ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(tretia komora)

z 8. septembra 2005

vo veci C-416/02: Komisia Európskych spoločenstiev proti Španielskemu kráľovstvu (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernice 75/442/EHS a 91/156/EHS - Pojem odpad - Smernice 85/337/EHS a 97/11/ES - Posúdenie vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie - Smernica 80/68/EHS - Ochrana podzemných vôd pred znečistením spôsobeným určitými nebezpečnými látkami - Smernica 91/271/EHS - Čistenie komunálnych odpadových vôd - Smernica 91/676/CEE - Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi pochádzajúcimi z poľnohospodárskych zdrojov - Znečistenie spôsobené prevádzkou chovu ošípaných)

(2005/C 271/01)

Jazyk konania: španielčina

Vo veci C-416/02, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnený zástupca: G. Valero Jordana), ktorú v konaní podporuje: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, (splnomocnení zástupcovia: K. Manji, neskôr C. White, za právnej pomoci D. Wyatt, QC), proti Španielskemu kráľovstvu (splnomocnená zástupkyňa: N. Díaz Abad), ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 19. novembra 2002, Súdny dvor (tretia komora), v zložení: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia J.-P. Puissochet (spravodajca), S. von Bahr, U. Lõhmus a A. Ó Caoimh, generálna advokátka: C. Stix-Hackl, tajomník: M. M. Ferreira, hlavná referentka, vyhlásil 8. septembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)

Španielske kráľovstvo si tým, že nedbalo na to, aby komunálne odpadové vody aglomerácie Vera prešli čistením spôsobom stanoveným v článku 5 ods. 2 smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd, teda náročnejším čistením ako tým, ktoré je uvedené v článku 4 uvedenej smernice, a neoznačilo Rambla de Mojácar ako ohrozené pásmo, porušujúc ustanovenia článku 3 ods. 1, 2 a 4 smernice Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z uvedených smerníc.

2)	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3)	Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť dve tretiny všetkých trov konania. Komisia Európskych spoločenstiev je povinná nahradiť zvyšnú tretinu.

4)	Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znáša svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 31, 8.2.2003.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(tretia komora)

z 15. septembra 2005

vo veci C-37/03 P: BioID AG proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (1)

(Odvolanie - Ochranná známka Spoločenstva - Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 - Slovná a obrazová ochranná známka - BioID - Absolútny dôvod zamietnutia zápisu - Ochranná známka bez rozlišovacej spôsobilosti)

(2005/C 271/02)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci C-37/03 P, ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora, podané 3. februára 2003, BioID AG, so sídlom v Berlíne (Nemecko), v likvidácii, (v zastúpení: A. Nordemann, Rechtsanwalt), ďalší účastník konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), (splnomocnení zástupcovia: A. von Mühlendahl a G. Schneider), Súdny dvor (tretia komora), v zložení: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia J.-P. Puissochet, S. von Bahr, J. Malenovský a A. Ó Caoimh (spravodajca), generálny advokát: P. Léger, tajomník: M. M. Ferreira, hlavná referentka, vyhlásil 15. septembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)	Rozsudok prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 5. decembra 2002, BioID/ÚHVT (BioID) (T-91/01, Zb. s. II-5159), sa zrušuje.

2)	Žaloba proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 20. februára 2001 sa zamieta.

3)	Odvolateľ je povinný nahradiť trovy konania v oboch stupňoch.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 70, 22.3.2003.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(tretia komora)

z 8. septembra 2005

vo veci C-121/03: Komisia Európskych spoločenstiev proti Španielskemu kráľovstvu (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernice 75/442/EHS a 91/156/EHS - Pojem odpad - Smernice 85/337/EHS a 97/11/ES - Posúdenie vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie - Smernica 80/68/EHS - Ochrana podzemných vôd pred znečistením spôsobeným určitými nebezpečnými látkami - Smernica 80/778/EHS - Kvalita vôd určených na ľudskú spotrebu)

(2005/C 271/03)

Jazyk konania: španielčina

Vo veci C-121/03, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnený zástupca: G. Valero Jordana) proti Španielskemu kráľovstvu (splnomocnená zástupkyňa: N. Díaz Abad), ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 19. marca 2003, Súdny dvor (tretia komora), v zložení: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia J.-P. Puissochet (spravodajca), S. von Bahr, U. Lõhmus a A. Ó Caoimh, generálna advokátka: C. Stix-Hackl, tajomník: M. M. Ferreira, hlavná referentka, vyhlásil 8. septembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)

Španielske kráľovstvo si tým, že pred výstavbou prevádzok chovu ošípaných v regióne Baix Ter alebo zmenou ich projektov nevykonalo posudzovanie vplyvov, porušujúc tak ustanovenia článkov 2 a 4 ods. 2 smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, a tým, že vo viacerých verejných sieťach distribúcie vody regiónu Baix Ter došlo k prekročeniu maximálnej koncentrácie prípustnej pre parameter „dusičnany“, stanovenej v prílohe I, C bode 20 smernice Rady 80/778/EHS z 15. júla 1980 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, porušujúc tak článok 7 ods. 6 tejto smernice, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z uvedených smerníc.

2)	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3)	Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť dve tretiny všetkých trov konania. Komisia Európskych spoločenstiev je povinná nahradiť zvyšnú tretinu.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 135, 7.6.2003.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

z 26. mája 2005

vo veci C-132/03 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Consiglio di Stato): Ministero della Salute proti Coordinamento delle associazioni per la difesa dell'ambiente e dei diritti degli utenti e dei consumatori (Codacons), Federconsumatori (1)

(Nariadenie (ES) č. 1139/98 - Článok 2 ods. 2 písm. b) - Dodatočná povinnosť označovania potravín - Povinné uvedenie prítomnosti materiálov pochádzajúcich z určitých geneticky modifikovaných organizmov (GMO) - Geneticky modifikované bôby sóje a kukurice - Výnimka z povinnosti v prípade náhodnej prítomnosti neprekračujúcej určitú tolerovanú úroveň - Potraviny určené pre výživu - Dojčatá a malé deti - Uplatniteľnosť výnimky - Zásada obozretnosti)

(2005/C 271/04)

Jazyk konania: taliančina

Vo veci C-132/03, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Consiglio di Stato (Taliansko) z 28. januára 2003 a doručený Súdnemu dvoru 25. marca 2003, ktorý súvisí s konaním: Ministero della Salute proti Coordinamento delle associazioni per la difesa dell'ambiente e dei diritti degli utenti e dei consumatori (Codacons), Federconsumatori, za účasti: Lega delle Cooperative, Associazione Italiana Industrie Prodotti Alimentari (AIIPA), Adusbef,, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans (spravodajca), sudcovia C. Gulmann, a R. Schintgen, generálny advokát: P. Léger, tajomník: M. Múgica Arzamendi, hlavná referentka, vyhlásil 26. mája 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

Článok 2 ods. 2 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 1139/98 z 26. mája 1998 o povinnom uvedení údajov iných, ako sú údaje stanovené v smernici 79/112/EHS na označení určitých potravín vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov, v znení nariadenia Komisie (ES) č. 49/2000 z 10. januára 2000, musí byť vykladaný v tom zmysle, že ním zavedená výnimka z povinnosti upravenej v článku 2 ods. 1 a 3 toho istého nariadenia uviesť na označení potravín prítomnosť látky pochádzajúcej z určitých GMO v prípade, ak takáto prítomnosť vyplýva z náhodnej kontaminácie a nepresahuje maximálny prah 1 %, sa uplatní tiež na potraviny určené pre zvláštnu výživu dojčiat a malých detí.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 135, 7.6.2003.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

z 15. septembra 2005

vo veci C-199/03: Írsko proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(Žaloba o neplatnosť - Európsky sociálny fond - Zníženie finančnej pomoci Spoločenstva - Zjavne nesprávne posúdenie - Proporcionalita - Právna istota - Legitímna dôvera)

(2005/C 271/05)

Jazyk konania: angličtina

Vo veci C-199/03, Írsko, (splnomocnený zástupca: D. O'Hagan za právnej pomoci P. Gallagher, SC, a P. McGarry, BL) proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnený zástupca: L. Flynn), ktorej predmetom je žaloba o neplatnosť podľa článku 230 ES, podaná 13. mája 2003, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia R. Silva de Lapuerta (spravodajkyňa), R. Schintgen, G. Arestis a J. Klučka, generálny advokát: A. Tizzano, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, vyhlásil 15. septembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)	Žaloba sa zamieta.

2)	Írsko je povinné nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 200, 23.8.2003.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

z 15. septembra 2005

v spojených veciach C-281/03 a C-282/03 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný College van Beroep voor het bedrijfsleven): Cindu Chemicals BV a. i. proti College voor de toelating van bestrijdingsmiddelen (1)

(Smernica 76/769/EHS - Nebezpečné látky - Možnosť členských štátov stanoviť dodatočné podmienky na uvedenie na trh a použitie biocídneho prípravku, pri ktorom je používanie jeho účinnej látky obmedzené smernicou - Konzervačné prípravky na drevo obsahujúce destiláty uhoľného dechtu (karbolíneum a kreozotový olej) - Konzervačné prípravky na drevo obsahujúce meď, chróm a arzén)

(2005/C 271/06)

Jazyk konania: holandčina

V spojených veciach C-281/03 a C-282/03, ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podané rozhodnutím College van Beroep voor het bedrijfsleven (Holandsko) z 26. júna 2003 a doručené Súdnemu dvoru 30. júna 2003, ktoré súvisia s konaniami: Cindu Chemicals BV (C-281/03), Rütgers VFT AG, Touwen & Co. BV, Pearl Paint Holland BV, Elf Atochem Nederland BV, Zijlstra & Co. Verf BV, Chemische Producten Struyk & Co. BV, Van Swaay Schijndel BV, Houtbereiding G. Rozendaal BV, Arch Timber Protection BV (C-282/03) proti College voor de toelating van bestrijdingsmiddelen, za účasti: Stichting Behoud Leefmilieu en Natuur Maas en Waal, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia R. Silva de Lapuerta, J. Makarczyk, P. Kūris a G. Arestis (spravodajca), generálny advokát: F. G. Jacobs, tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka, vyhlásil 15. septembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

Smernica Rady 76/769/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na obmedzenia uvádzania na trh a používania niektorých nebezpečných látok a prípravkov, zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 94/60/ES z 20. decembra 1994, sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje členskému štátu stanovovať na uvádzanie na trh a používanie biocídneho prípravku, ktorého aktívna látka je uvedená v jej prílohe I, iné podmienky, než sú podmienky stanovené touto smernicou, s výhradou uplatnenia iných príslušných ustanovení Spoločenstva určujúcich pre tento prípravok osobitné podmienky.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 251, 18.10.2003.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

z 15. septembra 2005

vo veci C-372/03: Komisia Európskych spoločenstiev proti Spolkovej republike Nemecko (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 91/439/EHS - Vodičské preukazy - Minimálny vek vyžadovaný pre prístup k riadeniu určitých vozidiel - Možnosť riadiť vozidlá inej kategórie ako tej, pre ktorú bol vydaný vodičský preukaz - Registrácia a povinná výmena vodičského preukazu)

(2005/C 271/07)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci C-372/03, Komisia Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: G. Braun a W. Wils) proti Spolkovej republike Nemecko (splnomocnený zástupca: M. Lumma), ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 2. septembra 2003, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia C. Gulmann, R. Schintgen (spravodajca), G. Arestis a J. Klučka, generálny advokát: P. Léger, tajomník: R. Grass, vyhlásil 15. septembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)

Spolková republika Nemecko si tým, že prijala a ponechala v účinnosti § 6 ods. 3 bod 6 a ods. 4, § 10 ods. 2 prvú vetu, § 29 ods. 1 a 3, ako aj § 47 ods. 2 nariadenia o pripustení osôb do cestnej premávky (Verordnung über die Zulassung von Personen zum Strassenverkehr) z 18. augusta 1998, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 1 ods. 2, článku 3, článku 5 ods. 2 písm. b), článku 6 ods. 1 písm. b) tretej zarážky a článku 8 ods. 2 smernice Rady 91/439/EHS z 29. júla 1991 o vodičských preukazoch, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 96/47/ES z 23. júla 1996.

2)	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3)	Spolková republika Nemecko je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 275, 15.11.2003.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(veľká komora)

z 5. júla 2005

vo veci C-376/03 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Gerechtshof te 's-Hertogenbosch): D. proti Inspecteur van de Belastingdienst/Particulieren/Ondernemingen buitenland te Heerlen (1)

(Daňové právne predpisy - Majetková daň - Nárok na zníženie základu dane - Rozdielne zaobchádzanie s rezidentmi a nerezidentmi - Dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia)

(2005/C 271/08)

Jazyk konania: holandčina

Vo veci C-376/03, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Gerechtshof te 's-Hertogenbosch (Holandsko) z 24. júla 2003 a doručený Súdnemu dvoru 8. septembra 2003, ktorý súvisí s konaním: D. proti Inspecteur van de Belastingdienst/Particulieren/Ondernemingen buitenland te Heerlen, Súdny dvor (veľká komora), v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas a A. Borg Barthet, sudcovia J.-P. Puissochet, R. Schintgen, N. Colneric, S. von Bahr (spravodajca), M. Ilešič, J. Malenovský, J. Klučka a U. Lõhmus, generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer, tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka, vyhlásil 5. júla 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.	Článkom 56 ES a 58 ES neodporuje právna úprava, podľa ktorej členský štát daňovým poplatníkom-nerezidentom, ktorých podstatná časť majetku sa nachádza v štáte ich bydliska, odmieta poskytnúť výhodu zníženia základu dane, ktorú poskytuje daňovým poplatníkom-rezidentom.

2.	Článkom 56 ES a 58 ES neodporuje, že pravidlo stanovené v bilaterálnej dohode o zamedzení dvojitého zdanenia, také ako v konaní vo veci samej v situácii a za okolností ako vo veci samej, nie je rozšírené na rezidenta členského štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou tejto dohody.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 289, 29.11.2003.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(prvá komora)

z 15. septembra 2005

vo veci C-495/03 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Hoge Raad der Nederlanden): Intermodal Transports BV proti Staatssecretaris van Financiën (1)

(Spoločný colný sadzobník - Colné položky - Zaradenie v kombinovanej nomenklatúre - Položka 8709 - Traktor „Magnum ET120 Terminal Tractor“ - Článok 234 ES - Povinnosť vnútroštátneho súdu položiť prejudiciálnu otázku - Podmienky - Záväzná informácia o sadzobnom zaradení tovaru vydaná tretej osobe colnými orgánmi iného členského štátu týkajúca sa podobného vozidla)

(2005/C 271/09)

Jazyk konania: holandčina

Vo veci C-495/03, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) z 21. novembra 2003 a doručený Súdnemu dvoru 24. novembra 2003, ktorý súvisí s konaním: Intermodal Transports BV proti Staatssecretaris van Financiën, Súdny dvor (prvá komora), v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Lenaerts, K. Schiemann (spravodajca), E. Juhász a M. Ilešič, generálna advokátka: C. Stix Hackl, tajomník: R. Grass, vyhlásil 15. septembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)

Článok 234 ES sa má vykladať tak, že ak je v rámci sporu týkajúceho sa colného zaradenia tovaru prebiehajúceho na vnútroštátnom súde predložená záväzná informácia týkajúca sa podobného tovaru vydaná colnými orgánmi iného členského štátu tretej osobe a ak je uvedený súd toho názoru, že colné zaradenie uvedené v tejto záväznej informácii je nesprávne, tieto dve okolnosti: — nemôžu mať za následok, keď ide o súd, ktorého rozhodnutie možno napadnúť opravnými prostriedkami podľa vnútroštátneho práva, povinnosť tohto súdu položiť Súdnemu dvoru otázky týkajúce sa výkladu, — nemôžu mať sami osebe automaticky za následok, keď ide o súd, ktorého rozhodnutie nemožno napadnúť opravnými prostriedkami podľa vnútroštátneho práva, povinnosť tohto súdu položiť Súdnemu dvoru otázky týkajúce sa výkladu. Súd, ktorého rozhodnutie nemožno napadnúť opravnými prostriedkami podľa vnútroštátneho práva, však má povinnosť, keď nastane v konaní na tomto súde otázka týkajúca sa práva Spoločenstva, obrátiť sa na Súdny dvor, pokiaľ nekonštatoval, že nastolená otázka nie je relevantná alebo že predmetné ustanovenie práva Spoločenstva už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora, alebo že správne uplatnenie práva Spoločenstva je tak jasné, že tu nie je priestor na žiadne rozumné pochybnosti; existencia takejto možnosti sa musí posúdiť v závislosti na charakteristikách vlastných právu Spoločenstva, zvláštnych ťažkostiach, ktoré predstavuje jeho výklad, a riziku rozdielov v judikatúre v rámci Spoločenstva; v tejto súvislosti existencia vyššie uvedenej záväznej informácie musí najmä viesť tento súd k tomu, aby bol zvlášť pozorný pri svojom posúdení týkajúcom sa prípadnej neexistencie rozumnej pochybnosti o správnom uplatnení kombinovanej nomenklatúry, uvedenej v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 2261/98 z 26. októbra 1998, najmä pri zohľadnení troch kritérií na posúdenie uvedených vyššie.

2)

Položka 8709 kombinovanej nomenklatúry sa má vykladať tak, že do nej nepatrí vozidlo vybavené dieselovým motorom s výkonom 132 kW pri 2 500 otáčkach za minútu, ako aj automatickou prevodovkou so štyrmi rýchlostnými stupňami pre jazdu vpred a jedným spätným rýchlostným stupňom a uzavretou kabínou, ako aj zdvíhacím zariadením umožňujúcim výšku zdvihu 60 cm, ktoré má nosnosť 32 000 kg, veľmi malý polomer otáčania a je konštruované na premiestňovanie návesov na pozemkoch a v priemyselných budovách. Takéto vozidlo totiž nie je ani vozíkom s vlastným pohonom používaným na prepravu tovaru, ani malým ťahačom používaným na železničných staniciach v zmysle uvedenej položky.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 21, 24.1.2004.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(piata komora)

z 8. septembra 2005

vo veci C-500/03: Komisia Európskych spoločenstiev proti Portugalskej republike (1)

(Nesplnenie povinnosti štátom - Smernica 98/34/ES - Technické normy a predpisy - Vnútroštátna právna úprava uplatniteľná na jachty)

(2005/C 271/10)

Jazyk konania: portugalčina

Vo veci C-500/03, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnený zástupca: M. A. Caeiros) proti Portugalskej republike (splnomocnení zástupcovia: L. I. Fernandes a M. J. Lois), ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 26. novembra 2003, Súdny dvor (piata komora), v zložení: predsedníčka piatej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia R. Schintgen a P. Kūris (spravodajca), generálny advokát: F. G. Jacobs, tajomník: R. Grass, vyhlásil 8. septembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

Portugalská republika si tým, že prijala ministerskú vyhlášku č. 783/98 z 19. septembra 1998 bez toho, že by oznámila jej návrh Komisii Európskych spoločenstiev nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú na základe článku 8 smernice 98/34/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. júna 1998 ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/34 ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. júla 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov.

2.	Portugalská republika je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 21, 24.1.2004.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(prvá komora)

z 8. septembra 2005

v spojených veciach C-544/03 a C-545/03 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Conseil d'État): Mobistar SA proti Commune de Fléron a Belgacom Mobile SA proti Commune de Schaerbeek (1)

(Článok 59 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 49 ES) - Telekomunikačné služby - Smernica 90/388/EHS - Článok 3c - Odstránenie všetkých obmedzení - Obecné poplatky za stožiare, stĺpy a antény pre šírenie GSM)

(2005/C 271/11)

Jazyk konania: francúzština

V spojených veciach C-544/03 a C-545/03, ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podané Conseil d'État (Belgicko) rozhodnutiami z 8. decembra 2003 a doručené Súdnemu dvoru 23. decembra 2003, ktoré sa týkajú konaní: Mobistar SA (C-544/03) proti Commune de Fléron a Belgacom Mobile SA (C-545/03) proti Commune de Schaerbeek, Súdny dvor (prvá komora), v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Lenaerts, N. Colneric (spravodajkyňa), E. Juhász a M. Ilešič, generálny advokát: P. Léger, tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka, vyhlásil 8. septembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)

Článok 59 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 49 ES) sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby právna úprava vnútroštátneho orgánu alebo územnosprávneho celku zaviedla poplatok za infraštruktúru mobilných a osobných komunikácií používaných v rámci výkonu činností stanovených v licenciách alebo oprávneniach, ak sa poplatok bez rozdielu uplatňuje na vnútroštátnych poskytovateľov služieb a poskytovateľov z iných členských štátov a má rovnaký účinok na vnútroštátne poskytovanie služieb v jednom členskom štáte a na poskytovanie služieb medzi členskými štátmi.

2)

Opatrenia daňovej povahy vzťahujúce sa na infraštruktúry mobilných komunikácií nepatria do pôsobnosti článku 3c smernice Komisie 90/388/EHS z 28. júna 1990 o súťaži na trhoch pre telekomunikačné služby v znení, pokiaľ ide o rozvinutie plnej hospodárskej súťaže na telekomunikačnom trhu, zmien a doplnkov smernice Komisie 96/19/ES z 13. marca 1996 okrem prípadu, keď také opatrenia zvýhodňujú, priamo alebo nepriamo, operátorov, ktorí disponujú alebo predtým disponovali osobitnými alebo výlučnými právami na úkor nových operátorov a ktoré majú na hospodársku súťaž významný vplyv.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 47, 21.2.2004.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(prvá komora)

z 8. septembra 2005

vo veci C-40/04 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Korkein oikeus): Syuichi Yonemoto (1)

(Aproximácia právnych predpisov - Strojové zariadenia - Smernica 98/37/ES - Súlad vnútroštátnej právnej úpravy ukladajúcej dovozcovi povinnosť overiť bezpečnosť strojového zariadenia vybaveného vyhlásením o zhode s predpismi ES)

(2005/C 271/12)

Jazyk konania: fínčina

Vo veci C-40/04, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Korkein oikeus (Fínsko) z 30. januára 2004 a doručený Súdnemu dvoru 3. februára 2004, ktorý súvisí s trestným konaním proti: Syuichi Yonemoto, Súdny dvor (prvá komora), v zložení predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Lenaerts, J. N. Cunha Rodrigues (spravodajca), E. Juhász a M. Ilešič, generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: K. Sztranc, referentka, vyhlásil 8. septembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)

Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/37/ES z 22. júna 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa strojových zariadení bránia uplatneniu vnútroštátnych predpisov stanovujúcich, že dovozca z členského štátu dovážajúci strojové zariadenie s označením „CE“ a vybavené vyhlásením o zhode s predpismi ES z iného členského štátu je povinný dbať na to, aby uvedené strojové zariadenie zodpovedalo základným požiadavkám na ochranu zdravia a zaistenie bezpečnosti určenými touto smernicou.

2)

Ustanovenia tejto smernice však nebránia uplatneniu vnútroštátnych ustanovení ukladajúcich dovozcovi z členského štátu dovážajúcemu strojové zariadenie vyrobené v inom členskom štáte: — zabezpečiť pred dodaním strojového zariadenia užívateľovi, aby toto zariadenie malo označenie „CE“ a bolo vybavené vyhlásením o zhode s predpismi ES preloženým do jedného alebo viacerých úradných jazykov členského štátu dovozu spolu s návodom na používanie preloženým do jedného alebo viacerých úradných jazykov tohto štátu, — po dodaní strojového zariadenia užívateľovi poskytnúť vnútroštátnym kontrolným orgánom všetky potrebné informácie a spoluprácu, ak sa bude zdať, že strojové zariadenie predstavuje riziko pre bezpečnosť alebo zdravie, za podmienky, že tieto požiadavky nepodrobia dovozcu povinnosti, aby sám overoval súlad strojového zariadenia so základnými požiadavkami na ochranu zdravia a zaistenie bezpečnosti určenými touto smernicou.

3)

Články 10 ES a 249 tretí odsek ES sa musia vykladať v tom zmysle, že nezakazujú členskému štátu uplatniť na účely účinného zabezpečenia dodržiavania povinností stanovených smernicou 98/37 trestné sankcie za podmienky, že budú analogické sankciám uplatňovaným na porušenia vnútroštátneho práva rovnakej povahy a dôležitosti a že v každom prípade budú mať účinný, primeraný a odradzujúci charakter.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 85, 3.4.2004.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(prvá komora)

z 15. septembra 2005

vo veci C-58/04 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesfinanzhof): Antje Köhler proti Finanzamt Düsseldorf-Nord (1)

(Šiesta smernica o DPH - Miesto plnenia podliehajúceho dani - Dodávka tovaru uskutočnená na palube námornej výletnej lode pre okružné plavby - Preprava uskutočnená vo vnútri Spoločenstva - Vylúčenie zdanenia v prípade zastávky mimo Spoločenstva - Rozsah vylúčenia)

(2005/C 271/13)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci C-58/04, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Bundesfinanzhof (Nemecko) z 23. októbra 2003 a doručený Súdnemu dvoru 11. februára 2004, ktorý súvisí s konaním: Antje Köhler proti Finanzamt Düsseldorf-Nord, Súdny dvor (prvá komora), v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia N. Colneric, K. Schiemann (spravodajca), E. Juhász a E. Levits, generálny advokát: M. Poiares Maduro, tajomník: M. M. Ferreira, hlavná referentka, vyhlásil 15. septembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

Zastavenia lode v prístavoch tretieho štátu, počas ktorých cestujúci môžu opustiť loď čo i len na krátky čas, predstavujú „zastávky mimo Spoločenstva“ v zmysle článku 8 ods. 1 písm. c) Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, v jeho znení vyplývajúcom zo smernice Rady 92/111/EHS zo 14. decembra 1992, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/388 a zavádzajú sa zjednodušujúce opatrenia k dani z pridanej hodnoty.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 106, 30.4.2004.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

z 8. septembra 2005

vo veci C-129/04 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Conseil d'État): Espace Trianon SA, Société wallonne de location-financement SA (Sofibail) proti Office communautaire et régional de la formation professionnelle et de l'emploi (FOREM) (1)

(Verejné obstarávanie - Smernica 89/665/EHS - Postup preskúmavania v rámci verejného obstarávania - Osoby, ktoré musia mať prístup k postupom preskúmavania - Združenie ad hoc, ktoré je predkladateľom ponuky - Zákaz členom združenia ad hoc podať návrh proti rozhodnutiu samostatne - Pojem „záujem o uzavretie zmluvy na základe verejného obstarávania“)

(2005/C 271/14)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci C-129/04, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Conseil d'État (Belgicko) z 25. februára 2004 a doručený Súdnemu dvoru 9. marca 2004, ktorý súvisí s konaním: Espace Trianon SA, Société wallonne de location-financement SA (Sofibail) proti Office communautaire et régional de la formation professionnelle et de l'emploi (FOREM), Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia C. Gulmann (spravodajca), R. Schintgen, G. Arestis a J. Klučka, generálna advokátka: C. Stix-Hackl, tajomník: K. Sztranc, referentka, vyhlásil 8. septembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

Článok 1 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb, sa musí vykladať tak, že nebráni tomu, aby podľa vnútroštátneho práva mohli členovia združenia ad hoc bez právnej subjektivity, ktoré sa ako také zúčastnilo na postupe verejného obstarávania a s ktorým na základe tohto verejného obstarávania nebola uzavretá zmluva, podať návrh proti rozhodnutiu o uzavretí tejto zmluvy len všetci spoločne a nie jeden z jeho členov samostatne.

2.	To isté platí, ak všetci členovia takéhoto združenia ad hoc konajú spoločne, no úkon jedného z nich je vyhlásený za neprípustný.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 106, 30.4.2004.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(štvrtá komora)

z 8. septembra 2005

vo veci C-278/04: Komisia Európskych spoločenstiev proti Spolkovej republike Nemecko (1)

(Nesplnenie povinnosti štátom - Smernice 2001/88/ES a 2001/93/ES - Sanitárne opatrenia - Ochrana ošípaných - Neprebratie)

(2005/C 271/15)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci C-278/04, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnení zástupcovia: G. Braun a A. Bordes) proti Spolkovej republike Nemecko (splnomocnená zástupkyňa: A. Tiemann), ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 29. júna 2004, Súdny dvor (štvrtá komora), v zložení: predseda štvrtej komory K. Lenaerts, sudcovia M. Ilešič a E. Levits (spravodajca), generálny advokát: M. Poiares Maduro, tajomník: R. Grass, vyhlásil 8. septembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

Spolková republika Nemecko si tým, že neprijala zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2001/88/ES z 23. októbra 2001 a smernicou Komisie 2001/93/ES z 9. novembra 2001, ktoré menia a dopĺňajú smernicu 91/630/EHS stanovujúcu minimálne normy na ochranu ošípaných, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z týchto smerníc.

2.	Spolková republika Nemecko je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 228, 11.9.2004.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(prvá komora)

z 8. septembra 2005

vo veci C-288/04 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Unabhängiger Finanzsenat, Außenstelle Wien): AB proti Finanzamt für den 6., 7. und 15. Bezirk (1)

(Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev - Služobný poriadok úradníkov - Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov - Miestny zamestnanec na zastúpení Komisie Európskych spoločenstiev v Rakúsku - Daňový systém)

(2005/C 271/16)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci C-288/04, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Unabhängiger Finanzsenat, Außenstelle Wien (Rakúsko) z 28. júna 2004 a doručený Súdnemu dvoru 6. júla 2004, ktorý súvisí s konaním: AB proti Finanzamt für den 6., 7. und 15. Bezirk, Súdny dvor (prvá komora), v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Lenaerts, K. Schiemann, E. Juhász (spravodajca) a M. Ilešič, generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: R. Grass, vyhlásil 8. septembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

Na účely použitia článkov 13 a 16 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev rozhodnutie inštitúcie Spoločenstva, ktoré stanovuje postavenie jedného z jeho zamestnancov a určuje jeho podmienky zamestnania, je záväzné pre vnútroštátne správne a súdne orgány, takže tieto orgány nemôžu vykonať nezávislé posúdenie právnej povahy prejednávaného pracovného miesta.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 251, 9.10.2004.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(štvrtá komora)

z 8. septembra 2005

vo veci C-427/04: Komisia Európskych spoločenstiev proti Helénskej republike (1)

(Nesplnenie povinnosti štátom - Smernica 2001/16/ES - Transeurópske železnice - Interoperabilita klasického transeurópskeho železničného systému - Neprebratie)

(2005/C 271/17)

Jazyk konania: gréčtina

Vo veci C-427/04, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnení zástupcovia: W. Wils a G. Zavvos) proti Helénskej republike (splnomocnená zástupkyňa: N. Dafniou), ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 5. októbra 2004, Súdny dvor (štvrtá komora), v zložení: predseda štvrtej komory K. Lenaerts, sudcovia M. Ilešič a E. Levits (spravodajca), generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: R. Grass, vyhlásil 8. septembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

Helénska republika si tým, že neprijala všetky zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2001/16/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o interoperabilite transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2.	Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 6, 8.1.2005.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(štvrtá komora)

z 8. septembra 2005

vo veci C-448/04: Komisia Európskych spoločenstiev proti Luxemburskému veľkovojvodstvu (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2001/40/ES - Vzájomné uznávanie rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín - Neprebratie v stanovenej lehote)

(2005/C 271/18)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci C-448/04, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnené zástupkyne: C. O'Reilly a A.-M. Rouchaud-Joët) proti Luxemburskému veľkovojvodstvu (splnomocnený zástupca: S. Schreiner), ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 27. októbra 2004, Súdny dvor (štvrtá komora), v zložení: predseda štvrtej komory K. Lenaerts, sudcovia J. N. Cunha Rodrigues a M. Ilešič (spravodajca), generálny advokát: M. Poiares Maduro, tajomník: R. Grass, vyhlásil 8. septembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že v stanovenej lehote neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín, s výnimkou jej článku 7, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Luxemburské veľkovojvodstvo je povinné nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 314, 18.12.2004.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(štvrtá komora)

z 8. septembra 2005

vo veci C-462/04: Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike (1)

(Nesplnenie povinnosti štátom - Smernica 2001/40/ES - Vzájomné uznanie rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín - Neprebratie v stanovenej lehote)

(2005/C 271/19)

Jazyk konania: taliančina

Vo veci C-462/04, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnení zástupcovia: C. O'Reilly a E. de March) proti Talianskej republike (splnomocnený zástupca: I. M. Braguglia, za právnej pomoci A. Cingolo, advokát), ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 29. októbra 2004, Súdny dvor (štvrtá komora), v zložení: predseda štvrtej komory K. Lenaerts, sudcovia J. N. Cunha Rodrigues a M. Ilešič (spravodajca), generálny advokát: M. Poiares Maduro, tajomník: R. Grass, vyhlásil 8. septembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

Talianska republika si tým, že neprijala v stanovenej lehote všetky zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2001/40/ES Rady z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín, s výnimkou jej článku 7, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2.	Žaloba sa vo zostávajúcej časti zamieta.

3.	Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 6, 8.1.2005.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(piata komora)

zo 14. júla 2005

vo veci C-31/05: Komisia Európskych spoločenstiev proti Francúzskej republike (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernice 2002/19/ES, 2002/20/ES a 2002/21/ES - Siete a služby - Elektronické komunikácie - Spoločný právny rámec - Neprebratie v stanovenej lehote)

(2005/C 271/20)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci C-31/05, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnený zástupca: M. Schotter) proti Francúzskej republike (splnomocnení zástupcovia: G. de Bergues a S. Ramet), ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 28. januára 2005, Súdny dvor (piata komora), v zložení: predsedníčka piatej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia P. Kūris (spravodajca) a G. Arestis, generálny advokát: A. Tizzano, tajomník: R. Grass, vyhlásil 14. júla 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

Francúzska republika si tým, že neprijala zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (Prístupová smernica), smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (Smernica o povolení) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (Rámcová smernica), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z týchto smerníc.

2.	Francúzska republika je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 82, 2.4.2005.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(šiesta komora)

z 8. septembra 2005

vo veci C-57/05: Komisia Európskych spoločenstiev proti Francúzskej republike (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2002/46/ES - Aproximácia právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov - Neprebratie v stanovenej lehote)

(2005/C 271/21)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci C-57/05, Komisia Európskych spoločenstiev (splnomocnený zástupca: J.-P. Keppenne) proti Francúzskej republike (splnomocnení zástupcovia: G. de Bergues, E. Belliard a R. Loosli-Surrans), ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 9. februára 2005, Súdny dvor (šiesta komora), v zložení: predseda šiestej komory A. Borg Barthet, sudcovia S. von Bahr a A. Ó Caoimh (spravodajca), generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: R. Grass, vyhlásil 8. septembra 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

Francúzska republika si tým, že neprijala všetky zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2.	Francúzska republika je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 82, 2.4.2005.

UZNESENIE SÚDNEHO DVORA

(štvrtá komora)

z 21. júna 2005

vo veciach C-483/00, C-485/00 až C-488/00, C-492/00 až C-494/00, C-496/00, C-500/00 a C-21/01 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Tribunale amministrativo regionale del Lazio): Azienda Agricola Nardoni di Benedetto Nardoni proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), Ministero del Tesoro, del Bilancio e della Programmazione Economica (C-483/00), a Azienda Agricola Antonio Tonon proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), za účasti: Ministero del Tesoro, del Bilancio e della Programmazione Economica (C-485/00), a Azienda Agricola Beniamino Brutti a i. proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), za účasti: Ministero del Tesoro, del Bilancio e della Programmazione Economica a i. (C-486/00), a Cooperativa Nuova Latte Srl proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), Ministero delle Politiche Agricole e Forestali (C-487/00), a Azienda Agricola Fermo e Gabriele Borini ss proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), Ministero del Tesoro, del Bilancio e della Programmazione Economica (C-488/00), a Giuseppe De Marchi a i. proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), Ministero del Tesoro, del Bilancio e della Programmazione Economica (C-492/00), a Ferdinando Pavan a i. proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), Ministero del Tesoro, del Bilancio e della Programmazione Economica (C-493/00), a Associazione dei Produttori di Latte delle Terre del Granducato a i. proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), Ministero delle Politiche Agricole e Forestali, Regione Toscana (C-494/00), a Associazione Agricola Produttori Castellani Soc. coop. arl a i. proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), Ministero del Tesoro, del Bilancio e della Programmazione Economica (C-496/00), a Azienda Agricola Pietro Baita a i. proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), Ministero delle Politiche Agricole e Forestali, (C-500/00), a Giorgio Accarini a i. proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), Ministero del Tesoro, del Bilancio e della Programmazione Economica (C-21/01) (1)

(Poľnohospodárstvo - Spoločná organizácia trhov - Mlieko a mliečne výrobky - Dodatočné poplatky za mlieko - Nariadenia č. 3950/92 a č. 536/93/EHS - Referenčné množstvá - Oprava a posteriori)

(2005/C 271/22)

Jazyk konania: taliančina

Vo veciach C-483/00, C-485/00 až C-488/00, C-492/00 až C-494/00, C-496/00, C-500/00 a C-21/01, ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podané rozhodnutiami Tribunale amministrativo regionale del Lazio (Taliansko) zo 6. júla 2000 a doručené Súdnemu dvoru 29. decembra 2000, a vo veci C-21/01 18. januára 2001, ktoré súvisia s konaniami: Azienda Agricola Nardoni di Benedetto Nardoni proti Azienda di Stato per gli inerventi nel mercato agricolo (AIMA), Ministero del Tesoro, del Bilancio e della Programmazione Economica (C-483/00), a Azienda Agricola Antonio Tonon proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), za účasti: Ministero del Tesoro, del Bilancio e della Programmazione Economica (C-485/00), a Azienda Agricola Beniamino Brutti a i. proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), za účasti: Ministero del Tesoro, del Bilancio e della Programmazione Economica a i. (C-486/00), a Cooperativa Nuova Latte Srl proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), Ministero delle Politiche Agricole e Forestali (C-487/00), a Azienda Agricola Fermo e Gabriele Borini ss proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), Ministero del Tesoro, del Bilancio e della Programmazione Economica (C-488/00), a Giuseppe De Marchi a i. proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), Ministero del Tesoro, del Bilancio e della Programmazione Economica (C-492/00), a Ferdinando Pavane a i. proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), Ministero del Tesoro, del Bilancio e della Programmazione Economica (C-493/00), a Associazione dei Produttori di Latte delle Terre del Granducato a i. proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), Ministero delle Politiche Agricole e Forestali, Regione Toscana (C-494/00), a Associazione Agricola Produttori Castellani Soc. coop. arl a i. proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), Ministero del Tesoro, del Bilancio e della Programmazione Economica (C-496/00), a Azienda Agricola Pietro Baita a i. proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), Ministero delle Politiche Agricole e Forestali, (C-500/00), a Giorgio Accarini a i. proti Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo (AIMA), Ministero del Tesoro, del Bilancio e della Programmazione Economica (C-21/01), Súdny dvor (štvrtá komora), v zložení: predseda štvrtej komory K. Lenaerts, sudcovia N. Colneric (spravodajkyňa) a J. N. Cunha Rodrigues, generálny advokát: P. Léger, tajomník: R. Grass, vydal 21. júna 2005 uznesenie, ktorého výrok znie:

Článok 1 a 4 nariadenie Rady (EHS) č. 3950/92 z 20. decembra 1992, ktorým sa ustanovujú dodatočné poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov [neoficiálny preklad] ako aj článok 3 a 4 nariadenia Komisie (EHS) č. 536/1993 z 9. marca 1993, ktorým sa stanovujú spôsoby uplatňovania dodatočných výberov v odvetví mlieka a mliečnych výrobkov [neoficiálny preklad] musia byť vykladané v tom zmysle, že nebránia tomu, aby členský štát po kontrolách opravil individuálne referenčné množstvá pridelené každému výrobcovi a prepočítal v dôsledku toho po prerozdelení nepoužitých referenčných množstiev povinné dodatočné výbery splatné po uplynutí splatnosti týchto výberov za dotknutú mliekarenskú kampaň.

---

(1)  Ú. v. ES C 118, 21.4.2001.

Žaloba podaná 15. júla 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Fínskej republike

(Vec C-284/05)

(2005/C 271/23)

Jazyk konania: fínčina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: G. Wilms a P. Aalto, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, podala 15. júla 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Fínskej republike.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

1)

určil, že Fínska republika si tým, že odmietla vypočítať a zaplatiť vlastné zdroje, ktoré neurčila a nesprístupnila Komisii v rozpore s článkom 26 ES a článkom 20 Colného kódexu Spoločenstva a teda Spoločného colného sadzobníka v súvislosti s dovozom vojenského materiálu v rokoch 1998 až 2002, oslobodeným od cla, a tým, že nezaplatila úroky z omeškania po tom, čo nedala vlastné zdroje k dispozícii Komisii, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 2, 9, 10 a 11 nariadenia (EHS, Euratom) č. 1552/89 (1) a nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000 (2) a

2)	zaviazal Fínsku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Vlastné zdroje Spoločenstva pozostávajú okrem iného z platieb vyplývajúcich zo Spoločného colného sadzobníka a z iných ciel. Členské štáty musia určiť výšku ciel hneď, ako majú k dispozícii potrebné informácie a musia tieto zdroje pripísať na účet vlastných zdrojov Spoločenstva v stanovenej lehote. V prípade omeškania pripísania zdrojov sú povinné zaplatiť úroky podľa právnych predpisov Spoločenstva. Článok 296 ES sa týka prísne obmedzených výnimočných situácií a z dôvodu takejto obmedzenej povahy sa tieto výnimky nemôžu vykladať extenzívne. Členský štát, ktorý má v úmysle spoľahnúť sa na uvedené výnimky, musí na účely odôvodnenia toho, že si nesplnil svoje povinnosti, poskytnúť dôkaz, že jeho činnosť nepresahuje hranice vyššie uvedených situácií. Nariadenie (ES) č. 150/2003 (3), ktorým sa odpúšťajú clá na vojenské zariadenia, sa uplatňuje len od dátumu nadobudnutia účinnosti a nemôže sa uplatniť retroaktívne pred nadobudnutím účinnosti.

Fínsko popiera v celom rozsahu tak povinnosť poskytnúť informáciu, ako aj povinnosť platby a platby úrokov z omeškania.

---

(1)  Nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1552/1989 z 29. mája 1989, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 88/376/EHS, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev, Ú. v. ES L 155 zo 7.6.1989, s. 1.

(2)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev, Ú. v. ES L 130 z 31.5.2000, s. 1.

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 150/2003 z 21. januára 2003, ktorým sa odpúšťajú dovozné clá na určité zbrane a vojenské zariadenia, Ú. v. ES L 25 z 30.1.2003, s. 1.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Rovaniemen hallinto-oikeus z 15. júla 2005, ktorý súvisí s konaním: Länsstyrelsen i Norrbottens län proti Lapin liitto

(Vec C-289/05)

(2005/C 271/24)

Jazyk konania: fínčina

Rovaniemen hallinto-oikeus podal uznesením z 15. júla 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: Länsstyrelsen i Norrbottens län proti Lapin liitto, a bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 19. júla 2005.

Rovaniemen hallinto-oikeus žiada Súdny dvor, aby rozhodol v otázke výkladu bodu 1.7 pravidla nariadenia Komisie (ES) č. 1685/2000 (1) (teraz bod 1.8 pravidla č. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1145/2003 (2)).

---

(1)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1685/2000 z 28. júla 2000, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 s ohľadom na uplatniteľnosť výdavkov pre činnosti spolufinancované štrukturálnymi fondmi, Ú. v. ES L 193 z 29. júla 2000, s. 39.

(2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1145/2003 z 27. júna 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1685/2000, pokiaľ ide o pravidlá oprávnenosti výdavkov pre operácie spolufinancované zo štrukturálnych fondov, Ú. v. ES L 160 z 28. júna 2003, s. 48.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Finanzgericht Münster z 5. júla 2005, ktorý súvisí s konaním: Columbus Container Services B.V.B.A. & Co. proti Finanzamt Bielefeld-Innenstadt

(Vec C-298/05)

(2005/C 271/25)

Jazyk konania: nemčina

Finanzgericht Münster podal uznesením z 5. júla 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: Columbus Container Services B.V.B.A. & Co. proti Finanzamt Bielefeld-Innenstadt, a bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 26. júla 2005.

Finanzgericht Münster žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

„Odporuje ustanoveniam článku 52 Zmluvy ES, teraz článku 43 ES a článkov 73 b až 73 d Zmluvy ES, teraz článkov 56 až 58 ES, keď právna úprava v § 20 ods. 2 a ods. 3 nemeckého zákona o dani v oblasti vonkajších vzťahov [Gesetz über die Besteuerung bei Auslandsbeziehungen (Außensteuergesetz)], v znení zákona z 21. decembra 1993 o zamedzení zneužívania a o daňovom zosúladení [Missbrauchsbekämpfungs- und Steuerbereinigungsgesetz, (BGBl 1993 I, s. 2310)], oslobodzuje od dvojitého zdanenia príjmy s vlastnosťami kapitálového vkladu do zahraničnej prevádzky daňového poplatníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v tuzemsku, ktoré by podliehali dani ako predbežné príjmy, ak by prevádzka bola zahraničnou spoločnosťou, v rozpore so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Spolkovou republikou Nemecko a Belgickým kráľovstvom z 11. apríla 1967, nie oslobodením príjmu od tuzemskej dane, ale započítaním vyberanej zahraničnej dane zo zisku?“

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozsudkom Arbitragehof (Belgicko) z 13. júla 2005, ktorý súvisí s konaním: v.z.w. Advocaten voor de wereld proti Ministerraad

(Vec C-303/05)

(2005/C 271/26)

Jazyk konania: holandčina

Arbitragehof (Belgicko) podal rozsudkom z 13. júla 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: v.z.w. Advocaten voor de wereld proti Ministerraad, a bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 29. júla 2005.

Arbitragehof (Belgicko) žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1.

Je rámcové rozhodnutie Rady Európskej únie 2002/584/SVV (1) z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi zlučiteľné s článkom 34 ods. 2 písm. b) Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorého sa rámcové rozhodnutia môžu prijímať iba na účely aproximácie zákonov a iných právnych predpisov členských štátov?

2.

Je článok 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady Európskej únie 2002/584/SVV z 13.júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi v rozsahu, v akom odstraňuje overenie požiadavky dvojitej trestnosti činov v ňom vymenovaných zlučiteľný s článkom 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a konkrétnejšie so zásadou zákonnosti trestného konania zaručenou týmto ustanovením a so zásadami rovnosti a zákazu diskriminácie?

---

(1)  Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1.

Odvolanie podané 22. augusta 2005: Fred Olsen, S.A. proti rozhodnutiu Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá rozšírená komora) z 15. júna 2005 vo veci T-17/02, Fred Olsen, S.A. proti Komisii Európskych spoločenstiev, ktorú podporuje Španielske kráľovstvo

(Vec C-320/05 P)

(2005/C 271/27)

Jazyk konania: španielčina

Fred Olsen, S.A. podal 22. augusta 2005 odvolanie na Súdny dvor Európskych spoločenstiev proti rozhodnutiu Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá rozšírená komora) z 15. júna 2005 vo veci T-17/02, Fred Olsen, S.A. proti Komisii Európskych spoločenstiev, ktorú podporuje Španielske kráľovstvo. Odvolateľa zastupuje R. Marín Correa, abogado.

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

1.	vyhlásil neplatnosť napadnutého rozsudku z dôvodu porušenia práva odvolateľa na vykonanie relevantných dôkazov na jeho obranu, alebo;

2.	subsidiárne zrušil napadnutý rozsudok a vyhlásil nový rozsudok, ktorým zruší rozhodnutie Komisie z 25. júla 2001 (1) týkajúce sa štátnej pomoci NN 48/2001 v zmysle návrhu v žalobe podanej Fred Olsen, S. A;

3.	v ďalšom rozhodol tak, ako to vyžadujú právne predpisy, najmä o uložení povinnosti Komisii Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania na prvom stupni.

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

1.

Odvolateľ v prvom rade tvrdí, že bolo porušené právo na vykonanie relevantných dôkazov na obhajobu, ktoré je súčasťou práva na spravodlivé konanie chráneného článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a tiež že došlo k právnemu omylu v posúdení vykonaných dôkazov. Odvolateľ tvrdí, že toto právo bolo porušené tým, že boli zamietnuté návrhy rôznych listinných dôkazov, zásadných pre odôvodnenie žaloby o neplatnosť, ktorá bola, pokiaľ ide o jej hlavné dôvody, zamietnutá práve preto, že tieto neboli preukázané alebo dôvodné. Takisto tvrdí, že Súd prvého stupňa skreslil alebo neuznal dôkazné prostriedky, ktoré mali pre odôvodnenie žaloby zásadný význam.

2.

Odvolateľ ďalej tvrdí, že bol porušený článok 235 Zmluvy ES tým, že napadnuté rozhodnutie nebolo vo svojich podstatných aspektoch dostatočne odôvodnené. Bolo tomu tak predovšetkým vo vzťahu k základnej otázke nastolenej v sťažnostiach, ktoré viedli k uvedenému rozhodnutiu o nedostatku zmluvnej základne platieb uhradených Transmediterránea na náhradu výdavkov na reštrukturalizáciu personálu.

3.

V treťom odvolacom dôvode sa uvádza porušenie článku 88 ES a článku 19 nariadenia 659/1999. Vychádza sa v ňom z toho, že príslušné opatrenia obsiahnuté v rozhodnutí Komisie z 3. decembra 1997, ktoré sa týkalo zmluvy o poskytovaní služieb námorných spojení medzi Transmediterránea a Španielskym kráľovstvom v roku 1978, spočívali v zrušení režimu pomoci obsiahnutého v tejto zmluve a zakazovali predĺženie jeho platnosti vo vzťahu k medziostrovným spojeniam Kanárskych ostrovov.

4.

Štvrtý odvolací dôvod vyplýva z porušenia článku 86 ods. 2 Zmluvy ES a zároveň článku 173 Zmluvy tým, že Súd prvého stupňa prekročil svoju právomoc kontrolného orgánu, keď rozhodol o žalobe o neplatnosť a potvrdil platnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolateľ tiež poukazuje na porušenie článku 263 Zmluvy. Súd prvého stupňa totiž tým, že v napadnutom rozsudku potvrdil platnosť určitých náhrad za plnenie údajných záväzkov verejnej služby, nielenže porušil článok 86 ods. 2 Zmluvy a judikatúru, ktorá ho vykladá (keďže neboli splnené podmienky, ktoré toto ustanovenie vyžaduje pre platnosť platieb), ale navyše prekročil svoju právomoc tým, že svoje rozhodnutie založil na iných dôvodoch, než boli uvedené v rozhodnutí Komisie, a ktoré sa vzhľadom na predložené tvrdenia a vykonané dôkazy ukázali byť neisté.

---

(1)  Ú. v. ES C 96, 2002, s. 4

Žaloba podaná 24. augusta 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Spojenému kráľovstvu

(Vec C-323/05)

(2005/C 271/28)

Jazyk konania: angličtina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Antonio Aresu a Nicola Yerrell splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, podala 24. augusta 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Spojenému kráľovstvu.

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

1)

určil, že Spojené kráľovstvo si nesplnilo svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy o ES tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (1) a/alebo o tom neinformovalo Komisiu.

2)	zaviazal Spojené kráľovstvo nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prijatie opatrení na prebratie smernice uplynula 15. januára 2004.

---

(1)  Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4.

Odvolanie podané 26. augusta 2005: Industrias Químicas del Vallés, S.A. proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá komora) z 28. júna 2005 vo veci T-158/03, Industrias Químicas del Vallés, S.A. proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec C-326/05 P)

(2005/C 271/29)

Jazyk konania: španielčina

Industrias Químicas del Vallés, S.A. podala 26. augusta 2005 odvolanie na Súdny dvor Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá komora) z 28. júna 2005 vo veci T-158/03, Industrias Químicas del Vallés, S.A. proti Komisii Európskych spoločenstiev. Odvolateľku zastupuje C. Fernández Vicién, I. Moreno-Tapia Rivas a J. Sabater Marotias, abogados.

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

1.	Vyhlásil, že toto odvolanie je prípustné a dôvodné.

2.	Zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. júna 2005.

3.	Vyhovel žalobe podanej v konaní na prvom stupni, ktorej predmetom bolo zrušenie rozhodnutia Komisie 2003/308/ES (1) z 2. mája 2003 o nezaradení metalaxylu do prílohy k smernici Rady 91/414/EHS (2) .

4.	Subsidiárne vrátil vec na konanie a rozhodnutie Súdu prvého stupňa.

5.	V každom prípade zaviazal Komisiu nahradiť trovy tak odvolacieho konania, ako aj konania pred Súdom prvého stupňa a prípadne trov konania o nariadení predbežných opatrení .

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

1.	Po prvé sa Industrias Químicas del Vallés, S. A. (IQV) domnieva, že Súd prvého stupňa pri analýze právneho stanoviska Komisie o následkoch odstúpenia jediného oznamovateľa, ktorý predložil úplnú zložku, od konania o posudzovaní metalaxylu, skreslil dôkazy v predmetnom konaní.

2.	Po druhé sa IQV domnieva, že Súd prvého stupňa sa dopustil právneho omylu, keď zamietol žalobný dôvod IQV len na základe výňatku z dokumentu, ku ktorému IQV nemala, ako uznáva aj samotný Súd prvého stupňa, nikdy počas správneho konania prístup.

3.	Po tretie IQV pripisuje Súdu prvého stupňa právny omyl v tom, že v predmetnej veci nesprávne vykladal a uplatnil zásadu obozretnosti a zásadu proporcionality a v tom, že pri odôvodnení pôvodne napadnutého rozhodnutia Komisie vychádzal z dôvodov verejného zdravia.

4.

Po štvrté IQV usudzuje, že Súd prvého stupňa sa dopustil právneho omylu pri výklade a uplatnení príslušného právneho rámca predmetnej veci, najmä ustanovení smernice 91/414/EHS a nariadenia 3600/92, ktoré sa týka procesu posudzovania liečiv obsiahnutých v prípravkoch na ochranu rastlín. IQV sa predovšetkým domnieva, že Súd prvého stupňa (i) si zamieňa pojmy „kompletný dokument“ a „doplňujúca informácia“; (ii) nesprávne usúdil, že v prípade viacerých ohlasovateľov tej istej látky musí mať každý ohlasovateľ kompletný dokument; (iii) nesprávne posúdil úlohu spravodajského členského štátu v etapách po vypracovaní monografie.

5.

Po piate IQV pripisuje Súdu prvého stupňa právny omyl v tom, že sa domnieval, že Komisia sa nedopustila zjavného omylu v posúdení, keď odmietla predĺžiť lehotu, aby sa mohlo pokračovať v posudzovaní metalaxylu: v tomto bode Súd prvého stupňa vychádza z nesprávnej premisy a uvádza dôvody, ktoré sú s ohľadom na predĺženia lehôt, ktoré Komisia povolila v predmetnej oblasti, rozporné.

6.	Po šieste sa IQV domnieva, že Súd prvého stupňa dospel k rozpornému a prehnanému odôvodneniu, keď zamietol žalobný dôvod IQV na základe odôvodnenia rozhodnutia, ktoré sa v napadnutom rozhodnutí nenachádza.

7.	Napokon sa IQV domnieva, že Súd prvého stupňa porušil procesné normy tým, že nezohľadnil časť písomných pripomienok IQV k správe pre pojednávanie vypracovanej sudcom spravodajcom bez toho, aby to bolo nejakým spôsobom v rozsudku zdôvodnené.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 113, 7.5.2003, s. 8; Mim. vyd. 03/038, s. 495.

(2)  Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1; Mim. vyd. 03/011, s. 332.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Bundesfinanzhof z 28. júna 2005, ktorý súvisí s konaním: Finanzamt Dinslaken proti Gerold Meindl

(Vec C-329/05)

(2005/C 271/30)

Jazyk konania: nemčina

Bundesfinanzhof podal uznesením z 28. júna 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: Finanzamt Dinslaken proti Gerold Meindl, vedľajší účastník konania: Christine Meindl-Berger, a bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 2. septembra 2005.

Bundesfinanzhof žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

Je porušením článku 43 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev, ak je rezidentovi, ktorého manžel má bydlisko v Rakúsku a nežije s ním oddelene, odmietnuté spoločné zdanenie manželov daňou z príjmov s odôvodnením, že tento manžel dosiahol viac než 10 % spoločných príjmov ako aj viac než 24 000 DEM, ak tieto príjmy podľa rakúskeho práva nepodliehajú dani z príjmov?

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Hovrätten för övre Norrland z 22. augusta 2005, ktorý súvisí s konaním: Per Fredrik Lennart Granberg proti Lokal åklagare I Haparanda

(Vec C-330/05)

(2005/C 271/31)

Jazyk konania: švédčina

Hovrätten för övre Norrland podal uznesením z 22. augusta 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: Per Fredrik Lennart Granberg proti Lokal åklagare I Haparanda, a bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 6. septembra 2005.

Hovrätten för övre Norrland žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1.

Umožňuje článok 9 ods. 3 smernice 92/12/EHS (ďalej len „smernica“) členským štátom vyňať minerálne oleje z pôsobnosti článku 8 smernice tým spôsobom, že členský štát môže stanoviť, že súkromná osoba, ktorá sama kúpila minerálne oleje pre vlastné použitie v inom členskom štáte, v ktorom boli uvoľnené na spotrebu, a sama ich prepravila do členského štátu určenia, musí zaplatiť spotrebnú daň v tomto členskom štáte bez ohľadu na to, akým spôsobom boli minerálne oleje prepravené?

2.

V prípade kladnej odpovede na otázku 1, je článok 9 ods. 3 smernice v súlade so základnými zásadami Zmluvy o voľnom pohybe tovarov a zásadou proporcionality, keďže zjavným cieľom článku 9 ods. 3 smernice je zabrániť súkromným osobám prepravovať minerálne oleje, tým, že stanovuje výnimku zo zásady, že z výrobkov, získaných súkromnými osobami pre ich vlastné použitie a nimi prepravovaných, sa spotrebná daň má vyberať v členskom štáte, v ktorom boli získané, a je takýto účel v súlade s právnym základom, ktorý Rada uplatnila pre túto smernicu alebo je článok 9 ods. 3 smernice, neplatný?

3.

V prípade zápornej odpovede na otázku 1, predstavuje preprava 3 000 litrov minerálneho oleja pomocou troch „IBC“ nádrží, ktoré možno povoliť pre odbornú prepravu nebezpečných tovarov, vrátane tekutín, naložených súkromnou osobou na dodávku, atypický spôsob prepravy v zmysle článku 9 ods. 3 smernice?

4.

Je v súlade s článkom 7 ods. 4, aby členský štát prijal právnu úpravu, podľa ktorej súkromná osoba, ktorá sama získala minerálne oleje pre vlastné použitie v inom členskom štáte, v ktorom boli uvoľnené na spotrebu, a sama ich atypickým spôsobom prepravila v zmysle článku 9 ods. 3 smernice do členského štátu určenia, je povinná poskytnúť záruku na úhradu spotrebnej dane a pri preprave mať pri sebe zjednodušený sprievodný dokument a potvrdenie o poskytnutej záruke za úhradu spotrebnej dane?

Odvolanie podané 6. septembra 2005: Internationaler Hilfsfonds e.V. proti uzneseniu Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (tretia komora) z 11. júla 2005 vo veci T-294/04, Internationaler Hilfsfonds e.V. proti Komisii Európskych spoločenstiev.

(Vec C-331/05 P)

(2005/C 271/32)

Jazyk konania: nemčina

Internationaler Hilfsfonds e.V. podal 6. septembra 2005 odvolanie na Súdny dvor Európskych spoločenstiev proti uzneseniu Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (tretia komora) z 11. júla 2005 vo veci T-294/04, Internationaler Hilfsfonds e.V. proti Komisii Európskych spoločenstiev. Odvolateľa zastupuje Hans Kaltenecker, advokát, s adresou na doručovanie 5, rue Raffet, F-75016 Paríž.

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

1.	zrušil uznesenie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (tretia komora) z 11. júla 2005 vo veci T-294/04 (1) a vrátil vec na Súd prvého stupňa, alebo zaviazal žalovanú na úhradu/zaplatenie 54 037 EUR;

2.	zaviazal žalovanú nahradiť trovy konania.

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

Odvolateľ odvodňuje svoje odvolanie voči rozhodnutiu Súdu prvého stupňa nesprávnym posúdením a použitím procesných predpisov a práva Spoločenstva ako aj ignorovaním rozhodnutí súdov Spoločenstva:

1.	Súd prvého stupňa prehliadol, že právne a vecne existuje súvislosť medzi trovami konania, ktoré vznikajú v súvislosti so súdnym konaním, a nákladmi, ktoré sú uplatňované formou žaloby o náhradu škody.

2.

Súd prvého stupňa nepodal žiadne právne relevantné vysvetlenie ku skutočnosti, že sú kvázi z úradnej povinnosti náklady zastupovania advokátom v konaní o sťažnosti pred európskym ombudsmanom vylúčené z nákladov, ktoré môžu byť uplatňované žalobou o náhradu škody. Nepreskúmal vecné a právne odôvodnenie nutnosti zapojenia advokáta do konania o sťažnosti, ktoré začal odvolateľ.

3.	Súd prvého stupňa nedôsledne preskúmal a nesprávne posúdil otázku kauzálnej súvislosti medzi protiprávnym konaním Komisie a uplatňovanou škodou.

4.

Súd prvého stupňa právne nesprávne použil rozhodnutie Súdneho dvora v súvislosti s odôvodnením svojho scestného tvrdenia, že konanie pred Európskym ombudsmanom v zásade nevyžaduje pribratie advokáta. Uvedené rozhodnutie sa vzťahovalo na prípad zamestnanca Komisie, ktorý bolo potrebné posudzovať podľa služobných kritérií, a ktoré nemalo žiadnu súvislosť s uvedeným prípadom.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 229, 17.9.2005

Výmaz veci C-360/01 (1)

(2005/C 271/33)

Jazyk konania: taliančina

Uznesením zo 4. apríla 2005 predseda Súdneho dvora Európskych spoločenstiev nariadil výmaz veci C-360/01: Talianska republika proti Komisii Európskych spoločenstiev a Rade Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. ES C 331, 24.11.2001.

Výmaz veci C-108/04 (1)

(2005/C 271/34)

Jazyk konania: španielčina

Uznesením z 3. mája 2005 predseda Súdneho dvora Európskych spoločenstiev nariadil výmaz veci C-108/04 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Tribunal Superior de Justicia): Divina Cortiñas Yáñez proti Instituto Nacional de la Seguridad Social (INSS), Tesorería General de la Seguridad Social (TGSS).

---

(1)  Ú. v. EÚ C 94, 17.4.2004.

Výmaz veci C-425/04 (1)

(2005/C 271/35)

Jazyk konania: taliančina

Uznesením zo 6. júna 2005 predseda Súdneho dvora Európskych spoločenstiev nariadil výmaz veci C-425/04: Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 300, 4.12.2004.

Výmaz veci C-458/04 (1)

(2005/C 271/36)

Jazyk konania: francúzština

Uznesením z 29. apríla 2005 predseda Súdneho dvora Európskych spoločenstiev nariadil výmaz veci C-458/04 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Tribunal administratif de Caen): Chambre de commerce et d'industrie de Flers-Argentan proti Directeur des services fiscaux de la DIRCOFI Ouest.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 19, 22.1.2005.

Oznámenie

(2005/C 271/37)

Tajomník Súdu prvého stupňa, pán Hans Jung 6. októbra 2005 prestal vykonávať svoju funkciu a pán Emmanuel Coulon, vymenovaný za tajomníka Súdu prvého stupňa rozhodnutím Súdu prvého stupňa z 5. júla 2005 v súlade so štvrtým odsekom článku 224 zmluvy ES a štvrtým odsekom článku 14 zmluvy Euroatom ako aj článkami 20 a 7 ods. 3 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, zložil sľub a nastúpil do funkcie na obdobie šesť rokov trvajúce do 5. októbra 2011.

Žaloba podaná 21. júla 2005 – Cyperská republika/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec T-300/05)

(2005/C 271/38)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Cyperská republika [v zastúpení: Petros Kliridis]

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť nariadenie č. 651/2001 (1),

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnuté nariadenie mení a dopĺňa nariadenie č. 60/2004 (2) ustanovujúce prechodné opatrenia v sektore cukru z dôvodu pristúpenia nových členských krajín. Žalobkyňa zrušenie tohto nariadenia odôvodňuje po prvé tým, že Komisia nebola oprávnená na jeho prijatie. Konkrétne žalobkyňa tvrdí, že podľa článku 41 aktu o pristúpení z roku 2003 je Komisia oprávnená prijať prechodné opatrenia, ak sú takéto prechodné opatrenia nevyhnutné na zmiernenie prechodu z režimu pred pristúpením nových členských štátov do režimu po uplatnení spoločnej poľnohospodárskej politiky. Žalobkyňa však tvrdí, že Komisia nepreukázala, že prijaté opatrenia boli nevyhnutné, a preto nebola oprávnená na ich prijatie. Žalobkyňa taktiež tvrdí, že článok 41 aktu o pristúpení jasne stanovuje, že oprávnené je prijatie len takých opatrení, ktoré sú v prospech členských štátov. Podľa žalobkyne však opatrenia prijaté novým nariadením nie sú v prospech členských štátov, ale naopak, záťažou pre ne.

V rovnakej súvislosti žalobkyňa tvrdí, že uvedené odôvodnenia sú nedostatočné, pretože neobjasňujú v dostatočnej miere z akých dôvodov bolo napadnuté nariadenie prijaté. Žalobkyňa ďalej uvádza porušenie zásady proporcionality vzhľadom k tomu, že podľa jej názoru Komisia nepreukázala, že bolo potrebné prijatie akéhokoľvek opatrenia, zatiaľ čo mohla v každom prípade prijať iné opatrenia na zabránenie vytvorenia nadbytočného množstva cukru v nových členských štátoch bez toho, aby prijala opatrenia uvedené v napadnutom nariadení.

Navyše, žalobkyňa uvádza, že napadnuté nariadenie porušuje zásadu zákazu retroaktivity právnych ustanovení, pretože ukladá povinnosti vzťahujúce sa na množstvá, ktoré boli už nahromadené pred jeho vstupom do platnosti.

Nakoniec, žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie, pretože podľa názoru žalobkyne napadnuté nariadenie stanovuje rozdielne zaobchádzanie s podnikmi nových členských štátov a s podnikmi starých členských štátov vo vzťahu k následkom pri podobnej, ak nie pri rovnakej situácii.

---

(1)  Nariadenie Komisie (ES) č. 651/2005 z 28. apríla 2005 ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 60/2004 ustanovujúce prechodné opatrenia v sektore cukru z dôvodu pristúpenia Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska do Európskej únie (Ú. v. EÚ L 108, 29.4.2005, s. 3)

(2)  Ú. v. EÚ L 9, 15.1.2004, s. 8.

Žaloba podaná 2. augusta 2005 – Guigard/Komisia

(Vec T-301/05)

(2005/C 271/39)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Philippe Guigard (Paríž, Francúzsko) [v zastúpení: S. Rodrigues, advokát, A. Jaume, advokát]

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	rozhodol, že je daná povinnosť vyplývajúca z mimozmluvnej zodpovednosti Európskeho spoločenstva za nesprávny postup Komisie spočívajúci v neobnovení pracovnej zmluvy medzi ňou a žalobcom za neregulárnych podmienok,

—	zaviazal žalovanú na náhradu škody s cieľom náhrady tak škody súvisiacej s výkonom povolania (vo východiskovej orientačnej výške 350 000 EUR), ako aj nemajetkovej ujmy (vo výške ponechanej na spravodlivé a nestranné posúdenie Súdom prvého stupňa),

—	zaviazal žalovanú na náhradu všetkých trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podaná žaloba smeruje k náhrade škody, ktorú žalobca údajne utrpel z dôvodu, že mu za podmienok, ktoré považuje za neregulárne, nebola obnovená pracovná zmluva, ktorú uzavrel so žalovanou v rámci technickej spolupráce medzi Európskym spoločenstvom a vládou Nigeru.

V tejto súvislosti pripomína, že je expertom uvedeným v zozname EuropAid, ktorý od roku 1992 vykonával mnoho úloh ako zmluvný zamestnanec Komisie. Dňa 7. marca 2002 podpísal s Komisiou pracovnú zmluvu na dobu dvanásť mesiacov ako technický asistent pri Ministerstve vybavenosti a dopravy v Niamey. Úlohu vykonával za uspokojivých podmienok. Obnovenie tejto zmluvy bolo predmetom oficiálnej žiadosti podanej týmto ministerstvom ako národným schvaľovacím úradníkom Európskeho rozvojového fondu (ERF).

Na podporu svojich nárokov žalobca tvrdí porušenie Dohovoru z Lomé IV, ktorého sa Komisia dopustila tým, že nerešpektovala rozdelenie právomoci medzi národným schvaľovacím úradníkom ERF a vedúcim delegácie, ktorý nemôže namietať obnovenie zmluvy z dôvodu, že článok 313.2 písm. k) dohovoru zveruje výlučnú právomoc pri zamestnávaní expertov technickej pomoci národnému schvaľovaciemu úradníkovi ERF, pričom jedinou povinnosťou je informovať o tom vedúceho delegácie. Okrem toho, a v každom prípade, Komisia nedodržala kogentnú lehotu tridsiatich dní stanovenú v článku 314 dohovoru na odpoveď na žiadosť národného schvaľovacieho úradníka týkajúcu sa obnovenia zmluvy.

Na záver žalobca uplatňuje porušenie zásady správneho úradného postupu, povinnosti starostlivosti a legitímnej dôvery.

Žaloba podaná 1. augusta 2005 – Balabanis a Le Dour/Komisia

(Vec T-305/05)

(2005/C 271/40)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Panagiotis Balabanis (Brusel, Belgicko), Olivier Le Dour (Brusel, Belgicko) [v zastúpení: X. Martin M., S. Orlandi, A. Coolen, J.-N. Louis, E. Marchal, advokáti]

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcov

—	zrušiť rozhodnutie Komisie o nezohľadnení zásluh úradníkov pri povyšovaní v roku 2004 a rozhodnutia o nepovýšení do vyššej platovej triedy v ich kategórii,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobcovia v predmetnej veci uvádzajú, že 16. marca 2002 boli vymenovaní za úradníkov v skúšobnej dobe, a preto v súlade s novým znením článku 45 služobného poriadku k 16. marcu 2004 spĺňajú kritérium minimálnej dvojročnej započítateľnej praxe, napádajú zamietavé rozhodnutie orgánu povereného menovaním, ktorým nebola uznaná ich spôsobilosť byť povýšení v roku 2004 a ktorým bolo zamietnuté ich povýšenie do vyššej platovej triedy v ich kategórii za to isté obdobie.

Svoje nároky opierajú o porušenie tohto článku 45 služobného poriadku. V zmysle uvedeného nového ustanovenia musí byť v rámci stanovenia minimálnej započítateľnej praxe zohľadnená skúšobná doba.

Žaloba podaná 10. augusta 2005 – Scippacercola a Terezakis/Komisia

(Vec T-306/05)

(2005/C 271/41)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Isabella Scippacercola a Ioannis Terezakis (Brusel, Belgicko) [v zastúpení: A. Krystallidis, advokát]

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcov

—

zrušiť rozhodnutie Komisie z 2. mája 2005 doručené žalobcom 31. mája 2005 o zamietnutí začať dôkladné vyšetrenie výdavkov a príjmov AIA SA vzťahujúcich sa na poskytovanie služieb bezpečnosti cestujúcich, zriadenie terminálu pre cestujúcich a parkovacích služieb s cieľom zistiť, či poplatky vyberané Athens International Airport SA predstavujú zneužitie dominantného postavenia na trhu,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobcovia sú individuálnymi užívateľmi Aténskeho medzinárodného letiska v Spate. Žalobcovia napádajú na základe čl. 7 ods. 2 nariadenia č. 773/2004 (1) konečné rozhodnutie Komisie o zamietnutí začať dôkladné vyšetrenie údajne nadmerných letiskových poplatkov vyberaných Aténskym medzinárodným letiskom vzťahujúcich sa na poskytovanie služieb bezpečnosti cestujúcich, zriadenie terminálu pre cestujúcich a parkovacích služieb.

Žalobcovia namietajú nesprávne právne posúdenie a nesprávne posúdenie skutkového stavu, ktorého sa mala dopustiť Komisia tým, že usúdila, že bezpečnostné kontroly cestujúcich nie sú hospodárskou činnosťou v zmysle článku 82 ES a že parkovacie služby nepredstavujú relevantný trh.

Žalobcovia ďalej tvrdia, že Komisia riadne neporovnala výdavky a príjmy Aténskeho medzinárodného letiska v Spate týkajúce sa poskytovania služieb bezpečnosti cestujúcich, zriadenie terminálu pre cestujúcich a parkovacích služieb, pretože si neoverila správnosť a podstatu údajov poskytnutých medzinárodným letiskom v Aténach.

Navyše žalobcovia tvrdia, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že opomenula zistiť i) použitie rôznych tarifných poplatkov za použitie terminálu pre cestujúcich pri medzinárodných a vnútroštátnych letoch a ii) vyberanie poplatkov za používanie terminálu pre cestujúcich a bezpečnostného poplatku pri pravidelných letoch, ktoré sa nevyberajú pri chartrových letoch.

Na záver žalobcovia namietajú porušenie článku 253 ES, pretože Komisia neoznačila výdavky a príjmy Aténskeho medzinárodného letiska v Spate, na základe ktorých zistila, že Aténske medzinárodne letisko v Spate neuplatňovalo nadmerné ceny.

---

(1)  Nariadenie Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES, Ú. v. EÚ L 123, s. 18.

Žaloba podaná 12. augusta 2005 – ASTEC Global Consultancy/Komisia

(Vec T-310/05)

(2005/C 271/42)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: ASTEC Global Consultancy Limited (Dublin, Írsko) [v zastúpení: B. O'Connor, solicitor a I. Cerreño, advokát]

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	Zrušiť rozhodnutie Európskej komisie z 25. júla 2005 (Referenčné č. AIDCO/F3/ACH D (2005) 19574), ktorým sa zamietla žalobcova žiadosť o účasť v časti 3 verejného obstarávania EuropeAid//119860/C/SV multi,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca, ktorý koná ako líder konzorcia, podal 15. apríla 2005 prihlášku do časti 3 Rámcovej zmluvy v súvislosti s novootvorením verejného obstarávania Komisie EuropeAid//119860/C/SV multi. Jedným z ďalších členov žalobcovho konzorcia bol Austroconsult Ges.m.b.H. Táto spoločnosť bola členom aj iného konzorcia, ktoré podalo prihlášku do tej istej časti. Dňa 31. mája 2005 Austroconsult formálne vystúpil z tohto druhého konzorcia.

Napadnutým rozhodnutím komisia odmietla vybrať žalobcovu prihlášku do užšej súťaže z dôvodu, že nebola v súlade s Oznámením o verejnom obstarávaní, keďže Austroconsult bol prítomný aj na inej prihláške.

Na podporu svojho návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobca tvrdí, že Komisia porušila zásadné procesné požiadavky v rámci verejného obstarávania, pretože akýkoľvek konflikt záujmov vyplývajúci s účasti spoločnosti Austroconsult v dvoch konzorciách bol vyriešený jeho vystúpením z druhého konzorcia. V tej istej súvislosti žalobca alternatívne tvrdí, že Austroconsult nemohol byť považovaný za platného člena druhého konzorcia, pretože jeho formálny list v prihlasovacom balíku nebol datovaný.

Žalobca ďalej tvrdí, že Komisia porušila zásadu rovnakého zaobchádzania, správneho úradného postupu a náležitej starostlivosti, pretože neprešetrila vystúpenie spoločnosti Austroconsult z druhého konzorcia, keď o tom mala pochybnosti, a neinformovala o nich žalobcu. Žalobca sa domnieva, že jeho vylúčenie bez akéhokoľvek ďalšieho objasnenia bolo neproporcionálne a v rozpore s riadnym úradným postupom.

Napokon žalobca tvrdí, že vytvorením užšej súťaže len zo šiestich záujemcov a pokračovaním vo verejnom obstarávaní Komisia porušila pravidlá stanovené v oznámení o verejnej súťaži, podľa ktorých sa vyžaduje minimálne osem záujemcov. Takisto sa domnieva, že bol diskriminovaný, pretože v pôvodnej a v prvej opakovanej verejnej súťaži, v ktorých bol úspešný, sa dodržalo pravidlo požadujúce užšiu súťaž najmenej ôsmich záujemcov, na rozdiel od druhej opakovanej verejnej súťaže, z ktorej bol žalobca vylúčený.

Žaloba podaná 9. augusta 2005 – Rounis/Komisia

(Vec T-311/05)

(2005/C 271/43)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Georgios Rounis (Brusel, Belgicko) [v zastúpení: E. Boigelot, advokát]

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Komisie, ktorým sa zamieta prevod jednej časti príjmu žalobcu určeného na pokrytie študijných nákladov jeho dcéry počas univerzitného školského roku 2003-2004,

—	priznať náhradu materiálnej škody a morálnej ujmy z dôvodu rôznych závažných omylov na rôznych úrovniach administratívy, ocenenej ex aequo et bono na 13 582,88 EUR a navýšenej o úroky 5,25 % až do úplného zaplatenia, s výhradou zvýšenia alebo zníženia tejto sumy počas konania,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca, ktorý bol takisto žalobcom vo veci T-17/01 (1), spochybňuje najmä rozhodnutie orgánu povereného menovaním, ktorý zamietol previesť do Spojeného kráľovstva 35 % jeho čistého mesačného príjmu určeného na pokrytie nákladov univerzitných štúdií jeho dcéry.

V tejto súvislosti upresňuje, že skutočné náklady v Spojenom kráľovstve preukázal a že právo na vykonanie takého prevodu mu priznal rozsudok zo 16. mája 2002 doplnený rozsudkom z 30. septembra 2003, oba vynesené vo vyššie uvedenej veci.

Na podporu svojich tvrdení sa žalobca odvoláva na porušenie článkov 62 a 67 Služobného poriadku, ako aj článkov 17 príloh VII a XIII toho istého aktu, a to rovnako v ich znení po nadobudnutí účinnosti nového Služobného poriadku 1. mája 2004. Tiež sa dovoláva neuznania všeobecných zásad práva, a to zásad správneho úradného postupu a dobrej správy, zásady zachovania legálne nadobudnutých práv a ochrany legitímnej dôvery, ako aj neuznania povinnosti starostlivosti a zásad, ktoré orgánu poverenému menovaním ukladajú prijať rozhodnutie len na základe príslušných odôvodnení a bez zjavných omylov v hodnotení.

---

(1)  Rozsudky zo 16. mája 2002 (Zb. VS, s. IA-63; VS II-301) a z 30. septembra 2003 (Zb. VS IA-221; VS II-1079).

Žaloba podaná 9. augusta 2005 – Komisia Európskych spoločenstiev/E. Alexiadou

(Vec T-312/05)

(2005/C 271/44)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev [v zastúpení: Dimitrios Triantafyllou a Dimos Nikolopoulos, advokát]

Žalovaná: Effrosyni Alexiadou

Návrhy žalobkyne

—	zaviazať žalovanú na úhradu sumy 26 068,11 EUR, ktorá zodpovedá čiastke 23 036,31 EUR istiny a 3 031,80 EUR úrokov z omeškania od 1. marca 2003 do 31. augusta 2005, Komisii,

—	zaviazať žalovanú na úhradu sumy 3,31 EUR úrokov denne až do úplného zaplatenia dlhu Komisii,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Európske spoločenstvo, zastúpené Európskou Komisiou, uzavrelo so žalovanou, ako členkou konzorcia, zmluvu č. G1ST-CT-2002-50227-PLASMALEATHER, ktorej predmetom bol osobitný program výskumu a technologického vývoja týkajúci sa spracúvania nepremokavej kože chladnou plazmou.

Zmluva ustanovovala, že Komisia finančne prispeje na riadne uskutočnenie predmetného projektu úhradou sumy nepresahujúcej 832 362 EUR. V tomto rámci Komisia uhradila žalovanej prostredníctvom koordinátorky konzorcia preddavok 23 036,31 EUR.

Žalovaná však bezprostredne po prijatí tejto čiastky vyhlásila koordinátorke, že zastavila výrobu kožených výrobkov, rozhodla sa orientovať svoje aktivity iným smerom, nemôže zaručiť úspešné uskutočnenie aktivít programu a domnieva sa, že je lepšie, ak opustí program na jeho začiatku.

Aj keď žalovaná bola niekoľko krát vyzvaná, nevrátila späť sumu preddavku, hoci – čo koordinátorka potvrdila – sa nepodieľala na výskumných aktivitách, a teda nepoužila sumu preddavku na tento účel.

Svojou žalobou chce Komisia dosiahnuť úhradu uvedenej dlžnej sumy a prislúchajúcich úrokov.

Žaloba podaná 12. augusta 2005 – Cyperská republika/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec T-316/05)

(2005/C 271/45)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Cyperská republika [v zastúpení: Petros Kliridis]

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť nariadenie (ES) č. 832/2005 (1),

—	zaviazať Komisiu Európskych spoločenstiev na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa uvádza rovnaké dôvody a hlavné tvrdenia ako boli predložené vo veci T-300/05.

---

(1)  Nariadenie Komisie (ES) č. 832/2005 z 31. mája 2005 o určení nadbytočných množstiev cukru, izoglukózy a fruktózy pre Českú republiku, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovinsko a Slovensko, Ú. v. EÚ L 138 z 1. júna 2005, s. 3.

Žaloba podaná 16. augusta 2005 – Kustom Musical Amplification/ÚHVT

(Vec T-317/05)

(2005/C 271/46)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Kustom Musical Amplification Inc. (Cincinnati, USA) [v zastúpení: M. Edenborough, barrister a T. Bamford, solicitor]

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu č. 1035/2004-2 alebo subsidiárne čiastočne ho zrušiť tak, aby bolo určenie tovarov obmedzené na „strunové nástroje, konkrétne profesionálne elektrické gitary“ v triede 15;

—	vrátiť prihlášku ochrannej známky Spoločenstva č. 3 206 372 úradu na účely jej uverejnenia;

—	zaviazať žalovaného nahradiť odvolateľovi/žalobcovi trovy konania, ktoré odvolateľovi/žalobcovi vznikli v súvislosti s touto žalobou, s odvolaním pred odvolacím senátom a v konaní pred prieskumovým pracovníkom.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka: Trojrozmerná ochranná známka predstavujúca tvar tzv. Beast gitary pre tovary v triede 15 (strunové nástroje, konkrétne gitary) (prihláška ochrannej známky Spoločenstva č. 3 206 372).

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: Zamietnutie prihlášky ochrannej známky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: Zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: Porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 40/94.

Žaloba podaná 25. augusta 2005 – AstraZeneca/Komisia

(Vec T-321/05)

(2005/C 271/47)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: AstraZeneca AB (Sodertalje, Švédsko) a AstraZeneca plc (Londýn, Spojené kráľovstvo) [v zastúpení: M. Brealey, QC, M. Hoskins, barrister, F. Murphy, solicitor]

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcov

—	zrušiť rozhodnutie Európskej komisie z 15. júla 2005 týkajúce sa konania podľa článku 82 Zmluvy ES a článku 54 Dohody EHP (vec COMP/A.37.507/F3 – AstraZeneca),

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým rozhodnutím uložila Komisia obidvom žalobcom pokutu 46 000 000 eur a prvému žalobcovi navyše pokutu 14 000 000 eur za porušenie článku 82 ES a článku 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Komisia zistila, že začiatkom roku 1993 žalobcovia úmyselne uvádzali nesprávne údaje patentovým zástupcom, vnútroštátnym súdom a patentovým úradom s cieľom získať dodatočné ochranné osvedčenia, o ktorých vedeli, že na ne nemajú nárok pre ich patentom chránený výrobok „omeprazole“, aktívnu látku lieku žalobcov „Losec“. Komisia tiež zistila, že v rokoch 1998/1999 žalobcovia uskutočňovali stratégiu selektívneho sťahovania kapsúl „Losec“ a ich nahrádzania tabletami „Losec“ a požiadali o zrušenie povolenia uvádzať na trh kapsule v Dánsku, Nórsku a vo Švédsku. V rozhodnutí sa uvádza, že obidvomi porušeniami sa úmyselne na základe zneužitia obmedzovala hospodárska súťaž generických liečiv a paralelného dovozu.

Žalobcovia napádajú rozhodnutia Komisie z niekoľkých dôvodov. V prvom rade tvrdia, že Komisia nesprávne vymedzila relevantný trh ako trh inhibítorov protónovej pumpy používaných na liečbu žalúdočnej kyseliny s vylúčením antihistaminík s predmetného trhu. Toto zistenie malo podľa žalobcov vplyv na zistenia Komisie o dominantnom postavení, pretože napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje, či by žalobcovia mali dominantné postavenie aj vtedy, ak by do relevantného trhu boli zahrnuté antihistamiká.

Žalobcovia ďalej namietajú Komisiou zistené porušenie z právneho aj skutkového hľadiska. Pokiaľ ide o nesprávne údaje týkajúce sa patentov, žalobcovia sa domnievajú, že takéto zavádzajúce uvádzanie údajov uskutočňované v rámci návrhu týkajúceho sa práv duševného vlastníctva, nemôže byť z právneho hľadiska zneužitím, až dokiaľ nepoctivé získané práva sú uplatnené alebo mohli by byť uplatnené. Žalobcovia sa rovnako domnievajú, že správny výklad článku 82 ES im neukladá povinnosť zachovávať povolenie uvádzať na trh výrobok, s ktorým už neobchodujú, len preto, aby uľahčili súťaženie obchodníkom s generickými liekmi a paralelným dovozcom.

Žalobcovia tiež namietajú skutkové zistenia Komisie týkajúce sa oboch porušení. Tvrdia, že Komisia neuviedla dôkazy, ktoré by po právnej stránke dostatočným spôsobom preukázali údajné zneužitie práv duševného vlastníctva a okrem toho neexistovala žiadna stratégia selektívnej výmeny kapsúl „Losec“ za tablety alebo selektívne sťahovanie povolení uvádzať na trh kapsule.

Žaloba podaná 25. augusta 2005 – Estónska republika/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec T-324/05)

(2005/C 271/48)

Jazyk konania: estónčina

Účastníci konania

Žalobca: Estónska republika (v zastúpení: Lembit Uibo, splnomocnenec vlády)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

zrušiť nariadenie Komisie (ES) č. 832/2005 (Ú. v. EÚ L 138 z 1.6.2005, s. 3).

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa žiada zrušenie nariadenia Komisie (ES) č. 832/2005 o určení nadbytočných množstiev cukru, izoglukózy a fruktózy pre Českú republiku, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovinsko a Slovensko (1).

Žalobkyňa sa opiera o nasledovné dôvody:

—	porušenie podstatných procesných predpisov pri prijatí nariadenia (ES) č. 832/2005: porušenie zásady spoločnej zodpovednosti tým, že komisárka Fischer Boel bola pred vydaním nariadenia poverená stanoviť množstvá cukru, ktoré majú byť stiahnuté z trhu,

—

vo vzťahu k nariadeniam vykonávajúcim Zmluvu ES rozpor medzi nariadením (ES) č. 832/2005 a nariadením (ES) č. 60/2004, ktoré je jeho právnym základom, pretože a) nariadenie (ES) č. 832/2005 je v rozpore s článkom 6 nariadenia (ES) č. 60/2004, nakoľko pri určovaní nadbytočných množstiev cukru zohľadňuje množstvá cukru skladované na súkromných hospodárstvach; b) Komisia v rozpore s článkom 6 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 60/2004 nezohľadnila osobitné okolnosti, za ktorých sa v Estónsku vytvorili zásoby.

—	porušenie povinnosti odôvodnenia podľa článku 253 ES, pretože v nariadení č. 832/2005 chýba odôvodnenie, prečo bol zahrnutý do nadbytočných množstiev cukor skladovaný na súkromných hospodárstvach a prečo neboli zohľadnené okolnosti, za ktorých sa vytvorili zásoby,

—	porušenie zásady správneho úradného postupu, pretože Komisia pri prijatí nariadenia (ES) č. 832/2005 nezohľadnila osobitné okolnosti, za ktorých sa v Estónsku vytvorili zásoby a navyše ani prispenie Európskej únie k zvýšenému dovozu cukru,

—	porušenie zásady dobrej viery, pretože sa neprijali žiadne opatrenia, ktoré by zabránili zvýšenému vývozu z Európskej únie do Estónska, namiesto toho boli podniknuté kroky vo vzťahu k protiopatreniam Estónska,

—

porušenie zásady zákazu diskriminácie, pretože stanovením nadbytočných množstiev cukru podľa nariadenia (ES) č. 832/2005 bolo Estónsko znevýhodnené voči takzvaným starým členským štátom a eventuálne opatrenia na vykonanie nariadenia (ES) č. 832/2005 by boli diskriminačné pre estónske podniky a súkromné hospodárstva v porovnaní s obdobnými skupinami alebo podnikmi v starých členských štátoch,

—	porušenie vlastníckych práv podnikov a/alebo súkromných hospodárstiev, pretože eventuálne opatrenia na vykonanie nariadenia (ES) č. 832/2005 by spôsobovali prekážky týmto osobám, čo by nebolo v súlade s legitímnymi cieľmi a predstavovalo by neprimeraný zásah do ich práv,

—	porušenie zásady proporcionality, pretože podľa nariadenia (ES) č. 832/2005 povinnosť stiahnuť z trhu množstvo zodpovedajúce množstvu cukru nahromadeného v súkromných hospodárstvach neslúži legitímnemu cieľu a predstavuje neprimeraný zásah do ich práv.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 138 z 1.6. 2005, s. 3

Žaloba podaná 8. septembra 2005 – Španielske kráľovstvo/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec T-341/05)

(2005/C 271/49)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: D. Juan Manuel Rodríguez Cárcamo, abogado del Estado)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť zahrnutie Ceuty a Melilly do kategórie L 01 prílohy k nariadeniu Komisie (ES) č. 909/2005 zo 16. júna 2005, ktorým sa ustanovujú vývozné náhrady za mlieko a mliečne výrobky,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba je namierená proti nariadeniu Komisie (ES) č. 909/2005 zo 16. júna 2005, ktorým sa ustanovujú vývozné náhrady za mlieko a mliečne výrobky (1) v rozsahu, v akom vo všeobecnosti vylučuje Ceutu a Melillu ako miesta určenia, vo vzťahu ku ktorým je možné uplatniť nárok na vývoznú náhradu za mliečne výrobky. Takéto vylúčenie by zodpovedalo cieľu skoncovať s istými protiprávnymi obchodnými transakciami, ktoré spočívajú vo vývoze určitých výrobkov na tieto dve miesta, získaní zodpovedajúcej vývoznej náhrady a v ich spätnom dovoze, po spracovaní, na územie Spoločenstva bez zaplatenia cla.

Na podporu svojich návrhov žalujúci štát uvádza:

—	Porušenie článku 31 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 o spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, (2) buď z dôvodu, že sporné opatrenie nemá oporu v žiadnom z dôvodov uvedených v tomto článku, alebo subsidiárne preto, že sa zakladá na nepreukázaných skutkových okolnostiach.

—

Porušenie článku 31 ods. 2 toho istého nariadenia z dôvodu, že nebola zohľadnená podstata výrobku. V tejto súvislosti tvrdí, že aj keby odstraňovanie podvodov mohlo odôvodňovať vylúčenie náhrad vo vzťahu ku konkrétnemu miestu určenia, toto opatrenie bolo prijaté výlučne s ohľadom na miesto určenia a ovplyvnilo tak všetky výrobky, na ktorých vývoz do Ceuty a Melilly sa vzťahovala vývozná náhrada bez diskriminácie. Takisto tvrdí, že diskriminácia medzi výrobcami, ktorú by napadnuté opatrenie spôsobilo, je porušením toho istého ustanovenia.

—	Porušenie zásady zákazu diskriminácie.

—	Zneužitie právomoci v predmetnej veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 154, 17.6.2005, s. 10.

(2)  Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 48; Mim. vyd. 03/005, s. 366.

Zloženie sľubu nových sudcov Súdu pre verejnú službu Európskej únie

(2005/C 271/50)

Pani Boruta, pán Gervasoni, pán Kanninen, pán Kreppel, pán Mahoney, pán Tagaras a pán van Raepenbusch, vymenovaní od 1. októbra 2005 za sudcov Súdu pre verejnú službu Európskej únie rozhodnutím Rady z 22. júla 2005, ktorým sa vymenúvajú sudcovia Súdu pre verejnú službu Európskej únie (1), zložili 5. októbra 2005 pred Súdnym dvorom sľub.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 197 z 28. júla 2005, s. 28.

Zvolenie predsedu Súdu pre verejnú službu Európskej únie

(2005/C 271/51)

Na svojom zasadnutí 6. októbra 2005 sudcovia Súdu pre verejnú službu zvolili v súlade s článkom 3 rozhodnutia Rady z 22. júla 2005, ktorým sa vymenúvajú sudcovia Súdu pre verejnú službu Európskej únie, (1) a článkom 4 ods. 1 prílohy I protokolu o štatúte Súdneho dvora (2) predsedu tohto súdu na obdobie od 6. októbra 2005 do 5. októbra 2008. Stal sa ním pán Mahoney.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 197 z 28. júla 2005, s. 28.

(2)  Ú. v. EÚ L 333 z 9. novembra 2004, s. 9.

(2005/C 271/52)

Posledná publikácia Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únie

Ú. v. EÚ C 257, 15.10.2005

Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 243, 1.10.2005

Ú. v. EÚ C 229, 17.9.2005

Ú. v. EÚ C 217, 3.9.2005

Ú. v. EÚ C 205, 20.8.2005

Ú. v. EÚ C 193, 6.8.2005

Ú. v. EÚ C 182, 23.7.2005

Tieto texty sú dostupné na adresách:

EUR-Lex: http://europa.eu.int/eur-lex

CELEX: http://europa.eu.int/celex