'AIDE D'ÉTAT

22.

Par la suite, les tarifs réglementés de vente d'électricité seront dénommés “tarifs standards”. Les tarifs réglementés transitoires d'ajustement du marché continueront à être dénommés “tarifs de retour”.

23.

La Commission a analysé l'existence d'un élément d'aide d'État au sens de l'article 87, paragraphe 1, du traité CE dans le chef des clients non résidentiels bénéficiant de l'un des deux systèmes de tarifs.

24.

Par ailleurs, pour ce qui concerne les tarifs standards, la Commission a limité son examen à la période commençant à la libéralisation au 1er juillet 2004. C'est en effet à cette date que tous les clients non résidentiels sont devenus éligibles, en application des dispositions de la directive 2003/54/CE. Auparavant, seule une petite minorité d'entreprises étaient éligibles.

25.

Il y a aide d'État au sens de l'article 87, paragraphe 1, du traité CE lorsqu'une mesure accorde un avantage à certains entreprises ou certaines productions, que cette mesure est sélective, qu'elle est financée par des ressources d'État et qu'elle affecte ou menace d'affecter les échanges entre États membres.

3.1.   Avantage

26.

Il y a avantage si une mesure étatique permet à une entreprise de ne pas supporter des charges auxquelles elle devrait normalement faire face en l'absence de la mesure. Le paiement de l'approvisionnement en électricité est clairement une charge dont une entreprise est normalement redevable. Il convient donc d'analyser si les mesures en examen résultent dans un allègement de cette charge.

27.

La Commission a donc analysé si les tarifs standards et de retour permettaient à leurs bénéficiaires de s'approvisionner en électricité à un prix plus avantageux que celui qui prévaudrait en leur absence, c'est à dire les prix du marché.

28.

La Commission note en premier chef que les autorités françaises elles-mêmes semblent estimer que cela est bien le cas. Sur son site web, le Ministère français de l'Industrie indique que “il [le tarif de retour] offre une réponse adaptée aux entreprises confrontées à la hausse récente des prix de l'électricité”. Plus loin, il est écrit que “[le tarif de retour] sera ainsi significativement inférieur au prix constatés actuellement sur les marchés (11). Par ailleurs, comme les tarifs de retour sont au minimum de 10 % supérieurs aux tarifs standards, l'affirmation qui précède est encore plus valable pour ces derniers.

29.

La Commission a cherché à confirmer cette affirmation déjà claire provenant des autorités françaises elles-mêmes par sa propre analyse.

30.

Pour ce faire, elle a utilisé une courbe de l'évolution des prix de marché de gros de l'électricité transmise par les autorités françaises. Il s'agit d'une estimation des prix de gros de l'électricité pour un contrat annuel en fourniture de base. On peut considérer qu'il s'agit d'une estimation raisonnable du prix de gros payable par un consommateur industriel, et d'une estimation conservatrice du prix de gros payable par les autres types de consommateurs, puisque ces derniers ont un profil d'utilisation marquant un pic en heure de pointe, où l'électricité est plus chère, et un creux durant la nuit, où l'électricité est moins chère.

31.

Selon cette courbe, les prix ont été à peu près stables entre 30 et 35 EUR/MWh durant l'année 2004, puis ont augmenté régulièrement en 2005 pour atteindre plus de 50 EUR/MWh à la fin de l'année 2005. Durant l'année 2006 (12), les prix ont fluctué entre 50 et 60 EUR/MWh avec une moyenne d'environ 55 EUR/MWh. Cette courbe est par ailleurs cohérente avec les données issues du rapport d'activité 2006 de la CRE (13), qui sont reproduites dans le graphe au point 37 ci-dessous pour faciliter les comparaisons numériques.

32.

L'année 2007 est en cours et il est donc impossible de connaître encore l'évolution des prix pour toute l'année, et donc d'en calculer une moyenne. Selon les indications partielles disponibles pour les premiers mois de l'année, les prix de marché pour un contrat annuel en fourniture de base se sont situés autour de 50 EUR/MWh, avec une tendance à la hausse depuis mars.

33.

Ces prix de marché sont des prix de gros, c'est-à-dire hors coûts d'acheminement et d'utilisation du réseau. Pour pouvoir les comparer aux tarifs, qui sont des prix intégrés, il convient de retrancher de ces tarifs la part correspondant à l'acheminement et à l'utilisation du réseau, pour n'en conserver que la part correspondant à la fourniture d'énergie.

34.

L'estimation de la part des tarifs correspondant à l'acheminement et à l'utilisation du réseau est complexe, en raison de la grande variété des options de tarifs. Les autorités françaises n'ont pas fourni d'estimation de ces coûts à la Commission, et se sont contentées d'indiquer qu'il faudrait en tenir compte pour une comparaison significative des prix de gros avec les tarifs.

35.

Selon la Chambre de commerce et d'industrie de Paris, ces coûts représenteraient entre 30 % et plus de 50 % du prix total de l'électricité selon la puissance souscrite et la tension de raccordement (14).

36.

Dans un communiqué de presse du 18 août 2006, la société POWEO estime quant à elle la part des coûts d'acheminement à près de 45 % du tarif pour un client professionnel (15).

37.

Au vu de ce qui précède, la Commission a retenu pour son analyse une valeur estimée de 40 % pour la part des coûts d'acheminement et d'utilisation du réseau sur le prix total de l'électricité dans les tarifs. La Commission en a déduit les estimations suivantes pour la part du tarif correspondant à la fourniture d'énergie.

Option

Part fourniture du tarif standard (EUR/MWh)

Part fourniture du tarif de retour (EUR/MWh)

Jusqu'au 15.6.2006

Depuis le 16.6.2006

Bleu

52,2

52,8

61,6

Jaune

40,8

41,4

55,2

Vert

30

31,2

43,16

Notes Les estimations des tarifs standards sont fondées sur les moyennes données au point 12. Les estimations des tarifs de retour sont fondées sur les moyennes données au point 18. Les parts fournitures sont obtenues en retranchant du tarif concerné 40 % du tarif standard correspondant. La Commission note que les valeurs obtenues, qui sont conservatives, sont cohérentes avec celles de la figure 44 du rapport d'activité cité à la note de bas de page 13.

On reproduit ici le graphe de l'évolution des prix extrait du rapport du CRE mentionné au point 31 pour faciliter les comparaisons numériques (16).

Image

38.

Il résulte de ce qui précède que, même avec cette estimation conservative, les tarifs verts standard sont presque toujours inférieurs aux prix de marché en 2004. A compter de 2005, ils sont systématiquement inférieurs aux prix de marché, et de manière significative. Les tarifs de retour verts sont sensiblement inférieurs aux prix constatés sur les mois de 2007 pour lesquels des données partielles existent d'ores et déjà.

39.

La même conclusion peut être tirée pour les tarifs standards jaunes au moins à compter de mi 2005, dans une ampleur moindre mais néanmoins toujours significative.

40.

Pour ce qui concerne les tarifs de retour jaunes, la comparaison avec les prix de fourniture en base pour les premiers mois de 2007 est moins concluante. Cependant, il faut noter que l'estimation de la part fourniture des tarifs est conservative. De plus, les tarifs jaunes concernant les entreprises moyennes plus susceptibles d'avoir une consommation plus forte en pic. La Commission en conclut qu'il existe à tout le moins de sérieux doutes que les tarifs de retour jaunes soient inférieurs aux prix de marché.

41.

Enfin, pour les tarifs bleus, il ne semble pas que l'on puisse conclure de manière claire. Les tarifs de retour ne semblent pas attractifs. Quand aux tarifs standards, s'ils sont maintenant plutôt dans la tranche basse des prix de marché, ils ont été en revanche longtemps sensiblement supérieurs aux prix de marché. Il en résulte donc qu'ils ne semblent pas constituer un avantage systématique.

42.

Les analyses quantitatives conservatives de la Commission conduisent donc à une claire confirmation des assertions mentionnées au point 28 ci-dessus pour tous les tarifs verts, ainsi que pour les tarifs standards jaunes. La situation est moins tranchée pour les tarifs de retour jaunes ainsi que pour les tarifs bleus standards. Les tarifs de retour bleus semblent être quant à eux au dessus des prix de marché.

43.

Pour finir, la Commission a confronté ces résultats à l'avis de la CRE sur le projet d'arrêté du 10 août 2006 relatif aux prix de l'électricité.

44.

Dans cet avis, la CRE a indiqué que la part fourniture des tarifs standards ne reflétait pas toujours la réalité des coûts de fourniture, et qu'elle est, en particulier, résiduelle, voire négative, pour certains clients aux tarifs verts et jaunes (17).

45.

Au vu de ce qui précède, la Commission conclut qu'à ce stade de son analyse il semble y avoir un avantage, à tout le moins en moyenne, pour les catégories de clients bénéficiant des tarifs standards et de retour verts et jaunes.

3.2.   Sélectivité

46.

Les autorités françaises font valoir que les tarifs réglementés sont accessibles à toutes les entreprises, et constitueraient à ce titre des mesures générales.

47.

La Commission estime que le fait que les mesures soient applicables à toutes les entreprises ne permet pas de conclure automatiquement que ces mesures sont des mesures générales. En effet, pour ce faire, il faut non seulement que les mesures soient applicables à toutes les entreprises, mais aussi que l'avantage qui en découle soit le même pour toutes les entreprises. Il ne doit donc pas y avoir de catégorie spécifique d'entreprises qui bénéficient particulièrement de la mesure.

48.

Or, à ce stade de son analyse, la Commission estime que deux éléments permettent de mettre à jour une sélectivité des mesures en examen.

49.

Premièrement, l'avantage tiré des tarifs est lié à la consommation d'électricité. Il contient donc un élément de sélectivité de facto en faveur des entreprises grandes consommatrices d'électricité, en particulier les entreprises dites “électrointensives”.

50.

Deuxièmement, et c'est sans doute le point le plus important, l'avantage n'est pas proportionnel au volume d'électricité consommé. Les paramètres pour l'applicabilité d'une option tarifaire à un client donné sont prescrits dans le droit Français. Comme il apparaît dans le tableau du point 37, l'avantage par MWh dépend de l'option tarifaire applicable au client (bleu, jaune ou vert, dans le sens de l'avantage par MWh croissant). Ainsi, le droit avantage certains catégories de consommateurs d'électricité devant d'autres, et indépendamment même de la quantité d'électricité consommée, les tarifs jaunes et verts présentent également une importante sélectivité de jure.

51.

Au vu de ce qui précède, à ce stade de son analyse, la Commission conclut que les tarifs standards et de retour jaunes et verts présentent un caractère sélectif.

3.3.   Ressources d'État

3.3.1.   Sur les tarifs standards

52.

Les tarifs standards sont financés par les ressources d'EDF et des DNNs, qui vendent l'électricité à leurs clients à un prix inférieur au prix qui résulterait du libre fonctionnement marché.

53.

La Commission a analysé si ces ressources pouvaient être qualifiées de ressources d'État.

54.

Dans son arrêt Stardust (18), la cour a indiqué que d'utilisation de ressources d'entreprises publiques relevait de l'application de l'article 87, paragraphe 1, du traité CE lorsque le mode d'utilisation de ces ressources est imputable à l'État.

55.

Dans le cas d'espèce, l'imputabilité à l'État est évidente puisque le mécanisme des tarifs standards est mis en place par une loi. De plus, le niveau des tarifs est fixé par arrêté ministériel pour chacune des catégories tarifaires. Les décisions sont donc des décisions étatiques, sur lesquelles les entreprises n'ont aucune prise.

56.

Il reste donc à analyser la nature de la propriété d'EDF et des DNNs.

57.

L'État est largement majoritaire au capital d'EDF. Au 30 janvier 2006, il en possédait 87,3 % (19). EDF est donc sous le contrôle de l'État. Il s'agit d'une entreprise publique, et ses ressources sont donc des ressources d'État. Lorsqu'un consommateur bénéficiant du tarif est fourni par EDF, les décisions légales et réglementaires de l'État mentionnées au paragraphe 55 imposent à EDF de fournir l'électricité à un prix qui est inférieur à celui qui s'appliquerait sur le marché. L'utilisation de ces ressources d'État est donc aussi imputable à l'État, comme cela est expliqué ci-dessus.

58.

Selon les indications à la disposition de la Commission, les DNNs sont au nombre de 168 (20).

59.

144 sur ces 168 DNNs sont sous des régies ou des sociétés d'économie mixte. Les régies sont des établissements publics entièrement contrôlés par les collectivités (par exemple les municipalités). Les sociétés d'économie mixte sont des sociétés anonymes dont le capital est majoritairement détenu par les pouvoirs publics, et ses ressources sont donc des ressources d'état. Ces DNNs sont donc contrôlées directement par l'État. Il y a également un EPIC (Établissement Public à caractère Industriel et Commercial). Les EPIC sont des établissements publics, entièrement propriété de l'État, et ses ressources sont donc des ressources d'état.

60.

D'autres DNNs, comme Électricité de Strasbourg, sont des sociétés anonymes, dont la majorité est détenue conjointement par EDF et/ou par des autorités municipales. Ces sociétés sont donc également sous le contrôle de l'État.

61.

Enfin, une petite minorité de DNNs (20 sur 168) ont une structure de coopérative ou de société d'intérêt collectif agricole d'électricité, dont il est plus difficile de déterminer si l'Etat en exerce le contrôle.

62.

Au vu du fait qu'EDF distribue elle-même l'immense majorité (environ 95 %) du volume total d'énergie concerné par les tarifs standards et qu'une très large majorité des autres distributeurs sont contrôlés eux-mêmes par l'État, la Commission estime que l'on peut conclure, à ce stade de l'analyse, que les sommes mises en jeu représentent, au moins leur quasi-totalité, des ressources d'État.

63.

Cette conclusion est renforcée par le fait que les DNNs achètent le plus souvent l'électricité qu'ils distribuent dans le système des tarifs standards auprès d'EDF, par un système lui-même réglementé par l'État, dit système des “tarifs de cession de l'électricité aux distributeurs non nationalisés”. Par ce système, EDF est soumis a l'obligation de fournir aux DNNs la quantité d'électricité dont ils ont besoin pour remplir leurs obligations de fourniture dans le système des tarifs standards, à un prix leur permettant de vendre l'électricité au tarif standard sans pertes. Les DNNs transfèrent donc au moins une partie de leur charge financière à EDF. La Commission estime qu'il est donc très probable que, in fine, la totalité des ressources impliquées dans le système des tarifs standards proviennent d'entreprises publiques.

64.

Les tarifs de standards sont donc financés par des ressources d'État et imputable à celui-ci.

3.3.2.   Sur les tarifs de retour

65.

Les tarifs de retour sont financés par les revenus de deux contributions imposées par l'État, comme décrit au point 20 ci-dessus.

66.

En application de la pratique constante de la Commission (21), qui suit la jurisprudence de la Cour à cet égard [voir par exemple les arrêts de la Cour dans les affaires C-173/73 (22) et C-78/79 (23)], le revenu de ce type de contributions constitue des ressources d'État lorsque trois conditions cumulatives dont réunies.

67.

Premièrement, les contributions doivent être imposées par l'État. C'est ici le cas puisque les deux contributions sont imposées par la loi no 2000-108.

68.

Deuxièmement, le revenu des contributions doit être versé auprès d'un organisme désigné par l'État. Il s'agit ici de la Caisse des Dépôts et Consignations.

69.

Troisièmement, le revenu des contributions doit être utilisé au bénéfice de certaines entreprises, selon des règles établies par l'État. Ici encore c'est le cas puisque le revenu des contributions est utilisé en application des dispositions de la loi no 2000-108, pour bénéficier in fine aux catégories d'utilisateurs définis par l'État, dans une mesure également définie par lui.

70.

Les tarifs de retour sont donc financés par des ressources d'État.

3.4.   Affectation des échanges

71.

Les tarifs standards et de retour constituent des régimes d'aides, applicables à tous les secteurs de l'économie. La Commission considère que l'impact sur les échanges de tels régimes peut être présumé puisque la plupart des activités économiques font l'objet d'échanges entre États membres.

3.5.   Conclusion

72.

A ce stade de son analyse, la Commission conclut que les tarifs standards jaunes et verts et les tarifs de retour jaunes et verts constituent des aides d'État aux opérateurs économiques qui en bénéficient.

4.   ÉVALUATION DES MESURES — LÉGALITÉ

73.

Aucun des deux systèmes de tarifs n'a été notifié à la Commission au sens de l'article 88, paragraphe 3, du traité CE avant sa mise en œuvre. Les aides sont donc des aides illégales au sens de l'article premier, lettre f), du règlement (CE) no 659/1999 du Conseil du 22 mars 1999 portant modalités d'application de l'article 93 du traité CE (24).

5.   ÉVALUATION DES MESURES — COMPATIBILITÉ

74.

L'article 87, paragraphe 1, du traité CE comporte un principe général d'interdiction des aides d'État dans la Communauté. L'article 87, paragraphes 2 et 3, du traité CE porte des dérogations à ce principe général.

75.

Les dérogations de l'article 87, paragraphe 2, du traité CE, ne semblent pas s'appliquer dans le cas d'espèce. En effet, les aides ne sont pas octroyées aux consommateurs individuels, ne sont pas destinées à remédier aux dommages causés par les calamités naturelles ou par d'autres événements extraordinaires, et ne sont pas octroyées à l'économie de certaines régions de la République fédérale d'Allemagne affectées par la division de l'Allemagne.

76.

Les dérogations prévues à l'article 87, paragraphe 3, lettres a), b) et d), du traité CE ne semblent pas non plus être d'application. En effet, à l'exception de circonstances exceptionnelles qui ne semblent pas réunies dans ce cas, l'article 87, paragraphe 3, lettre a), n'autorise pas d'aides au fonctionnement. De plus, les aides ne sont pas destinées à promouvoir la réalisation d'un projet important d'intérêt européen commun ou à remédier à une perturbation grave de l'économie d'un État membre, ni destinées à promouvoir la culture et la conservation du patrimoine.

77.

L'article 87, paragraphe 3, lettre c), du traité CE, prévoit la possibilité d'autoriser des aides destinées à faciliter le développement de certaines activités ou de certaines régions économiques, quand elles n'altèrent pas les conditions des échanges dans une mesure contraire à l'intérêt commun. La Commission a publié plusieurs lignes directrices et communications destinées à expliquer comment elle appliquerait les dispositions de cet article du traité. A ce stade de son analyse, il semble que les aides en cause ne puissent être autorisées à la lumière d'aucun de ces documents.

6.   ÉVALUATION DES MESURES — SERVICES D'INTÉRÊT ÉCONOMIQUE GÉNÉRAL

78.

En l'absence de possibilité de déclarer l'aide compatible avec le marché commun en application des dispositions de l'article 87, paragraphes 2 et 3, du traité CE, la Commission a analysé dans quelle mesure les dispositions de l'article 86, paragraphe 2, pourraient s'appliquer.

79.

Le traité CE autorise une dérogation à certaines de ses règles, sous certaines conditions, pour la mise en œuvre de Services d'Intérêt Économique Général (ci-après “SIEGs”). La base juridique pour cette dérogation peut être soit les critères définis par la Cour dans l'arrêt Altmark (25), soit l'utilisation directe des dispositions de l'article 86, paragraphe 2, du traité CE. Lorsque les critères de l'arrêt Almark sont remplis, la mesure échappe à la qualification d'aide d'État au sens de l'article 87, paragraphe 1, du traité CE.

80.

La condition préliminaire pour que l'une de ces deux bases légales s'applique est que la mesure concernée vise l'accomplissement d'un SIEG. Les États membres jouissent d'une grande marge de discrétion pour la définition de ce qu'ils considèrent comme des SIEGs. Cependant, dans certains secteurs, cette discrétion est encadrée par la législation communautaire.

81.

A ce stage de son analyse, la Commission estime que cela est le cas dans le secteur de l'électricité.

82.

La directive 2003/54/CE organise le marché intérieur de l'électricité.

83.

Son article 3 fixe les règles applicables aux obligations de service public (qui sont un autre nom pour les SIEG). Le paragraphe 3 de cet article dispose que “Les États membres veillent à ce que tous les clients résidentiels et, lorsqu'ils le jugent approprié, les petites entreprises (à savoir les entreprises employant moins de 50 personnes et ayant un chiffre d'affaire annuel ou un bilan qui n'excède pas 10 millions d'EUR) bénéficient du service universel, c'est-à-dire du droit d'être approvisionnés, sur leur territoire, en électricité d'une qualité bien définie, et ce à des prix raisonnables, aisément et clairement comparables et transparents”.

84.

Les dispositions susmentionnées définissent le périmètre possible du service universel concernant la fourniture d'électricité. Ce périmètre contient l'approvisionnement des clients résidentiels et, lorsque l'État membre le juge approprié, des petites entreprises. Il exclut les entreprises qui ne sont pas des petites entreprises, c'est-à-dire les entreprises moyennes et grandes.

85.

Par ailleurs, le paragraphe 2 de l'article 3 de la directive précitée dispose pour sa part que “en tenant pleinement compte des dispositions pertinentes du traité, en particulier de son article 86, les États membres peuvent imposer aux entreprises du secteur de l'électricité, dans l'intérêt économique général, des obligations de service public qui peuvent porter sur la sécurité, y compris la sécurité l'approvisionnement, la régularité, la qualité et le prix de la fourniture, ainsi que la protection de l'environnement, y compris l'efficacité énergétique et la protection du climat. Ces obligations sont clairement définies, transparentes, non discriminatoires et contrôlables et garantissent aux entreprises d'électricité de l'Union européenne un égal accès aux consommateurs nationaux.”

86.

La Commission note que ce paragraphe permet, entre autres objectifs, l'imposition d'obligations de service public dans l'intérêt économique général qui peuvent porter sur le prix de la fourniture. Elle note que les tarifs réglementés (standards et de retour) constituent des obligations imposées aux entreprises d'électricité qui portent sur le prix de la fourniture, et qui sont notamment clairement définies et contrôlables. Toutefois, compte tenu notamment du fait que l'obligation n'est pas limitée dans le temps ou à des circonstances particulières, la Commission ne peut conclure à ce stade que les obligations n'excèdent pas ce qui est nécessaire pour garantir l'accomplissement de l'éventuelle mission de service public confiée aux entreprises d'électricité, et pour ne pas affecter les échanges dans une mesure contraire à l'intérêt commun dans un système où le jeu de la concurrence devrait en principe entraîner la fixation de prix compétitifs — comme le prévoit l'article 86 du traité CE.

87.

La Commission doit donc à ce stade de l'analyse formuler des doutes sur le fait que les aides puissent bénéficier des dérogations prévues par le traité CE pour l'accomplissement de SIEG, notamment pour ce qui concerne les entreprises qui ne sont pas des petites entreprises.

7.   CONCLUSION

88.

Au vu de ce qui précède, la Commission a des doutes sur la compatibilité avec le marché commun des tarifs standards et des tarifs de retour, tous deux dans leurs composantes jaunes et vertes, pour ce qui concerne leur application après le 1er juillet 2004, et aux clients non résidentiels qui ne sont pas des petites entreprises (26).

89.

Le fait que le périmètre de la présente décision soit restreint à l'approvisionnement en électricité des clients non résidentiels qui ne sont pas des petites entreprises au sens de la directive 2003/54/CE est sans préjudice d'initiatives de la Commission concernant les tarifs dans leur application à d'autres consommateurs. En particulier, la Commission souligne que les autorités françaises n'ont informé la Commission d'aucune mesure adoptée dans le but de remplir obligations de service public comme l'article 3, paragraphe 9, de ladite directive leur en faisait obligation.

90.

Compte tenu des considérations qui précédent, la Commission invite la France, dans le cadre de la procédure de l'article 88, paragraphe 2, du traité CE, à présenter ses observations et à fournir toute information utile pour l'évaluation des aides dans un délai d'un mois à compter de la date de réception de la présente.

91.

La Commission rappelle à la France l'effet suspensif de l'article 88, paragraphe 3, du traité CE et se réfère à l'article 14 du règlement (CE) no 659/1999 du Conseil qui prévoit que toute aide illégale pourra faire l'objet d'une récupération auprès de son bénéficiaire.

92.

Par la présente, la Commission avise la France qu'elle informera les intéressés par la publication de la présente lettre et d'un résumé de celle-ci au Journal officiel de l'Union européenne. Elle informera également les intéressés dans les pays de l'AELE signataires de l'accord EEE par la publication d'une communication dans le supplément EEE du Journal officiel, ainsi que l'autorité de surveillance de l'AELE en leur envoyant une copie de la présente. Tous les intéressés susmentionnés seront invités à présenter leurs observations dans un délai d'un mois à compter de la date de cette publication.“


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37.

(2)  JORF no 35 du 11.2.2000, p. 2143. Cette loi a été modifiée à plusieurs reprises, la dernière fois par la loi no 2007-290 du 5 mars 2007 instituant le droit au logement opposable et portant diverses mesures en faveur de la cohésion sociale (JORF no 55 du 6.3.2007, p. 4190).

(3)  JO L 176 du 15.7.2003, p. 37.

(4)  L'article 2.11 de la directive 2003/54/CE définit les clients non résidentiels comme les personnes physiques ou morales achetant de l'électricité non destinée à leur usage domestique. Cette définition englobe les producteurs et les clients grossistes.

(5)  L'article 2.10 de la directive 2003/54/CE définit les clients non résidentiels comme les clients achetant de l'électricité pour leur propre consommation domestique, ce qui exclut les activités commerciales ou professionnelles.

(6)  EDF indique que sa branche distribution fournit environ 95 % du volume d'électricité concerné. Source: Brochure intitulée “Tarif d'Utilisation de Réseau Public de Distribution d'Électricité”, EDF Réseau Distribution, pp. 4-5.

(7)  JORF no 186 du 12 août 2006, p. 12005.

(8)  JORF no 284 du 8.12.2006, p. 18531. Cette loi est une des modifications de la loi no 2000-108.

(9)  Source: “Note interprétative sur la mise en œuvre du tarif réglementé transitoire d'ajustement du marché”. Ministère de l'Industrie:

http://www.industrie.gouv.fr/energie/electric/note-interpretative-tarif_retour.pdf.

(10)  JORF no 4 du 5 janvier 2007, p. 170.

(11)  http://www.industrie.gouv.fr/energie/electric/tarif-retour.htm.

(12)  La courbe s'arrête au 22.11.2006.

(13)  CRE. Rapport d'activité 2006, 5.7.2006, partie 3: la régulation du marché de l'électricité, p. 58:

http://www.cre.fr/fr/content/download/3625/66567/file/1152782313089.pdf.

(14)  http://www.environnement.ccip.fr/energie/electricite/reseau-transport-electricite.htm.

(15)  Source: POWEO, cité par Companynews:

http://www.companynewsgroup.com/imprimer.asp?co_id=111260.

(16)  Les prix en Allemagne apparaissent uniquement parce que ce graphe était également utilisé par le CRE pour une comparaison France/Allemagne. Ils n'ont pas d'utilité pour la présente décision.

(17)  Avis de la Commission de régulation de l'énergie du 9 août 2006 sur le projet d'arrêté relatif aux prix de vente de l'électricité, section 2.2, deuxième paragraphe:

http://www.cre.fr/imgAdmin/1161595981902.pdf.

(18)  Arrêt de la Cour du 16.5.2002 dans l'affaire C-482/99 (République française c/ Commission).

(19)  http://actionnaires.edf.com/97163i/Accueil-com/Actionnaires/Bourse/Structure-de-l-actionnariat.html.

(20)  Les données datent du 15.4.2002. Quelques modifications mineures peuvent avoir eu lieu depuis lors, comme des regroupements de DNNs de zones proches, mais aucun changement radical.

(21)  Voir par exemple la décision de la Commission dans le cas d'aide d'État N 161/04 — Coûts échoués au Portugal (JO C 250 du 8.10.2005, p. 9).

(22)  Arrêt de la Cour du 2.7.1974 dans l'affaire 173/73, Italie c/ Commission.

(23)  Arrêt de la Cour du 22.3.1997 dans l'affaire 78-76, Steinike c/ République Fédérale d'Allemagne.

(24)  JO L 83 du 27.3.1999, p. 1. L'article 93 du traité CE porte maintenant le numéro 88.

(25)  Arrêt de la Cour du 24.7.2003 dans l'affaire C-280/00.

(26)  Pour des cas similaires, voir les décisions de la Commission dans les cas d'aides d'État C 38/04, C 13/06, C 36/06 et C 3/07.


18.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/20


Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec COMP/M.4742 – Oxbow/SSM)

(Text s významom pre EHP)

(2007/C 164/06)

1.

Komisii bolo 10. júla 2007 doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1), podľa ktorého podnik Oxbow Carbon & Minerals LLC („OCM“) patriaci do skupiny Oxbow Group („Oxbow“, Spojené štáty) získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady výlučnú kontrolu nad podnikom SSM Coal B.V. („SSM“, Holandsko) prostredníctvom kúpy akcií.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

Oxbow: ťažba, výroba, marketing a distribúcia širokej škály tuhých palív a iných výrobkov na báze uhlíka, vrátane uhlia, kalcinovaného a ropného koksu,

SSM: dodávka, preprava, marketing a distribúcia širokej škály tuhých palív a iných výrobkov na báze uhlíka, vrátane uhlia a ropného koksu.

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (fax. č.: (32-2) 296 43 01 alebo 296 72 44) alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.4742 – Oxbow/SSM na túto adresu:

European Commission

Directorate-General for Competition

Merger Registry

J-70

B-1049 Bruxelles/Brussel


(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.


18.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/21


Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec COMP/M.4677 – Thornwood/Federal-Mogul)

Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní

(Text s významom pre EHP)

(2007/C 164/07)

1.

Komisii bolo 10. júla 2007 doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii podľa článku 4 a na základe postúpenia podľa článku 4 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1), podľa ktorého podnik Thornwood Associates Limited Partnership („Thornwood“ USA) kontrolovaný pánom Carlom C. Icahnom získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady kontrolu nad celým podnikom Federal-Mogul Corporation („Federal-Mogul“ USA) prostredníctvom kúpy akcií.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

Thornwood, správa investícií p. Icahna v rôznych spoločnostiach, v ktorých má podiely (v EHP ide najmä o potravinárske odvetvie, vydavateľstvo, výrobu a predaj výrobkov do domácností),

Federal-Mogul: dodávka automobilových súčiastok a dielov (motorových dielov, bezpečnostných systémov, svetelných systémov).

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (fax. č.: (32-2) 296 43 01 alebo 296 72 44) alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.4677 – Thornwood/Federal-Mogul na túto adresu:

European Commission

Directorate-General for Competition

Merger Registry

J-70

B-1049 Bruxelles/Brussel


(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 56, 5.3.2005, s. 32.


INÉ AKTY

Komisia

18.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/22


Oznam pre dovozcov, ktorí navrhujú v roku 2008 dovoz kontrolovaných látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, do Európskej únie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2037/2000 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu

(2007/C 164/08)

I.

Tento oznam je určený podnikom, ktoré majú v úmysle dovážať tieto látky do Európskeho spoločenstva zo zdrojov, ktoré sa nachádzajú mimo Európskeho spoločenstva od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008.

Skupina I:

chlórofluorokarbóny (CFC) 11, 12, 113, 114 alebo 115

Skupina II:

alebo iné plne halogénované CFC

Skupina III:

halón 1211, 1301 alebo 2402

Skupina IV:

tetrachlórmetán

Skupina V:

1,1,1- trichlóretán

Skupina VI:

metylbromid

Skupina VII:

hydrobrómofluorokarbóny

Skupina VIII:

hydrochlórofluorokarbóny

Skupina IX:

brómochlórometán

II.

V článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2037/2000 (1) sa požaduje stanovenie množstevných obmedzení a pridelenie kvót pre výrobcov a dovozcov na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008 v súlade s postupom uvedeným v článku 18 ods. 2 na dovoz látok uvedených v skupinách I až IX prílohy I k tomuto oznamu (2).

Postupom podľa článku 18 uvedeného nariadenia sa kvóty prideľujú na:

a)

Metybromid na karanténne a predzásielkové (KPZ) použitie definované zmluvnými stranami Montrealského protokolu a článkom 4 ods. 2 bod iii) uvedeného nariadenia;

b)

Metybromid na kritické použitie povolené Komisiou v súlade s rozhodnutiami IX/6, Ex.I/3, Ex.I/4 a akýmikoľvek ďalšími príslušnými kritériami dohodnutými zmluvnými stranami Montrealského protokolu a článkom 3 ods. 2 bod ii) nariadenia. Treba však poznamenať, že od roku 2005 sa kvóty neprideľujú dovozcom, ale členským štátom na základe samostatného rozhodnutia Komisie; orgány členských štátov potom kvóty pridelia oprávneným osobám, ktoré na ich území vykonávajú fumigáciou;

c)

hydrochlórofluorokarbóny (HCFCs);

d)

základné použitie v súlade s kritériami stanovenými v rozhodnutí IV/25 zmluvných strán Montrealského protokolu a článkom 3 ods. 1 nariadenia a schválenými Komisiou. O základnom použití bol vydaný samostatný oznam;

e)

použitie ako východiskové suroviny, t. j. kontrolované látky podstupujúce chemickú transformáciu v procese, v ktorom sa úplne zmení zo svojho pôvodného zloženia, a ktorej emisie sú nepatrné;

f)

činidlá pri spracovaní ako kontrolované látky, ktoré sa používajú ako chemické činidlá pri spracovaní v aplikáciách uvedených v prílohe VI uvedeného nariadenia, v existujúcich zariadeniach a v zariadeniach s nepatrnými emisiami;

g)

zneškodnenie, t. j. kontrolované látky, ktoré sa majú zneškodniť technológiou, ktorú schválili zmluvné strany Montrealského protokolu, ktorej výsledkom je trvalá premena alebo rozklad celkového množstva alebo významnej časti látky.

Množstevné obmedzenie, ktoré výrobcovia a dovozcovia môžu uviesť na trh a/alebo použiť na vlastné účely v rámci Európskeho spoločenstva v roku 2008, sa vypočíta:

pre metylbromid na karanténne a predzásielkové použitie v období 1996 – 1998 (priemer) podľa článku 4 ods. 2 bod iii);

podľa článku 4 ods. 4 je uvedenie metylbromidu na trh a jeho použitie povolené s cieľom splniť licenčné požiadavky na kritické použitie určené používateľmi stanovenými v článku 3 ods. 2. Metylbromid na kritické použitie sa prideľuje osobám vykonávajúcim fumigáciou, ktoré od dovozcu/výrobcu môžu následne vyžadovať dodávku povoleného množstva metylbromidu. Dovozcom/výrobcom sa kvóty na metylbromid pre kritické použitie nebudú prideľovať priamo;

pre HCFC podľa článku 4 ods. 3 bod i).

III.

Podniky, ktoré sa podieľajú na dovoze HCFC, môžu byť buď: (3)

dovozcovia v EÚ-15 (4), Bulharsku a Rumunsku, ktorí dovážali v roku 1999 a dovozcovia v EÚ-10 (5) ktorí dovážali v roku 2002 alebo 2003, a ktorí by chceli HCFC uviesť na trh Európskeho spoločenstva, a ktorí sa nezaoberajú výrobou HCFC,

výrobcovia Európskeho spoločenstva v EÚ-15, Bulharsku a Rumunsku, ktorí dovážali v roku 1999 a pre EÚ-10, ktorí dovážali v roku 2002 alebo 2003 na vlastné účely ďalšie HCFC s cieľom uviesť ich na trh Európskeho spoločenstva.

IV.

Množstvá dovezené od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008 sú predmetom dovozných licencií. V súlade s článkom 6 nariadenia môžu podniky dovážať kontrolované látky len v prípade, ak vlastnia dovoznú licenciu vydanú Komisiou.

V.

V súlade s článkom 22 tohto nariadenia je dovoz novej látky uvedenej v prílohe II uvedeného nariadenia zakázaný s výnimkou použitia východiskových surovín.

VI.

Na účely tohto nariadenia sa množstvá látok merajú podľa potenciálu narušenia ozónu (PNO) (6).

VII.

Komisia týmto oznamuje podniku, ktorý nedisponuje kvótami na rok 2007, a ktorý chce Komisiu požiadať o dovoznú kvótu od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008, aby Komisiu kontaktoval najneskôr do 1. septembra 2007 predložením registračného formulára prístupného na internetovej stránke:

http://ec.europa.eu/environment/ozone/ods_documents/ods_registration_form.doc

Následne po registrácii v databáze látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu treba postupovať podľa odseku VIII.

VIII.

Podniky s kvótou v roku 2007 by mali urobiť vyhlásenie vyplnením a predložením príslušného formulára (formulárov) prostredníctvom databázy látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu prístupnej na internetovej stránke:

http://ec.europa.eu/environment/ozone/ods.htm.

Okrem podania internetovej žiadosti je potrebné zaslať Komisii podpísanú tlačenú verziu formulára dovozného vyhlásenia:

European Commission

Directorate-General Environment

Unit ENV.C.4 – Industrial Emissions & Protection of the ozone layer

BU-5 2/200

B-1049 Brussels

Fax: (32-2) 292 06 92

E-mail: env-ods@ec.europa.eu

Kópiu žiadosti je potrebné zaslať aj príslušnému orgánu členského štátu (adresa sa nachádza v prílohe II).

IX.

Komisia sa bude zaoberať iba žiadosťami doručenými do 1. septembra 2007. Po konzultácii s riadiacim výborom na základe postupu uvedeného v článku 18 uvedeného nariadenia budú pre každého dovozcu a výrobcu pridelené dovozné kvóty. Pridelené kvóty budú prístupné na internetovej stránke látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu http://ec.europa.eu/environment/ozone/ods.htm a všetci žiadatelia dostanú oznámenie o rozhodnutí poštou.

X.

Aby sa mohli dovážať kontrolované látky v roku 2008, podniky, ktorým bude pridelená kvóta, musia Komisiu požiadať cez internetovú stránku látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu o dovoznú licenciu prostredníctvom formulára žiadosti o dovoznú licenciu. Ak je podľa útvarov Komisie žiadosť v súlade s povolenými kvótami a spĺňa požiadavky nariadenia (ES) č. 2037/2000, vydá sa dovozná licencia. Komisia si vyhradzuje právo odoprieť vydanie dovoznej licencie, ak látka, ktorá sa má doviezť, nezodpovedá opisu, alebo sa možno nepoužije na povolené účely, alebo ju nemožno doviezť v súlade s uvedeným nariadením.

XI.

Podniky dovážajúce obnovené alebo rekultivované látky, ak taký prípad nastane, sú povinné poskytnúť dodatočné informácie ku každej žiadosti o licenciu, ktoré sa týkajú zdroja a miesta určenia látky a plánovaného spracovania. Možno požadovať aj osvedčenie o analýze. Iba podnikom vlastniacim zariadenia na zneškodnenie, ktoré používajú technológiu schválenú zmluvnými stranami Montrealského protokolu, môžu byť pridelené dovozné kvóty na zneškodnenie.


(1)  Ú. v. ES L 244, 29.9.2000, s. 1, naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1.

(2)  Kontrolované látky alebo zmesi, ktoré sa dovážajú vo vyrobenom výrobku (okrem nádoby používanej na prepravu alebo skladovanie látky) sú vyňaté z pôsobnosti tohto oznámenia.

(3)  Mechanizmus prideľovania kvót na HCFC výrobcom a dovozcom je stanovený v rozhodnutí Komisie č. 2007/195/ES (Ú. v. ES L 88, 29.3.2007, s. 51).

(4)  EÚ-15 sú členské štáty, ktoré boli členmi Európskej únie pred 1. májom 2004: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko, Švédsko a Veľká Británia.

(5)  EÚ-10 sú členské štáty, ktoré pristúpili do Európskej únie 1. mája 2004: Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko.

(6)  Pre zmesi: len množstvo kontrolovaných látok v zmesi by malo byť zahrnuté do množstva PNO. 1,1,1-trichlóretán sa na trh uvádza vždy so stabilizátormi. Dovozcovia by podľa dodávateľa mali stanoviť, aké percento stabilizátorov sa má odrátať pred výpočtom váhovej tonáže PNO.


PRÍLOHA I

Kontrolované látky

Skupina

Látky

Potenciál poškodenia ozónovej vrstvy (1)

Skupina I

CFCl3

(CFC 11)

1,0

CF2Cl2

(CFC 12)

1,0

C2F3Cl3

(CFC 113)

0,8

C2F4Cl2

(CFC 114)

1,0

C2F5Cl

(CFC 115)

0,6

Skupina II

CF3Cl

(CFC 13)

1,0

C2FCl5

(CFC 111)

1,0

C2F2Cl4

(CFC 112)

1,0

C3FCl7

(CFC 211)

1,0

C3F2Cl6

(CFC 212)

1,0

C3F3Cl5

(CFC 213)

1,0

C3F4Cl4

(CFC 214)

1,0

C3F5Cl3

(CFC 215)

1,0

C3F6Cl2

(CFC 216)

1,0

C3F7Cl

(CFC 217)

1,0

Skupina III

CF2BrCl

(halón 1211)

3,0

CF3Br

(halón 1301)

10,0

C2F4Br2

(halón 2402)

6,0

Skupina IV

CCl4

(tetrachlórmetán)

1,1

Skupina V

C2H3Cl3  (2)

(1,1,1-trichlóretán)

0,1

Skupina VI

CH3Br

(metylbromid)

0,6

Skupina VII

CHFBr2

 

1,00

CHF2Br

 

0,74

CH2FBr

 

0,73

C2HFBr4

 

0,8

C2HF2Br3

 

1,8

C2HF3Br2

 

1,6

C2HF4Br

 

1,2

C2H2FBr3

 

1,1

C2H2F2Br2

 

1,5

C2H2F3Br

 

1,6

C2H3FBr2

 

1,7

C2H3F2Br

 

1,1

C2H4FBr

 

0,1

C3HFBr6

 

1,5

C3HF2Br5

 

1,9

C3HF3Br4

 

1,8

C3HF4Br3

 

2,2

C3HF5Br2

 

2,0

C3HF6Br

 

3,3

C3H2FBr5

 

1,9

C3H2F2Br4

 

2,1

C3H2F3Br3

 

5,6

C3H2F4Br2

 

7,5

C3H2F5Br

 

1,4

C3H3FBr4

 

1,9

C3H3F2Br3

 

3,1

C3H3F3Br2

 

2,5

C3H3F4Br

 

4,4

C3H4FBr3

 

0,3

C3H4F2Br2

 

1,0

C3H4F3Br

 

0,8

C3H5FBr2

 

0,4

C3H5F2Br

 

0,8

C3H6FBr

 

0,7

Skupina VIII

CHFCl2

(HCFC 21) (3)

0,040

CHF2Cl

(HCFC 22) (3)

0,055

CH2FCl

(HCFC 31)

0,020

C2HFCl4

(HCFC 121)

0,040

C2HF2Cl3

(HCFC 122)

0,080

C2HF3Cl2

(HCFC 123) (3)

0,020

C2HF4Cl

(HCFC 124) (3)

0,022

C2H2FCl3

(HCFC 131)

0,050

C2H2F2Cl2

(HCFC 132)

0,050

C2H2F3Cl

(HCFC 133)

0,060

C2H3FCl2

(HCFC 141)

0,070

CH3CFCl2

(HCFC 141b) (3)

0,110

C2H3F2Cl

(HCFC 142)

0,070

CH3CF2Cl

(HCFC 142b) (3)

0,065

C2H4FCl

(HCFC 151)

0,005

C3HFCl6

(HCFC 221)

0,070

C3HF2Cl5

(HCFC 222)

0,090

C3HF3Cl4

(HCFC 223)

0,080

C3HF4Cl3

(HCFC 224)

0,090

C3HF5Cl2

(HCFC 225)

0,070

CF3CF2CHCl2

(HCFC 225ca) (3)

0,025

CF2ClCF2CHClF

(HCFC 225cb) (3)

0,033

C3HF6Cl

(HCFC 226)

0,100

C3H2FCl5

(HCFC 231)

0,090

C3H2F2Cl4

(HCFC 232)

0,100

C3H2F3Cl3

(HCFC 233)

0,230

C3H2F4Cl2

(HCFC 234)

0,280

C3H2F5Cl

(HCFC 235)

0,520

C3H3FCl4

(HCFC 241)

0,090

C3H3F2Cl3

(HCFC 242)

0,130

C3H3F3Cl2

(HCFC 243)

0,120

C3H3F4Cl

(HCFC 244)

0,140

C3H4FCl3

(HCFC 251)

0,010

C3H4F2Cl2

(HCFC 252)

0,040

C3H4F3Cl

(HCFC 253)

0,030

C3H5FCl2

(HCFC 261)

0,020

C3H5F2Cl

(HCFC 262)

0,020

C3H6FCl

(HCFC 271)

0,030

Skupina IX

CH2BrCl

halón 1011/brómochlórometán

0,120


(1)  Tieto potenciály poškodenia ozónovej vrstvy predstavujú odhady na základe existujúcich poznatkov a budú sa pravidelne hodnotiť a skúmať v zmysle rozhodnutí prijatých zmluvnými stranami Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu.

(2)  Tento vzorec sa nevzťahuje na 1,1,2-trichlóretán.

(3)  Označuje komerčne najperspektívnejšiu látku podľa protokolu.


PRÍLOHA II

Kompetentné orgány členských štátov

BELGIQUE/BELGÏE

Mr Alain Wilmart

Ministère Fédéral des Affaires Sociales de la Santé Publique et de l'Environnement

Place Victor Horta, 40 — Bte 10

B-1060 Bruxelles

БЪЛГАРИЯ

Irina Sirashka

Global Atmospheric Processes Dept

Ministry of Environment and Water

22 Maria-Louisa Str.

BG-1000 Sofia

ČESKÁ REPUBLIKA

Mr Jakub Achrer

Ministry of the Environment of the Czech Republik

Air Pollution Prevention Department

Vršovická 65

CZ-100 10 Prague 10

DANMARK

Mr Mikkel Aaman Sørensen

Miljøstyrelsen (EPA)

Strandgade 29

DK-1401 Copenhagen K

DEUTSCHLAND

Mr Rolf Engelhardt

Ministry for Environment

Dept. IG II 1

P.O. Box 12 06 29

D-53048 Bonn

EESTI

Ms Valentina Laius

Ministry of the Environment of the Republic of Estonia

Narva mnt 7a

EE-Tallinn 15172

ΕΛΛΑΣ

Ms Sotiria Koloutsou-Vakakis

Environmental Engineer Ph.D.

Ministry for the Environment, Physical Planning and Public Works, Directorate for the Environment — Department of Air Quality

147 Patission

GR-112 51 Athens

ESPAÑA

Mr Alberto Moral Gonzalez

Ministerio de Medio Ambiente

Subdirección General de Calidad Ambiental

Pza San Juan de la Cruz s/n

E-28071 Madrid

FRANCE

Mr Vincent Szleper

Ministère de l'Écologie

DPPR/BSPC

20, avenue de Ségur

F-75302 Paris 07 SP

IRELAND

Mr David O'Sullivan

Inspector (Environment)

Dept of Environment, Heritage and Local Government Custom House

Dublin 1

Ireland

ITALIA

Mr Alessandro Giuliano Peru

Ministry for the Environment, Land and Sea

DG per la Ricerca ambientale e lo sviluppo

Via Cristoforo Colombo, 44

I-00147 Roma

ΚΥΠΡΟΣ

Dr. Charalambos Hajipakkos

Environment Service

Ministry of Agriculture, Natural Resources and Environment

CY-Nicosia

LATVIJA

Mr Armands Plate

Ministry of Environment

Environmental Protection Department

Peldu Iela 25

LV-1494 Riga

LIETUVA

Ms Marija Teriosina

Ministry of Environment

Chemicals Management Division

A. Jaksto 4/9

LT-2694 Vilnius

LUXEMBOURG

Mr Pierre Dornseiffer

Administration de l'Environnement

Division Air/Bruit

16, rue Eugène Ruppert

L-2453 Luxembourg

MAGYARORSZÁG

Mr Róbert Tóth

Ministry of Environment and Water

Department of Environmental Development

Fő utca 44-50

H-1011 Budapest

MALTA

Ms Charmaine Ajao Vassallo

Environment and Planning Authority

Environment Protection Directorate

Industrial Estate Kordin

Paola

NEDERLAND

Ms Gudi Alkemade

Climate Change Directorate

Ministry of Environment

PO Box 30945

2500 GX Den Haag

Nederland

ÖSTERREICH

Mr Paul Krajnik

Ministry of the Agriculture, Forestry, Environment and Water Management

Chemicals Department

Stubenbastei 5

A-1010 Wien

POLSKA

Mr Janusz Kozakiewicz

Industrial Chemistry Research Institute

Ozone Layer Protection Unit

8, Rydygiera Street

PL-01-793 Warsaw

PORTUGAL

Dra. Cristina Vaz Nunes

Ministry of Environment, Territorial Planning and Regional Development

Institute of Environment

Rua da Murgueira 9/9A — Zambujal Ap. 785

P-2611-865 Amadora

ROMANIA

Rodica Ella Morohoi

Ministry of Environment and Waters Management

12, Libertății Bv, District 5

Bucharest

SLOVENIJA

Ms Irena Malešič

Ministry of the Environment and Spacial Planning

Environmental Agency of the Republic of Slovenia

Vojkova 1b

SLO-1000 Ljubljana

SLOVENSKO

Mr Lubomir Ziak

Ministry of the Environment

Air Protection Department

Nam. L. Štúra 1

SK-812 35 Bratislava

SUOMI/FINLAND

Mrs Eliisa Irpola

Finnish Environment Institute

P.O.Box 140

FIN-00251 Helsinki

SVERIGE

Ms Maria Ujfalusi

Swedish Environmental Protection Agency

Naturvårdsverket

Blekholmsterassen 36

S-106 48 Stockholm

UNITED KINGDOM

Mr Stephen Reeves

International Climate Change and Ozone Division

UK Dept of Environment, Food and Rural Affairs

3rd floor — zone 3/A3

Ashdown House

123 Victoria Street

London SW1E 6DE

United Kingdom


18.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/30


Oznam pre navrhnutých vývozcov kontrolovaných látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, z Európskej únie v roku 2008, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2037/2000 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu

(2007/C 164/09)

I.

Tento oznam je určený podnikom, ktoré majú v úmysle vyvážať tieto látky z Európskej únie v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008.

Skupina I:

chlórofluorokarbóny (CFC) 11, 12, 113, 114 alebo 115

Skupina II:

iné plne halogénované CFC

Skupina III:

halón 1211, 1301 alebo 2402

Skupina IV:

tetrachlórmetán

Skupina V:

1,1,1- trichlóretán

Skupina VI:

metylbromid

Skupina VII:

hydrobrómofluorokarbóny

Skupina VIII:

hydrochlórofluorokarbóny

Skupina IX:

brómochlórometán

II.

Vývoz zo Spoločenstva chlórofluorokarbónov, iných plne halogénovaných chlórofluorokarbónov, halónov, tetrachlórmetánu, 1,1,1-trichlóretánu a hydrobrómofluorokarbónov alebo výrobkov a zariadení na iné účely než na osobný úžitok, ktoré obsahujú uvedené látky, alebo ktorých plynulé fungovanie závisí od dodávky takýchto látok, sa zakazuje. Tento zákaz sa nevzťahuje na vývoz:

a)

kontrolovaných látok vyrobených podľa článku 3 ods. 6 s cieľom uspokojiť základné domáce potreby zmluvných strán podľa článku 5 protokolu;

b)

kontrolovaných látok vyrobených podľa článku 3 ods. 7 s cieľom uspokojiť základné alebo kritické použitie zmluvných strán;

c)

výrobkov a zariadení obsahujúcich kontrolované látky vyrobené podľa článku 3 ods. 5 alebo dovezené podľa článku 7 písm. b);

d)

obnoveného, recyklovaného a rekultivovaného halónu uskladneného na kritické použitie v zariadeniach, ktoré schválil alebo prevádzkuje príslušný orgán na uspokojenie kritického použitia uvedeného v prílohe VII nariadenia do 31. decembra 2009 a výrobkov a zariadení obsahujúcich halón na uspokojenie kritického použitia uvedeného v prílohe VII nariadenia;

e)

kontrolovaných látok, ktoré sa majú použiť ako východiskové suroviny a ako činidlo pri spracovaní;

f)

aerosólových dávkovačov na liečbu astmy a dodávacích mechanizmov, ktoré obsahujú chlórofluorokarbóny pre hermeticky uzatvorené zariadenia, ktoré sú určené na implantovanie do ľudského tela a na podávanie odmeraných dávok liekov, na ktoré môže byť dočasne udelené povolenie;

g)

používaných výrobkov a zariadení obsahujúcich tuhú izolačnú penu alebo integrálnu penu na kožu, ktoré boli vyrobené z chlórofluorokarbónov. Táto výnimka sa nevzťahuje na:

chladiace a klimatizačné zariadenia a výrobky;

chladiace a klimatizačné zariadenia a výrobky, ktoré obsahujú chlórofluorokarbóny používané ako chladidlá, alebo ktorých plynulé fungovanie závisí od dodávky chlórofluorokarbónov používaných ako chladidlá, v iných zariadeniach a výrobkoch;

stavebnú izolačnú penu a výrobky.

h)

výrobkov a zariadení obsahujúcich HCFC, ktoré majú byť vyvezené do krajín, v ktorých je použitie HCFC v takýchto výrobkoch stále povolené.

Vývoz metylbromidu a hydrochlórofluorokarbónov zo Spoločenstva do štátu, ktorý nepatrí medzi zmluvné strany protokolu, je zakázaný.

III.

Článkom 12 sa vyžaduje povolenie na vývoz látok uvedených v prílohe I. Takéto povolenia na vývoz by mala vydávať Európska komisia po overení súladu s článkom 11 nariadenia.

IV.

Komisia týmto oznamuje podniku, ktorý chce vyvážať kontrolované látky v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008 a ešte mu nebolo vydané povolenie na vývoz, aby Komisiu kontaktoval najneskôr do 1. septembra 2007 predložením registračného formulára prístupného na internetovej stránke:

http://ec.europa.eu/environment/ozone/ods_documents/ods_registration_form.doc

Následne po registrácii v databáze látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu treba postupovať podľa odseku V.

V.

Podniky, ktorým bolo vydané povolanie na vývoz v predchádzajúcich rokoch, by mali urobiť vyhlásenie vyplnením a predložením príslušného formulára (formulárov) prostredníctvom databázy látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu prístupnej na internetovej stránke:

http://ec.europa.eu/environment/ozone/ods.htm.

Po predložení na internetovej stránke je potrebné podpísanú tlačenú verziu formulára dovozného vyhlásenia zaslať Komisii:

European Commission

Directorate-General Environment

Unit ENV.C.4 – Industrial Emissions & Protection of the ozone layer

BU-5 2/200

B-1049 Brussels

Fax: (32-2) 292 06 92

E-mail: env-ods@ec.europa.eu

Kópiu žiadosti je potrebné poslať aj príslušnému orgánu členského štátu (adresa sa nachádza v prílohe II).

VI.

Komisia zaoberať iba žiadosťami doručenými do 1. septembra 2007. Samotné predloženie vývozného vyhlásenia neoprávňuje uskutočňovať vývoz.

VII.

Aby sa mohli vyvážať kontrolované látky v roku 2008, podniky ktoré predložili vývozné vyhlásenie, musia Komisiu požiadať prostredníctvom databázy látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu o číslo vývozného povolenia (EAN) použijúc formulár žiadosti EAN prístupný na internetovej stránke. Komisia vydá EAN, ak bude presvedčená, že žiadosť je v súlade s vyhlásením a spĺňa požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2037/2000 (1). Žiadateľ e-mailom informovaný o prijatí žiadosti. Komisia si vyhradzuje právo odňať EAN, ak látka, ktorá sa má vyviezť, nezodpovedá opisu, nie je ju možné použiť na povolené účely, alebo ju nemožno vyviezť v súlade s týmto nariadením.

VIII.

Aby Komisia overila opis látky a účel na vývoz, môže požiadať žiadateľa o poskytnutie dodatočných informácií pre potreby zváženia žiadosti o EAN na vývoz určený na uspokojenie základných domácich potrieb alebo na zabezpečenie základných alebo kritických účelov zmluvných strán v kontexte článku 11 ods. 1 písm. a) a článku 11 ods. 1 písm. b) nariadenia.

Týka sa to najmä:

potvrdenia výrobcu, že látka bola vyrobená na špecifické účely;

potvrdenia žiadateľa, že látka sa vyvezie iba na špecifické účely;

názvu a adresy konečného príjemcu v konečnej krajine určenia.

Komisia si vyhradzuje právo vydať EAN až po tom, keď príslušný orgán krajiny určenia potvrdí účelu vývozu a skutočnosť, že vývoz nepovedie k stavu, v ktorom sa nesplnia ustanovenia Montrealského protokolu.


(1)  Ú. v. ES L 244, 29.9.2000, s. 1, naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1791/2006, (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1).


PRÍLOHA I

Kontrolované látky

Skupina

Látky

Potenciál poškodenia ozónovej vrstvy (1)

Skupina I

CFCl3

(CFC 11)

1,0

CF2Cl2

(CFC 12)

1,0

C2F3Cl3

(CFC 113)

0,8

C2F4Cl2

(CFC 114)

1,0

C2F5Cl

(CFC 115)

0,6

Skupina II

CF3Cl

(CFC 13)

1,0

C2FCl5

(CFC 111)

1,0

C2F2Cl4

(CFC 112)

1,0

C3FCl7

(CFC 211)

1,0

C3F2Cl6

(CFC 212)

1,0

C3F3Cl5

(CFC 213)

1,0

C3F4Cl4

(CFC 214)

1,0

C3F5Cl3

(CFC 215)

1,0

C3F6Cl2

(CFC 216)

1,0

C3F7Cl

(CFC 217)

1,0

Skupina III

CF2BrCl

(halón 1211)

3,0

CF3Br

(halón 1301)

10,0

C2F4Br2

(halón 2402)

6,0

Skupina IV

CCl4

(tetrachlórmetán)

1,1

Skupina V

C2H3Cl3  (2)

(1,1,1- trichlóretán)

0,1

Skupina VI

CH3Br

(metylbromid)

0,6

Skupina VII

CHFBr2

 

1,00

CHF2Br

 

0,74

CH2FBr

 

0,73

C2HFBr4

 

0,8

C2HF2Br3

 

1,8

C2HF3Br2

 

1,6

C2HF4Br

 

1,2

C2H2FBr3

 

1,1

C2H2F2Br2

 

1,5

C2H2F3Br

 

1,6

C2H3FBr2

 

1,7

C2H3F2Br

 

1,1

C2H4FBr

 

0,1

C3HFBr6

 

1,5

C3HF2Br5

 

1,9

C3HF3Br4

 

1,8

C3HF4Br3

 

2,2

C3HF5Br2

 

2,0

C3HF6Br

 

3,3

C3H2FBr5

 

1,9

C3H2F2Br4

 

2,1

C3H2F3Br3

 

5,6

C3H2F4Br2

 

7,5

C3H2F5Br

 

1,4

C3H3FBr4

 

1,9

C3H3F2Br3

 

3,1

C3H3F3Br2

 

2,5

C3H3F4Br

 

4,4

C3H4FBr3

 

0,3

C3H4F2Br2

 

1,0

C3H4F3Br

 

0,8

C3H5FBr2

 

0,4

C3H5F2Br

 

0,8

C3H6FBr

 

0,7

Skupina VIII

CHFCl2

(HCFC 21) (3)

0,040

CHF2Cl

(HCFC 22) (3)

0,055

CH2FCl

(HCFC 31)

0,020

C2HFCl4

(HCFC 121)

0,040

C2HF2Cl3

(HCFC 122)

0,080

C2HF3Cl2

(HCFC 123) (3)

0,020

C2HF4Cl

(HCFC 124) (3)

0,022

C2H2FCl3

(HCFC 131)

0,050

C2H2F2Cl2

(HCFC 132)

0,050

C2H2F3Cl

(HCFC 133)

0,060

C2H3FCl2

(HCFC 141)

0,070

CH3CFCl2

(HCFC 141b) (3)

0,110

C2H3F2Cl

(HCFC 142)

0,070

CH3CF2Cl

(HCFC 142b) (3)

0,065

C2H4FCl

(HCFC 151)

0,005

C3HFCl6

(HCFC 221)

0,070

C3HF2Cl5

(HCFC 222)

0,090

C3HF3Cl4

(HCFC 223)

0,080

C3HF4Cl3

(HCFC 224)

0,090

C3HF5Cl2

(HCFC 225)

0,070

CF3CF2CHCl2

(HCFC 225ca (3)

0,025

CF2ClCF2CHClF

(HCFC 225cb) (3)

0,033

C3HF6Cl

(HCFC 226)

0,100

C3H2FCl5

(HCFC 231)

0,090

C3H2F2Cl4

(HCFC 232)

0,100

C3H2F3Cl3

(HCFC 233)

0,230

C3H2F4Cl2

(HCFC 234)

0,280

C3H2F5Cl

(HCFC 235)

0,520

C3H3FCl4

(HCFC 241)

0,090

C3H3F2Cl3

(HCFC 242)

0,130

C3H3F3Cl2

(HCFC 243)

0,120

C3H3F4Cl

(HCFC 244)

0,140

C3H4FCl3

(HCFC 251)

0,010

C3H4F2Cl2

(HCFC 252)

0,040

C3H4F3Cl

(HCFC 253)

0,030

C3H5FCl2

(HCFC 261)

0,020

C3H5F2Cl

(HCFC 262)

0,020

C3H6FCl

(HCFC 271)

0,030

Skupina IX

CH2BrCl

halón 1011/ brómochlórometán

0,120


(1)  Tieto potenciály poškodenia ozónovej vrstvy predstavujú odhady na základe existujúcich poznatkov a budú sa pravidelne hodnotiť a skúmať v zmysle rozhodnutí zmluvných strán Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu.

(2)  Tento vzorec sa nevzťahuje na 1,1,2-trichlóretán.

(3)  Označuje komerčne najperspektívnejšiu látku podľa protokolu.


PRÍLOHA II

Kompetentné orgány členských štátov

BELGIQUE/BELGÏE

Mr Alain Wilmart

Ministère Fédéral des Affaires Sociales de la Santé Publique et de l'Environnement

Place Victor Horta, 40 — Bte 10

B-1060 Bruxelles

БЪЛГАРИЯ

Irina Sirashka

Global Atmospheric Processes Dept

Ministry of Environment and Water

22 Maria-Louisa Str.

BG-1000 Sofia

ČESKÁ REPUBLIKA

Mr Jakub Achrer

Ministry of the Environment of the Czech Republik

Air Pollution Prevention Department

Vršovická 65

CZ-100 10 Prague 10

DANMARK

Mr Mikkel Aaman Sørensen

Miljøstyrelsen (EPA)

Strandgade 29

DK-1401 Copenhagen K

DEUTSCHLAND

Mr Rolf Engelhardt

Ministry for Environment

Dept. IG II 1

P.O. Box 12 06 29

D-53048 Bonn

EESTI

Ms Valentina Laius

Ministry of the Environment of the Republic of Estonia

Narva mnt 7a

EE-Tallinn 15172

ΕΛΛΑΣ

Ms Sotiria Koloutsou-Vakakis

Environmental Engineer Ph.D.

Ministry for the Environment, Physical Planning and Public Works, Directorate for the Environment — Department of Air Quality

147 Patission

GR-112 51 Athens

ESPAÑA

Mr Alberto Moral Gonzalez

Ministerio de Medio Ambiente

Subdireccíon General de Calidad Ambiental

Pza San Juan de la Cruz s/n

E-28071 Madrid

FRANCE

Mr Vincent Szleper

Ministère de l'Écologie

DPPR/BSPC

20, avenue de Ségur

F-75302 Paris 07 SP

IRELAND

Mr David O'Sullivan

Inspector (Environment)

Dept of Environment, Heritage and Local Government Custom House

Dublin 1

Ireland

ITALIA

Mr Alessandro Giuliano Peru

Ministry for the Environment, Land and Sea

DG per la Ricerca ambientale e lo sviluppo

Via Cristoforo Colombo, 44

I-00147 Roma

ΚΥΠΡΟΣ

Dr. Charalambos Hajipakkos

Environment Service

Ministry of Agriculture, Natural Resources and Environment

CY-Nicosia

LATVIJA

Mr Armands Plate

Ministry of Environment

Environmental Protection Department

Peldu Iela 25

LV-1494 Riga

LIETUVA

Ms Marija Teriosina

Ministry of Environment

Chemicals Management Division

A. Jaksto 4/9

LT-2694 Vilnius

LUXEMBOURG

Mr Pierre Dornseiffer

Administration de l'Environnement

Division Air/Bruit

16, rue Eugene Ruppert

L-2453 Luxembourg

MAGYARORSZÁG

Mr Robert Toth

Ministry of Environment and Water

Department of Environmental Development

Fő utca 44-50

H-1011 Budapest

MALTA

Ms Charmaine Ajao Vassallo

Environment and Planning Authority

Environment Protection Directorate

Industrial Estate Kordin

Paola

NEDERLAND

Ms Gudi Alkemade

Climate Change Directorate

Ministry of Environment

PO Box 30945

2500 GX Den Haag

Nederland

ÖSTERREICH

Mr Paul Krajnik

Ministry of the Agriculture, Forestry, Environment and Water Management

Chemicals Department

Stubenbastei 5

A-1010 Wien

POLSKA

Mr Janusz Kozakiewicz

Industrial Chemistry Research Institute

Ozone Layer Protection Unit

8, Rydygiera Street

PL-01-793 Warsaw

PORTUGAL

Dra. Cristina Vaz Nunes

Ministry of Environment, Territorial Planning and Regional Development

Institute of Environment

Rua da Murgueira 9/9A — Zambujal Ap. 785

P-2611-865 Amadora

ROMANIA

Rodica Ella Morohoi

Ministry of Environment and Waters Management

12, Libertății Bv, District 5

Bucharest

SLOVENIJA

Ms Irena Malešič

Ministry of the Environment and Spacial Planning

Environmental Agency of the Republic of Slovenia

Vojkova 1b

SLO-1000 Ljubljana

SLOVENSKO

Mr Lubomir Ziak

Ministry of the Environment

Air Protection Department

Nam. L. Štúra 1

SK-812 35 Bratislava

SUOMI/FINLAND

Mrs Eliisa Irpola

Finnish Environment Institute

P.O.Box 140

FIN-00251 Helsinki

SVERIGE

Ms Maria Ujfalusi

Swedish Environmental Protection Agency

Naturvårdsverket

Blekholmsterassen 36

S-106 48 Stockolm

UNITED KINGDOM

Mr Stephen Reeves

International Climate Change and Ozone Division

UK Dept of Environment, Food and Rural Affairs

3rd floor — zone 3/A3

Ashdown House

123 Victoria Street

London SW1E 6DE

United Kingdom


18.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/37


Oznam používateľom kontrolovaných látok v Európskej únii, ktorých používanie je povolené na základné účely v Spoločenstve v roku 2008 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2037/2000 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu

(2007/C 164/10)

I.

Tento oznam sa týka týchto látok:

Skupina I:

chlórofluorokarbóny (CFC) 11, 12, 113, 114 alebo 115

Skupina II:

iné plne halogénované chlórofluorokarbóny

Skupina III:

halón 1211, 1301 alebo 2402

Skupina IV:

tetrachlórmetán

Skupina V:

1,1,1- trichlóretán

Skupina VI:

metylbromid

Skupina VII:

hydrobrómofluorokarbóny

Skupina VIII:

hydrochlórofluorokarbóny

Skupina IX:

brómochlórometán

II.

Tento oznam je určený používateľom, ktorých zámerom je:

1.

používať tieto látky v rámci Spoločenstva na výrobu aerosólových dávkovačov na liečbu astmy;

2.

získať tieto látky na laboratórne a analytické účely priamo od výrobcov alebo dovozcov do Spoločenstva, ale nie od dodávateľov látok v rámci Spoločenstva.

III.

Kontrolované látky na základné použitie je možné získať výrobou v rámci Spoločenstva, a v prípade potreby dovozom zo zdrojov, ktoré sa nachádzajú mimo Spoločenstva.

IV.

V rozhodnutí zmluvných strán Montrealského protokolu IV/25 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu sa stanovujú kritériá a postupy na určenie „základného použitia“, pre ktoré je možné pokračovať vo výrobe a spotrebe aj po postupnom ukončení používania.

V.

V článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2037/2000 (1) sa vyžaduje určenie množstva týchto kontrolovaných látok na základné použitie, ktoré sa môže v Spoločenstve povoliť v roku 2008, ak nebudú dostupné žiadne primerané alternatívy, v súlade s rozhodnutím zmluvných strán Montrealského protokolu IV/25.

VI.

Zmluvné strany Montrealského protokolu môžu prijať rozhodnutie v septembri 2007, ktorým sa povoľujú maximálne obmedzenia výroby a spotreby potrebnej na zabezpečenie základného použitia CFC v roku 2007 pre aerosólové dávkovače na liečbu astmy a chronické obštrukčné pľúcne choroby, ako sa uvádza v prílohe I, na ktorú sa vzťahujú podmienky stanovené v ods. 2 rozhodnutia VII/28 zo stretnutia zmluvných strán.

VII.

Rozhodnutím zmluvných strán Montrealského protokolu XV/8 sa povoľuje výroba a spotreba kontrolovaných látok uvedených v prílohách A, B a C (látky skupiny II a III) k Montrealskému protokolu, ktoré sú potrebné na základné použitie na laboratórne a analytické účely podľa prílohy IV k správe zo siedmeho zasadnutia zmluvných strán, na ktorú sa vzťahujú podmienky stanovené v prílohe II k správe zo šiesteho zasadnutia zmluvných strán.

VIII.

V súlade s rozhodnutím zmluvných strán Montrealského protokolu X/19 by mala byť čistota kontrolovaných látok na laboratórne a analytické účely minimálne 99,0 % pre 1,1,1- trichlóretán a 99,5 % pre CFC a tetrachlórmetán. Tieto látky a zmesi s vysokou čistotou, obsahujúce kontrolované látky, sa dodávajú iba v uzatvárateľných nádobách alebo tlakových nádobách s objemom menším ako 3 litre alebo v sklenených ampulkách s objemom 10 mililitrov alebo menším, na ktorých je jasne označené, že sú to látky poškodzujúce ozónovú vrstvu, obmedzené na laboratórne a analytické účely a uvedená informácia, že použité alebo zvyšné látky by sa mali zozbierať a recyklovať, kdekoľvek je to možné. Materiál by sa mal znehodnotiť podľa postupov opísaných v článku 16 ods. 1 nariadenia v prípade, že recyklovanie nie je praktické.

IX.

Rozhodnutím zmluvných strán Montrealského protokolu XVII/10, prijatým v decembri 2005, sa povoľuje výroba a spotreba metylbromidu, kontrolovaných látok uvedených v prílohe E (látky skupiny I) k Montrealskému protokolu, ktoré sú potrebné na základné použitie na laboratórne a analytické účely podľa prílohy IV k správe zo siedmeho zasadnutia zmluvných strán, na ktorú sa vzťahujú podmienky stanovené v prílohe II k správe zo šiesteho zasadnutia zmluvných strán. Kategórie povoleného laboratórneho analytického kritického použitia metylbromidu sa uvádzajú v ods. 2 rozhodnutia XVIII/15. Použitia uvedené v písm. a) a c) ods. 6 rozhodnutia VII/11 a rozhodnutia XI/15 sú vylúčené z povolených laboratórnych a analytických použití.

X.

Bližšie informácie, vrátane znení príslušných citovaných rozhodnutí (rozhodnutia IV/25, XI/15, XV/8, XVI/16 XVII/10 a XVIII/15), je možné nájsť na internetovej stránke:

http://ec.europa.eu/environment/ozone/pdf/2006_lab.pdf

XI.

Postup prideľovania množstiev kontrolovaných látok na uvedené základné použitie vykonané podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2037/2000 a č. 2038/2000 (2) je takýto:

1.

Podnik, ktorému neboli vydané kvóty na rok 2007, a ktorý žiada Komisiu o zváženie pridelenia kvót na základné použitie na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008, by sa mal Komisii prihlásiť najneskôr do 1. septembra 2007 predložením registračného formulára, ktorý je dostupný na internetovej stránke:

http://ec.europa.eu/environment/ozone/ods_documents/ods_registration_form.doc:

Následne po registrácii v databáze látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu treba postupovať podľa bodu 2.

2.

Žiadosti o základné použitie môže predložiť každý používateľ látok uvedených v úvode tohto oznamu.

V prípade CFC používaných v aerosólových dávkovačoch na liečbu astmy dostanú všetky registrované podniky formuláre žiadosti od Komisie.

Na laboratórne použitie by mal každý žiadateľ vyplniť príslušný formulár prostredníctvom databázy látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu prístupnej na internetovej stránke:

http://ec.europa.eu/environment/ozone/ods.htm.

Okrem podania internetovej žiadosti je potrebné zaslať Komisii podpísanú tlačenú verziu formulára dovozného vyhlásenia:

Európska komisia

Directorate-General Environment

Unit ENV.C.4 – Industrial Emissions & Protection of the ozone layer

BU-5 2/200

B-1049 Brussels

Fax: (32-2) 292 06 92

E-mail: env-ods@ec.europa.eu

Kópiu žiadosti je potrebné zaslať aj príslušnému orgánu členského štátu (adresa sa nachádza v prílohe II).

XII.

Komisia zaoberať iba žiadosťami doručenými do 1. septembra 2007.

XIII.

Komisia týmto používateľom vydá kvóty a oznámi im, na ktoré používanie majú povolenie, ktoré látky môžu používať, ako aj množstvo príslušnej kontrolovanej látky.

XIV.

Podľa tohto postupu oznámi Komisia na základe rozhodnutia žiadateľom množstvá povolených kontrolovaných látok v Spoločenstve na rok 2008, pre ktoré bude povolená výroba a dovoz kontrolovaných látok.

XV.

Používatelia, ktorí získali kvóty na základné použitie kontrolovanej látky na rok 2007, môžu podať žiadosť výrobcovi zo Spoločenstva prostredníctvom databázy týkajúcej sa látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, alebo v prípade potreby požiadať Komisiu o dovoznú licenciu pre kontrolovanú látku až do výšky ich kvótového limitu. Výrobca musí mať povolenie od príslušného orgánu členského štátu, v ktorom sa príslušná výroba kontrolovanej látky vykonáva na splnenie povoleného dopytu. Príslušný orgán členského štátu informuje Komisiu v dostatočnom predstihu o každom takomto povolení.


(1)  Ú. v. ES L 244, 29.9.2000, s. 1, naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1791/2006, (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1).

(2)  Ú. v. ES L 244, 29.9.2000, s. 25.


PRÍLOHA I

Kontrolované látky

Skupina

Látky

Potenciál poškodenia ozónovej vrstvy (1)

Skupina I

CFCl3

(CFC 11)

1,0

CF2Cl2

(CFC 12)

1,0

C2F3Cl3

(CFC 113)

0,8

C2F4Cl2

(CFC 114)

1,0

C2F5Cl

(CFC 115)

0,6

Skupina II

CF3Cl

(CFC 13)

1,0

C2FCl5

(CFC 111)

1,0

C2F2Cl4

(CFC 112)

1,0

C3FCl7

(CFC 211)

1,0

C3F2Cl6

(CFC 212)

1,0

C3F3Cl5

(CFC 213)

1,0

C3F4Cl4

(CFC 214)

1,0

C3F5Cl3

(CFC 215)

1,0

C3F6Cl2

(CFC 216)

1,0

C3F7Cl

(CFC 217)

1,0

Skupina III

CF2BrCl

(halón 1211)

3,0

CF3Br

(halón 1301)

10,0

C2F4Br2

(halón 2402)

6,0

Skupina IV

CCl4

(tetrachlórmetán)

1,1

Skupina V

C2H3Cl3  (2)

(1,1,1-trichlóretán)

0,1

Skupina VI

CH3Br

(metylbromid)

0,6

Skupina VII

CHFBr2

 

1,00

CHF2Br

 

0,74

CH2FBr

 

0,73

C2HFBr4

 

0,8

C2HF2Br3

 

1,8

C2HF3Br2

 

1,6

C2HF4Br

 

1,2

C2H2FBr3

 

1,1

C2H2F2Br2

 

1,5

C2H2F3Br

 

1,6

C2H3FBr2

 

1,7

C2H3F2Br

 

1,1

C2H4FBr

 

0,1

C3HFBr6

 

1,5

C3HF2Br5

 

1,9

C3HF3Br4

 

1,8

C3HF4Br3

 

2,2

C3HF5Br2

 

2,0

C3HF6Br

 

3,3

C3H2FBr5

 

1,9

C3H2F2Br4

 

2,1

C3H2F3Br3

 

5,6

C3H2F4Br2

 

7,5

C3H2F5Br

 

1,4

C3H3FBr4

 

1,9

C3H3F2Br3

 

3,1

C3H3F3Br2

 

2,5

C3H3F4Br

 

4,4

C3H4FBr3

 

0,3

C3H4F2Br2

 

1,0

C3H4F3Br

 

0,8

C3H5FBr2

 

0,4

C3H5F2Br

 

0,8

C3H6FBr

 

0,7

Skupina VIII

CHFCl2

(HCFC 21) (3)

0,040

CHF2Cl

(HCFC 22) (3)

0,055

CH2FCl

(HCFC 31)

0,020

C2HFCl4

(HCFC 121)

0,040

C2HF2Cl3

(HCFC 122)

0,080

C2HF3Cl2

(HCFC 123) (3)

0,020

C2HF4Cl

(HCFC 124) (3)

0,022

C2H2FCl3

(HCFC 131)

0,050

C2H2F2Cl2

(HCFC 132)

0,050

C2H2F3Cl

(HCFC 133)

0,060

C2H3FCl2

(HCFC 141)

0,070

CH3CFCl2

(HCFC 141b) (3)

0,110

C2H3F2Cl

(HCFC 142)

0,070

CH3CF2Cl

(HCFC 142b) (3)

0,065

C2H4FCl

(HCFC 151)

0,005

C3HFCl6

(HCFC 221)

0,070

C3HF2Cl5

(HCFC 222)

0,090

C3HF3Cl4

(HCFC 223)

0,080

C3HF4Cl3

(HCFC 224)

0,090

C3HF5Cl2

(HCFC 225)

0,070

CF3CF2CHCl2

(HCFC 225ca) (3)

0,025

CF2ClCF2CHClF

(HCFC 225cb) (3)

0,033

C3HF6Cl

(HCFC 226)

0,100

C3H2FCl5

(HCFC 231)

0,090

C3H2F2Cl4

(HCFC 232)

0,100

C3H2F3Cl3

(HCFC 233)

0,230

C3H2F4Cl2

(HCFC 234)

0,280

C3H2F5Cl

(HCFC 235)

0,520

C3H3FCl4

(HCFC 241)

0,090

C3H3F2Cl3

(HCFC 242)

0,130

C3H3F3Cl2

(HCFC 243)

0,120

C3H3F4Cl

(HCFC 244)

0,140

C3H4FCl3

(HCFC 251)

0,010

C3H4F2Cl2

(HCFC 252)

0,040

C3H4F3Cl

(HCFC 253)

0,030

C3H5FCl2

(HCFC 261)

0,020

C3H5F2Cl

(HCFC 262)

0,020

C3H6FCl

(HCFC 271)

0,030

Skupina IX

CH2BrCl

halón 1011/ brómochlórometán

0,120


(1)  Tieto potenciály poškodenia ozónovej vrstvy predstavujú odhady na základe existujúcich poznatkov a budú sa pravidelne hodnotiť a skúmať v zmysle rozhodnutí prijatých zmluvnými stranami Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu.

(2)  Tento vzorec sa nevzťahuje na 1,1,2-trichlóretán.

(3)  Označuje komerčne najperspektívnejšiu látku podľa protokolu.


PRÍLOHA II

Príslušné orgány členských štátov

BELGIQUE/BELGÏE

Mr Alain Wilmart

Ministère Fédéral des Affaires Sociales de la Santé Publique et de l'Environnement

Place Victor Horta, 40 — Bte 10

B-1060 Bruxelles

БЪЛГАРИЯ

Irina Sirashka

Global Atmospheric Processes Dept

Ministry of Environment and Water

22 Maria-Louisa Str.

BG-1000 Sofia

ČESKÁ REPUBLIKA

Mr Jakub Achrer

Ministry of the Environment of the Czech Republik

Air Pollution Prevention Department

Vršovická 65

CZ-100 10 Prague 10

DANMARK

Mr Mikkel Aaman Sørensen

Miljøstyrelsen (EPA)

Strandgade 29

DK-1401 Copenhagen K

DEUTSCHLAND

Mr Rolf Engelhardt

Ministry for Environment

Dept. IG II 1

P.O. Box 12 06 29

D-53048 Bonn

EESTI

Ms Valentina Laius

Ministry of the Environment of the Republic of Estonia

Narva mnt 7a

EE-Tallinn 15172

ΕΛΛΑΣ

Ms Sotiria Koloutsou-Vakakis

Environmental Engineer Ph.D.

Ministry for the Environment, Physical Planning and Public Works, Directorate for the Environment — Department of Air Quality

147 Patission

GR-112 51 Athens

ESPAÑA

Mr Alberto Moral Gonzalez

Ministerio de Medio Ambiente

Subdirección General de Calidad Ambiental

Pza San Juan de la Cruz s/n

E-28071 Madrid

FRANCE

Mr Vincent Szleper

Ministère de l'Écologie

DPPR/BSPC

20, avenue de Ségur

F-75302 Paris 07 SP

IRELAND

Mr David O'Sullivan

Inspector (Environment)

Dept of Environment, Heritage and Local Government Custom House

Dublin 1

Ireland

ITALIA

Mr Alessandro Giuliano Peru

Ministry for the Environment, Land and Sea

DG per la Ricerca ambientale e lo sviluppo

Via Cristoforo Colombo, 44

I-00147 Roma

ΚΥΠΡΟΣ

Dr. Charalambos Hajipakkos

Environment Service

Ministry of Agriculture, Natural Resources and Environment

CY-Nicosia

LATVIJA

Mr Armands Plate

Ministry of Environment

Environmental Protection Department

Peldu Iela 25

LV-1494 Riga

LIETUVA

Ms Marija Teriosina

Ministry of Environment

Chemicals Management Division

A. Jaksto 4/9

LT-2694 Vilnius

LUXEMBOURG

Mr Pierre Dornseiffer

Administration de l'Environnement

Division Air/Bruit

16, rue Eugène Ruppert

L-2453 Luxembourg

MAGYARORSZÁG

Mr Róbert Tóth

Ministry of Environment and Water

Department of Environmental Development

Fő utca 44-50

H-1011 Budapest

MALTA

Ms Charmaine Ajao Vassallo

Environment and Planning Authority

Environment Protection Directorate

Industrial Estate Kordin

Paola

NEDERLAND

Ms Gudi Alkemade

Climate Change Directorate

Ministry of Environment

PO Box 30945

2500 GX Den Haag

Nederland

ÖSTERREICH

Mr Paul Krajnik

Ministry of the Agriculture, Forestry, Environment and Water Management

Chemicals Department

Stubenbastei 5

A-1010 Wien

POLSKA

Mr Janusz Kozakiewicz

Industrial Chemistry Research Institute

Ozone Layer Protection Unit

8, Rydygiera Street

PL-01-793 Warsaw

PORTUGAL

Dra. Cristina Vaz Nunes

Ministry of Environment, Territorial Planning and Regional Development

Institute of Environment

Rua da Murgueira 9/9A — Zambujal Ap. 785

P-2611-865 Amadora

ROMANIA

Rodica Ella Morohoi

Ministry of Environment and Waters Management

12, Libertății Bv, District 5

Bucharest

SLOVENIJA

Ms Irena Malešič

Ministry of the Environment and Spacial Planning

Environmental Agency of the Republic of Slovenia

Vojkova 1b

SLO-1000 Ljubljana

SLOVENSKO

Mr Lubomir Ziak

Ministry of the Environment

Air Protection Department

Nam. L. Štúra 1

SK-812 35 Bratislava

SUOMI/FINLAND

Mrs Eliisa Irpola

Finnish Environment Institute

P.O.Box 140

FIN-00251 Helsinki

SVERIGE

Ms Maria Ujfalusi

Swedish Environmental Protection Agency

Naturvårdsverket

Blekholmsterassen 36

S-106 48 Stockholm

UNITED KINGDOM

Mr Stephen Reeves

International Climate Change and Ozone Division

UK Dept of Environment, Food and Rural Affairs

3rd floor — zone 3/A3

Ashdown House

123 Victoria Street

London SW1E 6DE

United Kingdom


Korigendum

18.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/45


Korigendum k informáciám podľa článku 34 Kódexu schengenských hraníc

( Úradný vestník Európskej únie C 153 zo 6. júla 2007 )

(2007/C 164/11)

V obsahu a na strane 1 názov:

namiesto:

„Informácie podľa článku 34 Kódexu schengenských hraníc“

má byť:

„Oznámenie Bulharska podľa článku 34 Kódexu schengenských hraníc“.