28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/1

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(tretia komora)

zo 17. novembra 2005

vo veci C-90/03: Španielske kráľovstvo proti Rade Európskej únie (1)

(Rybolov - Nariadenie Rady (ES) č.2792/1999 - Štrukturálne akcie Spoločenstva v oblasti rybolovu - Spôsoby a podmienky - Podstatná formálna vada - Porušenie článku 254 ES)

(2006/C 22/01)

Jazyk konania: španielčina

Vo veci C-90/03, ktorej predmetom je žaloba o neplatnosť v zmysle článku 230 ES podaná 28. februára 2003, Španielske kráľovstvo (splnomocnená zástupkyňa: N. Díaz Abad), ktoré podporujú: Helénska republika (splnomocnení zástupcovia: V. Kontolaimos a G. Kanellopoulos), Francúzska republika (splnomocnení zástupcovia: G. de Bergues a A. Colomb), proti Rade Európskej únie (splnomocnení zástupcovia: J. Monteiro a F. Florindo Gijón), ktorú podporuje: Komisia Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: T. van Rijn a S. Pardo Quintillán, Súdny dvor (tretia komora), v zložení: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia J. Malenovský, S. von Bahr (spravodajca), A. Borg Barthet a U. Lõhmus, generálny advokát: P. Léger, tajomník: R. Grass, vyhlásil 17. novembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

3.	Francúzska republika, Helénska republika a Komisia Európskych spoločenstiev znášajú vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 135, 7.6.2003.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/1

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(prvá komora)

z 27. októbra 2005

vo veci C-41/04 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Hoge Raad der Nederlanden): Levob Verzekeringen BV, OV Bank NV proti Staatssecretaris van Financiën (1)

(Šiesta smernica o DPH - Články 2, 5, 6 a 9 - Prevod operačného systému zapísaného na nosiči - Neskoršie prispôsobenie operačného systému osobitným potrebám nadobúdateľa - Jediné zdaniteľné plnenie - Plnenie spočívajúce v službách - Miesto plnenia)

(2006/C 22/02)

Jazyk konania: holandčina

Vo veci C-41/04, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) z 30. januára 2004 a doručený Súdnemu dvoru 2. februára 2004, ktorý súvisí s konaním: Levob Verzekeringen BV, OV Bank NV proti Staatssecretaris van Financiën, Súdny dvor (prvá komora), v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Schiemann (spravodajca), N. Colneric, J. N. Cunha Rodrigues a E. Levits, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: K. Sztranc, referentka, vyhlásil 27. októbra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

Článok 2 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia treba vykladať v tom zmysle, že keď viaceré prvky alebo činnosti odovzdané, resp. vykonané platiteľom dane v prospech spotrebiteľa, považovaného za priemerného spotrebiteľa, sú úzko spojené tak, že tvoria objektívne z hospodárskeho hľadiska celok, ktorého rozčlenenie by bolo neprirodzené, súbor týchto prvkov alebo týchto činností tvorí jediné plnenie s cieľom uplatniť DPH.

2.	Takýmto je prípad činnosti, ktorou platiteľ dane odovzdáva spotrebiteľovi predtým vyvinutý a predávaný bežný operačný systém zapísaný na nosiči, ako aj následné prispôsobenie tohto operačného systému osobitným potrebám tohto nadobúdateľa, aj keď ako odplata sú zaplatené rôzne ceny.

Článok 6 ods. 1 šiestej smernice 77/388 treba vykladať v tom zmysle, že jediné plnenie, ako to, ktoré je uvedené v bode 2 tejto výrokovej časti, má byť kvalifikované ako „plnenie, ktorého predmetom sú služby“, keď sa zdá, že predmetné prispôsobenie nie je ani druhoradé, ani vedľajšie, ale že má naopak prevládajúci charakter; takým je najmä prípad, keď vzhľadom na prvky, ako sú rozsah, dĺžka alebo cena prispôsobenia, toto prispôsobenie je rozhodujúco dôležité preto, aby umožnilo použitie operačného systému „na mieru“ nadobúdateľom.

Článok 9 ods. 2 písm. e) tretiu zarážku šiestej smernice 77/388 treba vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na jediné plnenie, ktorého predmetom sú služby uvedené v bode 3 tohto výroku, ktoré sú poskytnuté platiteľovi dane usadenému v Spoločenstve, ale mimo krajiny, kde je usadený poskytovateľ plnenia.

(1) Ú. v. EÚ C 94, 17.4.2004.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/2

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(šiesta komora)

zo 17. novembra 2005

vo veci C- 476/04: Komisia Európskych spoločenstiev proti Helénskej republike (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2001/55/ES - Hromadný prílev vysídlených osôb - Dočasná ochrana - Minimálne štandardy)

(2006/C 22/03)

Jazyk konania: gréčtina

Vo veci C-476/04, ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 12. novembra 2004, Komisia Európskych spoločenstiev (splnomocnené zástupkyne: M. Kontoy a C. O'Reilly) proti Helénskej republike (splnomocnená zástupkyňa: N. Dafniou), Súdny dvor (šiesta komora), v zložení: A. Borg Barthet (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu šiestej komory, sudcovia U. Lõhmus a A. Ó Caoimh, generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer, tajomník: R. Grass, vyhlásil 17. novembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

Helénska republika si tým, že neprijala zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2.	Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 6, 8.1.2005; Mim. vyd. 19/004, s. 162.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/2

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(šiesta komora)

zo 17. novembra 2005

vo veci C-73/05: Komisia Európskych spoločenstiev proti Francúzskej republike (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2000/34/ES - Organizácia pracovného času)

(2006/C 22/04)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci C-73/05, ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 15. februára 2005, Komisia Európskych spoločenstiev (splnomocnená zástupkyňa: N. Yerrell) proti Francúzskej republike (splnomocnení zástupcovia: G. de Bergues a O. Christmann), Súdny dvor (šiesta komora), v zložení: A. Borg Barthet (spravodajca), vo funkcii predsedu šiestej komory, sudcovia U. Lõhmus a A. Ó Caoimh, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: R. Grass, vyhlásil 17. novembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

Francúzska republika si tým, že neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/34/ES z 22. júna 2000, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/104/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, a ktorá sa vzťahuje na sektory a činnosti vylúčené z uvedenej smernice, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2.	Francúzska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 82, 2.4.2005.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/3

UZNESENIE SÚDNEHO DVORA

(tretia komora)

z 13. októbra 2005

vo veci C-1/05 SA: Intek Co. proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(Návrh na výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky proti Komisii Európskych spoločenstiev)

(2006/C 22/05)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci C-1/05 SA, ktorej predmetom je návrh na výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky proti Komisii Európskych spoločenstiev, podaný 28. januára 2005, Intek Co., so sídlom v Ašchabáde (Turkménsko) (splnomocnený zástupca: R. Nathan) proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: J.-F. Pasquier a E. Manhaeve), Súdny dvor (tretia komora), v zložení: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia J. Malenovský (spravodajca), A. La Pergola, J.-P. Puissochet a A. Ó Caimh, generálna advokátka: C. Stix-Hackl, tajomník: R. Grass, vydal 13. októbra 2005 uznesenie, ktorého výrok znie:

1.	Konanie sa zastavuje.

2.	Každý z účastníkov konania znáša svoje trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 82, 2.4.2005.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/3

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Gerechtshof te Amsterdam z 21. septembra 2005, ktorý súvisí s konaním: Amurta S.G.P.S. proti Inspecteur van de Belastingdienst/Amsterdam

(Vec C-379/05)

(2006/C 22/06)

Jazyk konania: holandčina

Gerechtshof te Amsterdam podal uznesením z 21. septembra 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: Amurta S.G.P.S. proti Inspecteur van de Belastingdienst/Amsterdam a bol doručený kancelárii Súdneho dvora 17. októbra 2005.

Gerechtshof te Amsterdam žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Je oslobodenie podľa článku 4 Wet op de dividendbelasting 1965 (zákon o dani z dividend z roku 1965), tak ako je opísané v bodoch 5.3 až 5.5. tohto uznesenia, spolu s oslobodením podľa článku 4a toho istého zákona v súlade s ustanoveniami Zmluvy ES o voľnom pohybe kapitálu (články 56 až 58 ES), hoci takéto oslobodenie sa vzťahuje len na vyplatenie dividend akcionárom podliehajúcim dani z príjmu právnických osôb v Holandsku alebo zahraničným akcionárom, ktorí majú v Holandsku organizačnú zložku, ktorá tieto akcie vlastní, na ktorých sa vzťahuje oslobodenie podielov podľa článku 13 Wet op de venootschapsbelasting 1969 (zákon o dani z príjmov právnických osôb z roku 1969)?

Má na odpoveď na prvú otázku vplyv, či štát pobytu akcionára alebo štát, na území ktorého je usadená zahraničná holdingová spoločnosť, na ktorých sa nevzťahuje oslobodenie podľa článku 4 Wet op de dividendbelasting 1965, poskytne tomuto akcionárovi alebo tejto spoločnosti plný zápočet (full credit) holandskej dane z dividend?

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/4

Žaloba podaná 20. októbra 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike

(Vec C-382/05)

(2006/C 22/07)

Jazyk konania: taliančina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: A. Aresu a X. Lewis splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, podala 20. októbra 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Talianskej republike.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

určil, že Talianska republika, tým, že Presidenza del Consiglio dei Ministri – Dipartimento per la protezione civile – Ufficio del Commissario delegato per l'emergenza rifiuti e la tuttela acque in Sicilia, začali konanie o uzavretí zmlúv o použití časti zvyškových komunálnych odpadov popri triedenom odpade produkovanými obcami v Regione Sicilia a uzavreli zmluvy bez uplatnenia konania stanoveného v smernici Rady 92/50/EHS (1) z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb a osobitne bez uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z uvedenej smernice, osobitne z článkov 11, 15 a 17,

2)	zaviazal Taliansku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa Komisie z analýzy dokumentov týkajúcich sa uzavretia zmlúv vyplýva, že sa mali kvalifikovať ako verejné zmluvy na obstarávanie služieb patriace do pôsobnosti smernice 92/50/ES.

V dôsledku toho sa pri uzatváraní uvedených zmlúv mali rešpektovať uvedené pravidlá oznamovania a účasti stanovené v hlave III a VI tejto smernice a osobitne uverejnenie oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, podľa článkov 15 a 17 a s použitím konania podľa článku 11.

V danom prípade nemožno považovať oznámenie, ktoré zverejnil Commissario delegato za dostatočné a ktoré by boli v súlade s povinnosťou oznámenia stanovenou vo vyššie citovaných ustanoveniach. Nielen že použitý formulár odkazuje na tzv. predbežné informácie namiesto uzavretia zmlúv, ale predovšetkým uvedené údaje zjavne nezodpovedali tým, ktoré musia byť v súlade so vzorom oznámenia stanovenom v prílohe k smernici 92/50/EHS naposledy zmenenej smernicou 2001/78/ES.

(1) Ú. v. ES L 209, 24.7.1992, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/4

Žaloba podaná 24. októbra 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike

(Vec C-387/05)

(2006/C 22/08)

Jazyk konania: taliančina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: G. Wilms a L. Visaggio, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, podala 24. októbra 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Talianskej republike.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že Talianska republika si tým, že jednostranne oslobodila od dovozného cla materiál, ktorý sa môže použiť na vojenské aj civilné účely, a tým, že odmietla vypočítať a zaplatiť vlastné zdroje, ktoré v dôsledku tohto oslobodenia neboli náležite vybrané, ako aj úroky z omeškania dlžné z dôvodu, že v primeranom čase nesprístupnila vlastné zdroje Komisii, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú na jednej strane z článku 26 ES, článku 20 nariadenia (ES) č. 2913/92 (1) a v dôsledku toho zo Spoločného colného sadzobníka, a na druhej strane z článkov 2, 9, 10 a 17 ods. 1 nariadenia (EHS, Euratom) č. 1552/89 (2), ako aj z príslušných ustanovení nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000 (3),

—	zaviazal Taliansku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutie o odpustení dovozného cla (alebo v určitých prípadoch o uplatňovaní nulovej sadzby) na určité zbrane a vojenské zariadenia bolo v rámci právneho poriadku Spoločenstva prijaté nariadením Rady (ES) č. 150/2003 (4) s účinnosťou od 1. januára 2003.

Podľa Komisie je oslobodenie, ktoré Taliansko jednostranne poskytlo počas obdobia predchádzajúceho uplatňovaniu uvedeného nariadenia, nezákonnou výnimkou z článku 26 ES a z colných právnych predpisov Spoločenstva a spôsobilo nenáležité zníženie colných príjmov, ktoré sú vlastnými zdrojmi Spoločenstva.

(1) Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307.

(2) Ú. v. ES L 155, 7.6.1989, s. 1.

(3) Ú. v. ES L 130, 31.5.2000, s. 1; Mim. vyd. 01/003, s. 169.

(4) Ú. v. ES L 25, 30.1.2003, s. 1; Mim. vyd. 02/013, s. 15.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/5

Žaloba podaná 24. októbra 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike

(Vec C-388/05)

(2006/C 22/09)

Jazyk konania: taliančina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: A. Aresu a D. Recchia splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, podala 24. októbra 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Talianskej republike.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že Talianska republika si tým, že:

pred 28. decembrom 1998, dátumom klasifikácie osobitného chráneného územia „Valloni e steppe pedegarganiche“ nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 4 smernice Rady 79/409/EHS (1) z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva, keďže neprijala náležité kroky na zabránenie znečistenia alebo poškodzovania biotopov alebo akýchkoľvek rušivých vplyvov pôsobiacich na vtáctvo s vážnymi dôsledkami vo vzťahu k plánu označenému „patto d'area“ a projektom v ňom uvedeným, ktoré mohli mať dopad na biotopy a druhy v rámci IBA č. 94 (zoznamu IBA 89) „Promontorio del Gargano“ a skutočne spôsobili zhoršenie biotopov ako aj rušivé vplyvy na vtáctvo žijúce v rámci uvedených IBA,

b)	po 28. decembri 1998, dátume klasifikácie osobitného chráneného územia „Valloni e steppe pedegarganiche“ nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 2, 3 a 4 a článku 7 smernice Rady 92/43/EHS (2) z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín,

—	zaviazal Taliansku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Talianska republika si tým, že neprijala náležité kroky na zabránenie znečistenia alebo poškodzovania biotopov alebo akýchkoľvek rušivých vplyvov pôsobiacich na vtáctvo s vážnymi dôsledkami vo vzťahu k plánu označenému „patto d'area“ a projekty v ňom uvedené, na území klasifikovanom ako osobitné chránené územie „Valloni e steppe pedegarganiche“, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 4 smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva, a po 28. decembri 1998 povinnosti vyplývajúce jej z článku 6 ods. 2, 3 a 4 a článku 7 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

(1) Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1.

(2) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/5

Žaloba podaná 9. novembra 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike

(Vec C-394/05)

(2006/C 22/10)

Jazyk konania: taliančina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: D. Recchia a M. Konstantinidis splnomocnení zástupcovia, podala 9. novembra 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Talianskej republike.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

určil, že Talianska republika si nesplnila povinnosti vyplývajúce z článku 2 bodov 2 a 5, článku 3 ods. 5, článku 4 ods. 2 písm. a) v spojení s prílohou II, článku 5 ods. 1 až 4, článku 5 ods. 1 až 4, článku 6 ods. 3 písm. a) a ods. 4, článku 7 ods. 1 a 2, článku 8 ods. 3 a 4, článku 10 ods. 3 a článku 12 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (1) tým, že vydala legislatívny dekrét č. 209 z 24. júna 2003, ktorý preberá smernicu 2000/53 do vnútroštátneho právneho poriadku, spôsobom nezlúčiteľným s touto smernicou,

2)	zaviazal Taliansku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia Európskych spoločenstiev podala 7. novembra 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu, v ktorej navrhla určiť, že Talianska republika si nesplnila povinnosti vyplývajúce z článku 2 bodov 2 a 5, článku 3 ods. 5, článku 4 ods. 2 písm. a) v spojení s prílohou II, článku 5 ods. 1 až 4, článku 5 ods. 1 až 4, článku 6 ods. 3 písm. a) a ods. 4, článku 7 ods. 1 a 2, článku 8 ods. 3 a 4, článku 10 ods. 3 a článku 12 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti tým, že neprijala všetky opatrenia nevyhnutné pre:

—	vymedzenie pojmu vozidiel po dobe životnosti ako odpadov a ich spracovanie podľa tejto smernice,

—	zaradenie trojkolesových motorových vozidiel medzi vozidlá po dobe životnosti v legislatívnym dekréte, ktorým sa preberá smernica do vnútroštátneho právneho poriadku,

—	jednoznačné určenie, že všetky nebezpečné súčiastky a materiály uvedené v prílohe II smernice sa pred ďalším spracovaním z motorových vozidiel odstránia,

—	ak je to technicky realizovateľné, stanovenie zberu opotrebovaných dielov získaných pri opravách motorových vozidiel vo vhodných zberných zariadeniach,

—

ohľadom vydávania osvedčenia o zničení vozidla zabezpečenie, aby tieto osvedčenia vydávali spracovateľské subjekty registrované podľa článku 6 tejto smernice. Vydávanie takýchto osvedčení nemôže byť podľa smernice podmienkou odhlásenia vozidiel po dobe životnosti z verejného registra motorových vozidiel,

—	zabezpečenie, aby výrobcovia znášali všetky alebo podstatnú časť nákladov realizácie bezplatného systému zberu motorových vozidiel,

—	bezpečnú úschovu nebezpečných súčiastok motorových vozidiel po dobe životnosti pred ich spracovaním,

—	zabezpečenie, aby recyklácia bola uprednostňovaná pred inými formami znehodnocovania dotknutých motorových vozidiel,

—	vylúčenie zosúladenia niektorých predpisov uvedených v tejto smernici prostredníctvom dohôd v zmysle článku 10 tejto smernice,

—	zavedenie systému kontroly a previerok, ktorý je nevyhnutný na posúdenie, či ciele uvedené v smernici boli dosiahnuté do 1. januára 2006,

—	stanovenie, že informácie poskytované výrobcami motorových vozidiel a súčiastok musia zodpovedať potrebám spracovateľských zariadení,

—	splnenie povinnosti pravidelnej kontroly dosiahnutých výsledkov a povinnosti oznámenia týchto výsledkov príslušným úradom a Komisii ako aj splnenie povinnosti príslušných orgánov prijať opatrenia na kontrolu výsledkov dosiahnutých v rámci dohody.

Komisia okrem toho navrhuje zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania.

(1) Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/6

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané uzneseniami Sozialgericht Berlin z 27. septembra 2005, ktoré súvisia s konaniami: Doris Habelt (C-396/05) a Martha Möser (C-419/05) proti Deutsche Rentenversicherung Bund

(Vec C-396/05 a C-419/05)

(2006/C 22/11)

Jazyk konania: nemčina

Sozialgericht Berlin (Nemecko) podal uzneseniami z 27. septembra 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré súvisia s konaniami: Doris Habelt (C-396/05) a Martha Möser (C-419/05) proti Deutsche Rentenversicherung Bund a boli doručený kancelárii Súdneho dvora 14. a 28. novembra 2005.

Sozialgericht Berlin žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

Je ustanovenie prílohy VI. D. (pôvodne C) Nemecka č. 1 k nariadeniu (EHS) č. 1408/71 (1) o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva (nariadenie EHS 1408/71) zlučiteľné s európskym právom vyššej právnej sily, predovšetkým so zásadou voľného pohybu pracovníkov – v tomto prípade: s požiadavkou poskytovania dávok migrujúcim pracovníkom podľa článku 42 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Zmluva EHS) aj v prípade, že vyníma dávky dôchodkového zabezpečenia z doby poistenia na území Ríše?

(1) Ú. v. ES L 149, s. 2.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/7

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Finanzgericht Düsseldorf (Nemecko) z 2. novembra 2005, ktorý súvisí s konaním: AGST Draht- und Biegetechnik GmbH proti Hauptzollamt Aachen

(Vec C-398/05)

(2006/C 22/12)

Jazyk konania: nemčina

Finanzgericht Düsseldorf (Nemecko) podal uznesením z 2. novembra 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: AGST Draht- und Biegetechnik GmbH proti Hauptzollamt Aachen a bol doručený kancelárii Súdneho dvora 15. novembra 2005.

Finanzgericht Düsseldorf (Nemecko) žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

Je nariadenie Rady (ES) č. 1599/1999 z 12. júla 1999 (1), ktorým sa uplatňuje konečné vyrovnávacie clo a konečné vyberané dočasné clo uložené na drôty z nehrdzavejúcej ocele s priemerom 1 mm alebo väčším s pôvodom v Indii, a ktorým sa ukončuje konanie týkajúce sa dovozu drôtov z nehrdzavejúcej ocele s priemerom 1 mm alebo väčším s pôvodom v Kórejskej republike, neuplatniteľné v časti, ktorá sa týka potreby uložiť vyrovnávacie clo na drôt vyrobený spoločnosťou Venus Wire Industries Ltd, Mumbai (India), ktorý je zaradený do podpoložky 7223 00 19 kombinovanej nomenklatúry?

(1) Ú. v. ES L 189, 22.7.1999, s. 1; Mim. vyd. 11/032, s. 31.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/7

Žaloba podaná 15. novembra 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Helénskej republike

(Vec C-399/05)

(2006/C 22/13)

Jazyk konania: gréčtina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Patakia, právna poradkyňa Komisie a A.X.P. Lewis, člen právneho servisu Komisie, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, podala 15. novembra 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Helénskej republike.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

—

vyhlásil, že tým, že Dimossia Epicheirissi Ilektrismou (verejný elektrárenský podnik, ďalej len „DEI“) v záverečnej časti verejného obstarávania na výstavbu a uvedenia do prevádzky tepelnej elektrárne v Lavrio pripustila ako účastníkov dve spoločnosti, ktoré nespĺňajú podmienky uverejnené v oznámení, ani v podkladoch k verejnému obstarávaniu, si Helénska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 2 smernice 93/38/EHS (1), ako aj zo zásady transparentnosti a rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi,

—	zaviazal Helénsku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

—	Komisii bola zaslaná sťažnosť týkajúca sa priebehu verejného obstarávania a konkrétne nedodržania podmienok oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania DEI týkajúceho sa výstavby a uvedenia do prevádzky tepelnej elektrárne v Lavriu.

—

Vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora sa Komisia domnieva, že z dôvodov rovnakého zaobchádzania a transparentnosti bol DEI povinný zamietnuť ponuky spoločností, ktoré nespĺňali podmienky, ktoré sám stanovil v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch, a to skúsenosti s vypracovaním a riadením projektu metódou stavby na kľúč (Turn-Key) a ponukou údržby ventilačného systému výlučne jeho výrobcom.

—

Komisia tvrdí, že obsah týchto podmienok je jasný a že ich DEI mal dodržať bez ohľadu na ich prísnosť, s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie nielen s uchádzačmi, ale aj s tretími osobami, ktoré sa mohli zúčastniť na príslušnom verejnom obstarávaní, ak by boli vedeli, že investor uplatní iné podmienky než stanovil v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

—	Navyše podľa Komisie nevyhnutnosť rýchleho uzatvorenia príslušných zmlúv, na ktorú sa odvolávajú grécke orgány, nie je dôvodom na nedodržanie podmienok, ktoré investor sám stanovil počas verejného obstarávania.

—	Komisia sa domnieva, že Helénska republika porušila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 2 smernice 93/38/EHS, ako aj zo zásady transparentnosti a rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi.

(1) Ú. v. ES L 199, 9.8.1993, s. 84; Mim. vyd. 06/002, s. 194.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/8

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozsudkom Hoge Raad der Nederlanden z 18. novembra 2005, ktorý súvisí s konaním: Staatssecretaris van Financiën proti P. Jurriëns Beheer BV

(Vec C-406/05)

(2006/C 22/14)

Jazyk konania: holandčina

Hoge Raad der Nederlanden podal rozsudkom z 18. novembra 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: Staatssecretaris van Financiën proti P. Jurriëns Beheer BV a bol doručený kancelárii Súdneho dvora 21. novembra 2005.

Hoge Raad der Nederlanden žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1.	Závisí uplatnenie článku 13 B, initio, a písm. d), initio, a bodu 6 šiestej smernice na riadenie zvláštnych investičných fondov výlučne od povahy poskytnutej služby alebo závisí aj od podmienky, že riadiace služby poskytla osoba, ktorá je v právnom vzťahu s účastníkmi dotknutého fondu?

2.	Môže sa služba dohodnutá s organizáciou, ktorá spočíva v riadení zvláštnych investičných fondov, považovať za riadenie v zmysle oslobodenia uvedeného vyššie v prvej otázke, ak ten, kto túto službu vykoná, tak urobí v postavení člena štatutárneho orgánu organizácie?

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/8

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozsudkom Hof van Cassatie van België z 8. novembra 2005, ktorý súvisí s konaním: Reyniers & Sogama bvba proti 1. Belgisch Interventie- en Restitutiebureau, 2. Belgickému štátu

(Vec C-407/05)

(2006/C 22/15)

Jazyk konania: holandčina

Hof van Cassatie van België podal rozsudkom z 8. novembra 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: Reyniers & Sogama bvba proti 1. Belgisch Interventie- en Restitutiebureau, 2. Belgickému štátu a bol doručený kancelárii Súdneho dvora 21. novembra 2005.

Hof van Cassatie van België žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

„Treba článok 11a nariadenia Komisie (EHS) č. 1062/87 (1) z 27. marca 1987 o ustanoveniach pre vykonávanie tranzitného režimu Spoločenstva a určitých zjednodušeniach tohto režimu [neoficiálny preklad] doplnený článkom 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 1429/90 (2) z 29. mája 1990 o zmene nariadenia (EHS) č. 1062/87, článok 34 nariadenia Rady (EHS) č. 2726/90 (3) zo 17. septembra 1990 o tranzite v rámci Spoločenstva [neoficiálny preklad] a článok 49 nariadenia Komisie (EHS) č. 1214/92 (4) z 21. apríla 1992 o vykonávacích ustanoveniach, ako aj opatreniach na zjednodušenie tranzitného režimu v rámci Spoločenstva [neoficiálny preklad] vykladať tak:

—

že hoci deklarant nebol v oznámení informovaný o trojmesačnej lehote, v priebehu ktorej možno výstupnému úradu dokázať zákonnosť tranzitnej operácie alebo miesto, kde skutočne došlo k priestupku alebo nezrovnalosti, k spokojnosti kompetentných orgánov, sa sudca môže rozhodnúť, vzhľadom na skutkové okolnosti, ktorými môže odôvodniť svoje rozhodnutie, že oznámenie bez uvedenia trojmesačnej lehoty možno považovať za zákonné, ak napriek tomu napĺňa zákonný cieľ stanovený príslušným predpisom,

—

alebo že oznámenie zaslané deklarantovi musí povinne obsahovať trojmesačnú lehotu, v rámci ktorej možno výstupnému úradu dokázať zákonnosť tranzitnej operácie alebo miesto, kde skutočne došlo k priestupku alebo nezrovnalosti, k spokojnosti kompetentných orgánov, takže príslušný úrad môže vyrubiť clo len po tom, čo deklaranta výslovne upozornil na to, že má k dispozícii tri mesiace na predloženie požadovaného dôkazu a tento subjekt takýto dôkaz v rámci stanovenej lehoty nepredložil?“

(1) Ú. v. ES L 107, s. 1.

(2) Ú. v. ES L 137, s. 21.

(3) Ú. v. ES L 262, s. 1.

(4) Ú. v. ES L 132, s. 1.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/9

Žaloba podaná 22. novembra 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike

(Vec C-413/05)

(2006/C 22/16)

Jazyk konania: taliančina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: K. Simonsson a C. Loggi splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, podala 22. novembra 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Talianskej republike.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

určil, že neprijatím zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/84/ES (1) z 5. novembra 2002, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice o námornej bezpečnosti a zabránení znečisťovania z lodí (Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 53; Mim. vyd. 07/007, s. 173) alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu, si Talianska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 13 tejto smernice,

2)	zavi)azal Taliansku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prijatie opatrení na prebratie smernice uplynula 23. novembra 2003.

(1) Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 53; Mim. vyd. 07/007, s. 173.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/9

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Verwaltungsgerichtshof z 22. novembra 2005, ktorý súvisí s konaním: Tele2 UTA Telecommunication GmbH proti Telekom-Control-Kommission

(Vec C-426/05)

(2006/C 22/17)

Jazyk konania: nemčina

Verwaltungsgerichtshof podal uznesením z 22. novembra 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: Tele2 UTA Telecommunication GmbH proti Telekom-Control-Kommission a bol doručený kancelárii Súdneho dvora 1. decembra 2005.

Verwaltungsgerichtshof žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Je potrebné článok 4 a 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (1) vykladať tak, že pod pojmom „zúčastnené“ alebo „zainteresované“ strany je potrebné rozumieť aj tie strany, ktoré na relevantnom trhu vystupujú ako konkurujúce si podniky, a ktorým neboli v rámci postupu analýzy trhu uložené, ponechané alebo zmenené osobitné normatívne povinnosti?

2.	V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Je článok 4 smernice 2002/21/ES prekážkou vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý vymedzuje, že v rámci postupu analýzy trhu je takouto stranou výlučne ten podnik, ktorému boli uložené, zmenené alebo zrušené osobitné normatívne povinnosti?

(1) Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/10

Žaloba podaná 8. decembra 2005: Komisia Európskych spoločenstiev proti Rade Európskej únie

(Vec C-440/05)

(2006/C 22/18)

Jazyk konania: francúzština

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: W. Bogensberger a R. Troosters, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, podala 8. decembra 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Rade Európskej únie.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

—	rozhodol, že rámcové rozhodnutie Rady 2005/667/SVV z 12. júla 2005 na posilnenie trestnoprávneho rámca pre vynútiteľnosť práva proti znečisťovaniu mora z lodí (1) je nezákonné,

—	zrušil toto rámcové rozhodnutie,

—	zaviazal Radu Európskej únie nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Vzhľadom na funkčný prístup Súdneho dvora v rozsudku z 13. septembra 2005 vo veci C-176/03 (Komisia/Rada, zatiaľ neuverejnený v Zb.) ako aj na skutočnosť, že opatrenia upravené v článkoch 1 až 10 rámcového rozhodnutia 2005/667/SVV predstavujú opatrenia trestnej povahy nevyhnutné na zabezpečenie efektívnosti spoločnej dopravnej politiky, tak ako je rozvinutá smernicou 2005/35 ES (2), sa Komisia domnieva, že rámcové rozhodnutie ako celok, z dôvodu jeho nedeliteľnosti, odporuje článku 47 EU a je preto nezákonné.

(1) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 164.

(2) Smernica Parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia, Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 11.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/11

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. novembra 2005 – Marcuccio/Komisia

(Vec T-236/02) (1)

(„Úradníci - Preloženie v záujme služby - Žaloba o neplatnosť - Odôvodnenie - Povinnosť riadnej starostlivosti - Právo obhajoby - Zneužitie právomoci - Články 25 a 26 Služobného poriadku - Zjavne nesprávne posúdenie - Žaloba o náhradu škody“)

(2006/C 22/21)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Luigi Marcuccio (Tricase, Taliansko) (v zastúpení: L. Garofalo, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: E. de March a C. Berardis-Kayser, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. dal Ferro, advokát)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie z 18. marca 2002, ktorým bol žalobca preložený z generálneho riaditeľstva „Rozvoj“ delegácie Komisie v Luande (Angola) na to isté generálne riaditeľstvo v Bruseli, všetkých predchádzajúcich a/alebo nasledujúcich súvisiacich opatrení, najmä tých, ktoré sa týkajú prípadného prijatia iného úradníka na obsadenie jeho služobného miesta, ako aj oznámení Komisie z 13. a 14. novembra 2001 a stanovísk výboru riaditeľstva zahraničnej služby a návrh na poskytnutie príspevkov súvisiacich s plnením úloh žalobcu v Angole ako aj náhradu utrpenej škody

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Každý účastník konania znáša vlastné trovy konania vrátane trov konania o predbežnom opatrení pred Súdom prvého stupňa.

(1) Ú. v. ES C 233, 28.9.2002.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/11

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. novembra 2005 – Vanhellemont/Komisia

(Vec T-396/03) (1)

(„Úradníci - Zamestnanecká rada - Voľby miestneho oddelenia zamestnaneckej rady Komisie umiestneného v Bruseli - Sčítanie hlasovacích lístkov - Žaloba o neplatnosť - Žaloba o náhradu škody“)

(2006/C 22/22)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Joseph Vanhellemont (Merchtem, Belgicko) (v zastúpení: L. Vogel, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: J. Currall a H. Kraemer, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Na jednej strane návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie z 26. augusta 2003, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu s cieľom zabezpečenia nového sčítania hlasovacích lístkov vo voľbách miestneho oddelenia zamestnaneckej rady Komisie umiestneného v Bruseli uskutočnených v decembri 2002, ako aj, pokiaľ je to nevyhnutné, návrh na zrušenie rozhodnutí, proti ktorým táto sťažnosť smerovala a na druhej strane návrh o náhradu škody

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie Komisie nezasahovať v dôsledku námietok žalobcu z 23. decembra 2002 s cieľom zabezpečenia nového sčítania hlasovacích lístkov vo voľbách miestneho oddelenia zamestnaneckej rady Komisie umiestneného v Bruseli sa ruší.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 47, 21.2.2004.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/12

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. novembra 2005 – Simonds Farsons Cisk/ÚHVT

(Vec T-3/04) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva obsahujúcej slovný prvok ‚KINJI by SPA’ - Skoršia slovná ochranná známka ‚KINNIE’ - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 - Článok 73 nariadenia č. 40/94“)

(2006/C 22/23)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Simonds Farsons Cisk plc (Mrieħel, Malta) (v zastúpení: M. Bagnall, I. Wood, solicitor, R. Hacon, barrister)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa: Spa Monopole, compagnie fermière de Spa SA/NV (Spa, Belgicko) (v zastúpení: L. de Brouwer, E. Cornu, É. De Gryse a D. Moreau, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT zo 4. novembra 2003 (vec R 996/2002-1) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Simonds Farsons Cisk plc a Spa Monopole, compagnie fermière de Spa SA/NV

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 59, 6.3.2004.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/12

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. novembra 2005 – GfK/ÚHVT

(Vec T-135/04) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva Online Bus - Skoršia obrazová ochranná známka obsahujúca slovný prvok ‚BUS’, ako aj obrázok pozostávajúci z troch prepletených trojuholníkov - Skutočné používanie skoršej ochrannej známky - Článok 15 ods. 2 písm. a) a článok 43 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 40/94 - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94“)

(2006/C 22/24)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: GfK AG (Norimberg, Nemecko) (v zastúpení: U. Brückmann a R. Lange, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: T. Lorenzo Eichenberg, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa: BUS – Betreuungs- und Unternehmensberatungs GmbH (Mníchov, Nemecko)

Predmet veci

Zrušenie rozhodnutia prvého odvolacieho senátu ÚHVT zo 4. februára 2004 (vec R 327/2003-1) týkajúceho sa námietky podanej majiteľom nemeckej obrazovej ochrannej známky obsahujúcej slovný prvok „BUS“, ako aj obrázku pozostávajúceho z troch prepletených trojuholníkov, proti zápisu slovnej ochrannej známky Spoločenstva Online Bus pre služby patriace do triedy 35

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 190, 24.7.2004.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/13

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. novembra 2005 – Sadas/ÚHVT

(Vec T-346/04) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva ARTHUR ET FELICIE - Skoršia obrazová ochranná známka obsahujúca slovný prvok ‚Arthur’ - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94“)

(2006/C 22/25)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Sadas SA (Tourcoing, Francúzsko) (v zastúpení: A. Bertrand, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral a G. Schneider, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa: LTJ Diffusion SA (Colombes, Francúzsko) (v zastúpení: F. Fajgenbaum a S. Lederman, advokáti)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT zo 7. júna 2004 (vec R 393/2003-1), o námietkovom konaní medzi Sadas SA a LTJ Diffusion SA

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Žalobca je povinný nahradiť trovy konania s výnimkou trov vynaložených vedľajším účastníkom konania.

3.	Vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 262, 23.10.2004.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/13

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. novembra 2005 – Soffas/ÚHVT

(Vec T-396/04) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Konanie o námietkach - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva obsahujúcej slovný prvok ‚NICKY’ - Skoršie obrazové národné ochranné známky obsahujúce slovný prvok ‚NOKY’ - Zamietnutie námietky z dôvodu neexistencie pravdepodobnosti zámeny - Zrušenie odvolacím senátom - Postúpenie námietkovému oddeleniu na preskúmanie podobnosti medzi výrobkami a na vykonanie dôkazov používania - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94“)

(2006/C 22/26)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Soffas SpA (Porcari, Taliansko) (v zastúpení: V. Bilardo a C. Bacchini, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: M. Capostagno, splnomocnená zástupkyňa)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa: Sodipan SCA (Saint-Étienne-du-Rouvray, Francúzsko) (v zastúpení: N. Boespflug, advokát)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT zo 16. júla 2004 (vec R 699/2003-1) týkajúceho sa konania o námietke medzi spoločnosťami Soffass SpA a Sodipan SCA

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 6, 8.1.2005.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/14

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. novembra 2005 – Spojené kráľovstvo/Komisia

(Vec T-178/05) (1)

(„Životné prostredie - Smernica 2003/87/ES - Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov - Návrh zmeny národného plánu prideľovania kvót - Zamietnutie Komisiou - Žaloba o neplatnosť“)

(2006/C 22/27)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: pôvodne C. Jackson, splnomocnený zástupca, M. Hoskins, barrister, neskôr R. Caudwell, splnomocnený zástupca, a M. Hoskins)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: U. Wölker a X. Lewis, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba o neplatnosť rozhodnutia Komisie C(2005) 1081, konečné znenie, z 12. apríla 2005 týkajúceho sa návrhu zmeny národného plánu prideľovania emisných kvót skleníkových plynov, ktoré bolo oznámené Spojeným kráľovstvom v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie Komisie C(2005) 1081, konečné znenie, z 12. apríla 2005 týkajúce sa návrhu Spojeného kráľovstva na zmenu národného alokačného plánu emisných kvót skleníkových plynov sa zrušuje.

2.	Komisia znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Spojenému kráľovstvu.

(1) Ú. v. EÚ C 155, 25.6.2005.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/14

Žaloba podaná 27. októbra 2005 – Mecklenburg-Strelitzer Montage- und Tiefbau/Komisia

(Vec T-392/05)

(2006/C 22/28)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Mecklenburg-Strelitzer Montage- und Tiefbau (Neustrelitz, Nemecko) (v zastúpení: M. Grehsin, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—

Zrušiť rozhodnutie Komisie z 5. marca 2003 [spisová značka: C (2003) 519] v rozsahu, v akom sa krajinská smernica spolkovej krajiny Mecklemburg-Vorpommern kvalifikovala podľa článku 1 ods. 3 rozhodnutia pre čiastkový program C (spoločné kancelárie) na území „oficiálnych kandidátov na vstup do EÚ“ ako protiprávna štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy ES.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V napadnutom rozhodnutí Komisia konštatovala, že smernica o poskytovaní dotácií na podporu odbytu a exportu výrobkov zo spolkovej krajiny Mecklenburg-Vorpommern predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy ES, pretože poskytuje dotácie, ktoré nespadajú do pôsobnosti nariadenia (ES) č. 69/2001 (1). O štátnu pomoc išlo podľa Komisie aj vtedy, ak sa dotácie stanovili pre exportné opatrenia do krajín, ktoré mali oficiálny štatút kandidáta na vstup do Európskej únie.

Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je protiprávne, pretože žalovaná postavila kandidátov na vstup do EÚ na rovnakú úroveň ako členské štáty Európskej únie a podľa toho použila ustanovenia o vnútornom trhu. Okrem toho podľa názoru žalobcu režim pomoci neporušuje nariadenie (ES) č. 69/2001 alebo nariadenie (ES) č. 70/2001 (2). Žalobca napokon tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné. V tejto súvislosti konštatuje, že oznamovacie konanie pre pomoci de minimis sa nemalo uskutočniť.

(1) Nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis.

(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/15

Žaloba podaná 2. novembra 2005 – T/Komisia

(Vec T-400/05)

(2006/C 22/29)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: T (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: S. Rodrigues a Y. Minatchy, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—

rozhodnúť, v prípade potreby, o zrušení rozhodnutia z 20. júla 2005, ktorým Komisia zamietla sťažnosti žalobkyne podané 10. februára 2005 a 21. marca 2005 proti rozhodnutiu Komisie o odpočítaní jej dní dovolenky za rok 2004, ako aj proti rozhodnutiu Komisie považovať neprítomnosť žalobkyne od 15. novembra 2004 za nepovolenú,

—	určiť zodpovednosť Európskeho spoločenstva založenú z dôvodu napadnutého rozhodnutia,

—	priznať žalobkyni náhradu škody z dôvodu utrpenej ujmy vo výške 58 395,39 eur,

—	zaviazať žalovanú na náhradu všetkých trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa je bývalou úradníčkou Komisie, ktorá je na dôchodku od 1. septembra 2005. Svojou žalobou namieta rozhodnutie žalovanej považovať niektoré z jej neprítomností v roku 2004 za nepovolené a ich povinné odpočítanie od jej riadnej dovolenky a odmeny. Na podporu svojej žaloby uvádza porušenie povinnosti odôvodnenia, porušenie zásad rovnosti zaobchádzania a správneho úradného postupu, ako aj povinnosti starostlivosti o zamestnancov.

Žalobkyňa taktiež uplatňuje porušenie článku 59 služobného poriadku, keďže mala lekárske potvrdenia na obdobia predmetných neprítomností. Okrem toho uvádza porušenie článku 57 a Prílohy V služobného poriadku týkajúce sa riadnej dovolenky, zjavne nesprávne posúdenie, ako aj zneužitia právomoci.

Žalobkyňa taktiež navrhuje náhradu ujmy, tak hmotnej ako aj morálnej, ktorú mala údajne utrpieť z dôvodu správania žalovanej.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/15

Žaloba podaná 2. novembra 2005 – Toth/Komisia

(Vec T-401/05)

(2006/C 22/30)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Gergely Toth (Besozzo, Taliansko) (v zastúpení: S. Rodrigues a Y. Minatchy, avocat)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—

zrušiť rozhodnutie Komisie z 20. júla 2005 zamietajúce sťažnosť žalobcu z 15. apríla 2005, spolu s pracovnou zmluvou podpísanou žalobcom 17. januára 2005 v časti, v ktorej určuje jeho platovú triedu uplatnením článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku a jeho platový stupeň podľa súčasného článku 32 služobného poriadku,

—	stanoviť Komisii následky, ktoré prináša zrušenie napadnutého rozhodnutia, a najmä zmenu zaradenia žalobcu do platovej triedy A*9 s retroaktívnym účinkom,

—	subsidiárne zaviazať Komisiu nahradiť škodu, ktorú utrpel žalobca z dôvodu, že nebol zaradený do platovej triedy A*9 od 17. januára 2005,

—	v každom prípade zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca sa zúčastnil výberového konania vyhláseného Komisiou na obsadenie pracovného miesta referenta v profesijnej kategórii A8/A5, uverejneného 25. júla 2003. Ako vybraný uchádzač podpísal dňa 17. januára 2005 s Komisiou zmluvu na miesto dočasného zamestnanca, v ktorej mu bola určená platová trieda A*6.

Svojou žalobou žalobca napadá svoje zaradenie, odvolávajúc sa v prvom rade na to, že v predmetnej veci sa článok 12 prílohy XIII služobného poriadku na neho nevzťahuje, a to z dôvodu, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na úradníkov, a nie na dočasných zamestnancov. Subsidiárne vznáša námietku nezákonnosti, tvrdiac, že uplatnenie posledne uvedeného ustanovenia vo vzťahu k nemu je nezlučiteľné s rovnosťou zaobchádzania medzi úspešnými uchádzačmi výberových konaní uverejnených pred 1. májom 2004 a zahŕňa diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ako aj porušenie voľného pohybu pracovníkov, keďže štátni príslušníci nových členských štátov sú nevyhnutne menovaní tak, že sa na nich vzťahujú menej priaznivé ustanovenia.

Žalobca tiež uvádza diskrimináciu medzi zamestnancami vykonávajúcimi rovnaké úlohy, ako aj porušenie zásady rovnosti medzi povahou vykonávaných úloh a odmeňovaním. Okrem toho predkladá názor, že článok 12 prílohy XIII služobného poriadku je nezlučiteľný s článkom 31 služobného poriadku a predstavuje zásah do jeho legitímnej dôvery, ako aj do zásady správneho úradného postupu a povinnosti starostlivosti.

Žalobca taktiež žiada náhradu tak materiálnej škody, ako aj nemateriálnej ujmy, ktoré údajne utrpel.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/16

Žaloba podaná 3. novembra 2005 – Talianska republika/Komisia

(Vec T-402/05)

(2006/C 22/31)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Talianska republika (v zastúpení: Danilo Del Gaizo, avvocato dello Stato)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—

zrušiť oznámenie Európskej Komisie, Generálneho riaditeľstva regionálnej politiky – Programy a projekty na Cypre, v Grécku, Maďarsku, Taliansku, Malte a Holandsku, č. 08799 z 24. augusta 2005, ktorého predmetom je platba Komisie v inej ako žiadanej výške. (Odkaz: Program POR Campania 2000. – 2006, č. CCI 1999 IT 16 1 PO 007),

—

zrušiť oznámenie Európskej Komisie, Generálneho riaditeľstva regionálnej politiky – Programy a projekty na Cypre, v Grécku, Maďarsku, Taliansku, Malte a Holandsku, č. 08978 z 30. augusta 2005, ktorého predmetom je platba Komisie v inej ako žiadanej výške. (Odkaz: Program DOCUP Lombardia 2000 – 2006, č. CCI 2000 IT 16 2 DO 014),

—

zrušiť oznámenie Európskej Komisie, Generálneho riaditeľstva regionálnej politiky – Programy a projekty na Cypre, v Grécku, Maďarsku, Taliansku, Malte a Holandsku, č. 09753 z 19. septembra 2005, ktorého predmetom je platba Komisie v inej ako žiadanej výške (Odkaz: Program DOCUP Ob. 2 Lazio 2000 – 2006, č. CCI 2000 IT 16 2 DO 009),

—

zrušiť oznámenie Európskej Komisie, Generálneho riaditeľstva regionálnej politiky – Programy a projekty na Cypre, v Grécku, Maďarsku, Taliansku, Malte a Holandsku, č. 09985 z 23. septembra 2005, ktorého predmetom je platba Komisie v inej ako žiadanej výške (Odkaz Program DOCUP Toscana Ob. 2, č. CCI 2000 IT 16 2 PO 001),

—

zrušiť oznámenie Európskej Komisie, Generálneho riaditeľstva regionálnej politiky – Programy a projekty na Cypre, v Grécku, Maďarsku, Taliansku, Malte a Holandsku, č. 10654 z 11. októbra 2005, ktorého predmetom je platba Komisie v inej ako žiadanej výške (Odkaz: Program DOCUP Piemont, č. CCI 2000 IT 16 2 DO 007),

—	zaviazať Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia sú totožné s tými, ktoré sú uvedené vo veci T-345/04, Talianska republika/Komisia (1).

(1) Ú. v. EÚ C 262, 23.10.2004, s. 55.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/17

Žaloba podaná 9. novembra 2005 – Helénska republika/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec T-404/05)

(2006/C 22/32)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Helénska republika (v zastúpení: Nikolaos Koroyiannakis, Nikolaos Keramidas, advokáti, za právnej pomoci Maria Tassopoulou)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie Komisie č. C(2005) 3243 z 1. septembra 2005, ktorým sa znižuje podpora poskytnutá kohéznym fondom na projekt č. 95/09/65/040 (nové aténske medzinárodné letisko v Spata) rozhodnutím Komisie č. C(96) 1356 z 24. mája 1996,

—	zaviazať Komisiu na vrátenie podľa zákonnej úrokovej sadzby sumy vyplatenej Helénskou republikou zodpovedajúcej zníženiu pomoci,

—	zaviazať Komisiu Európskych spoločenstiev na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým rozhodnutím žiada Komisia vrátenie neprávom vyplatenej sumy vo výške 12 781 410 eur s poukázaním na nezrovnalosti, pokiaľ ide o finančnú podporu vyplatenú kohéznym fondom na projekt „nové aténske medzinárodné letisko v Spata“.

Helénska republika navrhuje zrušenie tohto rozhodnutia s poukázaním v prvom rade na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nebolo prijaté v lehotách stanovených v článku 18 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1386/2002 a v článku H prílohy II nariadenia (ES) č. 1164/94.

Helénska republika subsidiárne popiera posúdenie Komisie, podľa ktorého sa nezohľadnila suma vo výške 48 000 000 eur zodpovedajúca zariadeniu leteckej navigácie. Okrem toho sa domnieva, že Komisia tým, že uplatnila opravu vo výške 2 % z dôvodu údajného nedodržania stanovených reklamných opatrení, neprávom retroaktívne uplatnila svoje rozhodnutie č. 455/96 na vyššie uvedený projekt, ktorý tým, že časovo nasledoval po tomto rozhodnutí, nespadal do jeho pôsobnosti. Napokon sa Helénska republika domnieva, že predmetná oprava porušuje zásadu proporcionality a že je protiprávna a neodôvodnená.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/17

Žaloba podaná 14. novembra 2005 – Manpower Personalservice/ÚHVT

(Vec T-405/05)

(2006/C 22/33)

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Manpower Personalservice GmbH (Sankt Pölten, Rakúsko) (v zastúpení: B. Kuchar, Rechtsanwältin)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Manpower Inc. (Milwaukee, Wisconsin, Spojené štáty americké)

Návrhy žalobcu

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 22. júla 2005 vo veci R 499/2004-4 a vyhlásil ochrannú známku Spoločenstva za neplatnú pre všetky tovary a služby,

—	subsidiárne zrušil napadnuté rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 22. júla 2005 vo veci R 499/2004-4 v rozsahu, v akom sa týka dôkazu nadobudnutej rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky Spoločenstva 000076059, ktorý nebol vykonaný, a vrátil vec štvrtému odvolaciemu senátu,

—	v každom prípade zaviazal ÚHVT a – v prípade jeho písomnej účasti – majiteľa ochrannej známky Spoločenstva, aby znášali svoje vlastné trovy konania a nahradili trovy konanie žalobcu v konaní pred ÚHVT a v tomto konaní.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti:„MANPOWER“ pre tovary a služby v triedach 9, 16, 35, 41 a 42 – ochranná známka Spoločenstva č. 76059

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: Manpower Inc.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: Žalobca

Rozhodnutie výmazového oddelenia: Zamietnutie návrhu na vyhlásenie neplatnosti

Rozhodnutie odvolacieho senátu: Zamietnutie odvolania žalobcu

Dôvody žaloby: Porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 40/94 spočívajúce v tom, že zapísaná ochranná známka je popisná a nemá v Spoločenstve rozlišovaciu spôsobilosť. Okrem toho, slovo „MANPOWER“ je potrebné zachovať pre voľné používanie v obchode.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/18

Žaloba podaná 16. novembra 2005 – Evian/ÚHVT

(Vec T-407/05)

(2006/C 22/34)

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Société Anonyme des Eaux Minérales d'Evian (Evian, Francúzsko) (v zastúpení: C. Herzt-Eichenrode, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: A. Racke GmbH & Co. OHG (Bingen, Nemecko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie námietkového oddelenia ÚHVT č. 2754/2001 z 23. 11. 2001,

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 22. júla 2005 (vec R 82/2002-4),

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: A. Racke GmbH & Co. OHG

Prihlasovaná ochranná známka: Obrazová ochranná známka „REVIAN's“ v zlatej, čiernej a bielej farbe pre výrobky triedy 33 (víno a šumivé víno) – prihláška č. 945 758

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietkového konania: žalobca

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietkového konania: Národné a medzinárodné slovné a obrazové ochranné známky „EVIAN“ pre výrobky triedy 32 a 33 (pivo, alkoholické nápoje, vody, iné nealkoholické nápoje…)

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietok

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania

Dôvody žaloby: Porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 (1), pretože odvolací senát neuznal pravdepodobnosť zámeny medzi známkami bez toho, aby vykonal zistenia, pokiaľ ide o rozlišovaciu spôsobilosť a po právnej stránke nesprávne posúdil podobnosť výrobkov.

Okrem toho námietky nie sú neopodstatnené, pretože potrebné preklady podľa pravidla 17 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 (2) boli Komisii doručené.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189).

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/18

Žaloba podaná 16. októbra 2005 – Marcuccio/Komisia

(Vec T-408/05)

(2006/C 22/35)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Luigi Marcuccio (Tricase, Taliansko) (v zastúpení: Alessandro Distante, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť implicitné rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalobcu z 11. októbra 2004,

—	pokiaľ je to potrebné zrušiť rozhodnutie Komisie zo 4. augusta 2005,

—	zaviazať žalovanú v rámci 100 %-nej náhrady nahradiť náklady na liečenie vo výške 381,04 eur,

—	zaviazať žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 10 % za rok s ročnou kapitalizáciou od 11. októbra 2004 do skutočnej úhrady,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca napáda zamietnutie zo strany žalobkyne nahradiť mu vzniknuté náklady na liečenie vo výške 100 %.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia zodpovedajú žalobným dôvodom a hlavným tvrdeniam vo veci T-18/04, Marcuccio/Komisia (1).

Na podporu svojich tvrdení žalobca uvádza absolútne neuvedenie odôvodnenia, zjavne nesprávne posúdenie, porušenie článku 72 Služobného poriadku a povinnosti náležitej starostlivosti ako aj porušenie zákazu diskriminácie a povinnosti správneho úradného postupu.

(1) Ú. v. EÚ C 71, 20.3.2004, s. 38.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/19

Žaloba podaná 8. novembra 2005 – A.S.TER./Komisia

(Vec T-409/05)

(2006/C 22/36)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: A.S.TER. S.p.A. (Janov, Taliansko) (v zastúpení: Lorenzo Acquarone a Daniela Anselmi, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušenie napadnutých dokumentov, čím sa splní právo na prístup k dokumentom inštitúcií a vydanie úplnej kópie správy a jej príloh,

—	zaviazanie žalovanej na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa v tejto veci, akciová spoločnosť, ktorej väčšinovým akcionárom je Janov sa domáha zrušenia opatrenia žalovanej, ktorým odpovedala na žiadosť, podľa pôvodného článku 7 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (1), o prístup k správe (a patrične k prílohám) zaslanú Komisii dňa 21. februára 2005, na základe ktorej sa začalo prešetrovanie, ktoré môže viesť k začatiu formálneho konania o nesplnení povinnosti voči uvedenej žalobkyni.

Prístup bol odmietnutý na základe toho dôvodu, že sprístupnenie by mohlo mať negatívny účinok na postup pri prešetrovaní, ktoré vedie Komisia.

Na podporu svojich návrhov žalobkyňa uvádza porušenie článku 4 ods. 2 vyššie citovaného nariadenia č. 1049/2001, zásad kontradiktórnosti, transparentnosti, spolupráce a účasti na konaní a tiež nedostatky v odôvodnení.

V tejto súvislosti upresňuje, že neexistuje vznesená námietka spočívajúca v zabránení šírenia dokumentov týkajúcich sa konania o nesplnení povinnosti preto, aby sa zabránilo negatívnym dopadom na prešetrovanie, ale taktiež je nevyhnutné, aby pri prešetrovaní bolo konanie vedené čo najtransparentnejšie a v čo najväčšej spolupráci preto, aby Janov a žalobkyňa mohli predložiť dokumenty nevyhnutné pre vedenie prešetrovania.

Ďalej napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu kontradiktórnosti v súvislosti so správnym konaním vedeným žalovanou, ktorého účastníkom je žalobkyňa.

Žalobkyňa dodáva, že výnimky z práva prístupu ku dokumentom inštitúcií musia byť vykladané reštriktívne a to vzhľadom na zásadu práva na informácie a na zásadu proporcionality.

(1) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/19

Žaloba podaná 25. novembra 2005 – Helénska republika/Komisia

(Vec T-415/05)

(2006/C 22/37)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobca: Helénska republika (v zastúpení: A. Samoni a P. Mylonopoulos)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Komisie C(2005) 2076 v konečnom znení zo 14. septembra 2005,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V rámci privatizácie gréckej národnej leteckej spoločnosti „Olympiaki Aeroporia“ („Olympic Airways“) začala svoju činnosť nová spoločnosť „Olympiakes Aerogrammes“ (ďalej len „NOA“), ktorá prebrala projekt leteckej navigácie, pričom „Olympiaki Aeroporia-Ypiresies A.E.“ (ďalej len „OA“), ako bola premenovaná stará spoločnosť, pokračovala vo všetkých ostatných činnostiach, najmä služby pozemnej asistencie a údržby a opráv lietadiel. V napadnutom rozhodnutí Komisia prijala záver, že NOA a OA bola poskytnutá štátna pomoc nezlučiteľná so Zmluvou z nasledovných dôvodov:

—	NOA platila nižšie nájomné za podnájom lietadiel, ako boli splátky pre hlavný finančný leasing, a to na ujmu Helénskej republiky a OA.

—	Pri založení NOA bola nadhodnotená časť jej aktív.

—	Helénska republika vyplácala hotovosť v prospech OA a zabezpečovala platby, čo predstavovalo pre túto spoločnosť vyplatenie určitých splátok úveru a nájomného za finančný leasing.

—	Helénska republika sústavne tolerovala, že OA neplatila dane a odvody sociálneho poistenia.

Vo svojej žalobe Grécko spochybňuje po prvé časť rozhodnutia týkajúcu sa nájomného, ktoré NOA platí za prenájom lietadiel. V tomto smere tvrdí, že nejde o štátnu pomoc, a preto napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 87 ods. 1 ES. Podľa názoru Grécka tak OA, ako aj Helénska republika konali tak, ako by konal ktorýkoľvek starostlivý ekonomický subjekt, o to viac, ak sa zohľadní skutočnosť, že nájomné, ktoré platí NOA sa prispôsobuje trhovým cenám. V tejto súvislosti Grécko uvádza nesplnenie povinnosti odôvodniť napadnuté rozhodnutie.

Čo sa týka časti rozhodnutia týkajúcej sa nadhodnotenia častí aktív NOA, Grécko usudzuje, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri vyčíslení hodnoty častí aktív OA, ktoré boli prevedená na NOA, a že závery, ktoré Komisia prijala v tomto smere nie sú odôvodnené. V každom prípade Grécko usudzuje, že odôvodnenie chýba aj ohľadne časti rozhodnutia týkajúcej sa nesplnenia podmienok pre povolenie štátnej pomoci na záchranu a pre uplatnenie článku 87 ods. 3 ES, a takisto tvrdí, že v tomto bode sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho právneho posúdenia.

Ohľadne platieb určitých splátok úveru a nájomného z finančného leasingu Grécko uvádza, že tieto platby vykonala z dôvodu, že sa zaviazalo ako ručiteľ prostredníctvom záruky vytvorenej pred prijatím citovaného rozhodnutia Komisie, a ktoré spadá do jeho pôsobnosti. Grécko dodáva, že tieto platby sa uskutočnili spôsobom stanoveným v gréckom práve pre umožnenie ich spätného vymáhania, hoci aj núteným výkonom. Na základe týchto tvrdení sa Grécko odvoláva na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa jeho názoru predstavuje zjavne nesprávne právne posúdenie.

Ohľadne časti rozhodnutia, v ktorom sa prijíma záver, že NOA bola právnym nástupcom OA uvádza Grécko rad tvrdení napádajúcich posúdenie Komisie a na ich základe sa odvoláva na porušenie článku 87 ods. 1 ES a článku 88 ods. 2 ES, a na nedostatok odôvodnenia.

Grécko sa takisto odvoláva na porušenie svojho práva byť vypočutý, zásady dobrej správy vecí verejných, a na to, že mu nebola poskytnutá možnosť vyjadriť svoje stanovisko k štúdii vypracovanej nezávislými expertmi, ktorú predložila Komisia. Nakoniec namieta porušenie zásady proporcionality a nedostatok odôvodnenia, a to, že prostredníctvom rozhodnutia sa aj od NOA požaduje vrátenie pomoci zodpovedajúcej obdobiu medzi 2002 a 2004, pričom táto spoločnosť začala vykonávať svoju činnosť od 11. decembra 2003.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/20

Žaloba podaná 29. novembra 2005 – Endesa/Komisia

(Vec T-417/05)

(2006/C 22/38)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Endesa, S.A. (v zastúpení: M. Merola, M. Odriozola, S. Baxter a M. Muñoz de Juan, advokáti, J. Flynn, QC, barrister)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

Zrušiť rozhodnutie Komisie z 15. novembra 2005 v prípade COMP/M.3986 Gas Natural/Endesa

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetom žaloby je zrušenie rozhodnutia Komisie z 15. novembra 2005, v ktorom sa konštatovalo, že verejná ponuka na nadobudnutie 100 % akcií Endesa, S.A, ktorú 5. septembra 2005 vyhlásil Gas Natural SDG, S.A, nevytvára koncentráciu s významom pre celé Spoločenstvo.

Žaloba o zrušenie smerujúca proti Komisii nastoľuje ako predbežnú otázku existenciu viacerých vád konania. V tejto súvislosti žalobkyňa v prvom rade tvrdí, že napadnuté rozhodnutie malo byť prijaté pred rozhodnutím o žiadosti o postúpenie podľa článku 22 nariadenia o fúziách, keďže zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že rozhodnutia týkajúce sa žiadostí o postúpenie sa musia týkať koncentrácií, ktoré spĺňajú limity jednej alebo viacerých vnútroštátnych noriem a nemajú význam pre celé Spoločenstvo.

Po druhé žalobkyňa Komisii pripisuje nedostatok transparentnosti v konaní a z toho vyplývajúce porušenie jej práv na obhajobu.

Napokon tvrdí, že Komisia mala žiadať o prerušenie vnútroštátneho konania, ktoré prebiehalo paralelne na vnútroštátnych orgánoch. Žalobkyňa sa domnieva, že už samotná skutočnosť, že nebolo požiadané o prerušenie konania, predstavuje závažnú vadu konania vo svetle základných zásad, ktorými sa spravuje systém kontroly koncentrácii.

Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa veci samej, žaloba nastoľuje otázku porušenia niektorých článkov nariadenia (ES) č. 139/2004 (1) a existenciu zjavných omylov v posúdení. Na jednej strane toto rozhodnutie podľa názoru žalobkyne porušuje pravidlá o príslušnosti stanovené v nariadení o fúziách tým, že sa na Endesu snaží preniesť dôkazné bremeno o vymedzení pojmu „význam pre celé Spoločenstvo“, čo je zjavne v rozpore s kogentnou povahou noriem, ktoré stanovujú výlučnú právomoc Komisie.

Žalobkyňa tiež tvrdí, že nezohľadnením konsolidovaných účtov Endesy za posledný účtovný rok, ktorá bola riadne zostavená v súlade s pravidlami účtovníctva Spoločenstva (NIC/NIIF) platnými v čase vzniku koncentrácie, porušuje rozhodnutie článok 5 nariadenia o fúziách tým, že sa odkláňa od praxe Komisie a dostáva sa do konfliktu so zásadami vyjadrenými v oznámení o výpočte obratu.

Žalobkyňa dodáva, že pokiaľ ide o úpravy, ktoré rozhodnutie analyzuje vo svetle oznámenie o výpočte obratu, viaceré z nich podliehajú striktnému uplatneniu platných účtovných pravidiel Spoločenstva a nemožno si ich zamieňať s úpravami podľa článku 5 nariadenia o fúziách. Každopádne mali byť všetky úpravy, ktoré sa analyzujú v rozhodnutí, uznané, keďže zodpovedajú cieľu, ktorým je určenie skutočnej ekonomickej hodnoty podnikov zúčastňujúcich sa koncentrácie.

Napokon žalobkyňa uvádza, že rozhodnutie tým, že nesprávne vymedzuje výlučnú príslušnosť Komisie, porušuje zásadu právnej istoty a je v rozpore s jednotným uplatňovaním nariadenia o fúziách.

(1) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/21

Žaloba podaná 9. novembra 2005 – Investire Partecipazioni/Komisia

(Vec T-418/05)

(2006/C 22/39)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Investire Partecipazioni S.p.A (Taliansko) (v zastúpení: Gian Michele Roberti a Alessandra Franchi, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Komisie č. 08405 z 11. augusta 2005 a doplňujúce rozhodnutie č. 08720 z 23. augusta 2005,

—	subsidiárne v súlade s článkom 241 ES určiť, že písm. B bod 12 a písm. C bod 2 formulára 19 tvoriaceho prílohu rozhodnutia Komisie z 23. apríla 1997 (97/322/ES) sú nezákonné a neaplikovateľné,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba sa týka intervencie fondu s rizikovým kapitálom do podniku (Sys S.p.A), aby tento mohol investovať do schválenej zóny podľa Cieľu 2. Spoločnosť Investire Partecipazioni S.p.A sa domáha, aby Súd zrušil rozhodnutie Komisie č. 08405 z 11. augusta 2005 o konečnom stanovisku k finančnej oprave, ktoré prijala Komisia v zmysle článku 24 nariadenia (EHS) č. 4253/88 (1) vzhľadom na opatrenia 1.5 DOCUP Piemonte Cieľ 2 (1997 – 1999) – Fond s rizikovým kapitálom na investovanie do spoločnosti Sys S.p.A – a doplňujúce rozhodnutie č. 08720 z 23. augusta 2005. Z týchto dvoch rozhodnutí vyplýva, že nepriznaná podpora Spoločenstva predstavuje 542 277,6 eur, čo zodpovedá kvóte Spoločenstva vloženej fondom s rizikovým kapitálom do uvedeného podniku Sys S.p.A.

Na podporu svojich tvrdení žalobca uvádza nasledujúce dôvody:

—

po prvé Investire Partecipazioni sa domnieva, že prijatím napadnutého rozhodnutia sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho skutkového a právneho posúdenia. Komisia nesprávne posúdila skutočnosti týkajúce sa investícií do spoločnosti Sys S.p.A a nesprávne aplikovala príslušné predpisy, osobitne formulár č. 19 vzťahujúci sa na priznané výdavky v rámci Štrukturálnych fondov „Finančné inžinierstvo: Fondy s rizikovým kapitálom“, uvedené v rozhodnutí Komisie z 23. apríla 1997 (2) a článku 24 nariadenia 4253/88. V tomto ohľade zdôrazňuje, že spoločnosť Sys skutočne vykonala primerané úkony a jednoznačne vytvorila operačnú sieť v zóne s Cieľom 2,

—	po druhé žalobca uvádza, že prijatím napadnutého rozhodnutia Komisia porušila zásadu riadnej finančnej správy ustanovenej v článku 274 ES a článku 24 nariadenia 4253/88,

—

subsidiárne, v prípade, ak bude výklad príslušných predpisov Komisiou posúdený ako správny, Investire Partecipazioni sa domnieva, že rozhodnutiami Komisie napadnutými v tomto konaní, v každom prípade došlo k porušeniu všeobecných zásad právnej istoty, legitímnej dôvery a proporcionality, vzhľadom ku konaniu a prijatému stanovisku počas obdobia správy Fondo Piemonte, ako aj zo strany Regione Piemonte, tak aj inštitúcie Spoločenstva, pokiaľ ide o výklad sporného predpisu.

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988 obsahujúce opatrenia pre realizáciu Nariadenia (EHS) č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu činností jednotlivých štrukturálnych fondov medzi sebou ako aj s činnosťami Európskej investičnej banky a s ostatnými existujúcimi finančnými nástrojmi (Ú. v. ES L 374, 31.12.1988, s. 1).

(2) Rozhodnutie Komisie z 23. apríla 1997 (97/322/ES), ktorým sa mení rozhodnutie o poskytnutí súhlasu s rámcovou podporou Spoločenstva, dokumenty o programovaní a programoch iniciatívy Spoločenstva prijaté vo vzťahu k Taliansku (Ú. v. ES L 146, 5.6.1997, s. 11).

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/22

Žaloba podaná 21. novembra 2005 – Combescot/Komisia

(Vec T-422/05)

(2006/C 22/40)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Philippe Combescot (Lecce, Taliansko) (v zastúpení: Alberto Maritati a Viola Messa, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie, ktorým orgán poverený menovaním rozhodol 29. júla 2004 o opätovnom pridelení pána Philippe Combescot do sídla v Bruseli v nadväznosti na zrušenie a nahradenie iného podobného rozhodnutia z 13. júna 2003,

—	uznať, že pán Philippe Combescot týmto postupom utrpel nemajetkovú ujmu, ujmu na zdraví a spoločenskom postavení, s vážnymi následkami na jeho psychickom stave,

—	zaviazal na zaplatenie sumy 150 000 EUR pánovi Philippe Combescot z titulu náhrady škody.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu administratívneho orgánu z 29. júla 2004 o pridelení žalobcu do sídla žalovanej.

Na podporu svojich tvrdení, žalobca uvádza, že napadnutý akt:

—	je nezákonný, nedôvodný a svojvoľný, pretože nezohľadňuje skutočnosť, že v čase pridelenia, zdravotná komisia uznala, že žalobca bol práceneschopný do 31. decembra 2004,

—	neumožňuje žalobcovi pokračovať v liečbe predpísanej ošetrujúcim lekárom,

—	nemôže byť odôvodnený v záujme služby, keďže úradník čerpajúci voľno z dôvodu choroby nemôže plniť úlohy vyplývajúce mu z jeho služobného pomeru.

Žalobca dodáva, že napadnutého rozhodnutie malo za následok stratu jeho nárokov úradníka pôsobiaceho v krajine tretieho sveta, keďže jeho patologický stav nastal v čase, keď pôsobil ako poradca v Guatemale.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/23

Žaloba podaná 16. novembra 2005 – Talianska republika/Komisia

(Vec T-424/05)

(2006/C 22/41)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Talianska republika (v zastúpení: Paolo Gentili, avv. dello Stato)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušenie napadnutého rozhodnutia,

—	zaviazanie žalovanej na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetom žaloby podanej Talianskou republikou je rozhodnutie Komisie zo 6. septembra 2005 č. C(2005) 3302.

Týmto rozhodnutím Komisia rozhodla o tom, že ustanovenia článku 12 zákonného dekrétu č. 269/2003 zmeneného na zákon č. 326/2003 je nezlučiteľné so spoločným trhom.

Nimi sa v podstate stanovuje, že sadzba dane nahradzujúcej daň z príjmu, ktorej predmetom je čistý výsledok spravovania rôznych druhov investičných fondov a investičných spoločností s variabilným základným imaním (SICAV) je znížená z 12,5 % na 5 % v prípade, že investičné fondy alebo investičné spoločnosti s variabilným základným imaním v priebehu kalendárneho roka investovali aspoň dve tretiny hodnoty aktív počas viac ako šestiny všetkých dní zhodnocovania fondu do kótovanej spoločnosti s malou alebo strednou kapitalizáciou. Takéto investičné fondy alebo spoločnosti s variabilným základným imaním sú označované ako „špecializované“.

Podľa Komisie ide o selektívne opatrenie, ktoré uprednostňuje na jednej strane podniky s malou alebo strednou kapitalizáciou oproti iným podnikom, tým, že usmerňuje voči nim tok investícií z fondov; na druhej strane špecializované investičné fondy a špecializované investičné spoločnosti oproti všeobecným investičným fondom a všeobecným investičným spoločnostiam, tým, že im umožňuje pridelenie vyššieho výnosu každému podielu na základnom imaní, keďže výnosy sú zdaňované nahradzujúcou daňou s nižšou sadzbou. Okrem toho ide o opatrenie, ktoré nemá súvislosť so všeobecným daňovým systémom a ktoré sa prejavuje ako čistá pomoc fungovaniu. Nakoniec neexistuje žiaden vhodný derogačný dôvod, ktorý by odôvodňoval opatrenie v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES.

Podľa talianskej vlády rozhodnutie je postihnuté predovšetkým procesnou vadou, keďže rozhodnutie o začatí konania podľa pôvodného článku 88 ods. 2 ES bolo prijaté bez predchádzajúcej výmeny stanovísk medzi Komisiou a talianskou administratívou, tak ako to určuje nariadenie č. 659/99 o „konaní o štátnej pomoci“ (prvý dôvod).

Ďalej existuje nedostatočné odôvodnenie ohľadne základného tvrdenia uvedeného talianskou vládou v priebehu konania: v talianskom právnom poriadku (ktorý preberá smernicu o poriadku finančných trhov) spoločné investičné fondy a investičné spoločnosti s variabilným základným imaním sú uvádzané ako samostatné majetkové subjekty rozdelené na podiely. Nie sú preto podnikmi v zmysle smernice Spoločenstva. Komisia zaznačila túto situáciu, ale poznamenala, že „v takýchto prípadoch“ takéto investičné nástroje tvoria podniky; avšak Komisia neupresnila v akých prípadoch a za akých podmienok fondy a investičné spoločnosti nadobúdajú túto kvalitu (druhý dôvod).

Tretí dôvod sa týka porušenia článku 87 ES, presnejšie vzhľadom na úvahu, že fondy a investičné spoločnosti nemôžu vo svojej podstate v žiadnom prípade byť považované za podniky v zmysle práva Spoločenstva, keďže ide o jednoduché formy spoluvlastníctva cenných papierov. Aj keď by sme ich za takéto chceli považovať, hypotetická pomoc by nebola selektívna, pretože akýkoľvek dotknutý subjekt (spoločnosti spravovania spoločných „zmluvných“ fondov alebo zakladatelia investičných spoločnosti s variabilným základným imaním) by mohol vytvoriť špecializované štruktúry popri nešpecializovaných a mohol by sa takto domáhať zníženia sadzby dane.

Štvrtým dôvodom vyčíta rozhodnutiu, že za subjekty, ktorým plynie hypotetická pomoc, považuje spoločnosti s malou alebo strednou kapitalizáciou kótované na verejných trhoch, hoci skutočnými nositeľmi výhod spočívajúcich v znížení daňovej sadzby sú naopak majitelia podielov fondov alebo investičných spoločností, teda potencionálne akýkoľvek dotknutý subjekt: preto zníženie daňovej sadzby nie je zamerané na podnik a nemá selektívny charakter. Komisia nepreukázala, že priame uplatnenie zníženia daňovej sadzby na majiteľov podielov by sa prejavovalo nepriamym znížením v prospech uvedených spoločností.

Piatym dôvodom talianska vláda uvádza ešte raz porušenie článku 87 ES a nedostatočné odôvodnenie, keďže Komisia zastáva názor, že opatrenie vytvára účinok na hospodársku súťaž v rámci Spoločenstva a to napriek svojmu zanedbateľnému hospodárskemu dopadu (podľa samotnej Komisie suma v roku 2004 bola 1 100 000 eur). Naviac Komisia neupresnila, prečo by malo ísť o pomoc na fungovanie, keďže nahradzujúca daň nepredstavuje výdavok za riadenie, ktorým je peňažné plnenie určené sprostredkovateľom, ktorí spravujú štruktúry kolektívneho investovania. Cieľ posilniť spoločnosti s malou alebo strednou kapitalizáciou ukazuje ďalej, že vzhľadom na posledne uvedené tvrdenia, má štrukturálny dopad.

Šiestym dôvodom je rozhodnutie napadnuté v časti, v ktorej popiera uplatniteľnosť výnimky uvedenej v článku 87 ods. 3 písm. c) ES. Cieľ rozšíriť majetkovú základňu spoločností s obmedzenou kapitalizáciou, ktoré majú ťažší prístup k trhu s rizikovým kapitálom ako spoločnosti, ktoré majú výhody z širšej účasti, tvorí totižto cieľ hospodárskej politiky patriacej do vecnej pôsobnosti vyššie citovaného ustanovenia o výnimkách.

28.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 22/24

Žaloba podaná 29. novembra 2005 – Vienne a i./Parlament

(Vec T-427/05)

(2006/C 22/42)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Philippe Vienne (Bascharage, Luxembursko) a iní (v zastúpení: G. Bounéou, F. Frabetti, advokáti)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy žalobcov

—	zrušiť nevýslovné rozhodnutie o zamietnutí pomoci podľa článku 24 služobného poriadku,

—	zaviazať Európsky parlament solidárne nahradiť škody týmto spôsobené žalobcom,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobcovia sú v podobnej situácii ako žalobcovia vo veci T-359/05 a uvádzajú na podporu svojej žaloby rovnaké dôvody a tvrdenia ako žalobcovia v posledne uvedenej veci.

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 22

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 49 28. januára 2006

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Informácie
	Súdny dvor
	SÚDNY DVOR
2006/C 022/1	Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 17. novembra 2005 vo veci C-90/03: Španielske kráľovstvo proti Rade Európskej únie (Rybolov — Nariadenie Rady (ES) č.2792/1999 — Štrukturálne akcie Spoločenstva v oblasti rybolovu — Spôsoby a podmienky — Podstatná formálna vada — Porušenie článku 254 ES)	1

2006/C 022/2	Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 27. októbra 2005 vo veci C-41/04 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Hoge Raad der Nederlanden): Levob Verzekeringen BV, OV Bank NV proti Staatssecretaris van Financiën (Šiesta smernica o DPH — Články 2, 5, 6 a 9 — Prevod operačného systému zapísaného na nosiči — Neskoršie prispôsobenie operačného systému osobitným potrebám nadobúdateľa — Jediné zdaniteľné plnenie — Plnenie spočívajúce v službách — Miesto plnenia)	1

2006/C 022/3	Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) zo 17. novembra 2005 vo veci C- 476/04: Komisia Európskych spoločenstiev proti Helénskej republike (Nesplnenie povinnosti členským štátom — Smernica 2001/55/ES — Hromadný prílev vysídlených osôb — Dočasná ochrana — Minimálne štandardy)	2

2006/C 022/4	Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) zo 17. novembra 2005 vo veci C-73/05: Komisia Európskych spoločenstiev proti Francúzskej republike (Nesplnenie povinnosti členským štátom — Smernica 2000/34/ES — Organizácia pracovného času)	2

2006/C 022/5	Uznesenie Súdneho dvora (tretia komora) z 13. októbra 2005 vo veci C-1/05 SA: Intek Co. proti Komisii Európskych spoločenstiev (Návrh na výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky proti Komisii Európskych spoločenstiev)	3

2006/C 022/6	Vec C-379/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Gerechtshof te Amsterdam z 21. septembra 2005, ktorý súvisí s konaním: Amurta S.G.P.S. proti Inspecteur van de Belastingdienst/Amsterdam	3

2006/C 022/7	Vec C-382/05: Žaloba podaná 20. októbra 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike	4

2006/C 022/8	Vec C-387/05: Žaloba podaná 24. októbra 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike	4

2006/C 022/9	Vec C-388/05: Žaloba podaná 24. októbra 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike	5

2006/C 022/0	Vec C-394/05: Žaloba podaná 9. novembra 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike	5

2006/C 022/1	Vec C-396/05 a C-419/05: Návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané uzneseniami Sozialgericht Berlin z 27. septembra 2005, ktoré súvisia s konaniami: Doris Habelt (C-396/05) a Martha Möser (C-419/05) proti Deutsche Rentenversicherung Bund	6

2006/C 022/2	Vec C-398/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Finanzgericht Düsseldorf (Nemecko) z 2. novembra 2005, ktorý súvisí s konaním: AGST Draht- und Biegetechnik GmbH proti Hauptzollamt Aachen	7

2006/C 022/3	Vec C-399/05: Žaloba podaná 15. novembra 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Helénskej republike	7

2006/C 022/4	Vec C-406/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozsudkom Hoge Raad der Nederlanden z 18. novembra 2005, ktorý súvisí s konaním: Staatssecretaris van Financiën proti P. Jurriëns Beheer BV	8

2006/C 022/5	Vec C-407/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozsudkom Hof van Cassatie van België z 8. novembra 2005, ktorý súvisí s konaním: Reyniers & Sogama bvba proti 1. Belgisch Interventie- en Restitutiebureau, 2. Belgickému štátu	8

2006/C 022/6	Vec C-413/05: Žaloba podaná 22. novembra 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike	9

2006/C 022/7	Vec C-426/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Verwaltungsgerichtshof z 22. novembra 2005, ktorý súvisí s konaním: Tele2 UTA Telecommunication GmbH proti Telekom-Control-Kommission	9

2006/C 022/8	Vec C-440/05: Žaloba podaná 8. decembra 2005: Komisia Európskych spoločenstiev proti Rade Európskej únie	10

2006/C 022/9	Výmaz veci C-109/05	10

2006/C 022/0	Výmaz veci C-158/05	10

	SÚD PRVÉHO STUPŇA
2006/C 022/1	Vec T-236/02: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. novembra 2005 – Marcuccio/Komisia (Úradníci — Preloženie v záujme služby — Žaloba o neplatnosť — Odôvodnenie — Povinnosť riadnej starostlivosti — Právo obhajoby — Zneužitie právomoci — Články 25 a 26 Služobného poriadku — Zjavne nesprávne posúdenie — Žaloba o náhradu škody)	11

2006/C 022/2	Vec T-396/03: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. novembra 2005 – Vanhellemont/Komisia (Úradníci — Zamestnanecká rada — Voľby miestneho oddelenia zamestnaneckej rady Komisie umiestneného v Bruseli — Sčítanie hlasovacích lístkov — Žaloba o neplatnosť — Žaloba o náhradu škody)	11

2006/C 022/3	Vec T-3/04: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. novembra 2005 – Simonds Farsons Cisk/ÚHVT (Ochranná známka Spoločenstva — Námietkové konanie — Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva obsahujúcej slovný prvok KINJI by SPA — Skoršia slovná ochranná známka KINNIE — Pravdepodobnosť zámeny — Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 — Článok 73 nariadenia č. 40/94)	12

2006/C 022/4	Vec T-135/04: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. novembra 2005 – GfK/ÚHVT (Ochranná známka Spoločenstva — Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva Online Bus — Skoršia obrazová ochranná známka obsahujúca slovný prvok BUS, ako aj obrázok pozostávajúci z troch prepletených trojuholníkov — Skutočné používanie skoršej ochrannej známky — Článok 15 ods. 2 písm. a) a článok 43 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 40/94 — Pravdepodobnosť zámeny — Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94)	12

2006/C 022/5	Vec T-346/04: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. novembra 2005 – Sadas/ÚHVT (Ochranná známka Spoločenstva — Námietkové konanie — Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva ARTHUR ET FELICIE — Skoršia obrazová ochranná známka obsahujúca slovný prvok Arthur — Relatívny dôvod zamietnutia — Pravdepodobnosť zámeny — Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94)	13

2006/C 022/6	Vec T-396/04: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. novembra 2005 – Soffas/ÚHVT (Ochranná známka Spoločenstva — Konanie o námietkach — Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva obsahujúcej slovný prvok NICKY — Skoršie obrazové národné ochranné známky obsahujúce slovný prvok NOKY — Zamietnutie námietky z dôvodu neexistencie pravdepodobnosti zámeny — Zrušenie odvolacím senátom — Postúpenie námietkovému oddeleniu na preskúmanie podobnosti medzi výrobkami a na vykonanie dôkazov používania — Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94)	13

2006/C 022/7	Vec T-178/05: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. novembra 2005 – Spojené kráľovstvo/Komisia (Životné prostredie — Smernica 2003/87/ES — Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov — Návrh zmeny národného plánu prideľovania kvót — Zamietnutie Komisiou — Žaloba o neplatnosť)	14

2006/C 022/8	Vec T-392/05: Žaloba podaná 27. októbra 2005 – Mecklenburg-Strelitzer Montage- und Tiefbau/Komisia	14

2006/C 022/9	Vec T-400/05: Žaloba podaná 2. novembra 2005 – T/Komisia	15

2006/C 022/0	Vec T-401/05: Žaloba podaná 2. novembra 2005 – Toth/Komisia	15

2006/C 022/1	Vec T-402/05: Žaloba podaná 3. novembra 2005 – Talianska republika/Komisia	16

2006/C 022/2	Vec T-404/05: Žaloba podaná 9. novembra 2005 – Helénska republika/Komisia Európskych spoločenstiev	17

2006/C 022/3	Vec T-405/05: Žaloba podaná 14. novembra 2005 – Manpower Personalservice/ÚHVT	17

2006/C 022/4	Vec T-407/05: Žaloba podaná 16. novembra 2005 – Evian/ÚHVT	18

2006/C 022/5	Vec T-408/05: Žaloba podaná 16. októbra 2005 – Marcuccio/Komisia	18

2006/C 022/6	Vec T-409/05: Žaloba podaná 8. novembra 2005 – A.S.TER./Komisia	19

2006/C 022/7	Vec T-415/05: Žaloba podaná 25. novembra 2005 – Helénska republika/Komisia	19

2006/C 022/8	Vec T-417/05: Žaloba podaná 29. novembra 2005 – Endesa/Komisia	20

2006/C 022/9	Vec T-418/05: Žaloba podaná 9. novembra 2005 – Investire Partecipazioni/Komisia	21

2006/C 022/0	Vec T-422/05: Žaloba podaná 21. novembra 2005 – Combescot/Komisia	22

2006/C 022/1	Vec T-424/05: Žaloba podaná 16. novembra 2005 – Talianska republika/Komisia	23

2006/C 022/2	Vec T-427/05: Žaloba podaná 29. novembra 2005 – Vienne a i./Parlament	24

2006/C 022/3	Vec T-87/01: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 24. novembra 2005 – Rica Foods/Komisia	24

2006/C 022/4	Vec T-211/01: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 24. novembra 2005 – Rica Foods/Komisia	24

2006/C 022/5	Vec T-242/01: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 24. novembra 2005 – Rica Foods/Komisia	25

2006/C 022/6	Vec T-397/03: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 18. novembra 2005 – Fédération de l'hospitalisation privée/Komisia	25

2006/C 022/7	Vec T-104/04: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 22. novembra 2005 – Degussa Initiators/Komisia	25

2006/C 022/8	Vec T-179/04: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 22. novembra 2005 – Siegfried Krahl/Komisia	25

2006/C 022/9	Vec T-421/04: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 10. novembra 2005 – Carreira/Agence européenne pour la sécurité et la santé au travail	25

2006/C 022/0	Vec T-480/04: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 10. novembra 2005 – Muller Touw a A&C Braid and Rope/Rada	26

2006/C 022/1	Vec T-77/05: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 25. novembra 2005 – Balduini/Komisia	26

2006/C 022/2	Spojené veci T-130/05, T-160/05 a T-183/05: Uznesenie Súdu prvého stupňa zo 16. novembra 2005 – Albert-Bousquet a i./Komisia	26

2006/C 022/3	Vec T-257/05: Uznesenie Súdu prvého stupňa zo 7. októbra 2005 – Deutsche Telekom/ÚHVT	26

	III Oznámenia
2006/C 022/4	Posledná publikácia Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únieÚ. v. EÚ C 10, 14.1.2006	27