ISSN 1725-5236 |
||
Úradný vestník Európskej únie |
C 321 |
|
Slovenské vydanie |
Informácie a oznámenia |
Zväzok 48 |
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
SK |
|
I Informácie
Komisia
16.12.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 321/1 |
Výmenný kurz eura (1)
15. decembra 2005
(2005/C 321/01)
1 euro=
|
Mena |
Výmenný kurz |
USD |
Americký dolár |
1,1999 |
JPY |
Japonský jen |
139,28 |
DKK |
Dánska koruna |
7,4517 |
GBP |
Britská libra |
0,67670 |
SEK |
Švédska koruna |
9,4180 |
CHF |
Švajčiarsky frank |
1,5420 |
ISK |
Islandská koruna |
74,81 |
NOK |
Nórska koruna |
7,9595 |
BGN |
Bulharský lev |
1,9558 |
CYP |
Cyperská libra |
0,5735 |
CZK |
Česká koruna |
28,952 |
EEK |
Estónska koruna |
15,6466 |
HUF |
Maďarský forint |
252,67 |
LTL |
Litovský litas |
3,4528 |
LVL |
Lotyšský lats |
0,6964 |
MTL |
Maltská líra |
0,4293 |
PLN |
Poľský zlotý |
3,8445 |
RON |
Rumunský lei |
3,6442 |
SIT |
Slovinský toliar |
239,49 |
SKK |
Slovenská koruna |
37,918 |
TRY |
Turecká líra |
1,6180 |
AUD |
Austrálsky dolár |
1,6026 |
CAD |
Kanadský dolár |
1,3888 |
HKD |
Hongkongský dolár |
9,3024 |
NZD |
Novozélandský dolár |
1,7279 |
SGD |
Singapurský dolár |
2,0003 |
KRW |
Juhokórejský won |
1 214,90 |
ZAR |
Juhoafrický rand |
7,6685 |
CNY |
Čínsky juan |
9,6880 |
HRK |
Chorvátska kuna |
7,3850 |
IDR |
Indonézska rupia |
11 801,02 |
MYR |
Malajzijský ringgit |
4,532 |
PHP |
Filipínske peso |
63,853 |
RUB |
Ruský rubeľ |
34,4000 |
THB |
Thajský baht |
49,072 |
Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.
16.12.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 321/2 |
Záverečná správa vyšetrovateĽa v prípade COMP/M. 2139 — Bombardier/Adtranz
(podľa článkov 15 a 16 rozhodnutia Komisie (2001/462/ES, ESUO) z 23. mája 2001 o pôsobnosti vyšetrovateľov v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže – Ú. v. ES L 162, 19.6.2001, s. 21)
(2005/C 321/02)
(Text s významom pre EHP)
Dňa 3. apríla 2001 Európska komisia vyhlásila koncentráciu, na základe ktorej spoločnosť Bombardier získala v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 4046/89 výhradnú kontrolu nad podnikom DaimlerChrysler Rail Systems (Adtranz), za zlučiteľnú so spoločným trhom a s fungovaním Dohody o EHP. Uvedené vyhlásenie o zlučiteľnosti podliehalo dosiahnutiu súladu s niekoľkými podmienkami a záväzkami.
Jedna z podmienok sa týkala rakúskej spoločnosti Elin EBG Traction („ETR“), dcérskej spoločnosti podniku VA Tech AG, ktorá je dodávateľom technológií pohonov, medzi iným, pre regionálne vlaky a električky/ľahké koľajové vozidlá. Po tom, ako sa štrukturálne prepojenie spoločností ETR a Bombardier malo prerušiť, aby sa navrhovaná fúzia stala zlučiteľnou so spoločným trhom, bolo treba pre spoločnosť ETR zaistiť určitý objem prác, ktoré by jej pomohli ekonomicky prežiť. Preto mala spoločnosť Bombardier uzatvoriť s ETR spoločnú rozvojovú dohodu o spolupráci medzi týmito dvoma spoločnosťami platnú do roku 2006 vzťahujúcu sa na električku „CityRunner Type Linz“, pre ktorú spoločnosť ETR dodáva elektrické pohony.
Dôvody tohto záväzku pravdepodobne čoskoro pominú: spoločnosť Siemens navrhla akvizíciu, ktorou by získala výhradnú kontrolu nad VA Tech, a teda aj kontrolu nad ETR. Takže sa očakáva zmena finančnej štruktúry ETR a táto spoločnosť v danom prípade už nepotrebuje zabezpečené objednávky od spoločnosti Bombardier, aby ekonomicky prežila. Následne už nie je potrebná podmienka, aby spoločnosť Bombardier odoberala od spoločnosti ETR elektrický pohon pre električku CityRunner Type Linz, ak spoločnosť Siemens získa nad ETR výhradnú kontrolu.
Ak rozhodnutie o vyrovnaní v prípade COMP/M.3653 Siemens/VA Tech nadobudne účinnosť a uskutoční sa navrhovaná akvizícia, ktorou spoločnosť Siemens získa výhradnú kontrolu nad VA Tech, ako sa schvaľuje v uvedenom rozhodnutí, v aktuálnom návrhu rozhodnutia sa navrhne zrušiť uvedený záväzok spoločnosti Bombardier podľa článku 8 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 4046/2004.
Keďže navrhované rozhodnutie len zbavuje spoločnosť Bombardier záväzku a za predpokladu, že sa spoločnosť Siemens vo svojom liste zo 16. júna 2005 explicitne vzdá všetkých práv, ktoré by mohli vyplynúť z tohto záväzku, prípad si nevyžaduje žiadne osobitné pripomienky, pokiaľ ide o právo na vypočutie.
Brusel 30. júna 2005
Serge DURANDE
16.12.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 321/3 |
Stanovisko poradného výboru pre koncentrácie prijaté na jeho 133. zasadnutí dňa 29. júna 2005 k návrhu rozhodnutia v prípade COMP/M.2139 — Bombardier/ADtranz
(2005/C 321/03)
(Text s významom pre EHP)
1. |
Poradný výbor súhlasí s Komisiou, že záväzok prijatý spoločnosťou Bombardier v prípade COMP/M.2139 Bombardier/ADtranz zo 4. apríla 2001 nakupovať počas 5 rokov elektrický pohon pre električky typu Cityrunner Linz len od spoločnosti Elin EBG Traction, ktorá je dcérskou spoločnosťou firmy VA Tech, už nebude odôvodnený potom, ako sa prijme a nadobudne účinnosť rozhodnutie o vyrovnaní s podmienkami a záväzkami v prípade 3653 Siemens/VA Tech, a následne potom, ako sa VA Tech stane súčasťou spoločnosti Siemens. |
2. |
Poradný výbor súhlasí s Komisiou, že v dôsledku toho sa záväzok, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b) prílohy k rozhodnutiu v prípade COMP/M.2139 Bombardier/ADtranz, navrhovaným rozhodnutím ruší. |
3. |
Poradný výbor žiada Komisiu, aby zohľadnila všetky ostatné podnety, ktoré boli vznesené počas diskusie. |
16.12.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 321/4 |
Oznámenie o nastávajúcom uplynutí platnosti niektorých antidumpingových opatrení
(2005/C 321/04)
1. |
Podľa ustanovení článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 (1) o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva Komisia oznamuje, že, v prípade, ak nebude začaté preskúmanie v súlade s nasledovným postupom, platnosť ďalej uvedených antidumpingových opatrení uplynie dňom uvedeným v tabuľke. |
2. Postup
Výrobcovia Spoločenstva môžu podať písomnú žiadosť o preskúmanie. Táto žiadosť musí obsahovať dostatočné dôkazy o tom, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy.
V prípade, ak sa Komisia rozhodne preskúmať príslušné opatrenia, budú mať vývozcovia, dovozcovia, predstavitelia vyvážajúcej krajiny a výrobcovia Spoločenstva príležitosť doplniť, vyvrátiť alebo predložiť pripomienky k záležitostiam, ktoré sú uvedené v žiadosti o preskúmanie.
3. Časová lehota
Výrobcovia Spoločenstva môžu, na základe vyššie uvedených informácií, predložiť písomnú žiadosť o preskúmanie Európskej komisii, Generálnemu riaditeľstvu pre obchod (divízia B-1), J-79 5/16, B-1049 Brusel (2), a to kedykoľvek od dátumu uverejnenia tohto oznámenia, najneskôr však do troch mesiacov pred dátumom uvedeným v tabuľke.
4. |
Toto oznámenie je uverejnené v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995. |
Výrobok |
Krajina (-y) pôvodu alebo vývozu |
Opatrenia |
Odkaz |
Dátum uplynutia platnosti |
Polyetylén- tereftalátový (PET) film |
India Kórejská republika |
Anti-dumpingové clo |
Nariadenie Rady (ES) č. 1676/2001 (Ú. v. ES L 227, 23.8.2001, s. 1), rozšírené, pokiaľ ide o Indiu, na dovoz zásielok z Brazílie a Izraela nariadením Rady (ES) č. 1975/2004 (Ú. v. EÚ L 342, 18.11.2004, s. 1) |
24. 8. 2006 |
India |
Záväzok |
Rozhodnutie Komisie č. 2001/645/ES (Ú. v. ES L 227, 23.8.2001, s. 56) |
24. 8. 2006 |
|
Znovu nenaplniteľné plynové kamienkové vreckové zapaľovače a znovu naplniteľné kamienkové vreckové zapaľovače |
Čínska ľudová republika Taiwan |
Anti-dumpingové clo |
Nariadenie Rady (ES) č. 1824/2001 (Ú. v. ES L 248, 18.9.2001, s. 1), naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 155/2003 (Ú. v. ES L 25, 30.1.2003, s. 27) |
19. 9. 2006 |
(1) Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1, nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 461/2004 (Ú. v. EÚ L 77, 13.3.2004, s. 12).
(2) Fax : (32-2) 295 65 05.
16.12.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 321/5 |
Oznámenie Komisie podľa článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) 2408/92
Zmena záväzkov verejnej služby vykonaná Spojeným kráľovstvom týkajúca sa pravidelnej leteckej dopravnej služby medzi Glasgowom a ostrovom Barra
(2005/C 321/05)
(Text s významom pre EHP)
1. |
Podľa článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva sa Spojené kráľovstvo rozhodlo zmeniť záväzky verejnej služby v súvislosti s pravidelnou leteckou dopravnou službou medzi Glasgowom a ostrovom Barra, ako sa uvádza v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev C 387/06 z 21. decembra 1996, upravenom v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev/Európskej únie C 355/04 z 8. decembra 1999, C 310/08 z 13. decembra 2002 a C 278/06 z 19. novembra 2003 |
2. |
Záväzky verejnej služby sa zmenili takto:
|
16.12.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 321/6 |
Oznámenie Komisie podľa článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) 2408/92
Zmena záväzkov verejnej služby vykonaná Spojeným kráľovstvom týkajúca sa pravidelnej leteckej dopravnej služby medzi Glasgowom a ostrovom Tiree
(2005/C 321/06)
(Text s významom pre EHP)
1. |
Podľa článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva sa Spojené kráľovstvo rozhodlo zmeniť záväzky verejnej služby v súvislosti s pravidelnou leteckou dopravnou službou medzi Glasgowom a Cambeltownom a Glasgowom a ostrovom Tiree, ako sa uvádza v oznámeniach uverejnených v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev C 387/06 a C 387/07 z 21. decembra 1996, upravenom v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev/Európskej únie C 355/03 z 8. decembra 1999, C 310/07 z 13. decembra 2002 a C 278/05 z 19. novembra 2003. |
2. |
Záväzky verejnej služby sa zmenili takto: — Minimálny počet letov
— Kapacita
(V súčasnej dobe prevádzkovateľ zabezpečuje jedno miesto pre poštu na všetkých linkách z Glasgowa na ostrov Tiree. Toto je však predmetom samostatných zmluvných dohovorov.) — Tarify
Maximálna tarifa na trase sa môže zvýšiť raz za rok s predchádzajúcim písomným súhlasom škótskych ministrov v súlade s indexom maloobchodných cien Spojeného kráľovstva (všetky položky) alebo akýmkoľvek následným indexom. Bez predchádzajúceho písomného súhlasu škótskych ministrov nemožno vykonať žiadne ďalšie zmeny vo výške taríf. Nová maximálna tarifa na každej trase sa musí oznámiť Úradu civilného letectva a do platnosti vstúpi až po oznámení Európskej komisii, ktorá ich môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie. |
16.12.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 321/7 |
ŠTÁTNA POMOC – HOLANDSKO
Štátna pomoc č. C 35/2005 (ex N 59/2005)
Budovanie širokopásmovej siete v Appingedame
Výzva na predloženie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES
(2005/C 321/07)
(Text s významom pre EHP)
Listom z dňa 20. októbra 2005, ktorý je uvedený v autentickom jazyku na stranách nasledujúcich po tomto zhrnutí, oznámila Komisia Holandsku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o hore uvedenú pomoc/opatrenie.
Zainteresované strany môžu predložiť svoje pripomienky k financovaniu projektu budovania širokopásmovej siete v Appingedame, vo veci ktorého Komisia začína konanie v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto zhrnutia a nasledujúceho listu, na adresu:
European Commission |
Competition Directorate-General |
DG COMP State Aid Greffe |
Office SPA 3 06/05 |
B-1049 Brussels |
Fax: (32-2) 296 12 42 |
Tieto pripomienky sa oznámia holandským orgánom. Zainteresované strany môžu písomne s uvedením dôvodov požiadať o dôverné nakladanie s informáciami o ich totožnosti.
ZHRNUTIE
Konanie
V novembri 2004 podal káblový prevádzkovateľ Essent sťažnosť Komisii týkajúcu sa verejného financovania siete káblov zo skleného vlákna v Appingedame v Holandsku. Essent už podal odvolanie u holandského súdu v septembri 2004. Súd nariadil miestnej správe, aby Komisii oznámila svoj zámer poskytnúť pomoc, a aby pozastavila ďalšie budovanie siete (1). Vo februári 2005 oznámili holandské orgány toto opatrenie Komisii s vyjadrením, že nejde o pomoc. Komisia si v marci 2005 vyžiadala ďalšie informácie od holandských orgánov. Tieto odpovedali v auguste 2005 po predĺžení lehoty.
Opis opatrenia
Miestna správa v Appingedame považuje verejný zásah, ktorý by riešil nedostatočnú ponuku širokopásmových služieb pre spoločnosti a obyvateľstvo v podobe podpory budovania siete káblov zo skleného vlákna (Fibre to the Home, FttH), za nutný. Miestna správa sa rozhodla projekt finančné podporiť, keďže trhové subjekty neprejavili záujem podieľať sa na ňom za trhových podmienok.
Plánovaná sieť káblov zo skleného vlákna je rozdelená na pasívnu a aktívnu časť. Pasívna časť bude patriť verejnej nadácii, ktorú zriadi a bude kontrolovať miestna správa. Aktívnu časť bude vlastniť a financovať subjekt zriadený súkromnými investormi („Damsternet“). Damsternet bude ponúkať iba veľkoobchodné služby poskytovateľom služieb, ktorí budú poskytovať širokopásmové služby konečným užívateľom (domácnostiam a podnikom).
Hodnotenie opatrenia
Sú tu využívané štátne prostriedky, pretože prostriedky pre pasívnu časť tejto siete poskytuje miestna správa v Appingedame. Nadácii, Darmsternetu a maloobchodným poskytovateľom služieb bola priznaná hospodárska výhoda, keďže budú poskytovať služby infraštruktúre a mať k nej prístup za podmienok výhodnejších, než sú trhové. Zásah štátu narúša hospodársku súťaž, lebo opatrenie upravuje už jestvujúce trhové podmienky tým, že umožňuje rýchlym širokopásmovým službám (Damsternet) vstup na veľkoobchodný trh, ako aj poskytovateľom služieb vstup na downstreamové trhy maloobchodných širokopásmových a telekomunikačných služieb. Pretože opatrenie môže ovplyvniť poskytovateľov služieb elektronickej komunikácie z iných členských štátov, je to opatrenie, ktoré má vplyv na trh.
Zdá sa, že hodnotenie zlučiteľnosti možno urobiť iba na základe článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. Na základe tohto sa požaduje, aby sa týmto opatrením v nevyhnutnom a primeranom rozsahu sledoval spoločný záujem, t. j. korekcia zlyhania trhu alebo sledovanie cieľa súdržnosti/ prerozdelenia.
Potreba a primeranosť
Širokopásmové pripojenie je tým typom služieb, ktorý je vo svojej podstate schopný ovplyvniť produktivitu a rast ekonomiky. V iných prípadoch Komisia usúdila, že pomoc poskytnutá infraštruktúre môže byť vhodným a primeraným nástrojom pre riešenie zlyhaní trhu a/alebo problémov s kapitálom. Tento projekt má niektoré zo znakov, ktoré boli pozitívne hodnotené v predchádzajúcich rozhodnutiach Komisie týkajúcich sa financovania projektov širokopásmových sietí z verejných finančných prostriedkov (verejná súťaž, otvorený prístup, atď.). Okrem toho, keďže technické vlastnosti FttH siete umožňujú poskytovanie služieb na vyššej úrovni než sú tie, ktoré ponúkajú zvyčajné medené alebo káblové siete (2), je možné argumentovať, že štátna pomoc môže byť vhodným prostriedkom na urýchlenie zavádzania inovácií, a to i za cenu narušenia realizovaných investícií a odradenia od budúcich investícií do súkromného sektora.
Komisia doposiaľ schválila iba také prípady, v ktorých samotný trh nepodporil konkurenčnú ponuku širokopásmových služieb. Zásah v takomto prípade prebieha v oblasti, kde maloobchodné širokopásmové služby (KPN a Essent) a do určitej miery aj veľkoobchodná infraštruktúra poskytujúca širokopásmové služby (KPN) sú už k dispozícii v cenovej relácii porovnateľnej s inými regiónmi. Značné vzájomné prekrývanie sieťového pokrytia a poskytovaných služieb s už jestvujúcimi sieťami prináša vážne nebezpečenstvo, že zásah štátu v takejto oblasti vytlačí súčasné aj budúce investície trhových subjektov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia rozhodla začať vo vzťahu k spornému opatreniu konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, pretože nie je presvedčená, že opatrenie je v súlade so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.
V súlade s článkom 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 môže byť od príjemcu vymáhaná každá protiprávna pomoc.
TEXT LISTU
„Met dit schrijven stelt de Commissie Nederland ervan in kennis dat zij, na onderzoek van de door uw autoriteiten verstrekte inlichtingen betreffende bovengenoemde steunmaatregel, heeft besloten de procedure van artikel 88, lid 2, van het EG-Verdrag in te leiden.
I. Procedure
1. |
Bij schrijven van 2 november 2004 (dat op 18 november 2004 geregistreerd werd onder nummer CP 212/2004) diende kabelexploitant Essent Kabelcom (hierna: Essent), een informele klacht in bij de Commissie. De klacht betreft overheidsfinanciering voor een glasvezelaansluitnetwerk (Fibre-to-the-Home, FTTH) in Appingedam, een stad in Noord-Nederland. Essent heeft intussen bevestigd dat de klacht als een formele klacht dient te worden beschouwd. |
2. |
Essent, die de op een na grootste kabelexploitant van Nederland is en die ook een kabelnetwerk in Appingedam exploiteert, had de zaak in september 2004 al aanhangig gemaakt bij een Nederlandse rechtbank. De rechtbank heeft de gemeente op grond van artikel 88, lid 3, EG-Verdrag opgedragen het steunvoornemen aan te melden bij de Commissie en de verdere aanleg van het netwerk te staken. |
3. |
Bij een schrijven dat op 3 februari 2005 werd geregistreerd, meldden de Nederlandse autoriteiten de maatregel bij de Commissie aan om redenen van rechtszekerheid, waarbij ze aanvoerden dat de maatregel geen steun behelsde. Op 31 maart 2005 verzocht de Commissie de Nederlandse autoriteiten om verdere informatie. Na een verlenging van de termijn antwoordden zij hierop bij brief van 4 augustus 2005, die op 16 augustus 2005 werd geregistreerd. De informatie in deze brief verschilt aanzienlijk van de informatie die bij de oorspronkelijke aanmelding werd verstrekt. |
II. Uitvoerige beschrijving van de maatregel
Achtergrond
4. |
De gemeente Appingedam vindt dat de tussenkomst van de overheid nodig is om te voorzien in de algemene beschikbaarheid van geavanceerde breedbanddiensten voor ondernemingen en particulieren door uitrol van een glasvezelaansluitnetwerk (Fibre-to-the-Home, FTTH) in Appingedam te steunen. Volgens de gemeente bieden Essent en telecommunicatie-exploitant KPN in Appingedam weliswaar internettoegang maar geen geavanceerde breedbanddiensten. De gemeente heeft besloten financieel deel te nemen in het project nadat gebleken was dat de marktpartijen geen belangstelling hadden om hierin op marktvoorwaarden deel te nemen. |
De componenten van het netwerk
5. |
De passieve laag van het glasvezelnetwerk (graafrechten, buizen, glasvezels, enz.) zal het eigendom worden van een openbare stichting („Stichting Glasvezelnet Appingedam”, hierna: de stichting), op te richten door en onder toezicht van de gemeente. De investering in de passieve laag wordt op 4,9 miljoen EUR geschat. Aanvankelijk was niet voorzien dat de aanleg van de passieve laag openbaar zou worden aanbesteed. Er is evenwel besloten, zoals in de brief van 4 augustus 2005 wordt verklaard, om dit wel te doen. |
6. |
De kosten van de actieve laag (telecommunicatieapparatuur, netwerkbeheer, enz.) worden op 1 tot 1,3 miljoen EUR geschat. De actieve componenten hebben een geschatte economische levensduur van 5 tot 8 jaar. De exploitant van de actieve laag zal alleen wholesale-diensten aanbieden aan service providers die breedbanddiensten aan de eindgebruikers (huishoudens en bedrijven) zullen verstrekken. |
7. |
De autoriteiten verklaarden aanvankelijk dat de actieve laag eigendom zou worden van en gefinancierd zou worden door een entiteit („Stichting Damsternet”, hierna: Damsternet) die door bepaalde particuliere investeerders zou worden opgericht. Niet alle particuliere partijen waren bekend. Volgens de autoriteiten hebben NKF (een kabelfabrikant), Nacap (de pijpleidingdivisie van een internationaal actieve bouwonderneming, genaamd Koop Holding) en Ericsson Telecommunications belangstelling getoond. In de brief van 4 augustus 2005 hebben de autoriteiten evenwel verklaard dat de gemeente het gebruiksrecht van het actieve netwerk uiteindelijk openbaar zou aanbesteden. In dit stadium is het bovendien niet duidelijk op basis van welke financiële voorwaarden het gebruiksrecht zou worden gegund. In de concept-gebruiksovereenkomst wordt bepaald dat de houder van het gebruiksrecht jaarlijks een gebruiksvergoeding aan de stichting zal betalen. De stichting zal echter „maximaal een bedrag opeisen dat overeenkomt met 80 % van de in dat jaar gegenereerde cashflow”. Indien deze cashflow negatief is, zal de stichting geen vergoeding opeisen. In een dergelijk geval zullen zij slechts een minimale betaling verlangen, zoals aangegeven in een bijlage bij de gebruiksovereenkomst. In de bijlage wordt evenwel nog niet bepaald welke betaling voorzien is. |
III. Het standpunt van de Nederlandse autoriteiten
8. |
De Nederlandse autoriteiten stellen dat er geen sprake is van een steunmaatregel en voeren hiervoor verschillende argumenten aan. |
9. |
Allereerst beroepen zij zich op een „marktfalen”, d.w.z. dat de markt niet de diensten verschaft die door de autoriteiten essentieel worden geacht voor de bevolking. Marktinvesteerders zijn niet bereid om in het project te investeren omdat het geen marktconform financieel rendement zou opleveren. Doordat de markt niet in het project investeert, ziet Appingedam zich genoodzaakt dit glasvezelnetwerk aan te leggen als een „publieke infrastructuur”. De Nederlandse autoriteiten voeren daarom aan dat de gemeente Appingedam enkel steun verleent voor de aanleg van een „publieke infrastructuur” die voor alle partijen openstaat op vergelijkbare voorwaarden. |
10. |
In de tweede plaats betogen de autoriteiten dat er geen steun gemoeid is met dit project op de vier niveaus die daarbij kunnen worden onderscheiden. Er is geen sprake van een voordeel voor de stichting en zelfs wanneer dat het geval zou zijn, zou dat niet van invloed zijn op het handelsverkeer tussen de lidstaten. Er wordt ook geen steun verleend aan de exploitant van de actieve laag. De Commissie merkt op dat de autoriteiten evenwel geen argumenten aanvoeren om deze beweringen te staven. Voorts zijn de autoriteiten van mening dat er geen steun wordt verleend aan de dienstenaanbieders. De exploitant zou een marktconforme wholesale-prijs moeten aanrekenen aan de providers die retail-diensten aanbieden die zij reeds via bestaande infrastructuur aanboden. Indien de Commissie garanties van de gemeente zou verlangen dat de exploitant marktconforme prijzen aanrekent, zal de gemeente dit vastleggen in de overeenkomst tussen de stichting en de exploitant. Tenslotte betogen de autoriteiten dat, in tegenstelling tot de zaak ATLAS (3), het netwerk in Appingedam hoofdzakelijk zou worden gebruikt om diensten te verlenen aan huishoudens/particulieren die geen economische activiteiten verrichten. Voorzover er sprake is van steun aan ondernemingen in Appingedam, blijft deze onder de toegestane steunintensiteit die is vastgelegd in Verordening (EG) nr. 69/2001 („de minimis-steun”) en bovendien valt deze onder de kaderregeling voor steun aan kleine en middelgrote ondernemingen (MKB). |
11. |
De Nederlandse autoriteiten betogen dat indien de Commissie tot de conclusie komt dat de maatregel steun vormt, de maatregel verenigbaar is omdat deze zowel noodzakelijk als evenredig is. De maatregel is nodig omdat particuliere investeerders niet willen investeren in Appingedam, een perifeer gebied met een sociaal-economische achterstand. Voor zover er breedbanddiensten beschikbaar zijn, zijn de huidige prijzen ervan hoger dan in andere gebieden van Nederland. Aangezien alle exploitanten open toegang tot het netwerk zullen krijgen op gelijke voorwaarden, is de mededinging gewaarborgd en zal geen enkele exploitant een selectief voordeel genieten. De autoriteiten stellen ook dat de maatregel evenredig is. De stichting is niet betrokken bij de exploitatie van de actieve laag. De operator zal een niet-discriminerende, open toegang bieden en niet met dienstenaanbieders concurreren. De aanleg van het netwerk zal plaatsvinden op marktvoorwaarden. |
IV. Beoordeling van de maatregel/steun
12. |
Op grond van het Verdrag en geconsolideerde rechtspraak is er sprake van staatssteun in de zin van artikel 87, lid 1, wanneer door overheidsbemoeienis of door met staatsmiddelen bekostigde maatregelen een voordeel wordt verleend aan de begunstigde, welke de mededinging vervalst of dreigt te vervalsen en het handelsverkeer tussen de lidstaten ongunstig dreigt te beïnvloeden. |
Staatsmiddelen
13. |
De gemeente Appingedam zal ofwel een lening ofwel een garantie voor een lening verstrekken. Bijgevolg zijn de middelen voor de financiering van de passieve laag van dit netwerk afkomstig van de gemeente Appingedam. Deze middelen moeten daarom als staatsmiddelen worden beschouwd. |
Economisch voordeel
14. |
De autoriteiten hebben verschillende argumenten aangevoerd als zou de maatregel geen steun behelzen, ofwel omdat deze geen voordeel meebrengt ofwel omdat deze niet van invloed is op het handelsverkeer tussen de lidstaten. Op deze argumenten zal hierna worden ingegaan. |
15. |
Volgens de Nederlandse autoriteiten valt een dergelijke vorm van overheidsbemoeienis niet onder artikel 87, lid 1, EG-Verdrag, maar dient deze veeleer te worden gezien als een typische overheidstaak, aangezien algemene infrastructuur wordt aangelegd. |
16. |
De Commissie is echter niet overtuigd dat dit project kan worden beschouwd als het verschaffen van een algemene infrastructuur. Overeenkomstig de bevindingen van de Commissie in de zaak ATLAS (4) bieden het passieve netwerk en de actieve componenten geen dienst aan eindgebruikers, maar voorzieningen voor bedrijven die breedbanddiensten aanbieden. Zoals uit de aanwezigheid van KPN en Essent in Appingedam blijkt, is het verschaffen van dit soort infrastructuur geen typische overheidstaak, maar een activiteit die gewoonlijk wordt verricht door marktpartijen die de uiteindelijke dienst aan huishoudens en bedrijven verstrekken. Het project overlapt daarmee tot op zekere hoogte marktinitiatieven of voorziet in de verstrekking van diensten die al beschikbaar zijn, hoewel de door de stichting aan te leggen infrastructuur graafwerkzaamheden en passieve elementen behelst. De Commissie is derhalve in dit stadium van mening dat het project in Appingedam onder de staatssteunregels valt en niet als algemene infrastructuur kan worden aangemerkt die tot de gewone verantwoordelijkheden van de staat jegens de bevolking behoort. |
Voordeel voor de stichting
17. |
De stichting die eigenaar is van de passieve infrastructuur, is opgericht door de gemeente en staat onder haar toezicht. De stichting stelt de passieve laag ter beschikking van de exploitant. Dit kan als een economische activiteit worden beschouwd en de stichting kan derhalve worden aangemerkt als een onderneming in de zin van artikel 87, lid 1, EG-Verdrag. De passieve laag wordt door de gemeente gefinancierd zonder enige vergoeding van de stichting. Dit komt neer op een economisch voordeel voor de stichting in de zin van artikel 87, lid 1, EG-Verdrag. |
Voordeel voor de exploitant
18. |
De bewering dat er geen steun wordt verleend aan de exploitant, wordt niet door de autoriteiten gestaafd. |
19. |
De autoriteiten hebben bevestigd dat het gebruiksrecht openbaar zal worden aanbesteed. Indien dat gebeurt, kan de aanbesteding in principe het economische voordeel voor de winnende leverancier tot een minimum worden beperkt in de zin van artikel 87, lid 1, EG-Verdrag. Het valt evenwel te betwijfelen of de passieve laag op dezelfde voorwaarden zal worden aangelegd als bij een particuliere investering. Volgens de autoriteiten kon het project niet door particuliere investeerders worden uitgevoerd en waren banken evenmin bereid om geld te steken in dit project. De gemeente heeft verschillende banken gevraagd om dit project te financieren, maar met uitzondering van de Bank Nederlandse Gemeenten (BNG) hebben zij dit allemaal geweigerd. BNG is bereid de gemeente een lening te verstrekken omdat zij, aldus de gemeente, alleen de kredietwaardigheid van de begunstigde van de lening, in casu de gemeente, maar niet de aanleg van het FTTH-netwerk door de stichting of het project als zodanig heeft beoordeeld. |
Voordeel voor internetaanbieders (ISP's) en andere aanbieders van elektronische communicatiediensten
20. |
Zelfs wanneer de toegang tot het optische netwerk via de exploitant op transparante en gelijke voorwaarden aan alle geïnteresseerde ISP's en andere exploitanten zal worden verleend, zal de tarifering van deze toegang waarschijnlijk ruim onder de onderliggende kosten liggen als gevolg van de overheidsbemoeienis en niet gebaseerd zijn op de markttarieven voor vergelijkbare wholesale-breedbanddiensten. De dienstenaanbieders zal daarom een voordeel worden verleend aangezien zij de kans krijgen om tot de markt voor snelle retail-breedbanddiensten toe te treden en bedrijfsactiviteiten te ontwikkelen tegen voorwaarden die anders niet op de markt kunnen worden verkregen. |
Voordeel voor de eindgebruikers
21. |
Het voorgaande suggereert dat het voordeel dat aan de exploitant, dienstenaanbieders en andere aanbieders van telecommunicatiediensten wordt verleend, zich ook zou kunnen vertalen in een voordeel voor de huishoudens en ondernemingen in Appingedam. Particuliere gebruikers vallen niet onder de staatssteunregels. Echter ondernemingen in het beoogde gebied zouden wellicht kunnen profiteren van een dienstverlening die verder reikt en lager geprijsd is dan wat op louter commerciële basis zou worden aangeboden gezien de huidige aanbiedingen voor huurlijnen en satellietverbindingen. Bovendien zouden zij een voordeel kunnen genieten in vergelijking met bedrijven in andere regio's van Nederland. De autoriteiten hebben bij herhaling aangevoerd dat, indien er sprake is van steun voor ondernemingen in Appingedam, het steunniveau onder de toegestane steunintensiteit ligt, zoals bepaald bij Verordening (EG) nr. 69/2001 („de minimis-steun”), en dat de maatregel bovendien onder de kaderregeling inzake overheidssteun voor kleine en middelgrote ondernemingen (KMO's) valt. De Commissie erkent dat het voordeel voor elk van de zakelijke eindgebruikers onder de drempel voor de minimis-steun zou kunnen liggen. Er kan in dit stadium echter niet worden uitgesloten dat de steun wel de in deze verordening vastgelegde plafonds overschrijdt. |
Concurrentievervalsing
22. |
Door deze tussenkomst van de overheid worden de bestaande marktvoorwaarden in Appingedam gewijzigd doordat de gesubsidieerde toegang van de exploitant tot de wholesale-markt voor snelle breedbanddiensten alsmede de toegang van dienstenaanbieders tot de downstream-markten van onder andere retail-breedband- en retail-telecommunicatiediensten mogelijk wordt gemaakt. De bestaande exploitanten, Essent en KPN, hebben bij hun beslissingen inzake infrastructuurinvesteringen en -onderhoud, hun berekeningen gebaseerd op de veronderstelling dat andere exploitanten de kosten van nieuwe infrastructuur zouden moeten dragen of een marktprijs zouden moeten betalen voor de toegang tot wholesale-diensten, hetgeen niet langer het geval lijkt te zijn als er overheidssteun wordt verleend. Het feit dat er nieuwe infrastructuur beschikbaar komt tegen voorwaarden die op het eerste gezicht niet marktconform zijn, heeft tot gevolg dat de concurrentie wordt vervalst, ook op de downstream-markten van retail-breedband- en andere retail-elektronische communicatiediensten. |
Gevolgen voor het handelsverkeer
23. |
Voor zover de overheidsmaatregelen gevolgen kunnen hebben voor telecommunicatiebedrijven en dienstenaanbieders in andere lidstaten, zijn deze van invloed op het handelsverkeer. De telecommunicatiemarkt staat steeds meer open voor concurrentie tussen exploitanten en dienstenaanbieders, die zich over het algemeen bezighouden met activiteiten waarvoor handelsverkeer bestaat tussen de lidstaten. |
Conclusie
24. |
In het licht van het voorgaande is de Commissie van mening dat het met staatsmiddelen gefinancierde project een economisch voordeel verleent aan de stichting, de exploitant en de dienstenaanbieders, hetgeen zich tenminste ten dele zou kunnen vertalen in een economisch voordeel voor ondernemingen in Appingedam. Voorts is het project concurrentievervalsend en van invloed op het handelsverkeer tussen de lidstaten. |
V. Beoordeling van de steunmaatregel: verenigbaarheid
25. |
Na de vaststelling dat er sprake is van staatssteun in de zin van artikel 87, lid 1, van het EG-Verdrag, dient te worden nagegaan of de maatregel verenigbaar met de gemeenschappelijke markt kan worden geacht. |
26. |
Wanneer staatsmiddelen enkel worden verleend ter compensatie van de verstrekking van een dienst van algemeen economisch belang (hierna: DAEB), dan hoeft hiermee geen staatssteun te zijn gemoeid. Het Hof van Justitie heeft te kennen gegeven dat de compensatie van kosten die voortvloeien uit openbare dienstverplichtingen, niet onder de werkingssfeer van artikel 87, lid 1, van het Verdrag vallen indien aan een aantal voorwaarden is voldaan. Deze voorwaarden worden beschreven in het Altmark-arrest van 24 juli 2003 (5). De autoriteiten hebben zich evenwel niet beroepen op de voorwaarden die zijn vastgelegd in het Altmark-arrest en hebben evenmin het bestaan van een DAEB aangevoerd, zelfs niet impliciet. Er zijn geen aanwijzingen dat de overheidsmaatregel moet worden beschouwd als compensatie voor de diensten die door de begunstigde ondernemingen worden verstrekt. Daarom heeft de Commissie in dit stadium de aangemelde maatregel niet bezien tegen deze achtergrond of getoetst aan het bepaalde in artikel 86, lid 2, van het EG-Verdrag. |
27. |
De Commissie merkt op dat met het voorgenomen project wordt beoogd de ruime beschikbaarheid en het ruime gebruik van snelle breedbanddiensten te verzekeren tegen voorwaarden die meer overeenkomen met minder afgelegen gebieden die dichter bevolkt zijn en relatief meer bedrijven tellen. Voorts wordt erkend dat de bestaande kaderregelingen en richtsnoeren niet kunnen worden toegepast voor de beoordeling van steunmaatregelen die dit specifiek tot doel hebben. De Commissie is derhalve van mening dat de toetsing van de verenigbaarheid van de maatregel met de gemeenschappelijke markt rechtstreeks op artikel 87, lid 3, onder c), van het EG-Verdrag dient te worden gebaseerd (6). |
28. |
In artikel 87, lid 3, onder c), EG-Verdrag wordt bepaald dat: „steunmaatregelen om de ontwikkeling van bepaalde vormen van economische bedrijvigheid of van bepaalde regionale economieën te vergemakkelijken, mits de voorwaarden waaronder het handelsverkeer plaatsvindt daardoor niet zodanig worden veranderd dat het gemeenschappelijke belang wordt geschaad, als verenigbaar met de gemeenschappelijke markt kunnen worden beschouwd”. |
29. |
In het kader van een toetsing aan artikel 87, lid 3, onder c), van het EG-Verdrag houdt dit in dat de overheidsmaatregel noodzakelijk moet zijn en in verhouding dient te staan tot het beoogde doel van algemeen belang, d.w.z. de correctie van een gebrekkige marktwerking. |
Noodzakelijkheid
30. |
De toegang tot een breedbandnetwerk is een voorziening die door zijn aard een positieve invloed kan hebben op de productiviteit en de groei van een groot aantal sectoren en activiteiten (7). Er zijn aanwijzingen dat een grotere beschikbaarheid van breedbandnetwerken ten goede kan komen aan de regionale economische ontwikkeling en de schepping en het behoud van werkgelegenheid, alsook verbeterde gezondheids- en onderwijsvoorzieningen (8). |
31. |
De autoriteiten stellen dat de maatregel gericht is tegen een gebrekkige marktwerking: Appingedam is een achterstandsgebied waar de netwerkeigenaren Essent en KPN niet hun netwerken willen upgraden noch toegang willen verlenen tot hun core-netwerken of „dark fibre” aan providers die FTTH willen aanbieden. De autoriteiten hebben ook verklaard dat Essent en KPN pas na de aankondiging van de gemeente dat zij haar eigen FTTH-initiatief zou lanceren, hun netwerken hebben geüpgraded teneinde breedbanddiensten aan te bieden. |
32. |
Het is evenwel de vraag of er bij de situatie in Appingedam wel sprake is van een „gebrekkige marktwerking”. In de eerste plaats voorziet de markt, aldus de autoriteiten, niet in de FTTH-infrastructuur omdat het verwachte rendement op de investering onvoldoende was om een investering tegen marktvoorwaarden te rechtvaardigen. Dit kan worden verklaard door een lage vraag naar breedbanddiensten alsook de hoge kapitaaluitgaven voor de aanleg van de infrastructuur. |
33. |
In de tweede plaats is, aldus de Commissie, de toegang tot een breedbandnetwerk al beschikbaar in Appingedam hoewel de diensten die thans worden verstrekt, niet geheel vergelijkbaar zijn met de diensten die met het geplande netwerk zouden kunnen worden aangeboden. KPN en Essent bieden allebei retail-breedbanddiensten aan tot 8Mbit/s en KPN biedt tot op zekere hoogte ook wholesale-toegang tot infrastructuur en diensten. Bijgevolg is er een aanzienlijke overlapping van netwerkdekking en dienstverlening, die tot de beste in de Europese Unie behoren, en daarom valt het te betwijfelen of er sprake is van een ‚marktfalen’, die met deze maatregel kan worden verholpen. |
Evenredigheid
34. |
Om te bepalen of de maatregel verenigbaar is met de gemeenschappelijke markt, dient ook de evenredigheid van de maatregel te worden onderzocht. De maatregel dient in verhouding te staan tot het beoogde doel en mag de concurrentie niet zo zeer vervalsen dat het gemeenschappelijke belang wordt geschaad. |
35. |
Er dient te worden erkend dat de technische kenmerken van bijvoorbeeld glasvezelaansluitnetwerken verschillen van de bestaande kabel- en telecommunicatienetwerken in Appingedam. Er kan worden aangevoerd dat de nieuwe generatie netwerken niet te vergelijken valt met de bestaande netwerken omdat zij andere en veel geavanceerdere diensten mogelijk maken dan de bestaande netwerken. Volgens degenen die zich hierop beroepen kan overheidssteun voor de volgende generatie van openbaar toegankelijke, lokale aansluitnetwerken een positief effect hebben op de economische ontwikkeling vanwege de positieve externe effecten die deze netwerken zullen hebben op innovatie en groei. Bovendien hebben de bestaande exploitanten van elektronische communicatienetwerken (nog) niet in deze infrastructuur geïnvesteerd vanwege de hoge kapitaaluitgaven en omdat hun bestaande investeringen daardoor niet meer van nut zouden zijn. Wanneer deze redenering wordt doorgetrokken, zou staatssteun voor de nieuwe generatie netwerken een gewenst middel kunnen zijn om het tempo van innovatie en economische ontwikkeling te versnellen, zelfs tegen de prijs dat in het verleden gedane investeringen mogelijk worden ondermijnd en toekomstige investeringen ontmoedigd. |
36. |
In dit stadium valt evenwel moeilijk te bezien welke toepassingen of diensten aan particulieren en bedrijven kunnen worden aangeboden die niet met behulp van breedbanddiensten via de bestaande netwerken kunnen worden verschaft. Dit betekent dat er sprake is van een hoge substitueerbaarheid tussen enerzijds de retail en wholesale-diensten die via het geplande FTTH-netwerk worden verstrekt en anderzijds de diensten die via de bestaande netwerken worden verstrekt, waardoor de maatregel de mededinging in de nabije toekomst ernstig zou kunnen vervalsen. Dit geldt des te meer in het licht van een aantal geplande ontwikkelingen. KPN heeft aangekondigd dat zij de capaciteit van haar dienstverlening zal verhogen en Essent onderzoekt de mogelijkheid om de superbreedbandverbinding ETTH (Ethernet to the home) via haar bestaande netwerken aan te bieden, waardoor de capaciteit van haar netwerk aanzienlijk wordt vergroot. De maatregel die door de autoriteiten wordt voorzien, houdt daarom een ernstig risico in van verdringing van bestaande en toekomstige investeringen door marktpartijen als gevolg van de overheidssteun. Onder de gegeven omstandigheden is het daarom de vraag of de geplande maatregel en het gebruik als zodanig van het steuninstrument als evenredig kunnen worden beschouwd. |
Conclusie
37. |
Op grond van het voorgaande en de informatie die in dit stadium beschikbaar is, betwijfelt de Commissie of de betwiste maatregel verenigbaar is met de gemeenschappelijke markt in overeenstemming met artikel 87, lid 3, onder c), van het EG-Verdrag. |
VI. Besluit
38. |
In het licht van het voorgaande heeft de Commissie besloten de procedure van artikel 88, lid 2, van het EG-Verdrag in te leiden ten aanzien van de betwiste maatregel omdat zij betwijfelt of deze verenigbaar is met de gemeenschappelijke markt in overeenstemming met artikel 87, lid 3, onder c), van het EG-Verdrag. |
Gelet op de bovenstaande overwegingen verzoekt de Commissie Nederland in het kader van de procedure van artikel 88, lid 2, van het EG-Verdrag binnen een maand vanaf de datum van ontvangst van dit schrijven zijn opmerkingen te maken en alle dienstige inlichtingen te verstrekken voor de beoordeling van de steunmaatregel. Zij verzoekt uw autoriteiten onverwijld een afschrift van deze brief aan de potentiële begunstigden van de steunmaatregel te doen toekomen.
De Commissie wijst Nederland op de schorsende werking van artikel 88, lid 3, van het EG-Verdrag. Zij verwijst naar artikel 14 van Verordening (EG) nr. 659/1999, volgens hetwelk elke onrechtmatige steun van de begunstigden kan worden teruggevorderd.
Voorts deelt de Commissie Nederland mee, dat zij de belanghebbenden door de bekendmaking van dit schrijven en van een samenvatting ervan in het Publicatieblad van de Europese Unie in kennis zal stellen. Tevens zal zij de belanghebbenden in de lidstaten van de EVA die partij zijn bij de EER-Overeenkomst door de bekendmaking van een mededeling in het EER-supplement van het Publicatieblad in kennis stellen, alsmede de Toezichthoudende Autoriteit van de EVA door haar een afschrift van dit schrijven toe te zenden. Alle bovengenoemde belanghebbenden zal worden verzocht hun opmerkingen te maken binnen een maand vanaf de datum van deze bekendmaking.“
(1) Na žiadosť Essentu nariadil Okresný súd v Groningene miestnej správe podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES, aby oznámila svoje zámery Komisii.
(2) Niektorí argumentujú tým, že siete nasledujúcej generácie nie sú porovnateľné s jestvujúcimi medenými alebo káblovými sieťami, a že štátny zásah v prospech otvorených lokálnych sietí nasledujúcej generácie môže mať vďaka ich pozitívnym vonkajším vplyvom na inováciu a rast, pozitívny vplyv na hospodársky rozvoj. Súčasní operátori elektronických komunikačných sietí do týchto infraštruktúr (zatiaľ) neinvestujú, kvôli vysokým investičným výdavkom, a pretože by to ich jestvujúce investície zmenilo na zastarané (konflikty záujmov).
(3) Zie beschikking van de Commissie van 9 september 2004 in zaak N 213/03: steunmaatregel N 213/2003 — ATLAS-project in het Verenigd Koninkrijk; regeling breedbandinfrastructuur voor bedrijventerreinen (Corrigendum).
(4) Zie 3.
(5) Arrest van het Hof van Justitie van 24 juli 2003, in zaak C-280/00, Altmark Trans, Jurispr. 2003, blz. I-7747 .
(6) Zie de beschikkingen van de Commissie in de zaken N 213/03, „ATLAS-project”, en bijv. N 126/04 „Breedbanddiensten voor KMO's in Lincolnshire” en N 307/04, „Breedbanddiensten in Schotland — afgelegen en plattelandsgebieden”.
(7) Zie bijvoorbeeld: Lehr, Osorio, Gillet en Sirbu: „Measuring Broadband's Economic Impact”, 2005.
(8) OESO „Broadband Driving Growth: Policy Responses”, oktober 2003; Orazem, Peter, University of Kansas Business School, „The Impact of High-Speed Internet Access on Local Economic Growth”, augustus 2005.
16.12.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 321/13 |
Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť
(2005/C 321/08)
(Text s významom pre EHP)
Číslo pomoci |
XE 06/03 |
||||||
Členský štát |
Taliansko |
||||||
Región |
Autonómna oblasť Friuli – Venezia Giulia |
||||||
Názov programu pomoci |
Podpora v prospech družstevných podnikov |
||||||
Právny základ |
Decreto del Presidente della Regione n. 0199 del 17 giugno 2003 (art. 2. co. 1, lett. d, che aggiunge il capo V bis al regolamento di cui al decreto del Presidente della Regione n. 0299 del 1o ottobre 2002), pubblicato sul Bollettino ufficiale della Regione n. 30 del 23 luglio 2003 |
||||||
Ročné výdavky plánované v rámci programu |
do 1 000 000 EUR |
||||||
Maximálna intenzita pomoci |
Tvorba pracovných miest |
Intenzita pomoci vyjadrená ako percentuálny podiel mzdových nákladov, ktoré družstvá vynaložia v priebehu dvoch rokov nasledujúcich po prijatí pracovníkov, nesmie prekročiť:
Ak vznikajú pracovné miesta v oblasti, na ktoré je možné uplatniť výnimku podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, alebo ak vznikajú vo výrobe, spracovaní či predaji výrobkov uvedených v prílohe 1 Zmluvy o ES na územiach charakterizovaných ako znevýhodnené oblasti podľa nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999, intenzita pomoci nesmie prekročiť príslušný strop regionálnej pomoci, t.j. 8 % ČEP (čistý ekvivalent pomoci), zvýšené o 10 % HEP (hrubý ekvivalent pomoci) pre malé a stredné podniky |
|||||
Prijímanie znevýhodnených a zdravotne postihnutých pracovníkov |
Intenzita pomoci vyjadrená ako percentuálny podiel mzdových nákladov, ktoré družstvo vynaloží v roku nasledujúcom po prijatí znevýhodneného alebo zdravotne postihnutého pracovníka, nesmie prekročiť 50 % v prípade znevýhodnených pracovníkov a 60 % v prípade zdravotne postihnutých pracovníkov |
||||||
Dodatočné náklady súvisiace so zamestnávaním zdravotne postihnutých pracovníkov |
V maximálnej výške 100 % oprávnených nákladov možno financovať dodatočné náklady súvisiace s nasledujúcimi iniciatívami:
Družstevným podnikom, v ktorých postihnutí pracovníci tvoria aspoň 50 % počtu zamestnancov, je možné poskytnúť finančnú pomoc v maximálnej výške 80 % oprávnených nákladov na úhradu nákladov súvisiacich s výstavbou, vybavením či rozšírením prevádzok, v ktorých aspoň 50 % zamestnancov tvoria zdravotne postihnutí pracovníci |
||||||
Dátum implementácie |
22. august 2003 |
||||||
Trvanie programu |
Do 30. júla 2007 |
||||||
Účel pomoci |
Tvorba pracovných miest |
Napomáhať prijímaniu a pracovnému zaradeniu zamestnancov, i s právnym a ekonomickým zaradením na úrovni úradníkov a riadiacich pracovníkov, v družstevných podnikoch vykonávajúcich hospodársku činnosť zameranú na pracovné zaradenie znevýhodnených osôb, ktoré sú ohrozené marginalizáciou alebo už sú marginalizované |
|||||
Prijímanie znevýhodnených a zdravotne postihnutých pracovníkov |
Napomáhať prijímaniu a pracovnému zaradeniu znevýhodnených a zdravotne postihnutých pracovníkov do družstevných podnikov, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť zameranú na pracovné zaradenie znevýhodnených osôb, ktoré sú ohrozené marginalizáciou alebo už sú marginalizované |
||||||
Úhrada dodatočných nákladov súvisiacich so zamestnávaním zdravotne postihnutých pracovníkov |
Podporovať realizáciu iniciatív na zlepšenie podmienok zamestnávania zdravotne postihnutých pracovníkov v družstevných podnikoch vykonávajúcich hospodársku činnosť zameranú na pracovné zaradenie znevýhodnených, ktoré sú ohrozené marginalizáciou alebo už sú marginalizované; podporovať chránenú prácu v týchto družstevných podnikoch |
||||||
Príslušné hospodárske odvetvia |
Všetky hospodárske odvetvia v ES s výnimkou činností v odvetví ťažby uhlia alebo stavby lodí a, pokiaľ ide o pomoc pri tvorbe pracovných miest, aj s výnimkou odvetvia dopravy |
||||||
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc |
V súlade s článkom 4 regionálneho zákona č. 3 z 25. januára 2002 pomoci poskytujú štyri provinčné správy na území autonómnej oblasti Friuli – Venezia Giulia (Gorizia, Pordenone, Trieste a Udine). Právomoci v záležitostiach plánovania, usmerňovania, koordinácie a kontroly a právomoci súvisiace so vzťahom k Európskej únii:
|
||||||
Ďalšie informácie |
Nariadenie o oslobodení je platné do 31. decembra 2006 a bude predĺžené o prechodné obdobie šiestich mesiacov. V prípade zmeny nariadenia (ES) č. 2204/2002 v súlade s odporúčaním Komisie zo 6. mája 2003 (2003/361/ES) bude na účely poskytnutia pomocí použitá nová definícia mikropodnikov, malých a stredných podnikov |
16.12.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 321/15 |
Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 2204/2002 z 5. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc zamestnanosti
(2005/C 321/09)
(Text s významom pre EHP)
Číslo pomoci |
XE 12/04 |
||||
Členský štát |
Helénska republika |
||||
Región |
ΝΟΜΟΣ ΑΧΑΪΑΣ |
||||
Názov programu pomoci alebo názov spoločnosti prijímajúcej individuálnu pomoc |
Integrovaný program pomoci pre spoločnosti zamestnávajúce nezamestnaných v správnej jednotke Nomos achája (nové pracovné miesta NPM) na rok 2004 |
||||
Právny základ |
Άρθρο 29 του Ν. 1262/82 «Για την παροχή κινήτρων ενίσχυσης της οικονομικής και περιφερειακής ανάπτυξης της χώρας και τροποποίηση συναφών διατάξεων» όπως συμπληρώθηκε με το άρθρο 8 παράγραφος 1 του Ν. 1545/85 «Εθνικό Σύστημα Προστασίας από την ανεργία και άλλες διατάξεις» που τροποποιήθηκε με το άρθρο 6 του Ν. 1836/89 «Προώθηση της απασχόλησης και της επαγγελματικής κατάρτισης και άλλες διατάξεις» και το άρθρο 6 του Ν. 2434/96 «Μέτρα πολιτικής για την απασχόληση και την επαγγελματική κατάρτιση και άλλες διατάξεις», Κοινή Απόφαση των Υπουργών Οικονομίας & Οικονομικών και Απασχόλησης & Κοινωνικής Προστασίας (33297/20.11.2003), Κανονισμός (ΕΚ) αριθ. 2204/2002 της Ευρωπαϊκής Επιτροπής |
||||
Ročné výdavky plánované v rámci programu pomoci |
Celková suma ročne |
6 750 000 EUR na rok 2004 |
|||
7 080 000 EUR na rok 2005 |
|||||
3 030 000 EUR na rok 2006 |
|||||
CELKOM 16 860 000 EUR |
|||||
Garantované pôžičky |
|
||||
Maximálny intenzita pomoci |
V súlade s článkom 4 ods. 2 až 5 a článkami 5 a 6 nariadenia |
Áno |
|
||
Dátum realizácie |
Od februára 2004 |
||||
Trvanie programu alebo individuálnej pomoci |
Do júna 2006 |
||||
Cieľ pomoci |
Článok 4 Tvorba pracovných miest |
Áno |
|||
Článok 5 Prijímanie znevýhodnených a zdravotne postihnutých pracovníkov |
Áno |
||||
Článok 6 Zamestnávanie zdravotne postihnutých pracovníkov |
Nie |
||||
Príslušné hospodárske odvetvia |
|
Áno |
|||
|
Áno |
||||
|
Áno |
||||
|
Áno |
||||
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc |
Názov: Helénska republika Ministerstvo zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia Organizácia pre zamestnávanie pracovníkov (OAED) Generálne riaditeľstvo pre pracovné sily Riaditeľstvo pre zamestnanosť |
||||
Adresa:
Informácie: E. Charchalou Tel.: 210-9989135-136, www.oaed.gr |
|||||
Ďalšie informácie |
Výdavky na program sú úplne pokryté zo zdrojov OAED |
||||
Pomoci podliehajúce povinnosti predchádzajúceho oznámenia Komisii |
Toto opatrenie vylučuje poskytnutie pomoci alebo poskytnutie pomoci sa musí vopred oznámiť Komisii v súlade s článkom 9 nariadenia |
Áno |
|
(1) S výnimkou sektora stavby lodí a iných sektorov, na ktoré sa vzťahujú osobitné ustanovenia nariadení a smerníc, ktoré upravujú všetky štátne pomoci v príslušnom sektore.
16.12.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 321/17 |
Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 68/2001 zo dňa 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy o ES na pomoc vzdelávaniu
(2005/C 321/10)
(Text s významom pre EHP)
Číslo pomoci: XT 50/03
Členský štát: Taliansko
Región: Basilicata
Názov programu pomoci: Priorita III, Opatrenie III.1.D.1, Verejné oznámenie A.P. č.01–2003 – „Permanentné vzdelávanie“
Právny základ:
— |
P.O.R. Basilicata 2000/2006 approvato con decisione 2372 del 22.8.2000 |
— |
Complemento di programmazione |
Ročné výdavky plánované v rámci programu pomoci: Plánované zdroje pre rok 2003 pre opatrenie III.1.D.1 dosahujú celkovú výšku 6 240 693 EUR
Maximálna intenzita pomoci: V závislosti od veľkosti podniku a druhu vzdelávania je maximálna intenzita pomoci vyjadrená v HEP (hrubý ekvivalent pomoci) takáto:
S ohľadom na konečného prijímateľa sa uvedené intenzity zvyšujú o 10 percentuálnych bodov v prípade, že je pomoc určená na vzdelávanie znevýhodnených pracovníkov, v zmysle článku 2 písm. g) nariadenia (ES) č. 68/2001
Dátum implementácie:
Trvanie programu: Do 31. 12. 2005
Účel pomoci: Realizácia aktivít „permanentného vzdelávania“ v prospech podnikov pôsobiacich v Regióne Basilicata. Všeobecný a ebo špecifický charakter vzdelávania vopred preverí hodnotiaca komisia, na základe kritérií definovaných alebo špecifikovaných v priloženom verejnom oznámení
Príslušné hospodárske odvetvie (odvetvia): Všetky hospodárske odvetvia okrem odvetví uvedených v článku 32 zmluvy
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc:
Regione Basilicata |
Dipartimento Formazione Lavoro Cultura e Sport |
C.so Umberto I, 28 |
I-85100 Potenza |
Ďalšie informácie: Verejné oznámenie A.P. č. 01–2003 „permanentné vzdelávanie“ ustanovuje dva programy pomoci:
16.12.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 321/18 |
Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom
(2005/C 321/11)
(Text s významom pre EHP)
Číslo pomoci |
XS 15/03 |
||||||||||||||||||||
Členský štát |
Grécko |
||||||||||||||||||||
Región |
Všetky regióny (13) celá krajina |
||||||||||||||||||||
Názov programu pomoci alebo názov spoločnosti prijímajúcej individuálnu pomoc |
Program štátnej pomoci malým a stredným podnikom v rámci regionálnych operačných programov CSF 2000 – 2006 „Zvýšenie konkurencieschopnosti – inovácie v malých a stredných podnikoch cestovného ruchu“ |
||||||||||||||||||||
Právny základ |
Άρθρο 35 του Νόμου 3016/2002 (ΦΕΚ 110 Α, 17.5.2002) |
||||||||||||||||||||
Ročné výdavky plánované v rámci programu pomoci alebo celková výška individuálnej pomoci poskytnutej spoločnosti |
Program pomoci sa prvý raz poskytuje vo februári 2003 a znovu sa vyhlasuje v rámci realizácie regionálnych operačných programov 2000 – 2006 Verejné výdavky sa odhadujú na 150 000 000 EUR |
||||||||||||||||||||
Maximálna intenzita pomoci |
Program štátnej pomoci malým a stredným podnikom v rámci regiónálych oparečaných programov 2000 – 2006 (maximálne intenzity pomoci sú v súlade so schválenou mapou regionálnej pomoci a nariadením o malých a stredných podnikoch ES 70/2001 a vyjadrené v čistom grantovom ekvivalente (NGE); a okrem toho regionálna investičná pomoc sa v podporovaných regiónoch neprekročí o viac ako 15 % pretože všetky regióny spadajú pod článok 87 ods. 3 písm. a) a podľa článku 4 ods. 3 písm. b) nariadenia 70/2001) Maximálna intenzita pomoci:
Poznámky:
|
||||||||||||||||||||
Dátum implementácie |
Pomoc sa poskytuje od februára 2003 |
||||||||||||||||||||
Trvanie programu alebo individuálnej pomoci |
31. 12. 2006, pokiaľ EÚ nepredĺži obdobie oprávnenosti nákladov |
||||||||||||||||||||
Účel pomoci |
Poskytnutie pomoci malým a veľmi malým podnikom cestovného ruchu v súlade s nariadením Komisie z 3. apríla 1996 v rámci regionálnych operačných programov CSF 2000 – 2006, aby sa podporila konkurencieschopnosť a inovatívnosť kvalitných projektov, ktoré zabezpečia životaschopnosť podnikov a uchovajú súčasné alebo vytvoria nové pracovné miesta |
||||||||||||||||||||
Príslušný (-é) sektor (–y) hospodárstva |
Vyberte zo zoznamu tam, kde sa to hodí služby cestovného ruchu (NACE 55.1, 55.2, 60.23, 63.3, 63.4, 74.84, 92.61, 93.04)
|
||||||||||||||||||||
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc |
|
||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie |
Výška pomoci na jednu investíciu v žiadnom prípade neprekročí sumu 200 000 EUR, avšak v priemere by nemala prekročiť 100 000 EUR |
16.12.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 321/20 |
Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom
(2005/C 321/12)
(Text s významom pre EHP)
Číslo pomoci: XS 102/03
Členský štát: Taliansko
Región: Sardínia
Názov programu pomoci: Financovanie siete podnikateľských služieb v priemyselných oblastiach a v rámci miestnych výrobných systémov
Právny základ: L.R. 24.12.1998, n. 37, art. 4
Delibera di Giunta n. 21/23 del 21.7.2003
Ročné výdavky plánované v rámci programu: 6 713 940,38 EUR
Maximálna intenzita pomoci: 35 % ČEP (čistý ekvivalent pomoci) + 15 % HEP (hrubý ekvivalent pomoci)
Dátum implementácie: Od 11. augusta 2003
Trvanie programu: Do 31. 12. 2003
Účel pomoci: Podporiť rozvoj a konkurencieschopnosť priemyselných oblastí a miestnych výrobných systémov na Sardínii zlepšením siete podnikateľských služieb prostredníctvom zavedenia inovačných výrobných, obchodných a odbytových postupov a vzájomnej interakcie v oblasti výroby, technológií a obchodu medzi podnikmi pôsobiacimi v tej istej oblasti alebo v tom istom miestnom výrobnom systéme
Príslušný(-é) sektor(-y) hospodárstva: Všetky ekonomické sektory vrátane činností spojených s výrobou, spracovaním alebo predajom výrobkov uvedených v prílohe 1 Zmluvy o ES.
V rámci sektora korku sú na získanie pomoci oprávnené len tieto sektory kombinovanej nomenklatúry ES:
č. 4502 (prírodný korok, odkôrnený alebo jednoducho nahrubo otesaný, alebo v pravouhlých (aj štvorcových) kockách, doskách, listoch alebo pásoch (vrátane polotovarov s ostrými hranami určených na zátky);
č. 4503 (predmety z prírodného korku);
č. 4504 (Zlisovaný korok (tiež so spojivom) a predmety z lisovaného korku)
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc:
Regione Autonoma della Sardegna |
Assessorato dell'Industria — Servizio Infrastrutture |
Viale Trento n. 69 |
I-09123 Cagliari |
Ďalšie informácie: Príjemcami pomoci sú združenia a spoločnosti založené združeniami malých a stredných podnikov v priemyselných oblastiach uvedených v decreto assessore Industria (asesorským dekrétom o priemysle) č. 377 zo 7. augusta 1997 a v miestnych výrobných systémoch uvedených v DGR 21/38 z 2. júla 2002. Príjemcovia dodržiavajú svoj status malých a stredných podnikov
16.12.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 321/21 |
Predbežné oznámenie o koncentrácii
(Prípad č. COMP/M.4047 — Aviva/Ark Life)
(2005/C 321/13)
(Text s významom pre EHP)
1. |
Komisia dostala 8. decembra 2005 oznámenie o zamýšľanej koncentrácii podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1), podľa ktorého podnik Hibernian Life Holdings, člen AVIVA plc („Aviva“, Spojené kráľovstvo) získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady kontrolu nad celým podnikom Ark Life Assurance Company Limited („Ark Life“, Írsko) prostredníctvom nákupu akcií. |
2. |
Obchodné činnosti príslušných podnikov sú tieto:
|
3. |
Počas predbežného preskúmania Komisia zistila, že oznámená transakcia by mohla spadať do oblasti pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004. Záverečné rozhodnutie týkajúce sa tejto záležitosti je však stále vyhradené. |
4. |
Komisia zainteresované tretie strany vyzýva, aby jej predložili vlastné prípadné pripomienky týkajúce sa zamýšľanej operácie. Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné Komisii zaslať faxom (fax. č.: (32-2) 296 43 01 alebo 296 72 44), alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M. 4047 – Aviva/Ark Life, na túto adresu:
|
(1) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.
16.12.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 321/22 |
Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii
(Prípad COMP/M.3963 — Philips/Lumileds)
(2005/C 321/14)
(Text s významom pre EHP)
Dňa 24. novembra 2005 sa Komisia rozhodla neoponovať voči vyššie spomínanej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za kompatibilnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 odsek 1 písmeno b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplný text rozhodnutia je dostupný iba v angličtine a bude dostupný verejnosti po tom, ako budú odstránené akékoľvek obchodné tajomstvá, ktoré by mohol obsahovať. Prístupný bude na:
— |
webovej stránke Europa competition (http://europa.eu.int/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách, vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov, |
— |
v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32005M3963. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva. (http://europa.eu.int/eur-lex/lex) |
16.12.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 321/22 |
Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii
(Prípad COMP/M.3980 — Canon/Canon España)
(2005/C 321/15)
(Text s významom pre EHP)
Dňa 18. novembra 2005 sa Komisia rozhodla neoponovať voči vyššie spomínanej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za kompatibilnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 odsek 1 písmeno b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplný text rozhodnutia je dostupný iba v angličtine a bude dostupný verejnosti po tom, ako budú odstránené akékoľvek obchodné tajomstvá, ktoré by mohol obsahovať. Prístupný bude na:
— |
webovej stránke Europa competition (http://europa.eu.int/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách, vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov, |
— |
v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32005M3980. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva. (http://europa.eu.int/eur-lex/lex) |