17.5.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 116/2

ŠTÁTNA POMOC — TALIANSKO

Štátna pomoc č. C 11/2006 (ex N 127/2005) — Uviaznuté náklady na municipalizzate

Výzva na predloženie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES

(2006/C 116/02)

(Text s významom pre EHP)

Listom zo 4. apríla 2006, ktorý je uvedený v autentickom jazyku na stranách nasledujúcich po tomto zhrnutí, oznámila Komisia Taliansku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o uvedenú pomoc.

Zainteresované strany môžu predložiť svoje pripomienky k pomoci, vo veci ktorej Komisia začína konanie v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto zhrnutia a nasledujúceho listu, na adresu:

European Commission

Directorate-General for Competition

B-1049 Brussels

E-mail: Stateaidgreffe@cec.eu.int

Fax: (32-2) 296 12 42

Tieto pripomienky sa oznámia Taliansku. Zainteresované strany môžu písomne s uvedením dôvodov požiadať o dôverné nakladanie s informáciami o ich totožnosti.

TEXT ZHRNUTIA

Prostredníctvom tohto opatrenia má Taliansko v úmysle nahradiť miestnym spoločnostiam poskytujúcim služby vo verejnom záujme v sektore energetiky (tzv. „municipalizzate“) uviaznuté náklady, ktoré vznikli v rámci liberalizačného procesu v sektore energetiky. Nadväzuje na množstvo iných podobných prípadov, najmä ďalší taliansky prípad, ktorý sa týka uviaznutých nákladov (1).

Opatrenie spočíva v poskytnutí grantu vo výške 16,3 milióna EUR AEM Turín, ktorá je jediná municipalizzata oprávnená na tento druh pomoci.

AEM Turín je jednou z municipalizzate, ktorým bola poskytnutá predchádzajúca pomoc a ktorú Komisia označila za nezákonnú a nezlučiteľnú (2).

Vymáhanie pomoci nie je ešte ukončené a municipalizzate, medzi ktorými AEM Turín, musia ešte uhradiť predchádzajúcu pomoc.

Komisia sa vo svojom hodnotení opatrenia domnieva, že metodika výpočtu uviaznutých nákladov, ktoré majú byť uhradené AEM Turín je správna a zlučiteľná s metodikou stanovenou Komisiou a uplatňovanou v iných prípadoch (3).

Vzhľadom na skutočnosť, že sa uviaznuté náklady nemôžu kumulovať s inou pomocou a tiež na skutočnosť, že príjemcovi už bola poskytnutá predchádzajúca nezákonná a nezlučiteľná pomoc, Komisia nemôže kontrolovať spoločný účinok obidvoch pomocí.

Komisia navyše požiadala Taliansko, aby sa zaviazalo uplatňujúc judikatúru Deggendorf nevyplatiť novú pomoc, kým nebude vrátená predchádzajúca pomoc. Taliansko tak odmietlo urobiť.

Za týchto okolností sa Komisia rozhodla začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

TEXT LISTU

„PROCEDIMENTO

Le autorità italiane hanno notificato alla Commissione le misure di cui all'oggetto con lettera del 21 marzo 2005. La Commissione ha richiesto ulteriori informazioni con lettera del 4 maggio 2005. L'Italia ha inviato le informazioni richieste il 27 giugno 2005 e il 5 luglio 2005. La Commissione ha richiesto ulteriori informazioni il 19 luglio 2005 e inviato un sollecito all'Italia il 22 settembre 2005. L'Italia ha risposto il 3 ottobre 2005. La Commissione ha inviato una nuova nota all'Italia il 14 novembre 2005. L'Italia ha risposto a quest'ultima nota il 1o febbraio 2006.

2.	Il lungo scambio di note può essere spiegato in primo luogo dalla necessità di ulteriori chiarimenti per la determinazione della metodologia di calcolo degli stranded costs, e in seguito dai problemi di cumulo che sono sorti.

BASE GIURIDICA

La direttiva 96/92/CE ha dato inizio alla liberalizzazione del settore dell'energia. La Commissione ha riconosciuto che la transizione da una situazione di assenza di competizione ad un settore dell'energia liberalizzato può prevedere costi specifici per quelle società che sono state indotte ad investimenti in impianti per la produzione di energia elettrica non economici (4).

La base giuridica per la misura è basata sui seguenti atti:

—	Decreto legislativo n. 79/99;

—	Decreto ministeriale del 26.1.2000;

—	Decreto ministeriale del 17.4.2001;

—	Decreto legge n. 25 del 18.2.2003, convertito in Legge 17.4.2003, n. 83;

—	Decreto ministeriale del 6.8.2004;

—	Decreto ministeriale del 10.3.2005 che fissa i costi non recuperabili (stranded costs) per AEM Torino. Il decreto contiene una clausola sospensiva all'articolo 3, paragrafo 2.

DESCRIZIONE DELLA MISURA

5.	La Commissione ha già approvato aiuti per i costi non recuperabili nel settore dell'energia in Italia (5). La decisione ha escluso le cosiddette aziende municipalizzate, di proprietà o ex proprietà degli enti locali.

La base giuridica, il sistema di finanziamento e la metodologia utilizzata dalle autorità italiane per la determinazione dei costi non recuperabili in questo caso sono identici al caso di cui sopra. I calcoli effettuati secondo tale metodologia sono stati basati, per ciascun impianto, sulle due condizioni seguenti:

—	Gli investimenti ammissibili sono stati effettuati prima del 19 febbraio 1997.

—	I costi riferiti ad obblighi contrattuali e investimenti nell'ambito dello stesso gruppo sono stati esclusi.

7.	Inoltre, la metodologia tiene conto dei certificati verdi.

I calcoli effettuati dalle autorità italiane per tutte le aziende municipalizzate dimostrano che solo per un'azienda i calcoli sono stati positivi, cioè AEM Torino.

Tabella 1: calcolo dell'importo

	2000	2001	2002	2003	Totale
AEM Torino	1 675	4 829	5 273	4 560	16 338
Cifre in milioni di euro.

9.	L'aiuto sarà accordato sotto forma di sovvenzioni. Ammonterà a 16 338 000 milioni di euro.

10.	L'Italia presenterà una relazione annuale sull'attuazione della misura.

11.	L'Italia indica che la misura non può essere cumulabile con altri aiuti.

CUMULO E PROCEDURA DEGGENDORF

12.

Il 5 giugno 2002 la Commissione ha preso una decisione negativa relativa agli aiuti di Stato accordati dall'Italia alle aziende municipalizzate italiane (imprese di servizi pubblici di proprietà di enti locali, qui di seguito indicate come “municipalizzate”) sotto forma di esenzioni dalle tasse e prestiti agevolati ad imprese di servizi pubblici, a prevalente capitale pubblico (6) (Aiuto di Stato C 27/99, ex NN 69/98).

13.	La Commissione, nella sua decisione, ha dichiarato che siffatti regimi non notificati sono incompatibili ed illegittimi ed ha imposto allo Stato italiano di recuperare gli importi eventualmente erogati nel quadro dei regimi suddetti (7).

14.

La procedura di recupero è stata molto lenta. L'Italia ha adottato la Legge 18 aprile 2005, n. 62, il cui articolo 27 prevede il recupero degli aiuti accordati alle municipalizzate, secondo la decisione della Commissione. Tuttavia, ai beneficiari è consentito di rimborsare a rate, su un periodo di 24 mesi. Tale norma è stata applicata con una decisione presa dall'Agenzia delle Entrate il 1o giugno 2005.

15.

AEM Torino è una delle cosiddette “aziende municipalizzate” ed è attiva in particolare nel settore dell'energia. Sulla base di quanto indicato nel suo intervento nel caso T 297/02 Acea c. Commissione essa ha beneficiato degli aiuti di cui alla decisione della Commissione del 5 giugno 2002, sia godendo delle esenzioni fiscali negli anni 1997, 1998 e 1999, sia ferendo dei prestiti agevolati. AEM Torino ha fornito le informazioni previste dalle procedure ordinarie di valutazione e riscossione delle imposte, in seguito alla decisione dell'Agenzia delle Entrate. AEM Torino dovrebbe pagare la somma accertata di aiuti illegali entro 60 giorni dalla comunicazione dei risultati della valutazione che, secondo le informazioni inviate dalle autorità italiane, dovrebbe essere stata notificata dall'Agenzia delle Entrate non più tardi dell'11 gennaio 2006.

16.	Secondo le informazioni inviate dalle autorità italiane AEM Torino invece non avrebbe beneficiato di prestiti da parte della Cassa Depositi e Prestiti.

17.	La procedura di recupero, nella sua forma attuale, rischia di non essere immediata ed efficace come dovrebbe essere in base all'articolo 14, paragrafo 3, del regolamento n. 659/1999.

18.	Per il recupero possono essere necessari fino a 24 mesi. Non è chiaro se gli interessi saranno inclusi nel calcolo delle somme da recuperare.

19.	Inoltre, nessun aiuto è stato recuperato fino ad ora. L'Italia non è in grado di assicurare in che data avrà luogo il recupero, né se esso sarà completo o incompleto (senza interessi) e in varie rate (durante i 24 mesi).

20.

Poiché la Commissione non può controllare il cumulo tra gli aiuti illegali ricevuti in passato secondo il programma italiano per le municipalizzate e i nuovi aiuti in esame, è stato chiesto all'Italia di assicurare che tale effetto sia evitato prendendo l'impegno di pagare l'aiuto per i costi non recuperabili solo dopo il recupero delle somme versate illegalmente. L'Italia ha rifiutato.

VALUTAZIONE

Legittimità dell'aiuto

21.	Le autorità italiane hanno notificato la misura, secondo le condizioni fissate all'articolo 88, paragrafo 2, del trattato CE. La misura contiene una clausola sospensiva.

Sussistenza di un aiuto

22.

La misura riguarda le risorse statali. È selettiva e va a profitto di una sola impresa. La società è attiva in un settore — il mercato dell'elettricità — dove sono presenti notevoli scambi commerciali. La misura falsa o minaccia di falsare la concorrenza. Tutte le condizioni per l'esistenza di un aiuto fissate all'articolo 87, paragrafo 1, del trattato CE sono rispettate.

Compatibilità

23.	La Commissione ha analizzato la compatibilità della misura con le norme relative agli aiuti di Stato alla luce della comunicazione della Commissione relativa alla metodologia per analizzare gli aiuti di Stato collegati ai costi non recuperabili (8) (in seguito denominata “la metodologia”).

24.	Anzitutto, il paragrafo 3 della comunicazione definisce nel dettaglio la natura dei costi non recuperabili quali impegni e garanzie di gestione che non possono più essere adempiuti a causa delle disposizioni della direttiva 96/92/CE del 19 dicembre 1996.

25.	I costi afferenti alla costruzione di impianti di generazione antieconomici nel periodo precedente la liberalizzazione del mercato corrispondono ad una categoria tipica di costi non recuperabili. La Commissione ha esaminato e autorizzato una serie di casi rientranti in questa fattispecie (9).

26.	I costi non recuperabili previsti dal regime rientrano quindi nella definizione di cui al paragrafo 3 della comunicazione della Commissione.

27.

La Commissione prende nota dei seguenti aspetti:

(a)	Gli impianti in questione sono stati costruiti prima del 19 febbraio 1997.

(b)

Le garanzie di gestione che hanno reso possibile la costruzione di detti impianti trovano fondamento nelle disposizioni giuridiche e contrattuali da cui risultano — debitamente accertate dall'autorità nazionale di regolamentazione su richiesta del governo italiano — e nel contesto regolamentare in cui si iscrivevano al momento della loro assunzione (Decreto legislativo n. 79/99).

(c)

Gli investimenti richiesti sono notevoli e comportano forti perdite. Tutto ciò è stato controllato dalle autorità italiane individualmente per ciascuna società. Le società che non sono state interessate in modo significativo non hanno avuto diritto alla compensazione. La valutazione d'impatto dei costi non recuperabili è stata valutata a livello dei gruppi consolidati.

(d)

Gli investimenti effettuati dai beneficiari sono irrevocabili. Infatti, non c'è altro modo di recuperare un investimento in un impianto di generazione di energia che di farlo funzionare o di venderlo a un prezzo che non superi il reddito che l'impianto può generare vendendo l'elettricità sul mercato.

(e)	I costi non recuperabili sono collegati agli investimenti in impianti inefficienti. Non sono collegati ad accordi tra le due parti. È quindi irrilevante in questo caso specifico controllare se i costi non recuperabili derivano da garanzie che legano due società appartenenti allo stesso gruppo.

(f)	I costi non recuperabili sono costi economici corrispondenti alla realtà delle somme investite, pagate o da pagare in virtù di impegni o garanzie esplicite. La formula di calcolo esclude valutazioni forfettarie e i parametri rispecchiano le variabili economiche e la loro evoluzione nel tempo.

(g)	I costi non recuperabili devono essere al netto dei proventi, utili o plusvalenze connessi agli impegni o garanzie da cui risultano.

(h)	I costi non recuperabili sono valutati al netto di qualsiasi aiuto versato o da versare in relazione agli impianti cui si riferiscono.

(i)

I costi non recuperabili tengono conto dell'andamento effettivo nel tempo delle condizioni economiche e concorrenziali. In realtà, il valore delle reintegrazioni effettive per i costi non recuperabili collegati a impianti di produzione è dato dalla differenza fra il totale dei costi di produzione (variabili e fissi) e i ricavi ottenuti dall'energia elettrica ceduta al mercato, ed è pertanto indicizzato direttamente sui prezzi dell'elettricità.

(j)	Gli investimenti non sono stati completamente ammortizzati prima della liberalizzazione del mercato indotta dal recepimento della direttiva 96/92/CE.

(k)

Le compensazioni non superano il minimo necessario atto a consentire alle imprese interessate di continuare a onorare o a far rispettare i passati impegni o garanzie. È pratica costante della Commissione nei casi di costi non recuperabili relativi a impianti antieconomici, considerare che le compensazioni debbano calcolarsi per differenza fra i costi inevitabili di esercizio dell'impianto e la parte dei ricavi da quello realizzati che può essere utilizzata a copertura dei costi inevitabili, ovvero i ricavi al netto dei costi evitabili di impianto.

28.

I costi considerati per compensazione sono limitati al 31.12.2003. Si tratta di una durata più breve rispetto a quella permessa dalla comunicazione della Commissione (fino al 2003 invece del 2006). La misura è conforme ai punti da 3.1 a 3.12 della metodologia. I costi non recuperabili interessati sono quindi ammissibili.

29.

La Commissione prende nota dei seguenti punti per quanto riguarda le compensazioni che saranno versate:

(a)	L'ammontare massimo delle compensazioni è stato calcolato sulla base di impianti chiaramente determinati e isolati. Le compensazioni effettivamente versate non supereranno questo importo massimo.

(b)

È stato tenuto conto dello sviluppo della concorrenza. In particolare, la formula per il calcolo delle compensazioni è direttamente legata ai prezzi dell'energia elettrica effettivi in tutto il periodo considerato (2000-2003). La Commissione ritiene che i prezzi considerati in queste formule sono compatibili con la necessità di non scoraggiare nuovi ingressi.

(c)	L'Italia si è impegnata a fornire una relazione annuale sull'applicazione di questo caso.

(d)	Sebbene il sistema italiano non presenti carattere di degressività, il requisito non è obbligatorio.

(e)

L'importo massimo degli aiuti che possono essere versati a un'impresa, le modalità precise per il loro calcolo e finanziamento e la durata massima del periodo per il quale possono essere versati devono essere chiaramente specificati a priori. Si tiene conto degli aumenti di produttività nel calcolo del prezzo dell'elettricità ogni anno.

30.	Le compensazioni che saranno versate sono quindi compatibili con i punti da 4.1 a 4.6 della metodologia.

Cumulo e applicazione della giurisprudenza Deggendorf

31.

Nella sua sentenza del 15 maggio 1997, la Corte di giustizia ha stabilito che: “quando la Commissione esamina la compatibilità di un aiuto con il mercato comune, deve prendere in considerazione tutti gli elementi pertinenti, ivi compreso, eventualmente, il contesto già esaminato in una decisione precedente, nonché gli obblighi che tale decisione precedente abbia potuto imporre ad uno Stato membro”. Secondo la Corte di giustizia i nuovi aiuti non sono compatibili con il mercato comune fino a che non sono stati restituiti eventuali aiuti ricevuti in passato in modo illegittimo poiché l'effetto cumulativo degli aiuti è di distorcere in maniera significativa la concorrenza nel mercato comune (Textilwerke Deggendorf GmbG (TWD)/Commissione, C-355/95P, ECR I-2549, paragrafi 25-26).

32.

Quindi, in applicazione della giurisprudenza Deggendorf, la Commissione valuta la possibilità di nuovi aiuti tenendo conto del fatto che il beneficiario dei nuovi aiuti abbia restituito completamente qualunque aiuto precedente che debba essere recuperato in seguito ad una decisione negativa presa dalla Commissione.

33.

Applicando il principio fissato dalla giurisprudenza Deggendorf al caso attuale, la Commissione osserva che: a) l'AEM di Torino ha beneficiato di aiuti precedenti, in particolare gli aiuti accordati alle aziende municipalizzate (si vedano i precedenti paragrafi da 12 a 20), da recuperare secondo la decisione della Commissione del 5 giugno 2002; e b) le autorità italiane non hanno rispettato ancora gli obblighi relativi al recupero delle somme di cui alla decisione della Commissione del 5 giugno 2002. È vero che quella decisione riguardava un regime, ma ordinava altresì di recuperare l'aiuto illegale e incompatibile attribuito sulla base di quel regime. Inoltre AEM Torino ha espressamente ammesso di aver beneficiato del regime e non vi sono motivi per ritenere che, nel suo caso specifico, le norme non costituissero aiuti, o costituissero aiuti esistenti o che siano state dichiarate compatibili con il mercato comune.

34.

Dopo quasi quattro anni dall'adozione della decisione del 5 giugno 2002 nel caso C 27/99 (ex NN 69/98), le autorità italiane non hanno ancora recuperato gli aiuti illegittimi. Esse hanno informato la Commissione che il processo di recupero è in corso mediante l'adozione e l'attuazione di misure amministrative adeguate.

35.

In particolare hanno indicato che AEM Torino ha presentato una dichiarazione all'Agenzia delle Entrate con la quale si impegna a pagare le somme che l'Agenzia indicherà. Tuttavia, non sono stati in grado di indicare:

—	l'ammontare che AEM Torino deve restituire nel processo di recupero;

—	le condizioni di pagamento: l'Italia indica che la società dovrebbe restituire entro l'11 marzo 2006, ma non ha fornito alcuna assicurazione che il pagamento sia completo (compresi gli interessi) e in una rata (non utilizzando la proroga di 24 mesi prevista nella Legge 18 aprile 2005, n. 62).

36.

Per concludere, l'Italia non ha chiarito se sia già stato recuperato l'aiuto precedente di cui verosimilmente ha fruito AEM Torino. Sulla base delle informazioni di cui sopra si può dedurre che AEM Torino può aver ricevuto e non ancora rimborsato talune somme di aiuto nell'ambito di regimi di aiuto incompatibili esaminati nel caso C 27/99 (ex NN 69/98).

37.

La Commissione non è in grado di determinare l'ammontare degli aiuti che AEM Torino ha già ricevuto anteriormente ai nuovi aiuti in esame e che ancora devono essere restituiti e non può quindi valutare l'effetto cumulativo dei “vecchi” e “nuovi” aiuti destinati ad AEM Torino e il conseguente impatto di distorsione del mercato comune.

38.

Secondo la giurisprudenza Deggendorf la Commissione deve tener conto delle circostanze già esaminate in una decisione precedente, nonché gli obblighi che tale decisione precedente abbia potuto imporre ad uno Stato membro e non può decidere sulla compatibilità di nuovi aiuti rispetto al mercato comune fino a che i precedenti aiuti detenuti illegittimamente non siano stati restituiti.

39.	Inoltre, come è stato chiaramente indicato alle autorità italiane, gli aiuti per il rimborso di stranded costs non possono essere cumulati con altri aiuti.

40.

Solo un impegno che assicurava che il pagamento dei nuovi aiuti avrebbe seguito il totale rimborso dei precedenti aiuti avrebbe potuto evitare qualunque rischio di effetto cumulativo delle due misure e qualunque distorsione della competizione, secondo i principi fissati dalla Corte di giustizia nella giurisprudenza Deggendorf.

41.	L'Italia è stata invitata ripetutamente a prendere tale impegno, ma ha rifiutato.

42.	L'effetto cumulativo dei due aiuti è invece presente e non può essere valutato dalla Commissione. Perciò, in questa fase, l'aiuto notificato non può essere dichiarato compatibile con il mercato comune.

CONCLUSIONI

43.

Tenuto conto di quanto precede, la Commissione invita l'Italia a presentare, nell'ambito della procedura di cui all'articolo 88, paragrafo 2, del trattato CE, le proprie osservazioni e fornire tutte le informazioni utili ai fini della valutazione della misura, entro un mese dalla data di ricezione della presente. Essa chiede alle autorità italiane di trasmettere immediatamente una copia della presente lettera al beneficiario potenziale dell'aiuto.

44.	La Commissione richiama l'attenzione delle autorità italiane sull'articolo 88, paragrafo 3, del trattato CE, che ha effetto sospensivo e sull'articolo 14 del regolamento (CE) n. 659/1999 del Consiglio, che stabilisce che ogni aiuto illegale può formare oggetto di recupero presso il beneficiario.

45.

La Commissione comunica all'Italia che informerà gli interessati attraverso la pubblicazione della presente lettera e di una sintesi della stessa nella Gazzetta ufficiale dell'Unione europea. Informerà inoltre gli interessati nei paesi EFTA firmatari dell'accordo SEE attraverso la pubblicazione di un avviso nel supplemento SEE della Gazzetta ufficiale dell'Unione europea e informerà infine l'autorità di vigilanza EFTA inviandole copia della presente. Tutti gli interessati saranno invitati a presentare osservazioni entro un mese dalla data della pubblicazione.“

(1) Pozri rozhodnutie Komisie z 1. 12. 2004 vo veci N 490/00, najmä pokiaľ ide o „uviaznuté zariadenia“.

(2) Rozhodnutie z 5. 6. 2002 vo veci štátnej pomoci C 27/99 (ex NN 69/98) uverejnené v 2003/193/ES, Ú. v. EÚ L 77, 24.3.2003, s. 21.

(3) List Komisie SG (2001) D/290869 zo 6. augusta 2001.

(4) Lettera della Commissione SG (2001) D/290869 del 6.8.2001.

(5) Si veda la decisione della Commissione dell'1.12.2004, sul caso N 490/00, in particolare gli “standed impianti”.

(6) 2003/193/CE, GU L 77 del 24.3.2003, pag. 21

(7) Ai sensi dell'articolo 3 della decisione della Commissione l'Italia deve adottare tutti i provvedimenti necessari per recuperare presso i beneficiari gli aiuti illegittimi erogati.

(8) Adottata dalla Commission il 26.7.2001. Disponibile sul sito web della Direzione Generale della Concorrenza della Commissione al seguente indirizzo:

http://europa.eu.int/comm/competition/state_aid/legislation/stranded_costs/pt.pdf.

Comunicata agli Stati membri con lettera SG(2001) D/290869 del 6.8.2001.

(9) Oltre al caso N 490/00 citato nella precedente nota n. 2, si veda in particolare il caso NN49/99 — Spagna — GU C 268 del 22.9.2001, pag. 7, e il caso N 133/01 — Grecia — GU C 9 del 15.1.2003, pag. 6.

17.5.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 116/8

Stanovisko Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k návrhu rámcového rozhodnutia Rady o výmene informácií na základe zásady dostupnosti (KOM(2005) 490, konečné znenie)

(2006/C 116/04)

EURÓPSKY DOZORNÝ ÚRADNÍK PRE OCHRANU ÚDAJOV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 286,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 8,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov,

so zreteľom na žiadosť o stanovisko v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov,

ZAUJAL TOTO STANOVISKO:

I. ÚVODNÉ POZNÁMKY

Návrh rámcového rozhodnutia Rady o výmene informácií na základe zásady dostupnosti zaslala Komisia európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov (EDPS) listom z 12. októbra 2005. EDPS chápe tento list ako žiadosť inštitúcií a orgánov Spoločenstva o radu podľa článku 28 ods. 2 nariadenia 45/2001/ES. Podľa EDPS by sa toto stanovisko malo spomenúť v preambule rámcového rozhodnutia.

2.	Povahu tohto stanoviska treba chápať v kontexte opísanom v časti II. Ako sa uvádza v časti II, nie je ani zďaleka zrejmé, že uvedený návrh – alebo prístup, aký v otázke dostupnosti zvolil – nakoniec povedie k prijatiu právneho nástroja. Mnohé členské štáty obhajujú iné prístupy.

3.	Je však zrejmé, že otázka dostupnosti informácií súvisiacich s vynucovaním práva – alebo, z širšieho hľadiska, ich výmena – je prioritou členských štátov v Rade aj mimo nej a v Európskom parlamente.

Rovnako je zrejmé, že táto otázka má veľký význam z hľadiska ochrany osobných údajov, ako dokazuje aj toto stanovisko. EDPS pripomína, že uvedený návrh prezentovala Komisia ako úzko prepojený s návrhom rámcového rozhodnutia Rady o ochrane osobných údajov spracovávaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, ku ktorému EDPS poskytol stanovisko 19. decembra 2005.

EDPS využije túto príležitosť, aby vo svojom stanovisku poskytol niekoľko všeobecných a zásadných názorov na tému výmeny informácií súvisiacich s vynucovaním práva a na prístupy k právnej úprave tejto témy. Predložením tohto stanoviska by chcel EDPS zaručiť, aby sa hľadisko ochrany údajov náležite zohľadnilo v budúcich diskusiách o tejto otázke.

6.	EDPS bude k dispozícii na ďalšie konzultácie v neskoršej etape legislatívneho procesu súvisiaceho s týmto, ako aj s inými príbuznými návrhmi.

II. NÁVRH VO SVOJOM KONTEXTE

7.	Zásada dostupnosti bola zavedená ako významná nová právna zásada v Haagskom programe. Znamená, že informácie potrebné pre boj proti trestnej činnosti by mali bez prekážok prekračovať vnútorné hranice EÚ. Cieľom uvedeného návrhu je vykonať túto zásadu v záväznom právnom nástroji.

8.	Výmena policajných informácií medzi rôznymi krajinami je obľúbenou témou zákonodarcov v rámci EÚ aj mimo nej. Nedávno zaujali pozornosť EDPS tieto iniciatívy.

Prvou je návrh rámcového rozhodnutia o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými v trestnom konaní, ktorý 4. júna 2004 predložilo Švédsko. V súvislosti s týmto návrhom dosiahla Rada na svojom zasadnutí 1. decembra 2005 dohodu o všeobecnom prístupe.

10.

Druhou je dovohor o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce najmä v boji proti terorizmu, cezhraničnej trestnej činnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu, ktorý 27. mája 2005 podpísalo sedem členských štátov v nemeckom Prüm. Tento dohovor okrem iného zavádza opatrenia na zlepšenie výmeny informácií o DNA a odtlačkoch prstov. K dohovoru môže pristúpiť každý členský štát Európskej únie. Cieľom zmluvných strán je začleniť ustanovenia dohovoru do právneho rámca Európskej únie.

11.

Treťou sú iné právne nástroje, ktoré tiež ďalej zlepšia dostupnosť informácií súvisiacich s vynucovaním práva pre všetky členské štáty Európskej únie, ako napr. návrhy o druhej generácii Schengenského informačného systému (SIS II), návrh o možnosti vyhľadávania vo vízovom informačnom systéme (VIS) a návrh rámcového rozhodnutia o organizácii a obsahu výmeny informácií z registrov trestov medzi členskými štátmi. Z tohto hľadiska treba tiež spomenúť oznámenie Komisie o zlepšení efektívnosti, posilňovaní interoperability a synergií medzi európskymi databázami v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí z 25. novembra 2005.

12.

Vzhľadom na všetky tieto iniciatívy by sa návrh rámcového rozhodnutia nemal skúmať samostatne, ale mali by sa zohľadniť aj iné prístupy k výmene informácií súvisiacich s vynucovaním práva. Je to dôležité najmä preto, že Rada v súčasnosti väčšinou uprednostňuje iné prístupy k výmene informácií a iné chápanie dostupnosti, ako je všeobecný prístup, ktorý navrhla Komisia v uvedenom návrhu. O súčasnom znení návrhu Rada možno ani nebude rokovať.

13.	Tento návrh je tiež úzko spojený s návrhom rámcového rozhodnutia o ochrane osobných údajov. Toto stanovisko treba chápať v spojení s podrobnejším stanoviskom k spomenutému rámcovému rozhodnutiu.

14.	Vo svojom stanovisku k návrhu rámcového rozhodnutia o ochrane údajov EDPS zdôraznil význam primeranej ochrany údajov ako nevyhnutného dôsledku právneho nástroja o dostupnosti. Podľa EDPS by sa takýto právny nástroj nemal prijať bez základných záruk v oblasti ochrany údajov.

15.

EDPS zastáva rovnaký postoj v otázke prijatia iných právnych nástrojov, ktoré umožňujú výmenu informácií súvisiacich s vynucovaním práva medzi členskými štátmi EÚ. EDPS preto víta, že Rada, ako aj Európsky parlament považujú uvedený návrh rámcového rozhodnutia o ochrane osobných údajov za prioritný.

III. ZÁSADA DOSTUPNOSTI

16.

Zásada dostupnosti je sama osebe jednoduchou zásadou. Informácie, ktoré sú dostupné určitým orgánom v jednom členskom štáte, sa tiež musia poskytnúť rovnocenným orgánom v iných členských štátoch. Výmena informácií medzi orgánmi členských štátov musí byť čo najrýchlejšia a najjednoduchšia a podľa možnosti prostredníctvom priameho prístupu online.

17.

Problémy spôsobuje prostredie, v ktorom sa zásada dostupnosti musí uplatniť:

—	rôznorodá organizácia polície a justície v členských štátoch s rozličnými systémami kontroly a vyváženia,

—	zahrnutie rôznych druhov (citlivých) informácií (ako napr. DNA alebo odtlačky prstov),

—	rôzne druhy prístupu príslušných orgánov k daným informáciám, dokonca aj v rámci členských štátov,

—	vzhľadom na jazykové rozdiely, rozdiely v technických systémoch (interoperabilita) a v právnych systémoch je náročné zabezpečiť, aby sa informácie z iného členského štátu správne interpretovali,

—	musí sa zahrnúť do súčasnej rozsiahlej spleti právnych ustanovení o výmene informácií súvisiacich s vynucovaním práva medzi krajinami.

18.

Bez ohľadu na toto zložité prostredie je zrejmé, že táto zásada nemôže fungovať samostatne. Sú potrebné dodatočné opatrenia, aby sa mohli informácie účinne vyhľadávať a boli účinne sprístupnené. Tieto opatrenia musia v každom prípade orgánom činným v trestnom konaní uľahčiť zisťovanie, či orgány iných členských štátov činné v trestnom konaní majú dané informácie k dispozícii a kde sa tieto informácie nachádzajú. Tieto dodatočné opatrenia môžu spočívať vo vytvorení rozhraní, ktoré umožňujú priamy prístup ku všetkým alebo k určitým údajom iných členských štátov. Návrh rámcového rozhodnutia o dostupnosti z toho dôvodu zavádza „indexové údaje“, osobitné údaje, ku ktorým majú priamy prístup všetky členské štáty.

19.

Zásada dostupnosti by mala vo všeobecnosti uľahčiť výmenu informácií medzi členskými štátmi. Vnútorné hranice sa rušia a členské štáty musia v čoraz väčšej miere policajným orgánom iných členských štátov sprístupňovať informácie, ktoré sú dostupné ich policajným orgánom. Členské štáty strácajú právomoc kontrolovať pohyb informácií, a preto sa viac pri zabezpečovaní primeranej ochrany informácií nemôžu opierať výlučne o svoje vnútroštátne právne predpisy.

20.

Návrh si práve preto vyžaduje osobitnú pozornosť z hľadiska ochrany osobných údajov. Po prvé, orgánom v iných členských štátov sa majú poskytovať informácie, ktoré sú inak dôverné a starostlivo chránené. Po druhé, v rámci tohto systému sa musia vytvoriť a orgánom iných členských štátov sprístupniť indexové údaje. Vykonanie tejto zásady spôsobí vznik väčšieho počtu údajov, než je v súčasnosti k dispozícii.

IV. HLAVNÉ PRVKY

Rozsah zásady dostupnosti

21.

Predovšetkým je nevyhnutné definovať, na aký druh informácií sa bude zásada dostupnosti vzťahovať. Rozsah uplatňovania tejto zásady sa vo všeobecnosti definuje v článku 2 návrhu v spojení s článkom 1 ods. 1 a článkom 3 písm. a). Zásada sa vzťahuje na:

—	existujúce informácie,

—	šesť druhov informácií uvedených v prílohe II,

—	informácie dostupné príslušným orgánom.

Ide o tri základné prvky, ktoré vymedzujú rozsah zásady v návrhu Komisie. Rozsah ďalej upresňuje článok 2. Článok 2 ods. 1 obmedzuje uplatňovanie zásady dostupnosti na obdobie pred začatím trestného stíhania a článok 2 ods. 2, 3 a 4 ustanovuje ďalšie konkrétne obmedzenia.

22.

Pre pochopenie dôsledkov návrhu je potrebný dôkladnejší rozbor uvedených troch základných prvkov. Prvé dva prvky sú vcelku jasné. Definícia „existujúcich informácií“ sa rozvádza v článku 2 ods. 2, podľa ktorého rámcové rozhodnutie neukladá povinnosť zbierať a uchovávať informácie výlučne na účely ich sprístupnenia, a zoznam v prílohe II sa nedá interpretovať rôznymi spôsobmi. Upresnenie si vyžaduje tretí základný prvok, a to samostatne, ako aj v spojení s predchádzajúcimi dvoma.

23.	Návrh neupresňuje, či „dostupné informácie“ tvoria len informácie, ktorými už disponujú príslušné orgány, alebo aj informácie, ktoré tieto orgány môžu eventuálne získať. Podľa názoru EDPS sa dá návrh interpretovať tak, že ide o oba tieto druhy informácií.

24.

Kým totiž článok 2 ods. 2 akoby rozsah týchto informácií zužoval, keď uvádza, že rámcové rozhodnutie „neukladá povinnosť zbierať a uchovávať informácie […] výlučne na účely ich sprístupnenia“, článok 3 písm. a) umožňuje širšiu interpretáciu, keď uvádza, že „informáciami“ sa rozumejú „existujúce informácie uvedené v prílohe II“.

25.

Príloha II uvádza aspoň dve kategórie údajov, ktorými bežne disponujú iné orgány než polícia. Prvým druhom sú informácie o registrácii vozidiel. V mnohých členských štátoch databázami týchto informácií nedisponujú orgány činné v trestnom konaní, hoci zvyčajne k nim majú prístup. Mal by tento druh informácií patriť medzi „dostupné informácie“, ktoré sa majú podľa článku 1 poskytovať rovnocenným príslušným orgánom iných členských štátov? Druhou kategóriou údajov uvedených v prílohe II, ktorú treba spomenúť, sú telefónne čísla a iné údaje o komunikácii: mali by sa tieto údaje považovať za „dostupné“, aj keď nimi nedisponujú príslušné orgány, ale súkromné spoločnosti?

26.

Z iných ustanovení návrhu, konkrétne z článku 3 písm. d) a článku 4 ods. 1 písm. c) návrhu, vyplýva, že „určené orgány“ a dokonca aj „určené subjekty“ môžu disponovať informáciami „dostupnými“„príslušným orgánom“. Zo znenia návrhu tiež vyplýva, že „príslušným orgánom členského štátu sa rozumie orgán, na ktorý sa vzťahuje prvá zarážka článku 29 Zmluvy o EÚ“, kým „určeným orgánom“ môže byť akýkoľvek vnútroštátny orgán.

27.

Podľa názoru EDPS uplatňovanie zásady dostupnosti na informácie, ktorými disponujú určené orgány a určené subjekty, nastoľuje tieto otázky:

—	Je článok 30 ods. 1 písm. b) dostatočným právnym základom, ak informácie musia sprístupňovať určené orgány a určené subjekty a z databáz, ktoré nespadajú do rámca tretieho piliera?

—	Bude sa uplatňovať rámcové rozhodnutie o ochrane osobných údajov, ako sa predpokladá napríklad v článku 8 návrhu?

—	Ak nie, je spracovanie v súlade so záväzkami podľa smernice 95/46/ES?

28.

Vykonávanie takejto širokej zásady, ako je „zásada dostupnosti“, si vyžaduje zrozumiteľnú a presnú definíciu údajov, ktoré sa budú považovať za dostupné. EDPS preto odporúča:

—	upresniť jej rozsah,

—	ako prvú možnosť, obmedziť rozsah zásady dostupnosti na informácie, ktorými disponujú príslušné orgány,

—	ako druhú možnosť, v prípade širšieho rozsahu, zabezpečiť dostatočné záruky ochrany osobných údajov. Do úvahy sa musia zobrať otázky uvedené v bode 27.

Iné otázky súvisiace s rozsahom

29.	Podľa článku 2 ods. 1 návrhu sa rámcové rozhodnutie vzťahuje na spracovanie informácií pred začatím trestného stíhania. Jeho rozsah pôsobnosti je užší než rozsah návrhu rámcového rozhodnutia o ochrane osobných údajov, ktoré sa v plnej miere vzťahuje na justičnú spoluprácu v trestných veciach.

30.

Avšak podľa názoru EDPS toto zúženie samo o sebe nezužuje rozsah pôsobnosti návrhu na policajnú spoluprácu. Môže tiež zahŕňať justičnú spoluprácu v trestných veciach, keďže v niekoľkých členských štátoch majú justičné orgány právomoci aj pri vyšetrovaní trestných činov pred začatím trestného stíhania. Avšak článok 30 ods. 1 písm. b) Zmluvy o EÚ ako výlučný právny základ návrhu naznačuje, že návrh sa vzťahuje výlučne na policajnú spoluprácu. Upresnenie tejto otázky by bolo vítané.

31.

Uvedený návrh sa vzťahuje na poskytovanie informácií Europolu, kým návrh rámcového rozhodnutia o ochrane osobných údajov spracovanie osobných údajov Europolom vylučuje. EDPS radí obmedziť výmenu informácií s Europolom na účely samotného Europolu, ako sa uvádza v článku 2 dohovoru o Europole a jeho prílohe. Mali by sa pritom zohľadniť podrobné pravidlá výmeny údajov s Europolom, ktoré sú ustanovené v niekoľkých aktoch Rady.

Žiadne nové databázy s osobnými údajmi

32.

Východiskom návrhu je, že nebude viesť k vytvoreniu nových databáz s osobnými údajmi. Z tohto hľadiska je článok 2 ods. 2 jasný: neukladá povinnosť zbierať a uchovávať informácie výlučne na účely ich sprístupnenia. Z hľadiska ochrany údajov ide o dôležitý a pozitívny prvok návrhu. EDPS pripomína svoje stanovisko k návrhu smernice o uchovávaní spracovaných údajov v súvislosti s poskytovaním verejných elektronických komunikačných služieb (1), v ktorom zdôraznil, že právne záväzky, ktoré vedú k vzniku rozsiahlych databáz, predstavujú osobitné riziko pre osoby, ktorých sa údaje v nich týkajú, okrem iného riziko nezákonného využitia.

33.

Avšak:

—	Je dôležité zabezpečiť, aby návrh nepodporoval neobmedzené prepájanie databáz a teda vznik siete databáz, ktorá by sa dala len ťažko kontrolovať.

—	Existuje výnimka z uvedeného východiska: Článok 10 návrhu, ktorý zaručuje dostupnosť indexových údajov online. Indexové údaje môžu obsahovať osobné údaje, no v každom prípade svedčia o ich existencii.

Priamy a nepriamy prístup k informáciám

34.

Návrh ustanovuje priamy a nepriamy prístup k informáciám. Priamy prístup online k informáciám v databázach, ku ktorým majú priamy prístup online zodpovedajúce vnútroštátne orgány, ustanovuje článok 9. Nepriamy prístup obsahuje článok 10. Indexové údaje o informáciách, ktoré nie sú prístupné online, budú dostupné online rovnocenným príslušným orgánom iných členských štátov a Europolu. Ak tento orgán pri vyhľadávaní v indexových údajoch zistí zhodu, môže určenému orgánu zaslať žiadosť o informácie, ku ktorým našiel indexové údaje.

35.

Priamy prístup nevedie k vzniku nových databáz, ale môže vyžadovať interoperabilitu databáz rovnocenných príslušných systémov v členských štátoch. Nevyhnutne sa tiež zmení využívanie existujúcich databáz tým, že sa všetkým príslušným orgánom členských štátov poskytne nástroj, ktorý bol doteraz prístupný len príslušným vnútroštátnym orgánom. Priamy prístup bude automaticky znamenať, že do databázy bude mať prístup viac ľudí, čo znamená väčšie riziko zneužitia.

36.

V prípade priameho prístupu príslušného orgánu iného členského štátu nemajú určené orgány členského štátu, odkiaľ informácie pochádzajú, žiadnu kontrolu nad prístupom k nim a ich ďalším využitím. Tento dôsledok priameho prístupu, ako ho ustanovuje návrh, sa musí náležite vyriešiť, keďže:

—	sa zdá, že zbavuje určené orgány právomoci odmietnuť poskytnutie informácií (podľa článku 14),

—	nastoľuje otázku zodpovednosti za presnosť a aktualizáciu údajov po ich sprístupnení, Ako môže určený orgán členského štátu, odkiaľ informácie pochádzajú, zaručiť ich aktualizáciu?

—

ani určený orgán už nemôže plniť všetky svoje záväzky vyplývajúce z práva o ochrane údajov, ani vnútroštátny orgán členského štátu pre ochranu údajov, odkiaľ údaje pochádzajú, už nemôže dohliadať na ich plnenie, pretože nemá žiadnu priamu právomoc nad orgánmi iných členských štátov činnými v trestnom konaní,

—

tieto problémy sú ešte výraznejšie v prípade prístupu určených orgánov a určených subjektov, ktoré nie sú orgánmi činnými v trestnom konaní, k databázam (pozri body 25 – 28 tohto stanoviska).

Tento dôsledok priameho prístupu je významným dôvodom, prečo by prijatie uvedeného návrhu malo závisieť od prijatia rámcového rozhodnutia o ochrane osobných údajov. Ostáva jeden problém: nie je ľahké nájsť spôsob, akým by určené orgány mohli podľa článku 14 poskytnutie informácií odmietnuť.

37.

Pokiaľ ide o nepriamy prístup prostredníctvom indexových údajov, ktoré poskytujú informácie na základe systému „nájdený záznam – žiaden záznam“: nejde o nový jav. Na tomto základe fungujú európske rozsiahle informačné systémy, ako napríklad Schengenský informačný systém. Zriadenie systému indexových údajov má tú výhodu, že umožňuje členským štátom kontrolovať výmenu informácií z ich policajných záznamov. Ak niektorý orgán pri vyhľadávaní v indexových údajoch zistí zhodu, môže vydať žiadosť o informácie o osobe, ktorej sa údaje týkajú. Orgán, od ktorého sa tieto informácie žiadajú, môže túto žiadosť náležite posúdiť.

38.

Je však potrebná vhodná analýza, pretože zriadenie systému indexových údajov – v oblastiach, kde tieto systémy doteraz neexistovali, iných ako európske rozsiahle informačné systémy – môže pre osoby, ktorých sa údaje týkajú, predstavovať nové riziká. EDPS zdôrazňuje, že hoci indexové údaje neobsahujú veľa informácií o osobe, ktorej sa týkajú, vyhľadávanie v indexových údajoch môže poskytnúť vysoko citlivý výsledok. Môže poskytnúť informáciu o tom, že osoba má policajný záznam v súvislosti s trestnými činmi.

39.

Je preto veľmi dôležité, aby európsky zákonodarca ustanovil vhodné pravidlá prinajmenšom pre tvorbu indexových údajov, riadenie systémov zadávania indexových údajov a vhodnú organizáciu prístupu k indexovým údajom. Podľa EDPS v tom má návrh nedostatky. V tejto etape má EDPS tri pripomienky:

—	Definícia indexových údajov je nejasná. Nie je jasné, či sa indexové údaje chápu ako metaúdaje, primárne kľúče alebo dokonca oboje. Koncepciu indexových údajov je potrebné upresniť, pretože má priamy vplyv na úroveň ochrany údajov a požadovaných záruk.

—	Návrh by mal upresniť úlohu vnútroštátnych kontaktných miest v súvislosti s indexovými údajmi. Účasť vnútroštátnych kontaktných miest by mohla byť potrebná najmä v prípadoch, keď výklad indexových údajov vyžaduje odborné znalosti, napríklad v prípade možnej zhody odtlačkov prstov.

—

Návrh ponecháva prijatie pravidiel potrebných pre tvorbu indexových údajov na vykonávajúce právne predpisy v súlade s komitologickým postupom podľa článku 19. Hoci vykonávacie pravidlá môžu byť potrebné, základné pravidlá tvorby indexových údajov by sa mali zahrnúť do samotného rámcového rozhodnutia.

Predchádzajúce povolenie justičných orgánov

40.

Výmena informácií nebráni členským štátom vyžadovať, aby poskytnutie informácií orgánu, ktorý o ne žiada, vopred povolili justičné orgány, ak v krajine, od ktorej sa žiadajú, týmito informáciami disponuje justičný orgán. Je to dôležité vzhľadom na to, že podľa prieskumu o právomociach polície pri výmene osobných údajov (2) nie vo všetkých členských štátoch má k týmto údajom polícia samostatný prístup. Podľa EDPS by zásada dostupnosti nemala rušiť povinnosť vopred získať povolenie na poskytnutie informácií, ktorá vyplýva z vnútroštátnych právnych predpisov, alebo by mala prinajmenšom ustanoviť osobitné pravidlá, ktoré by boli uplatniteľné vo všetkých členských štátov a určovali by, pre ktoré kategórie údajov treba vopred získať povolenie.

41.

Táto povinnosť by sa mala vykladať v spojení s článkom 11 ods. 2 návrhu rámcového rozhodnutia o ochrane osobných údajov, ktorý tiež predpokladá, že členský štát, ktorý údaje poskytuje, môže rozhodovať o ich ďalšom využití v členskom štáte, ktorému ich poskytuje. EDPS upozorňuje na význam tejto zásady, ktorá je potrebná na to, aby dostupnosť neviedla k obchádzaniu reštriktívnych vnútroštátnych právnych predpisov o ďalšom využití osobných údajov.

Záverečná poznámka

42.	Tieto prvky vyžadujú vysokú úroveň ochrany údajov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zaručeniu zásad obmedzenia účelu a ďalšieho spracovania, ako aj presnosti a spoľahlivosti sprístupnených informácií (pozri stanovisko EDPS k rámcovému rozhodnutiu o ochrane osobných údajov, IV.2 a IV.6).

V. ĎALŠIE PRÍSTUPY

Švédsky návrh

43.

Švédsky návrh sa neobmedzuje na určité druhy informácií, ale vzťahuje sa na všetky informácie a spravodajské informácie, dokonca aj na informácie a spravodajské informácie, ktorými disponujú iné orgány ako príslušné orgány činné v trestnom konaní. Návrh podporuje spoluprácu tým, že stanovuje lehoty pre vybavovanie žiadostí o informácie a ruší rozlišovanie medzi výmenou v rámci jedného členského štátu a cezhraničnou výmenou informácií. Neustanovuje dodatočné opatrenia, aby boli informácie účinne sprístupnené. Z toho dôvodu je pochopiteľné, že Komisia sa so samotným švédskym návrhom ako vhodným nástrojom dostupnosti neuspokojila. (3)

44.

Z prístupu švédskeho návrhu z hľadiska ochrany údajov vo všeobecnosti vyplýva:

—	Víta sa, že návrh sa obmedzuje výlučne na spracovanie existujúcich údajov a nevedie k vzniku nových databáz, dokonca ani „indexových údajov“.

—	Absencia „indexových údajov“ však nie je a priori pozitívnym prvkom. Ak sa indexové údaje primerane zabezpečia, môžu umožniť cielené vyhľadávanie údajov citlivej povahy, menej narušujúce súkromie. Umožní sa tiež lepšie filtrovanie žiadostí a lepší dohľad.

—

V každom prípade návrh vedie k zvýšeniu cezhraničnej výmeny osobných údajov s rizikami pre ochranu osobných údajov okrem iného preto, že má vplyv na právomoc členských štátov v plnej miere kontrolovať tých, čo údaje vymieňajú. Nemal by sa prijať nezávisle od rámcového rozhodnutia o ochrane osobných údajov.

Prümský dohovor

45.

Prümský dohovor má k vykonávaniu zásady dostupnosti iný prístup. Kým návrh rámcového rozhodnutia má všeobecný prístup – neustanovuje osobitné pravidlá výmeny určitých druhov informácií, ale vzťahuje sa na všetky druhy informácií uvedených v prílohe II (pozri body 21 – 28 tohto stanoviska), prístup Prümského dohovoru je postupný.

46.

Tento prístup sa niekedy označuje ako „prístup podľa dátových polí“. Vzťahuje sa na určité druhy informácií (DNA, údaje o odtlačkoch prstov a registrácii vozidiel) a ustanovuje povinnosť zohľadniť osobitnú povahu týchto údajov. Dohovor ustanovuje povinnosť založiť a viesť záznamy o analýze DNA pre vyšetrovanie trestných činov. Podobná povinnosť sa vzťahuje na údaje o odtlačkoch prstov. V prípade údajov o registrácii vozidiel sa musí priamy prístup umožniť vnútroštátnym kontaktným miestam iných členských štátov.

47.	Prístup Prümského dohovoru vedie k trom typom pripomienok.

48.

Po prvé, je samozrejmé, že EDPS nesúhlasí s procesom, ktorým tento dohovor vznikol (mimo inštitucionálneho rámca Európskej únie, a preto bez zásadnej účasti Komisie). Znamená to, že Európsky parlament nemá žiadnu demokratickú kontrolu a Súdny dvor nemá žiadnu súdnu kontrolu, a preto existuje menej záruk, že všetky (verejné) záujmy budú vyvážené. Týka sa to aj hľadiska ochrany údajov. Inými slovami, inštitúcie Európskej únie nemajú príležitosť posúdiť vplyv politických rozhodnutí na ochranu osobných údajov pred zriadením tohto systému.

49.

Po druhé, je zjavné, že niektoré prvky Prümského dohovoru narúšajú súkromie osoby, ktorej sa údaje týkajú, výraznejšie než návrh rámcového rozhodnutia o dostupnosti. Dohovor nevyhnutne vedie k vzniku nových databáz, čo samo osebe predstavuje riziká pre ochranu údajov. Nevyhnutnosť a primeranosť zriaďovania týchto nových databáz by sa mala dokázať. Mali by sa ustanoviť primerané záruky ochrany osobných údajov.

„Prístup podľa dátových polí“

50.

Po tretie, ako už bolo uvedené, dohovor uplatňuje „prístup podľa dátových polí“. EDPS vyššie spomenul problémy a neistotu späté s prostredím, v ktorom sa zásada dostupnosti musí uplatniť. Za týchto okolností je podľa EPDS lepšie nezriaďovať systém pre istý okruh údajov, ale začať s opatrnejším prístupom, ktorý by sa týkal jedného druhu údajov, a sledovať, do akej miery môže zásada dostupnosti účinne podporovať orgány činné v trestnom konaní, ako aj osobitné riziká pre ochranu osobných údajov. Na základe týchto skúseností by sa mohol systém rozšíriť na iné druhy údajov a/alebo upraviť tak, aby bol účinnejší.

51.

Tento „prístup podľa dátových polí“ by tiež lepšie spĺňal požiadavky zásady proporcionality. Podľa EDPS by potreba lepšej cezhraničnej výmeny údajov na účely vynucovania práva mohla oprávniť prijatie právneho nástroja na úrovni EÚ, ale na to, aby bol tento nástroj proporcionálny, mal by byť primeraný na dosiahnutie svojho cieľa, ktorý sa môže lepšie ustanoviť po získaní určitých praktických skúseností. Tento nástroj by tiež nemal neprimerane poškodzovať osobu, ktorej sa údaje týkajú. Výmena by sa nemala vzťahovať na viac druhov údajov, než je naozaj nevyhnutné, s tým, že by bola možná anonymná výmena údajov, a mala by sa uskutočňovať za prísnych podmienok ochrany údajov.

52.	Na základe opatrnejšieho prístupu, ktorý obhajuje EDPS, by sa – prípadne spolu s „prístupom podľa dátových polí“ – mohlo začať s vykonávaním zásady dostupnosti len prostredníctvom nepriameho prístupu pomocou indexových údajov. EDPS to predkladá ako bod na zváženie v ďalšom legislatívnom procese.

VI. KTORÉ ÚDAJE?

53.	Príloha II uvádza zoznam druhov informácií, ktoré sa dajú získať podľa navrhovaného rámcového rozhodnutia. Všetkých šesť uvedených druhov informácií sú vo väčšine prípadov osobné údaje, pretože všetky sa týkajú identifikovanej alebo identifikovateľnej osoby.

54.

Podľa článku 3 písm. g) návrhu znamenajú indexové údaje „údaje, ktorých účelom je jednoznačne identifikovať informácie a v ktorých sa dá vyhľadávať a overiť, či určité informácie sú alebo nie sú dostupné“. Prístup k uplatňovaniu zásady dostupnosti (4) zaraďuje medzi indexové údaje:

—	totožnosť dotknutých osôb,

—	identifikačné číslo dotknutých vecí (vozidiel, dokumentov),

—	odtlačky prstov/digitálne fotografie.

Iný druh údajov, ktorý by sa mohol zaradiť medzi indexové údaje, sú profily DNA. Zoznam indexových údajov svedčí o tom, že indexové údaje môžu obsahovať osobné údaje, a preto je potrebná primeraná ochrana.

55.

EDPS osobitne zaujíma otázka profilov DNA. Analýza DNA sa ukázala ako výrazne prínosná pri vyšetrovaní trestných činov a účinná výmena údajov o DNA môže byť nevyhnutná pre boj proti trestnej činnosti. Je však dôležité, aby bola koncepcia údajov o DNA jasne definovaná a náležite sa zohľadnili osobitné vlastnosti týchto údajov. Z hľadiska ochrany údajov je obrovský rozdiel medzi vzorkami DNA a profilmi DNA.

56.

Vzorky DNA (ktoré orgány činné v trestnom konaní často zhromažďujú a uchovávajú) by sa mali považovať za osobitne citlivé, pretože je pravdepodobnejšie, že môžu obsahovať celý „obraz“ DNA. Môžu poskytovať informácie o genetických vlastnostiach a zdravotnom stave osoby, ktoré bývajú potrebné na celkom iné účely, ako napríklad pri lekárskom poradenstve jednotlivcom alebo mladým párom.

57.

Naopak, profily DNA môžu obsahovať len niektoré čiastkové informácie o DNA získané zo vzorky DNA: môžu sa využiť na overenie totožnosti osoby, ale v zásade neobsahujú informácie o jej genetických vlastnostiach. Vedecký pokrok však môže zvýšiť počet informácií, ktoré sa dajú získať z profilov DNA: profil DNA, ktorý sa považuje za „nevinný“, môže neskôr poskytnúť oveľa viac informácií, a to najmä informácií o genetických vlastnostiach osoby, než by sa dalo čakať alebo než by bolo potrebné. Informácie, ktoré môžu poskytnúť profily DNA, by sa preto mali považovať za dynamické.

58.	Z tohto hľadiska EDPS poznamenáva, že Prümský dohovor, ako aj návrh Komisie podporujú výmenu údajov o DNA medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ale sú zásadné rozdiely v spôsobe, akým tak robia.

59.

EDPS víta, že návrh Komisie neustanovuje žiadnu povinnosť zhromažďovať údaje o DNA a že jasne obmedzuje výmenu údajov o DNA na profily DNA. Príloha II definuje profily DNA pomocou počiatočného spoločného zoznamu polymorfných systémov DNA používaných pri forenznej analýze DNA v členských štátoch. Tento zoznam – založený na siedmich polymorfných systémoch DNA európskeho štandardného súboru (ESS), definovaného v prílohe I uznesenia Rady z 25. júna 2001 o výmene výsledkov analýzy DNA (5) – zaručuje, že získané profily DNA nebudú obsahovať žiadne informácie o konkrétnych dedičných vlastnostiach.

60.

EDPS vyzdvihuje, že uznesenie Rady ustanovuje niekoľko veľmi dôležitých záruk, ktoré sa osobitne týkajú dynamickej povahy profilov DNA. Oddiel III uznesenia obmedzuje výmeny výsledkov analýzy DNA na „úseky chromozómu […], o ktorých sa nevie, že by poskytovali informácie o určitých dedičných vlastnostiach“, a odporúča členským štátom, aby už nepoužívali tie polymorfné systémy DNA, ktoré na základe výsledkov vedeckého vývoja môžu poskytovať informácie o konkrétnych dedičných vlastnostiach.

61.

Prümský dohovor ustanovuje odlišný prístup, pretože zmluvným stranám ukladá povinnosť založiť a viesť záznamy o analýze DNA pre vyšetrovanie trestných činov. Vyžaduje preto vytvorenie nových databáz DNA a rozsiahlejšie zhromažďovanie údajov o DNA. Je tiež nejasné, aký druh údajov zahŕňajú „záznamy o analýze DNA“, a dohovor nezohľadňuje dynamický vývoj profilov DNA.

62.

EDPS poukazuje na to, že každý právny nástroj, ktorý ustanovuje výmenu údajov o DNA, by mal:

—	Jasne vymedziť a definovať druh informácií o DNA, ktoré sa môžu vymieňať (a to aj so zreteľom na zásadný rozdiel medzi vzorkami DNA a profilmi DNA).

—	Zaviesť spoločné technické normy, aby praktické rozdiely vo forenzných databázach DNA v členských štátoch nespôsobovali problémy a neviedli k nepresným výsledkom pri výmene údajov.

—	Ustanoviť vhodné právne záväzné záruky, aby sa zabránilo tomu, aby sa na základe výsledkov vedeckého vývoja dali z profilov DNA získavať osobné údaje, ktoré sú nielen citlivé, ale tiež nepotrebné na účel, na ktorý sa získali.

63.

Na základe toho EDPS pri tejto príležitosti opakuje a pripája svoje pripomienky zo stanoviska k rámcovému rozhodnutiu o ochrane osobných údajov (bod 80). V uvedenom stanovisku EDPS upozornil na to, že v súvislosti s údajmi o DNA by sa mali poskytnúť osobitné záruky, na základe ktorých by sa: dostupné informácie mohli použiť výlučne na identifikáciu jednotlivcov pri prevencii, odhaľovaní alebo vyšetrovaní trestných činov; starostlivo zohľadňovala úroveň presnosti profilov DNA a osoba, ktorej sa týkajú, by ju mohla spochybniť pomocou ľahko dostupných prostriedkov; plne zabezpečilo rešpektovanie dôstojnosti osôb. (6)

64.

Tieto úvahy vedú tiež k záveru, že právne predpisy o zriadení záznamov DNA a výmene údajov z týchto záznamov by sa mali prijať až po posúdení vplyvu, v ktorom sa náležite posúdi ich prínos a riziká. EDPS odporúča, aby tieto právne predpisy obsahovali záväzok pravidelného hodnotenia po nadobudnutí účinnosti.

65.

Nakoniec, príloha II obsahuje iné druhy informácií, ktoré sa môžu vymieňať. Zahŕňa informácie, ktoré pochádzajú od súkromných subjektov, keďže telefónne čísla a iné údaje o komunikácii, ako aj prevádzkové údaje väčšinou pochádzajú od poskytovateľov telefónnych služieb. Dôvodová správa potvrdzuje, že členské štáty majú povinnosť zaručiť, aby sa informácie súvisiace s vynucovaním práva, ktorými disponujú orgány alebo súkromné subjekty určené na tento účel, poskytovali rovnocenným príslušným orgánom iných členských štátov a Europolu. Keďže sa návrh vzťahuje na osobné údaje od súkromných subjektov, uplatniteľný právny rámec by mal podľa názoru EDPS obsahovať dodatočné záruky ochrany osoby, ktorej sa údaje týkajú, aby sa zaručila ich presnosť.

VII. ZÁSADY OCHRANY ÚDAJOV

66.

Pravidlá ochrany osobných údajov nie sú v navrhovanom rámcovom rozhodnutí Rady osobitne ustanovené, kým iné nástroje, ako napríklad Prümský dohovor alebo švédsky návrh obsahujú určité osobitné ustanovenia o ochrane osobných údajov. Nedostatok osobitných pravidiel na ochranu osobných údajov v návrhu o dostupnosti je prijateľný, len ak sú v plnej miere uplatniteľné všeobecné pravidlá obsiahnuté v návrhu rámcového rozhodnutia o ochrane údajov v treťom pilieri a poskytujú dostatočnú ochranu. Pravidlá ochrany osobných údajov ustanovené osobitnými nástrojmi, ako napríklad švédskym návrhom a Prümským dohovorom, by však nemali znižovať úroveň ochrany, ktorú zaručuje všeobecný rámec. EDPS odporúča doplniť osobitnú doložku o možnom konflikte medzi rôznymi pravidlami ochrany údajov.

67.

Pri tejto príležitosti by EDPS opäť rád pripomenul svoje stanovisko k rámcovému rozhodnutiu o ochrane osobných údajov a zdôraznil význam zavedenia jednotných a komplexných pravidiel ochrany údajov v súvislosti so spoluprácou orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by sa vzťahovali na celý priebeh spracovávania. EDPS ďalej opakuje ostatné pripomienky v uvedenom stanovisku. V tomto odseku sa vyzdvihujú tieto otázky ochrany údajov:

—

Zákonné spracovávanie osobných údajov. EDPS podporuje prístup, podľa ktorého môžu byť informácie dostupné, len ak boli zhromaždené v súlade so zákonom (ako sa uvádza v článku 2 ods. 2 v súvislosti s informáciami zhromaždenými s použitím donucovacích prostriedkov). Zákonné spracovávanie osobných údajov by tiež zaručilo, že sa sprístupnené a vymieňané informácie vhodným spôsobom využijú aj v súdnom konaní. Hoci informácie spracované po začatí stíhania nespadajú do rozsahu pôsobnosti navrhovaného nástroja, je aj tak pravdepodobné, že informácie, ktoré si orgány činné v trestnom konaní vymenili predtým, skončia v súdnom konaní.

—

Kvalita osobných údajov má osobitný význam, pretože zásada dostupnosti umožňuje využívanie informácií orgánmi činnými v trestnom konaní pôsobiacimi mimo kontextu, v ktorom boli údaje získané. Tieto orgány majú dokonca priamy prístup k databázam iných členských štátov. Kvalita osobných údajov sa dá zaručiť, len ak je pravidelne a primerane kontrolovaná ich presnosť, ak sa informácie rozlišujú podľa rôznych kategórií dotknutých osôb (obete, podozriví, svedkovia atď.) a ak je v prípade potreby vyznačený stupeň presnosti (pozri stanovisko EDPS k ochrane osobných údajov, IV.6).

Tieto body opäť objasňujú, prečo by sa na všetky druhy spracovania vrátane domácich mali vzťahovať pravidlá ochrany údajov, a najmä pravidlá o presnosti. Inak by osobné údaje, ku ktorým je priamy prístup, mohli byť nesprávne, neaktuálne, čím by sa ohrozili práva osôb, ktorých sa týkajú, ako aj účinnosť vyšetrovania.

—

Obmedzenie účelu Podľa zásady dostupnosti môžu mať k osobným údajom prístup rovnocenné príslušné orgány iných členských štátov. Právomoci orgánov činných v trestnom konaní sa však môžu v jednotlivých krajinách zásadne odlišovať. Je preto nevyhnutné zaručiť, aby sa základná zásada obmedzenia účelu dodržiavala napriek rozličnému rozsahu právomocí rôznych príslušných orgánov, ktoré si údaje vymieňajú. Informácie, ktoré určitých orgán zhromažďuje a spracováva na osobitný účel, sa nemôžu neskôr použiť na iný účel len na základe iných, možno širších právomocí orgánu, ktorému boli poskytnuté.

EDPS preto víta článok 7 navrhovaného rámcového rozhodnutia, ktorý by sa mal chápať ako upresnenie všeobecných pravidiel ustanovených v navrhovanom rámcovom rozhodnutí o ochrane osobných údajov. EDPS ďalej poznamenáva, že posudzovanie rovnocennosti rozličných orgánov (ktoré sa v uvedenom návrhu ponecháva na komitologický postup) by malo byť starostlivé a malo by dodržať zásadu obmedzenia účelu.

—

Lehoty uchovávania vymenených údajov treba tiež chápať z hľadiska zásady obmedzenia účelu: informácie sprístupnené alebo vymenené na istý účel by sa mali vymazať, len čo už nebudú na tento účel potrebné. Vyhlo by sa tým nepotrebnej duplicite databáz, pričom by príslušné orgány mali možnosť opätovného prístupu k (aktualizovaným) dostupným informáciám, ak by ich potrebovali na iný legitímny účel.

—

Protokolovanie poskytovaných informácií podľa zásady dostupnosti. Protokolovanie by malo prebiehať na oboch stranách: v členskom štáte, od ktorého sa informácie žiadajú, ako aj v členskom štáte, ktorý o ne žiada. Mala by sa protokolovať nielen výmena, ale aj prístup (pozri stanovisko EDPS k ochrane osobných údajov, bod 133) okrem iného preto, aby si príslušné vnútroštátne orgány mohli navzájom dôverovať a nestratili celkom kontrolu nad dostupnými informáciami. Potreba sledovateľnosti informácií sa vzťahuje aj na možnosť ich aktualizácie a/alebo opravy.

—

Práva dotknutých osôb. Systémy výmeny informácií medzi orgánmi EÚ činnými v trestnom konaní zvyšujú počet situácií, keď sa osobné údaje (dočasne) spracovávajú niekoľkými príslušnými orgánmi v rôznych členských štátoch zároveň. Na jednej strane to znamená, že by sa mali ustanoviť spoločné normy EÚ v oblasti práv osôb, ktorých sa údaje týkajú, a na druhej strane by tieto osoby mali mať možnosť uplatňovať svoje práva v rozsahu, v akom to umožňujú pravidlá ochrany údajov v treťom pilieri, pokiaľ ide o orgány, ktoré údaje sprístupňujú, ako aj orgány, ktorým sa tieto údaje sprístupňujú a ktoré ich spracovávajú.

—

Dohľad EDPS upozorňuje, že v závislosti od prípadu môže byť na sledovanie spracovávania osobných údajov na základe uvedených návrhov príslušných niekoľko vnútroštátnych dozorných orgánov. Priamy prístup online k informáciám súvisiacim s vynucovaním práva si preto vyžaduje lepší dohľad a koordináciu príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na ochranu údajov.

VIII. ZÁVERY

Všeobecné závery o zásade dostupnosti

68.

EDPS využíva túto príležitosť, aby v tomto stanovisku predložil niekoľko všeobecných a zásadnejších názorov na tému výmeny informácií súvisiacich s vynucovaním práva a na prístupy k právnej úprave tejto témy. EDPS bude k dispozícii na ďalšie konzultácie v neskoršej etape legislatívneho procesu súvisiaceho s týmto alebo inými príbuznými návrhmi.

69.

Podľa EPDS by sa zásada dostupnosti mala vykonať právne záväzným nástrojom prostredníctvom opatrnejšieho, postupného prístupu, ktorý zahŕňa jeden druh údajov, a malo by sa sledovať, do akej miery môže zásada dostupnosti účinne podporovať orgány činné v trestnom konaní, ako aj osobitné riziká pre ochranu osobných údajov. Na základe tohto opatrnejšieho prístupu by sa s vykonávaním zásady dostupnosti mohlo začať len prostredníctvom nepriameho prístupu pomocou indexových údajov. Na základe týchto skúseností by sa mohol systém rozšíriť na iné druhy údajov a/alebo upraviť tak, aby bol účinnejší.

70.	Žiadny právny nástroj, ktorým sa vykonáva zásada dostupnosti, by sa nemal prijať bez toho, aby sa vopred neprijali základné záruky ochrany údajov, ktoré obsahuje návrh rámcového rozhodnutia o ochrane osobných údajov.

Odporúčania na úpravu uvedeného návrhu

71.

EDPS odporúča upresniť rozsah zásady dostupnosti:

—	doplnením jasnej a presnej definície údajov, ktoré sa budú považovať za dostupné.

—	ako prvú možnosť, obmedzením rozsahu zásady dostupnosti na informácie, ktorými disponujú príslušné orgány.

—	ako druhú možnosť, v prípade širšieho rozsahu, zabezpečením dostatočných záruk ochrany osobných údajov. Zohľadniť sa musia otázky nastolené v bode 27 tohto stanoviska.

72.

EDPS má k priamemu prístupu príslušného orgánu iného členského štátu k databázam tieto pripomienky:

—	Otázku treba náležite vyriešiť, keďže v prípade priameho prístupu nemajú určené orgány členského štátu, odkiaľ informácie pochádzajú, žiadnu kontrolu nad prístupom a ďalším využívaním údajov.

—	Návrh nesmie podporovať neobmedzené prepájanie databáz a teda vznik siete databáz, ktorá by sa dala len ťažko kontrolovať.

73.

Rámcové rozhodnutie by malo byť presnejšie v otázke zriadenia systému indexových údajov. Konkrétne:

—	Návrh by mal ustanoviť vhodné pravidlá prinajmenšom pre tvorbu indexových údajov, riadenie systémov zadávania indexových údajov a vhodnú organizáciu prístupu k indexovým údajom.

—	Definícia indexových údajov sa musí upresniť.

—	Návrh by mal upresniť úlohu vnútroštátnych kontaktných miest, pokiaľ ide o indexové údaje.

—	Základné pravidlá tvorby indexových údajov by sa mali zahrnúť do samotného rámcového rozhodnutia a nemali by sa ponechať na vykonávacie právne predpisy v súlade s komitologickým postupom.

74.

EDPS poukazuje na to, že návrh – keďže ustanovuje výmenu údajov o DNA – by mal:

—	Jasne vymedziť a definovať druh informácií o DNA, ktoré sa môžu vymieňať (a to aj so zreteľom na zásadný rozdiel medzi vzorkami DNA a profilmi DNA).

—	Zaviesť spoločné technické normy, aby praktické rozdiely vo forenzných databázach DNA v členských štátoch nespôsobovali problémy a neviedli k nepresným výsledkom pri výmene údajov.

—	Ustanoviť vhodné právne záväzné záruky, aby sa zabránilo tomu, aby sa na základe výsledkov vedeckého vývoja dali z profilov DNA získavať osobné údaje, ktoré sú nielen citlivé, ale tiež nepotrebné na účel, na ktorý sa získali.

—	Byť prijatý až po posúdení vplyvu.

75.	EDPS radí obmedziť výmenu informácií s Europolom na účely samotného Europolu, ako sa uvádza v článku 2 dohovoru o Europole a v jeho prílohe.

V Bruseli 28. februára 2006

Peter HUSTINX

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov

(1) Stanovisko z 26. septembra 2005 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o uchovávaní spracovaných údajov v súvislosti s poskytovaním verejných elektronických komunikačných služieb a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/58/ES (KOM(2005) 438 v konečnom znení).

(2) Odpovede na dotazník k rámcovému rozhodnutiu o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými v trestnom konaní, a to najmä informácií o závažnej trestnej činnosti vrátane teroristických činov (dokument Rady č. 5815/1/05).

(3) Pozri pracovný dokument útvarov Komisie – Príloha k návrhu rámcového rozhodnutia Rady o výmene informácií na základe zásady dostupnosti, SEK(2005) 1270 z 12. októbra 2005.

(4) Dokument predsedníctva Rade z 5. apríla 2005 (dok. č. 7641/05).

(5) Ú. v. ES C 187, s. 1.

(6) V tejto súvislosti pozri aj „Správu o pokroku v uplatňovaní zásad dohovoru 108 pri zhromažďovaní a spracovávaní osobných biometrických údajov“ Rady Európy, február 2005.

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 116

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 49 17. mája 2006

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Informácie
	Komisia
2006/C 116/1	Výmenný kurz eura	1

2006/C 116/2	Štátna pomoc — Taliansko — Štátna pomoc č. C 11/2006 (ex N 127/2005) — Uviaznuté náklady na municipalizzate — Výzva na predloženie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES ( 1 )	2

2006/C 116/3	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Prípad č. COMP/M.4195 — Inchcape/Lind) — Prípad, ktorý môže byť posúdený v zjednodušenom konaní ( 1 )	7

	Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov
2006/C 116/4	Stanovisko Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k návrhu rámcového rozhodnutia Rady o výmene informácií na základe zásady dostupnosti (KOM(2005) 490, konečné znenie)	8

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,2817
JPY	Japonský jen	141,33
DKK	Dánska koruna	7,4558
GBP	Britská libra	0,68110
SEK	Švédska koruna	9,3985
CHF	Švajčiarsky frank	1,5525
ISK	Islandská koruna	91,13
NOK	Nórska koruna	7,8360
BGN	Bulharský lev	1,9558
CYP	Cyperská libra	0,5751
CZK	Česká koruna	28,312
EEK	Estónska koruna	15,6466
HUF	Maďarský forint	262,83
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,6960
MTL	Maltská líra	0,4293
PLN	Poľský zlotý	3,9110
RON	Rumunský lei	3,5209
SIT	Slovinský toliar	239,65
SKK	Slovenská koruna	37,540
TRY	Turecká líra	1,8580
AUD	Austrálsky dolár	1,6822
CAD	Kanadský dolár	1,4263
HKD	Hongkongský dolár	9,9375
NZD	Novozélandský dolár	2,0625
SGD	Singapurský dolár	2,0218
KRW	Juhokórejský won	1 211,21
ZAR	Juhoafrický rand	8,1821
CNY	Čínsky juan	10,2728
HRK	Chorvátska kuna	7,2698
IDR	Indonézska rupia	11 810,87
MYR	Malajzijský ringgit	4,617
PHP	Filipínske peso	67,110
RUB	Ruský rubeľ	34,6280
THB	Thajský baht	48,893