27.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/1

1.1

EHSV úplne súhlasí s dokumentom, ktorý predložila Komisia, avšak rád by predložil svoje úvahy a výhrady týkajúce sa tých aspektov, ktoré je potrebné vyjasniť.

1.2

Úvahy ohľadne odbornej prípravy sa týkajú účinnosti dosiaľ vykonaných aktivít. Usporiadanie spoločných seminárov na úrovni Spoločenstva sa vo vzťahu k výsledkom javí ako príliš nákladné a je otázkou, či by nebolo vhodné zamerať úsilie skôr na odbornú prípravu, ktorá bude vykonávaná na vnútroštátnej úrovni s využitím expertov, ktorých vyškolí Komisia. Odborná príprava školiteľov by mala byť centrálnym prvkom programu Spoločenstva.

1.3

Výhrady sa týkajú nejasných aspektov ohľadne poskytovania údajov verejným orgánom, s výnimkou daňových orgánov: podmienky a forma prístupu k údajom nie sú vyjasnené a vyvolávajú rozpaky, najmä pokiaľ ide o ochranu súkromia. Mala by byť vyjasnená aj otázka vlastníctva a prístupnosti údajov. Taktiež sa nevyjasnili otázky týkajúce sa stanovenia poplatkov pre tretiu stranu, ktorá o údaje žiada.

2.1

Colné a daňové správy zohrávajú zásadnú úlohu, ktorá spočíva vo výkone kontrol na vonkajších hraniciach a v ochrane finančných a iných záujmov Spoločenstva. Vzhľadom na nové výzvy a prebiehajúce zmeny je nevyhnutné pristúpiť k zlepšeniu a podporiť rozvoj, a to predovšetkým v oblasti výpočtovej techniky. Uvedené oznámenie stanovuje program Spoločenstva na zlepšenie fungovania daňových systémov na vnútornom trhu (Fiscalis 2013).

2.2

Operačné náklady, ktoré má znášať Komisia, sa môžu rozdeliť do dvoch hlavných kategórií, spoločné akcie a akcie v oblasti informačných technológií. Spoločné akcie sa vzťahujú na semináre, projektové skupiny, pracovné návštevy, mnohostranné kontroly, školenia, zatiaľ čo akcie v oblasti IT sa vzťahujú na fungovanie a vývoj existujúcich transeurópskych systémov a rozvoj nových systémov. Celková suma, ktorá sa má uhradiť z rozpočtu Spoločenstva, predstavuje 156,9 miliónov EUR na obdobie rokov 2008 – 2013. Program 2013 je šesťročný program, ktorý sa zhoduje s rozsahom finančného rámca na roky 2007 – 2013.

2.3

V úvode dokumentu sa odkazuje najmä na kandidátske krajiny, ktorým sa dáva možnosť využívať praktické prostriedky, ktoré umožnia daňovým orgánom plniť všetky úlohy stanovené v právnych predpisoch Spoločenstva od vstupu týchto krajín do EÚ. Taktiež sa berie ohľad na partnerské krajiny v rámci európskej politiky susedstva, ktorým sa za určitých podmienok ponúka možnosť zúčastniť sa na niektorých aktivitách programu. (1)

2.4

V strednodobom hodnotení programu 2007 sa potvrdila potreba štruktúrovanejšej organizácie spoločného využívania informácií a výmeny poznatkov medzi správami i medzi správami a Komisiou, ako aj upevnenie poznatkov nadobudnutých počas podujatí programu. Preto by sa mala venovať osobitná pozornosť spoločnému využívaniu informácií a riadeniu poznatkov.

3.1

Po krátkom úvode, v ktorom sú definované podmienky a obsah akčného programu Fiscalis 2013, sú stanovené nasledujúce ciele:

3.2

Komisia každoročne stanoví pracovný program pre splnenie týchto cieľov. Tento program bude vypracovaný s využitím komunikačných systémov a systémov pre výmenu informácií, za ktoré sa Komisia zaručuje všetkým zúčastneným štátom. Komunikačné systémy zahrňujú rôzne siete a spoločné systémy (CCN/CSI, VIES, EMCS (KSPT), atď.). Zložky systémov pre komunikáciu a výmenu informácií nepatriace Spoločenstvu pozostávajú z národných databáz, ktoré tvoria súčasť týchto systémov, sieťových prepojení medzi zložkami patriacimi Spoločenstvu a zložkami nepatriacimi Spoločenstvu a také programové a technické vybavenie, ktoré každá zúčastnená krajina považuje za vhodné na úplné zabezpečenie funkčnosti týchto systémov v rámci celej svojej správy. Zúčastnené krajiny zabezpečia, aby boli zložky nepatriace Spoločenstvu udržiavané v prevádzke, a zaistia ich súčinnosť so zložkami patriacimi Spoločenstvu. Komisia v spolupráci so zúčastnenými krajinami koordinuje tieto aspekty zriadenia a fungovania zložiek systémov patriacich i nepatriacich Spoločenstvu ako aj infraštruktúry.

3.3

Komisia a zúčastnené krajiny spoločne organizujú semináre a projektové skupiny a zabezpečujú odovzdávanie poznatkov získaných na týchto seminároch a projektových skupinách ďalším stranám. Na druhej strane, zúčastnené krajiny organizujú pracovné návštevy pre úradníkov. Komisia v spolupráci so zúčastnenými krajinami rozvíja systematické a štruktúrované využívanie informácií získaných na základe aktivít programu.

3.4

Výdavky potrebné na implementáciu programu sú rozdelené medzi Spoločenstvo a zúčastnené krajiny.

Spoločenstvo znáša tieto výdavky:

Zúčastnené krajiny nesú tieto náklady:

3.5

V oblasti finančnej kontroly sa uvádza bez ďalšieho spresnenia, že program podlieha spoločnému priebežnému monitorovaniu, ktoré uskutočňujú zúčastnené krajiny a Komisia. Okrem iného sa navrhuje uskutočniť priebežné a záverečné hodnotenie.

4.1

Dokument, ktorý predložila Komisia bol „povinnosťou“, nakoľko predstavuje splnenie záväzku voči Európskemu parlamentu a Rade v zmysle čl. 15 ods. 4 písm. a) rozhodnutia Fiscalis 2003 – 2007. Na základe tohto záväzku Komisia prijala 6. apríla 2005 oznámenie (KOM(2005) 111, vyjadrujúce potrebu stanovenia dvoch nástupníckych programov Colníctvo 2013 a Fiscalis 2013 namiesto programov Colníctvo 2007 a Fiscalis 2003 – 2007 v uvedenom poradí. V tomto dokumente sa EHSV vyjadruje k programu Fiscalis. Program Colníctvoo bude predmetom iného dokumentu.

4.2

Program 2013, zahŕňajúci obdobie 2008 – 2013, neprináša podstatné inovácie oproti prebiehajúcemu programu, ale zameriava sa predovšetkým na zlepšenie jeho účinnosti, pričom sa riadi usmerneniami, ktoré inšpirovali obnovenie Lisabonskej stratégie. Teda zameriava sa na podporu a rozvoj spolupráce medzi daňovými správami členských krajín (a krajinami nasledujúceho rozšírenia) za účelom splnenia cieľov stanovených v pôvodnom programe:

4.3

Dokument Komisie bol vypracovaný po vykonaní hĺbkovej analýzy situácie, návštevách viacerých členských štátov, nadviazaní kontaktov so správami, expertmi a daňovými subjektmi. Výsledkom je to, že program sa ustanovuje ako predĺženie programu 2007 posilnené o dodatočné finančné zdroje na podporu nových politických iniciatív na jednej strane a na druhej strane predpokladá okrajový nárast rozpočtu všetkých ďalších podsektorov. EHSV súhlasí s týmito návrhmi.

4.4

Ako je uvedené v bode 2.2, celková suma nákladov na program na obdobie rokov 2008 – 2013 dosahuje 168,47 miliónov EUR, z ktorých väčšia časť, 156,9 miliónov EUR, predstavuje operačné náklady, ktoré sa majú uhradiť z rozpočtu Spoločenstva. Operačné náklady sa môžu rozdeliť do dvoch hlavných kategórií, spoločné akcie a akcie v oblasti informačných technológií. Spoločné akcie sa vzťahujú na semináre, projektové skupiny, pracovné návštevy, mnohostranné kontroly, školenia a akékoľvek ďalšie činnosti potrebné pre vykonanie cieľov. Akcie v oblasti IT sa vzťahujú na fungovanie a vývoj existujúcich transeurópskych systémov a rozvoj nových systémov.

5.1

EHSV súhlasí s potrebou pokračovať v programe Fiscalis v súlade s už stanovenými hlavnými smermi. Podporuje teda iniciatívu Komisie a spolieha sa predovšetkým na to, že vo fáze implementácie budú zlepšené určité aspekty, a to najmä tie, ktoré sa týkajú účinnosti programov spoločnej odbornej prípravy a používania jazykov. Samotná Komisia zdôraznila tieto nedostatky v dokumente (2), v ktorom taktiež uviedla riešenia týkajúce sa tejto problematiky.

5.2

Odborná príprava sa delí na dva hlavné smery. Jeden sa uskutočňuje na úrovni Spoločenstva a je hradený z rozpočtových prostriedkov EÚ. Druhý sa uskutočňuje na vnútroštátnej úrovni a je v podstate financovaný zainteresovanými členskými štátmi. Výraz „odborná príprava “zahŕňa vzdelávanie v užšom zmysle slova (t. j. školenia týkajúce sa konkrétnych otázok technickej, právnej alebo administratívnej povahy, ktoré vedú odborníci v danej oblasti), semináre (vo všeobecnosti multidisciplinárnej povahy a otvorenej účasti zástupcov rôznych krajín) a výmeny pracovníkov (jednotlivcov alebo skupín).

5.3

V návrhu rozhodnutia, ktorý je uvedený v bode 3.1, Komisia uvádza podrobnú správu o prvých výsledkoch programov odbornej prípravy, z ktorých vyplýva iba stredne uspokojivý komplexný rámec. Dokument sa úprimne snaží neskrývať rôzne nedostatky a medzery, pričom taktiež navrhuje možné spôsoby odstránenia alebo obmedzenie týchto prekážok. Na druhej strane, nie je ani možné iné riešenie, vzhľadom k zložitosti programu, počtu zúčastnených členských krajín, odlišnosti súčasných systémov, rôznej úrovne skúseností a organizačnej štruktúry správnych systémov jednotlivých štátov, a v neposlednom rade, aj vzhľadom na rozmanitosť jazykov. Jazyková rozmanitosť predstavuje spoločnú prekážku všetkých programov Spoločenstva, pričom často je toto obmedzenie podceňované. Hlavným problémom zostáva stanovenie minimálnej spoločnej úrovne poznatkov a odbornosti, ktoré by boli prinajmenšom merateľné v rámci minimálnych parametrov prijateľných pre všetky členské štáty a použiteľných vo všetkých členských štátoch.

5.4

Ako bolo uvedené v bode 3.5, Komisia vykoná kontrolu riadnej implementácie programov. EHSV zastáva názor, že je dôležité overiť si správne zavedenie spoločných noriem a oboznámiť sa s hodnotami Spoločenstva. Tieto kontroly predstavujú zásadný prvok, a to nielen preto, že je potrebné overiť si správne využitie prostriedkov Spoločenstva podľa všeobecných zásad verejného účtovníctva, ale aj preto, že odborná príprava úradníkov nemôže byť ponechaná na úsudok samotných štátov.

5.5

Vzhľadom na komplexnosť problematiky, EHSV nepristúpi k formulácii návrhov a obmedzí svoje úvahy na niektoré objektívne prvky bez toho, aby zvážil či sú „politicky správne “alebo nie.

5.5.1

V prvom rade je známe, že úroveň profesionálnej odbornosti a skúseností je odlišná v jednotlivých členských štátoch, a preto je v zásade ťažké stanoviť spoločný modul pre odbornú prípravu prostredníctvom seminárov, na ktorých sa zúčastňuje veľký počet účastníkov. Jazyková rozmanitosť je ďalším faktorom, ktorý situáciu komplikuje. Iné je, keď ide o priamy prenos informácií v jazyku rečníka a iné je, keď tieto informácie sú prijímané prostredníctvom tlmočníka. Ďalej je treba vziať na vedomie, že účastníci nemôžu „vidieť “audiovizuálne pomôcky (diapozitívy, diagramy, atď.) vo svojom jazyku (a je známe, že je veľmi dôležité si „vizuálne “zapamätať jednotlivé informácie). Na záver je na mieste sa spýtať, či by sa tieto semináre (ktorých usporiadanie je značne nákladné tak z finančného hľadiska ako aj z hľadiska ľudských zdrojov) nemali obmedziť na minimum alebo aspoň presunúť do nasledujúcej „zrelšej “fázy programu. Takto ušetrené finančné prostriedky a ľudské kapacity by mohli byť využité na financovanie (aspoň čiastočne) odbornej prípravy na vnútroštátnej úrovni v krajinách, ktoré sú v určitom znevýhodnení, a to najmä v nových členských krajinách EÚ.

5.5.2

V hodnotiacom dokumente Komisie nie je zmienka o jednom prvku, ktorý má zásadný význam: odborná príprava školiteľov z jednotlivých štátov uskutočnená na úrovni Spoločenstva . Táto príprava by mala predstavovať kľúčový prvok celého systému, nakoľko iba školiteľ, ktorý hovorí jazykom účastníkov, môže zaručiť plnú účinnosť odovzdaných informácií a predovšetkým diskusií, ktoré predstavujú zásadnú časť odbornej prípravy. Školiteľ pochádzajúci z daného štátu je predovšetkým jediný, kto je schopný využiť didaktickú metódu, ktorá umožní prechod od vnútroštátneho systému, ktorý musí dôkladne poznať, do systému Spoločenstva. Výber kvalifikovaného personálu pre tieto úlohy by mal náležať iba vnútroštátnym orgánom. V tomto zmysle by malo byť nevyhnutnou podmienkou vysoká profesionálna úroveň a didaktické schopnosti. To isté je možné tvrdiť o osobách, ktoré sa majú zaoberať odbornou prípravou školiteľov z členských štátov na úrovni „Spoločenstva“. Nakoniec experti zastávajú názor, že tento druh školenia nie je možné realizovať v rámci krátkych seminárov: malo by ísť o „kurzy“, ktorých trvanie by malo byť niekoľko mesiacov.

5.6

Dôležitým aspektom, veľmi odlišnej povahy, je vzťah medzi systémom Fiscalis a systémom „Colníctvo 2013“, osobitne pokiaľ ide o DPH a spotrebné dane. Vo svojom stanovisku (3) na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o colnom a obchodnom prostredí bez dokumentov v papierovej forme“ EHSV upozornilo na druhý bod dôvodovej správy návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (4): „Celoeurópske opatrenie elektronickej správy (...) vyžaduje opatrenia na zvýšenie efektívnosti organizácie (...) v boji proti podvodom, organizovanému zločinu a terorizmu ...“ V tomto stanovisku sa okrem iného poukázalo na organické a plánované prepojenie medzi colnými databázami a databázami orgánov spravujúcich DPH, ktoré by umožnilo odkrytie podvodov spojených s dovezeným tovarom z tretích krajín, osobitne čo sa týka falšovania pôvodných značiek.

5.6.1

V programe Fiscalis nie je ani zmienka o tomto komplexnom prepojení archívov Fiscalis s archívmi spravovanými inými správami. Iba v piatom bode dôvodovej správy návrhu rozhodnutia je uvedené, že „by sa do programu mali dať zaradiť ďalšie systémy výmeny informácií týkajúcich sa daní, ako sú Kontrolný systém pohybu tovaru (EMCS/KSPT)“. Hovorí sa však zjavne o obmedzenom množstve informácií, ktoré si budú vymieňať daňové správy.

5.6.2

V stanovisku uvedenom v bode 5.6, sa EHSV zmieňuje o odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady (5), v ktorom sa stanovujú určité opatrenia na vytvorenie „policajnej, colnej a súdnej spolupráce“ pre zavedenie Haagskeho programu  (6) v oblasti bezpečnosti Únie. Do pojmu bezpečnosť sa zahŕňa aj boj proti pašovaniu zakázaných tovarov, alebo tovarov, obchodovanie s ktorými sa riadi vlastnými pravidlami. Predmetné prepojenie, o ktorom sa zmieňuje predchádzajúci bod, by umožnilo vykonávať kontroly prostredníctvom colných orgánov. Vykonanie týchto kontrol v súčasnosti nie je možné. Išlo by o nepriamy spôsob, ako by daňové orgány mohli prispieť k realizácii Haagskeho programu. EHSV si uvedomuje, že pri prebiehajúcich programoch a konsolidovaných postupoch už nie je možné realizovať takýto druh projektu. Avšak odporúča brať ohľad na to, že organické prepojenie medzi jednotlivými databázami EÚ a členských štátov by malo byť súčasťou strategických programov Únie, a to nielen z dôvodu bezpečnosti, ale aj za účelom dosiahnutia mnohých iných cieľov v oblasti sociálnej a hospodárskej politiky.

6.1

Článok 3: Účasť na programe Program môže byť otvorený aj pre účasť kandidátskych krajín a „potenciálnych “kandidátskych krajín, ako aj účasti niektorých partnerských krajín Európskej susedskej politiky, ak tieto krajiny dosiahli dostatočnú úroveň aproximácie svojich právnych úprav s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva. Zámer tohto ustanovenia je bez pochýb v súlade s vytvorením čo najširšieho „daňového priestoru“. Na druhej strane EHSV si kladie otázku, či návrh nie je príliš ambiciózny vzhľadom na dostupné prostriedky a ťažkosti, ktoré sa objavili pri jeho realizácii a ktoré sa znásobia pri začlenení nových účastníkov.

6.2

Článok 6: Komunikačné systémy a systémy výmeny informácií. Zložky systému patriace Spoločenstvu tvorí technické vybavenie, programové vybavenie a sieťové pripojenia, ktoré sú spoločné pre všetky zúčastnené krajiny. Ostatné zložky (národné databázy, sieťové prepojenia medzi zložkami patriacimi Spoločenstvu a zložkami nepatriacimi Spoločenstvu, programové a technické vybavenie na zabezpečenie funkčnosti národných systémov) sa považujú za súčasť systémov nepatriacich Spoločenstvu.

6.2.1

Klasifikácia uvedená v predchádzajúcom bode sa zdá byť správna, avšak ustanovenie v bode 6 nie je jasné: „Komisia môže sprístupniť komunikačné systémy a systémy výmeny informácií ďalším verejným službám na daňové alebo iné účely pod podmienkou, že zaplatia finančný príspevok do programového rozpočtu.“ Výraz „alebo iné účely “je nejasný: Komisia má povinnosť upresniť tie správy, ktoré budú mať prístup k informáciám, ako aj stanoviť podmienky a kontrolu tohto prístupu. S cieľom odstrániť pochybnosti EHSV navrhuje, aby bolo uvedené, že prístup bude povolený len v oblasti justičnej spolupráce, a to pri garanciách, ktoré poskytujú platné normy, a to vždy pri rešpektovaní predpisov na ochranu súkromia.

6.2.2

EHSV sa nazdáva, že tento postoj musí byť objasnený. Na prvý pohľad sa nezdá, že by Komisia mala právomoc poskytnúť tretím osobám, bez ohľadu na to, o koho ide, informácie, ktoré sú jasne vlastníctvom členského štátu, nakoľko sú obsiahnuté v databáze tejto krajiny; Naopak, ak ide o informácie, ktoré má Komisia priamo k dispozícii, je možné si klásť otázku, či aby s nimi mohla voľne disponovať bez súhlasu alebo vedomia členských krajín. Inak povedané, údaje, ktoré Komisia obdržala alebo vypracovala na základe informácií poskytnutých členskými krajinami, sa automaticky menia na vlastníctvo Komisie? Na základe akých kritérií sa stanovujú poplatky pre tretiu stranu, ktorá o údaje žiada, a komu patria obdržané sumy? A okrem toho, je možné oznámiť tretím osobám údaje, ktorými disponuje Komisia bez toho, aby o tom vopred alebo neskôr informovala dotknuté členské štáty? EHSV sa nazdáva, že tieto otázky majú zásadný význam a mali by dostať jasnú odpoveď, ktorá by bez pochýb vyjasnila pozíciu Komisie.

27.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/6

1.1

Toto prieskumné stanovisko nadväzuje na list predsedu Európskeho parlamentu z 20. júla 2006, v ktorom žiada Európsky hospodársky a sociálny výbor o príspevok vo forme jeho vlastnej správy o vplyve a dôsledkoch štrukturálnej politiky na súdržnosť Európskej únie.

1.2

EHSV pripomína, že v duchu Zmluvy (čl. 2, 158 a 159) musia všetky opatrenia prispievať k cieľu súdržnosti a že sa nemožno spoliehať iba na štrukturálnu politiku. Toto posolstvo bolo pripomenuté aj na zasadnutí Európskej rady v marci 2006.

1.3

Podľa EHSV nemožno súdržnosť chápať len cez ukazovatele hrubého národného produktu. Výbor si praje, aby bol vypracovaný „reprezentatívnejší ukazovateľ súdržnosti, ktorý by zahŕňal popri HNP aj také premenné ako miera zamestnanosti a nezamestnanosti, rozsah sociálnej ochrany, stupeň prístupu k službám verejného záujmu, atď.“

1.4

Národné plány reformy Lisabonskej stratégie, Lisabonský program Spoločenstva, integrované hlavné usmernenia navrhnuté Komisiou a analýzy dosahu, ktoré realizuje, by mali lepšie odrážať opatrenia uskutočnené s cieľom posilnenia súdržnosti vrátane súdržnosti v jej územnom rozmere.

1.5

Štrukturálne fondy a kohézny fond implementovali Lisabonskú stratégiu dávno pred jej formulovaním, a to vo všetkých jej rozmeroch: rast, súdržnosť, zamestnanosť a kvalita práce, trvalo udržateľné životné prostredie. Prispeli k upevneniu európskeho sociálneho modelu.

1.6

Zaznamenali nezvratný vplyv, ktorý umožnil dosiahnuť v najmenej rozvinutých krajinách a regiónoch veľké pokroky v zamestnanosti, raste a infraštruktúre a vytvoriť pákový efekt, zaviedli (zdokonaliteľný) princíp partnerstva, prispeli k lepšiemu fungovaniu miestnych orgánov a k zviditeľneniu EÚ.

1.7

Štrukturálna politika podporuje zároveň aj vnútorný obchod vďaka obchodným tokom a vďaka pracovným miestam vytvoreným prostredníctvom prípravy a implementácie projektov vhodných na financovanie zo štrukturálnych fondov. Tieto projekty by často navyše nikdy neboli mohli vzniknúť bez európskej intervencie, ktorá zohrala úlohu katalyzátora.

1.8

EHSV napriek tomu poznamenáva, že historický konsenzus, ktorý prevládal v oblasti rozvoja štrukturálnej politiky (nástroje, finančné prostriedky) v koexistencii s vnútorným trhom a hospodárskou a menovou úniou sa v posledných rokoch roztrieštil.

1.9

Postupom času sa vytvorila zóna vo forme mnohouholníka ohraničeného mestami Londýn, Hamburg, Mníchov, Miláno a Paríž, ktorá predstavuje 20 % európskeho územia, 40 % obyvateľstva Európy a 50 % jej bohatstva. Táto zóna „ťahala “ostatné európske regióny. V súvislosti s nedávnymi aj budúcimi rozšíreniami je vhodné pouvažovať nad zvýšením úrovne iných dynamických skupín regiónov s cieľom dosiahnuť celistvosť európskeho priestoru.

1.10

Toto si vyžaduje infraštruktúru na poprepájanie jednotlivých zón, ale aj mestské centrá a vidiecke periférie, z ktorých sa tieto zóny skladajú. Lenže rozpočtové obmedzenia, o ktorých sa rozhodlo v rámci finančných výhľadov a Paktu stability a rastu odporujú modernizácii týchto zón.

1.11

Výbor zastáva názor, že je vhodné uskutočniť reflexiu o rozpočtových prostriedkoch definovaných v Pakte stability a rastu a ich dôsledkoch na financovanie transeurópskych sietí, presnejšie na ich chýbajúce úseky týchto sietí, keďže projekty oprávnené na získanie európskej pomoci si budú vyžadovať spolufinancovanie zo strany národných orgánov.

1.12

EHSV opakuje svoju myšlienku o zlepšení finančného riadenia štrukturálnych fondov a zastáva názor, že by bolo potrebné zanechať vracanie nevyčerpaných finančných prostriedkov z európskeho rozpočtu členským štátom na zníženie ich príspevkov.

1.13

EHSV opakuje svoju žiadosť adresovanú Komisii, aby táto vypracovala (1) primerané návrhy záväzné pre členské štáty, ktoré sa zaoberajú spôsobmi zapojenia socioprofesných subjektov do štrukturálnej politiky a (2) ukazovatele týkajúce sa konzultačného procesu v členských štátoch. Domnieva sa, že členské štáty by mali v každom prípade vysvetliť, ako organizujú spätnú väzbu ohľadom spôsobu uplatňovania zásady partnerstva v súvislosti s monitorovacími výbormi.

1.14

Výbor žiada podporu od Európskeho parlamentu s cieľom, aby posolstvo uvedené v jeho stanovisku bolo patrične zohľadnené, keď bude Komisia v rokoch 2008-2009 prezentovať svoj dokument o reforme európskeho rozpočtu, a v neskorších úvahách o budúcnosti Európy a o prínose regionálnej politiky.

2.1

Už od roku 1957 sa v Rímskych zmluvách presadzuje snaha o „zmenšovanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi a zaostalosti regiónov s menej výhodnými podmienkami“. V Amsterdamskej zmluve je pripomenutý „vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj ako jeden zo základných princípov Európskeho spoločenstva. “[neoficiálny preklad]. Tento zámer sa znovu objavuje v článku 158: „Na podporu svojho celkového harmonického vývoja Únia rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilňovaniu svojej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Spoločenstvo sa zameriava najmä na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov alebo ostrovov vrátane vidieckych zón “[neoficiálny preklad].

2.2

Článok 159 stanovuje, že „členské štáty riadia a koordinujú svoje hospodárske politiky tak, aby dosiahli aj ciele uvedené v článku 158. Tvorba a uskutočňovanie politík a činností Únie a uskutočňovanie vnútorného trhu zohľadňuje tieto ciele uvedené v článku 158 a prispieva k ich dosiahnutiu. Spoločenstvo takisto podporuje dosahovanie týchto cieľov opatreniami, ktoré prijíma prostredníctvom štrukturálnych fondov (Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond, sekcia ‚Usmerňovanie’; Európsky sociálny fond; Európsky fond pre regionálny rozvoj), prostredníctvom Európskej investičnej banky a iných existujúcich finančných nástrojov.“[neoficiálny preklad]

2.3

V tomto štádiu je dôležité zdôrazniť, že v duchu Zmluvy musia všetky opatrenia smerovať k dosiahnutiu tohto cieľa súdržnosti, pri dosahovaní ktorého sa nemožno spoliehať len na samotné štrukturálne opatrenia. Toto posolstvo bolo pripomenuté aj na zasadnutí Európskej rady v marci 2006 (1).

2.4

Prv než sa pohneme ďalej, bolo by vhodné stanoviť, čo znamená pojem „súdržnosť“. Tento pojem sa najčastejšie chápe prostredníctvom ukazovateľa HDP na obyvateľa. Lenže v stanovisku výboru na tému „Prínos politiky Spoločenstva k hospodárskej a sociálnej súdržnosti“  (2) už bolo vyjadrené želanie, aby bol vypracovaný „reprezentatívnejší indikátor súdržnosti, ktorý by zahŕňal popri HDP také premenné, ako napríklad pomer zamestnanosti a nezamestnanosti, rozsah sociálnej ochrany, stupeň prístupu k službám verejného záujmu, atď.“ [neoficiálny preklad]

2.5

Návrh Zmluvy o Ústave obohatil pojem súdržnosť o územný rozmer. Tento aspekt súdržnosti bol doteraz zanedbávaný napriek prijatiu Schémy rozvoja územia Spoločenstva (Schéma de Développement de l'Espace Communautaire, SDEC), ktorá obsahuje veľmi presné závery a ktorá by mala byť aktualizovaná za nemeckého predsedníctva s úmyslom zohľadniť nedávne aj plánované rozšírenia EÚ.

2.6

V dôsledku uvedeného a v duchu záverov neformálneho zasadnutia Rady pre územnú súdržnosť (3) by bolo vhodné zahrnúť tento územný rozmer do národných reformných plánov Lisabonskej stratégie, ako aj do Lisabonského programu Spoločenstva a Komisia by ho mala viac brať do úvahy vo svojich integrovaných usmerneniach, ale tiež vo svojich analýzach dosahu, ktoré doteraz uprednostňovali výlučne kritérium konkurencieschopnosti na úkor iných kritérií.

3.1

Už od vypracovania Rímskych zmlúv v roku 1957 si šesť zakladajúcich štátov uvedomilo, že cesta hospodárskej integrácie si neodvratne vyžaduje reštrukturalizácie v strategických sektoroch ocele a uhlia. Vytvorili teda Európsky sociálny fond (ESF) s cieľom zmierniť účinky týchto priemyselných zmien, pričom financovali systémy pomocných opatrení súvisiace so zamestnávaním a odbornou prípravou.

3.2

V roku 1975 po prvej vlne rozšírenia o skupinu krajín, ktoré boli chudobnejšie než šesť zakladajúcich štátov, čeliac ropnej kríze a vážnej hospodárskej kríze, ktorá z nej vyplynula a na výslovnú žiadosť Spojeného kráľovstva, ktoré sa vyrovnávalo s dôležitými priemyselnými reštrukturalizáciami bol vytvorený Fond regionálneho rozvoja, FEDER. Tento nástroj bol znovu definovaný v roku 1988 (a zdokonalený v roku 1994) s cieľom doplniť opatrenia ESF a fondu FEOGA-Orientation na zabezpečenie finančnej podpory pre menej rozvinuté regióny: investície do výroby umožňujúce vytvorenie alebo udržanie trvalo udržateľných pracovných miest, projekty v oblasti infraštruktúry, pomoc MSP, prenos technológií, rozvoj finančných nástrojov, priamu pomoc v oblasti investícií, pomoc pre štruktúry služieb v bezprostrednej blízkosti občanov.

3.3

Polovica 80-tych rokov sa vyznačovala novými rozšíreniami o mladé demokracie, ktoré bolo potrebné upevniť. Európski politickí lídri vyjadrili želanie, aby tieto nové členské štáty smerovali k úrovni skorších členských krajín, pričom boli pripravení vziať na seba finančnú solidaritu a zdvojnásobili prostriedky na financovanie štrukturálnych fondov (ako aj fondu FEOGA-Orientation – cieľ 5b). Medzi ciele Zmluvy bola zaradená hospodárska a sociálna súdržnosť a finančné prostriedky na regionálnu politiku sa kvôli uľahčeniu ich konvergencie zdvojnásobili. Myšlienka, že vyrovnávanie oneskorenia v rozvoji nemožno dosiahnuť sociálnym dumpingom, ale rešpektovaním acquis communautaire a programami regionálneho rozvoja, do ktorých sú zapojení sociálni partneri, sa hlboko zakotvila vo vedomí. Uznalo sa tiež, že voľný priebeh trhových síl nepostačuje na vytvorenie súdržnosti, ktorú zakladatelia požadovali, a že táto súdržnosť je nevyhnutne podmienená zásahmi verejnej moci, ktoré umožňujú vytvorenie rovnováhy medzi regiónmi. Od roku 1988 vstupuje do platnosti politika súdržnosti zameraná na zmenšenie rozdielov v rozvoji medzi rôznymi regiónmi EÚ. Jej cieľom je vykompenzovať napätie a nerovnováhu vzniknuté snahami jednotlivých štátov prispôsobiť sa pravidlám hospodárskej a menovej únie.

3.4

Z predchádzajúcich odsekov jasne vyplýva, že štrukturálne fondy a kohézny fond implementovali Lisabonskú stratégiu dávno pred jej sformulovaním, a to vo všetkých jej rozmeroch: rast, súdržnosť, zamestnanosť a kvalita práce, trvalo udržateľné životné prostredie.

3.5

Kohézny fond vznikol roku 1994. Príjemcami nie sú už regióny, ale na rozdiel od fondu FEDER štáty. Presnejšie povedané, týka sa to krajín, ktorých HNP na obyvateľa neprekračuje 90 % priemeru Spoločenstva a projektov v oblasti infraštruktúry životného prostredia a dopravy.

3.6

Keď Európska únia zostavovala návrh finančných výhľadov na obdobie 2007-2013, komisár Barnier upozornil na to, že z dôvodu prehĺbenia rozdielov vyplývajúcich zo znovuzjednotenia Európy v roku 2004 nesmú prostriedky poskytované na štrukturálnu politiku klesnúť pod 0,4 % európskeho HDP, inak by sa súdržnosť dostala pod tlak. S konečnou platnosťou bolo rozhodnuté stanoviť uvedenú hodnotu na 0,37 % HDP (4), čo výbor považoval za neprijateľné. Vlády nemali záujem opätovne prejaviť snahu o solidaritu voči novým členským štátom.

3.7

Tento krátky pohľad do minulosti odhaľuje existenciu historického konsenzu, ktorý prevládal až donedávna a ktorý sa snažil rozvinúť štrukturálne fondy (pokiaľ ide o ich obsah aj výšku) podľa výziev, s ktorými sa vyrovnávala Únia (prehĺbenie vnútorného trhu, jednotná mena, nové členské štáty). Uveďme, že tento konsenzus bol vlastný pre všetky politické smery, ktoré sa zúčastňovali na výkone právomocí v európskych inštitúciách. Porušenie tejto implicitnej dohody spochybňuje okázalú rétoriku o dôležitosti „európskeho sociálneho modelu“.

4.1

Vzhľadom na diskontinuitu v súboroch štatistických údajov Eurostat týkajúcich sa HDP alebo pracovných miest na úrovni NUTS-2 a NUTS-3 je ťažké hodnotiť dosah štrukturálnej politiky na súdržnosť. Avšak čas, ktorý uplynie medzi okamihom uskutočnenia investície spolufinancovanej EÚ a okamihom, kedy projekt začína byť operatívny a rentabilný, predstavuje niekedy až niekoľko rokov čo dokonca celé desaťročie. Tento problém času však neznamená, že štrukturálne fondy sú bez krátkodobého účinku.

4.2

„V rokoch 1994 až 2001 prekročilo v krajinách podporovaných v rámci politiky súdržnosti, (aj keď vylúčime Írsko), zvýšenie HDP na obyvateľa priemer Únie o 1 % za rok [3 % oproti 2 %], a vo všetkých týchto krajinách, okrem Grécka, sa podiel populácie v produktívnom veku zvýšil oveľa rýchlejšie než priemer. Navyše v Grécku a v Írsku bol v tomto období rast produktivity práce viac než dvakrát vyšší než priemer Únie a bol tiež omnoho vyšší než priemer v Portugalsku.“ (5)

4.3

„Domnievame sa, že v Španielsku bol HDP v roku 1999 vyšší približne o 1,5 %, než by bol v prípade nevykonania zásahov, rozdiel bol takisto o viac než 2 % vyšší v Grécku, okolo 3 % vyšší v Írsku a o viac než 4,5 % vyšší v Portugalsku. Ďalej sa domnievame, že HDP nových spolkových krajín v Nemecku sa následkom týchto zásahov zvýšil asi o 4 %.“ (6)

4.4

Mohli by sme mať tendenciu relativizovať skutočný dosah štrukturálnych fondov a tým pripisovať úspechy konjunktúre, rozhodnutiam v oblasti vnútroštátnej politiky, ostatným európskym politikám zameraným na jednotlivé odvetvia, atď. Avšak nasledujúce prvky skôr potvrdzujú hypotézu, že štrukturálna politika má na úrovni Spoločenstva, pokiaľ ide o súdržnosť a konvergenciu, skutočnú pridanú hodnotu.

4.5

Napriek týmto ukazovateľom, pokiaľ ide o postupné vyrovnávanie sociálnych a hospodárskych výsledkov členských štátov, musia byť tieto tvrdenia zrelativizované, pretože na úrovni regiónov sa tento pohyb prejavuje omnoho pomalšie.

4.5.1

„Priame zahraničné investície majú tendenciu sa nepomerným spôsobom zameriavať skôr na relatívne silné časti Únie než na časti relatívne slabé. V jednotlivých štátoch sa všeobecne sústreďujú vo veľkých mestách a okolo nich, najmä v hlavných mestách štátov, a veľmi málo ich ide do regiónov s pomalším vývojom.“ (9)

4.6

V rokoch 2000 až 2004 bolo schválených v rámci politiky súdržnosti cca 3 600 veľkých projektov. Z nich približne 1 600 využilo služby Európskej investičnej banky (EIB). Táto banka pôsobí v piatich oblastiach s cieľom podporiť súdržnosť a Lisabonskú a Göteborgskú stratégiu: hospodárska a sociálna súdržnosť, i2i („iniciatíva a inovácia 2010“), transeurópske siete, ochrana a zlepšovanie životného prostredia a podpora MSP. Jej činnosť je účinná najmä v projektoch veľkého rozsahu, s ktorými sú spojené nezanedbateľné riziká (veľké infraštruktúry, výskum a vývoj, atď.). Mechanizmus financovania inovačných programov prostredníctvom EIB generuje tiež pákový efekt, ktorý sa pohybuje v rozmedzí 1:3 až 1:6.

4.7

Rovnako je potrebné zdôrazniť – a nie je to menej významná otázka, že štrukturálna politika nepomáha iba regiónom, či krajinám EÚ využívať ich rozvojový potenciál tým, že investuje do fyzického kapitálu, do ľudského kapitálu a do technológií s cieľom prekonať prípadné ťažkosti spojené so silnou hospodárskou, či dokonca menovou integráciou (jednotné úrokové sadzby a výmenné kurzy, liberalizácia, zvýšenie konkurencie a s nimi spojené reštrukturalizácie a prepúšťanie pracovníkov), ale podporuje zároveň vnútorný trh vďaka obchodným tokom a pracovným miestam, ktoré vznikli vďaka tejto koncepcii a zavádzaniu projektov spĺňajúcich požiadavky na financovanie zo štrukturálnych fondov, ktoré by často nevznikli bez katalyzátora európskej intervencie.

4.8

Okrem týchto úvah o finančnom aspekte štrukturálnej politiky nemôžeme zamlčať ďalšie dva účinky politiky súdržnosti:

5.1

Aj keď budovanie spoločnej Európy za posledné polstoročie pokračuje iba s malými úpravami, Európa z roku 1957 už nemá nič spoločné so súčasnou Európou.

5.2

V priebehu päťdesiatich rokov prejavilo záujem o budovanie spoločnej Európy – často nedocenenej a zdiskreditovanej jej členmi – viac než dvadsať krajín. Zaujalo ich to až do tej miery, že požiadali o členstvo v EÚ. Po niekoľkých vlnách rozšírenia sa zemepisná rozloha EÚ viac než strojnásobila a počet jej obyvateľov zdvojnásobil. Jej pôvodná homogénnosť (čo sa týka hospodárskeho a sociálneho rozvoja a územného pokrytia) bola oslabená, jej sociálna, hospodárska a územná súdržnosť sa po rozšírení o všeobecne chudobnejšie krajiny zhoršila.

5.3

Účinkom určitej dynamiky a vďaka „historickému dedičstvu “vystupuje päťuholník hospodárskeho rastu, do ktorého patria Londýn, Hamburg, Mníchov, Miláno a Paríž ako pól sústreďujúci 20 % rozlohy Spoločenstva s 15 členmi, 40 % celkového počtu obyvateľov a generujúci 50 % rastu. Táto „chrbtica Európy “sústreďuje 7/10 európskych rozhodovacích právomocí a jej mestá predstavujú 85 % úspešných dopravných spojení (11). Túto oblasť pomenujeme „mnohouholník“.

5.4

Kým ekonomická váha krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, nepresahuje 5 % EÚ, rozloha európskeho územia sa zväčšila o 33 %. V tomto novom kontexte mnohouholník nedokáže „potiahnuť “okrajové regióny. „Koncentrácia hospodárskej činnosti do relatívne silných regiónov môže krátkodobo napomôcť hospodárskej produkcii v EÚ. Ale z dlhodobého hľadiska môže tento jav zhoršiť výrobný potenciál najslabších regiónov a znížiť ich schopnosť využívania porovnateľných výhod. Príliš veľká koncentrácia podnikov a obyvateľstva v určitých regiónoch odporuje aj cieľu trvalo udržateľného rozvoja. V skutočnosti je pre tieto regióny zdrojom záťaže a potenciálneho zaťaženia životného prostredia a pre ostatné regióny je zároveň zdrojom úpadku a vyľudňovania“  (12) (Pozri tiež bod 4.5) Podľa vzoru Spojených štátov, kde sa rozvinulo niekoľko centier hospodárskeho rastu, je dnes potrebné podporovať vytvorenie podobných zón lepšie rozmiestnených v celom európskom priestore, tzv. „polycentrizmus“.

5.5

Okrem toho technologický pokrok, globalizácia a mobilita umožňujú vznik čoraz väčšieho počtu mestských regiónov a metropolitných oblastí v Európe, nachádzajúcich sa mimo tradičného päťuholníka, ale porovnateľných s ním. Sú nimi napríklad Kodaň-Malmö, Dublin, Madrid, Viedeň-Bratislava, Katowice a iné. Táto zmena európskej krajiny posilňuje aj nové ambície a výzvy medzi regiónmi. Dúfajme, že tieto ambície a výzvy kladne ovplyvnia názory a politiku EÚ (13).

5.6

Aj keď územné plánovanie nespadá do právomoci EÚ a napriek tomu, že platí zásada subsidiarity, nemožno poprieť, že za správu európskeho územia nesieme spoločnú zodpovednosť. EÚ s 15 členmi a Komisia vychádzali z toho princípu a vypracovali Schému rozvoja priestoru Spoločenstva (SDEC – Schéma de développement de l'espace communautaire), ktorá bola prijatá 11. mája 1999 Radou ministrov v Postupimi a ktorú Rada toho istého roku doplnila v Tampere o program dvanástich akcií (14).

5.7

V duchu článku 159 je snahou SDEC zlepšiť koordináciu politík Spoločenstva, ktoré majú značný dosah na územie, ako je regionálna politika alebo niektoré politiky zamerané na jednotlivé odvetvia (poľnohospodárstvo, doprava...).

5.8

Do rámca tohto stanoviska nepatrí identifikácia zón, kde by mali byť upevnené vzťahy medzi mestami, medzi centrom a perifériou, atď. Výboru však prináleží zdôrazniť, nakoľko je dôležité to, aby sa k tejto problematike pristupovalo vážne, inak bude Európa odsúdená ku kríze a rozpadu svojho územia.

6.1

Je samozrejmé, že takáto polycentrická organizácia európskeho priestoru (vytvorenie veľkých regionálnych pólov poháňajúcich zóny, ktoré ich obklopujú, posilnenie spojenia vidieckych a mestských zón) zaručujúca obnovenú a silnejšiu súdržnosť bude možná iba za cenu zlepšenia infraštruktúr – v oblasti dopravy, energetiky, telekomunikácií, atď.

6.2

Oneskorenie realizácie 14 prioritných projektov určených v Essene (1994), najmä v cezhraničných úsekoch, a drastické zoškrtanie kapitoly transeurópskych sietí vo finančných výhľadoch na roky 2007-2013 (16) sú zlým znamením pre zaistenie trvalo udržateľného rozvoja Únie vrátane územnej súdržnosti.

6.3

Predsa však nemožno pochybovať o účinnosti štrukturálnych fondov pri zvyšovaní úrovne infraštruktúr v krajinách podporovaných v rámci politiky súdržnosti a najmenej prosperujúcich regiónoch a pri ich prepojení s ostatnými, aby mohli plne využívať možnosti ponúkané vnútorným trhom.

6.3.1

Hustota cestnej siete vzrástla v štyroch krajinách podporovaných v rámci politiky súdržnosti z úrovne o 20 % nižšej než priemer EÚ-15 v roku 1991 na úroveň o 10 % vyššiu než tento priemer v roku 2001. Pokroky (avšak menšieho rozsahu) boli rovnako zaznamenané v regiónoch, na ktoré sa vzťahuje cieľ 1.

6.3.2

V priebehu minulého desaťročia došlo v Únii k určitej modernizácii železničnej siete, ale percento elektrifikovaných tratí a prechodu na dvojkoľajové trate bolo približne rovnaké v zaostávajúcich častiach EÚ ako v ostatných častiach, hoci rozdiel je stále výrazný.

6.4

Na druhej strane s cieľom upevniť zjednotenie európskeho kontinentu, ku ktorému došlo v rokoch 2004 a 2007 bude dôležité dbať na to, aby bolo pridelený dostatok zdrojov na infraštruktúry spájajúce staré a nové členské štáty, a to zo štyroch dôvodov:

6.5

Lepšie rozmiestnenie a zvýšenie úrovne týchto infraštruktúr sú mimoriadne dôležité najmä v nových členských štátoch, pretože v dobe existencie RVHP smerovali ich hlavné infraštruktúry do Moskvy a v rokoch 1993 až 2003 ich obchodná výmena s krajinami európskej pätnástky vzrástla trojnásobne, takže najväčšiu časť svojho obchodu uskutočňujú s týmito krajinami, ale úroveň infraštruktúr je nižšia než úroveň EÚ-15.

6.6

Netreba ani pripomínať, že v oblasti energetiky (19) je dôležité napraviť aj „nedostatočné investície vzhľadom na zvýšené požiadavky na transmisiu a stále väčšie vzdialenosti. Vzájomné prepojenie tak elektrických sietí, ako aj systémov plynovodov v rámci Európy síce pokročilo, stále však existujú závažné systémové prekážky v prepojení medzi členskými štátmi“. V tomto ohľade by Európske monitorovacie centrum pre trhy s energiou, ktoré bude zriadené roku 2007, mohlo poskytnúť presné indikácie a smerovanie do budúcnosti.

6.6.1

Ak ešte zostaneme v sektore elektriny, „obdobie nadbytočnej kapacity sa končí a do roku 2030 sú potrebné investície na výrobu energie s kapacitou ďalších 600-750 GW, aby sa uspokojili zvýšené požiadavky na elektrickú energiu a nahradili zastarané elektrárne. Potrebe investícií na dodatočnú výrobnú kapacitu, predovšetkým počas energetickej špičky, možno čiastočne predísť úplným prepojením sietí.“

6.7

Zo všeobecného hľadiska je modernizácia infraštruktúr výzvou aj pokiaľ ide o trvalo udržateľnú kvalitu životného prostredia. Z tohto dôvodu EHSV pripomína, že podľa jeho názoru by súlad projektov s požiadavkami na financovanie zo štrukturálnych fondov a ich následné vyhodnocovanie mali zahŕňať aj kritériá udržateľného rozvoja vo všetkých ohľadoch. Rovnako pripomína (20) svoju podporu cieľu založiť trvalo udržateľné spoločenstvá (Bristolská dohoda (21)).

6.8

Rozpočtové obmedzenia uložené Paktom stability a rastu ako aj neustála snaha o zapojenie sa do Európskej menovej únie komplikujú uskutočnenie týchto investícií, pretože hlavná časť pochádza od vlád štátov a menšia časť zo štrukturálnych fondov alebo z EIB.

6.9

Aj keď 78 % európskeho obyvateľstva dnes žije v mestách alebo mestských aglomeráciách, neslobodno zanedbávať špecifické potreby vidieckych zón a je potrebné vyvarovať sa ich úpadku.

6.10

EÚ sa ich snaží podporovať ad hoc programami. V rokoch 2000 až 2006 venovala na rozvoj vidieka viac než 60 miliárd eur. Využitie týchto fondov však zďaleka nie je ideálne, ako to poznamenáva aj Dvor audítorov (22). Dvor audítorov zdôrazňuje, že programy neberú dostatočne do úvahy charakteristiky prijímateľskej geografickej zóny. Rovnako poukazuje na medzery týkajúce sa výberu zamerania projektov ako aj chýbajúceho hodnotenia ich výsledkov.

7.1

Periférne územia obzvlášť trpia starnutím obyvateľstva, pretože ich vzdialenosť od centier aktivity vedie mladých a kvalifikovaných pracovníkov k tomu, aby odišli do miest. Tento vidiecky exodus zvyšuje riziko úpadku týchto území. Okrem toho veľké mestá, v ktorých sa zhromažďuje podstatná časť obyvateľstva, majú špecifické ťažkosti a zaznamenávajú rozdiely medzi jednotlivými štvrťami, aj medzi jednotlivými sociálnymi kategóriami. „V takmer všetkých mestách, ktoré zaznamenávajú mieru nezamestnanosti rovnajúcu sa alebo väčšiu než 10 %, sa vyskytujú určité zóny, v ktorých toto percento je najmenej dvakrát vyššie než priemer toho mesta“ (23). Komisia správne identifikuje štyri rozmery, ktorým treba venovať veľkú pozornosť: doprava, prístupnosť a mobilita, prístup k službám a zariadeniam, prírodné aj fyzické životné prostredie sektor kultúry (24).

7.2

Výbor využíva túto príležitosť na pripomenutie dôležitej úlohy, akú hrajú služby verejného záujmu a najmä sociálne služby verejného záujmu pre zaručenie hospodárskej, sociálnej, územnej a medziregionálnej súdržnosti. Znovu opakuje svoju požiadavku na vypracovanie rámcovej smernice pre organizovanie týchto služieb a doplnkovo aj sektorové smernice (25).

8.1

Ak aj Komisia uznáva nevyhnutnosť združovania sociálno-profesionálnych aktérov pri aktivitách súvisiacich so štrukturálnou politikou, zdôrazňujúc pritom, že sa bude rozhodným spôsobom podieľať na lepšom osvojení tejto politiky v teréne, EHSV vyjadruje poľutovanie, že Komisia neprezentuje návrhy na stanovenie podmienok tohto združovania a neuvádza návrhy, ktoré by mali pre členské štáty záväzný charakter.

8.2

Výbor žiada Komisiu, aby sformulovala minimálne ukazovatele pre proces konzultácií o strategických a plánovacích dokumentoch, ktoré boli vypracované v členských štátoch.

8.3

Výbor zastáva názor, že členské štáty by mali vysvetliť, ako organizujú spätnú väzbu informácií týkajúcich sa spôsobu uplatňovania princípu partnerstva pre monitorovacie výbory.

8.4

Podľa výboru by členské štáty a regionálne orgány mali lepšie využívať potenciál organizácií občianskej spoločnosti takým spôsobom, že ich zainteresujú do príprav propagačných plánov a základných iniciatív, a prideliť na tento účel adekvátne finančné prostriedky určené na propagáciu a informovanie o štrukturálnych fondoch.

8.5

Rovnako by bolo vhodné podporovať v prípade cezhraničných alebo medziregionálnych programov spoločné konzultácie a sociálno-profesionálne, ako aj cezhraničné alebo medziregionálne partnerstvá.

9.1

Vzhľadom na výzvy, ktorým je treba čeliť v početnejšej Únii s odstránenými vonkajšími hranicami a rôznorodejšej Únii z hľadiska charakteristík a ekonomickej sily regiónov, a na druhej strane vzhľadom na zjavne neodôvodniteľný nedostatok rozpočtových prostriedkov a rastúci vplyv globalizácie, je potrebné predstaviť účinnejšie a modernejšie mechanizmy financovania nášho hospodárskeho a sociálneho modelu a vrátiť tak Európanom (podnikateľom, pracovníkom, nezamestnaným...) dôveru v schopnosť Únie vziať opäť osud do svojich rúk. Nedávne iniciatívy JASPERS, JESSICA a JEREMIE sú v tomto ohľade krokom správnym smerom.

9.2

Štrukturálne fondy sú v súčasnosti obmedzené predovšetkým na poskytovanie dotácií. V predchádzajúcom stanovisku (26) navrhoval výbor znovu premyslieť spôsob ich organizácie s cieľom znásobiť ich účinok s prispením Európskeho investičného fondu a EIB. Navrhoval premeniť dotácie na finančné produkty s pákovým efektom: jedno euro poskytnuté ako záruka rizikovej kapitálovej pôžičky by napríklad umožnilo financovať päť až desať eur investícií jedného MSP. Výhody tohto systému sú trojaké:

9.3

Rovnako by bolo zaujímavé uvažovať skôr o možnosti využitia nerealizovaných prostriedkov z už slabého európskeho rozpočtu než ich vrátiť členským štátom. Tieto prostriedky predstavujú iba nízke percento ročného rozpočtu. Avšak týmto spôsobom by sme mohli poskytnúť v polovici Lisabonského obdobia ďalších takmer 45 miliárd na projekty spoločného záujmu.

9.3.1

Ako vyplýva z predchádzajúcich odsekov, časť týchto prostriedkov by mohla urýchliť realizáciu chýbajúcich článkov, skutočnú Achillovu pätu transeurópskych sietí, ktoré umožnia spojiť krajiny medzi sebou, odstrániť prekážky v doprave, urýchliť európsku integráciu a väčšmi podporovať modalitu..

9.3.2

Ďalšia časť by mohla naplniť rozpočtovú obálku Európskeho fondu pre prispôsobenie sa globalizácii (FAM). Tento nástroj, ktorý samotný nie je v rozpočte, má podporovať prepustených zamestnancov, „obete globalizácie “a doplňovať činnosť štrukturálnych fondov. Na rozdiel od týchto fondov, ktoré vyžadujú dlhé plánovacie obdobie pre najčastejšie dlhodobé projekty, je FAM krátkodobým nástrojom. Hoci ho Rada schválila, znížil o polovicu prostriedky pôvodne navrhované Komisiou (vo FAM je 500 miliónov EUR). Za týchto okolností je ťažké uveriť účinnosti tohto mechanizmu, ktorý mnohí označujú za „marketingový nástroj“. Súčasne je potrebné zrevidovať kritériá spôsobilosti požadované fondom a znížiť požadovanú hranicu počtu prepustených pracovníkov (navrhovatelia tento nástroj vytvorili podľa amerického Trade Adjustment Assistance Programme zriadeného roku 1962, pričom zabudli, že na rozdiel od Spojených štátov, kde je hospodárstvo založené na veľkých podnikoch, je hospodárstvo EÚ je založené na MSP) (27).

9.3.3

Táto revízia je o to dôležitejšia, že užšia integrácia častí európskeho priestoru môže zapríčiniť zosilnenie konkurencie medzi jednotlivými územiami, čo povedie k reštrukturalizácii a tým aj k strate pracovných miest, a toto následne môže vytvoriť dojem, že EÚ je nepriateľkou zamestnanosti.

27.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/15

1.

V súlade s rozhodnutím Rady z 1. apríla 1987, ktoré sa týka jasnej formulácie legislatívy Spoločenstva (1), Komisia predložila návrh na kodifikáciu uvedeného právneho predpisu.

2.

Väčšina z 26 článkov návrhu sa týka prispôsobenia pôvodného znenia z roku 1976 početným zmenám a doplneniam, ktoré boli zavedené neskoršími predpismi. Ide o dlhú a namáhavú prácu, ktorá si vyžaduje primerané zdroje.

3.

Nato, aby EHSV preveril, či je práca Komisie kongruentná a či presne zodpovedá predpisom, by musel v príliš krátkej lehote a bez potrebných zdrojov zopakovať zložitú prácu, ktorá už bola vykonaná, čo je zjavne nemožné. Na druhej strane je všeobecne známa profesionalita Komisie zárukou, že výsledok bude bezchybný aj v tomto prípade tak, ako pri iných predchádzajúcich kodifikáciách.

4.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti EHSV schvaľuje znenie predloženého návrhu.

27.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/16

1.

2.

3.

4.

4.1.

4.2.

4.3.

4.4.

4.5.

4.6.

5.

6.

1.1

V rokoch 1991 a 1993 nadobudli účinnosť dve smernice týkajúce sa uplatňovania revíznych postupov pre klasickú smernicu resp. smernicu o verejnoprospešných službách. Smernice boli predložené na zabezpečenie aspektov uplatňovania a nápravy, ktoré chýbali v predchádzajúcich klasických smerniciach (1).

1.2

Keďže smernice o verejnom obstarávaní sú určené na vytvorenie otvoreného, korektného a transparentného prostredia pre spoločnosti v EÚ, aby mohli súťažiť na rovnakom základe, tieto smernice o revíznych opatreniach obsahujú postupy pre spoločnosti, ktoré chcú podať sťažnosť na výberové konanie a verejné obstarávanie, na ktorých sú zainteresované.

1.3

Smernice o revíznych opatreniach majú dva súvisiace ciele:

1.4

Poškodený uchádzač musí proti obstarávateľovi vždy postupovať prostredníctvom súdov, tribunálov alebo podobných orgánov, ktoré sú ustanovené v danom členskom štáte. Komisia prijme iba opatrenie proti členskému štátu, nie proti obstarávateľovi, a to iba vtedy, ak existuje dôkaz, že členský štát svojich obstarávateľov neusmerňoval správne.

1.5

Je dôležité, že Súdny dvor ES už v roku 1999 stanovil, že ustanovenia oboch smerníc o revíznych opatreniach majú požadovať posilnenie existujúcich dohôd na zabezpečenie účinného uplatňovania smerníc o verejnom obstarávaní, predovšetkým v období, keď je možná náprava porušenia (2).

1.6

Účinné smernice o revíznych opatreniach sú nedeliteľnou súčasťou zákona o verejnom obstarávaní a zmeny a doplnenia stanovené novou smernicou by mali zabezpečiť účinnejšie fungovanie smerníc o verejnom obstarávaní.

1.7

V júni 2006 Komisia navrhla novú smernicu, ktorá mení a dopĺňa vyššie uvedené smernice o revíznych opatreniach a ktorá ich podľa očakávania zlepšuje a zvyšuje ich účinnosť.

1.8

Hlavnými návrhmi v novej smernici sú zavedenie 10-dňovej odkladnej lehoty medzi rozhodnutím o udelení zákazky a ukončením tohto udelenia, aby mohli protestovať všetci tí, ktorí sa domnievajú, že boli poškodení, ako aj zrušenie postupov osvedčovania a zmieru.

2.1

V marci 2003 začala Komisia konzultácie o platnosti smerníc o revíznych postupoch. Uskutočnili sa dva prieskumy. S členskými štátmi sa konzultovalo v rámci Poradného výboru pre verejné obstarávanie. Okrem tejto konzultácie sa uskutočnil prieskum medzi obstarávateľmi a prostredníctvom nástrojov interaktívnej tvorby politiky na Internete aj prieskum medzi právnikmi, podnikateľskými združeniami, mimovládnymi organizáciami a podnikmi.

2.2

Nová smernica je založená na dôkladnom hodnotení vplyvu. Toto hodnotenie uvádza dva hlavné problémy: nedostatok účinných revíznych postupov proti metódam nezákonného verejného obstarávania priamym zadaním zákazky a „preteky v podpisovaní “zmlúv verejného obstarávania zo strany obstarávateľov, ktoré zbavujú hospodárske subjekty možnosti účinného uplatňovania revíznych postupov pred začiatkom platnosti zmluvy (3).

2.3

Hodnotenie vplyvu obsahuje niekoľko vynikajúcich analýz stanovísk zúčastnených strán. Samotné hodnotenie vplyvu je ilustračným príkladom otvoreného a transparentného spôsobu komunikácie vo veľmi zložitej oblasti.

2.4

Je zaujímavé, že výsledky nasvedčujú tomu, že v riešení sťažností existujú medzi členskými štátmi podstatné rozdiely, ktoré prispievajú k dezorientácii uchádzačov:

2.5

Celkový súhrn prieskumu medzi respondentmi nasvedčuje tomu, že je potrebné bojovať proti nezákonnému verejnému obstarávaniu a je nutné podporovať najmä cezhraničnú súťaž.

2.6

Podnikateľská sféra nie je príliš naklonená protestom proti obstarávateľom, pretože skúsenosti ukazujú, že niektoré členské štáty zatiaľ skôr otáľavo prijímajú legislatívu, ktorá napomáha transparentnosti a otvorenosti trhov. Toto podčiarkuje nutnosť opatrenia na úrovni EÚ. V niektorých členských štátoch sa naopak vynakladá značné úsilie pokiaľ ide o uplatňovanie smerníc.

2.7

Navrhované zmeny a doplnenia poskytujú uchádzačom dve nové dôležité záruky:

2.8

Jestvuje však ustanovenie o zákazkách udeľovaných bez normálneho procesu výberového konania napríklad v urgentných prípadoch. Tiež existuje ustanovenie o neuplatňovaní odkladnej lehoty v prípadoch, keď je jednoznačne neopodstatnená. Postup súťažného dialógu však vždy musí obsahovať odkladnú lehotu vzhľadom na spôsob jeho fungovania. Okrem iných aspektov môže byť pravdepodobnosť ukončenia výberového konania iba s jedným „uprednostňovaným víťazom “v konečnej fáze chápaná ako otvorenie priestoru na zneužívanie a odkladná lehota je zrejme nevyhnutná na zabránenie takejto situácii.

3.1

Hodnotenie vplyvu sa ukazuje veľmi užitočné pri objasňovaní toho, že členské štáty a obstarávatelia majú v mnohých prípadoch často odlišnú mienku, pokiaľ ide potrebu otvorenia verejného trhu.

3.2

Komisia ponúka päť možností na vyriešenie problému sťažností: nečinnosť, oznámenie alebo smernica o odkladnej lehote a oznámenie alebo smernica o nezávislom orgáne (4).

3.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor súhlasí s Komisiou, že:

3.4

Na vyvíjanie tlaku na verejný sektor a zvyšovanie profesionality na oboch stranách je preto potrebné zvoliť medzi ustanovením nezávislého orgánu alebo odkladnej lehoty medzi rozhodnutím o udelení zákazky a skutočným obstaraním.

3.4.1

V niektorých členských štátoch existujú nezávislé orgány (5). Je pozoruhodné, že väčšina zúčastnených strán zo súkromného sektora je naklonená tomuto riešeniu, hoci by to znamenalo zvýšenie nákladov a pribudnutie administratívnych postupov. Niektoré členské štáty odporúčajú do týchto orgánov menovať expertov.

3.4.2

Väčšina členských štátov naopak súhlasí s obmedzenou odkladnou lehotou, ktorá má priamy vplyv na verejných obstarávateľov a sťažujúce sa spoločnosti, pričom zastavuje postup počas trvania odkladnej lehoty.

3.5

Európsky hospodársky a sociálny výbor súhlasí s návrhom Komisie zaviesť odkladnú lehotu. Pripúšťa, že ak sa bude takáto úprava na úrovni EÚ úspešne uplatňovať, na jednej strane by sa mohla zvýšiť účinnosť, priehľadnosť a právna istota a na druhej strane by sa mohla zväčšiť otvorenosť a transparentnosť procesu verejného obstarávania, čo by viedlo k zvýšeniu konkurencie. Odkladná lehota sa však nemá nevyhnutne považovať za výhradnú alternatívu k nezávislým orgánom, ktoré si členské štáty samozrejme môžu zriadiť.

4.1.1

Číslovanie novej smernice je nejasné, keďže sekcia o verejnom obstarávaní je v článku 2 napriek tomu, že veľká časť klasickej sekcie na predchádzajúcich stranách a sekcia o verejnoprospešných službách na nasledujúcich stranách je očíslovaná ako článok 2a až 2f. Jednoduchšie by bolo označiť klasickú sekciu a sekciu o verejnoprospešných službách ako kapitoly. Po zavedení zmien a doplnení uvedených v novej smernici na tom samozrejme prestane záležať, ale umožnilo by to zlepšiť porozumenie.

4.1.2

Takisto by bolo vhodné, keby sa mohli sprístupniť konsolidované verzie obidvoch smerníc.

4.1.3

Tiež sa v novej smernici vyskytuje niekoľko typografických chýb, ktoré budú nepochybne opravené v ďalších verziách.

4.2.1

Koncepcia odkladnej lehoty je všeobecne dobre prijateľná.

4.2.2

Možnosť ustanovenia nezávislých orgánov, ktoré budú konať ako znalci, podporovaná niektorými respondentmi konzultácií Komisie, bola odmietnutá v prospech odkladnej lehoty, do značnej miery na naliehanie členských štátov. O tejto koncepcii sa diskutovalo už od vytvorenia smerníc a napriek tomu, že na prvý pohľad vyzerá zaujímavo, má rovnaké nedostatky ako postup zmieru, ktorý predstavuje podobnú koncepciu. Stále však pretrváva problém, ktorý je uvedený ďalej v časti „Zmier a riešenie námietok“.

4.2.3

S výnimkou päťdňových lehôt (ktoré sú pracovnými dňami) sú všetky ostatné lehoty, vrátane trojdňových, kalendárne. To zrejme spôsobí problémy. Touto otázkou sa podrobnejšie zaoberáme v časti „Odklad“.

4.3.1

Aj keď cieľom smernice je zachytiť problémy pred udelením zákazky, vytvorilo sa ustanovenie na zrušenie zákaziek, ktoré prekĺzli, a teda sú udelené nezákonne.

4.3.2

Môžu vzniknúť dve okolnosti: prvá, keď sú strany tajne uzrozumené a obe si uvedomujú následky nezákonne udelenej zákazky, a druhá, keď je hospodársky subjekt nevinný a nevie o tom, že je riziko anulovania zákazky.

4.3.3

V prvom prípade netreba mať obavy o to, že hospodársky subjekt utrpí nejaké škody.

4.3.4

Ak sa vezme do úvahy, že protest proti udeleniu zákazky môže byť v niektorých inštanciách podaný do šiestich mesiacov od začiatku zmluvy, je v druhom prípade problém v tom, že nevinný hospodársky subjekt môže utrpieť vážnu škodu. Pretože konanie obstarávateľa bude označené ako prekročenie právomoci, hospodársky subjekt možno nebude mať voči nemu žiadne prostriedky na vymáhanie škody (6). Aj keď je nepravdepodobné, že by sa taký výsledok sporu mohol opakovať, EHSV považuje za vhodné upozorniť na toto nebezpečenstvo.

4.3.5

Môže sa objaviť argument, že uchádzač by sa mal presvedčiť, či obstarávateľ dodržal odkladnú lehotu a zverejnil potrebné oznámenia týkajúce sa zámeru udeliť zákazku a okrem toho, že ak uchádzač nemá dostatočné uistenie, mal by požadovať potvrdenie od odberateľa. Nová smernica v článku 2f ods. 2 stanovuje, že dôvodom zrušenia udelenej zákazky môže byť iba to, ak obstarávateľ nevykonal náležité oznámenie svojho zámeru udeliť zákazku alebo ak nedodržal odkladnú lehotu. Vzniká dojem, že tieto obmedzené podmienky by sa najmä v prípade veľkých a dôležitých zákaziek mali dať jednoducho overiť. Zákazky na dodávku tovaru a služieb však nemôžu byť vymedzené ako „veľké a dôležité“, ani pre malé a stredné podniky, aj keď dôsledky nezvratných škôd v prípade zrušenia takými určite sú. Prenesenie rizika chyby a jej vážnych následkov na uchádzača považuje Európsky hospodársky a sociálny výbor za nevyvážené a je potrebné ho znovu premyslieť, lebo systém, v ktorom riziko znáša predávajúci, s jeho potenciálne drakonickými dôsledkami nepredstavuje vhodný mechanizmus na ochranu pred nezákonnosťou na strane obstarávateľov. Zatiaľ čo dôsledky ako v prípade Hazell verzus Hammersmith a Fulham by za iných okolností alebo v iných krajinách neboli možné, právna úprava na úrovni Spoločenstva alebo na národnej úrovni je potrebná na to, aby uchádzačom zo zrušenia zmluvy nehrozilo nezvládnuteľné riziko.

4.4.1

V novej smernici je návrh na zrušenie postupu osvedčovania pretože sa málo používa. Osvedčovanie bolo zahrnuté v smernici o revíznych postupoch vo verejnoprospešných službách ako spôsob kontroly podobný overovaniu kvality alebo niektorým aspektom moderného finančného auditu. Pritom vznikol návrh, že podniky verejnoprospešných služieb, o ktorých správa osvedčí, že nepochybili, by mohli obmedzovať niektoré alebo všetky podrobné ustanovenia smernice, pokiaľ by dodržiavali zásady, ale tento návrh bol pre Komisiu neprijateľný.

4.4.2

Používanie osvedčovania bolo nedostatočne stimulované a je trochu prekvapujúce, že sa používalo tak málo. Bolo tiež predmetom kritiky na základe toho, že preukazuje zhodu iba v určitom čase, pričom neposkytuje žiadnu záruku, že zhoda bude existovať aj v ďalšom období. Toto je nepochopenie procesu, ktorého ekvivalentné procesy pracujú efektívne v rámci kvalitného a moderného finančného auditu. Základom je zabezpečiť, aby bol systém postupov opodstatnený a aby v prípade dodržiavania viedol k uspokojivej zhode so smernicou, a aby obstarávateľský subjekt skutočne dodržiaval svoje vlastné postupy. Väčšina významných organizácií pracuje na základe interných postupov a spoločnosti pri absencii podvodu alebo drastického bankrotu tieto postupy spoľahlivo dodržiavajú. Certifikácia ustanovená osvedčením, že postupy sú v zásade uspokojivé a dodržiavajú sa v praxi, dáva primeranú záruku, že organizácia je vyhovujúca, pričom je samozrejme potrebné občasné preverenie.

4.4.3

Efektívne osvedčovanie by mohlo poskytnúť mechanizmus, prostredníctvom ktorého by jednotlivé verejnoprospešné služby mohli získať všetky výhody alebo väčšinu výhod uvedených v článku 30 (7) smernice o verejnoprospešných službách v situácii, keď nebolo splnené hlavné kritérium tohto článku.

4.4.4

Ak chýba stimul na používanie postupu, je takýto postup zjavne málo platný. Ak by sa však zmenil tak, že bude obsahovať konkrétny stimul, malo by sa počítať s jeho zachovaním v takej forme.

4.5.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor poznamenáva, že jestvuje všeobecne uznávaný názor, podľa ktorého je vhodné zrušiť málo používané postupy.

4.5.2

Jestvuje však aj dosť rozšírený názor, s ktorým EHSV súhlasí a ktorý v niekoľkých stanoviskách v značnom rozsahu obhajoval, že niektoré formy alternatívneho riešenia sporov sú žiaduce. Existujúce dostupné mechanizmy sa vo veľkej miere líšia medzi jednotlivými členskými štátmi v rozsahu od relatívne neformálnych orgánov s ľahkou dostupnosťou a nízkymi nákladmi až po súdny spor so všetkými nákladmi a rozptyľovaním prostriedkov, ktoré to so sebou prináša. Nezávislé orgány sú evidentne účinné v tých členských štátoch, ktoré ich prijali, ale prax nie je univerzálna (pozri tiež bod 3.4.1 a príslušnú poznámku pod čiarou).

4.5.3

Vzhľadom na odlišné kultúrne a právne pozadie v rôznych členských štátoch nie je zrejmé nejaké univerzálne riešenie problému.

4.5.4

Postup zmieru nebol obľúbený, pretože zrejme nemôže vytvárať vynútiteľné rozhodnutia a v prípade neúspechu zaberá čas, počas ktorého mohla byť podaná formálna sťažnosť. Vynútiteľné rozhodnutia pri chýbajúcej dohode medzi stranami ako v arbitráži však musia nevyhnutne vyžadovať súdne konanie. Tento paradox môže spôsobiť problémy v riešení sporu.

4.5.5

Ďalším preskúmaním mechanizmov alternatívneho riešenia sporov, ktoré sa používajú v iných krajinách alebo iných kontextoch, sa môže získať užitočný nástroj, ktorý by prekonal nesúhlas s postupom zmieru, zatiaľ čo sa zachovajú nízke náklady, a týmto spôsobom prispieva k lepšiemu zosúladeniu so smernicami.

4.6.1

Odkladné lehoty uvedené v návrhu smernice si vyžadujú ďalšie posúdenie.

4.6.2

Po prvé, väčšina z nich (s výnimkou päťdňových lehôt) je definovaná ako kalendárne dni a sú celkom krátke (tri, sedem alebo desať dní). V niektorých členských štátoch a v určitých obdobiach roka môžu mať desaťdňové kalendárne lehoty trvanie ako tri pracovné dni a tri kalendárne dni nemusia obsahovať žiadne pracovné dni. Toto nemôže byť vôbec neuspokojivé. V roku 2006 je aspoň 42 pracovných dní (z 260 dní počas celého roka), ktoré sú štátnymi sviatkami niekde v Európskom hospodárskom priestore. Je tam jedno desaťdňové obdobie iba s dvomi pracovnými dňami a tri obdobia iba s tromi pracovnými dňami.

4.6.2.1

Je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi poskytnutím primeraného času hospodárskym subjektom na podanie protestu a nezavedením zbytočného oneskorenia v prípade všetkých zákaziek, pri ktorých sa nevyskytol žiaden problém.

4.6.2.2

V ideálnom prípade by sa odkladná lehota mala stanoviť v pracovných dňoch, čo však spôsobuje problém v súvislosti s rôznymi štátnymi sviatkami v rôznych členských štátoch.

4.6.3

Po druhé, v prípade výberového konania, ktoré prebieha náležite budú uchádzači očakávať oznámenie, ktoré sa v každom prípade doručí každému z nich osobne, a teda by nemali mať väčšie problémy s okamžitou odpoveďou, ak majú dôvod tak urobiť.

4.6.4

V prípade verejného obstarania priamym zadaním alebo obstarania vnútropodnikovým spôsobom od subjektu mimo podniku, sa problém informovanosti stáva naliehavejším.

4.6.5

Potenciálni uchádzači nemusia mať informácie o tom, že sa o zákazke vôbec uvažuje, a budú závislí na tom, aby si všimli verejné oznámenie, ktoré ich na existenciu zákazky upozorní. Aj keď desať kalendárnych dní obsahuje iba jeden víkend a teda osem pracovných dní, bude veľmi málo času na reagovanie pri takomto pevnom štarte.

4.6.6

Keďže jestvuje všeobecná zhoda, že väčšinu prípadov zneužitia predstavuje verejné obstaranie priamym zadaním, je potrebné venovať väčšiu pozornosť trvaniu odkladnej lehoty, ako aj mechanizmu, ktorý zabezpečuje, aby boli zainteresovaní potenciálni uchádzači oboznámení s navrhovanou zmluvou čo najskôr. Veľmi užitočné by bolo primerané predĺženie odkladnej lehoty pri tomto type zmlúv, ktoré by neplatilo na zmluvy náležite predložené na konkurenčné výberové konanie.

4.6.7

Smernica o revíznych postupoch samozrejme platí iba na zákazky nad medzné hodnoty, ale zákazky tesne pod medznými hodnotami, a teda mimo smerníc, sa príležitostne „upravia“, až kým sa hodnota nezvýši nad medznú úroveň, a to niekedy celkom zásadne. Toto je celkom bežná oblasť zneužívania.

4.6.8

Požiadavka na zverejnenie všetkých zmlúv vrátane tých zmlúv, ktoré sú pod medznou hodnotou, a zmlúv, ktoré sú uzatvorené s vnútropodnikovými subjektmi, je neprimeraná. V tejto súvislosti treba tiež poukázať na to, že služby vlastných podnikov nespadajú pod smernicu o obstarávaní a v tejto súvislosti sa objavuje aj zásadná otázka, prečo by sa tu mala uplatňovať odkladná lehota.

4.6.9

Na poskytovanie jednoduchých a včasných spôsobov upozornenia potenciálne zainteresovaných hospodárskych subjektov na blížiace sa udelenie zákazky nad medznou hodnotou (alebo nad nižšou hodnotou, napr. 80 % z medznej hodnoty) by bola prospešná osobitná internetová stránka spravovaná alebo sponzorovaná Komisiou, ktorá by sa používala výhradne na tento účel. Ak by sa takáto internetová stránka vytvorila, malo by byť jej používanie povinné.

4.6.10

Okrem toho by vytvorenie automatického vyhľadávacieho nástroja používaného na tejto stránke na upozorňovanie uchádzačov na zverejnené oznámenia, ktoré sú pravdepodobne predmetom ich záujmu, zvýšilo efektívnosť oznámení. Pravidelným prehľadávaním stránky každú noc a vytvorením upozornenia na čokoľvek, čo sa považuje za predmet záujmu, by sa zvýšila pravdepodobnosť včasného upozornenia uchádzačov na blížiace sa udeľovanie zákaziek, ktoré chcú spochybniť.

5.1

Bolo navrhnuté, aby poplatky zaplatil uchádzač, ktorý chce podať námietku proti ponuke, aby to odradilo autorov zlomyseľných alebo taktických námietok. Európsky hospodársky a sociálny výbor nesúhlasí s takýmto opatrením, pretože na jednej strane úsilie potrebné na podanie námietky je už dosť nákladné a na druhej strane orgán zodpovedný za revízne postupy (8), ktorému je protest adresovaný, môže zamietnuť neopodstatnené žiadosti.

5.2

V krajinách, v ktorých orgán zodpovedný za revízne postupy nemá právomoc odmietnuť neopodstatnené žiadosti, môžu byť opodstatnené poplatky, ale mali by byť primerané, aby neodrádzali autorov oprávnených námietok, a tým nepôsobili ako obranné opatrenie obstarávateľov porušujúcich smernice.

5.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor zaznamenal, že niektorí obstarávatelia prijali postup požadovania poplatkov od uchádzačov, ktorí chcú podať ponuku, aj keď to nepatrí medzi striktné stanoviská novej smernice. Európsky hospodársky a sociálny výbor sa dôrazne stavia proti takémuto opatreniu, ktoré je nielen zaujaté voči malým a stredným podnikom, ale je ho tiež možné ľahko zneužiť ako prostriedok skrytej diskriminácie v rozpore s podstatou a možno aj literou smerníc.

Klasická smernica

Smernica 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby. Platí pre všetky verejné orgány (ústredné, regionálne, komunálne atď.) s výnimkou tých, ktoré podliehajú smernici o verejnoprospešných službách (pozri nižšie).

Smernica o verejnoprospešných službách

Smernica 2004/17/ES o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb. Platí pre všetky subjekty pôsobiace v týchto odvetviach bez ohľadu na ich verejné alebo súkromné vlastníctvo.

Verejné obstarávanie

Obstarávanie verejnými orgánmi (podľa klasickej smernice) a podnikmi verejnoprospešných služieb (podľa smernice o verejnoprospešných službách).

Smernice o revíznych postupoch

V rokoch 1991 a 1993 nadobudli účinnosť dve smernice týkajúce sa uplatňovania revíznych postupov pre klasické smernice (9) a smernicu o verejnoprospešných službách (10). Smernice boli prijaté na zabezpečenie aspektov uplatňovania a nápravy, ktoré chýbali v predchádzajúcich klasických smerniciach (11).

Nová smernica

Smernica, ktorá mení a dopĺňa smernice o revíznych postupoch a je predmetom tohto stanoviska.

Smernica (smernice)

Podľa kontextu niektoré alebo všetky smernice definované vyššie.

Obstarávateľ

Obstarávateľský orgán (klasický sektor) alebo obstarávateľský subjekt (sektor verejnoprospešných služieb) zahrnutý v postupoch, o ktorých sa uvažuje v smerniciach.

Nezávislý orgán

Nezávislý orgán, ktorý prijíma sťažnosti, ako je to navrhnuté v odseku 2 bod 3 v dôvodovej správe na strane 5 novej smernice.

Orgán zodpovedný za revízne postupy

Súdny alebo kvázi súdny orgán „nezávislý od obstarávateľa“, ktorý je určený na prijímanie sťažností a má rozhodovaciu právomoc.

27.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/22

1.1

Zásada uplatňovania vymedzujúceho zoznamu kritérií a transparentnosti požadovaných informácií si zaslúži podporu. Vo všetkých členských štátoch by vznikol harmonizovaný či dokonca jednotný režim, ktorý by sa však vzťahoval len na cezhraničné operácie týkajúce sa prevzatia subjektov finančného sektora (banky, poisťovne a cenné papiere) alebo zvýšenia podielu v nich.

1.2

Navrhovaný režim prináša podnikom a investorom rýchlosť, transparentnosť, jednotný prístup a právnu istotu. Členské štáty by mali príslušne upraviť svoje vnútroštátne predpisy v oblasti cezhraničných operácií, aby mohol vzniknúť zjednotený režim pre všetky operácie rovnakej povahy.

1.3

Informácie považované za neúplné môžu predstavovať dôvod na zamietnutie oznámenia, žiadosti o doplňujúce informácie by teda nemali presahovať rozsah vopred vypracovaného zoznamu ani ukladať ďalšie podmienky, a teda by sa nemali stať zámienkou na neodôvodnené zamietavé rozhodnutie vtedy, ak boli všetky informácie požadované podľa zoznamu uspokojivo oznámené.

1.4

Dotknutí investori by mali mať možnosť požiadať o predĺženie lehoty na predloženie niektorých doplnení (Tento proces môže byť zložitý v spoločnostiach s mnohými pobočkami a vlastníkmi podielov.). V súlade so všeobecnými zásadami dohľadu uvedenými v smerniciach by sa mala zásada dohľadu zo strany členského štátu pôvodu uplatňovať aj na hodnotenie dobrého mena navrhnutého nadobúdateľa. Preto by mali byť nadobúdatelia, ktorí už boli predmetom hodnotenia v niektorom členskom štáte a ktorých dobré meno už bolo overené (ako v prípade podnikov, ktoré majú sídlo v EÚ) oslobodení od nového hodnotenia, ak nenastali nové skutočnosti.

1.5

Je možné, že sa ukáže, že metóda, ktorú si Komisia zvolila, nie je dostatočne pružná v praxi, v reálnych a zložitých podmienkach, kde je každý prípad osobitný.

1.6

Rýchle posudzovanie so sebou prináša riziko povrchnosti. Komisia by sa v rámci kontroly nemala obmedziť len na zamietnutie, skôr by mala priebežne vykonávať ďalšie prieskumy a zhodnotiť, či sa smernica v členských štátoch uplatňuje správne.

2.1

Touto smernicou sa mení a dopĺňa smernica o trhoch s finančnými nástrojmi a viaceré odvetvové smernice týkajúce sa obozretného povoľovania nadobudnutia alebo zvyšovania podielu na základnom imaní finančných subjektov (poisťovne a zaisťovne, správcovské spoločnosti PKIPCP a iné regulované trhy).

2.2

Návrh na zmenu a doplnenie finančných smerníc (smernice Rady 92/49/ES a smerníc EP a Rady 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES) v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení akciových podielov vo finančnom sektore prichádza s novými pravidlami, ktorých cieľom je zjednodušiť a sprehľadniť postup obozretného povoľovania fúzií a nadobudnutí v odvetví finančných služieb. Návrh podporuje a zjednodušuje cezhraničné konsolidácie, čím vystupuje proti údajnému postupu kontrolných orgánov niektorých krajín, o ktorých existuje podozrenie, že v mene národných záujmov zablokovali cezhraničné fúzie.

2.3

Nové pravidlá sa usilujú zaviesť v Európskej únii harmonizovaný postup rýchleho a transparentného obozretného posudzovania fúzií a nadobudnutí regulovaných finančných spoločností. Momentálne platná trojmesačná lehota na preskúmanie by sa skrátila na tridsať pracovných dní odo dňa prijatia žiadosti, avšak táto lehota by mohla byť predĺžená o desať dní na doplnenie, ak príslušný orgán skonštatuje, že predložené dokumenty nie sú úplné. Táto norma sa bude uplatňovať aj na potenciálnych nadobúdateľov spadajúcich pod legislatívu mimo ES, ktorí majú záujem o nadobudnutie alebo zvýšenie účasti v podniku v rámci ES.

2.4

Návrh sa usiluje zabrániť prípadnému zneužívaniu obozretného posudzovania na bránenie cezhraničným konsolidáciám. Súčasné legislatívne predpisy sa vzťahujú na vnútroštátne alebo cezhraničné operácie finančných inštitúcií alebo investičných spoločností. Príslušné orgány majú momentálne tri mesiace na vyhodnotenie ponuky na nadobudnutie a môžu ju zamietnuť, ak „z hľadiska potreby zabezpečiť správne a obozretné riadenie príslušnej spoločnosti nie sú presvedčené o vhodnosti [nadobúdateľa]“.

2.5

Členské štáty a ich príslušné orgány mali teda do určitej miery voľnú ruku pri rozsiahlom výklade tohto jediného kritéria na schválenie, bránenie alebo zamietnutie nadobudnutia podľa vlastnej vôle, keďže neexistovali dostatočne presné kritériá.

2.6

Uvádza sa vymedzujúci zoznam hodnotiacich kritérií. Hlavným pravidlom je povinnosť každej fyzickej alebo právnickej osoby konajúcej osve alebo na základe zosúladeného postupu, oznámiť úradom príslušným v otázkach cieľovej spoločnosti, svoj zámer:

2.7

Tieto kritériá budú oznámené všetkým subjektom pôsobiacim na trhu a jednotne uplatňované vo všetkých členských štátoch. Podľa nových pravidiel sa príslušný orgán bude musieť pridŕžať len nasledujúcich kritérií:

2.8

Žiadne ďalšie žiadosti orgánov o informácie nesmú viesť k prerušeniu lehoty na posúdenie.

2.9

Hodnotenie sa obmedzuje na otázky súvisiace s obozretným posudzovaním a na otázky týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí. Príslušné orgány nemajú právo podľa vlastného uváženia ukladať predbežné podmienky v súvislosti s úrovňou akciového podielu alebo skúmať nadobudnutie z hľadiska ekonomických potrieb trhu. Konkurenčné ponuky na nadobudnutie toho istého subjektu treba posudzovať nediskriminačne.

2.10

Podľa návrhu bude mať Komisia právo požiadať o oznámenie dôvodov, ktoré viedli k udeleniu akéhokoľvek povolenia alebo k zamietnutiu, ako aj o kópie dokumentov, z ktorých vychádzali príslušné orgány pri hodnotení.

2.11

Komisia bude mať takisto v rámci svojich výkonných právomocí povinnosť navrhovať potrebné hodnotiace kritériá a rozhodovať o ich úprave vzhľadom na vývoj trhu a potrebu jednotného uplatňovania postupu v Európskej únii.

3.1

K forme návrhu: je logické upravovať smernice prostredníctvom jednej alebo viacerých smerníc, pričom smernica, prostredníctvom ktorej sa daný predpis mení, vychádza z toho istého právneho základu ako smernice, ktoré upravuje.

3.2.1

Zásada uplatňovania vymedzujúceho zoznamu kritérií a transparentnosti požadovaných informácií si zaslúži podporu. Vo všetkých členských štátoch by vznikol harmonizovaný či dokonca jednotný režim na uľahčenie cezhraničných operácií.

3.2.2

Navrhovaný režim prináša podnikom a investorom rýchlosť, transparentnosť, jednotný prístup a právnu istotu. Možno ho prerušiť len raz, za presne definovaných okolností a v prípade najdlhšieho „scenára “skracuje rozhodovací proces pri operáciách na úrovni Spoločenstva na šesť týždňov namiesto dvanástich či trinástich.

3.2.2

K týmto poznámkam Výbor taktiež pripája upozornenie, že podľa odborníkov o niečo viac ako jedna z každých dvoch fúzií – akvizícií je neúspešná, predpokladané synergie sú vo väčšine prípadov precenené a v prípade bankového sektora 5 až 10 % klientov opúšťa svoju banku po vykonaní tejto operácie.

4.1

Ustanovenia o prerušení plynutia lehoty na posúdenie a o ich vzťahu k poskytnutiu doplňujúcich informácií by mali byť presnejšie. Informácie považované za neúplné môžu v skutočnosti predstavovať dôvod na zamietnutie oznámenia. Žiadosti o doplňujúce informácie by sa nemali stať zámienkou na neodôvodnené zamietavé rozhodnutie – nemali by teda presahovať rozsah vopred vypracovaného zoznamu ani ukladať ďalšie podmienky. V tejto súvislosti by mali mať dotknutí investori možnosť požiadať o predĺženie lehoty na predloženie niektorých doplnení (Tento proces môže byť zložitý v spoločnostiach s mnohými pobočkami a vlastníkmi podielov).

4.2

Rýchle posudzovanie so sebou prináša riziko povrchnosti. Komisia by sa v rámci kontroly nemala obmedziť len na zamietnutie, skôr by mala priebežne vykonať ďalší prieskum. Okrem toho svoje výhrady k návrhom zmien vyjadrili aj regulačné výbory európskych finančných služieb (Výbor európskych orgánov bankového dohľadu, Výbor európskych dozorných orgánov nad poisťovňami a zamestnaneckými penzijnými fondmi a Výbor európskych regulačných orgánov pre trhy s cennými papiermi). Ich obavy sa týkajú skrátenia lehoty na posúdenie, obmedzujúcej povahy zoznamu hodnotiacich kritérií, spolupráce medzi kontrolnými orgánmi členského štátu pôvodu a prijímacieho členského štátu a práva Komisie prehodnotiť rozhodnutie (a priori negatívne).

4.3

Je možné, že sa ukáže, že metóda, ktorú si Komisia zvolila, vrátane niektorých navrhovaných administratívnych postupov (napr. (1) požiadavka, aby príslušný úrad v členskom štáte písomnou formou potvrdil prijatie žiadosti, a to do dvoch pracovných dní od dátumu jej prijatia, namiesto prijatia postupov, platných v členských štátoch v súčasnosti, zabezpečujúcich potvrdenie pri doručení, (2) začiatočný dátum obdobia, v ktorom musí príslušný úrad preskúmať žiadosť, stanovený nie ako dátum prijatia žiadosti, ale ako dátum potvrdenia prijatia žiadosti), nie je dostatočne pružná v praxi, v reálnych a zložitých podmienkach, kde je každý prípad osobitný. Preto môže spôsobiť ťažkosti pri dodržiavaní základného cieľa smernice, ktorým je „zlepšenie právnej istoty, zreteľnosti a transparentnosti procesu dohľadu“.

4.4

V súlade so všeobecnými zásadami dohľadu uvedenými v smerniciach by sa mala zásada dohľadu zo strany členského štátu pôvodu uplatňovať aj na hodnotenie dobrého mena navrhnutého nadobúdateľa. Preto by mali byť nadobúdatelia, ktorí už boli predmetom hodnotenia v niektorom členskom štáte a ktorých dobré meno už bolo overené (ako v prípade podnikov, ktoré majú sídlo v EÚ) oslobodení od nového hodnotenia, ak nenastali nové skutočnosti. Preto by príslušný úrad, ktorý kontroluje cieľový podnik, nemal zamietnuť zamýšľané nadobudnutie kvôli predpokladanej nedostatočnej spoľahlivosti navrhovaného nadobúdateľa alebo jeho vedenia, ak je uvedený nadobúdateľ podnikom, ktorý už bol podrobený kontrole zo strany príslušného úradu iného členského štátu, na ktorý sa mal daný úrad obrátiť. V čo najvyššej možnej miere sa treba vyhnúť situáciám, ktoré by vznikli následkom odlišného hodnotenia toho istého podniku zo strany príslušných úradov jednotlivých krajín.

4.5

Podľa názoru výboru, ktorý schvaľuje návrhy na zmeny a doplnenia, by sa výkonné a kontrolné právomoci Komisie mali vo svetle nadobudnutých skúseností využiť na podporu skutočnej harmonizácie využívania kritérií, na prípadnú potrebnú úpravu niekotrých kritérií a prípadnú potrebnú revíziu niektorých rozhodnutí.

27.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/25

1.1

EHSV odporúča nasledujúce opatrenia ako súčasť priorít Komisie v oblasti jednotného trhu.

1.1.1

Aby bolo možné prekonať zostávajúce prekážky, je pre dokončenie jednotného trhu potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi hospodárskou dynamikou, sociálnou dimenziou a trvalo udržateľným rozvojom. Dokončenie jednotného trhu bude možné len vtedy, ak všetci občania – zamestnávatelia, zamestnanci, spotrebitelia, atď. – budú vnímať jednotný trh ako vec v ich záujme. Z jednotného trhu by malo profitovať čo najviac subjektov a aktérov, pričom je potrebné prijať kompenzačné opatrenia pre tých, ktorým jednotný trh prináša negatívne dôsledky. Skepsu verejnosti voči Európe možno prekonať len vtedy, ak sa politika bude zameriavať na naliehavé potreby občanov. Oznámenie samo o sebe nebude postačovať.

1.1.2

Na zvládnutie výziev globalizácie – udržanie sa v globálnej konkurencii, rast a zamestnanosť, vybudovanie potrebnej infraštruktúry, riešenie problému klimatických zmien a zabezpečenie dodávok energie, rastúci vplyv finančných trhov na celé hospodárstvo – a na využitie príležitostí, ktoré z nej vyplývajú, sa musia využiť všetky možnosti jednotného trhu. Opatrenia zamerané na liberalizáciu a podporu hospodárskej súťaže musí dopĺňať makroekonomická politika zameraná na zamestnanosť a rast ako aj opatrenia na budovanie znalostnej spoločnosti, zatiaľ čo globálnym cieľom Európskej únie zostáva zlepšovanie životných a pracovných podmienok jej občanov (cieľ preambuly Rímskej zmluvy, prevzatý do nasledujúcich textov). To významne prispeje k dokončeniu budovania jednotného trhu.

1.1.3

Európa potrebuje viac investovať do vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu na vnútroštátnej a európskej úrovni. Investície do vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu sú pre Európu nevyhnutnosťou, a nie luxusom. Prioritou je preto vytvorenie európskeho výskumného priestoru a celoživotné vzdelávanie.

1.1.4

Na hodnovernosť výskumnej politiky EÚ mali výrazný negatívny vplyv opakované neúspechy pri zavádzaní patentu Spoločenstva. Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci primeraného času nebolo možné dosiahnuť dohodu o formulácii tohto nástroja, ktorý má pre znalostnú ekonomiku neprestajne presadzovanú Európskou úniou kľúčový význam, mali by sme teraz seriózne zvážiť, či by nebolo vhodné aplikovať tento nástroj najprv vo všetkých členských štátoch EÚ, ak ani naďalej bude nemožné dosiahnuť jednomyseľnú zhodu (1).

1.1.5

EHSV zastáva názor, že okrem tejto dôležitej problematiky patentov a s tým súvisiaceho duševného vlastníctva by mala byť na úrovni EÚ riešená otázka bezpečnosti hospodárskych informácií. EHSV v tejto súvislosti kladie otázku, či by nemali byť podniknuté kroky na posilnenie úlohy a váhy Európskej agentúry pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) (2) u hospodárskych subjektov s cieľom podporiť udržanie konkurencieschopnosti podnikov EÚ a zabrániť prístupu konkurencie mimo EÚ k dôverným informáciám súvisiacim s ich výrobnými procesmi, výskumom a inovačnými postupmi.

1.1.6

V rámci transatlantických vzťahov by mali Komisia a Rada dôraznejšie nástojiť na tom, aby USA rešpektovali princíp nediskriminácie. Obe inštitúcie by sa mali zasadiť o zrušenie Výboru pre zahraničné investície v USA (Committee on Foreign Investments in the US – CFIUS), ktorý bol zriadený pred viac ako 30 rokmi s cieľom analyzovať a prípadne zakazovať zahraničnú účasť v amerických podnikoch podľa jediného kritéria – ktoré dokonca nebolo ani definované – a to tzv. národnej bezpečnosti. Obchodné spory zahraničných podnikov s americkými podnikmi sa preto riešia v prospech amerických podnikov.

1.1.6.1

Ak by nebolo možné zabrániť diskriminácii v rámci fúzií/akvizícií a obchodných praktík, EÚ by mala začať vážne uvažovať o možnosti predložiť tieto záležitosti Orgánu na urovnávanie sporov WTO alebo zaviesť opatrenia podobné CFIUS. Tieto princípy by sa mali uplatňovať aj vo vzťahoch s ostatnými partnerskými štátmi EÚ.

1.1.7

Prístup lepšej právnej úpravy môže zjednodušiť podmienky pre podnikanie a tiež vytvoriť vyššiu transparentnosť pre občanov a spotrebiteľov. Tvorba menšieho počtu právnych predpisov však nevyhnutne nevytvára lepší regulačný rámec. EHSV je tiež za použitie právnych nástrojov v dôležitých oblastiach, napríklad v tých, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách – kde nie je vhodné ustanovenie národnej legislatívy.

1.1.8

Kolektívne zmluvy medzi sociálnymi partnermi, ktoré tvoria v mnohých členských štátoch rozhodujúcu súčasť rozhodovacieho procesu, môžu tiež napomôcť k tvorbe politík a zabezpečeniu akceptácie opatrení na európskej úrovni. To však predpokladá ochotu oboch strán sociálneho dialógu

1.1.9

Európska komisia a členské štáty sľúbili znížiť administratívne zaťaženie pre firmy o 25 % do roku 2012. EHSV sa však obáva, že tento cieľ je príliš široký a je potrebné ho prepracovať. Ak sa neprijme uváženejší prístup, nedodržanie sľubu len viac naruší dôveryhodnosť.

1.1.10

Využitie právnych predpisov by tiež tam, kde je to možné, vytvorilo jasnejšie právne prostredie a bolo faktorom súdržnosti.

1.1.11

Jednotný trh je založený na vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií a diplomov, napr. pôrodných asistentiek, právnikov, atď., teda pracovníkov, ktorí napriek európskym smerniciam nemôžu využívať jeho výhody.

1.1.12

EHSV pripomína, že harmonizácia na vyššej úrovni, dokonca v 27 krajinách, bez ohľadu na to, aká náročná môže byť, je dôležitým prvkom jednotného trhu.

1.1.13

Všetky štádiá by sa mali konzultovať so sociálnymi partnermi, s cieľom zabezpečiť dosiahnutie požadovaného stupňa administratívneho zjednodušenia a lepšej právnej úpravy v primeranom časovom rámci Ak Únia nemá ďalej strácať dôveru svojich občanov, je dôležité dosiahnuť v tomto smere hmatateľné výsledky.

1.1.14

EHSV by privítal rýchlejší pokrok v zlepšovaní jednotného trhu so službami. Inak nebude možné považovať vnútorný trh za úplný. Výbor víta pozmeňovacie návrhy Európskeho parlamentu k smernici o službách, ktoré sú vo všeobecnosti v súlade s jeho návrhmi. Niektoré body treba ešte objasniť a vylepšiť, napríklad v oblasti služieb všeobecného záujmu. Keď teraz Európsky parlament prijal smernicu o službách, podniky očakávajú využívanie skutočných výhod plynúcich zo slobody založiť podnik a poskytovať cezhraničné služby.

1.1.15

V oblasti finančný služieb (3) vyzýval EHSV na dynamickú konsolidáciu a na zamedzenie pridávania zbytočných prekážok. Poukázal však zároveň na to, že to musí zodpovedať duchu Lisabonskej stratégie, pričom treba taktiež zohľadniť osobitosti európskeho sociálneho modelu. To sa vzťahuje aj na cezhraničné poskytovanie takýchto služieb (napríklad obchodovanie s akciami a prenos dodatočných dôchodkových práv) a základných finančných služieb, ako napr. poskytovanie všeobecného prístupu k bankovému účtu. Vzhľadom na rastúci vplyv, ktorý majú finančné transakcie na hospodárstvo, a na dynamické a kreatívne inovácie v tejto oblasti (ako napr. hedge funds a private equity) musí regulácia tohto odvetvia zohľadniť vyplývajúce systémové riziká a dôsledky pre reálne hospodárstvo a vytvoriť všeobecné podmienky na zabránenie kontraproduktívnych dôsledkov. EHSV vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh ustanovení právnych predpisov zameraných na poskytovanie informácií zo strany inštitucionálnych investorov vzhľadom na ich politiku súvisiacu s investovaním a hlasovaním. Predloženia takéhoto návrhu právnych predpisov by bolo v súlade s akčným plánom Komisie na modernizáciu obchodného práva a zlepšenia správy a riadenia podnikov.

1.1.16

Opatrenia v oblasti daňovej politiky – v rozsahu, v ktorom môžu byť prijaté na európskej úrovni – musia podporovať dokončenie jednotného trhu pri zohľadnení rovnováhy medzi hospodárskou dynamikou, sociálnou dimenziou a trvalo udržateľným rozvojom. Na jednotnom trhu niet miesta pre dvojité zdanenie.

1.1.17

EHSV tiež žiada Komisiu, aby preskúmala trvajúce obmedzenia jednotného trhu týkajúce sa členských štátov, verejných orgánov alebo profesijných skupín (4).

1.1.18

Kľúčovou otázkou je, že navrhovanie produktov, napr. v oblasti poisťovníctva, je výrazne ovplyvnené miestnymi právnymi a daňovými črtami. Je to prípad povinného poistenia, ale tiež mnohých ďalších základných produktov poistenia, napríklad prostredníctvom rôznorodých riešení takých otázok ako poistenie proti prírodným katastrofám ako súčasť poistenia domácnosti proti požiarom, alebo poistenie proti teroristickým aktom prostredníctvom produktov bežného poistenia.

1.1.19

Jednou z prekážok dokončenia jednotného trhu je zachovanie významných obmedzení voľného pohybu zamestnancov. EHSV nalieha na tie členské štáty, ktoré nepovoľujú voľný pohyb, aby odstránili prekážky mobility zamestnancov. Slobodný pohyb zamestnancov je jedným zo základných prvkov jednotného trhu a mobilita je tiež atraktívna pre zamestnancov.

1.1.20

Zdá sa, že malé a stredné podniky (MSP) nemajú z jednotného trhu taký prospech, aký by mohli mať. Existencia výrazných prekážok obchodu so službami v EÚ znamená, že tento obchod predstavuje len 20 % celkového obchodu v Európe. Smernica o službách by mala významne prispieť k možnostiam podnikania a zamestnanosti, najmä prostredníctvom navrhovaného mechanizmu preskúmania a využitia jednotných kontaktných miest pre zahraničných poskytovateľov služieb.

1.1.21

Pre fungovanie vnútorného trhu je nevyhnutná transparentnosť a otvorenosť vo verejnom obstarávaní. V nadväznosti na balík právnych predpisov týkajúcich sa verejného obstarávania, ktorý bol prijatý v roku 2004, je najdôležitejšie rýchlo vykonať súčasnú revíziu tzv. smerníc o revíznych opatreniach.. Návrhy na reformu predložené Komisiou by sa nemali nechať rozplynúť, najmä s ohľadom na dostatočne dlhý čas na pripomienky medzi rozhodnutím o udelení zákazky a podpisom zmluvy a s ohľadom na neplatnosť zmluvy v dôsledku nesplnenia určitých zverejnených kritérií.

1.1.22

Otvorenie trhu v oblasti verejného obstarávania bolo predmetom intenzívnych konzultácií medzi subjektmi verejného a súkromného sektora, ktorých názory na vhodný prístup sa podstatne líšili. Pri otvorení trhu v oblasti verejných zákaziek sa musia zohľadňovať dôležité aspekty ako zamestnanosť, sociálne a environmentálne otázky, ktoré sú v tomto procese rovnako dôležité.

1.1.23

Sieť na riešenie problémov SOLVIT uspokojivo funguje a v ideálnom prípade by mohla pomôcť prekonať právne prekážky (často na základe nesprávneho uplatňovania v dôsledku nedostatku informácií, nedostatočnej odbornej prípravy úradníkov a protekcionizmu), určite však potrebuje viac zdrojov a zamestnancov v hlavných mestách štátov. Na informovanie MSP o existencii a zariadeniach, ktoré zabezpečuje tento mechanizmus, by sa mala uskutočniť štruktúrovaná informačná kampaň.

1.1.24

EHSV vypracoval podrobný zoznam prekážok jednotného trhu (5) s cieľom umožniť realistické pochopenie regulačných výziev, ktoré stále bránia plnej realizácii európskeho vnútorného trhu. Tí však niekedy nie sú k dispozícii.

1.1.25

V rámci dosledovania medziinštitucionálnej dohody z roku 2003 EHSV v spolupráci s Európskou komisiou pripravuje databázu (PRISM II) na mapovanie koregulačných a samoregulačných iniciatív EÚ (6). EHSV a najmä členovia jeho Strediska pre monitorovanie jednotného trhu (SMO) sú zdrojom, ktorý môžu Komisia a členské štáty ochotne využívať. SMO každoročne organizuje najmä verejné diskusie v rôznych členských štátoch s osobitným dôrazom na otázky zamestnanosti v nových členských štátoch.

1.1.26

Vzhľadom na svoju odbornosť a reprezentatívnosť sa EHSV domnieva, že by mohol byť zaangažovaný do procesu vypracúvania analýz dosahu, ktoré má Komisia v úmysle systematizovať. Je veľmi dôležité, aby návrhy právnych predpisov odrážali pluralitu názorov a aby boli čo najprecíznejšie a objektívne vyargumentované. Predloženie hodnotenia o dosahu najprv EHSV a poskytnutie príležitosti na pripomienkovanie tohto hodnotenia pred jeho zaslaním európskym inštitúciám by umožnilo – v duchu partnerstva pre európsku obnovu – zabezpečiť oveľa väčšiu akceptáciu legislatívnych iniciatív EÚ (7).

1.1.27

Informovanie spotrebiteľov o výhodách jednotného trhu a ich podpora pri využívaní týchto výhod by sa mala považovať za prioritu pre urýchlenie dokončenia vnútorného trhu.

2.1

Toto stanovisko nadväzuje na žiadosť, ktorou komisárka Wallström, podpredsedníčka Európskej komisie, 5. októbra 2006 požiadala Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska.

2.2

Podľa žiadosti sa mal výbor zaoberať prioritami, ktoré vytýčila Európska komisia, s cieľom prispieť k správe, ktorá sa má predložiť na summite Rady na jar 2007 a nakoniec k záverečnej správe.

2.3

Vzhľadom na časovú tieseň, v ktorej výbor musel pracovať, rozhodol sa sústrediť na niekoľko kľúčových bodov a určiť niekoľko kľúčových oblastí, v ktorých je podľa neho potrebný ďalší pokrok.

3.1

Pôvodnou logikou jednotného trhu bolo nahradiť rôzne súbory vnútroštátnych predpisov jedným súborom predpisov pre celú EÚ a vytvoriť tak jednotné rámcové podmienky, ktoré by európskemu hospodárstvu umožnili v plnej miere využiť svoj potenciál. V skutočnosti sa predpisy ES príliš často považujú skôr za doplnok než za náhradu vnútroštátnych predpisov.

3.2

Faktorom, ktorého význam medzičasom vzrástol, je globalizácia, ktorá je zároveň výzvou aj príležitosťou. Túto výzvu je možné zvládnuť, len ak sa naplno využije potenciál jednotného trhu.

3.3

EHSV v tejto súvislosti schvaľuje zámer Európskej komisie vypracovať nový politický program založený na novom partnerstve s účinnejšou spoluprácou inštitúcií. V rámci tohto spoločného programu by národné vlády a regionálne a miestne samosprávy tiež mali prevziať zodpovednosť za dosiahnutie výsledkov a priblíženie Európy jej občanom.

3.4

Je nutné sa vzoprieť názoru, že viac právnych predpisov akosi znamená „viac Európy“. Návrhy právnych alebo regulačných predpisov by sa mali preskúmať na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov. Sú naozaj potrebné? Sú najúčinnejším prostriedkom na dosiahnutie potrebného výsledku? Dôraz by sa mal klásť na presadzovanie alternatív voči právnym predpisom, akými sú osvedčené postupy v koregulačných a samoregulačných iniciatívach alebo kolektívne dobrovoľné dohody, a ich využívanie by sa malo viac podporovať, pričom netreba zabudnúť na sociálny dialóg, na podporu ktorého Komisiu vyzýva zmluva – vzhľadom na dosiahnutie kolektívnych dohôd.

3.5

Na druhej strane by sa v legislatívnych postupoch a pri tvorbe politík malo lepšie zaručiť účinné využívanie a kvalita hodnotenia dopadu, hodnotení a verejných konzultácií (splnil návrh právneho predpisu to, čo mal? Ak nie, prečo?) V tejto súvislosti výbor vypracuje prieskumné stanovisko na tému „Normy kvality pre obsahy, postupy a metódy sociálnych analýz dosahu z pohľadu sociálnych partnerov a iných zástupcov občianskej spoločnosti“.

3.6

V niektorých oblastiach týkajúcich sa veľkého počtu spotrebiteľov bol jednotný trh úspešný (napr. bezpečnosť výrobkov alebo záruky pri predaji), kým v iných oblastiach sa pokrok objavuje len pomaly, alebo vo vzťahu ku konečnému užívateľovi vôbec neexistuje (napr. finančné služby alebo patent Spoločenstva).

3.7

Zároveň pretrváva vysoká nezamestnanosť. Pokušenie chrániť zamestnanosť prostredníctvom vnútroštátnych právnych a regulačných predpisov je všadeprítomné. Okrem podrývania plného potenciálu skutočného jednotného trhu vedú takéto trendy k skrytým nákladom. Napríklad „ročné zaťaženie podnikov z dôvodu administratívnych nákladov európskych právnych predpisov bude dvojnásobkom pôvodného odhadu 320 miliárd EUR “Dodržiavanie vnútroštátnych predpisov môže byť len ďalším bremenom. Vytvorenie pracovných miest a mobilita zamestnancov sú hlavnými cieľmi jednotného trhu. Programy všeobecného a odborného vzdelávania musia byť výraznejšie zamerané na ďalší rozvoj znalostnej ekonomiky. Vytvorenie jednotného trhu však samo o sebe nevyrieši problémy európskeho trhu práce, budú tiež potrebné ďalšie aktívne opatrenia.

3.8

Legislatívne návrhy by sa mali tvoriť tak, aby boli ľahko zrozumiteľné pre potenciálnych konečných užívateľov, a nielen pre legislatívne orgány. To isté by sa malo týkať aj regulácií.

3.9

Vyššia priorita by sa mala priznať lepšej právnej úprave. EHSV sa o tom zmienil v množstve stanovísk (8). Z konzultácií Komisie aj od členských štátov existujú nespočetné dôkazy o tom, že vnútroštátne správy pri implementácii smerníc do vnútroštátnych právnych predpisov tieto smernice často sťažujú (tzv. gold plating). Táto skutočnosť viac zaťažuje MSP ako veľké spoločnosti. Majitelia MSP musia často spájať všetky úlohy, ktoré veľké organizácie môžu prideliť špecialistom.

3.10

Lepšie uplatňovanie a presadzovanie je prvým predpokladom existencie jednotného trhu. Stanovisko EHSV na tému „Prepojenie správy EÚ a členských štátov“  (9) upozorňuje na existujúce nedostatky:

3.11

Lepšie uplatňovanie a presadzovanie je zábezpekou proti rozdrobeniu jednotného trhu.

3.12

Vo vnútroštátnej správe očividne neexistuje dostatočná súdržnosť, pričom efektívnosť Európskej únie ohrozujú členské štáty, ktoré nedodržiavajú svoje vlastné rozhodnutia. V niektorých členských štátoch existuje na vnútroštátnej úrovni len veľmi slabá komunikačná a informačná politika pre otázky jednotného trhu, vrátane informovania o dosiahnutých úspechoch. Vlády, národné parlamenty ani médiá necítia morálny tlak na vykonávanie svojej úlohy. Ak majú občania Európy skutočne cítiť, že sú neoddeliteľnou súčasťou vývoja, vrátane pozastavenej Zmluvy o Ústave, je potrebné väčšie zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti. No pozornosť by sa nemala zameriavať výlučne na problémy komunikácie. Prvým krokom na ceste opätovného získania dôvery občanov EÚ musí byť pokračovanie v riešení naliehavých problémov Únie.

27.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/31

1.1

Európsky hospodárska a sociálny výbor (EHSV) víta Komisiou predložený návrh nariadenia Rady, ktorým sa zavádza program kompenzácie dodatočných nákladov vzniknutých pri obchodovaní s určitými výrobkami rybolovu z Azor, Madeiry, Kanárskych ostrovov a z francúzskych departementov Guyana a Réunion na obdobie rokov 2007 až 2013.

1.2

EHSV odporúča Komisii, aby vyjasnila oblasť rozsahu kompenzácie pre rybárske plavidlá ulovené plaviace sa pod vlajkou Venezuely, ktoré vykonávajú rybolov vo vodách Spoločenstva,

2.1

Európska únia poskytuje od roku 1992 podporu výrobcom výrobkov rybolovu v niektorých najodľahlejších regiónoch s cieľom kompenzovať dodatočné náklady v dôsledku prepravy výrobkov rybolovu na kontinentálne európske trhy.

2.2

V roku 2003 prijala Rada nariadenie (ES) č. 2328/2003, ktorým sa zavádza program kompenzácie týchto dodatočných nákladov pri obchodovaní s určitými produktmi rybolovu z nasledujúcich regiónov:

2.3

Platnosť nariadenia (ES) č. 2328/2003 vypršala 31. decembra 2006. Podľa vzoru tohto nariadenia predkladá Komisia teraz nové nariadenie, ktoré má s rovnako vysokým finančným rámcom 15 mil. EUR ročne platiť na dlhšie časové obdobie (od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013).

2.4

EHSV predložil 29. októbra 2003 pozitívne stanovisko (1) k nariadeniu (ES) č. 2328/2003 a vyjadril aj niekoľko odporúčaní.

3.1

Predložený návrh nariadenia bol zahrnutý už v predchádzajúcom nariadení. V ňom bola Komisii uložená povinnosť predložiť pred 1. januárom 2007 prvú správu s návrhmi opatrení, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov programu kompenzácie pre najodľahlejšie regióny EÚ pri obchodovaní s ich výrobkami rybolovu na kontinentálnych európskych trhoch.

3.2

Do opatrení, ktoré Komisia zavádza vo svojom novom nariadení boli preto zahrnuté aj výsledky ankety medzi zainteresovanými stranami a rôznymi regionálnymi orgánmi verejnej správy, závery externej štúdie o štrukturálnych aspektoch spoločnej politiky rybného hospodárstva v najodľahlejších regiónoch, ako aj odporúčania Európskeho parlamentu a EHSV.

3.3

V súlade s týmito zásadami a po preskúmaní všetkých opatrení zavádzaných Komisiou schvaľuje výbor nariadenie, ktoré mu bolo predložené na vypracovanie stanoviska.

4.1

Návrh na pokračovanie programu kompenzácie zavádza vyšší stupeň subsidiarity, keďže stanovenie oprávnených výrobkov, množstiev, a výšky kompenzácie prenecháva členským štátom.

4.2

Súčasne sú členské štáty oprávnené na úpravu svojich plánov kompenzácie v rámci celkového rozdelenia prostriedkov, ak sú tieto úpravy podložené zmenou podmienok.

4.3

Administratívna záťaž vnútroštátnych a regionálnej úradov členských štátov a útvarov Komisie sa obmedzuje na minimum vďaka aktualizácii postupov predkladania žiadostí a ich schvaľovania. Návrh je preto súčasťou prebiehajúceho pracovného programu Komisie zameraného na zjednodušenie právnych predpisov Spoločenstva.

4.4

Celková výška kompenzácií vyplatených za rok nesmie presiahnuť tieto sumy:

4.5

Na obdobie rokov 2007 – 2013 sa – rovnako ako v predchádzajúcom období – predpokladá ročný rozpočet vo výške 15 miliónov EUR. Bude financovaný z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu.

4.6

Tieto zmeny oproti pôvodnému nariadeniu sú súčasťou odporúčaní, ktoré EHSV vyjadril už vo svojom predchádzajúcom stanovisku a ktoré preto považuje za veľmi účelné.

4.7

Pomoc sa obmedzuje na výrobky rybolovu z najodľahlejších regiónov, ktorých zber a spracovanie prebieha v súlade s pravidlami tejto politiky.

4.8

V návrhu nariadenia sú z vymenovania výrobkov rybolovu, pre ktoré nie je poskytovaná pevne stanovená kompenzácia vyňaté „rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou Venezuely a prevádzkujúce svoju činnosť vo vodách Spoločenstva“. Pokiaľ majú venezuelské lode na základe dohovoru medzi EÚ a Venezuelou nárok na čerpanie kompenzácie stanovenej v návrhu nariadenia, malo by na to byť jasne poukázané a rovnako aj na to, v ktorých vodách Spoločenstva v najodľahlejších regiónoch by ich výrobky rybolovu mohli spadať pod tento program kompenzácie.

4.9

Okrem toho predpokladá návrh nariadenia predkladanie ročných správ o vykonávaní kompenzácie vypracovaných členskými štátmi, ako aj správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o jeho vykonávaní do 31. decembra 2011.

27.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/32

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta žiadosť rakúskeho predsedníctva o vypracovanie stanoviska o rovnakých príležitostiach pre ľudí so zdravotným postihnutím. Podpora rovnakých príležitostí pre ľudí so zdravotným postihnutím musí byť vnímaná ako trvalý proces, ktorý by mal figurovať na poprednom mieste každého predsedníctva Rady EÚ.

1.2

Týmto stanoviskom sa EHSV chce zahľadieť do budúcnosti a začať načrtávať výzvy v oblasti zdravotného postihnutia, ktorým bude musieť Komisia čeliť počas druhej polovice svojho súčasného mandátu a aj neskôr. Toto stanovisko treba chápať aj v širšom kontexte identifikácie priorít pre poslednú fázu Akčného plánu pre ľudí so zdravotným postihnutím (2008 – 2009), ako aj opätovného začatia diskusií o rozpočte (s následným dosahom na plánovanie a definovanie priorít) o dva roky.

1.3

Ľudia so zdravotným postihnutím tvoria 15 % celkového obyvateľstva, a ich podiel sa starnutím obyvateľstva zvyšuje. To znamená, že v rozšírenej Európe žije v súčasnosti viac než 50 miliónov zdravotne postihnutých ľudí (1). Predstavujú teda veľmi významnú časť obyvateľstva EÚ a poskytnúť im rovnaké príležitosti je sociálnym, etickým a politickým imperatívom, ktorý by mal byť na poprednom mieste pracovného programu EÚ. Okrem toho sa integrácia ľudí s postihnutím a ich neobmedzený prístup k službám a tovaru vyplatí aj z ekonomického hľadiska.

1.4

EHSV vo svojom úsilí o zaistenie rovnakých príležitostí pre ľudí so zdravotným postihnutím považuje za nevyhnutné plne využiť všetky aktivity plánované v rámci Európskeho roka rovnakých príležitostí pre všetkých, ktorým bude rok 2007. Do týchto činností musia byť zapojené aj združenia zdravotne postihnutých ľudí rovnako, ako tomu bolo počas Európskeho roka ľudí so zdravotným postihnutím roku 2003. Okrem toho nasledujúci rok by mal byť príležitosťou pre Európsku úniu a členské štáty na posilnenie politiky a legislatívy podporujúcej rovnaké príležitosti pre ľudí s telesným postihnutím.

1.5

Ľudia s telesným postihnutím netvoria rovnorodú skupinu. Rôzne typy zdravotného postihnutia vedú k rôznym potrebám, ktoré možno uspokojiť iba vtedy, ak spoločnosť uzná požiadavky ľudí so zdravotným postihnutím a má k dispozícii čo najkomplexnejší súbor relevantných informácií. V tomto ohľade hrá kľúčovú úlohu hnutie zdravotne postihnutých ľudí.

1.6

V Európskej únii žije množstvo ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí sú vylúčení z plného zaradenia sa do spoločnosti a účasti na jej živote a nemôžu využívať základné ľudské a občianske práva. Osobitne treba zdôrazniť možnosť plnej integrácie postihnutých detí.

1.7

EHSV víta Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý v decembri 2006 (2).

2.1

EHSV vyzýva k tomu, aby rok 2007 – Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých bol čo najlepšie využitý na zabezpečenie rovnakých príležitostí pre zdravotne postihnutých ľudí.

2.2

EHSV vyzýva Komisiu, aby podala návrh na komplexný súbor právnych predpisov týkajúcich sa problematiky zdravotného postihnutia, ktoré by rozšírili ochranu ľudí so zdravotným postihnutím pred diskrimináciou aj na iné oblasti než zamestnanie, a ktoré by zároveň upevnili princíp integrácie politiky týkajúcej sa zdravotného postihnutia do ostatných politík. Také právne predpisy by v rámci celej EÚ zaručili minimálnu úroveň ochrany proti diskriminácii vo všetkých oblastiach života. Keďže by sa týkali aj oblasti prístupu k tovaru a službám, prispeli by aj k účinnejšiemu jednotnému trhu a k úspechu Lisabonskej stratégie.

2.3

EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby išli v zameraní sa na postihnutie ešte ďalej – aby prešli od akčného plánu pre ľudí so zdravotným postihnutím (DAP) k široko koncipovanej stratégii EÚ na pomoc ľuďom s postihnutím.

2.4

EHSV žiada členské štáty a Komisiu, aby v rámci príslušných kompetencií pokračovali v úsilí o zabezpečenie plného začlenenia a účasti postihnutých ľudí na spoločenskom dianí, čím sa im priznajú rovnaké práva ako ostatným občanom; okrem toho žiada, aby sa preskúmali možné alternatívy k existujúcim inštitúciám, v ktorých postihnutí ľudia žijú odlúčení od spoločnosti, niekedy aj za nedôstojných a neľudských podmienok, a aby sa také alternatívy postupne realizovali.

2.5

EHSV znovu zdôrazňuje priority, na ktoré sa treba zamerať, aby sa dosiahli rovnaké príležitosti pre ľudí so zdravotným postihnutím: zvýšenie informovanosti o právach ľudí s postihnutím; bezbariérový prístup do verejných budov; prístup k informačnej spoločnosti a do dopravných prostriedkov; vypracovanie návrhov nových vnútroštátnych právnych predpisov a podpora rodín, to sú priority, ktoré by mali existovať v každej spoločnosti. Obzvlášť dôležité je sústrediť sa na deti so zdravotným postihnutím a zabezpečiť im primerané vzdelanie, integráciu a podporu – a tak im pomôcť aktívne sa podieľať na živote spoločnosti a znížiť ich závislosť od sociálnych služieb.

2.6

EHSV vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby boli pripravené vykonať pre podporu hnutia postihnutých oveľa viac než doteraz. Filozofia „nerozhodovať o postihnutých ľuďoch bez postihnutých ľudí “sa môže uplatňovať iba vtedy, ak si vlády uvedomia, že je potrebné podporovať sieť organizácií pre postihnutých. V júni 2004, hneď po poslednom rozšírení Európskej únie, národné rady mimovládnych organizácií postihnutých ľudí z 10 nových členských štátov, Bulharska a Rumunska prijali v Budapešti uznesenie (3) o tejto otázke.

2.7

EHSV žiada Komisiu a členské štáty, aby sprístupnili informácie o osvedčených postupoch a efektívnych metódach (napr. metóda „Agenda 22“) s cieľom zapojiť predstaviteľov postihnutých občanov do vypracovania akčných plánov miestnych orgánov, a tým na miestnej úrovni zabezpečiť rovnaké príležitosti pre ľudí s postihnutím. EHSV žiada členské štáty, aby sledovali hlavné usmernenia Skupiny na vysokej úrovni pre zdravotné postihnutia o presadzovaní otázok zdravotného postihnutia do rozličných oblastí politiky (4).

2.8

EHSV víta rozhodnutie Komisie začať v roku 2008 európsku iniciatívu o e-inklúzii a vyzýva, aby bola čo možno najďalekosiahlejšia a najambicióznejšia a aby sa stala definitívnym krokom k presadzovaniu e-prístupnosti do všetkých relevantných predpisov EÚ.

2.9

Na konkrétnejšej úrovni EHSV žiada, aby sa v nových nariadeniach (o ktorých sa v súčasnosti rokuje) o novom rámci pre elektronickú komunikáciu a v smernici o televízii bez hraníc presadil aspekt prístupnosti, aby sa zabezpečilo, že ľudia so zdravotným postihnutím budú môcť plne využívať tieto dôležité komunikačné prostriedky.

2.10

EHSV žiada o posilnenie smernice 2001/85/ES (5) s cieľom zladiť ju s novými právnymi predpismi ES o právach zdravotne postihnutých cestujúcich leteckou dopravou.

2.11

EHSV žiada Komisiu a členské štáty, aby vynaložili všetko potrebné úsilie a zdroje na zaistenie efektívnej implementácie smernice Rady 2000/78/ES (6), ktorá poskytuje právny rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní.

2.12

EHSV zastáva názor, že je nevyhnutné prejsť od inštitúcií pre postihnutých ľudí k vysoko kvalitným miestne zakotveným alternatívam pre každého, aby sa umožnilo začlenenie zdravotne postihnutých ľudí a ich účasť na živote spoločnosti. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby zahrnula túto otázku do budúcich iniciatív súvisiacich so sociálnymi službami vo verejnom záujme, a stanovila ju ako prioritu pre štrukturálne fondy EÚ.

2.13

EHSV žiada Komisiu a členské štáty, aby kládli dôraz na sociálne služby a osobnú pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím, majúc na mysli, že podporné služby umožnia ľuďom s postihnutím aj ich opatrovateľom viesť normálny život a aktívne prispievať k životu spoločnosti.

2.14

V súvislosti s iniciatívou Komisie o „lepšej právnej regulácii “žiada EHSV zhodnotenie dosahu pri príprave nových návrhov právnych predpisov, berúc pritom do úvahy špecifiká a potreby ľudí s postihnutím. Okrem toho všetky nástroje IKT použité na zlepšovanie kvality, prispôsobenia, transpozície a posilnenia právnych predpisov EÚ by mali plne rešpektovať požiadavky prístupnosti.

2.15

Rodinám, v ktorých sú jeden alebo viacerí členovia zdravotne postihnutí, hrozí väčšie riziko, že zakúsia chudobu, pretože invalidita znamená pre rodinu väčšie výdavky, ktoré sa môžu vyšplhať až na 30 000 € ročne (7). To oprávňuje prijatie opatrení pozitívnej diskriminácie, akými sú napríklad prídavky (v peniazoch alebo v naturáliách) alebo daňové stimulácie.

2.16

EHSV žiada členské štáty, aby posilnili a monitorovali príslušné právne predpisy, ktoré ovplyvňujú rovnaké príležitosti pre ľudí so zdravotným postihnutím. EHSV poznamenáva, že smernice o leteckej a železničnej doprave sa vzťahujú iba na medzinárodnú dopravu, čím nechávajú ľudí s postihnutím bez dostupných dopravných prostriedkov na regionálnej a miestnej úrovni.

3.1.1

Uvedomovanie si a zviditeľňovanie otázky zdravotného postihnutia bolo silne zdôraznené počas roku 2003 – Európskeho roka ľudí so zdravotným postihnutím. Umožnenie reálnych zmien pri zabezpečovaní rovnakých príležitostí pre ľudí so zdravotným postihnutím a informovanie o postihnutiach by malo byť súčasťou školských osnov. Dobre spracované mediálne informácie o problémoch ľudí so zdravotným postihnutím musia byť posudzované ako dôležitý nástroj, ktorý zmení vzťah spoločnosti k zdravotne postihnutým; školy a médiá by sa mali spoločne usilovať o dosiahnutie tohto cieľa.

3.1.2

Bez prístupného vzdelávania poskytovaného zdravotne postihnutým deťom a mládeži bude ťažké dosiahnuť ich začlenenie do trhu práce. Zlepšenie prístupu k vzdelaniu ľuďom so zdravotným postihnutím by sa malo stať prioritou nasledujúcich akčných plánov a stratégií pre ľudí so zdravotným postihnutím.

3.1.3

Hoci EHSV uznáva, že od Madridskej deklarácie a Európskeho roku ľudí so zdravotným postihnutím bol dosiahnutý pokrok, ešte stále je potrebné veľa vykonať. Citujme iba jeden príklad. Vyše 80 % verejných internetových stránok, vrátane stránok európskych inštitúcií, obyčajne nie je prístupných ľuďom so zdravotným postihnutím. Navyše je veľmi dôležité, aby im boli prístupné aj všetky internetové stránky, poskytujúce služby širokej verejnosti.

3.1.4

EHSV osobitne požaduje, aby sa vytvorili povinné normy, odsúhlasené v európskych normatívnych orgánoch pre verejné obstarávanie tovarov a služieb a pre právne predpisy o prístupe k IKT tovarom a službám.

3.1.5

Koncepcia „design for all “musí byť rozšírená medzi všetky zainteresované strany, t.j. projektantov, producentov, autorov noriem aj samotných užívateľov, čiže ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí majú právo na široký výber tovaru a služieb spĺňajúcich ich očakávania.

3.1.6

EHSV víta ministerskú deklaráciu z Rigy o IKT pre spoločnosť, podporujúcu sociálne začlenenie, a dúfa, že sa stane dôležitým míľnikom v e-inklúzii ľudí so zdravotným postihnutím. Okrem toho, že IKT sú dôležitou hnacou silou rastu a zamestnanosti, sú aj silným nástrojom integrácie ľudí so zdravotným postihnutím.

3.1.7

Pred revíziou existujúcich nariadení štátnej pomoci pre odbornú prípravu a zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím EHSV žiada Komisiu, aby zachovala svoj súčasný prístup aj v pripravovanom nariadení o skupinovej výnimke.

3.2.1

EHSV si uvedomuje, že pokiaľ ide o zamestnanosť, zostávajú medzi ľuďmi s postihnutím a bez neho značné rozdiely. V roku 2003 Eurostat potvrdil, že medzi ľuďmi so zdravotným postihnutím je omnoho vyšší podiel ekonomicky neaktívnych osôb: 78 % ťažko postihnutých je vylúčených z trhu práce, oproti 27 % v prípade tých, ktorí nemajú dlhotrvajúce zdravotné problémy ani žiadne postihnutie (8).

3.2.2

EHSV víta rozhodné kroky, ktoré urobila Európska komisia pre monitorovanie transpozície a implementácie smernice o zamestnanosti (9). Monitorovanie by malo byť vykonávanie spoločne so sociálnymi partnermi a mimovládnymi organizáciami aktívnymi v tejto oblasti. EHSV zastáva názor, že lepšie monitorovanie vytvára lepšie podmienky pre vytváranie priaznivejších pracovných miest pre zdravotne postihnutých ľudí, pričom vytvára aj nové miesta pre ľudí s postihnutím a podporuje zriaďovanie podporných služieb.

3.2.3

EHSV dúfa, že národné združenia pre postihnutých sa väčšmi zaangažujú do vypracovania reformných plánov. Revidovaný lisabonský program si vyžaduje širšie zapojenie občianskej spoločnosti, ak sa majú dosiahnuť plánované ciele, ktoré nebude možné splniť, ak budú ľudia s postihnutím (15 % obyvateľstva EÚ) ignorovaní alebo ak ich potreby nebudú dostatočne zvážené a zohľadnené.

3.2.4

Po prebiehajúcich diskusiách o zamestnanosti, raste a flexibilnom pracovnom trhu (inter alia na neformálnom summite EÚ, ktorý sa uskutočnil 20. októbra 2006 v Lahti), EHSV žiada Komisiu, aby analyzovala účinky, ktoré môžu vytvoriť pružné pracovné a podporné opatrenia, a využila ich možné synergie na zvýšenie miery zamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím.

3.2.5

EHSV rovnako podporuje iniciatívy Európskeho sociálneho fondu (ESF), pokiaľ ide o integráciu postihnutých do trhu práce. Ukázalo sa, že iniciatíva EQUAL je veľmi účinná pri rozvíjaní rovnakých príležitostí pre ľudí s postihnutím. Keďže samostatná iniciatíva EQUAL prestane existovať, EHSV žiada Komisiu, aby svoj prístup a filozofiu primerane integrovala do nových mechanizmov ESF.

3.2.6

Nový rámec Európskeho sociálneho fondu by mal zdôrazniť, že investície do ľudí nemôžu byť úspešné, ak nebudú súčasne sprevádzané investíciami do lepších zariadení a lepšej prístupnosti.

3.2.7

EHSV sa stále domnieva, že je potrebný primeraný politický rámec, ktorý poskytne finančné stimuly podnikom, aby zlepšili prístupnosť svojich budov a služieb, a žiada, aby bol takýto rámec podľa potreby doplnený o záväzné právne predpisy, ktoré by normy prístupnosti urobili povinnými.

3.3.1

EHSV zastáva názor, že zriadenie bezbariérovej spoločnosti je nevyhnutné pre to, aby sa rovnaké príležitosti pre ľudí so zdravotným postihnutím stali skutočnosťou. Bezbariérová spoločnosť znamená, že sa vytvorí také prostredie, ktoré je po technickej stránke prispôsobené potrebám ľudí s postihnutím, a v ktorom sú odstránené bariéry brániace ich komunikácii a účasti.

3.3.2

EHSV sa domnieva, že informácie o opatreniach na pomoc zdravotne postihnutým, ktoré sa uplatňujú v jednotlivých členských štátoch, a o špecifických národných právnych predpisoch musia byť k dispozícii v zrozumiteľnej forme. Žiada Komisiu, aby priniesla súhrn týchto informácií vo svojej budúcej bienálnej správe o situácii zdravotne postihnutých občanov v Európe.

3.3.3

Jednou z hlavných prekážok pri zabezpečovaní rovnakých príležitostí je ťažký prístup zdravotne postihnutých ľudí k vzdelaniu. Hoci rámcová smernica o zamestnanosti zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, pokiaľ ide o odbornú prípravu (vrátane vyššieho vzdelania), zdravotne postihnutí občania majú k tejto oblasti stále obmedzený prístup. K dôvodom patrí nevhodné prostredie pre ľudí s postihnutím, nedostatok vhodných zariadení, slabá komunikácia, nedostatok informácií a poradenstva, ako aj systém vzdelávania zdravotne postihnutých detí a mládeže, ktorý ich v praxi často zbavuje šancí na vzdelanie už v začiatočnej etape výchovy.

3.3.4

Štrukturálne fondy EÚ tvoria rozhodujúci prínos pre integráciu za predpokladu, že sa venuje patričná pozornosť princípom nediskriminácie a prístupnosti pre ľudí so zdravotným postihnutím. EHSV víta nedávne schválenie nových nariadení o štrukturálnych fondoch, ktoré sú krokom vpred v tomto smere a zabránia tomu, aby sa v rámci projektov financovaných EÚ vytvárali nové bariéry pre ľudí so zdravotným postihnutím. EHSV požaduje, aby ďalšie programy a iniciatívy EÚ, najmä tie, ktoré sú lepšie financované, zaujali rovnaký prístup a aby zohrali rozhodujúcu úlohu pri plnení cieľov Lisabonskej stratégie.

3.3.5

EHSV sa nazdáva, že sa musí vykonať viac pre vytvorenie prostredia, ktoré by vyhovovalo ľuďom so zdravotným postihnutím – najmä pokiaľ ide o prístup k prostriedkom verejnej dopravy a bezbariérové mestské prostredie. Z prostredia, ktoré je prispôsobené potrebám ľudí so zdravotným postihnutím, majú osoh mnohé súčasti spoločnosti – rodiny s malými deťmi, starší ľudia a napríklad aj ľudia s dočasne obmedzenou pohyblivosťou v dôsledku fyzického zranenia.

3.3.6

Naliehavo potrebné sú opatrenia zamerané na zmenu postojov. Základným predpokladom pre zabezpečenie rovnakých príležitostí pre ľudí so zdravotným postihnutím musia byť ľudské práva, t. j. princíp, že každá osoba má právo aktívne sa podieľať na živote spoločnosti. Veľmi dôležité je zabezpečiť, aby pre ľudí so zdravotným postihnutím fungovali podporné služby, vrátane opatrení na podporu zamestnanosti, napríklad uľahčenie a podpora práce na chránených pracoviskách ako prechod na otvorený trh práce.

3.3.7

Členské štáty by mali dosahovať súlad v špecifických procesoch a metódach na zaistenie rovnakých príležitostí. Pod rovnakými príležitosťami v praxi musíme chápať širokú škálu reálnych možností pre každého jednotlivca. Navrhovaná zmena na posilnenie ozajstného individuálneho prístupu voči ľuďom so zdravotným postihnutím si bude v stredne dlhom období vyžadovať vyššie výdavky z verejných zdrojov, ako aj zo štrukturálnych fondov. Tento pákový efekt vyústi do stabilných dlhodobých úspor sociálnych výdavkov.

3.3.8

Podniky sociálneho hospodárstva majú rozhodujúci význam pre zabezpečenie rovnakých príležitostí pre ľudí so zdravotným postihnutím. Tieto podniky pomáhajú pri integrácii ľudí so zdravotnými problémami do spoločnosti a na trh práce a podporujú presadzovanie politiky v oblasti zdravotného postihnutia využitím princípu svojpomoci, ktorý vo veľkej miere uplatňujú družstvá.

3.3.9

EHSV stále zastáva názor, že nové smernice EÚ o verejnom obstarávaní ponúkajú dobrý nástroj na podporu zamestnávania postihnutých ľudí, prístupnosti verejnej dopravy a zastavaného prostredia, ako aj výroby dostupných tovarov a služieb, a žiada všetky verejné orgány (miestne, regionálne, štátne a európske), aby tieto smernice v tomto zmysle využívali. Európska únia by mala podporovať výmenu osvedčených postupov.

3.4.1

Európske organizácie pre zdravotne postihnutých ľudí aktívne pracujú na presadzovaní otázok zdravotného postihnutia. EHSV víta tieto aktivity a nazdáva sa, že dodržiavanie princípu presadzovania týchto otázok je kľúčom k dosiahnutiu požadovaných výsledkov. Presadenie týchto otázok však môže byť úspešné len vtedy, ak organizácie zdravotne postihnutých budú už v ranom štádiu zapojené do rozhodovacieho procesu.

3.4.2

Európska komisia vyvinula postupy účinnej participácie, ktoré podľa EHSV hrajú rozhodujúcu úlohu pri zaistení rovnakých príležitostí pre ľudí so zdravotným postihnutím. Podpora presadzovania môže v spojitosti s legislatívnymi opatreniami priniesť výsledky v takých oblastiach, ako je prístupná doprava a bývanie prispôsobené potrebám ľudí so zdravotným postihnutím, a prístup k tovarom, službám a informáciám.

3.4.3

Európsky rok ľudí so zdravotným postihnutím (2003) bol míľnikom na ceste k väčšej participácii. Bol úspešný hlavne pre prístup zdola nahor, ktorý umožnil európskym skupinám ľudí so zdravotným postihnutím intenzívne sa zapojiť do prípravných prác a zohrávať svoju úlohu aj po celý rok. Majúc na pamäti princíp presadzovania, boli podniknuté aj kroky s cieľom spolupracovať so širokým spektrom subjektov s rozhodovacími právomocami.

3.4.4

Rozhodujúci význam má aj to, aby sa rovnaké príležitosti pre ľudí so zdravotným postihnutím stali integrálnou súčasťou tých postupov Európskej únie, ktoré podliehajú otvorenej metóde koordinácie. Dôležité je to najmä preto, že mnoho rozhodnutí týkajúcich sa politiky zdravotného postihnutia je ešte stále v kompetencii členských štátov.

3.5.1

Pre zabezpečenie rovnakých príležitostí pre ľudí so zdravotným postihnutím bolo na európskej úrovni vykonaných niekoľko politických akcií. V roku 2003, počas Európskeho roka ľudí so zdravotným postihnutím, Rada prijala uznesenia o zamestnanosti a odbornom výcviku, prístupnosti kultúrnych aktivít, odbornej príprave a elektronickej prístupnosti (e-accessibility) (10). Iné inštitúcie EÚ tiež začali s iniciatívami o prístupnosti (11) a zamestnanosti.

3.5.2

Teraz sa zavádza Akčný plán EÚ pre ľudí so zdravotným postihnutím na roky 2006-2007. EHSV vyjadruje potešenie, že aj naďalej sa ciele zameriavajú na základné otázky, ktorým čelia ľudia so zdravotným postihnutím. Prvoradým cieľom druhej fázy akčného plánu je aktívna integrácia ľudí so zdravotným postihnutím. Vychádza z „občianskeho poňatia “zdravotného postihnutia (12), t. j. že zdravotne postihnutí ľudia majú v každodennom živote rovnaké možnosti voľby a kontroly ako nepostihnutí ľudia.

3.5.3

EHSV sa nazdáva, že sú potrebné ďalšie právne predpisy pre boj s diskrimináciou vo všetkých oblastiach činnosti EÚ. Výbor so záujmom očakáva výsledky štúdie realizovateľnosti ďalších legislatívnych iniciatív v oblasti nediskriminácie. Výbor je rovnako pevne presvedčený, že čo najskôr musí byť podaný návrh smernice o zdravotnom postihnutí.

4.1

EHSV podotýka, že pre plnú integráciu ľudí so zdravotným postihnutím je nevyhnutná úloha, ktorú zohrávajú sociálni partneri. Existuje mnoho príkladov osvedčených postupov medzi zamestnávateľmi tak v otázke zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím, ako aj projektovania bezbariérových tovarov a služieb. EHSV sa zaväzuje, že v rámci svojich kompetencií bude podporovať pokrok v tejto oblasti.

4.2

Okrem toho EHSV nabáda zamestnávateľov a odborové zväzy, aby využívali mechanizmy sociálneho dialógu na navrhovanie nových iniciatív pre zamestnanosť ľudí so zdravotným postihnutím, vrátane ich udržania si zamestnania.

4.3

EHSV sa zaväzuje, že zabezpečí rovnaké príležitosti pre ľudí so zdravotným postihnutím. S cieľom zveľadiť úspech Európskeho roku (2003) ľudí so zdravotným postihnutím EHSV zriadil pracovnú skupinu pre otázky zdravotného postihnutia, vytvorenú z členov a úradníkov výboru. Jej úlohou bolo pripravovať a vykonávať aktivity EHSV prijaté ako súčasť tohto špeciálneho európskeho roka.

4.4

Stanovisko EHSV o Európskom roku ľudí so zdravotným postihnutím (2003) (13) dáva jasný prehľad o aktivitách EHSV v oblasti podporovania otázky pomoci zdravotne postihnutým. Hoci EHSV vynaložil veľké úsilie, a v presadzovaní otázok zdravotného postihnutia do všetkých jeho relevantných stanovísk bol dosiahnutý značný pokrok, výbor sa plne zaväzuje, že v roku 2007 (Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých), aj neskôr, tieto úsilia ešte znásobí.

4.5

EHSV schválil rad stanovísk konkrétne sa zaoberajúcich problémami zdravotne postihnutých ľudí, napríklad v roku 2002 schválil stanovisko s názvom: „Integrácia zdravotne postihnutých ľudí do spoločnosti“ (14), ktoré po prvýkrát podalo globálny obraz o otázke zdravotného postihnutia, ako aj stanovisko o situácii zdravotne postihnutých ľudí v rozšírenej Európskej únii. Aj iné stanoviská požadovali rovnaké príležitosti pre ľudí so zdravotným postihnutím. Patrí k nim napríklad stanovisko na tému „Elektronická prístupnosť“ (15), stanovisko k Európskemu roku rovnakých príležitostí pre všetkých (2007) (16) a stanovisko k Zelenej knihe o duševnom zdraví (17). Táto problematika bola spomenutá aj v stanovisku o sociálnom turistickom ruchu (18).

4.6

Nová ústredná budova EHSV, ktorá bola daná do prevádzky v roku 2004, je plne prístupná pre zdravotne postihnutých ľudí. Preto tam mohli združenia zdravotne postihnutých ľudí usporadúvať semináre. Ostatné inštitúcie EÚ by si z toho mali vziať príklad.

4.7

Výbor poznamenáva, že združenia zdravotne postihnutých v ňom majú teraz silnejšie zastúpenie. Okrem toho na zabezpečení rovnakých príležitostí pre ľudí so zdravotným postihnutím usilovne pracuje niekoľko predstaviteľov podnikov sociálneho hospodárstva a sociálnych partnerov.

4.8

S úmyslom podporovať výmenu osvedčených postupov EHSV navrhuje zorganizovať počas Európskeho roka rovnakých príležitostí (2007) seminár so zvláštnym dôrazom na problematiku zdravotného postihnutia a viacnásobnej diskriminácie.

4.9

EHSV vyzýva národné hospodárske a sociálne rady a podobné orgány, aby využili rok 2007 ako platformu na podporu presadzovania otázok zdravotného postihnutia vo svojej práci. Okrem toho by EHSV mohol preskúmať možnosť zaradenia štúdie o osvedčených postupoch pri presadzovaní otázky zdravotného postihnutia medzi sociálnymi partnermi.

5.1

EHSV poznamenáva, že Európa doteraz nemá antidiskriminačné právne predpisy na všeobecnom základe, ktoré by sa vzťahovali na všetky oblasti činnosti EÚ.

5.2

Problematika zdravotného postihnutia sa musí dostať do programu rôznych stratégií EÚ. Rovnako sa musí zvážiť, aký dosah to má na zaistenie rovnakých príležitostí pre ľudí so zdravotným postihnutím. Otázkam zdravotného postihnutia sa musí aj naďalej udeľovať vysoká priorita, hlavne preto, že touto otázkou sa už nezaoberá prepracovaná Lisabonská stratégia, ani plány národných reforiem podané roku 2005. EHSV preto víta pracovný dokument o presadzovaní otázok zdravotného postihnutia v Európskej stratégii zamestnanosti a žiada Európsku komisiu, aby uskutočnila hodnotenie vplyvu tohto dokumentu.

5.3

EHSV by rád zdôraznil potrebu znovu sa začať zaoberať návrhom predloženým počas britského predsedníctva Rady EÚ o usporadúvaní každoročnej schôdze ministrov o problematike zdravotne postihnutých, s príspevkami príslušných organizácií zdravotne postihnutých občanov, čím by sa táto diskusia posunula na vysokú politickú úroveň. Verejnosť však doteraz nebola o tejto iniciatíve dostatočne informovaná.

5.4

EHSV znovu zdôrazňuje potrebu spoločnej európskej definície zdravotného postihnutia, ktorá zefektívni európsku politiku v oblasti zdravotného postihnutia. Z rovnakého dôvodu by podrobnejšie údaje o situácii ľudí so zdravotným postihnutím v EÚ prispeli aj k lepšie informáciami podloženej a presnejšie zameranej tvorbe koncepcií. EHSV preto žiada Komisiu, Eurostat a členské krajiny, aby venovali viac prostriedkov vypracovaniu štatistík, ktoré by analyzovali také aspekty, ako je situácia v zamestnanosti, ekonomická váha zdravotne postihnutých ľudí, ich úloha ako spotrebiteľov alebo ich prístup k službám.

5.5

Podľa Zmluvy z Amsterdamu sa Európske spoločenstvo pri vypracovaní návrhov týkajúcich sa jednotného trhu zaväzuje brať ohľad na potreby ľudí so zdravotným postihnutím. S poľutovaním možno konštatovať, že nebolo implementované Vyhlásenie č. 22, čo vyústilo do ďalších prekážok v prístupe k tovarom a službám.

5.6

EHSV rovnako starostlivo sleduje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatý v auguste 2006 a žiada členské štáty EÚ, aby ho ratifikovali. Výbor apeluje na Komisiu, aby zabezpečila, že princípy zakotvené v Dohovore OSN budú podporované a dodržiavané na úrovni EÚ.

5.7

EHSV vyjadruje nádej, že akčné plány EÚ na zabezpečenie rovnakých príležitostí pre ľudí so zdravotným postihnutím budú katalyzátorom nových opatrení v tejto oblasti, ktoré následne prinesú merateľné výsledky.

27.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/38

1.1

EHSV víta oznámenie Komisie. Výbor je presvedčený, že Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi veľkou mierou prispeje k realizácii dôstojnej práce v rámci EÚ i v tretích krajinách.

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že posilňovanie sociálnych cieľov nesmie byť zneužívané na protekcionistické účely.

1.1.1

Výbor vyzýva Komisiu, aby zapojila EHSV do prípravy monitorovacej správy k oznámeniu, ktorá vyjde najneskôr v lete 2008.

1.1.2

Výbor žiada Komisiu, aby vypracovala primerané ukazovatele pre hodnotenie uplatňovania programu dôstojnej práce Európskou úniou.

1.1.3

Komisia by mala jasne vysvetliť finančné dôsledky jej príspevku k podpore dôstojnej práce tak v rámci EÚ ako aj mimo nej. Patria sem informácie o tom, ako zamýšľa podporovať MOP pri uskutočňovaní svojho programu dôstojnej práce.

1.2

Komisia by mala sledovať ten istý prístup, ktorý odporúča EHSV vo svojom stanovisku o sociálnej dimenzii globalizácie z marca 2005: pridŕžať sa pozitívneho dosahu globalizácie a posilňovať ho a súčasne prijímať opatrenia na boj proti jej negatívnym dôsledkom. Výbor znovu opakuje závery zo svojho stanoviska z marca 2005.

1.3

Opatrenia v oblasti dôstojnej práce, tak v rámci EÚ ako aj mimo nej, môžu byť úspešné len vtedy, keď budú sociálni partneri a širšia občianska spoločnosť v plnom rozsahu zapojení.

1.4

Pri sledovaní cieľa dôstojnej práce má politická súdržnosť a koordinácia na všetkých úrovniach, vrátane vnútroštátnej, rozhodujúci význam.

1.5

Kľúčovým faktorom pri podpore dôstojnej práce je posilňovanie kontrolného systému MOP.

1.6

EHSV vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi analyzovala dôvody pre neratifikáciu Medzinárodného dohovoru OSN o migrujúcich pracovníkoch prijímajúcimi krajinami.

1.7

Ratifikácia a právne a praktické uskutočňovanie príslušných Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce v rámci EÚ a vo vzťahu k tretím krajinám je nevyhnutné.

1.8

EHSV vyzýva Komisiu aby zdôrazňovala význam ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci ako jedného z kľúčových faktorov pri dosahovaní dôstojnej práce.

1.9

Komisia by mala predložiť akčný plán opatrení v oblasti dôstojnej práce tak v rámci EÚ ako aj mimo nej, vrátane rozpočtových údajov.

2.1

Výbor víta toto oznámenie. Program dôstojnej práce je dôležitou reakciou na globalizáciu a môže významne prispieť k uskutočneniu rozvojových cieľov tisícročia, ako potvrdila Organizácia spojených národov. Uskutočňovaním tohto programu „doma “ako aj jeho podporou v rámci svojich rozmanitých vzťahov s tretími krajinami, skupinami krajín a medzinárodnými inštitúciami môže Európska únia ako dôležitý člen svetového spoločenstva mať skutočnú pridanú hodnotu. Dôstojná práca priamo súvisí s uskutočňovaním lisabonského programu, pretože významne prispieva k udržateľnému formovaniu pracovného života v EÚ. Zohrávať dôležitú úlohu pri podpore dôstojnej práce pre všetkých je nielen neoddeliteľnou súčasťou Európskej sociálnej agendy a úsilia EÚ propagovať svoje hodnoty, ale i v záujme EÚ, ak sa chce vyhnúť tomu, aby globalizácia neoslabila európsky sociálny model.

2.2

„Dôstojná práca “je pojem, ktorý zaviedla Medzinárodná organizácia práce (ILO) v roku 1999 (1). Je definovaný ako „konvergenčný bod “všetkých štyroch strategických cieľov MOP:

Táto koncepcia je základnou súčasťou sociálneho modelu EÚ, ktorý je zameraný na právo na produktívnu, slobodne zvolenú prácu, v ktorej sú chránené práva a je zaručený primeraný príjem a primeraná sociálna ochrana, a ktorá kladie dôraz na rovnosť príležitostí. Tripartita a sociálny dialóg zabezpečujú účasť a demokratický proces.

Rodová rovnosť a rozvoj sú považované za prelínajúce sa témy.

2.2.1

Oznámenie Komisie by malo v súlade s pracovným programom MOP o podpore dôstojnej práce zdôrazniť význam rodovej rovnosti a posilnenia úlohy žien pri prekonávaní chudoby, najmä pokiaľ ide o rovnosť príležitostí a rovnaké zaobchádzanie.

2.3

Vo svojom stanovisku k sociálnej dimenzii globalizácie (2) EHSV označil dôstojnú prácu ako kľúčový cieľ a ako prvoradú otázku EÚ a jej členských štátov tak v rámci Spoločenstva ako aj vo vonkajších vzťahoch a v rozvojovej pomoci.

2.4

Výbor súhlasí s vyjadreniami v úvode oznámenia, ktoré charakterizujú program dôstojnej práce ako súbor univerzálnych usmernení, ktoré nie sú spojené s konkrétnym modelom rozvoja a ako nástroj, ktorého zámerom je orientovať rozvoj podľa hodnôt a zásad činnosti a správy vecí verejných, ktoré združujú hospodársku konkurencieschopnosť a sociálnu spravodlivosť. Základom dôstojnej práce je koncepcia, podľa ktorej si každá krajina, nezávisle od úrovne rozvoja, stanovuje svoje vlastné ciele s cieľom zmenšiť priepasť medzi cieľom a nepostačujúcimi možnosťami zamestnávania, porušovaním pracovného práva, neprimeranou sociálnou ochranou a nedostatkami v sociálnom dialógu.

2.5

Výbor ďalej víta dôraz, ktorý sa v oznámení kladie na to, že sa všetky multilaterálne inštitúcie a všetky vlády musia v súlade s deklaráciou Hospodárskej a sociálnej rady OSN (UN ECOSOC) z júla 2006 zaviazať ku koncepcii dôstojnej práci.

2.6

Výbor berie so záujmom na vedomie, že viaceré odporúčania EHSV z jeho stanoviska k sociálnej dimenzii globalizácie boli v tomto oznámení zohľadnené.

2.7

Ľutuje však, že koncepcia politickej koordinácie a súdržnosti v rámci medzinárodných finančných inštitúcií (IFI), Svetovej obchodnej organizácie (WTO), Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a medzi nimi, predovšetkým na úrovni členských štátov, sa neuskutočnila spôsobom, v aký EHSV dúfal. Výbor požiadal Komisiu a Radu ministrov, aby prijali opatrenia na podporu väčšej koordinácie a súdržnosti na úrovni členských štátov s plnou účasťou občianskej spoločnosti.

Výbor znovu opakuje túto žiadosť s cieľom podpory dôstojnej práce zo strany Komisie a členských štátov v týchto inštitúciách.

Komisia by mala podporovať jednotnejší prístup členských štátov v medzinárodných finančných inštitúciách (IFI), predovšetkým v súvislosti s ich politickým poradenstvom, programami rozvojovej pomoci s vládami a ich pôžičiek súkromným podnikom.

2.8

Výbor zastáva názor, že návrhy opatrení, ktoré Komisia v oznámení predkladá, sú vo všeobecnosti dobre zvolené a konštruktívne.

2.8.1

Hlavným chýbajúcim aspektom je potvrdenie, že posilnenie kontrolného systému MOP je kľúčovým faktorom pri podpore dôstojnej práce. Ratifikácia dohovorov je dôležitá, ale nestačí. Každodenná realita, t. j. úplné právne a praktické uskutočňovanie, musí byť neustále braná do úvahy. Výbor vyzýva Komisiu, aby s týmto cieľom podporila a koordinovala v úzkej spolupráci s MOP spoločné iniciatívy členských štátov.

2.8.2

Ďalší prvok, ktorý by výbor chcel zdôrazniť, je ten, že globalizácia nielen núti MOP aktualizovať svoje dohovory a odporúčania, ale tiež od nej nevyhnutne vyžaduje, aby vytvorila nové normy na zvládnutie nových skutočností vo svete práce tak, ako budú postupne vznikať. Je treba zaistiť, aby boli nové nástroje predmetom príslušných tém a aby tieto ustanovenia vychádzali zo skutočnosti. EÚ a jej členské štáty (a sociálni partneri v členských štátoch) musia byť povzbudzovaní k tomu, aby prevzali v tejto oblasti aktívnu úlohu.

3.1.1

V oznámení Komisia hovorí o sociálnom dialógu na dvojstrannej a trojstrannej úrovni ako aj o „zapojení sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti“/„zapojení sociálnych partnerov a iných účastníkov občianskej spoločnosti“. Komisia by mala objasniť, že „sociálny dialóg “sa uskutočňuje medzi sociálnymi partnermi s predstaviteľmi vlády alebo bez nich, zatiaľ čo na „občianskom dialógu “sa zúčastňujú aj neštátne organizácie a iné skupiny účastníkov. V kontexte oznámenia musí byť jasné, že naozajstný sociálny dialóg môžu dosiahnuť iba slobodné, nezávislé a demokratické organizácie.

3.1.2

Táto kapitola sa zaoberá všetkými prvkami koncepcie dôstojnej práce. Je zarážajúce, že bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci sa tu zaoberá iba v malej miere (krátka zmienka o „kvalite pracovných miest“). Zdá sa, že to nie je náhoda, pretože bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci sa v celom texte oznámenia veľmi neobjavujú. Môže to súvisieť s problematickým postojom Komisie a členských štátov voči Dohovorom MOP v tejto oblasti. Len veľmi málo dohovorov bolo ratifikovaných členskými štátmi EÚ, hoci úroveň ochrany pracovníkov, ktorú im poskytujú predpisy EÚ je pochopiteľne zvyčajne vyššia než tá, ktorú poskytujú zodpovedajúce nástroje MOP. Táto slabá miera ratifikácie nie je práve odporúčaním pre ostatné krajiny, aby ratifikovali dohovory MOP o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. EÚ tým program dôstojnej práce nepodporuje. EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preverili, ako by sa súčasná neuspokojivá situácia v blízkej budúcnosti dala zlepšiť. Výbor rovnako zastáva názor, že členské štáty by mali vypovedať dohovor MOP týkajúci sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci až vtedy, keď sa rozhodnú ratifikovať aktuálnejší dohovor o podobnom probléme.

3.1.3

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že prijatie cieľov sociálneho charakteru sa nesmie využívať na ochranárske účely. Súčasne by chcel zdôrazniť, že „sociálna klauzula “v multilaterálnych obchodných zmluvách, prediskutovaná v predchádzajúcich stanoviskách EHSV, sa nemôže využívať na ochranárske účely, pretože pozostáva výhradne z ôsmich základných noriem ľudských práv MOP (právo organizovať sa/právo na kolektívne vyjednávanie, zákaz nútenej práce, diskriminácie pri práci a v zamestnaní a zákaz detskej práce), ktoré boli všetky veľkou väčšinou členských štátov MOP ratifikované. Ak si členské štáty splnili svoje ústavné povinnosti, stali sa tieto normy neoddeliteľnou súčasťou ich národných právnych predpisov, príp. iných príslušných ustanovení v súlade s požiadavkami MOP a pod jej dohľadom.

3.1.4

EÚ musí otázku dôstojnej práce v plnom rozsahu prijať do svojej rozvojovej politiky a svoje politické rozhodnutia podoprieť primeranými finančnými prostriedkami.

3.2.1

V rámci EÚ by sa mala dôstojná práca podporovať tým, že členské štáty ratifikujú a uplatnia všetky relevantné dohovory MOP, vrátane tých, ktoré sa týkajú nediskriminácie a integrácie najzraniteľnejších skupín.

3.2.2

V pododdieli „Väčšie zapojenie vonkajších politík EÚ“, v kapitole „Rozšírenie “sa zdá, akoby predmetom Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 87 a 98 o slobode združovania a kolektívnom vyjednávaní boli podľa názoru Komisie iba práva odborov. To je nesprávne: ide tu aj o práva zamestnávateľov. Obidve tieto základné práva – práva odborov a práva zamestnávateľov – musí Komisia podporovať.

3.2.3

Výbor súhlasí s názorom Komisie na politiku „susedstva“. Domnieva sa však, že v tejto oblasti by sa náležitá pozornosť mala venovať aj sociálnemu dialógu/ratifikácii Dohovoru MOP č. 144 o rokovaniach tripartity.

3.2.4

V súvislosti s pododdielom „Regionálne a dvojstranné vzťahy “výbor konštatuje, že Čína predstavuje zvláštny problém, ktorým by sa Komisia mala zaoberať a prediskutovať ho. Čína sa otvorene stavia proti slobode združovania a kolektívneho vyjednávania nezávislých odborov a zamestnávateľských organizácií. Vzhľadom na význam Číny vo svete sa toto nesmie prehliadať, ak má program dôstojnej práce priniesť pokrok.

3.2.5

Do zoznamu opatrení v kapitole „Rozvojová spolupráca “by Komisia mala zaradiť aj také opatrenia, ktoré by mali byť prijaté v spolupráci s MOP s cieľom pomôcť integrovať tieňové hospodárstvo do formálneho hospodárstva. Dôstojná práca je rovnako dôležitá pre tieňové ako aj pre formálne hospodárstvo. Komisia by mala spolupracovať s MOP pri hľadaní nových spôsobov, ako pomôcť aktérom vypracovať opatrenia na ochranu práv a na zlepšenie spôsobilostí ľudí, ktorí pracujú v tieňovom hospodárstve a umožniť novým aktérom prístup k záujmovému zastúpeniu.

3.2.6

Okrem toho Komisia v tej istej kapitole navrhuje zahrnúť aj podporu podnikom sociálneho hospodárstva ako napr. družstvám. Toto je jedna z prioritných otázok, ktorá je nastolená v stanovisku EHSV o sociálnej dimenzii globalizácie.

3.2.7

Komisia by tiež mala zvážiť (v úzkej spolupráci s MOP) opatrenia na posilnenie úlohy malých a stredných podnikov pri podpore dôstojnej práce.

3.2.8

Pokiaľ ide o kapitolu „Obchod, faktor trvalo udržateľného rozvoja “Výbor poukazuje na návrhy týkajúce sa spoločných bilaterálnych observatórií a exportných výrobných zón vo svojom stanovisku o sociálnej dimenzii globalizácie.

3.2.9

Výbor víta podporu širokej ratifikácie a ozajstného uplatňovania dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) zo strany Komisie, ale poznamenáva, že v oblasti medzinárodného obchodu by mohol byť tento záväzok formulovaný konkrétnejšie. Po prvé, na multilaterálnej úrovni musí Komisia presadzovať dôstojnú prácu ako jeden z hlavných cieľov EÚ a Svetovej obchodnej organizácie (SOO). Je potrebné uvažovať o vytvorení výboru pre „Obchod a dôstojnú prácu “v rámci štruktúry SOO, a podobne aj výboru pre „Obchod a životné prostredie“. Dôstojná práca by mala byť podľa prehľadov obchodnej politiky SOO chápaná ako súčasť „trvalo udržateľného rozvoja“. A vyžaduje sa pracovný program SOO, spolu s MOP. Komisia a členské štáty by mali vynaložiť aktívne úsilie spolu s ostatnými členmi SOO s cieľom presvedčiť ich o výhodách venovania takej pozornosti dôstojnej práci v rámci štruktúr MOP.

3.2.10

Po druhé, Komisia by vo svojich bilaterálnych obchodných vzťahoch, tak ako aj v dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP) mala dať prednostné postavenie vo svojich rokovaniach ratifikácii a implementácii hlavných pracovných noriem MOP. Vo všetkých týchto rokovaniach by mali byť uskutočnené hodnotenia vplyvu na trvalú udržateľnosť, ktoré zahŕňajú aj indikátory dôstojnej práce, a mali by sa zohľadňovať ich odporúčania.

3.2.11

Vzhľadom na systém všeobecných preferencií (SVP) plus systém obchodných stimulov sa vyžadujú silné sprievodné opatrenia, ak má byť tento systém účinný, najmä podľa strednodobých prehľadov SVP plus krajín, ktoré majú byť uskutočnené začiatkom roku 2007 s cieľom zabezpečiť, aby vlády uznali, že musia skutočne implementovať príslušné dohovory a začať podnikať vhodné kroky.

3.2.12

V kapitole „Lepšie riadenie hospodárskej migrácie “by podľa názoru výboru mala byť znovu nastolená otázka Medzinárodného dohovoru OSN o migrujúcich pracovníkoch. Je to ťažká a komplikovaná téma. Ani jedna dôležitá „prijímajúca krajina “tento dohovor doteraz neratifikovala. Vo svojom stanovisku z júna 2004 (3) výbor zaujal pozitívny postoj k tomuto dohovoru. Je zarážajúce, že Komisia sa k tomuto dohovoru vo svojom oznámení vôbec nevyjadruje. Výbor žiada Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi analyzovala dôvody pre chýbajúcu ratifikáciu a na tomto základe stanovila jasné politické opatrenia. Vyzýva tiež Komisiu, aby spoločne s tými členskými štátmi, ktoré doteraz neratifikovali Dohovory MOP č. 97 a 143 o migrujúcich pracovníkoch, hľadali možnosti pre ich ratifikáciu v blízkej budúcnosti.

3.2.13

Zámerom Komisie je podporovať snahy o uzatváranie nadnárodných kolektívnych dohôd a svetových rámcových dohôd (kapitola „Práca s občiansku spoločnosťou a podnikmi“). Výbor zastáva názor, že toto je potrebné preskúmať v úzkej spolupráci s príslušnými konfederáciami zamestnávateľských a odborových zväzov.

3.2.14

Okrem toho by Komisia mala s týmito združeniami a inými relevantnými organizáciami občianskej spoločnosti prerokovať podporu opatrení v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov v krajinách, v ktorých je priepasť medzi právnymi predpismi a praktickou implementáciou právnych predpisov obzvlášť veľká. Výbor zdôrazňuje, že podniková sociálna zodpovednosť právne predpisy dopĺňa, nemôže ich však nahradiť.

Výbor odporúča Komisii, aby povzbudila podniky k tomu, aby do svojich dobrovoľných kódexov správania zaradili explicitné odkazy na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky a trojstranné prehlásenie MOP o nadnárodných spoločnostiach a sociálnej politike.

27.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/42

1.1

Ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci patria medzi kompetencie EÚ. Táto oblasť má veľký význam pre udržateľnú konkurenciu na jednotnom trhu aj pre sociálnu Európu. Nie je možné pripustiť, aby podniky využívali ochranu zdravia a bezpečnosť pracovníkov pri práci ako faktory hospodárskej súťaže.

1.2

Vo viacerých smerniciach týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci sa ustanovuje vypracovanie správy členskými štátmi o ich implementácii v praxi. Súčasné ustanovenia stanovujú rozdielnu periodicitu predkladania národných správ o implementácii v praxi Komisii (každé štyri alebo každých päť rokov). Tieto ustanovenia má harmonizovať a racionalizovať tento návrh Komisie, v ktorom sa ukladá vypracovať každých päť rokov jednu súhrnnú správu pre všetky smernice o ich implementácii v praxi.

1.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta návrh Komisie. Vypracovanie správ bolo pre orgány jednotlivých krajín doteraz vždy veľmi náročné na čas a návrh predstavuje pre členské štáty jednoznačné úspory času a nákladov.

1.4

Zjednotením lehôt a zhrnutím všetkých správ do jednej súhrnnej správy získali orgány jednotlivých štátov lepší prehľad. Týmto spôsobom sa môže lepšie zachytiť aj súvislosť medzi jednotlivými zdravotnými rizikami, ktorým má smernica predchádzať. Vypracovávanie pravidelných správ o implementácii smerníc v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov pri práci v praxi predstavuje významnú pomoc pri získaní prehľadu o prijatých opatreniach a pri vypracovaní bilancie, ktorá umožňuje posúdiť ich vplyv na kvalitu ochrany zdravia pri práci v Európskej únii. EHSV však zastáva názor, že návrh Komisie by mal pre členské štáty stanoviť povinnosť, aby pred odovzdaním správy Komisii prekonzultovali všetky kapitoly správy so sociálnymi partnermi a vzali ich stanovisko do úvahy.

1.5

V návrhu sa stanovuje aj väčšia transparentnosť v záujme občanov a všetkých zainteresovaných subjektov, aby sa Európa priblížila občanom a aby sa posilnila demokracia.

2.1.1

Cieľom tohto návrhu je zjednodušiť a zracionalizovať ustanovenia smerníc Spoločenstva týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov pri práci, ktoré pre členské štáty a Komisiu ustanovujú povinnosť vypracovávať správy o ich implementácii v praxi.

2.1.2

Vo viacerých smerniciach týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci sa ustanovuje vypracovanie správy členskými štátmi o ich implementácii v praxi. Okrem toho v súčasnosti stanovujú jednotlivé smernice rozdielnu periodicitu predkladania národných správ o implementácii v praxi Komisii (každé štyri alebo každých päť rokov). Tieto ustanovenia má harmonizovať a racionalizovať tento návrh Komisie, v ktorom sa ukladá vypracovať každých päť rokov jednu súhrnnú správu pre všetky smernice o ich implementácii v praxi, ktorá by zahŕňala všeobecnú časť, týkajúcu sa základných zásad a spoločných aspektov platných pre všetky smernice, doplnenú o osobitné kapitoly zaoberajúce sa aspektmi charakteristickými pre jednotlivé smernice. Prvá správa zahŕňa obdobie rokov 2007 až 2012.

2.1.3

Vypracovanie správy členskými štátmi o implementácii v praxi, ktorá predstavuje jeden zo základov správy vypracovávanej Komisiou, sa ustanovuje v smernici Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (1), ako aj v samostatných smerniciach (2) v zmysle jej článku 16 ods. 1. V ďalších troch smerniciach sa taktiež ustanovuje vypracovávanie správ (3).

2.1.4

V návrhu Komisie sa ďalej uvádza, že do vypracovania tejto správy je potrebné zahrnúť aj tri smernice z tejto oblasti, v ktorých sa neustanovuje vypracovanie správ o implementácii, a to: smernicu Rady 83/477/EHS z 19. septembra 1983 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (4), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (siedma samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (5), ako aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (šiesta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS) (6).

2.2.1

Ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci patria medzi kompetencie EÚ. Táto oblasť má veľký význam pre udržateľnú konkurenciu na jednotnom trhu a pre sociálnu Európu. Nie je možné pripustiť, aby podniky využívali ochranu zdravia a bezpečnosť pracovníkov pri práci ako faktory hospodárskej súťaže.

2.2.2

EHSV víta návrh Komisie. Návrh predstavuje jednoznačné úspory času a nákladov pre členské štáty, keďže vypracovanie správ bolo pre vnútroštátne orgány doteraz veľmi náročné na čas. Na základe rozdielnej periodicity pri každej smernici sa v súčasnosti vypracúvajú hodnotiace správy takmer nepretržite, čo zapríčiňuje neprimerane vysoké náklady na administratívu.

2.2.3

Zjednotením lehôt a zhrnutím všetkých správ do jednej súhrnnej správy získali orgány jednotlivých štátov lepší prehľad. Týmto spôsobom sa môže v správe lepšie zachytiť aj súvislosť medzi jednotlivými zdravotnými rizikami, ktorým má smernica predchádzať. Mnohé problémy spojené s ochranou zdravia a bezpečnosťou pri práci navzájom úzko súvisia a v jednej súhrnnej správe možno lepšie preukázať, aké má smernica presahujúce účinky. Vypracovávanie pravidelných správ o implementácii smerníc v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov pri práci v praxi predstavuje významnú pomoc pri získaní prehľadu o prijatých opatreniach a pri vypracovaní bilancie, ktorá umožňuje posúdiť ich vplyv na kvalitu ochrany zdravia pri práci v Európskej únii.

2.2.4

EHSV však zastáva názor, že návrh Komisie by mal pre členské štáty stanoviť povinnosť, aby pred odovzdaním správy Komisii prekonzultovali všetky kapitoly správy so sociálnymi partnermi a vzali ich stanovisko do úvahy.

2.2.5

V návrhu sa stanovuje aj väčšia transparentnosť v záujme občanov a všetkých zainteresovaných subjektov, aby sa Európa priblížila občanom a aby sa posilnila demokracia.

27.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/45

1.1

V júni 2006 Európska rada zdôraznila, aké je dôležité priblížiť občanom sociálny rozmer a uvítala úmysel Európskej komisie zhodnotiť skutočnú situáciu spoločnosti v Európskej únii. Rada vyzvala Komisiu, aby ešte pred jarným summitom v roku 2007 vydala priebežnú správu. (1)

1.2

Na základe uvedených skutočností Európska komisia, požiadala EHSV o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému „ako zhodnotiť skutočnú situáciu európskej spoločnosti a presadiť agendu o prístupe a solidarite, sociálnu dimenziu súčasne a v úzkej spolupráci s prieskumom jednotného trhu.“ (2) Toto stanovisko sa zaoberá prvým aspektom. Iné stanovisko EHSV sa zaoberá úspechmi v oblasti jednotného trhu.

1.3

Komisia sa domnieva, že „je potrebné, aby európske politiky a programy solidarity podporovali vyššiu kvalitu života a sociálnu kohéziu a zväčšovanie počtu príležitostí pre európskych občanov formou spolupráce s vnútroštátnymi, regionálnymi a inými orgánmi v teréne, ako aj so sociálnymi partnermi a prostredníctvom sociálneho dialógu a vlastnej angažovanosti v občianskej spoločnosti“ (3). V hodnotení sa budú skúmať hlavné faktory, ktoré riadia sociálnu transformáciu a zároveň bude slúžiť ako základ pre formovanie európskych politík do budúceho desaťročia s cieľom dosiahnuť novú zhodu v otázke sociálnych výziev, ktorým čelí Európa. (4)

1.4

Táto iniciatíva je odrazom opätovného záujmu o sociálne otázky na najvyššej úrovni po negatívnych výsledkoch referenda o Zmluve o ústave vo Francúzsku a Holandsku. V októbri 2005 pozvalo britské predsedníctvo členské štáty na mimoriadny summit (Hampton Court), ktorý sa venoval európskemu sociálnemu modelu. Nemecký a rakúsky kancelári navrhli zahrnúť do prepracovanej Zmluvy o ústave kapitolu o sociálnych otázkach.

1.5

EHSV si veľmi cení snahy Komisie. Uvedomuje si, že hodnotenie skutočnej situácie európskej spoločnosti spočíva v širšej dimenzii než len v preskúmavaní sociálnych otázok v tradičnom zmysle slova. Hodnotenie môže byť dôležitým nástrojom pri približovaní EÚ občanom a odpoveďou na ich očakávania týkajúce sa toho, aký by mal byť prínos európskych politík. Táto iniciatíva sa môže považovať aj za spôsob ako nastoliť rovnováhu medzi sociálnym a hospodárskym rozmerom Európskej únie.

1.6

EHSV zdôrazňuje, že projekt procesu hodnotenia musí mať konkrétne ciele a harmonogram. Aby bola skutočne užitočný a nebol len akademickým pokusom, musí byť prínosom a musí súvisieť s ďalšími politikami, činnosťami a diskusiami EÚ zaoberajúcimi sa sociálnou problematikou. Hodnotenie musí mať teda priamy vzťah k Lisabonskej stratégii a sociálnej agende a musí zhodnotiť nástroje sociálnej politiky EÚ a ich implementáciu. Na druhej strane treba nechať vypracovaniu hodnotenia dostatočný čas na to, aby sa mohla skutočne a na všetkých úrovniach zapojiť občianska spoločnosť.

1.7

Toto stanovisko tvorí prvú časť príspevku výboru a po ňom budú nasledovať v priebehu procesu hodnotenia ďalšie činnosti.

2.1

Skutočná situácia európskej spoločnosti už bola správne podchytená odborníkmi, inštitúciami a organizáciami. (5) Bola už hodnotená v mnohých stanoviskách EHSV, ktoré slúžia ako základ pre závery a odporúčania.

Treba podčiarknuť pozitívne aspekty hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe, ktoré sú hlavnými faktormi skutočnej situácie spoločnosti: celosvetovo uznávaná kvalita života, predlžujúca sa priemerná dĺžka života obyvateľov, nové hospodárske príležitosti, sociálna mobilita, lepšie pracovné podmienky a vysoká úroveň vzdelávania a sociálnej starostlivosti. Počas „Trente Glorieuses “(tridsať slávnych rokov) sa dosiahla plná zamestnanosť a komplexné sociálne krytie prialo vybudovaniu relatívne homogénneho sociálneho štátu v Európe, ktorý vytvára základ pre hospodársky rast.

2.2

EHSV je úplne presvedčený o tom, že tieto pozitívne aspekty sú úzko späté so vzájomne sa posilňujúcim prepojením hospodárskej a sociálnej politiky a politiky zamestnanosti. EHSV zdôrazňuje, že sociálnu politiku treba považovať za produktívny faktor.

2.3

Avšak v posledných desaťročiach čelí európska spoločnosť veľkým sociálnym zmenám: zamestnanosť a trh práce sa podstatne transformujú a to smeruje k rýchlym zmenám sociálnej situácie pracujúceho obyvateľstva. Európa sa nachádza v období nezvyčajných demografických zmien. Je potrebné venovať zvýšenú pozornosť príčinám klesajúcej miery pôrodnosti a analyzovať ich. Príklady z niektorých členských štátov dokazujú, že vhodne navrhnutá rodinná politika, ktorá umožňuje zlúčiť rodinný a profesionálny život, prostredníctvom všeobecnej a fungujúcej starostlivosti o deti a opatrení podporujúcich väčšiu zamestnanosť žien, by mohli zvýšiť mieru pôrodnosti. Aj prisťahovalectvo nadobúda čoraz väčšiu váhu pri odvrátení klesajúceho populačného trendu. Integrácia imigrantov a etnické menšiny predstavujú veľké výzvy.

2.4

Sociálno-ekonomické zmeny, ktoré sa premietajú do transformácie na globálnu, post-industriálnu a starnúcu spoločnosť vytvorili nové príležitosti, ale tiež nové sociálne riziká. Tieto zmeny ovplyvnia širšie vrstvy obyvateľstva než v minulosti. Schopnosť sociálneho štátu zabezpečiť blahobyt všetkých svojich občanov prostredníctvom primeranej a udržateľnej zamestnanosti a politík sociálnej ochrany je ochromená. Pretrváva chudoba a jej dôsledkom je najmä riziko sociálneho vylúčenia a nedostatočnej istoty v zamestnaní, ktoré sa týka hlavne žien, prisťahovalcov, mladistvých a nekvalifikovaných osôb. Táto chudoba rastie v určitých oblastiach, kde je úroveň nezamestnanosti trvale vysoká. Rýchly prechod na ekonomiku založenú na vedomostiach spôsobuje zastarávanie zručností a profesionálna kariéra sa stáva menej stabilnou. Flexibilitu treba doplniť novými druhmi sociálnej ochrany, ako aj politikami aktívnej zamestnanosti a celoživotného vzdelávania, aby bolo možné čeliť riziku neistoty v zamestnaní, ktorú môže vyvolať.

2.5

Nové štruktúry rodiny, životný štýl, kultúrne vzory, demografické zmeny, sústreďovanie vo veľkých sídelných centrách, zvýšená mobilita, ľahšia dostupnosť informácií, spotrebné zvyklosti a správanie jednotlivca sú tiež faktory, ktoré pretvárajú spoločnosť. Environmentálne a klimatické zmeny už veľmi skoro ovplyvnia občanov a spoločnosť. Do úvahy je potrebné brať aj názory a postoje verejnosti.

2.6

Celkový hospodársky a spoločenský pokrok v Európe často zakrýva rozmanitosť a nerovnosť spoločenskej reality na všetkých úrovniach. Avšak, v konečnom dôsledku je najdôležitejším faktorom skutočná situácia spoločnosti a kvalita života jednotlivca. Hodnotenie situácie spoločnosti sa musí preto začať od základnej úrovne spoločnosti.

2.7

Po posledných dvoch rozšíreniach významne vzrástla diverzita. Každé predchádzajúce rozšírenie prinútilo Európsku úniu zaoberať sa situáciou v spoločnosti, s cieľom pripraviť cestu pre hladší proces pristúpenia. V tomto kontexte môžeme ponímať mnohé politiky EÚ, napríklad sociálne zabezpečenie pre migrujúcich pracovníkov, sociálnu súdržnosť, sociálny dialóg, politiku zamestnanosti a politika rovnosti pohlaví.

Faktom je však aj to, že rozširovanie je naďalej spojené s veľkými výzvami pokiaľ ide o súdržnosť EÚ, ako aj o realizáciu niektorých lisabonských cieľov, predovšetkým v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti. Kokova správa po polovici obdobia uplatňovania Lisabonskej stratégie to presne vyjadruje. Hovorí, že rozšírenie spôsobuje v rámci EÚ napätie a že „ak nebude existovať určitá perspektíva konvergencie, toto napätie bude narastať“. Túto výstrahu treba brať vážne. Ťažisko integračnej politiky sa v nadchádzajúcich rokoch musí znova viacej presunúť na sociálne prehĺbenie Európskej únie. EÚ na to potrebuje okrem iného makroekonomické rámcové podmienky zamerané na podporu rastu a zamestnanosti

EHSV konštatuje, že medzi členskými štátmi pretrvávajú silné hospodárske a sociálne rozdiely. Nazdáva sa, že rozširovanie Európskej únie sa nesmie považovať za riziko zhoršenia sociálneho rozmeru, ale skôr treba zaujať stanovisko, že ak by sa s rozšírením spájala cielenejšia hospodárska politika Únie, mohlo by byť príležitosťou na vylepšenie životných a pracovných podmienok, a to nielen v Európskej únii ale v celej Európe.

2.8

Hodnotenie možno na základe odporúčaní v nedávnom stanovisku EHSV (6) považovať za dôležitý krok pri napĺňaní obsahu európskeho sociálneho modelu do budúcnosti: mal by to byť dynamický model, schopný reagovať na nové výzvy a poskytujúci demokratický, ekologický, konkurencieschopný, solidárny a sociálne inkluzívny priestor blahobytu pre všetkých občanov.

3.1

Ako bolo uvedené vyššie, výbor už zhodnotil skutočnú situáciu európskej spoločnosti skoro vo všetkých oblastiach, a to nielen ako odpoveď na bežné žiadosti Komisie o vypracovanie stanoviska, ale aj prostredníctvom stanovísk z vlastnej iniciatívy a prieskumných stanovísk.

3.2

Nedávne stanoviská EHSV sa zaoberajú napríklad témami ako: občianstvo, zamestnanosť, pracovné podmienky, celoživotné vzdelávanie, sociálna a územná súdržnosť, sociálna ochrana, sociálne vylúčenie, osoby so zdravotným postihnutím, rodová problematika, práva detí a mladých ľudí, starnutie, prisťahovalectvo a integrácia, životné prostredie a udržateľný rozvoj, bezpečnosť potravín a ochrana spotrebiteľa, komunikácie a doprava, cestovný ruch, služby verejného záujmu, verejné zdravie, obezita a sociálne dôsledky klimatických zmien ako aj komplexnejšia Lisabonská stratégia.

Niektoré prieskumné stanoviská a stanoviská z vlastnej iniciatívy vypracované v poslednom období sa tiež do značnej miery týkajú hodnotenia (7). V súčasnosti tiež prebiehajú práce na stanoviskách, ktoré budú začlenené do procesu.

3.3

Aby bolo možné zhodnotiť špecifické prípady ako aj celkovú skutočnú situáciu a posúdiť účinnosť politických opatrení EÚ, musí mať Únia k dispozícii ukazovatele, ktoré poskytujú dostatočne podrobný a presný obraz. S cieľom vytvoriť výkonný sociálny systém EHSV navrhol komparatívne hodnotenie a spoľahlivejšie kvalitatívne ukazovatele (8), ktoré by mali byť súčasťou procesu hodnotenia. EHSV opätovne zdôrazňuje výzvu zainteresovaným stranám, aby sa podieľali na vytváraní a hodnotení ukazovateľov (9).

3.4

EHSV poukazuje na nedostatky v štatistikách v oblasti pracovného trhu a migrácie, ako aj na potrebu komplexnejších údajov z hľadiska rodovej problematiky a chudoby. EHSV preto navrhuje, aby bola Eurostatu zadaná úloha a pridelené zdroje na vypracovanie takýchto štatistík, ktoré presne odrážajú sociálne trendy v spoločnosti. Dopĺňali by ich kvalitatívne analýzy z dublinskej nadácie.

4.1

EHSV zdôrazňuje, že hodnotenie situácie spoločnosti, ktorého cieľom je vytvorenie nového konsenzu, musí vychádzať z procesu, ktorý bude zapájať organizovanú občiansku spoločnosť na všetkých úrovniach prístupom zdola nahor. Na proces hodnotenia musí byť dostatok času, aby naozaj prenikol až k občanom a ich organizáciám. V opačnom prípade vzniká riziko, že pôjde len o povrchné konzultácie odborníkov na vysokej úrovni.

4.2

Keďže hodnotenie situácie spoločnosti sa musí vykonať na najnižšom stupni, dôležitú úlohu pri zisťovaní a formulovaní vznikajúcich spoločenských potrieb a problémov budú mať sociálni partneri a ostatné zainteresované strany, spolu s miestnymi orgánmi. Výmena skúseností môže prispieť k aktivizácii podnikov a občanov v prospech aktivít na miestnej úrovni a poslúži aj systematickejšiemu hodnoteniu, ktoré sa uskutoční na národnej a európskej úrovni.

4.3

EHSV je presvedčený, že Komisia EÚ by mala finančne podporiť zorganizovanie hodnotenia na národnej a regionálnej úrovni s cieľom podporiť prístup zdola nahor a tomu zodpovedajúce metódy, ako aj poskytnúť logistickú pomoc pri naštartovaní procesu hodnotenia. Dôležité je taktiež vyvinúť nové metódy a uplatniť osvedčené postupy na to, aby boli zapojené všetky zainteresované subjekty.

4.4

Prístup zdola nahor pri hodnotení situácie spoločnosti musí byť definovaný samotnými účastníkmi. V tomto smere nemožno diskutovať o žiadnych obmedzeniach. V súlade s Komisiou však EHSV odporúča, aby sa vzali do úvahy niektoré základné okruhy ako rovnaké príležitosti a nediskriminácia, sociálne práva a dostupnosť služieb verejného záujmu, ako aj prepojenie medzi hospodárskymi a sociálnymi aspektmi (10).

4.5

Vlády jednotlivých krajín musia brať tento proces vážne a preniesť hodnotenie a jeho závery do národných reformných programov pre Lisabonskú stratégiu a ostatné politiky.

4.6

EHSV môže zohrávať aktívnu úlohu na národnej aj európskej úrovni prostredníctvom svojich členov a organizácií, ktoré reprezentujú. Mali by sa zaktivizovať aj hospodárske a sociálne rady, alebo iné podobné orgány, tých krajín, v ktorých takéto rady jestvujú.

4.7

Na európskej úrovni môže EHSV v spolupráci s Komisiou usporiadať fórum zainteresovaných strán, a to na začiatku procesu s cieľom stanoviť plán činností, ako aj následné hodnotenie ku koncu procesu. Výbor navrhuje zapojiť kontaktnú skupinu (11) do svojich aktivít v tejto oblasti.

5.1

Hodnotenie sa nedá uskutočniť bez simultánneho riešenia rôznych metód a nástrojov sociálnej politiky EÚ a ich účinnosti pri napĺňaní nových sociálnych výziev. Treba nájsť tú správnu rovnováhu medzi stanovením kompetencií Európskej únie a členských štátov a ich komplementaritou a medzi použitím legislatívnych opatrení a otvorenej metódy koordinácie. Zároveň je potrebné realizovať existujúce acquis communautaire.

5.2

Je potrebné analyzovať súčasné nástroje EÚ s cieľom zistiť ich účinnosť, a to hlavne v kontexte narušovania sociálnych politík EÚ a sociálneho acquis. Fínske predsedníctvo usporiadalo v novembri 2006 konferenciu na tému Europeizácia sociálnej ochrany. Jedným zo záverov bolo, že je potrebné ďalej rozvíjať európsky rozmer sociálnej politiky a zahrnúť lepšie využívanie otvorenej metódy koordinácie.

5.3

Účinnosť otvorenej metódy koordinácie vyvoláva isté otázky, pretože zo strany mnohých vlád neexistuje žiaden reálny záväzok. V rámci procesu hodnotenia je potrebné vykonať analýzu spôsobov posilnenia otvorenej metódy koordinácie, aby mohla zohrávať rozhodnú úlohu pri dosahovaní cieľov Lisabonskej stratégie.

5.4

Rozmanitosť a národné priority obmedzujú rozsah sociálnej legislatívy na úrovni EÚ. Výsledky procesu hodnotenia je však potrebné zvážiť z hľadiska potreby vypracovania novej legislatívy, potreby zmien a doplnení alebo zjednodušenia existujúcej legislatívy. Zodpovedajúce dôležité legislatívne opatrenia môžu byť potrebné v prípade, že existencia veľmi veľkých rozdielov bráni ekonomickej výkonnosti a stane sa zdrojom napätých vzťahov medzi členskými krajinami.

5.5

EHSV podčiarkuje špecifickú a dôležitú úlohu sociálneho dialógu na všetkých úrovniach tak pre proces hodnotenia skutočnej sociálnej situácie, ako aj pre iniciatívy zamerané na spoločné riešenia aktuálnych výziev. Na úrovni EÚ by sa mal v plnej miere využiť sociálny dialóg založený na Zmluve. Výbor podporuje trojročný program európskych sociálnych partnerov a víta skutočnosť, že EÚ podporuje sociálny dialóg v nových členských štátoch.

5.6

Mala by sa posilniť účasť ostatných reprezentatívnych organizácií občianskej spoločnosti na formovaní politiky. Tieto organizácie sú aktívne vo všetkých oblastiach spoločnosti a na všetkých úrovniach, aby mohli poskytnúť občanom možnosť vyjadriť sa, aby ich vyburcovali do spoločných aktivít za zlepšenie životných podmienok. Je potrebné uznať ich úlohu tak v procese hodnotenia ako aj riadenia sociálnych politík. Okrem toho je potrebné lepšie rozvinúť úlohu sociálneho hospodárstva organizovať výrobu a služby spôsobom primeraným potrebám občanov a zlepšiť ich životné podmienky.

5.7

EHSV navrhuje, aby pri zhrnutí procesu hodnotenia Európska komisia usporiadala „summit občanov “o sociálnej situácii so zastúpením všetkých zainteresovaných strán. Komisia zohráva rozhodujúcu úlohu pri určovaní aspektov sociálnej situácie, ktoré je možné najvhodnejšie riešiť na úrovni EÚ. Organizovaná občianska spoločnosť, národné parlamenty a regionálne orgány by mali byť vyzvané, aby predložili vlastné návrhy. Ako následný krok EHSV navrhuje usporiadať druhé zvláštne zasadnutie Európskej rady venované európskemu sociálnemu modelu (Hampton Court 2).

5.8

V snahe vybudovať základ pre dosiahnutie konsenzu v oblasti sociálnych problémov Európy, by mohol byť navrhnutý nový sociálny akčný plán, ktorý bude brať do úvahy hospodársku realitu ako aj sociálne očakávania. Výbor by chcel upozorniť na skutočnosť, že zavedenie stratégie jednotného trhu „1992 “v 80. rokoch bolo sprevádzané takýmto plánom a Komisia teraz žiada o „sociálny rozmer v paralelnej a blízkej koordinácii s revíziou jednotného trhu“.

5.9

Tento plán by mal byť nevyhnutne založený na spoločných hodnotách, na dôraznom potvrdení väzby medzi sociálnym a hospodárskym pokrokom a na (opätovnom) definovaní spoločného prepojenia európskej spoločnosti, ktoré spája občanov a členské štáty a vytvára tak vysoký stupeň sociálneho kapitálu. Mal by ho sprevádzať presný a konkrétny program, ktorý by v kontexte globalizácie a v širšom rámci európskeho sociálneho acquis združoval rozličných aktérov, pojednával o účinnom využití existujúcich nástrojov EÚ, bol by schopný riešiť sociálne potreby a očakávania tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov.

—

29.9.2005 na tému „Chudoba žien v Európe “,(spravodajkyňa: pani King), Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006,

—

16.12.2004 na tému „Vzťahy medzi generáciami“, (spravodajca: pán Bloch-Lainé), Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005

—

13.9.2006 na tému „Imigrácia a integrácia: spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti“, (spravodajca: pán Pariza Castanos), Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006.

—

13.9.2006 na tému „Účasť občianskej spoločnosti v boji proti organizovanému zločinu a terorizmu“, (spravodajcovia: pán Rodríguez García Caro, pán Pariza Castanos, pán Cabra de Luna), Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006

—

14.9.2006 na tému „Spôsoby ako zviditeľniť a zefektívniť európske občianstvo“, (spravodajca: pán Vever), Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006

—

9.2.2005 na tému „Politika zamestnanosti: Úloha EHSV po rozšírení EÚ a z pohľadu Lisabonského procesu“, (spravodajca: pán Greif), Ú. v. EÚC 221, 8.9.2005)

—

7.6.2004 na tému „Priemyselná zmena a hospodárska, sociálna a územná súdržnosť“, (spravodajca: pán Leiriao a pomocný spravodajca pán Cué), CESE 959/2004

—

14.7.2005 na tému „Rozsah a účinky relokácií podnikov“, (spravodajca: pán Rodríguez García Caro a pomocný spravodajca pán Nusser), Ú. v. EÚ C 294, 25.11.2005.

—

17.5.2006 na tému „Flexicurity podľa vzoru Dánska“, (spravodajkyňa: pani Vium), Ú. v. EÚ C 195, 18.8.2000.

—

31.3.2004 na tému „Sociálny rozmer kultúry“, (spravodajca: pán Le Scornet), Ú. v. EÚ C 112, 30.4.2004

—

16.3.2006 na tému „Domáce násilie voči ženám “(spravodajkyňa: pani Heinisch), Ú. v. C EÚ 110, 9.5.2006.

—

14.9.2006 na tému „Riešenie problematiky klimatických zmien – úloha občianskej spoločnosti“, (spravodajca: pán Ehnmark), Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006.