4.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 80/1

(1)

Následne po prijatí rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1229/2003/ES z 26. júna 2003, ktorým sa stanovuje súbor usmernení pre transeurópske energetické siete (3), vznikla potreba plne začleniť do týchto usmernení nové členské štáty, pristupujúce a kandidátske krajiny a tieto usmernenia podľa potreby ďalej prispôsobiť novej susedskej politike Európskej únie.

(2)

V dôsledku vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou (4) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (5) vychádzajú priority transeurópskych energetických sietí z vytvorenia otvorenejšieho a konkurenčnejšieho vnútorného energetického trhu. Tieto priority vychádzajú zo záverov zasadnutia Európskej rady 23. a 24. marca 2001 v Štokholme, ktoré sa týkajú rozvoja infraštruktúry potrebnej na fungovanie energetického trhu. Na dosiahnutie cieľa, ktorým je rozšírenie využívania obnoviteľných zdrojov energie v záujme podpory politiky trvalo udržateľného rozvoja, by sa malo vynaložiť mimoriadne úsilie. Dosiahnuť by sa to však malo bez neprimeraného narúšania bežnej rovnováhy trhu. Je potrebné v plnej miere zohľadniť aj ciele dopravnej politiky Spoločenstva, a najmä možnosť znížiť objem cestnej premávky využívaním potrubnej prepravy.

(3)

Toto rozhodnutie pomôže priblížiť sa k cieľovej úrovni elektrického prepojenia medzi členskými štátmi, ktorá sa dohodla na zasadnutí Európskej rady v Barcelone 15. a 16. marca 2002, a tým zlepšiť spoľahlivosť a integritu siete, zabezpečiť bezpečnosť dodávok a riadne fungovanie vnútorného trhu.

(4)

Výstavba a údržba energetickej infraštruktúry by mala spravidla podliehať zásadám trhu. Je to aj v súlade so spoločnými pravidlami pre dobudovanie vnútorného energetického trhu a spoločnými pravidlami pre právo hospodárskej súťaže, ktorých cieľom je vytvorenie otvorenejšieho a konkurenčnejšieho vnútorného energetického trhu. Finančná pomoc Spoločenstva určená na výstavbu a údržbu by sa preto naďalej mala poskytovať iba veľmi výnimočne. Tieto výnimky by mali byť náležite opodstatnené.

(5)

Energetická infraštruktúra by sa mala budovať a udržiavať tak, aby umožňovala vnútornému energetického trhu fungovať efektívne, pričom by sa mali plne zohľadňovať existujúce postupy pre konzultácie s dotknutými osobami a nemalo by sa odbočovať od kritérií na strategické a, kde je to vhodné, na univerzálne služby a povinnosti súvisiace so službami verejnosti.

(6)

Z hľadiska možných synergií medzi sieťami pre zemný plyn a olefinovými sieťami by mal byť rozvoju a integrácii olefínových sietí v záujme uspokojenia spotrebného dopytu po olefínových plynoch v hospodárskych odvetviach Spoločenstva daný príslušný význam.

(7)

Priority pre transeurópske energetické siete taktiež vychádzajú z rastúceho významu transeurópskych energetických sietí pri zabezpečovaní a diverzifikácii dodávok energie v rámci Spoločenstva, začleňovaní energetických sietí nových členských štátov, pristupujúcich a kandidátskych krajín a zabezpečovaní koordinovanej prevádzky energetických sietí v Spoločenstve a susedných krajinách po porade s príslušnými členskými štátmi. Krajiny susediace so Spoločenstvom zohrávajú v energetickej politike Spoločenstva bezpochyby dôležitú úlohu. Uspokojujú väčšiu časť potrieb zemného plynu Spoločenstva, sú kľúčovými partnermi pre tranzit primárnej energie do Spoločenstva a postupne sa z nich stanú dôležitejší účastníci vnútorných trhov Spoločenstva s plynom a elektrinou.

(8)

Spomedzi projektov, ktoré sa týkajú transeurópskych energetických sietí, je potrebné vyzdvihnúť prioritné projekty, ktoré sú veľmi dôležité z hľadiska fungovania vnútorného energetického trhu alebo z hľadiska bezpečnosti dodávok energie.

(9)

Postup určovania projektov spoločného záujmu v kontexte transeurópskych energetických sietí by mal zabezpečiť bezproblémové uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 2236/95 z 18. septembra 1995 stanovujúceho všeobecné pravidlá poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí (6). Tento postup by mal rozlišovať dve úrovne: prvú úroveň stanovujúcu vyhradený počet kritérií na určenie takýchto projektov a druhú úroveň podrobne opisujúcu projekty (ďalej len „špecifikácie“).

(10)

Priorita poskytovania finančných prostriedkov podľa nariadenia (ES) č. 2236/95 by sa mala udeľovať projektom európskeho záujmu, t. j. projektom spoločného záujmu uvedeným v tomto rozhodnutí a zaradeným do osí pre prioritné projekty ustanovených v tomto rozhodnutí.

(11)

Členské štáty by mali pri predkladaní projektov v rámci príslušných finančných nástrojov Spoločenstva udeliť primeranú prioritu projektom, na ktoré sa vzťahuje príloha I a ktoré spĺňajú kritériá tohto rozhodnutia.

(12)

Keďže špecifikácie projektov podliehajú zmenám, udávajú sa iba orientačne. Komisia by preto mala byť splnomocnená ich aktualizovať. Keďže projekty môžu mať významné politické, environmentálne a hospodárske dôsledky, pri určovaní projektov, ktoré si zaslúžia potenciálnu podporu Spoločenstva, je dôležité nájsť prijateľnú rovnováhu medzi legislatívnym dohľadom a pružnosťou.

(13)

Ak je to vhodné pre určité prioritné projekty alebo časti prioritných projektov, alebo skupín prioritných projektov, s cieľom zlepšiť ich prípravu a vykonávanie počas trvania príslušných prioritných projektov, Komisia by mala po porade s príslušnými členskými štátmi zabezpečiť a koordinovať spoluprácu s užívateľmi a prevádzkovateľmi, aby sa zaistilo vykonávanie potrebného monitorovania na účely informovania Spoločenstva o dosahovanom pokroku. Komisia by sa spoločne s príslušnými členskými štátmi mala pri tom radiť s prevádzkovateľmi, užívateľmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a predstaviteľmi občianskej spoločnosti, aby získala úplné informácie o dopyte po prenosových službách, obmedzeniach, ako aj parametroch služieb potrebných na optimalizáciu používania dotknutej infraštruktúry.

(14)

Členské štáty by mali byť prizvané ku koordinácii vykonávania určitých projektov, najmä cezhraničných projektov alebo ich častí.

(15)

Pre rozvoj a výstavbu transeurópskych energetických sietí by sa malo vytvoriť priaznivejšie prostredie, a to najmä vytváraním stimulov pre technickú spoluprácu medzi subjektmi zodpovednými za siete, uľahčením vykonávania schvaľovacích postupov, ktoré sú použiteľné na projekty sietí v členských štátoch, s cieľom znížiť počet prípadov omeškania a vhodným mobilizovaním fondov, nástrojov a finančných programov Spoločenstva, ktoré sú k dispozícii pre projekty sietí. Spoločenstvo by malo podporovať opatrenia členských štátov prijaté v záujme dosiahnutia tohto cieľa.

(16)

Keďže rozpočet pridelený na transeurópske energetické siete je určený najmä na financovanie štúdií uskutočniteľnosti, finančné prostriedky na takéto prepojovacie siete, a to najmä na medziregionálne prepojovacie siete, by mohli v prípade potreby poskytnúť štrukturálne fondy, finančné programy a nástroje Spoločenstva.

(17)

Určovanie projektov spoločného záujmu, ich špecifikácie a určovanie prioritných projektov by sa malo uskutočniť bez toho, aby boli dotknuté výsledky posúdenia vplyvov projektov, plánov alebo programov na životné prostredie.

(18)

Opatrenia potrebné na vykonanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7).

(19)

Komisia by mala pravidelne vypracovávať správu o vykonávaní tohto rozhodnutia.

(20)

Keďže toto rozhodnutie má rovnaký predmet úpravy a rozsah pôsobnosti ako rozhodnutie Rady 96/391/ES z 28. marca 1996, ktorým sa stanovuje súbor opatrení zameraných na vytvorenie priaznivejších rámcových podmienok pre rozvoj transeurópskych sietí v energetike (8), a rozhodnutie č. 1229/2003/ES, tieto dve rozhodnutia by sa mali zrušiť,

1.

v prípade elektrických sietí na:

2.

v prípade plynárenských sietí (na prepravu zemného plynu alebo olefínových plynov) na:

a)

podporovať efektívnu prevádzku a rozvoj vnútorného trhu vo všeobecnosti, a najmä vnútorného energetického trhu, a zároveň podporovať racionálnu výrobu, prepravu, distribúciu a využívanie zdrojov energie, ako aj rozvoj a zapájanie obnoviteľných zdrojov energie, aby sa znižovali náklady na energiu pre spotrebiteľa a aby sa prispelo k diverzifikácii zdrojov energie;

b)

uľahčiť rozvoj a znížiť izolovanosť menej zvýhodnených a ostrovných regiónov Spoločenstva, a tým napomáhať posilňovaniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti;

c)

posilniť bezpečnosť dodávok energie, napríklad posilnením vzťahov s tretími krajinami v energetickom odvetví v spoločnom záujme všetkých zúčastnených strán, najmä v rámci Zmluvy o energetickej charte a dohôd o spolupráci, ktoré uzavrelo Spoločenstvo;

d)

prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia okrem iného zahrnutím obnoviteľných zdrojov energie a znížením environmentálnych rizík súvisiacich s prepravou a prenosom energie.

1.

pre elektrické a plynárenské siete:

2.

pre elektrické siete:

3.

pre plynárenské siete:

a)

určenie projektov spoločného záujmu uvedených v článku 6;

b)

vytvorenie priaznivejšieho prostredia pre rozvoj týchto sietí.

a)

projekty patria do rozsahu pôsobnosti článku 2;

b)

projekty spĺňajú ciele a priority činnosti stanovené v článkoch 3 a 4;

c)

projekty vykazujú potenciálnu ekonomickú životaschopnosť.

2.

a)

majú významný vplyv na konkurenčné fungovanie vnútorného trhu a/alebo

b)

posilňujú bezpečnosť dodávok v Spoločenstve a/alebo

c)

prinášajú zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie.

a)

technickú spoluprácu medzi subjektmi zodpovednými za transeurópske energetické siete, najmä za správne fungovanie spojení uvedených v bodoch 1, 2 a 7 prílohy II;

b)

uľahčenie vykonávania schvaľovacích postupov pre projekty transeurópskych energetických sietí s cieľom znížiť výskyt prípadov omeškania;

c)

poskytovanie pomoci projektom spoločného záujmu z fondov, nástrojov a finančných programov Spoločenstva, ktoré sú použiteľné na tieto siete.

4.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 80/27

(1)

Existuje široká paleta živín a iných prísad, ktoré sa môžu použiť pri výrobe potravín, medzi ktoré patria okrem iného vitamíny, minerálne látky vrátane stopových prvkov, aminokyseliny, esenciálne mastné kyseliny, vláknina, rozličné rastliny a výťažky z bylín. Ich pridávanie do potravín sa v členských štátoch riadi rozdielnymi vnútroštátnymi predpismi, ktoré bránia voľnému pohybu týchto výrobkov, nevytvárajú rovnaké podmienky hospodárskej súťaže, a tým priamo ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu. Je preto nevyhnutné prijať predpisy Spoločenstva, ktorými sa zosúladia vnútroštátne ustanovenia o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín.

(2)

Cieľom tohto nariadenia je regulovať pridávanie vitamínov a minerálnych látok do potravín a regulovať používanie niektorých ďalších látok alebo zložiek s obsahom iných látok, ako sú vitamíny alebo minerálne látky, ktoré sa pridávajú do potravín alebo používajú pri ich výrobe za podmienok, v dôsledku ktorých dochádza k značne zvýšenému príjmu týchto látok v porovnaní s príjmom, ktorý možno rozumne očakávať za bežných podmienok konzumácie vyváženej a pestrej stravy a/alebo, ktorý by inak mohol pre spotrebiteľov predstavovať potenciálne riziko. V prípade, že neexistujú osobitné predpisy Spoločenstva o zákaze alebo obmedzení používania látok alebo prísad, ktoré obsahujú iné látky ako vitamíny alebo minerálne látky, podľa tohto nariadenia alebo podľa iných osobitných predpisov Spoločenstva, môžu sa uplatňovať príslušné vnútroštátne predpisy bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia zmluvy.

(3)

Niektoré členské štáty vyžadujú, aby sa niektoré vitamíny a minerálne látky pridávali do bežných potravín povinne z dôvodov vyplývajúcich z ohľadov na verejné zdravie. Tieto dôvody sa vyskytujú na vnútroštátnej alebo dokonca regionálnej úrovni, ale v súčasnosti by nemohli odôvodniť zosúladenie povinného pridávania živín v celom Spoločenstve. Ak by to však bolo vhodné, takéto ustanovenia by sa mohli prijať na úrovni Spoločenstva. Zatiaľ by bolo užitočné zozbierať informácie o týchto vnútroštátnych opatreniach.

(4)

Vitamíny a minerálne látky môžu výrobcovia pridávať do potravín dobrovoľne alebo ich musia pridať ako výživové látky, ako stanovujú osobitné právne predpisy Spoločenstva. Môžu sa pridávať aj z technologických príčin ako prísady, farbivá, príchute alebo na iné účely vrátane povolených enologických postupov a procesov, ktoré stanovujú príslušné právne predpisy Spoločenstva. Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby ním boli dotknuté osobitné predpisy Spoločenstva týkajúce sa pridávania alebo používania vitamínov a minerálnych látok v určitých výrobkoch alebo skupinách výrobkov, alebo pridávania na iné účely ako na tie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(5)

Vzhľadom na to, že podrobné predpisy týkajúce sa potravinových doplnkov, ktoré obsahujú vitamíny a minerálne látky, sa prijali v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov (3), ustanovenia tohto nariadenia, ktoré sa týkajú vitamínov a minerálnych látok by sa nemali uplatňovať na potravinové doplnky.

(6)

Výrobcovia pridávajú vitamíny a minerálne látky do potravín na rôzne účely vrátane obnovenia ich obsahu, ak sa tento znížil počas výrobných, skladovacích alebo manipulačných postupov, alebo s cieľom zabezpečiť, aby sa ich výživová hodnota priblížila výživovej hodnote potravín, ktoré majú nahrádzať.

(7)

Primeraná a pestrá strava môže za bežných okolností poskytovať všetky živiny potrebné na normálny vývoj a udržanie zdravého života v množstvách, ako sú stanovené a odporučené na základe všeobecne uznávaných vedeckých údajov. Z prieskumov však vyplýva, že tento ideálny stav sa nedosahuje pri všetkých vitamínoch ani minerálnych látkach, ani u všetkých skupín obyvateľstva v Spoločenstve. Zdá sa, že potraviny, do ktorých boli pridané vitamíny a minerálne látky, predstavujú značný podiel príjmu týchto živín a ako také ich možno považovať za pozitívny príspevok v rámci celkového príjmu potravy.

(8)

V Spoločenstve sú v súčasnosti dokázateľné niektoré výživové nedostatky, aj keď nie sú veľmi častým javom. Zmeny sociálno-hospodárskej situácie v Spoločenstve a spôsob života rozličných skupín obyvateľstva viedli k rôznym požiadavkám na výživu a k zmene stravovacích návykov. Toto zase viedlo k zmenám požiadaviek na energetickú hodnotu a živiny u jednotlivých skupín obyvateľstva a k ich príjmu niektorých vitamínov a minerálnych látok, ktorý je nižší, ako je odporúčané množstvo v jednotlivých členských štátoch. Pokrok vo vedeckom výskume okrem toho ukazuje, že príjem niektorých živín na udržanie optimálneho zdravotného stavu a životných podmienok by mohol byť vyšší, ako sa v súčasnosti odporúča.

(9)

Povolené by malo byť len pridávanie tých vitamínov a minerálnych látok do potravín, ktoré sa bežne vyskytujú a konzumujú v strave a ktoré sa považujú za základné živiny, čo však neznamená, že ich pridávanie do potravín je potrebné. Je potrebné vyhnúť sa možným sporom o identite týchto základných živín. A preto je potrebné vytvoriť pozitívny zoznam vitamínov a minerálnych látok.

(10)

Chemické látky využívané ako zdroje vitamínov a minerálnych látok, ktoré sa môžu pridávať do potravín, by mali byť bezpečné a mali by byť taktiež biologicky dostupné, t. j. dostupné na využitie organizmom. Z tohto dôvodu by sa mal vypracovať pozitívny zoznam týchto látok. Takéto látky, ktoré schválil Vedecký výbor pre potraviny vo svojom stanovisku z 12. mája 1999 na základe uvedených kritérií bezpečnosti a biologickej dostupnosti a ktoré sa môžu používať pri výrobe potravín určených pre dojčatá a malé deti, potravín na osobitné výživové účely alebo potravinových doplnkov, by mali byť súčasťou pozitívneho zoznamu látok. Napriek tomu, že chlorid sodný (kuchynská soľ) nie je medzi látkami tohto zoznamu, môže sa aj naďalej používať ako prísada pri príprave potravín.

(11)

S cieľom udržiavať krok s vedeckým a technickým vývojom je v prípade potreby dôležité tieto zoznamy bezodkladne revidovať. Takéto revízie by predstavovali vykonávacie opatrenia technického charakteru a ich prijímaním by sa mala poveriť Komisia, aby sa daný postup zjednodušil a urýchlil.

(12)

Potraviny, do ktorých sa pridávajú vitamíny a minerálne látky, vo väčšine prípadov propagujú výrobcovia a spotrebitelia ich môžu vnímať ako výrobky, ktoré majú priaznivejší výživový, fyziologický alebo iný zdravotný účinok ako podobné alebo iné výrobky, do ktorých takéto živiny nie sú pridané. Spotrebiteľov to môže viesť k takému výberu, ktorý by mohol byť v inom prípade nežiaduci. S cieľom zabrániť takémuto možnému nežiaducemu vplyvu je potrebné uložiť určité obmedzenia na výrobky, do ktorých sa môžu pridať vitamíny a minerálne látky, okrem tých, ktoré sú prirodzeným výsledkom technologických činiteľov alebo ktoré sa z bezpečnostných dôvodov ukážu ako nevyhnutné, ak sa pre takéto výrobky stanovia najvyššie normy obsahu vitamínov a minerálnych látok. Obsah určitých látok vo výrobku, napríklad alkoholu, by v tejto súvislosti predstavoval vhodné kritérium na to, aby sa doňho nemohli pridávať vitamíny a minerálne látky. Každá výnimka zo zákazu pridávania vitamínov a minerálnych látok do alkoholických nápojov by sa mala obmedziť na ochranu tradičných vínnych receptúr, pričom príslušné produkty sa oznámia Komisii. Nemali by sa uvádzať žiadne tvrdenia o výživových alebo zdravotných výhodách vyplývajúcich z takéhoto pridávania. S cieľom zabrániť zavádzaniu spotrebiteľov v súvislosti s prirodzenou výživovou hodnotou čerstvých potravín, by sa nemalo povoliť pridávať do nich vitamíny a minerálne látky.

(13)

Toto nariadenie sa nemá vzťahovať na používanie vitamínov a minerálnych látok v stopových množstvách ako značky pravosti s cieľom boja proti podvodom.

(14)

Nadmerný príjem vitamínov a minerálnych látok môže mať nepriaznivé účinky, a preto je potrebné stanoviť ich najvyššie bezpečné množstvá pri prípadnom pridávaní do potravín. Tieto úrovne musia zabezpečiť, aby bolo bežné používanie týchto výrobkov pri dodržiavaní pokynov na použitie uvedených výrobcom a v kontexte pestrej výživy pre spotrebiteľa bezpečné. Preto by sa mali stanoviť najvyššie bezpečné množstvá vitamínov a minerálnych látok prítomných v potravinách v prirodzenej forme a/alebo po doplnení z akéhokoľvek vrátane technologického použitia.

(15)

Z tohto dôvodu by sa mali schváliť takéto najvyššie množstvá, a ak to bude potrebné, všetky ostatné podmienky obmedzujúce pridávanie vitamínov a minerálnych látok do potravín, pričom by sa mali zohľadniť ich najvyššie bezpečné množstvá stanovené na základe vedeckého hodnotenia rizika, ktoré vychádza zo všeobecne uznávaných vedeckých údajov a ich možného príjmu z ostatných potravín. Je potrebné riadne zohľadniť aj referenčný príjem vitamínov a minerálnych látok u obyvateľstva. V prípade potreby stanoviť pre niektoré vitamíny a minerálne látky obmedzenia v súvislosti s potravinami, do ktorých sa môžu pridať, pričom by sa mali uprednostniť účely obnovenia ich obsahu, ak sa tento znížil počas výrobných, skladovacích alebo manipulačných postupov, a zabezpečenia toho, aby sa ich výživová hodnota priblížila výživovej hodnote potravín, ktoré majú nahrádzať.

(16)

Výsledkom pridávania vitamínov a minerálnych látok do potravín by malo byť určité minimálne množstvo týchto živín v potravinách. V opačnom prípade by ich veľmi malé alebo zanedbateľné množstvo v týchto obohatených potravinách neprinášalo spotrebiteľovi žiaden úžitok a bolo by zavádzajúce. Rovnaká zásada stojí za požiadavkou, aby boli tieto živiny obsiahnuté v potravinách vo významnom množstve, aby sa mohli uviesť v označení výživovej hodnoty. Preto by bolo vhodné, aby boli najnižšie množstvá vitamínov a minerálnych látok v potravinách, do ktorých sa pridali vitamíny a minerálne látky, rovnaké ako významné množstvá tých živín potrebné na to, aby sa uviedli v označení výživovej hodnoty, pokiaľ príslušné výnimky neustanovujú inak.

(17)

Prijatie najvyšších množstiev a všetkých podmienok použitia týchto látok, ktoré vychádzajú z uplatňovania zásad a kritérií uvedených v tomto nariadení, a schválenie najnižších množstiev predstavuje vykonávacie opatrenia technického charakteru a vzhľadom na zjednodušenie a urýchlenie postupu by sa ich schválením mala poveriť Komisia.

(18)

Všeobecné ustanovenia o označovaní a vymedzenia pojmov týkajúce sa označovania sú uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (4). Toto nariadenie by sa preto malo obmedziť na nevyhnutné doplňujúce ustanovenia. Tieto doplňujúce ustanovenia by sa mali uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2006 z … o výživových alebo zdravotných tvrdeniach o potravinách (5).

(19)

Vzhľadom na výživový význam výrobkov, do ktorých sú pridané vitamíny a minerálne látky, a ich možný vplyv na stravovacie návyky a celkový príjem živín by spotrebiteľ mal mať možnosť zhodnotiť ich celkovú výživovú kvalitu. Odchylne od článku 2 smernice Rady 90/496/EHS z 24. septembra 1990 o nutričnom označovaní potravín (6), by preto označovanie výživovej hodnoty malo byť povinné.

(20)

Bežná a pestrá strava obsahuje mnoho prísad, ktoré zase obsahujú mnoho látok. Príjem týchto látok alebo prísad, ktorý vyplýva z ich bežného a tradičného použitia v bežnej strave nevzbudzuje obavy a nemusí byť predmetom právnych úprav. Niektoré látky, iné ako vitamíny a minerálne látky alebo prísady, v ktorých sú obsiahnuté, sa pridávajú do potravín ako extrakty alebo koncentráty a výsledkom môže byť oveľa vyšší príjem týchto látok ako v rámci primeranej a pestrej stravy. Bezpečnosť takýchto postupov je v niektorých prípadoch závažne sporná a ich prínos je nejasný; preto je ich potrebné právne upraviť. V takýchto prípadoch je vhodné, aby potravinárske podniky zodpovedné za bezpečnosť potravín, ktoré uvádzajú na trh, prijali dôkazné bremeno o ich bezpečnosti.

(21)

Vzhľadom na osobitý charakter potravín, do ktorých sa pridávajú vitamíny a minerálne látky, by mali byť k dispozícii doplňujúce prostriedky okrem tých, ktoré zvyčajne využívajú kontrolné orgány, na účinné monitorovanie týchto výrobkov.

(22)

Cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie efektívneho fungovanie vnútorného trhu pokiaľ ide o pridávanie vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(23)

Opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7),

a)

potravín na osobitné výživové účely a v prípade, že osobitné ustanovenia neexistujú, požiadaviek na zloženie takých výrobkov, ktoré sú potrebné na základe konkrétnych požiadaviek na výživu osôb, ktorým sú určené;

b)

nových potravín a nových zložiek potravín;

c)

geneticky modifikovaných potravín;

d)

prídavných látok do potravín a aróm;

e)

povolených enologických postupov a procesov.

a)

nedostatok jedného alebo viacerých vitamínov a/alebo minerálnych látok u obyvateľstva alebo u špecifických skupín obyvateľstva, ktorý sa dá preukázať klinickými alebo subklinickými záznamami nedostatku alebo určiť na základe očakávanej nízkej úrovne príjmu živín, alebo

b)

potenciál zlepšenia výživovej situácie obyvateľstva alebo špecifických skupín obyvateľstva a/alebo nápravu možných nedostatkov príjmu vitamínov alebo minerálnych látok v potrave prostredníctvom zmien stravovacích návykov, alebo

c)

prehĺbenie všeobecne uznávaných vedeckých poznatkov o úlohe vitamínov a minerálnych látok vo výžive a o následných účinkoch na zdravie.

a)

nespracovaných potravín vrátane ovocia, zeleniny, mäsa, mäsa z hydiny a rýb, ale nielen tam;

b)

nápojov s množstvom alkoholu vyšším ako 1,2 % obj., okrem, a odchylne od článku 3 ods. 2, výrobkov:

a za predpokladu, že nie sú sprevádzané výživovým alebo zdravotným tvrdením.

a)

horné bezpečné množstvá vitamínov a minerálnych látok stanovené na základe vedeckého hodnotenia rizík vychádzajúceho z všeobecne uznávaných vedeckých údajov, prípadne s prihliadnutím na rôznu úroveň citlivosti jednotlivých skupín spotrebiteľov;

b)

príjem vitamínov a minerálnych látok z iných zdrojov potravy.

a)

prínos jednotlivých výrobkov pre celkovú výživu obyvateľstva ako takého alebo jeho podskupín;

b)

nutričný profil výrobku určený podľa nariadenia (ES) č. .../2006 (10).

a)

ak bol identifikovaný škodlivý účinok na zdravie, látka a/alebo zložka, ktorá obsahuje látku:

b)

ak sa identifikujú možné škodlivé účinky na zdravie, ale pretrváva vedecká neistota, látka sa zaradí do časti C prílohy III.

a)

vitamíny a minerálne látky, ktoré sa môžu pridávať do potravín, uvedené v prílohe I;

b)

formy vitamínov a minerálne látky, ktoré sa môžu pridávať do potravín, uvedené v prílohe II;

c)

maximálne a minimálne množstvá vitamínov a minerálnych látok, ktoré sa môžu pridávať do potravín a akékoľvek súvisiace podmienky ustanovené v súlade s článkom 6;

d)

informácie o vnútroštátnych predpisoch o povinnom pridávaní vitamínov a minerálnych látok uvedených v článku 11;

e)

akékoľvek obmedzenia pridávania vitamínov a minerálnych látok uvedené v článku 4,

f)

látky, ku ktorým bola predložená dokumentácia, ako je ustanovené v článku 17 ods. 1 písm. b);

g)

informácie o látkach uvedených v prílohe III a dôvody ich zaradenia do nej.

a)

povinnom pridávaní vitamínov a minerálnych látok do určených potravín alebo kategórií potravín; alebo

b)

zákaze alebo obmedzení používania niektorých iných látok pri výrobe určených potravín,

a)

sa daná látka používa na pridávanie do potravín predávaných v rámci Spoločenstva v … (15)

b)

úrad na základe dokumentácie, ktorá podporuje používanie danej látky a ktorú členské štáty musia predložiť Komisii najneskôr do … (16), nevydal záporné stanovisko k používaniu danej látky ani k jej používaniu v danej forme pri výrobe potravín.

4.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 80/43

(1)

Čoraz väčšie množstvo potravín v Spoločenstve používa výživové a zdravotné tvrdenia. Na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a uľahčenie ich výberu musia byť výrobky, ktoré sa uvádzajú na trh, bezpečné a primerane označené.

(2)

Rozdiely medzi vnútroštátnymi ustanoveniami o týchto tvrdeniach môžu predstavovať prekážku pre voľný pohyb potravín a vytvárať nerovné podmienky pre hospodársku súťaž. Majú teda priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Z tohto dôvodu je potrebné prijať predpisy Spoločenstva o používaní výživových a zdravotných tvrdení o potravinách.

(3)

Všeobecné ustanovenia o označovaní sú obsiahnuté v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (3). Smernica 2000/13/ES vo všeobecnosti zakazuje používanie informácií, ktoré by kupujúceho zavádzali alebo potravinám pripisovali liečivé vlastnosti. Toto nariadenie by malo dopĺňať všeobecné zásady v smernici 2000/13/ES a stanoviť osobitné ustanovenia pre používanie výživových a zdravotných tvrdení o potravinách, ktoré sa majú dostať k spotrebiteľovi.

(4)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na všetky výživové a zdravotné tvrdenia, ktoré sa uvádzajú pri komerčnej komunikácii vrátane, okrem iného, všeobecnej reklamy na potraviny a propagačných reklamných kampaní, a to napríklad na také, ktoré plne alebo čiastočne podporujú orgány verejnej moci. Nemalo by sa vzťahovať na tvrdenia, ktoré sa uskutočňujú pri komunikácii, ktorá nemá komerčný charakter, ako sú napríklad stravovacie usmernenia alebo rady, ktoré vydávajú verejné zdravotnícke orgány alebo subjekty, ani na oznámenia a informácie, ktoré nemajú komerčný charakter v tlači a vo vedeckých publikáciách. Toto nariadenie by sa taktiež malo vzťahovať na ochranné známky a iné obchodné značky, ktoré sa môžu vykladať ako výživové alebo zdravotné tvrdenia.

(5)

Negatívne výživové tvrdenia nespadajú do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia; členské štáty, ktoré zamýšľajú zaviesť vnútroštátne systémy pre negatívne výživové tvrdenia, by mali o týchto systémoch informovať Komisiu a ostatné členské štáty v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup poskytovania informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (4).

(6)

Na medzinárodnej úrovni sa v rámci Codex Alimentarius prijali v roku 1991 všeobecné usmernenia pre tvrdenia a v roku 1997 usmernenia pre používanie výživových tvrdení. Zmenu a doplnenie usmernení z roku 1997 prijala komisia pre Codex Alimentarius v roku 2004. Táto zmena a doplnenie sa týka zahrnutia zdravotných tvrdení do usmernení z roku 1997. V usmerneniach Codex Alimentarius sa venuje primeraná pozornosť vymedzeniam pojmov a podmienkam.

(7)

Možnosť používať tvrdenie „nízkotučný“ pre roztierateľné tuky stanovené v nariadení Rady (ES) č. 2991/94 z 5. decembra 1994, ktorým sa stanovujú normy pre roztierateľné tuky (5), by sa mala pri najbližšej príležitosti prispôsobiť ustanoveniam tohto nariadenia. Nariadenie (ES) č. 2991/94 sa dovtedy uplatňuje na výrobky, na ktoré sa vzťahuje.

(8)

Existuje široká škála živín a iných látok vrátane, okrem iného, vitamínov, minerálnych látok obsahujúcich stopové prvky, aminokyselín, esenciálnych mastných kyselín, vláknin, rozličných rastlinných a bylinných výťažkov s výživovým alebo fyziologickým účinkom, ktoré môže potravina obsahovať a ktoré môžu byť predmetom tvrdenia. Z tohto dôvodu by sa všeobecné zásady, ktoré sa vzťahujú na všetky tvrdenia o potravinách, mali stanoviť spôsobom, ktorý zabezpečí vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, poskytne mu potrebné informácie pre jeho výber na základe úplného poznania faktov a vytvorí rovnaké podmienky pre hospodársku súťaž v potravinárskom priemysle.

(9)

Potraviny, ktoré sú propagované prostredníctvom tvrdení, môžu spotrebitelia vnímať ako potraviny s výživovými, fyziologickými alebo inými zdravotnými výhodami v porovnaní s podobnými alebo inými výrobkami, do ktorých takéto živiny a iné látky nie sú pridané. Spotrebiteľov to môže viesť k výberu, ktorý priamo ovplyvní ich celkový príjem jednotlivých živín alebo iných látok spôsobom, ktorý by odporoval vedeckým odporúčaniam. S cieľom zabrániť takémuto možnému nežiaducemu vplyvu je vhodné zaviesť určité obmedzenia na výrobky, na ktorých sa uvádzajú tvrdenia. V tejto súvislosti sú pri určovaní, či na výrobku môžu byť takéto tvrdenia uvedené, vhodnými kritériami faktory, ako napríklad prítomnosť určitých látok, obsah alkoholu alebo nutričný profil výrobku. Využívanie takýchto kritérií na vnútroštátnej úrovni, ktoré je odôvodnené tým, že umožňuje spotrebiteľom vyberať svoju výživu na základe informácií, by pravdepodobne viedlo k prekážkam pre obchod v rámci Spoločenstva, a malo by sa preto na úrovni Spoločenstva harmonizovať.

(10)

Používanie nutričných profilov ako kritéria by malo za cieľ zabrániť tomu, aby výživové alebo zdravotné tvrdenia zakrývali celkovú nutričnú hodnotu potravinového výrobku, čo by mohlo zavádzať spotrebiteľov, ktorí sa snažia vybrať si zdravé výrobky v rámci vyváženej stravy. Jediným zmyslom nutričných profilov, ako ich stanovuje toto nariadenie, by bolo upraviť okolnosti, za ktorých je možné takéto tvrdenia urobiť. Mali by vychádzať zo všeobecne prijatých vedeckých údajov, ktoré sa týkajú vzťahu medzi stravou a zdravím. Profily by však taktiež mali umožňovať inováciu výrobkov a zohľadňovať pestrosť stravovacích návykov a tradícií, ako aj skutočnosť, že v kontexte celkovej stravy môžu zohrávať dôležitú úlohu aj individuálne výrobky.

(11)

Pri tvorbe nutričných profilov by sa mal zohľadniť obsah jednotlivých živín a látok s výživovým a fyziologickým účinkom, najmä látok, ako sú tuky, nasýtené tuky, transmastné kyseliny, soľ/sodík a cukry, ktorých nadmerný príjem v celkovej strave sa neodporúča, ako aj látok, ako sú poly- a mononenasýtené tuky, využiteľné sacharidy iné ako cukry, vitamíny, minerálne látky, proteíny a vlákniny. Pri stanovovaní nutričných profilov by sa malo prihliadať na rozličné kategórie potravín a na ich miesto a úlohu v celkovej strave. Pre určité potraviny alebo kategórie potravín môžu byť potrebné výnimky z požiadavky dodržiavania zaužívaných nutričných profilov v závislosti od úlohy a významu týchto potravín v strave obyvateľstva. To si vyžaduje komplexné technické riešenie, pričom prijatím príslušných opatrení by sa mala poveriť Komisia, ktorá zohľadní rady Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín.

(12)

Podľa tohto nariadenia sa potravinové doplnky vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov (6), ktoré sú v tekutej forme a obsahujú viac ako 1,2 % objemu alkoholu, nepovažujú za nápoje.

(13)

V súčasnosti sa pri označovaní a v reklame potravín v niektorých členských štátoch používa široká škála tvrdení o látkach, ktorých prospešnosť sa nepreukázala alebo o ktorých dosiaľ neexistujú dostatočne jednotné vedecké názory. Je potrebné zabezpečiť, aby sa pri látkach, o ktorých sa vydávajú tvrdenia, preukázal ich pozitívny výživový alebo fyziologický účinok.

(14)

Na zabezpečenie pravdivosti tvrdení treba, aby sa látka, ktorá je predmetom tvrdenia, nachádzala v konečnom výrobku v dostatočných množstvách alebo aby látka nebola zastúpená, alebo bola zastúpená v primerane znížených množstvách na to, aby vyvolala tvrdený výživový alebo fyziologický účinok. Látka by sa mala tiež nachádzať vo forme, ktorú telo môže spracovať. Okrem toho by sa v prípade potreby malo významné množstvo látky, ktoré vyvolá tvrdený výživový alebo fyziologický účinok, nachádzať v množstve potraviny, ktorého spotrebovanie možno odôvodnene očakávať.

(15)

Je dôležité, aby spotrebiteľ tvrdeniam o potravinách rozumel, a je vhodné všetkých spotrebiteľov chrániť pred tvrdeniami, ktoré sú zavádzajúce. Súdny dvor Európskych spoločenstiev však považoval pri rozhodovaní v prípadoch týkajúcich sa reklamy po prijatí smernice Rady 84/450/EHS z 10. septembra 1984 týkajúcej sa klamlivej reklamy (7) za potrebné skúmať účinok na hypotetického typického spotrebiteľa. V súlade so zásadou proporcionality a s cieľom umožniť účinné uplatňovanie zamýšľaných ochranných opatrení toto nariadenie používa ako kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je primerane dobre informovaný, primerane všímavý a obozretný a ktorý berie do úvahy sociálne, kultúrne a jazykové faktory, ako ich vykladá Súdny dvor, ale súčasne obsahuje aj ustanovenie na zabránenie zneužívania spotrebiteľov, ktorých vlastnosti ich robia obzvlášť zraniteľnými voči zavádzajúcim tvrdeniam. V prípadoch, v ktorých sa tvrdenie osobitne zameriava na určité skupiny spotrebiteľov, ako sú napríklad deti, je žiaduce, aby bol vplyv takéhoto tvrdenia posúdený z pohľadu priemerného člena takejto skupiny. Test priemerného spotrebiteľa nie je štatistickým testovaním. Vnútroštátne súdy a orgány budú musieť samy na základe vlastného posúdenia a so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora určiť typickú reakciu priemerného spotrebiteľa v danom prípade.

(16)

Vedecké odôvodnenie by malo byť hlavným aspektom, na ktorý sa prihliada pri používaní výživových a zdravotných tvrdení, a potravinárske podniky, ktoré tvrdenia používajú, by ich mali podložiť.

(17)

Výživové alebo zdravotné tvrdenie by sa nemalo uvádzať, ak nie je v súlade so všeobecne prijatými zásadami výživy a zdravia alebo ak podporuje alebo ospravedlňuje nadmernú spotrebu akýchkoľvek potravín, alebo znevažuje dobré stravovacie návyky.

(18)

Vzhľadom na pozitívne vnímanie potravín s výživovými a zdravotnými tvrdeniami a vzhľadom na to, že tieto potraviny môžu mať vplyv na stravovacie návyky a celkový príjem živín, by mal mať spotrebiteľ možnosť zhodnotiť ich celkovú nutričnú kvalitu. Preto by označovanie výživovej hodnoty malo byť povinné a na všetkých potravinách so zdravotnými tvrdeniami by malo byť podrobné.

(19)

Všeobecné ustanovenia o označovaní výživovej hodnoty upravuje smernica Rady 90/496/EHS z 24. septembra 1990 o nutričnom označovaní potravín (8). Podľa nej by v prípadoch, že sa výživové tvrdenie objaví na označení výrobku, pri prezentácii alebo v reklame, malo byť označenie výživovej hodnoty s výnimkou všeobecnej reklamy povinné. Ak sa výživové tvrdenie robí pre cukry, nasýtené mastné kyseliny, vlákninu alebo sodík, malo by obsahovať informácie uvedené v skupine 2 vymedzenej v článku 4 ods. 1 smernice 90/496/ES. Táto povinnosť poskytnúť informácie uvedené v skupine 2 by sa s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov mala obdobne vzťahovať na všetky zdravotné tvrdenia s výnimkou všeobecnej reklamy.

(20)

Je taktiež potrebné vytvoriť zoznam povolených výživových tvrdení a špecifických podmienok ich používania na základe podmienok používania takýchto tvrdení, ktoré sa dohodli na vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni a ktoré sú stanovené v právnych predpisoch Spoločenstva. Každé tvrdenie s rovnakým významom pre spotrebiteľov, ako majú výživové tvrdenia uvedené v danom zozname, by sa malo riadiť rovnakými podmienkami používania, aké sú uvedené na tomto zozname. Napríklad, tvrdenia, ktoré sa týkajú pridávania vitamínov a minerálnych látok, ako sú „s ...“, „obnovený ...“, „pridaný ...“ alebo „obohatený ...“, by sa mali riadiť podmienkami, ktoré sú stanovené pre tvrdenia „zdroj ...“. Tento zoznam by sa mal pravidelne aktualizovať s cieľom zohľadniť vedecko-technologický pokrok. Okrem toho je v prípade porovnávacích tvrdení potrebné, aby boli pre konečného spotrebiteľa jasne určené porovnávané výrobky.

(21)

Podmienkami pre tvrdenia, ako napríklad „bez laktózy“ alebo „bezlepkový“, určené skupine spotrebiteľov so špecifickými poruchami, by sa mala zaoberať smernica Rady 89/398/EHS z 3. mája 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú potravín na určité nutričné využitie (9). Okrem toho uvedená smernica taktiež poskytuje možnosť, aby potraviny určené na bežnú konzumáciu boli označené ako vhodné pre tieto skupiny spotrebiteľov, ak spĺňajú podmienky pre takéto tvrdenia. Členské štáty si môžu ponechať alebo môžu prijať príslušné vnútroštátne opatrenia dovtedy, kým nie sú stanovené podmienky pre takéto tvrdenia na úrovni Spoločenstva.

(22)

Používanie zdravotných tvrdení v Spoločenstve by sa malo povoliť až po uskutočnení vedeckého hodnotenia na najvyššej možnej úrovni. S cieľom zabezpečiť harmonizované vedecké hodnotenie týchto tvrdení mal by ich vykonať Európsky úrad pre bezpečnosť potravín.

(23)

Existuje mnoho iných ako stravovacích faktorov, ktoré môžu vplývať na funkcie psychiky a správania. Informovanie o týchto funkciách je preto veľmi komplexnou záležitosťou a je obtiažne vyjadriť zrozumiteľné, pravdivé a zmysluplné tvrdenie v krátkom tvrdení, ktoré sa má použiť pri označovaní alebo v reklame potravín. Preto je vhodné pri používaní tvrdení o účinku na psychiku a správanie vyžadovať vedecké odôvodnenie.

(24)

V zmysle smernice Komisie 96/8/ES z 26. februára 1996 o potravinách určených na použitie pri diétach so zníženou energetickou hodnotou na reguláciu telesnej hmotnosti (10), ktorá zakazuje pri označovaní, prezentácii a v reklame výrobkov, na ktoré sa táto smernica vzťahuje, uvádzať akúkoľvek zmienku o miere alebo objeme úbytku na hmotnosti, ktorý môže vyplynúť z konzumácie takýchto výrobkov, sa považuje za vhodné rozšíriť toto obmedzenie na všetky potraviny.

(25)

Iné zdravotné tvrdenia ako tvrdenia, ktoré sa týkajú zníženia rizika ochorenia a ktoré vychádzajú zo všeobecne prijatých vedeckých údajov, by mali podliehať inému druhu hodnotenia a povolenia. Po porade s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín je preto potrebné prijať zoznam takýchto tvrdení, ktoré Spoločenstvo povoľuje.

(26)

Aby bolo možné držať krok s vedecko-technologickým pokrokom, horeuvedený zoznam by sa mal prehodnotiť vždy, keď je to potrebné. Takéto prehodnocovanie sa uskutočňuje pomocou vykonávacích opatrení technického charakteru a ich prijímaním by sa mala s cieľom zjednodušiť a urýchliť daný postup poveriť Komisia.

(27)

Pestrá a vyvážená strava je predpokladom dobrého zdravia a z hľadiska celkového stravovania majú jednotlivé výrobky len relatívny význam. Strava je jedným z mnohých faktorov ovplyvňujúcich výskyt niektorých ochorení u ľudí. Iné faktory ako napríklad vek, genetické predispozície, úroveň fyzickej aktivity, spotreba tabakových výrobkov a iných návykových látok, vystavovanie sa vplyvom životného prostredia a stresu môžu takisto ovplyvniť výskyt ochorení u ľudí. Na tvrdenia o znížení rizika ochorení by sa preto mali vzťahovať osobitné požiadavky na označovanie.

(28)

S cieľom zabezpečiť, aby pri výbere zdravej stravy boli zdravotné tvrdenia pre spotrebiteľa pravdivé, jasné, spoľahlivé a užitočné, by sa v stanovisku Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín a v následnom povoľovacom konaní malo zohľadniť znenie a prezentácia zdravotných tvrdení.

(29)

V niektorých prípadoch nemôže iba samotné vedecké zhodnotenie rizík poskytnúť všetky informácie, z ktorých by malo vychádzať rozhodnutie o riadení rizík. Preto by sa mali zohľadniť aj ďalšie legitímne faktory, ktoré sa týkajú posudzovanej záležitosti.

(30)

V záujme transparentnosti a v snahe predísť opakovaným žiadostiam týkajúcim sa tvrdení, ktoré už boli zhodnotené, by Komisia mala zriadiť a aktualizovať verejný register zoznamov takýchto tvrdení.

(31)

Na stimulovanie výskumu a vývoja v agropotravinárskom priemysle je vhodné pri zbieraní informácií a údajov na podporu uplatňovania tohto nariadenia ochraňovať inovačné investície. Táto ochrana by však mala byť časovo obmedzená, aby sa predišlo zbytočnému opakovaniu štúdií a skúšok.

(32)

S ohľadom na osobitý charakter potravín s tvrdeniami by okrem prostriedkov, ktoré majú monitorovacie subjekty zvyčajne k dispozícii, mali byť k dispozícii aj dodatočné prostriedky, ktoré by uľahčili účinné monitorovanie týchto výrobkov.

(33)

Primerané prechodné opatrenia sú potrebné na to, aby sa prevádzkovateľom potravinárskych podnikov umožnilo prispôsobiť sa požiadavkám tohto nariadenia.

(34)

Cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie efektívne fungovanie vnútorného trhu, pokiaľ ide o výživové a zdravotné tvrdenia, a zároveň poskytnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže preto prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(35)

Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (11),

a)

smernica 89/398/EHS a smernice prijaté na jej základe;

b)

smernica Rady 80/777/EHS z 15. júla 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na využívanie a uvádzanie na trh prírodných minerálnych vôd (12);

c)

smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (13).

a)

sa uplatňujú vymedzenia pojmov „potraviny“, „prevádzkovateľ potravinárskeho podniku“, „umiestnenie na trhu“ a „konečný spotrebiteľ“ podľa článku 2 a článku 3 bodov 3, 8 a 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (14);

b)

sa uplatňuje vymedzenie pojmu „potravinový doplnok“ uvedené v smernici 2002/46/ES;

c)

sa uplatňujú vymedzenia pojmov „nutričné označovanie“, „bielkoviny“, „sacharidy“, „cukry“, „tuky“, „nasýtené mastné kyseliny“, „mononenasýtené mastné kyseliny“, „polynenasýtené mastné kyseliny“, „vláknina“ uvedené v smernici 90/496/EHS;

d)

sa uplatňuje vymedzenie pojmu „označenie“ uvedené v článku 1 ods. 3 písm. a) smernice 2000/13/ES.

1.

„tvrdenie“ je každé oznámenie alebo znázornenie, ktoré nie je povinné podľa právnych predpisov Spoločenstva ani vnútroštátnych právnych predpisov, vrátane obrazového, grafického alebo symbolického znázornenia v akejkoľvek podobe, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že daná potravina má osobitné vlastnosti;

2.

„živina“ je bielkovina, sacharid, tuk, vláknina, sodík, vitamíny alebo minerálne látky, ktoré sú uvedené v prílohe smernice 90/496/EHS, a látky, ktoré patria do alebo sú zložkami jednej z týchto kategórií;

3.

„iná látka“ je látka, okrem živiny, ktorá má výživový alebo fyziologický účinok;

4.

„výživové tvrdenie“ je každé tvrdenie, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že potravina má osobitné pozitívne výživové vlastnosti v dôsledku:

5.

„zdravotné tvrdenie“ je každé tvrdenie, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že existuje súvislosť medzi kategóriou potravín, potravinou alebo jednou z jej zložiek a zdravím;

6.

„tvrdenie o znížení rizika ochorenia“ je každé zdravotné tvrdenie, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že konzumácia nejakej kategórie potravín, potraviny alebo jednej z jej zložiek vo významnej miere znižuje rizikový faktor výskytu ochorenia u ľudí;

7.

„úrad“ je Európsky úrad pre bezpečnosť potravín zriadený nariadením (ES) č. 178/2002.

a)

byť nepravdivé, nejednoznačné alebo zavádzajúce;

b)

viesť k pochybnostiam o bezpečnosti a/alebo výživovej primeranosti iných potravín;

c)

nabádať k nadmernej konzumácii potraviny alebo ju ospravedlňovať;

d)

udávať, naznačovať alebo vyvolávať dojem, že vyvážená a pestrá strava nemôže vo všeobecnosti poskytnúť primerané množstvo živín. Pri zohľadnení osobitných podmienok v členských štátoch sa môžu v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 2 prijať odchýlky pre živiny, ktorých dostatočné množstvo nemožno získať z vyváženej a pestrej stravy vrátane podmienok ich uplatnenia;

e)

odkazovať na zmeny v telesných funkciách, ktoré by mohli u spotrebiteľa vyvolať strach alebo by jeho strach mohli zneužiť, a to ani v texte, ani prostredníctvom obrazových, grafických alebo symbolických znázornení.

a)

množstvá určitých živín a iných látok, ktoré potravina obsahuje, ako napr. tukov, nasýtených mastných kyselín, transmastných kyselín, cukrov a soli/sodíka;

b)

úlohu a dôležitosť potraviny (alebo kategórií potravín) v strave populácie vo všeobecnosti alebo podľa potreby v strave určitých rizikových skupín vrátane detí;

c)

celkové nutričné zloženie potraviny a prítomnosť živín, ktoré majú vedecky dokázaný účinok na zdravie.

i)

to, či by sa profily mali vypracovať pre potraviny vo všeobecnosti a/alebo pre kategórie potravín;

ii)

výber a vyváženosť živín, ktoré sa majú zohľadniť;

iii)

stanovenie referenčného množstva/referenčnej bázy pre profily;

iv)

prístup k výpočtu profilov a

v)

testovanie navrhovaného systému.

a)

zdravotnými tvrdeniami;

b)

výživovými tvrdeniami okrem tých, ktoré odkazujú na znížený obsah alkoholu alebo znížený energetický obsah.

a)

preukázalo sa, že prítomnosť, neprítomnosť alebo znížený obsah živiny alebo inej látky v potravine alebo kategórii potravín, na ktorú sa tvrdenie vzťahuje, má pozitívny výživový alebo fyziologický účinok potvrdený všeobecne uznávanými vedeckými údajmi;

b)

živina alebo iná látka, na ktorú sa tvrdenie vzťahuje:

c)

ak je to uplatniteľné, živina alebo iná látka, na ktorú sa tvrdenie vzťahuje, je vo forme, ktorú môže telo spracovať;

d)

množstvo výrobku, o ktorom možno rozumne predpokladať, že sa skonzumuje, poskytuje významné množstvo živiny alebo inej látky, na ktorú sa tvrdenie vzťahuje, ako je vymedzené v právnych predpisoch Spoločenstva, alebo ak takéto predpisy neexistujú, vo významnom množstve, ktoré vyvoláva tvrdený výživový alebo fyziologický účinok potvrdený všeobecne uznávanými vedeckými údajmi;

e)

sú dodržané osobitné podmienky ustanovené v kapitole III, prípadne v kapitole IV.

a)

údaj poukazujúci na dôležitosť pestrej a vyváženej stravy a zdravého životného štýlu;

b)

množstvo potraviny a spôsob konzumácie, ktoré sú potrebné na dosiahnutie tvrdeného pozitívneho účinku;

c)

v prípade potreby údaj určený osobám, ktoré by sa mali vyhnúť konzumácii tejto potraviny; a

d)

príslušné varovanie pri výrobkoch, ktoré môžu pri nadmernej konzumácii predstavovať zdravotné riziko.