7.12.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 297/1

Závery Rady o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o digitálnom uchovávaní

(2006/C 297/01)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

berúc do úvahy, že:

—	kultúrne dedičstvo, obsah a spôsoby vyjadrenia stelesňujú a odovzdávajú spoločné a základné hodnoty Európskej únie a dokazujú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť Európy;

—

kultúrny obsah zohráva kľúčovú spoločenskú a ekonomickú úlohu. Medzi občanmi, ako aj vo vedeckej obci existuje skutočný dopyt po digitálnom obsahu. Digitalizácia nášho kultúrneho dedičstva a jeho dostupnosť online môžu byť motorom tvorivého úsilia a podporovať činnosti v ostatných sektoroch ako vzdelávanie a cestovný ruch, a tak v súlade s lisabonskou stratégiou prispievať ku konkurencieschopnosti a rastu v Európe;

—

koordinovaná činnosť na úrovni Spoločenstva je nutná, aby sa zabránilo duplikácii úsilia a aby sa vytvoril synergický účinok. Táto činnosť však musí zohľadniť, že úroveň a koordinácia digitalizácie obsahu a digitálneho uchovávania sa v jednotlivých členských štátoch v súčasnosti výrazne líši, rovnako ako vnútroštátne priority v týchto oblastiach.

1. VÍTA

—	Oznámenie a odporúčanie Komisie o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o uchovávaní digitálnych záznamov ako súčasť iniciatívy i2010: digitálne knižnice.

2. PODPORUJE

—	základné strategické ciele a hlavné prvky Odporúčania Komisie o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o uchovávaní digitálnych záznamov;

—

víziu európskej digitálnej knižnice ako spoločného viacjazyčného prístupového miesta k distribuovanému digitálnemu kultúrnemu dedičstvu Európy – t. j. uloženému na rôznych miestach v rôznych organizáciách –, na ktorom by boli vítané všetky druhy kultúrneho materiálu (texty, audiovizuálne diela, múzejné predmety, archívne záznamy atď.) a ktorého cieľom by bolo rýchle poskytovanie značného množstva zdrojov užívateľom.

3. UZNÁVA

—	rozmanitosť prebiehajúceho úsilia v členských štátoch zameraného na digitalizáciu obsahu ich archívov, knižníc a múzeí a zabezpečovanie jeho dostupnosti online, ako aj rôzne fázy, v ktorých sa toto úsilie v jednotlivých štátoch nachádza;

—	cennú koordinačnú prácu skupiny národných zástupcov (NRG) pre digitalizáciu, ktorej cieľom je vymieňať si skúsenosti členských štátov a monitorovať pokrok okrem iného prostredníctvom dynamického akčného plánu (1);

—	potrebu upevniť koordinačnú prácu v inštitucionálnom rámci Spoločenstva.

4. ZDÔRAZŇUJE

—

zásadný príspevok Konferencie riaditeľov európskych národných knižníc (CENL) na európskej úrovni, ktorý spočíva:

—	v organizácii a vytvorení Európskej knižnice (TEL) ako vstupnej brány ku spoločným zdrojom európskych národných knižníc;

—	v ďalšom vykonávaní tejto práce až do vytvorenia európskej digitálnej knižnice

—	prebiehajúcu prácu na projekte Michael (2) a Michael Plus, ktorá spočíva v opise a prepájaní digitálnych zbierok múzeí, knižníc a archívov rôznych členských štátov a zabezpečovaní prístupu k týmto zbierkam;

—	že budúca práca by sa mala opierať o uvedené a s nimi spojené iniciatívy a mala by smerovať k dosiahnutiu vyrovnanej spolupráce medzi knižnicami, múzeami a archívmi;

—

že európska digitálna knižnica sa síce od začiatku koncepčne a technicky pripravuje na všetky kategórie kultúrneho materiálu (texty, audiovizuálne diela, múzejné predmety, archívne záznamy atď.), ale v počiatočnom štádiu môže využívať len potenciál kritického množstva viacjazyčného textového materiálu;

—	význam úplného dodržiavania právnych predpisov Spoločenstva a medzinárodných právnych predpisov týkajúcich sa duševného vlastníctva počas práce v oblasti digitalizácie obsahu, jeho uchovávania a zabezpečovania jeho dostupnosti.

5. BERIE NA VEDOMIE

—	zámer Komisie vykonať štúdie o pokroku v digitalizácii kultúrneho materiálu v rámci Európskej únie, o socio-ekonomickom dosahu dlhodobého uchovávania digitálnych zdrojov a o socio-ekonomickom dosahu zdrojov vo verejnom vlastníctve;

—	zámer Komisie spolufinancovať v rámci 7. rámcového programu pre výskum a vývoj sieť odborných stredísk pre digitalizáciu a digitálne uchovávanie.

6. VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY

—	sa venovali otázkam spojeným s digitalizáciou kultúrneho materiálu, jeho dostupnosťou online a s digitálnym uchovávaním, ako boli určené v odporúčaní Komisie, a najmä tým aspektom, ktoré sú zdôraznené v týchto záveroch;

—

ako prvý krok a v súlade s pripojeným orientačným harmonogramom so zreteľom na rozdielne východiskové pozície členských štátov:

—	posilnili národné stratégie a ciele digitalizácie a digitálneho uchovávania,

—	prispeli k európskej digitálnej knižnici, ktorá je viacjazyčným spoločným prístupovým miestom k distribuovanému kultúrnemu dedičstvu Európy,

—	zlepšili rámcové podmienky pre digitalizáciu kultúrneho materiálu, jeho dostupnosť online a pre digitálne uchovávanie,

—	posilnili koordináciu v súvisiacich otázkach v rámci členských štátov a medzi nimi,

—	prispeli k efektívnemu hodnoteniu pokroku na európskej úrovni.

7. VYZÝVA KOMISIU,

—

aby ako prvý krok a v súlade s pripojeným orientačným harmonogramom:

—	stimulovala a koordinovala prácu na európskej digitálnej knižnici, ktorá je viacjazyčným spoločným prístupovým miestom k distribuovanému kultúrnemu dedičstvu Európy;

—

prispela k zlepšeniu koordinácie politiky pre digitalizáciu kultúrneho materiálu, jeho dostupnosť online a pre digitálne uchovávanie predovšetkým prostredníctvom vytvorenia skupiny zástupcov členských štátov, ktorá bude pokračovať v koordinačnej práci skupiny národných zástupcov (NGR) v inštitucionálnom rámci Spoločenstva, zabezpečovať kontinuitu – vrátane účinných prechodných opatrení – a stavať na získaných skúsenostiach a odborných poznatkoch;

—	zaoberala sa rámcovými podmienkami pre digitalizáciu, dostupnosť online a digitálne uchovávanie;

—	zhodnotila celkový pokrok, ktorý členské štáty dosiahli v príslušných otázkach pri zohľadnení ich rôznych východiskových bodov a zhodnotila celkový pokrok týkajúci sa európskej digitálnej knižnice a podala o ňom Rade správu.

(1) Dynamický akčný plán pre koordináciu digitalizácie kultúrneho a vedeckého obsahu v EÚ.

(2) Viacjazyčný inventár kultúrneho dedičstva v Európe.

PRÍLOHA

PRIORITNÉ ČINNOSTI A ORIENTAČNÝ (1) HARMONOGRAM

A. ČINNOSTI A CIELE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

Posilniť národné stratégie a ciele digitalizácie a digitálneho uchovávania:

vypracovaním a aktualizovaním plánov a národných stratégií pre digitalizáciu kultúrneho materiálu	2007
stanovením národných stratégií pre dlhodobé uchovávanie a uskladňovanie	polovica roku 2008
rozvojom kvantitatívnych a kvalitatívnych cieľov vrátane súvisiaceho viacročného finančného plánovania pre uskladňovanie, digitalizáciu a dostupnosť kultúrneho materiálu online, ako aj jeho dlhodobé uchovávanie	2007
skúmaním možnosti verejno-súkromných partnerstiev pre digitalizáciu, a ak je to vhodné, ich iniciovaním a podporovaním	2007-2008

Posilniť koordináciu v rámci členských štátov a medzi nimi:

vytvorením národných koordinačných mechanizmov pre digitalizáciu kultúrneho obsahu aj na regionálnej a miestnej úrovni	2007
výmenou informácií s ostatnými členskými štátmi, aby sa vytvoril synergický účinok, vyhlo sa rozdrobenosti a duplicite	2007-2008
vypracovaním spoločných kritérií pre výber materiálu, ktorý sa má digitalizovať, aby sa dosiahla pridaná hodnota na európskej úrovni	2007

Prispieť k európskej digitálnej knižnici:

pripravením cestovných máp a stimulov pre kultúrne inštitúcie, aby do európskej digitálnej knižnice previedli existujúci a novo zdigitalizovaný materiál	2007
vyzývaním súkromných držiteľov obsahu, aby sa mohlo vyhľadávať v ich materiáli, ktorý je chránený autorskými právami, a aby bol dostupný prostredníctvom viacjazyčného spoločného prístupového miesta	2008-2009
dohodami alebo kolektívnymi dohodami medzi držiteľmi práv a kultúrnymi inštitúciami, ako sú archívy, knižnice a múzeá, aby kultúrne inštitúcie mohli zabezpečiť dostupnosť online materiálu chráneného autorskými právami za zmluvných podmienok	2009

Prispieť k efektívnemu hodnoteniu pokroku na európskej úrovni:

vyhodnotením výsledkov a skúseností získaných na vnútroštátnej úrovni	jar 2008
oboznámením Komisie s týmito výsledkami a skúsenosťami a nadviazaním na rôzne prvky jej odporúčania a týchto záverov o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o digitálnom uchovávaní	jar 2008

Zlepšiť rámcové podmienky pre digitalizáciu kultúrneho materiálu, jeho dostupnosť online a pre digitálne uchovávanie:

zistením, aké prekážky existujú v národných právnych predpisoch týkajúcich sa digitalizácie kultúrneho materiálu a jeho dostupnosti online, aj na študijné a výskumné účely alebo iné využitie, ktoré podlieha vhodným podmienkam, a iniciovaním opatrení na ich odstránenie	2008
vytvorením mechanizmov uľahčujúcich digitalizáciu osirotených a rozobraných diel a diel, ktoré sa prestali distribuovať, a zabezpečenie ich dostupnosti online pri úplnom dodržiavaní záujmov a práv vlastníkov obsahu	2008
vytvorením právneho alebo iného účinného rámca na podporu digitálneho uchovávania; súčasťou toho by malo byť ukladanie digitálneho kultúrneho materiálu u inštitúcií s príslušným zákonným mandátom, web-harvesting zo strany takýchto inštitúcií, pri ktorom sa okrem iného prihliada na právo Spoločenstva v oblasti ochrany údajov, ako aj tvorba viacnásobných kópií a migrácia	2009
podporovaním kultúrnych inštitúcií, aby do organizačného toku práce v oblasti digitalizácie začleňovali príslušné technické normy týkajúce sa digitálneho uchovávania	2008

B. ČINNOSTI A CIELE KOMISIE

Stimulovať a koordinovať prácu na európskej digitálnej knižnici:

koordinovaním a stimulovaním úsilia na dosiahnutie vytvorenia viacjazyčného spoločného prístupového miesta pre šírenie kultúrneho materiálu	od roku 2007
koordinovaním a stimulovaním práce na riešení otázok súvisiacich so štandardmi na účely dosiahnutia interoperability a práce na efektívnom zaobchádzaní s viacjazyčným prístupom	2007-2008
vytvorením fóra na diskusiu so súkromným sektorom a relevantnými organizáciami, aby sa stanovili zásady pre poskytovanie materiálu pre spoločné prístupové miesto	2007-2008
poskytnutím finančných a iných zdrojov na činnosti vykonávané na európskej úrovni; podporovaním siete odborných stredísk pre digitalizáciu a digitálne uchovávanie v Európe v rámci 7. rámcového programu (7. RP) pre výskum a vývoj, pričom sa v plnej miere prihliadne na odlišné možnosti členských štátov a osobitné charakteristiky rôznych druhov kultúrneho obsahu; podporovaním v rámci 7. RP technológií, o ktoré sa opierajú inovačné služby, ktoré by sa mohli začleniť do spoločného viacjazyčného prístupového miesta	od roku 2007

Prispieť k zlepšeniu koordinácie politiky pre digitalizáciu kultúrneho materiálu, jeho dostupnosť online a pre digitálne uchovávanie:

monitorovaním činností vykonávaných členskými štátmi a podporou spolupráce medzi členskými štátmi	od roku 2007
pomáhaním členským štátom identifikovať problémy a monitorovať ťažkosti a navrhnúť v prípade potreby opatrenia na rozbehnutie procesu digitalizácie	2008-2009
vytvorením skupiny, ktorá bude pozostávať z odborníkov, ktorých určia členské štáty, a ktorá bude pokračovať v koordinačnej práci NGR v inštitucionálnom rámci Spoločenstva, zabezpečovať kontinuitu – vrátane účinných prechodných opatrení – a stavať na získaných skúsenostiach a odborných poznatkov	2007

Zaoberať sa rámcovými podmienkami:

navrhnutím riešení pre určité osobitné problémy súvisiace s autorskými právami, ako napríklad osirotené a rozobrané diela, za plného rešpektovania záujmov a práv vlastníkov obsahu a zabezpečením ich účinnosti v cezhraničnom kontexte	2008-2009
na základe identifikovaných ťažkostí navrhnúť opravné opatrenia na európskej úrovni, ak „flexibilná koordinácia“ nepovedie k žiaducim výsledkom	2008-2009

Zhodnotiť celkový pokrok na európskej úrovni:

monitorovaním pokroku dosiahnutého v členských štátoch a pokroku v súvislosti s európskou digitálnou knižnicou za použitia kvantitatívnych i kvalitatívnych ukazovateľov, ktoré vychádzajú z informácií zozbieraných na národnej a európskej úrovni	od roku 2007
predložením správy o pokroku v členských štátoch a o pokroku na spoločnom viacjazyčnom prístupovom mieste, a najmä zhodnotením, do akej miery bol prístup „flexibilnej koordinácie“ úspešný	2008

(1) Navrhovaný harmonogram činností a cieľov predstavuje ciele členských štátov a Komisie, nemá však záväzný charakter.

7.12.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 297/6

Návrh uznesenia Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o plnení spoločných cieľov v oblasti účasti a informovanosti mladých ľudí na účely podpory ich aktívneho európskeho občianstva

(2006/C 297/02)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÍ SA ZIŠLI NA ZASADNUTÍ RADY,

keďže:

(1)

Rada vo svojom uznesení z 27. júna 2002 (1) prijala otvorenú metódu koordinácie ako nový rámec európskej spolupráce v oblasti mládeže a schválila štyri prioritné tematické oblasti pre mládež, na ktoré upozorňuje biela kniha Komisie z novembra 2001 Nový impulz pre mládež, a to účasť, informovanosť, dobrovoľné činnosti a lepšie pochopenie a spoznanie mládeže;

(2)	Rada vo svojom uznesení z 25. novembra 2003 (2) prijala spoločné ciele v oblasti účasti a informovanosti mladých ľudí v rámci otvorenej metódy koordinácie a súhlasila, že do konca roka 2005 podá správu o plnení týchto cieľov;

(3)	Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2005 (3) prijala Európsky pakt mládeže ako jeden z nástrojov, ktoré majú prispieť k splneniu lisabonských cieľov;

(4)

Rada vo svojom uznesení z 24. mája 2005 (4) o vykonávaní spoločných cieľov týkajúcich sa informácií pre mládež súhlasila, že sa zameria na zlepšenie sieťového prepojenia medzi informačnými štruktúrami orientovanými na mládež a na trvalú odbornú prípravu osôb pôsobiacich v oblasti informovania mládeže;

(5)	Rada vo svojom uznesení z 24. mája 2005 (5) o zvýšení účasti mladých ľudí v systéme zastupiteľskej demokracie súhlasila, že v roku 2006 preskúma pokrok pri dosahovaní tohto cieľa na základe vnútroštátnych správ o účasti;

(6)	Rada vo svojom uznesení z 24. mája 2005 o hodnotení činností, ktoré boli vykonané v rámci európskej spolupráce v oblasti mládeže, (6) schválila opatrenia v záujme ďalšieho rozvoja postupov uplatňovania otvorenej metódy koordinácie;

(7)	Rada vo svojom uznesení z 15. novembra 2005 (7) o riešení problémov mladých ľudí vyzvala Komisiu, aby vytvorila štruktúrovaný dialóg a aby v roku 2009 spoločne s členskými štátmi zhodnotili rámec európskej spolupráce v oblasti mládeže;

(8)

Komisia vo svojom oznámení z 20. júla 2006 (8) navrhla, aby sa potvrdila relevantnosť a platnosť spoločných cieľov v oblasti účasti a informovanosti mladých ľudí a aby sa upravilo a zintenzívnilo vykonávanie prijatých línií činnosti. Komisia taktiež navrhla konkrétne činnosti zamerané na štrukturalizáciu dialógu s mladými ľuďmi a posilnenie riadenia otvorenej metódy koordinácie.

poznamenávajúc, že

Európska mládežnícka informačná a poradenská agentúra vo svojej Európskej charte informácií pre mládež stanovuje niekoľko usmernení pre minimálne normy a opatrenia v oblasti kvality, ktoré môžu slúžiť ako prvky komplexného, uceleného a koordinovaného prístupu k informovaniu mládeže, ktoré je súčasťou politiky v oblasti mládeže;

Rada Európy vo svojej revidovanej Európskej charte o účasti mladých ľudí na miestnom a regionálnom živote vyzdvihla, že je dôležité vytvoriť podmienky pre skutočný dialóg a partnerstvo medzi mladými ľuďmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi, ako aj umožniť mladým ľuďom a ich zástupcom v plnej miere sa podieľať na politikách, ktoré ich ovplyvňujú;

ZDÔRAZŇUJÚ, ŽE

1.	politika ES v oblasti mládeže a generácií by mala odrážať socio-ekonomické a kultúrne dôsledky poklesu pomerného zastúpenia mladých ľudí v európskej populácii;

2.	viacodvetvová politika v oblasti mládeže je veľmi dôležitá pre efektívne plnenie cieľov lisabonskej stratégie v oblasti rastu, zamestnanosti a občianskej politiky;

3.	spoločné priority v oblasti účasti a informovanosti mladých ľudí boli impulzom pre vnútroštátnu politiku v oblasti mládeže a zostávajú nevyhnutnou súčasťou podpory aktívneho občianstva medzi mladými ľuďmi, najmä tými s menším počtom príležitostí;

4.	mládežnícke organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri uľahčovaní a podnecovaní účasti mládeže a pri podpore mladých ľudí v úsilí o plné využitie ich potenciálu;

5.	pri tvorbe politiky v oblasti mládeže je nevyhnutné zapojiť mladých ľudí aktívnych v mládežníckej práci a mládežníckych organizáciách, ako aj výskumníkov z oblasti mládeže do politických diskusií o otázkach, ktoré ovplyvňujú mladých ľudí, pričom je potrebné zohľadniť ich oblasti pôsobnosti;

6.	pojem aktívne občianstvo by sa mal rozšíriť, aby zahŕňal nielen sociálny a politický rozmer, ale aj kultúrne, hospodárske a meniace sa technické aspekty;

7.	existencia rôznych foriem aktívneho občianstva by sa mala považovať za príležitosť pre posilnenie demokracie a začlenenie nových tém do politickej agendy;

8.	otvorená metóda koordinácie v oblasti mládeže by sa mala posilniť ako prostriedok lepšieho plnenia spoločných cieľov pri tvorbe vnútroštátnych politických programov a stratégií v oblasti mládeže.

DOHODLI SA, ŽE

1.	sa potvrdzuje relevantnosť a platnosť spoločných cieľov v oblasti účasti a informovanosti mladých ľudí, ktoré sa prijali v roku 2003;

2.	sa upravia a vylepšia línie činnosti, ktoré sa prijali na plnenie spoločných cieľov v oblasti účasti a informovanosti mladých ľudí a ktoré sú opísané v prílohe k tomuto dokumentu;

3.	by sa mali lepšie štruktúrovať a ďalej rozvíjať fóra na diskusiu a dialóg s mladými ľuďmi, osobami aktívnymi v mládežníckej práci a mládežníckych organizáciách, ako aj s výskumníkmi v oblasti mládeže, a to od miestnej až po európsku úroveň;

4.	prostredníctvom dialógov zhora nadol, ako aj zdola nahor by sa mali zohľadniť názory a otázky mladých ľudí, aby sa zabezpečilo zohľadnenie aspektov ich života, ktoré oni sami považujú za relevantné;

5.	tento štruktúrovaný dialóg a jeho výsledok by sa mali dostatočne zohľadniť pri tvorbe politiky na všetkých relevantných úrovniach;

6.	by sa malo zriadiť neformálne fórum zložené zo zástupcov mladých ľudí, súčasného predsedníctva a budúcich predsedníctiev Rady, Európskeho parlamentu a Komisie a malo by sa pravidelne stretávať, aby sa zabezpečil súlad a kontinuita medzi programami v oblasti mládeže;

7.	v záujme zvýšenia pocitu európskeho občianstva u mladých ľudí by sa mali využiť ďalšie iniciatívy, ako napríklad Plán D pre demokraciu, dialóg a diskusiu (9), ktorý vypracovala Komisia;

prioritnými témami na diskusiu do roku 2009 v rámci tohto štruktúrovaného dialógu sú sociálne začlenenie a rozmanitosť v roku 2007, dialóg medzi kultúrami v roku 2008 a perspektívy ďalšej spolupráce v oblasti mládeže v roku 2009. Tieto otázky by sa mali prediskutovať paralelne s prioritnými témami, ktorým sa venuje otvorená metóda koordinácie v oblasti mládeže a Európsky pakt mládeže, ako aj s horizontálnymi prioritami odsúhlasenými v oblasti mládeže, akými sú napríklad nediskriminácia a zdravie. Tieto témy by presnejšie vymedzili predsedníctva v súlade so svojimi konkrétnymi programami.

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY

1.	do marca 2007 určili línie činnosti v oblasti účasti a informovanosti, na ktoré sa chcú zamerať, a aby vymedzili konkrétne opatrenia a/alebo akčné plány na ich vykonanie;

2.	vytvorili prípravné a nadväzujúce mechanizmy s cieľom zabezpečiť účinné plnenie spoločných cieľov v spolupráci so zainteresovanými subjektmi, okrem iných mladými ľuďmi, mládežníckymi organizáciami, výskumníkmi v oblasti mládeže a miestnymi a regionálnymi orgánmi;

3.	propagovali spoločné ciele v oblasti účasti a informovanosti medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi, mládežníckymi organizáciami a mladými ľuďmi a úzko spolupracovali s regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť čo najúplnejšie splnenie týchto cieľov;

4.	pri podávaní správy o spoločných cieľoch pre lepšie pochopenie a spoznanie mládeže koncom roku 2008 uviedli, ako sa vykonávali určené línie činnosti na vykonávanie spoločných cieľov v oblasti účasti a informovanosti pre mladých ľudí.

BERÚ NA VEDOMIE, ŽE KOMISIA PLÁNUJE

1.	zaviesť Eurobarometer zameraný na mládež;

2.	mobilizovať európske mládežnícke informačné siete (10) s cieľom podporiť štruktúrovaný dialóg;

3.	ďalej rozvíjať Európsky portál mládeže;

4.	spolu s príslušnými partnermi v zúčastnených krajinách pravidelne organizovať Európsky týždeň mládeže, na ktorom sa zúčastnia komisári a zástupcovia iných európskych inštitúcií a ktorému budú podľa možnosti predchádzať konzultácie prostredníctvom Európskeho portálu mládeže;

5.	organizovať stretnutia s mladými ľuďmi, ktorí zvyčajne nemajú kontakt s európskymi inštitúciami.

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY

1.	zabezpečili, aby proces otvorenej metódy koordinácie zostal otvorený a transparentný a aby sa čo najlepšie využívali informácie, ktoré sa prostredníctvom neho získajú;

2.	rozvinuli a podporovali trvalý a štruktúrovaný dialóg v záujme zabezpečenia skorej a účinnej účasti mladých ľudí a iných zainteresovaných subjektov z oblasti mládeže na príprave politických opatrení významných pre život mladých ľudí;

3.	spolupracovali so zainteresovanými subjektmi, okrem iného s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ako aj so vzdelávacími inštitúciami a mimovládnymi organizáciami pri rozvíjaní tohto štruktúrovaného dialógu;

4.	sa snažili zabezpečiť, aby štruktúrovaný dialóg spájal subjekty priamo alebo nepriamo zainteresované v otázkach mládeže, s cieľom vytvoriť ucelenejší prístup k týmto otázkam, ktorý zahrnie väčší počet odvetví;

5.	podporili začleňujúci prístup k tomuto dialógu, na ktorom sa zúčastnia mladí ľudia zapojení do rôznych a inovačných foriem aktívneho občianstva, neorganizovaní mladí ľudia a mladí ľudia s menším počtom príležitostí, a vytvorili podmienky na rovnocennú účasť všetkých mladých ľudí;

6.	podnecovali partnerské učenie sa v oblasti informovanosti a účasti mladých ľudí s prípadnou účasťou európskych krajín, ktoré nie sú členmi EÚ;

na dobrovoľnom základe zriadili pracovnú skupinu na európskej úrovni, ktorá by zvážila praktické ukazovatele na posúdenie vplyvu plnenia spoločných cieľov v oblasti účasti a informovanosti mladých ľudí. Komisia sa vyzýva, aby Rade predložila správu o výsledkoch, ktoré táto pracovná skupina dosiahne;

8.	na podporu tohto štruktúrovaného dialógu čo najlepšie využili program Mládež v akcii na roky 2007 – 2013;

9.	prediskutovali priebeh tohto štruktúrovaného dialógu na vnútroštátnej a európskej úrovni v súvislosti s hodnotením rámca európskej spolupráce v oblasti mládeže v roku 2009.

(1) Ú. v. ES C 168, 13.7.2002, s. 2.

(2) Ú. v. EÚ C 295, 5.12.2003, s. 6.

(3) 7619/1/05. Záver 37.

(4) Ú. v. EÚ C 141, 10.6.2005, s. 5.

(5) Ú. v. EÚ C 141, 10.6.2005, s. 3.

(6) Ú. v. EÚ C 141, 10.06.2005, s. 1.

(7) Ú. v. EÚ C 292, 24.11.2005, s. 5.

(8) 11957/06.

(9) 14775/05 a 9393/06.

(10) Napríklad ERYICA, EURODESK a EYCA.

PRÍLOHA

OPATRENIA NA PODPORU PLNENIA SPOLOČNÝCH CIEĽOV V OBLASTI ÚČASTI A INFORMOVANOSTI MLADÝCH ĽUDÍ

V závislosti od okolností a priorít jednotlivých členských štátov a bez toho, aby boli dotknuté rôzne právomoci vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov v členských štátoch, možno uplatňovať línie činnosti uvedené na tomto zozname, ktorý nie je vyčerpávajúci:

INFORMOVANOSŤ

1. Prístup mladých ľudí k informačným službám

a)	zaviesť a presadzovať, a to najmä prostredníctvom lepšej koordinácie informačných služieb na svojom území, ucelené všeobecné stratégie informovania mládeže, ktoré sa venujú všetkým otázkam súvisiacim s mladými ľuďmi;

b)	vytvoriť internetové informačné a poradenské služby a iné inovačné postupy informovania mládeže, ako napr. mobilné jednotky pre informovanie mládeže, aby sa uľahčil prístup mladých ľudí s menším počtom príležitostí k informáciám.

2. Kvalitné informácie

c)	poskytnúť možnosti vzdelávania a odbornej prípravy tým, ktorí zodpovedajú za informovanie mládeže;

d)	ďalej rozvíjať individuálne informačné a poradenské služby;

e)	vytvoriť informačné a poradenské služby pre mládež, ktoré spĺňajú potreby samotných mladých ľudí, a využívať tie informačné kanály, ktoré mladí ľudia využívajú najčastejšie;

f)	čo najlepšie využiť existujúce usmernenia pre minimálne normy kvality a/alebo vytvoriť normy kvality na zabezpečenie kvality informácií;

g)	zlepšiť hodnotenie kvality informácií;

h)	usilovať sa o to, aby boli zistenia výskumu v oblasti mládeže k dispozícii v zrozumiteľnej a užívateľsky prístupnej forme.

3. Účasť mladých ľudí na informačných činnostiach

i)	podporovať mládežnícke organizácie v šírení informácií o ich ústrednej úlohe pri budovaní občianskej spoločnosti;

j)	posilňovať účasť mladých ľudí na tvorbe a hodnotení stratégií informovania verejnosti;

k)	podporovať mladých ľudí v účasti na zhromažďovaní, tvorbe a šírení informácií, ktoré sú určené pre nich a majú pre nich význam, ako aj na súvisiacich poradenských činnostiach.

ÚČASŤ

1. Účasť mladých ľudí v občianskom živote

a)	vytvoriť podmienky vhodné pre fungovanie mládežníckych organizácií a mládežníckych akčných skupín napríklad poskytnutím finančnej podpory alebo zariadení pre ich činnosť;

b)	podporovať poskytovanie rozsiahlych a rovnocenných príležitostí účasti pre všetkých mladých ľudí;

c)	podporovať mladých ľudí a mládežnícke organizácie pri tvorbe globálnych partnerstiev;

d)	nájsť nové formy účasti a podporovať pilotné projekty na podporu týchto nových foriem;

e)	podporovať štruktúrovaný dialóg s mladými ľuďmi o otázkach, ktoré ich zaujímajú, pričom do procesu konzultácií je potrebné zapojiť národné rady mládeže, ako aj mladých ľudí zapojených do nových foriem aktívneho občianstva, ako sú napríklad siete a akčné skupiny;

f)	podporovať rozvoj a budovanie sietí medzi miestnymi štruktúrami účasti, ako sú napríklad rady mládeže, ktoré systematicky zapájajú mladých ľudí do miestnych rozhodovacích orgánov a mobilizujú podporu regionálnych a miestnych orgánov;

g)	zabezpečiť, aby sa s mladými ľuďmi systematicky konzultovali otázky, ktoré sa ich týkajú, a podporovať prípravu a vykonávanie miestnych mládežníckych iniciatív;

h)	vytvárať na vnútroštátnej úrovni viacodvetvové politiky a zapojiť do ich vykonávania mladých ľudí;

i)	skúmať možnosti vytvorenia internetových združení;

j)	vytvoriť nástroje na podporu účasti, ako sú napríklad usmernenia pre mechanizmy účasti alebo interaktívne internetové fóra o účasti v politike.

2. Väčšia účasť mladých ľudí v systéme zastupiteľskej demokracie

k)	vypracovať praktické opatrenia na zabezpečenie zvýšenej účasti mladých ľudí v inštitúciách zastupiteľskej demokracie, pričom je potrebné rešpektovať hodnoty ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie a rovnosti;

l)	lepšie využívať informačné technológie v záujme uľahčenia účasti mladých ľudí na voľbách na miestnej, celoštátnej, regionálnej a európskej úrovni;

m)	vo vhodných prípadoch zvážiť diskusiu o znížení vekovej hranice pre účasť na voľbách a v plnej miere využiť skúsenosti získané v niektorých členských štátoch;

3. Podpora rôznych foriem učenia sa aktívnej účasti

dosiahnuť súčinnosť s opatreniami, ktoré sa prijímajú v oblasti vzdelávania. Na európskej úrovni je to možné dosiahnuť prostredníctvom užších väzieb s otvorenou metódou koordinácie vo vzdelávaní a v odbornej príprave. V rámci členských štátov by sa mali vytvoriť vhodné opatrenia na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, napríklad iniciatívy aktívneho občianstva na školách;

poskytnúť mladým ľuďom príležitosti neformálneho vzdelávania, ktoré zvýšia ich účasť v rozvoji občianskej spoločnosti a posilnia väzby medzi školou a občianskou spoločnosťou, mládežníckymi organizáciami a prácou s mládežou na miestnej úrovni. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať mladým ľuďom s menším počtom príležitostí;

p)	tvoriť, hodnotiť a šíriť najlepšie postupy v oblasti vzdelávania o demokracii a účasti mládeže.

7.12.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 297/14

Povolenie štátnej pomoci v rámci ustanovení článkov 87 a 88 Zmluvy o ES

Prípady, ku ktorým nemá Komisia námietky

(Text s významom pre EHP)

(2006/C 297/06)

Dátum prijatia rozhodnutia

12. 10. 2006

Číslo pomoci

N 53/06

Členský štát

Belgicko

Región

Flandry

Názov

„Proefproject van het Vlaamse Gewest voor subsidies voor het vervoer van containers via binnenvaart en estuaire vaart van en naar de Vlaamse kusthavens”.

Právny základ

Besluit van de Vlaamse regering tot toekenning van een toelage voor het transport via binnenvaart en estuaire vaart van de Vlaamse kusthavens naar het hinterland

Druh opatrenia

Schéma pomoci

Cieľ

—	Dosiahnuť prechod z cestnej dopravy na vnútrozemskú vodnú dopravu;

—	Kompenzovať externé náklady, ktoré nevznikajú pri cestnej doprave;

—	Vygenerovať dostatočný objem prepravy tovaru po skončení počiatočného obdobia, aby pravidelné linky kontajnerovej prepravy medzi flámskymi pobrežnými prístavmi a vnútrozemím mohli byť prevádzkované bez potreby štátnej intervencie

Forma pomoci

Priama dotácia

Rozpočet

6 240 776 EUR na tri roky

Intenzita

20 % z celkových nákladov na stavbu alebo rekonštrukciu lodí vhodných pre ústia riek, 1,14 % na počiatočnú pomoc a 3,16 % z celkových nákladov na dopravu jedného ekvivalentu dvadsaťstopového kontajnera (TEU) určeného pre oblasti Flandier a Porýnia

Trvanie

2006-2008

Sektory hospodárstva

Vnútrozemská plavba

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc

Región Flandry prostredníctvom agentúry Waterwegen en Zeekanaal S.A.

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/

Dátum prijatia rozhodnutia

13. 9. 2006

Číslo pomoci

N 223/06

Členský štát

Francúzsko

Región

Région de la Martinique

Názov

Régime d'aides sociales à caractère individuel au profit de certaines catégories de passagers des liaisons aériennes régulières entre la Martinique et la métropole, en application de l'article 60 de la loi no 2003-660 du 21 juillet 2003 de programme pour l'outre-mer

Právny základ

Article 60 de la loi no 2003-660 du 21 juillet 2003 de programme pour l'outre-mer; décret no 2004-100 du 30 janvier 2004 relatif à la dotation de continuité territoriale instituée par l'article 60 de la loi de programme pour l'outre-mer; arrêté du 7 février 2006 fixant pour l'année 2006 la répartition de la dotation de continuité territoriale instituée par l'article 60 de la loi de programme pour l'outre-mer; délibération du conseil régional de la Martinique no 04-1012 du 15 juin 2004 portant dispositif de continuité territoriale; délibération du conseil régional de la Martinique no 04-1711 du 6 octobre 2004 portant autorisation de signer des conventions avec les agences de voyage dans le cadre de la mise en place du dispositif de continuité territoriale; délibération du conseil régional de la Martinique no 05-1742 du 25 octobre 2005 portant modification du dispositif d'aide au voyage aérien

Druh opatrenia

Schéma pomoci

Účel

Zlepšiť mobilitu obyvateľov Martiniku nedzi ostrovom a kontinentálnym Francúzskom

Forma pomoci

Preplatenie ceny spiatočnej letenky vo výške 50 %

Rozpočet

Približne 5 miliónov EUR za rok

Intenzita

50 % z ceny spiatočnej letenky

Trvanie

10 rokov

Sektory hospodárstva

Letecká doprava

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc

Conseil régional de la Martinique — Hôtel de Région — Plateau Roy-Cluny

Rue Defferre — BP 601 F-97200

Fort-de-France

Ďalšie informácie

Správa

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/

Dátum prijatia rozhodnutia

4. 7. 2006

Číslo pomoci

N 279/06

Členský štát

Slovensko

Názov

SEN Films s.r.o.

Právny základ

a)	Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

b)	Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení zákona č. 203/2004 - § 4 ods. 1, písm. d),

c)	Výnos MK SR - 12947/05-110/30493 zo 16. novembra 2005 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MK SR

Druh opatrenia

Individuálna pomoc

Účel

Kultúra

Forma pomoci

Priama dotácia

Rozpočet

Ročné plánované výdavky: 9 mil SKK; Celková výška plánovanej pomoci: 30,6 mil. SKK

Intenzita

29,4 %

Trvanie

31. december 2006

Sektory hospodárstva

Rekreačné, kultúrne a športové činnosti

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Námestie SNP č. 33, SK-813 31 Bratislava 1

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/

Dátum prijatia rozhodnutia

12. 10. 2006

Číslo pomoci

N 348/2006

Členský štát

Holandsko

Názov

Overgangsbudget voor de liberalisatie van de markt voor inburgeringscursussen voor recente immigranten

Právny základ

Artikel 60 Wetsvoorstel

Ministeriële Regeling

Kamerstukken 2005-2006 30308 nr. 2 & 3.

Druh opatrenia

Schéma pomoci

Účel

Rozvoj odvetví

Forma pomoci

Priama dotácia

Rozpočet

Ročné plánované výdavky: 2007: 62 mil. EUR, 2008: 40 mil. EUR, 2009: 20 mil. EUR; Celková výška plánovanej pomoci: 122 mil. EUR

Trvanie

1. január 2007 – 31. december 2009

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc

Ministerie van Onderwijs, Cultuur en Wetenschap

Postbus 16375, 2500 BJ Den Haag, Nederland

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/

Dátum prijatia rozhodnutia	13. 9. 2006
Číslo pomoci	N 387/06
Členský štát	Slovenská republika
Región	Nitriansky kraj
Názov	Renty (t. j. odškodnenia za pracovné úrazy a choroby z povolania) pre Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. Prievidza
Právny základ	Článok 7 nariadenia Rady (ES) č. 1407/2002 o štátnej pomoci pre uhoľný priemysel v kombinácii s číslom 1 písm. f) prílohy k nariadeniu
Druh opatrenia	Individuálna pomoc
Cieľ	Kompenzácia za „zdedené záväzky“
Forma pomoci	Priama platba
Rozpočet	39,9 mil. SKK
Trvanie	1. 1. 2005 – 31. 12. 2005
Sektory hospodárstva	Uhoľný priemysel
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc	Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/

Dátum prijatia rozhodnutia	7. 6. 2006
Číslo pomoci	N 622/2005
Členský štát	Holandsko
Názov	Steunregeling voor de aanpassing van het Europese signaleringssysteem (ETCS) in series goederenlocomotieven
Právny základ	Regeling, houdende bepalingen voor de subsidiëring van ombouw en typekeuring van ETCS in goederenlocomotieven
Účel	Sprostredkovať finančnú pomoc určenú na pokrytie nákladov spojených s inštaláciou ETCS do nákladných lokomotív, ktoré sa budú využívať na novej trati Betuwe
Rozpočet	15 miliónov EUR
Intenzita	50 % oprávnených nákladov
Trvanie	2006 — 2007

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/

Dátum prijatia rozhodnutia	13. 9. 2006
Číslo pomoci	NN 9/2006
Členský štát	Slovenská republika
Názov	Štátna pomoc uhoľnému priemyslu
Právny základ	Zákon č. 461/2003
Účel pomoci	Uzatvorenie baní
Rozpočet	191 miliónov SKK
Trvanie	Od roku 2004 do roku 2010

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/

Dátum prijatia rozhodnutia	20. 4. 2004
Číslo pomoci	N. 54/2001
Členský štát	Taliansko
Región	Provincia autonoma di Trento
Názov	Provvidenze per gli impianti a fune e le piste da sci
Právny základ	Deliberazione della giunta provinciale n. 6749 del 12 giugno 1998, concernente provvidenze per gli impianti a fune e le piste da sci — anni 1999 e 2000
Druh opatrenia	Schéma pomoci
Účel	Rozvoj odvetvia
Forma pomoci	Priama dotácia
Rozpočet	Ročné plánované výdavky: 10,9 mil. EUR; Celková výška plánovanej pomoci: 21,8 mil. EUR
Intenzita	45 %
Trvanie	1. január 1999 – 31. december 2000
Sektory hospodárstva	Rekreačné, kultúrne a športové činnosti
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc	Provincia autonoma di Trento — Piazza Dante 15, I-38100 Trento

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/

7.12.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 297/19

ŠTÁTNA POMOC — FRANCÚZSKO

Štátna pomoc C 47/2006 (ex N 648/2005) — Daňová úľava na tvorbu videohier

Výzva na predloženie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES

(Text s významom pre EHP)

(2006/C 297/07)

Listom z 22. novembra 2006, ktorý je uvedený v autentickom jazyku na stranách nasledujúcich po tomto zhrnutí, Komisia oznámila Francúzsku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES pokiaľ ide o uvedené opatrenie.

Zainteresované strany môžu predložiť svoje pripomienky k opatreniam, vo veci ktorých Komisia začne konanie v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto zhrnutia a nasledujúceho listu, na túto adresu:

European Commission

Directorate-General for Competition

Greffe Aides D'Etat

SPA 3 6/5

B-1049 Brussels

Fax: (32-2) 296 12 42

Tieto pripomienky sa oznámia Francúzsku. Zainteresovaná strana môže písomne s uvedením dôvodov požiadať o dôverné nakladanie s informáciami o ich totožnosti.

TEXT ZHRNUTIA

1. OPIS OPATRENIA

Francúzske orgány oznámili 20. decembra 2005 návrh týkajúci sa daňovej úľavy na tvorbu videohier.

Podniky oprávnené na daňovú úľavu sú štúdia špecializované na vývoj videohier, a sú buď nezávislými subjektmi alebo dcérskymi spoločnosťami vydavateľa. Za oprávnené sa budú považovať počítačové videohry alebo hracie konzoly, mobilné alebo online hry, vzdelávacie alebo zábavno-vzdelávacie programy a za určitých podmienok aj kultúrne CD-ROM-y, ktoré spĺňajú viaceré kritéria.

Nezahŕňajú sa sem hry, ktoré obsahujú scény pornografického alebo násilného charakteru. Oprávnené videohry musia tiež spĺňať jedno z dvoch nasledujúcich kritérií kultúrneho charakteru.

1.	Buď sú adaptáciou už existujúceho diela európskeho kultúrneho dedičstva vytvoreného na základe scenára napísaného vo francúzskom jazyku.

Alebo spĺňajú „kritérium kvality a originality konceptu a majú prínos, čo sa týka stvárnenia kultúrnej rozmanitosti a európskej tvorby v oblasti videohier“. Posúdenie tohto kritéria bude spočívať v „preskúmaní kvality a originality obsahu, scenára, hravosti, navigácie, interaktivity a vizuálnych, zvukových a grafických zložiek“.

Nakoniec sa sem zaraďuje aj kultúrne kritérium: európsky charakter videohier a teda ich oprávnenosť na daňovú úľavu bude posudzovaný v rámci bodového hodnotenia pre každú kategóriu, pričom body budú prideľované jednotlivým položkám podľa povahy príslušníkov členského štátu. Stupnica bude zostavená nezávisle od umiestnenia výdavkov.

Oprávnené výdavky budú zahŕňať náklady na zamestnancov (mzdy a sociálne náklady), dotácie na odpisy zo stálych aktív s výnimkou nehnuteľností, ktoré sú priamo určené na tvorbu schválených videohier a iné prevádzkové náklady, stanovené na základe paušálnej sadzby 75 % nákladov na zamestnancov.

Výška daňovej úľavy je založená na takto definovaných výdavkoch. Výška daňovej úľavy je 20 % z celkových oprávnených výdavkov. Ak výška zníženia daní za rozpočtový rok prekročí výšku splatnej dane, prebytok sa vráti podniku. Predbežný ročný rozpočet na toto opatrenie sa odhaduje na 30 miliónov EUR až 60 miliónov EUR. Opatrenie by malo podľa plánu trvať do 31. decembra 2008.

2. HODNOTENIE OPATRENÍ

Táto daňová úľava selektívne zvýhodňuje niektoré podniky pôsobiace v sektore výroby videohier, a to vo forme zníženia daní. Je teda financovaná zo štátnych zdrojov. Tento sektor je navyše predmetom obchodu medzi členskými štátmi. Z toho vyplýva, že notifikované opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

V prvom rade sa Komisia musí uistiť, že opatrenie neobsahuje žiadnu doložku, ktorá by bola v rozpore s ustanoveniami Zmluvy o ES v iných oblastiach ako štátna pomoc. Zdá sa, že za oprávnené náklady možno považovať iba odpisy a náklady na zamestnancov uhradené podnikom, ktorej bola poskytnutá daňová úľava. Nie je jasné či a ako sa berú do úvahy náklady subdodávateľských podnikov, ktoré sa môžu nachádzať v iných členských štátoch. Komisia nemôže teda dospieť k záveru, či opatrenie nepredstavuje žiadnu diskrimináciu z hľadiska umiestnenia nákladov. Taktiež nie je jasné, či francúzske dcérske spoločnosti európskych podnikov, bez ohľadu na ich právnu formu, môžu využívať daňovú úľavu.

Čo sa týka zlučiteľnosti podľa pravidiel Spoločenstva v prípade štátnej pomoci, francúzske orgány sa domnievajú, že výnimka uvedená v článku 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES sa vzťahuje na notifikované opatrenie. Opatrenie pomoci musí spĺňať cieľ, ktorým je podporiť kultúru primeraným a zodpovedajúcim spôsobom, aby bolo zlučiteľné v súlade s týmto článkom.

Komisia nevylučuje, že niektoré videohry môžu predstavovať kultúrne produkty v zmysle článku 87 ods. 3 Zmluvy o ES. Táto kvalifikácia bude závisieť od ich obsahu a výberových kritérií, ktoré používajú francúzske orgány.

Prvé kultúrne kritérium navrhnuté francúzskymi orgánmi je, že tieto videohry predstavujú adaptáciu už existujúceho diela európskeho kultúrneho dedičstva. Niektoré príklady videohier, ktoré podľa francúzskych orgánov spĺňajú dané kritérium, naznačujú, že uplatnenie tohto kritéria je veľmi široké a teda nezaručuje, že vybrané videohry sú adaptáciou už existujúceho diela európskeho kultúrneho dedičstva. Koncept európskeho kultúrneho dedičstva by sa mal preto upresniť.

Videohry sú taktiež oprávnené ak spĺňajú „kritérium kvality a originality konceptu a predstavujú prínos z hľadiska stvárnenia kultúrnej rozmanitosti a európskej tvorby v oblasti videohier“. Obsah tohto druhého kultúrneho kritéria je taktiež predmetom na potencionálne rôzne interpretácie, čo by mohlo zahŕňať napríklad aj simulačné hry alebo hry so športovou tematikou, obsah ktorých je sporný. Naviac toto kritérium „kvality a originality konceptu“ by sa malo skôr použiť na výber dobrých videohier, ktorých kvalita je posudzovaná z hľadiska zábavy a stimulácie ako na výber videohier, ktoré majú kultúrny efekt.

V tomto štádiu má Komisia pochybnosti o tom, či oznámené opatrenie umožní vybrať videohry výlučne kultúrneho charakteru a splní tým cieľ podpory kultúry v zmysle článku 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES.

Za predpokladu, že podpora výroby videohier tak, ako je definovaná na základe tohto opatrenia pomoci, je podporou kultúry v zmysle článku 87 ods. 3 písm. d), je vhodné sa ubezpečiť, či je opatrenie navrhnuté tak, aby spĺňalo tento cieľ a najmä či je vhodným prostriedkom a má dostatočne motivačný efekt a je primerané. Komisia sa v tomto štádiu domnieva, že francúzske orgány neposkytli dostatočné informácie na overenie toho, či má opatrenie dostatočne motivačný efekt. Čo sa týka otázky proporcionality, Komisia poznamenáva, že daňová úľava predstavuje 20 % výdavkov, čo by bolo primerané v prípade, keby oprávnené náklady boli správne definované a keby sa vzali do úvahy len skutočné výrobné náklady.

„Ostatné prevádzkové výdavky“ (náklady na zamestnancov a dotácie na odpisy zo stálych aktív) sú stanovené sadzbou 75 % výdavkov na zamestnancov. Komisia má pochybnosti o tom, že výpočet „ostatných prevádzkových výdavkov“ umožní určiť skutočné náklady na tvorbu videohier oprávnenými podnikmi a že bude teda v súlade s predpismi Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci.

Nakoniec, aby sa zaistila zlučiteľnosť, narušenie hospodárskej súťaže a účinky na obchod oznámeného opatrenia musia byť obmedzené tak, aby celkové hodnotenie pomoci bolo priaznivé. Znížením výrobných nákladov podnikov v tomto sektore zriadených vo Francúzsku, by táto daňová úľava mohla posilniť ich postavenie vzhľadom na ich európskych konkurentov, najmä pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo a Nemecko. Francúzske orgány neposkytli žiadne presné informácie o vplyve tohto opatrenia na hospodársku súťaž Spoločenstva.

Z týchto dôvodov, má Komisia v tomto štádiu pochybnosti o tom, či je notifikované opatrenie zlučiteľné so spoločným trhom na základe článku 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES. Komisia má navyše pochybnosti o tom, či by toto opatrenie mohlo byť zlučiteľné na základe iných ustanovení zmluvy alebo odvodených predpisov.

V súlade s článkom 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 možno každú neoprávnenú pomoc od príjemcu vymáhať.

TEXT LISTU

„Par la présente, la Commission a l'honneur d'informer la France qu'après avoir examiné les informations fournies par vos autorités sur la réforme citée en objet, elle a décidé d'ouvrir la procédure prévue à l'article 88, paragraphe 2, du traité CE.

1. PROCÉDURE

1.	Le 20 décembre 2005, les autorités françaises ont notifié la présente mesure d'aide.

2.	Par lettre datée du 25 janvier 2006, la Commission a demandé des informations supplémentaires, qui ont été fournies par courrier daté du 15 février 2006.

3.	Le 3 mai 2006, une réunion a eu lieu entre les services de la Commission et les autorités françaises. À la suite de cette réunion, les autorités françaises ont apporté des changements à cette mesure, dont elles ont informé la Commission par lettre en date du 12 juin 2006.

4.	Sur la base de ces changements, la Commission a demandé des informations supplémentaires par lettre datée du 1er août 2006, à laquelle les autorités françaises ont répondu, après une demande d'extension de délai, par courrier daté du 18 septembre 2006.

2. DESCRIPTION DE LA MESURE

2.1. Contexte de la mesure

D'après les autorités françaises, la France est historiquement un pays de création de jeux vidéo. Actuellement trois sociétés françaises figurent au rang des tout premiers éditeurs mondiaux: Ubisoft, Atari et Vivendi Universal Games. Outre ces trois éditeurs, près d'une soixantaine de studios de développement indépendants, généralement de taille petite (5-10 personnes) à moyenne (50-60 personnes) participent en France à la création de jeux sur le territoire.

Les autorités françaises soulignent par ailleurs que le jeu vidéo s'est affirmé comme “un mode créatif d'expression capable de véhiculer des valeurs sociales, culturelles voire artistiques”. Cela serait particulièrement vrai en France. Selon les autorités françaises, il y a en effet une tradition et un savoir-faire français du jeu vidéo, qui sont tournés vers la création originale et où le graphisme et la jouabilité (“gameplay”) s'inspirent tout à la fois du cinéma et de la bande dessinée. Le jeu vidéo français se distingue aussi par l'importance des jeux à contenu directement culturel ou ludo-éducatif.

Or, selon les autorités françaises, l'environnement économique mondial menace les conditions de la création du jeu vidéo en France. La première raison serait d'ordre technologique: la particularité du jeu vidéo est d'être soumise à un cycle technologique court, marqué par le renouvellement tous les cinq ou six ans des consoles de jeu. L'introduction de nouvelles technologies rend chaque cycle de production plus coûteux et plus complexe puisqu'il faut à chaque fois réinventer la chaîne de production. Le dernier changement de consoles au début des années 2000 a ainsi abouti à des budgets de développement des nouveaux produits très supérieurs à ceux de la génération précédente. Or un nouveau cycle industriel est en court, avec les mêmes conséquences économiques pour les producteurs de jeux vidéos.

En outre, si les éditeurs français de jeux vidéo sont parmi les premiers au rang mondial, les studios européens et notamment français quant à eux souffrent, selon les autorités françaises, d'un manque de compétitivité par rapport aux autres pays, notamment le Canada Ainsi, pour un même projet, l'écart de coût de développement peut atteindre 33 % entre la France et les États-Unis et 90 % par rapport au Canada. En effet, le Québec a mis en place un crédit d'impôt sur les dépenses de jeux vidéo (37,5 % sur les dépenses de production éligibles), dont semble bénéficier d'ailleurs Ubisoft, qui a installé une filiale dans ce pays.

La concomitance de ces facteurs aurait ainsi provoqué un effondrement du tissu productif français, dont les effectifs seraient en baisse de 50 % depuis 2000. Ainsi une vingtaine de sociétés françaises ont cessé leurs activités entre 2001 et 2004. Cette situation mettrait en péril le secteur de la création de jeux vidéo européenne et française dont la dimension culturelle est essentielle, selon les autorités françaises. Face à ces difficultés, les autorités françaises proposent de mettre en place un mécanisme de soutien à la création de jeux vidéo ayant une dimension culturelle.

2.2. Modalités de la mesure

10.	La base juridique de la mesure est un projet d'article de loi instaurant un crédit d'impôt pour dépenses dans la création de jeux vidéo, à insérer dans la loi de finances pour 2006.

a) Entreprises et jeux vidéo éligibles

11.	Les entreprises éligibles sont celles qui produisent les jeux vidéos, à savoir les studios de développement, indépendants ou filiales d'éditeurs.

12.

Les jeux éligibles sont définis comme les logiciels de loisir mis à la disposition du public sur support physique ou en ligne et intégrant des éléments de création artistique et technologique. Ceci recouvre non seulement le jeu vidéo pour PC ou console, mais aussi le jeu mobile, le jeu en ligne multi-joueurs ou non, le logiciel éducatif ou ludo-éducatif et le CD-Rom culturel si il intègre une interactivité et une créativité suffisante. Un montant minimum de 150 000 EUR de coûts de développement a été fixé pour exclure les jeux qui n'ont pas vocation à une commercialisation significative. De plus, pour être admis au bénéfice du crédit d'impôt, les jeux vidéo devront remplir un certain nombre de critères.

13.	Le premier critère sera négatif: seront exclus du bénéfice du crédit d'impôt les jeux vidéo comportant des séquences à caractère pornographique ou de très grande violence.

14.

Les jeux vidéo éligibles devront par ailleurs avoir une dimension culturelle. Pour ce faire, les jeux vidéo devront satisfaire l'un de deux critères suivants:

a)	Soit ils développent une adaptation d'une œuvre pré-existante du patrimoine culturel européen à partir d'un scénario écrit en français.

Soit ils développent un concept original. Ce critère a été ultérieurement précisé par les autorités françaises: les jeux vidéo sont éligibles sur la base du second critère culturel si ils remplissent “un critère de qualité et d'originalité du concept et de contribution à l'expression de la diversité culturelle et de la création européennes en matière de jeu vidéo”. L'appréciation de ce critère comprendra “l'examen de la qualité et de l'originalité du contenu, du scénario, de la jouabilité, de la navigation, de l'interactivité et des composantes visuelles, sonores et graphiques”.

15.

S'ajoutera enfin un critère “culturel” européen: un barème de points répartis par catégories et affectés par postes en fonction de la qualité de ressortissant d'un État membre de l'Union européenne déterminera le caractère européen des jeux vidéo et donc leur admissibilité au bénéfice du crédit d'impôt. Sont pris en compte pour le barème non seulement les collaborateurs directement engagés par le producteur de jeu, mais aussi ceux rattachés aux éventuelles entreprises sous-traitantes chargées des opérations de fabrication. Le calcul de ce barème est aussi fait indépendamment de la localisation des dépenses: ainsi les dépenses effectuées auprès d'entreprises sous-traitantes établies en Europe seront éligibles.

b) Dépenses éligibles

16.

Les dépenses éligibles sont définies de façon à correspondre aux dépenses de conception et de création. En sont notamment exclues les dépenses de débogage et de tests avals. Elles recouvrent par contre:

les charges de personnel (rémunération et charges sociales) afférentes:

—	au réalisateur, à l'adjoint du réalisateur, au directeur artistique, au directeur technique;

—	aux personnes chargées du scénario et des dialogues, du design et de la conception des niveaux de jeu;

—	aux personnes chargées de la programmation;

—	aux personnes chargées du graphisme et de l'animation;

—	aux personnes chargées de l'environnement sonore.

b)	Les dotations aux amortissements des immobilisations, autres que les immeubles, affectées directement à la création de jeux vidéo agréés;

c)	Les autres dépenses de fonctionnement, établies de façon forfaitaire à 75 % des dépenses de personnel.

17.	Les subventions publiques perçues par les entreprises à raison de dépenses ouvrant droit au crédit d'impôt viendront en diminution de la base de calcul du crédit d'impôt.

c) Mécanisme d'application du crédit d'impôt

18.	C'est à l'assiette de dépenses ainsi définies qu'est appliqué le taux de crédit d'impôt. Le taux du crédit d'impôt est de 20 % de l'assiette des dépenses éligibles.

19.

Les autorités françaises se proposent par ailleurs d'instituer un plafond par entreprise dans un souci de maîtriser le coût fiscal de la mesure. Dans l'état actuel du projet, les autorités françaises se proposent de fixer ce plafond à 3 millions EUR. Le budget annuel prévisionnel pour ce dispositif est chiffré entre 30 millions EUR et 60 millions EUR.

20.

Un mécanisme d'agrément est par ailleurs mis en place afin de vérifier les critères de sélection des jeux vidéo. Cette évaluation sera effectuée par un comité d'experts composé de représentants des administrations françaises et de personnalités qualifiées, qui n'appartiendront pas forcément au monde du jeu vidéo, mais qui pourront aussi représenter d'autres disciplines culturelles. Ce groupe d'experts vérifiera l'éligibilité de l'entreprise, du jeu, la nature des dépenses, et le respect des critères culturels énumérés ci-dessus. Ce comité émettra un avis sur la base duquel le Ministère de la Culture et de la Communication émettra son agrément.

21.

Les modalités de versement sont les suivantes: le crédit d'impôt est imputé sur l'impôt sur les sociétés dû au titre du premier exercice clos à compter de la date d'agrément provisoire qui est donné au démarrage du projet, puis sur l'impôt sur les sociétés dû au titre de chaque exercice au cours desquelles les dépenses éligibles ont été engagées. L'agrément définitif est délivré lors de la livraison à l'éditeur. Si l'agrément définitif n'est pas délivré dans un délai de 24 mois à compter de la date de délivrance de l'agrément provisoire, l'entreprise doit reverser le crédit d'impôt qu'elle a utilisé. Enfin, lorsque le montant de la réduction d'impôt au titre d'un exercice excède le montant de l'impôt dû, l'excédent est restitué à l'entreprise.

22.	Le dispositif est initialement prévu pour durer jusqu'au 31 décembre 2008.

3. ÉVALUATION DE LA MESURE

3.1. Qualification des mesures

23.

L'article 87 paragraphe 1 du traité CE dispose: “Sauf dérogations prévues par ledit traité, sont incompatibles avec le marché commun, dans la mesure où elles affectent les échanges entre États membres, les aides accordées par les États ou au moyen de ressources d'État sous quelque forme que ce soit qui faussent ou qui menacent de fausser la concurrence en favorisant certaines entreprises ou certaines productions”.

24.	La mesure visée par la présente décision consiste en un crédit d'impôt qui vient en déduction de l'impôt sur les sociétés normalement dû par les bénéficiaires. Le caractère de ressource étatique de cette mesure ne fait donc aucun doute.

25.

Cette mesure vise à réduire les coûts de production des entreprises bénéficiaires et constitue clairement un avantage qui est par ailleurs sélectif dans la mesure où seul le secteur de production de jeux vidéo peut en bénéficier. Cette mesure constitue donc un avantage sélectif susceptible de créer une distorsion de concurrence au sens de l'Article 87(1) CE.

26.

Par ailleurs, selon les informations sur les parts de marchés fournies par les autorités françaises, et qui ne sont disponibles que pour les éditeurs de jeux vidéo, les trois grands éditeurs français de jeux vidéo, à savoir Ubisoft, Atari et VUGames représentaient respectivement 6,4 %, 3,5 % et 4,4 % des parts de marchés des éditeurs de jeux vidéo en 2005 dans l'ensemble formé par le Royaume-Uni, l'Allemagne, la France, l'Espagne et l'Italie. Les studios établis en France, à qui la mesure est destinée, ne représentent qu'une proportion limitée du chiffre d'affaire de ces éditeurs (25 % pour Ubisoft, 10 % pour Atari et 2 % pour VUGames). Ils n'en représentent donc pas moins une proportion non négligeable de la part de marché de ces éditeurs dans les cinq pays européens mentionnés ci-dessus. À l'évidence, le marché des jeux vidéo n'est donc pas un marché national. L'on peut donc considérer que le crédit d'impôt est susceptible d'affecter les échanges entre États Membres.

27.	Eu égard à ces considérations, il convient de conclure que ces financements constituent des aides d'État au sens du traité.

3.2. Compatibilité des mesures

3.2.1. Position des autorités françaises

28.

Les autorités françaises considèrent que la dérogation visée à l'article 87 paragraphe 3 d) du traité CE s'applique à la mesure notifiée. Cet article précise que peuvent être considérées comme compatibles avec le marché commun les aides destinées à promouvoir la culture et la conservation du patrimoine, quand elles n'altèrent pas les conditions des échanges et de la concurrence dans la Communauté dans une mesure contraire à l'intérêt commun. Pour établir que les jeux vidéo éligibles au bénéfice de ce crédit d'impôt constituent des objets culturels au sens de l'article 87 paragraphe 3 d) du traité CE, les autorités françaises avancent les arguments suivants:

a)	Ces jeux vidéo sont conçus sur la base d'un scénario en langue française, ce qui est un véhicule des modes de pensée associés à l'usage de cette langue.

Les jeux vidéo sont une création artistique et technologique. La part des dépenses artistiques devient en effet majoritaire dans la conception du jeu, au détriment des dépenses de programmation qui ne représentent plus qu'un tiers des coûts d'un projet. En effet, une grande partie de ces dépenses porte sur la substance du jeu, à savoir la qualité de l'interaction, autrement dit la jouabilité (“gameplay”). Cet élément essentiel relève de la dimension culturelle, à savoir le talent artistique.

La dimension culturelle des jeux vidéo transparaît aussi dans les relations complémentaires que ce média a tissées avec le cinéma et qui se manifestent à travers l'utilisation de certaines techniques cinématographiques dans les jeux vidéo (telles que les techniques d'animation), à travers le fait qu'un nombre croissant de jeux vidéo s'inspirent du cinéma et que les jeux vidéos reprennent les modes de narration utilisés au cinéma.

Cette dimension culturelle du jeu vidéo explique par ailleurs la réflexion actuellement en cours en France autour du statut des auteurs dans le jeu vidéo, réflexion qui va dans le sens de la protection des droits de propriété artistique de certains fonctions créatives telles que la réalisation du scénario interactif, la conception graphique et la création de la composition musicale originale.

e)	Les autorités françaises soutiennent que la Commission a soutenu cette industrie à travers le programme MEDIA.

f)	En outre, le caractère culturel des jeux vidéo éligibles serait garanti par les critères de sélection décrits au point 14.

29.

De plus, les autorités françaises soutiennent par ailleurs que, conformément à la Communication de la Commission sur l'application des règles relatives aux aides d'État aux mesures relevant de la fiscalité directe des entreprises de 1998, ce crédit d'impôt respecte les principes de légalité générale et notamment les principes du Traité interdisant toute discrimination en fonction de la nationalité et assurant la liberté d'établissement, la libre circulation des marchandises et la libre prestation des services. À ce titre, les autorités françaises soulignent qu'aucune discrimination n'est faite entre collaborateurs nationaux et européens. Toutes les entreprises établies en France, quelque soit leur nationalité, peuvent aussi être bénéficiaires du dispositif.

30.

Enfin, les autorités françaises considèrent que la mesure notifiée n'altère pas les échanges dans une mesure contraire à l'intérêt commun. Tout d'abord, la mesure proposée n'est pas discriminatoire, puisqu'elle permet d'associer les talents de tous les États membres de l'Union, sans traitement différencié en fonction des nationalités. Ensuite, les autorités françaises soutiennent que l'intérêt commun réside dans l'existence et le soutien à une production culturelle de jeux vidéo. Ainsi, même si le Royaume Uni et l'Allemagne ont aussi une industrie du jeux vidéo, la concurrence est aujourd'hui essentiellement extra-communautaire et provient des États-Unis, du Canada, de la Corée du Sud et du Japon. Ainsi, l'impact de la mesure devrait s'apprécier au regard de cette concurrence extra-communautaire.

3.2.2. Position de la Commission

31.

En premier lieu, et en application du principe établi par la Cour dans l'arrêt Matra (1), la Commission doit s'assurer que les conditions d'accès au crédit d'impôt ne contiennent pas de clauses contraires aux dispositions du traité CE dans des domaines autres que les aides d'État, et notamment qu'elles ne comprennent aucune discrimination en raison de la nationalité.

32.

Sur ce point, il convient de noter que la mesure ne paraît contenir aucune restriction quant à la nationalité des personnels employés. Par contre, seules les dotations aux amortissements et les charges de personnels salariés de l'entreprise bénéficiaire du crédit d'impôt semblent être pris en compte dans les coûts éligibles. Il n'apparaît pas clairement si et comment sont pris en compte dans les coûts éligibles les coûts d'entreprises sous-traitantes, qui peuvent être situées dans d'autres États Membres. La Commission ne peut donc à ce stade conclure que la mesure n'introduit aucune discrimination sur la base de la localisation des coûts.

33.

Du plus, le fait que les studios de production de jeux vidéo éligibles doivent être établis en France est, compte tenu des règles françaises d'imposition, inhérent à la condition de l'assujettissement en France aux fins de l'impôt sur les sociétés et serait donc justifié par la nature fiscale de la mesure d'aide qui est un crédit d'impôt. Il reste néanmoins à vérifier que les établissements stables français d'entreprises européennes pourraient elles aussi bénéficier du crédit d'impôt quelque soit leur forme juridique.

34.	En conclusion, à ce stade, la Commission ne peut conclure que la mesure d'aide ne comporte aucune infraction aux autres dispositions du Traité CE.

35.

Concernant ensuite la question de la compatibilité de la mesure avec le marché commun sur la base de l'article 87 paragraphe 3 d), la Commission souhaite rappeler à titre préliminaire que cette dérogation doit, comme toute dérogation à la règle générale énoncée à l'article 87 paragraphe 1, être interprétée de façon restrictive.

36.

Afin d'être compatible sur la base de cet article, une mesure d'aide doit remplir un objectif de promotion de la culture de façon proportionnelle et nécessaire. Elle doit en particulier être évaluée sur la base des questions suivantes:

1.	La mesure vise-t-elle à un réel objectif de promotion de la culture?

Est-elle conçue de façon à remplir cet objectif culturel? En particulier:

a)	Est-elle un instrument approprié ou existent-ils d'autres instruments mieux appropriés?

b)	A-t-elle un effet incitatif suffisant?

c)	Est-elle proportionnelle? Est-ce que le même résultat ne pourrait être obtenu avec moins d'aide?

3.	Est-ce que les distorsions de concurrence et les effets sur le commerce sont limités, de telle manière que le bilan global de l'aide est positif?

1) Existence d'un objectif culturel

37.	Les jeux vidéo sont des produits audiovisuels pour lesquels il existe un marché international en pleine expansion, avec une forte concurrence internationale, ainsi que potentiellement des marchés plus locaux.

38.

La production de jeux vidéo fait certes appel à des talents créatifs mais cela ne signifie pas nécessairement que ce sont des produits culturels au sens de l'article 87 paragraphe 3 d). Certains éléments de créativité interviennent en effet dans la production de nombreux produits qui ne sauraient à l'évidence rentrer dans le champ d'application de cet article (e.g.: design d'automobiles).

39.

Toutefois, la Commission a eu l'occasion de déclarer compatibles sur la base de l'article 87 paragraphe 3 d) du traité CE des mesures de soutien à la création de certains produits audiovisuels sélectionnés sur la base de critères précis visant à identifier ceux qui ont un contenu culturel. Ainsi, dans sa décision du 16 mai 2006 dans le cas no N45/2006 Crédit d'impôt en faveur de la production phonographique, la Commission a conclu que le soutien à la création d'œuvres musicales remplissant certains critères visait à promouvoir la culture. De la même manière, à ce stade, la Commission n'exclut pas que certains jeux vidéo puissent constituer des produits culturels au sens de l'article 87 paragraphe 3 d) du Traité CE. Leur caractère culturel dépendrait de leur contenu et donc en premier lieu des critères de sélection des jeux éligibles utilisés par les autorités françaises.

40.

Le premier critère culturel proposé par les autorités françaises pour sélectionner les jeux vidéo éligibles est que ces jeux constituent une adaptation d'une œuvre pré-existante du patrimoine culturel européen à partir d'un scénario écrit en français. Or certains des exemples fournis par les autorités françaises de jeux vidéo qui rempliraient ce critère semblent indiquer que ce dernier pourrait être appliqué d'une façon très large, qui ne fournirait pas toutes les garanties nécessaires pour assurer que les jeux vidéo sélectionnés constituent effectivement une adaptation d'une œuvre pré-existante du patrimoine culturel européen. Ainsi, parmi les exemples cités, figure le jeu vidéo “Caméra Café: Le Jeu”, basé sur un programme télévisuel français dont l'appartenance au patrimoine culturel européen n'apparaît pas clairement à ce stade. Le concept de patrimoine culturel européen devrait donc être précisé.

41.

Les jeux vidéo sont aussi éligibles s'ils remplissent “un critère de qualité et d'originalité du concept et de contribution à l'expression de la diversité culturelle et de la création européennes en matière de jeu vidéo”. L'appréciation de ce deuxième critère culturel inclut “l'examen de la qualité et de l'originalité du contenu, du scénario, de la jouabilité, de la navigation, de l'interactivité et des composantes visuelles, sonores et graphiques”. Le contenu de ce critère est lui aussi sujet à une interprétation potentiellement large. Il n'est ainsi pas exclu que, sur la base de ce critère, soient éligibles des jeux de simulation, ou des jeux sportifs, par exemple basés sur les courses automobiles, dont le contenu culturel n'apparaît pas clairement à ce stade. Ainsi, ce critère de “qualité et d'originalité du concept” pourrait être utilisé plutôt pour sélectionner de bons jeux vidéo, en termes de divertissement ou d'animation, que des jeux vidéo en effet culturels.

42.

Une évaluation, par exemple basée sur la production des dernières années, du pourcentage de jeux vidéo qui seraient éligibles sur la base de ces deux critères permettrait aussi de mieux évaluer leur caractère sélectif. Ainsi, par exemple, si la mesure aboutissait à soutenir la production d'une large proportion de jeux vidéo, il pourrait alors apparaître qu'elle est détournée de son objectif avoué de promotion de la culture, et qu'elle pourrait alors avoir plus un objectif industriel de soutien à un secteur subissant une forte concurrence internationale et une phase de mutation technologique.

43.	Il conviendrait enfin d'expliciter le critère qui vise à exclure du bénéfice du crédit d'impôt les jeux de “très grande violence”.

44.

Pour les raisons décrites ci-dessus, à ce stade, la Commission a des doutes que les critères proposés par les autorités françaises permettent d'identifier uniquement des jeux vidéo qui sont en effet des produits culturels et que la mesure a donc réellement pour seul objectif la promotion de la culture au sens de l'article 87 paragraphe 3 d) du traité CE.

2) Est-ce que la mesure est conçue de façon à remplir cet objectif culturel?

45.	À supposer que la promotion de la production des jeux vidéo tels que définis sur la base de cette mesure d'aide soit un objectif culturel au sens de l'article 87 paragraphe 3 d), il convient de s'assurer que la mesure est conçue de façon à remplir cet objectif.

46.

Dans un contexte où les producteurs de jeux vidéo doivent faire face à des coûts croissants, un crédit d'impôt assis sur les coûts de production de ces jeux vidéo peut être vu comme un instrument approprié pour encourager la production de ces jeux. Les autorités françaises n'ont toutefois par fourni d'informations démontrant qu'aucun autre instrument ne permettrait d'aboutir au même objectif.

47.	Les autorités françaises n'ont pas non plus fourni d'éléments visant à prouver que la mesure a un effet incitatif suffisant et notamment qu'elle est nécessaire pour la production de jeux vidéo ayant un caractère culturel.

48.

Enfin, la mesure doit être proportionnelle. Il convient en particulier de s'assurer que le même résultat ne pourrait être obtenu avec moins d'aide. À ce titre, la Commission note que le taux du crédit d'impôt est de 20 % des dépenses éligibles, ce qui semble à première vue et à ce stade raisonnable et en ligne avec les taux déjà acceptés par la Commission dans les cas similaires de promotion de produits culturels (2). Il convient néanmoins de s'assurer que les coûts éligibles sont correctement définis et que seuls les coûts de production réellement supportés sont pris en compte.

49.

Or, les “autres dépenses de fonctionnement” (hors charges de personnel et dotations aux amortissements des immobilisations) sont établies forfaitairement à 75 % des dépenses de personnel. La Commission doute que ce calcul des “autres dépenses de fonctionnement” permette de déterminer les coûts réellement supportés pour la création des jeux vidéo par les entreprises éligibles et soit donc conforme aux règles communautaires en matière d'aide d'État. Les autorités françaises ont expliqué qu'elles ont retenu ce mode de calcul des coûts éligibles par analogie avec le dispositif français du crédit d'impôt recherche. Selon les autorités françaises, la Commission a eu connaissance de cette mesure et elle n'aurait pas émis d'objection sur ce mode de calcul.

50.

Or il s'avère que le crédit d'impôt recherche est une mesure générale. La Commission n'a donc pas eu par conséquent à se prononcer sur ses modalités d'application et en particulier sur la conformité de ce mode de calcul des coûts éligibles au regard des règles communautaires en matière d'aide d'État.

51.	À ce stade, la Commission a des doutes quant à la conformité du calcul des coûts éligibles avec les règles communautaires en matière d'aides d'État.

3) Est-ce que les distorsions de concurrence et les effets sur le commerce sont limités, de telle manière que le bilan global de l'aide est positif?

52.

Si les principaux concurrents dans le domaine des jeux vidéo proviennent d'Amérique du Nord et d'Asie, il existe aussi des producteurs de jeux vidéo dans le autres États membres et en particulier au Royaume Uni et en Allemagne. Ainsi le Royaume-Uni compte environ 160 studios indépendants, et un éditeur national, SCi Games. Quant à l'Allemagne, elle compte une cinquantaine de studios indépendants.

53.

Ainsi, en réduisant les coûts de production des entreprises de ce secteur établies en France, ce crédit d'impôt est susceptible de renforcer leur position par rapport à leurs concurrents européens. Les autorités françaises n'ont fourni aucune information précise sur l'impact de cette mesure sur la concurrence intra-communautaire.

54.	À ce stade, la Commission doute donc que les distorsions de concurrence et les effets sur le commerce de la mesure sont suffisamment limités de telle manière que le bilan global de l'aide est positif.

Conclusion

55.

Pour l'ensemble de ces raisons, à ce stade, la Commission a des doutes que la mesure notifiée soit compatible avec le marché commun sur la base de l'article 87 paragraphe 3 d) du traité CE. La Commission a par ailleurs des doutes que la mesure puisse être compatible sur la base d'autres dispositions. L'article 87 paragraphe 2 n'est clairement pas applicable. L'article 87 paragraphe 3 a) concerne les aides pour les régions assistées, or la présente mesure n'est pas limitée à ces régions. Elle ne constitue pas non plus une projet important d'intérêt européen au sens de l'article 87 paragraphe b). Selon l'article 87 paragraphe 3 c), les aides qui visent à faciliter le développement de certaines activités ou de certaines régions peuvent être compatibles avec le marché commun lorsqu'elle n'altèrent pas les conditions des échanges dans une mesure contraire à l'intérêt commun. Les autorités françaises n'ont pas avancé d'arguments permettant de conclure que la mesure notifiée vise au développement de certaines activités au sens de l'article 87 paragraphe 3 c). La Commission note toutefois qu'il n'est pas exclu que cette mesure, qui concerne le développement de nouveaux produits, puisse dans une certaine mesure tomber dans le champ d'application de l'encadrement communautaire des aides d'État à la recherche et au développement (3). Les autorités françaises n'ont toutefois pas fourni les informations nécessaires permettant de vérifier l'éventuelle conformité de la mesure notifiée avec cet encadrement.

56.	En conséquence, la Commission requiert l'avis de la France et des parties intéressées sur la mesure notifiée.

4. CONCLUSION

Compte tenu des considérations qui précèdent, la Commission a des doutes à ce stade que la mesure en cause soit compatible avec le marché commun. Par conséquent, conformément à l'article 6 du règlement (CE) no 659/1999 du Conseil du 22 mars 1999 portant modalités d'application de l'article 93 du traité CE, la Commission invite la France, dans le cadre de la procédure prévue à l'article 88, paragraphe 2, du traité CE, à présenter ses observations et à fournir toute information utile pour l'évaluation des mesures dans un délai d'un mois à compter de la date de réception de la présente.

La Commission rappelle à la France l'effet suspensif de l'article 88, paragraphe 3, du traité CE et se réfère à l'article 14 du règlement (CE) no 659/1999 du Conseil qui prévoit que toute aide illégale pourra faire l'objet d'une récupération auprès de son bénéficiaire.

Par la présente, la Commission avise la France qu'elle informera les intéressés par la publication de la présente lettre et d'un résumé de celle-ci au Journal officiel de l'Union européenne. Elle informera également les intéressés dans les pays de l'AELE signataires de l'accord EEE par la publication d'une communication dans le supplément EEE du Journal officiel, ainsi que l'autorité de surveillance de l'AELE en leur envoyant une copie de la présente.“

(1) Matra v. Commission (Aff. C-225/91), Rec. 1993, I -3203.

(2) Voir par exemple décision de la Commission du 16 mai 2006 dans le cas no N45/2006 crédit d'impôt en faveur de la production phonographique.

(3) JO C 45 du 17.2.1996, p. 5.

7.12.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 297/27

ŠTÁTNA POMOC — ŠVÉDSKO

Štátna pomoc C 46/2006 (ex N 347/2006) — Úľava na dani z emisií CO2 v prípade palív používaných v zariadeniach, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ pre obchodovanie s emisnými kvótami

Výzva na predloženie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES

(Text s významom pre EHP)

(2006/C 297/08)

Listom z 8. novembra 2006, ktorý je uvedený v pôvodnom jazyku na stranách nasledujúcich za týmto zhrnutím, Komisia oznámila Švédsku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o uvedenú pomoc.

Zainteresované strany môžu predložiť svoje pripomienky k opatreniu pomoci, vo veci ktorého Komisia začína konanie, v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto zhrnutia a uvedeného listu na adresu:

European Commission

Directorate-General for Competition

State aid Registry

Rue de la Loi/Wetstraat, 200

B-1049 Brussels

Fax: (32-2) 296 12 42

Tieto pripomienky budú oznámené Švédsku. Zainteresované strany môžu písomne s uvedením dôvodov požiadať o dôverné zaobchádzanie s informáciami o ich totožnosti.

ZHRNUTIE

1. OPIS

Minimálne úrovne zdaňovania spotreby energetických výrobkov a elektrickej energie v Spoločenstve sú stanovené v smernici o zdaňovaní energie (2003/96/ES). Vo Švédsku spadajú pod minimálne úrovne zdaňovania uvedené v smernici dve dane: daň z energie a daň z oxidu uhličitého. Uplatňujú sa odlišné úrovne vnútroštátnej dane, vyššia sadzba pre domácnosti, sektor služieb a sektor diaľkového vykurovania (100 % daň z energie a 100 % daň z oxidu uhličitého) a nižšia sadzba pre palivá, ktoré sa používajú vo výrobných procesoch v priemyselných činnostiach, a palivá, ktoré sa používajú na výrobu tepla v kombinovaných tepelno-energetických (KTE) zariadeniach (0 daň z energie a 21 % daň z oxidu uhličitého). Ďalšie zníženie dane sa poskytuje výrobným spoločnostiam v energeticky náročných odvetviach, ak hodnota fosílnych palív, ktoré tieto spoločnosti používajú pri výrobe, prekročí 0,8 % hodnoty predaja vyrobených tovarov. Zníženia dane v prípade palív používaných vo výrobnom sektore a palív používaných v kombinovaných tepelno-energetických zariadeniach boli už predtým schválené v rámci štátnej pomoci. Systém EÚ pre obchodovanie s emisnými kvótami (EÚ ETS) nadobudol účinnosť 1. januára 2005 v súlade so smernicou Spoločenstva 2003/87/ES o obchodovaní s emisiami. Smernica o obchodovaní s emisiami sa vzťahuje na určité činnosti v oblasti energetiky a určitú priemyselnú výrobu a zaväzuje prevádzkovateľov zariadení, na ktoré sa vzťahuje EÚ ETS (ETS zariadenia), aby sa vzdali povolení na svoje emisie skleníkových plynov. Povolenia sa prideľujú prevádzkovateľovi buď bezodplatne na začiatku každého obdobia obchodovania, alebo si ich prevádzkovateľ kúpi v rámci aukcie a/alebo na trhu. V prvom období obchodovania, ktoré sa začalo v januári 2005 a bude trvať do decembra 2007, sa Švédsko rozhodlo prideliť všetky emisné povolenia bezodplatne.

Notifikované opatrenie spočíva v daňových úľavách pre palivá, ktoré sa používajú v ETS zariadeniach. Podľa návrhu by mali rôzne druhy ETS zariadení vo výrobnom a energetickom sektore profitovať z daňových úľav na týchto odlišných úrovniach:

—	palivá spotrebované vo výrobnom procese pri priemyselných činnostiach a palivá spotrebované pri výrobe tepla v určitých vysokovýkonných KTE zariadeniach by boli úplne oslobodené od dane z emisií CO2 a dane z energie;

—	palivá spotrebované v iných KTE zariadeniach by boli úplne oslobodené od dane z energie a uplatňovala by sa pri nich 7 % daň z emisií CO2;

—	v prípade palív spotrebovaných v iných zariadeniach, na ktoré sa vzťahuje EÚ ETS, t. j. zariadenia na výrobu tepla, by sa naďalej uplatňovala daň z energie v plnej výške a 86 % daň z emisií CO2.

Pri uplatnení notifikovaného opatrenia by vznikla situácia, keď by palivá v prvej z troch vyššie uvedených kategórií nepodliehali žiadnej dani z energie v zmysle smernice o zdaňovaní energie. Úroveň zdaňovania palív používaných na výrobu tepla v iných ako vysokovýkonných KTE zariadeniach a palív používaných v zariadeniach na diaľkové vykurovanie by však bola v súlade s minimálnymi úrovňami zdaňovania stanovenými v smernici o zdaňovaní energie.

Cieľom notifikovaného opatrenia je predísť dvojitej regulácii, ku ktorej by podľa švédskych orgánov došlo v dôsledku zavedenia EÚ ETS. Švédsko chce takto prispieť k nákladovo efektívnej politike v oblasti zmeny klímy v rámci EÚ ako celku. Všeobecnou zásadou politiky Švédska v oblasti zmeny klímy je regulovať znižovanie emisií CO2 z ETS zariadení iba prostredníctvom EÚ ETS a postupne zrušiť daň z emisií CO2. Notifikované opatrenie je prvým krokom k tomuto zrušeniu a zostávajúce oslobodenie od dane z emisií CO2 v prípade palív používaných v ETS zariadeniach sa zavedie postupne, keď to umožní štátny rozpočet. Príjemcami v rámci tejto schémy sú podniky akejkoľvek veľkosti a v akomkoľvek regióne, ktoré vykonávajú činnosti v ETS zariadeniach. Odhadovaný počet príjemcov je 101 – 500. Predpokladaný rozpočet predstavuje 358 miliónov SEK (približne 38 miliónov EUR) ročne a 2 258 miliónov SEK (približne 239 miliónov EUR) celkove. Oznámená schéma bude trvať od 1. januára 2007 do 31. decembra 2011.

2. PREDBEŽNÉ ZHODNOTENIE A POCHYBNOSTI KOMISIE

2.1 Existencia pomoci podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES

Notifikovaná daňová úľava predstavuje ekonomickú výhodu pre príjemcov tým, že znižuje ich náklady, ktoré obvykle hradia zo svojich prevádzkových rozpočtov. Keďže sa podľa definície „povahy a všeobecnej štruktúry systému“ (1) zdá nepravdepodobné, že zníženie dane by bolo opodstatnené na tomto základe, a keďže sa zdá, že príslušné kritériá v článku 87 ods. 1 sú splnené, Komisia sa v tomto štádiu domnieva, že opatrenie musí byť kvalifikované ako štátna pomoc.

2.2 Zlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom

Komisia pochybuje, že oslobodenia navrhnuté švédskymi orgánmi možno schváliť na základe usmernení o environmentálnej pomoci. Bod 51.1 písm. b) sa nemôže uplatniť, keďže daň, ktorú by spoločnosti zaplatili podľa navrhovanej schémy, by bola nižšia ako minimálne úrovne uvedené v smernici o dani z energie. Zdá sa, že nie sú splnené ani požiadavky uvedené v bode 51.1 písm. a), keďže podniky profitujúce z pomoci by neprijali záväzky ani neuzavreli dohody dobrovoľne.

Komisia okrem toho pochybuje, že by sa navrhované oslobodenia mohli schváliť na základe článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES s odvolaním sa na údajnú potrebu vylúčiť dvojitú reguláciu. Komisia má v tomto štádiu pochybnosti o tom, aký dosah by mohla mať existencia dvojitej regulácie na jej analýzu, a či by sa ňou mohlo zdôvodniť oslobodenie od dane z emisií CO2 podľa pravidiel štátnej pomoci. Komisia má najmä tieto obavy:

—

Smernica o dani z energie a ETS sú dva samostatné nástroje práva Spoločenstva. Hoci sa čiastočne snažia o rovnaký politický cieľ, konkrétne internalizáciu vonkajších nákladov na emisie CO2, majú aj odlišné ciele. To platí najmä pre minimálne úrovne zdaňovania, ktorých hlavným cieľom je bezproblémové fungovanie vnútorného trhu. Aby však bola splnená smernica o dani z energie, členské štáty môžu vyberať rôzne dane, ako napríklad dane z emisií CO2, ktorých cieľ môže byť totožný s cieľom ETS. Prístupy na vnútroštátnej úrovni sa líšia a iba v niektorých členských štátoch majú dane zahrnuté do minimálnych úrovní čiastočne formu dane z emisií CO2. V prípade, že sa daň z emisií CO2 vyberá s cieľom splniť minimálne úrovne zdaňovania stanovené v smernici o dani z energie, čo je prípad Švédska, úľava na takejto dani z emisií CO2 by mohla narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu prostredníctvom zvýšenia daňovej diferenciácie v oblasti, kde sa daňová harmonizácia uskutočňuje na úrovni Spoločenstva najmä s cieľom dosiahnuť správne fungovanie vnútorného trhu a rovnaké podmienky pre účastníkov.

—

Komisia sa okrem toho domnieva, že zásada „znečisťovateľ platí“ sa musí zohľadniť v prípadoch poskytnutia štátnej pomoci v oblasti životného prostredia. Oslobodenie všetkých spoločností, na ktoré sa vzťahuje EÚ ETS, od takejto dane z emisií CO2 pravdepodobne nebude obhájiteľné, pretože oslobodenie spoločností, ktorým boli pridelené emisné povolenia bezodplatne, by mohlo byť v protiklade so zásadou „znečisťovateľ platí“. Na druhej strane poskytnutie daňovej úľavy z emisií CO2 spoločnostiam, ktoré si musia nakúpiť dodatočné povolenia, pretože potrebujú pokryť svoje zvýšené znečisťovanie, by bolo pravdepodobne v protiklade s logikou ochrany životného prostredia – mohlo by viesť k poskytovaniu výhod tým, ktorí neinvestovali a neznížili mieru znečisťovania, alebo dokonca znečisťovali vo väčšej miere.

Komisia musí okrem toho posúdiť, do akej miery dvojitá regulácia narušuje hospodársku súťaž, a či toto údajné narušenie poškodzuje najmä švédske spoločnosti, ako tvrdia švédske orgány. Komisia musí ďalej preskúmať možnosť, že spoločnostiam môžu vzniknúť vyššie náklady ako len daň z emisií CO2 v tých prípadoch znečisťovania, keď musia nakúpiť povolenia a súčasne platiť daň z tých istých emisií CO2. Naopak, v prípade, keď boli povolenia pridelené bezodplatne a neexistuje žiadna daň z emisií, sa pravdepodobne zásada „znečisťovateľ platí“ nedodržiava. Pri posudzovaní celkového finančného zaťaženia spoločností, na ktoré sa vzťahuje EÚ ETS, a tých, na ktoré sa tento systém nevzťahuje, je nutné zohľadniť skutočnosť, že členské štáty stanovujú množstvo celkových emisných kvót a v prvom období obchodovania museli prideliť minimálne 95 % povolení spoločnostiam bezodplatne.

Komisia zdôrazňuje, že cieľom EÚ ETS je práve obmedziť emisie CO2 tým, že sa pre členské spoločnosti vytvorí ekonomický stimul pre zníženie emisií prostredníctvom prísne stanovených celkových emisných limitov. Aby mohla Komisia posúdiť potenciálne narušenie hospodárskej súťaže v dôsledku sprievodného zdaňovania emisií CO2, musela by podrobne preskúmať finančné dôsledky uplatňovania EÚ ETS vo Švédsku. V tejto súvislosti by Komisia potrebovala ďalšie informácie o mechanizmoch prichádzajúcich do úvahy zo strany švédskych orgánov s cieľom určiť pre jednotlivé spoločnosti existenciu a mieru možného dodatočného zaťaženia okrem dane z emisií CO2 a zabezpečiť, aby iba spoločnosti, ktoré sú aspoň čiastočne poškodené takýmto zaťažením, boli od neho oslobodené prostredníctvom notifikovaného oslobodenia od dane.

Komisia musí tiež posúdiť, či je navrhované zníženie dane zlučiteľné s článkom 17 smernice o dani z energie, a preto žiada Švédsko o doplnenie už poskytnutých informácií.

TEXT LISTU

„Kommissionen önskar underrätta Sverige om att den, efter att ha granskat uppgifter som tillhandahållits av Era myndigheter om det ovannämnda stödet, har beslutat inleda det förfarande som anges i artikel 88.2 i EG-fördraget.

1. FÖRFARANDE

(1)

Genom en skrivelse av den 6 juni 2006, som registrerades hos kommissionen samma dag, anmälde de svenska myndigheterna den nedan beskrivna åtgärden till kommissionen. Genom en skrivelse av den 10 juli 2006 begärde kommissionen kompletterande upplysningar. Sverige inkom med kompletterande upplysningar genom skrivelser av den 11 september 2006 och den 18 september 2006, som registrerades hos kommissionen samma dagar.

2 DETALJERAD BESKRIVNING AV ÅTGÄRDEN

2.1 Bakgrund till den anmälda stödordningen

(2)

Gemenskapens minimiskattenivåer för förbrukning av energiprodukter och elektricitet fastställs i rådets direktiv 2003/96/EG av den 27 oktober 2003 om en omstrukturering av gemenskapsramen för beskattning av energiprodukter och elektricitet (2) (nedan kallat energiskattedirektivet). I Sverige räknas två olika skatter in i minimiskattenivåerna enligt direktivet, nämligen en energiskatt och en koldioxidskatt. Olika nationella skattenivåer tillämpas, en högre nivå för hushållen och tjänste- och fjärrvärmesektorn (100 % energiskatt och 100 % koldioxidskatt) och en lägre nivå för bränsle som används i tillverkningsprocesser inom industrin och bränsle som används för värmeproduktion i kraftvärmeanläggningar (0 % energiskatt och 21 % koldioxidskatt). En extra skattenedsättning beviljas tillverkningsföretag inom energiintensiv industri om värdet på det fossila bränsle de använder inom produktionen överstiger 0,8 % av försäljningsvärdet på de varor som tillverkas. Den högsta skatten på sådant bränsle uppgår till 0,8 % av försäljningsvärdet plus 24 % av det skattebelopp som ursprungligen översteg sistnämnda belopp. Skattenedsättningarna för bränsle som används inom tillverkningsindustrin och för bränsle som används i kraftvärmeanläggningar har tidigare godkänts som statligt stöd enligt följande tabell:

Förbrukningssektor

Aktuell situation

Godkännande av statligt stöd

1.	Tillverkningsindustri

a)	Energiintensiv industri

0 % energiskatt; 21 % koldioxidskatt + extra nedsättning av koldioxidskatten enligt 0,8 %-regeln

N 588/2005 + N 595/2005; EU:s minimiskattenivåer iakttas

b)	Icke energiintensiv industri

0 % energiskatt; 21 % koldioxidskatt

N 588/2005; EU:s minimiskattenivåer iakttas

2.	Värmeproduktion i kraftvärmeanläggningar

0 % energiskatt; 21 % koldioxidskatt

N 594/2005; EU:s minimiskattenivåer iakttas

3.	Fjärrvärmeproduktion och tjänstesektorn

100 % energiskatt; 100 % koldioxidskatt

(3)

I enlighet med Europaparlamentets och rådets direktiv 2003/87/EG av den 13 oktober 2003 om ett system för handel med utsläppsrätter för växthusgaser inom gemenskapen och om ändring av rådets direktiv 96/91/EG (3) (nedan kallat direktivet om handel med utsläppsrätter), trädde EU:s system för handel med utsläppsrätter (nedan kallat EU:s utsläppshandelssystem) i kraft den 1 januari 2005.Direktivet om handel med utsläppsrätter omfattar vissa energiverksamheter och viss industriproduktion. I direktivet krävs att de som driver anläggningar som omfattas av EU:s utsläppshandelssystem skall överlämna utsläppsrätter för sina utsläpp av växthusgaser. Utsläppsrätterna delas ut avgiftsfritt till operatören i början av varje handelsperiod eller köps av operatören på auktion och/eller på marknaden. Under den första handelsperioden, som började löpa i januari 2005 och pågår till december 2007, var medlemsstaterna skyldiga att dela ut minst 95 % av utsläppsrätterna avgiftsfritt (4). Sverige valde att dela ut alla utsläppsrätter avgiftsfritt.

2.2 Den anmälda stödordningen

(4)

Den anmälda stödordningen består av skattelättnader för bränsle som används i anläggningar som omfattas av utsläppshandelssystemet. Det föreslås att olika typer av sådana anläggningar inom tillverkningssektorn och energisektorn skall omfattas av följande skattelättnader:

—

Bränsle som förbrukas i samband med tillverkningsprocesser inom industriell verksamhet och bränsle som förbrukas för värmeproduktion i vissa högeffektiva kraftvärmeanläggningar skulle helt befrias från både koldioxidskatt och energiskatt (en extra nedsättning av koldioxidskatten med 21 procentenheter jämfört med dagens situation). De svenska myndigheterna har åtagit sig att tillämpa denna fullständiga befrielse endast på företag som uppfyller villkoren för energiintensiva företag enligt artikel 17.1 a i energiskattedirektivet.

—	Bränsle som förbrukas i andra kraftvärmeanläggningar skulle helt befrias från energiskatt och betala 7 % av koldioxidskatten (en extra nedsättning av koldioxidskatten med 14 procentenheter jämfört med dagens situation).

—	Bränsle som förbrukas i andra anläggningar som omfattas av utsläppshandelssystemet, det vill säga värmeverk, skulle fortsätta betala full energiskatt och betala 86 % av koldioxidskatten (en extra nedsättning av koldioxidskatten med 14 procentenheter jämfört med dagens situation).

(5)

Den anmälda åtgärden skulle leda till en situation där bränslen i den första av de tre nämnda kategorierna inte skulle omfattas av någon energiskatt enligt energiskattedirektivet. De svenska myndigheterna har dock uppgivit att skattenivån för bränsle som används för värmeproduktion i kraftvärmeanläggningar som inte är högeffektiva och för bränslen som används i fjärrvärmeanläggningar kommer att följa minimiskattenivåerna i energiskattedirektivet, vilket illustreras i följande tabell:

Förbrukning	Tung eldningsolja, skatt/m3		Kol, skatt/1 000 kg		Naturgas, skatt/1 000 m3		Gasol, skatt/1 000 kg
Förbrukning	SEK	euro	SEK	euro	SEK	euro	SEK	euro
Värmeproduktion i kraftvärmeanläggningar:
Energiskatt	0	0	0	0	0	0	0	0
Koldioxidskatt	184	20	160	17	138	15	193	21
Summa	184	20	160	17	138	15	193	21
Fjärrvärmeanläggningar:
Energiskatt	739	79	315	34	239	26	145	16
Koldioxidskatt	2256	242	1963	211	1690	182	2373	255
Summa	2995	321	2278	245	1929	208	2518	271
EU:s minimiskattenivå	130	14	38	4	49	5	0	0

(6)

Anmälan i detta ärende omfattar de ovan beskrivna skattelättnaderna bara i den mån lättnaderna avser bränslen som används i anläggningar som omfattas av EU:s utsläppshandelssystem, men där användningen av energiprodukter inte omfattas av första, andra och femte strecksatsen i artikel 2.4 b i energiskattedirektivet. Enligt de bestämmelserna gäller direktivet inte användningen av energiprodukter som används för andra ändamål än som motorbränslen eller som bränslen för uppvärmning, dubbel användning av energiprodukter och mineralogiska processer.

2.3 Syftet med den anmälda stödordningen

(7)	Syftet med den anmälda stödordningen är att undvika de dubbla styrmedel som enligt de svenska myndigheterna uppkommit på grund av att EU:s utsläppshandelssystem införts. De svenska myndigheterna vill således bidra till en kostnadseffektiv klimatpolitik för EU som helhet.

(8)

Det övergripande syftet med den svenska klimatpolitiken är att enbart med hjälp av EU:s utsläppshandelssystem reglera minskningen av koldioxidutsläpp från anläggningar som omfattas av utsläppshandelssystemet och att så småningom avskaffa koldioxidskatten. Den anmälda stödordningen är det första steget mot att avskaffa koldioxidskatten. Enligt planerna skall befrielsen från koldioxidskatt på resten av det bränsle som förbrukas i anläggningar som omfattas av utsläppshandelssystemet införas successivt, när statsbudgeten tillåter det.

2.4 Rättslig grund

(9)	Den rättsliga grunden för de föreslagna skattenedsättningarna är ett förslag till lag om ändring i 6 a kap. 1 § 15–17 lagen (1994:1776) om skatt på energi.

2.5 Stödmottagare

(10)

Stödmottagare är företag, av alla storlekar och i alla regioner, som bedriver verksamhet i anläggningar som omfattas av utsläppshandelssystemet. Stödmottagarna är verksamma inom följande sektorer:

Nace-kod

DA 15 – Livsmedels- och dryckesvaruframställning

DB 17 – Textilvarutillverkning

DD2 – Tillverkning av trä och varor av trä, kork, rotting o.d. utom möbler, Tillverkning av varor av halm och flätningsmaterial.

DE21 – Massa-, pappers- och pappersvarutillverkning.

DG24 – Tillverkning av kemikalier och kemiska produkter

DH25 – Tillverkning av gummi- och plastvaror

DM34.1 – Tillverkning av motorfordon

E – El-, gas- och vattenförsörjning

(11)	Antalet stödmottagare uppskattas till 101–500.

2.6 Budget och varaktighet

(12)	Den planerade årliga budgeten är 358 miljoner kronor (cirka 38 miljoner euro) och den totala budgeten 2 258 miljoner kronor (cirka 239 miljoner euro) (5). Den anmälda stödordningen löper från den 1 januari 2007 till den 31 december 2011.

3. PRELIMINÄR BEDÖMNING

3.1 Förekomst av statligt stöd enligt artikel 87.1 i EG-fördraget

(13)

Selektiv nedsättning av skatter som tas ut av miljöskyddsskäl utgör i regel driftsstöd som omfattas av artikel 87 i EG-fördraget. Artikel 87 är tillämplig på stöd som ges av en medlemsstat eller med hjälp av statliga medel, av vilket slag det än är, som snedvrider eller hotar att snedvrida konkurrensen genom att gynna vissa företag eller viss produktion, i den utsträckning det påverkar handeln mellan medlemsstaterna.

(14)	Den anmälda skattelättnaden utgör en ekonomisk förmån för stödmottagarna och befriar dem från kostnader som normalt belastar deras driftsbudget. Stödordningen leder till bortfall av skatteintäkter och finansieras således med statliga medel.

(15)

Skattelättnaden gäller bara företag som omfattas av EU:s utsläppshandelssystem. De svenska myndigheterna har hävdat att det ligger i den svenska klimatförändringsstrategins natur och logik att avskaffa koldioxidskatten för anläggningar som omfattas av utsläppshandelssystemet, eftersom den logiska ekonomiska grunden för den strategin är att tillämpa ett enda marknadsbaserat styrmedel i fall där fler styrmedel inte skulle leda till någon ytterligare minskning av utsläppen. Med hänsyn till definitionen av ‚systemets art och struktur‘, som fastställts i EG-domstolens rättspraxis (6) och antagits av kommissionen i dess meddelande av den 10 december 1998 om tillämpningen av reglerna om statligt stöd på åtgärder som omfattar direkt beskattning av företag (7), tvivlar kommissionen emellertid på att skattenedsättningen skulle vara berättigad på den grunden. Kommissionen konstaterar vidare att nedsättningen inte gäller lika för alla anläggningar som omfattas av utsläppshandelssystemet, eftersom vissa av de berörda anläggningarna skulle fortsätta att betala 7 % respektive 86 % i koldioxidskatt. Kommissionen anser därför i det här skedet att stödet är selektivt.

(16)	De företag som gynnas av stödet är verksamma på marknader där det förekommer handel mellan medlemsstater. Det betyder att stödet snedvrider eller hotar att snedvrida konkurrensen på den inre marknaden. Kommissionen anser därför i det här skedet att villkoren i artikel 87.1 i fördraget är uppfyllda.

3.2 Stödets förenlighet med den gemensamma marknaden

(17)

Statligt stöd enligt definitionen i artikel 87.1 anses oförenligt med den gemensamma marknaden om det inte omfattas av något av de undantag som anges i fördraget. Ett av undantagen är artikel 87.3 c, enligt vilket stöd för att underlätta utveckling av vissa näringsverksamheter eller vissa regioner kan anses vara förenligt med den gemensamma marknaden, när det inte påverkar handeln i negativ riktning i en omfattning som strider mot det gemensamma intresset. Kommissionen har antagit gemenskapens riktlinjer för statligt stöd till skydd för miljön (8) (nedan kallade miljöstödsriktlinjerna) för att med hjälp av dem kunna bedöma om statligt stöd på miljöområdet är förenligt med den gemensamma marknaden enligt den artikeln.

3.2.1 Tillämpliga bestämmelser i miljöstödsriktlinjerna

(18)

Avsnitt E.3.2 i miljöstödsriktlinjerna innehåller regler för bedömning av om driftsstöd i form av nedsättningar eller befrielser från miljöskatter är förenligt med den gemensamma marknaden. Enligt punkt 51.1 b i miljöstödsriktlinjerna kan en nedsättning av en miljöskatt som avser en harmoniserad gemenskapsskatt vara berättigad om det belopp företaget betalar efter nedsättningen fortfarande är högre än gemenskapens harmoniserade minimibelopp.

(19)

Enligt punkt 51.1 a i miljöstödsriktlinjerna kan också befrielser från miljöskatter som underskrider gemenskapens harmoniserade miniminivåer vara berättigade, om stödmottagarna har ingått frivilliga avtal genom vilka de åtar sig att uppnå miljöskyddsmål under den period för vilken befrielserna gäller. Medlemsstaterna måste noggrant kontrollera att företagen fullgör sina åtaganden, och avtalen måste innehålla föreskrifter om vilka straff som blir följden om åtagandena inte fullgörs. Den bestämmelsen är också tillämplig när en medlemsstat förenar en skattenedsättning med villkor som har samma effekt som sådana frivilliga avtal eller åtaganden.

(20)

Punkt 51.1 i riktlinjerna är tillämplig på nya skatter men kan enligt punkt 51.2 också tillämpas på befintliga skatter, under förutsättning att skatten har en betydande positiv effekt när det gäller miljöskydd och att undantaget har blivit nödvändigt till följd av en betydande förändring av de ekonomiska betingelserna som försatte företagen i en särskilt svår konkurrenssituation.

3.2.2 Tillämpliga bestämmelser i energiskattedirektivet

(21)

Undantag från harmoniserade miljöskatter kan bara godkännas enligt miljöstödsriktlinjerna om de också är tillåtna enligt det berörda harmoniseringsdirektivet. Den åtgärd som anmälts av Sverige kan således godkännas bara i den mån den är förenlig med energiskattedirektivet, genom vilket energibeskattningen har harmoniserats.

(22)

Enligt artikel 17.2 i energiskattedirektivet kan energiintensiva företag i den mening som avses i direktivet beviljas nedsättning av energiskatt ända ner till noll procent. I artikel 17.3 i samma direktiv tillåts skattenivåer ner till 50 % av direktivets miniminivåer för företag som inte är energiintensiva. Enligt artikel 17.4 tillåts en sådan nedsättning bara om stödmottagarna har ingått avtal eller genomfört system för handel med utsläppsrätter eller likvärdiga arrangemang, som leder till att miljömål uppnås, i stort sett motsvarande vad som skulle ha uppnåtts om gemenskapens vanliga minimiskattesatser hade iakttagits.

3.2.3 Argument som anförts av de svenska myndigheterna

(23)

De svenska myndigheterna har åberopat villkoret i artikel 17.4 i energiskattedirektivet och hävdat att förenligheten med detta kan bedömas genom att marginalkostnaderna för utsläppsminskningar som härrör från minimiskattesatserna respektive utsläppshandelssystemet jämförs. Eftersom marknadspriset för en utsläppsrättighet enligt de svenska myndigheterna är cirka 10 euro per ton koldioxid och gemenskapens genomsnittliga minimiskattesatser motsvarar en koldioxidskatt på omkring 5 euro per ton koldioxid, hävdar de svenska myndigheterna att marginalkostnaden för en utsläppsminskning är högre inom utsläppshandelssystemet jämfört med minimiskattesatserna, och att utsläppsminskningen inom utsläppshandelssystemet således är större än minskningen hade varit om minimiskattesatserna hade tillämpats. De svenska myndigheterna har dessutom gjort gällande att villkoren för en skattebefrielse i enlighet med artikel 17 i energiskattedirektivet är uppfyllda.

(24)

Enligt de svenska myndigheterna omfattas en skattebefrielse för bränslen som används i anläggningar som omfattas av utsläppshandelssystemet av villkor som har samma effekt som frivilliga avtal i den mening som avses i punkt 51.1 a i miljöstödsriktlinjerna. Enligt dem är den tillämpliga bestämmelsen inriktad på miljöeffekten och föreskriver inte på något sätt att villkoren måste vara frivilliga. De svenska myndigheterna hävdar att miljövinsten av EU:s utsläppshandelssystem är känd på förhand, vilket är en fördel jämfört med att använda skattestyrmedlet, och att det saknar betydelse att miljöskyddssyftet uppnås genom ett obligatoriskt EU-system snarare än genom ett frivilligt avtal mellan ett enskilt företag och en medlemsstat.

(25)

Skulle kommissionen finna att den anmälda åtgärden inte kan godkännas med hänsyn till miljöstödsriktlinjerna, anser de svenska myndigheterna i alla händelser att den uppfyller villkoren för ett undantag enligt artikel 87.3 i EG-fördraget och därför är förenlig med den gemensamma marknaden genom direkt tillämpning av fördraget tillsammans med artikel 17 i energiskattedirektivet, eftersom den ekonomiska logiken och EU:s övergripande miljöskyddsmål talar mycket starkt för att en koldioxidskatt på bränslen som används i anläggningar som omfattas av utsläppshandelssystemet bör avskaffas. De svenska myndigheterna anser att de gällande miljöstödsriktlinjerna inte är fullt tillämpliga på åtgärder som vidtas i samband med EU:s utsläppshandelssystem, eftersom riktlinjerna antogs före direktivet om handel med utsläppsrätter. Att inte vidta åtgärder för att minimera samhällets kostnader för en gemensam tillämpning av EU:s utsläppshandelssystem och koldioxidskatten skulle enligt dem strida mot gemenskapens rättsuppfattning. Enligt de svenska myndigheterna leder de dubbla styrmedlen i form av samtidig tillämpning av beskattning och utsläppshandel till ökade kostnader både för enskilda operatörer och för samhället, och det faktum att de dubbla styrmedlen åsamkar samhället kostnader bör kunna motivera ett avskaffande av koldioxidskatten.

(26)

De svenska myndigheterna gör gällande att alla marginalskatter, till exempel en koldioxidskatt eller någon annan indirekt skatt som beräknas utifrån mängden förbrukat bränsle, snedvrider priset på utsläppsrätterna och leder till att utsläppsminskningarna sprids ineffektivt över utsläppshandelssystemet. De gör därför gällande att eventuella övervinster som härrör från en fri fördelning av utsläppsrätter bör fångas in genom en schablonskatt för att undvika en sådan snedvridning av marginalbeteendet inom utsläppshandelssystemet. Den begränsning av koldioxidutsläppen som fastställs genom utsläppshandelssystemet åsamkar kostnader för de operatörer som deltar i systemet, för det första i form av extra kostnader för att köpa nödvändiga utsläppsrätter utöver fördelade utsläppsrätter och för det andra i form av högre elpriser på grund av den begränsning som fastställts för utsläpp från elproduktion som grundar sig på fossila bränslen och det faktum att en eventuell ökning av marginalkostnaden för elproduktion också påverkar marknadspriset på elektricitet.

(27)

Enligt de svenska myndigheterna snedvrids prismekanismen av beskattning inom utsläppshandelssystemet utan att det ger några miljöfördelar. De anser att en samtidig tillämpning av beskattning och utsläppshandel inte påverkar de totala utsläppen inom utsläppshandelssystemet, eftersom den totala utsläppsnivån avgörs av mängden fördelade utsläppsrätter, och ett eventuellt överskott på utsläppsrätter kommer bara att säljas på marknaden och leda till en ökning av utsläppen inom en annan del av systemet. Det påverkar dock marginalkostnaden för utsläppsminskningar och därmed den totala kostnaden för att nå målet att minska utsläppen. De svenska myndigheterna anser att en samtidig tillämpning av de båda styrmedlen leder till att utsläppsminskningarna fördelas ineffektivt över utsläppshandelssystemet, och resultatet blir att den totala kostnaden för att nå EU:s mål för utsläppsminskningar kommer att öka.

(28)

De svenska myndigheterna gör gällande att snedvridningarna i det långa loppet kommer att påverka investeringarna och därmed till vilken ort framtida produktionskapacitet kommer att förläggas inom de sektorer som omfattas av utsläppshandelssystemet. De europeiska företagens konkurrenskraft på den internationella marknaden kommer att försvagas. Den samtidiga tillämpningen av beskattning och utsläppshandel kommer att leda till att kostnaderna för att minska utsläppen kommer att vara högre än minskningens marknadsvärde. Det är ett ineffektivt sätt att fördela resurser som leder till förlorat välstånd, det vill säga en kostnad för samhället.

(29)

De svenska myndigheterna har gett ett exempel där två operatörer omfattas av EU:s utsläppshandelssystem och där utsläppshandelssystemet inte innehåller någon skatt. I ett sådant fall kommer operatören med de lägre marginalkostnaderna för utsläppsminskningar att minska utsläppen mer, hävdar de svenska myndigheterna. Utsläppsminskningarna kommer att fördelas optimalt eftersom varje operatör kommer att minska utsläppen tills de har samma marginalkostnader för minskningen. De svenska myndigheterna hävdar att om en av operatörerna är skyldig att betala en viss skatt kommer de ökade marginalkostnaderna för en utsläppsminskning att sporra den operatören att minska utsläppen mer och därmed göra det möjligt för denne att sälja utsläppsrätter på marknaden, vilket leder till lägre marknadspriser på utsläppsrätter. Det gör det möjligt för andra operatörer med potentiellt lägre marginalkostnader för utsläppsminskningar att köpa och använda utsläppsrätter. Denna ineffektiva resursfördelning leder till förlorat välstånd för samhället. Principskälen för en koldioxidskatt är i praktiken också tillämpliga på andra typer av energiskatter inom EU:s utsläppshandelssystem, eftersom energiskattedirektivet inte gör någon åtskillnad mellan olika slag av indirekta skatter (utom mervärdesskatt) som beräknas utifrån mängden energiprodukter och elektricitet när de frisläpps för konsumtion.

(30)

De svenska myndigheterna gör gällande att om skattebasen och den skattesats som tillämpas harmoniserades fullständigt inom EU-25 för bränslen som förbrukas i de berörda anläggningarna och om skattebasen motsvarade räckvidden för EU:s utsläppshandelssystem, skulle de dubbla styrmedlen inte störa utsläppshandelssystemets funktion, eftersom det bara skulle leda till lägre priser på utsläppsrätter tack vare mindre efterfrågan på eller större utbud på utsläppsrätter. Enligt de svenska myndigheterna omfattar den obligatoriska beskattningen på EU-nivå emellertid bara delar av de bränslen som ger upphov till koldioxidutsläpp som omfattas av EU:s utsläppshandelssystem, och det faktum att beskattningen inte tillämpas lika inom utsläppshandelssystemet snedvrider systemets funktion. Möjligheten till nollbeskattning enligt artikel 17.4 i energiskattedirektivet är väsentlig. De svenska myndigheterna hävdar vidare att i Sverige utgör utsläppen från industrisektorn 80 % av den totala mängden fördelade utsläppsrätter, medan situationen för hela EU-25 är att 70 % av de utsläpp som omfattas av utsläppshandelssystemet härrör från fossila bränslen som används inom energisektorn.

(31)

De svenska myndigheterna anser att tillämpningen av koldioxidskatten utöver EU:s utsläppshandelssystem inte kommer att leda till någon ytterligare minskning av den totala mängden utsläpp inom EU, eftersom den mängden fastställs på förhand. De gör gällande att svenska företag kommer att minska sina utsläpp mer än utländska företag som inte ålagts någon skatt, eftersom de svenska företagen har högre kostnader för utsläpp på grund av skatten på bränslen som förbrukas i anläggningar som omfattas av utsläppshandelssystemet. Enligt de svenska myndigheternas uppfattning kommer beskattningen bara att leda till en situation där företag i olika medlemsstater åsamkas olika kostnader för sina koldioxidutsläpp. Den grundläggande prismekanismen i utsläppshandelssystemet – som går ut på att alla företag möter samma kostnad för att släppa ut koldioxid – sätts ur spel. Då finns det inte längre någon garanti för att utsläppsminskningarna sker till lägsta möjliga kostnad. Konkurrensen snedvrids till nackdel för svenska företag, som kommer att ha en relativt sett högre kostnad för sina utsläpp, och samma grad av miljöstyrning uppnås till en högre kostnad. Förekomsten av kostnadsineffektiva miljörelaterade styrmedel är ett hinder för att nå målen för Lissabonstrategin.

(32)

De svenska myndigheterna påpekar vidare att kommissionen har godkänt den nationella allokeringsplan (NAP) som Sverige anmälde i enlighet med direktivet om handel med utsläppsrätter, och därmed godkänt en viss nivå av koldioxidutsläpp i Sverige. Att kräva att Sverige skall ha kvar sin koldioxidskatt skulle enligt de svenska myndigheterna i praktiken innebära att Sverige måste minska sina utsläpp ytterligare. De svenska myndigheterna anser dock att kommissionen måste anses ha avhänt sig den möjligheten när den godkände den utsläppsnivå som skulle bli följden av den svenska allokeringsplanen.

(33)	Påföljderna för brott mot lagen (2004:1199) om handel med utsläppsrätter, genom vilken direktivet om handel med utsläppsrätter införlivades i svensk lagstiftning, fastställs i lagen och uppfyller de krav på påföljder som föreskrivs i punkt 51.1 a i miljöstödsriktlinjerna.

3.2.4 Kommissionens tvivel

Förenlighet med miljöstödsriktlinjerna

(34)

Kommissionen betvivlar att de undantag som de svenska myndigheterna föreslår kan godkännas på grundval av miljöstödsriktlinjerna. Punkt 51.1 b är inte tillämplig, eftersom den skatt som företagen skulle betala enligt den föreslagna stödordningen skulle ligga under miniminivåerna enligt energiskattedirektivet. Inte heller villkoren i punkt 51.1 a förefaller vara uppfyllda, eftersom de företag som gynnas av stödet inte skulle ingå frivilliga åtaganden eller avtal. För att ett företag skall beviljas en skattenedsättning måste det vidta åtgärder som går utöver fullgörandet av en harmoniserad EU-skyldighet. EU:s utsläppshandelssystem utgör emellertid en obligatorisk standard i alla medlemsstater, och därför kan förenligheten med det systemet inte betraktas som en tillräcklig miljöinsats som tillåter statligt stöd.

(35)	Sammanfattningsvis tvivlar kommissionen på att de föreslagna skattelättnaderna – som underskrider gemenskapens minimiskattesatser och inte medför någon miljövinst som går utöver de krav gemenskapen ställer – är förenliga med miljöstödsriktlinjerna.

Förenlighet med den gemensamma marknaden enligt artikel 87.3 c i EG-fördraget på grundval av en ekonomisk bedömning av det påstådda behovet av att avskaffa dubbla styrmedel

(36)	När det gäller möjligheten att godkänna den anmälda stödordningen på grundval av behovet att avskaffa de dubbla styrmedel som de svenska myndigheterna hänvisar till anser kommissionen att principen om att förorenaren betalar måste beaktas när statligt stöd beviljas på miljöområdet.

(37)

Kommissionen tvekar i detta skede beträffande hur förekomsten av dubbla styrmedel kan komma att påverka dess bedömning och huruvida den kan berättiga till en befrielse från koldioxidskatt enligt reglerna om statligt stöd. Kommissionen har särskilt följande betänkligheter:

—

Energiskattedirektivet och utsläppshandelssystemet är två separata instrument i gemenskapens lagstiftning. Även om de delvis har samma politiska mål, nämligen att internalisera de externa kostnaderna för koldioxidutsläpp, har de också skilda syften. Det gäller särskilt minimiskattenivåerna, vars primära syfte är att få den inre marknaden att fungera smidigt. För att uppfylla kraven i energiskattedirektivet kan medlemsstaterna dock ta ut olika skatter, till exempel koldioxidskatt, som kan ha samma syfte som utsläppshandelssystemet. De nationella strategierna skiljer sig från varandra, och det är bara i vissa medlemsstater som de skatter som ingår i miniminivåerna delvis utgörs av en koldioxidskatt. När en koldioxidskatt tas ut för att uppfylla kraven enligt minimiskattenivåerna i energiskattedirektivet, vilket är fallet i Sverige, kan en nedsättning av en sådan koldioxidskatt således snedvrida konkurrensen på den inre marknaden genom att öka skattedifferentieringen på ett område där skatteharmonisering har genomförts på gemenskapsnivå, framför allt i syfte att skapa en välfungerande inre marknad och lika villkor mellan aktörerna.

—

Att befria alla företag som deltar i utsläppshandelssystemet från en sådan koldioxidskatt kan vara oberättigat, eftersom det skulle kunna strida mot den nämnda principen om att förorenaren betalar, om företag som avgiftsfritt tagit emot utsläppstillstånd befrias från skatten. Å andra sidan kan det strida mot miljölogiken att en sådan koldioxidskatt sätts ned för de företag som måste köpa fler utsläppstillstånd därför att de behöver täcka sin extra förorening – det kan leda till att en förmån beviljas de företag som inte gjort investeringar och inte minskat sin förorening eller till och med förorenat mer.

(38)

Kommissionen måste dessutom bedöma i vilken utsträckning de dubbla styrmedlen snedvrider konkurrensen, och huruvida denna påstådda snedvridning särskilt drabbar svenska företag, vilket de svenska myndigheterna tycks hävda. Kommissionen behöver närmare undersöka möjligheten att företag kan åsamkas en högre kostnad än koldioxidskatten för sina föroreningar i fall där de måste köpa utsläppstillstånd och samtidigt betala koldioxidskatt för samma utsläpp. Å andra sidan kanske principen om att förorenaren betalar inte iakttas i en situation där tillstånden har tilldelats avgiftsfritt och det inte finns någon skatt på utsläpp.

(39)

Kommissionen anser att man vid bedömningen av den samlade finansiella bördan för de företag som deltar i EU:s utsläppshandelssystem jämfört med de företag som inte deltar måste ta hänsyn till att medlemsstaterna fastställer mängden totala utsläppskvoter och att de under den första handelsperioden var tvungna att dela ut minst 95 % av utsläppsrätterna avgiftsfritt till företagen.

(40)

Kommissionen betonar att syftet med EU:s utsläppshandelssystem är just att begränsa koldioxidutsläppen genom att ge de deltagande företagen ett ekonomiskt incitament att minska utsläpp, som härrör från restriktiviteten hos den totala utsläppsgränsen. För att kunna bedöma om samtidig koldioxidskatt eventuellt orsakar en snedvridning av konkurrensen skulle kommissionen i detalj behöva undersöka de ekonomiska konsekvenserna av att EU:s utsläppshandelssystem tillämpas i Sverige. I detta sammanhang skulle kommissionen vidare behöva ytterligare uppgifter om de mekanismer som de svenska myndigheterna kan ha planerat för att fastställa förekomsten av en eventuell extra börda utöver koldioxidskatten och, för varje enskilt företag, fastställa beloppet för denna samt säkerställa att bara företag som faktiskt drabbas, åtminstone delvis, av en sådan börda befrias från den genom de anmälda skatteundantagen.

(41)	Kommissionen hyser därför tvivel om huruvida den anmälda stödordningen kan anses förenlig med den gemensamma marknaden enligt artikel 87.3 c i EG-fördraget på grundval av det påstådda behovet av att avskaffa dubbla styrmedel.

Bedömning av stödordningen mot bakgrund av energiskattedirektivet

(42)

Kommissionen måste dessutom undersöka om den planerade skattenedsättningen är förenlig med artikel 17 i energiskattedirektivet. Därför begär kommissionen att Sverige kompletterar den information som redan lämnats när det gäller tillämpningen av artikel 17, särskilt med uppgifter för ekvivalenstestet i artikel 17.4 i energiskattedirektivet.

3.3 Slutsats

(43)

Kommissionens preliminära undersökning har således väckt tvivel beträffande förekomsten av statligt stöd i den mening som avses i artikel 87.1 i EG-fördraget. Kommissionen tvivlar vidare på att sådant potentiellt statligt stöd är förenligt med miljöstödsriktlinjerna och med den gemensamma marknaden enligt artikel 87.3 c i EG-fördraget på grundval av det påstådda behovet av att avskaffa dubbla styrmedel. Dessa tvivel gör det nödvändigt att undersöka frågan vidare, och kommissionen vill ha in synpunkter från de svenska myndigheterna och från andra berörda parter.

4. BESLUT

Kommissionen underrättar härmed Sverige om att den efter att ha undersökt den information som de svenska myndigheterna lämnat i ärendet har beslutat att inleda ett formellt granskningsförfarande enligt artikel 88.2 i EG-fördraget.

Av ovan anförda skäl uppmanar kommissionen, i enlighet med det förfarande som anges i artikel 88.2 i EG-fördraget, Sverige att inom en månad för mottagandet av denna skrivelse inkomma med synpunkter och tillhandahålla alla upplysningar som kan bidra till bedömningen av stödet. Kommissionen uppmanar Era myndigheter att omedelbart översända en kopia av denna skrivelse till den potentiella stödmottagaren.

Kommissionen påminner Sverige om att artikel 88.3 i EG-fördraget har uppskjutande verkan och hänvisar till artikel 14 i rådets förordning (EG) nr 659/1999, som föreskriver att allt olagligt stöd kan återkrävas från mottagaren.

Kommissionen meddelar Sverige att den kommer att underrätta alla berörda parter genom att offentliggöra denna skrivelse och en sammanfattning av den i Europeiska unionens officiella tidning. Kommissionen kommer även att underrätta berörda parter i de Eftaländer som är avtalsslutande parter i EES-avtalet genom att offentliggöra ett tillkännagivande i EES-supplementet till Europeiska unionens officiella tidning, samt Eftas övervakningsmyndighet genom att skicka en kopia av denna skrivelse. De berörda parterna kommer att uppmanas att inkomma med synpunkter inom en månad från dagen för offentliggörandet.“

(1) Stanovená judikatúrou Súdneho dvora, potvrdená napríklad v rozsudku vo veci C-88/03 Portugalská republika/Komisia (rozsudok zo 6. septembra 2006), a prijatá Komisiou v jej oznámení z 10. decembra 1998 o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov, Ú. v. ES C 384, 10.12.1998, s. 3.

(2) EUT L 283, 31.10.2003, s. 51.

(3) EUT L 275, 25.10.2003, s. 32.

(4) Under den andra perioden inom EU:s system för utsläppshandel, som inleds 2008, kommer medlemsstaterna att åläggas att dela ut minst 90 % av utsläppsrätterna avgiftsfritt.

(5) Detta innefattar en årlig ökning med 2 % på grund av inflationen.

(6) Senast bekräftad genom EG-domstolens dom i mål C-88/03, Portugal mot kommissionen (dom av den 6 september 2006).

(7) EGT C 384, 16.2.1998, s. 3.

(8) EGT C 37, 3.2.2001, s. 3.

7.12.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 297/38

ŠTÁTNA POMOC — GRÉCKO

Štátna pomoc C 44/2006 (ex N 614/2005) — Regionálna pomoc pre textilné, odevné a kožiarske odvetvie v Grécku

Výzva na predloženie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o založení ES

(Text s významom pre EHP)

(2006/C 297/09)

Listom zo dňa 24. októbra 2006, ktorý je uvedený v autentickom jazyku na stranách nasledujúcich po tomto zhrnutí, oznámila Komisia Grécku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o uvedené opatrenie.

Zainteresované strany môžu predložiť svoje pripomienky k opatreniu, vo veci ktorého Komisia začína konanie, v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto zhrnutia a nasledujúceho listu na adresu:

European Commission

Directorate-General for Competition

State Aid Greffe

B-1049 Brussels

Fax: (32-2) 296 12 42

Tieto pripomienky sa oznámia Grécku. Zainteresované strany môžu písomne s uvedením dôvodov požiadať o dôverné nakladanie s informáciami o ich totožnosti.

ZHRNUTIE

OPIS OPATRENIA

Grécko v decembri 2005 notifikovalo uvedenú schému štátnej pomoci, ktorej cieľom je pomôcť gréckemu textilnému a odevnému priemyslu, ktoré čelia kríze po postupnom zrušení kvót a úplnej liberalizácii dovozu od roku 2005.

Celé Grécko spĺňa podmienky na poskytovanie regionálnej pomoci podľa článku 87 ods. 3 ES do 31. decembra 2006. Pomoc bude mať formu priamych grantov. Časť notifikovanej pomoci sa poskytne na počiatočné investičné projekty. Časť notifikovaného opatrenia pomoci predstavuje prevádzková pomoc. To platí najmä pre podporu poskytovanú na demontáž a premiestnenie existujúceho vybavenia, na nadobudnutie softvéru súvisiaceho s kontrolou kvality výrobného procesu, na vytváranie databáz, ako aj na vytváranie sietí, reklamné kampane a marketing.

Na niektoré časti notifikovaného opatrenia sa vzťahujú viaceré nariadenia o skupinových výnimkách, a to najmä nariadenia o skupinových výnimkách týkajúce sa MSP, odborného vzdelávania a výskumu a vývoja pre MSP. Príjemcami budú len MSP podľa definície ES. Schéma bude v súlade so súčasnou mapou regionálnej pomoci pre Grécko na roky 2000-2006 a platnými stropmi pomoci. Jej platnosť skončí 31. decembra 2006. Celkový rozpočet dosiahne približne 150 miliónov EUR.

HODNOTENIE

Komisia sa domnieva, že uvedená schéma pomoci predstavuje štátnu pomoc. Zahŕňa štátne zdroje, zvýhodňuje príjemcov, je selektívna a má vplyv na obchod.

Komisia preskúmala schému v zmysle článku 87 Zmluvy o ES, a to najmä na základe „usmernení o poskytovaní národnej regionálnej pomoci Komisie“ a nariadení o výnimkách týkajúcich sa MSP a zamestnanosti.

Komisia konštatuje, že časť notifikovaných opatrení pomoci predstavuje prevádzkovú pomoc, keďže ich cieľom je zníženie bežných výdavkov podniku. Vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie konkrétnych znevýhodnení, ktoré má opatrenie pomoci riešiť, Komisia potrebuje na posúdenie zlučiteľnosti prevádzkovej pomoci so spoločným trhom viac informácií.

Schéma je zameraná na konkrétne odvetvie gréckeho hospodárstva, t. j. textilné, odevné a kožiarske odvetvie. Komisia sa domnieva, že pomoc obmedzená na jednu oblasť činnosti môže mať veľký vplyv na hospodársku súťaž na relevantnom trhu a jej účinky na regionálny rozvoj budú pravdepodobne príliš obmedzené.

Komisia má pochybnosti o tom, či takáto schéma štátnej pomoci obmedzená na jedno odvetvie hospodárstva predstavuje integrálnu súčasť stratégie regionálneho rozvoja. Grécko nevysvetlilo, prečo existujúci komplexný systém horizontálnej pomoci nie je dostatočný na spustenie procesu regionálneho rozvoja. Okrem toho, v textilnom, odevnom a kožiarskom priemysle existuje silná hospodárska súťaž a rozsiahly obchod medzi členskými štátmi. V dôsledku schválenie takejto schémy v Grécku by preto vážne hrozilo narušenie hospodárskej súťaže.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti má Komisia po prvom predbežnom hodnotení opatrenia pochybnosti, či je túto schému možné považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, a ak áno, v akom rozsahu. Komisia má v úmysle získať informácie od zainteresovaných strán.

Komisia sa preto rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania v súlade s článkom 6 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 s cieľom overiť zlučiteľnosť uvedeného opatrenia štátnej pomoci so spoločným trhom.

TEXT LISTU

„Η Επιτροπή επιθυμεί να ενημερώσει την Ελλάδα ότι, αφού εξέτασε τις πληροφορίες που έχει στη διάθεσή της και που υποβλήθηκαν από τις αρχές της χώρας σας σχετικά με το προαναφερόμενο μέτρο, αποφάσισε να κινήσει την επίσημη διαδικασία που προβλέπεται στο άρθρο 88 παράγραφος 2 της Συνθήκης ΕΚ.

1. ΔΙΑΔΙΚΑΣΙΑ

(1)

Με επιστολή της 5ης Δεκεμβρίου 2005, που καταχωρήθηκε από την Επιτροπή στις 8 Δεκεμβρίου 2005 (Α/40253), οι ελληνικές αρχές κοινοποίησαν στην Επιτροπή το προαναφερόμενο καθεστώς ενισχύσεων σύμφωνα με το άρθρο 88 παράγραφος 3 της Συνθήκης ΕΚ. Με επιστολές της 23ης Δεκεμβρίου 2005 (D/60212), της 22ας Φεβρουαρίου 2006 (D/51560), της 18ης Μαΐου 2006 (D/54076) και της 27ης Ιουλίου 2006 (D/56465), η Επιτροπή ζήτησε συμπληρωματικές πληροφορίες, οι οποίες υποβλήθηκαν εν μέρει από τις ελληνικές αρχές με επιστολές της 25ης Ιανουαρίου 2006 (Α/30736), της 21ης Μαρτίου 2006 (A/32245), της 8ης Ιουνίου 2006 και της 7ης Σεπτεμβρίου 2006 (Α37004).

2. ΠΕΡΙΓΡΑΦΗ ΤΟΥ ΜΕΤΡΟΥ ΕΝΙΣΧΥΣΗΣ

Στόχος του καθεστώτος

(2)

Το καθεστώς ενισχύσεων θα εφαρμόζεται μόνο στον τομέα της υφαντουργίας, της ένδυσης και των υποδημάτων (1). Το καθεστώς αυτό αποσκοπεί στην προώθηση της ανταγωνιστικότητας των επιχειρήσεων των κλάδων κλωστοϋφαντουργίας, ένδυσης, υποδημάτων και δέρματος της Ελλάδας. Σκοπό έχει την ενίσχυση των επιχειρήσεων που δραστηριοποιούνται στους ανωτέρω τομείς προκειμένου να αντιμετωπίσουν την κρίση που διέρχεται επί του παρόντος ο κλάδος. Ειδικότερα, θα βοηθήσει τις επιχειρήσεις αυτές να αναβαθμίσουν τις επιδόσεις τους και να αποκτήσουν καλύτερη πρόσβαση στις αγορές μέσω της βελτίωσης της ποιότητας των προϊόντων και των παραγωγικών μεθόδων, της εισαγωγής καινοτόμων μεθόδων παραγωγής ή/και προϊόντων. Το καθεστώς δεν θα εφαρμόζεται στους τομείς άνθρακα και χάλυβα, των συνθετικών ινών και της γεωργίας.

Νομική βάση του καθεστώτος

(3)	Νομική βάση του καθεστώτος είναι οι νόμοι 2244/94 (2), 2308/95 (3) και το προεδρικό διάταγμα 93/97 (4).

Μορφές της ενίσχυσης

(4)

Η ενίσχυση θα έχει μορφή άμεσων (μη επιστρεπτέων) επιχορηγήσεων. Θα χορηγείται επίσης ενίσχυση για τη δημιουργία θέσεων απασχόλησης που δεν συνδέονται με επενδύσεις. Δεν είναι σαφές εάν η ενίσχυση θα υπόκειται σε φορολογία. Η χορήγηση της ενίσχυσης θα είναι στη διακριτική ευχέρεια των ελληνικών αρχών, με βάση αντικειμενικά κριτήρια αξιολόγησης. Ειδικότερα, τα κριτήρια θα αφορούν την αξιολόγηση του επενδυτή (βιωσιμότητα και οικονομικά στοιχεία της εταιρείας, υποδομή, πιστοληπτική ικανότητα) και την αξιολόγηση του επενδυτικού σχεδίου (εισαγωγή νέων τεχνολογιών, ποσοστό ιδίας συμμετοχής).

Επιλέξιμα σχέδια και δαπάνες

(5)

Οι επιλέξιμες δαπάνες περιλαμβάνουν την επέκταση υφιστάμενων εγκαταστάσεων ή την έναρξη δραστηριότητας η οποία συνεπάγεται θεμελιώδη αλλαγή στο προϊόν ή τη μέθοδο παραγωγής μιας υφιστάμενης εγκατάστασης, νέα μηχανήματα και εξοπλισμό, καθώς και άυλα περιουσιακά στοιχεία, όπως δαπάνες για τη μεταφορά τεχνολογίας με απόκτηση διπλωμάτων ευρεσιτεχνίας, αδειών εκμετάλλευσης και τεχνογνωσίας ή τεχνικών γνώσεων μη κατοχυρωμένων με δίπλωμα ευρεσιτεχνίας. Οι επενδύσεις αντικατάστασης δεν είναι επιλέξιμες για τη χορήγηση ενίσχυσης.

(6)

Το ανώτατο όριο των δαπανών όσον αφορά τις άυλες επενδύσεις δεν μπορεί να υπερβαίνει το 50 % των επιλέξιμων δαπανών. Τα επιλέξιμα άυλα περιουσιακά στοιχεία θα εξακολουθούν να συνδέονται με την περιφέρεια που λαμβάνει την ενίσχυση και θα περιλαμβάνονται στα περιουσιακά στοιχεία της επιχείρησης τα οποία μπορούν να αποσβεστούν.

(7)

Επιπλέον, θα χορηγείται ενίσχυση για την αποξήλωση ή τη μετεγκατάσταση υφιστάμενων μηχανημάτων ή εξοπλισμού για την αγορά λογισμικού που συνδέεται με τον έλεγχο της ποιότητας της διαδικασίας παραγωγής, για τη δημιουργία βάσεων δεδομένων για πελάτες ή εμπόρους, καθώς και τη διασύνδεση των επιχειρήσεων, τις διαφημιστικές εκστρατείες και το μάρκετινγκ.

(8)	Όσον αφορά τη δημιουργία θέσεων απασχόλησης, δεν είναι σαφές τι περιλαμβάνουν οι επιλέξιμες δαπάνες ή σε ποια βάση θα υπολογίζεται η ενίσχυση.

Αποδέκτες

(9)

Αρχικά, οι ελληνικές αρχές δήλωσαν ότι αποδέκτες μπορούν είναι οι επιχειρήσεις κάθε μεγέθους. Με επιστολή της 25ης Ιανουαρίου 2006 (5), ανέλαβαν τη δέσμευση ότι οι αποδέκτες θα είναι μόνο μικρομεσαίες επιχειρήσεις που δραστηριοποιούνται στους μεταποιητικούς τομείς της κλωστοϋφαντουργίας, της ένδυσης, των υποδημάτων και του δέρματος. Οι ελληνικές αρχές ανέλαβαν τη δέσμευση να τηρήσουν τον ορισμό των ΜΜΕ που περιλαμβάνεται στο παράρτημα Ι του κανονισμού (EΚ) αριθ. 364/2004 (6). Με επιστολή δε της 8ης Ιουνίου 2006 (7), επιβεβαίωσαν ότι οι δικαιούχοι δεν θα χαρακτηρίζονται ως προβληματικές επιχειρήσεις σύμφωνα με τον ορισμό που περιέχεται στις κοινοτικές κατευθυντήριες γραμμές όσον αφορά τις κρατικές ενισχύσεις για τη διάσωση και την αναδιάρθρωση προβληματικών επιχειρήσεων (8) και ότι τυχόν ενισχύσεις που χορηγούνται σε προβληματικές επιχειρήσεις θα κοινοποιούνται ατομικά στην Επιτροπή.

Ένταση των ενισχύσεων

(10)

Αρχικά οι ελληνικές αρχές κοινοποίησαν ένα και μόνο ανώτατο όριο ενισχύσεων για το σύνολο της ελληνικής επικράτειας που έφθανε σε 55 % για τα ενσώματα περιουσιακά στοιχεία και 50 % για τα άυλα περιουσιακά στοιχεία. Ωστόσο, με επιστολή της 25ης Ιανουαρίου 2006 (9), ανέλαβαν τη δέσμευση να τηρήσουν τα ισχύοντα ανώτατα όρια περιφερειακών ενισχύσεων, όπως προσδιορίζονται στον χάρτη περιφερειακών ενισχύσεων για την Ελλάδα για την περίοδο 2000-2006 (10).

Άλλοι όροι

(11)	Οι αιτήσεις για τη χορήγηση ενίσχυσης πρέπει να υποβάλλονται πριν αρχίσουν οι εργασίες εφαρμογής του σχεδίου.

(12)	Η συμβολή του αποδέκτη στη χρηματοδότηση της επένδυσης θα πρέπει να ανέρχεται σε τουλάχιστον 25 % του επενδυτικού κόστους.

Διάρκεια και προϋπολογισμός του καθεστώτος

(13)	Το καθεστώς λήγει στις 31 Δεκεμβρίου 2006, τελευταία ημερομηνία κατά την οποία οι ελληνικές αρχές θα είναι σε θέση να λάβουν νομικά δεσμευτικές αποφάσεις σχετικά με τη χορήγηση ενίσχυσης. Ο συνολικός προϋπολογισμός του καθεστώτος ανέρχεται κατά προσέγγιση σε 150 εκατ. ευρώ.

Σώρευση ενισχύσεων

(14)	Με επιστολή της 8ης Ιουνίου 2006 (11), οι ελληνικές αρχές επιβεβαίωσαν ότι οι ενισχύσεις που χορηγούνται βάσει του καθεστώτος δεν μπορούν να σωρευθούν με άλλες κρατικές ενισχύσεις για τις ίδιες επιλέξιμες δαπάνες, και ότι θα τηρούνται τα ανώτατα επιτρεπόμενα όρια για τις περιφερειακές ενισχύσεις.

3. ΑΞΙΟΛΟΓΗΣΗ

Νομιμότητα

(15)	Με την κοινοποίηση του σχεδίου χορήγησης ενισχύσεων μέσω του καθεστώτος ενισχύσεων που περιγράφηκε ανωτέρω πριν αυτό τεθεί σε εφαρμογή, οι ελληνικές αρχές τήρησαν τις υποχρεώσεις που υπέχουν δυνάμει του 88 παράγραφος 3 της Συνθήκης ΕΚ.

Χαρακτήρας του καθεστώτος ως κρατικής ενίσχυσης

(16)

Βάσει του καθεστώτος, το κράτος χορηγεί επιχορηγήσεις σε επιχειρήσεις που δραστηριοποιούνται στον τομέα της κλωστοϋφαντουργίας και της ένδυσης οι οποίες πραγματοποιούν επενδύσεις. Η ενίσχυση θα χορηγείται σε περιορισμένο αριθμό επιχειρήσεων, οι οποίες θα επιλέγονται από τις ελληνικές αρχές με βάση αντικειμενικά κριτήρια. Κατά την επιλογή των δικαιούχων, οι ελληνικές αρχές ασκούν κάποιο βαθμό διακριτικής ευχέρειας. Η ενίσχυση συνιστά πλεονέκτημα για τους αποδέκτες (μειώνονται οι δαπάνες των σχετικών επενδύσεων). Με αυτή την έννοια, η ενίσχυση βελτιώνει τη θέση των αποδεκτών σε σύγκριση με εκείνη των ανταγωνιστών τους σε άλλα κράτη μέλη. Συνεπώς, πρέπει να θεωρηθεί ότι στρεβλώνει τον ανταγωνισμό και επηρεάζει τις συναλλαγές μεταξύ των κρατών μελών.

(17)	Λαμβάνοντας υπόψη τα ανωτέρω, η Επιτροπή θεωρεί ότι υφίσταται κρατική ενίσχυση κατά τη έννοια του άρθρου 87 παράγραφος 1 της συνθήκης ΕΚ.

Συμβιβάσιμο του μέτρου ενίσχυσης

(18)	Αφού διαπιστώθηκε ότι το καθεστώς συνιστά κρατική ενίσχυση κατά την έννοια του άρθρου 87 παράγραφος 1 της συνθήκης ΕΚ, είναι απαραίτητο να εξεταστεί κατά πόσο το μέτρο μπορεί να θεωρηθεί συμβιβάσιμο με την κοινή αγορά.

(19)

Η Επιτροπή εξέτασε το καθεστώς με βάση το άρθρο 87 της συνθήκης ΕΚ, και ιδίως με βάση τις “κατευθυντήριες γραμμές σχετικά με τις κρατικές ενισχύσεις περιφερειακού χαρακτήρα” (12) (αναφέρονται στο εξής ως ΚΕΠΧ), τον κανονισμό για τις ΜΜΕ (13) και τον κανονισμό για την απασχόληση (14). Τα αποτελέσματα της εξέτασης αυτής συνοψίζονται στη συνέχεια.

(20)

Η Επιτροπή διαπιστώνει ότι ένα μέρος των ενισχύσεων που κοινοποιήθηκαν θα χορηγούνται σε σχέδια για αρχική επένδυση στην Ελλάδα, τα οποία είναι εξ ολοκλήρου επιλέξιμα για τη χορήγηση περιφερειακών ενισχύσεων βάσει του άρθρου 87 παράγραφος 3 στοιχείο α) της συνθήκης ΕΚ μέχρι τις 31.12.2006. Αυτό ισχύει ιδίως για τις επενδύσεις σε κτίρια και εγκαταστάσεις ή μηχανήματα. Η Επιτροπή σημειώνει ότι οι μέγιστες εντάσεις των επενδυτικών ενισχύσεων που χορηγούνται βάσει του καθεστώτος είναι σύμφωνες με τα ανώτατα όρια περιφερειακών ενισχύσεων που ισχύουν για την Ελλάδα για την περίοδο 2000-2006. Το καθεστώς αυτό λήγει την ίδια ημερομηνία όπως και ο ισχύων χάρτης περιφερειακών ενισχύσεων, δηλαδή στις 31.12.2006.

(21)

Οι ελληνικές αρχές σκοπεύουν επίσης να χορηγήσουν περιφερειακές ενισχύσεις για τη δημιουργία θέσεων απασχόλησης που δεν συνδέονται με επενδυτικά σχέδια. Ωστόσο, δεν παρέχονται περισσότερες επεξηγήσεις. Η Επιτροπή χρειάζεται περισσότερες πληροφορίες, ειδικότερα σχετικά με τη μέθοδο υπολογισμού της ενίσχυσης έτσι ώστε να είναι σε θέση να αξιολογήσει το συμβατό της βάσει των ΚΕΠΧ ή του κανονισμού για την απασχόληση.

(22)

Η Επιτροπή διαπιστώνει ότι ορισμένα από τα μέτρα ενίσχυσης που κοινοποιήθηκαν ενδέχεται να συνιστούν ενίσχυση λειτουργίας, δεδομένου ότι αποσκοπούν στη μείωση των τρεχουσών δαπανών των επιχειρήσεων. Αυτό ισχύει ιδίως για τη στήριξη που χορηγείται για την αποξήλωση και τη μετεγκατάσταση υφιστάμενου εξοπλισμού, την αγορά λογισμικού που συνδέεται με τον έλεγχο ποιότητας των διαδικασιών παραγωγής, τη δημιουργία βάσεων δεδομένων καθώς και τη διασύνδεση των επιχειρήσεων, τις διαφημιστικές εκστρατείες και τις δαπάνες μάρκετινγκ. Δεν μπορεί να αποκλεισθεί ότι οι δαπάνες μάρκετινγκ μπορεί να συνδέονται με τις εξαγωγικές δραστηριότητες και, συνεπώς, να συνιστούν εξαγωγικές ενισχύσεις.

(23)

Σύμφωνα με το σημείο 4.15 των ΚΕΠΧ, οι ενισχύσεις λειτουργίας καταρχήν απαγορεύονται, αλλά κατ' εξαίρεση, μπορούν να χορηγούνται ενισχύσεις λειτουργίας σε περιοχές που δικαιούνται την παρέκκλιση του άρθρου 87 παράγραφος 3 στοιχείο α), υπό τον όρο ότι (i) δικαιολογούνται από τη συμβολή τους στην περιφερειακή ανάπτυξη και το χαρακτήρα τους και (ii) το ύψος τους είναι ανάλογο προς τα προβλήματα που καλούνται να αντιμετωπίσουν. Επίσης πρέπει να μειώνονται προοδευτικά και να χορηγούνται για περιορισμένο χρονικό διάστημα. Ωστόσο, παρόλο που ζητήθηκε επανειλημμένα από την Επιτροπή, οι ελληνικές αρχές δεν απέδειξαν ότι τα διαρθρωτικά προβλήματα των περιοχών είναι τόσο σοβαρά ώστε η περιφερειακή επενδυτική ενίσχυση να μην είναι επαρκής για να θέσει σε λειτουργία μια διαδικασία περιφερειακής ανάπτυξης και ότι η επενδυτική ενίσχυση θα πρέπει να συμπληρωθεί από περιφερειακή ενίσχυση λειτουργίας. Διαβεβαιώνουν απλώς ότι οι ενισχύσεις λειτουργίας είναι καθοριστικές για τη βιωσιμότητα και την ανάπτυξη των κλάδων αυτών, οι οποίοι είναι κρίσιμοι για τις σχετικές περιφέρειες. Επιπλέον, δεν παρέχονται πληροφορίες για τις σχεδιαζόμενες εντάσεις των ενισχύσεων όσον αφορά τις ενισχύσεις λειτουργίας.

(24)

Λαμβάνοντας υπόψη την ανεπαρκή αιτιολόγηση των συγκεκριμένων προβλημάτων τα οποία προορίζονται να επιλύσουν τα ανωτέρω μέτρα, η Επιτροπή χρειάζεται περισσότερες πληροφορίες για να είναι σε θέση να εκτιμήσει το συμβιβάσιμο των ενισχύσεων λειτουργίας με την κοινή αγορά. Σχετικά με την πτυχή αυτή, οι ενδιαφερόμενοι τρίτοι καλούνται να υποβάλουν όλες τις σχετικές παρατηρήσεις τους.

(25)

Επιπλέον, η Επιτροπή διαπιστώνει ότι το καθεστώς στοχεύει σε ένα συγκεκριμένο κλάδο της ελληνικής οικονομίας, και συγκεκριμένα την κλωστοϋφαντουργία, τη βιομηχανία ένδυσης και δέρματος. Η Επιτροπή έχει την άποψη ότι οι ενισχύσεις που περιορίζονται σε ένα τομέα δραστηριότητας μπορεί να έχουν σημαντικές επιπτώσεις στον ανταγωνισμό στη σχετική αγορά και ότι τα αποτελέσματά τους στην περιφερειακή ανάπτυξη είναι πιθανό να είναι πολύ περιορισμένα. Οι ενισχύσεις αυτές υπάγονται εν γένει σε συγκεκριμένες ή τομεακές βιομηχανικές πολιτικές και συχνά δεν συνάδουν με το πνεύμα της πολιτικής περιφερειακών ενισχύσεων αυτής καθεαυτής. Η πολιτική αυτή θα πρέπει να παραμείνει ουδέτερη όσον αφορά την κατανομή παραγωγικών πόρων μεταξύ των διαφόρων οικονομικών τομέων και δραστηριοτήτων (15).

(26)

Οι ελληνικές αρχές ισχυρίζονται ότι η σταδιακή κατάργηση των ποσοστώσεων από το 1995 και η απελευθέρωση των εισαγωγών από το 2005 στην κλωστοϋφαντουργία έπληξαν την ελληνική κλωστοϋφαντουργία, και τη βιομηχανία ένδυσης και δέρματος και οδήγησαν σε απώλεια θέσεων εργασίας και στο κλείσιμο ενός σημαντικού αριθμού των επιχειρήσεων του κλάδου. Επισημαίνουν ότι στη βιομηχανία ένδυσης και μόνο από το 1995 έως το 2004, έκλεισε το 50 % των επιχειρήσεων και η απασχόληση μειώθηκε κατά 16 %. Το πρόβλημα επιδεινώνεται με τη μετεγκατάσταση των ελληνικών επιχειρήσεων σε γειτονικές βαλκανικές χώρες και ιδίως τη Βουλγαρία. Συνεπώς, οι ελληνικές αρχές έχουν την άποψη ότι πρέπει να ληφθούν συγκεκριμένα μέτρα έτσι ώστε να υποστηριχθεί και να ενισχυθεί ανταγωνιστικότητα των επιχειρήσεων που δραστηριοποιούνται στους ανωτέρω τομείς.

(27)

Η Επιτροπή χρειάζεται περισσότερες πληροφορίες για να αξιολογήσει κατά πόσο ένα καθεστώς ενισχύσεων που περιορίζεται σε ένα τομέα της οικονομίας αποτελεί αναπόσπαστο μέρος μιας στρατηγικής περιφερειακής ανάπτυξης με σαφώς καθορισμένους στόχους. Οι ελληνικές αρχές δεν εξήγησαν για ποιο λόγο το υφιστάμενο γενικό καθεστώς οριζόντιων ενισχύσεων δεν είναι επαρκές για να θέσει σε λειτουργία μια διαδικασία περιφερειακής ανάπτυξης.

(28)

Επιπλέον, η Επιτροπή διαπιστώνει ότι υπάρχει έντονος ανταγωνισμός στους τομείς της κλωστοϋφαντουργίας, της ένδυσης και του δέρματος, και οι εμπορικές συναλλαγές μεταξύ των κρατών μελών είναι εκτεταμένες. Κατά συνέπεια, η έγκριση ενός τέτοιου καθεστώτος στην Ελλάδα θα αποτελούσε σοβαρή απειλή για στρέβλωση του ανταγωνισμού. Συνεπώς, η Επιτροπή δεν είναι βέβαιη εάν μια τέτοια ενίσχυση δεν θα οδηγήσει σε απαράδεκτες στρεβλώσεις του ανταγωνισμού στην ΕΕ. Σχετικά με την πτυχή αυτή, οι ενδιαφερόμενοι τρίτοι καλούνται να υποβάλουν όλες τις σχετικές παρατηρήσεις τους.

(29)

Επιπλέον, η Επιτροπή σημειώνει ότι δεν πληρούνται οι λοιπές προϋποθέσεις για τη χορήγηση περιφερειακής ενίσχυσης:

—	Το μέτρο δεν προβλέπει υποχρέωση διατήρησης της σχετικής επένδυσης και των θέσεων απασχόλησης που δημιουργούνται στην επιλέξιμη περιφέρεια επί μια τουλάχιστον πενταετία.

—	Το μέτρο δεν προβλέπει το δικαίωμα για τις αρχές που χορηγούν την ενίσχυση να ζητούν την πλήρη ανάκτησή τους σε περίπτωση παράβασης των προϋποθέσεων χορήγησης.

(30)

Λαμβάνοντας υπόψη τα ανωτέρω, η Επιτροπή, μετά από αρχική προκαταρκτική εξέταση του μέτρου, έχει αμφιβολίες για το αν και σε ποιο βαθμό το κοινοποιηθέν καθεστώς ενισχύσεων μπορεί να θεωρηθεί συμβιβάσιμο με την κοινή αγορά. Η Επιτροπή δεν είναι σε θέση να σχηματίσει εκ πρώτης όψεως (prima facie) γνώμη για τον εν μέρει ή πλήρως συμβιβάσιμο χαρακτήρα του εξεταζόμενου μέτρου και θεωρεί ότι απαιτείται διεξοδικότερη ανάλυση του μέτρου ενίσχυσης. Η Επιτροπή οφείλει να πραγματοποιήσει όλες τις απαιτούμενες διαβουλεύσεις και, συνεπώς, να κινήσει τη διαδικασία που προβλέπεται στο άρθρο 88 παράγραφος 2 της συνθήκης ΕΚ, εάν η αρχική έρευνα δεν επιτρέψει την αντιμετώπιση όλων των δυσχερειών που συνδέονται με την εξακρίβωση του συμβιβάσιμου της ενίσχυσης με την κοινή αγορά. Λαμβάνοντας υπόψη τις πληροφορίες που θα υποβληθούν τόσο από το οικείο κράτος μέλος όσο και από τους ενδιαφερόμενους τρίτους, η Επιτροπή θα αξιολογήσει το μέτρο και θα λάβει την τελική της απόφαση.

4. ΑΠΟΦΑΣΗ

(31)

Λαμβάνοντας υπόψη τις ανωτέρω παρατηρήσεις, η Επιτροπή συμφωνεί με τη διαδικασία που ορίζεται στο άρθρο 88 παράγραφος 2 της συνθήκης ΕΚ, καλεί την Ελλάδα να υποβάλει τις παρατηρήσεις της και να παράσχει όλες τις πληροφορίες που θα συνέβαλαν στην αξιολόγηση του μέτρου, εντός προθεσμίας ενός μήνα από την παραλαβή της παρούσας επιστολής. Στις πληροφορίες αυτές πρέπει ιδίως να διευκρινίζονται τα εξής:

—

να αποδεικνύεται ότι το καθεστώς ενισχύσεων που αφορά ειδικά τους τομείς της κλωστοϋφαντουργίας, της ένδυσης και του δέρματος της Ελλάδας, συμβάλλει σε μια συνεκτική στρατηγική περιφερειακής ανάπτυξης και ότι δεν θα οδηγήσει σε απαράδεκτες στρεβλώσεις του ανταγωνισμού. Ειδικότερα, οι ελληνικές αρχές θα πρέπει να εξηγήσουν για ποιο λόγο το υφιστάμενο γενικό καθεστώς οριζόντιων ενισχύσεων δεν θα επαρκούσε να θέσει σε λειτουργία μια διαδικασία περιφερειακής ανάπτυξης·

—	βάσει ποιων στοιχείων αιτιολογείται η ανάγκη χορήγησης ενίσχυσης λειτουργίας σε επιχειρήσεις που δραστηριοποιούνται στους τομείς της κλωστοϋφαντουργίας, της ένδυσης και του δέρματος της Ελλάδας·

—	να αναφέρονται λεπτομέρειες όσον αφορά τη χορήγηση ενίσχυσης για τη δημιουργία θέσεων απασχόλησης·

—	να δικαιολογείται γιατί το μέτρο δεν περιλαμβάνει υποχρέωση διατήρησης της επένδυσης και των δημιουργούμενων θέσεων εργασίας στην επιλέξιμη περιοχή για διάστημα τουλάχιστον πέντε ετών·

—	να εξηγείται γιατί το μέτρο δεν προβλέπει δικαίωμα της χορηγούσας αρχής να ζητήσει πλήρη επιστροφή της ενίσχυσης σε περίπτωση παραβίασης των όρων χορήγησης.

(32)

Η Επιτροπή γνωστοποιεί στην Ελλάδα ότι θα ενημερώσει όλα τα ενδιαφερόμενα μέρη με δημοσίευση της παρούσας επιστολής και σχετικής περίληψής της στην Επίσημη Εφημερίδα της Ευρωπαϊκής Ένωσης. Επίσης, θα ενημερώσει τους ενδιαφερόμενους στις χώρες της ΕΖΕΣ που έχουν υπογράψει τη συμφωνία με τον ΕΟΧ, με δημοσίευση ανακοίνωσης το συμπλήρωμα για τον ΕΟΧ της Επίσημης Εφημερίδας της Ευρωπαϊκής Ένωσης και θα ενημερώσει την Εποπτεύουσα Αρχή της ΕΖΕΣ με την αποστολή αντιγράφου της παρούσας επιστολής. Όλα τα ενδιαφερόμενα μέρη θα κληθούν να υποβάλουν τις παρατηρήσεις εντός προθεσμίας ενός μηνός από την ημερομηνία της δημοσίευσής της.“

(1) Οι κωδικοί NACE: ΔB.17.00 — Παραγωγή κλωστοϋφαντουργικών ινών, ΔB.18.00 — Κατασκευή ειδών ενδυμασίας· κατεργασία και βαφή γουναρικών· ΔΓ.19.00 — Κατεργασία και δέρψη δέρματος· κατασκευή ειδών ταξιδίου (αποσκευών), τσαντών, ειδών σελοποιίας, ειδών σαγματοποιίας και υποδημάτων, 743, 748.9.

(2) ΦΕΚ 168/A/1994.

(3) ΦΕΚ 114/A/1995.

(4) ΦΕΚ 92/A/1997.

(5) A/30736, A.Π. Φ6410/Α/705.

(6) Κανονισμός (EΚ) αριθ. 364/2004 της 25ης Φεβρουαρίου 2004 για την τροποποίηση του κανονισμού (EΚ) αριθ. 70/2001 όσον αφορά την επέκταση του πεδίου εφαρμογής του ώστε να συμπεριλαμβάνει τις ενισχύσεις για έρευνα και ανάπτυξη, ΕΕ L 63 της 28.2.2004, σ. 22.

(7) Α/34500, Α.Π. Φ6410/Α/5286.

(8) ΕΕ C 244 της 1.10.2004, σ. 2.

(9) A/30736, A.Π. Φ6410/Α/705.

(10) Ο ελληνικός χάρτης περιφερειακών ενισχύσεων για την περίοδο 2000-2006 εγκρίθηκε από την Επιτροπή με την επιστολή N469/1999 SG(2000) D/100661 της 21.1.2000 όπως τροποποιήθηκε με την απόφαση της Επιτροπής N349/02 της 17.2.2002.

(11) Α/34500, Α.Π. Φ6410/Α/5286.

(12) ΕΕ C 74 της 10.3.1998, σ. 9.

(13) Κανονισμός (EΚ) αριθ. 70/2001 της Επιτροπής, της 12ης Ιανουαρίου 2001, σχετικά με την εφαρμογή των άρθρων 87 και 88 της συνθήκης ΕΚ στις κρατικές ενισχύσεις προς μικρές και μεσαίες επιχειρήσεις, ΕΕ L 10 της 13.1.2001, σ. 33.

(14) Κανονισμός (EΚ) αριθ. 2204/2002 της Επιτροπής, της 12ης Δεκεμβρίου 2002, σχετικά με την εφαρμογή των άρθρων 87 και 88 της συνθήκης ΕΚ στις κρατικές ενισχύσεις στην απασχόληση, ΕΕ L 337 της 13.12.2002, σ. 3.

(15) Βλ. επίσης τμήμα 2 των ΚΕΠΧ.

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 297

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 49 7. decembra 2006

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Informácie
	Rada
2006/C 297/1	Závery Rady o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o digitálnom uchovávaní	1

2006/C 297/2	Návrh uznesenia Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o plnení spoločných cieľov v oblasti účasti a informovanosti mladých ľudí na účely podpory ich aktívneho európskeho občianstva	6

	Komisia
2006/C 297/3	Výmenný kurz eura	11

2006/C 297/4	Oznámenie týkajúce sa uplatňovania antidumpingových, antisubvenčných a ochranných opatrení platných v Spoločenstve po pripojení Bulharskej republiky a Rumunska a možnosti preskúmania	12

2006/C 297/5	Oznámenie dovozcom — Dovoz výrobkov z Čiernej hory do Spoločenstva	13

2006/C 297/6	Povolenie štátnej pomoci v rámci ustanovení článkov 87 a 88 Zmluvy o ES — Prípady, ku ktorým nemá Komisia námietky ( 1 )	14

2006/C 297/7	Štátna pomoc — Francúzsko — Štátna pomoc C 47/2006 (ex N 648/2005) — Daňová úľava na tvorbu videohier — Výzva na predloženie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES ( 1 )	19

2006/C 297/8	Štátna pomoc — Švédsko — Štátna pomoc C 46/2006 (ex N 347/2006) — Úľava na dani z emisií CO2 v prípade palív používaných v zariadeniach, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ pre obchodovanie s emisnými kvótami — Výzva na predloženie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES ( 1 )	27

2006/C 297/9	Štátna pomoc — Grécko — Štátna pomoc C 44/2006 (ex N 614/2005) — Regionálna pomoc pre textilné, odevné a kožiarske odvetvie v Grécku — Výzva na predloženie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o založení ES ( 1 )	38

2006/C 297/0	Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť ( 1 )	43

2006/C 297/1	Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 68/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc pre vzdelávanie ( 1 )	44

2006/C 297/2	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Prípad č. COMP/M.4504 — SFR/TELE 2 France) ( 1 )	46

2006/C 297/3	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Prípad č. COMP/M.4501 — HAL/Egeria/NB) — Prípad, ktorý môže byť posúdený v zjednodušenom konaní ( 1 )	47

2006/C 297/4	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad č. COMP/M.4242 — Thermo Electron/Fisher Scientific) ( 1 )	48

2006/C 297/5	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad č. COMP/M.4271 — Daikin/OYL) ( 1 )	48

2006/C 297/6	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad č. COMP/M.4428 — AXA/Gerflor) ( 1 )	49

	EURÓPSKY HOSPODÁRSKY PRIESTOR
	Dozorný orgán EZVO
2006/C 297/7	Informácie oznámené štátmi EZVO o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s aktom uvedeným v bode 1f prílohy XV k Dohode o EHP [nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom]	50

	Súdny dvor EZVO
2006/C 297/8	Rozsudok Súdneho dvora z 3. mája 2006 vo veci E-3/05 — Dozorný orgán EZVO v. Nórske kráľovstvo (Nedodržanie záväzkov zmluvnou stranou – voľný pohyb pracovníkov – sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov s rodinnými príslušníkmi s bydliskom v inom štáte EHP ako štát zamestnania – miestna požiadavka bydliska na účely rodinných dávok – článok 73 nariadenia EHS 1408/71 – článok 7 ods. 2 nariadenia EHS 1612/68 – diskriminácia – zdôvodnenie na základe podpory trvalo udržateľného riešenia)	51

2006/C 297/9	Rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006 v spojených prípadoch E-5/05, E-6/05, E-7/05, E-8/05, E-9/05 — Dozorný orgán EZVO proti Lichtenštajnskému kniežatstvu [Nedodržiavanie plnenia záväzkov zmluvnou stranou – smernice Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb – smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) – smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) – smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) – smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica o univerzálnej službe)]	52

	Korigendum
2006/C 297/0	Korigendum k štátnej pomoci N. 625/06 — Taliansko (Ú. v. EÚ C 291, 30.11.2006)	53

2006/C 297/1	Korigendum k štátnej pomoci N. 51/06 — Taliansko (Ú. v. EÚ C 291, 30.11.2006)	53

2006/C 297/2	UK-Cardiff: Prevádzka pravidelnej leteckej dopravy — Korigendum k výzve na predkladanie ponúk vyhlásenej Spojeným kráľovstvom v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. d) nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 týkajúca sa prevádzky pravidelných leteckých služieb na trase Cardiff a RAF Valley, Anglesey (Ú. v. EÚ C 248, 14.10.2006) (Ú. v. EÚ S 197, 14.10.2006, verejná súťaž, 208709-2006)	53

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,3274
JPY	Japonský jen	152,66
DKK	Dánska koruna	7,4561
GBP	Britská libra	0,67540
SEK	Švédska koruna	9,0757
CHF	Švajčiarsky frank	1,5888
ISK	Islandská koruna	91,74
NOK	Nórska koruna	8,1350
BGN	Bulharský lev	1,9558
CYP	Cyperská libra	0,5781
CZK	Česká koruna	28,015
EEK	Estónska koruna	15,6466
HUF	Maďarský forint	255,40
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,6984
MTL	Maltská líra	0,4293
PLN	Poľský zlotý	3,8111
RON	Rumunský lei	3,4368
SIT	Slovinský toliar	239,66
SKK	Slovenská koruna	35,465
TRY	Turecká líra	1,9201
AUD	Austrálsky dolár	1,6892
CAD	Kanadský dolár	1,5177
HKD	Hongkongský dolár	10,3129
NZD	Novozélandský dolár	1,9429
SGD	Singapurský dolár	2,0447
KRW	Juhokórejský won	1 216,16
ZAR	Juhoafrický rand	9,4459
CNY	Čínsky juan	10,3848
HRK	Chorvátska kuna	7,3569
IDR	Indonézska rupia	12 105,89
MYR	Malajzijský ringgit	4,7116
PHP	Filipínske peso	65,713
RUB	Ruský rubeľ	34,8160
THB	Thajský baht	47,342

Číslo pomoci	Pomoc malým a stredným podnikom 1/2006
Štát EZVO	Nórsko
Región	Hordaland, západné Nórsko
Názov schémy pomoci alebo názov spoločnosti prijímajúcej individuálnu pomoc	Pilotprosjekt for å utløyse ei bioenerginæring i Hordaland (Pilotný projekt na podporu vytvorenia bioenergetického sektora v regióne Hordaland)
Právny základ	Rozhodnutie o rozpočte z 12. októbra 2005, Hordaland County Council, (fylkestinget), list z Hordaland County Council 17. januára 2006
Ročné výdavky plánované v rámci schémy štátnej pomoci	Celková ročná výška: 0,25 mil. EUR v roku 2006 (2 mil. NOK), 0,125 mil. EUR v roku 2007 (1 mil. NOK), 0,125 mil. EUR v roku 2008 (1 mil. EUR)
Maximálna intenzita pomoci	V súlade s článkom 4 ods. 2 až 6 a článkom 5 nariadenia
Dátum implementácie	16. 3. 2006
Trvanie štátnej pomoci alebo individuálnej pomoci	31. 12. 2008
Účel pomoci	Pomoc pre MSP Investičná pomoc a pomoc pre poradenské a iné služby
Príslušné sektory hospodárstva	Obmedzené na špecifické sektory: iné výrobné sektory (bioenergia)
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc	Osterfjord Næringssamarbeid
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc	N-5282 Lonevåg
Veľká individuálna pomoc	V súlade s článkom 6 nariadenia