23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/2

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 10. mája 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Symvoulio tis Epikrateias – Grécko) – Ypourgos Oikonomikon, Proïstamenos DOY Amfissas/Charilaos Georgakis

(Vec C-391/04) (1)

(Smernica 89/592/EHS - Obchodovanie s využitím dôverných informácií - Pojmy „dôverná informácia“ a „využitie dôverných informácií“ - Vopred dohodnuté burzové transakcie uskutočnené v rámci skupiny osôb, ktoré možno považovať za osoby disponujúce s dôvernými informáciami - Umelé zvýšenie kurzu prevádzaných cenných papierov)

(2007/C 140/02)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Symvoulio tis Epikrateias

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Ypourgos Oikonomikon, Proïstamenos DOY Amfissas

Žalovaný: Charilaos Georgakis

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Symvoulio tis Epikrateias – Výklad článkov 1 až 4 smernice Rady č. 89/592/EHS z 13. novembra 1989 o harmonizácii predpisov týkajúcich sa burzových transakcií (Ú. v. ES L 334, s. 30) – Pojem „držba a využívanie dôverných informácií“

Výrok rozsudku

Články 1 a 2 smernice Rady 89/592/EHS z 13. novembra 1989 o koordinácii právnych predpisov týkajúcich sa obchodovania s využitím dôverných informácií [neoficiálny preklad] sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ sa hlavní akcionári a členovia správnej rady spoločnosti medzi sebou dohodnú na uskutočnení burzových transakcií s cennými papiermi tejto spoločnosti na účely umelého zvýšenia ich kurzu, disponujú dôvernou informáciou, ktorú však so znalosťou veci nevyužívajú, keď uskutočňujú uvedené transakcie.

(1) Ú. v. EÚ C 273, 6.11.2004.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/2

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 10. mája 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Rakúska republika

(Vec C-508/04) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 92/43/EHS - Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín - Opatrenia na prebratie)

(2007/C 140/03)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: M. van Beek a B. Schima, splnomocnení zástupcovia, M. Lang, advokát)

Žalovaná: Rakúska republika (v zastúpení: E. Riedl a H. Dossi, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom – Neúplné a nesprávne prebratie smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102)

Výrok rozsudku

1.	Rakúska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ustanovení článku 1 písm. e), g) a i), článku 6 ods. 1 a 2, článkov 12 a 13, ako aj článku 16 ods. 1 a článku 22 písm. b) smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Rakúska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 45, 19.2.2005.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/3

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 10. mája 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice (England & Wales), Queen's Bench Division (Administrative Court) – Spojené kráľovstvo) – Thames Water Utilities Ltd, Regina/South East Lndon Division, Bromley Magistrates' Court

(Vec C-252/05) (1)

(Odpady - Smernice 75/442/EHS, 91/156/EHS a 91/271/EHS - Odpadové vody unikajúce zo zberných systémov - Posúdenie - Pôsobnosť smerníc 75/442/EHS a 91/271/EHS)

(2007/C 140/04)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court of Justice (England & Wales), Queen's Bench Division (Administrative Court)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Thames Water Utilities Ltd, Regina

Žalovaní: South East London Division, Bromley Magistrates' Court

Za účasti: Environment Agency

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – High Court of Justice (England & Wales), Queen's Bench Division (Administrative Court) – Výklad smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, s. 40; Mim. vyd. 15/002, s. 26) a smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch (Ú. v. ES L 194, s. 39; Mim. vyd. 15/001, s. 23) v znení zmien a doplnkov smernice Rady 91/156/EHS z 18. marca 1991 (Ú. v. ES L 78, s. 32; Mim. vyd. 15/002, s. 3) – Pojem odpadu – Únik odpadových vôd z kanalizačnej siete

Výrok rozsudku

Odpadové vody, ktoré unikajú zo zberných systémov odpadových vôd prevádzkovaných verejnoprávnym podnikom podľa smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd a právnych predpisov vydaných na prebratie, predstavujú odpady v zmysle smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch zmenenej a doplnenej smernicou Rady 91/156/EHS z 18. marca 1991.

Smernica 91/271 neupravuje „iné predpisy“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 75/442, zmenenej a doplnenej smernicou 91/156. Je v právomoci vnútroštátneho súdu overiť, v súlade s kritériami definovanými v tomto rozsudku, či je možné považovať vnútroštátne právne predpisy za „iné predpisy“ v zmysle tejto smernice. To by platilo v prípade, ak by tieto vnútroštátne právne predpisy obsahovali presné ustanovenia upravujúce správu predmetných odpadov a ak by boli spôsobilé zabezpečiť ochranu životného prostredia porovnateľnú s tou, ktorú garantuje smernica 75/442, presnejšie jej články 4, 8 a 15.

3.	Smernica 91/271 sa nemôže považovať, pokiaľ ide o nakladanie s odpadovými vodami unikajúcimi zo zberných systémov, za lex specialis v súvislosti so smernicou 75/442, zmenenej a doplnenej smernicou 91/156, a nie je možné ju použiť v zmysle článku 2 ods. 2 tejto smernice.

(1) Ú. v. EÚ C 205, 20.8.2005.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/3

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 3. mája 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbitragehof – Belgicko) – Advocaten voor de Wereld VZW/Leden van de Ministerraad

(Vec C-303/05) (1)

(Policajná a súdna spolupráca v trestných veciach - Článok 6 ods. 2 a článok 34 ods. 2 písm. b) EÚ - Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV - Európsky zatykač a postup odovzdávania osôb medzi členskými štátmi - Aproximácia vnútroštátnych právnych predpisov - Odstránenie overenia dvojitej trestnosti - Platnosť)

(2007/C 140/05)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Arbitragehof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Advocaten voor de Wereld VZW

Žalovaný: Leden van de Ministerraad

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Arbitragehof – Výklad rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13.júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34) – Zlučiteľnosť s článkom 34 ods. 2 písm. b) EÚ – Odstránenie požiadavky dvojitej trestnosti činov vymenovaných v článku 2 ods. 2 rozhodnutia – Zlučiteľnosť s článkom 6 ods. 2 EÚ

Výrok rozsudku

Skúmaním položených otázok sa nezistila žiadna skutočnosť, ktorá by mohla spôsobiť neplatnosť rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi.

(1) Ú. v. EÚ C 271, 29.10.2005; Mim. vyd. 19/006, s. 34.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/4

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 10. mája 2007 – SGL Carbon AG/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-328/05 P) (1)

(Odvolanie - Hospodárska súťaž - Kartel - Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút - Oznámenie o spolupráci - Zásada ne bis in idem)

(2007/C 140/06)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: SGL Carbon AG (v zastúpení: M. Klusmann a F. Wiemer, Rechtsanwälte)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: F. Castillo de la Torre, M. Schneider, W. Mölls a H. Gading, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 15. júna 2005, SGL Carbon/Komisia (spojené veci T- 71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03), ktorým Súd prvého stupňa čiastočne zamietol žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Komisie K(2002) 5083, konečné znenie, zo 17. decembra 2002 týkajúceho sa konania podľa článku 81 Zmluvy ES – Kartel týkajúci sa trhu so špeciálnymi grafitmi

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	SGL Carbon AG je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 281, 12.11.2005.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/4

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 3. mája 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof – Rakúsko) – Color Drack GmbH/Lexx International Vertriebs GmbH

(Vec C-386/05) (1)

(Súdna právomoc, uznávanie a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach - Nariadenie (ES) č. 44/2001 - Osobitné právomoci - Článok 5 bod 1 písm. b) prvá zarážka - Súd príslušný podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby - Predaj tovarov - Tovary dodané na rozličné miesta v tom istom členskom štáte)

(2007/C 140/07)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Color Drack GmbH

Žalovaná: Lexx International Vertriebs GmbH

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Oberster Gerichtshof – Výklad článku 5 bodu 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42) – Osobitné právomoci – Miesto, kam sa podľa kúpnej zmluvy dodal tovar – Niekoľko miest dodania

Výrok rozsudku

Článok 5 bod 1 písm. b) prvá zarážka nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie je uplatniteľné v prípade väčšieho počtu miest dodania v tom istom členskom štáte. V takomto prípade súdom príslušným pre skúmanie všetkých nárokov založených na zmluve o predaji tovarov je súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto hlavného plnenia, ktoré musí byť určené v závislosti od ekonomických kritérií. Pri neexistencii určujúcich faktorov pre stanovenie miesta hlavného plnenia žalobca môže žalovať žalovaného pred súdom príslušným podľa miesta dodania podľa svojho výberu.

(1) Ú. v. EÚ C 10, 14.1.2006.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/5

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 3. mája 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Írsko

(Vec C-391/06) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2003/4/ES - Sloboda prístupu k informáciám - Informácia o životnom prostredí - Neprebratie v stanovenej lehote)

(2007/C 140/08)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: D. Lawunmi a U. Wölker, splnomocnení zástupcovia)

Žalované: Írsko (v zastúpení: D. O'Hagan, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom – Neprijatie v stanovenej lehote všetkých opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. ES L 41, s. 26; Mim. vyd. 15/007, s. 375)

Výrok rozsudku

Írsko si tým, že neprijalo v stanovenej lehote všetky zákony, iné právne predpisy a správny opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2.	Írsko je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 294, 2.12.2006.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/5

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 10. mája 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Belgické kráľovstvo

(Vec C-407/06) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2003/105/ES - Ochrana zamestnancov - Nebezpečenstvá veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok - Neprebratie v stanovenej lehote)

(2007/C 140/09)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: B. Schima a J. Hottiaux, splnomocnení zástupcovia)

Žalované: Belgické kráľovstvo (v zastúpení: D. Haven, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom – Neprijatie v stanovenej lehote všetkých zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES zo 16. decembra 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (Ú. v. EÚ L 345, s. 97; Mim vyd. 05/004, s. 398)

Výrok rozsudku

Belgické kráľovstvo si tým, že neprijalo v stanovenej lehote všetky zákony a iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES zo 16. decembra 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2.	Belgické kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 281, 18.11.2006.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/6

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Dâmboviţa (Rumunsko) 24. januára 2007 – Ministerul Administaţiei și Internelor/Gheorghe Jipa

(Vec C-33/07)

(2007/C 140/10)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Dâmboviţa

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Ministerul Administaţiei și Internelor – Direcţia Generală de Pașapoarte București (Ministero dell'Amministrazione e degli Interni – Direzione dei passaporti di Bucarest)

Žalovaný: Gheorghe Jipa

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 18 ES (konsolidovaného znenia Zmluvy ES uverejneného v Ú. v. ES C 325, 24.12.2002) vykladať v tom zmysle, že je s ním v rozpore rumunská platná právna úprava (vyplývajúca z článkov 38 a 39 zákona č. 248/2005 o režime voľného pohybu rumunských občanov v zahraničí), ktorá vytvára prekážky výkonu práva na voľný pohyb osôb?

Predstavujú články 38 a 39 zákona č. 248/2005 (vnútroštátneho právneho predpisu), ktoré zakazujú osobe (rumunskému občanovi a teraz tiež občanovi Únie) voľne sa pohybovať v inom štáte (v prípade vo veci samej ide o členský štát Európskej únie), prekážku voľného pohybu osôb ustanoveného v článku 18 ES?

b)	Môže členský štát Európskej únie (v prípade vo veci samej Rumunsko) stanoviť svojim občanom obmedzenia výkonu práva na voľný pohyb osôb na území iného členského štátu?

Spadá „nezákonný pobyt“ v zmysle vnútroštátneho ustanovenia, vládneho dekrétu č. 825/2005 o schválení Dohody medzi rumunskou vládou na jednej strane a vládami Belgického kráľovstva, Luxemburského veľkovojvodstva a Holandského kráľovstva na druhej strane o opätovnom prijímaní ilegálnych prisťahovalcov (predpis, na základe ktorého bolo nariadené opätovné prijatie odporcu, ktorý sa nachádzal v situácii „nezákonného pobytu“), pod dôvody „verejného poriadku“ alebo „verejnej bezpečnosti“ uvedené v článku 27 smernice 2004/38/ES (1) v tom zmysle, že na jeho základe možno obmedziť výkon slobody pohybu tejto osoby?

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, má sa článok 27 smernice 2004/38/ES vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu stanoviť obmedzenia slobody pohybu a pobytu občanovi Únie z dôvodov „verejného poriadku“ a „verejnej bezpečnosti“ automaticky, bez posúdenia „osobného správania“ danej osoby?

(1) Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/6

Odvolanie podané 8. marca 2007: Komisia Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) zo 14. decembra 2006 vo veci T-237/02, Technische Glaswerke Ilmenau GmbH/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-139/07.P)

(2007/C 140/11)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Komisia (v zastúpení: V. Kreuschitz, P. Aalto, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Technische Glaswerke Ilmenau GmbH, Schott Glas, Švédske kráľovstvo, Fínska republika

Návrhy odvolateľa

—

zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. decembra 2006 (1) vo veci T-237/02, Technische Glaswerke Ilmenau GmbH/Komisia Európskych spoločenstiev v rozsahu, v akom zrušuje rozhodnutie Komisie z 28. mája 2006, ktorým bol odmietnutý prístup k dokumentom súvisiacim s konaniami o preskúmaní pomoci poskytnutej Technische Glaswerke Ilmenau GmbH, a

—	zaviazať Technische Glaswerke Ilmenau GmbH na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje zrušenie rozsudku Súdu prvého stupňa zo 14. decembra 2006 vo veci T-237/02, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Komisie z 28. mája 2006 v rozsahu, v akom sa týka odmietnutia prístupu k dokumentom súvisiacim s konaniami o preskúmaní pomoci poskytnutej Technische Glaswerke Ilmenau GmbH.

Podľa ustálenej judikatúry Súdu prvého stupňa a Európskeho Súdneho dvora nemajú dotknuté strany a teda ani príjemca pomoci prístup k spisom v rámci konania o preskúmaní poskytnutej pomoci. Z toho vyplýva, že zistenie Súdu prvého stupňa v bodoch 87 až 89 napadnutého rozsudku, podľa ktorého neexistovali osobitné okolnosti, ktoré by zreteľne dokazovali, že požadovaný prístup k dokumentom musí byť odmietnutý, je z právneho hľadiska chybné. Navyše z ustálenej judikatúry jasne vyplýva, že na dotknuté dokumenty ako celok sa vzťahuje výnimka z prístupu k dokumentom a že v dôsledku toho netreba preskúmavať každý dokument individuálne.

Okrem toho konanie o preskúmaní pomoci je konaním, ktoré smeruje proti štátu, ktorý pomoc poskytol, najmä ak príjemca pomoci nemal žiaden nárok na poskytnutie štátnej pomoci. V dôsledku toho v súvislosti s otázkou prístupu k dokumentom platí, čo uznal samotný Súd prvého stupňa v konaniach o nesplnení povinnosti podľa článku 226 ES, že v takýchto konaniach neexistuje žiadne právo verejnosti na prístup k dokumentom.

Navyše napadnutý rozsudok viedol k absurdnému záveru, že verejnosť, odvolávajúc sa na právnu normu o transparentnosti, a to nariadenie č. 1049/2001 (2), má oveľa širší prístup k dokumentom ako príjemca pomoci priamo dotknutý konaním, ktorý pretože je osobne a priamo dotknutý v zmysle článku 230 ods. 4 ES má navyše právo podať žalobu proti rozhodnutiu ako výsledku konania. Ešte menej jasný je ale ďalší záver, že žiadosť príjemcu pomoci môže byť zamietnutá odkazom na príslušnú judikatúru, ale v prípade žiadosti tretej nezúčastnenej osoby, ktorá sa odvoláva na nariadenie o transparentnosti, vybavenie žiadosti týmto spôsobom nie je prípustné.

Tretím odvolacím dôvodom Komisia vyčíta napadnutému rozsudku, že v ňom ten istý výraz, a to pojem „dokument“ v jednotnom čísle má iný význam v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 a iný význam v článku 6 tohto nariadenia. Zatiaľ čo v článku 4 ods. 2 tento pojem znamená, že každý jednotlivý dokument treba preskúmať v súvislosti so zamietnutím prístupu, Súd prvého stupňa vykladal článok 6 tak, že aj súčasne možno žiadať prístup ku skupine dokumentov označovaných ako správny spis.

Štvrtým odvolacím dôvodom Komisia uplatňuje, že Súd prvého stupňa porušil článok 255 ES, pretože svoje rozhodnutie neopiera o text právnej normy, ale o postuláty, ktoré sám vyvodil nezávisle od textu normy.

Napokon Komisia uplatňuje, že Súd prvého stupňa chybne konštatoval, že obidve konania o preskúmaní pomoci poskytnutej Technische Glaswerke Ilmenau GmbH boli v momente vydania rozhodnutia o žiadosti o prístup k správnemu spisu skončené, takže orgány nemali záujem na ich utajovaní. Toto konštatovanie je sčasti nesprávne z dôvodu konania začatého pred Súdom prvého stupňa. Súčasne Súd prvého stupňa nesprávne predpokladal, že na základe nariadenia 1049/2001 sa predchádzajúca judikatúra a príslušné procesné predpisy uplatňované v oblasti kontroly štátnej pomoci stali obsolentnými.

(1) Ú. v. EÚ C 331, s. 29.

(2) Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/7

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgerichts (Nemecko) 20. marca 2007 – Arcor AG & Co. KG/Spolková republika Nemecko

(Vec C-152/07)

(2007/C 140/12)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesverwaltungsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Arcor AG & Co. KG

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Vedľajší účastník konania: Deutsche Telekom AG

Prejudiciálne otázky

Má sa smernica Komisie 90/388/EHS z 28. júna 1990 o súťaži na trhoch pre telekomunikačné služby [neoficiálny preklad] – smernica o hospodárskej súťaži) (1) – a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/33/ES z 30. júna 1997 o prepojení v telekomunikáciách vzhľadom na zabezpečenie univerzálnej služby a interoperability prostredníctvom uplatňovania princípov otvorenej siete (ONP) [neoficiálny preklad] – smernica o prepojení (2) – chápať v tom zmysle, že v roku 2003 vnútroštátny regulačný úrad nemohol zaviazať prevádzkovateľa siete vzájomne prepojenej s verejnou telekomunikačnou účastníckou sieťou zaplatiť prevádzkovateľovi účastníckej siete s dominantným postavením na trhu príspevok na vyrovnanie deficitu vzniknutého prevádzkovateľovi účastníckej siete z dôvodu poskytovania pripojenia účastníka?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

Je vnútroštátny súd v konaní o schválení povolenia využitia prevádzkovateľa telekomunikačnej siete povinný zohľadniť nezlučiteľnosť takejto povinnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia vnútroštátneho práva, s právom Spoločenstva?

(1) Ú. v. ES L 192, s. 10.

(2) Ú. v. ES L 199, s. 32.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/8

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgerichts (Nemecko) 20. marca 2007 – Communication Services TELE2 GmbH/Spolková republika Nemecko

(Vec C-153/07)

(2007/C 140/13)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesverwaltungsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Communication Services TELE2 GmbH

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Vedľajší účastník konania: Deustche Telekom AG

Prejudiciálne otázky

Má sa smernica Komisie 90/388/EHS z 28. júna 1990 o súťaži na trhoch pre telekomunikačné služby [neoficiálny preklad] (smernica o hospodárskej súťaži) (1) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/33/ES z 30. júna 1997 o prepojení v telekomunikáciách vzhľadom na zabezpečenie univerzálnej služby a interoperability prostredníctvom uplatňovania princípov otvorenej siete (ONP) [neoficiálny preklad] (smernica o prepojení) (2) chápať v tom zmysle, že v roku 2003 vnútroštátny regulačný úrad nemohol zaviazať prevádzkovateľa siete vzájomne prepojenej s verejnou telekomunikačnou účastníckou sieťou zaplatiť prevádzkovateľovi účastníckej siete s dominantným postavením na trhu príspevok na vyrovnanie deficitu vzniknutého prevádzkovateľovi účastníckej siete z dôvodu poskytovania pripojenia účastníka?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

(1) Ú. v. ES L 192, s. 10.

(2) Ú. v. ES L 192, s. 32.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/8

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgserichts (Nemecko) 20. marca 2007 – Firma 01051 Telekom GmbH/Spolková republika Nemecko

(Vec C-154/07)

(2007/C 140/14)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesverwaltungsgsericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Firma 01051 Telekom GmbH

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Vedľajší účastník konania: Deutsche Telekom AG

Prejudiciálne otázky

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

(1) Ú. v. ES L 192, s. 10.

(2) Ú. v. ES L 192, s. 32.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/9

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio dello Stato (Taliansko) 21. marca 2007 – Salvatore Aiello a i./Comune di Milano, Sindaco di Milano, Comitato tecnico – scientifico per l'emergenza del traffico e della mobilità nella città di Milano, Provincia di Milano, Regione Lombardia, Ministero delle Infrastrutture e dei Trasporti, Ministero dell'Interno, Presidenza del Consiglio dei Ministri, Euromilano SpA, Metropolitana milanese SpA

(Vec C-156/07)

(2007/C 140/15)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Consiglio dello Stato

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolatelia: Salvtore Aiello a i.

Ďalší účastníci konania: Comune di Milano, Sindaco di Milano, Comitato tecnico – scientifico per l'emergenza del traffico e della mobilità nella città di Milano, Provincia di Milano, Regione Lombardia, Ministero delle Infrastrutture e dei Trasporti, Ministero dell'Interno, Presidenza del Consiglio dei Ministri, Euromilano SpA, Metropolitana milanese SpA

Prejudiciálne otázky

Treba článok 2 smernice č. 337/1985 (1), tam kde uvádza, že posúdeniu vplyvov na životné prostredie (PVŽP) podliehajú projekty, ktoré pravdepodobne majú významné vplyvy na životné prostredie, a že tieto projekty sú definované v článku 4, vykladať: v tom zmysle, že každý projekt, ktorý má významný vplyv na životné prostredie, podlieha PVŽP, aj keď nie je zaradený do príloh I alebo II smernice; alebo v odlišnom zmysle, že PVŽP podliehajú iba typy projektov, ktoré sú uvedené v prílohách I alebo II smernice?

Stanovuje článok 4 smernice č. 337/1985 tam, kde ponecháva členským štátom možnosť vykonať PVŽP pre typy projektov uvedené v prílohe II na základe individuálneho hodnotenia prípadov alebo podľa vopred stanovených kritérií, berúc do úvahy tiež kritériá stanovené v prílohe III, členským štátom presnú povinnosť či iba možnosť zohľadniť kritériá stanovené v prílohe III?

Predstavuje článok 1 prezidentského dekrétu z 12. apríla 1996 presné prebratie článku 4 smernice č. 337/1985 a jej prílohy III talianskym zákonodarcom, keď nestanovil za kritérium, ktoré by určovalo vykonanie PVŽP pre typy projektov uvedené v prílohe II smernice, kumuláciu projektu s ostatnými projektmi uvedenými v prílohe III smernice?

(1) Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/9

Žaloba podaná 23. marca 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Rakúska republika

(Vec C-161/07)

(2007/C 140/16)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: E. Traversa a G. Braun, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Rakúska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Rakúska republika si tým, že na zápis spoločností do obchodného registra na návrh štátnych príslušníkov nových členských štátov EÚ – s výnimkou Malty a Cypru – je potrebné overenie ich postavenia samostatne zárobkovo činných osôb úradom práce alebo predloženie potvrdenia o oslobodení, pričom na overenie takéhoto postavenia v prípade spoločníkov osobnej spoločnosti, ako aj menšinových spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorí vykonávajú pre spoločnosť práce, ktoré sa obvykle vykonávajú v rámci pracovného pomeru, treba vykonať overovacie konanie, počas ktorého, a to najviac tri mesiace, nemožno vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 43 ES,

—	zaviazať Rakúsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Článok 43 ods. ES zaručuje každému štátnemu príslušníkovi členského štátu právo usadiť sa v inom členskom štáte, aby tam mohol začať a vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ako aj právo založiť a viesť v inom členskom štáte podniky. Ako výraz všeobecnej zásady zákazu diskriminácie podľa článku 12 ES zakazuje článok 43 ES diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti v oblasti samostatných zárobkových činností. Zásada rovnosti zaobchádzania v porovnaní s vlastnými štátnymi príslušníkmi je vyjadrená v článku 43 ods. 2 ES. Podľa tohto ustanovenia zahŕňa sloboda usadiť sa právo začať vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť akéhokoľvek druhu, ako aj založiť a viesť podniky, najmä spoločnosti, na území ktoréhokoľvek iného členského štátu za podmienok stanovených pre vlastných štátnych príslušníkov právom členského štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa.

Na zápis spoločnosti založenej podľa rakúskeho práva na návrh občana členských štátov Európskej únie, ktoré pristúpili 1. mája 2004 – s výnimkou Malty a Cypru – požadovali registrové súdy v Rakúsku overenie jeho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Na rozlíšenie medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a závislými pracovníkmi je rozhodujúci „skutočný hospodársky obsah činnosti“. Podľa rakúskej právnej úpravy sa predovšetkým spoločníci osobnej spoločnosti, ako aj spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným s obchodným podielom menším než 25 %, ktorí vykonávajú práce, ktoré sa obvykle vykonávajú v rámci pracovného pomeru, považujú za závislých pracovníkov. Táto domnienka platí až dovtedy, kým miestna pobočka úradu práce na žiadosť spoločníka nerozhodne, že tento spoločník má podstatný vplyv na vedenie spoločnosti. Dôkaz o postavení samostatne zárobkovo činnej osoby musí predložiť žiadateľ. Až do overenia tohto postavenia na základe rozhodnutia, najviac však tri mesiace, nemôžu dotknuté osoby začať svoju činnosť.

Tento právny predpis je nezlučiteľný so slobodou usadiť sa podľa článku 43 ES. Obmedzuje slobodu samostatne zárobkovo činných osôb z ôsmich nových členských štátov usadiť sa v Rakúsku tým, že im podstatným spôsobom sťažuje založenie spoločnosti bez toho, aby to bolo odôvodnené. Aj keby sa preukázalo, že dotknutý právny predpis má len obmedzenú pôsobnosť, nestráca tým právna úprava svoj diskriminačný charakter. Aj keby štátni príslušníci ôsmich dotknutých členských štátov nemuseli zakaždým a bez výnimky podávať žiadosť, je rozhodujúce, že rakúski štátni príslušníci a štátni príslušníci ostatných členských štátov takú žiadosť nikdy podávať nemuseli. Prechodné ustanovenia dohôd o pristúpení okrem toho stanovili obmedzenie týkajúce sa výhradne voľného pohybu pracovníkov. Pre slobodu usadiť nie sú také obmedzenia možné. Skutočnosť, že ratio legis príslušnej právnej úpravy spočíva v tom, aby sa zamedzilo obchádzaniu prechodných ustanovení pre voľný pohyb pracovníkov a jej cieľom nie je obmedzenie slobody usadiť sa, nemení nič na tom, že právny predpis v konečnom dôsledku obmedzuje slobodu usadiť sa.

Obmedzenie slobody usadiť sa by mohlo byť odôvodnené podľa článku 46 ES dôvodmi verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia, ako aj, pokiaľ nejde o zjavne diskriminačné opatrenia, naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu. Ako obmedzenie základnej slobody musia byť také opatrenia v každom prípade spôsobilé zaistiť uskutočnenie sledovaného cieľa a pritom neprekračovať hranice toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné. Dotknutá rakúska úprava tieto požiadavky na odôvodnenie nespĺňa.

Neexistujú totiž žiadne dôvody domnievať sa, že obchádzanie prechodných ustanovení štátnymi príslušníkmi ôsmich dotknutých členských štátov, ktorého sa obáva rakúska vláda, by mohlo dosiahnuť také rozmery, že fungovanie rakúskeho pracovného trhu by skutočne bolo podstatne ohrozené. Okrem toho nie je ani jedno z dvoch kritérií posúdenia druhu zamestnania – druh práce a vplyv na vedenie spoločnosti – vhodné na odlíšenie závislého zamestnania od samostatnej zárobkovej činnosti. Čo sa týka nevyhnutnosti obmedzení, z vysvetlení rakúskej vlády nevyplýva, prečo by dodatočná kontrola po zápise spoločnosti nemohla ako menej obmedzujúce opatrenie rovnako splniť zamýšľaný účel.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/10

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte suprema di cassazione (Taliansko) 26. marca 2007 – Ampliscientifica Srl, Amplifin SpA/Ministero dell'Economia e delle Finanze, Agenzia delle Entrate

(Vec C-162/07)

(2007/C 140/17)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Corte suprema di cassazione

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Dovolateľky: Ampliscientifica Srl, Amplifin SpA

Ďalší účastníci konania: Ministero dell'Economia e delle Finanze, Agenzia delle Entrate

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 4 ods. 4 posledná časť smernice Rady 77/388/EHS (1) zo 17. mája 1977 vykladať ako ustanovenie nedostatočne presné, ktoré umožňuje členským štátom uplatniť úpravu ním stanovenú za osobitných predpokladov hospodárskych, finančných alebo právnych prepojení medzi rôznymi subjektmi, alebo ako ustanovenie dostatočne presné, ktoré teda ukladá, v prípade, že sa členský štát rozhodol prijať túto úpravu, zaviesť jej uplatnenie na všetky prípady prepojení spoločností v ňom uvedených?

Nezávisle od odpovede na predchádzajúcu otázku, predstavuje stanovenie časových obmedzení v tom zmysle, že prepojenie musí existovať značné časové obdobie ako predpoklad uplatnenia úpravy, bez toho, aby bolo dotknutým subjektom umožnené preukázať existenciu zákonného hospodárskeho dôvodu vytvorenia tohto prepojenia, neprimeraný prostriedok vzhľadom na ciele smernice a dodržanie zásady zákazu zneužitia práva? Odporuje teda takáto právna úprava zásade neutrality DPH?

(1) Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/11

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht des Saarlandes (Nemecko) 30. marca 2007 – Apothekerkammer des Saarlandes, Marion Schneider, Michael Holzapfel, Dr. Fritz Trennheuser a Deutscher Apothekerverbans e. V./Saarland a Ministerium für Justiz, Gesundheit und Soziales, vedľajší účastník konania DocMorris N.V.

(Vec C-171/07)

(2007/C 140/18)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht des Saarlandes

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Apothekerkammer des Saarlandes, Marion Schneider, Michael Holzapfel, Dr. Fritz Trennheuser a Deutscher Apothekerverbans e. V.

Žalovaní: Saarland, Minissterium für Justiz, Gesundheit und Soziales

Vedľajší účastník konania: DocMorris N.V.

Prejudiciálne otázky

Majú sa ustanovenia týkajúce sa slobody usadenia sa kapitálových spoločností (články 43 ES a 48 ES) vykladať v tom zmysle, že im odporuje zákaz vlastniť lekárne inými ako určenými subjektami, ktorý je zakotvený v § 2 ods. 1 bodoch 1 až 4 a 7, v § 7 prvej vete a v § 8 prvej vete Gesetz über das Apothekenwesen (zákona o lekárnictve, ďalej len „ApoG“), v znení z 15. októbra 1980 (BGBl. I s. 1993), naposledy zmeneného a doplneného článkom 34 naradenia z 31. októbra 2006 (BGBl. I s. 2 407)?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

Je vnútroštátny orgán na základe práva Spoločenstva, najmä vzhľadom na článok 10 ES a zásadu potrebného účinku práva Spoločenstva oprávnený a povinný neuplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré považuje za nezlučiteľné s právom Spoločenstva, aj v prípade, ak nejde o zjavné porušenie práva Spoločenstva, a ak dotknuté ustanovenia neboli Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev vyhlásené za nezlučiteľné s právom Spoločenstva?

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/11

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichts des Saarlandes (Nemecko) 30. marca 2007 – Lekárnička Helga Neumann-Seiwert/Saarland a Ministerium für Justiz, Gesundheit und Soziales, vedľajší účastník konania DocMorris N.V.

(Vec C-172/07)

(2007/C 140/19)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgerichts des Saarlandes

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: lekárnička Helga Neumann-Seiwert

Žalovaní: Saarland a Ministerium für Justiz, Gesundheit und Soziales

Vedľajší účastník konania: DocMorris N.V.

Prejudiciálne otázky

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/12

Žaloba podaná 30. marca 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Talianska republika

(Vec C-174/07)

(2007/C 140/20)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: E. Traversa a M. Afonso, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika

Návrhy

—

určiť, že Talianska republika si tým, že rozšírila ustanovením článku 2 ods. 44 zákona č. 350 z 24. decembra 2003 (finančný zákon 2004) na rok 2002 odpustenie dane stanovené v článkoch 8 a 9 zákona č. 289 z 27. decembra 2002 (finančný zákon 2003) a tým, že výslovne a všeobecne stanovila, že sa vzdáva overovania zdaniteľných plnení uskutočnených v priebehu daňového obdobia pre rok 2002, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 2 ods. 1 písm. a), c) a d) a z článkov 193 až 273 hlavy XI smernice Rady 2006/112/ES (1) z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktoré od 1. januára 2007 zrušili a nahradili články 2 a 22 Šiestej smernice Rady 77/388/EHS (2) zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, v spojení s článkom 10 Zmluvy ES,

—	zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia pripomína existenciu dvojakej povinnosti uloženej členským štátom normotvorcom Spoločenstva spočívajúcej nielen vo vydávaní všetkých právnych predpisov vnútroštátneho práva nevyhnutných na prevzatie Šiestej smernice o DPH, ale tiež v prijímaní všetkých opatrení administratívnej povahy nevyhnutných na zabezpečenie, že osoby povinné platiť DPH budú dodržiavať povinnosti vyplývajúce z tejto šiestej smernice, najmä povinnosť platiť daň splatnú v dôsledku zdaniteľných plnení uskutočnených v priebehu určitého obdobia. Harmonizácia DPH zavedená normotvorcom Spoločenstva by bola zbavená zmyslu a celkového praktického využitia, ak by vnútroštátne daňové úrady nemali povinnosť vykonať účinné overenia a kontrolu určenú na to, aby sa zabezpečilo „inkasovanie daní, a to jednotným spôsobom vo všetkých členských štátoch“, ako upresňuje štrnáste odôvodnenie šiestej smernice.

Pravidlá stanovené článkami 8 a 9 talianskeho zákona č. 289/2002 ďaleko prekročili priestor pre voľnú úvahu priznaný členským štátom normotvorcom Spoločenstva. Namiesto použitia tejto diskrečnej právomoci na účely dosiahnutia efektívnejšej daňovej kontroly sa totiž taliansky štát týmto zákonom vzdal všeobecne, bez rozdielu a preventívne akejkoľvek kontrolnej a overovacej činnosti v oblasti DPH a porušil tak priamo požiadavky podľa článku 22 šiestej smernice, a v dôsledku toho i všeobecnú povinnosť vyjadrenú v článku 2, aby všetky zdaniteľné plnenia podliehali DPH. Taliansky zákonodarca poskytol všetkým osobám povinným platiť DPH v jeho daňovej právomoci možnosť celkom vylúčiť v po sebe idúcich daňových obdobiach možnosť akejkoľvek daňovej kontroly. Daňový poplatník môže získať značné zvýhodnenie zaplatením čiastky vypočítanej paušálne, čo už nemá nič spoločné s DPH, ktorá bola splatná z ceny dodávok tovaru alebo poskytnutia služieb uskutočnených osobou povinnou platiť daň v priebehu dotknutého daňového obdobia.

Toto radikálne „oddelenie“ daňového dlhu vypočítaného podľa bežných pravidiel DPH a „čiastky na zaplatenie“ na účely využitia „condono tombale“ (uhradenie starých daňových dlhov paušálnou platbou) je osobitne zrejmé, ak osoba povinná platiť daň úplne opomenula podať daňové priznanie. Daňový poplatník môže svoju situáciu uviesť do súladu s právom pre každé ročné daňové obdobie zaplatením čiastky 1 500 eur pre fyzickú osobu alebo 3 000 eur pre spoločnosť. Podobná neexistencia akejkoľvek väzby so zdaniteľným základom uskutočnených (a nepriznaných) plnení charakterizuje tiež mechanizmus condono „tombale“, ktorý sa uskutočňuje podaním dodatočného daňového priznania. Čiastka dlžná daňovým poplatníkom, ktorý má v úmysle použiť tento mechanizmus, sa vypočíta pomocou percenta (2 %) použiteľného na DPH, ktoré by bola dlžná z dodávok tovaru alebo z poskytnutia služieb uskutočnených v priebehu každého daňového obdobia (alebo na DPH z nákupu, neprávom odpočítanej v priebehu toho istého daňového obdobia).

Takéto všeobecné a preventívne vzdanie sa akejkoľvek overovacej činnosti môže viesť k vážnym narušeniam riadneho fungovania spoločného systému DPH. Spôsobuje najmä narušenie zásady daňovej neutrality, ktorá bráni tomu, aby sa s hospodárskymi subjektami, ktoré uskutočňujú tie isté plnenia, zaobchádzalo rozdielne vzhľadom na výber DPH. Akákoľvek výnimka z pravidla o účinnom uplatňovaní a výbere DPH sa totiž prejavuje jednak vážnou ujmou na škodu ako talianskych podnikov, tak aj podnikov z iných členských štátov, ktoré podliehajú bežnému režimu dane z pridanej hodnoty, a jednak vážnym zásahom do zásady „zdravej súťaže“ na spoločnom trhu, uvedenej v štvrtom odôvodnení šiestej smernice.

(1) Ú. v. EÚ L 347, s. 1.

(2) Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/13

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio di Stato (Taliansko) 4. apríla 2007 – SAVA e C. Srl, SIEME Srl, GRADED SpA/Mostra d'Oltremare SpA

(Vec C-194/07)

(2007/C 140/21)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Consiglio di Stato

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolatelia: SAVA e C. Srl, SIEME Srl, GRADED SpA

Ďalší účastník konania: Mostra d'Oltremare SpA

Prejudiciálne otázky

„Má sa článok 1 smernice Rady 89/665/EHS (1) z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 92/50/EHS (2) z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb, vykladať v tom zmysle, že odporuje tomu, aby podľa vnútroštátneho práva mohli členovia združenia ad hoc bez právnej subjektivity, ktoré sa ako také zúčastnilo na postupe verejného obstarávania a s ktorým na základe tohto verejného obstarávania nebola uzavretá zmluva, podať návrh proti rozhodnutiu o uzavretí tejto zmluvy samostatne?“

(1) Ú. v. ES L 395, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246.

(2) Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/13

Odvolanie podané 16. apríla 2007: C. A. S. SpA proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) zo 6. februára 2007 vo veci T-23/03, C.A.S. SpA/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-204/07P)

(2007/C 140/22)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: C. A. S. SpA (v zastúpení: D. Ehle, advokát)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľa:

—	zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa vo veci T-23/03 (1) zo 6. februára 2007,

—	vyhovieť návrhom predloženým na prvom stupni; subsidiárne vrátiť vec na rozhodnutie Súdu prvého stupňa,

—	vyhovieť návrhom na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré predložil žalobca podaniami z 28. januára 2003, 4. augusta 2003 a 11. augusta 2003,

—	zaviazať odporcu v prvostupňovom konaní nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca opiera svoje odvolanie o deväť nasledujúcich dôvodov, na základe ktorých považuje napadnutý rozsudok za chybný:

Prvý odvolací dôvod sa týka Súdom prvého stupňa predpokladanej výlučnej právomoci tureckých orgánov zistiť, či nimi vystavené osvedčenia ATR 1 predložené k colnému odbaveniu pri dovoze sú „pravé“ alebo „nepravé“ prípadne „správne“„nesprávne“. Žalobca zastáva názor, že v takýchto prípadoch, v ktorých existujú dostatočné a presvedčivé objektívne dôvody pre súčinnosť príslušných colných orgánov vyvážajúcej krajiny v súvislosti s nezrovnalosťami pri vystavovaní (vyhotovení formulárov, pečiatok a podpisov) k osvedčeniam, ako aj pri colnom odbavení pri vývoze tovaru na základe týchto osvedčení, už nemožno uplatňovať výlučnú právomoc colných orgánov vyvážajúcej krajiny. Vyhlásenia colných orgánov, ktoré boli neskôr priložené k osvedčeniam, nemôžu byť považované za vierohodné a výlučne rozhodujúce.

Druhým odvolacím dôvodom žalobca nesúhlasí s názorom uvedeným v napadnutom rozsudku, ktorý sa týka rozsahu práva nahliadať do spisov a práva navrhovateľa na obhajobu. Právo nahliadať do spisov sa nemôže vzťahovať len na podklady, z ktorých Komisia podľa jej interného rozhodnutia a jej údajov vychádzala pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Právo nahliadať do spisov sa vzťahuje aj na akékoľvek iné dôverné a nedôverné podklady, ktoré mohli byť pri posudzovaní skutočností relevantné pre skutkové a právne postavenie žalobcu.

Tretí odvolací dôvod žalobca vidí v skutočnosti, že Súd prvého stupňa uložil v celom rozsahu dôkaznú povinnosť žalobcovi aj pri takých skutkových okolnostiach, ktoré v zmysle článku 239 colného kódexu a článku 905 vykonávacieho nariadenia k colnému kódexu odôvodňujú špecifickú situáciu. Žalobca sa domnieva, že v určitých prípadoch dochádza k presunu dôkazného bremena alebo k zredukovaniu dôkaznej povinnosti. V žiadnom prípade žalobca nenesie dôkazné bremenu pri určitých skutočnostiach, ktoré žalobca uvádzal, a ktoré nastali v tretích krajinách (vo veci samej v Turecku), ktoré by mohli alebo museli byť zistené Komisiou/OLAF v rámci optimálnych možností, ktoré majú tieto orgány k dispozícii. To isté platí aj pre skutočnosti, ktoré patria do oblasti pôsobnosti Európskej komisie.

Ako štvrtý odvolací dôvod žalobca uvádza, že Súd prvého stupňa aj vzhľadom na plnú dôkaznú povinnosť uloženú žalobcovi rozsudkom chybne opomenul prijať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré navrhoval žalobca, predovšetkým vykonať požadované dokazovanie. Namiesto toho bolo navrhované dokazovanie zamietnuté ako irelevantné.

V piatom odvolacom dôvode žalobca uvádza, že Súd prvého stupňa po právnej stránke chybne vykladal a kvalifikoval všetky listiny predložené žalobcom, ako aj všetky uvádzané skutočnosti a domnienky, ktoré svedčili o tom, že turecké orgány sa podieľali na (údajne) „nepravých“ (v skutočnosti „nesprávnych“) osvedčeniach ATR 1. V dôsledku toho boli vyvodené chybné právne závery. Súčasne Súd prvého stupňa absolútne nezohľadnil podstatné skutočnosti podľa jednoznačného návrhu žalobcu.

Ako šiesty odvolací dôvod žalobca uvádza, že Súd prvého stupňa nekvalifikoval ako chybné konanie Komisie v súvislosti s tým, že sa Komisia neobrátila na colný výbor/asociačnú radu.

Siedmy odvolací dôvod spočíva v tom, že Súd prvého stupňa v súvislosti s konkrétnym osvedčením ATR 1 neuznal odôvodnený záujem žalobcu na čiastočnom zrušení napadnutého rozhodnutia Komisie.

Ôsmym odvolacím dôvodom žalobca namieta, že Súd prvého stupňa v rozpore s právom opomenul v súvislosti s konkrétnym prípadom zvážiť nestrannosť a riziko. Týmto Súd prvého stupňa neuznal, že vzhľadom na závažné pochybenie tureckých orgánov by bolo pri prijatí nepravého osvedčenia ATR 1 vo vzťahu medzi hospodárskym subjektom a správou nespravodlivé, aby hospodársky subjekt znášal škodu, ktorá by mu pri správnom postupe nevznikla.

Deviatym odvolacím dôvodom žalobca namieta, že napadnutý rozsudok uplatnením článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu na základe uvedených a zistených skutočností poprel aktívnu súčinnosť tureckých orgánov na vystavení a použití 32 osvedčení ATR 1 sporných vo veci samej.

(1) Ú. v. EÚ C 82, s. 30.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van Beroep te Gent (Belgicko) 19. apríla 2007 – trestné konanie proti Lodjewijkovi Gysbrechtsovi a Santurel Inter BVBA

(Vec C-205/07)

(2007/C 140/23)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hof van Beroep te Gent

Účastníci trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Lodjewijk Gysbrechts a Santurel Inter BVBA.

Prejudiciálne otázky

Predstavuje belgický zákon zo 14. júla 1991 o obchodných praktikách a o informovaní a ochrane spotrebiteľov opatrenie s rovnakým účinkom zakázané článkami 28 až 30 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v rozsahu, v akom tento vnútroštátny zákon stanovuje v článku 80 ods. 3 zákaz vyžadovať od spotrebiteľa počas kogentne stanovenej lehoty na odstúpenie od zmluvy zálohu alebo zaplatenie, čo vedie k tomu, že skutočný vplyv zákona zo 14. júla 1991 o obchodných praktikách a o informovaní a ochrane spotrebiteľov pri predaji tovaru vo vlastnej krajine nie je v porovnaní s obchodom, ktorý sa uskutočňuje so štátnymi príslušníkmi iného členského štátu, rovnaký, a tým dochádza ku skutočnému obmedzeniu voľného pohybu tovaru, ktorý je chránený článkom 23 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva?

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/15

Žaloba podaná 19. apríla 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Španielske kráľovstvo

(Vec C-207/07)

(2007/C 140/24)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: H. Støvlbæk a R. Vidal Puig, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo

Návrhy

—

určiť, že Španielske kráľovstvo si tým, že jediný článok odsek 1 pododsek 2 kráľovského zákonného dekrétu č. 4/2006 z 24. februára 2006, ktorým sa mení a dopĺňa štrnásta funkcia Národnej komisie pre energetiku, stanovená v jedenástom dodatočnom ustanovení, v bode „Tercero.1“ zákona č. 34/1998, zo 7. októbra 1998, o sektore uhľovodíkov, s cieľom podrobiť získanie určitých podielov v podnikoch, ktoré vykonávajú niektoré regulované činnosti v energetickom sektore, ako aj získanie aktív potrebných na výkon týchto aktivít, predchádzajúcemu súhlasu Národnej komisie pre energetiku, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 56 a 43 Zmluvy ES,

—	zaviazať Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Španielska právna úprava, ktorá je predmetom žaloby, podrobuje predchádzajúcemu schváleniu Národnej komisie pre energetiku (ďalej len „NKE“) nasledovné operácie:

—	získanie podielov vo výške viac ako 10 % základného imania alebo v inej výške, ktorá by umožnila výrazný vplyv, akýmkoľvek subjektom v spoločnosti, ktorá sama alebo prostredníctvom iných spoločností, ktoré patria do tej istej skupiny, rozvíja určité aktivity v energetickom sektore,

—	nadobudnutie aktív potrebných na rozvoj takýchto aktivít.

Komisia sa nazdáva, že sporná právna úprava je v rozpore s článkom 56 Zmluvy o ES z nasledovných dôvodov:

—	získanie podielov v spoločnostiach, ktoré rozvíjajú svoje aktivity v energetickom sektore, alebo aktív potrebných na výkon takýchto aktivít, predstavuje „pohyb kapitálu“ v zmysle článku 56 Zmluvy o ES,

—	požiadavka predbežného schválenia NKE predstavuje „obmedzenie“ voľného pohybu kapitálu, ktoré článok 56 Zmluvy ES v zásade zakazuje, a

—	toto obmedzenie nie je odôvodnené v súlade so Zmluvou.

Komisia konkrétne usudzuje, že sporná právna úprava nie je odôvodnená cieľom zaručiť bezpečnosť zásobovania energiou z nasledovných dôvodov:

—	sporné opatrenie nie je primeraným opatrením na zaručenie bezpečnosti zásobovania energiou, keďže existujú iné, vhodnejšie prostriedky pre tento účel,

—	v každom prípade, sporné opatrenie je neprimerané, keďže predchádzajúci súhlas sa neobmedzuje na niektoré špecifické akty riadenia spoločnosti, v ktorej bol získaný určitý podiel, alebo spravovania aktív,

—	oprávnenie NKE neudeliť alebo podmieniť povolenie nepodlieha objektívnym a dostatočne presným kritériám, ktoré by mohli byť predmetom účinnej súdnej kontroly.

Komisia sa nazdáva, že sporná právna úprava taktiež predstavuje obmedzenie slobody usadiť sa, ktorá je v rozpore s článkom 43 ES. Z dôvodov uvedených v súvislosti s článkom 56 ES nie je sporná právna úprava odôvodnená cieľom zaručiť bezpečnosť zásobovania energiou.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supreme Court (Írsko) 20. apríla 2007 – The Competition Authority/Beef Industry Development Society Ltd, Barry Brothers (Carrigmore) Meats Ltd

(Vec C-209/07)

(2007/C 140/25)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Supreme Court

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: The Competition Authority

Ďalší účastníci konania: Beef Industry Development Society Ltd, Barry Brothers (Carrigmore) Meats Ltd

Prejudiciálne otázky

„Ak je v miere uspokojujúcej pre vnútroštátny súd dokázané, že:

a)	v odvetví spracovávania hovädzieho mäsa existuje nadbytočná kapacita, ktorá predstavuje, počítajúc podľa vrcholnej úrovne výroby, 32 %;

b)	účinok tejto nadbytočnej kapacity bude mať v strednodobom horizonte veľmi vážne následky pre odvetvie ako celok;

síce podľa správ účinky nadbytkov sa zatiaľ nepociťujú v dostatočnej miere, nezávislí poradcovia uviedli, že v krátkodobom horizonte nie je pravdepodobné, že nadbytočná kapacita bude odstránená pomocou bežných trhových opatrení, ale nadbytočná kapacita časom povedie k výrazným stratám a v konečnom dôsledku k tomu, že spracovávatelia a podniky opustia odvetvie;

d)	spracovávatelia hovädzieho mäsa predstavujúci približne 93 % trhu dodávok hovädzieho mäsa v tomto odvetví sa dohodli vykonať kroky pre odstránenie nadbytočnej kapacity a sú ochotní zaplatiť poplatok pre financovanie platieb pre spracovávateľov ochotných ukončiť výrobu; a

títo spracovávatelia, ktorí predstavujú desať spoločností, vytvorili korporáciu (‚spoločnosť’) pre vykonanie dohody s nasledujúcim obsahom:

1.	podniky (nazývané ‚odchádzajúci’) porážajúce a spracovávajúce 420 000 kusov dobytka ročne, predstavujúci približne 25 % aktívnej kapacity by uzavreli dohodu s ostatnými spoločnosťami (nazývanými ‚zostávajúci’) o tom, že opustia odvetvie a budú dodržiavať tieto podmienky;

2.	odchádzajúci by podpísali dvojročnú doložku o zákaze konkurencie, vzťahujúcu sa na spracovávanie dobytka na celom ostrove Írsko;

3.	podniky odchádzajúcich by boli vyradené z prevádzky;

4.	pozemky spojené s podnikmi vyradenými z prevádzky by sa nepoužili na spracovávanie hovädzieho mäsa po dobu piatich rokov;

5.	odchádzajúcim by bola zaplatená kompenzácia v postupných platbách prostredníctvom pôžičiek poskytnutých zostávajúcimi v prospech spoločnosti;

6.	zostávajúci by platili spoločnosti dobrovoľný poplatok vo výške 2 eur za každý kus tradičného percenta porážky a 11 eur za každý kus porazeného dobytka nad touto úrovňou;

7.	poplatok by sa použil na splatenie pôžičiek zostávajúcich a poplatky by sa prestali vyberať po splatení pôžičiek;

8.	zariadenia odchádzajúcich slúžiace na primárne spracovávanie hovädzieho mäsa by sa predali zostávajúcim pre použitie ako záložné zariadenia alebo súčiastky, alebo by sa predali mimo ostrova Írsko;

9.	nebolo by ovplyvnené slobodné rozhodovanie zostávajúcich v otázkach produkcie, tvorby cien, predajných podmienok, dovozov a vývozov, zvýšenia kapacity a iných otázkach;

a je dohodnuté, že takáto dohoda môže mať pre účely uplatnenia článku 81 ods. 1 ES citeľný vplyv na obchod medzi členskými štátmi, má sa takáto dohoda považovať za takú, ktorá má za cieľ, na rozdiel od následku, vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže na spoločnom trhu a je preto nezlučiteľná s článkom 81 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva?“

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/16

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Simvoulio tis Epikrateias (Grécko) 23. apríla 2007 – Michaniki a i./Ethniko Simvoulio Radiotileorasis, Ypourgos Epikrateias, Pantechniki a i. a Syndesmos Epicheirieson Periodikou Tipou

(Vec C-213/07)

(2007/C 140/26)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Simvoulio tis Epikrateias (Štátna rada)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Michaniki a i.

Žalovaní: Ethniko Simvoulio Radiotileorasis (Národná rada rozhlasu a televízie) Ypourgos Epikrateias (štátny minister) Pantechniki a i. a Syndesmos Epicheirieson Periodikoi Tipou (Združenie denníkov)

Vedľajší účastníci konania:

Prejudiciálne otázky

1.	Je zoznam dôvodov, pre ktoré môžu byť poskytovatelia verejných prác vylúčení z účasti na súťaži, uvedený v článku 24 smernice Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác (Ú. v. ES L 199), taxatívny alebo nie je?

V prípade, že tento zoznam nie je taxatívny, či ustanovenie, ktoré z dôvodov ochrany transparentnosti v oblasti hospodárskej činnosti štátu stanovuje, že status vlastníka, spoločníka, hlavného akcionára alebo riadiaceho pracovníka mediálnej spoločnosti je nezlučiteľný so statusom vlastníka, spoločníka, hlavného akcionára alebo riadiaceho pracovníka podniku, s ktorým bola zo strany štátu alebo zo strany právnickej osoby z verejného sektora v širšom zmysle uzavretá verejná zmluva o výkone prác, dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb, sleduje ciele, ktoré sú zlučiteľné so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva, a či je absolútny zákaz uzavretia verejných zmlúv s týmito podnikmi zlučiteľný so zásadou proporcionality.

V prípade, že článok 24 smernice č. 93/37/EHS má byť vykladaný v tom zmysle, že dôvody vylúčenia poskytovateľov, ktoré sú v ňom uvedené, sú vymenované taxatívne, alebo pokiaľ predmetné vnútroštátne ustanovenie nemôže byť vykladané v tom zmysle, že je zamerané na dosiahnutie cieľov, ktoré sú zlučiteľné so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva, alebo nakoniec, pokiaľ zákaz v ňom stanovený nie je zlučiteľný so zásadou proporcionality, či citovaná smernica – zakazujúca začleniť medzi dôvody vylúčenia poskytovateľa z verejného obstarávania prác prípad, kedy samotný poskytovateľ alebo člen riadiaceho personálu podniku (ako napríklad vlastník daného podniku, jeho hlavný akcionár, jeho spoločník alebo riaditeľ) alebo tretie osoby poverené uvedenými riadiacimi členmi pôsobia v mediálnych spoločnostiach, ktoré môžu nezákonne pôsobiť na postup verejného obstarávania prác prostredníctvom najvšeobecnejšej moci vplyvu ktorou disponujú – je v rozpore so všeobecnými zásadami ochrany hospodárskej súťaže a transparentnosti, ako aj s článkom 5 ods. 2 Zmluvy ES, ktorý stanovuje zásadu subsidiarity.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/17

Žaloba podaná 3. mája 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Švédske kráľovstvo

(Vec C-223/07)

(2007/C 140/27)

Jazyk konania: švédčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: N. Yerrell a P. Dejmek, splnomocnení zástupcovia)

Žalované: Švédske kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

rozhodnúť, že Švédske kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice 2004/49/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernici 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (Smernica o bezpečnosti železníc) (1) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/50/ES z 29. apríla 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/48/ES o interoperabilite systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc a smernica 2001/16/ES Európskeho parlamentu a Rady o interoperabilite systému transeurópskych konvenčných železníc (2) tým, že neprijalo všetky právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmito smernicami,

—	zaviazať Švédske kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice uplynula 30. apríla 2006.

(1) Ú. v. EÚ L 164, s. 44; Mim. vyd. 07/008, s. 227.

(2) Ú. v. EÚ L 164, s. 114; Mim. vyd. 13/034, s. 838.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/17

Žaloba podaná 10. mája 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Spolková republika Nemecko

(Vec C-235/07)

(2007/C 140/28)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: G. Braun, P. Dejmek, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Návrhy žalobkyne

—

rozhodnúť, že Spolková republika Nemecko si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo Zmluvy ES a zo smernice 2004/49/ES (1) Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES (2) o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernice 2001/14/ES (3) o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (Smernica o bezpečnosti železníc) tým, že neprijalo všetky právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmito smernicami, alebo o ich prijatí neinformovalo Komisiu,

—	zaviazať Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice uplynula 30. apríla 2006.

(1) Ú. v. EÚ L 164, s. 44; Mim. vyd. 07/008, s. 227.

(2) Ú. v. ES L 143, s. 70; Mim. vyd. 07/002, s. 258.

(3) Ú. v. ES L 75, s. 29; Mim. vyd. 07/005, s. 404.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/19

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. mája 2007 – Freistaat Sachsen/Komisia

(Vec T-357/02) (1)

(„Štátna pomoc - Pomoc poskytnutá orgánmi Spolkovej krajiny Sasko - Program pomoci malým a stredným podnikom - Zrýchlené povoľovacie konanie - Časová pôsobnosť pravidiel Spoločenstva a nariadenie o oslobodení týkajúce sa pomoci malým a stredným podnikom - Plánovaná pomoc oznámená pred nadobudnutím účinnosti nariadenia o oslobodení - Legitímna dôvera - Právna istota - Úplné oznámenie“)

(2007/C 140/29)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Freistaat Sachsen (Nemecko) (v zastúpení: T. Lübbig, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: J. Kreuschitz a J. Flett, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie článku 2 druhého odseku a článkov 3 a 4 rozhodnutia Komisie 2003/226/ES z 24. septembra 2002 o programe pomoci, ktorú plánuje vykonať Nemecko – „Program pre malé a stredné podniky – Zlepšenie výkonov saských podnikov“ – Podprogramy 1 (trénovanie), 4 (účasť na veľtrhoch a výstavách), 5 (spolupráca) a 7 (zlepšenie dizajnu) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 91, 2003, s. 13)

Výrok rozsudku

Článok 2 druhý odsek a články 3 a 4 rozhodnutia Komisie 2003/226/ES z 24. septembra 2002 o programe pomoci, ktorú plánuje vykonať Nemecko – „Program pre malé a stredné podniky – Zlepšenie výkonov saských podnikov“ – Podprogramy 1 (trénovanie), 4 (účasť na veľtrhoch a výstavách), 5 (spolupráca) a 7 (zlepšenie dizajnu) [neoficiálny preklad] sa zrušujú.

2.	Komisia Európskych spoločenstiev je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 31, 8.2.2003.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/19

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. mája 2007 – Španielsko/Komisia

(Vec T-219/04) (1)

(„Rybolov - Vývoj kapacity rybárskych flotíl členských štátov - Režim vstupov a výstupov - Výbor pre rybolov a akvakultúru - Jazykový režim“)

(2007/C 140/30)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: N. Díaz Abad, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: T. van Rijn a S. Pardo Quintillán, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie nariadenia Komisie (ES) č. 1438/2003 z 12. augusta 2003, ktoré stanovuje vykonávacie pravidlá pre politiku flotily spoločenstva, ako je definované v kapitole III nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 (Ú. v. EÚ L 204, s. 21; Mim. vyd. 04/006, s. 30)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 7, 10.1.2004 (predtým vec C-464/03).

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/19

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. mája 2007 – Negenman/Komisia

(Vec T-255/04) (1)

(„Verejná služba - Úradníci - Materská dovolenka - Nemocenská dovolenka - Predpokladaný dátum pôrodu - Deň kedy začína plynúť materská dovolenka“)

(2007/C 140/31)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Negenman (Roosendaal, Holandsko) (v zastúpení: L. Vogel, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: pôvodne D. Waelbroeck, neskôr H. Tserepa-Lacombe, splnomocnení zástupcovia, posledne uvedený za právnej pomoci N. Rampal, advokát)

Predmet veci

Na jednej strane návrh zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým sa určujú dni kedy začína a kedy sa končí materská dovolenka na základe článku 58 Služobného poriadku úradníkov a na druhej strane návrh na náhradu škody

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie Komisie z 23. októbra 2003, ktorým sa určujú dni kedy začína a kedy sa končí materská dovolenka sa zrušuje.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 228, 11.9.2004.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/20

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. mája 2007 – Crespinet/Komisia

(Vec T-261/04) (1)

(„Úradníci - Povýšenie - Povyšovanie za rok 2003 - Prideľovanie prednostných bodov“)

(2007/C 140/32)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Alain Crespinet (Rosières, Belgicko) (v zastúpení: S. Orlandi, A. Coolen, J.-N. Louis a É. Marchal, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: H. Tserepa-Lacombe a C. Berardis-Kayser, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým boli žalobcovi pridelené prednostné body pri povyšovaní za rok 2003, ako aj rozhodnutia o nezapísaní mena žalobcu do zoznamu úradníkov povýšených do platovej triedy A5 pri tom istom povyšovaní

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Každý účastník konania znáša svoja vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 273, 6.11.2004.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/20

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. mája 2007 – Citymo/Komisia

(Vec T-271/04) (1)

(„Zmluvná zodpovednosť - Arbitrážna doložka - Nájomná zmluva - Neprípustnosť - Mimozmluvná zodpovednosť - Zmluvné rokovania - Námietka nezákonnosti - Legitímna dôvera - Dobrá viera - Zneužitie práva - Majetková ujma - Strata príležitosti“)

(2007/C 140/33)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Citymo (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: P. van Ommeslaghe, I. Heenen a P. -M. Louis, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: L. Parpala a E. Manhaeve, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Philippe a M. Gouden, advokáti)

Predmet veci

Žaloba o zmluvnú zodpovednosť, ktorej predmetom je návrh na zaviazanie Komisie na to, aby žalobcovi zaplatila náhradu škody v dôsledku vypovedania nájomnej zmluvy, ktorú žalobca údajne uzatvoril s Európskym spoločenstvom zastúpeným Komisiou, a subsidiárne žaloba o mimozmluvnú zodpovednosť, ktorej predmetom je návrh na náhradu škody údajne spôsobenej žalobcovi v dôsledku rozhodnutia Komisie ukončiť zmluvné rokovania smerujúce k uzavretiu uvedenej nájomnej zmluvy

Výrok rozsudku

Komisia je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 20 000 eur spolu s úrokmi z omeškania plynúcimi odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku až do skutočného zaplatenia v ročnej sadzbe rovnajúcej sa úrokovej sadzbe stanovenej Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie, zvýšenej o 2 percentuálne body, nie však vo väčšej výške než 6 %.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 262, 23.10.2004.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/21

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. mája 2007 – Tsarnavas/Komisia

(Vec T-343/04) (1)

(„Úradníci - Hodnotiaca správa - Neplatnosť - Žaloba o neplatnosť - Záujem na konaní - Žaloba o náhradu škody - Neprípustnosť“)

(2007/C 140/34)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Vassilios Tsarnavas (Volos, Grécko) (v zastúpení: N. Lhoëst a B. d'Orléans, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: C. Berardis-Kayser a D. Martin, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Na jednej strane návrh na zrušenie rozhodnutia odvolacieho hodnotiteľa prijatého 4. augusta 2003, ktorým bola bez zmien a doplnení schválená hodnotiaca správa žalobcu za obdobie od 1. júla 1997 do 30. júna 1999, a na druhej strane návrh na náhradu morálnej škody, ktorú utrpel žalobca z dôvodu oneskoreného vypracovania jeho hodnotiacej správy a morálneho obťažovania, ktorého bol obeťou

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie odvolacieho hodnotiteľa, prijaté 4. augusta 2003, ktorým bola bez zmien a doplnení schválená hodnotiaca správa žalobcu za obdobie od 1. júla 1997 do 30. júna 1999 sa ruší.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a polovicu trov konania žalobcu.

(1) Ú. v. EÚ C 262, 23.10.2004.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/21

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. mája 2007 – Španielsko/Komisia

(Vec T-99/05) (1)

(„Rybolov - Nariadenie (ES) č. 494/2002 - Zachovanie morských zdrojov - Právny základ - Zásada zákazu diskriminácie - Povinnosť odôvodnenia“)

(2007/C 140/35)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: N. Díaz Abad, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: T. van Rijn, F. Jimeno Fernández a S. Pardo Quintillán, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie nariadenia Komisie (ES) č. 494/2002 z 19. marca 2002, ktorým sa určujú ďalšie technické opatrenia pre obnovu násady merlúzy európskej v podoblastiach ICES III, IV, V, VI a VII a divíziách ICES VIII a, b, d, a e (Ú. v. ES L 77, s. 8; Mim. vyd. 04/005, s. 342)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť trovy konania Komisie.

(1) Ú. v. ES C 144, 15.6.2002 (pôvodne vec C-165/02).

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/21

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. mája 2007 – Black & Decker/ÚHVT – Atlas Copco (trojrozmerné zobrazenie žlto-čierneho elektrického prístroja)

(Spojené veci T-239/05, T-240/05, T-245/05 až T-247/05, T-255/05, T-274/05 až T-280/05) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Lehota námietkového konania - Telefaxový prenos - Prípustnosť - Jasné určenie skoršej ochrannej známky - Pravidlo 18 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2868/95“)

(2007/C 140/36)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: The Black & Decker Corporation (Towson, Maryland, Spojené štáty americké) (v zastúpení: H. Carr, QC, a P. Harris, solicitor)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa: Atlas Copco AB (Štokholm, Švédsko) (v zastúpení: R. Meade, barrister a M. Gilbert, solicitor)

Predmet veci

Trinásť žalôb podaných proti rozhodnutiam prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 19. apríla 2005 (R 727/2004-1, R 729/2004-1, R 723/2004-1, R 730/2004-1 a R 724/2004-1), z 27. apríla 2005 (R 722/2004-1) a z 3. mája 2005 (R 788/2004-1, R 789/2004-1, R 790/2004-1, R 791/2004-1, R 792/2004-1, R 793/2004-1 a R 794/2004-1) týkajúcich sa námietkových konaní medzi Atlas Copco AB a The Black & Decker Corporation

Výrok rozsudku

1.	Žaloby sa zamietajú.

2.	Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 205, 20.8.2005.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/22

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. mája 2007 – Antartica/ÚHVT

(Vec T-47/06) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazových ochranných známok Spoločenstva nasdaq - Skoršia slovná ochranná známka Spoločenstva NASDAQ - Relatívny dôvod zamietnutia - Dobré meno - Článok 8 ods. 5 nariadenia (ES) č. 40/94“)

(2007/C 140/37)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Antartica Srl (Rím, Taliansko) (v zastúpení: E. Racca, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa: The Nasdaq Stock Market, Inc. (Washington, Spojené štáty) (v zastúpení: J. van Manen a J. Hofhuis, advokáti)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia druhého odvolacieho senátu (ÚHVT) zo 7. decembra 2005 (vec R 752/2004-2), týkajúceho sa námietkového konania medzi The Nasdaq Stock Market, Inc. a Antartica Srl

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Antartica Srl je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 74, 25.3.2006.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/22

Uznesenie Súdu prvého stupňa z 23. apríla 2007 – SID/Komisia

(Vec T-30/03) (1)

(„Štátna pomoc - Rozhodnutie o nevznesení námietok - Žaloba o neplatnosť - Prípustnosť - Pojem dotknutá osoba - Zamestnanecké odbory“)

(2007/C 140/38)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: SID (Kodaň, Dánsko) (v zastúpení: P. Bentley, QC, A. Worsøe a F. Ragolle, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: pôvodne H. van Vliet, neskôr N. Khan, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovaného: Dánske kráľovstvo (v zastúpení: J. Molde, splnomocnený zástupca) a Nórske kráľovstvo (v zastúpení: I. Høyland, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2002) 4370, konečné znenie, z 13. novembra 2002 o nevznesení námietok vo vzťahu k dánskym daňovým opatreniam uplatniteľným na námorníkov, ktorí sú zamestnaní na lodiach zapísaných v medzinárodnom dánskom registri

Výrok uznesenia

1.	Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2.	Žalobca znáša svoja vlastné trovy konania a trovy konania, ktoré vynaložila Komisia.

3.	Každý účastník konania znáša svoja vlastné trovy konania súvisiace s vedľajším konaním.

(1) Ú. v. EÚ C 70, 22.3.2003.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/23

Uznesenie Súdu prvého stupňa z 30. apríla 2007 – EnBW Energie Baden-Württemberg/Komisia

(Vec T-387/04) (1)

(„Žaloba o neplatnosť - Smernica 2003/87/ES - Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov - Národný alokačný plán emisných kvót Nemecka - Štátna pomoc - Záujem na konaní - Neprípustnosť“)

(2007/C 140/39)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: EnBW Energie Baden-Württemberg (Karlsruhe, Nemecko) (v zastúpení: C.-D. Ehlermann, M. Seyfarth, A. Gutermuth a M. Wissmann, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: U. Wölker, M. Niejahr a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: W.-D.Plessing a U. Forsthoff, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Sellner a U. Karpenstein, advokáti)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2004) 2515/2, konečné znenie, zo 7. júla 2004 týkajúci sa národného alokačného plánu emisných kvót skleníkových plynov, ktorý oznámila Spolková republika Nemecko v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. ES L 275, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631)

Výrok uznesenia

1.	Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2.	Žalobca znáša svoje vlastné trova konania, ako aj trovy konania, ktoré vynaložila žalovaná.

3.	Vedľajší účastník znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 6, 8.1.2005.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/23

Uznesenie Súdu prvého stupňa z 26. apríla 2007 – Tebaldi a i./Komisia

(Vec T-415/04) (1)

(„Zamestnanecká žaloba - Úradníci - Povýšenie - Povyšovanie za rok 2003 - Zamietnutie povýšenia - Pridelenie bodov na účely povýšenia - Zjavná neprípustnosť“)

(2007/C 140/40)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Vittoria Tebaldi (Brusel, Belgicko), Vicente Tejero Gazo (Tervuren, Belgicko), Victor Gonzalez Martinez (Brusel) a Alessandro Giovannetti (Ernster, Luxembursko) (v zastúpení: pôvodne G. Bounéou a F. Frabetti, neskôr F. Frabetti, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: G. Berscheid a H. Kramer, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie v prvom rade zoznamu úradníkov povýšených do vyššej platovej triedy v roku 2003, keďže v tomto zozname nie sú uvedené nemá žalobcov, ako aj prípravných aktov tohto rozhodnutia, a subsidiárne rozhodnutia o pridelení bodov na účely povýšenia v zmysle výkonu hodnotenia za rok 2003

Výrok uznesenia

1.	Žaloba bola zamietnutá ako zjavne neprípustná.

2.	Každý účastník konania znáša vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 300, 4.12.2004.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/24

Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 2. mája 2007 – IPK International World Tourism Marketing Consultants/Komisia

(Vec T-297/05 R)

(„Konanie o nariadení predbežného opatrenia - Článok 256 ES - Predmet prihlášky - Prípustnosť - Nedostatok naliehavosti“)

(2007/C 140/41)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: IPK International – World Tourism Marketing Consultants GmbH (Mníchov, Nemecko) (v zastúpení: C. Pitschas, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: B. Schima, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci C. Arhold, advokát)

Predmet veci

Návrh smerujúci k získaniu odkladu núteného výkonu rozhodnutia Komisie K (2006) 6452 zo 4. decembra 2006 týkajúceho sa vrátenia sumy vo výške 318 000 eur, ktorú žalobca získal ako zálohu na projekt Ecodata

Výrok uznesenia

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/24

Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 3. mája 2007 – Polimeri Europa/Komisia

(Vec T-12/07 R)

(„Konanie o nariadení predbežného opatrenia - Hospodárska súťaž - Návrh na nariadenie predbežných opatrení - Príkaz tretím osobám - Neprípustnosť“)

(2007/C 140/42)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Polimeri Europa SpA (Brindisi, Taliansko) (v zastúpení: M. Siragusa, F. Moretti a L. Nascimbene, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: V. Di Bucci, F. Amato a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na nariadenie predbežných opatrení, a to jednak návrh na nariadenie predbežného opatrenia smerujúceho k tomu, aby Komisia nariadila spoločnosti Manufacture Française des Pneumatiques Michelin nijakým spôsobom a na nijaký účel nepoužívať informácie nachádzajúce sa v oznámení o námietkach zo 6. apríla 2006 v znení, ktoré nemá dôverný charakter a ktoré bolo prijaté v rámci konania podľa článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.638 – butadiénový kaučuk a styren-butadiénový kaučuk vyrobený emulznou polymerizáciou), ktoré bolo uvedenej spoločnosti doručené v nadväznosti na rozhodnutie Komisie COMP/F2/D (2006) 1095 zo 6. novembra 2006, a takisto návrh na nariadenie predbežného opatrenia smerujúceho k tomu, aby sa Komisii nariadilo odovzdať spoločnosti Manufacture Française des Pneumatiques Michelin kópiu uznesenia, ktoré bude vydané, a napokon návrh na nariadenie predbežného opatrenia smerujúceho k tomu, aby bolo nariadené akékoľvek ďalšie opatrenie, ktoré považuje predseda Súdu prvého stupňa za nevyhnutné

Výrok uznesenia

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/24

Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa zo 4. mája 2007 – Icuna.Com/Parlament

(Vec T-71/07 R)

(„Verejné zmluvy - Verejné obstarávanie Spoločenstvom - Konanie o nariadení predbežného opatrenia - Nedostatok naliehavosti“)

(2007/C 140/43)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Icuna.Com (Braine-le-Château, Belgicko) (v zastúpení: J. Windey a P. de Bandt, advokáti)

Žalovaný: Európsky parlament (v zastúpení: O. Caisou-Rousseau a M. Ecker, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na odklad výkonu rozhodnutia Európskeho parlamentu z 31. januára 2007, ktorým sa zrušilo verejné obstarávanie EP/DGINFO/WEBTV/2006/0003, pokiaľ ide o položku č. 2, dovtedy, kým Súd prvého stupňa rozhodne o hlavnej žalobe

Výrok uznesenia

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/25

Žaloba podaná 2. apríla 2007 – Fratex Indústria e Comércio/ÚHVT – USA Track & Field (TRACK & FIELD USA)

(Vec T-103/07)

(2007/C 140/44)

Jazyk žaloby: portugalčina

Účastníci konania

Žalobca: Fratex Indústria e Comércio (San Paulo, Brazília) (v zastúpení: B. Braga da Cruz, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: USA Track & Field, Inc.

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 18. januára 2007 (odvolanie č. R 1061/2005-4),

—	v dôsledku toho nariadiť ÚHVT, aby zamietol prihlášku ochrannej známky Spoločenstva č. 168088 pre tovary v triede 25,

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: Fratex Indústria e Comércio.

Prihlasovaná ochranná známka: kombinovaná ochranná známka USA TRACK & FIELD.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobca.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: TRACK & FIELD.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: vyhovenie odvolaniu, ktoré podal USA Track & Field, Inc.

Dôvody žaloby: žalobca sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ustanoveniami článku 8 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 (1), keďže na strane spotrebiteľov existuje pravdepodobnosť zámeny vzhľadom na prípadný výskyt predmetných označení na trhu, pretože označenie TRACK & FIELD sa vyskytuje v obidvoch prípadoch. Výrobky označované predmetnou ochrannou známkou sú zhodné a hoci neexistuje pravdepodobnosť zámeny vo vlastnom slova zmysle, vždy bude existovať pravdepodobnosť asociácie do skoršou ochrannou známkou, ktorá je v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. b) in fine už citovaného nariadenia zahrnutá do pravdepodobnosti zámeny.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/25

Žaloba podaná 11. apríla 2007 – L'Oréal/ÚHVT – Spa Monopole (SPA THERAPY)

(Vec T-109/07)

(2007/C 140/45)

Jazyk žaloby: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: L'Oréal (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: E. Baud, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: SA Spa Monopole, Compagnie fermière de Spa, v skratke SA Spa Monopole NV (Spa, Belgicko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 24. januára 2007 (vo veci R 468/2005-4),

—	zaviazať žalovaného, prípadne ďalšieho účastníka, na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka: slovná ochranná známka „SPA THERAPY“ pre výrobky zaradené do triedy 3 – prihláška č. 1 975 283.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: SA Spa Monopole, Compagnie fermière de Spa, v skratke SA Spa Monopole NV.

Namietaná ochranná známka alebo označenie: slovná ochranná známka Benelux „SPA“ pre výrobky zaradené do triedy 3.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke pre všetky dotknuté výrobky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania žalobcu.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 (1) tým, že odvolací senát sa dopustil omylu, keď konštatoval, že sporné označenia sú podobné a tým, že podľa žalobkyne, v predmetnej veci neexistuje pravdepodobnosť zámeny.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/26

Žaloba podaná 16. apríla 2007 – Siemens/Komisia

(Vec T-110/07)

(2007/C 140/46)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Siemens AG (Berlín a Mníchov, Nemecko) (v zastúpení: I. Brinker, T. Loest a C. Steinle, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť, v súlade s článkom 231 prvým odsekom ES, rozhodnutie Komisie z 24. januára 2007 (vec COM/F/38.899 – Rozvádzače izolované plynom) v rozsahu, v akom sa týka žalobcu,

—	subsidiárne, znížiť pokutu uloženú v článku 2 písm. m) rozhodnutia,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania v súlade s článkom 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca napáda rozhodnutie Komisie K(2006) 6762 konečné znenie z 24. januára 2007 vo veci COM/F/38.899 – Rozvádzače izolované plynom. Napadnutým rozhodnutím boli žalobcovi a ďalším podnikom uložené pokuty za porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP. Podľa Komisie sa žalobca zúčastnil na skupine dohôd a zosúladených postupov v odvetví rozvádzačov izolovaných plynom.

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobca tri žalobné dôvody.

Po prvé, Komisiu kritizuje preto, že údajné porušenia špecificky a podrobne nepopísala a nepreukázala. Komisia najmä nepopísala a nepreukázala účinky údajného porušenia na spoločný trh a EHP počas prvej fázy údajného porušenia do roku 1999.

Po druhé, žalobca tvrdí, že Komisia nesprávne predpokladala, že ide o jediné a pokračujúce porušenie a nesprávne určila trvanie porušenia. Podľa žalobcu Komisia nebola schopná preukázať, že žalobca sa na údajnom porušení zúčastnil po 22. apríli 1999. Ďalej, bol porušený článok 25 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1), pretože podľa žalobcu je jeho účasť na údajnom porušení počas prvej fázy do roku 1999 premlčaná.

Žalobca nakoniec uvádza závažné právne vady, ktorých sa Komisia dopustila pri vymeriavaní pokuty. V tejto súvislosti napríklad tvrdí, že Komisia nesprávne vyhodnotila závažnosť a trvanie porušenia a na žalobcu uplatnila zjavne neprimeraný „násobný koeficient“. Ďalej, Komisia nesprávne vyhodnotila, že žalobca zohrával vedúcu úlohu, a nesprávne nezohľadnila spoluprácu žalobcu s Komisiou.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/26

Žaloba podaná 18. apríla 2007 – Toshiba/Komisia

(Vec T-113/07)

(2007/C 140/47)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Toshiba (Tokio, Japonsko) (v zastúpení: J. MacLennan, Solicitor, A. Schulz a J. Borum, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Komisie z 24. januára 2007 – Vec COMP/F/38.899 –Rozvádzače izolované plynom, alebo

—	zrušiť rozhodnutie Komisie v časti týkajúcej sa Toshiba, alebo

—	zmeniť články 1 a 2 rozhodnutia tak, aby sa zrušila alebo podstatne znížila pokuta uložená Toshiba, a

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania, ako aj trov vynaložených v súvislosti s bankovou zárukou.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca podal žalobu o neplatnosť podľa článku 230 ES proti rozhodnutiu Komisie K (2006) 6762, konečné znenie, z 24. januára 2007 (Vec COMP/F/38.899 – Rozvádzače izolované plynom) na základe ktorého Komisia uznala žalobcu spolu s inými podnikmi zodpovedným za porušenie článku 81 ods. 1 ES a od 1. januára 1994 tiež článku 53 EHP v oblasti rozvádzačov izolovaných plynom (ďalej len „RIP“), prostredníctvom súboru dohôd a zosúladených postupov založených na a) rozdelení trhu, b) pridelení kvót a udržiavania príslušného rozdelenia trhu, c) pridelení jednotlivých RIP projektov (bid-rigging) určeným výrobcom a manipulácie ponukového konania týkajúceho sa týchto projektov, d) určením minimálnych cien ponúk, e) dohôd o zastavení licenčných zmlúv s podnikmi, ktoré neboli členmi kartelu a f) výmeny citlivých obchodných informácií. Subsidiárne žalobca žiada zrušenie alebo podstatné zníženie pokút, ktoré mu boli uložené.

Podľa žalobcu Komisia zjavne založila svoje rozhodnutie na troch dohodách, na základe ktorých dospela k záveru o existencii celosvetového kartelu. Aj keby tomu tak bolo v prejednávanom prípade, žalobca uvádza, že Komisia nemá právomoc ohľadom správania sa hospodárskych subjektov, ktoré môže obmedziť hospodársku súťaž mimo EHP.

Žalobca tvrdí, že Komisia dostatočne nepreukázala účasť žalobcu na žiadnej dohode, ani zosúladenom postupe o neuskutočňovaní predaja v Európe, alebo skutočnosť, že európski dodávatelia RIP kompenzovali japonské spoločnosti za nevstupovanie na Európsky trh spôsobom „započítania“ európskych projektov do európskej kvóty „GQ“ (1). Žalobca ďalej uvádza, že Komisia sa tiež opierala o nepriame, neurčité a nepodložené dôkazy spočívajúce najmä v ústnych vyhláseniach žiadateľa o zhovievavosť a navyše, údajne nevzala do úvahy dôkazy poskytnuté na vyvrátenie týchto vyhlásení.

Ďalej, hoci žalobca nepopiera, že bol súčasťou „GQ dohody“ namieta, že táto dohoda bola celosvetovou dohodou a nezahŕňala Európu, takže nepatrila do právomoci Komisie. Žalobca tvrdí, že Komisia v snahe podriadiť žalobcu svojej právomoci úplne presunula svoje právne posúdenie na otázku, či existovala „všeobecná dohoda“ (že japonské spoločnosti nevstúpia na európsky trh a že európske spoločnosti rovnako nebudú konkurovať v Japonsku) a či určité európske projekty boli systematicky oznamované Japonským spoločnostiam alebo „započítavané“ do európskej kvóty „GQ“ ako súčasť tejto „všeobecnej dohody“. Preto žalobca tvrdí, že Komisia nepreukázala, že žalobca je zodpovedný za série porušení na európskej úrovni a teda sa údajne dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

Žalobca ďalej uvádza, že napadnuté rozhodnutie trpí procesnými vadami. V tomto ohľade žalobca tvrdí, že jeho právo na obhajobu bolo narušené tým, že Komisia neposkytla primerané odôvodnenie, nezabezpečila prístup k dôkazom a skreslila dôkazy.

Subsidiárne žalobca uvádza, že Komisia nesprávne rozdelila zodpovednosť medzi európske a japonské spoločnosti porušením spôsobu výpočtu pokút uložených osobám, ktorým bolo rozhodnutie určené. Vzhľadom na to žalobca tvrdí, že Komisia nesprávne posúdila buď závažnosť alebo dĺžku trvania porušenia, a preto nespravodlivo diskriminovala žalobcu.

(1) „GQ“ znamená „gear quota“, teda kvóta rozvádzačov.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/27

Žaloba podaná 17. apríla 2007 – Francúzsko/Komisia

(Vec T-116/07)

(2007/C 140/48)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Francúzska republika (v zastúpení: G. de Bergues a S. Ramet, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie v jeho celistvosti,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutím z 30. júna 1997 prijatým na návrh Komisie a podľa postupu stanoveného v smernici 92/81/EHS (1) Rada povolila členským štátom, aby uplatnili alebo naďalej uplatňovali v súvislosti s minerálnymi olejmi používanými na osobitné účely znížené sadzby spotrebnej dane alebo oslobodenia od týchto spotrebných daní. Štyrmi za sebou nasledujúcimi rozhodnutiami Rada toto povolenie predĺžila, pričom posledné obdobie povolenia skončilo 31. decembra 2006. Francúzsku bolo povolené uplatňovať znížené sadzby spotrebných daní alebo oslobodenia od spotrebných daní v prípade ťažkých vykurovacích olejov používaných ako palivo pri výrobe oxidu hlinitého v regióne Gardanne.

Listom z 30. októbra 2001 Komisia oznámila Francúzku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy ES v súvislosti s oslobodením od spotrebnej dane z minerálnych olejov používaných ako palivo pri výrobe oxidu hlinitého v regióne Gardanne (2). V náväznosti na toto konanie Komisia 7. decembra 2005 prijala rozhodnutie 2006/323/ES, v ktorom konštatovala, že oslobodenia od spotrebnej dane z minerálnych olejov používaných ako palivo pri výrobe oxidu hlinitého v regiónoch Gardanne, Shannon a na Sardínii, ktoré uplatnili Francúzsko, Írsko a Taliansko, predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, ktorá je čiastočne nezlučiteľná so spoločným trhom, a vyzvala preto dotknuté členské štáty, aby zabezpečili vrátenie tejto štátnej pomoci (3). Žalobou podanou 17. februára 2006 Francúzsko navrhlo čiastočne zrušiť toto rozhodnutie v rozsahu, v ktorom sa týka oslobodenia poskytnutého Francúzskom regiónu Gardanne (4).

Komisia sa rozhodla rozšíriť formálny postup preskúmania v súvislosti s oslobodením od spotrebnej dane z ťažkých minerálnych olejov používaných pri výrobe oxidu hlinitého na obdobie od 1. januára 2004. Potom ako vyzvala členské štáty a tretie osoby na predloženie súvisiacich pripomienok, prijala rozhodnutie K (2007) 286, konečné znenie, zo 7. februára 2007, týkajúce sa oslobodenia od spotrebnej dane z minerálnych olejov používaných ako palivo pri výrobe oxidu hlinitého v regióne Gardanne, Shannon a na Sardínii, ktoré uplatnili Francúzsko, Írsko a Taliansko (štátne pomoci č. C 78-79-80/2001). V rámci tejto žaloby ide o napadnuté rozhodnutie.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody, pričom prvý z nich sa opiera o nesprávny výklad pojmu štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Uvádza, že Komisia sa dopustila právneho omylu, keď predpokladala existenciu štátnej pomoci, hoci neboli splnené všetky podmienky potrebné pre kvalifikáciu ako štátnej pomoci, tak ako sú uvedené v rozsudku Altmark (5). Okrem toho tvrdí, že rozhodnutie o povolení oslobodení do 31. decembra 2006 bolo Radou prijaté na základe návrhu Komisie, ktorá sa podľa žalobkyne mala pred podaním takéhoto návrhu uistiť, že povolenie nespôsobuje skreslenie hospodárskej súťaže. Preto žalobkyňa tvrdí, že Komisia nemohla jednak navrhnúť Rade, aby táto prijala rozhodnutie dovoľujúce oslobodenie od spotrebnej dane a nebrániť sa predĺženiu jeho platnosti do 31. decembra 2006 a súčasne konštatovať, že toto oslobodenie predstavuje od 1. januára 2004 štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom.

Druhý žalobný dôvod žalobkyne je založený na chýbajúcom odôvodnení, keďže napadnuté rozhodnutie neobsahuje tvrdenia týkajúce sa dotknutého trhu alebo postavenia rôznych podnikov na tomto trhu alebo vzťahujúce sa na povahu narušenia hospodárskej súťaže alebo vplyvu na dotknutý obchod.

(1) Smernica Rady z 19. októbra 1992 o harmonizácii štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov.

(2) Uverejnené v Ú. v. ES C 30, 2. februára 2002.

(3) Rozhodnutie K (2005) 4436, konečné znenie, štátne pomoci č. C 78-79-80/2001., Ú. v. EÚ L 119, 2006, s. 12.

(4) Vec T-56/06, Francúzsko/Komisia, Oznámenie uverejnené v Úradnom vestníku 22. apríla 2006, C 96, s. 21.

(5) Rozsudok Súdneho dvora z 24. júla 2004, Altmark Trans, C-280/00, Zb. s. I-7747.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/28

Žaloba podaná 18. apríla 2007 – Areva a i./Komisia

(Vec T-117/07)

(2007/C 140/49)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: AREVA SA, AREVA T&D HOLDING SA, AREVA T&D SA (Paríž, Francúzsko) a AREVA T&D AG (Oberentfelden, Švajčiarsko) (v zastúpení: A. Schild, Rechtsanwältin a J. -M. Cot, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcov

—

zrušiť článok 1 rozhodnutia Komisie z 24. januára 2007, keďže jednak pripisuje AREVA T&D SA a ALSTOM SA solidárnu zodpovednosť za protisúťažné postupy, uskutočnené od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004, a jednak pripisuje AREVA T&D SA, AREVA T&D AG, AREVA T&D HOLDING SA a AREVA SA solidárnu zodpovednosť za protisúťažné postupy uskutočnené od 9. januára 2004 do 11. mája 2004,

—	subsidiárne zrušiť alebo podstatne znížiť pokutu, ktorá bola uložená AREVA T&D SA, AREVA T&D AG, AREVA T&D HOLDING SA a AREVA SA,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobcovia touto žalobou žiadajú čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2006) 6762, konečné znenie, z 24. januára 2007 týkajúceho sa konania podľa článku 81 ES a článku 53 EHP (Vec COMP/F/38.899 – Rozvádzače izolované plynom), ktoré sa týka kartelu v oblasti projektov rozvádzačov izolovaných plynom a manipulácie ponukového konania týkajúceho sa týchto projektov, určenia minimálnych cien ponúk, pridelenia kvót a projektov, ako aj výmeny informácií. Subsidiárne žalobcovia žiadajú zníženie pokuty, ktorá im bola uložená napadnutým rozhodnutím.

Na podporu svojich návrhov žalobcovia uvádzajú sedem žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod vychádza z porušenia Komisiou povinnosti odôvodnenia podľa článku 253 ES, keďže odôvodnenie bolo rozporuplné a nedostatočné, najmä pokiaľ ide o pripísanie zodpovednosti za protisúťažné postupy, pripísanie solidárnej zodpovednosti s ALSTOM SA a zvýšenie základnej výšky pokuty uloženej AREVA T&D SA ako vodcovi porušovania.

Druhým žalobným dôvodom žalobcovia vytýkajú Komisii porušenie článku 81 ES a najmä právnej úpravy o pripisovaní zodpovednosti za porušenie spočívajúce v tom, že Komisia uznala AREVA T&D SA, AREVA T&D AG zodpovedných za protisúťažné postupy pred ich zlúčením do ALSTOM SA, keďže rozhodla, že tieto podniky neboli nezávislé od ALSTOM SA pred ich zlúčením.

Tretí žalobný dôvod uvedený žalobcami vychádza z porušenia článku 81 ES v tom, že Komisia pripísala AREVA SA a AREVA T&D HOLDING SA zodpovednosť za protisúťažné postupy prisudzované ich priamym alebo nepriamym dcérskym spoločnostiam AREVA T&D SA a AREVA T&D AG, zatiaľ čo podľa žalobcov nepreukázala, že AREVA SA a AREVA T&D HOLDING SA skutočne kontrolovali tieto dcérske spoločnosti počas doby porušovania.

Štvrtý a piaty žalobný dôvod vychádza z porušenia článkov 7 a 81 ES, najmä pravidiel o solidárnej zodpovednosti za porušenie. Žalobcovia uvádzajú, že Komisia nemohla zaviazať AREVA T&D SA a ALSTOM SA spoločne a nerozdielne, pretože netvoria hospodársku jednotku a takéto pripísanie solidárnej zodpovednosti znamená neoprávnené prenesenie sankčnej právomoci Komisie a tiež porušenie základných zásad rovnosti zaobchádzania, právnej istoty a účinnej súdnej ochrany.

Prostredníctvom šiesteho žalobného dôvodu účastníci konania uvádzajú, že v napadnutom rozhodnutí je nesprávne uplatnený pojem vodca kartelu a tým porušený článok 81 ES ako aj usmernenia k metóde stanovovania pokút (1) a viaceré všeobecné právne zásady.

Posledným žalobným dôvodom žalobcovia uvádzajú, že Komisia nesprávne posúdila rozsah spolupráce žalobcov počas vyšetrovania, a tým porušila článok 81 ES ako aj usmernenia o spolupráci uvedené v oznámení o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch týkajúcich sa kartelov (2).

(1) Ú. v. ES C 9, 14.1.1998, s. 3; Mim. vyd 08/001, s. 171.

(2) Ú. v. ES C 45, 19.2.2002, s. 3; Mim. vyd 08/002, s. 155.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/29

Žaloba podaná 16. apríla 2007 – MB Immobilien a MB System/Komisia

(Vec T-120/07)

(2007/C 140/50)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobcovia: MB Immobilien Verwaltungs GmbH (Neukirch/Lausitz, Nemecko) a MB System GmbH & C. KG (Nordhausen, Nemecko) (v zastúpení: G. Brüggen, Rechtsanwalt)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu/žalobcov

—	zrušiť rozhodnutie Komisie K (2007) 130, konečné znenie, z 24. januára 2007 o štátnej pomoci č. C 38/2005 (ex NN 52/2004), ktorú poskytlo Nemecko skupine Biria,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobcovia napádajú rozhodnutie Komisie K (2007) 130 konečné znenie z 24. januára 2007, ktorým táto rozhodla, že štátna pomoc Nemecka, spočívajúca v troch opatreniach v prospech Bike Systems GmbH & Co. Thüringer Zweiradwerk KG, Sachsen Zweirad GmbH a Biria GmbH (neskôr Biria AG), je nezlučiteľná so spoločným trhom.

Prvý žalobca je právnym nástupcom Biria AG, druhý žalobca je právnym nástupcom Bike Systems GmbH & Co Thüringer Zweiradwerk KG. Žalobcovia tvrdia, že napadnutým rozhodnutím sú priamo a osobne dotknutí.

Na podporu svojej žaloby predovšetkým uvádzajú porušenie práva Spoločenstva v dôsledku nesprávneho výkladu schváleného nariadenia o štátnej pomoci. V tejto súvislosti tvrdia, že Komisia ako základ svojho rozhodnutia nepoužila definíciu pojmu podnik v ťažkostiach obsiahnutú v nariadení o štátnej pomoci, ktoré sama schválila.

Komisia ďalej porušila právo Spoločenstva tým, že nesprávne posúdila skutkové okolnosti. Žalobcovia tvrdia, že – v rozpore s tvrdením Komisie – v čase priznania pomoci neboli podnikmi dotknutými napadnutými rozhodnutím podniky v ťažkostiach.

Žalobcovia ďalej tvrdia, že právo Spoločenstva bolo opakovane a závažne porušené v súvislosti s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/30

Žaloba podaná 18. apríla 2007 – Alstom/Komisia

(Vec T-121/07)

(2007/C 140/51)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Alstom (Levallois Perret, Francúzsko) (v zastúpení: J. Derenne, advokát, W. Broere, Solicitor a A. Müller-Rappard, C. Guirado, advokátky)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť články 1(b), 2(b) a 2(c) napadnutého rozhodnutia,

—	subsidiárne znížiť pokuty uložené Alstom-u,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobca domáha čiastočného zrušenia rozhodnutia Komisie K(2006) 6762, konečné znenie z 24. januára 2007 o konaní o použití článku 81 ES a článku 53 EHP (vec COMP/F/38.899 – komutačné prístroje s plynovou izoláciou), ktoré sa týka kartelu v oblasti projektov komutačných prístrojov s plynovou izoláciou, ktorého predmetom je machinácia pri verejnom obstarávaní týchto projektov, stanovenie minimálnych cien ponúk, pridelenie kvót a projektov a výmeny informácií. Subsidiárne žalobkyňa navrhuje zrušenie alebo zníženie pokuty, ktorá jej bola uložená napadnutým rozhodnutím.

Na podporu svojich nárokov žalobca uvádza osem dôvodov.

Prvý je založený na porušení pravidiel týkajúcich sa súdnej ochrany a všeobecnej zásady „práva na účinný opravný prostriedok“ v dôsledku uloženia spoločnej a nerozdielnej pokuty podnikom, ktoré sú nezávislé ako z právneho tak z hospodárskeho hľadiska, Komisia vytvorila situáciu kedy prípadná výhoda pre žalobcu zo žaloby proti napadnutému rozhodnutiu závisí výlučne od žaloby podanej treťou nezávislou osobou.

Druhý dôvod je založený na porušení právnych pravidiel uplatniteľných na solidaritu a to preto, že Komisia vyvodila solidárnu zodpovednosť za to isté porušenie právnych pravidiel voči dvom podnikom nezávislým ako z právneho tak aj z hospodárskeho hľadiska, ktoré nemali medzi sebou právne väzby, a to v rozpore so zásadami právnej istoty a individuálneho ukladania trestov.

Svojim tretím dôvodom žalobca vyčíta Komisii to, že porušila článok 253 ES tým, že nevysvetlila ako skutočnosti, ktoré uviedol žalobca s cieľom preukázať neexistenciu jeho rozhodujúceho vplyvu na jeho dcérske spoločnosti, ktorých 100 % základného imania kontroluje, neboli dostatočné pre vyvrátenie domnienky v tejto súvislosti.

Štvrtý dôvod, ktorý uvádza žalobca je založený na porušení článku 81 ES a osobitne pravidiel týkajúcich sa pričítateľnosti porušenia pravidiel, ktorého sa dopustili dcérske spoločnosti, ich materským spoločnostiam ako aj pravidiel upravujúcich prenos zodpovednosti za porušenia právnych pravidiel.

Na základe svojho piateho dôvodu žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje pravidla uplatniteľné na uznanie priťažujúcich okolností za skutok „vedenia kartelu“ v spojení so zásadou rovnosti zaobchádzania. Žalobca tvrdí, že Komisia nesprávne pričítala úlohu organizátora žalobcovi a že jeho úloha „európskeho tajomníka“ zosúladeného postupu je čisto administratívna a nemôže mu z nej vyplývať významnejšie postavenie ako iným účastníkom kartelu. Preto žalobca tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, že porušila uplatniteľné pravidlá a že nedostatočne odôvodnila rozhodnutie z tohto hľadiska.

Žalobca tiež zastáva názor, že Komisia porušila právne pravidlá pokiaľ ide o dôkaz o pokračovaní porušovania právneho pravidla tým, že neuniesla dôkazné bremeno o skutočnostiach v dostatočne blízkom čase za účelom preukázania pokračovania porušovania právneho pravidla.

Siedmi dôvod, ktorý uvádza žalobca, je založený na porušení práva na obhajobu a to preto, že napadnuté rozhodnutie sa zakladá na konkrétnych informáciách, ktoré nie sú obsiahnuté v oznámení o výhradách Komisie a v súvislosti s ktorými ho Komisia neinformovala o dôsledkoch, ktoré z nich vyvodila vo svojom rozhodnutí.

Napokon svojim ôsmym dôvodom žalobca tvrdí, že Komisia porušila pravidlá týkajúce sa výpočtu sumy základu pokút tým, že napadnuté rozhodnutie určuje, pre celé obdobie počas ktoré sa porušovali právne pravidlá, sumu pokuty na základe obratu dosiahnutého v Európskom hospodárskom priestore, hoci Dohoda EHP nadobudla účinnosť 1. januára 1994.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/31

Žaloba podaná 17. apríla 2007 – Siemens a VA TECH Transmission & Distribution/Komisia

(Vec T-122/07)

(2007/C 140/52)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Siemens Aktiengesellschaft Österreich (Viedeň, Rakúsko) a VA TECH Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG (Viedeň, Rakúsko) (v zastúpení: H. Wollmann a F. Urlesberger, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcov

—	zrušiť článok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v ktorom stanoví, že sa žalobkyne v dobe od 20. septembra 1998 do 13. decembra 2000, od 1. apríla 2002 do 9. októbra 2002 a od 21. januára 2004 do 11. mája 2004 dopustili porušenia článku 81 ES alebo článku 53 Dohody o EHP,

—	zrušiť článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v ktorom sa týka žalobkýň,

—	alternatívne znížiť pokutu uloženú žalobkyniam v článku 2 písm. l) rozhodnutia na čiastku, ktorá neprevyšuje 1 980 000 eur, a

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne napadajú rozhodnutie Komisie K(2006) 6762 konečné znenie z 24. januára 2007 vo veci COMP/F/38.899 – Rozvádzače izolované plynom. V napadnutom rozhodnutí bola žalobkyniam a ďalším podnikom uložená pokuta kvôli porušeniu článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP. Žalobkyne sa podľa názoru Komisie zúčastnili súboru dohôd a zosúladených postupov v odvetví „rozvádzačov izolovaných plynom“.

Žalobkyne uvádzajú na odôvodnenie svojej žaloby na prvom mieste porušenie článku 81 ods. 1 ES a článku 23 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1). V tejto súvislosti tvrdia, že pokuta uložená spoločnosti VA TECH Transmission & Distribution GmbH & Co KEG je v porovnaní s pokutou uloženou iným podnikom neprimerane vysoká. Navyše bola spôsobom, ktorým sa Komisia pokúsila rozdeliť celkovú čiastku pokuty na všetky spoločnosti, porušená zásada ne bis in idem. Okrem toho žalobkyne uvádzajú, že žalovaná nesprávne posúdila dobu trvania protiprávneho konania. Ďalej Komisia určila bez relevantného dôkazu, že účelom a účinkom údajného protiprávneho konania do 13. decembra 2000 bolo obmedzenie hospodárskej súťaže v rámci Spoločenstva. Nakoniec uvádzajú v rámci prvého žalobného dôvodu, že pri stanovení pokuty neboli neprávom zohľadnené ani poľahčujúce okolnosti ani ustanovenia o korunnom svedkovi.

Po druhé žalobkyne uvádzajú, že žalovaná porušila podstatné formálne náležitosti. V tejto súvislosti namietajú porušenie práva na vypočutie.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1 – 25; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/31

Žaloba podaná 17. apríla 2007 – Siemens Transmission & Distribution/Komisia

(Vec T-123/07)

(2007/C 140/53)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Siemens Transmission & Distribution Ltd (Manchester, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: H. Wollmann a F. Urlesberger, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť článok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v ktorom stanoví, že sa žalobkyňa v dobe od 1. apríla 2002 do 9. októbra 2002 a od 21. januára 2004 do 11. mája 2004 dopustila porušenia článku 81 ES a/alebo článku 53 Dohody o EHP,

—	zrušiť článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v ktorom sa týka žalobkyne,

—	alternatívne znížiť pokutu uloženú žalobkyni v článku 2 písm. l) rozhodnutia na čiastku, ktorá neprevyšuje 1 100 000 eur, a

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa napadá rozhodnutie Komisie K(2006) 6762 konečné znenie z 24. januára 2007 vo veci COMP/F/38.899 – Rozvádzače izolované plynom. V napadnutom rozhodnutí bola žalobkyni a ďalším podnikom uložená pokuta kvôli porušeniu článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP. Žalobkyne sa podľa názoru Komisie zúčastnili súboru dohôd a zosúladených postupov v odvetví „rozvádzačov izolovaných plynom“.

Žalobkyňa uvádza na odôvodnenie svojej žaloby na prvom mieste porušenie článku 81 ods. 1 ES a článku 23 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1). V tejto súvislosti tvrdí, že jej uložená pokuta je v porovnaní s pokutou uloženou iným podnikom neprimerane vysoká. Navyše bola spôsobom, ktorým sa Komisia pokúsila rozdeliť celkovú čiastku pokuty na všetky spoločnosti, porušená zásada ne bis in idem. Okrem toho žalobkyňa uvádza, že žalovaná nesprávne posúdila dobu trvania protiprávneho konania. Ďalej Komisia určila bez relevantného dôkazu, že účelom a účinkom údajného protiprávneho konania do 13. decembra 2000 bolo obmedzenie hospodárskej súťaže v rámci Spoločenstva. Nakoniec uvádza v rámci prvého žalobného dôvodu, že pri stanovení pokuty neboli neprávom zohľadnené ani poľahčujúce okolnosti ani ustanovenia o korunnom svedkovi.

Po druhé žalobkyňa uvádza, že žalovaná porušila podstatné formálne náležitosti. V tejto súvislosti namieta porušenie práva na vypočutie.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/32

Žaloba podaná 17. apríla 2007 – Siemens Transmission & Distribution a Nuova Magrini Galileo/Komisia

(Vec T-124/07)

(2007/C 140/54)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Siemens Transmission & Distribution SA (Grenoble, Francúzsko) a Nuova Magrini Galileo SpA (Bergamo, Taliansko) (v zastúpení: H. Wollmann a F. Urlesberger, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcov

—	zrušiť článok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v ktorom stanoví, že sa žalobkyne v dobe od 15. apríla 1988 do 13. decembra 2000, od 1. apríla 2002 do 9. októbra 2002 a od 21. januára 2004 do 11. mája 2004 dopustili porušenia článku 81 ES alebo článku 53 Dohody o EHP,

—	zrušiť článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v ktorom sa týka žalobkýň,

—	alternatívne znížiť pokutu uloženú žalobkyniam v článku 2 písm. l) rozhodnutia na čiastku, ktorá neprevyšuje 2 750 000 eur pre prvú žalobkyňu a 1 100 000 eur pre druhú žalobkyňu,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne uvádzajú na odôvodnenie svojej žaloby na prvom mieste porušenie článku 81 ods. 1 ES a článku 23 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1). V tejto súvislosti tvrdia, že pokuta im uložená prekračuje 10 % obratu každej z nich v poslednom hospodárskom roku predchádzajúcom tomuto rozhodnutiu. Komisia navyše nezohľadnila pri stanovení pokuty individuálne pomery žalobkýň. Žalobkyne ďalej uvádzajú, že určenie podnikov, s ktorými majú ručiť spoločne a nerozdielne, ako aj rozdelenie celkovej čiastky pokuty medzi jednotlivých dlžníkov nie je odôvodnené a správne. Okrem toho žalovaná nadhodnotila dobu trvania údajného protiprávneho konania a nezohľadnila, že prevažná časť tohto konania je už premlčaná. Nakoniec Komisia určila bez relevantného dôkazu, že účelom a účinkom údajného protiprávneho konania do 13. decembra 2000 bolo obmedzenie hospodárskej súťaže v rámci Spoločenstva.

Po druhé žalobkyne uvádzajú, že žalovaná porušila podstatné formálne náležitosti. V tejto súvislosti namietajú porušenie práva na vypočutie.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/33

Žaloba podaná 16. apríla 2007 – Scientific and Technological Committee a i./Potocnik a i., členovia Komisie

(Vec T-125/07)

(2007/C 140/55)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobcovia: Scientific and Technological Committee of AGH University of Science and Technology a i. (Krakow, Poľská republika) (v zastúpení: A. Żuraniewski, advokát)

Žalovaní: J. Potocnik, S. Dimas a A. Piebalgs, členovia Komisie Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcov

—

rozhodnúť, že členovia Komisie Európskych spoločenstiev J. Potocnik, S. Dimas a A. Piebalg sa dopustili nedbanlivosti, za ktorú nesú trestnoprávnu zodpovednosť tým, že nepodnikli okamžité kroky na ochranu životov obyvateľstva EÚ, keď obdržali tri písomnosti s informáciami nebezpečenstvách spojených s technikami skladovania CO2 v geologických skladištiach a spôsobili tým naďalej pokračujúce ohrozovanie životov obyvateľstva EÚ a nebezpečenstvo ekologickej katastrofy,

—	poukázať na nevyhnutnosť vykonania navrhovaných skúmaní,

—	poukázať na nevyhnutnosť financovania v plnom rozsahu skúmaní, ktoré nemajú komerčný charakter, ale majú chrániť bezpečnosť životov obyvateľstva EÚ,

—	poukázať na nevyhnutnosť zastavenia v EÚ ďalšieho napĺňania CO2 do geologických skladíšť, kým nebudú ukončené navrhované skúmania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobcovia žiadajú o určenie nedbanlivosti členov Komisie Európskych spoločenstiev, ktorí – potom čo boli žalobcami informovaní o nebezpečenstvách pre ľudské zdravie a životné prostredie z dôvodu skladovania nebaleného kysličníka uhličitého v geologických skladištiach – nepodnikli žiadne vhodné opatrenia na zabránenie negatívnym následkom používania takýchto techník. Žalovaní členovia Komisie údajne nezaujali žiadnym spôsobom stanovisko k problémom, ktoré boli popísané v im adresovaných sťažnostiach, hoci boli vyzvaní podniknúť vhodné kroky a vykonať žalobcami navrhnuté skúmania vplyvov skladovania kysličníka uhličitého v malých hĺbkach. Táto nečinnosť porušuje právny poriadok Európskej únie a je v rozpore s povinnosťami člena Komisie.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/33

Žaloba podaná 20. apríla 2007 – Allos Walter Lang/ÚHVT – Kokoriko (Coco Rico)

(Vec T-126/07)

(2007/C 140/56)

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Allos Walter Lang GmbH (Mariendrebber, Spolková republika Nemecko) (v zastúpení: H. Heldt, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: KOKORIKO, Ltda

Návrhy žalobkyne

—	prerušiť konanie až do právoplatného rozhodnutia o návrhoch na zrušenie podaných na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu vo veci č. 2069 C, ako aj č. 2070 C,

—	zrušiť rozhodnutie námietkového oddelenia č. B 696684 z 31. mája 2006, ako aj rozhodnutie druhého odvolacieho senátu č. R 1047/2006-2 zo 16. februára 2007, a vrátiť vec odvolaciemu senátu na nové rozhodnutie,

—	zaviazať Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka: slovná ochranná známka „Coco Rico“ pre tovary zaradené v triede 30 (prihláška č. 2 949 899).

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: KOKORIKO, Ltda.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: slovná ochranná známka „KOKORIKO“ (ochranná známka Spoločenstva č. 101 386) pre tovary a služby zaradené v triedach 29, 30 a 42, ako aj obrazová ochranná známka „KOKORIKO“ (ochranná známka Spoločenstva č. 101 626) pre tovary a služby zaradené v triedach 29, 30 a 42.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke a zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: odvolací senát vo svojom rozhodnutí nezohľadnil návrh na výmaz namietaných ochranných známok podaný žalobkyňou. Podľa žalobkyne v prípade výmazu namietaných ochranných známok už vo vzťahu k zápisu požadovanému žalobkyňou neexistuje dôvod na zamietnutie zápisu podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 (1).

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES 1994, L 11, s. 1, Mim. vyd. 17/001, s. 146).

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/34

Odvolanie podané 20. apríla 2007: Bligny proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu z 15. februára 2007 vo veci F-142/06, Bligny/Komisia

(Vec T- 127/07 P)

(2007/C 140/57)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Francesco Bligny (Tassin-La-Demi-Lune, Francúzsko) (v zastúpení: P. Lebel- Nourissat, advokát)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľa

—	rozhodnúť, že Súd pre verejnú službu nesprávne posúdil prihlášku pokiaľ išlo o povinnosť kandidáta pripojiť doklad preukazujúci občianstvo,

—	rozhodnúť, že Súdu pre verejnú službu sa nevyrovnal so žalobnými dôvodmi týkajúcimi sa porušenia zásady legitímnej dôvery a riadnej správy, ktoré mala výberová komisia výberového konania EPSO AD/26/05 dodržať,

—	zrušiť uznesenie z 15. februára 2007 Súdu pre verejnú službu vo veci F-142/06,

—

novým rozhodnutím zrušiť rozhodnutie výberovej komisie výberového konania EPSO AD/26/05 zo 7. decembra 2006 a z 23. decembra 2006, ktorým sa zamietlo pripustenie žalobcu do výberového konania a tým aj opravy jeho písomnej skúšky a rozhodnúť, že prihláška uverejnená 15. mája 2006 na webovej stránke EPSO určená kandidátom výberového konania je nezákonná,

—	subsidiárne vrátiť vec Súdu pre verejnú službu na prejednanie a zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Svojím odvolaním odvolateľ navrhuje zrušiť uznesenie Súdu pre verejnú službu, ktorým sa zamietla ako zjavne nedôvodná jeho žaloba o neplatnosť rozhodnutia výberovej komisie o odmietnutí pristúpiť k oprave písomnej skúšky z dôvodu, že jeho prihláška neobsahovala doklad preukazujúci občianstvo.

Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza, že Súd pre verejnú službu mal skutkové okolnosti, ktoré mu boli predložené skresliť nesprávnym výkladom oznámenia o prihláške určenej na vyplnenie kandidátom, čo viedlo k nesprávnemu posúdeniu aktu. Okrem toho uvádza odvolací dôvod založený na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pretože Súd pre verejnú službu sa nevysporiadal so všetkými žalobnými dôvodmi a návrhmi predloženými odvolateľom v prvostupňovom konaní.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/34

Žaloba podaná 23. apríla 2007 – Suez/ÚHVT (Delivering the essentials of life)

(Vec T-128/07)

(2007/C 140/58)

Jazyk žaloby: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Suez (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: P. Combeau, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie,

—	zaviazať Úrad na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka: slovná ochranná známka „Delivering the essentials of life“ pre výrobky a služby zatriedené do tried 1, 9, 11, 16, 35, 36, 37 38, 39, 401, 41 a 42 (prihláška č. 4 102 497).

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: odmietnutie zápisu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 Rady (1)tým, že v rozpore s tým čo odvolací senát ÚHVT skonštatoval v napadnutom rozhodnutí, ochranná známka o ktorej zápis sa žiada nemá striktne pochvalný významový odtieň a neopisuje vlastnosť alebo kvalitu výrobkov alebo služieb, ktoré má označovať.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/35

Žaloba podaná 17. apríla 2007 – Írsko/Komisia

(Vec T-129/07)

(2007/C 140/59)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Írsko (v zastúpení: D. O'Hagan, E. Alkin, splnomocnení zástupcovia a P. McGarry, Barrister)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu:

—

zrušiť v súlade s článkom 230 Zmluvy, v celom rozsahu alebo čiastočne, rozhodnutie Komisie K(2007) 286 konečné znenie zo 7. februára 2007, ktoré sa týka oslobodenia od spotrebnej dane z minerálnych olejov používaných na vykurovanie pre výrobu oxidu hlinitého v Gardanne, v oblasti Shannon a na Sardínii, prevádzkovanú Francúzskom, Írskom a Talianskom, v časti, v ktorej sa týka oslobodenia od spotrebnej dani z minerálnych olejov používaných na vykurovanie pre výrobu oxidu hlinitého v oblasti Shannon, ktorú prevádzkuje Írsko,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca sa domáha zrušenia rozhodnutia Komisie K(2007) 286 konečné znenie zo 7. februára 2007, ktorým Komisia konštatuje, že oslobodenia od spotrebnej dani poskytnuté Francúzskom, Írskom a Talianskom v súvislosti s ťažkými vykurovacími olejmi pri výrobe oxidu hlinitého od 1. januára 2004 sú štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 ES a že určitá časť tejto pomoci bola nezlučiteľná so spoločným trhom.

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.

Po prvé žalobca tvrdí, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď vyvodila záver, že Írsko nepreukázalo, že výnimky zapadajú do logiky a charakteru domáceho daňového systému.

Po druhé žalobca uvádza, že Komisia sa dopustila nedostatkov pri vypracovaní vlastných súťažných analýz na podporu svojho záveru, že írske opatrenie môže zasiahnuť do obchodu v rámci Spoločenstva a skresliť alebo hroziť skreslením hospodárskej súťaže.

Po tretie žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu právnej istoty za okolností, keď Rada už povolila osobitnú výnimku až do konca roka 2006.

Nakoniec žalobca uvádza, že Komisia sa dopustila právneho omylu, keď vyvodila záver, že dotknutá štátna pomoc je novou pomocou oproti existujúcej pomoci.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/35

Žaloba podaná 19. apríla 2007 – Aughinish Alumina/Komisia

(Vec T-130/07)

(2007/C 140/60)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Aughinish Alumina Ltd (Askeaton, Írsko) (v zastúpení: J. Handoll, C. Waterson, solicitors)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie Komisie z februára 2007 o oslobodení minerálnych olejov používaných ako palivo pri výrobe oxidu hlinitého (aluminy) od spotrebnej dane v regióne Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii v rozsahu, v ktorom sa týka AAL,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa sa touto žalobou domáha čiastočného zrušenia rozhodnutia Komisie K(2007) 286 konečné znenie zo 7. februára 2007 o oslobodení minerálnych olejov používaných ako palivo pri výrobe oxidu hlinitého (aluminy) od spotrebnej dane v regióne Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii, ktoré zaviedlo Francúzsko, Írsko a Taliansko, v rozsahu, v ktorom sa týka Aughinish Alumina Ltd (ďalej len „AAL“).

Na podporu svojej žaloby AAL uvádza, že existuje osem dôvodov na zrušenie:

Po prvé, Komisia podľa žalobkyne nezohľadnila, že oslobodenie zodpovedá povahe a logike írskeho práva a nie je preto štátnou pomocou.

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že Komisia nevykonala riadnu analýzu relevantných trhov a ich konkurenčnej štruktúry. Za okolností, keď samotná Komisia predtým uznala, že nedošlo k porušeniu hospodárskej súťaže, a vo svetle skutočnosti, že Rada schválila oslobodenie do 31. decembra 2006, žalobkyňa tvrdí, že bolo povinnosťou Komisie preukázať, že vykonala riadnu hospodársku analýzu, ktorá by jasne preukázala, že existovalo aktuálne alebo hroziace skreslenie hospodárskej súťaže. Žalobkyňa preto konštatuje, že Komisia nepreukázala, že výnimka je pomocou.

Po tretie, žalobkyňa uvádza, že v prípade, že sa výnimka má napriek tomu považovať za pomoc, Komisia opomenula zaobchádzať s dotyčnou pomocou ako s existujúcou pomocou patriacu pod článok 88 ods. 1 ES. Pomoc bola predmetom záväzného prísľubu poskytnutého pred pristúpením Írska k Európskemu spoločenstvu v januári 1983. Keďže Komisia nič nepodnikla až do 17. júla 2000, uplynula desaťročná lehota a vrátenie je teda vylúčené. Žalobkyňa preto tvrdí, že pomoc sa nemôže charakterizovať ako štátna pomoc.

Po štvrté, žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala pri rozhodovaní sa, či a ako vykoná svoje právomoci podľa ustanovení Zmluvy ES o štátnej pomoci, prihliadnuť na všeobecné acquis v oblasti harmonizácie spotrebných daní. Napadnuté rozhodnutie je vážnym porušením zásady právnej istoty, pretože spochybňuje povolenia udelené Radou podľa článku 93 ES na základe návrhu Komisie. Ďalej sa Komisia údajne dopustila chyby, keď konštatovala, že opatrenia Rady prijaté na základe článku 93 ES sú lex specialis, ktorý má prednosť pred rozporným uplatnením predpisov o štátnej pomoci. Komisia podľa tvrdení žalobkyne navyše nepoužila postupy stanovené článkom 8 smernice 92/81/EHS pre odstránenie štátnej pomoci alebo iných znepokojení alebo sa skutočne neusilovala o zrušenie príslušných rozhodnutí Rady, a tým hrubo porušila effet utile opatrení Rady.

Po piate žalobkyňa tvrdí, že pri prijímaní napadnutého rozhodnutia Komisia nevzala do úvahy základné požiadavky článku 3 ES a 157 ES pre posilnenie schopnosti konkurencie priemyslu Spoločenstva a zabezpečenie existencie jej nevyhnutných podmienok.

Po šieste, Komisia tým, že stanovila, že 20 % výnimky predstavuje pomoc, nezohľadnila, že žalobkyňa musela splniť mnoho záväzkov v oblasti životného prostredia, a nevzala do úvahy opatrenia, ktoré by mali rovnaký motivačný účinok, ako má požiadavka na zaplatenie významnej časti vnútroštátnej dane.

Po siedme žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásady ochrany legitímnych očakávaní a právnej istoty.

Po ôsme, neprimerane dlhá doba trvania konania podľa článku 88 ods. 2 ES porušuje zásady riadnej správy a právnej istoty a je to podľa žalobkyne o to závažnejšie, že Komisia už pred začatím konania nereagovala na oznámenie z roku 1983.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/36

Žaloba podaná 19. apríla 2007 – Fuji Electric Holdings a Fuji Electric Systems/Komisia

(Vec T-132/07)

(2007/C 140/61)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Fuji Electric Holdings Co., Ltd (Kawasaki, Japonsko) a Fuji Electric Systems Co., Ltd. (Tokyo, Japonsko) (v zastúpení: P. Chapatte, P. Walter, Solicitors)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcov

—	zrušiť článok 1 písm. g) rozhodnutia v rozsahu v akom určuje, že porušenie pripisované FEH týmto rozhodnutím existovalo po septembri 2000,

—	zrušiť článok 1 písm. h) rozhodnutia v celom rozsahu,

—	zrušiť článok 2 písm. d) rozhodnutia v rozsahu, v akom FES pripisuje spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť ohľadom pokuty uloženej podľa tohto ustanovenia,

—	zrušiť článok 2 písm. f) rozhodnutia v rozsahu, v akom Fuji pripisuje spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť ohľadom pokuty uloženej podľa tohto ustanovenia,

—	znížiť pokutu uloženú Fuji,

—	zaviazať Komisiu aby znášala svoje vlastné trovy konania a trovy konania Fuji.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobcovia podali podľa článku 230 ES návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie z 24. januára 2007 (Vec COMP/F/38.899 – Rozvádzače izolované plynom – K(2006) 6762, konečné znenie), na základe ktorého Komisia uznala žalobcov spolu s inými podnikmi zodpovednými za porušenie článku 81 ods. 1 ES a od 1. januára 1994 tiež článku 53 EHP v oblasti rozvádzačov izolovaných plynom (ďalej len „RIP“), prostredníctvom súboru dohôd a zosúladených postupov založených na a) rozdelení trhu, b) pridelení kvót a udržiavania príslušného rozdelenia trhu, c) pridelení jednotlivých RIP projektov (bid-rigging) určeným výrobcom a manipulácie ponukového konania týkajúceho sa týchto projektov, d) určením minimálnych cien ponúk, e) dohôd o zastavení licenčných zmlúv s podnikmi, ktoré neboli členmi kartelu a f) výmeny citlivých obchodných informácií. Subsidiárne žalobcovia žiadajú podstatné zníženie pokút, ktoré im boli uložené.

Na základe tohto rozhodnutia je Fuji Electric Systems (ďalej len „FES“) zodpovedný za účasť na porušovaní od 15. apríla 1988 do 30. septembra 2002.

FES však namieta, že sa zúčastnil na GQ dohode a že nebol zapojený do predaja RIP až do 1. júla 2001, teda približne deväť mesiacov po tom čo Fuji Electric Holdings („FEH“) ukončil svoju účasť na karteli. Žalobcovia namietajú, že v rozhodnutí, že FEH pokračoval v účasti na karteli po stretnutí japonských spoločníkov v septembri 2000, sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, nesprávneho právneho posúdenia s ohľadom na dôkazné bremeno a tiež nesprávneho právneho posúdenia vzhľadom na rovnosť zaobchádzania.

Navyše Fuji tvrdí, že by nemal byť spoločne a nerozdielne zodpovedný za účasť Japan AE Power Systems Corporation (ďalej len „JAEPS“) na karteli, pretože nemohol vykonávať rozhodujúci vplyv nad JAEPS, ani nevedel o jeho údajnej účasti na karteli. Preto žalobca tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia vzhľadom na porušenia, ktorých sa údajne dopustil FES.

Nakoniec Fuji uvádza, že rozhodnutie je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením vzhľadom na trvanie porušenia, ako aj zodpovednosť JAEPS za údajné porušenie. Navyše, Komisia nesprávne posúdila hodnotu informácie poskytnutej žalobcami, keďže rozhodla, že táto neodôvodňuje zníženie pokuty uloženej žalobcom podľa tzv. programu zmierlivosti. V tejto súvislosti Fuji žiada, aby uložené pokuty boli podstatne znížené.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/37

Žaloba podaná 18. apríla 2007 – Mitsubishi Electric/Komisia

(Vec T-133/07)

(2007/C 140/62)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Mitsubishi Electric Corp. (Tokio, Japonsko) (v zastúpení: R. Denton, Solicitor a K. Haegeman, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie, najmä jeho články 1 až 4 v rozsahu, v akom sa týka Melco a TMT&D počas obdobia, v ktorom Melco zdieľal spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť s Toshiba vzhľadom na aktivity TMT&D, alebo

—	zrušiť článok 2 písm. g) a h) rozhodnutia v časti týkajúcej sa Melco, alebo

—	zmeniť článok 2 rozhodnutia v časti týkajúcej sa Melco, tak aby sa zrušila alebo podstatne znížila pokuta uložená Melco týmto rozhodnutím a v každom prípade,

—	zaviazať Komisiu na náhradu vlastných trov konania, ako aj trov konania vynaložených Melco v súvislosti s týmto konaním.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca, Mitsubishi Electric Corporation (ďalej len „Melco“) podal žalobu o neplatnosť podľa článkov 230 ES a 229 ES proti rozhodnutiu Komisie K(2006) 6762, konečné znenie, z 24. januára 2007 (Vec COMP/F/38.899 – Rozvádzače izolované plynom) na základe ktorého Komisia uznala žalobcu spolu s inými podnikmi zodpovedným za porušenie článku 81 ods. 1 ES a od 1. januára 1994 tiež článku 53 EHP v oblasti rozvádzačov izolovaných plynom (ďalej len „RIP“), prostredníctvom súboru dohôd a zosúladených postupov založených na a) rozdelení trhu, b) pridelení kvót a udržiavania príslušného rozdelenia trhu, c) rozdelení jednotlivých RIP projektov (bid-rigging) určeným výrobcom a manipulácie ponukového konania týkajúceho sa týchto projektov, d) určením minimálnych cien ponúk, e) dohôd o zastavení licenčných zmlúv s podnikmi, ktoré neboli členmi kartelu a f) výmeny citlivých obchodných informácií. Subsidiárne žalobca žiada podstatné zníženie pokuty, ktorá mu bola uložená.

Melco vo svojej žalobe uvádza tieto žalobné dôvody:

Komisia údajne dostatočne nepreukázala, že žalobca porušil článok 81 ES tým, že sa zúčastnil na kartely, ktorého cieľom alebo výsledkom bolo obmedzenie hospodárskej súťaže v EHP.

Žalobca tvrdí, že Komisia nepreukázala existenciu dohody, ktorej účastníkom bol Melco, a ktorá porušila článok 81 ES.

Žalobca ďalej uvádza, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, že nezohľadnila technické a hospodárske dôkazy preukazujúce neúčasť Melco na Európskom trhu a obtiažnosť vstupu naň.

Žalobca ďalej tvrdí, že Komisia porušila dôkazné pravidlá, keďže neoprávnene obrátila dôkazné bremeno a porušila zásadu prezumpcie neviny.

Komisia podľa žalobcu ďalej porušila zásadu rovnosti zaobchádzania v rozličných aspektoch: v stanovení základnej výšky pokuty uloženej Melco na základe obratu za rok 2001 a nie 2003, vo výpočte násobného koeficientu uplatneného na Melco a v nesprávnom definovaní celosvetového RIP trhu a podielu Melco na ňom. Ďalej podľa žalobcu Komisia porušila zásadu proporcionality tým, že pokutu Melco za jeho účasť na GQ (1) dohode posúdila rovnako ako to spravila pre európskych výrobcov zúčastnených na GQ aj EQ (2) dohodách.

Žalobca tvrdí, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia tým, že uviedla, že pokuta uložená Melco má byť vypočítaná na základe obratu za rok 2001 a Melco patrí 15-20 % celosvetového obratu RIP.

Komisia ďalej údajne porušila zásadu správneho úradného postupu pri odhade celkovej hodnoty trhu RIP.

Žalobca tvrdí, že Komisia sa dopustila omylu, keď nevzala do úvahy hospodárske a technické dôkazy pri posudzovaní dôsledku správania sa Melco a tiež vo výpočte pokuty uloženej Melco. Komisia tiež podľa žalobcu nesprávne určila dĺžku trvania údajného kartelu.

Ďalej žalobca uvádza, že Komisia porušila jeho právo na obhajobu a právo na spravodlivé súdne konanie tým, že neposkytla Melco zásadné dôkazy svedčiace v jeho prospech a proti nemu, ktoré slúžili na výpočet pokuty. Napokon Komisia počas správneho konania údajne nepredložila Melco svoje návrhy týkajúce sa teórie náhrady a teda porušila jeho právo na obhajobu.

(1) „GQ“ znamená „gear quota“, teda kvóta rozvádzačov.

(2) „EQ“ znamená „European quota“, teda Európska kvóta. EQ dohoda je v napadnutom rozhodnutí uvedená ako „E-Group Operation Agreement for GQ-Agreement“ a teda Operačná dohoda E skupiny pre dohodu GQ.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/38

Žaloba podaná 19. apríla 2007 – Taliansko/Komisia

(Vec T-135/07)

(2007/C 140/63)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: G. Aiello, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť na základe článku 230 ES rozhodnutie obsiahnuté v liste č. 3585 generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva Poľnohospodárstvo Komisie zo 7. februára 2007,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Vláda Talianskej republiky podala žalobu na Súde prvého stupňa Európskych spoločenstiev smerujúcu k zrušeniu podľa článku 230 ES rozhodnutia obsiahnutého v liste č. 3585 generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva Poľnohospodárstvo Komisie zo 7. februára 2007, ktorým sa zamietla žiadosť talianskych orgánov o prijatie mimoriadnych opatrení na podporu talianskeho trhu s hydinovým mäsom podľa článku 14 nariadenia Rady (EHS) č. 2777/75 z 29. októbra 1975 o spoločnej organizácii trhu s hydinovým mäsom (1) vo vzťahu k usmrteným kuriatkam v oblastiach zasiahnutých vtáčou chrípkou a podrobených veterinárnym opatreniam obmedzujúcim pohyb v období od decembra 1999 do septembra 2003.

Talianska vláda uvádza tieto dôvody:

—	porušenie zásady zákazu diskriminácie medzi výrobcami Spoločenstva podľa článku 34 ods. 2 druhého pododseku ES, keďže žalovaná súhlasila s prijatím mimoriadnych opatrení na podporu trhu iba v oblasti liahnutia vajíčok, a odmietla v spornom rozhodnutí podobné opatrenia v oblasti hydinového mäsa.

—

Zneužitie právomoci a zjavne nesprávne posúdenie uskutočnené Komisiou.

Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že Komisia mala na to, aby sa dosiahol cieľ sledovaný nariadením č. 2777/75, prijať mimoriadne opatrenia na podporu talianskeho trhu s hydinovým mäsom, ktorý bol najviac dotknutou oblasťou hydinárstva v Taliansku. Komisia to však odmietla napriek opakovaným žiadostiam žalobkyne a obmedzila sa iba na prijatie opatrení na podporu jedinej oblasti liahnutia vajíčok, ktorá bola v Taliansku najmenej dotknutou oblasťou obmedzujúcimi opatreniami a zároveň jedinou dotknutou oblasťou v Holandsku. Komisia teda mala jasne v úmysle poskytnúť holandským výrobcom väčšinu prostriedkov k dispozícii, a tým znížila na minimum pomoc poskytnutú talianskym výrobcom.

—

Nesprávny výklad a porušenie článku 14 nariadenia č. 2777/75 a zjavne nesprávne posúdenie.

Žalobkyňa sa domnieva na rozdiel od toho, čo tvrdí žalovaná, že článok 14 predmetného nariadenia sa neuplatní iba vtedy, keď nerovnováha na trhu vyplýva z nemožnosti výrobcov umiestnených v oblasti podrobenej opatreniam dohľadu a ochrany mať prístup na trh mimo tejto oblasti. Komisia totiž môže prijať mimoriadne opatrenia na podporu, aby vyrovnala trh postihnutý obmedzeniami voľného pohybu vyplývajúcimi z uplatnenia opatrení určených na zabránenie šíreniu chorôb zvierat, bez ohľadu na okolnosť, že tieto obmedzenia sa týkajú výrobkov, ktoré vchádzajú do určitej oblasti alebo z nej vychádzajú.

—	Na záver porušenie zásad správneho úradného postupu, nestrannosti, spravodlivého zaobchádzania a transparentnosti.

(1) Ú. v. ES L 282, 1.11.1975, s. 77; Mim. vyd. 03/002, s. 138.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/39

Žaloba podaná 30. apríla 2007 – Colgate-Palmolive/ÚHVT – CMS Hasche Sigle (VISIBLE WHITE)

(Vec T-136/07)

(2007/C 140/64)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Colgate-Palmolive Co. (New York, Spojené štáty) (v zastúpení: M. Zintler, H. Harmeling a K.-U. Plath, lawyers)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: CMS Hasche Sigle (Kolín, Nemecko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu z 15. februára 2007,

—	potvrdiť rozhodnutie výmazového oddelenia a vyhlásiť, že ochranná známka Spoločenstva č. 802 793 „VISIBLE WHITE“ zostáva zapísaná,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania, pokiaľ ide o návrh na vyhlásenie neplatnosti, rozhodnúť v opačnom smere o náhrade trov konania, než je rozhodnuté v rozhodnutí odvolacieho senátu a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania vzniknutých v súvislosti s touto žalobou.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: slovná ochranná známka „VISIBLE WHITE“ pre výrobky triedy 3 – ochranná známka Spoločenstva č. 802 793.

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: CMS Hasche Sigle.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: zamietnutie návrhu na vyhlásenie neplatnosti.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie rozhodnutia výmazového oddelenia a vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva.

Žalobné dôvody: porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia Rady č. 40/94 tým, že odvolací senát mylne usúdil, že prvok „VISIBLE“ a prvok „WHITE“ majú vo vzťahu k „toothpaste“ (zubná pasta) a „mouthwash“ (ústna voda) popisný charakter, a túto kombináciu ako celok pokladal za popisnú, bez rozlišovacej spôsobilosti.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/39

Žaloba podaná 4. mája 2007 – General Technic-Otis/Komisia

(Vec T-141/07)

(2007/C 140/65)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: General Technic-Otis Sàrl (Howald, Luxemburské veľkovojvodstvo) (v zastúpení: M. Nosbusch, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť na základe článku 230 ES rozhodnutie prijaté Komisiou dňa 21. februára 2007 v konaní podľa článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP vo veci COMP/E-1/38.823 – Elevators and Escalators v rozsahu, v akom sa týka GTO,

—	subsidiárne zrušiť alebo znížiť na základe článku 229 ES výšku pokuty, ktorá jej bola uložená týmto rozhodnutím,

—	zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou žalobkyňa žiada čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2007) 512, konečné znenie, z 21. februára 2007 v konaní podľa článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/38.823 – Elevators and Escalators) týkajúceho sa kartelu v oblasti montáže a údržby výťahov a eskalátorov v Belgicku, Nemecku, Luxembursku a v Holandsku zameraného na manipulácie ponukového konania, rozdelenie trhov, určenie minimálnych cien ponúk, pridelenie projektov a uzatvárania zmlúv, zmlúv o montáži, zmlúv o údržbe a zmlúv o modernizácií zariadení a výmeny informácií v rozsahu, v akom sa jej týka. Subsidiárne žalobkyňa žiada zrušenie alebo zníženie pokuty uloženej napadnutým rozhodnutím.

Na podporu svojich návrhov žalobkyňa uvádza sedem dôvodov.

Vo svojom prvom dôvode žalobkyňa uvádza, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho a skutkového posúdenia uplatnením pravidiel týkajúcich sa výpočtu pokút tým, že považovala predmetné postupy za „veľmi závažné“ porušenie. Žalobkyňa tvrdí, že východisková suma pokuty musí byť v dôsledku toho znížená, vzhľadom na obmedzený zemepisný rozsah dotknutého trhu, ako aj na obmedzený dopad týchto postupov na tento trh.

Vo svojom druhom dôvode žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho a skutkového posúdenia, pretože nevzala do úvahy skutočné hospodárske možnosti žalobkyne spôsobiť škodu. Tvrdí tiež, že Komisia pri určení výšky pokuty mala vziať do úvahy jej postavenie ako malého alebo stredného podniku riadeného úplne nezávisle, ktorý v dôsledku toho nemôže spôsobiť značnú škodu na trhu.

V treťom dôvode žalobkyňa uvádza, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho a skutkového posúdenia v tom, že neobmedzila výšku pokuty na 10 % obratu žalobkyne a že nebola oprávnená vziať do úvahy obrat materských spoločností pri výpočte maximálnej výšky pokuty, ktorá mala byť uložená žalobkyni.

Štvrtý dôvod vychádza z porušenia Komisiou zásady rovnosti zaobchádzania, pretože neuplatnila zásady zodpovednosti rovnako na všetkých členov dotknutého kartelu. Žalobkyňa uvádza, že Komisia pripísala predmetné postupy materským spoločnostiam, zatiaľ čo tak neurobila pre inú spoločnosť odsúdenú tým istým rozhodnutím, hoci sa táto nachádzala v podobnej situácii ako žalobkyňa, čo sa týka výkonu kontroly materskými spoločnosťami.

Vo svojom piatom dôvode žalobkyňa uvádza, že Komisia sa dopustila nesprávneho skutkového posúdenia v tom, že jej nepriznala zníženie pokuty o 50 % sumy podľa oznámenia o zhovievavosti (1). Žalobkyňa tvrdí, že jej spolupráca so s oddeleniami Komisie bola úzka, stála a obzvlášť rozsiahla a teda opodstatňuje maximálne zníženie pokuty podľa oznámenia o zhovievavosti, a teda vo výšky 50 %.

Šiesty dôvod uvedený žalobkyňou vychádza z porušenia zásady legitímnej dôvery, nakoľko Komisia nepriznala žalobkyni dodatočné zníženie pokuty o 10 % z dôvodu, že nepoprela skutkové zistenia. Žalobkyňa uvádza, že oznámenie námietok, ako aj rozhodovacia prax Komisie v nej vzbudila odôvodnenú dôveru, že pokuta bude znížená o 10 % a nie iba o 1 % udelené napadnutým rozhodnutím.

Siedmy dôvod vychádza z porušenia zásady primeranosti trestov, keďže pokuta uložená žalobkyni nebola opodstatnená vzhľadom na uvedené porušenie, a najmä s ohľadom na údajný obmedzený dopad na trh a na to, že sa ho dopustila spoločnosť menšej veľkosti.

(1) Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155).

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/40

Žaloba podaná 4. mája 2007 – General Technic/Komisia

(Vec T-142/07)

(2007/C 140/66)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: General Technic Sàrl (Luxemburg, Luxemburské veľkovojvodstvo) (v zastúpení: M. Nosbusch, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť na základe článku 230 ES rozhodnutie prijaté Komisiou dňa 21. februára 2007 v konaní podľa článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP vo veci COMP/E-1/38.823 – Elevators and Escalators v rozsahu, v akom sa týka GT,

—	subsidiárne zrušiť alebo znížiť na základe článku 229 ES výšku pokuty, ktorá jej bola uložená týmto rozhodnutím,

—	zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou žalobkyňa žiada čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2007) 512, konečné znenie, z 21. februára 2007 v konaní podľa článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/38.823 – Elevators and Escalators) týkajúceho sa kartelu v oblasti montáže a údržby výťahov a eskalátorov v Belgicku, Nemecku, Luxembursku a v Holandsku zameraného na manipulácie ponukového konania, rozdelenie trhov, určenie minimálnych cien ponúk, pridelenie projektov a uzatvárania zmlúv, zmlúv o montáži, zmlúv o údržbe a zmlúv o modernizácií zariadení a výmeny informácií, v rozsahu, v akom sa jej týka. Subsidiárne žalobkyňa žiada zrušenie alebo zníženie pokuty uloženej napadnutým rozhodnutím.

Na podporu žaloby žalobkyňa uvádza, že Komisia nebola oprávnená jej uložiť spoločne a nerozdielne uhradiť pokutu s jej dcérskou spoločnosťou, členkou kartelu. Tvrdí, že Komisia sa pomýlila v povahe a rozsahu jej účasti na základnom imaní svojej dcérskej spoločnosti, pretože žalobkyňa je spoločnosťou čisto finančnej povahy, sama nevykonáva obchodnú činnosť, že jej účasť v dcérskej spoločnosti je menšinová a že konala iba to, čo bolo potrebné na ochranu jej finančných záujmov. Žalobkyňa tiež tvrdí, že Komisii sa nepodarilo dostatočne preukázať jej účasť na karteli, na rozdiel od osobnej úlohy jej akcionára, ktorý bol spoločníkom a konateľom jej dcérskej spoločnosti.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/41

Žaloba podaná 30. apríla 2007 – UMG Recordings/ÚHVT – Osman (MOTOWN)

(Vec T-143/07)

(2007/C 140/67)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: UMG Recordings, Inc. (Santa Monica, USA) (v zastúpení: E. Armijo Chávarri, A. Castán Pérez-Gómez, lawyers)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Jimmy Osman (Londýn, Spojené kráľovstvo)

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—

prijal jej žalobu a dokumenty k nej pripojené a považoval odvolanie za podané včas a riadne proti rozhodnutiu, ktoré vydal druhý odvolací senát ÚHVT 15. februára 2007 vo veci R-523/2003-2 a po uskutočnení primeraných procesných etáp, vydal rozsudok zrušiac predmetné rozhodnutie a zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: slovná ochranná známka Spoločenstva „MOTOWN“ pre výrobky a služby tried 9, 25, 41 a 42 – prihláška č. 206 243.

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: UMG Recordings.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: Jimmy Osman.

Práva z ochrannej známky účastníka, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: žiadne.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: vyhovenie návrhu na vyhlásenie neplatnosti pre všetky sporné služby triedy 42 a zamietnutie v časti, ktorá smeruje proti službám triedy 41.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: odvolaniu, ktoré podal Jimmy Osman sa vyhovuje.

Dôvody žaloby: porušenie článku 15 ods. 1 a článku 50 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 40/94.

Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát údajne nesprávne posúdil dôkazy predložené s cieľom preukázať používanie ochrannej známky pre sporné služby triedy 41.

Po prvé sa žalobkyňa domnieva, že odvolací senát nezohľadnil skutočnosť, že predmetná ochranná známka bola predmetom užívacích úkonov pre sporné služby majiteľom ochrannej známky a tretími osobami, so súhlasom majiteľa.

Po druhé podľa názoru žalobkyne odvolací senát zamenil „služby diskoték“ so službami „organizácie hudobných udalostí“ s tým, že nezohľadnil skutočnosť, že patria do kategórie rôznych služieb.

Po tretie žalobkyňa zastáva názor, že aj za predpokladu, že sa nezúčastnila priamo alebo nepriamo na poskytovaní „služieb diskoték“ a/alebo „na organizovaní hudobných udalostí“, malo byť rozhodnuté tak, že poskytla osobitné služby patriace do uvedených kategórií a že poskytnutie týchto „vedľajších služieb“ umožnilo splnenie povinnosti používania jej ochrannej známky pre všeobecné kategórie služieb (to znamená sporných služieb).

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/42

Žaloba podaná 4. mája 2007 – Euro-Information/ÚHVT (CYBERBOURSE)

(Vec T-155/07)

(2007/C 140/68)

Jazyk žaloby: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Européenne de traitement de l'Information (Euro-Information) (Štrasburg, Francúzsko) (v zastúpení: P. Greffe a J. Schouman, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 28. februára 2007 oznámené 8. marca 2007 vo veci R 1046/2006-1, ktorým bola zamietnutá jej prihláška ochrannej známky Spoločenstva CYBERBOURSE č. 4 114 682 pre časť výrobkov a služieb prihlasovaných do tried 9, 36 a 38,

—	zapísať ochrannú známku Spoločenstva CYBERBOURSE č. 4 114 682 pre všetky prihlasované výrobky a služby.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka: slovná ochranná známka „CYBERBOURSE“ pre výrobky a služby v triedach 9, 36 a 38 (prihláška č. 4 114 682).

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: odmietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: žalobkyňa v rozpore s tým, čo uviedol odvolací senát ÚHVT v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že jej ochranná známka je rozhodujúca a má vzhľadom na prihlasované výrobky a služby dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť vyžadovanú nariadením Rady č. 40/94 (1).

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/42

Žaloba podaná 9. mája 2007 – Španielsko/Komisia

(Vec T-156/07)

(2007/C 140/69)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: F. Díez Moreno)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť oznámenie o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/94/07 uverejnené Európskym úradom pre výber pracovníkov (EPSO) v Úradnom vestníku Európskej únie C 45 A z 28. februára 2007,

—	zaviazať Komisiu, aby všetky oznámenia o výberových konania na obsadenie pracovných miest v európskej verejnej správe boli v úradnom vestníku uverejňované vo všetkých jazykoch,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba smeruje proti oznámeniu o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/94/07, ktoré uverejnil Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) v Úradnom vestníku Európskej únie C 45 A z 28. februára 2007, z dôvodu, že toto oznámenie bolo uverejnené len v anglickej, francúzskej a nemeckej verzii úradného vestníka.

Žalobca sa domnieva, že takýmto postupom žalovaná porušila nariadenie Rady č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve a nariadenie č. 259/68 z 29. februára 1968, ktoré upravuje Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev. Tiež bola podľa neho porušená zásada rovnosti a zákazu diskriminácie medzi občanmi Únie, zásada proporcionality a zásada právnej istoty, uznané v Zmluve ES a v ustálenej judikatúre Súdneho dvora.

Pokiaľ ide konkrétne o zásadu právnej istoty, žalobca poukazuje na to, že v Prílohe III Služobného poriadku je zakotvené, že oznámenia o verejných výberových konaniach sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie. Pritom článok 5 nariadenia Rady č. 1/58 stanovuje, že úradný vestník sa uverejňuje v 23 úradných jazykoch. Sporné oznámenie však bolo uverejnené len v troch úradných jazykoch.

Napokon bola porušená výlučná právomoc Rady jednomyseľne meniť jazykový režim Európskych spoločenstiev.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/43

Žaloba podaná 9. mája 2007 – Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada Európskej únie

(Vec T-157/07)

(2007/C 140/70)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu (Auvers sur Oise, Francúzsko) (v zastúpení: J. P. Spitzer, advokát a D. Vaughan QC)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť stále účinné rozhodnutia Rady:

—	nepreskúmať, v lehote šiestich mesiacov alebo neskôr, rozhodnutie Rady 2006/379/ES, v rozsahu v akom sa týka žalobkyne,

—

zachovať názov žalobkyne, až do dnešného dňa a do budúcnosti, na zozname teroristických organizácií uvádzanom v rozhodnutí Rady 2006/379/ES z 29. mája, ktoré sa stalo účinným k uvedenému dátumu, napriek rozsudku Súdu prvého stupňa T-228/02 z 12. decembra 2006 a povinnostiam Rady podľa článku 233 ES,

—	zaviazať žalovanú konať v súlade s jej zákonnými povinnosťami, ak sa to ukáže ako vhodné,

—	zaviazať žalovanú na zaplatenie škody vo výške 1 090 000 eur v prospech žalobkyne, ako je uvedené v prílohe 18 (pokračujúca škoda), a na zaplatenie úrokov z tejto sumy,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa sa domáha zrušenia niektorých listov Rady a požaduje náhradu škody, keďže Rada po šiestich mesiacoch nevykonala preskúmanie zoznamu osôb, skupín a subjektov, uvádzaného v rozhodnutí Rady 2006/379 (1), na ktoré sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 2580/2001 (2) o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu, a to zmrazenie finančných prostriedkov a iných finančných zdrojov, berúc do úvahy skutočnosť, že Rada ponechala názov žalobkyne na uvedenom zozname.

Podľa žalobkyne Rada bola povinná vykonať preskúmanie zoznamu osôb zahrnutých na zoznam teroristických organizácií, a robiť to pravidelne, aspoň raz za šesť mesiacov. Žalobkyňa uvádza, že Rada tak, v súvislosti so zahrnutím názvu žalobkyne na zoznam teroristických organizácií, neurobila.

Žalobkyňa ďalej uvádza, že podľa rozsudku Súdu prvého stupňa vo veci T-228/02, Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada, bola Rada povinná odstrániť názov žalobkyne z uvedeného zoznamu.

(1) Rozhodnutie Rady 2006/379/ES z 29. mája 2006, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2005/930/ES (Ú. v. EÚ L 144, s. 21).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (Ú. v. ES L 344, s. 70; Mim. vyd. 18/01, s. 207)

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/43

Žaloba podaná 7. mája 2007 – Lancôme/ÚHVT – CMS Hasche Sigle (COLOR EDITION)

(Vec T-160/07)

(2007/C 140/71)

Jazyk žaloby: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Lancôme Parfums et Beauté & Cie (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: E. Baud, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: CMS Hasche Sigle (Kolín, Nemecko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 26. februára 2007 vo veci R 231/2006-2,

—	zaviazať žalovaného a prípadne vedľajšieho účastníka konania na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: slovná ochranná známka „COLOR EDITION“ pre výrobky triedy 3 – ochranná známka Spoločenstva č. 2 965 804.

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva: CMS Hasche Sigle.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: zamietnutie návrhu na vyhlásenie neplatnosti.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie rozhodnutie výmazového oddelenia.

Uvádzané žalobné dôvody: porušenie článku 55 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady č. 40/94 (1), keďže sa odvolací senát domnieval, že návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky CMS Hasche Sigle je prípustný ako aj článku 7 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia, keďže v napadnutom rozhodnutí sa konštatovalo, že sporná ochranná známka „COLOR EDITOR“ je opisná.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/45

Žaloba podaná 16. apríla 2007 – Klug/Európska agentúra pre liečivá

(Vec F-35/07)

(2007/C 140/72)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Bettina Klug (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: W. G. Grupp, Rechtsanwalt)

Žalovaná: Európska agentúra pre liečivá

Návrhy žalobkyne

—	zaviazať žalovanú na predĺženie pracovnej zmluvy žalobkyne zo 7. februára 2002,

—	zaviazať žalovanú na zaplatenie žalobkyni bolestného vo výške 200 000 eur,

—	zaviazať žalovanú na zrušenie posudku žalobkyne za obdobie od 31. decembra 2004 do 31. decembra 2006 a znovu ho vypracovať so zohľadnením názoru súdu.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žaloba sa zakladá na článku 12a ods. 2 Služobného poriadku úradníkov (psychické obťažovanie). Vytýka nesprávne posúdenie žalobkyne, porušenie predpisov agentúry upravujúcich postup pri vypracovaní posudku a v dôsledku toho protiprávneho nepredĺženia jej pracovnej zmluvy.

Žalobkyňa odôvodňuje svoju žalobu tým, že kvôli psychickému obťažovaniu a nedostatku objektivity pri posúdení jej práce dopadlo jej hodnotenie veľmi zle a z toho dôvodu jej nebola zmluva uzatvorená na päť rokov predlžená.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/45

Žaloba podaná 20. apríla 2007 – Caleprico/Komisia

(Vec F-38/07)

(2007/C 140/73)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Caleprico (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: V. Guagliulmi, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	vyhlásiť podľa článku 241 ES neuplatniteľnosť článkov 12 a 13 prílohy XIII služobného poriadku úradníkov z dôvodu ich nezákonnosti,

—	zrušiť rozhodnutie, ktorým menovací orgán implicitne zamietol sťažnosť podanú žalobcom proti rozhodnutiu z 12. júna 2006,

—	zrušiť rozhodnutie Komisie z 12. júna 2006 v časti, v ktorej menovací orgán určil zaradenie žalobcu do triedy AD6/2 namiesto jeho zaradenia do triedy AD8/3,

—	uložiť Komisii povinnosť nahradiť namietanú časť rozhodnutia z 12. júna 2006 časťou, ktorá zaradí žalobcu retroaktívne (s účinkom od 1. júla 2006) do triedy AD8/3,

—	zaviazať Komisiu zaplatiť žalobcovi sumy, ktoré nedostal z dôvodu nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, zvýšené o úroky z omeškania,

—	zaviazať Komisiu nahradiť žalobcovi všetky prípadné ďalšie ujmy, ktoré Súd pre verejnú službu zistí v prejednávanej veci,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca, zapísaný na zozname úspešných uchádzačov výberového konania EUR/A/155/2000 (1), ktorým sa vytvoril zoznam uchádzačov spôsobilých byť zamestnaní v triedach A7/A6, bol zamestnaný po nadobudnutí účinnosti nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok zamestnancov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (2), a bol zaradený do triedy AD6/2.

Na podporu svojej žaloby uvádza dva dôvody:

V rámci prvého dôvodu tvrdí, že rozhodnutie z 12. júna 2006 obsahuje nedostatok vzhľadom na protirečivosť jednak odkazu v úvode rozhodnutia na článok 31 služobného poriadku, podľa ktorého vybraní uchádzači sú menovaní do platovej triedy funkčnej skupiny uvedenej v oznámení o výberovom konaní, a jednak výroku tohto rozhodnutia, ktorým bol žalobca zaradený do triedy AD6/2.

V rámci druhého dôvodu tvrdí, že dotknuté rozhodnutie je v každom prípade nezákonné, pretože implicitne vychádza z právneho základu (články 12 a 13 prílohy XIII služobného poriadku), ktorý je nezákonný z týchto dôvodov:

—	rozpor so zásadou právnej istoty a zásadou legitímnej dôvery,

—	porušenie zásady zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania,

—	porušenie zásady rozumnosti vzhľadom na to, že uplatnenie novej úpravy závisí od úplne nepredvídateľnej okolnosti, t.j. okolnosti, či je uchádzač zamestnaný pred alebo po určitom dátume, bez existencie iného dôvodu, ktorý by odôvodnil toto pravidlo,

—	porušenie zásady správneho úradného postupu,

—	subsidiárne, rozpor s povinnosťou odôvodnenia aktov Spoločenstva upravenou v článku 251 ES.

(1) Ú. v. ES C 147 A, 25.5.2000, s. 10.

(2) Ú. v. EÚ L 124, 27.4.2004, s. 1; Mim. vyd. 01/002, s. 130.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/46

Žaloba podaná 2. mája 2007 – Fernandez García a García Rato/Súdny dvor

(Vec F-41/07)

(2007/C 140/74)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyne: Brígida Fernandez García (Luxemburg, Luxembursko) a Carolina García Rato (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: S. Orlandi, A. Coolen, J. -N. Louis a E. Marchal, advokáti)

Žalovaný: Súdny dvor Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkýň

—	zrušiť rozhodnutia o vymenovaní žalobkýň za úradníčky Európskych spoločenstiev v časti, v ktorej sa stanovuje ich platová trieda podľa článku 13 prílohy XIII služobného poriadku,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne, ktoré sú úspešnými uchádzačkami výberového konania CJ/LA/25 (1), ktorého oznámenie bolo zverejnené pred 1. májom 2004, boli prijaté do služobného pomeru pred 22. marcom 2004, kedy nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok zamestnancov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (2), vstúpilo do platnosti.

Vo svojich žalobách žalobkyne v prvom rade uvádzajú, že napadnuté rozhodnutia prekračujú právny rámec vymedzený oznámením o výberovom konaní. Na základe článku 13 prílohy XIII služobného poriadku boli totiž zaradené do nižšej platovej triedy ako bolo stanovené v oznámení o výberovom konaní.

Žalobkyne sa rovnako domnievajú, že napadnuté rozhodnutia porušujú články 5, 29 a 31 služobného poriadku ako aj zásadu rovnosti zaobchádzania a zákaz diskriminácie. Zaradenie úspešných uchádzačov rovnakých výberových konaní alebo konaní rovnakej úrovni do platovej triedy bolo totiž stanovené rozdielne podľa toho, či uchádzači boli prijatý do služobného pomeru pred alebo po nadobudnutí platnosti nariadenia č. 723/2004.

Okrem toho sa žalobkyne odvolávajú na porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery, keďže legitímne očakávali, že pri obsadzovaní miest, o ktoré sa uchádzali, budú zaradené do platovej triedy uvedenej v oznámení o výberovom konaní.

(1) Ú. v. ES C 182 A, 31.7.2002, s. 8.

(2) Ú. v. EÚ L 124, 27.4.2004, s. 1.

23.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 140/47

Žaloba podaná 10. mája 2007 – Prieto/Parlament

(Vec F-42/07)

(2007/C 140/75)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Antonio Prieto (Bousval, Belgicko) (v zastúpení: E. Boigelot, advokát)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. júna 2006 o menovaní žalobcu za úradníka v skúšobnej dobe zaradeného do platovej triedy AST 2 platového stupňa 3,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca, ktorý je úspešným uchádzačom vnútorného výberového konania C/348 pre služobný postup C5-4 bol v čase, keď bol menovaný za úradníka v skúšobnej dobe zaradeného do platovej triedy AST 2, dočasným zamestnancom Komisie zaradeným do platovej triedy AST 3 (bývalej platovej triedy C4).

Na podporu svojej žaloby žalobca tvrdí, že rozhodnutie menovať ho za úradníka so zaradením nižším, ako mal v čase, keď bol dočasným zamestnancom, porušuje článok 5 ods. 4 prílohy XIII služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „štatút“).

Žalobca sa okrem toho odvoláva na porušenie zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie tým, že výlučne úspešní uchádzači predmetného výberového konania, ktorí predtým ako dočasní zamestnanci patrili do služobného postupu D, si mohli pri ich menovaní za úradníkov zachovať pôvodné výhodnejšie zaradenie.

Žalobca nakoniec tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje taktiež zásady právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery, riadneho úradného postupu a riadnej správy.

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 140

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 50 23. júna 2007

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor
2007/C 140/01	Posledná publikácia Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únie Ú. v. EÚ C 129, 9.6.2007	1

	V Oznamy
	SÚDNE KONANIA
	Súdny dvor
2007/C 140/02	Vec C-391/04: Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 10. mája 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Symvoulio tis Epikrateias – Grécko) – Ypourgos Oikonomikon, Proïstamenos DOY Amfissas/Charilaos Georgakis (Smernica 89/592/EHS — Obchodovanie s využitím dôverných informácií — Pojmy dôverná informácia a využitie dôverných informácií — Vopred dohodnuté burzové transakcie uskutočnené v rámci skupiny osôb, ktoré možno považovať za osoby disponujúce s dôvernými informáciami — Umelé zvýšenie kurzu prevádzaných cenných papierov)	2

2007/C 140/03	Vec C-508/04: Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 10. mája 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Rakúska republika (Nesplnenie povinnosti členským štátom — Smernica 92/43/EHS — Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín — Opatrenia na prebratie)	2

2007/C 140/04	Vec C-252/05: Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 10. mája 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice (England & Wales), Queen's Bench Division (Administrative Court) – Spojené kráľovstvo) – Thames Water Utilities Ltd, Regina/South East Lndon Division, Bromley Magistrates' Court (Odpady — Smernice 75/442/EHS, 91/156/EHS a 91/271/EHS — Odpadové vody unikajúce zo zberných systémov — Posúdenie — Pôsobnosť smerníc 75/442/EHS a 91/271/EHS)	3

2007/C 140/05	Vec C-303/05: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 3. mája 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbitragehof – Belgicko) – Advocaten voor de Wereld VZW/Leden van de Ministerraad (Policajná a súdna spolupráca v trestných veciach — Článok 6 ods. 2 a článok 34 ods. 2 písm. b) EÚ — Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV — Európsky zatykač a postup odovzdávania osôb medzi členskými štátmi — Aproximácia vnútroštátnych právnych predpisov — Odstránenie overenia dvojitej trestnosti — Platnosť)	3

2007/C 140/06	Vec C-328/05 P: Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 10. mája 2007 – SGL Carbon AG/Komisia Európskych spoločenstiev (Odvolanie — Hospodárska súťaž — Kartel — Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút — Oznámenie o spolupráci — Zásada ne bis in idem)	4

2007/C 140/07	Vec C-386/05: Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 3. mája 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof – Rakúsko) – Color Drack GmbH/Lexx International Vertriebs GmbH (Súdna právomoc, uznávanie a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach — Nariadenie (ES) č. 44/2001 — Osobitné právomoci — Článok 5 bod 1 písm. b) prvá zarážka — Súd príslušný podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby — Predaj tovarov — Tovary dodané na rozličné miesta v tom istom členskom štáte)	4

2007/C 140/08	Vec C-391/06: Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 3. mája 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Írsko (Nesplnenie povinnosti členským štátom — Smernica 2003/4/ES — Sloboda prístupu k informáciám — Informácia o životnom prostredí — Neprebratie v stanovenej lehote)	5

2007/C 140/09	Vec C-407/06: Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 10. mája 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Belgické kráľovstvo (Nesplnenie povinnosti členským štátom — Smernica 2003/105/ES — Ochrana zamestnancov — Nebezpečenstvá veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok — Neprebratie v stanovenej lehote)	5

2007/C 140/10	Vec C-33/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Dâmboviţa (Rumunsko) 24. januára 2007 – Ministerul Administaţiei și Internelor/Gheorghe Jipa	6

2007/C 140/11	Vec C-139/07.P: Odvolanie podané 8. marca 2007: Komisia Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) zo 14. decembra 2006 vo veci T-237/02, Technische Glaswerke Ilmenau GmbH/Komisia Európskych spoločenstiev	6

2007/C 140/12	Vec C-152/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgerichts (Nemecko) 20. marca 2007 – Arcor AG & Co. KG/Spolková republika Nemecko	7

2007/C 140/13	Vec C-153/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgerichts (Nemecko) 20. marca 2007 – Communication Services TELE2 GmbH/Spolková republika Nemecko	8

2007/C 140/14	Vec C-154/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgserichts (Nemecko) 20. marca 2007 – Firma 01051 Telekom GmbH/Spolková republika Nemecko	8

2007/C 140/15	Vec C-156/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio dello Stato (Taliansko) 21. marca 2007 – Salvatore Aiello a i./Comune di Milano, Sindaco di Milano, Comitato tecnico – scientifico per l'emergenza del traffico e della mobilità nella città di Milano, Provincia di Milano, Regione Lombardia, Ministero delle Infrastrutture e dei Trasporti, Ministero dell'Interno, Presidenza del Consiglio dei Ministri, Euromilano SpA, Metropolitana milanese SpA	9

2007/C 140/16	Vec C-161/07: Žaloba podaná 23. marca 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Rakúska republika	9

2007/C 140/17	Vec C-162/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte suprema di cassazione (Taliansko) 26. marca 2007 – Ampliscientifica Srl, Amplifin SpA/Ministero dell'Economia e delle Finanze, Agenzia delle Entrate	10

2007/C 140/18	Vec C-171/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht des Saarlandes (Nemecko) 30. marca 2007 – Apothekerkammer des Saarlandes, Marion Schneider, Michael Holzapfel, Dr. Fritz Trennheuser a Deutscher Apothekerverbans e. V./Saarland a Ministerium für Justiz, Gesundheit und Soziales, vedľajší účastník konania DocMorris N.V.	11

2007/C 140/19	Vec C-172/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichts des Saarlandes (Nemecko) 30. marca 2007 – Lekárnička Helga Neumann-Seiwert/Saarland a Ministerium für Justiz, Gesundheit und Soziales, vedľajší účastník konania DocMorris N.V.	11

2007/C 140/20	Vec C-174/07: Žaloba podaná 30. marca 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Talianska republika	12

2007/C 140/21	Vec C-194/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio di Stato (Taliansko) 4. apríla 2007 – SAVA e C. Srl, SIEME Srl, GRADED SpA/Mostra d'Oltremare SpA	13

2007/C 140/22	Vec C-204/07P: Odvolanie podané 16. apríla 2007: C. A. S. SpA proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) zo 6. februára 2007 vo veci T-23/03, C.A.S. SpA/Komisia Európskych spoločenstiev	13

2007/C 140/23	Vec C-205/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van Beroep te Gent (Belgicko) 19. apríla 2007 – trestné konanie proti Lodjewijkovi Gysbrechtsovi a Santurel Inter BVBA	14

2007/C 140/24	Vec C-207/07: Žaloba podaná 19. apríla 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Španielske kráľovstvo	15

2007/C 140/25	Vec C-209/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supreme Court (Írsko) 20. apríla 2007 – The Competition Authority/Beef Industry Development Society Ltd, Barry Brothers (Carrigmore) Meats Ltd	15

2007/C 140/26	Vec C-213/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Simvoulio tis Epikrateias (Grécko) 23. apríla 2007 – Michaniki a i./Ethniko Simvoulio Radiotileorasis, Ypourgos Epikrateias, Pantechniki a i. a Syndesmos Epicheirieson Periodikou Tipou	16

2007/C 140/27	Vec C-223/07: Žaloba podaná 3. mája 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Švédske kráľovstvo	17

2007/C 140/28	Vec C-235/07: Žaloba podaná 10. mája 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Spolková republika Nemecko	17

	Súd prvého stupňa
2007/C 140/29	Vec T-357/02: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. mája 2007 – Freistaat Sachsen/Komisia (Štátna pomoc — Pomoc poskytnutá orgánmi Spolkovej krajiny Sasko — Program pomoci malým a stredným podnikom — Zrýchlené povoľovacie konanie — Časová pôsobnosť pravidiel Spoločenstva a nariadenie o oslobodení týkajúce sa pomoci malým a stredným podnikom — Plánovaná pomoc oznámená pred nadobudnutím účinnosti nariadenia o oslobodení — Legitímna dôvera — Právna istota — Úplné oznámenie)	19

2007/C 140/30	Vec T-219/04: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. mája 2007 – Španielsko/Komisia (Rybolov — Vývoj kapacity rybárskych flotíl členských štátov — Režim vstupov a výstupov — Výbor pre rybolov a akvakultúru — Jazykový režim)	19

2007/C 140/31	Vec T-255/04: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. mája 2007 – Negenman/Komisia (Verejná služba — Úradníci — Materská dovolenka — Nemocenská dovolenka — Predpokladaný dátum pôrodu — Deň kedy začína plynúť materská dovolenka)	19

2007/C 140/32	Vec T-261/04: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. mája 2007 – Crespinet/Komisia (Úradníci — Povýšenie — Povyšovanie za rok 2003 — Prideľovanie prednostných bodov)	20

2007/C 140/33	Vec T-271/04: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. mája 2007 – Citymo/Komisia (Zmluvná zodpovednosť — Arbitrážna doložka — Nájomná zmluva — Neprípustnosť — Mimozmluvná zodpovednosť — Zmluvné rokovania — Námietka nezákonnosti — Legitímna dôvera — Dobrá viera — Zneužitie práva — Majetková ujma — Strata príležitosti)	20

2007/C 140/34	Vec T-343/04: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. mája 2007 – Tsarnavas/Komisia (Úradníci — Hodnotiaca správa — Neplatnosť — Žaloba o neplatnosť — Záujem na konaní — Žaloba o náhradu škody — Neprípustnosť)	21

2007/C 140/35	Vec T-99/05: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. mája 2007 – Španielsko/Komisia (Rybolov — Nariadenie (ES) č. 494/2002 — Zachovanie morských zdrojov — Právny základ — Zásada zákazu diskriminácie — Povinnosť odôvodnenia)	21

2007/C 140/36	Spojené veci T-239/05, T-240/05, T-245/05 až T-247/05, T-255/05, T-274/05 až T-280/05: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. mája 2007 – Black & Decker/ÚHVT – Atlas Copco (trojrozmerné zobrazenie žlto-čierneho elektrického prístroja) (Ochranná známka Spoločenstva — Námietkové konanie — Lehota námietkového konania — Telefaxový prenos — Prípustnosť — Jasné určenie skoršej ochrannej známky — Pravidlo 18 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2868/95)	21

2007/C 140/37	Vec T-47/06: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. mája 2007 – Antartica/ÚHVT (Ochranná známka Spoločenstva — Námietkové konanie — Prihláška obrazových ochranných známok Spoločenstva nasdaq — Skoršia slovná ochranná známka Spoločenstva NASDAQ — Relatívny dôvod zamietnutia — Dobré meno — Článok 8 ods. 5 nariadenia (ES) č. 40/94)	22

2007/C 140/38	Vec T-30/03: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 23. apríla 2007 – SID/Komisia (Štátna pomoc — Rozhodnutie o nevznesení námietok — Žaloba o neplatnosť — Prípustnosť — Pojem dotknutá osoba — Zamestnanecké odbory)	22

2007/C 140/39	Vec T-387/04: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 30. apríla 2007 – EnBW Energie Baden-Württemberg/Komisia (Žaloba o neplatnosť — Smernica 2003/87/ES — Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov — Národný alokačný plán emisných kvót Nemecka — Štátna pomoc — Záujem na konaní — Neprípustnosť)	23

2007/C 140/40	Vec T-415/04: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 26. apríla 2007 – Tebaldi a i./Komisia (Zamestnanecká žaloba — Úradníci — Povýšenie — Povyšovanie za rok 2003 — Zamietnutie povýšenia — Pridelenie bodov na účely povýšenia — Zjavná neprípustnosť)	23

2007/C 140/41	Vec T-297/05 R: Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 2. mája 2007 – IPK International World Tourism Marketing Consultants/Komisia (Konanie o nariadení predbežného opatrenia — Článok 256 ES — Predmet prihlášky — Prípustnosť — Nedostatok naliehavosti)	24

2007/C 140/42	Vec T-12/07 R: Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 3. mája 2007 – Polimeri Europa/Komisia (Konanie o nariadení predbežného opatrenia — Hospodárska súťaž — Návrh na nariadenie predbežných opatrení — Príkaz tretím osobám — Neprípustnosť)	24

2007/C 140/43	Vec T-71/07 R: Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa zo 4. mája 2007 – Icuna.Com/Parlament (Verejné zmluvy — Verejné obstarávanie Spoločenstvom — Konanie o nariadení predbežného opatrenia — Nedostatok naliehavosti)	24

2007/C 140/44	Vec T-103/07: Žaloba podaná 2. apríla 2007 – Fratex Indústria e Comércio/ÚHVT – USA Track & Field (TRACK & FIELD USA)	25

2007/C 140/45	Vec T-109/07: Žaloba podaná 11. apríla 2007 – L'Oréal/ÚHVT – Spa Monopole (SPA THERAPY)	25

2007/C 140/46	Vec T-110/07: Žaloba podaná 16. apríla 2007 – Siemens/Komisia	26

2007/C 140/47	Vec T-113/07: Žaloba podaná 18. apríla 2007 – Toshiba/Komisia	26

2007/C 140/48	Vec T-116/07: Žaloba podaná 17. apríla 2007 – Francúzsko/Komisia	27

2007/C 140/49	Vec T-117/07: Žaloba podaná 18. apríla 2007 – Areva a i./Komisia	28

2007/C 140/50	Vec T-120/07: Žaloba podaná 16. apríla 2007 – MB Immobilien a MB System/Komisia	29

2007/C 140/51	Vec T-121/07: Žaloba podaná 18. apríla 2007 – Alstom/Komisia	30

2007/C 140/52	Vec T-122/07: Žaloba podaná 17. apríla 2007 – Siemens a VA TECH Transmission & Distribution/Komisia	31

2007/C 140/53	Vec T-123/07: Žaloba podaná 17. apríla 2007 – Siemens Transmission & Distribution/Komisia	31

2007/C 140/54	Vec T-124/07: Žaloba podaná 17. apríla 2007 – Siemens Transmission & Distribution a Nuova Magrini Galileo/Komisia	32

2007/C 140/55	Vec T-125/07: Žaloba podaná 16. apríla 2007 – Scientific and Technological Committee a i./Potocnik a i., členovia Komisie	33

2007/C 140/56	Vec T-126/07: Žaloba podaná 20. apríla 2007 – Allos Walter Lang/ÚHVT – Kokoriko (Coco Rico)	33

2007/C 140/57	Vec T- 127/07 P: Odvolanie podané 20. apríla 2007: Bligny proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu z 15. februára 2007 vo veci F-142/06, Bligny/Komisia	34

2007/C 140/58	Vec T-128/07: Žaloba podaná 23. apríla 2007 – Suez/ÚHVT (Delivering the essentials of life)	34

2007/C 140/59	Vec T-129/07: Žaloba podaná 17. apríla 2007 – Írsko/Komisia	35

2007/C 140/60	Vec T-130/07: Žaloba podaná 19. apríla 2007 – Aughinish Alumina/Komisia	35

2007/C 140/61	Vec T-132/07: Žaloba podaná 19. apríla 2007 – Fuji Electric Holdings a Fuji Electric Systems/Komisia	36

2007/C 140/62	Vec T-133/07: Žaloba podaná 18. apríla 2007 – Mitsubishi Electric/Komisia	37

2007/C 140/63	Vec T-135/07: Žaloba podaná 19. apríla 2007 – Taliansko/Komisia	38

2007/C 140/64	Vec T-136/07: Žaloba podaná 30. apríla 2007 – Colgate-Palmolive/ÚHVT – CMS Hasche Sigle (VISIBLE WHITE)	39

2007/C 140/65	Vec T-141/07: Žaloba podaná 4. mája 2007 – General Technic-Otis/Komisia	39

2007/C 140/66	Vec T-142/07: Žaloba podaná 4. mája 2007 – General Technic/Komisia	40

2007/C 140/67	Vec T-143/07: Žaloba podaná 30. apríla 2007 – UMG Recordings/ÚHVT – Osman (MOTOWN)	41

2007/C 140/68	Vec T-155/07: Žaloba podaná 4. mája 2007 – Euro-Information/ÚHVT (CYBERBOURSE)	42

2007/C 140/69	Vec T-156/07: Žaloba podaná 9. mája 2007 – Španielsko/Komisia	42

2007/C 140/70	Vec T-157/07: Žaloba podaná 9. mája 2007 – Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada Európskej únie	43

2007/C 140/71	Vec T-160/07: Žaloba podaná 7. mája 2007 – Lancôme/ÚHVT – CMS Hasche Sigle (COLOR EDITION)	43

	Súd pre verejnú službu Európskej únie
2007/C 140/72	Vec F-35/07: Žaloba podaná 16. apríla 2007 – Klug/Európska agentúra pre liečivá	45

2007/C 140/73	Vec F-38/07: Žaloba podaná 20. apríla 2007 – Caleprico/Komisia	45

2007/C 140/74	Vec F-41/07: Žaloba podaná 2. mája 2007 – Fernandez García a García Rato/Súdny dvor	46

2007/C 140/75	Vec F-42/07: Žaloba podaná 10. mája 2007 – Prieto/Parlament	47