16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/1

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(veľká komora)

z 22. februára 2005

vo veci C-141/02 P: Komisia Európskych spoločenstiev proti T-Mobile Austria GmbH (1)

(Odvolanie - Článok 90 ods. 3 Zmluvy ES (teraz článok 86 ods. 3 ES) - Výška poplatkov vymeraných Rakúskou republikou operátorom GSM - Čiastočné zamietnutie sťažnosti - Prípustnosť)

(2005/C 93/01)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci C-141/02 P, Komisia Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: W. Mölls a K. Wiedner), ktorú v konaní podporuje: Francúzska republika (splnomocnení zástupcovia: G. de Bergues a F. Million), ďalší účastníci konania: T-Mobile Austria GmbH, pôvodne max-mobil Telekommunikation Service GmbH, so sídlom vo Viedni (Rakúsko), (advokáti: A. Reidlinger, M. Esser-Wellié a T. Lübbig), Holandské kráľovstvo (splnomocnená zástupkyňa: H. G. Sevenster), predmetom ktorej je odvolanie podľa článku 49 Štatútu Súdneho dvora ES podané 15. apríla 2002, Súdny dvor (veľká komora), v zložení: predseda veľkej komory V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas a A. Borg Barthet, sudcovia J.-P. Puissochet (spravodajca), R. Schintgen, N. Colneric, S. von Bahr, M. Ilešič, J. Malenovský, J. Klučka a U. Lõhmus, generálny advokát: M. Poiares Maduro, tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka, vyhlásil dňa 22. februára 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)	Rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 30. januára 2002, max.mobil/Komisia (T-54/99), sa ruší.

2)	Žaloba podaná spoločnosťou max.mobil Telekommunikation Service GmbH na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev sa zamieta.

3)	Spoločnosť T-Mobile Austria GmbH je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. ES C 169, 13.07.2002

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/1

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

zo 17. februára 2005

v spojených veciach C-453/02 a C-462/02 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesfinanzhof): Finanzamt Gladbeck proti Edith Linneweber a Finnanzamt Herne-West proti Savvas Akritidis (1)

(Šiesta smernica o DPH - Oslobodenie hazardných hier - Určenie podmienok a obmedzení oslobodenia - Zdanenie hier organizovaných mimo verejných kasín - Dodržiavanie zásady daňovej neutrality - Článok 13 bod B písm. f) - Priamy účinok)

(2005/C 93/02)

Jazyk konania: nemčina

V spojených veciach C-453/02 a C-462/02, predmetom ktorých sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES podané rozhodnutiami Bundesfinanzhof (Nemecko) zo 6. novembra 2002 a doručené Súdnemu dvoru 13. a 22. decembra 2002, ktoré súvisia s konaniami: Finanzamt Gladbeck proti Edith Linneweber a Finnanzamt Herne-West proti Savvas Akritidis, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia C. Gulmann a R. Schintgen (spravodajca), generálna advokátka: C. Stix-Hackl, tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka, vyhlásil dňa 17. februára 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

Článok 13 bod B písm. f) Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej prevádzkovanie všetkých hazardných hier a výherných hracích automatov je oslobodené od DPH, ak je vykonávané v autorizovaných verejných kasínach, zatiaľ čo na výkon tej istej činnosti inými subjektami než sú prevádzkovatelia takýchto kasín, sa toto oslobodenie nevzťahuje.

2)	Článok 13 bod B písm. f) šiestej smernice 77/388/EHS má priamy účinok v tom zmysle, že sa naň môže odvolávať prevádzkovateľ hazardných hier a výherných hracích automatov pred vnútroštátnymi súdmi za účelom neuplatnenia pravidiel vnútroštátneho práva nezlučiteľných s týmto ustanovením.

(1) Ú. v. EÚ C 70, 22.03.2003

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/2

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(tretia komora)

zo 17. februára 2005

vo veci C-134/03 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Giudice di pace di Genova-Voltri): Viacom Outdoor Srl proti Giotto Immobilier SARL (1)

(Voľné poskytovanie služieb - Hospodárska súťaž - Služby plagátovej propagácie reklamných správ - Vnútroštátna legislatíva zavádzajúca miestnu daň za reklamu - Poskytovanie služieb verejnej plagátovej propagácie obcami - Právomoc obcí upravovať poskytovanie služieb plagátovej propagácie reklamných správ - Nediskriminačné vnútroštátne zdanenie)

(2005/C 93/03)

Jazyk konania: taliančina

Vo veci C-134/03, predmetom ktorej je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES podaný rozhodnutím Giudice di pace di Genova-Voltri (Taliansko) z 10. marca 2003 a doručený Súdnemu dvoru 25. marca 2003, ktorý súvisí s konaním: Viacom Outdoor Srl proti Giotto Immobilier SARL, Súdny dvor (tretia komora), v zložení: predseda tretej komory A. Rosas (spravodajca), sudcovia A. Borg Barthet, J.-P. Puissochet, J. Malenovský a U. Lõhmus, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, vyhlásil dňa 17. februára 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)	Prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu článkov 82 ES, 86 ES, 87 ES a 88 ES sú neprípustné.

Článok 49 ES nebráni vyberaniu takej dane akou je miestna daň z reklamy zavedená prostredníctvom decreto legislativo n 507 – Revisione ed armonizzazione dell'imposta comunale sulla pubblicità e del diritto sulle pubbliche affissioni (legislatívneho dekrétu č. 507 – Revízia a harmonizácia miestnej dane z reklamy a poplatkov z plagátovej propagácie), z 15. novembra 1993.

(1) Ú. v. EÚ C 146, 21.6.2003

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/2

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(piata komora)

z 24. februára 2005

vo veci C-320/04: Komisia Európskych spoločenstiev proti Luxemburskému veľkovojvodstvu (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2000/43/ES - Neprebratie v stanovenej lehote)

(2005/C 93/04)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci C-320/04, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnený zástupca: D. Martin) proti Luxemburskému veľkovojvodstvu (splnomocnený zástupca: S. Schreiner), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 27. júla 2004, Súdny dvor (piata komora), v zložení: predsedníčka piatej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia J. Makarczyk a J. Klučka (spravodajca), generálny advokát: P. Léger, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 24. februára 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že neprijalo zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2.	Luxemburské veľkovojvodstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 228, 11.09.2004

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/3

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(piata komora)

z 24. februára 2005

vo veci C-327/04: Komisia Európskych spoločenstiev proti Fínskej republike (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 200/43/ES - Neprebratie v stanovenej lehote)

(2005/C 93/05)

Jazyk konania: fínčina

Vo veci C-327/04, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnený zástupca: D. Martin a M. Huttunen) proti Fínskej republike (splnomocnená zástupkyňa: T. Pynnä), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 27. júla 2004, Súdny dvor (piata komora), v zložení: predsedkyňa piatej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia J. Makarczyk a J. Klučka (spravodajca), generálny advokát: P. Léger, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 24. februára 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

Fínska republika si tým, že neprijala, pokiaľ ide o provinciu Åland, všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2.	Fínska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 239, 25.09.2004

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/3

UZNESENIE SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

z 1. decembra 2004

vo veci C-498/01 P: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) proti Zapf Creation AG (1)

(Odvolanie - Ochranná známka Spoločenstva - Nariadenie (ES) č. 40/94 - Absolútne dôvody zamietnutia zápisu - Článok 7 ods. 1 písm. b) a c) - Slovné spojenie „New Born Baby“ - Zastavenie konania)

(2005/C 93/06)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci C-498/01 P, predmetom ktorej je odvolanie podľa článku 49 Štatútu Súdneho dvora, ktoré podal dňa 20. decembra 2001 Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (splnomocnení zástupcovia: A. von Mühlendahl, M. Schennen a C. Røhl Søberg), ktorý v konaní podporuje Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (splnomocnený zástupca: K. Manji, za právnej pomoci: M. Tappin), ďalší účastník konania: Zapf Creation AG, so sídlom v Rödental (Nemecko) (advokáti: A. Kockläuner a S. Zech), Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia J.-P. Puissochet (spravodajca) a R. Schintgen, generálny advokát: F. G. Jacobs, tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka, vydal dňa 1. decembra 2004 uznesenie, ktorého výrok znie:

1.	Konanie o odvolaní, ktoré podal Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), sa zastavuje.

2.	Zapf Creation AG je povinný nahradiť trovy konania o odvolaní.

3.	Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. ES C 56, 02.03.2002

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/4

UZNESENIE SÚDNEHO DVORA

(piata komora)

zo 16. decembra 2004

vo veci C-222/03 P: Associazione Produttori Olivicoli Laziali (APOL) a Associazione Italiana Produttori Olivicoli (AIPO) proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(Odvolanie - EPUZF - Zlepšenie podmienok spracovania a predaja poľnohospodárskych produktov - Projekt výstavby závodu na skladovanie, spracovanie a predaj olivového oleja - Zásada proporcionality - Vis maior - Práva na obranu)

(2005/C 93/07)

Jazyk konania: taliančina

Vo veci C-222/03 P, predmetom ktorej je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora, ktoré podali dňa 21. mája 2003 Associazione Produttori Olivicoli Laziali (APOL), Associazione Italiana Produttori Olivicoli (AIPO) (advokáti: E. Cappelli, P. De Caterini a A. Bandini), ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: L. Visaggio a C. Cattabriga, za právnej pomoci: M. Moretto, advokát), Súdny dvor (piata komora), v zložení: predsedkyňa piatej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia C. Gulmann a J. Klučka (spravodajca), generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer, tajomník: R. Grass, vydal dňa 16. decembra 2004 uznesenie, ktorého výrok znie:

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Associazione Produttori Olivicoli Laziali a Associazione Italiana Produttori Olivicoli sú povinní nahradiť trovy konania o odvolaní.

(1) Ú. v. EÚ C 171, 19.7.2003

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/4

Odvolanie podané dňa 18. januára 2005: H. Meister proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (tretia komora) z 28. októbra 2004 vo veci T-76/03, H. Meister proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

(Vec C-12/05 P)

(2005/C 93/08)

Jazyk konania: francúzština

H. Meister podal dňa 18. januára 2005 odvolanie na Súdny dvor Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (tretia komora) z 28. októbra 2004 vo veci T-76/03, H. Meister proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT). Odvolateľa zastupuje P. Georgen, advokát.

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

1.	vyslovil, že odvolanie je prípustné a dôvodné,

2.	čiastočne zrušil rozsudok T-76/03 Súdu prvého stupňa (tretia komora) z 28. októbra 2004, s výnimkou ustanovení, ktoré v bodoch 202 až 208 napadnutého rozsudku uvádzajú, že predseda ÚHVT sa dopustil chyby pri výkone funkcie, ktorá môže viesť k náhrade,

3.	rozhodol v spore s konečnou platnosťou, pokiaľ nevráti vec na rozhodnutie Súdu prvého stupňa, a vyhovel návrhom predloženým žalobcom v prvom stupni,

4.	zaviazal ÚHVT na náhradu celkových trov konania v obidvoch stupňoch.

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

Súd prvého stupňa jednak nesprávne, nedostatočne a protirečivo odôvodnil svoj rozsudok, a jednak sa dopustil právnych chýb.

Nedostatky v odôvodnení spočívajú najskôr v prekrútení skutočností. Súd prvého stupňa totiž svojvoľne vybral, ako aj nepresne určil skutkové okolnosti. Ďalej tieto nedostatky spočívajú v nesprávnej právnej kvalifikácie napadnutého rozhodnutia a konkrétnejšie v zamietnutí jeho kvalifikácie ako disciplinárnej sankcie. Súd prvého stupňa sa rovnako dopustil nedostatku v odôvodnení tým, že priznal administratíve širokú voľnú úvahu pri hodnotení záujmu služby, čo znehodnocuje povinnosť zohľadniť záujem úradníka, ako aj tým, že potvrdil, že súdna kontrola týkajúca sa dodržania podmienky, ktorá sa týka záujmu služby sa musí obmedziť na zistenie toho, či orgán poverený menovaním nepoužil svoju voľnú úvahu zjavne nesprávnym spôsobom. Súd prvého stupňa okrem toho nesprávne posúdil záujem služby a nezohľadnil záujem úradníka. Súd prvého stupňa rovnako nesprávne uplatnil zásadu proporcionality, keď rozhodol, že napadnuté rozhodnutie rešpektuje túto zásadu, zatiaľ čo toto rozhodnutie nie je ani primeraným, ani najmenej obmedzujúcim opatrením. Súd prvého stupňa sa ešte dopustil nesprávneho posúdenia rovnocennosti alebo porovnateľnosti novej funkcie s bývalým pracovným miestom. Podľa jeho odôvodnenia totiž každá zmena zaradenia spojená s dosiahnutou platovou triedou rešpektuje kritérium rovnocennosti pracovných miest. Súd prvého stupňa nakoniec neuviedol skutočnosti, ktoré mu slúžili na posúdenie morálnej ujmy žalobcu.

Súd prvého stupňa sa rovnako dopustil viacerých právnych chýb. Najskôr označil rozhodnutie o zmene zaradenia za obyčajné vnútorné organizačné opatrenie a povinnosť odôvodnenia za povinnosť považovanú za všeobecnú právnu zásadu. Súd prvého stupňa sa ďalej dopustil právnej chyby, keď nekonštatoval porušenie práva na spravodlivý proces na ujmu žalobcu. Súd prvého stupňa sa rovnako dopustil právnej chyby, pokiaľ ide o uplatnenie práva na slobodu slova tým, že sa jasne nevyslovil s ohľadom na rozsah práva na slobodu vyjadrovania, ktoré mohol požívať žalobca v prerokovávanej veci. Súd prvého stupňa sa nakoniec dopustil právnej chyby, pokiaľ ide o uplatnenie práv na obhajobu a najmä práva na byť vypočutý pred rozhodnutím o zmene zaradenia.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/5

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Commissione Tributaria Provinciale di Napoli z 15. júla 2004, ktorý súvisí s konaním: Casa di Cura Privata Salus SpA proti Agenzia Entrate Ufficio Napoli 4

(Vec C-18/05)

(2005/C 93/09)

Jazyk konania: taliančina

Commissione Tributaria Provinciale di Napoli (Taliansko) podal uznesením z 15. júla 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, ktorý súvisí s konaním: Casa di Cura Privata Salus SpA proti Agenzia Entrate Ufficio Napoli 4 a bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 20. januára 2005.

Commissione Tributaria Provinciale di Napoli žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Týka sa oslobodenie od dane upravené v článku 13 B písm. c) šiestej smernice Rady zo 17. mája 1977 (1) dane z pridanej hodnoty zaplatenej už pred nadobudnutím tovarov určených na činnosti, ktoré sú od dane oslobodené, alebo prípadu, keď sa osoba, ktorá nadobudla tovary určené na takéto činnosti, rozhodne dodatočne tieto tovary predať iným osobám?

2)	Obsahuje toto ustanovenie bezpodmienečné a dostatočne presné pravidlá preto, aby mohlo byť bezprostredne uplatniteľné vo vnútroštátnom práve?

3)	Preto, aby smernica mala priamy účinok, akú váhu treba pripísať nasledujúcej okolnosti: článok 13 ods. 1 už citovaný, stanovuje, že členské štáty pri preberaní pravidiel [časť B písm. c)] určia podmienky „na účely ochrany pred možnými daňovými únikmi, pred neplatením daní a pred ich zneužívaním“?

(1) Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/5

Žaloba podaná dňa 20. januára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Dánskemu kráľovstvu

(Vec C-19/05)

(2005/C 93/10)

Jazyk konania: dánčina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: N. B. Rasmussen a G. Wilms, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 20. januára 2005 (faxom 14.1.2005) na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Dánskemu kráľovstvu.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že Dánske kráľovstvo tým, že neuhradilo Komisii sumu vo výške 18 687 475 DKK ako vlastné zdroje, spolu s dlžnými úrokmi od 27. júla 2000, si nesplnilo svoje povinnosti vyplývajúce z práva Spoločenstva, najmä článku 10 ES a článkov 2 a 8 rozhodnutia Rady 94/728/ES, Euratom (1) z 31. októbra 1994 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev,

—	zaviazal Dánske kráľovstvo nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Čiastka, na ktorú odkazuje návrh, predstavuje clo, ktoré dánske colné orgány opomenuli vybrať v období rokov 1994 – 1997 od podniku, ktorému tieto orgány nesprávne povolili doviesť určité tovary s nulovou sadzbou (cla). Toto povolenie sa týkalo tovarov určených na zapracovanie alebo upevnenie alebo vybavenie lodí, člnov a ostatných plavidiel v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 2658/87 (2) z 23. júla 1987 o tarifnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, príloha 1, oddiel II. Tovary však boli určené na výrobu kontajnerov a nemohli byť, ako to neskôr dánske orgány uznali, posudzované podľa uvedeného ustanovenia.

Dánske orgány nezákonne zlyhali pri úhrade uvedenej sumy Komisii ako vlastných zdrojov. Nároky uplatnené v tejto súvislosti sa zhodujú s tými, ktoré Komisia uplatnila vo svojom návrhu proti Dánsku vo veci C-392/02. (3)

(1) Ú. v. ES L 293, 12.11.1994, s. 9.

(2) Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ C 31, 8.2.2003, s. 4.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/6

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Tribunale Civile e Penale di Forlì zo 14. decembra 2004, v trestnoprávnom konaní: K.J.W. Schwibbert

(Vec C-20/05)

(2005/C 93/11)

Jazyk konania: taliančina

Tribunale Civile e Penale di Forlì (Taliansko) podal uznesením zo 14. decembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, ktorý súvisí s trestnoprávnym konaním proti K.J.W. Schwibbert, a bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 21. januára 2005.

Tribunale Civile e Penale di Forlì žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

—	Je umiestnenie rozlišovacieho označenia SIAE zlučiteľné so smernicou Rady 92/100/EHS (1) z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva, s článkom 3 Zmluvy ES a s článkami 23 až 27 tejto Zmluvy?

—	Je tiež zlučiteľné so smernicami Rady 83/189/EHS (2) a 88/182/EHS (3)?

(1) Ú. v. ES L 346 z 27. novembra 1992, s. 61.

(2) Ú. v. ES L 109 z 26. apríla 1983, s. 8.

(3) Ú. v. ES L 81 z 26. marca 1988, s. 75.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/6

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozsudkom College van Beroep voor het Bedrijfsleven z 18. januára 2005, ktorý súvisí s konaním: 1. G. J. Dokter, 2. Maatschap Van den Top, 3. W. Boekhout proti Minister van Landbouw, Natuur en Voedselkwaliteit

(Vec C-28/05)

(2005/C 93/12)

Jazyk konania: holandčina

College van Beroep voor het Bedrijfsleven (Holandsko), podal rozsudkom z 18. januára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: 1. G. J. Dokter, 2. Maatschap Van den Top, 3. W. Boekhout, proti Minister van Landbouw, Natuurbeheer en Voedselkwaliteit a bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 28. januára 2005.

College van Beroep voor het Bedrijfsleven žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Má povinnosť členských štátov vyplývajúca z článku 11 ods. 1 prvej zarážky v spojení s článkom 13 ods. 1 druhou zarážkou smernice Rady 85/511/EHS z 18. novembra 1985, ktorou sa zavádzajú opatrenia Spoločenstva na kontrolu slintačky a krívačky (1), zabezpečiť, aby laboratórne vyšetrenia zamerané na dôkaz výskytu slintačky a krívačky boli vykonávané v národnom laboratóriu, ktoré je uvedené v prílohe tejto smernice, priamy účinok?

a)	Má sa článok 11 ods. 1 smernice 85/511 vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že výskyt slintačky a krívačky bol zistený laboratóriom, ktoré nie je uvedené v prílohe B smernice 85/511, má právne následky?

V prípade kladnej odpovede na otázku 2a:

Je cieľom článku 11 ods. 1 smernice 85/511 ochrana záujmov jednotlivca ako žalobcu v konaní pred vnútroštátnym súdom? V prípade, že nie, môže sa jednotlivec ako žalobca dovolávať v konaní pred vnútroštátnym súdom prípadného nesplnenia povinností orgánov členských štátov, ktoré im vyplývajú z ustanovení tejto smernice?

c)	V prípade, že z odpovede na otázku 2b vyplynie, že jednotlivec sa môže dovolávať článku 11 ods. 1 smernice 85/511: Aké právne následky majú byť vyvodené zo skutočnosti, že výskyt slintačky a krívačky bol zistený laboratóriom, ktoré nie je uvedené v prílohe smernice 85/511?

3.	Má sa príloha smernice 85/511 so zreteľom na ustanovenia článkov 11 a 13 tejto smernice vykladať tak, že „Centraal Diergeneeskundig Instituut, Lelystad“ môže alebo musí zahrňovať aj ID-Lelystad B.V.?

V prípade, že z odpovedí na vyššie uvedené otázky vyplynie, že výskyt slintačky a krívačky môže byť zistený laboratóriom, ktoré nie je uvedené v prílohe smernice 85/511, alebo že príloha smernice 85/511sa má vykladať v tom zmysle, že „Centraal Diergeneeskundig Instituut, Lelystad“ môže alebo musí zahrňovať aj ID-Lelystad B.V.:

Má sa smernica 85/511 vykladať v tom zmysle, že stanovuje, že vnútroštátny správny orgán poverený rozhodovaním je viazaný výsledkami zistenými laboratóriom, ktoré je uvedené v prílohe smernice 85/511, alebo v prípade, že z odpovede na otázku 2a vyplynie, že správny orgán môže svoje opatrenia oprieť o výsledky laboratória, ktoré nie je uvedené v prílohe smernice 85/511, alebo toto určenie patrí do autonómneho konania členského štátu a príslušný sudca má v konaní pred vnútroštátnym súdom skúmať, či príslušné predpisy sa uplatňujú nezávisle na tom, či laboratórne vyšetrenia sa uskutočňujú na základe povinností stanovených právom Spoločenstva alebo vnútroštátnym právom, a či uplatnenie vnútroštátneho procesného právneho rámca značne nesťažuje alebo dokonca neznemožňuje uplatňovanie predpisov práva Spoločenstva?

V prípade, že z odpovede na štvrtú otázku vyplynie, že smernica 85/511 stanovuje opatrenie, pri ktorom sú vnútroštátne orgány viazané výsledkami zistenými laboratóriom:

Sú vnútroštátne orgány bezpodmienečne viazané výsledkami vyšetrenia na výskyt slintačky a krívačky? V prípade, že nie, aký priestor im smernica ponecháva na posúdenie?

(1) Smernica Rady 85/511/EHS z 18. novembra 1985, ktorou sa zavádzajú opatrenia Spoločenstva na kontrolu slintačky a krívačky (Ú. v. ES L 315, s. 11)

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/7

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozsudkom College van Beroep voor het bedrijfsleven z 26. januára 2005, ktorý súvisí s konaním: Maatschap J. en G. P. en A. C. Schouten proti Minister van Landbouw, Natuurbeheer en Voedselkwaliteit

(Vec C-34/05)

(2005/C 93/13)

Jazyk konania: holandčina

College van Beroep voor het bedrijfsleven (Holandsko) podal rozsudkom z 26. januára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: Maatschap J. en G. P. en A. C. Schouten proti Minister van Landbouw, Natuurbeheer en Voedselkwaliteit, a bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 31. januára 2005.

College van Beroep voor het bedrijfsleven žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Má sa článok 12 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 1254/1999 (1) a článok 2 ods. 1 písm. c) nariadenia (EHS) č. 3887/92 (2) vykladať v tom zmysle, že plochu uvedenú ako krmovinárska plocha nie je možné považovať za plochu, ktorá je „k dispozícii“ vtedy, ak v určitom okamihu rozhodného obdobia bola zaplavená?

2.	V prípade kladnej odpovede na prvú otázku sú potom tieto ustanovenia záväzné, najmä s následkami, ktoré z toho vyplývajú?

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku ktoré kritériá potom platia, aby bolo možné posúdiť, či plochu uvádzanú ako krmovinársku, ktorá bola dočasne zaplavená, možno považovať za plochu, ktorá je „k dispozícii“ v zmysle článku 12 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 1254/1999 a článku 2 ods. 1 písm. c) nariadenia (EHS) č. 3887/92?

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1254/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s hovädzím a teľacím mäsom (Ú. v. ES L 160, s. 21).

(2) Nariadenie Komisie (EHS) č. 3887/92 z 23. decembra 1992 s vykonávajúcimi ustanoveniami k integrovanému a kontrolnému systému pre určité režimy podpory Spoločenstvom (Ú. v. ES L 391, s. 36) [neoficiálny preklad].

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/8

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Corte Suprema di Cassazione z 23. júna 2004 a 10. novembra 2004, ktorý súvisí s konaním: Reemtsma Cigarettenfabriken Gmbh proti Ministero delle Finanze

(Vec C-35/05)

(2005/C 93/14)

Jazyk konania: taliančina

Corte Suprema di Cassazione (Taliansko) podal uznesením z 23. júna 2004 a 10. novembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: Reemtsma Cigarettenfabriken Gmbh proti Ministero delle Finanze a bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 31. januára 2005.

Corte Suprema di Cassazione žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Musia sa články 2 a 5 ôsmej smernice Rady 79/1072/EHS (1) zo 6. decembra 1979, v rozsahu, v ktorom podmieňujú vrátenie dane nadobúdateľovi alebo zákazníkovi, ktorí nie sú rezidentmi, použitím tovarov a služieb na účely zdaniteľných plnení, vykladať tak, že sa môže tiež vrátiť DPH, ktorá nie je dlhovaná a ktorá bola postupne omylom faktúrovaná a uhradená štátnej pokladni? Ak bude odpoveď kladná, je ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré vylučuje vrátenie dane nadobúdateľovi/zákazníkovi, a to na základe zásady neodpočítateľnosti vyúčtovanej a zaplatenej dane, hoci nebola dlhovaná, v rozpore s uvedenými ustanoveniami smernice?

Je vo všeobecnosti možné vyvodiť zo spoločného systému DPH, že nadobúdateľ/zákazník sú daňovníkmi dane voči štátnej pokladni? Je zlučiteľné s týmto systémom, najmä so zásadami neutrality DPH, účinnosti a nediskriminácie, aby sa na základe vnútroštátneho práva nepriznalo nadobúdateľovi/zákazníkovi ako daňovníkovi DPH – ktorému vnútroštátne právo ukladá povinnosť fakturácie a platby – právo na vrátenie dane daňovým orgánom v prípade, že mu bola nedlhovaná daň vyrúbená a bola zaplatená? Je vnútroštátny systém – tak, ako ho vykladajú vnútroštátne súdy – v rozpore so zásadami účinnosti a nediskriminácie v oblasti vrátenia DPH vyberanej pri porušení práva Spoločenstva, keďže umožňuje nadobúdateľovi/zákazníkovi konať len voči dodávateľovi/poskytovateľovi služieb, no nie voči daňovému orgánu, napriek tomu, že vo vnútroštátnom právnom poriadku existuje analogický prípad, keď zástupca daňovníka odvádza priame dane, ktoré tento daňovník dlhuje, pričom obaja majú právo žiadať od štátnej pokladne vrátenie nedlhovanej dane?

(1) Ú. v. ES L 331 z 27. decembra 1979, s. 11.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/8

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozhodnutím Överklagandenämnden för högskolan z 1. februára 2005, ktorý súvisí s konaním: Kaj Lyyski proti Umeå universitet

(Vec C-40/05)

(2005/C 93/15)

Jazyk konania: švédčina

Överklagandenämnden för högskolan (Švédsko) podal rozhodnutím z 1. februára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: Kaj Lyyski proti Umeå universitet a bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 3. februára 2005.

Överklagandenämnden för högskolan žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Bráni právo Spoločenstva, najmä jeho článok 12 ES tomu, aby sa pri posudzovaní kvalifikácie uchádzača o školenie učiteľov, určeného na odstránenie nedostatku kvalifikovaných učiteľov vo Švédsku v krátkom čase, vyžadovalo zamestnanie uchádzača na švédskej škole? Môže byť takáto požiadavka považovaná za odôvodnenú a primeranú?

2.	Je pre odpoveď na prvú otázku relevantná skutočnosť, že uchádzač o školenie, ktorý je zamestnaný v školskom zariadení v inom členskom štáte ako Švédsko, je švédskym štátnym príslušníkom alebo štátnym príslušníkom iného členského štátu?

3.	Je pre odpoveď na prvú otázku relevantná skutočnosť, že ide skôr o program školenia učiteľov s obmedzenou dobou trvania ako o trvalejší program školenia?

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/9

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozsudkom Tribunal de première instance de Liège z 24. januára 2005, ktorý súvisí s konaním: Air Liquide Industries Belgium SA proti Province de Liège

(Vec C-41/05)

(2005/C 93/16)

Jazyk konania: francúzština

Tribunal de première instance de Liège (Belgicko) podal rozsudkom z 24. januára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: Air Liquide Industries Belgium SA proti Province de Liège a bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 3. februára 2005.

Tribunal de première instance de Liège žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1)	Má sa oslobodenie od provinčnej dane z motorovej sily, ktoré sa vzťahuje výlučne na motory používané na staniciach zemného plynu a vylučuje motory používané pri iných priemyselných plynoch, považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 87 úplného znenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva?

Má, v prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, vnútroštátny súd, na ktorý podal žalobu daňovník, ktorý nebol oslobodený od provinčnej dane z motorovej sily, nariadiť orgánu verejnej moci, ktorý túto daň vybral, aby ju tomuto daňovníkovi vrátil, pokiaľ usúdi, že právne ani skutkovo nie je možné, aby orgán verejnej moci, ktorý túto daň vybral, požadoval túto daň od daňovníka, ktorý bol oslobodený od dane z motorovej sily?

Má sa daň z motorovej sily vzťahujúca sa na motory používané pri preprave priemyselného plynu, ktorá sa uskutočňuje vysokotlakovými rozvodmi vyžadujúcimi sprevádzkovanie kompresných staníc, považovať za poplatok s rovnakým účinkom, aký je zakázaný článkom 25 a nasledujúcimi úplného znenia Zmluvy, pokiaľ sa ukazuje, že je v skutočnosti vyberaná provinciou alebo obcou z dôvodu prepravy priemyselného plynu mimo jej územných hraníc, zatiaľ čo preprava zemného plynu za rovnakých podmienok je od tejto dane oslobodená?

5)	Má, za predpokladu kladnej odpovede na niektorú z predchádzajúcich otázok, daňovník, ktorý už daň z motorovej sily zaplatil, právo domáhať sa jej vrátenia od 16. júla 1992, teda od dátumu vyhlásenia rozsudku Legros a iní?

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/9

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozsudkom Cour de cassation de Belgique (prvá komora) z 20. januára 2005, ktorý súvisí s konaním: Belgický štát proti Ring Occasions a Fortis Banque

(Vec C-42/05)

(2005/C 93/17)

Jazyk konania: francúzština

Cour de cassation de Belgique (prvá komora) podal rozsudkom z 20. januára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: Belgický štát proti Ring Occasions a Fortis Banque a bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 3. februára 2005.

Cour de cassation de Belgique (prvá komora) žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Ak je vec určená daňovníkovi, ktorý v dobrej viere uzavrel zmluvu, bez toho, aby vedel, že predajca sa dopustil podvodu, odporuje zásade daňovej neutrality dane z pridanej hodnoty skutočnosť, že zrušením kúpno-predajnej zmluvy podľa predpisov vnútroštátneho občianskeho práva, ktoré postihuje takúto zmluvu absolútnou neplatnosťou z dôvodu rozporu s verejným poriadkom, ktorý spôsobil nezákonným konaním predajca, stráca tento daňovník právo na odpočet dane?

2.	Bude odpoveď v prípade absolútnej neplatnosti vyplývajúcej z podvodu na samotnej dani z pridanej hodnoty odlišná?

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/10

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozsudkom College van Beroep voor bedrijfsleven z 2. februára 2005, ktorý súvisí s konaním: Maatschap Schonewille-Prins proti Minister van Landbouw, Natuurbeheer en Voedselkwaliteit

(Vec C-45/05)

(2005/C 93/18)

Jazyk konania: holandčina

College van Beroep voor bedrijfsleven podal rozsudkom z 2. februára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: Maatschap Schonewille-Prins proti Minister van Landbouw, Natuurbeheer en Voedselkwaliteit a bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 4. februára 2005.

College van Beroep voor bedrijfsleven žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1.	Má sa článok 21 nariadenia (ES) č. 1254/1999 (1) vykladať tak, že akákoľvek nezrovnalosť pri dodržiavaní nariadenia (ES) č. 1760/2000 vo vzťahu k zvieraťu spôsobuje úplné vylúčenie poskytnutia prémie za porážku za toto zviera?

2.	V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, je článok 21 nariadenia (ES) č. 1254/1999 záväzný najmä kvôli dôsledkom, ktoré z neho vyplývajú?

3.	Sú články 44 a 45 nariadenia (ES) č. 2419/2001 (2) použiteľné na nezrovnalosti pri dodržiavaní nariadenia (ES) č. 1760/2000 (3)?

V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku, spôsobuje správne použitie článku 45 nariadenia (ES) č. 2419/2001 v spojení s článkom 44 to, že sa vylúčenie poskytnutia prémie za porážku pre opomenutie vo vzťahu k hláseniu údajov správcovi počítačovej databázy neuplatní, ak sú odovzdané údaje z vecného hľadiska celkom správne, ako tomu bolo v predmetnom prípade pri údajoch o dodávkach (a boli správne už od začiatku a preto nemuseli byť opravované)? Pokiaľ toto neplatí pre každé opomenutie, platí to v prípade, o ktorý ide v predmetnej veci, keď pri opomenutí išlo o oneskorené odovzdanie údajov (o niekoľko dní alebo týždňov), pričom porážka bola vykonaná podstatne neskôr?

Má sa článok 21 nariadenia (ES) č. 3887/92 (4) alebo článok 22 nariadenia (ES) č. 1760/2000, alebo článok 47 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2419/2001 vykladať tak, že členský štát je oprávnený vylúčiť alebo znížiť nárok na prémiu za porážku upravený právom Spoločenstva prostredníctvom vnútroštátnej sankcie, ktorá má zabezpečiť dodržiavanie tohto nariadenia?

6.	Ak bude na piatu otázku daná úplne alebo čiastočne kladná odpoveď, použijú sa analogickým spôsobom výnimky zo zníženia a vylúčenia v Spoločenstva, upravené právom Spoločenstva, najmä články 44 a 45 nariadenia (ES) č. 2419/2001, pre vnútroštátne zníženie a vylúčenie?

V prípade kladnej odpovede na šiestu otázku, spôsobuje potom správne použitie článku 45 nariadenia (ES) č. 2419/2001 v spojení s článkom 44 to, že sa vylúčenie poskytnutia prémie za porážku pre opomenutie vo vzťahu k hláseniu údajov do počítačovej databázy neuplatní, ak sú odovzdané údaje uvedené v registri z vecného hľadiska celom správne, ako v predmetnom prípade dátum dodávky?

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1254/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s hovädzím a teľacím mäsom (Ú. v. ES L 160, s. 21).

(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 2419/2001 z 11. decembra 2001, stanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania integrovaného správneho a kontrolného systému pre určité programy pomoci spoločenstva, zriadeného nariadením Rady (EHS) č. 3508/92 (Ú. v. ES L 327, s. 11).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000 zavádzajúce systém pre identifikáciu a registráciu hovädzieho dobytka a týkajúce sa označovania hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa a zrušujúce nariadenie Rady (ES) č. 820/97 (Ú. v. ES L 204, s. 1).

(4) Nariadenie Komisie (ES) č. 3887/92 z 23. decembra 1992, ktorým sa určujú vykonávacie pravidlá pre integrovaný administratívny a kontrolný systém pre niektoré režimy podpôr Spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 391, s. 36).

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/10

Žaloba podaná dňa 7. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Írsku

(Vec C-46/05)

(2005/C 93/19)

Jazyk konania: angličtina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Nicola Yerrell, splnomocnená zástupkyňa, ktorá si zvolila adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 7. februára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Írsku.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

určil, že Írsko neprijatím zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2000/79/ES z 27. novembra 2000, ktorá sa týka Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA) (1) alebo nezabezpečením zvedenia potrebných opatrení sociálnymi partnermi na základe dohody alebo/a tým, že o nich neinformovali Komisiu,

b)	zaviazal Írsko nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prijatie opatrení na prebratie smernice uplynula 1. decembra 2003.

(1) Ú. v. ES L 302, 1.12.2000, s. 57

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/11

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozhodnutím Korkein Hallinto-oikeus zo 4. februára 2005, ktorý súvisí s konaním: Maija Terttu Inkeri Nikula

(Vec C-50/05)

(2005/C 93/20)

Jazyk konania: fínčina

Korkein Hallinto-oikeus (Najvyšší správny súd) (Fínsko) podal rozhodnutím zo 4. februára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, ktorý súvisí s konaním: Maija Terttu Inkeri Nikula a bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 8. februára 2005.

Horkein Hallinto-oikeus žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

Má sa článok 33 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva (1) vykladať v tom zmysle, že je v rozpore s týmto ustanovením taká úprava, podľa ktorej sa do základu pre výpočet príspevku na nemocenské poistenie v členskom štáte, v ktorom má dôchodca bydlisko okrem dôchodku poberaného v štáte pobytu započítajú aj dôchodky poberané v iných členských štátoch, avšak s podmienkou, že výška príspevku na nemocenské poistenie neprekročí výšku plnení vyplácaných z titulu dôchodku v štáte pobytu, v prípade, ak má dôchodca v zmysle článku 27 nariadenia právo výlučne na poberanie dávok v prípade choroby a materstva od orgánov štátu pobytu a tento štát je zodpovedný za ich vyplácanie?

(1) Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 98.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/11

Žaloba podaná dňa 9. februára 2005: Komisia Európskych spoločenstiev proti Fínskej republike

(Vec C-54/05)

(2005/C 93/21)

Jazyk konania: fínčina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Van Beck a M. Huttunen, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 9. februára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Fínskej republike.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

1)	určil, že Fínska republika si tým, že vyžaduje tranzitné povolenie pre vozidlá pravidelne používané a zaregistrované v inom členskom štáte, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 28 a 30 ES,

2)	zaviazal Fínsku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia:

Z ustanovení fínskeho dekrétu 1598/1995 o registrácii vozidiel vyplýva, že osoba, ktorá má obvyklé bydlisko vo Fínsku, je povinná požiadať o dočasné tranzitné povolenie pre vozidlo, ktoré je už zaregistrované a poistené v inom členskom štáte, a to pri dovoze tohto vozidla alebo pri jeho tranzite cez Fínsko do iného členského štátu alebo tretieho štátu. Bez tohto povolenia teda osoba, ktorá má obvyklé bydlisko vo Fínsku, nemôže používať vozidlo, ktoré už bolo zaregistrované a poistené v inom členskom štáte. Predpokladom samotného získania tohto povolenia je, aby sa osoba s bydliskom vo Fínsku, ktorá dováža vozidlo zaregistrované v inom členskom štáte, dostavila na hraničný prechod, kde môže požiadať o povolenie a zaplatiť príslušný poplatok. Pred vydaním povolenia vozidlo nemôže používať. Platnosť tohto povolenia je vo všeobecnosti sedem dní, počas ktorých musí dať dovozca vozidla zaregistrovať toto vozidlo vo Fínsku, ak si želá používať toto vozidlo inak ako v dočasnom režime tranzitného povolenia.

Článok 28 ES zakazuje množstevné obmedzenia dovozu a opatrenia s rovnocenným účinkom.

Pokiaľ osoba s bydliskom vo Fínsku dováža vozidlo zaregistrované v inom členskom štáte alebo s ním prechádza cez Fínsko do iného členského štátu alebo tretieho štátu, musí sa zdržiavať na fínskych hraniciach, aby tam požiadala o tranzitné povolenie a vozidlo je podrobené systematickým hraničným kontrolám, ktoré jasne vykazujú znaky množstevných obmedzení dovozu alebo opatrení s rovnocenným účinkom v zmysle článku 28 ES.

Fínsko neposkytlo žiadne podklady na podporu svojej tézy, podľa ktorej na účely zabezpečenia účinnosti daňovej kontroly neexistuje iný prostriedok ako režim tranzitného povolenia, čo v praxi znamená, že osoba, ktorá má obvyklé bydlisko vo Fínsku, sa musí systematicky podrobovať osobitným hraničným formalitám, a to dostaviť sa na hraničný prechod a požiadať o tranzitné povolenie a to bez toho, aby mala akúkoľvek zákonnú záruku, že tam bude môcť používať vozidlo, ktoré je riadne zaregistrované, poistené a podrobené technickej kontrole v inom členskom štáte. Takéto systematické formality sú podstatným obmedzením voľného pohybu tovaru.

Ak by však Súdny dvor usúdil (čo žalobkyňa nepredpokladá), že daný režim by bolo možné na úrovni Spoločenstva odôvodniť na základe článku 30 ES, Komisia tvrdí, že dĺžka trvania platnosti povolenia, podľa dekrétu vo všeobecnosti sedem dní, je v každom prípade neprimerane krátka.

Na základe týchto úvah Komisia usudzuje, že režim tranzitných povolení vytvorený dekrétom 1598/1995 platným vo Fínsku je v rozpore s článkami 28 ES a 30 ES. Ak by však Súdny dvor usúdil, že daný režim by bolo možné na úrovni Spoločenstva odôvodniť na základe článku 30 ES, Komisia tvrdí, že dĺžka trvania platnosti povolenia, podľa dekrétu vo všeobecnosti sedem dní, je v každom prípade v rozpore s článkami 28 ES a 30 ES.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/12

Žaloba podaná dňa 9. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Helénskej republike

(Vec C-56/05)

(2005/C 93/22)

Jazyk konania: gréčtina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Dimitris Triantafylloy, právny poradca, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 9. februára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Helénskej republike.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

určil, že Helénska republika neprijatím zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 157 z 26. júna 2003, s. 38-48) a v každom prípade tým, že o týchto predpisoch neinformovala Komisiu, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 17 tejto smernice;

2)	zaviazal Helénsku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prijatie opatrení na prebratie smernice uplynula 1. júna 2004.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/13

Žaloba podaná dňa 10. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Švédskemu kráľovstvu

(Vec C-58/05)

(2005/C 93/23)

Jazyk konania: švédčina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: L. Ström van Lier a N. Yerrel, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 10. februára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Švédskemu kráľovstvu.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

určil, že Švédske kráľovstvo neprijatím zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2000/79/ES (1) z 27. novembra 2000, ktorá sa týka Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA) a v každom prípade tým, že o týchto ustanoveniach neinformovalo Komisiu, si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 3 tejto smernice,

2)	a zaviazal Švédske kráľovstvo nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prijatie opatrení na prebratie smernice uplynula 1. decembra 2003.

(1) Ú. v. ES L 302, 1.12.2000, s. 57.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/13

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Tribunale amministrativo Regionale per la Lombardia zo 14. decembra 2004, ktorý súvisí s konaním: WWF Italia a i. proti Regione Lombardia, s vedľajším účastníkom ad opponendum Associazione migratoristi italiani

(Vec C-60/05)

(2005/C 93/24)

Jazyk konania: taliančina

Tribunale amministrativo Regionale per la Lombardia (Taliansko) podal uznesením zo 14. decembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, ktorý súvisí s konaním: WWF Italia a i. proti Regione Lombardia, s vedľajším účastníkom ad opponendum Associazione migratoristi italiani, a bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 10. februára 2005.

Tribunale amministrativo Regionale per la Lombardia žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Má sa smernica 79/409/EHS (1) vykladať tak, že členské štáty nezávisle od vnútorného rozdelenia právomocí medzi štát a regióny, určeného vnútroštátnymi právnymi poriadkami, sú povinné stanoviť prechodné ustanovenia, ktoré pokrývajú všetky situácie, ktoré táto smernica považuje za hodné ochrany, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie, aby úbytok spôsobený poľovníctvom na základe výnimky neprekročil malé množstvá upravené v článku 9 ods. 1 písm. c) smernice?

Pokiaľ ide konkrétne množstvo úbytku na základe výnimky, má sa smernica 79/409/EHS vykladať v tom zmysle, že prechodné vnútroštátne ustanovenie musí odkazovať na určený parameter alebo predvídateľný parameter, aj keď je zverený kvalifikovaným technickým organizáciám, tak aby sa výkon úbytku spôsobený poľovníctvom podľa výnimky uskutočnil na základe ukazovateľa, ktorý objektívne stanovuje kvantitatívnu hranicu, ktorú nemožno prekročiť v rámci štátu alebo regiónu, vzhľadom na existenciu prípadných odlišných podmienok životného prostredia?

Vnútroštátne ustanovenie uvedené v článku 19 bis zákona č. 157/92, ukladajúc povinné stanovisko INFS, ktoré však nie je záväzné, pričom určenie tohto parametru, bez úpravy konania o dohode medzi regiónmi, stanovuje záväzné rozdelenie hraničného počtu úbytku na základe výnimky, ktoré je na vnútroštátnej úrovni stanovené ako malé množstvo, je vyjadrením správneho uplatnenia článku 9 smernice 79/409/EHS?

Môže kontrolné konanie stanovené v článku 19 bis zákona č. 157/92, pokiaľ ide o súlad s právnou úpravou Spoločenstva týkajúcou sa úbytku spôsobeného poľovníctvom povoleného talianskymi regiónmi, pretože sa vykonáva na základe výzvy, pričom podlieha lehotám, rovnako potrebnými na prijatie ako aj na zverejnenie opatrení, počas ktorých sa postupuje podľa krátkodobého rozvrhu, v priebehu ktorého sú tieto úbytky povolené, zabezpečiť skutočné uplatnenie smernice 79/409/EHS?

(1) Ú. v. ES L 103, 25.04.1979, s. 1.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/14

Žaloba podaná dňa 14. februára 2005: Komisia Európskych spoločenstiev proti Holandskému kráľovstvu

(Vec C-66/05)

(2005/C 93/25)

Jazyk konania: holandčina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Denis Martin a Pieter van Nuffel, splnomocnení zástupcovia, podala dňa 14. februára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Holandskému kráľovstvu.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

1)	určil, že Holandské kráľovstvo si tým, že na účely do výpočtu príspevkov na zdravotné poistenie zohľadnilo aj dôchodky poskytnuté na základe právnych predpisov iného členského štátu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 33 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 1408/71 (1),

2)	zaviazal Holandské kráľovstvo nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Algemene Wet Bijzondere Ziektekosten (holandský zákon o všeobecnom režime osobitnej zdravotnej starostlivosti) (ďalej len „AWBZ“) upravuje zásahy do poplatkov na liečbu, starostlivosť, asistenčné služby v prípade ochorení alebo závažných problémov dlhodobého charakteru. Poistení sú všetci rezidenti, čiže všetci tí, ktorí sa zdržiavajú v Holandsku. Ide teda o jedno zo „sociálnych poistení“. Wet Financiering Volksverzekeringen (holandský zákon o financovaní sociálnych poistení) ukladá všetkým poistencom povinnosť platby príspevku na poistenie. Tento príspevok sa vypočítava z ich celkových príjmov.

Dôsledkom tohto systému je, že ten, kto sa zdržiava v Holandsku a poberá holandský dôchodok a zároveň dôchodok na základe právnych predpisov iného členského štátu, je poistený na základe AWBZ na účely osobitnej zdravotnej starostlivosti, no zároveň musí platiť príspevky. Pri výpočte týchto príspevkov sa zohľadňuje tak holandský, ako aj iný dôchodok.

Podľa Komisie článok 33 ods. 1 nariadenia umožňuje pri tomto výpočte zohľadniť len holandský dôchodok. Holandsko zastáva názor, že zohľadniť možno všetky príjmy a to vrátane dôchodku, ktorý príjemca poberá na základe právnych predpisov iného členského štátu.

(1) Ú. v. ES L. 149, s. 2. Nariadenie zmenené a aktualizované nariadením (ES) č. 118/97 (Ú. v. ES L 28, s. 1) a naposledy zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 631/2004 (Ú. v. EÚ L 100 zo 6.4.2004, s. 1).

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozhodnutím Finanzgericht München z 1. februára 2005, ktorý súvisí s konaním: spoločná domácnosť Jörg a Stefanie Wollny proti Finanzamt Landshut

(Vec C-72/05)

(2005/C 93/26)

Jazyk konania: nemčina

Finanzgericht München (Nemecko) podal rozhodnutím z 1. februára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, ktorý súvisí s konaním: spoločná domácnosť Jörg a Stefanie Wollny proti Finanzamt Landshut a bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 15. februára 2005.

Finanzgericht München žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Ako sa má vykladať výraz „úplné náklady“ uvedený v čl. 11 časti A ods. 1 písm. c) smernice 77/388/EHS (1)? Zahŕňajú úplné náklady na byt užívaný na súkromné účely, ktorý sa nachádza v budove, ktorá je ako celok súčasťou podniku (okrem bežných nákladov) aj ročné odpisy budovy, zodpovedajúce príslušnej vnútroštátnej úprave a/alebo ročný podiel nadobúdacích a výrobných nákladov, ktoré oprávňovali na odpočet dane z pridanej hodnoty vypočítaný opierajúc sa o príslušné vnútroštátne obdobie oprávky pre odpočet dane?

(1) Ú. v. ES L 145, s. 1.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozhodnutím Finanzgericht Köln z 27. januára 2005, ktorý súvisí s konaním: Herbert Schwarz a Marga Gootjes-Schwarz proti Finanzamt Bergisch Gladbach

(Vec C-76/05)

(2005/C 93/27)

Jazyk konania: nemčina

Finanzgericht Köln podal rozhodnutím z 27. januára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, ktorý súvisí s konaním: Herbert Schwarz a Marga Gootjes-Schwarz proti Finanzamt Bergisch Gladbach a bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 16. februára 2005.

Finanzgericht Köln žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

Je v rozpore s článkom 8a (teraz článok 18 ES) (voľný pohyb osôb), článkom 48 (teraz článok 39 ES) (voľný pohyb pracovníkov), článkom 52 (teraz článok 43 ES) (sloboda usadiť sa), resp. článkom 59 (teraz článok 49 ES) (sloboda poskytovať služby) Zmluvy ES, že platby školného určitým nemeckým školám, ale nie platby školného školám na ostatnom území Spoločenstva podľa § 10 ods. 1 č. 9 Einkommensteuergesetz (zákon o daniach z príjmu) v znení platnom pre 1998 a 1999 sú považované za zvláštne výdavky znižujúce daň z príjmu?

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Tribunale di Livorno z 19. januára 2005, ktorý súvisí s konaním: Gentilini Umberto proti Dal Colle Industria Dolciaria SpA

(Vec C-78/05)

(2005/C 93/28)

Jazyk konania: taliančina

Tribunale di Livorno (Taliansko) podal uznesením z 19. januára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, ktorý súvisí s konaním: Gentilini Umberto proti Dal Colle Industria Dolciaria SpA a bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 17. februára 2005.

Tribunale di Livorno žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Má sa, vzhľadom k obsahu článku 17 smernice Rady z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (1), vykladať článok 19 tejto smernice v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava môže upraviť režim náhrady obchodného zástupcu vyplácanej na základe vzájomnej dohody, záväznej pre jej zmluvné strany, nehľadiac na podmienky uvedené v dvoch zarážkach písmena a) odseku 2 článku 17, a vzhľadom k tomu, že je možné kvantifikovať túto náhradu na základe kritérií vyplývajúcich nie zo smernice, ale zo vzájomnej dohody, a to s tým dôsledkom, že v mnohých prípadoch bude vyplatená menšia náhrada ako maximálna stanovená v smernici,

Má byť náhrada obchodného zástupcu určená analyticky zohľadniac posledné provízie, ktoré dostal počas rokov nasledujúcich po skončení svojej činnosti vo vzťahu ku klientom, ktorých získal alebo v závislosti od nárastu uzavretých obchodov, ku ktorému došlo na základe jeho súčinnosti, použijúc kritérium spravodlivosti len pre úpravu sumy alebo existujú iné súhrnnejšie metódy určenia, ktoré sa viacej odvolávajú na kritérium spravodlivosti.

(1) Ú. v. ES L 382, 31.12.1986, s. 17

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/16

Žaloba podaná dňa 17. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike

(Vec C-79/05)

(2005/C 93/29)

Jazyk konania: taliančina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: U. Wölker a A. Aresu, zástupcovia, podala dňa 17. februára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Talianskej republike.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

určil, že Talianska republika tým, že neprijala preventívne opatrenia na zamedzenie a minimalizáciu úniku kontrolovaných látok, osobitne pokiaľ ide o povinnosť každoročne kontrolovať stále zariadenia obsahujúce chladiacu zmes v množstve presahujúcom 3 kg, ako aj kontrolovať takýto, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 17 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2037 z 29. júna 2000 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (1);

2)	zaviazal Taliansku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Z dostupných informácií vyplýva, že Talianska republika neprijala opatrenia v zmysle článku 17 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2037/2000.

(1) Ú. v. ES L 244, 29.9.2000, s. 1

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/16

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozsudkom Tribunal Superior de Justicia de Castilla y León, Sala de lo Social z 28. januára 2005, ktorý súvisí s konaním: Anacleto Cordero Alonso proti Fondo de Garantía Salarial

(Vec C-81/05)

(2005/C 93/30)

Jazyk konania: španielčina

Tribunal Superior de Justicia de Castilla y León, Sala de lo Social (Španielsko) podal rozsudkom z 28. januára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, ktorý súvisí s konaním: Anacleto Cordero Alonso proti Fondo de Garantía Salarial a bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 18. februára 2005.

Tribunal Superior de Justicia de Castilla y León, Sala de lo Social, žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Vyplýva z povinnosti členských štátov prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva alebo z opatrení prijatých orgánmi Spoločenstva (článok 10 ES), ako aj zo zásady prednosti práva Spoločenstva pre vnútroštátnym právom právomoc vnútroštátnych súdnych orgánov nepoužiť akýkoľvek druh vnútroštátnych predpisov, ktoré sú v rozpore s právom Spoločenstva, bez ohľadu na postavenie týchto predpisov v hierarchii právnych noriem (nariadenie, zákony, alebo aj ústava)?

Ak španielske správne a súdne orgány musia rozhodnúť o tom, či zamestnanec, ktorého zamestnávateľ bol vyhlásený za platobne neschopného má právo poberať od Fondo de Garantía Salarial odškodnenie z titulu ukončenia pracovnej zmluvy, ktorej záruky v prípade platobnej neschopnosti boli založené vnútroštátnym právom, má sa uplatniť právo Spoločenstva, aj keď články 1 a 3 smernice č. 80/987/ES (1) výslovne neupravujú odškodnenie pri ukončení zmluvy?

V prípade kladnej odpovede sú španielske správne a súdne orgány pri uplatňovaní smernice č. 80/987/ES a vnútroštátnych predpisov, ktoré ju prebrali, viazané zásadou rovnosti pred zákonom a zákazu diskriminácie vyplývajúcej z práva Spoločenstva a ich výkladom Súdom prvého stupňa Európskych spoločenstiev, keď tento výklad sa odlišuje od výkladu obdobného základného práva priznávaného španielskou ústavou, ktorý zastáva španielsky ústavný súd?

V prípade kladnej odpovede ukladá základná zásada rovnosti pred zákonom vyplývajúca z práva Spoločenstva povinnosť rovnakého zaobchádzania v prípadoch, keď nárok zamestnanca na odškodnenie pri ukončení zmluvy vyplýva zo súdneho rozhodnutia a v prípadoch, keď tento nárok vyplýva z dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom uzavretej pred súdom a schválenej súdom?

Ak členský štát vo svojom vnútroštátnom zákonodarstve priznával právo zamestnancov na ochranu prostredníctvom záručnej inštitúcie v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa pri ukončení zmluvy, a to pred nadobudnutím účinnosti smernice č. 2002/74/ES (2)8. októbra 2002, dá sa to vykladať tak, že ak rozhodoval o vyplatení tohto odškodnenia záručnou inštitúciou pri ukončení pracovnej zmluvy v prípade platobnej neschopnosti vyhlásenej po 8. októbri 2002, tak uplatňoval právo Spoločenstva, aj keď ešte neuplynula lehota na prebratie smernice do vnútroštátneho právneho poriadku?

(1) Smernica Rady z 20. októbra 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, Ú. v. ES L 283 z 28. októbra 1980, s. 23.

(2) Smernica č. 2002/74/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS, Ú. v. ES L 270 z 8. októbra 2002, s. 10.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/17

Žaloba podaná dňa 17. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Helénskej republike

(Vec C-82/05)

(2005/C 93/31)

Jazyk konania: gréčtina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Maria Patakia, členka právneho servisu, ktorá si zvolila adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 17. februára 2005 na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev žalobu proti Helénskej republike.

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

určil, že Helénska republika tým, že považuje proces konečného dopekania alebo ohrievania „bake-off“ výrobkov za rovnocenný s celým procesom výroby chleba a podriaďuje ho požiadavkám právnych predpisov týkajúcich sa výroby chleba, zavádza prekážky dovozu „bake-off“ výrobkov z iných členských štátov a ich predaju v Grécku a neplní tým svoje povinnosti vyplývajúce z článku 28 zmluvy ES,

2)	zaviazal Helénsku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia bola prostredníctvom sťažnosti informovaná, že z dôvodu nedostatku špecifickej právnej úpravy týkajúcej sa predpečených alebo dopečených a mrazených pekárskych výrobkov považujú grécke orgány metódu „bake-off“ za úplný proces prípravy a pečenia chleba. Grécke úrady preto povoľujú krátke konečné dopečenie alebo ohriatie predmetných výrobkov na predajnom mieste, len ak spĺňa všetky podmienky, ktorým podliehajú pekárne, bez ohľadu na skutočnosť, že metóda „bake-off“ nezahŕňa žiadnu z predchádzajúcich fáz prípravy a pečenia, len krátke konečné dopečenie predpečeného chleba alebo ohriatie mrazeného, úplne upečeného chleba. Z tohto dôvodu výrobky „bake-off“ môžu byť uvedené na grécky trh buď - po ich úplnom dopečení alebo ohriatí - na predajných miestach, ktoré spĺňajú podmienky pre pekárne, alebo vo všeobecných obchodoch s potravinami ako predpečené alebo mrazené pekárske výrobky, ktoré majú byť dopečené alebo ohriate neskôr spotrebiteľom. Podľa názoru Komisie sa tak v oboch prípadoch „bake-off“ výrobky stávajú pre spotrebiteľa menej atraktívnymi než iné upečené pekárske výrobky.

Komisia sa domnieva, že spôsob, akým grécke orgány vykladajú a používajú platné právne predpisy v skutočnosti vedie k zákazu predaja „bake-off“ výrobkov, ktoré boli dopečené alebo ohriate, vo všeobecných obchodoch s potravinami (supermarketoch), keďže „bake-off“ výrobky – mylne – podliehajú podľa gréckych úradov zvýšeným požiadavkám, ktoré sa všeobecne vzťahujú na prípravu a pečenie hotového chleba a pekárskych výrobkov.

Keďže krátke konečné dopečenie alebo ohriatie mimo priestorov pekárne je špecifickou vlastnosťou, ktorá odlišuje „bake-off“ výrobky od iných pekárskych výrobkov, podľa Komisie použitie gréckych právnych predpisov týkajúcich sa výroby chleba na „bake-off“ výrobky nemôže byť považované za vec týkajúcu sa podmienok predaja v zmysle rozsudku Keck and Mithouard, a preto spadá do rozsahu pôsobnosti článku 28 zmluvy ES.

Komisia taktiež tvrdí, že väčšina podmienok, ktoré sa kladú na metódu „bake-off“, je jednoznačne neoprávnená a neprimeraná, pretože táto metóda pozostáva len z krátkeho konečného dopečenia alebo ohriatia predpečeného alebo mrazeného, úplne upečeného chleba alebo pekárskych výrobkov. Navyše sa Komisia domnieva, že tieto podmienky sú výnimočne zaťažujúce, pretože ukladajú všetkým všeobecným obchodom, aby spĺňali špecifické podmienky pre pekárne.

5.	Komisia sa preto domnieva, že Helénska republika neplní svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 28 zmluvy ES.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/18

Žaloba podaná dňa 18. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike

(Vec C-84/05)

(2005/C 93/32)

Jazyk konania: taliančina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Konstantinidis a A. Aresu, členovia právneho servisu, splnomocnení zástupcovia, podala dňa 18. februára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Talianskej republike.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

1)	určil, že Talianska republika si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce z článku 21 ods. 1 smernice Rady č. 96/61/ES (1) z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia tým, že neprijala potrebné právne predpisy pre dosiahnutie súladu s touto smernicou;

2)	zaviazal Taliansku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prijatie opatrení na prebratie smernice do vnútroštátneho právneho poriadku uplynula 30. októbra 1999.

(1) Ú. v. ES L 257 z 10. októbra 1996, s. 26.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/18

Žaloba podaná dňa 18. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike

(Vec C-85/05)

(2005/C 93/33)

Jazyk konania: taliančina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: S. Pardo Quintillán a D. Recchia splnomocnení zástupcovia, podala dňa 18. februára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Talianskej republike.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že Talianska republika tým, že neprijala všetky zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (1) z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice,

—	zaviazal Taliansku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prijatie opatrení na prebratie smernice uplynula 22. decembra 2003.

(1) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/19

Žaloba podaná dňa 18. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike

(Vec C-86/05)

(2005/C 93/34)

Jazyk konania: taliančina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: B. Schima a D. Recchia splnomocnení zástupcovia, podala dňa 18. februára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Talianskej republike.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že Talianska republika tým, že neprijala nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie súladu so smernicou Komisie 2003/32/ES z 23. apríla 2003, ktorou sa zavádzajú podrobné špecifikácie týkajúce sa požiadaviek stanovených v smernici Rady 93/42/EHS (1) na zdravotnícke pomôcky vyrábané z tkanív živočíšneho pôvodu, alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 8 ods. 1 tejto smernice,

—	zaviazal Taliansku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prijatie opatrení na prebratie smernice uplynula 1. januára 2004.

(1) Ú. v. EÚ L 105, 26.4.2003, s. 18

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/19

Žaloba podaná dňa 18. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike

(Vec C-87/05)

(2005/C 93/35)

Jazyk konania: taliančina

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že Talianska republika tým, že neprijala všetky zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Komisie 2003/12/ES (1) z 3. februára 2003 o zmene zatriedenia hrudných implantátov v rámci smernice 93/42/EHS (2) o zdravotníckych pomôckach, alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 3 ods. 1 tejto smernice;

—	zaviazal Taliansku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prijatie opatrení na prebratie smernice uplynula 1. augusta 2003.

(1) Ú. v. EÚ L 28, 4.2.2003, s. 43.

(2) Ú. v. ES L 169, 12.7.1993, s. 1.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/19

Žaloba podaná dňa 18. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Fínskej republike

(Vec C-88/05)

(2005/C 93/36)

Jazyk konania: fínčina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Huttunen a K. Simonsson, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 18. februára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Fínskej republike.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

rozhodol, že Fínska republika si nesplnila povinnosti vyplývajúce jej zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES (1) z 27. júna 2002, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém spoločenstva pre lodnú dopravu a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/75/EHS tým, že neprijala zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, alebo v každom prípade tým, že o ich prijatí neinformovala Komisiu;

2)	zaviazal Fínsku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prijatie opatrení na prebratie smernice uplynula 5. februára 2004.

(1) Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 10.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozsudkom Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) z 9. decembra 2004, ktorý súvisí s konaním: Emsland-Stärke GmbH proti Bezirksregierung Weser-Ems

(Vec C-94/05)

(2005/C 93/37)

Jazyk konania: nemčina

Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) podal rozsudkom z 9. decembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý súvisí s konaním: Emsland-Stärke GmbH proti Bezirksregierung Weser-Ems a bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 22. februára 2005.

Bundesverwaltungsgericht žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Treba uplatniť článok 13 ods. 4 v spojení s článkom 4 ods. 5 nariadenia (ES) č. 97/95, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1125/96, pokiaľ zmluva, ktorá bola uzavretá a uznaná príslušným úradom podľa článku 4 ods. 2 a 3 ako pestovateľská zmluva, nebola uzavretá s pestovateľom zemiakov, ale s obchodníkom, ktorý ich priamo alebo nepriamo od pestovateľov odoberá?

b)	Predpokladá článok 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 97/95, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 1125/96, že výrobca zemiakového škrobu prijatím dodávky zemiakov prekročil svoju subkvótu?

a)	Postačuje sankcia upravená v článku 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 97/95, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 1125/96, vzhľadom na článok 13 ods. 3 tohto nariadenia, požiadavkám práva Spoločenstva týkajúcim sa presnosti?

Je sankcia upravená v článku 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 97/95, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 1125/96, vzhľadom na svoju výšku potrebná aj v prípadoch ako tento na účely ochrany finančných záujmov Spoločenstva v zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia Rady (ES,EURATOM) č. 2988/95? Je táto sankcia aj v prípadoch ako tento spôsobilá primerane chrániť finančné záujmy Spoločenstva?

3.	Je nezrovnalosť, ktorá je sankcionovaná podľa článku 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 97/95, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1125/96, nedbanlivosťou v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia (ES, EURATOM) č. 2988/95 aj vtedy, keď bola prémia udelená úradmi pri úplnej znalosti skutkového stavu?

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/21

Žaloba podaná dňa 21. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Helénskej republike

(Vec C-95/05)

(2005/C 93/38)

Jazyk konania: gréčtina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Knut Simonsson a Georgios Zavvos, splnomocnení zástupcovia, členovia právnej služby, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 21. februára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Helénskej republike.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

určil, že Helénska republika neprijatím zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES (1) z 27. júna 2002, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém spoločenstva pre lodnú dopravu a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/75/EHS a v každom prípade tým, že o týchto opatreniach neinformovala Komisiu, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2)	zaviazal Helénsku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prijatie opatrení na prebratie smernice uplynula 5. februára 2004.

(1) Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 10.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/21

Žaloba podaná dňa 21. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Helénskej republike

(Vec C-96/05)

(2005/C 93/39)

Jazyk konania: gréčtina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Gerald Braun a Georgios Zabbos, členovia právneho servisu Komisie, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 21. februára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Helénskej republike.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

určil, že Helénska republika tým, že neprijala všetky zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady z 27. septembra 2001 ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 78/660/EHS, 83/349/EHS a 86/635/EHS, pokiaľ ide o pravidlá oceňovania pre ročné a konsolidované účtovné závierky určitých typov spoločností, ako aj bánk a iných finančných inštitúcií (1) alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice,

2)	zaviazal Helénsku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prijatie opatrení na prebratie smernice uplynula 1. januára 2004.

(1) Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 28.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/21

Žaloba podaná dňa 24. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Fínskej republike

(Vec C-99/05)

(2005/C 93/40)

Jazyk konania: fínčina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: D. Martin a I. Koskinen, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 24. februára 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Fínskej republike.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

určil, že Fínska republika nerešpektovala záväzky, ktoré jej vyplývajú zo smernice Rady 2000/78/ES (1) z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní tým, že pokiaľ ide o autonómnu provinciu Alandy, neprijala všetky zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu,

2)	zaviazal Fínsku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prijatie opatrení na prebratie smernice uplynula 2. decembra 2003.

(1) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/22

Žaloba podaná dňa 3. marca 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Fínskej republike

(Vec C-105/05)

(2005/C 93/41)

Jazyk konania: fínčina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: D. Martin a I. Koskinen splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 3. marca 2005 na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev žalobu proti Fínskej republike.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

určil, že použitím určitého spôsobu výpočtu príspevkov na sociálne zabezpečenie Fínska republika nesplnila povinnosti vyplývajúce z článku 33 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 (1) zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva,

2)	zaviazal Fínsku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa svojej vnútroštátnej právnej úpravy, zákona o zdravotnom a nemocenskom poistení (364/1963), započítava Fínsko pri vymeriavaní príspevkov na sociálne zabezpečenie poberateľov dôchodku, ktorí majú bydlisko na jeho území, okrem dôchodku ním vyplácaného aj dôchodky vyplácané inými členskými štátmi. Komisia sa domnieva, že zaradenie dôchodkov vyplácaných iným členským štátom do výpočtu príspevkov na sociálne zabezpečenie porušuje článok 33 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 1408/71 a judikatúru Súdneho dvora (vec C-389/99, Rundgren).

(1) Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/22

Žaloba podaná dňa 3. marca 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Fínskej republike

(Vec C-107/05)

(2005/C 93/42)

Jazyk konania: fínčina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: U. Wölker a P. Aalto, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 3. marca 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Fínskej republike.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

rozhodol, že Fínska republika si tým, že neprijala zákony, iné predpisy a správne opatrenia, pokiaľ ide o provinciu Åland, potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (1) z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu, nesplnila povinnosti, ktoré jej z tejto smernice vyplývajú,

2)	zaviazal Fínsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prijatie opatrení na prebratie smernice uplynula 31. decembra 2003.

(1) Smernica 2003/87/ES z 13. októbra 2003, Ú. v. EÚ L 275 z 25. októbra 2003, s. 32.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/24

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 3. februára 2005

vo veci T-19/01, Chiquita Brands International, Inc. a iní proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(Spoločná organizácia trhu - Banány - Žaloba o náhradu škody - Nariadenie č. 2362/98 - Dohoda o založení WTO a k nej pripojené dohody - Odporúčania a rozhodnutia orgánu WTO na urovnávanie sporov)

(2005/C 93/47)

Jazyk konania: angličtina

Vo veci T-19/01, Chiquita Brands International, Inc. so sídlom v Trentone, New Jersey (Spojené štáty americké), Chiquita Banana co. BV, so sídlom v Brede (Holandsko), Chiquita Italia, SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: C. Pouncey, solicitor a L. Van Den Hende, advokát, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: pôvodne C. Van der Hauwaert, C. Brown, následne L. Visaggio, Brown, M. Niejahr, nakoniec Visaggio a Brown, za právnej pomoci N. Khan, barrister, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu), predmetom ktorej je žaloba o náhradu škody údajne utrpenej kvôli prijatiu a účinnosti nariadenia Komisie (ES) č. 2362/98, z 28. októbra 1998, ustanovujúceho podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (EHS) č. 404/93, týkajúceho sa dovozu banánov do Spoločenstva (Ú. v. ES L 293, s. 32), Súd prvého stupňa (piata rozšírená komora), v zložení: predsedkyňa komory P. Lindh, sudcovia R. García-Valdecasas, J. D. Cooke, P. Mengozzi a E. Martins Ribeiro, tajomník: J. Plingers, referent, vyhlásil dňa 3. februára 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)	Žaloba sa zamieta.

2)	Žalobcovia sú povinní znášať svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania vzniknuté Komisii.

(1) Ú. v. ES C 108, 07.04.2001

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/24

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 3. februára 2005

vo veci T-139/01, Comafrica SpA a Dole Fresh Fruit Europe Ltd & Co. proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(Spoločná organizácia trhu - Banány - Dovoz zo štátov AKT a tretích krajín - Nariadenie (ES) č. 896/2001 - Nariadenie (ES) č. 1121/2001 - Žaloba o neplatnosť - Prípustnosť - Osoba individuálne dotknutá - Žaloba o náhradu škody)

(2005/C 93/48)

Jazyk konania: angličtina

Vo veci T-139/01, Comafrica SpA, so sídlom v Janove (Taliansko) a Dole Fresh Fruit Europe Ltd & Co., so sídlom v Hamburgu (Nemecko), v zastúpení: B. O'Connor, solicitor a P. Bastos-Martin, barrister, ktorých v konaní podporuje Simba SpA, so sídlom v Miláne (Taliansko), v zastúpení: S. Carbone a F. Munari, advokáti, proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: pôvodne L. Visaggio, M. Niejahr a K. Fitch, následne Visaggio a Fitch, ktorí si zvolili adresu na doručovane v Luxemburgu), ktorú v konaní podporuje Španielske kráľovstvo (splnomocnené zástupkyne: pôvodne R. Silva de Lapuerta, následne L. Fraguas Gadea, ktoré si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu), ktorej predmetom je na jednej strane žaloba o neplatnosť nariadenia Komisie (ES) č. 896/2001 zo 7. mája 2001, ustanovujúceho podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (EHS) č. 404/93 týkajúceho sa opatrení pri dovoze banánov do Spoločenstva (Ú. v. ES L 126, s. 6), a nariadenia Komisie (ES) č. 1121/2001 zo 7. júna 2001, ktorým sa určujú upravovacie koeficienty, ktoré sa v rámci sadzobných kvót na dovoz banánov majú uplatňovať na smerné množstvá každého tradičného prevádzkovateľa (Ú. v. ES L 153, s. 12), a na druhej strane žaloba o náhradu škody spôsobenej žalobcom prijatím nariadení č. 896/2001 a 1121/2001, Súd prvého stupňa (piata komora), v zložení: predsedkyňa komory P. Lindh, sudcovia R. García-Valdecasas a J. D. Cooke, tajomník: J. Plingers, referent, vyhlásil dňa 3. februára 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)	Návrh smerujúci k vysloveniu neplatnosti sa zamieta ako neprípustný.

2)	Návrh smerujúci k náhrade škody sa zamieta ako nedôvodný.

3)	Žalobcovia sú povinní nahradiť trovy konania vzniknuté Komisii v konaní o veci samej a v konaní o predbežnom opatrení.

4)	Vedľajší účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

(1) Ú. v. ES C 245, 1.9.2001

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/25

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 15. februára 2005

vo veci T-256/01, Norman Pyres proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(Úradníci - Výberové konanie na prijímanie dočasných zamestnancov - Nepripustenie ku skúškam - Vekové obmedzenie - Zásada zákazu diskriminácie)

(2005/C 93/49)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci T-256/01, Norman Pyres, bývalý dočasný zamestnanec Komisie Európskych spoločenstiev, bydliskom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: G. Vandersanden a L. Levi, advokáti, proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: J. Currall a F. Clotuche-Duvieusart, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu), predmetom ktorej je návrh na zrušenie rozhodnutí výberovej komisie „Výskum“ COM/R/A/14/2000 z 1. decembra 2000, COM/R/A/07/2000 zo 4. decembra 2000 a COM/R/A/10/2000 zo 7. decembra 2000, o nepripustení žalobcu do výberových konaní organizovaných generálnym riaditeľstvom „Výskum“ z dôvodu, že nespĺňa podmienku týkajúcu sa vekového obmedzenia, Súd prvého stupňa (prvá komora), v zložení: predseda komory B. Vesterdorf, sudcovia P. Mengozzi a I. Labucka, tajomník: H. Jung, vyhlásil dňa 15. februára 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Každý účastník konania znáša vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. ES C 17, 19.1.2002

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/25

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 15. februára 2005

vo veci T-169/02, Cervecería Modelo, SA de CV proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva predstavovanej fľaškou piva zahŕňajúcou slovný prvok 'negra modelo' - Skoršia vnútroštátna obrazová ochranná známka Modelo - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94)

(2005/C 93/50)

Jazyk konania: španielčina

Vo veci T-169/02, Cervecería Modelo, SA de CV, so sídlom v Mexiku (Mexiko), v zastúpení: C. Lema Devesa a A. Velázquez Ibáñez, advokáti, proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (splnomocnení zástupcovia: J. Crespo Carillo a I. de Medrano Caballero), ďalším účastníkom konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajším účastníkom konania pred Súdom prvého stupňa je Modelo Continente Hipermercados, SA, so sídlom v Senhora da Hora (Portugalsko), v zastúpení: N. Cruz, J. Pimenta a T. Colaço Dias, advokáti, predmetom ktorej je žaloba podaná proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu ÚHVT zo 6. marca 2002 (veci R 536/2001-3 a R 674/2001-3), týkajúceho sa námietkového konania medzi Cervecería Modelo, SA de CV a Modelo Continente Hipermercados, SA, Súd prvého stupňa (prvá komora), v zložení: predseda komory B. Vesterdorf, sudcovia P. Mengozzi a I. Labucka, tajomník: H. Jung, vyhlásil dňa 15. februára 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)	Žaloba sa zamieta.

2)	Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. ES C 180, 27.7.2002

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/26

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 15. februára 2005

vo veci T-296/02, Lidl Stiftung & Co. KG proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Námietky - Pravdepodobnosť zámeny - Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva LINDENHOF - Skoršia slovná a obrazová ochranná známka LINDERHOF - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94)

(2005/C 93/51)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci T-296/02, Lidl Stiftung & Co. KG, so sídlom v Neckarsulm (Nemecko), v zastúpení: P. Groß, advokát, proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (splnomocnení zástupcovia: A. von Mühlendahl, B. Müller a G. Schneider), ďalším účastníkom konania pred odvolacím senátom (ÚHVT) a vedľajším účastníkom konania pred Súdom prvého stupňa je REWE-Zentral AG, so sídlom v Kolíne (Nemecko), v zastúpení: M. Kinkeldey, advokát, predmetom ktorej je žaloba proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu (ÚHVT) zo dňa 17. júla 2002 (vec R 0036/2002-3), týkajúcemu sa námietkového konania medzi Lidl Stiftung & Co. KG a REWE-Zentral AG, Súd prvého stupňa (druhá komora), v zložení: predseda komory J. Pirrung, sudcovia A. W. H. Meij a N. J. Forwood, tajomník: I. Natsinas, referent, vyhlásil dňa 15. februára 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)	Žaloba sa zamieta.

2)	Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. ES C 289, 23.11.2002

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/26

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 1. februára 2005

vo veci T-57/03, Société provençale d'achat a de gestion (SPAG) SAS proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva HOOLIGAN - Skoršie slovné ochranné známky OLLY GAN - Skutkové a právne prvky nepredložené ÚHVT - Prípustnosť - Pravdepodobnosť zámeny)

(2005/C 93/52)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci T-57/03, Société provençale d'achat a de gestion (SPAG) SAS, so sídlom v Marseille (Francúzsko), v zastúpení: K. Manhaeve, advokát, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (splnomocnení zástupcovia: U. Pfleghar a G. Schneider), ďalšími účastníkmi konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajšími účastníkmi konania pred Súdom prvého stupňa sú Frank Dann a Andreas Backer, bydliskom vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko), v zastúpení: P. Baronikians, advokát, predmetom ktorej je žaloba proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 5. decembra 2002 (vec R 1072/2000-2) vo vzťahu k námietkovému konaniu týkajúcemu sa ochranných známok HOOLIGAN a OLLY GAN, Súd prvého stupňa (druhá komora), v zložení: predseda komory J. Pirrung, sudcovia N. J. Forwood a S. Papasavvas, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, vyhlásil dňa 1. februára 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)	Žaloba sa zamieta.

2)	Žalobkyňa je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 112, 10.5.2003

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/27

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 3. februára 2005

vo veci T-137/03: Ornella Mancini proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(Úradníci - Miesto lekára poradcu - Zmena oznámenia o voľnom pracovnom mieste - Zneužitie právomoci - Zloženie výberovej komisie - Porovnávacie skúmanie zásluh - Zjavná chyba v posúdení - Rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami - Žaloba o náhradu škody)

(2005/C 93/53)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci T-137/03, Ornella Mancini, úradníčka Komisie Európskych spoločenstiev, bydliskom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: É. Boigelot, advokát, proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: C. Berardis-Kayser a G. Berscheid, za právnej pomoci B. Wägenbaur, advokát, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu), predmetom ktorej je, po prvé, žaloba o zrušenie rozhodnutia Komisie o neprijatí kandidatúry žalobkyne na miesto lekára poradcu v jednotke „Service médical – Bruxelles“ a rozhodnutia o vymenovaní iného uchádzača na uvedené miesto, a, po druhé, žaloba o náhradu škody s úrokmi, Súd prvého stupňa (štvrtá komora) v zložení: predseda komory H. Legal, sudcovia V. Tiili a M. Vadapalas, tajomník: I. Natsinas, referent, vyhlásil dňa 3. februára 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Každý účastník znáša svoje trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 158, 5.7.2003

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/27

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 3. februára 2005

vo veci T-172/03: Nicole Heurtaux proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(Úradníci - Odmietnutie povýšenia - Neodôvodnenie - Porovnanie zásluh - Žaloba o neplatnosť)

(2005/C 93/54)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci T-172/03, Nicole Heurtaux, úradníčka Komisie Európskych spoločenstiev, bydliskom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: J.-N. Louis, É. Marchal, A. Coolen a S. Orlandi, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: J. Curall a V. Joris, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu), predmetom ktorej je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie nepovýšiť žalobkyňu do platového stupňa B 2, pri výkone povyšovania za rok 2002 zo 14. augusta 2002, Súd prvého stupňa (piata komora) v zložení: predsedkyňa komory P. Lindh, sudcovia J. D. Cooke a D. Šváby, tajomník: I. Natsinas, referent, vyhlásil dňa 3. februára 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.	Rozhodnutie Komisie nepovýšiť žalobkyňu do platového stupňa B 2 pri výkone povyšovania za rok 2002 zo 14. augusta 2002 sa zrušuje.

2.	Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 184, 2.8.2003

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/27

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA

zo 16. februára 2005

vo veci T-284/03: Rosalinda Aycinena proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(Úradníci - Menovanie do vyššej triedy kariérneho postupu - Zaradenie do stupňa)

(2005/C 93/55)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci T-284/03, Rosalinda Aycinena, bydliskom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: J.-N. Louis, E. Marchal, A. Coolen a S. Orlandi, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnená zástupkyňa: C. Berardis-Kayser), predmetom ktorej je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie o stanovení konečného zaradenia žalobkyne pri jej menovaní do triedy LA 6 stupňa 1, Súd prvého stupňa (tretia komora) v zložení: predseda komory M. Jaeger, sudcovia V. Tiili a O. Czúcz, tajomník: H. Jung, vyhlásil dňa 16. februára 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Žalobkyňa je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 251, 18.10.2003

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/28

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA

zo 16. februára 2005

vo veci T-354/03, Gemma Reggimenti proti Európskemu parlamentu (1)

(Úradníci - Náhrada cestovných výdavkov pre vyživované dieťa - Rozdelenie v prípade rozvodu dvoch manželov úradníkov)

(2005/C 93/56)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci T-354/03, Gemma Reggimenti, úradník Európskeho parlamentu, bydliskom vo Woluwé-Saint-Lambert (Belgicko), v zastúpení: C. Junion, advokát, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, proti Európskemu parlamentu (splnomocnení zástupcovia: L. G. Knudsen a A. Bencomo Weber, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu), predmetom ktorej je návrh na zrušenie rozhodnutia Parlamentu z 27. mája 2003, potvrdeného listom zo 17. júla 2003, ktorým Parlament podľa článku 8 prílohy VII služobného poriadku rozhodol o rozdelení, od roku 2002, náhrady cestovných výdavkov týkajúcich sa dcéry žalobkyne medzi dvoch rozvedených úradníkov, Súd prvého stupňa (tretia komora), v zložení: predseda komory J. Azizi, sudcovia M. Jaeger a O. Czúcz, tajomník: I. Natsinas, referent, vyhlásil dňa 16. februára 2005 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.	Žaloba je neprípustná, pokiaľ ide paušálnu náhradu cestovných výdavkov spred roka 2002.

2.	Žaloba je rovnako neprípustná v tom rozsahu, v akom obsahuje návrh na vydanie platobného rozkazu.

3.	Zostávajúca časť žalobných návrhov sa zamieta ako nedôvodná.

4.	Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 7, 10.01.2004

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/28

UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 31. januára 2005

vo veci T-447/04 R, Capgemini Nederland BV proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Verejné zmluvy na služby - Postup verejného obstarávania v rámci Spoločenstva - Konanie o predbežnom opatrení - Fumus boni juris - Naliehavosť)

(2005/C 93/57)

Jazyk konania: angličtina

Vo veci T-447/04 R, Capgemini Nederland BV, so sídlom v Utrecht (Holandské kráľovstvo), v zastúpení: M. Meulenbelt a H. Speyart, advokáti, proti Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: L. Parpala, advokát, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, predmetom ktorej je návrh na odklad rozhodnutia Komisie o zamietnutí ponuky, ktorú predložil žalobca v rámci postupu verejného obstarávania JAI-C3-2003-01 na rozvoj a inštaláciu informačného systému Schengen druhej generácie („SIS II“) a na rozvoj a inštaláciu vízového informačného systému („VIS“) v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, a o uzavretí zmluvy s iným záujemcom a rozhodnutia Komisie uzavrieť zmluvu týkajúcu sa systému SIS II a VIS s ďalším záujemcom, predseda Súdu prvého stupňa, vydal dňa 31. januára 2005 uznesenie, ktorého výrok znie:

1.	Návrh na vydanie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/29

Žaloba podaná dňa 23. decembra 2004: NORTRAIL Transport GmbH proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-496/04)

(2005/C 93/58)

Jazyk konania: nemčina

NORTRAIL Transport GmbH, so sídlom v Kieli (Nemecko), v zastúpení: J. Krause, advokátka, podala 23. decembra 2004 na Súde prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie z 1. októbra 2004 REM 15/02 týkajúce sa žiadosti spoločnosti NORTRAIL Transport GmbH o vrátenie dovozného cla podľa článku 239 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje colný kódex Spoločenstva.

—	zaviazal žalovanú nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa od júla 1995 nepretržite dovážala rôzne produkty rybolovu z Nórska. Od 1. septembra 1995 v rámci colných kvót otvorených na základe nariadenia (ES) č. 3061/95 (1) požiadala žalobkyňa o prepustenie do colného režimu voľného obehu s nulovým clom. Príslušný colný úrad zistil, že oslobodenie od cla, navrhované žalobkyňou, nemôže byť poskytnuté pre istý počet dovážaných zásielok a že je na ne treba použiť obvyklú colnú sadzbu. Na základe toho príslušný colný úrad požiadal žalobkyňu o zaplatenie dovozného cla z titulu uvedených prepustení do colného režimu voľného obehu. Žalobkyňa časť dovozného cla zaplatila.

Žalobkyňa uvádza, že existujú osobitné okolnosti v zmysle článku 239 nariadenia (EHS) č. 2913/92 (2), ktoré priznávajú žalobkyni nárok na vrátenie a odpustenie dovozného cla.

Uvedené tvrdenie žalobkyňa o. i. opiera o skutočnosť, že právny akt Spoločenstva bol prijatý so spätnou účinnosťou. Nemecké colné úrady boli informované o otvorení colných kvót od 1. septembra 1995 oznámením nemeckého Bundesministeriums der Finanzen (spolkového ministerstva financií) z 31. augusta 1995. Dňa 4. októbra 1995 však bolo nemeckým colným úradom oznámené, že tieto colné kvóty boli otvorené so spätnou účinnosťou už od 1. júla 1995. V období od 1. septembra, kedy žalobkyňa požiadala o prepustenie do colného režimu voľného obehu s nulovým clom, boli už niektoré colné kvóty vyčerpané, ako tomu bolo čiastočne aj pred 1. septembrom 1995, vzhľadom na ich otvorenie so spätnou účinnosťou od 1. júla 1995.

Žalobkyňa ďalej uvádza, že právny akt bol vydaný v nedostatočnej a nezrozumiteľnej forme, a že rozpor medzi dátumom uverejnenia právneho aktu Spoločenstva a v ňom stanoveným dátumom otvorenia colných kvót, ktorý mal spätnú účinnosť, je zavádzajúci. Uvedené má za následok možný rozdielny výklad dátumu otvorenia (kvót) zo strany vnútroštátnych colných orgánov, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie.

(1) Nariadenie č. 3061/95, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 992/95 otvárajúce a stanovujúce správu colných kvót Spoločenstva na niektoré poľnohospodárske výrobky a produkty rybolovu s pôvodom v Nórsku

(2) Nariadenia Rady č. 2913/92 z 12. októbra, ktorým sa ustanovuje colný kódex Spoločenstva

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/29

Žaloba podaná dňa 18. januára 2005: Wieland Werke AG, Buntmetall Amstetten Ges.m.b.H. a Austria Buntmetall AG proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-11/05)

(2005/C 93/59)

Jazyk konania: nemčina

Wieland Werke AG, so sídlom v Ulme (Nemecko), Buntmetall Amstetten Ges.m.b.H., so sídlom v Amstetten (Rakúsko) a Austria Buntmetall AG, so sídlom v Enzesfeld (Rakúsko), v zastúpení: R. Bechtold a U. Soltész, podali 18. januára 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie zo dňa 3. septembra 2004, opravené dňa 20. októbra 2004 (vec COMP/E-1/38.069 – Medené inštalačná trubice),

—	subsidiárne znížil výšku peňažných pokút uložených v rozhodnutí,

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým rozhodnutím bola žalobcom kvôli porušeniu článku 81 ods. 1 ES v dôsledku množstva dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa dohodnutia si ceny a rozdelenia si trhu s medenými inštalačnými trubicami uložená peňažná pokuta.

Žalobcovia namietajú proti tomuto rozhodnutiu, že nové uloženie peňažnej pokuty v tomto konaní je v rozpore s princípom ne bis in idem, keďže Komisia v rámci konania, ktorého predmetom sú priemyselné medené trubice, COMP/E-1/38.240, rozsiahlu časť tohto istého skutkového stavu už zhodnotila a sankcionovala. Žalobcovia uvádzajú, že Komisia mala pri uložení peňažných pokút vziať minimálne do úvahy už uložené pokuty, a že rozdelenie jediného konania, ktorého predmetom sú medené trubice, na konanie o priemyselných trubiciach a konanie o inštalačných trubiciach, nie je prípustné.

Žalobcovia ďalej namietajú, že peňažné pokuty sú nadsadené, a že pri ich stanovení boli porušené obligatórne zásady konania, akými sú povinnosť zdôvodnenia podľa článku 253 ES, zásada primeranosti a zásada rovnakého zaobchádzania. Žalobcovia sa opierajú okrem iného o to, že:

—	určenie závažnosti činu spočíva na nesprávnom a nedostatočnom zhodnotení druhu porušenia, jeho účinkov na trh a územného dosahu dohôd,

—	Komisia mala vziať v rámci odlišného skúmania zúčastnených podnikov do úvahy nielen ich podiely na trhu, ale aj absolútnu veľkosť podnikov,

—	Komisia nezdôvodnila, podľa akých zásad určila základné výšky peňažných pokút a v oznámení svojich výhrad jednoznačne neozrejmila, že vychádza z obzvlášť závažného porušenia pravidiel hospodárskej súťaže,

—	Komisia pri zvýšení peňažnej pokuty na základe trvania dohôd nesprávne použila svoje usmernenia k metóde stanovovania pokút (1) a okrem toho nezohľadnila to, že podstatné skutočnosti už boli premlčané,

—	Komisia nevzala do úvahy podstatné poľahčujúce okolnosti, akými sú ťažká situácia na trhu a nízke výnosy v odvetví medených trubíc, ako aj okamžité zrušenie dohôd po kontrolách.

Pri zmiernení peňažných pokút voči ostatným podnikom zúčastneným na dohode o spolupráci medzi podnikmi z dôvodu, že na ich spoluprácu sa nevzťahovalo oznámenie o pravidlách zhovievavosti, Komisia okrem iného porušila princíp rovnakého zaobchádzania.

Nakoniec žalobcovia tvrdia, že článok 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (2), a síce určenie základnej sumy peňažnej pokuty, ktorá vymedzuje Komisii prakticky neohraničený priestor na voľnú úvahu, porušuje zásadu právnej istoty a tým aj nadradené normy práva Spoločenstva.

(1) Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 zmluvy o ESUO, Ú. v. ES C 9 zo 14. januára 1998, s. 3.

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy o ES (Ú. v. ES 2003 L 1, s. 1).

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/30

Žaloba podaná dňa 25. januára 2005: Sergio Rossi S.p.A. proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec T-31/05)

(2005/C 93/60)

Jazyk, v ktorom bola žaloba podaná: angličtina

Sergio Rossi S.p.A., so sídlom v San Mauro Pascoli (Taliansko), podal dňa 25. januára 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu. Žalobcu zastupuje A. Ruo, lawyer.

K & L Ruppert Stiftung & Co. Handels-KG, so sídlom vo Weilheim (Nemecko) bol tiež účastníkom konania pred odvolacím senátom.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie;

—	zaviazal Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu nahradiť trovy konania žalobcu.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky:	K & L Ruppert Stiftung & Co. Handels-KG
Dotknutá ochranná známka Spoločenstva:	Slovná ochranná známka „ROSSI“ pre výrobky v triede 25 (vrchné ošatenie a bielizeň; rukavice, vlnené šály, šatky, šály, kravaty, pokrývky hlavy) – prihláška č. 876 094
Majiteľ ochrannej známky alebo označenia namietaných v námietkovom konaní:	Sergio Rossi
Namietaná ochranná známka alebo označenie:	Národné a medzinárodné slovné a obrazové ochranné známky „SERGIO ROSSI“ pre výrobky v triede 25 (odevné výrobky, vrátane vysokej obuvi, papúč, šatiek, šálov, kravát, …)
Rozhodnutie oddelenia v konaní o vyhlásenie neplatnosti:	Potvrdenie námietky
Rozhodnutie odvolacieho senátu:	Zrušenie rozhodnutia námietkového oddelenia
Dôvody žaloby:	Porušenie nariadenia článku 8 Rady (ES) č. 40/94

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/31

Žaloba podaná dňa 31. januára 2005: Bayer CropScience AG, Makhteshim Agan Holding BV, Alfa Agricultural Supplies S.A. a Aragonesas Agro S.A. proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-34/05)

(2005/C 93/61)

Jazyk konania: angličtina

Bayer CropScience AG so sídlom v Monheim (Nemecko), Makhteshim Agan Holding BV so sídlom v Amsterdame (Holandsko), Alfa Agricultural Supplies S.A. so sídlom v Aténach (Grécko) a Aragonesas Agro S.A. so sídlom v Madride (Španielsko), v zastúpení: C. Mereu a K. Van Maldegem, advokáti, podali 31. januára 2005 na Súde prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

—	vyhlásil, že žalovaná si nesplnila svoje povinnosti – vyplývajúce jej z práva Spoločenstva – overiť vedecké údaje predložené žiadateľmi o preskúmanie endosulfánu podľa smernice 91/414/EHS a zaručiť im spravodlivé konanie počas tohto skúmania,

—	nariadil žalovanej, aby si splnila svoje povinnosti podľa práva Spoločenstva a postupovala tak, ako to žiadajú žalobcovia, t. j. aby preskúmala a zvážila všetky údaje predložené na preskúmanie endosulfánu a zaručila im spravodlivé konanie, vrátane práva na obhajobu a práva byť vypočutý.

—	zaviazal žalovanú nahradiť všetky trovy tohto konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V liste z 24. septembra 2004 žalobcovia požiadali Komisiu o preskúmanie vedeckých údajov, ktoré predložili posudkovému orgánu, aby v zmysle smernice 91/414/ES (1) preskúmal a povolil endosulfán, aktívnu látku ich prípravku na ochranu rastlín. Takisto požiadali, aby im bolo umožnené reagovať a odpovedať na témy, ktoré vzniesli posudzovatelia v posledných etapách skúmania bez akejkoľvek konzultácie so žalobcami. V liste z 26. novembra 2004 Komisia odpovedala, že jej organizačné štruktúry práve pripravujú legislatívny návrh, ktorý sa týka nezaradenia endosulfánu do prílohy 1 k smernici 91/414. To bude mať za následok zákaz používania tejto látky.

Na podporu svojej žaloby žalobcovia tvrdia, že nepreskúmaním všetkých najnovších relevantných vedeckých údajov predložených žalobcami Komisia porušila článok 95 ods. 3 a článok 152 ods. 1 ES. Ďalej tvrdia, že tým, že Komisia nekonala na základe žiadosti žalobcov, porušila zásadu dobrej správy zakotvenú v článku 211 ES, ako aj ich právo na obhajobu, právo byť vypočutý, povinnosť odôvodniť akt a zásadu rovnakého zaobchádzania.

Žalobcovia sú ďalej toho názoru, že skutočnosť, že Komisia nepreskúmala všetky nimi predložené údaje, znamená jednak nedosiahnutie želaného cieľa, ktorým je posúdenie bezpečnosti prípravku na ochranu rastlín, jednak nepredstavuje najmenej obmedzujúci spôsob dosiahnutia tohto cieľa, keďže z neho vyplývajúce rozhodnutie o nezaradení endosulfánu do prílohy I by spôsobilo jeho stiahnutie z trhu EÚ, čo by malo nenapraviteľné hospodárske dôsledky pre žalobcov. Na základe toho sa žalobcovia domnievajú, že Komisia porušila zásadu proporcionality, zásadu legitímnej dôvery a zásadu právnej istoty. Napokon žalobcovia uvádzajú, že svojou nečinnosťou Komisia neoprávnene zasahuje do ich práva podnikať a vlastníckeho práva.

(1) Smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, s. 1)

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/32

Žaloba podaná dňa 31. januára 2005: Coats Holdings Limited a J & P Coats Limited proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-36/05)

(2005/C 93/62)

Jazyk konania: angličtina

Coats Holdings Limited, so sídlom v Uxbridge (Spojené kráľovstvo) a J & P Coats Limited, so sídlom v Uxbridge (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: W. Sibree a C. Jeffs, Solicitors, podali 31. januára 2005 na Súde prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

—	vyhlásil za neplatné a zrušil rozhodnutie Komisie z 26. októbra 2004 v prípade COMP/F-1/38.338/PO – Needles Doc. C(2004) 4221-final),

—	prípadne, aby zrušil tie časti rozhodnutia, ktoré podľa jeho zistenia Komisia nepreukázala, alebo ktoré sú vadné z dôvodu zjavného omylu alebo nedostatočného odôvodnenia,

—	zrušil alebo znížil pokutu, ktorá bola uložená žalobcom,

—	zaviazal Komisiu, aby znášala vlastné trovy a nahradila trovy žalobcov.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V napadnutom rozhodnutí Komisia konštatovala, že v období od 10. septembra 1994 do 31. decembra 1999 žalobcovia, spolu s inými podnikmi, porušili článok 81 ods. 1 ES tým, že sa zúčastnili zosúladených postupov a uzavreli sériu dohôd, ktoré prerástli do trojstrannej dohody, ktorej cieľom a následkom bolo: (1) rozdelenie európskeho trhu so šijacími potrebami z tvrdých materiálov, čo sa rovná deleniu trhu výrobku na trh s ihlami na ručné šitie a špeciálnymi ihlami, širšie trhy s ihlami a trhy s inými šijacími potrebami z tvrdých materiálov a (2) rozčlenenie európskeho trhu s ihlami, ktoré má povahu zemepisného rozdelenia trhu s ihlami.

Na podporu svojich návrhov žalobcovia v prvom rade uvádzajú sériu zjavných omylov v posúdení Komisie. Žalobcovia nenapádajú zistenia Komisie vo vzťahu k existencii kartelu medzi ostatnými podnikmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Žalobcovia však tvrdia, že zistenie Komisie, že sa aj oni zúčastnili na tomto karteli, je založené na špekuláciách, nesprávnej dedukcii, veľkom počte prostých faktických chýb a sérii prehnaných výkladov udalostí. Žalobcovia sú toho názoru, že chyby Komisie sú nevyhnutné, keďže viedla chybné vyšetrovanie, počas ktorého opomenula položiť žalobcom relevantné otázky vo veci predmetných stretnutí a dohôd a neposúdila hospodárske súvislosti, v rámci ktorých žalobcovia podnikajú a ktoré ich viedli k uzavretiu absolútne legálnych dohôd o predaji podniku a následnom dodaní ihiel.

Žalobcovia ďalej tvrdia, že aj keby Súd prvého stupňa potvrdil všetky alebo časť údajných porušení práva, pokuta by mala byť zásadné znížená. Podľa žalobcov im Komisia udelila rovnakú pokutu ako inému účastníkovi dohody, hoci dokonca aj v jej verzii udalostí žalobcovia v porovnaní s týmto druhým podnikom zohrali iba menšiu úlohu. Žalobcovia sa tiež domnievajú, že pokuta je v hrubom nepomere k ich obratu na trhu s ihlami, t. j. na jedinom trhu, kde ich účasť mohla mať nejaký vplyv, a v tomto zmysle je v hrubom nepomere k akejkoľvek ich potenciálnej hospodárskej výhode alebo ujme pre spotrebiteľov.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/33

Žaloba podaná dňa 28. januára 2005: Ritec International Limited proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-40/05)

(2005/C 93/63)

Jazyk konania: angličtina

Ritec International Limited, so sídlom v Enfield (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: P. H. L. M. Kuypers a M. J. Osse, právnici, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala 28. januára 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	vyhlásil, že žalobkyňa nemusí žiadať o obdržanie výnimky podľa článku 5 ods. 7 nariadenia 2037/2000/ES pre jej používanie HCFC-141b vo výrobku „ClearShield“,

—

subsidiárne nariadil Komisii, aby bezodkladne vydala nové rozhodnutie v súlade s rozhodnutím Súdu prvého stupňa, pokiaľ Súd prvého stupňa vyhlási, že žalobkyňa musí žiadať o obdržanie výnimky podľa článku 5 ods. 7 nariadenia 2037/2000/ES na povolenie jej používania HCFC-141b vo výrobku „ClearShield“,

—	vyhlásil, že žalobkyňa dostatočne preukázala, že pre jej používanie HCFC-141b vo výrobku „ClearShield“ neexistuje žiadna technicky a ekonomicky dostupná prijateľná alternatívna látka alebo technológia alebo ju nie je možné používať v zmysle článku 5 ods. 7 nariadenia 2037/2000/ES,

—	zaviazal Komisiu nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Článok 5 ods. 7 nariadenia 2037/2000/ES (1) umožňuje Komisii povoliť na žiadosť príslušného orgánu členského štátu časovo obmedzenú výnimku na používanie a uvedenie hydrochlórofluorokarbónov na trh, ak sa preukáže, že pre jednotlivé použitia nie sú dostupné alebo sa nemôžu použiť technicky a ekonomicky prijateľné alternatívne látky alebo technológie. Príslušný orgán Veľkej Británie podal za žalobkyňu takúto žiadosť o povolenie výnimky pre jej používanie HCFC-141b v jej výrobku na ochranu skla „ClearShield“. Dňa 23. novembra 2004 Komisia túto žiadosť zamietla.

Žalobkyňa je toho názoru, že Komisia nesprávne pochopila spôsob, akým žalobkyňa používa HCFC-141b, a ďalej odmieta tvrdenia Komisie, že výrobky ako nehorľavý „ClearShield“ sa už nachádzajú na trhu, že žalobkyňa plánuje zavedenie horľavého „ClearShield“ alebo lakovacieho boxu v roku 2005, že horľavé výrobky na ochranu skla sú pre užívateľov bezpečné, ak sa horľavý výrobok používa v lakovacom boxe, a že žalobkyňa mala dosť času na náhradu HCFC-141b náhradnými látkami. Ďalej žalobkyňa uvádza, že napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje skutočnosť, že žalobkyňa našla náhradu za HCFC-141b. Súčasne žalobkyňa spochybňuje tvrdenie Komisie, že existuje niekoľko náhradných látok bez HCFC, ale z dôvodu obáv z horľavosti, resp. kvôli používaniu inými spoločnosťami na trhu EU, tieto doposiaľ neboli zavedené. Žalobkyňa uvádza, že našla iba jedinú náhradnú látku, ktorá nie je komerčne dostupná.

Žalobkyňa ďalej spochybňuje tvrdenie Komisie, že používanie HCFC-141b zakazovalo už nariadenie 3093/1994 (2), a že výnimka podľa článku 5 ods. 7 nariadenia 2037/2000 je nevyhnutná pre ďalšie používanie tejto látky žalobkyňou. Podľa žalobkyne sa na používanie HCFC-141b nariadenie 2037/2000 nevzťahuje, alebo prinajmenšom bude zakázané až po roku 2015.

Napokon žalobkyňa uvádza, že rozhodnutie Komisie je v rozpore s článkom 253 ES, nakoľko neobsahuje odôvodnenie.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) z 29. júna 2000 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 224, s. 1).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 3093/94 z 15. decembra 1994 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 333, s. 1).

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/33

Žaloba podaná dňa 28. januára 2005: Dimon Incorporated proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-41/05)

(2005/C 93/64)

Jazyk konania: angličtina

Dimon Incorporated, so sídlom v Danville, Virginia (USA), v zastúpení: L. Bergkamp, H. Cogels a J. Dhont, advokáti, podal 28. januára 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil články 1, 3 a 5 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa dotýkajú Dimon Inc.,

—	subsidiárne, znížil výšku pokutu uloženej Agroexpansión a spoločne a nerozdielne Dimon Inc.,

—	zaviazal Komisiu nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca napáda rozhodnutie Komisie z 20. októbra 2004 o konaní na základe článku 81 ods. 1 ES (vec COMP/C.38.238/B.2 – surový tabak v Španielsku). Žalobca tvrdí, že nie je správnym adresátom rozhodnutia.

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza porušenie článku 81 ods. 1 ES, článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 (1), a zásady proporcionality. Podľa žalobcu sa Komisia dopustila zjavnej chyby pri hodnotení, keď rozhodla, že žalobca ovládal Agroexpansión počas doby porušenia a preto nesprávne adresoval rozhodnutie žalobcovi, a prekročila najvyššiu možnú sumu pokuty, ktorá sa dá uložiť Agroexpansión, keďže Komisia zohľadnila skupinový obrat Dimon-u pre vypočítanie maximálnej sumy pokuty.

Žalobca ďalej uvádza porušenie zásady proporcionality a zodpovednosti v rozsahu, v akom bol žalobca uznaný za zodpovedného za jedinú a zložitú dlhodobú kartelovú dohodu vykonávanú Agroexpansión, o ktorej žalobca nebol informovaný.

Žalobca takisto uvádza porušenie zásady proporcionality a zodpovednosti a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003. Podľa žalobcu nemal byť uznaný za zodpovedného za porušenia, ktoré sa stali predtým, čo sa Agroexpansión stal súčasťou skupiny Dimon.

Nakoniec žalobca uvádza porušenie zásady legitímnej dôvery pri uplatnení poľahčujúcej okolnosti na základe článku 3 usmernenia Komisie z 1998 (2) po skorom ukončení porušenia hneď potom, čo Komisia začala vyšetrovanie.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES 2003 L 1, s. 1).

(2) Usmernenie o spôsobe určenia pokút ukladaných na základe článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 ESUO (Ú. v. ES C 9, s. 3).

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/34

Žaloba podaná dňa 31. januára 2005: Rhiannon Williams proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-42/05)

(2005/C 93/65)

Jazyk konania: angličtina

Rhiannon Williams, bydliskom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: S. Crosby a C. Bryant, Solicitors, podala 31. januára 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie z 19. novembra 2004, ktorým bola zamietnutá žiadosť o prístup k dokumentom, ktorých existenciu treba predpokladať, hoci v napadnutom rozhodnutí nie sú uvedené;

—	zrušil rozhodnutie z 19. novembra 2004, ktorým bola zamietnutá žiadosť o prístup k všetkým dokumentom, resp. k jednotlivým dokumentom uvedeným v napadnutom rozhodnutí pod č. 9, 16, 17, 27, 29, 32, 33, 34 a 46;

—	zaviazal žalovanú nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa je doktorandskou výskumnou pracovníčkou uskutočňujúcou výskumný projekt o dopadoch globalizácie na právo a politiku Spoločenstva v oblasti životného prostredia a rozvojovej spolupráce. V tejto súvislosti žalobkyňa požiadala o prístup k dokumentom, ktoré by jej umožnili oboznámiť sa s pozadím prípravy aktuálnych predpisov o geneticky modifikovaných organizmoch. V odpovedi na jej žiadosť bol žalobkyni povolený prístup iba k časti dokumentov.

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza porušenie článku 8 nariadenia č. 1049/2001 (1) a absenciu odôvodnenia podľa článku 253 ES. Podľa žalobkyne Komisia dala na žiadosť o prístup k dokumentom neúplnú odpoveď a neuviedla všetky dokumenty, na ktoré sa žiadosť vzťahuje. Žalobkyňa zdôrazňuje, že existujú ďalšie dokumenty, pri ktorých neexistoval žiadny dôvod na zamietnutie žiadosti a na ktoré sa nevzťahuje žiadna výnimka.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že Komisia právne pochybila a nesprávne použila výnimku zakotvenú v článku 4 ods. 3 podods. 2 a článku 4 ods. 1 písm. a) tretia zarážka nariadenia 1049/2001. Komisia neuviedla dôvody a nesprávne sa domnievala, že sprístupnenie môže vážne narušiť rozhodovací procesu orgánu, že nepreváži verejný záujem na zverejnení dokumentov, a že sporné dokumenty by oslabili pozíciu Komisie pred porotou Svetovej obchodnej organizácie v otázke faktického moratória ohľadne povoľovania a uvádzania biotechnologických výrobkov na trh.

Žalobkyňa okrem toho vytýka porušenie zásady proporcionality a absenciu uvedenia odôvodnenia neposudzovania čiastočného prístupu k dokumentom.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43).

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/35

Žaloba podaná dňa 31. januára 2005: Micronas GmbH proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec T-45/05)

(2005/C 93/66)

Jazyk konania: nemčina

Micronas GmbH, so sídlom vo Fribourg-en-Brisgau (Nemecko), v zastúpení: G. Herr, advokát, podal dňa 31. januára 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu R 366/2004-2 –3D – Panorama, ktoré zamieta prihlášku ochrannej známky Spoločenstva „3D – Panorama“ pre výrobky „elektrické obvody, integrované obvody, najmä polovodičové čipy“ triedy 9,

—	zaviazal Úrad nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky:	Žalobca
Prihlasovaná ochranná známka:	Ochranná známka „3D - Panorama“ pre výrobky triedy 9 (elektronické prístroje pre zábavu, najmä televízne prijímače, videorekordéry, rozhlasové prijímače, elektronické obvody, integrované obvody, najmä polovodičové čipy, počítačový software) – prihláška č. 2871218.
Rozhodnutie prieskumového pracovníka:	Zamietnutie prihlášky pre všetky prihlásené výrobky
Rozhodnutie odvolacieho senátu:	Zamietnutie sťažnosti žalobcu
Dôvody žaloby:	Porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia Rady (ES) č. 40/94, pretože kombinácia slov 3D-Panorama pre výrobky „elektronické obvody, integrované obvody, najmä polovodičové čipy“ nie je ani výlučne popisná, ani nemá rozlišovaciu spôsobilosť

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/36

Žaloba podaná dňa 31. januára 2005: Pilar Ange Serrano a iní proti Európskemu parlamentu

(Vec T-47/05)

(2005/C 93/67)

Jazyk konania: francúzština

Pilar Ange Serrano, bydliskom v Luxemburgu, Jean-Marie Bras, bydliskom v Luxemburgu, Dominiek Decoutere, bydliskom vo Wolwelange (Luxemburg), Armin Hau, bydliskom v Luxemburgu, Adolfo Orcajo Teresa, bydliskom v Bruseli a Francisco Javier Solana Ramos, bydliskom vo Woluwe-Saint-Lambert (Belgicko), v zastúpení: Eric Boigelot, advokát, podali 31. januára 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Európskemu parlamentu.

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie týkajúce sa nového zaradenia žalobcov do platových stupňov, ktoré im bolo oznámené listom bez uvedenia dátumu a bez podpisu, pochádzajúcom z generálneho riaditeľstva pre personálne záležitosti,

—	zrušil všetky akty, ktoré nadväzovali a/alebo sa vzťahovali na toto rozhodnutie, aj tie, ktoré boli prijaté potom, ako bola podaná táto žaloba,

—	zaviazal Európsky parlament na náhradu škody spolu s úrokmi odhadnutú ex aequo et bono na 60 000 eur pre každého žalobcu, s výhradou zvýšenia alebo zníženia v priebehu konania,

—	zaviazal žalovaného v každom prípade nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Všetci žalobcovia sú úradníkmi Európskeho parlamentu, ktorí uspeli vo výberovom konaní na postup medzi kategóriami (z kategórie D do kategórie C alebo z kategórie C do kategórie B) a to predtým, ako 1. mája 2004 nadobudla účinnosť reforma Služobného poriadku. Žalobcovia tvrdia, že ich zaradenie do nového platového stupňa podľa nového Služobného poriadku je menej priaznivé ako zaradenie, ktoré by sa na nich vzťahovalo, ak by vo výberovom konaní neuspeli.

Na podporu svojej žaloby sa žalobcovia odvolávajú predovšetkým na námietku nezákonnosti uplatnenú proti nariadeniu 723/2004 (1), ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok, ktorá je založená na údajnom porušení povinnosti odôvodnenia, princípov právnej istoty, legitímnej dôvery, proporcionality a rovnakého zaobchádzania. Tiež tvrdia, že tým, že Európsky parlament prijal tieto rozhodnutia, nerešpektoval povinnosť starostlivosti o zamestnancov ani princíp správneho úradného postupu.

(1) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok zamestnancov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych Spoločenstiev, (Ú. v. EÚ L 124 z 27.4.2004, s. 1).

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/36

Žaloba podaná dňa 28. januára 2005: Yves Franchet a Daniel Byk proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-48/05)

(2005/C 93/68)

Jazyk konania: francúzština

Yves Franchet, bydliskom v Nice (Francúzsko) a Daniel Byk, bydliskom v Luxemburgu, v zastúpení: Georges Vandersanden a Laure Levi, advokáti, podali 28. januára 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

—	zviazal Komisiu na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla žalobcom v dôsledku chýb, ktorých sa dopustila Komisia, a ktorú títo predbežne a v súlade so zásadou spravodlivosti vyčíslili na milión euro,

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobcovia boli obvinení OLAF-om z toho, že porušili trestnoprávne normy týkajúce sa riadenia určitých spisových materiálov týkajúcich sa Eurostatu. Žalobcovia sa domnievajú, že opatrenia prijaté následne Komisiou obsahujú omyly procesného charakteru a porušujú ich základné práva.

Podľa žalobcov OLAF sa dopustil pochybení tým, že predložil spisový materiál na podporu obvinenia luxemburským a francúzskym súdnym orgánom bez toho, že by o tom informoval žalobcov alebo Komisiu, čím porušil zásadu dôvernosti, zásadu prezumpcie neviny, zásadu dobrého riadenia a článok 9 nariadenia 1073/1999 (1), právo byť vypočutý a povinnosť odôvodnenia. Žalobcovia sa okrem iného v tejto súvislosti opierajú o to, že OLAF odmietol prístup k určitým dokumentom a nakoniec uvádzajú, že OLAF nevybavoval úradné veci v rozumnej lehote a porušil tak články 6 a 11 nariadenia 1073/1999.

Žalobcovia tiež tvrdia, že Komisia sa dopustila pochybení tým, že nezaručila dôvernosť – tajnosť, nedodržala základné práva, obzvlášť práva na obhajobu a zásady prezumpcie neviny. Okrem toho žalobcovia vyčítajú Komisii, že sa rozporuplne správala, že znásobila počet konaní a že porušila zásadu dobrého riadenia a nakoniec to, že odmietla umožniť prístup k dokumentom OLAF-u, s ktorými disponovala Komisia.

Žalobcovia uvádzajú, že tieto omyly im spôsobili majetkovú a nemajetkovú ujmu.

(1) Nariadenie (ES) č. 1073/1999 Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. ES L 136, s. 1)

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/37

Žaloba podaná dňa 31. januára 2005: Rijn Schelde Mondia France proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-55/05)

(2005/C 93/69)

Jazyk konania: francúzština

Rijn Schelde Mondia France, so sídlom v Rouen (Francúzsko), v zastúpení: François Citron, advokát, podala 31. januára 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	určil, že list zo 7. októbra 2004 zaslaný Európskou komisiou generálnemu colnému riaditeľstvu v spise REM 2201, predstavuje rozhodnutie Európskej komisie, ktoré spôsobuje ujmu obchodnej spoločnosti Rijn Schelde Mondia France a že musí byť zrušené,

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa v rámci tohto sporu namieta proti rozhodnutiu, ktoré je, podľa jej názoru, obsiahnuté v liste zo 7. októbra 2004, ktorý zaslala Komisia Francúzskemu generálnemu colnému riaditeľstvu.

V tejto súvislosti pripomína, že listom z 31. októbra 2000 žalobkyňa požiadala francúzsku správu ciel, aby povolila odklad zaplatenia ciel, ktoré jej boli vyrubené Generálnym colným riaditeľstvom Rouen a Havre v celkovej sume 962 058,64 eur. Hoci sa francúzska administratíva považovala za príslušnú rozhodovať o žiadosti o povolenie odkladu zaplatenia ciel postúpila spisový materiál Komisii preto, aby táto rozhodla „o tom, či zistené nedbanlivé konanie je alebo nie je zjavné.“

Napadnutým rozhodnutím Komisia vrátila spisový materiál francúzskym colným úradom „pre vybavenie vašimi úradmi“. Avšak uviedla francúzskym správnym orgánom, že je toho názoru, že žalobkyňa sa dopustila zjavnej nedbanlivosti odporučiac zamietnutie žiadosti žalobkyne o odklad zaplatenia ciel.

Na podporu svojich návrhov žalobkyňa uvádza:

—	v danom prípade bola prekročená právomoc, keďže Komisia napriek tomu, že vyjadrila nedostatok svojej právomoci pre rozhodovanie o žiadosti o odklad zaplatenia ciel zaujala stanovisko k otázke údajného zjavného charakteru vyčítanej nedbanlivosti,

—	Komisia neprijala rozhodnutie v lehote deviatich mesiacov stanovenej článkom 907 druhý odsek vykonávacieho nariadenia k Spoločnému colnému kódexu,

—	porušenie povinnosti odôvodniť akt,

—

v danom prípade bola právomoc zneužitá tým, že rozhodnutie Komisie, ktorá nemala právomoc, bolo prijaté tri roky po tom, čo jej bol spisový materiál postúpený francúzskymi úradmi a to aj keď nebrala do úvahy tvrdenie o nedostatku právomoci uvedené samotnou žalobkyňou na začiatku v konaní pred francúzskymi colnými orgánmi.

Nakoniec žalobkyňa vyčíta Komisii zjavný omyl, v danom prípade, pri posúdení prvkov predstavujúcich zjavnú nedbanlivosť.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/38

Žaloba podaná dňa 3. februára 2005: Isabel Clara Centeno Mediavilla a iní proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-58/05)

(2005/C 93/70)

Jazyk konania: francúzština

Isabel Clara Centeno Mediavilla, bydliskom v Sevile (Španielsko), a 16 ďalších osôb, v zastúpení: Georges Vandersanden, Laure Levi a Aurore Finchelstein, advokáti, podali 3. februára 2005 na Súde prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil zaradenie do platovej triedy, ktoré bolo žalobcom určené v rozhodnutiach o ich prijatí, keďže toto zaradenie je založené na článku 12 ods. 3 prílohy XIII k novému služobnému poriadku,

—

v nadväznosti na to, aby založil ich služobný postup (vrátane valorizácie ich skúseností v takto upravenej platovej triede, ich nárokov na postup a dôchodkových nárokov) od platovej triedy, do ktorej mali byť zaradení na základe oznámenia o výberovom konaní, v nadväznosti na ktoré boli ich mená zaradené do zoznamu vhodných uchádzačov výberového konania alebo do platovej triedy uvedenej v danom oznámení o výberovom konaní alebo do zodpovedajúcej platovej triedy podľa zaradenia v novom štatúte (a zodpovedajúceho platového stupňa v súlade s predpismi platnými pred 1. májom 2004), počínajúc od rozhodnutia o ich menovaní,

—

priznal žalobcom úroky z omeškania na základe sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou zo sumy rozdielu medzi platom zodpovedajúcim ich zaradeniu podľa rozhodnutia o prijatí a platom zodpovedajúcim zaradeniu, na ktoré mali mať nárok, a to až do dátumu prijatia rozhodnutia o ich správnom zaradení do platovej triedy,

—	zaviazal Komisiu nahradiť všetky trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobcovia sa zúčastnili výberového konania na miesta zamestnancov v Komisii a boli zapísaní do zoznamu vhodných uchádzačov výberového konania pred 1. májom 2004, t. j. dátumom, keď nadobudlo účinnosť nariadenie Rady č. 723/2004 z 22. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok zamestnancov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (1). Žalobcovia boli menovaní po 1. máji 2004 a zaradení do platovej triedy a platového stupňa podľa prechodných ustanovení nového nariadenia, ako sú uvedené v článku 12 prílohy XIII. Žalobcovia uvádzajú, že boli jednak zaradení do nižšej platovej triedy, než je uvedená v oznámení o výberovom konaní, a jednak že priznané platové triedy viac nezodpovedajú pôvodným platovým triedam kategórie A alebo B, do ktorých boli prijatí.

Žalobcovia na podporu svojej žaloby v prvom rade vznášajú námietku protiprávnosti vo vzťahu k článku 12 prílohy XIII. Žalobcovia sú toho názoru, že článok 12 prílohy XIII nového služobného poriadku porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania a zásadu zákazu diskriminácie v tom, že s úspešnými uchádzačmi toho istého výberového konania sa zaobchádzalo rozdielne, pokiaľ ide o zaradenie do platovej triedy, v závislosti od toho, či boli prijatí pred 1. májom 2004 alebo neskôr.

Žalobcovia ďalej tvrdia, že článok 12 prílohy XIII porušuje článok 31 nového služobného poriadku. Podľa nich má byť prijatému zamestnancovi v súlade s článkom 31 priznaná platová trieda uvedená v oznámení o výberovom konaní, na základe ktorého bol prijatý. Avšak žalobcom bola po ich prijatí priznaná iná platová trieda, než je uvedená v oznámení o výberovom konaní.

Žalobcovia sa takisto odvolávajú na to, že článok 12 prílohy XIII porušuje článok 5 nového služobného poriadku, zásadu rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie a zásadu, že platová trieda má zodpovedať pracovnej náplni. Tvrdia, že ich pracovné miesta neboli reklasifikované v závislosti na povahe a dôležitosti povinností plnených pri každom type pracovnej náplne a že v rozpore s článkom 5 ods. 5 nového služobného poriadku na nich neboli uplatnené rovnaké podmienky prijatia a služobného postupu ako na úspešných uchádzačov toho istého výberového konania, ktorí boli menovaní pred 1. májom 2004.

Žalobcovia tiež uvádzajú, že článok 12 prílohy XIII porušuje zásadu právnej istoty a zásadu zákazu retroaktivity, nadobudnuté práva žalobcov a ich legitímnu dôveru. Sú toho názoru, že ich práva týkajúce sa zaradenia do platovej triedy vznikli v momente ich zápisu do zoznamu vhodných uchádzačov a že na základe tejto informácie si mohli byť istí, že v prípade menovania budú zaradení do platovej triedy uvedenej v ozname o výberovom konaní.

Žalobcovia napokon uvádzajú, že v rozpore s článkom 10 nového štatútu Komisia druhýkrát nekonzultovala s výborom zamestnancov zmenu svoj pôvodného návrhu na zmenu a doplnenie služobného poriadku a predložila text, ktorého zákonnosť sa spochybňuje.

Na podporu svojej žaloby sa žalobcovia odvolávajú tiež na porušenie zásady správneho úradného postupu, zásady starostlivosti, zásady transparentnosti, zásady legitímnej dôvery, zásady dobromyseľnosti, zásady rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie a zásady, že platová trieda má zodpovedať pracovnej náplni.

(1) Ú. v. EÚ L 124, s. 1.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/39

Žaloba podaná dňa 2. februára 2005: Union française de l'express (UFEX) a iní proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-60/05)

(2005/C 93/71)

Jazyk konania: francúzština

Union française de l'express (UFEX), so sídlom v Roissy Charles de Gaulle (Francúzsko), DHL International SA, so sídlom v Roissy Charles de Gaulle (Francúzsko), Federal Express International (Francúzsko) SNC, so sídlom v Gennevilliers (Francúzsko) a CRIE, so sídlom v Asnières (Francúzsko), v zastúpení: Eric Morgan de Rivery a Jacques Derenne, advokáti, podali 2. februára 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie SG-Greffe (2004) D/205294 Komisie z 19. novembra 2004,

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Cieľom tejto žaloby je zrušenie rozhodnutia, ktorým sa zamietla sťažnosť, ktorú podal UFEX, v tom čase s obchodným menom SFEI, v decembri 1990 smerujúca proti Pošte a dôvodom podania, ktorej boli krížové subvencie, údajne predstavujúce zneužitie dominantného postavenia poskytnuté francúzskej spoločnosti medzinárodnej dopravy tovarov (SFMI). Toto rozhodnutie nasledovalo po žiadosti o začatie konania pred Komisiou potom, ako súdny orgán Spoločenstva zrušil rozhodnutie Komisie z 30. decembra 1994, ktorým táto zamietla pôvodnú sťažnosť (1).

Hlavná otázka vyplývajúca z tejto veci je stále taká istá ako otázka, ktorá je predmetom už uvedených rozsudkov Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa, t. j. či žalovaná splnila svoje povinnosti v rámci skúmania sťažnosti. Žalobcovia uvádzajú, že napadnuté rozhodnutie, ktorým sa zamieta sťažnosť pre údajnú neexistenciu záujmu Spoločenstva a ktoré porušuje právne pravidlá týkajúce sa hodnotenia záujmu Spoločenstva, je postihnuté protirečením v odôvodnení a obsahuje súbor právnych omylov, pokiaľ ide o zamietnutie sťažnosti v časti založenej na článkoch 86 ES, 825 ES, 3 g) ES a 10 ES.

Konkrétne žalobcovia najmä tvrdia, že Komisia sa dopustila omylov pri posudzovaní prvkov, ktoré sa nevyhnutne zúčastňujú na určení záujmu Spoločenstva, keďže s cieľom odôvodniť svoj záver o neexistencii záujmu Spoločenstva Komisia musí posudzovať závažnosť a dĺžku porušení práva uvádzaných v sťažnosti. V danom prípade nestačí stanoviť, či účinky obmedzujúce alebo vylučujúce hospodársku súťaž pretrvávajú, a v prípade ich neexistencie, že neexistuje žiaden záujem Spoločenstva pokračovať v skúmaní sťažnosti.

Pokiaľ ide o dĺžku porušovania práva, žalobcovia kritizujú skutočnosť, že Komisia sa uspokojila s overením pretrvávania vedľajších účinkov súvisiacich s uvádzanými porušovaniami práva (vývoj segmentov trhu, odlevy z trhov, citlivosť dopytu na ceny, neexistencia účinkov pretrvávajúcich v oblasti cien, atď.), bez toho, že by sa zamerala na hlavný účinok štrukturálneho charakteru, teda na to, že SFMI-Chronopost mala postavenie lídra na trhu a že si toto postavenie udržala.

Pokiaľ ide o odôvodnenie, žalobcovia poukazujú na to, že v napadnutom rozhodnutí Komisia tvrdí na jednej strane, že možno dokonale overiť pokrytie cenami zo strany pošty, čo predstavuje ako vzhľadom k článku 82 tak aj voči článku 87 ES jediný výpočet, ktorý umožňuje uistiť sa o existencii krížových subvencii a na strane druhej, že dôvod pre ktorý nepreskúmala úroveň pokrytia cien zo strany pošty vzhľadom na článok 82 ES je ten, že to by bolo zopakovaním práce, ktorú už sama urobila vo vzťahu k štátnym pomociam na ktoré sa zameriava sťažnosť.

Žalobcovia namietajú tiež voči tvrdeniu Komisie, podľa ktorého výhody poskytnuté Chronopost v colnej oblasti a v oblasti oslobodenia od platenia daní, ciel a poplatkov patria do oblasti činnosti Francúzskeho štátu vo sfére verejnej moci a nepatria do aplikačnej pôsobnosti článku 82 ES v spojení s článkom 86 ES.

(1) Veci C-119/97 P, UFEX a. i. p. Komisii (Zb. 1999, p. I-1341) a T-77/95, REV UFEX a. i. p. Komisii (Zb. 2000, s. I-2167).

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/40

Žaloba podaná dňa 18. februára 2005: Dario Scotto proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-76/05)

(2005/C 93/72)

Jazyk konania: taliančina

Dario Scotto, v zastúpení: Massimo Condinanzi, advokát, podal 18. februára 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie z 27. októbra 2004, ktorým sa zamieta sťažnosť žalobcu č. R/616/04 z 12. júla 2004, a následne zrušil hodnotenie služobného postupu č. 23330,

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca v tejto veci napáda posúdenie obsiahnuté v hodnotení jeho služobného postupu za obdobie od 1. 1. 2003 do 31. 8. 2003.

Na podporu svojich návrhov žalobca uvádza:

—	porušenie článku 43 Služobného poriadku a príslušných vykonávacích ustanovení,

—	porušenie postupu vypracovania hodnotenia služobného postupu neúplným posúdením hodnoteného obdobia,

—	existenciu zjavne nesprávnych posúdení skutkového stavu pri hodnotení žalobcových činností v súvislosti s jednotlivými pridelenými úlohami.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/40

Žaloba podaná dňa 19. februára 2005: Andrea Balduini proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-77/05)

(2005/C 93/73)

Jazyk konania: taliančina

Andrea Balduini, v zastúpení: Gabriele Balduini, podal 19. februára 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

po zrušení rozhodnutia orgánu povereného menovaním spis. zn. ADMIN. B2-PC/amd-D (2004)27617 z 12. novembra 2004 oznámeného 15. novembra doporučeným listom s potvrdením prevzatia a prevzatého 22. novembra 2004, zrušil otázku č. 11 a otázku č. 36 testu A (vedomosti z danej oblasti) verejného výberového konania EPSO/A/11/03 alebo jednu z nich,

následne po zrušení rozhodnutia výberovej komisie výberového konania EPSO/A/11/03 doručeného žalobcovi oznámením zo 14. mája 2004 EPSO/5000LM – EN, určil a vyhlásil, že žalobca dosiahol jeden zo 450-tich najlepších výsledkov, a následne mu umožniť zúčastniť sa nasledujúcich častí výberového konania EPSO/A/11/03,

3)	v každom prípade, zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca sa zúčastnil verejného výberového konania EPSO/A/11/03, ktoré pozostávalo v prvej časti z troch predvýberových testov.

Výberová komisia informovala žalobcu oznámením zo 14. mája 2004 o tom, že celkový výsledok, ktorý dosiahol v predvýberových testoch (44,726 bodov) nepostačuje na to, aby mohol byť zahrnutý medzi uchádzačov, ktorí dosiahli 450 najlepších výsledkov a teda sa nebude môcť zúčastniť nasledujúcich skúšok.

Neskorším oznámením výberová komisia upresnila všetkým uchádzačom, že výsledky predvýberových testov boli určené po zrušení, zo strany výberovej komisie, piatich testových otázok (otázka č. 17 testu A, otázky č. 4 a 20 testu B a otázky č. 45 a 52 testu C).

Žiadosť o preskúmanie adresovaná výberovej komisii a reklamácia adresovaná EPSO boli zamietnuté. V obidvoch týchto žiadostiach sa žalobca domáhal zrušenia dvoch otázok testu A (otázky č. 11 a otázky č. 36), keďže boli úplne chybné, nelogické a nezrozumiteľné do takej miery, že po ich zrušení by dosiahol taký výsledok, na základe ktorého by bol zahrnutý medzi 450 najlepších uchádzačov oprávnených zúčastniť sa na ďalších častiach výberového konania. Žiadosti boli zamietnuté.

Na podporu svojich nárokov žalobca poukazuje na porušenie zásady rovnosti zaobchádzania uvedenej v článku 5 ods. 3 štatútu.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/41

Žaloba podaná dňa 17. februára 2005: Talianska republika proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-82/05)

(2005/C 93/74)

Jazyk konania: taliančina

Talianska republika, v zastúpení: Antonio Cingolo, Avvocato dello Stato, podala 17. februára 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—

zrušil oznámenie z 8. decembra 2004, D (2004) 12075 s predmetom: Platby Komisie odlišné od požadovaných čiastok v súvislosti s Programom POR Campania, číslo žiadosti o platbu 2004 2245, prostredníctvom ktorého Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku – Zásahy v Cypre, Grécku, Taliansku, Malte, Maďarsku a Holandsku oznámila toto rozhodnutie: „ako je uvedené v liste ministerstva hospodárstva č. 0037474 z 25. 11. 2004, suma 1 994 835 eur nebola uznaná v súvislosti s opatrením 4.2, pokiaľ ide o zálohy na schémy pomoci prideľované do 19. 2. 2003 alebo o schémy, kde lehota na prihlásenie uplynula najneskôr k tomuto dátumu, ak ich konečný príjemca nepoužil na skutočné výdavky.“,

—	zrušil všetky spojené a následné akty,

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia sú totožné s tými, ktoré sú uvedené vo veci T-345/04 Talianska republika/Komisia (1).

(1) Ú. v. EÚ C 262, 23.10.2004, s. 55.

16.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 93/42

(2005/C 93/75)

Posledná publikácia Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únie

Ú. v. EÚ C 82, 2.4.2005

Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 69, 19.3.2005

Ú. v. EÚ C 57, 5.3.2005

Ú. v. EÚ C 45, 19.2.2005

Ú. v. EÚ C 31, 5.2.2005

Ú. v. EÚ C 19, 22.1.2005

Ú. v. EÚ C 6, 8.1.2005

Tieto texty sú dostupné na adresách:

EUR-Lex: http://europa.eu.int/eur-lex

CELEX: http://europa.eu.int/celex

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 93

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 48 16. apríla 2005

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Informácie
	Súdny dvor
	SÚDNY DVOR
2005/C 093/1	Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 22. februára 2005 vo veci C-141/02 P: Komisia Európskych spoločenstiev proti T-Mobile Austria GmbH (Odvolanie — Článok 90 ods. 3 Zmluvy ES (teraz článok 86 ods. 3 ES) — Výška poplatkov vymeraných Rakúskou republikou operátorom GSM — Čiastočné zamietnutie sťažnosti — Prípustnosť)	1

2005/C 093/2	Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 17. februára 2005 v spojených veciach C-453/02 a C-462/02 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesfinanzhof): Finanzamt Gladbeck proti Edith Linneweber a Finnanzamt Herne-West proti Savvas Akritidis (Šiesta smernica o DPH — Oslobodenie hazardných hier — Určenie podmienok a obmedzení oslobodenia — Zdanenie hier organizovaných mimo verejných kasín — Dodržiavanie zásady daňovej neutrality — Článok 13 bod B písm. f) — Priamy účinok)	1

2005/C 093/3	Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 17. februára 2005 vo veci C-134/03 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Giudice di pace di Genova-Voltri): Viacom Outdoor Srl proti Giotto Immobilier SARL (Voľné poskytovanie služieb — Hospodárska súťaž — Služby plagátovej propagácie reklamných správ — Vnútroštátna legislatíva zavádzajúca miestnu daň za reklamu — Poskytovanie služieb verejnej plagátovej propagácie obcami — Právomoc obcí upravovať poskytovanie služieb plagátovej propagácie reklamných správ — Nediskriminačné vnútroštátne zdanenie)	2

2005/C 093/4	Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 24. februára 2005 vo veci C-320/04: Komisia Európskych spoločenstiev proti Luxemburskému veľkovojvodstvu (Nesplnenie povinnosti členským štátom — Smernica 2000/43/ES — Neprebratie v stanovenej lehote)	2

2005/C 093/5	Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 24. februára 2005 vo veci C-327/04: Komisia Európskych spoločenstiev proti Fínskej republike (Nesplnenie povinnosti členským štátom — Smernica 200/43/ES — Neprebratie v stanovenej lehote)	3

2005/C 093/6	Uznesenie Súdneho dvora (druhá komora) z 1. decembra 2004 vo veci C-498/01 P: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) proti Zapf Creation AG (Odvolanie — Ochranná známka Spoločenstva — Nariadenie (ES) č. 40/94 — Absolútne dôvody zamietnutia zápisu — Článok 7 ods. 1 písm. b) a c) — Slovné spojenie New Born Baby — Zastavenie konania)	3

2005/C 093/7	Uznesenie Súdneho dvora (piata komora) zo 16. decembra 2004 vo veci C-222/03 P: Associazione Produttori Olivicoli Laziali (APOL) a Associazione Italiana Produttori Olivicoli (AIPO) proti Komisii Európskych spoločenstiev (Odvolanie — EPUZF — Zlepšenie podmienok spracovania a predaja poľnohospodárskych produktov — Projekt výstavby závodu na skladovanie, spracovanie a predaj olivového oleja — Zásada proporcionality — Vis maior — Práva na obranu)	4

2005/C 093/8	Vec C-12/05 P: Odvolanie podané dňa 18. januára 2005: H. Meister proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (tretia komora) z 28. októbra 2004 vo veci T-76/03, H. Meister proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)	4

2005/C 093/9	Vec C-18/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Commissione Tributaria Provinciale di Napoli z 15. júla 2004, ktorý súvisí s konaním: Casa di Cura Privata Salus SpA proti Agenzia Entrate Ufficio Napoli 4	5

2005/C 093/0	Vec C-19/05: Žaloba podaná dňa 20. januára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Dánskemu kráľovstvu	5

2005/C 093/1	Vec C-20/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Tribunale Civile e Penale di Forlì zo 14. decembra 2004, v trestnoprávnom konaní: K.J.W. Schwibbert	6

2005/C 093/2	Vec C-28/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozsudkom College van Beroep voor het Bedrijfsleven z 18. januára 2005, ktorý súvisí s konaním: 1. G. J. Dokter, 2. Maatschap Van den Top, 3. W. Boekhout proti Minister van Landbouw, Natuur en Voedselkwaliteit	6

2005/C 093/3	Vec C-34/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozsudkom College van Beroep voor het bedrijfsleven z 26. januára 2005, ktorý súvisí s konaním: Maatschap J. en G. P. en A. C. Schouten proti Minister van Landbouw, Natuurbeheer en Voedselkwaliteit	7

2005/C 093/4	Vec C-35/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Corte Suprema di Cassazione z 23. júna 2004 a 10. novembra 2004, ktorý súvisí s konaním: Reemtsma Cigarettenfabriken Gmbh proti Ministero delle Finanze	8

2005/C 093/5	Vec C-40/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozhodnutím Överklagandenämnden för högskolan z 1. februára 2005, ktorý súvisí s konaním: Kaj Lyyski proti Umeå universitet	8

2005/C 093/6	Vec C-41/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozsudkom Tribunal de première instance de Liège z 24. januára 2005, ktorý súvisí s konaním: Air Liquide Industries Belgium SA proti Province de Liège	9

2005/C 093/7	Vec C-42/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozsudkom Cour de cassation de Belgique (prvá komora) z 20. januára 2005, ktorý súvisí s konaním: Belgický štát proti Ring Occasions a Fortis Banque	9

2005/C 093/8	Vec C-45/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozsudkom College van Beroep voor bedrijfsleven z 2. februára 2005, ktorý súvisí s konaním: Maatschap Schonewille-Prins proti Minister van Landbouw, Natuurbeheer en Voedselkwaliteit	10

2005/C 093/9	Vec C-46/05: Žaloba podaná dňa 7. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Írsku	10

2005/C 093/0	Vec C-50/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozhodnutím Korkein Hallinto-oikeus zo 4. februára 2005, ktorý súvisí s konaním: Maija Terttu Inkeri Nikula	11

2005/C 093/1	Vec C-54/05: Žaloba podaná dňa 9. februára 2005: Komisia Európskych spoločenstiev proti Fínskej republike	11

2005/C 093/2	Vec C-56/05: Žaloba podaná dňa 9. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Helénskej republike	12

2005/C 093/3	Vec C-58/05: Žaloba podaná dňa 10. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Švédskemu kráľovstvu	13

2005/C 093/4	Vec C-60/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Tribunale amministrativo Regionale per la Lombardia zo 14. decembra 2004, ktorý súvisí s konaním: WWF Italia a i. proti Regione Lombardia, s vedľajším účastníkom ad opponendum Associazione migratoristi italiani	13

2005/C 093/5	Vec C-66/05: Žaloba podaná dňa 14. februára 2005: Komisia Európskych spoločenstiev proti Holandskému kráľovstvu	14

2005/C 093/6	Vec C-72/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozhodnutím Finanzgericht München z 1. februára 2005, ktorý súvisí s konaním: spoločná domácnosť Jörg a Stefanie Wollny proti Finanzamt Landshut	14

2005/C 093/7	Vec C-76/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozhodnutím Finanzgericht Köln z 27. januára 2005, ktorý súvisí s konaním: Herbert Schwarz a Marga Gootjes-Schwarz proti Finanzamt Bergisch Gladbach	15

2005/C 093/8	Vec C-78/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením Tribunale di Livorno z 19. januára 2005, ktorý súvisí s konaním: Gentilini Umberto proti Dal Colle Industria Dolciaria SpA	15

2005/C 093/9	Vec C-79/05: Žaloba podaná dňa 17. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike	16

2005/C 093/0	Vec C-81/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozsudkom Tribunal Superior de Justicia de Castilla y León, Sala de lo Social z 28. januára 2005, ktorý súvisí s konaním: Anacleto Cordero Alonso proti Fondo de Garantía Salarial	16

2005/C 093/1	Vec C-82/05: Žaloba podaná dňa 17. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Helénskej republike	17

2005/C 093/2	Vec C-84/05: Žaloba podaná dňa 18. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike	18

2005/C 093/3	Vec C-85/05: Žaloba podaná dňa 18. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike	18

2005/C 093/4	Vec C-86/05: Žaloba podaná dňa 18. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike	19

2005/C 093/5	Vec C-87/05: Žaloba podaná dňa 18. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike	19

2005/C 093/6	Vec C-88/05: Žaloba podaná dňa 18. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Fínskej republike	19

2005/C 093/7	Vec C-94/05: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozsudkom Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) z 9. decembra 2004, ktorý súvisí s konaním: Emsland-Stärke GmbH proti Bezirksregierung Weser-Ems	20

2005/C 093/8	Vec C-95/05: Žaloba podaná dňa 21. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Helénskej republike	21

2005/C 093/9	Vec C-96/05: Žaloba podaná dňa 21. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Helénskej republike	21

2005/C 093/0	Vec C-99/05: Žaloba podaná dňa 24. februára 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Fínskej republike	21

2005/C 093/1	Vec C-105/05: Žaloba podaná dňa 3. marca 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Fínskej republike	22

2005/C 093/2	Vec C-107/05: Žaloba podaná dňa 3. marca 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Fínskej republike	22

2005/C 093/3	Výmaz veci C-165/02	23

2005/C 093/4	Výmaz veci C-272/02	23

2005/C 093/5	Výmaz veci C-501/03	23

2005/C 093/6	Výmaz veci C-100/04	23

	SÚD PRVÉHO STUPŇA
2005/C 093/7	Rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. februára 2005 vo veci T-19/01, Chiquita Brands International, Inc. a iní proti Komisii Európskych spoločenstiev (Spoločná organizácia trhu — Banány — Žaloba o náhradu škody — Nariadenie č. 2362/98 — Dohoda o založení WTO a k nej pripojené dohody — Odporúčania a rozhodnutia orgánu WTO na urovnávanie sporov)	24

2005/C 093/8	Rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. februára 2005 vo veci T-139/01, Comafrica SpA a Dole Fresh Fruit Europe Ltd & Co. proti Komisii Európskych spoločenstiev (Spoločná organizácia trhu — Banány — Dovoz zo štátov AKT a tretích krajín — Nariadenie (ES) č. 896/2001 — Nariadenie (ES) č. 1121/2001 — Žaloba o neplatnosť — Prípustnosť — Osoba individuálne dotknutá — Žaloba o náhradu škody)	24

2005/C 093/9	Rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. februára 2005 vo veci T-256/01, Norman Pyres proti Komisii Európskych spoločenstiev (Úradníci — Výberové konanie na prijímanie dočasných zamestnancov — Nepripustenie ku skúškam — Vekové obmedzenie — Zásada zákazu diskriminácie)	25

2005/C 093/0	Rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. februára 2005 vo veci T-169/02, Cervecería Modelo, SA de CV proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (Ochranná známka Spoločenstva — Námietkové konanie — Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva predstavovanej fľaškou piva zahŕňajúcou slovný prvok negra modelo — Skoršia vnútroštátna obrazová ochranná známka Modelo — Pravdepodobnosť zámeny — Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94)	25

2005/C 093/1	Rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. februára 2005 vo veci T-296/02, Lidl Stiftung & Co. KG proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (Ochranná známka Spoločenstva — Námietky — Pravdepodobnosť zámeny — Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva LINDENHOF — Skoršia slovná a obrazová ochranná známka LINDERHOF — Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94)	26

2005/C 093/2	Rozsudok Súdu prvého stupňa z 1. februára 2005 vo veci T-57/03, Société provençale d'achat a de gestion (SPAG) SAS proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (Ochranná známka Spoločenstva — Námietkové konanie — Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva HOOLIGAN — Skoršie slovné ochranné známky OLLY GAN — Skutkové a právne prvky nepredložené ÚHVT — Prípustnosť — Pravdepodobnosť zámeny)	26

2005/C 093/3	Rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. februára 2005 vo veci T-137/03: Ornella Mancini proti Komisii Európskych spoločenstiev (Úradníci — Miesto lekára poradcu — Zmena oznámenia o voľnom pracovnom mieste — Zneužitie právomoci — Zloženie výberovej komisie — Porovnávacie skúmanie zásluh — Zjavná chyba v posúdení — Rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami — Žaloba o náhradu škody)	27

2005/C 093/4	Rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. februára 2005 vo veci T-172/03: Nicole Heurtaux proti Komisii Európskych spoločenstiev (Úradníci — Odmietnutie povýšenia — Neodôvodnenie — Porovnanie zásluh — Žaloba o neplatnosť)	27

2005/C 093/5	Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. februára 2005 vo veci T-284/03: Rosalinda Aycinena proti Komisii Európskych spoločenstiev (Úradníci — Menovanie do vyššej triedy kariérneho postupu — Zaradenie do stupňa)	27

2005/C 093/6	Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. februára 2005 vo veci T-354/03, Gemma Reggimenti proti Európskemu parlamentu (Úradníci — Náhrada cestovných výdavkov pre vyživované dieťa — Rozdelenie v prípade rozvodu dvoch manželov úradníkov)	28

2005/C 093/7	Uznesenie Súdu prvého stupňa z 31. januára 2005 vo veci T-447/04 R, Capgemini Nederland BV proti Komisii Európskych spoločenstiev (Verejné zmluvy na služby — Postup verejného obstarávania v rámci Spoločenstva — Konanie o predbežnom opatrení — Fumus boni juris — Naliehavosť)	28

2005/C 093/8	Vec T-496/04: Žaloba podaná dňa 23. decembra 2004: NORTRAIL Transport GmbH proti Komisii Európskych spoločenstiev	29

2005/C 093/9	Vec T-11/05: Žaloba podaná dňa 18. januára 2005: Wieland Werke AG, Buntmetall Amstetten Ges.m.b.H. a Austria Buntmetall AG proti Komisii Európskych spoločenstiev	29

2005/C 093/0	Vec T-31/05: Žaloba podaná dňa 25. januára 2005: Sergio Rossi S.p.A. proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)	30

2005/C 093/1	Vec T-34/05: Žaloba podaná dňa 31. januára 2005: Bayer CropScience AG, Makhteshim Agan Holding BV, Alfa Agricultural Supplies S.A. a Aragonesas Agro S.A. proti Komisii Európskych spoločenstiev	31

2005/C 093/2	Vec T-36/05: Žaloba podaná dňa 31. januára 2005: Coats Holdings Limited a J & P Coats Limited proti Komisii Európskych spoločenstiev	32

2005/C 093/3	Vec T-40/05: Žaloba podaná dňa 28. januára 2005: Ritec International Limited proti Komisii Európskych spoločenstiev	33

2005/C 093/4	Vec T-41/05: Žaloba podaná dňa 28. januára 2005: Dimon Incorporated proti Komisii Európskych spoločenstiev	33

2005/C 093/5	Vec T-42/05: Žaloba podaná dňa 31. januára 2005: Rhiannon Williams proti Komisii Európskych spoločenstiev	34

2005/C 093/6	Vec T-45/05: Žaloba podaná dňa 31. januára 2005: Micronas GmbH proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)	35

2005/C 093/7	Vec T-47/05: Žaloba podaná dňa 31. januára 2005: Pilar Ange Serrano a iní proti Európskemu parlamentu	36

2005/C 093/8	Vec T-48/05: Žaloba podaná dňa 28. januára 2005: Yves Franchet a Daniel Byk proti Komisii Európskych spoločenstiev	36

2005/C 093/9	Vec T-55/05: Žaloba podaná dňa 31. januára 2005: Rijn Schelde Mondia France proti Komisii Európskych spoločenstiev	37

2005/C 093/0	Vec T-58/05: Žaloba podaná dňa 3. februára 2005: Isabel Clara Centeno Mediavilla a iní proti Komisii Európskych spoločenstiev	38

2005/C 093/1	Vec T-60/05: Žaloba podaná dňa 2. februára 2005: Union française de l'express (UFEX) a iní proti Komisii Európskych spoločenstiev	39

2005/C 093/2	Vec T-76/05: Žaloba podaná dňa 18. februára 2005: Dario Scotto proti Komisii Európskych spoločenstiev	40

2005/C 093/3	Vec T-77/05: Žaloba podaná dňa 19. februára 2005: Andrea Balduini proti Komisii Európskych spoločenstiev	40

2005/C 093/4	Vec T-82/05: Žaloba podaná dňa 17. februára 2005: Talianska republika proti Komisii Európskych spoločenstiev	41

	III Oznámenia
2005/C 093/5	Posledná publikácia Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únieÚ. v. EÚ C 82, 2.4.2005	42