30.9.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 240/1

Výmenný kurz eura (1)

29. septembra 2005

(2005/C 240/01)

1 euro=

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,2063
JPY	Japonský jen	135,92
DKK	Dánska koruna	7,4626
GBP	Britská libra	0,68260
SEK	Švédska koruna	9,3715
CHF	Švajčiarsky frank	1,5578
ISK	Islandská koruna	75,72
NOK	Nórska koruna	7,8160
BGN	Bulharský lev	1,9559
CYP	Cyperská libra	0,5731
CZK	Česká koruna	29,610
EEK	Estónska koruna	15,6466
HUF	Maďarský forint	248,75
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,6961
MTL	Maltská líra	0,4293
PLN	Poľský zlotý	3,9009
RON	Rumunský lei	3,5527
SIT	Slovinský toliar	239,53
SKK	Slovenská koruna	38,870
TRY	Turecká líra	1,6270
AUD	Austrálsky dolár	1,5831
CAD	Kanadský dolár	1,4155
HKD	Hongkongský dolár	9,3590
NZD	Novozélandský dolár	1,7386
SGD	Singapurský dolár	2,0362
KRW	Juhokórejský won	1 251,05
ZAR	Juhoafrický rand	7,6876
CNY	Čínsky juan	9,7626
HRK	Chorvátska kuna	7,4345
IDR	Indonézska rupia	12 430,92
MYR	Malajzijský ringgit	4,548
PHP	Filipínske peso	67,462
RUB	Ruský rubeľ	34,3800
THB	Thajský baht	49,529

(1)

Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

30.9.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 240/2

Oznámenie Komisie k implementácii smernice Rady č. 93/42/EHS

(2005/C 240/02)

(Text s významom pre EHP)

(Uverejnenie názvov a odkazov harmonizovaných noriem podľa smernice)

ESO (1)	Odkaz na harmonizovanú normu a jej názov (a referenčný dokument)	Odkaz na starú normu	Dátum ukončenia predpokladu zhody starej normy Poznámka 1
CEN	EN 285:1996 Sterilizácia. Parné sterilizátory. Veľké sterilizátory	—
CEN	EN 375:2001 Informácie výrobcu pre odborný personál dodávané s diagnostickými činidlami in vitro	—
CEN	EN 376:2002 Informácie výrobcu dodávané s diagnostickými činidlami in vitro na sebakontrolu	—
CEN	EN 455-1:2000 Lekárske rukavice na jedno použitie. Časť 1: Požiadavky a skúšanie na nepremokavosť	EN 455-1:1993	Dátum uplynul (30. 4. 2001)
CEN	EN 455-2:2000 Lekárske rukavice na jedno použitie. Časť 2: Požiadavky a skúšanie fyzikálnych vlastností	EN 455-2:1995	Dátum uplynul (30. 4. 2001)
CEN	EN 455-3:1999 Lekárske rukavice na jedno použitie. Časť 3: Požiadavky a skúšobné metódy na biologické hodnotenie	—
CEN	EN 550:1994 Sterilizácia zdravotníckych pomôcok. Potvrdenie platnosti a rutinná kontrola sterilizácie etylénoxidom	—
CEN	EN 552:1994 Sterilizácia zdravotníckych pomôcok. Potvrdenie platnosti a rutinná kontrola sterilizácie žiarením	—
	EN 552:1994/A1:1999	Poznámka 3	Dátum uplynul (30. 11. 1999)
	EN 552:1994/A2:2000	Poznámka 3	Dátum uplynul (31. 5. 2001)
CEN	EN 554:1994 Sterilizácia zdravotníckych pomôcok. Potvrdenie platnosti a rutinná kontrola sterilizácie vlhkým teplom	—
CEN	EN 556-1:2001 Sterilizácia zdravotníckych pomôcok. Požiadavky na zdravotnícke pomôcky, ktoré sa majú označiť ako STERILNÉ. Časť 1: Požiadavky na zdravotnícke pomôcky sterilizované v spotrebiteľskom balení	EN 556:1994	Dátum uplynul (30. 4. 2002)
CEN	EN 556-2:2003 Sterilizácia zdravotníckych pomôcok. Požiadavky na zdravotnícke pomôcky, ktoré sa majú označiť ako STERILNÉ. Časť 2: Požiadavky na asepticky spracované zdravotnícke pomôcky	—
CEN	EN 591:2001 Návody na používanie diagnostických prístrojov in vitro pre odborný personál	—
CEN	EN 592:2002 Návody na používanie diagnostických prístrojov in vitro na sebakontrolu	—
CEN	EN 737-1:1998 Rozvody lekárskeho plynu. Časť 1: Terminálové jed notky na stlačené lekárske plyny a podtlak	—
CEN	EN 737-2:1998 Rozvody lekárskych plynov. Časť 2: Odsávacie systémy anestetických plynov. Základné požiadavky	—
CEN	EN 737-2:1998/A1:1999	Poznámka 3	Dátum uplynul (30. 6. 2000)
CEN	EN 737-3:1998 Rozvody lekárskych plynov. Časť 3: Rozvody na stlačené lekárske plyny a podtlak	—
CEN	EN 737-3:1998/A1:1999	Poznámka 3	Dátum uplynul (30. 6. 2000)
CEN	EN 737-4:1998 Rozvody lekárskych plynov. Časť 4: Terminálové jednotky na systémy odvodu anestetických plynov	—
CEN	EN 738-1:1997 Regulátory tlaku pre lekárske plyny. Časť 1: Regulátory tlaku so zariadením na meranie prietoku a bez zariadenia na meranie prietoku	—
CEN	EN 738-1:1997/A1:2002	Poznámka 3	Dátum uplynul (31. 10. 2002)
CEN	EN 738-2:1998 Regulátory tlaku na lekárske plyny. Časť 2: Hlavné a vedľajšie regulátory tlaku	—
CEN	EN 738-3:1998 Regulátory tlaku na lekárske plyny. Časť 3: Regulátory tlaku pripojené k ventilom fliaš na plyny	—
CEN	EN 738-3:1998/A1:2002	Poznámka 3	Dátum uplynul (31. 10. 2002)
CEN	EN 738-4:1998 Regulátory tlaku na lekárske plyny. Časť 4: Nízkotlakové regulátory tlaku určené na zabudovanie do lekárskych prístrojov	—
CEN	EN 738-4:1998/A1:2002	Poznámka 3	Dátum uplynul (31. 10. 2002)
CEN	EN 739:1998 Nízkotlakové hadicové zostavy používané na lekárske plyny	—
CEN	EN 739:1998/A1:2002	Poznámka 3	Dátum uplynul (31. 10. 2002)
CEN	EN 740:1998 Anesteziologické pracoviská a ich moduly. Osobitné požiadavky (obsahuje zmenu A1: 2004)	—
	EN 740:1998/A1:2004	Poznámka 3	Dátum uplynul (31. 7. 2004)
	EN 740:1998/AC:1998
CEN	EN 794-1:1997 Pľúcne ventilátory. Časť 1: Osobitné požiadavky na ventilátory pre intenzívnu starostlivosť	—
CEN	EN 794-1:1997/A1:2000	Poznámka 3	Dátum uplynul (31. 5. 2001)
CEN	EN 794-3:1998 Pľúcne ventilátory. Časť 3: Osobitné požiadavky na ventilátory na pohotovostné a transportné použitie	—
CEN	EN 794-3:1998/A1:2005	Poznámka 3	31. 12. 2005
CEN	EN 864:1996 Zdravotnícke elektrické prístroje. Kapnometre pre humánne použitie. Osobitné požiadavky	—
CEN	EN 867-2:1997 Nebiologické systémy na použitie v sterilizátoroch. Časť 2: Indikátory procesu sterilizácie (trieda A)	—
CEN	EN 867-3:1997 Nebiologické systémy na použitie v sterilizátoroch. Časť 3: Špecifikácia indikátorov triedy B pre Bowieho-Dickovu skúšku	—
CEN	EN 868-1:1997 Obalové materiály a systémy balenia zdravotníckych pomôcok určených na sterilizáciu. Časť 1: Všeobecné požiadavky a skúšobné metódy	—
CEN	EN 980:2003 Grafické značky používané na označovanie zdravotníckych pomôcok	EN 980:1996	Dátum uplynul (31. 10. 2003)
CEN	EN 1041:1998 Informácie poskytované výrobcom pri dodávke zdravotníckej techniky	—
CEN	EN 1060-1:1995 Neinvazívne tonometre. Časť 1: Všeobecné požiadavky	—
CEN	EN 1060-1:1995/A1:2002	Poznámka 3	Dátum uplynul (30. 11. 2002)
CEN	EN 1060-2:1995 Neinvazívne tonometre. Časť 2: Osobitné požiadavky na mechanické tonometre	—
CEN	EN 1060-3:1997 Neinvazívne tonometre. Časť 3: Špecifické požiadavky na elektromechanické systémy na meranie tlaku krvi	—
CEN	EN 1060-4:2004 Neinvazívne tonometre. Časť 4: Skúšobné postupy na určenie celkovej presnosti systému automatických neinvazívnych tonometrov	—
CEN	EN 1089-3:2004 Prepravné fľaše na plyny. Označovanie fliaš (okrem LPG). Časť 3: Farebné označovanie	EN 1089-3:1997	Dátum uplynul (31. 10. 2004)
CEN	EN 1174-1:1996 Sterilizácia zdravotníckych pomôcok. Odhad populácie mikroorganizmov na výrobku. Časť 1: Požiadavky	—
CEN	EN 1174-2:1996 Sterilizácia zdravotníckych pomôcok. Odhad populácie mikroorganizov na výrobku. Časť 2: Návod	—
CEN	EN 1174-3:1996 Sterilizácia zdravotníckych pomôcok. Odhad populácie mikroorganizmov na výrobku. Časť 3: Návod na použitie metód validácie mikrobiologických postupov	—
CEN	EN 1280-1:1997 Plniace systémy anestetických odparovačov špecifické pre určité anestetikum. Časť 1: Plniace systémy s pravouhlým kódovaním	—
CEN	EN 1280-1:1997/A1:2000	Poznámka 3	Dátum uplynul (24. 11. 2000)
CEN	EN 1281-2:1995 Anestetické a dýchacie prístroje. Kužeľové spojky. Časť 2: Závitové nosné spojky (mod. ISO 5366-3:2001)	—
CEN	EN 1282-2:2005 Anestetické a dýchacie prístroje. Tracheostomické rúrky. Časť 3: Pediatrické tracheostomické rúrky (mod. ISO 5366-3:2001)	EN 1282-2:1997	31. 12. 2005
CEN	EN 1422:1997 Sterilizátory na zdravotnícke účely. Etylénoxidové sterilizátory. Požiadavky a skúšobné metódy	—
CEN	EN 1618:1997 Neintravaskulárne katétre. Skúšobné metódy	—
CEN	EN 1639:2004 Stomatológia. Zdravotnícke prostriedky pre stomatológiu. Nástroje	EN 1639:1996	Dátum uplynul (31. 12. 2004)
CEN	EN 1640:2004 Stomatológia. Zdravotnícke prostriedky pre stomatológiu. Zariadenie	EN 1640:1996	Dátum uplynul (31. 12. 2004)
CEN	EN 1641:2004 Stomatológia. Zdravotnícke pomôcky pre stomatológiu. Materiály	EN 1641:1996	Dátum uplynul (31. 12. 2004)
CEN	EN 1642:2004 Stomatológia. Zdravotnícke pomôcky pre stomatológiu. Dentálne implantáty	EN 1642:1996	Dátum uplynul (31. 12. 2004)
CEN	EN 1707:1996 Pripájacie kužele so 6~ (Luer) kužeľovitosťou na striekačky, ihly a niektoré ďalšie lekárske nástroje. Poistné kužele	—
CEN	EN 1782:1998 Tracheálne rúrky a spojky	—
CEN	EN 1789:1999 Záchranné vozidlá a ich vybavenie. Sanitky	—
CEN	EN 1789:1999/A1:2003	Poznámka 3	Dátum uplynul (30. 9. 2003)
CEN	EN 1820:2005 Dýchacie vaky anestetických prístrojov (mod. ISO 5362:2000)	EN 1820:1997	31. 12. 2005
CEN	EN 1865:1999 Špecifikácia nosidiel a iných prepravných prostriedkov na prepravu pacientov v sanitkách	—
CEN	EN 1970:2000 Nastavovacie postele pre osoby so zdravotným postihnutím. Požiadavky a skúšobné metódy	—
CEN	EN 1970:2000/A1:2005	Poznámka 3	30. 9. 2005
CEN	EN 1985:1998 Pomôcky pri chôdzi. Všeobecné požiadavky a skúšobné metódy	—
CEN	EN ISO 4074:2002 Kondómy z prírodného kaučukového latexu. Požiadavky a skúšobné metódy (ISO 4074:2002)	EN 600:1996	31. 8. 2005
CEN	EN ISO 4135:2001 Anestetické a respiračné zariadenie. Slovník (ISO 4135:2001)	EN ISO 4135:1996	Dátum uplynul (28. 2. 2002)
CEN	EN ISO 5356-1:2004 Anestetické a dýchacie prístroje. Kužeľové spojky. Časť 1: Vonkajšie a vnútorné kužele (ISO 5356-1:2004)	EN 1281-1:1997	Dátum uplynul (30. 11. 2004)
CEN	EN ISO 5366-1:2004 Anestetické a respiračné zariadenia. Tracheotomické rúrky. Časť 1: Rúrky a spojky pre dospelých (ISO 5366-1:2000)	EN 1282-1:1996	Dátum uplynul (31. 1. 2005)
CEN	EN ISO 7376:2003 Anestetické a respiračné zariadenia. Laryngoskopy na tracheálnu intubáciu (ISO 7376:2003)	EN 1819:1997	Dátum uplynul (30. 6. 2004)
CEN	EN ISO 7439:2002 Medené vnútromaternicové antikoncepčné telieska. Požiadavky a skúšky (ISO 7439:2002)	—
CEN	EN ISO 7886-3:2005 Sterilné injekčné striekačky na jednorazové použitie. Časť 3: Samoblokovacie striekačky na imunizáciu fixnej dávky (ISO 7886-3:2005)	—
CEN	EN ISO 8185:1997 Zvlhčovače používané v zdravotníctve. Všeobecné požiadavky na zvlhčovacie systémy (ISO 8185:1997)	—
CEN	EN ISO 8359:1996 Koncentrátory kyslíka na zdravotnícke účely. Požiadavky na bezpečnosť (ISO 8359:1996)	—
CEN	EN ISO 8835-4:2004 Inhalačné anestetické systémy. Časť 4: Odparovače anestetík (ISO 8835-4:2004)	—
CEN	EN ISO 8835-5:2004 Inhalačné anestetické systémy. Časť 5: Anestetické ventilátory (ISO 8835-5:2004)	—
CEN	EN ISO 8835-5:2004/AC:2004
CEN	EN ISO 9360-1:2000 Anestetické a respiračné zariadenia. Výmenníky tepla a vlhkosti na zvlhčovanie vdychovaných plynov u ľudí. Časť 1: Výmenníky tepla a vlhkosti na používanie pri respiračných objemoch nad 250 ml (ISO 9360-1:2000)	—
CEN	EN ISO 9360-2:2002 Anestetické a respiračné zariadenia. Výmenníky tepla a vlhkosti (HMEs) na zvlhčovanie vdychovaných plynov. Časť 2: HMEs pre pacientov s tracheotómiou s minimálnym objemom vdychovaného vzduchu 250 ml (ISO 9360-2:2001)	—
CEN	EN ISO 9713:2004 Neurochirurgické implantáty. Samozatváracia svorka na vnútrolebkovú aneuryzmu (ISO 9713:2002)	—
CEN	EN ISO 9919:2005 Zdravotnícke elektrické prístroje. Osobitné požiadavky na základnú bezpečnosť a vlastnosti pulzových oxymetrov na zdravotnícke používanie (ISO 9919:2005)	EN 865:1997	30. 9. 2005
CEN	EN ISO 10079-1:1999 Zdravotnícke odsávacie zariadenia. Časť 1: Elektricky poháňané odsávacie zariadenia. Požiadavky na bezpečnosť (ISO 10079-1:1999)	EN ISO 10079-1:1996	Dátum uplynul (29. 2. 2000)
CEN	EN ISO 10079-2:1999 Zdravotnícke odsávacie zariadenia. Časť 2: Manuálne poháňané odsávacie zariadenia (ISO 10079-2:1999)	EN ISO 10079-2:1996	Dátum uplynul (29. 2. 2000)
CEN	EN ISO 10079-3:1999 Zdravotnícke odsávacie zariadenia. Časť 3: Odsávacie zariadenia poháňané podtlakom alebo tlakom (ISO 10079-3:1999)	EN ISO 10079-3:1996	Dátum uplynul (29. 2. 2000)
CEN	EN ISO 10535:1998 Zdviháky na premiestňovanie osôb so zdravotným postihnutím. Požiadavky a skúšobné metódy (ISO 10535:1998)	—
CEN	EN ISO 10555-1:1996 Sterilné intravaskulárne katétre na jednorazové použitie. Časť 1: Všeobecné požiadavky (ISO 10555-1:1995)	—
	EN ISO 10555-1:1996/A1:1999	Poznámka 3	Dátum uplynul (31. 1. 2000)
	EN ISO 10555-1:1996/A2:2004	Poznámka 3	Dátum uplynul (30. 11. 2004)
CEN	EN ISO 10651-2:2004 Pľúcne ventilátory na zdravotnícke použitie. Osobitné požiadavky na základnú bezpečnosť a hlavné zhotovenie. Časť 2: Ventilátory na domácu starostlivosť pre pacientov závislých od respirátora (ISO 10651-2:2004)	EN 794-2:1997	Dátum uplynul (31. 1. 2005)
CEN	EN ISO 10651-4:2002 Pľúcne ventilátory. Časť 4: Jednotlivé požiadavky na používateľom ovládané ručné dýchacie prístroje (ISO 10651-4:2002)	—
CEN	EN ISO 10651-6:2004 Pľúcne ventilátory na zdravotnícke použitie. Osobitné požiadavky na základnú bezpečnosť a hlavné zhotovenie. Časť 6: Zariadenia na podporu dýchania pre domácu starostlivosť (ISO 10651-6:2004)	—
CEN	EN ISO 10993-1:2003 Biologické hodnotenie zdravotníckych pomôcok. Časť 1: Hodnotenie a skúšanie (ISO 10993-1:2003)	—
CEN	EN ISO 10993-3:2003 Biologické hodnotenie zdravotníckych pomôcok. Časť 3: Skúšky genotoxicity, karcinogenity a reprodukčnej toxicity (ISO 10993-3:2003)	EN 30993-3:1993	Dátum uplynul (30. 4. 2004)
CEN	EN ISO 10993-4:2002 Biologické hodnotenie zdravotníckych pomôcok. Časť 4: Výber skúšok na interakcie s krvou (ISO 10993-4:2002)	EN 30993-4:1993	Dátum uplynul (30. 4. 2003)
CEN	EN ISO 10993-5:1999 Biologické hodnotenie zdravotníckych pomôcok. Časť 5: Skúšky cytotoxicity – metódy in vitro (ISO 10993-5:1999)	EN 30993-5:1994	Dátum uplynul (30. 11. 1999)
CEN	EN ISO 10993-7:1995 Biologické hodnotenie zdravotníckych pomôcok. Časť 7: Zvyšky po sterilizácii etylénoxidom (ISO 10993-7:1995)	—
CEN	EN ISO 10993-9:1999 Biologické hodnotenie zdravotníckych pomôcok. Časť 9: Osnova na identifikáciu a kvantifikáciu potenciálnych degradačných produktov (ISO 10993-9:1999)	—
CEN	EN ISO 10993-10:2002 Biologické hodnotenie zdravotníckych pomôcok. Časť 10: Skúšky na dráždivosť a oneskorenú precitlivenosť (ISO 10993-10:2002)	EN ISO 10993-10:1995	Dátum uplynul (31. 3. 2003)
CEN	EN ISO 10993-11:1995 Biologické hodnotenie zdravotníckych pomôcok. Časť 11: Skúšky na systémovú toxicitu (ISO 10993-11:1993)	—
CEN	EN ISO 10993-12:2004 Biologické hodnotenie zdravotníckych pomôcok. Časť 12: Príprava vzorky a referenčné materiály (ISO 10993-12:2002)	EN ISO 10993-12:1996	Dátum uplynul (31. 5. 2005)
CEN	EN ISO 10993-13:1998 Biologické hodnotenie zdravotníckych pomôcok. Časť 13: Identifikácia a kvantifikácia degradačných produktov zdravotníckych pomôcok z polymérov (ISO 10993-13:1998)	—
CEN	EN ISO 10993-14:2001 Biologické hodnotenie zdravotníckych pomôcok. Časť 14: Identifikácia a kvantifikácia degradačných produktov z keramických materiálov (ISO 10993-14:2001)	—
CEN	EN ISO 10993-15:2000 Biologické hodnotenie zdravotníckych pomôcok. Časť 15: Identifikácia a kvantifikácia degradačných produktov z kovov a zliatin (ISO 10993-15:2000)	—
CEN	EN ISO 10993-16:1997 Biologické hodnotenie zdravotníckych pomôcok. Časť 16: Plán toxikokinetickej štúdie degradačných produktov a vylúhovateľných látok (ISO 10993-16:1997)	—
CEN	EN ISO 10993-17:2002 Biologické hodnotenie zdravotníckych pomôcok. Časť 17: Stanovenie dovolených limitov pre vylúhovateľné látky (ISO 10993-17:2002)	—
CEN	EN ISO 11197:2004 Zdravotnícke napájacie jednotky (ISO 11197:2004)	EN 793:1997	Dátum uplynul (30. 6. 2005)
CEN	EN ISO 11990:2003 Optika a optické prístroje. Lasery a laserové zariadenia. Určenie odolnosti nadstavca tracheálnej trubice proti laseru (ISO 11990:2003)	EN ISO 11990:1999	Dátum uplynul (31. 10. 2003)
CEN	EN 12006-1:1999 Neaktívne chirurgické implantáty. Osobitné požiadavky na srdcové a cievne implantáty. Časť 1: Protézy srdcových chlopní	—
CEN	EN 12006-2:1998 Neaktívne chirurgické implantáty. Osobitné požiadavky na srdcové a cievne implantáty. Časť 2: Cievne protézy vrátane konduitov srdcových chlopní	—
CEN	EN 12006-3:1998 Neaktívne chirurgické implantáty. Osobitné požiadavky na srdcové a cievne implantáty. Časť 3: Endovaskulárne prostriedky	—
CEN	EN 12010:1998 Neaktívne chirurgické implantáty. Implantáty na náhradu kĺbov. Osobitné požiadavky	—
CEN	EN 12011:1998 Nástroje používané s neaktívnymi chirurgickými implantátmi. Všeobecné požiadavky	—
CEN	EN 12182:1999 Technické pomôcky pre osoby so zdravotným postihnutím. Všeobecné požiadavky a skúšobné metódy	—
CEN	EN 12183:1999 Ručne poháňané invalidné kreslá. Požiadavky a skúšobné metódy	—
CEN	EN 12184:1999 Elektrické invalidné kreslá, skútre a ich nabíjačky. Požiadavky a skúšobné metódy	—
CEN	EN 12218:1998 Koľajnicové systémy na pripevnenie zdravotníckeho vybavenia	—
CEN	EN 12218:1998/A1:2002	Poznámka 3	Dátum uplynul (31. 10. 2002)
CEN	EN 12322:1999 Diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro. Kultivačné pôdy pre mikrobiológiu. Kritériá vlastností kultivačných pôd	—
CEN	EN 12322:1999/A1:2001	Poznámka 3	Dátum uplynul (30. 4. 2002)
CEN	EN 12342:1998 Dýchacie hadice používané s anestetickými prístrojmi a ventilátormi	—
CEN	EN 12442-1:2000 Živočíšne tkanivá a ich deriváty používané na výrobu zdravotníckych prostriedkov. Časť 1: Analýzy a riadenie rizika	—
CEN	EN 12442-2:2000 Živočíšne tkanivá a ich deriváty používané na výrobu zdravotníckych prostriedkov. Časť 2: Kontroly získavania, zhromažďovania a manipulácie	—
CEN	EN 12442-3:2000 Živočíšne tkanivá a ich deriváty používané na výrobu zdravotníckych prostriedkov. Časť 3: Hodnotenie eliminácie alebo inaktivácie vírusov a prenosných faktorov	—
CEN	EN 12470-1:2000 Lekárske teplomery. Časť 1: Sklenené teplomery naplnené kovovou kvapalinou s maximálnym vybavením	—
CEN	EN 12470-2:2000 Lekárske teplomery. Časť 2: Teplomery so zmenou typu fázy (bodová matica)	—
CEN	EN 12470-3:2000 Lekárske teplomery. Časť 3: Kompaktné elektrické teplomery (predikatívne a nepredikatívne) s maximálnym vybavením	—
CEN	EN 12470-4:2000 Klinické teplomery. Časť 4: Kontinuálne elektrické teplomery	—
CEN	EN 12470-5:2003 Klinické teplomery. Časť 5: Vlastnosti infračervených ušných teplomerov (s maximálnym nastavením)	—
CEN	EN 12523:1999 Vonkajšie protézy a ortézy končatín. Požiadavky a skúšobné metódy	—
CEN	EN 12563:1998 Neaktívne chirurgické implantáty. Implantáty na náhradu kĺbov. Osobitné požiadavky na implantáty na náhradu bedrového kĺbu	—
CEN	EN 12564:1998 Neaktívne chirurgické implantáty. Implantáty na náhradu kbbov. Osobitné požiadavky na implantáty na náhradu kolenných kĺbov	—
CEN	EN ISO 12870:2004 Očná optika. Okuliarové rámy. Požiadavky a skúšobné metódy (ISO 12870:2004)	EN ISO 12870:1997	Dátum uplynul (28. 2. 2005)
CEN	EN 13014:2000 Pripojenie hadičiek na odber vzoriek plynov na anestetické a respiračné prístroje	—
CEN	EN 13060:2004 Malé parné sterilizátory	—
CEN	EN 13220:1998 Prístroje na meranie prietoku pripájané k terminálovým jednotkám potrubných rozvodov lekárskych plynov	—
CEN	EN 13221:2000 Vysokotlakové flexibilné spojenia na používanie s lekárskymi plynmi	—
CEN	EN 13328-1:2001 Dýchacie filtračné systémy na anestetické a respiračné účely. Časť 1: Skúšobná metóda na hodnotenie filtračnej účinnosti pomocou soli	—
CEN	EN 13328-2:2002 Dýchacie filtračné systémy na anestetické a respiračné účely. Časť 2: Nefiltračné aspekty	—
CEN	EN 13328-2:2002/A1:2003	Poznámka 3	Dátum uplynul (30. 6. 2004)
CEN	EN ISO 13485:2003 Zdravotnícke pomôcky. Systémy manažérstva kvality. Požiadavky na splnenie predpisov (ISO 13485:2003)	EN ISO 13485:2000 EN ISO 13488:2000	31. 7. 2006
CEN	EN 13503-8:2000 Oftalmologické implantáty. Vnútroočné šošovky. Časť 8: Základné požiadavky (mod. ISO 11979-8:1999)	—
CEN	EN 13544-1:2001 Respiračné terapeutické prístroje. Časť 1: Rozprašovacie systémy a ich komponenty	—
CEN	EN 13544-1:2001/A1:2004	Poznámka 3	Dátum uplynul (31. 12. 2004)
CEN	EN 13544-2:2002 Zariadenia na respiračnú terapiu. Časť 2: Hadice a spojky	—
CEN	EN 13544-3:2001 Respiračné terapeutické prístroje. Časť 3: Zariadenia na prívod kyslíka	—
CEN	EN 13624:2003 Chemické dezinfekčné a antiseptické prípravky. Kvantitatívna suspenzná skúška na vyhodnotenie fungicídnej aktivity chemických dezinfekčných prípravkov na nástrojoch používaných v oblasti medicíny. Skúšobná metóda a požiadavky (fáza 2, krok 1)	—
CEN	EN 13718-1:2002 Prostriedky na prepravu pacientov vo vzduchu, na vode a v ťažkom teréne. Časť 1: Požiadavky na prepojenie zdravotníckych pomôcok pri nepretržitej starostlivosti o pacienta	—
CEN	EN 13718-2:2002 Prostriedky na prepravu pacientov vo vzduchu, na vode a v ťažkom teréne. Časť 2: Operatívne a technické požiadavky pri nepretržitej starostlivosti o pacienta	—
CEN	EN 13726-1:2002 Skúšobné metódy na primárne ošetrenie poranenia. Časť 1: Absorpčné aspekty	—
CEN	EN 13726-2:2002 Skúšobné metódy na primárne ošetrenie poranenia. Časť 2: Stupeň priepustnosti vlhkosti cez film	—
CEN	EN 13727:2003 Chemické dezinfekčné a antiseptické prípravky. Kvantitatívna suspenzná skúška na vyhodnotenie bakteriocídnej aktivity chemických dezinfekčných prípravkov na nástrojoch používaných v oblasti medicíny. Skúšobná metóda a požiadavky (fáza 2, krok 1)	—
CEN	EN 13795-1:2002 Operačné plachty, vankúše, plášte a oblečenie do čistého ovzdušia, používané ako zdravotnícke pomôcky pre pacientov, zdravotnícky personál a zariadenie. Časť 1: Všeobecné požiadavky na výrobcov, postupy a výrobky	—
CEN	EN 13795-2:2004 Chirurgické rúšky, plášte a oblečenie do čistého ovzdušia používané ako zdravotnícke pomôcky pre pacientov, zdravotnícky personál a zariadenie. Časť 2: Skúšobné metódy	—
CEN	EN 13824:2004 Sterilizácia zdravotníckych pomôcok. Aseptický proces sterilizácie tekutých zdravotníckych pomôcok. Požiadavky	—
CEN	EN 13826:2003 Spirometre na meranie maximálneho výdychu	—
CEN	EN 13867:2002 Koncentrátory pre hemodialýzy a zodpovedajúce terapie	—
CEN	EN 13976-1:2003 Záchranné systémy. Preprava inkubátorov. Časť 1: Požiadavky na rozhrania	—
CEN	EN 13976-2:2003 Záchranné systémy. Preprava inkubátorov. Časť 2: Systémové požiadavky	—
CEN	EN 14079:2003 Neaktívne zdravotnícke pomôcky. Požiadavky a skúšobné metódy na hydrofilnú bavlnenú gázu a hydrofilnú gázu z bavlny a viskózy	—
CEN	EN ISO 14155-1:2003 Klinické skúšanie zdravotníckych pomôcok na humánne použitie. Časť 1: Všeobecné požiadavky (ISO 14155-1:2003)	EN 540:1993	Dátum uplynul (31. 8. 2003)
CEN	EN ISO 14155-2:2003 Klinické skúšanie zdravotníckych pomôcok na humánne použitie. Časť 2: Plány klinického skúšania (ISO 14155-2:2003)	—
CEN	EN ISO 14160:1998 Sterilizácia jednorazových zdravotníckych pomôcok obsahujúcich látky živočíšneho pôvodu. Potvrdenie platnosti a rutinná kontrola sterilizácie kvapalnými sterilizačnými prostriedkami (ISO 14160:1998)	—
CEN	EN 14180:2003 Sterilizátory na zdravotnícke účely. Nízkoteplotné parné a formaldehydové sterilizátory. Požiadavky a skúšanie	—
CEN	EN 14299:2004 Neaktívne chirurgické implantáty. Osobitné požiadavky na srdcové a cievne implantáty. Špecifické požiadavky na arteriálne endoprotézy	—
CEN	EN 14348:2005 Chemické dezinfekčné a antiseptické prípravky. Kvantitatívna suspenzná skúška na vyhodnotenie mykobaktericídnej aktivity chemických dezinfekčných prípravkov na nástrojoch používaných v oblasti medicíny. Skúšobná metóda (fáza 2, krok 1)	—
CEN	EN ISO 14408:2005 Tracheotomické rúrky navrhované pre laserovú chirurgiu. Požiadavky na označovanie a sprievodnú dokumentáciu (ISO 14408:2005)	—
CEN	EN ISO 14534:2002 Očná optika. Kontaktné šošovky a prostriedky na ošetrovanie kontaktných šošoviek. Všeobecné požiadavky. (ISO 14534:2002)	EN ISO 14534:1997	Dátum uplynul (31. 12. 2002)
CEN	EN ISO 14602:1998 Neaktívne chirurgické implantáty. Implantáty na osteosyntézu. Osobitné požiadavky (ISO 14602:1998)	—
CEN	EN ISO 14630:2005 Neaktívne chirurgické implantáty. Všeobecné požiadavky (ISO 14630:2005)	EN ISO 14630:1997	30. 11. 2005
CEN	EN ISO 14889:2003 Očná optika. Okuliarové šošovky. Základné požiadavky na hotové šošovky s neobrúsenými okrajmi (ISO 14889:2003)	EN ISO 14889:1997	Dátum uplynul (30. 11. 2003)
CEN	EN ISO 14937:2000 Sterilizácia výrobkov zdravotnej starostlivosti. Všeobecné požiadavky na charakterizáciu sterilizačného činidla a vývoj, validáciu a priebežné overovanie postupu sterilizácie zdravotníckych pomôcok (ISO 14937:2000)	—
CEN	EN ISO 14971:2000 Zdravotnícke pomôcky. Aplikácia manažérstva rizika pri zdravotníckych pomôckach (ISO 14971:2000)	EN 1441:1997	Dátum uplynul (31. 3. 2004)
CEN	EN ISO 14971:2000/A1:2003	Poznámka 3	Dátum uplynul (31. 3. 2004)
CEN	EN ISO 15001:2004 Anestetické a dýchacie prístroje. Kompatibilita s kyslíkom (ISO 15001:2003)	—
CEN	EN ISO 15004:1997 Oftalmologické prístroje. Všeobecné požiadavky a skúšobné metódy (ISO 15004:1997)	—
CEN	EN ISO 15225:2000 Terminológia. Špecifikácia terminologického systému zdravotníckych prostriedkov na účely výmeny správnych údajov (ISO 15225:2000)	—
CEN	EN ISO 15225:2000/A1:2004	Poznámka 3	Dátum uplynul (31. 8. 2004)
CEN	EN ISO 15747:2005 Plastické nádoby na transfúziu do žily (ISO 15747:2003)	—
CEN	EN ISO 17510-1:2002 Respiračná liečba spánkového apnoe. Časť 1: Zariadenia na respiračnú liečbu spánkového apnoe (ISO 17510-1:2002)	—
CEN	EN ISO 17510-2:2003 Respiračná liečba spánkového apnoe. Časť 2: Masky a používanie doplnkov (ISO 17510-2:2003)	—
CEN	EN ISO 17664:2004 Sterilizácia zdravotníckych pomôcok. Informácie dodávané výrobcom na úpravu resterilizovateľných zdravotníckych pomôcok (ISO 17664:2004)	—
CEN	EN ISO 18777:2005 Prenosné systémy na kvapalný kyslík na zdravotnícke použitie. Osobitné požiadavky (ISO 18777:2005)	—
CEN	EN ISO 18778:2005 Respiračné zariadenia. Monitory malých detí. Osobitné požiadavky (ISO 18778:2005)	—
CEN	EN ISO 18779:2005 Zariadenia na uchovávanie kyslíka a kyslíkových zmesí v zdravotníctve. Osobitné požiadavky (ISO 18779:2005)	—
CEN	EN 20594-1:1993 Pripojovacie kužele so 6~ (Luer) kužeľovitosťou pre striekačky, ihly a niektoré ďalšie lekárske nástroje. 1. časť: Všeobecné požiadavky (ISO 594-1:1986)	—
CEN	EN 20594-1:1993/A1:1997	Poznámka 3	Dátum uplynul (31. 5. 1998)
CEN	EN ISO 21647:2004 Zdravotnícke elektrické prístroje. Osobitné požiadavky na základnú bezpečnosť a vyhotovenie monitorov respiračného plynu (ISO 21647:2004)	EN 12598:1999 EN ISO 11196:1997	Dátum uplynul (31. 5. 2005)
CEN	EN ISO 22612:2005 Ochranné odevy proti infekčným látkam. Skúšobná metóda odolnosti proti suchému mikrobiálnemu prieniku (ISO 22612:2005)	—
CEN	EN 27740:1992 Chirurgické nástroje. Skalpely s výmennými čepeľami. Pripájacie rozmery (ISO 7740:1985)	—
CEN	EN 27740:1992/A1:1997	Poznámka 3	Dátum uplynul (31. 5. 1998)
CEN	EN 30993-6:1994 Biologické hodnotenie zdravotníckych pomôcok. Časť 6: Skúšky lokálnych účinkov po implantácii (ISO 10993-6:1994)	—
CEN	EN 46003:1999 Systémy kvality. Zdravotnícke pomôcky. Osobitné požiadavky na používanie EN ISO 9003	—

Poznámka 1

Dátum ukončenia predpokladu zhody je vo všeobecnosti dátumom stiahnutia starej normy stanovený Európskou organizáciou pre normalizáciu. Používatelia týchto noriem sa však upozorňujú na to, že v niektorých výnimočných prípadoch tomu môže byť inak.

Poznámka 3

V prípade zmien a doplnení, je referenčnou normou norma EN CCCCC:YYYY, jej predchádzajúce zmeny a doplnenia, ak nejaké existujú, a nová uvedená zmena a doplnenie. Stará norma (stĺpec 3) preto pozostáva z normy EN CCCCC:YYYY a z jej predchádzajúcich zmien a doplnení, ak nejaké existujú, ale bez novej uvedenej zmeny a doplnenia. V stanovenom dátume, prestáva stará norma poskytovať predpoklad zhody so základnými požiadavkami smernice.

POZNÁMKA:

—	Akékoľvek informácie týkajúce sa dostupnosti noriem je možné získať buď od európskych organizácií pre normalizáciu alebo od národných orgánov pre normalizáciu. Ich zoznam je uvedený v prílohe smernice 98/34/ES (2) Európskeho parlamentu a Rady, ktorá bola zmenená a doplnená smernicou 98/48/EC (3).

—	Uverejnenie odkazov v Úradnom vestníku Európskej únie neznamená, že normy sú k dispozícii vo všetkých jazykoch Spoločenstva.

Viac informácií o harmonizovaných normách nájdete na internetovej adrese:

http://europa.eu.int/comm/enterprise/newapproach/standardization/harmstds/

(1) ESO: Európske organizácie pre normalizáciu:

—	European Committee for Standardization (CEN): rue de Stassart 36, B-1050 Brusel, Belgicko. Tel. (32-2) 550 08 11; fax (32-2) 550 08 19 (http://www.cenorm.be)

—	European Committee for Electrotechnical Standardization (CENELEC): rue de Stassart 35, B-1050 Brusel, Belgicko. Tel. (32-2) 519 68 71; fax (32-2) 519 69 19 (http://www.cenelec.org)

—	European Telecommunications Standards Institute (ETSI): 650, route des Lucioles, F-06921 Sophia Antipolis, Francúzsko. Tel. (33) 492 94 42 00; fax (33) 493 65 47 16 (http://www.etsi.org)

(2) Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37.

(3) Ú. v. ES L 217, 5.8.1998, s. 18.

30.9.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 240/17

Oznámenie Komisie v rámci implementácie smernice 98/79/ES Európskeho Parlamentu a Rady z 27. októbra 1998 o diagnostických zdravotných pomôckach in vitro

(2005/C 240/03)

(Text s významom pre EHP)

(Uverejnenie názvov a odkazov harmonizovaných noriem podľa smernice)

ESO (1)	Odkaz na harmonizovanú normu a jej názov (a referenčný dokument)	Odkaz na starú normu	Dátum ukončenia predpokladu zhody starej normy Poznámka 1
CEN	EN 375:2001 Informácie výrobcu pre odborný personál dodávané s diagnostickými činidlami in vitro	—
CEN	EN 376:2002 Informácie výrobcu dodávané s diagnostickými činidlami in vitro na sebakontrolu	—
CEN	EN 556-1:2001 Sterilizácia zdravotníckych pomôcok. Požiadavky na zdravotnícke pomôcky, ktoré sa majú označiť ako STERILNÉ. Časť 1: Požiadavky na zdravotnícke pomôcky sterilizované v spotrebiteľskom balení	—
CEN	EN 591:2001 Návody na používanie diagnostických prístrojov in vitro pre odborný personál	—
CEN	EN 592:2002 Návody na používanie diagnostických prístrojov in vitro na sebakontrolu	—
CEN	EN 794-1:1997 Pľúcne ventilátory. Časť 1: Osobitné požiadavky na ventilátory pre intenzívnu starostlivosť	—
CEN	EN 794-1:1997/A1:2000	Poznámka 3	Dátum uplynul (31. 5. 2001)
CEN	EN 980:2003 Grafické značky používané na označovanie zdravotníckych pomôcok	EN 980:1996	Dátum uplynul (31. 10. 2003)
CEN	EN 1280-1:1997 Plniace systémy anestetických odparovačov špecifické pre určité anestetikum. Časť 1: Plniace systémy s pravouhlým kódovaním	—
CEN	EN 1280-1:1997/A1:2000	Poznámka 3	Dátum uplynul (24. 11. 2000)
CEN	EN ISO 4135:2001 Anestetické a respiračné zariadenie. Slovník (ISO 4135:2001)	—
CEN	EN 12286:1998 Diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro. Meranie veličín vo vzorkách biologického pôvodu. Prezentácia referenčných meracích postupov (obsahuje Zmenu A1:2000)	—
CEN	EN 12286:1998/A1:2000	Poznámka 3	Dátum uplynul (24. 11. 2000)
CEN	EN 12287:1999 Diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro. Meranie veličín vo vzorkách biologického pôvodu. Opis referenčných materiálov	—
CEN	EN 12322:1999 Diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro. Kultivačné pôdy pre mikrobiológiu. Kritériá vlastností kultivačných pôd	—
CEN	EN 12322:1999/A1:2001	Poznámka 3	Dátum uplynul (30. 4. 2002)
CEN	EN ISO 13485:2003 Zdravotnícke pomôcky. Systémy manažérstva kvality. Požiadavky na splnenie predpisov (ISO 13485:2003)	EN ISO 13488:2000 EN ISO 13485:2000	31. 7. 2006
CEN	EN 13532:2002 Všeobecné požiadavky na diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro na sebakontrolu	—
CEN	EN 13612:2002 Hodnotenie diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro	—
CEN	EN 13640:2002 Skúšanie stálosti diagnostických činidiel in vitro	—
CEN	EN 13641:2002 Vylúčenie alebo zníženie rizika infekcie súvisiacej s diagnostickými činidlami in vitro	—
CEN	EN 13975:2003 Postupy odberu vzoriek používané na preberacie skúšky diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro. Štatistické aspekty	—
CEN	EN 14254:2004 Diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro. Jednorazové odberné súpravy na odber iných ľudských vzoriek ako krv	—
CEN	EN 14820:2004 Jednorazové nádobky na odber ľudskej krvi zo žily	—
CEN	EN ISO 14937:2000 Sterilizácia výrobkov zdravotnej starostlivosti. Všeobecné požiadavky na charakterizáciu sterilizačného činidla a vývoj, validáciu a priebežné overovanie postupu sterilizácie zdravotníckych pomôcok (ISO 14937:2000)	—
CEN	EN ISO 14971:2000 Zdravotnícke pomôcky. Aplikácia manažérstva rizika pri zdravotníckych pomôckach (ISO 14971:2000)	—
CEN	EN ISO 14971:2000/A1:2003	Poznámka 3	Dátum uplynul (31. 3. 2004)
CEN	EN ISO 15197:2003 Diagnostické testovacie systémy in vitro. Požiadavky na monitorovacie systémy glukózy v krvi na sebakontrolu diabetes melitus (ISO 15197:2003)	—
CEN	EN ISO 15225:2000 Terminológia. Špecifikácia terminologického systému zdravotníckych prostriedkov na účely výmeny správnych údajov (ISO 15225:2000)	—
CEN	EN ISO 17511:2003 Diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro. Meranie veličín v biologických vzorkách. Metrologická nadväznosť hodnôt priradených kalibračným a kontrolným materiálom (ISO 17511:2003)	—
CEN	EN ISO 18153:2003 Diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro. Meranie veličín v biologických vzorkách. Metrologická nadväznosť hodnôt katalytickej koncentrácie enzýmov priradených kalibračným a kontrolným materiálom (ISO 18153:2003)	—

Poznámka 1

Poznámka 3

POZNÁMKA:

—	Akékoľvek informácie týkajúce sa dostupnosti noriem je možné získať buď od európskych organizácií pre normalizáciu alebo od národných orgánov pre normalizáciu. Ich zoznam je uvedený v prílohe smernice 98/34/ES (2) Európskeho parlamentu a Rady, ktorá bola zmenená a doplnená smernicou 98/48/EC (3).

—	Uverejnenie odkazov v Úradnom vestníku Európskej únie neznamená, že normy sú k dispozícii vo všetkých jazykoch Spoločenstva.

Viac informácií o harmonizovaných normách nájdete na internetovej adrese:

http://europa.eu.int/comm/enterprise/newapproach/standardization/harmstds/

(1) ESO: Európske organizácie pre normalizáciu:

—	European Committee for Standardization (CEN): rue de Stassart 36, B-1050 Brusel, Belgicko. Tel. (32-2) 550 08 11; fax (32-2) 550 08 19 (http://www.cenorm.be)

—	European Committee for Electrotechnical Standardization (CENELEC): rue de Stassart 35, B-1050 Brusel, Belgicko. Tel. (32-2) 519 68 71; fax (32-2) 519 69 19 (http://www.cenelec.org)

—	European Telecommunications Standards Institute (ETSI): 650, route des Lucioles, F-06921 Sophia Antipolis, Francúzsko. Tel. (33) 492 94 42 00; fax (33) 493 65 47 16 (http://www.etsi.org)

(2) Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37.

(3) Ú. v. ES L 217, 5.8.1998, s. 18.

30.9.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 240/20

Povolenie štátnej pomoci v rámci ustanovení článkov 87 a 88 zmluvy o ES

Prípady, ku ktorým nemá Komisia námietky

(2005/C 240/04)

(Text s významom pre EHP)

Dátum prijatia rozhodnutia:

Členský štát: Francúzsko

Číslo pomoci: E10/2005

Názov: Koncesionárske poplatky – Francúzsko

Účel: financovanie francúzskeho verejno-právneho vysielania France Télévision

Právny základ: Loi no 49-1032 du 30 juillet 1949

Rozpočet: výška sa mení na ročnej báze

Trvanie: Uvedený právny predpis tvorí základ pre pokračujúce financovanie verejno-právneho vysielania zvereného spoločnosti France Télévision

Ďalšie informácie: Rozhodnutie Komisie potvrdzujúce, že pomoc poskytnutá spoločnosti France Télévision predstavuje existujúcu štátnu pomoc v zmysle článku 1 písm. b) procedurálneho nariadenia 659/99. Na základe žiadosti Komisie sa francúzske orgány zaviazali upraviť niektoré aspekty schémy financovania francúzskeho verejno-právneho vysielania s cieľom zabezpečiť jeho kompatibilitu so spoločným trhom.

Text rozhodnutia v platnom jazyku/platných jazykoch, zbavený dôverných údajov, je dostupný na internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/secretariat_general/sgb/state_aids/

Dátum prijatia rozhodnutia:

Členský štát: Luxembursko

Číslo pomoci: N205 C/2004 un N205 D/2004

Názov: Rámcový zákon o pomoci stredne veľkým podnikom

Účel: Ochrana životného prostredia; podpora činností v oblasti výskumu a rozvoja

Právny základ: loi portant création d'«un cadre général des régimes d'aides en faveur du secteur des classes moyennes»

Rozpočet: 1 milión EUR (na ochranu životného prostredia) a 500 000 EUR (na výskum a rozvoj)

Intenzita alebo výška pomoci:

—	až do výšky 40 % bez bonusov pre pomoc na ochranu životného prostredia

—	100 % + 15 % pre pomoc na obnovu znečistených miest

—	25 %, 50 % a 75 % pre pomoc výskumu v závislosti od fázy výskumu, bez bonusov

Trvanie: 6 rokov

Autentické znenie(-ia) rozhodnutia, ktoré neobsahuje(-ú) dôverné informácie, možno nájsť na internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/secretariat_general/sgb/state_aids/

Dátum prijatia rozhodnutia:

Členský štát: Spojené kráľovstvo

Číslo pomoci: N 206/2003

Názov: Grant na vodnú prepravu (WFG)

Účel: Podporiť zmenu spôsobu prepravy z cestnej na vodnú grantovou pomocou novovzniknutým/existujúcim službám pobrežnej, malej pobrežnej alebo vnútrozemskej vodnej dopravy s cieľom zabrániť jazdám nákladných áut a tým prispieť k zlepšeniu životného prostredia na území Spojeného kráľovstva.

Právny základ: Transport Act 2000, section 272; Transport (Scotland) Act 2001, section 71

Rozpočet: Celkový rozpočet vo výške 60 miliónov britských libier bude poskytnutý Grantovému programu na prepravné zariadenia (FFG) a Grantu na vodnú prepravu (WFG)

Trvanie: šesť rokov

Ďalšie informácie: Program je doplnkom k existujúcemu Grantovému programu na prepravné zariadenia (FFG) (1)

Text rozhodnutia v platnom jazyku/platných jazykoch, zbavený dôverných údajov, je dostupný na internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/secretariat_general/sgb/state_aids/

Dátum prijatia rozhodnutia:

Členský štát: Francúzsko

Číslo pomoci: N 312/2003

Názov: Obnovenie metódy financovania technicko-priemyselných stredísk (CTI) a odborných stredísk technického rozvoja (CPDE)

Účel: Podpora strojárskych výrobkov, spotrebných tovarov a stavebných materiálov. (Spotrebné tovary, strojárske výrobky, stavebné materiály)

Právny základ: loi 2001-692 du 1er août 2001 et loi de finance annuelle

Trvanie: Odo dňa schválenia Komisiou do 31.12.2004.

Ďalšie informácie: Príjemca pomoci: CTI a CPDE v sektore spotrebných tovarov, strojárskych výrobkov a stavebných materiálov.

Text rozhodnutia v platnom jazyku/platných jazykoch, zbavený dôverných údajov, je dostupný na internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/secretariat_general/sgb/state_aids/

Dátum prijatia:

Členský štát: Nemecko (Land Saxony)

Číslo pomoci: N 548/04

Názov: „Pomoc na rozvoj nových alebo pôvodných výrobkov a metód v Saskom slobodnom štáte.“ – Predĺženie schémy NN 32/98

Účel: Výskum a vývoj

Právny základ: Förderrichtlinie des Sächsischen Staatsministeriums für Wirtschaft und Arbeit über die Gewährung von Zuwendungen für Projekte zur Entwicklung neuer oder neuartiger Produkte und Verfahren im Freistaat Sachsen (Einzelbetriebliche Projektförderung) vom 7. Februar 2001;

Vorläufige Sächsische Haushaltsordnung (SäHo) vom 19. Dezember 1990;

Vorläufige Verwaltungsvorschrift zu §§ 23, 44 SäHo

Rozpočet: 225 miliónov EUR

Intenzita alebo výška: 50 % pre priemyselný výskum; 25 % pre predkonkurenčný vývoj; plus 10 % bonus pre MSP (v prípade potreby) plus 10 % bonus pre účinnú spoluprácu medzi firmami a verejnoprávnymi inštitúciami pre výskum a vývoj

Trvanie: 1.1.2005 – 31.12.2009

Text rozhodnutia v platnom jazyku/platných jazykoch, zbavený dôverných údajov, je dostupný na internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/secretariat_general/sgb/state_aids/

Dátum prijatia:

Členský štát: Taliansko

Číslo pomoci: N 582/04

Názov: Štátna pomoc na podporu biopalív/daňová úľava

Účel: Ochrana životného prostredia

Právny základ: Art. 21 par. 6 del Decreto Legislativo 25 ottobre 1995 n. 504; legge del 30.12.2004 n. 311 (finanziaria 2005)

Intenzita pomoci alebo výška pomoci: 561 267 000 EUR

Doba trvania: Do 30.6.2010

Text rozhodnutia v platnom jazyku/platných jazykoch, zbavený dôverných údajov, je dostupný na internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/secretariat_general/sgb/state_aids/

Dátum prijatia rozhodnutia:

Členský štát: Spojené kráľovstvo (Wales)

Pomoc č.: N 597/2003

Názov: Program pre energiu založenú na využívaní dreva

Cieľ: Cieľom programu je podporiť využívanie dreva ako obnoviteľného zdroja energie vo Walese. Program finančne pokrýva projekty, ktoré pomáhajú vytvárať trh s drevom ako palivom vo Walese

Právny základ: 1967 Forestry Act

Rozpočet: 6 miliónov GBP (9 miliónov EUR) na celé obdobie trvania programu

Intenzita a výška pomoci: Do 40 % oprávnených nákladov s 5 % prémiou v regiónoch, na ktoré sa vzťahuje článok 87 ods. 3 písm. c) a 10 %-nou prémiou v regiónoch, na ktoré sa vzťahuje článok 87 ods. 3 písm a). Ďalších 10 % možno pridať pre malé a stredné podniky

Trvanie: 3 roky (do septembra 2007)

Text rozhodnutia v platnom jazyku/platných jazykoch, zbavený dôverných údajov, je dostupný na internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/secretariat_general/sgb/state_aids/

Dátum prijatia:

Členský štát: Belgicko (Flemish region)

Číslo pomoci: N 608/2004

Názov: kogeneračné certifikáty

Cieľ: ochrana životného prostredia (energetika)

Právny základ: Besluit van de Vlaamse regering van 5 maart 2004 houdende de openbaredienstverplichting ter bevordering van de elektriciteitsopwekking in kwalitatieve warmtekrachtinstallaties

Intenzita alebo výška: Opatrenie nepredstavuje pomoc

Text rozhodnutia v platnom jazyku/platných jazykoch, zbavený dôverných údajov, je dostupný na internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/secretariat_general/sgb/state_aids/

(1) N 649/2001 – Spojené kráľovstvo – Grant na prepravné zariadenia; rozhodnutie Komisie z 20.12.2001

30.9.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 240/23

Uverejnenie žiadosti o registráciu v zmysle článku 6 odsek 2 nariadenia (EHS) č. 2081/92 o ochrane označení pôvodu a zemepisných označení

(2005/C 240/05)

Toto uverejnenie udeľuje právo námietky v zmysle článku 7 a 12 d uvedeného nariadenia. Každá námietka proti tejto žiadosti musí byť postúpená v lehote šiestich mesiacov od tohto uverejnenia prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu, členského štátu Svetovej obchodnej organizácie, alebo tretej krajiny uznanej podľa článku 12 odsek 3. Uverejnenie je odôvodnené nasledujúcimi náležitosťami, najmä bodom 4.6, podľa ktorého sa žiadosť považuje za odôvodnenú v zmysle nariadenia (EHS) č. 2081/92.

SÚHRNNÉ INFORMÁCIE

NARIADENIE RADY (EHS) č. 2081/92

„CAROTA DELL'ALTOPIANO DEL FUCINO“

č. ES: IT/00270/21.01.2003

CHOP ( ) CHZO ( X )

Tento oznam je informatívnym zhrnutím. Úplnú informáciu môžu záujemcovia a najmä výrobcovia produktov chránených príslušnými značkami CHOP a CHZO získať v integrovanej verzii výrobnej špecifikácie u národných útvarov a združení alebo u príslušných útvarov Európskej komisie (1).

1. Zodpovedný útvar členského štátu

Názov:	Ministero delle Politiche Agricole e Forestali
Adresa:	Via XX Settembre n. 20 — I-00187 Roma
Tel.:	06-481 99 68
Fax:	06-42 01 31 26
e-mail:	qtc3@politicheagricole.it

2. Žiadateľ

2.1 Názov: Consorzio di Tutela e valorizzazione degli ortaggi dell'altopiano del Fucino

2.2 Adresa:

P.zza Torlonia, 91 — I-67051 AVEZZANO (AQ)

Tel.: (39) 863 50 22 31

2.3 Členstvo: výrobcovia/spracovatelia (x) iné ( )

3. Druh produktu

Trieda 1. 6 Ovocie, zelenina a obilniny v prirodzenom stave alebo spracované — mrkva

4. Opis špecifikácie

(zhrnutie podmienok článku 4 ods. 2)

4.1 Názov: „Carota dell'Altopiano del Fucino“

4.2 Opis: CHZO „Carota dell'Altopiano del Fucino“ označuje mrkvu z kultivarov druhu „Daucus carota L.“, ktoré pochádzajú z týchto odrôd: MAESTRO (Vilmorin); PRESTO (Vilmorin); CONCERTO (Vilmorin); NAPOLI (Bejo); NANDOR (Clause); DORDOGNE (SG).

Produkt musí mať tieto vlastnosti:

tvar: valcovitý so zaobleným špicom, bez koreňových vlasov;

farba: sýtooranžová po celej dĺžke koreňa;

zloženie:

sacharóza > 3 %;

betakarotén > 100 mg/kg;

kyselina askorbová > 5 mg/kg;

proteíny > 1,2 %;

vláknina > 1,2 %;

fyzikálne vlastnosti: chrumkavá dužina a čistý zlom.

Na všetky odrody sa vzťahujú obchodné kategórie Extra a Prima.

4.3 Zemepisná oblasť: Oblasť produkcie mrkvy „Carota dell'Altopiano del Fucino“ zaberá celú náhornú plošinu Altopiano del Fucino.

Toto územie vymedzuje okresná cesta Circonfucense a patria k nemu územné časti rozdelené cestami medzi statkami a viacero menších kúskov zeme, ktoré náležia k týmto obciam Akvilskej provincie: Avezzano a priľahlé osady; Celano a priľahlé osady; Cerchio; Aielli; Collarmele; Pescina a priľahlé osady; S. Benedetto dei Marsi; Gioia nei Marsi a priľahlé osady; Lecce dei Marsi; Ortucchio; Trasacco; Luco dei Marsi.

4.4 Dôkaz o pôvode: Pestovanie mrkvy na poliach Altopiana del Fucino začalo v roku 1950. Značné výnosy z pestovania vzbudili záujem poľnohospodárov, ktorí potom mrkvu zahrnuli do klasického striedania osevu, ktoré sa používa v Altopiane del Fucino.

Spolu s hospodárskymi ziskami prinieslo pestovanie mrkvy predĺženie striedania osevu, čím sa významne znížil výskyt negatívnych javov, akými sú napríklad choroby rastlín alebo únava pôdy, ktorá spôsobila kultúram vo Fucine toľké problémy. V tomto ohľade je treba zdôrazniť, aký význam má dnes pre kontrolu výskytu nematódov zemiaku a cukrovej repy správne striedanie osevu, ktoré umožnilo aj pestovanie mrkvy, na rozdiel od minulosti, keď sa na tento účel používala nematocídna fumigácia.

Úspech tejto kultúry, ktorá sa stala ťažiskovou kultúrou v celej zeleninárskej oblasti Altopiano del Fucino, dokazuje aj sláva a obľúbenosť tejto produkcie na domácich aj zahraničných trhoch. Je taká známa, že mnohí podnikatelia využívajú značku „Fucino“, aby predali produkty pochádzajúce z iných výrobných oblastí. Z toho vyplýva nevyhnutnosť zaručiť pôvod produktu prostredníctvom postupov, ktoré umožňujú sledovanie pôvodu v rôznych fázach produkcie, a kontrolou výrobcov a katastrálnych parciel Fucina, na ktorých sa pestuje mrkva, uvedených na príslušných zoznamoch. Uvedené kontroly vykonáva kontrolný orgán. Úlohou takéhoto orgánu, povereného ministerstvom poľnohospodárstva a lesníctva, bude aj overovanie, či produkt „Carota dell'Altopiano del Fucino IGP“, zodpovedá predpisom uvedeným vo výrobnej špecifikácii.

4.5 Spôsob výroby: Výrobné techniky sa vyznačujú bežnými postupmi pestovania mrkvy, ktoré možno rozdeliť na tieto úkony:

príprava lôžka pre osivo vytvorením brázdy; obrobenie a vyčistenie povrchu; valcovanie; pri hnojení sa nesmie používať kompost, aby sa predišlo tmavnutiu koreňov v dôsledku rozkladu organickej hmoty v priebehu vegetačného cyklu.

Sejba sa vykonáva mechanicky, aby sa zabezpečila rovnomernosť distribúcie a optimálna hustota osiva. Osivo sa seje do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené 35-40 cm, v rámci riadku je osivo rozmiestnené v 5-7 cm širokých pásmach alebo v súvislých dvojitých riadkoch. Semienko sa vkladá do hĺbky od 0,5 do 1,5 cm.

Povinné striedanie pestovaných kultúr je po najmenej štyroch rokoch.

Pestovateľské techniky sa bežne vykonávajú strojmi.

Predpokladá sa, že rastliny sa aspoň raz okopú na umožnenie kontroly burín a zníženie kompaktnosti pôdy s cieľom zabezpečiť harmonický rast koreňov bez ohybov a deformácií; a aspoň raz sa prihrnie zemina, aby nezozelenel vrch koreňa.

Zavlažovanie bude mierne ale časté – maximálne 400 m3/ha vody cez rozstrekovač na jedenkrát. V letnom období (júl, august) sa bude zavlažovať len v nevyhnutnom prípade, a to v nočných alebo najneskôr v prvých ranných hodinách.

Pri zbere sa hodnotí, ktoré štádium zretia je najvhodnejšie na cieľové určenie produktu a spôsob jeho balenia; pri zbere sa dodržiavajú kvalitatívne normy stanovené v predpisoch Spoločenstva a vlastnosti uvedené v bode 4.2.

Produkt určený na konzervovanie sa musí zbierať po dozretí, a nie pred termínom dozretia predpokladaným pre daný kultivar, a zohľadňuje sa pritom vývoj počasia, aby bola zaručená možnosť konzervovať ho a zachovať jeho kvalitatívne a organoleptické vlastnosti. V letnom období (júl, august) sa zber vykonáva v skorých ranných hodinách alebo podvečer, aby produkt nebol vystavený slnku.

Po zbere sa mrkva musí do štyroch hodín odviezť do úpravne, kde sa pred umytím a zabalením zachladí s cieľom zaručiť, aby si uchovala chrumkavosť, povrchovú farbu a chuť.

4.6 Súvislosti: Vďaka výbornej dostupnosti produktu sa v príslušnej oblasti vyvinuli príbuzné aktivity úpravní a baliarní a boli vybudované zariadenia na spracovanie mrkvy na kocky alebo na odšťavovanie. Za týchto okolností sa podarilo vytvoriť systém, ktorý využíva optimálne pedoklimatické podmienky oblasti, vysoký stupeň špecializácie pestovateľov a obchodníkov v tomto odvetví a významnú tradíciu obrábania pôdy. Vďaka tomu má oblasť v pestovaní mrkvy znamenitú povesť.

Altopiano del Fucino, oblasť zvlášť známa pestovaním zeleniny, sa rozprestiera v južnej časti stredného Talianska v Abruzze, ktoré sa považuje za región parkov.

Celkom rovinatá oblasť je položená vo výške 700 m n. m., má rozlohu 16 000 ha a je obklopená pohoriami, ktoré majú osobitý význam pre životné prostredie. Patria k nim Národný park Abruzzo, Velino-Sirente a Ernici-Simbruini.

Pôvod poľnohospodárskej oblasti nesiaha ďalej ako do konca 19. storočia, kedy boli dokončené odvodňovacie práce kniežaťa Alessandra Torloniu na údajne treťom najväčšom jazere Talianska – Lago del Fucino.

Vzhľadom na tieto udalosti možno Altopiano del Fucino definovať ako „mladé, vysoko produktívne a neznečistené územie“, na ktorom sa vďaka druhu pôdy a zvlášť priaznivému podnebiu darí pestovať zeleninu s jedinečnými organoleptickými a výživovými vlastnosťami, ktoré poznajú a oceňujú európski spotrebitelia.

Pôda je piesčito-vápenitá so zvýšeným obsahom aktívneho vápenca, hladina pH je alkalická až subalkalická so zvýšeným obsahom organickej hmoty, ktorý môže byť spôsobený aj tým, že poľnohospodári z Fucina v dvojročných intervaloch výdatne hnoja pôdu kompostom.

Na podnebie vplýva prítomnosť okolitých hôr, výška a relatívna vlhkosť súvisiaca s bohatou sieťou kanálov, ktorá pri pestovaní zabezpečuje zavlažovanie a zároveň v zime zbiera nadbytočnú vodu. Zimy bývajú prevažne chladné a daždivé, zatiaľ čo v lete je na celom území teplo, najmä v júli a v polovici augusta; vzhľadom na nadmorskú výšku je pre oblasť charakteristický aj veľký rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami.

Po zúrodnení sa najprv pestovali zemiaky a cukrová repa a potom sa na Altopiane del Fucino ujali ďalšie kultúry vrátane mrkvy, okrem iného aj na zlepšenie systému striedania kultúr a zvýšenie podnikateľskej špecializácie pestovateľov.

Z mrky sa stala ťažisková kultúra Fucina aj vďaka osobitým vlastnostiam, ktoré sa v danej oblasti darí preniesť na produkt.

Mrkva z Fucina je vďaka veľmi kyprej pôde bez štruktúry charakteristická prevažne valcovitým tvarom koreňa so zaobleným špicom, bez koreňových vlasov a bez hlbokých záhybov v miestach, kde vyrastajú listy, hladkým povrchom a sýtooranžovou farbou celého koreňa. Ďalšie vlastnosti sa týkajú obsahu výživných prvkov. V mrkve z Altopiana del Fucino sa vyskytuje zvýšený obsah kyseliny askorbovej (5 mg/kg) a cukru, ktoré sa vzájomne vyvažujú. Nadštandardný obsah uhľovodíkov dopĺňa obsah bielkovín na úrovni 1,2 % a vlákniny (1,8 %), ktorá umožňuje vstrebávanie väčšiny prítomných stopových prvkov (vápnika, železa, fosforu a draslíka).

Vitamíny, ktoré obsahuje „Carota del Altopiano Fucino“, tvoria ďalší charakteristický prvok, vďaka ktorému je ľahko stráviteľná. Mrkva vykazuje vysoké hodnoty obsahu tiamínu, riboflavínu a najmä karoténu (> 100 mg/kg).

4.7 Kontrolný orgán:

Názov:	AGROQUALITA
Adresa:	Via Montebello n. 8 — I-00185 Roma
Tel.	06-47 82 24 63
Fax:	06-47 82 24 39

4.8 Označovanie etiketami: Produkt sa musí predávať vo vhodných nových drevených, kartónových alebo plastových baleniach, ktoré musia byť označené etiketou s týmito údajmi:

označenie „CAROTA DELL'ALTOPIANO DEL FUCINO“ IGP INDICAZIONE GEOGRAFICA PROTETTA napísané aspoň dvojnásobne veľkým písmom v porovnaní s ostatnými údajmi;

všetky detaily určujúce názov, obchodný názov, adresu výrobnej firmy alebo baliarne a ostatné údaje stanovené v predmetnom predpise.

Zakazuje sa uvádzať akékoľvek iné charakteristiky ako tie, ktoré sú ustanovené v tejto špecifikácii.

Pri výrobkoch, ktorých hlavnou zložkou je „Carota dell'Altopiano del Fucino IGP“, možno aj po výrobe a spracovaní povoliť predaj v baleniach s uvedením pôvodu a bez uvedenia loga Spoločenstva za predpokladu, že:

CHZO „Carota dell'Altopiano del Fucino“ potvrdená v tomto znení je jediným druhom príslušnej kategórie tovaru, ktorú výrobok obsahuje,

používatelia označenia CHZO „Carota dell'Altopiano del Fucino“ sú zapísaní do príslušného registra, za ktorého vytvorenie, údržbu a aktualizáciu je zodpovedný orgán poverený ministerstvom poľnohospodárstva a lesníctva, ktoré ich kontroluje vo veci používania chráneného označenia.

Pokiaľ sa používa aj iné označenie CHZO ako „Carota dell'Altopiano del Fucino“, podľa súčasných predpisov ho možno uvádzať ako jednu zo zložiek výrobku, ktorý ho obsahuje alebo na ktorý je spracovaný.

Logo

Identifikačnú značku predstavuje v hornej časti nápis Carota dell'Altopiano del Fucino zelenej farby Pantone P.C.S. (S 274-1 CVS) s čiernym obrysom písmom Cooper blk hd bt, ktoré má zreteľný sínusový spád vzniknutý zvýšením prostrednej časti nápisu (Altopiano) a nižším položením záverečnej časti (Fucino). Pod tým je umiestnený nápis INDICAZIONE GEOGRAFICA PROTETTA v písme Arial rounded mt bold bielej farby, ktorá vyniká na pozadí v modrej farbe Pantone reflex blue. Vľavo od nápisov je logo CHZO ES.

4.9 Vnútroštátne požiadavky: —

(1) Európska komisia – Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo – Unité politique de qualité des produits agricoles, B-1049 Brusel, Belgicko.

30.9.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 240/28

Uverejnenie žiadosti o registráciu v zmysle článku 6 odsek 2 nariadenia (EHS) č. 2081/92 o ochrane označení pôvodu a zemepisných označení

(2005/C 240/06)

SÚHRNNÁ SPRÁVA

NARIADENIE RADY (EHS) č. 2081/92

„PATACA DE GALICIA“ ALEBO „PATATA DE GALICIA“

č. ES: ES/00205/06.09.2001

CHOP ( ) CHZO (X)

Táto súhrnná správa je iba informatívna. Podrobné informácie, najmä pre výrobcov produktov chránených CHOP alebo CHZO, môžete získať v úplnej verzii špecifikácie výrobku buď na národnej úrovni, alebo na útvaroch Európskej komisie (1).

1. Príslušný orgán členského štátu

Názov:	Ministerio de Agricultura, Pesca y Alimentación. Dirección General de Alimentación. Subdirección General de Denominaciones de Calidad y Relaciones Interprofesionales y Contractuales.
Adresa:	Paseo Infanta Isabel, 1, E-28071, Madrid
Telefón:	(34) 913 47 53 94
Fax:	(34) 913 47 54 10

2. Združenie žiadateľov:

2.1.A) Názov: S.A.T. N447 XUGA – A LIMIA.

2.2.A) Adresa: Porto Alto. Xinzo de Limia. OURENSE.

2.1.B) Názov: Cooperativa de Santaballa

2.2.B) Adresa: Santaballa. Vilalba. LUGO.

2.3. Členstvo: Výrobcovia/spracovatelia (x) iní ( )

3. Druh výrobku

Trieda 1.6. Ovocie, zelenina a obilniny – zemiaky.

4. Opis špecifikácie

(zhrnutie podmienok článku 4 ods. 2)

4.1 Názov: „Pataca de Galicia“ alebo „Patata de Galicia“.

4.2. Opis: Výrobok sa definuje ako hľuzy druhu Solanum tuberosum L., pestovanej odrody „KENNEBEC“, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu.

Zemiaky, ktoré majú byť opatrené chráneným označením, musia mať veľkosť najmenej 40 mm a najviac 80 mm. Veľkosť sa určuje v mm dĺžkou strany štvorcového oka siete, cez ktorú prirodzene a aj tesnejšie prejdú jednotlivé hľuzy.

Konkrétne vlastnosti zemiakov, ktoré majú byť chránené špecifickým označením „Pataca de Galicia“, sú:

Tvar hľúz: okrúhly a oválny.

Výskyt veľmi povrchových očiek.

Koža hladkého a jemného vzhľadu.

Farba kože: svetložltá.

Farba dužiny: biela.

Štruktúra: pevná na dotyk a krémovitá po uvarení, hustá v ústach.

Kvalita pri spotrebe: výborná z hľadiska obsahu sušiny, vlastností farby, arómy a chuti po ich uvarení.

Rozborové vlastnosti: obsah sušiny vyšší ako 18 % a obsah redukčných cukrov nižší ako 0,4 %.

4.3. Zemepisná oblasť: Oblasť produkcie a balenia daného výrobku opatreného chráneným zemepisným označením zahŕňa štyri podoblasti autonómneho spoločenstva Galície, ktoré predstavujú tento územný okruh:

Podoblasť Bergantiños (A Coruña): tvoria ju obce Carballo, Coristanco, Laracha, Malpica a Ponteceso.

Podoblasť Terra Cha-A Mariña (Lugo): celkove ju tvoria obce Abadín, Alfoz, Barreiros, Cospeito, Foz, Lourenzá Mondoñedo, Ribadeo, Trabada, Valadouro, Vilalba a Xermade.

Podoblasť Lemos (Lugo): tvoria ju obce Monforte, Pantón a Saviñao.

Podoblasť A Limia (Ourense): celkove ju tvoria obce Baltar, Os Blancos, Calvos de Randín, Porqueira, Rairíz de Veiga, Sandiás, Sarreaus, Trasmiras, Vilar de Santos a Xinzo de Limia; okrsky Coedo a Torneiros obce Allaríz: okrsky Atas, Cualedro, Lucenza, Vilela a A Xironda obce Cualedro; okrsky Bóveda, Padreda, Seiró a Vilar de Barrio patriace pod obecnú radu Vilar de Barrio a okrsky A Abeleda, Bobadela a Pinta, A Graña a Sobradelo obce Xunqueira de Ambía.

4.4. Dôkaz o pôvode: Chránené zemepisné označenie „Pataca de Galicia“ môžu získať len konzumné zemiaky odrody Kennebec z certifikovanej sadby alebo z ďalšieho kontrolovaného spracovania, pochádzajúce z vlastnej prevádzky, dopestované na vyhovujúcich pozemkoch (zdravých, bez akýchkoľvek chorôb), ktoré sa nachádzajú v uvedených podoblastiach a sú zapísané v registroch regulačnej rady.

Zároveň platí, že iba tie sklady a baliarne, ktoré sa nachádzajú v uvedených podoblastiach a sú zapísané v príslušných registroch regulačnej rady, sa budú môcť venovať baleniu výrobku s chráneným zemepisným označením „Pataca de Galicia“.

Skutočnosť, že skladovanie a balenie sa bude vykonávať v uvedených podoblastiach, súvisí s požiadavkou zachovať špecifické vlastnosti produkcie a so skutočnosťou, že zariadenia sa tradične nachádzajú v regiónoch s najkvalitnejšou produkciou, čo umožňuje dosahovať lepšie a efektívnejšie fungovanie štruktúry kontroly. Takto sa navyše majú minimalizovať prípadné straty na konečnej kvalite výrobku spôsobené dopravou (väčšie poudieranie, nevhodné teploty atď.) a nevhodným skladovaním.

Podľa všeobecných kritérií, ktoré sú platné pre úrady a agentúry zaoberajúce sa osvedčovaním výrobkov a podľa ustanovení normy EN – 45011, regulačná rada zaručí odsledovanie výrobku prostredníctvom kontrolného programu, ako aj lokalizáciu a kontrolu pozemkov vysadených pre produkciu, a to od vyhlásenia ročnej sadby. Uvedený program budú realizovať pracovníci regulačnej rady a program na kontrolu a zvyšovanie kvality regulačná rada zadá externému podniku mimo sektoru, ktorý sa bude zaoberať procesom skladovania, manipuláciou, balením a etiketovaním výrobku s chráneným označením.

4.5. Metóda získavania: Produkcia s chráneným zemepisným označením bude vo svojom finálnom výrobku spĺňať minimálnu kvalitu: charakteristický vzhľad odrody, celé zemiaky bez porušenia a poudierania, zdravé, čisté a s dobre vytvorenou kožou, pevné a bez klíkov, bez vonkajších chýb, škvŕn, poranení, deformácií alebo sfarbenia, s patričnou vlhkosťou a bez neobvyklých chutí a vôní.

Produkcia sa bude zabezpečovať pri stálom dodržiavaní tradičných postupov, pričom sa nebude pestovať dva roky po sebe na tom istom pozemku, nebude sa používať sadba bez osvedčenia alebo sadba cudzieho pôvodu mimo prevádzky, bude sa dodržiavať rámec výsadby 75 x 32 – 35 cm, budú sa používať organické hnojivá a bude sa dodržiavať náležitý pomer C/N. Povinne sa budú robiť hroble a výsadba sa nebude polievať tridsať dní pred zberom.

Maximálne výnosy prípustné pre obchodovanie pod chráneným označením regulačnej rady sú 22 000 kg/ha v suchej pôde a 35 000 kg/ha v zavlažovanej pôde.

Balenie sa vykonáva po dávkach z kusov rovnomernej veľkosti (vždy od 40 do 80 mm) a rovnakého pôvodu do obalov, ktoré vopred schváli regulačná rada, s obsahom čistej hmotnosti 15, 10, 5, 4, 3, 2 a 1 kg, pričom sa výnimočne povolí balenie 25 kg určené pre reštaurácie a hotely.

Hľuzy s chráneným zemepisným označením sa prepravujú osobitne, vo vozidlách upravených na tento účel, pričom sú k dispozícii náležite upravené skladovacie priestory, ktoré schváli regulačná rada.

4.6. Súvislosti:

Historické:

Písomné zmienky o pestovaní zemiakov v Galícii pochádzajú už z roku 1607, ale skutočný spoločenský význam a rozsah dosiahlo pestovanie v polovici 18. storočia podľa záznamov o prvých sporoch (z roku 1736) medzi roľníkmi a vyberačmi desiatkov. Najväčší rozmach dosiahlo pestovanie zemiakov vďaka obilnej kríze v rokoch 1768 – 69 a od toho momentu sa stalo základom demografického rozvoja.

Od konca 18. storočia je pestovanie zemiakov tak v suchej, ako aj v zavlažovanej pôde jedným z najvýraznejších znakov galícijskej poľnohospodárskej krajiny, pričom toto pestovanie predstavuje bezpochyby základ výživy obyvateľstva a chovu zvierat v krajine, najmä hovädzieho dobytka a ošípaných.

Objavenie zemiakov a rozšírenie ich pestovania spôsobilo, že sa úžasne zdokonalil rozvoj polykultúry potravinových výrobkov, pričom od tých čias až dodnes sú zemiaky súčasťou takmer každého striedania pestovaných plodín v Galícii.

Prírodné:

Horopis: Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že vysoko položené oblasti krajiny sú najvhodnejšie pre rozvoj lesov a extenzívny chov hovädzieho dobytka, stredne vysoko položené oblasti sa venujú extenzívnemu poľnohospodárstvu s neustajneným hovädzím dobytkom, zatiaľ čo v dolinách a nízko položených oblastiach sa dosahujú optimálne výsledky v intenzívnom pestovaní zeleniny a ovocia.

Podnebie: Vďaka klimatickým podmienkam, vlastnostiam pôd a dôkladným pestovateľským prácam v podoblastiach zameraných na produkciu zemiakov v autonómnom spoločenstve Galície má dopestovaný produkt výnimočnú kulinársku kvalitu. Táto skutočnosť veľmi dobre známa u predajcov a spotrebiteľov vedie k tomu, že produkcia kvalitných galícijských zemiakov je veľmi vysoko hodnotená a tak na regionálnom, ako aj na národnom trhu má v porovnaní s inými produkciami vyššiu cenu.

Pokiaľ ide o klimatické podmienky, treba zdôrazniť, že vďaka nameranému hojnému množstvu zrážok 1 000 – 1 500 mm ročne v pestovateľských podoblastiach a vďaka miernym teplotám má pestovanie zemiakov optimálny vegetatívny vývoj bez toho, aby bolo potrebné používať závlahy, pričom sa dosahuje trvalý rast hľúz. Výskyt suchého obdobia v mesiacoch august a september s deficitom vlahy v pôde spôsobuje, že vypestované hľuzy strácajú ešte pred ich zberom vodu a dokonale dozrievajú, pričom sa vytvára rovnomerná a odolná koža, čo spolu so zníženým obsahom vody v hľuze napomáha uchovaniu hľuzy a zvyšuje jej kulinársku kvalitu.

Pôdy: Odporúčajú sa pôdy so sypkou zrnitosťou, nie kamenistou, ktoré nemajú príliš vysoký obsah organickej hmoty. V pestovateľských oblastiach prevažujú hlinité a hlinito-piesčité pôdy s hodnotami pH od 5 do 6,5, pričom tieto pôdy sú optimálne pre dané pestovanie. Táto zrnitosť zabezpečuje, že koža hľuzy je jemná a rovnomerná a že hľuzy sa vyberajú zo zeme čisté (netreba ich umývať). Mierne kyslé pH zabraňuje výskytu choroby nazývanej prašivina alebo chrastavosť (postihnuté hľuzy majú chrastavú kožu a nie sú vhodné na predaj pre ich nepekný vzhľad).

Pokiaľ ide o pestovateľskú starostlivosť, pri tomto pestovaní sa zdôrazňuje značné hnojenie približne v rozsahu od 25 do 30 t/ha, pričom hnojenie veľmi priaznivo ovplyvňuje konečnú kulinársku kvalitu zemiakov vypestovaných za týchto konkrétnych podmienok.

4.7. Kontrolný orgán:

Názov:	Consejo Regulador de la Denominación Específica „Pataca de Galicia“
Adresa:	Finca Devesa, s/n. N-525, p.k. 200. E-32630. Xinzo de Limia. Ourense.
Telefón:	988-46 26 50
Fax:	988-46 26 50

Regulačná rada spĺňa normu EN 45011 v súlade s ustanoveniami článku 10 nariadenia 2081/92.

4.8. Označovanie etiketami: Na všetkých baleniach výrobku s chráneným označením musí byť zreteľne vytlačené vo veľkosti jednej tretiny prednej strany balenia logo chráneného označenia a opis chráneného zemepisného označenia „Pataca de Galicia“. Na každom balení bude zároveň postupne číslovaná zadná etiketa regulačnej rady s logom chráneného označenia.

4.9. Vnútroštátne požiadavky:

—	Zákon 25/70 z 2. decembra, právna norma pre vinárstvo, víno a alkoholické nápoje.

—	Výnos 835/1972 z 28. marca o vykonávacích predpisoch zákona 25/1970.

—	Nariadenie z 25. januára 1994, ktorým sa upresňuje vzťah medzi španielskymi právnymi predpismi a nariadením EHS 2081/92, pokiaľ ide o označenia pôvodu a zemepisné označenia poľnohospodárskych a potravinárskych produktov.

—	Kráľovský výnos 1643/1999 z 22. októbra, ktorým sa ustanovuje postup pri vybavovaní žiadostí o zápis do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení Spoločenstva.

(1) Európska komisia – Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo – Oddelenie pre politiku kvality poľnohospodárskych výrobkov – B-1049 Brusel, Belgicko.

30.9.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 240/32

Uverejnenie žiadosti o registráciu v zmysle článku 6 odsek 2 nariadenia (EHS) č. 2081/92 o ochrane označení pôvodu a zemepisných označení

(2005/C 240/07)

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (EHS) č. 2081/92

„CLEMENTINE DE CORSE“

č. ES: FR/00300/02.07.2003

CHOP ( ) CHZO ( X )

Tento dokument je zhrnutím informatívneho charakteru. V prípade záujmu o ďalšie informácie, predovšetkým o výrobcoch výrobkov, ktoré podliehajú príslušnému CHOP alebo CHZO, si môžete u vnútroštátnych orgánov alebo na útvaroch Európskej komisie (1) vyžiadať plné znenie špecifikácie výrobku.

1. Príslušný orgán členského štátu

Názov:	Institut National des Appellations d'Origine (I.N.A.O.)
Adresa:	51, rue d'Anjou — F-75008 Paris
Telefón:	(33 1) 53 89 80 00
Fax:	(33 1 ) 42 25 57 97
e-mail:	info@inao.gouv.fr

2. Skupina žiadateľov

2.1 Názov: Association pour la Défense et la Promotion de la Clémentine de Corse (APRODEC)

2.2 Adresa:

Maison Verte 15, avenue Jean Zuccarelli — F-20200 Bastia

Telefón: 04 95 31 74 34

Fax: 04 95 31 74 34

e-mail: www.aprodec@wanadoo.fr

2.3 Zloženie: výrobcovia/spracovatelia (X) ostatní (X): záhradníci v ovocných škôlkach

3. Druh výrobku

Trieda 1.6. Zelenina, ovocie a obilniny surové alebo spracované.

4. Špecifikácia

(zhrnutie požiadaviek z článku 4 ods. 2)

4.1 Názov: „Clémentine de Corse“

4.2 Opis: „Clémentine de Corse“ je druh bezkôstkovej klementínky (Citrus clémentina), ktorá musí spĺňať nasledovné vlastnosti:

oranžovo-červená farba môže pokrývať až jednu pätinu povrchu zelenej kôry

stredná až malá veľkosť, s maximálnym priečnym priemerom medzi 46 a 68 mm

s minimálnym obsahom šťavy 42 %

kyslastej chuti

s vnútornou zrelosťou, ktorá je určená pomerom (E/A) cukru v šťave (E), ktorý je vyjadrený v stupňoch Brix, a kyslosti tej istej šťavy (A), vyjadrenej v gramoch kyseliny citrónovej na 100 gramov. Pomer E/A musí byť medzi 8 a 17 pre kyslosť medzi 0,65 a 1,4.

najmenej 30 % plodov predávaných s jedným alebo dvoma listami pripojenými ku stopke.

4.3 Zemepisná oblasť: Oblasť pestovania „Clémentine de Corse“ sa rozprestiera na území alebo časti území niektorých obcí departementov Haute-Corse a Corse-du-Sud, ktoré tvoria ostrov Korzika v Stredozemnom mori. Toto územie sa spravidla nachádza v pobrežných pásmach a je definované podľa nadmorskej výšky, sklonu a vzdialenosti od mora (pozri bod 4.6).

Všetky tri činnosti, t. j. pestovanie, zber a balenie sa vykonávajú v zóne CHZO.

4.4 Dôkaz o pôvode: Každý hospodársky subjekt najprv skontroluje a vydá mu oprávnenie skupina žiadateľov a certifikačný orgán. Vysledovateľnosť je zabezpečená počiatočným označením každej skupiny ovocných stromov („bloc fruitier“) a dopĺňa sa priebežne v rôznych etapách až po konečného spotrebiteľa.

Každý poľnohospodársky podnik disponuje „Inventárom ovocného sadu“, kde sú označené parcely vysadené klementínkami a skupiny ovocných stromov. „Kniha pestovateľa“ umožňuje sledovať druhy zásahov uskutočnených producentom na skupinách ovocných stromov. Každá dávka zozbieraného ovocia sa označí podľa pestovateľa a podľa skupiny ovocných stromov. Identifikačné číslo sa ponecháva pri dodaní do baliarne, počas schválenia „vstupu“ a „výstupu“, ako aj počas expedície a prepravy.

Pri predaji konečnému spotrebiteľovi sa zabalené jednotky identifikujú pomocou čísla, ktoré zahŕňa číslo balenej dávky, číslo baliarne, číslo poľnohospodárskeho podniku a číslo skupiny ovocných stromov, z ktorého dávka pochádza.

4.5 Spôsob produkcie: Metóda pestovania, využívaná korzickými pestovateľmi citrusov je založená na agronomickom riadení podľa skupiny ovocných stromov.

„skupinou ovocných stromov“ nazývame skupinu stromov klementínky, ktoré spĺňajú nasledovné podmienky – sú zložené z jednej odrody, zoskupené do homogénnej zóny (pôda, poloha, nadmorská výška), spravované rovnakým spôsobom, ktorý je nezávislý od ostatných skupín ovocných stromov poľnohospodárskeho podniku (obdobie a metódy zákrokov v oblasti zúrodňovania, zavlažovania, ochrany zdravia stromov, odlišných úprav, orezávania, zberu...)

Know-how, získané spoločným využitím skúseností producentov a dvadsaťročným miestnym poľnohospodárskym výskumom a rozvojom pomôcok, ktoré napomáhajú rozhodovanie v rámci siete, umožňuje získať jednotnú a špecifickú kvalitu plodu, a to vďaka tomu, že:

Stromy klementínky sa každý rok orezávajú.

Zúrodňovanie a zavlažovanie sa menia v závislosti od poľnohospodárskych parametrov a analytických metód, ktoré sa pravidelne hodnotia. Parcely musia mať povinne možnosť zavlažovania.

Manuálny zber sa začína hneď, ako plod dosiahne optimálne sfarbenie a zrelosť na strome. Zber sa koná na viackrát s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu jednotnosť kvality zozbieraných dávok. Plod sa zbiera s lístkom, aby sa zaručila čerstvosť.

Nie je povolená žiadna chemická úprava už zozbieraného ovocia. Použitie prostriedkov na zlepšenie sfarbenia je zakázané. Počas etapy balenia sa klementínky obaľujú prírodným voskom a vyberajú tak, aby boli v súlade s normami kvality „Clémentine de Corse“.

Triedenie podľa veľkosti a balenie ovocia sa vykonávajú v oblasti výroby CHZO kvôli zachovaniu kvality plodov, zaručeniu vysledovateľnosti produktu a uľahčeniu kontroly počas jednotlivých etáp produkcie. Pravidlá triedenia podľa veľkosti, spoločne stanovené pestovateľmi, umožňujú dosiahnuť presnú referenčnú hodnotu pre konkrétnu veľkosť. Ovocie, ktoré spadá pod CHZO, môže byť iba veľkosti 1 až 5. Konečné schválenie CHZO sa vykonáva na základe zabalených dávok.

Obaly zaručujú identifikáciu a kvalitu plodov až po predaj konečnému spotrebiteľovi.

4.6 Súvislosti: Pestovanie stromov klementínky zohráva dnes dôležitú úlohu v hospodárstve ostrova vďaka dlhej tradícii pestovania citrusov na Korzike. Niektorí autori ho spájajú so začiatkom éry kresťanstva: vtedy sa sady umiestňovali na terasách v podhorí na východnom pobreží Korziky až po Cap Corse a oblasť Balagne. Okrem cedrátu, ktorý sa sa prestal pestovať na komerčné účely kvôli mimoriadne zlým klimatickým podmienkam, ktorých dôsledky zosilnila nepriaznivá ekonomická situácia, zahŕňa pôvodný sad citrusov na ostrove aj plantáže pomarančovníkov, mandarínok a citrónovníkov, o čom sa mnohí autori zmieňujú, a ktoré sa nachádzajú tu a tam ako svedkovia histórie pestovania citrusov na ostrove.

Po objavení klementínky v Alžírsku sa sadenice od roku 1920 dovážali a vysádzali na Korzike. Výskumné poľnohospodárske stredisko San Giuliano, ktoré sa na Korzike usídlilo koncom 50. rokov 20. storočia, uskutočnilo podrobný technický a ekonomický výskum a dokázalo, že klementínka by mala zaujať prvé miesto vo vysádzaní citrusov v tejto oblasti.

Od roku 1964 pestovatelia citrusov začali intenzívne vysádzať klementínky. Ovocné sady na Korzike zaberajú v súčasnosti rozlohu viac ako 2 000 hektárov a ich priemerná produkcia je 22 000 ton.

Dnes môžeme povedať, že korzická klementínka má dobrú reputáciu a lístok na stopke je úzko spätý s jej pôvodom. Korzická klementínka sa považuje za výrobok jedinečnej kvality (veľkosť, chuť, šťavnatosť a sfarbenie).

Spomínané špecifické vlastnosti závisia od ľudí, ktorí ich pestujú, a svoj pôvod majú aj v niektorých špecifikách, spojených s pôdou a podnebím ostrova, ako aj so samotným ostrovným charakterom:

Pôda pre pestovanie citrusov v oblasti CHZO na Korzike sa v skutočnosti odlišuje od pôdy, s ktorou sa v oblasti Stredozemného mora často stretávame, svojím žulovým a bridlicovým pôvodom, kyslosťou a väčšou ľahkosťou, majúc bližšie k pôdam s miernym oceánskym podnebím. Tieto pôdy umožňujú rozvoj špecifických podpníkov, ktorým sa pripisuje ovocie so zvláštnymi kvalitatívnymi vlastnosťami.

Prímorský vplyv a blízky hornatý reliéf dodávajú oblasti pestovania jedinečný klimatický charakter s miernou teplotou, zvýšenými zrážkami a vlhkosťou. Tie prispievajú k získaniu plodu s jedinečným sfarbením a chuťou (kyslejší, menej sladký).

Navyše skutočnosť, že Korzika je ostrov, pomáha chrániť ovocné sady klementínok pred rozvojom vážnych vírusových ochorení, s ktorými sa tam v súčasnosti stretávame. Malá rozloha ovocných sadov v spojení s podmienkami reliéfu prispieva k lepšiemu zvládaniu vývoja parazitov poškodzujúcich plody.

Z týchto dôvodov sa ako zemepisná oblasť definovali zóny, ktoré spĺňajú pôdne a klimatické podmienky, ako aj určité ľahko identifikovateľné kritériá lokalizácie. Sú nimi:

Nadmorská výška – týka sa oblastí, ktoré sa vyskytujú medzi nadmorskou výškou 2 metre a 300 metrov. Pôdy s nadmorskou výškou menej ako 2 m n.m. sú nevyhovujúce (slané, vlhké, rašelinové, veľmi piesočnaté). Nad 300 m n.m. nevyhovuje sklon pôdy ani podnebie.

Sklon: musí byť nižší ako 25 %,

Vzdialenosť od mora: musí byť menšia ako 15 km, aby sa mohli využiť výhody prímorského vplyvu.

4.7 Kontrolný orgán:

Názov:	CERTIPAQ. Centre de Certification des Produits Agricoles et Alimentaires de Qualité (Centrum certifikácie kvalitných poľnohospodárskych výrobkov a potravín). Certifikačný orgán schválený pod č. CC 14 a akreditovaný v súlade s normou EN 45011, COFRAC pod č. 7-10/97.
Adresa:	9, avenue Georges V — F-75008 Paris
Telefón:	(33 1) 45 30 92 92
Fax:	(33 1) 45 30 93 00
e-mail:	certipaq@certpaq.com

4.8 Označenie: Osobitné obaly na prepravu ovocia, ktoré spadá pod CHZO „Clémentine de Corse Korziky“ a osobitné štítky, ktoré sa nachádzajú na týchto obaloch schvaľuje kontrolný orgán.

Okrem povinných údajov, ktoré zodpovedajú obchodným požiadavkám, musia byť na balených jednotkách uvedené aj údaje: „Indication Géographique Protégée: Clémentine de Corse“.

4.9 Vnútroštátne požiadavky: —

(1) Európska komisia – Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo – Oddelenie kvality poľnohospodárskych výrobkov – B-1049 Brusel

30.9.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 240/36

ŠTÁTNA POMOC — HOLANDSKO

Štátna pomoc č. C 15/2005 (ex NN 34/2005)

Údajná nezákonná pomoc v prospech spoločnosti VAOP

Výzva na predloženie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES

(2005/C 240/08)

(Text s významom pre EHP)

Listom z dňa 3. mája 2005, ktorý je uvedený v autentickom jazyku na stranách nasledujúcich po tomto zhrnutí, oznámila Komisia Holandsku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o uvedené opatrenia.

Zainteresované strany môžu predložiť svoje pripomienky k opatreniam, vo veci ktorých Komisia začína konanie v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto zhrnutia a nasledujúceho listu, na adresu:

European Commission

Directorate-General for Competition

State Aid Greffe

SPA 3, 6/5

B-1049 Brussels

Fax: (32-2) 296 12 42

Tieto pripomienky sa oznámia Holandsku. Zainteresované strany môžu písomne s uvedením dôvodov požiadať o dôverné nakladanie s informáciami o ich totožnosti.

ZHRNUTIE

OPIS

(1)

Spoločnosť VAOP („Vereniging van Aanbieders van Oud Papier“ – Združenie dodávateľov zberového papiera) založili na začiatku deväťdesiatych rokov v Holandsku viaceré miestne okresy. Cieľom tejto kooperatívnej spoločnosti s ručením obmedzeným bolo optimálne organizovať zber, prvotné úpravy (triedenie/lisovanie) a predaj zberového papiera z územia príslušných okresov. Keďže VAOP na vykonávanie väčšiny prác, ako sú preprava a prvotné úpravy, uzatvára poddodavateľské zmluvy s inými spoločnosťami, mala v roku 2002 iba 20 zamestnancov s obratom vo výške 27,5 milióna EUR. Náklady na zber a prvotné úpravy zberového papiera účtuje miestnym orgánom, z území ktorých papier pochádza, ale takisto im odvádza príjmy z predaja zberového papiera výrobcom recyklovaného papiera. Nárast aktivít spoločnosti VAOP bol v deväťdesiatych rokoch veľmi dôležitý. Jej podiel na holandskom trhu zberového papiera dosiahol v prvých rokoch 21. storočia 25 až 30 %. Takisto hrá významnú úlohu na trhu prvotných úprav zberového papiera (triedenie/lisovanie). VAOP zároveň vstúpila na holandský trh zberného skla a dosiahlo na ňom vedúce postavenie.

(2)

Holandské zákony síce ukladajú miestnym orgánom povinnosť triedeného zberu papiera a jeho ponuky na trhu pre recykláciu, ale nešpecifikujú, ako sa tieto úlohy majú operačne organizovať. Z tohto dôvodu väčšina holandských okresov organizuje pre tieto zákazky verejné výberové konania. VAOP sa týchto výberových konaní pravidelne zúčastňuje a vstupuje tak do priamej súťaže so súkromnými spoločnosťami, ktoré ponúkajú rovnaké služby.

(3)

Predmetom tohto konania sú dve pôžičky, ktoré spoločnosti poskytli verejné subjekty. Najprv v marci 1998 poskytla banka BNG spoločnosti VAOP úver vo výške 16,3 miliónov NLG (7,4 miliónov EUR). 31. decembra 1997 vykazovala konsolidovaná súvaha spoločnosti VAOP nárast základného imania na 0,8 miliónov NLG (0,4 miliónov EUR) a súčet súvahy bol 17,3 miliónov NLG (7,9 miliónov EUR). Po druhé, počas roku 2001 súhlasili miestne orgány s prevodom oneskorených platieb za zberový papier zo strany VAOP na podriadený úver vo výške 3 milióny NLG (1,3 miliónov EUR). Na konci roka 2000 zaznamenala spoločnosť VAOP veľké straty. 31. decembra 2000 vykazovala konsolidovaná účtovná závierka záporné základné imanie 3,4 miliónov NLG (1,5 miliónov EUR). V ten istý dátum bol súčet súvahy 32,1 miliónov NLG (14,5 miliónov EUR).

HODNOTENIE

(4)

Výška úveru poskytnutého BNG je v porovnaní s výškou základného imania spoločnosti VAOP v tom čase vyššia ako akákoľvek suma, ktorá by bola pre banku v súkromnom sektore v danej situácii prijateľná. Keďže spoločnosť nemala takmer žiadne základné imanie, ktoré by vytváralo protiváhu k nepriaznivému vývoju a ktoré by pokrylo straty do určitej výšky, pravdepodobnosť nedodržania záväzkov bola veľmi vysoká. BNG požiadala o zábezpeku v podobe hypotéky na časti pohľadávok, ale hodnota tejto záruky bola oveľa menšia ako výška poskytnutej pôžičky. Spoločnosť, ktorej veritelia konajú podľa zásad trhového hospodárstva, by musela mať väčšie základné imanie na to, aby mohla prijať finančnú pomoc v takej výške. Preto pôžička BNG umožnila spoločnosti VAOP rýchlejšie sa rozvíjať, zúčastňovať sa viacerých verejných výberových konaní a ponúkať svoje služby za nižšie ceny.

(5)

Druhé opatrenie – podriadený úver zo strany okresov vo výške 1,3 milióna EUR – bolo prijaté v prvej polovici roku 2001, keď spoločnosť VAOP mala enormné finančné ťažkosti. Jej základné imanie malo veľmi vysokú zápornú hodnotu, mala vysoký nesplatený prednostný dlh a takmer všetky aktíva boli zaťažené hypotékou v prospech BNG. Skrátka, pravdepodobnosť bankrotu bola vysoká a keby bol nastal, podriadení veritelia by neboli mohli vymôcť svoje pohľadávky. V tom čase už boli príslušné miestne orgány veriteľmi spoločnosti VAOP, ktorá im dlhovala platby ako dodávateľom zberového papiera. Veritelia v trhovom hospodárstve by boli možno uprednostnili transformáciu svojich pohľadávok na pôžičku namiesto žiadosti o vyhlásenie konkurzu spoločnosti VAOP, ktorý mohol viesť k celkovej alebo úplnej strate pohľadávok. V tomto prípade však má Komisia pochybnosti o tom, že podmienky tejto pôžičky by boli prijateľné pre veriteľov v trhovom hospodárstve. Z uvedeného vyplýva, že poskytnutie podriadenej pôžičky zvýhodňuje spoločnosť VAOP.

(6)	Tieto dve opatrenia sa podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES považujú za štátnu pomoc.

(7)

Zdá sa, že ani jedna z výnimiek stanovených v článku 87 ods. 2 a článku 87 ods. 3 zo všeobecného zákazu štátnej pomoci stanoveného v článku 87 ods. 1 sa nevzťahuje na tento prípad. So zreteľom na článok 86 ods. 2 Komisia dospela k záveru, že obe pomocné opatrenia neboli zamerané na zabezpečenie recyklácie papiera v príslušných častiach Holandska, ani k nemu neviedli. Existuje niekoľko konkurenčných spoločností VAOP a nie je dôvod domnievať sa, že tieto alebo nové potenciálne spoločnosti nemohli zabezpečiť zber odpadového materiálu, ktorý od roku 1998 zabezpečovala spoločnosť VAOP.

(8)	Z tohto dôvodu Komisia pochybuje, či je možné poskytnutú pomoc považovať za zlúčiteľnú so spoločným trhom.

V súlade s článkom 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 sa môže od príjemcu požadovať vrátenie každej neoprávnene poskytnutej pomoci.

TEXT LISTU

„Met dit schrijven stelt de Commissie Nederland ervan in kennis dat zij, na onderzoek van de door uw autoriteiten verstrekte informatie over de bovengenoemde maatregel, heeft besloten de procedure van artikel 88, lid 2, van het EG-Verdrag in te leiden.

1. PROCEDURE

(1)

Bij brief van 12 juni 2002, die werd ingeschreven op 17 juni 2002, ontving de Commissie een klacht tegen vier vermeende onrechtmatige steunmaatregelen ten behoeve van VAOP, te weten een gedeeltelijke vrijstelling van de vennootschapsbelasting en belasting op toegevoegde waarde, het verstrekken van een lening, alsmede het verstrekken van een achtergestelde lening. Bij brieven van 30 juli 2002 en 6 december 2002 verzocht de Commissie de Nederlandse autoriteiten om inlichtingen, die zij ontving bij brieven van 10 oktober 2002 respectievelijk 10 februari 2003. Op 29 april 2003 had een bijeenkomst plaats tussen de klager en de diensten van de Commissie. Bij brief van 5 mei 2003 deelde de klager de Commissie mee dat hij voornemens was bij de Nederlandse autoriteiten meer informatie over de zaak in te winnen en dat hij op basis hiervan zijn klacht vervolgens zou heroriënteren naar bepaalde steunmaatregelen. Bij brief van 13 september 2004, ingeschreven op 17 september 2004, verschafte de klager aanvullende gegevens, met name over de financiële situatie van VAOP en liet hij weten voornemens te zijn de klacht te beperken tot de door de BNG aan VAOP verstrekte lening. Op basis van dit nieuwe document verzocht de Commissie de Nederlandse autoriteiten bij brief van 21 oktober 2004 om aanvullende inlichtingen, die zij verschaften bij brief van 17 december 2004, ingeschreven op 3 januari 2005.

2. BESCHRIJVING

2.1. De begunstigde

(2)

VAOP (Vereniging van Aanbieders van Oud Papier) werd begin jaren '90 door verscheidene Nederlandse gemeenten opgericht. Deze coöperatieve vereniging met uitgesloten aansprakelijkheid had ten doel de optimale inzameling, bewerking (sorteren/persen) en verkoop van het afvalpapier dat van het grondgebied van de deelnemende gemeenten afkomstig is.

(3)

Aangezien VAOP de meeste werkzaamheden aan andere bedrijven uitbesteedt, zoals het vervoer en de bewerking, had het in 2002 slechts 20 personeelsleden bij een omzet van 27,5 miljoen EUR. VAOP brengt de plaatselijke autoriteiten de kosten in rekening voor de inzameling en bewerking van het van hun grondgebied afkomstige afvalpapier maar draagt ook aan hen de inkomsten over die door de verkoop van het afvalpapier aan de producenten van kringlooppapier worden gegenereerd.

(4)

De oorspronkelijke coöperatie is Coöperatieve Vereniging VAOP u.a. In de loop van de jaren heeft deze moedermaatschappij verscheidene dochterondernemingen in het leven geroepen om het operationele gedeelte van haar activiteiten in onder te brengen. Deze dochterondernemingen zijn naamloze vennootschappen. De Commissie zal al deze ondernemingen onderzoeken als een één enkele economische entiteit vormende groep omdat de moedermaatschappij in alle dochterondernemingen een meerderheidsbelang bezit. Deze participaties worden overgenomen in de geconsolideerde rekening van de moedermaatschappij. Daarnaast heeft BNG, de voornaamste crediteur van VAOP, slechts één kredietovereenkomst met de groep gesloten, en heeft zij niet een overeenkomst met iedere afzonderlijke onderneming; niettemin zijn in deze overeenkomst ook per onderneming kredietlimieten vastgelegd. Tenslotte zijn er verscheidene financiële overdrachten en zekerheden tussen de verschillende ondernemingen van de groep. Zo is bijvoorbeeld iedere onderneming tegenover BNG aansprakelijk voor de schulden van een andere tot de groep behorende onderneming.

2.2. De markt

(5)

De activiteiten van VAOP maakten in de jaren '90 een zeer belangrijke groei door. Het marktaandeel van VAOP op de Nederlandse markt voor de inzameling van oud papier bereikte in de eerste jaren van het nieuwe millennium 25 tot 30 %. VAOP is daarnaast een belangrijke speler op de markt voor het bewerken van afvalpapier (sorteren/persen). Parallel hieraan betrad VAOP de markt voor de inzameling van afvalglas, waar het een van de marktleiders werd.

(6)

Hoewel de Nederlandse wetgeving aan plaatselijke autoriteiten de taak oplegt om afvalpapier gescheiden in te zamelen en voor hergebruik op de markt aan te bieden, wordt de wijze waarop aan deze taken invulling wordt gegeven niet in de wet geregeld. Daarom organiseren de meeste Nederlandse gemeenten aanbestedingsprocedures om deze werkzaamheden uit te besteden. VAOP neemt regelmatig deel aan deze procedures. Bij deze gelegenheden treedt VAOP rechtstreeks in concurrentie met bedrijven van de private sector die dezelfde diensten aanbieden. Het feit dat VAOP, indien geselecteerd, de meeste activiteiten aan derden uitbesteedt verandert niets aan de afbakening van de markt waarop VAOP actief is, namelijk de markt waarop zij opdrachten binnenhaalt en waar zij door het ontvangen van staatssteun de concurrentie zou kunnen vervalsen.

(7)

Het feit dat de plaatselijke overheid — indien deze aan het einde van de aanbestedingsprocedure VAOP kiest — lid kan worden van de coöperatie VAOP doet niets af aan de conclusie dat VAOP als dienstverlener actief is op een markt waar concurrentie is. Deze toetreding ‚achteraf’ maakt immers VAOP niet tot een onderdeel van de plaatselijke overheid die optreedt op een bevoegdheidsterrein dat door de wet exclusief aan hem is toegekend en waar geen concurrentie bestaat. Dit wordt bevestigd door het feit dat de Nederlandse belastingdienst VAOP niet als lokale overheid maar als een gewone onderneming behandelt.

2.3. De twee maatregelen

(8)

Ten eerste kende BNG (Bank Nederlandse Gemeenten) in maart 1998 een kredietfaciliteit van 16,3 miljoen NLG (7,4 miljoen EUR) aan VAOP toe. Op 31 december 1997 gaf de geconsolideerde balans van VAOP aan dat het eigen kapitaal 0,8 miljoen NLG (0,4 miljoen EUR) beliep en het balanstotaal 17,3 miljoen NLG (7,9 miljoen EUR) bedroeg. Een jaar later beliepen eigen kapitaal en balanstotaal, na de toekenning van de lening, 0,09 miljoen NLG (0,04 miljoen EUR) respectievelijk 29,1 miljoen NLG (13,2 miljoen EUR).

(9)

Ten tweede hebben de lokale overheden er — in hun rol als leverancier van afvalpapier — in de loop van 2001 mee ingestemd dat aan hen door VAOP verschuldigde laattijdige betalingen in een achtergestelde lening van 3 miljoen NLG (13 miljoen EUR) werd omgezet. VAOP had eind 2000 zware verliezen geleden na het faillissement van een van haar dochterondernemingen. Op 31 december 2000 lieten de geconsolideerde rekeningen van VAOP een negatief eigen vermogen zien van 3,4 miljoen NLG (1,5 miljoen EUR). Op dezelfde datum bedroeg het balanstotaal 32,1 miljoen NLG (14,5 miljoen EUR).

3. BEOORDELING

3.1. Bestaan van steun

Staatsmiddelen en toerekenbaarheid

(10)	Beide maatregelen worden gefinancierd met staatsmiddelen, hetzij direct door de lokale overheden hetzij indirect door BNG die 100 % eigendom is van de Staat, de provinciën en de gemeenten die onder hun controle vallen.

(11)

Terwijl de tweede maatregel rechtstreeks aan de autoriteiten kan worden toegeschreven, doet de eerste, te weten de door BNG verleende kredietfaciliteit, de kwestie van toerekenbaarheid aan de staat rijzen. In het onderhavige geval wijzen verschillende elementen erop dat BNG niet als een gewone commerciële bank, maar onder de invloed van de overheid is opgetreden. Het aandelenbezit in BNG is beperkt tot entiteiten van de Nederlandse overheidssector. Verschillende leden van de Raad van Commissarissen zijn afkomstig van lokale, provinciale en nationale overheden. Volgens de gegevens waarover de Commissie beschikt vormden deze leden tot 2003 de meerderheid van de Raad van Commissarissen. Op zijn website presenteert BNG zich als ‚een bank van en voor overheden en instellingen voor het maatschappelijk belang’. Aandeelhouders van de BNG zijn onder meer de lokale en regionale autoriteiten die de eigendom van en zeggenschap over VAOP hebben. Tenslotte lijkt, zoals hieronder wordt aangetoond, de gewraakte transactie onaanvaardbaar voor een schuldeiser in een markteconomie. Dit wijst erop dat BNG in het kader van deze transactie is opgetreden als een overheidsinstantie die de commerciële dochteronderneming van verwante overheidsinstanties wil helpen, en niet als een bank in het kader van het normale verloop van haar kredietactiviteiten.

Voordeel

(12)

De omvang van de door BNG verstrekte lening lijkt, in vergelijking onder meer met de omvang van het eigen vermogen van VAOP op dat tijdstip, boven een niveau te liggen dat in die situatie voor een bank van de private sector aanvaardbaar was geweest. Aangezien er vrijwel geen eigen vermogen was als buffer in geval van ongunstige ontwikkelingen en om bepaalde verliezen te absorberen, was de kans op wanbetaling zeer groot. BNG verlangde zekerheden in de vorm van hypotheekrechten over een deel van de vorderingen ten einde in geval van faillissement meer geld te kunnen terugvorderen. De waarde van deze zekerheden was echter veel geringer dan het bedrag van de verstrekte leningen.

(13)

Om een zo omvangrijke financiering te krijgen zou een onderneming tegenover particuliere schuldeisers in een markteconomie meer eigen vermogen nodig hebben gehad. Het staat buiten kijf dat aandelenfinanciering meer kost dan schuldfinanciering en dat dit soort financiële middelen moeilijker is aan te trekken.

(14)	De lening van BNG lijkt dan ook een aanzienlijk voordeel te hebben verschaft omdat deze VAOP in staat stelde zich sneller te ontwikkelen, op meer aanbestedingen in te schrijven en lagere prijzen op te geven.

(15)

De tweede maatregel — de door de gemeenten verstrekte achtergestelde lening van 1,3 miljoen EUR — vond plaats in het eerste halfjaar van 2001, toen VAOP er financieel slecht voorstond. Op dat tijdstip had VAOP een negatief eigen vermogen van 3,4 miljoen NLG (1,5 miljoen EUR). Daarnaast was er nog een aanzienlijk bedrag aan niet-achtergestelde schulden. Ook waren bijna alle activa al bezwaard door hypotheekrechten ten gunste van BNG. Kortom: de waarschijnlijkheid van een faillissement was groot en indien dit zich inderdaad had voorgedaan hadden de achtergestelde crediteuren niets meer kunnen invorderen.

(16)

Op dat ogenblik waren de betrokken lokale overheden al schuldeisers van VAOP, dat aan hen — in hun hoedanigheid van leveranciers van afvalpapier — betalingen schuldig was. Na een vergelijking van het verwachte verlies in elk scenario had een schuldeiser in een markteconomie er mogelijk de voorkeur aan gegeven zijn vorderingen in een lening om te zetten in plaats van het faillissement van VAOP aan te vragen, hetgeen potentieel het gedeeltelijke of totale verlies van de vorderingen tot gevolg had kunnen hebben. Het verstrekken van de lening zou derhalve op zich mogelijkerwijs niet automatisch steun uitmaken. De Commissie betwijfelt in het onderhavige geval echter of de voorwaarden van de lening voor een schuldeiser in een markteconomie aanvaardbaar zouden zijn geweest. De gemeenten hadden namelijk een rente moeten verlangen die in overeenstemming was met het risico. Daarnaast hadden zij er niet mee mogen instemmen dat zij de meest achtergestelde schuldeiser van VAOP werden terwijl hun bestaande vorderingen van een hogere rangorde waren. Het feit dat de lening achtergesteld is maakt terugvordering in geval van faillissement aanzienlijk minder waarschijnlijk.

(17)

De verstrekkers van de achtergestelde lening waren ook de aandeelhouders van VAOP. Daarom moesten zij, bij het evalueren van potentiële verliezen in geval van faillissement (in vergelijking met de verliezen bij omzetting van de bestaande vorderingen in een lening), rekening houden met het verwachte verlies op hun bestaande vorderingen en op de waarde van hun aandelen. In beginsel zou deze stand van zaken de aandeelhouders ertoe kunnen aanzetten zich ten aanzien van de voorwaarden van de lening soepeler op te stellen om de waarde van hun aandelen te behouden indien deze houding hun algemeen een financieel gunstiger resultaat kon waarborgen. Redelijkerwijs kan echter worden aangenomen dat de waarde van hun aandelen op het tijdstip waarop de lening werd verstrekt te verwaarlozen was aangezien de boekwaarde van het aandelenkapitaal ver onder nul lag. Een drastische ommekeer ten goede viel niet te verwachten en het faillissement dreigde. Onder deze omstandigheden was er voor de lokale overheden geen bijzondere reden om soepeler voorwaarden voor de lening te aanvaarden aangezien deze opoffering alleen ten goede zou zijn gekomen aan de overige crediteuren van VAOP en niet aan hen als aandeelhouders.

(18)	Concluderend kan worden gezegd dat de achtergestelde lening een voordeel voor VAOP lijkt te hebben verschaft dat de onderneming onder normale marktvoorwaarden niet zou hebben gekregen.

Selectiviteit

(19)	VAOP is de enige begunstigde van de maatregelen.

Gevolgen voor het handelsverkeer tussen lidstaten

(20)

Enkele rechtstreekse concurrenten van VAOP zijn dochters van buitenlandse maatschappijen. De steun verhindert daarom potentieel dat buitenlandse bedrijven zich op de Nederlandse markt vestigen of hun activiteiten daar uitbreiden. Daarnaast bestaat er ten aanzien van het afvalpapier en glas dat door VAOP wordt ingezameld een intensieve handel. Zo ondertekende VAOP een 10-jarige overeenkomst voor de levering van 2 miljoen ton afvalpapier met een dochteronderneming van Stora Enso in Langerbrugge, België. VAOP verkoopt haar papier ook aan Aziatische kopers.

(21)	Concluderend lijken deze twee maatregelen te kunnen worden aangemerkt als staatssteun overeenkomstig artikel 87, lid 1, van het EG-Verdrag.

3.2. Verenigbaarheid met het Verdrag

(22)

Geen van de uitzonderingsbepalingen van artikel 87, lid 2 is op het onderhavige geval van toepassing. Wat artikel 87, lid 3 betreft, merkt de Commissie op dat de regio Hilversum, waar VAOP is gevestigd, niet in aanmerking komt voor regionale steun uit hoofde van artikel 87, lid 3, onder a) en c). De uitzonderingsbepalingen van artikel 87, lid 3, onder b) en d) zijn uiteraard niet van toepassing.

(23)	Wat artikel 87, lid 3, onder c) betreft, merkt de Commissie op dat VAOP als een middelgroot bedrijf kan worden aangemerkt. De KMO-verordening (1) is evenwel niet van toepassing aangezien beide maatregelen exploitatiesteun vormen zonder dat er enige voorwaarden aan zijn verbonden.

(24)

Op grond van artikel 87, lid 3, onder c), kan steun ten behoeve van het milieu verenigbaar worden geacht. In dit verband heeft de Commissie de communautaire kaderregeling inzake staatssteun ten behoeve van het milieu (2) vastgesteld. Aangezien de beide steunmaatregelen echter niet verbonden zijn aan maatregelen ter bescherming van het milieu als zodanig, lijken de bepalingen van deze kaderregeling niet van toepassing te zijn.

(25)

Reddings- en herstructureringssteun voor ondernemingen kan eveneens op basis van artikel 87, lid 3, onder c) als verenigbaar worden beschouwd. De richtsnoeren voor reddings- en herstructureringssteun (3) lijken echter niet op de twee steunmaatregelen in kwestie van toepassing te zijn. Ten eerste heeft BNG de lening verstrekt op een tijdstip waarop de onderneming niet in moeilijkheden verkeerde in de zin van de richtsnoeren. Ten tweede werd de lening van de lokale overheden verstrekt op een tijdstip waarop de onderneming zich in moeilijkheden bevond maar blijkbaar geen deel uitmaakte van een omvangrijk herstructureringsplan waarmee de onderneming haar levensvatbaarheid op lange termijn had kunnen herstellen, aangezien er bijvoorbeeld geen herkapitalisatie plaatsvond om het eigen vermogen van de onderneming te herstellen dat derhalve in sterke mate negatief bleef.

(26)

Tenslotte wijst de Commissie erop dat de bepalingen in artikel 86, lid 2 niet op het onderhavige geval van toepassing lijken. Met de twee steunmaatregelen werd niet het verlenen van een dienst van algemeen economisch belang beoogd of bewerkstelligd, te weten de inzameling en bewerking van afvalpapier in delen van Nederland, welke dienst anders niet zou zijn verricht. De Commissie wijst er namelijk op dat VAOP verscheidene concurrenten heeft en niets wijst erop dat laatstgenoemden of andere potentiële nieuwkomers de diensten op het gebied van afvalinzameling die sedert 1998 door VAOP worden verstrekt, niet hadden kunnen verrichten.

(27)	De Commissie betwijfelt dan ook of de steun als verenigbaar met de gemeenschappelijke markt kan worden beschouwd.

4. CONCLUSIE

Gelet op de bovenstaande overwegingen verzoekt de Commissie Nederland, in het kader van de procedure van artikel 88, lid 2, van het EG-Verdrag, binnen één maand vanaf de datum van ontvangst van dit schrijven zijn opmerkingen te maken en alle dienstige inlichtingen te verstrekken voor de beoordeling van de steun. De Commissie wil onder andere precieze gegevens ontvangen over de aan de twee leningen in kwestie verbonden voorwaarden en rente. In dit verband verzoekt de Commissie Nederland haar inzichten over de toerekenbaarheid met betrekking tot de BNG-lening en het in hogervermelde twee maatregelen vervatte voordeel te willen meedelen. Voorts wenst zij gegevens te ontvangen over de economische en financiële ontwikkeling van onderneming, inclusief de mogelijke terugbetaling van twee leningen, sedert de toekenning van deze twee steunmaatregelen. Zij verzoekt uw autoriteiten onverwijld een afschrift van dit schrijven aan de potentiële begunstigden van de steunmaatregel te doen toekomen.“

(1) PB L 10 van 13.1.2001, blz. 33.

(2) PB C 37 van 3.2.2001, blz. 3.

(3) Aangezien de maatregelen van 1998 en 2001 dateren, moeten zij worden onderzocht op basis van de in PB C 368 van 23.12.1994, blz. 12 gepubliceerde richtsnoeren voor de eerste maatregel en op basis van de in PB C 288 van 9.10.1999, blz. 2 gepubliceerde richtsnoeren voor de tweede.

30.9.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 240/41

Oznámenie (1) o období monitorovania a vyhodnocovania situácie v Bielorusku pokiaľ ide o práva zamestnancov v súvislosti s dočasným zrušením výhod podľa všeobecného systému preferencií (VSP)

(2005/C 240/09)

Podľa článku 26 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 2501/2001 (2) uplatňujúceho systém všeobecných colných preferencií sa preferenčné dohody so zvýhodnenými krajinami, pokiaľ ide o VSP, môžu zrušiť v prípade „vážneho a systematického porušovania slobody združovania, práva na kolektívne vyjednávanie alebo princípu nediskriminácie v súvislosti so zamestnaním a povolaním alebo využívania detskej práce definovanej v príslušných dohovoroch MOP“.

Na základe informácií od Medzinárodnej konfederácie slobodných odborových zväzov (MKSOZ), Európskej konfederácie odborových zväzov (EKOZ) a Svetovej konfederácie práce (SKP) Komisia uskutočnila prešetrovanie o údajnom systematickom a závažnom porušovaní slobody združovať sa v Bielorusku, stanovenej v dohovoroch MOP č. 87 a 98.

Komisia považuje dočasné zrušenie na základe záverov za oprávnené z dôvodu uvedeného v článku 26 ods. 1 písm. b) a v súlade s postupom uvedeným v článku 39 nariadenia č. 2501/2001 rozhodla o monitorovaní a vyhodnocovaní situácie v Bielorusku počas obdobia šiestich mesiacov. Komisia zamýšľa predložiť Rade návrh na dočasné zrušenie obchodných preferencií udelených podľa nariadenia č. 2501/2001 v prípade, že Bielorusko sa pred koncom tohto šesťmesačného obdobia nezaviaže prijať do ôsmich mesiacov opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s princípmi uvedenými v Deklarácii MOP o základných princípoch a právach pri práci z roku 1998, ako je uvedené v dvanástich odporúčaniach správy Vyšetrovacej komisie MOP z júla 2004.

(1) Rozhodnutie Komisie zo 17. augusta 2005 o monitorovaní a hodnotení situácie v Bielorusku, pokiaľ ide o práva zamestnancov v súvislosti s dočasným zrušením obchodných preferencií

(2) Ú. v. ES L 346, 31.12.2001, s. 1.

30.9.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 240/42

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Prípad COMP/M.3938 — CRH/Quester)

(2005/C 240/10)

(Text s významom pre EHP)

Dňa 15. septembra 2005 sa Komisia rozhodla neoponovať voči vyššie spomínanej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za kompatibilnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 odsek 1 písmeno b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplný text rozhodnutia je dostupný iba v angličtine a bude dostupný verejnosti po tom, ako budú odstránené akékoľvek obchodné tajomstvá, ktoré by mohol obsahovať. Prístupný bude na:

—	webovej stránke Europa competition (http://europa.eu.int/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—	v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32005M3938. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva. (http://europa.eu.int/eur-lex/lex)

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 240

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 48 30. septembra 2005

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Informácie
	Komisia
2005/C 240/1	Výmenný kurz eura	1

2005/C 240/2	Oznámenie Komisie k implementácii smernice Rady č. 93/42/EHS ( 1 )	2

2005/C 240/3	Oznámenie Komisie v rámci implementácie smernice 98/79/ES Európskeho Parlamentu a Rady z 27. októbra 1998 o diagnostických zdravotných pomôckach in vitro ( 1 )	17

2005/C 240/4	Povolenie štátnej pomoci v rámci ustanovení článkov 87 a 88 zmluvy o ES — Prípady, ku ktorým nemá Komisia námietky ( 1 )	20

2005/C 240/5	Uverejnenie žiadosti o registráciu v zmysle článku 6 odsek 2 nariadenia (EHS) č. 2081/92 o ochrane označení pôvodu a zemepisných označení	23

2005/C 240/6	Uverejnenie žiadosti o registráciu v zmysle článku 6 odsek 2 nariadenia (EHS) č. 2081/92 o ochrane označení pôvodu a zemepisných označení	28

2005/C 240/7	Uverejnenie žiadosti o registráciu v zmysle článku 6 odsek 2 nariadenia (EHS) č. 2081/92 o ochrane označení pôvodu a zemepisných označení	32

2005/C 240/8	Štátna pomoc — Holandsko — Štátna pomoc č. C 15/2005 (ex NN 34/2005) — Údajná nezákonná pomoc v prospech spoločnosti VAOP — Výzva na predloženie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES ( 1 )	36

2005/C 240/9	Oznámenie o období monitorovania a vyhodnocovania situácie v Bielorusku pokiaľ ide o práva zamestnancov v súvislosti s dočasným zrušením výhod podľa všeobecného systému preferencií (VSP)	41

2005/C 240/0	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad COMP/M.3938 — CRH/Quester) ( 1 )	42