21.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 94/1

I – IV

1 – 6

7 – 10

11 – 79

11 – 24

25 – 51

25 – 29

30 – 43

44 – 51

52 – 64

65 – 79

80 – 91

EGNOS

—

Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (European Geostationary Navigation Overlay Service)

EIB

—

Európska investičná banka

EIF

—

Európsky investičný fond

ERDF

—

Európsky fond regionálneho rozvoja (European Regional Development Fund)

FAC

—

Výbor pre finančnú pomoc (Financial Assistance Committee)

FTE

—

Zamestnanci na plný úväzok [full-time equivalent(s)]

GR REGIO

—

Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku

GR TREN

—

Generálne riaditeľstvo pre energetiku a dopravu

ISC

—

Konzultácie medzi oddeleniami [Inter-service Consultation(s)]

ITS

—

Inteligentné dopravné systémy (Intelligent Transport Systems)

KF

—

Kohézny fond

MEANS

—

Nástroje na hodnotenie opatrení štrukturálnej povahy (Measures for Evaluating Actions of a Structural Nature)

MIP

—

Viacročný indikatívny program [Multiannual Indicative Programme(s)]

PMS

—

Systém programového riadenia (Programme Management System)

PP

—

Prioritné projekty [Priority Project(s)]

PPP

—

Verejno-súkromné partnerstvá (Public-Private Partnership)

PSR

—

Správa o stave projektu [Project Status Report(s)]

RTD

—

Činnosti týkajúce sa výskumu, technologického rozvoja a pilotné činnosti (Research, technological development and demonstration activities)

SNE

—

Dočasne pridelení národní experti [Seconded National Expert(s)]

ŠF

—

Štrukturálne fondy

TES

—

Transeurópska sieť

TES-D

—

Transeurópska sieť v oblasti dopravy

I.

Spoločenstvo prispieva k zriaďovaniu transeurópskych sietí v oblasti dopravy (TES-D) s cieľom podporiť jednotnosť, vzájomné prepojenie a fungovanie národných sietí, ako aj prístup k podobným sieťam v Európskej únii. Na dosiahnutie tohto cieľa Spoločenstvo financuje projekty týkajúce sa infraštruktúry, štúdie ciest, železničných tratí, vnútrozemských vodných ciest, letísk, prístavov a systémov satelitnej navigácie a riadenia dopravy. Rozpočet na obdobie rokov 2000 až 2006, ktorý spravuje Generálne riaditeľstvo pre energetiku a dopravu (ďalej len „GR pre energetiku a dopravu“) predstavuje 4,425 mld. EUR.

II.

Dvor audítorov počas svojho auditu hodnotil, v akom rozsahu prispieva riadiaci systém Komisie, vrátane návrhu a implementácie právneho rámca, administratívnych postupov a systému vnútornej kontroly, k hospodárnej, účelnej a účinnej implementácii TES-D.

III.

Dvor audítorov zistil, že:

IV.

Dvor audítorov odporúča Komisii, aby:

1.

So vstupom Maastrichtskej zmluvy do platnosti v roku 1993 začalo Spoločenstvo zodpovedať za prispenie k zriadeniu a vývoju transeurópskej siete v oblasti dopravy (TES-D) (2). Komisia prijala na začiatku deväťdesiatych rokov osobitné opatrenia pre TES-D s cieľom podporiť projekty spoločného záujmu, ktoré implementujú členské štáty a medzinárodné organizácie. Rozpočtové výdavky na TES-D sa zvýšili zo 182 mil. EUR v roku 1993 na 661 mil. EUR v roku 2005.

2.

Účelom TES-D je podporovať vzájomné prepojenie a fungovanie národných sietí, ako aj prístup k podobným sieťam, berúc do úvahy najmä potrebu prepojiť ostrovné, vnútrozemské a periférne regióny s centrálnymi regiónmi Spoločenstva (3).

3.

Výdavky Spoločenstva na TES-D priamo riadi Generálne riaditeľstvo pre energetiku a dopravu (GR pre energetiku a dopravu) (4). V prílohe 1 je uvedený všeobecný opis rozličných aspektov systému riadenia TES-D. Z právneho a regulačného hľadiska sa TES-D riadi:

4.

Finančná pomoc Spoločenstva môže mať jednu alebo viaceré z nasledujúcich foriem: spolufinancovanie štúdií, priame granty určené na investície alebo práce, dotácie na úroky z pôžičiek udelených Európskou investičnou bankou (EIB) alebo inými finančnými orgánmi, príspevky na poplatky za ručenie za pôžičky z Európskeho investičného fondu (EIF) alebo iných finančných inštitúcií, účasť rizikového kapitálu na investičných prostriedkoch alebo porovnateľných finančných nástrojoch.

5.

Vo finančnom nariadení o TES sa stanovuje celkový rozpočet vo výške 4,875 mld. EUR na obdobie 2000 – 2006 spoločne pre všetky sektory TES (dopravná, telekomunikačná a energetická infraštruktúra), z ktorých môže byť maximálne 75 % pridelených pre viacročné indikatívne programy v týchto sektoroch (11). Ostávajúca časť rozpočtu, ktorú tvorí minimálne 25 %, je k dispozícii na projekty, ktoré nepatria do viacročného indikatívneho programu.

6.

Z celkovej sumy 4,875 mld. EUR Komisia pridelila 4,425 mld. EUR na TES-D, z ktorých je zatiaľ 70 % vyhradených pre viacročný indikatívny program a bude rozdelených takto (12):

—

1,551 mld. EUR (50 %) na prioritné projekty,

—

680 mil. EUR (22 %) na program „Galileo“,

—

815 mil. EUR na tzv. „koherentné skupiny projektov“, z ktorých je

—

rezerva 30 mil. EUR (1 %).

7.

Dvor audítorov počas svojho auditu hodnotil, v akom rozsahu prispieva riadiaci systém Komisie, vrátane návrhu a implementácie právneho rámca, administratívnych postupov a systému vnútornej kontroly, k hospodárnej, účelnej a účinnej implementácii siete TES-D (13).

8.

Špecifickým cieľom auditu bolo zistiť, v akom rozsahu:

Dvor audítorov tiež overoval, či a do akej miery prijala Komisia opravné opatrenia vo vzťahu k predchádzajúcim pripomienkam k TES-D (14).

9.

Dvor audítorov kontroloval všetky postupy od predloženia návrhov až, v relevantných prípadoch, po následné finančné audity. Dvor audítorov zostavil v rámci svojej analýzy systému všeobecný opis systému riadenia Komisie a určil najdôležitejšie vnútorné kontroly. Celkovo bolo v rámci vzorky vybratých 72 opatrení TES-D, na ktorých sa vykonalo testovanie súladu s vnútornými kontrolami riadenými Komisiou (15). Aby bolo možné prijať všeobecný záver, vzorka pokrývala všetky spôsoby dopravy (16) pätnástich členských štátov a predstavovala výdavky vo výške viac než 577 mil. EUR. Z týchto 72 opatrení bolo na mieste skontrolovaných 35.

10.

Audit sa vzťahoval aj na preskúmanie právnych základov TES-D a vzorových rozhodnutí o financovaní prijatých Komisiou. Dvor audítorov popritom vydal dotazníky pre kompetentné štátne ministerstvá a uskutočnil prieskum medzi zamestnancami o záležitostiach týkajúcich sa napríklad programovania, predbežného hodnotenia, výberu, monitorovania a kontroly projektov. V poslednej fáze Dvor audítorov v spolupráci s Komisiou zriadil databázu projektov, ktorá obsahuje štatistické údaje o financovaných opatreniach TES-D.

11.

Pôvodný konečný termín stanovený v usmerneniach k politike TES-D, ktoré prijala Rada a Európsky parlament na dokončenie siete TES-D, bol rok 2010 (17). Len tri zo štrnástich prioritných projektov, ktoré boli dohodnuté v období od roku 1994 do roku 1996, boli zatiaľ ukončené a očakáva sa, že ďalších päť prioritných projektov sa ukončí pred stanoveným konečným termínom. V prípade ostávajúcich šiestich prioritných projektov sa predpokladá, že sa do roku 2010 ukončia len hlavné projektové časti. Najmä pri cezhraničných častiach projektov TES-D nastávajú oneskorenia, pretože týmto častiam je na úrovni štátov priradená nižšia priorita a od daných členských štátov vyžadujú väčšie koordinačné úsilie (pozri odsek 15). V roku 2003 Komisia uznala existenciu týchto dôležitých oneskorení, ktoré vznikajú najmä pre nedostatočné financovanie na európskej úrovni a na úrovni členských štátov a pre nedostatočnú koordináciu rôznych zdrojov verejných financií EÚ, národných alebo regionálnych verejných financií (18).

12.

Po rozšírení Európsky parlament a Rada pri prepracúvaní usmernení politiky TES-D v roku 2004 rozhodli o začatí ďalších šestnástich prioritných projektov (s konečnými termínmi ich ukončenia medzi rokmi 2008 a 2019), a to napriek ťažkostiam pri dokončovaní prebiehajúcich prioritných projektov (pozri prílohu 2) (19).

13.

Všeobecným cieľom TES-D je zabezpečiť jednotnosť, vzájomné prepojenie a fungovanie národných sietí, ako aj prístup k podobným sieťam v Európskej únii (pozri odsek 2).

14.

Z analýzy rozdelenia rozpočtových prostriedkov na TES-D podľa EÚ-15 v rokoch 2001 až 2003 vyplýva, že okrem niektorých výnimiek každý členský štát dostal podiel z ročného rozpočtu na TES-D buď v rámci rozpočtu viacročného indikatívneho programu, alebo mimo neho (pozri tabuľku 1). Podiel celkového rozpočtu prideleného jednotlivým členským štátom sa takmer nezmenil (t. j. rozdiel za rok nepresahuje 1 % v prípade deviatich z pätnástich členských štátov) a projekty zahrnuté medzi navrhované projekty, ktoré však nakoniec neboli realizované, boli nahradené inými projektmi z tých istých členských štátov. To sa potvrdilo aj vyhláseniami zástupcov dvoch členských štátov (20) vo výbore programu TES-D (Výbor pre finančnú pomoc – FAC) zaznamenanými v prieskume Dvora audítorov, ako aj písomným dôkazom v prípade jedného členského štátu (21), že zásada „spravodlivého podielu“ je základným prvkom, na ktorý sa prihliada pri prideľovaní rozpočtových prostriedkov z rozpočtu na TES-D.

15.

Väčšina financovaných projektových častí TES-D je umiestnená na území členských štátov. Zo 118 projektových častí týkajúcich sa infraštruktúry vo viacročnom indikatívnom programe (23) sa len deväť častí vzťahuje na viac než jeden členský štát. Pri cezhraničných projektových častiach nastáva viac ťažkostí pri získavaní financovania členskými štátmi a pri ich riadení vznikajú administratívne a právne problémy. Komisia týmto typom projektov navyše neurčila primeranú prioritu financovania. V rozhodnutí o viacročnom indikatívnom programe sa stanovuje len 5 % rozpočtových prostriedkov na cezhraničné projekty, z ktorých sú na cezhraničné projekty v rámci Spoločenstva určené len 2 % (24) (pozri odsek 6). 70 % rozpočtových prostriedkov na viacročné indikatívne programy pre obdobie rokov 2000 až 2006 navyše ostáva v prípade deviatich cezhraničných častí viazaných pre roky 2005 a 2006, najmä tých, ktoré sa týkajú železničných tratí medzi Španielskom a Francúzskom, Rakúskom a Talianskom.

16.

Hoci sa vo finančnom nariadení o TES zvýšila hranica financovania projektových častí, ktoré presahujú hranice alebo prírodné prekážky z 10 % na 20 % včas na to, aby sa mohli použiť v rozhodnutiach o financovaní od roku 2004, k júnu 2005 neboli žiadne cezhraničné časti financované so zvýšenou sadzbou financovania (25). Ak budú ťažkosti pri dokončovaní cezhraničných železničných častí pretrvávať, transeurópsky prínos TES-D nebude plne dosiahnutý.

17.

Finančná pomoc na TES-D nesmie presiahnuť 50 % nákladov na štúdie a 10 % nákladov na práce na infraštruktúre (26) s celkovým limitom 10 % investičných nákladov okrem projektov týkajúcich sa satelitných zameriavacích navigačných systémov a projektov, ktoré presahujú hranice a prírodné prekážky, pri ktorých môžu granty pokryť až 20 % celkových investičných nákladov.

18.

Pri analýze foriem zásahu uvedených v odseku 4, ktoré boli použité pri projektoch určených na realizáciu v rokoch 1995 a 2004, sa zistilo (pozri graf 1):

19.

40 % opatrení TES-D prijatých v období medzi rokmi 1995 a 2004 sa týkalo prác. Hoci vo finančnom nariadení o TES sa stanovuje, že táto forma sa môže použiť len v „dostatočne zdôvodnených prípadoch“, pri audite sa zistilo, že pri využití tejto formy pomoci neboli špecifické zdôvodnenia poskytnuté takmer nikdy.

20.

Spolufinancovanie štúdií je najpoužívanejším intervenčným mechanizmom (59 % opatrení). Na rozdiel od prác sú štúdie príťažlivé aj pre krajiny a regióny, ktoré čerpajú aj z iných programov EÚ na financovanie infraštruktúry, napríklad zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu (28), a to najmä v dôsledku vysokej miery spolufinancovania pre štúdie v TES-D.

21.

V období rokov 1995 až 2004 bola priemerná miera financovania prác 3,5 % (v porovnaní s 10 %) a štúdií 25,4 % (v porovnaní s 50 %) z celkových odhadovaných oprávnených nákladov (29). Tieto priemerné miery financovania sú výrazne pod maximom, ktoré je povolené pre obe formy pomoci. Rozpočet na TES-D navyše pokrýva veľký počet opatrení, z ktorých mnohé nevyžadovali financovanie TES-D a/alebo úplne nespĺňali kritériá hodnotenia a výberu (pozri odsek 39).

22.

Uvedená pripomienka a oneskorenia pri realizácii prioritných projektov (pozri odsek 11) naznačujú nedostatočné stanovenie priorít pri výbere opatrení TES-D na financovanie, v dôsledku čoho sa znižuje želaný účinok urýchlenia prostredníctvom financovania Spoločenstvom (pozri odsek 42). Nízky priemer skutočného financovania prác vyvoláva otázku, či sa návrhom Komisie na nové finančné nariadenie o TES, ktorým sa zvýšia maximálne hranice financovania pre práce, podarí získať viac verejných a súkromných financií (30).

23.

Počas obdobia rokov 2001 až 2004 predstavovala celková suma viazaná na projekty v rámci viacročných indikatívných programov 1,926 mld. EUR, teda 63 % celkového rozpočtu, ktorý bol k dispozícii na tieto účely. Ďalších 1,129 mld. EUR ostáva viazaných na obdobie rokov 2005 až 2006. Na to, aby mohlo byť ostávajúcich 37 % viazaných v rokoch 2005 a 2006, bude potrebné prísne monitorovať realizáciu projektov v rámci viacročného indikatívneho programu Komisiou a členskými štátmi. Opatrenia týkajúce sa spôsobov riešenia výrazných oneskorení v realizácii projektov, ktoré sú obsiahnuté v zmenených a doplnených usmerneniach k politike TES-D, sú z dlhodobého hľadiska primerané (31). Na okamžité riešenie oneskorení by však projekty, ktoré nepostupujú podľa plánu, mali podliehať prísnemu preskúmaniu Komisiou. Po konzultácii s členskými štátmi by sa mal v prípade potreby zvážiť okamžitý presun rozpočtu určeného na viacročný indikatívny program na projekty, ktoré napredujú podľa plánu alebo sú v predstihu oproti plánu.

24.

Projekty patriace do „koherentnej skupiny projektov“, pri ktorých je ešte takmer 40 % rozpočtových prostriedkov potrebné viazať, by sa mali prísne monitorovať. To sa obzvlášť vyžaduje pri skupine cezhraničných projektov, kde je potrebné v rokoch 2005 a 2006 viazať 56 % rozpočtu. To zdôrazňuje všeobecné ťažkosti pri ukončovaní cezhraničných projektových častí, ktoré sú súčasťou prioritných projektov alebo koherentných skupín projektov.

25.

Rozhodnutie Komisie o financovaní tvorí hlavný právny základ pre udelenie finančnej pomoci TES-D na jednotlivé projekty, a preto je v ňom potrebné presne určiť rozsah, časový rozvrh, formu, rozpočet a finančné podmienky pre finančnú pomoc TES-D (pozri prílohu 1). Komisia začala dôsledne informovať príjemcov o takýchto rozhodnutiach len od roku 2002, napriek tomu, že sa to vyžaduje vo finančnom nariadení o TES (32). Odvtedy Komisia každý rok prepracovala vzorové rozhodnutie o financovaní, čo viedlo k úplnejšiemu a jasnejšiemu právnemu základu (33).

26.

Hoci Komisia tiež prijala opatrenia na zlepšenie opisu činností uvedených v rozhodnutiach o financovaní, návrh Dvora audítorov, aby sa pre technickú prílohu zaviedla záväzná vzorová štruktúra, nebol prijatý (34). Takýto vzor by príjemcov zaväzoval poskytnúť minimálne množstvo informácií týkajúcich sa vopred definovanej štruktúry, ktorá by spájala aktivity s rozpočtom. To by uľahčilo monitorovanie postupu projektu a prispelo k efektívnejšiemu a účelnejšiemu fungovaniu finančných a technických kontrol aktivít financovaných Komisiou a členskými štátmi.

27.

V rozhodnutí o financovaní sa neuvádza, aké technické a finančné informácie týkajúce sa stavu projektu majú príjemcovia poskytnúť a v akej podobe. Pre nedostatok štandardizovaného postupu predkladania správ (alebo vhodného usmernenia) technické a/alebo finančné informácie poskytnuté spolu s jednotlivými žiadosťami o platby vždy nepostačovali na to, aby Komisii umožnili:

28.

Pri audite Dvora audítorov boli predložené dôkazy o tom, že chyby na úrovni príjemcov sa väčšinou týkali týchto čŕt finančnej pomoci TES-D:

29.

To viedlo k platbám Komisie na stavebné práce vo zvýšenej miere pri 30 % testovaných transakcií súvisiacich so štúdiami. Jednoznačné definovanie rozsahu „štúdií“ (36) a „prác“ (37), ktoré navrhol Dvor audítorov na predchádzanie riziku chýb, je ešte stále potrebné preniesť do vzorových rozhodnutí o financovaní.

30.

Žiadosti o finančnú pomoc v rámci TES-D sa každoročne podávajú prostredníctvom postupov pre projekty buď patriacich, alebo nepatriacich do viacročného indikatívneho programu (pozri prílohu 1). Napriek viacročnému charakteru viacročných indikatívnych programov sa prideľovanie finančných prostriedkov na projekty v rámci nich organizuje prostredníctvom ročných postupov hodnotenia. To spolu s paralelným priebehom ročných postupov pre projekty nepatriace do viacročného indikatívneho programu značne zvyšuje administratívnu záťaž pre Komisiu a členské štáty, čím sa znižuje celková efektívnosť postupu hodnotenia a výberu (38). Keďže sa navyše uprednostňuje financovanie projektov patriacich do viacročného indikatívneho programu, rozpočet, ktorý je k dispozícii pre projekty nepatriace do viacročného indikatívneho programu, závisí na výsledku postupu viacročného indikatívneho programu, ktorý zbytočne zdržiava postup výberu projektov nepatriacich do viacročného indikatívneho programu.

31.

Administratívne postupy podávania žiadostí a predbežného hodnotenia sú komplexné. Komisia zaviedla rôzne vzory žiadostí a hodnotiacich formulárov, ktoré sa používajú súbežne (39). Dvor audítorov zistil niekoľko prípadov, keď bola táto administratívna komplexnosť príčinou dodatočnej práce pre zamestnancov Komisie, pričom na kvalitu výberu projektov alebo na prideľovanie finančných prostriedkov Spoločenstva to nemalo žiaden podstatný vplyv.

32.

Hoci Komisia v roku 2004 urobila prvé kroky na zjednodušenie administratívneho postupu v podobe zlúčenia predbežného a podrobného podávania návrhov nepatriacich do viacročného indikatívneho programu, naďalej existuje priestor pre zjednodušenie postupov podávania žiadostí a hodnotenia najmä v rámci viacročného indikatívneho programu.

33.

Komisia stanovuje konečný termín pre podanie žiadostí o finančnú pomoc. Dodržiavanie tohto konečného termínu zaručí rovnaké podmienky pre žiadateľov a zamestnancom Komisie zabezpečí dostatočný čas na zhodnotenie návrhov (alebo postupu projektu pri druhom roku financovania).

34.

Pri audite sa zistilo, že veľký počet žiadostí o finančnú pomoc nebol predložený pred daným termínom napriek tomu, že Komisia objasnila a potvrdila pravidlá pre včasné predkladanie žiadostí (40).

35.

Pre riadne a transparentné hodnotenie je potrebné, aby boli všetky relevantné informácie o projekte k dispozícii na začiatku postupu. Pri formulároch predbežných žiadostí, ktoré sa používali do roku 2004 ako základ pre prvé hodnotenie, nebola žiadateľom uložená povinnosť poskytnúť všetky podstatné informácie, hoci sa to vyžaduje vo finančnom nariadení o TES (41).

36.

V dôsledku toho sa počiatočné hodnotenie a výber projektov patriacich do viacročného indikatívneho programu vykonalo na základe žiadostí, ktoré neobsahovali úplné informácie o projektoch (pozri odsek 40). Pri návrhoch neboli teda pred štádiom hlavného hodnotenia dodržané kritériá pre predkladanie žiadostí. Podrobné hodnotenie je pre viacročný indikatívny program obzvlášť dôležité, pretože rozhodnutie o ňom určuje priority rozpočtu, a na jeho základe je projektom prideľovaná finančná pomoc TES-D. Napríklad, jeden z prioritných projektov, na ktorý sa z rozpočtu viacročného indikatívneho programu indikatívne pridelilo 13 mil. EUR na obdobie rokov 2001 až 2003, získal financovanie až v roku 2004 (42). Keďže predbežné a podrobné formuláre žiadostí pre viacročné indikatívne projekty neboli zlúčené pred rokom 2004, tento nedostatok pretrvával až dovtedy.

37.

Od druhého roku financovania sa hodnotenie vykonáva najmä na základe správ o stave projektu, ktoré, ako sa zistilo pri audite, neposkytujú na tieto účely dostatočné informácie. Pri analýze správ o stave projektu predložených ku kontrolovaným projektom sa zistilo, že informácie, ktoré poskytli členské štáty, neboli dostatočne presné, najmä čo sa týka stavu prác v predchádzajúcich obdobiach, a to najmä v dôsledku formátu vzorovej správy, v ktorom sa od členského štátu nevyžaduje poskytnutie podrobných informácií. V dôsledku toho kvalita výberu projektov závisí najmä od kvalifikácie, skúseností a svedomitého prístupu jednotlivých projektových manažérov, ktorí hodnotia návrhy, od času, ktorý je k dispozícii na vykonanie primeraného preskúmania pokroku, a od spolupráce členských štátov pri poskytovaní dodatočných údajov v prípade, že sú potrebné.

38.

Vo finančnom nariadení o TES sa uvádzajú základné podmienky pre udeľovanie pomoci Spoločenstva (43) a výberové kritériá pre projekty (44). Formuláre pre návrhy projektov a ich hodnotenie, ktoré používa Komisia, neuvádzajú ani neobsahujú dostatočné usmernenie pre hodnotenie dodržiavania týchto podmienok a kritérií. Na relevantné otázky vo formulároch pre hodnotenie projektov sa hodnotitelia často obmedzujú na odpovede „áno“ alebo „nie“ bez toho, aby poskytli požadované podporné zdôvodnenia.

39.

Pri audite sa konkrétne zistilo, že:

40.

Pri audite sa preukázalo, že pri väčšine projektov viacročného indikatívneho programu sa v rámci počiatočného hodnotenia nevyplnil hodnotiaci formulár. Analýzou formulárov z prípadov, keď Komisia svoje hodnotenia zdokumentovala, sa potvrdili tie isté chyby a nedostatky, ktoré boli zistené pri hodnoteniach projektov nepatriacich do viacročného indikatívneho programu (t. j. nezodpovedané všetky otázky atď.).

41.

Pre nedostatočné zdôvodnenia, ktoré predložili hodnotitelia, a absenciu usmernenia alebo ukazovateľov hodnotenia nie je jasné, ako sa uskutočňuje overovanie dodržiavania stanovených kritérií a ako zamestnanci Komisie, ktorí vykonávajú hodnotenia, robia konečné závery o tom, či návrhy spĺňajú podmienky alebo formálne požiadavky na to, aby boli vybrané na financovanie.

42.

V prípade viacročného indikatívneho programu sa poskytuje viacročný prídel financovania TES-D. Napriek tomu sa vo finančnom nariadení o TES vyžaduje, aby sa projekty hodnotili každý rok a aby sa pri výbere určili priority pre financovanie v rámci viacročného indikatívneho programu (32). V tomto kontexte je podrobné a transparentné hodnotenie základom pre posúdenie, do akej miery spĺňajú jednotlivé projekty strategické ciele a výberové kritériá, aby bolo financovanie pridelené v súlade s usmerneniami k politike TES-D. Vzhľadom na opísané nedostatky a chyby v hodnoteniach, ale aj v monitorovaní prebiehajúcich projektov od druhého roku financovania (pozri odseky 44 až 50), bol pre kategórie projektov (t. j. projekty spoločného záujmu, koherentné skupiny projektov a Galileo), individuálne projekty, projektové časti a opatrenia rozpočet pre viacročný indikatívny program pridelený bez riadneho hodnotenia právne stanovených kritérií. Dvor audítorov zastáva názor, že uvedené nedostatky mali negatívny vplyv na určenie priorít pri projektoch v rámci viacročného indikatívneho programu.

43.

Komisia neprijala odporúčanie Dvora audítorov, aby sa využitie externých odborníkov pri postupe hodnotenia rozšírilo na všetky druhy dopravy, pretože to považovala za „citlivú záležitosť z dôvodu dôverného charakteru“ (50). Je potrebné upozorniť, že pri mnohých ostatných programoch Spoločenstva, napríklad pri Kohéznom fonde a rámcových programoch činností týkajúcich sa výskumu, technologického rozvoja a pilotných činností, sa externí odborníci využívajú ako hodnotitelia a v týchto prípadoch sa záležitosť dôverného charakteru rieši podpísaním vyhlásenia hodnotiteľom (51). Ako to vyplýva z hodnotenia projektov inteligentných dopravných systémov, využitie externých odborníkov by viedlo k lepšie zdokumentovaným a zdôvodneným postupom hodnotenia a výberu (pozri odseky 38 a 39). Odborníci, ktorí by podporili projektových manažérov počas hodnotenia, by navyše prispeli k efektívnejším hodnoteniam vzhľadom na čas a náklady a k objektivite a odbornosti procesu (pozri odseky 56 až 58). Táto možnosť je priamo uvedená vo finančnom nariadení o TES, v ktorom sa špecifikuje, že Komisia môže využiť akékoľvek odborné poradenstvo, ktoré je potrebné, vrátane stanoviska EIB (52).

44.

Aby sa zabezpečilo efektívne využívanie pomoci Spoločenstva, majú Komisia a členské štáty v prípade potreby v spolupráci s EIB a ostatnými orgánmi spoločnú zodpovednosť systematicky monitorovať postup projektov. Účelom je posúdiť, akým spôsobom sú projekty a program uskutočňované a zhodnotiť dosah ich implementácie (53). Monitorovanie projektov je základným prvkom ročného hodnotenia výberu návrhov projektov viacročného indikatívneho programu so žiadosťami o finančnú pomoc od druhého roku realizácie projektu (pozri odsek 42).

45.

Pri monitorovaní projektov TES-D sa Komisia spolieha najmä na tieto dva prvky:

46.

Ako už bolo spomenuté pri hodnotení projektov (pozri odsek 37), zo správ o stave projektu predložených ku kontrolovaným transakciám vyplynulo, že poskytnuté informácie často nie sú dostatočne podrobné a niekedy sa v nich tieto podrobnosti vôbec neuvádzajú, čím sa komplikuje primerané hodnotenie a výber projektov, a to má negatívny vplyv na monitorovanie projektov. To sa potvrdilo aj v prieskume medzi zamestnancami GR pre energetiku a dopravu pracujúcimi na projektoch, ktorý uskutočnil Dvor audítorov.

47.

Okrem správ o stave projektu projektoví manažéri dostávajú správy o technickom a finančnom pokroku, v ktorých členské štáty alebo iniciátori projektov predkladajú výkazy nákladov. Ako bolo spomenuté v odseku 27, neexistuje vzorová štruktúra pre technické a finančné vykazovanie, prostredníctvom ktorého by sa od členského štátu vyžadovalo poskytnutie minimálneho množstva informácií projektovým manažérom.

48.

Druhým prvkom v postupe monitorovania projektov v prípade projektov, ktorými sa financujú práce na infraštruktúre, sú kontroly projektov na mieste, ktoré sa vo väčšine prípadov vykonávajú len pred uskutočnením konečnej platby. Pri väčšine opatrení projektový manažér spolu s finančným úradníkom vykonajú po predložení žiadosti o konečnú platbu Komisii a pred jej vyplatením technickú a finančnú kontrolu príslušného opatrenia (55).

49.

Komisia však pravidelne nevykonáva monitorovacie činnosti alebo následné hodnotenia dosahu, aby overila, či:

50.

Podobne ako v prípade hodnotení (pozri odsek 43) ani v postupe monitorovania sa nevyužívajú externí odborníci ani dostupné odborné znalosti v ostatných oddeleniach Komisie, ostatných inštitúciách (napríklad EIB) alebo v členských štátoch.

51.

V súlade s odporúčaním Dvora audítorov vo výročných správach za rok 2001 a 2002 Komisia ku koncu roka 2003 začlenila rôzne databázy TES-D do centrálneho IT systému (57). Hoci Komisia vyvinula snahu na vytvorenie príručky pre používateľov, ich vyškolenie a na pridanie funkcionalít, projektoví manažéri tento IT systém bežne nevyužívajú, a preto neobsahuje aktuálne a spoľahlivé informácie. Pri prieskume Dvora audítorov medzi zamestnancami GR pre energetiku a dopravu pracujúcimi na projektoch sa preukázalo, že projektoví manažéri tento systém nevyužívajú, pretože nie je ľahko ovládateľný a je málo orientovaný na potreby rámcových programov činností týkajúcich sa výskumu, technologického rozvoja a pilotných činností. V dôsledku toho Komisia nemôže bez rozsiahleho a zdĺhavého porovnávania s účtovnými údajmi z centrálneho účtovného systému Komisie vo svojich správach predložiť spoľahlivé a úplné informácie.

52.

V tabuľke 2 je zobrazené pridelenie rozpočtu a zamestnancov na všetky činnosti, ktoré boli vykonané v rámci GR pre energetiku a dopravu v roku 2004.

53.

Primeraný počet zamestnancov je základným predpokladom na účelné a efektívne riadenie programu. V roku 2004 riadilo osemnásť zamestnancov na plný úväzok 459 prebiehajúcich opatrení TES-D, t. j. na jedného zamestnanca pripadalo v priemere 26 opatrení. Skutočný počet opatrení sa pri jednotlivých projektových manažéroch, ktorí ich riadili, výrazne líšil (od 2 do 71 opatrení na jedného projektového manažéra na plný úväzok), čo naznačuje, že rozdelenie opatrení a zamestnancov pridelených na TES-D medzi riaditeľstvá (a v rámci nich) riadiacich TES-D nebolo vyvážené. Vysoký počet opatrení (24 %) riadených dočasne pridelenými národnými expertmi, ktorí sú ku Komisii pridelení len dočasne, vyvoláva obavy o kontinuitu riadenia projektov.

54.

Z výsledkov prieskumu medzi zamestnancami, v ktorom sa získavali od projektových manažérov informácie týkajúce sa priemerného času stráveného pri každej činnosti, vyplynulo, že väčšina zamestnaneckých zdrojov je pridelená na technické monitorovanie projektov (35 %) a hodnotenie a výber návrhov (16 %) (pozri graf 2). Veľa času sa však v priemere strávi aj na „podporu strategických dokumentov a/alebo právnych návrhov“ (11 %) napriek tomu, že jednotky pre stratégiu fungujú v rámci každej zo štyroch operačných riaditeľstiev.

55.

Vysoká pracovná záťaž projektových manažérov, ktorí vykonávajú mnoho rozličných činností, spôsobuje, že sa pravdepodobne nevenuje dostatočná pozornosť kľúčovým činnostiam, akými sú napríklad hodnotenie a monitorovanie projektov vrátane pravidelných kontrol na mieste. Vzhľadom na to, že tieto kontroly sú základným prvkom monitorovania, Dvor audítorov to nepovažuje za uspokojivé.

56.

Projektoví manažéri TES-D majú dôležitú úlohu v procese hodnotenia, výberu a monitorovania projektov. Najmä v kontexte viacročných indikatívnych programov závisí rozhodnutie o pokračovaní, prerušení alebo zrušení financovania projektu hlavne od posúdenia, ktoré vykonávajú projektoví manažéri vo všeobecnosti bez pomoci a rád externých odborníkov. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby mali projektoví manažéri potrebné technické znalosti z oblasti dopravy.

57.

Pri analýze technickej odbornosti projektových manažérov (58) sa však zistilo, že menej než polovica z nich získala titul v odbore, ktorý súvisí s dopravou (59). Značný počet štatutárnych zamestnancov navyše nemal pred prijatím do funkcie projektového manažéra TES-D pracovné skúsenosti v oblasti dopravy. Pre porovnanie, ôsmi z jedenástich dočasne pridelených národných expertov takéto pracovné skúsenosti mali. Hoci nedostatok pracovných skúseností v určitej oblasti nemusí znamenať nekompetentnosť, dostatočné technické odborné znalosti v oblasti dopravy sú nevyhnutné pre kvalitné hodnotenie, výber a monitorovanie komplexných technických projektov.

58.

Tieto nedostatky sa navyše dostatočne neriešia prostredníctvom školenia. Z analýzy školení, ktoré absolvovali tridsiati projektoví manažéri v období medzi rokmi 2001 a 2004 (z ktorých šiesti boli dočasne pridelení národní experti), vyplynulo, že 24 z 30 zamestnancov (vrátane štyroch dočasne pridelených národných expertov) navštevovalo aspoň jedno školenie týkajúce sa finančných a procesných otázok. Len 16 z 30 zamestnancov (vrátane troch dočasne pridelených národných expertov) navštevovalo kurz, ktorý súvisel s oblasťou dopravy (60). Priemerná dĺžka týchto školení bola však menej než jeden deň.

59.

Nedostatočné technické znalosti väčšiny štatutárnych zamestnancov pracujúcich na projektoch sú do istej miery kompenzované pracovnými skúsenosťami, ktoré ponúkajú dočasne pridelení národní experti. Dočasný charakter ich pracovného zaradenia a vnútorné pravidlá Komisie uplatňované na dočasne pridelených národných expertov (61) obmedzujú ich prínos k postupu hodnotenia, výberu a monitorovania.

60.

Hoci sú tieto pravidlá v platnosti od mája 2002, GR pre energetiku a dopravu trvalo takmer dva roky, kým objasnilo praktické dôsledky týchto pravidiel pre dočasne pridelených národných expertov (62). Pri audite sa tiež zistilo, že v rozpore s pravidlami niektorí dočasne pridelení národní experti riadia projekty pochádzajúce z ich vlastných členských štátov a iniciujú a povoľujú finančné transakcie.

61.

Pravidlá Komisie majú zabrániť potenciálnemu konfliktu záujmov. Nevyhnutne z nich však vyplýva, že dočasne pridelení národní experti môžu k činnostiam týkajúcim sa riadenia projektov prispievať len sčasti. Z toho na druhej strane vyplýva dodatočná práca pre štatutárnych zamestnancov Komisie a neefektívnejšie rozdelenie zdrojov. Dočasne pridelení národní experti majú dojem, že ich odborné znalosti nie sú plne využité a výsledky ich práce nie sú v rámci Komisie zjavné.

62.

Aby bolo GR pre energetiku a dopravu schopné od roku 2007 riadiť činnosti TES-D s výrazne väčším počtom projektov a podielom z rozpočtu, bude musieť čo najskôr prispôsobiť organizačnú štruktúru, pridelenie zamestnancov a ich kvalifikáciu, aby reagovalo na tieto nové výzvy.

63.

V súčasnosti sa zvažuje vytvorenie výkonnej agentúry pre TES-D v rámci Komisie. Podľa analýzy nákladov a prínosov, ktorú si objednalo GR pre energetiku a dopravu, by zriadenie takejto agentúry mohlo zvýšiť efektívnosť, a to najmä (63):

64.

Závery analýzy nákladov a prínosov však pri podrobnom preskúmaní neobstoja, najmä pre príliš optimistické parametre a nesprávne referenčné údaje, ktoré boli použité na výpočet finančných dôsledkov. Mnohé zo zistených prínosov týkajúce sa efektívnosti je možné dosiahnuť, aj ak sa bude TES-D riadiť interne v GR pre energetiku a dopravu.

65.

Hlavné zdroje Spoločenstva na financovanie projektov transeurópskej dopravnej infraštruktúry sú TES-D, štrukturálne fondy, najmä Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF), a Kohézny fond (64). Jednotlivé projekty sú spolufinancované prostredníctvom ERDF vo výške 75 % až 85 % (65) celkových oprávnených nákladov, z Kohézneho fondu sa prispieva do výšky 85 % oprávnených nákladov. Naopak, príspevok Spoločenstva z rozpočtového riadku TES-D je obmedzený do výšky 10 % celkových investičných nákladov daného projektu bez ohľadu na vybranú formu zásahu, s výnimkou niektorých projektov, na ktoré môže príspevok dosiahnuť 20 % (pozri odsek 17).

66.

Právna základňa ERDF (66) neobsahuje explicitné ustanovenia pre prípady súčasného financovania zo štrukturálnych fondov a z ostatných programov financovania EÚ. Pokiaľ ide o Kohézny fond, otázka kumulácie a prekrývania sa rieši v článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 1164/1994, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond (67), v ktorom je uvedené, že „kumulácia pomoci fondu a inej pomoci Spoločenstva pre projekt nesmie presahovať 90 % celkových nákladov, ktoré sa vzťahujú na tento projekt“. Keďže je maximálna pomoc zo samotného Kohézneho fondu stanovená vo výške 80 % až 85 % verejných alebo ekvivalentých nákladov, na zvyšnú pomoc Spoločenstva, napr. TES-D, zostáva 5 % až 10 %.

67.

V článku 5 ods. 4 finančného nariadenia o TES sa uvádza, že „finančné zdroje zabezpečené podľa tohto nariadenia sa nemajú v zásade prideliť projektom alebo etapám projektu, ktoré sú financované z iných finančných zdrojov Spoločenstva“. Keďže je v nariadení použité slovo „v zásade“, nevylučuje sa spolufinancovanie projektu TES-D z dvoch alebo viacerých zdrojov Spoločenstva. Vo finančnom nariadení o TES nie sú ďalšie ustanovenia, ktoré by vysvetľovali použitie viacerých zdrojov financovania.

68.

Financovanie dopravného projektu z rôznych finančných programov EÚ predstavuje riziko nadmerného financovania, prípadne dvojitého financovania toho istého projektu alebo projektovej časti z rôznych finančných zdrojov Spoločenstva. Okrem toho je toto riziko prítomné, aj keď pri kombinovanom financovaní z programu TES-D a:

69.

Je dôležité, aby mala Komisia presné a relevantné informácie o predchádzajúcom, súčasnom a budúcom financovaní návrhu projektu EÚ, aby sa znížilo riziko nadmerného alebo dvojitého financovania. V žiadostiach o program TES-D, aj v žiadostiach na projekty, ktoré sa majú financovať z Kohézneho fondu, a v zásade aj v plánoch financovania zaradených do programovacích dokumentov štrukturálnych fondov sú členské štáty povinné uviesť iné financovanie zo strany Spoločenstva. Keďže je riadenie štrukturálnych fondov decentralizované, Komisia má v tomto prípade len obmedzené informácie.

70.

Dvor audítorov zanalyzoval vyplnené žiadosti a zistil, že jednotlivé členské štáty chápu otázku o financovaní z rôznych zdrojov EÚ odlišne, čo viedlo v niektorých prípadoch k nesprávnym alebo neúplným informáciám o iných zdrojoch financovania projektu TES-D EÚ.

71.

V podrobných žiadostiach, ktoré sa používajú pri návrhoch projektov TES-D, je otázka, či bola prípadne bude podaná žiadosť o podporu z iného zdroja Spoločenstva. Znenie a rozsah otázky je rôzne vo formulároch žiadostí o práce a štúdie, avšak rozdiel je aj medzi vzormi na daný rok a niekedy dokonca aj medzi jazykovými verziami. Termín „projekt“ si napríklad zamestnanci Komisie v žiadosti o práce často vysvetľovali ako odkaz na konkrétnu projektovú časť, na ktorú sa žiada pomoc EÚ, a nie ako odkaz na celý projekt.

72.

Komisia navyše interpretuje v hodnotiacich formulároch projektov TES-D otázku „Nie je projekt podporovaný z iných finančných zdrojov EÚ“ len ako odkaz na projektovú časť, na ktorú sa žiada pomoc, a nie ako odkaz na celý projekt. Vo formulároch žiadostí sa však tento istý termín interpretuje inak.

73.

Komisia uzavrela zmluvu o spolupráci a rámcovú zmluvu s EIB na účely pomoci pri hodnotení návrhov ERDF a Kohézneho fondu. Pri projektoch, ktoré financujú obe inštitúcie spoločne, poskytuje EIB voľne k dispozícii všetky technické a ekonomické analýzy a závery v etape hodnotenia aj monitorovania. Pri projektoch, na ktoré nebola podaná žiadosť o financovanie zo strany EIB, možno požiadať EIB o predbežné hodnotenie technického alebo finančného aspektu navrhovaného projektu. GR pre regionálnu politiku navyše využíva pri hodnotení projektov iných externých odborníkov. Z tohto dôvodu bola uzavretá viacročná rámcová zmluva s konzorciom konzultantov v oblasti dopravy.

74.

Ako je uvedené v časti o hodnotení a výbere (odsek 43), návrhy TES-D hodnotia hlavne zamestnanci Komisie na GR pre energetiku a dopravu. Nevyužívajú sa konkrétne odborné skúsenosti GR pre regionálnu politiku alebo EIB. Tieto zdroje by sa mohli využiť najmä pri predbežných kontrolách projektov v regiónoch alebo členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z ERDF alebo Kohézneho fondu.

75.

Navyše sa pri hodnotení projektov TES-D nevyužívajú postupy hodnotenia alebo programy, ktoré existujú v oblasti štrukturálnej politiky, napr. MEANS (68), ktoré sú zamerané na zlepšenie metód hodnotenia projektov infraštruktúry.

76.

Konzultácie medzi oddeleniami sú formálnym prístupom Komisie ku koordinácii, zatiaľ čo všetky ostatné oddelenia Komisie, vrátane právnych služieb, poskytnú v termíne do 10 pracovných dní stanovisko (69) k zoznamu projektov, ktoré sú navrhnuté na financovanie EÚ. Týmto postupom sa zabezpečí, že rôzne oddelenia Komisie okrem iného overia, či potenciálne nehrozí prekrývanie financovania zo strany EÚ (70).

77.

Účinnosť konzultácií medzi oddeleniami do značnej miery závisí od kvality a dostupnosti informácií, ktoré majú jednotlivé oddelenia Komisie k dispozícii. Vzhľadom na obmedzený čas na odpovedanie pri konzultácii medzi oddeleniami musia byť príslušné informácie presné a rýchlo k dispozícii. V Komisii ani na príslušných oddeleniach však neexistuje databáza, v ktorej by sa sústreďovali informácie o financovaní dopravných projektov EÚ. To platí najmä pri ERDF, ktorý riadi GR pre regionálnu politiku, pri ktorom môžu členské štáty uviesť len opatrenia, avšak nie sú povinné poskytovať podrobné informácie o projektoch v rámci svojich prevádzkových plánov alebo doplnkov k plánom, keďže projekty nie sú v tejto etape schvaľované.

78.

Nedostatočné informácie tak obmedzujú opodstatnenosť konzultácií uskutočnených medzi oddeleniami. Dokazuje to odpoveď na niekoľko konzultácií medzi oddeleniami, ktoré boli začaté pri projektoch TES-D, pri ktorých bolo vyslovené kladné stanovisko, avšak s výhradou, že nemožno vylúčiť prekrývanie s financovaním z ostatných zdrojov EÚ.

79.

Okrem konzultácií medzi oddeleniami existujú aj iné možnosti, ako zlepšiť koordináciu financovania dopravy EÚ (71). Komisia však tieto alternatívy plne a systematicky nevyužíva (72).

80.

Dvor audítorov zistil, že finančná pomoc na TES-D nie je vždy pridelená najefektívnejšie. Pomalý priebeh prioritných projektov (najmä cezhraničných projektových častí), veľký počet financovaných opatrení a nízka priemerná výška financovania mali negatívny vplyv na priority pri financovaní TES-D (pozri odseky 11 až 24).

81.

Komisia a členské štáty, ktoré zdieľajú zodpovednosť za efektívne a účinné rozdelenie rozpočtu a realizáciu projektov, by mali prijať nasledujúce opatrenia:

82.

Pre príjemcov je vzorové rozhodnutie o financovaní hlavnou právnou základňou stanovujúcou podmienky na získanie finančnej pomoci TES-D. Napriek niekoľkým úpravám sa vzorové rozhodnutie o financovaní ešte musí vylepšiť, aby zabezpečovalo efektívne monitorovanie projektov a účinné vykonávanie kontrol (pozri odseky 25 až 29).

83.

S cieľom vytvoriť konzistentný a úplný právny rámec by Komisia mala:

84.

Napriek viacročnej povahe projektov viacročného indikatívneho programu zaviedla Komisia komplexný ročný administratívny rámec na hodnotenie a výber projektov viacročného indikatívneho programu a projektov nepatriacich do viacročného indikatívneho programu. Tieto náročné administratívne postupy nezabezpečili vždy dostupnosť relevantných informácií na hodnotenie a náležité zdokumentovanie procesu hodnotenia. Okrem toho Komisia nemá koherentnú a konzistentnú metodiku na hodnotenie základných podmienok financovania a overenie súladu s kritériami na predkladanie a hodnotenie. V dôsledku toho Komisia hodnotila a vyberala návrhy „ad hoc“ a bez zdokumentovaných a verejne prístupných usmernení (pozri odseky 30 až 43).

85.

S cieľom dosiahnuť časovo a nákladovo efektívnejší, transparentnejší a prísnejší postup hodnotenia by Komisia mala:

86.

Informácie o prebiehajúcich projektoch, ktoré poskytli príjemcovia Komisii, sú často obmedzené a neumožňujú projektovým manažérom efektívne a účinne monitorovať daný projekt. Konkrétne, monitorovaním zo strany Komisie sa pravidelne neoveruje, či je v priebehu realizácie projektu zabezpečený súlad s dôležitými podmienkami, napr. plnenie cieľov politiky alebo celkové limity na financovanie (pozri odseky 44 až 51).

87.

S cieľom dosiahnuť prísnejšie a transparentnejšie monitorovanie projektov by Komisia mala:

88.

Hodnotenie a monitorovanie projektov je sťažené nadmerným pracovným zaťažením zamestnancov Komisie pridelených na správu TES-D. Nedostatočné vzdelanie a/alebo obmedzené odborné skúsenosti v oblasti špecifických problémov dopravy mnohých zamestnancov na projektoch TES-D sa dostatočne neriešia prostredníctvom školení. Nedostatočné odborné skúsenosti sú do istej miery kompenzované využitím dočasne pridelených národných expertov. Avšak vzhľadom na to, že sú pridelení dočasne, a vzhľadom na interné pravidlá Komisie o dočasne pridelených národných expertoch je ich prínos v procese hodnotenia, výberu a monitorovania obmedzený (pozri odseky 52 až 64).

89.

Vzhľadom na očakávaný výrazný nárast rozpočtu na TES-D je dôležité, aby Komisia využívala svoje ľudské zdroje efektívne. Dvor audítorov preto odporúča Komisii:

90.

Koordinácia financovania dopravnej infraštruktúry Spoločenstvom v rámci Európskej únie neumožňuje Komisii zistiť všetky prípady nadmerného financovania alebo dokonca dvojitého financovania. Je to spôsobené najmä tým, že právne základne rozličných programov EÚ sú nejednoznačné v tom, či, a ak áno, za akých podmienok a v akom rozsahu je možné viacnásobné financovanie projektov (pozri odseky 65 až 79).

91.

S cieľom posilniť koordináciu financovania dopravnej infraštruktúry Spoločenstvom Dvor audítorov odporúča Komisii prijať tieto dodatočné opatrenia:

1.

Vysokorýchlostný vlak/kombinovaná doprava na trase sever-juh

2.

Vysokorýchlostný vlak na trase Paríž-Brusel-Kolín-Amsterdam-Londýn

3.

Vysokorýchlostný vlak juh: Madrid-Barcelona-Perpignan-Montpellier-Madrid-Vitoria-Dax

4.

Vysokorýchlostný vlak východ: Paríž-Metz-Štrasburg-Appenweier-(Karlsruhe) so spojením do Metz-Saarbrücken-Mannheim a Metz-Luxemburg

5.

Klasická železnica/kombinovaná doprava: linka Betuwe Rotterdam-hranica NL/D-(Rýn/Ruhr)

6.

Vysokorýchlostný vlak/kombinovaná doprava: Francúzsko-Taliansko-Lyon-Turín-Miláno-Benátky-Trieste

7.

Diaľnice v Grécku: Pathe: Rio Antirio, Patras-Atény-Solún-Promahon (grécko-bulharská hranica) a Via Egnatia: Igoumenitsa-Solún-Alexandropolis-Ormenio (grécko-bulharská hranica)-Kipi (grécko-turecká hranica)

8.

Multimodálna linka spájajúca Portugalsko/Španielsko a zvyšnú časť Európy vytvorením železničných, cestných, námorných a vzdušných spojení podľa potreby v troch hlavných pyrenejských koridoroch: Galícia (La Coruña)/Portugalsko (Lisabon), Irún/Portugalsko (Vallodalid-Lisabon), juhozápadný koridor (Lisabon/Seville)

9.

Nordický trojuholník (železnica/cesta)

10.

Cestné spojenie Írsko/Spojené kráľovstvo/Benelux

11.

Hlavná linka západného pobrežia (železnica).

—

stále spojenie Öresund (ukončené v roku 2000)

—

železničná os Cork-Dublin-Belfast-Stranraer (ukončená v roku 2001)

—

letisko Malpensa (ukončené v roku 2001).

—

skupina 1 – 2: Odstránenie úzkych profilov na železničných sieťach, aby sa zlepšila nákladná a osobná doprava

—

skupina 3: Cezhraničné projekty v rámci Spoločenstva a cezhraničné projekty s tretími krajinami

—

skupina 4: Inteligentné dopravné systémy pre cesty

—

skupina 5: Inteligentné dopravné systémy pre letectvo.

1.

Galileo

2.

Železničná os Sines/Algecirias-Madrid-Paríž

3.

Železničná os Paríž-Štrasburg-Stuttgart-Viedeň-Bratislava

4.

Rýn/Meuse-Mohan-Dunaj vnútrozemská vodná os

5.

Prepojené fungovanie vysokorýchlostnej železnice na Pyrenejskom polostrove

6.

Železničná os Fehrman Belt

7.

Diaľnice na mori (Baltské more, moria západnej Európy, moria juhovýchodnej Európy, moria juhozápadnej Európy)

8.

Železničná os Atény-Sofia-Budapešť-Viedeň-Praha-Norimberg/Drážďany

9.

Železničná os Gdaňsk-Varšava-Brno/Bratislava-Viedeň

10.

Železničná os Lyon/Ženeva-Bazilej-Duisburg-Rotterdam/Antverpy

11.

Diaľničná os Gdaňsk-Brno/Bratislava-Viedeň

12.

Kombinovaná železničná a diaľničná os Írsko/Spojené kráľovstvo/kontinentálna Európa

13.

Os „Rail Baltica“ Varšava-Kaunas-Riga-Talin-Helsinki

14.

„Eurocaprail“ na železničnej osi Brusel/Brusel-Luxemburg-Štrasburg

15.

Železničná os kombinovaného koridoru Iónskeho/Jadranského mora

16.

Os vnútrozemskej vodnej cesty Seine-Scheldt.

—

pomoc Spoločenstva sa poskytne v zásade len vtedy, ak sa vykonanie projektu stretne s finančnými prekážkami,

—

pomoc Spoločenstva nemá presiahnuť minimum, ktoré sa považuje za potrebné pre začatie projektu (článok 5 ods. 2),

—

bez ohľadu na formu zvolenej podpory nesmie celková hodnota pomoci Spoločenstva podľa tohto nariadenia presiahnuť 10 % celkových investičných nákladov (v osobitných prípadoch 20 %) (článok 5 ods. 3),

—

finančné zdroje zabezpečené podľa tohto nariadenia sa nemajú v zásade prideliť projektom alebo etapám projektu, ktoré sú financované z iných finančných zdrojov Spoločenstva.

—

stupeň prispenia k dosiahnutiu cieľov a priorít definovaných v usmerneniach pre politiku TES-D,

—

projekt je potenciálne ekonomicky životaschopný,

—

finančná výnosnosť je v dobe uplatnenia nedostatočná,

—

je potrebné brať na zreteľ zrelosť projektu, stimulačný účinok intervencie Spoločenstva na verejné a súkromné financie, primeranosť finančného balíka, priame alebo nepriame sociálno-hospodárske účinky, najmä na zamestnanosť a dôsledky na životné prostredie,

—

v prípade cezhraničných projektov sa má brať na zreteľ časový rozvrh rôznych častí projektu.

—

môžu sami uskutočňovať pracovné cesty alebo sa zúčastňovať na externých zasadnutiach len ako pozorovatelia alebo z dôvodu získania informácií, okrem prípadov, ktoré povolí generálny riaditeľ,

—

nesmú byť zainteresovaní v žiadnej procesnej fáze, v ktorej sa povoľujú finančné transakcie, t. j. dočasne pridelení národní experti nesmú iniciovať ani overovať žiadne finančné transakcie,

—

nesmú konať ako členovia hodnotiaceho výboru a

—

nesmú konať ako projektoví manažéri pri projektoch pochádzajúcich z ich vlastného členského štátu a z organizácie, z ktorej boli pridelení.