30.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 126/1

(1)

Podzemné vody sú cenný prírodný zdroj, ktorý by mal byť chránený pred chemickým znečistením. Je to dôležité najmä pre ekosystémy, ktoré závisia od podzemných vôd, a pre použitie podzemných vôd na ľudskú spotrebu.

(2)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (4), obsahuje cieľ dosiahnuť také úrovne kvality vôd, ktoré nespôsobujú negatívne dosahy a riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie.

(3)

S cieľom chrániť životné prostredie ako celok, a najmä ľudské zdravie je potrebné vyhýbať sa, zamedzovať výskyt a znižovať nepriaznivé obsahy škodlivých znečisťujúcich látok v podzemných vodách.

(4)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (5), ustanovuje všeobecné ustanovenia pre ochranu a zachovanie podzemných vôd. Podľa ustanovení článku 17 uvedenej smernice by sa mali prijať opatrenia na prevenciu a reguláciu znečisťovania podzemných vôd vrátane kritérií hodnotenia dobrého chemického stavu podzemných vôd a kritérií identifikácie významných a trvalo vzostupných trendov a pre definovanie počiatočných bodov zvrátenia trendov.

(5)

So zreteľom na potrebu dosiahnuť jednotné úrovne ochrany podzemných vôd je potrebné určiť normy kvality a prahové hodnoty a vyvinúť metodiky založené na spoločnom prístupe s cieľom poskytnúť kritériá hodnotenia chemického stavu útvarov podzemných vôd.

(6)

Normy kvality pre dusičnany, prípravky na ochranu rastlín a biocídy by sa mali určiť ako kritériá Spoločenstva na hodnotenie chemického stavu útvarov podzemných vôd a mal by sa zabezpečiť súlad so smernicou Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (6), so smernicou Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (7) a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (8).

(7)

Ustanovenia o chemickom stave podzemných vôd sa nevzťahujú na prirodzene sa vyskytujúce vysoké obsahy látok, iónov alebo ich ukazovateľov, ktoré útvary podzemnej vody alebo súvisiace útvary povrchovej vody obsahujú z dôvodu špecifických hydrogeologických podmienok, ktoré nepatria pod definíciu znečistenia. Rovnako sa nevzťahujú na časovo obmedzené zmeny smeru prúdenia a chemického zloženia, ktoré sa nepovažujú za prieniky zvonku.

(8)

Kritériá identifikácie akýchkoľvek významných a trvalo vzostupných trendov obsahov znečisťujúcich látok a definovania počiatočných bodov zvrátenia trendov by sa mali určiť so zreteľom na pravdepodobnosť nepriaznivých vplyvov na súvisiace vodné ekosystémy alebo závislé suchozemské ekosystémy.

(9)

Členské štáty by mali, ak je to možné, používať štatistické postupy, ak sú v súlade s medzinárodnými normami a prispievať k porovnateľnosti výsledkov monitorovania medzi členskými štátmi v dlhodobom horizonte.

(10)

V súlade s treťou zarážkou článku 22 ods. 2 smernice 2000/60/ES sa smernica Rady 80/68/EHS zo 17. decembra 1979 o ochrane podzemnej vody pred znečistením niektorými nebezpečnými látkami (9) zrušuje s platnosťou od 22. decembra 2013. Je potrebné zabezpečiť kontinuitu ochrany, ktorú poskytovala smernica 80/68/EHS so zreteľom na opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť priamym aj nepriamym vstupom znečisťujúcich látok do podzemných vôd alebo ich obmedziť.

(11)

Je potrebné rozlišovať medzi nebezpečnými látkami, ktorých vstupom by sa malo zabrániť, a inými znečisťujúcimi látkami, ktorých vstupy by sa mali obmedziť. Príloha VIII k smernici 2000/60/ES, ktorá vymenováva hlavné znečisťujúce látky významné pre vodné prostredie, by sa mala použiť na určenie nebezpečných látok a látok, ktoré nie sú nebezpečné, ale predstavujú skutočné či potenciálne riziko znečistenia.

(12)

S cieľom zabezpečiť jednotnú ochranu podzemných vôd by členské štáty, na územie ktorých zasahuje spoločný útvar podzemných vôd, mali koordinovať svoju činnosť v oblasti monitorovania, stanovovania prahových hodnôt a identifikácie významných nebezpečných látok.

(13)

Za určitých podmienok by členské štáty mali byť oprávnené udeliť výnimku z opatrení na zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd.

(14)

Je potrebné určiť prechodné opatrenia uplatňované v období medzi dátumom vykonávania tejto smernice a dátumom, od ktorého sa zrušuje smernica 80/68/EHS.

(15)

Opatrenia potrebné na implementáciu tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (10),

a)

kritériá hodnotenia dobrého chemického stavu podzemných vôd a

b)

kritériá identifikácie a zvrátenia významných a trvalo vzostupných trendov a vymedzenia počiatočných bodov zvrátenia trendov.

1.

„norma kvality podzemných vôd“ je norma kvality životného prostredia vyjadrená ako obsah konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok, alebo ako indikátor znečistenia v podzemných vodách, ktorá by nemala byť prekročená z dôvodu ochrany ľudského zdravia a životného prostredia;

2.

„prahová hodnota“ je norma kvality podzemných vôd stanovená členskými štátmi v súlade s článkom 3;

3.

„významný a trvalo vzostupný trend“ je každý štatisticky významný nárast obsahu znečisťujúcej látky, skupiny znečisťujúcich látok alebo indikátora znečistenia, ktorý predstavuje riziko pre životné prostredie, ktoré si v súlade s článkom 5 vyžaduje zvrátenie trendu;

4.

„vstup znečisťujúcich látok do podzemných vôd“ je priame alebo nepriame vnášanie znečisťujúcich látok do podzemných vôd spôsobené ľudskou činnosťou.

a)

normy kvality podzemných vôd, ako sú uvedené v prílohe I;

b)

prahové hodnoty, ktoré určia členské štáty v súlade s postupom uvedeným v časti A prílohy II pre znečisťujúce látky, skupiny znečisťujúcich látok a ukazovatele znečistenia, ktoré boli na území členského štátu identifikované ako faktor, ktorý prispieva k charakterizácii útvarov alebo skupín útvarov podzemných vôd ako rizikových, berúc do úvahy minimálne zoznamy uvedené v časti B prílohy II.

a)

nie sú prekročené hodnoty noriem kvality podzemných vôd vymenované v prílohe I a príslušné prahové hodnoty ustanovené v súlade s článkom 3 a prílohou II v žiadnom z monitorovacích bodov v dotknutom útvare alebo skupine útvarov podzemných vôd; alebo

b)

hodnota normy kvality podzemných vôd alebo prahová hodnota je prekročená v jednom alebo vo viacerých monitorovacích bodoch, ale príslušné preskúmanie v súlade s prílohou III potvrdí, že:

a)

spôsob, akým hodnotenie trendu z jednotlivých monitorovacích bodov v rámci útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd prispelo k zisteniu, v súlade s oddielom 2.5 prílohy V k uvedenej smernici, že tieto útvary podliehajú významnému a trvalo vzostupnému trendu obsahu akejkoľvek znečisťujúcej látky alebo že došlo k zvráteniu tohto trendu; a

b)

dôvody na určenie počiatočných bodov vymedzených podľa odseku 3.

a)

všetky potrebné opatrenia s cieľom zabrániť vstupom akýchkoľvek nebezpečných látok do podzemných vôd. Pri identifikácii takýchto látok berú členské štáty do úvahy najmä nebezpečné látky, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedené v bodoch 1 až 6 prílohy VIII k smernici 2000/60/ES, ako aj látky, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedené v bodoch 7 až 9 uvedenej prílohy, ak sa považujú za nebezpečné;

b)

pre znečisťujúce látky uvedené v prílohe VIII k smernici 2000/60/ES, ktoré sa nepovažujú za nebezpečné, a akékoľvek iné znečisťujúce látky, ktoré nie sú nebezpečné, neuvedené v tejto prílohe, ktoré podľa členských štátov predstavujú existujúce alebo možné riziko znečistenia, všetky opatrenia potrebné na obmedzenie ich vstupu do podzemných vôd, aby sa zabezpečilo, že takéto vstupy nespôsobia zhoršenie dobrého chemického stavu podzemných vôd ani významný a trvalo vzostupný trend obsahu znečisťujúcich látok v podzemných vodách, ani inak nespôsobia znečistenie podzemných vôd. Takéto opatrenia zohľadnia najlepšie osvedčené postupy, vrátane najlepších environmentálnych postupov a najlepších dostupných techník, ktoré sú uvedené v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva.

a)

sú výsledkom priameho vypúšťania povoleného v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. j) smernice 2000/60/ES;

b)

príslušné orgány považujú za tak malé z hľadiska množstva a obsahu, že nepredstavujú akékoľvek súčasné alebo budúce nebezpečenstvo zhoršenia kvality ovplyvnených podzemných vôd;

c)

sú následkami havárií alebo výnimočných okolností prírodného pôvodu, ktoré sa odôvodnene nedali predvídať, ktorým sa nedalo vyhnúť alebo ktoré sa nedali zmierniť;

d)

sú výsledkom umelého dopĺňania alebo nadlepšovania útvarov podzemných vôd povoleného v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. f) smernice 2000/60/ES;

e)

príslušné orgány v členských štátoch považujú za také, že sa im z technického hľadiska nedá zabrániť alebo že sa nedajú obmedziť bez použitia:

f)

sú výsledkom zásahov do povrchových vôd s cieľom okrem iného zmierniť účinky povodní a sucha a na účely vodného hospodárstva a hospodárstva vodných ciest aj na medzinárodnej úrovni. Takéto činnosti (vrátane vysekávania, bagrovania, premiestnenia a odstránenia nánosov v povrchových vodách) sa vykonajú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a tam, kde je to vhodné, s povoleniami a oprávneniami vydanými na základe týchto predpisov vytvorenými členskými štátmi v tejto oblasti na tento účel, ak takéto vstupy nebudú ústupkom vzhľadom na environmentálne ciele ustanovené pre príslušné vodné útvary v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) bodom ii) smernice 2000/60/ES.

30.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 126/16

(1)

Politika životného prostredia Spoločenstva sa zameriava na vysokú úroveň jeho ochrany, pričom prihliada na rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch Spoločenstva. Okrem toho na sformulovanie a vykonanie tejto a iných politík Spoločenstva sú potrebné informácie vrátane priestorových informácií, ktoré musia v súlade s článkom 6 zmluvy začleňovať požiadavky ochrany životného prostredia. Na dosiahnutie takého začlenenia je potrebné vytvoriť istú mieru koordinácie medzi užívateľmi a poskytovateľmi informácií, aby sa mohli spájať informácie a poznatky z rôznych odvetví.

(2)

Šiesty environmentálny akčný program prijatý rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES (3) vyžaduje, aby sa venovala osobitná pozornosť zabezpečeniu toho, aby tvorba politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia prebiehala integrovaným spôsobom, berúc do úvahy regionálne a miestne rozdiely. V súvislosti s dostupnosťou, kvalitou, organizáciou, prístupnosťou a zdieľaním priestorových informácií potrebných na dosiahnutie cieľov stanovených v uvedenom programe existuje veľa problémov.

(3)

Problémy súvisiace s dostupnosťou, kvalitou, organizáciou, prístupnosťou a zdieľaním priestorových informácií sú problémy, ktoré sú spoločné pre mnohé politické a informačné témy a ktoré sú prítomné na rôznych úrovniach orgánu verejnej moci. Riešenie týchto problémov si vyžaduje opatrenia, ktoré sa budú zaoberať výmenou, zdieľaním, prístupom a využívaním interoperabilných priestorových údajov a služieb priestorových údajov na rôznych úrovniach orgánu verejnej moci a rôznych odvetviach. Z tohto dôvodu by sa mala zriadiť infraštruktúra pre priestorové informácie v Spoločenstve.

(4)

Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE), by mala napomôcť pri rozhodovaní vo vzťahu k politikám a činnostiam, ktoré môžu mať priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie.

(5)

INSPIRE by mala byť založená na infraštruktúrach pre priestorové informácie, ktoré sú vytvárané členskými štátmi a zosúladené so spoločnými vykonávacími pravidlami a ktoré sú doplnené opatreniami na úrovni Spoločenstva. Tieto opatrenia by mali zabezpečiť, aby boli infraštruktúry pre priestorové informácie vytvorené členskými štátmi navzájom zlučiteľné a použiteľné ako v Spoločenstve, tak aj za hranicami štátov Spoločenstva.

(6)

Infraštruktúry pre priestorové informácie v členských štátoch by mali byť navrhnuté tak, aby sa zabezpečilo, že priestorové údaje sa uchovajú, sprístupňujú a udržiavajú na najvhodnejšej úrovni; aby bolo možné jednotne kombinovať priestorové údaje z rôznych zdrojov v rámci Spoločenstva a aby ich mohli zdieľať viacerí užívatelia a aplikácie; aby bolo možné priestorové údaje zhromaždené na jednej úrovni orgánu verejnej moci zdieľať s inými orgánmi verejnej moci v rozsahu, v akom táto smernica ukladá orgánom verejnej moci povinnosť zdieľať priestorové údaje; aby priestorové údaje neboli sprístupnené za podmienok, ktoré neodôvodnene obmedzujú ich široké využitie; aby sa dali dostupné priestorové údaje jednoducho vyhľadať, aby sa dala jednoducho vyhodnotiť ich účelnosť a zistiť podmienky uplatniteľné na ich použitie.

(7)

Priestorové informácie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a informácie, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (4), sa do určitej miery prelínajú. Táto smernica by sa nemala dotýkať smernice 2003/4/ES.

(8)

Táto smernica by sa nemala dotýkať smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (5), ktorej ciele dopĺňajú ciele tejto smernice.

(9)

Zriadenie INSPIRE bude predstavovať významnú pridanú hodnotu pre ostatné iniciatívy Spoločenstva, akými sú napríklad nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 z 21. mája 2002, ktorým sa zakladá spoločný podnik Galileo (6), a oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade „Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti (GMES): zriadenie kapacity GMES do roku 2008 – [akčný plán (2004 – 2008)]“ a bude ich aj využívať. Členské štáty by mali uvažovať o využívaní údajov a služieb, ktoré sú výsledkom Galilea a GMES, hneď ako budú dostupné, a to najmä tých, ktoré súvisia s časovými a priestorovými referenciami z Galilea.

(10)

S cieľom zhromaždiť a harmonizovať priestorové informácie alebo organizovať ich šírenie alebo použitie na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva sa prijímajú mnohé iniciatívy. Takéto iniciatívy môžu byť zriadené právnymi predpismi Spoločenstva, napríklad rozhodnutím Komisie 2000/479/ES zo 17. júla 2000 o zavedení Európskeho registra emisií znečisťujúcich látok (EPER) podľa článku 15 smernice Rady 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (IPPC) (7), a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2152/2003 zo 17. novembra 2003 týkajúcim sa monitorovania lesov a environmentálnych interakcií v Spoločenstve (Forest Focus) (8), v rámci programov financovaných Spoločenstvom (napríklad CORINE land cover, Európsky informačný systém dopravnej politiky) alebo môžu vychádzať z iniciatív prijatých na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Táto smernica nielenže doplní takéto iniciatívy stanovením rámca, ktorý umožní ich interoperabilitu, ale bude aj rozvíjať existujúce skúsenosti a iniciatívy a nie len kopírovať už uskutočnenú prácu.

(11)

Táto smernica by sa mala uplatňovať na priestorové údaje, ktoré uchovávajú orgány verejnej moci alebo sú uchovávané v ich mene, a na využívanie priestorových údajov orgánmi verejnej moci pri plnení ich verejných úloh. Za určitých podmienok by sa však mala uplatňovať aj na priestorové údaje, ktoré uchovávajú fyzické alebo právnické osoby, ktoré nie sú orgány verejnej moci, za predpokladu, že tieto fyzické a právnické osoby o to požiadajú.

(12)

Táto smernica by nemala stanovovať požiadavky na zhromažďovanie nových údajov alebo na podávanie správ o týchto informáciách Komisii, pretože tieto otázky sú upravené inými právnymi predpismi týkajúcimi sa životného prostredia.

(13)

Zriaďovanie vnútroštátnych infraštruktúr by malo byť postupné a primerane tomu by mali byť témam priestorových údajov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, pridelené rôzne stupne priority. Pri zriaďovaní infraštruktúr by sa mala brať do úvahy miera potrebnosti priestorových údajov pre širokú škálu uplatnení v rôznych oblastiach politiky, prioritu akcií ustanovených v rámci politík Spoločenstva, ktoré si vyžadujú harmonizované priestorové údaje a pokrok, ktorý sa už dosiahol prostredníctvom úsilia o harmonizáciu v členských štátoch.

(14)

Základnou prekážkou plného využitia dostupných údajov je neefektívne využívanie času a zdrojov pri vyhľadávaní existujúcich priestorových údajov alebo pri zisťovaní, či sa môžu využiť na konkrétny účel. Členské štáty by preto mali poskytovať popisné informácie o dostupných súboroch priestorových údajov a služieb vo forme metaúdajov.

(15)

Keďže v Spoločenstve sú priestorové údaje usporiadané a sprístupnené vo veľmi rôznorodých formátoch a štruktúrach, čo bráni efektívnemu sformulovaniu, vykonávaniu, monitorovaniu a vyhodnocovaniu právnych predpisov Spoločenstva, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú životné prostredie, mali by sa ustanoviť vykonávacie opatrenia s cieľom zjednodušiť využívanie priestorových údajov pochádzajúcich z rôznych zdrojov v členských štátoch. Tieto opatrenia by mali zaistiť interoperabilitu súborov priestorových údajov a členské štáty by mali zabezpečiť, aby každý údaj alebo informácia potrebná na dosiahnutie interoperability bola prístupná za podmienok, ktoré neobmedzujú ich použitie na tento účel.

(16)

Sieťové služby sú potrebné na zdieľanie priestorových údajov rôznymi úrovňami orgánu verejnej moci v Spoločenstve. Tieto sieťové služby by mali umožniť vyhľadať, transformovať, zobraziť a uložiť priestorové údaje a vyvolať/spustiť priestorové údaje a služby elektronického obchodu. Služby siete by mali pracovať v súlade so všeobecne schválenými špecifikáciami a minimálnymi výkonnostnými kritériami, aby sa tak zabezpečila interoperabilita infraštruktúr zriadených členskými štátmi. Sieť služieb by mala tiež zahŕňať technické možnosti, ktoré by orgánom verejnej moci umožnili sprístupniť svoje súbory priestorových údajov a služieb.

(17)

Určité súbory priestorových údajov a služieb, ktoré sú významné pre politiky Spoločenstva a ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú životné prostredie, uchovávajú a prevádzkujú tretie strany. Členské štáty by preto mali tretím stranám ponúknuť možnosť prispievať do vnútroštátnych infraštruktúr za predpokladu, že sa nenaruší súdržnosť a jednoduchosť využívania priestorových údajov a služieb priestorových údajov, ktoré tieto infraštruktúry zahŕňajú.

(18)

Skúsenosti v členských štátoch ukázali, že pre úspešné zavedenie infraštruktúry pre priestorové informácie je dôležitý bezplatný prístup verejnosti k určitému minimu služieb. Členské štáty by preto mali minimálne sprístupniť služby spojené s vyhľadávaním súborov priestorových údajov a to bezplatne.

(19)

S cieľom napomôcť začleneniu vnútroštátnych infraštruktúr do INSPIRE by mali členské štáty poskytnúť prístup k svojim infraštruktúram prostredníctvom geoportálu Spoločenstva, ktorý prevádzkuje Komisia, ako aj prostredníctvom akýchkoľvek prístupových bodov, ktoré sa rozhodnú prevádzkovať.

(20)

S cieľom sprístupniť informácie z rôznych úrovní orgánu verejnej moci by mali členské štáty odstrániť praktické prekážky, s ktorými sa stretávajú orgány verejnej moci na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni pri plnení svojich verejných úloh, ktoré môžu mať priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie. Tieto praktické prekážky by sa mali odstrániť vtedy, keď sa informácie majú využiť na plnenie verejných úloh.

(21)

Orgány verejnej moci potrebujú mať jednoduchý prístup k potrebným súborom a službám priestorových údajov pri plnení svojich verejných úloh. Tento prístup môže byť sťažený, ak závisí od jednotlivých ad hoc rokovaní medzi orgánmi verejnej moci vždy, keď sa požaduje takýto prístup. Členské štáty by mali prijať nevyhnutné opatrenia, aby zabránili takýmto praktickým prekážkam pre zdieľanie údajov, a to napríklad pomocou predchádzajúcich dohôd medzi orgánmi verejnej moci.

(22)

Mechanizmus na zdieľanie súborov a služieb priestorových údajov vládou a inými verejnými správnymi orgánmi a fyzickými alebo právnickými osobami vykonávajúcimi verejné správne funkcie podľa vnútroštátneho práva môže zahŕňať zákony, iné právne predpisy, licenčné alebo finančné dojednania, alebo správne postupy, napríklad na ochranu finančnej životaschopnosti tých orgánov verejnej moci, ktoré majú povinnosť vykazovať tvorbu príjmu alebo ktorých údaje sú len čiastočne dotované členským štátom, takže musia pokryť nedotované náklady účtovaním poplatkov pre užívateľov alebo tiež napríklad ručiť za údržbu a aktualizáciu týchto údajov.

(23)

Možnosť, aby orgány verejnej moci, ktoré poskytujú súbory a služby priestorových údajov, udeľovali na tieto súbory a služby licencie iným orgánom verejnej moci, ktoré tieto súbory a služby priestorových údajov využívajú, a požadovali od týchto orgánov platby, by mohla byť ustanovená v opatreniach, ktoré členské štáty príjmu vo svojich transpozičných právnych predpisoch.

(24)

Ustanovenia článku 13 ods. 1 písm. f) a článku 17 ods. 1 by sa mali vykonávať a uplatňovať v plnom súlade so zásadami ochrany osobných údajov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov (9).

(25)

Rámce zdieľania priestorových údajov orgánmi verejnej moci, ktorým smernica ukladá povinnosť zdieľať údaje, by mali byť nezávislé nielen od týchto orgánov verejnej moci v rámci členského štátu, ale aj od takýchto orgánov verejnej moci iných členských štátov a inštitúcií Spoločenstva. Keďže inštitúcie a orgány Spoločenstva musia často začleňovať a posudzovať priestorové informácie pochádzajúce zo všetkých členských štátov, mali by mať možnosť získať prístup k priestorovým údajom a službám priestorových údajov a využívať ich v súlade s harmonizovanými podmienkami.

(26)

S cieľom podporiť rozvoj služieb pridanej hodnoty tretími stranami v prospech orgánov verejnej moci a verejnosti je potrebné uľahčiť prístup k priestorovým údajom, ktoré presahujú administratívne alebo štátne hranice.

(27)

Efektívne zriaďovanie infraštruktúr pre priestorové informácie vyžaduje koordináciu zo strany každého, kto má záujem na zriaďovaní takýchto infraštruktúr, či ako prispievateľ alebo užívateľ. Mali by sa preto vytvoriť vhodné koordinačné štruktúry tak v členských štátoch, ako aj na úrovni Spoločenstva.

(28)

S cieľom využiť výhody najnovších informačných infraštruktúr a reálne skúsenosti s nimi je vhodné, aby boli opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice podporované medzinárodnými normami a normami prijatými európskymi orgánmi pre normalizáciu v súlade s postupom ustanoveným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (10), ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti.

(29)

Keďže Európska environmentálna agentúra zriadená nariadením Rady (EHS) č. 1210/90 zo 7. mája 1990 o zriadení Európskej environmentálnej agentúry a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej siete (11) má za úlohu poskytovať Spoločenstvu objektívne, spoľahlivé a porovnateľné informácie týkajúce sa životného prostredia na úrovni Spoločenstva a má okrem iného za cieľ zlepšiť tok informácií týkajúcich sa politiky životného prostredia medzi členskými štátmi a inštitúciami Spoločenstva, mala by aktívne prispievať k vykonávaniu tejto smernice.

(30)

V súlade s bodom 34 Medzinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (12) sa členské štáty vyzývajú, aby pre svoje vlastné potreby a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie znázorňovať zhodu medzi touto smernicou a opatreniami na transpozíciu.

(31)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (13).

(32)

Prípravné práce na rozhodnutiach týkajúcich sa vykonávania tejto smernice a práca na ďalšom vývoji INSPIRE si vyžadujú neustále monitorovanie vykonávania tejto smernice a pravidelné podávanie správ.

(33)

Cieľ tejto smernice, a to zriadenie INSPIRE, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu nadnárodných aspektov a z dôvodu všeobecnej potreby koordinovať v rámci Spoločenstva podmienky prístupu, výmeny a zdieľania priestorových informácií a z tohto dôvodu je možné tento cieľ lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

1.

„infraštruktúra pre priestorové informácie“ sú metaúdaje, súbory priestorových údajov a služby priestorových údajov; sieťové služby a technológie; dohody o zdieľaní, prístupe a využívaní; a koordinačné a monitorovacie mechanizmy, procesy a postupy zriadené, prevádzkované alebo sprístupnené v súlade s touto smernicou;

2.

„priestorové údaje“ sú všetky údaje s priamym alebo nepriamym odkazom na konkrétnu polohu alebo geografickú oblasť;

3.

„súbor priestorových údajov“ je identifikovateľná zbierka priestorových údajov;

4.

„služby priestorových údajov“ sú operácie, ktoré sa môžu vykonať pri použití počítačovej aplikácie s priestorovými údajmi obsiahnutými v súboroch priestorových údajov alebo so súvisiacimi metaúdajmi;

5.

„priestorový objekt“ je abstraktné znázornenie fenoménu zo skutočného sveta súvisiaceho s konkrétnou polohou alebo geografickou oblasťou;

6.

„metaúdaje“ sú informácie opisujúce súbory priestorových údajov a služby priestorových údajov, ktoré umožňujú ich zisťovanie, katalogizáciu a využívanie;

7.

„interoperabilita“ je možnosť kombinovania súborov priestorových údajov a možnosť interakcie služieb bez opakovaného manuálneho zásahu tak, že výsledok je koherentný a zvýši sa pridaná hodnota súborov údajov a služieb;

8.

„geoportál INSPIRE“ je internetová stránka alebo jej rovnocenná obdoba, ktorá poskytuje prístup k službám uvedeným v článku 11 ods. 1;

9.

„orgán verejnej moci“ je:

členské štáty môžu stanoviť, že na účely tejto smernice sa za orgán verejnej moci nepovažujú subjekty alebo inštitúcie, keď vykonávajú súdnu alebo zákonodarnú moc;

10.

„tretia strana“ je každá fyzická alebo právnická osoba iná ako orgán verejnej moci.

a)

týkajú sa oblasti, v ktorej členský štát má právomoc rozhodovať a/alebo vykonáva túto právomoc;

b)

sú v elektronickom formáte;

c)

uchovávajú ich alebo sú uchovávané v mene:

d)

týkajú sa jednej alebo viacerých z tém uvedených v prílohách I, II alebo III.

a)

súlade súborov priestorových údajov s vykonávacími predpismi uvedenými v článku 7 ods. 1;

b)

podmienkach, ktoré sa vzťahujú na prístup k súborom a službám priestorových údajov a na ich využívanie, a tam, kde to pripadá do úvahy, o zodpovedajúcich poplatkoch;

c)

kvalite priestorových údajov vrátane potvrdenia ich platnosti;

d)

orgánoch verejnej moci zodpovedných za vytvorenie, spravovanie, uchovávanie a distribúciu súborov a služieb priestorových údajov;

e)

obmedzeniach prístupu verejnosti a dôvodoch takýchto obmedzení v súlade s článkom 13.

a)

najneskôr 2 roky odo dňa prijatia vykonávacích predpisov v súlade s článkom 5 ods. 4 v prípade súborov priestorových údajov, ktoré zodpovedajú témam uvedeným v prílohách I a II;

b)

najneskôr 5 rokov odo dňa prijatia vykonávacích predpisov v súlade s článkom 5 ods. 4 v prípade súborov priestorových údajov, ktoré zodpovedajú témam uvedeným v prílohe III.

a)

riešeniami na zabezpečenie jednoznačnej identifikácie priestorových objektov, podľa ktorej možno mapovať identifikátory podľa existujúcich vnútroštátnych systémov s cieľom zabezpečiť medzi nimi interoperabilitu;

b)

vzťahom medzi priestorovými objektmi;

c)

kľúčovými vlastnosťami a zodpovedajúcim viacjazyčným odborným slovníkom obyčajne požadovaným pre politiky, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie;

d)

informáciami o časovom rozmere údajov;

e)

aktualizáciami údajov.

a)

najneskôr … (15) v prípade súborov priestorových údajov zodpovedajúcich témam uvedeným v prílohe I;

b)

najneskôr … (16) v prípade súborov priestorových údajov zodpovedajúcich témam uvedeným v prílohách II alebo III.

a)

vyhľadávacie služby, ktoré umožňujú vyhľadávať súbory a služby priestorových údajov na základe obsahu zodpovedajúcich metaúdajov a zobraziť obsah týchto metaúdajov;

b)

zobrazovacie služby, ktoré umožňujú prinajmenšom zobraziť, navigovať, priblížiť/vzdialiť, sledovať alebo prekrývať prehliadateľné súbory priestorových údajov a zobraziť informácie o legende a akýkoľvek príslušný obsah metaúdajov;

c)

ukladacie služby, ktoré umožňujú ukladať kópie súborov priestorových údajov alebo častí týchto súborov a, ak je to možné, priamo vstupovať do týchto súborov;

d)

transformačné služby, ktoré umožňujú transformovať súbory priestorových údajov na účely dosiahnutia interoperability;

e)

služby, ktoré umožňujú spustenie služieb priestorových údajov.

a)

kľúčové slová;

b)

klasifikácia priestorových údajov a služieb;

c)

kvalita priestorových údajov vrátane potvrdenia ich platnosti;

d)

stupeň súladu s vykonávacími predpismi ustanovenými v článku 7 ods. 1;

e)

geografická poloha;

f)

podmienky, ktoré sa vzťahujú na prístupnosť a používanie súborov a služieb priestorových údajov;

g)

orgány verejnej moci zodpovedné za vytvorenie, spravovanie, uchovávanie a distribúciu súborov a služieb priestorových údajov.

a)

dôvernosť konania orgánov verejnej moci, ak je takáto dôvernosť ustanovená právnym predpisom;

b)

medzinárodné vzťahy, verejnú bezpečnosť alebo národnú obranu;

c)

výkon spravodlivosti, možnosť každej osoby mať spravodlivý proces alebo schopnosť orgánu verejnej moci viesť vyšetrovanie trestnoprávnej alebo disciplinárnej povahy;

d)

dôvernosť obchodných alebo priemyselných informácií, ak takúto dôvernosť ustanovuje vnútroštátne právo alebo právo Spoločenstva na ochranu oprávneného hospodárskeho záujmu vrátane verejného záujmu na zachovaní štatistickej dôvernosti a daňového tajomstva;

e)

práva duševného vlastníctva;

f)

dôvernosť osobných údajov a/alebo spisov týkajúcich sa fyzickej osoby, ak táto osoba nedala súhlas na zverejnenie týchto informácií, ak je takáto dôvernosť ustanovená vnútroštátnym právom alebo právom Spoločenstva;

g)

záujmy alebo ochranu akejkoľvek osoby, ktorá požadované informácie poskytla dobrovoľne bez toho, aby k tomu bola povinná zo zákona alebo jej bolo možné na základe zákona túto povinnosť uložiť, ak táto osoba s uverejnením dotknutých informácií nesúhlasila;

h)

ochrana životného prostredia, ktorého sa týkajú takéto informácie, ako napríklad miesto výskytu vzácneho druhu.

a)

služby uvedené v článku 11 ods. 1 písm. a) boli verejnosti prístupné bezplatne;

b)

služby uvedené v článku 11 ods. 1 písm. b) boli spravidla verejnosti prístupné bezplatne. Ak sú však poplatky a/alebo licencie základným predpokladom na zachovanie trvalo udržateľnej úrovne súborov a služieb priestorových údajov alebo splnenie požiadaviek už existujúcej medzinárodnej infraštruktúry priestorových údajov, členské štáty môžu uplatňovať poplatky a/alebo licencie voči osobe, ktorá poskytuje služby verejnosti, alebo ak sa tak tento poskytovateľ služby rozhodne, voči samotnej verejnosti.

a)

technickú špecifikáciu služieb uvedených v článkoch 11 a 12 a minimálne výkonnostné kritériá týchto služieb, pričom sa zohľadnia existujúce požiadavky na oznamovanie a odporúčania prijaté v rámci právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia, existujúce služby elektronického obchodu a technologický pokrok;

b)

povinnosti uvedené v článku 12.

a)

koordinácii poskytovateľov verejného sektora a užívateľov súborov a služieb priestorových údajov a sprostredkovateľských orgánov, ako aj o vzťahu s tretími stranami a o organizácii zabezpečenia kvality, pokiaľ je to možné;

b)

príspevku orgánov verejnej moci alebo tretích strán k fungovaniu a koordinácii infraštruktúry pre priestorové informácie;

c)

informácii o využívaní infraštruktúry pre priestorové informácie;

d)

dohodách o zdieľaní údajov medzi orgánmi verejnej moci;

e)

nákladoch a výhodách vyplývajúcich z vykonávania tejto smernice.

30.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 126/33

(1)

Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (3) a smernica Rady 86/378/EHS z 24. júla 1986 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia (4) boli v podstatnej miere zmenené a doplnené (5). Smernica Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (6) a smernica Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia (7) tiež obsahujú ustanovenia, ktorých cieľom je vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami. Keďže sa v týchto smerniciach majú vykonať ďalšie zmeny a doplnenia, prepracujú sa v záujme prehľadnosti a s cieľom zlúčiť do jedného textu hlavné ustanovenia existujúce v tejto oblasti, ako aj zohľadniť niektoré prvky vývoja vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“).

(2)

Rovnosť medzi mužmi a ženami je základnou zásadou práva Spoločenstva podľa článku 2 a článku 3 ods. 2 zmluvy a judikatúry Súdneho dvora. Tieto ustanovenia zmluvy vyhlasujú rovnosť medzi mužmi a ženami ako „úlohu“ a „cieľ“ Spoločenstva a ukladajú mu konštruktívny záväzok podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami pri všetkých svojich činnostiach.

(3)

Súdny dvor dospel k záveru, že pôsobnosť zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami sa nemôže obmedzovať len na zákaz diskriminácie z dôvodu tej skutočnosti, že osoba je mužského alebo ženského pohlavia. Vzhľadom na svoj účel a charakter práv, ktoré má obhajovať, sa táto zásada uplatňuje aj na diskrimináciu z dôvodu zmeny pohlavia osoby.

(4)

Článok 141 ods. 3 zmluvy v súčasnosti poskytuje osobitný právny základ pre prijímanie opatrení Spoločenstva na zabezpečenie uplatňovania zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania vrátane zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

(5)

Články 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie zakazujú tiež akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia a zakotvujú právo na rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeny.

(6)

Obťažovanie a sexuálne obťažovanie sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami a predstavujú na účely tejto smernice diskrimináciu z dôvodu pohlavia. Tieto formy diskriminácie sa objavujú nielen na pracovisku, ale aj v súvislosti s prístupom k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu. Mali by sa preto zakázať a mali by sa na ne vzťahovať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

(7)

V tejto súvislosti by mali byť zamestnávatelia a tí, ktorí sú zodpovední za odbornú prípravu, podporovaní v prijímaní opatrení na boj proti všetkým formám diskriminácie z dôvodu pohlavia, a najmä v prijímaní preventívnych opatrení proti obťažovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku a pri prístupe k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v súlade s vnútroštátnym právom a praxou.

(8)

Zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, stanovená v článku 141 zmluvy, ktorá sa dôsledne uplatňuje v judikatúre Súdneho dvora, predstavuje dôležitý prvok zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami a základnú a významnú súčasť acquis communautaire, ako aj judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa diskriminácie z dôvodu pohlavia. Je preto vhodné prijať ďalšie ustanovenie na jej vykonávanie.

(9)

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora s cieľom posúdiť, či pracovníci vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, by sa malo stanoviť, či je možné usudzovať, že sú títo pracovníci v porovnateľnej situácii, berúc do úvahy rôzne faktory vrátane povahy práce, odbornej prípravy a pracovných podmienok.

(10)

Súdny dvor stanovil, že za určitých okolností sa zásada rovnakej odmeny neobmedzuje na situácie, keď muži a ženy pracujú pre rovnakého zamestnávateľa.

(11)

Členské štáty by mali v spolupráci so sociálnymi partnermi naďalej riešiť problém, ktorý sa týka pretrvávajúceho rozdielu v príjmoch z rodového hľadiska a rodovej segregácie na trhu práce, a to napríklad prostredníctvom pružnej pracovnej doby, ktorá mužom aj ženám umožní lepšie zosúladiť rodinné a pracovné povinnosti. Toto by mohlo tiež zahŕňať primerané ustanovenia o rodičovskej dovolenke, ktorú si môže nárokovať každý z rodičov, ako aj zabezpečenie prístupných a cenovo dostupných zariadení pre starostlivosť o dieťa a závislé osoby.

(12)

Mali by sa prijať osobitné opatrenia na zabezpečenie vykonávania zásady rovnakého zaobchádzania v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia a presnejšie stanoviť jej rozsah pôsobnosti.

(13)

V rozsudku zo 17. mája 1990 vo veci 262/88 (8) Súdny dvor rozhodol, že všetky formy zamestnaneckého dôchodku predstavujú prvok odmeny v zmysle článku 141 zmluvy.

(14)

Napriek tomu, že pojem „odmena“ v zmysle článku 141 zmluvy nezahŕňa dávky sociálneho zabezpečenia, v súčasnosti je jasne stanovené, že dôchodkový systém pre verejných zamestnancov patrí do rozsahu pôsobnosti zásady rovnakej odmeny, ak dávky vyplácané v rámci tohto systému sú vyplatené pracovníkovi na základe jeho pracovného pomeru s verejným zamestnávateľom, bez ohľadu na skutočnosť, že takýto systém je súčasťou všeobecného zákonného systému. Podľa rozsudkov Súdneho dvora vo veci C-7/93 (9) a vo veci C-351/00 (10) bude táto podmienka splnená vtedy, ak sa dôchodkový systém vzťahuje na konkrétnu kategóriu pracovníkov a dávky z tohto systému sa priamo vzťahujú na obdobie služby a sú vypočítané v pomere k poslednému platu verejného zamestnanca. Z dôvodu zrozumiteľnosti je preto vhodné, aby sa v tomto smere prijalo osobitné ustanovenie.

(15)

Súdny dvor potvrdil, že vzhľadom na to, že na príspevky pracovníkov a pracovníčok do dôchodkového systému založeného na princípe definovaných dávok sa vzťahuje článok 141 zmluvy, každá nerovnosť príspevkov zamestnávateľov platených do systému financovaného na princípe definovaných dávok, ktorá je dôsledkom používania poistno-matematických prepočítavacích faktorov líšiacich sa podľa pohlavia, sa nemá hodnotiť v zmysle toho istého ustanovenia.

(16)

Napríklad v prípade systému založeného na princípe definovaných dávok môže existovať nerovnosť, čo sa týka niektorých prvkov, ako napríklad zmena časti pravidelných platieb dôchodku na kapitál, prevod dôchodkových práv, pozostalostné dávky vyplácané závislej osobe, ktorá sa zriekla časti dôchodku, alebo znížený dôchodok, ak sa pracovník rozhodne ísť predčasne do dôchodku, kde nerovnaké výšky dávok vyplývajú z použitia poistno-matematických prepočítavacích faktorov, ktoré sa rôznia v čase začatia prispievania do fondu v závislosti od pohlavia.

(17)

Podľa osvedčenej judikatúry sa dávky vyplácané v rámci zamestnaneckých systémov sociálneho zabezpečenia nepovažujú za odmenu, ak sa vzťahujú na obdobia zamestnania pred 17. májom 1990 s výnimkou prípadu pracovníkov alebo osôb, ktoré si za nich nárokujú, ktorí pred týmto dňom navrhli začatie súdneho konania alebo uplatnili rovnocenný nárok podľa platného vnútroštátneho práva. Je preto potrebné náležite obmedziť vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania.

(18)

Súdny dvor dôsledne trvá na tom, že protokol prípadu Barber (11) neovplyvňuje právo vstúpiť do zamestnaneckého dôchodkového systému a že obmedzenie časových účinkov rozsudku vo veci 262/88 sa nevzťahuje na právo vstúpiť do zamestnaneckého dôchodkového systému. Súdny dvor takisto rozhodol, že sa možno spoliehať na vnútroštátne pravidlá týkajúce sa lehôt na podanie žaloby podľa vnútroštátneho práva proti pracovníkom, ktorí si uplatňujú svoje právo vstúpiť do zamestnaneckého dôchodkového systému pod podmienkou, že nie sú nevýhodnejšie na tento typ žaloby než na podobné žaloby domovskej povahy a že v praxi neznemožňujú výkon práv zverených právom Spoločenstva. Súdny dvor takisto poukázal na to, že skutočnosť, že pracovník si môže retroaktívne nárokovať vstup do zamestnaneckého dôchodkového systému, neumožňuje pracovníkovi vyhnúť sa plateniu príspevkov, ktoré sa vzťahujú na danú dobu členstva.

(19)

Zabezpečenie rovnakého prístupu k zamestnaniu a odbornej príprave, ktorá k tomu vedie, je nevyhnutným základom uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania. Každá výnimka z tejto zásady by mala vzhľadom na to byť obmedzená na tie pracovné činnosti, pre ktoré je potrebné zamestnanie osoby konkrétneho pohlavia z dôvodu ich povahy alebo súvislostí, v akých sa tieto činnosti vykonávajú, pod podmienkou, že cieľ je legitímny a v súlade so zásadou proporcionality.

(20)

Táto smernica sa nedotýka slobody združovania vrátane práva s inými zakladať odborové organizácie a vstupovať do nich na obranu svojich záujmov. Opatrenia v zmysle článku 141 ods. 4 zmluvy môžu zahŕňať členstvo alebo pokračovanie činnosti organizácií alebo odborov, ktorých hlavným cieľom je podpora zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v praxi.

(21)

Zákaz diskriminácie by sa nemal dotýkať zachovania či prijímania opatrení, ktoré sú zamerané na zabránenie alebo náhradu znevýhodnenia, ktoré utrpeli skupiny osôb jedného pohlavia. Takéto opatrenia povoľujú organizácie osôb jedného pohlavia, ak ich hlavným cieľom je podpora osobitných potrieb týchto osôb a presadzovanie rovnosti medzi mužmi a ženami.

(22)

V súlade s článkom 141 ods. 4 zmluvy na účely zabezpečenia úplnej rovnosti v pracovnom živote mužov a žien v praxi nebráni zásada rovnakého zaobchádzania členským štátom zachovaniu alebo prijatiu opatrení poskytujúcich špecifické výhody, aby sa nedostatočne zastúpenému pohlaviu uľahčil výkon povolania, alebo aby sa zabránilo alebo nahradilo znevýhodnenie v profesionálnej kariére. Vzhľadom na súčasnú situáciu a berúc do úvahy Deklaráciu č. 28 Amsterdamskej zmluvy, členské štáty by sa mali v prvom rade zamerať na zlepšenie situácie žien v pracovnom živote.

(23)

Z judikatúry Súdneho dvora je zrejmé, že nepriaznivé zaobchádzanie so ženou v súvislosti s tehotenstvom alebo materstvom predstavuje priamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia. Táto smernica by sa preto mala výslovne vzťahovať na takéto zaobchádzanie.

(24)

Súdny dvor dôsledne uznáva legitímnosť ochrany biologických podmienok žien počas tehotenstva a materstva a zavedenia opatrení na ochranu materstva ako prostriedku na dosiahnutie skutočnej rovnosti pohlaví, pokiaľ ide o zásadu rovnakého zaobchádzania. Táto smernica by sa preto nemala dotýkať smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (12). Touto smernicou ďalej nie je dotknutá smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (13).

(25)

Z dôvodu zrozumiteľnosti je tiež vhodné prijať výslovné ustanovenia na ochranu zamestnaneckých práv žien na materskej dovolenke, a najmä ich právo na návrat na rovnaké alebo rovnocenné pracovné miesto, aby neutrpeli žiadnu ujmu v dôsledku materskej dovolenky, pokiaľ ide o tieto práva, a aby mali úžitok z každého zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mali nárok počas svojej neprítomnosti v práci.

(26)

V uznesení Rady a ministrov práce a sociálnej politiky, ktorí sa stretli na zasadnutí Rady 29. júna 2000, o vyrovnanej účasti žien a mužov v rodinnom a pracovnom živote (14), sa členské štáty vyzývajú, aby zvážili preskúmanie rozsahu pôsobnosti svojich právnych systémov s cieľom priznať pracujúcim mužom individuálne a neprevoditeľné právo na otcovskú dovolenku, pričom budú zachované ich práva týkajúce sa zamestnania.

(27)

Členské štáty podobne uvažujú o udelení individuálneho a neprevoditeľného práva pre ženy a mužov na dovolenku bezprostredne súvisiacu s osvojením dieťaťa. Je v pôsobnosti členských štátov stanoviť, či takéto právo na otcovskú dovolenku a/alebo rodičovskú dovolenku z dôvodu osvojenia priznajú alebo nie, a takisto stanoviť všetky podmienky, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ktoré sa netýkajú prepustenia a návratu do práce.

(28)

Účinné vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania si vyžaduje zavedenie vhodných postupov na strane členských štátov.

(29)

Ustanovenie o primeranom súdnom alebo správnom konaní na vymáhanie plnenia povinností podľa tejto smernice je rozhodujúce z hľadiska účinného vykonávania zásady rovnakého zaobchádzania.

(30)

Prijatie pravidiel o dôkaznom bremene zohráva významnú úlohu pri zabezpečovaní účinného presadzovania zásady rovnakého zaobchádzania. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora by sa preto mali prijať ustanovenia na zabezpečenie toho, že dôkazné bremeno sa presunie na odporcu, ak je na prvý pohľad zrejmé, že ide o diskrimináciu, okrem prípadov v súvislosti s konaniami, v ktorých je skutkovú podstatu povinný skúmať súd alebo iný príslušný vnútroštátny orgán. Je však potrebné objasniť, že zhodnotenie skutočností, z ktorých možno usudzovať, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, ostáva naďalej v pôsobnosti príslušného vnútroštátneho orgánu v súlade s vnútroštátnym právom alebo obvyklými postupmi. V pôsobnosti členských štátov je aj zavedenie takých pravidiel dokazovania, ktoré sú pre žalobcov výhodnejšie, a to v akejkoľvek fáze konania.

(31)

S cieľom ďalšieho zlepšenia úrovne ochrany, ktorú poskytuje táto smernica, by sa mali splnomocniť tiež združenia, organizácie a ostatné právne subjekty, aby sa zúčastňovali na konaní, ak tak určia členské štáty, a to buď v mene, alebo na podporu každého navrhovateľa bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne pravidlá súdneho poriadku týkajúce sa zastupovania a obhajoby.

(32)

So zreteľom na základnú podstatu práva na účinnú zákonnú ochranu je vhodné zabezpečiť, že pracovníci majú túto ochranu i vtedy, keď vzťah spôsobujúci údajné porušenie zásady rovnakého zaobchádzania už skončil. Zamestnanec, ktorý obhajuje alebo poskytuje dôkazy v mene osoby chránenej touto smernicou, by mal mať právo na rovnakú ochranu.

(33)

Súdny dvor jasne stanovil, že v záujme účinnosti vyplýva zo zásady rovnakého zaobchádzania, že náhrada poskytnutá v prípade akéhokoľvek porušenia musí byť primeraná utrpenej škode. Je preto vhodné vylúčiť stanovenie akejkoľvek hornej hraničnej hodnoty pre takéto náhrady vopred okrem prípadov, keď zamestnávateľ môže dokázať, že škoda spôsobená žiadateľovi v dôsledku diskriminácie v zmysle tejto smernice spočíva len v tom, že sa nezohľadnila jeho žiadosť o zamestnanie.

(34)

S cieľom posilniť účinné vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania by členské štáty mali podporovať dialóg medzi sociálnymi partnermi a v rámci vnútroštátnych postupov s mimovládnymi organizáciami.

(35)

Členské štáty by mali zabezpečiť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie pre prípad porušenia povinností podľa tejto smernice.

(36)

Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(37)

V záujme lepšieho porozumenia rozdielnosti v zaobchádzaní s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania, by sa mali vypracovať, analyzovať a sprístupniť na príslušných úrovniach porovnateľné štatistiky rozdelené podľa pohlavia.

(38)

Rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania sa nemôže obmedziť na zákonné opatrenia. Európska únia a členské štáty by namiesto toho mali i naďalej podporovať zvyšovanie povedomia verejnosti o probléme diskriminácie pri odmeňovaní a zmeny prístupu verejnosti, čo najväčšie zapojenie všetkých dotknutých strán na verejnej i súkromnej úrovni. Významnú úlohu by mohol mať v tomto procese dialóg medzi sociálnymi partnermi.

(39)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú významnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré nie sú významne zmenené vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(40)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov, pokiaľ ide o lehoty na transponovanie do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc uvedených v prílohe 1 časti B.

(41)

V súlade s odsekom 34 Medzinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (15) sa členské štáty vyzývajú, aby vypracovali pre seba a v záujme Spoločenstva vlastné tabuľky, ktoré v najväčšej možnej miere znázornia vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami, a sprístupnili ich verejnosti,

a)

prístup k zamestnaniu vrátane postupu a k odbornej príprave;

b)

pracovné podmienky vrátane odmeny;

c)

zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia.

a)

„priama diskriminácia“: keď sa s jednou osobou zaobchádza menej priaznivo z dôvodu pohlavia, než sa zaobchádza alebo by sa zaobchádzalo s inou osobou v porovnateľnej situácii;

b)

„nepriama diskriminácia“: keď by zjavne neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax priviedli osoby jedného pohlavia do osobitnej nevýhody v porovnaní s osobami druhého pohlavia, pokiaľ toto ustanovenie, kritérium alebo prax nie sú objektívne odôvodnené legitímnym cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a potrebné;

c)

„obťažovanie“: keď k nežiaducemu správaniu súvisiacemu s pohlavím osoby dochádza s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby a vytvorenia zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia;

d)

„sexuálne obťažovanie“: keď k akejkoľvek forme nežiaduceho verbálneho, neverbálneho alebo telesného správania sexuálnej povahy dochádza s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby, najmä pri vytvorení zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia;

e)

„odmena“: riadna základná alebo minimálna mzda alebo plat a všetky ďalšie peňažné alebo vecné plnenia, ktoré pracovník priamo či nepriamo dostáva od svojho zamestnávateľa v súvislosti so svojím zamestnaním;

f)

„zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia“: systémy, ktoré neupravuje smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (16) prijatá s cieľom zabezpečiť pre pracovníkov, či už zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby, v podniku alebo v skupine podnikov, v istej oblasti hospodárskej činnosti, v povolaní alebo v skupine povolaní dávky dopĺňajúce dávky poskytované v rámci zákonných systémov sociálneho zabezpečenia alebo také, ktoré ich nahrádzajú bez ohľadu na to, či je účasť v takýchto systémoch povinná alebo voliteľná.

a)

obťažovanie a sexuálne obťažovanie, ako aj akékoľvek menej priaznivé zaobchádzanie založené na odmietnutí takéhoto správania danou osobou alebo odmietnutí podriadiť sa takémuto správaniu danou osobou;

b)

pokyn na diskrimináciu voči osobám z dôvodu pohlavia;

c)

akékoľvek menej priaznivé zaobchádzanie so ženou z dôvodov tehotenstva alebo materskej dovolenky v zmysle smernice 92/85/EHS.

a)

rozsah pôsobnosti týchto systémov a podmienky prístupu k nim;

b)

povinnosť platiť príspevky a výpočet príspevkov;

c)

výpočet dávok vrátane doplnkových dávok vyplácaných na manžela/manželku alebo závislé osoby, ako aj podmienky určujúce trvanie a zachovanie nároku na dávky.

a)

zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré poskytujú ochranu pred týmito rizikami:

b)

zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré poskytujú iné sociálne dávky, peňažné alebo vecné, najmä pozostalostné dávky a rodinné prídavky, ak takéto dávky predstavujú plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje pracovníkovi na základe jeho zamestnania.

a)

individuálne zmluvy pre samostatne zárobkovo činné osoby;

b)

jednočlenné systémy pre samostatne zárobkovo činné osoby;

c)

poistné zmluvy, v ktorých zamestnávateľ nie je zmluvnou stranou v prípade zamestnaných pracovníkov;

d)

voliteľné ustanovenia zamestnaneckých systémov sociálneho zabezpečenia ponúkané účastníkom na individuálnom základe, aby sa im zaručili:

e)

zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia, pokiaľ sú dávky financované z príspevkov platených pracovníkmi na základe dobrovoľnosti.

a)

určenia osôb, ktoré môžu byť účastníkmi zamestnaneckého systému sociálneho zabezpečenia;

b)

stanovenia povinnej alebo voliteľnej účasti v zamestnaneckom systéme sociálneho zabezpečenia;

c)

stanovenia rozdielnych pravidiel týkajúcich sa veku, v ktorom môže osoba do systému vstúpiť, alebo minimálneho obdobia zamestnania či účasti v systéme požadovaných na získanie dávky;

d)

stanovenia rozdielnych pravidiel s výnimkou uvedenou v písmenách h) a j) na preplatenie príspevkov v prípade, že pracovník zo systému vystúpi bez toho, aby splnil podmienky, ktoré by mu zaručili odložený nárok na dlhodobé dávky;

e)

stanovenia rozdielnych podmienok na poskytovanie dávok alebo obmedzenia týchto dávok len na pracovníkov jedného alebo druhého pohlavia;

f)

stanovenia rozdielnych vekových hraníc odchodu do dôchodku;

g)

pozastavenia zachovania alebo nadobudnutia práv počas materskej dovolenky alebo voľna z rodinných dôvodov, ktoré sú udelené na základe zákona alebo dohody a hradené zamestnávateľom;

h)

stanovenia rozdielnej výšky dávok s výnimkou prípadov, keď je potrebné prihliadnuť na účinky poistno-matematických prepočítavacích faktorov, ktoré sa odlišujú podľa pohlavia v prípade systémov založených na princípe definovaných príspevkov; v prípade systémov financovaných na princípe definovaných dávok môže pri niektorých prvkoch dôjsť k nerovnosti tam, kde nerovnosť súm vyplýva z použitia poistno-matematických prepočítavacích faktorov, ktoré sa líšia podľa pohlavia v čase, keď sa zavádza financovanie systému;

i)

stanovenia rozdielnej výšky príspevkov pracovníkov;

j)

stanovenia rozdielnej výšky príspevkov zamestnávateľov s výnimkou:

k)

stanovenia rozdielnych noriem alebo noriem vzťahujúcich sa len na pracovníkov konkrétneho pohlavia, ak ide o záruku alebo zachovanie nároku na odložené poberanie dávok v prípade, že pracovník zo systému vystúpi, s výnimkou prípadov uvedených v písmenách h) a j).

a)

určenie veku odchodu do dôchodku na účely poskytovania starobného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov a o prípadné dôsledky na iné dávky:

b)

pozostalostné dôchodky až dovtedy, kým právo Spoločenstva v zákonných systémoch sociálneho zabezpečenia nezavedie zásadu rovnakého zaobchádzania;

c)

uplatňovanie článku 9 ods. 1 bodu i) v súvislosti s používaním poistno-matematických prepočítavacích faktorov do 1. januára 1999 alebo pre členské štáty, ktoré pristúpili po tomto dátume, do dátumu začatia uplatňovania smernice 86/378/EHS na ich území.

a)

podmienky prístupu k zamestnaniu, samostatne zárobkovej činnosti alebo k povolaniu vrátane výberových kritérií a podmienok náboru bez ohľadu na oblasť činnosti a na všetkých úrovniach profesnej hierarchie vrátane postupu;

b)

prístup k všetkým typom a na všetkých úrovniach odborného vedenia, odbornej prípravy, pokročilej odbornej prípravy a rekvalifikácie vrátane praktických pracovných skúseností;

c)

zamestnanie a pracovné podmienky vrátane prepustení, ako aj odmien, ako je stanovené v článku 141 zmluvy;

d)

členstvo a účasť v organizácii zamestnancov alebo zamestnávateľov, alebo v akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určité povolanie, vrátane výhod poskytovaných touto organizáciou.

a)

situácie obsiahnuté v článku 141 zmluvy a, pokiaľ ide o diskrimináciu z dôvodu pohlavia, v smerniciach 92/85/EHS a 96/34/ES;

b)

akékoľvek občianskoprávne alebo správne konania týkajúce sa verejného alebo súkromného sektora, ktoré umožňujú opravné prostriedky podľa vnútroštátneho práva podľa opatrení uvedených v písm. a), s výnimkou mimosúdnych konaní dobrovoľnej povahy alebo stanovených vo vnútroštátnom práve;

a)

bez toho, aby boli dotknuté práva obetí a združení, organizácií alebo iných právnych subjektov uvedených v článku 17 ods. 2, poskytovanie nezávislej pomoci obetiam diskriminácie pri podávaní sťažnosti týkajúcej sa diskriminácie;

b)

vykonávanie nezávislých prieskumov týkajúcich sa diskriminácie;

c)

uverejňovanie nezávislých správ a vydávanie odporúčaní k akejkoľvek otázke, ktorá sa vzťahuje na takúto diskrimináciu;

d)

výmenu dostupných informácií na príslušnej úrovni s príslušnými európskymi subjektmi, ako je budúci Európsky inštitút pre rovnosť pohlaví.

a)

sa zrušili všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré odporujú zásade rovnakého zaobchádzania;

b)

sa ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, obsiahnuté v individuálnych alebo kolektívnych zmluvách, alebo dohodách, vnútorných predpisoch podnikov alebo pravidlách, ktorými sa riadia nezávislé povolania a profesie a organizácie zamestnancov a zamestnávateľov, alebo akýchkoľvek iných dojednaniach vyhlásili alebo mohli vyhlásiť za neplatné, alebo aby sa zmenili a doplnili alebo mohli zmeniť a doplniť;

c)

zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré obsahujú takéto ustanovenia, nesmeli byť schválené alebo rozšírené správnymi opatreniami.