1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/1

---

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(tretia komora)

zo 7. júla 2005

vo veci C-5/03: Helénska republika proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(EPUZF - Vylúčenie určitých výdavkov - Ovocie a zelenina - Pomaranče - Subvencie na zvieratá - Hovädzí dobytok - Ovce a kozy)

(2005/C 243/01)

Jazyk konania: gréčtina

Vo veci C-5/03, Helénska republika, (splnomocnené zástupkyne: S. Charitaki a E. Svolopoulou) proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnená zástupkyňa: M. Condou-Durande, za právnej pomoci N. Korogiannakis), ktorej predmetom je žaloba o neplatnosť podľa článku 230 ES, podaná 3. januára 2003, Súdny dvor (tretia komora), v zložení: predseda tretej komory A. Rosas (spravodajca), sudcovia A. Borg Barthet, J.-P. Puissochet, J. Malenovský a U. Lõhmus, generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, vyhlásil 7. júla 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)

Rozhodnutie Komisie 2002/881/ES z 5. novembra 2002, ktorým sa zamieta financovanie Spoločenstvom určitých výdavkov vynaložených členskými štátmi na základe Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacie a záručného fondu (EPZUF), „záručná“ sekcia sa ruší v časti, v ktorej zamieta financovanie Spoločenstvom 2 % výdavkov vynaložených v odvetví ovocia a zeleniny.

2)	Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

3)	Helénska republika znáša dve tretiny trov konania, ktoré vznikli Komisii Európskych spoločenstiev.

4)	V zostávajúcej časti účastníci konania znášajú svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 55, 8.3.2003

---

1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/1

---

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(piata komora)

z 21. júla 2005

vo veci C-130/04: Komisia Európskych spoločenstiev proti Helénskej republike (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Pozemná doprava - Nariadenie (ES) č. 1172/98 - Štatistické výkazy o cestnej nákladnej doprave)

(2005/C 243/02)

Jazyk konania: gréčtina

Vo veci C-130/04, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnený zástupca: D. Triantafyllou) proti Helénskej republike (splnomocnená zástupkyňa: S. Chala), ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 11. marca 2004, Súdny dvor (piata komora), v zložení: predsedníčka piatej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia R. Schintgen a J. Klučka (spravodajca), generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: R. Grass, vyhlásil 21. júla 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

Helénska republika si tým, že opomenula štvrťročne poskytovať Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev (Eurostat) pre roky 1999 až 2002 štatistické údaje o cestnej nákladnej doprave v súlade s požiadavkami nariadenia Rady (ES) č. 1172/98 z 25. mája 1998 o štatistických výkazoch o cestnej nákladnej doprave, nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tohto nariadenia.

2.	Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 106, 30.4.2004

---

1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/2

---

Odvolanie podané 4. mája 2005: Energy Technologies ET SA proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (štvrtá komora) z 28. februára 2005 vo veci T-445/04, Energy Technologies ET SA proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), ďalší účastník konania pred odvolacím senátom Úradu pre harmonizáciu. vnútorného trhu (ochranné známky a vzory): Aparellaje eléctrico, SL

(Vec C-197/05 P)

(2005/C 243/03)

Jazyk konania: angličtina

Energy Technologies ET SA, so sídlom vo Fribourgu (Švajčiarsko), podal 4. mája 2005 odvolanie na Súdny dvor Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (štvrtá komora) z 28. februára 2005 vo veci T-445/04 (1), Energy Technologies ET SA proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), ďalší účastník konania pred odvolacím senátom Úradu pre harmonizáciu. vnútorného trhu (ochranné známky a vzory): Aparellaje eléctrico, SL, odvolateľa zastupuje A. Boman.

Odvolateľ:

1.	navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec Súdu prvého stupňa na konanie vo veci ochrannej známky;

2.	požaduje ďalšiu lehotu šesť mesiacov, aby zvážil potrebu ďalšieho odôvodnenia tohto odvolania a prípadne predloženia znaleckého posudku.

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

Rozhodnutím napadnutým odvolaním Súd prvého stupňa zamietol prihlášku z dôvodu, že Energy Techonologies ET SA nebol zastúpený advokátom podľa článku 19 Štatútu Súdneho dvora.

Odvolateľ tvrdí, že Súd prvého stupňa nesprávne vyložil článok 19 Štatútu Súdneho dvora a že jeho zistenie, že odvolateľ nebol zastúpený advokátom v zmysle tohto článku, je nesprávne.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 182, 23.7.2005, s. 36.

---

1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/2

---

Odvolanie podané 18. mája 2005: Osman Ocalan, v mene Kurdistan Worker's Party (PKK) a Serif Vanley, v mene Kurdistan National Congress (KNK) proti uzneseniu Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá komora) z 15. februára 2005 vo veci T-229/02: Kurdistan Worker's Party (PKK) a Kurdistan National Congress (KNK) proti Rade Európskej únie, ktorú v konaní podporujú Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-229/05 P)

(2005/C 243/04)

Jazyk konania: angličtina

Osman Ocalan, v mene Kurdistan Worker's Party (PKK) a Serif Vanley, v mene Kurdistan National Congress (KNK), so sídlom v Bruseli, Belgicko, v zastúpení: M. Muller a E. Grieves, barristers, podľa pokynov J. G. Pierce, solicitor, podali 18. mája 2005 odvolanie na Súdny dvor Európskych spoločenstiev proti uzneseniu Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá komora) z 15. februára 2005 vo veci T-229/02 (1) Kurdistan Worker's Party (PKK) a Kurdistan National Congress (KNK) proti Rade Európskej únie, ktorú v konaní podporujú Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Komisia Európskych spoločenstiev.

Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:

1.	vyslovil prípustnosť návrhu, ktorý podal Osman Ocalan v mene organizácie predtým známej ako PKK;

2.	vyslovil prípustnosť návrh, ktorý podal Serif Vanly v mene organizácie známej ako KNK;

3.	rozhodol o trovách konania týkajúcich sa konania o prípustnosti.

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

Prvý navrhovateľ napadol rozhodnutie odvolaním z týchto dôvodov:

Tvrdí, že rozhodnutie je nesprávne, pretože Súd prvého stupňa už uznal, že prvý navrhovateľ existuje a má potrebnú spôsobilosť podať návrh na začatie konania, zvoliť si právnych zástupcov a postulačnú spôsobilosť. Plnomocenstvo advokáta prvého navrhovateľa bolo už pri zbežnom preštudovaní listín plne v súlade s článkom 44 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa upravujúceho plnomocenstvá. Toto plnomocenstvo nebolo spochybnené ani odporkyňou, ani Súdom prvého stupňa, keď odporkyni oznamoval návrh na začatie konania v súlade s pravidlami upravujúcimi prijatie platného plnomocenstva advokáta.

Námietka odporkyne týkajúca sa právnej subjektivity kvôli údajnému rozpusteniu PKK je v rozpore s článkom 114 ods. 1 (predtým článok 91) rokovacieho poriadku, pretože sa týka podstaty návrhu na začatie konania. V stručnosti, túto námietku nemožno zohľadňovať alebo sa ňou zaoberať v štádiu konania, v ktorom sa skúma prípustnosť.

Rovnako rozhodnutie Súdu prvého stupňa o právnej subjektivite, vyplývajúce z predbežného výkladu rozpustenia prvého navrhovateľa, predstavovalo nesprávne de facto rozhodnutie o podstate veci, ktoré nemalo byť urobené v tomto štádiu konania. Takéto rozhodnutie je v rozpore s príkazom Súdu prvého stupňa, že „skutočná existencia PKK“ je podstatou veci, ktorú nemožno skúmať v štádiu konania zaoberajúcom sa prípustnosťou.

Výklad prípadu rozpustenia prvého navrhovateľa uskutočnený Súdom prvého stupňa je v každom prípade nesprávny. Starostlivé čítanie vyhlásenia, ktoré podal pán Ocalan nepotvrdzuje, že PKK bola rozpustená na všetky účely, vrátane účelu napadnutia zákazu.

Dokonca aj keby mal Súd prvého stupňa pravdu, pokiaľ ide o výklad prípadu prvého navrhovateľa, pretože nepochybne vychádzal z nepodmieneného tvrdenia o rozpustení, tvrdí, že určité práva, vrátane práva na účinný právny prostriedok proti zákazu, pretrvávajú ako podstata veci, ktorou je potrebné sa zaoberať v neskoršom štádiu konania.

Ďalej tvrdí, že kritéria Súdu prvého stupňa týkajúce sa prípustnosti, vrátane „právnej subjektivity“ a kritérium týkajúce sa „osobného a priameho záujmu“ sú príliš reštriktívne vo veciach týkajúcich sa uplatňovania základných slobôd. Predovšetkým, úzke a reštriktívne kritéria uplatnené Súdom prvého stupňa porušujú články 6, 13 a 34 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a súvisiacu judikatúru týkajúcu sa locus standi.

Bez ohľadu na to, aké kritérium treba uplatniť, je nespravodlivé, neprimerané a v rozpore s pravidlami prirodzenej spravodlivosti, aby súd úplne zbavil navrhovateľa možnosti tvrdiť porušenie základných práv výlučne na základne predbežného výkladu prípadu navrhovateľa.

Druhý navrhovateľ tvrdí, že:

Súd prvého stupňa pochybil pri uplatnení kritérií prípustnosti a pri spoľahnutí sa na predpoklad, že PKK už neexistuje, v dôsledku čoho vychádzal z domnienky o podstate veci s cieľom zamietnuť návrh na začatie konania pre neprípustnosť.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 143, 11.6.2005, s. 34.

---

1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/3

---

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozhodnutím Rechtbank Rotterdam z 8. júna 2005, ktorý súvisí s trestným konaním proti Omni Metal Service

(Vec C-259/05)

(2005/C 243/05)

Jazyk konania: holandčina

Rechtbank Rotterdam podal rozhodnutím z 8. júna 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s trestným konaním proti Omni Metal Service a bol doručený kancelárii Súdneho dvora 20. júna 2005.

Rechtbank Rotterdam žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1)	Možno považovať káblové odpady, o aké ide v tejto veci (čiastočne o priemere 15 cm) za „Elektronický odpad (napr. drôt atď.)“ v zmysle kódu GC 020 zeleného zoznamu (1)?

2)	V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, môže alebo sa musí kombinácia látok uvedených v zelenom zozname, ktorá sa však ako taká na tomto zozname nenachádza, považovať za látku nachádzajúcu sa na zelenom zozname, a môže byť prepravovaná na jej zhodnotenie bez vykonania postupu oznámenia?

3)	Je v tejto súvislosti potrebné, aby boli tieto odpady ponúkané alebo prepravované oddelene?

---

(1)  Príloha II nariadenia Rady (EHS) č. 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 30, s. 1).

---

1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/4

---

Odvolanie podané 27. júna 2005: Jose Maria Sison proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá komora) z 26. apríla 2005 v spojených veciach T-110/03, T-150/03 a T-405/03, Jose Maria Sison proti Rade Európskej únie

(Vec C-266/05 P)

(2005/C 243/06)

Jazyk konania: angličtina

Jose Maria Sison, bydliskom v Utrechte, Holandsko, podal 27. júna 2005 odvolanie na Súdny dvor Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá komora) z 26. apríla 2005 v spojených veciach T-110/03, T-150/03 a T-405/03 (1), Jose Maria Sison proti Rade Európskej únie. Odvolateľa zastupujú J. Fermon, A. Comte, H. Schultz a D. Gurses, advokáti.

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 26. apríla 2005 v spojených veciach T-110/03, T-150/03 a T-450/03.

—

na základe článku 230 ES zrušil: (a) rozhodnutie Rady z 27. februára 2003 (06/c/01/03): odpoveď Rady z 27. februára 2003 na opakovanú žiadosť, ktorú Jan Fermon poslal faxom 3. februára 2003 podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001 (2), doručená zástupcovi žiadateľa 28. februára 2003; (b) rozhodnutie Rady z 21. januára 2003 (41/c/01/02): odpoveď Rady z 21. januára 2003 na opakovanú žiadosť, ktorú Jan Fermon poslal faxom 11. decembra 2002 podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001, doručená zástupcovi žiadateľa 23. januára 2003; a (c) rozhodnutie Rady z 2. októbra 2003 (36/c/02/03): odpoveď Rady z 2. októbra 2003 na opakovanú žiadosť (2/03), ktorú Jan Fermon podal na Radu telefaxom 5. septembra 2003 a Generálny sekretariát Rady zaregistroval 8. septembra 2003 podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001, o prístup k dokumentom.

—	zaviazal Radu nahradiť trovy sporu.

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

Odvolateľ tvrdí, že rozsudok Súdu prvého stupňa treba zrušiť z nasledujúcich dôvodov:

1.	Porušenie článkov 220, 225 a 230 ES, všeobecnej zásady práva Spoločenstva uvedenej v článkoch 6 a 13 EDĽP a práva na obhajobu. Súd prvého stupňa nesprávne obmedzil rozsah svojho preskúmania zákonnosti bez toho, aby odpovedal na tvrdenia žalobcu.

2.

Porušenie práva na prístup k dokumentom (článok 1 druhý odsek EU a článok 6 ods. 1 EU, článok 255 ES a článok 4 ods. 1 písm. a), článok 4 ods. 6 a články 220, 225 a 230 ES. Preskúmanie uskutočnené Súdom prvého stupňa v skutočnosti vedie k úplnej voľnej úvahe Rady a k úplnému popretiu práva na prístup k dokumentom.

3.	Porušenie povinnosti uviesť odôvodnenie (článok 253 ES) a článkov 220, 225 a 230 ES. Preskúmanie Súdom prvého stupňa vedie k popretiu povinnosti uviesť odôvodnenie a porušuje článok 253 ES.

4.

Porušenie práva na prístup k dokumentom (článok 1 druhý odsek EU a článok 6 ods. 1 EU, článok 255 ES) a článku 6 ods. 2 EDĽP a práva na prezumpciu neviny a článku 13 EDĽP, ktorý stanovuje právo na účinný opravný prostriedok voči porušeniu práv uvedených v EDĽP. Súd prvého stupňa svojvoľne obmedzil rozsah veci.

5.	Porušenie práva na prístup k dokumentom a článku 1 druhého odseku EU a článku 6 ods. 1 EU, článku 255 ES a článku 4 ods. 5 a článku 9 ods. 3 nariadenia Rady 1049/2001. Súd prvého stupňa nesprávne vyložil a uplatnil články 4 a 9 nariadenia Rady 1049/2001.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 171, 9.7.2005, s. 15.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

---

1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/5

---

Odvolanie podané 27. júna 2005: Giorgio Lebedef proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (prvá komora) z 12. apríla 2005 vo veci T-191/02, Giorgio Lebedef proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec C-268/05 P)

(2005/C 243/07)

Jazyk konania: francúzština

Giorgio Lebedef, v zastúpení: G. Bouneou a F. Frabbeti, advokáti, podal 27. júna 2005 odvolanie na Súdny dvor Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (prvá komora) z 12. apríla 2005 vo veci T-191/02, Giorgio Lebedef proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. apríla 2005 vo veci T-191/02, Giorgio Lebedef, úradník Komisie Európskych spoločenstiev, bydliskom v Senningerbergu – Luxemburgu, v zastúpení G. Bouneou a F. Frabbeti, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, žalobca, proti Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení J. Currall, splnomocnený zástupca, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, žalovaná strana, ktorej predmetom je zrušenie rozhodnutia Komisie z 5. decembra 2001, ktorým táto vypovedala rámcovú dohodu z 20. septembra 1974, nanovo prijala vykonávacie pravidlá týkajúce sa úrovní, priebehu a postupov rokovaní dohodnuté medzi väčšinou odborov a združení a správnym orgánom Komisie 19. januára 2000, potvrdila dohodu zo 4. apríla 2001 týkajúcu sa disponibilných zdrojov na zastupovanie zamestnancov, potvrdila ustanovenia o štrajku obsiahnuté v prílohe I rámcovej dohody z 20. septembra 1974, vyzvala podpredsedu Komisie N. Kinnocka na rokovanie s odbormi a združeniami, ďalej, aby navrhol prijatie novej rámcovej dohody pred koncom marca 2002 kolégiom a na to, aby zaradil medzi zmeny Služobného poriadku, na ktorých sa treba dohodnúť s odbormi a združeniami, zmenu, ktorá umožní prijať volebný poriadok prostredníctvom referenda organizovaného pre zamestnancov inštitúcie, a pokiaľ to bude potrebné, tiež zrušenie listu N. Kinnocka z 22. novembra 2001 zaslaného predsedovi každého odborového zväzu s účelom oznámenia im prijatia rozhodnutia požadovať od Komisie, aby ku dňu 5. decembra 2001 vypovedala uvedenú rámcovú dohodu z 20. septembra 1974 a aby prijala niektoré z uvedených bodov, ako aj zrušenie rozhodnutia E. Halskova zo 6. decembra 2001, ktorým sa zamieta vydanie cestovného príkazu žalobcovi na účasť na schôdzi konanej 7. decembra 2001 vo veci uzavretia dohody o „všeobecnom zozname návrhov zmien Služobného poriadku“.

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku odvolateľ spochybňuje časť 4 body 96 až 103 rozsudku. Presnejšie prípustnosť „... návrhu na zrušenie rozhodnutia z 5. decembra 2001 v rozsahu, v ktorom sa týka prijatia vykonávacích pravidiel a pokiaľ tieto žalobcovi popierajú práva, ktoré mu vyplývajú z dohody zo 4. apríla 2001“.

Vykonávacie pravidlá v rozsahu, v ktorom vylučujú z rokovaní odborový zväz, ktorý na týchto zastupuje žalobca, majú vplyv na jeho osobné postavenie tým, že mu popierajú práva, ktoré mu vyplývajú z jeho postavenia zástupcu odborového zväzu na uvedených rokovaniach (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. mája 1989, Maurissen a Union Syndicale/Dvor audítorov, 193/87 a 194/87, Zb. s. 1045, a rozsudok zo 14. júla 1998, Lebedef/Komisia, T-42/97 Zb.VS, s. I-A-371 a II-1071, body 18 až 21). V dôsledku toho majú vykonávacie pravidlá negatívny dopad na jeho práva a dávajú mu podnet na to, aby ich spochybnil s cieľom ich zrušenia.

Tento záver nemožno vyvrátiť na základe judikatúry ustálenej v rozsudkoch Súdu prvého stupňa z 22. júna 1994, Rijnoudt a Hockem/Komisia (T-97/02 a T-111/92, Zb.VS s. I-A-159 a II-511, body 82 a 86), a z 15. júla 1994, Browet a i./Komisia (T-576/93 až T-582/93, Zb.VS s. I-A-191 a II-619, bod 44). V skutočnosti sa okolnosti vo veciach, v rámci ktorých boli tieto rozsudky vydané, od tohto sporu odlišujú, pretože v tomto spore práva žalobcu vyplývajú priamo z Pravidiel o zdrojoch, a hoci sú priznané s cieľom zjednodušenia účasti jeho odborového zväzu na rokovaní, vzťahujú sa na ne ustanovenia Služobného poriadku, pretože sa bezprostredne dotýkajú jeho vlastného právneho postavenia.

Pokiaľ ide o posudzovanú prípustnosť, Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku de facto uznáva, že A&D (odborový zväz žalobcu) nie je zastupiteľná. Odvolateľ tento názor spochybňuje, pretože vykonávacie pravidlá neposudzujú zastupiteľnosť odborov a združení objektívne a preto tu ide o zjavný omyl v porovnávacom posúdení tejto zastupiteľnosti. Naviac došlo k porušeniu zásad rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, dodržovania práv na obranu, povinnosti odôvodnenia, zákazu svojvoľného postupu a článku 24a Služobného poriadku.

---

1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/6

---

Odvolanie podané 5. júla 2005: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (tretia komora) zo 14. apríla 2005 vo veci T-260/03, Celltech R&D Ltd proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

(Vec C-273/05 P)

(2005/C 243/08)

Jazyk konania: angličtina

Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) podal 5. júla 2005 odvolanie na Súdny dvor Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (tretia komora) zo 14. apríla 2005 vo veci T-260/03 (1), Celltech R&D Ltd proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT). Odvolateľa zastupuje Arnaud Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca.

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

1.	zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. apríla 2005 vo veci T-260/03,

2.	zamietol žalobu podanú žalobcom na Súd prvého stupňa proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 19. mája 2003 (vec R 659/2002 2) týkajúcemu sa prihlášky slovnej ochrannej známky CELLTECH za ochrannú známku Spoločenstva,

3.	zaviazal žalobcu v konaní na Súde prvého stupňa nahradiť trovy konania na Súde prvého stupňa, ako aj na Súdnom dvore.

V prípade, že Súdny dvor nevyhovie hlavnému návrhu odvolateľa uvedenému v bode 2., odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

1.	zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. apríla 2005 vo veci T-260/03,

2.	vrátil vec Súdu prvého stupňa.

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

Úrad vo svojom odvolaní na Súdny dvor navrhuje zrušenie rozsudku Súdu prvého stupňa. Úrad tvrdí, že rozhodnutie Súdu prvého stupňa porušilo článok 7 ods. 1 písm. b) a c) NOZS a neuvádza riadne odôvodnenie na podporu záverov Súdu. Dôvod odvolania pozostáva z nasledujúcich piatich častí:

—

aj keď Súd prvého stupňa uznal, „že aspoň jeden význam slovného označenia CELLTECH je ‚cell technology’ (bunková technológia)“, nesprávne vyžadoval, že odvolací senát mal uviesť „vedecký význam výrazu bunková technológia“, aby vysvetlil „ako tieto výrazy poskytujú informáciu, pokiaľ ide o účel a povahu tovarov a služieb, ktorých sa týka prihláška na zápis, najmä spôsob, ktorým sú tieto tovary a služby v bunkovej technológii používané, alebo ako by z nej vyplývali“,

—

Súd prvého stupňa nesprávne nezohľadnil zásadu, podľa ktorej kombinácia prvkov, z ktorých každý je opisný vo vzťahu k vlastnostiam predmetných tovarov a služieb, bez akýchkoľvek neobvyklých zmien v skladbe alebo význame, je sama opisná vo vzťahu k týmto vlastnostiam na účely článku 7 ods. 1 písm. c) NOZS,

—

výrok Súdu, že zistenie opisného charakteru alebo absencie rozlišovacej spôsobilosti si vyžaduje opis „zamýšľaného účelu“ predmetných tovarov a služieb je z právneho hľadiska chybný. Aj keď Súd uznal, že „bunková technológia“ je „oblasťou použitia“ pre predmetné tovary a služby, nesprávne rozhodol, že opis takejto „oblasti použitia“ nestačí na preukázanie toho, že označenie CELLTECH je opisné, a že teda nemá rozlišovaciu spôsobilosť,

—	Súd nesprávne usúdil, že opis postupu výroby alebo dodávok predmetných tovarov alebo služieb nespadá pod pôsobnosť článku 7 ods. 1 písm. c) NOZS,

—	Súd takisto neuviedol odôvodnenie na podporu posledne uvedeného zistenia.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 155, 25.6.2005, s. 16.

---

1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/7

---

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením High Court of Justice (England and Wales), Chancery Division, z 22. júna 2005, ktorý súvisí s konaniami: 1. Carol Marilyn Robins a 2. John Burnett proti Secretary of State for Work and Pensions

(Vec C-278/05)

(2005/C 243/09)

Jazyk konania: angličtina

High Court of Justice (England and Wales), Chancery Division podal uznesením z 22. júna 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaniami: 1. Carol Marilyn Robins a 2. John Burnett proti Secretary of State for Work and Pensions, a ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora 6. júla 2005.

High Court of Justice (England and Wales), Chancery Division, žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1.

Má sa článok 8 smernice 80/987/EHS (1) vykladať tak, že členským štátom ukladá, aby prostredníctvom všetkých potrebných prostriedkov zabezpečili, že práva, ktoré zamestnanci nadobudli v rámci doplnkových podnikových alebo medzipodnikových dôchodkových systémov, hradia v prípade platobnej neschopnosti súkromného zamestnávateľa týchto zamestnancov a nedostatočnosti majetku týchto systémov na vyplatenie dávok, v celej ich výške, členské štáty?

2.	V prípade zápornej odpovede na otázku č. 1, sú požiadavky článku 8 dostatočne vykonané platnou právnou úpravou Spojeného kráľovstva popísanou vyššie?

3.

Ak nie sú ustanovenia právnej úpravy Spojeného kráľovstva v súlade s článkom 8, na základe akého kritéria by mal vnútroštátny súd posúdiť, či z toho vyplývajúce porušenie práva Spoločenstva je dostatočne závažné na to, aby viedlo k zodpovednosti za škodu? Osobitne, postačí samotné porušenie práva na vznik dostatočne závažného porušenia, alebo by členské štáty museli zjavne a závažne nerešpektovať povinnosti súvisiace so svojimi zákonodarnými právomoci, alebo sa má použiť iné kritérium, a ak áno, aké?

---

(1)  Smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa Ú. v. ES L 283, 28.10.1980, s. 23.

---

1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/7

---

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Bundesgerichtshof z 2. júna 2005, ktorý súvisí s konaním: Montex Holdings Ltd. proti Diesel S.p.A.

(Vec C-281/05)

(2005/C 243/10)

Jazyk konania: nemčina

Bundesgerichtshof podal uznesením z 2. júna 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: Montex Holdings Ltd. proti Diesel S.p.A. a bol doručený kancelárii Súdneho dvora 13. júla 2005.

Bundesgerichtshof žiada Súdny dvor, aby rozhodol o týchto otázkach, týkajúcich sa výkladu čl. 5 ods. 1 a 3 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (1), a výkladu článkov 28 až 30 ES:

a)	Poskytuje zapísaná ochranná známka svojmu majiteľovi právo zakázať tranzit tovaru s označením?

b)	V prípade kladnej odpovede: Môže vyplynúť zvláštne posúdenie z toho, že označenie nepožíva v krajine určenia žiadnu ochranu?

c)

Treba v prípade kladnej odpovede na otázku a) a bez ohľadu na odpoveď na otázku b) rozlišovať podľa toho, či tovar určený pre členský štát pochádza z iného členského štátu, z pridruženého štátu, alebo z tretieho štátu? Je relevantné, či bol tovar v krajine pôvodu vyrobený v súlade, alebo v rozpore s tamojším právom majiteľa ochrannej známky na označenie?

---

(1)  Ú. v. ES L 40, s. 1.

---

1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/8

---

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozhodnutím Simvoulio tis Epikratias z 10. mája 2005, ktorý súvisí s konaním: Enosi Efopliston Aktoploias, ANEK, Minoikes Grammes, N.E. Lesvou a Blue Star Ferries proti Ypourgos Emporikis Naftilías a Ypourgos Aigaíou

(Vec C-285/05)

(2005/C 243/11)

Jazyk konania: gréčtina

Simvoulio tis Epikratias (Štátna rada, Grécko) podala rozhodnutím z 10. mája 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: Enosi Efopliston Aktoploias, ANEK, Minoikes Grammes, N.E. Lesvou a Blue Star Ferries proti Ypourgos Emporikis Naftilías (Ministerstvo pre obchodné loďstvo) a Ypourgos Aigaíou (Ministerstvo pre Egejskú oblasť) a bol doručený kancelárii Súdneho dvora 15. júla 2005.

Simvoulio tis Epikratias žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

a.

Sú jednotlivci v súlade s článkom 6 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž) (Ú. v. ES 1992 L 364) oprávnení opierať sa o toto nariadenie na účely spochybnenia platnosti právnej úpravy prijatej zákonodarcom Grécka pred 1. januárom 2004?

b.

V prípade, že odpoveď na prvú otázku je kladná, umožňujú články 1, 2 a 4 nariadenia (EHS) č. 3577/92 prijatie vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých môžu majitelia lodí poskytovať služby námornej kabotáže len na osobitných prevádzkových trasách určovaných každoročne príslušným vnútroštátnym orgánom, a až po získaní administratívneho povolenia udeľovaného podľa systému povolení s týmito charakteristikami: i) vzťahuje sa bez výnimky na všetky prevádzkové trasy, ktoré obsluhujú ostrovy, a ii) príslušné vnútroštátne orgány môžu schváliť podanú žiadosť o udelenie povolenia na prevádzkovanie služby po vykonaní jednostrannej zmeny, v rámci výkonu svojej voľnej úvahy a bez predchádzajúceho definovania použitého kritéria, prvkov žiadosti, ktoré sa týkajú frekvencie a doby prerušenia služby, a cenníku cestovného?

c.

V prípade, že odpoveď na prvú otázku je kladná, je obmedzením slobody poskytovať služby, ktoré je neprípustné na účely článku 49 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, zavedenie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá ustanovuje, že majiteľ lode, ktorému orgány verejnej moci udelili povolenie na prevádzku lode na určenej trase (buď potom, čo bola jeho žiadosť v tomto smere schválená bez zmeny, alebo po jej schválení so zmenami niektorých jej prvkov, s ktorými majiteľ lode súhlasí), je v zásade povinný obsluhovať konkrétnu prevádzkovú trasu nepretržite po celú dobu ročného prevádzkového obdobia, a že na zabezpečenie splnenia tejto povinnosti, ktorá mu bola uložená, musí predtým, než začne poskytovať službu, predložiť záruku na sumu, ktorá úplne alebo čiastočne prepadne, ak dotknutá povinnosť nebude splnená alebo ak nebude splnená presne?

d.

Je vnútroštátny predpis úplne zakazujúci prevádzku lodí, ktoré dosiahli určený vek, na vnútroštátnych trasách, v súlade s článkami 5 ods. 2 a 6 ods. 3 písm. a), b), c), f) a g) smernice Rady 98/18/ES zo 17. marca 1998 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode (Ú. v. ES 1998 L 144) v znení platnom v čase rozhodnom pre konanie vo veci, pred jeho zmenami vykonanými smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/24/ES zo 14. apríla 2003 (Ú. v. ES 2003 L 123)?

---

1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/8

---

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Efetio Patron z 8. júna 2005, ktorý súvisí s konaním: Irini Lekhoritou, V. Karkoulias, G. Pavlopoulos, P. Bratsikas, D. Sotiropoulos a G. Dimopoulos proti Spolkovej republike Nemecko

(Vec C-292/05)

(2005/C 243/12)

Jazyk konania: gréčtina

Efetio Patron (Odvolací súd, Patras) podal uznesením z 8. júna 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: Irini Lekhoritou, V. Karkoulias, G. Pavlopoulos, P. Bratsikas, D. Sotiropoulos a G. Dimopoulos proti Spolkovej republike Nemecko a bol doručený kancelárii Súdneho dvora 20. júla 2005.

Efetio Patron žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1.

Spadajú žaloby na náhradu škody podané fyzickými osobami proti zmluvnému štátu, ktorý je občiansko-právne zodpovedný za konanie alebo zanedbanie spôsobené jeho ozbrojenými silami, do rozsahu pôsobnosti ratione materiae Bruselského dohovoru v súlade s jeho článkom 1, ak je toto konanie alebo zanedbanie, ku ktorému došlo počas vojenskej okupácie štátu, v ktorom mali žalobcovia svoje bydlisko, v dôsledku vojnovej agresie zo strany žalovanej, zjavne v rozpore s vojnovým právom a môže byť tiež považované za zločiny proti ľudskosti?

2.

Je zlučiteľné so systémom Bruselského dohovoru, aby žalovaný štát podal námietku imunity s tým záverom, v prípade kladnej odpovede, že samotný dohovor nemožno použiť najmä na konanie alebo zanedbanie spôsobené ozbrojenými silami žalovanej, ku ktorému došlo pred nadobudnutím platnosti dohovoru, a to počas rokov 1941–1944?

---

1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/9

---

Žaloba podaná 26. júla 2005: Komisia Európskych spoločenstiev proti Európskemu parlamentu a Rade

(Vec C-299/05)

(2005/C 243/13)

Jazyk konania: francúzština

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Denis Martin a Marie-José Jonczy, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala 26. júla 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

1.

zrušil ustanovenia prílohy I bodu 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 z 13. apríla 2005, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, a (EHS) č. 574/72, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 1408/71 (1), týkajúce sa položky W. Fínsko, písm. b), X. Švédsko, písm. c) a Y. Spojené kráľovstvo, písm. d), e) a f),

2.	zaviazal žalovaných nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa Komisie prevzal zákonodarca prijatím nariadenia č. 647/2005 kritériá stanovené skôr Súdnym dvorom pre koordináciu osobitných nepríspevkových peňažných dávok. Zákonodarca však z týchto kritérií nevyvodil všetky následky, keď do zoznamu peňažných dávok prevzal do prílohy IIa nariadenia č. 1408/71 peňažné dávky W. Fínsko, písm. b), X. Švédsko, písm. c) a Y. Spojené kráľovstvo, písm. d), e) a f), ktoré podľa Komisie nespĺňajú kritériá „osobitných“ peňažných dávok v zmysle článku 4 ods. 2a tohto nariadenia.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 117, 4.05.2005, s. 1

---

1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/9

---

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Bundesfinanzhof zo 17. mája 2005, ktorý súvisí s konaním: Hauptzollamt Hamburg-Jonas proti ZVK Zuchtvieh-Kontor GmbH

(Vec C-300/05)

(2005/C 243/14)

Jazyk konania: nemčina

Bundesfinanzhof podal uznesením zo 17. mája 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: Hauptzollamt Hamburg-Jonas proti ZVK Zuchtvieh-Kontor GmbH a bol doručený kancelárii Súdneho dvora 27. júla 2005.

Bundesfinanzhof žiada Súdny dvor, aby rozhodol o tejto otázke:

Patrí doba nakládky a vykládky do „dĺžky trvania cesty“ v zmysle bodu 48 ods. 4 písm. d) prílohy smernice Rady 91/628/EHS (1) o ochrane zvierat počas prepravy (v znení zmenenom a doplnenom smernicou 95/29/ES (2))?

---

(1)  Ú. v. ES L 340, s. 17.

(2)  Ú. v. ES L 148, s. 52.

---

1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/10

---

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozsudkom Cour d'arbitrage (Belgicko) z 13. júla 2005, ktorý súvisí s konaním: Ordre des barreaux francophones et germanophones, Ordre français des avocats du barreau de Bruxelles proti Conseil des ministres, a Ordre des barreaux flamands a Ordre néerlandais des avocats du barreau de Bruxelles proti Conseil des ministres

(Vec C-305/05)

(2005/C 243/15)

Jazyk konania: francúzština

Cour d'arbitrage (Belgicko) podal rozsudkom z 13. júla 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: Ordre des barreaux francophones et germanophones, Ordre français des avocats du barreau de Bruxelles proti Conseil des ministres, a Ordre des barreaux flamands a Ordre néerlandais des avocats du barreau de Bruxelles proti Conseil des ministres a bol doručený kancelárii Súdneho dvora 29. júla 2005.

Cour d'arbitrage (Belgicko) žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

Porušuje článok 1, 2) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/97/ES zo 4. decembra 2001, ktorou sa mení smernica Rady č. 91/308/EHS o predchádzaní zneužitia finančného systému k praniu peňazí (1) [neoficiálny preklad] právo na spravodlivé konanie, tak ako ho zaručuje článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v dôsledku toho článok 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii z dôvodu, že nový článok 2bis, 5), o ktorý sa doplnila smernica č. 91/308/EHS, začleňuje príslušníkov nezávislých právnických povolaní, bez vylúčenia povolania advokáta, do vecnej pôsobnosti tejto smernice, ktorá má v podstate za cieľ to, aby bola uložená povinnosť osobám a podnikom, na ktoré sa zameriava, informovať úrady poverené bojom proti praniu peňazí o každej skutočnosti, ktorá by mohla mať súvis s takýmto praním (článok 6 smernice 91/308/EHS, nahradený článkom 1, 5) smernice 2001/97/EHS)?

---

(1)  Ú. v. EU L 334, 28.12.2001, s. 76.

---

1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/10

---

Žaloba podaná 4. augusta 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Holandskému kráľovstvu

(Vec C-308/05)

(2005/C 243/16)

Jazyk konania: holandčina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: A. Aresu a H. van Vliet splnomocnení zástupcovia, podala 4. augusta 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Holandskému kráľovstvu.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

1)

vyhlásil, že Holandské kráľovstvo si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2001/95/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2)	zaviazal Holandské kráľovstvo nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Článok 21 uvedenej smernice ustanovuje, že členské štáty majú najneskôr do 15. januára 2004 prijať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou a bezodkladne o tom informovať Komisiu.

Komisia uvádza, že Holandské kráľovstvo ešte stále neprijalo takéto opatrenia, resp. ju o nich neinformovalo.

---

1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/11

---

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Tribunale di Bergamo z 28. júna 2005, ktorý súvisí s konaním: D.I.A. s.r.l., in liquidazione proti Cartiere Paolo Pigna s.p.a.

(Vec C-309/05)

(2005/C 243/17)

Jazyk konania: taliančina

Tribunale di Bergamo della Repubblica italiana podal uznesením z 28. júna 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: D.I.A. s.r.l., in liquidazione proti Cartiere Paolo Pigna s.p.a. a bol doručený kancelárii Súdneho dvora 4. augusta 2005, v rámci ktorého položil Súdnemu dvoru tie isté otázky ako Corte Suprema di Cassazione, sezione Lavoro svojim uznesením č. 20410 (1) z 18. októbra 2004.

---

(1)  Honyvem Informazioni Commerciali srl proti Mariella De Zotti (C-465/04). Ú. v. EÚ C 31, 5.2.2005, s. 4.

---

1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/11

---

Žaloba podaná 8. augusta 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Luxemburskému veľkovojvodstvu

(Vec C-310/05)

(2005/C 243/18)

Jazyk konania: francúzština

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Marie-José Jonczy a Antonio Aresu splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala 8. augusta 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Luxemburskému veľkovojvodstvu.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

1)

určil, že Luxemburské veľkovojvodstvo tým, že neprijalo zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (1) alebo v každom prípade tým, že ich neoznámilo Komisii, porušilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 21 ods. 1 tejto smernice,

2)	zaviazal Luxemburské veľkovojvodstvo nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Luxemburské veľkovojvodstvo stále neprijalo opatrenia, ktoré malo uviesť do účinnosti do 15. januára 2004 ohľadne smernice 2001/95, a v každom prípade tieto opatrenia neoznámilo Komisii.

---

(1)  Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4.

---

1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/11

---

Odvolanie podané 8. augusta 2005: Naipes Heraclio Fournier S.A. proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (tretia komora) z 11. mája 2005 v spojených veciach T-160/02 a T-162/02, Naipes Heraclio Fournier S.A. proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), vedľajší účastník konania: France Cartes SAS.

(Vec C-311/05 P)

(2005/C 243/19)

Jazyk konania: španielčina

Naipes Heraclio Fournier S.A. podal 8. augusta 2005 odvolanie na Súdny dvor Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (tretia komora) z 11. mája 2005 v spojených veciach T-160/02 a T-162/02, Naipes Heraclio Fournier S.A. proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), vedľajší účastník konania: France Cartes SAS. Odvolateľa zastupuje E.oArmijo Chávarri a A. Castán Pérez-Gómez, advokáti.

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil napadnutý rozsudok a vyhovel jeho návrhom.

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

Odvolanie spočíva na troch odvolacích dôvodoch:

Po prvé porušil druhý odvolací senát zásadu zákonnosti a práva obhajoby spoločnosti Naipes Heraclio Fournier S.A.. Odvolací dôvod spočíva v tom, že Súd prvého stupňa sa neobmedzil na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ale vykonal úplné nové vlastné posúdenie na základe znenia napadnutého rozhodnutia a konkrétnych tvrdení žalobcu a vedľajšieho účastníka.

Po druhé porušil druhý odvolací senát zásadu zákonnosti a článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94 (1). Odvolací dôvod spočíva v tom, že Súd prvého stupňa prekročil svoju súdnu právomoc, keď nahradil a opravil hmotnoprávne chyby druhého odvolacieho senátu vlastným odôvodnením v súvislosti s dôvodmi zamietnutia zápisu podľa článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94 v prípade obrazových ochranných známok žalobcu.

Po tretie, napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený v zmysle článku 253 ES. Odvolací dôvod spočíva v tom, že z rozsudku jasne a jednoznačne nevyplýva, z akých dôvodov sa Súd prvého stupňa domnieval, že obrazové ochranné známky žalobcu spadajú pod absolútne dôvody zamietnutia podľa článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94.

---

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1).

---

1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/12

---

Odvolanie podané 8. augusta 2005: TeleTech Holdings, Inc. proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá komora) z 25. mája 2005 vo veci T-288/03, TeleTech Holdings, Inc. proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (vedľajší účastník konania: Teletech International, S.A.)

(Vec C-312/05 P)

(2005/C 243/20)

Jazyk konania: španielčina

TeleTech Holdings, Inc. podal 8. augusta 2005 odvolanie na Súdny dvor Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá komora) z 25. mája 2005 vo veci T-288/03, TeleTech Holdings, Inc. proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (vedľajší účastník konania: Teletech International, S.A.).

Odvolateľa zastupujú E. Armijo Chávarri a A. Castán Pérez-Gómez, advokáti.

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok a vyhovel jeho návrhom.

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

Toto odvolanie sa opiera o dva dôvody:

Prvý dôvod je založený na porušení článku 52 nariadenia č. 40/94 (1) (v spojitosti s článkom 8 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia), v tom, že Súd prvého stupňa nesprávne vyložil uvedený článok, a tak porušil zásadu spoločnej existencie a porovnania ochranných známok Spoločenstva s vnútroštátnymi ochrannými známkami. V rámci toho istého dôvodu sa uvádza porušenie článku 74 vyššie uvedeného nariadenia, rovnako z dôvodu nesprávneho výkladu, a práv odvolateľa na obhajobu.

V rámci druhého dôvodu odvolateľ tvrdí, že výklad článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, ktorý Súd prvého stupňa uskutočnil, je postihnutý nesprávnym právnym posúdením v tom, že Súd prvého stupňa nesprávne uplatnil kritérium vnímania príslušnou skupinou verejnosti pri posúdení pravdepodobnosti zámeny medzi dvomi spornými ochrannými známkami.

---

(1)  Nariadenie Rady z 20. decembra 1992 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, zo 14. januára 1994, s. 1).

---

1.10.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 243/13

---

(2005/C 243/21)

Posledná publikácia Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únie

Ú. v. EÚ C 229, 17.9.2005

Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 217, 3.9.2005

Ú. v. EÚ C 205, 20.8.2005

Ú. v. EÚ C 193, 6.8.2005

Ú. v. EÚ C 182, 23.7.2005

Ú. v. EÚ C 171, 9.7.2005

Ú. v. EÚ C 155, 25.6.2005

Tieto texty sú dostupné na adresách:

EUR-Lex: http://europa.eu.int/eur-lex

CELEX: http://europa.eu.int/celex

---