20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 121/1

1 – 6

7 – 14

7 – 13

14

15 – 34

15 – 25

15 – 18

19 – 25

26 – 34

26 – 29

30 – 32

33 – 34

35 – 48

35 – 40

41 – 44

45 – 48

45 – 47

48

49 – 61

49 – 53

49

50 – 53

54 – 61

54 – 57

58 – 61

62 – 65

62

63

64 – 65

I – II

1.

Cieľom navrhovaného nariadenia je stanoviť právny rámec pre financovanie dvoch „pilierov“ (trhové výdavky a podpora príjmov; rozvoj vidieka) Spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) s účinnosťou od 1. januára 2007. Návrh stavia na existujúcich ustanoveniach SPP (2). Nezavádza do SPP podstatné zmeny ani neurčuje čiastky, ktoré majú byť vynaložené na SPP.

2.

Dvor audítorov zvážil, či je pravdepodobné, že návrh zlepší finančné hospodárenie SPP vzhľadom na stanovisko z apríla 2004 k modelu jednotného auditu (stanovisko č. 2/2004) (3).

3.

V rámci uvedeného modelu bude Komisia zodpovedná za zavádzanie zlepšení do systémov vnútornej kontroly a za poskytovanie záruky, že fungujú efektívne. Systémy vnútornej kontroly budú vychádzať z logického rámca používajúceho všeobecné zásady a štandardy. Dvor audítorov zdôraznil, že náklady vynaložené na kontroly majú byť úmerné ich prínosu. Niektoré prvky, ktoré Dvor audítorov vo svojom stanovisku k jednotnému auditu označil za nevyhnutné na dosiahnutie efektívneho a účelného reťazca zodpovednosti a finančnej kontroly, si však vyžadujú ďalšie objasnenie (pozri body 20, 21, 23 a 24).

4.

Nižšie uvedené body (7 až 61) prejednávajú štyri hlavné témy návrhu nariadenia:

—

zahrnutie poľnohospodárskych výdavkov a oddelenie dvoch pilierov (články 2 až 5 návrhu nariadenia),

—

riadenie a kontrola (články 6, 7, 8, 10, 11, 12 až 17, 22 až 31, 36, 37 návrhu nariadenia),

—

rozpočtová disciplína (články 12 až 21 návrhu nariadenia),

—

postup pri zistení nezrovnalostí (články 9, 32 až 35 návrhu nariadenia).

5.

V niekoľkých bodoch (články 7, 8, 9, 13, 15, 16, 18, 19, 26, 30, 39, 42, 45 a 48) necháva návrh nariadenia niektoré dôležité otázky na rozhodnutie postupu výboru v sekundárnej legislatíve, ku ktorej sa Dvor audítorov momentálne nedokáže vyjadriť. Dvor audítorov upozorňuje, že efektívnosť mnohých aspektov navrhovaného systému bude závisieť od kvality a obsahu spomenutej sekundárnej legislatívy. Návrh nariadenia ponecháva v nejasnosti najmä presné finančné zodpovednosti Komisie a členských štátov.

6.

Niektoré z navrhovaných zmien nie sú v súlade s niektorými ustanoveniami finančného nariadenia (4). Komisia musí zvážiť, či sú zmeny a doplnky finančného nariadenia potrebné.

7.

Spoločná poľnohospodárska politika bola mnoho rokov vykonávaná prostredníctvom jedného „fondu“: Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (ďalej len „EPUZF“). Tento fond má dve sekcie, usmerňovaciu a záručnú, ktoré podliehajú odlišným pravidlám. (V súčasnosti sú stanovené v nariadení Rady (ES) č. 1257/1999 a v nariadení Rady (ES) č. 1258/1999 (5).)

8.

Záručná sekcia

—

financuje všetky výdavky podporujúce poľnohospodárske trhy a podporu príjmov a

—

spolufinancuje (s členskými štátmi) niektoré opatrenia pre rozvoj vidieka.

9.

Medzi opatrenia pre rozvoj vidieka spolufinancované záručnou sekciou patria:

a)

platby pri predčasnom odchode do dôchodku;

b)

dotácie poľnohospodárom v znevýhodnených oblastiach a v oblastiach s environmentálnymi obmedzeniami;

c)

podpora plnenia noriem (v oblasti životného prostredia, verejného zdravia atď.);

d)

agroenvironmentálne platby a platby pre starostlivosť o zvieratá;

e)

podpora kvality potravín;

f)

zalesňovanie (6) a

g)

podpora pre „ostatné opatrenia pre rozvoj vidieka“ v oblastiach, na ktoré sa nevzťahuje cieľ 1 štrukturálnych fondov:

10.

Usmerňovacia sekcia spolufinancuje všetky „ostatné opatrenia pre rozvoj vidieka“ vymenované v bode g) predchádzajúceho odseku v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje cieľ 1. Spolufinancuje tiež iniciatívu Spoločenstva „Leader +“ (8).

11.

Uvedené opatrenia sú graficky znázornené v schéme 1.

12.

Financovanie opatrenia pre rozvoj vidieka buď záručnou alebo usmerňovacou sekciou EPUZF teda v súčasnosti záleží na type opatrenia, ako aj na zemepisnej polohe, napríklad: modernizácia bitúnka v regióne cieľa 1 je spolufinancovaná usmerňovacou sekciou, kým rovnaký projekt mimo cieľa 1 je spolufinancovaný záručnou sekciou; zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy je spolufinancované záručnou sekciou v celom Spoločenstve, zatiaľ čo investície do údržby a zlepšovania lesných zdrojov sú spolufinancované usmerňovacou sekciou v oblastiach cieľa 1.

13.

Komisia navrhuje, aby dva fondy, Európsky poľnohospodársky záručný fond (ďalej len „EAGF“) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (ďalej len „EAFRD“) nahradili záručnú a usmerňovaciu sekciu súčasného EPUZF. EAGF by zahrňovala výdavky na podporu poľnohospodárskych trhov a podporu príjmov poľnohospodárov v zmysle bodu 8 prvej zarážky (9). Všetky výdavky na rozvoj vidieka bez ohľadu na typ alebo zemepisnú polohu by boli spolufinancované fondom EAFRD.

14.

Navrhované zahrnutie všetkých výdavkov na rozvoj vidieka do jednotného rozpočtového rámca by znamenalo, že bude možné určiť celkové výdavky na konkrétne opatrenia pre rozvoj vidieka a súhrnné výdavky na rozvoj vidieka (10). To predstavuje vítané zvýšenie transparentnosti (11).

15.

Návrh nezavádza žiadne výrazné zmeny do riadenia a kontroly trhových výdavkov. Takisto ako v súčasnosti by boli takmer všetky výdavky uskutočňované platobnými agentúrami členských štátov.

16.

Pre väčšinu výdavkov by proces pokračoval nasledovne:

a)

poľnohospodári predložia žiadosti platobným agentúram v roku pred splatnosťou založených na veľkosti obhospodarovaných plôch, počte zvierat vlastnených počas stanoveného zadržiavacieho obdobia, na ktoré sa vzťahuje nárok, atď.;

b)

platobné agentúry podrobia tieto žiadosti administratívnym kontrolám a na základe vybraných vzoriek uskutočnia kontroly na mieste, najmä prostredníctvom integrovaného administratívneho a kontrolného systému (IACS);

c)

každá platobná agentúra vyplatí žiadateľov a každý mesiac predloží Komisii správu o realizovaných výdavkoch, ktorá ich preplatí platobnej agentúre („mesačné platby“);

d)

účty a platby platobnej agentúry preskúma nezávislý audítor (certifikačný orgán), ktorý predloží správu Komisii vo februári, ktorý nasleduje po rozpočtovom roku;

e)

do 30. apríla daného roku musí Komisia dospieť k rozhodnutiu (finančnému alebo účtovnému zúčtovaniu) o tom, či akceptuje tieto účty a audítorské správy, alebo bude vyžadovať uskutočnenie ďalšej práce alebo poskytnutých dodatočných informácií;

f)

Komisia potom môže preskúmať platby realizované platobnými agentúrami a v prípade, že boli nesprávne alebo ak boli finančné kontroly nedostatočné, môže rozhodnúť, aby niektoré výdavky uhradili príslušné členské štáty a aby sa neúčtovali do rozpočtu EÚ (Komisia „neuzná“ takého výdavky v „rozhodnutiach o zhode“). Keď Komisia neuzná výdavky, zodpovedajúcim spôsobom zníži svoje platby platobným agentúram.

17.

Výdavky v rámci EAGF, takisto ako v rámci súčasnej záručnej sekcie by boli financované z nediferencovaných finančných prostriedkov, to znamená, že by neexistoval rozdiel medzi viazanými a platobnými finančnými prostriedkami.

18.

Návrh nariadenia však zavádza niektoré nové prvky a/alebo zmeny:

—

V členských štátoch, v ktorých fungujú viaceré platobné agentúry, je už potrebné, aby koordinačný orgán sústreďoval informácie, ktoré budú prístupné Komisii, aby sa uistilo, že sú poskytované dôsledne, a aby sa podporilo harmonizované uplatňovanie pravidiel Spoločenstva. Článok 6 ods. 3 návrhu nariadenia formuluje potrebu koordinačných orgánov, ktoré by podliehali špecifickej akreditácii členských krajín.

—

Článok 8 ods. 1 písm. c) návrhu nariadenia formuluje potrebu pre osobu zodpovednú za každú platobnú agentúru, ktorá podpíše a odošle Komisii každý rok vyhlásenie o vierohodnosti.

—

Článok 31 ods. 4 písm. a) návrhu nariadenia by umožnil Komisii na základe postupov zúčtovania zhrnutých v bode 16 písm. f) zamietnuť výdavky EAGF, ktoré vznikli do 36 mesiacov predtým, než Komisia písomne upovedomí členský štát o zisteniach inšpekcie („pravidlo 36 mesiacov“). V súčasnosti je toto obdobie 24 mesiacov.

19.

Súčasný platobný postup pre záručnú sekciu EPUZF je vyskúšaný a preverený. V minulosti obvykle Komisia nenavrhovala zmeny v oblastiach, ktoré sa osvedčili.

20.

Zavedenie špecifickej požiadavky na akreditáciu (nezávislej od akreditácie platobných agentúr) „koordinačných orgánov“ by mohlo posilniť reťazec zodpovednosti za výdavky SPP (pozri stanovisko č. 2/2004, odseky I, II a IV k jednotnému auditu). To by však záviselo na kvalite a obsahu pravidiel pre špecifickú akreditáciu poskytovanú Komisiou členským štátom a na tom, ako by ju členské štáty uplatňovali.

21.

Zavedením „vyhlásenia o vierohodnosti“, podpísaného osobou zodpovednou za platobnú agentúru, by sa existujúci kontrolný systém mohol priblížiť modelu jednotného auditu. Avšak návrh nenaznačuje nič, čo sa týka cieľa, obsahu a rozsahu vyhlásenia. Jeho obsah by mal byť úzko formovaný podľa ekvivalentného vyhlásenia, ktorý sa vo všeobecnosti vyžaduje v rámci požiadaviek pre organizačné riadenie podnikov, napríklad registrovaných spoločností. To naznačuje, že vedúci agentúry by mal vysvetliť svoju zodpovednosť za účty, vykonať ročnú revíziu efektívnosti systému vnútornej kontroly a predložiť správu o tom, že tak urobil. Táto previerka by sa mala vzťahovať na všetky kontroly, vrátane finančných, prevádzkových kontrol, kontrol zhody a na riadenie rizika. Toto vyhlásenie nenahrádza prácu certifikačných orgánov. Ani generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo (DG AGRI) ani certifikačný orgán by sa nemali spoliehať na toto vyhlásenie bez doplňujúceho podporného dôkazu. V istom bode by navrhovaná terminológia mohla spôsobiť zámenu s vyhlásením o vierohodnosti, ktoré sa vyžaduje od Európskeho dvora audítorov, alebo s vyhlásením o záruke, ktoré sa vyžaduje od generálneho riaditeľa Komisie. Je potrebné zvoliť iný názov.

22.

Dvor audítorov podporil „pravidlo 36 mesiacov“ v stanovisku č. 9/2002 (12). Táto úprava by znížila riziko, že nedostatky zistené v systémoch členských štátov nebudú penalizované jednoducho preto, že Komisia nebola schopná pokryť všetky oblasti výdavkov v dvojročnom cykle. Komisia by mala prísne uplatňovať 36 mesačný limit a pokúsiť sa, nakoľko je to možné, vyhnúť sa odkladom pri zúčtovaní a konečnom zahrnutí výdavkov do rozpočtu s konečnou platnosťou.

23.

Existujúce opatrenia záručnej sekcie EPUZF sú schopné dosiahnuť zlepšenia v dôležitom ohľade, ktorý Komisia nenavrhla. Certifikačné orgány, ktoré kontrolujú účty platobných agentúr a fungovanie postupov vnútornej kontroly platobných agentúr, len potvrdzujú existenciu kontrol vytvorených na zabezpečenie zhody platieb a nevykonávajú vždy v dostatočnej miere testy zhody, ktoré by potvrdili, že tieto kontroly fungujú efektívne. Certifikačné orgány navyše nevykonávajú dostatočnú prácu na úrovni prijímateľov platieb SPP, ktorou by potvrdili, že platby sú zákonné a správne.

24.

Dvor audítorov zastáva názor (vyjadrený v stanovisku č. 10/98 (13)), že certifikácia platobných agentúr certifikačnými orgánmi by mala byť založená na medzinárodne prijatých audítorských štandardoch. Do článku 7 návrhu nariadenia by sa mala zaviesť zmienka o medzinárodne prijatých audítorských štandardoch (14). Certifikácia by sa mala vzťahovať na zákonnosť a správnosť výdavkov na úrovni prijímateľov a mali by byť testované kľúčové kontroly platobnej agentúry. Pokiaľ ide o bližšie určenie intenzity týchto kontrol, je potrebné vziať do úvahy s tým súvisiace náklady a prínosy. Uvedené pokrytie by predstavovalo silnejší a jasnejší reťazec zodpovednosti za výdavky SPP. Komisii by poskytlo zvýšenú záruku a bolo by v súlade s koncepciou modelu jednotného auditu (pozri stanovisko č. 2/2004 ods. 42). Zmeny, ktoré by rozšírili rozsah práce certifikačných orgánov, by mohli byť stanovené v článku 7 alebo v článku 8 ods. 1 písm. c) v bode (iii) návrhu nariadenia.

25.

Dvor audítorov poznamenáva, že zodpovednosť za akreditáciu platobných agentúr v rámci SPP by ostala na členských štátoch. Vo svojej osobitnej správe č. 2/2004 (15), týkajúcej sa programu SAPARD (finančné mechanizmy tohto programu sú v mnohých aspektoch podobné mechanizmom SPP), Dvor audítorov privítal úlohu Komisie poskytovať akreditáciu: predchádzajúce schválenie systémov založených na výsledkoch auditov krajín zapojených do programu SAPARD a na auditoch Komisie je zárukou toho, že existujú presne definované systémy s kľúčovými kontrolami, aspoň formálne, predtým ako sa vynaložia peniaze. Dvor audítorov to považuje za dobrý postup.

26.

Navrhovaný rámec riadenia a kontroly pre EAFRD je založený sčasti na rámci štrukturálnych fondov a sčasti na rámci záručnej sekcie EPUZF a poskytne jednotný súbor finančných pravidiel a spoločný kontrolný systém pre výdavky na rozvoj vidieka.

27.

Ako je to vysvetlené v bodoch 8 až 13 a v schéme 1, nový EAFRD by sústredil všetky výdavky na rozvoj vidieka:

—

výdavky záručnej sekcie: platobné prostriedky vo výške 4,8 mld. EUR v roku 2004 vyplatené prostredníctvom nediferencovaných finančných prostriedkov (pozri vyššie bod 17),

—

výdavky usmerňovacej sekcie: platobné prostriedky vo výške 2,9 mld. EUR v roku 2004 vyplatené prostredníctvom diferencovaných finančných prostriedkov (16).

28.

Komisia navrhuje, aby boli v budúcnosti všetky uvedené výdavky financované v rámci jedného výdavkového toku s diferencovanými finančnými prostriedkami. Dôsledkom týchto zmien je, že:

—

výdavky na rozvoj vidieka by už neboli vykonávané v rámci odlišného programovania, implementácie a systémov kontroly,

—

„sprievodné opatrenia“ (časť A v schéme 1), ktoré tvoria väčšiu časť výdavkov na rozvoj vidieka a ostatných výdavkov na rozvoj vidieka v súčasnosti financované záručnou sekciou EPUZF (časť B v schéme 1), by sa už neriešili spôsobom zhrnutým v bode 16.

29.

Navrhovaný postup pre väčšinu výdavkov by bol nasledovný:

—

keď členské štáty prijmú program pre rozvoj vidieka, Komisia vyplatí zainteresovaným platobným agentúram 7 % príspevku EAFRD do príslušného programu,

—

týchto 7 % predstavuje predbežnú platbu (návratnú Komisii v prípade, že v lehote 24 mesiacov nebude podaná žiadosť o platbu v rámci programu pre rozvoj vidieka),

—

Komisii sa predkladá správa o výdavkoch každý štvrťrok,

—

pre každý program rozvoja vidieka vykoná Komisia priebežnú platbu akreditovaným platobným agentúram, na základe žiadostí o priebežnú platbu, „pokiaľ možno trikrát do roka“,

—

po obdržaní konečnej správy o implementácii vyplatí Komisia nesplatený zostatok,

—

celková čiastka predfinancovania sa zúčtuje pri uzatvorení programu rozvoja vidieka (tento proces môže trvať niekoľko rokov).

30.

Je potrebné uviesť silný argument za použitie diferencovaných finančných prostriedkov na financovanie výdavkov z rozpočtu Spoločenstva, ak budú splnené dve podmienky:

—

príslušné výdavky budú skutočne viacročné (v zmysle, že projekt musí byť naplánovaný a uskutočnený počas viacerých rokov),

—

rozpočtový rámec bude skutočne viacročný a bude zahŕňať viazané finančné prostriedky, ktoré pokryjú celkové náklady na právne záväzky uzatvorené počas aktuálneho rozpočtového roku.

31.

Výdavky na rozvoj vidieka obsahujú celý rad rôznorodých opatrení. Niektoré z nich podporujú viacročné investičné výdavky. Väčšia časť sa týka viacročných zmluvných záväzkov s ročnými platbami a systémami kontroly, ktoré sú často podobné platbám a systémom kontroly v rámci „prvého piliera“ SPP.

32.

Čo sa týka rozpočtového rámca, hoci Komisia navrhuje použitie diferencovaných finančných prostriedkov pre EAFRD, nenavrhuje skutočne viacročný rozpočtový rámec. Skutočne viacročný prístup by zaznamenával záväzok pokrývajúci celkové náklady právnych záväzkov uzatvorených počas aktuálneho rozpočtového roku. Komisia namiesto toho navrhuje (článok 23 návrhu nariadenia), aby sa záväzok zvýšil na celú čiastku, ktorá má byť vyplatená v danom členskom štáte v príslušnom roku, tzn. ročné prídely záväzkov. Ako uviedol Dvor audítorov v stanovisku č. 2/2001 (17), uvedený postup je v rozpore s teóriou a praxou, ktorá sa používa pre diferencované finančné prostriedky (18).

33.

Finančné nariadenie poskytuje dva typy rozpočtových finančných prostriedkov:

—

diferencované finančné prostriedky (zahŕňajúce viazané a platobné finančné prostriedky), ktoré sa používajú na financovanie viacročných výdavkov, a

—

nediferencované finančné prostriedky, ktoré zabezpečujú záväzky a platbu ročných výdavkov.

34.

Vhodný typ finančných prostriedkov pre výdavky na EAFRD sa má zvoliť v závislosti od povahy výdavkov. Vzhľadom na rôznu povahu výdavkov EAFRD je dôležité, aby Komisia správne a dôsledne uplatňovala zásady spomenuté v bode 30 a aby boli príslušné systémy riadenia a kontroly transparentné a efektívne. Návrh Komisie zameraný na ročné prídely rozpočtových záväzkov, ktoré popierajú základný účel diferencovaných finančných prostriedkov a rozpočtu záväzkov, však nie je vhodný.

35.

Cieľom pravidiel upravujúcich rozpočtovú disciplínu je zabezpečiť dodržiavanie finančných perspektív.

36.

Pokiaľ ide o rozpočtovú disciplínu, v súčasnosti platné právne požiadavky sú stanovené v nariadení Rady (ES) č. 2040/2000 (19). Pre každý rozpočtový rok stanovuje „poľnohospodárska smernica“ strop pre výdavky na poľnohospodárstvo, ktoré musí Komisia určiť pri predkladaní predbežného návrhu rozpočtu. Poľnohospodárska smernica sa vzťahuje na podpoložku 1a (výdavky SPP) a 1b (rozvoj vidieka a sprievodné opatrenia) finančnej perspektívy, ako aj na časť položky 7, t. j. predvstupovú pomoc pre poľnohospodárstvo.

37.

Súčasné finančné perspektívy sa vzťahujú na obdobie rokov 2000 – 2006. Sú stanovené v medziinštitucionálnej dohode zo 6. mája 1999 uzatvorenej medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou. Sú v súlade so závermi zasadnutia Európskej rady v Berlíne zo dňa 24. a 25. marca 1999 (20).

38.

Dvor audítorov upozorňuje na určitú komplikovanosť v plánovaných opatreniach pre kontrolu výdavkov na SPP po roku 2006. Na jednej strane, Komisia navrhla v nasledujúcej finančnej perspektíve rozdeliť výdavky Spoločenstva do piatich nových položiek namiesto súčasných ôsmich. Položka 2 finančnej perspektívy na roky 2007 – 2013 má názov „Zachovanie a riadenie prírodných zdrojov“ a má sa vzťahovať na dva piliere SPP, ako aj na výdavky v oblasti politiky rybného hospodárstva a životného prostredia. Podpoložka „Výdavky na poľnohospodársky trh a priame platby“ položky 2 by zahrňovala obsah súčasnej podpoložky 1a.

39.

Na druhej strane, stropy pre prvý pilier SPP (do roku 2013) boli stanovené na rokovaní Európskej rady v Bruseli v dňoch 24. a 25. októbra 2002. Podľa dohody uzatvorenej v Bruseli má byť objem výdavkov na odbyt a priame platby stabilizovaný do roku 2013, a to na základe stropu pre podpoložku 1a stanoveného pre EÚ-15 na rok 2006, a doplnený o objem výdavkov zodpovedajúcich pre desať nových členských štátov. Celková výška výdavkov na odbyt a priame platby na každý rok v období 2007 – 2013 nebude môcť presiahnuť nominálnu hodnotu čiastky určenej pre rok 2006, zvýšenú o 1 % za rok.

40.

Nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003, ktoré upravuje výsledky reformy SPP prijatej v júni 2003, obsahuje aj ustanovenia o rozpočtovej disciplíne. Článok 11 stanovuje, že ak existuje predpoklad, že v danom rozpočtovom roku bude prekročená čiastka uvedená v podpoložke 1a finančnej perspektívy, bude od rozpočtu na rok 2007 o úpravách priamych platieb rozhodovať Rada na základe návrhu Komisie. Úpravy sa uskutočnia najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, na ktorý sa vzťahujú.

41.

Ustanovenia o rozpočtovej disciplíne uvedené v návrhu nariadenia kopírujú a v istých ohľadoch dopĺňajú niektoré ustanovenia existujúceho nariadenia Rady (ES) č. 2040/2000 o rozpočtovej disciplíne a nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003. Javí sa však úmysel nezachovať poľnohospodársku smernicu.

42.

Články 18 ods. 1, 19 a 20 návrhu nariadenia v podstate kopírujú ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 2040/2000, ktoré sa vzťahujú na:

—

legislatívne nástroje s dosahom na výdavky SPP [článok 5 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2040/2000],

—

opatrenia, ktoré musí Komisia prijať na rôznych stupňoch rozpočtového procesu, ak vznikne riziko prekročenia výdavkov SPP [článok 6 nariadenia Rady (ES) č. 2040/2000],

—

systém „včasného varovania“ pre výdavky SPP.

43.

Článok 18 ods. 4 návrhu nariadenia poskytuje Komisii možnosť upraviť priame platby (pozri bod 40), ak tak neurobí Rada do 30. júna príslušného roka.

44.

Článok 17 ods. 2 návrhu nariadenia by umožnil Komisii znížiť alebo pozastaviť mesačné platby členským štátom, ak vznikne riziko prekročenia finančného stropu stanoveného legislatívou Spoločenstva. Podľa článku 19 ods. 4 návrhu nariadenia má Komisia právo rozdeliť disponibilný rozpočtový zostatok medzi členské štáty, ak žiadosti z členských štátov o refundáciu prekročia alebo pravdepodobne prekročia čistý zostatok, ktorý je k dispozícii pre výdavky EPUZF.

45.

Návrh nariadenia v článkoch 17, 18 ods. 4 a 19 ods. 4 pripúšťa trochu prísnejšie použitie rozpočtovej disciplíny. Dvor audítorov hodnotí tieto návrhy kladne.

46.

Zrušenie poľnohospodárskej smernice sa javí ako obmedzenie jedného prvku rozpočtovej disciplíny: tým, že by nebol vytvorený žiadny celkový strop pre výdavky na poľnohospodárstvo. Dvor audítorov vyzýva Radu a Parlament, aby dôkladne zvážili argumenty v prospech zachovania poľnohospodárskej smernice (21), alebo proti jej zachovaniu.

47.

V bode 12 medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a zlepšení postupu pri zostavovaní rozpočtu (22) je stanovené, že „orgány na účely riadneho finančného hospodárenia zabezpečia, aby v priebehu rozpočtového postupu a v čase prijímania rozpočtu boli k dispozícii dostatočné marže, nepresahujúce stropné limity pre rôzne kapitoly“. Podľa názoru Dvora audítorov by mal návrh nariadenia obsahovať podobné ustanovenie.

48.

V návrhu viacročného finančného rámca Komisie na obdobie rokov 2007 – 2013 nie sú už výdavky na rozvoj vidieka v osobitnej podpoložke. Strop pre disponibilné zdroje určené na financovanie záväzkov z EAFRD je stanovený podľa článku 70 ods. 1 nariadenia Rady o podpore rozvoja vidieka, ktoré je práve v štádiu prerokovania (23). Tento článok vymedzuje celkový objem 88,75 mld. EUR pri cenách za rok 2004, ktoré majú byť rozdelené v takmer rovnakých dieloch v každom roku obdobia 2007 – 2013. K týmto viazaným prídelom sa musia pripočítať sumy po úprave Komisiou.

49.

Členské štáty sú povinné informovať Komisiu o zistených nezrovnalostiach pri platbách nad 4 000 EUR uskutočnených v rámci SPP a pokúsiť sa o vymáhanie týchto platieb. Kde vymoženie prostriedkov nie je možné, príslušná suma sa odpíše a Spoločenstvu vznikne strata, s výnimkou prípadu, keď je nevymoženie spôsobené nedbalosťou príslušného členského štátu. Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 3/2004 (24) („Spätné získavanie neregulárnych platieb v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky“) poukázal na skutočnosť, že miera navrátenia neregulárnych platieb je v praxi neuspokojivo nízka. Oznámené neregulárne platby boli navyše odpísané len vo veľmi obmedzenom rozsahu.

50.

Komisia navrhuje preniesť pravidlá zo záručnej sekcie EPUZF na EAGF, avšak s niektorými dôležitými zmenami.

51.

V návrhu nariadenia sa uvádza, že ak sa dlžné čiastky nevymôžu do štyroch rokov od prvotného administratívneho alebo súdneho zistenia (alebo do šiestich rokov, ak vymáhacie konanie prebieha na vnútroštátnych súdoch), 50 % finančných následkov nevymoženia pripadne príslušnému členskému štátu a 50 % na ťarchu rozpočtu Spoločenstva (pozri článok 32 ods. 5 návrhu nariadenia). V prípade nedbalosti na strane členského štátu by Komisia mala možnosť, tak ako doteraz, zaúčtovať celú sumu na ťarchu príslušného členského štátu (pozri článok 32 ods. 4 návrhu nariadenia).

52.

Dvor audítorov vyzdvihuje primárnu dôležitosť účinného a efektívneho mechanizmu vymáhania finančných prostriedkov, ktorý je súčasťou celkového systému vnútornej kontroly (25)), a preto víta nové prerozdelenie finančného bremena nevymožených prostriedkov, čo môže podnietiť väčšiu ráznosť postupov členských štátov. Dvor audítorov taktiež víta skutočnosť, že návrh nariadenia:

—

vysvetľuje právomoci Komisie zaúčtovať v prípade nedbalosti (26) sumy určené na vymoženie na ťarchu členských štátov a

—

obsahuje novú časovú lehotu: členské štáty sú povinné zaviesť vhodné administratívne alebo súdne postupy na vymoženie neoprávnene vyplatených prostriedkov do jedného roka od prvotného administratívneho alebo súdneho zistenia týkajúceho sa platby.

53.

Podľa návrhu Komisie by si členský štát mohol ponechať 20 % vymoženej čiastky ako paušálnu sadzbu za náklady na vymáhanie, pokiaľ nie je nezrovnalosť alebo nedbalosť spôsobená členským štátom (pozri článok 32 ods. 2 návrhu nariadenia). Podľa názoru Dvora audítorov by však členské štáty nemali byť oprávnené na odrátanie 20 % nákladov na vymáhanie pred postupom rozdelenia nákladov popísanom v bode 51, pretože v takýchto prípadoch sa vymoženie ešte neuskutočnilo. Preto by odkaz na „odrátanie upravené v odseku 2“ mal byť z poslednej vety prvého pododseku článku 32 ods. 5 návrhu nariadenia odstránený.

54.

Pokiaľ ide o výdavky na rozvoj vidieka, je súčasná pozícia zmiešaná, čo je odzrkadlením skutočnosti, že v súčasnosti výdavky na rozvoj vidieka spadajú sčasti pod záručnú sekciu EPUZF a sčasti pod usmerňovaciu sekciu EPUZF.

55.

Pokiaľ ide o výdavky na rozvoj vidieka financované zo záručnej sekcie, je súčasná situácia podobná tej, ktorá je popísaná v bode 49.

56.

Na časť rozvoja vidieka financovanú usmerňovacou sekciou sa vzťahujú pravidlá financovania štrukturálnych fondov.

—

členské štáty sú povinné štvrťročne informovať Komisiu o všetkých nezrovnalostiach (nad 4 000 EUR), ktoré sú predmetom prvotných administratívnych alebo súdnych vyšetrovaní, ako aj o následných krokoch uskutočnených pri predchádzajúcich oznámených nezrovnalostiach,

—

v prvom rade je za vyšetrenie a vymoženie čiastky, ktorá je výsledkom zistenia nezrovnalosti, zodpovedný členský štát,

—

prostriedky Spoločenstva získané späť prostredníctvom vymoženia a/alebo opráv môžu byť pred ukončením programu znovu použité členským štátom na príslušnú pomoc,

—

ak členský štát považuje (celkový) objem prostriedkov za nevymožiteľný, je povinný to oznámiť Komisii,

—

Komisia rozhodne po konzultácii s príslušnými orgánmi daného členského štátu, kto bude znášať finančné následky.

57.

Pokiaľ ide o záručnú sekciu, v praxi existujú podobné problémy, napr. nízka miera vymožiteľnosti, nedostatočné kritériá pre rozhodovanie, kto bude znášať náklady atď.

58.

Komisia navrhuje, aby sa pravidlá štrukturálnych fondov, upravujúce nezrovnalosti, používali pre všetky výdavky na rozvoj vidieka (ako je uvedené v bode 56).

59.

Ako je vysvetlené v bode 31, výdavky na rozvoj vidieka sa často vzťahujú na platobné a kontrolné postupy podobné priamym platbám v rámci EAGF. Bolo by logickejšie nakladať so stornovanými a vymoženými prostriedkami v takýchto prípadoch rovnako ako pri EAGF.

60.

Ustanovenie podobné tomu, ktoré je upravené v bode 51, sa navrhuje, aj pokiaľ ide o tento fond. Rozdelenie finančného bremena nevymožených prostriedkov však bude realizované len štyri roky po ukončení programu rozvoja vidieka, čo by pre výdavky na obdobie rokov 2007 – 2013 mohlo byť až v roku 2019. Bude to takmer určite dlhšie ako obdobie povolené v rámci EAGF. Dvor audítorov verí, že by bolo vhodnejšie stanoviť skorší termín.

61.

Pokiaľ ide o EAGF, článok 33 ods. 5 návrhu nariadenia objasňuje prípady nedbalosti na strane členského štátu, na základe ktorých môže Komisia zaúčtovať plnú sumu na ťarchu príslušného členského štátu (27). Podľa Dvora audítorov by mal navrhovaný článok 33 ods. 5 stanoviť rovnakú jednoročnú lehotu na začatie náležitých administratívnych alebo súdnych postupov, ako je to stanovené pre EAGF.

62.

Článok 26 ods. 6 navrhovaného nariadenia stanovuje, že žiadosti o priebežné platby z EAFRD týkajúce sa výdavkov vzniknutých po 16. októbri (vrátane) sa majú premietnuť do rozpočtu pre nasledujúci rok. Uvedené je novým pravidlom pre výdavky, ktoré sú v súčasnosti financované z usmerňovacej sekcie EPUZF. Rozpočtový rok EAFRD sa tak vyrovná s rozpočtovým rokom EAGF, kde, pokiaľ ide o záručnú sekciu EPUZF, platby realizované platobnými agentúrami po tomto dátume bude uhrádzať Komisia v januári nasledujúceho roka. Dvor audítorov upozorňuje na to a ľutuje, že Komisia nenavrhla zosúladenie so zvyškom všeobecného rozpočtu, kde rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.

63.

Článok 39 ods. 1 navrhovaného nariadenia stanovuje, že v prípade programov rozvoja vidieka na obdobie rokov 2000 – 2006 financovaných zo záručnej sekcie EPUZF sú platby príjemcom pomoci vyplatené najneskôr do 15. októbra 2006. Na základe výnimky (článok 39 ods. 1 písm. c)) sa výdavky na financovanie opatrení rozvoja vidieka vzniknuté v období od 16. októbra do 31. decembra 2006 započítajú do rozpočtu EAFRD na obdobie rokov 2007 – 2013. Z toho vyplýva, že platby vykonané príjemcami pomoci po roku 2006 v rámci záväzku prijatého v roku 2003 a ďalších, ktoré budú pravdepodobne významné, nebudú zahrnuté do rozpočtu EAFRD, a teda ani spolufinancované. Uvedená skutočnosť môže v členských štátoch spôsobiť finančné a právne problémy: zdá sa, že článok 48 upravuje postup pre riešenie takýchto problémov.

64.

V (navrhovanom) článku 8 ods. 2, prvom pododseku by mali byť v poslednej vete doplnené slová „a Dvor audítorov“, aby si Dvor audítorov mohol plniť svoje povinnosti.

65.

Posledná veta článku 33 ods. 3 písm. c) anglickej verzie návrhu nariadenia by mala znieť: „a pokiaľ prostriedky NIE sú prerozdelené na operácie, ktoré boli predmetom finančných opráv“. Naviac, článok 33 ods. 5 písm. b) odkazuje na ods. 2 písm. a) a c) toho istého článku. Malo by to byť zmenené na 3 písm. a) a c).

I.

Dvor audítorov:

—

víta zvýšenie transparentnosti, ktoré by nastalo zoskupením všetkých výdavkov na rozvoj vidieka do jednej rozpočtovej položky,

—

si myslí, že návrh Komisie, pokiaľ ide o riadenie EAGF, obsahuje určité potenciálne prospešné zmeny, ale vyžaduje ďalšie zlepšenie v zmysle stanoviska Dvora audítorov k jednotnému auditu,

—

poznamenáva, že návrhy Komisie v oblasti rozpočtovej disciplíny a postupu pri zistení nezrovnalostí taktiež obsahujú určité vítané zmeny, ale v niektorých aspektoch by ich bolo možné vylepšiť,

—

považuje za nevhodný návrh Komisie o ročných prídeloch rozpočtových záväzkov v rámci EAFRD.

II.

Základné pripomienky Dvora audítorov k jednotlivým ustanoveniam návrhu:

i)

Riadenie a kontrola EAGF

ii)

Riadenie a kontrola EAFRD

iii)

Rozpočtová disciplína

iv)

Nezrovnalosti

20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 121/14

1 – 29

30

1.

Pre návrh nariadenia je v podstate zachovaný ten istý rámec, ktorý bol ustanovený v predchádzajúcich programovacích obdobiach. Okrem toho sa zameriava na dosiahnutie zjednodušenia so zreteľom najmä na finančné nástroje a voľbu tém, a všeobecnejšie na implementáciu, riadenie a systémy kontroly. Dvor audítorov venoval osobitnú pozornosť dôsledkom opatrení navrhnutých pre finančné hospodárenie a kontrolu.

2.

Právny rámec pre plnenie rozpočtu Spoločenstva stanovuje článok 274 Zmluvy o založení ES, v súlade s ktorou plní Komisia rozpočet na vlastnú zodpovednosť a v spolupráci s členskými štátmi so zreteľom na zásady riadneho finančného hospodárenia.

3.

V kontexte rôznych metód plnenia rozpočtu Spoločenstva sú štrukturálne opatrenia zahrnuté do oblastí „zdieľaného hospodárenia“, konkrétne do oblastí, v ktorých „sú realizačné úlohy delegované na členské štáty“ (9). Riadenie a kontrola štrukturálnych opatrení sa nevzťahuje len na niektoré oddelenia Komisie, ale tiež na stovky národných, regionálnych a miestnych úradov a ministerstiev v členských štátoch. V budúcnosti by tieto opatrenia mohli tvoriť takmer polovicu finančných prostriedkov v rozpočte Spoločenstva.

4.

Pravidlá, ktorými sa v súčasnosti spravujú štrukturálne opatrenia [nariadenie (ES) č. 1260/1999] už stanovujú nasledujúce:

5.

Návrh nariadenia sa v článku 12 odvoláva na zdieľané hospodárenie v zmysle článku 53 ods. 3 rozpočtových pravidiel. Avšak formulácia návrhu neobsahuje zmienku o konečnej zodpovednosti Komisie. Napríklad v poslednej vete článku 12 ods. 1 je bližšie určené, že „členské štáty a Komisia zabezpečia súlad s princípom zdravého finančného riadenia […]“, článok 12 ods. 2 podstatne obmedzuje zodpovednosť Komisie za plnenie rozpočtu na kontrolu „existencie, a správneho fungovania systémov riadenia a kontroly v členských štátoch […]“, a článok 69 ods. 1 robí zodpovednými len členské štáty: „členské štáty budú zodpovedať za zabezpečenie správneho finančného manažmentu operačných programov, legálnosť a dodržiavanie predpisov pri transakciách“. Navyše je členským štátom určená všeobecná povinnosť zaručiť, že sú pomocné opatrenia v súlade s právom Spoločenstva [článok 39 písm. f), článok 59 písm. a), článok 60 písm. b) bod ii) a článok 66 ods. 2 písm. g)]. Napriek tomu, že sú realizačné úlohy určené členským štátom, neznamená to, že je tým obmedzená konečná zodpovednosť Komisie. V kontexte, kde sú členské štáty prijímateľmi finančných prostriedkov z fondov Spoločenstva a zároveň nesú zodpovednosť za implementáciu opatrení, len Komisia dokáže zabezpečiť, aby boli ciele Spoločenstva aplikované logicky a dôsledne. Je preto dôležité, aby bol pojem konečnej zodpovednosti Komisie jednoznačne potvrdený v článkoch, ktoré sa vzťahujú na zodpovednosť členských štátov tak, ako to stanovuje článok 274 zmluvy.

6.

Treba pripomenúť, že ak by Komisia už nedisponovala zodpovednosťou za plnenie rozpočtu, znížila by sa dôležitosť finančného procesu Spoločenstva, a najmä dôležitosť postupu udeľovania absolutória. Odporúčania rozpočtových orgánov (článok 276 ods. 3 Zmluvy o založení ES) by stratili akýkoľvek praktický účinok.

7.

Na to, aby mohla Komisia uplatňovať konečnú zodpovednosť za plnenie rozpočtu, musí návrh nariadenia vziať do úvahy tieto kľúčové aspekty, ktoré tvoria základ stanoviska Dvora audítorov č. 2/2004 o modeli jednotného auditu:

8.

V súčasnej legislatíve neexistuje zmienka o intenzite kontrol na úrovni konečných prijímateľov, ktoré sa majú spoliehať na porovnanie nákladov vyplývajúcich z kontrol, ktoré majú znášať členské štáty a Komisia, a súvisiacich výhod. Návrh sa len nepriamo zmieňuje o potrebe stanoviť prijateľnú úroveň spoľahlivosti a prah významnosti zistení [článok 61 ods. 1 písm. e) bod ii) a článok 61 ods. 1 písm. g)]. Je potrebné výslovne formulovať vhodné kritériá vo vykonávacích predpisoch bližšie určených v článku 58 ods. 6. Je tiež potrebné definovať pojmy „primeraná istota“ a „platnosť žiadosti“.

9.

Zmienka o „medzinárodných audítorských normách“ [článok 61 ods. 1 písm. a)] nie je dostatočne priama na to, aby umožnila, aby boli kontrolné postupy založené na spoločných normách a princípoch. Do spomenutých vykonávacích predpisov je potrebné zaviesť ustanovenie o predbežnom akceptačnom postupe, ktorý sa bude vzťahovať na audit systémov, ako aj na audit samotných operácií.

10.

Článok 54 rozpočtových pravidiel špecifikuje, že delegované realizačné úlohy musia byť jasne vymedzené a ich použitie pod plným dohľadom. Článok 35 ods. 1 vykonávacích predpisov uvádza, že, ak je hospodárenie zdieľané, Komisia najprv vykoná kontroly dokumentácie a kontroly na mieste, ktoré sa týkajú existencie, relevantnosti a riadneho fungovania postupov a systémov v rámci subjektov, ktoré poveruje plnením. Návrh nariadenia sa od uvedených ustanovení odlišuje v tom, že pred prijatím operačného programu Komisiou sa vyžaduje len od členských štátov, aby zabezpečili zriadenie systémov riadenia a kontroly (článok 70). V tomto kontexte je potrebné vykonať úpravy, ak nie pre schvaľovací postup, tak aspoň pre to, aby Komisia dohliadala na postupy, ktorými sa vymenúvajú riadiace a kontrolné orgány na národnej úrovni. Navyše je vhodné ustanoviť sprostredkovací orgán na národnej úrovni, aby sa zabezpečila komunikácia s orgánmi Spoločenstva.

11.

Nevyhnutným doplnkom systému, v ktorom projektové riadenie spočíva na národných alebo regionálnych orgánoch, je podstatné posilnenie kontrol Spoločenstva (10). Ak sa odteraz budú pravidlá oprávnenosti výdavkov zväčša stanovovať na národnej úrovni, horeuvedené podmienky budú ešte dôležitejšie.

12.

Článok 60 ods. 1 rozpočtových pravidiel robí povoľujúceho úradníka zodpovedným za zabezpečenie zákonnosti a správnosti výdavkov. V článku 53 ods. 6 nariadenia sa uvádza, ak je hospodárenie zdieľané, je úlohou členských štátov vykonávať pravidelné kontroly, ktorými zabezpečujú, že činnosti financované z rozpočtu Spoločenstva sa realizujú správne. Musia tiež prijať vhodné opatrenia na predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom a podľa potreby podať žaloby s cieľom vymáhať nesprávne vyplatené finančné prostriedky.

13.

S ohľadom na uvedené ustanovenia zveruje návrh nariadenia (článok 69 ods. 1) členským štátom zodpovednosť za zákonnosť a správnosť príslušných transakcií (pozri odsek 5). Následný presun kompetencií na členské štáty tvorí tiež doplnok k ustanoveniu v článku 70, a teda je povinnosťou členských štátov schváliť systémy riadenia a kontroly.

14.

V prípade pochybností v súvislosti s fungovaním týchto systémov alebo v prípade podozrenia alebo potvrdenia nezrovnalostí môže Komisia prerušiť vyplácanie na obdobie šiestich až dvanástich mesiacov (článok 89). Predpokladá sa tiež, že členské štáty a Komisia prijmú finančné opravy (články 99 a 100). Avšak takéto opatrenia by mali len obmedzený pomocný účinok na nevyhnutné problémy vyplývajúce z každodenného riadenia. Efektívnosť týchto opatrení vo veľkej miere závisí od počtu vykonaných kontrol. Navyše keďže finančné opravy by sa použili len po zistení nezrovnalostí, iba samotné opravy by nepostačovali na nápravu všetkých transakcií, ktoré by mohli byť realizované, hoci nesplnili potrebné regulačné požiadavky.

15.

Článok 60 ods. 1 rozpočtových pravidiel stanovuje, že povoľujúci úradník je zodpovedný za realizáciu výdavkov v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia. Článok 27 nariadenia vymedzuje podmienky pre využívanie finančných prostriedkov Spoločenstva v súlade s princípmi hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti. Ten istý článok konštatuje, že pre všetky rozpočtové činnosti sa stanovujú špecifické, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo ohraničené ciele. Komisia vykoná hodnotenia ex-ante a ex-post, ktoré potom doručí orgánom vynakladajúcim rozpočtové prostriedky, legislatívnym a rozpočtovým orgánom.

16.

Návrh nariadenia robí členské štáty zodpovednými za riadne finančné hospodárenie (článok 69). Avšak toto ustanovenie sa len zmieňuje o existencii „primeraného usmernenia“ o zriaďovaní systémov riadenia a kontroly, ktoré zabezpečia, aby bolo financovanie Spoločenstva vykonávané „efektívne a správne“. Čo sa týka efektívnosti (11), návrh sa zmieňuje výhradne len o systémoch riadenia a kontroly a nepriamo o systémoch, ktoré dohliadajú na zákonnosť a správnosť. Článok 59 návrhu sa obmedzuje na to, že robí riadiaci orgán zodpovedným za „účinné, efektívne a správne“ riadenie a implementáciu programov, a nakoniec sa v písmene e) zmieňuje o kvalitatívnych normách dohodnutých medzi Komisiou a členskými štátmi s ohľadom na hodnotenia ex-ante.

17.

Čo sa týka užšej otázky hodnotení, návrh nariadenia špecifikuje, že na hodnotiacich metódach a normách, ktoré sa majú aplikovať (článok 45 ods. 5), sa majú dohodnúť Komisia a členské štáty [článok 59 písm. e)]. Kvalita uvedených noriem bude obzvlášť dôležitá pri hodnoteniach ex-ante zverených členským štátom (článok 46 ods. 2 a článok 46 ods. 3), ktoré musia inter alia identifikovať pridanú hodnotu, ktorú operačné programy prinesú Spoločenstvu.

18.

Je preto obzvlášť dôležité, aby vykonávacie predpisy, ktoré Komisia prijme podľa článku 58 ods. 6 návrhu nariadenia, poskytovali potrebné objasnenia týchto aspektov.

19.

Článok 88 návrhu nariadenia stanovuje, že podporné dokumenty týkajúce sa výdavkov majú byť k dispozícii Komisii a Dvoru audítorov počas obdobia najmenej troch rokov nasledujúcich po ukončení. V prípadoch spolufinancovanej pomoci, kde oprávnenosť výdavkov závisí zväčša na národných legislatívach, by bolo potrebné jasne určiť, že trojročné obdobie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté národné pravidlá špecifikujúce dlhšie obdobia.

20.

Uvedené pripomienky sa vzťahujú aj na čiastočné ukončenia operačných programov (článok 97). V tomto špecifickom prípade, odchylne od všeobecného pravidla (článok 88), by obdobie pre uchovávanie dokumentov začalo dátumom čiastočného ukončenia (článok 98 ods. 2). To by malo za následok výrazné obmedzenie kontrol na operačnom programe ako celku na konci programovacieho obdobia, keďže by podporné dokumenty pre operácie uzatvorené skôr už neboli k dispozícii. Dvor audítorov si myslí, že takáto možnosť by mohla mať vplyv na jeho výhradné audítorské právo, ktoré je špecifikované v článku 248 Zmluvy o založení ES.

21.

Návrh stanovuje, že je povinnosťou každého členského štátu vypracovať „národný strategický referenčný rámec“, ktorý bude konzistentný s pokynmi Spoločenstva „o ekonomickej, sociálnej a teritoriálnej kohézii“, ktorý prijme Rada (článok 23). Návrh sa však už v rámci „národného strategického referenčného rámca“ nezmieňuje o cieli „európskej teritoriálnej spolupráce“.

22.

Obsah „národného strategického referenčného rámca“ (článok 25) neuvádza dostatočne presne (čo sa týka opatrení, rozdeľovania prostriedkov a očakávaných výsledkov) podrobné informácie o národnej a regionálnej stratégii rozvoja. Ani pojem „tematické a teritoriálne priority“, ktorý má definovať financované opatrenia, nie je adekvátne vysvetlený. Je tiež pravdepodobné, že tento rámec sa bude obmedzovať výhradne na oblasti, kde je pomoc spolufinancovaná. Preto by Komisia, od ktorej sa vyžaduje prijímanie rámcov, nebola v pozícii, aby zdôraznila niektoré alebo iné aspekty v operačných programoch.

23.

Operačné programy tiež charakterizuje nedostatok presnosti, neboli požadované žiadne informácie ohľadom rôznych opatrení, prostredníctvom ktorých sa dosahujú prioritné ciele. To bráni porovnávaniu opatrení. Počet špecifických cieľov by sa stanovoval prostredníctvom obmedzeného počtu ukazovateľov implementácie, výsledkov a dosahu. V porovnaní so súčasnou legislatívou sa už nevyžaduje popis opatrení pre riadenie jednotlivých operačných programov (článok 36). Vzhľadom k tomu by ani „národný strategický referenčný rámec“ ani operačné programy neboli pre Komisiu skutočnými riadiacimi a monitorovacími nástrojmi. Preto nie je jasné, ako dokáže Komisia zabezpečiť, aby bola koordinácia operačných programov zriadená na národnej úrovni.

24.

Rozšírené hodnotenie dosahu sa nezaoberá dôvodmi pre ponechanie oddelených fondov (na rozdiel od zoskupovania fondov tak, ako je to stanovené v článku 161 Zmluvy o založení ES). Toto však malo byť predmetom celkovej analýzy z hľadiska výhod a nevýhod všetkých dostupných možností, keďže hodnotenie rozšíreného dosahu poskytuje argumenty v prospech zriadenia jediného fondu. Čo sa týka súčasného Cieľa 2, v skutočnosti uvádza, že relatívna tematická rôznorodosť financovaných projektov a fragmentácia spôsobená delením podľa zón zabránili implementácii vhodných opatrení. Navyše nebolo možné dostatočne využiť súčinnosť Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „ERDF“) a Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „EFS“) v rámci Cieľa 3. Preto sa dospelo k záveru, že je potrebná:

25.

Stanovenie zásady „jeden fond/jeden operačný program“ v záujme zjednodušenia pravdepodobne nepodporí hľadanie potrebných súčinností.

26.

Je obzvlášť zložité zdôvodniť oddelenie ERDF a Kohézneho fondu v kontexte cieľa „konvergencia“. Tieto dva fondy majú byť vo všeobecnosti obsiahnuté v rámci toho istého operačného programu a týkajú sa tých istých tém (dopravná infraštruktúra a environmentálne projekty/opatrenia). Príslušné opatrenia/projekty sa často vzájomne dopĺňajú (napríklad, ak sú oba fondy, Kohézny fond a ERDF, využité na financovanie rôznych častí diaľnice). To, čo ich odlišuje, je regionálna/štátna oprávnenosť (HDP na obyvateľa menej než 75 % priemeru Spoločenstva v prípade štrukturálnych fondov a HND na obyvateľa menej než 90 % priemeru Spoločenstva pri Kohéznom fonde), príspevkový strop – článok 51 dáva 85 % na Kohézny fond a 75 % na ERDF, hoci strop ERDF je možné v určitých prípadoch zvýšiť na 85 % (článok 51 ods. 4 a článok 52 ods. 1) – a otázka predfinancovania (článok 81), ktoré dosahuje až 7  % pre štrukturálne fondy a 10,5 % pre Kohézny fond. Opatrenia ERDF a projekty Kohézneho fondu sú často riadené tými istými verejnými subjektmi. Koncepty hlavných projektov a ziskových projektov platia rovnako pre oba fondy. Z dôvodov konzistentnosti by bolo vhodné spravovať len jeden fond, aspoň v prípade ERDF a Kohézneho fondu, pretože vyššie uvedené rozdiely netvoria väčšie prekážky.

27.

Vzhľadom na článok 3 ods. 2 návrhu, je zložité načrtnúť jasnú hranicu medzi opatreniami obsiahnutými pod písmenom a) a b). Zdá sa, že skutočný rozdiel je „teritoriálny“ (oprávnené oblasti) v porovnaní s „finančným“ (úrovne príspevku).

28.

Z praktického pohľadu je ustanovenie článku 33 (financovanie z jediného fondu s príspevkom maximálne 5 % z akéhokoľvek iného fondu) ďalšou komplikáciou, ktorá vyplýva z existencie viacerých fondov.

29.

V minulosti Dvor audítorov zaznamenal (12) niekoľko odkladov v rôznych štádiách programovania alebo počas výkonu kontrol, za ktoré musia niesť zodpovednosť oddelenia Komisie. Je preto nevyhnutné, aby boli zriadené administratívne štruktúry a primerané postupy. Navyše by sa mali vo viacerých navrhovaných ustanoveniach (článok 31 ods. 5, článok 32 ods. 2, článok 40 ods. 3, článok 85 ods. 2 a článok 96 ods. 1) určiť presné konečné termíny. Bolo by tiež užitočné, aby boli určité oddelenia zodpovedné za to, aby rôzne fondy dosiahli spoločnú dohodu o stratégii auditu, o rozdeľovaní prostriedkov a o požadovanej úrovni záruky.

30.

Dvor audítorov uvádza svoje špecifické pripomienky v nižšie uvedenej tabuľke. V tejto časti viackrát upozorňuje na nepresnosti v určitých časových limitoch a v niektorých výrazoch. To vyvoláva riziko, že príslušné ustanovenia budú rôzne interpretované a že bude narušený ich právny rozsah.