13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/1

1.1

EHSV odpovedal na výzvu podpredsedníčky Európskej komisie pani Margot Wallströmovej týmto stanoviskom, v ktorom zohľadnil stanoviská predložené v posledných rokoch, ktoré predstavujú úvahy, analýzy a návrhy, ktoré výbor vypracoval na tieto témy.

1.2

EHSV zastáva názor, že by sa mali sledovať ciele Lisabonskej stratégie v oblasti demografickej politiky. V dôsledku rýchlych demografických zmien na trhu práce je naliehavo potrebné urobiť opatrenia na vyriešenie s tým súvisiacich problémov:

1.3

Je nutné odrádzať od vylučovania pracovníkov vyššieho veku z pracovného procesu. Naopak, zvýšenú pozornosť by bolo potrebné venovať ich začleňovaniu do výrobného cyklu.

1.4

Pracovné miesto by malo zodpovedať odbornej príprave a praxi pracovníka bez akéhokoľvek znevýhodnenia na základe veku. EHSV preto vyzýva všetky členské štáty, aby čo najskôr prijali a aplikovali smernicu o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní zameranú na „Rovnaké zaobchádzanie v oblasti zamestnanosti a pracovných podmienok“ (2000/78/ES).

1.5

Lepšia organizácia práce si vyžaduje hodnotenie typológie vykonávaných činností (rizikové, namáhavé alebo jednotvárne práce).

1.6

Programy stáleho vzdelávania sú kľúčom k zvyšovaniu hodnoty pracovníkov vo veku nad päťdesiat rokov tak v rámci podnikov ako aj mimo nich. Preto je potrebné šíriť a monitorovať príklady osvedčených postupov, ako to je uvedené v ročných monitorovacích správach, ktoré predložili európski sociálni partneri.

1.7

Politika, ktorá má vytvoriť hodnotné pracovné miesta, musí orientovať a vzdelávať celé generácie občanov počas celej ich kariéry. Predpokladá to účasť sociálnych partnerov a všetkých zainteresovaných ekonomických a sociálnych subjektov na miestnej, národnej a európskej úrovni.

1.8

Výskum a inovácia predstavujú základnú investíciu tak pre európskych občanov dneška ako aj pre budúce generácie. Preto je potrebné mladých ľudí motivovať, aby sa hlásili na vysoké školy prírodovedného zamerania, a vytvárať podmienky na zamestnávanie v oblasti vývoja technológií a výskumu.

Európska únia musí preklenúť priepasť, ktorá ju delí od krajín ako Čína a India, ktoré v posledných rokoch urobili v týchto oblastiach veľmi veľký pokrok.

1.9

Investície do znevýhodnených regiónov pomôžu mladým ľuďom k tomu, aby z nich neodchádzali, ale sa stali nástrojom rozvoja a zvyšovania hodnoty týchto regiónov.

1.10

Hlavným zameraním roku 2007, ktorý je rokom rovnakých príležitostí pre všetkých, by mala byť analýza zosúladenia súkromného života s pracovným životom tak, aby rozhodnutie pre materstvo a otcovstvo neviedlo k neistej, ťažkej situácii a rodina nemusela sama niesť náklady spojené s narodením dieťaťa, a to nielen ekonomického charakteru.

1.11

EHSV zastáva názor, že by sa malo stimulovať uplatňovanie dôležitých smerníc, ku ktorým patrí napríklad smernica o rodičovskej dovolenke, a že by sa mali zabezpečiť služby v oblasti starostlivosti o malé deti ako aj pomoc a opatrovateľské služby pre starších ľudí. Je tiež presvedčený, že je potrebne urýchlene preklenúť veľký rozdiel v mzdách medzi mužmi a ženami a bojovať proti neistým a nestabilným pracovným miestam, ktoré sú príčinou chudoby mnohých žien aj v Európe. Treba vytvoriť aj stimuly, ktoré budú mužov viesť k tomu, aby sa viac podieľali na plnení si rodinných povinností. Materstvo a zamestnanosť žien nesmú byť v protiklade, preto sú potrebné také nástroje, ktoré matkám umožňujú skĺbiť starostlivosť o deti a zamestnanie.

1.12

Aj vo svete podnikania sa musia prijať opatrenia, ktoré zaručia ženám príležitosti a umožnia im dostať sa na vedúce pracovné miesta.

1.13

Jednou z nutných odpovedí na výzvy starnutia obyvateľstva je imigrácia. Systémové opatrenia pre integráciu a zamestnanosť môžu byť hnacou silou rastu a rozvoja. Tu sa musia využiť odborné znalosti a zručnosti, pracovné skúsenosti a diplomy imigrantov.

1.14

Udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia sa musí garantovať radom opatrení, ktoré nebudú brzdiť dosiahnutie konečného cieľa tak, ako ho definujú zmluvy EÚ (článok 2). Preto je na jednej strane potrebné garantovať udržateľnosť európskeho sociálneho modelu a na strane druhej sledovať ciele univerzálnosti a spravodlivosti, ktoré sú preň charakteristické.

1.15

Vzhľadom na ich funkcie je potrebné zabezpečiť a podporiť sociálne služby všeobecného záujmu, rovnako ako sociálno-ekonomické subjekty. Verejnoprospešné zariadenia, v ktorých sa angažujú starší ľudia, majú dôležitú spoločenskú funkciu, ktorá sa musí podporovať a viac uznávať.

1.16

Cieľom Európskej únie a členských štátov by malo byť zabezpečenie pokojnej a dôstojnej staroby pre budúce generácie, čo znamená zabezpečenie primeraných dôchodkových systémov. Doplnkové dôchodky, ak budú potrebné, by mali byť spoľahlivé, bezpečné a chránené proti nepredvídateľným výkyvom na finančných trhoch.

1.17

Bojovať proti neistote pracovných miest znamená poskytnúť istotu dôstojného dôchodku aj mladým pracovníkom. Musí sa im však zároveň umožniť skôr vstúpiť do pracovného života.

1.18

Udržateľnosť dôchodkových systémov treba podrobiť analýze a pritom zohľadniť celý rad zložitých aspektov, ktoré nemožno zúžiť len na starnutie obyvateľstva.

1.19

V niektorých štátoch EÚ by základným cieľom pre zabezpečenie udržateľnosti dôchodkových systémov mal byť rozhodný boj proti daňovým únikom a neplateniu odvodov.

1.20

V oblasti zdravotníctva bude starnutie obyvateľstva znamenať hlavne investície do prevencie, kvality opatrovateľských služieb, výskumu zameraného najmä na choroby vyskytujúce sa vo zvýšenej miere medzi staršími ľuďmi, na čo bude potrebné zamerať úsilie a štúdium.

1.21

V súvislosti so starnutím obyvateľstva dostanú témy zdravie a bezpečnosť aj vo svete práce nové významy a prejdú zmenami, ktoré bude potrebné pozorne analyzovať a vyhodnotiť.

1.22

EHSV zastáva názor, že členské štáty EÚ by mali po konzultáciách so sociálnymi partnermi vypracovať spoločné programy na predchádzanie úrazom a chorobám z povolania, predovšetkým tým, ktoré súvisia s vekom zamestnancov. V tejto oblasti sú dôležitými nástrojmi monitorovanie a výmena informácií.

1.23

Starší pracovníci musia mať možnosť slobodnej voľby, či si chcú alebo nechcú predĺžiť pracovný život. Tu je potrebné zohľadniť druh práce a zvážiť, aké riziká, do akej miery je daná profesia jednotvárna a namáhavá.

1.24

EHSV sa zaväzuje, že sa bude ďalej zaoberať demografickými zmenami, hodnotiť ich a predkladať návrhy, pričom si je plne vedomý zložitosti tejto problematiky, ktorá si v budúcich rokoch pri čelení novým výzvam vyžiada účasť všetkých inštitucionálnych, hospodárskych a sociálnych subjektov. Výbor sa zaväzuje, že témami, o ktorých sa hovorí v tomto stanovisku, sa bude hlbšie zaoberať v súlade s vnútorným poriadkom.

2.1

Pani Margot Wallström, podpredsedníčka Európskej komisie, požiadala Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska k správe, ktorú nedávno zverejnila Komisia spoločne s výborom pre hospodársku politiku, o vplyve, ktoré má starnutie obyvateľstva na ekonomiku a rozpočet vo všetkých krajinách Európskej únie.

2.2

Vzhľadom na široké spektrum danej problematiky a príslušných oblastí politiky vyzvala pani Wallström vo svojej žiadosti Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby sa vyjadril k otázkam, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia so svetom práce, a k niektorým súvisiacim aspektom ako zdravotníctvo, dôchodkové systémy a celoživotné vzdelávanie.

2.3

Dublinská nadácia na zlepšenie životných a pracovných podmienok vypracovala množstvo štúdií, v ktorých sa rozoberá problém starnutia obyvateľstva a jeho vplyv na európskych občanov a zamestnancov.

2.4

Mnoho faktorov určuje starnutie obyvateľstva: znižujúca sa miery pôrodnosti, narastajúce priemerná dĺžka života ako aj postupný odchod povojnovej generácie z aktívneho pracovného života a následne aj veľmi populačne silnej generácie 60. rokov (1), čo má a bude mať priame následky na obyvateľstvo v pracovnom aktívnom veku.

2.5

Podľa prognóz Eurostatu by počet osôb vo veku nad 65 rokov v EÚ-25 mal vzrásť zo 75 miliónov v roku 2005 na približne 135 miliónov v roku 2050. Predpokladá sa, že ich podiel na celkovom obyvateľstve 25 členských štátov dosiahne 30 %, pričom najvyššie hodnoty sa dosiahnu v Španielsku (36 %) a Taliansku (35 %) a najnižšie v Luxembursku (22 %) a Holandsku (23 %).

2.6

Starnutie obyvateľstva prináša so sebou výrazné dôsledky pre sociálnu a ekonomickú situáciu krajín a vyžaduje modernizáciu rozpočtovej a sociálnej politiky.

2.7

Starnutie obyvateľstva vplýva na celé hospodárstvo krajiny: trh práce, produktivitu, technologickú inováciu a hospodársky rast, pretože potreby a možnosti obyvateľstva sa nevyhnutne menia.

3.1

Lisabonská stratégia zohľadňuje okrem iného aj mieru zamestnanosti starších pracovníkov: pôvodne stanoveným ale zatiaľ nedosiahnutým cieľom bolo dosiahnuť do roku 2010 mieru zamestnanosti starších pracovníkov vyššiu než 50 %.

3.2

Starnutie obyvateľstva na jednej strane zvyšuje priemernú dĺžku života, ale na druhej strane znižuje celkový počet občanov v aktívnom pracovnom veku, pretože staré generácie nie sú nahrádzané mladými ľuďmi v zodpovedajúcom počte. Mladí ľudia však vstupujú do pracovného života stále neskôr (2).

3.3

Jav starnutia obyvateľstva teda značne ovplyvňuje a mení trh práce. Preto je naliehavo potrebné prijať opatrenia, ktoré by vyriešili problémy súvisiace s dosiahnutím týchto cieľov:

3.4

Dôsledky starnutia obyvateľstva pociťujú nielen pracovníci, ale aj podnikatelia. Je dôležité, aby pri výmene generácii boli k dispozícii nástroje, ktoré umožnia presunúť podnikateľské aktivity, a to hlavne v oblasti malých a stredných podnikov. Aj medzi podnikateľmi dochádza k postupnému zvyšovaniu priemerného veku, čo priamo alebo nepriamo vplýva na inovácie, na kapitálový trh a vôbec na celú európsku priemyselnú štruktúru. Podnikateľská sféra s podnikateľmi staršieho veku znamená, že ich veľká časť z aktívneho pracovného života už odišla alebo sa tak chystá urobiť bez toho, aby ich nahradili nové generácie mladých podnikateľov. Pokles počtu podnikateľov znamená pokles počtu podnikov, a tým zníženie počtu pracovných miest.

3.5

Vylúčenie starších pracovníkov je javom, ktorý stále viac znepokojuje nielen v priemysle ale aj v sektore služieb. Ťažkosti pri začleňovaní sa do nového pracovného prostredia, nevýhoda vyplývajúca z pracovných skúseností obmedzených často na jedno alebo niekoľko málo pracovísk, diskriminácia, ktorej sú často nepochybne vystavovaní starší pracovníci pri hľadaní nového zamestnania, sú problémy, s ktorými sa stretávajú a ktorým musia čeliť všetci európski pracovníci.

3.6

Preto by bolo vhodné venovať zvýšenú pozornosť začleňovaniu starších pracovníkov do výrobného cyklu, pretože v niektorých sektoroch je ich skúsenosť základom produkcie kvalitatívne vyššej úrovne. Aj podnikatelia musia prejsť od posudzovania len na základe veku k posudzovaniu na základe konkrétnych schopností a výkonnosti. V tomto prípade treba uplatňovať a monitorovať európske smernice proti každej forme diskriminácie (2000/43/ES a 2000/78/ES).

3.7

Všetci pracovníci by mali mať pracovné miesto, ktoré podľa možnosti čo najlepšie zodpovedá ich odbornej príprave a praxi, čo by umožnilo zvýšiť produktivitu, a tým aspoň čiastočne kompenzovať negatívne dôsledky starnutia obyvateľstva (3).

3.8

V každom prípade musia aktívne opatrenia na zamestnávanie starších pracovníkov zohľadniť typológiu vykonávaných prác: rizikové, veľmi namáhavé alebo jednotvárne práce si vyžadujú cielenú analýzu a väčší priestor pre dobrovoľnosť zo strany daných osôb (4).

4.1

Jednou z konkrétnych úloh, ktoré tu je potrebné stanoviť s cieľom zvýšiť mieru zamestnanosti starších pracovníkov, je realizácia efektívnych a účinných programov celoživotného vzdelávania (lifelong learning) pomocou výmeny osvedčených postupov medzi 27 krajinami EÚ a trvalého dialógu so sociálnymi partnermi v súlade so želaním mnohých európskych inštitúcií (5).

4.2

Od luxemburského summitu v roku 1997 boli v rámci Európskej stratégie pre zamestnanosť (EES) rok po roku stanovované usmernenia pre celoživotné vzdelávanie. Pritom bol vždy zdôrazňovaný význam „zamestnateľnosti“ starších pracovníkov, teda ich odbornej prípravy, pre zvládanie problémov, ktoré so sebou prináša starnutie obyvateľstva.

4.3

Na označenie každej významnej vzdelávacej činnosti zameranej na zlepšenie zručností, zvýšenie znalostí a odborností sa používa termín celoživotné vzdelávanie (lifelong learning). Preto je potrebné uvažovať o týchto aktivitách počas celého pracovného života, pretože práve v prípade starších pracovníkov spôsobuje strata odbornosti alebo chýbajúca aktualizácia vedomostí tie najdramatickejšie a najnegatívnejšie následky.

4.4

Aj EHSV už zdôraznil, že veľmi často existuje medzi generáciami nerovnováha, pokiaľ ide o poznatky v oblasti technológii a nadobúdanie rôznych zručností (6).

4.5

Jedným z účinných nástrojov na podporu schopnosti pracovníkov prispôsobiť sa je ďalšie vzdelávanie v rámci podniku. Niektoré členské štáty (Spojené kráľovstvo, Španielsko, Portugalsko, Holandsko a Rakúsko) podporujú v rôznom rozsahu organizovanie týchto vzdelávacích kurzov a ďalšieho vzdelávania v podnikoch finančnými príspevkami a daňovými úľavami.

4.6

Lisabonská stratégia zdôraznila, že dobre fungujúce metódy a systémy vzdelávania, ktoré dokážu účinne reagovať na požiadavky trhu práce, sú kľúčovým prvkom k dosiahnutiu jedného z hlavných cieľov tejto stratégie, ktorým je vybudovanie ekonomiky založenej na vedomostiach.

4.7

Odstránenie prekážok v zamestnávaní starších pracovníkov znamená reagovať v predstihu na dôsledky demografických zmien.

5.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor už v roku 2004 zdôraznil, aké je dôležité podporiť dohodu medzi generáciami, aby občania európskych štátov mali postačujúcu záruku výmeny generácií na trhu práce, sociálneho štátu prispôsobeného novým demografickým pomerom a európskych predpisov, ktoré by podporili politické opatrenia v prospech zamestnanosti, odbornej rekvalifikácie a priblížili by k sebe akademickú a podnikateľskú sféru (7).

5.2

V každom prípade musia opatrenia zamerané na „primerané“ zamestnanie podporiť aj začleňovanie mladých ľudí do sveta práce tým, že sa im dostane podpory počas celej pracovnej kariéry (8), a to bez toho, aby tým vznikol „početný zlom“ medzi mladými pracovníkmi a staršími, ktorí si želajú zostať na danom pracovnom mieste.

5.3

EHSV vtedy prišiel s výzvou prispieť k väčšej zhode v tejto problematike základného významu, ktorá predpokladá koordinovanú a dlhodobú účasť rôznych subjektov, vyžaduje si, aby do popredia neboli kladené krátkodobé záujmy, a predpokladá kontinuitu konštruktívneho zámeru. Ide tu o postupné vytvárania novej dohody medzi generáciami v Európskej únii.

5.4

Výskum a inovácia sú oblasti, do ktorých sa musí nevyhnutne investovať, ak sa má budúcim generáciám Európy zabezpečiť blahobytná budúcnosť a uspokojujúci a trvalo udržateľný životný štandard. Preto je dôležité zohľadňovať aj priemerný vek európskych výskumníkov a vedcov ako aj potrebu začleňovania mladých ľudí do týchto kľúčových sektorov.

5.5

Nedostatočné investície do výskumu, charakteristické pre celú Európu, ktorá je ešte ďaleko od cieľov Lisabonskej stratégie, neumožňujú mladým výskumníkom, ktorí sú často nútení pracovať vo výslovne neistých podmienkach, vybudovať si budúcnosť a kariéru v rámci vedeckého a technologického výskumu. Priemerný vek vedcov, ktorý je v Európe vyšší než v ostatných svetových veľmociach, prestavuje pre budúcnosť určité riziko.

Tak napríklad v Indii a Číne sa zvyšuje počet absolventov vysokých škôl prírodovedného zamerania a 60 % výskumníkov a vedcov pôsobiacich v USA pochádza z týchto krajín. V mnohých európskych krajinách však došlo v posledných rokoch k výraznému poklesu počtu študentov zapísaných na vysoké školy prírodovedného zamerania.

5.6

Problém starnutia obyvateľstva má priame dôsledky pre územnú súdržnosť: mladí ľudia majú tendenciu z niektorých oblastí odchádzať a hľadať si zamestnanie v oblastiach, kde sú lepšie životné a pracovné podmienky. Tým sa prehlbuje priepasť medzi regiónmi, kde je hospodárstvo rozvinutejšie a regiónmi, kde tomu tak nie, ktoré potom rýchlejšie chudobnejú a starnú.

5.7

Zlučiteľnosť súkromného života s pracovným životom je pilierom európskeho sociálneho modelu. Zvýšenie priemerného veku európskeho obyvateľstva nastoľuje otázku podpory pôrodnosti. Tým sa rozumie len to, že všetkým párom sa poskytne možnosť mať dve deti bez toho, aby sa preto museli zrieknuť aktívneho pracovného života, alebo dokonca výrazne životný štandard rodiny na úroveň, ktorá sa často pohybuje na hranici chudoby. Vzhľadom na neisté pracovné podmienky, ktoré neposkytujú do budúcnosti žiadnu istotu, majú dnešní mladí ľudia sklon mať menej detí, alebo deti vôbec nemať.

5.8

Na dosiahnutie cieľa postupného nárastu pôrodnosti je potrebné všetky sociálne, zdravotnícke a školské služby (detské jasle, zdravotná starostlivosť, prevencia, rodinné prídavky atď.) posilniť, zlepšiť a prispôsobiť demografickej realite krajín EÚ.

6.1

V roku 2005 bola zamestnanosť žien v EÚ s 25 členskými štátmi 56,3 %. Tento problém je menej výrazný v krajinách severnej Európy a závažnejší v krajinách Stredomoria. Ale aj ženy začlenené do sveta práce len ťažko dokážu odviesť dostatok finančných prostriedkov pre sociálne a dôchodkové zabezpečenie. Vo vzťahu k svetu práce musia ženy čeliť mnohým problémom:.

6.2

Komisia právom zastáva názor, že zníženie počtu občanov v pracovnom veku sa môže čiastočne kompenzovať radom opatrení, ako napríklad aspoň krátkodobým posilnením účasti žien vo svete práce. Kultúrne zmeny, ktoré v posledných desaťročiach umožnili ženám pracovať a dosiahnuť nezávislosť, sa odrážajú v rozdielnej miere zamestnanosti žien rôznych generácií. V Európe sú mladé ženy vo svete práce zastúpené vo vyššej miere než ženy stredného veku.

6.3

Zvyšujúca sa účasť žien na trhu práce je nepochybne pozitívnym a pokrokovým prvkom. Podľa výsledkov posledných štatistických analýz táto účasť však ešte stále nie je postačujúca. Ženy musia mať rovnaké pracovné a mzdové podmienky ako muži a musia byť chránené proti zneužívaniu a diskriminácii na pracovisku a v spoločnosti. Rozdiely v zamestnanosti žien a mužov sú aj v podnikateľskej sfére, kde sú veľmi veľké rozdiely medzi počtom podnikateľov a podnikateliek. Členské štáty EÚ preto musia posilniť už existujúce nástroje a vytvoriť nástroje nové na podporu a ochranu práce žien.

7.1

Imigrácia je v Európskej únii realitou, ktorá nadobúda stále väčšie rozmery. Enormný rozdiel medzi ekonomikami a životnou úrovňou krajín EÚ a rozvojových krajín napomáha migrácii do bohatších krajín EÚ. Imigrácia sa nesmie chápať ako hrozba, ale skôr ako jav, ktorý sa pomocou systematických opatrení môže stať potenciálnym faktorom rastu, rozvoja a integrácie.

7.2

V situácii všeobecného starnutia obyvateľstva a súčasného zmenšovania aktívnej populácie vykonávajú imigranti v EÚ práce, ktoré zodpovedajú výrobným, hospodárskym a sociálnym potrebám hostiteľskej krajiny. Preto je treba koncipovať pracovnú a integračnú politiku tak, aby sa správne použili jestvujúce ľudské zdroje vrátane imigrantov a pritom sa využili ich odborné zručnosti, skúsenosti a diplomy (9).

7.3

Rovnako aj Komisia tvrdí, že imigrácia môže zohrať pozitívnu úlohu pri prispôsobovaní trhu práce. Pracujúci imigranti, za predpokladu, že sú oficiálne zamestnaní, okrem toho prispievajú k financovaniu systému sociálnej ochrany tým, že platia dane a odvody do systému sociálneho zabezpečenia a sú vlastne dôležitým novým prvkom pre budúcnosť európskeho trhu práce nasledujúcich rokov. Ďalej nemožno podceňovať význam ekonomickej podpory, ktorú predstavujú prevody imigrantov pre rodiny v krajinách ich pôvodu a ktoré sú často jediným zdrojom ich príjmov. Preto predstavuje lepšia integrácia imigrantov pre členské štáty EÚ nevyhnutný cieľ (10).

7.4

Nutnosť oficiálneho začlenenia do trhu práce sa netýka len pracovníkov z radov imigrantov: starnutie obyvateľstva kladie do popredia naliehavosť otázok boja proti práci na čierno a práci na dobu určitú s cieľom ozdravenia a trvalej udržateľnosti národných ekonomík.

8.1

V rôznych dokumentoch Európska komisia vyhlásila, že pre konkrétne dosiahnutie trvalej udržateľnosti verejných financií členských štátov treba prijímať opatrenia na udržanie štátneho dlhu pod kontrolou alebo jeho podstatné, postupné a trvalé znižovanie. Aby sa tento cieľ dosiahol, je potrebné garantovať efektívne prideľovanie zdrojov bez toho, aby to malo vplyv na kvalitu a univerzálnosť verejných služieb.

8.2

Hlavne vzhľadom na demografické zmeny, ktoré sú alarmujúce v súvislosti s trvalou udržateľnosťou sociálneho štátu, musia rôzne systémy financovania sociálneho zabezpečenia krajín Európskej zaručiť účinné, spravodlivé a transparentné fungovanie služieb pre občanov, a to aj vo všetkých existujúcich rozdieloch a špecifikách.

8.3

EHSV zdôrazňuje, že sociálne služby všeobecného záujmu a subjekty sociálneho hospodárstva zohrávajú dôležitú úlohu ako doplňujúci prvok podpory rodín a starších ľudí. Keď sa uzná význam týchto činností, potom je potrebné na základe spoločných kritérií konkrétne ich podporovať, keďže zohrávajú dôležitú úlohu pre spoločnosť.

8.4

Tu môže zohrať významnú úlohu Európska únia: Lisabonská stratégia (integrácia medzi politikou zamestnanosti, sociálnou a hospodárskou politikou) predstavovala mimoriadny inovatívny prístup a jeden z jej nástrojov, ktorým je „otvorená metóda koordinácie“, možno považovať za jednu z najzaujímavejších inovácií v politike Spoločenstva posledných rokov. Žiaľ tento nástroj sa veľmi málo používal a často bol podceňovaný, zatiaľ čo sa v tom istom čase legislatívny nástroj Spoločenstva celkom prestal používať. Treba však priznať, že európsky sociálny model zostáva cieľom, ktorý sa v plnom rozsahu ešte len musí dosiahnuť. V žiadnom prípade však nie je prekážkou, ktorú by bolo treba v mene vnútorného trhu obetovať.

8.5

V niektorých európskych krajinách je financovanie sociálnych a dôchodkových systémov vystavené veľkej hrozbe daňových únikov a neplatenia odvodov, a to najmä vzhľadom na makroskopické javy ako je nárast priemerného veku. Akúkoľvek snahu o reformu sociálneho štátu, systému sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva a politiky zamestnanosti nemožno oddeliť od boja proti trestným činom ako daňový únik a vyhýbanie sa plneniu daňovej povinnosti, ktoré predstavujú tú najväčšiu hrozbu pre existenciu trvalo udržateľných štátnych rozpočtov.

8.6

EHSV by preto chcel zdôrazniť, aké dôležité je pri hľadaní riešení a foriem prispôsobovania sa demografickým zmenám bojovať proti daňovým podvodom, neplateniu odvodov ako aj znižovaniu počtu platiteľov daní.

9.1

Na pokles obyvateľstva v aktívnom pracovnom veku a nárast poctu dôchodcov, ako javy vyvolané zvýšením priemernej dĺžky života, sú zamerané mnohé dokumenty, ktoré predložila Európska komisia k problematike trvalej udržateľnosti dôchodkových systémov.

9.2

V priebehu budúcich desaťročí budú musieť byt dôchodkové systémy v stave garantovať budúcim generáciám pokojnú a dôstojnú starobu. Na základe prvej analýzy teda nemožno problém následkov starnutia na dôchodkové systémy riešiť výlučné stimulmi na využívanie doplnkových alebo súkromných dôchodkov. To by bolo nebezpečným zjednodušením. Skôr je potrebné vytvoriť účinné nástroje na zjednodušenie takýchto foriem doplnkových dôchodkov, na zvýšenie ich dôveryhodnosti a ochranu pred nepredvídateľnými výkyvmi finančných trhov. Okrem toho musí byť prísnejší dohľad nad dôchodkovými fondmi, aby sa rozšíril systém kontroly a zaručila prísna správa.

9.3

V mnohých krajinách EÚ kríza, ktorou prechádzajú dôchodkové systémy, nie je spôsobovaná len starnutím obyvateľstva, ale aj tým, že dochádza k znižovaniu príspevkov bez toho, aby sa zdroje získali inde (napr. bojom proti daňovým únikom a neplateniu odvodov), zatiaľ čo dopyt po dôchodkoch zo strany občanov neustále narastá.

9.4

Záväznosť tohto javu zvyšuje aj to, že mladé generácie vstupujú do sveta práce neskôr a často na základe zmlúv na dobu určitú a za menšiu mzdu, a teda odvádzajú menšie príspevky na dôchodok než odvádzali v rovnakom veku ich rodičia.

9.5

Starnutie obyvateľstva by mohlo vyvolať potrebu predĺžiť dobu zotrvania na trhu práce, ale v niektorých krajinách EÚ je ešte naliehavejšie potrebné urýchliť vstup do pracovného života a zaručiť lepšie pracovné príležitosti a podmienky na začiatku pracovnej kariéry.

9.6

Prognózy Európskej komisie do roku 2050 počítajú so zvýšením dôchodkových výdavkov vo všetkých krajinách EÚ s výnimkou Rakúska, ktoré zaviedlo reformy v roku 2000. Pre Taliansko a Švédsko sa počíta len s miernym nárastom dôchodkových výdavkov, pretože štátne dôchodkové systémy v týchto krajinách sú založené na príspevkovom systéme. Pre iné krajiny sa počíta s výrazným nárastom, ktorý by mal v Portugalsku dosiahnuť až 9,7 %.

9.7

Problém trvalej udržateľnosti dôchodkových systémov sa teda nemôže analyzovať a riešiť ako izolovaný jav: je potrebné jednoznačne určiť jeho príčiny, ktoré sa neobmedzujú na vnútorný jav európskej spoločnosti ako všeobecné starnutie obyvateľstva, ale sa týkajú mnohých aspektov trhu práce, hospodárskeho rastu a systémov sociálneho zabezpečenia jednotlivých krajín EÚ.

9.8

Na riešenie problému trvalej udržateľnosti dôchodkových systémov je potrebné stanoviť ciele, ktoré sa neobmedzia len na zvýšenie dôchodkového veku. Ak sa totiž toto opatrenie uplatní bez špecifických kritérií, môže sa ukázať ako úplne neúčinné a poškodzujúce kvalitu života európskych občanov.

9.9

Vzhľadom na rozdiely existujúce medzi rôznymi druhmi práce s rôznym stupňom rizikovosti, námahy a jednotvárnosti nemôže byt riešením problému starnutia obyvateľstva jednoduché zvýšenie dôchodkového veku, pretože viac odpracovaných rokov neznamená pri všetkých povolaniach to isté. Je potrebné zohľadniť rozdiel medzi zákonným dôchodkovým vekom a skutočným odchodom zo sveta práce.

9.10

Boj proti pracovným miestam na dobu určitú a práci na čierno, podpora mzdovej politiky, spravodlivejšie rozdeľovanie bohatstva a efektívnejšia sociálna súdržnosť idú ruka v ruke s nevyhnutným, postupným a dobrovoľným zvyšovaním dôchodkového veku, na ktorom sa treba dohodnúť a ktorý treba podporiť v rámci trvalého dialógu so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou.

10.1

Samozrejme, že zvýšenie priemerného veku obyvateľstva má za následok zvýšenie výdavkov na zdravotníctvo. Je však veľmi ťažké predvídať, aký bude vývoj výdavkov na zdravotníctvo a do ktorých oblastí bude potrebné najviac investovať v najbližších desaťročiach. Nie je možné vypočítať len na základe demografických tendencií, koľko verejných výdavkov bude potrebné investovať do zdravotníctva. Výdavky na zdravotníctvo závisia aj od toho, aké opatrenia budú prijímané pre túto oblasť, od pokroku medicíny, vývoja chorôb, stupňa znečistenia životného prostredia a od politických a technologických rozhodnutí na potláčanie týchto javov.

10.2

Ako už bolo povedané, zo všetkých analýz vyplýva, že smerujeme k predlženiu aktívneho pracovného života. Starší pracovníci sú práve vzhľadom na svoj vek nevyhnutne vo vyššej miere vystavení rizikám ochorenia alebo úbytku fyzických síl než ich mladší kolegovia. Vzhľadom na to, že počet starších pracovníkov bude určíte stále narastať, je potrebné neodkladne vytvoriť a zaviesť systém zdravotníctva, ktorý dokáže vo všetkých členských štátoch Európskej únie presadiť účinné preventívne opatrenia. Okrem toho sa pracovníci, ktorí dlhšiu dobu pracujú na základe zmlúv na dobu určitú, ocitnú pri dosiahnutí dôchodkového veku v situácii núdze. O nich musí byt postarané rôznym spôsobom podľa druhu systému sociálneho zabezpečenia konkrétnej členskej krajiny v rámci kolektívnej solidarity aj v oblasti zdravotníctva a opatrovateľstva. Zvýšenie poctu pracovníkov so zmluvami na dobu určitú sa teda priamo odrazí na nákladoch na sociálne zabezpečenie.

10.3

Ak má byt cieľom udržanie verejných výdavkov na prijateľnej úrovni, potom členské štáty a Európska únia musia spojiť svoje úsilie, aby zrealizovali programy starostlivosti, predchádzania úrazom, monitorovania a výmeny informácii, a tým vytvorili užšie a efektívnejšie prepojenie medzi svetom práce a zdravotníctvom.

10.4

Nie všetky pracovné činnosti sú rovnaké. Starnutie obyvateľstva sa odráža na pracovnej sile rôzne aj preto, lebo existujú pracovné činnosti, ktoré sú rôzne namáhavé, rizikové a jednotvárne: dôsledky pokročilého veku sú teda rôzne podľa povolania. Starší pracovník nemôže vykonávať namáhavé manuálne práce, ale jednoduchšie môže vykonávať kancelársku alebo duševnú prácu.

10.5

Predĺženie pracovného života teda prináša výrazne väčšie zdravotné problémy pre pracovníkov v namáhavých povolaniach. Tento faktor je potrebné zohľadniť. Ak sa v budúcnosti uvažuje vo vhodných sektoroch o stále neskoršom odchode do dôchodku, potom sa musí vyvinúť veľké úsilie v oblasti zdravotníctva a bezpečnosti práce.

13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/8

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor vyjadruje poľutovanie nad tým, že iniciatívy Komisie zamerané na boj proti daňovým podvodom sa doteraz nestretli s primeranou podporou v podobe spolupráce členských štátov, vyslovuje sa za ďalšie iniciatívy vedúce týmto smerom a vyzýva Komisiu, aby využila všetky právomoci, ktoré majú v súčasnosti inštitúcie EÚ na základe zmlúv už k dispozícii.

1.2

EHSV je toho názoru, že oznámenie Komisie je dostatočne štruktúrované a problémy boja proti daňovým podvodom sú v ňom výstižne znázornené. Za hlavný nástroj na zamedzenie daňových podvodov Komisia pritom označuje širšiu administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi.

1.3

Oznámenie sa konkrétne zaoberá problémom vzťahov k tretím krajinám a navrhuje spoločný prístup na úrovni Spoločenstva. Výbor s týmto návrhom súhlasí.

1.4

EHSV podporuje návrh prehodnotiť celý systém DPH, za ktorý sa už viackrát prihováral. Za uváženie stojí využitie skupiny odborníkov, ktorá sa bude zaoberať otázkou vystúpenia zo súčasného systému DPH, pričom prípadný nový systém nesmie priniesť so sebou žiadnu dodatočnú daňovú záťaž pre podniky a občanov.

1.5

EHSV odporúča Komisii, aby plne využívala už v súčasnosti rozsiahle právomoci a úlohy Európskeho úradu na boj proti podvodom (OLAF). Komisia by mala preveriť, či má OLAF k dispozícii dostatok prostriedkov na plnenie svojich inštitucionálnych úloh.

1.6

EHSV považuje za absolútnu prioritu návrh neustále zlepšovať účinnosť spolupráce medzi úradmi na boj proti podvodom jednotlivých štátov prepojením policajných orgánov a vyšetrovacích útvarov tak, aby mohli spoločne využívať existujúce databázy. Výbor okrem toho odporúča podrobne prerokovať s tým súvisiace technické a právne otázky.

1.7

Navrhované vytvorenie fóra na vysokej úrovni pre administratívnu spoluprácu je krok správnym smerom. Byrokratický odpor a prekážky, na ktoré tento návrh zjavne naráža, sú nepochopiteľné.

1.8

Z hľadiska EHSV by bolo vhodné, keby sa do právnych predpisov Spoločenstva zahrnuli pokroky, ktoré niektoré členské štáty už dosiahli, napr. zavedením kritéria „bežnej ceny na trhu“ pri podozrení z podvodu.

1.9

EHSV odporúča veľkú opatrnosť pri prijímaní opatrení týkajúcich sa solidárnych záväzkov medzi dodávateľom a nadobúdateľom. V prípade evidentne fiktívnych obchodov by sa však malo uvažovať o prenesení dôkazného bremena pri zohľadnení rozhodnutí Súdneho dvora.

1.10

EHSV zastáva názor, že návrh Komisie zaviesť zjednodušené povinnosti pre podniky, ktoré aktívne spolupracujú s úradmi a naopak prísnejšie kontroly a postupy pre rizikové daňové subjekty, by sa mal podrobnejšie prepracovať.

1.11

Výbor žiada Komisiu, aby aj v budúcnosti financovala programy Spoločenstva na podporu opatrení v oblasti ochrany finančných záujmov Spoločenstva, napr. program „Hercule II“.

1.12

EHSV odporúča uviesť ustanovenia smernice 77/799/EHS do súladu s existujúcimi predpismi v oblasti nepriameho zdaňovania a zjednotiť rôzne systémy DPH.

2.1

Cieľom oznámenia Komisie je „rozvinúť koordinovanú stratégiu s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom“. Príslušný právny rámec Spoločenstva bol síce vylepšený a posilnený, nie je však dostatočne využívaný a administratívna spolupráca nie je úmerná rozvoju obchodu vo vnútri Spoločenstva.

2.2

Komisia nadväzuje na tému, ktorá bola už viackrát prerokovaná, a to nutnosť posilniť administratívnu spoluprácu medzi daňovými orgánmi členských štátov. Táto spolupráca predstavuje nástroj na boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom, ktoré môžu verejným financiám spôsobovať zníženie príjmov a zapríčiniť narušenie hospodárskej súťaže a tým poškodiť fungovanie vnútorného trhu.

2.3

Člen Komisie László KOVÁCS, zodpovedný za oblasť daní a colnej únie, pri predkladaní oznámenia povedal: „Musíme konečne porozmýšľať nad novými metódami, ako účinnejšie bojovať proti daňovým podvodom. Daňové podvody nadobudli znepokojujúce rozmery“.

2.4

Ekonómovia predpokladajú, že následkom daňových podvodov vznikajú straty vo výške 2 až 2,5 % HDP, čo je 200 až 250 miliárd EUR. Obzvlášť znepokojivé sú podvody s DPH nazývané „kolotoč“, avšak pašovanie a nelegálna výroba alkoholu a tabaku ako aj podvody v oblasti priameho zdaňovania za nimi nijako nezaostávajú. Voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb od roku 1993 viedol k tomu, že pre členské štáty je stále ťažšie bojovať proti daňovým podvodom iba vlastnými silami.

2.5

V oblasti nepriamych daní právne predpisy Spoločenstva stanovujú pre členské štáty spoločné pravidlá (jednotné postupy, určenie príslušných orgánov, ustanovenia o odovzdávaní údajov), ktoré majú podporiť administratívnu spoluprácu a výmenu informácií.

2.6

Komisia menuje tri prioritné oblasti pre svoje opatrenia:

2.6.1.1

Podľa názoru Komisie sa lepšie výsledky boja proti daňovým podvodom dajú dosiahnuť prostredníctvom:

2.6.2.1

„Daňové podvody nekončia na vonkajšej hranici Európskej únie.“ Komisia navrhuje nový prístup Spoločenstva k spolupráci s tretími krajinami. Táto spolupráca je v súčasnosti založená na bilaterálnych dohodách, z čoho vznikajú rôzne situácie, ktoré môžu daňoví podvodníci ľahko zneužiť. Okrem toho Komisia navrhuje zahrnúť ustanovenia o spolupráci v daňovej oblasti do rámca zmlúv o partnerstve v oblasti hospodárstva, ktoré EÚ uzatvára so svojimi partnermi.

2.6.3.1

Komisia otvára diskusiu o možnosti posilniť zásadu solidárneho ručenia pri platbe daní pri dodržiavaní zásady proporcionality a právnej istoty.

2.6.3.2

Komisia okrem toho zvažuje možnosť rozšíriť uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti (ktoré je v súčasnosti povinné iba pri určitých plneniach, zatiaľ čo pri iných plneniach je ponechané na posúdenie členskými štátmi) na plnenia v rámci jedného členského štátu. Komisia zastáva názor, že zmena súčasného systému DPH musí byť spojená s výrazným obmedzením možnosti podvodu a vylúčením nových rizík podvodu, nesmie spôsobiť žiadne neprimerané administratívne náklady pre podniky a daňovú správu a musí zabezpečiť neutralitu daní a nediskriminačné zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi.

2.7.1

Komisia ďalej navrhuje uvažovať o iných špecifických opatreniach:

3.1

Komisia zastáva názor, že právne nástroje platných právnych predpisov Spoločenstva sú na boj proti daňovým podvodom postačujúce. Je naliehavo potrebné, aby členské štáty vo väčšej miere využívali existujúce nástroje administratívnej spolupráce pri dodržaní príslušných lehôt a postupov. V súčasnom globalizovanom hospodárskom prostredí nadobúdajú aj daňové podvody cezhraničnú podobu, a preto musia byť vyžiadané informácie k vyšetrovaniu nevyhnutne k dispozícii v stanovených lehotách.

3.2

Komisia by s cieľom vytvoriť jednotnejší systém priameho a nepriameho zdaňovania mohla uviesť ustanovenia smernice 77/799/EHS do súladu s existujúcimi predpismi v oblasti nepriameho zdaňovania a stanoviť účinnejšie postupy na výmenu informácií pri zohľadnení možností informačných technológií. Ďalším dôležitým opatrením by bolo zjednotiť rôzne systémy DPH najmä s ohľadom na povinnosti daňových subjektov.

3.3

Príslušný právny rámec Spoločenstva možno rozdeliť na päť hlavných oblastí:

3.4

V prílohe A sú uvedené právne predpisy Spoločenstva pre túto oblasť a krátky prehľad príslušných postupov.

4.1

Výbor zastáva názor, že proti narastajúcemu šíreniu daňových podvodov je potrebné vystupovať energickejšie a ľutuje, že Komisia považuje činnosť a spoluprácu členských štátov v tejto oblasti, aj napriek rozsiahlemu a podrobnému právnemu rámcu, za úplne nepostačujúcu.

4.2

Narušenie dobrého fungovania ekonomiky a vnútorného trhu z dôvodu daňových únikov a vyhýbania sa daniam predstavuje veľký problém, ktorý bol doteraz podceňovaný. Rovnako bola podcenená súvislosť medzi peniazmi neodvedenými do štátnej pokladne, praním špinavých peňazí a hospodárskou kriminalitou. Kľúčovú úlohu pri podvodnom konaní, ktorého cieľom je získanie prostriedkov jednotlivých členských štátov alebo Spoločenstva nečestným spôsobom, často zohráva predkladanie falšovaných daňových dokladov. Naopak, prostriedky pochádzajúce z daňových podvodov, napríklad aj z cezhraničných plnení, sa často používajú na ďalšie protiprávne konanie alebo trestné činy.

4.3

Pokiaľ ide o vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, ktoré na rozdiel od daňových únikov spočíva v konaní, ktoré samo osebe nie je zakázané, ale je plánované a uskutočňované s cieľom získať neoprávnené daňové zvýhodnenie, výbor konštatuje, že vnútroštátne právne predpisy nie sú v tomto smere jednotné. Aby sa zabránilo zamedzeniu ustavičného nárastu administratívnych a sociálnych výdavkov vznikajúcich z nie vždy zosúladených predpisov, mali by sa podľa názoru výboru príslušné vnútroštátne právne predpisy zosúladiť tým, že sa buď zavedie zásadný zákaz vyhýbania sa daňovým povinnostiam alebo sa určí zoznam skutkových podstát, pri naplnení ktorých by daňové úrady mali právomoc neuznať na daňové účely právne účinky z obchodov považovaných za vyhýbanie sa daňovým povinnostiam.

4.4

Podľa názoru výboru sú návrhy Komisie až príliš opatrné, keď uvážime, že jej zmluva priznáva právomoc prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie finančnej rovnováhy inštitúcií Spoločenstva. Komisia má k dispozícii rozsiahle vykonávacie právomoci, ktoré jej boli priznané Radou na základe rozhodnutia Rady č. 468/1999/ES z 28. júna 1999. V tejto súvislosti sa odkazuje na uplatňovanie zásady subsidiarity stanovenej v článku 5 Zmluvy o založení ES, podľa ktorej Spoločenstvo vyvíja činnosť aj v oblastiach, ktoré nepatria do jeho výlučnej kompetencie vtedy, pokiaľ ciele nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva. Výbor vyzýva Komisiu, aby tieto právomoci v plnej miere využívala.

4.5

Už v júni 2001 Komisia vo svojom oznámení „Daňová politika v Európskej únii – Priority na nasledujúce roky“ (KOM(2001) 260 v konečnom znení) zdôraznila, že okrem právnych predpisov musia byť na dosiahnutie prioritných cieľov využité všetky dostupné nástroje. V tejto súvislosti bolo vyzdvihnuté (1), že rozhodnutia v oblasti daňovej politiky bolo nutné, a stále je, prijímať jednomyseľne.

4.6

Výbor odvtedy opakovane zdôrazňoval, že je potrebné zmeniť prechodné ustanovenia a čo najrýchlejšie zaviesť konečné daňové predpisy, ktoré sú založené na zásade zdaňovania v členskom štáte pôvodu. Výbor si vtedy nástojčivo kládol otázku, koľko rokov ešte musí prejsť s vratkým prechodným systémom, kým sa dosiahne cieľ, a požadoval zjednodušenie a aktualizáciu platných predpisov, jednotnejšie uplatňovanie pravidiel a užšiu administratívnu spoluprácu. Zdá sa, že sa nedosiahol žiadny pokrok.

4.7

Výbor potvrdzuje všeobecný cieľ užšej spolupráce nad rámec platného systému výmeny informácií (VIES), čo je predpokladom vývoja opatrení na automatickú resp. spontánnu výmenu informácií medzi členskými štátmi.

4.8

Výbor víta otvorenie diskusie o zmene systému DPH, zdôrazňuje však svoju požiadavku vypracovať podrobné hodnotenie dosahu. Musí sa vychádzať z predpokladu, že prípadné zmeny budú v znamení účinnosti a zjednodušenia a nebudú prostriedkom na zvýšenie daňového zaťaženia pre občanov a podniky. V tejto súvislosti odkazuje na svoj už skôr predložený návrh (2) porozmýšľať nad inými systémami spotrebných daní ako alternatívou k DPH, ktoré by zaručovali výnos z daní aspoň vo výške súčasných daní, ale ktoré by pre spoločnosť predstavovali menšiu záťaž a z hľadiska výberu by boli účinnejšie.

5.1.1.1

Jeden z druhov podvodu s DPH, ktorý je vzhľadom na výšku nezaplatených daní a na základe obťažného zisťovania obzvlášť nebezpečný a zákerný, je takzvaný podvod typu „kolotoč“, pri ktorom sa používa systém vyhýbania sa odvodu DPH prostredníctvom účelového založenia spoločností činných v medzinárodnom prostredí. Cieľom je neplatiť dlžnú DPH a umožniť tak ostatným článkom podvodného reťazca odpočítať fiktívnu sumu dane na vstupe s cieľom dosiahnuť vrátenie dane alebo znížiť sumu dlžnej DPH. Na dosiahnutie tohto nezákonného cieľa hospodársky subjekt, ktorý si neplní daňovú povinnosť, obyčajne nevykonáva skutočnú hospodársku činnosť, nemá k dispozícii príslušné štruktúry a jeho firmu často nahrádza iba poštová schránka. Tento subjekt po niekoľkých mesiacoch „formálnej obchodnej činnosti“ zmizne bez toho, aby podal príslušné daňové priznanie a odviedol dlžné dane, čím je pre správcu dane obzvlášť ťažké ho identifikovať.

5.1.1.2

Výbor zastáva názor, že podvody typu „kolotoč“ sú možné aj z dôvodu nedostatočnej spolupráce medzi členskými štátmi a rozdielnych daňových sadzieb. Výbor navrhuje posilniť všetky potrebné formy spolupráce a výmeny informácií, pomocou ktorých sa dá účinne bojovať proti tomuto javu.

5.1.2.1

Podvodné konanie v oblasti DPH priviedlo daňové úrady v členských štátoch k tomu, aby kvôli účinnejšiemu boju proti daňovým podvodom zdokonaľovali vyšetrovacie techniky.

Administratívna spolupráca zohráva v boji proti daňovým podvodom rozhodujúcu úlohu, pretože sa na nich zúčastňuje viacero daňových subjektov v rôznych členských štátoch.

Uzavretie príslušných dohôd umožnilo členským štátom vytvoriť systém výmeny informácií, ktorý sa ukázal byť užitočným nástrojom na určovanie daňového štatútu daňových subjektov a na potláčanie cezhraničných daňových podvodov.

Pokiaľ ide o spoluprácu medzi členskými štátmi, výbor už dlhšiu dobu upozorňuje na to, že Komisia musí hrať aktívnejšiu úlohu a víta preto zavedenie systému kontroly na overovanie kvality a kvantity poskytovanej pomoci.

5.1.2.2

V súčasnosti nie je výmena informácií ani zďaleka bežnou praxou, čo súvisí s kultúrnymi rozdielmi, rôznym stupňom zavádzania počítačovej techniky a s nedostatkom právnych predpisov na stíhanie nečinnosti členských štátov. Je teda nevyhnutné vytvoriť spoločnú kultúru a vedomie, že zasielanie žiadostí o informácie do zahraničia nie je možnosťou pre výnimočný prípad, ale pravidelná súčasť postupov preskúmavania, ak si povaha prípadu takú žiadosť vyžaduje.

K tomu je potrebné prekonať prekážky, ktoré stoja v ceste šíreniu „administratívnej kultúry Spoločenstva“ a to podporovaním plného využívania existujúcich nástrojov spolupráce a dodržiavania stanovených lehôt a postupov, aby vyšetrovacie orgány mali vyžiadané informácie k vyšetrovaniu k dispozícii v stanovených lehotách.

5.1.2.3

V súlade s výrokmi Komisie o používaní štandardizovaných informačných systémov na výmenu informácií by sa mala posúdiť možnosť prepojiť policajné a vyšetrovacie orgány jednotlivých členských štátov, ktoré sú zapojené do boja proti daňovým podvodom, najmä s ohľadom na priamu výmenu údajov prostredníctvom systému certifikovanej elektronickej pošty a spoločne využívať databázu informácií jednotlivých členských štátov týkajúcich sa priznaní o dani z príjmu, ako to už prebieha v prípade údajov VIES úrovne I a II.

Takéto opatrenie si však vyžaduje dohodu o obsahu údajov zaradených do týchto databáz a zlučiteľnosť s vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti ochrany údajov. Toto prepojenie by bolo výrazným pokrokom v boji proti daňovým podvodom, pretože vyšetrovacie orgány by mohli mať k dispozícii potrebné informácie priamo, okamžite a bez zbytočných byrokratických formalít.

5.1.2.4

Aj keď možno právne predpisy upravujúce výmenu informácií medzi členskými štátmi považovať za štruktúrované a postačujúce, zamedzeniu daňových podvodov v EÚ stoja v ceste dve veľké prekážky: nejednotnosť právnych predpisov upravujúcich výkon vyšetrovacích právomocí zo strany národných úradov a odlišná výška trestu.

Z toho možno vytušiť, že daňové podvody sa páchajú predovšetkým v tých krajinách, kde sú kontrolné právomoci kontrolných orgánov slabšie resp. sankcie neplnia svoju odstrašujúcu funkciu.

5.1.2.5

Výšky trestu za prípady podobnej závažnosti by sa mali teda harmonizovať v rámci EÚ pri zohľadnení suverenity členských štátov, ako už bolo stanovené napríklad v oblasti právnych predpisov o praní špinavých peňazí. Tým sa dá zabrániť tomu, že menej prísne právne predpisy alebo menej účinné postupy preskúmavania budú príčinou vzniku „sankčných rajov“, kam budú prúdiť výnosy z trestnej činnosti alebo sa budú spájať koncové články z podvodov typu kolotoč.

5.1.3.1

Nutný boj proti daňovým únikom musí prebiehať pri dodržiavaní zásad Spoločenstva, medziiným zákazu diskriminácie a zásady proporcionality, ako na to Súdny dvor ES opakovane upozorňoval. Najväčšie odchýlky medzi jednotlivými finančnými predpismi sa vyskytujú tam, kde sa na určenie daňového základu používajú iné parametre než protihodnota dohodnutá medzi zmluvnými stranami, a to nielen v prípade vlastnej spotreby alebo určenia na nepodnikateľské účely, ale tiež vo všetkých prípadoch, keď je podozrenie z daňového podvodu alebo daňového úniku.

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že vo všetkých členských štátoch je kritérium určovania daňového základu založené na ochote strán vyjednávať a tým sa má zabezpečiť zdanenie skutočného protiplnenia, pretože daňový základ je obvykle identický s dohodnutým protiplnením za dodávku tovaru alebo za poskytnutie služby. Za určitých podmienok sa na účely korigovania alebo nového zisťovania daňového základu okrem tohto základného kritéria používa aj „bežná cena na trhu“.

5.1.3.2

Vo všetkých členských štátoch je ponímanie bežnej ceny na trhu takmer rovnaké a tento pojem v podstate vyplýva zo smernice 77/388/EHS zo 17. mája 1977 (Šiesta smernica). Podľa nej sa za bežnú cenu na trhu považuje priemerná cena, ktorú by za získanie tovaru, alebo služby rovnakého alebo podobného druhu musel zaplatiť spotrebiteľ podľa podmienok voľnej hospodárskej súťaže a na rovnakej marketingovej úrovni a v čase a v mieste dodávky, alebo v najbližšom možnom čase a mieste.

5.1.3.3

V právnych poriadkoch všetkých členských štátov sa bežná cenu na trhu používa ako alternatívny spôsob určovania daňového základu:

5.1.3.4

K týmto prípadom existujú ešte výnimky zo zásady určovania daňového základu na základe protiplnenia v prípade:

5.1.3.5

V tejto súvislosti Súdny dvor ES (4) potvrdil, že príslušné vnútroštátne právne predpisy na predchádzanie daňovým podvodom alebo vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam sa môžu od zásady určovania daňového základu podľa dohodnutej protihodnoty, ktorá je obsiahnutá v Šiestej smernici, odchýliť v zásade iba v prípade, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

5.1.3.6

Inými slovami, bežná cena na trhu je referenciou upozorňujúcou na možné podvody. Ak je daňový základ vo forme dohodnutej protihodnoty nižší než bežná cena na trhu, nie je nahradený bežnou cenou, ale naopak správca dane môže predpokladať existenciu podvodu s prenesením dôkazného bremena.

5.1.4.1

V rámci zákonodarných iniciatív zameraných na boj proti šíreniu podvodov typu kolotoč boli v niektorých krajinách zavedené právne predpisy, ktoré pri predaji tovaru patriaceho do určitej kategórie stanovili spoločné ručenie nadobúdateľa za zaplatenie DPH neodvedenej dodávateľom, ak k predaju došlo za cenu nižšiu, než je bežná cena na trhu.

5.1.4.1.1

Tieto predpisy majú základ v článku 21 Šiestej smernice, podľa ktorej členské štáty v súlade so zásadou proporcionality môžu zaťažiť spoločným ručením za zaplatenie dane inú osobu, než je osoba povinná platiť daň.

5.1.4.2

Základom pre takéto rozhodnutie je predpoklad, že sa za obchodom uskutočneným za inú cenu, než je trhová cena, môže skrývať niečo úplne iné, a to podvodné financovanie. Na základe podmienok stanovených právnym predpisom sa predpokladá nepoctivosť nadobúdateľa, pretože sa predpokladá, že kupujúci na základe zaplatenej ceny musel o podvode vedieť (5). Ide pritom o vyvrátiteľnú domnienku, pretože nadobúdateľ môže doložením písomných dokladov preukázať, že nižšia cena než je bežná cena na trhu, bola určená skutočne objektívne na základe preukázateľných okolností alebo udalostí alebo na základe zákonných ustanovení a preto nesúvisí s neodvedením dane. Toto spôsobí, že solidárne ručenie za neodvedenie dane dodávateľom nenastane.

5.1.4.3

Výbor má obavy vyjadrené mnohými hospodárskymi subjektmi pokiaľ ide o zásadu solidárneho ručenia pri platbe daní. Na základe rozhodnutí Súdneho dvora ES (6) zastáva názor, že prípadné opatrenia by sa mali obmedziť na požadovanie záruk na zaplatenie dane od tých subjektov, ktoré sú označené ako skutoční platitelia dane. Predpis, podľa ktorého nadobúdateľ spoločne a nerozdielne s dodávateľom ručí za zaplatenie dane v prípade, keď dôjde k dodávke tovaru alebo poskytnutiu služby za nižšiu cenu, než je bežná cena na trhu, by prichádzal do úvahy, avšak konkrétne uplatňovanie takéhoto drastického predpisu, ktoré kupujúceho poškodzuje tým, že ho robí zodpovedným za zaplatenie dane namiesto niekoho iného, by sa malo spájať so špecifickými podmienkami:

5.1.5

Výbor súhlasí s možnosťou rozšíriť postup prenesenia daňovej povinnosti o tuzemské plnenia v členskom štáte. Výbor vo svojom nedávnom stanovisku konštatoval, že považuje mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti za „nástroj, ktorý môže byť potrebný pri predchádzaní obchádzania daňových povinností“. V prípadoch, keď je dodávateľ vo finančných ťažkostiach ... „sa takéto riešenie priam núka“ (7). Po úspešnom overení v oblasti stavebných materiálov a služieb v stavebníctve Komisia oblasť dobrovoľného prenesenia daňovej povinnosti rozšírila. Tieto opatrenia však nesmú poškodiť výmenu tovaru a služieb v rámci Spoločenstva tam, kde by rôzne povinnosti spojené s fakturáciou mohli narušiť fungovanie trhu.

5.2.1

Boj proti daňovým podvodom sa musí bezpodmienečne viesť aj vo všeobecnejšom rámci harmonizácie právnych predpisov jednotlivých členských štátov o priamych daniach a určovaní daní.

5.2.1.1

V dôsledku rozšírenia Európskej únie budú rozdiely medzi sústavami daní a odvodov stále viac ovplyvňovať rozhodnutia o tom, do ktorých krajín bude prúdiť kapitál a ako budú príslušné podnikateľské činnosti organizované. Vzhľadom na výraznú koordináciu hospodárskych politík budú (rôzne) vnútroštátne daňové predpisy nástrojom, pomocou ktorého budú členské štáty môcť ovplyvňovať rozhodnutia o umiestnení investícií a zdrojov v rámci Európskej únie. Napriek tomu súčasné výrazné rozdiely medzi systémami priameho zdaňovania v členských štátoch by v niektorých prípadoch mohli značne zbrzdiť proces integrácie trhov (8) a mať negatívny dosah na konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva.

5.2.2

Zosúladenie daňových predpisov jednotlivých členských štátov bolo predmetom analýzy Komisie v oznámení KOM(2003) 726 z 24. 11. 2003. Čo sa týka zdaňovania podnikov, je len ťažko možné uplatniť takzvané súhrnné opatrenia určené na zavedenie európskej dane z príjmov právnických osôb založenej na jednotnom konsolidovanom daňovom základe (9), pretože medzi jednotlivými členskými štátmi ešte stále nenastala zhoda, pokiaľ ide o kritériá na určovanie daňového základu. Zavedenie spoločnej dane si vyžaduje okrem vysokej úrovne konvergencie hospodárskych politík aj adekvátny právny rámec. Podľa článku 94 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Rada na návrh Komisie vydáva smernice o približovaní tých právnych predpisov členských štátov, ktoré majú priamy vplyv na vytváranie alebo fungovanie spoločného trhu a rozhoduje pritom jednomyseľne.

5.2.3

Toto ustanovenie ako aj daňová suverenita členských štátov, ktorá práve neuľahčuje iniciatívy na zavedenie jednotného konsolidovaného daňového základu pre podniky činné v Európskej únii, sú aj naďalej veľkou prekážkou procesu zbližovania systémov dane z príjmov právnických osôb a to jednak preto, že pribúdajúci počet členských štátov sťažuje dosiahnutie jednomyseľnosti a jednak preto, že v konečnom znení Ústavy pre Európu nebolo stanovené, že zákony alebo rámcové zákony v oblasti daní z príjmu právnických osôb sa prijímajú kvalifikovanou väčšinou.

5.2.4

V kontexte možného zrieknutia sa jednomyseľnosti predstavuje analýza oznámenia Komisie SEK(2005) 1785 „Riešenie prekážok malých a stredných podnikov vyplývajúcich z dane z príjmov právnických osôb na vnútornom trhu – návrh možnej pilotnej schémy zdaňovania v domovskom štáte“ z 23. 12. 2005 konkrétny krok smerom k harmonizácii daňového základu pri dani z príjmov právnických osôb (10). Z tejto štúdie vyplynulo, že 23 miliónov malých a stredných podnikov v EÚ 25 má najväčší podiel na európskom hospodárstve (99,8 % všetkých európskych podnikov sú MSP) a poskytuje asi 66 % pracovných miest v súkromnom sektore (11). Efektívne zavedenie takéhoto systému by umožnilo veľkú internacionalizáciu činnosti MSP, pretože znižuje náklady na zosúladenie (12), ktoré tieto podniky znášajú v ďaleko väčšej miere než väčšie podniky (13) a rozširuje možnosť prevodu strát, ktorý je hlavnou prekážkou vývoja cezhraničnej činnosti podnikov, čím sa v rámci Spoločenstva prispeje k harmonizácii právnych predpisov v oblasti dane z príjmov právnických osôb.

5.3.1

Rast a technologický rozvoj elektronického obchodu ponúka hospodárskym subjektom nové možnosti. Nové metódy obchodovania vyžadujú prispôsobenie daňových systémov, najmä s ohľadom na aspekty súvisiace so spotrebnými daňami. Daňové a odvodové systémy, ktoré sú založené hlavne na pravidlách tradičného obchodovania, musia tieto zmeny zohľadniť a prispôsobiť sa novo vznikajúcim formám obchodu.

5.3.2

Hlavným problémom pri zdaňovaní elektronických plnení je možná diskriminácia, ktorá by pri takýchto plneniach mohla nastať, a to na základe rôzneho posudzovania plnenia podľa spôsobu odovzdania alebo odoslania tovaru resp. poskytnutia služby.

5.3.2.1

Pri posudzovaní možnosti, či sa tradičné zásady daňového práva dajú aplikovať na danosti digitálneho veku, je potrebné preveriť, či bola v prípade príslušného daňového predpisu dodržaná zásada neutrality, podľa ktorej sa plnenia, ktoré sa od seba odlišujú iba v spôsobe odovzdania alebo odoslania tovaru resp. poskytnutia služby (online resp. offline), musia posudzovať rovnako.

5.3.3

Najväčšie problémy sú spojené s priamym a nepriamym zdanením nehmotného (resp. digitalizovaného) tovaru, pretože všetky fázy plnenia (dodanie a odovzdanie) prebiehajú elektronicky (obchodovanie online) a na sieti sú ponúkané virtuálne produkty. Na začiatku transakcie (u dodávateľa) sú služby a tovar odmaterializované a na konci (u prijímateľa) sú materializované. V takýchto prípadoch neexistuje reálny tovar, ktorý by bol materiálne hmatateľný napríklad na účely inšpekcie.

5.4.1

Podľa názoru výboru existujúce právne predpisy Spoločenstva, ktoré tvoria právny základ na vytvorenie Európskeho úradu na boj proti podvodom (OLAF), už tomuto orgánu pripisujú dôležité úlohy v súlade s článkom 2 rozhodnutia Komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom Preto vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zasadila o konkretizáciu súčasných právomocí OLAF-u a v prípade potreby vybavila úrad ďalšími prostriedkami, ktoré sú potrebné na výkon jeho inštitucionálnych úloh, napr. podľa vzoru článkov 81 až 86 o hospodárskej súťaži v Zmluve o založení ES.

5.4.2

V tomto kontexte by mohol OLAF fungovať ako analytický a koordinačný orgán na boj proti (daňovým) podvodom na európskej úrovni. Musel by byť poverený úlohami a právomocami v oblasti administratívnej spolupráce v daňových otázkach (priame, nepriame a spotrebné dane), aby bola uľahčená výmena informácií medzi úradmi, ktoré majú podľa príslušného národného právneho poriadku za úlohu boj proti daňovým podvodom.

5.5

Rozvojom obchodu v rámci Spoločenstva sa rozvinutejšia spolupráca pri výmene informácií o riadení rizika stáva naliehavou úlohou. Komisia však nenavrhuje žiadne konkrétne iniciatívy, iba vyzýva členské štáty, aby daňovým úradom zadovážili Príručku o riadení rizika. Výbor v tejto súvislosti navrhuje vytvorenie centralizovanej databázy, kde by sa zhromažďovali informácie jednotlivých daňových úradov, pretože tie sú v súčasnosti zosúladené iba v oblasti ciel a na dvojstrannom základe.

5.5.1

Pritom by mohli byť určené kategórie produktov, pri ktorých je podľa zistení príslušných úradov jednotlivých členských štátov väčšie riziko možného podvodu typu „kolotoč“. Ako príklad je možné uviesť vozidlá a výrobky špičkovej technológie, napr. z oblasti informatiky a telefonické produkty. Takýmito analytickými úlohami by mohol byť poverený OLAF, ktorý by mohol príslušné výsledky pravidelne odovzdávať členským štátom, aby sa tým mohol určiť smer ďalšieho monitorovania tohto fenoménu a umožniť stanovenie zodpovedajúcich cielených opatrení. Okrem toho by sa mala naplánovať a upraviť komunikácia medzi členskými štátmi a OLAF-om.

5.6

Podľa názoru výboru je prístup Spoločenstva k spolupráci s tretími krajinami jednoznačne lepší než dvojstranné dohody. Na tento účel by bolo možné začleniť špecifické ustanovenia v rámci plánovaného prijatia vzorovej dohody Spoločenstva o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá bola spomenutá v oznámení Komisie „Zdaňovanie spoločností na vnútornom trhu“ (SEK(2001) 1681) a „Vnútorný trh bez daňových prekážok: výsledky, pokračujúce iniciatívy a ostávajúce problémy“ (KOM(2003) 726) a ktorú skúmal aj Európsky parlament vo svojom oznámení (SEK A5-0048) 2003. Je potrebné podporiť návrh začleniť zvláštnu dohodu o spolupráci do dohôd o hospodárskom partnerstve. Vzhľadom na nedostatok vôle a chýbajúcu rozhodnosť členských štátov sa aj v budúcnosti musí ísť cestou dvojstranných dohôd, to znamená, že proces prípravy takýchto dohôd sa nesmie prerušiť.

5.7

Rozšírenie povinnosti podávať priznania, ktoré navrhla Komisia, musí byť striktne v súlade so zásadou proporcionality a zjednodušenia. Nutný boj proti daňovým podvodom sa nesmie prejaviť v neprimeranej záťaži pre väčšinu poctivých daňových poplatníkov a podnikov. Bolo by preto účelné významne zmierniť povinnosti pre príkladné podniky, ktoré aktívne spolupracujú s daňovými úradmi a primerane sprísniť povinnosti pre tie daňové subjekty, ktoré sú podľa objektívnych kritérií považované za rizikové.

5.8

Výbor nesúhlasí s názorom Komisie na zdaňovanie tabakových výrobkov a alkoholu, ku ktorým sa pristupuje ako k „normálnemu“ tovaru. Niektoré členské štáty sa pokúšajú pomocou spotrebných daní z tabakových výrobkov a alkoholu riešiť zdravotné problémy spojené s fajčením a pitím, ktoré majú samozrejme prednosť pred fungovaním vnútorného trhu. Komisia navrhuje tieto rozpory odstrániť, avšak odstránenie týchto rozporov bude vzhľadom na veľké rozdiely v úrovniach príjmov v jednotlivých členských štátoch a odlišné ciele a opatrenia v oblasti príjmov a zdravotnej politiky jednotlivých členských štátov ešte asi dlho trvať. Kým sa nedosiahne zodpovedajúci stupeň harmonizácie daňových sadzieb, mali by sa hľadať iné riešenia na zabezpečenie toho, že jednotlivé členské štáty si zachovajú schopnosť presadzovať svoje vlastné ciele v oblasti daňovej a zdravotnej politiky. Treba zohľadniť aj to, že pašovanie tabakových výrobkov má len veľmi malým dielom pôvod v členských štátoch EÚ, kontrolu nad ním majú medzinárodné zločinecké organizácie. Výbor si je vedomý vysokých sociálnych a zdravotníckych nákladov, ktoré sú spojené so zneužívaním tabaku a alkoholu a vyslovuje sa za to, aby zodpovedné orgány prijali primerané opatrenia na zamedzenie tohto javu. Napriek tomu zastáva názor, že spotrebné dane z tabakových výrobkov a alkoholu by mali zostať vo výlučnej právomoci členských štátov.

5.9

Výbor žiada Komisiu, aby pokračovala v programe Hercule II a uvítal by, keby Parlament a Rada rýchle schválili návrh Komisie KOM(2006) 339 v konečnom znení, ktorý je potrebný na predĺženie tohto akčného programu Spoločenstva na podporu opatrení v oblasti ochrany finančných záujmov Spoločenstva. Program už priniesol pozoruhodné výsledky (19 školiacich aktivít s 2 236 účastníkmi z rôznych členských štátov, 5 ďalších krajín a iných európskych inštitúcií), pričom sa bralo do úvahy, že vzhľadom na vstup Bulharska a Rumunska do EÚ je potrebná väčšia spolupráca a že aj tieto štáty musia mať prospech z týchto opatrení.

5.10

Výbor považuje za účelné zriadiť stále diskusné a/alebo konzultačné fórum na vysokej úrovni, aby sa k otázkam podvodov a spolupráce medzi členskými štátmi mohol zaujať globálnejší prístup. Súčasné trieštenie konzultačnej činnosti na množstvo výborov na vysokej úrovni rozdelených podľa oblastí pôsobnosti neumožňuje užitočnú výmenu osvedčených postupov na posilnenie spolupráce a fungovania verejnej správy. Výbor pokladá byrokratické prekážky a rozpaky, s ktorými sa tento návrh stretol v Rade ECOFIN, za nepochopiteľné a zavrhnutiahodné.

13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/17

1.1

Bývanie je predovšetkým základným právom a prístup k tomuto právu následne podmieňuje prístup k ostatným základným právam a dôstojný život. Toto právo je uznané chartou ľudských práv v revidovanej Európskej sociálnej charte Rady Európy a v ústavách mnohých štátov Európy. Ak sa má človek rozvíjať ako osobnosť a začleniť do spoločnosti, musí mať nevyhnutne strechu nad hlavou.

1.2.1

Charta bývania vypracovaná skupinou Európskeho parlamentu pre bývanie (URBAN) EHSV schvaľuje prijatie Európskej charty bývania skupinou Európskeho parlamentu pre bývanie (URBAN), ktorá zdôrazňuje rozsiahle a rastúce množstvo vzájomných vplyvov medzi európskymi politikami a politikami bývania, ako aj význam práva na bývanie.

1.2.2

EHSV následne žiada začlenenie Európskej charty bývania do stanoviska Európskeho parlamentu z vlastnej iniciatívy na tému bývanie a regionálna politika.

1.3.1

EHSV by na európskej úrovni privítal návrhy na spoločné ciele v oblasti prístupu k bývaniu a minimálne normy kvality bývania, ktoré by definovali pojem dôstojného bývania. Bez týchto kritérií bude ťažké účinne uplatňovať právo na bývanie a vytvoril by sa dojem, že prístup k bývaniu je minimálnou podmienkou pre dôstojný život.

1.3.2

EHSV by chcel zdôrazniť, že sektor sociálnych služieb a služieb v rámci komunity nadobúda čoraz väčší význam v spoločnosti so starnúcim obyvateľstvom a že tieto služby sa často poskytujú spolu s bývaním. Výbor žiada, aby sa tieto služby stali predmetom výmeny skúseností v rámci Európy a aby sa viac zviditeľnili. Zdôrazňuje ďalej, že v oblasti sociálneho bývania je potrebné uplatniť špeciálny postup a že táto oblasť nemôže podliehať pravidlám trhu, ako to stanovuje smernica o službách.

1.4.1

EHSV by chcel zdôrazniť, že možnosť využitia zdrojov zo štrukturálnych fondov na zlepšenie podmienok bývania by sa mala využiť naplno, a to nie len v nových 12 členských štátoch, ale aj v starých 15 členských štátoch, ktoré môžu využiť štrukturálne fondy na financovanie operácií v oblasti integrovaného mestského rozvoja. Tieto iniciatívy budú mať pozitívny vplyv na sociálnu a územnú súdržnosť a hospodársky rast. V tejto súvislosti EHSV navrhuje, aby európske finančné inštitúcie vyčlenili prostriedky s veľmi nízkymi úrokmi na integrované programy v oblasti bývania pre mladých ľudí, imigrantov, starších občanov a osôb s postihnutím, čím by sa podporila mobilita pracovníkov, zlepšila sociálna rozmanitosť a zaviedli ceny prijateľné pre obyvateľov.

1.4.2

EHSV pripomína, že využitie programu JESSICA poskytne prostriedky potrebné na vytvorenie záručného fondu pre rozsiahlejšie projekty v oblasti sociálneho bývania, a žiada, aby sa táto otázka zobrala do úvahy pri strednodobom preskúmaní štrukturálnych fondov.

1.4.3

EHSV rovnako schvaľuje zavedenie mechanizmu technickej pomoci pre projekty bývania počas obdobia 2007 – 2013 v spolupráci s predstaviteľmi a sieťami miestnych a regionálnych orgánov a za podpory Európskej komisie a členských štátov. Tento mechanizmus umožní realizáciu projektov a metód pre efektívnu integráciu projektov bývania do programov mestskej obnovy. Umožní tiež centralizáciu odborných poznatkov a mohol by zohrávať úlohu pri zjednodušení výmeny skúseností. Je pravdepodobne veľmi dôležité, aby bol vytvorený špecifický nástroj pre bývanie s cieľom podporovať efektívne využívanie štrukturálnych fondov. Mohlo by sa tak stať na základe článku 45 nariadenia o všeobecných ustanoveniach pre štrukturálne fondy, ktorý ukladá Komisii, aby uľahčila vytvorenie mechanizmu technickej pomoci.

1.5.1

EHSV ďalej navrhuje vytvorenie siete na výmenu skúseností a poznatkov v oblasti bývania a energetickej účinnosti, v rámci ktorej by si zainteresovaní aktéri mohli vymieňať informácie a budovať a prehlbovať svoje skúsenosti s cieľom uplatniť spoľahlivé a ambiciózne energetické politiky. Tento mechanizmus by mohol byť prepojený s podporným mechanizmom štrukturálnych fondov, aj napriek tomu, že oba mechanizmy by nemali rovnaké ciele. Fungovanie týchto dvoch mechanizmov by teda bolo jednoznačne otázkou zabezpečenia hladkej koordinácie.

1.5.2

EHSV navrhuje spustiť kampaň na zvýšenie povedomia o možnostiach v oblasti znižovania spotreby energie v sektore bývania. Kampaň by bola riadená na európskej úrovni v spolupráci so sieťami vyvíjajúcimi činnosť v danej oblasti a mala by mať za cieľ zmeniť správanie spotrebiteľov. Tento prístup si bude vyžadovať účasť širokej verejnosti a umožní zmobilizovať všetky zainteresované strany v prospech pozitívnej iniciatívy. Kampani za udržateľnú energiu pre Európu chýba zameranie potrebné na zvyšovanie povedomia a disponuje obmedzenými zdrojmi.

1.5.3

EHSV žiada Komisiu, aby predložila obsiahlejšie návrhy, ktoré sa nezamerajú len na zlepšenie energetickej účinnosti budov. Je potrebné spolupracovať s obyvateľmi bytov a brať do úvahy aj existujúce obytné budovy.

1.6.1

EHSV podporuje iniciatívu Európskej komisie vytvoriť koordinačnú skupinu, ktorá by sa zaoberala otázkami urbanizácie. Výbor navrhuje, aby táto skupina do svojich úloh začlenila aj bývanie a aby k tejto problematike vymenovala svojho hovorcu.

1.6.2

Ďalej by bolo potrebné, aby bola problematika bývania začlenená aj do programu rokovania na stretnutí ministrov pre regionálne a mestské záležitosti.

2.1.1

Charta základných práv EÚ, vyhlásená v Nice 7. decembra 2000, uvádza, že (čl. II-34): „S cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe Únia uznáva a rešpektuje právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní s cieľom zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov, v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou“.

2.1.2

Napriek tomu, že bývanie nespadá do rámca právomocí EÚ a že v tejto problematike sa naplno uplatňuje princíp subsidiarity, podľa názoru EHSV by sa tento článok mal brať do úvahy pri realizácii európskych politík s cieľom reagovať na kritickú sociálnu situáciu a nedostatok bytov pre najchudobnejších ľudí (ale aj pre ľudí s nízkym príjmom a mladých ľudí, ktorí začínajú pracovný život a zakladajú si rodinu).

2.1.3

Summit v Laekene v decembri 2001 však uznal dôležitosť problematiky bývania v súvislosti so snahou zabrániť riziku rastúcej chudoby. EHSV sa preto nazdáva, že summit bol významným prínosom vďaka tomu, že otvoril diskusiu o potrebe zvýšiť ponuku sociálneho bývania s cieľom bojovať proti chudobe v Európe.

2.1.4

Právo na bývanie je zachované v ústavách viacerých členských štátov, vrátane Belgicka, Španielska, Grécka, Portugalska, Fínska a Holandska. Táto skutočnosť tak zvyšuje možnosť vytvorenia európskeho práva na bývanie. EHSV sa nazdáva, že začlenenie problematiky bývania do Charty základných práv priloženej k Zmluve o Ústave pre Európu je dôležitým a strategickým krokom a zároveň vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že právo na bývanie, alebo aspoň „právo na ubytovanie“ do nej nebolo začlenené.

2.1.4.1

Podľa názoru EHSV má vytvorenie európskej stratégie bývania veľký význam: domov pre každého človeka je predpokladom pre efektívnejšiu realizáciu ostatných ľudských práv uznávaných na európskej úrovni, ako napríklad právo každého na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, zachovanie listového tajomstva a právo na uzavretie manželstva a založenie si rodiny.

2.1.5

Princíp práva na bývanie je akceptovaný. Otázna je potom uplatniteľnosť tohto práva, čiže inými slovami, podpora poskytnutá človeku, ktorý si nemôže nájsť bývanie. EÚ preto musí brať do úvahy podmienky, na základe ktorých je možné uplatniť právo na bývanie. Ak nie je možné nájsť jedno riešenie, každý členský štát, ktorý formálne uzná právo na bývanie, musí byť schopný určiť:

2.1.6

V súlade s Európskou chartou bývania, ktorú schválila skupina Európskeho parlamentu pre bývanie – URBAN 26. apríla 2006 a ktorá obhajuje bývanie ako „nevyhnutnú potrebu“, EHSV víta iniciatívu Európskeho parlamentu vypracovať správu o bývaní a regionálnej politike. EHSV dúfa, že Európsky parlament podporí požiadavku výboru uznať právo na bývanie a navrhne partnerstvo s miestnymi a regionálnymi správnymi orgánmi s cieľom poskytnúť vhodnú úroveň bývania a cenovo ho sprístupniť tým, ktorí nemajú prístup na trh s bytmi.

2.1.7

Štúdia o podmienkach bývania a sociálnom rozmere bývania (1) uverejnená v roku 2006 Európskou nadáciou pre zlepšenie životných a pracovných podmienok odhaľuje značné rozdiely medzi 15 členskými štátmi EÚ a novými 12 členskými štátmi EÚ pokiaľ ide o kvalitu a kvantitu podmienok bývania. Je tiež potrebné poznamenať, že nie všetci európski občania majú zaručený prístup k teplej vode a vnútornej toalete, čo sú dve základné kritéria pre stanovenie minimálnych podmienok na dôstojný život.

2.1.8

Keďže bývanie je hlavným prvkom európskeho sociálneho modelu, výzvy, ktorým čelí Európa v oblasti sociálnych a demografickým zmien, je potrebné pretransformovať do politiky bývania. Starnutie obyvateľstva, mladí ľudia trpiaci núdzou, ktorí kvôli nedostatku prostriedkov naďalej žijú s rodičmi, dostupnosť vhodného bývania pre ľudí so zdravotným postihnutím a migrantov, to všetko sú otázky, ktoré je potrebné brať do úvahy. V súlade so závermi zasadnutia Rady EÚ v Laekene v decembri 2001 EHSV navrhuje, aby boli na európskej úrovni prijaté:

2.1.9

Ďalej je potrebné podporovať mobilitu bývania s cieľom zabezpečiť pracovnú mobilitu. Mnohí ľudia sú „zajatcami“ svojich domovov, či už sociálnych alebo vlastných bytov, kvôli nedostatku ponuky alebo z daňových dôvodov či podmienok pre získanie pôžičky. Zvýšená mobilita bývania je predpokladom väčšej mobility na pracovnom trhu.

2.1.10

Vzhľadom na vplyv bývania na život spoločnosti a mestskú ekonomiku, táto problematika už nemôže byť len predmetom čiastkových stratégií alebo opatrení. EHSV uznáva princíp subsidiarity a zároveň navrhuje, aby bolo bývanie zaradené medzi hlavné politické otázky s dôsledkami na každodenný život ľudí a ako spôsob zbližovania občanov s projektom budovania Európy, ktorý sa v súčasnosti zdá byť čím ďalej tým viac nedosiahnuteľný.

2.1.11

Prínos politiky bývania k dosiahnutiu cieľov Lisabonskej stratégie, najmä z pozície hnacej sily hospodárskeho rastu, by mal byť jasnejšie definovaný. EHSV by chcel zdôrazniť, že vzhľadom na vplyv politiky bývania na pracovnú mobilitu, táto politika dopĺňa európske politiky realizované v rámci stratégie pre rast a zamestnanosť a zároveň pomáha rozširovať územnú súdržnosť, čo sa musí prejaviť aj – a hlavne – v nových členských štátoch okrem primeranej energetickej politiky aj vo financovaní mestských a vidieckych sietí infraštruktúry

2.2.1

Obytné oblasti vždy zohrávali štrukturálnu úlohu v našich spoločnostiach. Verejné priestranstvá, na ktorých sa ľudia stretávajú sú prepojené so zónami individuálneho alebo kolektívneho bývania. Mestské plánovanie a vytváranie oblastí príjemných pre život, kde je domov základným prvkom, sú predpokladom pre sociálnu a územnú súdržnosť.

2.2.2

Hoci bývanie a politiky bývania sa v jednotlivých členských štátoch odlišujú, Európsku úniu ako celok charakterizuje veľmi vysoká hustota mestského osídlenia. Európske mestá a veľkomestá sú typicky kompaktné, ale najviac ich charakterizuje prítomnosť stredne vysokých budov a podobu mestskej siluety dotvárajú najmä obydlia.

2.2.3

Bývanie je preto dôležitým prvkom mestských, hospodárskych a sociálnych politík vo všetkých európskych krajinách a vynára sa potreba širšej spolupráce pri riešení problémov, najmä vzhľadom na krízové situácie, ktoré postihli znevýhodnené oblasti v viacerých členských štátoch.

2.2.4

Ciele európskej regionálnej politiky by mali posilniť územnú, sociálnu a hospodársku súdržnosť, a to prostredníctvom podpory hospodárskeho rozvoja v najznevýhodnenejších regiónoch a, od roku 2005, zameraním sa na prioritné ciele rastu a zamestnanosti, ktoré sú súčasťou revidovanej Lisabonskej agendy.

2.2.5

S cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť všetkých regiónov a podporiť pracovnú mobilitu je potrebné diverzifikovať ponuku bývania, a to nie len rôznymi typmi vlastníctva a užívania, ale aj zmiešanými obytnými štvrťami (bývanie a hospodárska činnosť) alebo sociálnou zmesou, ktorá podporuje sociálnu súdržnosť. Premena niektorých mestských častí na getá veľmi sťažuje hospodársku činnosť.

2.2.6

Umiestnenie finančne dostupného bývania logicky vyplýva z predchádzajúceho bodu. Spolu s právom na bývanie musia miestne orgány zabezpečiť, aby bolo kvalitné bývanie úmerne zodpovedajúce finančným zdrojom domácností dostupné v rámci celej oblasti, ktorá podlieha ich právomoci.

2.2.7

Vytváranie obytných oblastí má vážny dopad na vidiecke oblasti a ak má byť zachovaný udržateľný rozvoj, je nevyhnutne potrebné v problematike bývania venovať viac pozornosti interakcii medzi vidieckymi a mestskými oblasťami.

2.3.1

V niektorých európskych krajinách, najmä tých, ktoré počas predchádzajúceho podporného obdobia dostávali prostriedky z kohéznych fondov, je miera hospodárskeho rastu úzko spätá s úrovňou činnosti v oblasti bývania. To však neznamená, že ľudia majú zjednodušený prístup k finančne dostupnému bývaniu. Írsky národný reformný program na rok 2006 vypracovaný v súlade s obnovenou Lisabonskou stratégiou osobitne poukazuje na slabú udržateľnosť rastu spôsobenú nedostatkom bezpečného a dostupného bývania. Portugalsko vo svojom národnom reformnom programe na rok 2006 napríklad zdôrazňuje potrebu väčšej podpory stavebníctvu a miestnym orgánom s cieľom posilniť udržateľný rast v oblasti bývania.

2.3.2

Okamžitá dostupnosť bývania pre všetkých zamestnancov je základnou podmienkou rozvoja dynamického pracovného trhu a nedostatok bytov blokuje rozvoj v mnohých oblastiach zamestnanosti v Európe. Preto je bývanie pravdepodobne faktorom, ktorý spôsobuje nepružnosť miestnych trhov práce a zníženú pracovnú mobilitu.

2.3.2.1

Francúzsko má zaujímavý systém, v ktorom zamestnávatelia prispievajú na politiku bývania čiastkou vo výške 0,45 % z celkového mzdového fondu, čím podporujú úsilie riešiť bytovú otázku zamestnancov. Sociálni partneri podobne využívajú špecifické systémy pre mladých ľudí a domácnosti vyžadujúce si podporu (záručné vklady).

2.3.3

Pod tlakom sú najmä regióny prijímajúce rastúci počet migrantov, ktorí si na obmedzenom trhu ťažko nachádzajú bývanie a ktorí čelia diskriminačným postupom spôsobujúcim segregáciu komunity.

2.3.4

Bývanie je jedným z hlavných zdrojov zamestnanosti v Európe. Stále existuje mnoho oblastí, v ktorých sa ešte nerozvinul potenciál zamestnanosti, a to najmä v odvetví udržateľných technológií bývania a ekologického bývania. Predpokladá sa, že tieto odvetvia sa v budúcnosti značne rozšíria. Stavebníctvo je tiež jedným z odvetví, ktoré čelia vážnemu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily.

2.3.5

Domáce služby a služby poskytované v rámci komunity, najmä osobné služby, sú významným zdrojom pracovných príležitostí a často sú organizované a poskytované zároveň so službami týkajúcimi sa bývania. Poskytovatelia sociálneho bývania teda v spolupráci s organizáciami sociálnych služieb ponúkajú domácu starostlivosť pre starších občanov a ľudí so zdravotným postihnutím, ale aj množstvo integrovaných služieb v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a starostlivosti o deti, ako napríklad v „medzigeneračných“ domovoch. Podpora iniciatív na úrovni komunity môže pomáhať pri udržiavaní sociálnej a kultúrnej dynamiky v krízových situáciách v rámci jednotlivých štvrtí.

2.4

Domáce služby a služby v rámci komunity v oblasti bývania sú zdrojom pracovných príležitostí a okrem toho pomáhajú aj pri riešení problémov spôsobených demografickými zmenami, ktoré majú nevyhnutne vplyv na zamestnanosť na regionálnej úrovni. Napríklad medzigeneračné domovy, ktoré sú predmetom cielenej politiky v Nemecku, sú reakciou na potrebu diverzity a efektívnym spôsobom bojujú proti vylúčeniu starších občanov alebo ľudí žijúcich osamote. Vzhľadom na problém starnúcej populácie v Európe je potrebné podporiť výmenu osvedčených postupov.

2.4.1

EHSV sa nazdáva, že otázka práva na bývanie by sa nemala posudzovať len z pohľadu boja proti vylúčeniu, ale aj vzhľadom na starnutie obyvateľstva, migračné toky a nové formy chudoby a mala by brať do úvahy aj Lisabonskú stratégiu, ktorá sa snaží oživiť európske hospodárstvo prostredníctvom väčšej mobility na pracovnom trhu.

2.4.2

Ak nebudú podniknuté žiadne kroky v oblasti posilňovania základných sociálnych práv, vrátane práva na bývanie, mobilita pracovníkov ostane len teóriou. Bolo by vhodné upozorniť aj na zhoršenie situácie obyvateľov sociálnych bytov, ktoré boli pôvodne vybudované pre ľudí s plateným zamestnaním. Platení zamestnanci už nemajú prístup k sociálnemu bývaniu a čelia značným ťažkostiam pri hľadaní slušného bývania v oblastiach, kde je trh s bytmi pod tlakom.

2.4.3

V posledných desiatich rokoch ceny neustále rástli takmer vo všetkých krajinách EÚ. Tým sa znížila kapacita domácností v oblasti spotreby iných tovarov, čo dlhodobo brzdí trvalo udržateľný rast. Okrem toho, zníženie úrokových sadzieb viedlo k nadmernému investovaniu do oblasti bývania, čím sa zvýšil tlak na finančné zdroje vyčlenené na bývanie (pozri švédsky národný reformný program). Oblasť sociálneho bývania je nástrojom na reguláciu cien bývania (prostredníctvom prenájmov) a udržateľnosti samotného odvetvia.

2.4.4

EHSV by chcel ďalej pripomenúť, že čo sa týka realizácie politiky sociálneho bývania, podmienky pre zasahovanie zo strany verejných orgánov členských štátov a subjektov činných v oblasti bývania sa do značnej miery riadia právnymi predpismi Spoločenstva. Je veľmi dôležité, aby hospodárska súťaž a politiky vnútorného trhu nestavali prekážky politike bývania zameranej na zabezpečenie prístupu k slušnému a finančne dostupnému bývaniu pre všetkých aj vzhľadom na pozitívny príspevok politiky bývania k hospodárskemu rastu a zamestnanosti v Európe. Stanovené ciele sa postupne vyvíjali a majitelia sociálnych bytov teraz musia vytvoriť sociálne služby určené najmä pre migrantov, ktoré budú riešiť nedostatky integračnej politiky.

2.5.1

Bývanie môže výrazne prispieť k znižovaniu spotreby energie a vzhľadom na úroveň cien energie bude práve táto oblasť činnosti stále viac priťahovať pozornosť regiónov.

2.5.2

Najväčší potenciál pri znižovaní spotreby energie má bytový sektor (domácnosti). Podľa odhadov je to až 27 % spotrebovanej energie, ako to uvádza Európska komisia v akčnom pláne pre energetickú účinnosť.

2.5.3

Stále viac domácností v Európe žije z dôvodu vysokých cien energie v chudobe (cenová nedostupnosť vykurovania).

2.5.4

Ak budú na európskej úrovni prijaté vhodné stimulačné opatrenia, je možné potenciál znižovania spotreby ešte rozšíriť.

2.5.5

V tomto zmysle je prekvapujúce zistenie, že prístup Európskej komisie v akčnom pláne pre energetickú účinnosť sa zameriava najmä na novú výstavbu a navrhuje zväčšiť rozsah noriem v tejto oblasti.

2.5.6

Tento prístup je príliš obmedzený, pretože neberie do úvahy potrebu zmeniť náš spôsob života začlenenú do širšieho rámca udržateľnosti, ktorý obsahuje rôzne aspekty správania jednotlivcov (nie len utopistický sen o tom, že každý má vlastný domov, ale aj každodenné ekologické správanie). Prístup Komisie nevyhnutne vedie k zvyšovaniu výrobných nákladov, ktoré sú už teraz pre priemerné a znevýhodnené domácnosti príliš vysoké a nesnaží sa o obnovu existujúcich budov alebo o zmenu postojov aj napriek tomu, že mnoho štúdií potvrdzuje dôležitosť takýchto opatrení.

2.5.7

Existuje množstvo dôkazov o tom, že európske regionálne politiky výrazne prispievajú k zlepšovaniu súdržnosti a životných podmienok. Avšak väčší dôraz v týchto politikách kladený na problematiku bývania by mohol pomôcť vyvolať pozitívne synergické účinky.

2.5.8

Politika šetrenia energie sa zameriava na novú bytovú výstavbu a zanedbáva pritom staršie budovy alebo jednoducho na ne uplatňuje nové predpisy ako také. Je však potrebné zobrať do úvahy existujúce obytné budovy, a navyše je nutné prispôsobiť prístup špecifickým vlastnostiam starých budov a obzvlášť vysokým nákladom na dodržiavanie noriem.

2.5.8.1

Verejná pomoc musí brať do úvahy špecifické črty sociálneho bývania: zložitú finančnú situáciu nájomníkov, daňovú podporu, ktorá je menej prispôsobená potrebám ako daňová podpora v súkromnom sektore.

2.5.8.2

Energia je len jedným aspektom problémov spojených s trvalo udržateľným rozvojom, ktorými sú: voda, odpadové hospodárstvo, prístup pre ľudí so zdravotným postihnutím, bezpečnosť, kvality vzduchu a zdravé bývanie. Bývanie môže zásadne prispieť k udržateľnému rozvoju, ale to si vyžaduje, aby boli k dispozícii vhodné nástroje, najmä pokiaľ ide o existujúce obytné budovy.

2.6.1

EHSV podporil, aby sa prístup k financovaniu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja rozšíril na projekty bývania v nových 12 členských štátoch EÚ a opatrenia týkajúce sa udržateľného mestského rozvoja a energetickej účinnosti v starých 15 členských štátoch EÚ aj ako súčasť integrovaných prístupov pre rozvoj znevýhodnených mestských častí. Vzhľadom na význam rozmeru bývania sa vynára potreba povzbudzovať a podporovať členské štáty a regióny pri plánovaní reštrukturalizácie mestských častí a zlepšovaní bývania v rámci štrukturálnych fondov.

2.6.2

V skutočnosti je ťažké realizovať integrované stratégie pre rozvoj mestských štvrtí bez prihliadania na problematiku bývania. Prístup schválený v európskej stratégii pre sociálne začlenenie, ktorý zahrnul aj cieľ umožniť prístup k slušnému, finančne dostupnému bývaniu ako podmienku úspešnej sociálnej integrácie, ostáva v súčasnosti naďalej aktuálny. EHSV sa nazdáva, že všetky európske nástroje by sa mali využiť na podporu lepšej sociálnej integrácie všetkých skupín.

2.6.3

S týmto cieľom musí Európsky sociálny fond vyvinúť viac úsilia pri podpore opatrení pre začlenenie, ktoré siahajú ďalej ako len samotné začlenenie na trhu práce, pretože podľa zistení je trh s bytmi vnútorne prepojený s pracovným trhom. Navyše, súčasné imigračné politiky na európskej úrovni nemôžu prehliadať úlohu, ktorú môže bývanie zohrávať v úsilí zabrániť priestorovej segregácii. Usmernenia, ktoré Európska komisia plánuje publikovať o integrácii imigrantov prostredníctvom bývania musia byť prvým krokom v tomto procese, ktorý by tiež mal priniesť väčšiu podporu projektom zohľadňujúcim problematiku bývania v programe PROGRESS (2).

2.6.4

Je potrebné pripomenúť, že zlepšovanie energetickej účinnosti budov nie je len prioritou pre nové členské štáty EÚ, ale pre Úniu ako celok. Vo všetkých členských štátoch sa opatrenia týkajúce sa energetickej účinnosti kvalifikujú na financovanie zo štrukturálnych fondov, rovnako ako opatrenia na obnovu verejných priestranstiev, využívanie a podporu obnoviteľných energií a opatrenia pre sociálne začlenenie.

2.6.5

EHSV privítalo iniciatívu Európskej komisie a Európskej investičnej banky na vytvorenie nového finančného nástroja JESSICA (3), konkrétne určeného na poskytovanie podpory pre rozvoj znevýhodnených mestských oblastí, vrátane sociálneho bývania v týchto oblastiach. Bolo by vhodné pripomenúť, že tento nástroj bude schopný zvýšiť kapitál potrebný na obnovu daných oblastí prostredníctvom poskytovania pôžičiek a záruk subjektom zapojeným do mestskej obnovy a sociálneho bývania. Spomínaný nástroj musia riadiť subjekty špecializované v oblasti mestskej obnovy a bývania, a to v úzkej spolupráci s miestnymi orgánmi. Ďalej musí byť schopný uplatňovať pákový efekt s cieľom zlepšiť životné podmienky miestnym obyvateľom. Program JEREMIE (4) tiež ponúka príležitosti pre subjekty aktívne v oblasti sociálneho bývania, ktoré sa snažia vytvoriť príjemné obytné štvrte pre každého.

2.6.6

Európska komisia navrhla v oblasti energetických politík zahájiť v rámci programu Inteligentná energia pre Európu pilotné aktivity pre sektor sociálneho bývania, čo umožnilo uskutočniť výber a poskytnúť podporu modelovým projektom v oblasti energetickej účinnosti a výmeny skúseností a poznatkov medzi aktérmi v danom sektore. Vzhľadom na európske ciele vytvoriť spoločnú energetickú politiku a zlepšiť koordináciu opatrení prijímaných členskými štátmi v tejto oblasti by bolo potrebné zabezpečiť kontinuitu tohto nástroja a zväčšiť jeho rozsah aj mimo podpory pilotných akcií.

2.6.7

Pokiaľ ide o technologickú a sociálnu inováciu, pomoc poskytovaná v rámci 7. rámcového programu pre výskum a vývoj umožní určiť nie len možnosti v oblasti znižovania spotreby energie, ale aj v oblasti udržateľného mestského rozvoja.

2.6.8

Vytváranie noriem na európskej úrovni sa jednoznačne týka bývania a s ním súvisiacich služieb. Je to však oblasť, v ktorej sa riešenia technického alebo mestského plánovania prelínajú s voľbou spoločnosti a je neprijateľné, aby boli normy stanovované pracovnými skupinami pre širokú verejnosť bez toho, aby bola zaručená politická kontrola nad procesom vytvárania týchto noriem. Príklad normy CEN o prevencii proti zločinu prostredníctvom mestského plánovania a navrhovania budov prijatej bez akejkoľvek reálnej politickej diskusie o modeli mestského plánovania, ktorý by bol vytvorený s prihliadnutím na analýzu rizík, zdôrazňuje potrebu revízie tvorby noriem v tomto sektore.

2.6.9

Komisia vypracovala stratégiu udržateľného mestského rozvoja, ktorá by mala podporovať mestá a veľkomestá, aby v procese vlastného rozvoja brali do úvahy okrem iného aj dopravnú politiku. Táto stratégia je však jediným ukazovateľom a hrozí nebezpečenstvo, že nebude uplatnená naplno, ak nebude brať do úvahy sociálny rozmer udržateľného mestského rozvoja.

13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/23

1.1

Posudzovaný návrh sa týka rekodifikácie niekoľko krát menenej a doplnenej smernice Rady 69/335/EHS o zdanení kapitálových vkladov do spoločností. Táto smernica, ktorej pôvodným cieľom bolo harmonizovať systémy zdanenia a zabrániť členským štátom, aby zaviedli alebo uložili iné podobné dane, bola niekoľko krát menená a doplňovaná, a to až do roku 1985, keď bolo smernicou 85/303/EHS uznané, že daň z kapitálových vkladov je potrebné úplne zrušiť kvôli jej nepriaznivým hospodárskym dôsledkom pre podniky.

1.2

Niektoré členské štáty však pokladali stratu v daňových príjmoch spôsobenú zrušením tejto dane za neprijateľnú. Smernicou z roku 1985 bola preto udelená výnimka, ktorá členským štátom umožňovala operácie od dane z kapitálových vkladov buď oslobodiť alebo uplatniť jednotnú sadzbu nepresahujúcu 1 %.

1.3

Tento princíp platí pochopiteľne aj v tomto návrhu smernice, ktorý je vlastne len rekodifikovanou verziou predchádzajúcich textov. Výbor ho môže len vziať na vedomie a schváliť ho. Oznámenie Komisie je však podnetom k úvahám, ktoré by Rada mohla využiť pri ďalších iniciatívach.

2.1

Väčšina z 25 členských štátov prijala usmernenie Rady z roku 1985 a daň celkom zrušila. V súčasnosti je táto daň uplatňovaná ešte v 7 krajinách: v Poľsku a Portugalsku sadzbou nanajvýš 0,5 %, na Cypre sadzbou 0,6 %, v Grécku, Španielsku, Luxembursku a Rakúsku v plnom rozsahu sadzbou 1,0 %. Tento rozdiel v zdanení je prekážkou pre vytvorenie rovnakej úrovne zaobchádzania s európskymi podnikmi, čo je jednou z podmienok dobrého fungovania jednotného trhu. Aj keď je pravda, že v oblasti zdanenia existuje veľa ďalších rozdielov a prekážok, nie je to však dôvod na to, aby sme sa vzdali snahy o úplne odstránenie tejto dane.

2.2

Členské štáty, ktoré ešte stále využívajú túto výnimku, by mohli užitočne porovnať výhody plynúce z daňových príjmov s údajnými (a určitej miery vyčísliteľnými) investičnými stratami iných krajín Spoločenstva alebo tretích krajín, ktoré odradzuje v podstate už odstránené zdanenie. EHSV zastáva názor, že zrieknutie sa tejto výnimky by prinieslo pre dané subjekty výhodu a znamenalo by pokrok pre dobré fungovanie jednotného trhu ako celku.

2.3

EHSV by tiež chcel upozorniť na prax, ktorú si osvojili niektoré členské krajiny: po zrušení dane z kapitálových vkladov zaviedli nové poplatky, čím zrušenú daň skryto nahradili. V niektorých prípadoch Komisia zakročila a začala konanie o porušení právnych predpisov a nie je vylúčené, že existujú aj iné prípady, ktoré zatiaľ neboli odhalené. Bdelosť sociálnych partnerov by ich mohla pomôcť odstrániť.

13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/24

1.1

EHSV sa pripája k úsiliu Európskej komisie o dosiahnutie čoraz väčšej bezpečnosti cestnej premávky, a preto plne podporuje predkladaný návrh, ktorý právom zapadá medzi iniciatívy vyvíjané v tomto smere.

1.2

EHSV oceňuje, že Komisia pred predložením návrhu vykonala analýzu nákladov a ziskov vrátane pozorného hodnotenia vplyvu, čo umožnilo štruktúrovať návrh pragmaticky a zároveň zohľadniť všetky aspekty tejto problematiky a prisúdiť náležitú prioritu ochrane tých najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky.

1.3

EHSV jednako však pokladá za svoju povinnosť upozorniť na isté slabé stránky návrhu v jeho súčasnej podobe, pričom navrhuje dodatky a spresnenia, ktoré by mali umožniť jednoduchšie a správnejšie uplatňovanie navrhovaných ustanovení, pokiaľ ide o časový rozvrh, certifikáciu a kontrolu ich zavádzania do praxe.

1.4

EHSV si želá, aby Komisia dôkladne zvážila jeho návrhy na uplatňovanie skutočne zjednoteného prístupu s cieľom predísť narušovaniu hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi, ako aj jeho podnety poukazujúce na to, aké dôležité je poskytovať členským štátom podrobnejšie usmernenia o certifikačných systémoch, ktoré by príslušné sektorové orgány jednotlivých štátov mohli uplatňovať jednoduchým spôsobom.

1.5

EHSV dôrazne odporúča Rade a Európskemu parlamentu, aby implementovali smernicu čo najskôr a tak, aby zahrnula väčšinu aktuálneho vozového parku s cieľom zaručiť záchranu ľudských životov v celkovom plánovanom rozsahu.

2.1

Bezpečnosť cestnej premávky odjakživa patrí k absolútnym prioritám inštitúcií Spoločenstva. Dôležitým okamihom v obnovenom úsilí v tomto zmysle nepochybne bolo zverejnenie bielej knihy na tému dopravnej politiky (1), ktorá stanovila okrem iného i cieľ znížiť do roku 2010 počet smrteľných úrazov na cestách na polovicu.

2.2

Nasledujúce iniciatívy ako napr. Road safety action programe  (2), iniciatíva „e-safety“ a mnohé iné, odskúšali použitie integrovaného prístupu k problematike zapojením priemyslu, verejných orgánov a reprezentatívnych združení účastníkov cestnej premávky, čím prekonali obmedzenia, ktoré boli v minulosti často kladené do cesty realizácii konkrétnych a záväzných opatrení na úrovni EÚ, okrem iného aj v mene zásady subsidiarity.

2.3

Dosiahli sa mnohé pokroky: stačí poukázať na skutočnosť, že za ostatných 30 rokov sa počet smrteľných úrazov na cestách znížil na polovicu, zatiaľ čo sa objem cestnej premávky strojnásobil. S týmto údajom sa však v žiadnom prípade nemôžeme uspokojiť, pretože Európa platí neustálemu zvyšovaniu mobility ešte stále príliš vysokú daň – 40 000 obetí ročne – a nepotešiteľnou predpoveďou je riziko, že sa nepodarí zvládnuť výzvu bielej knihy z roku 2001.

2.4

EHSV uznáva, že citeľný pokrok v oblasti bezpečnosti cestnej premávky možno dosiahnuť len celkovým zlepšením všetkých troch „pilierov“, ktoré ju tvoria, t. j. automobilového priemyslu, infraštruktúry a správania sa účastníkov cestnej premávky. Nemôže však nepodporovať akúkoľvek iniciatívu, ktorá by bola schopná priblížiť nás k dosiahnutiu ambiciózneho cieľa z roku 2001, i keby sa týkala len jedného z týchto troch „pilierov“.

2.5

V tejto súvislosti EHSV svojho času podporil (3) schválenie smernice 2003/97/ES (4), ktorá v záujme bezpečnosti cestnej premávky navrhovala riešenie zosúladené na európskej úrovni na zníženie nebezpečenstva vyplývajúceho z nedostatočného bočného zorného poľa vodičov ťažkých nákladných vozidiel.

2.6

Zámerom smernice č. 2003/97/ES bolo zabrániť riziku možných nehôd vyplývajúcich zo skutočnosti, že ťažké nákladné vozidlá majú na strane pasažiera bočnú zónu mŕtveho uhla, a to zavedením povinnej sústavy účinnejších zrkadiel od roku 2006/2007.

2.7

Mnohé nehody zapríčinia vodiči veľkých vozidiel práve kvôli zóne mŕtveho uhla v oblasti bezprostredne okolo ich vozidla, ktorí nezbadajú, že iní účastníci cestnej premávky sú v bezprostrednej blízkosti ich vozidla.

2.8

Riziko vzniká najmä na križovatkách alebo kruhových objazdoch, keď má vodič pri zmene smeru jazdy na strane spolujazdca bočnú zónu mŕtveho uhla, ktorá mu neumožňuje vidieť účastníkov cestnej premávky v blízkosti vozidla, napríklad chodcov, cyklistov a motocyklistov, ktorí sú zároveň tými najzraniteľnejšími účastníkmi cestnej premávky.

2.9

Odhaduje sa, že každý rok zomrie za takýchto okolností približne 400 ľudí, čo v dostatočnej miere vysvetľuje, prečo EHSV, a nielen EHSV, svojho času bez výhrad podporil prijatie smernice 2003/97/ES, ktorou sa zrušila a nahradila prvá smernica týkajúca sa typového schválenia zariadení pre nepriamy výhľad (71/127/EHS) a nasledujúce zmeny a doplnenia. V zrušenej smernici sa stanovili požiadavky na konštrukciu a montáž spätných zrkadiel, pričom vnútroštátne ustanovenia v tejto neboli dotknuté. Až smernicou 2003/97/ES sa súprava zrkadiel alebo iných systémov určených na nepriamy výhľad stala záväznou v celej Európe a prestala byť dobrovoľnou.

2.10

Pokiaľ ide o typy ťažkých vozidiel, smernica 2003/97/ES sa vzťahovala na nákladné vozidlá kategórie N2 s hmotnosťou presahujúcou 7,5 t a N3 (5), bola však zmenená a doplnená smernicou 2005/27/ES (6), ktorá v istých podmienkach stanovuje požiadavku na montáž zrkadiel triedy IV a triedy V (7) na vozidlá s hmotnosťou 3,5 t namiesto predchádzajúcich 7,5 t.

2.11

Požiadavky smernice 2003/97/ES sa uplatňujú na typovo schválené vozidlá (nové typy) od 26. januára 2006 a novo registrované vozidlá (nové vozidlá) od 26. januára 2007. To znamená, že na vozidlá, ktoré sú v prevádzke a ktoré tvoria väčšinu vozového parku, by sa tieto požiadavky nevzťahovali.

2.12

V Európskej únii existuje viac než päť miliónov ťažkých vozidiel (>= 3,5 t). Vzhľadom na životnosť týchto vozidiel (až 16 rokov) a nízku rýchlosť výmeny vozového parku (približne 300 000 registrácii ročne), ak by sa vozidlá začali nahrádzať v roku 2007, vozový park by bol kompletne obnovený a vybavený novými zrkadlami až v roku 2023.

2.13

Zámerom návrhu Komisie, ku ktorému má EHSV vyjadriť svoje stanovisko, je nájsť rýchle riešenia na dosiahnutie bezpečnosti aj tých vozidiel, ktoré sú v súčasnosti už v prevádzke.

3.1

V stručnosti, Komisia predloženým návrhom, ktorý má charakter dočasného opatrenia, sleduje rozšírenie všeobecnej požiadavky smernice 2003/97/ES na montáž nových zrkadiel triedy IV a triedy V (výhľad na strane spolujazdca) na vozidlá kategórie N2 a N3, ktoré sú už v prevádzke, s týmito výnimkami:

3.2

Členské štáty majú povinnosť uplatňovať smernicu, a teda požadovať montáž nových zrkadiel, do 12 mesiacov od nadobudnutia jej účinnosti, pričom sú možné isté výnimky:

3.3

Vozidlá, na ktoré nie je technicky možné namontovať predpísané zrkadlá, môžu používať iné zariadenia pre nepriamy výhľad (kamery alebo iné elektronické prístroje), ak tieto prostriedky zabezpečujú najmenej 99 % vyššie uvedeného celkového zorného poľa. V týchto prípadoch musia byť tieto vozidlá schvaľované jednotlivo zodpovednými orgánmi členských štátov.

3.4

Členské štáty môžu rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto smernice aj na vozidlá staršie ako 10 rokov.

4.1

Je potrebné zdôrazniť, že tento návrh má zmysel len v prípade, že bude uplatnený v dostatočne rýchlom čase, aby výraznou mierou ovplyvnil vozidlá, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke. Komisia odhaduje, že postupný nárast počtu vozidiel vybavených novými zrkadlami by mal viesť k záchrane ďalších 1 200 ľudských životov.

4.2

Komisia však v hodnotení vplyvu, ktoré je pripojené k tomuto návrhu (9), pripúšťa, že okamžité a striktné uplatňovanie nových požiadaviek by mohlo viesť k značným technickým problémom s negatívnym vplyvom, a to aj ekonomickým, na hospodárske subjekty v tomto sektore, a tým aj k skresleniu trhu.

4.3

Komisia predpokladá, že viac než polovica vozidiel v súčasnosti v prevádzke dokáže zrkadlá nahradiť jednoducho vynaložením malej sumy, t. j. okolo 150 EUR (10). V prípade ostatných vozidiel sa možné riešenia pohybujú od mierneho zníženia požiadaviek týkajúcich sa zorného poľa (> 99 %), po veľmi zložité riešenia pre staršie vozidlá, ktoré by si v istých prípadoch vyžadovali zmeny v konštrukcii kabíny vo výške niekoľko tisíc eur, navyše nezaručujúce úspech.

4.4

Vzhľadom na tieto premenné a v súvislosti s takýmito zložitými alebo zjavne neriešiteľnými prípadmi (pre istý model, resp. istú verziu vozidla) Komisia vyzýva inšpekčné orgány, aby boli pružné a povolili mimoriadne riešenia za primerané náklady (11).

4.5

EHSV sa však napriek tomu, že chápe dôvody tejto neurčitosti vyplývajúcej z množstva technických problémov, ktorými sa treba zaoberať, nazdáva, že hrozí, že takto formulovaný návrh spôsobí pri interpretácii značné názorové rozdiely, čo môže negatívne ovplyvniť európsky trh s nákladnou dopravou.

4.6

Kritické miesta, ktoré EHSV skonštatoval v súčasnom znení návrhu, sa týkajú v zásade dvoch aspektov: rizika nerovného zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi v sektore nákladnej dopravy s následným narušením hospodárskej súťaže a neexistencie jednoduchého, jednotného a spoľahlivého systému certifikácie a kontroly uplatňovania nových požiadaviek.

4.6.1

Pokiaľ ide o prvý aspekt, zdá sa byť nevhodné požadovať pre nové zrkadlá pomer pokrytia zorného poľa vo výške 99 % a súčasne povoliť členským štátom, ktoré už právne upravili túto oblasť, limit vo výške 95 %. EHSV by pokladal za spravodlivejšie, a navyše aj jednoduchšie z hľadiska kontroly, stanovenie jednotnej percentuálnej hodnoty pre celú EÚ.

4.6.2

Stále so zreteľom na jednotnosť prístupu, udelenie členským štátom možnosti autonómne oddialiť uplatňovanie nových požiadaviek na staršie vozidlá (12) môže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže medzi vozidlami, ktoré sú súčasťou medzinárodnej dopravy. EHSV preto odporúča, aby sa časový rozvrh uplatňovania plánovaných opatrení rozšíril na všetky členské štáty.

4.6.2.1

V tejto súvislosti, vzhľadom na vysoký počet vozidiel a zložitosť certifikácie, sa EHSV nazdáva, že obdobie dvoch rokov po transponovaní smernice bude potrebné, ale zároveň postačujúce na prispôsobenie sa požiadavkám. V tomto ohľade sa všeobecné usmernenia Rada EÚ pre dopravu, telekomunikácie a energetiku (13) zdajú byť v súlade s tu navrhovaným riešením. Na druhej strane sa samotná Rada zdá byť naklonená skôr myšlienke uplatňovať smernicu na vozidlá registrované nie od roku 1998, ale až po 1. januári 2000, a teda vylúčiť približne 15 % vozidiel aktuálneho vozového parku.

4.6.3

Druhý problém, t. j. certifikáciu a kontrolu nových požiadaviek, považuje EHSV za ešte kritickejší. Dá sa pochybovať o tom, že zorné pole bude môcť byť účinne preverené a certifikované na každom vozidle v rámci periodických inšpekcií. Stanovenie zorného poľa je veľmi náročná operácia a zahŕňa celý rad parametrov a rôznych zložitých meraní.

4.6.3.1

Typová schvaľovacia značka, ako v prípade viacnásobne citovanej smernice 2003/97/ES, sa týka certifikácie istého celku (zrkadlo, ramená, kabína, sedadlo a vzdialenosť zrkadla od úrovne zeme), ktorý nezávisí len od zrkadla, ale aj od modelu vozidla, na ktoré je montované. Tieto skúšky sa vykonajú na prototype, ktorého povolenie zahŕňa a zaručuje povolenie celej nasledujúcej sériovej výroby. Z tohto dôvodu sa zrkadlá v súčasnosti typovo schvaľujú ako jednotná zostava a typová schvaľovacia značka sa dáva na kostru zrkadla, ktorá v prípade náhrady zrkadlového skla nemusí byť povinne nahradená. Tým by sa vozidlá v prevádzke typovo schválené na základe starej smernice 71/127/EHS po výmene len zrkadlového skla ocitli v situácii, kde by sa ich typová schvaľovacia značka odvolávala na zrušenú smernicu.

4.6.3.2

Ak sa neráta s nejakou zárukou súladu (značka, certifikát atď.), hrozí tu, že bude treba všetky vozidla podrobiť inšpekcii a testom podľa smernice 2003/97/ES, ako keby bolo potrebné nanovo typovo schvaľovať zorné pole každého jednotlivého vozidla, podobne ako v prípadoch, keď sa na dosiahnutie požadovaného zorného poľa používajú elektronické prístroje. Dá sa ľahko predstaviť, aké následky by to malo na pracovné zaťaženie certifikačných a kontrolných orgánov, ak pripomenieme, že ide o milióny vozidiel.

4.6.3.3

Riešenie navrhnuté Európskou komisiou a Radou prenecháva certifikáciu súladu s požiadavkami výročným kontrolám (road worthiness test) stanoveným smernicou 96/96/ES z 20. decembra 1996 pre vozidlá s celkovou hmotnosťou presahujúcou 3,5 t.

4.6.3.4

Pokiaľ ide o zrkadlá, tieto kontroly sa obmedzujú na to, aby zistili, či sú umiestnené na požadovaných miestach, či sú nepoškodené a bezpečne upevnené. Preto je nepravdepodobné, že by boli schopné udeliť osvedčenie, že celkové zorné pole, ako je uvedené vyššie, dosahuje požadované percentuálne hodnoty.

4.6.3.5

Riešenie, ktoré si EHSV dovoľuje navrhnúť a ktoré sa zdá byť najpraktickejším z pohľadu realizácie a najspoľahlivejším, pokiaľ ide o výsledky, je požiadavka vyhlásenia o súlade vydaného montérom nových zrkadiel. Mohol by to byť dokument podpísaný zodpovedným pracovníkom podniku, ktorý by okrem všetkých údajoch o vozidle zahŕňal aj údaje o zrkadlách alebo nahradených zrkadlových sklách. Takéto vyhlásenie by bolo uložené vo vozidle a predkladalo by sa pri výročnej revíznej prehliadke ako aj pri cestnej kontrole. Navyše by nespôsoboval osobitné problémy pri preklade do jazykov Spoločenstva, keďže ide o dokument obsahujúci takmer výlučne numerické kódy.

5.1

V dôvodovej správe v úvode návrhu sa pripomína, že smernica 2003/97/ES bola zmenená a doplnená smernicou Komisie 2005/27/ES s cieľom rozšíriť všeobecnú požiadavku na montáž zrkadiel triedy IV a triedy V na vozidlá kategórie N2 s hmotnosťou 3,5 ton namiesto predchádzajúcich 7,5 ton.

5.1.1

Takáto formulácia je však zavádzajúca, keďže ju možno interpretovať ako ustanovenie platné pre všetky vozidlá typu N2 s hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 t. V skutočnosti 2005/27/ES zavádza túto požiadavku len pre vozidlá kategórie N2 s kabínou vodiča podobnou kabíne vo vozidlách kategórie N3, kde zrkadlo typu V môže byt montované vo vzdialenosti dva metre od zeme. Iba v tomto prípade možno požadovať montáž dvoch nových zrkadiel.

5.1.2

EHSV preto kvôli väčšej jasnosti navrhuje preveriť článok 2 písm. b) návrhu a doplniť špecifickú výnimku týkajúcu sa vozidiel kategórie N2 s hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 t, na ktorých nie je možné namontovať zrkadlá triedy IV a triedy V v súlade s požiadavkami smernice 2005/27/ES.

5.2

V ôsmom odôvodnení je uvedená výnimka „pre vozidlá s krátkou zostatkovou životnosťou“, pričom sa majú zjavne na mysli vozidlá, ktoré sú v prevádzke už značný počet rokov, a tým majú obmedzenú zostatkovú životnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že priemerná životnosť vozového parku v prevádzke nie je jednotná vo všetkých členských štátoch, by bolo vhodné, aby komisia vyjasnila tento pojem tým, že uvedie číselný údaj.

5.3

Mnohé vozidlá v prevádzke sú fakultatívne vybavené širokouhlým zrkadlom (trieda IV) na strane vodiča. Po zavedení súčasnej požiadavky na nové širokouhlé zrkadlo na strane spolujazdca by toto zrkadlo malo byt nahradené. Vodič, ktorý už i tak musí kontrolovať celú zostavu zrkadiel, by mohol mat ťažkosti pri posúdení situácie v prípade dvoch širokouhlých zrkadiel s rozdielnym zakrivením.

13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/28

1.1

Špičkové výkony v oblasti vedy a techniky a ich premena na konkurencieschopnú ekonomickú silu sú základnými predpokladmi pre zabezpečenie našej budúcnosti (pokiaľ ide napríklad o nanotechnológiu, informačnú spoločnosť, energetické a klimatické otázky), pre zachovanie a zlepšenie nášho aktuálneho postavenia na medzinárodnej scéne a pre rozvíjanie, a nie ohrozovanie, európskeho sociálneho modelu.

1.2

Výbor hodnotil vždy pozitívne každú iniciatívu zameranú na:

1.3

EHSV dôrazne a s presvedčením podporuje myšlienku vytvorenia nástroja ako je Európsky technologický inštitút (ETI) s cieľom prispieť k rozvoju kvalitného vzdelávania, inovácie a výskumu a podporiť spoluprácu a integráciu medzi európskymi špičkovými strediskami v oblasti priemyslu, vzdelávania a výskumu.

1.4

Výbor zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať tento návrh tak, aby bol v súlade s jeho právnym základom a bol zameraný predovšetkým na „urýchlenie adaptácie priemyslu na štrukturálne zmeny, podporu prostredia, ktoré je priaznivé pre vytváranie a rozvoj podnikov v celom Spoločenstve, najmä malých a stredných podnikov, podporu prostredia priaznivého pre spoluprácu medzi podnikmi, pomoc pri lepšom využívaní priemyselného potenciálu, inovačného, výskumného a technického rozvoja (2).“

1.5

Výbor však zastáva názor, že ak má byť tento nový integrovaný vedomostný, výskumný a inovačný nástroj úspešný, je potrebné, aby sa dokázal špecifikovať a odlíšiť vzhľadom na iné, už existujúce integrované nástroje Spoločenstva ako napríklad európske technologické platformy, spoločné európske iniciatívy, vysoko špecializované európske siete, integrované projekty alebo vyspelé európske modely magisterského štúdia (3).

1.6

Výbor si však uvedomuje, že by nebolo vhodné vytvárať jednoduché paralely medzi budúcim inštitútom ETI a inštitútom MIT (Massachusetts Institute of Technology) v USA, pretože tento americký inštitút nikdy nebol vysoko špecializovaným federálnym projektom, ale vysoko špecializovanou univerzitou, ktorá sa vyznačuje existenciou univerzitnej rady MIT s pričlenenou investičnou spoločnosťou (Investmnent managment company). Avšak úspech inštitúcií ako MIT ukazuje, že výnimočnosť je výsledkom vývojového procesu založeného na vhodných princípoch a dostatočnej podpore.

1.7

Výbor však zastáva názor, že ak sa budúci ETI chce stať výkonným hráčom na svetovej úrovni, teda referenčným modelom a symbolom výkonnosti európskej výnimočnosti, musí byť viac než len poskytovateľom dodatočných zdrojov.

1.8

Preto jeho koncepcia ale aj štruktúra a členenie musia nielen plne zodpovedať cieľom vytýčeným v zmluve, ktorá je jeho právnym základom, ale tiež vytvárať kultúru odbornosti a výnimočnosti orientovanú na vedu a technológiu, ktorá priláka najlepších študentov a vychová tých najlepších vedcov a inžinierov. Toto je základným predpokladom pre vytváranie nových poznatkov a trvalej inovácie.

1.9

Podľa názoru výboru je tiež dôležité neuspokojiť sa s myšlienkou „medzinárodne prestížnej znalostnej základne“ (4), ale využiť energiu všetkých zainteresovaných subjektov na vytvorenie značky vynikajúcich výsledkov, ktoré sú charakteristické pre jednotlivé „znalostné a inovačné komunity“, aby sa dosiali konkrétne výsledky, ktoré by mali dosah na trh:

1.10

Štruktúru a členenie inštitútu by bolo potrebné naplánovať a zrealizovať tak, aby:

1.10.1

Bolo by potrebné náležite zohľadniť možnosť vytvorenia spoločného podniku.

1.11

Aj keď minimálne prvé úspechy ETI budú vo vysokej miere závisieť od dostatočného financovania zo strany Spoločenstva a členských štátov, tieto finančné prostriedky by nemali byť presúvané z iných schválených programov na výskum a inováciu.

1.11.1

Podľa názoru výboru budú mať v budúcom ETI stále väčší význam na jednej strane mechanizmy na podporu patentov a systémy zaobchádzania s duševným vlastníctvom, a na druhej strane schopnosť získavať finančné prostriedky zo súkromných zdrojov, ktoré by mali výrazne prevažovať nad prostriedkami Spoločenstva, aby neodoberali zdroje určené iným programom, predovšetkým prostriedky určené na výskum a inováciu.

1.11.2

Pokiaľ ide o finančné zdroje podľa názoru výboru by bolo potrebné poskytnúť počiatočné finančné prostriedky zo zdrojov Spoločenstva získaných v rámci doplnkových zdrojov počas priebežného hodnotenia v polovici obdobia siedmeho rámcového programu Spoločenstva pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti. Vo významnej miere by mali prispieť pomernou časťou aj členské štáty. Pritom by sa nemalo zabúdať na možnosť využiť opatrenia EIB na podporu inovačných sietí a univerzitného výskumu.

1.12

Rovnako dôležité sú podľa názoru EHSV schopnosti, ktoré dokáže inštitút vytvoriť na trhu vedomostí a v oblasti inovácie a výskumu s cieľom zabezpečiť stále sa zvyšujúcu interakciu medzi samotným inštitútom a jeho odvetviami, teda vedomostnými a inovačnými komunitami.

1.12.1

To bude možné uskutočniť aj prostredníctvom veľkých verejných podujatí organizovaných v rámci systému ETI, ktoré budú zamerané na uplatňovanie jednotného označenia výnimočnosti koncipovaného formou decentralizovanej siete zameranej na príťažlivosť a šírenie zdrojov vedomostí a inovácie.

1.12.2

Inovácia a úspech sú výsledkom krehkej rovnováhy medzi postupmi zameranými na dosiahnutie cieľa a slobodou jednotlivca rozvíjať nové nápady a koncepty, ktoré budú musieť podstúpiť skúšku v prostredí hospodárskej súťaže. Dodržiavanie kritérií zabezpečenia kvality, štandardizovaných na európskej úrovni, musí byť základom činnosti v oblasti výskumu, poznatkov a inovácie celej sieťovej štruktúry ETI. Bez trhovej interakcie medzi výskumom, inováciou a priemyslom by mal výskum financovaný z verejných prostriedkov len obmedzený vplyv na hospodárstvo.

1.13

Systém výberu sietí podnikov, výskumných stredísk, laboratórií a univerzít, ktoré by sa mali stať vedomostnými a inovačnými komunitami (VIK), by mal podľa názoru výboru vychádzať z princípu „zdola nahor“ a mal by byť založený na jasných a transparentných kritériách, akými sú výnimočnosť a profesionálny úspech, schopnosti a skúsenosti v oblasti prenosu technológií hlavne do malých a stredných podnikov.

1.13.1

Nový štatút VIK by sa však v žiadnom nemal chápať ako niečo nemenné, ale pravidelne by sa mal prehodnocovať z hľadiska kvality a konkrétnych dosiahnutých výsledkov, a to bez ohľadu na potrebu určitého vývojového obdobia.

1.14

Výbor tiež zastáva názor, že „systém“ ETI by sa prípadne mal zamerať na začleňovanie vybraných špičkových stredísk, ktoré v EÚ už existujú, ale nemal by sa stať byrokratickou nadstavbou na podporu takýchto už existujúcich stredísk. Preto by sa mal zamerať na väčšie uplatňovanie priemyselných aspektov a interdisciplinárneho výskumu tak v rámci svojich štatutárnych orgánov ako aj orgánov poverených výberom.

1.14.1

Na tento účel by bolo vhodné vytvoriť investičnú spoločnosť ETI (ETI investment management company), ktorá by umožnila inovatívny prístup vzhľadom na tradičné nedostatky, ktoré sú často charakteristické pre vzťahy medzi priemyslom, akademickým svetom a výskumom.

1.15

Podľa názoru výboru je nakoniec potrebná väčšia transparentnosť v oblasti definovania a vydávania diplomov ETI sieťou VIK a samotným ETI. Aspoň počas dostatočne dlhého počiatočného obdobia by udeľovanie diplomov malo zostať výsadou ale tiež zodpovednosťou tých univerzít a/alebo technických vysokých škôl členských štátov, ktoré boli vybrané za partnerov v rámci jednotlivých VIK. Po splnení minimálnych podmienok bude môcť byť na ich diplomoch značka ETI.

1.16

Značky ETI by mali byť podľa názoru výboru diplomom zo siete VIK pridelené pod podmienkou, že štúdium a výskumy sa uskutočnia minimálne v troch rôznych inštitútoch troch členských štátov, aby bol zaručený interdisciplinárny európsky rozmer samotného diplomu, že preukážu dostatočný potenciálny inovačný účinok a že ich nakoniec zabezpečí ústredie ETI.

1.17

Pokiaľ ide o štatút ETI, výbor považuje za vhodné, aby správnu radu/riadiaci výbor (5) uvedený v návrhu Komisie doplnil monitorovací výbor zložený zo zástupcov členských krajín pod predsedníctvom zástupcu Komisie, výkonný výbor, v ktorom sú po dvaja zástupcovia podnikateľskej sféry, výskumných stredísk a akademickej sféry, ktorému budú predsedať predseda správnej rady, správny riaditeľ a rektor.

2.1

Priebežná správa Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti: Nový začiatok lisabonskej stratégie, ktorá bola predložená Európskej rade na jar 2005 (6), stanovila niekoľko základných princípov pre tento nový začiatok: cielenosť iniciatív, ktoré je potrebné uskutočniť, široká účasť, spoločné ciele a nakoniec existencia jasne stanovených úrovní zodpovednosti.

2.2

Ako neoddeliteľná súčasť Lisabonskej stratégie bolo stanovené aj šírenie znalostí prostredníctvom systému vzdelávania vysokej kvality. Európska únia musí hlavne vyvinúť úsilie, aby európske univerzity mohli súťažiť s najlepšími univerzitami sveta. Na to je potrebné vytvoriť európsky priestor vysokoškolského vzdelávania, ktorý bude uľahčovať vytváranie a šírenie znalosti po celom území EÚ.

2.3

Komisia oznámila, že v záujme uskutočnenia tohto cieľa má v úmysle navrhnúť vytvorenie „Európskeho technologického inštitútu“ a zasadiť sa za to, aby sa európske univerzity stali konkurencieschopnými na medzinárodnej úrovni, pretože „súčasné prístupy v oblasti financovania, riadenia a kvality, z mnohých aspektov už nezodpovedajú aktuálnemu všeobecnému trhu akademikov, študentov a samotných vedomostí“.

2.4

Výbor sa už niekoľkokrát vyjadril k tejto problematike (7), napríklad vo svojom prieskumnom stanovisku „Cesta k európskej spoločnosti založenej na vedomostiach – príspevok organizovanej občianskej spoločnosti k Lisabonskej stratégii“ (8), kde medzi iným potvrdil potrebu vytvorenia spoločného európskeho vedomostného priestoru založeného na spolupráci v oblasti vzdelávania, inovácie a výskumu. V tomto stanovisku EHSV vyzval podnikateľskú sféru, finančné inštitúcie a súkromné nadácie, aby akceptovali svoju mieru zodpovednosti a zvýšili investície do vedomostnej ekonomiky a podporili medzi iným dohody o partnerstve verejného a súkromného sektora na európskej úrovni.

2.5

Massachusetts Institute of Technology – MIT – v Spojených štátoch amerických, vytvorený v roku 1861 v Bostone, má v súčasnej dobe 10 000 študentov a profesorský zbor zložený z približne 10 000 osôb zapojených do multidisciplinárneho systému vysokej kvality, ktorý pokrýva oblasti od ekonomiky po právo, od architektúry po inžinierstvo, od techník riadenia po matematiku, fyziku a biológiu. Náklady na prevádzku MIT predstavujú viac ako 1 000 miliónov dolárov ročne, ale na tzv. „šanghajskom zozname“, ktorý uvádza najlepšie univerzity sveta (9), sa nachádza na piatom mieste.

2.6

Pokiaľ ide o Európu, tak do roku 2010 by sa mali dosiahnuť ciele stanovené „Bolonským procesom“, teda iniciatívou, ktorú začala Európska únia v roku 1999 a ktorá je zameraná na harmonizovanie rôznych európskych systémov vyššieho vzdelávania s cieľom vytvoriť „európsky priestor vyššieho vzdelávania“ a podporiť európsky systém vyššieho vzdelávania na celosvetovej úrovni. Sú to tieto ciele:

2.7

Európsky parlament prijal 26. septembra 2006 uznesenie o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca (11), ktorý zohľadňuje bolonský a kodanský proces z roku 2002, a je založený na podpore väčšej európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a je zameraný na dosiahnutie celého radu konkrétnych výsledkov (12).

2.8

Komisia zverejnila v roku 2005 druhú správu o pokroku v dosahovaní cieľov Lisabonskej stratégie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (13), v ktorej sa okrem iného zdôrazňuje, že je ťažké zvýšiť počet absolventov vysokých škôl v Európe, že je potrebné aktualizovať a dopĺňať vedomosti, schopnosti a kvalifikáciu počas celého života prostredníctvom moderných systémov celoživotného vzdelávania a nakoniec, že je potrebné zvýšiť verejné investície do vyššieho vzdelávania a odbornej prípravy ich kombinovaním so súkromnými investíciami a že je potrebné odborne pripravovať vysoko kvalifikovaných a schopných profesorov a ostatných vyučujúcich podľa potrieb vyplývajúcich z výmeny generácií (približne 1 000 000 osôb v období 2005 – 2015).

2.9

V rámci OECD bola v roku 2006 vypracovaná štúdia zameraná na dopyt (14) pod názvom Programme for International Student Assessment (PISA) (15), ktorá prináša celkový prehľad o vlastnostiach, vrodených a nadobudnutých schopnostiach študentov uplatňovať získané vedomosti.

2.10

Slabé stránky európskeho systému vyššieho vzdelávania majú pravdepodobne najmä tieto príčiny (16):

2.11

Hlavné problémy všeobecného charakteru, ktoré by sa mali vyriešiť vytvorením Európskeho technologického inštitútu, sú tieto:

2.12

Európsky parlament vo svojom uznesení o rozpočte na rok 2007 na jednej strane podporil myšlienku zvyšovania potenciálu vedomostného trojuholníka (vzdelanie, výskum a inovácia) a posilnenia väzieb medzi nimi, avšak na druhej strane vyjadril skepsu v súvislosti s vytvorením nového Európskeho technologického inštitútu, ktorý by podľa jeho názoru mohol ohroziť existujúce štruktúry alebo sa s nimi prekrývať, a teda by nemusel predstavovať najefektívnejšie využitie finančných prostriedkov v tejto oblasti (18).

2.13

Európska rada na svojom summite 15. a 16. júna 2006 naopak zdôraznila, že „vytvorenie Európskeho technologického inštitútu (ETI), spolupracujúceho s existujúcimi národnými inštitúciami, bude významným krokom pri odstraňovaní existujúcej priepasti medzi vyšším vzdelávaním, výskumom a inováciami spolu s inými činnosťami, ktoré podporujú vytváranie sietí a synergiu medzi špičkovými spoločenstvami v oblasti výskumu a inovácií v Európe“, a vyzvala Komisiu, aby predložila „oficiálny návrh na jeho založenie“. Komisia na túto výzvu reagovala v novembri 2006 predložením návrhu, ktorý je predmetom tohto stanoviska (19), a ktorý nadväzuje na jej predchádzajúce dve oznámenia na túto tému (20).

2.13.1

Európska rada potom v decembri 2006 potvrdila toto pozitívne usmernenie.

3.1

Návrh nariadenia Komisie na vytvorenie ETI vychádza z myšlienky, že tento inštitút by mohol prispieť k zvýšeniu priemyselnej konkurencieschopnosti posilnením inovačnej kapacity členských štátov a Spoločenstva. Návrh má tieto ciele:

3.2

Komisia navrhuje vytvoriť v ETI integrovanú dvojúrovňovú štruktúru, ktorá spojí prístup „zhora nadol“ s prístupom „zdola nahor“ podľa tejto schémy:

3.3

Všeobecný rozpočet ETI na obdobie 2007 – 2013 sa odhaduje na približne 2 367,1 milióna EUR, ktoré pochádzajú z:

4.1

Výbor vždy pozitívne hodnotil každú iniciatívu zameranú na posilnenie inovačnej kapacity Spoločenstva a členských krajín a podporuje integrovaný prístup k vedomostnému trojuholníku a to hlavne medzi akademickou obcou a podnikateľskou sférou. Rozhodne sa zasadzuje za zabezpečenie lepšej koordinácie výskumu, za posilnenie inovácie a vzdelávania v EÚ, za dosiahnutie efektívnejšieho verejno-súkromného partnerstva v oblasti výskumu a vývoja a za zabezpečenie lepšieho prístupu malých a stredných podnikov k novým poznatkom (21).

4.2

Výbor sa však nemôže vzdialiť od týchto troch hlavných zásad, ktoré tvoria základ oživenia Lisabonskej stratégie:

4.3

Podľa názoru výboru by bolo teda potrebné pozorne posúdiť, ako uvedená iniciatíva zapadá medzi ostatné prebiehajúce iniciatívy, ktoré vychádzajú z rôznych iných oblastí politiky, ako je oblasť výskumu, podnikania, regionálneho rozvoja, informačnej spoločnosti, vzdelávania a kultúry.

4.3.1

Ak sa budúci inštitút má stať referenčným modelom a symbolom európskej výnimočnosti, podľa názoru výboru sa nesmie uspokojiť s úlohou poskytovateľa dodatočných zdrojov, ale musí si vytvoriť takú koncepciu, štruktúru a členenie, ktoré mu umožnia zrealizovať ustanovenia zmluvy, ktorá je jeho hlavným právnym základom.

4.3.2

Výbor zdôrazňuje, že kľúčovým prvkom úspešnosti budúceho ETI bude musieť byť schopnosť uplatniť marketing jednotného označenia výnimočnosti prostredníctvom decentralizovanej sieťovej štruktúry umožňujúcej prilákať a šíriť zdroje poznatkov a inovácie.

4.4

Výbor súhlasí s tým, že je nutné dať ETI čo najjednoduchšiu, najflexibilnejšiu a najdynamickejšiu štruktúru, ktorá mu umožní prijímať a spĺňať nové požiadavky, a zastáva názor, že by sa mala preskúmať možnosť vytvorenia spoločného podniku (22), ale zdôrazňuje, že je nutné, aby táto štruktúra bola zameraná na podnikateľskú sféru a zamestnanosť a tiež zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa ETI zameral na svoj prvotný deklarovaný cieľ, ktorým je premena výsledkov výskumu a vývoja na trhové príležitosti.

4.4.1

Preto by sa kritéria pre výber riadiacich orgánov nemali týkať výhradne a predovšetkým vedeckej výnimočnosti, ale aj schopnosti prilákať inovačný kapitál, zakladať nové podniky, vytvárať a využívať patenty a prilákať verejné/súkromné investície a pritom nezabudnúť na malé a stredné podniky.

4.5

Podľa výboru sa takéto zameranie musí odraziť v kritériách pre výber vedomostných a inovačných komunít, ktorých konzorciá musia zostať otvorené v rámci priorít viacročného plánovania výskumu a inovácie, aby sa umožnila účasť menších podnikov a subjektov a zabezpečila sa maximálna flexibilita a minimálne administratívne zaťaženie.

4.5.1

Bolo by potrebné lepšie by definovať kvalifikačné kritéria vedomostných a inovačných komunít:

4.6

Ak má byť v rámci Lisabonskej stratégie podporený európsky priestor vedomostí, bude potrebné vytvoriť stimuly na podporu mobility medzi rôznymi vedeckými profesiami a medzi verejným a súkromným sektorom, na podporu presunov medzi rôznymi manažérskymi profesiami a vedúcimi pracovníkmi, výskumnými pracovníkmi a inžiniermi a nakoniec na uľahčenie prechodu z verejného sektoru do súkromného a naopak (23): mobilita na európskej úrovni musí byť určujúcim prvkom programov odbornej prípravy, výskumu a technologických aplikácií.

4.7

Pokiaľ ide o finančné zdroje na podporu činnosti ETI, EHSV konštatuje, že navrhovaná počiatočná dotácia sa javí veľmi obmedzená, ale perspektívne sú zdroje financovania podľa všetkého zamerané na tradičné programy (24), a podľa všetkého čerpajú z už aj tak obmedzených zdrojov rozpočtu na výskum, inováciu a vzdelávanie 2007 – 2013, a tým sú v konkurencii s inými preukázateľne účinnými nástrojmi integrovaného prístupu ako sú napríklad integrované projekty (IP), siete výnimočnosti (SV) a iné nedávno vytvorené nástroje ako spoločné technologické iniciatívy alebo európske technologické platformy (ETP).

4.7.1

Finančná dotácia stanovená pre siedmy rámcový program pre výskum a rozvoj na obdobie 2007-2013, ktorá zodpovedá približne 5,8 % celkového rozpočtu Spoločenstva, je už teraz nepostačujúca na podporu politiky stimulov do výskumu, a preto z nej nemožno odčerpávať zdroje, pokiaľ nejde o prípady normálnych mechanizmov účasti na výberových konaniach, na ktorých by mali môcť zúčastňovať aj ETI a vedomostné a inovačné komunity rovnako ako ostaní uchádzači.

4.7.2

Minimálne počiatočný úspech ETI bude vo vysokej miere závisieť od dostatočného financovania Spoločenstvom, ktoré by však nemalo byť poskytované z iných schválených programov pre výskum a inováciu. Sumy, ktoré Komisia odhaduje na obdobie rokov 2007 – 2013 pre celý systém ETI, sa javia ako podhodnotené, zatiaľ čo finančné prostriedky Spoločenstva získané zo zvyškov rozpočtu sú veľmi skromné. Podľa výboru by sa mohlo zvážiť, či sa použijú formy podobné spoločnému podniku podľa bývalého článku 171 zmluvy s priamou účasťou zainteresovaných členských krajín (pozri napríklad formu použitú pre spoločný podnik Galileo) (25).

4.7.3

Podľa názoru výboru by sa potrebné počiatočné finančné zdroje dali získať v rámci doplnkových zdrojov, v rámci hodnotenia po uplynutí polovice obdobia siedmeho rámcového programu Spoločenstva pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti, pričom tieto zdroje by sa mali pridať k priamym pomerným príspevkom členských štátov.

4.7.4

Ďalší zdroj financovania by sa mohol vyčleniť v rámci aktivity EIB v rámci programu „Inovation 2010 Initiative“ (i2i) a opatrení EIB na podporu univerzitného výskumu (26) a univerzitných sieti.

4.8

Politika Spoločenstva v oblasti výskumu a vývoja si na druhej strane vyžaduje systematickejšiu kontrolu všetkých aspektov, ktoré obmedzujú mobilitu výskumných pracovníkov. Túto v súčasnosti sťažuje nejednotnosť predpisov o uznávaní akademických titulov ako aj predpisov v oblasti daní, poistenia a sociálneho zabezpečenia (27).

4.9

Ak sa Európsky technologický inštitút (ETI) chce stať aktérom svetovej úrovne, ktorý by dokázal podnecovať iné subjekty a iné európske siete vedomostného trojuholníka k lepším výsledkom, podľa názoru výboru bude musieť dokázať prilákať značné objemy súkromných finančných prostriedkov, ktoré by sa postupne mali stať jeho hlavným zdrojom financovania.

4.10

Dôležitým faktorom v tomto smere by mohlo byť riešenie problémov ochrany duševného vlastníctva, ktoré by snáď mali byť v návrhu lepšie objasnené, ako aj problémov definovania diplomov ETI a ich vydávania.

4.11

Podľa výboru je potrebné lepšie objasniť definíciu a udeľovanie diplomov ETI sieťami vedomostných a inovačných komunít a samotného ETI.

4.11.1

Počas dostatočne dlhého počiatočného obdobia by malo udeľovanie diplomov zostať výsadou a zodpovednosťou univerzít a/alebo technických vysokých škôl členských štátov, ktoré boli vybrané za partnerov jednotlivých vedomostných a inovačných komunít. Avšak aj v tomto počiatočnom období by diplomy mali byť udelené len pri splnení určitých konkrétnych minimálnych podmienok.

4.11.2

Tieto podmienky by mohli obsahovať tieto body:

4.12

Pokiaľ ide o stanovy ETI, výbor považuje za vhodné, aby správna rada, ktorá by podľa návrhu Komisie mala rovnaké zloženie ako riadiaci výbor, v ktorom pod predsedníctvom zástupcu Komisie je 5 zástupcov podnikateľskej sféry, 5 zástupcov verejných a súkromných výskumných stredísk a 5 zástupcov verejných a súkromných univerzít, ku ktorým pribudnú ďalší 4 členovia ako zástupcovia zamestnancov a študentov ETI a vedomostných a inovačných komunít (28), bola doplnená o tieto orgány:

4.12.1

Ak by sa zvolila forma spoločného podniku ETI, potom by administratívni a vedeckí pracovníci spoločného podniku mali dostať zmluvu na dobu určitú, ktorá by vychádzala z podmienok uplatňovaných pri ostatných zamestnancoch Európskeho spoločenstva (29).

—

jednotný rámec pre transparentnosť odborných znalostí a kvalifikácie (európsky životopis, certifikáty, diplomy, značka Europass-odborná príprava, atď.),

—

systém prenosu kreditov za vzdelávanie a odbornú prípravu podobný systému pre vyššie vzdelávanie,

—

spoločné zásady kvality v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na základe spoločných kritérií pre zabezpečenie kvality, ktoré by mohli byť základom pre iniciatívy zamerané na smernice a kontrolné zoznamy pre vzdelávanie a odbornú prípravu na európskej úrovni,

—

spoločné zásady pre overovanie formálneho a neformálneho vzdelávania a hlavne pre zabezpečenie väčšieho súladu medzi rôznymi národnými prístupmi na rôznych úrovniach,

—

európsky rozmer informačných a poradenských služieb, ktoré by mali umožniť občanom lepší prístup k celoživotnému vzdelávaniu.

1.

hodnotenie pokroku v učení v čase a porovnanie tohto pokroku s pokrokom v iných krajinách,

2.

vzťah medzi aspektmi vyučovania a študijnými výsledkami,

3.

hodnotenie schopností v oblasti IKT a využívanie technológie ako prostriedku na zachytenie väčšieho rozsahu hodnotiacich úloh.

—

správna rada, ktorú tvoria zakladajúci členovia, rozhodnutia sa prijímajú jednoduchou väčšinou, okrem niektorých rozhodnutí základného významu, pre ktoré je stanovené väčšina 75 %. Správna rada prijíma všetky strategické rozhodnutia týkajúce sa programov, financií a rozpočtu. Okrem toho menuje riaditeľa spoločného podniku,

—

výkonný výbor, ktorý pomáha správnej rade a riaditeľovi,

—

správny riaditeľ predstavuje výkonnú zložku, je poverený bežnou administratívou spoločného podniku a je jeho zákonným zástupcom: riadi personál, aktualizuje plán rozvoja programu, pripravuje a predkladá správnej rade ročnú účtovnú uzávierku a súvahu, a vypracúva ročnú správu o pokroku programu a finančnej situácii.

13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/35

1.

Predkladaný návrh sleduje kodifikáciu smernice Rady 74/347/EHS z 25. júna 1974 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zorného poľa výhľadu a stieračov predného skla kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov.

2.

Výbor považuje kodifikáciu všetkých textov do jednej smernice za veľmi užitočnú. Výbor bol uistený, že táto kodifikácia neobsahuje žiadnu podstatnú zmenu a jej jediným cieľom je objasniť a sprehľadniť právne predpisy Spoločenstva. Výbor tento cieľ plne schvaľuje a na základe spomínaného uistenia víta predkladaný návrh.

13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/36

1.

Predkladaný návrh sleduje kodifikáciu smernice Rady 74/151/EHS zo 4. marca 1974 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o určitých súčastiach a vlastnostiach kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov.

2.

Výbor považuje kodifikáciu všetkých textov do jednej smernice za veľmi užitočnú. Výbor bol uistený, že táto kodifikácia neobsahuje žiadnu podstatnú zmenu a jej jediným cieľom je objasniť a sprehľadniť právne predpisy Spoločenstva. Výbor tento cieľ plne schvaľuje a na základe spomínaného uistenia víta predkladaný návrh.

13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/37

1.

Predkladaný návrh sleduje kodifikáciu smernice Rady 74/152/EHS zo 4. marca 1974 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o maximálnej konštrukčnej rýchlosti a nákladných plošinách pre kolesové poľnohospodárske alebo lesné traktory.

2.

Výbor považuje kodifikáciu všetkých textov do jednej smernice za veľmi užitočnú. Výbor bol uistený, že táto kodifikácia neobsahuje žiadnu podstatnú zmenu a jej jediným cieľom je objasniť a sprehľadniť právne predpisy Spoločenstva. Výbor tento cieľ plne schvaľuje a na základe spomínaného uistenia víta predkladaný návrh.

13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/38

1.

Predkladaný návrh sleduje kodifikáciu smernice Rady 75/321/EHS z 20. mája 1975 o aproximácii právnych predpisov členských krajín týkajúcich sa riadiacich zariadení kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov.

2.

Výbor považuje kodifikáciu všetkých textov do jednej smernice za veľmi užitočnú. Výbor bol uistený, že táto kodifikácia neobsahuje žiadnu podstatnú zmenu a jej jediným cieľom je objasniť a sprehľadniť právne predpisy Spoločenstva. Výbor tento cieľ plne schvaľuje a na základe spomínaného uistenia víta predkladaný návrh.

13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/39

1.

Predkladaný návrh smernice na kodifikáciu smernice 98/27/ES (1) z 19. mája 1998, preberá návrh predložený 12. mája 2003 (2) s identickým predmetom, pričom ho mení a upravuje. K tomuto návrhu predložil výbor súhlasné stanovisko (3).

2.

Vypracovanie návrhu nadobudlo význam v dôsledku medzičasom publikovanej smernice 2005/29/ES z 11. júna 2005 o nekalých obchodných praktikách. Výslovne sa v nej uvádza, že takéto praktiky by mohli byť predmetom súdnych príkazov uvedených v spomenutej smernici s cieľom predchádzať im a zastaviť ich, a uznáva legitímnosť žalôb organizácií zastupujúcich kolektívne záujmy spotrebiteľov.

3.

Ako sa uvádza v už spomínanom stanovisku, výbor pripomína, že na základe medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou z 20. decembra 1994, v rámci kodifikácie nemožno zaviesť žiadnu zásadnú zmenu alebo úpravu. Po preskúmaní teraz navrhovaných pozmeňovacích návrhov možno potvrdiť, že princíp bol zachovaný. Tiež je potrebné zdôrazniť, že Komisia vyhovela požiadavke výboru formulovanej v spomenutom stanovisku, aby bol návrh smernice doplnený o komplexný pozmenený text, v ktorom by boli všetky zmeny jasne označené.

4.

Výbor však chce pripomenúť, že už v stanovisku vypracovanom k prvotnému návrhu Komisie o tejto problematike (4), ktorý bol použitý pri vzniku súčasnej smernice č. 98/27/ES, upozornil na skutočnosť, že odkaz v článku 1 ods. 1 na „prílohu“ obsahujúcu zoznam smerníc, bohužiaľ vedie k potrebe jej neustáleho dopĺňania vždy, keď bude publikovaná, ako to bolo v tomto prípade, nová smernica, ktorá si bude vyžadovať, aby bolo je uplatňovanie vykonané podľa jej ustanovení, s cieľom chrániť kolektívne záujmy spotrebiteľov (5).

4.1

Tento spôsob vypracovania navyše zbytočne komplikuje formu vytvárania právnych predpisov, ktorá je protikladom cieľov „lepšej tvorby právnych predpisov“ a „zjednodušenia právnych predpisov“, čo platí tak pre EHSV, ako aj pre Komisiu.

5.

Na druhej strane, publikácia smernice č. 2005/29/ES (6), a konkrétne znenie jej článkov 11 a 14, potvrdzuje odporúčanie, ktoré EHSV vyjadril vo svojom už spomínanom stanovisku z roku 1996, v zmysle už vtedy uznávanej možnosti „uplatnenia zodpovednosti, čo by dopĺňalo účinnosť súdnych príkazov“.

5.1

Na základe toho EHSV vyzýva Komisiu, aby sa opätovne zamyslela nad tým, či je vhodné rozšíriť rozsah uplatňovania opatrení v oblasti zastupovania kolektívnych záujmov, konkrétne záujmov spotrebiteľov.

6.

Na záver, v rámci prísnych obmedzení kodifikácie, ktorú uskutočnila Komisia na základe rozhodnutia z 1. apríla 1987 [KOM(1987) 868 PV], výbor predkladá stanovisko, ktoré pozitívne hodnotí súčasnú iniciatívu, ako to už urobil predtým v súvislosti s tou istou smernicou.

13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/40

1.1

Po 50 rokoch sústavného vytvárania európskej legislatívy prostredníctvom textov zmlúv, smerníc a nariadení, odporúčaní, rozsudkov Európskeho súdneho dvora a iných predpisov Spoločenstva bez toho, aby prebiehala dôsledná konsolidácia týchto právnych predpisov, je európske právo veľmi neprehľadné a aj odborníci majú obrovské problémy s jeho interpretáciou.

1.2

V určitých oblastiach legislatívy boli napríklad prijímané nové smernice bez toho, aby boli už existujúce smernice dôsledne preskúmané a prípadne zrušené alebo zapracované do nových smerníc, čo by súčasne umožňovalo zrušiť existujúcu smernicu s rovnakým obsahom. Niektoré aspekty v podstate súvisiacich oblastí práva boli zase počas niekoľkých rokov upravované nezávisle od seba a v stále nových, osobitných smerniciach. Okrem toho boli časti smerníc dodatočne upravované prostredníctvom právnych predpisov bez toho, aby bolo súčasné schválené nové, právne záväzné konsolidované znenie tohto textu.

1.3

Je teda skutočne najvyšší čas zmeniť tento stav. Proti technickej konsolidácii existujúcich smerníc nie je čo namietať, pokiaľ táto konsolidácia prebieha s najlepším zámerom a nevyužíva sa ako prostriedok na sledovanie iných cieľov, napríklad na vyrovnávanie účtov s inými inštitúciami alebo presadzovanie vlastných – politicky dosiaľ nepresaditeľných – názorov týmto spôsobom.

Deklarovaný zámer Komisie – vyčistenie právnych predpisov z čisto právno-technického hľadiska – je preto potrebné v podstate schváliť.

1.4

Rovnako je možné len uvítať aj ďalší zámer, ktorý Komisia sleduje – zjednodušením európskeho práva prispieť k odbúraniu byrokracie a zbytočných nákladov v členských štátoch.

1.5

Príslušné návrhy smerníc Komisie, ktorými sa rušia resp. menia existujúce právne predpisy počas tohto procesu musia však byť tiež posudzované z oboch uvedených hľadísk.

2.1

Komisia navrhuje zrušiť novou smernicou (2) doteraz platnú smernicu 71/304/EHS.

2.2

Smernica Rady 71/304/EHS z 26. júla 1971 bola prijatá s cieľom podnietiť členské štáty aby v prospech cezhraničných poskytovateľov služieb zrušili obmedzenia práva na prístup, uzatváranie zmlúv, účasť alebo vykonávanie verejných zmlúv na zhotovenie prác na účet štátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov, alebo právnických osôb, ktoré sa spravujú verejným právom. Smernica bola zameraná proti priamej aj nepriamej diskriminácii zahraničných poskytovateľov služieb pri zadávaní verejných zákaziek členskými štátmi a uložila členským štátom okrem iného povinnosť zabezpečiť, aby zahraniční podnikatelia mali rovnaký prístup k rozpočtovým prostriedkom, podporám a grantom ako vlastní štátni príslušníci a aby zahraniční podnikatelia „mali prístup bez obmedzenia a v každom prípade za tých istých podmienok ako vlastní štátni príslušníci k zdrojom zásobovania, ktoré môže zabezpečiť štát a ktoré potrebujú na vykonanie svojej verejnej zmluvy“.

2.3

Komisia zdôvodňuje svoj návrh tým, že smernica je kvôli zmenám, ktorými medzičasom prešla, zastaraná.

2.3.1

Smernica sa stala zastaranou v oblasti právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania, ktorú riadia smernice 2004/17/ES a 2004/18/ES.

2.3.2

V tej časti, kde sa smernica 71/304/EHS týka všeobecne slobody poskytovania služieb sa vplyvom rozhodnutí Európskeho súdneho dvora vývoj legislatívy pohol výrazne vpred. V jednej z poznámok pod čiarou Komisia na dôkaz tejto skutočnosti doslovne cituje hlavnú tézu z rozsudku v prípade C-76/90 Säger, kde sa hovorí, že článok 59 Zmluvy o založení EHS (sloboda poskytovania služieb, teraz článok 49) vyžaduje nielen „vylúčenie akejkoľvek diskriminácie voči poskytovateľovi služieb z dôvodu jeho národnosti, ale aj zrušenie všetkých obmedzení a to aj vtedy, ak sa rovnocenne uplatňujú pre vlastných štátnych príslušníkov, ako aj pre poskytovateľov z iných členských štátov, v prípade, že by toto obmedzenie zakazovalo alebo inak bránilo výkonu činností poskytovateľom, ktorý má sídlo v inom členskom štáte, kde legálne poskytuje rovnaký typ služieb.“

2.3.3

Vo svojej dôvodovej správe zhrnula Komisia jurisdikciu Európskeho súdneho dvora tak, že podľa nej upresnil, že článok 49 Zmluvy o založení ES „zakazuje rovnocenne uplatňované opatrenia, ktoré by mohli brániť výkonu slobodného poskytovania služieb“.

2.4

V odôvodneniach potom Komisia, za opätovného poukázania na nové smernice o verejnom obstarávaní a rozsudok v prípade Säger, zdôrazňuje, že prostredníctvom tejto smernice je zabezpečená minimálne rovnaká úroveň ochrany hospodárskych aktérov, akú poskytovala aj smernica, ktorá má byť zrušená.

2.5

Samotný text smernice pozostáva zo štyroch článkov. Článok 1 ruší smernicu 71/304/EHS. Článok 2 ukladá členským štátom povinnosť prijať právne predpisy a iné správne opatrenia na transpozíciu tejto smernice, ktorou sa ruší smernica, a zároveň tieto opatrenia oznámiť Komisii spolu s tabuľkou zhody (korelačnou tabuľkou) medzi touto smernicou a vnútroštátnymi právnymi predpismi, uviesť odkaz na túto smernicu v samotných predpisoch alebo pri ich uverejnení, pričom podrobnosti tohto odkazu stanovujú samotné členské štáty. Článok 3 upravuje nadobudnutie účinnosti smernice, a to dňom jej uverejnenia, a článok 4 upravuje, že smernica je určená členským štátom.

3.1

Predkladaný návrh smernice, ktorý ruší smernicu 71/304/EHS pri hodnotení z prvého uvádzaného hľadiska žiaľ v niektorých bodoch neobstojí úplne.

3.2

Všeobecne je potrebné spomenúť, že táto navrhovaná smernica, ktorou sa zrušuje iná smernica, je jednou z prvých smerníc tohto druhu z celej série rovnakých smerníc. Je preto vhodné sa pýtať, či je skutočne najúčinnejším postupom plnenia pracovného programu na nasledujúce mesiace a roky, ktorý zahŕňa zrušenie množstva zastaraných smerníc to, že na zrušenie každej jednej zastaranej smernice je vydaná nová smernica. Pri ďalšom uplatňovaní tohto pracovného programu by preto malo byť ešte raz preskúmané, či by prípadne nebolo možné a účinnejšie zrušiť jedinou novou smernicou viaceré smernice. Keďže zákony v členských štátoch často upravujú uplatňovanie viacerých smerníc, dalo by sa tým zabrániť tomu, aby v krátkom časovom období musel byť stále rovnaký zákon v členskom štáte viackrát novelizovaný.

3.3

Vo vzťahu k tu navrhovanej smernici by bolo potrebné ešte raz preskúmať, či naozaj neexistuje žiadna alternatíva k spôsobu uplatňovania, ktorý stanovuje článok 2, alebo či by nebolo na dosiahnutie cieľa dostatočné požiadať členské štáty, aby preskúmali svoje právne predpisy s ohľadom na to, či je vôbec potrebná ich zmena a prípadne túto zmenu vykonali.

3.4

V smernici z roku 1971, ktorá sa ruší, ide v podstate o zrušenie vtedajších diskriminačných zákonov a ustanovení členských štátov, ako aj o presadenie jednotnej zásady práva Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania prác, ktorá už medzičasom bola zopakovaná v nových smerniciach a ďalej podrobnejšie rozpracovaná.

3.5

Pokiaľ ide o odstránenie týchto diskriminačných opatrení členských štátov, bolo potrebné ich odstránenie v rámci uplatňovania smernice 71/304/EHS už v sedemdesiatych rokoch, v prípade štátov, ktoré pristúpili neskôr už v rámci preberania acquis communitaire. Plánované zrušenie smernica neznamená automaticky, že odstránenie týchto predošlých diskriminačných národných ustanovení má byť zrušené. Zákony v jednotlivých krajinách, ktoré boli vtedy prijaté nemusia byť prispôsobované zrušeniu smernice, keďže svoj cieľ odstránenia diskriminačných ustanovení z veľkej časti dosiahli a zmluvy a všetky novšie smernice tak či tak ustanovujú zachovanie odstraňovania resp. zákaz diskriminačných opatrení.

3.6

Pokiaľ ide o zákony o verejnom obstarávaní v jednotlivých členských štátoch, tieto boli vo všeobecnosti už uvedené do súladu s vývojom európskeho práva od roku 1971 najneskôr po prijatí smerníc 2004/18/ES a 2004/17/ES. Pokiaľ sa tak ešte nestalo, môže Komisia presadiť uplatňovanie nových smerníc. Keďže sú všetky smernice spravidla tak či tak adresované zákonodarcom jednotlivých členských štátov, bolo by jednoduché zrušenie smernice 71/403/EHS na európskej úrovni a úloha členských štátov preskúmať ich právne predpisy zjavne úplne dostačujúce na dosiahnutie žiadaného cieľa v tomto prípade. Vo väčšine prípadov pôjde v najhoršom o to, aby boli redakčnými zásahmi zrušené odkazy na zastaranú smernicu 71/403/EHS, pokiaľ sa na ňu ešte nejaké zákony odvolávali.

3.7

Je poľutovania hodné, aj keď už nemenné, že k zrušeniu smernice 71/403/EHS nedošlo už v rámci vydávania smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES. Preto sa navrhuje, aby sa pri všetkých v budúcnosti plánovaných návrhoch smerníc najprv preskúmalo, či prijatím nových smerníc nebudú niektoré smernice zastarané a tieto zastarané smernice prípadne rovno zrušiť. Aj toto opatrenie by mohlo prispieť k postupnému zvyšovaniu koherentnosti a prehľadnosti európskeho páva.

4.

EHSV preto navrhuje zmeniť návrh smernice tak, aby sa obmedzil len na zrušenie smernice a vyzvať členské štáty, aby vykonali revíziu svojich právnych predpisov a v prípade potreby ich zmenili.

13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/44

1.1

Požiadavka jasnosti a prehľadnosti práva Spoločenstva so sebou prináša aj potrebu častej kodifikácie pozmenených právnych aktov.

1.2

Pri kodifikácii je potrebné dodržiavať štandardné legislatívne postupy Spoločenstva.

1.3

Predkladaný návrh sleduje kodifikáciu smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok. Nová smernica nahradí viaceré právne akty tvoriace predmet kodifikácie. Návrh plne zachováva obsah kodifikovaných právnych aktov a obmedzuje sa výlučne na ich zjednotenie do jedného právneho aktu, pričom formálne zmeny a doplnenia nepresahujú nevyhnutný kodifikačný účel.

1.4

Výbor vyjadruje súhlas s touto kodifikáciou.

13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/45

1.1

Výbor víta zavedenie regulačného postupu s kontrolou v rámci komitologického systému, ktorý umožňuje Rade a Európskemu parlamentu kontrolovať a prípadne zmeniť vykonávacie nariadenia prijaté Komisiou v rámci právneho predpisu, ktorý na ňu prenáša vykonávacie právomoci v určitých oblastiach bez toho, aby ju oprávňoval na zavádzanie podstatných zmien. Ide v podstate len o právomoc v súlade s článkom 251 Zmluvy o založení ES prispôsobovať a v potrebnej miere rozvíjať spomínané právne predpisy tak, aby sa dali správne uplatňovať.

1.2

Konštatuje, že potrebné prioritné zmeny právnych predpisov navrhované Komisiou (1), ako aj zrušenie časových obmedzení, počas ktorých bola Komisia oprávnená vykonávať príslušné vykonávacie právomoci sú v súlade s rozhodnutím 2006/512/ES a spoločným vyhlásením, ktoré obsahuje zoznam príslušných právnych predpisov, ktoré je potrebné čo najskôr upraviť.

2.1

Rozhodnutie Rady 2006/512/ES zo 17. júla 2006 (2) zmenilo rozhodnutie Rady z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (1999/468/ES) (3), a to najmä doplnením článku 5a, ktorý zavádza nový regulačný postup s kontrolou.

2.2

Komitologický postup, ktorý zabezpečuje monitorovanie uplatňovania každého právneho predpisu, obsahuje aj doplňujúcu možnosť, ktorá posilňuje kontrolu parlamentu nad výkonom vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu právnym predpisom. Ide o predpisy spadajúce do rámca tohto nového postupu a prijímané v rámci spolurozhodovacieho procesu alebo Lamfalussyho postupu vo finančných otázkach.

2.3

V spoločnom vyhlásení (4) sa Komisia, Rada a Európsky parlament dohodli na zozname právnych predpisov, ktoré by sa mali urýchlene prispôsobiť zmenenému a doplnenému rozhodnutiu, aby sa v nich podľa potreby mohol zaviesť nový regulačný postup s kontrolou namiesto pôvodne uvedeného postupu. V uvedenom spoločnom vyhlásení sa ďalej uvádza, že v rámci uplatňovania zásady dobrej tvorby právnych predpisov musia byť vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu bez časového obmedzenia.

2.4

Komisia teraz navrhuje spätnú zmenu a doplnenie 26 právnych predpisov, ktoré sú považované za prioritné (5), aby sa do nich mohol zapracovať tento nový postup a v prípade potreby vypustiť časové obmedzenie týkajúce sa prenosu vykonávacích právomocí, ktoré by mohli obsahovať.

2.5

V troch prípadoch sa uvedenými nástrojmi spolurozhodovania nielenže upravujú už existujúce základné akty, ale takisto sa nimi odvoláva na ustanovenia komitológie, ktoré je potrebné v týchto aktoch zosúladiť. V týchto troch prípadoch preto Komisia navrhla prispôsobiť príslušné ustanovenia komitológie. Ide najmä o:

2.5.1

S cieľom zosúladiť smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005 navrhuje Komisia prispôsobiť tieto právne predpisy:

2.5.2

S cieľom zosúladiť smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia navrhuje Komisia prispôsobiť tento právny predpis:

2.5.3

S cieľom zosúladiť smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/107/ES z 21. januára 2002 navrhuje Komisia prispôsobiť tento právny predpis:

2.6

Úplný zoznam právnych predpisov, ktorý je potrebné prioritne upraviť:

3.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor zastával vždy názor, že komitologický postup, do ktorého boli zapojení len zástupcovia Komisie a členských štátov, a ktorý sa podľa zloženia výboru zameriava na riadenie, konzultácie alebo na reguláciu vyplývajúcu z uplatňovania právnych predpisov, musí byť transparentnejší a pochopiteľnejší pre európskych občanov a najmä pre tých, ktorých sa príslušné právne predpisy priamo týkajú.

3.2

Víta preto rozhodnutie zaviesť tento nový postup s kontrolou pre právne predpisy prijímané v rámci spolurozhodovania, a keďže Európsky parlament nie je priamo zapojený do týchto výborov, bolo by želateľné, aby existoval systém kontroly umožňujúci overiť, že Komisia neprekročila svoje vykonávacie právomoci v rámci vykonávacích nariadení, ktoré môže prijímať samostatne.

3.3

Zrušenie časového obmedzenia výkonu vykonávacích právomocí, ktoré bolo uvádzané v niektorých právnych predpisoch, logicky vyplýva z posilnenia kontroly Európskeho parlamentu a Rady a ich právomocí meniť a dopĺňať vykonávacie nariadenia prijaté Komisiou v prípade všetkých právnych predpisov spadajúcich do oblasti prijímania spolurozhodovaním alebo Lamfalussyho postupom.

3.4

Spoločné vyhlásenie u 21. októbra 2006 žiada, aby Komisia predložila prioritné návrhy v súlade s rozhodnutím zo 17. júla 2006 a výbor konštatuje, že Komisia túto žiadosť v plnom rozsahu splnila.

3.5

Súčasne konštatuje, že zmenené a doplnené právne predpisy sú v súlade s prioritami stanovenými v už spomínanom rozhodnutí.

13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/48

1.1

EHSV súhlasí s tým, že je dôležité vo väčšej miere využívať pesticídy trvalo udržateľným spôsobom s cieľom optimalizovať ich pozitívne účinky a znižovať nepriaznivé účinky na poľnohospodárstvo, životné prostredie, spotrebiteľov, užívateľov a celú spoločnosť.

1.2

EHSV v zásade víta návrh Komisie, keďže jeho predmetom je veľmi významná problematika týkajúca sa zdravia verejnosti EÚ, zachovania kvality života a ekosystému, rozvoj vidieka, a okrem toho aj pozitívneho vývoja výrobkov, ich konkurencieschopnosti na vnútornom i medzinárodnom trhu a neustáleho zvyšovania ich kvality.

1.3

EHSV súhlasí s tým, že na národnej úrovni je potrebné vypracovať akčné plány na identifikáciu cieľov zameraných na zníženie rizika a na zavedenie skutočnej politiky harmonizácie na európskej úrovni.

1.3.1

Ustanovenia plánov treba premeniť na zodpovedajúce opatrenia na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, predovšetkým prostredníctvom zohľadnenia troch rozmerov trvalej udržateľnosti, t. j. hospodárskych, spoločenských a environmentálnych dôsledkov.

1.4

EHSV zastáva názor, že pre racionálne, trvalo udržateľné využívanie systémov na ochranu poľnohospodárskych plodín a súčasnú elimináciu potenciálnych negatívnych dôsledkov pre životné prostredie majú veľký význam vzdelávacie a informačné kampane.

1.4.1

Školenia sa musia zamerať na všetky zainteresované strany, vrátane verejných orgánov a inštitúcií a malých súkromných užívateľov. Je jasné, že je potrebné zachovať národné systémy vzdelávania v tejto oblasti, ktoré organizujú riadne schválené orgány.

1.5

EHSV zastáva názor, že kampane na zvýšenie informovanosti by mali byť objektívne a neutrálne a mali by zdôrazniť pozitívne účinky pre poľnohospodárske plodiny ako aj riziká a mali by sa zamerať najmä na malých súkromných užívateľov, predovšetkým miestne verejné orgány a inštitúcie.

1.6

Pri zavádzaní preventívnych opatrení v obzvlášť citlivých kontextoch, ako napr. pri stanovovaní pravidiel pre aplikáciu prípravkov lietadlami, zastáva EHSV názor, že by bolo vhodnejšie zabezpečiť určitý stupeň subsidiarity.

1.7

EHSV zastáva názor, že je dôležité zohľadniť výskum ochrany rastlín a poľnohospodárskych plodín s cieľom minimalizovať riziko, ktoré vždy existuje pri aplikácii chemikálií a ich zmesí.

1.8

EHSV zastáva názor, že je potrebné venovať primeranú pozornosť spolupráci s medzinárodnými inštitúciami, ako napr. FAO, OECD a WHO, ako aj so susednými regiónmi.

1.9

Výbor sa nazdáva, že si globalizácia poľnohospodárskych a potravinárskych trhov vyžaduje, aby sa Spoločenstvo zasadzovalo za šírenie európskych štandardov v oblasti kvality výrobkov a ochrany zdravia na celosvetovej úrovni, predovšetkým prostredníctvom ich začlenenia do potravinového kódexu (Codex Alimentarius).

2.1

Termín „pesticídy“ označuje účinné látky a prípravky určené na ovplyvňovanie základných procesov v živých organizmoch, ktoré tak majú potenciál ničiť alebo regulovať škodlivé organizmy (1). V návrhu Komisie sa však používa aj konkrétnejší termín „prípravky na ochranu rastlín“ (2).

2.2

Pesticídy sa považujú za látky dôležité pri ochrane poľnohospodárskych plodín pred hmyzom, hlodavcami a prirodzenými patogénmi, no zároveň sa môžu akumulovať v životnom prostredí a vytvárať vážne riziko pre zdravie ľudí a zvierat, najmä ak znečistia pitnú vodu. Medzi potenciálne riziká pre ľudí patrí rakovina, genetické poruchy a trvalé poškodenie imunitného systému.

2.3

Riziko pre zdravie ľudí vzniká pri priamom alebo nepriamom vystavení sa pôsobeniu pesticídov, pri neodbornej manipulácii alebo nehodách, najmä počas aplikácie v poľnohospodárstve a po nej, pri ošetrovaní zelených plôch a inej činnosti.

2.4

Riziká spojené s jednotlivými aktívnymi zložkami, ktoré sa nachádzajú v pesticídoch, sa vyhodnocujú počas stanovených schvaľovacích postupov, no neexistuje dostatočné vyhodnotenie účinku pri vystavení sa pôsobeniu zmesi chemikálií, realizované na úrovni členských štátov. Preto je veľmi náročné stanoviť celkový účinok všetkých látok, ktoré sa v súčasnosti používajú (3), na zdravie ľudí.

2.5

Nepriame vystavenie pôsobeniu týchto látok v prípade náhodne prítomných osôb, obyvateľov v daných oblastiach (pri aplikácii z lietadiel) a osôb, ktoré možno označiť za konzumentov (zostatkové hodnoty v poľnohospodárskych výrobkoch alebo vo vode) môže byť dokonca ešte závažnejšie pre osobitne zraniteľné skupiny obyvateľstva. Najmä nedávny výskum (4) preukázal mimoriadnu citlivosť plodov, ktorých neurologický vývoj bol negatívne ovplyvnený, keď ich matky boli vystavené pôsobeniu pesticídov.

2.6

Je potrebné zohľadniť riziká pre životné prostredie vznikajúce nezámerným a rozsiahlym prienikom chemických látok do vody, vzduchu a pôdy, čo má negatívne účinky na rastliny, faunu a flóru vo voľnej prírode, kvalitu jednotlivých médií životného prostredia a biodiverzitu vo všeobecnosti.

2.6.1

Zároveň nemožno prehliadnuť skutočnosť, že moderná spoločnosť využíva široké spektrum hnojív, biocídnych výrobkov, prídavkov do potravín, insekticídov, pesticídov a herbicídov, ktoré umožňujú dosiahnuť vyššiu kvalitu a bezpečnosť potravín.

2.7

Pri zodpovednom využívaní tak tieto výrobky zabezpečujú prísun vysokokvalitných surovín, potravín, ako napr. ovocia a zeleniny, na trh za nízke ceny, ktoré sú prijateľné pre všetkých spotrebiteľov. Využívanie výrobkov na ochranu plodín zaručuje vysoké výnosy, znižuje úroveň prirodzených toxických látok, ktoré produkujú huby a baktérie, znižuje straty pri výnosoch a pomáha zabezpečovať dostatočné a stabilné dodávky potravín na vnútorný trh ako aj na medzinárodné trhy.

2.7.1

Všetky fungicídy, insekticídy a herbicídy sú okrem toho pred udelením povolenia na distribúciu a používanie predmetom prísneho schvaľovacieho procesu.

2.8

EHSV súhlasí s tým, že je dôležité vo väčšej miere využívať pesticídy trvalo udržateľným spôsobom s cieľom optimalizovať ich pozitívne účinky a znižovať nepriaznivé účinky na životné prostredie, spotrebiteľov a užívateľov: to by zlepšilo imidž užívateľov a poľnohospodárskych podnikov využívajúcich zodpovedne prípravky na ochranu rastlín.

2.9

EHSV zastáva názor, že je potrebné viac zdôrazniť potenciálne pozitívne účinky racionálnejšieho, rozvážnejšieho využívania prípravkov na ochranu rastlín pre poľnohospodárov. Poľnohospodári samotní sa už niekoľko rokov zapájajú do vypracovania racionálnejších techník, akými sú integrovaný manažment plodín a integrovaná ochrana proti škodcom, s cieľom konkrétnejšie podporiť integrované poľnohospodárske postupy. Tento trend by sa mal podľa názoru výboru podporovať.

2.10

Skutočnou výzvou budúcnosti nie je len zabezpečenie prísunu vysokokvalitných, bezpečných konvenčných výrobkov a tzv. „biovýrobkov“ určených „uvedomelejším“ spotrebiteľom, ale tiež uspokojiť tých, ktorí vyhľadávajú výrobky zaručenej kvality a za rozumnú cenu.

2.11

Na problémy súvisiace so zohľadňovaním environmentálnych aspektov pri používaní pesticídov sa zameriavajú priority 6. environmentálneho akčného programu (2002 – 2012), ktorý predpokladá vypracovanie a implementáciu siedmych tematických stratégií.

2.12

Existuje jasná interakcia medzi odporúčaniami v tematických stratégiách, ktoré boli už prijaté – predovšetkým stratégiách na ochranu spodnej vody, fauny a flóry vo voľnej prírode a na ochranu pôdy, takisto v stratégii o odpadovom hospodárstve a o zvyškoch a obaloch – a návrhom rámcovej smernice.

2.12.1

Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania pesticídov stanovuje štyri nové opatrenia na ochranu životného prostredia a zdravia, vrátane návrhu smernice o rámci pre trvalo udržateľné používanie pesticídov, čo je predmetom tohto stanoviska.

2.12.2

Komisia tiež vypracovala vyhodnotenie dôsledkov jednotlivých scenárov, ktoré môžu nasledovať po implementácii opatrení stanovených pre trvalo udržateľné používanie pesticídov a nákladov, ktoré s tým súvisia: „straty (pre odvetvie prípravkov na ochranu rastlín a pre poľnohospodárov, ktorí platia za školenia a za získanie osvedčení a za údržbu aplikačných prístrojov) a prínosy (pre poľnohospodárov, ktorí používajú menej prípravkov a pre firmy, ktoré vykonávajú školenia, vydávanie osvedčení a údržbu) [sú] rovnaké“  (5) .

2.13

Celkový účinok, aj pri zohľadnení znížených externých vplyvov, je teda jasne pozitívny: „Extrapolácia z komplexnej štúdie v Nemecku vedie k záveru, že optimalizované využívanie pesticídov by malo vytvoriť celkový úžitok pre EÚ v hodnote viac ako 200 miliónov EUR ročne prostredníctvom zníženia vonkajšieho vplyvu, akými sú napríklad škodlivé účinky na životné prostredie a ľudské zdravie.“  (6)

2.14

EHSV už v roku 2003 (7) podporil úsilie Komisie vypracovať tematickú stratégiu o pesticídoch. EHSV tiež zastáva názor, že je potrebné explicitne uviesť tak úlohu pesticídov pri ochrane poľnohospodárskych plodín, ako aj iné techniky, t.j. biopesticídy, výťažky z rastlín, metódy prevencie a organické metódy a odolnosť rastlín voči určitým škodcom, pričom ich riziká a výhody treba vyhodnotiť na solídnom vedeckom základe.

3.1

Cieľom návrhu Komisie je chrániť zdravie ľudí a zvierat a životné prostredie pred nebezpečným, neodborným alebo nadmerným používaním pesticídov v poľnohospodárstve a ekosystéme s cieľom znížiť riziká a negatívne dôsledky používania pesticídov „spôsobom, ktorý je v súlade s potrebnou ochranou plodín voči škodcom“.

3.2

Návrh Komisie obsahuje najmä nasledujúce body:

4.1

EHSV víta návrh Komisie, keďže jeho predmetom je veľmi významná problematika týkajúca sa zdravia verejnosti a spotrebiteľov EÚ a jeho cieľom je zabezpečenie kvality života, poľnohospodárstva a ekosystému.

4.2

Celosvetový obrat z predaja pesticídov sa odhaduje na 25 miliárd EUR, využívanie pesticídov je naďalej veľmi vysoké v rozvojových krajinách, hoci tieto trhy stagnujú alebo upadajú (8). Okrem toho si globalizácia poľnohospodárskych a potravinárskych trhov vyžaduje, aby všetky zainteresované strany presne dodržiavali príslušné normy týkajúce sa výroby a ochrany zdravia uvedené v dokumente Codex Alimentarius, aby sa Greshamov zákon neuplatňoval aj na tieto trhy (9).

4.3

Okrem toho sa v rôznych častiach sveta mrhá alebo nadmerne aplikuje obrovské množstvo pesticídov a veľký počet ľudí trpí otravou, pretože poľnohospodári, užívatelia a miestne orgány nepoznajú nové technologické aplikácie alebo o nich neboli informovaní a tiež z dôvodu, že zariadenia používané na aplikáciu pesticídov sú zastarané alebo v zlom technickom stave. Navyše, nebezpečné látky, ktoré sú v EÚ už zakázané, sa stále používajú v rozvojových krajinách (10).

4.4

EHSV pokladá zavedenie národných akčných plánov zahrňujúcich kvantitatívne ciele a harmonogram implementácie za obzvlášť dôležité pre definovanie opatrení zameraných na znižovanie rizika na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a pre zohľadnenie troch rozmerov trvalej udržateľnosti, t. j. hospodárskych, spoločenských a environmentálnych dôsledkov.

4.5

Spoločensky zodpovedné používanie ochranných prostriedkov na ochranu poľnohospodárskych plodín je veľmi dôležité na dosiahnutie čoraz ambicióznejších spoločenských cieľov, pričom sa zabezpečí, aby poľnohospodári akceptovali svoju zodpovednosť pri výrobe potravín a poskytovali spotrebiteľom vysokokvalitné potraviny, čím sa zaručí primeraná úroveň konkurencieschopnosti v poľnohospodárstve, a to na vnútornom trhu ako aj na medzinárodných trhoch – ako to požaduje Lisabonská stratégia.

4.6

Hospodársky rozmer trvalej udržateľnosti zabezpečuje, aby sa výrobky využívali len v nevyhnutnej miere potrebnej na udržanie rôznych chorôb pod určitou stanovenou hranicou, čím sa zvýši výnosnosť a dostupnosť poľnohospodárskych výrobkov a znížia sa aj výrobné náklady v poľnohospodárstve.

4.7

Čo sa týka životného prostredia je potrebné zabrániť rizikám vyplývajúcim z nadmernej a neželateľnej koncentrácie chemických látok vo vode, pôde, vzduchu a spracovaných poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkoch. Tieto látky sú škodlivé pre človeka, flóru a faunu, kvalitu životného prostredia a biodiverzitu vo všeobecnosti. Zároveň je potrebné zohľadniť skutočnosť, že je životne dôležité zabrániť šíreniu chorôb rastlín.

4.8

Aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, mali by sa opatrenia prijímané pri zavádzaní národných akčných plánov zakladať na smerniciach a kritériách spoločných pre celú EÚ.

4.9

Vzdelávacie a informačné kampane sú podstatné pre dosiahnutie racionálneho, trvalo udržateľného využívania systémov na ochranu poľnohospodárskych plodín, na zabezpečenie uplatňovania najlepších poľnohospodárskych postupov a súčasnú elimináciu potenciálnych negatívnych dôsledkov pre životné prostredie. Osobitný význam majú v tejto súvislosti komplexné školenia zamerané na všetky zainteresované strany, vrátane verejných orgánov a inštitúcií a malých súkromných užívateľov.

4.10

Členské štáty vytvorili rôzne systémy vzdelávania založené na národných ustanoveniach a legislatívnych požiadavkách, ktoré spravujú riadne schválené orgány. EHSV preto zastáva názor, že je potrebné zaviesť flexibilný referenčný rámec Spoločenstva, aby sa zohľadnili potreby rôznych skupín užívateľov. Tento rámec by mohol byť založený o. i. na vyučovacích metódach a obsahu školenia, ktoré schvália zainteresované strany na európskej úrovni (11) a prediskutovaný ako súčasť dialógu medzi sociálnymi partnermi v rámci odvetvia každej krajiny.

4.11

To isté možno povedať o informačných a osvetových kampaniach, ktoré musia byť objektívne a neutrálne a zohľadniť výhody potenciálnej praxe ochrany plodín a tiež riziká škodlivých účinkov. Tieto kampane by mohli financovať jednotlivé členské štáty vo forme dane spojenej s výrobkami na ochranu plodín. Zdroje, ktoré by sa takto získali, by sa mohli použiť napr. na vypracovanie jednoduchých technických príručiek aktualizovaných na internete, ktoré by zlepšovali informovanosť užívateľov, najmä malých súkromných užívateľov.

4.12

EHSV zastáva názor, že je veľmi dôležité, aby členské štáty vytvorili systém pravidelných technických kontrol a údržby zariadení využívaných na aplikáciu pesticídov, a to na základe spoločných, harmonizovaných noriem na základe najdôležitejších požiadaviek.

4.13

Čo sa týka zavedenia preventívnych opatrení v osobitne citlivých kontextoch, ako napr. ochrana vody (12) – čo musí byť v súlade s rámcovou smernicou o vode – a v odvetviach definovaných programom Natura 2000, je potrebné zobrať do úvahy miestne podmienky a typy plodín, ako napr. ryža.

4.13.1

Podľa názoru EHSV je dôležité zabezpečiť dodržiavanie osvedčených postupov s cieľom zredukovať riziká, a to prostredníctvom spoločných ustanovení a minimálnych kritérií. Výber opatrení a prísne monitorovanie ich dodržiavania by malo byť v kompetencii členských štátov. Výbor nepodporuje všeobecný zákaz, pretože si myslí, že takýto zákaz by bol prehnaným opatrením.

4.14

Čo sa týka prísnych obmedzení leteckej aplikácie pesticídov zastáva EHSV názor, že je potrebné starostlivo zvážiť skutočnosť, že v niektorých geografických oblastiach a situáciách nie je možné využiť iné metódy. V takých prípadov by bolo vhodné povoliť len veľmi obmedzené výnimočné ustanovenia pre tento typ aplikácií s cieľom zaručiť maximálne možnú úroveň bezpečnosti a profesionálnosti užívateľov a zamedziť negatívnym dôsledkom pre zdravie ľudí a životné prostredie. Členské štáty a verejné orgány na rôznych úrovniach správy by mali používať štandardizované postupy hodnotenia rizík na systematické monitorovanie úrovne bezpečnosti a odbornosti.

4.15

V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sa zvyšuje podpora rozvíjania metód integrovanej rastlinnej výroby (Integrated Crop Management – ICM) (13). V tejto súvislosti by sa postupne mali zaviesť na základe spoločného konsenzu metódy integrovanej ochrany proti škodcom (Integrated Pest Management – IPM). EHSV jednoznačne podporuje techniky ICM (14), ktoré sú míľnikom na ceste k systémom trvalo udržateľného poľnohospodárstva.

4.16

Je veľmi ťažké rozlišovať rôzne účinky ochrany plodín od celého spektra iných poľnohospodárskych postupov (rotácia, atď.): ak sa majú vypracovať všeobecné cieľové normy IPM a majú byť do roku 2014 pre členské štáty záväzné, zastáva EHSV názor, že užívatelia musia byť v plnej miere zapojení do tohto procesu a že je tiež potrebné zohľadniť všeobecné techniky ICM, technický pokrok a technologický výskum v tomto odvetví, pričom tento výskum treba podporiť a rozvíjať aj v pracovných programoch 7. rámcového programu pre výskum a technický rozvoj.

4.17

EHSV zastáva názor, že je dôležité venovať primeranú pozornosť výskumu ochrany rastlín a poľnohospodárskych plodín zameranému na stupeň škodlivosti nových pokrokových technológií a minimalizáciu rizika, ktoré vždy existuje pri aplikácii chemikálií a ich zmesí, v kontexte pracovných programov a žiada o vypísanie súťaže v rámci 7. rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj na obdobie rokov 2007 – 2013.

4.18

V stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému „Budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky“ (15) EHSV načrtol viacero možných spôsobov lepšieho zohľadňovania environmentálnych aspektov poľnohospodárskej politiky. „Druhý pilier“ spoločnej poľnohospodárskej politiky vyžaduje od členských štátov, aby v novom programovacom období štrukturálnych fondov (2007 – 2013) a v národných a regionálnych rozvojových plánoch pre vidiecke oblasti poskytli stimuly pre mechanizmy na kompenzáciu poľnohospodárov, ktorí dokážu znížiť riziká súvisiace s využívaním chemických výrobkov na ochranu plodín (16).

4.19

Definícia techník IPC musí byť v súlade s novými ustanoveniami týkajúcimi sa uvádzania výrobkov na ochranu plodín na trh a normy platné pre techniky IPM musia zohľadniť rôzne prírodné a klimatické podmienky v rámci EÚ.

4.20

S prípravkami na ochranu plodín treba manipulovať a skladovať ich tak, aby sa zabránilo potenciálnemu riziku pre zdravie alebo životné prostredie. EHSV zastáva názor, že okrem návrhu by mal byť na úrovni Spoločenstva definovaný rámec minimálnych noriem týkajúcich sa skladovania pre veľkoobchodníkov, maloobchodníkov a poľnohospodárov (17).

4.21

Čo sa týka systému harmonizovaných ukazovateľov pre povinné zhromažďovanie a sprostredkovanie štatistických údajov o uvádzaní pesticídov na trh a o ich používaní, EHSV sa v plnej miere stotožňuje s tým, že existuje potreba štatistických informácií a že je dôležité zaviesť povinné, pravidelné zhromažďovanie údajov na základe ukazovateľov, týkajúcich sa rizika a používania, harmonizovaných na európskej úrovni.

4.22

EHSV zdôrazňuje význam štandardizovania informácií, ktoré sa vyžadujú od všetkých zainteresovaných strán, význam zabránenia duplicity alebo neprimeraných prekážok v oblasti administratívnych predpisov alebo odbornej komplexnosti.

4.23

Ukazovatele by sa mali zakladať na riziku a na vplyve na zdravie, nie na množstve výrobkov, ktoré sa používajú alebo množstve prítomných zostatkových látok. V tejto súvislosti možno využiť štúdie WHO. Ukazovatele by sa mali vzťahovať aj na mieru rozšírenia chorôb a patogénov nebezpečných pre poľnohospodárske plodiny.

4.24

EHSV zastáva názor, že je potrebné venovať primeranú pozornosť aspektom medzinárodnej spolupráce s inštitúciami, ako napr. FAO (18) a OECD (19) a tiež so susediacimi regiónmi, predovšetkým krajinami v oblasti Stredozemného mora, Balkánu a okolitými krajinami.

13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/53

1.1

Cieľom návrhu Komisie je zrušiť smernicu Rady 68/89/EHS z 23. januára 1968 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa klasifikácie surového dreva.

1.2

Vzhľadom na to, že členské štáty, sektor lesného hospodárstvo a odvetvia súvisiace s ním už mnohé roky upozorňujú, že táto smernica sa v drevárskom priemysle vo všeobecnosti neuplatňuje, Komisia navrhla, aby sa táto smernica zrušila.

2.1

V polovici roku 2005 sa 19 členských štátov a 11 predstaviteľov národných združení relevantných odvetví zúčastnilo na konzultáciách, ktoré mali zistiť, či sa smernica uplatňovala alebo nie a či by jej zrušenie malo negatívny účinok. Výsledky prieskumu potvrdili, že väčšina členských štátov a združení relevantných odvetví túto smernicu pri obchodovaní s drevom neuplatňuje. Vyjadrili názor, že samotná smernica nebola dosť podrobná, nezohľadnila plánované využitie dreva a nebola prispôsobená potrebám trhu.

2.2

Uplatňovanie smernice Rady bolo obmedzené, keďže smernica nie je záväzná, systémy klasifikácie a merania, ktoré zavádza, sú zastarané, subjekty pôsobiace na trhu s drevom sa dohodli na iných metódach merania a klasifikácie, ktoré dodržiavajú. Napriek uvedeným skutočnostiam prišlo k expanzii vnútorného trhu pre surové drevo, ako aj s rastu objemu obchodovania s tretími krajinami, podľa všetkého bez negatívnych dôsledkov.

Okrem toho boli stanovené európske normy týkajúce sa merania a klasifikácie dreva, ktoré môžu byť v príslušných prípadoch uplatňované pri transakciách na trhu s drevom a ktoré sa považujú za lepšie riešenie.

2.3

Zrušenie smernice je preto v súlade s výsledkami konzultácií s členskými štátmi, sektorom lesného hospodárstva a odvetviami, ktoré s ním súvisia. Zámery smernice možno dosiahnuť bez právnych predpisov Spoločenstva.

2.4

Z hore uvedených dôvodov a tiež vzhľadom na skutočnosť, že zrušenie smernice nebude mať žiadne rozpočtové implikácie a pomôže zjednodušiť európsku legislatívu, podporuje výbor návrh Komisie. Výbor zastáva názor, že legislatíva, ktorá sa zriedkavo uplatňuje a nie je podstatná pre riadne fungovanie vnútorného trhu v tomto odvetví, by nemala zostať v platnosti.

13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/54

1.1

Záujem o podporu výrobných a chovateľských metód dodržiavajúcich dobré podmienky chovaných úžitkových zvierat v Európskej únii narastá. V tejto súvislosti sa na doplnenie platných záväzných minimálnych požiadaviek na dodržiavanie dobrých životných podmienok zvierat navrhuje zaviesť dobrovoľný systém označovania, ktorý sa môže používať spolu so všeobecnými obchodnými označeniami, ako aj s označeniami kvality podľa rozličných systémov kontroly kvality. Tým by sa podporili trhové sily a zbytočne by sa nezaťažil ani politický systém ani úrady dohľadu v jednotlivých členských štátoch. Takéto značky akosti hrajú v hospodárskej súťaži na trhu s potravinami dôležitú úlohu. Zachytávajú často rozdielne prvky dobrých životných podmienok zvierat, ktoré prekračujú platné záväzné minimálne normy. Pre spotrebiteľov je však ťažké orientovať sa v základoch označovania a obsahu pravidiel, aspekty ochrany zvierat nie vždy spočívajú na dostatočných vedeckých základoch.

1.2

Takýto trhový systém, ktorý by sa opieral o objektívne kritériá na stanovenie úrovne dobrých životných podmienok zvierat, by mal tú výhodu, že by bol pružnejší, účinnejší a perspektívnejší než politicky stanovené kritériá a bol by preto účelnejší. Budúci vývoj výroby sa bude vyznačovať väčším rozpätím výrobných vzťahov ako dôsledok rozširovania EÚ, postupnej špecializácie a diverzifikácie výroby ako aj štrukturálnych zmien v maloobchode a partnerstiev vo vývoji výrobkov a značkového tovaru.

1.3

Je potrebné podporovať výrobné a chovateľské metódy, ktoré vo zvýšenej miere zachovávajú dobré podmienky chovaných zvierat, čo je možné priamo uskutočniť prostredníctvom vzdelávania a uplatňovania nových vedeckých poznatkov, ale aj vnímaním signálov trhu, ktoré môžu byť súčasne aj dôležitým impulzom na stanovenie ťažiskových bodov vo vzdelávaní, v investíciách atď. Týmto spôsobom môže systém označovania prispieť k nevyhnutnej všeobecnej súčinnosti a k racionálnejšiemu využívaniu zdrojov. Chovatelia úžitkových zvierat majú záujem o stabilný rámec, pretože v súčasnosti sa musia riadiť meniacimi sa požiadavkami maloobchodných sietí, ktoré sú viac alebo menej odôvodnené, čo ovplyvňuje ich plánovanie a investičnú stratégiu.

1.4

Systém označovania výrobkov preukazujúceho dodržanie dobrých životných podmienok zvierat, ktorý prekračuje minimálne normy, by podľa toho mal byť dobrovoľnou ponukou pre príslušných výrobcov, obchod a priemysel. Súkromný systém označovania sa môže zakladať na vedecky a prakticky fundovaných normách a môže byť aktualizovaný podľa nových vedeckých poznatkov. Konkrétne by sa na základe dobrovoľnosti mohli používať logá spolu s farebným označením alebo bodovým systémom, ktoré by dopĺňali obchodné značky akosti a v spojitosti so súkromnou nezávislou kontrolou by tvorili objektívny základ na zaistenie odbytu. Takýto systém by sa mohol v zásade používať pri všetkých druhoch úžitkových zvierat a výrobkoch živočíšneho pôvodu. Podľa ustanovení WTO by sa za rovnakých podmienok mohol tiež používať pri dovážaných výrobkoch.

1.5

Aj naďalej by mala prebiehať tradičná úradná regulácia pri stanovovaní minimálnych noriem v EÚ tak, ako to bolo doteraz pri označovaní spôsobu výroby vajec a ekologických výrobkov. Tento spôsob regulácie je však politicky a administratívne ťažkopádny, a preto je menej vhodný na to, aby bol stimulom vývoja výrobných a chovateľských metód rešpektujúcich normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat. Výrobcovia, priemysel a obchod by tento systém tiež považovali za skostnatený a byrokratický, ba ani spotrebiteľom by nepriniesol zásadné výhody.

1.6

Navrhovaná úprava sa v podstate podobá všeobecnému ekologickému označovaniu, vrátane ekologického štítku EÚ. Ekologické označenie sa zakladá na spoločných zásadách stanovených pre výrobu a používanie na najrozličnejších výrobkoch, čím sa dá dosiahnuť väčšia súčinnosť a zvýšiť stupeň informovanosti o značkách. Z dôvodu hospodárskej súťaže však budú výrobcovia potravín pochopiteľne uprednostňovať svoje vlastné značky kvality, preto „ekologický model“ nie je priamo vhodný na označovanie výrobkov preukazujúce dodržanie dobrých životných podmienok zvierat, ktoré sa bezpodmienečne musí zakladať na príslušných výskumných poznatkoch a posudzovaní ukazovateľov dobrých životných podmienok zvierat.

1.7

Výskumné opatrenia v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v Európskej únii rozhodnú o tom, či bude v budúcnosti možné na vedeckom a objektívnom základe zohľadňovať tieto aspekty v reťazci poľnohospodárstvo – výroba – obchod. Prvky systému označovania by mali byť čo najskôr definované s cieľom zahrnúť poznatky z výskumu a jednotné objektívne, merateľné a preveriteľné ukazovatele dobrých životných podmienok zvierat do praktickej stratégie a použiť ich v rámci systému označovania hneď, ako budú k dispozícii, aby sa zainteresované strany mohli s týmito predpismi oboznámiť.

1.8

Nevyhnutné sú intenzívne informačné kampane, určené okrem iného spotrebiteľom a maloobchodu, ktorých náplňou sú aj predpísané minimálne normy EÚ. Ďalej by sa malo uvažovať o vytvorení internetovej stránky podporovanej Európskou úniou, a databázy s cieľom dosiahnuť väčšiu transparentnosť a otvorenosť. Aby sa však spoločné usmernenia mohli uplatňovať, mal by byť najprv zverejnený presný obsah. Uvažovať by sa malo aj o prísnejšej kontrole a zákaze nesprávnych a zavádzajúcich tvrdeniach v reklame s cieľom zabezpečiť, aby podniky vo väčšej miere svoje vlastné tvrdenia dodržiavali.

2.1

V súlade so žiadosťou nemeckého predsedníctva Rady EÚ je cieľom stanoviska popísať možné systémy označovania výroby, pri ktorej sa dodržiavajú dobré životné podmienky zvierat, ako aj vytvorenie takýchto systémov. Má sa tak diať s ohľadom na vývoj výrobných a chovateľských metód, ktoré rešpektujú lepšiu starostlivosť o zvieratá. V pozadí narastajúceho záujmu o dodržiavanie dobrých životných podmienok zvierat v Európskej únii je skutočnosť, že problematika ochrany zvierat ako aj iné etické aspekty sú stále viac ponímané ako prvky „európskeho modelu spoločnosti“. Podľa uskutočnených štúdií v rámci prieskumu Eurobarometra spotrebitelia právom očakávajú, že potraviny živočíšneho pôvodu sa budú vyrábať podľa postupov, ktoré zohľadňujú všetky platné normy v Európskej únii a hlavne tie, ktoré sa vzťahujú na dobré životné podmienky zvierat a že budú k dispozícii objektívne a hodnoverné kritériá, pomocou ktorých sa dajú vybrať potraviny vyrobené v súlade s dodržiavaním dobrých životných podmienok zvierat (1). Existuje mnohoraká súvislosť medzi zdravím a starostlivosťou o úžitkové zvieratá a vznikom chorôb, ktoré sú prenosné na človeka.

2.2

Ako vyplýva z väčšiny prieskumov, považujú spotrebitelia dobré životné podmienky zvierat za dôležitý parameter kvality výrobku; tento názor môže byť samozrejme v niektorých členských štátoch menej výrazný. Dobré životné podmienky zvierat resp. kvalita života zvierat je súhrn pozitívnych alebo negatívnych zážitkov, ktorým je zviera v priebehu svojho života vystavené: bolesť, choroba, konfliktné správanie, abnormálne správanie a trvalý stres je potrebné posudzovať ako negatívne skúsenosti pre zviera, zatiaľ čo pokoj, spánok, kŕmenie, starostlivosť o mláďatá a kožu sú pozitívnymi zážitkami. Neexistuje však žiadna uznávaná jednoznačná definícia dobrých životných podmienok zvierat.

2.3

Európska únia prijala okrem iného na základe odporúčaní Rady Európy celý rad minimálnych noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a zvolila si pritom cestu tradičnej regulácie prostredníctvom úradov. Mnoho z týchto minimálnych noriem sa má v nasledujúcich rokoch v súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami prepracovať. Okrem toho boli prijaté konkrétne pravidlá dobrovoľného označovania ekologických výrobkov a záväzného označovania výrobných metód pri uvádzaní vajec na trh vajec, ako aj niekoľko samostatných ustanovení o uvádzaní jatočnej hydiny a hovädzieho mäsa na trh.

2.4

Potravinársky priemysel a maloobchod, ktoré sa vyznačujú stúpajúcou koncentráciou a konkurenciou, stále viac používajú vlastné značky kvality, ktoré majú poukázať na osobitné zohľadnenie rôznych aspektov kvality – medziiným vo zvýšenej miere aj výrobu rešpektujúcu normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat. Súčasne s tým organizácie výrobcov a družstvá vyvinuli celý rad regionálnych značiek kvality, ktoré sa väčšinou vzťahujú na aspekty ochrany zvierat a ekológiu. Niektoré z týchto produktov môžu ťažiť zo systému EÚ na ochranu zemepisných označení a tradičných špecialít (2).

2.5

Medzi jednotlivými krajinami sú významné rozdiely. Napríklad na britskom trhu prevládajú obchodné značky kvality, zatiaľ čo vo Francúzsku a Taliansku je možné pozorovať značný počet regionálnych značiek kvality. V Holandsku tradične dominujú značky kvality spracovateľského priemyslu, avšak maloobchod a organizácie výrobcov zavádzajú stále viac vlastných značiek kvality. Vo Švédsku udávajú tón vlastné označenia výrobcov, pričom sa v súlade s tradičným názorom v mnohých krajinách pripisuje domácim výrobkom vyššia kvalita, pretože sa berie ohľad aj na dobré životné podmienky zvierat.

2.6

Na základe skúseností s dobrovoľným systémom označovania je zámerom Komisie podporovať používanie špecifických, objektívnych a merateľných ukazovateľov dobrých životných podmienok zvierat v súčasne platných a budúcich právnych aktoch Spoločenstva. Toto má tvoriť základ právnych predpisov o validácii výrobných systémov, v ktorých platia prísnejšie normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat než sú minimálne normy stanovené v platných ustanoveniach (3). Podľa Komisie si to vyžaduje klasifikáciu aplikovaných noriem týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat so zreteľom na podporu vývoja výrobných a chovateľských systémov dodržiavajúcich tieto normy a jednoduchšie používanie týchto noriem v EÚ a na medzinárodnej úrovni. Okrem toho chce Komisia na tomto základe zvážiť možnosti systému označovania v EÚ.

3.1

Úlohou EHSV ako zástupcu občianskej spoločnosti je spolupracovať na vypracovaní a zavádzaní príslušných pravidiel označovania vo forme spoločného európskeho systému, ktorý bude slúžiť trvalo udržateľnému rozvoju na jednotnom trhu a obchodu s tretími krajinami. Dobré životné podmienky zvierat sú súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva a hodnôt Európskej únie rovnako ako sociálna zodpovednosť podnikov, ochrana životného prostredia a ekológia, ktoré boli do určitej miery zahrnuté do právnych predpisov Spoločenstva. Zjavné sú súvislosti s problematikou ekológie, ktorá v zmysle trvalo udržateľného rozvoja pri poľnohospodárskej výrobe stavia na ochrane životného prostredia a dobrých životných podmienkach zvierat.

3.2

EHSV podporuje požiadavku Komisie podporiť zlepšenie životných podmienok zvierat v Európskej únii na vecnom a trvalo udržateľnom základe (4) a považuje spoločný systém označovania za vhodný, pretože podporuje výrobné a chovateľské metódy, ktoré viac rešpektujú normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat. Cieľom je prispieť k tomu, aby sa trhové sily rozvíjali na objektívnom základe a „vydali sa správnym smerom“. Súčasne je dôležité, aby výrobné a chovateľské metódy, ktoré vo vyššej miere rešpektujú normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, boli podporované prostredníctvom vzdelávania a uplatňovania nových vedeckých poznatkov. Signály trhu budú samozrejme aj impulzom na stanovenie hlavných tém vo výskume, vzdelávaní poľnohospodárov, poradcov a zverolekárov a odrazia sa na budúcich investíciách do výrobných systémov. Systém označovania tak môže prispieť k súčinnosti a rozumnému využívaniu zdrojov, najmä s ohľadom na plánovanie a investičné stratégie výrobcov.

3.3

Bezpochyby ide o dlhodobý proces, ktorý musí nutne prebiehať súčasne s rozvojom objektívnych, merateľných, reprodukovateľných a vedecky podložených ukazovateľov dobrých životných podmienok zvierat a validáciou rôznych výrobných systémov. Bez ohľadu na to musí byť rámec a zásady vytvorenia spoločného systému označovania výrobkov vyrobených v súlade s dodržiavaním dobrých životných podmienok zvierat čoskoro stanovený, aby mohli byť práce pripravené a štandardizované ukazovatele dobrých životných podmienok zvierat mohli byť postupne zapracované do systému. Preto sa musí u zúčastnených čo možno najskôr dosiahnuť pochopenie a akceptovanie usmernení a štruktúry spoločného systému, ktorý môže byť použitý pre všetky výrobky živočíšneho pôvodu podľa možnosti na dobrovoľnom a flexibilnom základe.

3.4

Tento proces je komplikovaný nielen z dôvodu nedostatku dostupných poznatkov o aspektoch dobrých životných podmienok zvierat a ich významovej hierarchii, ale tiež z dôvodu rozmanitosti preferencií spotrebiteľov a výrobných podmienok, vplyvu odlišných tradícií a úrovne vzdelania na vytváranie verejnej mienky, hospodárskej súťaže v potravinárskom priemysle, rozmanitosti platných právnych predpisov, ťažkostí pri obsahovom porovnávaní súkromných značiek kvality a nedostatku dôvery k súkromným a verejným kontrolným orgánom, ktorý vládne v súvislosti s dovozmi do Európskej únie.

3.5

Jasné a informatívne označovanie je v každom prípade kľúčovým faktorom podpory výrobných a chovateľských metód, ktoré vo vyššej miere rešpektujú normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat. Skúsenosti s ekologickými výrobkami a alternatívnymi systémami výroby vajec ukázali, že prostredníctvom pravidiel o označovaní je možné ovplyvniť výrobné systémy v tom zmysle, že sa zlepšia životné podmienky zvierat.

3.6

Pravidlá označovania patria do kompetencie Európskej únie. Sú predmetom pretrvávajúcej diskusie a konfliktov záujmov. Komisia má v úmysle do konca roka 2007 (5) predložiť návrh zmien smernice o označovaní. Relevantné a prehľadné označovanie je nezriedka výsledkom kompromisov, ktoré niektoré želania a požiadavky nezohľadňujú. Platí to vo veľkej miere pri potravinách, v súvislosti s ktorými sa často hovorí, že požiadavky na označovanie sú príliš obsiahle. Úrady zodpovedné za kontrolu potravín sú skeptické, pokiaľ ide o ešte obsiahlejšie označovanie, pretože tým by vzniklo riziko, že podstatné informácie o vlastnostiach potravín by boli vytlačené do úzadia inými informáciami. Okrem toho si spotrebitelia nie sú istí, či doplnkové informácie na potravinách, najmä čo sa týka etických aspektov, sú užitočné. Z tohto dôvodu by sa výrobky preukazujúce dodržanie zásad dobrých životných podmienok zvierat mohli označovať menším logom, ktoré by v kombinácii s farebným označením, hviezdičkami alebo bodkami dopĺňalo existujúce označenie.

4.1

Ďalšie právne nariadenia a reštrikcie v EÚ skrývajú v sebe riziko, že dovoz z krajín s nižším štandardom by mohol obmedziť výrobu a odbyt výrobkov EÚ a viesť k strate podielu na svetovom trhu. Intenzívnejšie snahy o dobré životné podmienky zvierat v EÚ s jej vnútorným trhom (6) zahŕňajúcim 30 štátov a 500 miliónov obyvateľov boli stimulom aj v krajinách mimo EÚ a pre ich vývoz do EÚ. Medzinárodná finančná korporácia patriaca k Svetovej banke prednedávnom poukázala na celosvetovo narastajúci záujem o zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat a potrebu prispôsobenia sa tomuto trendu, čo by sa malo uskutočniť tak v primárnej výrobe ako aj v spracovateľskom priemysle (7).

4.2

Zvieratá, ktoré boli odchované, usmrtené a rozštvrtené v Európskej únii a z ktorých sa vyrábajú spracované alebo nespracované výrobky, musia prirodzene spĺňať minimálne normy Európskej únie, a preto je ich označovanie zbytočné. Naproti tomu je často počuť oprávnenú požiadavku udávať pôvod dovážaných výrobkov alebo ich označovať tak, aby bolo priamo alebo nepriamo vidieť, či spĺňajú minimálne normy Európskej únie. EHSV už vo svojich predchádzajúcich stanoviskách poukazoval na to, že z dlhodobého hľadiska by sa problematika dobrých životných podmienok zvierat mala v obchode s poľnohospodárskymi výrobkami brať v plnej miere do úvahy, aby sa pri dovoze mohlo požadovať splnenie minimálnych noriem. V tejto súvislosti by sa malo bližšie preskúmať, do akej miery je požiadavka na záväzné označovanie krajiny pôvodu pri dovezených výrobkoch oprávnená. V prípade že nejestvuje záruka splnenia noriem, ktoré zodpovedajú minimálnym normám EÚ, bolo by potrebné skúmať, či by nebol prípustný údaj „neznáma výrobná metóda“.

4.3

Aby bolo možné zohľadniť všetky európske poľnohospodárske výrobky, ktoré spĺňajú záväzné európske normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat a aby sa dali odlíšiť od neeurópskych výrobkov, ktoré nepodliehajú rovnakým pravidlám, bolo by vhodné zaviesť systém označovania miesta, na ktorom boli dopestované plodiny alebo dochované zvieratá, z ktorých pozostáva poľnohospodárska surovina, z ktorej je produkt vyrobený, a to nasledujúcim spôsobom: