3.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 136/1

1.

Rada 17. februára 2005 preskúmala aktualizovaný Program stability Belgicka na obdobie rokov 2004 až 2008. Program vo veľkej miere spĺňa požiadavky na údaje podľa „kódexu pravidiel pre obsah a formu programov stability a konvergenčných programov.“ Program nezahŕňa povinné prognózy o úrokových sadzbách. Belgicko sa preto vyzýva, aby dosiahlo úplný súlad s požiadavkami na údaje.

2.

Makroekonomický scenár, z ktorého tento program vychádza, predpokladá rast reálneho HDP v roku 2005 a 2006 vo výške 2,5 % a jeho zníženie v priebehu zostávajúceho obdobia programu na 2 %. Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa zdá, že scenár spoľahlivo odráža predpoklady rastu. Pokiaľ ide o infláciu, prognózy programu sa javia realistické.

3.

Rozpočtová stratégia načrtnutá v aktualizácii sa zameriava na udržanie vyrovnaného rozpočtu alebo malého prebytku a udržanie trendu zostupného pomeru dlhu s cieľom pripraviť sa na dosah starnutia obyvateľstva na rozpočet. Aktualizácia projektuje vyrovnaný rozpočet v roku 2005 a 2006 a prebytok vo výške 0,3 % HDP v roku 2007 a 0,6 % v roku 2008. V porovnaní s predchádzajúcou aktualizáciou (ktorá sa skončila v roku 2007), súčasná aktualizácia vo všeobecnosti potvrdzuje plánovanú úpravu vzhľadom na vo veľkej miere nezmenený makroekonomický scenár. V dôsledku vplyvu prebiehajúcej reformy priamych daní, ktorá sa začala z roku 2001, a vyšších verejných investícií pred začatím miestnych volieb v roku 2006, je primárny prebytok projektovaný tak, že do roku 2006 mierne poklesne, ale potom sa opäť zvýši. Program predpokladá klesajúce úrokové zaťaženie, čo je výsledkom najmä prebiehajúceho znižovania dlhu. Očakáva sa, že príjmy budú do roku 2006 klesať a potom zostanú stabilné, zatiaľ čo primárne výdavky do roku 2008 mierne klesnú. Predpokladá sa, že cyklicky upravený zostatok (podľa informácií v programe s použitím spoločne dohodnutej metodiky) zostane počas programového obdobia kladný pričom hodnota prebytku klesne z 0,5 % HDP v roku 2004 na 0,1 % v roku 2006 a potom opäť stúpne na 0,9 % HDP v roku 2008.

4.

Zdá sa, že riziká spojené s rozpočtovými projekciami sú vo veľkej miere vyvážené. Belgická vláda zatiaľ neoznámila, aké opatrenia prijme na to, aby udržala rozpočet na rok 2006 vyvážený, a to napriek poklesu o 0,3 % HDP, čo je výsledkom pokračujúcej reformy priamych daní z roku 2001 a skutočnosti, že rozpočet na rok 2005 využíva celý rad menších jednorázových operácií (v celkovej hodnote okolo 0,2 % HDP). Taktiež zatiaľ čo makroekonomický scenár je hodnoverný, zostatok štátneho rozpočtu Belgicka je i naďalej relatívne citlivý na zmeny hospodárskeho rastu (citlivosť 0,6). Na záver, existuje aj riziko vzhľadom na kontrolu primárnych výdavkov, najmä na úrovni systému sociálneho zabezpečenia. Prekročenie zaznamenané v systéme zdravotníckej starostlivosti v roku 2004 (napriek už vysokému ročnému reálnemu rastu vo výške 4,5 %) naznačuje pokračujúci vysoký rast týchto výdavkov. Ku koncu roka 2004 boli oznámené nové opatrenia s cieľom znížiť náklady na zdravotnícku starostlivosť (celkovo o 0,2 % HDP), no ich efektívnosť je stále obtiažne zhodnotiť. Na druhej strane, minister sociálnych vecí dostal mandát, aby na väčšiu časť roka 2005 prijal nevyhnutné opatrenia bez predošlej porady s parlamentom (alebo s niekým iným) s cieľom umožniť rýchlo reagovať na ďalšie možné prekročenie. Belgická vláda všeobecne taktiež získala dôveryhodnosť za dodržiavanie svojich záväzkov prijímať opatrenia na udržanie vyrovnaného rozpočtu.

5.

Vzhľadom na posúdenie rizík sa zdá, že riziká pre rozpočtové ciele sú vo všeobecnosti vyrovnané a rozpočtová pozícia v programe sa zdá byť dostatočná na dodržanie strednodobého cieľa takmer vyrovnaného alebo prebytkového stavu rozpočtu podľa Paktu stability a rastu. Navyše existuje dostatočná bezpečnostná rezerva voči riziku porušenia referenčnej hodnoty deficitu 3 % HDP v prípade normálnych cyklických fluktuácií v každom roku.

6.

Pomer dlhu sa v roku 2004 odhaduje na 96,6 % HDP, teda výrazne nad referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v Zmluve. Program projektuje počas programového obdobia pokles pomeru dlhu o 12,4 percentuálneho bodu na 84,2 % HDP v roku 2008. Toto číslo zahŕňa prevzatie dlhu vo výške 7,4 miliárd EUR (2,5 % HDP) od národnej železničnej spoločnosti SNBC v roku 2005. Zahrnutie dlhu SNBC spomaľuje zníženie zadlženia v roku 2005, ale inak je plánované zníženie zadlženosti rýchlejšie, než sa plánovalo v predchádzajúcej aktualizácii.

7.

S ohľadom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií sa zdá, že Belgicku hrozí určité riziko z dôvodu súčasnej úrovne hrubého dlhu. Napriek tomu, že pomer dlhu klesá, je ešte stále vysoký a rovnomerné znižovanie závisí od udržiavania vysokých primárnych prebytkov na dlhšie obdobie. Stratégia vysporiadania sa s vysokými rozpočtovými nákladmi na starnúce obyvateľstvo, ktorá je uvedená v programe, je založená najmä na znížení hrubého dlhu prostredníctvom udržania vyrovnanej rozpočtovej pozície alebo malého prebytku (spoliehajúc sa najmä na obmedzenie primárnych výdavkov) a na fonde pre starnúce obyvateľstvo. Zachovanie primárnych výdavkov sa môže ukázať ako náročné, najmä v sektore zdravotníckej starostlivosti, ale je dôležité vzhľadom na stratégiu vlády znižovať daňové zaťaženie s cieľom vytvárať zamestnanosť. Vzhľadom na projektované zvýšenie podielu obyvateľstva v dôchodkovom veku je odhodlané plnenie tejto všeobecnej stratégie kľúčové pri dosiahnutí dlhodobej udržateľnosti.

8.

Hospodárske politiky uvedené v aktualizácii sú vo veľkej miere v zhode so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky konkrétnej krajiny pre oblasť verejných financií. Aktualizácia zaručuje najmä, že pomer dlhu má naďalej udržateľný klesajúci trend. Vzhľadom na nedávne prekročenia výdavkov na zdravotnícku starostlivosť (pre ktoré je miera rastu stanovená na relatívne vysokej ročnej hodnote 4,5 %) hrozí určité riziko porušenia usmernenia, aby sa obmedzil rast reálnych výdavkov v subjektoch I (federálna vláda a sociálne zabezpečenie) na hodnotu 1,5 %. Dôležité je preto udržiavať vysoké primárne prebytky a obmedzovať rast reálnych výdavkov, najmä s ohľadom na finančné potreby vyvolané starnutím obyvateľstva.

3.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 136/4

1.

Rada 17. februára 2005 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Dánska na obdobie rokov 2004 až 2010. Tento program plne spĺňa požiadavky na údaje „kódexu správania sa týkajúceho sa obsahu a formy programov stability a konvergencie“.

2.

Makroekonomický scenár, o ktorý sa program opiera, predpokladá ustálený reálny rast HDP od 2,2 % v roku 2004 do 2,5 % v roku 2005 a priemerne 1,7 % v období rokov 2006 až 2010. Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa zdá, že tento scenár odráža pomerne opatrné predpoklady rastu. Programové projekcie inflácie sa zdajú byť realistické.

3.

4.

Riziká rozpočtových projekcií sú dosť vyvážené, aj keď sú do určitej miery prevážené smerom k lepšiemu výsledku, ako sa projektovalo v prvých rokoch programu. Dánsko už niekoľko rokov vykazuje prebytok verejnej správy. Tak tomu bolo aj v roku 2003, kedy prebytok dosiahol 1,0 % HDP i napriek tomu, že HDP vzrástol len o 0,5 %. Vyššie ceny ropy než sa predpokladalo v aktualizácii by tiež mohli viesť k lepším verejným financiám, pretože Dánsko je malým čistým vývozcom ropy. Zloženie rastu HDP v nadchádzajúcich rokoch, z veľkej miery založené na domácom dopyte, by taktiež malo poslúžiť trvalým príjmom, a tak podporiť priaznivý vývoj verejných financií. V strednodobom horizonte medzi riziká poklesu pri projekciách patrí každé neobmedzovanie verejných výdavkov na úroveň cieľového rastu, predovšetkým na úrovni miestnych samospráv, alebo neplnenie strednodobých cieľov vyššej zamestnanosti.

5.

Z hľadiska posúdenia rizík je rozpočtová pozícia v programoch dostatočná na zachovanie strednodobého stavu „takmer vyrovnaného alebo prebytkového“ rozpočtu počas trvania programu v súlade s Paktom stability a rastu. Poskytuje tiež dostatočnú bezpečnú rezervu na to, aby sa zabránilo prekročeniu hraničnej hodnoty deficitu HDP vo výške 3 % pri bežných makroekonomických fluktuáciách.

6.

7.

Zdá sa, že Dánsko sa nachádza v priaznivej pozícii, pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií aj napriek značným projektovaným rozpočtovým nákladom pre starnúce obyvateľstvo. Rozpočtová stratégia načrtnutá v programe založená predovšetkým na ďalšej konsolidácii dlhu prostredníctvom pokračujúcich rozpočtových prebytkov by mala časom vyústiť do udržateľnej pozície. Výzvou však môže byť dosiahnutie pokračujúcej prísnej kontroly výdavkov a podstatné zvýšenie zamestnanosti, na čo sa stratégia taktiež spolieha.

8.

Hospodárske politiky načrtnuté v aktualizácii sú celkovo v súlade s hlavnými usmerneniami hospodárskych politík pre jednotlivé krajiny v oblasti verejných financií.

3.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 136/7

1.

Rada 17. februára 2005 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Estónska na obdobie rokov 2004 až 2008. Program spĺňa požiadavky na údaje revidovaného „kódexu správania pre obsah a formu programov stability a konvergenčných programov“.

2.

Makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ programu, predpokladá, že rast reálneho HDP sa zvýši z úrovne 5,6 % v roku 2004 na 6,0 % v priemere počas zostávajúceho programového obdobia. Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa zdá, že tento scenár vyjadruje prijateľné predpoklady rastu. Programové projekcie pre infláciu sa tiež zdajú byť realistické.

3)

Cieľom Estónska je počas celého programového obdobia dosahovať pozíciu takmer vyrovnaného alebo mierne prebytkového rozpočtu. Na rok 2004 si program kladie za cieľ prebytok rozpočtu vo výške 1 % HDP čo je 0,3 % viac ako prebytok plánovaný v programe z minulého mája. Od roku 2005 sa predpokladajú vyrovnané rozpočty, rovnako ako v predchádzajúcom programe. Predpokladá sa, že verejné investície v roku 2004 vzrastú o jeden percentuálny bod HDP na 4,4 % a potom začnú klesať na 3,9 % do roku 2008, čím zostanú značne nad priemerom EÚ (2,4 % HDP v roku 2004).

4.

Zdá sa, že riziká spojené s rozpočtovými projekciami v programe sú z veľkej miery vyvážené. Na jednej strane obozretný makroekonomický scenár naznačuje, že by príjmy mohli byť vyššie a výdavky by mohli byť o niečo nižšie než sa rozpočtovalo. Estónsko sa v priebehu posledných rokov vyznačovalo obozretnými prognózami a opakovaným prekračovaním fiškálnych cieľov. Na druhej strane nemožno celkom vylúčiť nečakaný pokles príjmov v dôsledku plánovaného zníženia daňového zaťaženia alebo nepriaznivé dosahy exogénnych šokov na rast. Po zvážení bilancie rizík sa rozpočtová pozícia v programe zdá byť primeraná na udržanie strednodobého cieľa Paktu stability a rastu, ktorým je takmer vyrovnaný rozpočet počas celého programového obdobia 2004 až 2008. Tiež sa zdá, že poskytuje dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu hraničnej hodnoty schodku 3 % HDP pri bežných makroekonomických fluktuáciách.

5.

Pomer dlhu sa odhaduje vo výške 4,8 % HDP v roku 2004, čo je výrazne pod úrovňou 60 % referenčnej hodnoty HDP stanovenej v Zmluve, a skutočne je najnižší v EÚ. Program projektuje ďalšie zníženie pomeru dlhu o 1,9 percentuálneho bodu v priebehu programového obdobia.

6.

Zdá sa, že Estónsko je v priaznivej pozícii z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií, aj napriek významným projektovaným rozpočtovým výdavkom na starnutie obyvateľstva. Nízka miera verejného dlhu, značné rezervy verejných financií a strednodobá rozpočtová stratégia, ktorá je plne v súlade s cieľom, ktorým je takmer vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, spolu s vierohodnými a dôkladnými reformami dôchodkového systému a systému zdravotnej starostlivosti, ktoré majú zastaviť rozpočtové tlaky z dlhodobejšieho hľadiska, by mali zabezpečiť, aby verejné financie zostali na udržateľnom základe.

7.

Hospodárske politiky uvedené v aktualizácii sú z veľkej miery v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky tejto krajiny pre oblasť verejných financií. Prebytok rozpočtu v roku 2004, ktorý je vyšší ako projekcie, je v súlade s odporúčaním vyhnúť sa procyklickým fiškálnym politikám. Vzhľadom na skutočnosť, že schodok účtov zahraničia sa v roku 2004 s najväčšou pravdepodobnosťou významne neznížil (ak vôbec), je však možné, že rýchle vyčerpanie rozpočtového prebytku poskytne z pohľadu fiškálnej politiky nedostatočnú podporu pre reguláciu vonkajšej nerovnováhy.

3.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 136/9

1.

Rada 17. februára 2005 preskúmala aktualizovaný Program stability Francúzska pre obdobie rokov 2004 až 2008. Program vo veľkej miere spĺňa požiadavky na údaje podľa „kódexu pravidiel pre obsah a formu programov stability a konvergenčných programov“. Neposkytuje však prognózy pre celkový rast zamestnanosti podľa definície národných účtov, ktoré sú povinné. Francúzsko sa preto vyzýva, aby dosiahlo úplný súlad s požiadavkami na údaje.

2.

Makroekonomický scenár, z ktorého tento program vychádza, predpokladá v období rokov 2004 až 2008 rast reálneho HDP tesne nad potenciálom na úrovni 2,5 %. Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa zdá, že scenár spoľahlivo odráža predpoklady rastu, aj keď sú projekcie Komisie pre rast mierne nižšie. Projekcie programu pre infláciu sa taktiež javia realistické.

3.

Rada 3. júna 2003 rozhodla, že vo Francúzsku existuje nadmerný deficit a odporučila jeho korekciu najneskôr do roku 2004. Vo svojom oznámení Rade o „situácii Nemecka a Francúzska v súvislosti s ich záväzkom v rámci postupu pri nadmernom deficite po rozhodnutí Súdneho dvora“ prijatom 14. decembra 2004 (2), Komisia dospela k záveru, že rok 2005 by sa mal považovať za dôležitý konečný termín korekcie nadmerného deficitu, keďže závery Rady z novembra 2003 vyvolali právne účinky až do ich zrušenia Súdnym dvorom. Prvoradým cieľom rozpočtovej stratégie programu je znížiť deficit pod úroveň 3 % HDP do roku 2005. Cieľom programu je tiež zabezpečiť nepretržitý pokles deficitu verejnej správy v nasledujúcich rokoch. Projektuje sa plynulý pokles deficitu o 0,6-0,7 percentuálneho bodu HDP ročne od roku 2005 s cieľom dosiahnuť úroveň 0,9 % HDP v roku 2008. V porovnaní s predchádzajúcim programom, súčasná aktualizácia vo veľkej miere potvrdzuje plánovanú úpravu pri mierne priaznivejšom makroekonomickom scenári. Podľa výpočtov Komisie založených na projekciách programu a spoločne dohodnutej metodike, aj cyklicky upravený zostatok by sa zlepšil o 0,6-0,7 percentuálneho bodu ročne, a to od roku 2005, a dosiahol by úroveň -0,7 % HDP v roku 2008. Tak, ako v predchádzajúcich aktualizáciách, strednodobá rozpočtová stratégia je založená na stanovení viacročných cieľov pre rast verejných výdavkov v reálnych hodnotách, čo vedie k zníženiu pomeru výdavkov k HDP predovšetkým v dôsledku uskutočňovania štrukturálnych reforiem.

4.

Na základe posledných informácií by mali opatrenia prijaté francúzskymi orgánmi stačiť na zníženie deficitu pod úroveň 3 % HDP v roku 2005. Rozpočtová situácia vo Francúzsku však zostáva citlivá. Korekcia nadmerného deficitu si vyžaduje účinné plnenie všetkých predpokladaných a dodatočných opatrení pre prípad nepriaznivého vývoja. Keďže projektovaný pokles deficitu v roku 2005 okrem toho pramení najmä z jednorazovej platby vo výške 0,5 % HDP, základná rozpočtová úprava projektovaná na rok 2005 je relatívne mierna. V rokoch po roku 2005 by mohol byť rozpočtový výsledok horší, než sa plánuje v programe. Pri súčasných politikách je ohrozený predovšetkým cieľ týkajúci sa deficitu na rok 2006 vzhľadom na zníženia daní ohlásené na tento rok a na zánik hlavných jednorazových príjmov. Taktiež, keďže ciele týkajúce sa výdavkov v predchádzajúcich aktualizáciách sa z veľkej časti nesplnili, zdá sa, že ciele týkajúce sa výdavkov ako aj deficitu stanovené na obdobie rokov 2006 – 2008 sa pri súčasných politikách ťažko dosiahnu. Uskutočňujú sa štrukturálne reformy (Loi Organique relative aux Lois de Finances, nezávislý pohotovostný výbor pre správu systému zdravotnej starostlivosti). Tieto reformy predstavujú jasné kroky správnym smerom a mali by prispieť k dosiahnutiu rozpočtových cieľov.

5.

Vzhľadom na posúdenie rizík sa nezdá, že rozpočtový stav v programe poskytuje do roku 2007 dostatočnú bezpečnostnú rezervu voči prekročeniu hranice deficitu na úrovni 3 % s normálnymi makroekonomickými fluktuáciami; ani nie je možné zabezpečiť, že strednodobý cieľ Paktu stability a rastu týkajúci sa takmer vyrovnanej pozície rozpočtu sa dosiahne v rámci tohto programového obdobia.

6.

Odhaduje sa, že v roku 2004 pomer dlhu dosiahol 64,8 % HDP a teda presiahol referenčnú hodnotu Zmluvy 60 % HDP. Program projektuje pokles pomeru dlhu od roku 2006 a v roku 2008 dosiahne úroveň 62 % HDP. Vývoj pomeru dlhu podlieha rovnakým rizikám, ako ciele týkajúce sa deficitu.

7.

Pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, zdá sa, že Francúzsko je stále do určitej miery ohrozené. Uskutočnenie hlavných štrukturálnych reforiem dôchodkového systému v roku 2003 a systému zdravotnej starostlivosti v roku 2004 mu dalo lepší základ. V budúcich rokoch bude však potrebné ďalšie úsilie (dodatočná rozpočtová konsolidácia a reformy) s cieľom plne zabezpečiť udržateľnosť financií verejnej správy.

8.

Hospodárske politiky tak, ako sú uvedené v aktualizácii z roku 2004, sú čiastočne v súlade s odporúčaniami v hlavných usmerneniach hospodárskej politiky, najmä tými, ktoré majú dôsledky na rozpočet. Francúzsko realizovalo hlavné štrukturálne reformy, predovšetkým reformy týkajúce sa zdravotníctva a dôchodkového systému, čo dáva krajine lepšiu pozíciu na to, aby sa vyrovnala s dôsledkami starnutia obyvateľstva. Cyklicky upravený deficit v roku 2004 sa zníži o 0,4 % HDP, čo je menej, ako sa odporúčalo. Štátne príjmy, ktoré boli vyššie než sa očakávalo, sa plne použili na zníženie deficitu. Aj keď je významná, strednodobá úprava plánovaná v aktualizácii roku 2004 ako celok podlieha neistotám a nebude naplno viesť ku takmer vyrovnanej rozpočtovej pozícii v období zahrnutom v programe.

i)

vykonať potrebné kroky na zabezpečenie korekcie nadmerného deficitu v roku 2005;

ii)

zaistiť pokračovanie rozpočtovej konsolidácie v rokoch po roku 2005, s cieľom dosiahnuť takmer vyrovnanú rozpočtovú pozíciu v roku 2008; a

iii)

pokračovať v štrukturálnych reformách a kontrole výdavkov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie viacročných cieľov týkajúcich sa výdavkov stanovených v programe.

3.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 136/12

1.

Rada 17. februára 2005 preskúmala aktualizovaný program stability Nemecka, ktorý pokrýva roky 2004 – 2008. Program v podstate spĺňa požiadavky na údaje revidovaného „Kódexu pravidiel pre obsah a formu programov stability a konvergenčných programov“. Program väčšinou uvádza zaokrúhlené čísla a spája nezlučiteľné údaje. Boli však zaznamenané isté zlepšenia v detailoch, napr. v používaní ESA 95 ako konzistentného štatistického rámca v častiach o makroekonomickom scenári a rozpočtových prognózach. Preto sa Nemecko vyzýva, aby zosúladilo svoje údaje s príslušnými požiadavkami.

2.

3.

4.

Na základe doterajších informácií by mali opatrenia, ktoré nemecké orgány ohlásili v novembri 2004, stačiť na zníženie schodku na 2,9 % HDP v roku 2005 oproti 3,4 %, ktoré prognózovali útvary Komisie vo svojej jesennej predpovedi v októbri 2004. Rozpočtová situácia ostáva zraniteľná. Korekcia nadmerného schodku si vyžaduje účinné a úplné vykonanie všetkých plánovaných opatrení, ako aj dodatočných opatrení v prípade nepriaznivého vývoja, ktorý by mohol ohroziť dosiahnutie cieľového schodku na úrovni pod 3 % HDP v roku 2005. V období po roku 2005 by mohol byť rozpočtový výsledok horší, ako sa predpokladá v programe, hoci schodok verejných financií pravdepodobne neprekročí 3 % HDP. Vzhľadom na zlepšenie cyklicky upraveného salda ku koncu programového obdobia o menej ako 0,5 percentuálneho bodu je úprava plánovaná v aktualizácii dosť malá, a to aj napriek významným štrukturálnym reformám, ktoré môžu znížiť strednodobé výdavky. Okrem toho sa ku koncu programu zdá priebeh úpravy rozpočtu skôr optimistický. Navyše jednorázové opatrenia oznámené v novembri 2004 s cieľom znížiť schodok pod 3 % HDP v roku 2005 do istej miery oslabujú rozpočtovú situáciu ku koncu programového obdobia a po ňom.

5.

Vzhľadom na toto posúdenie rizika sa nezdá, že by rozpočtová politika v programe poskytovala dostatočné bezpečnostné rozpätie, aby pred rokom 2008 nedošlo k prekročeniu trojpercentného prahu pre schodok pri bežných makroekonomických výkyvoch; a nestačí ani na to, aby zaistila dosiahnutie strednodobého cieľa Paktu stability a rastu, t. j. takmer vyrovnaného stavu rozpočtu v programovom období.

6.

7.

Pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, zdá sa, že Nemecko čelí istému riziku. Nemecko by mohlo byť v relatívne priaznivom postavení, keby sa štrukturálne reformy, o ktoré sa program opiera, aktívne vykonávali a keby sa pokračovalo v reformných snahách na ďalšie zlepšenie dlhodobej udržateľnosti. Dlhodobá udržateľnosť však závisí predovšetkým od dosiahnutia plánovanej konsolidácie rozpočtu v strednodobom výhľade a od zníženia výšky zadlženia. Úlohu v tom zohrávajú spolkové krajiny, ako aj systémy sociálneho zabezpečenia. Už schválené štrukturálne reformy „Agendy 2010“ a najmä dôchodková reforma pravdepodobne znížia dosah starnutia obyvateľstva na rozpočet, hoci vplyv prebiehajúcich reforiem na zníženie výdavkov podlieha neistotám, najmä v oblasti zdravotníctva.

8.

i)

podniknúť potrebné kroky na zabezpečenie korekcie nadmerného schodku v roku 2005;

ii)

vykonať úpravy rozpočtu v období po roku 2005 a zo štrukturálneho hľadiska podniknúť nevyhnutné kroky, aby dosiahlo takmer vyrovnaný stav rozpočtu do konca programového obdobia; a

iii)

pokračovať v štrukturálnych reformách, aby si ďalej zlepšilo dlhodobú udržateľnosť verejných financií, najmä v systéme zdravotnej starostlivosti.

3.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 136/15

1.

Rada 17. februára 2005 preskúmala aktualizovaný Program stability Írska na obdobie rokov 2004 až 2007. Program spĺňa požiadavky na údaje podľa „kódexu pravidiel pre obsah a formu programov stability a konvergenčných programov“.

2.

Makroekonomický scenár, z ktorého tento program vychádza, predpokladá rast reálneho HDP na úrovni 5,3 % v roku 2004 a v priebehu zostávajúceho obdobia programu sa stabilizuje na priemernej úrovni okolo 5,2 %. Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa zdá, že scenár spoľahlivo odráža predpoklady rastu. Projekcie programu týkajúce sa inflácie HISC sa však zdajú byť nízke.

3.

Po pôvodne neplánovanom prebytku v roku 2004, ktorý odrážal vyššie príjmy, ako sa očakávalo, vrátane príjmov z jednorázových faktorov, a nižšie výdavky ako sa rozpočtovalo, stratégia v aktualizácii predpokladá od roku 2005 mierny a vo všeobecnosti stabilný deficit. Podiel výdavkov aj podiel príjmov má počas programového obdobia klesajúcu tendenciu, aj keď podiel výdavkov sa v roku 2005 v dôsledku nedávnych rozpočtových opatrení zvýši. Súčasne sa plní významný program verejných investícií, ktorého výsledkom je priemerný podiel verejných investičných výdavkov počas programového obdobia tesne pod úrovňou 4 % HDP (zodpovedá hodnote tesne pod 5 % HNP). Po úprave odhadovaného účinku cyklu pomocou spoločnej metodiky je cyklicky upravený zostatok počas celého projektovaného obdobia v prebytku s výnimkou malého deficitu v roku 2005. Je však potrebné podotknúť, že odhad produkčnej medzery, a teda aj cyklicky upravených zostatkov, predstavuje kvôli osobitnému charakteru írskeho hospodárstva nezvyčajne vysokú mieru neistoty. V porovnaní s predchádzajúcim programom súčasná aktualizácia predpokladá vyššie zostatky verejných financií pri priaznivejšom makroekonomickom scenári.

4.

Zdá sa, že riziká spojené s rozpočtovými projekciami sú vo veľkej miere vyvážené. Na jednej strane sa predpoveď príjmov zdá byť hodnoverná a zahrnutie rezerv pre neočakávané udalosti do projekcií na roky 2006 a 2007 by mohlo poukazovať na možnosť lepšieho výsledku, ako sa plánovalo. Pokiaľ ide o výdavky, Írsko v poslednej dobe dosiahlo povzbudzujúci pokrok v dodržiavaní výdavkových cieľov, čo naznačuje, že nedávne opatrenia prijaté na posilnenie kontroly výdavkov sú účinné. Na druhej strane však existujú riziká vyšších celkových deficitov. Najmä miera rastu výdavkov sa zdá byť v posledných rokoch programu nižšia.

5.

Vzhľadom na toto posúdenie rizík sa pozícia rozpočtu v programe zdá byť dostatočná na zachovanie strednodobého cieľa Paktu stability a rastu, ktorým je takmer vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet počas obdobia do roku 2007. Poskytuje tiež dostatočnú bezpečnostnú rezervu voči porušeniu referenčnej hodnoty deficitu 3 % HDP s normálnymi cyklickými fluktuáciami počas celého programového obdobia.

6.

Odhaduje sa, že dlh verejnej správy poklesol v roku 2004 na 30,5 % HDP, čo je dostatočne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v Zmluve. Program odhaduje, že miera dlhu sa v rokoch 2005 až 2007 stabilizuje na úrovni blízkej 30 % HDP. V prípade, ak by Národný fond dôchodkových rezerv (NPRF) nezískal aktíva, ktoré nespadajú do aktív verejnej správy (non-general government assets), pomer dlhu by významne klesal počas celého programového obdobia.

7.

Zdá sa, že Írsko je v relatívne priaznivom postavení, pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť svojich verejných financií. Relatívne nízky pomer dlhu v Írsku, už schválená dôchodková reforma a akumulácia rezerv v NPRF prispejú k udržateľnosti rozpočtu a pomôžu vysporiadať sa s dôsledkami starnutia obyvateľstva. Stratégia uvedená v programe je založená najmä na prispôsobení sa rámcu Paktu stability a rastu a ďalšej akumulácii aktív v NPRF. Celkovo by relatívne nízka miera zdanenia v Írsku mala uľahčiť urovnanie každej medzery udržateľnosťou, ktorá by mohla v dlhšom časovom horizonte vzniknúť.

8.

Aktualizácia poskytuje prehľad vládneho programu štrukturálnej reformy, ktorá sa zameriava na zlepšovanie kvality verejných služieb, zvyšovanie efektivity verejných výdavkov a riešenie infraštrukturálnych potrieb írskeho hospodárstva. Celkovo sú hospodárske politiky uvedené v aktualizácii vo veľkej miere v súlade so hlavnými usmerneniami hospodárskej politiky konkrétnej krajiny pre oblasť verejných financií na roky 2003 – 2005, ktoré odporučili írskym orgánom zvýšiť efektivitu verejných výdavkov, zlepšiť strednodobý rozpočtový rámec a stanoviť priority prvkov infraštruktúry Národného rozvojového plánu.

3.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 136/18

1.

Rada 17. februára 2005 preskúmala aktualizovaný program stability Talianska, ktorý pokrýva obdobie rokov 2004 až 2008. Program je čiastočne v súlade s požiadavkami na údaje „Kódexu pravidiel pre obsah a formu programov stability a konvergenčných programov“. Na presné zhodnotenie postupu a zloženia úpravy by boli potrebné informácie o dodatočných opatreniach, ktoré mali dosiahnuť rozpočtové ciele na rok 2006 a ďalšie roky. Preto sa Taliansko vyzýva, aby dosiahlo úplný súlad s požiadavkami Kódexu pravidiel.

2.

Makroekonomický scenár, ktorý je základom programu, premieta informácie, ktoré boli sprístupnené približne v polovici roka 2004. Predpokladá, že reálny rast HDP nadviaže na hodnotu 1,2 % v roku 2004, v roku 2005 dosiahne úroveň 2,1 % a počas zvyšku programového obdobia sa bude pohybovať priemerne zhruba na úrovni 2,3 %. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že tento scenár odzrkadľuje mierne priaznivý predpoklad rastu, pretože tak i) projektovaný rast v roku 2005 sa zdá byť v hornej oblasti intervalu súčasných prognóz, ako aj ii) projektovaný vývoj rastu v strednodobom horizonte vyzerá relatívne optimisticky. Projekcie programu týkajúce sa vývoja cien, merané deflátorom DPH, sa zdajú byť realistické. (2)

3.

Cieľom programu je postupné znižovanie nominálneho rozpočtového schodku z očakávaných 2,9 % HDP v roku 2004, cez schodok na úrovni 2,7 % HDP v roku 2005 na 0,9 % HDP v roku 2008. Jeho cieľom už teda nie je strednodobý takmer vyrovnaný alebo prebytkový stav. Pri cyklicky upravených podmienkach sa projektuje zlepšenie rozpočtového zostatku o 1,1 percentuálneho bodu počas programového obdobia, ako výsledok trvalých opatrení, pričom sa očakáva, že podstatná časť úprav (0,5 percentuálneho bodu) sa uskutoční v roku 2006. Aj keď sa v roku 2005 neočakáva zlepšenie pri cyklicky upravených podmienkach, veľká časť jednorazových opatrení sa nahradí trvalými. V porovnaní s predchádzajúcou aktualizáciou sú číselné údaje týkajúce sa nominálneho schodku vyššie o viac než jeden percentuálny bod a plánovaná úprava je vzhľadom na o niečo menej priaznivý makroekonomický scenár, posunutá. Keďže cyklické podmienky, merané produkčnou medzerou, sú takmer nezmenené, možno najväčšiu časť revízie schodku považovať za revíziu štrukturálneho charakteru.

4.

Existujú riziká, že rozpočtový výsledok by mohol byť horší, než sa projektuje v programe. Konkrétne v roku 2005, v ktorom sú rozpätia veľmi úzke a nižšie než projektovaný hospodársky rast, môžu mať drobné odchýlky od plánovanej korekcie rozpočtu presahujúce 2 % HDP, ďalej riziká súvisiace s niektorým z jednorazových opatrení, ako aj možná nová klasifikácia spoločnosti ANAS, ktorá zodpovedá za údržbu ciest, za následok prekročenie referenčnej hodnoty 3 % HDP. Vzhľadom na skúsenosti z minulosti sa nedá vylúčiť, že na rok 2006 a ďalšie roky je fiškálna úprava, potrebná na dosiahnutie cieľov uvedených v programe, podhodnotená. Z hľadiska posúdenia tohto rizika sa nezdá, že by rozpočtová pozícia v programe zabezpečovala dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu prahovej hodnoty deficitu 3 % HDP pri bežných makroekonomických výkyvoch aspoň do roku 2006. Rovnako nemôže zabezpečiť, že strednodobý cieľ Paktu stability a rastu spočívajúci v takmer vyrovnanej rozpočtovej pozícii, sa dosiahne pred koncom programového obdobia.

5.

Odhaduje sa, že pomer dlhu dosiahol 106 % HDP v roku 2004, čo je len tesne pod úrovňou zaznamenanou v roku 2003 a vysoko nad referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v Zmluve. Program projektuje, že pomer dlhu klesne o viac než 8 percentuálnych bodov počas programového obdobia predovšetkým vďaka ambicióznemu plánu privatizácie spojenému so zlepšením primárneho zostatku a zrýchlením hospodárskeho rastu. Rýchlejšiemu tempu znižovania dlhu bránia operácie pod čiarou, ktoré dlh zvyšujú v priemere o viac než 2 percentuálne body HDP ročne. Vývoj dlhu môže byť menej priaznivý, než sa projektovalo, najmä vzhľadom na uvedené riziká pre rozpočtové ciele a ostávajúcu neistoty, ktorá sa vzťahuje na úpravy toku kapitálu.

6.

Pokiaľ ide o dlhodobú trvalú udržateľnosť verejných financií, zdá sa, že Taliansku hrozia isté riziká. Prijatie dôchodkovej reformy v roku 2004 je však dôležitým krokom k prekonaniu rozpočtových dôsledkov súvisiacich so starnutím populácie a z tohto hľadiska prispeje k zlepšeniu situácie Talianska. Taliansko by sa mohlo nachádzať v relatívne priaznivej pozícii, za predpokladu, že sa úplne naplnia rozpočtové ciele, dosiahnu očakávané úspory vďaka dôchodkovej reforme a akékoľvek odchýlenie od stratégie vysokých primárnych prebytkov, ktorá vedie k účinnému zníženiu dlhu, sa okamžite skoriguje.

7.

Hospodárske politiky načrtnuté v programe sú čiastočne v súlade so všeobecnými usmerneniami pre hospodársku politiku krajiny v oblasti verejných financií. Po prvé, program nepredpokladá dosiahnutie strednodobého takmer vyrovnaného alebo prebytkového stavu rozpočtu. Po druhé, rozpočtové ciele nezabezpečujú zlepšenie cyklicky upraveného zostatku rozpočtu prinajmenšom o 0,5 percentuálneho bodu ročne, hoci sa uznáva, že zlepšenie v štrukturálnom rozpočtovom zostatku (sieť jednorazových opatrení) dosahuje v priemere úroveň 0,5 percentuálneho bodu ročne. Po tretie, časť daňových úľav v roku 2005 je financovaná pomocou dočasných opatrení. Záverom, program neuvádza dostatočné informácie o spôsobe fungovania mechanizmov na posilnenie kontroly výdavkov, ani nenačrtáva jasné zdroje financovania regionálnych výdavkov.

i)

vykonať potrebné kroky, aby dosiahlo cieľ týkajúci sa schodku na rok 2005;

ii)

vynaložiť potrebné úsilie pri štrukturálnych podmienkach v roku 2006 a ďalšom období, aby dosiahlo takmer vyrovnanú rozpočtovú pozíciu do konca obdobia, ktoré pokrýva program; a

iii)

zaistiť rýchlejšie zníženie pomeru dlhu k HDP na referenčnú hodnotu 60 % stanovenú v Zmluve, pričom by venovalo osobitnú pozornosť iným faktorom, ktoré prispievajú k zmene zadĺženia, než sú čisté pôžičky.

3.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 136/21

1.

Rada 17. februára 2005 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Malty na roky 2004 až 2007. Tento program je z veľkej časti v súlade s Kódexom pravidiel okrem rozpisu predpokladaných verejných výdavkov. Údaje o cenách nie sú v súlade s harmonizovanými maastrichtskými definíciami. Malta sa preto vyzýva, aby dosiahla súlad s požiadavkami na údaje.

2.

Makroekonomický scenár, o ktorý sa program opiera, predpokladá, že reálny rast HDP sa zvýši z úrovne 0,6 % v roku 2004 na priemernú úroveň 1,8 % počas zostávajúceho programového obdobia. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že tento scenár odráža prijateľné predpoklady rastu. Programové projekcie pre infláciu sa tiež zdajú byť realistické.

3.

Rada 5. júla 2004 rozhodla, že na Malte existuje nadmerný schodok a odporučila jej upraviť ho do roku 2006.

4.

Cieľom programu je znížiť schodok pod úroveň referenčnej hodnoty 3 % HDP v roku 2006. Fiškálna konsolidácia vychádza z opatrení na zvyšovanie príjmov ako aj z obmedzenia výdavkov. Predpokladá sa, že celkový schodok verejných financií sa zníži z 5,2 % v roku 2004 na úroveň 2,3 % HDP v roku 2006 a v roku v 2007 poklesne na úroveň 1,4 % HDP. V porovnaní s predchádzajúcim programom súčasná aktualizácia do veľkej miery potvrdzuje plánovanú úpravu vzhľadom na z veľkej časti nezmenený makroekonomický scenár.

5.

Riziká rozpočtových projekcií v rámci programu sa do veľkej miery javia ako vyrovnané. Na jednej strane sa najmä fiškálny cieľ celkového schodku verejných financií na úrovni 5,2 % v roku 2004 zdá dosiahnuteľný, a na druhej strane, pokiaľ ide o obdobie roka 2005 a ďalej, uvážlivý makroekonomický scenár, o ktorý sa opiera a charakter ohlásených opatrení na zníženie schodku, ako aj rozpočtové projekcie stanovené v programe vedú k záveru, že konsolidácia je v rámci aktuálnych prognóz vonkajšieho prostredia z veľkej časti dosiahnuteľná.

6.

Vzhľadom na toto posúdenie rizík sa zdá byť rozpočtová pozícia v rámci programu dostatočná na zníženie schodku pod úroveň 3 % HDP do roku 2006 a zdá sa, že zaisťuje dostatočnú bezpečnostnú rezervu voči porušeniu tejto hranice pri bežných makroekonomických kolísaniach počas programového obdobia. To však nemusí stačiť na dosiahnutie strednodobého cieľa Paktu rastu a stability, ktorým je rozpočet blížiaci sa k vyrovnanosti počas programového obdobia.

7.

Program predpokladá, že pomer dlhu pravdepodobne dosiahne úroveň 73,2 % HDP v roku 2004 a teda sa zvýši zo 70,4 % HDP v roku 2003. Predpokladá sa, že na konci programového obdobia poklesne na úroveň 70,4 % HDP. Maltské orgány predpokladajú, že hospodársky rast, postupné zlepšenia primárneho zostatku a predaj aktív podporia zníženie pomeru dlhu voči HDP od roku 2005. Množstvo faktorov, ktoré čiastočne vyrovnávajú účinky značných výnosov z privatizácie (viac ako 2 % HDP v rokoch 2005 a 2006), si však vyžaduje ďalšie podrobnejšie údaje o operáciách pod čiarou a ich dôkladnejšie sledovanie.

8.

Pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, vyskytujú sa riziká, ktoré odrážajú projektované náklady súvisiace so starnutím obyvateľstva. Stratégia na zabezpečenie udržateľnosti, ktorá je v programe načrtnutá, závisí od dosiahnutia rozpočtových cieľov. Obsahuje tiež reformu dôchodkového systému a systému zdravotnej starostlivosti, ktoré zatiaľ neboli definované či realizované. Hoci by nedosiahnutie rozpočtových cieľov s určitosťou ohrozilo udržateľnosť, snaha o uskutočnenie reforiem je dôležitá aj z dlhodobého hľadisko, kvôli zastaveniu zvyšovania verejných výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva.

9.

Celkovo sú hospodárske politiky načrtnuté v aktualizácii do veľkej miery v súlade s hlavnými usmerneniami hospodárskych politík pre jednotlivé krajiny v oblasti verejných financií. Program je predovšetkým v súlade s odporúčaním Rady znížiť celkový schodok verejných financií.

i)

prijať potrebné opatrenie na zabezpečenie korekcie nadmerného schodku v roku 2006;

ii)

zabezpečiť, aby pomer dlhu klesal smerom k úrovni 60 % HDP referenčnej hodnoty ustanovenej v zmluve uspokojivým tempom;

iii)

pokročiť ďalej pri plánovaní a zavádzaní reformy dôchodkového a zdravotného systému.

3.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 136/23

1.

Rada 17. februára 2005 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Poľska na obdobie rokov 2004 až 2007. Program čiastočne spĺňa požiadavky na údaje podľa „kódexu správania pre obsah a formu programov stability a konvergenčných programov“. Kvalita údajov ESA95 o zložení príjmov a výdavkov verejných financií nie je plne v súlade so štatistickými štandardmi ESA95. Program sa taktiež odchyľuje od požiadaviek na údaje určených v kódexe správania v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Preto sa Poľsko vyzýva k dosiahnutiu plného súladu s požiadavkami na údaje.

2.

Makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ programu, predpokladá spomaľovanie rastu reálneho HDP z 5,7 % v roku 2004 na 4,9 % v priemere v rokoch 2005 a 2006, pred obratom na 5,6 % v roku 2007. Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa zdá, že tento scenár odráža skôr priaznivé predpoklady rastu. Ak sú projekcie rastu na roky 2005 a 2006 prijateľné, odhad rastu na posledný rok programu sa zdá byť vysoký. Najmä projektované zrýchlenie rastu HDP v roku 2007 odráža skôr optimistické predpoklady o raste potenciálneho produktu a sile domáceho dopytu. Programové projekcie pre infláciu sa zdajú byť nízke.

3.

5. júla 2004 Rada rozhodla, že v Poľsku existuje nadmerný schodok a odporučila, aby bol upravený do roku 2007. Rozpočtová stratégia, ktorá tvorí základ aktualizovaného programu, má za cieľ znížiť schodok verejných financií pod 3 % HDP do roku 2007 a udržať pomer dlhu pod 60 % HDP vrátane príspevkov do druhého piliera dôchodkového systému (odhadovaný dosah okolo 1,5 % HDP ročne), ktoré sa majú klasifikovať mimo sektora verejnej správy najneskôr do roku 2007 v súlade s rozhodnutím Eurostatu. Aktualizácia predpokladá postupné znižovanie schodku na 2,2 % HDP v roku 2007 z 5,4 % HDP v roku 2004. V porovnaní s programom z mája 2004 je najvýznamnejším rozdielom významné prehodnotenie pomerov dlhu k HDP smerom nadol, ktoré sa v priemere znížili o 4,3 percentuálneho bodu a prehodnotenie cieľového schodku verejných financií smerom nahor v roku 2007 o 0,7 percentuálneho bodu HDP, napriek projektovanému obratu hospodárskeho rastu.

4.

Fiškálna konsolidácia v rokoch 2005 až 2007 by vyplynula zo zavedenia komplexného súboru opatrení obsiahnutých v Hausnerovom pláne, ktoré by v prípade ich plného uplatnenia mali odhadovaný celkový dosah na rozpočet na úrovni 4,7 % HDP (revidovaný o 0,6 percentuálneho bodu smerom nadol v porovnaní s predchádzajúcim programom). Súčasne sa vykonáva významný program verejných investícií, ktorý zvyšuje verejné investície z 3,4 % HDP v roku 2003 na priemerných 4,1 % počas programového obdobia oproti priemeru EÚ vo výške 2,4 % HDP v roku 2004.

5.

Existujú riziká, že rozpočtový výsledok môže byť horší než je projektovaný v programe, ktorého cieľom je znížiť schodok pod 3 % HDP do roku 2007. Riziko oneskoreného či neúplného vykonania plánovaných opatrení Hausnerovho plánu, popísaných v hodnotení programu z mája 2004 sa už stáva reálnym. Naďalej nie je isté uplatňovanie zostávajúcich opatrení, ktoré si vyžadujú legislatívne postupy, sú však už obsiahnuté v rozpočte na rok 2005. Napriek tomu, že parlament zamietol dve dôležité opatrenia, cieľové schodky sa nezmenili. Takmer polovica opatrení zameraných na dodatočné príjmy a úspory výdavkov a opísaných v aktualizácii, nie je jasne špecifikovaná. Podmienené záväzky predstavujú dodatočné riziko, ktoré sa v tejto súvislosti bude primerane monitorovať. Dosiahnutie cieľových schodkov je taktiež podmienené projektovaným vysokým rastom HDP počas celého programového obdobia. Navyše financovaný dôchodkový systém sa naďalej zaznamenáva v rámci sektora verejných financií, ako bolo povolené počas prechodného obdobia, ktoré poskytol Eurostat. Od oznámenia v marci 2007 a následnej zmeny klasifikácie sa hodnoty schodku budú musieť upraviť o 1,5 percentuálneho bodu smerom nahor. Táto úprava značí, že vychádzajúc z aktualizácie a pri neprítomnosti dodatočných úsporných opatrení, Poľsko nebude schopné znížiť schodok pod 3 % v poslednom roku programu.

6.

Odhaduje sa, že v aktualizovanom programe pomer dlhu dosiahol 45,9 % HDP v roku 2004, oproti prognóze 49 % z konvergenčného programu z mája 2004 a je pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v Zmluve. Program projektuje zvýšenie pomeru dlhu kumulatívne o 1,8 percentuálneho bodu počas obdobia rokov 2004 až 2007 s nárastom, ktorý sa zastaví len v poslednom roku programu.

7.

Nedostatok rozpočtových projekcií po roku 2020 sťažuje posúdenie dlhodobej udržateľnosti poľských verejných financií, nakoľko hlavná časť vplyvu starnutia obyvateľstva na rozpočet sa pravdepodobne prejaví najmä po roku 2020. Na základe dostupných informácií však nie je možné vylúčiť určité riziká. Pretrváva neistota týkajúca sa rozpočtového vplyvu politík zameraných na posilňovanie dlhodobých rozpočtových trendov. Dôsledné uplatňovanie plánovanej rozpočtovej konsolidácie v strednodobom horizonte by malo prispieť k dlhodobo udržateľnej pozícii.

8.

Celkovo sú hospodárske politiky načrtnuté v aktualizácii čiastočne v súlade so všeobecnými usmerneniami pre hospodársku politiku tejto krajiny pre oblasť verejných financií. Na jednej strane je program v súlade so znižovaním schodku verejných financií odporúčaným Radou a toto znižovanie je založené na uskutočňovaní Hausnerovho plánu. Na druhej strane programové opatrenia nemusia stačiť ako záruka dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

i)

posilniť fiškálnu úpravu aj po roku 2005 a znížiť cieľový rozpočtový schodok na rok 2007;

ii)

zabezpečiť úplné vykonávanie štrukturálnych opatrení obsiahnutých v Hausnerovom pláne a vyvinúť ďalšie úsilie na zavedenie alternatívnych opatrení v prípade, že sa naplnia riziká spojené s ich vykonávaním;

3.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 136/26

1.

Rada 17. februára 2005 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Slovenska na obdobie rokov 2004 až 2007. Program spĺňa požiadavky na údaje podľa „kódexu pravidiel pre obsah a formu programov stability a konvergencie“.

2.

3.

Rada 5. júla 2004 rozhodla, že Slovensko má nadmerný schodok a odporúčala upraviť ho do roku 2007. Cieľom aktualizácie programu je zníženie schodku na 3 % referenčnej hodnoty HDP v roku 2007 v súlade s odporúčaním Rady podľa článku 104 ods. 7 (okrem príspevkov na financovanie dôchodkového systému, ktoré sa v roku 2005 odhadujú na 0,4 % HDP, 1,0 % v roku 2006 a 1,1 % v roku 2007). Zníženie celkového a primárneho schodku verejných financií je mierne zaťažené z predchádzajúceho obdobia: oba by mali zostať v podstate na stabilnej úrovni približne 3,8 % a 1,5 % HDP do roku 2006 a ich plánované celkové úpravy o 0,8 percentuálneho bodu sa odložia do roku 2007. Aj bez vplyvu vyplývajúceho zo zavedenia financovania dôchodkového piliera v roku 2005 zníženie schodku nastáva väčšinou počas posledných dvoch rokov. V porovnaní s programom z mája 2004, v ktorom boli úpravy založené na výdavkoch, aktualizácia plánuje aj úpravu schodku prostredníctvom obmedzení výdavkov a zvyšovania príjmov. Napriek priaznivejšiemu makroekonomickému scenáru aktualizácia z veľkej časti potvrdzuje plánovanú úpravu predchádzajúceho programu a vyzerá preto menej ambiciózne. Bez ohľadu na značné konsolidačné úspechy v minulosti a vplyv dôchodkovej reformy by rýchlejšie znižovanie schodku, najmä v roku 2005, pomohlo vykonávaniu stratégie Slovenska pre zavedenie eura, zvýšilo by fiškálnu dôveryhodnosť v kontexte ERM2, podporovalo cyklický priebeh a pomohlo zastaviť vzostupné tlaky. Pripravilo by tiež cestu k dosiahnutiu štrukturálnej pozície takmer vyrovnaného až prebytkového rozpočtu a k dosiahnutiu hranice dostatočnej rezervy proti porušovaniu referenčnej úrovne 3 % HDP stanovenej v Zmluve ako kritéria schodku s normálnymi makroekonomickými fluktuáciami.

4.

Zdá sa, že riziká rozpočtových projekcií v programe sú pre programový horizont ako celok vo veľkej miere vyrovnané. Na základe daných makroekonomických predpokladov sa na strane príjmov javí rastúce riziko počas celého posudzovaného obdobia. Vzhľadom na vplyv dôchodkovej reformy existujú vyvážené neistoty. Využívanie finančných prostriedkov EÚ (a spolufinancovania) je pravdepodobne nižšie ako sa rozpočtovalo na roky 2004 až 2006, keďže absorpčná kapacita sa stále vyvíja. V roku 2007 by však mohlo presiahnuť rozpočtovaný objem prostriedkov, ak sa dostatočne využijú odložené výdaje. A nakoniec parlamentné voľby plánované na rok 2006 vyvolávajú neistotu, najmä pokiaľ ide o rozsah ďalšieho obmedzovania výdavkov v roku 2007. To by mohlo byť vzhľadom na súčasný cieľ nedostatočné alebo by ich mohlo prekročiť. Vzhľadom na toto zhodnotenie rizika sa zdá byť rozpočtová pozícia v programe dostatočná na zníženie schodku na 3 % HDP do roku 2007, ktorý je posledným rokom programu, ale nestanovuje žiadnu bezpečnú rezervu.

5.

6.

Zdá sa, že Slovensko je v relatívne priaznivej situácii pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií predovšetkým vďaka prijatým štrukturálnym reformám, najmä v oblasti dôchodkov a zdravotníctva. Okrem dosiahnutia plánovanej rozpočtovej konsolidácie počas programového obdobia a do roku 2010 je však úplné vykonanie týchto opatrení kľúčovou podmienkou.

7.

Hospodárske politiky uvedené v aktualizácii sú vo veľkej miere v zhode so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky stanovenými pre túto krajinu pre oblasť verejných financií. Slovensko je na ceste dosiahnuť úpravu nadmerného schodku v lehote stanovenej Radou.

i)

využiť každú príležitosť na urýchlenie zníženia schodku, vrátane využitia vyšších príjmov a úspor na strane výdavkov najmä v roku 2005;

ii)

dôraznejšie zachovávať maximálne hodnoty strednodobých výdavkov;

iii)

dohliadať na to, aby druhotné účinky z vysokej inflácie v roku 2004 neovplyvnili konvergenčný postup inflácie predpokladaný v programe.

3.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 136/29

1.

Rada 17. februára 2005 preskúmala aktualizovaný program stability Fínska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2004 až 2008. Program vo všeobecnosti spĺňa požiadavky na údaje revidovaného „kódexu správania týkajúceho sa obsahu a formy programov stability a konvergencie“. Chýbajú však niektoré premenné týkajúce sa základných predpokladov. Fínsko sa preto vyzýva, aby zaistilo úplnú zhodu s požiadavkami na údaje.

2.

Makroekonomický scenár, o ktorý sa program opiera, predpokladá spomalenie reálneho rastu HDP z 3,2 % v roku 2004 na priemernú úroveň 2,4 % počas zostávajúceho programového obdobia. Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa zdá, že tento scenár odráža skôr opatrné prognózy rastu. Projekcie inflácie v programe sa zdajú byť realistické a sú v súlade s odhadmi útvarov Komisie.

3.

S projektovaným priemerným ročným prebytkom verejných financií 2 % HDP dokáže aktualizácia udržať pohodlnú rozpočtovú pozíciu počas celého programového obdobia. Prebytok sa v prevažnej miere vytvára vo fondoch sociálneho zabezpečenia, zatiaľ čo financie ústrednej vlády, ktoré sú v súčasnosti v rovnováhe, by mali v rokoch 2005 až 2007 vykazovať malé schodky. Cieľom je v roku 2007 financie ústrednej vlády opäť vyrovnať. Na tento účel prijala vláda na obdobie rokov 2004 až 2007 limity ročných výdavkov. V porovnaní s predchádzajúcou aktualizáciou sa projekcie prebytku verejných financií v období rokov 2004 až 2007 prakticky nezmenili.

4.

Hoci Fínsko je na ceste k udržaniu priaznivého prebytku verejného sektora, rozpočtový výsledok môže byť horší, ako sa projektuje, pretože základný rozpočtový trend uvedený v aktualizácii len sčasti zahŕňa zníženia daní vo výške 1,7 miliardy EUR, t. j. 1,2 % HDP, ktoré dopĺňajú dvaapolročnú komplexnú dohodu o mzdách uzatvorenú na konci novembra 2004. Keďže neboli oznámené žiadne plány na ďalšie obmedzovanie výdavkov v rokoch 2005 – 2007, bude schodok ústrednej vlády v období rokov 2005 až 2007 vyšší, ako sa uvádza v programe, pokiaľ sa nezavedú opatrenia na zvyšovanie príjmov, čo by tiež viedlo k zníženiu prebytku verejných financií. Vláda odhaduje, že dohoda o mzdách a zníženie daní znížia prebytok verejných financií o 0,3 percentuálnych bodov na približne 1,9 % HDP v roku 2007. Vláda však aj napriek tomu očakáva, že tento balík opatrení posilní dynamiku hospodárstva zlepšením potenciálu rastu a tvorbou pracovných miest a týmto spôsobom zvýši možnosť nárastu príjmov.

5.

Vzhľadom na toto zhodnotenie rizika je rozpočtová politika v programe dostatočná na udržanie strednodobého cieľa Paktu stability a rastu dosiahnuť takmer vyrovnané hospodárenie v rokoch 2004 – 2008. Taktiež poskytuje dostatočnú bezpečnostnú rezervu, aby nedošlo k prekročeniu hraničnej hodnoty schodku HDP vo výške 3 % pri bežných makroekonomických výkyvoch v období rokov 2004 až 2008.

6.

Podiel dlhu v roku 2004 sa odhaduje na 44,6 % HDP, teda výrazne pod referenčnou hodnotou vo výške 60 % HDP stanovenou v Zmluve. Program projektuje, že podielu dlhu počas programového obdobia poklesne o 3,5 percentuálnych bodov.

7.

Zdá sa, že Fínsko je v priaznivom postavení, pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, napriek plánovaným rozpočtovým nákladom súvisiacim so starnutím populácie. Stratégia načrtnutá v programe má široké základy a pozostáva z ďalšej konsolidácie dlhu a štrukturálnych reforiem, napr. z ďalších krokov v rámci dôchodkovej reformy a opatrení zameraných na zvýšenie dôchodkového veku. Schválené a plánované štrukturálne reformy by mali priaznivo ovplyvniť verejné financie.

8.

Hospodárske politiky načrtnuté v aktualizácii sú vo veľkej miere v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky danej krajiny pre oblasť verejných financií. Zdá sa, že najmä viacročné limity výdavkov zavedené v roku 2003 fungovali v prvom roku, t. j. v roku 2004, veľmi dobre, keď boli konečné rozpočtové výdavky pod stanoveným stropom a výdavky navrhované v rozpočte na rok 2005 sú tiež v rámci stropov. Dodržiavanie výdavkového rámca bude aj naďalej pokračovať, keďže je politicky záväzné.

3.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 136/31

3.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 136/32

(1)

Európska komisia prijala dva súbory záväzkov formálne predložených skupinou spoločností De Beers Group („De Beers“) a ALROSA Company Limited („ALROSA“) v priebehu šetrenia Komisie podľa článkov 81 a 82 Zmluvy a článkov 53 a 54 Dohody o EHP týkajúcej sa obchodnej dohody uzatvorenej medzi týmito dvoma spoločnosťami.

(2)

Uverejnením tohto oznámenia, hodlá Komisia podrobiť trhovému testu navrhované záväzky spoločností De Beers a ALROSY, ktorých účelom je reagovať na výhrady Komisie ohľadne hospodárskej súťaže vyjadrené v jej predbežnom hodnotení oznámenej obchodnej dohody. V závislosti od výsledkov tohto trhového testu Komisia zamýšľa prijať rozhodnutie podľa článku 9 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (1). Takéto rozhodnutie neustanoví, či došlo alebo nedošlo k porušeniu alebo či porušenie pretrváva.

(3)

Dňa 5. marca 2002 De Beers a ALROSA Company Limited oznámili Európskej komisii podľa nariadenia č. 17 Obchodnú dohodu datovanú zo 17. decembra 2001. Podľa tejto Obchodnej dohody mala ALROSA dodávať De Beers surové diamanty do hodnoty 800 miliónov USD ročne počas obdobia piatich rokov. V čase oznámenia toto množstvo predstavovalo približne polovicu produkcie ALROSY a prakticky korešpondovalo s množstvom surových diamantov, ktoré ALROSA exportovala v predchádzajúcich rokoch zo štátov bývalého Sovietskeho zväzu prostredníctvom podobných Obchodných dohôd s De Beers. Zmienená Obchodná dohoda ustanovuje, že jej vykonávanie je podmienené potvrdením Európskej komisie, že sa neporušujú články 81 a 82 Zmluvy.

(4)

De Beers je najväčšou spoločnosťou ťažiacou diamanty na svete. Okrem jej diamantových baní v úplnom vlastníctve v Juhoafrickej republike vstúpila De Beers do spoločných produkčných podnikov s vládami Botswany, Namíbie a Tanzánie. Má podiely v spoločnostiach po celom svete, ktoré súvisia s prieskumom diamantových ložísk, ťažbou, získavaním, oceňovaním, marketingom, obchodom, brúsením a leštením surových diamantov a s predajom klenotov, takže pokrýva prakticky celý diamantový reťazec od bane až k spotrebiteľovi.

(5)

ALROSA je druhou najväčšou spoločnosťou ťažiacou diamanty na svete, ktorá pokrýva vyše 98 % ruskej produkcie diamantov, pričom z hľadiska hodnoty je Rusko po Botswane druhou najväčšou krajinou na svete produkujúcou diamanty. ALROSA má podiely v spoločnostiach po celej Ruskej federácii, ktoré súvisia s prieskumom diamantových ložísk, ťažbou, získavaním, oceňovaním, brúsením a leštením surových diamantov, ako aj s výrobou klenotov.

(6)

Dňa 14. januára 2003 Komisia začala konanie podľa článku 81 Zmluvy proti De Beers a ALROSE a podľa článku 82 Zmluvy proti De Beers týkajúce sa Obchodnej dohody oznámenej 5. marca 2002 a umožnila prístup k spisu Komisie.

(7)

Dodatočné vyhlásenia o námietkach boli obom stranám adresované 1. júla 2003. Jediným účelom námietok bolo dodať vyhláseniam o námietkach zo 14. januára 2003 právny základ podľa článkov 53 a 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

(8)

Vyhlásenia o námietkach spomínané v bodoch 6 a 7 sa považujú za zakladajúce predbežné vyhodnotenie v intenciách článku 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003.

(9)

Podľa predbežného vyhodnotenia má De Beers dominantnú pozíciu na svetovom trhu so surovými diamantmi. Vstupom do oznámenej Obchodnej dohody s ALROSOU, jej druhým najväčším konkurentom, by De Beers získala kontrolu nad podstatným zdrojom zásob na trhu so surovými diamantmi, čo by jej umožnilo získať na tomto trhu dodatočný trhový podiel a získať prístup k rozšírenému sortimentu diamantov, ku ktorému by inak nemala prístup. Toto by na jednej strane eliminovalo ALROSU ako zdroj ponuky na trhu mimo Ruska a zvýšilo už existujúcu trhovú silu De Beers s vplyvom na zamedzenia rastu trhu so surovými diamantmi alebo na obmedzenie súťaže na tomto trhu.

(10)

Predbežné vyhodnotenie tiež konštatovalo, že podľa oznámenej Obchodnej dohody by De Beers, najväčší producent diamantov na svete, pôsobila ako distribútor približne polovice produkcie svojho najväčšieho konkurenta. S ohľadom na fakt, že obchodované množstvá by boli významné a že dohoda je uzatvorená medzi dvoma najväčšími podnikmi na trhu so surovými diamantmi, bola by súťaž na tomto trhu v dôsledku Obchodnej dohody podstatne obmedzená.

(11)

Zúčastnené strany 31. marca 2003 písomne odpovedali na námietky Komisie a ústne obhajovali svoje argumenty na prerokovaní uskutočnenom 7. júla 2003, pričom zdôrazňovali, že nesúhlasia s predbežným vyhodnotením Komisie. Napriek tomu ponúkli, že dodržia súbor záväzkov, ktoré boli navrhnuté na odstránenie obáv Komisie. Tieto záväzky sú stručne zhrnuté v ďalšom texte a tiež sú zverejnené v plnom znení v anglickej verzii na webovej stránke Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž: http://europa.eu.int/comm/competition/antitrust/cases.

(12)

De Beers a ALROSA sa zaväzujú postupne znižovať hodnotu vzájomného predaja surových diamantov a tiež k tomu, že maximálne množstvo surových diamantov, ktoré ALROSA predáva De Beers, ročne neprekročí množstvá uvedené v nasledujúcej tabuľke:

(13)

V roku 2011 a nasledujúcich rokoch sa De Beers a ALROSA zaväzujú, že maximálne množstvo surových diamantov, ktoré ALROSA predáva De Beers, ročne neprekročí 275 miliónov USD.

(14)

De Beers a ALROSA sa ďalej zaväzujú implementovať záväzky uzavretím obchodnej dohody v princípe podobnej oznámenej obchodnej dohode (obzvlášť v ustanoveniach o cenách, triedení a hodnotení), ale obsahujúcej záväzok ALROSY nepredávať De Beers a záväzok De Beers nekupovať od ALROSY surové diamanty v objemoch vyšších ako sú uvedené v bodoch (12) and (13).

(15)

Aj De Beers, aj ALROSA ustanovia nezávislú tretiu stranu, aby overovala dodržiavanie záväzkov De Beers, resp. ALROSY. Ustanovenie a mandát tejto nezávislej tretej strany budú podliehať schváleniu Komisie. Samostatná správa pre ALROSY a De Beers o dodržiavaní záväzkov bude každoročne predkladaná Komisii.

(16)

Komisia zamýšľa, v závislosti od výsledku tejto previerky trhu, prijať rozhodnutie podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003. V súlade s článkom 27 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 preto vyzýva zainteresované tretie strany, aby jej predložili svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca od zverejnenia tohto oznámenia.

(17)

Zainteresované tretie strany sa zároveň vyzývajú, aby predložili svoje pripomienky v znení bez dôverných údajov, z ktorých budú vynechané obchodné tajomstvá a ostatné dôverné pasáže, ktoré budú v prípade potreby nahradené zhrnutím neobsahujúcim dôverné údaje slovami „[obchodné tajomstvá]“ alebo „[dôverné]“.

(18)

Pripomienky je možné Komisii zaslať elektronickou poštou (COMP-GREFFE-ANTITRUST@cec.eu.int), faxom [(32-2) 295 01 28] alebo poštou na nižšie uvedenú adresu s uvedením značky „COMP/B-2/38.381/De Beers-Alrosa“:

3.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 136/34

1.

Dňa 27. mája 2005 Komisia dostala oznámenie o zámere koncentrácie podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1), podľa ktorého podniky BP p.l.c. („BP“, Veľká Británia) a Nova Chemicals Corporation („Nova“, Kanada) získavajú v zmysle článku 3 odsek 1 písmeno b) nariadenia Rady spoločnú kontrolu nad podnikmi „DutchCo“ a „SwissCo“ prostredníctvom nákupu akcií v dvoch novozaložených spoločnostiach tvoriacich spoločný podnik.

2.

Obchodné aktivity príslušných podnikov sú tieto:

3.

Na základe predbežného preskúmania Komisia dospela k názoru, že oznámená transakcia by mohla spadať pod nariadenie (ES) č. 139/2004. Konečné rozhodnutie o tomto bode si však Komisia vyhradzuje.

4.

Komisia žiada všetky zainteresované tretie strany, aby oznámili Komisii svoje pripomienky k plánovanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť doručené Komisii najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto predbežného oznámenia, a to prostredníctvom faxu (na číslo (32-2) 296 43 01 alebo 296 72 44) alebo poštou pod referenčným číslom COMP/M.3578 – BP/Nova Chemicals/JV, na túto adresu:

3.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 136/35

1.

Dňa 17. mája 2005 Komisia dostala oznámenie o zámere koncentrácie podľa článku nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1), podľa ktorého podniky Fortis Private Equity Holding Nederland B.V., kontrolovaný prostredníctvom Fortis Bank Nederland (Holding) B.V. („Fortis“, Holandsko) a NIBCapital Principal Investments B.V., kontrolovaný prostredníctvom NIBCapital Bank N.V. („NIBCapital“, Holandsko) získavajú v zmysle článku 3 odsek 1 písmeno b) nariadenia Rady spoločnú kontrolu nad podnikom Sandd B.V. („Sandd“, Holandsko) spolu s Trimoteur Distribution Services B.V. („Trimoteur“, Holandsko) prostredníctvom nákupu akcií. V súčasnosti Sandd je kontrolovaný výlučne podnikom Trimoteur.

2.

Obchodné aktivity príslušných podnikov sú tieto:

3.

Na základe predbežného preskúmania Komisia dospela k názoru, že oznámená transakcia by mohla spadať pod nariadenie (ES) č. 139/2004. Konečné rozhodnutie o tomto bode si však Komisia vyhradzuje. Podľa oznámenia Komisie o zjednodušenom postupe hodnotenia určitých koncentrácií podľa nariadenia Rady (ES) č.139/2004 (2) treba upozorniť, že tento prípad je vhodný na hodnotenie podľa postupu ustanovenom v oznámení.

4.

Komisia žiada všetky zainteresované tretie strany, aby oznámili Komisii svoje pripomienky k plánovanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť doručené Komisii najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto predbežného oznámenia, a to prostredníctvom faxu (na číslo (32-2) 296 43 01 alebo 296 72 44) alebo poštou pod referenčným číslom COMP/M.3826 – Trimoteur/NIBCapital/Fortis/Sandd, na túto adresu:

3.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 136/36

3.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 136/37

—

Nds. Verwaltungskostengesetz vom 07.05.1962 (Nds. GVBl. S. 43), zuletzt geändert durch Artikel 20 des Gesetzes vom 20.11.2001 (Nds. GVBl. S. 701)

—

Gebührenordnung für die Veterinärverwaltung vom 22.03.1995 (Nds. GVBl. S. 63), zuletzt geändert durch die Verordnung zur Änderung der Gebührenordnung für die Veterinärverwaltung vom 14.09.2004 (Nds. GVBl. S. 322)

—

Erlasse zur BSE/TSE-Untersuchungsgebühr vom 15.12.2000, 10.01.2001, 30.04.2001, 24.01.2002 – Az. 107-42282/7-315.

—

Décisions de la Commission du 16 novembre 2001 et du 8 décembre 2004 approuvant le programme d'initiative communautaire INTERREG III A entre la France et la Suisse, dans le cadre de la mise en œuvre du règlement no 1260/1999 du Conseil du 21 juin 1999 portant dispositions générales sur les fonds structurels,

—

Conseil Régional: Commission Permanente du 27 mai 2004,

—

Articles L 1511 et suivants du Code général des collectivités territoriales permettant aux collectivités territoriales d'intervenir dans le cadre de la création ou de l'extension d'activités économiques en accordant des aides directes et indirectes aux entreprises

M. le Président du Conseil Régional de Franche-Comté

Hotel de Region

4 Square Castan

F-25031 Besancon Cedex

—

Gebührengesetz NRW vom 23.8.1999 (GV NRW 1999 S 528)

—

Verwaltungsgebührenordnung des Landes Nordrhein-Westfalen vom 3. Juli 2001 in der jeweils geltenden Fassung (GV. NRW 2001 S. 262) zur BSE/TSE-Untersuchungsgebühr

—

Erlass zur BSE/TSE-Untersuchungsgebühr vom 8.12.2003 – Az. VI-1-42.21.09, 18.2.2004 – Az. VI-1-17.80.06 u. 42.21.00, 14.9.04 – Az. VI-1-17.80.06 u. 42.21.00

—

Tierseuchengesetz vom 11.4.2001 in der jeweils geltenden Fassung (BGBl. I. S. 506)

—

§ 23 des Ausführungsgesetzes zum Tierseuchengesetz vom 4.6.63 (GV.NRW 1963 S. 203) zur Kostenträgerschaft der Kreise und kreisfreien Städte für Probennahme und -versand

—

TSE-Überwachungsverordnung vom 13.12.2001 (BGBl. I. S. 4532) in der jeweils geltenden Fassung

—

Beihilfebeschluss der Tierseuchenkasse für Schlachtschafe und Schlachtziegen

—

Rozpočet: 990 000 eur

—

Výška pomoci: 990 000 eur

—

Financovanie sa poskytne formou upustenia od platenia poplatkov.

—

v prípade oficiálneho zistenia BSE u jedného zvieraťa

—

s cieľom potlačenia iných nákaz u zvierat, s výnimkou epidemicky prebiehajúcich nákaz

—

zabité v rámci kampane eradikácie ochorenia

—

porazené na účely ľudskej spotreby

3.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 136/40

3.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 136/41

—

Kúpno-predajná zmluva z 2. apríla 1997 medzi štátnou akciovou spoločnosťou – neziskovou organizáciou privatizačnou agentúrou, štátnou akciou spoločnosťou podľa Privatisation Latvijas Gaze, Ruhrgas Aktiengesellschaft a PreussenElektra Aktiengesellschaft (Sale and Purchase Agreement of 2 April 1997 between the State Joint Stock Company-Non Profit Organisation Privatisation Agency, State Joint Stock Company under Privatisation Latvijas Gaze, Ruhrgas Aktiengesellschaft and PreussenElektra Aktiengesellschaft)

—

Rozhodnutie rozhodcovského súdu vynesené v Štokholme, vo Švédsku 19. júna 2003, v spore medzi JCS JSC Latvijas Gaze a Litovskou republikou (Arbitral Award rendered in Stockholm, Sweden on 19 June 2003 between JSC Latvijas Gaze and The Republic of Latvia)

a)

Zákon č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov,

b)

Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení zákona č. 203/2004 – §4 ods. 1, písm. d),

c)

Výnos MK SR – 480/2004 – 1 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MK SR