30.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/1

—

Odporúča stanoviť spoločnú európsku v oblasti imigrácie, ktorá by umožnila väčšiu spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi a tretími krajinami.

—

Naliehavo vyžaduje vytvorenie finančného nástroja určeného najmä miestam, kde bola zistená najvyššia miera imigrácie a tranzitné zóny, ktoré čelia masívnemu prílivu imigrantov. Ide o oblasti ako Kanárske ostrovy, Ceuta, Lampedusa, Malta, Melilla a vo všeobecnosti juh Talianska. V týchto oblastiach masívny príliv imigrantov predstavuje extrémne ťažký problém.

—

Odporúča prijať všetky potrebné opatrenia pre zamedzenie obchodovania s ľudskými bytosťami a na skoncovanie s mafiami, ktoré tento obchod praktizujú. Žiada, aby sa táto otázka bola povýšená na prioritu EÚ, a aby jej boli venované adekvátne finančné prostriedky. Je nevyhnutné bojovať proti ilegálnej imigrácii a proti tieňovej ekonomike, ktorú podporuje.

—

Zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú rozvíjajú miestne a regionálne orgány tak, čo sa týka ich skúseností vo vzťahoch, ktoré udržujú s krajinami pôvodu, a to tak z dôvodu vykonávania opatrení pre integráciu imigrantov, najmä v oblasti zdravotníctva (najvýraznejšia položka verejných výdavkov), ubytovania, školstva a zamestnanosti.

—

Navrhuje mechanizmus pre monitorovanie stanovísk o imigrácii, ktorý je má zabezpečiť jeho reprezentáciu prostredníctvom predsedu komisie pre ústavné záležitosti alebo v prípade potreby prostredníctvom spravodajcov pri rôznych návrhoch Komisie v tejto oblasti. Tento mechanizmus by zabezpečil aktívnu účasť na rôznych etapách legislatívneho procesu: a) v prípravnej fáze legislatívy (konzultácia zainteresovanej strany, analýza dosahu); b) vo fáze hodnotenia politiky (výročné správy v oblasti nelegálnej migrácie a integrácie).

(1)

V otázke migrácie Európa práve prežíva najväčšiu krízu vo svojej histórii. Keďže konečným cieľom tohto fenoménu je vstup na územie Európskej únie, netýka sa tento problém iba členských štátov a regiónov, ktoré sú hlavnými cieľovými oblasťami tejto migrácie. Na túto problematiku sa treba pozerať zo širšej perspektívy, a to celej Európskej únie, členských štátov, aj z pohľadu krajín pôvodu a tranzitných krajín; tieto musia spoločne čeliť novým výzvam, ktoré každodenne vznikajú v dôsledku migračných pohybov, vrátane migračných pohybov obyvateľstva vnútri EÚ. Haagsky program prijatý Európskou radou v novembri 2004 už načrtáva pracovný postup na vytvorenie spoločnej imigračnej politiky a zaraďuje ju medzi priority EÚ.

(2)

Chýbajú spoľahlivé štatistické údaje, ktoré by umožňovali presné vyhodnotenie pomeru medzi legálnou a nelegálnou migráciou a migračných fenoménov vôbec. Z tohto dôvodu je naďalej potrebné pokračovať v rozvíjaní Európskej migračnej siete, aby sme mali k dispozícii objektívne a porovnateľné informácie, s cieľom podporiť spoločnú imigračnú a azylovú politiku.

(3)

Integrácia imigrantov by sa mala hodnotiť na základe ich začlenenia sa do pracovného trhu (zvýšenú pozornosť treba venovať ženám – imigrantkám), ale tiež zo širšej perspektívy, ktorá berie na vedomie, okrem iných, aj vzdelávacie, kultúrne, sociálne a politické aspekty.

(4)

Integrácia je dvojsmerný proces, ktorý si vyžaduje na jednej strane vôľu imigrantov zaradiť sa do hostiteľskej spoločnosti a ich zodpovednosť pri uskutočňovaní tejto vôle a na druhej strane vôľu občanov Európskej únie prijímať imigrantov. Preto je potrebné rozvinúť informačné a vzdelávacie kampane, aby sa dalo pozitívne pôsobiť na správanie obidvoch skupín.

(5)

Miestne a regionálne orgány, ako priami zainteresovaní v otázke migrácie a hlavní predstavitelia pri zavádzaní integračných opatrení (pracovných, vzdelávacích, kultúrnych, sociálnych a politických), by mali zohrávať kľúčovú rolu pri definovaní imigračnej politiky, aby bola zabezpečená efektívna integrácia imigrantov na úrovni čo najbližšej občanom,

1.1

sa domnieva, že v súlade so svojimi postojmi, vyjadrenými v predchádzajúcich stanoviskách na tému repatriácie nelegálnych imigrantov a uplatňovania Haagskeho programu na regionálnej a miestnej úrovni (1), problematiku imigrácie treba posudzovať zo širšieho hľadiska a mať jasnú predstavu o tých najdôležitejších opatreniach, ktoré treba v oblasti migračnej politiky uskutočniť a nevychádzať len z čiastkových opatrení. Je potrebné zvážiť všetky legislatívne, operatívne a hospodárske iniciatívy potrebné na riešenie tohto fenoménu od jeho počiatku, ďalej cez rozvojovú spoluprácu s krajinami pôvodu a boj proti nelegálnemu obchodovaniu s ľuďmi, až po poslednú fázu procesu, ktorá spočíva v schválení potrebných opatrení na integráciu všetkých imigrantov usadených v našich krajinách a na boj proti tieňovej ekonomike, ktorá pôsobí ako silný motivačný faktor a ktorá vedie k vykorisťovaniu; Výbor konštatuje, že ilegálna migrácia je spojená s činnosťou kriminálnych skupín;

1.2

zdôrazňuje, že napriek skutočnosti, že od roku 1980 možno pozorovať nárast migrácie a napriek tomu, že EÚ je cieľovým územím veľkého počtu imigrantov z rozvojových krajín (ich počet sa v súčasnosti odhaduje na 40 miliónov), stále ešte neexistuje spoločná politika Európskej únie pre riadenie migračných prúdov. Členské štáty preto prijímajú jednostranné rozhodnutia, ktoré následne sťažujú zaujatie spoločného postoja;

1.3

upozorňuje na to, že nesmieme čakať až kým vzniknú situácie, ktoré budú mať vážne dôsledky na riadenie migračných prúdov. Takéto krízové situácie by nemali byť podmienkami, ktoré predchádzajú uzatváraniu asociačných dohôd;

1.4

si myslí, že asociačné dohody uzatvorené s tretími krajinami by mali zahŕňať politické, sociálne, hospodárske a kultúrne aspekty, aby sa vytvoril skutočný vzťah alebo väzba medzi migráciou a rozvojom, tak ako sa odporúča v Správe Európskeho parlamentu o rozvoji a migrácii (2);

1.5

súhlasí s tým, že kľúčom k tomu, aby sa predišlo nekontrolovanej migrácii je spolupráca na celkovom rozvoji prostredníctvom projektov, ktoré vytvárajú pracovné príležitosti, založením hospodárskeho a obchodného fóra, vytvorením siete univerzít, vytvorením zdrojov pre mikroúvery pre imigrantov, zavádzaním opatrení, ktoré by mali imigrantom uľahčiť ich spoluprácu na rozvoji vlastných krajín a vybudovaním infraštruktúr, predovšetkým na zabezpečenie dodávok pitnej vody (42 % obyvateľov Afriky nemá prístup k pitnej vode), elektriny (iba 20 % má pravidelné zapojenie do elektrickej siete), na vybudovanie zdravotných stredísk a škôl. V tomto kontexte treba mať na pamäti, že rozhodujúca bude spolupráca pri posilňovaní inštitučného rámca; v krajinách ktoré prijímajú rozvojovú pomoc bude treba pripraviť celý rad podmienok, ako sú napr. transparentnosť v riadení a demokratizácia štruktúr, ktoré sú potrebné na to, aby príjem a využívanie tejto pomoci boli účinné. Snahou je teda koniec koncov skôr posilnenie kvality než kvantity rozvojovej spolupráce. Je veľmi dôležité zabezpečiť vysokú úroveň transparentnosti pri využívaní pomoci, aby sa stala skutočným zdrojom rozvoja;

1.6

zdôrazňuje dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov, ktorú zohrávajú vďaka svojej skúsenosti vo vzťahoch s krajinami pôvodu, ako aj vďaka opatreniam, ktoré prijímajú na podporu integrácie imigrantov, predovšetkým v oblasti zdravotníctva (čo je oblasť, kde sú najvyššie verejné výdavky), bývania, vzdelávania a zamestnania. V rámci spolupráce s krajinami pôvodu miestne a regionálne orgány uzatvorili niekoľko dohôd a projektov, medzi ktorými treba spomenúť napr. azylové domy pre mladých ľudí, ktorí sa vracajú do svojich krajín, ktoré otvorila v rámci programu AENEAS autonómna oblasť Madrid v Maroku;

1.7

pripomína vyhlásenie z 5. konferencie zákonodarných zhromaždení regiónov hlavných miest EÚ (ktorá sa konala 26. a 27. apríla 2006) v ktorom sa hovorí, že tieto regióny vďaka svojej prosperite a vitalite predstavujú silné póly príťažlivosti pre občanov tretích krajín pri hľadaní nových perspektív svojho rozvoja. V tomto kontexte si myslí, že treba zaviesť opatrenia na predchádzanie masovému prílevu imigrantov cez letecké prechody na letiskách, prístavoch a pozemných komunikáciách, pričom je potrebné vypracovať adekvátne plánovanie za účelom integrácie týchto osôb do iných regiónov našich krajín;

1.8

vyzdvihuje tiež postoj regiónov hlavných miest, ktoré podporujú rozvoj spoločnej európskej migračnej politiky, ktorá by plne pokrývala všetky otázky týkajúce sa úplnej integrácie imigrantov do spoločnosti. Iba pomocou integrácie ich bude možné primäť k tomu, aby si osvojili hodnoty demokratického spolužitia a rešpektovania ľudských práv, ktoré sú základom politických systémov v Európskej únii. Z tohto dôvodu podčiarkuje dôležitosť rozvinutia iniciatív na podporu výučby jazyka alebo úradných jazykov a kultúry hostiteľskej krajiny a dôležitosť pomôcť im nadobudnúť pocit, že sú pre túto krajinu dôležití a spoluzodpovední za jej budúcnosť;

1.9

domnieva sa, že imigrácia predstavuje výzvu pre každého. Každý tu má svoju úlohu, od administratív na európskej, národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, až po európskych občanov a samotných imigrantov. Je to jediný spôsob, ako riešiť ich problémy a ako čo najlepšie využiť v prospech všetkých zainteresovaných (vrátane krajín pôvodu) príležitosti, ktoré vytvára;

1.10

následne sa teda domnieva, že je potrebné zlepšiť spoluprácu:

1.11

odporúča nasledovné:

1.12

žiada Komisiu a členské štáty, aby strategicky nasmerovali finančné prostriedky zasielané imigrantmi na produktívne investície v krajinách pôvodu a uľahčili imigrantom podmienky na získanie mikroúverov. V tomto zmysle by bolo výhodné, aby finančné prostriedky zasielané imigrantmi boli smerované tak, aby boli prepojené na investície, realizované prostredníctvom fondov rozvojovej spolupráce. Ďalej odporúča zaviesť požiadavku, aby odpustené dlhy boli presmerované na produktívne investície, ktoré by mohli byť prepojené so spomínanými prevodmi, aby bolo pre imigrantov výhodnejšie investovať svoje úspory do týchto projektov;

1.13

žiada vytvorenie záručného fondu, ktorý by zaručiť zachovanie mikroprojektov a maximalizoval ich vplyv na rozvoj a podporuje vytvorenie hospodárskeho a obchodného fóra a siete odborníkov z krajín EÚ a z rozvojových krajín;

1.14

žiada členské štáty, aby sa pridali k miestnym a regionálnym orgánom pri príprave migračnej politiky a stanovili národné plány pre integráciu a zamestnanosť, len čo budú opatrenia potrebné pre ich uskutočnenie zavedené do praxe na miestnej a regionálnej úrovni;

1.15

žiada o okamžité vytvorenie finančného nástroja určeného predovšetkým oblastiam s najvyššou mierou imigrácie a tranzitným oblastiam, ktoré sú vystavené masívnemu prílivu imigrantov, ako sú Kanárske ostrovy, Ceuta, Lampedusa, Malta, Melilla a juh Talianska všeobecne. Sú to oblasti, kde masívny príliv imigrantov spôsobuje vážne problémy z dôvodu nedostatku prostriedkov na poskytovanie humanitárnej starostlivosti. Treba poznamenať, že rozdiel v príjmoch na obidvoch stranách južnej hranice EÚ je najväčší na celom svete;

1.16

Žiada od EU a členských štátov, aby si uvedomili výnimočnosť fenoménu masovej ilegálnej imigrácie, ktorá sa dostáva do EÚ cez pobrežie jej ostrovných oblastí, a humanitárnu tragédiu, ku ktorej dochádza, ako aj jej dopad na bezpečnosť a súdržnosť európskeho územia. EÚ musí využiť potenciál svojich prímorských regiónov k tomu, aby sa stali základom pre rozvoj vzájomne prospešných vzťahov s tretími krajinami.

1.17

domnieva sa, že v súlade so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami na tému zlučovania rodín, plnenia Haagskeho programu na miestnej a regionálnej úrovni a Zelenej knihy o politike vrátenia nezákonných prisťahovalcov a v súlade s postojom Európskeho parlamentu vyjadreným v Správe o rozvoji a migrácii (3), treba stanoviť opatrenia na zvýšenie právnej istoty v oblasti migrácie, a to v niekoľkých oblastiach:

1.18

V duchu svojho stanoviska k Zelenej knihe o politike vrátenia nezákonných prisťahovalcov (4) podporuje rozvoj opatrení usilujúcich sa o podporu a uprednostnenie dobrovoľného návratu pred návratom núteným. Bolo by veľmi užitočné určiť stimuly, aby potenciálni imigranti zotrvali vo svojich krajinách. V prípade núteného návratu treba venovať mimoriadnu pozornosť najzraniteľnejším skupinám osôb. V každom prípade je však spolupráca s krajinami pôvodu nevyhnutná;

1.19

Pripomína, že v súlade s medzinárodnými dohodami týkajúcimi sa detí, je vo vyššom záujme dieťaťa, aby – pokiaľ to bude možné – vyrastalo v kruhu svojej rodiny. Pomoc by mala byť poskytovaná krajinám pôvodu, kde treba deti vzdelávať a odborne pripravovať, aby si mohli nájsť prácu tam, blízko svojich rodín. Preto dohoda o právach dieťaťa zaväzuje štáty bojovať proti nelegálnemu presunu do iných krajín;

1.20

je toho názoru, že riadenie Európskeho fondu pre integráciu by malo brať na vedomie špecifické požiadavky miestnych a regionálnych orgánov a podporuje ich účasť na rokovaniach o národných programoch a príslušných operačných programoch;

1.21

rovnako žiada Komisiu, v duchu Správy Európskeho parlamentu o rozvoji a migrácii, aby pripravila finančné nástroje potrebné na integráciu imigrantov do politického a spoločenského života v hostiteľskej krajine prostredníctvom jazykového, kultúrneho a občianskeho vzdelávania, pričom sa nesmie zabúdať na zachovanie vlastnej identity imigrantov. Okrem toho upozorňuje, že treba brať do úvahy aj špecifické problémy pri integrácii potomkov imigrantov (ich detí a vnukov);

1.22

vyzdvihuje otázku vzdelania, pretože je to oblasť politiky, ktorá najviac a najlepšie uľahčuje integráciu, keďže miera školského prospechu u imigrantov je oveľa nižšia ako priemer u ostatných občanov EÚ. Pripomína, že pre integráciu imigrantov je veľmi dôležité zaviesť potrebné nástroje pre ich zapájanie do vzdelávacieho systému a na pracovný trh. S týmto cieľom výbor navrhuje:

1.23

domnieva sa, že v súlade s tým, čo uvádza Komisia vo svojej príručke o integrácii, je dôležité:

2.1

si myslí, že pokiaľ ide o legálnu migráciu, treba mať na pamäti skutočnosť, že emigrujú práve tí, ktorí by svojimi zručnosťami boli schopní stimulovať rozvoj vo vlastných krajinách;

2.2

si myslí, že sa nesmie zabúdať aj na únik mozgov, ako už uviedol vo svojom stanovisku na tému Návrh smernice Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín kvôli štúdiu, stážam alebo dobrovoľníckej činnosti (5). Na jednej strane treba využiť možnosti, ktoré ponúkajú ekonomikám našich krajín, ale na druhej strane im treba tiež uľahčiť návrat do svojich krajín, aby mohli pomáhať ich rozvoju, ako aj ponúknuť im možnosť opätovného návratu, s cieľom pokračovať vo vzdelávaní sa, alebo ho dokončiť, a tak vytvoriť neustále prúdenie skúseností a prínosov tak pre krajinu pôvodu, ako pre hostiteľskú krajinu;

2.3

domnieva sa, že okružná migrácia je dôležitá pre posilnenie pozitívneho prínosu migrácie k rozvoju;

2.4

súhlasí s  hlavným cieľom Komisie, a to zaručiť spoločný rámec práv pre všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí už boli prijatí v členskom štáte a majú legálne zamestnanie. Podčiarkuje hlavne potrebu zaoberať sa problematikou uznávania a homologizácie diplomov a iných kvalifikácií, aby sa predišlo situáciám, kedy imigranti pracujú na úrovni nižšej ako je ich kvalifikácia;

2.5

upozorňuje na dôležitosť zabezpečiť prístup k pracovným príležitostiam s cieľom integrácie imigrantov a na existujúci rozdiel medzi zjednodušujúcim prístupom, sústreďujúcim sa iba na prijatie väčšieho počtu imigrantov a jednoduchú legalizáciu pracovnej sily a prístupom regiónov a miest, ktoré bojujú proti exklúzii, marginalizácii a xenofóbii a zavádzajú opatrenia pre začlenenie žien, pretože ich väzba s deťmi je základom integrácie rodiny;

2.6

domnieva sa, že legálna migrácia by mala považovať zlučovanie rodín za základ sociálnej integrácie imigrantov, pretože v opačnom prípade by bola táto stratégia neúplná. Avšak zlučovanie rodín, ako prostriedok uľahčenia integrácie, treba podporovať len do úrovne základnej rodinnej jednotky, pozostávajúcej z rodičov, detí a starých rodičov;

2.7

v tomto kontexte upozorňuje na obavu miestnych a regionálnych orgánov v súvislosti s otázkou rovnosti pohlaví, pretože treba mať na pamäti dvojitú diskrimináciu žien, a to nielen kvôli svojmu pohlaviu ale aj kvôli etnickému pôvodu. Z tohto dôvodu žiada Komisiu a členské štáty, aby posilnili dialóg s krajinami pôvodu, s cieľom podporovať práva žien a rovnosť pohlaví;

2.8

podporuje postoj Európskej komisie k otázke dočasných zamestnancov a považuje za potrebné vypracovať priaznivejšie pravidlá mobility dočasnej pracovnej sily. Avšak je dôležité predchádzať tomu, aby sa práca na dobu určitú nepremenila na prostriedok nelegálnej migrácie. Jedným z možných riešení je zaradiť prácu na dobu určitú do rámca projektov spolupráce s krajinami pôvodu tak, aby takýto pracovníci mali motiváciu vrátiť sa do svojich krajín po ukončení práce na dobu určitú a aby mohli pokračovať v práci v kontexte projektu spolupráce. Ďalej by sa v rámci týchto programov na spoluprácu mohol posilniť príchod dočasných zamestnancov nielen z krajín, ktoré sú geograficky blízko, ale tiež z odľahlejších oblastí, ako je napr. Latinská Amerika, využijúc súčasné klesajúce cestovné náklady;

2.9

považuje, podobne ako Komisia, za dôležité zlepšiť zhromažďovanie údajov pre efektívny rozvoj európskej migračnej politiky, ktorá by v každom prípade mala pri prijímaní imigrantov prihliadať na potreby pracovného trhu. Nie je možné, aby sa 90 % nelegálnych imigrantov stávalo legálnymi.

2.10

víta ochotu Európskej komisie, vyjadrenú vo svojom dokumente, posilniť úlohu Európskeho portálu pre pracovnú mobilitu, ktorý poskytuje prostredníctvom internetu informácie zo siete EURES (Európske služby zamestnanosti). Jeho cieľom je poskytovať informácie a pracovné poradenstvo (hľadanie práce) pracovníkom a zamestnávateľom, a tak informovať, usmerňovať a radiť záujemcom o mobilitu o pracovných príležitostiach i o životných a pracovných podmienkach v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru a pomáhať zamestnávateľom pri nábore pracovníkov z iných krajín. Príspevok Výboru regiónov by mohol spočívať v tom, že bude Komisiu informovať o internetových portáloch miestnych a regionálnych orgánov, ktoré by mohli byť dôležitými zdrojmi informácii pre všetkých zainteresovaných (6);

2.11

podporuje návrh Európskej komisie, aby sa Európa stala atraktívnou pre zručných pracovníkov, vynikajúcich študentov a výskumníkov. Na rozdiel od súčasnej situácie v niektorých členských štátoch by sa malo tiež umožniť študentom počas svojho štúdia pracovať, pretože by im to mohlo pomôcť pri ich vstupe na pracovný trh. Bolo by užitočné vytvoriť špecifické programy mobility pre zahraničných študentov, ako boli programy všeobecného charakteru, vytvorené v rámci EÚ a realizované cez úspešné projekty ako napr. Erasmus alebo Leonardo da Vinci. Predišlo by sa tak úniku mozgov a uľahčilo by sa vzdelávanie, pretože títo študenti sú neoceniteľnými ľudskými zdrojmi pre svoje krajiny pôvodu;

2.12

domnieva sa, že v určitých prípadoch by bolo možné zvážiť spoločné vydávanie pracovných povolení a povolení k pobytu, čím by sa predišlo zdĺhavým administratívnym postupom a posilnila by sa kontrola. Navrhuje tiež, aby v celej Európskej únii boli pracovné povolenia a povolenia k pobytu homologizované;

2.13

prikláňa sa k tvrdeniu Európskej komisie, že migrácia nie je riešením problému starnutia obyvateľstva v Európe; je len nástrojom, ktorý môže pomôcť, avšak nie vyriešiť demografický deficit v Európe;

2.14

schvaľuje dôležitosť, ktorú kladie Komisia vo svojom oznámení na spoluprácu s krajinami pôvodu imigrácie a podporuje posilnenie existujúcich finančných nástrojov týkajúcich sa migrácie a vytvorenie ďalších, špecifických nástrojov;

2.15

upozorňuje na skutočnosť, že na vnútroštátnej úrovni sú regionálne a miestne orgány, vďaka svojim kompetenciám v oblasti riadenia, priamo zainteresované do problematiky imigrácie. Preto zdôrazňuje, že môžu veľmi významne prispieť k aktivitám a diskusiám o výmene skúseností, ktoré plánuje Európska komisia na rok 2007 v oblasti senzibilizácie, informovanosti a vzdelávania (7);

2.16

ponúka svoju pomoc Komisii pri analýze dôsledkov, ktorú má v úmysle uskutočniť ešte pred predložením konkrétnych návrhov týkajúcich sa legálnej imigrácie a tiež pomoc pri systematických konzultáciách s miestnymi a regionálnymi orgánmi (8).

3.1

schvaľuje hlavne potrebu spolupráce s tretími krajinami s cieľom predchádzať nelegálnej imigrácii a v tomto kontexte schvaľuje rozhodnutie Európskej rady z 15. a 16. decembra 2005 použiť 3 % z Európskeho nástroja pre susedstvo a partnerstvo na posilnenie finančnej pomoci tým oblastiam, ktoré priamo ovplyvňuje imigrácia;

3.2

považuje za potrebné, podporovať asociačné dohody s krajinami pôvodu, ktoré treba uzatvoriť skôr než vzniknú krízové migračné a humanitárne situácie, a ktoré by mali zahŕňať dohody o spolupráci v boji s nelegálnou imigráciou a pri vracaní a repatriácii nelegálnych migrantov, ako aj dohody o pomoci pre rozvoj a tvorbu pracovných miest pre domáce obyvateľstvo týchto krajín;

3.3

považuje za veľmi dôležité rozvinúť všetky zdroje informácií dostupných v krajinách pôvodu a vzťahujúcich sa na migráciu, jej rozsah, existujúcu legislatívu a možnosti jej prúdenia legálnymi cestami;

3.4

schvaľuje zámer Európskej komisie založiť mechanizmus rýchlej asistencie členským krajinám, ktoré na svojich vonkajších hraniciach čelia silnému tlaku. Žiada Radu, aby Komisii poskytla dostatočné prostriedky, aby ho mohla náležite vypracovať;

3.5

vyzdvihuje návrh v dokumente Komisie týkajúci sa potreby urobiť koniec obchodovaniu s ľuďmi a mafiám, ktoré ho realizujú a žiada, aby sa to stalo pre EÚ prioritou a aby boli na tento účel pridelené dostatočné finančné prostriedky. Je dôležité uvedomiť si veľkosť humanitárnej katastrofy, ktorú toto predstavuje; podľa štatistík rôznych medzinárodných organizácií jeden z troch imigrantov neprežije cestu do cieľovej krajiny;

3.6

v súvislosti s vyššie uvedeným varuje, že európske krajiny do ktorých prichádzajú imigranti, nesmú presúvať úlohu repatriácie imigrantov na hraničné krajiny, ktoré nepreukazujú dostatočný rešpekt k ľudským právam, s cieľom zachovávať maximálnu kontrolu ľudských práv;

3.7

v tomto kontexte vyzdvihuje, že Európska stratégia zamestnanosti a všeobecné smernice musia podporovať legálne zamestnanie takým spôsobom, ako je zníženie nákladov (mimo mzdových) pracovnej sily a zníženie daňového zaťaženia pracovníkov s nízkym príjmom alebo nízkou kvalifikáciou, čo by mohlo pomôcť oslabiť podnety k vykonávaniu nelegálnej práce a následne zamestnávaniu nelegálnych imigrantov. Výsledkom týchto opatrení na flexibilizáciu pracovného trhu by mala byť podpora legálneho zamestnávania imigrantov;

3.8

podporuje informačné kampane o výhodách legálneho zamestnania a nebezpečenstvách nelegálneho zamestnania, ako aj iniciatívu Komisie uskutočniť v roku 2007 štúdiu o súčasných postupoch a dôsledkoch regularizácie v členských štátoch, ktorá bude tvoriť základ pre budúce diskusie a prípravu právneho rámca pre celoeurópsku regularizáciu.

3.9

Domnieva sa, že je vhodné, aby diplomatické zastupiteľstvá členských štátov spolu so spravodajskými službami boli koordinované na úrovni Spoločenstva s cieľom identifikovať a zamedziť, v spolupráci s kompetentnými miestnymi orgánmi, činnosti kriminálnych organizácií v oblasti ilegálneho prevádzania imigrantov.

4.1

podporuje úlohu budúcej Európskej migračnej siete, spočívajúcu v poskytovaní Komisii, členským štátom a širokej verejnosti objektívnych, dôveryhodných a porovnateľných informácii o azyle a migrácii a súhlasí s tým, že by mala byť prístupná verejnosti (s výnimkou dôverných prípadov), vždy so súhlasom agentúr na ochranu údajov;

4.2

súhlasí s tým, že konkrétne úlohy, ako napr. zber údajov, analýzy, výskum, uverejňovanie postojov a odporúčaní a aktivity na posilnenie informovanosti by mali byť pridelené len jednému orgánu, pretože takéto sústredenie je racionálne a uľahčuje koordináciu;

4.3

pridáva ďalšiu úlohu: Európska migračná sieť by mala tiež koordinovať transpozíciu právnych predpisov Spoločenstva v rôznych krajinách;

4.4

v súlade s Európskym parlamentom (9) a s cieľom zabezpečiť užšiu spoluprácu medzi zainteresovanými subjektami a orgánmi zodpovednými za zber údajov navrhuje menovať v každom z nich kontaktnú osobu a vytvoriť sieť určenú len pre zainteresované subjekty a špecializovaných užívateľov. Takisto bude potrebné prepojenie medzi národnými a medzinárodnými organizáciami zaoberajúcimi sa touto problematikou. Tieto budú musieť hľadať spôsoby spolupráce s cieľom riešiť problémy;

4.5

navrhuje možnosť číslo 1, to znamená sieť pripojená ku Komisii, pretože by to uľahčilo kontrolu, koordináciu a vzťahy s inými európskymi inštitúciami. V súvislosti s fungovaním národných kontaktných centier, zodpovedné osoby na národnej úrovni by mali mať na starosti zber údajov a štúdium problémov. Úlohou kontaktných centier by mal byť zber, analýza (tam, kde je to možné) a prenos údajov do siete a národným aktérom v súlade s národnými opatreniami o úlohách a činnosti kontaktných centier. Ich štatút by im mal garantovať nezávislosť od vlády každej krajiny a ich štruktúra by mala zahŕňať regionálne a miestne orgány. V každom prípade treba zabezpečiť kontinuitu postupovania informácií

4.6

prostredníctvom tejto siete považuje za dôležité:

5.1

považuje za potrebné posilniť vypracovávanie výročných správ o migrácii a rozvoji, ktoré by poskytovali údaje umožňujúce migráciu plánovať a zaviesť vhodnú migračnú politiku. Verejná politika sa nedá plánovať bez dostatočných informácií, a to hlavne v tejto oblasti;

5.2

odporúča posilniť výmenu informácií medzi členskými krajinami a miestnymi a regionálnymi orgánmi prostredníctvom už existujúcich sietí a budúcej Európskej migračnej siete. Všetci zainteresovaní aktéri by mali mať prístup k čo možno najväčšiemu množstvu informácií;

5.3

zdôrazňuje, že akákoľvek myšlienka, ktorá má byť realizovaná, musí byť zaradená do programu a každý program alebo právny predpis, ktorý sa má ďalej rozvíjať, treba neskôr vyhodnotiť, aby sa zistila ich efektívnosť a ich správne alebo nesprávne riadenie. Preto víta iniciatívu Komisie vypracovať výročnú správu o hodnotení migrácie a integrácie;

5.4

podporuje návrh Komisie založiť každoročné fórum o integrácii, na ktorom by si odborníci, imigranti, pracovníci verejnej správy (aj na miestnej a regionálnej úrovni) a ďalší zainteresovaní aktéri mohli vymieňať skúsenosti a osvedčené postupy a následne dospieť k realizovateľným záverom. Výbor považuje výmenu osvedčených postupov za veľmi dôležitú, pretože umožňuje aj miestnym a regionálnym orgánom poskytnúť svoj konkrétny príspevok k dosiahnutiu pokroku a zosúladeniu výsledkov doposiaľ využívaných stratégií v tejto oblasti. V každom prípade treba podniknúť potrebné kroky na získanie podrobných a presných údajov o fenoméne migrácie, ktoré budú brané do úvahy pri uskutočňovaní týchto politík. Fórum by malo tiež zohľadňovať výročné správy a je potrebné, aby sa medzi všetkými zainteresovanými aktérmi udržiaval stály kontakt;

6.1

odporúča schváliť spoločnú európsku politiku v otázke migrácie, ktorá by umožňovala väčšiu spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

6.2

za základ považuje zlepšiť kvalitu i množstvo dostupných údajov a dobre poznať potreby pracovného trhu, aby bolo možné vypracovať európsku imigračnú politiku správne a riadiť migračné prúdy;

6.3

odporúča podporovať spoločný rozvoj ako spôsob využitia potenciálu spoločenstiev imigrantov usadených v krajinách Európskej únie na rozvoj svojich krajín pôvodu. Odporúča zaoberať sa tiež ďalšími možnými kreatívnymi riešeniami ako riadiť legálnu imigráciu, ktoré by odstránili prekážky pri zamestnávaní imigrantov v krajine pôvodu;

6.4

odporúča prijať všetky potrebné opatrenia k tomu, aby sa skoncovalo s obchodovaním s ľuďmi a s mafiami, ktoré tento obchod realizujú a žiada, aby sa tento cieľ stal pre EÚ prioritou a aby mu boli pridelené adekvátne finančné prostriedky. Je veľmi dôležité zabrániť nelegálnej migrácii a bojovať proti tieňovej ekonomike, ktorá ju podporuje;

6.5

znovu potvrdzuje, že z vnútorného hľadiska sú regionálne a miestne orgány, vďaka svojim riadiacim právomociam, priamo konfrontované s problémami imigrácie a preto navrhuje vytvoriť mechanizmus na sledovanie stanovísk na tému imigrácie, ktorý by mal zabezpečiť ich zastúpenie – podľa potreby prostredníctvom predsedu komisie pre ústavné záležitosti alebo prostredníctvom spravodajcov – v rôznych iniciatívach Európskej komisie týkajúcich sa tejto problematiky. Tento mechanizmus by umožnil ich aktívnu účasť na jednotlivých fázach legislatívneho procesu:

6.6

požaduje teda, aby boli zastúpené vo formálnych a neformálnych pracovných skupinách komisie pre migračnú politiku. Verí, že takéto sledovanie umožní Komisii využiť skúsenosti miestnych a regionálnych orgánov, získané v oblasti problematiky migrácie;

6.7

žiada, aby štruktúra Európskej migračnej siete zahŕňala regióny aj miestne samosprávne celky.

6.8

v súvislosti s internetovou stránkou o imigrácii, ktorú chce vytvoriť Komisia, vyžaduje aj ich príspevok, a to prostredníctvom informovania o internetových stránkach, ktoré sú v správe miestnych a regionálnych orgánov, a ktoré môžu byť dôležitým zdrojom informácií pre všetky zainteresované subjekty.

6.9

žiada, aby boli posilnené existujúce právne a finančné nástroje a aby bol vytvorený nový nástroj, určený na integráciu prostredníctvom špecifického spôsobu – vzdelávania – a to nielen nových, prichádzajúcich imigrantov ale aj ich potomkov (detí a vnukov).

6.10

Navrhuje, aby bol usporiadaný summit o „úlohe európskych regiónov pri riadení migračných tokov“ s cieľom podporiť výmenu názorov a skúseností medzi našimi regiónmi v tejto oblasti.

30.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/10

—

Bývanie, to nie sú len tehly a malta, dôležité je aj prostredie a spoločenstvá, v ktorých žijeme. Problematiku bývania je potrebné riešiť vytváraním bezpečnejšieho, čistejšieho a zelenšieho prostredia našich miest a regiónov, kde môžu obyvatelia žiť a spolunažívať. Otázky bývania súvisia tiež s prístupom k zamestnanosti, doprave a službám ako aj s vytváraním vysoko kvalitného životného prostredia. Preto hoci bývanie nie je špecifickou kompetenciou Európskej únie, mnohé politiky EÚ majú priamy alebo nepriamy vplyv na otázky bývania. Týka sa to politík v oblasti životného prostredia v mestách, účinného využívania energie, obnoviteľných zdrojov energie, hlukového znečistenia a zdravia, ale rovnako aj dobudovania vnútorného trhu služieb a konkurenčnej politiky.

—

Nové členské štáty môžu využívať až 3 % dotácií pre príslušné operačné programy alebo 2 % z celkových dotácií EFRR na bývanie. Stanovisko obsahuje praktické rady a príklady overených postupov z celej EÚ s cieľom tieto výdavky podporiť. Jeho súčasťou sú aj myšlienky o optimalizácii priestorového vzťahu medzi krajinou a budovami, domácnosťami, zamestnaním a miestnymi službami; energetickej účinnosti a trvalo udržateľnom rozvoji a zamedzení vzniku get v obytných oblastiach.

—

Všetky členské štáty by mali zohľadniť úlohu, ktorú zohráva odborná príprava pri budovaní udržateľných spoločenstiev. Vzdelávanie miestnych ľudí v odboroch potrebných na zlepšenie obytných štvrtí, vytváranie zelených priestorov a zvýšenie energetickej účinnosti môže vyriešiť problémy v upadajúcich štvrtiach a vytvoriť nové zdroje zamestnania.

1.

Výsledok kompromisu predsedov vlád v decembri 2005 označuje bývanie za výdavok štrukturálnych fondov, na ktorý sa v súlade s nariadením EFRR (článok 7.2) kvalifikujú len nové členské štáty v obmedzenom množstve: 3 % dotácií pre príslušné operačné programy alebo 2 % z celkových dotácií EFRR. Výdavky sa ďalej obmedzujú len pre viacrodinné bývanie a sociálne bývanie a musia byť čerpané v rámci mestských rozvojových programov. Nové nástroje vytvorené ako súčasť štrukturálnych fondov prostredníctvom spolupráce medzi Komisiou a EIB, ako napríklad JESSICA, ktoré umožnia financovať projekty v širšom rámci mestského rozvoja.

2.

Bývanie nie je špecifickou kompetenciou Európskej únie, avšak mnohé politiky majú priamy alebo nepriamy vplyv na otázky bývania. Týka sa to najmä politík v oblasti životného prostredia v mestách, účinného využívania energie, obnoviteľných zdrojov energie, hlukového znečistenia a zdravia, ale rovnako aj dobudovania vnútorného trhu služieb a konkurenčnej politiky.

3.

Miestne a regionálne orgány v Európskej únii sú vo všeobecnosti zodpovedné za otázky bývania vo svojich oblastiach pôsobnosti a mestské prostredie predstavuje najväčšiu výzvu v problematike bývania.

4.

Prístup k slušnému bývaniu je hlavnou podmienkou na udržanie sociálnej a územnej súdržnosti v rámci Európskej únie. Preto existuje jasná súvislosť medzi problematikou bývania a Lisabonskou stratégiou. Slušné bývanie je základom konkurencieschopnosti regiónov. Bez vhodného a kvalitného bývania nemôžu regióny pritiahnuť a udržať pracovníkov, čo má za následok hospodársky úpadok.

1.

Bývanie je jedným z kľúčových faktorov v boji proti sociálnemu vylúčeniu a nezamestnanosti, vďaka nemu sú naše mestá, veľkomestá, vidiecke oblasti a regióny príjemnejším prostredím na život a prácu. Bývanie podporuje súlad medzi spoločenstvami a v pracovnom prostredí umožňuje dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja.

2.

Mnohé regióny a mestá Európskej únie prechádzajú, alebo by mali prejsť, procesom obnovy v oblastiach s nízkou kvalitou bývania, v oblastiach, kde zlyháva trh s bytmi. K tomu sa ďalej pridružuje hospodársky úpadok, zhoršenie fyzického stavu budov a nedostatočná sociálna infraštruktúra (vzdelávanie, zdravotníctvo a vzťahy v rámci komunity) v ich okolí.

3.

Bývanie, to nie sú len tehly a malta, dôležité je aj prostredie a spoločenstvá, v ktorých žijeme. Problematiku bývania je potrebné riešiť vytváraním bezpečnejšieho, čistejšieho a zelenšieho prostredia našich miest a regiónov, kde môžu obyvatelia žiť a spolunažívať. Otázky bývania súvisia tiež s prístupom k zamestnanosti, doprave a službám ako aj s vytváraním vysoko kvalitného životného prostredia. To všetko tvorí program udržateľných spoločenstiev. Tento program má dva rozmery, ktorými je potrebné zaoberať sa: územný a sociálny.

1.1

Nevhodné bývanie a vylúčené spoločenstvá sú dôsledkom desaťročí zanedbávania v mnohých starých a obzvlášť v nových členských štátoch EÚ. Nedostatok investícií do bývania v takých prípadoch spôsobil izoláciu chudobnejších, vylúčených komunít v getách, čo viedlo k nenávisti a príležitostne k sociálnym nepokojom a násiliu, ako sa to nedávno prejavilo v niektorých členských štátoch.

1.2

Mestské plánovanie je nevyhnutným základom budúcich stratégií a je dôležité prepojiť stratégie v oblasti bývania s územnými stratégiami regiónov. Staré členské štáty v tejto oblasti zaznamenali úspechy aj neúspechy v úsilí bojovať proti rozmachu miest a dopravným zápcham s cieľom vytvoriť lákavejšie mestá, vhodnejšie na život, tým, že podporujú a udržiavajú zmysel pre priestor na úrovni miest resp. štvrtí. Nové členské štáty musia tieto skúsenosti vziať do úvahy, aby sa vyhli podobným chybám.

1.3

Realizácia obnovy štvrtí sa bude odlišovať podľa miestnych okolností, ale mala by byť obsiahla a zahŕňať opatrenia na zlepšenie vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a iných verejných služieb, podporovať odbornú prípravu, zamestnanosť a hospodárske príležitosti. Táto obnova by mala zaviesť aktívne riadenie štvrtí, riešiť asociálne správanie, zlepšovať kvalitu životného prostredia a architektonického vzhľadu ako aj zabezpečovať dobré služby verejnej dopravy. (Pozri prílohu, príklad 4)

1.4

V prvom rade je potrebné znovu využiť opustené miesta, rehabilitovať opustené priemyselné areály s cieľom udržať väčšiu celistvosť miest a zabrániť ich rozmachu a zasahovaniu do vidieckych spoločenstiev. V krátkodobom horizonte je to často veľmi nákladné, ale tieto zásahy sú z dlhodobého hľadiska prínosom pre súdržnosť spoločenstiev, opätovné využitie zdrojov a zamestnanosť. Podpora a podnety v infraštruktúre na miestnej a regionálnej úrovni sú dobrým nástrojom na podporu obnovy namiesto budovania na „zelenej lúke“.

1.5

Taktiež by mala byť podporovaná oprava, údržba a zlepšenie obydlí, pri stavbe ktorých bola využitá pomoc na rehabilitáciu a obnovu, ako aj opatrenia pre podporu usídlenia mladého obyvateľstva v historickom centre a vo vidieckych oblastiach, tak na pobreží ako vo vnútrozemí, ktoré sú zanedbané a majú zostarnuté obyvateľstvo.

1.6

Vytvorenie partnerstva medzi súkromným a verejným sektorom na využitie opustených oblastí a poskytnutie podpory na rehabilitáciu upadnutých bytových domov môže zmeniť nielen výzor týchto budov, ale aj umožniť zatraktívnenie štvrtí, v ktorých sa lepšie žije a pracuje.

1.7

Kompaktné štvrte s vysoko kvalitným bývaním s rôznymi podmienkami užívania a rôznou veľkosťou majú takú mieru rozvoja a takú hustotu obyvateľstva, že budú schopné podporovať integrované služby, obchody a dopravu a zabezpečiť ich ekonomickú životaschopnosť. Ponuka bývania musí byť spojená s poskytovaním verejných služieb a snahou o udržanie optimálnej úrovne zaľudnenosti, aby bolo možné udržať základné služby. V čase mestskej obnovy bývania môže byť udržanie obyvateľstva zložité a dôsledkom toho utrpia služby. Členské štáty by mali uznať, že je dôležité, aby služby plynule fungovali aj v čase potrebných zmien v rámci spoločenstva.

1.8

Plánovanie je potrebné poňať obšírne, aby bolo možné pochopiť priestorový vzťah medzi krajinou a budovami, domácnosťami, zamestnaním a miestnymi službami. Projekty musia do seba zapadať a zároveň sa začleniť do prostredia, ktoré ich obklopuje. Pri renovácii alebo výstavbe nových bytov by mali miestne a regionálne orgány brať do úvahy otázky súvisiace s vonkajším vzhľadom, aby tak vďaka architektonickému členeniu vykorenili zločin a zároveň vytvorili kvalitné oblasti, podporili udržateľný rozvoj a zachovali dedičstvo v súlade s potrebami a predstavami miestnych spoločenstiev a rozsiahlejším vplyvom na súdržnosť.

1.9

Kľúčovým faktorom v snahe pritiahnuť investorov a obyvateľov môže byť zachovanie historických hodnôt danej štvrte a jej dedičstva. Využitie, nie zakrývanie, bohatého priemyselného alebo urbanistického dedičstva môže byť nosným podnetom na obnovu a zmenu tým, že vzniknú miesta vhodné na život so silnou identitou, ktorá podporí vedomie vlastnej dôstojnosti v komunite. Preto by sa rozhodnutia o tom, čo ponechať, obnoviť alebo zbúrať, nemali prijímať skôr ako sa zvážia priestorové, environmentálne, sociálne a hospodárske faktory.

1.10

Sociálne podniky, vrátane stavebných bytových združení, zohrávajú pri obnove bývania v niektorých členských štátoch významnú úlohu. Sú schopné zabezpečiť stabilitu a riešiť problematiku integrácie a prístupnosti okrajových štvrtí ako aj podporiť spoločenstvá, ktoré sú pod tlakom. Stavebné bytové združenia ako poskytovatelia sociálneho bývania sú flexibilné a majú priamy kontakt so spoločenstvami, čo im umožňuje riešiť problémy, ktoré súvisia s potrebami obyvateľov. Vytvárajú aj pracovné miesta a svojou prácou môžu získať podporu projektov zo strany verejného a súkromného sektora. (Pozri prílohu, príklad 1 a 2)

1.11

Vzhľadom na skutočnosť, že klimatické zmeny čoraz viac znepokojujú vládu, je pri projektovaní budúcich bytov veľmi dôležité dbať na energetickú účinnosť domácností poskytnutím cenovo prijateľného tepla a tým riešiť cenovú nedostupnosť vykurovania. Dôležité je však aj vyriešiť problém zlej izolácie starších budov, čo tiež môže vytvoriť pracovné miesta a zabezpečiť úspory energie. Jedným z hlavných faktorov, ktoré majú vplyv na málo žiadané oblasti, je nízka kvalita zastavaného prostredia, ktorého súčasťou je aj bývanie. Pri realizácií plánov bytovej infraštruktúry je už od začiatku potrebné brať do úvahy environmentálne udržateľné alternatívy. Napríklad inštalovanie geotermálnych zariadení na ohrev vody je nielen energeticky účinné, ale zároveň zníži náklady na vykurovanie. Ak chce EÚ dosiahnuť ciele Kjótskeho protokolu, musí nevyhnutne zabrániť plytvaniu energiou. Túto problematiku by bolo potrebné vziať do úvahy pri procesoch obnovy miest a vykonávaní zásahov do bývania, a to najmä v rámci smernice EÚ o energetickej účinnosti budov.

1.12

Projekty obytných budov v rámci štvrte musia brať ohľad na to, ako bude využitý priestor medzi domami a ako môžu verejné priestory pomôcť pri vzájomných kontaktoch medzi ľuďmi. Napríklad ulice by mali byť budované pre ľudí a nie ponímané len ako dopravné komunikácie pre autá. Obytné zóny, v ktorých sa potreby chodcov a obyvateľov uprednostňujú pred autami, sú jedným z príkladov priestorovej interakcie. Využívanie prechodných schém pracovného trhu a odbornej prípravy v oblasti záhradníctva v takýchto zónach môže zmeniť priestorové vnímanie daného miesta, posilniť pocit spokojnosti miestnych obyvateľov a premeniť nedostatočné využitú pôdu na produktívnejší zelený priestor.

1.13

Plánovanie štvrtí, ako napríklad dostupnosť služieb a príslušenstva v malých vzdialenostiach, recyklačné centrá, parky a ihriská a dostupnosť verejnej dopravy, môže naozaj povzbudiť ľudí, aby si osvojili udržateľný a zdravý spôsob života.

1.14

V tomto ohľade je dôležité komunikovať s občanmi už v počiatočnej fáze projektu obnovy, aby boli aktívne zapojení do procesu obnovy a aby fyzickú obnovu mestskej časti sprevádzala obnova ducha spolupatričnosti ako aj začlenenie a sociálna súdržnosť. Sanačné opatrenia musia byť v prvom rade prospešné obyvateľom a nesmú spôsobiť vytláčanie sociálne slabších obyvateľov.

1.15

Príprava miestnych ľudí v zručnostiach, ktoré sú potrebné na zlepšenie obývaných častí, vytváranie zelených priestorov a zvýšenie energetickej účinnosti, môže vyriešiť dvojitý problém s nezamestnanosťou a nespokojnosťou v upadajúcich štvrtiach. (Pozri prílohu, príklad 5)

1.16

Partnerstvo verejného a súkromného sektora sa často zameriava na projekty infraštruktúry, ako napríklad dopravu, riadenie odpadu a poskytovanie služieb. Hoci niektoré organizácie uznali hodnotu takýchto partnerstiev v procese regenerácie miest, mohla by byť ešte väčšmi rozvinutá. Predbežnou podmienkou pre taký rozvoj by bolo objasnenie právneho rámca Spoločenstva o verejno-súkromných partnerstvách, pretože za súčasného stavu pretrvávajú určité nejasnosti v definícii „in-house“, kvalifikovaní VSP pri určitých zmiešaných operáciách týkajúcich sa sociálneho bývania a kvalifikovanie inštitucionálnych VSP určitých orgánov zabezpečujúcich byty s lacným nájomným.

1.17

Obnova miest, ktorá je v Európe na rôznych stupňoch rozvoja, predstavuje veľkú výzvu mestským úradom a vyžaduje si značné investície, či už finančné, kreatívne alebo riadiace. Mnohé mestá už nie sú schopné samostatne čeliť takýmto investičným výzvam, či už pre nedostatok verejných financií, obmedzené množstvo odborných znalostí, pretože riziká spojené s takýmito investíciami sú príliš vysoké alebo jednoducho preto, lebo existujú zákonné obmedzenia (obmedzenia pri získavaní pôžičiek).

1.18

Partnerstvo verejného a súkromného sektora môže v takýchto prípadoch pomôcť nielen poskytnutím prístupu k dodatočnému finančnému kapitálu, ale aj nájsť spôsob ako odpútať každú stranu partnerstva od tradičnej úlohy zainteresovanej strany. Dodatočné odborné znalosti partnerov zo súkromného sektora môžu pomôcť pri riadení projektu a jeho organizačnej jednoduchosti. Organizácie spoločenstiev, ktoré sú flexibilnejšie ako formálne mestské štruktúry, majú blízko k neformálnym sieťam a reprezentujú dlhodobé záujmy miestnej komunity, môžu pomôcť pri zvyšovaní účinnosti a tiež zabezpečiť prijatie a podporu zo strany verejnosti. Projekty je preto možné ukončiť rýchlejšie a s lepšou dlhodobou udržateľnosťou.

1.19

Avšak existuje riziko, že vstup súkromných financií by mohol viesť k umelej inflácii cien na trhu s bytmi. Môže to mať mnoho následkov. Miestne spoločenstvá sa kvôli cenám môžu ocitnúť vylúčené z vlastníctva bytov, čo môže spôsobiť ich rozpad, pretože ľudia sa budú musieť vysťahovať zo svojich oblastí, od rodín a podporných sietí. V takýchto prípadoch by malo významnú úlohu zohrávať sociálne bývanie. Sociálne bývanie môže pomôcť znížiť vplyv takejto inflácie a miestne spoločenstvá môžu tiež získať podporu prostredníctvom projektov spoločného vlastníctva, zvýši sa taktiež dostupnosť nízko nákladových hypoték. Môže to udržať súčasných alebo pritiahnuť nových obyvateľov do oblastí, ktoré sú pod tlakom a poskytnúť nový ekonomický podnet miestnemu hospodárstvu.

2.1

Aby bolo možné pomôcť obyvateľom získať bývanie, je potrebné vyvinúť úsilie v snahe poskytnúť dostatočné množstvo bytov na prenájom, povzbudiť ľudí, aby sa stali vlastníkmi bytov a pomôcť im, aby boli schopní udržiavať fyzický stav svojho bývania. Pomoc môže prísť v podobe zníženia administratívnych nákladov, udržiavania nízkych úrokových sadzieb a daňových úľav pre určité skupiny, ako aj možností prístupu k bankovým produktom. Podnety ako finančná podpora pri udržiavaní fasád budov a zelene pred budovami môžu takisto pomôcť pri zvyšovaní štandardov bývania. (Pozri prílohu, príklady 4, 5 a 6)

2.2

Budovanie integrovaných spoločenstiev napriek sociálnym, rasovým a náboženským rozdielom môže často prispieť k uspokojeniu potrieb a predstáv bývania rôznych skupín komunity. Môže to prebiehať formou rôznych podmienok užívania, vrátane spoločného vlastníctva bytov a poskytnutím bytov rôznych rozmerov, čo umožní ubytovanie väčších rodín ako aj jednotlivcov. Hodnota pôdy môže slúžiť ako nástroj na vytvorenie takýchto nízko nákladových alternatív, v prípade, že mestské zastupiteľstvo je pripravené využiť mestské pozemky na tento účel. Pri budovaní nových obytných budov alebo prideľovaní bytov by sa tiež mali brať do úvahy potreby náboženských skupín, napríklad požiadavka tečúcej vody na rituálne umývanie. Prístupné celoživotné bývanie tiež môže byť dôležité pre pracovníkov so zdravotným postihnutím alebo starších pracovníkov.

2.3

Možnosti občianskeho bývania môžu prispieť k zoskupovaniu ľudí z etnických skupín v určitých lokalitách. Tento fakt sám o sebe problémom nie je a existuje mnoho príkladov úspešných spoločenstiev s vysokou koncentráciou obyvateľov z jednej etnickej skupiny. Nanešťastie sa však v niektorých oblastiach rôzne etnické skupiny černošského obyvateľstva a menšín zoskupujú v nekvalitných súkromných bytoch a schudobnení členovia bielej komunity sa koncentrujú v sociálnych ubytovniach. Nedostatočná interakcia, čiastočne následkom priestorovej segregácie, môže viest k pocitom strachu a nedôvery, ktoré sa znásobujú tým, že segregované bývanie vedie k segregácii škôl a mimoškolských aktivít.

2.4

Častý výskyt ekonomického a sociálneho znevýhodnenia, ktorému čelia mnohé menšiny alebo vylúčené komunity spôsobuje, že mnohé centrálne stratégie a programy obnovy sa snažia o riešenie týchto problémov v rámci rozsiahlych intervenčných balíkov. Kroky podniknuté v oblasti bývania musia byť súčasťou týchto programov a takisto by mali byť rozsiahlejšie brané do úvahy pri prieskume vplyvu zásahov a investícií na úspešnú obnovu.

2.5

Je dôležité, aby obytné štvrte odrážali kultúru komunít, ktoré v nich bývajú. Miestne symbolické budovy ako komunitné strediská, náboženské centrá, miestne trhy alebo špecializované obchody sú pre budovanie spoločenstiev dôležité. Organizácie ako „Habitat for Humanity“ môžu poskytnúť mechanizmy na vytváranie nových bytových priestorov prístupných všetkým, ale najmä ľuďom, ktorí majú náboženské výhrady voči dlhu alebo hypotéke, tým, že im poskytnú možnosti získania bytu do vlastníctva netradičným spôsobom.

2.6

Demografické zmeny a mobilita pracovníkov v EÚ sú dva faktory, ktoré majú vplyv na potreby a požiadavky bývania. V niektorých mestách a regiónoch je čoraz viac domov opustených, pretože obyvateľstvo odchádza za prácou do iných regiónov. To má za následok aj pokles počtu obyvateľov. Mnohé členské štáty čelia novým komplikáciám spôsobeným tým, že ľudia si zakladajú rodiny v čoraz vyššom veku a majú menej detí a starší občania žijú dlhšie, čo zvyšuje dopyt po ubytovaní pre jednotlivcov. Regióny si musia byť vedomé tak demografických výziev, ako aj účinkov prisťahovalectva a migrácie pracovníkov a prispôsobiť podľa toho stratégie v oblasti bývania.

3.1

Európsky parlament by mal pokračovať v diskusii, ktorá bola zahájená touto správou (1) a mal by do nej zahrnúť aj návrh Európskej charty bývania prijatej skupinou pre mestskú bytovú politiku, pretože EÚ nemôže neustále ignorovať záujmy občanov EÚ v oblasti bývania ako hlavného prvku v agende rastu a produktivity.

3.2

Bývanie preukázateľne zohráva významnú úlohu pri podpore sociálneho a hospodárskeho rastu. Slušné bývanie v rámci udržateľných spoločenstiev, ktoré prispievajú k vysoko kvalitnému životnému prostrediu, pomáha vytvárať prostredie, kde ľudia chcú žiť. Prilákanie ľudí spôsobí prílev investícií a podporí udržateľný hospodársky rast.

3.3

Nové členské štáty by mali v oblasti bývania využiť nástroj JESSICA, ktorý je schopný dopĺňať ostatné iniciatívy EFRR na obnovu a rozvoj miest. V tomto smere VR odporúča začleniť bývanie do stratégií pre udržateľný rozvoj miest, ktoré môžu byt financované prostredníctvom nástroja JESSICA. Využitie finančného inžinierstva môže byť pri realizácii účinných politík v oblasti bývania veľmi užitočné, najmä v podobe mikroúverov na obnovu a úpravu bývania s prípadnou pomocou iniciatívy JEREMIE.

3.4

Nové členské štáty by ďalej mali navýšiť finančné zdroje, ktoré sú k dispozícii miestnym orgánom, aby mohli účinne riešiť problémy s udržateľným rozvojom miest a bývania, urýchliť štátne stratégie bývania (programy) na podporu výstavby obecných a sociálnych bytov a poskytnúť investičné prostriedky na výstavbu infraštruktúry.

3.5

V prvom rade je potrebné znovu využiť opustené miesta, rehabilitovať opustené priemyselné areály s cieľom udržať väčšiu celistvosť miest a zabrániť ich rozmachu a zasahovaniu do vidieckych spoločenstiev.

3.6

Odporúča účasť občanov na procesoch obnovy miest a to predovšetkým v prípade obnovy zanedbaných štvrtí, kde je potrebné obnoviť ducha spolupatričnosti a vzťahy medzi obyvateľmi a tým ich integráciu. Členským štátom by sa pritom mali sprístupniť skúsenosti z projektov podporovaných Európskou úniou (napr. INTERREG IIIC POSEIDON), ktoré by sa mali zohľadňovať.

3.7

Všetky členské štáty by mali zohľadniť úlohu, ktorú zohráva odborná príprava pri budovaní udržateľných spoločenstiev. Vzdelávanie miestnych ľudí v odboroch potrebných na zlepšenie obytných štvrtí, vytváranie zelených priestorov a zvýšenie energetickej účinnosti môže vyriešiť problémy v upadajúcich štvrtiach a vytvoriť nové zdroje zamestnania.

3.8

Výbor regiónov na základe záverov z neformálneho zasadnutia Rady ministrov v Bristole o udržateľných spoločenstvách pripomína, že je potrebné zvýšiť schopnosti a vedomostnú úroveň mestských plánovačov. Vzhľadom na danú skutočnosť výbor vyzýva Komisiu, aby vyvinula ďalšie iniciatívy, a to najmä v oblasti spolupráce a preberania overených postupov. Výbor požaduje vytvorenie európskej siete zbierania a šírenia osvedčených postupov vo veci inteligentnej energie pre zlepšenie bytových podmienok a vzdelávania obyvateľstva.

3.9

Bolo by potrebné urobiť revíziu smernice EÚ o energetickej účinnosti budov a starostlivo preskúmať jej realizáciu v členských štátoch. Energetickú účinnosť bývania možno tiež podporovať prostredníctvom programov ako napríklad Inteligentná energia pre Európu alebo iniciatíva CONCERTO (7. rámcový program) na obdobie 2007 - 2013.

3.10

Odporúča, aby sa dôraz kládol predovšetkým na osvetu občanov zameranú na úsporu energie. Vzniknutá potreba bude musieť byť uspokojovaná prioritne z obnoviteľných zdrojov energie. V tomto zmysle výbor odporúča venovať viacej prostriedkov na výskum a zvyšovanie povedomia občanov v tejto oblasti.

3.11

Bývanie by malo byť dôležitým prvkom mestskej politiky EÚ, vzhľadom na neformálne zasadnutie Rady ministrov v Lipsku so zameraním na záležitosti miest, ktoré sa uskutoční v máji 2007.

3.12

Plánovanie je potrebné poňať obšírne, aby bolo možné optimalizovať priestorový vzťah medzi krajinou a budovami, domácnosťami, zamestnaním a miestnymi službami. Pritom je potrebné opatreniami na miestnej, regionálnej a národnej úrovni zabezpečiť potrebné plochy predovšetkým na výstavbu sociálnych bytov a využitie týchto plôch v súlade s určením.

3.13

Je potrebné zvážiť fakt, že ponuka bývania musí byť spojená s poskytovaním verejných služieb a pri vytváraní nových obydlí musí byť vytvorená infraštruktúra potrebná pre poskytovanie verejných služieb. Ďalej sa musí venovať pozornosť zachovaniu optimálnej úrovne zaľudnenosti, aby bolo možné udržať základné služby.

3.14

Stavebné bytové združenia zohrávajú významnú úlohu, pretože sú flexibilné a majú tiež priamy kontakt so spoločenstvami, čo im umožňuje riešiť problémy, ktoré súvisia s potrebami obyvateľov.

3.15

Pozornosť by sa mala venovať úlohe bývania v kontexte demografických zmien ako aj pri integrácii imigrujúceho obyvateľstva v imigračnej politike EÚ a tým by sa mala vyzdvihnúť špecifická úloha, ktorú regionálne a miestne orgány zohrávajú v tejto oblasti.

3.16

Nedávno vytvorená pracovná skupina Európskej komisie so zameraním na záležitosti miest by sa mala zaoberať otázkou bývania ako dôležitým prvkom mestských politík.

3.17

Víta uznanie Komisie voči úlohe, ktorú zohráva sociálne bývanie pri implementácii cieľov Zmluvy vo veci posilňovania sociálnej súdržnosti a základných práv v rámci jej oznámenia o verejnoprospešných sociálnych službách

3.18

Výbor vyzýva členské štáty, aby zjednodušili a zvýšili transparentnosť administratívnych postupov týkajúcich sa obnovy bývania.

3.19

Ako nástroj výmeny skúseností a overených postupov medzi mestami a regiónmi v Európskej únii by sa mala využiť sieť URBAN a nová iniciatíva „Regióny za ekonomickú zmenu“.

3.20

Do smernice Európskej únie o energetickej účinnosti by mala byť začlenená rehabilitácia a rekonštrukcia bytového dedičstva, ako hlavný spôsob na zabránenie využitia zastavanej plochy na účely novej stavby bez toho, aby predtým boli využité dostupné obydlia, ktoré sú obývateľné. Týmto by sa predišlo zbytočnému novému zaťaženiu územia.

30.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/19

—

sa domnieva, že celkovým cieľom budúcej námornej politiky EÚ je vyzdvihnúť a chrániť obrovský potenciál európskych morí a oceánov a vytvoriť takú aktívnu námornú politiku, aby mohli aj budúce generácie profitovať z hospodárskeho, biologického a kultúrneho bohatstva morí;

—

žiada Komisiu, aby predložila Európsky námorný akčný plán, ktorý by okrem iného zahŕňal tieto opatrenia:

(1)

Oceány a moria tvoria dôležitý základ života na zemi, ešte stále disponujú veľkou biologickou rozmanitosťou, prispievajú k regulácii klímy a poskytujú množstvo zdrojov ako napríklad potraviny (ryby, riasy, plody mora), energiu a nerastné suroviny a slúžia zároveň ako hlavná dopravná tepna, najmä v prípade interkontinentálneho obchodu.

(2)

Európa je námorným kontinentom a potrebuje integrovanú námornú politiku v duchu preambuly Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, ktorá okrem iného uvádza, že „všetky otázky týkajúce sa morského práva“ majú byť urovnané „v duchu vzájomného porozumenia a spolupráce“, že „problémy oceánskeho priestoru spolu vzájomne úzko súvisia a že je potrebné ich posudzovať ako celok“, že je potrebné uľahčiť „medzinárodné spojenia“ a napomáhať „spravodlivému a účinnému využívaniu ich zdrojov, zachovaniu živých zdrojov a […] ochrane a zachovaniu morského prostredia“.

(3)

Dobrá európska námorná politika musí zohľadňovať zložité a často veľmi rozdielne danosti existujúce v rámci rôznych geografických častí Európy, s osobitným zameraním sa na rozmanitosť prírodných podmienok a rozdiely v dostupnosti zdrojov, ako aj rozsah ich využitia, ich trvalú udržateľnosť a ich vzájomné prepojenia.

(4)

Moria a oceány sú samy o sebe hodnotou pre ľudstvo, a preto je ich udržateľné využívanie a environmentálna ochrana ciele, za ktoré by Európska únia mala aktívne bojovať.

(5)

Regionálne a miestne orgány najmä v pobrežných oblastiach majú široké skúsenosti, ktoré sa prejavujú silným regionálnym a miestnym záujmom o rozvoj budúcej námornej politiky,

1.1

víta zelenú knihu, ktorej cieľom je poskytnúť celkový prehľad hlavných súčastí na stanovenie spoločnej námornej politiky;

1.2

víta holistický prístup, ktorý integruje rozsiahle politiky jednotlivých sektorov ako napríklad doprava, priemysel, prístavy, rybolov, energetika, životné prostredie a cestovný ruch do spoločnej európskej námornej politiky;

1.3

súhlasí s názorom Komisie, že takýto holistický prístup by sa mala odzrkadľovať v integrovanom riadení na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

1.4

zdôrazňuje, že európska námorná politika by mala vo svojich jednotlivých odvetviach venovať pozornosť potrebe medzinárodnej koordinácie a formulácie v tejto oblasti s cieľom zaručiť efektívnosť pri udržateľnom využívaní morí a oceánov a ich environmentálnej ochrane;

1.5

podporuje v zelenej knihe vyjadrené odhodlanie zohľadniť v rámci budúcej európskej námornej politiky kritériá stanovené Lisabonskou agendou a Tematickou stratégiou o ochrane a zachovaní morského prostredia;

1.6

víta rozsiahly a dlhotrvajúci konzultačný proces Komisie, ktorý zahŕňal všetkých podstatných zainteresovaných aktérov a občanov, ktorých názory by mali byť zohľadnené pri formulovaní budúcej európskej námornej politiky;

1.7

oceňuje, že sa za dôležité považujú zber a transparentné šírenie informácií ako základné predpoklady efektívneho zjednocovania rôznych sektorových opatrení a záujmov;

1.8

naďalej ponúka, že bude zohrávať dôležitú úlohu partnera v prebiehajúcom konzultačnom procese začatom v rámci zelenej knihy a zdôrazňuje užitočnosť dlhodobej informačnej kampane, ktorá by zahŕňala aj miestne a regionálne orgány, čím by zabezpečila, že občania Európy, ktorých bude táto nová politika bezprostredne ovplyvňovať budú nielen chápať, čo sa navrhuje ale budú zároveň povzbudzovaní, aby vystúpili so svojimi vlastnými názormi, myšlienkami a otázkami;

1.9

oceňuje, že si Komisia uvedomuje dôležitosť úlohy, ktorú bude zohrávať regionálna dimenzia pri riadení námorných aktivít a zdôrazňuje význam regionálnych a miestnych orgánov pri vytváraní a uplatňovaní budúcej európskej námornej politiky;

1.10

pokladá za potrebné náležite zohľadniť špecifické miestne, regionálne a ekoregionálne činitele v rámci väčších i menších európskych morí: Baltského mora, Čierneho mora, Stredozemného mora, Severného mora, Lamanšského prielivu a severného Atlantiku, to isté platí pre moria, ktoré obklopujú územia EÚ v najodľahlejších oblastiach: Atlantický oceán na africkej strane, Karibské more a Indický oceán, prostredníctvom ktorých je Európska únia prítomná na celom svete;

1.11

s radosťou víta pohľad Komisie na úlohu miestnych a regionálnych samospráv v procese uplatňovania zásad a cieľov stanovených v novej námornej politike a opätovne potvrdzuje svoju ochotu podieľať sa na vypracovávaní budúcich priorít politiky a byť pravidelne informovaný o vývoji tejto politiky;

1.12

zdôrazňuje, že tento návrh stanoviska sa zaoberá dvomi dôležitými otázkami: „Ako je možné uplatňovať novú európsku námornú politiku?“ a „Poskytuje budúci integrovaný prístup výhody v porovnaní so súčasnou námornou politikou podľa jednotlivých odvetví?“, ktoré je potrebné zodpovedať ako prvé;

1.13

naďalej sa domnieva, že celkovým cieľom budúcej námornej politiky EÚ je vyzdvihnúť a chrániť obrovský potenciál európskych morí a oceánov a vytvoriť takú aktívnu námornú politiku, aby mohli aj budúce generácie profitovať z environmentálneho, hospodárskeho, biologického a kultúrneho bohatstva morí;

1.14

vidí potrebu zbierania a dôkladnej analýzy dostatočných údajov a zabezpečenia prístupu k informáciám, čo by umožnilo tvorcom politiky a zainteresovaným stranám dospieť k správnym rozhodnutiam, ktorých základom by boli najlepšie vedecké poznatky získané v danom okamihu pomocou prvotriedneho morského vedeckého výskumu, technológií a inovácií;

1.15

podporuje účasť dôležitých aktérov z rôznych oblastí politiky jednotlivých sektorov a víta úsilie Komisie o zvýšenie povedomia všeobecnej verejnosti v otázke významu námorného sektora vo všeobecnosti a tejto politiky zvlášť;

1.16

domnieva sa, že uplatňovanie integrovanej európskej námornej politiky by nemalo brániť paralelnému pokroku v jednotlivých sektoroch námornej politiky a že je potrebné tieto sektory budovať podľa zásad ekologického trvalo udržateľného rozvoja;

1.17

zdôrazňuje, že definovanie a uplatňovanie európskej námornej politiky by malo byť založené na princípoch subsidiarity a proporcionality;

1.18

podporuje myšlienku európskych územných paktov a verí, že tieto pakty umožnia pružné a efektívne dosiahnutie hlavných politických cieľov a priorít EÚ na dobrovoľnom základe a zabezpečenie efektívneho riadenia tripartitných zmlúv a dohôd ako ich pôvodne navrhovala Európska komisia, aby sa tak dosiahli riešenia, ktoré by zohľadňovali aj obavy obyčajných občanov;

1.19

uprednostňuje rozvoj konkrétnych opatrení na dosiahnutie hlavných cieľov uvedených v zelenej knihe, ako prospech občanov a spoločenstiev, trvalo udržateľné využívanie morských zdrojov, rozvoj dobrého námorného riadenia a zvýšenie povedomia Európanov v oblasti európskeho námorného dedičstva, za súčasného zachovania miestnej a regionálnej kultúrnej rozmanitosti;

1.20

domnieva sa, že by mal byť stanovený Európsky námorný akčný plán s radom konkrétnych porovnávacích hodnôt vrátane trojstupňového prístupu: každá porovnávacia hodnota by mala mať definovaný cieľ, byť podrobne opísaná a obsahovať návrh uplatňovania, pričom tento by mal byť vypracovaný pokiaľ možno v roku 2008 a návrh finančných opatrení v roku 2007.

2.1.1

stanovenie katalógu príkladov existujúcich národných, regionálnych a miestnych osvedčených postupov, najmä vzhľadom na regionálne hospodárske zoskupenia, výskumné siete, spoluprácu verejného a súkromného sektora, územné plánovanie a dobré riadenie a na podporu existujúcich príkladov osvedčených postupov a ich prenosu do iných regiónov a celkov;

2.1.2

podnecovanie a podporu regiónov vo vývoji takýchto príkladov osvedčených postupov a tým vo vytváraní európskych námorných kompetenčných centier;

2.1.3

posilňovanie úlohy pobrežných a ostrovných regiónov ako hlavných jednotiek definovania, realizácie v praxi a hodnotenia;

2.1.4

vytvorenie európskej námornej platformy, v rámci ktorej by bolo možné podporovať pravidelnú a efektívnu výmenu osvedčených postupov na európskej, národnej, regionálnej a miestnejúrovni, ktorá by šetrila zdroje, a do ktorej by bola zapojená aj Komisia a Výbor regiónov;

2.1.5

hodnotenie a koordináciu špecifických strategických plánov, okrem tých, ktoré sú stanovené v rámci Tematickej stratégie o ochrane a zachovaní morského prostredia, zasadzujúcej sa za stanovenie rozsiahlejších morských regiónov, špecifických strategických plánov pre európske oceány, severovýchodný Atlantik a Arktický oceán a priľahlé väčšie i menšie moria: Stredozemné more, Baltské more, Severné more, Čierne more a Lamanšský prieliv, ktoré majú byť podľa návrhu Komisie pripravené členskými štátmi. HELCOM už začal pracovať na akčnom pláne pre Baltské more, ktorý je ambicióznym a rozsiahlym projektom, ktorý môže byť považovaný za pilotný projekt alebo štúdiu pre námornú stratégiu. To je zároveň dôvod, prečo by takýto plán mal byť uskutočňovaný v spolupráci s nimi;

2.1.6

podporu tematických regionálnych sietí zameraných na vytvorenie spoločných projektov v oblasti dopravy, posilnenia a rekvalifikácie infraštruktúr, ochrany životného prostredia, koordinácie rybárskych aktivít a komerčnej spolupráce a zohľadnenie už existujúcich poradných rád pre rybolov;

2.2.1

osobitné zlepšenie stavu regionálnych údajov na regionálnej a miestnej úrovni na základe systémov založených na informačnom systéme GIS a zahrnutie priestorovo integrovaných údajov o súši a mori zo satelitov, lietadiel a bójí ako napríklad údajov o miestnych hladinách morí, pohybe lodí a klimatických údajov, ktoré by vyústili do systémov monitorovania oceánov;

2.2.2

rozšírenie údajov o hospodárskych a environmentálnych aspektoch jednotlivých morských zdrojov a ich sociálnom vplyve, vytvorenie jednotného európskeho systému morského katastra;

2.2.3

monitorovanie zásob rýb vo vodách Spoločenstva a migrujúcich druhov, ako aj zavedenie modelu získavania údajov o čerpaní rybných zdrojov tým, že sa podporí vytvorenie telematickej siete trhov s rybnými produktmi napojenej na databázy;

2.2.4

realizáciu návrhu na vytvorenie Európskej námornej siete na pozorovanie a zber údajov (European Marine Observation and Data Network – EMODN), zdôrazňujúc názor, že táto sieť by mala byť využívaná na integráciu už existujúcich a nových údajov o moriach, čím by umožnila dlhodobé monitorovanie a veľmi kvalitný proces hodnotenia rizík, najmä vzhľadom na otázky ako bezpečnosť námornej dopravy, skúmanie a využívanie prírodných zdrojov a ochranu morského životného prostredia a jeho biologickej rozmanitosti;

2.2.5

väčšie zohľadňovanie integrujúceho prístupu v rámci budúcich výskumných programov;

2.2.6

podporu užších prepojení medzi existujúcimi európskymi výskumnými inštitútmi smerujúcich k vytvoreniu siete európskych ústavov výskumu oceánov s cieľom ďalej podporovať spoločný európsky morský výskum. Docielil by sa tým veľmi kvalitný morský výskum a Európa by zaujala vedúce svetové postavenie v tejto oblasti;

2.2.7

sústreďovanie výskumných plavidiel a širokého vybavenia v rámci európskej siete námorného výskumu na dosiahnutie jednotnosti systémov merania, väčšej hospodárnosti a zlepšenie kvality a na podporu tohto prístupu spoločným verejným obstarávaním, ktoré by mohlo byť podporované Európskou investičnou bankou;

2.2.8

podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie uvádzaných v zelenej knihe, okrem iných príbrežnej veternej energie a energie z morských vĺn, pokiaľ sú zlučiteľné s ďalšími sociálnymi, ekonomickými a ekologickými činnosťami a záujmami, vrátane budúceho výskumu a inovácií v tejto oblasti;

2.2.9

preskúmanie možnosti sekvestrácie CO2 vo vyčerpaných ložiskách ropy a zemného plynu v mori;

2.2.10

posilnenie úsilia v otázkach vývoja vedeckých a technologických pokrokov v oblasti námorného výskumu, ktoré bude v budúcnosti potrebné riešiť, ako napríklad modrá biotechnológia, navigačné systémy a aktivity v oblasti cestovného ruchu, so súčasným zameraním na potenciálne budúce hrozby najmä v oblasti klimatických zmien, miznúce zásoby rýb, neudržateľný cestovný ruch a meniacu sa demografickú štruktúru pobrežného obyvateľstva, a následné vytvorenie a podpora ľahko dostupných podnetov podporujúcich výskum a vývoj v týchto oblastiach aktivít;

2.2.11

formulovanie podnetov na podporu výskumu a vývoja v oblasti trvalo udržateľného chovu rýb spolu so stanovením protokolov pre chov, ktorých sa výrobcovia musia pridržiavať, v presvedčení, že ryby sú jednou zo základných potravín a vzhľadom na skutočnosť, že chov rýb je veľmi nákladný proces;

2.2.12

zintenzívnenie analýzy potenciálnych hrozieb pre morské životné prostredie v Európe, najmä kvôli klimatickým zmenám a neustálemu stúpaniu hladiny morí, ako aj prostredníctvom monitorovania tektonickej činnosti pod hladinou mora a nájdenie vhodných odpovedí na tieto problémy;

2.2.13

stimulovanie používania a vypracovávania protokolov pre chov rýb v oblasti ekologickej akvakultúry;

2.2.14

stimulovanie a podporu výskumu zameraného na stanovenie parametrov určujúcich, do akej miery je každá ľudská činnosť spojená s využívaním mora (rybolov, akvakultúra, šport, turisticko-rekreačné aktivity, doprava, získavanie energie, atď.) trvalo udržateľná z environmentálneho a sociálneho hľadiska;

2.3.1

predloženie stratégie týkajúcej sa spôsobov udržania a rozšírenia podielov Európskej únie na trhu v rámci jednotlivých sektorov námorného hospodárstva v celosvetovej hospodárskej súťaži, pričom je potrebné zohľadniť faktory trvalej udržateľnosti, nákladov a technológie;

2.3.2

podrobné zistenie súčasného podielu jednotlivých sektorov hospodárstva (napr. energetika, doprava, cestovný ruch, rybolov, akvatická biotechnológia a stavba lodí) na podpore európskej konkurencieschopnosti a inovácie, najmä vzhľadom na ciele a priority stanovené lisabonskou agendou;

2.3.3

predloženie vedeckých údajov o tom, či a do akej miery budú jednotlivé sektory námorného hospodárstva prispievať

2.3.4

podporu ďalšieho vývoja rozhrania medzi výskumným sektorom a priemyslom, najmä námorných zoskupení. Vytvorenie Európskej konferencie námorných zoskupení by mohlo poslúžiť ako ideálne fórum, v ktorom by sa pravidelne mohli stretávať a vymieňať si názory vedci z námornej oblasti a zástupcovia námorného hospodárstva;

2.3.5

posilnenie úlohy dopravy v rámci budúcej námornej politiky na pozadí skutočnosti, že doprava je jednou z najdôležitejších námorných aktivít, ktorá spája všetky odvetvia;

2.3.6

podporu zámeru vymedziť tzv. „námorné diaľnice“, pričom je potrebné zdôrazniť, že tento ambiciózny projekt zvýši objem námornej dopravy v európskych moriach a oceánoch ich dokončením v roku 2010. Preto žiada Komisiu, aby podnietila členské štáty uplatňovať pozornejšie monitorovanie životného prostredia v otázke znečistenia hlavných námorných ciest a domnieva sa, že na tento účel by mohla byť úspešne využitá nová technológia GMES;

2.3.7

oživenie úsilia o dokončenie morských terminálov, počnúc tými s jasným intermodálnym charakterom s ohľadom na skutočnosť, že realizácia niektorých projektov TEN-T týkajúcich sa námorného rozmeru zaostáva za stanoveným harmonogramom;

2.3.8

zlepšenie infraštruktúry v prístavoch a dopravných spojení s ostrovmi, stanovením a prijatím potrebných opatrení, aby boli zapojené aj najodľahlejšie regióny a zabezpečenie ich prístupu na kontinentálne trhy s cieľom zabezpečiť prijateľnú frekvenciu a prijateľné náklady na prepravu tovaru a osôb na pevninu aj medzi jednotlivými ostrovmi patriacimi k tomu istému súostroviu, urýchlenie rozvoja sekundárnych sietí takým spôsobom, aby ostrovy, a najmä najodľahlejšie regióny, boli úplne prepojené s „námornými diaľnicami“ bez zbytočných časových strát;;

2.3.9

pokračovanie spolupráce s členskými štátmi a prímorskými regiónmi na posilnenie, zlepšenie a rozvoj trás lodnej prepravy a zabezpečenie ich zodpovedajúceho zohľadnenia ako súčasti transeurópskych sietí;

2.3.10

urýchlenie štúdie o výhodách a nevýhodách vytvorenia spoločnej európskej vlajky;

2.3.11

posilnenie úlohy strategických prístavov ako jednu z priorít rozvoja budúcej námornej politiky a paralelne zadanie štúdie o vzájomnom prepojení medzi veľkými prístavmi a druhotnými prístavmi a o možnej delokácii a dekoncentrácii určitých prístavných aktivít do menších centier;

2.3.12

vytvorenie siete európskych škôl pre námorné profesie na zlepšenie odbornej prípravy a vzdelávania pracovníkov na mori a formalizáciu povolaní ako nástroja na zabezpečenie toho, aby Európa mala k dispozícii dostatočný počet profesionálov a kvalifikovaných pracovníkov a urýchlenie návrhu na vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie vo všetkých námorných sektoroch, nie len na mori;

2.3.13

zabezpečenie existencie a dodržiavania celoeurópskych minimálnych noriem v oblasti zamestnávania a pracovných podmienok v námornej doprave a vo všetkých ostatných sektoroch námorného hospodárstva a predchádzanie akýmkoľvek praktikám zneužívania;

2.3.14

stanovenie nového rámca na vytvorenie koordinovaného prístupu k trvalo udržateľnému prímorskému cestovnému ruchu v EÚ, uvedomujúc si, že prímorský cestovný ruch je jedným z najdôležitejších prispievateľov v oblasti námorného hospodárstva s vynikajúcim potenciálom rastu, ktorý je však zároveň sčasti zodpovedný za väčšie znečistenie pobrežia, za neudržateľné využívanie zdrojov a zhoršenie ekologického stavu pobrežia;

2.3.15

uľahčenie ďalšieho rozvoja príbrežných veterných elektrární v EÚ, t. j. podpora projektov, ktoré ukazujú riešenia v problematike viacnásobnej zodpovednosti na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, najmä v otázke káblového vedenia alebo pri kombinovanom využívaní, napríklad veterné turbíny a farma na pestovanie mušlí;

2.3.16

urýchlene vypracovať návrh o rozvoji nových technologických prevratov v ostatných oblastiach oceánskych obnoviteľných zdrojov, ako napríklad príliv a odliv alebo oceánske prúdenie, pričom v týchto oblastiach činnosti by EÚ mohla zaujať strategické vedúce miesto z celosvetového hľadiska;

2.3.17

regulovanie ťažobnej činnosti v oblasti tradičných morských energetických zdrojov ako ropa a zemný plyn na základe vhodne definovaných bezpečnostných noriem a zavedenie efektívneho monitorovania týchto aktivít;

2.3.18

vytvorenie scenárov opatrení na ochranu pobrežia, ktoré by mohli byť potrebné, na základe rôznych predpovedí stúpania hladiny morí a meniacich sa klimatických podmienok; zohľadnenie existujúcich scenárov, ako napríklad tých, ktoré boli stanovené fórom pre príbrežné oblasti, z ktorých pri odlive úplne ustupuje voda (Wadden Sea Forum);

2.3.19

podporovanie medzinárodných dohôd na dosiahnutie trvalo udržateľného využívania spoločných rybných zdrojov (migrujúcich druhov);

2.3.20

uskutočňovanie výskumných projektov zameraných na vývoj systémov ukotvenia, ktoré by predišli ničeniu podmorských záhonov (Posidonia oceanica) v obzvlášť prírodne cenných oblastiach;

2.3.21

vybudovanie pobrežnej verejnej štruktúry, ktorá by zahŕňala inšpektoráty životného prostredia, hraničnú kontrolu, námorné záchranné služby, inšpektoráty rybolovu, zdravotnícku pomoc, civilnú ochranu pre ľudí pracujúcich na mori;

2.4.1

poukázanie na možnosti úspešnej ochrany a obnovenia existujúceho prostredia a uplatňovanie kritérií ochrany na spoločnej európskej úrovni a zabezpečenie kvality prímorských a príbrežných ekosystémov a biotopov;

2.4.2

ďalšie spresnenie spôsobu integrácie tematickej stratégie o ochrane morského prostredia a smernice o námornej stratégii do budúcej celkovej námornej politiky, zohľadňujúc zároveň Výborom regiónov navrhované obdobia na ich prehodnotenie. Aby sa dosiahla najvyššia možná účinnosť, tieto časové rámce by mali byť koordinované s inými hlavnými európskymi programami, ako štrukturálne a poľnohospodárske fondy;

2.4.3

koordináciu a pomoc prímorským regiónom pri hľadaní spôsobov úspešnej ochrany existujúceho prostredia a najmä pri vyhlasovaní prímorských regiónov za medziregionálne alebo medzinárodné chránené oblasti, vytváraní konkrétnych návrhov na podstatné zníženie vypúšťania rádioaktívnych látok, znečistenia, ktorého pôvodcom sú lode (predovšetkým plynné emisie, odvádzanie a vypúšťanie zostatkových a odpadových vôd, pretože prostredníctvom tohto môže prísť k zavlečeniu cudzích druhov), ako aj škôd spôsobených ľudskou činnosťou na morskom životnom prostredí s osobitným významom, ktoré bolo spomenuté v smernici o ochrane prirodzených biotopoch, a podporu úsilia zabezpečujúceho kvalitu príbrežných a pobrežných ekosystémov a biotopov, pri súčasnom zohľadnení podstatného vplyvu, ktorý môže mať hospodárska činnosť na stav morského prostredia, najmä kvôli vypúšťaniu hnojív do mora;

2.4.4

podrobné preskúmanie možností, kde a ako by mohli environmentálne vhodné technológie nahradiť bežné technológie a poskytnutie finančných podnetov a programov pomoci na podporu a uľahčenie takéhoto prechodu;

2.4.5

zintenzívnenie tlaku na tých, ktorí nedodržiavajú požiadavky a normy stanovené právnymi predpismi, týkajúce sa najmä ilegálneho zbavovania sa odpadu na mori, ilegálneho rybolovu alebo ilegálnej prepravy osôb a tovaru, a ukladanie právnych sankcií v takýchto prípadoch;

2.4.6

lepšie zabezpečenie námorných trás a preskúmanie možnosti zavedenia povinného lodivodského doprovodu ropných tankerov a iných lodí vezúcich nebezpečný náklad a preskúmanie možnosti zavedenia všeobecného povinného lodivodského doprovodu lodí v zúžených námorných koridoroch;

2.4.7

podporu iniciatív zameraných na modernizáciu alebo zlepšenie prístavného vybavenia na zber vôd znečistených olejmi a podporu technologickej inovácie v preprave a manipulácii s ropou aj na zabránenie zavlečeniu invazívnych exotických druhov;

2.4.8

podporu a presadzovanie medzinárodných dohôd zameraných na udržiavanie hospodársky zaujímavých zásob rýb výrazne migrujúcich druhov s vedomím, že uplatňovanie udržiavacích opatrení len na flotily Spoločenstva nemá z hľadiska ochrany značný vplyv;

2.4.9

podporu vytvorenia siete európskych morských chránených oblastí a monitorovacej siete, predovšetkým medzi členskými štátmi Európskej únie a susednými štátmi, ktorá by umožňovala výmenu skúseností a osvedčených postupov v oblasti riadenia;

2.4.10

podporu iniciatívy na vypracovanie protokolov o manipulácii a úprave zostatkových a odpadových vôd z lodí, z ktorých by mohli preniknúť cudzie druhy s potenciálne negatívnymi dôsledkami na morskú biodiverzitu;

2.5.1

prípravu katalógu existujúcich individuálnych finančných nástrojov pre námornú politiku na európskej úrovni, t. j. štrukturálne fondy, nariadenie o Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka, Európsky fond pre rybné hospodárstvo, fond pre celoživotné vzdelávanie, alebo siedmy rámcový program Spoločenstva pre výskum a vývoj a preskúmanie ich efektívnosti so zreteľom na rozhodnutie, či tieto nástroje majú byť zjednodušené alebo lepšie propagované;

2.5.2

predloženie prehľadu tých projektov v námornom sektore, ktoré už sú financované Komisiou;

2.5.3

väčšie zohľadňovanie integrujúceho prístupu v rámci budúcich schém financovania (od roku 2014);

2.5.4

preskúmanie možností revízie finančného systému EÚ s cieľom vytvorenia jediného zjednodušeného systému pre všetky alebo väčšinu otázok v oblasti námornej politiky v rámci európskeho pobrežného a ostrovného fondu;

2.5.5

poskytovanie finančnej podpory oblastiam obzvlášť cenných z biologického, environmentálneho a architektonického hľadiska, ktoré sú v kríze a ktorých hospodárstvo je vo veľkej miere závislé od činností súvisiacich s morom;

2.5.6

preskúmanie existujúcich právnych rámcov EÚ z hľadiska viac zameraného na námorné otázky a zameranie sa na ťažkosti a chýbajúce prepojenia v rámci integračného potenciálu politiky a na lepšiu reguláciu existujúcich právnych rámcov;

2.5.7

návrh a uplatňovanie špecifických finančných nástrojov v oblastiach obzvlášť významných z environmentálneho a kultúrneho hľadiska vyznačujúcich sa malým pobrežným rybolovom spojeným s poľnohospodárstvom rodinného charakteru, kde nie je možné uplatňovať existujúce finančné nástroje, keďže takéto malé podniky nespĺňajú hospodárske kritériá a požiadavky na veľkosť;

2.5.8

vytvoriť finančné nástroje určené pobrežným a ostrovným regiónom s cieľom prispieť k z níženiu nákladov, ktoré týmto regiónom vznikajú pri hájení všeobecných záujmov Európskej únie, najmä v boji proti pašovaniu drog a ľudí, boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu a znečisťovaniu morí ako aj správe výlučných ekonomických zón;

2.5.9

ďalší rozvoj medzinárodnej spolupráce a uplatňovanie medzinárodného práva na základe Konvencie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS);

2.6.1

zistenie možností úspešného využitia územného plánovania a integrovaného riadenia pobrežných oblastí zdôrazňujúc špeciálne okolnosti v prípade ostrovov, na podporu integrácie sektorových politík v oblastiach, ktoré môžu byť využívané na rôzne účely;

2.6.2

vytvorenie silného geograficky orientovaného nástroja pre námorný sektor, nástroja podobného informačnému systému pre územné plánovanie INSPIRE, ktorý je vytvorený pre použitie na súši;

2.6.3

urýchlene sa venovať potrebe vytvorenia európskej jednotky pobrežnej stráže, prihliadajúc pritom na osobitné potreby rôznych pobrežných regiónov;

2.6.4

nájdenie spôsobu na lepšie využitie európskych finančných nástrojov i) z krátkodobého hľadiska na pomoc členským štátom alebo regiónom, ktoré sú priamo postihnuté neustále narastajúcou vlnou ilegálneho prisťahovalectva; a ii) z dlhodobého hľadiska na pomoc tretím krajinám na dosiahnutie úrovne politického a hospodárskeho rozvoja, čo by znížilo potrebu ich občanov snažiť sa ilegálnym spôsobom dostať na územie EÚ. V tejto súvislosti podporuje návrh výboru pre rozpočet Európskeho parlamentu na vytvorenie agentúry, ktorá by bola konkrétne zodpovedná za riešenie otázky ilegálneho prisťahovalectva a žiadostí o azyl občanov tretích krajín, a ktorá by mala byť na Malte;

2.6.5

ponuku vyššej úrovne pomoci regionálnym a miestnym orgánom ako doplnok k národným orgánom pri riadení nových migrantov, od momentu keď sú na ich území;

2.6.6

zohľadnenie vnútrozemskej dimenzie a vzájomného pôsobenia vnútrozemia, vnútrozemských vodných plôch a riek, pobrežných oblastí a mora a tým sprehľadnenie rôznych existujúcich prepojení;

2.6.7

zabezpečenie ďalšieho rozvoja a uplatňovania najvyšších noriem pre bezpečnosť lodí v európskych vodách s cieľom zabrániť nehodám na mori, v pobrežných oblastiach a v prístavoch;

2.6.8

zahrnutie špecifických programov a opatrení pre najodľahlejšie regióny a ostrovy vzhľadom na ich osobitné danosti a problémy najmä v oblasti

2.6.9

vytvorenie krátkodobých až strednodobých stratégií na obmedzenie rastúceho zneužívania európskych morí a oceánov, v neposlednom rade aj so zreteľom na ilegálnu prepravu osôb do Európy;

2.6.10

analýzu faktického negatívneho vplyvu, ktorý vyplýva z rôznej okrajovej polohy ostrovných regiónov a stanovenie politických opatrení pre námornú dopravu na základe zásady súdržnosti, aby boli tieto regióny lepšie integrované do európskeho priestoru;

2.6.11

podporu praktických skúseností s integrovaným manažmentom prímorských oblastí, pomocou ktorých sa umožní zriadiť a stimulovať organizačné štruktúry a postupy pre koordináciu medzi rôznymi druhmi správy a zvýšiť podiel spoločnosti na prijímaní rozhodnutí vzhľadom na prímorské oblasti.

2.7.1

začlenenie návrhu na systematické zvyšovanie verejného uvedomovania si otázok súvisiacich s námornou oblasťou v rámci pokračujúceho procesu zahŕňajúceho aspekty spoločnej námornej tradície, kultúry a identity v Európe;

2.7.2

predloženie návrhu týkajúceho sa možnosti začlenenia námorného rozmeru do nadchádzajúceho Európskeho roka medzikultúrneho dialógu 2008;

2.7.3

vytvorenie systematickej stratégie pre modernú námornú politiku na zvýšenie verejného povedomia s cieľom zakoreniť ju pevne aj na najnižšej úrovni a zabezpečiť jej vlastné uplatňovanie.

30.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/27

—

navrhuje, aby sa riadiace štruktúry ETI vytvorili tak, že budú vyvažovať potrebu nezávislosti ETI pri každodennej prevádzke a potrebu členských štátov a inštitúcií EÚ mať schopnosť chrániť záujmy EÚ, napríklad overovaním po piatich rokoch prostredníctvom grémia zastupujúceho členské štáty,

—

ľutuje, že nový legislatívny návrh navrhuje nezodpovedajúce nové financovanie výskumného spoločenstva. Žiada, aby sa nečerpali prostriedky z jestvujúcich zdrojov financovania výskumu, ale aby sa namiesto toho špecifikovali doplnkové príspevky súkromného sektora. Tieto znalostné a inovačné spoločenstvá by mali byť povzbudené k postupnej finančnej trvalej udržateľnosti a rozpočet ZIS by sa mal pravidelne skúmať s ohľadom na ich výkonnosť.

—

odporúča, aby v počiatočných fázach nevydával ETI svoj vlastný „akademický titul“, ale aby radšej vyvinul označenie alebo značku, ktorú udelí partnerská univerzita znalostného a inovačného spoločenstva.

—

odporúča, aby výberový proces partnerstiev znalostných a inovačných spoločenstiev zohľadňoval ich špičkovú kvalitu aj veľký potenciál pre túto špičkovú kvalitu v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií. Vyzýva Komisiu, aby špecifikovala, ako sa tieto dve kritériá budú merať.

—

odporúča usmerniť ETI, aby pri výbere KIS zvýšil hodnotiace zaradenie žiadostí partnerstiev, ktoré majú štruktúrované výskumné komunity a ktoré združujú regionálne alebo miestne orgány. Odporúča, aby malé a stredné podniky boli v legislatívnom návrhu explicitne uvedené ako potenciálne „partnerské organizácie“.

(1)

Druhé oznámenie Komisie a návrh nariadenia týkajúceho sa vytvorenia Európskeho technologického inštitútu predstavujú pozitívny krok vpred.

(2)

Hoci nie je možné, aby sa všetky výskumné inštitúty priamo podieľali na ETI, ambície všetkých inštitútov stať sa súčasťou tohto celoeurópskeho projektu prostredníctvom znalostných a inovačných spoločenstiev pozitívne zmenia prostredie v oblasti výskumu a posilní vedomostné piliere: vzdelávanie, výskum a inovácie.

(3)

Skvalitnenie vedomostných pilierov a predovšetkým rozvoj úzkeho partnerstva medzi podnikateľskou sférou a výskumom bude znamenať významný prínos k zlepšeniu konkurencieschopnosti EÚ.

(4)

Vyvážený regionálny rozvoj možno podporiť, ak znalostné a inovačné spoločenstvá ETI, ktorý bude sústreďovať najlepšie pracovné tímy spolupracujúce s podnikmi, budú synergicky spolupracovať s regionálnymi a miestnymi orgánmi hospodárskeho rozvoja,

1.1

víta druhé oznámenie ako pozitívny prínos k diskusii o vytvorení Európskeho technologického inštitútu (ETI) a ako prínos k naplneniu Lisabonskej stratégie;

1.2

víta vyvážený prístup Komisie pri príprave legislatívneho návrhu vrátane zmeny označenia „znalostné spoločenstvá“ na „znalostné a inovačné spoločenstvá“ a s radosťou zisťuje, že miestne a regionálne orgány sú zahrnuté ako potenciálne „partnerské organizácie“ znalostných a inovačných spoločenstiev, ale má obavy týkajúce sa niektorých podrobností;

1.3

podporuje iniciatívu, ktorá sa zameriava na posilnenie vzťahov medzi tromi piliermi vedomostného trojuholníka: vzdelávaním, výskumom a inováciami, a tiež návrh na prekonanie priepasti v oblasti inovácií, ktorá vznikla v Európe;

1.4

opätovne konštatuje, že úspešné modely výskumu a inovácií nemožno mechanicky skopírovať; EÚ by sa namiesto toho mala zamerať na budovanie na úspešných modeloch osvedčených postupov v oblasti intenzívnych vzťahov medzi výskumom, inováciami a vzdelávaním v EÚ;

1.5

uznáva význam skutočnosti, že ETI integruje všetky kľúčové zainteresované strany vedomostných pilierov, špičkové výskumné tímy, priemysel a verejné orgány. V každom prípade je potrebné zabrániť vytvoreniu dvojstupňového systému;

1.6

uznáva, že niektoré otázky týkajúce sa určitých prvkov návrhu zostávajú naďalej problematické;

1.7

ľutuje, že nový legislatívny návrh navrhuje nezodpovedajúce nové financovanie výskumného spoločenstva a že návrh neobsahuje jasný mechanizmus zabezpečenia financovania zo súkromného sektora;

1.8

žiada, aby sa nečerpali prostriedky z jestvujúcich zdrojov financovania výskumu (rámcový program a program konkurencieschopnosti a inovácie), ale aby sa namiesto toho špecifikovali doplnkové príspevky súkromného sektora;

1.9

zdôrazňuje, že vplyv miestnych a regionálnych orgánov na podmienky, ktoré vytvárajú interakciu vedúcu k inováciám, je rozhodujúci;

1.10

pripomína Komisii dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov, predovšetkým ich hospodárskych partnerstiev, pri vytváraní podmienok interakcie medzi tromi vedomostnými piliermi, napr. stimulovanie rozvoja stredísk, poskytovanie infraštruktúry pre inkubátory, stimulovanie investícií zo strany priemyslu, atď.;

1.11

ďalej pripomína Komisii, že práve regionálne a miestne orgány majú povzbudzovať MSP k tomu, aby spolupracovali v rámci výskumného partnerstva a tiež podporovať partnerstvá medzi priemyslom a univerzitami, ktoré sa budú v regionálnom/miestnom prostredí úspešne rozvíjať pri zohľadnení existujúcich i budúcich podmienok, politík a iných relevantných faktorov, atď.

1.12

ďalej zdôrazňuje, že ETI by sa mal v prvom rade zameriavať na inovácie, prenos vedomostí a projekty orientované na trh.

2.1

odporúča, aby ETI skombinoval silné stránky špičkových univerzít EÚ, jej výskumných tímov a organizácií uznávaných po celom svete a najlepších tímov z iných univerzít a výskumných organizácií z celej EÚ, ktoré majú potenciál dosiahnuť špičkovú úroveň;

2.2

preto nalieha na Komisiu, aby spolupracovala s univerzitami a výskumnými organizáciami, ktoré majú výrazné skúsenosti s uplatnením vedomostného trojuholníka. Ak sa ETI nespojí so špičkovými európskymi univerzitami a výskumnými organizáciami, bude to mať vplyv na jeho celkový obraz;

2.3

trvá na tom, že vytvorenie znalostných a inovačných spoločenstiev musí prebiehať zdola nahor, pričom na začiatku by sa vybrali existujúce vynikajúce príklady spolupráce medzi výskumom a podnikovou sférou;

2.4

s radosťou konštatuje, že výberový proces znalostných a inovačných spoločenstiev bude otvorený, aby bolo výskumným tímom s veľkým potenciálom umožnené podieľať sa na ETI. Pre všetky univerzity a výskumné organizácie, väčšie i menšie, by malo platiť, že ak budú mať vytvorené správne štruktúry, partnerstvá a politiky, môžu sa ich najlepšie tímy aktívne zapojiť do ETI. Ľutuje však, že súvisiace kľúčové kritérium „špičkovej kvality vzdelávania a výskumu“ špecificky nehovorí aj o potenciáli špičkovej kvality a vyzýva Komisiu, aby špecifikovala, ako sa tieto dve kritériá budú merať;

2.5

navrhuje, že jedným zo spôsobov ako posilniť vzťahy medzi výskumným a súkromným sektorom v rámci znalostných a inovačných spoločenstiev by mohla byť podpora a povzbudenie týchto znalostných a inovačných spoločenstiev k postupnej finančnej trvalej udržateľnosti a vyzýva, aby sa tento prístup do legislatívneho návrhu zahrnul v rámci jeho ustanovení;

2.6

čo sa týka akademických titulov, je proti návrhu Komisie, aby ETI udeľoval svoje vlastné tituly, a odporúča, aby v počiatočných fázach nevydával ETI svoj vlastný „akademický titul“, ale aby radšej vyvinul označenie alebo značku, ktorú udelí partnerská univerzita znalostného a inovačného spoločenstva. V opačnom prípade totiž hrozí, že si znepriatelí vedúce univerzity;

2.7

navrhuje, aby sa EIT v prvých rokoch svojej existencie obmedzil na udeľovanie označenia magisterským programom, ktoré obsahujú špecifické prvky, ako napr. prax v priemysle, interdisciplinarita, podnikateľské kurzy, atď.;

2.8

trvá na tom, aby bolo zaručené zodpovedajúce zastúpenie súkromného sektora v rade, ktorá by právom mala byť autonómna pri stanovovaní strategického zamerania ETI;

2.9

navrhuje, aby sa riadiace štruktúry ETI vytvorili tak, že budú vyvažovať potrebu nezávislosti ETI pri každodennej prevádzke a potrebu členských štátov a inštitúcií EÚ mať schopnosť chrániť záujmy EÚ, napríklad overovaním po piatich rokoch prostredníctvom grémia zastupujúceho členské štáty;

2.10

nalieha na Komisiu, aby usmernila správnu radu pri výbere znalostných a inovačných spoločenstiev k zvýšeniu hodnotiaceho zaradenia žiadostí partnerstiev, ktoré združujú regionálne alebo miestne orgány a majú štruktúrované výskumné komunity zapojené do vedecko-technickej spolupráce medzi univerzitami, výskumnými organizáciami a podnikmi so strednodobými a dlhodobými výskumnými plánmi;

2.11

pripomína Komisii, že rozhodujúcu úlohu pri vytváraní stredísk zohrávajú prostredníctvom svojich politík a investícií do infraštruktúry regionálne a miestne orgány, čo vedie k intenzívnej spolupráci medzi univerzitami a priemyslom;

2.12

navrhuje, aby ako nástroj hodnotenia úspechu ETI správna rada stanovila ciele, pomocou ktorých by bolo vyhodnotené jej strategické smerovanie. Medzi ukazovatele úspechu by mohli byť zaradené napr. tie ukazovatele, ktoré hodnotia schopnosť ETI poskytovať konkrétne „obchodovateľné“ riešenia na problémy, ktorým čelia MSP, obchodné spoločnosti a priemysel;

2.13

apeluje na Komisiu, aby zabránila akémukoľvek oslabeniu zamerania na vytvorenie Európskej rady pre výskum (ERV) ako hlavnej hybnej sily základného výskumu v dôsledku silného a pozitívneho impulzu spojeného s vytvorením ETI. Správna rada ETI by mala v maximálnej miere vytvoriť intenzívne kontakty s ERV a štruktúry na zabezpečenie vzájomného dopĺňania a zabránenie nekooperatívnemu konaniu a duplicite;

2.14

navrhuje, aby ETI znalostné a inovačné spoločenstvá vytváral postupne, aby sa poučil z priebežne nadobúdaných skúseností a aby pri vytváraní nových znalostných a inovačných spoločenstiev zodpovedajúco prispôsoboval štruktúry, a teší ho, že Komisia navrhuje scenár 6 znalostných a inovačných spoločenstiev do roku 2013;

2.15

považuje pri vytváraní a riadení znalostných a inovačných spoločenstiev za najdôležitejšie tieto oblasti:

2.16

odporúča, aby otázka personálu bola riešená flexibilne s cieľom zabezpečiť, aby sa do ETI zapojili najlepšie tímy výskumných pracovníkov. Tzv. dvojité pričlenenie vnímame ako pozitívny krok v súvislosti s personálnymi otázkami;

2.17

navrhuje, aby sa ako nástroj na zapojenie špičkových tímov výskumných pracovníkov a na vytvorenie pocitu spolupatričnosti a zodpovednosti voči ETI využila možnosť, aby znalostné a inovačné spoločenstvá zamestnali príslušný personál na stanovené percento ich pracovnej kapacity. Maximálne a minimálne hranice možno stanoviť podľa konkrétnych okolností od prípadu k prípadu a prispôsobiť v priebehu existencie znalostného a inovačného spoločenstva;

2.18

vyzýva Komisiu, aby pri príprave návrhov právnych predpisov týkajúcich sa ETI zdôraznila dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov, ktoré budú poskytovať podstatnú podporu predovšetkým znalostným a inovačným spoločenstvám, no aj vo všeobecnosti pri preklenutí priepasti v rámci vedomostných pilierov.

30.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/34

—

zastáva názor, že z hľadiska ochrany životného prostredia existujú viaceré dôvody pre vytvorenie pôdnej politiky na európskej úrovni. Existujú súvislosti medzi znečisťovaním pôdy a zdravím ľudí a zvierat. Politika v oblasti pôdy má preto v tejto súvislosti svoju funkciu. Okrem toho je potrebné na európskej úrovni zohľadniť klimatické zmeny, cezhraničné dôsledky degradácie pôdy, tlak vyvíjaný na ostatné zložky životného prostredia a Kjótsky protokol,

—

je presvedčený, že smernica zameraná na zhodnotenie situácie a pomoc členským štátom pri prijímaní príslušných opatrení, v súlade s návrhom Komisie, môže prispieť k nastoleniu trvalo udržateľného nakladania s pôdou v EÚ. To znamená, že smernica musí byť flexibilná,

—

vyjadruje znepokojenie nad administratívnym zaťažením, ktoré pre miestne a regionálne orgány môže vyplynúť z nasledujúcich požiadaviek: identifikácia rizikových oblastí, povinnosť preskúmať oblasti označené za rizikové raz za desať rokov (článok 6) a povinnosť prepracovať zoznam kontaminovaných lokalít (články 10 a 11),

—

vyjadruje želanie, aby pre príslušné samosprávy z neho nevyplynuli žiadne priame záväzky v oblasti sanácie a správy kontaminovaných lokalít (článok 13),

—

zastáva názor, že je potrebné, aby Európska komisia vypracovala sériu usmerňovacích opatrení vrátane nákladovo výhodných opatrení, ktoré by podnetne pomohli členským štátom pri zostavovaní vlastných programov opatrení.

1.1

Pôda je mimoriadne dôležitá pre našu výživu. Je nenahraditeľným zdrojom výživných prvkov a vody, regulátorom kolobehu, životným priestorom mnohých organizmov a podporou života na pôde. Pre človeka ako aj pre prírodu je dôležité, aby zem mohla pokračovať v spĺňaní týchto funkcií optimálnym a trvalo udržateľným spôsobom.

1.2

Vo všetkých členských štátoch EU sa vo väčšej či menšej miere vyskytujú problémy s pôdou. Je jasné, že v niektorých častiach Európy došlo a ešte dôjde k závažným a znepokojujúcim procesom degradácie pôdy.

1.3

Pôda je nehnuteľná, ale degradácia pôdy v jednom členskom štáte môže mať napriek tomu cezhraničné dôsledky. Výbor preto zastáva názor, že návrh je v súlade s princípom subsidiarity. Výbor okrem toho konštatuje, že len deväť členských štátov zaviedlo vlastnú legislatívou v oblasti ochrany pôdy a že táto politika je vo všeobecnosti obmedzená na určité aspekty kontaminácie pôdy. Výbor okrem toho zastáva názor, že z hľadiska ochrany životného prostredia existujú dôvody pre vytvorenie pôdnej politiky na európskej úrovni. Existujú súvislosti medzi znečisťovaním pôdy a zdravím ľudí a zvierat. Politika v oblasti pôdy má preto v tejto súvislosti svoju funkciu. Okrem toho je potrebné na európskej úrovni zohľadniť klimatické zmeny, cezhraničné dôsledky degradácie pôdy, tlak vyvíjaný na ostatné zložky životného prostredia a Kjótsky protokol.

1.4

Politika ochrany pôdy je veľmi zložitou otázkou. V Európe sa vyskytuje viac ako 320 rozmanitých druhov pôdy, ktoré sa využívajú na rôzne účely. Pôda môže spĺňať hospodársku, sociálnu, kultúrnu alebo ekologickú funkciu a môže byť využívaná na účely poľnohospodárstva, ochrany životného prostredia, zástavbu a stavbu ciest a hrádzí. Preto pôdu v členských krajinách ohrozujú rôzne faktory. Konštatuje sa to aj pri výrazných rozdieloch medzi opatreniami, ktoré prijali členské štáty resp. niektoré regióny v rámci toho istého štátu. Okrem týchto zemepisných rozdielov sú medzi európskymi regiónmi aj klimatické rozdiely. Tieto rozdiely odpovedajú kompetenciám, ktoré v tejto oblasti majú miestne a regionálne orgány.

1.5

Výbor zastáva názor, že vzhľadom na takúto veľkú rozmanitosť a ťažkosti pri vypracovaní spoločných noriem nie je v súčasnosti možné prijať na úrovni EÚ jednotné kvantitatívne normy. Napriek tomu sa nazdáva, že stratégia predložená Komisiou je prvým krokom smerom k dosiahnutiu dohody o spoločných normách v blízkej budúcnosti. Na zabezpečenie účinnej ochrany pôdy sú potrebné cielené opatrenia. Politika ochrany pôdy je oblasťou, ktorá spadá pod kompetencie predovšetkým miestnych a regionálnych orgánov.

1.6

Vo väčšine členských štátov majú miestne a regionálne orgány kompetencie v oblasti politiky ochrany pôdy. Tieto orgány by preto mali zohrávať dôležitú úlohu pri vypracúvaní nových metód a opatrení v oblasti ochrany pôdy.

1.7

Európska únia zohráva v tejto oblasti podpornú a motivačnú úlohu. Európsku legislatívu treba odmietnuť, ak nebude flexibilná a neponechá členským štátom dostatočne veľké pole pôsobnosti.

1.8

Výbor podporuje ciele stratégie a zastáva názor, že tieto ciele vysokou mierou prispejú k vytvoreniu flexibilného politického rámca pre trvalo udržateľné nakladanie s pôdou.

1.9

Podľa názoru výboru z popisu uvedených cieľov vyplýva, že dôraz sa kladie na zvýšenie aktuálnych poznatkov o procesoch v pôde a na povinnosť členských štátov angažovať sa v tejto oblasti. Členským štátom sa odporúča prijímať opatrenia proti zhoršovaniu kvality pôdy, pričom identifikovanie rizikových oblastí, definovanie cieľov v oblasti boja proti degradácii pôdy a prijímanie opatrení na dosiahnutie týchto cieľov sú v kompetencii samotných členských štátov. Výbor podporuje tento prístup, pretože problematiku ochrany pôdy chápe ako súhrnný proces a zdôrazňuje jej miestny a regionálny charakter.

1.10

Pred zrealizovaním stratégie je potrebné systematicky vyhodnotiť do akej miery súčasná politika a legislatíva Spoločenstva týkajúca sa pôdy prispieva trvalo udržateľnej ochrane pôdy v Spoločenstve. Ak tento prínos nie je dostatočný, musí dôjsť k prispôsobeniu legislatívy a politiky. Na to je potrebné, aby Komisia urýchlene vypracovala akčný plán.

1.11

Výbor preto zastáva názor, že v stratégii by mal byť lepšie vysvetlený vzťah k iným stratégiám, ktoré boli vypracované v rámci šiesteho akčného programu Spoločenstva pre životné prostredie, hlavne k stratégiám týkajúcich sa pesticídov, odpadu a nakladania s ním, ale aj povrchovej a podzemnej vody.

1.12

Výbor zastáva názor, že zvyšovanie povedomia verejnosti a komunikácia sú dôležité pre zabezpečenie a trvalo udržateľné nakladanie s pôdou. Pri tom bude potrebné zohľadniť tak hrozby ako aj výhody, ktoré znamená pôda pre trvalo udržateľnú spoločnosť.

1.13

Opatrenia, ktoré prijali členské štáty, sa od seba veľmi líšia (pozri bod 1.4). Výbor zastáva názor, že kvalita pôdy v Európskej únii by sa dala zlepšiť, keby sa členské štáty v rámci praktického uplatňovania pôdnej politiky delili o svoje poznatky s inými členskými štátmi. Výbor preto vyzýva členské štáty, ktoré majú vlastnú pôdnu politiku, aby sa s členskými štátmi, ktoré nemajú všeobecné predpisy v tejto oblasti,, podelili o svoje znalosti a odborné skúsenosti.

1.14

Výbor pripisuje veľký význam vytvoreniu otvorenej komunikačnej platformy, umožňujúcej výmenu informácií o osvedčených postupoch týkajúcich sa primeranej ochrany pôdy. Rozmanitosť druhov pôdy si vyžaduje širokú škálu opatrení, ktoré sa v praxi osvedčili.

1.15

Cieľom tejto smernice je vytvorenie zoznamu foriem degradácie pôdy v EÚ. Text smernice prináša pokyny umožňujúce transparentný a jednotný postup. O tom, či daný región bude prehlásený za rizikovú oblasť, aké prípadné opatrenia bude potrebné prijať a ako ich naplánovať, rozhodujú členské štáty samotné.

1.16

Výbor je presvedčený, že smernica prezentovaná v tejto podobe zameranej na zhodnotenie situácie a zjednodušenie príslušných opatrení môže prispieť k nastoleniu trvalo udržateľného nakladania s pôdou v EÚ. Smernica nesmie komplikovať ani brzdiť dobre fungujúcu národnú politiku v oblasti ochrany pôdy. To znamená, že smernica musí byť flexibilná a v súčasnosti by nemala obsahovať žiadne kvantitatívne ani kvalitatívne normy (pozri bod 1.5). Realizácia opatrení by sa mala uskutočniť na základe dobrovoľnosti prostredníctvom systémov stimulov a poradenstva. Ďalej by bolo potrebné vyhnúť sa nárastu dokumentačných požiadaviek a tak bojovať proti zbytočnej byrokracii. Súčasné európske návrhy by sa tiež nemali považovať za výzvu na zvýšenie kontroly EÚ v tejto oblasti

1.17

Výbor zastáva názor, že zodpovednosť jednotlivých členských štátov za dodržiavanie environmentálnych noriem pri zohľadnení povinného ručenia a zodpovednosti znečisťovateľov pôdy a vlastníkov musí byť najvyššou prioritou. To znamená, že je potrebné stanoviť, že aj v prípade uplatňovania zásady znečisťovateľa budú zodpovedať v rámci povinného ručenia nielen znečisťovateľ, ale aj ďalšie zodpovedné subjekty. Výbor zdôrazňuje, že na vnútroštátnej úrovni musí byť stanovené, kto je v konečnom dôsledku zodpovedný subjekt

1.18

Výbor vyjadruje svoje obavy, pretože pre vypracovanie konkrétnych požiadaviek k smernici EÚ, predovšetkým v súvislosti so stanovením kritérií pre vyhodnotenie rizika v prípade kontaminácie pôdy, má byť stanovený osobitný výbor podľa rozhodnutia 1999/468/ES (komitológia). Mal by sa tu zvoliť postup, ktorý zohľadní stanoviská všetkých zainteresovaných záujmových skupín a zaručí dostatočnú účasť.

1.19

V článku 16 smernice je stanovené veľké množstvo prípadov, kedy sú miestne a regionálne orgány povinné zasielať hlásenia. Výbor zastáva názor, že tieto požiadavky by nemali predstavovať nadmiernu administratívnu záťaž pre obce a regióny. V tejto súvislosti je treba pripomenúť, že pozornosť venovaná týmto hláseniam, personál zamestnaný a finančné prostriedky vynaložené na ich prípravu nemôžu byť použité na boj proti degradácii pôdy, ktorý by mal byť predsa prioritou.

1.20

Výbor zdôrazňuje význam začlenenia politiky ochrany pôdy do sektorovej politiky a do predpisov na všetkých úrovniach (článok 3). Pri uplatňovaní sektorovej politiky je potrebné zachovať určitú zdržanlivosť pri zavádzaní povinných kontrol založených na existujúcich údajoch (pôdnych testoch). Kontroly majú význam len v prípade ohrozenia pôdy. Keďže danými opatreniami je stanovený prísny rámec, vo všeobecnosti sú tieto testy v realizačnej fáze už v podstate zbytočné. V zložitých prípadoch veľkého rozsahu sa však vyžaduje správa o vplyve na životné prostredie.

1.21

Výbor vyjadruje znepokojenie nad administratívnym zaťažením, ktoré pre miestne a regionálne orgány môže predstavovať identifikácia rizikových oblastí, preskúmanie zoznamu rizikových oblastí (článok 6) raz za desať rokov a prepracovanie zoznamu kontaminovaných lokalít (články 10 a 11).

1.22

Výbor konštatuje, že návrh smernice obsahuje množstvo povinností predkladania správ a záznamu údajov ako aj povinnosť vypracovať plány a programy súvisiace so strategickou environmentálnou kontrolou, čo povedie k výraznému nárastu náročnosti pri realizácii. Právne predpisy EÚ sa musia v maximálnej miere vzdať povinnosti predkladať správy, ako aj plány a programy súvisiace so strategickou environmentálnou kontrolou.

1.23

Výbor zastáva názor, že účasť verejnosti by sa mala obmedziť na prípady stanovené v smernici o informáciách o životnom prostredí.

1.24

Výbor vyjadruje želanie, aby pre príslušné samosprávy z neho nevyplynuli žiadne priame záväzky v oblasti sanácie a správy kontaminovaných lokalít (článok 11). Samosprávy zabezpečia pravidelnú sanáciu. Tieto dve hľadiská sa musia preskúmať z hľadiska platných predpisov daného členského štátu a konkrétneho stavu pôdy. Pochopiteľne, že príslušné samosprávy stále zodpovedajú za to, ako sa nakladá s kontaminovanými lokalitami.

1.25

Výbor je spokojný so sanáciou pôdy zameranou na jej využitie v budúcnosti (články 1.1 a 13.2). Dané opatrenia závisia od (súčasného) využívania pôdy.

1.26

Z hodnotenia dosahu vyplýva, že opatrenia zamerané na obmedzenie degradácie pôdy sú pre spoločnosť veľmi prospešné. Výbor podporuje tento názor, ale považuje za potrebné podotknúť, že na to, aby sa tento cieľ dosiahol, je potrebné do pôdy investovať. Skúsenosti ukázali, že obzvlášť obce a regióny často pozastavujú implementáciu projektov súvisiacich so sanáciou pôdy v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov.

1.27

Výbor považuje zavedenie správy o stave pôdy (článok 12) za podporu Európy pre zoznam kontaminovaných lokalít. Táto správa na jednej strane umožní aktualizáciu zoznamu kontaminovaných lokalít a na druhej strane transparentným spôsobom poskytne informácie občanom v iných členských krajinách, ktorí majú záujem o kúpu pozemkov, čím sa môže predísť hospodárskym škodám. Takto sa v praxi uplatňuje zásada (článok 4) „znečisťovaťeľ platí“.

1.28

Výbor zastáva názor, že pri identifikácii opatrení na zachovanie funkcií pôdy by bolo potrebné venovať pozornosť nielen sociálnym a ekonomickým aspektom, ale aj otázkam bezpečnosti a prípadnému výskytu archeologického, geologického a geomorfologického dedičstva (článok 8).

1.29

Výbor zastáva názor, že požiadavka Komisie zaviesť národné modely financovania pre sanáciu znečistenia pochádzajúceho z minulosti (článok 13) nezohľadňuje dostatočne existujúce špecifické regionálne modely (financovania), ktoré sa osvedčili v doterajšej praxi. Stanovenie predpisov na úrovni EÚ v tejto oblasti skôr môže vyvolať rôzne problémy.

1.30

Výbor vidí v zriadení platformy pre výmenu informácií (článok 17) jeden z medzníkov návrhu Komisie. Miestne a regionálne orgány by sa mali na tejto platforme aktívne podieľať.

2.1

Výbor zastáva názor, že je potrebné, aby Európska komisia vypracovala zoznam nákladovo výhodných opatrení, ktoré by podnetne pomohli členským štátom pri zostavovaní vlastných programov opatrení. Členské štáty, ktoré ešte nemajú vlastnú pôdnu politiku alebo ju práve vytvárajú, budú môcť efektívne pracovať len vtedy, ak budú mať k dispozícii dostatok informácií.

2.2

Výbor navrhuje, aby sa nezaviedla všeobecná povinnosť podávania správ na európskej úrovni, ale aby sa skôr členským štátom dala možnosť využívať vlastný systém podávania správ, ktoré by boli sprístupnené Európskej komisii (článok 16).

2.3

Administratívne zaťaženie spojené s definovaním rizikových oblastí je možné znížiť, ak sa najskôr vykoná rýchlu kontrolu zameranú na riziká, ktorým je vystavená pôda (alebo jej časti) v danom členskom štáte (článok 6). Pokiaľ ide o preskúmanie rizikových oblastí a zoznamu kontaminovaných lokalít, je kompletná revízia zbytočná. Aktualizácia na základe kontrolných údajov by mala stačiť.

2.4

Výbor odporúča ešte viacej skonkretizovať výskumný program Európskej komisie vyhlásený v tematickej stratégii stanovením priorít a lehôt. Absolútnou prioritou by malo byť skúmanie dôsledkov klimatických zmien na pôdu. Jedným z potencionálnych/reálnych účinkov klimatických zmien je zrýchlené odbúravanie organických látok. Vzhľadom na veľký význam organických látok vo fungovaní pôdy môžu mať klimatické zmeny závažné dôsledky na trvalo udržateľné nakladanie s pôdou.

1.

Členské štáty identifikujú rizikové oblasti a vypracujú ich zoznam (pozri body b, c a e textu Komisie),

2.

Európska komisia pripraví zbierky uvedené v článku 17 (pozri odporúčanie 10),

3.

Členské štáty stanovia súbor opatrení (pozri body a, d, f a g textu Komisie).

30.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/48

—

víta tematickú stratégiu Komisie, keďže obsahuje integrovaný a celistvý prístup k pesticídom, ktorý ponúka veľa možností na ďalšie potrebné ekologické zlepšenia v tejto oblasti;

—

vyjadruje poľutovanie nad tým, že jestvujúce ustanovenia nedokázali zabrániť skutočnosti, že sa po celé roky zvyšovali zostatkové hodnoty pesticídov v potravinách; preto víta, že pomocou stratégie sa má posilniť monitorovanie zostatkových hodnôt pesticídov v potravinách;

—

sa domnieva, že navrhované rozdelenie na zóny zahrnuté do návrhu nariadenia týkajúceho sa umiestňovania prípravkov na ochranu rastlín na trh dostatočne neprihliada na geologické, geografické a hydrologické aspekty v rámci jednotlivých zón. Riziko vsakovania, resp. vymývania nebezpečných pesticídov sa v dôsledku spomínaných rozdielov líši, čo by sa malo odzrkadľovať v právnych predpisoch; ľutuje, že rozdelenie na zóny nerešpektuje jestvujúce normy členských štátov na reguláciu používania pesticídov;

—

sa domnieva, že návrh Komisie, aby vzájomné uznávanie povolenia pesticídov v rámci troch zón bolo povinné, nie je ideálnym riešením, pretože by to mohlo viesť k zvýšenej kontaminácii povrchových vôd pesticídmi;

—

je presvedčený, že právny základ nariadenia [KOM(2006) 388] by sa mal rozšíriť o článok 175 zmluvy, ktorý sa týka životného prostredia;

—

požaduje, aby sa vypracovali kvantitatívne ciele na zníženie používania pesticídov.

1.1

víta tematickú stratégiu Komisie, keďže obsahuje integrovaný a celistvý prístup k pesticídom, ktorý ponúka veľa možností na ďalšie potrebné ekologické zlepšenia v tejto oblasti;

1.2

víta, že Komisia priebežne aktualizuje postupy a funkcie v súlade s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín. Tým sa zaistí, aby ustanovenia EÚ, ktoré sa týkajú tejto oblasti, boli v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami – v prospech životného prostredia aj zdravia ľudí.

1.3

súhlasí s cieľmi stanovenými tematickou stratégiou zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia a zdravia občanov obmedzením používania pesticídov a podporovať výskum menej škodlivých alternatív;

1.4

vyslovuje sa za to, aby údaje získané pri pokusoch na zvieratách nepodliehali ustanoveniam o ochrane údajov. Tým sa zabráni zbytočnému opakovaniu pokusov na zvieratách a prispeje to k tomu, aby sa vykonávanie pokusov na zvieratách čo najviac obmedzilo;

1.5

víta skutočnosť, že sa touto tematickou stratégiou majú vytvoriť usmernenia pre používanie pesticídov v tých prípadoch, v ktorých doterajšie predpisy Spoločenstva neboli dostatočné;

1.6

víta skutočnosť, že stratégia zahŕňa nástroje na sledovanie pokroku členských štátov pri uskutočňovaní stanovených cieľov tematickej stratégie a na podávanie správ na túto tému;

1.7

uznáva, že používanie pesticídov v rozumnej miere vedie k veľkému zvýšeniu produktivity, tak ako to Komisia popisuje v hodnotení dosahu (SEK(2006) 894), i keď zároveň uznáva, že používanie týchto produktov má ešte stále závažný vplyv na životné prostredie;

1.8

okrem toho uznáva, že výroba pesticídov je v EÚ významným zamestnávateľom, ktorý poskytuje spolu asi 26 000 pracovných miest; víta preto skutočnosť, že podľa odhadu dôsledkov sa na základe tematickej stratégie vytvorí v tejto oblasti ďalších 3 000 pracovných miest, v poľnohospodárstve vznikne zisk minimálne vo výške 380 mil. EUR a že aj v ostatných bodoch je tematická stratégia v súlade s cieľmi Lisabonskej stratégie;

1.9

víta skutočnosť, že sa táto stratégia pokúsi zvýšiť bezpečnosť používania pesticídov prostredníctvom preskúšania a certifikácie prístrojov, podporou bezpečného uskladňovania pesticídov, ako aj opatreniami na odbornú prípravu distribútorov a profesionálnych užívateľov, čím sa dosiahne efektívnejšie používanie pesticídov v prospech všetkých zainteresovaných;

1.10

vyjadruje poľutovanie nad tým, že jestvujúce ustanovenia nedokázali zabrániť skutočnosti, že sa po celé roky zvyšovali zostatkové hodnoty pesticídov v potravinách; preto víta, že pomocou stratégie sa má posilniť monitorovanie zostatkových hodnôt pesticídov v potravinách a naliehavo žiada prísne testovanie na zostatkové hodnoty pesticídov v dovážaných potravinách a krmivách, najmä z krajín, v ktorých sú možno menej prísne obmedzenia používania pesticídov;

1.11

víta, že v návrhu smernice, ktorou sa stanovuje rámec pre akciu Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného využívania pesticídov, sa berie do úvahy rámcová smernica pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodnej politiky. Tým sa zvýši vnútorný súlad opatrení na ochranu životného prostredia; vyzýva preto, aby sa aj v návrhu nariadenia o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh zohľadnila rámcová smernica pre opatrenia v oblasti vodnej politiky;

1.12

plne chápe želanie Komisie, aby sa zvýšila hospodárska súťaž, dynamickosť a voľný obchod v Európskej únii, považuje však za bezpodmienečne nutné, aby v centre tematickej stratégie pre pesticídy bolo životné prostredie a zdravie občanov;

1.13

je preto presvedčený, že povinné vzájomné uznávanie povolenia pesticídov v rámci troch zón, ktoré je naplánované v návrhu nariadenia, je nevhodné v porovnaní s jestvujúcimi ustanoveniami. V členských štátoch sa v rámci tej istej zóny vyskytujú rôzne danosti, preto jednotlivé členské štáty musia mať naďalej právo na možnosť uplatňovania prísnejších noriem pre pesticídy. Napríklad vo viacerých členských štátoch sa neošetrená spodná voda používa ako pitná voda. Povinným zavedením doteraz zakázaných pesticídov by bol tento postup ohrozený, čo by malo hospodárske dôsledky pre miestne a regionálne samosprávy a členské štáty. Výbor by chcel upozorniť na skutočnosť, že možnosť piť kvalitnú vodu priamo z vodovodného kohútika zvyšuje kvalitu života;

2.1

sa domnieva, že navrhované rozdelenie na zóny dostatočne neprihliada na geologické, geografické a hydrologické aspekty v rámci jednotlivých zón. Riziko vsakovania, resp. vymývania nebezpečných pesticídov sa v dôsledku spomínaných rozdielov líši, čo by sa malo odzrkadľovať v právnych predpisoch; ľutuje, že rozdelenie na zóny nerešpektuje jestvujúce normy členských štátov na reguláciu používania pesticídov. Ak by sa mal zachovať prístup založený na rozdelení na zóny, malo by sa aspoň vytvoriť viac zón. Ak sa prijme rozdelenie na zóny, mal by sa dodatočne nájsť spôsob, podľa ktorého sa bude riadiť vzájomné uznávanie oprávnení na používanie prípravkov na ochranu rastlín v susedných regiónoch, ktoré patria k rôznym zónam, pričom by sa rešpektovala ochrana spotrebiteľov aj životného prostredia;

2.2

sa domnieva, že návrh Komisie, aby vzájomné uznávanie povolenia pesticídov v rámci troch zón bolo povinné, nie je ideálnym riešením, pretože by to mohlo viesť k zvýšenej kontaminácii povrchových vôd pesticídmi. Ohrozili by sa tým vodné organizmy a v niektorých prípadoch aj stavy jedinečných vtákov a stavovcov v regiónoch; považuje tento prístup za ťažko zlučiteľný so všeobecnou požiadavkou rámcovej smernice pre činnosť v oblasti vodnej politiky, aby sa nezhoršoval stav vodných zdrojov;

2.3

zastáva názor, že cieľ, ktorý sa sleduje vzájomným uznávaním povolenia pesticídov, možno dosiahnuť užšou spoluprácou a výmenou údajov medzi členskými štátmi v rámci zóny, pokiaľ ide o rýchle preskúšanie prostriedkov, ktoré sú povolené v inej krajine tejto zóny; je preto presvedčený, že povinné vzájomné uznávanie povolenia pesticídov nie je vhodným nástrojom; trvá na tom, že dôsledky rozdelenia do zón – v prípade, že by sa uznávanie zachovalo – by sa mali presnejšie objasniť s tým cieľom, aby sa za každých okolností dali zóny prispôsobiť;

2.4

požaduje prísnejšie kritériá z hľadiska ochrany životného prostredia, pretože tie doterajšie už nepostačujú na to, aby sa zachovala jestvujúca vysoká úroveň ochrany; súhlasí však so zavedením kritérií na vylúčenie povolenia účinných látok. Pokiaľ ide o zdravotné následky, sú kritériá akceptovateľné;

2.5

je presvedčený, že právny základ nariadenia (KOM(2006) 388) by sa mal rozšíriť o článok 175, ktorý sa týka životného prostredia. Prejaví sa to pri zvažovaní týchto otázok pri budúcich problémoch s interpretáciou, ako aj pri opatreniach týkajúcich sa ochrany životného prostredia v členských štátoch;

2.6

podporuje zavedenie zásady nahrádzať určité prostriedky na ochranu rastlín inými, menej nebezpečnými prípravkami, príp. nechemickými metódami;

2.7

požaduje zlepšiť kritériá na určenie potenciálnych alternatívnych látok, aby bolo možné nahrádzať väčší počet látok. Mali by sa zlepšiť aj predpisy, aby členské štáty mali možnosť nahradiť prostriedky na ochranu rastlín na základe vyhodnotenia vlastností prímesí, ktoré sú v nich obsiahnuté;

2.8

požaduje, aby sa pesticídy, ktoré sa vsakovaním môžu dostať do podzemných vôd, v nariadení dôsledne zaraďovali do skupiny vysoko rizikových látok;

2.9

požaduje, aby povolenie účinných látok v prostriedkoch na ochranu rastlín nebolo po prvom predĺžení po desiatich rokoch časovo neobmedzené. Na životnom prostredí a zdraví obyvateľstva sa to prejaví negatívne, ak nepríde k žiadnej inovácii napr. v prípade, keď sa zavedú nové požiadavky na údaje alebo nové usmernenia pre vyhodnocovanie;

2.10

vyslovuje sa proti zavedeniu pomerne voľného postupu schvaľovania prostriedkov na ochranu rastlín, ktorých účinné látky sú označené ako „nízkorizikové“. Všetky prostriedky na ochranu rastlín môžu znamenať riziko pre ľudí a pre rovnováhu v prírode a mali by preto podliehať dôkladnému procesu schvaľovania;

2.11

odporúča, aby sa predaj a distribúcia pesticídov uskutočňovali pod dohľadom akreditovaného odborníka alebo kompetentného zdravotníka.

2.12

požaduje, aby sa v súlade s odporúčaniami šiesteho rámcového programu pre životné prostredie vypracovali dlhodobé kvantitatívne ciele na zníženie používania pesticídov, a aby sa presadzovali výrobné metódy so zníženým alebo nulovým využívaním pesticídov podobne ako v prípade ekologického poľnohospodárstva;

2.13

žiada, aby sa do článku 21 a článku 43 nariadenia začlenil priamy odkaz na článok 4 bod 1 rámcovej smernice o vode;

2.14

víta skutočnosť, že pri vypracovaní tematickej stratégie sa uskutočnil rozsiahly proces konzultácií, do ktorého boli zapojené aj miestne a regionálne samosprávy; dôrazne sa vyslovuje za to, aby sa toto zapojenie prehĺbilo zaangažovaním miestnych a regionálnych samospráv do expertnej skupiny pre tematickú stratégiu, ktorej úlohou je poskytovať rady, čo sa týka osvedčených postupov, a monitorovať uplatňovanie stratégie. Miestne a regionálne samosprávy by sa okrem toho mali zapojiť aj do vypracovávania a uskutočňovania národných operačných plánov. Na základe svojich jedinečných poznatkov o miestnych danostiach sa môžu stať cenným prínosom pre tieto fóra, do ktorých by mala byť zapojená občianska spoločnosť.

30.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/53

—

víta iniciatívu Komisie podporiť transparentnosť. Väčšia transparentnosť je veľmi dôležitá, ak majú inštitúcie EÚ zostať zodpovedné, demokratické, účinné a odpovedať potrebám občanov; v tejto súvislosti pripomína, že ak má EÚ skutočne zvýšiť svoju demokratickú legitímnosť, je potrebné viac zapojiť miestne a regionálne subjekty do legislatívnych a rozhodovacích procesov;

—

vyjadruje však poľutovanie, že miestny a regionálny rozmer sa v tejto iniciatíve nespomína a nalieha na Komisiu, aby ich zahrnula vo väčšej miere;

—

zdôrazňuje, že EÚ je viacúrovňové inštitucionálne spoločenstvo, v ktorom sú regionálne a miestne orgány zahrnuté do tvorby európskych politík na vnútroštátnej a európskej úrovni;

—

nazdáva sa, že je potrebné znovu zdôrazniť nutnosť rozlišovať medzi konzultáciami inštitúcií EÚ so zvolenými miestnymi a regionálnymi orgánmi a ich združeniami na jednej strane a lobistickými organizáciami zastupujúcimi osobitné záujmy na druhej strane;

—

víta skutočnosť, že Európska komisia zaviedla neustály a systematický dialóg s miestnymi a regionálnymi orgánmi a ich európskymi a národnými združeniami v oblastiach, v ktorých sú zodpovedné za transpozíciu alebo uplatňovanie; avšak sa domnieva, že spôsob vedenia tohto dialógu sa môže zlepšiť;

—

víta väčšiu transparentnosť, ktorú by registrácia lobistických organizácií priniesla;

—

nazdáva sa však, že dohoda založená na dobrovoľnej registrácii neposkytuje vhodný rámec na zabezpečenie dostatočnej transparentnosti;

—

je presvedčený, že je dôležité zabezpečiť efektívny a jednoduchý postup budúcej registrácie. Tento register by mala spravovať Európska komisia. Tento register by mala spravovať Európska komisia;

—

podporuje želanie Komisie posilniť transparentnosť pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov EÚ a podporuje členské štáty, aby spravovali finančné prostriedky Spoločenstva v rámci „spoločného hospodárenia“. Transparentnosť financovania z prostriedkov EÚ je v záujme všetkých príjemcov.

1)

keďže transparentnosť je jedným z kľúčových prvkov demokracie s viacerými úrovňami správy;

2)

keďže je dôležité lepšie uplatňovať zásady subsidiarity, proporcionality a blízkosti občanom pri tvorbe jednoduchej, jasnej a občanovi ľahko pochopiteľnej európskej legislatívy;

3)

keďže je nevyhnutné zabezpečiť úplné zapojenie regionálnych a miestnych subjektov do kľúčových otázok európskeho programu okrem iného prostredníctvom Výboru regiónov;

4)

keďže miestne a regionálne orgány, ak sú vhodne začlenené do tvorby právnych predpisov môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri transpozícii a pri uplatňovaní týchto predpisov na ich území;

1.1

víta iniciatívu Komisie podporiť transparentnosť. Zavedenie európskej iniciatívy týkajúcej sa transparentnosti je dôležitým krokom Komisie pri podpore transparentného fungovania inštitúcií EÚ. Väčšia transparentnosť je veľmi dôležitá, ak majú inštitúcie EÚ zostať zodpovedné, demokratické, účinné a odpovedať potrebám občanov; v tejto súvislosti pripomína, že ak má EÚ skutočne zvýšiť svoju demokratickú legitímnosť, je potrebné viac zapojiť miestne a regionálne subjekty do legislatívnych a rozhodovacích procesov;

1.2

sa domnieva, že Európska komisia rozprúdila iniciatívou týkajúcou sa transparentnosti potrebnú diskusiu a nazdáva sa, že je dôležité diskutovať teraz, aj v súvislosti s obdobím úvah a diskusií o budúcnosti Európy, keďže rozhodovacie orgány potrebujú zabezpečiť, aby EÚ fungovala demokraticky a efektívne a preukázať to. Zabezpečenie transparentnosti je pri približovaní Európy občanom veľmi dôležitým faktorom;

1.3

vyjadruje však poľutovanie, že miestny a regionálny rozmer sa v tejto iniciatíve nespomína a nalieha na Komisiu, aby ich zahrnula vo väčšej miere; pripomína vyhlásenie Komisie v Bielej knihe o európskej správe (2001), že zaručí, že regionálne a miestne poznatky a podmienky sa budú pri vypracovávaní návrhov politík brať do úvahy;

1.4

víta rozhodnutie počas fínskeho predsedníctva v druhej polovici roku 2006 usilovať sa o väčšiu transparentnosť pri práci Rady. Veľmi pozitívnym krokom je, že Rada dala súhlas otvorenejšiemu rozhodovaciemu procesu a prístupu k dokumentom Rady; napriek tomu je presvedčený, že toto je len prvý krok správnym smerom a vyzýva Radu, aby otvorila tento proces verejnosti. Len vtedy budú môcť občania pochopiť rozhodovací proces a následne k nemu zaujať stanovisko;

1.5

sa domnieva, že je potrebné čo najpresnejšie definovať pojem „nekalá lobistická činnosť“, aby tak vznikla možnosť kontrolovať činnosť lobistov a v prípade porušenia ustanovení ukladať sankcie;

1.6

nazdáva sa, že cieľom transparentnosti musí byť priblíženie Európskej únie občanom. Tým, že táto transparentnosť bude podporovaná, dôjde k zníženiu súčasnej vzdialenosti medzi európskymi inštitúciami a ich občanmi. Nadáva sa, že je nevyhnutné podporiť opatrenia podobné opatreniam v rámci plánu D: demokracia, dialóg a diskusia, ktorých cieľom je oboznamovať Európanov s aktivitami a právomocami Únie, osobitne mladých ľudí tak, ako sa o to snaží Fórum mládeže.

2.1

zdôrazňuje, že EÚ je viacúrovňové inštitucionálne spoločenstvo, v ktorom sú regionálne a miestne orgány zahrnuté do tvorby európskych politík na vnútroštátnej a európskej úrovni. Najlepší spôsob ako zabezpečiť, že nový zákon EÚ bude vhodný a realizovateľný je konzultácia miestnych a regionálnych orgánov o príslušných otázkach, posilnenie dialógu s nimi a rozšírenie priestoru pre účasť a prijímanie rozhodnutí. Tieto orgány sú zodpovedné za uplatňovanie a transpozíciu politík EÚ a teda za hlavnú časť pri zabezpečovaní transparentnosti;

2.2

uznáva však, že nielen Európska únia má povinnosť zabezpečovať transparentnosť. Členské štáty, ale aj VR a všetky vládne úrovne, ktoré zastupuje, by mali ísť príkladom v poskytovaní efektívnej a demokratickej verejnej správy zameranej na služby. Miestne a regionálny orgány v členských štátoch by mali byť preto otvorené voči zabezpečeniu transparentnosti v ich vlastných správach.

3.1

nazdáva sa, že je potrebné znovu zdôrazniť nutnosť rozlišovať medzi konzultáciami inštitúcií EÚ so zvolenými miestnymi a regionálnymi orgánmi a ich združeniami na jednej strane a lobistickými organizáciami zastupujúcimi osobitné záujmy na druhej strane; zdôrazňuje, že spolu s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktoré zastupuje, je súčasťou európskej správy a tie by preto mali byť priamo zapojené do akejkoľvek iniciatívy Európskej komisie smerujúcej k zlepšeniu transparentného fungovania rozhodovania v Únii;

3.2

vyzýva Európsku komisiu, aby počas prípravy konkrétnych návrhov pripojila ku každému legislatívnemu alebo nelegislatívnemu návrhu zoznam uskutočnených schôdzí a prijatých politických prehlásení;

3.3

zdôrazňuje, že štruktúrovaný dialóg medzi Komisiou a združeniami miestnych a regionálnych samospráv, ktoré sa vyvinuli na základe Bielej knihy o európskej správe, je dôležitým krokom k skutočnému zapojeniu miestnych a regionálnych orgánov; víta tento vývoj a zdôrazňuje hlavnú úlohu, ktorú má v tejto súvislosti zohrať;

3.4

víta skutočnosť, že Európska komisia zaviedla neustály a systematický dialóg s miestnymi a regionálnymi orgánmi a ich európskymi a národnými združeniami v oblastiach, v ktorých sú zodpovedné za transpozíciu alebo uplatňovanie. Je dôležité neustále rozvíjať tento dialóg, aby z toho mohli mať obe strany osoh. V tejto súvislosti je treba hlavne zdôrazniť potrebu posilnenia tohto dialógu pri formulovaní legislatívnych návrhov, ktoré sa týkajú miestnych a regionálnych samospráv;

3.5

avšak sa domnieva, že spôsob vedenia tohto dialógu sa môže zlepšiť a nasledovne navrhuje:

3.6

vyzýva Komisiu, aby zlepšila existujúce nástroje na poskytovanie spätnej väzby na jej stanoviská, ktoré by obsahovali konkrétne reakcie na žiadosť Komisie o konzultáciu a jasné návrhy, ktoré vezmú do úvahy regionálne a miestne záujmy. Komisia by mala okrem toho minimálne vysvetliť a objasniť dôvody, kvôli ktorým nevzala odporúčania do úvahy;

3.7

sa domnieva, že zavedenie minimálnych noriem pre konzultáciu v roku 2002 otvorilo nové možnosti na rozsiahlu konzultáciu zainteresovaných strán a hĺbkové hodnotenie vplyvu legislatívnych návrhov pred ich predložením. Tieto normy prikladajú osobitný význam miestnym a regionálnym orgánom, čo potvrdila Dohoda o spolupráci medzi Výborom regiónov a Komisiou. Je dôležité, aby boli konzultácie vhodne načasované a poskytli zainteresovaným stranám reálnu možnosť reagovať na legislatívne návrhy;

3.8

želá si, aby okrem štruktúrovaného dialógu so združeniami miestnych a regionálnych orgánov boli rozvinuté aj iné formy priamej a predlegislatívnej konzultácie miest a regiónov pod záštitou výboru. Názory týchto orgánov by mali byť zohľadnené systematicky, a nie len v niektorých obdobiach vo fázach príprav legislatívnych návrhov; v tomto zmysle pripomína, že tieto konzultácie boli zohľadnené v iniciatíve Komisie z roku 2002, v ktorej boli pre ne stanovené minimálne normy. V tomto kontexte bol výbor požiadaný, aby zohral aktívnu úlohu pri organizovaní konzultácií v mene Komisie (4);

3.9

vyjadruje poľutovanie nad tým, že územný rozmer nie je dostatočne zohľadnený v zelenej knihe – Európska iniciatíva týkajúca sa transparentnosti ako aj v novej stratégii pre analýzu dosahu; nasledovne vyzýva Komisiu, aby zvážila konzultácie s miestnymi a regionálnymi orgánmi ako spôsob pre krížovú spoluprácu v rámci riadenia na viacerých úrovniach. Taktiež žiada, aby rozšírila konzultačnú metódu, ktorú úspešne uplatňuje v oblasti kohéznej politiky, na všetky politiky, ktoré majú územný dosah;

3.10

sa nazdáva, že hodnotenie vplyvu musí zohrávať významnú úlohu pri zmenšovaní administratívneho bremena, ktorým sú právne predpisy EÚ pre miestne a regionálne orgány, ako sa uvádza v stanovisku o lepšej tvorbe práva (CdR 121/2005);

3.11

znovu pripomína svoje stanovisko o tom, že predbežné hodnotenia, okrem analýzy politického cieľa legislatívneho návrhu a najvhodnejších politických nástrojov, musia zahŕňať hodnotenie vplyvu právnych predpisov na miestnej a regionálnej úrovni z „finančného hľadiska“.

4.1

víta väčšiu transparentnosť, ktorú by registrácia lobistických organizácií priniesla. Ako súčasť systému riadenia EÚ tvorí VR a jeho členovia stredobod lobistických aktivít a preto súhlasí, že systém registrácie (akreditácie) by mohol zlepšiť transparentné fungovanie politického procesu EÚ;

4.2

zdôrazňuje, že vďaka svojej demokratickej legitímnosti sú miestne a regionálne orgány a ich združenia zreteľne odlišné od komerčných lobistov a osobitných záujmových skupín. Miestne a regionálne orgány sú súčasťou európskej štruktúry správy a riadenia. Akákoľvek registrácia musí brať túto odlišnosť do úvahy, a preto by miestne a regionálne orgány nemali podliehať registrácii ako lobistické organizácie, v takej forme, ktorá by znamenala riziko zahmlenia rozdielu medzi ich úlohou a úlohou iných organizácii na zozname;

4.3

nazdáva sa však, že dohoda založená na dobrovoľnej registrácii neposkytuje vhodný rámec na zabezpečenie dostatočnej transparentnosti. Dobrovoľná dohoda nezmierni dohady verejnosti a nedôveru v konzultácie inštitúcií so súkromnými záujmovými skupinami. Registrácia by mala byť podmienkou vstupu lobistických organizácií do akejkoľvek inštitúcie EÚ, ako to už je v prípade Európskeho parlamentu;

4.4

je presvedčený, že je dôležité zabezpečiť efektívny a jednoduchý postup budúcej registrácie. Tento register by mala spravovať Európska komisia. Tento register by mala spravovať Európska komisia. Malo by existovať len jedno kontaktné miesto na registráciu so všetkými inštitúciami EÚ a mala by sa požadovať skôr registrácia celých organizácií ako jednotlivcov. Keďže Výbor už má informácie o regionálnych a miestnych orgánoch a združeniach, ktoré zastupujú, nie je nutné, aby sa každý miestny a regionálny orgán alebo. ich združenia, registrovali jednotlivo. Výbor regiónov by preto mohol odovzdať tieto informácie Komisii, aby mohli byť zaradené do príslušnej časti registra;

4.5

nazdáva sa, že je potrebné upresniť charakter, frekvenciu a požadovaný rozsah informácií, ktoré majú lobisti poskytovať;

5.1

podporuje želanie Komisie posilniť transparentnosť pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov EÚ a podporuje členské štáty, aby spravovali finančné prostriedky Spoločenstva v rámci „spoločného hospodárenia“, teda ako projekty štrukturálnych fondov zamerané na zlepšenie výmeny overených postupov. Transparentnosť financovania z prostriedkov EÚ je v záujme všetkých príjemcov;

5.2

víta iniciatívu Komisie vytvoriť internetovú stránku s existujúcimi informáciami o príjemcoch projektov a programov. Na poskytnutie informácií, ktoré by boli pre všetkých občanov členských štátov EÚ porovnateľné a transparentné, by mala Komisia príslušné údaje zverejniť centrálne. Bolo by v záujme európskych občanov mať k dispozícii aj popis získaných skúseností a iniciatív s „ľudskou tvárou“;

5.3

víta návrh Zelenej knihy vytvoriť spoločné nariadenia v rámci celého Spoločenstva pre zverejňovanie spôsobu použitia finančných prostriedkov EÚ.

6.1

vyjadruje spokojnosť, že v roku 2001 Komisia otvorila prístup k neuverejneným dokumentom inštitúcií a orgánov EÚ prostredníctvom registra dokumentov alebo na základe individuálnych žiadostí a vyzdvihuje, že v roku 2002 v tom pokračovala a zaviedla kódex dobrého administratívneho správania, ktorý určuje pravidlá prístupu k dokumentom. Obe iniciatívy predstavujú významné kroky smerom k zabezpečeniu transparentnosti Európskej komisie;

6.2

s radosťou očakáva plánovanú revíziu nariadenia 1049 a má v úmysle prispieť k tomuto procesu.

30.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/58

—

víta oznámenie Komisie a predovšetkým navrhované vypracovanie stratégie na účinnú podporu a ochranu práv dieťaťa vo vnútornej a vonkajšej politike Európskej únie a na podporu úsilia členských štátov v tejto oblasti;

—

víta zriadenie oddelenia práv dieťaťa v Komisii a pripomína dôležitú úlohu koordinátora pre práva dieťaťa pri zabezpečovaní úspechu stratégie, dúfa však, že týmto koordinátorom bude poskytnutý dostatok zdrojov a že budú mať dostatočné postavenie a dostatočný politický vplyv na to, aby sa zabezpečilo, že sa dosiahnu ciele tohto pracoviska a vyzýva, aby sa spresnilo, ako bude úloha koordinátora dopĺňať prácu, ktorá sa má zrealizovať na národnej úrovni;

—

ľutuje, že sa ani v EÚ ani v globálnom ponímaní nevenuje viac pozornosti situácii dievčat, detí s postihnutím a detí, ktoré sú migrantmi, žiadateľmi o azyl a utečencami, vrátane poskytovania služieb starostlivosti a ochrany pre všetky tieto deti;

—

poznamenáva, že stratégia má potenciál stať sa na európskej i národnej úrovni základom účinnejšieho partnerstva medzi orgánmi s rozhodovacou právomocou, miestnymi a regionálnymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami;

—

ľutuje však, že oznámenie neobsahuje uznanie jedinečnej úlohy miestnych a regionálnych orgánov pri poskytovaní služieb deťom a ochrane ich práv, a podčiarkuje, že tieto orgány sú ochotné a schopné byť partnerom pri vytváraní a uplatňovaní stratégie;

—

odporúča, aby sa na zlepšenie oznámenia a vypracovanie zelenej knihy a stratégie venovali potrebné finančné a ľudské zdroje a aby sa k tomu prijali politické záväzky, a navrhuje, aby Európsky parlament zvážil vytvorenie špecifického opatrenia na financovanie stratégie a jej navrhovaných činností.

(1)

Podľa dohovoru Organizácie spojených národov o právach dieťaťa sa deti definujú ako osoby do veku osemnásť rokov.

(2)

Všetky členské štáty ratifikovali Dohovor OSN o právach dieťaťa, nemôže byť ani Európska komisia, ani Európska únia zmluvnou stranou tohto dohovoru.

(3)

Pokiaľ ide o práva detí, je v zmluvách o Európskej únii obmedzený právny základ, čo má vplyv na možné rozpočtové zdroje.

(4)

Sa uznáva ústredná úloha rodiny, a osobitne úloha rodičov, a zodpovednosť členských štátov za pomoc rodičom pri starostlivosti o deti a pri výchove detí.

(5)

Podpora a ochrana práv detí a vytváranie začleňujúcej a deťom priaznivo naklonenej spoločnosti má pre budúcnosť Európskej únie zásadný význam.

(6)

Skoré zapájanie detí a mládeže do verejného života je dôležité pri vytváraní začleňujúcej a demokratickej spoločnosti.

(7)

Regionálne a miestne orgány majú jedinečné postavenie na to, aby zohrávali úlohu pri podpore a ochrane práv detí vzhľadom na ich zodpovednosť za fyzické prostredie, verejnú dopravu a dostupnosť vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, zariadení na hry a rekreáciu, za trh práce pre mladých ľudí, ako aj vďaka ich úlohe pri sledovaní životných podmienok detí napríklad prostredníctvom sociálnej pomoci a zberu údajov,

1.1

víta oznámenie Komisie a predovšetkým navrhované vypracovanie stratégie na účinnú podporu a ochranu práv dieťaťa vo vnútornej a vonkajšej politike Európskej únie a na podporu úsilia členských štátov v tejto oblasti,

1.2

uznáva, že investícia do detí teraz je investíciou do našej budúcnosti a do ďalšieho prehlbovania a ďalšej konsolidácie európskej integrácie,

1.3

ľutuje, že ústavný proces EÚ sa zastavil na mŕtvom bode, keď zmluva o ústave a charta základných práv jednoznačne uznávajú práva detí,

1.4

víta potvrdenie, že členské štáty sú povinné dodržiavať medzinárodné zmluvy, osobitne Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa (UNCRC), ktorý ratifikovali všetky členské štáty, je však sklamaný, že sa viac nezdôrazňuje potreba, aby členské štáty s chápaním naliehavosti plnili svoje európske a medzinárodné záväzky v oblasti práv dieťaťa,

1.5

víta uznanie, že UNCRC, ktorý už ratifikovali takmer na celom svete, poskytuje osobitne pevný základ pre záväzky medzi Európskou komisiou a krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, ale ľutuje, že oznámenie nebuduje na potenciáli, ktorým je použitie ratifikácie UNCRC všetkými členskými štátmi EÚ ako rámca pre záväzky medzi členskými štátmi,

1.6

víta zriadenie oddelenia práv dieťaťa v Komisii a pripomína dôležitú úlohu koordinátora pre práva dieťaťa pri zabezpečovaní úspechu stratégie, dúfa však, že týmto koordinátorom bude poskytnutý dostatok zdrojov a že budú mať dostatočné postavenie a dostatočný politický vplyv na to, aby sa zabezpečilo, že sa dosiahnu ciele tohto pracoviska a vyzýva, aby sa spresnilo, ako bude úloha koordinátora dopĺňať prácu, ktorá sa má zrealizovať na národnej úrovni.

1.7

podporuje krátkodobé činnosti navrhované Komisiou na riešenie niektorých naliehavých úloh, osobitne zriadenie jedného jednotného šesťciferného telefónneho čísla v rámci EÚ, ktoré bude detskou linkou dôvery, a jedného telefónneho čísla určeného nezvestným a pohlavne zneužívaným deťom, je presvedčený, že doplnkom k týmto telefónnym linkám by mala byť dohoda vo forme protokolu o riešení medzištátnych únosov detí, a okrem toho je presvedčený, že nové detské linky dôvery by nemali duplikovať jestvujúce linky dôvery na národnej a regionálnej úrovni, ale skôr ich dopĺňať, a že súčasťou výmeny osvedčených postupov v členských štátoch by malo byť informovanie o zriadení týchto služieb,

1.8

poznamenáva, že oznámenie nehovorí o tom, že stratégia sa zaviaže k minimálnym normám a bude obsahovať komplexné ciele s jasnými úlohami a jasným časovým rozvrhom,

1.9

poznamenáva, že v súčasnosti nejestvujú sústavy, ktoré by poskytovali komplexné, porovnateľné a konzistentné údaje o ukazovateľoch v členských štátoch, a znova pripomína, že v rámci otvorenej metódy koordinácie prebieha práca na vytvorení ukazovateľa (alebo sérii ukazovateľov) blahobytu detí a na rozvoji štatistických údajov o chudobe spojenej s príjmami, materiálnym nedostatkom a bývaním, a že na úrovni členských štátov resp. na regionálnej úrovni jestvujú rôzne súbory údajov,

1.10

poukazuje na to, že deti nie sú homogénnou skupinou, že ich potreby sa líšia napríklad v závislosti od veku, schopností, pohlavia, etnickej príslušnosti a štruktúre rodiny,

1.11

ľutuje, že sa ani v EÚ ani v globálnom ponímaní nevenuje viac pozornosti maloletým osobám bez sprievodu, situácii dievčat, detí s postihnutím a detí, ktoré sú migrantmi, žiadateľmi o azyl a utečencami, vrátane poskytovania služieb starostlivosti a ochrany pre všetky tieto deti;

1.12

ľutuje, že sa nehovorí ani o poskytovaní kvalitného „vzdelávania v rannom veku“ pre deti do šesť rokov, a to aj napriek tomu, že služby v oblasti starostlivosti o deti sú dlhodobým a prioritným cieľom EÚ a oblasťou, v ktorej EÚ prijala kvantitatívne ciele.

1.13

poznamenáva, že stratégia má potenciál stať sa na európskej i národnej úrovni základom účinnejšieho partnerstva medzi orgánmi s rozhodovacou právomocou, miestnymi a regionálnymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami,

1.14

ľutuje však, že oznámenie neobsahuje uznanie jedinečnej úlohy miestnych a regionálnych orgánov pri poskytovaní služieb deťom a ochrane ich práv, a podčiarkuje, že tieto orgány sú ochotné a schopné byť partnerom pri vytváraní a uplatňovaní stratégie,

1.15

zdôrazňuje, že pri vypracovávaní stratégie by sa mal plne rešpektovať princíp subsidiarity a princíp proporcionality,

1.16

víta konštatovanie, že situáciu detí ovplyvňuje aj miesto, na ktorom deti žijú, keďže deti môžu byť znevýhodnené rôznou dostupnosťou kvalitného vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, verejnej dopravy, zariadení na hry a rekreáciu, informácií a príležitostí na účasť v občianskej spoločnosti, a privítal by, keby sa viac pozornosti venovalo podmienkam v mestských, predmestských a iných špecifických oblastiach určených členskými štátmi,

1.17

zdôrazňuje, že mnohé miestne a regionálne orgány priamo financujú a uplatňujú rozvojovú politiku v tretích krajinách podporovaním infraštruktúry a základných služieb, partnerstvom s úradmi, výmenou skúseností a transferom znalostí, a že v tejto práci je potenciál viacej sa zameriavať na práva detí,

1.18

víta uznanie, že deti majú právo vyjadriť svoj názor na záležitosti týkajúce sa ich života a víta navrhované aktivity na zapojenie detí do vypracovávania stratégie. Aby mala táto práca úspech, bude dôležité zapojiť regionálne a miestne orgány a detské organizácie,

1.19

víta nedávno zverejnenú štúdiu OSN o násilí páchanom na deťoch (1). Správa „naliehavo žiada štáty, aby zakázali všetky formy násilia páchaného na deťoch za akýchkoľvek okolností, vrátane všetkých telesných trestov, škodlivých tradičných praktík (napr. svadby z donútenia a sobáše v skorom veku, zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov a tzv. zločiny z cti), pohlavného násilia, mučenia a iných krutých trestov, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania“ (2), a navrhuje, aby sa závery tejto štúdie plne zohľadnili pri vypracovávaní stratégie.

2.1

odporúča, aby sa na zlepšenie oznámenia a vypracovanie zelenej knihy a stratégie venovali potrebné finančné a ľudské zdroje a aby sa k tomu prijali politické záväzky, a navrhuje, aby Európsky parlament zvážil vytvorenie špecifického opatrenia na financovanie stratégie a jej navrhovaných činností,

2.2

podčiarkuje, že miestne a regionálne orgány sa majú považovať za základných partnerov pri vypracovávaní stratégie, a vyzýva na ich zahrnutie ako členov Európskeho fóra za práva dieťaťa so zastúpením v medziinštitucionálnej skupine, a aby sa s týmto fórom konzultovalo vypracovávanie koordinátorskej správy a aby sa táto správa zverejňovala,

2.3

odporúča, aby stratégia zaväzovala k stanoveniu minimálnych noriem a zahŕňala ambiciózne činnosti s jasnými úlohami a cieľmi na základe dôkladnej analýzy,

2.4

odporúča, aby sa v stratégii dosiahla rovnováha medzi jej zameraním na globálnu situáciu a na vnútorné a medzištátne činnosti a dialóg v EÚ,

2.5

odporúča, aby prioritu malo vypracovanie súboru porovnateľných ukazovateľov a zbieranie konzistentných údajov na úrovni členských štátov a tam, kde je to možné, aj na regionálnej úrovni,

2.6

vyzýva na to, aby sa poskytli primerané zdroje, podpora a mechanizmy na uľahčenie účasti detí na vypracovávaní stratégie, vrátane detí, ktoré pochádzajú zo znevýhodneného zázemia, detí z etnických menšín a detí s postihnutím, pričom deti by mali byť do procesu zapojené už v ranom štádiu prostredníctvom rôznych metód pre rôzne vekové skupiny, napríklad prostredníctvom umeleckej činnosti, usmerňovaných diskusií, atď., a ďalej uznáva, že miestne a regionálne orgány by takisto mohli urobiť viacej pri uľahčovaní takýchto konzultácií s deťmi vo veci zodpovedajúcej politiky, o ktorej sa rozhoduje na regionálnej a miestnej úrovni,

2.7

znova opakuje svoju výzvu na úplnú implementáciu Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 a podčiarkuje dôležitosť nasledovných práv: sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania, ochrana súkromia, ochrana pred použitím násilia, zlým zaobchádzaním a zanedbávaním, právo na zdravotnú starostlivosť, právo na vzdelanie, školskú dochádzku a odborné vzdelávanie, ochrana menšín tak, ako to uvádza vo svojom stanovisku k integrácii a migrácii (CdR 51/2006 fin), ako aj právo na vhodnú výživu a vhodné bývanie,

2.8

v tomto ohľade trvá na tom, aby sa plne uznávala rozhodujúca úloha miestnych a regionálnych orgánov ako prvotných poskytovateľov základných služieb, akými sú vzdelávanie a bývanie, detská starostlivosť a iné sociálne služby, deťom, a takisto ich úloha pri plánovaní, ochrane a udržiavaní fyzického prostredia, čím sa zabezpečuje, aby mali deti dostupné vhodné bývanie primerané svojim potrebám, ako aj zodpovedajúce zariadenia na hry a trávenie voľného času a aby vyrastali v bezpečnom fyzickom prostredí,

2.9

vyzýva na väčšie zdôrazňovanie potreby, aby členské štáty s vedomím naliehavosti plnili svoje európske a medzinárodné záväzky, vrátane záväzkov na legislatívnej úrovni a praktického uplatňovania pomocou nástrojov UNCRC, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Rady Európy, pričom táto práca by sa mala zahrnúť do hodnotenia dosahov doterajších činností EÚ, ktoré majú vplyv na práva detí,

2.10

navrhuje, aby rozbor nielen hodnotil účinnosť existujúcich opatrení, ale takisto zjednodušil hodnotenie pokroku členských štátov pri dosahovaní súladu s UNCRC prostredníctvom porovnávacej analýzy údajov tak, ako sa to navrhuje v hodnotení dosahu,

2.11

navrhuje, aby rozbor takisto zahŕňal prehľad, či všetky členské štáty ratifikovali Haagsky dohovor o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z roku 1993,

2.12

odporúča, aby sa otvorená metóda koordinácie používala ako mechanizmus angažovania sa medzi členskými štátmi a pri preberaní skúseností z osvedčených postupov vo vzťahu k uplatňovaniu UNCRC a aby miestne a regionálne orgány boli plne zapojené do tohto procesu,

2.13

odporúča, aby politika EÚ a členských štátov zohľadňovala rozmanitosť detí a ich odlišné potreby, napríklad potreby detí znevýhodnených zemepisnou polohou, vekom, pohlavím, etnickou príslušnosťou a postihnutím, pričom bude potrebné venovať osobitnú pozornosť účinkom chudoby, sociálneho vylúčenia, postihnutia, diskriminácie a rasizmu a situácii detí národnostných menšín a utečencov a dôsledkom náboženskej, jazykovej a kultúrnej rozmanitosti, ako v rámci EÚ, tak aj všeobecne,

2.14

navrhuje, aby stratégia zahŕňala špecifické ciele na zabezpečenie toho, že deti vo všetkých zemepisných oblastiach budú mať rovnaké príležitosti, čo bude znamenať zintenzívnenie činnosti pri riešení detskej chudoby a odstraňovaní znevýhodňovania pri vzdelávaní, pričom pri týchto opatreniach budú ústrednú úlohu zohrávať regionálne a miestne orgány,

2.15

odporúča, aby sa okrem opísaných krátkodobých opatrení vypracovalo opatrenie na umožnenie nadnárodnej spolupráce policajných orgánov v súvislosti s overovaním akýchkoľvek záznamov v registroch trestov pri pracovníkoch a dobrovoľníkoch, ktorí pracujú s deťmi, a žiada, aby sa v stratégii uvažovalo o tom, že sa v EÚ zriadi register páchateľov, ktorí pohlavne zneužili deti, ktorý bude policajným orgánom prístupný,

2.16

žiada, aby sa stratégia zaoberala spôsobmi, ako lepšie rozvíjať služby na podporu rodín na predchádzanie týraniu detí a usmrcovaniu detí vlastnými rodičmi so zameraním na podporu rodičom, na prevenciu týrania detí a jeho včasné rozpoznávanie, na podporu obetiam týrania a na vytvorenie mechanizmu preverovania podozrivých úmrtí detí na overenie účinnosti štátneho zasahovania pred takýmito prípadmi,

2.17

odporúča, aby sa stratégia zaoberala negatívnymi vplyvmi televízie, počítačov a nových technológií na deti, akým je napríklad dostupnosť obrázkov určených dospelým alebo nevhodných obrázkov na internete, ale aj sedavý charakter týchto činností s následnými dopadmi na aktívny životný štýl detí. Súvisiacou problematikou sú negatívne účinky cieleného zameriavania reklamy a marketingu na deti. Malo by sa povzbudzovať k využívaniu technológií na vzdelávacie účely, napríklad televíznych programov, ktoré pomáhajú deťom pri získavaní jazykových a kultúrnych zručností, čo bude osobitne dôležité pre deti, ktoré sú migrantmi. Takisto sú potrebné tvorivé opatrenia na propagáciu kultúrnych činností, napríklad čítania, hudby a divadla, a ich sprístupnenie deťom;

2.18

žiada, aby vzdelávacie programy a nástroje vyvinuté ako súčasť stratégie boli dostupné pre regionálnu a miestnu správu, čím by sa jej zamestnanci mohli oboznámiť s novými politickými nástrojmi a osvedčenými postupmi,

2.19

odporúča, aby komunikačná stratégia vychádzajúca z UNCRC a všetky informačné kampane začínali na regionálnej a miestnej úrovni, boli primerané veku, dostupné vo viacerých jazykoch a dostupné aj pre deti s postihnutím,

2.20

odporúča, aby sa pri rozvojovej pomoci EÚ stanovil percentuálny podiel jej financovania, ktorý sa má investovať do intervencií v prospech detí a aby rozvojová politika miestnych a regionálnych orgánov v tretích krajinách takisto dala väčšiu prioritu transferu znalostí a politických skúseností v oblasti práv detí.

30.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/63

—

sa nazdáva, že dostupnosť širokopásmového pripojenia za dostupné ceny na celom území EÚ je veľmi dôležitá pre zabezpečenie kvalitných služieb občanom, pre podporu konkurencieschopnosti a produktivity jednotlivých území, pre umožnenie rovnomernejšieho rozvoja informačnej spoločnosti a spoločnosti založenej na vedomostiach aj v oblastiach, ktoré sú tradične mimo toto dianie. Nazdáva sa, že poskytnutie širokopásmového pripojenia by malo byť zabezpečené rovnako ako univerzálne služby, akými je dodávka pitnej vody alebo elektrickej energie;

—

pokladá za veľmi dôležité odkazy Komisie týkajúce sa rozvoja vidieka opatrenia, využívania štrukturálnych fondov a posudzovania zlučiteľnosti s pravidlami Spoločenstva pri projektoch financovaných z verejných prostriedkov týkajúcich sa prístupu k širokopásmovým službám;

—

dúfa, že sa v nových predpisoch o elektronickej komunikácii vypracujú opatrenia na využívanie rádiového frekvenčného spektra umožňujúceho zavedenie širokopásmovej bezdrôtovej technológie;

—

súhlasí s požiadavkou Komisie na členské štáty posilniť stratégie rozvoja širokopásmového pripojenia väčším zapojením miestnych a regionálnych orgánov;

—

sa nazdáva, že začleňovanie prostredníctvom elektronickej správy (e-Government) zahŕňa jednak boj proti novým vylúčeniam, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti so zapojením služieb do siete (infraštrukturálne a kultúrne priepastné rozdiely v digitálnej technológii) a jednak posilňovanie politík sociálneho začlenenia prostredníctvom informačných a komunikačných technológií (IKT);

—

konštatuje, že využívanie elektronickej verejnej správy by malo byť zamerané jednak na reorganizáciu a aktualizáciu služieb poskytovaných verejnou správou, jednak na dosiahnutie cieľov výkonnosti, účinnosti, hospodárnosti, nestrannosti, transparentnosti, zjednodušovania a účasti. Domnieva sa, že je zjavne potrebná výmena osvedčených postupov vo verejnom sektore (best practices);

—

odporúča uľahčiť spoluprácu, výmenu poznatkov, spoločné využívanie opakovane využiteľných riešení a podporiť iniciatívy zamerané na väčšiu transparentnosť a účasť na verejnom rozhodovaní, a to hlavne na rozhodovacích procesoch parlamentov.

1.1

pokladá Internet za jednu z najveľkolepejších inovácií našej doby, ktorej potenciál hospodárskeho rozvoja môže priniesť ešte podstatný úžitok v oblasti vytvárania nových služieb, pracovných miest a investičných príležitostí, zvýšenia produktivity, zníženia nákladov a zlepšenia kvality života.

1.2

nazdáva sa, že rozšírenie informačných technológií zohráva rozhodujúcu úlohu pri realizácii lisabonskej stratégie a stratégie z Göteborgu jednak z hľadiska zlepšovania fungovania existujúcich podnikov, jednak pre rast nových a obnovených podnikov ako aj rozhodujúci prínos, ktorý majú pri vzdelávaní pracovníkov a občanov vo všeobecnosti;

1.3

potvrdzuje, že je dôležité zvýšiť rozšírenie informačných technológií prístupných na všetkých úrovniach verejnej správy, najmä v tých oblastiach, v ktorých verejné orgány poskytujú služby priamo občanom;

1.4

zdôrazňuje však, že služby on-line, akými je elektronická správa, elektronické zdravotníctvo a elektronické vzdelávanie, sa môžu stať inkluzívnymi a prevažne interaktívnymi len vtedy, keď budú občanom a podnikom Európskej únie dostupné prostredníctvom širokopásmových pripojení;

1.5

nazdáva sa preto, že dostupnosť širokopásmového pripojenia za dostupné ceny na celom území EÚ je veľmi dôležitá pre zabezpečenie kvalitných služieb občanom, pre podporu konkurencieschopnosti a produktivity jednotlivých území, pre umožnenie rovnomernejšieho rozvoja informačnej spoločnosti a spoločnosti založenej na vedomostiach aj v oblastiach, ktoré sú tradične mimo toto dianie;

1.6

oceňuje skutočnosť, že toto oznámenie obsahuje niekoľko výslovných odkazov na rozvoj vidieka vrátane možnosti financovania ad hoc, keďže jasne ukazuje, aký význam Komisia pripisuje potenciálnemu úžitku, ktorý môže priniesť väčšia dostupnosť širokopásmového prístupu pre zvýšenie konkurencieschopnosti vidieckych oblastí a vyvážený rozvoj daného územia (a všeobecne oblastí s trvalým geografickým a prírodným znevýhodnením) ako aj pre vysokú pridanú hodnotu, ktorú môže priniesť pre výrobné aktivity tradične lokalizované v týchto oblastiach;

1.7

pokladá preto za dôležité odkazy na opatrenia generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku, najmä v oblasti využívania štrukturálnych fondov, a generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž. Konkrétne v oblasti posudzovania zlučiteľnosti s pravidlami Spoločenstva pri projektoch financovaných z verejných prostriedkov týkajúcich sa prístupu k širokopásmovým službám vo vidieckych oblastiach;

1.8

obáva sa, že práve pri rozšírení širokopásmového pripojenia je aktuálne riziko typického zlyhania trhu práve vtedy, keď súkromní operátori nie sú presvedčení o rentabilite investícií do infraštruktúry v okrajových, vidieckych a riedko osídlených oblastiach alebo v oblastiach, kde hornatý charakter terénu výrazne komplikuje práce a zvyšuje náklady. Preukázanie takéhoto otvorenia a flexibility je dôležitým a pozitívnym znakom vzhľadom na zásadnú úlohu, ktorú zohráva široké pásmo v sociálno-ekonomickom rozvoji týchto oblastí;

1.9

na podporu tejto tézy pripomína, že Výbor regiónov po tom, čo pri viacerých príležitostiach analyzoval a prediskutoval celú paletu riešení, ktoré miestne a regionálne orgány uplatňujú v celej Európe, jednoznačne zistil, že neexistuje jedno riešenie vhodné pre všetky situácie; Konkrétne čo je vhodné pre veľké mestské aglomerácie, nemusí byť vhodné napríklad pre znevýhodnené oblasti so zložitým a členitým horským terénom alebo riedkym osídlením, kde je pre šírenie každého druhu služby potrebné veľké úsilie;

1.10

berie na vedomie významný nárast rozšírenia širokopásmového pripojenia v posledných rokoch. Vzhľadom na cieľ EÚ pokryť minimálne 90 % populácie Európskej únie do roku 2010 je však rozdiel v infraštruktúre medzi mestskými aglomeráciami a okrajovými oblasťami, ako aj medzi starými a novými členskými štátmi Európskej únie stále veľký;

1.11

zdôrazňuje však, že hranica pokrytia 90 % populácie nie je postačujúcim kritériom, ak sa nedá do súvislosti s inými činiteľmi (geografické rozloženie, hustota obyvateľstva). V malých demografických jednotkách, akými sú horské usadlosti, ktoré majú často problémy s dostupnosťou univerzálnych služieb (telefóny pevnej a mobilnej siete, káblová televízia…), by týchto zvyšných 10 % mohlo znamenať marginalizáciu celých geografických oblastí s nízkou hustotou obyvateľstva;

1.12

zdôrazňuje ďalej, že v prípade rozdielov v širokopásmovom pripojení treba osobitnú pozornosť venovať rozdielom medzi rozšírením širokopásmového pripojenia a jeho skutočným využívaním. Odstránenie týchto rozdielov si vyžaduje ďalšie opatrenia netechnologickej povahy na miestnej úrovni zamerané na to, aby širokopásmový internet využívali staršie osoby a znevýhodnené skupiny alebo skupiny tradične menej otvorené novému, ako napríklad vidiecke obyvateľstvo (školenia, umožnenie verejného prístupu na internet,…);

1.13

napokon zdôrazňuje, že pri vytváraní dopravnej infraštruktúry a služieb, ktoré ju využívajú, je potrebné venovať maximálnu pozornosť splneniu všetkých bezpečnostných požiadaviek na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť zodpovedajúci štandard v oblasti ochrany a rešpektovania súkromia užívateľov.

1.14

pripomína, že pokiaľ ide o vyhodnotenie prieniku, pokrytia a skutočného využívania širokopásmových služieb on-line v nových členských štátoch, neexistujú zatiaľ údaje porovnateľné s údajmi, ktoré sú k dispozícii pre 15 starých členských štátov na regionálnej úrovni;

1.15

vyzýva preto Komisiu, aby urýchlene vykonala výskum o situácii v infraštruktúre v regiónoch nových členských krajín a v menej zastavaných oblastiach starých členských krajín s cieľom zistiť, aké opatrenia sú nutné na prispôsobenie existujúcej infraštruktúry štandardu potrebnému na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie.

1.16

víta iniciatívu Komisie zameranú na revíziu predpisového rámca o elektronickej komunikácii;

1.17

dúfa, že v nových predpisoch bude v súlade s princípom subsidiarity zabezpečená nediskriminačná hospodárska súťaž medzi existujúcimi a budúcimi operátormi a technológiami tým, že sa vypracujú opatrenia na využívanie rádiového frekvenčného spektra vychádzajúce z princípu „technologickej neutrality“; Nedávne zavedenie bezdrôtových technológií, osobitne vhodných na vyriešenie problémov pokrytia, ktoré sa vyskytujú vo vidieckych oblastiach alebo oblastiach s veľmi náročným horským terénom, si vyžaduje, aby bola k dispozícii dostatočne veľká časť frekvenčného spektra na zavedenie širokopásmového pripojenia;

1.18

v súvislosti s frekvenčným spektrom plne súhlasí s názorom Komisie, ktorý vyjadrila v oznámeniach v septembri a novembri 2005 a v marci a júni 2006, pokiaľ ide o technologickú neutralitu, transparentnosť, účinné využívanie frekvenčného spektra a podporu inovačného prostredia hospodárskej súťaže, v ktorom sa môžu rozvíjať nové technológie;

1.19

súhlasí s postojom Európskej komisie, podľa ktorého využívanie frekvencií by už nemalo vychádzať z logiky, že každému pásmu zodpovedá určitá technológia, ktorá je nositeľom služby priradenej k určitej frekvencii (napríklad 900 MHz, ktoré využívajú mobilné telefóny so službou eTacs);

1.20

preto žiada, aby Európska komisia prispela k presadeniu stratégie, ktorá by umožnila pružne využívať technológiu používanú v rámci rozsahu frekvenčného spektra;

1.21

zdôrazňuje, že je dôležité, aby uplatňovanie a dodržiavanie nového predpisového rámca založeného na technologickej neutralite viedlo k poskytovaniu frekvencií pre bezdrôtovú komunikáciu a k zavedeniu širokopásmového pripojenia, s cieľom zmierniť veľké rozdiely, ktorými sú postihnuté oblasti so stálym geografickým a prírodným znevýhodnením;

1.22

upozorňuje na skutočnosť, že nové technológie na zavádzanie širokopásmového internetu ako napríklad WiMAX by umožnili nájsť účinné riešenia aj pre tieto geograficky znevýhodnené oblasti. V tejto súvislosti je zaujímavé uviesť ako príklad, že do tejto bezdrôtovej technológie v súčasnej dobe investujú obrovské sumy operátori pôsobiaci na trhu USA;

1.23

nazdáva sa, že poskytnutie širokopásmového pripojenia by malo byť zabezpečené rovnako ako univerzálne služby, akými je dodávka pitnej vody alebo elektrickej energie;

1.24