28.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/1

(1)

Rada 27. februára 2007 preskúmala aktualizovaný program stability Fínska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2006 až 2010.

(2)

Makroekonomický scenár, z ktorého program vychádza, predpokladá spomalenie rastu reálneho HDP z cyklického vrcholu 4,5 % v roku 2006 na priemernú úroveň 2,5 % počas zvyšku programového obdobia. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že sa tento scenár opiera o pravdepodobné predpoklady rastu, pričom predpoklady na rok 2006 a 2010 sa javia ako opatrné. Prognózy programu týkajúce sa inflácie sa zdajú byť realistické.

(3)

V predikcii útvarov Komisie z jesene 2006 i v aktuálnej aktualizácii programu sa výška prebytku verejných financií v roku 2006 odhaduje na úrovni 2,9 % HDP oproti cieľovej úrovni 1,6 % HDP stanovenej v predchádzajúcej aktualizácii programu stability. Toto vyplýva z prevodu výsledku z roku 2005, ktorý bol lepší, ako sa očakávalo, a pozitívneho rastu v roku 2006, ktorým sa zvýšili vládne príjmy, pričom výdavky zostali zachované.

(4)

Hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie programu je zabezpečiť udržateľnosť verejných financií a vyvážené financie ústrednej vlády v bežných podmienkach hospodárskeho rastu. Prognózuje sa, že celkové a primárne prebytky verejných financií budú mať mierne klesajúcu tendenciu, pričom oba ukazovatele do roku 2010 klesnú o 0,5 % HDP. Pokles podielu príjmov, ktorý odráža postupné zavádzanie znižovania daní do roku 2007, je v dôsledku stropov rozpočtových výdavkov vlády a reformných iniciatív vo verejnom sektore celkom vyrovnaný znížením podielu výdavkov. Hoci sa rozpočtová stratégia v porovnaní s predchádzajúcou aktualizáciou nezmenila, rozpočtové ciele sa v dôsledku prevodu výsledku z roku 2005, ktorý bol lepší, ako sa očakávalo, a vyšších predpokladov rastu v každom roku zrevidovali smerom nahor o približne 1 % HDP.

(5)

Štrukturálne saldo (t. j. cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení), vypočítané podľa spoločne dohodnutej metodiky, má podľa plánu zostať počas programového obdobia nezmenené na úrovni prebytku vo výške takmer 3 % HDP. Strednodobým cieľom rozpočtovej pozície uvedeným v programe je štrukturálny prebytok vo výške 2 % HDP, pričom sa plánuje, že sa udrží počas celého programového obdobia. V predchádzajúcej aktualizácii programu nebol strednodobý cieľ výslovne zadefinovaný, v stanovisku Rady sa však odvodil na základe prognóz štrukturálneho prebytku v predchádzajúcom programe na úrovni 1,5 % HDP. Keďže strednodobý cieľ je náročnejší ako minimálna referenčná hodnota (odhadovaný deficit predstavuje približne 1,25 % HDP), jeho dosiahnutie by malo splniť cieľ poskytnúť bezpečnú rezervu proti vzniku nadmerného deficitu. Tento strednodobý cieľ sa nachádza v rozpätí stanovenom pre členské štáty eurozóny a ERM II v Pakte stability a rastu a v kódexe pravidiel a má náročnejší charakter, ako naznačuje pomer dlhu k HDP a dlhodobý priemerný rast potenciálneho produktu. Dôvodom, prečo sa v programe stanovil strednodobý cieľ výrazne nad minimálnou požadovanou úrovňou, bola snaha zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií a skutočnosť, že vo Fínsku sa vplyv starnutia obyvateľov prejaví v počiatočnej fáze.

(6)

Zdá sa, že riziká rozpočtových prognóz programu sú vo všeobecnosti vyvážené. Makroekonomické predpoklady programu, ako aj prognózy daňových príjmov sa zdajú byť pravdepodobné. Riziká súvisiace s daňovými príjmami, ktoré vyplývajú zo štruktúry rastu, vyvažujú opatrné predpoklady daňovej elasticity. Odchýlky od prognózovaného vývoja rastu by mohli mať silný vplyv na fiškálny výsledok. Významné riziká sa okrem toho nachádzajú v oblasti vývoja výdavkov miestnej samosprávy.

(7)

Na základe tohto posúdenia rizika sa zdá, že rozpočtová pozícia v programe bude v priebehu programového obdobia postačovať na splnenie strednodobého cieľa uvedeného v programe, a to s výraznou rezervou. Okrem toho počas celého programového obdobia poskytuje pri bežných makroekonomických výkyvoch dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu na úrovni 3 % HDP. Pozícia fiškálnej politiky naznačená v programe je plne v súlade s Paktom stability a rastu.

(8)

Odhaduje sa, že hrubý verejný dlh v roku 2006 klesol na 39 % HDP, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP podľa zmluvy. V programe sa prognózuje, že v priebehu programového obdobia sa pomer dlhu k HDP zníži o 5,5 percentuálneho bodu.

(9)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet vo Fínsku je vyšší ako priemer v EÚ, hoci opatrenia prijaté v rámci dôchodkovej reformy pomohli zvládnuť rast výdavkov na dôchodky tak, aby sa ako podiel na HDP v nadchádzajúcich desaťročiach priblížili k priemeru EÚ. Počiatočná rozpočtová pozícia s veľkým štrukturálnym prebytkom významne prispieva k zmierneniu dlhodobého vplyvu starnutia obyvateľstva na rozpočet. Navyše časť zvýšených výdavkov na dôchodky sa bude financovať z aktív akumulovaných vo verejnom dôchodkovom fonde. Udržiavanie vysokých primárnych prebytkov v strednodobom horizonte by však viedlo k zvládnutiu rizík pre udržateľnosť verejných financií. Celkovo sa zdá, že v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií pre Fínsko platí nízke riziko.

(10)

Program stability obsahuje kvalitatívne posúdenie celkového vplyvu vykonávacej správy národného programu reforiem z októbra 2006 na strednodobú fiškálnu stratégiu. Okrem toho poskytuje systematické informácie o priamych rozpočtových nákladoch alebo úsporách vyplývajúcich z hlavných reforiem predpokladaných v národnom programe reforiem a jeho rozpočtové prognózy výslovne zohľadňujú dôsledky opatrení uvedených v národnom programe reforiem na verejné financie. Opatrenia v oblasti verejných financií predpokladané v programe stability sa zdajú byť v súlade s opatreniami navrhnutými v národnom programe reforiem. V obidvoch programoch sa predpokladá najmä vykonávanie opatrení na zlepšenie produktivity ústrednej vlády, ako aj miestnych samospráv a potvrdzuje zámer pokračovať v uplatňovaní rozpočtových výdavkových obmedzení na ústrednú vládu, ktoré presahujú rámec súčasného legislatívneho obdobia.

(11)

Rozpočtová stratégia v programe je vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami pre hospodársku politiku zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008.

(12)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje uvedené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program má niekoľko nedostatkov v povinných a nepovinných údajoch (2).

28.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/5

(1)

Rada 27. februára 2007 preskúmala aktualizovaný program stability Portugalska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2006 až 2010.

(2)

Makroekonomický scenár, z ktorého program vychádza, predpokladá oživenie rastu reálneho HDP z 1,4 % HDP v roku 2006 na 1,8 % HDP v roku 2007 a 2,4 % HDP v roku 2008 a potom na 3 % ročne počas zvyšku programového obdobia. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že tento scenár vychádza z priaznivých predpokladov rastu v roku 2008 a v posledných rokoch programu, v ktorých sa produkčná medzera rýchlo uzatvára. Prognózy programu týkajúce sa inflácie sa zdajú byť realistické.

(3)

V predikcii útvarov Komisie z jesene 2006 a v novej aktualizácii sa výška deficitu verejných financií v roku 2006 odhaduje na 4,6 % HDP, čo by zodpovedalo cieľu stanovenému v predchádzajúcej aktualizácii programu stability. Podľa novej aktualizácie sa cieľové úrovne celkových verejných príjmov i výdavkov vo všeobecnosti dosiahli. Obidva pomery, vyjadrené ako percento HDP, sú o niečo nižšie ako v predikcii útvarov Komisie z jesene 2006.

(4)

Hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie programu je trvalá korekcia rozsiahlych fiškálnych nerovnováh, najmä znížením deficitu verejných financií pod referenčnú hodnotu 3 % HDP v roku 2008 a následne ďalšou konsolidáciou rozpočtu. V celom programovom období sa plánujú významné opatrenia zamerané na dosiahnutie fiškálnej konsolidácie: plánuje sa, že deficit verejných financií sa postupne zníži zo 4,6 % HDP v roku 2006 na 0,4 % v roku 2010; postup úpravy v prípade primárneho salda je podobný, pričom sa očakáva zlepšenie z deficitu 1,7 % HDP v roku 2006 na prebytok vo výške 2,5 % v roku 2010. Plánované zníženie deficitu sa má dosiahnuť najmä obmedzením primárnych výdavkov, ktorých celková úroveň sa má v reálnom vyjadrení znížiť počas programového obdobia vďaka nápravným opatreniam štrukturálneho charakteru, zameraným na reštrukturalizáciu ústrednej vlády, personálnych a verejných služieb a takisto na kontrolu výdavkov na sociálne zabezpečenie a na zdravotníctvo. Vyššie daňové príjmy, ktoré pochádzajú najmä z nárastu niektorých sadzieb a nižších daňových výhod, a pokračujúce úsilie v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom takisto prispejú k fiškálnej konsolidácii v prvých rokoch programu. Program potvrdzuje plánovanú úpravu naznačenú v aktualizácii programu stability z decembra 2005 vzhľadom na výrazne nezmenený makroekonomický scenár.

(5)

Štrukturálne saldo (t .j. cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení), vypočítané podľa spoločne dohodnutej metodiky, sa má podľa plánu zlepšiť z deficitu vo výške približne 3,5 % HDP v roku 2006 na 0,5 % do roku 2010. V celom programovom období sa plánuje zníženie štrukturálneho salda v priemere takmer o 0,75 % HDP ročne. Strednodobým cieľom pre rozpočtovú pozíciu uvedeným v programe je štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP, ktorého dosiahnutie sa v programe plánuje do roku 2010, o rok skôr, ako sa implicitne plánovalo v predchádzajúcom programe. Keďže strednodobý cieľ je náročnejší ako minimálna referenčná hodnota (odhadovaný deficit je približne 1,5 % HDP), jeho dosiahnutie by malo splniť cieľ poskytnúť bezpečnostnú rezervu proti vzniku nadmerného deficitu. Tento strednodobý cieľ sa nachádza v rozpätí stanovenom pre členské štáty eurozóny a ERM II v Pakte stability a rastu a v kódexe pravidiel a primerane odráža pomer dlhu k HDP a dlhodobý priemerný rast potenciálneho produktu.

(6)

Rozpočtové výsledky ohrozujú negatívne riziká, ktoré pochádzajú najmä z vplyvu opatrení na obmedzenie výdavkov vlády. Vzhľadom na zložité makroekonomické prostredie vláda nedávno realizovala rozhodujúce opatrenia na riešenie rastu výdavkov, najmä v oblasti verejnej správy, zdravotnej a sociálnej starostlivosti, okrem nového právneho rámca na zlepšenie fiškálnej disciplíny regionálnych správ a miestnych samospráv. Ostatné opatrenia, ktoré sa sčasti týkajú aj vládneho sektora, sú stále v prípravnej fáze. Na odbremenenie rozpočtu, ktoré sa očakáva z týchto opatrení, však vplýva neistota, čo platí najmä pre obdobie od roku 2008. Keďže fiškálna konsolidácia sa v rozhodujúcej miere opiera o obmedzenie výdavkov, ďalší pokrok v pokračujúcom zlepšovaní rozpočtového rámca a vykonávaní mechanizmov posudzovania a kontroly plnenia rozpočtu bude takisto základom pre dosiahnutie rozpočtových cieľov. Priaznivý makroekonomický scenár predstavuje riziko menej výrazného oživenia hospodárskej činnosti, a tak poskytuje miernejšie odľahčenie verejných financií. Predpoklady týkajúce sa elasticity daňových príjmov v súvislosti s hospodárskou činnosťou v roku 2007 závisia od ďalšieho zlepšenia systému vyberania daní.

(7)

V zmysle posúdenia rizika je rozpočtová pozícia v programe vo všeobecnosti v súlade s úlohou odstrániť nadmerný deficit do roku 2008, ako odporúčala Rada, za predpokladu úplného a účinného vykonávania a posilnenia opatrení oznámených v programe v prípade, že hospodársky rast bude nižší, ako sa očakávalo. Po odstránení nadmerného deficitu sa program zameriava na úpravu, ktorá je v súlade s paktom. Pri zohľadnení rizík pre rozpočtové ciele sa však zdá, že rozpočtová pozícia v programe možno neposkytne dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu 3 % HDP pri bežných makroekonomických výkyvoch do úplného konca programového obdobia. V dôsledku toho môžu riziká pre rozpočtové ciele ohroziť dosiahnutie strednodobého cieľa do roku 2010, ako sa predpokladá v programe. V rokoch nasledujúcich po odstránení nadmerného deficitu by si úprava smerom k strednodobému cieľu naznačená v programe mohla vyžiadať posilnenie opatrení na to, aby bola v súlade s Paktom stability a rastu, v ktorom sa uvádza, že v prípade členských štátov eurozóny a ERM II by malo ročné zlepšenie štrukturálneho salda dosiahnuť referenčnú hodnotu 0,5 % HDP a že úprava by mala byť vyššia v priaznivom hospodárskom období a mohla by byť nižšia v nepriaznivom hospodárskom období.

(8)

Odhaduje sa, že hrubý verejný dlh v roku 2006 dosiahol 67,5 % HDP, čo je nad referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. V programe sa plánuje, že pomer dlhu k HDP sa v roku 2007 zvýši a počas zvyšného programového obdobia sa zníži o takmer 6 percentuálnych bodov. Na vývoj pomeru dlhu k HDP vplývajú už uvedené riziká pre rozpočtové ciele a nepretržité neistota v súvislosti so zosúladením dlhu a deficitu, ktorá mala tendenciu byť veľkou a v minulosti prevažne s účinkom zvýšenia dlhu. A nakoniec, výsledky štátnych podnikov predstavujú riziko zo strednodobého hľadiska. V závislosti od týchto rizík sa pomer dlhu k HDP pravdepodobne začne znižovať k referenčnej hodnote na konci programového obdobia.

(9)

Portugalsko nedávno prijalo dôchodkové reformy zamerané na posilnenie udržateľnosti verejných financií. Odhady v programe naznačujú, že celkový nárast výdavkov súvisiacich s vekom v nadchádzajúcich desaťročiach by bol výrazne nižší ako výsledok reformy, hoci zostáva značný. Počiatočná rozpočtová pozícia, aj keď sa výrazne zlepšila v porovnaní s rokom 2005, stále predstavuje riziko pre udržateľné verejné financie ešte pred zohľadnením dlhodobého vplyvu starnutia obyvateľstva na rozpočet. Navyše, súčasná úroveň hrubého dlhu je vyššia ako referenčná hodnota stanovená v zmluve. Celkovo sa zdá, že pre Portugalsko platí v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií vysoké riziko. Plánovaná rozpočtová konsolidácia spojená s očakávaným obsiahnutím výdavkov súvisiacich s vekom, vyplývajúcim z prebiehajúcich reforiem, by významne prispela k zníženiu týchto rizík.

(10)

Program stability obsahuje kvalitatívne posúdenie celkového vplyvu vykonávacej správy národného programu reforiem z októbra 2006 na strednodobú fiškálnu stratégiu. Okrem toho poskytuje systematické informácie o priamych rozpočtových nákladoch alebo úsporách týkajúcich sa hlavných reforiem navrhnutých v národnom programe reforiem a jeho rozpočtové prognózy výslovne zohľadňujú dôsledky opatrení uvedených v národnom programe reforiem na verejné financie. Opatrenia v oblasti verejných financií predpokladané v programe stability sa zdajú byť v súlade s opatreniami stanovenými v národnom programe reforiem. Obidva programy sa zameriavajú najmä na prepojenia medzi reformou verejnej správy a stratégiou fiškálnej konsolidácie a poskytujú doplnkové informácie o rôznych politických opatreniach.

(11)

Rozpočtová stratégia v programe je vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami pre hospodársku politiku zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008.

(12)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje stanovené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program poskytuje všetky povinné údaje a väčšinu nepovinných údajov (2). Pokiaľ ide o vzorovú štruktúru, táto sa v niektorých dôležitých bodoch odchyľuje od vzorovej štruktúry uvedenej v kódexe pravidiel (3).

i)

dôsledne uskutočňovalo štrukturálne opatrenia predpokladané v programe s cieľom odstrániť nadmerný deficit do roku 2008 a pripravilo sa posilniť tieto opatrenia na vyrovnanie sa s vplyvom, ktorý môže mať na rozpočet nižší hospodársky rast oproti očakávaniu;

ii)

po odstránení nadmerného deficitu vykonalo predpokladanú úpravu smerom k dosiahnutiu strednodobého cieľa a v prípade potreby ju podložilo posilnenými opatreniami a zabezpečilo príslušné zníženie pomeru dlhu k HDP;

iii)

presadzovalo prebiehajúcu reformu verejnej správy; pokračovalo v posilňovaní rozpočtového rámca vrátane posúdenia a kontroly plnenia rozpočtu na všetkých úrovniach verejnej správy, najmä s cieľom dosiahnuť plánované obmedzenie výdavkov;

iv)

vzhľadom na úroveň dlhu a predpokladaný nárast výdavkov súvisiacich s vekom zlepšilo dlhodobú udržateľnosť verejných financií dosiahnutím strednodobého cieľa a zabezpečením a možným zvýšením výhod prijatých dôchodkových reforiem.

28.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/9

(1)

Rada 27. februára 2007 preskúmala prvý program stability Slovinska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2006 až 2009.

(2)

Makroekonomický scenár, z ktorého program vychádza, predpokladá, že rast reálneho HDP počas programového obdobia bude rovnomerný a dosiahne vyše 4 %. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že sa tento scenár opiera o pravdepodobné predpoklady rastu. Prognózy programu týkajúce sa inflácie sa zdajú byť realistické.

(3)

Na rok 2006 sa deficit verejných financií podľa predikcie útvarov Komisie z jesene 2006 odhadoval na 1,6 % HDP oproti cieľovému deficitu 1,7 % HDP stanovenému v aktualizácii konvergenčného programu z decembra 2005. Výsledok za rok 2006 na základe nedávnych údajov je o 1,2 % HDP nižší v porovnaní s rokom 2005.

(4)

Cieľom rozpočtovej stratégie v programe je dosiahnutie strednodobého cieľa pre rozpočtovú pozíciu do roku 2009, ako sa uvádza v Pakte stability a rastu, a to prostredníctvom konsolidácie, ktorej väčšia časť sa uskutoční v závere programového obdobia. Vzhľadom na prebiehajúcu daňovú reformu a množstvo opatrení na úsporu nákladov v oblasti výdavkov zaznamenávajú príjmy a výdavky vyjadrené ako percento HDP počas programového obdobia výrazný pokles. Do roku 2008, keď príslušné pomery poklesnú vo všeobecnosti rovnakou mierou, sa plánuje ustálenie deficitu verejných financií na úrovni približne 1,5 % HDP. V roku 2009 klesne deficit na 1,0 %, pretože zníženie výdavkov preváži straty príjmov. Primárne saldo sa na začiatku zhorší z 0,1 % HDP v roku 2006 na – 0,3 % HDP v roku 2008 a potom sa zlepší na 0,3 % HDP v roku 2009. V porovnaní s poslednou aktualizáciou konvergenčného programu posúva program stability na podklade optimistickejšieho makroekonomického scenára cieľ dosiahnuť nominálny deficit 1 % HDP o jeden rok.

(5)

Počas programového obdobia sa plánuje zlepšenie štrukturálneho salda (t. j. cyklicky upraveného salda bez jednorazových a iných dočasných opatrení), vypočítaného podľa spoločne dohodnutej metodiky, o približne 0,25 % HDP. Rovnako ako v aktualizácii konvergenčného programu z decembra 2005 je strednodobým cieľom pre rozpočtovú pozíciu uvedeným v programe stability štrukturálny deficit vo výške 1 % HDP, ktorý by sa mal dosiahnuť v roku 2009, o jeden rok neskôr ako v predchádzajúcom programe. Oneskorenie sa v programe spája s významným železničným projektom s plánovanými nákladmi vo výške 0,4 % HDP v roku 2007, 0,5 % HDP v roku 2008 a 0,2 % HDP v roku 2009, ako aj s určitými výdavkami dočasného charakteru. Keďže strednodobý cieľ je náročnejší ako minimálna referenčná hodnota (odhadovaný deficit je približne 1,5 % HDP), jeho dosiahnutie by malo splniť cieľ poskytnúť bezpečnostnú rezervu proti vzniku nadmerného deficitu. Tento strednodobý cieľ sa nachádza v rozpätí stanovenom pre členské štáty eurozóny a ERM II v Pakte stability a rastu a v kódexe pravidiel a primerane odráža pomer dlhu k HDP a dlhodobý priemerný rast potenciálneho produktu.

(6)

Riziká pre rozpočtové prognózy v programe sa ukazujú vo všeobecnosti ako vyrovnané, ale rozpočtový výsledok v roku 2009 by mohol byť horší, ako sa prognózuje v programe. Na jednej strane sa predpoklady rastu a daňových príjmov zdajú byť pravdepodobné. Navyše Slovinsko dosiahlo v posledných rokoch rozpočtové výsledky, ktoré boli lepšie oproti prognóze, čomu napomohol aj účinný rozpočtový mechanizmus na zníženie výdavkov verejných financií v prípade neočakávaných výpadkov v príjmoch. Na druhej strane bez ohľadu na snahy reštrukturalizovať výdavky verejných financií ostáva podiel povinných výdavkov veľmi vysoký, hoci jeho výška klesá. Opatrenia, ktoré podporia výrazné zníženie primárnych výdavkov ako percentuálnej miery HDP, oznámené na rok 2009, je ešte potrebné presne určiť.

(7)

Z tohto posúdenia rizika vyplýva, že rozpočtová pozícia v programe nemusí byť dostatočná na zabezpečenie strednodobého cieľa v roku 2009, ako sa plánuje v programe. Pri bežných makroekonomických výkyvoch však poskytuje počas programového obdobia dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu na úrovni 3 % HDP. Tempo úpravy smerom k strednodobému cieľu stanovené v programe je nedostatočné a malo by sa zvýšiť, aby bolo v súlade s Paktom stability a rastu, v ktorom sa uvádza, že v prípade členských štátov eurozóny a ERM II by malo ročné zlepšenie štrukturálneho salda dosiahnuť referenčnú hodnotu 0,5 % HDP a že úprava by mala byť vyššia v priaznivom hospodárskom období a mohla by byť nižšia v nepriaznivom hospodárskom období. Počas programového obdobia sa očakáva najmä priaznivé hospodárske obdobie, štrukturálne saldo sa však podľa plánu nemá podstatne zlepšiť pred posledným rokom programu.

(8)

Odhaduje sa, že hrubý verejný dlh dosiahol 28,5 % HDP v roku 2006, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP uvedenou v zmluve. V programe sa počas programového obdobia prognózuje pokles pomeru dlhu k HDP o 0,8 percentuálneho bodu.

(9)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva v Slovinsku na rozpočet patrí k najvyšším v EÚ a je podstatne ovplyvnený významným nárastom výdavkov na dôchodky ako podielu HDP. Aj keď sa v súčasnosti realizujú určité opatrenia, k zníženiu rizík pre udržateľnosť verejných financií by prispela silnejšia fiškálna konsolidácia a uskutočnenie ďalších reformných opatrení zameraných na kompenzáciu podstatného nárastu výdavkov v súvislosti s vekom. Počiatočná rozpočtová pozícia prispieva k stabilizácii pomeru dlhu k HDP v strednodobom horizonte, slabé štrukturálne zlepšenie počas programového obdobia však nebude postačujúce na kompenzáciu očakávaného vplyvu starnutia obyvateľstva na rozpočet v dlhodobom horizonte. Celkovo sa zdá, že v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií pre Slovinsko platí vysoké riziko.

(10)

Program stability obsahuje kvalitatívne posúdenie celkového vplyvu národného programu reforiem Slovinska z októbra 2006 na strednodobú fiškálnu stratégiu. Navyše poskytuje informácie o priamych rozpočtových nákladoch alebo úsporách vyplývajúcich z hlavných reforiem predpokladaných v národnom programe reforiem, ale jeho rozpočtové prognózy explicitne nezohľadňujú dôsledky všetkých opatrení uvedených v národnom programe reforiem na verejné financie. Zdá sa, že opatrenia v oblasti verejných financií predpokladané v programe stability sú v súlade s opatreniami stanovenými v národnom programe reforiem. Program stability poskytuje najmä podrobnosti o daňovej reforme oznámenej v národnom programe reforiem a opatrenia plánované v národnom programe reforiem dopĺňa opatreniami v oblasti výdavkov.

(11)

Rozpočtová stratégia v programe je čiastočne v súlade so všeobecnými usmerneniami pre hospodársku politiku zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008. Nedostatočný je najmä postup úpravy smerom k strednodobému cieľu.

(12)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje ustanovené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program má nedostatky v povinných a nepovinných údajoch (2).

i)

využilo dobré hospodárske podmienky vrátane lepšieho rozpočtového výsledku v roku 2006 oproti očakávaniu a urýchlilo dosiahnutie strednodobého cieľa;

ii)

vzhľadom na prognózovaný nárast výdavkov v súvislosti s vekom zlepšilo dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a to najmä sprísnením prebiehajúcej dôchodkovej reformy dodatočnými opatreniami zameranými predovšetkým na rast pracovného zapojenia starších pracovníkov a podporu rozvoja systémov súkromného dôchodkového sporenia.

28.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/12

(1)

Rada 27. februára 2007 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Dánska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2006 až 2010.

(2)

Makroekonomický scenár, z ktorého program vychádza, predpokladá, že sa rast reálneho HDP spomalí z 2,7 % v roku 2006 na priemernú úroveň 1,0 % počas zostávajúceho obdobia programu. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že tento scenár vychádza zo značne opatrných predpokladov rastu, a to najmä na obdobie rokov 2008 – 2010, vzhľadom na technické predpoklady v aktualizácii týkajúce sa ukončenia (kladnej) produkčnej medzery v roku 2010. Prognózy programu týkajúce sa inflácie sa zdajú byť realistické.

(3)

V roku 2006 bol prebytok verejných financií odhadnutý podľa predpovede útvarov Komisie z jesene 2006 na 3,2 % HDP v porovnaní s cieľom 2,1 % HDP uvedeným v predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu. Zodpovedá to vyššiemu rastu, ako sa očakávalo, ako aj pretrvávajúcim vysokým cenám energie pri zohľadnení významu príjmov súvisiacich s produkciou ropy a zemného plynu v Dánsku.

(4)

Rozpočtová stratégia je zameraná na udržiavanie štrukturálnych prebytkov (t. j. cyklicky upravených prebytkov bez jednorazových opatrení a iných dočasných faktorov, ako sú niektoré osobitné volatilné príjmové položky) na priemernej úrovni 0,5 % až 1,5 % HDP počas obdobia programu do roku 2010, čo naznačuje podstatné zníženie pomeru verejného dlhu k HDP s cieľom zabezpečiť dlhodobú fiškálnu udržateľnosť. Stratégia je založená na obmedzení výdavkov (ročný rast reálnych verejných výdavkov obmedzený v období rokov 2007 – 2010 priemerne približne 1 %, čo je o 0,5 % viac ako v predchádzajúcej aktualizácii), na zachovávaní moratória na rast daní zavedeného v roku 2001 a na dohodnutých reformách, ktoré by mali zvýšiť príliv pracovných síl a zamestnanosť. Aktualizácia predpokladá mierny pokles prebytku z 3,1 % HDP v roku 2006 na 2,8 % v roku 2007 a ďalej na 1,2 % v roku 2010 (čo zodpovedá poklesu primárneho prebytku zo 4,7 % v roku 2006 na 1,8 % v roku 2010). Pokles po roku 2008 odráža vyslovene opatrné odhady rastu HDP. V porovnaní s predchádzajúcou aktualizáciou je saldo verejných financií vyššie v rokoch 2006 až 2008, ale nižšie ku koncu obdobia programu.

(5)

Štrukturálne saldo vypočítané podľa spoločne dohodnutej metodiky má byť podľa plánu počas obdobia programu približne 2 % HDP alebo lepšie, pričom sa mierne zhorší v roku 2007 a o niečo viac sa zlepší v roku 2008. Strednodobým cieľom pre rozpočtovú pozíciu uvedeným v programe je štrukturálne saldo medzi 0,5 % a 1,5 % HDP do roku 2010, ktoré sa podľa programu plánuje udržať počas väčšiny obdobia programu. Strednodobý cieľ sa stanovil tak, aby sa zabezpečila fiškálna udržateľnosť, a od predchádzajúcej aktualizácie sa nemení, keďže sa zohľadňuje vylúčenie druhého piliera systému dôchodkového zabezpečenia (bol súčasťou predchádzajúcich programov Dánska) v súlade s rozhodnutím Eurostatu z 2. marca 2004 (2). Keďže strednodobý cieľ je náročnejší ako minimálna referenčná hodnota (odhadovaný deficit je približne 0,5 % HDP), jeho dosiahnutie by malo splniť cieľ poskytnúť bezpečnostnú rezervu proti vzniku nadmerného deficitu. Tento strednodobý cieľ sa nachádza v rozpätí stanovenom pre členské štáty eurozóny a ERM II v Pakte stability a rastu a v kódexe pravidiel a má oveľa náročnejší charakter, ako naznačuje pomer dlhu k HDP a dlhodobý priemerný rast potenciálneho produktu.

(6)

Rozpočtové výsledky by mohli byť lepšie ako prognózy v programe, najmä v rokoch 2008 až 2010. Toto je v zásade spôsobené značne opatrným makroekonomickým scenárom programu, ktorý prevažuje riziko, že skutočný rast verejných výdavkov by mohol byť vyšší, ako je plánovaný.

(7)

V zmysle hodnotenia rizika sa zdá byť rozpočtová pozícia v programe v priebehu obdobia programu postačujúca na udržanie strednodobého cieľa, ako sa predpokladá v programe. Okrem toho v každom roku poskytuje pri bežných makroekonomických výkyvoch dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu na úrovni 3 % HDP. Pozícia fiškálnej politiky vyplývajúca z programu je úplne v súlade s Paktom stability a rastu.

(8)

Odhaduje sa, že hrubý verejný dlh klesol pod 30 % HDP v roku 2006, čo je značne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. V programe sa predpokladá, že v priebehu obdobia programu sa pomer dlhu k HDP zníži o 11 percentuálnych bodov.

(9)

Predpokladá sa, že dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet v Dánsku je vyšší ako priemer v EÚ; pričom je obzvlášť ovplyvnený relatívne vysokým zvyšovaním výdavkov na dôchodky v pomere k HDP v nasledujúcich desaťročiach. Cieľom uceleného balíka reforiem prijatého v júni 2006 ako „Dohoda o budúcej prosperite, sociálnej starostlivosti a investíciách do budúcnosti“, alebo len „dohoda o sociálnej starostlivosti“, je však posun veku odchodu do dôchodku. Všeobecný vek odchodu do dôchodku, ako aj vek odchodu do predčasného dôchodku sa postupne zvýši o 2 roky a neskôr na toto zvýšenie nadviaže indexácia veku odchodu do dôchodku podľa zmien v očakávanej dĺžke života. „Dohoda o sociálnej starostlivosti “preto prispieva k potlačeniu dlhodobých trendov vývoja výdavkov, a tak zlepšuje udržateľnosť verejných financií. Okrem toho, počiatočná rozpočtová pozícia s vysokým štrukturálnym prebytkom značne prispeje k zmierneniu dlhodobého vplyvu starnutia obyvateľstva na rozpočet. Udržanie vysokých primárnych prebytkov zo strednodobého hľadiska prispeje k zníženiu rizika pre udržateľnosť verejných financií. Pri zohľadnení týchto trendov sa zdá, že pre Dánsko platí v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií nízke riziko.

(10)

Konvergenčný program obsahuje kvalitatívne hodnotenie celkového vplyvu vykonávacej správy národného programu reforiem z októbra 2006 na strednodobú fiškálnu stratégiu. Navyše poskytuje systematické informácie o priamych rozpočtových nákladoch alebo úsporách týkajúcich sa hlavných reforiem predpokladaných v národnom programe reforiem a jeho rozpočtové prognózy výslovne zohľadňujú dôsledky opatrení uvedených v národnom programe reforiem na verejné financie. Opatrenia v oblasti verejných financií predpokladané v konvergenčnom programe sa zdajú byť v súlade s opatreniami stanovenými v národnom programe reforiem. V oboch programoch sa predpokladá najmä vykonávanie reforiem zameraných na zvýšenie dlhodobej ponuky pracovnej sily, najmä prostredníctvom dohody o zvýšení minimálneho veku odchodu do dôchodku a podpory dlhšieho ekonomicky aktívneho života.

(11)

Rozpočtová stratégia v programe je vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008.

(12)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje ustanovené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program poskytuje všetky povinné a väčšinu nepovinných údajov (3).

28.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/16

(1)

Rada 27. februára 2007 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Cypru, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2006 až 2010.

(2)

Makroekonomický scenár, z ktorého program vychádza, predpokladá, že sa rast reálneho HDP zvýši z 3,7 % v roku 2006 na priemernú úroveň 4,1 % počas zvyšku programového obdobia. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že tento scenár vychádza z pravdepodobných predpokladov rastu. Prognózy programu týkajúce sa inflácie sa takisto zdajú byť realistické.

(3)

Deficit verejných financií sa pre rok 2006 v predikciách útvarov Komisie z jesene 2006 odhadoval na úrovni tesne pod 2 % HDP, čo zodpovedá cieľu v predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu. Pri reálnom raste HDP nižšom, ako bol odhadovaný v predchádzajúcej aktualizácii (3,7 % namiesto 4,2 %), sa očakávajú celkové výdavky vyššie, ako boli plánované, čo sa však vyrovná vyššími celkovými príjmami.

(4)

Po odstránení nadmerného deficitu v roku 2005 a zrušení postupu pri nadmernom deficite v júli 2006 je cieľom programu ďalšia konsolidácia verejných financií. Saldo verejných financií by sa podľa prognóz malo zlepšiť z deficitu dosahujúceho 1,9 % HDP v roku 2006 na vyrovnanú pozíciu v roku 2010 výlučne vďaka zníženiu výdavkov, keďže podiel príjmov zostane rovnaký počas celého programového obdobia. Aj keď celkové výdavky by počas programového obdobia mali klesnúť o 1,75 percentuálneho bodu HDP, z čoho 1 percentuálny bod HDP zodpovedá zníženiu úrokových platieb, sociálne transfery by sa podľa plánu mali zvýšiť o 1,25 percentuálneho bodu. Plánuje sa rast primárneho prebytku z 1,5 % HDP v rokoch 2006 – 2007 na viac ako 2 % HDP v roku 2008, ktorý sa potom ustáli. Plánovaná konsolidácia je mierne rýchlejšia ako v predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu pri všeobecne podobnom makroekonomickom scenári vývoja.

(5)

Štrukturálne saldo (t. j. cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení), vypočítané podľa spoločne dohodnutej metodiky, sa má podľa plánu zlepšiť z deficitu na úrovni približne 1,5 % HDP v roku 2006 na prebytok asi 0,25 % HDP na konci programového obdobia. Rovnako ako v predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu je strednodobým cieľom pre rozpočtovú pozíciu uvedeným v programe štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP, ktorý by sa podľa programu mal dosiahnuť do roku 2008, teda o rok skôr ako podľa predchádzajúcej aktualizácie. Keďže strednodobý cieľ je náročnejší ako minimálna referenčná hodnota (odhadovaný deficit je približne 1,75 % HDP), jeho dosiahnutie by malo splniť cieľ poskytnúť bezpečnostnú rezervu proti vzniku nadmerného deficitu. Tento strednodobý cieľ sa nachádza v rozpätí stanovenom pre členské štáty eurozóny a ERM II v Pakte stability a rastu a v kódexe pravidiel a primerane odráža pomer dlhu k HDP a dlhodobý priemerný rast potenciálneho produktu.

(6)

Riziká rozpočtových prognóz programu sa ukazujú vo všeobecnosti ako vyvážené. Cieľ na rok 2007 sa pri porovnaní s predikciou útvarov Komisie z jesene 2006 zdá byť pravdepodobný, a pokiaľ ide o rok 2008, kedy by sa mal zlepšiť primárny prebytok, program obsahuje relatívne podrobné informácie o opatreniach, ktoré podporia úpravu. Existuje však riziko prekročenia výdavkov vzhľadom na ich predpokladané značné obmedzovanie a nedostatok informácií o výdavkových stropoch a ich presadzovaní. Na druhej strane, celkové výsledky, čo sa týka dosahovania rozpočtových cieľov, sú dobré.

(7)

Na základe tohto posúdenia rizika sa zdá, že rozpočtová pozícia v programe je postačujúca na zabezpečenie dosiahnutia strednodobého cieľa do roku 2008, ako sa predpokladá v programe. Okrem toho sa zdá, že v priebehu programového obdobia pri bežných makroekonomických výkyvoch poskytuje dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu na úrovni 3 % HDP. Tempo postupu úpravy smerom k strednodobému cieľu stanovenému v programe je v súlade s Paktom stability a rastu, v ktorom sa uvádza, že v prípade členských štátov eurozóny a ERM II by malo ročné zlepšenie štrukturálneho salda dosiahnuť referenčnú hodnotu 0,5 % HDP a že v priaznivom hospodárskom období by úprava mala byť vyššia a v nepriaznivom hospodárskom období by mohla byť nižšia. Po dosiahnutí strednodobého cieľa bude pozícia fiškálnej politiky vyplývajúca z programu takisto v súlade s paktom.

(8)

Odhaduje sa, že hrubý verejný dlh dosiahol v roku 2006 64,75 % HDP, čo je nad referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. V programe sa predpokladá, že pomer dlhu k HDP klesne pod referenčnú hodnotu 60 % v roku 2008 a do konca programového obdobia dosiahne približne 46 %. Zdá sa, že riziká pre vývoj pomeru dlhu k HDP sú vo všeobecnosti vyvážené. Z tohto posúdenia rizika vyplýva, že pomer dlhu k HDP sa dostatočne znižuje smerom k referenčnej hodnote už na začiatku programového obdobia, pričom by ju mal dosiahnuť v roku 2007.

(9)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet na Cypre patrí medzi najväčšie v EÚ, pričom je obzvlášť ovplyvnený veľmi vysokým zvyšovaním výdavkov na dôchodky v pomere k HDP. Počiatočná rozpočtová pozícia prispieva k čiastočnému zmierneniu predpokladaného značného dlhodobého vplyvu starnutia obyvateľstva na rozpočet, ale nedokáže ho úplne vyrovnať. Okrem toho súčasná hodnota hrubého dlhu je nad referenčnou hodnotou stanovenou v zmluve. Pokračujúca konsolidácia verejných financií spolu s prijatím opatrení v rámci dôchodkovej reformy, ktoré by riešili podstatné zvýšenie výdavkov súvisiacich s vekom obyvateľstva, by podľa príslušných orgánov znížili riziká pre udržateľnosť verejných financií. Celkovo sa zdá, že v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií pre Cyprus platí vysoké riziko.

(10)

Konvergenčný program obsahuje kvalitatívne posúdenie celkového vplyvu vykonávacej správy národného programu reforiem z októbra 2006 na strednodobú fiškálnu stratégiu. Navyše poskytuje systematické informácie o priamych rozpočtových nákladoch alebo úsporách vyplývajúcich z hlavných reforiem predpokladaných v národnom programe reforiem a zdá sa, že jeho rozpočtové prognózy zohľadňujú dôsledky opatrení uvedených v národnom programe reforiem na verejné financie. Opatrenia v oblasti verejných financií predpokladané v konvergenčnom programe sa zdajú byť v súlade s opatreniami stanovenými v národnom programe reforiem. V oboch programoch sa predpokladá najmä postupné vykonávanie reforiem dôchodkového systému a systému zdravotnej starostlivosti s cieľom riešiť vplyv starnutia obyvateľstva. Je potrebné zlepšiť aj celoživotné vzdelávanie a ďalej zvyšovať pracovné a vzdelávacie príležitosti mladých ľudí.

(11)

Rozpočtová stratégia v programe je vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami pre hospodársku politiku zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008.

(12)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje ustanovené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program poskytuje všetky povinné a väčšinu nepovinných údajov (2).

i)

kontroloval verejné výdavky na dôchodky a uskutočnil ďalšie reformy v oblastiach dôchodkového systému a systému zdravotnej starostlivosti s cieľom zlepšiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií;

ii)

uskutočnil fiškálnu konsolidáciu tak, ako sa predpokladá v programe.

28.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/19

(1)

Rada 27. februára 2007 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Litvy, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2006 až 2009. Vzhľadom na zmenu schvaľovacieho postupu pre program, do ktorého je teraz zapojený Parlament, bola aktualizácia predložená takmer dva týždne po termíne stanovenom v kódexe pravidiel na 1. december.

(2)

Makroekonomický scenár, z ktorého program vychádza, predpokladá postupné spomalenie rastu reálneho HDP zo 7,8 % v roku 2006 na 4,5 % v roku 2009. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že tento scenár vychádza z opatrných predpokladov rastu od roku 2007. Prognózy programu týkajúce sa inflácie sa zdajú byť vzhľadom na najnovší vývoj podhodnotené.

(3)

V predikcii útvarov Komisie z jesene 2006 sa výška deficitu verejných financií v roku 2006 odhaduje na 1 % HDP oproti cieľovému deficitu 1,4 % HDP stanovenému v predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu. V aktualizácii programu sa výška deficitu odhaduje na 1,2 % HDP. Predbežné údaje za celý rok 2006 poukazujú na ešte lepší výsledný deficit, ktorý sa približuje k rovnovážnemu stavu. To je dôsledkom omnoho vyššej hospodárskej aktivity a zamestnanosti, rýchlejšieho rastu miezd a zlepšení pri výbere daní v porovnaní s očakávaním, pričom tento deficit sa dosiahol napriek zmene rozpočtu v júli 2006, ktorou sa výdavky zvýšili o približne 0,5 % HDP.

(4)

Hlavným cieľom programu je postupné znižovanie deficitu verejných financií počas celého programového obdobia tak, aby sa strednodobý cieľ (pozri nižšie) dosiahol do roku 2008 a vyrovnaný rozpočet v roku 2009. Očakáva sa, že primárny deficit sa vyrovná do roku 2007 a na konci programového obdobia sa zaznamená prebytok vo výške 0,8 % HDP. V porovnaní s predchádzajúcou aktualizáciou je plánovaná úprava náročnejšia, avšak z dôvodu menej priaznivého makroekonomického scenára sa orientuje na koniec programového obdobia. Predpokladaná fiškálna konsolidácia sa opiera o rast pomeru príjmov k HDP, ktorý je vyšší ako rast pomeru výdavkov k HDP (2,6 oproti 1,4 percentuálneho bodu). Na strane príjmov sa iba 0,5 percentuálneho bodu vysvetľuje zvýšením pomeru daní k HDP, ktoré je spôsobené najmä očakávaným zlepšením pri výbere daní. Zvyšná časť rastu sa v programe podrobne neuvádza, zdá sa však, že súvisí s prílevom finančných prostriedkov EÚ. Na strane výdavkov zmeny súvisia so zvýšením verejných investícií, sociálnymi prevodmi a „inými “primárnymi výdavkami, ktoré nie sú úplne vyrovnané podstatným znížením verejnej spotreby, vyjadrenej ako podiel na HDP (o viac ako 2 percentuálne body).

(5)

Štrukturálne saldo (t. j. cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení), vypočítané podľa spoločne dohodnutej metodiky, sa má podľa plánu postupne zlepšovať z deficitu vo výške 1,75 % HDP v roku 2006 na prebytok vo výške 0,5 % HDP v roku 2009. Rovnako ako v predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu je strednodobým cieľom pre rozpočtovú pozíciu uvedeným v programe štrukturálny deficit vo výške 1 % HDP, ktorý sa v programe plánuje dosiahnuť do roku 2008. Keďže strednodobý cieľ je náročnejší ako minimálna referenčná hodnota (odhadovaný deficit je približne 2 % HDP), jeho dosiahnutie by malo splniť cieľ vytvorenia bezpečnostnej rezervy proti vzniku nadmerného deficitu. Tento strednodobý cieľ sa nachádza v rozpätí stanovenom pre členské štáty eurozóny a ERM II v Pakte stability a rastu a v kódexe pravidiel a primerane odráža pomer dlhu k HDP a dlhodobý priemerný rast potenciálneho produktu.

(6)

Riziká pre rozpočtové prognózy v programe sa zdajú byť do roku 2007 vo všeobecnosti vyvážené, rozpočtové výsledky by však počínajúc rokom 2008 mohli byť horšie, ako sa v programe plánuje. Rozpočtová stratégia sa opiera o značný nárast pomeru príjmov k HDP a podstatné zníženie pomeru verejnej spotreby k HDP, ktoré mohlo byť vzhľadom na nedostatočnú záväznosť strednodobého rámca pre plánovanie a kontrolu verejných financií lepšie podložené. Hoci pravdepodobné pretrvávanie účinkov vyplývajúcich z dosiahnutého deficitu v roku 2006, ktorý bol nižší, ako sa očakávalo, znamená, že cieľ na rok 2007 by sa mohol dosiahnuť, nedostatok podrobných informácií o predpokladaných opatreniach vyvoláva značnú neistotu vzhľadom na dosiahnutie rozpočtových cieľov počínajúc rokom 2008.

(7)

Z tohto posúdenia rizika vyplýva, že rozpočtová pozícia v programe nemusí stačiť na zabezpečenie dosiahnutia strednodobého cieľa do roku 2008, ako sa predpokladá v programe. Zdá sa však, že počas celého programového obdobia poskytuje pri bežných makroekonomických výkyvoch dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu na úrovni 3 % HDP. Podľa programu je tempo úpravy smerom k strednodobému cieľu v súlade s Paktom stability a rastu, v ktorom sa uvádza, že úprava by mala byť v priaznivom hospodárskom období vyššia a v nepriaznivom hospodárskom období by mohla byť nižšia. Napriek tomu by sa plánovaná štrukturálna úprava mala vzhľadom na uvedené riziká posilniť prijatím opatrení tak, aby ročné zlepšenie štrukturálneho salda bolo na úrovni referenčnej hodnoty 0,5 % HDP, ako sa vyžaduje v prípade členských štátov eurozóny a ERM II.

(8)

Odhaduje sa, že hrubý verejný dlh v roku 2006 dosiahol 18,5 % HDP, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. V programe sa plánuje, že pomer dlhu k HDP zostane v období rokov 2007 – 2008 na úrovni približne 19 % HDP a následne v roku 2009 klesne na 17,75 %.

(9)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet v Litve je s obmedzeným rastom výdavkov na dôchodky počas nadchádzajúcich desaťročí, ktorý ovplyvňuje prijatá dôchodková reforma, nižší ako priemer EÚ. Súčasná úroveň hrubého dlhu v Litve je veľmi nízka a zlepšenie rozpočtovej pozície, ako sa plánuje v aktualizácii konvergenčného programu, by prispelo k obmedzeniu rizík pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Celkovo sa zdá, že pre Litvu platí v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií nízke riziko.

(10)

Konvergenčný program neobsahuje kvalitatívne hodnotenie celkového vplyvu vykonávacej správy národného programu reforiem z októbra 2006 na strednodobú fiškálnu stratégiu. Poskytuje však systematické informácie o priamych rozpočtových nákladoch týkajúcich sa hlavných reforiem navrhnutých v národnom programe reforiem a zdá sa, že jeho rozpočtové prognózy zohľadňujú dôsledky akcií uvedených v národnom programe reforiem na verejné financie. Opatrenia v oblasti verejných financií predpokladané v konvergenčnom programe sa zdajú byť v súlade s opatreniami stanovenými v národnom programe reforiem. V obidvoch programoch sa zdôrazňujú najmä prebiehajúce reformy systému dôchodkového zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti a daňového systému. Napriek tomu sú cieľové hodnoty deficitu verejných financií uvedené v konvergenčnom programe podstatne nižšie ako cieľové hodnoty deficitu uvedené v národnom programe reforiem.

(11)

Rozpočtová stratégia v programe je vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008.

(12)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje stanovené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program poskytuje všetky povinné údaje a väčšinu nepovinných údajov (2).

i)

využila priaznivé obdobie stanovením náročnejšieho cieľa deficitu v roku 2007 vzhľadom na pravdepodobne lepší výsledok deficitu v roku 2006 a podporila úpravu smerom k strednodobému cieľu opatreniami, ktoré by zabezpečili ročné zlepšenie štrukturálneho salda na úrovni referenčnej hodnoty 0,5 % HDP, ako sa vyžaduje v prípade členských štátov eurozóny a ERM II, a plánované zlepšenie presahujúce rámec strednodobého cieľa;

ii)

pokračovala v zlepšovaní strednodobého rámca plánovania a kontroly verejných financií.

28.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/23

(1)

Rada 27. februára 2007 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Maďarska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2006 až 2010.

(2)

Makroekonomický scenár, z ktorého program vychádza, predpokladá v rokoch 2007 a 2008 spomalenie hospodárskej aktivity v dôsledku opatrení fiškálnej konsolidácie, pričom miery rastu sa vrátia na úroveň spred konsolidácie do roku 2009. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že tento scenár je do roku 2008 vo všeobecnosti pravdepodobný a dokonca by mohol byť mierne opatrný, pričom na ďalšie roky sa zdá pomerne optimistický. V programe sa plánuje nárast inflácie v roku 2007 a následne rýchly pokles; plánovaný vývoj inflácie počas celého programového obdobia je do istej miery optimistický.

(3)

V predikcii útvarov Komisie z jesene 2006 sa deficit verejných financií v roku 2006 odhaduje na úrovni 10,1 % HDP, čo je v súlade s revidovaným cieľom z aktualizácie zo septembra 2006 (2) a v rozpore s cieľovou hodnotou 6,1 % HDP stanovenou v aktualizácii konvergenčného programu z decembra 2005. K prekročeniu v porovnaní s pôvodným cieľovým deficitom došlo takmer v celej miere na strane výdavkov (okolo 5 % HDP), a to hlavne v oblasti prevádzkových nákladov ústredných rozpočtových inštitúcií, výdavkov na dôchodky a na zdravotníctvo a investícií miestnej samosprávy. Odráža aj zaúčtovanie investícií na diaľnice do verejných financií (1,1 % HDP). Balík nápravných rozpočtových opatrení vo výške 1,5 % HDP prijatý v lete 2006 tvoria opatrenia, ktoré zvyšujú príjmy, spolu s niektorými okamžitými zníženiami výdavkov v oblasti zdravotníctva, dotácií cien plynu a verejnej správy. Očakáva sa, že tieto opatrenia (s výnimkou zrušenia všeobecnej rozpočtovej rezervy vo výške 0,3 % HDP) vyvolajú významné účinky aj v roku 2007 a v nasledujúcich rokoch.

(4)

Hlavným cieľom aktualizácie je odstránenie nadmerného deficitu do roku 2009 (zníženie deficitu z 10,1 % HDP v roku 2006 na 3,2 % HDP v roku 2009 (3)), čo je v súlade s aktualizáciou zo septembra 2006 pri veľmi podobnom makroekonomickom scenári, a ďalšie zníženie v roku 2010. Zlepšenie primárneho salda má rovnaký rozsah. Úprava sa plánuje na začiatok obdobia programu s takmer polovičným znížením pomeru deficitu k HDP v roku 2007. Plánovaná nominálna úprava sa má počas obdobia programu dosiahnuť zvýšením pomeru príjmov k HDP o takmer 1 percentuálny bod a znížením pomeru výdavkov k HDP o 6,5 percentuálneho bodu. Počiatočný nárast daňového zaťaženia o 1,6 percentuálneho bodu HDP v roku 2007 sa postupne nahradí opatreniami na strane výdavkov. Okrem zníženia výdavkov a zmrazenia rozpočtu, ktoré sa uplatňujú od leta 2006, orgány začali posilňovať kontroly výdavkov a zlepšovať inštitucionálny rámec verejných financií. Okrem toho sa v programe vysvetľuje program širokej štrukturálnej reformy zameranej na zabezpečenie dosiahnutia cieľových deficitov, najmä v záverečných rokoch programu.

(5)

Štrukturálne saldo (t. j. cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení), vypočítané podľa spoločne dohodnutej metodiky, sa má podľa plánu zlepšiť z 9,75 % HDP v roku 2006 na približne 3 % na konci programového obdobia. Strednodobým cieľom pre rozpočtovú pozíciu uvedeným v programe je štrukturálny deficit 0,5 % HDP, ktorého dosiahnutie nie je plánované počas programového obdobia. To je v porovnaní s predchádzajúcou aktualizáciou programu, v ktorej sa stanovuje rozsah strednodobého cieľa pri hodnote štrukturálneho deficitu v rozpätí 0,5 % až 1 % HDP, v určitej miere ambicióznejšie. Strednodobý cieľ primerane odráža pomer dlhu k HDP a dlhodobý priemerný rast potenciálneho produktu. Keďže strednodobý cieľ je náročnejší ako minimálna referenčná hodnota (odhadovaný štruktúrovaný deficit je približne 1,5 % HDP), jeho dosiahnutie by malo splniť cieľ poskytnúť bezpečnostnú rezervu proti vzniku nadmerného deficitu.

(6)

Rozpočtové výsledky by mohli byť horšie, ako sa v programe plánuje, najmä od roku 2008. Riziká pre vývoj deficitu vyplývajúce z makroekonomického scenára sú do roku 2008 vo všeobecnosti vyvážené, nižší ako predpokladaný rast HDP v ďalších rokoch by však mohol viesť k vyššiemu deficitu. Hoci sa krátkodobé zníženia výdavkov a dočasné rozpočtové zmrazenia podľa plánu začlenili do rozpočtu na rok 2007, existuje stále neurčitosť, pokiaľ ide o účinné vykonanie zmrazení výdavkov (aj z dôvodu nedostatočného výkonu podobných kontrol v období rokov 2004 – 2006). Účinnosť nových fiškálnych pravidiel a počiatočných opatrení prijatých vzhľadom na viacročný rozpočtový rámec pri zmene modelu pravidelného prekračovania výdavkov sa bude musieť preskúmať. Vláda prijala rozhodnutia týkajúce sa mnohých opatrení s cieľom reformovať verejnú správu, systémy zdravotníctva, dôchodkového zabezpečenia, cenových dotácií a vzdelávania. Na základe týchto opatrení by sa rozpočtové výsledky mohli priblížiť cieľovým deficitom na roky 2007 a 2008 viac, ako sa očakávalo v predikcii útvarov Komisie z jesene 2006. Zostávajúce opatrenia štrukturálnej reformy potrebné na nahradenie opatrení obmedzujúcich výdavky, ktorých platnosť sa skončí na konci roku 2008, je ešte stále potrebné podrobnejšie stanoviť a uplatniť v celom rozsahu. Okrem toho, v záverečných rokoch programu existuje riziko rozpočtového uvoľnenia z dôvodu volebného cyklu, ako sa potvrdilo na základe minulých skúseností. Napokon, ak reštrukturalizačné plány verejných dopravných spoločností neprinesú očakávané výsledky, akumuláciou strát týchto spoločností by sa mohol deficit dočasne zvýšiť.

(7)

Na základe tohto posúdenia rizika sa zdá, že rozpočtová pozícia v programe je vo všeobecnosti v súlade s úlohou odstrániť nadmerný deficit do roku 2009, ako odporúčala Rada, za predpokladu, že sa rozpočtová stratégia uplatňuje v plnej miere. To sa týka najmä úplnej realizácie konsolidačných opatrení oznámených v rozpočte na rok 2007 a v novom programe, ako aj ďalšieho stanovenia a včasného prijatia oznámených dodatočných opatrení štrukturálnej reformy. V roku 2010, po plánovanom odstránení nadmerného deficitu, by sa tempo úpravy smerom k strednodobému cieľu stanovené v programe malo zrýchliť. To by predstavovalo aj prvý krok na poskytnutie dostatočnej bezpečnostnej rezervy proti prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu na úrovni 3 % HDP pri bežných makroekonomických výkyvoch, ktorá nie je vytvorená.

(8)

Odhaduje sa, že hrubý verejný dlh v roku 2006 dosiahol 67,5 % HDP, čo je nad referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. V programe sa predpokladá, že pomer dlhu k HDP sa v roku 2008 zvýši na 71,25 %. Po roku 2008 sa očakáva, že opäť klesne a v roku 2010 sa vráti na hodnotu 67,5 %. Vzhľadom na uvedené riziká pre rozpočtové ciele bude vývoj pomeru dlhu k HDP pravdepodobne menej priaznivý, ako sa plánovalo v programe. V zmysle hodnotenia rizika sa pomer dlhu k HDP do konca obdobia programu pravdepodobne dostatočne nezníži a dostatočne rýchlo sa nepriblíži k referenčnej hodnote.

(9)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet v Maďarsku je výrazne nad priemerom EÚ, najmä v dôsledku vysokého nárastu výdavkov na dôchodky ako podielu na HDP v dlhodobom horizonte. Hoci sa už prijali prvé dôležité opatrenia, úplné uplatnenie ďalších reformných opatrení zameraných na obsiahnutie značného nárastu výdavkov súvisiacich s vekom plánovaných v programe by prispelo k zníženiu rizík pre udržateľnosť verejných financií. Okrem toho je dôležité, že slabá počiatočná rozpočtová pozícia, ktorá sa v porovnaní s rokom 2005 podstatne zhoršila, predstavuje riziko pre udržateľné verejné financie, ešte pred zohľadnením dlhodobého vplyvu starnutia obyvateľstva na rozpočet. Okrem toho, súčasná úroveň hrubého dlhu je nad referenčnou hodnotou uvedenou v zmluve. Ďalšia rozpočtová konsolidácia, ako sa plánuje, by prispela k zníženiu rizík pre udržateľnosť verejných financií. Celkovo sa zdá, že pre Maďarsko platí v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií vysoké riziko.

(10)

Konvergenčný program obsahuje kvalitatívne hodnotenie celkového vplyvu revidovaného maďarského národného programu reforiem z októbra 2006 na celkovú strednodobú stratégiu. Okrem toho poskytuje určité informácie o priamych rozpočtových nákladoch alebo úsporách vyplývajúcich z hlavných reforiem navrhnutých v národnom programe reforiem, jeho rozpočtové prognózy však výslovne nezohľadňujú dôsledky opatrení uvedených v národnom programe reforiem na verejné financie. Opatrenia v oblasti verejných financií predpokladané v konvergenčnom programe sa zdajú byť v súlade s opatreniami stanovenými v národnom programe reforiem. Plány štrukturálnej reformy a nedávno prijaté opatrenia naznačené v konvergenčnom programe v plnej miere zodpovedajú programu reformy predloženému v národnom programe reforiem, hlavne reformné opatrenia v oblasti verejnej správy, zdravotníctva, dôchodkových, vzdelávacích a rôznych podporných systémov.

(11)

Rozpočtová stratégia v programe je vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami pre hospodársku politiku zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008.

(12)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje stanovené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program poskytuje všetky povinné údaje a väčšinu nepovinných údajov (4).

i)

dôsledne plnilo rozpočet na rok 2007 a prijalo primerané opatrenia na odstránenie nadmerného deficitu do roku 2009, ak je to nevyhnutné aj prostredníctvom dodatočných opatrení; aj s použitím všetkých mimoriadnych príjmov na zníženie deficitu zabezpečilo, aby sa pomer hrubého dlhu k HDP začal stabilne znižovať, podľa možnosti pred rokom 2009;

ii)

zlepšilo rozpočtovú kontrolu skvalitnením fiškálnych pravidiel a posilnením inštitucionálneho rámca verejných financií, vychádzajúc z prvých opatrení prijatých v rozpočte na rok 2007;

iii)

trvalo obmedzilo výdavky prostredníctvom prijatia a rýchleho uskutočnenia oznámeného zefektívnenia verejnej správy a systémov zdravotnej starostlivosti a predpokladanej reformy vzdelávacieho systému;

iv)

vzhľadom na úroveň dlhu a nárast výdavkov súvisiacich s vekom zlepšilo dlhodobú udržateľnosť verejných financií primeraným približovaním sa strednodobému cieľu a prijatím dodatočných opatrení v oblasti dôchodkovej reformy, ako boli oznámené.

28.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/28

Commission of the European Communities

Competition DG

Merger Network

Rue Joseph II/Jozef II – straat 70

B-1000 Brussels

28.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/29

28.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/33

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32007M4441. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva. (http://eur-lex.europa.eu)

28.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/33

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32007M4544. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva. (http://eur-lex.europa.eu)

28.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/34

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32007M4560. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva. (http://eur-lex.europa.eu)

28.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/35

(1)

Rada Európskej únie prikladá zásadný význam vytváraniu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je základným záujmom obyvateľov štátov združených v Únii.

(2)

Európska únia si stanovila cieľ, že v tomto priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti poskytne občanom vysoký stupeň bezpečnosti rozvojom spoločných postupov členských štátov v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

(3)

Závery zasadnutia Európskej rady v Tampere v októbri 1999 potvrdili, že na účely odhaľovania a vyšetrovania trestných činov je potrebné zlepšiť výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov.

(4)

V Haagskom programe o posilňovaní slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii z novembra 2004 vyjadrila Európska rada presvedčenie, že tento účel si vyžaduje inovačný prístup k cezhraničnej výmene informácií potrebných pri vynucovaní práva.

(5)

Európska rada preto stanovila, že výmena takýchto informácií by mala byť v súlade s podmienkami, ktoré sa vzťahujú na zásadu dostupnosti. Znamená to, že pracovník agentúry v oblasti vynucovania práva v jednom členskom štáte Únie, ktorý potrebuje na plnenie svojich povinností informácie, ich môže získať z iného členského štátu a že agentúry v oblasti vynucovania práva v inom členskom štáte, ktoré takéto informácie majú, ich na uvedený účel poskytnú a zohľadnia pritom potreby vyšetrovaní, ktoré v tomto štáte prebiehajú.

(6)

Európska rada stanovila 1. január 2008 za konečný termín dosiahnutia tohto cieľa Haagskeho programu.

(7)

Rámcové rozhodnutie 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými v trestnom konaní (2) stanovuje pravidlá, podľa ktorých si orgány členských štátov činné v trestnom konaní môžu rýchlo a účinne vymieňať existujúce informácie a spravodajské informácie na účely vedenia vyšetrovania trestných činov alebo spravodajských operácií v trestných veciach.

(8)

Haagsky program o posilňovaní slobody, bezpečnosti a spravodlivosti však uvádza, že by sa mali plne využívať nové technológie a by mal existovať aj recipročný prístup do národných databáz. Haagsky program taktiež stanovuje, že nové centralizované európske databázy by sa mali vytvárať iba na základe štúdií, ktoré preukazujú ich pridanú hodnotu.

(9)

Pre účinnú medzinárodnú spoluprácu má zásadný význam, aby sa presné informácie dali vymieňať rýchlo a účinne. Cieľom je zaviesť postupy na presadenie rýchlych, účinných a nenákladných spôsobov výmeny údajov. V súvislosti so spoločným používaním údajov podliehajú tieto postupy zodpovednosti a zahŕňajú vhodné záruky, pokiaľ ide o presnosť a bezpečnosť údajov počas prenosu a uchovávania, ako aj postupy na zaznamenávanie výmeny údajov a obmedzenia používania vymieňaných informácií.

(10)

Tieto požiadavky spĺňa Prümská zmluva z 27. mája 2005 medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom a Rakúskou republikou o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu, cezhraničnej trestnej činnosti a nelegálnej migrácii. Je potrebné, aby základné časti Prümskej zmluvy boli uplatniteľné pre všetky členské štáty, aby sa základné požiadavky Haagskeho programu mohli splniť pre všetky členské štáty a aby sa z časového hľadiska dali dosiahnuť jeho ciele. Toto rozhodnutie Rady by sa preto malo zakladať na hlavných ustanoveniach Prümskej zmluvy.

(11)

Toto rozhodnutie by malo preto obsahovať ustanovenia určené na zlepšenie výmeny informácií, ktorými si členské štáty navzájom udeľujú prístupové práva do svojich automatizovaných súborov s analýzou DNA, automatizovaných systémov identifikácie odtlačkov prstov a údaje o evidencii vozidiel. V prípade údajov z vnútroštátnych súborov s analýzou DNA a z automatizovaných systémov identifikácie odtlačkov prstov by systém „pozitívnej lustrácie/negatívnej lustrácie “mal umožniť vyhľadávajúcemu členskému štátu požadovať konkrétne osobné údaje od členského štátu, ktorý súbor spravuje, a podľa potreby požadovať ďalšie informácie postupmi vzájomnej pomoci.

(12)

Týmto by sa značne urýchlili existujúce postupy, ktoré by členským štátom umožnili zistiť, či má iný členský štát požadované informácie, a ak áno, tak ktorý.

(13)

Cezhraničné porovnávanie údajov by malo dať boju proti trestnej činnosti nový rozmer. Informácie získané porovnávaním údajov by mali členským štátom otvoriť nové prístupy k vyšetrovaniu a tým zohrávať kľúčovú úlohu v pomoci agentúram členských v oblasti vynucovania práva.

(14)

Pravidlá by sa mali zakladať na prepojení národných databáz členských štátov, čím sa vytvorí jednoduchý a účinný prístupu k riešeniu cezhraničnej trestnej činnosti.

(15)

Za určitých podmienok by členské štáty mali byť schopné poskytovať osobné i iné ako osobné údaje s cieľom zlepšiť výmenu informácií v súvislosti s významnými udalosťami s cezhraničným rozmerom.

(16)

Pretože medzinárodná spolupráca, najmä v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti, sa má ďalej zlepšovať, toto rozhodnutie by malo umožniť okrem zlepšenia výmeny informácií medzi iným aj užšiu spoluprácu policajných orgánov, napr. spoločnými bezpečnostnými operáciami (napr. spoločné hliadky) a cezhraničným zásahom v prípade okamžitého ohrozenia života a zdravia.

(17)

Užšia policajná a justičná spolupráca v trestných veciach musí ísť ruka v k ruke s dodržiavaním základných práv, najmä práva na súkromie a ochranu osobných údajov. Toto by malo byť zabezpečené v tomto rozhodnutí komplexnými osobitnými opatreniami o ochrane údajov, ktoré by mali byť prispôsobené osobitnej povahe výmeny údajov, ktorú reguluje. Špecifické ustanovenia o ochrane údajov tohto rozhodnutia by mali zohľadňovať predovšetkým špecifickú povahu cezhraničného on-line prístupu do databáz. Pretože pri prístupe on-line nie je možné, aby členský štát, ktorý spravuje súbor, robil akékoľvek predbežné kontroly, toto rozhodnutie by malo zabezpečiť vykonanie následného monitorovania.

(18)

Uvedomujúc si význam, ktorý má toto rozhodnutie pre ochranu práv jednotlivcov, ako aj to, že poskytovanie osobných údajov inému členskému štátu si vyžaduje dostatočnú úroveň ochrany údajov na strane prijímajúceho členského štátu, členské štáty by mali zabezpečiť účinné vykonávanie všetkých predpisov na ochranu údajov uvedených v tomto rozhodnutí.

(19)

Keďže ciele tohto rozhodnutia, a to zlepšenie výmeny informácií v Európskej únii, nie je možné vzhľadom na cezhraničnú povahu boja proti trestnej činnosti a bezpečnostných otázok uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov a keďže sa členské štáty musia na seba navzájom spoliehať, uvedené ciele je možno lepšie dosiahnuť na úrovni Európskej únie. Rada preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o ES, na ktorú odkazuje článok 2 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o ES toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(20)

Toto rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uvedené najmä v Charte základných práv Európskej únie,

a)

Ustanovenia o podmienkach a postupoch pre automatizovaný prenos profilov DNA, daktyloskopických údajov a určitých údajov z vnútroštátnej evidencie vozidiel (kapitola 2);

b)

Ustanovenia o podmienkach pre poskytovanie údajov v súvislosti s významnými udalosťami s cezhraničným rozmerom (kapitola 3);

c)

Ustanovenia o podmienkach pre poskytovanie informácií s cieľom predchádzať teroristickým trestným činom (kapitola 4);

d)

Ustanovenia o podmienkach a postupoch pre zintenzívnenie cezhraničnej policajnej spolupráce pomocou rôznych opatrení (kapitola 5).

a)

dožadujúci členský štát uvedie účel, na ktorý to žiada,

b)

dožadujúci členský štát predloží príkaz na začatie vyšetrovania alebo vyhlásenie vydané príslušným orgánom podľa práva členského štátu, z ktorého vyplýva, že by boli splnené požiadavky na odobratie a analýzu bunkového materiálu, ak by sa táto osoba nachádzala na území dožadujúceho členského štátu a

c)

podľa práva dožiadaného členského štátu sú splnené požiadavky na odobratie a analýzu bunkového materiálu a poskytnutie získaného profilu DNA.

a)

údaje o vlastníkoch alebo prevádzkovateľoch a

b)

údaje o vozidlách.

a)

čo najrýchlejšieho oznamovania výskytu takýchto situácií, ktoré majú cezhraničný vplyv, a výmeny všetkých dôležitých informácií;

b)

prijímania a koordinácie potrebných policajných opatrení na svojom území pri situáciách s cezhraničným vplyvom;

c)

vysielania príslušníkov, odborníkov a poradcov a poskytovania vybavenia v maximálnej možnej miere na požiadanie členského štátu, na ktorého území situácia vznikla.

a)

„spracúvanieosobných údajov “je každá operácia alebo súbor operácií, ktoré sa vykonávajú s osobnými údajmi automatizovanými alebo inými prostriedkami, ako je zhromažďovanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, triedenie, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, sprístupňovanie prenosom, šírenie alebo poskytovanie iným spôsobom, spájanie, kombinovanie, blokovanie, vymazávanie alebo zničenie údajov. Spracúvanie v zmysle tohto rozhodnutia zahŕňa aj oznámenie o existencii alebo absencii pozitívnej lustrácie s údajom;

b)

„automatizované vyhľadávanie “je priamy prístup k automatizovaným súborom iného subjektu, pričom odpoveď na zadanie vyhľadávania je plne automatizovaná;

c)

„vytváranie referencie “je označovanie uchovaných osobných údajov bez zámeru obmedziť ich spracúvanie v budúcnosti;

d)

„blokovanie “je označovanie uchovaných osobných údajov so zámerom obmedziť ich ďalšie spracúvanie v budúcnosti.

a)

stanovenia zhody porovnávaných profilov DNA alebo daktyloskopických údajov;

b)

prípravy a predloženia policajnej alebo justičnej žiadosti o právnu pomoc v súlade s vnútroštátnym právom, ak sa zistila zhoda medzi týmito údajmi;

c)

zaznamenávanie v zmysle článku 30.

a)

ak nie sú alebo už nie sú potrebné na účel, na ktorý sa poskytli; ak sa osobné údaje poskytli bez toho, aby boli vyžiadané, prijímajúci subjekt bezodkladne skontroluje, či sú potrebné na účel, na ktorý boli poskytnuté.

b)

po uplynutí maximálnej doby uchovávania údajov ustanoveného vnútroštátnym právom poskytujúceho členského štátu, ak poskytujúci subjekt pri poskytnutí údajov informoval prijímajúci orgán o týchto maximálnych dobách.

a)

na zabezpečenie ochrany a bezpečnosti údajov, najmä ich dôvernosti a integrity, sa prijímajú najmodernejšie technické opatrenia;

b)

pri využívaní všeobecne prístupných sietí sa používajú kódovacie a autorizačné postupy uznávané príslušnými orgánmi; a

c)

možno overiť prípustnosť vyhľadávania v súlade s článkom 30 ods. 2, 4 a 5.

a)

dôvod poskytnutia;

b)

poskytnuté údaje,

c)

dátum poskytnutia a

d)

názov alebo referenčné číslo prijímajúceho subjektu a subjektu, ktorý súbor spravuje.

a)

Automatizované vyhľadávanie alebo porovnávanie môžu vykonávať len osobitne oprávnení príslušníci z národných kontaktných bodov. Zoznam príslušníkov oprávnených na automatizované vyhľadávanie alebo porovnávanie sa na požiadanie poskytne orgánom dohľadu uvedeným v odseku 5 a ostatným členským štátom.

b)

Každý členský štát zabezpečuje, aby orgán, ktorý spravuje súbor, a prijímajúci orgán zaznamenávali každé poskytnutie a prijatie osobných údajov vrátane oznámenia či existuje pozitívna lustrácia alebo nie. Toto zaznamenanie obsahuje tieto údaje:

a)

monitorovanie ochrany údajov;

b)

zabezpečovanie ochrany údajov.

28.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/46

28.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/47

28.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/49