1.1.

Podľa článku 248 Zmluvy o ES Dvor audítorov predkladá Európskemu parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa spoľahlivosti účtov a zákonnosti a správnosti príslušných transakcií (ďalej len „vyhlásenie“). Dvor audítorov je na základe zmluvy oprávnený doplniť toto vyhlásenie o osobitné hodnotenia každej hlavnej oblasti činnosti Spoločenstva.

1.2.

Cieľom práce týkajúcej sa spoľahlivosti vedenia účtov Európskych spoločenstiev je získať dostatočné dôkazy, na základe ktorých je možné určiť, do akej miery sú všetky príjmy, výdavky, aktíva a pasíva riadne zaznamenané a či účtovná závierka verne zachytáva finančnú situáciu na konci roka (pozri odseky 1.6 – 1.45).

1.3.

Cieľom práce týkajúcej sa zákonnosti a správnosti príslušných transakcií je získať dostatočné dôkazy, buď priame, alebo nepriame, na vyjadrenie stanoviska o tom, či príslušné transakcie sú v súlade s platnými predpismi alebo zmluvnými ustanoveniami a či celková suma týchto transakcií bola vypočítaná správne (pozri odseky 1.46 – 1.86) (3).

1.4.

Dvor audítorov opäť venoval osobitnú pozornosť úsiliu, ktoré Komisia vynaložila na posilnenie svojho systému vnútornej kontroly, a kontrole prijatia opatrení v nadväznosti na akčné plány pripojené k ročným správam o činnosti a k súhrnu týchto správ za rozpočtový rok 2003 (pozri odseky 1.54 – 1.86).

1.5.

Okrem toho Dvor audítorov predkladá ukazovatele na monitorovanie pokroku, ktorý bol dosiahnutý v oblasti kvality vnútorných kontrol tak na všeobecnej úrovni, ako aj pre každú oblasť príjmov a výdavkov (pozri prílohy k tejto kapitole a ku kapitolám 3 – 9).

1.6.

Pripomienky Dvora audítorov sa týkajú konečnej účtovnej závierky za rozpočtový rok 2004 (4), ktorú zostavila Komisia v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách z 25. júna 2002 (5).

1.7.

Keďže akčný plán modernizácie účtovného systému od rozpočtového roka 2005 ešte nie je úplne zrealizovaný (pozri odseky 1.21 – 1.45) a chýba vhodný účtovný systém, koncoročné finančné výkazy boli vo veľkej miere zostavené na základe iných než účtovných záznamov. Informácie, ktoré boli použité pri vyhotovovaní účtovnej závierky, nie vždy súviseli s rozpočtovými transakciami, z ktorých vyplynuli, a centrálne účtovné oddelenie nebolo vždy schopné zaistiť ich presnosť či úplnosť (pozri odsek 1.9).

1.7.

Nový účtovný systém bol zavedený v januári 2005. Pri uzatváraní účtov za rok 2004 sa použili rovnaké predpisy a systémy ako v predchádzajúcom roku, ako to bolo naplánované v rozpočtovom nariadení aj v oznámení Komisie o projekte na modernizáciu účtovného systému v decembri 2002 [pozri KOM(2002) 755 v konečnom znení, 17. december 2002].

1.8.

Okrem toho v roku 2004 sa účtovný systém stále vo veľkej miere riadil princípmi účtovníctva na báze platby a neumožňoval rozlišovať medzi investičnými a neinvestičnými výdavkami, medzi konečnými platbami a predbežnými platbami, ani stanoviť sumu dlhov a pohľadávok. To malo vplyv na výpočet hospodárskeho výsledku (pozri odseky 1.17 – 1.18 a takisto odseky 1.28 – 1.45).

1.8.

Rozlišovanie medzi investičnými a neinvestičnými výdavkami je jedným zo zlepšení, ktoré vyplývajú zo zavedenia nového účtovného systému. Práve prebieha zostavovanie začiatočnej súvahy za rok 2005 s tým, že sa využíva toto rozlišovanie.

1.9.

Zistenia Dvora audítorov potvrdili výhrady uvedené vo vyhlásení Generálneho riaditeľa pre rozpočet (chybné vykazovanie majetkovej a finančnej situácie Spoločenstiev a ERF a otázky bezpečnostného zabezpečenia (6) účtovného systému). Vďaka úsiliu Komisie pri modernizácii účtovného systému sa už zvýšila kvalita poskytovaných informácií.

1.10.

V tabuľke 1.1 sú obsiahnuté informácie o kontrole prijatia opatrení na základe výhrady k spoľahlivosti účtov, ktorá bola uvedená vo vyhlásení o vierohodnosti za rozpočtový rok 2003, ako aj o ďalších otázkach, na ktoré Dvor audítorov upozornil vo výročnej správe za rok 2003 a ktoré by podľa Komisie mali byť vyriešené v rámci modernizácie účtovného systému Spoločenstva.

1.10.

Podobne ako v minuloročnej odpovedi a podľa vyjadrení Dvora audítorov v poznámkach sa výhrada Dvora audítorov vyjadrená v roku 2003, ktorá sa týka príjmov a výdavkov, rieši zavedením nového účtovného systému v roku 2005. Nový systém sa bude tiež zaoberať ostatnými bodmi vyzdvihnutými v tabuľke 1.1.

1.11.

Napriek zaznamenanému pokroku, najmä čo sa týka prezentácie účtovnej závierky a zníženia počtu a rozsahu výhrad, Dvor audítorov prostredníctvom auditu identifikoval problémy, na väčšinu ktorých upozorňoval už v predchádzajúcich správach (pozri odseky 1.12 – 1.20).

1.11.

Ako Dvor audítorov poznamenal, dosiahol sa skutočný pokrok v prezentácii ročnej účtovnej závierky. Avšak množstvo pripomienok, na ktoré sa Dvor audítorov odvoláva, možno riešiť, len ak sa zavedie akruálne účtovníctvo a nový účtovný systém v roku 2005.

1.12.

Napriek pripomienke Dvora audítorov vo výročných správach za rok 2002 (7) a 2003 (8), z poznámok k účtovnej závierke stále dostatočne jasne nevyplýva, že útvary Komisie alebo členské štáty pravdepodobne dodatočne opravia niektoré transakcie (vyrovnanie účtov Záručnej sekcie EPUZF, úprava predbežných súm v prípade ukončenia projektov alebo programov týkajúcich sa vnútorných opatrení a štrukturálnych fondov). V poznámkach nie je uvedený možný rozsah takýchto opráv (napr. objem opráv uskutočnených v predchádzajúcich rozpočtových rokoch alebo miera, v rámci ktorej by platby zahrnuté do rozpočtu mohli byť predmetom neskorších opráv).

1.12.

V konečnej účtovnej závierke za rok 2004 sa nachádza dodatočná poznámka, v ktorej sa uvádza, že väčšina platieb, ktoré uskutočnila Komisia počas roka, je len predbežná a závisí od rôznych okolností. Následne po modernizácii účtovného systému Komisia zaviedla nové účtovné predpisy pre účtovný postup vymáhania vyplatených súm a toto pokrýva aj vysvetlivky k ročnej účtovnej závierke. Vplyv nových predpisov by sa mal prejaviť v ročnej účtovnej závierke za rok 2005.

Čo sa týka platieb štrukturálneho fondu, je ťažké predpovedať úroveň budúcich opráv, nakoľko závisí od výsledku dlhodobých postupov v mnohých individuálnych prípadoch.

Pokiaľ ide o poľnohospodárske výdavky, ročná závierka nevyhnutne prezentuje finančné informácie, ktoré sú k dispozícii v čase uzatvárania účtov. Spoľahlivosť týchto informácií bude vždy závisieť od zistení auditov, ktoré prebiehajú v tom čase alebo neskoršie. V účtovnej závierke sa môžu zobrať do úvahy iba konečné sumy, ktoré sa majú vymôcť, keď Komisia prijme svoje konečné rozhodnutia na základe vyrovnania účtov alebo podobných postupov.

Komisia posúdi možnosť zlepšenia informácií o finančnom vplyve vykonaných opráv, ktoré sa týkajú predošlých rokov.

1.13.

Okrem toho existujú ďalšie neistoty, ktoré môžu mať dočasný vplyv na vedenie účtov, napríklad certifikačné orgány vydali výroky s výhradou alebo záporné výroky v prípade 20 platobných agentúr spravujúcich poľnohospodárske fondy vo výške 11 mld. EUR (pozri odsek 4.19) a Komisia odložila rozhodnutie o finančnom zúčtovaní platobných agentúr za rozpočtový rok 2004 predstavujúcich 9 % výdavkov deklarovaných v rozpočtovom roku 2004, kým nebudú k dispozícii ďalšie informácie alebo nebudú ukončené niektoré audity (pozri odsek 4.20).

1.13.

Ako sa uvádza v odseku 4.19, výhrady a negatívne postoje sú obmedzené vo väčšine prípadov na osobitné otázky a opatrenia, ktoré sa týkajú špecifických aspektov aktivít 20 príslušných platobných agentúr. Príslušné výdavky sú vo všeobecnosti obmedzené.

Malo by sa zdôrazniť, že odklad rozhodnutia o vyrovnaní účtov nebude mať žiadne finančné dôsledky pre príslušné členské štáty, ani neovplyvní prípadné vylúčenie akéhokoľvek výdavku z financovania Spoločenstva. Komisia už začala konanie s cieľom vymôcť každú podstatnú neoprávnenú platbu.

1.14.

V súlade so Zmluvou o pristúpení (9) sú projekty ISPA, ktoré neboli ku dňu pristúpenia úplne dokončené, považované za schválené nariadením o Kohéznom fonde, zatiaľ čo platby (345,5 mil. EUR) príslušným novým členským štátom, ktoré boli uskutočnené od dátumu pristúpenia, sú naďalej uhrádzané z rozpočtových prostriedkov vyčlenených na predvstupovú pomoc. Túto situáciu treba v účtovnej závierke vysvetliť so zreteľom na rozpočtovú zásadu transparentnosti (10).

1.14.

Podľa rozpočtového nariadenia sa platba môže uskutočniť iba z rozpočtovej položky v ktorej vznikol záväzok. Názov položky sa teraz zmenil na „ukončenie predvstupovej pomoci pre 8 kandidátskych krajín“. Komisia už preto neposkytuje predvstupové finančné prostriedky. Ako to zdôraznil Dvor audítorov, riadenie týchto projektov podľa pravidiel Kohézneho fondu bolo ustanovené v Zmluve o pristúpení.

1.15.

V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (11) majú členské štáty možnosť krátiť platby poľnohospodárom v určitých programoch pomoci a takto získané prostriedky použiť na financovanie dodatočných opatrení na rozvoj vidieka. Podľa tohto systému (známeho ako „úprava“) boli účtovné zápisy vykonané v rozpočtovom riadku, z ktorého v konečnom dôsledku príslušné výdavky nebudú realizované (165,2 mil. EUR v roku 2004), a výdavky, ktoré zatiaľ neboli čerpané (263 mil. EUR k 31. decembru 2004), boli na účtoch vedené ako uskutočnené (pozri odseky 1.13 – 1.14 výročnej správy za rok 2002 a odsek 1.10 písm. a) výročnej správy za rok 2003).

1.15.

Pokiaľ ide o účtovný záznam vo výške 165,2 milióna EUR v roku 2004, spôsoby zaúčtovania súm zadržaných podľa článkov 3 a 4 nariadenia (ES) č. 1259/1999 a článku 1 nariadenia (ES) č. 1655/2004 sú stanovené v súlade s článkom 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1017/2001 [ktorým sa mení a dopĺňa článok 2 nariadenia (ES) č. 296/96].

Pokiaľ ide o výdavky, ktoré zatiaľ členské štáty neuskutočnili (263 miliónov EUR v roku 2004), členské štáty si môžu ponechať časť priamej pomoci udelenej poľnohospodárom na základe modulácie a ekologickej podmienenosti a použiť ju počas stanoveného obdobia na sprievodné opatrenia na rozvoj vidieka [podľa článkov 3 – 5 na riadenia (ES) č. 1259/99, ako aj článkov 153 ods. 4 a 155 nariadenia (ES) č. 1782/2003]. Zadržané a nepoužité sumy sa musia vrátiť do konca tohto obdobia.

Súčasný systém modulácie je vo fáze postupného ukončenia a neplánuje sa zmena záznamov na „rozpočtové účty“ počas posledných rokov. Jeho úprava na všeobecné účty sa momentálne testuje v kontexte prechodu na „účtovanie na základe časového rozlíšenia“ v roku 2005.

1.16.

Viaceré certifikačné orgány vyjadrili výhrady k úplnosti a presnosti pohľadávok Komisie v účtovnej knihe pohľadávok Záručnej sekcie EPUZF (665,5 mil. EUR netto k 31. decembru 2004) (pozri odsek 1.25 výročnej správy za rok 2002 a odsek 1.10 písm. d) výročnej správy za rok 2003).

1.16.

Ustanovenie pre pochybné pohľadávky tak, ako v predchádzajúcom období, sa stále zakladá na najpresnejších odhadoch každej zúčastnenej platobnej agentúry. Predpokladá sa, že platobné agentúry sú najvhodnejšie na to, aby posúdili výhľad na navrátenie finančných prostriedkov. V posledných rokoch vylepšila Komisia viacero účtovných opatrení pre dlžníkov SPP. Toto zahŕňa vyžadovanie od platobných agentúr, aby udržiavali účtovné knihy dlžníkov a aby certifikačné orgány kontrolovali, či sú tieto účtovné knihy kompletné. Certifikačné orgány 86 platobných agentúr z 91 boli schopné zaručiť, že účtovné knihy dlžníkov boli správne vedené.

Približne tretina sumy uvedená Dvorom audítorov pripadá jednej platobnej agentúre, ku ktorej mal certifikačný orgán výhradu a pre ktorú Komisia vylúčila účtovnú závierku.

1.17.

Účtovanie ostatných pohľadávok (4 139,8 mil. EUR k 31. decembru 2004) je naďalej problematické (12). Predbežné platby sa stále účtujú ako konečné výdavky a sumy, ktoré sa majú vymôcť, nie sú okamžite zaúčtované. Vzhľadom na to, že útvary povoľujúcich úradníkov nemajú k dispozícii zodpovedajúce postupy vnútornej kontroly pre rôzne príjmy, Dvor audítorov sa nemôže presvedčiť, či sú záznamy o pohľadávkach úplné a presné.

1.17.

Komisia prijíma pripomienku Dvora audítorov tak, ako v predošlých rokoch, ale uvádza, že zavedením nového účtovného systému v roku 2005 sa riešia vzniknuté problémy.

1.18.

Keďže chýba vhodný účtovný systém, Dvor audítorov nie je schopný poskytnúť uistenie o správnosti a úplnosti súm, ktoré sú zaúčtované ako sumy v držbe finančných sprostredkovateľov (13) a k 31. decembru 2004 predstavovali celkom 1 313,6 mil. EUR (14) (pozri odsek 1.27 z roku 2002 a odsek 1.10 písm. f) výročnej správy za rok 2003).

1.18.

Nový systém, ktorý bol zavedený v roku 2005 a ktorý sa zakladá na predpisoch akruálneho účtovníctva, umožňuje Komisii lepšie kontrolovať sumy predbežného financovania (ako napríklad v prípade finančných sprostredkovateľov).

1.19.

Komisia sa pri zaúčtovaní zníženia hodnoty preddavkov pre ECIP (15) (European Community Investment Partners) o 29,6 mil. EUR (k 31. decembru 2004 to bolo 51,5 mil. EUR) navyše opierala o pochybný základ, pretože jednotlivé prvky, na ktoré sa zníženie vzťahuje, ešte neboli celkom určené v dôsledku nedokončeného preskúmania otvorených spisov (pozri odsek 1.18 výročnej správy za rok 2002 a odsek 1.10 písm. b) výročnej správy za rok 2003).

1.19.

Revízia otvorených spisov pokračovala v roku 2005. Suma 51,5 milióna EUR zaznamenaná v konečnej súvahe za rok 2004 zodpovedá sume 41,2 milióna EUR, ktorá sa týka súm predbežného financovania (facilita 2) a 10,3 milióna EUR na účtoch otvorených rôznymi finančnými inštitúciami, ktoré sú partnermi ECIP programu. Zníženie vo výške 29,6 milióna EUR sa týka iba sumy predbežného financovania. Zníženie sa stanovilo tak, že sa odpočítala suma, ktorej navrátenie je takmer isté (11,5 milióna EUR) z celkovej sumy. Suma vo výške 10,3 milióna EUR sa zistila vďaka zaslaniu žiadostí o potvrdenie, ktoré sa uskutočnilo so zámerom potvrdiť situáciu, pokiaľ ide o facility 3 a 4. Prevedie sa Komisii po zaslaní potrebných príkazov na vrátenie finančných prostriedkov.

1.20.

Súčasný spôsob vykazovania rezerv na dôchodky v súvahe (16) [26 008 mil. EUR k 31. decembru 2004 má podľa poistno-matematického hodnotenia zamestnancov (25 814 mil. EUR) a členov Komisie, sudcov a generálnych advokátov Súdneho dvora, ako aj členov Dvora audítorov (194 mil. EUR)] a zodpovedajúcej sumy pohľadávok členských štátov má neutralizačný vplyv na hospodársky výsledok, pretože neumožňuje vykazovať zmeny dôchodkových záväzkov inštitúcií Spoločenstva v priebehu roka 2004 (pozri odseky 1.31 – 1.32 výročnej správy za rok 2002 a odsek 1.10 písm. h) výročnej správy za rok 2003).

1.20.

Ako už skoršie odpovedala Komisia, pravidlá účtovania pre dôchodky sú v súlade s účtovnými predpismi prijatými účtovníkom Komisie po diskusii s Výborom pre účtovné štandardy. Otázka sa bude znova riešiť, ak budú k dispozícii IPSAS pre pravidlá účtovania dôchodkov vo verejnom sektore.

1.21.

Komisia schválila akčný plán modernizácie účtovného systému Európskych spoločenstiev (17) dňa 17. decembra 2002. Urobila tak v nadväznosti na sériu predchádzajúcich pripomienok Dvora audítorov a v súlade s ustanoveniami finančného nariadenia prijatého v júni 2002 (18), z ktorých okrem iného vyplýva požiadavka zavedenia účtovníctva na akruálnej báze (článok 125). Tento akčný plán, ktorý mal byť plne funkčný od 1. januára 2005 (19), obsahuje dva prvky: jeden sa týka prijatia nového účtovného rámca (20) a druhý rozvoja informačných systémov potrebných na jeho implementáciu (21). Bol zriadený výbor pre dohľad nad projektom a poradný výbor pre účtovné štandardy, ktoré majú poskytovať podporu účtovníkovi Komisie zodpovednému za realizáciu projektu.

1.22.

Vzhľadom na zásadný význam projektu modernizácie Dvor audítorov začal priebežný audit rozličných fáz realizácie projektu Komisiou. Dvor audítorov predkladá predbežné zistenia v tejto časti a o ďalších fázach bude informovať v budúcich výročných správach.

1.22.

Nový účtovný systém je funkčný a príprava ročnej účtovnej závierky za rok 2005 (vrátane začiatočnej súvahy) napreduje od ukončenia auditu uskutočneného Dvorom audítorov v máji 2005.

1.23.

V prvej fáze, ktorá pokrýva proces prechodu v roku 2004, sa Dvor audítorov sústredil na:

1.24.

Dňa 28. decembra 2004 prijal účtovník Komisie sériu 15 pravidiel (23) v súlade s článkom 133 finančného nariadenia. Tieto pravidlá obsahujú kľúčové položky týkajúce sa účtovníctva a finančného výkazníctva, ktoré sa zakladajú na medzinárodne prijatých štandardoch pre verejný sektor (24), upravených na osobitné potreby Komisie a Európskych spoločenstiev (25). Tieto pravidlá boli v dostatočnom časovom predstihu, aby bolo možné vyhotoviť účtovnú závierku za rozpočtový rok 2005, následne prenesené do implementačných predpisov a účtovnej príručky platných v inštitúciách a orgánoch, ktorých účtovné závierky podliehajú konsolidácii (26).

1.25.

S ohľadom na ďalšiu prácu Dvora audítorov na začiatočnom stave na rozpočtový rok 2005, ktorá ešte nebola ukončená na konci jeho audítorskej činnosti (máj 2005), Dvor audítorov obmedzil svoju prvú analýzu na štyri účtovné pravidlá považované v rámci prechodu za kľúčové. Sú to pravidlá týkajúce sa účtovnej závierky, výdavkov a záväzkov, predbežného financovania a rezerv, podmienených aktív a záväzkov. Analýzu zvyšných pravidiel vykoná v neskoršej fáze auditu.

1.26.

Zistilo sa, že tieto štyri pravidlá sú vo všetkých významných hľadiskách v súlade sa nariadením, ako aj s medzinárodnými účtovnými štandardmi pre verejný sektor (IPSAS), pokiaľ ich tieto štandardy pokrývajú (27). Vzhľadom na zložitosť jednotlivých dotknutých oblastí však bol tento súlad do určitej miery dosiahnutý tým, že tak základné pravidlá, ako aj podrobnejšia účtovná príručka sú pomerne všeobecné a výklad špecifických prvkov ponechávajú na zváženie rôznych generálnych riaditeľstiev (pozri odsek 1.32). Je potrebné objasniť aj záruky a predbežné financovanie (pozri odsek 1.33).

1.26.

Účtovné predpisy prijaté účtovníkom Komisie prediskutoval Výbor pre účtovné štandardy a sú vo svojej podstate nevyhnutne viac všeobecné ako špecifické. Je to aj prípad medzinárodných účtovných predpisov, na ktorých sa uvedené predpisy zakladajú, Medzinárodných účtovných štandardov/Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IAS/IFRS), ako aj Medzinárodných štandardov účtovania vo verejnej správe. Podrobnejšie pokyny a usmernenia sú k dispozícii v účtovnom manuáli a hárkoch, ktoré sú k dispozícii na intranete Komisie. Uplatňovanie týchto predpisov je povinné pre generálne riaditeľstvá.

1.27.

Pri ukončení audítorskej práce (máj 2005) ešte neboli vypracované a schválené všetky pokyny, napríklad postup v prípade rozdelenia účtovných období (cut-off), ktorý je momentálne vo fáze prípravy. Je dôležité definovať účtovný rok, ktorého sa vzniknuté prípady týkajú, pretože to má bezprostredný vplyv na zaúčtovanie transakcií a na pravdivý a verný obraz finančnej situácie.

1.27.

Vývoj týchto pokynov je neustály proces, ktorý veľmi pokročil od ukončenia auditu uskutočneného Dvorom audítorov. Pokyny sa pripravili v primeranom čase. Postup „cut-off“ sa prezentoval generálnym riaditeľom a na konci júla a začiatkom augusta sa o ňom s nimi diskutovalo. Tak ako sa predpokladalo, sa nakoniec pokyny týkajúce sa postupu „cut-off“ dokončili a poslali generálnym riaditeľstvám v polovici augusta. Taktiež sa uverejnili na internej webovej stránke.

1.28.

Komisia je povinná vyhotoviť účtovnú závierku za rozpočtový rok 2005 podľa nových účtovných pravidiel. Je teda potrebné prepracovať uzávierku za účtovný rok 2004, aby bolo možné stanoviť začiatočný stav na rok 2005 podľa nových účtovných pravidiel. Niektoré údaje nevyhnutné na stanovenie začiatočného stavu sa neobjavujú v účtovnej závierke zostavenej k 31. 12. 2004. Tieto údaje je teda potrebné identifikovať pomocou špecifických postupov a zaúčtovať ich v roku 2005.

1.29.

Nasledujúce body sa týkajú najdôležitejších prvkov: predbežného financovania (preddavkov), ktoré predstavuje aktívne položky; faktúr/žiadostí o platbu, ktoré neboli uhradené k 31. decembru 2004 a predstavujú pasívne položky, záruk, ktoré budú uvedené v prílohe k súvahe, a validácie právnických osôb, ktorá je nevyhnutnou podmienkou na realizáciu platieb.

1.30.

Komisia odhaduje výšku predbežného financovania, ktoré bude potrebné zaúčtovať, na približne 64 mld. EUR. Viac než 90 % tejto čiastky bude prerozdelených medzi päť generálnych riaditeľstiev: Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku, Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnosť príležitostí, Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Generálne riaditeľstvo pre výskum a Úrad pre spoluprácu EuropeAid. Z tohto dôvodu bolo prijaté rozhodnutie zamerať audit predbežného financovania a súvisiacich otázok, ako napríklad záruky, na týchto päť generálnych riaditeľstiev.

1.31.

V máji 2005, keď bola ukončená audítorská práca pre túto výročnú správu, neboli preverené všetky technické a koncepčné otázky (pozri odseky 1.25 – 1.27). Okrem toho sumy zaevidované v systéme boli len predbežné, pretože ešte neboli potvrdené povoľujúcimi úradníkmi, čo malo za následok, že nebol k dispozícii začiatočný stav na rok 2005. Presné začiatočné stavy sú podmienkou na vyhotovenie takej účtovnej závierky na rok 2005, ktorá podá pravdivý a verný obraz situácie.

1.31.

Pozri odpovede na odseky 1.26. – 1.27.

Možno očakávať, že sa zostavenie začiatočných súvah dokončí v stanovenom čase. Údaje sa prvýkrát uložili do nového systému počas prvého januárového týždňa. Generálne riaditeľstvá skontrolovali a opravili údaje a očakáva sa od nich, že formálne potvrdia konečné verzie začiatočných súvah.

1.32.

Postupy na uznávanie, zúčtovanie a zisťovanie súm predbežného financovania vo všeobecných účtoch sa na jednotlivých generálnych riaditeľstvách líšia, čo by mohlo mať vplyv na prezentáciu, a následne aj na obsah poskytnutých informácií o hospodárskom výsledku za príslušné účtovné obdobie (28).

1.32.

Rôzne typy zmluvných podmienok vyžadujú rôzne postupy na vyrovnanie súm predbežného financovania. Prezentácia predbežného financovania vo finančných výkazoch bude odrážať hospodársku skutočnosť.

1.33.

V súčasnosti všetky generálne riaditeľstvá ponechávajú záruky v počiatočnej menovitej hodnote. Ponechanie tejto hodnoty bez ohľadu na čiastku, ktorá môže byť uplatnená v prípade, že v dôsledku určitej udalosti bude požadované zaplatenie záruky, navyšuje celkovú sumu istenú zárukami. Z tohto dôvodu by bolo vhodné, aby v poznámkach k účtovnej závierke boli uvedené doplňujúce informácie týkajúce sa podmienených aktív a záväzkov.

1.33.

Všetky záruky sa najskôr zaznamenajú v nominálnej hodnote. Táto suma sa zníži, iba ak povoľujúci úradník prijme zníženie poskytnutej záruky. Hodnota zloženej záruky a zaručenej bežnej čistej sumy sa uvedie v poznámkach k finančným výkazom s tým, že sa použijú informácie z účtovného systému.

1.34.

V máji 2005, keď bola dokončená audítorská práca pre túto výročnú správu, boli čiastky za faktúry a žiadosti o platbu zaúčtované v systéme stále predbežné, podobne ako pri predbežnom financovaní (pozri odsek 1.31).

1.34.

Pozri odpoveď na odsek 1.31.

1.35.

Audit Dvora audítorov odhalil niektoré riziká súvisiace s lokálnymi systémami. Bolo zistené (napríklad v Generálnom riaditeľstve pre regionálnu politiku), že lokálne systémy a ABAC nie sú pravidelne odsúhlasené, aby bolo možné potvrdiť úspešný prenos údajov a (ako bolo zistené v Generálnom riaditeľstve pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnosť príležitostí) niektoré sumy boli zaúčtované viac než jedenkrát a následne zaregistrované v centrálnom systéme. Okrem toho boli zistené chyby vyplývajúce z nesprávneho pochopenia údajov (napríklad v Generálnom riaditeľstve pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnosť príležitostí), kde bol za faktúru/žiadosť o platbu považovaný výkaz výdavkov alebo nesplatený záväzok podľa toho, ktorý mal vyššiu hodnotu, a ten bol zaregistrovaný v centrálnom systéme.

1.35.

Nezrovnalosti zistené Dvorom audítorov boli preskúmané a opravené. Odvtedy každé generálne riaditeľstvo vykonalo zlepšenia na základe auditu uskutočneného Dvorom audítorov, ktoré sa vyžadujú kvôli validácii konečnej verzie začiatočných súvah.

Pripomienky týkajúce sa Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí sa týkajú chýb opravených v máji 2005 a prijatia rozumnej rezervy na prijaté žiadosti o náhradu výdavkov. IT riešenia začiatkom roka 2005 prerušili pravidelné zosúlaďovanie lokálneho systému Generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku s ABAC.

1.36.

Počínajúc rokom 2005 musí každá rozpočtová transakcia, ktorá sa má uskutočniť, obsahovať údaje o právnickej osobe, ktorá bola predtým zapísaná a validovaná v zložke právnických osôb (legal entity file – LEF). Vo všeobecnosti je LEF oblasťou s nízkym rizikom, pretože akákoľvek chyba, ktorá sa v tejto súvislosti objaví, zablokuje všetky platby. Na to, aby platobný proces mohol pokračovať, je potrebné položky LEF opraviť a validovať.

1.37.

Z piatich generálnych riaditeľstiev a oddelení, v ktorých bol vykonaný audit, mal problémy s validáciou právnických osôb kvôli typu činnosti Úrad pre spoluprácu EuropeAid, pretože potrebnú dokumentáciu nebolo možné získať vo všetkých prípadoch (zmluvní dodávatelia z celého sveta podliehajú odlišným právnym systémom, z čoho vyplývajú rozdiely v bankových postupoch, systéme DPH, obchodných registroch atď.).

1.37.

Prijali sa osobitné opatrenia s cieľom vyriešiť špecifické problémy, ktorým čelilo príslušné generálne riaditeľstvo. Tieto problémy by sa preto nemali znovu vyskytnúť.

1.38.

Účtovník je povinný overiť a potvrdiť, že lokálne systémy sú schopné poskytnúť centrálnemu systému údaje, ktoré sú v súlade s novými účtovnými pravidlami (29). Po dokončení tohto postupu už centrálny systém nemôže prijímať údaje z tých lokálnych systémov, ktoré neboli potvrdené.

1.39.

Validácia prebieha v dvoch fázach. V prvej fáze sa kontroly vykonávajú výlučne na základe vyhlásení vedenia (management representations). Štyridsať správ a jedna konečná súhrnná správa boli vyhotovené až vo februári 2005, hoci podľa pôvodného plánu mali byť k dispozícii koncom decembra 2004.

1.39.

Generálne riaditeľstvo pre rozpočet zapracovalo pripomienky, ktoré dostalo od ostatných generálnych riaditeľstiev, a následne bola koncom februára 2005 prijatá záverečná správa. Konečná verzia obsahovala celkové hodnotenie validácie za rok 2004 spolu s individuálnymi hodnoteniami pre 40 generálnych riaditeľstiev.

1.40.

Na základe kontroly všetkých štyridsiatich systémov, ktorú vykonal účtovník, boli v piatich prípadoch zistené určité riziká (30) a tri ďalšie systémy (31) boli vyhodnotené ako systémy s vážnymi problémami. Keďže však nebolo možné v krátkom čase urobiť potrebné úpravy, tieto systémy sa ďalej používali aj počas roka 2005.

1.40.

Keď sa zistili chyby piatich systémov, v správach sa vyvodil záver, že tieto riziká nespochybnia ich schopnosť poskytovania údajov pre účtovníctvo inštitúcie alebo potvrdenia údajov uvedených v príslušných účtoch.

V rámci monitorovacích prác uskutočnených v roku 2005 sa vykoná hĺbkový prieskum pre 13 generálnych riaditeľstiev a úradov. Týka sa to generálnych riaditeľstiev uvedených Dvorom audítorov, ako aj piatich najväčších generálnych riaditeľstiev (32). Tieto práce sa už začali a budú pokračovať až do konca roka. Návrhy správ o validácii miestnych systémov pre týchto 13 generálnych riaditeľstiev sa uverejnia do konca roka 2005.

1.41.

Súčasný postup validácie neobsahuje mechanizmus, prostredníctvom ktorého by bol účtovník informovaný o zmenách v lokálnych systémoch, ktoré si podľa článku 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách vyžadujú novú validáciu.

1.41.

Generálne riaditeľstvo pre rozpočet vytvorí postup na oznamovanie zmien lokálnych systémov do konca roka 2005, ktorý bude založený na skúsenosti získanej počas validácie.

1.42.

V druhej fáze validácie (ktorá má začať ešte v roku 2005) budú uskutočnené hĺbkové kontroly, ktoré majú zabezpečiť dostatočnú úroveň kvality údajov a potvrdiť výsledky prvej fázy. Ustanovenia článku 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách sú dodržané vtedy, keď účtovník na základe výsledkov týchto kontrol dospeje ku konečnej validácii lokálnych systémov.

1.42.

Počas roka 2005 sa očakáva ďalšia validácia lokálnych systémov. Pôvodne sa zaslali individuálne dotazníky na monitorovanie 40 generálnym riaditeľstvám a útvarom a odpovede boli doručené do stanovenej lehoty, čiže do konca júna 2005. Správa o napredovaní bola vypracovaná a pokrýva 27 generálnych riaditeľstiev, u ktorých sa nezistili žiadne väčšie problémy. Táto správa o napredovaní bola najskôr zaslaná účtovníkovi a bude k dispozícii Dvoru audítorov v stanovenom čase.

1.43.

Modernizácia účtovného systému musela byť naplánovaná a vykonaná podľa časového plánu stanoveného finančným nariadením. Zo skúseností orgánov verejnej správy, ktoré podnikli podobné reformy (33), vyplýva, že projekty takéhoto rozsahu sprevádza celý rad problémov spôsobujúcich oneskorenie ich realizácie. V tomto kontexte Komisia zaznamenala významný posun smerom k zavedeniu účtovníctva na akruálnej báze.

1.44.

Ako už Dvor audítorov upozornil v predchádzajúcich výročných správach (34), časový plán nutných zmien a validácií je veľmi ambiciózny. Začiatočný stav na rok 2005, ktorý mal byť pôvodne určený do konca roka 2004, v polovici roka 2005 ešte nebol k dispozícii.

1.44.

Projekt modernizácie dodržal cieľový dátum január 2005 na zavedenie nového systému – 1. januára 2005 Komisia prešla pri podávaní správ o rozpočte EÚ z hotovostného účtovníctva k akruálnemu účtovníctvu. Komisia je presvedčená, že začiatočné súvahy budú zostavené načas.

1.45.

Je potrebný ďalší postup, pretože povoľujúci úradník Komisie ešte nepotvrdil platnosť údajov, bez ktorých nie je možné stanoviť začiatočný stav na rok 2005. Navyše existujúce pravidlá ešte neupravujú všetky aspekty a príslušné oddelenia nevysvetľujú pokyny jednotným spôsobom. Účtovník by mal prijať opatrenia na zaistenie jednotnosti a dôslednosti, aby predkladané finančné informácie poskytovali pravdivý a verný obraz. Ak Komisia neprijme včasné opatrenia, môžu nedostatky, ktoré zistil Dvor audítorov, ovplyvniť spoľahlivosť účtovnej závierky za rok 2005.

1.45.

Systém akruálneho účtovníctva sa bude ďalej rozvíjať a zlepšovať počas rokov 2005 a 2006. Projekt modernizácie vysoko splnil ciele stanovené na 8 prvých mesiacov roka 2005. Všetky útvary veľmi prispeli k príprave informácií potrebných na otvorenie účtov na základe časového rozlíšenia a pri uskutočňovaní potrebnej úpravy svojich lokálnych systémov, aby umožnili správne vedenie transakcií v novom systéme.

Komisia plánuje, tak, ako to robila počas celého projektu modernizácie, prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie ukončenia prác.

1.46.

So zreteľom na ustanovenia článku 248 ods. 1 Zmluvy o ES meniace sa audítorské prostredie (ktoré je obzvlášť komplexné a v dôsledku finančnej reformy Komisie sa zásadne zmenilo) a očakávania „používateľov“ DAS (a to orgánu udeľujúceho absolutórium) Dvor audítorov rozhodol, že audítorský výrok bude výsledkom konsolidácie osobitných hodnotení vlastných zdrojov a všetkých šiestich kapitol vzťahujúcich sa na rôzne položky finančných výhľadov obdobia 2000 – 2006 (35). Osobitné hodnotenia, ktorých cieľom je umožniť orgánu udeľujúcemu absolutórium monitorovať kvalitu riadenia finančných prostriedkov vo všetkých hlavných oblastiach intervenčných opatrení Spoločenstva (36), vychádzajú zo štyroch zdrojov dôkazov:

1.47.

Cieľom auditu systémov dohľadu a kontroly je posúdiť, do akej miery tieto systémy umožňujú riadiť riziká súvisiace so zákonnosťou a správnosťou príslušných transakcií. Testovanie transakcií má poskytnúť priame dôkazy o zákonnosti a správnosti a určiť, kde vznikajú chyby, aká je frekvencia výskytu zistených chýb, ich povaha a vplyv. Výsledky testovania transakcií sa používajú na doplnenie a potvrdenie záverov o systémoch. Na základe informácií z oboch zdrojov sú vypracované odporúčania v oblasti nápravných opatrení. V súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi Dvor audítorov zohľadňuje aj „vyhlásenia vedenia“, ktoré sú súčasťou ročných správ o činnosti, a vyhlásenia generálnych riaditeľov, ako aj súhrnnej správy prijatej Komisiou. Napokon je preskúmaná činnosť ostatných audítorov (37), aby sa zistila ich prípadná relevantnosť pre osobitné hodnotenia.

1.47.

Komisia s radosťou prijíma hodnotenie Dvora audítorov, pokiaľ ide o mieru, akou systémy dohľadu a kontroly zabezpečujú riadenie rizika nezrovnalosti príslušných transakcií, a pokúsi sa ich zlepšiť, ak Dvor audítorov nájde nedostatky. Rovnako, ak sa pri kontrole transakcií Dvorom audítorov zistí, že dozorné a kontrolné systémy nefungujú tak, ako by mali, Komisia sa pokúsi odstrániť nedostatky a nahradiť prípadné škody spôsobené rozpočtu Spoločenstva.

1.48.

Vo všeobecnosti možno povedať, že závery, ktoré je možné vyvodiť z osobitných hodnotení v súvislosti s rôznymi dostupnými zdrojmi DAS, sú jednotné. V oblastiach, v ktorých sú podľa auditu Dvora audítorov zavedené systémy dohľadu a kontroly umožňujúce správne riadenie rizika, sú výsledkom testovania vecnej správnosti len málo významné zistenia týkajúce sa zákonnosti a správnosti príslušných transakcií a hodnotenie vyhlásení generálnych riaditeľov a poverených povoľujúcich úradníkov (38) potvrdilo, že nie je potrebné vyjadriť žiadne alebo len malé výhrady (pozri odseky 3.52 – 3.55, 8.31 – 8.32 a 8.36 – 8.37, 9.13 a 9.26 – 9.28).

1.49.

V oblastiach, kde podľa hodnotenia Dvora audítorov systémy dohľadu a kontroly existujú, ale je potrebné zlepšiť ich účinnosť pri riadení súvisiaceho rizika, výsledky testovania vecnej správnosti vykonaného Dvorom audítorov smerujú len k nevýznamným zisteniam v oblasti zákonnosti a správnosti príslušných transakcií (pozri odseky 4.55 – 4.62, 5.47 – 5.50, 6.46 a 7.39 – 7.40). Hodnotenie vyhlásení generálnych riaditeľov vykonané Dvorom audítorov ďalej potvrdilo, že hlavné výhrady boli buď vyjadrené, alebo mali byť podľa názoru Dvora audítorov vyjadrené. To naznačuje, že samotné vedenie musí pokračovať vo svojom úsilí, aby zabezpečilo dostatočné riadenie rizika súvisiaceho so zákonnosťou a správnosťou príslušných transakcií (pozri tabuľku 1.2 ).

1.49.

Ako uviedla vo svojich odpovediach na body uvedené Dvorom audítorov, Komisia sa domnieva, že generálni riaditelia mali dostatočnú záruku, že zavedené systémy dohľadu a kontroly postačujú na zabezpečenie riadenia rizika výskytu chýb a nezrovnalostí v príslušných transakciách. Ak sa objavia závažné riziká, rozpočet ES je chránený vymoženými sumami od príslušných žiadateľov alebo, v prípade spoločne spravovaných fondov, od príslušných členských štátov. Komisia pracuje neustále na zdokonaľovaní týchto systémov, najnovšie prostredníctvom analýzy odchýlok medzi jej súčasnými systémami a tými, ktoré odporúča Dvor audítorov vo svojom stanovisku č. 2/2004 a vo svojich návrhoch nariadení finančných výhľadov na roky 2007 – 2013.

1.50.

Dvor audítorov vo svojich výročných správach uznáva, a najmä po predložení Bielej knihy o reforme Komisie v apríli 2000 (43), že bol dosiahnutý pokrok v koncepcii, implementácii a vo fungovaní systémov dohľadu a kontroly predovšetkým na úrovni Komisie (pozri odseky 1.71 – 1.83). Tento vývoj bol sprevádzaný zmenami správnej kultúry v oblasti plnenia rozpočtu EÚ. Zatiaľ čo spočiatku sa hlavný dôraz kládol na plnenie rozpočtu, postupne vzrástol význam kontroly a auditu. Väčšia pozornosť bola takisto venovaná otázkam správy a riadenia (pozri body 1.55 – 1.70). Z auditu Dvora audítorov však vyplýva, že je potrebné vo väčšej či menšej miere vyvinúť ďalšie úsilie, aby systémy dohľadu a kontroly fungovali efektívne, predovšetkým na úrovni členských štátov (pozri odseky 3.54 – 3.55, 4.55 – 4.62, 5.47 – 5.50, 6.42 – 6.45, 7.39 – 7.40, 8.37 a 9.26 – 9.28).

1.50.

Komisia berie na vedomie kladné hodnotenie Dvorom audítorov ohľadom pokroku dosiahnutého od začiatku reformy, pokiaľ ide o kontrolné systémy a kultúru riadenia.

Uznáva, že zlepšenia v oblasti vnútornej kontroly budú stále možné. Toto dodatočné úsilie sa vykonáva, ako to dokazujú odpovede Komisie na pripomienky Dvora audítorov v príslušných kapitolách správy, najmä prostredníctvom činností, ktoré majú za cieľ zabezpečiť správne zavedenie kľúčových kontrol členskými štátmi.

Navyše Komisia demonštruje svoje úsilie tým, že sa snaží posilniť zavedenie integrovaného systému vnútornej kontroly v súlade s princípmi uvedenými Dvorom audítorov vo svojom stanovisku č. 2/2004 o jednotnom audite.

1.51.

Je potrebné dôkladné monitorovanie, aby bolo možné posúdiť, či skvalitnené systémy dohľadu a kontroly zabezpečujú správne riadenie rizika. Má to obzvlášť veľký význam, ak si uvedomíme dôležité zmeny v audítorskom prostredí (predovšetkým rozšírenie, reformy politík, zmeny v administratívnych štruktúrach).

1.52.

Vedenie zodpovedá za vývoj potrebných ukazovateľov (44). Komisia by preto mala zabezpečiť, aby systémy dohľadu a kontroly trvalo poskytovali včasné, presné a zodpovedajúce informácie o realizácii a efektívnom fungovaní kľúčových kontrol, ako aj o frekvencii výskytu chýb, ich povahe a vplyve týchto chýb na príslušné transakcie, ktorých vzniku nebolo zabránené, ktoré neboli zistené ani opravené. Potom by Dvor audítorov mohol zhodnotiť presnosť informácií, ktoré poskytla Komisia a členské štáty, a vyjadriť sa k tejto otázke, ako aj posúdiť dosiahnutý pokrok (45).

1.52.

Tvorba štatistických ukazovateľov by nebola prispôsobená meniacemu sa prostrediu riadenia a kontroly Komisie. S cieľom zaviesť plán integrovaného rámca vnútornej kontroly [KOM(2005) 252/4 z 15. júna 2005] bola vypracovaná správa o zhodnotení rozdielov medzi rámcom vnútornej kontroly na útvaroch Komisie a kontrolnými princípmi uvedenými v stanovisku Dvora audítorov č. 2/2004, ktoré sa týka vnútorných kontrol Spoločenstva. Konštatuje sa v nej, že množstvá všeobecných chýb stanovené pre politiky nedávajú vždy zmysel vzhľadom na rôznorodosť a viacročný charakter programov, ktoré ich tvoria. Zdá sa byť vhodnejšie, aby každé generálne riaditeľstvo definovalo svoju kontrolnú stratégiu (najmä ex post), kľúčové ukazovatele a ich želaný vývoj v čase. Komisia uznáva, že by sa tento postup, ktorý sa začal už v roku 2003, mohol na jej útvaroch viac formalizovať.

Účinnosť interných kontrol závisí z veľkej časti od kvalitatívnych hodnotení, použijúc nástroje, ktoré sa nemôžu vždy znížiť na jednoduché ukazovatele.

1.53.

Z auditov Dvora audítorov vyplýva, že koncepcia ukazovateľov a ich používanie Komisiou stále nie sú dostatočné (46) na zabezpečenie nepretržitého monitorovania kvality systémov vnútornej kontroly a zákonnosti a správnosti príslušných transakcií (pozri odsek 1.61) (47).

1.53.

Komisia už má k dispozícii ukazovatele monitorovania podobné tým, ktoré použil Dvor audítorov (pozri poznámku pod čiarou 44): monitorovanie zavedenia minimálnych požiadaviek týkajúcich sa štandardov vnútornej kontroly v správe o prehľade stavu vnútornej kontroly, monitorovanie činností reformy a výhrad generálnych riaditeľov v správach o napredovaní reformy a súhrn výročných správ o činnosti (RAA) a monitorovanie pripomienok DAS, najmä v rámci monitorovania udelenia absolutória. Komisia uznáva, že by bolo možné ďalej rozvinúť takéto ukazovatele, čo navrhuje urobiť najmä v rámci svojho postupu riadenia rizík.

V súhrne sa Komisia taktiež zaviazala analyzovať existujúce ukazovatele najmä v rámci nezávislého rovnocenného posúdenia podľa „rodín“ s cieľom posúdiť, ako spraviť z týchto ukazovateľov funkčnejšie riadiace nástroje.

1.54.

Dvor audítorov zhodnotil systém vnútornej kontroly Komisie v rôznych oblastiach riadenia (pozri článok 53 nariadenia o rozpočtových pravidlách) so zreteľom na záruky, ktoré systém poskytuje v súvislosti so zákonnosťou a správnosťou príslušných transakcií. Dvor audítorov na jednej strane preskúmal, nakoľko kontrolné zistenia Dvora audítorov potvrdzujú vyhlásenia vedenia uvedené v ročných správach o činnosti a vo vyhláseniach generálnych riaditeľov a v súhrnnej správe Komisie a nakoľko by bolo možné vziať ich prípadne do úvahy na účely DAS. Na druhej strane Dvor audítorov preskúmal pokrok dosiahnutý pri implementácii kľúčových prvkov vnútornej kontroly Komisie (štandardy vnútornej kontroly a akčné plány pripojené k ročným správam o činnosti za rok 2003 a ich súhrnnej správe) a posúdil účinnosť zavedených postupov a vytvorených nástrojov.

1.55.

V súhrne ročných správ o činnosti za rok 2004 (48) Komisia pokračovala v úsilí o väčšiu transparentnosť v rámci svojho záväzku podávať správy o riadení a rozhodla sa prijať vhodné opatrenia na riešenie prierezových (horizontálnych) otázok (49).

1.56.

Hodnotenie systému vnútornej kontroly Komisie, ktoré je uvedené v súhrnnej správe, vo všeobecnosti zodpovedá analýze Dvora audítorov. V niektorých prípadoch však kontrolné zistenia Dvora audítorov naznačujú, že na dosiahnutie „celkom uspokojivej“ situácie prezentovanej v súhrnnej správe za rok 2004 je potrebné prijať ďalšie opatrenia (modernizácia účtovného systému, pozri odseky 1.21 – 1.45; ukazovatele hodnotenia vývoja, pozri odseky 1.51 – 1.53; ročné správy o činnosti a vyhlásenia generálneho riaditeľa, pozri odseky 1.59 – 1.70; akčné plány, pozri odseky 1.72 – 1.74).

1.56.

V zhrnutí za rok 2004 Komisia poukazuje na skutočnosť, že poverení povoľujúci úradníci boli schopní poskytnúť požadovanú primeranú záruku.

Počas procesu neustáleho zlepšovania si Komisia stanovila sériu cieľov, ktoré sa dotýkajú podstatných prierezových otázok, pokiaľ ide o kvalitu riadiacej práce. Komisia sa zaviazala, že zavedie do svojej činnosti zlepšenia, ktoré sú povolené reformou, najmä prostredníctvom integrovaného rámca kontroly, certifikácie integrity, konzistentnosti a spoľahlivosti účtov, posilnením postupu prezentácie výročných správ o činnosti a spoločnou metódou riadenia rizík.

1.57.

Hoci Parlament v uznesení o udelení absolutória na rok 2003 vyzval Komisiu, aby pretransformovala súhrnnú správu na konsolidovanú správu o vierohodnosti finančného riadenia a kontrol ako celku, vo vysvetlení Komisie sa uvádza, že súhrnná správa je akt, ktorým je vykonávaná politická zodpovednosť Komisie tým, že analyzuje ročné správy o činnosti. V súlade s prístupom, ktorým sa decentralizuje riadiaca zodpovednosť vedenia, Komisia neposkytuje žiadne ďalšie ubezpečenie, pretože sa domnieva, že je obsiahnuté vo vyhláseniach generálnych riaditeľov. Dvor audítorov odporúča, aby Komisia ako inštitúcia prijala „zodpovednosť za plnenie rozpočtu v súlade s ustanoveniami zmluvy (článok 274) tým, že prijme za svoje vyhlásenia vedenia od poverených povoľujúcich úradníkov“ (pozri odseky 1.58 – 1.60 Výročnej správy Dvora audítorov za rozpočtový rok 2003).

1.57.

Rovnako ako v predchádzajúcich rozpočtových rokoch, prijmúc súhrn výročných správ o činnosti, Komisia vyhodnotila riadenie svojich útvarov a načala dôležité horizontálne otázky, ktoré tieto útvary vyzdvihli vo svojich výročných správach o činnosti.

Vyžadovať vyhlásenie o vierohodnosti konsolidované na úrovni kolégia by bolo v protiklade s reformou finančného riadenia začatou v roku 2000, ktorej cieľom je dať väčšiu zodpovednosť povereným povoľujúcim úradníkom. Prostredníctvom správy o súhrne Komisia berie na seba politickú zodpovednosť tým, že analyzuje výročné správy o činnosti a vyjadruje sa k významným horizontálnym otázkam, vrátane otázok o činnostiach, ktoré sa týkajú problémov, ktoré treba vyriešiť na úrovni Komisie.

1.58.

Súhrnná správa vytvára referenčný rámec, ktorý má okrem iného umožniť, aby v strednodobom horizonte získala Komisia od Dvora audítorov vyhlásenie o vierohodnosti len s malými výhradami. Dvor audítorov zdôrazňuje, že stratégia Komisie si vyžaduje kvalitatívnu zmenu, pretože ďalšie zlepšenia nie sú dosiahnuté zavedením novej reformy, ale plným rozvíjaním výkonnostného potenciálu súčasných systémov. Pritom je potrebné zamerať sa na tieto oblasti:

1.59.

Na základe skúseností z predchádzajúcich rokov vypracovali ústredné oddelenia Komisie (generálny sekretariát, Generálne riaditeľstvo pre rozpočet a Generálne riaditeľstvo pre personál a administratívu) všeobecné pokyny pre ročné správy o činnosti, ktoré sa jednak používali ako obežník pre rozpočtový rok 2004 (50), a jednak mohli slúžiť ako referencia pre ďalšie rozpočtové roky.

1.60.

Dvor audítorov skonštatoval, že pokyny boli v porovnaní s rokom 2003 skvalitnené, najmä v týchto hľadiskách súvisiacich so zákonnosťou a správnosťou:

1.60.

Komisia sa domnieva, že ustanovenia obežníka týkajúce sa časti 3 výročných správ („systémy riadenia a vnútornej kontroly“) tiež prinášajú značné zlepšenie tým, že znova sústreďujú analýzu útvarov na riziká spojené s prostredím vytváraným riadením a účinnosťou systému vnútornej kontroly namiesto hodnotenia zhodnosti s minimálnymi požiadavkami na štandardy vnútornej kontroly. Formulácia výhrad k vyhláseniu generálnych riaditeľov o vierohodnosti tvorí logický záver odôvodnenia silných a slabých stránok systému vnútornej kontroly a zabezpečuje konzistentnosť medzi výročnou správou, vyhlásením a výhradami tak, ako to Dvor audítorov vyžadoval vo svojej výročnej správe 2003.

1.61.

Napriek zaznamenanému pokroku existuje priestor pre ďalšie zlepšenie, predovšetkým predloženie ukazovateľov, ktoré sú v priamej spojitosti so zákonnosťou a správnosťou (pozri odseky 1.51 – 1.53).

1.61.

Hoci jediným cieľom výročných správ o činnosti nie je dozerať na zavedenie systémov kontroly, ani určiť do akej miery zabezpečujú zákonnosť a správnosť transakcií, Komisia je rozhodnutá pokračovať v posilnení kontroly, dohľadu a riadenia rizík vo výročných správach o činnosti.

Pozri taktiež odpovede na odseky 1.52 a 1.53.

1.62.

Pokiaľ ide o významnosť systémových nedostatkov a ich vplyv na primeranú istotu generálnych riaditeľov, obežník na rok 2004 obsahuje základné princípy prijaté v januári 2003 (51). Ťažkosti s uplatňovaním navrhovaných kritérií boli prejednávané v rámci nezávislého rovnocenného posúdenia (peer review), ktoré bolo zamerané na analýzu potenciálnych výhrad generálnych riaditeľov a zaoberalo sa hlavne:

1.63.

Dvor audítorov skonštatoval, že bol dosiahnutý určitý pokrok, najmä pokiaľ ide o jasnosť a zrozumiteľnosť výhrad a ich súvislosť s významnými nedostatkami. Zatiaľ však neboli stanovené spoločné prahy významnosti podľa jednotlivých rozpočtových oblastí so zreteľom na druh príslušných operácií a prijateľné riziko pre príslušnú oblasť (53). Okrem toho je potrebné ešte lepšie objasniť pokyny na zisťovanie závažných systémových nedostatkov a ich potenciálneho finančného účinku, aby ich generálni riaditelia vykladali jednotne a konzistentne.

1.62. – 1.63.

Po nezávislom rovnocennom posúdení výhrad, ku ktorým by mohlo dôjsť, Komisia začala úvahu so zámerom preštudovať možnosť zavedenia určitého stupňa modulácie pri určení prahov významnosti pre určité oblasti riadenia. Ako sa uvádza v správe o zhodnotení rozdielov medzi systémom kontroly v rámci útvarov Komisie a princípmi v oblasti kontroly, ktoré sú uvedené v stanovisku Dvora audítorov č. 2/2004, je normálne, že konštatovaná úroveň chýb sa pohybuje v závislosti od charakteristík programov a taktiež v závislosti od času. Táto práca je predmetom jednej z činností zavedených súhrnom (činnosť č. 8).

Pre výročné správy o činnosti za rok 2005 Komisia posúdi možnosť vypracovania spoločnej metódy, ktorá by umožnila určiť prah významnosti slabých stránok (pozri súhrn 2004), vrátane systematického charakteru, s cieľom vyhodnotiť čo najkonzistentnejšie ich vplyv na primeranú vierohodnosť pre „rodiny“ zdieľaného riadenia, výskumu a vnútorných politík.

1.64.

Generálni riaditelia vo svojich vyhláseniach, ktoré tvoria prílohu k ročným správam o činnosti, uvádzajú, že vnútorné kontroly vykonávané v ich útvaroch poskytujú primeranú istotu, že príslušné transakcie sú zákonné a správne. V prípade významných nedostatkov vo vnútornej kontrole alebo v prípade nezrovnalostí vznesú výhradu. V pokynoch k ročným správam o činnosti a štatúte pre poverených povoľujúcich úradníkov je stanovené, že výhrady nesmú spôsobiť, aby vyhlásenie nemalo význam, a že generálny riaditeľ v krajnom prípade (54) nemusí byť schopný poskytnúť požadované uistenie. Na odstránenie zistených nedostatkov je potrebné vypracovať akčné plány, ktoré obsahujú termíny realizácie.

1.65.

Dvor audítorov na základe preskúmania vyhlásení generálnych riaditeľov potvrdil, že kritériá významnosti nie sú uplatňované jednotne a oddelenia Komisie majú ťažkosti s ich využívaním pri formulovaní výhrad, najmä so zreteľom na systémové nedostatky (pozri odsek 1.63). Niektoré generálne riaditeľstvá napríklad dostatočne neobjasnili vybrané kritériá a/alebo nevykonali uspokojivo kvantifikáciu finančného dosahu (55).

1.65.

Komisia berie na vedomie, že sám Dvor audítorov uznáva v odseku 1.63. celkovo dosiahnutý pokrok v oblasti formulácie výhrad k vyhláseniu generálnych riaditeľov o vierohodnosti, čo je neľahkou témou a iba nedávno zavedenou metódou na Komisii.

Ako sa uviedlo v cieli 6 súhrnu výročných správ o činnosti za rok 2004, práce pokračujú, aby sa mohla vypracovať spoločná metóda na určenie významnosti slabých stránok, vrátane tých, ktoré majú systematický charakter, majúc vplyv na vyhlásenie generálnych riaditeľov o vierohodnosti podľa „rodín“ generálnych riaditeľstiev.

Určitá rozmanitosť v hodnotení významnosti je však nevyhnutná vzhľadom na špecifickosť a osobitný kontext každej oblasti činnosti a decentralizácie zodpovedností a príslušného podávania správ v rámci reformy Komisie.

Vyhlásenia sa majú čítať v spojitosti s výročnými správami o činnosti, ku ktorým sú pripojené. Tieto správy poskytujú dodatočné vysvetlenia.

1.66.

Všetci generálni riaditelia uviedli, že získali primeranú istotu, že zdroje, ktoré im boli pridelené, boli použité na daný účel a že vnútorné kontroly, ktoré zaviedli, zabezpečili zákonnosť a správnosť príslušných transakcií. Osemnásť zo štyridsiatich vyhlásení obsahovalo výhrady.

1.66.

Určovanie vplyvu výhrad na vierohodnosť sa postupne zlepšuje tak, ako sa metóda ustaľuje. Generálni riaditelia a vedúci útvarov vo všeobecnosti dokázali explicitným zdôvodnením vplyvy zaznamenaných výhrad na primeranú vierohodnosť týkajúcu sa používania zdrojov a zákonnosti a správnosti transakcií. Všetci prišli k záveru, že sa môžu zaručiť.

1.67.

Hlavné výhrady sú uvedené v  tabuľke 1.2 . Z 32 výhrad vyjadrených v roku 2004 sa väčšina (26) týka nedostatkov, na ktoré už bolo upozornené v roku 2003. To potvrdzuje, že väčšinu zistených nedostatkov je možné odstrániť len v strednodobom horizonte (pozri odsek 1.67 Výročnej správy Dvora audítorov za rozpočtový rok 2003). Zníženie počtu výhrad zo 49 v roku 2003 na 32 (56) v roku 2004 je v prvom rade dané tým, že generálni riaditelia zlepšili prezentáciu vyhlásení tým, že sa sústredili na nedostatky predstavujúce najdôležitejšie riziko pre zákonnosť a správnosť príslušných transakcií.

1.67.

Vďaka prácam, ktoré majú za cieľ vylepšiť obsah vyhlásení a monitorovanie rešpektovania noriem, na ktorých sa zakladajú vyhlásenia, sa Komisia snaží spraviť z ročných vyhlásení účinný nástroj riadenia a spoľahlivý ukazovateľ výsledkov, ktoré dosiahla, ako aj stratégie na zvládanie zistených rizík s cieľom ich použitia Dvorom audítorov ako základu pre vyhlásenie o vierohodnosti.

Pokiaľ ide o vplyv a rozsah výhrad (pozri tabuľku 1.2 a odsek 1.49), Komisia berie na vedomie výhrady Dvora audítorov a bude pokračovať v obohacovaní informácií, aby ich Dvor audítorov mohol lepšie zobrať do úvahy a mohol podporiť svoje vyhlásenie o vierohodnosti.

1.68.

Vďaka zlepšenej situácii (pozri odseky 1.60 a 1.63) bol celkový vplyv výhrad na uistenie vyjadrené vo vyhláseniach vymedzený jasnejšie než v prípade rozpočtového roka 2003. Napriek tomu rozsah výhrad, ktoré vzniesli niektoré generálne riaditeľstvá, nie je vždy z hľadiska poskytnutého uistenia kompatibilný alebo dostatočne odôvodnený (pozri tabuľku 1.2 a odseky 4.27 – 4.32 a 4.62 a 5.42).

1.68.

Komisia poukazuje na skutočnosť, že všetci poverení povoľujúci úradníci boli schopní poskytnúť vyhlásenie o vierohodnosti.

1.69.

Výsledky práce Dvora audítorov ukazujú, že vo viacerých oblastiach finančného výhľadu nedosiahli zatiaľ systémy dohľadu a kontroly uspokojivú úroveň a že na ich podporu je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie. Niektoré nedostatky, ktoré Dvor audítorov v priebehu auditov zdôraznil, preto mali byť zahrnuté do vyhlásení generálnych riaditeľov (pozri tabuľku 1.2 a odseky 4.58, 5.46, 6.39 a 7.37).

1.69.

Pozri odpovede na odseky 1.49, 4.58, 5.45, 6.39 a 7.37.

Vyhlásenie generálnych riaditeľov o vierohodnosti v určitom roku nie je založené výhradne na audite vykonanom počas príslušného roka, ale na vyhlásení založenom na auditoch z predošlých rokov podľa stratégie auditu generálnych riaditeľstiev, ako aj na vyhlásení poskytnutom na základe auditu členských štátov.

1.70.

Vďaka podrobnejším pokynom a nezávislému rovnocennému posúdeniu (peer review) je možné zaznamenať zlepšenie, pokiaľ ide o ročné správy o činnosti a vyhlásenia generálnych riaditeľov. Dvor audítorov však konštatuje, že tieto správy a vyhlásenia môžu zatiaľ slúžiť len ako obmedzený zdroj informácií v súvislosti s vyhlásením o vierohodnosti, a to pre ťažkosti s jednotným uplatňovaním niektorých metodických princípov.

1.70.

Komisia sa domnieva, že výročné správy o činnosti a vyhlásenia sú už teraz a v budúcnosti budú ešte viac pevným zdrojom vierohodnosti a účinným nástrojom riadenia, ktoré umožnia najmä odhaliť zistené slabé stránky a účinne ich odstrániť. Komisia predpokladá, že v roku 2004 sa tieto správy, ako aj vyhlásenia, ktoré ich sprevádzajú, podstatne vylepšili. Pozri taktiež odpoveď na odsek 1.49.

Ako sa uvádza v zhrnutí, Komisia naďalej posilňuje konzistentnosť v uplatňovaní usmernení, ktoré ustanovila, svojimi útvarmi. Plán integrovaného rámca vnútornej kontroly [KOM (2005) 252/4 z 15. júna 2005] a súvisiaci záväzok prijatý všetkými príslušnými finančnými účastníkmi prispejú taktiež k tomu, aby sa Dvoru audítorov poskytol posilnený oporný bod na vypracovanie svojho hodnotenia.

1.71.

Generálne riaditeľstvo pre rozpočet predložilo druhý rok za sebou správu, ktorá poskytuje prehľad o stave vnútornej kontroly v generálnych riaditeľstvách a oddeleniach Komisie v roku 2004 (57). Táto správa hodnotí významný pokrok pri implementácii vnútornej kontroly od vydania Bielej knihy v marci 2000. Rovnako sa v nej uvádza, že prechod od jednoduchého dodržiavania štandardov k ich účinnému uplatňovaniu si vyžaduje ďalšie úsilie. Hodnotenými oblasťami sú posilnenie monitorovania účinnosti vnútornej kontroly generálnych riaditeľstiev, podpora postupov dohľadu nad finančným riadením, skvalitnenie riadenia rizika, revízie a zjednodušenie zmlúv s malou hodnotou a grantov a vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly. Podľa názoru Dvora audítorov tento prehľad o systéme vnútornej kontroly Komisie objektívnym spôsobom opisuje dosiahnutý pokrok a oblasti, ktoré je potrebné zlepšiť.

1.72.

Dvor audítorov preskúmal postup realizácie opatrení, ktoré boli naplánované v konsolidovanom akčnom pláne pripojenom k súhrnnej správe za rok 2003 a ktoré sú v priamej spojitosti so zákonnosťou a správnosťou (58), ako aj horizontálnych opatrení uvedených v tabuľke 1.3 výročnej správy za rok 2003, ktoré nie sú zahrnuté do súhrnnej správy (59).

1.73.

Monitorovanie plnenia horizontálnych akčných plánov (ako aj špecifických akčných plánov a odporúčaní auditu) bolo úspešne zavedené do pracovného prostredia Komisie, najmä prostredníctvom riadenia na základe činností generálnych riaditeľstiev (ročné plány riadenia a ročné správy o činnosti).

1.74.

Tabuľka 1.3 obsahuje prehľad o stave realizácie devätnástich opatrení, ktoré preskúmal Dvor audítorov. Na konci rozpočtového roka je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na dosiahnutie stanoveného cieľa alebo na zavedenie niektorých zlepšení (60) v prípade šiestich opatrení, ktoré sú v zásade dokončené. Na konci roka 2004 bolo päť opatrení stále v štádiu realizácie (61).

1.74.

Komisia sa domnieva, že väčšina činností uvedených Dvorom audítorov sa už odvtedy ukončila. Monitorovanie činností, ktoré sa ešte neskončili, sa včlenilo do série cieľov určených v súhrne za rok 2004, ktorý má viacročný charakter a dotýka sa podstatných prierezových otázok, pokiaľ ide o kvalitu riadiacej práce.

1.75.

Opatrenie Bielej knihy č. 87 uložilo oddeleniu vnútorného auditu (Internal Audit Service – IAS) za úlohu preskúmať zlepšenia systému vnútornej kontroly Komisie a vykonať kompletný cyklus auditov systémov riadenia a kontroly vo všetkých generálnych riaditeľstvách. Za dvojročné obdobie bolo v rámci tohto opatrenia vykonané značné množstvo práce. Výsledky auditu uvedené v rôznych správach (62) (silné stránky a úspechy, ako aj oblasti vyžadujúce si zlepšenia) sú vyvážené a potvrdzujú kontrolné zistenia Dvora audítorov.

1.76.

Aby sa posilnili vzťahy medzi IAS a útvarmi vnútorného auditu (Internal Audit Capabilities – IAC), ktoré boli zriadené v generálnych riaditeľstvách vo februári 2004 (63), Komisia nariadila útvarom vnútorného auditu, aby systematicky zasielali svoje konečné správy oddeleniam vnútorného auditu a vyžadovali od nich, aby dvakrát ročne prekladali správy o hlavných zisteniach. Ďalej je vyvíjané úsilie na koordináciu pracovných programov a harmonizáciu metodík auditu a štruktúr na prekladanie správ. Prvé spoločné audity sa uskutočnili v roku 2004. Dvor audítorov sa domnieva, že týmito krokmi by mala byť posilnená funkcia vnútorného auditu v Komisii.

1.77.

Dvor audítorov okrem toho Komisiu vyzýva, aby zvážila možnosť zabezpečenia súčinnosti medzi oddeleniami vnútorného auditu a útvarmi vnútorného auditu vytvorením štruktúry logického reťazca (64) v rámci funkcie vnútorného auditu Komisie tak, aby mohlo oddelenie vnútorného auditu zobrať do úvahy prácu, ktorú vykonali IAC.

1.77.

Komisia zdieľa záujem Dvora audítorov o plné využitie súčinnosti medzi rôznymi účastníkmi vnútorného auditu na Komisii.

Komisia už v tomto smere prijíma opatrenia: jasnejšia štruktúra informácií a podávania správ a spoločný rámec podávania správ, zriadené na jar v roku 2005, pokrývajúce najmä rating vyplývajúci z pripomienok a odporúčaní auditu, sú dôležitými krokmi v zlepšovaní účinnosti funkcie vnútorného auditu pre Komisiu celkovo. Pracovné programy pre Útvar vnútorného auditu (IAS) a Kapacity vnútorného auditu (IACs) sú koordinované s cieľom vyhnúť sa prekrývaniu a táto koordinácia plánovania auditu sa posilní v budúcom programovom období. Uskutočnili sa spojené IAS a IACs audity.

IAS začalo hodnotenie kvality IACs, začnúc sebahodnotením v roku 2005 a vedúc k hodnoteniu IAS v roku 2006. Cieľom nebolo iba zaručiť dostupnosť služieb kvalitného vnútorného auditu pre generálne riaditeľstvá, ale aj vytvoriť objektívny základ pre iných audítorov, o ktorý by sa mohli oprieť pri vykonávaní audítorskej práce na iných úrovniach.

1.78.

V opatrení č. 3.3.2 súhrnnej správy za rok 2002 „Hodnotenie riadiaceho rizika“ je stanovené, že riadenie rizík je prevádzkovým a strategickým nástrojom rozhodovania o pridelení finančných a ľudských zdrojov v rámci oddelení Komisie. S týmto zámerom centrálne finančné oddelenie Generálneho riaditeľstva pre rozpočet spustilo v roku 2 004 v siedmich generálnych riaditeľstvách pilotný projekt zameraný na testovanie predbežnej verzie rámca riadenia rizika a príslušnej vykonávacej príručky, pričom sa súčasne pripravoval proces plánovania činností a stanovovali sa ciele na rok 2005.

1.79.

Napriek celkovému pozitívnemu výsledku je potrebné ďalej sa usilovať o vývoj metodických prvkov a nástrojov analýzy a riadenia rizika, ktoré by mohli vytvoriť pevný štrukturálny rámec účinne použiteľný v oddeleniach Komisie. Riadiaci výbor na úrovni oddelení zabezpečuje následnú kontrolu vývoja spoločného rámca, ktorý mala Komisia schváliť v druhej polovici roka 2005 a použiť pri príprave cyklu strategického plánovania a programovania na rok 2006. Na tomto základe by príslušné ročné plány riadenia mali umožniť generálnym riaditeľstvám znížiť riziká, ktoré sú považované za neprijateľné, ale ktorým sa nedá ani vyhnúť, ani ich presunúť.

1.79.

Komisia súhlasí, že je potrebné ďalšie úsilie a že pripomienky Dvora audítorov dobre zobrazujú akčný plán Komisie.

1.80.

Dvor audítorov vykonal analýzu uplatňovania štandardov vnútornej kontroly (65) v štrnástich generálnych riaditeľstvách Komisie (66). Cieľom analýzy bolo nielen posúdiť mieru ich zavedenia, ale aj zhodnotiť ich fungovanie v praxi so zreteľom na zákonnosť a správnosť príslušných transakcií (pozri odseky 1.58 – 1.71).

1.81.

Pokyny, ktoré predložilo centrálne finančné oddelenie a ktoré sa týkajú definície štandardov vnútornej kontroly (základné požiadavky) na rozpočtový rok 2004, neobsahovali v porovnaní s rokom 2003 (67) podstatné zmeny.

1.82.

Generálne riaditeľstvá v sebahodnoteniach pripojených k „Prehľadu o stave vnútornej kontroly v generálnych riaditeľstvách a oddeleniach Komisie v roku 2004“ (pozri odsek 1.71) vyhlasujú, že v rozpočtovom roku 2004 splnili 93 % základných požiadaviek centrálneho finančného oddelenia. Analýza Dvora audítorov túto skutočnosť plne potvrdzuje. Vzhľadom na to, že základné požiadavky zostali vo svojej podstate nezmenené, Dvor audítorov konštatuje, že v porovnaní s rokom 2003 (91 %) bol dosiahnutý väčší súlad so štandardmi vnútornej kontroly. Analýza Dvora audítorov o implementácii štandardov vnútornej kontroly je prezentovaná v  tabuľke 1.4 .

1.83.

Inovačným prvkom zavedeným v rámci pokynov k ročnej previerke systému vnútornej kontroly na rozpočtový rok 2004 je, že generálne riaditeľstvá hodnotia účinnosť uplatňovania štandardov vnútornej kontroly. Previerka Dvora audítorov však viedla k zisteniu, že toto hodnotenie je veľmi všeobecné a neumožňuje systematicky určiť, ktoré oblasti vyžadujú zlepšenia (pozri odsek 1.58). Viaceré generálne riaditeľstvá (68) nedostatočne zhodnotili účinnosť systému vnútornej kontroly. Väčšina z tých oddelení, ktoré predložili dostatočné sebahodnotenie (69), vyhlásila, že dosiahnutie efektívneho fungovania štandardov vnútornej kontroly č. 11 „Analýza a riadenie rizika“ a/alebo 17 „Dohľad“ si ešte bude vyžadovať ďalšie úsilie.

1.83.

Na generálnych riaditeľstvách sa od spustenia reformy postupne zaviedli štandardy vnútornej kontroly. Dôraz sa presunul v roku 2004 na účinnosť zavedenia. V tejto oblasti sa už uskutočnili dôležité práce, najmä vzhľadom na dva kľúčové štandardy, ktorými sú dohľad a riadenie rizík.

Ide však o neustály proces a Komisia uznáva, že je ešte potrebný ďalší vývoj v tomto bode, ktorý tvorí jednu z dôležitých inovácií obežníka ohľadom RAA za rok 2004, ako sa uvádza v odpovedi na odsek 1.60.

1.84.

V stanovisku č. 2/2004 Dvor audítorov navrhol zavedenie rámca vnútornej kontroly, ktorý by mal integrovať a posilniť existujúce prvky, a zároveň pridať nové aspekty na zvýšenie účinnosti a efektívnosti kontrol (je potrebné uplatňovať spoločné princípy na všetkých stupňoch správy inštitúcií a členských štátov, vnútorné kontroly by mali poskytnúť primeranú (nie absolútnu) istotu z hľadiska zákonnosti a správnosti príslušných transakcií, náklady na kontroly by mali byť úmerné úžitku, ktorý prinášajú tak z finančnej, ako aj z politickej stránky, systémy by mali vychádzať z logického reťazca, v rámci ktorého sa kontroly realizujú, zaznamenávajú a ich výsledky vykazujú podľa spoločnej normy, aby sa na ne mohli spoľahnúť všetci účastníci systému).

1.85.

Strategickým cieľom, ktorý si stanovila Komisia, je zabezpečiť, aby Dvor audítorov získal primeranú istotu, že príslušné transakcie boli zákonné a správne (70). Komisia takisto prijala „plán integrovaného rámca vnútornej kontroly“ (71) s cieľom iniciovať proces vedúci k spoločnému porozumeniu do konca roka 2005. Tento proces by mal vyústiť do medziinštitucionálnej dohody medzi Parlamentom, Radou a Komisiou o spôsobe, akým je možné zlepšiť súčasný rámec vnútornej kontroly, aby Dvor audítorov získal primeranú istotu, o ktorú sa usiluje.

1.86.

Dvor audítorov uvítal túto iniciatívu a záväzok Komisie zaviesť účinný rámec vnútornej kontroly Spoločenstva podľa odporúčaní Dvora audítorov uvedených v stanovisku č. 2/2004. Účinnosť systémov dohľadu a kontroly je prvoradá, najmä v kontexte, v ktorom je značná časť rozpočtu Spoločenstva tvorená z výdavkov podliehajúcich naozaj vysokému riziku, pretože sa zakladajú na informáciách od prijímateľov alebo podliehajú obzvlášť zložitým a nepresným predpisom.

1.86.

Nevyhnutne existuje veľa pravidiel, čo sa týka oprávnenosti transakcií a výdavkov, ale Komisia poskytuje usmernenia a zjednodušila pravidlá v čo najvyššej možnej miere.

2.1.

Táto kapitola analyzuje záležitosti, ktoré vyplývajú z plnenia rozpočtu EÚ za rok 2004.

2.2.

Rozpočet Európskej únie prijíma rozpočtový orgán (Európsky parlament a Rada) na základe návrhov predložených Komisiou a je stanovený v rámci viacročného rámca finančných výhľadov. Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi a ostatnými prijímateľskými štátmi pre väčšinu oblastí výdavkov: pre poľnohospodárstvo, štrukturálne operácie, vonkajšie opatrenia a predvstupovú stratégiu.

2.3.

V rámci rozpočtu existujú osobitné rozpočtové prostriedky na záväzky a platby. Rozpočtové prostriedky na záväzky predstavujú sumy, ktoré má Únia k dispozícii na vznik rozpočtových záväzkov v bežnom roku na účely prijatia právnych záväzkov (alebo dohôd), ktoré v tejto súvislosti vynaloží v priebehu bežného roka alebo budúcich rokov (1). Rozpočtové prostriedky na platby predstavujú sumy, ktoré môžu byť vynaložené v bežnom roku. Väčšina výdavkov na štrukturálne opatrenia a na vnútorné a vonkajšie politiky sú výdavky programov, ktoré sa riadia počas niekoľkých rokov (napr. v období 2000 až 2006 pri súčasnom programovacom období štrukturálnych fondov). V týchto prípadoch právne povinnosti nie sú vo všeobecnosti vnímané ako rozpočtové záväzky v roku, v ktorom sú prijaté, ale ako približne rovnaké ročné splátky počas trvania programov (2).

2.4.

Dokument Komisie s názvom „Správa o rozpočtovom a finančnom hospodárení – rozpočtový rok 2004“ (3) poskytuje podrobné informácie o plnení rozpočtu za rok 2004. Dvor audítorov vo svojej výročnej správe za rok 2003 (4) odporúčal, aby sa poskytli podrobnejšie informácie o celkovom stave plnenia programov Spoločenstva. Poskytli sa doplňujúce údaje o celkovom stave plnenia programov Spoločenstva, ktoré zvyšujú informačnú hodnotu správy. Na základe odporúčania Dvora audítorovby sa predkladanie údajov v budúcnosti mohlo zefektívniť lepším vysvetlením a analyzovaním údajov a porovnaním skutočného výkonu s výkonom, ktorý sa očakával. V prípade štrukturálnych fondov sa informácie oznamujú podľa cieľa politiky. Bolo by však užitočné, aby sa informácie oznamovali aj podľa jednotlivých fondov, čo by bližšie zodpovedalo štruktúre Komisie v oblasti riadenia a zodpovednosti.

2.4.

Komisia poskytla rozsiahle informácie o kumulatívnom stave najvýznamnejších viacročných programov (t. j. štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu, fondov SAPARD a ISPA) vo forme dôvodovej správy, tabuliek a grafov. Ročné rozpočty predstavujú očakávané výsledky, ktoré sú porovnávané so skutočným plnením. V budúcnosti Komisia preskúma možnosť poskytovania dodatočných informácií, ktoré Dvor audítorov odporúčal v správe o rozpočtovom a finančnom hospodárení. Od roku 1977 Komisia uverejňovala podrobnú výročnú správu o rozpočtovom plnení štrukturálnych fondov. Táto správa sa skladá, inter alia, z podrobnej analýzy kumulatívneho stavu plnenia a z analýzy jednotlivých fondov. Správa za rok 2004 bola uverejnená v máji 2005 a je prístupná na internetovej stránke http://europa.eu.int/comm/budget/furtherinfo/index_pg2_en.htm.

Okrem toho podrobné informácie o stave plnenia štrukturálnych fondov (pridelené čiastky, viazané a vyplatené podľa cieľa, fondu a členského štátu) sú uverejnené vo výročnej správe o plnení štrukturálnych fondov, ktorá vyjde v októbri budúceho roku. Pozri napr. správu za rok 2003 [KOM (2004) 721 v konečnom znení].

2.5.

V článku 185 vykonávacích pravidiel k nariadeniu o rozpočtových pravidlách je stanovené, že správa o rozpočtovom a finančnom hospodárení (5)„dáva presný popis […] o dosahovaní cieľov v roku v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia“. Táto požiadavka bola splnená iba na všeobecnej úrovni. Podrobnejšie informácie sú uvedené v ročných správach o činnosti generálnych riaditeľstiev.

2.5.

Účelom tejto správy je poskytnúť prehľad o vývoji ročného rozpočtu a jeho plnení. Okrem toho Komisia poskytuje množstvo viac špecializovaných podrobných výročných správ o niektorých oblastiach politiky, konkrétne výročnú správu o rozpočtovom plnení štrukturálnych fondov.

2.6.

Rozpočet na rok 2004 bol pôvodne vypracovaný pre EÚ pozostávajúcu z 15 členských štátov (6). V porovnaní s konečným rozpočtom na rok 2003 sa celková výška rozpočtových prostriedkov na záväzky znížila o 0,3 % a celková výška rozpočtových prostriedkov na platby sa zvýšila o 2,3 %. Rozšírenie vyvolalo potrebu prijatia opravného rozpočtu (7) na obdobie od 1. mája. V aktualizovanom rozpočte boli záväzky v porovnaní s konečným rozpočtom na rok 2003 zvýšené o 11,5 % a platby o 7,8 %. Zvýšenie záväzkov je proporcionálne väčšie, pretože záväzky sa môžu vzťahovať na výdavky za obdobie dlhšie než jeden rok (pozri odsek 2.3).

2.7.

Výška viazaných a výdavkových rozpočtových prostriedkov bola nižšia ako príslušné zvýšené stropy finančného výhľadu, a to jednotlivo o 4,3 mld. EUR a 11,8 mld. EUR. Pri záväzkoch sa tento rozdiel vyskytuje najmä v poľnohospodárstve (2,5 mld. EUR) a predvstupovej stratégii (1,7 mld. EUR), v ostatných položkách boli stropy takmer dosiahnuté alebo mierne prekročené (8).

2.8.

Opravné rozpočty prijaté v priebehu roka (9) viedli k celkovému zníženiu rozpočtových prostriedkov na záväzky o 1,6 mld. EUR (pre nižšie výdavky na poľnohospodárstvo, ako sa predpokladalo) a zvýšeniu rozpočtových prostriedkov na platby o 2,0 mld. EUR, ktoré sa zväčša týkali mimoriadnych rozpočtových prostriedkov na štrukturálne opatrenia (pozri bod 2.14).

2.9.

V tabuľke 2.1 je uvedený prehľad plnenia rozpočtu v rozpočtovom roku 2004 tak pre platby, ako aj pre záväzky. V roku 2004 dosahoval podiel konečných použitých rozpočtových prostriedkov na záväzky (miera plnenia) výšku 98 %, čo je len o niečo menej než v roku 2003 (99 %). Podiel konečných použitých rozpočtových prostriedkov na platby (miera čerpania) dosahoval výšku 95 %, čo predstavuje nárast oproti roku 2003 (92 %, aj keď založený na zníženom rozpočte (10)) a roku 2002 (86 %). Zvýšenie čerpania sa vyskytlo vo všetkých oblastiach.

2.10.

Rozpočtový prebytok (11) dosiahol v roku 2004 celkovú výšku 2,7 mld. EUR (pozri tabuľku 2.2 ), a to z nasledujúcich dôvodov:

2.11.

Prebytok dosiahnutý v roku 2004 predstavuje v porovnaní s 5,5 mld. EUR v roku 2003, 7,4 mld. EUR v roku 2002 a 15,0 mld. EUR v roku 2001 ďalšie zníženie. Zníženie prebytku je vo veľkej miere spôsobené vyššou mierou čerpania na štrukturálne opatrenia. To poukazuje nielen na zlepšené hospodárenie Komisie, ale aj na skutočnosť, že keďže sa rok 2004 nachádza v druhej polovici plnenia výdavkových programov na obdobie 2000 až 2006, miera čerpania sa zvýšila (pozri odseky 2.14 – 2.16).

2.12.

Dvor audítorov vo svojich výročných správach za roky 2002 a 2003 (18) označil zlú kvalitu plánovania výdavkov na štrukturálne opatrenia, ktoré vykonávajú členské štáty, za jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý Komisia nie je schopná včas prijať opatrenia na riešenie problému nedostatočného čerpania rozpočtových prostriedkov a výsledného prebytku. Úroveň odhadov sa zlepšila a miera chybovosti pri plánovaní sa znížila z 50 % v roku 2003 na 23 % v roku 2004. Táto chybovosť je však stále o 6,5 mld. EUR vyššia, než bol plánovaný odhad a samotná Komisia vidí priestor pre ďalšie zlepšenie. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov správa Komisie o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rozpočtový rok 2004 neposkytuje žiadne informácie alebo analýzu odhadov členských štátov.

2.12.

V uvedenej výročnej správe o rozpočtovom plnení štrukturálnych fondov Komisia poskytla podrobnú správu o odhadoch platieb členských štátov, vrátane porovnania predpokladaných odhadov chýb za obdobie 1998 – 2004.

Komisia by chcela zdôrazniť, že ročné platby rozpočtu nie sú priamo založené na prognózach členských štátoch, ale na posúdení pravdepodobnej potreby platobných rozpočtových prostriedkov samotnej Komisie. Prognózy členských štátov sú potenciálne užitočným príspevkom pre toto posúdenie a z tohto dôvodu Komisia ďalej trvá na ich zlepšovaní.

2.13.

V minulosti bola prenesená značná časť rozpočtových prostriedkov bez toho, aby boli neskôr použité (19). Z celkovej sumy účelovo neviazaných výdavkových rozpočtových prostriedkov prenesených z roku 2003 sa nepoužilo 23 % (20). Do roku 2005 sa prenáša celková suma vo výške 2,8 mld. EUR, z toho 1,5 mld. EUR z prevádzkového rozpočtu (1,2 mld. EUR v roku 2003) a 1,3 mld. EUR z účelovo viazaných príjmov tretích strán (1,0 miliarda EUR v roku 2003).

2.14.

Veľkú časť rozpočtu – štrukturálne opatrenia, niektoré vnútorné politiky a vonkajšie opatrenia – tvoria viacročné výdavkové programy prebiehajúce v rámci určených cyklov v priebehu niekoľkých rokov (napr. v období 2000 až 2006 v prípade štrukturálnych fondov). Komisia a členské štáty sa stretli s výraznými omeškaniami pri vypracovávaní a spustení týchto programov, najmä pri štrukturálnych fondoch. V roku 2004 však programy vysoko presiahli plánovanú ročnú úroveň čerpania a členské štáty prijímateľom uhradili žiadosti o platbu. Výdavkové rozpočtové prostriedky pre štrukturálne fondy uvedené v rozpočte v skutočnosti nepostačovali, takže pred koncom rozpočtového roka bolo potrebné zostaviť opravný rozpočet (21) v celkovej výške 3,7 mld. EUR. Z tejto sumy sa na súčasné programy vzťahovalo 3,3 mld. EUR.

2.15.

Pri súčasnej miere čerpania sa úroveň nesplatených záväzkov znižuje len v malom rozsahu. Z informácií uvedených v správe Komisie o finančnom a rozpočtovom hospodárení, ktoré sa týkali stavu implementácie štrukturálnych fondov (pozri odsek 2.4) vyplýva, že tri ciele politiky na obdobie 2000 až 2006 boli na konci roka 2004 implementované asi na 40 %.

2.15.

Komisia má za cieľ presne zahrnúť do rozpočtu všetky oprávnené žiadosti o platby, a to môže znamenať ďalšie zmeny v rozpočte, pokiaľ platobné toky prekročia očakávania.

2.16.

Takisto prebieha ukončovanie výdavkových programov štrukturálnych fondov z predchádzajúceho programovacieho obdobia (1994 až 1999). Pri ukončovaní týchto programov a pri vykonávaní konečných platieb (pozri odseky 5.29 – 5.31) sa Komisia stretla so závažnými problémami a omeškaniami. Pokiaľ ide o nesplatené rozpočtové záväzky vo výške 9,1 mld. EUR na konci roka 2003, boli vykonané platby vo výške 3,6 mld. EUR a 2,3 mld. EUR sa zrušilo, keďže by sa nevyčerpali. Na konci roka 2004 boli k dispozícii nesplatené rozpočtové záväzky vo výške 3,3 mld. EUR, ktoré boli určené na ukončenie týchto starých programov v roku 2005 alebo prípadne neskôr.

2.16.

Členské štáty mali povinnosť predložiť žiadosti o platby z týchto programov najneskôr do 31. marca 2003. Veľké množstvo žiadostí bolo doručených krátko pred konečným termínom a z dôvodu rozličnej kvality sprievodných dokumentov bolo nutné pred spracovaním žiadostí uskutočniť dodatočné preskúmanie. Podstatný pokrok pri uzávierke sa dosiahol až v roku 2004. Svedčí o tom zníženie nesplatených záväzkov o dve tretiny na približnú úroveň 5 % celkových nesplatených záväzkov štrukturálnych fondov.

2.17.

Nesplatené rozpočtové záväzky predstavujú sumy, ktoré sa Komisia právne zaviazala uhradiť v budúcnosti. Čím je hodnota nesplatených rozpočtových záväzkov vyššia, tým bude v budúcich rokoch väčšia potreba v oblasti platieb. Výška nesplatených rozpočtových záväzkov sa zvýšila na 4,5 % a dosahuje 110,1 mld. EUR (pozri tabuľku 2.3 ). Toto zvýšenie je zapríčinené dodatočnými rozpočtovými záväzkami pre nové členské štáty po rozšírení. Výška príslušných nesplatených rozpočtových záväzkov pre EÚ v čase pred rozšírením sa nezmenila. Celkové nesplatené rozpočtové záväzky pre diferencované výdavky sa pri súčasnej miere čerpania rovnajú platbám za 2,2 roka (dva a pol roka v roku 2003).

2.17.

Dĺžku 2,2 roka, na ktorú odkazuje Dvor audítorov, možno považovať za bežný pomer, ktorý sa blíži k princípu n + 2.

2.18.

V grafe 2.1 je uvedená hodnota nesplatených rozpočtových záväzkov pre diferencované výdavky od roku 1994. Zvýšenie je spôsobené jednak zmenou systému ročných záväzkov pre štrukturálne fondy, ktorý bol zavedený pre programovacie obdobie 2000 až 2006, a takisto kumulatívnom účinkom nedostatočného čerpania v období 1999 až 2003, čo viedlo k zrušeniu výdavkových rozpočtových prostriedkov vo výške 40 mld. EUR (22).

2.19.

Komisia vo svojej odpovedi k výročnej správe za rok 2003 uviedla, že úroveň nesplatených rozpočtových záväzkov je v súlade s jej predpoveďami (23). V roku 2002 Komisia vykonala hĺbkovú analýzu postupu plnenia rozpočtu štrukturálnych fondov, pričom zohľadnila a upravila nízku mieru čerpania v rokoch 2000 – 2002 a odhadla úroveň nesplatených rozpočtových záväzkov na konci každého roka až do roku 2010 (24).

2.20.

V skutočnosti bola úroveň nesplatených záväzkov na konci roka 2004 pre programy na obdobie 2000 až 2006 o 3,7 mld. EUR vyššia, ako predpokladala Komisia v roku 2002 pre EÚ pozostávajúcu z 15 členských štátov. Nesplatené rozpočtové záväzky pre programy na obdobie 1994 až 1999 dosiahli výšku 3,3 mld. EUR: podľa analýzy Komisie z roku 2002 mali byť už plne uhradené. Okrem toho neboli v analýze Komisie zahrnuté ďalšie nesplatené rozpočtové záväzky vo výške 2,1 mld. EUR týkajúce sa rozšírenia.

2.20.

Vyššia úroveň nesplatených záväzkov, ako sa predpokladalo za obdobie 1994 – 1999, je spôsobená oneskorením uzávierok týchto programov, ktoré bolo v tom čase ťažké predvídať (pozri odpoveď na odsek 2.16). Číselné údaje z roku 2002 predstavovali najlepšie odhady na základe dostupných informácií. Ťažkosti pri príprave týchto odhadov boli vo veľkej miere spôsobené podstatnými zmenami platobného systému pre nové programy 2000 – 2006 v porovnaní s predchádzajúcimi programami.

2.21.

Vzhľadom na charakter rozpočtového procesu zostatok nesplatených rozpočtových záväzkov neodráža celý rozsah právnych záväzkov, keďže väčšina výdavkových programov je upravená osobitnými predpismi. Rozhodnutia o financovaní vykonané na začiatku programovacieho obdobia, ktoré sú z právneho hľadiska záväzkami na úhradu, sa v rozpočtových záväzkoch neprejavia okamžite, ale nariadenie o rozpočtových pravidlách (25) umožňuje ich rozdelenie počas programovacieho obdobia na približne rovnaké ročné splátky. Vzniknuté právne záväzky, ktoré ešte nie sú rozpočtovými záväzkami, sú uvedené ako podsúvahové položky ročnej účtovnej závierky (26).

2.22.

Nesplatené rozpočtové záväzky pre štrukturálne fondy programovacieho obdobia 2000 až 2006 na konci roka 2004 predstavovali 60 mld. EUR, čo pri miere čerpania za rok 2004 zodpovedá výdavkom za 2,2 roka. Právne záväzky, ktoré ešte nie sú rozpočtovými záväzkami (pozri odsek 2.21), predstavujú celkom 75 mld. EUR. V tomto prípade bola celková výška nesplatených právnych záväzkov pre štrukturálne fondy programovacieho obdobia 2000 až 2006 na konci roka 2004 vo výške 136 mld. EUR, čo sa pri miere čerpania za rok 2004 rovná platbám za päť rokov. Výška celkových nesplatených právnych záväzkov v roku 2004 poklesla len mierne vzhľadom na dodatočné právne záväzky, ktoré vyplynuli z rozšírenia. Na účely vyrovnania všetkých nesplatených právnych záväzkov programovacieho obdobia 2000 až 2006 do konca platobnej lehoty (2010) bude potrebné, aby Komisia udržala vysokú mieru čerpania a/alebo vykonala podstatné zrušenia záväzkov podľa pravidla n + 2 (pozri odseky 2.24 – 2.26).

2.22.

Komisia je toho názoru, že pomer „nesplatených právnych záväzkov“ vo vzťahu k platbám v danom roku nie je sám osebe použiteľným ukazovateľom. Tento pomer „nesplatených právnych záväzkov“ vo vzťahu k platbám prirodzene klesá ku koncu programového obdobia. Celková úroveň nesplatených záväzkov by sa preto vždy mala posudzovať na základe zostávajúceho časového rozpätia pre vykonanie zvyšných platieb. Komisia v tomto smere súhlasí so stanoviskom Dvora audítorova uvedeným v poslednej vete.

2.23.

V súčasnom programovom období pre štrukturálne fondy môžu členské štáty vykonávať platby v prospech príjemcov až do konca roka 2008 a Komisia môže uhrádzať žiadosti členských štátov do roka 2010, vrátane ukončovania. Zo skúseností z predchádzajúci rokov vyplýva, že miera čerpania klesá v závere rozpočtového cyklu a uzavretie programu býva problematické (27). Existuje preto riziko, že čerpanie súčasných programov sa presunie až do ďalšieho obdobia a nové programy začnú oneskorene.

2.23.

Je normálne, že časť zostatku pre programy za súčasné obdobie bude vyplatená v rokoch 2007 – 2010. Z dôvodu aplikácie pravidla n + 2 pre štrukturálne fondy Komisia neočakáva na konci súčasného obdobia žiadne podstatné akumulovanie nesplatených záväzkov.

Uzávierka programov na obdobie 2000 – 2006 by nemala znamenať, že ich začiatok sa v budúcom období oneskorí. Komisia navrhne rozpočty, ktoré budú v súlade s očakávanou úrovňou oprávnených žiadostí o úhrady platieb bez ohľadu na to, či tieto žiadosti budú pochádzať z programového obdobia 2000 – 2006 alebo 2007 – 2013.

2.24.

Komisia dospela k záveru (28), že pravidlo n + 2 umožňuje znížiť riziko vysokej úrovne nesplatených rozpočtových záväzkov v rámci štrukturálnych fondov. Podľa tohto pravidla sú záväzky, na základe ktorých sa nevykonala platba v priebehu dvoch rokov nasledujúcich po roku, v ktorom záväzok vznikol, automaticky zrušené. Uplatnením tohto pravidla došlo v roku 2003 k zrušeniu záväzkov vo výške 31 mil. EUR. V roku 2004 sa táto suma zvýšila na 219 mil. EUR, čo predstavuje iba 0,3 % zostatku nesplatených rozpočtových záväzkov pre štrukturálne fondy na konci roka.

2.24.

Komisia je aj naďalej toho názoru, že pravidlo n + 2 bude stabilizovať úroveň nesplatených záväzkov.

Platby na účet uskutočnené na začiatku programového obdobia a predstavujúce 7 % z celkového balíka každého programu na obdobie 2000 – 2006, poskytujú relatívne dlhodobú ochranu proti zrušeniu viazania podľa pravidla n + 2, keďže zálohové platby znižujú úroveň úhrad potrebných na to, aby bolo možné sa vyhnúť automatickému zrušeniu viazania. Táto ochrana sa ale časom oslabuje, a to môže viesť k nárastu zrušených viazaných prostriedkov podľa pravidla n + 2 v ďalších rokoch.

Zároveň však pravidlo n + 2 poskytuje stimul pre rýchlejšiu realizáciu a pravidelnejšie predkladanie žiadostí o platby. Preto jeho vplyv nemožno posudzovať len na základe úrovne zrušených viazaných prostriedkov.

2.25.

Z takto zrušených záväzkov sa 76 % vzťahovalo na výdavky Európskeho sociálneho fondu v Holandsku. V skutočnosti boli nové záväzky z výkonnostnej rezervy (29) v niektorých prípadoch pridelené na programy, v ktorých boli zrušené záväzky, čím sa spomalil účinok tohto postupu (30). Nedostatok zrušení týkajúcich sa iných členských štátov odráža zvýšené čerpanie. Dvor audítorov však našiel dôkazy o tom, že niektoré členské štáty predložili žiadosti aj s neoprávnenými výdavkami, aby zabránili prípadnému zrušeniu záväzkov. Toto zobrazuje skutočný charakter rizika, ktoré Dvor audítorov uviedol vo svojej výročnej správe za rok 2003 (31).

2.25.

Situácia, ktorú opisuje Dvor audítorov, týkajúca sa dodatočného viazania z výkonnostnej rezervy pre program, pre ktorý bolo viazanie zrušené na základe pravidla n + 2, spočíva v tom, že vzhľadom na skutočnosť, že pridelené rozpočtové prostriedky nemožno presúvať medzi jednotlivými účelmi (čiastky presne stanovené na zasadnutí Európskej rady v Berlíne v roku 1999 a v nariadení o štrukturálnych fondoch), hospodárska súťaž pre výkonnostnú rezervu je obmedzená na programy jedného členského štátu v rámci jedného účelu. Keďže v Holandsku existuje Cieľ 3 JPD, Komisia nemá inú možnosť, ako len viazať rezervu pre tento program, ale samozrejme s prihliadnutím na lepšie výkonnostné priority.

Komisia skúma dôkazy, ktoré Dvor audítorov zistil pri vykonávaní auditov v členských štátoch a ktoré sa týkajú neoprávnených výdavkov zahrnutých v žiadostiach, a prijme potrebné opatrenia. Toto riziko preskúma aj v rámci vlastných auditov.

2.26.

Napriek tomu, že Komisia považuje pravidlo n + 2 za dôležitý nástroj rozpočtového hospodárenia, v jej správe o rozpočtovom a finančnom hospodárení nie je uvedená žiadna analýza o fungovaní alebo účinku tohto pravidla.

2.26.

Pravidlo n + 2 slúži okrem iného aj na to, aby sa urýchlila realizácia, preto sa jeho vplyv dá čiastočne zistiť z informácií o realizácii v správe o rozpočtovom a finančnom riadení. Podrobnejšie informácie týkajúce sa štrukturálnych fondov sú zahrnuté v spomínanej výročnej správe o štrukturálnych fondoch uverejnenej v máji 2005.

2.27.

Zatiaľ čo výnos za rok 2004 bol pre štrukturálne fondy značne uspokojivý, mnoho pretrvávajúcich problémov, akými sú omeškania a zvýšenie nesplatených rozpočtových záväzkov, ktoré sa vyskytujú pri plnení viacročných programov výdavkov, je spôsobených rozpočtovaním počas programovacieho obdobia, ktoré dostatočne nezohľadňuje schopnosť členských štátov čerpať fondy v rámci predpokladaného času. Okrem toho sú záväzky tak, ako je to uvedené v odseku 2.21, počas nominálneho trvania programov rozdelené do približne rovnakých ročných splátok. Toto neodráža očakávanú výšku platieb ani plný rozsah právnych záväzkov (32), a preto poskytuje informácie, ktoré môžu byť ľahko chybne interpretované.

2.27.

Zahrnutie záväzkov do rozpočtu je priamym dôsledkom pridelenia zdrojov podľa rozhodnutia Európskej rady. Ročné záväzky zahrnuté do rozpočtu prirodzene odrážajú zostavovanie programov (alebo opravu zostavovania programov). V rámci svojej politiky má Komisia za cieľ odhadnúť skutočnú potrebu ročných platobných rozpočtových prostriedkov.

2.28.

Úhrada platieb má prebiehať počas obdobia presahujúceho nominálne trvanie programu (až do roku 2010 v prípade obdobia 2000 až 2006). Výška platieb sa v priebehu programového cyklu značne mení. Pri zostavovaní a začatí programov (a projektov, ktoré tieto programy financujú) sú počiatočné platby nízke, žiadosti o platby sa zvýšia neskôr v rokoch, v ktorých program prebieha, a ku koncu sa znížia. Keď sa dva cykly prekrývajú, Komisia vychádza zo zásady, že roky charakterizované menším počtom žiadostí o platbu na začiatku druhého cyklu budú vykompenzované žiadosťami o platbu z konca prvého cyklu, čo vyúsťuje do plynulého a konzistentného dopytu po výdavkových rozpočtových prostriedkoch.

2.29.

V praxi Komisia realizuje platby na základe žiadostí členských štátov, ktoré zase závisia od schopnosti prijímateľov predkladať projekty a realizovať výdavky. Nepravidelné predkladanie žiadostí o platby v rokoch 1998 až 2003 vyústilo do značného nedostatočného čerpania (33). Nedostatočné čerpanie má odlišný vplyv na výdavkové rozpočtové prostriedky a na záväzky: nevyčerpané výdavkové rozpočtové prostriedky sa zrušia, kým záväzky ostávajú nesplatené. Tento rozdiel v zaobchádzaní spôsobuje zvyšujúcu sa mieru nesplatených rozpočtových záväzkov (pozri odsek 2.18) a výsledný časový nesúlad medzi záväzkami a platbami.

2.29.

Nárast nesplatených záväzkov je bežnou súčasťou viacročného plánovania rovnako ako v štrukturálnych fondoch. „Prirodzene“ sa očakáva nárast úrovne nesplatených záväzkov na začiatku obdobia, ich stabilizácia a ku koncu obdobia pokles. Neexistuje dôvod na to, aby sa platby a záväzky v príslušnom roku v systéme s diferencovanými rozpočtovými prostriedkami zhodovali.

2.30.

Správa Komisie o rozpočtovom hospodárení v súčasnosti poskytuje niektoré dodatočné informácie o postupe výdavkových programov. Komisia by však mohla ešte zlepšiť kvalitu týchto informácií tak, že by ich kompletnejšie vysvetlila, posúdila dosiahnutý vývoj oproti očakávanému výkonu a vernejšie reflektovala rozpočtové hospodárenie a povinnosť zodpovedať sa. Takisto by mali byť poskytnuté informácie o odhadoch výdavkov členských štátov a o fungovaní pravidla n + 2 pre štrukturálne fondy.

2.30.

Na základe odporúčania z minuloročnej výročnej správy Dvora audítorov Komisia poskytla rozsiahle informácie o kumulatívnom stave a postupe vo viacerých najdôležitejších viacročných programoch (t. j. štrukturálnych fondoch, Kohéznom fonde, fondoch SAPARD a ISPA).

Komisia je ochotná usilovať sa o zlepšenie poskytnutých informácií tak, ako tomu bolo v minulosti, vrátane správy z roku 2004. Okrem toho Komisia upozornila dvor na rozsiahlu výročnú správu o rozpočtovej implementácii štrukturálnych fondov uverejnenú v máji Generálnym riaditeľstvom pre rozpočet.

Odkázala tiež na svoju odpoveď v odseku 2.4.

2.31.

Zvýšená miera čerpania a výsledný znížený prebytok sú odrazom lepšieho hospodárenia Komisie a zvýšenej úrovne čerpania v rámci hlavných výdavkových programov, najmä štrukturálnych fondov.

2.32.

Pokračovalo zvyšovanie úrovne nesplatených rozpočtových záväzkov, na konci roka 2004 dosiahlo celkovú výšku 109 mld. EUR. Zvýšenie bolo zapríčinené predovšetkým rozšírením, keďže príslušné nesplatené rozpočtové záväzky týkajúce sa EÚ pozostávajúcej z 15 členských štátov mierne poklesli. Pravidlo n + 2, ktorým by sa mala riadiť situácia v oblasti štrukturálnych fondov, viedlo odo dňa zavedenia k zrušeniu záväzkov vo veľmi malom rozsahu.

2.32.

Samotná úroveň zrušených viazaných prostriedkov nie je vhodným ukazovateľom efektívnosti pravidla n + 2. Toto pravidlo má tiež vplyv na podporu plnenia (pozri tiež odpoveď k odseku 2.24).

2.33.

Nesplatené rozpočtové záväzky vzťahujúce sa na štrukturálne fondy prevyšujú revidované predpovede Komisie pre rok 2002. Dvor audítorov dáva odporúčanie, podľa ktorého by Komisia mala zvážiť aktualizáciu svojej analýzy, aby identifikovala dôsledky pre súčasné a budúce obdobie a rozhodla o potrebe prijatia akýchkoľvek osobitných opatrení.

2.33.

Časť skutočného plnenia a skutočná úroveň nesplatených záväzkov sa analyzovala a použila ako relevantný údaj pre posúdenie platobných potrieb počas prípravy predbežného návrhu rozpočtu. V súčasnosti sa neplánuje predloženie upraveného oznámenia.

2.34.

Informácie týkajúce sa rozpočtu EÚ úplne neodrážajú skutočný stav výdavkov ani neposkytujú dostatočne jasné informácie o právnych povinnostiach Únie. Pri štrukturálnych fondoch je rozpočet pre záväzky založený na rovnakých ročných splátkach, zatiaľ čo pri platbách je založený na plynulých a konzistentných odhadoch o výdavkoch Komisie, ale implementovaný je podľa nepravidelných výkazov výdavkov predkladaných členskými štátmi. Ako už vyplynulo zo zistení Komisie, jej schopnosť aktívne riadiť plnenie rozpočtu pre viacročné výdavkové programy je obmedzená (34).

2.34.

Ročné viazané rozpočtové prostriedky pre štrukturálne fondy sú vopred priamo určované vo viacročných programoch (t. j. určované na základe ponuky). Do určitej miery sa to tiež vzťahuje aj na ostatné hlavné viacročné programy.

Na druhej strane platobné rozpočtové prostriedky musia byť určované dopytom okrem obmedzených zálohových platieb. Platobné rozpočtové prostriedky sú zaratávané do rozpočtu ročne s cieľom realisticky predpovedať skutočnú potrebu na základe trendov v plnení a ostatných relevantných informácií. Základ odhadov Komisie, pokiaľ ide o platobné potreby pre štrukturálne fondy, sa vo všeobecnosti predkladá v predbežnom návrhu rozpočtu. Celkovo sa pri rozpočtovaní platieb v roku 2004 zaznamenalo podstatné zlepšenie.

Čiastka právnych záväzkov, pre ktoré sa ešte nevytvorili rozpočtové záväzky, je uvedená medzi podmienenými záväzkami v ročných účtoch Spoločenstiev.

2.35.

Keďže nevyčerpané rozpočtové prostriedky na platby spolu s príslušnými finančnými prostriedkami nemôžu byť prenesené do budúceho obdobia, aby zodpovedali budúcemu dopytu, existuje časový nesúlad medzi obdobím plánovania výdavkov (napr. 2000 až 2006) a ich skutočnej realizácie. To spôsobuje buď vysokú úroveň čerpania výdavkov na konci programovacieho obdobia – čo sa ťažko riadi –, alebo vysokú a rastúcu úroveň nesplatených rozpočtových záväzkov a výdavkov. V dôsledku toho sú výdavky bežného obdobia presunuté do nového obdobia, čo môže spomaliť začiatok čerpania v novom období. Ak sa tomuto časovému nesúladu nebude venovať osobitná pozornosť, bude pretrvávať aj v budúcnosti.

2.35.

Komisia je povinná zahrnúť do rozpočtu dostatok platobných rozpočtových prostriedkov, spolu s návrhom na opravu rozpočtu v prípade potreby, ako pri štrukturálnych fondoch v roku 2004. Plnenie rozpočtu v roku 2004 nezvýšilo nesplatené záväzky (RAL) s výnimkou členských štátov, v ktorých to bolo prirodzené a nevyhnutné pri takýchto nových operáciách. Členské štáty ako prvé na základe svojich žiadostí o úhradu určujú platby pre štrukturálne fondy a pri tvorbe rozpočtu sa to musí zohľadniť. Pravidlo n + 2 stanovuje obmedzenie pre koncentráciu platieb ku koncu programov a Komisia nemá obavy, že by platby týkajúce sa programov pre obdobie 2000 – 2006 mohli oddialiť začiatok nasledujúceho programového obdobia.

Komisia tiež odkázala na svoju odpoveď v odseku 2.23.

3.1.

Príjmy rozpočtu Európskej únie pozostávajú z vlastných zdrojov a ostatných príjmov. Ako je uvedené v  tabuľke 3.1, grafe 3.1 a  grafe 3.2 , vlastné zdroje sú nesporne hlavným zdrojom financovania rozpočtových výdavkov (92 %). Vlastné zdroje sa rozdeľujú do troch kategórií: tradičné vlastné zdroje (clá, poľnohospodárske poplatky a odvody z produkcie cukru) (13 %), vlastné zdroje vypočítané na základe dane z pridanej hodnoty vybranej v členských štátoch (15 %) a vlastné zdroje odvodené z hrubého národného dôchodku členských štátov (72 %).

3.2.

Tradičné vlastné zdroje sú stanovené a vyberané členskými štátmi na základe vnútroštátnych právnych a regulačných ustanovení, ktoré musia spĺňať požiadavky predpisov Spoločenstva (2). Rizikami pre výber tradičných vlastných zdrojov sú vyhýbanie sa povinnosti nesprávnym uvádzaním skutočností alebo jednoducho pašovaním, nesprávny výpočet alebo zlyhanie pri stanovení príslušnej čiastky v dôsledku nezistených chýb alebo slabých miest v systémoch a chyby alebo opomenutia členských štátov v účtovníctve prijatého cla, poľnohospodárskych poplatkov a odvodov z produkcie cukru.

3.3.

Audit Dvora audítorov nemôže pokryť dovozy, ktoré neboli prihlásené na preclenie, alebo tie, ktoré unikli colnému dohľadu. Audítorská činnosť Dvora audítorov zahŕňala okrem priameho preverovania colných vyhlásení a účtovných systémov aj hodnotenie systémom dohľadu a kontroly v Komisii a členských štátoch s cieľom posúdiť, či prijaté opatrenia poskytli primeranú istotu o úplnosti. Pozostávala z:

3.4.

Komisia môže požiadať členské štáty, aby vykonali kontroly týkajúce sa stanovenia a odvádzania tradičných vlastných zdrojov, a môže tiež sama takéto kontroly vykonávať, a to buď v spolupráci s orgánmi členským štátov, alebo samostatne (4). Jednotlivé správy o kontrole sú adresované zainteresovaným členským štátom a spolu s doručenými odpoveďami sa preskúmajú počas zasadnutí Poradného výboru pre vlastné zdroje Spoločenstiev (5). Súhrnná správa o fungovaní kontrol sa vypracúva každé tri roky a predkladá sa rozpočtovému orgánu (6).

3.5.

Dvor audítorov preveril kontroly a ich výsledky zobral na vedomie. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch sa zistilo, že metodika je náležite podložená a dokumentácia je na dobrej úrovni. Kontrolami sa zistilo, že systémy výberu vlastných zdrojov sú vo všeobecnosti uspokojivé, avšak opäť sa potvrdila slabá spoľahlivosť účtov B v niektorých členských štátoch (pozri odsek 3.23).

3.5.

Komisia sa bude vo svojich kontrolách tradičných vlastných zdrojov i naďalej zameriavať na riadenie účtov B v členských štátoch.

3.6.

Systémy dohľadu a kontroly tradičných vlastných zdrojov v členských štátoch pozostávajú v prvom rade z dohľadu vykonávaného colnými orgánmi, ktorý je definovaný v Colnom kódexe Spoločenstva (7). Právna úprava Spoločenstva vo všeobecnosti nepredpisuje konkrétne metódy ani úroveň colnej kontroly, to je ponechané na uváženie členským štátom.

3.7.

Dvor audítorov preveril colný dohľad a colné konanie na vybraných štátnych priechodoch v ôsmich členských štátoch (8). Audit sa zameral na hodnotenie colného dohľadu a kontrolných postupov, ktorých cieľom je zabezpečiť preclenie všetkého tovaru (9). Postupy na zabezpečenie správneho zaobchádzania s prichádzajúcim tovarom možno vo všeobecnosti považovať v kontrolovaných hraničných priechodoch za uspokojivé.

3.8.

Komisia zavádza akčný plán (10) s cieľom podporiť účinnejšie colné postupy prostredníctvom lepšieho využívania informačných technológií. Počítačové systémy na predkladanie a vybavenie colných vyhlásení umožňujú zautomatizovať výpočet a zúčtovanie cla, ako aj rôzne rutinné kontroly. Tieto systémy možno taktiež použiť na účely výberu vyhlásení a zásielok, ktoré majú colníci skontrolovať, zatiaľ čo sa zvyšok preclí automaticky, čím sa značne znižuje narušovanie medzinárodného obchodu a náklady na kontrolu. Spoľahlivosť elektronických systémov colného konania a kvalita postupov analýzy rizika, ktoré sú v nich zabudované, majú významný vplyv na úplnosť a správnosť tradičných vlastných zdrojov. Systémy členských štátov sa v súčasnosti nachádzajú v rôznych štádiách vývoja. V roku 2003 Komisia skontrolovala elektronické systémy colného konania, pričom zistila, že sú celkovo uspokojivé, a odporučila ďalšie rozširovanie ich používania (11).

3.9.

Dvor audítorov preveril elektronické systémy colného konania v dvanástich členských štátoch (12) a dohľad a koordináciu zo strany Komisie. Auditom sa nezistili závažné nedostatky v krokoch, ktoré Komisia doposiaľ uskutočnila, ani v systémoch kontrolovaných členských štátov. Dvor audítorov však upozorňuje na nasledujúce záležitosti, pri ktorých odporúča ďalšie opatrenia skôr, ako sa prestanú používať tradičné papierové vyhlásenia.

3.10.

Ak sa používajú počítačové systémy, musia existovať preverené plány záložných systémov, ktoré sa spustia v prípade pohromy. Tri kontrolované členské štáty nemali ucelené plány pre prípad pohromy, avšak mali vypracované niektoré postupy a pokyny zálohovania. Štyri členské štáty mali plány, ktoré však neboli preverené. Tieto nedostatky sú rizikom pre kontinuitu dovozu a vývozu a pre výber ciel v prípade poruchy alebo iného núdzového stavu.

3.10.

Komisia súhlasí s pripomienkami Dvora audítorov týkajúcimi sa dôležitosti záložných systémov. Preventívne opatrenia sú potrebné na to, aby sa predišlo narušeniu obchodu, umožnila kontrola zo strany colných orgánov a ochrana vyberania tradičných vlastných zdrojov. Komisia v právnych predpisoch [nariadenie (ES) č. 837/2005, článok 353] ustanovila takéto postupy týkajúce sa automatizovaného tranzitného systému na úrovni Spoločenstva – NCTS. Komisia si tiež všimla, že i manuálne systémy podliehajú narušeniam. V takýchto prípadoch došlo k úprave platieb tradičných vlastných zdrojov tak, aby sa zaistilo, že rozpočet Spoločenstva nezlyhá.

3.11.

V šiestich kontrolovaných členských štátoch možno zasielať JCD (13) v papierovej podobe s priloženou disketou, z ktorej sa načítajú údaje do systému bez elektronického podpisu. Z právneho hľadiska je záväzná len tradičná papierové podoba. V troch členských štátoch buď neexistovali formálne stanovené a zaznamenané postupy pre kontrolu zadávania, ktoré by zabezpečili, že údaje na diskete súhlasia s tlačenou podobou, alebo neboli tieto postupy vždy dodržiavané. Za týchto okolností hrozí, že údaje použité pri spracovaní počítačom, vrátane výšky dovozného cla, sa môžu líšiť od údajov zaznamenaných na JCD.

3.11.

V rámci pravidelnej reakcie na kritiku Dvora audítorov bude Komisia u členských štátov presadzovať zavedenie vhodných kontrolných mechanizmov.

3.12.

Ak nie je možné 100 % skontrolovať vyhlásenia, pri rozhodovaní, či je dovoz potrebné skontrolovať, by sa mala použiť analýza rizika a rizikové profily. Rizikové profily možno najľahšie zavádzať v prostredí elektronického colného konania. V záujme dosiahnutia účinnosti a podobnej úrovne kontrol na všetkých colniciach Komisia navrhla mnoho nástrojov (14), medzi ktoré patrí spoločná metodika a spoločné kritériá riadenia rizika. Komisia taktiež navrhuje, aby sa hraničné colné úrady zameriavali na prípustnosť a bezpečnostné kontroly. Kontrola fiškálnej a obchodnej politiky sa bude zvyčajne uskutočňovať v priestoroch obchodníkov prostredníctvom auditov a kontrol na mieste na základe spoločných kritérií rizika.

3.12.

Vzhľadom na objem medzinárodného obchodu a širokú škálu úloh, ktoré plnia colné služby, budú kontroly na colnici vždy náhodné. Analýza rizík zohráva dôležitú úlohu nielen v jednotnom vyberaní ciel (a pri ich rýchlom prevode Komisii), ale aj pri iných úlohách. Tieto úlohy a príslušné nástroje, ktoré Komisia navrhuje, siahajú od ochrany európskych občanov pred zdravotnými a bezpečnostnými hrozbami až po vyberanie ciel.

3.13.

Dvor audítorov podal v minulosti správu o používaní techník analýzy rizika (15). Napriek podpore a odporúčaniam zo strany Komisie medzi členskými štátmi stále pretrvávajú rozdiely v stupni systematického využívania analýzy rizika a rizikových profilov pri zacieľovaní kontrol napriek tomu, že to automatizácia colných procesov umožňuje.

3.13.

V nadväznosti na nedávnu zmenu a doplnenie colného kódexu [nariadenie (ES) č. 648/2005 z 13. apríla 2005] Komisia a členské štáty ďalej spolupracujú na zavedení jednotného rámca riadenia rizík na celom území Spoločenstva.

3.14.

V zmene a doplnení colného kódexu (16) sa zavádza povinnosť členských štátov uplatňovať riadenie rizika a stanovuje sa časové obdobie, dokedy budú musieť členské štáty využívať náležité kontroly založené na riziku a dokedy budú musieť byť colné kontroly založené na analýze rizika využitím techník automatického spracovania údajov. Na dodržiavanie týchto nových pravidiel bude potrebné vyvinúť dodatočné úsilie. Dvor audítorov počas auditu zistil, že v roku 2004 dva členské štáty vôbec nevyužívali rizikové profily, pričom o fyzickej kontrole alebo kontrole dokladov rozhodovali colníci zväčša na základe čisto osobného, subjektívneho podnetu. V ďalších dvoch členských štátoch sa rizikové profily používali len pri časti dovozu, tovar sa teda dovážal na základe zjednodušených postupov bez akéhokoľvek profilového zacielenia kontrolných opatrení.

3.14.

Dva členské štáty, u ktorých Dvor audítorov zistil, že nepoužívali analýzu rizík, začali analýzu používať a obidva štáty zaviedli do konca roka 2004 systémy na dovozy. Je to dôležitý počiatočný stupeň, vytvorenie analýzy rizík pri colných kontrolách má však oveľa rozsiahlejšie dôsledky. Analýza rizík zohráva dôležitú úlohu vo všetkých typoch colných kontrol vrátane výberu dovozcov, ktorým sa udelí povolenie používať zjednodušené konania, ako aj frekvencii a obsahu kontrol založených na audite. Je možné očakávať, že okrem otázok bezpečnosti, v ktorých už boli stanovené konkrétne ciele, členské štáty prijmú rozličnou rýchlosťou množstvo ďalších opatrení v závislosti od objemu a typov colných transakcií, s ktorými prichádzajú do styku.

3.15.

V jednom členskom štáte boli profily fiškálneho rizika na hraniciach zredukované a nahradené fiškálnymi kontrolami založenými na audite, ktoré sa vykonali v priestoroch prevádzkovateľov. Táto stratégia je v súlade s návrhom Komisie v oznámení z júla 2003. Tento prístup však oslabuje colné kontroly, pretože frekvencia kontrol je pri mnohých prevádzkovateľoch nízka.

3.15.

Komisia bude členským štátom pripomínať kľúčovú úlohu, ktorú môže zohrať častosť kontrol pri zavádzaní kontrolnej stratégie založenej na audite.

3.16.

Napriek tomu, že členské štáty vo všeobecnosti uznávajú dôležitosť náhodného výberu vzoriek ako doplnkového prvku, štatisticky náhodný výber tovaru nevyužíva šesť kontrolovaných členských štátov.

3.16.

Komisia bude naďalej odporúčať, aby rámec riadenia rizík Spoločenstva vo výberovej základni zásielok alebo colných deklarácií, ktoré budú predmetom colnej kontroly, zahŕňal prvok náhody.

3.17.

Colné orgány by mali pravidelne monitorovať a kontrolovať výsledky colných kontrol, aby zhodnotili účinnosť a efektívnosť systému riadenia rizík, využívajúc spätnú väzbu z procesu colného konania na aktualizáciu analýzy a stanovenie priorít kontrol.

3.18.

Na niektorých colných správach sa zistili nedostatky pri zaznamenávaní výsledkov kontrol dokladov/fyzických kontrol a pri podávaní správ na centrálnej úrovni. V niektorých prípadoch sa zrušili filtre bez odôvodnenia a bez súhlasu riadiaceho orgánu. Okrem toho neboli rizikové profily vždy náležite revidované, aby sa zabezpečila ich účinnosť, prípadne nebola dostatočná koordinácia medzi pobočkami zodpovednými za nastavenie filtrov na rozličných úrovniach (centrálnej, regionálnej, miestnej). Nedostatočné monitorovanie a kontrola fungovania rizikových profilov a výsledkov colných kontrol vedie k nedostatočnej spätnej väzbe z procesu colného konania, čo zas zabraňuje včasnej aktualizácii rizikových profilov a optimálnemu nastaveniu priorít kontrol vykonaných colnými orgánmi.

3.17 – 3.18.

Komisia súhlasí, že záznamy výsledkov, kontrola a aktualizácia rizikových profilov sú kľúčovými aspektmi riadneho riadenia rizík, a naďalej bude členské štáty nabádať, aby v tomto smere zavádzali vhodné postupy.

3.19.

Nároky bez záruky spolu s tými, ktoré boli spochybnené a môže u nich nastať zmena, nemusí získať Komisia, ak sú namiesto toho pripísané členskými štátmi na osobitné účty (účty B). Každý členský štát predkladá Komisii štvrťročný výkaz o účte B. Čistý zostatok týchto účtov, zahrnutý do súvahy Spoločenstiev ako „dlžné čiastky členských štátov“, je 739,4 mil. EUR (2003: 729,3 mil. EUR).

3.20.

K 31.decembru 2004 bol celkový hrubý zostatok na účtoch B v účtovných knihách Komisie 1 905,0 mil. EUR, o 19,4 % nižší ako ekvivalentný údaj z 31. decembra 2003 (2 364,3 mil. EUR) (17). Hlavou príčinou tejto zmeny je vyňatie položiek týkajúcich sa dovozu maslových výrobkov z Nového Zélandu z účtov B po vyriešení prípadu (18).

3.21.

Dvor audítorov víta prijatie nariadenia Rady (ES/Euratom) č. 2028/2004 (19), v ktorom sa požaduje, aby členské štáty odpísali sumu tradičných vlastných zdrojov, ktorú nevymohli do konkrétneho termínu. V nariadení sa taktiež zavádza požiadavka, aby členské štáty poskytli odhad sumy na účtoch B, ktorá je pravdepodobne nevymožiteľná.

3.22.

Na zohľadnenie rozsahu pravdepodobne nevymožiteľných súm Komisia zapísala do svojej súvahy odpis založený na informáciách, ktoré nedávno poskytli členské štáty. Celkový odpis sa nachádza v rozmedzí, ktoré sa očakávalo porovnaním s predchádzajúcimi rokmi. Väčšina členských štátov však neposkytla informácie o spôsobe, akým tieto odhady získali. Dvor audítorov preto nemôže potvrdiť výšku odpisu a zastáva názor, že by Komisia mala poskytnúť usmernenia s cieľom zabezpečiť jednotný prístup. Odhady podielov nevymožiteľných súm, ktoré členské štáty poskytli, sa pohybujú od 10 % (12,8 mil. EUR – Spojené kráľovstvo) až po 96 % (118 mil. EUR – Španielsko) (20).

3.22.

Komisia zastáva názor, že pri používaní odhadov pripravených členskými štátmi uplatňovala zásadu obozretnosti, ako to vyžaduje rozpočtové nariadenie. Vymáhanie colných dlhov závisí od vnútroštátnych právnych predpisov a postupov, pričom iba členské štáty sú informované o spoľahlivosti základne na požadovanie platby a o tom, či dlžník má nejaké aktíva a aká je pravdepodobnosť úspechu posilnených postupov na vymáhanie platby, ktoré majú tieto štáty k dispozícii. Komisia vysvetlila členským štátom základnú zásadu, ktorou by sa mali riadiť pri príprave odhadov, na stretnutí Poradného výboru pre vlastné zdroje ACOR 9. decembra 2004. Komisia bude členským štátom pripomínať ich zodpovednosť robiť odhady na základe reálnych údajov.

3.23.

Tak ako v predchádzajúcich rokoch (21) auditom Dvora audítorov aj kontrolami Komisie (pozri bod 3.5) sa v niekoľkých členských štátoch zistili systematické problémy s účtami B, napr. oneskorené zápisy, chybné zápisy, vynechané zápisy a nesprávne stornovanie zápisov (Belgicko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Cyprus, Poľsko, Slovensko, Švédsko, Spojené kráľovstvo). V roku 2003 Nemecko odstránilo zo svojho účtu B položky v celkovej výške 40,1 mil. EUR, ale úplné vysvetlenie tohto zníženia stále chýba.

3.23.

Komisia presadzuje tieto body u členských štátov, ktorých sa týkajú, aby získala vysvetlenia a dosiahla nápravu chýb.

3.24.

V spoločnom systéme organizovania trhov v sektore cukru majú výrobcovia finančnú zodpovednosť za straty, ktoré vzniknú v dôsledku realizácie tej časti produkcie Spoločenstva, podliehajúcej kvóte (22), ktorá presahuje vnútornú spotrebu Spoločenstva, čo sa vykonáva stanovením odvodov z produkcie cukru, izoglukózy a inulínového sirupu. Odvody vypočítava Komisia (479,8 mil. EUR v hospodárskom roku 2002 – 2003) a vyberajú členské štáty od výrobcov. Členské štáty si ponechávajú 25 % odvodov ako náklady na výber (23).

3.25.

Dvor audítorov nadviazal na predchádzajúcu prácu v oblasti odvodov z produkcie cukru a preskúmal výpočet, ktorý bol ukončený v septembri 2004 (za hospodársky rok plynúci od 1. júla 2002 do 30. júna 2003). Dvor audítorov zistil, že systém výpočtu odvodov z produkcie cukru je vo všeobecnosti uspokojivý napriek nejasnostiam v stanovenom spôsobe výpočtu (24), ktoré je potrebné vyriešiť. Dvor audítorov taktiež upozorňuje na nasledujúce body, pri ktorých odporúča opravné kroky:

3.25.

a)

celková výška odvodov z produkcie cukru (479,8 mil. EUR) bola chybne podhodnotená približne o 6 mil. EUR;

a)

Korekcie sa budú vykonávať automaticky pri vymeriavaní príspevkov na rok 2005, ktoré musia zohľadniť výmery a prevody z predchádzajúcich kampaní.

b)

pokiaľ ide o dva hlavné zdroje údajov, na ktorých sa výpočet zakladá:

b)

3.26.

Okrem toho stále platí skutočnosť, na ktorú upozornil Dvor audítorov v osobitnej správe č. 4/91 (27), že v súčasnom účtovnom systéme Komisie nie je možné jednoznačne odsúhlasiť príjmy a výdavky, ktoré sa majú financovať z odvodov z produkcie cukru.

3.26.

Nie je potrebné vykonať účtovné zladenie zdrojov pochádzajúcich z príspevkov s rozpočtovými výdavkami. Metóda vymeriavania ustanovená súčasným regulačným opatrením nezakladá rovnosť medzi uvedenými dvoma položkami. V prípade potreby sa porovnanie môže uskutočniť mimo účtovného systému.

3.27.

Na rozdiel od príjmov z tradičných vlastných zdrojov, vlastné zdroje založené na DPH a HND odrážajú makroekonomické štatistiky, pri ktorých nie je priamo možné overiť údaje, z ktorých vychádzajú. Z tohto dôvodu si audit DPH/HND vyberá ako východiskový bod makroekonomické súhrnné údaje potvrdené Komisiou, ktoré pripravili členské štáty (buď ako prognózy, alebo ako konečné údaje), a snaží sa posúdiť systém Komisie na spracovanie údajov až do ich definitívneho zahrnutia do záverečných účtov. Audit tak pokrýva zostavovanie ročného rozpočtu a jeho plnenie vo vzťahu k mesačným platbám členských štátov. Audit sa ďalej zameriava na systémy dohľadu a kontroly Komisie, ktorých cieľom je poskytnúť záruku, že príjmy EÚ sú správne stanovené a vyberané. Špecifické aspekty vlastných zdrojov založených na DPH/HND sú predmetom osobitných auditov.

3.28.

Osobitné audity Dvora audítorov týkajúce sa vlastných zdrojov založených na DPH/HND pokrývali kontroly Komisie súpisov pripravených členskými štátmi pre Európsky systém účtov (ESA 95) (28), výpočet váženej priemernej sadzby DPH vo výkazoch DPH (29) členských štátov a systémy dohľadu a kontroly týkajúce sa zostavovania národných účtov na štatistických úradoch členských štátov.

3.29.

Kontrolné činnosti Komisie vykonávané v spolupráci s členskými štátmi tvoria základnú súčasť kontrolného systému vlastných zdrojov založených na DPH/HND. Dvor audítorov preveril činnosť útvarov vykonávajúcich tieto kontroly.

3.30.

Pokiaľ ide o vlastné zdroje založené na DPH, kontroly na mieste, ktoré Komisia vykonala v priebehu rozpočtového roku 2004, viedli k 28 novým výhradám (30) voči špecifickým prvkom vo výkazoch DPH členských štátov (31). Príprava a oznámenie výsledkov týchto kontrol boli na dobrej úrovni. Avšak vzhľadom na obmedzené zdroje, ktoré sú k dispozícii, bude mať Komisia ťažkosti udržať rovnakú kvalitu a frekvenciu kontrol v členských štátoch ako pred rozšírením (32). Okrem toho, pokiaľ ide o kontrolu prijatia opatrení na základe pripomienok auditu, bol zaznamenaný slabý pokrok (počas roka bolo zrušených len 6 výhrad), a tak na konci roku 2004 ich ostalo 107. Tieto výhrady sa často týkajú niekoľkých rozpočtových rokov a štyri z nich súvisia s výkazmi DPH, ktoré boli predložené pred viac než desiatimi rokmi. Komisia zatiaľ neodhadla ich finančný dosah.

3.30.

Analýza Komisie dokazuje, aké ťažké je odhadnúť finančné dôsledky výhrad, keďže sa týkajú najmä prípadov, v ktorých chýbajú spoľahlivé údaje. Vo všeobecnosti účelom výhrad je zaviazať členské štáty, aby hľadali spoľahlivé kvantitatívne údaje a prijateľnú metodiku. Komisia nakoniec v roku 2003 oznámila ochotu predložiť, ak to bude užitočné, dlhodobé výhrady Európskemu súdnemu dvoru. Takýto postup sa ukázal byť efektívny v prípade dvoch členských štátov, ktoré vyhoveli želaniu Komisie ešte v čase, keď sa konanie pre porušenie povinnosti nachádzalo iba v prípravnej fáze. Komisia si uvedomuje, že rozšírenie EÚ zvýšilo nároky na pracovné zaťaženie, a snaží sa nájsť najlepšie využitie pre svoje zdroje tak, aby sa zároveň podarilo zachovať kvalitu inšpekcií.

3.31.

Členské štáty, ktoré uplatňujú rozličné sadzby DPH, musia vypočítať váženú priemernú sadzbu DPH, ktorú použije Komisia pri výpočte vlastných zdrojov založených na DPH. Akákoľvek chyba v tomto výpočte môže ovplyvniť základ DPH, ktorý sa používa pre výpočet vlastných zdrojov, a následne môže ovplyvniť výšku uhradených vlastných zdrojov založených na DPH. Dvor audítorov preveril kontroly tohto aspektu systému uskutočnené Komisiou, vykonal audit výpočtu váženej priemernej sadzby DPH v piatich členských štátoch (33) a skontroloval jeho súlad s požiadavkami právnej úpravy Spoločenstva (34).

3.32.

Pokiaľ ide o 29 konkrétnych výhrad voči váženej priemernej sadzbe DPH, Dvor audítorov zistil, že mnoho z nich je nevysporiadaných príliš dlhú dobu (35). Po vyslovení výhrady mali členské štáty neobmedzený čas na vyriešenie príslušného problému.

3.32.

Neexistujú žiadne právne sankcie, ktoré by Komisia mohla použiť, aby zaviazala členské štáty rýchlo zlepšiť zdroje údajov alebo metódy výpočtu, hoci konanie pre porušenie povinnosti predstavuje možné riešenie z dlhodobého hľadiska. Napriek tomu sa zostávajúce výhrady pri každej kontrole opätovne posudzujú a následné správy z kontroly dokumentujú vývoj diskusií o každej z výhrad. V prípade Rakúska sa dosiahol významný pokrok, ktorý umožní odstrániť výhradu ako zo strany Rakúska, tak i zo strany Komisie hneď, ako Komisia dostane dohodnuté zmeny a doplnenia.