13.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 89/3

Oznámenie o začatí preskúmania uplynutia platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz chloridu draselného s pôvodom v Bielorusku a Rusku

(2005/C 89/03)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (1) antidumpingových opatrení platných na dovoz chloridu draselného s pôvodom v Bielorusku, Rusku a na Ukrajine, bola Komisii doručená žiadosť o preskúmanie podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 (2) („základné nariadenie“). Žiadosť o preskúmanie sa týka dovozu chloridu draselného s pôvodom v Bielorusku a Rusku („príslušné krajiny“).

1. ŽIADOSŤ O PRESKÚMANIE

Žiadosť podala 10. februára 2005 Európska asociácia výrobcov potaše (APEP) („žiadateľ“) v mene výrobcov zastupujúcich podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 99 %, z celkovej výroby chloridu draselného v rámci Spoločenstva.

2. VÝROBOK

Výrobok, ktorého sa preskúmanie týka, je chlorid draselný s pôvodom v Bielorusku a Rusku („príslušný výrobok“), v súčasnosti zatriedený pod číselné znaky KN 3104 20 10, 3104 20 50, 3104 20 90 a špeciálne zmesi v súčasnosti zatriedené pod číselné znaky KN ex 3105 20 10, ex 3105 20 90, ex 3105 60 90, ex 3105 90 91 a ex 3105 90 99. Tieto kódy KN sa uvádzajú len pre informáciu.

3. SÚČASNÉ OPATRENIA

V súčasnosti platné opatrenia predstavujú konečné antidumpingové clo uložené nariadením Rady (ES) č. 3068/92 (3).

4. DÔVODY PRESKÚMANIA

Žiadosť sa odôvodňuje tým, že uplynutie platnosti opatrení by mohlo viesť k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva.

Žiadateľ so zreteľom na ustanovenia článku 2 ods. 7 základného nariadenia určil pre Bielorusko normálnu hodnotu na základe ceny vo vhodnej krajine s trhovým hospodárstvom, ktorá je uvedená v odseku 5.1 písm. d) tohto oznámenia. Tvrdenie o pokračovaní dumpingu sa zakladá na porovnaní normálnej hodnoty stanovenej v prechádzajúcej vete, s vývoznými cenami príslušného výrobku týkajúcimi sa vývozu do EÚ.

Tvrdenie o pokračovaní dumpingu pre Rusko sa zakladá na porovnaní normálnej hodnoty určenej na základe domácich cien a vytvorenej normálnej hodnoty s vývoznými cenami príslušného výrobku týkajúcimi sa vývozu do EÚ.

Na základe uvedených skutočností sú vypočítané dumpingové rozpätia značné.

Čo sa týka opätovného výskytu dumpingu, údajne ide o vývoz z príslušných krajín do tretích krajín alebo území, ako je Čína, Brazília, Nórsko, Švajčiarsko, India a Severná Amerika, za dumpingové ceny.

Žiadateľ poskytol dôkazy o tom, že dovoz príslušného výrobku z Bieloruska a Ruska sa celkovo zvýšil v absolútnej hodnote a v hodnote podielu na trhu.

Objemy a ceny dovezeného príslušného výrobku mali údajne aj naďalej, okrem iných dôsledkov, negatívny dosah na podiel na trhu, predávané množstvá a úroveň účtovaných cien výrobným odvetvím Spoločenstva, čo viedlo k značným nepriaznivým vplyvom na celkovú výrobu a finančnú situáciu odvetvia Spoločenstva.

Žiadateľ tiež tvrdí, že ďalší škodlivý dumping je pravdepodobný. Žiadateľ v tejto súvislosti predkladá dôkazy o tom, že ak by sa umožnilo ukončenie opatrení, súčasná úroveň dovozu príslušného výrobku by sa pravdepodobne zvýšila v dôsledku nevyužívanej výrobnej kapacity a/alebo plánovaného zvýšenia výrobnej kapacity v príslušných krajinách.

Žiadateľ taktiež tvrdí, že nestabilná situácia v rámci výrobného odvetvia Spoločenstva by sa ďalej zhoršovala, ak by sa umožnilo ukončenie opatrení a akýkoľvek opätovný výskyt značného dovozu z príslušných krajín za dumpingové ceny by pravdepodobne viedol k opätovnému výskytu ďalšej ujmy výrobného odvetvia Spoločenstva.

5. POSTUP

Keďže sa po porade s Poradným výborom stanovilo, že existujú dostatočné dôkazy na odôvodnené začatie preskúmania uplynutia platnosti, Komisia týmto začína preskúmanie v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia.

5.1. Postup pri určovaní pravdepodobnosti dumpingu a ujmy

Prešetrovanie stanoví, či je pravdepodobné alebo nepravdepodobné, že uplynutie platnosti opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému dumpingu a ujmy.

a) Odobratie vzorky

Komisia sa môže vzhľadom na zrejmý počet strán, ktoré sa zúčastňujú tohto konania, rozhodnúť pre odobratie vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

i) Odobratie vzorky u dovozcov

Aby mohla rozhodnúť, či je odobratie vzorky potrebné, a ak je potrebné, aby mohla vybrať vzorku, Komisia žiada týmto všetkých dovozcov alebo zástupcov konajúcich v ich mene, aby sa prihlásili a poskytli tieto informácie o svojej spoločnosti alebo spoločnostiach v rámci lehoty stanovenej v odseku 6 písm. b) i) a vo formách uvedených v odseku 7 tohto oznámenia:

—	názov, adresa, e-mailová adresa, telefón a fax, a/alebo telexové čísla a kontaktná osoba,

—	celková výška obratu spoločnosti v eurách od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004,

—	celkový počet zamestnancov,

—	špecifikácia činností spoločnosti vzhľadom na príslušný výrobok,

—	objem a ďalší predaj dovezeného príslušného výrobku na trh Spoločenstva v tonách a hodnota v euro dovozu od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004,

—	názvy a špecifikácia činností všetkých dotknutých spoločností, ktoré sa zaoberajú výrobou a/alebo predajom príslušného výrobku,

—	akékoľvek ďalšie príslušné informácie, ktoré by pomohli Komisii pri výbere vzorky,

—	vyjadrenie, či spoločnosť alebo spoločnosti súhlasia s ich zaradením do vzorky, čo predpokladá vyplnenie dotazníka a prijatie prešetrovania uvedených odpovedí na mieste.

S cieľom získať informácie, ktoré pokladá za nevyhnutné pri výbere vzorky vývozcov Komisia môže taktiež kontaktovať známe združenia vývozcov.

ii) Konečný výber vzorky

Všetky zúčastnené strany, ktoré by chceli predložiť akékoľvek príslušné informácie týkajúce sa výberu vzorky, musia tak urobiť v lehote stanovenej v odseku 6 písm. b) bodu ii) tohto oznámenia.

Komisia zamýšľa urobiť konečný výber vzorky po porade s príslušnými stranami, ktoré prejavili ochotu byť zaradené do vzorky.

Spoločnosti zaradené do vzorky musia vyplniť dotazník v lehote stanovenej v odseku 6 písm. b) bodu iii) tohto oznámenia a musia spolupracovať v rámci prešetrovania.

b) Dotazníky

Komisia s cieľom získať informácie, ktoré pokladá pri prešetrovaní za nevyhnutné, pošle dotazníky skúmanému výrobnému odvetviu Spoločenstva a združeniu výrobcov v Spoločenstve, vývozcom/výrobcom v Bielorusku a Rusku, združeniu vývozcov/výrobcov, dovozcom, ktorémukoľvek združeniu dovozcov uvedeného v žiadosti alebo ktorý spolupracoval pri prešetrovaní vedúcom k opatreniam, ktoré sú predmetom súčasného preskúmania, a štátnym orgánom príslušných vyvážajúcich krajín.

V každom prípade všetky zúčastnené strany by mali okamžite faxom kontaktovať Komisiu, aby zistili, či sú na zozname v žiadosti a ak je to potrebné, vyžiadať dotazník v rámci lehoty stanovenej v odseku 6 písm. a) bodu i) tohto oznámenia za predpokladu, že lehota stanovená v odseku 6 písm. a) bodu ii) tohto oznámenia sa týka všetkých zúčastnených strán.

Tieto informácie musia byť spolu s podpornými dôkazmi doručené Komisii v lehote stanovenej v bode 6 písm. a) bodu ii) tohto oznámenia.

c) Zhromažďovanie informácií a vypočutia

Týmto sa všetky zúčastnené strany vyzývajú, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie iné ako uvedené v dotazníku a poskytli podporné dôkazy. Tieto informácie musia byť spolu s podpornými dôkazmi doručené Komisii v lehote stanovenej v bode 6 písm. a) bodu ii) tohto oznámenia.

Komisia môže okrem toho vypočuť zúčastnené strany, pokiaľ predložia žiadosť, ktorá preukáže, že existujú konkrétne dôvody na ich vypočutie. Táto žiadosť sa musí predložiť v rámci lehoty stanovenej v bode 6 písm. a) bod ii) tohto oznámenia.

d) Výber krajiny s trhovým hospodárstvom

V predchádzajúcom prešetrovaní bola na určenie normálnej hodnoty v prípade Bieloruska ako vhodná krajina s trhovým hospodárstvom použitá Kanada. Komisia predpokladá, že na tento účel použije znovu Kanadu. Týmto sa zúčastnené strany vyzývajú, aby sa vyjadrili k vhodnosti výberu tejto krajiny v rámci presne stanovenej lehoty v bode 6 písm. c) tohto oznámenia.

5.2. Postup určenia záujmov Spoločenstva

V súlade s článkom 21 základného nariadenia a v prípade, že sa potvrdí pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy, určí sa, či zachovanie alebo zrušenie antidumpingových opatrení nebude poškodzovať záujmy Spoločenstva. Z tohto dôvodu výrobné odvetvie Spoločenstva, dovozcovia, združenia, ktoré ich zastupujú, zástupcovia užívateľov a reprezentatívne spotrebiteľské organizácie, za predpokladu, že dokážu objektívne prepojenie medzi svojou činnosťou a príslušným výrobkom, sa môžu v rámci lehoty stanovenej v odseku 6 písm. a) bodu ii) tohto oznámenia, prihlásiť a poskytnúť Komisii informácie. Strany, ktoré konali v súlade s predchádzajúcou vetou, môžu požiadať o vypočutie, pokiaľ uvedú konkrétne dôvody na ich vypočutie v rámci lehoty stanovenej v odseku 6 písm. a) bodu iii) tohto oznámenia. Treba poznamenať, že informácie predložené podľa článku 21 sa budú brať do úvahy, ak boli v čase predloženia podložené praktickými dôkazmi.

6. ČASOVÉ LEHOTY

a) Všeobecné lehoty

i) Pre strany na vyžiadanie dotazníka

Všetky zúčastnené strany, ktoré nespolupracovali na prešetrovaní vedúcemu k opatreniam, ktoré boli predmetom súčasného preskúmania, by si mali vyžiadať dotazník čo najskôr, najneskôr však 15 dní po uverejnení tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

ii) Strany, ktoré sa chcú prihlásiť, predložia vyplnené dotazníky a ďalšie informácie.

Všetky zúčastnené strany, ak sa ich zastúpenia majú zohľadniť počas prešetrovania, sa musia prihlásiť, kontaktovať Komisiu, oznámiť svoje stanoviská a predložiť vyplnené dotazníky či akékoľvek ďalšie informácie 40 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, ak nie je uvedené inak. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že uplatňovanie väčšiny procesných práv stanovených v základnom nariadení závisí od prihlásenia sa strany v rámci uvedeného obdobia.

iii) Vypočutia

V rámci uvedenej 40-dňovej lehoty môžu všetky zúčastnené strany taktiež požiadať o vypočutie pred Komisiou.

b) Presne stanovená lehota týkajúca sa odobratia vzorky

Informácie špecifikované v odseku 5.1 písm. a) bodu i) treba Komisii doručiť do 15 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, za predpokladu, že Komisia zamýšľa konzultovať svoj konečný výber s príslušnými stranami, ktoré prejavili svoju ochotu byť zaradené do vzorky do 21 dní od uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

ii)	Všetky ďalšie závažné informácie týkajúce sa výberu vzorky s odvolaním sa na odsek 5.1 písm. a) ii) musia byť Komisii doručené do 21 dní od uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

iii)	Odpovede na dotazník od strán zaradených do vzorky musia byť Komisii doručené do 37 dní odo dňa oznámenia o ich zaradení do vzorky.

c) Osobitná lehota na výber krajiny s trhovým hospodárstvom

Strany zúčastňujúce sa na prešetrovaní sa môžu vyjadriť k vhodnosti Kanady, ktorá, ako je uvedené v bode 5.1 písm. d) tohto oznámenia, sa predpokladá použiť ako krajina s trhovým hospodárstvom na účely určenia normálnej hodnoty, pokiaľ ide o Bielorusko. Tieto pripomienky musia byť doručené Komisii do 10 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

7. PÍSOMNÉ PODANIA, VYPLNENÉ ODPOVEDE NA DOTAZNÍKY A KOREŠPONDENCIA

Všetky podania a žiadosti predložené zúčastnenými stranami musia byť vyhotovené v písomnej forme (nie v elektronickom formáte, ak nie je uvedené inak) a musia uvádzať názov, adresu, adresu elektronickej pošty, číslo telefónu a faxu a/alebo telexové čísla zúčastnenej strany. Všetky písomné podania, vrátane informácií vyžadovaných v tomto oznámení, odpovedí na dotazník a korešpondencie, ktoré zúčastnené strany poskytujú ako dôverné, sa označujú ako „Obmedzené“ a v súlade s článkom 19 ods. 2 základného nariadenia sa k nim pripojí verzia, ktorá nemá dôverný charakter s označením „NA ÚČELY KONTROLY ZÚČASTNENÝMI STRANAMI“.

Adresa Komisie na korešpondenciu:

European Commission

Directorate General for Trade

Directorate B

Office: J-79 5/16

B-1049 Brussels

Fax: (32-2) 295 65 05

8. ODMIETNUTIE SPOLUPRÁCE

V prípadoch, ak ktorákoľvek zúčastnená strana odmietne umožniť prístup k potrebným informáciám alebo ich inak neposkytne v stanovenej lehote, alebo výrazne bráni prešetrovaniu, pozitívne či negatívne zistenia sa môžu v súlade s článkom 18 základného nariadenia stanoviť na základe dostupných skutočností.

Ak sa zistí, že ktorákoľvek zúčastnená strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, tieto informácie sa nezohľadnia a podľa článku 18 základného nariadenia sa môžu využiť dostupné skutočnosti. Ak niektorá zo zúčastnených strán nespolupracuje alebo spolupracuje iba čiastočne, a zistenia sa preto zakladajú na dostupných skutočnostiach podľa článku 18 základného nariadenia, výsledok môže byť pre túto stranu menej priaznivý, než by tomu bolo v prípade jej spolupráce.

9. ČASOVÝ ROZVRH PREŠETROVANIA

Podľa článku 11 ods. 5 základného nariadenia bude prešetrovanie uzavreté do 15 mesiacov odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

(1) Ú. v. EÚ C 249, 8. 10. 2004, s. 3.

(2) Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (EÚ) č. 461/2004 (Ú. v. EÚ L 77, 13.3.2004, s. 12).

(3) Ú. v. ES L 308, 24.10.1992, s. 41. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 992/2004 (Ú. v. EÚ L 182, 19.5.2004, s. 23.).

13.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 89/7

Oznámenie o začatí čiastočného predbežného preskúmania antidumpingových opatrení týkajúcich sa dovozu chloridu draselného pôvodom z Bieloruska

(2005/C 89/04)

V súlade s článkom 11 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 (1) („základné nariadenie“) bola Komisii predložená žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie.

1. ŽIADOSŤ O PRESKÚMANIE

Žiadosť bola podaná spoločnosťou Republican Unitary Enterprise „PA Belaruskali“ (žiadateľ), jediným vyvážajúcim výrobcom v Bielorusku.

Žiadosť sa vzťahuje len na prešetrenie dumpingu pokiaľ ide o žiadateľa.

2. VÝROBOK

Predmetom preskúmania je chlorid draselný pôvodom z Bieloruska („príslušný výrobok“) zvyčajne označovaný kódmi KN 3104 20 10, 3104 20 50, 3104 20 90 a zvláštne zmesi zvyčajne označované kódmi KN ex 3105 20 10, ex 3105 20 90, ex 3105 60 90, ex 3105 90 91 a ex 3105 90 99. Uvedené kódy KN sú uvádzané len na informačné účely.

3. SÚČASNÉ OPATRENIA

V súčasnosti platnými opatreniami sú konečné antidumpingové clo uložené nariadením Rady (ES) č. 3068/92 (2).

4. DÔVODY PRESKÚMANIA

Žiadosť je podľa článku 11 ods. 3 založená na dôkaze prima facie poskytnutom žiadateľom, že pokiaľ ide o žiadateľa, okolnosti, na základe ktorých boli prijaté opatrenia, sa zmenili, a že tieto zmeny sú trvalého charakteru.

Žiadateľ ďalej uvádza a predkladá dôkazy, že dlhodobé porovnávanie normálnej hodnoty vo vhodnej tretej krajine s trhovým hospodárstvom a jeho vývoznej ceny do EÚ by viedlo k zníženiu dumpingu výrazne pod úroveň súčasných opatrení. Z tohto dôvodu zachovanie zavedených opatrení na súčasnej úrovni, založenej na predtým stanovenej úrovni dumpingu, už nie je ďalej potrebné na vyrovnanie dumpingu.

5. POSTUP STANOVENIA DUMPINGU

Keďže Komisia po konzultácii s poradným výborom stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie čiastočného predbežného preskúmania, začína týmto preskúmanie v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia za účelom stanovenia dumpingového rozpätia pre žiadateľa ako aj výšky cla, ktorá by mala byť na dovoz príslušného výrobku do Spoločenstva použitá.

Na základe prešetrovania sa posúdi potreba zachovať, odstrániť alebo zmeniť a doplniť súčasné opatrenia, pokiaľ ide o žiadateľa uvedeného v odseku 1.

a) Dotazníky

S cieľom získať informácie nevyhnutné na prešetrovanie zašle Komisia žiadateľovi a orgánom príslušnej krajiny vývozu dotazníky. Tieto informácie by mali byť spolu s podpornými dôkazmi doručené Komisii v lehote stanovenej v odseku 6 písm. a) bod i) tohto oznámenia.

b) Zhromažďovanie informácií a vypočutia

Týmto sa všetky zúčastnené strany vyzývajú, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie iné ako odpovede na dotazník a poskytli podporné dôkazy. Tieto informácie musia byť spolu s podpornými dôkazmi doručené Komisii v lehote stanovenej v odseku 6 písm. a) bod i) tohto oznámenia.

Komisia môže navyše vypočuť zúčastnené strany, a to za predpokladu, že predložia žiadosť, ktorá preukáže, že na ich vypočutie existujú konkrétne dôvody. Táto žiadosť musí byť predložená v rámci lehoty stanovenej v odseku 6 písm. a) bod ii) tohto oznámenia.

c) Výber krajiny s trhovým hospodárstvom

Počas predchádzajúceho prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu súčasných opatrení, sa na účely stanovenia normálnej hodnoty v súvislosti s Bieloruskom použila ako vhodná krajina s trhovým hospodárstvom Kanada. Komisia predpokladá, že v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia použije na tieto účely opäť Kanadu. Týmto sa všetky zúčastnené strany vyzývajú, aby sa vyjadrili k vhodnosti tohto výberu v osobitnej lehote stanovenej v odseku 6 písm. b) tohto oznámenia.

6. LEHOTY

a) Všeobecné lehoty

i) Pre zúčastnené strany za účelom prihlásenia sa, predloženia odpovedí na dotazníky a ďalších informácií.

Všetky zúčastnené strany, ak sa ich zastúpenia majú počas prešetrovania zohľadniť, sa musia prihlásiť kontaktovaním Komisie, oznámiť svoje stanoviská a predložiť odpovede na dotazníky či akékoľvek iné informácie do 40 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, ak nie je uvedené inak. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že uplatnenie väčšiny procesných práv stanovených v základnom nariadení závisí od prihlásenia sa príslušnej strany v rámci uvedeného obdobia. Okrem toho musí žiadateľ predložiť vyplnený dotazník v rámci uvedenej 40-dňovej lehoty.

ii) Vypočutia

V rámci uvedenej 40-dňovej lehoty môžu všetky zúčastnené strany tiež požiadať o vypočutie Komisiou.

b) Osobitná lehota týkajúca sa výberu krajiny s trhovým hospodárstvom

Strany zúčastňujúce sa na prešetrovaní môžu mať pripomienky k vhodnosti Kanady, o ktorej sa uvažuje, ako je uvedené v odseku 5 písm. c) tohto oznámenia, ako o krajine s trhovým hospodárstvom na účely stanovenia normálnej hodnoty v súvislosti s Bieloruskom. Tieto pripomienky musia byť Komisii doručené do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

7. PÍSOMNÉ PODANIA, ODPOVEDE NA DOTAZNÍK A KOREŠPONDENCIA

Všetky podania a žiadosti predložené zúčastnenými stranami musia byť vyhotovené v písomnej forme (nie v elektronickom formáte, ak nie je uvedené inak) a musia uvádzať meno, adresu, e-mailovú adresu, číslo telefónu a faxu a/alebo telexu zúčastnenej strany. Všetky písomné podania, vrátane informácií vyžadovaných v tomto oznámení, odpovedí na dotazník a korešpondencie, ktoré zúčastnené strany poskytli ako dôverné, sa označujú ako „Obmedzené (3)“ a v súlade s článkom 19 ods. 2 základného nariadenia sa k nim pripojí verzia, ktorá nemá dôverný charakter s označením „NA ÚČELY KONTROLY ZÚČASTNENÝMI STRANAMI“.

Adresa Komisie na korešpondenciu:

European Commission

Directorate General for Trade

Directorate B

Office: J-79 5/16

B-1049 Brussels

Fax (32-2) 295 65 05

Telex COMEU B 21877.

8. ODMIETNUTIE SPOLUPRÁCE

V prípade, ak ktorákoľvek zo zúčastnených strán odmietne sprístupniť alebo neposkytne potrebné informácie v rámci lehoty alebo výrazne bráni prešetrovaniu, v súlade s článkom 18 základného nariadenia sa dočasné alebo konečné, pozitívne či negatívne zistenia môžu stanoviť na základe dostupných informácií.

Ak sa zistí, že ktorákoľvek zo zúčastnených strán poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, tieto informácie sa nebudú brať do úvahy a môžu sa využiť dostupné informácie. Ak niektorá zo zúčastnených strán nespolupracuje, alebo spolupracuje iba čiastočne a zistenia sa preto zakladajú na dostupných skutočnostiach podľa článku 18 základného nariadenia, výsledok môže byť pre túto stranu menej priaznivý, než by tomu bolo v prípade jej spolupráce.

(1) Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 461/2004 (Ú. v. EÚ L 77, 13.3.2004, s. 12).

(2) Ú. v. ES L 308, 24.10.1992, s. 41. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 992/2004 (Ú. v. EÚ L 182, 19.5.2004, s. 23).

(3) Toto označenie znamená, že ide o interný dokument. Je chránený podľa článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43). Ide o dôverný dokument podľa článku 19 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 (Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1) a článku 6 Dohody Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o implementácii článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994 (Antidampingová dohoda).

13.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 89/9

Informačný postup — Technické pravidlá

(2005/C 89/05)

(Text s významom pre EHP)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorá stanovuje postup pre poskytovanie informácií v oblasti technických noriem a predpisov a pravidiel pre služby informačnej spoločnosti. (Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37; Ú. v. ES L 217, 5.8.1998, s. 18).

Oznámenia o navrhovaných národných technických pravidlách, ktoré obdržala Komisia

Odkaz (1)	Názov	Koniec trojmesačnej lehoty na pripomienky (2)
2005/0120/PL	Nariadenie Ministerstva hospodárstva a práce vo veci zoznamu pyrotechnických výrobkov, pre získavanie ktorých, uskladňovanie a ich používanie nie je potrebné získať povolenie	20. 6. 2005
2005/0121/PL	Nariadenie Ministra hospodárstva a práce vo veci spôsobu vykonávania činností s použitím výbušných materiálov, ktoré sú určené pre civilné používanie.	20. 6. 2005
2005/0122/PL	Nariadenie Ministra hospodárstva a práce vo veci spôsobu uskladňovania výbušných materiálov, ktoré sú určené pre civilné používanie v dočasnom sklade.	20. 6. 2005
2005/0123/NL	Rozhodnutie Ministra zdravotníctva, sociálnych vecí a športu, obsahujúce stanovenie pravidiel postupu týkajúceho sa noriem, ktoré sa majú použiť, z hľadiska bezpečnosti balónov	20. 6. 2005
2005/0124/NL	Návrh zákona obsahujúci pravidlá, týkajúce sa meracích jednotiek a predaja a použitia meracích prístrojov (metrologický zákon).	20. 6. 2005
2005/0125/E	Návrh kráľovského výnosu, ktorým sa schvaľuje technický predpis o inšpekcii a dohľade nad rozmnožovacím materiálom pestovaných húb	20. 6. 2005
2005/0126/S	Predpisy o zmene predpisov Štátnej záchrannej služby (SRVFS 2004:14) o preprave nebezpečných tovarov po ceste a v terénne (ADR-S)	20. 6. 2005
2005/0127/S	Predpisy o zmeny predpisov Štátnej záchrannej služby (SRVFS 2004:15) o preprave nebezpečných tovarov po železnici (RID-S)	20. 6. 2005
2005/0128/DK	Oznámenie o zmene oznámenia o ekologickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov	20. 6. 2005
2005/0129/CZ	Návrh vyhlášky, ktorou sa mení vyhláška č. 323/2004 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o vinohradníctve a vinárstve	20. 6. 2005
2005/0131/S	Predpisy Úradu pre ochranu zvierat (Veterinárnej správy) o zmene predpisov a všeobecných doporučení Úradu pre ochranu zvierat (DFS 2004:17) o chove zvierat v rámci poľnohospodárstva a pod.	23. 6. 2005
2005/0132/LV	Návrh zákona „Zákon o činnosti bezpečnostnej služby“	27. 6. 2005
2005/0133/NL	Zmena zákona o elektrickej energii r. 1998 a zákona o zemnom plyne v súvislosti s podrobnejšími pravidlami týkajúcimi sa nezávislej správy siete	24. 6. 2005
2005/0134/NL	Nariadenie pre zmenu nariadenia o pive výrobného združenia Productschap Dranken 2003.	24. 6. 2005
2005/0135/S	Návrh zákona o národných top internetových doménach pre Švédsko	27. 6. 2005
2005/0136/I	Medzidirektoriátna vyhláška prinášajúca Technické pravidlá výroby a metódy technickej kontroly zábavnej a rekreačnej techniky podľa § 110 odst. 7 Zbierky zákonov o verejnej bezpečnosti („T.U.L.P.S.“)	27. 6. 2005

Komisia upozorňuje na rozsudok vynesený 30. apríla 1996 v prípade „CIA Security“ (C-194/94 – ECR I, s. 2201), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že články 8 a 9 smernice 98/34/ES (pôvodne 83/189/EHS) sa majú interpretovať v tom zmysle, že jednotlivci sa na ne môžu odvolávať pred národnými súdmi a tie musia upustiť od uplatňovania národných technických predpisov, ktoré neboli oznámené v súlade s touto smernicou.

Tento rozsudok potvrdzuje oznámenie Komisie z 1. októbra 1986 (Ú. v ES C 245, 1.10.1986, s. 4).

Rovnako nedodržanie oznamovacej povinnosti spôsobí, že príslušné technické predpisy budú neaplikovateľné, a teda nevynútiteľné voči jednotlivcom.

Ďalšie informácie ohľadom oznamovacieho postupu môžete získať na adresách:

Európska komisia

DG Enterprise and Industry, Unit C3

B–1049 Brusel,

e-mail: Dir83-189-Central@cec.eu.int

alebo na webovej stránke: http://europa.eu.int/comm/enterprise/tris/.

V prípade, že potrebujete ďalšie informácie ohľadom oznamov, kontaktujte príslušné národné inštitúcie, zoznam ktorých uvádzame nižšie:

ZOZNAM NÁRODNÝCH INŠTITÚCIÍ, ZODPOVEDÝCH ZA VYKONÁVANIE SMERNICE 98/34/ES

BELGICKO

BELNotif

Qualité et Sécurité

SPF Economie, PME, Classes moyennes et Energie

NG III – 4ème étage

boulevard du Roi Albert II / 16

B-1000 Bruxelles

Pani Pascaline Descamps

Tel.: (32) 2 206 46 89

Fax: (32) 2 206 57 46

E-mail: pascaline.descamps@mineco.fgov.be

paolo.caruso@mineco.fgov.be

Spoločný e-mail: belnotif@mineco.fgov.be

Webová stránka: http://www.mineco.fgov.be

ČESKÁ REPUBLIKA

Czech Office for Standards, Metrology and Testing

Gorazdova 24

P.O. BOX 49

CZ-128 01 Praha 2

Pani Helena Fofonková

Tel.: (420) 224 907 125

Fax: (420) 224 907 122

E-mail: fofonkova@unmz.cz

Spoločný e-mail: eu9834@unmz.cz

Webová stránka: http://www.unmz.cz

DÁNSKO

Erhvervs- og Boligstyrelsen

Dahlerups Pakhus

Langelinie Allé 17

DK-2100 Copenhagen Ø (alebo DK-2100 Copenhagen OE)

Tel.: (45) 35 46 66 89 (direct)

Fax: (45) 35 46 62 03

E-mail: Pani Birgitte Spühler Hansen - bsh@ebst.dk

Spoločná schránka pre oznamy - noti@ebst.dk

Webová stránka: http://www.ebst.dk/Notifikationer

NEMECKO

Bundesministerium für Wirtschaft und Arbeit

Referat XA2

Scharnhorststr. 34 - 37

D-10115 Berlin

Pani Christina Jäckel

Tel.: (49) 30 2014 6353

Fax: (49) 30 2014 5379

E-mail: infonorm@bmwa.bund.de

Webová stránka: http://www.bmwa.bund.de

ESTÓNSKO

Ministry of Economic Affairs and Communications

Harju str. 11

EE-15072 Tallinn

Pán Margus Alver

Tel.: (372) 6 256 405

Fax: (372) 6 313 660

E-mail: margus.alver@mkm.ee

Spoločný e-mail: el.teavitamine@mkm.ee

GRÉCKO

Ministry of Development

General Secretariat of Industry

Mesogeion 119

GR-101 92 ATHENS

Tel.: (30) 210 696 98 63

Fax: (30) 210 696 91 06

ELOT

Acharnon 313

GR-111 45 ATHENS

Tel.: (30) 210 212 03 01

Fax: (30) 210 228 62 19

E-mail: 83189in@elot.gr

Webová stránka: http://www.elot.gr

ŠPANIELSKO

Ministerio de Asuntos Exteriores

Secretaría de Estado de Asuntos Europeos

Direccion General de Coordinacion del Mercado Interior y otras Políticas Comunitarias

Subdireccion General de Asuntos Industriales, Energéticos, de Transportes y Comunicaciones y de Medio Ambiente

C/Padilla, 46, Planta 2a, Despacho: 6218

E-28006 MADRID

Pán Angel Silván Torregrosa

Tel.: (34) 91 379 83 32

Pani Esther Pérez Peláez

Technický poradca

E-mail: esther.perez@ue.mae.es

Tel.: (34) 91 379 84 64

Fax: (34) 91 379 84 01

E-mail: d83-189@ue.mae.es

FRANCÚZSKO

Délégation interministérielle aux normes

Direction générale de l'Industrie, des Technologies de l'information et des Postes (DiGITIP)

Service des politiques d'innovation et de compétitivité (SPIC)

Sous-direction de la normalisation, de la qualité et de la propriété industrielle (SQUALPI)

DiGITIP 5

12, rue Villiot

F-75572 Paris Cedex 12

Pani Suzanne Piau

Tel.: (33) 1 53 44 97 04

Fax: (33) 1 53 44 98 88

E-mail: suzanne.piau@industrie.gouv.fr

Pani Françoise Ouvrard

Tel.: (33) 1 53 44 97 05

Fax: (33) 1 53 44 98 88

E-mail: francoise.ouvrard@industrie.gouv.fr

ÍRSKO

NSAI

Glasnevin

Dublin 9

Ireland

Pán Tony Losty

Tel.: (353) 1 807 38 80

Fax: (353) 1 807 38 38

E-mail: tony.losty@nsai.ie

Webová stránka: http://www.nsai.ie

TALIANSKO

Ministero delle attività produttive

Dipartimento per le imprese

Direzione Generale per lo sviluppo produttivo e la competitività

Ufficio F1 - Ispettorato tecnico dell'industria

Via Molise 2

I-00187 Roma

Pán Vincenzo Correggia

Tel.: (39) 06 47 05 22 05

Fax: (39) 06 47 88 78 05

E-mail: vincenzo.correggia@minindustria.it

Pán Enrico Castiglioni

Tel.: (39) 06 47 05 26 69

Fax: (39) 06 47 88 77 48

E-mail: enrico.castiglioni@minindustria.it

E-mail: ispettoratotecnico@minindustria.flexmail.it

Webová stránka: http://www.minindustria.it

CYPRUS

Cyprus Organization for the Promotion of Quality

Ministry of Commerce, Industry and Tourism

13, A. Araouzou street

CY-1421 Nicosia

Tel.: (357) 22 409313 or (357) 22 375053

Fax: (357) 22 754103

Pán Antonis Ioannou

Tel.: (357) 22 409409

Fax: (357) 22 754103

E-mail: aioannou@cys.mcit.gov.cy

Pani Thea Andreou

Tel.: (357) 22 409 404

Fax: (357) 22 754 103

E-mail: tandreou@cys.mcit.gov.cy

Spoločný e-mail: dir9834@cys.mcit.gov.cy

Webová stránka: http://www.cys.mcit.gov.cy

LOTYŠSKO

Division of the Commercial Normative, SOLVIT and Notification

Internal Market Department of the

Ministry of Economics of the Republic of Latvia

55, Brvibas str.

Riga

LV-1519

Pani Agra Ločmele

Senior Officer of the Division of the Commercial Normative, SOLVIT and Notification

E-mail: agra.locmele@em.gov.lv

Tel.: (371) 7031236

Fax: (371) 7280882

E-mail: notification@em.gov.lv

LITVA

Lithuanian Standards Board

T. Kosciuskos g. 30

LT-01100 Vilnius

Pani Daiva Lesickiene

Tel.: (370) 5 2709347

Fax: (370) 5 2709367

E-mail: dir9834@lsd.lt

Webová stránka: http://www.lsd.lt

LUXEMBURSKO

SEE - Service de l'Energie de l'Etat

34, avenue de la Porte-Neuve

B.P. 10

L-2010 Luxembourg

Pán J.P. Hoffmann

Tel.: (352) 46 97 46 1

Fax: (352) 22 25 24

E-mail: see.direction@eg.etat.lu

Webová stránka: http://www.see.lu

MAĎARSKO

Hungarian Notification Centre –

Ministry of Economy and Transport

Budapešť

Honvéd u. 13-15.

H-1055

Pán Zsolt Fazekas

E-mail: fazekaszs@gkm.hu

Tel.: (36) 1 374 2873

Fax: (36) 1 473 1622

E-mail: notification@gkm.hu

Webová stránka: http://www.gkm.hu/dokk/main/gkm

MALTA

Malta Standards Authority

Level 2

Evans Building

Merchants Street

VLT 03

MT-Valletta

Tel.: (356) 2124 2420

Fax: (356) 2124 2406

Pani Lorna Cachia

E-mail: lorna.cachia@msa.org.mt

Spoločný e-mail: notification@msa.org.mt

Webová stránka: http://www.msa.org.mt

HOLANDSKO

Ministerie van Financiën

Belastingsdienst/Douane Noord

Team bijzondere klantbehandeling

Centrale Dienst voor In-en uitvoer

Engelse Kamp 2

Postbus 30003

9700 RD Groningen

Nederland

Pán Ebel van der Heide

Tel.: (31) 50 5 23 21 34

Pani Hennie Boekema

Tel.: (31) 50 5 23 21 35

Pani Tineke Elzer

Tel.: (31) 50 5 23 21 33

Fax: (31) 50 5 23 21 59

Spoločný e-mail:

Enquiry.Point@tiscali-business.nl

Enquiry.Point2@tiscali-business.nl

RAKÚSKO

Bundesministerium für Wirtschaft und Arbeit

Abteilung C2/1

Stubenring 1

A-1010 Wien

Pani Brigitte Wikgolm

Tel.: (43) 1 711 00 58 96

Fax: (43) 1 715 96 51 or (43) 1 712 06 80

E-mail: not9834@bmwa.gv.at

Webová stránka: http://www.bmwa.gv.at

POĽSKO

Ministry of Economy and Labour

Department for European and Multilateral Relations

Plac Trzech Krzyży 3/5

PL-00-507 Warszawa

Pani Barbara Nieciak

Tel.: (48) 22 693 54 07

Fax: (48) 22 693 40 28

E-mail: barnie@mg.gov.pl

Pani Agata Gągor

Tel.: (48) 22 693 56 90

Spoločný e-mail: notyfikacja@mg.gov.pl

PORTUGALSKO

Instituto Portugês da Qualidade

Rua Antonio Gião, 2

P-2829-513 Caparica

Pani Cândida Pires

Tel.: (351) 21 294 82 36 or 81 00

Fax: (351) 21 294 82 23

E-mail: c.pires@mail.ipq.pt

Spoločný e-mail: not9834@mail.ipq.pt

Webová stránka: http://www.ipq.pt

SLOVINSKO

SIST – Slovenian Institute for Standardization

Contact point for 98/34/EC and WTO-TBT Enquiry Point

Šmartinska 140

SLO-1000 Ljubljana

Tel.: (386) 1 478 3041

Fax: (386) 1 478 3098

E-mail: contact@sist.si

Pani Vesna Stražišar

SLOVENSKO

Pani Kvetoslava Steinlová

Director of the Department of European Integration,

Office of Standards, Metrology and Testing of the Slovak Republic (Riaditeľka Odboru európskej integrácie, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky)

Štefanovičova 3

SK-814 39 Bratislava

Tel.: (421) 2 5249 3521

Fax: (421) 2 5249 1050

E-mail: steinlova@normoff.gov.sk

FÍNSKO

Kauppa-ja teollisuusministeriö

(Ministry of Trade and Industry)

Adresa pre návštevy:

Aleksanterinkatu 4

FIN-00171 Helsinki

Katakatu 3

FIN-00120 Helsinki

Poštová adresa:

PO Box 32

FIN-00023 Government

Pán Henri Backman

Tel.: (358) 9 1606 36 27

Fax: (358) 9 1606 46 22

E-mail: henri.backman@ktm.fi

Pani Katri Amper

Spoločný e-mail: maaraykset.tekniset@ktm.fi

Webová stránka: http://www.ktm.fi

ŠVÉDSKO

Kommerskollegium

Box 6803

Drottninggatan 89

S-113 86 Stockholm

Pani Kerstin Carlsson

Tel.: (46) 86 90 48 82 or (46) 86 90 48 00

Fax: (46) 8 690 48 40 or (46) 83 06 759

E-mail: kerstin.carlsson@kommers.se

Spoločný e-mail: 9834@kommers.se

Webová stránka: http://www.kommers.se

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Department of Trade and Industry

Standards and Technical Regulations Directorate 2

151 Buckingham Palace Road

London SW1 W 9SS

United Kingdom

Pán Philip Plumb

Tel.: (44) 2072151488

Fax: (44) 2072151529

E-mail: philip.plumb@dti.gsi.gov.uk

Spoločný e-mail: 9834@dti.gsi.gov.uk

Webová stránka: http://www.dti.gov.uk/strd

EFTA - ESA

EFTA Surveillance Authority

Rue Belliard 35

B-1040 Bruxelles

Pani Adinda Batsleer

Tel.: (32) 2 286 18 61

Fax: (32) 2 286 18 00

E-mail: aba@eftasurv.int

Pani Tuija Ristiluoma

Tel.: (32) 2 286 18 71

Fax: (32) 2 286 18 00

E-mail: tri@eftasurv.int

Spoločný e-mail: DRAFTTECHREGESA@eftasurv.int

Webová stránka: http://www.eftasurv.int

EFTA

Goods Unit

EFTA Secretariat

Rue de Trêves 74

B-1040 Bruxelles

Pani Kathleen Byrne

Tel.: (32) 2 286 17 34

Fax: (32) 2 286 17 42

E-mail: kathleen.byrne@efta.int

Spoločný e-mail: DRAFTTECHREGEFTA@efta.int

Webová stránka: http://www.efta.int

TURECKO

Undersecretariat of Foreign Trade

General Directorate of Standardisation for Foreign Trade

Inönü Bulvari no 36

06510

Emek - Ankara

Pán Saadettin Doğan

Tel.: (90) 312 212 58 99

(90) 312 204 81 02

Fax: (90) 312 212 87 68

E-mail: dtsabbil@dtm.gov.tr

Webová stránka: http://www.dtm.gov.tr

(1) Rok – registračné číslo – členský štát pôvodu.

(2) Obdobie, počas ktorého návrh nesmie byť prijatý.

(3) Žiadna lehota na pripomienky, keďže Komisia uznala dôvody oznamujúceho členského štátu na naliehavé prijatie.

(4) Žiadna lehota na pripomienky, keďže opatrenie sa týka technickej špecifikácie alebo iných požiadaviek či pravidiel pre služby, ktoré súvisia s fiškálnymi alebo finančnými opatreniami v súlade s treťou zarážkou druhého odseku čl. 1 ods. 11 smernice 98/34/ES.

(5) Informačný postup je uzavretý.

13.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 89/15

ŠTÁTNA POMOC — FRANCÚZSKO

Štátna pomoc C 46/2004 (ex NN 65/2004) – GIE fiscaux: systém amortizácie v prospech určitých podnikov schválených ministerstvom zodpovedným za rozpočet

Výzva na predkladanie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES

(2005/C 89/06)

(text s významom pre EHP)

Listom z dňa 14. decembra 2004, ktorý je uvedený v autentickom jazyku na stranách nasledujúcich po tomto zhrnutí, oznámila Komisia Francúzsku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES týkajúce sa vyššie uvedeného opatrenia.

Zainteresované strany môžu predložiť svoje pripomienky k opatreniu, vo veci ktorého Komisia začína konanie v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia uvedeného zhrnutia a nasledujúceho listu, na adresu:

Commission européenne

Direction générale Concurrence

Greffe des aides d'Etat

B-1049 Bruxelles

Fax: (32-2) 296 12 42.

Tieto pripomienky sa oznámia Francúzsku. Zainteresovaná strana, ktorá predkladá pripomienky môže písomne s uvedením dôvodov požiadať o dôverné nakladanie s informáciami o svojej totožnosti.

ZHRNUTIE

Postup

Komisia zaslala francúzskym úradom dve žiadosti o informácie, ktoré sa týkajú schémy nazvanej „daňové hospodárske záujmové zoskupenia“ (ďalej len „daňové HZZ“) zavedenej zákonom č. 98-546 z 2. júla 1998. Odpovede francúzskych úradov boli vyjadrené v listoch prijatých 3. mája 2004 (A/33117) a 2. augusta 2004 (A/36007). Francúzske úrady informovali o tejto schéme Komisiu v liste zo 16. marca 1998 (A/32232). Tento list nepredstavuje predbežné oznámenie Komisii v zmysle článku 88 odseku 3 Zmluvy o ES a z tohto dôvodu ide o pomoc zavedenú protiprávnym spôsobom.

Popis opatrenia

Článok 39 C Všeobecného daňového zákonníka (ďalej len „VDZ“) stanovuje, že daňovo uplatniteľné odpisy nesmú prekročiť výšku nájomného stanovenú na základe HZZ, zníženú o ostatné výdavky vyplývajúce z prenajímania.

Článok 39 CA VDZ stanovuje výnimku z tohto princípu. Finančné operácie, ktoré predstavujú „významný hospodársky a sociálny záujem“, a ktoré sa vykonávajú prostredníctvom daňového HZZ, nie sú podrobené obmedzeniu týkajúcemu sa odpisov. Zisk z výnimky stanovenej v článku 39 CA sa prideľuje na základe súhlasu ministerstva pre rozpočet.

Na požiadanie Komisie francúzske úrady poskytli zoznam príjemcov v rámci tejto schémy podľa sektoru činnosti.

Sektory	Žiadosti o súhlas	Rozhodnutie o súhlase
Námorné investície	142	110
Letecké investície	32	18
Železničné investície	5	2
Priemyselné investície	7	3
Vesmírne investície	3	0

Hodnotenie opatrenia

Komisia si v tomto štádiu myslí, že opatrenie by mohlo vytvárať štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. V prvom rade zrejme poskytne výhodu členom daňových HZZ vo forme zníženia zdaniteľných ziskov a oslobodenia kapitálových ziskov. Okrem toho bude toto opatrenie zrejme poskytovať výhody koncovým užívateľom nájomného majetku, ktorými sú vo všeobecnosti prepravné spoločnosti a najmä námorné prepravné spoločnosti. V druhom rade sa toto opatrenie prideľuje zo štátnych zdrojov znížením zdaniteľných ziskov a oslobodením od dane, čo spôsobuje stratu príjmov pre štát. V treťom rade by mohlo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, pretože toto opatrenie sa vzťahuje na spoločnosti, ktoré sú aktívne v sektoroch, kde dochádza k intenzívnemu obchodovaniu v rámci Spoločenstva.

V tomto štádiu si Komisia myslí, že žiadna z výnimiek uvedených v článku 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES sa na tento prípad nevzťahuje. Zdá sa, že táto schéma nespĺňa zásady o regionálnej pomoci (1), ani multisektorový rámec pre regionálnu pomoc veľkým investičným projektom (2), ani usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (3) a napokon ani podmienky stanovené v usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci v oblasti námornej dopravy (4). Komisia v mnohých prípadoch zistila, že pomoc na nákup prepravných vozidiel alebo obežných aktív v zásade nebola zlučiteľná so spoločným trhom.

V súlade s článkom 14 nariadenia (ES) č. 659/1999 Rady sa každá protiprávna pomoc bude môcť spätne vymáhať od jej príjemcu.

TEXT LISTU

„Par la présente, la Commission a l'honneur d'informer la France qu'après avoir examiné les informations fournies par vos autorités sur la mesure citée en objet, elle a décidé d'ouvrir la procédure prévue à l'article 88, paragraphe 2, du traité CE.

1. PROCÉDURE

(1)

Par lettre du 19 février 2004 (D/51178) la Commission a adressé une demande d'information aux autorités françaises concernant le dispositif de crédit-bail fiscal en faveur de certaines entreprises agréées par le Ministre du Budget mis en place par la loi du 2 juillet 1998 (no 98-546). Par lettre du 18 mars 2004 les autorités françaises ont demandé une extension du délai pour fournir les renseignements nécessaires. La réponse des autorités françaises a été reçue par lettre du 3 mai 2004 (A/33117). Par lettre du 6 juillet 2004 (D/54933) la Commission a demandé des informations supplémentaires. La réponse a été reçue le 2 août 2004 (A/36007).

(2)

Dans une lettre du 16 mars 1998 (A/32232) les autorités françaises ont informé la Commission de l'introduction prévue d'un dispositif limitant l'amortissement des biens donnés en location afin de lutter contre l'utilisation de ce mécanisme à seule fin d'optimisation fiscale et prévoyant un exception à cette limitation. Selon les autorités françaises que le dispositif ne semblait pas constituer une aide d'Etat devant faire l'objet d'une notification préalable auprès de la Commission. Il s'ensuit que cette information ne peut être considérée comme une notification au sens de l'article 88, paragraphe 3, du traité.

2. DESCRIPTION DU RÉGIME

(3)	L'article 39 C du Code général des impôts (ci-après ‚CGI’) prévoit que l'amortissement fiscalement déductible ne peut excéder le montant du loyer perçu par le GIE, diminué des autres charges afférentes au bien donné en location.

(4)

Une dérogation à ce principe a été introduite par l'article 77 de la loi du 2 juillet 1998 (no 98-546) qui met en place un système d'amortissement favorable au profit de certaines entreprises agréées par le ministère du budget (ci-après ‚GIE fiscal’) (5). Cette dérogation figure à l'article 39 CA du CGI, aux termes duquel les opérations de financement présentant un intérêt économique et social significatif ne sont pas soumises à la limitation d'amortissement et peuvent être réalisées par l'intermédiaire d'un GIE (Groupement d'intérêt économique). Le bien financé doit être amortissable selon le mode dégressif sur une durée d'au moins huit ans et l'investissement doit présenter un intérêt économique et social significatif. Le prix d'acquisition du bien doit correspondre au prix de marché. Les coefficients d'amortissement dégressif habituels sont majorés d'un point. L'utilisateur final doit être une société exploitant le bien dans le cadre de son activité habituelle et doit pouvoir acquérir le bien à titre permanent à la fin du crédit-bail.

(5)

Le GIE, constitué généralement par des établissements financiers, acquiert le bien à financer, lequel doit être acquis au prix de marché, et le donne en crédit-bail à l'utilisateur. Les loyers versés par l'utilisateur et le prix de levée de l'option d'achat en fin de contrat permettent au GIE de couvrir son propre financement, intérêts et capital compris.

(6)

En raison des amortissements dégressifs et des frais financiers qui, par définition, sont concentrés sur les premières années d'utilisation du bien, les résultats du GIE sont fortement déficitaires au cours de ces années et deviennent bénéficiaires au cours d'une seconde période, lorsque le montant des loyers perçus excède le total des charges constatées (amortissements et frais financiers compris). Dès lors que le GIE relève du régime des sociétés de personnes, les déficits qu'il constate au cours de ses premières années d'activité viennent en déduction des bénéfices imposables réalisés par ses membres à raison de leurs activités courantes. Selon les autorités françaises les économies d'impôt ainsi obtenues par les établissements financiers durant les premières années de l'opération sont compensées par les suppléments d'impôt qui apparaissent ensuite lorsque le GIE réalise des bénéfices. Cependant, ce décalage dans le temps permet de dégager un gain de trésorerie utilisé par le GIE pour offrir des conditions financières plus favorables aux utilisateurs des biens.

(7)

Le régime prévoit aussi la rétrocession à l'utilisateur du bien des deux tiers de l'avantage fiscal retiré par le GIE. Cette rétrocession est effectuée sous forme de diminution de loyer ou de minoration du montant de l'option d'achat. Enfin, la revente du bien par le GIE à l'utilisateur, lorsque les deux tiers de la durée normale d'utilisation du bien sont écoulés, fait l'objet d'une exonération des plus-values de cession. En principe, les biens éligibles doivent être acquis à l'état neuf mais les navires d'occasion font l'objet d'une exception.

(8)

En ce qui concerne la notion d'intérêt économique et social significatif dont la démonstration par le demandeur est nécessaire pour profiter de la dérogation, les autorités françaises ont indiqué qu'il n'existait pas de lignes directrices pour évaluer cet intérêt et que l'examen se faisait à la lumière des retombées indirectes de l'investissement sur le bassin d'emploi, les conditions de concurrence, le développement de l'activité dans la zone économique concernée.

(9)

Les autorités françaises estiment que la Commission a elle-même considéré dans sa décision du 8 mai 2001 (6) que les Groupements d'intérêt économique et les avantages fiscaux qui peuvent découler de leur application ne constituent pas des aides d'État. À la demande de la Commission, les autorités françaises ont également fourni une liste des bénéficiaires du régime par secteur d'activité.

Secteurs	Demandes d'agrément	Décision d'agrément
Investissements maritimes	142	110
Investissements aéronautiques	32	18
Investissements ferroviaires	5	2
Investissements industriels	7	3
Investissements spatiaux	3	0

(10)

En ce qui concerne l'application du régime au secteur du transport maritime les autorités françaises ont indiqué que, c'est dans un contexte marqué à la fois par le souci d'enrayer la stagnation du nombre des navires de commerce immatriculés dans les registres français et par la volonté de réduire la dépense fiscale, que le législateur a adapté le crédit-bail fiscal au secteur du transport maritime.

3. APPRÉCIATION DU RÉGIME AU REGARD DE L'ARTICLE 87 DU TRAITÉ

(11)	La Commission considère à ce stade, que le régime du GIE fiscal est un régime d'aide au sens de l'article 87, paragraphe 1, du traité CE, car il semble satisfaire cumulativement les critères développés ci-après.

(12)	En premier lieu, la mesure doit procurer un avantage qui allège les charges qui grèvent normalement le budget des entreprises. Cet avantage doit être sélectif en ce qu'il favorise certaines entreprises.

(13)	En second lieu, l'avantage doit être octroyé au moyen de ressources de l'État.

(14)	En troisième lieu, la mesure en cause doit affecter la concurrence et les échanges entre les États membres.

3.1. Existence d'un avantage

(15)	Le recours au GIE fiscal concerne trois acteurs: le GIE lui-même, l'utilisateur du bien financé et l'investisseur qui est le membre du GIE et finance le bien.

(16)

Le GIE lui-même, au niveau du quel est pratiqué l'amortissement déplafonné, mais dont les résultats sont imposables entre les mains de ses membres en proportion des droits qu'ils y détiennent. N'étant pas redevable de l'impôt, le GIE ne semble pas devoir être regardé comme le bénéficiaire de l'avantage fiscal.

(17)

Pour l'investisseur, membre du GIE, l'avantage est constitué par la diminution des bénéfices imposables (et par conséquent la diminution de l'impôt dû) et par la possibilité de déduire de ses propres résultats le déficit constaté au niveau du GIE. La disposition dérogatoire — l'article 39 CA du CGI — prévoit que certaines opérations de financement présentant un intérêt économique et social significatif ne sont pas soumises à la limitation de l'amortissement fiscalement déductible prévue par l'article 39 C. Les membres du GIE peuvent ainsi imputer durant la première période de la dépréciation du bien pendant laquelle les résultats du GIE sont déficitaires, le résultat négatif du GIE sur les bénéfices réalisés dans le cadre de leurs activités courantes, sans tenir compte de la limitation établie par l'article 39 C. L'avantage est d'autant plus important que le coefficient ‚normal’ applicable à la dépréciation des biens du même type est augmenté d'un point. Selon les autorités françaises la majoration a pour objectif de renforcer la performance du dispositif. Cet avantage fiscal doit être diminué des cotisations supplémentaires d'impôt que les membres du GIE auront à subir durant la seconde période de la dépréciation du bien, lorsque le résultat du GIE redevient bénéficiaire.

(18)

Les autorités françaises ont avancé l'argument que les économies d'impôt obtenues ainsi durant les premières années de l'opération sont neutralisées par les suppléments d'impôt qui sont constatés ultérieurement lorsque le GIE commence à réaliser des bénéfices (les loyers payés excèdent les annuités d'amortissement). Toutefois, il y a lieu d'observer que même dans le cas d'une hypothétique neutralisation, les investisseurs participant aux GIE fiscaux sont favorisés par rapport aux entités soumises au régime de droit commun qui n'ont pas la possibilité de se prévaloir de l'imputation susmentionnée, puisque l'article 39 CA du CGI limite la déduction de l'amortissement au montant du loyer perçu par le GIE.

(19)

En outre, les membres du GIE doivent rétrocéder deux tiers de cet avantage à l'utilisateur du bien, néanmoins il garde un tiers qui constitue son propre avantage. Ils restent les bénéficiaires de l'avantage fiscal résultant du déplafonnement de l'amortissement, même si cet avantage est ramené au tiers de son montant net actualisé, le reste venant en déduction du loyer versé par l'utilisateur. Par ailleurs, le GIE fiscal peut également bénéficier, le cas échéant, d'une exonération des plus-values, en cas d'une cession anticipée du bien.

(20)

L'utilisateur du bien financé, lequel déduit de son bénéfice imposable la charge que constitue le loyer versé au GIE. Dans la mesure où ce loyer est diminué d'une partie de l'avantage fiscal résultant du montage financier, cet utilisateur reçoit un avantage financier sous forme de réduction de charge. Mais cette réduction de charge déductible se traduit par une augmentation de sa base imposable et donc de l'impôt dû. Par voie de conséquence, l'utilisateur ne semble pas recevoir d'avantage fiscal. Toutefois, l'avantage pour l'utilisateur du bien semble résulter de l'obligation pour les membres du GIE de lui rétrocéder les deux tiers de son propre avantage. Par le biais de ce mécanisme, l'utilisateur final voit les charges, grevant son budget du fait de la souscription du crédit-bail avec le GIE fiscal, diminuées.

3.2. Sélectivité

(21)	À ce stade, la Commission estime que plusieurs indices de sélectivité peuvent être relevés:

(22)

En premier lieu, la Commission constate que le bénéfice de la mesure est conditionné à l'octroi d'un agrément préalable du Ministre du Budget afin de vérifier que l'investissement présente un intérêt économique et social significatif. Bien que l'article 77 de la loi du 2 juillet 1998 mentionne cette notion, elle ne fait selon les autorités françaises l'objet d'aucun décret ou circulaire en vue de définir précisément son champ d'application. En particulier, le critère d' ‚intérêt économique et social du projet, notamment en matière d'emploi’ paraît vague, étant donné qu'il n'existe aucun lien précis entre l'impact en termes d'emploi et le montant de l'investissement réalisé. Les autorités françaises ont admis qu'il n'y avait aucun texte législatif ou réglementaire traitant de cette condition d'une manière plus détaillée. La Commission ne peut donc exclure à ce stade que le Ministre du Budget dispose d'un pouvoir discrétionnaire d'appréciation au sens du point 12 de la Communication de la Commission sur l'application des règles en matière d'aides d'État aux mesures relevant de la fiscalité directe des entreprises (7). L'existence d'un pouvoir discrétionnaire semble permettre aux autorités de l'Etat membre de sélectionner les bénéficiaires d'un régime d'aide selon des critères subjectifs. Or, les statistiques fournies par les autorités françaises font apparaître que certains dossiers ont fait l'objet de refus en raison de l'absence d'un intérêt économique et social significatif.

(23)

En deuxième lieu, un second élément qui considéré ensemble avec l'élément discrétionnaire, est susceptible de renforcer le caractère sélectif du régime en cause résulte de la circonstance qu'en pratique les entreprises utilisatrices des biens sont principalement d'entreprises actives dans le secteur du transport. D'après le dispositif, les utilisateurs finals des biens doivent être des sociétés qui exploitent le bien dans le cadre de leur activité habituelle. En effet, compte tenu de la durée d'amortissement de 8 ans fixée par la loi, les biens en mesure de bénéficier du régime sont essentiellement des moyens de transport tels que les trains (15 ans), les avions (13 ans) et les navires (8 ans). Cette démarche des autorités françaises a eu pour effet de concentrer l'impact du régime sur le secteur du transport et en particulier du transport maritime. Cet aspect est confirmé par les réponses fournies par les autorités françaises aux questions posées par la Commission. Les informations fournies montrent clairement qu'en pratique la plupart des demandes d'agrément pour bénéficier du régime dérogatoire concernent les investissements dans le secteur du transport (182 sur 189 des demandes d'agrément reçues concernent le secteur du transport ferroviaire, aérien, maritime ou spatial). En outre, le secteur maritime représente à lui seul 75 % des dossiers présentés au Ministre du Budget pour obtenir son agrément. Cette part monte à 82 % si l'on considère le total des agréments accordés. D'ailleurs, les travaux parlementaires relatifs à la mesure en cause (8) laissent entendre que l'objectif recherché est d'aider la flotte commerciale maritime française. Ceci semble être confirmé par le fait que seuls les navires font l'objet d'une exception qui leur permet de bénéficier du régime dérogatoire même dans le cas où il ne s'agit pas d'un bien acquis à l'état neuf.

(24)

Il est vrai que la durée de huit ans permet de réserver l'avantage aux biens d'équipement lourds pour lesquels le retour sur investissement nécessite un délai long. C'est un argument qui justifie économiquement le principe de l'application de cette condition. En effet, il est de jurisprudence constante que pour être qualifiée de mesure générale et donc échapper à l'interdiction de l'article 87 du traité, une mesure fiscale sélective doit pouvoir être justifiée par la nature et l'économie du système fiscal (9). Néanmoins, les autorités françaises n'ont fourni aucun argument qui puisse justifier cette dérogation par la nature ou l'économie du système fiscal français.

(25)

En dernier lieu, seules peuvent bénéficier du régime les entreprises membres d'un GIE, ayant acquis des biens meubles à l'état neuf ayant une durée d'amortissement supérieure à 8 ans. Dès lors, toutes les entreprises dans une situation similaire qui investissent dans un bien avec une durée d'amortissement inférieure à 8 ans ou, si la durée est supérieure à 8 ans, qui ne remplissent pas le critère de l'intérêt économique et social significatif mentionné précédemment, sont exclues du bénéfice de la mesure en cause. En pratique, la Commission estime à ce stade que ce dispositif peut avoir pour effet de restreindre le nombre des bénéficiaires potentiels principalement aux seules entreprises disposant d'actifs permanents significatifs.

(26)

Au vu de l'ensemble des considérations qui précèdent, la Commission estime que le régime en cause est susceptible de constituer un régime sélectif bien que l'article 39 CA du CGI n'empêche d'autres secteurs industriels de bénéficier du mécanisme susvisé. En effet, la Cour de justice a considéré dans son arrêt du 12 juillet 1990 (10) que le fait qu'une mesure soit en théorie ouverte à tous les secteurs n'exclut pas son caractère sélectif, à partir du moment où la mesure favorise en pratique un secteur déterminé. Ce raisonnement a été confirmé par le récent arrêt GEMO (11), où la Cour a qualifié de sélectif un régime bénéficiant aux activités d'élevage et d'abattage qui a, très accessoirement, également bénéficié à d'autres activités.

(27)

Enfin, il convient de rappeler que la Commission s'est déjà prononcée sur la nature d'aides d'État de montages fiscaux similaires à celui mis en place par l'article 39 CA du CGI quant à leur mécanisme, mais fondés sur une autre base juridique — l'article 199 undecies B du Code général des impôts (12). En outre, la décision de la Commission du 8 mai 2001 susmentionnée invoquée par les autorités françaises ne peut pas constituer un précédent dans le cas d'espèce, d'une part car le régime examiné ici est différent de celui qui a fait l'objet de cette décision et d'autre part car cette décision avait pour objet d'examiner la compatibilité non pas des mesures en question mais de l'aide à la restructuration en faveur de Brittany Ferries.

(28)

Par conséquent, il apparaît que le régime du GIE fiscal est susceptible de favoriser certaines entreprises en leur conférant de manière sélective les avantages fiscaux évoqués. Cette différenciation ne peut pas être justifiée par la nature ou l'économie du système fiscal français, puisque, en l'espèce, les autorités françaises n'ont pas fourni des arguments à cet égard (13).

3.3. L'avantage doit être octroyé au moyen de ressources de l'État

(29)	Dans le cas présent, il semble que la réduction de l'assiette imposable des membres du GIE du fait de la déductibilité des déficits d'amortissement ainsi que l'exonération des plus-values dans le cas d'une cession anticipée du bien entraînent une diminution des ressources de l'État.

3.4. Affectation de la concurrence et des échanges entre les Etats membres.

(30)

Selon la jurisprudence constante de la Cour européenne de justice et du Tribunal européen de première instance, les échanges entre les États membres sont affectés lorsque l'entreprise bénéficiaire exerce une activité économique impliquant des échanges entre États membres. Le simple fait que les aides renforcent la position de cette entreprise par rapport à celle de ses concurrents dans les échanges intracommunautaires permet de conclure que ces échanges sont affectés.

(31)

Ce critère apparaît d'emblée rempli dans la mesure où, en premier lieu, les organismes qui consentent la location, en particulier les établissements financiers, exercent une activité économique transfrontalière. Ces sociétés et les autres membres du GIE fiscal sont actifs dans de nombreux secteurs de l'économie, où ils sont en concurrence directe avec d'autres entreprises.

(32)	En deuxième lieu, les biens amortis peuvent être achetés, et en pratique ils sont achetés dans les autres Etats membres. Par ailleurs, les utilisateurs effectifs des biens amortis affectent par leurs activités commerciales les échanges entre les Etats membres.

3.5. Conclusion

(33)

En conclusion, à ce stade, la Commission considère que tous les éléments constitutifs de la notion d'aide d'Etat sont réunis et que le régime du GIE fiscal est susceptible d'entraîner des distorsions de concurrence tant pour ce qui semble être une mesure d'aide pour le secteur du transport que pour les organismes qui consentent la location ou la mise à disposition des biens.

4. EXAMEN DE LA COMPATIBILITÉ

(34)	Dans la mesure où le régime du GIE fiscal semble constituer une aide d'État au sens de l'article 87, paragraphe 1, du traité CE, il y a lieu de porter une première appréciation sur son éventuelle compatibilité à la lumière des dérogations prévues aux paragraphes 2 et 3 de l'article 87 du traité CE.

(35)	Les dérogations prévues à l'article 87, paragraphe 2, du traité CE ne sont pas d'application en l'espèce.

(36)

La dérogation prévue à l'article 87, paragraphe 3, point (a), qui prévoit la possibilité d'autoriser des aides destinées à favoriser le développement économique de régions dans lesquelles le niveau de vie est anormalement bas ou dans lesquelles sévit un grave sous-emploi, ne saurait être invoquée du fait que les mesures ne sont pas limitées régionalement. Il en va de même pour la dérogation prévue à l'article 87, paragraphe 3, point (c), qui autorise les aides visant le développement de certaines régions.

(37)

De même, les autorités françaises n'ont jamais invoqué que le régime concerné rentre dans la catégorie des projets d'intérêt européen commun éligibles à la dérogation prévue à l'article 87, paragraphe 3, point (b). Dans la mesure où il ne vise pas à promouvoir la culture et la conservation du patrimoine, il ne saurait bénéficier de la dérogation prévue à l'article 87, paragraphe 3, point (d). Selon les autorités françaises le mécanisme du GIE fiscal permet de participer à l'objectif de soutien aux intérêts maritimes communautaires. Toutefois, cet objectif ne doit pas être confondu avec l'intérêt européen commun qui, en principe, exige l'engagement des plusieurs Etats Membres.

(38)

Enfin, il convient d'examiner si le régime en question est susceptible de bénéficier de la dérogation prévue à l'article 87, paragraphe 3, point (c), qui autorise les aides facilitant le développement de certaines activités pour autant que les conditions des échanges ne soient pas altérées dans une mesure contraire à l'intérêt commun.

(39)

Les autorités françaises estiment que le régime du GIE fiscal est lié à la réalisation des investissements sociaux et économiques importants, contribuant à l'amélioration de la sécurité maritime, à la création d'emplois et à la formation de marins et d'officiers, à la protection de l'environnement et aux économies d'énergie. À cet égard, il faut souligner que, en ce qui concerne la création d'emplois, le Règlement de la Commission concernant l'application des articles 87 et 88 du traité CE aux aides d'Etat à l'emploi (14) dispose que le niveau de l'aide ne doit pas dépasser ce qui est nécessaire pour inciter à la création d'emploi. En l'espèce, la Commission constate que il n'a y pas un lien entre l'impact en termes d'emploi et le montant de l'investissement réalisé qui pourrait permettre à la Commission de considérer ce régime comme compatible avec le marché commun. De même, puisqu'il n'existe pas un lien direct entre le montant de l'investissement et l'impact sur les objectifs invoqués par les autorités françaises, la Commission ne peut pas accepter l'amélioration de la sécurité maritime, la formation de marins et d'officiers, la protection de l'environnement et l'économie d'énergie comme justifications valables rendant le régime compatible avec le marché commun. En tout état de cause les autorités françaises n'ont pas démontré à ce stade que les bénéfices accordés dans le cadre du régime étaient proportionnés aux objectifs visés. En outre, le régime ne semble pas satisfaire aux lignes directrices concernant les aides à finalité régionale (15), ni à l'encadrement multisectoriel des aides à finalité régionale en faveur de grands projets d'investissement (16). En effet, le régime n'est pas limité aux régions françaises éligibles aux aides à finalité régionale et ne tient nul compte des seuils prévus par l'encadrement multisectoriel précité. La Commission estime également à ce stade que le régime n'est pas conforme aux dispositions de l'encadrement communautaire des aides pour la protection de l'environnement (17) dans la mesure où les textes régissant le régime ne garantissent pas que les dispositions de cet encadrement soient respectées. Enfin, la Commission estime à ce stade que le régime ne satisfait pas aux conditions prévues par les orientations communautaires sur les aides d'État au transport maritime (18). En effet, la Commission a constaté à de nombreuses reprises que des aides pour l'achat de véhicules de transport ou actifs mobiles n'étaient, en principe, pas compatibles avec le marché commun.

(40)	De même, les avantages fiscaux accordés dans le cadre du régime précité ne sont pas liés à la réalisation des objectifs susmentionnés d'une manière précise et prévisible qui pourrait permettre à la Commission d'apprécier leur compatibilité.

(41)	Le régime en question ne semble pouvoir a priori bénéficier d'aucune des dérogations prévues à l'article 87 du Traité. En conséquence, la Commission exprime ses doutes quant à la compatibilité du régime du GIE fiscal avec le marché commun.

5. CONCLUSION

(42)

Compte tenu des considérations qui précèdent, la Commission invite la France, dans le cadre de la procédure de l'article 88, paragraphe 2, du traité CE, à présenter ses observations et à fournir toute information utile pour l'évaluation de la mesure dans un délai d'un mois à compter de la date de réception de la présente. La Commission invite vos autorités à transmettre immédiatement une copie de cette lettre aux bénéficiaires potentiels de l'aide. La Commission sollicite aussi les informations concernant le montant de l'aide accordé aux bénéficiaires du régime.

(43)

La Commission invite également la France et les tiers intéressés à présenter des observations et à fournir tout élément utile pour déterminer s'il existe, dans le chef des bénéficiaires du régime, une confiance légitime de nature à imposer la prévision de mesures transitoires. En particulier, la Commission invite les entreprises qui ont fait l'objet d'un refus des autorités françaises et celles qui ont pu obtenir un agrément au titre de l'article 39 CA de CGA de témoigner de leur cas individuel. Les parties intéressées, ayant déjà bénéficié du régime, sont invitées à répondre si elles auraient néanmoins réalisé leur investissement sans agrément du Ministre du Budget.

(44)

Par la présente, la Commission avise la France qu'elle informera les intéressés par la publication de la présente lettre et d'un résumé de celle-ci au Journal officiel de l'Union européenne. Elle informera également les intéressés dans les pays de l'AELE signataires de l'accord EEE par la publication d'une communication dans le supplément EEE du Journal officiel, ainsi que l'autorité de surveillance de l'AELE en leur envoyant une copie de la présente. Tous les intéressés susmentionnés seront invités à présenter leurs observations dans un délai d'un mois à compter de la date de cette publication.“

(1) Ú. v. ES C 74, 10.3.1998.

(2) Ú. v. ES C 70, 19.3.2002 (predtým multisektorový rámec pre regionálnu pomoc veľkým investičným projektom Ú. v. ES C 107, 7.4.1998).

(3) Ú. v. ES C 37, 3.2.2001 (predtým usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia Ú. v. ES C 72, 10.3.1994).

(4) Ú. v. EÚ C 13, 17.1.2004 (predtým usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci v oblasti námornej dopravy, Ú. v. ES C 205, 5.7.1997).

(5) Ou autres ‚véhicules fiscaux transparents’.

(6) JO L 12 du 15.1.2002, p. 33.

(7) JO C 384 du 10.12.1998.

(8) Rapport no 449 (1997-1998) de MM. Alain LAMBERT et Philippe MARINI, fait au nom de la commission des finances, déposé le 26 mai 1998.

(9) CJCE 2 juillet 1974 dans l'affaire C-173/73 Italie/Commission.

(10) CJCE 12 juillet 1990, Société CdF Chimie azote et fertilisants SA et Société chimique de la Grande Paroisse SA contre Commission, aff. C-169/84, Rec. p. I-3083.

(11) 20 novembre 2003, aff. C-126/01.

(12) Cas N 96/b/03 loi de programme pour l'outre-mer: mesures fiscales en faveur des DOM, N 502/02 Caraïbes Air Transport programme 2002, N 427/03 Air Austral, N 474/03 Air Caraïbes programme 2003.

(13) 26 septembre 2002, aff. C-351/98.

(14) JO L 337 du 13.12.2002 (antérieurement les lignes directrices concernant les aides à l'emploi, JO C 334 du 12.12.1995).

(15) JO C 74 du 10.3.1998.

(16) JO C 70 du 19.3.2002 (antérieurement l'encadrement multisectoriel des aides à finalité régionale en faveur de grands projets d'investissement JO C 107 du 7.4.1998).

(17) JO C 37 du 3.2.2001 (antérieurement l'encadrement communautaire des aides d'État pour la protection de l'environnent JO C 72 du 10.3.1994).

(18) JO C 13 du 17.1.2004 (antérieurement orientations communautaires sur les aides d'État au transport maritime, JO C 205 du 5.7.1997).

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 89

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 48 13. apríla 2005

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Informácie
	Komisia
2005/C 089/1	Výmenný kurz eura	1

2005/C 089/2	Oznámenie o uplynutí platnosti niektorých antidumpingových opatrení	2

2005/C 089/3	Oznámenie o začatí preskúmania uplynutia platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz chloridu draselného s pôvodom v Bielorusku a Rusku	3

2005/C 089/4	Oznámenie o začatí čiastočného predbežného preskúmania antidumpingových opatrení týkajúcich sa dovozu chloridu draselného pôvodom z Bieloruska	7

2005/C 089/5	Informačný postup — Technické pravidlá ( 1 )	9

2005/C 089/6	Štátna pomoc — Francúzsko — Štátna pomoc C 46/2004 (ex NN 65/2004) – GIE fiscaux: systém amortizácie v prospech určitých podnikov schválených ministerstvom zodpovedným za rozpočet — Výzva na predkladanie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES ( 1 )	15

	Korrigenda
2005/C 089/7	Korigendum k oznámeniu Sviatky a dni pracovného voľna 2005(Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2005)	21

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,2985
JPY	Japonský jen	139,97
DKK	Dánska koruna	7,4502
GBP	Britská libra	0,68540
SEK	Švédska koruna	9,1578
CHF	Švajčiarsky frank	1,5494
ISK	Islandská koruna	80,47
NOK	Nórska koruna	8,1760
BGN	Bulharský lev	1,9559
CYP	Cyperská libra	0,5829
CZK	Česká koruna	29,893
EEK	Estónska koruna	15,6466
HUF	Maďarský forint	245,93
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,6960
MTL	Maltská líra	0,4303
PLN	Poľský zlotý	4,0793
ROL	Rumunský lei	36 176
SIT	Slovinský toliar	239,71
SKK	Slovenská koruna	38,660
TRY	Turecká líra	1,7467
AUD	Austrálsky dolár	1,6738
CAD	Kanadský dolár	1,6022
HKD	Hongkongský dolár	10,1272
NZD	Novozélandský dolár	1,7983
SGD	Singapurský dolár	2,1388
KRW	Juhokórejský won	1 315,90
ZAR	Juhoafrický rand	7,9634
CNY	Čínsky juan	10,7470
HRK	Chorvátska kuna	7,3950
IDR	Indonézska rupia	12 318,87
MYR	Malajzijský ringgit	4,934
PHP	Filipínske peso	70,346
RUB	Ruský rubeľ	36,0630
THB	Thajský baht	51,511

Výrobok	Krajina(-y) pôvodu alebo vývozu	Opatrenia	Odkaz	Dátum uplynutia platnosti
Chlorid draselný	Ukrajina	Antidumpingové clo	Nariadenia Rady (EHS) č. 3068/1992 (Ú. v. ES L 308, 24.10.1992, s. 41) naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 992/2004 (Ú. v. EÚ L 182, 19.5.2004, s. 23)	12. 5. 2005