7.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 55/1

1)

Rada 24. januára 2006 preskúmala aktualizovaný program stability Fínska na roky 2005 až 2009.

2)

Po hospodárskom oživení z výnimočne hlbokej recesie na začiatku deväťdesiatych rokov fínske hospodárstvo v období rokov 1995 – 2004 značne zosilnelo, dosahujúc priemernú mieru rastu 3,6 % ročne. Rázne tempo opatrení napomohlo zvýšeniu miery zamestnanosti, inflácia však napriek tomu zostala pod úrovňou priemeru eurozóny. Makroekonomický scenár, na ktorom je program založený, predpokladá spomalenie reálneho rastu HDP z ročného priemeru vo výške 2,7 % v období 2005 – 2006 na v priemere 2,3 % počas zostávajúceho programového obdobia. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že tento scenár sa zakladá na opatrných prognózach rastu. Odhadovaná miera inflácie v programe sa javí ako realistická.

3)

Vo svojom stanovisku zo 17. februára k predchádzajúcej aktualizácii programu stability na obdobie 2004 – 2008 Rada schválila rozpočtovú stratégiu predloženú v programe. Podľa predpovede útvarov Komisie by celkový prebytok verejných financií mal v roku 2005 dosiahnuť 1,9 % HDP, čo takmer presne zodpovedá cieľovému prebytku stanovenému v predchádzajúcej aktualizácii programu.

4)

Program vo všeobecnosti zodpovedá vzorovej štruktúre a požiadavkám na poskytovanie údajov programov stability a konvergenčných programov, ktoré sú uvedené v novom kódexe pravidiel (2).

5)

Hlavnými úlohami vlády je dosahovanie vyrovnaných verejných financií za normálnych podmienok hospodárskeho rastu a zabezpečovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Celkový prebytok verejných financií bude mať mierne klesajúcu tendenciu a dosiahne do obdobia 2008 – 2009 1,5 % HDP. Pokles primárneho prebytku je o niečo prudší kvôli predpovedanému poklesu úrokových výdavkov. Pokles prebytku je spôsobený príjmami odrážajúcimi postupné zavedenie zníženia daní. Kontrola výdavkov sa predpokladá prostredníctvom stropov rozpočtových výdavkov vlády a znížení úrokových výdavkov.

V porovnaní s predchádzajúcou aktualizáciou boli odhady prebytku na obdobie 2006 – 2009 upravené nadol asi o 0,5 % HDP kvôli zníženiu daní a opatrnejšiemu výhľadu finančných pozícií fondov sociálneho zabezpečenia a miestnych samospráv.

6)

7)

Zdá sa, že riziká spojené s rozpočtovými odhadmi v programe sú dostatočne vyvážené. Daňové odhady sa zdajú byť založené na opatrných predpokladoch a rámec výdavkového stropu bol dosiaľ veľmi účinný. Program stability upozorňuje na riziko, že nepriaznivý vplyv starnúceho obyvateľstva a zmenšujúcej sa ponuky práce na hospodársky rast by mohlo byť v súčasných prepočtoch podceňované. Ako však už bolo uvedené, odhad hospodárskeho rasu v aktualizácii programu sa však dá považovať za opatrný.

8)

Vzhľadom na toto zhodnotenie rizík sa prístup k rozpočtu obsiahnutý v programe zdá byť dostatočným na udržanie SDC programu počas programového obdobia, ako sa predpokladá v programe. Navyše, v prípade bežných makroekonomických výkyvov je počas celého programového obdobia zabezpečené dostatočné bezpečnostné rozpätie, aby nedošlo k prekročeniu 3 % stropu pre deficit HDP.

9)

Odhaduje sa, že miera zadĺženosti dosiahla v roku 2005 úroveň 42,7 % HDP, teda dostatočne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. Program prognózuje, že podiel dlhu počas programového obdobia poklesne o 2,6 percentuálneho bodu.

10)

V prípade Fínska sa zdá, že existuje len malé riziko na základe predpokladaných rozpočtových nákladov na starnúcu populáciu. V súčasnosti je miera hrubého zadlženia pod úrovňou 60 % referenčnej hodnoty HDP a očakáva sa, že zostane pod touto hodnotou počas väčšiny obdobia, ktorého sa odhad týka a ktoré siaha až do roku 2050. Značné aktíva sociálneho zabezpečenia a súčasná priaznivá rozpočtová pozícia prispievajú k obmedzeniu rozpočtového dosahu súvisiaceho so starnúcou populáciou. Z dlhodobého hľadiska by však mohlo vyvstať riziko udržateľnosti verejných financií v súvislosti so stúpajúcimi výdavkami na dôchodkový systém. Hlavnými zložkami pri znižovaní rizík v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií by bolo dlhodobé zahrnutie výdavkov spojených s vekom vrátane úspešného vykonávania nedávnych reformných opatrení zameraných na zvýšenie veku odchodu do dôchodku pri zachovaní stabilných rozpočtových pozícií (4).

11)

Plánované opatrenia v oblasti verejných financií sú vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008. Opatrenia sú predovšetkým zamerané na zabezpečenie hospodárskej a fiškálnej udržateľnosti a na podporu rastu a tvorby pracovných miest, ako je napríklad rozsiahla dôchodková reforma, ktorej implementácia práve prebieha.

12)

Národný reformný program Fínska predložený 14. októbra 2005 v kontexte obnovenej Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť identifikuje tieto výzvy majúce výrazný vplyv na verejné financie: i) udržateľnosť verejných financií a ii) fungovanie pracovného trhu. Rozpočtové vplyvy opatrení stanovených v národnom reformnom programe sa naplno zohľadňujú v rozpočtových prognózach programu stability. Opatrenia v oblasti verejných financií plánované v programe stability sú v súlade s opatreniami, ktoré predpokladá Národný reformný program. V programe stability sú načrtnuté najmä opatrenia na zlepšenie efektívnosti ústrednej štátnej správy, ako aj miestnej samosprávy a potvrdený zámer pokračovať v uplatňovaní rozpočtových výdavkových obmedzení pre ústrednú štátnu správu presahujúc rámec súčasného legislatívneho obdobia.

7.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 55/5

1)

Rada 24. januára 2006 Rada preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Českej republiky na obdobie rokov 2005 až 2008.

2)

Po dosiahnutí pokroku v hospodárskych reformách a stabilizácii v polovici 90. rokov Česká republika zaznamenala obdobie makroekonomickej nerovnováhy, ktorá vyústila do krízy v devízovej oblasti v máji 1997 a hospodárskej recesie v rokoch 1997 – 1999. Rozsiahle štrukturálne reformy vo finančnom a v podnikateľskom sektore pomohli od roku 2000 pri oživení hospodárstva. Odvtedy dosahoval priemerný reálny ročný rast HDP približne úroveň 3 % v porovnaní s priemerným reálnym ročným rastom v EÚ na úrovni 1,7 %. V prípade makroekonomických a rozpočtových prognóz obsahuje program tri rôzne scenáre: „optimistický“, „základný“, a „pesimistický“ scenár. „Základný“ scenár sa považuje za východiskový scenár na posúdenie rozpočtových prognóz, pretože pri jeho posúdení na základe súčasných dostupných informácií sa zdá, že vychádza z pravdepodobných predpokladov rastu, ktoré sú v nadchádzajúcom roku priaznivé. Tento scenár predpokladá, že reálny rast HDP mierne klesne z úrovne 4,8 % v roku 2005 na priemernú hodnotu počas zvyšného programového obdobia na úrovni 4,3 %. Cyklická zložka rastu pravdepodobne dosiahne vyššiu úroveň, ako sa predpokladalo prognózach programu. Programové plány sa v prípade inflácie zdajú byť mierne nízke.

3)

Rada 5. júla 2004 rozhodla, že Česká republika vykazuje nadmerný deficit. Podľa článku 104 ods. 7 odporúčania Rady z 5. júla 2004 musí Česká republika tento nadmerný deficit odstrániť do roku 2008. Rada vo svojom stanovisku z 18. januára 2005 k predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu Českej republiky na obdobie rokov 2005 až 2008 odporučila Českej republike, aby „na zníženie deficitu použila väčšiu časť príjmov, než je plánované v rozpočte a aby prísne dodržiavala strednodobé výdavkové stropy pre ústrednú správu, ktoré budú právne záväzné od roku 2006“. Česká republika bola ďalej vyzvaná, aby „urýchlila realizáciu dôchodkovej reformy a aby uskutočnila reformu systému zdravotnej starostlivosti a zlepšila tak dlhodobú udržateľnosť verejných financií“.

4)

Program v zásade dodržiava vzorovú štruktúru a požiadavky na poskytovanie informácií pre programy stability a konvergenčné programy, ako sa uvádzajú v novom kódexe pravidiel (2).

5)

Podľa predpovedí útvarov Komisie z jesene 2005 sa predpoklad deficitu verejných financií na rok 2005 pohybuje na úrovni 3,2 % HDP, pričom cieľový deficit bol v predchádzajúcej aktualizácii stanovený na 4,7 % HDP a v súčasnej aktualizácii na veľmi opatrnej úrovni vo výške 4,8 % HDP. Odhad útvarov Komisie, čo sa týka deficitu, sa opiera o novšie informácie rozpočtového hospodárenia ústrednej správy, predovšetkým štátneho rozpočtu, ktorá zaznamenala vyššie daňové príjmy, než boli plánované, a nižšiu realizáciu výdavkov približne o 1,5 % HDP.

6)

Táto aktualizácia sa zameriava na zníženie deficitu verejných financií pod hranicu 3 % HDP referenčnej hodnoty v roku 2008 podľa článku 104 ods. 7 odporúčania Rady. Predovšetkým naznačuje zníženie deficitu o vyše 2 percentuálne body v rozmedzí rokov 2005 a 2008 a primárneho deficitu o 2,3 percentuálneho bodu. Avšak, ak sa neberie do úvahy účinok dvoch jednorazových výdavkov v roku 2005, zlepšenie nominálneho deficitu počas tohto obdobia je iba na úrovni 1 percentuálneho bodu. Zníženie deficitu počas programového obdobia predovšetkým odráža zníženie podielu výdavkov (o 2,3 percentuálneho bodu), kým príjmy sú vo všeobecnosti nezmenené (-0,2 percentuálneho bodu). Verejná spotreba a sociálne transfery sú výdavkovými položkami, ktoré by sa podľa plánu mali znížiť o viac ako jedno percento HDP. Predpokladá sa, že verejné investície výrazne vzrastú z úrovne 5 % HDP v roku 2004 na vyše 6 % HDP v roku 2008, čo je značne nad priemerom EÚ (2,5 % HDP v roku 2005). V porovnaní s predchádzajúcim programom aktualizácia z novembra 2005 vo všeobecnosti potvrdzuje plánované úpravy, hoci makroekonomický scenár, z ktorého vychádza, je značne lepší.

7)

Počas programového obdobia sa plánuje zlepšenie štrukturálneho salda (t. j. cyklicky upraveného salda bez jednorázových alebo dočasných opatrení), ktoré je vypočítané podľa spoločne odsúhlasenej metodiky, o 0,5 % HDP. Program stanovuje strednodobý cieľ týkajúci sa rozpočtovej pozície pri úrovni štrukturálneho deficitu „približne“ 1 % HDP, ktorý nemá v úmysle dosiahnuť počas programového obdobia. Keďže strednodobý cieľ programu je náročnejší než minimálna štandardná hodnota (odhadovaná pri úrovni deficitu približne 1,5 % HDP), jeho prípadné dosiahnutie by malo naplniť cieľ zabezpečenia bezpečnostného rozpätia voči vzniku nadmerného deficitu. Strednodobý cieľ programu je na základe súčasného hodnotenia primeraný, pretože adekvátne odráža mieru zadlženosti a dlhodobý priemerný potenciálny rast produkcie.

8)

Zdá sa, že riziká spojené s rozpočtovými prognózami v programe sú značne vyvážené. Na jednej strane, obozretné rozpočtové plánovanie naznačuje, že výsledky by mohli byť lepšie, ako sa plánuje (ako to bolo v prípade z roku 2004 a ako útvary Komisie rovnako očakávajú aj v roku 2005). Predpoklady rastu, o ktoré sa opierajú rozpočty boli zvyčajne reálne a predpoklady pružnosti v otázke daní obozretné. Rozpočtové výdavky navyše neboli vždy úplne realizované, najmä z dôvodu možnosti prenesenia nevyčerpaných rozpočtových prostriedkov z predošlých rozpočtových rokov. Na druhej strane sa v programe uvádza niekoľko (navrhovaných) opatrení v oblasti sociálnych výdavkov, ktoré by v tejto výdavkovej kapitole skôr spôsobili nárast výdavkov než ich pokles, ako sa predpokladá v programe. V roku 2004 boli navyše prenesené rozpočtové výdavky v celkovej výške viac než 1 % HDP a útvary Komisie očakávajú ďalší nárast ich objemu. Ak by sa okrem všetkých rozpočtových výdavkov, ktoré nemôžu byť vyňaté najmä vo volebnom roku 2006, tieto prenesené značné rozpočtové prostriedky vyčerpali, rozpočtové výsledky by mohli byť horšie, než sa plánovalo, najmä v roku 2006. Okrem toho sa zdá, že predpoklady rastu v poslednom roku tohto programu sú priaznivé.

9)

Vzhľadom na toto posúdenie rizika sa zdá, že rozpočtová pozícia v programe je podľa odporúčania Rady v súlade s korekciou nadmerného deficitu do roku 2008, ktorý je posledným rokom programu. Plánovaný postup štrukturálnych úprav by však mohol byť posilnený, najmä ak sa zohľadní možnosť oveľa lepšieho výsledku v roku 2005 a úprava perspektív rastu smerom hore.

10)

Odhaduje sa, že miera zadlženosti v roku 2005 dosiahla úroveň 37,4 % HDP, teda dostatočne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. Program predpokladá, že sa miera zadĺženosti v programovom období zvýši o 0,5 percentuálneho bodu.

11)

Pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, zdá sa, že Česká republika je vážne ohrozená predpokladanými rozpočtovými výdavkami súvisiacimi so starnutím obyvateľstva. Zatiaľ čo je miera zadlženosti z pohľadu EÚ v súčasnosti relatívne nízka, v dlhodobých prognózach do roku 2050 prispieva vysoký deficit k rastúcej miere zadlženosti, ktorá zvyšuje riziko pre udržateľnosť dlhu. Súčasne sa očakáva, že plánované značné zvyšovanie výdavkov na dôchodkový systém počas výhľadového obdobia výrazne zaťaží verejné financie. Dôkladná realizácia plánovanej konsolidácie verejných financií počas strednodobého obdobia a ďalšie posilňovanie rozpočtovej pozície spolu s ďalšími štrukturálnymi reformami na zmiernenie nárastu výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, najmä na dôchodkový systém a zdravotnú starostlivosť, sa zdajú byť kľúčovými faktormi pri zmierňovaní rizík pre udržateľnosť verejných financií (3).

12)

Plánované opatrenia v oblasti verejných financií sú vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008. Program predpokladá korekciu nadmerného deficitu v súlade s odporúčaniami Rady. Taktiež obsahuje opatrenia podporujúce rozdelenie zdrojov zameraných na rast a zamestnanosť, najmä prostredníctvom zníženia vplyvu verejného sektora na hospodárstvo a posunom daňového zaťaženia od priameho k nepriamemu zdaňovaniu. Zatiaľ čo vláda si je vedomá problému dlhodobej udržateľnosti, program neobsahuje žiadne konkrétne kroky na riešenie tejto otázky.

13)

Národný reformný program Českej republiky predložený 14. októbra 2005 v súvislosti s obnovenou lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť určuje dlhodobú udržateľnosť ako hlavnú výzvu s následkami na verejné financie. Rozpočtové vplyvy obmedzeného množstva konkrétnych reformných opatrení špecifikovaných v Národnom reformnom programe sa odrážajú v rozpočtových prognózach konvergenčného programu. Opatrenia v oblasti verejných financií plánované v konvergenčnom programe sú v súlade s opatreniami, ktoré predpokladá Národný reformný program. Konvergenčný program predovšetkým načrtáva opatrenia na podporu rastu a zamestnanosti prostredníctvom zmien v štruktúre príjmov a výdavkov (najmä posunom daňového zaťaženia od priameho k nepriamemu zdaňovaniu a znížením spotreby verejnej správy a transferov) a prostredníctvom uprednostňovania výdavkov verejných financií, ale, ako sa uvádza vyššie neobsahuje žiadne konkrétne reformné opatrenia na riešenie otázky dlhodobej udržateľnosti. Program ďalej predpokladá posilňovanie úlohy strednodobých výdavkových stropov uplatňovaním záväzných princípov na výdavkové kapitoly štátneho rozpočtu a štátnych fondov a zahrnutím orgánov miestnej správy do rozpočtového plánovania.

i)

v kontexte možného lepšieho výsledku rozpočtového hospodárenia za rok 2005, ako aj silného rastu a jeho výhľadu, posilniť úsilie v oblasti štrukturálnej rozpočtovej úpravy vzhľadom na nízku hranicu pod referenčnou úrovňou pre rok 2008 (ktorý predstavuje termín pre úpravu nadmerného deficitu) a s cieľom urýchliť dosiahnutie strednodobého cieľa;

ii)

zlepšiť kvalitu rozpočtového plánovania najmä prostredníctvom analyzovania prípadov značného prenesenia rozpočtových výdavkov a posilnenia strednodobých výdavkových stropov;

iii)

zlepšiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, najmä urýchlením dôchodkovej reformy a realizáciu reformy systému zdravotnej starostlivosti.

7.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 55/9

1)

Rada 24. januára 2006 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Dánska na obdobie rokov 2005 až 2010.

2)

Za posledné desaťročie bol priemerný rast HDP okolo 2 percent, zatiaľ čo inflácia vo veľkej miere sledovala infláciu v eurozóne. Rast zamestnanosti v posledných rokoch stúpol a nezamestnanosť sa blíži k najnižšej úrovni za posledné desaťročie. Makroekonomický scenár, z ktorého program vychádza, predpokladá, že rast reálneho HDP dosiahne v roku 2006 úroveň 2,4 % a počas zvyšnej časti programového obdobia sa stabilizuje na priemernej úrovni 1,6 %. Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa zdá, že tento scenár je opatrný, najmä v súvislosti s očakávanými mierami rastu v rokoch 2007 a 2008. Odhadovaná miera inflácie v programe sa zdá byť realistická.

3)

17. februára 2005 schválila Rada vo svojom stanovisku rozpočtovú stratégiu predloženú v aktualizácii konvergenčného programu Dánska z roku 2004. Pokiaľ ide o rozpočtové plnenie z roku 2005, aktualizácia z roku 2004 stanovila cieľ 2,2 % HDP ako celkový prebytok verejných financií na rok 2005, zatiaľ čo v súčasnej aktualizácii sa predpovedá 3,6 % prebytok pre podobnú predpoveď rastu HDP. Príjmy sa ukázali lepšími, ako sa očakávalo, vrátane príjmov z dane z výnosu z dôchodkových fondov ako aj z využívania ropy a zemného plynu.

4)

Program v zásade dodržiava vzorovú štruktúru a požiadavky na údaje pre programy stability a konvergenčné programy, ako sa uvádzajú v novom kódexe pravidiel (2).

5)

Rozpočtová stratégia sa zameriava na udržanie štrukturálnych prebytkov v priemere medzi 1,5 % a 2,5 % počas programového obdobia, čím naznačuje výrazné zníženie miery zadlženia verejných financií s cieľom zabezpečiť stabilný základ pre starnutie populácie. Stratégia sa zakladá na obmedzení výdavkov s cieľom udržať ročný nárast reálnej verejnej spotreby na úrovni 0,5 % a udržiavanie zmrazenia daní a požiadavky vyrovnaného rozpočtu pre miestne samosprávy. Aktualizácia predpokladá zníženie prebytku verejných financií z 3,6 % HDP v roku 2005 na 3,1 % v roku 2006 a 3,2 % v roku 2007, potom postupné klesanie na úroveň 2,9 % HDP na konci programového obdobia. Očakávané prebytky verejných financií v súčasnej aktualizácii sú výrazne vyššie ako v predchádzajúcej aktualizácii, zatiaľ čo očakávaný rast HDP je podobný.

6)

Podobne ako jeho strednodobý cieľ (SDC) sa program zameriava na štrukturálny zostatok (pri zohľadnení využitia uvedeného rozhodnutia Eurostatu pre prechodné obdobie) medzi hodnotami 1,5 % a 2,5 % HDP počas programového obdobia. Zo štrukturálneho hľadiska (t. j. v cyklicky upravených podmienkach bez jednorazových a dočasných opatrení) prebytok klesá zo svojej najvyššej úrovne 3,6 % HDP v roku 2005 na asi 2,75 % HDP v roku 2006 predtým, ako potom stúpne na 3,25 % HDP. Avšak vypočítané klesanie HDP v roku 2006 o 0,8 percentuálneho bodu odráža normalizáciu v očakávaných príjmoch z výberu daní z dôchodkových fondov, ktoré boli v roku 2005 výnimočne vysoké. Štrukturálny prebytok z roku 2005 na rok 2006 opravený pre dočasné vyššie príjmy v roku 2005 je v zásade nezmenený.

7)

Keďže SDC je oveľa náročnejší ako minimálny referenčný štandard (odhadovaný ako deficit asi 0,5 % HDP), jeho dosiahnutie by malo spĺňať poskytnutie bezpečnostného rozpätia proti vzniku nadmerného deficitu. Pokiaľ ide o vhodnosť, SDC programu je v rozpätí stanovenom v Pakte stability a rastu pre eurozónu a členské štáty ERM II a kódexe pravidiel a je značne náročnejší ako sa predpokladalo pri miere zadlženia a priemernom potenciálnom náraste produkcie z dlhodobého hľadiska. V programe sa vysvetľuje, že SDC je stanovený o niečo náročnejšie ako vyžaduje pakt, aby umožnil stabilný základ pre dlhodobú fiškálnu udržateľnosť počas prudkého zníženia dlhu..

8)

Pokiaľ ide o zostatok, riziká spojené s rozpočtovými projekciami sa v aktualizácii javia ako pozitívne najmä preto, že rast HDP môže byť vyšší ako sa očakávalo, najmä kvôli prakticky očakávanému nízkemu rastu HDP v roku 2007 a 2008, vyplývajúcemu z postupného uzatvárania produkčnej medzery, ako odhadujú dánske orgány. Z tohto dôvodu by nárast HDP a rozpočtový výsledok na tieto roky mohol byť lepší ako sa v programe očakávalo. Rizikom negatívneho výsledku je dodržiavanie cieľa, ktorým je obmedzenie rastu reálnej verejnej spotreby vzhľadom na variujúce výsledky.

9)

Vzhľadom na toto zhodnotenie rizík sa rozpočtová pozícia obsiahnutá v programe zdá byť dostatočnou na dodržanie SDC programu počas programového obdobia. Okrem toho poskytuje dostatočné bezpečnostné rozpätie na to, aby nedošlo k prekročeniu limitnej hodnoty schodku 3 % HDP v prípade každoročných bežných makroekonomických výkyvov. Pozícia fiškálnej politiky vyplývajúca z programu je tiež v súlade s Paktom stability a rastu v tom zmysle, že nie je procyklická v hospodársky priaznivých obdobiach – pričom sa primeraná pozornosť venuje výnimočne vysokým príjmom z dane z výnosov pri dôchodkoch a pri ťažbe ropy a plynu, ktoré vytvorili odhadovaný prebytok na rok 2005 – čo je dôležité vzhľadom na cyklické postavenie dánskeho hospodárstva. Reklasifikovanie dôchodkových systémov financovaných z druhého piliera od jari 2007 (keď uplynie prechodné obdobie pre vykonávanie rozhodnutia Eurostatu z 2. marca 2004 o tejto záležitosti) zníži prebytky Dánska o približne 1 % HDP v každom roku, ale v podstatnej miere by nezmenilo toto hodnotenie.

10)

Odhaduje sa, že miera zadĺženosti v roku 2005 dosiahla úroveň 36 % HDP, teda dostatočne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. Program projektuje, že podiel dlhu počas programového obdobia poklesne o približne 14 percentuálnych bodov.

11)

Zdá sa, že Dánsko je vzhľadom na udržateľnosť verejných financií málo ohrozené, na základe projektovaných rozpočtových výdavkov na starnúce obyvateľstvo, vďaka svojim stabilným verejným financiám a za predpokladu, že sa dosiahnu predpokladané zvýšenia zamestnanosti a nízka spotreba verejnej správy, čo si vyžaduje ďalšie reformy trhu práce a obmedzenie výdavkov. Táto stratégia, pri ktorej sa tvorba fiškálnej politiky sústreďuje na udržateľnosť vrátane zahrnutia výdavkov na dôchodky a zapojenia akumulácie aktív, pozitívne prispieva k dlhodobému výhľadu verejných financií. V súčasnosti veľmi priaznivá rozpočtová pozícia prispieva k financovaniu projektovaného dosahu rozpočtu na starnúce obyvateľstvo a strednodobé rozpočtové plány sú konzistentné s udržateľnosťou verejných financií (3).

12)

Zamýšľané opatrenia v oblasti verejných financií sú vo veľkej miere v súlade so všeobecnými usmerneniami pre hospodársku politiku zahrnuté v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2010. Dánsko dodržiava najmä svoj SDC. Nestanovili sa však nové opatrenia na dosiahnutie očakávaného nárastu zamestnanosti v približnej výške 2 % pracovne činného obyvateľstva do roku 2010.

13)

Národný reformný program Dánska, predložený 26. októbra 2005, v kontexte obnovenej Lisabonskej stratégie pre hospodársky rast a zamestnanosť, kladie dôraz na zlepšenie ponuky práce na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a zlepšenie efektívnosti verejného sektora. Rozpočtové vplyvy opatrení stanovených v národnom reformnom programe sa naplno zohľadňujú v rozpočtových prognózach konvergenčného programu. Opatrenia v oblasti verejných financií plánované v konvergenčnom programe sú v súlade s opatreniami, ktoré predpokladá národný reformný program.

7.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 55/13

1)

Rada 24. januára 2006 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Maďarska, ktorý zahŕňa obdobie rokov 2005 až 2008.

2)

Po prijatí komplexného balíka ekonomických reforiem v polovici deväťdesiatych rokov zdravé makroekonomické politiky a primerané štrukturálne reformy podporovali stabilné a vysoké miery rastu a znižovanie inflácie. Od roku 2001 sa však výrazne zvýšili verejné výdavky a štedrá mzdová politika vyústila do značnej makroekonomickej nerovnováhy. Hoci v posledných rokoch dochádza k vyrovnanejšiemu rastu a k spomaľovaniu inflácie a nárastu miezd, Maďarsko naďalej zápasí s vysokým rozpočtovým deficitom a deficitom zahraničného obchodu. Makroekonomický scenár obsiahnutý v aktualizovanom programe z decembra 2005 predpokladá, že reálny rast HDP ostane pod vplyvom investícií a exportu až do konca trvania programu stabilný na úrovni okolo 4 %.

Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa zdá, že tento scenár vychádza z presvedčivých predpokladov rastu a ku koncu roku sa zdá byť priaznivý. Predpovedané znižovanie deficitu zahraničného obchodu je podmienené fiškálnym sprísnením spolu s vykonávaním štrukturálnych reforiem podporujúcich potenciálnu produkciu. Odhadovaná miera inflácie v programe sa javí ako realistická.

3)

Rada 5. júla 2004 rozhodla, že v Maďarsku existuje nadmerný deficit a podľa článku 104 ods. 7 vydala odporúčanie, že ku korekcii tejto situácie musí dôjsť najneskôr do roku 2008, a to v súlade s postupom úpravy zahrnutým v májovom konvergenčnom programe Maďarska. Po rozhodnutí z januára 2005 o nedodržiavaní pravidiel podľa článku 104 ods. 8 vydala Rada 8. marca 2005 podľa článku 104 ods. 7 druhý raz odporúčania, v ktorých ponechala rok 2008 ako cieľový rok korekcie nadmerného deficitu. Rada odporučila maďarským orgánom prijať účinné kroky smerujúce k dosiahnutiu cieľového deficitu na rok 2005, ako sa ustanovuje v aktualizovanom konvergenčnom programe, a zároveň podmieniť načasovanie a realizáciu daňového zníženia dosiahnutiu cieľových deficitov tohto aktualizovaného konvergenčného programu. To isté vyjadrila Rada vo svojom stanovisku k aktualizovanej verzii konvergenčného programu z roku 2004, ktoré bolo tiež prijaté 8.* marca 2005. Aktualizovaný program sa naďalej zameriava na odstránenie nadmerného deficitu do roku 2008. Podľa predpokladaného vývoja by mal deficit dosiahnuť úroveň 6,1 % HDP v roku 2005, 4,7 % HDP v roku 2006, 3,3 % HDP v roku 2007 a 1,9 % HDP v roku 2008, čo predstavuje ročné zníženie o 1,4 percentuálneho bodu. Časový profil primárneho prebytku je obdobný. Tieto rozpočtové prognózy vylučujú jednorázové opatrenia ako aj vplyv rozhodnutia Eurostatu z 2. marca 2004 o klasifikácii kapitalizačných dôchodkových systémov v rozsahu od 1 do 1,5 % HDP, ktoré sa zohľadnia pred oznámením z jari 2007 (2). V septembri 2005 zvýšili maďarské orgány cieľ na rok 2005 z úrovne 3,6 % HDP, ktorú zahŕňal aktualizovaný program z decembra 2004, na úroveň 6,1 % HDP. Prognóza útvarov Komisie z jesene 2005 naznačovala, že tento prehodnotený cieľ na rok 2005 je dosiahnuteľný. Najnovšie dostupné údaje o hotovosti tento názor potvrdzujú.

4)

Aktualizovaný program v podstate s niektorými výnimkami dodržiava vzorovú štruktúru a požiadavky na poskytovanie údajov programov stability a konvergenčných programov špecifikovaných v novom kódexe pravidiel (3).

5)

Aktualizovaný program predpokladá zlepšenie štrukturálneho salda z úrovne -5,7 % HDP v roku 2005 na úroveň -2,1 % HDP v roku 2008 (neberúc do úvahy vplyv dôchodkovej reformy). Strednodobý cieľ nie je v programe výslovne stanovený, možno ho však z neho vyvodiť a je ním štrukturálny deficit na úrovni od -0,5 % do -1 % HDP.

6)

Výsledok rozpočtu by mohol byť omnoho horší, ako sa predpokladá v programe. Po očakávanom deficite v roku 2005 na úrovni 6,1 % HDP program podrobne špecifikuje znižovanie daní dosahujúce až 3,5 % HDP. Konsolidácia sa v programe spolieha na rozsiahle zníženie výdavkov vo výške 7,5 % HDP, ktorého uskutočnenie nie je podporené konkrétnymi opatreniami.

7)

Vzhľadom na posúdenie rizika musí byť politika, na ktorej sa táto rozpočtová pozícia programu zakladá, opodstatnená, aby sa podľa odporúčania Rady zabezpečilo jej zosúladenie s korekciou nadmerného deficitu do roku 2008, ktorý je konečným rokom trvania programu.

8)

Odhaduje sa, že dlhový pomer dosiahne v roku 2005 úroveň 57,7 % HDP. Program predpokladá, že počas trvania programu dôjde k poklesu dlhového pomeru o približne 1,5 percentuálneho bodu. Vzhľadom na uvedené riziká vplývajúce na rozpočtové ciele, môže byť vývoj miery zadĺženia menej priaznivý, než sa predpokladá v programe.

9)

Vzhľadom na stabilitu verejných financií vzniká pre Maďarsko veľké riziko v dôsledku plánovaných rozpočtových nákladov na starnúcu populáciu. Pomer hrubého dlhu k HDP sa v súčasnosti pohybuje v blízkosti referenčnej hodnoty a do roku 2050 sa predpokladá jeho zvyšovanie. Maďarsko na konci deväťdesiatych rokov reformovalo svoj dôchodkový systém s cieľom tlmiť ďalšie zvyšovanie výdavkov na dôchodky a obmedziť tak vplyv starnutia populácie na rozpočet. Zvyšovanie výdavkov verejných financií na dôchodky však môže byť vyššie, ako uvádzajú prognózy aktualizovaného programu, čo naznačuje, že je dôležité podrobne monitorovať faktory, pri ktorých sa predpokladá, že by mohli tieto vysoké výdavky vyvážiť, ako aj vývoj dôchodkov či iných výdavkov spojených so starnúcou populáciou. Okrem toho súčasný vysoký štrukturálny deficit prispieva k zvyšovaniu rizika pre udržateľnosť. Z tohto dôvodu je zo strednodobého hľadiska nevyhnutné pristúpiť k rozsiahlej konsolidácii verejných financií a naďalej upevňovať rozpočtovú pozíciu, aby sa obmedzili riziká týkajúce sa udržateľnosti verejných financií (4).

10)

Predpokladané opatrenia v oblasti verejných financií nie sú v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008. Ak aj ciele sú v súlade s usmerneniami, ich vykonávanie je vystavené vážnym rizikám. Rada 8. novembra 2005 na základe článku 104 ods. 8 zmluvy rozhodla, že Maďarsko nekonalo v súlade s druhým odporúčaním Rady z 8. marca 2005 podľa článku 104 ods. 7 v rámci postupu pri nadmernom deficite. Tento aktualizovaný program obsahuje viacročný rámec na korekciu nadmerného deficitu do roku 2008, aj keď výsledok rozpočtu by mohol byť omnoho horší, pokiaľ sa nešpecifikujú a nebudú prísne dodržiavať finančné opatrenia podporujúce finančné ciele.

11)

Maďarský národný reformný program, predložený 14. októbra 2005 v kontexte prepracovanej Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť, označuje za najväčšiu výzvu postupné a nepretržité znižovanie veľkosti sektora verejných financií a jeho deficitu. Vplyv reformných opatrení národného reformného programu na rozpočet je v súvislosti so znižovaním daní zohľadnený v rozpočtových prognózach konvergenčného programu. Aktualizovaný program objasňuje nedávno prijatý päťročný program znižovania daní a predstavuje viacero plánov reformy verejného sektora, avšak bez uvedenia potrebných špecifikácií a kvantifikácií. Tieto plány sú v značnej miere v súlade s národným programom reforiem.

7.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 55/17

1)

Rada 24. januára 2006 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Slovenska na obdobie rokov 2005 až 2008.

2)

Reálny rast HDP Slovenskej republiky dosiahol v rokoch 1994 a 2004 priemer 4,3 %, čo predstavovalo takmer 2 percentuálne body nad priemerom EÚ 25 vo výške 2,4 %. Napriek zlepšeniu v roku 2005 hlavným problémom krajiny zostáva aj naďalej situácia na trhu práce. V dôsledku zrýchlenej reštrukturalizácie podnikov na konci 90. rokov 20. storočia sa miera nezamestnanosti zvýšila z 13,7 % v roku 1994 na 18,2 % v roku 2004, zatiaľ čo sa za to isté obdobie celková zamestnanosť znížila o 2 percentuálne body. Makroekonomický scenár predpokladá, že reálny rast HDP dosiahne počas trvania programu priemer 5,6 % ročne, a naznačuje, že počnúc negatívnou produkčnou medzerou v roku 2005 nastane výrazná zmena cyklických podmienok. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že tento scenár sa zakladá na hodnoverných prognózach rastu. Taktiež sa zdá, že prognózy inflácie v programe sú realistické.

3)

Rada 5. júla 2004 rozhodla, že v Slovenskej republike existuje nadmerný deficit. V súlade s odporúčaním Rady podľa článku 104 ods. 7 z toho istého dňa je potrebné nadmerný deficit upraviť do roku 2007. Vo svojom stanovisku zo 17. februára 2005 týkajúcom sa predchádzajúcej aktualizácie konvergenčného programu Slovenskej republiky na obdobie 2004 – 2007 Rada vyzvala Slovensko, aby „i) naplno využila príležitosť na urýchlené zníženie deficitu prostredníctvom, okrem iného, využitia vyšších príjmov, ako sa očakávalo, a úspor na strane výdavkov, a to najmä v roku 2005; ii) dôraznejšie zachovávalo strop strednodobých výdavkov; iii) dohliadalo na to, aby druhotné účinky vysokej inflácie v roku 2004 neovplyvnili konvergenčný vývoj inflácie, ktorý sa predpokladá v programe“.

4)

Program vo všeobecnosti zodpovedá vzorovej štruktúre a požiadavkám na poskytovanie údajov programov stability a konvergenčných programov, ktoré sú uvedené v novom kódexe pravidiel (2).

5)

Program má za cieľ zníženie deficitu pod referenčnú úroveň vo výške 3 % HDP v roku 2007 v súlade s odporúčaním Rady podľa článku 104 ods. 7 z 5. júla 2004. Predpokladá sa, že celkový deficit verejných financií (bez nákladov na dôchodkovú reformu) klesne zo 4,1 % HDP (vrátane zrušenia dlhu vo výške 0,8 % HDP) v roku 2005 na 2,9 % v roku 2006 a následne by mal prudko klesnúť na úroveň 1,6 % HDP v roku 2007 a dosiahnuť úroveň 1,3 % HDP v roku 2008. Profil primárneho salda je podobný, pričom sa očakáva jeho zlepšenie z -2,3 % HDP (-1,5 % HDP bez zrušenia dlhu vo výške 0,8 % HDP) v roku 2005 na úroveň 0,7 % v roku 2008. Rozpočtová úprava spočíva prevažne na strane výdavkov. V rokoch 2005 až 2008 sa očakáva zníženie pomeru výdavkov verejných financií k HDP o 3,4 percentuálneho bodu (o 2,6 percentuálneho bodu bez započítania zrušenia dlhu vo výške 0,8 % HDP v roku 2005). Očakáva sa, že celkové príjmy verejných financií zostanú do roku 2007 vo všeobecnosti stabilné a potom sa v roku 2008 znížia o 0,7 % HDP. Rozpočtový vplyv klasifikácie druhého piliera dôchodkového systému mimo sektora verejnej správy (ktorý je potrebné realizovať do fiškálneho oznámenia na jar 2007) sa v roku 2005 odhaduje na úrovni 0,8 %, v roku 2006 1,3 %, v roku 2007 1,4 % a v roku 2008 1,4 % HDP. Plánovaná fiškálna konsolidácia sa uskutoční koncom programu, prevažne v roku 2007.

6)

Štrukturálne saldo (t. j. cyklicky upravené rozpočtové saldo bez započítania jednorazových a ostatných dočasných opatrení) vypočítané v súlade so spoločne dohodnutou metodikou sa má počas trvania programu zlepšiť ročne v priemere o 0,4 % HDP, teda z -2,8 % HDP na -1,5 % HDP. V programe je stanovený strednodobý cieľ pre rozpočtovú pozíciu v podobe štrukturálneho deficitu v hodnote 0,9 % HDP, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2010 (po skončení trvania programu). Keďže strednodobý cieľ programu je náročnejší ako minimálna štandardná hodnota (odhadovaná na úrovni deficitu vo výške približne -2,25 % HDP), jeho dosiahnutie by malo splniť cieľ, ktorým je zabezpečenie rezervy proti nadmernému deficitu. Strednodobý cieľ programu je na primeranej úrovni, pretože sa nachádza v rozmedzí uvedenom pre eurozónu a mechanizmus ERM II v Pakte stability a rastu a kódexe pravidiel a primerane odráža mieru zadlženia a priemerný potenciálny rast produkcie z dlhodobého hľadiska.

7)

Riziká rozpočtových prognóz v rámci programu sa v zásade javia ako vyrovnané. Hoci program nie je veľmi jednoznačný, pokiaľ ide o špecifické opatrenia, ktoré sa majú prijať s cieľom dosiahnuť cieľovú hodnotu deficitu pre rok 2007, v aktualizácii sa zdôrazňuje, že strednodobý rozpočtový rámec schválený vládou sa zakladá výlučne na súčasne platných právnych predpisoch a zmenách právnych predpisov, ktoré vláda schválila. Súčasná vláda doposiaľ nadmieru dodržiavala rozpočtové ciele stanovené v predchádzajúcich programoch: po nižšom deficite v roku 2004, ako sa očakávalo, sa pre rok 2005 predpokladá lepší výsledok, než sa plánovalo (ak sa nezapočítajú zrušenia dlhu v výške 0,8 % HDP). Časť finančných zdrojov, ktoré sa získali v roku 2005 vďaka nižším výdavkom na úroky, ako sa očakávalo, sa však použila na pokrytie iných nerozpočtových verejných výdavkov. To poukazuje na jasnú potrebu záväznejších stropov na strane výdavkov.

8)

So zreteľom na hodnotenie rizika sa pozícia rozpočtu v programe zdá byť konzistentná s korekciou nadmerného deficitu do roku 2007, ako to odporúča Rada. Rozpočtová pozícia v programe však nemusí byť dostatočná na dosiahnutie strednodobých cieľov programu v roku 2010, ako sa predpokladá v programe. V roku 2008 (t. j. v roku nasledujúcom po korekcii nadmerného deficitu) nie je tempo úpravy smerom k strednodobému cieľu programu v súlade s Paktom stability a rastu, v ktorom sa uvádza, že pre členské štáty eurozóny a mechanizmu ERM II by ročné zlepšenie štrukturálneho salda malo zodpovedať štandardnej hodnote na úrovni 0,5 % HDP a že táto úprava by v priaznivých hospodárskych podmienkach mala byť vyššia, pričom v nepriaznivých hospodárskych podmienkach môže byť nižšia. Najmä v roku 2008 predstavuje zlepšenie štrukturálneho salda iba približne 0,25 % HDP, aj keď cyklické podmienky signalizujú „priaznivé obdobie“ (3).

9)

Odhaduje sa, že pomer dlhu k HDP dosiahol v roku 2005 úroveň 33,7 %, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou uvedenou v zmluve vo výške 60 % a o 10,5 % nižšie, ako sa predpokladalo v predchádzajúcej aktualizácii programu. Táto revízia smerom nadol vyplýva prevažne z úprav tokov kapitálu. Program predpokladá počas programového obdobia nárast miery zadĺženia o 2,5 percentuálneho bodu.

10)

S ohľadom na udržateľnosť verejných financií sa zdá, že Slovensko čelí malému riziku z dôvodu predpokladaných rozpočtových výdavkov vyplývajúcich zo starnutia obyvateľstva, ak udrží fiškálnu konsolidáciu aj po ukončení tohto programového obdobia a plne vykoná prijaté reformy, ako aj iné reformy štrukturálneho charakteru (vrátane zníženia nezamestnanosti. Úroveň dlhu sa nachádza výrazne pod referenčnou hodnotou 60 % a pri tejto hodnote by sa mala aj naďalej udržať za predpokladu, že sa politika v nasledujúcich dvoch desaťročiach nezmení. V súčasnosti vysoký štrukturálny deficit však zamedzuje zníženiu pomeru dlhu k HDP, čo zvyšuje riziko pre dlhodobú udržateľnosť. S cieľom znížiť riziko pre dlhodobú udržateľnosť je nevyhnutné dôsledná strednodobá realizácia plánovanej konsolidácie verejných financií.

11)

Plánované opatrenia v oblasti verejných financií sú v zásade konzistentné so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky, ktoré sú zahrnuté do integrovaných usmernení na obdobie 2005 – 2008. Slovensko sa nachádza na ceste dosiahnutia úpravy nadmerného deficitu v lehote stanovenej Radou.

12)

Národný reformný program Slovenskej republiky predložený 14. októbra 2005 v kontexte obnovenej Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť určuje tieto výzvy, ktoré majú výrazný vplyv na verejné financie: i) formačná spoločnosť; ii) veda a výskum a inovácie; a iii) vzdelávanie a zamestnanosť. Rozpočtové vplyvy opatrení stanovených v národnom reformnom programe sa naplno zohľadňujú v rozpočtových prognózach konvergenčného programu. Konvergenčný program opisuje už prijaté reformy daňového a dôchodkového systému. Rozpočet na rok 2006, ako i rozpočtový rámec na obdobie 2006 – 2008 počítajú s významným zvýšením na strane výdavkov na vzdelávanie, výskum a vývoj, čím zohľadňujú priority stanovené v národnom reformnom programe.

i)

v kontexte silného rastu, ako aj jeho očakávaní, posilniť úsilie v oblasti štrukturálnej rozpočtovej úpravy s cieľom urýchliť dosiahnutie strednodobého cieľa; a

ii)

posilniť záväzný charakter stropov strednodobých výdavkov ústrednej vlády.

7.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 55/21

1)

Rada 24. januára 2006 preskúmala aktualizáciu konvergenčného programu Švédska na obdobie 2005 až 2008.

2)

Za posledné desaťročie bol ročný reálny rast HDP v Švédsku v priemere mierne pod úrovňou 3 %. Tento stav rastu bol charakterizovaný silnými vývojmi v oblasti produktivity a pozitívnymi čistými príspevkami z vývozu. Avšak za posledné roky nárast zamestnanosti oslabol a miery nezamestnanosti sa znížil, zatiaľ čo nezamestnanosť vzrástla. Makroekonomický scenár, z ktorého tento program vychádza, predpokladá, že sa rast reálneho HDP zvýši z 2,4 % v roku 2005 na 3,1 % v roku 2006 a v priebehu nadchádzajúcich dvoch rokov programu bude dosahovať priemerne 2,5 %. V prvých dvoch rokoch programového obdobia sa vo výhľad rastu naznačuje zlepšenie cyklických podmienok, ktoré sa potom očakávajú, že zostanú do veľkej miery neutrálne. Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa zdá, že tento scenár je vierohodným. Prognózy týkajúce sa miery inflácie uvedené v programe sa zdajú byť realistickými.

3)

18. januára 2005 schválila Rada vo svojom stanovisku rozpočtovú stratégiu predloženú v aktualizácii konvergenčného programu Švédska z roku 2004. Pokiaľ ide o rozpočtovú implementáciu z roku 2005, aktualizácia z roku 2004 stanovila cieľ 0,6 % HDP ako celkový prebytok verejných financií na rok 2005, zatiaľ čo v súčasnej aktualizácii sa predpovedá 1,6 % prebytok, napriek úprave rastu nadol za rok 2005. Celkovo príjmy boli lepšie ako sa očakávalo, sčasti kvôli jednorazovým daniam z príjmu právnických osôb, ale taktiež sa stabilizoval aj vývoj výdavkov.

4)

Program do veľkej miery dodržiava modelovú štruktúru a požiadavky na poskytovanie údajov uvedené v novom kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy (2).

5)

Rozpočtový rámec je zameraný na udržanie stabilného stavu verejných financií v kontexte plnej zamestnanosti a udržateľného rastu. Na tieto účely rozpočtový rámec zahŕňa celkový prebytok verejných financií v priemere vo výške 2 % HDP v priebehu cyklu, viacročné nominálne stropy výdavkov ústrednej vlády a požiadavku vyrovnaného rozpočtu pre orgány miestnej správy. Aktualizácia predpokladá celkový prebytok verejných financií vo výške 1,6 % v roku 2005, 0,9 % v roku 2006, 1,2 % v roku 2007 a 1,7 % v záverečnom roku 2008. Podiel výdavkov ako aj príjmov má postupne klesajúci trend počas obdobia predpovede. Zatiaľ čo zníženie podielu príjmov je na začiatku programového obdobia do roku 2006 v dôsledku znížení daní, zníženie podielu výdavkov je ku koncu programového obdobia vzhľadom na zlepšenie na pracovnom trhu. V porovnaní s predchádzajúcou aktualizáciou súčasná aktualizácia vo všeobecnosti potvrdzuje plánované fiškálne úpravy vzhľadom na priaznivejší makroekonomický vývoj.

6)

7)

Keďže SDC je oveľa náročnejší ako minimálny referenčný štandard (odhadovaný ako deficit asi 1/2 % HDP), jeho dosiahnutie by malo spĺňať poskytnutie bezpečnostného rozpätia proti vzniku nadmerného deficitu. Pokiaľ ide o vhodnosť, SDC programu je výrazne náročnejší ako sa ukazovalo na základe miery zadlženia a priemerného potenciálneho rastu produkcie. Jeho dosiahnutie však zostáva kľúčovým na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti.

8)

Rozpočtový výsledok v roku 2005 by pravdepodobne mohol byť lepší, ako sa v programe plánuje. Najnovšie údaje o daňových príjmoch podľa prijatej hotovosti a štvrťročné vnútroštátne účty podporujú toto hodnotenie.

9)

Vzhľadom na toto zhodnotenie rizík sa stav rozpočtu načrtnutý v programe zdá byť dostatočným na zabezpečenie SDC programu, ktorý sa dosiahne do konca programového obdobia. Napriek tomu v dôsledku rozpočtu na rok 2006 sa rozpočtová pozícia odchyľuje od SDC o približne 1 % HDP v roku 2006 a 2007, čím ohrozuje dosiahnutie SDC v rámci programového obdobia. Navyše existujú obavy, že silná expanzívna fiškálna pozícia v roku 2006 bez ohľadu na to, že inflačné tlaky zostanú utlmené, nemusí byť celkom vhodná v zmysle, že toto obdobie sa môže kvalifikovať ako „dobré časy“. Ako je uvedené vyššie SDC programu je výrazne náročnejší, ako sa požaduje v Pakte stability a rastu. Počas celého programového obdobia je dostatočné bezpečnostné rozpätie voči prekročeniu prahovej hodnoty deficitu 3 % HDP pri bežných cyklických výkyvoch. Toto hodnotenie by bolo opodstatnené aj pri preklasifikovaní v roku 2007 financovaných schém druhého piliera dôchodkového systému mimo účtov verejných financií ako požaduje Eurostat.

10)

Miera zadlženia sa odhaduje na asi 51 % HDP v roku 2005, teda dostatočne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. Program predpokladá zníženie miery zadlženia na 46 % HDP do roku 2008.

11)

Pokiaľ ide o udržateľnosť verejných financií, zdá sa, že v prípade Švédska je len malé riziko na základe predpokladaných rozpočtových nákladov na starnúcu populáciu. Miera hrubého zadlženia je v súčasnosti dostatočne pod úrovňou 60 % referenčnej hodnoty a očakáva sa, že zostane pod touto hodnotou počas väčšiny programového obdobia. Stratégia Švédska, pri ktorej sa sústreďuje vytváranie fiškálnej politiky na udržateľnosť, vrátane reformy dôchodkového systému, ktorá zahŕňa výdavky na dôchodok a akumuláciu aktív, pozitívne prispieva k dlhodobému výhľadu verejných financií. V súčasnosti priaznivá rozpočtová pozícia prispieva k obmedzeniu predpokladaného rozpočtového dosahu v súvislosti so starnúcou populáciou, zatiaľ čo plánovaná konsolidácia smerom k 2 % SDC na konci programového obdobia prispieva k zlepšeniu udržateľnosti (3).

12)

Zamýšľané opatrenia v oblasti verejných financií sú vo veľkej miere v súlade so všeobecnými usmerneniami pre hospodársku politiku zahrnuté v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008. Kým dostatočne silná strednodobá rozpočtová pozícia sa plánuje udržať v súlade s paktom, odchýlenie sa od ambiciózneho SDC v rokoch 2006 – 2007 ako sa plánuje v rozpočte, môže vytvoriť riziko, že bude procyklická a tiež ohrozuje dosiahnutie SDC na konci programového obdobia.

13)

Národný reformný program (NRP) Švédska, predložený 21. októbra 2005 v rámci kontextu obnovenej Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť, kladie dôraz na udržateľný vývoj a zdôrazňuje, že dosiahnutie a zachovanie vysokej účasti na trhu práce a vysokého počtu odpracovaných hodín sú dôležitými úlohami a budú mať významný dosah na verejné financie z dlhodobého hľadiska. NRP zahŕňa rozpočet na rok 2006, na ktorom sa zakladá aj aktualizácia programu a v tomto zmysle sú tieto dva dokumenty zlučiteľné.

7.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 55/25

1)

Rada 14. februára 2006 preskúmala aktualizovaný program stability Belgicka na obdobie rokov 2005 až 2009.

2)

Priemerný ročný rast reálneho HDP v Belgicku bol v poslednom desaťročí takmer 2 %, teda mierne nad priemerom eurozóny. Miera zamestnanosti je však nízka (približne 60 %) a nezamestnanosť sa vyznačuje výraznými regionálnymi rozdielmi a vysokou dlhodobou nezamestnanosťou. Belgicko od roku 2000 udržiava vyrovnaný alebo takmer vyrovnaný stav rozpočtu.

3)

Rada vo svojom stanovisku zo 17. februára 2005 schválila rozpočtovú stratégiu uvedenú v aktualizácii programu stability Belgicka z roku 2004.

4)

Pokiaľ ide o plnenie rozpočtu v roku 2005, predpoveď útvarov Komisie z jesene 2005 uvádza vyrovnaný rozpočet verejných financií v roku 2005, čo je v súlade s cieľom predchádzajúcej aktualizácie programu stability aj napriek výrazne nižšiemu rastu HDP. Eurostat však ešte musí objasniť štatistické vykazovanie niektorých jednorazových transakcií, ktoré môže viesť k výraznému jednorazovému zvýšeniu výsledného deficitu (2) za rok 2005, ktorý ale nebude mať žiadny negatívny vplyv na rozpočtový výsledok za obdobie rokov 2006 – 2009.

5)

Aktualizácia programu za rok 2005 vo všeobecnosti zodpovedá vzorovej štruktúre a požiadavkám na poskytovanie údajov v rámci programov stability a konvergenčných programov, ktoré sú uvedené v novom kódexe pravidiel (3).

6)

Makroekonomický scenár, o ktorý sa program opiera, predpokladá, že rast reálneho HDP sa zvýši z úrovne 1,4 % v roku 2005 na priemernú úroveň 2,2 % počas zostávajúceho programového obdobia. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že sa tento scenár zakladá na hodnoverných prognózach rastu. Taktiež sa zdá, že prognózy inflácie v programe sú realistické.

7)

Rozpočtová stratégia načrtnutá v programe má za cieľ udržiavať vyrovnaný stav verejných financií až do roku 2006 a následne vytvárať prebytky (až do výšky 0,7 % HDP do roku 2009), aby sa udržal klesajúci trend pomeru dlhu. Po prudkom poklese z úrovne 7,2 % HDP v roku 2001 by sa primárne saldo malo od roku 2007 stabilizovať tesne nad úrovňou 4 % HDP. Podľa programu by sa mali príjmy verejných financií znížiť (najmä v dôsledku zníženia daňového zaťaženia pracovnej sily), čo je však nadmieru vykompenzované znížením podielu výdavkov (najmä úrokových výdavkov). Nová aktualizácia v prevažnej miere potvrdzuje rozpočtovú stratégiu načrtnutú v predchádzajúcom programe na základe zhruba podobného výhľadu rastu.

8)

Počas programového obdobia sa plánuje zlepšenie štrukturálneho salda (t. j. cyklicky upraveného salda bez jednorazových alebo iných dočasných opatrení), ktoré je vypočítané podľa spoločne odsúhlasenej metodiky, o 1 % HDP. Orgány stanovili strednodobý cieľ týkajúci sa rozpočtovej pozície na úrovni štrukturálneho prebytku 0,5 % HDP a zameriavajú sa na dosiahnutie tejto pozície do roku 2007. Keďže strednodobý cieľ je náročnejší ako minimálna referenčná hodnota (odhadovaná pri úrovni deficitu vo výške približne 1 % HDP), jeho dosiahnutie by malo splniť cieľ, ktorým je zabezpečenie rezervy proti nadmernému deficitu. Podľa súčasného hodnotenia možno strednodobý cieľ považovať za primeraný, pretože sa nachádza v rozmedzí, ktoré sa v Pakte stability a rastu a v kódexe pravidiel určilo pre eurozónu a členské štáty mechanizmu ERM II, a je náročnejší, než naznačuje dlhový pomer a priemerný dlhodobý rast potenciálneho produktu.

9)

Rozpočtový výsledok podlieha istému riziku, a teda by mohol byť horší, než sa v programe plánuje, najmä v období rokov 2006 a 2007. Makroekonomický scenár možno považovať za hodnoverný a vláda nedávno zaviedla nové opatrenia na účinnejšiu kontrolu výdavkov zdravotnej starostlivosti, avšak predpoklady daňových príjmov v roku 2006, ako ich uvádza program, môžu byť mierne nadhodnotené. Hoci sa prognózy výdavkov zakladajú na hodnoverných makroekonomických predpokladoch, podľa všetkého neposkytujú ochranu pred možným nepriaznivým vývojom. Program neobjasňuje spôsob, akým sa v roku 2007 nahradia jednorazové a ostatné dočasné opatrenia, ktorých platnosť skončí. Je však potrebné uznať, že belgické orgány v nedávnej minulosti prejavili silné odhodlanie dosiahnuť cieľ vyrovnaného rozpočtu.

10)

Vzhľadom na takéto hodnotenie rizika je možné, že rozpočtová pozícia v programe nebude postačovať na zabezpečenie toho, aby sa strednodobý cieľ dosiahol do roku 2007, ako to predpokladá program. Z uvedeného však vyplýva, že strednodobý cieľ programu je náročnejší, ako sa požaduje v Pakte stability a rastu. Rozpočtová stratégia sa javí ako dostatočná pre dosiahnutie štrukturálnej rozpočtovej pozície, ktorú podľa paktu možno považovať za primeranú počas celého programového obdobia. Zdá sa, že rozpočtová pozícia v programe okrem toho poskytuje dostatočne bezpečnú rezervu voči prekročeniu hranice deficitu vo výške 3 % HDP pri bežných makroekonomických fluktuáciách počas celého programového obdobia. Pokiaľ ide o postup úprav na dosiahnutie strednodobého cieľa, napriek tomu, že je priemerné ročné zlepšenie štrukturálneho salda malé, tempo úprav na dosiahnutie tohto ambiciózneho cieľa možno považovať za zhruba primerané s výnimkou roku 2006, v ktorom sa plánuje zníženie štrukturálneho salda o 0,4 %.

11)

Odhaduje sa, že pomer dlhu k HDP dosiahol na konci roku 2005 úroveň 94 %, ktorá výrazne prekračuje referenčnú hodnotu 60 % HDP stanovenú v zmluve. Program predpokladá pokles pomeru dlhu k HDP počas programového obdobia o 16 percentuálnych bodov na úroveň nižšiu než 80 %. Ak sa naplnia negatívne riziká, môže byť vývoj pomeru dlhu nepriaznivejší, ako ho predpokladá program. Napriek tomu sa zdá, že sa pomer dlhu k HDP dostatočne znižuje a rýchlym tempom sa blíži k referenčnej hodnote. Zdá sa, že vo vzťahu k trvalej udržateľnosti verejných financií je Belgicko vystavené strednému riziku v súvislosti s rozpočtovými nákladmi na starnutie obyvateľstva a vzhľadom na potrebu trvalého udržania vysokých primárnych prebytkov počas dlhšieho obdobia (4). Aj keď úroveň hrubého dlhu v súčasnosti klesá, udržiava sa vysoko nad referenčnou hodnotou a je nevyhnutné trvalé zníženie pomeru dlhu, ktoré predpokladá aktualizácia. Stratégia, v rámci ktorej Belgicko začleňuje dlhodobejšie problémy medzi základné ciele fiškálnej politiky, okrem iného aj prostredníctvom znižovania dlhu, bude nepochybne znižovať riziko pre trvalú udržateľnosť a zákon o fonde na starnutie obyvateľstva posilní politickú vôľu, keďže stanoví právne záväzné rozpočtové ciele. Okrem toho nedávne opatrenia zamerané na zvyšovanie efektívneho dôchodkového veku a miery zamestnanosti by mali byť pozitívnym prínosom pre trvalú udržateľnosť. Súčasná rozpočtová pozícia však nemusí postačovať na úplné krytie výrazného zvýšenia výdavkov na starnutie obyvateľstva, čo podčiarkuje význam udržiavania vysokých primárnych prebytkov v nadchádzajúcich rokoch.

12)

Plánované opatrenia v oblasti verejných financií sú vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008. Predovšetkým sa uspokojivým tempom znižuje pomer dlhu k HDP a prijímajú sa niektoré reformy na zlepšenie trvalej udržateľnosti systému sociálneho zabezpečenia. Zhoršenie štrukturálneho salda v roku 2006 však nie je úplne v súlade s integrovaným usmernením, ktoré si vyžaduje prijatie všetkých nevyhnutných opravných opatrení na účely dosiahnutia strednodobého cieľa.

13)

Národný reformný program (NRP) Belgicka predložený 26. októbra 2005 v súvislosti s obnovenou lisabonskou stratégiou pre rast a pracovné miesta uvádza úlohy, ktoré výrazne ovplyvňujú verejné financie. Sú to: i) podporiť zamestnanosť znížením daňového zaťaženia pracovnej sily a ii) udržať takmer vyrovnaný rozpočet verejných financií a začať vytvárať prebytky od roku 2007, aby sa zachoval klesajúci trend pomeru dlhu k HDP. Rozpočtové vplyvy opatrení načrtnutých v NRP však nie sú v rozpočtových prognózach programu stability dostatočne špecifikované. Zdá sa, že opatrenia v oblasti verejných financií plánované v programe stability sú vo všeobecnosti v súlade s opatreniami, ktoré predpokladá NRP.

7.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 55/29

1)

Rada 14. februára 2006 preskúmala aktualizovaný program stability Luxemburska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2005 až 2008.

2)

Výkonnosť hospodárstva Luxemburska bola v posledných 20-tich rokoch mimoriadne priaznivá, priemerný ročný rast HDP dosahoval 5,5 % a vnútroštátna miera zamestnanosti sa zvyšovala o 3,25 %. V roku 2001 sa rast výrazne spomalil, no rýchlo sa zvýšil a v roku 2004 dosahoval 4,4 %. Pozícia verejných financií Luxemburska je tradične veľmi zdravá s opakujúcimi sa rozpočtovými prebytkami od začiatku deväťdesiatych rokov a veľmi nízkym dlhom verejných financií. V dôsledku veľmi prudkého rastu výdavkov sa však tieto prebytky od začiatku tohto desaťročia výrazne znížili a v roku 2004 sa zmenili na deficit.

3)

Rada vo svojom stanovisku z 18. januára 2005 schválila rozpočtovú stratégiu uvedenú v predchádzajúcej aktualizácii programu stability, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2004 – 2007.

4)

Pokiaľ ide o plnenie rozpočtu v roku 2005, v prognóze útvarov Komisie z jesene 2005 sa výška deficitu verejných financií odhaduje na -2,3 % HDP oproti plánovanej úrovni -1,0 % HDP v predchádzajúcej aktualizácii programu stability. Zhruba polovica pozorovaného zhoršenia sa vysvetľuje revíziami štatistických údajov, ktoré nadväzujú na vykonávanie rozhodnutia Eurostatu o štatistickom spracovaní projektov financovaných partnerstvami verejného a súkromného sektora (PPP) zo strany luxemburských orgánov. Zatiaľ čo príjmy verejných financií, ktoré mali podľa predchádzajúcej aktualizácie vzrásť o 1,2 percentuálneho bodu, v skutočnosti vzrástli iba o 0,2 percentuálneho bodu, čo spôsobila vysoká a neočakávaná refundácia DPH, výdavky verejných financií vzrástli o 1,4 percentuálneho bodu (z čoho verejné investície predstavovali 0,8 percentuálneho bodu) namiesto o 0,8 percentuálneho bodu, ako sa plánovalo.

5)

Program do veľkej miery dodržiava vzorovú štruktúru a požiadavky na poskytovanie údajov uvedené v novom kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy (2).

6)

Podľa makroekonomického scenára uvedeného v programe by sa mal rast reálneho HDP zvýšiť z plánovanej úrovne 4,0 % v roku 2005 na 4,4 % v roku 2006 a 4,9 % v roku 2007 a 2008. Pri posúdení na základe v súčasnosti dostupných informácií sa zdá, že tento scenár vychádza z pravdepodobných predpokladov rastu, ktoré sú síce v nadchádzajúcich rokoch mierne nadhodnotené. Prognózy programu týkajúce sa inflácie sa tiež zdajú byť realistické berúc do úvahy skutočnosť, že HISC Luxemburska reaguje mimoriadne citlivo na zmeny cien ropy.

7)

Cieľom programu je znížiť deficit verejných financií na úroveň takmer vyrovnaného stavu rozpočtu na konci obdobia programu, v dôsledku čoho sa dosiahne strednodobý cieľ na úrovni -0,8 % HDP v rovnakom roku. Časový profil a úroveň primárneho zostatku sú podobné časovému profilu a úrovni celkového primárneho zostatku, pričom primárny deficit sa zlepší z -2,1 % HDP v roku 2005 na úroveň primárneho prebytku vo výške 0,1 % na konci obdobia programu. Zníženie deficitu je založené na výdavkoch, pričom celkové výdavky verejných financií by mali počas obdobia programu klesnúť o 2,5 percentuálneho bodu a podiel príjmov o 0,4 percentuálneho bodu. S cieľom vyriešiť neočakávané zhoršenie situácie v zostatku verejných financií v roku 2005 sa po predložení predchádzajúceho programu prijala rozpočtová stratégia, ktorá vychádza z menej optimistického makroekonomického scenára a v ktorej by sa mal deficit verejných financií po zlepšení z odhadovanej úrovne -1,4 % HDP v roku 2004 na plánovanú úroveň -1,0 % HDP v roku 2005 ustáliť na rovnakej úrovni v rokoch 2006 a 2007.

8)

Počas obdobia programu sa plánuje zlepšenie štrukturálneho zostatku (t. j. cyklicky upraveného zostatku bez jednorazových alebo iných dočasných opatrení), ktoré sa podľa spoločne odsúhlasenej metodiky vypočítalo v priemere o niečo vyššie ako o 0,5 % HDP. Úpravy sú plánované na posledné roky programu, v roku 2007 by sa mal postup nominálnych a štrukturálnych úprav značne urýchliť. Program stanovuje strednodobý cieľ rozpočtovej pozície na úrovni štrukturálneho deficitu 0,8 % HDP a jeho cieľom je dosiahnuť túto pozíciu do roku 2008. Strednodobý cieľ programu je podobný minimálnej referenčnej hodnote zameranej na zabezpečenie dostatočnej rezervy s cieľom zaručiť, aby sa neprekročila stanovená hraničná hodnota deficitu verejných financií vo výške 3 %. Jeho dosiahnutie by preto malo naplniť cieľ zabezpečiť dostatočnú rezervu. Podľa súčasného posúdenia možno strednodobý cieľ považovať za primeraný, pretože sa nachádza v rozmedzí určenom pre eurozónu a členské štáty systému ERM II v Pakte stability a rastu a kódexe pravidiel a zodpovedajúcim spôsobom odráža mieru zadĺženia a priemerný potenciálny rast produkcie z dlhodobého hľadiska.

9)

Rozpočtový výsledok by mohol byť horší, ako sa plánuje v programe. Po prvé, makroekonomické prognózy uvedené v programe sú možno mierne optimistické pre posledné roky obdobia programu. Opatrenia oznámené v programe, ktorých cieľom je pokračovať v úsilí o úpravu v rokoch 2007 a 2008, zatiaľ navyše neboli upresnené. Dosiahnutie rozpočtových cieľov programu je podmienené upresnením a riadnym vykonávaním týchto opatrení.

10)

Vzhľadom na toto hodnotenie rizika sa zdá, že rozpočtová pozícia uvedená v programe je dostatočná na to, aby sa zabezpečilo dosiahnutie strednodobého cieľa najneskôr do roku 2008, ako predpokladá program, pod podmienkou, že opatrenia oznámené na roky 2007 a 2008 sú upresnené a riadne vykonávané. Podľa výpočtov útvarov Komisie nemožno v roku 2006 vylúčiť riziko prekročenia hraničnej hodnoty deficitu vo výške 3 % HDP pri bežných makroekonomických fluktuáciách. Hoci je od roku 2007 plánovaný štrukturálny deficit nižší ako minimálna referenčná hodnota, rezerva na rok 2007 nemusí byť dostatočná, pokiaľ opatrenia na zníženie výdavkov oznámené na uvedený rok nie sú upresnené a vykonávané. Tempo úprav smerom k strednodobému cieľu programu je vo všeobecnosti v súlade s Paktom stability a rastu, ktorý stanovuje, že v prípade eurozóny a členských štátov systému ERM II by referenčná hodnota ročného zlepšenia štrukturálneho zostatku mala dosiahnuť úroveň 0,5 % HDP. Zlepšenie štrukturálneho deficitu, ktoré sa plánuje v programe, však dosahuje len 0,3 percentuálneho bodu v roku 2006 napriek priaznivým celkovým hospodárskym podmienkam.

11)

Výška dlhu verejných financií sa odhaduje na 6,4 % HDP v roku 2005. Podľa programu by mal dlh verejných financií v roku 2008 vzrásť na 10,2 % HDP, pričom najväčší nárast by mal zaznamenať v roku 2006.

12)

Vzhľadom na udržateľnosť verejných financií vzniká pre Luxembursko mierne riziko z dôvodu plánovaných rozpočtových nákladov na starnúce obyvateľstvo (3). Súčasná výška dlhu je rozhodne veľmi nízka a plánovaná strednodobá konsolidácia by mala prispieť k čiastočnému zníženiu rizika pre udržateľnosť verejných financií. Luxembursko však počas posledných dvoch desaťročí zaznamenávalo obdobie výrazného rastu zamestnanosti, ktoré postupne vyústi do rovnakého zvýšenia počtu dôchodcov a veľkého zvýšenia výdavkov na dôchodkový systém. Zatiaľ čo súčasný objem peňažných prostriedkov v dôchodkových fondoch významne prispieva k udržateľnosti verejných financií, nebude postačujúci, keďže sa podľa programu niektoré zmeny v dôchodkovom systéme raz ukážu ako nevyhnutné na zmiernenie budúceho nárastu verejných výdavkov a zníženie rizika pre dlhodobú udržateľnosť.

13)

Programová stratégia v oblasti verejných financií je vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými zásadami hospodárskej politiky zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008, predovšetkým však je v súlade s integrovaným usmernením pre zabezpečenie hospodárskej stability prostredníctvom dodržania strednodobého rozpočtového cieľa v priebehu hospodárskeho cyklu. Pretože sa tento cieľ nedosiahol, vláda sa zaväzuje vykonať všetky opatrenia potrebné na nápravu v súlade s Paktom stability a rastu a integrovaným usmernením o zabezpečení hospodárskej udržateľnosti z hľadiska plánovaných nákladov na starnúce obyvateľstvo.

14)

Národný reformný program Luxemburska predložený 17. novembra 2005 uvádza tieto výzvy, ktoré majú výrazný vplyv na verejné financie: i) zabezpečenie hospodárskej stability a ii) zabezpečenie hospodárskej udržateľnosti. V tomto programe sú uvedené taktiež výzvy v iných oblastiach, ktoré majú významný vplyv na verejné financie, najmä potrebu značne zvýšiť verejné financovanie výskumu a vývoja. Rozpočtové dôsledky opatrení, ktoré sú uvedené v národnom reformnom programe, sa odrážajú v rozpočtových prognózach programu stability a opatrenia v oblasti verejných financií plánované v programe stability sú v súlade s opatreniami, ktoré predpokladá národný reformný program.

—

zvýšiť úsilie pri úprave rozpočtu v roku 2006 a určiť a vykonať nevyhnutné opatrenia na roky 2007 a 2008

—

a zlepšiť dlhodobú udržateľnosť, najmä zvýšením verejných výdavkov prostredníctvom reformy dôchodkového systému.

7.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 55/33

1)

Rada 14. januára 2005 preskúmala aktualizovaný program stability Rakúska na roky 2005 až 2008.

2)

Hospodárstvo Rakúska rástlo v poslednom desaťročí v priemere o 2,2 % ročne v reálnych hodnotách, čo zodpovedalo miere rastu eurozóny ako celku. Zatiaľ čo tvorba pracovných miest bola menej dynamická ako v eurozóne, Rakúsko má ešte stále jednu z najnižších mier nezamestnanosti v celej EÚ. Z hľadiska rozpočtu dosiahla krajina v rokoch 2001 a 2002 prebytkovú alebo takmer vyrovnanú pozíciu verejných financií. V poslednom období bol však vývoj charakterizovaný návratom k schodku (1,2 % HDP v roku 2003 a 1 % HDP v roku 2004).

3)

Rada vo svojom stanovisku z 18. januára 2005 k predchádzajúcej aktualizácii programu stability na obdobie rokov 2004 – 2008 vyzvala Rakúsko, aby sústredilo ťažisko celkovej konsolidácie rozpočtu na skoršie programové roky a aby podrobnejšie formulovalo konkrétne opatrenia, prostredníctvom ktorých by bolo možné dosiahnuť významnú konsolidáciu rozpočtu v posledných dvoch rokoch programu.

4)

Podľa predbežných výsledkov dosiahol schodok verejných financií 1,7 % HDP v roku 2005, čo bolo o 0,2 percentuálneho bodu menej, ako sa plánovalo v aktualizovanom programe a o 0,1 percentuálneho bodu menej ako hodnoty, ktoré predpovedali útvary Komisie. Podarilo sa dosiahnuť lepší výsledok, ako sa plánovalo, v dôsledku vývoja, ktorý bol na strane príjmov priaznivejší ako sa predpovedalo, a to aj napriek výraznému zníženiu daní. Prekročili sa aj plánované výdavky, avšak len o málo.

5)

Program vo veľkej miere dodržiava modelovú štruktúru a požiadavky na poskytovanie údajov uvedené v novom kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy (2).

6)

Podľa aktualizácie sa očakáva, že reálny rast HDP sa zvýši z ročnej miery 1,75 % v roku 2005 a 2006 na 2,5 % v roku 2008. Rast, ktorý bude v rokoch 2005 a 2006 pomalší, ako sa predtým predpokladalo a ktorý vedie k prehlbujúcej sa negatívnej produkčnej medzere, sa pripisuje slabšiemu medzinárodnému obchodu a vyšším cenám ropy. V dôsledku rastúcich investícií a súkromnej spotreby sa očakáva vzostup hospodárskej aktivity v posledných rokoch trvania programu. Krátkodobý aj strednodobý scenár vychádza z realistických predpokladov rastu. Očakávanie v oblasti rastu zamestnanosti sa však javí o niečo optimistickejšie. Očakáva sa, že inflácia klesne z 2,3 % v roku 2005 na 1,5 % v roku 2008, čo sa zdá byť hodnoverné.

7)

Program charakterizuje rozpočtovú stratégiu ako „trojrozmernú“. Po prvé, zameriava sa na vyrovnaný rozpočet počas celého hospodárskeho cyklu. Po druhé, stratégia predpokladá zníženie v daňovom zaťažení do roku 2010 na úroveň nižšiu ako 40 %. Po tretie, predpokladá zvýšenie potenciálneho rastu podporou investovania do oblasti výskumu, vzdelávania a infraštruktúry. Aktualizácia sa zameriava na zníženie schodku verejných financií z 1,9 % HDP v roku 2005 na 0 % v roku 2008 a na zvýšenie primárneho prebytku z 1,1 % na 2,7 % HDP. Keďže sa očakáva pokles príjmov o 0,9 percentuálneho bodu HDP počas obdobia rokov 2005 – 2008, plánovaná konsolidácia sa bude opierať o obmedzenie výdavkov, s poklesom podielu výdavkov na HDP o 2,8 percentuálneho bodu. Väčšia časť obmedzení výdavkov sa bude týkať kategórií ostatné primárne výdavky a sociálne transfery. Súčasná aktualizácia v porovnaní s predchádzajúcim programom v podstate potvrdzuje plánovanú úpravu voči menej priaznivejšiemu makroekonomickému scenáru.

8)

Počas programového obdobia sa plánuje zlepšenie štrukturálneho zostatku (t. j. cyklicky upraveného zostatku bez jednorázových a iných dočasných opatrení) vypočítaného podľa spoločne dohodnutej metodiky na základe údajov programu v priemere asi o 0,5 % HDP ročne. Program stanovuje strednodobý cieľ (SDC) pre štrukturálnu rozpočtovú pozíciu na úrovni 0 % a zameriava sa na dosiahnutie tejto pozície do roku 2008. Pokiaľ ide o primeranosť, SDC programu je v rozpätí, ktorý stanovuje Pakt stability a rastu pre eurozónu a členské štáty ERM II a kódex pravidiel, a z dlhodobého hľadiska primerane premieta mieru zadĺženia a priemerný potenciálny náraste produkcie.

9)

Rozpočtové smerovanie projektované na roky 2005 a 2006 sa zdá byť hodnoverné, keďže vychádza z uzákonených opatrení. Konsolidácia v rokoch 2007 a 2008 sa však plne nepreukazuje opatreniami politiky obsiahnutými v aktualizácii. Takmer polovica úsilia v súvislosti s výdavkovými obmedzeniami patrí do kategórie ostatné primárne výdavky a v programe sa neuvádza, ako sa to presne uskutoční. Navyše dôveryhodnosť projektovaného zlepšenia do značnej miery závisí od efektívnosti rakúskeho Národného paktu stability. Z predchádzajúcich skúseností s týmto paktom je však možné len ťažko odvodiť, či sa budú ciele dodržiavať.

10)

Vzhľadom na toto hodnotenie rizík možno nebude rozpočtová pozícia stanovená v programe dostatočná na zabezpečenie dosiahnutia SDC programu do roku 2008. Rozpočtová stratégia, pod podmienkou že sa vykoná tak, ako je uvedené v programe, sa však zdá byť primeraná na dosiahnutie štrukturálnej rozpočtovej pozície podľa paktu do konca programového obdobia, čo je možné považovať za primerané. Navyše sa zdá, že rozpočtová pozícia v programe poskytuje dostatočné bezpečné rozpätie na zabránenie prekročenia hranice schodku vo výške 3 % HDP pri bežných makroekonomických výkyvoch počas programového obdobia. Tempo prispôsobovania smerom k SDC programu predpokladané v programe je úplne v súlade s Paktom stability a rastu, ktorý pre eurozónu a členské štáty ERM II stanovuje referenčnú hodnotu pre ročné zlepšenie štrukturálneho zostatku na úrovni 0,5 % HDP, a toto prispôsobenie by malo byť vyššie v hospodársky priaznivých rokoch a mohlo by byť nižšie v hospodársky nepriaznivých rokoch. Aj keď útvary Komisie očakávajú, že sa táto úprava bude realizovať v ročnom priemere pomalšie, ako sa predpokladá v programe, ešte by bola v súlade s požiadavkami paktu, najmä vzhľadom na existenciu negatívnej produkčnej medzery počas programového obdobia.

11)

Odhaduje sa, že pomer dlhu dosiahol v roku 2005 úroveň 63,4 % HDP, čo je mierne nad referenčnou hodnotu 60 % HDP stanovenou v zmluve. V programe sa projektuje pokles pomeru dlhu počas programového obdobia o 3,9 percentuálneho bodu, čím sa dostane naspäť pod referenčnú hodnotu. Riziká spojené s projektovaným vývojom pomeru dlhu sa zdajú byť vo všeobecnosti vyvážené. Na jednej strane by mohol vyšší schodok, ako sa plánuje, ohroziť dodržiavanie procesu prispôsobovania uvedeného v programe. Na druhej strane aktualizácia nezahŕňa potenciálne výnosy z privatizácie. Vzhľadom na hodnotenie rizika sa zdá, že pomer dlhu sa dostatočne zmenšuje a približuje k referenčnej hodnote.

12)

Pokiaľ ide o udržateľnosť verejných financií, zdá sa, že v prípade Rakúska je len malé riziko na základe projektovaných rozpočtových nákladov na starnutie obyvateľstva (3). Očakáva sa, že úroveň dlhu, ktorá je v súčasnosti vyššia ako 60 % HDP, poklesne a zostane pod referenčnou hodnotou až do roku 2050 za predpokladu, že sa vykoná plánovaná konsolidácia rozpočtu. Nedávna dôchodková reforma Rakúska by mala výrazne prispieť k obmedzeniu rastu verejných výdavkov budúcnosti. Ak sa však neopraví štrukturálny schodok, mohol by predstavovať riziko pre udržateľnosť verejných financií. Vykonanie plánovanej konsolidácie verejných financií v strednodobom horizonte preto prispeje k zníženiu rizík udržateľnosti verejných financií.

13)

Uvedené opatrenia v oblasti verejných financií sú vo veľkej miere v súlade s hlavnými usmerneniami pre hospodársku politiku na obdobie rokov 2005 – 2008. Opatrenia sú najmä v súlade s usmerneniami, ktoré odporúčajú zabezpečenie hospodárskej a fiškálnej udržateľnosti a podporu efektívneho prideľovania zdrojov orientovaných smerom k vyššiemu rastu a zamestnanosti.

14)

Národný program reforiem Rakúska, predložený 19. októbra 2005, stanovuje dosiahnutie udržateľných verejných financií ako jednu z hlavných úloh pre Rakúsko. Neuvádza však žiadne budúce zvažované opatrenia na splnenie tejto úlohy. V tomto ohľade je program stability podrobnejší a poskytuje údaje o niektorých opatreniach, ktoré majú prispieť ku konsolidácii verejných financií. Rozpočtové dosahy opatrení v oblasti mikroekonomiky a zamestnanosti načrtnuté v Národnom programe reforiem sa vo všeobecnosti premietajú do rozpočtových projekcií programu stability. Program stability uvádza opatrenia zamerané na zefektívnenie verejnej správy a systému zdravotnej starostlivosti. Dopĺňa ich návrhmi na zmeny inštitucionálnych charakteristík verejných financií, konkrétne dvoch komplexných reforiem právnych predpisov upravujúcich rozpočtový proces v Rakúsku, ktoré pozostávajú zo zavedenia strednodobého rozpočtového rámca od roku 2007 a prechodu od roku 2011 od rozpočtu závislého na vstupoch na rozpočet založený na cieľoch. Tieto opatrenia sú v súlade s prioritami stanovenými v Národnom programe reforiem.

7.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 55/37

1)

Rada 14. februára 2006 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Estónska na obdobie rokov 2005 až 2009.

2)

V polovici 90. rokov 20. storočia Estónsko profitovalo z prvých výsledkov odvážnych snáh o reformu a stabilizáciu. V dôsledku krízy, v ktorej sa ocitlo Rusko v roku 1998, utrpelo krátkodobý pokles sprevádzaný ochabnutím hospodárskeho rastu v roku 1999. K rýchlej obnove hospodárskeho rastu od roku 2000 došlo vďaka komplexným štrukturálnym reformám vo finančnom a podnikateľskom sektore, ktoré zvýšili citlivosť hospodárstva voči trhovým činiteľom a jeho otvorenosť voči zahraničiu. Rast reálneho ročného HDP za posledné desaťročie dosiahol v priemere úroveň 6 %, čím značne predbehol priemer EÚ vo výške 1,7 %. Vysoký deficit platobnej bilancie na úrovni 10,5 % HDP v roku 2004 predstavuje hlavnú makroekonomickú nerovnováhu. Vývoj rozpočtu charakterizovala celkovo obozretná fiškálna politika, ktorej dôsledkom boli zdravé fiškálne prebytky.

3)

Rada vo svojom stanovisku zo 17. februára 2005 schválila rozpočtovú stratégiu predloženú v predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu na roky 2004 – 2008. Pokiaľ ide o plnenie rozpočtu v roku 2005, prognózy útvarov Komisie z jesene 2005 odhadujú prebytok verejných financií na úrovni 1,1 % HDP, pričom v predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu bol cieľom vyrovnaný rozpočet. Skutočný prebytok za rok 2005 bude vďaka kombinácii vysokého hospodárskeho rastu, zlepšenia výberu daní a výdavkov nižších, ako sa plánovalo, omnoho vyšší a dosiahne úroveň 2 – 2,5 % HDP.

4)

Aktualizovaný program vo všeobecnosti zodpovedá vzorovej štruktúre a požiadavkám na poskytovanie údajov programov stability a konvergenčných programov, ktoré sú uvedené v novom kódexe pravidiel (2).

5)

Makroekonomický scenár, z ktorého tento program vychádza, predpokladá, že sa rast reálneho HDP zvýši z 6,5 % v roku 2005 na 6,6 % v roku 2006 a v priebehu zostávajúceho programového obdobia dosiahne priemernú úroveň 6,3 %. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že tento scenár vychádza zo značne opatrných odhadov rastu. Na základe výpočtov útvarov Komisie, ktoré vychádzajú z programu podľa spoločne dohodnutej metodiky, sa predpokladá, že rast potencionálneho HDP zostane relatívne vysoký, avšak v strednodobom výhľade bude vykazovať mierne klesajúcu tendenciu. V dôsledku toho obozretný výhľad rastu reálneho HDP má za následok zápornú produkčnú medzeru počas programového obdobia, zatiaľ čo predpoveď útvarov Komisie z jesene 2005 uvádza pre roky 2005 a 2006 kladnú produkčnú medzeru. Prognóza inflácie na rok 2006 sa v programe tiež zdá byť nízka vzhľadom na vysokú citlivosť miery inflácie na vývoj cien ropy. Prognózy programu na rok 2007 sú v súlade s prognózami Komisie.

6)

Strednodobý rozpočtový rámec Estónska sa zameriava na udržanie zdravých verejných financií v kontexte udržateľného vysokého hospodárskeho rastu a zvyšujúcej sa zamestnanosti. Program sa zameriava na udržanie vyrovnaného stavu účtov verejných financií od roku 2007 po tom, ako sa dosiahnu prebytky na úrovni 0,3 % HDP v roku 2005 a 0,1 % HDP v roku 2006. Primárne saldo je v dôsledku zanedbateľného úrokového zaťaženia na mierne vyššej úrovni. Projektované ciele prebytku verejných financií na roky 2005 a 2006 sú len mierne vyššie než v predchádzajúcej aktualizácii, avšak iba čiastočne odzrkadľujú výsledok z roku 2005, ktorý dosiahol lepšiu úroveň, ako sa očakávalo, vo výške okolo 2,5 % HDP najmä vďaka dynamickému hospodárskemu rastu a zlepšenému výberu daní. Predpokladá sa, že smerom ku koncu programového obdobia dôjde k postupnému poklesu podielu výdavkov a príjmov. Aktualizácia z decembra 2005 v porovnaní s predchádzajúcou aktualizáciou programu vo všeobecnosti potvrdzuje plánovanú fiškálnu stratégiu ročných vyrovnaných rozpočtov na pozadí značne priaznivejšieho makroekonomického scenára.

7)

Počas programového obdobia sa plánuje zníženie štrukturálneho prebytku (t. j. cyklicky upraveného salda očisteného od jednorazových a iných dočasných opatrení) vypočítaného podľa spoločne odsúhlasenej metodiky v priemere o 0,1 % HDP za rok. Program stanovuje strednodobý cieľ udržať vyrovnaný rozpočet v štrukturálnom vyjadrení a má v pláne udržať štrukturálne saldo v intenciách tohto strednodobého cieľa programu počas celého programového obdobia. Keďže strednodobý cieľ programu je náročnejší ako minimálna referenčná hodnota (odhadovaná pri úrovni štrukturálneho deficitu vo výške približne 2 % HDP), jeho dosiahnutie by malo splniť cieľ, ktorým je zabezpečenie rezervy proti nadmernému deficitu. Pokiaľ ide o vhodnosť, strednodobý cieľ programu sa nachádza v medziach stanovených v Pakte stability a rastu pre eurozónu a členské štáty mechanizmu ERM II a v kódexe pravidiel a je náročnejší, ako by bolo nevyhnutné na základe miery zadlženia a priemerného potenciálneho nárast produkcie z dlhodobého hľadiska.

8)

Môže sa ukázať, že rozpočtové výsledky budú výrazne lepšie, než sa predpokladalo v programe, dokonca aj po roku 2005. Hospodársky výhľad, z ktorého sa na obdobie rokov 2006 – 2009 vychádza, je značne opatrný. Estónsku sa v minulosti už podarilo prekonať fiškálne ciele, čo dovoľuje priaznivejšie vnímať rovnováhu rizík.

9)

Vzhľadom na toto zhodnotenie rizík sa zdá, že rozpočtová stratégia postačuje na dosiahnutie rozpočtovej pozície, ktorú je možno zo štrukturálneho hľadiska považovať podľa paktu za primeranú pre celé programové obdobie. Okrem toho rozpočtová pozícia uvedená v programe zaisťuje bezpečnú rezervu voči porušeniu referenčnej hodnoty deficitu na úrovni 3 % HDP pri bežných makroekonomických fluktuáciách počas programového obdobia. Ak však zohľadníme pravdepodobnosť lepšieho výsledku, než sa očakávalo, v roku 2005, rozpočtový prebytok nepresahujúci 0,1 % HDP v roku 2006 môže niesť riziko procyklického účinku v „dobrých časoch“.

10)

Miera zadlženia sa ku koncu roka 2005 odhaduje na úrovni 4,6 % HDP, čo je výrazne pod úrovňou referenčnej hodnoty podľa zmluvy vo výške 60 % HDP a na najnižšej úrovni v EÚ. Program predpokladá, že podiel dlhu počas programového obdobia poklesne o 1,8 percentuálneho bodu.

11)

Pokiaľ ide o udržateľnosť verejných financií, zdá sa, že v prípade Estónska existuje len malé riziko vyplývajúce z predpokladaných rozpočtových nákladov na starnúcu populáciu (3). Hrubý dlh sa v súčasnosti nachádza na veľmi nízkej úrovni a predpokladá sa, že sa počas výhľadového obdobia udrží pod referenčnou hodnotou 60 %. K vyhliadkam verejných financií pozitívne prispieva stratégia Estónska sústreďovať sa pri tvorbe fiškálnej politiky na otázky udržateľnosti vrátane reformy dôchodkového systému, ktorá si vyžaduje akumuláciu aktív. Súčasná prebytková rozpočtová pozícia prispieva k obmedzeniu projektovaného vplyvu starnutia obyvateľstva na rozpočet a strednodobý rozpočtový plán udržania vyrovnaných rozpočtov je v súlade s nízkymi rizikami pre udržateľnosť verejných financií.

12)

Plánované opatrenia v oblasti verejných financií sú vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008. Najmä veľké prebytky verejných financií v roku 2005 skutočne prispeli k značnému zníženiu deficitu účtu platobnej bilancie pod úroveň 10 % HDP. Základným kameňom kombinácie politík Estónska počas programového obdobia je prísna fiškálna politika, najmä vzhľadom na podporu ďalšieho znižovania deficitu účtu platobnej bilancie na udržateľné úrovne. Aktualizácia taktiež obsahuje opatrenia podporujúce rozdelenie zdrojov zamerané na rast a zamestnanosť, najmä prostredníctvom zníženia podielu verejného sektora v hospodárstve a presunu daňového zaťaženia z priamych na nepriame dane.

13)

Národný reformný program Estónska predložený 15. októbra 2005 v kontexte obnovenej lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť určuje tieto výzvy, ktoré majú výrazný vplyv na verejné financie: i) udržateľnosť verejných financií, ii) fiškálna politika podporujúca hospodársky rast a zamestnanosť a iii) zabezpečenie stabilného makroekonomického prostredia. Rozpočtové prognózy konvergenčného programu plne zohľadňujú rozpočtové vplyvy opatrení stanovených v národnom reformnom programe. Opatrenia v oblasti verejných financií plánované v konvergenčnom programe sú v súlade s opatreniami, ktoré predpokladá národný reformný program. Konvergenčný program najmä načrtáva opatrenia na dokončenie dôchodkovej reformy z roku 2002, zvýšenie spotrebných a environmentálnych daní za súčasného zníženia zamestnaneckých daní a systematický presun rozpočtových prostriedkov na investície, podporu výskumu a vývoja a odbornú prípravu. Konvergenčný program tieto opatrenia dopĺňa o zmeny v oblasti inštitucionálneho usporiadania verejných financií najmä dokončením informačného systému tvorby rozpočtu, ktorý by spájal príslušné ministerstvá so systémom kontroly ministerstva financií prostredníctvom hlbšej formalizácie postupu strategického plánovania, a nových právnych predpisov na zlepšenie finančného hospodárenia na úrovni miestnych samospráv.

7.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 55/41

1)

Rada 14. februára 2006 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Lotyšska na obdobie rokov 2005 až 2008.

2)

Počas posledného desaťročia dosahoval priemerný ročný rast reálneho HDP Lotyšska 6 %. Tento rast charakterizoval výrazný rozvoj produktivity a v poslednom období aj rast zamestnanosti. V dôsledku vysokej zahraničnej nerovnováhy sa však Lotyšsko stalo závislé od prílivu kapitálu a vzrástol pomer zahraničného dlhu k HDP. Inflácia sa od polovice roku 2003 zvýšila a naďalej prekračuje úroveň 6 %, čo narúša vonkajšiu konkurencieschopnosť hospodárstva a predstavuje hrozbu pre rast. Makroekonomický scenár, o ktorý sa program opiera, predpokladá spomalenie rastu reálneho HDP z 8,4 % v roku 2005 na priemernú úroveň 7,2 % počas zvyšného obdobia trvania programu. Na základe posúdenia v súčasnosti dostupných informácií sa zdá, že tento scenár sa zakladá na hodnoverných prognózach rastu. Odhadovaná miera inflácie a schodku bežného účtu uvedená v programe sa zdá byť podhodnotená.

3)

Program v zásade dodržiava vzorovú štruktúru pre programy stability a konvergenčné programy uvedenú v novom kódexe pravidiel (2).

4)

Celkový schodok verejných financií v roku 2005 sa v tejto aktualizácii odhaduje na 1,5 % HDP pri 8,4 % raste HDP. Tento výsledok znamená mierne nižší schodok a podstatne vyšší rast, ako sa predpokladalo v predchádzajúcom programe (schodok: 1,6 % HDP, hospodársky rast: 6,7 %). V jesennej prognóze útvarov Komisie sa pri 9,1 % hospodárskom raste schodok odhadoval na úrovni 1,2 % HDP. Najnovšie časovo nerozlíšené údaje o plnení štátneho rozpočtu však naznačujú, že výsledok bude ešte lepší, ako sa predpokladalo v aktualizácii a v jesennej prognóze útvarov Komisie.

5)

Stanovisko Rady k predchádzajúcej aktualizácii, ktoré bolo prijaté 8. marca 2005, neobsahovalo nijaké návrhy týkajúce sa hospodárskej politiky. Uvádzalo sa v ňom však, že posúdenie vývoja konsolidácia a primeranosti fiškálnej pozície je podmienené priaznivým vývojom zahraničnej nerovnováhy, tlakmi na dopyt v hospodárstve a znížením inflácie z vtedajšej maximálnej miery.

6)

Cieľom aktualizovaného programu je dosiahnuť mierne zníženie celkového schodku verejných financií. Aktualizácia predpokladá celkový schodok verejných financií v roku 2005 vo výške 1,5 %, v roku 2006 1,5 %, v roku 2007 1,4 % a v poslednom roku 2008 1,3 %. Primárny zostatok by mal poklesnúť za rovnaké obdobie o 0,1 percentuálneho bodu. Počas trvania programu sa plánuje zvýšenie pomeru výdavkov i príjmov voči HDP (o 2,1 a 1,9 percentuálneho bodu). Najvyššie zvýšenie dosiahnu verejné investície (z 2,3 % HDP v roku 2005 na 3,3 % HDP v roku 2008) a „ostatné“ výdavky, ktoré nie sú bližšie určené, (z 12,3 % HDP na 13,8 % HDP v roku 2008), pričom k najvýraznejšiemu poklesu dochádza v sociálnych transferoch iných ako v naturáliách (z 9,3 % HDP v roku 2005 na 8,9 % HDP v roku 2008). Pri porovnaní s predchádzajúcou aktualizáciou aktualizácia z novembra 2005 vo všeobecnosti potvrdzuje plánované úpravy, hoci výhľad hospodárskeho rastu je výrazne priaznivejší.

7)

Na základe výpočtov útvarov Komisie, ktoré vychádzajú z informácií uvedených v programe a v súlade so spoločne odsúhlasenou metodikou by sa štrukturálny zostatok, t. j. cyklicky upravený zostatok bez jednorazových alebo iných dočasných opatrení, mal počas trvania programu zlepšiť len mierne (o 0,75 percentuálneho bodu). Fiškálne snahy sa plánujú na konci programového obdobia, pričom sa sústreďujú na roky, v ktorých sa očakáva záporná produkčná medzera. Aktualizácia stanovuje strednodobý cieľ rozpočtovej pozície v zmysle Paktu stability a rastu v podobe štrukturálneho schodku na úrovni „približne 1 % HDP“, pričom tento cieľ sa má dosiahnuť v poslednom roku trvania programu. Keďže strednodobý cieľ programu je náročnejší ako minimálna referenčná hodnota (odhadovaná pri úrovni schodku vo výške približne 2 % HDP), jeho dosiahnutie by malo splniť cieľ, ktorým je zabezpečenie rezervy proti nadmernému schodku. Strednodobý cieľ programu sa nachádza v rozmedzí uvedenom pre eurozónu a mechanizmus ERM II v Pakte stability a rastu a kódexe pravidiel a primerane odráža mieru zadlženia a priemerný potenciálny rast produkcie z dlhodobého hľadiska. Vzhľadom na uvedené riziká, ktoré ohrozujú udržateľnú hospodársku konvergenciu, by však bolo vhodné naplánovať ambicióznejšie rozpočtové pozície.

8)

Rozpočtový výsledok by mohol byť horší, ako sa plánuje v programe. Hoci sa prognózy rastu a predpoklady týkajúce sa daňovej elasticity, z ktorých vychádzali minulé rozpočty, zvyčajne ukázali byť opatrné, v prípade daňovej elasticity to už nemusí platiť, pretože jej prognóza jej v súčasnom programe skôr optimistická. V programe sa okrem toho uvádzajú viaceré (navrhované) opatrenia v oblasti sociálnej politiky, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť skôr k zvýšeniu výdavkov než k ich zníženiu, ktoré predpokladá program.

9)

Vzhľadom na hodnotenie rizík nemusí byť rozpočtová pozícia uvedená v programe dostatočná na dosiahnutie štrukturálnej rozpočtovej pozície, ktorú by bolo možné na konci programu podľa paktu považovať za primeranú. Ako už bolo uvedené, bolo by tiež žiaduce, aby bola stratégia ambicióznejšia. Tempo úpravy, uvedené v programe, smerom k strednodobému cieľu programu je pomalšie ako ročné zlepšovanie štrukturálneho zostatku vo výške 0,5 % HDP (v hospodársky priaznivom období je táto hodnota vyššia), čo zodpovedá referenčnej hodnote uvedenej v Pakte stability a rastu. Najmä možné zhoršenie štrukturálneho zostatku v roku 2006, na ktoré poukazuje zachovanie cieľa z roku 2006, by v situácii výrazne lepšieho výsledku za rok 2005, ako sa očakávalo, naznačovalo na výrazné uvoľnenie fiškálnej politiky v kontexte pokračujúcich vysokých tlakov zo strany dopytu a významných rizík ohrozujúcich stabilitu.

10)

V súlade s Paktom stability a rastu by sa pri určovaní postupu úprav zameraných na dosiahnutie strednodobého cieľa programu alebo pri povoľovaní dočasného odchýlenia sa od strednodobého cieľa programu mali zohľadniť „významné štrukturálne reformy“, ktoré majú preukázateľný vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Program poznamenáva, že v porovnaní s rokom 2004 sa bude vďaka prebiehajúcej dôchodkovej reforme, a najmä zavedeniu druhého piliera, postupne znižovať podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie na celkovom schodku verejných financií. Čisté náklady na dôchodkovú reformu sa v programe odhadujú pre rok 2005 na 0,25 % HDP, pričom by mali postupne vzrásť na 1,25 % HDP v roku 2008. To by mohlo byť dôvodom na povolenie dočasného odchýlenia od každoročne požadovanej úpravy o 0,5 % HDP smerom k strednodobému cieľu programu, pretože štrukturálne reformy, na ktorých je toto opatrenie založené, sú v programe dostatočne podrobne opísané a majú významný pozitívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Úprava pre rok 2006, ak aj zohľadníme štrukturálne reformy, však nie je v súlade s Paktom stability a rastu. Počas všetkých rokov programu však existuje dostatočná rezerva, aby nedošlo k prekročeniu referenčnej hodnoty vo výške 3 % HDP. Napriek tomu sa však uvedený návrh na urýchlenie tempa úprav smerom k strednodobému cieľu programu oproti tempu uvedenému v programe zdá byť uskutočniteľný vzhľadom na to, že v prvých rokoch programu sú odhadované čisté výdavky na dôchodkovú reformu nízke.

11)

Pomer dlhu k HDP v roku 2005 sa odhaduje na úrovni 14,9 %, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou vo výške 60 % HDP stanovenou v zmluve. Plánuje sa, že pomer dlhu by sa mal počas programu veľmi pomaly znižovať až na 14,7 % HDP v roku 2008, pričom vplyv pretrvávajúcich schodkov by mal tlmiť vysoký rast nominálneho HDP.

12)

Pokiaľ ide o udržateľnosť verejných financií, zdá sa, že v prípade Lotyšska je vzhľadom na predpokladané rozpočtové náklady na starnúcu populáciu len malé riziko. (3) Odhaduje sa, že súčasná veľmi nízka úroveň hrubého dlhu zostane počas obdobia rokov 2005 – 2050, ktorých sa odhad týka, pod referenčnou hodnotou 60 %. V Lotyšsku od roku 1996 prebieha dôchodková reforma, ktorá významne prispieva k potlačeniu dosahu starnutia obyvateľstva na rozpočet.

13)

Plánované opatrenia v oblasti verejných financií sú v podstate v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky uvedenými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008. Konvergenčný program predovšetkým v hlavných bodoch opisuje opatrenia na podporu tvorby pracovných miest a hospodárskeho rastu prostredníctvom zmien v štruktúre príjmov a výdavkov (najmä posun daňového zaťaženia z priameho na nepriame zdaňovanie a znižovanie transferov) a kladením dôrazu na verejné investície ako na výdavkovú prioritu. Je však potrebné zamerať sa viac na dosahovanie kľúčových cieľov, akými sú regulovanie inflácie, riešenie zahraničnej nerovnováhy a zvyšovanie zamestnanosti prostredníctvom podpory trhu práce založeného na princípe inklúzie.

14)

Národný reformný program Lotyšska, ktorý bol predložený 21. októbra 2005 v súvislosti s obnovenou Lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť, označuje za najväčšiu výzvu s vplyvom na verejné financie zabezpečenie makroekonomickej stability, pričom hlavnú úlohu prisudzuje posilneniu fiškálnej disciplíny a postupov plánovania rozpočtu. Rozpočtové prognózy konvergenčného programu odzrkadľujú rozpočtové vplyvy obmedzeného množstva konkrétnych reformných opatrení špecifikovaných v národnom reformnom programe. Opatrenia týkajúce sa verejných financií plánované v konvergenčnom programe sú v súlade s opatreniami, s ktorými sa počíta v národnom reformnom programe. Ako bolo uvedené, konvergenčný program opisuje opatrenia na podporu rastu a zamestnanosti, ktoré vychádzajú zo zmien v štruktúre príjmov a výdavkov (najmä posun daňového zaťaženia z priameho na nepriame zdaňovanie a znižovanie transferov) a z dôrazu kladeného na verejné investície ako na výdavkovú prioritu.