27.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 70/1

(1)

Článok 16 zmluvy potvrdzuje miesto, ktoré patrí službám všeobecného hospodárskeho záujmu v spoločných hodnotách Únie.

(2)

Článok 86 ods. 2 zmluvy ustanovuje, že podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu podliehajú pravidlám zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej súťaže, za predpokladu, že uplatňovanie týchto pravidiel im neznemožňuje plniť zverené špecifické úlohy z dôvodov právnych alebo faktických.

(3)

Článok 73 zmluvy predstavuje lex specialis k článku 86 ods. 2 zmluvy. Stanovuje pravidlá uplatniteľné na úhradu za záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme v odvetví vnútrozemskej dopravy.

(4)

Hlavnými cieľmi bielej knihy Komisie z 12. septembra 2001 – Európska dopravná politika pre rok 2010: čas rozhodnúť – je zaručiť bezpečné, efektívne a kvalitné služby v osobnej doprave prostredníctvom regulovanej hospodárskej súťaže, ktorá tiež zaručí transparentnosť a výkonnosť služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave so zreteľom na sociálne a environmentálne faktory a faktory regionálneho rozvoja, alebo poskytovať osobitné tarifné podmienky pre niektoré kategórie cestujúcich, ako sú dôchodcovia, a odstraňovať rozdiely medzi dopravnými podnikmi z rôznych členských štátov, ktoré môžu viesť k vážnym narušeniam hospodárskej súťaže.

(5)

V súčasnosti mnohé služby vo vnútrozemskej osobnej doprave, ktoré sú potrebné z hľadiska všeobecného hospodárskeho záujmu, nemôžu byť poskytované na komerčnom základe. Príslušné orgány členských štátov musia mať možnosť konať tak, aby zabezpečili poskytovanie týchto služieb. Mechanizmy, ktoré môžu použiť na zabezpečenie poskytovania služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave, sú tieto: udelenie výlučných práv poskytovateľom služieb vo verejnom záujme, poskytnutie finančnej úhrady poskytovateľom služieb vo verejnom záujme a vymedzenie všeobecných pravidiel poskytovania verejnej dopravy, ktoré sú uplatniteľné na všetkých poskytovateľov. Ak sa členské štáty v súlade s týmto nariadením rozhodnú vylúčiť určité všeobecné pravidlá z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, mal by sa uplatniť všeobecný režim štátnej pomoci.

(6)

Mnohé členské štáty zaviedli právne predpisy, ktoré stanovujú postup na udelenie výlučných práv a zadávanie zmlúv o službách vo verejnom záujme aspoň pre časť svojho trhu verejnej dopravy na základe transparentných a spravodlivých postupov verejného obstarávania. Obchod medzi členskými štátmi sa v dôsledku toho významne zvýšil a viacerí poskytovatelia služieb vo verejnom záujme dnes poskytujú služby vo verejnom záujme v osobnej doprave vo viac ako v jednom členskom štáte. Vývoj vnútroštátnych právnych predpisov však viedol k rozdielom v uplatňovaných postupoch a spôsobil právnu neistotu, pokiaľ ide o práva poskytovateľov služieb vo verejnom záujme a povinnosti príslušných orgánov. Nariadenie Rady (EHS) č. 1191/69 z 26. júna 1969 o postupe členských štátov, ktoré sa týka povinností obsiahnutých v koncepcii služieb vo verejnom záujme v oblasti železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej dopravy (4), sa nezaoberá postupmi, akými sa majú v Spoločenstve zadávať zmluvy o službách vo verejnom záujme, a najmä nie podmienkami, za ktorých majú byť predmetom verejnej súťaže. Právny rámec Spoločenstva by sa mal preto aktualizovať.

(7)

Uskutočnené štúdie a skúsenosti nadobudnuté v členských štátoch, ktoré už pred viacerými rokmi zaviedli hospodársku súťaž do odvetvia verejnej dopravy, ukazujú, že pri vhodných ochranných opatreniach vedie zavedenie regulovanej hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi k príťažlivejším a inovačnejším službám poskytovaným s nižšími nákladmi a pravdepodobne nebráni poskytovateľom služieb vo verejnom záujme vo vykonávaní osobitných úloh, ktoré im boli zverené. Takýto prístup podporila Európska rada v rámci takzvaného lisabonského procesu z 28. marca 2000, ktorý vyzval Komisiu, Radu a členské štáty, aby v rámci svojich právomocí „urýchlili liberalizáciu v odvetviach akými sú … doprava“.

(8)

Trhom osobnej dopravy, ktoré sú deregulované a na ktorých neexistujú výlučné práva, by sa malo umožniť, aby si zachovali svoje vlastnosti a spôsob fungovania, pokiaľ je to v súlade s podmienkami zmluvy.

(9)

V záujme takej organizácie služieb vo verejnom záujme v doprave, ktoré by najviac vyhovovali potrebám verejnosti, musia mať všetky príslušné orgány možnosť slobodne si vybrať svojich poskytovateľov služieb vo verejnom záujme, berúc do úvahy záujmy malých a stredných podnikov, za podmienok stanovených v tomto nariadení. S cieľom zaručiť uplatňovanie zásad transparentnosti, rovnakého zaobchádzania s konkurujúcimi si poskytovateľmi a proporcionality pri poskytovaní úhrady alebo udeľovaní výlučných práv je dôležité, aby bola v zmluve o službách vo verejnom záujme medzi príslušným orgánom a vybraným poskytovateľom služieb vo verejnom záujme vymedzená povaha záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme a dohodnutá odmena. Forma alebo pomenovanie zmluvy o službách vo verejnom záujme sa môžu v jednotlivých právnych systémoch členských štátov líšiť.

(10)

Na rozdiel od nariadenia (EHS) č. 1191/69, ktorého rozsah pôsobnosti zahŕňa aj služby vo verejnom záujme v osobnej vnútrozemskej vodnej doprave, sa nepovažuje za vhodné, aby sa toto nariadenie vzťahovalo na zadávanie zmlúv o službách vo verejnom záujme v tomto špecifickom odvetví. Na organizáciu služieb vo verejnom záujme v osobnej vnútrozemskej vodnej doprave sa preto vzťahujú všeobecné zásady zmluvy, pokiaľ sa členské štáty nerozhodnú uplatňovať toto nariadenie na uvedené špecifické odvetvie. Ustanovenia tohto nariadenia nebránia začleneniu služieb vnútrozemskej vodnej dopravy do širšej mestskej, prímestskej alebo regionálnej siete verejnej osobnej dopravy.

(11)

Na rozdiel od nariadenia (EHS) č. 1191/69, ktorého rozsah pôsobnosti zahŕňa aj služby nákladnej dopravy, sa nepovažuje za vhodné, aby sa toto nariadenie vzťahovalo na zadávanie zmlúv o službách vo verejnom záujme v tomto špecifickom odvetví. Tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia by sa na organizáciu služieb nákladnej dopravy mali vzťahovať všeobecné zásady zmluvy.

(12)

Z pohľadu práva Spoločenstva je bezvýznamné, či služby vo verejnom záujme v osobnej doprave poskytujú štátne alebo súkromné podniky. Toto nariadenie vychádza zo zásad neutrality vo vzťahu k systému vlastníckych vzťahov uvedenej v článku 295 zmluvy, zo zásady slobody členských štátov vymedziť služby všeobecného hospodárskeho záujmu uvedenej v článku 16 zmluvy a zo zásad subsidiarity a proporcionality uvedených v článku 5 zmluvy.

(13)

Niektoré služby, často prepojené s osobitnou infraštruktúrou, sa poskytujú hlavne pre ich historický význam alebo turistickú hodnotu. Keďže tieto činnosti majú zjavne iný účel ako poskytovanie verejnej osobnej dopravy, neriadia sa pravidlami a postupmi uplatniteľnými na služby vo verejnom záujme.

(14)

Ak sú za organizáciu siete verejnej dopravy zodpovedné príslušné orgány, môže táto organizácia okrem samotného poskytovania dopravy zahŕňať celý rad iných činností a úloh, ktoré musia mať príslušné orgány možnosť priamo vykonávať alebo ich čiastočne alebo úplne zveriť tretej strane.

(15)

Dlhodobé zmluvy o poskytovaní služieb vo verejnom záujme môžu viesť k uzavretiu trhu na nepotrebne dlhé obdobie, čo znižuje výhody konkurenčného tlaku. Zmluvy o službách vo verejnom záujme by sa mali uzatvárať na dobu určitú, aby sa čo najmenej narúšala hospodárska súťaž a zachovala sa zároveň kvalita služieb. Je však potrebné ustanoviť možnosť predĺženia doby platnosti zmlúv o službách vo verejnom záujme najviac o polovicu ich pôvodnej doby platnosti v prípade, že poskytovateľ služieb vo verejnom záujme musí investovať do aktív, ktoré sa odpisujú výnimočne dlhý čas, a z dôvodu ich osobitných charakteristík a obmedzení, v prípade najvzdialenejších regiónov, ako sú vymedzené v článku 299 zmluvy. Okrem toho ešte väčšie predĺženie doby platnosti zmluvy o službách vo verejnom záujme by malo byť možné v prípadoch, keď poskytovateľ služieb vo verejnom záujme uskutoční investície do infraštruktúry alebo vozového parku a vozidiel, ktoré sú výnimočné v tom zmysle, že sa obe týkajú vysokých súm finančných prostriedkov, a pod podmienkou, že sa zmluva zadala na základe spravodlivej verejnej súťaže.

(16)

Ak môže uzatvorenie zmluvy o službách vo verejnom záujme viesť k zmene poskytovateľa služieb vo verejnom záujme, príslušné orgány by mali mať možnosť vyzvať vybratých poskytovateľov služieb vo verejnom záujme, aby uplatňovali ustanovenia smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (5). Táto smernica nebráni členským štátom, aby chránili podmienky prevodu iných práv zamestnancov ako tých, na ktoré sa vzťahuje smernica 2001/23/ES, a teda zohľadňovali, ak je to vhodné, sociálne normy stanovené vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami alebo kolektívne zmluvy uzatvorené medzi sociálnymi partnermi.

(17)

Pri dodržiavaní zásady subsidiarity môžu príslušné orgány stanoviť kvalitatívne normy pre záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, napríklad v súvislosti s minimálnymi pracovnými podmienkami, právami cestujúcich, potrebami osôb so zníženou pohyblivosťou alebo ochranou životného prostredia.

(18)

Pokiaľ príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva neustanovujú inak, akýkoľvek miestny orgán alebo v prípade, že takýto neexistuje, vnútroštátny orgán sa môže rozhodnúť, že bude poskytovať vlastné služby vo verejnom záujme v osobnej doprave na území, ktoré spravuje, alebo že ich poskytovanie zverí bez verejnej súťaže internému poskytovateľovi. S cieľom zaručiť rovnaké podmienky pre všetkých sa však táto možnosť priameho poskytovania musí prísne kontrolovať. Požadovanú kontrolu by mal vykonávať príslušný orgán alebo skupina orgánov, ktoré poskytujú integrované služby vo verejnom záujme v osobnej doprave, spoločne alebo prostredníctvom svojich členov. Okrem toho by sa príslušnému orgánu, ktorý poskytuje vlastné dopravné služby, alebo internému poskytovateľovi malo zakázať zúčastňovať sa na verejných súťažiach mimo územia pôsobnosti tohto orgánu. Príslušný orgán, ktorý kontroluje interného poskytovateľa by mal mať možnosť zakázať tomuto prevádzkovateľovi zúčastňovať sa na verejných súťažiach organizovaných na jeho území. Obmedzenia činností interného poskytovateľa nenarúšajú možnosť priameho zadania zmlúv o službách vo verejnom záujme, keď sa týkajú železničnej dopravy, s výnimkou iných druhov koľajovej dopravy, ako je metro alebo električky. Okrem toho priame zadanie zmlúv na služby vo verejnom záujme na železničnú dopravu neovplyvňuje možnosť príslušných orgánov zadať zmluvy na služby vo verejnom záujme v osobnej doprave v iných druhoch koľajovej dopravy, ako je metro alebo električky, internému poskytovateľovi.

(19)

Subdodávanie môže prispieť k zefektívneniu verejnej osobnej dopravy a umožňuje účasť iných podnikov, ako sú poskytovatelia služieb vo verejnom záujme, ktorým sa zadala zmluva o službách vo verejnom záujme. Príslušné orgány by však s cieľom najlepšieho využitia verejných finančných prostriedkov mali byť schopné určiť spôsoby subdodávania ich služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave, najmä v prípade služieb, ktoré vykonáva interný poskytovateľ. Subdodávateľovi by sa však nemalo brániť, aby sa zúčastňoval na verejných súťažiach na území pôsobnosti ktoréhokoľvek príslušného orgánu. Je potrebné, aby sa výber subdodávateľa príslušným orgánom alebo jeho interným poskytovateľom uskutočnil v súlade s právom Spoločenstva.

(20)

Ak sa orgán verejnej moci rozhodne zveriť poskytovanie služieb všeobecného záujmu tretej osobe, musí poskytovateľa služieb vo verejnom záujme vybrať v súlade s právom Spoločenstva v oblasti verejných zákaziek a koncesií, ako sa ustanovuje v článkoch 43 až 49 zmluvy, a so zásadami transparentnosti a rovnosti zaobchádzania. Ustanovenia tohto nariadenia sa predovšetkým nedotýkajú povinností uplatniteľných na orgány verejnej moci podľa smerníc o verejnom obstarávaní, ak zmluvy o službách vo verejnom záujme patria do ich rozsahu pôsobnosti.

(21)

Niektoré výzvy na predloženie ponúk vyžadujú, aby príslušné orgány vymedzili a opísali komplexné systémy. Preto by pri zadávaní zmlúv v takýchto prípadoch mali byť tieto orgány oprávnené rokovať po predložení ponúk o podrobnostiach s niektorými alebo so všetkými potenciálnymi poskytovateľmi služieb vo verejnom záujme.

(22)

Zverejnenie výzvy na predloženie ponúk na účely zadania zmluvy o službách vo verejnom záujme by nemalo byť povinné v prípade, že sa zmluva týka malých súm alebo vzdialeností. V tejto súvislosti by väčšie sumy alebo vzdialenosti mali umožniť, aby príslušné orgány zohľadnili osobitné záujmy malých a stredných podnikov. Príslušným orgánom by sa však nemalo povoliť rozdeľovať zmluvy alebo siete s cieľom zabrániť verejnej súťaži.

(23)

V prípade rizika prerušenia poskytovania služieb by mali byť príslušné orgány oprávnené prijať krátkodobé núdzové opatrenia až do zadania novej zmluvy o službách vo verejnom záujme, ktorá je v súlade so všetkými podmienkami zadávania zmlúv podľa tohto nariadenia.

(24)

Verejná osobná železničná doprava nastoľuje špecifické otázky týkajúce sa investičného bremena a nákladov na infraštruktúru. V marci 2004 Komisia predstavila návrh zmien a doplnení smernice Rady 91/440/EHS z 29. júla 1991 o rozvoji železníc Spoločenstva (6), aby sa zabezpečil prístup všetkých železničných podnikov Spoločenstva k infraštruktúre všetkých členských štátov s cieľom poskytovať služby medzinárodnej osobnej dopravy. Cieľom tohto nariadenia je vytvoriť právny rámec pre úhradu a/alebo výlučné práva zmlúv o službách vo verejnom záujme, a nie ďalšie otvorenie trhu služieb železničnej dopravy.

(25)

V prípade služieb vo verejnom záujme toto nariadenie umožňuje každému príslušnému orgánu zvoliť si v súvislosti so zmluvou o službách vo verejnom záujme svojho poskytovateľa služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave. Vzhľadom na rozdielnosť územného usporiadania členských štátov v tejto súvislosti je vhodné povoliť príslušným orgánom priamo zadávať zmluvy o službách vo verejnom záujme v železničnej doprave.

(26)

Úhrada, ktorú poskytli príslušné orgány na pokrytie nákladov vynaložených na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, by sa mala vypočítať spôsobom, ktorý zabráni nadmernej úhrade. Ak príslušný orgán zamýšľa zadať zmluvu o službách vo verejnom záujme bez verejnej súťaže, mal by tiež dodržiavať podrobné pravidlá, ktoré zabezpečujú, že výška úhrady je primeraná a odráža snahu o efektívnosť a kvalitu služieb.

(27)

Vhodným posúdením každého účinku dodržiavania záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme na dopyt po službách vo verejnom záujme v osobnej doprave v systéme výpočtu uvedenom v prílohe môže príslušný orgán a poskytovateľ služieb vo verejnom záujme dokázať, že nedošlo k nadmernej úhrade.

(28)

Na účely zadávania zmlúv o službách vo verejnom záujme s výnimkou núdzových opatrení a zmlúv o službách vo verejnom záujme týkajúcich sa malých vzdialeností by mali príslušné orgány prijať opatrenia potrebné na zverejnenie skutočnosti, že majú v úmysle zadať takéto zmluvy, najmenej jeden rok vopred, aby mohli potenciálni poskytovatelia služieb vo verejnom záujme na tento zámer reagovať.

(29)

Priame zadávanie zmlúv o službách vo verejnom záujme by malo podliehať zvýšenej transparentnosti.

(30)

Vzhľadom na to, že príslušné orgány a poskytovatelia služieb vo verejnom záujme budú potrebovať čas na prispôsobenie sa ustanoveniam tohto nariadenia, je potrebné ustanoviť prechodný režim. Na účely postupného zadávania zmlúv o službách vo verejnom záujme v súlade s týmto nariadením by mali členské štáty poskytnúť Komisii správu o pokroku do šiestich mesiacov po skončení prvej polovice prechodného obdobia. Na základe týchto správ môže Komisia navrhnúť primerané opatrenia.

(31)

Počas prechodného obdobia môžu príslušné orgány uplatňovať ustanovenia tohto nariadenia v rôznom čase. Počas tohto obdobia sa preto môže stať, že sa poskytovatelia služieb vo verejnom záujme z trhov, ktoré ešte nie sú dotknuté ustanoveniami tohto nariadenia, budú uchádzať o zmluvy o službách vo verejnom záujme na trhoch, ktoré sa regulovanej hospodárskej súťaži otvorili rýchlejšie. Pomocou primeranej akcie s cieľom predísť akejkoľvek nerovnováhe pri otvorení trhu verejnej dopravy by mali mať príslušné orgány možnosť v druhej polovici prechodného obdobia odmietnuť ponuky podnikov, ktorých viac než polovica hodnoty služieb vo verejnom záujme v doprave, ktoré vykonávajú, nebola udelená v súlade s týmto nariadením, pod podmienkou, že pri tom nedochádza k diskriminácii a rozhodlo sa o tom pred zverejnením výzvy na predkladanie ponúk.

(32)

V odsekoch 87 až 95 rozsudku z 24. júla 2003 vo veci C-280/00 Altmark Trans GmbH (7) rozhodol Súdny dvor Európskych spoločenstiev o tom, že úhrada za službu vo verejnom záujme nie je výhodou v zmysle článku 87 zmluvy pod podmienkou, že sú splnené štyri kumulatívne podmienky. Ak tieto podmienky nie sú splnené a všeobecné podmienky uplatňovania článku 87 ods. 1 zmluvy splnené sú, úhrada za službu vo verejnom záujme predstavuje štátnu pomoc a vzťahujú sa na ňu články 73, 86, 87 a 88 zmluvy.

(33)

Úhrada za služby vo verejnom záujme sa môže ukázať ako potrebná v odvetví vnútrozemskej osobnej dopravy, aby podniky poverené službou vo verejnom záujme fungovali podľa zásad a za podmienok, ktoré im umožnia plnenie ich úloh. Táto úhrada môže byť za určitých podmienok zlučiteľná so zmluvou podľa článku 73. Po prvé musí byť poskytnutá na zabezpečenie poskytovania služieb, ktoré sú službami všeobecného záujmu v zmysle zmluvy. Po druhé, aby sa predišlo neoprávnenému narušeniu hospodárskej súťaže, úhrada nemôže prekročiť úroveň potrebnú na pokrytie čistých nákladov vyplývajúcich z výkonu záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, berúc do úvahy získané výnosy a primeraný zisk.

(34)

Úhrada poskytnutá príslušnými orgánmi v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia môže byť preto oslobodená od požiadavky predchádzajúceho oznámenia podľa článku 88 ods. 3 zmluvy.

(35)

Toto nariadenie nahrádza nariadenie (EHS) č. 1191/69; uvedené nariadenie by sa preto malo zrušiť. V službách vo verejnom záujme v nákladnej doprave pomôže trojročné prechodné obdobie postupne odstrániť úhrady, ktoré Komisia nepovolila v súlade s článkami 73, 86, 87 a 88 zmluvy. Každá úhrada poskytnutá v súvislosti so službami vo verejnom záujme v osobnej doprave iná ako tie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktorá by mohla predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy by mala byť v súlade s ustanoveniami článkov 73, 86, 87 a 88 zmluvy vrátane každého relevantného výkladu Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, a najmä jeho rozsudku vo veci C-280/00 Altmark Trans GmbH. Pri skúmaní takýchto prípadov by preto Komisia mala uplatňovať zásady podobné tým, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení alebo prípadne v iných právnych predpisoch v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

(36)

Toto nariadenie zahŕňa rozsah pôsobnosti nariadenia Rady (EHS) č. 1107/70 zo 4. júna 1970 o poskytnutí pomoci pre železničnú, cestnú a vnútrozemskú vodnú dopravu (8). Uvedené nariadenie sa považuje za obsolétne, pokiaľ obmedzuje uplatňovanie článku 73 zmluvy bez toho, aby poskytovalo vhodný právny základ na povoľovanie súčasných investičných systémov najmä vo vzťahu k investíciám do dopravnej infraštruktúry v partnerstve verejného a súkromného sektora. Malo by sa preto zrušiť, a umožniť tak riadne uplatňovanie článku 73 zmluvy s ohľadom na neustály vývoj odvetvia bez toho, aby bolo dotknuté toto nariadenie a nariadenie Rady (EHS) č. 1192/69 z 26. júna 1969 o spoločných pravidlách normalizácie účtovnej závierky železničných podnikov (9). S cieľom ďalšieho uľahčovania uplatňovania príslušných pravidiel Spoločenstva Komisia v roku 2006 navrhne usmernenia o štátnej pomoci v oblasti investícií do železničného odvetvia vrátane investícií do infraštruktúry.

(37)

Komisia by na účely posúdenia vykonávania tohto nariadenia a vývoja v poskytovaní verejnej osobnej dopravy v Spoločenstve, najmä posúdenia kvality služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave a vplyvov priameho zadávania zmlúv, mala vypracovať správu. K tejto správe môžu byť podľa potreby pripojené primerané návrhy na zmenu tohto nariadenia,

a)

„verejná osobná doprava“ znamená služby osobnej dopravy všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sa na nediskriminačnom a nepretržitom základe poskytujú verejnosti;

b)

„príslušný orgán“ je každý orgán verejnej moci alebo skupina orgánov verejnej moci členského štátu alebo členských štátov, ktoré majú právomoc zasahovať do verejnej osobnej dopravy v danej geografickej oblasti, alebo každý orgán, ktorému bola zverená takáto právomoc;

c)

„príslušný miestny orgán“ je každý príslušný orgán, ktorého právomoci nie sú celoštátneho rozsahu;

d)

„poskytovateľ služieb vo verejnom záujme“ je každý štátny alebo súkromný podnik alebo skupina takýchto podnikov, ktoré poskytujú verejnú osobnú dopravu, alebo každý verejný subjekt, ktorý poskytuje služby vo verejnom záujme v osobnej doprave;

e)

„záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme“ je podmienka vymedzená alebo určená príslušným orgánom s cieľom zaručiť také služby vo verejnom záujme v osobnej doprave, ktoré by poskytovateľ, ak by zohľadňoval svoj obchodný záujem, neposkytoval alebo neposkytoval v rovnakom rozsahu alebo za rovnakých podmienok bez odmeny;

f)

„výlučné právo“ je právo, ktoré poskytovateľa služieb vo verejnom záujme oprávňuje poskytovať určité služby vo verejnom záujme v osobnej doprave na určitej trase, sieti alebo v určitej oblasti s vylúčením ostatných takýchto poskytovateľov;

g)

„úhrada za službu vo verejnom záujme“ je každá výhoda, najmä finančná, ktorú priamo alebo nepriamo poskytne príslušný orgán z verejných zdrojov počas obdobia plnenia záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme alebo v súvislosti s týmto obdobím;

h)

„priame zadanie“ je zadanie zmluvy o službách vo verejnom záujme určitému poskytovateľovi služieb vo verejnom záujme bez predchádzajúcej verejnej súťaže;

i)

„zmluva o službách vo verejnom záujme“ je jeden alebo viacero právne záväzných aktov, ktoré potvrdzujú dohodu medzi príslušným orgánom a poskytovateľom služieb vo verejnom záujme s cieľom zveriť poskytovateľovi služieb vo verejnom záujme riadenie a poskytovanie služieb vo verejnom záujme v doprave podliehajúcich záväzkom vyplývajúcim zo služieb vo verejnom záujme; zmluva o službách vo verejnom záujme môže mať v závislosti od práva členských štátov tiež formu rozhodnutia prijatého príslušným orgánom:

j)

„hodnota“ je hodnota služby, trasy, zmluvy o službách vo verejnom záujme alebo systému úhrady za verejnú osobnú dopravu, ktorá zodpovedá celkovej odmene poskytovateľa alebo poskytovateľov služieb vo verejnom záujme, bez DPH vrátane akejkoľvek úhrady vyplácanej orgánmi verejnej moci a výnosov z predaja prepravných dokladov, ktoré sa neodvádzajú dotknutému príslušnému orgánu;

k)

„všeobecné pravidlo“ je opatrenie, ktoré sa bez diskriminácie vzťahuje na všetky služby vo verejnom záujme v osobnej doprave rovnakého typu v určitej geografickej oblasti, za ktorú je príslušný orgán zodpovedný;

l)

„integrované služby vo verejnom záujme v osobnej doprave“ sú vzájomne prepojené dopravné služby vo vymedzenej geografickej oblasti s jednotnou informačnou službou, systémom predaja lístkov a harmonogramom dopravy.

i)

jasne vymedzia záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, ktoré má poskytovateľ splniť, a dotknuté geografické územia;

ii)

vopred objektívnym a transparentným spôsobom stanovia parametre, na základe ktorých sa majú počítať platby úhrady spôsobom, ktorý zabráni nadmernej úhrade. V prípade zmlúv o službách vo verejnom záujme zadaných v súlade s článkom 5 ods. 2, 4, 5 a 6 sa tieto parametre určia tak, aby žiadna platba úhrady neprekročila sumu potrebnú na pokrytie čistého finančného vplyvu na vynaložené náklady a dosiahnuté výnosy na výkon záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, pričom sa berú do úvahy príslušné výnosy, ktoré si ponechá poskytovateľ služieb vo verejnom záujme, a primeraný zisk;

iii)

určujú spôsob stanovenia nákladov spojených s poskytovaním služieb. Tieto náklady môžu zahŕňať najmä náklady na zamestnancov, energiu, poplatky za infraštruktúru, údržbu a opravy vozidiel verejnej dopravy, parku koľajových vozidiel a zariadení potrebných na poskytovanie služieb osobnej dopravy, fixné náklady a vhodnú návratnosť kapitálu.

a)

na účely zistenia toho, či príslušný miestny orgán vykonáva takúto kontrolu, sa zvážia aspekty, akými sú miera účasti v správnom, riadiacom alebo kontrolnom orgáne, príslušné ustanovenia o tom v stanovách, vlastníctvo, účinný vplyv a kontrola nad strategickými rozhodnutiami a samostatnými riadiacimi rozhodnutiami. V súlade s právom Spoločenstva nie je 100 % vlastníctvo príslušným orgánom verejnej moci, najmä v prípade verejno-súkromných partnerstiev, nevyhnutným predpokladom zabezpečenia kontroly v zmysle tohto odseku pod podmienkou, že verejný vplyv je dominantný a že kontrolu možno zabezpečiť na základe iných kritérií;

b)

podmienkou uplatňovania tohto odseku je, aby interný poskytovateľ a každý subjekt, na ktorý má tento poskytovateľ hoci len minimálny vplyv, vykonával svoje činnosti súvisiace s verejnou osobnou dopravou na území pôsobnosti príslušného miestneho orgánu okrem odchádzajúcich liniek alebo iných pomocných prvkov tejto činnosti, ktoré zasahujú na územie pôsobnosti susedných príslušných miestnych orgánov, a aby sa nezúčastňoval na verejných súťažach na poskytovanie služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave, ktoré sa organizujú mimo územia pôsobnosti príslušného miestneho orgánu;

c)

bez ohľadu na písmeno b) sa môže interný poskytovateľ zúčastňovať na spravodlivých verejných súťažiach dva roky pred uplynutím doby platnosti svojej priamo zadanej zmluvy o službách vo verejnom záujme pod podmienkou, že sa prijalo konečné rozhodnutie o zaradení poskytovania služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave, na ktoré sa vzťahuje zmluva interného poskytovateľa, do spravodlivej verejnej súťaže a že interný poskytovateľ neuzavrel žiadnu ďalšiu priamo zadanú zmluvu o službách vo verejnom záujme;

d)

v prípade, že neexistuje príslušný miestny orgán sa písmená a), b) a c) uplatňujú na vnútroštátny orgán v prospech geografickej oblasti, ktorá nie je celoštátneho rozsahu, za predpokladu, že sa interný poskytovateľ nezúčastňuje na verejných súťažiach týkajúcich sa poskytovania služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave, ktoré sa organizujú mimo územia pôsobnosti príslušného miestneho orgánu, pre ktoré bola zadaná zmluva o službách vo verejnom záujme.

a)

názov a adresa príslušného orgánu;

b)

predpokladaný spôsob zadania;

c)

služby a oblasti, na ktoré sa zadanie prípadne vzťahuje.

a)

názov zmluvného subjektu a jeho vlastníctvo;

b)

doba platnosti zmluvy o službách vo verejnom záujme;

c)

opis služieb v osobnej doprave, ktoré sa majú vykonávať;

d)

opis parametrov finančnej úhrady;

e)

kvalitatívne ciele;

f)

podmienky týkajúce sa dôležitých aktív.

a)

do 26. júla 2000 na základe postupu spravodlivej verejnej súťaže;

b)

do 26. júla 2000 na základe iného postupu, ako je postup spravodlivej verejnej súťaže;

c)

od 26. júla 2000 do … (13) na základe postupu spravodlivej verejnej súťaže;

d)

od 26. júla 2000 do … (13) na základe iného postupu, ako je postup spravodlivej verejnej súťaže.

a)

do nadobudnutia účinnosti spoločných pravidiel stanovenia nákladov, ak je pomoc udelená podnikom, ktoré musia znášať výdavky spojené s infraštruktúrou, ktorú používajú, zatiaľ čo iné podniky neznášajú podobné bremeno. Pri určovaní výšky takto udelenej pomoci sa do úvahy berú náklady na infraštruktúru, ktoré konkurenčné druhy dopravy nemusia znášať;

b)

ak je cieľom pomoci podporiť buď výskum, alebo rozvoj dopravných systémov a technológií, ktoré sú všeobecne hospodárnejšie pre Spoločenstvo.

27.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 70/21

(1)

Zavedením spoločných pravidiel ochrany civilného letectva by sa malo predchádzať činom protiprávneho zasahovania voči civilnému lietadlu, aby sa tak ochránili osoby a tovar v rámci Európskej únie. Tento cieľ by sa mal dosiahnuť stanovením spoločných pravidiel a spoločných základných štandardov bezpečnostnej ochrany letectva, ako aj mechanizmov na monitorovanie ich dodržiavania.

(2)

Vo všeobecnom záujme bezpečnostnej ochrany civilného letectva je žiaduce poskytnúť základ pre spoločný výklad prílohy 17 k Chicagskému dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve zo 7. decembra 1944.

(3)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2320/2002 zo 16. decembra 2002 o ustanovení spoločných pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva (3) sa prijalo ako dôsledok udalostí z 11. septembra 2001 v USA.

(4)

Obsah nariadenia (ES) č. 2320/2002 by sa mal zrevidovať na základe získaných skúseností, a samotné nariadenie by sa malo zrušiť a nahradiť týmto nariadením, aby sa zjednodušili, zosúladili a sprehľadnili existujúce pravidlá a zlepšila úroveň bezpečnostnej ochrany.

(5)

Vzhľadom na potrebu pružnosti pri prijímaní opatrení bezpečnostnej ochrany a postupov s cieľom splniť vyvíjajúce sa posudzovanie rizík a umožniť zavedenie nových technológií by malo toto nariadenie stanoviť základné zásady toho, čo je potrebné vykonať, aby sa zabezpečila ochrana civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania bez zaoberania sa technickými podrobnosťami a podrobným postupom uskutočňovania týchto zásad.

(6)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na letiská, ktoré slúžia civilnému letectvu a ktoré sa nachádzajú na území členského štátu, na prevádzkovateľov poskytujúcich služby na takýchto letiskách a na subjekty, ktoré poskytujú tovar a/alebo služby takýmto letiskám alebo prostredníctvom nich.

(7)

Bez toho, aby bol dotknutý Dohovor o trestných a niektorých iných činoch spáchaných na palube lietadla, Tokio 1963, Dohovor o potlačení protiprávneho zmocnenia sa lietadiel, Haag 1970 a Dohovor o potláčaní protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva, Montreal 1971, by toto nariadenie malo zahŕňať aj opatrenia bezpečnostnej ochrany, ktoré sa uplatňujú na palube lietadla leteckých dopravcov Spoločenstva alebo počas letu.

(8)

Každý členský štát sa môže rozhodnúť, či v lietadlách registrovaných v tomto členskom štáte a v lietadlách leteckých dopravcov, ktorým tento členský štát udelil licenciu, nasadí počas letu príslušníkov bezpečnostnej ochrany.

(9)

Rôzne typy civilného letectva nemusia predstavovať rovnakú úroveň ohrozenia. Pri stanovení spoločných základných štandardov bezpečnostnej ochrany letectva by sa mala zohľadniť veľkosť lietadla, povaha činnosti a/alebo frekvencia činností na letiskách s cieľom povoliť udelenie výnimiek.

(10)

Členským štátom by sa tiež malo umožniť, aby na základe posudzovania rizika uplatňovali prísnejšie opatrenia ako tie, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení.

(11)

Tretie krajiny môžu vyžadovať uplatňovanie opatrení, ktoré sa odlišujú od opatrení stanovených v tomto nariadení, na lety z letiska členského štátu do tejto tretej krajiny alebo cez jej vzdušný priestor. Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek dvojstranné dohody, ktorých je Spoločenstvo zmluvnou stranou, Komisia by mala mať možnosť preskúmať opatrenia, ktoré vyžaduje tretia krajina.

(12)

Aj keď v jednom členskom štáte môžu byť dva alebo viaceré orgány, ktoré sú zapojené do bezpečnostnej ochrany letectva, každý členský štát by mal určiť jeden orgán zodpovedný za koordináciu a monitorovanie vykonávania spoločných základných štandardov bezpečnostnej ochrany letectva.

(13)

S cieľom vymedziť zodpovednosti za vykonávanie spoločných základných štandardov bezpečnostnej ochrany letectva a opísať, ktoré opatrenia vyžadujú na tento účel prevádzkovatelia a iné subjekty, by mal každý členský štát vypracovať národný program bezpečnostnej ochrany civilného letectva. Každý prevádzkovateľ letiska, letecký dopravca a subjekt vykonávajúci štandardy v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva by mal okrem toho vypracovať, uplatňovať a zachovávať program bezpečnostnej ochrany na účely dodržiavania ustanovení tohto nariadenia a platného národného programu bezpečnostnej ochrany civilného letectva.

(14)

Na monitorovanie súladu s týmto nariadením a s národným programom bezpečnostnej ochrany civilného letectva každý členský štát vypracuje a zabezpečí realizáciu národného programu, aby skontroloval kvalitu bezpečnostnej ochrany civilného letectva.

(15)

Komisia by mala uskutočňovať inšpekcie, vrátane neohlásených inšpekcií, s cieľom monitorovať uplatňovanie tohto nariadenia členskými štátmi a taktiež poskytnúť odporúčania na zlepšenie bezpečnostnej ochrany civilného letectva.

(16)

Vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú spoločné opatrenia a postupy na vykonávanie spoločných základných štandardov bezpečnostnej ochrany letectva a ktoré obsahujú citlivé informácie o bezpečnostnej ochrane, ako aj správy z inšpekcií Komisie a odpovede príslušných orgánov by sa mali považovať za „utajované skutočnosti EÚ“ v zmysle rozhodnutia Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa jej Rokovací Poriadok (4). Tieto informácie by sa nemali uverejňovať; mali by byť dostupné iba pre prevádzkovateľov a subjekty s oprávneným záujmom.

(17)

Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

(18)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na stanovenie podmienok, za ktorých sa majú prijať opatrenia uvedené v článku 4 ods. 3 a článku 9 ods. 2. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia alebo doň doplniť nové nepodstatné prvky, mali by byť prijaté v súlade s regulačným postupom s kontrolou, stanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(19)

Pri plnení cieľa „jednorazovej bezpečnostnej kontroly“ pre všetky lety v rámci Európskej únie by sa mal dosiahnuť pokrok.

(20)

Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie pravidiel bezpečnosti letectva vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú prepravy nebezpečného tovaru.

(21)

Členské štáty by mali určiť sankcie uplatniteľné za porušenie ustanovení tohto nariadenia. Ustanovené sankcie, ktoré môžu zahŕňať sankcie občianskej alebo správnej povahy, by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(22)

Ministerským vyhlásením o letisku Gibraltár, ktoré vzišlo z prvého stretnutia ministrov fóra pre dialóg o Gibraltári, ktoré sa konalo 18. septembra 2006 v Córdobe, sa nahradí spoločné vyhlásenie o letisku Gibraltár z 2. decembra 1987 z Londýna, pričom splnenie všetkých jeho požiadaviek sa bude považovať za splnenie požiadaviek vyhlásenia z roku 1987.

(23)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to ochrana civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania a stanovenie základu pre spoločný výklad prílohy 17 k Chicagskému dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

a)

stanovenie spoločných pravidiel a spoločných základných štandardov bezpečnostnej ochrany letectva;

b)

mechanizmy na monitorovanie súladu.

a)

všetky letiská alebo časti letísk, ktoré sa nachádzajú na území členského štátu a ktoré sa nevyužívajú výlučne na vojenské účely;

b)

všetkých prevádzkovateľov vrátane leteckých dopravcov, ktorí poskytujú služby na letiskách uvedených v písmene a);

c)

všetky subjekty, ktoré uplatňujú štandardy bezpečnostnej ochrany letectva a ktoré vykonávajú činnosť z vnútorných alebo vonkajších priestorov letísk a poskytujú tovar a/alebo služby letiskám uvedeným v písmene a) alebo prostredníctvom týchto letísk.

1.

„civilné letectvo“ je akákoľvek letecká prevádzka, ktorú uskutočňuje civilné lietadlo, okrem prevádzky, ktorú uskutočňuje štátne lietadlo uvedené v článku 3 Chicagského dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve;

2.

„bezpečnostná ochrana letectva“ je kombinácia opatrení a ľudských a materiálnych zdrojov určených na ochranu civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania;

3.

„prevádzkovateľ“ je osoba, organizácia alebo podnik zapojený do prevádzky leteckej dopravy, alebo ktorý prejaví úmysel zapojiť sa do prevádzky leteckej dopravy;

4.

„letecký dopravca“ je letecký dopravný podnik s platnou prevádzkovou licenciou alebo jej ekvivalentom;

5.

„letecký dopravca Spoločenstva“ je letecký dopravca s platnou prevádzkovou licenciou udelenou členským štátom v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (6);

6.

„subjekt“ je iná osoba, organizácia alebo podnik ako prevádzkovateľ;

7.

„zakázané predmety“ sú zbrane, výbušniny alebo iné nebezpečné zariadenia, predmety alebo látky, ktoré sa môžu použiť na spáchanie činu protiprávneho zasahovania;

8.

„detekčná kontrola“ je použitie technických alebo iných prostriedkov určených na identifikáciu a/alebo odhalenie zakázaných predmetov;

9.

„bezpečnostná kontrola“ je uplatňovanie prostriedkov, ktorými sa môže zabrániť vneseniu zakázaných predmetov;

10.

„kontrola vstupu“ je uplatňovanie prostriedkov, ktorými sa môže zabrániť vstupu neoprávnených osôb alebo neoprávnených vozidiel, alebo oboch;

11.

„letová časť letiska“ je pohybový priestor letiska, priľahlé územie a budovy alebo ich časti, do ktorých je obmedzený vstup;

12.

„verejná časť letiska“ sú tie časti letiska, priľahlé územie a budovy alebo ich časti, ktoré nie sú letovou časťou letiska;

13.

„vyhradený bezpečnostný priestor“ je priestor letovej časti letiska, kde sa okrem obmedzeného vstupu uplatňujú aj iné štandardy bezpečnostnej ochrany letectva;

14.

„demarkačný priestor“ je priestor, ktorý je pomocou kontroly vstupu oddelený od vyhradených bezpečnostných priestorov alebo, ak samotný demarkačný priestor je vyhradeným bezpečnostným priestorom, od iných vyhradených bezpečnostných priestorov letiska;

15.

„previerka osoby“ je zaznamenané overenie totožnosti osoby vrátane akejkoľvek trestnej minulosti ako súčasti posúdenia vhodnosti osoby pre nesprevádzaný vstup do vyhradených bezpečnostných priestorov;

16.

„transferoví cestujúci, batožina, náklad alebo poštové zásielky“ sú cestujúci, batožina, náklad alebo poštové zásielky, ktorí odlietajú iným lietadlom, než ktorým prileteli;

17.

„tranzitní cestujúci, batožina, náklad alebo poštové zásielky“ sú cestujúci, batožina, náklad alebo poštové zásielky, ktorí odlietajú tým istým lietadlom, ktorým prileteli;

18.

„potenciálne nebezpečný cestujúci“ je cestujúci, ktorý je vyhostenou osobou, osobou považovanou za neprípustnú z imigračných dôvodov alebo osobou v zákonnej väzbe;

19.

„príručná batožina“ je batožina určená na prepravu na palube lietadla;

20.

„podaná batožina“ je batožina určená na prepravu v nákladnom priestore lietadla;

21.

„sprevádzaná podaná batožina“ je batožina prepravovaná v nákladnom priestore lietadla, ktorú na let zapísal cestujúci, ktorý cestuje rovnakým letom;

22.

„poštové zásielky leteckého dopravcu“ sú poštové zásielky, ktoré pochádzajú od leteckého dopravcu a sú preňho určené;

23.

„materiály leteckého dopravcu“ sú materiály, ktoré pochádzajú od leteckého dopravcu alebo sú preňho určené, alebo ich letecký dopravca používa;

24.

„poštové zásielky“ sú zásielky korešpondencie a iných predmetov ako poštových zásielok leteckého dopravcu, ktoré podali poštové služby a ktoré sú určené na doručenie poštovým službám v súlade s predpismi Svetovej poštovej únie;

25.

„náklad“ je akýkoľvek majetok určený na prepravu lietadlom iný ako batožina, poštové zásielky, poštové zásielky leteckého dopravcu, materiály leteckého dopravcu a dodávky potrebné počas letu;

26.

„oprávnený zástupca“ je letecký dopravca, zástupca, dopravca nákladu alebo iný subjekt, ktorý zabezpečuje bezpečnostné kontroly, pokiaľ ide o náklad a poštové zásielky;

27.

„známy odosielateľ“ je odosielateľ, od ktorého pochádza náklad alebo poštové zásielky určené na prepravu na jeho vlastné náklady a ktorého postupy sú v súlade so spoločnými pravidlami a štandardami bezpečnostnej ochrany dostatočnými na umožnenie prepravy tohto nákladu alebo poštových zásielok v akomkoľvek lietadle;

28.

„známy odosielateľ pre nákladné lietadlo“ je odosielateľ, od ktorého pochádza náklad alebo poštové zásielky určené na prepravu na jeho vlastné náklady a ktorého postupy sú v súlade so spoločnými pravidlami a štandardami bezpečnostnej ochrany dostatočnými na umožnenie prepravy tohto nákladu nákladným lietadlom alebo poštových zásielok poštovým lietadlom;

29.

„bezpečnostná kontrola lietadla“ je kontrola tých vnútorných priestorov lietadla, do ktorých mohli mať cestujúci prístup, a kontrola nákladného priestoru lietadla s cieľom odhaliť zakázané predmety a protiprávne zasahovania voči lietadlu;

30.

„bezpečnostná prehliadka lietadla“ je kontrola vnútorných a prístupných vonkajších priestorov lietadla s cieľom odhaliť zakázané predmety a protiprávne zasahovania voči lietadlu;

31.

„príslušník bezpečnostnej ochrany počas letu“ je osoba, ktorú zamestnáva štát, aby cestovala na palube lietadla leteckého dopravcu, ktorému tento členský štát udelil licenciu s cieľom ochrániť lietadlo a jeho cestujúcich pred činmi protiprávneho zasahovania.

a)

metód detekčnej kontroly, kontroly vstupu a iných bezpečnostných kontrol;

b)

metód vykonávania bezpečnostných kontrol lietadla a bezpečnostných prehliadok lietadla;

c)

zakázaných predmetov;

d)

výkonnostných kritérií a schvaľovacích testov pre zariadenia;

e)

prijímania zamestnancov a požiadaviek na školenie a výcvik;

f)

definície kritických častí vyhradených bezpečnostných priestorov;

g)

povinností oprávnených zástupcov, známych odosielateľov a známych odosielateľov pre nákladné lietadlá a postupov na ich hodnotenie;

h)

kategórií osôb, tovaru a lietadla, ktoré z objektívnych príčin podliehajú zvláštnym bezpečnostným postupom alebo sú oslobodené od detekčnej kontroly, kontroly vstupu alebo iných bezpečnostných kontrol.

a)

dotknutý členský štát uplatňuje dotknuté opatrenia v súlade s článkom 5 alebo

b)

požiadavka tretej krajiny je obmedzená na stanovený let so špecifickým dátumom.

a)

opatrenia bezpečnostnej ochrany uplatňované týmto členským štátom podľa článku a/alebo

b)

miestne postupy uplatniteľné na letiskách, na ktorých vykonáva svoju činnosť.

a)

opatrenia a postupy, ako sa uvádza v článku 4 ods. 2, článku 4 ods. 3, článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1, ak obsahujú citlivé informácie o bezpečnostnej ochrane;

b)

správy z inšpekcií Komisie a odpovede príslušných orgánov, ako sa uvádza v článku 13 ods. 3.