24.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 200/1

I – VII

1 – 11

1 – 5

6 – 11

12 – 49

12 – 31

12 – 16

17 – 23

24 – 26

27 – 31

32 – 49

32 – 41

42 – 47

48 – 49

50 – 57

50 – 52

53 – 57

58

CSP

Národný strategický dokument (Country Strategy Paper)

ECU

európska menová jednotka

EIB

Európska investičná banka

ENP

Európska susedská politika (European Neighbourhood Policy)

ES

Európske spoločenstvo

EuropeAid

Úrad pre spoluprácu EuropeAid

HDP

hrubý domáci produkt

MED-Committee

Poradný výbor členských štátov pre stredomorský región

MEDA

opatrenia sprevádzajúce reformu hospodárskych a sociálnych štruktúr v stredomorských nečlenských krajinách

NIP

Národný indikatívny program

SAF

nástroj na štrukturálne úpravy (Structural Adjustment Facility)

TA

Technická pomoc

I.

V roku 1995 sa EÚ a dvanásť stredomorských krajín dohodli na začiatku novej etapy vzájomných vzťahov, nazývanej „Barcelonský proces“ alebo „euro-stredomorské partnerstvo“. Hlavným cieľom je rozvinúť rôzne hľadiská partnerstva vrátane politických, hospodárskych a finančných a sociálnych a kultúrnych rozmerov (pozri odseky 1 – 2).

II.

Program MEDA je hlavným finančným nástrojom ES na implementáciu euro-stredomorského partnerstva, ktorý v období rokov 1995 – 2006 hospodáril s viac než 8 mld. EUR. Do konca roka 2005 boli na rôzne projekty a programy vyčlenené prostriedky vo výške približne 7 mld. EUR a finančné prostriedky vo výške asi 4 mld. EUR boli vyčerpané (pozri odseky 3 – 5).

III.

Dvor audítorov vykonal audit programu MEDA, aby mohol určiť, či má skutočný podiel na napredovaní partnerských krajín v oblasti ekonomickej reformy a sociálneho rozvoja, ako aj to, či Komisia spravuje tento program zodpovedajúcim spôsobom (pozri odseky 6 – 11).

IV.

Čo sa týka prínosu programu MEDA, podpora ES:

V.

Konkrétne výsledky po viac než desiatich rokoch fungovania programu MEDA sú naďalej pomerne obmedzené vzhľadom na to, že mnohé projekty ešte neboli dokončené. Pre väčšinu krajín MEDA dosah podpory ES netkvie ani tak vo finančnom význame ako skôr v snahe riešiť citlivé otázky politických reforiem a podporiť chudobnejšie vrstvy obyvateľstva (pozri odseky 27 – 31).

VI.

Komisia urobila v spravovaní programu MEDA jasný pokrok v porovnaní so začiatkom a vzhľadom na to, že výsledkom programovacieho úsilia je postupné rovnomernejšie prideľovanie zdrojov, skracovanie prípravných období a značné zvýšenie objemu celkových vyplatených finančných prostriedkov, možno hovoriť o uspokojivom riadení. K dosiahnutiu týchto zlepšení prispel nárast počtu projektov a programov, väčší podiel rozpočtovej podpory v rámci celého programu a všeobecný pozitívny vplyv, ktorý malo prenesenie právomocí na prípravu a realizáciu projektov delegáciami. K ďalším zlepšeniam patrí systematickejšie monitorovanie a hodnotenie a intenzívnejší dialóg a koordinácia s miestnymi úradmi a ostatnými investormi. Problémy s verejnými zákazkami sú naďalej najčastejšou príčinou oneskorení realizácie (pozri odseky 32 – 49).

VII.

V roku 2006 sa skončí účinnosť nariadenia o MEDA a v roku 2007 začne platiť nový nástroj – Európske susedstvo a partnerstvo. Komisia by preto mala:

1.

Po približne 20 rokoch intenzívnej spolupráce medzi EÚ, jej členskými štátmi a príslušnými 12 krajinami Stredomoria, ktorá bola zameraná predovšetkým na oblasť obchodu a rozvoja, Európska únia a ministri zahraničných vecí Stredomoria na konferencii v Barcelone (v novembri 1995) rozhodli o začiatku novej etapy partnerstva, nazývanej aj „Barcelonský proces“ alebo „euro-stredomorské partnerstvo“ (1).

2.

Deklarácia, ktorá bola prijatá na Barcelonskej konferencii, sa týkala týchto troch oblastí partnerstva a súvisiacich hlavných cieľov:

3.

Program MEDA je hlavným finančným nástrojom ES na implementáciu euro-stredomorského partnerstva, ktorého právny základ tvorí nariadenie Rady (ES) č. 1488/96 z 23. júla 1996 (2). V nariadení je uvedený celý rad podporných opatrení slúžiacich na podporu úsilia stredomorských partnerov reformovať hospodárske a sociálne štruktúry a na zmiernenie prípadných negatívnych dôsledkov vyplývajúcich z hospodárskeho rozvoja. Na obdobie rokov 1995 až 1999 bola v nariadení stanovená referenčná suma vo výške 3,4245 mld. ECU.

4.

Nariadenie bolo po revízii v roku 1999 zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 2698/2000 (3), ktoré sa vo všeobecnosti označuje ako nariadenie MEDA II. V tomto nariadení sa na obdobie rokov 2000 – 2006 počíta s referenčnou sumou 5,35 mld. EUR. Touto novelizáciou sa rozsah pomoci rozšíril o ďalšie aktivity („Zlepšovanie podmienok sociálne slabých vrstiev“) a zefektívnili sa niektoré rozhodovacie postupy.

5.

Celkové skutočné záväzky na roky 1995 – 2005 predstavujú približne 6,9 mld. EUR a skutočné vyplatené prostriedky na rovnaké obdobie sú približne vo výške 4 mld. EUR. Príloha I obsahuje podrobnejší prehľad záväzkov a vyplatených prostriedkov podľa krajín za obdobie rokov 1995 – 2005.

6.

Dvor audítorov vykonal audit programu MEDA v období od augusta do decembra 2005 na základe nasledujúcich otázok:

7.

Hlavnými preskúmanými aspektmi v rámci prvej otázky sú význam programu a jeho zameranie, stupeň vlastníckej zodpovednosti, budovanie kapacít a dosiahnuté výsledky.

8.

Hlavnými aspektmi, ktoré boli zohľadnené v rámci druhej otázky, sú rýchlosť a efektívnosť programovania, príprava a realizácia, monitorovanie a hodnotenie a koordinácia s investormi.

9.

Súčasťou ekonomickej reformy a sociálneho rozvoja je podpora určená na preklenutie prechodu hospodárstva a vytvorenie euro-stredomorskej zóny voľného obchodu (napr. trhové zlepšenia, vytváranie pracovných miest a rozvoj súkromného sektora), operácie na podporu programov reformy (napr. v oblasti finančných služieb a verejnej správy), zlepšenia hospodárskych infraštruktúr, predovšetkým v odvetviach dopravy, energie, miestneho a mestského rozvoja, a zlepšenia sociálnych služieb, najmä v oblastiach zdravia, rodinného plánovania, zásobovania vodou, hygienických zariadení a bývania.

10.

Audity sa uskutočnili aj v Egypte a Maroku a týkali sa vybraných projektov a programov. Rozhovory prebiehali so zamestnancami delegácií, s miestnymi orgánmi, projektovými manažérmi, odbornými asistentmi a ostatnými investormi. Okrem toho sa vykonala dokladová kontrola projektov a programov v Jordánsku. Audit bol zameraný na projekty financované v rámci MEDA I a II. Audit nezahŕňal projekty, ktoré boli financované podľa starých protokolov (4), prostredníctvom regionálnej zložky programu MEDA alebo prostredníctvom horizontálnych a tematických rozpočtových riadkov. Kompletný zoznam projektov a programov, ktoré sa v rámci auditu preskúmali, je uvedený v prílohe II.

11.

Napokon sa v rámci auditu preskúmali aj príslušné hodnotiace správy, ktoré boli vypracované v mene Komisie, vrátane hodnotenia programu MEDA II v polovici obdobia, ktorý sa skončil v roku 2005. Pri hodnotení sa brali do úvahy dve hlavné otázky, t. j. aký významný je program MEDA II a aká efektívna/účinná je správa a opatrenia na vykonávanie programu MEDA II. Tieto otázky boli rozdelené na niekoľko podotázok a pre každú z nich bol vypracovaný príslušný hodnotiaci prístup, ktorý zahŕňal rozsiahlu kontrolu dokumentov a množstvo rozhovorov na ústredí Komisie a v dvoch navštívených krajinách (Tunisko a Egypt). Dvor audítorov na základe analýzy tohto hodnotenia vo vzťahu k vlastnému auditu dospel k záveru, že hodnotenie je dostatočným základom a jeho výsledky možno použiť ako doplňujúci audítorský dôkaz pre kontrolné zistenia (pozri tiež odseky 46 a 47). V príslušných prípadoch sa preto na toto hodnotenie v polovici obdobia odkazuje.

12.

Všetky preskúmané projekty v troch krajinách, v ktorých sa uskutočnil audit, sa týkali cieľov programu MEDA (5) a boli v súlade s národnými rozvojovými cieľmi príslušnej krajiny. Túto pripomienku môže potvrdiť hodnotenie programu MEDA II v polovici obdobia, ktoré vypracovala Komisia a dospela k záveru, že významnosť programu je uspokojivá.

13.

Celková podpora ES pre všetky tri krajiny pozostávala z množstva pomocných opatrení v prospech ekonomických reforiem a sociálneho rozvoja. V Egypte a Maroku sú tieto rozličné oblasti primerane vyvážené, zatiaľ čo v prípade Jordánska sa väčší dôraz kladie na ekonomické reformy.

14.

Ciele a možné podporné opatrenia pre program MEDA sú v nariadeniach MEDA charakterizované celkom obšírne, preto je otázkou, či Komisia v praxi svoju podporu zamerala, čo mohlo zvýšiť súdržnosť podpory.

15.

Z troch kontrolovaných krajín existovala v prípade dvoch krajín (Egypta a Jordánska) jasná tendencia upriamiť podporu na užší počet odvetví a využívať obmedzený počet pomocných opatrení. Táto tendencia nebola príznačná pre tretiu krajinu, Maroko, pretože podpora ES v podobe veľkého množstva pomocných opatrení sa týkala rozličných odvetví, predovšetkým v rámci MEDA I. Mierne zlepšenie nastalo v rámci MEDA II (6).

16.

Komisia medzitým vypracovala novú politiku vonkajších vzťahov so susednými krajinami s názvom Európska susedská politika (ďalej len „ENP“). V rámci tejto politiky by mal v roku 2007 nadobudnúť účinnosť nový finančný nástroj (nástroj Európske susedstvo a partnerstvo), ktorý nahradí niektoré iné nástroje vrátane programu MEDA. Prvým krokom k realizácii ENP je práve prebiehajúca príprava špecifických akčných plánov pre všetky partnerské krajiny. Vzhľadom na to, že v týchto akčných plánoch je stanovený celý súbor priorít pre všetky oblasti spolupráce (7), v ďalšej sérii národných strategických dokumentov (na obdobie rokov 2007 – 2013) sa pravdepodobne bude klásť väčší dôraz na užší okruh oblastí, v ktorých sa vykonajú pomocné opatrenia.

17.

Jedným zo všeobecne uznávaných princípov efektívnej pomoci je podpora vlastníckej zodpovednosti (t. j. aby určení príjemcovia mali zodpovednosť za projekty a programy a kontrolu nad nimi vo všetkých fázach) (8). Pri rozhodovaní o tom, či program MEDA má skutočný podiel na ekonomickej reforme a sociálnom rozvoji účastníckych stredomorských krajín, bola druhou oblasťou záujmu pri audite otázka, či Komisia podporila vlády prijímateľských krajín, aby prebrali vlastnícku zodpovednosť za jej programy.

18.

Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je nahradiť tradičnú podporu projektov všeobecnou rozpočtovou podporou, pri ktorej sa vláda prijímateľskej krajiny a investor dohodnú na výkone určitých činností (často opatrenia politickej reformy), ale namiesto toho, aby sa finančné prostriedky investora použili na pokrytie konkrétnych výdavkov, sú vyplatené priamo do štátnej pokladnice. Rozhodnutie o použití rozpočtovej podpory závisí samozrejme aj od splnenia určitých podmienok, ako je napríklad existencia určitého štandardu správy verejných financií (9). Touto metódou poskytovania pomoci sa vo všeobecnosti podporuje vlastnícka zodpovednosť na úrovni vlády prijímateľskej krajiny, ale nedá sa to zaručiť (príklad programu rozpočtovej podpory a druh príslušných podmienok je uvedený v rámčeku 1).

Rámček 1Príklad rozpočtovej podporyProgram na oživenie obchodu v Egypte (40 mil. EUR)Ciele programu

19.

Audit ukázal, že vo všetkých troch krajinách sa zreteľne zvýšilo využívanie nástrojov rozpočtovej podpory, a štatistické údaje v hodnotení v polovici obdobia takisto potvrdili, že to platilo pre všetky krajiny MEDA spolu (10). Na druhej strane v Maroku sa realizuje veľa tradičných projektov vrátane projektov zaisťujúcich infraštruktúru a vybavenie, ktoré svojou podstatou vlastne nepovzbudzujú vlastnícku zodpovednosť na rozdiel od projektov, ktoré sa viac zameriavajú na odbornú prípravu a budovanie inštitúcií.

20.

Pokiaľ ide dokončené operácie v oblasti rozpočtovej podpory, opatrenia sa správne implementovali a výplaty prebiehali bez zásadných oneskorení či ťažkostí. Z toho vyplýva, že v týchto prípadoch miestne orgány skutočne „prevzali vlastnícku zodpovednosť“ za programy reformy.

21.

Rozpočtová podpora však nie je jediným nástrojom poskytovania podpory. Politické reformy často potrebujú doplnkové akcie, ako je odborná príprava alebo určitý typ vybavenia. Tomu viac vyhovuje tradičný projektový prístup, ktorý sa uplatňuje aj vtedy, keď sa poskytne cielená podpora určitej skupine obyvateľstva alebo regiónu, napr. prostredníctvom rozvoja vidieka.

22.

Aj v takejto projektovej situácii možno podporiť vlastnícku zodpovednosť, a to nielen vlastnícku zodpovednosť miestnych orgánov, ale aj ľudí, ktorí sú príjemcami pomoci určenej na podporu aktivít. Pozitívny príklad sa objavil v Maroku v prípade projektu rozvoja vidieka v pohorí Stredný Atlas. Vo vzťahu k miestnemu obyvateľstvu sa uplatnil účastnícky prístup, čo znamenalo, že všetci miestni partneri sa v plnej miere podieľali na celom procese prípravy a implementácie plánov miestneho rozvoja. Bolo zrejmé, že takýto prístup prispel k úspechu projektových aktivít (pozri rámček 2).

Rámček 2Príklad projektovej podporyRozvoj vidieka v pohorí Stredný Atlas v Maroku(Projekt Khénifra, 15 mil. EUR)Ciele projektu

23.

Rozhodujúci faktor zvyšovania vlastníckej zodpovednosti napokon nespočíva v spôsobe poskytovania pomoci, ale v tom, ako sú miestne orgány naklonené myšlienke a procesu reformy. Ukázalo sa to aj v niektorých kontrolovaných projektoch/programoch, ktoré napredovali omnoho rýchlejšie po tom, čo sa prijímateľská inštitúcia v plnej miere zapojila do projektu alebo sa o určitý program začal viac zaujímať nový minister.

24.

Ďalším dôležitým faktorom ovplyvňujúcim to, či program MEDA má skutočný podiel na ekonomickej reforme a sociálnom rozvoji účastníckych stredomorských krajín, je schopnosť miestnych inštitúcií plánovať a realizovať programy reformy a ostatné rozvojové aktivity. Audit preskúmal, či Komisia prispieva k budovaniu týchto kapacít.

25.

Takmer všetky kontrolované projekty/programy v troch krajinách zahŕňali opatrenia alebo komponenty na budovanie kapacít. V mnohých prípadoch je budovanie kapacít v účastníckych inštitúciách dokonca hlavným cieľom pomoci (11).

26.

Špecifickou oblasťou administratívnej povahy, ktorá si vyžaduje zefektívnenie miestnej inštitucionálnej kapacity, je zadávanie verejných zákaziek štátnymi orgánmi, avšak podľa postupov ES. Problémy s verejnými zákazkami boli hlavnou príčinou omeškaní realizácie projektov, ako sa ďalej uvádza v odseku 39.

27.

V rámci auditu sa preskúmala vzorka projektov z troch krajín (pozri prílohu II), aby bolo možné posúdiť, či sa dosahujú plánované výsledky uvedené v jednotlivých dohodách o financovaní.

28.

Celkové výsledky po viac než desiatich rokoch fungovania programu MEDA sú zatiaľ pomerne obmedzené, pretože v čase auditu mnohé projekty/programy, vrátane značného množstva projektov/programov MEDA I, stále prebiehali a nebolo ešte možné stanoviť ich konečné výsledky (12).

29.

Plánované výsledky pri projektoch a programoch, ktoré sa začali v rámci MEDA I (1995 – 1999) a boli dokončené alebo takmer dokončené, sa spravidla dosahujú, avšak nie na 100 % vo všetkých prípadoch. Väčšina projektov/programov v rámci MEDA I sa začala s výrazným oneskorením. Čiastočne to zapríčinilo to, že právny rámec pre MEDA I bol k dispozícii až v neskorom štádiu a viaceré projekty sa v priebehu začiatočnej fázy zdržali v dôsledku zdĺhavých postupov verejnej súťaže. Následne uplynula lehota, ktorú mali vymedzenú, a v záujme dokončenia (väčšiny) plánovaných aktivít bolo potrebné, aby sa pôvodná dĺžka trvania projektu jedenkrát či viackrát predĺžila (pri 10 z 11 kontrolovaných projektov/programov). Desať z 11 kontrolovaných projektov/programov MEDA I bolo v čase auditu v štádiu realizácie (koncom roka 2005).

30.

Pre väčšinu projektov/programov MEDA II bolo v čase auditu ešte priskoro na vlastné posúdenie ich výsledkov. Operácie v oblasti rozpočtovej podpory zvyčajne prebiehali podľa plánu, avšak projekty, pri ktorých bolo treba zadať služby technickej podpory a niekedy aj dodávku vybavenia a prác, boli ľahko náchylné na oneskorenia. Pri niektorých skúmaných projektoch sa dali očakávať problémy s dodržaním časového harmonogramu v dôsledku tzv. pravidla D + 3, ktorým sa znižuje obdobie, v priebehu ktorého možno podpísať zmluvy (viac informácií je uvedených v odseku 41).

31.

Pri väčšine krajín MEDA nemožno dosah podpory ES pripísať jej finančnému významu, pretože celková podpora ES je v porovnaní s HDP týchto krajín mizivá a zvyčajne predstavuje menej než 1 % štátneho rozpočtu. Určite to platí v prípade dvoch z troch krajín, v ktorých sa uskutočnil audit (13). Význam podpory ES spočíva skôr v tom, že sa usiluje riešiť a podporovať reformy (napr. financovanie zdravotníctva, modernizáciu priemyslu, reformu bankového sektora, zlepšenie colného systému) a motivovať vlády, aby sa týmito otázkami zaoberali, ako aj v ochote podporovať chudobnejšie, sociálne slabé vrstvy populácie. Podpora ES má preto často skôr kvalitatívny a inovačný charakter a jej dosah sa nedá kvantitatívne určiť.

32.

Programovanie a projektová príprava na obdobie MEDA I sa začali neskoro. Samotné nariadenie MEDA bolo prijaté až v roku 1996 a prvé indikatívne programy sa vzťahovali na obdobie rokov 1996 – 1998. Následkom toho sa záväzky sústredili len do niekoľkých rokov a v niektorých prípadoch len do malého počtu veľkých projektov alebo programov, napr. štyri záväzky pre Egypt v rámci MEDA I sa pohybovali vo výške od 100 do 250 mil. EUR, záväzky pre Jordánsko zahŕňali dva nástroje na štrukturálne úpravy (ďalej len „SAF“), jedna v sume 100 mil. EUR a druhá v sume 80 mil. EUR, a záväzky pre Maroko zahŕňali SAF vo výške 120 mil. EUR a cestný projekt vo výške 80 mil. EUR.

33.

Nariadením MEDA II, ktoré nadobudlo účinnosť v roku 2001, boli zavedené nové programovacie pravidlá. Zmyslom týchto pravidiel bolo urýchliť proces programovania tým, že navrhované záväzky na príslušný rok sa môžu predkladať výboru MED jedenkrát ročne v ročnom finančnom pláne s priloženými krátkymi zhrnutiami projektov (namiesto jednotlivých projektových návrhov predkladaných v rôznych časových okamihoch).

34.

Okrem toho bol v roku 2001 vypracovaný nový súbor národných strategických dokumentov (ďalej len „CSP“) na roky 2002 – 2006 a nové národné indikatívne programy (ďalej len „NIP“) na roky 2002 – 2004. Od roku 2002 boli skutočné záväzky v tesnom súlade s týmito programovými dokumentmi. Najmä od NIP na obdobie 2002 – 2004 sa projektové návrhy formulujú omnoho plynulejším spôsobom, ako to vyplýva z údajov v tabuľke. Celkové záväzky pre všetky krajiny spoločne vykazujú od roku 2000 rovnomernejšie rozdelenie.

35.

Celý proces prípravy projektov je rozdelený na viaceré kroky, od prvej identifikácie cez podrobnú prípravu, prezentáciu poradnému výboru členských štátov (výbor MED) až po rozhodnutie Komisie o financovaní a podpis dohody o financovaní Komisiou a prijímateľskými orgánmi. Z previerky projektov/programov, ktoré sa v rámci auditu preskúmali (pozri prílohu II), vyplýva, že pokiaľ ide o MEDA II, tento proces bol spravidla dokončený rýchlejšie, než bolo zvykom predtým (14). Prispela k tomu skutočnosť, že Komisia preniesla právomoci z ústredia v Bruseli na svoje delegácie, čo nesporne zvýšilo ich účasť na procese prípravy. Ďalej k tomu prispelo zjednodušenie programovacieho procesu, ako je uvedené v odsekoch 33 a 34, ako aj množstvo zmien v riadení, ktoré boli súčasťou celkovej reformy vonkajšej pomoci (15).

36.

Ako vyplýva z auditu, zadávanie verejných zákaziek na služby na začiatku projektu – obvykle ide o technickú pomoc – trvá minimálne osem mesiacov od vydania výzvy na predloženie ponuky až po podpis zmluvy, ale v niektorých prípadoch môže trvať až dva alebo tri roky (16). Sú to prípady, keď je výberové konanie neúspešné napríklad pre nedostatočný počet platných ponúk a musí sa zopakovať. Začiatočná fáza projektov týkajúcich sa technickej pomoci preto zostáva i naďalej časovo náročným procesom, ktorý charakterizuje veľa oneskorení. V tomto ohľade sa medzi MEDA I a MEDA II nevyskytuje veľa rozdielov.

37.

Od roku 2000 a ešte výraznejšie od roku 2002 došlo k celkovému zlepšeniu vyplácania finančných prostriedkov v rámci programu MEDA (pozri tabuľku). Priemerné ročné výplaty za obdobie MEDA I (1995 – 1999) dosiahli 175 mil. EUR. Toto číslo sa počas šesťročného obdobia 2000 – 2005 strojnásobilo na priemernú čiastku 528 mil. EUR. V rokoch 2004 a 2005 bol objem výplat vyšší než celkové nové záväzky prijaté v týchto rokoch, čo znamená, že celkový súčet neuhradených záväzkov (17) sa znížil. Pokiaľ ide o program MEDA I, po šiestich rokoch (1995 – 2000) dosiahol celkový súčet výplat 38 % celkového súčtu záväzkov, zatiaľ čo pri programe MEDA II sa toto percento zvýšilo na 46 % taktiež po šiestich rokoch (2000 – 2005). To naznačuje, že rýchlosť realizácie počas programu MEDA II sa zlepšila. V hodnotení MEDA II v polovici obdobia sa uvádza podobný záver, podľa ktorého „program dosahuje zrelosť, pokiaľ ide o úroveň operácií“ (18).

38.

Zlepšenie realizácie možno vysvetliť takto:

39.

Toto celkové pozitívne hodnotenie neznamená, že realizácia prebieha vždy bez problémov. Hlavnou príčinou oneskorení pri realizácii sú problémy s verejnými zákazkami. Z projektov/programov, ktoré sa v rámci auditu preskúmali, sa v podstate pri všetkých, ktoré obsahujú prvok verejnej zákazky (na práce, služby alebo dodávky), v tomto ohľade vyskytli problémy a často oneskorenia, a to z rozličných dôvodov. Mnohé výzvy na predloženie ponuky museli byť pre nedostatok technicky platných ponúk zrušené alebo ich bolo potrebné zopakovať. Zadávacie konania sa vo všeobecnosti považujú za zložité a miestne oddelenia projektového manažmentu a uchádzači s nimi vždy nie sú úplne oboznámení. Napríklad v Egypte mali malí miestni investori problémy s dodržiavaním správnych požiadaviek verejnej súťaže, pretože všetky podklady verejnej súťaže boli v angličtine. Pravidlo, podľa ktorého musia byť dodávky európskeho alebo stredomorského pôvodu, spôsobuje často ďalší problém súvisiaci s dodržiavaním správnych podmienok. Toto pravidlo sa nedodržiava, najmä ak projekt zahŕňa počítačové alebo elektronické vybavenie.

40.

Pri audite sa preukázalo, že v dôsledku prenesenia právomocí delegácie, ktoré majú na mieste zamestnancov špecializujúcich sa na financovanie a zákazky, môžu zohrávať a tiež zohrávajú dôležitú úlohu pri pomáhaní projektovým manažérom a miestnym správnym orgánom s procedurálnymi aspektmi verejných zákaziek. Zistilo sa napríklad, že delegácia v Maroku teraz pred uverejnením výzvy na predloženie ponuky organizuje informačné stretnutia a poskytuje podporu rôznym zúčastneným subjektom v rozličných štádiách postupu. Delegácia v Egypte takisto pomáhala viesť a dohliadať na zadávacie konanie na dôležitú stavebnú zložku, ktorá by inak musela byť zrušená, pretože do konca projektu zostávalo málo času. Okrem toho delegácia v Egypte skúmala možnosť prekladu podkladov verejnej súťaže do arabčiny.

41.

Na väčšinu projektov MEDA II sa vzťahuje tzv. pravidlo D + 3, podľa ktorého musia byť uzatvorené zmluvy na práce, dodávky alebo služby najneskôr do troch rokov odo dňa rozpočtového záväzku (19). V dôsledku tohto pravidla sa zdá, že niektorým novým projektom, ktoré sa v čase auditu začínali realizovať a ktoré zahŕňali významné zložky verejných zákaziek a/alebo výzvy na predloženie ponuky, zostáva do dokončenia týchto činností len málo času.

42.

Systematické vyhodnocovanie na všeobecnej úrovni vykonávajú delegácie ES (napr. štvrťročné makroekonomické správy, pravidelné obchodné správy, hodnotenia programov rozpočtovej podpory) a ďalšie subjekty (Svetová banka, MMF) na základe štandardných makroekonomických ukazovateľov. Na tejto úrovni je však zložité posúdiť dosah vlastnej podpory Komisie.

43.

Takisto je veľmi zložité posúdiť vplyv Komisie na úrovni strategických cieľov EÚ definovaných v jednotlivých národných strategických dokumentoch, predovšetkým vtedy, ak sú tieto ciele opísané vo všeobecných pojmoch, ako napríklad podpora procesu prechodu hospodárstva a podpora udržateľného a vyváženého spoločensko-ekonomického rozvoja, alebo ak neboli stanovené žiadne konkrétne ukazovatele úspešnosti.

44.

Hlavné monitorovanie Komisie sa odohráva na úrovni jednotlivých projektov/programov, ktoré systematicky sleduje a hodnotí a pri ktorých sa ukazovatele často používajú v logických rámcoch. Systém externých kontrolných návštev sa teraz vzťahuje na väčšinu projektov/programov a prináša pravidelné externé hodnotenie projektových návrhov, výsledkov, vplyvu a možností udržateľnosti projektu. Hodnotenia v polovici obdobia a po dokončení projektu sa pri väčšine projektov/programov takisto vykonávajú systematicky.

45.

Dobrou iniciatívou bolo vyhodnotiť stratégie pre jednotlivé krajiny, ako to bolo v prípade Maroka v roku 2003 a v prípade Egypta v roku 2004. Získali sa tak užitočné informácie, ktoré možno zohľadniť pri príprave ďalších národných strategických dokumentov a indikatívnych plánov. Hodnotenia však boli zatiaľ vypracované len pre tieto dve krajiny.

46.

V súlade s nariadením o MEDA Komisia musí vyhodnotiť program každé tri roky. Hodnotenie v polovici programu MEDA II bolo teda zadané začiatkom roka 2004 a záverečná správa bola vypracovaná v júli 2005 (20). Záverečné vyhodnotenie programu MEDA je teraz naplánované na druhý polrok 2007.

47.

Hlavnými závermi štúdie, ktoré sa vo väčšine hľadísk zhodujú s vlastnými zisteniami Dvora audítorov, sú:

48.

Auditom bolo preukázané, že delegácie v príslušných troch krajinách sú v procese koordinácie s ostatnými investormi a prijímateľskými orgánmi pomerne aktívne. Nepochybne je to vďaka zvýšeniu zamestnaneckých stavov, ktoré bolo súčasťou procesu prenesenia právomocí. Vo všetkých príslušných krajinách sa pravidelne konajú schôdze medzi Komisiou a členskými štátmi EÚ. Navyše v týchto krajinách existujú podobné systémy stretnutí investorských skupín s tematicky zameranými podskupinami, v ktorých často hrajú aktívnu úlohu delegácie Komisie, ktoré predsedajú jednej alebo viacerým podobným skupinám investorov v závislosti od konkrétnych odvetví.

49.

Mnoho koordinačných činností zatiaľ spočíva najmä vo výmene a zbere informácií o jednotlivých pomocných opatreniach investorov. V oblastiach, akou je programovanie, realizácia, monitorovanie a hodnotenie, jestvuje značný priestor pre ďalšiu koordináciu. Delegácie predsa len podnikli rôzne iniciatívy v záujme ďalšieho rozvoja koordinácie s investormi a harmonizácie činností.

50.

Podpora, ktorú ES poskytuje prostredníctvom programu MEDA a ktorá je zameraná na ekonomickú reformu a sociálny rozvoj stredomorských partnerských krajín, zodpovedala konkrétnym potrebám týchto krajín a cieľom stanoveným pre euro-stredomorské partnerstvo. V dvoch krajinách, v Egypte aj Jordánsku, bola podpora viazaná na užší okruh odvetví, čo však nebol prípad Maroka. Vzhľadom na to, že nové akčné plány európskej susedskej politiky sa vzťahujú na všetky oblasti spolupráce, je ďalej potrebné sústrediť sa na programové dokumenty jednotlivých krajín. Komisia vo zvýšenej miere využívala rozpočtovú podporu, a tým podporovala vlastnícku zodpovednosť, avšak projektová podpora bude i naďalej potrebná pri konkrétnejšom cielenom druhu pomoci. Opatrenia na budovanie kapacít sú v programoch systematicky zahrnuté (pozri odseky 12 – 26).

51.

Celkové výsledky po viac než desiatich rokoch fungovania programu MEDA sú zatiaľ pomerne obmedzené vzhľadom na to, že mnohé z počiatočných projektov mali pomalý začiatok, museli sa predlžovať a nie sú doteraz dokončené, zatiaľ čo v prípade väčšiny projektov v rámci MEDA II je ešte predčasné hodnotiť ich potenciálne výsledky (pozri odseky 27 – 30).

52.

Aj keď celkové finančné prostriedky v rámci programu MEDA sú značné, význam podpory ES netkvie ani tak vo finančnej dôležitosti ako skôr v snahe riešiť citlivé otázky politických reforiem a v podpore chudobnejších vrstiev obyvateľstva, pri ktorej sa nedá kvantitatívne určiť jej dosah (pozri odseky 31 a 43).

53.

V porovnaní so začiatkom Komisia urobila v spravovaní programu MEDA jasný pokrok. V súčasnosti možno hovoriť o uspokojivej správe tiež s prihliadnutím na procedurálne a vonkajšie obmedzenia. Výsledkom programovacieho úsilia bolo postupné rovnomernejšie prideľovanie zdrojov, prípravné obdobia sa skrátili a celkové vyplatené finančné prostriedky sa dostali na omnoho vyššiu úroveň v porovnaní s úvodným obdobím MEDA (pozri odseky 32 – 37).

54.

K dosiahnutiu zlepšení prispel celkový nárast počtu projektov/programov v štádiu realizácie, väčší podiel rozpočtovej podpory v rámci celého programu a vo všeobecnosti pozitívny vplyv prenesenia právomocí na prípravu a realizáciu projektov delegáciami (pozri odsek 38).

55.

Najčastejšou príčinou oneskorení pri realizácii zostávajú problémy s verejnými zákazkami, a to aj napriek tomu, že delegácie sa aktívne snažili nájsť spôsob, ako tieto problémy vyriešiť (pozri odseky 39 a 40).

56.

Vzhľadom na to, že spôsob, akým Komisia spravovala program MEDA, sa vyznačoval trpezlivosťou a flexibilitou v tom, že umožňoval predlžovať dĺžku trvania projektov a meniť podľa potreby ich koncepciu, projekty a programy v rámci MEDA I vo všeobecnosti dosiahli alebo nakoniec dosiahnu uspokojivé výsledky. Takzvané pravidlo D + 3, ktoré platí pre projekty od roku 2003, môže takýto dlhodobý záväzok a flexibilitu znemožniť a tak znížiť pravdepodobnosť, že ekonomická reforma a sociálny rozvoj prinesú udržateľné výsledky (pozri odseky 29, 30 a 41).

57.

Ďalším pokrokom Komisie v celkovej správe projektu je systematickejšie monitorovanie a hodnotenie a intenzívnejší dialóg a koordinácia medzi delegáciami a miestnymi orgánmi a ostatnými investormi (pozri odseky 42 – 49).

58.

V roku 2006 sa skončí účinnosť nariadenia MEDA a od roku 2007 začne platiť nový nástroj Európske susedstvo a partnerstvo. Komisia by preto mala: