14.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 144/1

(1)

Jednou z úloh Spoločenstva je podporovať harmonický, vyvážený a udržateľný rozvoj hospodárskych aktivít v celom Spoločenstve vytvorením spoločného trhu a hospodárskej a menovej únie. Na tento účel vnútorný trh zahŕňa priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu.

(2)

Zahrnutie výnosov z nezákonných činností do finančného systému a ich investovanie po ich vypraní škodí zdravému a udržateľnému hospodárskemu rozvoju. Preto smernica Rady 91/308/EHS z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí (3) zaviedla mechanizmus Spoločenstva na predchádzanie praniu špinavých peňazí sledovaním transakcií prostredníctvom úverových a finančných inštitúcií a určitých typov povolaní. Vzhľadom na to, že existuje riziko, že uplatňovanie uvedeného mechanizmu povedie k zvýšenému pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti na nezákonné účely, smernicu 91/308/EHS by mal dopĺňať systém kontroly peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Spoločenstva alebo z neho vystupujú.

(3)

V súčasnosti takéto kontrolné systémy uplatňuje iba niekoľko členských štátov, ktoré konajú podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Rozdiely v právnych predpisoch škodia riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Základné prvky by sa preto mali zosúladiť na úrovni Spoločenstva, aby sa zaistila rovnaká úroveň kontroly pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti prepravovaných cez hranice Spoločenstva. Takéto zosúladenie by však nemalo ovplyvniť možnosť, aby členské štáty uplatňovali, v súlade s existujúcimi ustanoveniami zmluvy, vnútroštátne kontroly pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti v Spoločenstve.

(4)

Mali by sa zohľadniť aj doplnkové činnosti vykonávané na iných medzinárodných fórach, najmä činnosť Finančnej akčnej jednotky na boj proti praniu špinavých peňazí (FATF), ktorá bola zriadená na samite G 7 v Paríži v roku 1989. Osobitné odporúčanie IX jednotky FATF z 22. októbra 2004 vyzýva vlády, aby prijali opatrenia na odhalenie pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti vrátane systému ohlásení alebo inej ohlasovacej povinnosti.

(5)

Podľa toho by sa mala na peňažné prostriedky v hotovosti, prepravované fyzickou osobou, ktorá vstupuje do Spoločenstva alebo z neho vystupuje, vzťahovať zásada ohlasovacej povinnosti. Táto zásada by umožnila colným orgánom zhromažďovať informácie o takomto pohybe peňažných prostriedkov v hotovosti, a ak je to vhodné, takéto informácie zasielať iným orgánom. Colné orgány sú prítomné na hraniciach Spoločenstva, kde sú kontroly najúčinnejšie, a niektoré už v tejto veci nadobudli praktické skúsenosti. Malo by sa využiť nariadenie Rady (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (4). Táto vzájomná pomoc by mala zabezpečiť správne uplatňovanie kontroly peňažných prostriedkov v hotovosti a poskytovanie informácií, ktoré by mohli pomôcť dosiahnuť ciele smernice 91/308/EHS.

(6)

Vzhľadom na jej preventívny účel a odrádzajúci charakter by sa ohlasovacia povinnosť mala plniť pri vstupe do Spoločenstva alebo výstupe z neho. S cieľom sústrediť činnosť orgánov na významné pohyby peňažných prostriedkov v hotovosti by sa však táto povinnosť mala vzťahovať len na pohyby vo výške 10 000 EUR alebo viac. Malo by sa tiež stanoviť, že ohlasovacia povinnosť sa vzťahuje na fyzické osoby prepravujúce peňažné prostriedky v hotovosti bez ohľadu na to, či sú ich vlastníkmi.

(7)

Mali by sa použiť spoločné štandardy na poskytovanie informácií. Umožnilo by to ľahšiu výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi.

(8)

Je žiaduce stanoviť definície potrebné na jednotný výklad tohto nariadenia.

(9)

Informácie, ktoré príslušné orgány zhromažďujú podľa tohto nariadenia, by sa mali zasielať orgánom uvedeným v článku 6 ods. 1 smernice 91/308/EHS.

(10)

Ak existujú náznaky, že sumy peňažných prostriedkov v hotovosti súvisia s nezákonnou činnosťou spojenou s pohybom peňažných prostriedkov v hotovosti, ako uvádza smernica 91/308/EHS, informácie, ktoré príslušné orgány zhromaždili podľa tohto nariadenia, možno zaslať príslušným orgánom ostatných členských štátov a/alebo Komisii. Podobne by sa malo ustanoviť, aby sa určité informácie zasielali vždy, keď existujú náznaky pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré zahŕňajú sumy nižšie, ako je hranica stanovená v tomto nariadení.

(11)

Príslušným orgánom by mali byť udelené právomoci potrebné na výkon účinnej kontroly pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti.

(12)

Právomoci príslušných orgánov by mali byť doplnené povinnosťou členských štátov uložiť sankcie. Sankcie by sa však mali uložiť len za nesplnenie ohlasovacej povinnosti v súlade s týmto nariadením.

(13)

Vzhľadom na to, že cieľ tohto nariadenia nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty, a preto ho z dôvodu nadnárodného rozsahu prania špinavých peňazí na vnútornom trhu možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(14)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie,

1.

„príslušnými orgánmi“ sú colné orgány členských štátov alebo iné orgány oprávnené členským štátom na uplatňovanie tohto nariadenia;

2.

„peňažnými prostriedkami v hotovosti“ sú

a)

deklarantovi vrátane celého mena, dátumu a miesta narodenia a štátnej príslušnosti;

b)

vlastníkovi peňažných prostriedkov v hotovosti;

c)

určenom príjemcovi peňažných prostriedkov v hotovosti;

d)

množstve a povahe peňažných prostriedkov v hotovosti;

e)

pôvode a zamýšľanom použití peňažných prostriedkov v hotovosti;

f)

dopravnej trase;

g)

dopravných prostriedkoch.

14.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 144/9

(1)

Uskutočňovanie vnútorného trhu znamená odstraňovanie obmedzení pre voľný obeh a obmedzení narúšajúcich hospodársku súťaž, pričom sa vytvára priaznivé prostredie pre inovácie a investície. V tomto kontexte je ochrana vynálezov prostredníctvom patentov základným prvkom úspechu vnútorného trhu. Účinná, transparentná a harmonizovaná ochrana vynálezov realizovaných počítačom v členských štátoch je základom udržania a podpory investícií v tejto oblasti.

(2)

Existujú rozdiely v ochrane vynálezov realizovaných počítačom, ktoré sú spôsobené administratívnymi postupmi a judikatúrou rôznych členských štátov. Tieto rozdiely by mohli vytvárať prekážky obchodu, a preto brániť riadnemu fungovaniu vnútorného trhu.

(3)

Tieto rozdiely by sa mohli prehĺbiť, ak členské štáty prijmú nové a rozdielne administratívne postupy alebo ak sa judikatúra členských štátov vykladajúca platné právne predpisy vyvinie rôznymi smermi.

(4)

Pokračujúci nárast šírenia a používania počítačových programov vo všetkých oblastiach techniky a ich celosvetového šírenia prostredníctvom internetu je rozhodujúcim faktorom technickej inovácie. Je preto potrebné zaistiť existenciu optimálneho prostredia pre vývojových pracovníkov a užívateľov počítačových programov v Spoločenstve.

(5)

Z tohto dôvodu by právne predpisy, ktoré upravujú patentovateľnosť vynálezov realizovaných počítačom mali byť harmonizované, aby zabezpečili to, že z nich vyplývajúca právna istota a úroveň požiadaviek potrebných pre patentovateľnosť umožnia inovačným podnikom mať čo najväčší prospech zo svojho tvorivého procesu a poskytnú stimuly pre investície a inováciu. Právnu istotu tiež zaistí skutočnosť, že v prípade pochybností týkajúcich sa výkladu tejto smernice vnútroštátne súdy môžu a súdy posledného stupňa musia požiadať Súdny dvor o rozhodnutie.

(6)

Spoločenstvo a jeho členské štáty sú viazané Dohodou o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctvu (TRIPS), ktorá bola schválená rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 o uzavretí dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do jeho právomoci, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (3). článok 27 ods. 1 TRIPS ustanovuje, že patenty sa môžu udeliť na akékoľvek vynálezy bez ohľadu na to, či ide o výrobky a výrobné postupy vo všetkých oblastiach techniky, za predpokladu, že sú nové, obsahujú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné. Okrem toho v súlade s uvedeným článkom by patentové práva mali byť dostupné a využiteľné bez diskriminácie, pokiaľ ide o oblasť techniky. Tieto princípy by sa mali primerane vzťahovať na vynálezy realizované počítačom.

(7)

Podľa Dohovoru o udeľovaní európskych patentov, podpísaného v Mníchove 5. októbra 1973 (ďalej len „Európsky patentový dohovor“), a patentového práva členských štátov počítačové programy spolu s objavmi, vedeckými teóriami, matematickými metódami, estetickými výtvormi, plánmi, pravidlami a spôsobmi vykonávania duševnej činnosti, hrania hier alebo vykonávania obchodnej činnosti a podávanie informácií sa výslovne nepovažujú za vynálezy, a preto sú vylúčené z patentovateľnosti. Avšak táto výnimka sa uplatňuje a je oprávnená len v rozsahu, v ktorom sa patentová prihláška alebo patent vzťahuje na tieto predmety alebo činnosti ako také, pretože tieto predmety alebo činnosti ako také nepatria do technickej oblasti.

(8)

Cieľom tejto smernice je zabrániť rôznemu výkladu ustanovení Európskeho patentového dohovoru o výlukách patentovateľnosti. Následná právna istota by mala podporovať priaznivé prostredie pre investície a inovácie v oblasti softvéru.

(9)

Patentová ochrana umožňuje vynálezcom požívať výhody zo svojej tvorivosti. Patentové práva ochraňujú inováciu v záujme spoločnosti ako celku a nemali by sa využívať spôsobom, ktorý je v rozpore s hospodárskou súťažou.

(10)

Podľa smernice Rady 91/250/EHS zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov (4) vyjadrenie originálneho počítačového programu v akejkoľvek forme je chránené autorským právom ako literárne dielo. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený ktorýkoľvek prvok počítačového programu, však nie sú chránené autorským právom.

(11)

Na to, aby sa vynález považoval za patentovateľný, mal by mať technický charakter, a teda by mal patriť do oblasti techniky.

(12)

Všeobecnou podmienkou pre vynálezy je, že na to, aby mohli zahŕňať vynálezcovskú činnosť, mali by byť technickým prínosom pre stav techniky.

(13)

Podobne, hoci vynález realizovaný počítačom patrí do oblasti techniky, ale ak nie je technickým prínosom pre stav techniky, ako by bol napríklad prípad, keď jeho špecifický prínos nemá technický charakter, neobsahuje ani vynálezcovskú činnosť, a teda nemôže byť patentovateľný.

(14)

Samotná realizácia metódy, ktorú inak nie je možné patentovať, na takom zariadení, ako je počítač, nie je sama osebe postačujúca na potvrdenie toho, že vynález má technický prínos. Podobne obchodné metódy realizované počítačom, metódy na spracovanie údajov alebo iné metódy, ktorých jediný prínos k súčasnému stavu techniky nemá technickú povahu, nemôžu byť patentovateľným vynálezom.

(15)

Ak sa prínos k súčasnému stavu techniky týka výlučne nepatentovateľného predmetu, takýto predmet nemôže vytvárať patentovateľný vynález bez ohľadu na to, ako je predmet uvedený v nárokoch. Napríklad požiadavke technického prínosu sa nemožno vyhnúť v patentových nárokoch len špecifikovaním technických prostriedkov.

(16)

Okrem toho algoritmus nemá technický charakter, a preto nemôže predstavovať technický vynález. Avšak metóda, ktorá zahŕňa používanie algoritmu, môže byť patentovateľná za predpokladu, že daná metóda rieši technický problém. Avšak žiadny patent udelený vo vzťahu k takejto metóde by nemal znamenať monopol daného algoritmu alebo jeho využitia v kontextoch, ktoré sa nepredpokladajú v patente.

(17)

Rozsah výlučných práv z patentov je určený v nárokoch, ktoré sa vykladajú s odkazom na opis a všetky výkresy. Vynálezy realizované počítačom by mali v nárokoch odkazovať aspoň na výrobok, napríklad programovo riadené zariadenie alebo postup, ktorý takéto zariadenie vykonáva. Podobne, ak sú jednotlivé softvérové prvky použité v kontextoch, ktoré nezahŕňajú použitie žiadneho výrobku ani postupu, vo vzťahu ku ktorým existuje platný nárok, ich použitie nespôsobí porušenie práv z patentu.

(18)

Právna ochrana vynálezov realizovaných počítačom nevyžaduje vytvorenie osobitného právneho systému namiesto predpisov vnútroštátneho patentového práva. Predpisy vnútroštátneho patentového práva zostávajú dôležitým základom právnej ochrany vynálezov realizovaných počítačom. Táto smernica len spresňuje súčasný právny stav s cieľom zabezpečiť právnu istotu, transparentnosť a zrozumiteľnosť práva a zabrániť posunom k patentovateľnosti nepatentovateľných metód, ako napríklad bežných postupov alebo netechnických postupov a obchodných metód.

(19)

Táto smernica by sa mala obmedziť na stanovenie určitých zásad, ktoré sa vzťahujú na patentovateľnosť takýchto vynálezov, pričom takéto zásady sú zamerané najmä na zabezpečenie toho, aby vynálezy, ktoré patria do technickej oblasti a predstavujú technický prínos, podliehali ochrane a naopak, aby sa zabezpečilo to, že vynálezy, ktoré nepredstavujú technický prínos, nepožívali ochranu.

(20)

Konkurenčná pozícia priemyslu Spoločenstva vo vzťahu k svojim hlavným obchodným partnerom sa zlepší, ak sa odstránia súčasné rozdiely v právnej ochrane vynálezov realizovaných počítačom a právna situácia bude transparentná. Pri súčasnom trende v tradičnom výrobnom priemysle, ktorý svoje prevádzky presúva do hospodárstiev s nízkymi nákladmi mimo Spoločenstva, je zrejmá dôležitosť ochrany duševného vlastníctva, a najmä patentová ochrana.

(21)

Ustanovenia tejto smernice by nemali mať vplyv na uplatňovanie článkov 81 a 82 zmluvy, najmä ak dodávateľ, ktorý má dominantné postavenie, odmieta umožniť použitie patentovanej techniky, ktorá je potrebná výlučne na zabezpečenie konverzie konvencií používaných vo dvoch rôznych počítačových systémoch alebo sieťach s cieľom umožniť komunikáciu a výmenu údajov medzi nimi.

(22)

Práva z patentov udelených na vynálezy v rozsahu pôsobnosti tejto smernice by nemali mať vplyv na úkony, ktoré sú povolené podľa článkov 5 a 6 smernice 91/250/EHS, najmä podľa jej ustanovení, ktoré sa týkajú rozkladu a interoperability. Najmä úkony, ktoré si podľa článkov 5 a 6 smernice 91/250/EHS nevyžadujú povolenie nositeľa práv, ktoré sa týka jeho autorských práv k počítačovému programu alebo k nemu prislúchajúcich, ale ktoré by si okrem uvedených článkov vyžadovali takéto povolenie, by sa nemalo vyžadovať povolenie nositeľa práv, ktoré súvisia s jeho patentovými právami k počítačovému programu alebo k nemu prislúchajúcemu.

(23)

Pretože cieľ tejto smernice, a to harmonizovanie vnútroštátnych právnych predpisov o patentovateľnosti vynálezov realizovaných počítačom, nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty, ale môže sa lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity, ustanoveným v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality, ustanovenou v uvedenom článku, táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa,

a)

„vynález realizovaný počítačom“ znamená každý vynález, ktorého realizácia zahŕňa použitie počítača, počítačovej siete alebo iného programovateľného zariadenia, vynález má jeden alebo viac znakov, ktoré sa celkom alebo čiastočne uskutočňujú prostredníctvom počítačového programu alebo počítačových programov;

b)

„technický prínos“ znamená prínos k stavu techniky v technickej oblasti, ktorý je nový a nie je zrejmý pre odborníka v danej oblasti. Technický prínos sa hodnotí na základe vyhodnotenia rozdielu medzi stavom techniky a rozsahom patentového nároku posudzovaného ako celok, ktorý musí obsahovať technické znaky bez ohľadu na to, či ich sprevádzajú, alebo nie znaky netechnického charakteru.

a)

o dosahu patentov pre vynálezy realizované počítačom na faktory uvedené v článku 7;

b)

o tom, či pravidlá upravujúce lehotu platnosti patentu a určenie požiadaviek na patentovateľnosť a osobitne novosť, vynálezcovskú činnosť a samotný rozsah nárokov sú adekvátne a či by bolo žiaduce a právne možné upraviť tieto pravidlá s ohľadom na medzinárodné záväzky Spoločenstva;

c)

o tom, či sa v členských štátoch, v ktorých sa požiadavky novosti a vynálezcovskej činnosti neposudzujú pred vydaním patentu, vyskytli problémy, a ak áno, či sú žiaduce nejaké opatrenia na riešenie týchto problémov;

d)

o tom, či sa vyskytli problémy týkajúce sa vzťahov medzi patentovou ochranou vynálezov realizovaných počítačom a ochranou počítačových programov autorským právom podľa ustanovení smernice 91/250/EHS a či došlo k zneužitiu patentového systému v súvislosti s vynálezmi realizovanými počítačom;

e)

o tom, ako sa zohľadnili požiadavky tejto smernice pri činnosti Európskeho patentového úradu a v jeho pokynoch na prieskum;

f)

o aspektoch súvisiacich s potrebou prípravy diplomatickej konferencie na revíziu Európskeho patentového dohovoru;

g)

o dosahu patentov na vynálezy realizované počítačom na rozvoj a komercializáciu interoperačných počítačových programov a systémov.

14.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 144/16

(1)

Akčný plán o štatistických požiadavkách Hospodárskej a menovej únie (HMÚ), schválený Radou Ecofinu v septembri 2000, spresňuje, že je naliehavo potrebné mať obmedzený súbor štvrťročných sektorových účtov, ktoré by mali byť k dispozícii do 90 dní od skončenia príslušného štvrťroka.

(2)

Spoločná správa Rady Ecofinu a Komisie Európskej rady o štatistikách a ukazovateľoch eurozóny, prijatá Radou Ecofinu 18. februára 2003, zdôrazňuje, že do roku 2005 by sa mali úplne vykonať činnosti s vysokou prioritou v niektorých oblastiach vrátane štvrťročných národných účtov podľa inštitucionálneho sektora.

(3)

Analýza cyklických pohybov v hospodárstve Európskej únie a vedenie menovej politiky v rámci HMÚ si vyžaduje makroekonomické štatistiky o hospodárskom správaní a vzájomných vzťahoch jednotlivých inštitucionálnych sektorov, ktoré nemožno určiť v údajoch zostavených na úrovni hospodárstva ako celku. Je tu preto potreba predkladania štvrťročných účtov podľa inštitucionálneho sektora za Európsku úniu ako celok a za eurozónu.

(4)

Predkladanie týchto účtov je súčasťou celkového cieľa, ktorým je zostavovanie systému ročných a štvrťročných účtov za Európsku úniu a za eurozónu. Tento systém obsahuje hlavné makroekonomické agregáty a finančné a nefinančné účty podľa inštitucionálneho sektora. Cieľom je dosiahnuť konzistenciu vo všetkých týchto účtoch a vzhľadom na ostatné celosvetové účty medzi platobnou bilanciou a údajmi z národných účtov.

(5)

Zostavovanie európskych účtov podľa inštitucionálneho sektora v súlade so zásadami Európskeho systému národných a regionálnych účtov v Spoločenstve, ustanovených v nariadení Rady (ES) č. 2223/96 (3), si vyžaduje, aby členské štáty zasielali štvrťročné národné účty podľa inštitucionálneho sektora. Európske účty však musia odrážať hospodárstvo európskeho priestoru ako celku a môžu sa odlišovať od jednoduchého súhrnu účtov členských štátov. Cieľom je najmä zohľadniť transakcie inštitúcií a orgánov Európskej únie v účtoch, ktoré sa týkajú príslušnej oblasti (Európska únia alebo eurozóna, podľa potreby).

(6)

Zostavovanie osobitných štatistík Spoločenstva sa spravuje pravidlami ustanovenými v nariadení Rady (ES) č. 322/97 zo 17. februára 1997 o štatistike Spoločenstva (4).

(7)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zostavovanie štvrťročných nefinančných účtov podľa inštitucionálneho sektora za Európsku úniu a za eurozónu, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. Najmä ak sú príspevky členských štátov do celkových európskych súčtov zanedbateľné, nemalo by sa od nich žiadať, aby oznamovali úplne podrobné údaje.

(8)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

(9)

Konzultovalo sa s Výborom pre štatistický program, zriadeným rozhodnutím Rady 89/382/EHS, Euratom (6) a s Výborom pre menovú, finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie, zriadeným rozhodnutím Rady 91/115/EHS (7),

a)

určenie časového harmonogramu pre zasielanie položiek P.1, P.2, D.42, D.43, D.44, D.45 a B.4G podľa článku 2 ods. 2;

b)

požiadavku, aby sa transakcie uvedené v prílohe rozdelili podľa zodpovedajúceho sektora v súlade s článkom 2 ods. 2;

c)

revíziu časového harmonogramu zasielania štvrťročných údajov podľa článku 2 ods. 4;

d)

úpravu podielu (1 %) na celkovom súčte Spoločenstva, aby sa určila povinnosť zasielať údaje pre všetky inštitucionálne sektory podľa článku 3 ods. 3;

e)

definovanie noriem kvality v súlade s článkom 6 ods. 1.

a)

informuje o kvalite predložených štatistík;

b)

zhodnotí prínos pre Spoločenstvo, členské štáty, poskytovateľov a užívateľov štatistických informácií z predložených štatistík vo vzťahu k ich nákladom;

c)

určí oblasti možného zlepšenia a zmien a doplnení považovaných za potrebné na základe získaných výsledkov.

14.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 144/24

(1)

Článok 14 zmluvy zriaďuje oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu.

(2)

Rozvoj vnútorného trhu by mal zlepšiť kvalitu života, ochranu zdravia a bezpečnosť spotrebiteľa. Táto smernica spĺňa požiadavky zabezpečenia vysokej úrovne ochrany zdravia a ochrany spotrebiteľa vo vymedzení a vykonávaní všetkých politík a činností Spoločenstva.

(3)

Používanie niektorých ftalátov v hračkách a výrobkoch určených na starostlivosť o dieťa, ktoré sú vyrobené zo zmäkčovaného materiálu alebo obsahujú časti vyrobené zo zmäkčovaného materiálu, by sa malo zakázať, keďže prítomnosť niektorých ftalátov predstavuje alebo by potenciálne mohla predstavovať zdravotné riziká detí.

(4)

Vedecký výbor pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie (VVTEŽP) vydal po tom, čo sa na neho obrátila Komisia, stanoviská o zdravotných rizikách týchto ftalátov.

(5)

Odporúčanie Komisie 98/485/EHS z 1. júla 1998 o výrobkoch určených na starostlivosť o dieťa a hračkách, ktoré si deti mladšie ako tri roky môžu vkladať do úst, vyrobených z mäkkého PVC s obsahom niektorých ftalátov (4), vyzvalo členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia dieťaťa v súvislosti s týmito výrobkami.

(6)

Od roku 1999, po prijatí rozhodnutia Komisie 1999/815/ES (5) v rámci smernice Rady 92/59/EHS z 29. júna 1992 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (6), podlieha na úrovni Európskej únie používanie šiestich ftalátov v hračkách a výrobkov určených na starostlivosť o dieťa, ktoré si deti mladšie ako tri roky môžu vkladať do úst, dočasnému zákazu. Toto rozhodnutie sa pravidelne obnovuje.

(7)

Obmedzenia, ktoré už niektoré členské štáty prijali v súvislosti s uvádzaním hračiek a výrobkov určených na starostlivosť o dieťa na trh, pretože obsahujú ftaláty, priamo vplývajú na dokončenie a fungovanie vnútorného trhu. Je preto potrebné aproximovať právne predpisy členských štátov v tejto oblasti a následne zmeniť a doplniť prílohu I k smernici Rady 76/769/EHS (7).

(8)

Ak vedecké posúdenie neumožní určiť riziko s dostatočnou istotou, mala by sa na účely zabezpečenia vysokej úrovne ochrany zdravia, a to najmä u detí, uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti.

(9)

Deti ako vyvíjajúce sa organizmy sú obzvlášť citlivé na látky poškodzujúce reprodukciu. Preto by sa mala expozícia detí všetkým zdrojom emisií týchto látok, ktorým sa dá v praxi vyhnúť, najmä výrobkom, ktoré si deti vkladajú do úst, znížiť na minimum.

(10)

Počas hodnotenia rizík a/alebo v rámci smernice Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (8) sa zistilo, že DEHP, DBP a BBP sú látky poškodzujúce reprodukciu, a preto boli klasifikované ako látky poškodzujúce reprodukciu kategórie 2.

(11)

Vedecké informácie o DINP, DIDP a DNOP buď chýbajú, alebo sú rozporuplné, ale nemožno vylúčiť, že tieto látky predstavujú potenciálne riziko, ak sa použijú v hračkách a výrobkoch určených na starostlivosť o dieťa, ktoré sú svojím určením vyrobené pre deti.

(12)

Neistota pri hodnotení expozície týmto ftalátom, ako je napríklad čas kontaktu s ústami, a expozície emisiám z iných zdrojov vyžaduje, aby sa vzali do úvahy preventívne opatrenia. Preto by sa mali na použitie ftalátov do hračiek a výrobkov určených na starostlivosť o dieťa a na uvádzanie týchto výrobkov na trh zaviesť obmedzenia. Avšak obmedzenia pre DINP, DIDP a DNOP by mali byť z dôvodu proporcionality menej prísne ako obmedzenia navrhované pre DEHP, DBP a BBP.

(13)

V súlade s oznámením Komisie o zásade predbežnej opatrnosti by sa mali opatrenia založené na tejto zásade prehodnotiť vo svetle nových vedeckých informácií.

(14)

Komisia v spolupráci s orgánmi členských štátov zodpovedných za dohľad nad trhom s hračkami a výrobkami určenými na starostlivosť o dieťa a vynútiteľnosť a po porade s príslušnými organizáciami výrobcov a dovozcov by mala monitorovať používanie ftalátov a iných látok ako zmäkčovadiel v hračkách a výrobkoch určených na starostlivosť o dieťa.

(15)

Na účely smernice 76/769/EHS by sa mal vymedziť pojem „výrobok určený na starostlivosť o dieťa“.

(16)

Rada by mala v súlade s odsekom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (9) povzbudiť členské štáty, aby sami pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali vlastné tabuľky, ktoré budú v maximálne možnej miere udávať koreláciu medzi touto smernicou a opatreniami na transpozíciu, a zverejnili ich.

(17)

Komisia preskúma používanie ftalátov uvedených v prílohe k smernici 76/769/EHS v iných výrobkoch po ukončení hodnotenia rizík podľa nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 z 23. marca 1993 o vyhodnocovaní a kontrole rizík existujúcich látok (10).

(18)

Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Spoločenstva, ktoré stanovujú minimálne požiadavky na ochranu pracovníkov, obsiahnuté v smernici Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (11) a v samostatných smerniciach, ktoré sa na nej zakladajú, najmä v smernici Rady 90/394/EHS z 28. júna 1990 o ochrane pracovníkov pred rizikami z expozície účinkom karcinogénov pri práci (12) a v smernici Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (13),

1.

V článku 1 ods. 3 sa dopĺňa nasledujúce písmeno:

2.

Príloha I sa mení a dopĺňa, ako je uvedené v prílohe k tejto smernici.