16.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 115/1

1.

berie na vedomie Strategické usmernenia Spoločenstva (SUS), ktoré prijala Európska komisia 5. júla 2005;

2.

víta v cieľoch konvergencie jasne deklarovanú prioritu pre zaostávajúce regióny, viazanú najmä na rozšírenie o desať nových členských štátov. Európa musí byť vo vzťahu k týmto regiónom solidárna, aby sa urýchlil ich hospodársky a sociálny rozvoj tak, ako tomu bolo pri predchádzajúcich generáciách programov;

3.

víta aj vôľu pokračovať v európskej kohéznej politike pre všetky európske regióny uplatňovaním budúceho cieľa konkurencieschpnosti a zamestnanosti, ale zdôrazňuje, že v rámci tohto cieľa musia mať prioritu okrajové regióny a/alebo regióny s nižšou konkurencieschopnosťou, aby sa zmenšili rozdiely v rozvoji medzi regiónmi a v rámci regiónov. Hlavnou funkciou politiky súdržnosti je korigovanie regionálnych a miestnych disparít, a nie podpora regiónov s najvyššou konkurencieschopnosťou;

4.

vyjadruje poľutovanie na tým, že Strategické usmernenia Spoločenstva nerozlišujú medzi prioritami pre regióny konvergencie a pre regióny budúceho cieľa konkurenceschopnosti a zamestnanosti. Cieľ konkurencieschopnosti a zamestnanosti sa musí orientovať na projekty zamerané na zvýšenie regionálnej konkurencieschopnosti (výskum, inovácia, vzdelávanie/odborná príprava, dostupnosť v oblastiach dopravy, IKT, služieb všeobecného záujmu) a predchádzanie rozptyľovaniu finančných prostriedkov, ktoré sa v súčasnej dobe často kritizuje;

5.

víta skutočnosť, že kohézna politika sa dostala do polohy nástroja realizácie Lisabonskej stratégie na regionálnej úrovni, ale trvá na tom, že je absolútne nutné, aby kohézna politika bola prioritne nástrojom korekcie rozvojových disparít na regionálnej a miestnej úrovni;

6.

zdôrazňuje základný význam tohto dokumentu pre vytváranie kohéznej politiky Spoločenstva na obdobie 2007 – 2013 a pre sledovanie tejto politiky na európskej úrovni, pokiaľ ide o jej ciele a priority;

7.

zdôrazňuje, že regionálna a kohézna politika potrebuje strategický dokument na európskej úrovni, podobný tomu, ktorý už niekoľko rokov existuje pre Európsku stratégiu zamestnanosti;

8.

vyjadruje však svoje obavy súvisiace s rozporom medzi ambíciami uvedenými v tomto dokumente a nízkym objemom finančných prostriedkov, ktoré chcú niektoré členské štáty použiť na ich realizáciu v rámci finančného výhľadu na roky 2007 – 2013;

9.

zamýšľa sa tiež nad tým, ako by tento dokument použili členské štáty, ak by najmä finančný výhľad nezodpovedal výzvam;

10.

uznáva, že – ak je potrebné dodržať princíp subsidiarity a členským štátom ponechať možnosť úpravy Strategických usmernení Spoločenstva (SUS) podľa vlastných potrieb a špecifickej situácie – je dôležité, aby tieto štáty svoj národnú politiku nefinancovali z európskych štrukturálnych fondov;

11.

vyjadruje svoje znepokojenie nad nebezpečenstvom, že takáto odchýlka by mohla negatívne pôsobiť na skutočnú politiku Spoločenstva v prospech kohézie, aj keď táto politika predstavuje pre európskeho občana jednu z najviditeľnejších oblastí politiky Spoločenstva;

12.

z tohto dôvodu vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska komisia pod tlakom členských štátov upustila od pripojenia národných verzií tohto dokumentu, ktoré sa opierali o výsledky územných výskumných programov realizovaných členskými štátmi prostredníctvom monitorovacej siete pre územné plánovanie (ORATE) a ktoré umožňovali preveriť strategické väzby medzi cieľmi Spoločenstva a cieľmi jednotlivých členských štátov v oblasti územnej súdržnosti.

1.1

vyjadruje opätovne svoju podporu Lisabonskej stratégii a berie ne vedomie vôľu Európskej komisie štruktúrovať Strategické usmernenia Spoločenstva (SUS) okolo tejto stratégie ale vyjadruje svoju ľútosť nad tým, že sa environmentálna priorita a göteborská stratégia dostali do úzadia;

1.2

zdieľa tri veľké priority navrhované Európskou komisiou (urobiť z Európy a jej regiónov atraktívnejšie miesto pre investície, zlepšiť poznatky a inováciu ako kľúčové faktory rastu a pomôcť vytvárať pracovné miesta vo väčšom počte a lepšej kvalite);

1.3

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dokumentoch k týmto hlavným prioritám chýba odkaz na pojem vyváženej konkurencieschopnosti, pripomína, že je za to, aby sa rovnaká pozornosť venovala všetkým trom pilierom trvalo udržateľného rozvoja (hospodárskemu, sociálnemu a environmentálnemu);

1.4

zdôrazňuje znovu, že hlavná slabina Lisabonskej stratégie, ako aj Európskej stratégie zamestnanosti, spočíva v jej realizácii, hlavne členskými štátmi, vyjadruje svoju ľútosť na tým, že tu chýba skutočne decentralizovaný prístup a že koordinačná metóda nedokázala združiť regionálne a miestne orgány, vyjadruje poľutovanie nad tým, že spolupráca rozvinutá v jej rámci si zachovala svoj výhradne medzivládny charakter, a nezohľadňuje narastajúcu úlohu, ktorú zohrávajú sociálni partneri v Lisabonskom procese;

1.5

vyjadruje svoje potešenie nad kľúčovou úlohou, ktorú by podľa želania Európskej komisie mali odteraz zohrávať regionálne a miestne orgány v rámci realizácie tejto stratégie, a nad spojením, ktoré vytvorí s politikou súdržnosti na dosiahnutie týchto cieľov;

1.6

zdôrazňuje preto naliehavú potrebu začleniť strategické usmernenia Spoločenstva, na základe ktorých členské štáty a regióny stanovia svoje vlastné strategické priority pre kohéznu politiku, do národných akčných programov v súlade s Lisabonom a klásť dôraz na význam regionálnej a miestnej úrovne pre skutočný strategický územný rozvoj;

1.7

vyjadruje želanie, aby okrem regiónov konvergencie, ktoré sú v rámci pomoci Spoločenstva prioritné, boli prostriedky zo štrukturálnych fondov v oblasti plnenia budúceho cieľa konkurencieschopnosti a zamestnanosti uvolnené pre prioritné urýchlenie rozvoja okrajových regiónov a regiónov s nižšou konkurencieschopnosťou v oblastiach ako výskum, inovácia, vzdelávanie a odborná príprava a dostupnosť (doprava, TIKT, služby všeobecného záujmu), každý európsky región musí mať možnosť zrealizovať na regionálnej a miestnej úrovni svoju vlastnú Lisabonskú agendu;

1.8

varuje pred čerpaním európskych fondov na financovanie alebo spolufinancovanie národných opatrení alebo opatrení Spoločenstva (transeurópske dopravné siete, rámcový program výskumu a rozvoja, program konkurencieschopnosti a inovácie), ktoré by sa riadilo len logikou národnej konkurencieschopnosti, mimo akéhokoľvek rozmeru teritoriálnej súdržnosti, a teda by nespadalo pod kohéznu politiku. Ak je spravodlivé a prioritné, že zaostávajúce regióny môžu čerpať štrukturálne fondy na tento druh financovania, bolo by na druhej strane poškodzujúce, keby regióny vhodné pre budúci cieľ konkurencieschopnosti a zamestnanosti nemohli tieto finančné prostriedky sústrediť na skutočné priority rozvoja regiónu;

1.9

vyzýva znovu, aby bolo spolufinancovanie zo súkromných zdrojov povolené aj v budúcnosti;

1.10

pripomína tiež, že ak majú sektorové politiky v súčasnom plánovacom období prispieť k dosiahnutiu cieľa súdržnosti, potom od roku 2007 by bolo možné požadovať od kohéznej politiky, aby financovala sektorové politiky;

1.11

praje si, aby štruktúrovanie strategických usmernení Spoločenstva (SUS) okolo Lisabonskej stratégie neposkytlo členským štátom príležitosť privlastniť si kohéznu politiku na financovanie svojich národných politík bez ohľadu na princíp hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti aplikovaný na ich územie;

1.12

varuje preto pred možným nebezpečenstvom „renacionalizácie“ kohéznej politiky Spoločenstva;

1.13

žiada, aby strategické usmernenia Spoločenstva (SUS) stanovili jasné ciele zamerané na územnú súdržnosť a tým minimalizovali toto nebezpečenstvo.

2.1

vyjadruje poľutovanie nad tým, že územná dimenzia súdržnosti nie je predmetom konkrétnej priority alebo že nemá horizontálny charakter, čo by bolo možné uplatniť na tri hlavné priority definované v dokumente a že netvorí hlavný princíp všetkých strategických usmernení Spoločenstva (SUS) ako v prípade hospodárskej a sociálnej súdržnosti;

2.2

potvrdzuje, že územná dimenzia je samotným základom regionálnej politiky a kohéznej politiky;

2.3

vyjadruje prekvapenie nad tým, že kapitola o územnej dimenzii sa týka len miest a vidieka a len veľmi málo napĺňa ambície, ktoré vyjadrila Európska komisia v tretej správe o súdržnosti, hoci územná dynamika dáva aktérom a obyvateľstvu možnosť posúdiť priamo v teréne dôsledky politiky Európskej únie. Pripomína, že je nutné zaoberať sa mestskou dimenziou v rámci regionálnych programov;

2.4

vyzýva, aby sa zohľadnila koncepcia vyváženej konkurencieschopnosti, ako je definovaná v Zmluve o Európskej únii, a perspektívy polycentrického územného rozvoja Spoločenstva, ktorý by mal umožniť prispôsobenie prírody a intenzity uplatňovaných opatrení vzhľadom na objektívnu situáciu konkurencieschopnosti území;

2.5

žiada, aby územný rozmer obsahoval osobitný odsek o trvalo znevýhodnených oblastiach (ostrovy, horské oblasti a oblasti s nízkou hustotou obyvateľstva), regióny na periférii, slabé vidiecke oblasti a problémové mestské oblasti, a aby sa zaoberal posilňovaním väzby medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Uznáva strategický význam miest a vidieckych oblastí pre dosiahnutie Lisabonských cieľov zameraných na vytvorenie bezpečných, súdržných a trvalo udržateľných spoločenstiev aj v tých najzanedbanejších mestských oblastiach;

2.6

očakáva v tomto ohľade uverejnenie oznámenia Európskej komisie o mestskom rozmere strategických usmernení kohéznej politiky;

2.7

pripomína ešte dôraznejšie význam, ktorý majú regionálne a miestne orgány pre cieľ územnej súdržnosti ako nevyhnutný a neodlučiteľný doplnok cieľa hospodárskej a sociálnej súdržnosti;

2.8

vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento dokument sa územnou spoluprácou zaoberá len veľmi okrajovo a vyjadruje znepokojenie nad tým, že členské štáty uvažujú o znížení finančných prostriedkov určených pre tento základný cieľ regionálnej politiky a kohéznej politiky;

2.9

vyjadruje opätovne svoju podporu cezhraničnej spolupráci ako hlavnému nástroju európskej integrácie. Vyjadruje želanie, aby sa oblastiam ako kultúra, životné prostredie, výmena skúseností medzi orgánmi správy, civilná ochrana a zdravotníctvo venovala v tomto mechanizme patričná pozornosť;

2.10

odporúča ustanoviť skutočnú nadnárodnú spoluprácu, ktorá by išla nad rámec jednoduchej spolupráce medzi členskými štátmi pri realizácií aktivít, a ktorá predstavuje konkrétny nástroj územnej súdržnosti;

2.11

žiada, aby nadnárodná spolupráca zohrávala naozaj strategickú úlohu pri štruktúrovaní a prepájaní území. Pripomína, že práca, ktorú vykonáva ORATE, ponúka veľa podnetov pre zameranie nadnárodnej spolupráce na niekoľko hlavných smerov. Požaduje väčšie zapájanie regionálnych a miestnych orgánov nielen do spravovania programov, ale tiež do definovania priorít v oblasti úloh;

2.12

vyzýva členské štáty, aby neznižovali rozpočet, ktorý Európska komisia navrhuje pre nadnárodnú spoluprácu;

2.13

odporúča venovať viac miesta medziregionálnemu aspektu a pripomína, že je dôležité mať k dispozícii primeraný rozpočet.

3.1

pripomína predovšetkým skutočnosť, že je potrebné, aby Európska únia mala k dispozícii rozpočet zodpovedajúci jej ambíciám a hlavne cieľom, ktoré si stanovila na zasadnutí Rady v Lisabone;

3.2

vyjadruje znepokojenie nad nebezpečenstvom vzniku veľkej disproporcie medzi uvedenými strategickými cieľmi a nedostatočnými finančnými prostriedkami, ktoré by mohli byť pre ne vyčlenené na základe posledných medzivládnych rokovaní;

3.3

vyjadruje ľútosť nad tým, že Európska komisia nenavrhuje sústrediť viacej aktivít Spoločenstva na oblasti a územia, na ktorých môžu mať skutočný pozitívny účinok;

3.4

zastáva názor, že pokiaľ ide o budúci cieľ regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti, bolo by vhodné rozlišovať medzi kritériami Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) a Európskeho sociálneho fondu (ESF), pretože ESF sa týka všetkých území EÚ zo zrejmých dôvodov nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia, na druhej strane je však potrebné, aby ERDF vo svojej pomoci zohľadnil rôzne územné kritéria;

3.5

odporúča, aby štrukturálne fondy boli prednostne prideľované regiónom s najnižšou konkurencieschopnosťou a najvýraznejším znevýhodnením na základe kritérií Spoločenstva a jasných a objektívnych územných kritérií;

3.6

vyjadruje ľútosť nad tým, že na zasadnutí Európskej rady 16. až 17. júna 2005 nedošlo k dohode o finančnom výhľade. Pripomína nebezpečenstvo, ktoré hrozí v prípade, že dlhšiu dobu nedôjde v tejto oblasti k dohode, čo môže negatívne vplývať na prípravu budúceho plánovacieho obdobia 2007 – 2013.

1.

vyzdvihuje prácu, ktorú urobila Európska komisia pre predloženie strategického dokumentu, ale kladie si otázku, ako ho využijú členské štáty;

2.

vyjadruje opätovne svoju podporu presunu priority na regióny konvergencie, najmä v súvislosti s rozšírením o desať nových členských štátov;

3.

zastáva názor, že regionálna politika a kohézna politika sa nemôžu obmedziť na financovanie sektorových politík zo strany členských štátov, ktoré sa v Lisabonskej stratégii pokladajú za prioritné. Hlavnou funkciou politiky súdržnosti je korigovanie regionálnych a miestnych disparít, a nie podpora regiónov s najvyššou konkurencieschopnosťou;

4.

zastáva názor, že úspech Lisabonskej stratégie závisí predovšetkým od jej uplatňovania na regionálnej a miestnej úrovni;

5.

vyslovuje želanie, aby regióny spĺňajúce kritéria budúceho cieľa konkurencieschopnosti a zamestnanosti mohli sústrediť pomoc Spoločenstva na financovanie skutočných stratégií regionálneho rozvoja realizovaných na regionálnej úrovni;

6.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že nedochádza k zohľadňovaniu skutočnej územnej dimenzie, ktorá je predsa hlavným dôvodom existencie účinnej kohéznej politiky Spoločenstva;

7.

prikladá teda najväčší význam sledovaniu cieľa územnej súdržnosti, ktorý je zvlášť dôležitý v kontexte rozšírenej Európy,

8.

požaduje lepšiu vyváženosť medzi požiadavkou konkurencieschopnosti Európskej únie a jej členských štátov a požiadavkou potrieb územnej súdržnosti v rámci Spoločenstva;

9.

domnieva sa, že predpokladom takejto vyváženosti je, že všetky regióny EÚ splnia kritéria pre poskytnutie pomoci, ale tiež že aj členské štáty zaradia skutočnú územnú dimenziu do svojich národných strategických referenčných rámcov, aby sa pomoc Spoločenstva sústredila na okrajové regióny a/alebo regióny s nižšou konkurencieschopnosťou;

10.

odporúča pripisovať väčší význam územnej spolupráci všeobecne a nadnárodnej spolupráci obzvlášť tým, že sa zvýrazní jej strategický charakter v oblasti územného štruktúrovania Spoločenstva a poskytnú sa jej primerané rozpočtové prostriedky;

11.

nakoniec pripomína, že podporuje návrhy Európskej komisie týkajúce sa finančného výhľadu na obdobie 2007 – 2013. Domnieva sa, že ciele uvedené v strategických usmerneniach Spoločenstva sa nemôžu dosiahnuť bez realistického a ambiciózneho rozpočtu Spoločenstva, ktorý umožní pokračovať v skutočnej regionálnej politike a politike súdržnosti pre celú Európsku úniu.

16.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 115/6

1.1

víta skutočnosť, že politika štátnej pomoci by mala byť úzko spätá s cieľmi Lisabonskej stratégie a rovnako víta aj jej novú orientáciu na selektívnejší horizontálny prístup (nezanedbávajúc pritom potreby špecifických dotknutých regiónov) a jej zameranie na kľúčové oblasti politiky, ako napríklad inovácia a výskum a vývoj, ľudský kapitál, podnikanie, služby všeobecného hospodárskeho záujmu, regionálna pomoc, trvalo udržateľné životné prostredie, doprava, energetika a infraštruktúra informačných a komunikačných technológií;

1.2

považuje kritérium „zlyhania trhu“, ktoré vyvinula Komisia na odôvodnené poskytnutie štátnej pomoci, za zaujímavý postup, ale ide o pojem, ktorý nie je založený na Zmluve o založení ES, ani nie je jasne definovaný a navyše sa tento pojem nemôže aplikovať v takých prípadoch, kde nejestvujú trhy. Výbor preto nesúhlasí s tým, aby zlyhanie trhu malo centrálny význam ako kritérium pre preskúmanie prípustnosti štátnej pomoci. Myslí si, že sa môže aplikovať iba v prípadoch, keď nie je v rozpore s princípom subsidiarity a okrem toho vždy, keď si členské štáty a regionálne a miestne orgány zachovajú primeraný priestor pre posúdenie pri stanovovaní zlyhania trhu a pri výbere prostriedkov použitých pri náprave;

1.3

pripomína, že uznesenie VR k Obnove dynamiky Lisabonskej stratégie, prijaté 24. februára 2005 zdôrazňuje, že„by bolo vhodné, aby Európska únia namiesto snahy o dosiahnutie cieľa kvantitatívne znížiť štátne dotácie uprednostnila zlepšenie systému štátnej pomoci s cieľom dlhodobo zabezpečiť poskytovanie kvalitných služieb“; ďalej považuje za nesprávne zamerať sa na celosvetové náklady na štátnu pomoc bez rozlišovania rôznych typov štátnej pomoci a jej prínosu v zmysle všeobecného záujmu;

1.4

zdôrazňuje, že štátna pomoc, pokiaľ je dostatočne cielená a efektívne spravovaná, môže významne prispieť k splneniu požiadaviek týkajúcich sa služieb verejného záujmu, stanovených orgánmi miestnych a regionálnych samospráv a verí, že reforma pravidiel udeľovania štátnych dotácií by mala zvážiť túto skutočnosť spolu s vplyvom štátnej pomoci na fungovanie trhu;

1.5

poznamenáva, že cieľom článkov 81 a 82 Zmluvy o ES o pravidlách konkurencieschopnosti, ktoré sa vzťahujú na podniky, je chrániť konkurencieschopnosť na trhu ako prostriedok na posilnenie starostlivosti o spotrebiteľa. Berúc do úvahy fakt, že definícia „konkurencieschopnosti“ musí byť v Zmluve homogénna a koherentná, Výbor regiónov ľutuje absenciu akéhokoľvek odkazu na starostlivosť o spotrebiteľa v rámci Akčného plánu štátnej pomoci;

1.6

so znepokojením si všíma, že zásada neovplyvňovania trhu medzi členskými štátmi už nie je prvotným kritériom pre poskytnutie štátnej pomoci. VR sa naozaj domnieva, že dotácie miestnych a regionálnych orgánov do podnikov poskytujúcich verejné služby nemusia nevyhnutne ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi v rámci jednotného trhu alebo vážne narúšať hospodársku súťaž, napríklad vytvorením alebo posilnením dominantného postavenia príslušnej spoločnosti na trhu;

1.7

zdôrazňuje, že Európska únia musí byť schopná odolať medzinárodnej konkurencii pri získavaní zahraničných investícií a domnieva sa, že pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci musia lepšie odrážať realitu obchodných vzťahov v otvorenom globalizovanom hospodárstve a musia byť dostatočne flexibilné, aby pri získavaní zahraničných investičných projektov (nepochádzajúcim z EÚ) umožnili regiónom v členských štátoch konkurovať regiónom mimo EÚ, ktoré sú silne dotované;

1.8

je toho názoru, že úloha štátnej pomoci je dôležitejšia v období, keď je ekonomický rast nižší a preto navrhuje zvážiť možnosť flexibilných pravidiel, ktoré by túto skutočnosť brali do úvahy;

1.9

ďalej sa domnieva, že v rámci hospodársky integrovaného priestoru, čím menej je členský štát hospodársky rozvinutý, tým väčšia štátna pomoc by mohla byť oprávnená, percentuálne podľa HDP, s cieľom vytvoriť služby verejného záujmu alebo poskytovať podobný štandard verejných služieb, aký je poskytovaný v ostatných členských štátoch; domnieva sa tiež, že niektoré regióny v rámci členského štátu (menovite menej rozvinuté regióny a regióny v období prechodu z jedného štatútu na druhý) by mali získať špecifickú podporu;

1.10

navrhuje, aby Európska komisia zlepšila dôsledkovú analýzu svojich vlastných rozhodnutí v oblasti štátnej pomoci, predovšetkým na základe skutočnosti, že Akčný plán štátnej pomoci je založený na „ekonomickom prístupe“ analýzy štátnej pomoci;

1.11

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Akčný plán štátnej pomoci nezohľadňuje špecifický charakter partnerstiev súkromného a verejného sektora v oblasti štátnej pomoci.

2.1

víta úmysel zjednodušiť a zosúladiť nariadenia o skupinových výnimkách pre podporu vzdelávania a zamestnanosti a upozorňuje na skutočnosť, že toto je zároveň príležitosť zosúladiť definície, ako napríklad definíciu výrazu „znevýhodnený pracovník“, ktorá sa medzi jednotlivými výnimkami líši;

2.2

domnieva sa, že rozdiel medzi odborným a všeobecným vzdelávaním je v praxi väčšinou iba umelý a preto navrhuje v budúcnosti neposudzovať mieru štátnej pomoci na tomto základe;

2.3

oceňuje snahu Komisie objasniť nepresnosti pretrvávajúce po súdnom rozhodnutí „Altmark“ (3) tým, že príjme opatrenia týkajúce sa pravidiel financovania verejných služieb. Výbor regiónov si myslí, že tieto opatrenia prinútia orgány miestnych a regionálnych samospráv lepšie definovať zmluvy o verejných službách a tak prispejú k väčšej transparentnosti a k zvýšeniu demokratickej zodpovednosti pri správe služieb všeobecného hospodárskeho záujmu;

2.4

s potešením si všíma skutočnosť, že v tomto kontexte Európska komisia súhlasí s požiadavkou Výboru regiónov vyňať z oznamovacej povinnosti štátnu pomoc, udeľovanú nemocniciam a spoločnostiam zabezpečujúcim sociálne bývanie;

2.5

zdôrazňuje, že potreba návrhu právneho rámca pre verejné služby, ktorý by uľahčil definovanie pozitívnych princípov, sa stáva naliehavejšou než kedykoľvek predtým. Tento rámec by mal napríklad obsahovať:

2.6

víta úmysel Komisie vydať nariadenie o všeobecnej skupinovej výnimke, aby sa určité kategórie pomoci vyňali z oznamovacej povinnosti Komisii a verí, že takéto nariadenie zabezpečí lepšie riadenie;

2.7

podporuje úmysel rozšíriť skupinovú výnimku o pomoc na podporu malých a stredných podnikov a na podporu výskumu a vývoja;

2.8

domnieva sa, že vzhľadom na procedurálne požiadavky je výnimka pomoci de minimis veľmi ťažko uplatniteľná v praxi. Akékoľvek zvýšenie hornej hranice pomoci de minimis by preto malo byť sprevádzané zjednodušením a vyjasnením súčasných pravidiel, ktorými sa regulácia hornej hranice pomoci de minimis riadi, najmä by bolo potrebné vysvetliť:

Preto výbor podporuje zvýšenie hornej hranice pomoci de minimis a požaduje, aby sa tak stalo na základe kumulovanej inflácie od posledného zvýšenia v roku 2001;

2.9

je toho názoru, že vzhľadom na vysoký nárast v poskytovaní štátnej pomoci neziskovým subjektom by mala Komisia jasne definovať takéto subjekty v súlade s príslušným rozhodnutím Súdneho dvora;

2.10

verí, že zdokonalenie infraštruktúry informačných a telekomunikačných technológií bude rovnako dôležité ako zdokonalenie infraštruktúry dopravy a energie, avšak poznamenáva, že trhové podmienky pre rozvoj informačných a telekomunikačných technológií sú rôzne a preto upozorňuje na potrebu špecifických usmernení, ktoré umožnia väčšiu flexibilitu pri prideľovaní štátnej pomoci na rozvoj informačných a telekomunikačných technológií vo všeobecnosti;

2.11

2.11.1

víta skutočnosť, že Európska komisia začala 24. augusta 2005 verejnú diskusiu k prehodnoteniu ustanovení pre štátnu pomoc na ochranu životného prostredia, ľutuje však, že bol stanovený veľmi krátky konečný termín na odoslanie odpovedí, a to 10. október 2005;

2.11.2

vyjadruje svoju podporu rozšíreniu pôsobnosti súčasných usmernení na „ochranu zdravia spotrebiteľov“, ktoré podľa názoru Výboru regiónov zahŕňajú aspekty „bezpečnosti civilných osôb a ich životného prostredia“, „bezpečnosti zamestnancov“ a „zdravia zamestnancov“;

2.11.3

podporuje schválenie jasne formulovaných pravidiel pre investičnú pomoc v oblasti životného prostredia poskytovanú spoločnostiam, aby sa riešil problém znečisťovania životného prostredia inými spoločnosťami;

2.11.4

zastáva názor, že by mala zostať zachovaná vysoká intenzita pomoci pre malé a stredné podniky;

2.11.5

považuje za potrebné udržať vysokú úroveň intenzity pomoci pre regióny, ktoré z dôvodov hospodárskej transformácie zaostávajú v plnení požiadaviek acquis communautaire v oblasti životného prostredia.

2.12

víta skutočnosť, že Európska komisia 21. septembra zahájila verejné konzultácie o reforme pravidiel pre poskytovanie štátnej pomoci na inováciu (KOM 2005 (436)), ale ľutuje, že termín na odovzdanie odpovedí je veľmi tesný a bol stanovený na 21. novembra 2005;

2.12.1

v súlade s cieľom dosiahnuť zjednodušenie výbor vyjadruje svoju podporu začleneniu inovácie do súčasného rámca Spoločenstva pre poskytovanie štátnej pomoci na výskum a vývoj (4) ako protiklad k vytvoreniu nových špecifických pravidiel;

2.12.2

podporuje zámer nasmerovať štátnu pomoc súvisiacu s inováciou na malé a stredné podniky;

2.12.3

obhajuje zachovanie súčasnej povolenej kumulácie pomoci na inováciu a regionálnej pomoci;

2.12.4

v súvislosti s inovatívnymi novozaloženými podnikmi si výbor kladie otázku, prečo sa predpokladá len „50 % oslobodenie od sociálnych príspevkov a iných miestnych/regionálnych daní (nesúvisiacich so ziskom)“;

2.12.5

víta skutočnosť, že „štátnu pomoc pre MSP a/alebo na činnosti vzdialené od trhu možno podrobiť jednoduchším procesným pravidlám a mohla by sa vyňať z notifikácií“ KOM (2005) 436 (bod 24);

2.12.6

má ale pochybnosti o tom, že Komisia sa zameriava na „zlyhanie trhu“. Výbor však pripúšťa, že inovačné aktivity sú špecifické, pretože sa často vzďaľujú od trhu: „Skúsenosti ukazujú, že je veľmi ťažké vopred vedieť, ktoré inovačné produkty a služby budú na trhu úspešné.“ KOM (2005) 436 (bod 18);

3.1

víta návrh Komisie zabezpečiť lepšie riadenie štátnej pomoci, podporuje hlavne vydanie usmernení o osvedčených postupoch, po konzultácii s členskými štátmi a zainteresovanými stranami;

3.2

upozorňuje na fakt, že spoločná zodpovednosť s členskými štátmi je jednou z kľúčových bodov reformy štátnej pomoci a preto víta tie prvky Akčného plánu štátnej pomoci, ktoré posilňujú zapojenie členských štátov;

3.3

verí, že by sa malo vypracovať hodnotenie návrhu vytvoriť v jednotlivých štátoch nezávislé orgány na monitorovanie poskytovania štátnej pomoci v oblasti procedurálneho prínosu a úloh, ktoré tieto orgány budú vykonávať, ďalej žiada, aby sa miestne a regionálne orgány mali možnosť vyjadriť k tomuto hodnoteniu;

3.4

dožaduje sa vybudovania siete národných orgánov pre štátnu pomoc, aby sa umožnil nepretržitý tok informácií a výmena osvedčených postupov, čo by mohlo posilniť zapojenie členských štátov a prispieť k lepšiemu riadeniu;

3.5

podporuje navrhnutý systém určitej flexibility v kombinácii so striktným časovým rozvrhom a odlíšenie jednoduchých prípadov od tých, ktoré si vyžadujú hlbšie preskúmanie;

3.6

vyzýva so zreteľom na ohlásené prepracovanie vykonávacieho nariadenia č. 659/1999, aby boli posilnené práva tretích strán (beneficientov a sťažovateľov) v procese nasledujúcom po začatí postupu;

3.7

požaduje, aby bol konzultovaný pri hodnotení alebo úpravách usmernení pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu, ako je stanovené v orientačnom pláne pre roky 2007/2008, ako aj pri ostatných reformách, ktoré ovplyvňujú miestne a regionálne orgány.

16.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 115/10

(1)

Miestne a regionálne orgány musia mať k dispozícii potrebné administratívne a finančné zdroje a kompetencie, aby mohli plniť svoju prirodzenú úlohu, ktorou je podpora a správa konkurencieschopnosti, inovácie a súdržnosti pre regionálny a miestny rozvoj.

(2)

Decentralizácia prispôsobená danostiam jednotlivých členských štátov posilňuje regionálnu a miestnu samosprávu a demokraciu a predstavuje teda jeden z prostriedkov reagovania na pretrvávajúce obavy obyvateľstva vyplývajúce z globalizácie a celosvetových hospodárskych a sociálnych zmien.

(3)

Trojstranné dohody medzi európskou, národnou a regionálnou úrovňou, príp. so zohľadnením otázky miest, sú vhodným nástrojom pre lepšie zapojenie a rozdelenie úloh medzi všetkých aktérov zapojených do procesu uplatňovania európskej regionálnej politiky.

(4)

Požiadavky globalizovaného hospodárstva, ktoré sú zohľadnené v „Partnerstve pre rast a zamestnanosť“, ktoré bolo uzatvorené na summite Európskej rady 23. marca 2005 v Bruseli, zameranom na obnovenie dynamiky Lisabonskej stratégie, môžu byť úspešnejšie plnené, pokiaľ v prístupe zdola nahor budú regionálne a miestne samosprávy zapojené do vypracovania a uplatňovania národných akčných plánov vypracovaných na tento účel, keďže zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri vytváraní prostredia podporujúceho rast,

1.1.1

Konštatuje, že Radou a Európskym parlamentom dohodnutým cieľom Lisabonskej stratégie bolo zvýšenie konkurencieschopnosti a rastu EÚ, vytvorenie väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest a zabezpečenie trvalo udržateľného ekologického a sociálneho rozvoja. Do roku 2010 mala byť Európska únia svetovým lídrom. Päť rokov po zasadnutí v Lisabone konštatuje Európska komisia, že sa podarilo dosiahnuť len veľmi málo. Je preto potrebné dodať Lisabonskej stratégii nové impulzy, pričom členské štáty by mali byť vo veľkej miere zodpovedné za jej uplatňovanie.

1.1.2

Začleňuje svoje stanovisko na tému „Konkurencieschopnosť a decentralizácia“ do tohto rámca. V tomto stanovisku chce poukázať na dôležitosť decentralizácie pre rast a vyhľadať kľúčové faktory pôsobiace na zvýšenie konkurencieschopnosti a rastu na regionálnej a miestnej úrovni. Zvyšovanie konkurencieschopnosti však nesmie byť na úkor trvalo udržateľného rozvoja. Zodpovednosť za trvalo udržateľný rozvoj nesú všetky štáty, občania a obce, mestá a regióny. Skutočnosť, že sa toto stanovisko prednostne zaoberá predpokladmi zvýšenia konkurencieschopnosti však v žiadnom prípade neznamená, že snahy o trvalo udržateľný rozvoj nie sú až tak dôležité.

1.1.3

Poukazuje na skutočnosť, že pri kľúčových faktoroch pre rast konkurencieschopnosti, spomínaných v stanovisku, ide o faktory, ktoré môžu samotné obce, mestá, a regióny ovplyvňovať. Do diskusií o konkurencieschopnosti má byť doplnená mikroperspektíva, je potrebné ukázať, aký konkrétny príspevok môže byť v tejto oblasti dosiahnutý na miestnej a regionálnej úrovni. Preto budú v tomto stanovisku uvedené aj návrhy konkrétnych opatrení, ktoré by mohli byť zrealizované na zvýšenie konkurencieschopnosti na miestnej a regionálnej úrovni.

1.2.1

Konštatuje, že Európa zaznamenala počas desaťročí po druhej svetovej vojne pozoruhodný vývoj. Produkcia na osobu v západnej Európe stúpla zo 40 % úrovne USA na konci druhej svetovej vojny na 70 % v roku 1970. Tento pomer sa odvtedy nezmenil. Rast a budovanie sociálnych systémov išlo ruka v ruke a problémy financovania sociálnych systémov, ktoré sa vyskytujú v posledných rokoch, spadajú do obdobia slabého hospodárskeho rastu.

1.2.2

Zdôrazňuje, že z vývoja počas povojnového obdobia vzišli mnohé veľké podniky, ktoré vedú na svetovom trhu s dobrými vyhliadkami do budúcnosti, avšak zabezpečenie konkurencieschopnosti Európy sa nemôže opierať len o ne. Pre Európu je potrebné nie len to, aby si tieto v súčasnosti konkurencieschopné podniky udržali svoje miesto, ale predovšetkým to, aby boli zakladané nové podniky, schopné rastu, ktoré by nahradili pracovné miesta, ktoré zanikli v podnikoch, vytlačených z trhu, relokovaných do zahraničia alebo znižujúcich produkciu.

1.2.3

Poukazuje na skutočnosť, že väčšina podnikov je zakladaná v malom, na miestnej úrovni. Predpokladaný počet založených firiem a rozširovanie malých podnikov závisia vo veľkej miere od toho, aké je miestne podnikateľské prostredie, ako sa stavia k podnikateľom, od dostupnosti pracovných síl, vedomostí a možností financovania.

1.3.1

Je toho názoru, že miestne a regionálne orgány ako verejní aktéri a demokratické inštitúcie majú rozsiahly vplyv na živnú pôdu, z ktorej rastú podniky a na klímu, v ktorej sa im darí. Oni sú centrálnym bodom demokracie pre podniky a občanov, diskusie, ktoré sa tu vedú a spolupráca s cieľom vytvárania najbližšieho okolia sú rozhodujúce pre rozvoj v celej Európe. Upozornenie na význam obcí a regiónov pre rast v Európe nemá v ničom zmenšovať podstatnú a rozhodujúcu zodpovednosť členských štátov v tejto oblasti, je však potrebné rozšíriť debatu o konkurencieschopnosti a stratégiách obnovy rastu o perspektívu, ktorá by bola čo najbližšia občanom EÚ, a ktorá by vychádzala od zamestnancov, podnikateľov a tých, ktorí hľadajú prácu. Zvyšovanie konkurencieschopnosti musí byť preto založené na princípe subsidiarity a decentralizácii. Rozhodnutia by mali byť robené po zohľadnení miestnej dynamiky rozvoja a priamo na mieste a čo najbližšie v centre diania.

1.3.2

Pripomína, že úloha miestnej a regionálnej správy pri dosahovaní cieľov konkurencieschopnosti sa medzi členskými štátmi líši. V členských štátoch, v ktorých je decentralizácia na pokročilom stupni a miestna správa má pomerne nezávislé finančné postavenie (hlavná časť miestnych výdavkov je hradená priamo z daní súkromných osôb aj podnikov, ako aj príjmov z poplatkov), existuje zrejme pre miestnu úroveň silná motivácia na zlepšenie zamestnanosti, kvality zamestnania, podnikateľstva a priaznivej obchodnej klímy, školiacich a inovačných služieb a kvality životného prostredia. Toto má účinok na posilnenie angažovania miestnej a regionálnej úrovne pri zavádzaní cieľov konkurencieschopnosti. K väčšiemu „vlastníctvu“ tak, ako to požaduje Rada, dôjde iba prostredníctvom skutočných príležitostí na participáciu a vyvíjanie vplyvu. Fakt, že miestna správa je blízka ľuďom, vedie k väčšej transparentnosti a efektívnosti pri uskutočňovaní cieľov konkurencieschopnosti.

1.3.3

Upozorňuje na skutočnosť, že v Európe vládnuca regionálna rôznorodosť by mala byť viac braná do úvahy. Rozdielne danosti jednotlivých regiónov by mali byť využité ako východiskový bod. Napríklad veľkomestá, regióny rastu, horské oblasti, vidiecke oblasti, regióny v úpadku alebo miesta postihnuté zmenami vykazujú úplne odlišné predpoklady. Neexistuje jednotný európsky model, ktorý by pasoval na všetky oblasti. Regióny rastu majú napríklad veľký význam pre rozvoj v celej EÚ, je potrebné uznať ich potenciál. V otázke rastu bude vždy v Európe viesť niekoľko regiónov, ale v každom prípade, keď budú porovnateľné rozdiely jednotlivých regiónov využívané, môžu vedúce regióny poslúžiť ako motor, a ostatné regióny sa potom môžu rozvíjať z vlastných síl a rozvíjať ostatné regióny podľa svojich vlastných špecifík . Európa si nemôže dovoliť ponechať akékoľvek prekážky rozvoja, a to ani pre slabé, ani pre silné regióny. Konkurencieschopnosť a podnikateľské aktivity môžu byť posilňované len vtedy, pokiaľ budú predpoklady a možnosti európskych regiónov, miest a obcí využívané ako východiskový bod.

1.3.4

Podčiarkuje skutočnosť, že sa európske regióny a obce síce navzájom líšia, ale všetky disponujú vlastným potenciálom a majú záujem o zvyšovanie konkurencieschopnosti a nesú za to aj zodpovednosť.

1.4.1

Zdôrazňuje, že dynamické hospodárstvo tvorí jadro konkurencieschopnej Európskej únie. Faktory, ktoré prispievajú k vytvoreniu prostredia, ktoré podporuje zakladanie a rozširovanie podnikov boli nájdené v rôznych oblastiach. V správe Wima Koka sa uvádzajú opatrenia na zmenšenie byrokracie, zlepšenie kvality právnych predpisov, zjednodušenie zakladania podnikov a vytvorenie prostredia podporujúceho podnikanie. V pracovnom dokumente Komisie „Benchmarking podnikovej politiky“ (SEK(2004) 1427) sú spomenuté aj faktory ako napríklad prístup k možnostiam financovania a význam inovácií a šírenia poznatkov. V oznámení Komisie „Lepšia tvorba právnych predpisov pre rast a pracovné miesta v Európskej únii“ (KOM(2005) 97) sa okrem iného poukazuje aj na veľký význam právnych predpisov pre oblasť podnikania, preto je odporúčané, aby bolo menej, ale lepšie prispôsobených právnych predpisov.

1.4.2

Je toho názoru, že regióny, mestá a obce by častokrát mohli prispieť k posilneniu faktorov, ktoré majú pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť. Výbor poukazuje najmä na tieto faktory, na ktoré majú miestne a regionálne orgány najväčší priamy vplyv:

1.4.3

Upozorňuje na skutočnosť, že miestne a regionálne samosprávy tvoria podstatnú časť hospodárstva Európskej únie. Spôsob, akým sú plnené verejné úlohy financované z daní a odvodov ovplyvňuje aj európsku konkurencieschopnosť. Nasledujúce faktory majú zvlášť výrazný vplyv na konkurencieschopnosť verejnej správy:

1.4.4

Zastáva názor, že pokiaľ chcú miestne a regionálne samosprávy ovplyvňovať faktory, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť, musia splniť nasledujúce podmienky: vybudovanie vedúcich štruktúr, vytvorenie podnikateľskej kultúry, vytvorenie konkurencieschopnej správy, vytvorenie spoločnosti, ktorá sa učí a zabezpečiť ľahšiu dostupnosť práce a služieb.

1.4.5

Konštatuje, že stupeň ovplyvňovania faktorov, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť obce, regiónu alebo veľkomesta závisí okrem iného od formálnej kompetencie, rozsahu právnych predpisov jednotlivých členských štátov, hospodárskej štruktúry a mnohých iných predpokladov, ktoré určujú možnosti komunálnej a regionálnej politiky. Napriek veľmi rôznym predpokladom je potrebné zdôrazniť, že všetky miestne aregionálne samosprávy v Európe môžu prijať opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti. Aj pokiaľ je zodpovedné iné miesto, vždy existuje možnosť snažiť sa o úzku spoluprácu s príslušným miestom. Výbor regiónov predstaví 26 príkladov konkrétnych opatrení na zvýšenie konkurencieschopnosti.

1.5.1

Vytvorenie vedenia, ktoré dokáže úspešne zvládnuť štrukturálne zmeny. Skúsenosti ukazujú, že otvorený dialóg a rozsiahla spolupráca so všetkými zainteresovanými aktérmi sú nevyhnutné. Pojem „vedenie“ sa pri tom nevzťahuje len na politických predstaviteľov, ale na celý vedúci aparát obce alebo regiónu. Ide o vytvorenie postupnej a dlhodobej spolupráce a pochopenia medzi rozdielnymi aktérmi spoločnosti a poukázanie na úlohy a kompetencie, ktoré im prináležia. Vedenie samozrejme zahŕňa aj občiansku spoločnosť a hospodárstvo. Práve spolupráca je základom strategického rozvoja, čo prispieva k vytvoreniu zásobárne vedomostí, sociálnej siete a dôvery – hlavných znakov úspešných regiónov. Miestne a regionálne vedenie musí mať neustály aktuálny prehľad o celkovom prostredí, aby bolo pripravené na možné štrukturálne zmeny.

1.5.2

Otázky rozvoja musia byť prvými na programe dňa. Je normálne, že sa debaty na komunálnej a regionálnej úrovni zaoberajú najmä otázkou verejne financovaných služieb, ktoré majú byť vykonané. Celkový hospodársky vývoj však nesmie byť pritom zatlačený do úzadia. Politické vedenie je zodpovedné za to, že otázky rozvoja budú vždy v popredí, najmä v súvislosti s miestnou a regionálnou konkurencieschopnosťou a blahobytom v globalizovanom svete. Obchod zabezpečil Európe bohatstvo, dnes však v popredí často stojí strach pred konkurenciou, a ľudia vidia čoraz menej často príležitosti, ktoré sa im ponúkajú. Keď sú na dennom programe prioritou otázky rozvoja a politici hovoria stále viac o existujúcich možnostiach posilnenia verejného blaha, rastie pocit bezpečnosti.

1.5.3

Vypracovanie miestnych a regionálnych akčných plánov pre väčší rast. V rámci Lisabonskej stratégie dochádza vypracovaniu akčných plánov na národnej úrovni. Aj mestá, obce a regióny musia plánovať rast. Nezávisle od rozdielnych miestnych a regionálnych daností musia byť vypracované akčné plány na zvýšenie konkurencieschopnosti a využitie porovnateľných výhod jednotlivých európskych regiónov.

1.5.4

Aktívna a konštruktívna spolupráca v oblasti rozvojovej politiky na úrovni Európskej únie a jednotlivých členských štátov. Pre európske a národné akčné plány je potrebná aktívna účasť zainteresovaných miestnych a regionálnych vedení. Jednotlivé úrovne Európskej únie sú navzájom na sebe závislé a len v rámci konštruktívnej spolupráce môžu Únia, členské štáty a miestne a regionálne samosprávy aktívne prispieť k plnému rozvoju potenciálu EÚ Toto je dôležité najmä v krajinách, ktoré sú podporované prostredníctvom štrukturálnych fondov Európskej únie.

1.5.5

Učiť sa od najlepších. Otvorenosť vo vzťahu k stratégiám a postupom, ktoré sú najvhodnejšie pre mesto či región je kľúčovým faktorom pokroku. Vhodnosť vlastných podmienok a stratégií sa dá dobre posúdiť porovnaním s úspešnými stratégiami. Takéto porovnanie je možné vykonať prostredníctvom cielených študijných ciest za účasti hospodárskeho sektora, univerzít a vysokých škôl a miestnych novín. Aj kritické preskúmanie výkonnosti mesta alebo regiónu prostredníctvom benchmarkingu je zmysluplné.

1.5.6

Uznáva, že rozmanitosť a regionálna identita sú dôležitými faktormi pre zvyšovanie regionálnej hospodárskej súťaže. Lokálne a regionálne vedenie by sa malo snažiť o dosiahnutie väčšej miestnej a regionálnej atraktivity, založenej na porovnateľných výhodám príslušného regiónu. Aj rozmanitosť Európy by mala byť využitá ako jedna z výhod v hospodárskej súťaži.

1.5.7

Zavedenie podnikateľských aktivít v školách. Učiť sa pre život neznamená len učiť sa pre život zamestnanca. Podnikateľské aktivity ako predmet na školách alebo integrovaná súčasť niektorého z predmetov v školách sú dôležité pre moderné školstvo. Prostredníctvom vedomostí o podnikaní a podnikateľskej praxi sa žiaci naučia viac o spoločenských súvislostiach a rozšíria svoju perspektívu zamestnania. Aj dialóg s miestnymi a regionálnymi zamestnávateľmi prispieva k lepšiemu prispôsobeniu vyučovania požiadavkám pracovného trhu.

1.5.8

Rozšírenie ponuky poradenstva pre zakladateľov podnikov, vrátane tých, ktorí sa o to pokúšajú po druhýkrát. Podnikateľom, ktorí majú nápad a vôľu ho realizovať je potrebné poskytnúť ľahko prístupnú a účelnú ponuku poradenských služieb. Okrem toho potrebujú zamestnanci, ktorí sa chcú osamostatniť informácie a poradenstvo. Okrem toho aj skúsenosti získané pri neúspešnom pokuse o podnikanie môžu prispieť k vytvoreniu úspešného podniku.

1.5.9

Zriadenie informačných a poradenských centier (First Stop Shops), ktoré budú poskytovať podnikateľom poradenstvo v oblasti financovania. Ako zakladatelia podnikov, tak aj etablované podniky potrebujú poradenstvo a podporu. Udržanie konkurencieschopnosti etablovaného podniku vyžaduje vysoké úsilie. Profesionálne poradenstvo a podpora sú v takomto prípade veľmi cenné. Aj pri styku s úradmi môže byť žiadúca podpora. V takomto prípade môže informačné a poradenské centrum zastávať funkciu sprostredkovateľa. Rovnako dôležitú úlohu zohráva prístup k financovaniu. Centrum, ktoré by bolo zamerané na otázky prístupu ku kapitálu by mohlo byť veľkou pomocou pre mnohé firmy. Je stále menej miestnych bánk, preto banky vedia čoraz menej o podmienkach na mieste. Problém zaobstarávania kapitálu je síce problémom na úrovni členských štátov resp. EÚ, ale aj napriek tomu môžu regióny a obce prispieť k oslabeniu týchto vplyvov.

1.5.10

Senzibilizácia zamestnanci v štátnej správe pre komplexnú oblasť „podnikania“. Aby komunálna regionálna správa mohli podnikateľské aktivity a podnikanie a nie ich brzdiť, potrebujú lepšie chápať podmienky a predpoklady podnikateľskej činnosti. To však neznamená, že kompetencie úradov alebo určité podmienky budú spochybňované. Zamestnanec v štátnej službe, ktorý vie viac o jednotlivých zložkách spoločnosti, má lepšiu východiskovú pozíciu, aby mohol vyvážene rozhodovať.

1.5.11

Využívanie poradných grémií so zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov. Miestna a regionálna demokracia robí vlastné rozhodnutia, na základe mandátu, ktorý jej bol udelený voličmi. Aby boli tieto rozhodnutia vecne podložené a správne, je potrebný neustály dialóg s rôznymi aktérmi spoločnosti a občanmi. Zabezpečenie zamestnanosti a zvýšenie rastu si vyžadujú dialóg s miestnym a regionálnym hospodárstvom a zamestnávateľmi. Prostredníctvom poradného orgánu, ktorý by zjednocoval politiku, hospodárstvo a zamestnancov, je možné rozšíriť základ pre politické rozhodnutia.

1.5.12

Podporovať spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikmi, organizáciami a zamestnancami. Učenie pokračuje aj po čase školskej dochádzky, preto je potrebné podporovať celoživotné vzdelávanie, aby bolo možné reagovať na nové požiadavky kvalifikácie. Ponuky vzdelávania a dopyt je možné lepšie koordinovať napr. prostredníctvom miestnych centier vzdelávania. Ponuky vzdelávania musia byť prispôsobené podnikom a ich pracovníkom. Predovšetkým by malo byť ponúkaných podstatne viac večerných kurzov.

1.5.13

Rozvíjať spoluprácu s univerzitami a vysokými školami. Vysokoškolské vzdelanie by malo byť podporované, rovnako by mal byť zlepšený prístup k akademickému vzdelávaniu a postgraduálnemu vzdelávaniu. Vo všeobecnosti by mala byť zlepšená spolupráca s univerzitami a vysokými školami, aby bolo možné integrovať viac výskumov do praxe a vyjsť v ústrety požiadavkám hospodárstva a verejného sektora. Spolupráce medzi vysokými školami a spoločnosťou podľa amerického vzoru prispieva k rastu, preto by sa mali regióny a obce snažiť o takúto spoluprácu. Zároveň by však mali byť vytvorené aj silnejšie podnety pre spoluprácu medzi univerzitami.

1.5.14

Prispievať k šíreniu výsledkov výskumov. Jednou z výziev pre Európu je potreba viac uplatňovať v praxi výskum, ktorý sa uskutočňuje. Kontaktné body pre šírenie výsledkov výskumov a inovácií by mali byť vytvorené v blízkosti podnikov, ktoré by mohli tieto nové poznatky a myšlienky využívať.

1.5.15

Podporovať priemyselné konzorciá (industry clusters). Podniky z toho istého odvetvia, ktoré ležia priestorovo blízko pri sebe, môžu vytvárať priemyselné konzorciá, v ktorých sa služby, zamestnanci a nápady môžu pohybovať medzi jednotlivými podnikmi. Prostredníctvom takýchto konzorcií je možné rozširovať overené postupy a zvýšiť konkurencieschopnosť, a to prostredníctvom úzkej spolupráce medzi jednotlivcami a podnikmi v rámci rovnakého odvetvia a oblasti. Táto spolupráca by mala byť uľahčená jednoduchším prístupom k overeným postupom a kvalifikovaným pracovníkom. Podpora vytvárania takýchto konzorcií by mala byť dôležitou súčasťou regionálneho a miestneho plánovania.

1.5.16

Využitie územného usporiadania ako prostriedku aktívneho zvyšovania konkurencieschopnosti. Územné plánovanie má veľký vplyv na vytvorenie miestneho trhu. Dostupnosť obchodných priestorov a možností založenia pobočky pre podniky sú ovplyvňované územným plánovaním. Či trh funguje, závisí aj od dostupnosti obchodov a služieb pre zákazníkov. Aj verejná doprava zohráva dôležitú úlohu. V Európe existuje sloboda zakladania podnikov v ktorejkoľvek krajine, zle použité regionálne a miestne plánovanie však môže v praxi založenie sídla firmy skôr sťažiť. Plánovanie na regionálnej a komunálnej úrovni pre mestské a vidiecke oblasti musí byť vo väčšej miere zamerané na rast a rozvoj.

1.5.17

Stanoviť ciele na zvýšenie efektívnosti verejných služieb. Služby financované z verejných prostriedkov, poskytované na komunálnej a regionálnej úrovni, tvoria veľkú časť európskeho hospodárstva. Ako sú tieto zdroje využívané sa odráža nielen na službách a občanoch, ale aj na konkurencieschopnosti. Efektívne využívanie daňových prostriedkov má pozitívny vplyv na celkové hospodárstvo, ako aj na situáciu v oblasti zamestnanosti. Neustále zvyšovanie efektívnosti ponúkaných verejných služieb vedie k rastu produktivity, väčšiemu rozsahu možností pri stanovovaní sadzby daní a vyššej úrovni služieb. Zvyšovanie efektívnosti verejnej ponuky služieb si vyžaduje aj presné pozorovanie a vyhodnocovanie ako aj možnosť porovnať a ďalej rozvíjať príklady osvedčenej praxe.

1.5.18

Zhodnotiť dôsledky rozhodnutia pre podnikateľskú sféru. Štátne orgány musia zohľadniť dôsledky ich rozhodnutí pre rôznych občanov alebo napr. pre životné prostredie. Obdobne k odhadu dosahu na životné prostredie by mali byť odhadované aj dôsledky pre hospodárstvo a zamestnanosť. Aj existujúce predpisy by mali byť preskúmané, aby boli odstránené predpisy, ktoré zapríčiňujú zbytočné náklady a ovplyvňujú konkurencieschopnosť podnikov.

1.5.19

Hodnotiť a skúmať kreatívne spôsoby dodávky služieb. V súlade s princípom subsidiarity by miestne a regionálne orgány mali hľadať spôsoby, ako zvýšiť efektívnosť poskytovania služieb prostredníctvom hodnotenia a skúmania kreatívnych riešení dodávok služieb, ako napríklad externým zadávaním, ktoré by mohlo potom stimulovať regionálne a miestne trhy.

1.5.20

Zlepšiť systém verejného obstarávania. Systém verejného obstarávania by sa mal stať aktívnym a transparentným prostriedkom pre väčšiu hospodársku súťaž. Verejné obstarávanie musí byť kompetentnejšie, aby bola zlepšená kvalita a predvídateľnosť hodnotenia ponúk. V mnohých prípadoch by bolo možné zriadiť centrálne miesta pre vypisovanie tendrov, na ktorých by sa podieľali viaceré verejné orgány, aby tak bola zabezpečená vysoká kvalita.

1.5.21

Podporovať prostredníctvom verejného obstarávania malé podniky. Tendre by mali byť nielen koordinované na komunálnej úrovni, ale je potrebné venovať pozornosť tomu, aby vypísané verejné obstarávania neboli zhrnuté do tak veľkých zákaziek, že malé podniky nebudú schopné ich zvládnuť. Namiesto toho by mali byť veľké tendre rozdelené na niekoľko menších zákaziek, ktoré by mohli vykonať malé podniky. Administratívne náklady takéhoto verejného obstarávania sú pre malé podniky častokrát jednoducho príliš vysoké. Formuláre pre verejné obstarávanie by mali byť v najväčšom možnom rozsahu štandardizované, na regionálnej, národnej a nakoniec aj na európskej úrovni by mali byť stanovené rovnaké normy. Informačná technológia by mala byť viac využívaná nielen pri verejnom obstarávaní, ale aj pri menších obstarávaniach.

1.5.22

Viac využívať E-Government. Elektronický styk s úradmi („E-Government“) by mal byť rozšírený, aby boli občanom, podnikom a správe ušetrené zbytočné náklady. Prostredníctvom fungujúceho E-Government je možné dosiahnuť zlepšenie služieb, uvoľnenie zdrojov pre kľúčové úlohy a zjednodušenie rastúcej výmeny elektronických informácií medzi verejnými orgánmi.

1.5.23

Podporovať zamestnanosť a znižovať závislosť na sociálnom zabezpečení. Všetky hospodárske a sociálno-politické opatrenia uskutočnené na miestnej a regionálnej úrovni musia byť viac zamerané na vytváranie pracovných miest, zabezpečenie práce a obživy pre viacerých ľudí a zníženie závislosť na sociálnom zabezpečení. Pracovné miesto je vždy najlepším prostriedkom riešenia sociálnych problémov. Efekt zamestnanosti musí byť v sociálnej politike neustále hodnotený, aby bolo možné vylepšovať príslušné postupy. Taktiež by bolo vhodné v tejto oblasti usporiadať technické stretnutia, kde by si zúčastnení vymieňali skúsenosti týkajúce sa overených postupov.

1.5.24

Zvýšenie zamestnanosti. Príspevkom k zvýšeniu zamestnanosti by mohli byť, okrem iného, zvýšenie možností opatery detí a sociálne opatrenia na lepšiu integráciu nezamestnaných prisťahovalcov do pracovného života alebo podporu ich osamostatnenia sa. V tejto súvislosti zohráva dôležitú úlohu aj otázka rovnosti žien a mužov: pokroky v oblasti zrovnoprávnenia žien a mužov sú veľmi podstatné pre rast. Aj starší pracovníci, ktorí už prekročili dôchodkový vek a chcú ďalej pracovať sú dôležitým zdrojom a spoločnosť by im nemala brániť, ale mala by tento trend uvítať.

1.5.25

Rozšírenie trhu práce prostredníctvom lepšej verejnej dopravy. Hospodársky pokrok veľkomiest je, okrem iného, založený na veľkej ponuke dostupných pracovných síl a pracovných miest, ako aj od malých vzdialeností a dobre rozvinutej sieti verejnej dopravy. Tak si skôr nájdu cestu k sebe ľudia, ktorí hľadajú prácu a voľné pracovné miesta. Význam prístupu k veľkému trhu práce pre jednotlivého zamestnanca nesmie byť podceňovaný. Preto je potrebné rozvíjať infraštruktúru a verejnú dopravu, aby boli pracovné miesta ľahšie dostupné. Navzájom susediace regióny sa musia postarať o to, aby verejná doprava pre dochádzajúcich z bydliska na pracovisko v inom regióne nebola drahšia ako pre dochádzajúcich v rámci jedného regiónu.

1.5.26

Zabezpečiť širokú dostupnosť služieb vysokorýchlostného internetu. Komunálne a regionálne orgány môžu prispieť k vybudovaniu služieb vysokorýchlostného internetu orientovaných na trh. Vysokorýchlostné pripojenie zabezpečuje ľahšiu dostupnosť služieb a zjednodušuje teleprácu.

2.1

Chce aj naďalej tematizovať miestnu a regionálnu konkurencieschopnosť a vyzýva európske obce, mestá a regióny, aby ďalej viedli túto diskusiu vo svojich demokratických orgánoch. Konkurencieschopnosť sa vytvára zdola nahor v procese „bottom up“, preto musí byť takáto pre budúcnosť Európy dôležitá debata aj tu vedená priamo na mieste, pretože tu musia byť koncepty uplatnené v praxi.

2.2

Vyzýva európske obce, mestá a regióny, aby preskúmali konkrétne opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti, ktoré sú uvedené v tomto stanovisku, a aby vypracovali miestne a regionálne plány rastu, zamerané na konkurencieschopnosť. Tieto plány by mali obsahovať opatrenia prispôsobené príslušným miestnym a regionálnym danostiam.

2.3

Vyzýva členské štáty, aby uznali úlohu obcí a regiónov v otázke rastu a konkurencieschopnosti a zabezpečili miestnu a regionálnu dynamiku rozvoja prostredníctvom väčšej voľnosti konania na miestnej a regionálnej úrovni v rámci rozvojovej politiky. Prípravné práce pre národné reformné programy by mali zahŕňať zhodnotenie úlohy miestnych a regionálnych úrovní pri implementácii rôznych usmernení hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti. Kohézna politika by mala byť zameraná na dosiahnutie Lisabonských cieľov a obsahovať priame odkazy na konkrétnu úlohu miest a miestnych orgánov.

2.4

Vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uznali dôležitú úlohu európskych regiónov rastu a veľkomestských oblastí pre rozvoj celej Únie. Regióny, ktoré zaostávajú v rozvoji potrebujú ťažnú silu hospodárskych motorov Európy.

2.5

Vyzýva Komisiu, aby rozšírila poznatky o regionálnom raste a konkurencieschopnosti v Európe. Na to, aby mohli byť využité úspešné príklady ako z Európy, tak aj z iných častí sveta, je potrebný strategický prístup. Aj tematický benchmarking, ktorý by navzájom porovnával porovnateľné regióny by mal byť podporovaný.

2.6

Vyzýva Komisiu, aby predkladala ročné regionálne správy o konkurencieschopnosti, v ktorých by bola opísaná situácia regiónov s cieľom uľahčiť tematický benchmarking a zbieranie osvedčených postupov. Výbor regiónov ponúka v tejto otázke Komisii svoju podporu.

2.7

Zamýšľa, aktívne sa podieľať na prípravách jarného summitu Európskej rady a vyhodnocovaní národných akčných plánov.

16.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 115/17

1.

Výbor regiónov s uspokojením konštatuje, že Európska komisia týmto návrhom rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorý určuje rámcový program konkurencieschopnosti a inovácie (2007-2013) (ďalej CIFP) postupuje v zmysle jeho prianí zlepšiť koordináciu v rámci sektorových politík Únie, viac zamerať pozornosť na MSP a posilniť konkurencieschopnosť.

2.

Komisia sa domnieva, že jej návrh úplne rešpektuje princípy subsidiarity a proporcionality. Na základe terajšej skúsenosti výbor v podstate súhlasí s názormi Komisie. Domnieva sa však, že pokiaľ ide o uskutočňovanie, decentralizované orgány nezastávajú úlohu, ktorú by mali zastávať ako účastníci dobrého európskeho riadenia.

3.

Výbor považuje samotný CIFP za zlepšenie súčasnej situácie. Zostáva však prístupom zhora nadol, čo nie vždy vedie k najlepším výsledkom.

4.

Prostredníctvom vhodnej rámcovej politiky musí Európska únia povzbudiť úrady a podniky, aby si v novom medzinárodnom kontexte opäť uvedomili svoje silné stránky a aby sa stali odrazovým mostíkom a tvorcom príhodných podmienok, ktorý doplní svoj prístup zhora nadol o prístup zdola nahor, a nie navrhovať prehnane presné programy na princípe zhora nadol, ktoré ponechávajú miestnym a regionálnym orgánom len doplnkovú rolu.

5.

Ekonomika sa veľmi rýchlo zmedzinárodňuje. Výbor regiónov sa preto domnieva, vhodný európsky rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu, ktorý je financovaný z hlavného rozpočtu, zostáva nenahraditeľným aj napriek novému rozdeleniu úloh medzi EÚ, členskými štátmi a decentralizovanými orgánmi.

6.

Sčasti vďaka pákovému efektu sú finančné príspevky EÚ značným európskym prínosom. Výbor sa domnieva, že na využitie tohto programu v celej Európe, je potrebné zabezpečiť dostatočné financovanie CIFP. Na realizáciu Lisabonskej stratégie je potrebná politická a finančná snaha vlády každého členského štátu.

7.

V tejto súvislosti si výbor kladie otázku, či nie je Lisabonská stratégia postavená na príliš lineárnom myslení a či by nebolo lepšie premýšľať o zmenách trendov a použiť ako východiskový bod konkrétnu silou Európy.

8.

Rozmanitosť, nie uniformita vytvára silu Európy. Ak chceme podporiť konkurenciu inováciou, nevyhnutnou podmienkou je cielená politika. Vďaka svojim administratívnym skúsenostiam sú decentralizované orgány najlepším miestom na podporu konkurencieschopnosti inováciou v ich oblasti. Integrovaný prístup sa dá najjednoduchšie dosiahnuť čo najbližšie pri základni. Vzájomná súčinnosť je tu najväčšia a rýchlo tu môže vzniknúť spolupráca.

9.

Decentralizované orgány musia odteraz zohrávať kľúčovú úlohu pri realizácii tejto politiky v rámci európskeho partnerstva.

10.

Výbor preto vyzýva všetky riadiace úrovne k napredovaniu v inovácii v ich vlastných organizáciách a k hľadaniu možností podnecovania inovačných aktivít iných subjektov. Vierohodnosť politiky inovácie a jej účinnosť bude bezpochyby tým väčšia, čím väčšmi bude vláda samotná pozitívnym príkladom.

11.

CIFP samotný predstavuje zjednodušenie súčasnej situácie. Z pohľadu politiky koherencie a účinnosti by bolo lepšie, aby namiesto troch existoval iba jeden riadiaci výbor a jeden pracovný program. V každom prípade je potrebné poukázať na to, že existencia rôznych pracovných programov s tým istým cieľom predpokladá dobrú koordináciu, ak sa majú programy dobre využiť.

12.

Vo svojom návrhu Komisia načrtáva politické vzťahy rôznych častí CIFP, rovnako ako vzťahy CIFP s ďalšími programami Spoločenstva. Toto sprostredkúva jednotný obraz. Bolo by želateľné, aby ročné pracovné programy jasne definovali spôsob, ktorým bude možné využiť súdržnosť medzi CIFP a ďalšími európskymi programami, predovšetkým so siedmym rámcovým programom pre výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti (7RP – VTD), a tak dospieť, na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, k celkovým akčným programom, ktoré vytvárajú maximálnu súčinnosť.

13.

CIFP ponúka rámcový program s množstvom možností pre aktivity. Až keď sa budú ročné akčné programy realizovať, bude jasné, ktoré činnosti sú zrealizovateľné, kedy, pre koho a akým spôsobom, aké kritéria by mala používať Komisia a aké reálne možnosti z nich vo všeobecnosti vyplývajú. Pokiaľ ide o proces vypracovania pracovných programov, výbor žiada, aby ho Európsky parlament o tomto procese informoval. Takto bude môcť v prípade potreby včas dať najavo svoj názor. Okrem toho musia mať regionálne orgány prístup k návrhom programov, aby mohli vyjadriť svoje názory a podnety a tým uplatniť svoju úlohu priekopníka konkurencieschopnosti.

14.

Programy Spoločenstva sú považované za ťažko prístupné. Výbor preto žiada Komisiu o krátke, jednoduché procedúry s čo možno najmenším administratívnym zaťažením, od žiadosti až po audit a taktiež, samozrejme, o optimálne využívanie možností, ktoré ponúkajú informačné a komunikačné technológie (IKT).

15.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti výbor dôrazne vyzýva Komisiu, aby zvážila delegovanie realizácie a manažmentu na decentralizované orgány, ktoré sú schopné a majú záujem tieto úlohy vykonávať.

16.

Výbor s uspokojením konštatuje, že Komisia zvažuje celú škálu podnikov zahrnutých do kategórie MSP, nevynímajúc mikropodniky a podniky tradičné a rodinné. Rovnako je to aj v prípade finančných fondov a prostredníkov, ktorí pôsobia na miestnej a regionálnej úrovni. Avšak politika európskych inštitúcií a orgánov, poverených dohľadom a správou, sťažuje dostupnosť rizikového kapitálu pre odvážnejšie iniciatívy. V tomto bode by bolo vhodné pristúpiť ku zmene politiky a predpisov.

17.

CIFP zdôrazňuje spoluprácu, vrátane nadnárodnej. K takejto spolupráci sú potrební partneri najmenej z troch rozličných krajín. Výbor takisto doporučuje zavedenie ustanovení o združovaní sa, a to s ohľadom na efektívnosť intenzívnej spolupráce na medziľudskej úrovni.

18.

Ak chceme, aby podniky preklenuli úskalia, ktoré im zabraňujú v plnej spolupráci, bolo by potrebné podporiť spoločné medzifiremné projekty malého rozsahu na miestnej a regionálnej úrovni, ktoré by mohli prerásť do hlbšej spolupráce.

19.

Výbor sa teší zo skutočnosti, že mladí sú výslovne špecifickou cieľovou skupinou v podprograme „Podnikanie“. Rovnako by bolo zo sociálneho hľadiska žiadúce venovať jasnú pozornosť podnikaniu starších osôb alebo otázkam menšín, rovnako ako podnikaniu, v ktorom tieto kategórie osôb vystupujú.

20.

Výbor odporúča, zamerať sa v rámci programu IKT na celý reťazec, ako je tomu v oblastiach technológií životného prostredia, aby sa tak urýchlilo umiestnenie potrebných aplikácií IKT služieb, rozsiahlych infraštruktúr a podobných techník.

21.

Vláda, rovnako ako sektor služieb vo všeobecnosti, nevyužíva IKT tak, ako by mala. Výbor zastáva názor, že decentralizované orgány sa musia rovnako snažiť ísť príkladom. Ak kapacita a finančné prostriedky, ktorými disponujú, nie sú dostatočné, mali by im pri hľadaní kreatívnych riešení a maximálnom využívaní vlastných možností v rámci ich zodpovednosti pomôcť iné orgány na národnej úrovni a na úrovni Spoločenstva.

22.

V úvodnej kapitole dôvodovej správy návrhu Komisia uvádza program LIFE ako jeden z existujúcich prostriedkov združených v spoločenskom rámci ku CIFP. Ďalej sa však v návrhu program LIFE nespomína, aspoň nie priamo. Bolo by vhodné vysvetliť úlohu CIFP v súvislosti s programom LIFE.

23.

Hoci sa CIFP nevyjadruje na túto tému, výbor vychádza zo vzájomnej koordinácie medzi európskou kampaňou udržateľných zdrojov energie, ktorá práve začala a ktorá bude trvať až do roku 2008 a programom „Inteligentná energia – program Európa“.

24.

Výbor víta, že Európska komisia začala 21. septembra 2005 verejnú konzultáciu pravidiel pre poskytovanie štátnej pomoci na inováciu (KOM 2005 (436)), ale vyjadruje poľutovanie nad stanovením veľmi krátkeho konečného termínu na odoslanie odpovedí.

Výbor by k tejto veci rád vyjadril nasledovné:

Výbor jednako pokladá za sporné zameranie Komisie na „zlyhanie trhu“. Komisia predsa uznáva, že inovačné činnosti sú špecifické tým, že sú často vzdialené trhu: „Skúsenosti ukazujú, že je veľmi ťažké vopred vedieť, ktoré inovačné produkty a služby budú na trhu úspešné“. (bod 18)

25.

Cieľom tohto stanoviska výboru je prispieť k väčšej účinnosti politiky, ktorá je zameraná na posilnenie konkurencieschopnosti inováciou, rovnako ako prispieť k diskusii o finančných perspektívach. Výbor ďalej zastáva názor, že prispôsobenie CIFP navrhnutým spôsobom prispeje k vyváženejšiemu rozdeleniu zodpovedností a úloh na rozličných úrovniach riadenia v Európe.

16.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 115/20

(1)

Celkové ciele menované v návrhu Komisie sú pre vykonávanie Lisabonskej stratégie nevyhnutné. Zvýšenie európskych investícií do výskumu na 3 % HDP Európskej únie, pričom 2 % z nich pochádzajú zo súkromných zdrojov a stredobodom záujmu výskumu a vývoja v Európe je podpora spoločnosti a hospodárstva založenom na vedomostiach, je ambiciózny cieľ, ktorý sa dá dosiahnuť len prostredníctvom spoločného úsilia a koordinovaných akcií členských štátov a Európskej únie.

(2)

Výskum, inovácia a celoživotné vzdelávanie sú kľúčom k rastu a konkurencieschopnosti v Európe.

(3)

Nevyhnutné zdvojnásobenie výdavkov na výskum v Európskej únii pre obdobie 2007-2013 je v súlade s cieľmi Lisabonskej stratégie a tiež so skutočnosťou, že v roku 2004 vstúpilo do EÚ desať nových členských štátov. Uskutočnenie návrhu je v záujme všetkých európskych krajín, aj keby malo v iných oblastiach finančného výhľadového plánu na obdobie 2007-2013 dôjsť k prípadným zmenám.

(4)

Medzi súčasným šiestym rámcovým programom v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2002-2006) a nasledujúcim siedmym rámcovým programom je vysoká úroveň kontinuity, pričom návrh obsahuje aj nové oblasti, ako napr. vytvorenie Európskej rady pre výskum a spoločné technologické iniciatívy.

(5)

Opatrenia navrhnuté v dokumente Komisie nie sú nástrojmi súdržnosti, majú však bezpochyby vplyv na súdržnosť v Európe,

1.1

Výbor víta, že politické súvislosti a ciele tohto návrhu sú predstavené vo vlastnom oznámení o vytvorení európskeho výskumného priestoru, ktoré sa predkladá súčasne s týmto návrhom.

1.2

VR hodnotí návrh Komisie prevažne kladne, pretože vo vysokej miere zachováva kontinuitu so súčasným rámcovým programom. Podmienky pre účasť miestnych a regionálnych orgánov ako aj malých a stredných podnikov sú lepšie, aj keď nástroje 7. rámcového programu naďalej zvýhodňujú „veľké iniciatívy“.

1.3

Vzhľadom na obnovovanie dynamiky Lisabonskej stratégie zdôrazňuje dôležitosť dosiahnutia dohody o finančnom výhľade, ktorá by umožňovala potrebné financovanie 7. rámcového programu v rozsahu navrhovanom Komisiou.

1.4

Výbor víta administratívne, finančné a právne zjednodušenia obsiahnuté v pracovnom dokumente o realizácii, ktorý dopĺňa návrh a kladie zvláštny dôraz na konštatovanie, že vo všetkých častiach postupov pri žiadostiach, rokovaní o zmluvách a realizácie je potrebné urobiť určité zjednodušenia.

1.5

Výbor konštatuje, že Komisia si v rámci rozsiahlych konzultácií vypočula názory mnohých zainteresovaných aktérov a že návrh sa opiera o podrobnú analýzu dosahu, v ktorej sú zahrnuté informácie zúčastnených strán a hodnotenia.

1.6

VR má tiež ten názor, že „vedomosti“ sú jadrom Lisabonskej stratégie a inovácia, vzdelávanie a výskum tvoria „vedomostný trojuholník“. Výboru záleží na zdôraznení skutočnosti, že snaha o kvalitu a vynikajúce výsledky sú ústredným aspektom politiky v oblasti výskumu, pretože tým sa dajú dosiahnuť vedomosti, ktoré prispejú k udržateľnému hospodárskemu rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti.

1.7

Výbor podporuje celkové programové ciele ako aj rozdelenie siedmeho rámcového programu do štyroch jednotlivých programov – spolupráca, myšlienky, ľudia a kapacity – ktoré sa zhodujú so štyrmi hlavnými cieľmi európskej politiky v oblasti výskumu.

1.8

Výbor víta sústredenie pozornosti výskumných činností vykonávaných prostredníctvom medzištátnej spolupráce – od projektov spolupráce a sietí až po koordináciu výskumných programov – na niekoľko tém, ktoré sú obsiahnuté v programe Spolupráca:

1.9

Výbor vkladá veľkú nádej do vkladá veľkú nádej do programu Myšlienky, v rámci ktorého má vzniknúť autonómny Európsky výbor pre výskum s cieľom podporovať špičkový výskum, ktorý vykonávajú jednotlivé skupiny, ktoré si vo všetkých oblastiach vedy vzájomne konkurujú. Výbor predovšetkým vyzdvihuje význam nezávislého výboru pre výskum a prihovára sa za systematické šírenie výsledkov výskumu za plnej spolupráce s miestnymi a regionálnymi orgánmi. Je potrebné rozvinúť myšlienku Európskej rady pre výskum, ktorá by umožnila užšie vzťahy s miestnymi a regionálnymi orgánmi a VR.

1.10

VR víta posilnenie podpory vzdelávania a profesionálneho rastu výskumných pracovníkov v rámci programu Ľudia , pričom sa dôraz kladie na schopnosti a profesionálny rast ako aj posilnenie prepojení s vnútroštátnymi systémami.

1.11

Výbor zdôrazňuje v súvislosti s programom Kapacity osobitnú potrebu zladiť rámcový program so štrukturálnymi fondmi s cieľom zvýšiť európske výskumné, vzdelávacie a inovačné kapacity, predovšetkým s ohľadom na výskumné infraštruktúry, výskum v prospech malých a stredných podnikov, regionálne výskumné centrá a uvoľnenie výskumného potenciálu európskych „konvergenčných“ regiónov EÚ, otázky na tému „Veda v spoločnosti“ a horizontálnu medzinárodnú spoluprácu.

1.12

Európa sa musí usilovať o čo najlepšiu integráciu nových členských krajín. Začlenenie do každej politiky EÚ a ich nástrojov je jedným z predpokladov pre efektívne využívanie významného ľudského a hospodárskeho potenciálu týchto krajín, s cieľom vytvoriť konkurencieschopnejšiu a súdržnejšiu Európu, ktorá sa trvalo rozvíja. Rámcové programy by mali pomôcť urýchliť proces integrácie.

2.1

Odovzdávanie vedomostí a ich rozširovanie má kľúčový význam. Súčasný rámcový program pre to ustanovuje mechanizmy, avšak kladie si otázku, či sa tieto mechanizmy aj systematicky a účinne uplatňujú. Ako je to s výsledkami? O tom nie je veľa známe, pretože neexistujú jasné požiadavky na ďalšie monitorovanie. Riešenie by mohlo spočívať v tom, že schváleným projektom sa bude klásť za povinnosť dôslednejší rozvoj a uplatňovanie stratégií pre odovzdávanie vedomostí. Komisia by to nemala strácať zo zreteľa a mala by skúmať, aké výsledky sa dosahujú.

2.2

Informačné a komunikačné technológie (IKT) majú kľúčový význam pre všetky oblasti priemyslu, obchodu, služieb, vedy a technológie, vrátane sektorov obrany a bezpečnosti. Najmä v porovnaní s Japonskom a USA má Európa čo doháňať, v neposlednom rade s ohľadom na potrebu super počítačov v mnohých odvetviach, ako napríklad klimatický výskum, bezpečnosť a materiálový výskum a vyrábanie nových liekov. Táto skutočnosť sa týka zariadení európskych super počítačových centier, ktoré by mohli byť vhodnejšie zahrnuté do programu Kapacity alebo programov pre infraštruktúru, a nezávisle od toho sa týka aj európskeho výskumu hardvéru a softvéru.

2.3

Výbor odkazuje v súvislosti s ekologickým rozmerom trvalo udržateľného rozvoja na uvažovanie o prírode ako o zdroji a tiež na výskumné oblasti ako bioenergia a biopalivá, genomika rastlín, technika spracovania dreva, trvalo udržateľné lesné hospodárstvo, banská technika, technológia likvidácie odpadov a výskum cestovného ruchu.

2.4

VR opätovne zdôrazňuje svoju spokojnosť s integrovaním dôležitého podprogramu energetika do 7. rámcového programu. Napriek tomu, že výskum v oblasti energetiky je jednou z najvyšších priorít pre Euratom 7. RP, je potrebné ešte väčšie zameranie na túto oblasť. Energia je kľúčovým zdrojom konkurencieschopného hospodárstva, avšak, ako je známe, Európa je znepokojivo závislá od dovozu energie.

2.5

Ekologický postoj by mal byť doplnený o zohľadnenie sociálneho rozmeru a Výbor regiónov by chcel v tejto súvislosti zdôrazniť predovšetkým integráciu ako dôležitú horizontálnu tému. Výskum by sa mal napríklad zaoberať tým, ako sa v členských štátoch uskutočňuje politika integrácie a aké následné opatrenia sa vykonajú, aké ciele sa za tým skrývajú, aké ukazovatele sa použijú a akým spôsobom je integrácia ovplyvňovaná opatreniami daňovej politiky (v mnohých členských štátoch sa dane vyberajú na národnej úrovni, zatiaľ čo veľkú časť nákladov na integráciu, napr. na opatrenia proti vylúčeniu, nesú miestne a regionálne orgány). Podstatné sú tiež aspekty demokracie v integračnej politike, či už dôsledky formálneho hlasovacieho práva alebo odlišné prístupy integračnej politiky na rôznych spoločenských úrovniach. Ďalšie otázky sa týkajú problematiky utečencov a diskriminácie na pracovnom trhu.

2.6

VR víta začatie vytvárania projektu Galileo, ktorý, okrem toho, že má veľký význam pre oblasť inovácie, je vďaka technologickým riešeniam, ktoré využíva a najmä jeho použitiu podľa výboru skutočne multidisciplinárnym a všeobecne účinným projektom.

2.7

Výbor zastáva názor, že výskum v oblasti verejného zdravia ako i zdravotníctva a opatrovníctva v širšom zmysle slova by v záujme celej Európy mal byť jednou z tematických priorít výskumu. K otázkam, ktorými by sa malo zaoberať, patria aj rôzne aspekty verejného zdravia, ako napr. opatrenia na obmedzenie škodlivých účinkov alkoholu a tabaku. Poznatky o rozsahu a dosahu problematiky alkoholizmu a fajčenia sú dôležité tak z krátkodobého ako aj dlhodobého hľadiska.

2.8

Rôzne otázky rozvoja miest, ktoré presahujú ekologické aspekty, by v tomto zmysle mali byť tiež predmetom výskumu. Tu by mohlo ísť o oblasti dopravy, rozvoja miest, vodného a odpadového hospodárstva, kultúrneho dedičstva a cestovného ruchu, ale aj o otázky integrácie a riadenia. Týmito témami sa zaoberal piaty rámcový program, v šiestom však chýbajú. Preto sa požaduje zaradenie celkovej perspektívy rozvoja miest do 7. rámcového programu.

2.9

Dôležitú oblasť výskumu vidí Výbor regiónov v prepojení výskumu a praxe. Schopnosť praktického využitia znalostí založených na výskume predstavuje veľkú výzvu nielen pre verejný, ale aj pre súkromný sektor, okrem iného v súvislosti s reformou a ďalším rozvojom systémov sociálnej ochrany. To sa týka v zásade všetkých oblastí výskumu, avšak vo zvláštnej miere nových poznatkov v oblasti služieb. Mal by sa posilniť výskum v oblasti využitia výskumných poznatkov. Predmetom tohto nového druhu výskumu by bola napr. metodika prenosu výsledkov výskumu do praxe, prekážky brániace zmenám alebo úvahy o tom, prečo sú niektoré stratégie na zlepšenie úspešné a iné nie, ako prebiehajú procesy zmien prostredníctvom učenia, ako môžu byť zaangažovaní pracovníci a ako môže systém predkladania návrhov prispieť ku vzniku kreatívneho prostredia. Európska politika výskumu musí tak musí určiť oblasť výskumu, ktorá bude skúmať vzájomné pôsobenie medzi výskumom a praxou a zameria sa na podporu inovácií a rozvoja. EÚ by toto mala uznať a mala by podporiť vytvorenie tejto oblasti výskumu v sektore služieb.

2.10

Podľa názoru výboru by sa mali rôzne aspekty demografických zmien, medzi nimi aj téma starnutia populácie, preskúmať v rámci vnútroštátnych výskumných programov, ktoré by mali byť na európskej úrovni vo väčšej miere koordinované. Mali by sa rozpracovať postupy pre koordináciu programov v rámci spolupráce medzi regiónmi podľa schémy Európskeho výskumného priestoru (ERA-NET) na základe článku 169 Zmluvy o založení ES. Okrem toho by mala byť výrazne posilnená podpora výskumov v oblasti starnutia obyvateľstva aj v rámci samotného siedmeho rámcového programu. V tejto súvislosti je závažnou témou napr. „aktívne starnutie“, ktorou sa zaoberá oznámenie Komisie „Zvýšiť mieru zamestnanosti starších pracovníkov a oddialiť odchod z trhu práce“. Aktívne starnutie však znamená rozsiahlejší prístup; mali by sa napr. rozšíriť znalosti o ľuďoch, ktorí zdravo starnú a ukázať, akým prínosom môže byť staršia generácia pre spoločnosť. V členských štátoch EÚ existujú kultúrne rozdiely a skúsenosti členských štátov v správaní sa voči stále viac starnúcemu obyvateľstvu, ktoré môžu byť východiskom pre celý rad rôznych výskumných úloh, ktoré by sa dali riešiť interdisciplinárne. Dôležitými témami sú v tejto oblasti nízka pôrodnosť, migrácia a drastický úbytok populácie, ako aj dosah starnutia obyvateľstva na potrebu zdravotníckej a opatrovníckej starostlivosti a samoliečby. Koordinácia európskych a vnútroštátnych výskumných programov je síce spomenutá v rámci programu „Spolupráca“, podľa názoru výboru by sa však mala posilniť. Pojem „starnutie“ obsahuje tak sociálne, ako aj ekonomické a kultúrne zložky. Vyvinutie spoločenských riešení a konceptov na prispôsobenie ako odpoveď na demografický vývoj je jedným z najväčších politických problémov v budúcich rokoch, a to najmä na regionálnej úrovni. Preto je veľmi dôležité, aby do vypracovania národných programov bola zapojená aj miestna a regionálna úroveň.

2.11

Podľa názoru Výboru regiónov rozhranie medzi výskumom, inováciou a ekonomikou sa stalo rozdelením na tento rámcový program a program na zvyšovanie konkurencieschopnosti a pomoc inováciám nejasné. Myšlienky projektu, ktoré nemožno jednoznačne priradiť k jednotlivým programom, ktoré sú však kľúčové pre rast a vytváranie pracovných príležitostí, tak podstupujú riziko, že skončia v sivej zóne a stroskotajú na prílišnom byrokratickom riadení alebo v najhoršom prípade to potenciálnych žiadateľov úplne odradí, čo si Európa nemôže dovoliť. Je veľmi dôležité, aby sa Komisia ako celok pričinila o to, aby sa administratívne hranice medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami a programami nestali prekážkou pre nádejné projekty.

2.12

Zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do technologických platforiem môže pre ne byť, vďaka právomociam, ktoré majú dôležitých spoločenských oblastiach, užitočné. Pri vypracovávaní vedeckých stratégií pre nové technologické platformy, ktoré budú zodpovedať potrebám občanov a zdokonaľovaní nedávno začatých príslušných platforiem prináleží miestnym a regionálnym orgánom prirodzené miesto v spolupráci s vysokými školami, hospodárstvom a verejným sektorom, ktorá je podmienkou pre technologické platformy. Existujú technologické platformy, ktoré sa dobre dajú zamerať na rozvoj miestnych a regionálnych činností. Technologické platformy sú dlhodobým cieľom, ale ich rozvoj často riadia skôr dávno zavedené technické odbory než základné potreby občanov.

2.13

Vzhľadom na ich význam pre dosiahnutie hospodárskeho a sociálneho rozvoja občanov a územia by obce, mestá a regióny mali byť v plnej miere zapojené do programov v oblasti inovácie a celoživotného vzdelávania. Obce, mestá a regióny sú totiž katalyzátormi umožňujúcimi vznik partnerstiev, ktoré by uľahčili rozsiahly prístup k finančným prostriedkom, a miestne inštitúcie sú iniciátormi rozvoja inovácie a výskumu na svojich územiach.

2.14

Výbor regiónov s potešením konštatuje, že celý rad členských štátov v Rade, ale i Európsky parlament v rámci 7. rámcového programu používa pojem Sociálne motivované výskumné platformy (SMVP). Rozumie sa pod ním doplnenie technologických platforiem takým spôsobom, aby sa spoločenským potrebám pri tvorbe dlhodobých výskumných stratégií príslušnými subjektami ako sú štátne inštitúcie, výskumní pracovníci (na univerzitách, vysokých školách a inštitútoch), ale aj prípadne ekonomika, prikladala zásadná dôležitosť. Európa potrebuje nové poznatky, aby lepšie pochopila problémy, ktoré vyplývajú zo sociálnych výziev, ako napr. z určitých kultúrnych a etnických rozdielov, demografického vývoja a životného prostredia vrátane klimatických zmien. Cieľom SMVP je zjednotiť európskych aktérov zainteresovaných na rozvoji znalostí a postaviť sa tak veľkým dlhodobým spoločenským výzvam, pred ktorými Európa stojí. K najdôležitejším záujemcom patria samozrejme „koneční spotrebitelia“ znalostí, medzi nimi aj miestne a regionálne orgány.

2.15

Pojem resp. koncepcia sociálne motivovaných výskumných platforiem stavia vo veľkej miere na iniciatíve verejných záujemcov zo spoločnosti a ich potrebe nových poznatkov, ktoré sú založené na špičkovom výskume v rôznych spoločenských oblastiach. Koncepcia zahŕňa aj to, že títo záujemcovia sa aktívne zúčastnia na pomenovaní problémov a otázok, ktoré sa majú skúmať. Okrem toho kladie dôraz na to, aby zainteresované subjekty zo spoločnosti aktívne prevzali zodpovednosť za rozširovanie a uplatňovanie vedomostí, ktoré sa vytvárajú. Nádej na úspech sa samozrejme zvyšuje tým, že zainteresované subjekty sa sami vo veľkej miere zúčastňujú na formulovaní problémov. SMVP by sa tak mali chápať ako doplnenie technologických platforiem, v ktorých udáva tón priemysel. Priemyslové subjekty by sa v závislosti od oblasti výskumu mohli tiež zapojiť do jednotlivých SMVP, aj keď iné subjekty udávajú smer. Koncepcia SMVP zahŕňa aj interdisciplinárny výskum, aby tak vyhovela komplexnosti ľudských a spoločenských problémov. Tieto sa dajú najlepšie pochopiť vtedy, keď sa hodnotia z rôznych vedeckých perspektív. Súčasťou SMVP je rozsiahla transnárodná spolupráca s cieľom rozšíriť rozvoj znalostí a možností pre inovácie v spoločnosti.

2.16

V diskusii o SMVP boli nastolené rôzne témy, z ktorých by Výbor regiónov na tomto mieste chcel niektoré spomenúť: demografické zmeny v Európe (starnutie populácie), Európa a integrácia/migrácia ako aj trvalo udržateľný rozvoj z hľadiska životného prostredia.

Problém starnutia populácie postihuje všetky členské štáty EÚ a dotýka sa otázok zdravotníctva, opatrovníctva (napríklad e-zdravia, zdravého starnutia, istoty bývania), systému dôchodkového zabezpečenia, predlžovania produktívneho veku atď. Tento demografický vývoj je často označovaný za problém, otvára však mnohé možnosti. Staršia časť populácie predstavuje aj veľký zdroj vedomostí, založený na schopnostiach a skúsenostiach; mnohí starší občania sú dobre informovaní a nároční zákazníci/užívatelia/pacienti, ktorí budú v rôznych oblastiach požadovať inovatívne riešenia. Ako možno ľudské zdroje čo najlepšie a po celú dobu života uvoľňovať a rozvíjať k prospechu jednotlivca a spoločnosti? Téma „integrácia a migrácia“ môže napr. obsahovať určité aspekty integrácie, pracovného života a diskriminácie atď. Téma „trvalo udržateľný rozvoj – ochrana životného prostredia“ sa môže zaoberať otázkami územného plánovania v Európe: mesto ako iniciátor podnetov, so zameraním na vzájomné vzťahy medzi mestom a vidiekom, znečistenie životného prostredia a jeho dosah na krajinu, so zameraním na vzájomný vplyv medzi mestami a vidieckymi oblasťami rôznych regiónov; zodpovednosť Európy za celosvetový trvalo udržateľný rozvoj, so zameraním na vzájomný vzťah medzi celosvetovým a európskym kontextom.

3.1

Podstatné je, že Európska rada pre výskum zachováva pri práci s nezávislými a významnými výskumnými pracovníkmi vysokú mieru integrity. Jej práca sa musí vyznačovať nekomplikovaným administratívnym spracovaním návrhov. Musí byť zrejmé, kto stanovuje priority.

3.2

Výsledky výskumu financovaného Európskou radou pre výskum musia byť systematicky a efektívne poskytované výskumným pracovníkom v iných európskych regiónoch. Prostriedky potrebné na tento účel by sa mali vziať z rozpočtu určeného pre opatrenia na mobilitu výskumných pracovníkov alebo by ich mala poskytnúť Európska rada pre výskum ako priamu dotáciu. V takom prípade by dotácia mala byť iba malou čiastkou celkovej sumy určenej na schválené projekty.

4.1

Výbor považuje za nutné zmysle dostatočného počtu vedeckých pracovníkov v Európe uľahčiť prácu žien v oblasti výskumu. V tejto súvislosti môžu rôzne politické opatrenia ako aj zmeny myšlienkových postojov v hospodárstve a na univerzitách predstavovať dôležité faktory. Akcie Marie-Curie by sa mali posilniť s cieľom vzbudiť záujem o úlohu a miesto žien vo vede a vo výskume u mladých ľudí na stredných školách a tak zmierniť nedostatočné zastúpenie žien.

4.2

Výbor zdôrazňuje, že na prilákanie renomovaných výskumných tímov do Európy je potrebný veľký počet rôznych opatrení. Rozdiely, ktoré bránia profesionálnemu rastu s dostatkom príležitostí v Európe, sú tak zemepisného, právneho a administratívneho ako aj kultúrneho charakteru. Porovnanie postupov v kariére, úrovne platov a sociálnych dávok atď. by mohlo byť jednou z možností, ako pozitívne rozvíjať perspektívy výskumných pracovníkov v zamestnaní v Európe. Ďalšou možnosťou by mohlo byť vytvorenie tzv. „kombinovaných miest“, v ktorých by pracujúci mali v rámci svojej práce aj možnosť výskumu.

4.3

Výbor zastáva názor, že by mal byť objasnený význam „celoživotného vzdelávania“ ako zdroja hospodárskeho rastu v Európe a ako nástroj na dosiahnutie európskych výskumných cieľov. Pozitívne je, že sa táto perspektíva odráža v návrhu Komisie a je dôležité, aby túto prácu podporovali tak regionálne ako aj národné subjekty a subjekty na úrovni Spoločenstva. V tejto súvislosti výbor poukazuje na iniciatívu „Platformy vzájomného vzdelávania“ Generálneho riaditeľstva pre výskum, Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a Výboru regiónov. Táto iniciatíva sa obracia na subjekty prijímajúce rozhodnutia na regionálnej úrovni, ktorým majú byť do rúk dané konkrétne nástroje v oblasti „vzdelávania“, napr. regionálny rozhľad, regionálne porovnávacie hodnotenie („benchmarking“) a regionálne profily.

4.4

Podľa názoru výboru by Komisia mala ďalej zohľadniť skutočnosť, že pracovné príležitosti výskumných pracovníkov v Európe sa týkajú všetkých členských štátov EÚ a v rámci nich zase tých verejných oblastí pôsobnosti, za ktoré sú zodpovedné obce, kraje a regióny.

4.5

Výbor okrem toho zdôrazňuje, že by sa mali vo zvýšenej miere prijať opatrenia na vytvorenie novej generácie výskumných pracovníkov, ktorí by mohli pôsobiť na univerzitách, v hospodárstve a vo verejnom sektore. Do úvahy prichádzajú okrem iného opatrenia vo vzdelávaní výskumných pracovníkov, napríklad tým, že doktorandi budú počas svojho štúdia zbierať praktické skúsenosti tak v hospodárstve ako aj vo verejnom sektore. Budúci výskumní pracovníci musia byť vyškolení a pripravení na prácu aj mimo univerzity.

5.1

Iniciatíva „Regióny založené na vedomostiach“ je okrem iného vítaná preto, pretože ozrejmuje význam regiónov pre inováciu a rast. Význam regiónov založených na vedomostiach pre všeobecný hospodársky rast v Európe nie je možné dostatočne dôrazne vyzdvihnúť – sú základnými piliermi národných hospodárstiev.

5.2

Výbor regiónov si želá väčšie prepojenie medzi rámcovým programom a štrukturálnymi fondmi. Medzi podporou špičkového výskumu a podporou súdržnosti je badať napätý vzťah. Stimulovaním subjektov v oblasti špičkového výskumu vo všetkých regiónoch je možné tento napätý vzťah vyrovnať. Výbor regiónov okrem toho dal vypracovať štúdiu, ktorá sa podrobne zaoberá štrukturálnou kapacitou a pripravenosťou miestnych a regionálnych orgánov podporovať výskum a vývoj. Táto štúdia sa okrem iného zameriava na väzbu medzi výskumom a vývojom, štrukturálnymi fondmi a otázkami inovácie.

5.3

Výbor regiónov si je vedomý diskusie o finančnom výhľade, ktorá sa vedie v Európe. Je však veľmi dôležité, aby sa tieto nové iniciatívy zachovali aj potom, keď sa finančný objem oproti predloženému návrhu zníži. Plánované prostriedky vo výške 160 miliónov EUR, ktoré tvoria približne 2 % celkovej sumy 7,4 miliardy EUR určenej pre čiastkový program Kapacity, sú vzhľadom na ambície návrhu vonkoncom nedostačujúce.

5.4

Ďalej chýba jasná snaha o prepojenie vysokých škôl so spoločným rozvojom a podporou komerčného využitia výskumu a vývoja v spolupráci s priemyslom. To je možné odôvodniť tým, že oblasti týkajúce sa inovácie boli vyňaté a zaradené do špeciálneho rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu, takzvaného programu CIP. Existuje určitá neistota týkajúca sa vymedzenia a možného prekrývania sa medzi týmito rámcovými programami. Toto by mala Komisia objasniť. Toto síce nemusí viesť k problémom, ale ak by sa tak stalo, Komisia by mala mať pripravené modelové riešenie, ktoré zabezpečí lepšiu kompatibilitu programov. Ako príklad môže slúžiť rizikový kapitál pre spoločné technologické iniciatívy: môže projekt vo fáze uvádzania na trh čerpať prostriedky z fondov v rámci 7. rámcového programu alebo by sa muselo v tejto fáze o prostriedky požiadať z programu CIP?

5.5

Výbor regiónov poukazuje na to, že pozornosť by sa mala venovať aj výskumným inštitúciám ako prirodzenému spojencovi v transfere technológií a spoločnom vývoji výrobkov. Podľa štruktúry hospodárstva a podľa podoby verejného sektora regiónov môže nastať veľká potreba špecializovať sa. Komisia by nemala iba poukazovať na synergiu v kohéznej politike, ale zdôrazňovať aj význam prostriedkov EÚ pri uskutočňovaní tak národných ako aj regionálnych inovačných stratégií.

5.6

Výbor regiónov súhlasí s názorom Komisie, že v konvergenčných regiónoch EÚ, tak ako sú definované v rámci štrukturálnych fondov, drieme veľký výskumný potenciál, ktorý sa dá uvoľniť.

5.7

Nesmie sa zabúdať ani na sektory s menej intenzívnou výskumnou činnosťou, ktoré rovnako vysokou mierou prispievajú k hospodárskemu rastu Európy a lisabonskému procesu. Doteraz sa šiesty rámcový program zameriava hlavne na oblasti s intenzívnou výskumnou činnosťou. Finančná pomoc oblastiam s menej intenzívnou výskumnou činnosťou, ktorá im umožní zúčastniť sa na už existujúcich technológiách, môže viesť k uskutočneniu inovácií, ku ktorým by inak nedošlo. Týmto subjektom by sa preto mala vo výskumnom programe venovať väčšia pozornosť.

5.8

Výbor regiónov víta akčný program „Veda v spoločnosti“ a zdôrazňuje význam tejto dôležitej oblasti nového rámcového programu.

6.1

Podľa názoru Výboru regiónov by sa sociálny a ekologický rozmer trvalo udržateľného rozvoja mal vo väčšej miere stať integrálnou súčasťou celého 7. rámcového programu.

6.2

Výbor regiónov dúfa, že Komisia prevezme proaktívnu úlohu a mnohorakými spôsobmi podporí procesy SMVP, tak ako to už urobila pri technologických platformách. Najprv by napríklad mohla byť definovaná koncepcia SMVP a rôzne zainteresované subjekty by mohli byť povzbudzovaní k tomu, aby vypracovali dlhodobú víziu a strategickú agendu výskumu, aby sa ako pozorovatelia zúčastnili na rôznych platformách a aby tam pomohli radou a podporou. Okrem toho by mohli zabezpečiť transparentnosť a otvorenosť ako aj určitú organizačnú pomoc. Týmto spôsobom by Komisia pomohla pripraviť úspešnú realizáciu.

6.3

Výbor regiónov konštatuje, že rôzni zástupcovia miestnej a regionálnej úrovne aktívne pracujú na tom, aby získali príslušné subjekty pre rozvoj koncepcie SMVP. Výbor by uvítal, keby sa začala diskusia medzi Komisiou, Európskym parlamentom, Radou, vnútroštátnymi výskumnými inštitúciami, obcami, krajmi a regiónmi ako aj výskumnými pracovníkmi a ďalšími príslušnými subjektami, ktorá by postavila do stredu pozornosti v prvom rade starnutie populácie.

6.4

Výbor regiónov považuje za úlohu celej Komisie zabezpečiť, aby uskutočneniu programov nebránili žiadne administratívne problémy, ktoré by mohli vzniknúť tým, že riadenie tohto rámcového programu a rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP) podlieha rôznym generálnym riaditeľstvám. Rozhranie medzi týmito dvomi programami musí byť jasne vypracované.

6.5

Výbor zdôrazňuje význam technologického rozvoja v rámci 7. rámcového programu. Je potrebné postarať sa o vytvorenie úzkych synergických vzťahov s rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP), s cieľom vytvoriť nové podniky a pracovné miesta v podnikoch založených na vedomostiach vo všetkých regiónoch Európy.

6.6

Podľa názoru Výboru regiónov by hlavné témy mali byť doplnené o všeobecné otázky verejného zdravia, zdravotníctva a opatrovníctva. Okrem toho by sa mali preskúmať rôzne aspekty rozvoja miest, nie iba ekologické aspekty.

6.7

S ohľadom na úlohu MSP ako motora európskeho hospodárstva, VR navrhuje, aby sa v rámci 7. rámcového programu hľadala rovnováha medzi veľkými iniciatívami a a tými, ktoré sú určené pre MSP, napríklad zvýšením objemu financovania iniciatívy Regióny založené na vedomostiach.

6.8

Výbor regiónov navrhuje, aby sa Komisia pokúsila nájsť príklady vzornej vedeckej spolupráce rôznych subjektov na miestnej úrovni. Toto by sa mohlo uskutočniť aj v podobe súťaže.

6.9

Výbor regiónov odporúča Rade a Európskemu parlamentu, aby odsúhlasili návrh Komisie poskytnúť prostriedky pre 7. rámcový program vo výške 72 726 mil. EUR.

16.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 115/27

1.1

víta oznámenie ako užitočný príspevok do kľúčovej diskusie o reštrukturalizácii podnikov a jej účinkoch na zamestnanosť. Reštrukturalizácia sa stala odpoveďou na zmeny trhu, na vytvorenie vnútorného trhu a na globalizáciu. Mnohými podnikmi je považovaná za dôležitý prvok na zachovanie konkurencieschopnosti, ak sa na ňu hľadí ako na príležitosť vytvárať nové aktivity s vyššou pridanou hodnotou a pracovné miesta, ktoré budú na danom území udržateľnejšie;

1.2

vyjadruje potešenie, že ekonomická reštrukturalizácia sa prerokúva v kontexte Lisabonskej stratégie rastu a európskeho sociálneho modelu. Výbor regiónov chce zdôrazniť význam európskeho sociálneho modelu pri zmierňovaní škodlivých účinkov reštrukturalizácie ako na jednotlivcov, tak aj na miestne komunity, a uznáva nutnosť uskutočniť v tomto ohľade preventívne opatrenia tam, kde je to možné;

1.3

súhlasí s tým, že predovšetkým je potrebné, aby reštrukturalizácia bola dobre riadená, ak má splniť ekonomické aj sociálne požiadavky, a aby tvorila súčasť dlhodobej vízie rozvoja európskeho hospodárstva, aby mohla zabezpečiť, že zmeny naozaj posilnia jeho konkurencieschopnosť;

1.4

konštatuje, že oznámenie skúma problematiku len na úrovni Spoločenstva. Vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú majú miestne a regionálne samosprávy a členské štáty, Výbor regiónov je sklamaný, že oznámenie nemá širší záber a neprihliada na vzájomné pôsobenie medzi rôznymi stupňami správy ani na ich úlohy. EÚ má však právomoci v oblastiach ako vývoj jednotného trhu, obchodná a rozvojová politika a Lisabonská stratégia. Je dôležité, aby Európska komisia vzala do úvahy účinky týchto stratégií na hospodársku reštrukturalizáciu a naopak;

1.5

súhlasí s oznámením, že náklady na reštrukturalizáciu môžu byť vysoké nielen v súvislosti s ňou postihnutými pracujúcimi, ale aj kvôli škodlivým účinkom na miestnu a regionálnu ekonomiku;

1.6

zdôrazňuje dôležitú úlohu Európskeho strediska pre sledovanie zmien pri zvýrazňovaní osvedčených postupov, čo umožní položiť pevnejšie základy pre verejnú diskusiu na tému reštrukturalizácia a relokácia.

1.7

uznáva, že nasledujúce dôvody môžu viesť k reštrukturalizácii na úrovni podniku:

1.8

tvrdí, že oznámenie malo podrobnejšie preskúmať globalizáciu a premiestňovanie veľkého počtu pracovných miest mimo Európskej únie;

1.9

navrhuje, aby zmeny v rozložení zamestnanosti podľa jednotlivých odvetví a kvalita pracovných miest boli dôležitými bodmi v rámcových úvahách o zamestnanosti a odbornej príprave pri tvorbe priemyselnej a poľnohospodárskej politiky na úrovni EÚ. Oznámenie uvádza, že v období rokov 1977 až 2002 bolo v EÚ vytvorených asi 30 miliónov pracovných miest. V oblasti služieb bolo vytvorených 44 mil. nových pracovných miest, v priemysle však zaniklo 7 mil. a v poľnohospodárstve 7,5 mil. pracovných miest. Miera zamestnanosti sa zvýšila o 25,1 % u pracovníkov s vysokou kvalifikáciou, o 14.2 % u pracovníkov so strednou kvalifikáciou a len o 2,2 % u nekvalifikovaných pracovníkov;

1.10

podporuje oznámenie, čo sa týka kladných účinkov rozširovania vnútorného trhu a otvárania ekonomiky voľnému obchodu na rast a zamestnanosť. Výbor regiónov tiež víta, že oznámenie uznáva dopad týchto stratégií na regióny a potrebu sociálnej spravodlivosti v týchto oblastiach politiky;

1.11

podporuje stanovisko vyjadrené v oznámení, že účinky reštrukturalizácie možno ovplyvniť stratégiami na zlepšenie fungovania pracovného trhu, posilňovaním politiky aktívnej zamestnanosti, predvídaním zmien, ako aj vytvorením mechanizmov, ktoré uľahčia prechod na iné zamestnanie. Výbor regiónov chce tiež zdôrazniť význam účinných stratégií rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni, ktoré prispievajú k hospodárskemu rastu a k diverzifikácii hospodárskej základne. V takýchto typoch hospodárstva je zvládnutie reštrukturalizácie podnikov oveľa jednoduchšie;

1.12

konštatuje, že americký zákon „Trade Adjustment Assistance Reform Act“ z roku 2002 sa cituje ako pozitívny príklad otvárania ekonomiky voľnému obchodu a poskytovania podpory podnikom a pracovníkom. Výbor regiónov je však presvedčený, že v EÚ existuje veľa takých príkladov verejných agentúr, ktoré úspešne prešli štrukturálnou zmenou a môžu sa použiť ako vzor.

1.13

podporuje lepšiu koordináciu stratégií Spoločenstva, ktoré sa týkajú reštrukturalizácie, a obzvlášť víta vytvorenie zvláštnej jednotky zahŕňajúcej oddelenia Komisie, ktoré majú vplyv na reštrukturalizáciu;

1.14

súhlasí s preskúmaním stratégií Spoločenstva, ktoré pôsobia na reštrukturalizáciu tak, aby bolo možné uskutočniť potrebné zmeny.

1.15

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa opatrenia schválené v rámci európskej stratégie zamestnanosti uplatnili rýchlo a účinne;

1.16

víta dôležité prepojenia, ktoré oznámenie umožňuje medzi Lisabonskou stratégiou, európskou stratégiou zamestnanosti a štrukturálnymi fondmi EÚ. Výbor regiónov zdôrazňuje význam opatrení na podporu adaptácie a reštrukturalizácie, ktoré Európska komisia navrhuje v Európskom sociálnom fonde (ESF). Výbor regiónov tiež zdôrazňuje potrebu vysoko kvalitnej odbornej prípravy manažmentu, orientovanej na základné miestne potreby a založenej na širokom partnerstve, aby zamestnávatelia a zamestnanci vedeli zvládnuť zmenu efektívne, a teda víta návrhy na školenia pre „manažérov zmien“ (1);

1.17

z celého srdca súhlasí so záverom oznámenia, ktoré uvádza, že „práve na miestnej úrovni je anticipácia zmeny najúčinnejšia“, a že „regionálna politika a politika súdržnosti Európskej únie“ musia „zohrávať úlohu katalyzátora“;

1.18

vyzýva členské štáty, aby primerane financovali regionálnu politiku a politiku súdržnosti, aby mohla zohrávať úlohu katalyzátora zmien;

1.19

pripomína, že v krajinách, ktoré boli členmi Únie pred nedávnym rozšírením, ešte stále existujú regióny, ktoré, aby sa mohli vyrovnať ostatným regiónom Spoločenstva, závisia od pokračovania regionálnych rozvojových politík prostredníctvom štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, a to aspoň počas prechodného obdobia.

1.20

súhlasí s oznámením, že tak ako Európska stratégia zamestnanosti a štrukturálne fondy EÚ aj Siedmy rámcový program a programy EÚ pre odbornú prípravu a vzdelávanie môžu napomáhať rozvoju konkurencieschopnej ekonomiky založenej na vedomostiach, ktorá podporuje mobilitu;

1.21

navrhuje zvýšenie pomoci poskytovanej na výskum, vývoj a inováciu (V+V+I), založenej na významnom prínose týchto aktivít k reštrukturalizácii podnikov a znižovaniu prípadného negatívneho dosahu na niektoré miestne a regionálne ekonomiky;

1.22

konštatuje, že sa neberie do úvahy rozdielny dosah reštrukturalizácie na mužov a ženy, čo si vyžaduje prijatie opatrení špecificky prispôsobených na každú problematiku;

1.23

vyjadruje znepokojenie nad malým množstvom financií pridelených cieľu hospodárska súťaž počas rokovaní členských štátoch EÚ. Reštrukturalizácia bude v týchto oblastiach naďalej pokračovať a mnohé oblasti potrebujú podporu, aby mohli plne zmodernizovať regionálne hospodárstvo a vytvoriť ekonomiku založenú na vedomostiach;

1.24

opätovne vyjadruje podporu návrhu Komisie EÚ na vytvorenie „fondu na prispôsobenia sa rastu“ počas rokovaní o štrukturálnych fondoch EÚ na roky 2007 – 2013;

1.25

víta nový podnet, ktorým je návrh na zriadenie Fondu prispôsobenia sa globalizácii, ktorý by bol zameraný na zmiernenie závažných ekonomických a sociálnych otrasov, ktoré by na miestnej a regionálnej úrovni spôsobila reštrukturalizácia v spojitosti s globalizáciou, a ktoré miestne a regionálne orgány nemohli predpokladať;

1.26

zdôrazňuje význam reformy CAP (spoločná poľnohospodárska politika) a politiky rozvoja vidieka pri znižovaní škodlivých účinkov reštrukturalizácie na pracovníkov v poľnohospodárstve a na vidiecke komunity a zdôrazňuje najmä význam politík vnútorného rozvoja.

1.27

podporuje postoj schválený EÚ v apríli 2004, keď bola revidovaná priemyselná politika a politika podnikania. Touto úpravou sa zlepšil finančný rámec uplatňovaný na podniky, viac sa podporili inovácie a konkurencieschopnosť a ustanovila sa koordinácia činnosti na úrovni odvetví;

1.28

podporuje návrh v oznámení, aby Komisia identifikovala odvetvia, ktoré budú prechádzať rýchlymi a závažnými zmenami, a aby sa prostredníctvom skupín na vysokej úrovni zahŕňajúcich všetky zainteresované strany sústredila na analýzu vývoja konkurencieschopnosti, na environmentálne hrozby a možnosti, na dôsledky na regionálnej úrovni a opatrenia, ktoré by sa mohli prijať na úrovni Spoločenstva s cieľom predvídať a riadiť zmeny.

1.29

konštatuje, že súčasné usmernenia týkajúce sa záchrany a reštrukturalizácie podnikov, ktoré majú problémy, boli zavedené v októbri 2004 bez konzultácií s Výborom regiónov alebo Európskym parlamentom;

1.30

konštatuje, že v júni 2005 Komisia zverejnila Akčný plán štátnej pomoci (2) (State Aid Action Plan – SAAP), ktorý je predmetom samostatného stanoviska Výboru regiónov. Výbor regiónov ďalej konštatuje, že SAAP ohlasuje vyhodnotenie a úpravu usmernení týkajúcich sa záchrany a reštrukturalizácie podnikov v období 2007 – 2008, a zdôrazňuje nutnosť konzultácií s Výborom regiónov, pred tým než budú v roku 2009 zavedené nové usmernenia;

1.31

zdôrazňuje význam navrhovaného nariadenia so všeobecnými ustanoveniami pre Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Kohézny fond (KOM(2004) 492), podľa ktorého spoločnosti, ktoré čerpajú z fondov, musia vrátiť čiastku, ktorú získali (článok 56), ak zastavia výrobnú činnosť a vznikne možná strata pracovných miest do siedmich rokov od rozhodnutia o financovaní.

1.32

víta výrok v oznámení, že nový sociálny program sa týka vonkajších opatrení a umožňuje podporu zamestnanosti, sociálnej politiky a primeraných pracovných podmienok pre všetkých. Oznámenie potom pokračuje vyhlásením, že ciele sociálneho programu zahŕňajú podporu základných sociálnych práv, rozvoj sociálneho dialógu, sociálnu zodpovednosť podnikov ako aj podporu proaktívneho riadenia zmien na globálnej úrovni. Týmito cieľmi sa bude riadiť EÚ pri svojich rokovaniach s medzinárodnými organizáciami ako sú ILO, OECD, OSN, MMF, Svetová banka a WTO.

1.33

podporuje tvrdenia v oznámení, ktoré uvádzajú, že Komisia sa bude naďalej usilovať o partnerstvá na zvládanie zmien posilnením sociálneho dialógu, oznámením o sociálnej zodpovednosti podnikov a založením fóra o reštrukturalizácii;

1.34

je presvedčený, že prvé fórum o reštrukturalizácii, ktoré sa konalo v júni 2005, bolo veľmi úspešné, a teší sa na ustanovenie fóra ako pravidelnej udalosti. Výbor regiónov obzvlášť víta úmysel sústrediť sa na budúcom fóre na miestnu a regionálnu úroveň;

1.35

súhlasí s tým, že navrhované oznámenie o sociálnej zodpovednosti podnikov by sa malo zamerať na overené postupy, ktoré podniky a zainteresované strany zavádzajú v prípadoch reštrukturalizácie. Oznámenie konštatuje, že skúsenosti ukazujú, že podniky, schopné lepšie riadiť reštrukturalizáciu sociálne zodpovedným spôsobom, sú často tie, ktoré dosahujú najlepšie výsledky čo sa týka konkurencieschopnosti a adaptability na trhu. Výbor regiónov víta tieto závery;

1.36

víta návrh v oznámení, aby Európske stredisko pre sledovanie zmien bolo požiadané o monitorovanie reštrukturalizácie a vypracovanie kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy, ktorá prispeje k verejnej diskusii.

1.37

víta návrhy v tejto časti na regulačné, modernizačné a zjednodušujúce opatrenia, ktoré spomína Lisabonský akčný program a návrh na Zelenú knihu pracovného práva, ktorá si bude všímať nové modely organizácie práce a úlohu pracovného práva pri riadení reštrukturalizácie. To by poskytlo možnosť pouvažovať o podpore „reflexívnej reštrukturalizácie“. Opatrenia takejto reštrukuralizácie zahŕňajú prestávky na školenie, dlhodobé vzdelávacie pracovné voľno, delenie sa o pracovný úväzok, prácu na diaľku a prácu na čiastočný úväzok a sú menej násilné než obligátne prepúšťanie spojené s agresívnejšou reštrukturalizáciou.

1.38

súhlasí s oznámením, že sociálni partneri sa musia výraznejšie podieľať na anticipácii a riadení zmeny a na reštrukturalizácii;

1.39

víta prístup Komisie ohľadne revízie smernice o európskych podnikových radách, ktorá sa začala v apríli 2004. Komisia vymenovala štyri oblasti dohody o úlohe európskych podnikových rád pri predvídaní a riadení zmien a pri reštrukturalizácii. Tieto oblasti dohody zahŕňajú prijatie osvedčených a spoločných postupov týkajúcich sa reštrukturalizácie.

2.1

cíti, že hospodárska reštrukturalizácia na úrovni podniku je nevyhnutnou súčasťou modernizačného procesu pri tvorbe pokrokovo orientovaného hospodárstva založeného na vedomostiach, ale zdôrazňuje nutnosť posilniť európsky sociálny model na odvrátenie problémov, ktoré reštrukturalizácia môže spôsobiť jednotlivcom aj miestnym komunitám;

2.2

súhlasí s Európskou komisiu, že fórum o reštrukturalizácii by malo hrať významnú úlohu, a že budúce fórum by sa malo zaoberať reštrukturalizáciou na miestnej a regionálnej úrovni;

2.3

vyzýva na lepšie preskúmanie toho, ako reagujú jednotlivé zložky verejnej správy na reštrukturalizáciu podnikov, pri tom sa treba sústrediť najmä na preskúmanie ich úloh na úrovni Spoločenstva, štátu, regionálnych a miestnych samospráv a ich vzájomnej súčinnosti a tiež na lepšie preskúmanie príčin reštrukturalizácie, obzvlášť globalizácie;

2.4

žiada, aby politika na úrovni EÚ, štátov aj miestnych samospráv umiestnila do centra svojho záujmu istotu možnosti zamestnania namiesto istoty konkrétneho pracovného miesta. To by znamenalo odklon od koncepcie celoživotného zamestnania (istota konkrétneho pracovného miesta) a príklon k situácii, keď sa zamestnanci učia zručnostiam, ktoré im uľahčia prechod z jedného zamestnania do iného (istotu možnosti zamestnania);

2.5

zdôrazňuje úlohu Európskeho strediska pre sledovanie zmien hlavne pri poskytovaní aktuálnych informácií o hospodárskej reštrukturalizácii, ktoré prispejú k verejnej diskusii o tom, ako čeliť zmenám a ako ich riadiť;

2.6

zdôrazňuje nutnosť väčšej koordinácie politík EÚ pri prispôsobovaní sa zmenám a pri ich riadení, a v súlade s odporúčaniami Komisie navrhuje potrebné začlenenie politiky vzdelávania a odbornej prípravy do zoznamu politík, ktoré je potrebné ďalej koordinovať;

2.7

si želá Európsku stratégiu zamestnanosti, ktorá by dobre fungovala a hrala kľúčovú úlohu pri prispôsobovaní sa zmenám a pri ich riadení, a ktorá by vytvárala zamestnanosť v odvetviach rastu;

2.8

zdôrazňuje fakt, že reštrukturalizácia na úrovni podnikov sa ľahšie zvládne tam, kde miestne a regionálne agentúry vypracovali stratégie ekonomického rozvoja, ktoré podporujú rast a diverzifikujú ekonomiku. Bývalým zamestnancom to uľahčuje nájsť si alternatívne zamestnanie;

2.9

uznáva kľúčovú úlohu, ktorú majú štrukturálne fondy EÚ a Európsky sociálny fond pri reštrukturalizácii a pri riadení zmien. Výbor regiónov vyzýva členské štáty, aby odsúhlasili taký rozpočet EÚ, ktorý by dovolil miestnym a regionálnym samosprávam modernizovať hospodárstvo, a teda zmierniť škodlivé účinky reštrukturalizácie na úrovni jednotlivých podnikov;

2.10

odporúča členským štátom, aby ešte raz zvážili vytvorenie fondu na prispôsobenie sa rastu alebo fondu na prispôsobenie sa globalizácii prostredníctvom štrukturálnych fondov EÚ, ktorý by dovoľoval Spoločenstvu zasiahnuť, ak by sa miestne alebo regionálne hospodárstvo dostalo do krízy v dôsledku reštrukturalizácie. VR sa domnieva, že prostriedky z tohto fondu by sa mohli využívať v prípade, keď daný región dosiahne hraničné hodnoty, vymedzené percentom pracujúcich postihnutých reštrukturalizáciou, ktorá sa nedala predvídať, ďalej mierou nezamestnanosti v regióne a vplyvom týchto otrasov na regionálny HND. Súhlasí s tým, aby sa z fondu kryli opatrenia na zmiernenie dôsledkov šoku v oblasti ľudského kapitálu, a to prostredníctvom odborného výcviku a premiestňovania pracovníkov, a odporúča, aby tento fond bol zriadený v rámci rozpočtu EÚ ako trvalý nezávislý fond s vlastným fixným ročným rozpočtom. VR podporuje návrh, aby boli fondu pridelené finančné prostriedky vo výške 1 miliardy EUR ročne;

2.11

odporúča, aby sa EÚ zamerala na opatrenia na diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva a zlepšenie jeho konkurencieschopnosti, aby sa dali zredukovať negatívne účinky reštrukturalizácie v poľnohospodárstve, a zdôrazňuje najmä významnú úlohu, ktorú môžu zohrávať politiky vnútorného rozvoja;

2.12

síce víta návrhy na priemyselnú politiku a politiku podnikania, ale odporúča, aby Európska komisia úzko spolupracovala s miestnymi a regionálnymi samosprávami pri rozpoznávaní odvetví, ktoré prechádzajú prudkými zmenami;

2.13

si želá, aby sa s ním konzultovalo, keď sa budú v rokoch 2007 – 2008 revidovať usmernenia týkajúce sa záchrany a reštrukturalizácie podnikov;

2.14

odporúča, aby sa na body sociálnej agendy kládol dôraz pri rokovaniach s medzinárodnými organizáciami a pri rokovaniach o rozvojovom programe z Dohy;

2.15

zdôrazňuje nutnosť zodpovedného riadenia zmien a reštrukturalizácie na úrovni podnikov a rôznych stupňov správy aj nutnosť zabezpečiť, aby si zamestnávatelia boli vedomí svojich záväzkov. Výbor regiónov odporúča, aby sa to dosiahlo viacerými spôsobmi na úrovni EÚ, napr. posilnením sociálneho dialógu, oznámením o sociálnej zodpovednosti podnikov a rokovaniami týkajúcimi sa vypracovania smernice o podnikových radách;

2.16

odporúča, aby sa podniky najprv pozreli na možnosti „reflexívnej reštrukturalizácie“. Opatrenia takejto reštrukturalizácie zahŕňajú prestávky na školenie, dlhodobé vzdelávacie pracovné voľno, delenie sa o pracovný úväzok, prácu na diaľku a prácu na čiastočný úväzok a sú menej násilné než obligátne prepúšťanie spojené s agresívnejšou reštrukturalizáciou vo forme zatvárania závodov.

16.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 115/32

(1)

keďže v niektorých členských štátoch majú regióny legislatívne právomoci a sú v dôsledku toho oprávnené uplatňovať európsku legislatívu;

(2)

keďže špecifické kompetencie regiónov so zákonodarnými právomocami boli v Zmluve zakladajúcej Ústavu pre Európu obohatené o explicitnú kompetenciu v rámci procesu kontroly a zavádzania princípu subsidiarity a preto zastávajú osobité miesto v demokratickom rozhodovacom procese Európskej únie;

(3)

keďže predmet tohto stanoviska sa obmedzuje na legislatívne právomoci, ktoré boli priznané regionálnym parlamentom podľa ústavnej zmluvy; keďže toto stanovisko teda neuberá na uznaní dôležitosti iných politických úrovní rozhodovacieho procesu; a keďže odporúčania tohto stanoviska rovnako platia mutatis mutandis na iné politické úrovne rozhodovacieho procesu;

(4)

keďže regionálne parlamenty so zákonodarnými právomocami plne zaručujú vykonanie svojich rozhodnutí a z tohto titulu sú explicitne uvedené v protokole o uplatňovaní princípov subsidiarity a proporcionality ústavnej zmluvy;

(5)

keďže obsah diskusií v rámci vypočutia na tému „Postavenie regionálnych parlamentov so zákonodarnými právomocami a regionálnych zhromaždení v demokratickom živote Únie“, zorganizovaného Komisiou pre ústavné záležitosti a európske riadenie 3. marca 2005 potvrdil rastúcu angažovanosť regionálnych parlamentov so zákonodarnými právomocami v procese európskeho politického zjednocovania;

(6)

keďže prestávka v procese ratifikácie Zmluvy o Ústave pre Európu nesmie v žiadnom prípade zabrzdiť iniciatívy vyvíjané s cieľom zapojiť regionálne parlamenty vo väčšej miere do demokratického života Únie a zabezpečiť ich účasť pri tvorbe právnych predpisov Spoločenstva a ich implementácii a monitorovaní v súlade s politickým konsenzom dosiahnutým súvislosti so Zmluvou o Ústave pre Európu,

1.1

odporúča, aby sa protokol o uplatňovaní a kontrole princípov subsidiarity a proporcionality a protokol o úlohe národných parlamentov v Európskej únii zahrnuli do súčasných zmlúv, pretože by mohli podstatne zlepšiť demokraciu a účasť verejnosti na rozhodovacom procese Európskej únie;

1.2

sa domnieva, že regionálna demokracia predstavuje hlavný prínos pri zapájaní občanov do politiky a že si preto zasluhuje všetku potrebnú pozornosť v rámci Európskej únie. Z toho dôvodu by sa mal zvýšiť prínos zvolených regionálnych a miestnych zhromaždení k snahe priblížiť Európu bližšie k občanom, a to najmä plným zapojením týchto decentralizovaných entít do rozhodovacieho procesu;

1.3

domnieva sa, že regionálne parlamenty prispievajú k budovaniu európskeho občianstva, pričom rešpektujú kultúrnu a jazykovú rôznorodosť Únie;

1.4

je presvedčený, že posilnenie miestnej a regionálnej autonómie v niektorých členských štátoch predstavuje dôležitý prínos k budovaniu Európy, ktorá sa okrem iného riadi princípmi demokracie, zbližovania a decentralizácie;

1.5

poznamenáva, že všetky členské štáty Európskej únie prešli značným rozvojom, čo sa týka decentralizácie, vďaka ktorému sa regióny stali hlavnými politickými a hospodárskymi aktérmi na európskej scéne;

1.6

poukazuje na to, že miestne a regionálne zhromaždenia sú neoddeliteľnou súčasťou spôsobu, akým európske krajiny formujú svoju demokraciu. Preto by mala mať politika na nižších než celoštátnych úrovniach svoje miesto v diskusii o Európe;

1.7

ľutuje, že zámer zohľadniť decentralizované právomoci regionálnych parlamentov so zákonodarnými právomocami, za ktorý sa zasadzovala deklarácia v Laekene, neviedol v Zmluve zakladajúcej Ústavu pre Európu k priznaniu práva na priame odvolanie;

1.8

s potešením poznamenáva, že získal právo odvolať sa na Európsky súdny dvor v oblasti právnych aktov, ktoré mu boli postúpené v zmysle Ústavy. Zároveň však ľutuje, že regióny s legislatívnymi právomocami ešte stále nie sú oprávnené podávať žaloby na Súdnom dvore;

1.9

konštatuje, že v dôsledku toho budú mať regionálne zhromaždenia, hlavne zhromaždenia so zákonodarnými právomocami, možnosť obrátiť sa na VR a v prípade potreby na ich národný parlament, aby uskutočnili takéto právne kroky;

1.10

podporuje úsilie Konferencie Európskych regionálnych legislatívnych zhromaždení (CALRE) zainteresovať regionálne parlamentné orgány do európskeho procesu rozhodovania;

1.11

rád by opäť zdôraznil, že v súlade s odporúčaniami Bielej knihy o európskom riadení by bolo vhodné, aby sa všetky úrovne moci zodpovedné za implementáciu európskej legislatívy zapojili do jej prípravy a do rozvoja politiky EÚ. Toto sa vzťahuje ešte viac na regionálne legislatívne zhromaždenia, pretože sú to práve ony, ktoré musia prijať regionálne zákony pri uplatňovaní európskych právnych textov; preto podporuje ich aktívnu účasť v procese konzultácií počas prípravnej legislatívnej fázy a ich zapojenie sa do štruktúrovaného dialógu prostredníctvom zastupiteľských združení;

1.12

vzal na vedomie viaceré návrhy a iniciatívy na posilnenie spolupráce medzi parlamentmi na európskej úrovni, ktoré podľa jeho mienky môžu posilniť európsku integráciu;

1.13

domnieva sa však, že by sa malo podrobne preskúmať, či sú tieto návrhy žiadúce a reálne a predovšetkým, či môžu pomôcť posilniť politický vplyv regionálnych zhromaždení;

1.14

zdôrazňuje taktiež, že súčasné obdobie premýšľania, o ústave by v žiadnom prípade nemalo znamenať odbočenie alebo upustenie od týchto cieľov;

1.15

zdôrazňuje, že protokol o uplatňovaní princípov subsidiarity a proporcionality, ktorý tvorí prílohu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu stanovuje, že ako súčasť kontroly uplatňovania princípu subsidiarity budú národné parlamenty v zodpovedajúcom prípade konzultovať regionálne parlamenty s legislatívnymi právomocami je prvým dôležitým krokom smerom k skutočnému uznaniu týchto zhromaždení;

1.16

konštatuje, že mechanizmy uplatňovania a kontroly princípov subsidiarity a proporcionality sa dotýkajú všetkých regionálnych zhromaždení v závislosti na právomociach, ktoré im boli udelené;

1.17

pripomína, že návrhy Európskej komisie o európskom riadení (governance) ako aj Zmluva zakladajúca Ústavu pre Európu jednoznačne potvrdzujú, že Európa smeruje k viacúrovňovému riadeniu, čo však znamená, že vzťahy medzi rôznymi úrovňami riadenia musia byť založené na horizontálnom partnerstve a zabezpečiť efektívne, integrované rozhodovanie, rozdelenie kompetencií musí byť jasne rozvrhnuté medzi rôzne stupne politickej moci, aby bolo jasné, kto vykonáva akú činnosť a na ktorú úroveň spadá politická zodpovednosť,

1.18

poznamenáva, že účasť regionálnych parlamentov so zákonodarnými právomocami vo VR predstavuje pre výbor dodatočnú výhodu, ktorá odráža mnohorakosť regiónov EÚ a takisto umožňuje užšiu spoluprácu medzi VR a európskymi regionálnymi združeniami so zákonodarnými právomocami, s cieľom upevniť regionálnu demokraciu v Európe, zabezpečiť lepší výkon nových kompetencií pridelených Zmluvou o Ústave a správne uplatňovať princípy subsidiarity a proporcionality v koordinácii s regionálnymi výkonnými orgánmi;

1.19

domnieva sa, že ratifikácia Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu regionálnymi parlamentmi s legislatívnymi právomocami predstavuje výbornú príležitosť na objasnenie poslania a postavenia týchto regionálnych zhromaždení pri budovaní Európy.

2.1

si želá, aby sa regionálne parlamenty, regionálne zhromaždenia a miestne orgány v súlade s právomocami, ktoré im prislúchajú, aktívne zapájali na inštitucionálnej úrovni do diskusie o budúcnosti EÚ a aby sa v plnej miere zúčastnili tejto diskusie ako aj rozhodovacieho procesu Spoločenstva, pričom musia znášať zodpovednosť voči občanom, a to najmä v súčasnom kontexte obdobia premýšľania,

2.2

odporúča v tejto súvislosti, aby sa počas obdobia premýšľania regionálne parlamenty zapojili do parlamentných fór, ktoré plánuje Európsky parlament, s cieľom posilniť európsky dialóg a prekonať ústavnú krízu;

2.3

odporúča, aby boli miestne a regionálne orgány a najmä regionálne parlamenty so zákonodarnými právomocami už v prípravnej legislatívnej fáze zapojené do tohto procesu, obzvlášť do diskusií s ním spojených a do konzultácií súvisiacich so zavedením mechanizmu včasného varovania;

2.4

trvá na tom, aby regionálne parlamenty boli v plnej miere zapojené do plánu D Európskej komisie, a to do iniciatív Spoločenstva i plánovaných národných diskusií, s cieľom prediskutovať budúcnosť Európy a očakávania verejnosti

2.5

má v úmysle rozvinúť intenzívnejšiu spoluprácu a dialóg s regionálnymi parlamentmi s legislatívnymi právomocami v snahe lepšie využiť ich účasť na tomto projekte;

2.6

konštatuje, že na základe spolupráce s regionálnymi a miestnymi orgánmi a ich zväzmi dôkladne preskúma sťažnosti podané proti právnym predpisom EÚ v rámci interných postupov, ktoré ešte budú stanovené;

2.7

sa bude usilovať o to, aby regionálne parlamenty s legislatívnymi právomocami mohli v súlade s právomocami uplatňovanými Úniou konať ako zložky parlamentného systému vo svojej krajine, alebo ako komory národného parlamentu a aby sa mohli obracať aj na svoj národný parlament pri podávaní žalôb na Súdny dvor v prípade porušenia princípu subsidiarity;

2.8

vyzýva regionálne parlamenty so zákonodarnými právomocami a regionálne zhromaždenia, aby prispeli k pravidelnej aktualizácii „Registra rozloženia kompetencií medzi Úniou, štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi“ (CdR 104/2004), ktorý Výbor vypracoval;

2.9

vyzýva, aby sa na úrovni regionálnych parlamentov s legislatívnymi právomocami zriadili parlamentné výbory, ktoré by boli poverené kontrolou dodržiavania princípu subsidiarity. Tieto výbory by sa potom stali privilegovanými hovorcami pri rokovaniach o vyššie spomenutých sieťach;

2.10

tvrdí, že v tých členských štátoch, kde sú právomoci rozdelené medzi národnú a regionálnu úroveň, by mala byť v rámci tohto mechanizmu uzavretá záväzná interná dohoda o včasnom varovnom postupe pri kontrole dodržiavania princípu subsidiarity, ktorá by zaručila jasnosť a transparentnosť tohto procesu. VR navrhuje vytvoriť zoznam procedurálnych dohôd prijatých v členských štátoch;

2.11

odporúča, aby bol proces kontroly princípu subsidiarity v rámci členských štátov sprevádzaný procesom interných reforiem, ktorý posilní angažovanosť regionálnych parlamentov s legislatívnymi právomocami v mechanizmoch odporúčaných v protokole o uplatňovaní a kontrole princípov subsidiarity a proporcionality, pričom sa budú rešpektovať súčasné ústavné štruktúry;

2.12

odporúča regionálnym parlamentom, aby ich pôvodné kompetencie, ktorými disponujú, využili v rámci európskych rozhodovacích procesov a to nielen na základe ich inštitucionálnych ale aj daňových možností;

2.13

na záver vyzýva Európsku úniu, aby v Európe presadila regionálnu diskusiu, ktorá musí nadobudnúť tvar spolupráce medzi Európskym parlamentom, miestnymi a regionálnymi orgánmi a osobitne národnými a regionálnymi parlamentmi so zákonodarnými právomocami. Pravidlá tejto spolupráce musia byť ešte podrobené detailnej diskusii a musia preukázať pridanú hodnotu pre európsku demokraciu.

16.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 115/35

(1)

keďže: pri ďalšom rozvíjaní princípu subsidiarity v zmluvách boli jeho návrhy v posledných rokoch do zmlúv postupne zapracované,

(2)

keďže: zohľadnením výsledkov prvej konferencie o subsidiarite, ktorá sa konala z jeho iniciatívy 27. mája 2004 v Berlíne,

(3)

keďže: princíp subsidiarity sa rozširuje na regionálne a miestne orgány (článok I-11) a tým sa konkretizuje zásada rešpektovania komunálnej a regionálnej samosprávy zakotvená v Ústave (článok I –5 ods. 1),

(4)

keďže: Európska komisia je v predlegislatívnej fáze nabádaná k širokej konzultácii s regionálnymi a miestnymi orgánmi (článok 2 Protokolu o subsidiarite),

(5)

keďže: ako inštitucionálnemu zástupcovi regiónov a obcí v Únii je mu priznané právo podať sťažnosť pred Európskym súdnym dvorom v záujme ochrany svojich práv (článok III-365, odsek 3),

(6)

keďže: obdrží ďalšie právo podať sťažnosť týkajúcu sa dodržiavania princípu subsidiarity (článok III – 365 a článok 8 Protokolu o subsidiarite),

(7)

keďže: spolu s ostatnými inštitúciami a národnými parlamentmi je vyzvaný, aby prerokoval výročnú správu Komisie o aplikácii článku I-11 Ústavy (subsidiarita a proporcionalita) (článok 9 Protokolu o subsidiarite),

(8)

keďže: sa vytvára systém včasného varovania za účelom politickej kontroly dodržiavania princípu subsidiarity, ktorý po prvýkrát priznáva aj národným a regionálnym parlamentom úlohu v zákonodarnom procese EÚ (článok 6 Protokolu o subsidiarite),

1.1.

Berie na vedomie, že väčšina členských štátov už Zmluvu o Ústave schválilo, zatiaľ čo v dvoch štátoch bola ratifikácia tejto Zmluvy zamietnutá v referende.

1.2.

Víta prestávku na rozmyslenie v ratifikačnom procese, o ktorej rozhodla Európska rada 16. a 17. júna 2005 a myslí si, že je potrebné využiť túto fázu na porozmýšľanie o tom, ako môže Európska únia svoju politiku viac zamerať na očakávania občanov a zlepšiť komunikáciu s občanmi.

1.3.

Zdôrazňuje význam aktívnej účasti miestneho a regionálneho stupňa v rámci „prestávky venovanej zamysleniu“ a predkladá svoje doporučenia týkajúce sa štruktúry diskusie, predmetov úvah a hodnotenia (CdR 250/2005).

1.4.

Zdôrazňuje, že práve zástupcovia regionálnych a miestnych orgánov, ktorí majú k občanom obzvlášť blízko, by tu mohli hrať rozhodujúcu úlohu, aj pokiaľ ide o návrhy a iniciatívy. Zdôrazňuje, že zameranie európskej politiky na princípy subsidiarity a proporcionality a rozvoj kultúry subsidiarity môže rozhodujúcim spôsobom prispieť k tomu, aby sa posilnila dôvera občanov v európsku spoluprácu a aby sa prekonala skepsa vyjadrená v negatívnych referendách.

1.5.

Vyzýva preto orgány a inštitúcie EÚ, aby – pokiaľ je to po právnej stránke možné- začali bezodkladne uplatňovať v praxi hlavne princípy subsidiarity a proporcionality a ich kontrolu tak, ako sú stanovené Zmluvou o Ústave a to nezávisle od ratifikácie Zmluvy o Ústave pre Európu.

1.6.

Považuje v tejto súvislosti za nevyhnutné, ako je stanovené v novom Protokole o uplatňovaní princípov subsidiarity a proporcionality, viac prihliadať na miestny a regionálny rozmer Európskej únie prostredníctvom rozsiahlych konzultácií pred prijatím každého právneho predpisu a vytvoriť pre každý európsky rámcový zákon „doložku pre kontrolu uplatňovania princípov subsidiarity“, v ktorej Európska komisia zhodnotí dosah na právne predpisy ako aj predpokladaný finančný dosah rámcového zákona na regionálne a miestne orgány (CdR 121/2005 – bod 2.1.2).

2.1.

Prejavuje veľkú radosť z toho, že takmer všetky požiadavky týkajúce sa princípu subsidiarity, ktoré v priebehu posledných 10 rokov vzniesol, boli splnené rôznymi reformami zmlúv od roku 1996 a Zmluvou o Ústave pre Európu podpísanou 29. októbra 2004, predovšetkým v rámci práce konventu o ústave, čo je jasným dôkazom schopnosti Výboru regiónov presadiť sa a ovplyvňovať európsky legislatívny proces.

2.2.

Víta novú definíciu princípu subsidiarity a svoju účasť na procese jeho následného monitorovania; tiež súhlasí s tým, že spolu s ostatnými inštitúciami a národnými parlamentmi dostane správu Komisie o aplikácii článku I-11 Ústavy (Subsidiarita a proporcionalita – článok 9) – (CdR 354/2003 bod 1.12).

2.3.

Zdôrazňuje, že na základe zmien v Zmluve o Ústave pre Európu okrem svojej doterajšej výlučne poradnej funkcie legislatívnych orgánov EÚ nadobúda významnú úlohu pri monitorovaní princípu subsidiarity; tým sa posilňuje jeho inštitucionálna úloha v Únii.

2.4.

Bude sa zo všetkých síl snažiť, aby sa pripravil na splnenie tejto novej úlohy a ešte užšie než doteraz spolupracoval s príslušnými inštitúciami a regionálnymi a miestnymi orgánmi, ktoré zastupuje.

2.5.

Zdôrazňuje, že skutočné uplatnenie reformovaného princípu subsidiarity, t.j. väčšie zapojenie regionálnych a miestnych aktérov, sa môže stať kľúčovým prvkom pri konkretizovaní opatrení a aktivít európskych inštitúcií, lebo regióny a miestne orgány ako celky, ktoré sú k občanom najbližšie, dokážu európskym inštitúciám sprostredkovať podnety zo strany územných celkov a skupín obyvateľstva a poukázať na konkrétne požiadavky hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Okrem toho môžu miestne a regionálne orgány prispievať k obhajobe európskeho ideálu medzi občanmi.

2.6.

Víta ponuku predsedu Komisie Barrosa, ktorú dal na plenárnom zasadnutí 24. februára 2005, týkajúcu sa posilnenia politického partnerstva s Európskou komisiou a ďalšieho rozvíjania dohody o spolupráci z roku 2001; pripomína svoje očakávania skutočného dialógu s Komisiou, ktorý by mal byť rozšírený o kľúčové tematické oblasti (CdR 354/2003 bod 1.18).

2.7.

Víta, že v Zmluve o Ústave pre Európu sa po prvýkrát, ako už Výbor viackrát požadoval (8), zavádzajú jasné kategórie právomocí (výhradné, spoločné, doplnkové právomoci, Článok I – 12) a určuje sa presnejšie vymedzenie právomocí medzi Úniou, členskými štátmi a ich regionálnymi a miestnymi orgánmi (článok I – 13 až 18).

2.8.

V tejto súvislosti pripomína, že hlavný cieľ princípu subsidiarity ako dynamického politického princípu na prispôsobovanie zásahov v súvislosti s výkonom spoločných právomocí inštitúcií a orgánov zúčastňujúcich sa na verejnom živote Únie spočíva v zabezpečení toho, aby sa rozhodnutia v Európe prijímali na tej úrovni, na ktorej sa dá dosiahnuť najlepší účinok a ktorá je občanom najbližšie.

2.9.

Konštatuje, že princíp subsidiarity je dynamickou zásadou, ktorá môže v jednej oblasti viesť k „viac Európy“, v inej oblasti k „menej Európy“ (CdR 302/98 bod 1.1.5).

2.10.

Zdôrazňuje, že Európska únia potrebuje tak harmonizáciu ako aj zachovanie zvýšenej rozmanitosti a zasadzuje sa za takú Európu, v ktorej sa môže rozvíjať rozmanitosť a identity národov s cieľom podporiť plodnú hospodársku súťaž bez toho, aby sa prerušila solidarita a súdržnosť v Únii (9).

2.11.

Upozorňuje preto Európsku komisiu na to, že uplatnenie princípu subsidiarity znamená najmä vopred preskúmať, či je zákonodarná iniciatíva na európskej úrovni vôbec nutná.

2.12.

Zdôrazňuje, že podľa bodu 1 „Protokolu o aplikácii zásad subsidiarity a proporcionality“ pripojeného k Zmluve o Ústave pre Európu sú všetky európske orgány povinné dodržiavať tieto zásady a že je potrebné realizovať ich počas celého legislatívneho procesu, teda aj na poradách v Európskom parlamente a Rade ministrov. Je preto veľmi dôležité, aby vzhľadom k svojim novým právomociam získal, príp. vytvoril také prostriedky, ktoré mu umožnia sledovať najmä dodržiavanie princípu subsidiarity počas celého legislatívneho procesu a v prípade potreby konzultovať Európsky súdny dvor.

2.13.

S uspokojením poukazuje na to, že zapojením miestnej úrovne do princípu subsidiarity bolo jasne dané najavo, že pri tejto zásade nejde iba o rešpektovanie legislatívnych práv na národnej a regionálnej úrovni, ale že EÚ je povinná zaručiť aj zachovanie výsad miest, obcí a regiónov v rámci miestnej a regionálnej samosprávy.

2.14.

Naproti tomu vyjadruje poľutovanie, že kritériá obsiahnuté v Protokole o subsidiarite v Amsterdamskej zmluve, na základe ktorých sa overuje zlučiteľnosť legislatívneho návrhu EÚ s princípom subsidiarity, neboli do nového Protokolu o subsidiarite prevzaté v plnom rozsahu, a navrhuje, aby Európska komisia v budúcnosti v rámci aplikácie princípu subsidiarity obzvlášť upriamila pozornosť na to, či

2.15.

Je toho názoru, že pri kontrole subsidiarity by sa malo zohľadniť, do akej miery sa prostredníctvom opatrení EÚ dajú dosiahnuť úspory z rozsahu a pridaná hodnota cezhraničným a transnárodným pôsobením.

2.16.

Zdôrazňuje, že ak je európske zákonodarstvo na základe princípu subsidiarity nutné, je potrebné ho koncipovať tak, aby ponechalo čo najväčší priestor pre národné, regionálne alebo komunálne rozhodovanie. Hustota európskej legislatívy sa musí viac než doteraz obmedziť na mieru bezpodmienečne nutnú na dosiahnutie cieľov zmluvy (princíp proporcionality); v záujme zabezpečenia a vytvorenia pracovných miest nesmú byť občania a hospodárstvo zaťažovaní zbytočnou byrokraciou. Výbor preto víta opatrenia Európskej komisie na aktualizáciu a zjednodušenie acquis communautaire, ktoré sa musia zintenzívniť.

2.17.

V tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie, že ustanovenia o princípe proporcionality sú menej obsiahle a menej jasné ako ustanovenia o princípe subsidiarity, a to o to viac, že ústava uznáva autonómiu regionálnej a miestnej samosprávy (článok I-5 a časť II preambuly) a miestne a regionálne jednotky sú zodpovedné za realizáciu viac než 70 percent právnych aktov EÚ.

2.18.

Poukazuje v tejto súvislosti na judikatúru Európskeho súdneho dvora (10), že už pri posudzovaní zlučiteľnosti zákonodarného zámeru s princípom subsidiarity sa majú posudzovať aj aspekty proporcionality a že obidva princípy sa nedajú od seba úplne oddeliť.

2.19.

Podáva jasné stanovisko k právu podávať sťažnosť v otázkach subsidiarity, že mu ide o účinný príspevok regionálnej a miestnej úrovne k lepšej aplikácii princípu subsidiarity počnúc koncipovaním návrhov zákonov Európskou komisiou až po ich prijatie Európskym parlamentom a Radou ministrov.

2.20.

Vyzýva preto Európsku komisiu, Európsky parlament, Radu ministrov a národné a regionálne parlamenty, aby vytvorili skutočnú kultúry subsidiarity v EÚ a aby spoločne pracovali na pevnom zakotvení tohto princípu vo vedomí politicky zodpovedných ľudí na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni a aby viedli trvalý dialóg o konkrétnych opatreniach zameraných na zásady subsidiarity a proporcionality.

2.21.

Pripomína úzku súvislosť medzi uskutočňovaním princípu subsidiarity a zásad dobrého riadenia v Európe. Tieto princípy posilňujú demokratickú legitimitu a transparentnosť EÚ a Zmluvou o Ústave pre Európu sa zavádza vítané rozšírenie predlegislatívnych konzultácií medzi Komisiou a regionálnymi a miestnymi orgánmi (článok 2 Protokolu o subsidiarite), čo by malo viesť ku vecnej výmene názorov.

2.22.

Vyzýva národné parlamenty, ktoré dostali rovnako ako on právo podávať sťažnosť pred súdnym dvorom, aby s ním vstúpili do stáleho dialógu s cieľom vyvinúť spoločné stratégie na efektívnu aplikáciu Protokolu o subsidiarite a na národnej úrovni efektívne a transparentne vykonávať konzultácie zástupcov miestnej a regionálnej úrovne, obzvlášť konzultácie regionálnych parlamentov so zákonodarnými právomocami, ako to predpokladá Zmluva o Ústave pre Európu.

2.23.

Vyzýva regionálne parlamenty, aby sa aj naďalej s ním skoordinovali a urobili interné opatrenia, ktoré umožnia rýchle prijatie rozhodnutí a účinnú výmenu informácií o otázkach subsidiarity v rámci systému včasného varovania.

3.1.

Zdôrazňuje, že fáza plánovania právneho aktu poskytuje jemu a regionálnym a miestnym orgánom najviac možností účinne uplatniť miestny a regionálny rozmer a poukazuje na to, že jeho včasná účasť a zohľadnenie jeho postojov by mohlo predchádzať žalobám na Európskom súdnom dvore kvôli porušeniu princípu subsidiarity.

3.2.

Víta, že Európska komisia musí vopred zohľadňovať finančné a administratívne dôsledky svojich legislatívnych návrhov a očakáva, že list pre kontrolu aplikácie princípu subsidiarity musí obsahovať hodnotenie vplyvu na miestne a regionálne orgány, keďže táto vládna a správna úroveň je často zodpovedná za oznamovanie a vykonávanie nových iniciatív EÚ; žiada, aby Európsky parlament podobným spôsobom zohľadňoval dôsledky svojich legislatívnych pozmeňovacích návrhov (CdR 354/2003 bod 1.21).

3.3.

Zdôrazňuje, že Komisia by mala maximálne využívať rámcovú legislatívu a výber najvhodnejších foriem a metód na dosiahnutie želaných výsledkov prenechať národným, regionálnym a miestnym orgánom.

3.4.

Navrhuje, aby Európska komisia už v rámci procedúry konzultácie podľa článku 2 Protokolu o subsidiarite predložila listy pre kontrolu aplikácie princípov subsidiarity s fundovanými údajmi o princípoch subsidiarity a proporcionality a hodnotení dôsledkov.

3.5.

Očakáva, že ho Európska komisia pravidelne zapojí do predlegislatívneho konzultačného procesu podľa článku 2 Protokolu o subsidiarite.

3.6.

Očakáva, že dostane príležitosť v rámci výročnej správy Európskej komisie o aplikácii princípu subsidiarity pred Európskou radou prispeť svojím dielom; je obzvlášť potrebné priložiť jeho stanovisko k výročnej správe Európskej komisie o aplikácii článku I – 11 Ústavy (subsidiarita a proporcionalita).

3.7.

Navrhuje v záujme ďalšieho rozvoja kultúry subsidiarity v Európskej únii každoročne uskutočniť konferenciu o subsidiarite s účasťou Európskej komisie, Rady ministrov, Európskeho parlamentu, Európskeho súdneho dvora, národných parlamentov ako aj členov Výboru regiónov, na ktorej sa majú prediskutovať a vyhodnotiť pokroky, prekážky a vývoj pri aplikácii princípu subsidiarity a proporcionality.

3.8.

Je presvedčený, že jeho možnosti spolupôsobiť v predlegislatívnom konaní by sa mali viac rozšíriť a vyzýva preto Európsku komisiu, aby pri prepracovaní dohody o spolupráci v roku 2005 venovala zvláštnu pozornosť otázkam spolupráce v rámci aplikácii princípu subsidiarity a jeho novej úlohy.

3.9.

Zdôrazňuje, že na základe svojej existujúcej poradnej funkcie má právo skúmať zlučiteľnosť legislatívneho návrhu s princípom subsidiarity a proporcionality a oznámiť svoje stanovisko európskym inštitúciám a národným parlamentom.

3.10.

Je toho názoru, že by sa vo svojom hodnotení uplatňovania princípu subsidiarity nemal obmedzovať na desať oblastí, v ktorých sa povinne žiada o konzultáciu, ale že by mal byť schopný „vziať svoj osud do vlastných rúk“.

3.11.

Je si vedomý, že právo podať sťažnosť za účelom ochrany svojich práv povedie k jeho politickému posilneniu.

3.12.

Poukazuje na to, že na rozdiel od národných parlamentov nie je viazaný nijakou lehotou pri podávaní sťažností za nedodržanie princípu subsidiarity a proporcionality v rámci systému včasného varovania.

3.13.

Vzhľadom k potrebe dodržania lehôt v rámci systému včasného varovania a pri podaní sťažnosti Výborom regiónov sa preto rozhodlo udeliť grémiu právomoc skúmať zlučiteľnosť Komisiou navrhnutých zákonov, ku ktorým musí byť konzultovaný, s princípmi subsidiarity a proporcionality a úlohu poskytnúť európskym inštitúciám a národným parlamentom svoje stanovisko. Podrobnosti postupov grémia musia byť definované v rámci revízie vnútorného poriadku VR.

3.14.

Zdôrazňuje, že počas celého nastávajúceho legislatívneho procesu zachovanie obsahového stanoviska ku všetkým legislatívnym zámerom naďalej zostáva v kompetencii odborných komisií a ich spravodajcov.

3.15.

Poukazuje však na nevyhnutnosť zabezpečiť ďalšie sledovanie jeho hodnotenia postupov uplatňovania princípov subsidiarity a proporcionality počas celého legislatívneho procesu. Spravodajcovia musia hlavne dbať na to, či sa pri poradách v Parlamente a v Rade ministrov vykonajú zmeny v texte, ktoré majú za následok, že návrh bude nezlučiteľný s princípom subsidiarity alebo proporcionality, o čom by mal byť v danom prípade informovaný výbor (grémium).

3.16.

Vyzýva preto Radu ministrov a Európsky parlament, aby ho vzhľadom k svojmu budúcemu záväzku stanovenému v Zmluve o Ústave pre Európu konzultovali v prípadoch povinnej konzultácie (článok III-388) a aby vzhľadom k svojim novým právomociam pri kontrole princípu subsidiarity preskúmali možnosť začatia rokovaní o dohode o spolupráci; v nej by sa mali s ohľadom na jeho právomoci v oblasti subsidiarity stanoviť modality konzultácie s Výborom regiónov príp. informačný tok medzi VR a Parlamentom príp. Radou ministrov v rámci procesu spolurozhodovania.

3.17.

Zamýšľa ešte pred tým, než vstúpi do platnosti Zmluva o Ústave pre Európu, využívať v testovacej faze, v rámci v súčasnosti platnej legislatívy, nástroje na kontrolu subsidiarity, predovšetkým vybudovanie elektronickej siete s regionálnymi a miestnymi orgánmi a ich združeniami.

3.18.

Konštatuje, že Európsky súdny dvor doteraz vykonáva kontrolu dodržiavania princípu subsidiarity veľmi reštriktívne. Súdny dvor hlavne skúma, či si orgány splnili svoju povinnosť vyjadriť sa k dodržiavaniu princípu subsidiarity. Naproti tomu sa vyšetrovanie Európskeho súdneho dvora nevzťahuje na materiáĺno-právne otázky, jedine v prípade zrejmého porušenia princípu. Potom čo význam princípu subsidiarity a jeho kontroly prostredníctvom Zmluvy o Ústave pre Európu výrazne narástol, je nutné vyčkať, či Európsky súdny dvor svoju kontrolu zintenzívni.

3.19.

Konštatuje, že podľa článku III-365 je povinný podať sťažnosť pre porušenie princípu subsidiarity najneskôr dva mesiace po nadobudnutí účinnosti právnych aktov.

3.20.

Víta, že prostredníctvom práva podať sťažnosť za účelom ochrany svojich práv a práva kontroly dodržiavania princípu subsidiarity pri právnych aktoch, ku ktorým musí byť povinne konzultovaný, získava novú súdnu legitimitu.

3.21.

Nazdáva sa, že môže podať žalobu na Súdny dvor kvôli porušeniu dodržiavania princípu subsidiarity aj v prípade, že neprijal kritické stanovisko voči uplatňovaniu princípu subsidiarity, ale sa obmedzil na stanovisko v rámci svojich právomocí v súvislosti s povinnou alebo fakultatívnou konzultáciou.

3.22.

Rozhodol využívať svoje právo podať sťažnosť na Európsky súdny dvor ako ultima ratio, ktoré sa uplatňuje iba vtedy, keď sa vyčerpajú všetky ostatné možnosti vplyvu.

3.23.

Uznáša sa, že o podaní sťažností pre porušenie princípu subsidiarity na Európsky súdny dvor rozhoduje zásadne grémium. Ak je to možné zladiť s príslušnými lehotami, rozhodne plenárne zhromaždenie na návrh grémia. Vzhľadom k významu, ktorý má pre Výbor regiónov podanie sťažnosti, si však plenárne zhromaždenie vyhradzuje právo kedykoľvek opraviť rozhodnutie grémia.

3.24.

Konštatuje, že v rámci práce v sieti s regionálnymi a miestnymi orgánmi a ich združeniami bude v rámci interného postupu, ktorý si stanoví, pozorne prijímať podnety týkajúce sa sťažností na právne akty EÚ.

16.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 115/42

(1)

Jeho úlohou je byť inštitucionálnym šíriteľom osobitostí decentralizovanej spolupráce, ktorú európske územné samosprávy rozvíjajú na podporu rozvoja.

(2)

V záujme efektívnosti a zmysluplnosti aktivít EÚ pri realizácii svetových cieľov boja s chudobou je dôležité uvedomiť si význam osobitného prínosu aktérov, ktorí už svojou podstatou majú skúsenosti s rozvojom a organizáciou demokracie v úzkom kontakte s potrebami a očakávaniami obyvateľstva.

(3)

Komisia odovzdala výboru návrh spoločného vyhlásenia Rady, Európskeho parlamentu a Komisie – politika rozvoja Európskej únie „Európsky konsenzus“ KOM(2005) 311 v konečnom znení,

1.1.1

pripomína, že rozvojová politika Spoločenstva je zakotvená v článkoch 177 až 181 Zmluvy a predstavuje jednu z hlavných súčastí vonkajších aktivít Európskej únie;

1.1.2

schvaľuje reformu európskej rozvojovej politiky prijatú v novembri 2000, ktorá si za hlavný cieľ kladie bojovať proti chudobe vo svete, opätovne potvrdzuje záväzok šíriť demokraciu a ľudské práva, pričom sa nesie v duchu partnerstva s cieľovými krajinami; zdôrazňuje význam miléniových rozvojových cieľov OSN a boja proti chudobe, ktorý tieto ciele sledujú. Výbor podčiarkuje, že tieto ctižiadostivé ciele sa nedajú dosiahnuť bez aktívnej účasti miestnych a regionálnych orgánov. Toto by malo byť zrejmé a mala by im byť priznaná dôležitá úloha v spolupráci v záujme rozvoja;

1.1.3

oceňuje opatrenia na lepšie zviditeľnenie a zvýšenie efektívnosti európskej pomoci, ako aj jej využívania cieľovými krajinami (vypracovanie skutočných stratégií rozvoja s viacročným výhľadom, vytvorenie EuropeAid, uskutočnená dekoncentrácia európskych programov prostredníctvom delegácií Komisie);

1.1.4

konštatuje, že rozvojová politika Európskej únie sa v súčasnosti zameriava na 151 krajín a území, ktorých zoznam bol vypracovaný na medzinárodnej úrovni, pričom sa realizuje prostredníctvom mnohých geograficky a tematicky zameraných programov, ako aj prostredníctvom Dohody z Cotonou (v prípade krajín africkej, karibskej a tichomorskej oblasti – AKT);

1.1.5

vyjadruje poľutovanie, že Komisia vo svojom oznámení z roku 2002 o Účasti neštátnych subjektov na rozvojovej politike Spoločenstva  (4) v snahe podporiť osvojenie si rozvojových programov obyvateľstvom dotknutých krajín brala do úvahy predovšetkým organizácie občianskej spoločnosti a neprihliadla na územné samosprávy;

1.1.6

víta preto skutočnosť, že Komisia tento postoj zmiernila prostredníctvom nedávnych zmien v Dohode z Cotonou, ktoré boli vykonané pri jej priebežnej revízii (5), predovšetkým článku 4, ktorý rozširuje ustanovenia doteraz platné len pre neštátne subjekty aj na „miestne orgány decentralizovanej správy“.

1.2.1

rozumie pod termínom „decentralizovaná spolupráca“ medzinárodnú spoluprácu, ktorú rozvíjajú európske územné samosprávy (podľa definície v príslušných právnych úpravách členských krajín) pod vedením ich demokraticky zvolených zástupcov výkonnej moci s využitím dostupných zdrojov svojho územia; ide o jednotky, ktoré sa odlišujú od ústrednej štátnej moci aj od subjektov občianskej spoločnosti;

1.2.2

vyjadruje poľutovanie, že prínos európskych samospráv k európskej rozvojovej politike ako aj k ostatným politikám vonkajšej pomoci ostáva v súčasnosti ešte do veľkej miery nedocenený;

1.2.3

konštatuje, že uvedená nedocenenosť sa predovšetkým prejavuje tým, že pre miestne samosprávy v jednotlivých programoch v oblasti rozvojovej politiky býva zväčša vyčlenené nejasné miesto, konkrétne:

1.2.4

vyjadruje želanie, aby sa pri prihliadaní na mimovládnych aktérov rozvoja nastolila lepšia rovnováha medzi rôznymi formami organizácií občianskej spoločnosti označovanými ako „neštátne subjekty“ a územnými samosprávami. Toto želanie v žiadnom prípade nepopiera partnerstvá, ktoré sa často vytvárajú medzi samosprávami a neštátnymi subjektami pri rozvíjaní decentralizovanej spolupráce.

1.3.1

zdôrazňuje, že európske miestne samosprávy už dlhé roky v súlade s národnými úpravami jednotlivých členských krajín spolupracujú so svojimi náprotivkami z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, najmä s rozvíjajúcimi sa krajinami;

1.3.2

podotýka, že bez ohľadu na to, aký stupeň iniciatívy umožňujú členské štáty samosprávam, často ich rôznymi spôsobmi podporujú v snahe posilniť efektívnosť decentralizovanej spolupráce a zlepšiť jej súčinnosť s aktivitami, ktoré prebiehajú v oblasti rozvoja na úrovni štátu, čím uznávajú ďalší prínos samospráv;

1.3.3

pripomína, že samosprávy prispievajú k decentralizovanej spolupráci znalosťami a skúsenosťami získanými pri výkone svojich rozličných právomocí: služby obyvateľstvu v oblasti zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, mestské služby (súvisiace s vodou a odpadom), územný ekonomický rozvoj vrátane obchodu, ale aj inštitucionálna podpora miestneho riadenia, skúsenosti s miestnou a regionálnou demokraciou a fungujúcimi demokratickými inštitúciami, zveľaďovanie kultúrneho dedičstva a v neposlednom rade netreba zabúdať ani na úlohu, ktorú môžu zohrávať pri zabezpečovaní mieru (tzv. „mestská diplomacia“). Ich činnosť je teda osobitne cenná pri podpore „decentralizovaných miestnych orgánov“ v rozvojových krajinách, pri vyrovnávaní sa s úlohami, ktoré pre ne vyplývajú z decentralizácie;

1.3.4

zdôrazňuje zároveň, že samosprávy sú obzvlášť vhodným bodom, v ktorom je možné upriamiť pozornosť občanov Európy na problematiku rozvojovej pomoci a podnietiť ich ku konaniu v tejto oblasti;

1.3.5

uznáva, že odlišnosti národných úprav, rozličnosť oblastí, v ktorých sa rozvíja spolupráca medzi miestnymi samosprávami, charakteristika každej obce a rôzna výška ľudských a finančných zdrojov, ktoré vykladá na decentralizovanú spoluprácu, vytvárajú rôznorodú, no zároveň zložitú situáciu;

1.3.6

zastáva názor, že viditeľnosť je nevyhnutným prvkom potrebným na uznanie prínosu samospráv v boji proti chudobe a za uplatňovanie demokracie, nakoľko umožňuje vnímať decentralizovanú spoluprácu nielen ako znásobovanie aktivít alebo programov, ale aj ako miestny rozmer globálnej stratégie na podporu rozvoja krajiny alebo regiónu;

1.3.7

hodnotí iniciatívu miestnych samospráv v Európe ako aj v rozvojových krajinách organizovať vzájomnú spoluprácu podľa tematických alebo geografických okruhov;

1.3.8

víta skutočnosť, že v roku 2004 bola vytvorená svetová Únia miest a miestnych samospráv (Cités et Gouvernements Locaux Unis – CGLU), ktorú už ako kontaktného partnera uznala aj OSN a ktorá vyznáva hodnoty mieru, miestnej samosprávy a solidarity, pričom sa v rámci nej obce a mestá zo všetkých svetových regiónov zaoberajú problematikou medzinárodnej spolupráce.

1.4.1

vyjadruje poďakovanie Komisii za to, že mu adresovala návrh spoločného vyhlásenia, ktoré má veľký politický význam;

1.4.2

víta túto skutočnosť, pretože sa nazdáva, že už samotné zaslanie dokumentu naznačuje uznanie miestnych samospráv a ich úlohy pri aktivitách európskej rozvojovej politiky;

1.4.3

stotožňuje sa s celkovým duchom textu, ktorý podporuje myšlienku, aby sa „globalizácia stala pozitívnou silou pre celé ľudstvo“ – aj samotný výbor zaujal tento názor v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk (6);

1.4.4

oceňuje snahu lepšie zosúladiť aktivity Európskej únie v oblasti rozvoja, a síce aktivity vnútornej a vonkajšej politiky (predovšetkým v oblasti medzinárodného obchodu a poľnohospodárstva), ako aj aktivity Komisie a členských krajín, a to prostredníctvom definovania „tematického rámca“ pre výber priorít;

1.4.5

víta skutočnosť, že úloha miestnych samospráv ako aktérov miestnej správy a decentralizovaného rozvoja sa výslovne objavuje vo viacerých tematických okruhoch schválených aktivít, no zároveň sa nazdáva, že by bolo možné uviesť ju aj v iných oblastiach (najmä prístup k vode);

1.4.6

očakáva so záujmom konkrétny text Komisie zaoberajúci sa situáciou v Afrike a pomocou tomuto kontinentu.

2.1

odporúča zvážiť význam decentralizovanej spolupráce podľa nasledovných zásad:

2.2

navrhuje využívať štruktúry, ktoré už vytvorili samosprávy na organizáciu decentralizovanej spolupráce v záujme rozvoja, predovšetkým v rámci Únie miest a miestnych samospráv, ako aj štruktúry podporujúce význam decentralizovanej spolupráce a zároveň postupovať nasledovne:

2.2.1

– vo vzťahu k európskym miestnym samosprávam:

2.2.2

– vo vzťahu k samosprávam v rozvojových krajinách – prispôsobiť všeobecné zásady európskej rozvojovej pomoci decentralizovanému prístupu:

2.3

odporúča zapojiť miestne samosprávy do viditeľnejšieho organizovania aktivít európskej rozvojovej politiky zamýšľaného Komisiou. Samosprávy sú schopné, často v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, zohrávať dôležitú úlohu pri rozširovaní povedomia o otázkach boja proti chudobe vo svete vo verejnosti, a to prostredníctvom konkrétnych aktivít vyvíjaných medzi svojimi občanmi, najmä mládežou.

2.4

Názory na návrh spoločného vyhlásenia Rady, Európskeho parlamentu a Komisie – politika rozvoja Európskej únie „Európsky konsenzus“ KOM(2005) 311 v konečnom znení.

VÝBOR REGIÓNOV

2.4.1

si kladie otázky v súvislosti so zmenami, ktoré od roku 2007 nastanú v rozpočtovej položke „decentralizovaná spolupráca“ vzhľadom na zvýšený záujem o krajiny, ktorých partnerstvo s Európskou úniou sa „rozvíja s ťažkosťami“. Uvedená položka je v súčasnosti (7) vyhradená osobitne pre ne, no finančné prostriedky sú pravidelne nepostačujúce;

2.4.2

vyjadruje želanie, aby rozpočtová pomoc, ktorej význam by sa mal v rámci európskej pomoci zvyšovať, poskytla vládam prijímateľských krajín možnosť poskytnúť miestnym samosprávam prostriedky z národných rozpočtov súvisiace s kompetenciami, ktoré na samosprávy prešli v procese prebiehajúcej decentralizácie;

2.4.3

žiada Komisiu, aby v záujme novej etapy rozvojovej politiky Európskej únie prihliadla na odporúčania uvedené v tomto stanovisku.

16.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 115/47

1.1

víta návrh Komisie na založenie rámcového programu solidarity a riadenia migračných prúdov pre obdobie 2007-2013;

1.2

uznáva význam a rozsah globálnej migrácie a jej význam pre rozmanitosť a rozvoj najmä v miestnych spoločenstvách. VR plne uznáva význam koordinácie migračnej, azylovej a integračnej politiky v rámci Európskej únie, ktorá je teraz v rozšírenej Európe dokonca ešte dôležitejšia;

1.3

uznáva význam Spoločenstvom koordinovanej, jednotnej a udržateľnej politiky pre riadenie migračných prúdov, ktorá sa dotýka aj bezpečnosti na hraniciach, účinnej ochrany osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, efektívny návrat do vlasti príslušníkov tretích krajín, ktorí ilegálne pretrvávajú na území Európy, integrácia legálnych migrantov do hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a politického života;

1.4

zdôrazňuje, že štáty na svojej úrovni sú zodpovedné za navrhnutie a implementáciu legislatívy, zatiaľ čo úloha zjednodušovať prijímanie, usadenie a integrácia prisťahovalcov prebieha najmä na regionálnej a miestnej úrovni. VR preto podčiarkuje významnú úlohu miestnych a regionálnych orgánov, ktoré sú kompetentné v oblasti plánovania, ubytovania, vzdelávania a umiestnení na trhu práce, ktoré majú priamy vplyv na integráciu a môžu podporiť sociálnu súdržnosť, sociálnu integráciu a stabilitu spoločnosti;

1.5

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány sa snažia o vytvorenie kľúčového spojenia v reťazi solidarity a chcú pomôcť vykoreniť prípady migrácie posilňovaním opatrení pre finančnú spoluprácu a rozvojom spoločnej stratégie na podporu cezhraničnej regionálnej a národnej spolupráce v oblasti riadenia migračných prúdov. Ich právomoci v oblastiach migrácie, imigrácie a integrácie, ako aj ich pozícia ako prevádzkovateľov alebo majiteľov infraštruktúry, umiestňujú tieto orgány na popredné miesto v procese predchádzania, financovania a riadenia migračných prúdov;

1.6

zdôrazňuje, že v mnohých častiach Európskej únie príjmy z daní ostávajú na národnej úrovni, zatiaľ čo hospodárske bremeno vylúčenia spojeného s prisťahovalectvom sa prejavuje na miestnej úrovni. Nedostatok komunikácie medzi dvoma rôznymi úrovňami môže byť prekážkou najlepšieho využitia hospodárskych zdrojov. Tento typ zdieľania bremena by mohol doplniť výkon na úrovni Únie a priniesť v tejto oblasti pozitívny výsledok;

1.7

1.8

1.9

zdôrazňuje, že počty prisťahovalcov nie sú dostatočné, aby dlhodobo pokryli nedostatok pracovnej sily v EÚ a odvoláva sa na svoje stanovisko o prínose starších ľudí na pracovnom trhu;

1.10

z hospodárskych, sociálnych a politických dôvodov je naliehavo potrebné vytvoriť stratégiu pre zvládnutie veľkých skupín prisťahovalcov, ktorí nie sú súčasťou pracovného trhu;

1.11

žiada o zavedenie opatrení, ktoré by znamenali účinný postup v problematike veľkého počtu zamestnancov, ktorí na územie EÚ vstúpili a zdržujú sa na ňom nelegálne. Je nutné prijať rozhodnutia a vytvoriť mechanizmy, ktoré prisťahovalcom porušujúcim platné imigračné zákony umožnia bez prieťahov legalizovať svoje postavenie, a to najmä vtedy, keď je nezákonnosť ich pobytu dôsledkom administratívnych nedostatkov alebo osobitných geopolitických okolností v členských štátoch. Takéto opatrenia by mali mať charakter výnimky, nesmú byť repetitívne a okrem nich treba zabezpečiť aj: a) dôstojné podmienky pri príchode záujemcov, b) dostatočné rozšírenie myšlienky, že nelegálne prisťahovalectvo nemožno tolerovať, c) dôsledný boj proti obchodu s ľuďmi a sociálnemu vylúčeniu, d) vytvorenie účinných štruktúr a politík na podporu legálneho pracovného prisťahovalectva;

1.12

zdôrazňuje, že musia byť uznané potreby jednotlivých prisťahovalcov pracovať, aby sa uživili. Spolu s hospodárskymi aspektmi, podnikanie a malé podniky prispievajú k pozitívnemu sociálnemu rozvoju. Príležitosť vlastniť a prevádzkovať podnik má vplyv na integráciu a mala by byť zvýšená jeho verejná podpora;

1.13

víta väčšie uznanie tvorivosti a podnikavosti prisťahovalcov v rámci EÚ. Rast podnikania a zakladania spoločností má podstatný význam pre úspešný integračný proces a je dôležitým príspevkom k dosiahnutiu Lisabonskej stratégie;

1.14

zdôrazňuje význam práce mimovládnych organizácií, ktoré úzko spolupracujú s miestnymi a regionálnymi orgánmi a podporujú ich programy na urýchlenie tvorby politík a krokov v oblasti migrácie (ako integrácia do politického a sociálneho života krajiny, atď.);

1.15

víta rozhodnutie, na základe ktorého bol vytvorený Európsky fond pre utečencov a hlavne ustanovenie o integrácii cieľových skupín populácie. VR pripomína, že veľká väčšina navrhovaných krokov prijateľných aj pre zlepšenie prijímacích podmienok ako aj pre integráciu utečencov, spadajú do oblasti kompetencií miestnych a regionálnych orgánov;

1.16

víta rozhodnutie, ktorým bol založený Fond pre vonkajšie hranice a pripomína fakt, že niektoré regióny Európy trpia vedľajšími stratami čo sa týka rozvoja a sociálnej súdržnosti, pretože tvoria vonkajšiu hranicu Únie. Táto skutočnosť by mala byť zohľadnená pri rozhodovaní;

1.17

poznamenáva, že neúspech EÚ v oblasti integrácie je čiastočne spôsobený faktom, že miestne a regionálne orgány neboli zapojené do vytvárania politiky. Miestne a regionálne orgány sú súčasťou vlády, ktorá má blízko k občanom, ale následky implementácie na miestnej úrovni sú často podceňované a nie vždy brané do úvahy;

1.18

pripomína, že ak má byť dosiahnutá sociálna súdržnosť, otázky integrácie musia byť zahrnuté do všetkých oblastí politiky. Imigračná a integračná politika Spoločenstva musí byť v súlade s širšími cieľmi EÚ v sociálnej politike, hospodárskej politike a zahraničnej a rozvojovej politike a musí rešpektovať také základné európske hodnoty ako sú rovnosť príležitostí, ľudské práva, ľudská dôstojnosť, tolerancia, rešpektovanie rozdielností, opatrenia na boj proti diskriminácii a podpora začlenenia do spoločnosti;

1.19

chce zdôrazniť fakt, že integrácia je povinnosťou spoločnosti ako celku a vyžaduje si účasť oboch strán, prisťahovalcov, ako aj miestneho obyvateľstva, aby bolo možné dosiahnuť udržateľnú sociálnu súdržnosť a rast;

1.20

uznáva, že zatiaľ čo otázky pracovného trhu sú pre integráciu prisťahovalcov nesmierne dôležité, nemôžu byť vytrhnuté z kontextu, pretože stupeň integrácie závisí aj od mnohých iných faktorov, ako napríklad sociálne zázemie, vzdelanie a jazykové znalosti, ale ja účasť na živote spoločnosti. Úspešná integrácia prisťahovalcov je krokom k vytvoreniu spoločnosti, v ktorej má každý rovnaké práva, s ohľadom na jednotlivca, ako aj miestnu komunitu a spoločnosť v širšom význame;

1.21

ľutuje fakt, že program solidarity nie je dostatočný pre takmer 500 000 žiadateľov o azyl v Európskej únii, ktorí čakajú na rozhodnutie o udelení povolenia k pobytu alebo podobné povolenia, veľká väčšina z nich nemá prístup na trh legálnej práce;

1.22

zdôrazňuje, že rozdiel medzi národnou úrovňou, kde je výrazná potreba imigrujúcej pracovnej sily a miestnou úrovňou, kde prevláda úsilie bojovať proti vylúčeniu, marginalizácii a xenofóbii, vytvára potrebu dialógu a spolupráce medzi všetkými dotknutými úrovňami;

1.23

je toho názoru, že kroky a politiky vedúce postupne k získaniu formálneho volebného práva, čo pomôže urýchliť integráciu prisťahovalcov do demokratického procesu, by mali byť rozhodujúcou časťou programu solidarity;

1.24

víta rozhodnutie, ktorým sa zakladá Európsky fond pre návrat a pripomína, že integrované riadenie návratu musí obsahovať regionálny parameter, zdôrazňujúc najmä zapojenie regionálnych a miestnych orgánov na hraniciach EÚ do systému podpory schém dobrovoľného návratu.

2.1

zdôrazňuje potrebu vyváženej politiky, ktorá bude podporovať opatrenia na zaistenie rovnakej úrovne legálnej migrácie spolu s opatreniami, ktoré zabránia ilegálnej migrácii a budú podporovať boj proti pašovaniu a obchodovaniu s ľudskými bytosťami. VR tiež zdôrazňuje významnú úlohu migrácie v zmysle dopĺňania chýbajúcich kvalifikovaných pracovných síl a vyzýva Európsku radu, aby pripravila efektívne politické iniciatívy v daných oblastiach, vrátane najímania príslušníkov tretích krajín do vedeckého výskumu;

2.2

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány by sa mali viac zapojiť do formovania a zavádzania azylovej politiky. VR preto navrhuje, aby sa zvážilo rozšírenie záberu pôsobnosti fondov v zmysle regionálnej spolupráce a novej politiky susedstva, ktoré sú obsiahnuté v treťom hlavnom cieli štrukturálnych fondov pre obdobie 2007-2013 a dúfa, že spoločné mnohostranné programy vytvárané s daným cieľom a dvojstranné akčné plány, ktoré budú uplatňované ako súčasť politiky susedstva, budú koordinované účinne;

2.3

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať konkrétnu účasť regionálnych a miestnych orgánov pri navrhovaní, ako aj vykonávaní činnosti v rámci všetkých štyroch fondov, aby sa realizovalo horizontálne ustanovenie o partnerstve;

2.4

navrhuje posilnenie krokov a opatrení o vzdelávaní v úsilí riadenia migračných prúdov, najmä v oblasti integrácie migrantov a utečencov;

2.5

navrhuje vytvorenie špecifických horizontálnych predpokladov – klauzúl a to nasledovne:

2.6

ľutuje, že náklady na technickú pomoc vo všetkých štyroch rozhodnutiach sú nízke, aj napriek tomu, že kampane na pozdvihnutie povedomia verejnosti sú veľmi dôležité pre úspech a efektivitu všetkých politík v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

2.7

podporuje miestne a regionálne správne orgány, aby si navzájom poskytovali vzdelávacie programy a snažili sa vytvoriť súlad a partnerstvo s relevantnými európskymi a národnými orgánmi;

2.8

podporuje miestne a regionálne orgány, aby prispievali k rýchlej a efektívnej implementácii opatrení navrhnutých v rámcovom programe;

2.9

zavádza akčný plán Výboru regiónov podporovať spravodlivé rozdelenie zodpovednosti a úloh medzi členskými štátmi a v rámci členských štátov medzi národnými, regionálnymi, miestnymi, mestskými a ostatnými verejnými orgánmi v oblasti migrácie;

2.10

zdôrazňuje, že by mal byť považovaný za dôležitého partnera zameraného na Spoločenstvo, ktorý pomáha objasňovať úlohy miestnych a regionálnych zástupcov v oblasti tematiky fondov a riadenia migračných prúdov pre obdobie 2007-2013 a tým ich pomáha integrovať do mechanizmu spolupráce, ktorý by Európska únia chcela zaviesť.

16.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 115/53

(1)

Závery predsedníctva Európskej rady, ktorá sa konala v Solúne 19. a 20. júna 2003 vytvorili pre celý región západného Balkánu perspektívu Európskej budúcnosti. Táto perspektíva bola potvrdená závermi predsedníctva Európskej rady, ktorá sa konala v Bruseli 16. a 17. júna 2005.

(2)

Vo všetkých krajinách západného Balkánu, medzi nimi aj v Kosove, sa v súčastnosti zaznamenáva pozitívnymi zmena v prístupe, a to aj čo sa týka vzťahov s medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Tieto zmeny sú významným krokom pre ich prípadnú európsku integráciu. Avšak je potrebné uskutočniť pokroky v ďalších oblastiach.

(3)

Čo sa týka Kosova, ľudia prejavili umiernenosť po rezignácii bývalého premiéra Haradinaja a vláda preukázala politickú vyspelosť pri hladkom prechode k novej vláde Kosova, ktorú vedie premiér Kosumi. Toto všetko bolo sprevádzané obnoveným kompromisom pokračovať v programe bývalej vlády, ktorého hlavným cieľom bolo zavedenie noriem OSN.

(4)

Kosovská vláda prijala 22. februára 2005 dokument „reforma miestnej správy – pracovný program pre rok 2005“. Cieľom reformy je zlepšiť služby na miestnej úrovni a prispieť tak k: a) zabezpečeniu vlády a udržateľných životných podmienok pre všetkých ľudí v Kosove; b) integrácii všetkých komunít do demokratických štruktúr v Kosove; c) zavedeniu a konsolidácii fungujúcich demokratických inštitúcií v Kosove tak, ako to právne predpisy vyžadujú.

(5)

Naďalej pokračujú aktivity v oblasti hospodárskej integrácie Kosova v regióne. Úsilie vyvíjané v tomto smere má za cieľ zlepšiť pretrvávajúcu ťažkú hospodársku situáciu v Kosove, vrátane nízkej úrovni príjmov, vysokej miery nezamestnanosti a veľkému deficitu v oblasti infraštruktúr. Urgentne je potrebné zaviesť právny rámec pre jasne definované vlastnícke práva.

(6)

V súčasnosti prebiehajúci ambiciózna a dôkladná revízia zavádzania právnych noriem by mala viesť k stanoveniu budúceho štatútu Kosova. Silné, samosprávne a multietnické miestne a mestské orgány sú podmienkou pre dlhotrvajúci mier a prosperitu v Kosove ako aj kľúčovým prvkom v každej dohode o budúcom štatúte Kosova.

(7)

V záverečnom vyhlásení z konferencie o úlohe miestnych a regionálnych orgánov EÚ v procese demokratickej konsolidácie v regióne západného Balkánu, ktorú spoločne usporiadali Výbor regiónov, Európska komisia, Kongres miestnych a regionálnych orgánov Rady Európy a Pakt stability pre juhovýchodnú Európu 22. júna 2005 v Prištine, sa zdôrazňuje, že ak ľudia v Kosove si želajú mať budúcnosť v Európskej únii, je životne dôležité uskutočniť proces decentralizácie a zaviesť systém zastupiteľskej demokracie, v ktorej by sa plne dodržiavali demokratické hodnoty a práva menšín,

1.1

víta závery, ku ktorým dospela Komisia vo svojom oznámení „Európska budúcnosť pre Kosovo“ (KOM(2005) 156, konečné znenie), ktoré predstavuje rámec pre ukončenie súčasnej bezvýchodiskovej situácie v oblasti rozvoja demokratickej a multietnickej spoločnosti v Kosove, aby jej bolo možné zabezpečiť účasť v regióne v miere a prosperite;

1.2

víta oznámenie o pripravenosti Srbska a Čiernej Hory na rokovania o dohode o stabilizácii a pridružení s Európskou úniou (SEK(2005) 478, konečné znenie), v ktorom sa dospelo k pozitívnemu odporučeniu v tom smere, aby boli otvorené rokovania o stabilizácii a pridružení, za podmienok, že Srbsko a Čierna Hora budú pokračovať v svojej príprave konštantným spôsobom;

1.3

víta závery predsedníctva Európskej rady, ktorá sa konala 16. a 17. júna 2005 ako aj pripojené vyhlásenie o Kosove, v ktorom sa zdôrazňuje, že výsledok celkovej revízie situácie v Kosove nebol predvídateľný: zavedenie právnych predpisov, najmä tých, ktoré boli označené ako prioritné a decentralizačný proces majú osobitnú dôležitosť;

1.4

zastáva názor, že miestne a regionálne orgány v Kosove a EÚ by mali pomôcť úspešne zvládnuť výzvu Európskej budúcnosti pre Kosovo;

1.5

víta záväzok Komisie zamerať sa na špecifickú situáciu a konkrétne potreby Kosova, aby bolo možné napredovať v procese stabilizácie a pridruženia;

1.6

víta aktívne zameranie sa na rozvoj a reformu potrieb Kosova so záväzkom zmobilizovať zdroje Komisie na urýchlenie tohto rozvoja a reforiem,

1.7

podporuje návrh Európskej komisie preskúmať nové spôsoby, ktorými by bolo Kosovu umožnené plne využívať prostriedky z vhodných nástrojov Európskej únie;

1.8

považuje za veľmi dôležitý politický dialóg medzi komunitami v Kosove a medzi úradmi v Belehrade a Prištine, nakoľko ide o jediný spôsob, ako dosiahnuť celkovú stabilitu, ktorá je podmienkou pre Európsku integráciu celého regiónu západného Balkánu;

1.9

víta počiatočné úsilie vykonané dočasnými samosprávnymi inštitúciami v Kosove (PISG – Provisional Institutions of Self Government) v oblasti reformy miestnej správy v Kosove;

1.10

pripomína, že proces decentralizácie musí byť sprevádzaný skutočným prenosom právomocí a najmä finančných prostriedkov a materiálnych zdrojov adekvátnych na výkon nových kompetencií zverených miestnym a regionálnym orgánom;

1.11

podporuje životnú úlohu, ktorú zohrávajú združenia miestnych a regionálnych orgánov v oblasti predstavovania kolektívnych postojov svojim vládam a ako kľúčový nástroj na rozvoj potenciálu pre aktivity vykonávané miestnymi a regionálnymi politikmi;

1.12

podporuje zapojenie Komisie do konzultácií na vysokej úrovni s hlavnými medzinárodnými aktérmi v oblasti stanovenia koordinovaného politického prístupu ku Kosovu; Zároveň víta rozhodnutie o začatí celkovej revízie pokroku v zavádzaní právnych predpisov v Kosove.

2.1

vyzýva Komisiu, aby aktívne zapojila miestne orgány v Kosove do úlohy zavádzania politických, sociálnych a hospodárskych reforiem do praxe v súlade s dodržiavaním zásad subsidiarity, proporcionality a riadnou správou,

2.2

podporuje Komisiu v tom, aby podnietila a podporila – v úzkej spolupráci v miestnymi orgánmi – informačné kampane s cieľom informovať občanov EÚ o vzťahoch s Kosovom a informovať občanov Kosova o hodnotách EÚ,

2.3

podporuje Komisiu v tom, aby podporila – v úzkej spolupráci v miestnymi orgánmi – výmenné a družobné programy, ktoré pomôžu zvýšiť vzájomné pochopenie medzi občanmi a správnymi orgánmi EÚ a Kosova a zároveň prispejú k zvýšeniu administratívnej kapacity na miestnej a regionálnej úrovni,

2.4

odporúča, aby pomoc Komisie pri inštitucionálnom budovaní brala osobitnú pozornosť na kapacitu miestnych orgánov, najmä čo sa týka zavádzania právnych predpisov a zlepšenia komunikácie medzi centrálnou vládou a miestnymi orgánmi,

2.5

vyzýva, aby bolo vyvinuté úsilie v oblasti spolupráce a výmeny skúseností a overených postupov, ktoré sa získali pri zavádzaní predvstupových politických opatrení s miestnymi a regionálnymi orgánmi členských štátov EÚ, kandidátskych krajín a krajín západného Balkánu,

2.6

zdôrazňuje, že jedným zo spôsobov, ako rozvíjať dôveru a stabilitu v Kosove a v regióne západného Balkánu je dôkladná, aktívna cezhraničná spolupráca medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi,

2.7

vyzýva subjekty zodpovedné za zavádzanie právnych predpisov, najmä dočasné samosprávne inštitúcie v Kosove (PISG), aby pokračovali v zavádzaní reformy miestnej správy na celom území Kosova a aby pomohli miestnym orgánom v Kosove konať v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy. z tohto dôvodu by sa miestnym a regionálnym orgánom v Kosove malo poskytnúť dostatok finančných, územných a ľudských zdrojov pre výkon ich sociálnych a hospodárskych kompetencií,

2.8

pripomína subjektom zodpovedným za zavádzanie právnych predpisov, najmä dočasné samosprávne inštitúcie v Kosove (PISG), že ochrana a podpora regionálnych a minoritných jazykov ako aj kultúrneho dedičstva všetkých komunít sú kľúčovým faktorom v tolerancii a vzájomnom pochopení v rámci pluralistického, multietnického a multikultúrneho Kosova,

2.9

vyzýva všetky subjekty zodpovedné za zavádzanie právnych predpisov, najmä dočasné samosprávne inštitúcie v Kosove (PISG), aby umožnili účasť osôb zo všetkých etnických skupín a komunít na rozhodovacom procese, najmä na miestnej a mestskej úrovni. Taktiež podotýka, že multietnické obce a mestá sú kľúčovým prvkom v stabilizačnom a zmierovacom procese v Kosove,

2.10

odporúča všetkým subjektom zodpovedným za zavádzanie právnych predpisov, najmä dočasným samosprávnym inštitúciám v Kosove (PISG), aby znásobili svoje úsilie na urýchlené dosiahnutie konkrétnych výsledkov, osobitne čo sa týka návratu utečencov, návratu premiestnených osôb a slobody pohybu pre všetky komunity,

2.11

žiada všetky subjekty zodpovedné za zavádzanie právnych predpisov, najmä dočasné samosprávne inštitúcie v Kosove (PISG), aby v spolupráci s európskymi a medzinárodnými inštitúciami podnikli kroky v oblasti dohľadu nad uplatňovaním právnych predpisov a na prípravu na zavedenie právnych predpisov EÚ, aj na miestnej úrovni,

2.12

odporúča pracovať v úzkej spolupráci s Kongresom miestnych a regionálnych orgánov Rady Európy (KMROE) a pomáhať k rozvoju širšej spolupráce kosovských orgánov v Európskom demokratickom procese,

2.13

odporúča, aby v rámci finančného výhľadu na obdobie 2007 – 2013 bola pridelená dostatočná finančná podpora pre Kosovo.

16.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 115/56

1.1

považuje EHMK za vplyvný nástroj na prezentáciu, podporu, obohatenie a zažitie európskej a miestnej kultúry a oceňuje, že vymenovanie za EHMK má pozitívny dosah na mestá, a to nielen v oblasti kultúry, ale aj v oblasti vytvárania hospodárskych možností a pracovných miest v sektore cestovného ruchu, voľného času a športu, kde môže pôsobiť ako katalyzátor obnovy mesta,

1.2

uznáva, že dosah EHMK môže byť väčší, ak by podujatie bolo súčasťou dlhodobej stratégie kultúrneho rozvoja mesta a domnieva sa, že je dôležité, aby projekt EHMK podporoval trvalo udržateľnejšie prístupy ku kultúrnemu rozvoju. Navyše výbor uznáva, že EHMK čoraz viac nadobúda regionálny rozmer, keďže mestá zapájajú okolité oblasti do rozvoja a realizácie svojich kultúrnych programov,

1.3

zastáva názor, že bola podcenená hodnota a potenciál EHMK, predovšetkým v dôsledku slabej finančnej pomoci zo strany EÚ, nedostatočného zamerania na rozvoj európskeho aspektu EHMK a podpory zviditeľňovania miest a chýbajúcej podpory mestám pri príprave a realizácii kultúrnych programov,

1.4

zastáva názor, že v minulosti Európska únia premeškala šancu využiť iniciatívu EHMK na podporu propagácie európskej integrácie a identity, berúc do úvahy vysokú viditeľnosť a široké povedomie o EHMK. Výbor je toho názoru, že EHMK môže pomôcť občanom priaznivo sa stotožniť s Európskou úniou.

1.5

víta návrh Európskej komisie upraviť výberové konanie pre EHMK a stanoviť monitorovací postup pre vybrané mestá počas príprav ich kultúrneho programu,