21.7.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 170/1

I – IX

1 – 7

1 – 3

4 – 5

6 – 7

8 – 11

8

9 – 10

11

12 – 44

12 – 21

12 – 15

16 – 17

18

19 – 21

22 – 26

22 – 23

24 – 26

27 – 39

27 – 33

34

35

36 – 39

40 – 44

40 – 43

44

45 – 49

50 – 54

BRR

Úrad pre obnovu a rekonštrukciu

DIPECHO

Pripravenosť na katastrofy na GR ECHO

ECHO

Úrad humanitárnej pomoci Európskeho spoločenstva (European Community Humanitarian Aid Office)

EÚ

Európska únia

FAFA

Finančná a administratívna rámcová dohoda

GAM

Hnutie za slobodný Aceh

GR ECHO

Generálne riaditeľstvo pre humanitárnu pomoc

HIC

Humanitárne informačné centrum

IDP

Osoba nútene premiestnená v rámci danej krajiny (Internally displaced person)

KHC

Koalícia na hodnotenie cunami

LRRD

Prepojenie odstraňovania následkov katastrofy, obnovy a rozvoja (Linking Relief, Rehabilitation and Development)

LTTE

Hnutie Tigrov oslobodenia tamilského Ílamu

MIC

Monitorovacie a informačné centrum

MVO

Mimovládne organizácie

OSN

Organizácia Spojených národov

UNDAC

Tím OSN pre posudzovanie katastrof a koordináciu

UNOCHA

Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí

I.

Dňa 26. decembra 2004 zemetrasenie na západnom pobreží severnej Sumatry spôsobilo mohutné vlny cunami, ktoré mali ďalekosiahle ničivé následky v mnohých krajinách Indického oceánu a zabili viac než 200 000 ľudí. Medzinárodné spoločenstvo reagovalo veľkorysou humanitárnou pomocou vo výške viac než 5 mld. EUR (pozri odseky 1 až 3).

II.

Európska komisia má osobité generálne riaditeľstvo, Generálne riaditeľstvo pre humanitárnu pomoc (GR ECHO), ktoré reaguje na humanitárne krízy. GR ECHO nerealizuje pomoc priamo, ale prostredníctvom partnerov, ktorými sú mimovládne a medzinárodné organizácie vrátane OSN a Červeného kríža. Po cunami GR ECHO poskytlo na humanitárnu pomoc finančné prostriedky vo výške 123 mil. EUR (pozri odseky 4 až 6).

III.

Preverením dokumentácie, rozhovormi, kontrolami na mieste a preverením iných auditov a hodnotení Dvor audítorov vykonal audit humanitárnej pomoci Komisie po cunami, ktorá pozostávala z reakcie na núdzovú situáciu a z krátkodobých obnovovacích prác, ktoré sú v mandáte GR ECHO, nezahŕňala však dlhodobejšiu rekonštrukciu. Hlavné otázky položené v tejto správe (pozri odseky 8 až 11):

IV.

Postupy Komisie umožnili okamžitú reakciu na cunami poskytnutím pomoci vo výške 3 mil. EUR v deň katastrofy a ďalších 20 mil. EUR do piatich dní. Ďalších 80 mil. EUR bolo poskytnutých vo februári 2005 a 20 mil. EUR v decembri 2005, čím celková výška pomoci dosiahla 123 mil. EUR. Vysoký objem finančných prostriedkov sa ukázal oprávnený najmä z toho dôvodu, že prechod z fázy odstraňovania následkov katastrofy do fázy rekonštrukcie trval dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo (pozri odseky 12 až 15).

V.

GR ECHO pracovalo na Srí Lanke ešte pred cunami na projektoch pre obyvateľstvo postihnuté konfliktom. Po cunami sa GR ECHO rozhodlo spolupracovať s existujúcimi partnermi na Srí Lanke, ktorí dobre poznali situáciu, čo mu umožnilo financovať relevantné projekty napriek nadmernej výške financií a preplnenosti spôsobenej vysokým počtom novodošlých mimovládnych organizácií. GR ECHO nebolo prítomné v teréne v Acehu pred cunami. Pre náročný prístup k informáciám a nedostatok spoľahlivých informácií boli niektoré prvotné návrhy projektov len štandardnou reakciou na núdzovú situáciu. Neskoršie návrhy projektov, počnúc februárom 2005, sa zakladali na spoľahlivejšom zhodnotení potrieb (pozri odseky 16 až 21).

VI.

GR ECHO podporilo koordinačnú úlohu Spojených národov a poskytlo financie na vyriešenie nedostatku spoľahlivých a presných informácií o potrebách. Príchodom vysokého počtu humanitárnych organizácií často s vysokým objemom súkromných financií sa koordinácia skomplikovala, čo vyústilo do rôznej úrovne a kvality poskytnutej pomoci. Koordinácia s ostatnými útvarmi Komisie bola dobrá a viedla k zabezpečeniu hladkého prechodu od krátkodobého odstraňovania následkov katastrofy k dlhodobej rekonštrukcii. Avšak v Indonézii aj na Srí Lanke bola problematická koordinácia medzi GR ECHO a mechanizmom civilnej ochrany, ktorý je zriadený v rámci Generálneho riaditeľstva pre životné prostredie a zodpovedá za koordináciu pomoci členských štátov v oblasti civilnej ochrany (pozri odseky 22 až 26).

VII.

Systém na monitorovanie a kontrolu projektov GR ECHO pozostáva z monitorovacích návštev expertov a administratívnych pracovníkov, zo správ partnerov, z kontrol na mieste vykonaných jednotkou Financie a audit GR ECHO, z kontrol pred uskutočnením konečných platieb a neskorších externých auditov. Postupy vo všeobecnosti umožnili upravovať projekty tak, aby vyhovovali meniacim sa potrebám. Avšak existuje priestor na vypracovanie informácií na porovnávanie nákladov, na poskytnutie podrobnejších údajov o organizačnom zabezpečení a na vyčíslenie dosiahnutých výsledkov projektov (pozri odseky 27 až 39).

VIII.

Projekty financované Komisiou sa zrealizovali, hoci výsledky niektorých projektov nesplnili plán z dôvodu inflácie a pre ťažkosti pri získavaní tovaru a pri nábore kvalifikovaných zamestnancov. Projekty riadené partnermi GR ECHO pomohli zabezpečiť základné potreby obyvateľstva, pokiaľ ide o prístrešie, potraviny, vodu a hygienu, zdravie, psychosociálnu podporu, starostlivosť o deti a rodinu a telekomunikácie. Komisia taktiež financuje projekty na podporu pripravenosti na katastrofy. Auditom sa potvrdili zistenia z ostatných hodnotení, že pomoc bola efektívna, avšak nedostatočne koordinovaná. Vysoký objem finančných prostriedkov umožnil GR ECHO preklenúť prechodnú fázu medzi odstraňovaním následkov katastrofy a obnovou, ktorá trvala dlhšie, ako sa očakávalo, prostredníctvom zásahov zameraných na kvalitu a umožnil mu financovať projekty obnovy zamerané na rozvoj. Z hľadiska príjemcov bol však úspech projektov Komisie niekedy horší, ako sa pôvodne plánovalo, najmä pre nepresné zhodnotenie potrieb. Konkrétne časť projektu agentúry OSN v Acehu týkajúca sa vody a hygieny zasiahla 100 000 ľudí, čo predstavuje len 5 % z pôvodne plánovaných 2 miliónov príjemcov (pozri odseky 40 až 44).

IX.

Na základe pripomienok a záverov Dvor audítorov odporúča:

1.

Dňa 26. decembra 2004 zemetrasenie na západnom pobreží severnej Sumatry spôsobilo mohutné vlny cunami, ktoré mali ďalekosiahle ničivé následky v mnohých krajinách Indického oceánu a zabili viac než 200 000 ľudí. Najviac postihnutou oblasťou bola indonézska provincia Aceh, kde zahynulo alebo bolo nezvestných viac než 160 000 ľudí a viac než pol milióna bolo nútene premiestnených. Na Srí Lanke, v druhej najviac postihnutej krajine, zahynulo alebo bolo nezvestných viac než 35 000 ľudí a pol milióna bolo nútene premiestnených. Mapa s následkami cunami je súčasťou prílohy.

2.

Vlády a jednotlivci reagovali nesmierne štedro. Do januára 2006 celková humanitárna pomoc po cunami dosiahla približne 5,1 mld. EUR, z čoho 3,4 mld. EUR (67 %) prišlo od súkromných darcov (1). Po započítaní dlhodobej pomoci na rekonštrukciu celková pomoc predstavuje 11 mld. EUR (2).

3.

Cunami zasiahla Aceh aj Srí Lanku na pozadí dlhotrvajúcich konfliktov medzi ich vládami a separatistickými organizáciami. V Acehu si tridsaťročný konflikt medzi indonézskou vládou a Hnutím za slobodný Aceh vyžiadal 15 000 životov. Na Srí Lanke prebiehala občianska vojna medzi vládou a Hnutím Tigrov oslobodenia tamilského Ílamu s prestávkami od roku 1983 a vyžiadala si 60 000 obetí. Po troch rokoch prímeria a návrate 400 000 ľudí späť do svojich domovov sa stále odhaduje počet nútene premiestnených osôb na 400 000.

4.

Európska komisia má osobitné generálne riaditeľstvo, GR ECHO, ktoré reaguje na humanitárne krízy. Mandát GR ECHO je opísaný v nariadení Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (3) a patrí doň záchrana a zachovanie života počas núdzových situácií, vykonávanie krátkodobých obnovovacích a rekonštrukčných prác, pomoc postihnutým ľuďom opäť nadobudnúť samostatnosť, berúc pri tom, ak je to možné, do úvahy ciele dlhodobého rozvoja, a zabezpečiť pripravenosť na riziká, ktoré sú spôsobené prírodnými katastrofami.

5.

Priemerná ročná výška humanitárnej pomoci EÚ je rádovo 600 mil. EUR. Hoci nariadenie (ES) č. 1257/96 o humanitárnej pomoci umožňuje Komisii realizovať pomoc priamo, v skutočnosti GR ECHO zveruje realizáciu pomoci svojim partnerom, ktorými sú mimovládne organizácie a medzinárodné organizácie (napr. Medzinárodný výbor Červeného kríža, Medzinárodná organizácia pre migráciu a organizácie OSN). Úlohy a zodpovednosti mimovládnych organizácií a medzinárodných organizácií (okrem OSN), ktoré boli vyhodnotené ako vhodní partneri, sú stanovené v rámcových dohodách o partnerstve. Všeobecný právny rámec vzťahov medzi GR ECHO a organizáciami OSN je definovaný vo finančnej a administratívnej rámcovej dohode (FAFA).

6.

Ako doplnok k zásahu GR ECHO boli do reakcie na cunami zapojené aj iné nástroje Komisie, v počiatočnej fáze napríklad mechanizmus civilnej ochrany zriadený rozhodnutím Rady 2001/792/ES z 23. októbra 2001 (4) a patriaci pod GR pre životné prostredie. Prostredníctvom svojho Monitorovacieho a informačného centra mechanizmus civilnej ochrany vymenoval tímy expertov a vyslal ich do oblastí postihnutých cunami, aby pomohli zhodnotiť situáciu a koordinovali príchod a rozloženie pomoci v oblasti civilnej ochrany, ktorú ponúkli členské štáty.

7.

Dlhodobá obnova a rekonštrukcia sú zodpovednosťou Generálneho riaditeľstva pre vonkajšie vzťahy (RELEX) a Generálneho riaditeľstva pre európsku pomoc (Aidco), zatiaľ čo GR ECHO zodpovedá za humanitárnu reakciu pozostávajúcu z odstraňovania následkov katastrofy a z krátkodobej obnovy. Nejasne vymedzená oblasť medzi krátkodobým odstraňovaním následkov katastrofy a dlhodobým rozvojom sa rieši prepojením odstraňovania následkov katastrofy, obnovy a rozvoja (5). Mechanizmus rýchlej reakcie zriadený nariadením Rady (ES) č. 381/2001 z 26. februára 2001 (6) a patriaci pod GR Relex má pomáhať pri tomto procese tým, že umožní, aby Komisia reagovala na krízy rýchlo a pružne, a bude pomáhať pri vytváraní podmienok, pri ktorých je možné sledovať dlhodobý rozvoj.

8.

Vzhľadom na vysoký objem financovania zo strany inštitúcií a jednotlivcov v reakcii na cunami a vzhľadom na záujem, ktorý prejavil Európsky parlament a Rada, sa Dvor audítorov rozhodol vykonať audit humanitárnej pomoci EÚ.

9.

Rozsah tohto auditu sa obmedzuje na humanitárnu pomoc Komisie, ktorá pozostávala z reakcie na núdzovú situáciu a z krátkodobých obnovovacích prác, ktoré sú v mandáte GR ECHO, nezahŕňala však dlhodobú rekonštrukciu. Rozhodnutia o financovaní zodpovedajúce rozsahu auditu sú uvedené v tabuľke 1. Auditom sa taktiež preverili subjekty na periférii ECHO, napr. mechanizmus civilnej ochrany, vplývajúce na humanitárnu pomoc GR ECHO.

10.

Hlavné otázky položené v tejto správe s cieľom nájsť dobré ponaučenie pri katastrofách veľkého rozsahu v budúcnosti:

11.

Audit sa zakladal na preverení dokumentácie, rozhovoroch, kontrolách na mieste a preverení iných auditov a hodnotení. Systémy GR ECHO na riadenie, monitorovanie a kontrolu boli zhodnotené na úrovni ústredia a potvrdené kontrolami úradov GR ECHO v teréne, kontrolami partnerov a projektov na Srí Lanke a v Indonézii. V tabuľke 2 sú uvedené projekty a partneri, ktorí boli podrobení kontrolám na mieste. Projekty boli vybrané na kontrolu na mieste podľa kritérií sektora, umiestnenia, výšky, fázy realizácie a typu partnera s cieľom získať primeraný celkový prehľad. Projekty, ktoré už boli kontrolované na mieste jednotkou Financie a audit GR ECHO, neboli opätovne kontrolované.

12.

Komisia prijala postupy na zefektívnenie humanitárnych rozhodnutí v roku 2001 (7) a dala generálnemu riaditeľovi GR ECHO právomoc prijať rozhodnutia o primárnej núdzovej humanitárnej pomoci do výšky 3 mil. EUR na obdobie troch mesiacov. Komisár zodpovedný za humanitárnu pomoc dostal právomoc prijímať núdzové rozhodnutia o pomoci do výšky 30 mil. EUR priamo na operácie, ktoré trvajú do šiestich mesiacov. Tieto postupy spolu so systémom GR ECHO stáleho pokrytia počas dovolenkového obdobia umožnili Komisii reagovať na cunami rýchlo. Primárne núdzové rozhodnutie o pomoci vo výške 3 mil. EUR s trojmesačným časovým rozpätím bolo prijaté 26. decembra 2004, teda v deň katastrofy. Týmto rozhodnutím sa pokryla núdzová pomoc na prístrešia, nepotravinovú pomoc, lieky a lekársky materiál, ktorý má poskytnúť Medzinárodná federácia Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Dňa 30. decembra 2004 nasledovalo rozhodnutie o pomoci vo výške 10 mil. EUR pre Srí Lanku a Maldivy a ďalšie rozhodnutie na 10 mil. EUR pre Indonéziu 31. decembra 2004. Obe boli s časovým rozpätím na šesť mesiacov. Celková pomoc tak dosiahla 23 mil. EUR.

13.

Na konferencii o pomoci po cunami v Jakarte dňa 6. januára 2005 Komisia prisľúbila ďalších 100 mil. EUR na humanitárnu pomoc, a preto požiadala o túto sumu rozpočtový orgán (Parlament a Radu). Táto suma bola schválená 19. januára 2005, čím sa mohlo prijať rozhodnutie o pomoci vo výške 80 mil. EUR 9. februára 2005 a rozhodnutie o pomoci vo výške 20 mil. EUR 15. decembra 2005, obe s časovým rozpätím na 18 mesiacov.

14.

Prvých 23 mil. EUR sa použilo na financovanie záchranných aktivít vrátane zdravotníckej starostlivosti, dodávky lekárskeho materiálu, prístreškov, systémov včasného varovania pred epidémiami, bezpečnej vody a sanitárnych zariadení, potravinovej pomoci, psychosociálnej pomoci, ochrany detí a logistickej podpory, napr. satelitných telefónnych služieb. Následnými rozhodnutiami o pomoci vo výške 80 mil. EUR a 20 mil. EUR sa financuje krátkodobá obnova vrátane núdzových a prechodných prístreškov, prevozu ľudí nútene premiestnených v rámci krajiny, obnovy živobytia, bezpečnosti potravín, vodných a sanitárnych zariadení, logistickej a technickej pomoci a prevencie pred katastrofami. Obrázky v správe ilustrujú niektoré z rôznych druhov pomoci, ktorú financovalo GR ECHO.

15.

V Zásadách a správnych postupoch humanitárneho darcovstva, ktoré boli schválené v Štokholme v júni 2003, sa uvádza, že financie z humanitárnej pomoci by mali byť rozdelené proporcionálne podľa potreby a na základe zhodnotenia potrieb. Po cunami však z dostupných informácií neboli reálne potreby jasné a bolo zásadne dôležité nájsť rovnováhu medzi snahou o informovanú reakciu a potrebou konať rýchlo. V tejto nejasnej situácii bol záväzok Komisie prejavom jej odhodlania a vysoký objem financií sa ukázal ako primeraný aj z nasledujúcich príčin:

Rámček 1Vysoký objem financií pomohol zabezpečiť citlivú reakciu na konfliktV rokoch 1983 až 2002 zapríčinil ozbrojený konflikt na Srí Lanke nútené premiestnenie 800 000 ľudí. Masívna vlna návratu sa začala po prímerí vo februári 2002. Do konca roka 2004, pred cunami, sa vrátilo takmer 400 000 ľudí. Len približne 15 % obyvateľov postihnutých konfliktom bolo priamo zasiahnutých cunami a mohli byť preto príjemcami veľkorysej reakcie darcov na cunami. Kvantita pomoci, ktorá bola poskytnutá obyvateľom po cunami, bola oveľa vyššia než pomoc obyvateľom postihnutým konfliktom v tej istej oblasti. Napríklad náklady na jeden dočasný prístrešok po cunami boli rádovo 450 EUR v porovnaní so 125 EUR na dočasný prístrešok v súvislosti s konfliktom. Výška mesačnej podpory na stravu pre rodinu postihnutú cunami bola 70 EUR v porovnaní s 10 EUR pre rodinu zasiahnutú konfliktom. Táto diskriminácia spôsobila v komunitách odpor a napätie.V snahe predísť diskriminácii bezbranných ľudí, ktorí boli nútene premiestnení ešte pred cunami, Komisia zmenila rozhodnutie o pomoci vo výške 80 mil. EUR v auguste 2005 a zahrnula doň aj ľudí postihnutých konfliktom, ktorí bývali v oblastiach zasiahnutých cunami.

16.

Po dohode s OSN a ostatnými darcami sa GR ECHO rozhodlo spolupracovať s existujúcimi partnermi hlavne na severe a východe Srí Lanky, kde pracovalo s obyvateľstvom postihnutým konfliktom ešte pred cunami od roku 1994. Táto dohoda umožnila GR ECHO financovať realizáciu relevantných projektov napriek nadmernej výške finančných prostriedkov a preplnenosti spôsobenej vysokým počtom novodošlých mimovládnych organizácií so súkromnými financiami, ktoré boli odhodlané začať projekty v oblastiach s nadmernou pomocou.

17.

Na rozdiel od Srí Lanky GR ECHO nebolo prítomné v Acehu pred cunami, pretože vstup medzinárodnému personálu humanitárnych organizácií (s výnimkou niekoľkých zástupcov OSN a Červeného kríža) nebol umožnený pre núdzový občiansky stav, ktorý vyhlásila indonézska vláda. Po cunami bol voľný vstup do Acehu povolený od 28. decembra 2004. GR ECHO preto vybralo partnerov, ktorí mohli pracovať v teréne okamžite a ktorí mali odborné skúsenosti v rôznych oblastiach, ktoré bolo potrebné pokryť, napr. agentúry OSN pre ochranu detí, dodávku vody, hygienu a zdravotnú starostlivosť. Všetky dohody s partnermi na dve núdzové rozhodnutia o pomoci vo výške 10 mil. EUR boli podpísané do 18. januára 2005 pre Srí Lanku a do 27. januára 2005 pre Indonéziu.

18.

Vysoký objem medzinárodných financií po cunami prevýšil absorpčnú schopnosť niektorých partnerov (pozri rámček 2). Na Srí Lanku prišlo viac než 360 humanitárnych organizácií s vysokým objemom súkromných financií a do Indonézie vyše 450. Súťaž o zdroje prispela k inflácii a k ťažkostiam pri získavaní tovaru a nábore kvalifikovaných zamestnancov. V správe Úradu pre obnovu a rekonštrukciu (BRR) (8) jeden rok po cunami sa uvádza, že v roku 2005 ceny a mzdy vzrástli v Acehu o 30 – 40 %.

Rámček 2Objem financií prevyšuje finančné potreby partnerovPre vysoký objem súkromných finančných prostriedkov niektorí existujúci partneri GR ECHO na Srí Lanke nedokázali absorbovať financie dostupné od Komisie. Napríklad s jednou mimovládnou organizáciou bol dohodnutý projekt len vo výške 570 000 EUR, hoci GR ECHO malo pôvodne v úmysle prideliť naň 1 mil. EUR z rozhodnutia vo výške 10 mil. EUR. Napriek tomu, že táto mimovládna organizácia zvyšuje svoju kapacitu na Srí Lanke od cunami, v rámci rozhodnutia vo výške 80 mil. EUR stále nepredložila žiadny návrh. Od októbra 2005 GR ECHO preto spolupracovalo so štyrmi novými partnermi na Srí Lanke (z celkového počtu 21 partnerov).V Indonézii jedna agentúra OSN nedokázala absorbovať všetky financie od Komisie počas šesťmesačného realizačného obdobia núdzového rozhodnutia. Mnohí zvyčajní partneri GR ECHO nepredložili návrhy projektov v Indonézii, pretože finančné prostriedky, ktoré získali od iných darcov, už prevýšili ich absorpčnú schopnosť.Táto analýza týkajúca sa nedostatočnej schopnosti absorbovať dostupné financie je podporená stanoviskom jednej mimovládnej organizácie, v ktorom sa zdôrazňuje, že jej programy by mali by založené na potrebe a nie na snahe minúť nadbytočné finančné prostriedky. Napriek tomu, že prestali prijímať financie pre obete cunami skôr než týždeň po katastrofe, prijali 110 mil. EUR, pričom na realizáciu programov po cunami v roku 2005 potrebovali 25 mil. EUR. Darcovia boli požiadaní o súhlas so zrušením obmedzenia na využitie dotácií, aby mohli byť použité na iné núdzové stavy, a 99 % súhlasilo. Do konca roku 2005 bolo 65 mil. EUR z príspevkov, ktoré boli pôvodne určené na cunami, použitých na pokrytie iných potrieb, napr. na potravinovú krízu v Nigeri, na konflikt v Darfúre a na zemetrasenie v Pakistane.

19.

V postupe riadenia cyklu projektov GR ECHO sa zdôrazňuje dôležitosť plánovania projektov, ich prípravy a analýzy potrieb s cieľom zabezpečiť, aby projekty pokryli potreby cieľovej skupiny. Expert (9) aj administratívny pracovník GR ECHO v Bruseli analyzovali návrhy projektov predložené partnermi pred ich schválením. Rozhodnutie GR ECHO spolupracovať s existujúcimi partnermi na Srí Lanke zaistilo, že návrhy projektov pripravili organizácie, ktoré túto krajinu poznali a ktoré mali možnosť dobre zhodnotiť potreby (pozri rámček 3). Niektorí partneri zahrnuli hodnotenie potrieb do samotného projektu.

Rámček 3Partneri na Srí Lanke mali možnosť dobre pripraviť návrhy projektovOrganizácia Červeného kríža mohla ideálne pripraviť projekt psychosociálnej podpory, pretože od roku 2003 pomáhala Červenému krížu na Srí Lanke realizovať program psychosociálnej podpory v severnej provincii Jaffna, ktorý taktiež podporovala Komisia, ktorého cieľovou skupinou boli nútene premiestnené osoby v dôsledku konfliktu.Jedna mimovládna organizácia mala na Srí Lanke silný tím s dobrými skúsenosťami vďaka ich prítomnosti počas dvadsaťročného konfliktu.Ďalšia mimovládna organizácia bola prítomná na východe Srí Lanky, kde realizovala projekt financovaný GR ECHO, zameraný na konflikt.

20.

V Indonézii bolo presné zhodnotenie potrieb ihneď po cunami náročné pre všeobecný zmätok a nedostatok spoľahlivých informácií. Obmedzený vstup do postihnutých oblastí najmä z dôvodu rozsiahleho zničenia a čiastočne aj z bezpečnostných dôvodov spomalil nasadenie humanitárnych organizácií. Väčšina organizácií sa dobre usadila na západnom pobreží Sumatry až koncom januára, čo malo vplyv na kvalitu a včasnosť hodnotenia potrieb. Niektoré návrhy projektov financované v rámci núdzového rozhodnutia o pomoci vo výške 10 mil. EUR boli len štandardnou reakciou na núdzovú situáciu, a nie reakciou na zistenia založené na presnejšom zhodnotení potrieb. V júni 2005 Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí usporiadal regionálny seminár o skúsenostiach získaných pri cunami, pričom sa zdôrazňovala nedostatočná konzultácia s komunitami pri záchranných a obnovovacích prácach uskutočnených celým humanitárnym spoločenstvom.

21.

Hodnotenie potrieb v projektoch po februári 2005 bolo spoľahlivejšie vďaka dostupnosti viacerých informácií a dlhšiemu času na prípravu návrhov. Napríklad pri príprave projektu stavania lodí v Acehu mimovládna organizácia úzko spolupracovala s komunitou a úspešne navrhla projekt, ktorý pokryl potreby príjemcov.

22.

Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UNOCHA) prevzal úlohu koordinátora aktivít agentúr, ktoré poskytli pomoc, podporovaný ostatnými agentúrami OSN pre príslušné sektory. Efektívnej koordinácii zo strany OSN však bránili tieto prekážky:

Rámček 4GR ECHO uznalo problémy s koordináciou a snažilo sa ich vyriešiťStratégiou GR ECHO v Indonézii a na Srí Lanke bolo podporovať koordinačnú úlohu Spojených národov. GR ECHO preto poskytlo 1 mil. EUR na podporu Humanitárneho informačného centra (HIC) UNOCHA s cieľom zabezpečiť informačné nástroje plánovania, realizácia a monitorovania humanitárnej pomoci. V spoločnom hodnotení HIC zo strany UNOCHA a ECHO v apríli 2005 sa odporúča, aby pripravilo ucelený prehľad o humanitárnej pomoci a identifikovalo nepokryté potreby.GR ECHO poskytlo finančné prostriedky jednej mimovládnej organizácii v Acehu na zber údajov o nútene premiestnených osobách v rámci krajiny s cieľom integrovať ich do Humanitárneho informačného centra.Na Srí Lanke GR ECHO financovalo projekt vytvorenia centrálnej databázy príjemcov, realizovaný jednou medzinárodnou organizáciou s cieľom riešiť problém nedostatku zreteľných informácií. Hoci bol projekt pôvodne podporovaný Strediskom pre národné operácie, ktoré zriadila vláda Srí Lanky s cieľom riadiť reakciu na cunami, nepodporovali ho vládne agentúry, ktoré prevzali zodpovednosť za pomoc a obnovu od februára 2005. Databáza bola preto pozastavená až do septembra 2005, keď opätovne začal proces registrácie pod záštitou vlády Srí Lanky.

23.

Ťažkosti s koordináciou vyústili do rôznej úrovne a kvality pomoci poskytnutej medzinárodným spoločenstvom. V správe Červeného kríža o katastrofách vo svete v roku 2005 sa uvádza, že niektorým komunitám v Acehu bola poskytnutá nadmerná pomoc, kým iné boli zanedbané. V Indonézii bola poskytnutá nadmerná pomoc v oblasti zdravotníctva a na Srí Lanke pri zabezpečení lodí a určitý druh pomoci nebol úplný, napr. rybárske lode bez rybárskych sietí. V decembri 2005, rok po katastrofe, približne 67 000 ľudí žilo v Acehu stále v stanoch.

24.

Mechanizmus civilnej ochrany nasadil tímy expertov do oblastí najviac postihnutých cunami, aby pomohli zhodnotiť situáciu a koordinovali príchod a rozloženie pomoci v oblasti civilnej ochrany, ktorú ponúkli členské štáty. V memorande o porozumení zo 16. marca 2003 medzi GR ECHO a Generálnym riaditeľstvom pre životné prostredie sa uvádza, že zvýšená koordinácia zásahov v oblasti civilnej ochrany a humanitárnej pomoci na úrovni ústredia, ako aj v teréne je rozhodujúca pre dosiahnutie efektívneho spolupôsobenia činností Spoločenstva. Postupy by mali zabezpečiť vzájomnú výmenu informácií vo všetkých fázach krízy a stretnutia v teréne medzi GR ECHO a tímom pre koordináciu civilnej ochrany by mali zaistiť, že sa činnosti navzájom dopĺňajú. V Indonézii aj na Srí Lanke však nebola humanitárna pomoc dostatočne koordinovaná mechanizmom civilnej ochrany.

25.

Výbor pre humanitárnu pomoc z 27. januára 2005 sa zameral na nedostatky v koordinácii medzi GR ECHO a Monitorovacím a informačným centrom (MIC) a dospel k záveru, že MIC sa neobmedzilo len na činnosti súvisiace s civilnou ochranou, ale zasiahlo aj v humanitárnej oblasti, čo nie je jeho úlohou, a budilo dojem, že koordinuje celkovú pomoc EÚ (11).

26.

Pokiaľ ide o prepojenie s fázou rekonštrukcie, GR ECHO spolupracuje s ostatnými oddeleniami Komisie s cieľom zabezpečiť hladký prechod od krátkodobého odstraňovania následkov katastrofy k dlhodobej rekonštrukcii. Vysoký objem financovania zo strany GR ECHO pomohol preklenúť prechodnú fázu medzi odstraňovaním následkov katastrofy a rekonštrukciou, ktorá trvala dlhšie, ako sa očakávalo [pozri odsek 15 písm. a)]. Stratégia prepojenia odstraňovania následkov katastrofy, obnovy a rozvoja v Indonézii a na Srí Lanke zahŕňa využitie mechanizmu rýchlej reakcie na poskytnutie satelitných snímok škôd po cunami, ktoré možno využiť pri plánovaní rekonštrukcie a pripravenosti na katastrofy. Mechanizmus rýchlej reakcie sa taktiež podieľal na financovaní vyjednávania, ktoré viedlo k mierovej dohode z augusta 2005 medzi vládou Indonézie a Hnutím za slobodný Aceh, čo posilnilo možnosť rekonštrukčných prác.

27.

Pri monitorovaní a kontrole realizácie projektov sa GR ECHO spolieha na tieto mechanizmy:

28.

Experti GR ECHO monitorovali projekty realizované partnermi s cieľom zabezpečiť ich náležitú, včasnú a efektívnu realizáciu. Na základe monitorovacích návštev možno vykonať náležité kroky na miestnej alebo centrálnej úrovni. Napríklad v správe z monitorovania programu psychosociálnej podpory na Srí Lanke z apríla 2005 sa zdôrazňuje problém s náborom miestnych zamestnancov. Administratívny pracovník GR ECHO v Bruseli preto kontaktoval príslušné ústredie Červeného kríža, aby sa uistil, že bude podpísané memorandum o porozumení s Červeným krížom na Srí Lanke, ktorým sa umožní nábor miestnych zamestnancov pre ďalšiu fázu projektu.

29.

Po cunami z 26. decembra 2004 pricestovali zamestnanci GR ECHO na Srí Lanku 27. decembra 2004 a do Jakarty v Indonézii 28. decembra 2004. Prví experti GR ECHO prišli do Acehu 1. januára 2005. GR ECHO premiestnilo technických pomocníkov z iných regiónov, napr. z Južnej Ameriky, Afriky a Stredného východu, aby pomáhali v počiatočnej reakcii na cunami. V januári 2005 sa zistila potreba stálych expertov, ktorí prišli do Acehu v apríli 2005. Po cunami sa Komisia zaviazala zvýšiť počet expertov GR ECHO zo 69 na 150 (12). Na Srí Lanke sa uskutočnilo 23 monitorovacích návštev deviatich projektov financovaných z núdzového rozhodnutia o pomoci vo výške 10 mil. EUR. V Indonézii sa uskutočnilo 13 monitorovacích návštev desiatich projektov financovaných z núdzového rozhodnutia vo výške 10 mil. EUR, väčšinou po príchode súčasných expertov v apríli 2005. Po každej monitorovacej návšteve expert GR ECHO vypracoval monitorovaciu správu.

30.

Experti GR ECHO nemajú konkrétne usmernenia na podávanie monitorovacích správ. Na záver každej monitorovacej návštevy majú experti GR ECHO záverečné stretnutie s pracovným tímom partnera. GR ECHO však pravidelne nedáva partnerom písomnú spätnú väzbu týkajúcu sa záležitostí z monitorovacích návštev a dohodnutých krokov. Písomná spätná väzba by partnerom umožnila lepšie využiť rady a podporu z monitorovacích návštev GR ECHO a mohla by im pomôcť vyriešiť zistené problémy.

31.

Informácie získané z monitorovacích návštev expertov GR ECHO sú doplnené informáciami zo správ partnerov. Pri projektoch trvajúcich šesť mesiacov musia partneri zaslať GR ECHO predbežnú konečnú správu jeden mesiac pred ukončením projektu a konečnú správu do šiestich týždňov po ukončení projektu alebo do troch mesiacov pri projektoch OSN. Pri núdzových rozhodnutiach o pomoci vo výške 10 mil. EUR pre Srí Lanku a Indonéziu s dĺžkou šesť mesiacov väčšina partnerov predložila predbežné konečné správy včas, avšak väčšina konečných správ meškala jeden až dva mesiace.

32.

Okrem monitorovacích návštev expertov a administratívnych pracovníkov GR ECHO a informácií zo správ partnerov sa realizácia projektov monitoruje aj prostredníctvom zamestnancov jednotky Financie a audit GR ECHO, ktorí vykonávajú kontroly na mieste vybraných projektov. V roku 2005 sa kontroly na mieste GR ECHO zamerali na reakciu na cunami a hodnota projektov skontrolovaných na Srí Lanke a v Indonézii bola 19 mil. EUR alebo 18 % zo 103 mil. EUR na projekty kontrahované GR ECHO v súvislosti s reakciou na cunami do konca roku 2005. Pri kontrolách na mieste projektov realizovaných agentúrou OSN v Indonézii boli zaznamenané problémy s prístupom k dokumentácii, ktoré boli síce vyriešené, avšak budú musieť byť vyjasnené na pracovných stretnutiach týkajúcich sa finančnej a administratívnej rámcovej dohody (pozri rámček 5).

Rámček 5Prístup k dokumentácii OSNGR ECHO malo problém získať prístup k relevantným finančným informáciám, ktoré si vyžiadalo v júni 2005 pri kontrole projektu agentúry OSN na mieste v hodnote 500 000 EUR na záchranné zdravotnícke akcie v Indonézii, čo je v rozpore s požiadavkami finančnej a administratívnej rámcovej dohody. Po diskusii s agentúrou OSN sa táto záležitosť vyjasnila a GR ECHO získalo prístup k relevantnej dokumentácii v novembri 2005.

33.

Konečnú kontrolu pred uskutočnením konečných platieb vykonáva taktiež jednotka Financie a audit GR ECHO. Pri tejto kontrole sa zohľadňujú pripomienky experta a administratívneho pracovníka GR ECHO ku konečnej správe partnera a ich odporúčanie pokračovať alebo nepokračovať s platbou. Okrem toho sa táto platobná kontrola zakladá v prípade potreby na zozname výdavkov, údajoch o zásobách, postupoch verejného obstarávania, zoznamoch zamestnancov a na kópiách faktúr. Jednotka Financie a audit GR ECHO taktiež zabezpečí nezávislý externý audit projektovej dokumentácie vzorky projektov v sídle partnera. Externé audity sa osvedčili ako efektívny nástroj na zisťovanie neoprávnených výdavkov na vymáhanie najmä pre nedostatok podpornej dokumentácie. Medzi ukončením projektu a externým auditom je však značné oneskorenie, čo GR ECHO plánuje vyriešiť pokrytím všetkých partnerov v dvojročnom cykle.

34.

V postupoch GR ECHO sa uznáva potreba flexibility a v článku 10 rámcovej dohody o partnerstve sú uvedené jednoduché postupy na úpravu projektov, vďaka ktorým zostanú relevantné pri reakcii na meniace sa potreby. Pružné postupy vo všeobecnosti umožnili upravovať projekty tak, aby vyhovovali meniacim sa potrebám a zabezpečili relevantnosť ich realizácie (pozri rámček 6).

Rámček 6Úprava projektov v reakcii na meniace sa potrebyV júni 2005 agentúra OSN upozornila na Srí Lanke na nadmerné zabezpečenie malých rybárskych lodí, čo mohlo viesť k nadmernému lovu rýb a dlhodobému poškodeniu zdrojov rýb na pobreží. V auguste 2005 bol ich projekt upravený. Znížil sa počet lodí, ktoré sa mali opraviť alebo vyrobiť, a namiesto toho sa zabezpečilo 15 000 rybárskych náčiní.Mesiac po cunami bolo jasné, že vláda Srí Lanky dostala dostatok liekov na pokrytie všetkých vzniknutých potrieb. Projekt mimovládnej organizácie financovaný GR ECHO bol preto pozmenený a financie sa presmerovali na psychosociálnu podporu a na podporu miestnych zdravotníckych štruktúr.Súčasťou pohotovostného plánu ďalšieho projektu na Srí Lanke bolo 21 500 porcií sušienok s vysokou výživnou hodnotou pre deti do päť rokov. Tieto sušienky neboli vyžiadané a 28 000 EUR, pôvodne plánovaných na bezpečnosť potravín, sa presmerovalo na podporu živobytia.Jeden partner v Indonézii nahradil stany kuchynkami v reakcii na meniace sa potreby príjemcov.Projekt mimovládnej organizácie v Indonézii bol upravený, keď sa veľkou medzinárodnou reakciou podarilo predísť potravinovej kríze. Núdzový potravinový program už nebol potrebný, a preto bol nahradený školeniami o výžive a programom o doplnkovej strave.

35.

Pokiaľ ide o včasnosť realizácie projektov, GR ECHO pomáhalo prekonať prekážky zistené v monitorovacích správach. Napríklad v Indonézii sa v správe z monitorovania projektu agentúry OSN z mája 2005 zdôrazňoval nedostatok expertov, ktorí by realizovali činnosti. Preto sa podnikli opatrenia na úrovni ústredia GR ECHO a agentúry OSN, ktoré viedli k prijatiu potrebných zamestnancov. Iné oneskorenia zistené v monitorovacích správach však partneri počas trvania projektu neriešili (pozri rámček 7). Partneri realizovali projekty s oneskorením pre súperenie o zdroje medzi vysokým počtom novodošlých humanitárnych organizácií. Na Srí Lanke bolo oneskorenie spôsobené aj inými externými prekážkami, napr. zrušením oslobodenia humanitárneho tovaru od cla vo februári 2005 a stavebným obmedzením v pobrežnom ochrannom pásme stanovenom vládou, ktoré bolo zrušené koncom roku 2005, čo znehodnotilo väčšinu hodnotení a mnoho projektov.

Rámček 7Oneskorenie v realizácii projektov partnerovČistička vody v Pramuke, Jantho, Indonézii nefungovala až do júna 2005, štyri mesiace po jej privezení, pre nedostatok chlórových tabliet v dôsledku pomalých postupov verejného obstarávania.Zabezpečenie prístreškov na Srí Lanke sa oneskorilo pre nedostatok vhodného pozemku na premiestnenie komunít, ktoré mali zakázané vrátiť sa do pobrežného ochranného pásma. Pozemok vyčlenený pre medzinárodnú organizáciu na výstavbu miestne úrady neskôr pridelili iným subjektom.Distribúcia rybárskych sietí partnerom na Srí Lanke sa oneskorila pre ťažkosti s verejným obstarávaním a o čas potrebný na určenie obsahu súprav. Kým sa mimovládna organizácia pripravila na distribúciu, niektoré potreby (napr. rybárske náradie) už pokryli iné organizácie. To spôsobilo ďalšie oneskorenie, pretože mimovládna organizácia musela uskutočniť nové hodnotenie potrieb.

36.

Monitorovanie efektívnosti realizácie projektov si vyžaduje informácie o nákladoch, organizačnom zabezpečení a skutočných výsledkoch. Pokiaľ ide o náklady, s cieľom umožniť včasnú reakciu výber návrhov partnerov nie je výsledkom verejnej súťaže. Postupy verejného obstarávania partnerov GR ECHO sa kontrolujú externými auditmi partnerov v ich sídle a kontrolami na mieste, ktoré vykonáva jednotka Financie a audit GR ECHO. Okrem toho analýza návrhov projektov, ktorú vykonávajú experti GR ECHO, zahŕňa analýzu jednotkových nákladov ako faktora pri rozhodovaní, či partneri ponúkajú tovar a služby za primeranú cenu. Hodnota tejto analýzy je však obmedzená pri zabezpečení efektívnosti a mohla by sa vylepšiť komparatívnymi informáciami a pravidelným následným monitorovaním. Existuje priestor na vypracovanie informácií na porovnávanie nákladov a na monitorovanie jednotkových nákladov počas realizácie. Najmä po nepredvídateľnej katastrofe takéto informácie zabezpečia, že sa tovar a služby získajú za primeranú cenu. Medzičasom GR ECHO pripravuje systém monitorovania, ktorý má automaticky pomáhať pri výpočte jednotkových nákladov a pomere priamych nákladov k nepriamym nákladom.

37.

V niektorých monitorovacích správach nie sú dostatočne podrobné údaje o niekedy zložitom organizačnom zabezpečení, ktoré by ukázali, či partner vykonáva projektové úlohy priamo alebo či zadal činnosti subdodávateľovi – inej mimovládnej organizácii alebo súkromnej spoločnosti (pozri rámček 8). Keďže len signatári rámcovej dohody o partnerstve a finančnej a administratívnej rámcovej dohody boli vyhodnotení ako vhodní partneri, je dôležité identifikovať organizácie realizujúce projekty financované GR ECHO, ktoré takto vyhodnotené neboli.

Rámček 8Organizačné zabezpečenie treba lepšie vysvetliť v monitorovacích správachNa Srí Lanke súkromné firmy opravili lode v rámci projektu agentúry OSN a miestne mimovládne organizácie realizovali činnosti súvisiace s vodou a hygienou v rámci projektu partnera ECHO.Napriek tomu, že sa v monitorovacích správach uvádzalo, že v Indonézii agentúra OSN využívala na realizáciu projektov mimovládne organizácie, príslušné mimovládne organizácie neboli identifikované.V monitorovacích správach neboli tieto konkrétne opatrenia opísané.

38.

Monitorovanie zo strany GR ECHO sa zameriava viac na výsledky než na výkon (t. j. skôr na počet domov obývaných rodinami než na počet postavených prístreškov). V monitorovacích správach sa pravidelne neuvádza, čo sa dosiahlo projektovými činnosťami, ich súčasťou nie je ani formálne schválenie dokončených prác, napr. prístreškov, latrín alebo lodí. Napriek tomu je dôležité mať jasné informácie o tom, čo a kde sa urobilo, ako základ podávania správ o výsledkoch. Informácie o skutočných výsledkoch sú dôležité, aby sa zaistilo, že tovar a služby boli poskytnuté, a to s požadovaným štandardom (pozri rámček 9).

Rámček 9Potreba zlepšiť informácie o výsledkochPri projekte v Indonézii mali experti GR ECHO ťažkosti zistiť, ktoré činnosti financovalo GR ECHO. Zamestnanci sa často menili, a preto nevedeli presne určiť, čo sa udialo s finančnými prostriedkami GR ECHO. Napriek požiadavke expertov GR ECHO príslušná agentúra OSN neposkytla podrobné informácie o uskutočnených činnostiach až do ukončenia projektu.V priebežnej účtovnej závierke jedného projektu na Srí Lanke je vyčlenených 1,45 mil. EUR alebo 85 % výdavkov v rámci rozpočtovej kapitoly „rybné hospodárstvo“ bez ďalších podrobností. Poskytnutie podrobných finančných údajov by uľahčilo efektívne monitorovanie realizácie projektov.

39.

Našim auditom sa taktiež potvrdili monitorovacie správy GR ECHO, ktoré zastáva názor, že viditeľnosť činností financovaných GR ECHO je vo všeobecnosti uspokojivá, hoci v niektorých prípadoch existuje priestor na zlepšenie. Napríklad GR ECHO bolo nedostatočne zviditeľnené v centre starostlivosti o deti v Janthe, Aceh, a pri projekte čističiek vody, ktorý realizovala agentúra OSN. V počiatočných zisteniach analýzy celkovej medzinárodnej pomoci, ktorú vykonala Koalícia na hodnotenie cunami, sa kriticky hodnotia humanitárne organizácie, ktoré sa zameriavali na propagáciu vlastnej značky a súťažili o zviditeľnenie na úkor pokrytia skutočných potrieb príjemcov. Snaha o zviditeľnenie však má dodatočný prínos v tom, že pomáha znížiť riziko dvojitého financovania tým, že sa zreteľne oznámi, kto a čo financoval.

40.

Z hľadiska výkonov sa projekty financované GR ECHO realizovali, hoci v niektorých prípadoch inflácia znížila výkony a niektoré činnosti sa nemohli vykonať v rámci trvania projektu pre ťažkosti pri získavaní tovaru a pri nábore kvalifikovaných zamestnancov (pozri rámček 10).

Rámček 10Výkony niektorých projektov nesplnili plánNa Srí Lanke sa pre zvýšené náklady na materiál a pracovnú silu pri projekte, ktorý financovalo GR ECHO, znížil počet postavených prístreškov na 2 018 namiesto pôvodne plánovaných 2 500.V Indonézii nemohla mimovládna organizácia dokončiť distribúciu 1 500 000 fliaš s chemikáliami na čistenie vody pre ťažkosti s verejným obstarávaním. Hoci sa dohodlo na predĺžení o tri mesiace, pri ukončení projektu v júli 2005 nebolo distribuovaných ešte 900 000 fliaš. Partner napokon distribuoval fľaše na vlastné náklady.

41.

Z hľadiska výsledkov projekty financované Komisiou výrazne pomohli zabezpečiť základné potreby obyvateľstva, pokiaľ ide o prístrešia, potraviny, vodu a hygienu, zdravie, psychosociálnu podporu, starostlivosť o deti a rodinu a telekomunikácie (pozri rámček 11). Projekty financované Komisiou taktiež prispeli k obnove živobytia, napríklad prostredníctvom zabezpečenia lodí, rybárskeho náčinia, a k oprave prístavnej hrádze. Avšak z hľadiska príjemcov bol úspech projektov niekedy horší, ako sa pôvodne plánovalo, najmä pre nadhodnotenie potrieb, ktoré bolo spôsobené potrebou konať rýchlo (pozri odsek 20). Tak to bolo v prípade projektu týkajúceho sa vody a hygieny na Srí Lanke, ktorý zasiahol 37 000 príjemcov namiesto pôvodne plánovaných 50 000. Najmä časť projektu agentúry OSN v Acehu týkajúca sa vody a hygieny zasiahla 100 000 ľudí, čo predstavuje len 5 % z pôvodne plánovaných 2 miliónov príjemcov. V dôsledku tohto nízkeho pokrytia a pre ťažkosti pri zisťovaní výsledkov projektu počas jeho realizácie je GR ECHO znepokojené operatívnou schopnosťou tohto partnera koordinovať sektor vody a hygieny.

Rámček 11Výsledky humanitárnej pomoci KomisieKomisia oznámila, že jej humanitárna pomoc v Indonézii, na Srí Lanke, v Indii, na Maldivách a v Thajsku prispela k zabezpečeniu:

42.

Hlavnou iniciatívou v oblasti hodnotenia je Koalícia na hodnotenie cunami, ku ktorej prispieva aj GR ECHO. Ide o spoločnú snahu agentúr, ktoré poskytli pomoc, ponaučiť sa z tejto reakcie na cunami. Koalícia vykonala päť tematických hodnotení o reakcii darcov, koordinácii, hodnotení potrieb, dosahu na miestne a štátne kapacity a o prepojení odstraňovania následkov katastrofy, obnovy a dlhodobého rozvoja. V počiatočných zisteniach z hodnotenia koalícia dospela k záveru, že odstraňovanie následkov katastrofy, hoci bolo zle koordinované a neefektívne, bolo celkovo účinné pri znížení utrpenia prostredníctvom poskytnutia potravín, vody a prístreškov. V závere správy Červeného kríža o katastrofách vo svete v roku 2005 sa uvádza, že napriek potrebe zlepšiť koordináciu sa enormnou reakciou podarilo pomôcť väčšine tých, ktorí prežili, a podarilo sa zabrániť hladu a chorobám. Kontroly projektov, ktoré sme vykonali v priebehu auditu, a rozhovory so všetkými miestnymi aktérmi vrátane príjemcov z veľkej časti potvrdili závery týchto hodnotení.

43.

Pokiaľ ide o ďalší rozvoj, GR ECHO financuje projekt v hodnote 2 mil. EUR z finančných prostriedkov v rámci rozhodnutia o pomoci vo výške 80 mil. EUR na podporu projektu OSN pripravenosti na katastrofy, ktorého cieľom je posilniť systém včasného varovania v oblasti Indického oceánu. Južná aj juhovýchodná Ázia profitujú z akčných plánov DIPECHO (13) a boli im pridelené finančné prostriedky vo výške približne 11 mil. EUR na projekty pripravenosti na katastrofy v rámci komunít v rokoch 2005 až 2006. Na seminári o získaných skúsenostiach, ktorý usporiadal Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí v júni 2005, sa zdôrazňovala potreba podstatne zlepšiť pripravenosť na katastrofy.

44.

GR ECHO zodpovedá za humanitárnu reakciu, ktorá pozostáva z odstraňovania následkov katastrofy a z krátkodobej obnovy, zatiaľ čo dlhodobá obnova a rekonštrukcia sú zodpovednosťou GR RELEX a GR AIDCO. Keďže sú zapojené rôzne generálne riaditeľstvá, postupy a mandáty pre tieto dve fázy, nejasne vymedzená oblasť medzi nimi a proces spojitosti medzi odstraňovaním následkov katastrofy a rozvojom sú osobitne dôležité. Vysoký objem finančných prostriedkov, ktoré boli k dispozícii na cunami, umožnil GR ECHO zamerať sa nielen na základné oblasti odstraňovania následkov katastrofy, ako sú potraviny a voda, hygiena, zdravie a prístrešia, ale aj preklenúť prechodnú fázu, ktorá trvala dlhšie, ako sa očakávalo, prostredníctvom zásahov zameraných na kvalitu, a umožnil mu financovať niektoré projekty obnovy zamerané na rozvoj (pozri rámček 12).

Rámček 12Zásahy s vysokou kvalitou a zameranie na rozvoj pomohli zabezpečiť udržateľnosťNa Srí Lanke mala vysoká kvalita latrín zabezpečiť ich dlhú trvácnosť. Okrem toho je zriadenie výborov hygieny v táboroch udržateľným prístupom k propagácii hygieny.V Indonézii bol projekt výstavby lodí a prístavnej hrádze jasne zameraný na rozvoj, čo je základom udržateľnosti. Podobne bolo cieľom projektu agentúry OSN na Srí Lanke zlepšiť efektívnosť flotily Srí Lanky prostredníctvom výstavby vysokokvalitných lodí a prostredníctvom školenia na zlepšenie rybárskych techník.Po projekte mimovládnej organizácie v Indonézii na čistenie vody chemikáliami, ktorý bol financovaný v rámci núdzového rozhodnutia o pomoci vo výške 10 mil. EUR, prišiel druhý projekt financovaný Komisiou v rámci rozhodnutia o pomoci vo výške 80 mil. EUR, ktorý sa týkal udržateľnejších systémov dodávky vody.Udržateľnosť projektu mimovládnej organizácie v Indonézii sa podporuje tak, že väčšinu činností v táboroch organizujú členovia komisie na dobrovoľnej báze.

45.

Po cunami z 26. decembra 2004 bolo potrebné nájsť rovnováhu medzi snahou o dobre naplánovaný zásah a potrebou konať rýchlo. Postupy GR ECHO umožnili rýchlu reakciu a vysoký objem finančných prostriedkov vo výške 123 mil. EUR sa ukázal oprávnený, pretože umožnil GR ECHO pokryť aj potreby obyvateľov postihnutých konfliktom a popri tom preklenúť prechodnú fázu medzi odstraňovaním následkov katastrofy a obnovou, ktorá trvala dlhšie, ako sa očakávalo (pozri odseky 12 až 15).

46.

Rozhodnutie spolupracovať s existujúcimi partnermi na Srí Lanke umožnilo Komisii financovať realizáciu projektov napriek vysokému počtu novodošlých humanitárnych organizácií s finančnými prostriedkami, ktoré prevyšovali ich potreby. GR ECHO nebolo prítomné v Acehu pred cunami a nedostatok spoľahlivých informácií spôsobil, že niektoré projekty schválené GR ECHO mesiac po cunami boli založené na návrhoch, ktoré boli skôr štandardnou reakciou na núdzovú situáciu než na presnom zhodnotení potrieb. Hodnotenie potrieb v projektoch po februári 2005 bolo spoľahlivejšie vďaka dostupnosti viacerých informácií a dlhšiemu času na prípravu návrhov (pozri odseky 16 až 21).

47.

Koordinačná úloha Spojených národov sa sťažila nedostatkom spoľahlivých informácií o potrebách, príchodom vysokého počtu humanitárnych organizácií a nedostatočnou kapacitou miestnych orgánov, čo vyústilo do rôznej úrovne a kvality poskytnutej pomoci. Vnútorná koordinácia medzi GR ECHO a ostatnými útvarmi Komisie bola dobrá, pokiaľ ide o prepojenie na fázu rekonštrukcie. Avšak koordinácia s mechanizmom civilnej ochrany bola v počiatočnej fáze reakcie problematická (pozri odseky 22 až 26).

48.

GR ECHO má ucelený systém na monitorovanie a kontrolu projektov, ktorý vo všeobecnosti umožnil upravovať projekty tak, aby vyhovovali meniacim sa potrebám. Avšak existuje priestor na poskytovanie písomnej spätnej väzby partnerom po monitorovaní na vypracovanie informácií o komparatívnych nákladoch a na poskytnutie podrobnejších údajov o niekedy zložitom organizačnom zabezpečení. V monitorovacích správach sa systematicky nekvantifikujú výsledky cieľov projektov a pri projekte jednej agentúry OSN v Indonézii malo GR ECHO ťažkosti získať jasné informácie o tom, ktoré činnosti sa vykonali (pozri odseky 27 až 39).

49.

Projekty financované Komisiou pomohli zabezpečiť základné potreby obyvateľstva, pokiaľ ide o prístrešia, potraviny, vodu a hygienu, zdravie, psychosociálnu podporu, starostlivosť o deti a rodinu a telekomunikácie. Komisia taktiež financuje projekty na podporu pripravenosti na katastrofy. Výsledky niektorých projektov však boli horšie, ako sa plánovalo, pre zvýšené náklady a pre ťažkosti pri získavaní tovaru a pri nábore kvalifikovaných zamestnancov. Niektoré projekty, konkrétne časť projektu agentúry OSN v Indonézii týkajúca sa vody a hygieny, zasiahli menej príjemcov, ako sa pôvodne plánovalo, najmä pre nadhodnotenie potrieb. Vysoký objem finančných prostriedkov podporil udržateľnosť projektov, čo umožnilo vysokokvalitné zásahy niekedy zamerané na rozvoj (pozri odseky 40 až 44).

50.

Komisia by mala zvážiť, akú úlohu by mohla zohrávať pri pomoci zasiahnutým vládam v efektívnejšom riadení koordinácie darcov s cieľom zabezpečiť pokrytie potrieb (pozri odsek 22).

51.

Mali by sa vyjasniť úlohy GR ECHO a GR pre životné prostredie (mechanizmu civilnej ochrany) s cieľom zabezpečiť jednotný prístup (pozri odseky 24 a 25).

52.

Mal by sa zvážiť dlhší časový rámec na záchranné operácie (napr. deväť namiesto šesť mesiacov) s cieľom poskytnúť dostatok času na ich realizáciu (pozri odsek 35).

53.

GR ECHO by malo posilniť svoj systém monitorovania s cieľom zahrnúť nasledujúce prvky do usmernení pre monitorovanie:

54.

Ťažkosti pri prístupe k dokumentácii o projektoch realizovaných agentúrami OSN by sa mali zohľadniť vo finančnej a administratívnej rámcovej dohode (pozri odseky 32 a 41).