—

so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (11652/2/2004 — C6-0188/2004),

—

so zreteľom na svoju vlastnú pozíciu v prvom čítaní (1) k návrhu Komisie pre Parlament a Radu (KOM(2003)0741) (2),

—

so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na článok 62 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0012/2005),

1.

schvaľuje spoločnú pozíciu v zmenenom a doplnenom znení;

2.

poveruje svojho predsedu, aby pozíciu Parlamentu postúpil Rade a Komisii.

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (3) významne prispela k vytvoreniu vnútorného trhu s plynom. Teraz je potrebné zabezpečiť štrukturálne zmeny v regulačnom rámci, aby sa odstránili zvyšné bariéry dokončenia vnútorného trhu, najmä v oblasti obchodu s plynom. Dodatočné technické pravidlá sú potrebné najmä v oblasti služieb prístupu tretích strán, zásad mechanizmov prideľovania kapacity a postupov riadenia preťaženia a požiadaviek transparentnosti.

(2)

Skúsenosti získané pri vykonávaní a monitorovaní prvého súboru Usmernení pre správnu prax, prijatých Európskym fórom pre reguláciu plynu v roku 2002 ukazujú, že s cieľom zabezpečiť úplné vykonávanie pravidiel stanovených v usmerneniach vo všetkých členských štátoch a za účelom poskytnutia minimálnej záruky podmienok rovnakého prístupu na trh v praxi, je potrebné zabezpečiť ich právnu vynutiteľnosť.

(3)

Druhý súbor spoločných pravidiel s názvom „Druhé usmernenia pre správnu prax“ bol prijatý na stretnutí fóra 24. - 25. septembra 2003, a účelom tohto nariadenia je ustanoviť, na základe uvedených usmernení, základné zásady a pravidlá pre prístup do sietí a pre služby prístupu tretích strán, riadenie preťaženia, transparentnosť, vyváženosť a obchodovanie s právami na prepravnú kapacitu.

(4)

Článok 15 smernice 2003/55/ES umožňuje existenciu kombinovaného prevádzkovateľa prepravnej a distribučnej sústavy. Preto pravidlá ustanovené v tomto nariadení nevyžadujú zmenu organizácie národných prepravných a distribučných sústav, ktoré sú v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice 2003/55/ES a najmä jej článku 15.

(5)

Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia patria aj vysokotlakové plynovodné siete, ktoré nie sú primárne používané v kontexte miestnej distribúcie, a ktorými sú miestni distribútori pripojení k plynárenskej sieti.

(6)

Je potrebné špecifikovať kritériá, podľa ktorých sa určujú tarify za prístup do siete, aby sa zabezpečil ich úplný súlad so zásadou nediskriminácie a potrebou dobre fungujúceho vnútorného trhu, a aby plne zohľadňovali potrebu integrity sústavy a odrážali skutočne vynaložené náklady , pokiaľ tieto korešpondujú s nákladmi účinného a štrukturálne porovnateľného sieťového prevádzkovateľa a sú transparentné, pričom zahŕňajú primeranú návratnosť investícií a tam, kde je to vhodné, zohľadňovali výsledky porovnania taríf regulačnými orgánmi.

(7)

Pri vypočítavaní taríf pre prístup do sietí je dôležité zohľadniť skutočne vynaložené náklady , pokiaľ tieto korešpondujú s nákladmi účinného a štrukturálne porovnateľného sieťového prevádzkovateľa a sú transparentné, ako aj potrebu zabezpečiť primeranú návratnosť investícií a stimuly na výstavbu novej infraštruktúry. V tomto ohľade a najmä, ak existuje účinná konkurencia paralelných sietí, je vysoko relevantné porovnávanie taríf regulačnými orgánmi.

(8)

Využitie trhových opatrení, ako sú aukcie, na určenie taríf, musí byť v súlade s ustanoveniami smernice 2003/55/ES.

(9)

Spoločný minimálny súbor služieb prístupu tretích strán je potrebný na poskytnutie spoločného minimálneho štandardu na praktický prístup v rámci Spoločenstva, na zabezpečenie, aby služby prístupu tretej strany boli dostatočne kompatibilné, a aby sa umožnilo využívať výhody vyplývajúce z dobre fungujúceho vnútorného trhu s plynom.

(10)

Odkazy na harmonizované prepravné zmluvy v kontexte nediskriminačného prístupu prevádzkovateľov prepravnej sústavy k sieti neznamenajú, že podmienky prepravných zmlúv určitého prevádzkovateľa sústavy v niektorom členskom štáte musia byť rovnaké ako podmienky iného prevádzkovateľa sústavy v tom istom členskom štáte alebo inom členskom štáte, pokiaľ nie sú stanovené minimálne požiadavky, ktoré musia byť splnené vo všetkých prepravných zmluvách.

(11)

Riadenie zmluvného preťaženia sietí je dôležitou otázkou pri dokončení vnútorného trhu s plynom. Je potrebné vytvoriť spoločné pravidlá, ktoré vyvážia potrebu uvoľniť nevyužívanú kapacitu v súlade so zásadou „využívaj alebo strácaj“ s právami držiteľov kapacity využívať ju v prípade potreby, a zároveň zvýšia likviditu kapacity.

(12)

Napriek tomu, že fyzické preťaženie sietí je v súčasnosti v Spoločenstve zriedkakedy problémom, môže sa ním stať v budúcnosti. Preto je dôležité poskytnúť základnú zásadu na prideľovanie preťaženej kapacity v takýchto podmienkach.

(13)

Kvôli získaniu efektívneho prístupu do plynárenských sietí potrebujú užívatelia sietí informácie, najmä o technických požiadavkách a dostupnej kapacite, aby mohli využívať podnikateľské príležitosti, ktoré sa vyskytujú v rámci vnútorného trhu. Pre takéto požiadavky transparentnosti sú potrebné spoločné minimálne normy. Informácie môžu byť zverejnené rôznymi prostriedkami, vrátane elektronických.

(14)

Nediskriminačné a transparentné vyvažovacie systémy pre plyn, ktoré prevádzkujú prevádzkovatelia prepravnej sústavy sú dôležité mechanizmy, najmä pre nových účastníkov trhu, ktorí môžu mať väčšie ťažkosti pri vyvažovaní portfólia svojho celkového predaja ako spoločnosti, ktoré sa už usadili v rámci príslušného trhu. Preto je potrebné ustanoviť pravidlá, ktoré zabezpečia, že prevádzkovatelia prepravnej sústavy prevádzkujú takéto mechanizmy spôsobom, ktorý je v súlade s podmienkami nediskriminačného, transparentného a efektívneho prístupu k sieti.

(15)

Obchodovanie s primárnymi kapacitnými právami je dôležitou súčasťou vytvárania konkurenčného trhu a vytvárania likvidity. Toto nariadenie by preto k tejto otázke malo ustanoviť základné pravidlá.

(16)

Je potrebné zabezpečiť, aby podniky, ktoré získajú práva k prepravnej kapacite, mali možnosť predať ich iným licencovaným podnikom, aby sa zabezpečila primeraná úroveň likvidity na trhu s kapacitami. Tento prístup však nebráni systému, kde sa kapacita nevyužitá za dané obdobie určené na vnútroštátnej úrovni, znova uvedie na trh na pevnom základe.

(17)

Vnútroštátne regulačné orgány by mali zabezpečiť dodržiavanie pravidiel obsiahnutých v tomto nariadení a usmerneniach prijatých na jeho základe.

(18)

V usmerneniach, ktoré tvoria prílohu tohto nariadenia, sú definované špecifické podrobné pravidlá pre vykonávanie týchto zásad, na základe druhých usmernení pre správnu prax. Podľa vhodnosti sa tieto pravidlá budú časom rozvíjať, pri zohľadnení rozdielov vo vnútroštátnych plynárenských systémoch.

(19)

Pred navrhnutím zmien a doplnení v usmerneniach ustanovených v prílohe k tomuto nariadeniu by mala Komisia zabezpečiť konzultácie so všetkými príslušnými stranami, ktorých sa usmernenia týkajú, zastúpených odbornými organizáciami a členskými štátmi v Európskom fóre pre reguláciu plynu, a mala by požadovať príspevok od Európskej skupiny regulačných úradov pre elektrickú energiu a zemný plyn.

(20)

Od členských štátov a príslušných národných orgánov by mala Komisia požadovať poskytnutie príslušných informácií. S takýmito informáciami by mala Komisia nakladať ako s dôvernými.

(21)

Toto nariadenie a usmernenia prijaté v súlade s týmto nariadením sa nedotýkajú uplatňovania pravidiel Spoločenstva o hospodárskej súťaži.

(22)

Opatrenia nevyhnutné na vykonanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4).

(23)

Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne stanovenie spravodlivých pravidiel podmienok prístupu k prepravným sústavám zemného plynu nemôžu v dostatočnej miere dosiahnuť jednotlivé členské štáty, a preto z dôvodov rozsahu a účinkov tohto postupu sa dá dosiahnuť lepšie na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality ustanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa,

1)

„preprava“ znamená dopravu zemného plynu cez sieť, ktorú tvoria najmä vysokotlakové plynovody, inú ako ťažobnú plynovodnú sieť a inú než je časť vysokotlakového plynovodu používaného primárne v kontexte miestnej distribúcie zemného plynu, s cieľom dodania odberateľom, ale nezahŕňajúcu samotnú dodávku;

2)

„prepravná zmluva“ znamená zmluvu, ktorú prevádzkovateľ prepravnej sústavy uzavrel s užívateľom siete s cieľom vykonania prepravy;

3)

„kapacita“ znamená maximálny tok, vyjadrený v bežných kubických metroch za jednotku času alebo v energetických jednotkách za jednotku času, na ktorý je užívateľ siete oprávnený podľa ustanovení prepravnej zmluvy;

4)

„nevyužitá kapacita“ znamená pevnú kapacitu, ktorú získal užívateľ siete na základe prepravnej zmluvy, ale ktorú tento užívateľ nenominoval v lehote stanovenej v zmluve ;

5)

„riadenie preťaženia“ znamená riadenie kapacitného portfólia prevádzkovateľa prepravnej sústavy s cieľom optimálneho a maximálneho využitia technickej kapacity a včasného zistenia budúcich bodov preťaženia a saturácie;

6)

„sekundárny trh“ znamená trh, kde sa obchoduje s kapacitou inak ako na primárnom trhu;

7)

„nominácia“ znamená oznámenie užívateľa siete vopred podané prevádzkovateľovi prepravnej sústavy o skutočnom toku, ktorý si želá vtlačiť do alebo odobrať zo sústavy;

8)

„renominácia“ znamená následné oznámenie opravenej nominácie;

9)

„integrita sústavy“ znamená každú situáciu prepravnej sústavy, vrátane potrebných prepravných zariadení, v ktorých tlak a kvalita zemného plynu zostávajú medzi minimálnou a maximálnou hranicou, ktoré ustanovil prevádzkovateľ prepravnej sústavy, takže preprava zemného plynu je z technického hľadiska zaručená;

10)

„vyvažovacie obdobie“ znamená obdobie, v ktorom odber množstva zemného plynu, vyjadreného v jednotkách energie musí byť vyvážený každým užívateľom siete prostredníctvom vtlačenia rovnakého množstva zemného plynu do prepravnej sústavy v súlade s prepravnou zmluvou alebo kódexom siete;

11)

„užívateľ siete“ znamená zákazníka alebo potenciálneho zákazníka prevádzkovateľa prepravnej sústavy a samotných prevádzkovateľov prepravnej sústavy, pokiaľ je pre nich potrebné vykonávať funkcie vo vzťahu k preprave;

12)

„prerušiteľné služby“ znamenajú služby ponúkané prevádzkovateľom prepravnej sústavy v súvislosti s prerušiteľnou kapacitou;

13)

„prerušiteľná kapacita“ znamená kapacitu prepravy plynu, ktorú môže prevádzkovateľ prepravnej sústavy prerušiť podľa podmienok dohodnutých v prepravnej zmluve;

14)

„dlhodobé služby“ znamenajú služby ponúkané prevádzkovateľom prepravnej sústavy na obdobie jedného roka alebo viac;

15)

„krátkodobé služby“ znamenajú služby ponúkané prevádzkovateľom prepravnej sústavy na obdobie kratšie ako jeden rok;

16)

„pevná kapacita“ znamená kapacitu prepravy plynu zmluvne zaručenú ako neprerušiteľnú prevádzkovateľom prepravnej sústavy;

17)

„pevné služby“ znamenajú služby ponúkané prevádzkovateľom prepravnej sústavy v súvislosti s pevnou kapacitou;

18)

„technická kapacita“ znamená maximálnu pevnú kapacitu, ktorú môže prevádzkovateľ prepravnej sústavy ponúknuť užívateľom sietí pri zohľadnení integrity sústavy a prevádzkových požiadaviek prepravnej sústavy;

19)

„zmluvná kapacita“ znamená kapacitu, ktorú prevádzkovateľ prepravnej sústavy pridelil užívateľovi siete prostredníctvom prepravnej zmluvy;

20)

„dostupná kapacita“ znamená časť technickej kapacity, ktorá nie je pridelená a je v danom čase dostupná v systéme;

21)

„zmluvné preťaženie“ znamená situáciu, keď úroveň dopytu po pevnej kapacite prekračuje technickú kapacitu;

22)

„primárny trh“ znamená trh, kde s kapacitou obchoduje priamo prevádzkovateľ prepravnej sústavy;

23)

„ fyzické preťaženie“ znamená situáciu, keď úroveň dopytu po skutočnej dodávke v určitom časovom momente prekračuje technickú kapacitu.

a)

zabezpečujú, aby ponúkali služby všetkým užívateľom siete na nediskriminačnom základe. Najmä ak prevádzkovatelia prepravnej sústavy ponúkajú rovnakú službu rôznym zákazníkom, ponúkajú ju za rovnakých zmluvných podmienok použitím buď harmonizovaných prepravných zmlúv alebo spoločného kódexu siete, schválených príslušným orgánom v súlade s postupom ustanoveným v článku 25 smernice 2003/55/ES;

b)

poskytujú pevné aj prerušiteľné služby prístupu tretích strán. Cena prerušiteľnej kapacity odráža pravdepodobnosť prerušenia;

c)

ponúkajú užívateľom siete dlhodobé aj krátkodobé služby.

a)

poskytujú vhodné ekonomické signály na účinné a maximálne využívanie technickej kapacity a uľahčujú investície do novej infraštruktúry;

b)

sú v súlade s trhovými mechanizmami, vrátane spotových trhov a obchodných hubov, a zároveň sú flexibilné a schopné prispôsobiť sa vyvíjajúcej sa situácii na trhu;

c)

sú zlučiteľné so systémami prístupu do sietí členských štátov.

a)

v prípade zmluvného preťaženia ponúkne prevádzkovateľ prepravnej sústavy nevyužitú kapacitu na primárnom trhu najmenej deň vopred a ako prerušiteľnú;

b)

užívatelia siete, ktorí si želajú opakovane predať alebo prenajať svoju nevyužitú zmluvnú kapacitu na sekundárnom trhu, sú oprávnení tak urobiť. Členské štáty môžu od užívateľov siete požadovať oznámenie alebo informovanie o prevádzkovateľoch prepravnej sústavy.

a)

podrobnosti o službách prístupu tretích strán, vrátane charakteru, trvania a iných požiadaviek týkajúcich sa týchto služieb v súlade s článkom 4;

b)

podrobnosti o zásadách, ktorými sa riadia mechanizmy prideľovania kapacít a o uplatňovaní postupov riadenia preťaženia v prípade zmluvného preťaženia v súlade s článkom 5;

c)

podrobnosti o definícii technických informácií potrebných pre užívateľov siete, aby získali účinný prístup do systému a definíciu všetkých príslušných bodov, pre ktoré platia požiadavky transparentnosti, vrátane informácií, ktoré sa majú zverejniť o všetkých príslušných bodoch a časový rozvrh, podľa ktorého sa informácie zverejňujú v súlade s článkom 6.

a)

prepravné sústavy zemného plynu umiestnené v členských štátoch počas uplatňovania odchýlok udelených podľa článku 28 smernice 2003/55/ES; členské štáty, ktorým boli udelené odchýlky podľa článku 28 smernice 2003/55/ES a ktoré preto môžu požiadať Komisiu o dočasné odchýlky z uplatňovania tohto nariadenia až na obdobie dvoch rokov odo dňa skončenia platnosti odchýlky uvedenej v tomto bode;

b)

prepojenia medzi členskými štátmi a významné zvýšenia kapacity v existujúcich infraštruktúrach a zmeny takýchto infraštruktúr, ktoré umožňujú rozvoj nových zdrojov dodávky plynu, ako je uvedené v článku 22 ods. 1 a 2 smernice 2003/55/ES, ktoré sú vyňaté z ustanovení článkov 18, 19, 20 a 25 ods. 2, 3 a 4 uvedenej smernice, pokiaľ sú vyňaté z ustanovení uvedených v tomto pododseku;

c)

prepravné sústavy zemného plynu, ktorým boli udelené odchýlky podľa článku 27 smernice 2003/55/ES.

—

so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (12062/3/2004 — C6-0189/2004),

—

so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní (1) k návrhu Komisie pre Parlament a Radu (KOM(2003)0468) (2),

—

so zreteľom na zmenený a doplnený návrh (KOM(2004)0314) (2),

—

so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0003/2005),

1.

schvaľuje spoločnú pozíciu;

2.

berie na vedomie vyhlásenie (3) Komisie k prílohe IIa k nariadeniu (EHS) č. 1408/71, uskutočnené v súvislosti s prijatím spoločnej pozícii Rady;

3.

podotýka, že tento akt je prijatý v súlade so spoločnou pozíciou;

4.

poveruje svojho predsedu, aby podpísal tento akt spolu s predsedom Rady v súlade s článkom 254 ods. 1 Zmluvy o ES;

5.

poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal tento akt len čo sa potvrdí, že sa ukončili všetky postupy, a aby ho dal uverejniť so súhlasom generálneho tajomníka Rady v Úradnom vestníku Európskej únie;

6.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

—

so zreteľom na návrh Komisie predložený Európskemu parlamentu a Rade (KOM(2004)0473) (1),

—

so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 80 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Parlamentu (C6-0076/2004),

—

so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0038/2005),

1.

schvaľuje zmenené a doplnené znenie návrhu Komisie;

2.

vyzýva Komisiu, aby znovu postúpila záležitosť Parlamentu, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby pozíciu Parlamentu postúpil Rade a Komisii.

(1)

Vykonávanie právnych predpisov vzťahujúcich sa na jednotný európsky vzdušný priestor si vyžaduje prijatie podrobnejších právnych predpisov, týkajúcich sa najmä licencie riadiaceho letovej prevádzky s cieľom zabezpečiť čo najvyššiu úroveň zodpovednosti a spôsobilosti, zlepšiť dostupnosť riadiacich letovej prevádzky a podporiť vzájomné uznávanie licencií, ako to predpokladá článok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 550/2004 z10. marca 2004 o poskytovaní letových navigačných služieb v jednotnom európskom vzdušnom priestore (nariadenie o poskytovaní služieb) (4) , sledujúc cieľ celkového zlepšenia bezpečnosti letovej prevádzky a spôsobilosti zamestnancov.

(2)

Zavedenie takejto licencie Spoločenstva je prostriedok uznávania špecifickej úlohy, ktorú riadiaci letovej prevádzky zohrávajú pri bezpečnom poskytovaní riadenia letovej prevádzky. Zavedenie noriem Spoločenstva pre spôsobilosť tiež zníži fragmentáciu v tejto oblasti a prispeje k efektívnejšej organizácii práce v rámci zvyšujúcej sa regionálnej spolupráce medzi poskytovateľmi letových navigačných služieb. Táto smernica preto predstavuje dôležitú súčasť právnych predpisov týkajúcich sa jednotného európskeho vzdušného priestoru.

(3)

Smernica predstavuje najvhodnejší nástroj na určenie noriem spôsobilosti, ktorý ponecháva členské štáty, aby rozhodli o spôsobe, ako dosiahnuť spoločne dohodnuté normy.

(4)

Ako dokazujú analýzy nedávnych leteckých nehôd, bezpečnosť závisí od spoľahlivosti každého článku bezpečnostného reťazca manažmentu letovej prevádzky. Z tohto vyplýva, že sa musí účinnejšie monitorovať spôsobilosť zamestnancov pracujúcich v tejto oblasti. Po vykonaní tejto smernice by Spoločenstvo malo začať iniciatívu zameranú na reguláciu udeľovania licencií a kvalifikačný systém pre profesie bezpečnostného reťazca manažmentu letovej prevádzky.

(5)

Táto smernica musí stavať na existujúcich medzinárodných normách. Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) prijala ustanovenia o licencovaní riadiacich letovej prevádzky vrátane jazykových požiadaviek. Európska organizácia pre bezpečnosť letovej prevádzky (Eurocontrol) zriadená Medzinárodným dohovorom z 13. decembra 1960 o spolupráci v oblasti bezpečnosti letovej navigácie prijala bezpečnostné regulačné požiadavky Eurocontrol. Podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 550/2004 preberá táto smernica požiadavky ustanovené v Bezpečnostnej regulačnej požiadavke Eurocontrol č. 5, týkajúcej sa riadiacich letovej prevádzky.

(6)

Konkrétna charakteristika letovej prevádzky v Spoločenstve vyžaduje účinné uplatňovanie noriem Spoločenstva o spôsobilosti riadiacich letovej prevádzky zamestnaných poskytovateľmi letových navigačných služieb angažujúcimi sa v oblasti všeobecnej letovej prevádzky.

(7)

Systém udeľovania licencie Spoločenstva musí zabezpečiť, aby riadiaci letovej prevádzky, ktorým bola udelená licencia, boli dostatočne vyškolení v oblasti spoľahlivosti, bezpečnosti a techník krízového manažmentu.

(8)

Platnosť licencií vydaných pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice podľa vnútroštátnych právnych predpisov by nemala byť spochybnená.

(9)

Ak členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie dodržiavania požiadaviek Spoločenstva, orgány vykonávajúce dohľad a overovanie tohto dodržiavania musia byť dostatočne nezávislé od poskytovateľov výcviku. Tieto orgány musia byť tiež schopné plniť svoje úlohy efektívne.

(10)

Poskytovanie letových navigačných služieb vyžaduje vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ktorých spôsobilosť možno preukázať viacerými spôsobmi. V prípade riadenia letovej prevádzky je vhodným spôsobom licencia Spoločenstva, ktorú treba považovať za druh diplomu patriaceho individuálnemu riadiacemu letovej prevádzky. Klasifikácia v licencii označuje druh služby letovej prevádzky, ktorú je riadiaci letovej prevádzky oprávnený poskytovať. Doložky uvedené v licencii zároveň vyjadrujú konkrétnu spôsobilosť riadiaceho a oprávnenie udelené orgánmi dohľadu na poskytovanie služieb pre konkrétny sektor alebo skupinu sektorov. Orgány preto musia byť pri vydávaní licencií alebo pri predlžovaní platnosti doložiek schopné hodnotiť spôsobilosť riadiacich letovej prevádzky. Orgány musia byť tiež schopné zastaviť platnosť licencie zrušením doložiek licencie v prípade pochybností o spôsobilosti. Táto smernica v úsilí podporovať kultúru spravodlivosti nesmie robiť automatické prepojenie medzi nehodou a pozastavením platnosti licencie. Zrušenie platnosti licencie treba skúmať ako posledné riešenie v mimoriadnych prípadoch, ktoré nemajú žiaden vzťah s pochybnosťou o spôsobilosti.

(11)

Na vytvorenie dôvery členských štátov vo svoje systémy udeľovania licencií navzájom, sú nevyhnuté pravidlá Spoločenstva pre získanie a udržanie licencie. Z tohto dôvodu je dôležité v čo najvyššej miere harmonizovať požiadavky týkajúce sa kvalifikácie, spôsobilosti a prístupu k profesii riadiaceho letovej prevádzky. Toto by malo viesť k poskytovaniu spoľahlivých služieb riadenia letovej prevádzky vysokej kvality a uznávaniu licencií v rámci Spoločenstva a tým k zvýšeniu slobody pohybu a zlepšeniu dostupnosti riadiacich letovej prevádzky.

(12)

Aby mohla byť spôsobilosť porovnateľná v celom Spoločenstve, musí byť štruktúrovaná jasne a tak, aby bola všeobecne akceptovaná. To pomôže garantovať bezpečnosť nielen vo vzdušnom priestore pod kontrolou jedného poskytovateľa letových navigačných služieb, ale najmä na rozhraní medzi rôznymi poskytovateľmi služieb.

(13)

Ciele začiatočného výcviku sa opisujú v metodickom materiále vypracovanom na žiadosť členov Eurocontrol a považujú sa za vhodné normy. V prípade výcviku na stanovišti treba nedostatok všeobecne uznávaných noriem kompenzovať škálou opatrení vrátane schvaľovania skúšajúcich, ktoré musia zaručovať vysoké normy spôsobilosti. To je ešte dôležitejšie, keďže výcvik na stanovišti je veľmi nákladný a rozhodujúci pre bezpečnosť.

(14)

Pri mnohých incidentoch a nehodách hrá významnú úlohu komunikácia. ICAO preto prijala požiadavky na jazykové vedomosti. Táto smernica predstavuje prostriedok presadzovania týchto medzinárodne uznávaných noriem.

(15)

Požiadavky na zdravotnú spôsobilosť vypracoval na žiadosť členských štátov Eurocontrol a považujú sa za prijateľný prostriedok zabezpečenia súladu s požiadavkami.

(16)

Certifikáciu poskytovania výcviku treba považovať za jeden z rozhodujúcich pilierov bezpečnosti, ktorý prispieva ku kvalite výcviku. Výcvik treba považovať za službu podobnú letovým navigačným službám, ktorá tiež podlieha certifikačnému procesu. Táto smernica musí umožniť certifikovať výcvik podľa druhu výcviku, podľa skupiny služieb výcviku alebo podľa skupiny výcvikových a letových navigačných služieb, bez straty zreteľa na konkrétnu charakteristiku výcviku. Primeraný prístup treba uplatňovať aj voči výcvikovým inštitútom, ktoré pripravujú udeľovanie vojenských licencií, aby sa v čo najväčšom rozsahu zahrnuli aj vojenskí riadiaci letovej prevádzky.

(17)

Táto smernica potvrdzuje dlhodobú judikatúru Európskeho súdneho dvora v oblasti vzájomného uznávania diplomov a slobody pohybu pracovníkov. Princíp primeranosti, potreba hodnotenia rovnocennosti, zdôvodnenie uloženia kompenzačných opatrení a zabezpečenie vhodných postupov odvolania predstavujú základné princípy, ktoré sa musia stať viditeľnejšie uplatniteľné vo vzťahu k sektoru usporiadania letovej prevádzky.

(18)

Profesia riadiaceho letovej prevádzky podlieha technickým inováciám, ktoré vyžadujú pravidelnú aktualizáciu ich spôsobilosti. Smernica musí umožniť takéto prispôsobenie technickému vývoju a vedeckému pokroku prostredníctvom postupu konzultácií vo výboroch.

(19)

Táto smernica môže mať vplyv na každodenné pracovné postupy riadiacich letovej prevádzky. Je potrebné informovať sociálnych partnerov a vhodným spôsobom s nimi konzultovať všetky opatrenia so závažnými sociálnymi dôsledkami. Preto sa návrh konzultoval s výborom pre medziodvetvový diaológ, ktorý bol zriadený rozhodnutím Komisie 98/500/ES z 20. mája 1998 o zriadení Výborov pre medziodvetvový dialóg na podporu dialógu medzi sociálnymi partnermi na európskej úrovni  (5) a s týmto výborom sa bude konzultovať akýkoľvek ďalší vývoj.

(20)

Členské štáty musia ustanoviť pravidlá o sankciách za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na ich vykonávanie. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(21)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice treba prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (6).

(22)

Dvojročné transpozičné obdobie sa považuje za dostatočné v súvislosti s predĺžením platnosti licencií súčasných držiteľov licencií v súlade s ustanoveniami, ktoré sa týkajú podmienok na udržanie klasifikácie a doložiek v platnosti, keďže požiadavky stanovené v týchto ustanoveniach sú v súlade s existujúcimi medzinárodnými záväzkami. Okrem toho by sa malo na uplatňovanie jazykových požiadaviek stanoviť dodatočné dvojročné transpozičné obdobie.

1.

„riadiaci letovej prevádzky“ je osoba oprávnená poskytovať služby riadenia letovej prevádzky buď pod dohľadom inštruktora výcviku na pracovisku, alebo nezávisle;

2.

„služba riadenia letovej prevádzky“je služba poskytovaná na účely zabránenia zrážkam medzi lietadlami, medzi lietadlami a prekážkami na prevádzkovej ploche, a na urýchlenie a udržiavanie usporiadaného toku letovej prevádzky;

3.

„poskytovatelia letových navigačných služieb“je verejný alebo súkromný subjekt poskytujúci letové navigačné služby pre všeobecnú letovú prevádzku;

4.

„licencia“je osvedčenie bez ohľadu na jeho názov, vydané a schválené v súlade s touto smernicou a oprávňujúce jeho právoplatného držiteľa poskytovať služby riadenia letovej prevádzky v súlade s privilégiami, ktoré sa v ňom stanovujú;

5.

„klasifikácia“je oprávnenie zapísané v licencii alebo spojené s licenciou a tvoriace jej súčasť, ktoré stanovuje zvláštne podmienky, privilégiá alebo obmedzenia spojené s touto licenciou; klasifikácia v licencii predstavuje aspoň jednu z týchto klasifikácií:

6.

„doložka“je oprávnenie zapísané v licencii, najmä:

môže sa vzťahovať na klasifikáciu alebo na licenciu a je jej súčasťou;

7.

„ICAO identifikačný kód letiska/miesta“je štvormiestny kód vyjadrený v súlade s pravidlami opísanými v príručke ICAO DOC 7910 a priradený k miestu leteckej pevnej stanice;

8.

„sektor“je súčasť riadenej oblasti, respektíve súčasť letovej informačnej oblasti/hornej oblasti;

9.

„výcvik“ je súhrn teoretických kurzov, praktických cvičení vrátane simulácie a výcviku na pracovisku, vyžadovaný na získanie a udržanie spôsobilosti poskytovať bezpečné a vysokokvalitné služby riadenia letovej prevádzky; pozostáva zo:

10.

„poskytovateľ výcviku“ je organizácia, ktorá bola certifikovaná vnútroštátnym orgánom dohľadu na účely poskytovania jedného alebo viacerých druhov výcviku ustanovených v tomto článku a ktorá je na tento účel oprávnená predkladať na schválenie výcvikové kurzy, výcvikové plány stanovišťa alebo schémy spôsobilosti stanovišťa;

11.

„požiadavky na spôsobilosť ustanovené v cieľoch Usmernení o spoločnej základnej učebnej osnove a cieľoch výcviku riadiacich letovej prevádzky“ sú ciele, ktoré žiaci - riadiaci letovej prevádzky musia dosiahnuť pri základnom a klasifikačnom výcviku, ustanovené v Eurocontrole, Usmernenia o spoločnej základnej učebnej osnove a cieľoch výcviku riadiacich letovej prevádzky (Fáza 1: revidované), HRS/TSP-002-GUI-01, druhé vydanie z 20.7.2001; a v Eurocontrole, Usmernenia o spoločnej základnej učebnej osnove a cieľoch výcviku riadiacich letovej prevádzky (Fáza II), HUM.ET1.ST05.1000-GUI-02, prvé vydanie z 20.7.2000;

12.

„požiadavky na európske osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti riadiacich letovej prevádzky triedy 3“ sú požiadavky ustanovené v Eurocontrol, Požiadavky na európske osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti riadiacich letovej prevádzky triedy 3, HUM.ET1.ST08.10000-STD-02, prvé vydanie z 31.1.2003;

13.

„schéma spôsobilosti stanovišťa“ je schválená schéma označujúca metódu, ktorou stanovište udržiava spôsobilosť svojich držiteľov licencií;

14.

„lieky“ sú lieky na predpis, ako aj voľne predajné lieky;

15.

„psychoaktívne látky“ sú alkohol, opiáty, kanabinoidy, sedatíva a hypnotiká, kokaín, iné psychostimulanty, halucinogény a prchavé rozpúšťadlá, avšak nezahŕňa kávu a tabak.

a)

jednej alebo viacerých klasifikácií v prípade licencie ašpiranta - riadiaceho letovej prevádzky,

b)

jednej alebo viacerých klasifikácií a doložiek v prípade licencie riadiaceho letovej prevádzky.

a)

sú držiteľmi aspoň stredoškolského diplomu alebo diplomu, ktorý umožňuje vysokoškolské štúdium;

b)

úspešne dokončili schválený začiatočný výcvikový kurz prislúchajúci ku klasifikácii alebo klasifikačnej doložke vrátane praktického a simulačného výcviku, ustanovený v časti A prílohy I tejto smernice;

c)

vlastnia platné osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti; a

d)

dokázali primeranú úroveň jazykových schopností v súlade s požiadavkami ustanovenými v prílohe II;

a)

majú aspoň 21 rokov; členské štáty však môžu ustanoviť postup pre výnimku z tejto požiadavky, najmä ak žiadateľ dokázal počas výcviku, že je spôsobilý zabezpečiť bezpečnú prevádzku;

b)

sú držiteľmi licencie ašpiranta a skončili schválený výcvikový kurz pre stanovište a úspešne zložili príslušné skúšky alebo hodnotenia v súlade s požiadavkami ustanovenými v časti B prílohy I;

c)

vlastnia platné osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti a

d)

dokázali primeranú úroveň jazykových vedomostí v súlade s požiadavkami ustanovenými v prílohe II.

a)

uplatňovali v bezprostredne predchádzajúcich obdobiach, ktorých dĺžku stanoví vnútroštátny orgán dohľadu, privilégiá klasifikácie a doložky, pre ktoré môžu vykonávať inštruktážny výcvik na tomto stanovišti; a

b)

úspešne dokončili schválený kurz inštruktora výcviku na pracovisku, počas ktorého sa vyžadované vedomosti a pedagogické schopnosti hodnotili na základe primeraných skúšok.

a)

žiadateľ vykonával privilégiá licencie minimálny počet hodín, ktorý sa uvádza v schválenej schéme spôsobilosti stanovišťa, počas posledných 12 mesiacov;

b)

spôsobilosť žiadateľa vykonávať privilégiá doložky sa vyhodnotili na základe noriem ustanovených v časti C prílohy I; a

c)

žiadateľ vlastní platné osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti;

a)

doložka pre riadenie poskytované letiskovou vežou (TWR - Tower Control), ktorá znamená, že držiteľ je spôsobilý poskytovať služby riadenia, keď sa letiskové riadenie poskytuje z jedného prevádzkového stanovišťa;

b)

doložka pre riadenie pohybov lietadiel na zemi (GMC - Ground Movement Control), ktorá znamená, že držiteľ licencie je spôsobilý poskytovať služby riadenia pohybov lietadiel na zemi;

c)

doložka pre riadenie pohybov lietadiel na zemi cez systémy sledovania (GMS - Ground Movement Surveillance), udelená navyše k doložke pre riadenie pohybov lietadiel na zemi alebo k doložke pre riadenie poskytované letiskovou vežou, a ktorá znamená, že držiteľ je spôsobilý poskytovať riadenie pohybov lietadiel na zemi s pomocou systémov pre pohyb na letiskovej ploche;

d)

doložka pre riadenie letovej prevádzky (AIR - Air Control), ktorá označuje, že držiteľ licencie je spôsobilý poskytovať riadenie letovej prevádzky;

e)

doložka pre letiskové radarové riadenie (RAD - Aerodrome Radar Control), ktorá je udelená navyše k doložke pre riadenie letovej prevádzky alebo k doložke pre riadenie poskytované letiskovou vežou, a ktorá znamená, že držiteľ je spôsobilý poskytovať letiskové riadenie s pomocou prehľadového radarového zariadenia.

a)

doložka pre radar (RAD - Radar), ktorá znamená, že držiteľ licencie je spôsobilý poskytovať službu približovacieho riadenia s použitím primárneho, respektíve sekundárneho radarového zariadenia;

b)

doložka pre presný približovací radar (PAR - Precision Approach Radar), udelená navyše k doložke pre radar, a ktorá znamená, že držiteľ licencie je spôsobilý vykonávať presné približovanie riadené zo zeme s použitím presného približovacieho radarového zariadenia pre lietadlá v konečnom približovaní na pristávaciu dráhu;

c)

doložka pre približovanie cez prehľadový radar (SRA - Surveillance Radar Approach), udelená navyše k doložke pre radar, a ktorá znamená, že držiteľ je spôsobilý vykonávať štandardné prístrojové približovanie riadené zo zeme s použitím prehľadových zariadení pre lietadlá v konečnom približovaní na pristávaciu dráhu;

d)

doložka pre automatický závislý prehľad (ADS - Automatic Dependent Surveillance), ktorá označuje, že držiteľ je spôsobilý poskytovať približovaciu službu riadenia s použitím automatického závislého prehľadu;

e)

doložka pre riadenie koncových oblastí (TCL - Terminal Control), udelená navyše k doložke pre radar alebo doložke pre automatický závislý prehľad, a ktorá označuje, že držiteľ je spôsobilý poskytovať služby riadenia letovej prevádzky s použitím prehľadového zariadenia pre lietadlá operujúce v určených riadených koncových oblastiach, resp. v susediacich sektoroch.

a)

doložka pre radar (RAD - Radar) znamená, že držiteľ je spôsobilý poskytovať oblastné služby riadenia s požitím prehľadových radarových zariadení;

b)

doložka pre automatický závislý prehľad (ADS - Automatic Dependent Surveillance) označuje, že držiteľ je spôsobilý poskytovať oblastné služby riadenia s použitím automatického závislého prehľadu;

c)

doložka pre riadenie koncových oblastí (TCL - Terminal Control), udelená navyše k doložke pre radar alebo doložke pre automatický závislý prehľad, označuje, že držiteľ je spôsobilý poskytovať služby riadenia letovej prevádzky s použitím akéhokoľvek prehľadového zariadenia pre lietadlá operujúce v určených riadených koncových oblastiach, resp. v susediacich sektoroch;

d)

doložka pre oceánske riadenie (OCL - Oceanic Control) znamená, že držiteľ je spôsobilý poskytovať služby riadenia letovej prevádzky pre lietadlá operujúce v oceánskej riadenej oblasti.

a)

vydávanie, udržiavanie, pozastavenie a rušenie platnosti licencií;

b)

certifikáciu poskytovateľov výcviku;

c)

schvaľovanie výcvikových kurzov, výcvikových plánov stanovíšť a schém spôsobilosti stanovíšť;

d)

schvaľovanie preverovateľov spôsobilosti;

e)

sledovanie a audit systémov výcviku a

f)

ustanovenie vhodných mechanizmov odvolania a oznamovania.

—

so zreteľom na články 266 a 267 Zmluvy o ES, ktorými sa zriaďuje Európska investičná banka (EIB) a na protokol so stanovami Európskej investičnej banky, ktorý je k Zmluve pripojený,

—

so zreteľom na rozhodnutie konferencie predsedov z 15. mája 1996, aby sa pod vedením gestorského výboru konala každý rok rozprava o prioritách v oblasti pôžičiek, o výročnej správe a o smeroch činnosti EIB,

—

so zreteľom na správu skupiny EIB o činnosti za rok 2003, na plán činnosti skupiny EIB na roky 2004 - 2006, na výročnú správu Európskeho investičného fondu (EIF) za rok 2003, na výročné správy Kontrolného výboru za finančný rok 2003 a na odpovede riadiaceho výboru a takisto na vypočutie prezidenta EIB v gestorskom výbore uskutočnené 23. novembra 2004,

—

so zreteľom na prehlásenie o spravovaní EIB z 2. júna 2004,

—

so zreteľom na pripomienky uvedené vo výročnej správe Dvora audítorov za rok 2003,

—

so zreteľom na dohodu o spolupráci medzi Komisiou a EIB z januára 2000,

—

so zreteľom na závery zo zasadnutia predsedníctva Európskej rady v Lisabone, z 23. a 24. marca 2000, Európskej rady v Göteborgu z 15. a 16. júna 2001 a Európskej rady v Bruseli z 12. a 13. decembra 2003,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2004 o správe o činnosti Európskej investičnej banky za rok 2002 (1),

—

so zreteľom na článok 112 ods. 2 a článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0032/2005),

A.

keďže EIB je verejná banka, zriadená Zmluvou o ES ako privilegovaná finančná inštitúcia s cieľom dosiahnuť ciele Európskej únie investíciami do projektov a pôsobiť ako katalyzátor pre také investovanie, a keďže lisabonské a göteborské zasadnutia Európskej rady opätovne potvrdili príspevok EIB k dosiahnutiu týchto cieľov; keďže uvedené Európske rady načrtli široké línie týchto cieľov, a to ekonomiku, ktorej konkurencieschopnosť je založená na vedomostiach a sociálnej kohézii, rešpektujúc miestne a svetové environmentálne obmedzenia,

B.

keďže na týchto Európskych radách si Európska únia stanovila za cieľ, že sa stane najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou ekonomikou založenou na vedomostiach na svete, v ktorej trvalo udržateľný hospodársky rast vytvára viac a lepších pracovných miest, pevnejšiu sociálnu súdržnosť a dodržiavanie environmentálnych záväzkov; keďže tento cieľ predpokladá značné investície; keďže úloha EIB sa uznáva predovšetkým pri uskutočňovaní „Iniciatívy rastu“; keďže Európsky parlament takisto zdôraznil veľmi osobitný význam financovania rizikového kapitálu, malých a stredných podnikov a ľudského kapitálu,

C.

keďže existujú významné rozdiely v dopyte a poskytovaní úverov stredným a malým podnikom v rôznych členských štátoch,

D.

keďže pôžičky poskytnuté v roku 2003 dosiahli 46,6 miliardy eur, z toho 37,3 miliardy eur pre členské štáty (80 %), 5,7 miliardy eur pre pristupujúce krajiny a krajiny, ktorých pristúpenie prebieha a 3,6 miliardy eur pre partnerské krajiny, vrátane 2,1 miliardy pre krajiny európsko-stredomorského partnerstva a 0,5 miliardy pre krajiny Ázie, Karibiku a Pacifiku a zámorské teritóriá, pričom asi 40 % týchto pôžičiek prechádzalo cez sprostredkovateľské banky,

E.

keďže dôležité miesto EIB v inštitucionálnom rámci Európskej únie a objem úverov, ktoré spravuje alebo pre ktoré pôsobí ako katalyzátor, z ktorých niektoré pochádzajú z rozpočtu Únie, je dostatočné na odôvodnenie dialógu, ktorý vedie s Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, a takisto hodnotenie zo strany Dvora audítorov (pokiaľ ide o prostriedky Európskej únie), ako aj zo strany Európskeho úradu pre boj proti podvodom,

F.

keďže EIB zohráva dôležitú úlohu a má multiplikačný efekt na mobilizáciu iných zdrojov financovania, podnecujúc účasť súkromného sektora a zdieľanie rizika najmä prostredníctvom nástrojov rizikového kapitálu a poskytovania záruk,

1.

blahoželá EIB k jej správe o činnosti za rok 2003 a takisto za celkové zlepšenie transparentnosti informácií poskytovaných občanom a teší sa z kvality vzťahov nadviazaných s EIB;

2.

vyzýva EIB, aby pokračovala v aktívnej podpore uskutočňovania stratégie, ktorú definovali Európske rady v Lisabone a Göteborgu, predovšetkým cestou svojej „iniciatívy Inovácia 2010“, a v podpore Iniciatívy rastu cestou financovania programov infraštruktúry a projektov v oblasti výskumu a vývoja a katalýzou verejných i súkromných investícií; navrhuje EIB, aby užšie spolupracovala s Komisiou a Európskou centrálnou bankou s cieľom definovať pravidlá obozretnosti umožňujúce poskytovať príslušné pôžičky a nenarušiť pritom udržateľnú mieru verejného dlhu členských štátov;

3.

nabáda EIB, aby uprednostňovala financovanie transeurópskych sietí; podporuje EIB v jej rozhodnutí investovať viac do odvetvia obnoviteľných energetických zdrojov a ustanoviť prevenciu emisií plynov so skleníkovým efektom ako podstatné kritérium pri výbere projektov, ktoré budú podporené;

4.

blahoželá EIB k ďalšiemu rozvoju pôžičiek pre malé podniky; vyzýva EIB, aby venovala pozornosť aj odvetviu sociálnej ekonomiky a „miestne orientovaným službám“, ktoré majú so zreteľom na súčasný demografický vývoj veľký význam pre zabezpečenie optimálnej účasti v pracovnom živote a optimálnej úrovne sociálnej súdržnosti;

5.

vyzýva EIB, aby zlepšila poskytovanie úverov malým a stredným podnikom v tých členských štátoch, ktoré zaostávajú v oblasti úverov EIB, aby sa tak znížili významné rozdiely medzi členskými štátmi;

6.

upriamuje pozornosť na rok mikroúverov OSN a vyzýva EIB, aby túto skutočnosť začlenila do svojho programu na rok 2005;

7.

vyzýva EIB na prijatie presných pravidiel definujúcich kritériá kvantitatívneho vyhodnotenia predložených projektov a tiež na systematické posudzovanie získaných výsledkov, aby bolo možné vyhodnotiť skutočný prínos k plneniu Lisabonskej stratégie;

8.

uznáva hospodárske a sociálne dôsledky činností EIB na rast malých a stredných podnikov a zamestnanosť; vyzýva však EIB na zvýšenie svojho vplyvu prostredníctvom zlepšenia administratívnych štruktúr na prístup malých a stredných podnikov k rizikovému kapitálu a podnecovaním prístupu k jej činnostiam zo strany miestnych a regionálnych finančných partnerov;

9.

blahoželá EIB k pokroku, ktorý dosiahla v posledných rokoch pri selektívnom definovaní podporovaných projektov v rámci cieľov Európskej únie; vyzýva ju, aby tieto kritériá pre selektovanie upresnila a pri hodnotení výsledkov postupovala prísne vzhľadom na ciele;

10.

naliehavo vyzýva na zníženie veľkých administratívnych prekážok pre malé a stredné podniky a banky, tak aby tieto mohli čerpať kapitál EIF; vyzýva na to, aby sa venovala mimoriadna pozornosť iniciatíve Inovácia 2010 a tiež na to, aby sa v tejto súvislosti znížil prah pre projekty;

11.

berie na vedomie želanie EIB prispieť k Lisabonskej stratégii, zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohral EIF prostredníctvom iniciatívy Inovácia 2010 a vyzýva EIB na konsolidáciu svojej úlohy finančnej hnacej sily modernizácie Európskej únie, najmä prostredníctvom podpory vedeckého výskumu a predovšetkým podpory priemyslu najmodernejších technológií;

12.

vyzýva EIB, aby pri pôsobení mimo Európskej únie upresnila kritériá svojho pôsobenia nad rámec veľmi všeobecného mandátu Komisie a vzala pritom za základ odporúčania Európskeho parlamentu týkajúce sa spolupráce a odporúčaní Svetovej banky a ostatných rozvojových bánk;

13.

podporuje snahy EIB zamerané na optimalizáciu koordinácie s Komisiou prostredníctvom spoločnej pracovnej skupiny; navrhuje, aby táto koordinácia bola formalizovaná, a aby sa rozšírila aj na Európsky parlament;

14.

vyzýva EIB, aby viedla dôkladnejší prieskum o skutočnom prínose investícií Európskej únie a EIB pre regionálny rozvoj, a aby zaviedla vhodné ukazovatele, ako to odporúča jej vlastný útvar hodnotenia;

15.

odporúča EIB, aby ďalej zlepšovala definovanie kritérií na konečné udeľovanie globálnych pôžičiek a vyzýva EIB, aby zaviedla transparentný postup kontroly a hodnotenia ich použitia sprostredkovateľskými bankami, predovšetkým umožňujúci kontrolovať, či kvalita pôžičiek EIB naozaj slúži na prospech konečných príjemcov; zastáva názor, že EIB by mala zohrať aktívnu úlohu pri monitorovaní globálnych úverov a v prípade potreby zlepšovať ich podporu a poskytovanie;

16.

vyzýva Dvor audítorov, aby zabezpečil, že podmienky viazané na poskytovanie úverov zo strany EIB a dotácie, ktoré je oprávnená prideliť rôznym projektom nebudú viesť k stavu, kedy by niektorí prijímatelia nepriamo profitovali z neprimeraných dotácií, hoci by mohli získať finančné prostriedky na trhu; vyzýva EIB, aby umožnila Dvoru audítorov plný prístup k potrebným informáciám, vrátane, podľa potreby, dôverných alebo trhovo citlivých obchodných informácií;

17.

blahoželá EIB za pokrok, ktorý dosiahla v dialógu s verejnosťou a mimovládnymi organizáciami (MVO), ako i za zverejnenie jej správ o prostredí a o hodnotení sociálneho vplyvu jej projektov v rozvojových krajinách;

18.

odporúča vypracovanie osobitnej informačnej kampane o činnostiach EIB pre malé a stredné podniky v nových členských štátoch;

19.

v plnej miere schvaľuje návrhy na transparentnosť schválené predstavenstvom 15. júna 2004; je pripravený aktívne sa podieľať na konzultačnom postupe predpokladanom touto správou v súvislosti s plnením Dohovoru OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v oblasti životného prostredia (Aarhuský dohovor); zdôrazňuje dôležitosť toho, aby sa vzali do úvahy všetky požiadavky, ktoré na tejto konzultácii vyslovia inštitúcie a MVO;

20.

domnieva sa, že zlepšeniu auditu EIB by sa mala venovať väčšia pozornosť v súlade s odporúčaniami výročných správ Výboru pre overovanie a oddelenia pre hodnotenie operácií; zastáva názor, že Európsky parlament by sa mal tohto procesu zúčastniť;

21.

vzhľadom na opakujúce sa správy v tlači týkajúce sa možných konfliktov záujmov na úrovni vedenia EIB, víta upresnenia, ktoré v tejto súvislosti poskytla EIB po schválení vyššie uvedenej správy A6-0032/2005; víta úpravy štatútu a rokovacieho poriadku EIB týkajúce sa štruktúry vedenia, uskutočnené po 1. máji 2004 pri príležitosti rozšírenia Európskej únie o 10 nových členských štátov; schvaľuje zverejnenie uceleného etického kódexu, platného pre rozhodovacie orgány EIB, na internetovej stránke EIB;

22.

vyzýva EIB, aby aj naďalej poskytovala každý rok Európskemu parlamentu a verejnosti súhrn činností uskutočnených s cieľom zlepšiť jej fungovanie, v súlade s uvedeným uznesením Európskeho parlamentu z 22. apríla 2004; berie na vedomie, že je potrebné aj naďalej sa zamýšľať nad spôsobom zlepšenia dohľadu nad EIB v súvislosti s využitím vlastných zdrojov a finančných prostriedkov, ktoré jej sú pridelené z rozpočtu Európskej únie;

23.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii ako aj EIB.