8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/1

1.1

Výročná správa za rok 2003 zvýrazňuje zmeny vo vnútornej organizácii daného sektora a v pracovných metódach Komisie, a dokumentuje spôsob, akým Komisia zabezpečuje súdržnosť v rámci štruktúry európskeho hospodárskeho riadenia (governance).

1.2

Politika hospodárskej súťaže EÚ hrá dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov konkurencieschopnosti vytýčené v lisabonskej stratégii. Zahŕňa nielen antitrustové pravidlá a pravidlá fúzií, ale aj uplatňovanie efektívnej a pevnej disciplíny štátnej pomoci.

1.3

Aby sa umožnilo bezproblémové pristúpenie 10 nových členských štátov, Komisia vytvorila spoločnú sadu pravidiel hospodárskej súťaže pre všetky členské štáty, aby zabezpečila spravodlivé uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci, ktoré zvýrazňujú dôležitosť riešenia problematiky štátnych zásahov, ktoré porušujú hospodársku súťaž, s tým istým nasadením, aké sa venuje firemnému právu.

1.4

V roku 2003 bolo zaznamenaných 815 nových prípadoch porušenia práva hospodárskej súťaže a opatrenia obsahovali vytvorenie pozície „kontaktnej osoby“ pre spotrebiteľov, aby sa zabezpečil trvalý dialóg s európskymi spotrebiteľmi, ktorých blaho je primárnou otázkou politiky hospodárskej súťaže, ale ktorých hlas nie je dostatočne počuť, keď sa riešia jednotlivé prípady alebo prediskutovávajú otázky politiky. Úloha styčného dôstojníka pre spotrebiteľov nie je obmedzená na riadenie fúzií, ale týka sa aj protitrustovej oblasti – kartelov a zneužívania dominantného postavenia – ako aj iných politík súvisiacich s hospodárskou súťažou.

1.5

V októbri 2003 Európska komisia uverejnila návrh nariadenia a hlavných usmernení o licenčných dohodách o transfere technológií, ku ktorému už EHSV vypracovalo stanovisko (1). Navrhovaná reforma zohľadňuje pokrok v tomto type dohody v posledných rokoch a je zameraná na zjednodušovanie a rozširovanie rozsahu nariadenia o blokových výnimkách Spoločenstva. Nové ustanovenia ponúkajú nasledovné výhody:

1.6

Komisia tiež menovala vedúceho ekonóma pre hospodársku súťaž, ktorý nastúpil do funkcie dňa 1. septembra 2003, a zároveň posilnila úlohu referenta pre vypočutie (hearing officer). Vedúci ekonóm má tri hlavné úlohy:

1.7

Referentovi pre vypočúvanie boli medzitým udelené väčšie právomoci a autonómia v úlohe garantovania práva na obhajobu v určitých konkurenčných konaniach. Zodpovedá sa priamo zodpovednému komisárovi a nedostáva pokyny od GR pre hospodársku súťaž. Môže zasahovať, kedykoľvek sa vyskytnú legitímne procesuálne otázky, organizuje a vedie ústne vypočutia objektívne a rozhoduje, či tretie strany by mali byť vypočuté a či môžu byť predložené nové dokumenty. Vo všetkých otázkach sa obracia na príslušného komisára.

2.1

V októbri 2003 Komisia začala konečnú fázu v procese reformy vykonávania antitrustových pravidiel EÚ (známych ako modernizačný balíček), aby uľahčila uplatňovanie vykonávacích právomocí udelených orgánom pre hospodársku súťaž a stanovila mechanizmy spolupráce s národnými orgánmi hospodárskej súťaže a národnými súdmi ustanovenými nariadením 1/2003.

2.2

Modernizačný balíček obsahuje nové vykonávacie nariadenie, ktoré rieši formy vypočúvania zainteresovaných strán a celý rad iných procedurálnych otázok, ako napríklad prístup k fasciklom s písomnými podkladmi a zaobchádzanie s dôvernými informáciami. Šesť návrhov oznámení sa týka čiastočne mechanizmov spolupráce v rámci európskych orgánov pre hospodársku súťaž a medzi Komisiou a národnými súdmi, konceptu vplyvu na obchod medzi členskými štátmi, riešenia sťažností a usmerňovacích listov, ktoré sa majú vydávať, aby pomáhali spoločnostiam pri posudzovaní nových alebo nevyriešených otázok. Komentáre k modernizačnému balíčku ako celku sú uvedené v stanovisku EHSV. (1)

2.3

V roku 2003 Komisia prijala päť rozhodnutí proti nezákonným horizontálnym dohodám, ktoré sa týkajú: francúzskeho hovädzieho mäsa, sorbátov, elektrických a mechanických uhlíkových a grafitových výrobkov, organických peroxidov a priemyselných medených potrubí. Uvalené pokuty predstavovali celkovo 400 miliónov eur. Nastavená úroveň pokút by mala pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok. Do vyšetrovania patria kontroly v spoločnostiach. Úplná imunita je udelená spoločnostiam, ktoré ako prvé odhalia existenciu dohody a poskytnú dostatočný dôkaz, aby sa mohlo vykonať vyšetrovanie. Komisia vyjadrí priaznivé stanovisko v prípadoch, kde dohody medzi spoločnosťami neobmedzujú hospodársku súťaž na relevantných trhoch a kde spotrebitelia ťažia z takejto spolupráce. Aj v roku 2003 Komisia rozhodovala v troch prípadoch porušovania článku 82, ktoré súvisia:

3.1

Rok 2003 priniesol výrazný, hoci nie celkom uspokojivý, pokrok pre liberalizačný proces v energetickom sektore (elektrická energia a plyn). V júni bol schválený legislatívny balíček, ktorý zabezpečuje, že všetci európski spotrebitelia budú schopní zvoliť si svojho dodávateľa do 1. júla 2007. Tieto ustanovenia majú za cieľ zabezpečiť rovnováhu medzi iniciatívami vybudovať novú infraštruktúru a dokončením spoločného trhu.

3.2

Napriek tomu, medzi spotrebiteľmi a podnikmi v rôznych krajinách EÚ pretrváva nespokojnosť, ktorá sa týka trvalo vysokých cien a relatívnej účinnosti týchto služieb. Hlavne v nových členských štátoch sociálni partneri a spotrebiteľské organizácie silne zdôrazňujú potrebu národných orgánov pre hospodársku súťaž a regulátorov verejnoprospešných podnikov, ktorým má byť zaručená úplná nezávislosť.

3.2.1

Keď sa zavedie vhodná a komplexná legislatíva, stáva sa občas, najmä v nových členských štátoch, že sa orgány poverené kontrolou a stanovovaním predpisov stretávajú s prekážkami pri plnení svojich úloh nezávislým spôsobom – preto sa často stalo, že sektorové predpisy neboli schopné presadzovať ani záujmy konzumentov, ani účinnosť trhov. Výbor je priaznivo naklonený funkčnejšiemu vzťahu medzi politikou hospodárskej súťaže a politikami na ochranu spotrebiteľov. Lepšie organizované a zaangažované hnutie spotrebiteľov bude môcť prispievať aj k rozhodovaniu verejných orgánov a poskytne informácie o trhoch a postupoch v rozpore so zásadami hospodárskej súťaže.

3.3

V oblasti poštových služieb smernica prijatá v roku 2002 je zameraná na dokončenie vnútorného trhu, hlavne prostredníctvom progresívnej redukcie vyhradenej oblasti a liberalizácie odchádzajúcej cezhraničnej pošty. Okrem toho, na základe dohody dosiahnutej Európskou radou, Komisia vykoná v roku 2006 štúdiu hodnotenia dopadu univerzálnych služieb pre každý členský štát. Vychádzajúc z výsledkov danej štúdie prijme návrh úplne otvoriť poštový trh od roku 2009, vrátane opatrení na zabezpečenie univerzálneho charakteru služby.

3.4

Konečný termín pre transponovanie nového regulačného balíčka o elektronických komunikáciách vypršal v júli 2004. Komisia vo svojej správe v danej veci zdôraznila hlavne nasledovné princípy: trhy musia byť analyzované na báze princípov hospodárskej súťaže; záväzky môžu byť udelené len podnikom s dominantným postavením; so všetkými službami elektronickej komunikácie a sieťami sa musí zaobchádzať podobným spôsobom (technologická neutralita). Rozvoj a zovšeobecnený prístup k elektronickým komunikáciám sami o sebe nepostačujú na opakované spustenie hospodárskeho rastu. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité zvýšiť úroveň vedomostí a zručností všetkých tých, od ktorých sa žiada, aby používali informačné a komunikačné technológie.

3.5

V sektore leteckej dopravy sa Komisia v roku 2003 rozhodla, že začne vyčerpávajúci dialóg, nevzťahujúci sa na konkrétne prípady, so všetkými zainteresovanými stranami v priemysle, s cieľom vypracovať transparentné smernice o otázkach uplatňovania hospodárskej súťaže v oblasti leteckých aliancií a fúzií leteckých spoločností.

3.5.1

Tiež sa musí dosiahnuť pokrok v definovaní a vykonávaní spoločných smerníc o uplatňovaní antitrustových pravidiel v železničiarskom sektore, pokiaľ ide o nákladnú aj osobnú dopravu.

3.5.2

Okrem toho došlo k pokroku v priemyselnom dialógu v sektoroch námornej dopravy, distribúcie motorových vozidiel a poisťovníctva s cieľom revidovať alebo prijať vhodné právne predpisy o blokových výnimkách

3.5.3

Uvedený dialóg by mal takisto zohľadniť porovnateľné formy daňových systémov.

3.6

Média: Komisia pokladá mediálny pluralizmus za zásadný pre rozvoj EÚ aj kultúrnej identity členských štátov, ale zdôrazňuje, že zodpovednosť za kontrolu koncentrácie médií spočíva primárne na členských štátoch. Uplatňovanie nástrojov politiky hospodárskej súťaže je obmedzené na riešenie štruktúry základného trhu a hospodárskeho dopadu správania mediálnych podnikov a na kontrolu štátnej pomoci. Nemôžu nahradiť národné kontroly koncentrácie médií a opatrenia na zabezpečenie mediálneho pluralizmu. Funkcia pravidiel hospodárskej súťaže je obmedzená na riešenie problémov spôsobených vytvorením alebo posilnením dominantného postavenia na príslušných trhoch a vylúčením konkurentov z týchto trhov.

3.6.1

Je možné vidieť, že prístup Komisie, hoci je teoreticky správny, nedokázal zabrániť alebo čeliť dominantnému postaveniu a súvisiacim antikonkurenčným praktikám hlavne v určitých krajinách. Týka sa to rôznych trhov a trh televíznej reklamy, ktorý ešte nebol dostatočne preskúmaný, má narastajúcu dôležitosť, pokiaľ ide o ochranu pluralizmu.

3.6.2

Okrem toho, metódy, ktoré niektoré mediálne skupiny používajú na posilnenie dominantného postavenia, boli prehliadané, hlavne používanie finančných praktík vedúcich k odstrašeniu záujemcov o prevzatie podniku a viacnásobné hlasovacie práva, ktoré umožňujú menšinovým akcionárom kontrolovať spoločnosť cez hlasovacie práva nad rámec ich držby akcií.

3.6.3

Komisia preto bude musieť byť mimoriadne ostražitá pri uplatňovaní pravidiel a postupov hospodárskej súťaže.

3.7

Slobodné povolania: Štúdia vykonaná pre Komisiu Ústavom pre vyššie štúdiá so sídlom vo Viedni (IHS) bola sprístupnená verejnosti. Táto štúdia odhaľuje rôzne úrovne regulácie poskytovania služieb medzi členskými štátmi a medzi rôznymi profesiami. Táto štúdia dospieva k záveru, že v krajinách s menšou reguláciou a väčšou slobodou v profesiách je možné celkovo vytvoriť viac bohatstva.

3.7.1

Konferencia o regulácii profesionálnych služieb, ktorá sa konala v Bruseli v októbri 2003, zapojila 260 zástupcov profesií do diskusie o vplyvoch pravidiel a regulácií na podnikateľskú štruktúru a ochranu spotrebiteľa.

3.7.2

Na konferencii komisár Monti ohlásil zámer Komisie vydať správu o hospodárskej súťaži v profesionálnych službách v roku 2004. Táto správa, ktorá obsahuje niektoré dôležité náznaky a hlavné smerovania, bola uverejnená dňa 9. februára 2004.

4.1

Dňa 27. novembra 2003 Rada dosiahla politickú dohodu o reforme nariadenia o fúziách, ktoré obsahuje väčšinu úprav navrhnutých Komisiou v decembri 2002. Tieto zmeny a doplnenia zahŕňali nelegislatívne opatrenia vytvorené na racionalizáciu rozhodovacieho procesu, zlepšenie hospodárskej analýzy a garantovanie lepšej ochrany práv na obhajobu. Okrem toho bol menovaný vedúci ekonóm pre hospodársku súťaž a boli vytvorené tímy za zabezpečenie toho, že závery budú úplne nezávislé. Viac informácií o hodnoteniach fúzií je možné nájsť v Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o cezhraničných fúziách kapitálových spoločností.  (2)

4.2

Cieľ: zabezpečiť, že sa kritérium hodnotenia podstaty v nariadení o fúziách (kritérium dominantného postavenia) bude týkať skutočne všetkých antikonkurenčných fúzií, pričom zároveň zabezpečí pretrvávanie právnej istoty. Kritériá hodnotenia podstaty boli porovnávané s kritériami hodnotenia „výrazného znižovania hospodárskej súťaže“ a napokon bola schválená nová formulácia kritéria: „koncentrácia, ktorá by výrazne narušila skutočnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu alebo v jeho výraznej časti, hlavne ako výsledok vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, bude prehlásená za nekompatibilnú so spoločným trhom“.

4.2.1

Nové nariadenie vo výraze „hlavne ako výsledok vytvorenia alebo posilnenia …“ naznačuje potenciál rozširovania rozsahu uplatňovania zákazu, ktorý už nie je prísne prepojený na požiadavku dominantného postavenia. Napriek tomu sa toto pravidlo bude musieť interpretovať vo svetle obsahu spoločnej deklarácie Rady a Komisie v článku 2 s odkazom na 25. úvodné odôvodnenie nariadenia (3), ktoré uvádza, že tento koncept „by mal byť interpretovaný ako týkajúci sa, presahujúc koncept dominantného postavenia, výlučne antikonkurenčných dôsledkov koncentrácie vyplývajúcich z nekoordinovaného správania sa podnikov, ktoré by nemali dominantné postavenie na príslušnom trhu.“. Z toho vyplýva, že rozsah bude naďalej definovaný vo vzťahu ku konceptu dominancie.

4.3

Usmernenia o hodnotení horizontálnych fúzií: t.j. fúzií medzi konkurujúcimi alebo potenciálne konkurujúcimi firmami. Tieto fúzie budú nezákonné len v tom rozsahu, v akom zvyšujú trhovú silu spoločností spôsobom, ktorý má pravdepodobne nepriaznivé dôsledky pre spotrebiteľov, hlavne vo forme vyšších cien, horšej kvality produktov, alebo zredukovaného výberu. Nezávisle od toho, či antikonkurenčné vplyvy vyplývajú z vytvorenia alebo posinenia jedného dominantného hráča na trhu alebo zo situácie oligopolu. Vplyv fúzie však bude okrem toho hodnotený vo vzťahu k tomu, čo by sa inak na príslušnom trhu odohralo za neprítomnosti koncentrácie. To môže napríklad znamenať, že akvizícia firmy na pokraji bankrotu by neodôvodňovala intervenciu Komisie.

4.4

Nové najlepšie praktiky: v rámci balíčka reforiem za rok 2002 sa uskutočnila a vo februári 2003 dokončila konzultácia, ktorej cieľom bolo poskytovať usmernenia pre zainteresované strany o každodennom vedení konaní o kontrole fúzií v EÚ.

5.1

Komisia je aktívnym účastníkom v pracovnej skupine medzinárodnej siete pre hospodársku súťaž (International Competition Network –ICN) pre multijurisdikčnú kontrolu fúzií. Aktivity skupiny boli rozdelené do troch podskupín:

5.1.1

Komisia sa zúčastňuje vo všetkých troch podskupinách. Základným cieľom je zlepšiť vzájomné pochopenie medzi rôznymi jurisdikciami, aby boli aktivity kontroly fúzií ešte efektívnejšie.

5.1.2

Všeobecnejšie povedané, ICN funguje ako virtuálna sieť medzi rôznymi národnými orgánmi garantujúcimi hospodársku súťaž, s cieľom umožniť medzinárodnú spoluprácu a predkladať návrhy na zredukovanie nákladov na reguláciu a podporiť procedurálnu harmonizáciu a skutočné zbližovanie.

5.1.3

Druhá konferencia ICN, ktorá sa konala v Meride, Mexiko v júni 2003, zdôraznila potrebu prijať jasný a jednoducho dostupný jazyk v oblasti pravidiel hospodárskej súťaže a tiež zdôraznila strategické postavenie aktivít, ktoré podporujú hospodársku súťaž v oblasti regulovaných sektorov s cieľom znížiť náklady na ich správu a prekonať prekážky, ktoré bránia vzájomnému pochopeniu medzi jednotlivými súdnymi systémami, hlavne v oblastiach politík týkajúcich sa fúzií.

6.1

Kontrola štátnej pomoci sa zameriava na vplyvy opatrení pomoci udelenej členskými štátmi podnikom na hospodársku súťaž. Cieľ: zabezpečiť, aby vládne intervencie nezasahovali do hladkého fungovania vnútorného trhu, podporiť hospodársku súťaž a konkurenčné trhy a zlepšiť štrukturálne reformy. Mimoriadna pozornosť sa venuje zabezpečovaniu toho, aby prospešné vplyvy liberalizácie neboli podkopané opatreniami štátnej pomoci. Štokholmské zasadnutie Európskej rady: členské štáty majú zredukovať všeobecnú úroveň štátnej pomoci a presmerovať ju na horizontálne ciele v záujme Spoločenstva (posilňovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti, zamestnanosť, ochrana životného prostredia, podpora výskumu a vývoja malých a stredných podnikov). Komisia považuje vymáhanie pomoci nezákonne poskytnutej členskými štátmi za prioritu.

6.1.1

V tomto kontexte je neúspech celého radu členských štátov pri otváraní ich verejného obstarávania pre účastníkov z ostatných členských štátov veľmi poľutovaniahodný. Verejné obstarávanie v EÚ predstavuje celkovo viac ako 1 500 miliárd eur ročne a obyčaj niektorých členských štátov uprednostňovať národné podniky škodí hospodárskej súťaži a prispieva k daňovému zaťaženiu spotrebiteľov.

6.2

Štátna pomoc pre záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach: Príslušné usmernenia, ktorých platnosť vypršala v októbri 2004, stanovovali, že verejnú pomoc bolo možné považovať za kompatibilnú len za splnenia určitých prísnych podmienok. Tieto usmernenia boli revidované, s osobitným zameraním na tieto otázky:

6.3

Viacsektorový rámec pre veľké investičné projekty: prísne pravidlá v sektoroch so štrukturálnymi ťažkosťami. Zoznam takýchto sektorov sa mal vytvoriť do konca roka 2003. V dôsledku metodických a technických ťažkostí sa Komisia rozhodla odložiť prijatie zoznamu a rozšíriť existujúce prechodné pravidlá pre veľké investičné projekty v „citlivých“ sektoroch do decembra 2006.

6.4

Pomoc pre výskum a vývoj pre malé a stredné podniky: pomoc pre výskum a vývoj môže prispieť k hospodárskemu rastu, posiľňovaniu konkurencieschopnosti a zvyšovaniu zamestnanosti. Pre malé a stredné podniky je to mimoriadne dôležité.

6.5

Environmentálna pomoc, pomoc pre výskum a vývoj, pomoc vzdelávaniu, fiškálna pomoc: V posledne menovanej oblasti sa venovala mimoriadna pozornosť alternatívnym metódam zdaňovania, ako napríklad metóda nákladov zvýšených o prirážku (zdaniteľný príjem vypočítaný na báze paušálnej sadzby ako percento čiastky prevádzkových nákladov a výdavkov). V oblasti sektorovej pomoci (pozri hlavne uplatňovanie dočasne defenzívneho mechanizmu (TDM)), zohľadnili sa tieto sektory: oceliarstvo, telekomunikácie, uhlie, železničná doprava, kombinovaná doprava, cestná, námorná doprava a letecká doprava.

6.6

Poľnohospodárstvo: dňa 23. decembra 2003 Komisia prijala nové nariadenie, ktoré zavádza režim blokových výnimiek pre určité kategórie štátnej pomoci, čo znamená, že členské štáty ich už nepotrebujú oznamovať vopred Komisii na schválenie. Toto nové nariadenie, ktoré sa bude uplatňovať do konca roka 2006, sa týka štátnej pomoci poskytnutej malým a stredným podnikom v poľnohospodárskom sektore. Vzhľadom na definíciu malých a stredných podnikov (nie viac ako 250 zamestnancov, obrat menej ako 40 miliónov eur alebo rozpočet nie viac ako 27 miliónov eur), dané ustanovenia sa vzťahujú takmer na všetky podniky poľnohospodárskeho sektora. Nakoniec, Komisia zavádza nový štandard transparentnosti: zhrnutie všetkých vyňatých opatrení štátnej pomoci, podľa členského štátu, bude uverejnené na Internete päť dní pred prvým vyplatením pomoci, aby sa zabezpečilo, že všetky zainteresované strany budú mať všetky potrebné informácie.

7.1

Po zosumarizovaní a predložení istých pripomienok k XXXIII. správe Komisie o politike hospodárskej politiky v roku 2003 treba pristúpiť k formulovaniu pár všeobecných pozorovaní o správe ako celku a hlavne o jej najvýznamnejších aspektoch zameraných na budúcnosť..

7.2.1

Zavedenie nových procedúr pre aplikovanie antitrustových pravidiel, revízia nariadenia o fúziách a nové organizačné usporiadanie v Komisii zefektívnili politiku hospodárskej súťaže Európskej únie a otvorili ju pozitívnemu vzťahu s podnikmi a spotrebiteľmi.

7.2.2

Politika hospodárskej súťaže umožnila EÚ vykonať výrazný krok vpred v liberalizačnom procese, a to obnovou všetkých hospodárskych sektorov podľa logiky a dynamiky trhu a tak prakticky prispieť k vytvoreniu spoločného európskeho trhu. Politika hospodárskej súťaže je preto veľmi dôležitá a musí jej byť vždy daná úplná autonómia.

7.2.3

Politika hospodárskej súťaže však sama osebe nedokáže splniť akútnu potrebu intenzívneho obratu v raste v celej EÚ a potrebu politiky trvalo udržateľného rozvoja založenej na inovácii a sociálnom dialógu. Štrukturálne zmeny vo výrobe a svetovom obchode, začínajúc od zmien vytvorených novým technologickým systémom, vyžadujú od Komisie, aby spustila a koordinovala iné nástroje hospodárskej politiky. Cieľom je ochrániť a oživiť konkurencieschopnosť európskej ekonomiky a podporiť hospodársku a sociálnu súdržnosť, zamestnanosť a ochranu životného prostredia za súčasnej podpory hlavných, dôležitých výskumných a rozvojových programov. Pozície zaujaté Komisiou v jej Oznámení o podporovaní štrukturálnej zmeny: priemyselná politika pre rozšírenú Európu a stanovisko EHSV k tomuto oznámeniu (4) naznačujú uberanie sa týmto smerom. Lisabonská agenda načrtáva cestu vpred. Jej implementácia sa však musí umožniť a urýchliť na všeobecnej i odvetvovej úrovni.

7.2.3.1

Na úrovni sektora, pri potvrdení daných bodov zaradených do stanoviska EHSV zo dňa 30. júna 2004 o programe LeaderSHIP 2015 – Definovanie budúcnosti európskeho staviteľstva lodí a opravárenského priemyslu konkurencieschopnosť cez dokonalosť  (5), EHSV opakovane prízvukuje potrebu naďalej presadzovať nový úplne integrovaný prístup definovaný Radou pre hospodársku súťaž z novembra 2003 s cieľom posilniť priemyselnú hospodársku súťaž a povzbudiť vo všetkých sektoroch výskum, vývoj a inovácie.

7.3.1

Proces reformy zameraný na modernizáciu a zjednodušenie procedúr pre kontrolu štátnej pomoci zaznamenal výrazný pokrok, po kurze vytýčenom štokholmským zasadnutím Európskej rady na zredukovanie výšky štátnej pomoci a jej presmerovanie na horizontálne ciele v záujme Spoločenstva, vrátanie cieľov súdržnosti. Príkladom uvedeného je celý rad opatrení prijatých Komisiou, ako napríklad rozšírenie rozsahu pomoci pre výskum a rozvoj; vytváranie usmernení o dohodách o transfere technológií, o reštrukturalizácii spoločností v ťažkostiach, a o pomoci na vzdelávanie a na ochranu životného prostredia; ako i vytvorenie multisektorových pravidiel pre hlavné investičné projekty.

7.3.2

Svojim rozsudkom v prípade Altmark v júli 2003 Súdny dvor potvrdil, že kompenzácia spoločnostiam zodpovedným za poskytovanie služieb všeobecného záujmu bude vylúčená z definície štátnej pomoci, a to za nových podmienok. Existujú tu však stále niektoré nevyriešené otázky, predovšetkým čo sa týka stanovenia optimálneho vzťahu medzi štátnou pomocou a službami všeobecného záujmu. (SVZ). Charakter podmienok stanovených súdom si vyžaduje zvýšenie právnej istoty, hlavne v oblasti odhadu nákladov, definovania spôsobu financovania služieb (4) a popis záväzkov verejnej služby s nárokom na kompenzáciu. Medzitým Zelená kniha o službách všeobecného záujmu (SVZ), uverejnená v máji 2003, už potvrdila potrebu zvážiť, či princípy, ktoré riadia SVZ, by mali byť ďalej upevnené vo všeobecnom komunitárnom rámci, a definovať optimálne pravidlá pre služby a opatrenia, aby sa zvýšila právna istota pre všetkých účastníkov trhu.

7.3.3

Tam, kde nie sú správne definované a financované, povinnosti univerzálnych služieb by mohli spôsobiť, že spoločnosti s takýmito záväzkami budú vystavené narastajúcim stratám, vďaka potenciálnemu vstupu konkurentov do najziskovejších oblastí svojej činnosti.

7.3.4

EHSV by preto chcel zdôraznil potrebu, už zvýraznenú v jeho stanovisku (1) k Zelenej knihe Komisie, prijať jasný právny text o SVZ, aby sa zabezpečil efektívny a spravodlivý prístup pre všetkých používateľov k vysokokvalitným službám, ktoré spĺňajú ich požiadavky. Okrem toho, odporúča čo možno najširšie podnecovanie dialógu so sociálnymi partnermi a mimovládnymi organizáciami, hlavne týkajúceho sa reorganizácie a fungovania sociálnych služieb.

7.4.1

Hĺbková analýza vykonaná Komisiou v oblasti regulačných systémov pre služby v kategórii slobodných povolaní v členských štátoch sa ukázala byť veľmi užitočnou, nakoľko poukázali na potrebu po príslušnom zvážení zrevidovať reštriktívne opatrenia v tejto oblasti a sproduktívniť veľké zdroje kultúry a poznatkov existujúce vo svete slobodných povolaní a obdariť ich väčšou konkurencieschopnosťou. To jasne prináša hlavné výhody nielen samotným vykonávateľom slobodných povolaní, ale aj firmám a spotrebiteľom.

7.4.2

Princíp opakovaný niekoľkokrát súdnym dvorom je teraz všeobecne akceptovaný, konkrétne, že poskytovatelia profesionálnych služieb musia tiež rešpektovať pravidlá hospodárskej súťaže. Hoci je absolútne pravdou, že ekonomické kritériá nemôžu byť jediným parametrom, podľa ktorého sa hodnotia profesionálne služby, pretože nie sú jednoducho opakovanými technickými aplikáciami, ale skôr službami, ktoré aplikujú vedomosti na problém, tiež je pravdou, že ide o ekonomickú činnosť, ktorá, keď sa vykonáva s ohľadom na pravidlá hospodárskej súťaže, vytvára väčší prospech a môžu významne prispieť k realizácii lisabonskej agendy.

7.4.2.1

Obsah oznámenia Komisie Hospodárska súťaž v službách v oblasti slobodných povolaní  (6) je zaujímavý v tomto ohľade. Táto správa skutočne zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú profesionálne služby v oblasti slobodných povolaní môžu hrať pri zlepšovaní konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva, keďže ide o veľmi dôležité vstupy pre podniky a rodiny. Na druhej strane využíva empirický výskum na prediskutovanie negatívnych vplyvov, ktoré pre spotrebiteľov môžu mať a majú prehnané alebo zastaralé právne úpravy, ako napríklad tie, ktoré sa týkajú cenotvorby, reklamy, vstupných požiadaviek, výhradných práv a podnikateľskej štruktúry.

7.4.3

Prioritou je preto implementovať a urýchliť proces reformy. Preto EHSV nalieha na Komisiu, aby dodržala svoj záväzok uverejniť novú správu o „pokroku pri eliminovaní reštriktívnych a neodôvodnených pravidiel“ v roku 2005. V tomto kontexte sa Komisia tiež zaviazala, že bližšie preskúma prepojenie medzi úrovňou regulácie, hospodárskymi výsledkami (cenami a kvalitou) a spokojnosťou spotrebiteľov.

7.4.4

EHSV zároveň pripomína dôležitosť rozhodnutia súdneho dvora z 9. októbra 2003 v prípade Consorzio Industria Fiammiferi, ktorý umožňuje národným orgánom „prestať uplatňovať“ národné pravidlá, ktoré zaväzujú spoločnosti konať v rozpore s článkom 81 Zmluvy o založení ES.

7.4.5

Nakoniec je potrebné presadzovať väčšie a uvedomelejšie zapojenie zainteresovaných kategórií do reformného procesu.

7.5.1

Vo svojej XXXIII. správe o politike hospodárskej súťaže Komisia uvádza, že udržiavanie a rozvoj mediálneho pluralizmu a slobody pre poskytovanie a príjem informácií sú základnými cieľmi Európskej únie ako hodnoty veľmi dôležité pre demokratický proces. Tiež uvádza, že zodpovednosť za kontrolu koncentrácie médií spočíva primárne na členských štátoch. Ako ďalej uvádza, uplatňovanie nástrojov politiky hospodárskej súťaže v mediálnom sektore je obmedzené na riešenie problémov vzniknutých vytvorením alebo posilnením dominantného postavenia na príslušných trhoch a odstránenie konkurentov z týchto trhov. Podľa názoru EHSV je rozlišovanie medzi úlohami EÚ a úlohami národných vlád pomerne nejasné a tiež ponecháva nezodpovedané viaceré dôležité otázky:

7.5.2

Nová európska ústava výrazne rozšíri pole pôsobnosti Komisie. EHSV je presvedčený, že nový právny rámec vleje ďalšiu energiu do úlohy Komisie pri usmerňovaní a/alebo priamom zasahovaní, aby sa chránila a rozvíjala sloboda a pluralizmus informácií.

8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/8

1.1

Tento návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach a povinnostiach cestujúcich medzinárodnými železnicami (ďalej nazývaný „Smernica kvality osobnej dopravy“) je súčasťou toho, čo je známe pod názvom tretí železničný balík, ktorý schválila Komisia 3. marca 2004. Iné prvky sú:

a

1.2

Prvý železničný balík (známy tiež ako balík infraštruktúry) vstúpil do platnosti 15. marca 2001. Žiadalo sa, aby bol transponovaný do vnútroštátneho práva do 15. marca 2003. Obsahuje nasledovné prvky:

1.3

V októbri 2003 predvolala Európska komisia deväť štátov pred Európsky súdny dvor pre neoznámenie transpozície prvého železničného balíka do vnútroštátneho práva. V máji 2004 to ešte stále neoznámilo päť krajín a dva členské štáty implementovali ustanovenia do vnútroštátneho práva iba čiastočne.

1.4

Druhý železničný balík bol uverejnený v Úradnom vestníku európskych spoločenstiev dňa 30. apríla 2004 a musí byť pretransponovaný do vnútroštátneho práva do 30. apríla 2006. Obsahuje nasledovné prvky:

1.5

Prvý a druhý železničný balík vytvorili právny základ pre vnútorný trh v železničnej nákladnej doprave. Opatrenia sa vzťahujú na prístup k trhu, udeľovanie licencií a certifikátu bezpečnosti železničným operátorom, prístupu k infraštruktúre a výpočtu poplatkov za prístup, vytváranie právneho rámca pre bezpečnosť na železniciach a opatrenia na meranie technickej interoperability železničného systému.

1.6

Tento právny rámec, zavedený prvým a druhým železničným balíkom vyžaduje, ako to uviedol EHSV vo svojom stanovisku k druhému železničnému balíku (8), úplnú reštrukturalizáciu sektora a vytvorenie nových úradov a kompetencií.

1.7

V tomto návrhu Komisia navrhuje schváliť legislatívu, aby sa umožnila podobná ochrana pre medzinárodnú železničnú osobnú dopravu ako je tá, ktorej sa už tešia cestujúci leteckou dopravou, ktorých práva v prípade vydania viacerých rezervácií na jedno miesto a meškaní sú lepšie chránené.

2.1.1

Návrh nariadenia upravuje záväzky železničných operátorov v prípade smrti alebo zranenia cestujúcich, alebo straty, či poškodenia ich batožiny.

2.1.2

Za meškania sú stanovené minimálne kompenzačné poplatky (príloha III); tieto poplatky neovplyvňujú práva cestujúcich na dopravu.

2.1.3

Návrh nariadenia úplne upravuje práva cestujúcich, ktorí zmeškajú svoj spoj, alebo ktorých lístky sú zrušené, ako aj zaobchádzanie so zákazníkmi v prípade meškaní alebo oneskorených prípojov.

2.2.1

Príloha I upravuje minimálne množstvo informácií, ktoré musia železniční operátori poskytnúť pred cestou, počas cesty a po ceste. Príloha II stanovuje minimálne množstvo informácií, ktoré je potrebné poskytnúť o lístku.

2.2.2

Železniční operátori musia predávať lístky alebo kumulatívne lístky (kilometrická banka) do centrálnych staníc a okolitých oblastí. Za týmto účelom musí pracovať spolu niekoľko železničných operátorov a musia podpísať kontrakty kvôli predaju kumulatívnych lístkov. Tieto lístky musia byť ponúkané na predaj pri priehradkách (okienkach) na predaj lístkov, v automatoch, telefonicky alebo na internete. Ak sú priehradky na predaj lístkov zatvorené, alebo automaty pokazené, musí byť možnosť zakúpiť medzinárodné lístky vo vlaku. Predajcovia systému musia byť otvorení pre všetkých železničných operátorov pre poskytovanie informácií a predaj lístkov.

2.2.3

Železniční operátori musia informovať verejnosť o plánoch na pozastavenie medzinárodných služieb.

2.3.1

Navrhované nariadenie upravuje pomoc pre ľudí so zníženou pohyblivosťou na stanici a vo vlakoch, ako aj pri nastupovaní, vystupovaní a prestupovaní z vlaku na vlak. Potrebu pomoci treba oznámiť 24 hodín vopred.

2.4.1

Od železničných operátorov sa žiada, aby stanovili normy kvality služieb (definované v Prílohe IV) a zaviedli systém riadenia kvality. Plnenie kvality musí byť publikované v každoročnej správe.

2.4.2

Musí sa zriadiť postup na podávanie sťažností, podľa ktorého sa musí poslať odpoveď zákazníkovi v takom jazyku, v akom bola sťažnosť podaná. Sťažnosť možno podať v ktoromkoľvek jazyku ktorejkoľvek krajiny, cez ktorú vlak prechádza. V každom prípade sú prípustné angličtina, francúzština a nemčina. Toto platí aj pre sťažnosti podávané osobne pri okienkach predaja cestovných lístkov.

3.1.1

Návrh Komisie sa zaoberá naraz dvoma oblasťami. Návrhy na zodpovednosť operátorov a kompenzácie v prípade meškaní, zrušení, poranení cestujúcich alebo poškodení majetku, a pomoc osobám s obmedzenou pohyblivosťou majú vcelku rovnakú pôsobnosť ako nariadenie o kompenzácii a pomoci cestujúcim v prípade odoprenia nastúpenia na palubu a zrušenia, alebo dlhého meškania letov (9). Tento návrh sa zaoberá právami cestujúcich v druhom dopravnom sektore, t.j. na železnici.

3.1.2

Druhá oblasť sa týka zvláštneho rozsahu vecí. Vyžaduje, aby operátori spolupracovali pri zabezpečení toho, aby cestujúci dostali informácie o cestovných poriadkoch a cestovnom, a kupovali lístky v non-stop predajni v konkurenčnom systéme. To sa vzťahuje rovnako na spojenia medzi centrálnymi stanicami, ako aj stanicami v okolitých oblastiach okolo hlavných staníc. Tento návrh tesne súvisí s návrhom na zmenu smernice 91/440/EHS a s liberalizáciou medzinárodnej osobnej dopravy.

3.1.3

Normy pre informácie o cestovnom poriadku a cestovnom, a s niekoľkými výnimkami (napr. Thalys, Eurostar) pre výdaj lístkov sú splnené v rámci platného systému, v ktorom je medzinárodná doprava cestujúcich železnicou vykonávaná v rámci dohôd o spolupráci medzi železničnými operátormi alebo medzinárodnými skupinami. V rámci systému konkurenčných podnikov treba tieto ustanovenia dodržiavať a zlepšovať riadením alebo legislatívou.

3.2.1

Návrh sa vzťahuje na medzinárodnú dopravu cestujúcich po železnici. Ustanovenia však môžu platiť aj pre prípoje z centrálnych staníc do staníc v okolitej oblasti.

3.2.2

EHSV upozorňuje na to, že prípojné služby môžu byť predmetom kontraktov na verejné služby.

3.2.3

Rozsah nariadenia je však obmedzený svojou definíciou „železničného podniku“ (článok 2.1). Podľa neho k nemu patria iba také podniky, ktorých základnou úlohou je doprava cestujúcich. Mohlo by sa to chápať aj tak, že železničné podniky, ktoré prevážajú aj náklad, sú z nariadenia vylúčené. Toto nemožno akceptovať.

3.3.1

EHSV víta princíp zavedenia európskej legislatívy o kompenzácii cestujúcich, keď služby nie sú zabezpečené uspokojivo alebo vôbec nie, a o záväzkoch železničných operátorov.

3.3.2

Je však dôležité zabezpečiť to, aby záväzná legislatíva posudzovala konkurenčných dopravných operátorov rovnako.

3.3.3

Je zrejmé, že kompenzácia pre cestujúcich medzinárodnými železnicami bude splatná skôr, než pre cestujúcich leteckou dopravou, napriek faktu, že pozemská železničná premávka vyžaduje dlhší čas cesty a má väčší potenciál pre poruchy. Napríklad refundácie cestovného sú splatné pre cestujúcich leteckou dopravou iba po meškaní piatich hodín.

3.3.4

V prípade meškania vlaku sa musia cestujúcim podávať jedlá a občerstvenie zdarma v rozumnom pomere k času čakania. V prípade leteckej dopravy je prahová minimálna doba dve hodiny alebo viac.

3.3.5

V prípade zrušených letov sa kompenzácia nemusí zaplatiť vtedy, keď bola spôsobená „mimoriadnymi okolnosťami.“ Tento základ pre výnimku z povinnosti neexistuje v prípade dopravy cestujúcich železnicou.

3.3.6

Podobne nariadenie o vzdušnej doprave nestanovuje kompenzáciu pre závažné škody vzniklé v dôsledku omeškaní alebo zrušení, kým nariadenie o železničnej doprave to stanovuje. Navrhované nariadenie okrem toho nestanovuje vyšší limit pre závažné škody.

3.3.7

Maximálny limit pre záväzok (zodpovednosť) je stanovený na odlišných úrovniach pre príručnú batožinu a inú batožinu: 1 800 eur pre príručnú batožinu a 1 300 eur pre inú batožinu. Vyplýva to z dôvodovej správy, ktorú Komisia vypracovala k rozličným, ale porovnateľným dohodám (CIV pre železničný sektor a Montrealský dohovor pre vzdušný sektor). Z hľadiska cestujúceho nie je tento rozdiel pochopiteľný.

3.3.8

Navrhované nariadenie obsahuje rôzne ustanovenia pre záväzok operátora voči zákazníkovi v závislosti od toho, či bol alebo nebol operátor na vine. Operátor bude teda zodpovedný za stratu alebo poškodenie príručnej batožiny cestujúceho iba vtedy, ak je na vine on sám. V ostatných prípadoch bude operátor zodpovedný, či už to bude alebo nebude jeho vina.

3.3.9

Operátor nie je zodpovedný za meškania, keď boli tieto spôsobené výnimočnými výkyvmi počasia, prírodnými katastrofami, vojnovými alebo teroristickými akciami. Operátor je zodpovedný za meškanie spôsobené akoukoľvek inou príčinou, či už je on sám na vine, alebo nie.

3.3.10

Vo všeobecnosti EHSV súhlasí so záväzkami bez ohľadu na vinu v prípade omeškania v akomkoľvek dopravnom sektore. Toto nie je otázka kompenzácie za škody v najužšom zmysle, skôr kompenzácie za služby, ktoré neboli poskytnuté. Zákazníkovi alebo spotrebiteľovi nezáleží na tom, kto chybu spôsobil. Navrhované obmedzenia sú vhodné.

3.3.11

Z navrhovaného nariadenia nie je jasné, či môže cestujúci v prípade meškania zrušiť svoju cestu a dostať plnú refundáciu svojho cestovného. Najmä v prípade služobných ciest sa môže stať, že meškanie urobí služobnú cestu bezpredmetnou.

3.4.1

EHSV víta ustanovenia o pomoci ľuďom so zníženou pohyblivosťou.

3.4.2

Železniční operátori by mali zabezpečiť prístupné informácie pre všetkých cestujúcich – vrátane ľudí so zníženou pohyblivosťou, ako je definované v článku 2, odseku 21, tým, že umiestnia okienka v stánkoch s informáciami vo vhodnej výške, pripravia text vo väčšom fonte a v ľahko čitateľnej forme.

3.5.1

EHSV víta ustanovenia o informáciách pre cestujúcich pred cestou, počas cesty a po nej (Príloha 1). Najmä nedostatok informácií pred a počas cesty v prípade meškania spôsobuje značnú namrzenosť cestujúcich.

3.5.2

Vzhľadom na minimum informácií o lístkoch (Príloha II) by sa malo uviesť, či a kedy sa má lístok odovzdať a cestovné refundovať. Cestujúcemu je to často nejasné kvôli rozličným typom rezervačných systémov.

3.5.3

Nariadenie stanovuje (články 3, 5 a 6):

3.5.4

EHSV zásadne považuje za žiaduce, aby sa cestujúcim ponúkol systém rezervácií a informácií pod jednou strechou pre celú železničnú dopravu a s ňou súvisiace služby.

3.5.5

Sústreďuje však pozornosť na zvláštnosti železničnej dopravy:

3.5.6

Priamo uplatniteľné nariadenie nemôže vytvoriť vhodné zabezpečenie komplexnosti, ktorá vychádza zo súvislosti medzi službami medzinárodnej osobnej železničnej dopravy a regionálnymi službami v sieti, ktorá zahŕňa integráciu konkurenčných plánovaných operátorov. Napríklad je potrebné zvážiť počet železničných staníc, ktoré to ovplyvní (centrálne stanice a stanice v oblastiach okolo nich).

3.5.7

Výbor zdôrazňuje, že tieto normy sa pre služby medzinárodnej železničnej osobnej dopravy vo veľkom rozsahu dodržiavajú. V systéme konkurenčných podnikov sa však musia tieto ustanovenia dodržiavať a zlepšovať prostredníctvom adekvátnej legislatívy.

3.6.1

Článok 21 navrhovaného nariadenia uvádza, že železničný podnik je zodpovedný za svojich pracovníkov. Na druhej strane článok 22 spomína možnosť zlúčenia reklamácií, ku ktorým môžu patriť aj reklamácie proti pracovníkom. Musí byť absolútne jasné, že pracovníci železníc nie sú vystavení reklamáciám za zodpovednosť zo strany cestujúcich alebo tretích strán, ale že zodpovedný zostáva zamestnávateľ.

3.6.2

Vysoká kompenzácia za omeškania nevedie následkom toho železničných operátorov k prijatiu vyšších rizík čo do úrovne bezpečnosti kvôli vyhýbaniu sa nárokom na kompenzáciu. Rovnako bude vylúčené, aby železničné podniky vyvíjali prílišný tlak na svojich zamestnancov s rizikom, že zanedbajú pracovný, jazdný a oddychový čas. Okrem toho je nutné zabezpečiť, aby bol k dispozícii dostatočne veľký počet dobre vyškolených pracovníkov, aby sa splnili požiadavky na kvalitu.

3.6.3

Príloha IV o minimálnych normách na kvalitu služieb musí preto zahrnovať aj odbornú pripravenosť príslušného personálu. Toto platí nielen pre vlakové čaty, ale aj pre pracovníkov staníc a pracovníkov, ktorí spracúvajú sťažnosti.

4.1

EHSV víta návrh nariadenia o právach a povinnostiach cestujúcich medzinárodnými železnicami. Toto nariadenie rozširuje ustanovenia o ochrane, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú iba na leteckú dopravu, aj na iný spôsob dopravy.

4.2

EHSV je však proti nerovnakému zaobchádzaniu s konkurenčnými spôsobmi dopravy. Ustanovenia, ktoré platia pre železničný sektor, nesmú byť prísnejšie, než tie pre sektor leteckej dopravy.

4.3

EHSV vidí priestor pre zlepšenie nariadenia pokiaľ ide o jednotlivé ustanovenia zodpovednosti za závažné škody, stanovenie horných limitov za zodpovednosť a za vynechania v prípade zrušenia vlakov.

4.4

EHSV by bol zásadne za refundáciu cestovného v prípade neposkytnutia služieb alebo ich neadekvátneho poskytnutia, či už to bola alebo nebola vina operátora, za predpokladu, že sa to vzťahuje na všetky spôsoby dopravy.

4.5

EHSV podporuje myšlienku informačných a rezervačných systémov pod jednou strechou, ktorý zaručí dobrú kvalitu služieb pre cestujúcich. Má však výhrady proti tomu, aby sa o tom rokovalo v tom istom nariadení, ako o kompenzáciách a zodpovednosti.

4.6

EHSV poukazuje na to, že zriadenie informačných a rezervačných systémov pod jednou strechou v systéme vzájomne prepojenom s prevádzkovateľmi siete v medzinárodnej vnútroštátnej, regionálnej doprave a doprave v rámci verejných služieb, s pridanou komplikáciou konkurenčných plánovaných operátorov, je veľmi zložité, najmä vtedy, ak má byť tento systém dostupný cez všetky systémy predaja.

4.7

Zdôrazňuje, že prezentácia legislatívy o informáciách cestujúcim a o otázke lístkov za medzinárodnú dopravu cestujúcich železnicami by sa mala posudzovať v spojitosti so zmenou smernice 91/440/ES o liberalizácii medzinárodnej železničnej osobnej dopravy.

8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/13

1.1

Predložený návrh nariadenia o kompenzácii v prípadoch nedodržania zmluvných požiadaviek na kvalitu služieb nákladnej železničnej dopravy (uvádzané ďalej ako „nariadenie o kvalite v nákladnej doprave“) tvorí súčasť tretieho železničného balíka, ktorý Európska komisia schválila 3. marca 2004. Ďalšími zložkami sú:

a

1.2

Prvý železničný balík (nazývaný aj infraštrukturálny balík) vstúpil do platnosti 15. marca 2001 a musel byť zapracovaný do národnej legislatívy do 15. marca 2003. Obsahuje nasledujúce zložky:

1.3

V októbri 2003 podala Európska komisia sťažnosť na deväť členských štátov na Európsky súdny dvor za nedostatky pri zavádzaní prvého železničného balíka do národnej legislatívy. Do mája 2004 ešte stále nepodalo oznámenie päť krajín a dva členské štáty zaviedli do národnej legislatívy iba niektoré ustanovenia.

1.4

Druhý železničný balík bol publikovaný v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev30. apríla 2004 a má byť zakomponovaný do národnej legislatívy do 30. apríla 2006. Obsahuje nasledujúce zložky:

1.5

Prvý a druhý železničný balík poskytli právny základ pre zriadenie jednotného trhu nákladnej železničnej dopravy. Opatrenia zahŕňajú prístup na trh, udeľovanie licencií a certifikátov bezpečnosti železničného podnikania, prístup k infraštruktúre a výpočet poplatkov za jej používanie, vytvorenie právneho rámca pre bezpečnosť železničnej dopravy a opatrenia na technické zabezpečenie medzinárodnej prevádzky systému železničnej dopravy.

1.6

Návrh je rozšírením existujúceho právneho rámca a umožní otvorenie trhu prostredníctvom opatrení na zlepšenie kvality nákladnej železničnej dopravy.

2.1

Zámerom návrhu nariadenia o kvalite v nákladnej železničnej doprave je zlepšiť nákladnú železničnú dopravu pomocou zmluvnej dohody o kompenzácii medzi železničnými podnikmi a zákazníkmi nákladnej dopravy. Komisia je toho názoru, že hlavnou príčinou skromnejšieho podielu železníc pri zvyšovaní úrovní nákladnej železničnej dopravy a jej klesajúceho podielu na trhu v porovnaní s inými spôsobmi (dopravy) je nedostatok kvality a spoľahlivosti nákladnej železničnej dopravy.

2.2

Komisia očakáva, že uplatnenie schémy kompenzácií bude stimulom pre železničné podniky, aby zlepšili efektívnosť služieb nákladnej železničnej dopravy. Jej predpokladom je to, že konkurencia časom vyvinie silný tlak na zlepšovanie kvality, ale podľa názoru Komisie nie je skutočné otváranie európskeho trhu nákladnej železničnej dopravy dosť rýchle. Nové železničné podniky sa podieľajú na trhu iba 3 až 4 percentami a v niektorých členských štátoch neexistuje žiadna konkurencia.

2.3

Navrhované nariadenie zaväzuje železničné podniky a zákazníkov k stanovovaniu požiadaviek kvality v dopravných zmluvách a v prípade ich nedodržania k vykonaniu kompenzačných platieb. Zmluvné strany sú povinné dohodnúť sa prinajmenšom na nasledovných požiadavkách na kvalitu:

2.4

Navrhované nariadenie stanovuje maximálne a minimálne úrovne kompenzácie v prípade straty, poškodenia, oneskorenia, nedostatku informácií o oneskorení, a strate alebo poškodení tovaru kvôli oneskoreniu. Napríklad v prípade poškodenia stanovuje sumu maximálne 75 eur za kilogram brutto poškodenej váhy. V prípade oneskorenia ucelených vlakových súprav je kompenzácia určená vo výške minimálne 5 % a maximálne 25 % ceny za dopravu. V prípade neposkytnutia informácií o oneskorení je kompenzácia najmenej 5 % ceny za dopravu.

2.5

Zmluvné strany sú povinné určiť kompenzácie za zrušenie vlaku zo strany železničného podniku alebo zákazníka. V prípade uvedenia hodnoty dopravovaného tovaru, alebo v prípade uvedenia úroku pri dodaní tovaru sa môžu na kompenzácii dohodnúť.

2.6

Záväzok je vylúčený v prípade chyby urobenej jednou zo zmluvných strán, chybou alebo iným skutkom zo strany tretej osoby, vyššou mocou alebo takými okolnosťami, ktorým sa nedalo vyhnúť a dôsledky ktorých nebolo možné predvídať. Ak vznikne nárok na kompenzáciu kvôli chybe správcu infraštruktúry, platí železničný podnik a vymáha si platbu späť od správcu infraštruktúry.

2.7

Ak je zainteresovaných viac železničných podnikov, majú všetky „spoločne a zároveň každý samostatne zodpovednosť“ bez ohľadu na podnik, ktorý meškanie alebo škodu spôsobil.

3.1

Kvôli podpore trvalo udržateľného systému dopravy a zabezpečeniu rovnováhy medzi spôsobmi dopravy Komisia vytýčila v zmysle bielej knihy o európskej politike dopravy na rok 2010 cieľ zvýšenia podielu nákladnej železničnej dopravy. Jedným z mnohých prístupov pre dosiahnutie tohto cieľa a princípom, ktorý je vítaný, je zlepšenie kvality služieb v nákladnej železničnej doprave.

3.2

Komisia navrhuje systém stimulov, v rámci ktorých sa predpokladá, že túžba vyhnúť sa kompenzáciám zvýši kvalitu a najmä zlepší presnosť. Prvá reakcia operátorov na zvýšené finančné riziko z možných kompenzácií je zvýšenie cien.

3.3

Vzniká otázka, či je prístup navrhovaný Komisiou adekvátny.

3.4

Ide tu o medzinárodnú aj vnútroštátnu dopravu. Samotná Komisia píše vo svojej dôvodovej správe k navrhovanému nariadeniu, že kontrakty o kvalite už existujú – hlavne vo vnútroštátnej doprave, menej v medzinárodnej doprave. Na druhej strane Komisia poznamenáva, že problémy sa vyskytujú hlavne vtedy, ak ide o niekoľko železničných podnikov, čo je prípad predovšetkým v medzinárodnej doprave.

3.5

Otázka znie, či vzhľadom na prenikanie obchodných partnerov do zmluvných dohôd (toto nie je otázka ochrany spotrebiteľa), by nebol pre medzinárodnú nákladnú železničnú dopravu vhodnejší obmedzenejší rozsah.

3.6

Malo by sa vziať do úvahy aj to, aké pozitívne stimuly sú k dispozícii namiesto zavedených kompenzačných platieb cez nariadenie EÚ, ktoré by bolo jednotné pre železničný sektor a rozširujúce pre už existujúci medzinárodný Dohovor COTIF (CIM). Napríklad článok 11 smernice 2001/14/ES stanovuje mimoriadne odmeny v poplatkoch za infraštruktúru, ak podnik prijme opatrenia, ktoré pomôžu minimalizovať poruchy a zlepšovať výkon systému.

3.7

Pri podporovaní železničnej nákladnej dopravy je veľmi dôležité vyhnúť sa diskriminačnému posudzovaniu rozličných konkurenčných spôsobov dopravy.

3.8

Toto nastoľuje otázku, na čo slúžia porovnateľné ustanovenia Spoločenstva pre vzdušnú nákladnú dopravu a cestnú nákladnú dopravu. Medzinárodné dohody o kompenzácii za škody alebo straty stanovujú podstatne nižšie sadzby (dohovor z Montrealu o leteckej doprave jednu tretinu maximálnej sumy stanovenej v nariadení, Dohovor k Zmluve pre medzinárodnú prepravu tovaru po cestách [CMR] jednu šestinu maximálnej sumy).

3.9

Vzťah medzi systémom monitorovania kvality, ktorý má byť dohodnutý medzi zmluvnými stranami a technickou špecifikáciou pre medzinárodnú prevádzku (TSI) pre dopravné telematické aplikácie, zostáva nejasný. Celoeurópske elektronické monitorovanie pohybu nákladnej železničnej dopravy v reálnom čase je obsiahnuté v TSI pre telematické aplikácie. V tomto ustanovení sú definované harmonizované technické špecifikácie a podmienky komunikácie. Ale jeho aplikácia a zavedenie do praxe si ešte vyžadujú značné investície a budú trvať veľa rokov.

3.10

Podľa tohto návrhu si železničná spoločnosť môže nárokovať náhradu kompenzačných platieb od správcu infraštruktúry, ak bol tento príčinou oneskorenia.

3.11

Tiež sú tu pravdepodobné pokusy obísť to zvyšovaním cien za jazdné cesty (rizikový dodatok), a zavádzaním tolerancií na oneskorenie do cestovných poriadkov. Vzhľadom na obmedzené kapacity infraštruktúry by to nebola požadovaná odozva, čo bolo už pozorované v sektore leteckej dopravy od začiatku platnosti smernice o kompenzáciách pasažierov. Výpočet rizika bude pre správcov infraštruktúry pomerne zložitý, pretože nevedia, ani nemôžu ovplyvniť cenu toku tovaru a výsledné kompenzácie.

3.12

Malo by sa pamätať na to, že infraštruktúra v nových členských štátoch v strednej a východnej Európe je v horšom stave, potrebuje značné investície a záväzky o kompenzáciách v nariadení by mohli spôsobiť veľké ťažkosti.

3.13

Návrh vyžaduje značné úsilie pri stanovení toho, kto je za čo zodpovedný a v nárokoch na kompenzácie od železničného podniku proti správcovi infraštruktúry. Rovnako bude zložité rozdelenie zodpovednosti v prípadoch, ak budú zainteresované viaceré podniky.

3.14

Perspektíva povinnosti zaplatiť vysoké kompenzácie by nemala viesť železničné podniky k tomu, aby kvôli dodržaniu termínov dodávky znížili bezpečnosť. Rovnako je vylúčené, aby železničné podniky vyvíjali prílišný tlak na svojich zamestnancov s rizikom, že zanedbajú pracovný, jazdný a odpočinkový čas.

3.15

EHSV vo svojom stanovisku k druhému železničnému balíku už poukázal na to, že sociálne pomery v cestnej doprave stavajú nákladnú železničnú dopravu do konkurenčnej nevýhody. Dôsledkom toho nemôže byť zosúladenie pracovných podmienok v železničnej doprave s podmienkami v cestnej doprave a povzbudzovanie železničných podnikov, aby nerešpektovali predpisy a vyvíjali tlak na pracovníkov.

4.1

EHSV v podstate víta opatrenia na zlepšenie kvality nákladnej železničnej dopravy.

4.2

Oproti prísnym kompenzačným dohovorom, vedúcim k obchádzaniu predpisov a vytváraniu zložitého systému refundácií, by boli vhodnejšie pozitívne stimuly. Toto sa vzťahuje hlavne na správcu infraštruktúry.

4.3

Opatrenia na zlepšenie kvality nákladnej železničnej dopravy nesmú diskriminovať iné spôsoby dopravy.

4.4

EHSV žiada Komisiu, aby preskúmala dopad opatrení na podniky a správcov infraštruktúry v nových členských štátoch.

4.5

EHSV trvá na tom, aby opatrenia na zlepšenie kvality nákladnej železničnej dopravy neviedli podniky k obchádzaniu pravidiel na úkor bezpečnosti a pracovných podmienok.

8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/17

1.1

Služby všeobecného záujmu (SVZ) predstavujú v súčasnej dobe spoločenskú tému, ktorá úzko súvisí s budovaním Európy.

1.2

Služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) sa v aktuálnych zmluvách uznávajú ako súčasť spoločných hodnôt Únie, ktoré prispievajú k sociálnej a územnej súdržnosti (článok 16); v Charte základných práv (hlava IV články II-34 až II-36) sa uznáva prístup k SVHZ a k právam, ktoré sa vzťahujú na špecifické zložky služieb všeobecného záujmu (sociálna bezpečnosť a sociálna pomoc, ochrana zdravia, ochrana životného prostredia, atď.).

1.3

Služby všeobecného záujmu nie sú iba jadrom konkurencieschopnosti a dôležitým prvkom prispievajúcim k cieľom Lisabonskej stratégie, ale rovnako tvoria aj kostru európskeho sociálneho modelu. Sú súčasťou záruky základných ľudských práv, faktorom ekonomiky vedomostí a sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a zároveň predstavujú prvky trvalo udržateľného rozvoja.

1.4

Aj keď nebola splnená požiadavka EHSV, aby podpora služieb všeobecného záujmu figurovala ako cieľ v článku 3 Ústavnej zmluvy, spomínaná zmluva predstavuje pre služby všeobecného záujmu istý pokrok: článok III-122 umožňuje EÚ, aby vo veci služieb všeobecného hospodárskeho záujmu horizontálnym spôsobom vydávala legislatívu o princípoch a podmienkach plnenia týchto služieb. Uznáva princíp slobodnej administratívy miestnych orgánov a možnosť, aby samotné miestne orgány poskytovali služby všeobecného hospodárskeho záujmu, pozdvihuje na ústavný princíp. Týmto konkrétnym ústavným princípom zdôrazňuje zásadu subsidiarity v oblasti príslušných kompetencií Únie a členských štátov pre služby všeobecného záujmu.

1.5

A predsa väčšina odvodeného práva je i naďalej poznamenaná všeobecnou nerovnováhou, kde na jednej strane je konkurenčné právo aj s priamym účinkom, a na druhej strane ciele všeobecného záujmu, ktoré tvoria výnimku z tohto zákona.

1.6

Európska únia naďalej dokazuje, že má problémy vysporiadať sa s protirečeniami medzi tým, že chce vybudovať trh s jediným nástrojom – konkurenciou, a potrebuje pritom zaistiť proces verejnej kontroly, ktorý hospodárske mechanizmy nebudú môcť zabezpečiť. Služby všeobecného záujmu nie sú techniky alebo nástroje, ale nositelia práv osôb, sociálnych vzťahov, začlenenia a integrácie.

1.7

Okrem iného nemožno ignorovať, že sme svedkami rozvíjajúceho sa nepochopenia, kritík a odmietnutí zo strany európskych občanov voči politikám, ktoré sa zjavne vydali smerom k takej európskej integrácii, ktorá sa javí čím ďalej tým viac vzdialená ich starostiam a ktorá zdôrazňuje sociálny zlom, ohrozuje sociálnu súdržnosť a oslabuje sociálny model.

1.8

Európsky model bude musieť nájsť harmonický spôsob zladenia trhových mechanizmov a služieb všeobecného záujmu v oblastiach, kde je takáto komplementárnosť zlučiteľná s cieľmi služieb všeobecného záujmu a môže priniesť užívateľovi a spotrebiteľovi istú pridanú hodnotu. To znamená, že s výhradou podmienok, určených v článku 86, odseku 2 zmluvy o ES, má efektívne splnenie poslania všeobecného záujmu v prípade konfliktu vyššiu hodnotu ako uplatnenie pravidiel o konkurencii, čo je v zhode s európskou judikatúrou.

1.9

Služby všeobecného záujmu si vyžadujú politickú vôľu, aby sa zabezpečilo riadenie kolektívnych záujmov a uspokojili sa základné potreby a práva v rámci európskeho sociálneho modelu. Ten spočíva v tom, že pre každého bez rozdielu veku, spoločenského postavenia, či regiónu, kde býva, bude zaistená primeraná sociálna ochrana, ale rovnako aj jednoduchý prístup k dobrej kvalite a prijateľným cenám za základné potreby ako sú potraviny, ubytovanie, voda, doprava, komunikácia, atď. Služby všeobecného záujmu sa teda jasne nachádzajú v oblasti trhovej ekonómie spoločnosti, ktorá by nemala byť zabezpečovaná iba hrou konkurenčných síl. Bez primeranej intervencie verejnosti sa bude Únia rozvíjať dvoma rýchlosťami a bude zdôrazňovať rozdiely v rozvoji, nerovnomernosti a sociálne vylúčenie.

1.10

V blízkej budúcnosti bude veľa európskych občanov vyzvaných, aby sa v referende vyjadrili k ratifikácii Ústavnej zmluvy. Nebude existovať politická Európa bez podpory verejnej mienky. Nebude existovať podpora verejnej mienky, ak Únia nebude môcť poskytnúť garancie na ochranu a rozvoj európskeho modelu spoločnosti a európskeho sociálneho modelu.

1.11

Biela kniha o službách všeobecného záujmu, ktorá stanovuje základy pre záruku kvalitných, prístupných a dostupných služieb všeobecného záujmu, predstavuje v tomto rámci dôležitú etapu (okrem iných) pre podporu Európy a Európanov a pre to, aby „NIE“ nenarušilo dynamiku budovania Európy.

1.12

Úvaha v Bielej knihe a výsledky diskusií o nej, ktoré sa očakávajú, nemožno oddeľovať od úvah o partnerstve medzi súkromným a verejným sektorom, o trhu so službami, hlavne sociálnymi službami, o štátnej pomoci, pripravovanej správe o vodohospodárstve, od prehodnotenia lisabonskej stratégie a hodnotiacich správ.

2.1

Biela kniha, ktorú Európska komisia prijala 12. mája 2004, hodnotí významnú európsku diskusiu, ktorá nasledovala po Zelenej knihe z roku 2003 a mnohé príspevky, hlavne od európskych inštitúcií a občianskej spoločnosti, ktorým poskytla priestor. Navrhuje strategické smery pre nasledujúce roky.

2.2

Diskusia o Zelenej knihe poukázala na rozdiely v názoroch a perspektívach. Predsa však vytvorila priestor pre konsenzus, pokiaľ ide o potrebu zabezpečiť harmonickú kombináciu trhových mechanizmov s poslaním verejnej služby.

2.3

Služby všeobecného záujmu môžu byť poskytované v spolupráci so súkromným sektorom alebo ich možno zveriť súkromným podnikom alebo verejným obchodným alebo neobchodným spoločnostiam. Preto ostáva definícia povinností a úloh verejnej služby v kompetencii verejných orgánov na príslušnej úrovni. Príslušné verejné orgány, ktorých sa to týka, sú rovnako poverené regulovať trhy a dbať o to, aby súkromní alebo verejní operátori plnili úlohy verejnej služby, ktoré im boli zverené.

2.4.1

Umožniť verejným orgánom, aby sa priblížili občanom: služby všeobecného záujmu by sa mali organizovať a regulovať tak, aby boli čo možno najbližšie k občanovi a aby sa prísne rešpektoval princíp subsidiarity.

2.4.2

Dosiahnuť ciele verejnej služby na otvorených a konkurenčných trhoch: Komisia je stále toho názoru, že otvorený a konkurenčný vnútorný trh na jednej strane a rozvoj kvalitných, prístupných a cenovo prijateľných služieb všeobecného záujmu na strane druhej sú zlučiteľné ciele: na základe zmluvy o ES a s výhradou podmienok, stanovených v článku 86-2, má efektívne plnenie úlohy všeobecného záujmu v prípade konfliktu vyššiu hodnotu ako uplatňovanie zmluvných pravidiel.

2.4.3

Zabezpečiť súdržnosť a všeobecný prístup: prístup ku kvalitným službám všeobecného záujmu, ktoré sú cenovo prijateľné pre všetkých občanov a podniky na celom území členských štátov je podstatný preto, aby sa uprednostňovala sociálna a územná súdržnosť Európskej únie. V tomto kontexte je univerzálna služba najdôležitejším pojmom, ktorý Spoločenstvo vyvinulo na to, aby sa zabezpečil účinný prístup k základným službám.

2.4.4

Udržať vysoký stupeň kvality a bezpečnosti: najmä bezpečnosť dodávky služieb, hlavne bezpečnosť zásobovania, predstavuje základnú požiadavku, ktorá sa musí zohľadniť v definícii poslania verejnej služby. Rovnako je potrebné, aby podmienky dodania služieb ponúkali operátorom dostatočné podnety na zachovanie primeranej úrovne dlhodobej investície.

2.4.5

Garantovať práva spotrebiteľov a užívateľov: tieto princípy sa týkajú hlavne prístupu k službám, hlavne cezhraničným službám na celom území Únie a pre všetky skupiny populácie, finančnej prístupnosti služieb vrátane zvláštnych režimov pre osoby s nízkym príjmom, fyzickej bezpečnosti, bezpečnosti a spoľahlivosti, kontinuity, vysokej kvality, výberu, prehľadnosti a prístupu k informáciám o dodávateľoch a riadiacich pracovníkoch. Zavádzanie týchto princípov si vo všeobecnosti vyžaduje, aby existovali nezávislí riadiaci pracovníci s právomocou a jasne definovanými úlohami. Patria sem právomoci na sankcie (prostriedky na kontrolu transpozície a uplatňovania pravidiel v oblasti univerzálnej služby), ktoré by mali zároveň zahŕňať ustanovenia o zastúpení a aktívnej účasti spotrebiteľov a užívateľov počas definovania a hodnotenia služieb, zavádzania spôsobov postihu a vhodnej rekompenzácie, ako i požiadavky, aby existovala evolučná klauzula, ktorá umožní prispôsobovať sa požiadavkám vo vzťahu k vývoju potrieb a záujmov užívateľov a spotrebiteľov, ako i vývoju mutácií hospodárskeho a technologického prostredia.

2.4.6

Monitorovať a hodnotiť prevádzkovanie služieb: tu sa bude zohľadňovať najčastejšie sa vyskytujúci názor, ktorý bol vyjadrený v konzultácii s verejnosťou. Komisia sa domnieva, že prípadné hodnotenie by malo byť viacrozmerné a malo by sa zameriavať na všetky závažné právne, hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty.

2.4.7

Rešpektovať rozmanitosť služieb a situácií: každá politika Spoločenstva, ktorá sa vzťahuje na služby všeobecného záujmu, musí povinne zohľadňovať rozmanitosť, ktorá je charakteristická pre rôzne služby tohto typu a podmienky, v ktorých sa tieto služby poskytujú. Neznamená to však, že nebude potrebné zabezpečiť nadväznosť prístupu Spoločenstva medzi rôznymi odvetviami, alebo že nebude potrebné vypracovať spoločné koncepcie, ktoré sa budú uplatňovať vo viacerých sektoroch.

2.4.8

Zvýšiť transparentnosť: tento princíp by sa mal aplikovať na všetkých úrovniach zavádzaného procesu a mal by zahŕňať definíciu úloh verejnej služby, organizáciu, financovanie a reguláciu služieb, ako aj ich produkciu a hodnotenie vrátane mechanizmov vybavovania sťažností.

2.4.9

Zabezpečiť právnu bezpečnosť: Komisia si uvedomuje, že uplatňovanie práva Spoločenstva by mohlo vyvolať celý rad otázok. Preto bude stále pracovať na tom, aby sa zvýšila právna bezpečnosť, ktorá nadväzuje na uplatňovanie práva Spoločenstva pri poskytovaní služieb všeobecného záujmu bez toho, aby poškodila súdnu prax Európskeho súdneho dvora a Súdu prvej inštancie.

2.5.1

Rešpektovať rozmanitosť v logickom rámci: Komisia opäť preskúma možnosť realizácie a potrebu rámcového zákona, ktorý sa bude vzťahovať na služby všeobecného záujmu v čase nadobudnutia účinnosti Ústavnej zmluvy; pristúpi k preskúmaniu situácie v oblasti služieb všeobecného záujmu a predloží správu do konca roka 2005.

2.5.2

Objasniť a zjednodušiť právny rámec o kompenzácii povinností verejnej služby: Do júla 2005 prijme Komisia rozhodnutie o uplatnení článku 86 Zmluvy o štátnej pomoci, poskytnutej formou kompenzácie za verejné služby niektorým podnikom, ktoré sú poverené riadiť služby všeobecného hospodárskeho záujmu; do júla 2005 prijme právny rámec Spoločenstva, ktorý sa bude vzťahovať na štátnu pomoc, ktorá sa poskytuje formou kompenzácie za verejnú službu; do júla 2005 prijme úpravu smernice 80/723/CEE o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a verejnými podnikmi; a do júla 2005 upresní aj podmienky, kedy môžu kompenzácie za verejnú službu predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 87, ods.1.

2.5.3

Poskytnúť jasný a prehľadný rámec k výberu podnikov, ktoré budú poverené službami všeobecného záujmu: Komisia pristúpi ku konzultáciám s verejnosťou o Zelenej knihe a aspektoch obstarávania v rámci verejno-súkromných partnerstiev; ak to bude potrebné, predloží návrhy, založené na výsledkoch z tejto konzultácie s verejnosťou.

2.5.4

Plne uznať všeobecný záujem v sociálnych a zdravotných službách: v priebehu roka 2005 predloží Komisia správu o sociálnych a zdravotníckych službách všeobecného záujmu; uľahčí spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti zdravotníckych služieb a služieb zdravotníckej starostlivosti, aby zabezpečila vysokú úroveň ochrany zdravia v celej Únii.

2.5.5

Analyzovať výsledky a hodnotiť prevádzkovanie služieb: V roku 2004 Komisia prezentovala svoje prvé horizontálne hodnotenie služieb všeobecného záujmu, založené na metodológii odhadu; v roku 2006 bude revidovať svoje hodnotiace mechanizmy.

2.5.6

Preskúmať sektorové politiky: Komisia bude podporovať kooperáciu národných regulačných úradov prostredníctvom riadiacich sietí; bude zohľadňovať výsledky konzultácií s verejnosťou o Zelenej knihe počas kontrol, ktoré sa už naplánovali v rôznych odvetviach: prieskum oblasti uplatňovania univerzálnej služby v elektronických komunikáciách do júla 2005; prieskum balíka služieb v elektronických komunikáciách do júla 2006; prehodnotenie smernice o poštových službách do konca roka 2006; prieskum vnútorných trhov s elektrinou a plynom do 1. januára 2006; prehodnotenie smernice „Televízia bez hraníc“ začiatkom roka 2005; prehodnotenie vodohospodárskeho sektora prebieha.

2.5.7

Premietať naše vnútorné politiky do našej medzinárodnej obchodnej politiky: Komisia bude naďalej dbať o to, aby postoje, ktoré Spoločenstvo prijalo počas medzinárodných obchodných rokovaní v oblasti služieb všeobecného záujmu, plne nadväzovali na vnútorný rámec predpisov v Únii.

2.5.8

Podporovať služby všeobecného záujmu v rozvojovej spolupráci: Komisia bude pomáhať rozvojovým krajinám, aby si vytvorili pevný rámec predpisov a inštitucionálny rámec ako hlavnú a nevyhnutnú podmienku pre podporu investícií a prístup k financiám pre základné služby všeobecného záujmu.

3.1

EHSV je potešený z vydania Bielej knihy. Berie na vedomie deväť princípov a osem smerov, ktoré navrhuje, aby sa posilnila existencia služieb všeobecného záujmu. Ľutuje však, že jeho opakované požiadavky z posledných rokov (1), aby sa zaviedol rámcový zákon, ktorý bude garantovať existenciu služieb všeobecného záujmu, slobodu definovať ich a organizovať v členských štátoch, slobodný výber spôsobov riadenia, ich dlhodobé financovanie, hodnotenie ich výkonov, práva spotrebiteľov, atď. neboli zatiaľ zohľadnené, aj keď sa Komisia zaväzuje, že vypracuje správu v tejto veci do konca roka 2005.

3.2

EHSV si obzvlášť cení skutočnosť, že Biela kniha obsahuje presnú agendu návrhov a opatrení, ktoré sa Európska komisia zaväzuje prijať kvôli tomu, aby sa tieto princípy a smery začali v priebehu nasledujúcich rokov a uplatňovať.

3.3

EHSV bude veľmi pozorne sledovať zavádzanie týchto záväzkov. Je pripravený prispieť svojimi príspevkami k zaisteniu ich účinnej efektívnosti.

4.1

Prvý princíp – „umožniť verejným orgánom, aby sa priblížili občanom“, znamená, že sa služby všeobecného záujmu organizujú a regulujú čo možno najbližšie k občanovi a že „musí byť prísne dodržiavaný princíp subsidiarity“. Teda poznámka pod čiarou 30 odkazuje na návrh nariadenia o miestnej vnútroštátnej doprave, ktoré „by nútilo členské štáty, aby využívali koncesie o verejných službách“, teda aby sa organizovali pravidelné verejné súťaže. Neexistuje podpora, ak neexistuje sloboda voľby spôsobu riadenia služieb všeobecného záujmu pre každý orgán v rámci jeho právomocí.

4.2

Tretí princíp – „zabezpečiť kohéziu a všeobecný prístup“ – vedie Komisiu k tomu, že zdôrazňuje, že „univerzálna služba je najdôležitejší pojem, ktorý Spoločenstvo vyvinulo na to, aby zabezpečilo efektívnu prístupnosť k základným službám“. Toto zahŕňa možnosť, že sa „prispôsobia požiadavky na základe vývoja potrieb a záujmov užívateľov a spotrebiteľov, ako i mutácií ekonomického a technologického prostredia“. V tomto zmysle a v rámci plánu e-Europe, ktorý presadzuje zovšeobecnenie využívania širokého pásma pre elektronické komunikácie, EHSV pripomína, že v súčasnosti je v Európskej pätnástke 20 % populácie z týchto služieb vylúčených. Teda, široké pásmo je služba všeobecného záujmu, ktorá zlepšuje životné podmienky a znižuje vzdialenosti a uľahčuje prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a verejným službám, tak pre geograficky izolovaných občanov, ako i pre tých najchudobnejších. Z toho vyplýva, že ak sa nebudú šíriť univerzálne telekomunikačné služby, široké pásmo a mobilné telefóny za prístupnú cenu, bude sa meškanie Európskej únie a spoločnosti, založenej na vedomostiach v zavádzaní a využívaní nových informačných a komunikačných technológií zväčšovať, zatiaľ čo sa budú hlavne v nových členských štátoch zvyšovať digitálne rozdiely.

4.3

Šiesty princíp „sledovať a hodnotiť prevádzkovanie služieb“, tiež zodpovedá úmyslu EHSV, tak ako aj iných aktérov, rozvíjať progresívnu dynamiku hodnotenia služieb všeobecného záujmu tak, aby sa prispelo k ich efektívnosti, rovnoprávnosti k ich prístupu a ich prispôsobeniu sa vývoju potrieb spotrebiteľov, občanov a spoločnosti, ako i k revidovaniu pravidiel. Biela kniha právom zdôrazňuje, že hodnotenie musí byť „viacrozmerné a musí byť zamerané na všetky závažné, právne, ekonomické, sociálne a environmentálne stránky“: v tomto kontexte si EHSV želá, aby hodnotenie dôkladne skúmalo otázky zamestnanosti. EHSV trvá na tom, že úlohou Európskej únie je definovať spoločnú metodológiu, spoločné kritériá, hlavne kritériá kvality a podnecovať dynamiku objektívneho a nezávislého hodnotenia. Toto sa musí viesť v duchu rešpektovania princípu subsidiarity. Podľa EHSV musia návrhy v Bielej knihe, zamerané na opätovné prehodnotenie sektorových politík (pozri bod 2.5.6) sprevádzať hodnotiace správy o účinkoch z predchádzajúcich opatrení. EHSV pripomína svoj návrh prispieť k riadeniu vyhodnotenia, pretože združuje vo svojich radoch zúčastnené zainteresované strany do jedného celku. V tejto perspektíve bude EHSV analyzovať možnosť, ako vytvoriť stálu študijnú skupinu pre služby verejného záujmu.

4.4

Siedmy princíp „rešpektovať rozmanitosť služieb a situácií“, „však neznamená, že nebude potrebné zabezpečiť súvislosť prístupu Spoločenstva medzi rôznymi odvetviami, alebo že nebude potrebné vypracovať spoločné koncepcie, ktoré bude možné uplatňovať vo viacerých sektoroch“. Orientačný návrh pozostáva z toho, že Komisia znovu preskúma uskutočniteľnosť a potrebu rámcového zákona o službách všeobecného záujmu v čase nadobudnutia účinnosti Ústavnej zmluvy a do konca roku 2005 predloží správu. Biela kniha teda nepotláča požiadavku EHSV a mnohých iných európskych aktérov, aby existovala rámcová smernica (pozri stanovisko EHSV k „Zelenej knihe o službách všeobecného záujmu – Ú. v. EÚ C 80, 30.3.2004“). Zdá sa však, že je nevyhnutné, aby sa služby všeobecného záujmu posilnili ako celok, vrátane sociálnych služieb a všeobecných zdravotníckych služieb s ohľadom na ich špecifickosť, vo vzťahu k právu na konkurenciu, financovanie, zavedenie princípu subsidiarity alebo miesto v európskej integrácii.

4.5

Deviaty princíp, „zaistiť právnu bezpečnosť“, vedie Komisiu k tomu, aby „stále konala“, bez toho, aby poškodila súdnu prax Európskeho súdneho dvora a Súdu prvej inštancie. Z tohto princípu vychádzajú dva orientačné návrhy:

4.5.1

„Do júla 2005 objasniť a zjednodušiť právny rámec pre kompenzáciu záväzkov za verejnú službu“, čo by malo viesť k tomu, že by sa pri rešpektovaní princípov transparentnosti, zabránenia diskriminácii a dodržiavania proporcionality mala garantovať bezpečnosť dlhodobého financovania na jednej strane a potrebné investície na to, aby služby boli nepretržité a trvalé, na druhej strane by sa mala garantovať kompenzácia záväzkov za verejné alebo univerzálne služby; malo by sa uznať, že formy, ktoré tieto kompenzácie môžu mať, sú veľmi odlišné a musia umožniť, aby sa prispôsobili stanoveným cieľom: verejné dotácie, vnútorné roviny, ktoré umožňujú financovať výdavky, ktoré vznikli z obchodov z rentabilnej činnosti, doprevádzané výhradnými alebo nevýhradnými právami, kompenzačné fondy medzi operátormi, oslobodenie od daní a iných poplatkov, partnerstvá medzi verejným a súkromným sektorom, finančné podpory na poskytnutie služieb užívateľom, atď.

4.5.2

„Poskytnúť jasný a transparentný rámec pre výber podnikov, ktoré sú poverené službou všeobecného záujmu“, na základe konzultácie s verejnosťou o Zelenej knihe o partnerstvách medzi verejným a súkromným sektorom. Pre EHSV to znamená uznať, že je potrebné, aby spôsoby riadenia služieb všeobecného záujmu boli rozmanité a aby existovala možnosť slobodného výberu pre každý verejný orgán, ktorého sa to týka: buď priame riadenie samotným verejným orgánom (oddelenie alebo správa podniku), alebo riadenie, ktoré sa zverí verejnému alebo zmiešanému podniku, nad ktorým verejný orgán vykonáva istý druh dohľadu, ktorý je ekvivalentný dohľadu nad jeho vlastnými oddeleniami, alebo funguje v neziskovej sociálnej, kooperatívnej alebo asociačnej ekonomike, alebo poverením podniku na určité obdobie (koncesia so zavedením predbežnej konkurencie), pričom neslobodno zabúdať na možnosť reverzibility (zameniteľnosti) jedného spôsobu riadenia za iný.

5.1

Biela kniha o službách všeobecného záujmu zaznamenáva pokrok v zohľadňovaní spomínaných služieb na úrovni Únie. Predstavuje dobrý základ pre rozvoj koncepčných prvkov pre európsku politiku a pre oblasť služieb všeobecného záujmu, ktorá umožní európskym podnikom a každému občanovi, aby mohli využívať služby všeobecného záujmu, ktoré budú prístupné, cenovo prijateľné, výkonné a na vysokej technologickej úrovni.

5.2

Služby všeobecného záujmu nie sú iba v centre hospodárskej súťaže, ale zároveň predstavujú hlavný prvok v sociálnych a environmentálnych oblastiach. Dopĺňajú triptych (ekonómia, sociálne veci, životné prostredie) lisabonskej stratégie a predstavujú jej hlavnú a najnutnejšiu výzvu k tomu, aby sa z Európskej únie stala najdynamickejšia spoločnosť, založená na vedomostiach, schopná najväčšej konkurencie na základe trvalo udržateľného rozvoja ekonomiky, kvalitatívneho a kvantitatívneho zvýšenia zamestnanosti a posilnenej sociálnej súdržnosti. Služby všeobecného záujmu, ak zoberieme do úvahy ich špecifickosť, siahajú za jednotný trh a sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho a sociálneho prospechu občanov a podnikov.

5.3

Pôjde teda o to, aby sa prispelo k tomu, že sa dosiahne harmonická kombinácia trhových mechanizmov a úloh služieb všeobecného záujmu v oblastiach, kde je takáto komplementárnosť zlučiteľná s cieľmi služieb všeobecného záujmu a môže priniesť nadhodnotu v prospech zlepšenia kvality života európskych občanov, pamätajúc pritom na hospodársky rast, vytváranie pracovných miest a trvalo udržateľný prospech..

5.4

„V mene solidarity a hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ktoré sú uznané v zmluvných princípoch, treba chrániť a upevňovať práva občanov, aby mohli využívať služby všeobecného záujmu, ktoré sú prístupné, cenovo prijateľné a výkonné. Musí sa rešpektovať proces liberalizácie služieb všeobecného záujmu, o ktorom rozhodol členský štát podľa spomínaných kritérií. To je dôvod, pre ktorý je potrebné vypracovať súbor všeobecných princípov pre rôznorodé služby, ktorých spôsoby poskytovania sa odlišujú podľa jednotlivých členských štátov a ktoré plne rešpektujú princíp subsidiarity“.

8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/22

1.

2.

3.

4.

5.

1.1

Využiteľná energia (1) je základom nášho dnešného spôsobu života a našej kultúry. Len za predpokladu, že budeme mať k dispozícii dostatok energie, dosahujeme súčasný životný štandard: priemernú dĺžku života, zásobovanie potravinami, všeobecný blahobyt a priestor pre osobný rozvoj, ktorý dosiahol vo veľkých a rozvíjajúcich sa priemyselných krajín takú úroveň, ktorá nemá v histórii obdoby. Bez dostatočného zásobovania energiou by tieto vymoženosti boli veľmi ohrozené.

1.2

Nevyhnutnosť zabezpečeného, cenovo výhodného, ekologického a udržateľného zásobovania využiteľnou energiou sa nachádza v centre pozornosti uznesení Rady z Lisabonu, Göteborgu a Barcelony. Na základe toho si Európska únia stanovila tri navzájom úzko súvisiace a rovnako dôležité ciele v oblasti energetickej politiky, a síce ochrana a zlepšenie (1) konkurencieschopnosti, (2) stability dodávok a (3) životného prostredia, pričom všetky tieto tri aspekty sú v zmysle udržateľného rozvoja.

1.3

Výbor vo viacerých stanoviskách (2) konštatoval, že príprava a využívanie energie sú spojené so znečisťovaním životného prostredia, rizikami, vyčerpaním zdrojov a problematickými zahraničnopolitickými závislosťami a nepredvídateľnými aspektmi (napr. súčasná cena ropy), a že najdôležitejším opatrením za účelom zníženia rizika dodávok, rizika hospodárskych kríz a iných rizík je podľa možnosti čo najvšestrannejšie a najvyváženejšie využívanie všetkých druhov a foriem energie, vrátane snáh o úspory a racionálne zaobchádzanie s energiou.

1.4

Žiadna z možností alebo stratégií, ktoré môžu prispieť k zásobovaniu energiou v budúcnosti, nie je technicky perfektná, každá z nich má nejaké rušivé vplyvy na životné prostredie, žiadna z nich nie je postačujúca pre všetky potreby, potenciál žiadnej z nich nie je dostatočne dlhodobo predvídateľný. Súčasný trend spolu s vývojom nákladov v prípade konvenčných nosičov energie, ako aj jej alternatívnych foriem, okrem toho demonštruje, že energia bude v budúcnosti sotva tak cenovo výhodne dostupná, ako to bolo doteraz v prípade spaľovania (3) fosílnych nosičov energie, ako napr. ropy, uhlia a zemného plynu.

1.5

Zodpovedná európska energetická politika, orientovaná dlhodobo, sa preto nemôže spoľahnúť ani na to, že zásobovanie energiou zohľadňujúce hore uvedené ciele môže byť zabezpečené len využívaním malého počtu nosičov energie.

1.6

Dlhodobo dostupné, ekologické a ekonomicky kompatibilné zásobovanie energiou teda nie je zabezpečené ani v Európe, ani v globálnom meradle (4). Kľúč k možným riešeniam sa môže nájsť len na základe ďalšieho intenzívneho výskumu a vývoja. To musí zahŕňať aj vypracovanie pilotných zariadení, ich technické a hospodárske preskúšanie a napokon ich postupné zavádzanie na trh.

1.7

Výbor okrem toho poukázal na skutočnosť, že riešenie problematiky energie by malo byť orientované globálnejšie a zamerané na podstatne dlhšie časové obdobie, keďže zmeny v energetickom hospodárstve prebiehajú len pomaly a emisia klimatických (skleníkových) plynov nepredstavuje regionálny, ale globálny problém. Okrem toho možno očakávať, že tento problém sa v budúcnosti – a to najmä v druhej polovici tohto storočia – ďalej prehĺbi.

1.8

Negatívny vplyv obmedzenia na strane zdrojov ako aj problematiky emisií sa totiž zväčší navyše aj tým, že na základe nárastu obyvateľstva a potreby menej rozvinutých krajín dobehnúť hospodársky vývoj sa svetová potreba energie do roku 2060 podľa všetkého zdvoj-, ba až strojnásobí. Vychádzajúc zo súčasného stavu poznania sa táto veľmi výrazná dodatočná potreba nebude dať vykompenzovať výlučne zvýšením efektívnosti a úsporami energie.

1.9

Stratégia a perspektíva vývoja preto musí zohľadniť aj obdobie po cieľovom horizonte roku 2060.

1.10

Ako už výbor skôr konštatoval, existuje pri vnímaní tejto problematiky zo strany občanov a vo verejnej diskusii široké spektrum názorov siahajúcich od podceňovania až po preceňovanie rizík a príležitostí.

1.11

Z toho vyplýva, že zatiaľ ešte neexistuje dostatočne zjednotená globálna energetická politika. Táto skutočnosť sťažuje navyše potrebnú rovnosť šancí EÚ v globálnej hospodárskej súťaži.

1.12

Dokonca aj v rámci členských krajín Únie existujú určité rozdiely v postojoch k energetickej problematike. Napriek tomu sa tu i na úrovni EÚ dosiahla v prevažnej miere zhoda v tom, že je potrebné ďalej rozvíjať všetky alternatívy – vo viacerých členských krajinách s výnimkou jadrovej energie. Pre tento účel prichádza veľký počet zodpovedajúcich vývojových a výskumných programov a ostatných, sčasti dokonca kumulatívnych podporných programov na aplikáciu, a síce na úrovni členských krajín ako aj zo strany EÚ.

1.13

Osobitným cieľom EÚ je pritom výrazné zvýšenie využívania obnoviteľných nosičov energií v stredno- až dlhodobom horizonte, čo môže byť prospešné aj z hľadiska ochrany klímy. V tejto súvislosti zohráva geotermálna energia dôležitú úlohu.

2.1

Pojmom využívanie geotermálnej energie sa označujú všetky postupy, ktoré sa napoja na tok tepelnej energie prúdiaci z veľmi horúceho vnútra Zeme na jej povrch a využívajú ho. Ako médium prenosu tepla sa pritom využíva voda (5) (vo forme kvapaliny/pary).

2.1.1

Hustota tohto prúdu tepla je však veľmi nízka. Teploty prevládajúce pod zemským povrchom sa zvyšujú rastúcou hĺbkou len veľmi pomaly: všeobecná priemerná hodnota je nárast teploty približne o 3 oC na 100 m hĺbky. Geologické zóny, v ktorých prichádza k výraznejšiemu nárastu teploty pri rastúcej hĺbke, sa označujú ako geotermálne anomálie.

2.1.2

Teplotný režim zemských vrstiev blízko povrchu môže byť ovplyvnený aj slnečným žiarením, čo sa však napriek tomu v ďalšom priebehu textu zahŕňa pod tepelnú energiu Zeme.

2.2

Rozlišujeme dve formy využívania tepelnej energie Zeme.

2.2.1

Na jednej strane pritom ide o využívanie tepla na kúrenie. Na kúrenie sa v súčasnosti v rámci EÚ využíva zhruba 40 % celkovej potreby energie, a pre tento účel spravidla postačujú relatívne nízke teploty (vody), už < 100oC.

2.2.1.1

Výlučne na kúrenie sa okrem iného používajú tzv. geotermálne sondy, pri ktorých voda protismerne preteká koaxiálnou rúrou (s hĺbkou 2,5 – 3 km) uzavretou na dolnom konci voči okolitému zemskému prostrediu a pritom prijíma využiteľný tepelný výkon až do max. 500 kWth.

2.2.1.2

Osobitný druh využitia zemského tepla v bezprostrednej blízkosti zemského povrchu sa zakladá na použití geotermálnych čerpadiel („obrátený chladiarenský stroj“) na vykurovanie budov (zhruba od 2 kWth do 2 MWth); pritom sa navyše používa „chladiaci prostriedok“ (6). V tomto prípade existuje viacero variant, ktoré sa vzťahujú na hĺbky – v závislosti od techniky – od jedného metra až do niekoľko sto metrov.

2.2.2

Na druhej strane pritom ide o výrobu elektrickej energie, pre ktorú sú na rozdiel od predchádzajúcej možnosti nevyhnutné vyššie teploty (vody), napr. > 120oC, pričom voda na ohrievanie sa zvyčajne vedie podložím pomocou dvoch vrtov vyhĺbených vo väčšom odstupe, pričom tento prietok je protismerný. Týmto spôsobom je možné docieliť väčší tepelný výkon, a síce okolo 5 až 30 MWth.

2.2.2.1

Ale aj tieto teploty (vody) sú ešte stále nízke vzhľadom na požadovanú termodynamickú účinnosť (na premenu tepelnej energie na energiu elektrickú) a vzhľadom na potrebné teploty varu pre obeh turbín.

2.2.2.2

Pre obeh turbín sa preto používajú prednostne pracovné prostriedky s teplotou varu, ktorá je oproti vode nižšia (ako napr. perfluórpentán C5F12). Pre tento účel sú vyvinuté špeciálne obehy turbín, ako napr. tzv. „organic rankine cycle“ (proces ORC) alebo tzv. proces Kalina.

2.2.3

Je veľmi výhodné skombinovať obe formy aplikácie (elektrinu a tepelnú energiu) a využiť teplo, ktoré nebolo využité pri výrobe elektriny alebo na výrobu elektriny, práve na kúrenie: súčasná produkcia vykurovacieho tepla a elektrickej energie.

2.3

Za účelom dodávky technicky využiteľnej energie najmä na výrobu elektriny sú však spravidla vhodné len ložiská tepla nachádzajúce sa dostatočne hlboko – a to niekoľko kilometrov – pod zemským povrchom. To si vyžaduje nákladné hĺbkové vrty.

2.3.1

Avšak náklady na rozbehnutie prevádzky a samotnú prevádzku takýchto zariadení výrazne stúpajú so vzrastajúcou hĺbkou. Preto je potrebné zvážiť v závislosti od plánovaného využívania najvhodnejšiu kombináciu hĺbky vrtu, miery účinnosti a objemu získaného tepla.

2.4

Preto boli vyhľadávané najprv predovšetkým ložiská tepla v tých geologických zónach, kde existujú geotermálne anomálie.

2.4.1

Takéto významné geotermálne anomálie (tzv. vysokoentalpické (7) ložiská) predovšetkým v regiónoch zvýšeného vulkanizmu (Island, Taliansko, Grécko, Turecko). Vysokoentalpické ložiská boli využívané už v staroveku ako liečebné kúpele a využívajú sa už približne sto rokov aj na výrobu elektriny (Larderello, Taliansko, 1904).

2.4.2

Naproti tomu sa mierne geotermálne anomálie (tzv. nízkoentalpické hydrotermálne ložiská), t. j. len mierny nárast teploty s vzrastajúcou hĺbkou, nachádzajú v tektonicky aktívnych oblastiach (Hornorýnska priekopa, Tyrhenské more, Egejská oblasť, atď.) a sú rozšírené aj v sedimentoch obsahujúcich vodu (Panónska panva v Maďarsku a Rumunsku, severonemecko-poľská panva).

2.5

Kvôli obmedzenému množstvu zón s geotermálnou anomáliou prebiehajú od polovice 80-tych rokoch v rastúcej miere snahy využiť teplo nachádzajúce sa aj v „normálnych“ geologických formáciách za účelom lepšieho uspokojenia rastúcej potreby úžitkovej energie a lepšieho prispôsobenia ponuky tepla, resp. energie, potrebám príslušného regiónu.

2.5.1

Preto sa od 90-tych rokov začalo s využívaním ložísk mimo geotermálnych anomálií – predovšetkým v nemecky hovoriacich oblastiach – na získavanie energie. Príprava elektrickej energie sa realizovala až v posledných štyroch rokoch v Altheime a Bad Blumau (Rakúsko) a v Neustadt-Glewe (Nemecko).

2.5.2

2.6

Výhody týchto postupov sú nasledovné:

2.7

Na druhej strane sú tu však nasledovné nevýhody:

3.1

Pri hĺbkovej geotermii ide v podstate o tri techniky sprístupnenia a využívania – zvyčajne s nutnosťou výkonu min. po dvoch vrtoch (dubleta) (8) – alebo ich varianty, t. j.

Okrem toho sa vyvíjajú aj povrchové techniky využívania tepla (9), ktoré majú umožniť zlepšený prenos, resp. využitie tepla.

3.2

V EÚ predstavuje súčasná kapacita výroby elektrickej energie z geotermálnych zariadení – v zásade prostredníctvom využívania geotermálnych anomálií – zhruba 1 GWel, teda asi 2‰ celkového elektrického výkonu inštalovaného EÚ, a to zväčša v Taliansku. Na bezprostredné využívanie tepla na vykurovanie je momentálne nainštalovaných okolo 4 GWth. Trendy projektované na rok 2010 však predpokladajú až 8 GWth alebo viac.

3.3

Oba druhy využívania tak nepredstavujú príspevok k zásobovaniu energiou v EÚ, ktorý by mal kvantitatívne veľkú váhu, a aj ich podiel na využívaní obnoviteľných zdrojov je doteraz zanedbateľný.

3.4

Využívanie geotermálnej energie v posledných rokoch však naznačuje výrazný nárast, a to v dôsledku podpory zo strany členských krajín, ako aj zo strany EÚ. Pokiaľ ide o rozsah tepelného výkonu od niekoľko MWth až po niekoľko desiatok MWth ponúka geotermia príspevok k decentralizovanému zásobovaniu energiou.

3.5

Podľa názoru výboru je to oprávnené a hodné podpory. Aj tu ako vo väčšine prípadov ide o pilotné zariadenia, pri ktorých majú byť vyskúšané a ďalej vyvíjané rôzne metódy.

3.6

Mimo oblasti s geotermálnymi anomáliami sú náklady na kWhel elektrickej energie v súčasnosti zhruba na úrovni polovice nákladov na výrobu elektriny zo solárnych zariadení a dvojnásobku nákladov na jej výrobu z veterných zariadení, a aj to väčšinou pri súčasnej výrobe tepla a elektrickej energie.

3.6.1

Ponuka geotermálnej energie (pozri vyššie) však môže byť do veľkej miery prispôsobená potrebám, čo pri rastúcich podieloch obnoviteľných zdrojov energie na trhu s energiou bude postupne čoraz väčšou výhodou. Potom si totiž výkyvy vo výkonoch veternej a solárnej energie budú vyžadovať čoraz viac regulačných a kompenzačných opatrení; potom zrejme nebude možné zaobísť sa bez energeticky náročných a nákladných akumulačných médií, ako napr. vodík.

4.1

Ak sa podarí vyriešiť obmedzenie na zóny geotermálnych anomálií (pozri aj body 2.4 a 2.5), má využívanie geotermálnej energie veľký potenciál a môže podstatne prispieť k ekologickému a udržateľnému zásobovaniu energiou (pozri aj bod 4.13).

4.2

Aby bolo možné tento potenciál sprístupniť a ďalej rozvíjať, sú pre hospodársky efektívnu výrobu elektriny potrebné vrty s minimálnou hĺbkou 4 až 5 km za účelom sprístupnenia tých vrstiev (hornín), ktoré vykazujú minimálne teploty na úrovni asi 150 oC. Okrem toho musí byť s touto horninou zaobchádzané tak, aby bola umožnená dostatočná výmena tepla medzi horúcou horninou a prirodzene sa vyskytujúcou, resp. dopravovanou vodou, a tiež dostatočné prúdenie vody.

4.2.1

Pre využívanie tepla výlučne na vykurovanie postačujú naproti tomu (pozri aj bod 2.2.1.1.) aj menšie hĺbky vrtov, napr. 2 – 3 km.

4.3

Príslušné technologické postupy sa už vyvíjajú a testujú na viacerých stanovištiach (napr. Soultz-sous-Forêts, Groß Schönebeck) rôznych geologických formácií v Európe. Potenciál ďalšieho rastu sa skrýva vo vývoji technológií využívania, ktoré by boli v čo najväčšej miere nezávislé od stanovišťa, čím by boli aplikovateľné kdekoľvek. Tento cieľ však ešte vyžaduje veľa úsilia v rámci vývoja a výskumu.

4.4

Na jednej strane je dôležité ďalej rozvíjať rôzne techniky, ktoré už boli (aspoň čiastočne) vypracované, do štádia umožňujúceho ich využitie a verifikovať hore uvedené predpoklady pre udržateľné využívanie geotermálnej energie.

4.4.1

Obzvlášť dôležitou otázkou je pritom, či v takto stimulovanom ložisku sú skutočne splniteľné hydraulické a termodynamické predpoklady pre dostatočnú udržateľnosť.

4.5

Na druhej strane je potrebné vylepšiť a zracionalizovať aj jednotlivé kroky postupov do tej miery, aby náklady na takéto využívanie energie boli konkurencieschopné (pozri nižšie). Preto je nevyhnutné vyvinúť príslušné úsilie v oblasti vývoja a výskumu (pozri bod 1.6), ale aj opatrenia zamerané na prípravu trhu, aby bolo možné dosiahnuť úspory nákladov podmienené výrobou.

4.6

Zo strednodobého hľadiska sa termínom „konkurencieschopný“ rozumie stav, keď využívanie geotermálnej energie bude môcť z hľadiska nákladov konkurovať využívaniu veternej energie. Toto možno očakávať v súvislosti so stále zreteľnejšími nevýhodami veternej energie. Tieto nevýhody sú: veľmi silno kolísajúca ponuka, čo – ako je známe – vedie k značným sekundárnym nákladom a aj emisiám na iných miestach, negatívne vplyvy pre obyvateľstvo žijúce v okolí ako aj pre vzhľad krajiny, a tiež k rastúcej potrebe opráv a údržby. Do celkového hodnotenia je potrebné zahrnúť aj náklady, ktoré musia znášať spotrebitelia, resp. štát.

4.7

Z dlhodobého hľadiska a pri zohľadnení pravdepodobne aj naďalej rastúcich cien ropy a zemného plynu (a možného poklesu ich množstva, ktoré bude k dispozícii) vzniká otázka všeobecnej konkurencieschopnosti geotermálne získanej energie. To znamená, či aj toto využívanie energie – pri zohľadnení externých nákladov všetkých techník premeny energie – môže byť dlhodobo konkurencieschopné bez akýchkoľvek dotácií, resp. preferenčných opatrení deformujúcich trh, a ak áno, v akom časovom horizonte.

4.8

Dovtedy je však potrebné (10), aby:

4.9

Výbor s uspokojením konštatuje, že v tejto oblasti sa už vykonalo veľa práce. Výbor v plnej miere podporuje Komisiu v jej výskumno-vývojových projektoch, ktoré v tejto súvislosti prebiehajú alebo boli vypísané, ako aj v jej zámere ešte raz výrazne posilniť príslušné opatrenia a snahy v budúcom výskumno-vývojovom rámcovom programe. Výbor podporuje aj členské krajiny v ich príslušných výskumno-vývojových projektoch a taktiež v ich snahách uľahčiť a už teraz stimulovať skúšobné zavedenie na trh pomocou podporných opatrení.

4.10

Výbor v tejto súvislosti opakuje svoje predošlé odporúčanie využiť šance Európskeho výskumného priestoru prostredníctvom rozsiahlej, transparentnej, koordinovanej a všetkými partnermi podporovanej stratégie ENERGETICKÝ VÝSKUM a urobiť z tohto výskumu podstatný prvok Siedmeho výskumno-vývojového rámcového programu a programu Euratom.

4.11

V tom by mali byť zahrnuté aj potrebné výskumno-vývojové opatrenia pre rozvoj geotermie a mali by dostať primerané miesto, pokiaľ nebude možné lepšie odhadnúť a zhodnotiť dlhodobý vývoj nákladov a skutočne realizovateľný potenciál tejto technológie na energetickom trhu, ktorý aj tak podlieha neustálym zmenám.

4.12

Výbor okrem toho odporúča zahrnúť všetky výskumno-vývojové programy týkajúce sa geotermie – t. j. aj tie, ktoré boli doteraz podporované výlučne na národnej úrovni – v zmysle otvorenej koordinácie v najväčšom možnom rozsahu do európskeho energetického výskumného programu a tým aj podporiť európsku kooperáciu.

4.13

Výbor v tejto súvislosti konštatuje, že teraz vzniká šanca pre nové členské krajiny zúčastniť sa výskumno-vývojového rámcového programu EÚ. Obnova existujúcich energetických systémov, ktorá sa v týchto krajinách stáva aktuálnou otázkou, by mala byť využitá na rozbehnutie príslušných ukážkových a pilotných zariadení.

4.14

Výbor ďalej doporučuje, aby sa Komisia aj naďalej snažila v maximálnej miere harmonizovať účinné podporné opatrenia pre zavedenie na trh (napr. zákony o dodávkach energie z alternatívnych zdrojov) v rámci EÚ, aby tak bola aspoň v rámci techniky „geotermie“ umožnená spravodlivá hospodárska súťaž v kontexte EÚ medzi technikami rovnakého druhu.

4.15

S ohľadom na súčasnú prípravu tepla na vykurovanie a elektrickej energie, ktorá sa v prípade geotermie ponúka a pre ktorú je geotermia obzvlášť vhodná, výbor okrem toho odporúča, aby sa Komisia zamerala aj na zodpovedajúce systémy na prenos tepelnej energie a jej využívanie.

5.1

Pojem „využívanie geotermálnej energie“ zastrešuje všetky techniky, ktoré využívajú prúd tepelnej energie vyvierajúci z vnútra Zeme na jej povrch.

5.2

Toto sa na prvom mieste týka zásobovania tepelnou energiou, ale aj elektrickou energiou alebo súčasnou prípravou oboch foriem energie.

5.3

V oblastiach geotermálnych anomálií sa využívanie geotermálnej energie už uplatňuje, jej relatívny prínos k celkovému zásobovaniu energiou je však veľmi malý.

5.4

Nasadením technológií, ktoré umožňujú využívanie aj v oblastiach mimo geotermálnych anomálií, môže mať využívanie geotermálnej energie potenciálne veľký význam pre udržateľné zásobovanie energiou, a síce v oblasti základného zásobovania. To je však spojené s hĺbkovými vrtmi do hĺbky okolo 4 až 5 km a dodatočnými „stimulačnými opatreniami“.

5.5

Sľubný rozvojový potenciál sa však skrýva aj vo využívaní „nehĺbkovej“ tepelnej energie Zeme s geotermálnymi čerpadlami na vykurovanie a klimatizáciu priestorov.

5.6

Potenciál pre základné zásobovanie energiou odlišuje geotermiu od postupov s kolísajúcou ponukou (ako veterná a solárna energia), ktoré sú alebo budú v rastúcej miere odkázané na regulačné, kompenzačné a akumulačné techniky a ktoré kvôli potrebe veľkých plôch a vplyvu na vzhľad krajiny narážajú na odpor obyvateľstva.

5.7

Výbor opakuje svoje odporúčanie využiť šance Európskeho výskumného priestoru prostredníctvom rozsiahlej stratégie ENERGETICKÝ VÝSKUM.

5.8

V rámci toho by mali byť obsiahnuté aj potrebné výskumno-vývojové opatrenia pre rozvoj geotermie, ktoré by mali byť prijaté, ďalej rozvíjané a primerane zintenzívnené v kontexte už prebiehajúcich príslušných programov.

5.9

Výbor odporúča integrovať výskumno-vývojové programy týkajúce sa geotermie, ktoré boli doteraz podporované výlučne na národnej úrovni, v zmysle otvorenej koordinácie do takéhoto európskeho energetického výskumného programu a jeho integrujúcich opatrení.

5.10

Výbor odporúča vytvoriť vo všetkých členských krajinách úvodné, degresívne prebiehajúce stimuly a úpravy pre zavedenie na trh (napr. zákon o dodávkach energie z alternatívnych zdrojov) ako aj pre súkromných investorov, ktoré zatraktívnia sprístupnenie a predaj dočasne podporovanej energie, aby sa takýmto spôsobom prispelo k prevereniu, vylepšeniu a vyhodnoteniu hospodárskeho potenciálu tejto formy energie.

5.11

Výbor doporučuje harmonizovať v EÚ tieto podporné opatrenia do tej miery, aby bola v rámci techniky „využívania geotermálnej energie“ umožnená spravodlivá hospodárska súťaž v kontexte EÚ.

8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/28

1.1

EHSV už od začiatku sledoval vznik a vývoj európskeho programu satelitnej rádionavigácie a lokalizácie Galileo, uznajúc jeho základný strategický význam pre konkurencieschopnosť európskeho systému tak kvôli inovatívnemu charakteru jeho dosahu a odozvy v hospodárskej, sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti, ako aj vďaka zvýšeniu kvality života občianskej spoločnosti, ktorú Galileo môže zabezpečiť (1) EHSV tiež poukázal na potrebu hneď od vytvorenia spoločného podniku Galileo (2) zapojiť súkromný sektor do vývoja a využívania systému, zabezpečujúc trvalú podporu počas fázy vývoja a budovania a inštalácie (3).

1.2

Ako zdôraznil EHSV vo svojom nedávnom stanovisku k tejto téme (4), „program GALILEO, konečne vstúpil do etapy skutočného spustenia na základe dohody z 26. mája 2003 v rade ESA (Európskej agentúry pre vesmír) o jednotlivých finančných príspevkoch svojich členov.“ Opätovne pripomenul, že „program GALILEO predstavuje veľkú výzvu pre Európsku úniu, jej nezávislosť, jej vedecko-technické kapacity, jej ekonomiku a v prvom rade jej vesmírny sektor a sektor telekomunikácií.“

2.1

Treba pripomenúť, že realizácia programu Galileo prebieha v štyroch fázach:

2.2

Po ukončení fázy definície bol v máji 2002 vytvorený spoločný podnik Galileo na dobu štyroch rokov s cieľom „garantovať jednotnosť manažmentu a finančnej kontroly výskumného, vývojového a demonštračného projektu programu Galileo, s využitím fondov pridelených na tento program.“

2.3

Okrem toho sa nariadením 1321/2004, (5) ktorým sa zriaďuje Európsky dozorný orgán GNSS (globálny systém satelitnej navigácie) a Jednotnou akciou 2004/552/SZBP (6), oboma z 12. júla 2004, vytvorili operatívne štruktúry systému zamerané tak na správu verejných záujmov súvisiacich s programami, ako aj na zaistenie bezpečnosti a ochrany systému Galileo.

2.4

Na medzinárodnej úrovni uzavreli Európska únia a Spojené štáty americké po štyroch rokoch rokovaní, 26. júna 2004, nesmierne významnú dohodu o systémoch Galileo a GPS (7), týkajúcu sa propagácie, poskytovania a využívania služieb týchto dvoch satelitných lokalizačných a navigačných systémov a s nimi súvisiacich aplikácií plne kompatibilným a interoperabilným spôsobom: každý systém bude fungovať paralelne s tým druhým, bez interferencií medzi príslušnými signálmi. Toto umožní systému Galileo stať sa v rámci svetových navigačných satelitných systémov GNSS celosvetovou normou v oblasti voľne prístupných signálov pre civilné a komerčné využitie (GPS je vo vojenskej správe) a byť prístupným a „lákavým“ aj pre súčasných užívateľov GPS prostredníctvom jedného prijímača

2.5

Opäť na medzinárodnej úrovni bola dňa 13. júla 2004 podpísaná dohoda o spolupráci s Izraelom, ktorá nasledovala po dohode uzavretej s Čínou30. októbra 2003. Už dávnejšie boli začaté rokovania na dosiahnutie interoperability s ruským systémom Glonass  (8), ktoré pokročili predovšetkým v súvislosti so získaním frekvencií a využívaním ruských nosných rakiet, zatiaľ čo sa dohody o spolupráci s Ruskou federáciou, Ukrajinou a Indiou nachádzajú v pokročilom štádiu rokovaní. Okrem toho sa nadviazali kontakty s Austráliou, Brazíliou, Mexikom a Južnou Kóreou. Aj Švajčiarsko, Nórsko a Kanada zvažujú svoju prípadnú finančnú spoluúčasť.

2.6

V oblasti Stredozemného mora bol na euro-stredomorskej konferencii ministrov zahraničných vecí vo Valencii v apríli 2002 začatý akčný program, ktorý zahŕňa spoluprácu stredomorského regiónu v oblasti satelitnej rádionavigácie a lokalizácie. Prednedávnom spustil v Káhire spoločný podnik Galileo projekt Euro-med GNSS na demonštráciu, vytvorenie a koordináciu regionálneho plánu GNSS, ktorým sa majú overiť dosah a vplyv geostacionárnej družice EGNOS  (9), predchodcu systému Galileo, v spolupráci s partnermi Meda.

2.7

Po svojom spustení do prevádzky bude systém GALILEO poskytovať nasledujúcich päť druhov služieb:

2.8

Komisia sa nazdáva, že vzhľadom na civilný charakter využitia a prevádzky systému Galileo a jeho prevažne komerčné aplikácie, môže jeho potenciálny trh okolo r. 2010 zahŕňať okolo 3 miliardy prijímateľov, s ročným návratom investícii vo výške okolo 250 miliárd eur a vytvorením nových podnikov a rádovo stovák tisícok vysoko kvalifikovaných pracovných miest, z čoho viac než 150 000 v Európe.

2.9

Spoločný podnik Galileo ukončil v septembri 2004 fázu rokovaní s konkurentmi a dostal konečné ponuky dvoch konzorcií – kandidátov na koncesie (Eurely (11) e Inavsat (12)), ktoré podrobil konečnému hodnoteniu na základe troch kritérií: podnikateľské schopnosti a finančné kapacity, technické kapacity, právne a zmluvné aspekty.

2.10

Spoločný podnik bude môcť v súlade so svojím mandátom po predložení príslušnej správy Komisii a po následnom oznámení Komisie Parlamentu a Rade (13) o prechode k fázam inštalácie a prevádzky dostať „potrebné politické usmernenia vo veci verejného financovania nasledujúcich fáz programu a poslaní v oblasti verejných služieb, predovšetkým definovanie služieb“ a následne teda predložiť návrh na získanie oprávnenia na uzavretie zmluvy od úradu pre dohľad, ktorý je inštanciou oprávnenou na uzatváranie zmlúv zodpovednou za realizáciu tejto zmluvy v zmysle uvedeného nariadenia ES 1321/2004.

2.11

Výbor si kladie otázku, či nehrozí, že sa ukáže byť príliš zložitým takýto postup s prekrývajúcimi sa a duplicitnými kontrolami, ktoré sa nezdajú byť ani prínosné ani jednoznačné.

2.12

Okrem toho Úrad pre dohľad, uvádzaný a definovaný v návrhu nariadenia, ktorý je predmetom tohto stanoviska, ako agentúra Spoločenstva, ktorej úlohou je zastupovanie verejných záujmov týkajúcich sa európskych programov satelitnej rádionavigácie, v súlade s ustanoveniami nariadenia ES 1321/2004, vznikne až v r. 2005.

3.1

Návrh nariadenia, ktorý je predmetom tohto stanoviska, reaguje na potrebu vytvorenia špecifického právneho nástroja, ktorý by zaručením samostatnej rozpočtovej kapitoly pre program umožnil z ekonomického hľadiska efektívnejšie riadiť a monitorovať fázy inštalácie a využívania systému Galileo aj vo vzťahu ku koncesionárovi.

3.2

Predmetný návrh nariadenia má teda za cieľ stanovenie modalít finančného príspevku Spoločenstva na fázu budovania a inštalácie a fázu prevádzky a sústreďuje sa na

3.2.1

potrebu zásahu Spoločenstva s cieľom zabezpečiť celistvý finančný rámec pre zdroje poskytnuté Spoločenstvom a tie, ktoré koncesionár získava

3.2.2

vhodnosť inštitucionálneho systému riadenia a kontroly Úradu pre dohľad

4.1

EHSV sa nazdáva, že už odteraz treba bližšie špecifikovať technické aspekty poskytovania rôznych druhov služieb s cieľom garantovať otvorené normy, ktoré by umožnili prístup ďalším poskytovateľom služieb (service providers) a k ďalším druhom inovatívnych služieb, vyhýbajúc sa umelým prekážkam alebo vysokým poplatkom pre nových – predovšetkým malých – používateľov.

4.2

Pokiaľ ide o celistvosť („koherentnosť“) referenčného finančného rámca, EHSV vyslovuje nádej, že nové finančné perspektívy rozpočtu Spoločenstva budú schválené čo najskôr a podporuje požiadavku Komisie zameranú na získanie sumy 1 miliardy eur pre program Galileo prostredníctvom osobitnej rozpočtovej kapitoly, nezávislej od ostatných rozpočtových kapitol. Výbor okrem toho požaduje primerané zvýšenie tejto sumy, aby sa zaistil vývoj systému EGNOS a jeho integrácia do programu Galileo. EHSV ďalej považuje za vhodné, aby bol pre výskumnú činnosť v oblasti satelitnej rádiolokalizácie GNSS vymedzený priestor a zdroje aj v rámci VII. rámcového programu pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné aktivity.

4.3

EHSV si okrem iného kladie otázku, ako budú do tohto rámca zahrnuté prípadné verejné príspevky organizácií z tretích krajín, ktoré už prejavili záujem o finančnú spoluúčasť na programe Galileo.

4.4

EHSV konštatuje, že vo finančnom rámci pre koncesionára sú uvedené prínosy vyplývajúce z jeho funkcie poskytovateľa služieb a užívateľa bezplatných licencií a IRP (14) V tejto súvislosti EHSV nemôže nevyjadriť svoje obavy nad prípadným vytvorením predpokladov pre dominantné alebo monopolné postavenie koncesionára, čo by následne mohlo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže a obmedzeniam voľného trhu.

4.5

Pokiaľ ide o vhodnosť inštitucionálneho rámca pre riadenie a kontrolu, zvereného „externe“ európskej agentúre (Európskemu úradu pre dohľad nad globálnymi navigačnými satelitnými systémami), Výbor zdôrazňuje nasledujúce body:

4.5.1

Správna rada Úradu pre dohľad nad GNSS nepočíta so zastúpením Európskej vesmírnej agentúry, ktorá je však zastúpená v súčasnej správnej rade Spoločného podniku.

4.5.2

Zodpovednosti za riadenie a kontrolu sa prenášajú zo Spoločného podniku na Úrad pre dohľad GNSS, ktorý spravuje fondy pre projekt Galileo, koná ako orgán udeľujúci koncesionárske zmluvy, dohliada na rešpektovanie zmluvných záväzkov, postupuje koncesionárovi majetkové užívateľské práva počas zmluvného obdobia, spravuje dohodu s prevádzkovateľom EGNOS, koordinuje iniciatívy členských štátov v oblasti frekvencií potrebných pre fungovanie systému, garantuje jednotnosť certifikácií komponentov a stará sa o rešpektovanie bezpečnostných predpisov, vrátane tých, ktoré stanovuje Jednotná akcia 2004/552/SZBP.

4.5.3

EHSV neskrýva svoje znepokojenie v súvislosti s veľmi chúlostivou fázou presunu zodpovednosti zo Spoločného podniku, ktorého mandát vyprší v máji 2006, na nový Európsky úrad pre dohľad nad GNSS, ktorý by mal začať svoju činnosť v prvom polroku 2005.

4.5.4

Výbor preto odporúča Komisii a Rade, aby monitorovali túto prechodnú fázu a obdobie paralelnej existencie Spoločného podniku a Úradu pre dohľad.

4.5.5

Problematiku vnútornej bezpečnosti systému Galileo upravujú ustanovenia Jednotnej akcie 2004/552/SZBP a nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre dohľad nad GNSS a plánuje vytvorenie Výboru pre bezpečnosť a zabezpečenie systému. Podľa EHSV by sa už odteraz malo bližšie zaoberať vzťahmi medzi systémom Galileo a ostatnými paralelne existujúcimi európskymi iniciatívami, ako napr. systém Global monitoring for environment and security – GMES, pátrací a záchranný systém Cospas-Sarsat (15). siete v oblasti súdnictva a vnútorných záležitostí, multimediálne siete GRID, atď.

4.5.6

Tak, ako vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (16), i pri tejto príležitosti EHSV zdôrazňuje potrebu zaoberať sa súčasne riešením otázok bezpečnosti ako aj otázok týkajúcich sa ochrany súkromia a osobných údajov, poverením Európskej agentúry pre základné práva (17) touto záležitosťou tam, kde je to možné, alebo vytvorením príslušného poradného orgánu. Odvolanie sa na nariadenie ES 45/2001, ako v čl. 19 uvedeného nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre dohľad nad GNSS, sa skutočne zdá byť nepostačujúce. Explicitné záruky primeranej ochrany súkromia a osobných údajov nie sú podľa názoru EHSV menej dôležité ako záruky bezpečnosti, ak má systém Galileo dosiahnuť úspech s plnou podporou občianskej spoločnosti.

4.5.7

V súvislosti s problematikou zaangažovania občianskej spoločnosti EHSV konštatuje, že taká dôležitá iniciatíva ako program Galileo ostáva prakticky neznámou pre väčšinu európskych občanov. V tejto súvislosti vyslovuje EHSV nádej, že inštitúcie Spoločenstva v spolupráci s členskými štátmi začnú čo najskôr s informačnou kampaňou na zvýšenie povedomia, ktorá by európskych občanov nielen oboznámila s týmto výnimočným produktom európskeho výskumu a priemyslu a dosiahla, aby ho ocenili, ale ich zároveň aj ubezpečila o rešpektovaní a ochrane ich práva na súkromie.

5.1

V súvislosti s hore uvedeným EHSV odporúča, aby sa do odôvodnení (úvodná časť „keďže“) návrhu nariadenia vložili nasledujúce doplnenia:

5.1.1

nové odôvodnenie 3 a: Vzhľadom na následky, ktoré by mohol mať program pre život európskych občanov, sa Komisia bude snažiť o to, aby bola Európska agentúra pre základné práva alebo – ako alternatíva – poradný orgán vytvorený „ad hoc“, poverená ochranou súkromia a osobných údajov pri poskytovaní služieb systému Galileo, s cieľom zaručiť transparentný rozvoj a stály dialóg s potenciálnymi používateľmi a občianskou spoločnosťou.

5.1.2

k odôvodneniu 12 doplniť:„zabezpečiť ďalšie zdroje Spoločenstva v tej istej rozpočtovej kapitole pre vývoj systému EGNOS a jeho integráciu do programu Galileo a vyhradiť v rámci Siedmeho rámcového programu RTD&D primeraný priestor a zdroje pre satelitnú rádionavigáciu a integráciu existujúcich sietí.“

5.1.3

nové odôvodnenie 13(a):„Komisia a Rada zaručia, aby proces prechodu od Spoločného podniku Galileo na nový Európsky úrad pre dohľad nad GNSS prebehol absolútne transparentným spôsobom, aby sa vyhlo prípadnému prekrývaniu právomocí, prevádzkovým oneskoreniam, alebo čo by bolo ešte horšie, obmedzeniam trhu.“

5.1.4

nové odôvodnenie 14(a): „Komisia bude dozerať na to, aby prípadné finančné vklady a spoluúčasti zo strany organizácii z tretích krajín do majetku Európskeho úradu pre dohľad nad GNSS prebehli pri rešpektovaní vzájomných záujmov a existujúcej rovnováhy prostredníctvom príslušných dohôd, ktoré budú predložené Rade a Európskemu parlamentu.“

6.1

EHSV opätovne s dôrazom vyjadruje svoju plnú podporu programu Galileo a skráteniu doby realizácie posledných dvoch fáz jeho rozvoja, aby skutočne začal v plnej miere svoju činnosť v r. 2008.

6.2

EHSV vyzýva Komisiu, aby pokračovala v predbežnom hodnotení dodatočných prínosov pre koncesionára vyplývajúcich z poskytovania služieb a z autorských práv (práv na duševné vlastníctvo), a zverejnila jasné a presné informácie o výsledkoch tohto hodnotenia.

6.3

EHSV sa nazdáva, že sa podnikli výrazné kroky vpred smerom k realizácii infraštruktúry svetového dosahu, najmä Dohodou o spolupráci medzi EÚ a USA zameranou na garantovanie plnej kompatibility a interoperability medzi systémami satelitnej rádionavigácie a lokalizácie existujúcimi vo svete.

6.4

EHSV vyzdvihuje dôležitosť medzinárodnej spolupráce s Čínou a Izraelom a domnieva sa, že treba sústrediť všetky sily na dosiahnutie dohôd v spoločnom záujme so Švajčiarskom a Nórskom, Ruskou federáciou, Ukrajinou, Indiou, Austráliou, Mexikom, Brazíliou a Južnou Kóreou. Výbor sa nazdáva, že oblasť Stredozemného mora by mala vytvoriť privilegovanú zónu, keďže už môže využívať služby systému EGNOS a predstavuje strategickú oblasť pre mier, stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj Európy.

6.5

V tejto súvislosti vyjadruje EHSV svoje presvedčenie, že otvorenie sa voči tretím krajinám predstavuje dôležitý príspevok k zahraničnej dimenzii politiky Európskej únie.

6.6

V tejto súvislosti vyslovuje EHSV nádej, že inštitúcie Spoločenstva v spolupráci s členskými štátmi začnú čo najskôr s informačnou kampaňou na zvýšenie povedomia, ktorá by európskych občanov nielen oboznámila s týmto výnimočným produktom európskeho výskumu a priemyslu a dosiahla, aby ho ocenili, ale ich zároveň aj ubezpečila o rešpektovaní a ochrane ich práva na súkromie.

6.7

EHSV na záver vyslovuje nádej, že jeho podnety a návrhy týkajúce sa niektorých odôvodnení v úvodnej časti („keďže“) navrhovaného nariadenia (ochrana súkromia, zvýšenie finančných zdrojov, prechodné obdobie a vklady tretích krajín) budú prijaté tak, ako boli vyššie uvedené. Tieto návrhy majú za cieľ jasnosť a sprehľadnenie tejto iniciatívy, ako aj zabezpečenie primeraných zdrojov v záujme európskych inštitúcií ako aj občianskej spoločnosti.

8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/33

1.1

Výbor považuje návrh na založenie infraštruktúry pre priestorové informácie v Spoločenstve (INSPIRE) za vhodný, želateľný a v súlade s princípom proporcionality. Táto infraštruktúra bude koordinovať a sprístupňovať priestorové údaje zhromažďované na národnej úrovni členskými štátmi a umožní ich interoperabilitu, aby na vedeckom základe bolo možné lepšie dokumentovať rozhodnutia a ich ďalšie monitorovanie v oblasti životného prostredia, ako aj správy vyžadované určitými smernicami. Výbor sa domnieva, že právny základ (čl. 175 TCE) je na tento účel vhodný.

1.2

Táto iniciatíva má za cieľ znížiť duplicitný zber dát, výskyt medzier alebo nedostatkov a podporovať koordináciu a zameranie v zbere a spracovaní získaných údajov. Toto úsilie si vyžaduje činnosť na úrovni celého Spoločenstva. Jeho výsledkom bude vyššia účinnosť vo využívaní údajov príslušnými administratívami a službami, ako aj štátnymi a súkromnými prevádzkovateľmi v rôznych formách, vrátane služieb s pridanou hodnotou (špecializované mapy alebo databázy atď.)

1.3

Navrhovaná smernica zriaďuje právny a technický rámec, ktorý je nevyhnutný pre takýto projekt. Zakladá technický výbor a členským štátom ukladá povinnosť umožňovať prístup k ich geografickým údajom. Systém bude monitorovať Komisia a v rámci tohto monitorovania sa budú predkladať pravidelné správy.

1.4

Výbor preto schvaľuje návrh, ktorý mu bol predložený na vypracovanie stanoviska, pretože tento dokument jednoznačne predstavuje pridanú hodnotu pre Spoločenstvo tým, že ponúka harmonizovaný referenčný rámec a podporuje pokrok, ktorý si vyžaduje kvalita a povaha zbieraných priestorových údajov, ako aj environmentálnu politika, eventuálne ďalšie národné a európske politiky a rozhodovacie procesy.

1.5

Výbor by rád zdôraznil potrebu využitia otvorených protokolov súborov a formátov dát, ktoré sú všeobecne používané a čitateľné prostredníctvom bezplatných internetových prehliadačov; zdôrazňuje takisto potrebu zaručiť zverejnenie referenčných informácií, ktoré sú dostupné v infraštruktúre INSPIRE, pretože ide o vedecké údaje nevyhnutné rovnako pre environmentálnych politikov, ako aj pre študentov a výskumných pracovníkov. Na záver Výbor zdôrazňuje, že tento projekt by sa mal uskutočniť bez toho, aby sa narušila dôvernosť určitých údajov, ktoré sa týkajú súkromného života alebo všeobecného záujmu a bezpečnosti.

2.1

Ako právny základ je stanovený článok 175, odsek 1 TCE, ktorý umožňuje, s odvolaním sa na článok 174, navrhovať opatrenia v oblasti životného prostredia a ochrany zdravia na základe technických a vedeckých údajov.

2.2

Prírodné javy, vrátane tých, ktoré sú spôsobené ľudskou činnosťou, majú dosah na kvalitu životného prostredia a na zdravie. Táto skutočnosť opodstatňuje informačnú a koordinačnú kampaň Spoločenstva, ktorá zohľadní princípy proporcionality a subsidiarity, ako aj princíp prevencie.

2.3

Navrhuje sa rámcová smernica, ktorej cieľom je rozšíriť uplatniteľnosť subsidiarity, aby bolo možné upravovať ustanovenia v závislosti od rozmanitosti členských štátov a ich regiónov.

2.4

Zozbierané metadáta budú pochádzať hlavne zo štátnych verejných zdrojov, ale nevylučuje sa ani využitie iných zdrojov. Geo-portál Spoločenstva umožní elektronický prístup k štátnym databázam.

2.4.1

Členské štáty nie sú povinné zhromažďovať údaje uvedené v prílohách. Iniciatíva INSPIRE dopĺňa iné iniciatívy, ako sú napríklad GMES a GALILEO, ktoré môžu byť využité na zhromažďovanie špecifických alebo doplnkových údajov.

2.4.2

Horizontálny charakter infraštruktúry INSPIRE je vysoko dôležitý, pretože poskytuje prierez naprieč rôznymi sektormi, čo umožňuje nachádzanie a následné vypĺňanie medzier.

2.4.3

Environmentálna legislatíva stanovuje charakter, kvalitu a oznamovanie údajov dôležitých pre dokumenty týkajúce sa všetkých sektorov (napríklad smernica o kvalite vody).

2.4.4

Zdieľanie údajov, ktoré umožní identifikáciu problémov a informačných medzier, s ktorými by sa eventuálne mohli členské štáty stretnúť, by malo umožniť postupné nachádzanie riešení.

2.5

Ide o zhromažďovanie a koordinovanie podrobných priestorových (geografických) údajov ako napr. v prílohách I, II a III, ako aj o zabezpečenie interoperability rôznych národných systémov zhromažďovania a spracovávania dát, s cieľom môcť ich poskytnúť rozhodujúcim činiteľom, administratívnym službám, výskumným ústavom a všeobecnejšie verejnosti, ktorá sa o danú oblasť zaujíma.

2.6

Zharmonizované údaje do sietí vkladajú členské štáty. Tieto údaje a rôzne služby, ktoré budú ľahko dostupné, budú slúžiť ako technický a vedecký základ pre európske, národné alebo subnárodné politiky v širokom spektre oblastí.

2.7

Zdieľanie a kombinovanie informácií a poznatkov zozbieraných v rôznych krajinách a sektoroch umožní predchádzať zbytočnej duplikácii úsilia a zohľadňovať naliehavé environmentálne otázky vo všetkých politikách Spoločenstva.

2.8

Komisia bude uplatňovať svoje vykonávacie právomoci, ktoré jej boli udelené rozhodnutím Rady z 22. júna 1998. Rôzne útvary Komisie (napr. Eurostat a Spoločné výskumné stredisko) budú aktívne zapojené do zavádzania smernice a Európska environmentálna agentúra poskytne svoje služby na tento účel takisto. Členské štáty vymenujú národný verejný orgán, ktorý bude zodpovedný za kontakty s Komisiou. Na zabezpečenie technickej správy infraštruktúry INSPIRE sa plánuje použiť komitologický postup, do ktorého budú zapojení vládni experti, európske agentúry a s príslušné generálne riaditeľstvá.

3.1

Výbor schvaľuje a podporuje návrh smernice o založení infraštruktúry pre geografické údaje v Spoločenstve a považuje právny základ článku 175 TCE za dôležitý.

3.2

Spolu s inými zdrojmi informácií bude infraštruktúra INSPIRE predstavovať podporu pre rozhodovací proces v oblasti politiky životného prostredia, zdravia, ako aj v mnohých iných oblastiach.

3.3

Výbor sa domnieva, že výhody vyplývajúce z tohto projektu prevážia náklady spojené s jeho vytvorením a prevádzkou. Iniciatíva INSPIRE umožní predchádzať zbytočnej duplikácii informácií a skvalitní politiky Spoločenstva, ako aj informovanie verejnosti.

3.4

Výbor sa domnieva, že infraštruktúra Spoločenstva, ako aj informácie a služby, ktoré poskytuje, by mali byť verejne prístupné, pretože ide hlavne o vedecké údaje a základy poznatkov, ktorých využívanie je všeobecným záujmom (prevencia prírodných alebo priemyselných rizík, zdravie atď.). Prekážke, ktorú by mohli vytvoriť príliš obmedzujúce práva na využívanie služieb a sérií údajov, by sa malo predísť.

3.5

Uvažuje sa však o verejno-súkromných partnerstvách, ako aj o využívaní údajov súkromnými organizáciami a entitami za účelom poskytovania služieb s pridanou hodnotou alebo vytvárania špecializovaných geografických databáz na komerčné účely.

3.6

Interoperabilita sérií údajov a služieb je absolútne nevyhnutná pre úspech infraštruktúry INSPIRE a Výbor podporuje návrh na vypracovanie pravidiel jej zavádzania v spolupráci s poskytovateľmi a užívateľmi, ako aj so štandardizačnými orgánmi. Je pravdou, že aj keď ide o komplexnú oblasť, neodkladná harmonizácia je potrebná. Výbor sa však predsa prikláňa k plánovaným termínom na aplikáciu a vypracovanie správ.

3.7

Výbor sa domnieva, že protokoly a formáty súborov vytvorené na národných úrovniach, ako aj na úrovni Spoločenstva by mali byť otvorené alebo voľne prístupné bez obmedzenia práv a že by údaje mali byť čitateľné všetkými bežnými internetovými prehliadačmi, aby sa vyhlo diskriminácii v prístupe a využívaní údajov prostredníctvom počítačových programov alebo iných použitých zariadení.

3.8

Schvaľujúc zoznam výnimiek navrhnutý Komisiou Výbor na záver ešte raz pripomína svoje obavy súvisiace s ochranou osobných údajov a súkromia. Táto ochrana by sa mala pripojiť k potrebe chrániť hlavné národné záujmy a zásadné otázky verejnej bezpečnosti, čo sa týka povahy alebo citlivosti voľne sprístupnených údajov.

4.1

Čo sa týka periodických správ plánovaných v návrhu smernice, Výbor by si želal byť zahrnutý medzi ich prijímateľov.

8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/35

1.1

Prijatie rámcovej smernice o vodnom hospodárstve (RSVH) (1) je považované za významný medzník v politike vodného hospodárstva Európskej únie, na jednej strane vďaka harmonizovanému spôsobu zaobchádzania s európskymi sladkými vodami a moriami, a na strane druhej zavedením účinných metód na hodnotenie kvality vody ako aj centralizovaného organizačného systému, s ktorého pomocou je možné zabezpečiť pre povodie vypracovanie jednotnej koncepcie nezávisle od toho, kto je zodpovedný za jeho jednotlivé časti. Komisia doplnila RSVH ďalšími právnymi predpismi (2) a inými ustanoveniami (3), čím zamerala politiku vodného hospodárstva EÚ na stále zlepšovanie ochrany európskych riek a morí.

1.2

Je úplne nepochopiteľné, že v RSVH neboli zohľadnené niektoré veľmi dôležité aspekty pre kvalitu našich povodí, ako napríklad povodne. Povodne sú samé o sebe prírodné javy, ich účinok je ale sčasti extrémne zosilnený ľudskou činnosťou. Vo väčšine prípadov by sa ich katastrofálne následky mohli obmedziť na minimum, za predpokladu zavedenia rozumnej politiky pri budovaní vodnej infraštruktúry vo vzťahu k využívaniu a ochrane vodných tokov a brehov, a zohľadnenia vplyvu na životné prostredie, a to nielen na papieri, aby sa zabezpečilo ohľaduplné využívanie vodných zdrojov a nezmenila sa ich prirodzená dynamika.

1.3

Riziko povodní na území EÚ stúplo, čo má v podstate dva dôvody: na jednej strane klimatické zmeny, ktoré vďaka neustálemu otepľovaniu zemskej atmosféry možno spôsobia pribúdanie prívalových dažďov a zvyšovanie hladiny morí, a na druhej strane vplyv ľudskej činnosti ako stavebné práce na tokoch riek, odklonenie a regulácia tokov, stavba prístavov bez zohľadnenia dopadu na životné prostredie alebo zodpovedajúcich nápravných opatrení. Na konto ľudí sa dá pripísať taktiež pokračujúce zostepovanie európskeho kontinentu kvôli veľkoplošnému odlesňovaniu, lesným požiarom a iným neprírodným činnostiam. Je isté, že riziko povodní v dôsledku neprimeraného rozvoja rastie. Modelmi pre trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a ekologický rozvoj sa však toto riziko dá zmenšiť.

1.3.1

Zaplavenie priemyselných plôch, alebo plôch s intenzívnym chovom dobytka resp. pestovaním poľnohospodárskych plodín, ale aj zastavaných oblastí vedie k rozšíreniu látok a produktov, ktoré za normálnych okolností nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo pre kvalitu vôd, v dôsledku povodní sa ale stávajú nebezpečnými škodlivinami, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ľudské zdravie a príslušné ekosystémy.

1.4

EHSV upozorňuje na to, že v Európe sa v priebehu rokov 1998 – 2002 vyskytlo viac ako 100 väčších záplav so škodami, vrátane katastrofálnych povodní pozdĺž riek Dunaj a Labe v roku 2002. Od roku 1998 si záplavy vyžiadali viac ako 700 obetí na životoch, približne pol milióna ľudí stratilo strechu nad hlavou a škody na poistenom majetku boli vyčíslené na zhruba 25 miliárd EUR (4).

1.5

Uvedomujúc si túto situáciu, Komisia navrhla rade pre životné prostredie na jej prvom zasadnutí v júli 2004, aby s ohľadom na celoeurópsku protipovodňovú ochranu konala a začala sústredenú akciu pre povodňový manažment zameraný na zlepšenie ochrany proti povodniam. Členské štáty majú vypracovať mapy ohrozeného územia, ktoré pre každé povodie a pobrežie stanovia plány pre povodňový manažment, zatiaľ čo Komisia zabezpečí výmenu informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ako aj šírenie najosvedčenejších metód.

1.6

Táto akcia sa síce uskutočňuje v rámci európskej politiky vodného hospodárstva, týka sa však aj iných oblastí európskej politiky, ako napríklad poľnohospodárstva, ochrany životného prostredia, civilnej obrany, dopravnej politiky a pod. Okrem toho vyvstáva ešte jeden zásadný a ďalekosiahly problém v súvislosti so správou záplavových území: ohraničenie a definícia brehov riek a morí ako verejného majetku, ktorý sa má chrániť, a ktorý nesmie byť na základe čisto politickej motivácie vo významnej miere zmenený rozhodnutím úradov, ktoré by sa týkalo oblasti vodného hospodárstva a povodňového manažmentu. Ohraničenie takýchto ochranných území by uľahčilo protipovodňovú ochranu.

2.1

Oznámenie sa dá rozdeliť do troch častí:

2.2

Povodňový manažment má znížiť pravdepodobnosť výskytu a minimalizovať následky povodní. Odporúča sa prijať do programov nasledujúce prvky:

2.3

Pre súčasné opatrenia a plánované iniciatívy na zníženie následkov povodní sú navrhované tri akčné úrovne.

2.3.1

Opatrenia na európskej úrovni zahŕňajú už vytvorené nástroje a koncepty na predchádzanie povodniam a zníženie ich následkov. V rámci európskeho výskumu sa projekty ako FLOODsite snažia zlepšiť integrovanú analýzu povodňového rizika a povodňový manažment. Prostredníctvom štrukturálnych fondov, najmä Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, je možné zlepšiť výskum a technologický vývoj v oblasti infraštruktúry (5). V rámci cezhraničnej spolupráce pri ochrane proti povodniam bol zavedený projekt IRMA (INTERREG-Rhein-Maas-aktivity).

2.3.1.1

Ďalej sa navrhuje podporovať ochranu pôdy prostredníctvom Spoločnej poľnohospodárskej politiky a prostredníctvom poľnohospodárskeho využívania plôch a využívania plôch pre lesné hospodárstvo, a zavedenie protipovodňových ochranných území. Zároveň je ale pri zavádzaní RSVH potrebné dbať na dodržiavanie ochrany životného prostredia tým, že sa v rámci integrovaných plánov na využívanie povodí zavedú aj protipovodňový manažment. Taktiež by mal byť pre krízové situácie zachovaný fond solidarity, zriadený v roku 2002 po rozsiahlych povodniach v strednej Európe.

2.3.2

Predovšetkým v najviac postihnutých členských štátoch sú protipovodňové opatrenia definované v oficiálnych smerniciach a legislatívnych textoch. Sú vypracované plány a stratégie na ochranu proti povodniam, ako aj mapy ohrozených území pre oblasti, ktoré sú najčastejšie postihované záplavami.

2.3.3

Krajiny s riekami, ktoré pretekajú viacerými štátmi, a to hlavne v strednej Európe, zostavili v rámci medzinárodnej spolupráce grémiá, ktoré majú zabezpečiť koordinovaný manažment povodia.

2.4

Koncentrovaný akčný program EÚ má vyvinúť stratégie predchádzania a znižovania povodní, a to prostredníctvom lepšej koordinácie medzi zodpovednými orgánmi pomocou zostavenia povodňových rizikových plánov pre povodia a oblasti pobrežia, pomocou zmapovania povodňami ohrozených území a pomocou výmeny osvedčených postupov.

2.4.1

Aby bol tento koncentrovaný akčný program úspešný, musia členské štáty, Komisia a ostatné záujmové skupiny spolupracovať a splniť svoje úlohy a záväzky s ohľadom na predchádzanie povodniam.

2.4.2

Náklady tohto akčného programu sa dajú len ťažko odhadnúť, výhody tohto programu ich však výrazne prevyšujú, pretože prinášajú lepšiu ochranu pred povodňami pre občanov Európy a ich majetok, ako aj pre príslušných postihnutých ľudí a územia.

2.5

V jednej z príloh budú ešte stanovené smernice pre vývoj a zavedenie plánov povodňového manažmentu a máp povodňami ohrozeného územia, aby sa zabezpečil jednotný postup s ohľadom na uskutočňovanie stanovených cieľov.

3.1

EHSV víta oznámenie Komisie, ktoré má za cieľ zlepšiť a harmonizovať protipovodňové opatrenia mnohých členských štátov a znížiť následky povodní. Najskôr je ale potrebné podrobnejšie túto problematiku analyzovať, aby sa dali určiť vhodné opatrenia, najmä s ohľadom na účinné predchádzanie povodniam, vďaka ktorému by sa dalo zabrániť časti škôd nimi spôsobenými. ďalej je potrebné vyvinúť rôzne, v návrhu nezohľadnené, zásadné koncepty, ktoré by sa potom mali, čo možno najzosúladenejším spôsobom, zapracovať do opatrení v rámci plánov manažmentu a máp ohrozených území.

3.2

Povodne sú prírodné javy, ktoré súvisia s prirodzenou dynamikou riečnych a pobrežných vôd, pričom geologický časový úsek je zväčša oveľa dlhší ako časový úsek, ktorý je obvykle základom pre hospodárske, urbanistické a pod. plánovanie. V tejto súvislosti čas štatistického opakovania znamená:

Plánovanie v oblasti vodného hospodárstva sa opiera okrem iného o nasledujúce koncepty:

3.3

Závažnosť škôd spôsobených povodňami závisí od osídlenia a využitia územia v záplavovej oblasti, ktoré predstavujú zásah do normálneho priebehu regulačnej funkcie hydrologického systému a spôsobujú podstatné zmeny podmienok v rámci životného prostredia v oblastiach riečneho a morského pobrežia. Tým sa zvyšuje nebezpečenstvo pre ľudí a hodnoty. Závažnosť povodní a nimi spôsobených škôd sa zjavne zvyšuje v dôsledku:

3.4

Zvýšenie rizika povodní v dôsledku meniacich sa prírodných predpokladov, hlavne v dôsledku klimatických zmien, poukazuje na nutnosť rozsiahlych výskumov v tejto oblasti, aby bolo možné určiť, akým spôsobom môžu tieto zmeny ovplyvňovať dynamiku riek a pobrežných vôd, a tým okrem iného aj záplavové územia a opakovací interval.

3.5

Zvyšovanie ľudskou činnosťou spôsobeného rizika povodní (využívanie plôch, hustota osídlenia) môže a musí byť potláčané aktívnymi plánovacími opatreniami s ohľadom na TRVALO UDRŽATEĽNÉ využívanie záplavových plôch a znižovanie rizika škôd.

4.1

EHSV súhlasí s odôvodnením Komisie, že cieľom povodňového manažmentu je znižovanie pravdepodobnosti výskytu povodní prostredníctvom opatrení na predchádzanie povodniam, na ochranu pred povodňami a informačných opatrení. Je ale vhodné, metódy a prostriedky, ktoré pre dosiahnutie tohto cieľa prichádzajú do úvahy rozdeliť a určiť rozumné výberové kritériá. Nasledujúce rozdelenie by bolo vhodné pre otázku opatrení na predchádzanie povodniam:

4.2

EHSV navrhuje, aby plány povodňového manažmentu boli upravené podľa nasledujúcich princípov a prírodných opatrení:

V tejto súvislosti sa musí presadiť princíp „dlhodobého strategického plánovania“, to znamená, že predpovedaný vývoj v tejto oblasti nesmie byť len braný do úvahy, ako sa uvádza v oznámení Komisie, ale že plánovanie je potrebné zmeniť, ak je možné vychádzať z toho, že súčasné ohrozenie sa nezmení alebo zvýši.

4.3

Pre výber vhodných opatrení na zlepšenie ochrany pred povodňami je potrebné stanoviť usmernenia a kritériá:

4.4

Skúsenosti s protipovodňovým manažmentom v rôznych krajinách, najmä od 70-tych rokov, ukazujú, že najväčšie ťažkosti so zavedením opatrení na predchádzanie povodniam nie sú technického charakteru, a že mapovanie rizikových oblastí resp. mapy ohrozených území nie sú postačujúce. Napríklad v USA zostavil Army Corps of Engineers viac ako 20 000 máp ohrozených území, ich efekt, ak ich úrady vôbec berú do úvahy, je však len v oblasti stavebných opatrení (záchytné nádrže, priehradné stupne, hrádze a pod.), ktoré často nepostačujú ako ochrana pred povodňami, takže v dôsledku záplav vznikajú rozsiahle škody, ktoré sú v konečnom dôsledku spôsobené tým, že úrady a obyvateľstvo majú pocit falošnej bezpečnosti.

4.5

Treba zdôrazniť, že v EÚ je práve táto forma technických protipovodňových opatrení ako stavba hrádzí a násypov, ktoré neposkytujú žiadnu absolútnu bezpečnosť, financovaná štruktúrnymi fondmi (ERDF a kohézny fond). Pre štrukturálne a iné opatrenia na predchádzanie povodniam je vo všeobecnosti k dispozícii menej prostriedkov. EHSV je preto toho názoru, že by sa mala preskúmať nutnosť zavedenia zvláštnej rozpočtovej položky pre tento akčný program alebo vypracovania usmernenia pre zohľadnenie opatrení v iných, Komisiou financovaných programoch.

4.6

Takéto štrukturálne opatrenia však určite nestačia na to, aby sa zabránilo povodniam alebo na ochranu záplavových území. Sú účelné len ako súčasť nadradenej stratégie, v ktorej je zohľadnené aj urbanistické a dopravno-technické (cesty, železnice, a pod.) plánovanie, zachovanie odtokových oblastí pre záplavové vody a zachovanie retenčných a vsakovacích plôch. V tejto súvislosti by mali byť usmernenia uvedené v prílohe oznámenia konkrétnejšie naformulované a doplnené okrem iného o metodologické základy resp. osvedčené metódy vzhľadom na vypracovanie týchto plánov.

4.7

Začlenenie plánov protipovodňového manažmentu do rámca smernice o vodnom hospodárstve je podstatné pre zabezpečenie toho, aby existovali potrebné predpoklady pre plánovanie pre celé príslušné povodie a aby opatrenia a činnosti, ktoré majú byť uplatňované príslušnými miestami (na miestnej, národnej, cezhraničnej úrovni atď.) boli zosúladené a koordinované. Zodpovedajúce kritériá a ustanovenia by mali zabezpečiť, aby obidva tieto kompatibilné ale odlišné rámce plánovania boli zodpovedajúco integrované, najlepšie prostredníctvom smernice. Aj tieto aspekty by mali byť podrobnejšie rozobraté pri navrhovanom rozpracovávaní usmernení v prílohe.

4.8

Začlenenie protipovodňového manažmentu do RSVH sa opiera o:

4.9

Najdôležitejšími prvkami Protipovodňového manažmentu v spojení s plánovacími opatreniami v rámci RSVH sú:

5.1

EHSV je toho názoru, že všetky opatrenia na predchádzanie, ochranu proti povodniam a opatrenia na znižovanie dopadu povodní musia byť úzko naviazané na metodiku a nástroje rámcovej smernice o vodnom hospodárstve a obzvlášť zahrnuté do plánov hospodárskeho využitia povodí, ktorými sa riadia všetky aspekty využívania sladkovodných zdrojov a pobrežných vôd jednotlivých povodí. Výbor preto považuje za potrebné vypracovanie smernice na základe obsahu oznámenia Komisie a jeho stanoviska, ktorá zároveň uľahčí prispôsobenie plánov protipovodňového manažmentu na plány hospodárskeho využitia jednotlivých oblastí povodia a tým aj na špecifické podmienky našich riek a pobrežných vôd.

5.2

So zreteľom na účinnú integráciu plánov je potrebné,

5.3

Plány povodňového krízového manažmentu a mapy povodňami ohrozených oblastí, uvedené v prílohe k oznámeniu, musia byť doplnené v takom znení, že je potrebná jasná kategorizácia opatrení, ktoré sa majú vykonať resp. v súlade s dostupnými prostriedkami musí byť určené poradie priorít a kritérií, aby sa s čo možno najnižšími nákladmi dosiahli čo možno najväčšie výhody pre obyvateľstvo a ohrozený majetok. Prvoradý cieľ je dosiahnuť súlad medzi prirodzenou dynamikou riek a pobrežných vôd s pokračujúcim vývojom ľudskej činnosti, t. j. dosiahnuť trvalo udržateľný integrovaný rozvoj záplavových oblastí.

5.4

Najdôležitejšími aspektmi protipovodňového manažmentu, ktoré úzko súvisia s plánovacími opatreniami odvodenými z RSVH, sú definície rizika, stupňov povodňových aktivít a krízových situácií, ktoré sa majú použiť pri povodniach. Zohľadniť by sa ďalej mali opatrenia Spoločenstva v rámci medzisektorového výskumu a koordinácie, ktoré sú špecificky zamerané na znižovanie škôd súvisiacich s povodňami, ako aj predchádzanie ich vzniku formou poistenia, ktoré vyrovná hospodárske straty postihnutých, predovšetkým ale sledovanie a kontrola bezpečnosti infraštruktúry, ktorá vplýva na rieky a pobrežné vody.

8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/40

—

Platby musia dôjsť ku konečným oprávneným príjemcom podľa možnosti čo najmenej krátené.

—

Pomocou účinnej kontroly je potrebné zamedziť zneužitiu prostriedkov.

8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/44

1.1

Prepuknutie vážnych infekčných ochorení zvierat, okrem iného bovínnej spongiformnej encefalopatie (BSE), slintačky a krívačky (FMD), klasického moru ošípaných (CSF), a newcastleskej choroby (ND) spôsobilo v EÚ opakovane krízu na trhu s produktmi živočíšnej výroby. V prípade takýchto epizootických nákaz dochádza z dôvodu zastavenia šírenia nákazy k porážaniu zvierat, uplatňovaniu obmedzení obchodu a pod. Náklady na eradikáciu znáša spravidla veterinárny fond s tým, že členské štáty prispievajú na 50 % vynaložených prostriedkov.

1.2

Okrem toho je situácia na trhu s dotknutými výrobkami sťažená aj zákazom predaja a územnými obmedzeniami. Pravidlá pre organizáciu trhu s bravčovým mäsom, vajciami, hydinovým mäsom, hovädzím mäsom, mliekom a mliečnymi výrobkami preto zahŕňajú v takýchto prípadoch možnosti na podporu trhu. Jedným z rozhodujúcich predpokladov pre uplatňovanie takýchto zvláštnych opatrení je, aby členské štáty prijali opatrenia na zabránenie šírenia týchto epizootických nákaz. Okrem toho sú tieto opatrenia prijímané len v tom rozsahu a na dobu, ktorá je nevyhnutne nutná na podporu daného trhu.

1.3

Jednotlivé zvláštne opatrenia, ktoré Komisia prijíma prostredníctvom riadiaceho výboru, boli pôvodne plne financované Spoločenstvom, napríklad v prípade CSF koncom 80. a začiatkom 90. rokov. V roku 1992 bolo v súvislosti s CSF po prvýkrát použité spolufinancovanie členským štátom. Keďže rozsah spolufinancovania nebol presne stanovený, upresnila Komisia v roku 1994 podiel spolu so stanovením podielu Spoločenstva na 70 % pre stanovený maximálny počet zvierat. Neskôr bola používaná rovnaká sadzba v sektore hovädzieho mäsa pri likvidácii BSE a FMD. Od roku 2001 je podiel členských štátov na spolufinancovaní stanovený na 50 % a bol stanovený na základe požiadavky Dvora audítorov o súbežnosť spolufinancovania veterinárnych opatrení a trhových opatrení.

1.4

Európsky súdny dvor rozhodol v roku 2003, že Komisia nemá právo stanoviť národné spolufinancovanie na 30 %. Tento rozsudok bol vynesený na základe žaloby, ktorú Nemecko podalo na súdny dvor vo veci výkupu hovädzieho dobytka v súvislosti s BSE (1). Podľa tohto rozsudku nemá Komisia právo pokračovať v doterajšej praxi. Preto bolo navrhnuté, aby v budúcnosti bolo národné spolufinancovanie na úrovni 50 % stanovené upresnením pravidiel organizácie trhu s bravčovým mäsom, vajciami, hydinovým mäsom, hovädzím mäsom, mliekom, mäsom oviec a kozím mäsom, a to pre opatrenia týkajúce sa vnútorného trhu ako aj vývozu do tretích krajín.

2.1

Je poľutovaniahodné, že sa od roku 1992 Komisia a členské štáty odkláňajú v spoločnej poľnohospodárskej politike od dovtedy platného všeobecného pravidla plného financovania opatrení, ktoré patria do tzv. prvého piliera, a to aj pri opatreniach, ktoré sa vykonávajú v rámci spoločnej organizácie trhu. Je prirodzené, že sa Rada pri prijímaní aktuálneho návrhu môže od tohto systému, ktorý sama zaviedla, odkloniť. Komisia sa však na základe rozhodnutia Európskeho súdneho dvora nemôže bez výslovného splnomocnenia odkloniť od rozhodnutí Rady, a to ani vtedy, keď jedná v spolupráci s členskými štátmi a zodpovedajúcimi riadiacimi výbormi.

2.2

Podľa rozsahu a trvania epizootickej nákazy môžu byť jednotlivé opatrenia veľmi nákladné a prevažne financované z verejných prostriedkov. Otázka rozdelenia nákladov medzi EÚ a členské štáty je úzko spojená s otázkou finančnej solidarity medzi jednotlivými členskými štátmi. Pri národnom spolufinancovaní by niektoré členské štáty mali prejaviť väčšiu pripravenosť, resp. mať lepšie možnosti pokrytia týchto výdavkov ako iné. Niektoré členské štáty by mohli tieto náklady priamo alebo nepriamo presunúť na podnikateľov, čo, ako bolo v prípade BSE zrejmé, môže mať za následok obmedzenie voľnej súťaže.

2.3

Podľa Komisie budú členské štáty pri likvidácii a predchádzaní nákazám zvierat prejavovať väčšiu iniciatívu, pokiaľ sú spolufinancovateľmi. Aj keď Európsky hospodársky a sociálny výbor tento argument uznáva, nie je vylúčené, že táto požiadavka môže oddialiť alebo sťažiť prijatie rozhodnutia – čím by sa znížila efektívnosť opatrení na potlačenie nákazy.

2.4

EHSV chápe aj názor Komisie, podľa ktorého sa tento návrh rovná pokračovaniu praxe zavedenej od roku 1992, a prostredníctvom ktorého sa zabezpečí súbežnosť medzi opatreniami veterinárneho fondu a opatreniami na organizáciu trhu.

2.5

Zároveň je ale výbor toho názoru, že náklady na zvláštne opatrenia v rámci organizácie trhu, ktoré boli pôvodne Radou stanovené, je treba posudzovať z hľadiska spoločnej zodpovednosti a finančnej solidarity. Akákoľvek odchýlka od tohto princípu by podľa odhadu EHSV mohla spôsobiť, že by jednotlivé členské štáty prijali rôzne postupy na likvidáciu epizootických nákaz. Napriek účinnej kontrole a preventívnym opatreniam môžu epizootické nákazy prepuknúť náhodne a nečakane. Vplyvmi takejto nákazy na trh by však boli postihnuté aj iné členské štáty. Okrem toho v sebe otázka národného spolufinancovania nesie riziko rozšírenia na iné oblasti a hrozí renacionalizáciou spoločnej poľnohospodárskej politiky.

2.6

Pokiaľ by tento návrh Komisie aj napriek všetkým výhradám získal podporu, bolo by administratívne veľmi náročné a zásadne nespravodlivé, keby mal finančný príspevok v rámci tohto nariadenia byť posudzovaný podľa ustanovení zmluvy o štátnej pomoci. Návrh Komisie na vyňatie z notifikačnej procedúry by preto bolo potrebné uplatniť hneď na počiatku.

3.1

EHSV sa vyjadruje za používanie princípu neobmedzenej solidarity Spoločenstva v prípade zvláštnych opatrení v rámci organizácie trhu. Preto výbor odmieta návrh Komisie na 50 %-né spolufinancovanie týchto opatrení členskými štátmi.

8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/46

1.1

Od 28. februára do 11. marca 2005 bude 49. zasadnutie komisie pre postavenie žien Spojených národov venované zhodnoteniu implementácie Akčného plánu a Pekingského vyhlásenia, ktoré boli prijaté na 4. svetovej konferencii o ženách (Peking 1995), a záverov, schválených na 23. osobitnom zasadnutí generálneho zhromaždenia „Ženy 2000: rovnoprávnosť mužov a žien, rozvoj a mier pre 21. storočie“ (New York 2000), na ktorom sa po prvýkrát hodnotili dosiahnuté pokroky a prekážky, ktoré sa vyskytli na ceste k rovnoprávnosti mužov a žien.

1.2

Pri tejto príležitosti schválilo generálne zhromaždenie rezolúciu, obsahujúcu „Ďalšie akcie a iniciatívy k implementácii Pekingského prehlásenia a Akčného plánu“ a politické prehlásenie, ktoré zaväzuje členské krajiny desať rokov po prijatí Platformy k novej konfrontácii, zhodnoteniu dosiahnutého pokroku a zváženiu nových činností.

1.3

Podľa viacročného pracovného programu Komisie pre postavenie žien sa práce na 49. zasadnutí sústredia na úspechy, ktoré boli dosiahnuté v rámci dvanástich oblastí definovaných v Akčnom programe a na definíciu aktuálnych úloh a nových stratégii, zameraných na podporu a nezávislosť žien a dievčat v každodennom živote. Pre zlepšenie dialógu bude pri tejto príležitosti zasadnutie otvorené čo najväčšiemu počtu delegácií členských štátov, občianskych organizácií a medzinárodných organizácií.

1.4

Úsilie Spojených národov je nevyhnutné, aby problematika rovnakých práv pre mužov a ženy nadobudla na medzinárodnej vážnosti. V roku 1975 sa konala Prvá svetová konferencia o ženách, na ktorej bolo vyhlásené „Desaťročie ženy“ (Mexiko City); na 2. konferencii (konferencia „polovica desaťročia“ – Kodaň 1980) začínajú vlády (57) podpisovať Zmluvu o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW, 1979), ktorá predstavuje jeden z historických míľnikov na zložitej ceste k rovnoprávnosti mužov a žien; na 3. konferencii (Nairobi 1985) je schválený akčný plán „Dlhodobá stratégia pre posilnenie postavenia žien“, ktorou vlády a medzinárodné organizácie vyhlasujú cieľ tykajúci sa rovnoprávnosti mužov a žien.

1.5

Ďalší krok v uznaní žien a ich postavení bol uskutočnený rezolúciou 1325 z roku 2000 Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o ženách, mieri a bezpečnosti (ktorá uznáva, že vplyv vojny na ženy je iný a znovu zdôrazňuje, že je nutné posilniť ich úlohu v rozhodovacích procesoch, tykajúcich sa prevencie a riešenia konfliktov). Všeobecnejšie je téma napredovania žien už viac ako desať rokov zohľadňovaná v záveroch všetkých veľkých konferencií a medzinárodných stretnutí, podporovaných v rámci Spojených národov (1).

1.6

Ďalší významný bod predstavuje Miléniový summit OSN zo septembra 2000 (Ciele rozvoja pre tisícročie), na ktorom členské štáty stanovili osem konkrétnych a merateľných cieľov, zameraných na obmedzenie chudoby, hladu, choroby a znečistenia životného prostredia do roku 2015. Miléniová deklarácia sa zrodila z potreby vypracovať jednotný zoznam priorít, na základe priorít stanovených v predchádzajúcom desaťročí v rámci rôznych medzinárodných konferencií a summitov. Tretí ciel je venovaný podporovaniu rovnoprávnosti mužov a žien a emancipácii žien a viaže sa úzko na vzdelávanie a odbornú prípravu a piaty cieľ sa zaoberá reprodukčným zdravím. Jednako však prelína otázka pohlaví všetkých osem bodov.

2.1

Napriek tomu, že systém Spojených národov stanovil významnú rámcovú normu k dosiahnutiu rovnoprávnosti mužov a žien, niekedy sa vyskytujú nezrovnalosti medzi formulovaným zámerom na papieri a aplikáciou zásad v praxi v jednotlivých štátoch a v ich obchodnej a rozvojovej politike. Úplné uplatnenie občianskych, hospodárskych, sociálnych a politických práv žien je v skutočnosti často ohrozené makroekonomickou politikou a obchodnými dohodami, ovplyvnenými neoliberalizmom, ktoré otázku rovnoprávnosti mužov a žien vôbec nezohľadňujú.

2.2

Okrem toho niet pochýb o tom, že zložitá medzinárodná situácia nie je pre podporovanie žien úrodnou pôdou. Práve naopak – spochybňuje úspechy, ktoré boli dosiahnuté v predchádzajúcich rokoch.

2.3

Súčasné konflikty čím ďalej, tým viac oslabujú a zhoršujú situáciu žien.

2.4

Násilie v domácnosti je ešte stále realitou na celom svete a zasahuje ženy v každom veku, všetkých sociálnych kategórií a náboženských vyznaní.

2.5

Preto je nutné znovu potvrdiť rovnoprávnosť pohlaví a ochranu práv žien ako prioritný cieľ a prostriedok k dosiahnutiu spravodlivého vývoja, lepšieho prerozdelenia bohatstva, trvale udržateľnej ekonomiky a k posilneniu systémov ochrany najslabších zložiek obyvateľstva.

3.1

Považujeme za dôležité, aby sa Európsky hospodársky a sociálny výbor podieľal vlastným dokumentom na súčasnom hodnotení výsledkov, ktoré boli dosiahnuté v Európskej únii v oblasti rovnoprávnosti mužov a žien.

3.2

Pri tejto príležitosti pripomíname, že výbor vždy veľmi pozorne sledoval aktivity v spojitosti s posilnením postavenia žien v spoločnosti, či už formou viacerých stanovísk alebo tým, že sám organizoval rôzne iniciatívy. Zvláštna pozornosť patrí Štvrtej konferencii o ženách (Peking 1995) a následnej akcii (Peking +5), pre ktorú výbor pripravil dve stanoviská (EXT/131 a REX/033) a kde sa okrem iného pripomína, že je dôležité, aby sa delegácia výboru podieľala na prácach Spojených národov.

3.3

Okrem toho, z hľadiska spolupráce s európskymi inštitúciami – predovšetkým s Radou, Parlamentom a Komisiou – výbor získal dôležitú úlohu v monitorovaní viacerých iniciatív Európskej únie pre zaistenie rovnoprávnosti mužov a žien, ktoré mali byť v posledných rokoch odpoveďou na výzvy a prekážky spomínané v Pekingu.

3.4

V tomto zmysle sa domnievame, že tým, že sa preverí, aké úspechy sa dosiahli od Štvrtej konferencie a s akými prekážkami sa stretávame, môže Výbor značne prispieť k tomu, aby bola integrácia problematiky žien systematickejšia v širších sektoroch európskej politiky a spoločnosti.

3.5

Ďalej, vychádzajúc z toho, že Európska únia musí zaujať podstatnú úlohu v medzinárodnom scenári a z veľkej zodpovednosti, ktorá je s tým spojená, chceme týmto dokumentom stanoviť, čím môže Európska únia prispieť k zlepšeniu životných podmienok a emancipácie žien vo svete na základe svojej hospodárskej politiky a politiky spolupráce a rozvoja.

4.1

V Európskej únii bola tematika rovnoprávnosti mužov a žien, už obsiahnutá v Zmluve o založení ES, dodatočne uzákonená v Amsterdamskej zmluve, ktorá prijala „dvojitý prístup“, ktorý porovnáva na jednej strane aplikáciu mainstreamingu pohlaví vo všetkých politikách Spoločenstva a na strane druhej uskutočnenie špecifických akcií v prospech žien. Otázka rovnosti príležitostí žien a mužov ale bola včlenená do kohéznej hospodárskej a sociálnej politiky Spoločenstva a bola prvotným cieľom štrukturálnych fondov už v roku 1994.

4.2

EÚ zvolila integrovaný prístup, pričom rozlišuje medzi legislatívnymi a finančnými nástrojmi a použitím otvorenej metódy koordinácie v sociálnych politikách. Medzi najnovšími nástrojmi, použitými na dosiahnutie rovnoprávnosti mužov a žien, sa nachádza v rámci EÚ Rámcová stratégia rovnoprávnosti mužov a žien (2001-2005), s príslušnými ročnými pracovnými programami, a štrukturálne fondy.

4.3

Rámcová stratégia rovnoprávnosti mužov a žien (2001-2005) je zameraná na koordináciu aktivít a programov, ktoré sa najskôr vyvíjali v sektoroch a snažia sa o pohľad dvojitého prístupu z Amsterdamu, aby sa zaistila väčšia súvislosť medzi vypracovanými ukazovateľmi a monitorovacím systémom, hodnotením a šírením dosiahnutých výsledkov.

4.4

V zásade je pre realizáciu cieľov, ktoré medzi sebou viac menej súvisia a ktoré boli v stratégii stanovené pre podporu rovnoprávnosti mužov a žien, celkom 5 sektorov: hospodárstvo (ktoré sa viaže na stratégiu zamestnanosti a na štrukturálne fondy, ako aj na aplikáciu mainstreamingu vo všetkých politikách, ktoré majú vplyv na postavenie žien v hospodárskom živote); účasť a zastupiteľstvo (týkajúce sa rozhodovacích procesov); sociálne práva (vzťahujúce sa na každodenný život a na nerovnoprávnosti v systémoch sociálnej ochrany); občiansky život (v súvislosti s ľudskými právami a základnými slobodami, kladie dôraz obzvlášť na násilie a na obchodovanie s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania); zmena rolí a stereotypov (v súvislosti s kultúrnym systémom a masmédiami).

4.5

Politika rovnoprávnosti mužov a žien sa posilnila i prostredníctvom štrukturálnych fondov. V nariadení pre fondy na obdobie rokov 2000-2006, ktorému predchádzala podrobná analýza a kritické zhodnotenie opatrení pre posilnenie rovnoprávnosti mužov a žien a ich nedostatkov, bola uplatnená zásada dvojitého prístupu, definovaného v Amsterdamskej zmluve. Okrem toho boli štrukturálne fondy, predovšetkým Európsky sociálny fond, vždy považované za najdôležitejší nástroj Európskej stratégie pre zamestnanosť; v nových usmerneniach pre zamestnanosť schválených v júli 2003 má rovnoprávnosť mužov a žien horizontálnu dimenziu v rámci všetkých cieľov a Rovnoprávnosť mužov a žien predstavuje jedno zo špecifických usmernení.

4.6

V rámci Európskeho sociálneho fondu sa veľké pokroky dosiahli predovšetkým v oblasti politík zamestnanosti a vzdelania; v tomto sektore sa usilovalo predovšetkým o zlepšenie prístupu žien k trhu práce, ich podielu na ňom a ich postavenie na trhu práce (os E) a o možnosti zlúčenia rodinného života a zamestnania. V tomto smere už existuje viacero pozitívnych príkladov. V tejto súvislosti prevzal ESF kvantitatívny cieľ, schválený na zasadnutí Európskej rady 2000 v Lisabone, podľa ktorého sa musí zvýšiť podiel zamestnanosti žien z 51 % v roku 2000 na 60 % a cieľ zo zasadnutia Rady v Barcelone v r. 2002, podľa ktorého musí byť zaistené predškolské zaradenie pre 90 % všetkých detí vo veku od 3 rokov do veku nástupu školskej dochádzky a minimálne pre 33 % všetkých detí vo veku do troch rokov.

4.7

Napriek tomu sa zdá, že opatrenia pre zlepšenie kvality pracovných miest a kariérnych možností, podporovanie podnikateľských aktivít žien, zníženie platových rozdielov na základe pohlavia, ako aj opatrenia k zvýšeniu podielu žien v sektore nových technológii sú doposiaľ veľmi vzácne. V oblasti zlučiteľnosti rodinného života a práce existujú rôzne iniciatívy v oblasti mimoškolskej starostlivosti o deti, je však skutočne málo možností v oblasti starostlivosti o starších občanov alebo nesamostatných členov rodiny.

4.8

Problematika rovnoprávnosti mužov a žien zostavá v iných fondoch doposiaľ nedostatočne zohľadnená, obzvlášť v rámci poľnohospodárstva a rybárstva, t.j. v sektoroch, kde sú tradične ženy zastúpené minimálne, hoci k ich rozvoju významne prispievajú. V spomenutých sektoroch sú teda aj naďalej veľké rozdiely a podiel, ktorým ženy prispievajú do Spoločenstva, i v súvislosti s väčšou ochranou životného prostredia, nie je dostatočne ocenený.

4.9

Politiky Európskej únie podporujú rôzne iniciatívy a špecifické finančné programy. Je tu možné vymenovať napríklad NOW (zamestnanosť) na trhu práce, STOP na posilnenie spolupráce v boji proti obchodovaniu so ženami a dievčatami, DAPHNE pre zlepšenie výmeny informácií a ochrany obetí násilia, Woman and Science (rámcový program pre výskum a rozvoj) v oblasti nových technológií. Rámcová stratégia pre rovnoprávnosť mužov a žien sa ďalej usiluje o posilnenie mainstreamingu pohlaví v rôznych iniciatívach Spoločenstva, ako napríklad Equal, Interreg, Urban, Leader a v iniciatívach v kultúrnej oblasti, ako napríklad Leonardo, Sokrates, Youth, Culture atď.

4.10

Správa Komisie pre rovnoprávnosť mužov a žien (KOM(2004) 115) zdôrazňuje, že Európska únia už má príslušné právne úpravy značne vyvinuté (2), a že ešte budú posilnené rozsiahlou jurisdikciou. Tiež sa plánuje jednotná smernica pre implementáciu zásad rovných príležitostí a rovného zaobchádzania s muži a ženami v oblasti zamestnania, ktorá by mala súčasné právne predpisy v tejto oblasti zjednotiť a systematicky zhrnúť.

4.11

V tomto zmysle sa vyjadrila nedávno i Európska rada ministrov práce a sociálnych vecí na svojom zasadnutí počas holandského predsedníctva, ktorá s ohľadom na jednotnú smernicu o rovnakom zaobchádzaní zdôraznila nasledujúce oblasti, o ktorých je potrebné rokovať: rovnoprávnosť odmeňovania, rovnoprávnosť príležitostí na trhu práce, rovnoprávnosť zaobchádzania v oblasti systémov sociálneho zabezpečenia, vzdelávania a kariérnych možností, ako aj dôkazné bremeno v prípade diskriminácie na základe pohlavia.

4.12

Návrhom smernice k implementácii zásad rovnakého zaobchádzania s muži a ženami ohľadom prístupu k tovarom a službám (2003/0265(CNS)) sa zaoberal aj EHSV (pozri stanovisko (3)), pričom bolo poukázané na niektoré nedostatky, ktoré je nutné v nadchádzajúcich rokoch odstrániť.

4.13

Ďalej v posledných rokoch pribudli v dôsledku schválenia Pekingskej akčnej platformy a Európskej rady z Lisabonu, i na základe definície nových indikátorov (napríklad týkajúcich sa rozhodovacích procesov, trhu práce a domáceho násilia), príslušné štatistiky, ktoré umožňujú realistickú analýzu problémov a monitorovanie vplyvu politiky a uskutočnených opatrení. V oblasti štatistiky je už možné celkom jasne pozorovať pokrok, hoci sa musí ešte veľa urobiť, aby sa mohli seriózne preveriť jednotlivé sektory. Presný objem dosiahnutého pokroku môže byť zistený iba na základe kvantitatívneho a kvalitatívneho preverenia súčasných javov a procesov.

4.14

Takmer neznáme sú, ako na európskej tak na národnej úrovni, rozpočty v súvislosti s pohlavím (gender budgeting), vnímané ako aplikácia mainstreamingu pohlaví na rozpočtové procedúry. Pri zavádzaní problematiky pohlaví na všetkých úrovniach procesu definovania rozpočtu sa vychádza z toho, že s tým súvisiace administratívne rozhodnutie nie sú neutrálne, ale že majú rozdielny vplyv na mužov a ženy. V tomto zmysle predstavuje „gender budgeting“ tiež nástroj na hodnotenie vplyvu rôznych politik a finančných a daňovo-politických opatrení na mužov a ženy.

4.15

Napriek tomu, že boli posilnené opatrenia Spoločenstva pre podporovanie žien, sú pre dosiahnutie vytýčených cieľov bohužiaľ i naďalej nutné podporné opatrenia a zvýšené úsilie členských štátov, nakoľko sú hlavnými zodpovednými za uvedenie tejto politiky do praxe.

4.16

Napriek tomu, že sa miera nezamestnanosti žien v Európe v posledných rokoch znížila na 55,6 %, cieľ, ktorý vytýčila Európska rada v Lisabone, je v rozličných krajinách ešte veľmi ďaleko a ženy skutočne plnia rady sociálne najslabších vrstiev kategórie zamestnancov, ktoré sa vyznačujú prekérnymi podmienkami a ktoré nemajú žiadne sociálne zabezpečenie. V mnohých štátoch pretrváva alebo sa zvyšuje diskriminácia žien platovými rozdielmi na základe pohlavia a ich vertikálna a horizontálna segregácia je bohužiaľ i naďalej poľutovaniahodnou skutočnosťou. Ako už bolo naznačené, zdá sa, že opatrenia v súvislosti so zlučiteľnosťou rodinného života so zamestnaním sa zameriavajú iba na starostlivosť o deti, zatiaľ čo neexistujú takmer žiadne opatrenia, týkajúce sa iných rodinných príslušníkov, vyžadujúcich starostlivosť. Okrem toho zaviedlo len málo štátov opatrenia na podporu otcovskej dovolenky aj pre pracujúcich otcov.

4.17

I v oblasti rozhodovacích procesov existujú veľké rozdiely: stačí pripomenúť, že kolégium členov Európskej komisie je zložené z 22 mužov a 7 žien (čo je iba 24 %) a parlament sa skladá z 510 mužov a 222 žien (čo je iba 30 %). Na národnej úrovni nie je situácia o nič lepšia: v priemere je podiel žien v národných parlamentoch nižší než 25 %, vo vládach len mierne presahuje 20 % (4). V EHSV je zastúpenie žien podpriemerné – z 317 členov je iba 79 žien (iba 25 %).

5.1

Problematika v súvislosti s rovnakými príležitosťami pre mužov a ženy je dnes pevnou súčasťou politiky Európskej únie v oblasti spolupráce a rozvoja: oznámenie Komisie (KOM(95) 123 v konečnom znení z 18. septembra 1995), a po nej nasledujúca rezolúcia Rady o zohľadnení problematiky pohlaví pri spolupráci a rozvoji (20. decembra 1995) vytvorili základ k schváleniu prvého nariadenia (ES) č. 2836/98 Rady z 22. decembra 1998, ktoré bolo teraz obnovené na obdobie 2004-2006. Nový dokument (ES č. 806/2004) znovu zdôrazňuje ciele, podporovanie mainstreamingu a prijatie špecifických opatrení pre podporovanie rovnakých príležitostí ako základný príspevok k zníženiu chudoby vo svete. Za prioritné sa považuje sprístupniť ženám zdroje a služby, predovšetkým v oblasti vzdelávania a zamestnanosti a zaistiť ich podiel na rozhodovacích procesoch. Zdôrazňuje sa ďalej i podporovanie verejných i súkromných aktivít, zamarených na rovnoprávnosť mužov a žien.

5.2

Akčný program pre rovnoprávnosť mužov a žien ako úloha pre spoluprácu a rozvoj Spoločenstva (2001-2006) (5) si klade za ciel prispieť k prekonaniu rozporu medzi prehlásenými zásadami a dennou praxou. Toto sa má uskutočniť na základe konkrétnej stratégie a určenia nasledujúcich prioritných oblastí: podporovanie stratégií v oblasti makroekonómie na potlačovanie chudoby a programov pre sociálny rozvoj v zdravotníctve a školstve, bezpečnosť potravín a trvalý rozvoj poľnohospodárstva, doprava, „capacity building“ a „good governance“, obchod a rozvoj, regionálna spolupráce a integrácia, systematické zohľadňovanie problematiky rovnoprávnosti mužov a žien v projektoch a programoch na regionálnej a národnej úrovni, a zaistenie potrebných nástrojov a príslušného vzdelania v oblasti rovnoprávnosti mužov a žien pre zamestnancov Európskej komisie.

5.3

V plánovanom dokumente pre podporovanie rovnoprávnosti mužov a žien v spolupráci a rozvoji (2005-2006) sú uvedené tieto oblasti pôsobenia: podporovanie pozitívneho správania mládeže v boji proti násiliu voči ženám a dievčatám a vzdelávaní a metodologická podpora dôležitých zúčastnených činiteľov v partnerských krajinách.

5.4

Európska komisia podporuje akcie a projekty zamerané na zlepšenie situácie v oblasti rovnoprávnosti mužov a žien prostredníctvom bilaterálnej a regionálnej spolupráce so štátmi západného Balkánu, východnej Európy, krajinami strednej Ázie, štátmi ACP (krajiny africkej, karibskej a tichomorskej oblasti) a latinskej Ameriky. Ďalšie financovanie sa neuskutočňuje podľa geografického aspektu, ale podľa tematického zamerania.

5.5

Dôležitým bodom vo vzťahoch EÚ k tretím štátom sa ďalej zdá byť 23. jún 2000, kedy bola podpísaná Dohoda v Cotonou s krajinami ACP. Dohoda, ktorá zdôrazňuje previazanosť vzťahov medzi politikou, obchodom a rozvojom, vnáša sociálny rozmer aj tým, že podporuje plnú účasť neštátnych činiteľov vrátane občianskej spoločnosti na stratégiách rozvoja a stanovuje, že je problematika rovnoprávnosti mužov a žien jednou z kľúčových otázok dohody a musí byť preto systematicky zohľadňovaná. (články 8 a 31). Výbor víta, že bolo ustanovené, že sa neštátni činitelia majú podieľať na rôznych fázach plánovania dokumentov pre národnú stratégiu a žiada, aby sa venovala zvláštna pozornosť zapojeniu ženských organizácií.

Okrem toho dohoda výslovne poveruje výbor, aby sa obracal na hospodárske a sociálne záujmové skupiny a stanovuje jeho úlohu prednostného poradného orgánu.

5.6

Úplná účasť a aktívne zapojenie žien do politiky rozvoja isto znamená neľahký a dlhý proces, ale výbor sa domnieva, že pozornosť všetkých európskych inštitúcií musí byť neustále udržovaná na vysokej úrovni, aby sa všetko, čo bolo písomne prehlásené, tiež skutočne realizovalo v praxi.

5.7

Z tohoto pohľadu má zásadný význam, aby sa politika Spoločenstva v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti stala vývozným modelom pre celý svet a aby sa Európska únia zaviazala, že bude podporovať a uplatňovať tieto princípy prostredníctvom vzťahov s tretími krajinami na medzinárodnej úrovni.

5.8

Užitočným nástrojom môže byť aj prijatie zvláštnych dodatkov do obchodných zmlúv a dohôd o spolupráci a prijatí špecifických opatrení pre krajiny, v ktorých sú práva žien rešpektované.

5.9

Je pravda, že liberalizácia obchodu priaznivo ovplyvnila zamestnanosť žien v rozvojových krajinách, ale na druhej strane je však tiež pravda, že ženy často patria k vrstvám pracujúcich, ktoré majú veľmi zlé pracovné podmienky, nízku kvalifikáciu, sú menej platené a nemajú takmer žiadne sociálne zabezpečenie. Liberalizácia obchodu tiež často súvisí s politikou štrukturálnych zmien, ktoré odporúčajú alebo presadzujú medzinárodné organizácie. Pokiaľ nie je táto politika patrične podložená systémom sociálnej ochrany, môže sa ukázať, že ju možno ťažko presadiť u najslabších vrstiev obyvateľstva, v ktorých ženy často predstavujú väčšinu.

5.10

Napriek tomu sa v tejto politike venuje otázke rovnoprávnosti mužov a žien príliš malá pozornosť, predovšetkým v oblasti obchodu. Vzhľadom k tomu, že táto politika nie je bez účinnosti a že má naopak často negatívny vplyv práve na ženy a že nemožno hospodársky rozvoj krajiny oddeliť od jeho sociálneho rozvoja, bolo by na jednej strane užitočné, aby táto politika zohľadnila mainstreaming pohlaví a na strane druhej aby sa naplánovali systémy pre kontrolu vplyvov na makroekonomickej, ako aj na mikroekonomickej úrovni.

—

účasť v rozhodovacích procesoch a zastúpenie žien sú ako v európskych inštitúciách tak aj v členských štátoch na národnej, regionálnej a miestnej úrovni ešte stále príliš nízke a mali by sa podporovať na všetkých úrovniach, aj so zvážením kvótových systémov;

—

vzdelávacie akcie za účelom rozširovania mainstreamingu pohlaví by sa mali uskutočniť v inštitúciách Európskej únie, ako aj v členských štátoch a mali by do nich byť zapojení rozhodujúci činitelia a tiež tí, ktorí programy a projekty realizujú;

—

cielené štúdie a analýzy týkajúce sa mužov a žien, štatistiky a špecifické ukazovatele sú pre stanovenie tematických oblastí a vylepšenie politiky a stratégie bezpodmienečne nutné; je nutné pokračovať v zbere informácií a údajov a stanoviť nové ukazovatele;

—

mali by sa starostlivo kvantifikovať všetky zdroje, určené na aktivity v prospech žien vo všetkých fondoch a finančných nástrojoch EÚ a členských štátov, aj a predovšetkým prostredníctvom podporovania a šírenia rozpočtu v súvislosti s pohlaviami (gender budgeting);

—

základným a najdôležitejším predpokladom je v každom prípade presadenie rovnoprávneho prístupu žien k odbornej príprave a vzdelávaniu, v zmysle bodu 3 o miléniových cieľoch rozvoja;

—

pokiaľ sa týka štrukturálnych fondov, mali by byť posilnené aktivity, zamerané na ženy v oblasti poľnohospodárstva (EZOZF) a rybolovu (FIFG) a spojené s ochranou životného prostredia, ďalším témam, kde je otázka rovnoprávnosti mužov a žien veľmi slabo zastúpená;

—

nové impulzy by mala dostať politika podporovania žien a zvýšenia ich zastúpenia v oblasti nových technológií;

—

treba zintenzívniť vzdelávacie aktivity v sektore spoločnosti založenej na vedomostiach, aby sa nestala ďalšou oblasťou diskriminácie a vylúčenia žien, ktoré naopak môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov vytýčených lisabonskou stratégiou;

—

všeobecne musí byť vertikálna a horizontálna segregácia na základe pohlaví i naďalej na trhu práce potieraná prostredníctvom cielených opatrení a musia byť odbúrané všetky prekážky, ktoré bránia skutočnej rovnoprávnosti žien a mužov; toho by sa malo dosiahnuť na základe stanovenia konkrétnych a merateľných cieľov členskými štátmi v súlade so sociálnymi partnermi; obzvlášť ohľadom platovej diskriminácie musia členské štáty začať s uplatňovaním multidimenzionálneho prístupu, ako je uvedené v rozhodnutí Rady o usmerneniach pre opatrenia v oblasti politiky zamestnanosti v členských štátoch (6), a ktoré obsahujú odbornú prípravu a vzdelávanie, klasifikáciu druhov práce, systémy odmeňovania a kultúrne stereotypy, ako aj zásadné aspekty tejto problematiky;

—

v oblasti opatrení k zlučiteľnosti povolania a rodiny – i vzhľadom k starnutiu ľudstva – by mala byť venovaná väčšia pozornosť starostlivosti o starších rodinných príslušníkov; nezanedbajúc pritom ani oblasť starostlivosti o deti;

—

na stimulovanie rovnosti príležitostí mužov a žien musia byť podporované a rozšírené investície do verejných služieb, najmä v oblasti školského a vysokoškolského vzdelávania, zdravotníctva a starostlivosti;

—

opatrenia v oblasti migrácie a integrácie ženských emigrantiek v členských štátoch a v oblasti azylov udeľovaných ženám, ktoré boli v krajinách svojho pôvodu obeťami ozbrojených konfliktov, diskriminácie a násilia;

—

boj proti obchodovaniu so ženami a deťmi;

—

v rámci rozvojovej a obchodnej politiky musí byť participačný prístup vo vzťahu k spoločnosti všeobecne a k ženám obzvlášť viac posilnený, pričom je nutné, aby sa v príslušných krajinách zainteresované skupiny žien plne podieľali na koncepcii rozvojových a politických opatrení a na vypracovaní národných strategických dokumentov; predovšetkým je ale nutné uvolniť viac prostriedkov pre podporovanie žien, aby sa postavenie ženy na hospodárskej a spoločenskej úrovni trvale posilnilo;

—

vplyv obchodných dohôd a rozvojových politických opatrení je nutné sledovať aj na úrovni mikroekonomickej, je nutné vopred naplánovať analýzy vplyvu na životné podmienky sociálne najslabších zložiek spoločnosti a osobitne zohľadniť rozdiely medzi mužmi a ženami;

—

Komisia a delegácie by mali využiť svoju váhu a vplyv pre ochranu ľudských práv, teda aj žien, v prípade že tieto práva boli porušené;

—

delegácie by mali niesť zvláštnu zodpovednosť v rámci propagácie mainstreamingu pohlaví;

—

Európska únia by mala uplatniť všetok svoj vplyv, aby viac štátov ratifikovalo a implementovalo všetky medzinárodné zmluvy, ktoré majú pozitívny vplyv na postavenie žien; jedná sa predovšetkým o Dohodu o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a dodatku k tejto Dohode; signatárske štáty by mali stiahnuť svoje pripomienky.

8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/52

1.1

Zelená kniha o obstarávaní pre rezort obrany (KOM(2004) 608 v konečnom znení) je jedným z opatrení, ktoré sú predpokladané v oznámení „K politike Európskej únie ohľadom vybavenia vojenským materiálom“, ktoré bolo schválené v marci 2003 a ktoré Výbor komentoval v septembri 2003 (1).

1.2

„Európsky trh s vojenským materiálom (European Defence Equipment Market – EDEM)“, je v skutočnosti iba časťou vnútorného trhu pokrývajúceho určitý sektor. Zelená kniha sa snaží prispieť k postupnému vytvoreniu vnútorného trhu EÚ s vojenským materiálom, ktorý bude otvorený a transparentný, pričom sa bude rešpektovať špecifická povaha sektora. Toto by malo viesť k silnejšiemu a konkurencieschopnejšiemu obrannému priemyslu, zvýšenej efektívnosti nákladov a podpore rozvoja vojenského potenciálu EÚ v oblasti Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (European Security and Defence Policy – ESDP) v rámci kontextu Spoločnej bezpečnostnej a zahraničnej politiky (Common Security and Foreign Policy – CSFP).

1.3

12. júla 2004 Rada odsúhlasila zriadenie Európskej obrannej agentúry (European Defence Agency – EDA), ktorá je určená „na podporu členských štátov v ich úsilí o zlepšenie európskeho obranného potenciálu v oblasti krízového manažmentu a o udržanie ESDP v takom stave ako je teraz, a s možnosťou vývoja do budúcna“. Táto agentúra už začala fungovať. Všetky funkcie EDA (2) sa týkajú zlepšenia výkonnosti európskej obrany, pretože podporujú súdržnosť namiesto súčasnej fragmentácie.

1.4

„Výkonnosť obrany“ znamená zabezpečenie dostupnosti potenciálu potrebného pre splnenie plánovaných úloh, a doktríny, ktorá nariaďuje tieto úlohy, to všetko pri efektívnosti nákladov. Toto si bude vyžadovať zabezpečenie maximálnej možnej interoperability. V súčasnosti vynakladá 25 členských štátov na obranu spolu asi 160 miliárd EUR, pričom asi 20 % z toho sa používa v procese obstarávania materiálu pre rezort obrany (vrátane výskumu a vývoja, akvizície a podpory) (3).

2.1

Záležitosti uvedené v Zelenej knihe sa týkajú spôsobu, akým možno v systéme obstarávania vojenského materiálu pre obranu dosiahnuť zlepšenia. Významný pokrok však bude možný iba vtedy, keď budú jasné iné prvky „výkonnosti obrany“ (viď odsek 1.4 vyššie) (4). Priemysel má zvláštny záujem o potrebu veľmi jasného riadenia, zladených požiadaviek a kontinuity. Výbor túto iniciatívu víta, pretože ju možno považovať ako samostatnú súčasť procesu začatia zriaďovania lepšie uskutočniteľnej ESDP pri transparentnom a konkurencieschopnom trhu.

2.2

Výbor víta vedúcu úlohu pripisovanú Európskej obrannej agentúre. Bude potrebné jasnejšie sa dohodnúť na príslušných úlohách EDA a iných agentúr zapojených v súčasnosti do zabezpečenia obrany (5) a EHSV očakáva v priebehu času zredukovanie ich oddelených úloh. Pred uskutočnením zmien je však potrebné preštudovať a vziať si ponaučenie zo skúseností s OCCAR (ktorá sa zaoberá súčasným projektovým manažmentom, vrátane hlavnej otázky zmluvného práva) (6).

2.3

Vítame uznanie faktu, že začiatočné body (a používané postupy) v procese obstarávania pre rezort obrany sú v každom členskom štáte veľmi odlišné a že zmeny sa pravdepodobne udejú odlišnou rýchlosťou. Súhlasíme s tým, že bude užitočné zriadiť spoločný základ pre obstarávanie v rezorte obrany a že toto možno uskutočniť pomerne rýchle za predpokladu, že s tým budú súhlasiť a spolupracovať všetky členské štáty.

2.4

EHSV súhlasí s tým, že je potrebné znížiť fragmentáciu trhu s vojenským materiálom a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť a transparentnosť, čo sú nevyhnutné podmienky na zachovanie a posilnenie fungujúceho obranného priemyslu EÚ a pre prispenie k lepšej efektívnosti nákladov pri obstarávaní a riadení vhodného obranného potenciálu.

2.5

Analýza špecifických čŕt trhov s vojenským materiálom v odseku 2 Zelenej knihy je dobrým základom pre prihliadanie na trh a naznačuje niekoľko aktuálnych ťažkostí.

2.6

EHSV by však rád zdôraznil, že ak berieme do úvahy realitu trhu, musí byť akákoľvek reštrukturalizácia odvetví obranného priemyslu primárne záležitosťou príslušného priemyslu (7). Dobrým dôvodom k tomu je fakt, že najvýznamnejšie spoločnosti sú nadnárodné, aj keď zákazníci sú z jednotlivého štátu. Okrem toho majú členské štáty rôzne priemyselné stratégie, z ktorých priemyselné odvetvia obrany tvoria iba časť.

2.7

Ak má priemysel (v sektore obrany, aj inde) účinne fungovať a zabezpečovať nákladovo efektívne a hospodárne výsledky, musí sa vyhnúť prílišnému množstvu regulačných postupov.

3.1

Je nevyhnutné presne objasniť, ktoré súčasti procesu obstarávania materiálu pre obranu musia spadať pod odsúhlasené predpisy. Získavanie takých zariadení, ako aj výskum a vývoj, údržba, opravy, modifikácie a školenia, ktoré sa zahrnuté v nákladoch „vlastníctvo“ budú v priebehu času omnoho nákladnejšie.

3.2.1

EHSV súhlasí s tým, že naďalej budú musieť platiť výnimky z predpisov EÚ o verejnom obstarávaní udeľované na základe článku 296 Zmluvy o EÚ, aby bola umožnená členským štátom výnimka na základe ochrany záujmov ich vlastnej základnej bezpečnosti.

3.2.2

Komisia by mala uviesť cenu zariadení, prípadne materiálu, pre ktoré bola táto výnimka používaná po dobu 5 rokov (a ukázať ju ako percento z celkovej sumy vynaloženej na obranné zariadenia v EÚ). Takto by bol získaný porovnávací štandard, ktorý pomôže pri meraní dosiahnutého pokroku.

3.2.3

Problém je v tom, že použitie takej výnimky sa pre niektoré členské štáty stalo takmer pravidlom a že je jasné, že sa to nezlučuje s princípom jednotného trhu. EHSV podporuje názor Komisie, že toto sa musí zmeniť. Dôležitou úlohou bude použiť článok 296 v súlade s rozhodnutiami v minulých prípadoch (8), pričom zachovať jeho možnosť ako výnimky zo štandardných predpisov verejného obstarávania. Členské štáty musia byť pripravené obhájiť (ak treba, aj legálne) výnimky, podľa ktorých konajú. Prínosy z väčšej konkurencieschopnosti a transparentnosti by mali byť zdôraznené v diskusii.

3.2.4

Zoznam výrobkov vyrábaných v roku 1958 podľa článku 296 ods.2, ktorý navrhuje rozsah článku 296 ods.1 nefunguje, a pravdepodobne nebude mať skutočnú hodnotu ako užitočný spôsob zaistenia vhodného použitia bezpečnostnej výnimky. Každý prípad sa musí naďalej zvažovať podľa jeho skutkovej podstaty, pretože dokonca aj základné vybavenie (9) bude v niektorých prípadoch spadať pod výnimky. Ďalej je pravdepodobné, že zoznamy nebudú držať krok s novým vývojom.

3.2.5

Preto nie je ľahké definovať, ktoré zariadenia a ktoré služby na nich sa vzťahujúce budú spadať pod článok 296. Ako prvý krok tu vzniká potreba objasniť existujúci právny rámec EÚ prostredníctvom „interpretačného oznámenia“ za účelom lepšieho pochopenia a uľahčenia jeho lepšieho a konzistentnejšieho uplatňovania.

3.2.6

Obstarávanie, rovnako ako aj iné podobné oznámenie, bude mať význam pre niekoľko ďalších aspektov. Patria k nim napríklad štátna pomoc a (možno aj) služby všeobecného záujmu.

3.2.7

Domnievame sa, že pre špecifické potreby vojenského materiálu v prípadoch, keď „otvorené“ a „obmedzené“ metódy nie sú vhodné, by mal byť zvolený „negociačný postup“ s predošlým oznámením. Tento názor však možno bude potrebné prehodnotiť po získaní skúseností s „interpretačným oznámením.“

3.2.8

Existuje názor, že oznámenie môže byť iba prechodným opatrením, dokým sa nevypracuje špecifická smernica (alebo iný špecifický právny nástroj). EHSV sa domnieva, že po vytvorení a odsúhlasení takého „interpretačného oznámenia“ bude na základe jeho účinku potrebné zvážiť nejaký legislatívny nástroj. Privítali by sme rýchle konanie pri vytvorení oznámenia.

3.2.9

Existuje ďalšia možnosť, nespomenutá v Zelenej knihe, a to je zriadiť „kódové správanie“, ktoré budú používať zúčastnené členské štáty ako iný prostriedok zriadenia EDEM. Keďže táto oblasť je jednou zo zodpovedností členského štátu, mala by sa zvažovať pravdepodobne s použitím EDA ako pomocníka. Možno bude ťažké taký kód monitorovať a uplatňovať, a malo by sa prihliadať aj na medzinárodné aspekty trhu.

3.3.1

Potreba zváženia ďalšieho systému a formátu verejných konkurzov nie je presvedčivá. Ak bude zariadenie, prípadne materiál na obranu považované len ako iná súčasť vnútorného trhu (hoci má väčšie možnosti pre výnimky), bude sa pravdepodobne vybavovať rovnakým spôsobom ako ostatné tendre. Toto bude znamenať odlišné systémy a problémy, napríklad s cudzím jazykom, ktoré možno nájsť aj inde. Podklady pre centralizovaný publikačný systém sú slabé.

3.3.2

Potenciálne problémové oblasti sú dôvernosť a kompenzácia, tieto sa vyskytnú viac pri obrannom zariadení, než pri iných zariadeniach a službách, a bezpečnosť dodávok, kde bude ťažké zmeniť dodávateľov alebo kontrahentov, ak bol raz kontrakt spustený. Toto sú všetko oblasti, kde by mali byť zodpovedné príslušné členské štáty, hoci isté všeobecné riadenie zo strany Komisie by bolo nápomocné.

3.4.1

V dnešnom priemysle je často ťažké klasifikovať podniky ako „výrobcov zariadení pre obranu.“ Veľa zariadení má teraz „dvojaké použitie“ a percento rastie. Vítame to z niekoľkých hľadísk: napríklad úspory z veľkosériovej výroby môžu viesť ku konkurenčnejšiemu stanoveniu cien a môže byť ľahšie zaručiť bezpečnosť dodávok.

3.4.2

Rovnako aj úsilia vkladané do vedy, techniky a vývoja pre také zariadenia majú hodnotu aj pre iné (civilné) účely. Je preto dôležité, aby zdroje, ktoré sa vkladajú do VTV, nepodliehali nepružnému režimu.

3.4.3

Uvedomujeme si, že zostáva ešte veľa urobiť, aby sa zmaximalizovala hodnota koordinácie a zameranie, ktoré sú potrebné v oblasti zabezpečenia obrany, ako sme to už zdôraznili v našom skoršom dokumente o zariadeniach pre rezort obrany (10).

3.5.1

Vítame zriadenie EDA a uznávame, že môže hrať vedúcu úlohu v oblasti zariadení pre obranu. Poznamenávame, že ešte iba vytvára zdroje požadované na splnenie úloh, ktoré si vytýčila.

3.5.2

Bude dôležité, aby EDA zabezpečila, aby doktrína a potenciál EÚ prebrali úlohu NATO, a to maximalizovaním interoperability a minimalizovaním prípadných rozdielov. Zatiaľ ešte nie je jasné, ako môže EDA vytvoriť pridanú hodnotu, ak sa stane priamo zainteresovaná na obstarávaní, ale jej expertíza v oblasti zariadení na obranu by ju mala predurčovať, aby navrhovala, ako čo najlepšie zladiť národné predpisy.

3.5.3

Bude cenná aj pri dosiahnutí odsúhlasenia finančných aspektov spolupráce pri zariadeniach v prípade potreby. Významnou oblasťou potenciálnych ťažkostí je delenie nákladov a prínosov VTV v oblastiach vzťahujúcich sa na obranu a v oddeľovaní obrany od všeobecných aspektov pri takom konaní.

3.5.4

EDA by mala pomáhať aj pri posune smerom k aproximácii národných systémov udeľovania licencií, keď sa budú zariadenia na obranu presúvať medzi členskými štátmi. V súčasnosti sú národné postupy rozličné a ťažkopádne. Mohla by tiež pomôcť pri získavaní súhlasu so spôsobom, akým sa riešia kompenzačné úpravy, pretože tieto zostanú črtou obstarávania v budúcnosti.

3.5.5

EDA sa možno podarí získať istý stupeň súhlasu s národnými priemyselnými politikami, čo sa týka zariadení pre rezort obrany a definovať prvky, ktoré tvoria „strategické zariadenia“, ktoré by EÚ rada dokázala zabezpečiť, čím by sa znížila jej závislosť od tretích krajín. Toto by bolo veľmi cenné.

3.5.6

EDA môže rovnako povzbudiť členské štáty, aby zvážili také inovatívne metódy akvizície a poolingu, nájmu a špecializácie, aby sa splnili nároky na potenciál.

3.5.7

ESDP bude platná iba vtedy, ak členské štáty preukážu dostatočne silnú politickú vôľu na zabezpečenie a udržanie potrebného potenciálu, ktorým splnia úlohy EÚ. EDA by mala hrať úlohu aj pri povzbudzovaní členských štátov, aby tak učinili.

4.1

Zariadenia pre obranu sú iba jednou požiadavkou pre udržateľnú „výkonnosť obrany.“ Ak v nej má hrať priemysel úplnú úlohu, bude potrebovať jasné riadenie, zladené požiadavky a kontinuitu. Musí mať aj primárnu zodpovednosť za potrebnú reštrukturalizáciu. Priemysel sa musí vyhnúť ťažkopádnym regulačným postupom.

4.2

Musí byť vyjadrené veľmi jasne, ktoré časti procesu obstarávania zariadení pre obranu budú spadať pod dohodnuté predpisy.

4.3

Naďalej sa bude požadovať dodržiavanie článku 296 Zmluvy. Ak sa ale nemá používať pričasto, Komisia potrebuje zaviesť porovnávací štandard. Prakticky nie je možné zostaviť zoznam zariadení a postupov, na ktoré sa bude vzťahovať článok 296.

4.4

Komisia by mala ako prvý krok vytvoriť čo najskôr „interpretačné oznámenie“ o článku 296. Iba po skúsenostiach dosiahnutých s týmto oznámením bude možné rozhodnúť o tom, či sa bude vyžadovať aj právny nástroj.

4.5

Čoraz bežnejšie sú zariadenia s „dvojitým použitím“ a tento trend je vítaný, aj kvôli potenciálu pre civilné využitie výsledkov VTV konaného v oblasti vojenských zariadení.

4.6

Vítame aj dôležitú úlohu, očakávanú od Európskej obrannej agentúry (EDA). Bude potrebné objasniť, akú úlohu budú hrať všetky doterajšie agentúry.

4.7

Spomedzi dôležitých úloh pre EDA v tejto oblasti možno spomenúť nasledovné:

8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/56

1.1

Tento návrh predstavuje časť tretieho železničného balíčka, ktorý bol prijatý Európskou komisiou 3. marca 2004. Ďalšími komponentmi sú:

a

1.2

Prvý železničný balíček (tiež nazývaný balíček infraštruktúry) nadobudol účinnosť 15. marca 2001 a mal sa zapracovať do národnej legislatívy do 15. marca 2003. Obsahuje nasledovné komponenty:

1.3

Európska komisia podala v októbri 2003 na Európskom súdnom dvore sťažnosť na deväť členských štátov za neoznámenie transpozície prvého železničného balíčka do národného práva. Do mája 2004 nebolo doručené oznámenie piatich krajín a dva členské štáty transponovali do národného práva len niektoré ustanovenia.

1.4

Druhý železničný balíček bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie30. apríla 2004 a musí sa transponovať do národného práva do 30. apríla 2006. Obsahuje nasledovné komponenty:

1.5

Prvý a druhý železničný balíček poskytli právny základ pre vytvorenie spoločného trhu pre železničnú nákladnú dopravu. Opatrenia obsahujú prístup na trh, poskytovanie licencií a bezpečnostných osvedčení železničných podnikov, prístup k infraštruktúre a výpočet poplatkov za jej používanie, vytvorenie právneho rámca pre železničnú bezpečnosť, a opatrenia pre zabezpečenie interoperability železničného systému.

1.6

Ako už EHSV zdôraznil vo svojom stanovisku k druhému železničnému balíčku (8), tento nový právny rámec vyvoláva potrebu úplne reorganizovať daný sektor a vytvoriť nové orgány a kompetencie.

1.7

V tom istom stanovisku EHSV tiež zdôraznil potrebu európskych sociálnych pravidiel. Európski sociálni partneri v železničiarskom sektore, Spoločenstvo európskych železníc a Európska federácia pracovníkov v doprave podpísali 17. januára 2004 dve európske dohody, ktoré sa týkajú:

1.8

V rámci tretieho železničného balíčka Komisia navrhuje smernicu o certifikácii vlakových čiat, ktorá by mal nadobudnúť účinnosť v roku 2010 alebo 2015.

1.9

Pri predkladaní ďalšej novely smernice 91/440/EHS Komisia naďalej sleduje svoj cieľ postupnej deregulácie železničného sektoru.

2.1

Komisia navrhuje deregulovať prístup na trh pre medzinárodnú osobnú dopravu od 1. januára 2010. Návrh sa tiež týka kabotáže, t. j. nastupovania a vystupovania cestujúcich na železničných staniciach pozdĺž celej trasy. Zároveň sa má zrušiť ustanovenie o voľnom prístupe na trh pre medzinárodné zoskupenia.

2.2

Každoročne cestuje v EÚ 25 vlakom 6 miliárd cestujúcich, pričom najväčší podiel pripadá na miestne a regionálne spojenia. Medzinárodná osobná doprava je zodpovedná približne len za 10 % železničnej dopravy, a to na základe predaných lístkov. Sem patrí regionálna cezhraničná doprava a vysokorýchlostná (cezhraničná) doprava.

2.3

Komisia uznáva, že sprístupnenie medzinárodnej osobnej dopravy, vrátane kabotáže, hospodárskej súťaži by mohlo mať prípadne negatívny dopad na hospodársku rovnováhu verejnej osobnej dopravy. Navrhuje poskytovať výnimky z voľného prístupu na trh na trasách, kde zmluvy o verejnej službe už nadobudli účinnosť podľa smernice (EHS) č. 1191/69, a kde by deregulácia medzinárodnej dopravy mohla narušiť rovnováhu. Táto výnimka bude udelená len v prípadoch, keď je to absolútne dôležité pre udržanie poskytovania verejnej dopravy, a kde došlo k sankciám regulačného orgánu podľa článku 30 smernice 2001/14/ES. Tiež musí byť možné súdne preskúmanie rozhodnutia udeliť výnimku.

2.4